Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o rodovej rovnosti v mediálnom sektore v EÚ (2017/2210(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 11 a 23 Charty základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(1),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)(2),
– so zreteľom na návrh Komisie z 26. apríla 2017 smernice Európskeho parlamentu a Rady o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (COM(2017)0253),
– so zreteľom na návrh Komisie o treťom strednodobom akčnom programe Spoločenstva o rovnosti príležitostí pre ženy a mužov na roky 1991 – 1995 (COM(90)0449),
– so zreteľom na rezolúciu Rady a predstaviteľov vlád členských štátov, ktorí sa stretli v rámci zasadnutia Rady 5. októbra 1995, o zobrazovaní mužov a žien v reklame a médiách(3),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2000 s názvom Smerom k rámcovej stratégii Spoločenstva v oblasti rovnosti mužov a žien (2001 – 2005) (COM(2000)0335),
– so zreteľom na závery Rady z 9. júna 2008 o odstraňovaní rodových stereotypov v spoločnosti,
– so zreteľom na závery Rady z 24. júna 2013 o podpore žien na rozhodovacích pozíciách v médiách,
– so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý prijala Rada v marci 2011,
– so zreteľom na Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 z 1. marca 2006 (COM(2006)0092),
– so zreteľom na Stratégiu rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 z 21. septembra 2010 (COM(2010)0491),
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategic engagement for gender equality 2016-2019 (Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019) (SWD(2015)0278),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. júla 1997 o diskriminácii žien v reklame(4),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2008 o vplyve marketingu a reklamy na rovnosť medzi ženami a mužmi(5),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ(6),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v digitálnom veku(7),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom(8),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o uplatňovaní smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní („smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“)(9),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o potrebe stratégie EÚ na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na predchádzanie tomuto javu(10),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o pracovných podmienkach a neistých pracovných miestach(11),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o posilnení ekonomického postavenia žien v súkromnom a vo verejnom sektore v EÚ(12),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ(13),
– so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy z 10. júla 2013 o rodovej rovnosti a médiách,
– so zreteľom na odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1555 z 24. apríla 2002 o obraze žien v médiách,
– so zreteľom na odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1799 z 26. júna 2007 o obraze žien v reklame,
– so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom z 27. septembra 2017 o rodovej rovnosti v audiovizuálnom sektore,
– so zreteľom na štúdiu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (ďalej len „EIGE“) z roku 2013 s názvom Preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ: ženy a médiá – posilňovanie rodovej rovnosti v procese rozhodovania v mediálnych organizáciách,
– so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu a jej prílohy, prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách v septembri 1995,
– so zreteľom na správu Rady Európy z roku 2013 s názvom Médiá a obraz žien,
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0031/2018),
A. keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou Európskej únie, ktorá je zakotvená v zmluvách, pričom v článku 8 ZFEÚ sa uvádza, že vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami; keďže politiky EÚ na podporu rodovej rovnosti pomohli zlepšiť život mnohých európskych občanov;
B. keďže médiá sú štvrtou mocou a majú schopnosť ovplyvňovať a v konečnom dôsledku formovať verejnú mienku; keďže médiá sú jedným z pilierov demokratických spoločností a ako také majú povinnosť zabezpečovať slobodu informácií, rozmanitosť názorov a pluralitu médií, presadzovať rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a bojovať proti všetkým formám diskriminácie a nerovnosti, a to okrem iného tým, že budú zobrazovať rozličné spoločenské vzory; keďže mediálne organizácie musia byť preto ostražité;
C. keďže Štvrtá svetová konferencia o ženách, ktorá sa konala v Pekingu v roku 1995, uznala dôležitosť vzťahu medzi ženami a médiami pre dosiahnutie rovnosti medzi ženami a mužmi a začlenila dva strategické ciele do Pekinskej akčnej platformy:
a)
zvýšiť účasť a prístup žien k prejavu a rozhodovaniu v médiách a prostredníctvom nich a k novým technológiám komunikácie;
b)
podporovať vyvážené a nestereotypné vykresľovanie žien médiami;
D. keďže spôsob, akým sú ženy a muži zobrazovaní v médiách, môže byť odrazom ich nerovného zastúpenia v rôznych kontextoch vrátane politického, hospodárskeho, sociálneho, vedeckého, náboženského, kultúrneho a športového, pričom muži sa vyskytujú väčšinou v aktívnych sociálnych úlohách a ženám sú vymedzené pasívnejšie úlohy; keďže zo všetkých stereotypov, ktoré ovplyvňujú obraz žien a mužov, je hlavným príkladom sexualizácia ženského tela, čo je možno najzjavnejšie v bulvárnej tlači a v reklame; keďže erotizovanie násilia a objektivizácia žien v médiách majú negatívny vplyv na boj za odstránenie násilia voči ženám; keďže rodové stereotypy sú často spojené s inými stereotypmi, s ktorými súvisí diskriminácia na akomkoľvek základe;
E. keďže médiá majú významný vplyv na kultúrne rodové normy a to, ako sa formuje a vyvíja sociálne zobrazenie späté s ženami a mužmi a ako ovplyvňuje publikum stereotypným vyobrazením tela a predstavami mužskosti a ženskosti, napríklad pokiaľ ide o prezentáciu žien v reklame a spôsoby, akými sú výrobky cielené na potenciálnych spotrebiteľov, obvykle zachováva tradičné rodové štandardy; keďže v prípadoch, keď médiá aj naďalej prezentujú stereotypné zobrazenie mužov a žien vrátane LGBTI osôb, ľudia veľmi často vnímajú tieto zobrazenia ako oprávnené, takže je ťažké alebo nemožné ich spochybňovať;
F. keďže reklamný priemysel zohráva v moderných spoločnostiach významnú úlohu v rámci mediálneho prostredia, keďže komunikuje použitím obrazov a názorov, ktoré pôsobia na naše city, a môžu tak utvárať naše hodnoty, postoje a vnímanie sveta; keďže vyobrazením jedného pohlavia skresleným spôsobom sa môže reklama uchýliť k sexizmu a opakovať diskriminačné praktiky; keďže reklama môže byť považovaná za diskriminačnú alebo sexistickú, ak je niektoré pohlavie zobrazované ponižujúcim a urážlivým spôsobom alebo ako menej schopné, menej inteligentné alebo menejcennejšie;
G. keďže nové technológie pretvárajú tradičné mediálne obchodné modely; keďže audiovizuálny sektor je veľmi dôležité odvetvie s ekonomickou hodnotou, ktoré zamestnáva viac ako milión ľudí v EÚ; keďže v záujme vyrovnania sa s novými online komunikačnými a multimediálnymi systémami sa musia vykonať potrebné úpravy opatrení na vnútroštátnej úrovni, ako aj úpravy systémov samoregulácie, bez toho, aby bol dotknutý výsledok rokovaní o smernici o audiovizuálnych mediálnych službách;
H. keďže hľadisko žien i hľadisko mužov treba zohľadňovať rovnocenným spôsobom, aby sme získali ucelenú a diverzifikovanú predstavu o všetkých stránkach spoločenskej reality; keďže je dôležité, aby sa v oznamovaní informácii, faktov a názorov na problémy, ktorým čelia ženy v médiách, nestratil potenciál a zručnosti žien, pričom uznáva, že ženy nemožno považovať za jednu homogénnu skupinu;
I. keďže ďalšie zobrazovanie negatívnych a ponižujúcich obrazov žien v elektronickej, tlačovej, vizuálnej a zvukovej mediálnej komunikácii sa musí zmeniť; keďže rodové rozdiely sa vytvárajú a reprodukujú aj prostredníctvom jazyka a obrazov rozširovaných médiami; keďže deti sú vystavené rodovým rozdielom vo veľmi mladom veku prostredníctvom vzorov propagovaných televíznymi seriálmi a programami, diskusiami, hrami, videohrami a reklamami; keďže rodové úlohy sa utvárajú prevažne v detstve a počas dospievania a majú vplyv v priebehu celého života; keďže vzdelávanie a odborná príprava odborníkov v oblasti médií sú účinnými nástrojmi v boji proti rodovým stereotypom a pri ich odstraňovaní a pri zvyšovaní informovanosti o potrebe podporovať rovnosť;
J. keďže v roku 2015 ženy v EÚ-28 tvorili 68 % absolventov štúdia odboru žurnalistika a informácie, zatiaľ čo z údajov o zamestnanosti v EÚ-28 v období 2008 – 2015(14) vyplýva, že priemerný podiel žien zamestnaných v mediálnom sektore sa neustále pohybuje na úrovni približne 40 %;
K. keďže podiel žien v procese rozhodovania v médiách v EÚ-28 bola v roku 2015 stále pod zónu vyváženého zastúpenia mužov a žien (40 – 60 %) vo výške iba 32 %, zatiaľ čo podiel žien sú predsedníčkami predstavenstiev bola iba 22 %(15);
L. keďže rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov sú v EÚ pretrvávajúcim problémom a sú zjavné v rôznych odvetviach ekonomiky vrátane médií, kde je rozdiel v odmeňovaní mužov a žien 17 %;
M. keďže ženy v médiách naďalej narážajú na tzv. sklený strop a nemusia mať rovnaké príležitosti profesionálneho postupu alebo kariérneho rastu v dôsledku rôznych faktorov vrátane postupov organizačnej kultúry, ktorá je často nezlučiteľná s rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom z dôvodu konkurenčného prostredia, pre ktoré je príznačný stres, neflexibilné časové lehoty a dlhý pracovný čas; keďže ženy majú z dôvodu ich nedostatočného zastúpenia vo vedúcich pozíciách menšiu rozhodovaciu právomoc pri určovaní obsahu spravodajstva;
N. keďže mediálne organizácie v členských štátoch môžu zavádzať vlastné politiky v oblasti rovnosti, čo v EÚ vedie k širokému spektru postupov: od veľmi komplexných politických rámcov, ktoré zahŕňajú mediálny obsah a zaručujú vyvážené zastúpenie mužov a žien v rozhodovacích orgánoch, až po prípady, keď žiadna podobná politika neexistuje;
O. keďže podľa výskumu len 4 % spravodajstva nezobrazujú stereotypy; keďže ženy tvoria iba 24 % osôb, o ktorých počúvame alebo čítame v správach(16); keďže ženy informujú asi len o 37 % udalostí, čo platí tak pre online, ako aj pre offline spravodajské zdroje, pričom za posledných 10 rokov sa neobjavili žiadne náznaky zlepšenia tejto situácie(17); keďže ženy sú väčšinou vyzývané, aby vyjadrili rozšírený názor (41 %) alebo sa podelili o osobné skúsenosti (38 %), málokedy sú však citované ako odborníčky (len v 17 % prípadov); keďže výskum takisto ukázal, že ženy sa objavujú ako odborníčky alebo komentátorky v menej než jednom z piatich prípadov (18 %)(18);
P. keďže napriek veľkej rozmanitosti médií v členských štátoch sú ženy neprimerane nedostatočne zastúpené v spravodajských a informačných médiách a ešte zriedkavejšie ich vidieť v oblasti športu, politiky, hospodárstva a financií; keďže historicky známe ženské postavy sa takmer neobjavujú v súvisiacom mediálnom obsahu, ako napríklad v životopisných dokumentárnych programoch;
Q. keďže rovnaká miera zastúpenia žien a mužov v oznamovaní o obsahu a v úlohe informačného zdroja je kľúčové nielen z dôvodu zastúpenia, ale aj z dôvodu rovnosti príležitostí a plného uznania ich odborných znalostí a schopností; keďže v rámci európskeho mediálneho priestoru však existujú prekážky, ktoré bránia zodpovednému prístupu k rodovej rovnosti, vzhľadom na finančné obmedzenia a pracovné podmienky vrátane neistých pracovných podmienok a úrovní odbornej praxe v kombinácii s rastúcou rýchlosťou prenosu informácií a obchodnými aspektami;
R. keďže v médiách pracuje množstvo žien na vrcholovej profesionálnej úrovni vrátane renomovaných režisérok, novinárok a reportérok, ktoré síce odvádzajú rovnako dobrý pracovný výkon ako muži, ale sú viac vystavené rodovo motivovanému násiliu a diskriminácii na pracovisku a nemusia sa dočkať rovnakej úrovne uznania ako ich mužské náprotivky;
S. keďže ženy, ktoré sú aktívne v sociálnych médiách, sa stretávajú so zvýšenou úrovňou obťažovania; keďže toto obťažovanie má potenciál umlčať hlas žien a oslabuje ich účasť v spoločnosti; keďže celosvetovo zozbierané údaje preukazujú, že polovica žien zamestnaných v médiách zažila sexuálne zneužívanie, jedna štvrtina z nich zažila prejavy fyzického násilia a tri štvrtiny zažili zastrašovanie, hrozby a zneužívanie(19); keďže narastajú obavy v súvislosti s kybernetickým násilím na ženách a dievčatách a odhaduje sa, že jedna z desiatich žien v EÚ zažila nejakú formu kybernetického násilia od dosiahnutia veku 15 rokov; keďže neexistuje dostatok údajov a výskumov o kybernetickom násilí páchanom na ženách na úrovni EÚ; keďže psychické a sexuálne obťažovanie predstavujú porušenie ľudských práv; keďže médiá a vnútroštátne a medzinárodné regulačné orgány by mali stanoviť pravidlá vrátane sankcií, ktoré majú uplatňovať mediálne organizácie v záujme riešenia týchto otázok;
T. keďže predovšetkým investigatívne novinárky sú často vystavené násiliu a stávajú sa terčom smrteľných útokov, čoho dôkazom sú prípady Veronicy Guerinovej alebo Daphne Caruanovej Galiziovej;
U. keďže podľa štúdie, ktorú uskutočnila európska sieť žien v audiovizuálnej oblasti (European Women’s Audiovisual Network)(20) len jeden z piatich filmov v siedmich skúmaných európskych krajinách režírovala žena a väčšina zdrojov financovania je určená pre filmy, ktoré nerežírujú ženy, aj keď ženy tvoria približne polovicu všetkých absolventov filmových škôl;
V. keďže mediálne spoločnosti by mali prijať systémy samoregulácie a kódexy správania stanovujúce procesné pravidlá a kariérne kritériá a kritériá mediálneho pokrytia na ochranu a podporu rodovej rovnosti; keďže na európskej úrovni je potrebné normalizovať v spolupráci s odborovými organizáciami Únie systémy samoregulácie a etické kódexy tohto typu, ktorými by sa sledovala jasná politika v oblasti rodovej rovnosti;
Prítomnosť žien v médiách
1. zdôrazňuje skutočnosť, že hoci ženy medzi absolventmi vysokoškolského štúdia mediálnych odborov predstavujú značnú časť pracovnej sily v médiách, na riadiacich pozíciách a na vrcholových pozíciách nie sú zastúpené dostatočne; domnieva sa, že verejné aj súkromné mediálne služby majú zodpovednosť zabezpečiť rovnosť medzi ženami a mužmi a zabrániť akejkoľvek diskriminácii; vyzýva členské štáty, aby rozvíjali politické stimuly na zníženie prekážok, ktoré ženám bránia v prístupe k riadiacim pozíciám a vedúcemu postaveniu v mediálnych organizáciách;
2. vyjadruje poľutovanie nad tým, že zastúpenie žien vo verejnoprávnych médiách v EÚ je v priemere nízke, a to tak na strategických, ako aj na prevádzkových vedúcich pozíciách, ako aj v správnych radách (v roku 2017: 35,8 % vo výkonných pozíciách 37,7 % v nevýkonných pozíciách a 33,3 % ako členky správnych rád)(21);
3. pripomína, že vzhľadom na monitorovanie kritických oblastí Pekinskej akčnej platformy, ktorá sa týka žien v médiách, EIGE vypracoval tieto ukazovatele:
–
podiel žien a mužov na rozhodovacích pozíciách v mediálnych organizáciách a v správnych radách mediálnych organizácií v EÚ,
–
podiel žien a mužov v správnych radách mediálnych organizácií v EÚ,
–
politiky na podporu rodovej rovnosti v mediálnych organizáciách;
4. pripomína, že v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách sa stanovuje, že ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ich možno lepšie naplniť na úrovni Únie, no neuvádza sa žiadny odkaz na rovnaké zastúpenie v mediálnych organizáciách;
5. konštatuje, že napriek tomu, že ženy v súčasnosti vo verejnoprávnych médiách nie sú zastúpené dostatočne, je naďalej pravdepodobnejšie, že do nich budú prijaté alebo v rámci nich povýšené na vedúce pozície ako v súkromných médiách(22);
6. vyzýva členské štáty a mediálne organizácie na podporu a rozvíjanie stimulačných opatrení vrátane kvót pre rovnaké zastúpenie žien a mužov na rozhodovacích pozíciách, ako aj na to, aby sa kládol väčší dôraz na účinné monitorovanie tohto úsilia v týchto organizáciách; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila jej úsilie uvoľniť smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch, ktorá je pozastavená v Rade od roku 2013;
7. berie na vedomie dlhú tradíciu využívania oboch zmluvných i kmeňových zamestnancov, ktorá existuje v odvetví médií a jeho ďalšej digitalizácie, ktorá viedla k zníženiu tradičného obehu a príjmom z reklamy, čo má vplyv na druh pracovnej zmluvy v odvetví; okrem toho poukazuje na skutočnosť, že ženy sú nadmerne zastúpené v atypických formách práce na celom trhu práce; konštatuje, že narastajúci tlak na mediálny sektor z hľadiska udržania hospodárskej životaschopnosti v dôsledku digitalizácie pravdepodobne povedie k nárastu počtu týchto foriem pracovných zmlúv;
8. domnieva sa, že stereotypy môžu viesť k negatívnemu sociálnemu prostrediu pre ženy a môžu prispieť k rodovej diskriminácii na pracovisku; poukazuje na dôležitosť pozitívneho sociálneho prostredia, ktoré pomáha pracovníkom vyrovnať sa s vysokou mierou intenzity práce;
9. pripomína, že mediálne organizácie môžu voľne stanovovať úlohy pre svojich zamestnancov, a to tak mužov, ako aj ženy, naliehavo ich však vyzýva, aby pri tom v plnej miere rešpektovali ľudskú dôstojnosť a profesijné kvality; v tejto súvislosti si všíma znepokojujúce prípady reportérok, ktoré sú považované za vhodnejšie pre televíznu žurnalistiku, pretože sú vnímané ako atraktívnejšie pre divákov, a ktoré sú následne v staršom veku nahradené mladšími kolegyňami;
10. okrem toho odsudzuje rozšírený výskyt sexuálneho obťažovania a iných typov zneužívania, predovšetkým pri online hrách a v sociálnych médiách a nabáda mediálne spoločnosti, aby vytvorili bezpečné prostredie, ktoré reaguje na každý prípad obťažovania; žiada preto rôzne opatrenia vrátane zvyšovanie povedomia, vnútorných predpisov o disciplinárnych sankciách pre páchateľov, a/alebo psychologickú a právnu podporu obetiam týchto praktík zameraných na predchádzanie a boj proti šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, ako aj v online prostredí;
11. dôrazne odsudzuje útoky na novinárky, ktoré nebojácne podávajú správy o závažných politických a kriminálnych otázkach a požaduje vyvinúť čo možno najväčšie úsilie s cieľom zabezpečiť ochranu a bezpečnosť všetkých novinárov;
12. naliehavo žiada verejné a súkromné mediálne organizácie, aby prijali vnútorné politiky, napríklad politiky rovnakých príležitostí a rozmanitosti, ktoré zahŕňajú opatrenia proti obťažovaniu, materskú alebo rodičovskú dovolenku, pružné pracovné podmienky, ktoré podporujú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pre ženy a povzbudzujú mužov k tomu, aby rovnako využívali rodičovskú dovolenku, čím sa zabezpečí spravodlivé rozdelenie starostlivosti o deti, ako aj mentorstvo a program odbornej prípravy v oblasti riadenia programov, využívanie telepráce a pružnej organizácie práce pre ženy aj mužov na dobrovoľnom základe a bez toho, aby bol dotknutý služobný postup;
13. vyzýva médiá, aby rešpektovali právo žien a mužov využívať materskú, otcovskú alebo rodičovskú dovolenku; poukazuje na to, že žiadna tehotná žena by nemala byť diskriminovaná z dôvodu jej stavu a žiadnej žene by nemalo byť odmietnuté zamestnanie z dôvodu, že by sa mohla rozhodnúť otehotnieť; nabáda mediálne organizácie a regulačné orgány, aby odhalili rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, aby zaviedli povinnosti týkajúce sa transparentnosti odmien a aby uplatňovali zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu prostredníctvom záväzných opatrení;
14. navrhuje, aby mediálne organizácie vytvorili vo viacerých oblastiach, najmä v tých, v ktorých sú ženy nedostatočne zastúpené, databázy expertiek, ktoré budú môcť byť v prípade potreby použité; nabáda okrem toho k zberu údajov rozčlenených podľa pohlavia týkajúcich sa všetkého možného mediálneho obsahu;
15. vyzýva Komisiu a členské štáty na zvýšenie účasti a prístupu žien k prejavom a rozhodovaniu prostredníctvom médií a k novým komunikačným technológiám;
16. domnieva sa, že všetci pracovníci v mediálnom sektore by mohli ťažiť zo všeobecného zlepšenia podmienok žien na pracovisku; domnieva sa však, že takéto zlepšenie nie je dostatočné a že nerovnosti stále pretrvávajú; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty a Komisia podporovali a zabezpečili uplatňovanie zásady rovnakej odmeny v súlade s článkom 157 ZFEÚ, a to aj prostredníctvom boja proti rozdielom v odmeňovaní a v dôchodkoch žien a mužov, znižovaním podielu neistej práce(23), zabezpečovaním prístupu k cenovo dostupným a kvalitným službám starostlivosti o deti a lepšími politikami v oblasti rovnováhy pracovného a súkromného života a zabezpečením práv kolektívneho vyjednávania;
17. pripomína, že médiá musia bezodkladne vykonávať politiku rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu, a to vrátane povinnosti transparentnosti odmeňovania, a zároveň umožniť ženám využívať rovnaké príležitosti na postup a školenie a všetky ďalšie dodatočné výhody za rovnakých podmienok ako mužom;
18. berie na vedomie pozitívnu úlohu výborov žien a pracovníkov pre záležitosti týkajúce rovnosti žien na pracoviskách; žiada, aby sa rodová rovnosť presadzovala v médiách ako prierezová politika ľudských zdrojov; domnieva sa, že dosiahnutie rovnosti žien v médiách na všetkých úrovniach, a najmä na úrovniach rozhodovania, si vyžaduje organizačná kultúra zameraná na zamestnancov a vrcholový manažment vnímavý k otázkam rodovej rovnosti; odporúča, aby vnútroštátne regulačné orgány a mediálne organizácie dodržiavali odporúčanie Komisie 2014/124/EÚ týkajúce sa posilnenia zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy prostredníctvom transparentnosti(24), vytvorili usmernenia týkajúce sa spravodlivých výberových konaní, zaviedli komplexné politiky rovnosti vzťahujúce sa na mediálny obsah a podporujúce zlepšenie postavenia žien v rozhodovacích orgánoch a takisto aby vytvorili interné postupy riešenia prípadov obťažovania na pracovisku; vyzýva Komisiu, aby naďalej monitorovala riadne uplatňovanie a presadzovanie smernice 2006/54/ES, ktorou sa prenáša dôkazné bremeno v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia;
Mediálny obsah a ženy
19. zdôrazňuje úlohu médií ako činiteľa sociálnej zmeny a ich vplyv na nastavenie verejnej mienky a vyzýva členské štáty, aby vo verejných médiách podporovali obsah týkajúci sa rodovej rovnosti; poukazuje na to, že všetky opatrenia regulujúce sexizmus a rodové stereotypy v mediálnom obsahu doteraz patria do právomoci členských štátov; pripomína zákaz diskriminácie na základe pohlavia v médiách podľa smernice o audiovizuálnych mediálnych službách; okrem toho zdôrazňuje, že zatiaľ čo regulačné opatrenia podliehajú zváženiu zásady slobody prejavu, redakčná sloboda by nemala v žiadnom prípade slúžiť na podporu alebo legitimizáciu ponižujúceho zobrazovania žien a LGBTI osôb; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v rámci ochrany uvedených slobôd regulovali prístup k videohrám s škodlivým online obsahom a k pornografii na internete;
20. zdôrazňuje, že ekonomické argumenty nemôžu byť výhovorkou pre zachovávanie rodových stereotypov v mediálnom obsahu;
21. zdôrazňuje, že násilný a sexistický mediálny obsah má negatívny vplyv na ženy a ich účasť v spoločnosti; vyjadruje znepokojenie nad istou komerčnou audiovizuálnou komunikáciou, ktorá spôsobuje psychologickú alebo fyzickú ujmu deťom a mladým ľuďom; naliehavo vyzýva príslušné zainteresované strany a orgány, aby riešili otázku reklamy, ktorá nepriamo podporuje poruchy príjmu potravy, ako napríklad anorexiu, a prijali ďalšie opatrenia na ochranu obzvlášť zraniteľných skupín obyvateľstva vrátane dievčat a mladých žien pred takýmto obsahom;
22. naliehavo žiada, aby sa mediálny obsah vrátane reklamy, ktorý sa týka rodinného plánovania, sexuálnych a reprodukčných práv, zdravia matiek a detí a vzdelávania zameriaval na mužov aj ženy;
23. zdôrazňuje, že je dôležité podporovať mediálnu gramotnosť a poskytovať všetkým príslušným zainteresovaných stranám iniciatívy zamerané na mediálne vzdelávanie zohľadňujúce rodové hľadisko s cieľom podporiť mladých ľudí pri rozvíjaní kritického myslenia a pomôcť im rozpoznať sexistické zobrazovanie a diskrimináciu, rodovo motivované násilie, kybernetickú šikanu, nenávistný verbálny prejav a násilie motivované pohlavím osoby, rodovou identitou, rodovým vyjadrením, sexuálnou orientáciou alebo pohlavnými znakmi; zdôrazňuje potrebu preventívnych opatrení vrátane šifrovania a rodičovskej kontroly s cieľom zabezpečiť bezpečnejšie používanie internetu a digitálnu a mediálnu gramotnosť; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že stereotypy objavujúce sa v reklame a ďalších mediálnych produktoch môžu mať vplyv na socializáciu detí a následne na názory detí na seba samé, na svojich rodinných príslušníkov a okolitý svet; poukazuje na to, že reklama môže byť účinným nástrojom na spochybňovanie stereotypov, ako sú rodové stereotypy a predsudky voči LGBTI osobám; žiada preto, aby sa väčší dôraz kládol na aktivity v oblasti odborného vzdelávania a odbornej prípravy ako spôsob boja proti diskriminácii a podpory rodovej rovnosti a rovnosti LGBTI osôb;
24. odporúča, aby sa v mediálnych organizáciách kládol dôraz na mierne opatrenia, ako napríklad plány pre rodovú rovnosť alebo usmernenia, a odporúča, aby tieto protokoly ustanovili normy pozitívneho zobrazovania žien v reklame, spravodajstve, pri podávaní správ, produkcii alebo vysielaní a aby sa vzťahovali na všetky oblasti citlivého obsahu, medzi ktoré patrí znázorňovanie moci a nadradenosti, odborné znalosti, rozhodovanie, sexualita, násilie, rôznorodosť úloh a používanie nesexistického jazyka; ďalej nabáda verejné a súkromné médiá, aby presadzovali hľadisko rodovej rovnosti v celom svojom obsahu a aby používali plány rovnosti s cieľom zobraziť sociálnu rozmanitosť;
25. odporúča, aby predpisy vydávané orgánmi pre médiá a komunikáciu stanovovali kritériá na zabezpečenie nestereotypného zobrazovania žien a dievčat a aby umožňovali prípadné odstránenie urážlivého obsahu; okrem toho odporúča, aby sa špecializované organizácie, ako sú vnútroštátne orgány pre otázky rovnosti a ženské mimovládne organizácie, zapájali do monitorovania vykonávania týchto predpisov;
26. poukazuje na to, že členské štáty musia zabezpečiť všetkými primeranými prostriedkami, že médiá vrátane internetových a sociálnych médií, ako aj reklamy, nebudú obsahovať žiadne podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči osobe alebo skupine osôb; zdôrazňuje, že je potrebné zhromažďovať údaje rozdelené podľa pohlavia a viesť v spolupráci s inštitútom EIGE výskum s cieľom lepšie reagovať na kybernetické násilie, online sexuálne obťažovanie, hrozby, sexistické poznámky a nenávistný prejav proti ženám a dievčatám vrátane tých, ktoré patria k LGBTI osobám; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť odbornej príprave o tom, ako médiá podávajú správy o prípadoch rodovo motivovaného násilia vrátane násilia páchaného na LGBTI osobách; navrhuje, aby bolo pre odborníkov v oblasti médií vrátane osôb vo vedúcich pozíciách dostupné priebežné odborné vzdelávanie v oblasti zobrazovania mužov a žien v mediálnom obsahu; odporúča, aby sa rodová rovnosť zohľadňovala vo vyučovacích moduloch v rámci pregraduálneho a postgraduálneho štúdia v odbore žurnalistiky a komunikácie;
27. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali samoreguláciu a spoločnú reguláciu v médiách prostredníctvom kódexov správania;
Príklady osvedčených postupov
28. s nadšením berie na vedomie rôzne príklady osvedčených postupov, ktoré možno pozorovať vo všetkých členských štátoch, vrátane: mediálnych kampaní, osobitných právnych predpisov, cien za reklamy vyhýbajúce sa stereotypom a sexizmu alebo anticien za stereotypné a sexistické reklamy, databáz odborníčok, kurzov na školenie odborníkov v danom odvetví, plánov mediálnych organizácií na zabezpečenie rodovej rovnosti, kódexov správania a politík v oblasti rovnakých príležitostí a rozmanitosti a minimálnych limitov stanovených pre zobrazovanie pohlavia v riadiacich orgánoch regulátorov médií;
29. nabáda členské štáty, aby podporovali kampane, ako je o. i. belgický nástroj Expertalia, česká anketa „Sexistické prasiatko“ alebo švédska iniciatíva #TackaNej („Nie, ďakujem“); vyzýva členské štáty, aby uskutočňovali pravidelné informačné a osvetové kampane zamerané na identifikáciu rodovo motivovaného diskriminačného obsahu prinášaného reklamou a médiami a pravidelne podávali správy o mediálnych trendoch v oblasti rodovej rovnosti; vyzýva členské štáty, aby vyčlenili osobitné financovanie podprogramov zameraných na kariérny postup žien v odvetví médií a podporovali mediálne združenia a siete pri zavádzaní verejných a odvetvových osvetových kampaní; ďalej vyzýva Komisiu, aby zaviedla cenu EÚ pre študentov v oblasti médií za prácu súvisiacu s rodovou rovnosťou;
30. vyzýva organizácie občianskej spoločnosti na vypracovanie komunikačných stratégií, a to nielen pre tradičné médiá, ale aj pre on-line médiá, s cieľom rozšíriť rozsah ovplyvňovania a monitorovania mediálneho programu;
Ďalšie odporúčania
31. vyzýva členské štáty, aby spoločne s orgánmi pre otázky rovnosti v plnej miere vykonávali existujúce právne predpisy týkajúce sa rodovej rovnosti a aby nabádali regulačné orgány k tomu, aby venovali pozornosť zastúpeniu a kariérnemu postupu žien a nestereotypnému mediálnemu obsahu; vyzýva členské štáty, aby vykonávali pravidelné hodnotenia uvedených oblastí a vypracovali, ak tak ešte neurobili, právne predpisy, ktoré sa zameriavajú na nestereotypný mediálny obsah; zdôrazňuje úlohu členských štátov pri lepšom využití existujúcich zdrojov v médiách v rámci ich poslania plniť svoje úlohy služby vo verejnom záujme pri zohľadnení rodovo vyváženejšej a demokratickej spoločnosti;
32. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila ďalší výskum zameraný na účasť žien na vyšších pozíciách v médiách; vyjadruje pochvalu EIGE za jeho prácu v tejto oblasti a vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vypracúvaní a monitorovaní príslušného súboru ukazovateľov okrem iného vrátane prítomnosti žien v procese rozhodovania, ich pracovných podmienok a rovnosti mužov a žien v mediálnom obsahu, pričom rozšíri svoju pozornosť na nové spoločenské mediálne technológie s cieľom vytvoriť metódy na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu a obťažovaniu v sociálnych médiách;
33. žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali ženské organizácie, ktoré sú aktívne v oblasti presadzovania rodovej rovnosti v médiách vrátane organizácií, ktoré podporujú ženy a dievčatá, ktoré sú obeťami násilia založeného na rodovej príslušnosti, viacnásobnej diskriminácie alebo sexuálneho obťažovania;
34. vyzýva členské štáty, aby zaviedli akčné programy, ktoré zabezpečia zapojenie žien do tvorby a vykonávania účinných a efektívnych rodovo citlivých politík a programov v rámci mediálnych organizácií;
35. vyzýva členské štáty, aby vypracovali programy na zlepšenie zručnosti žien v predmetoch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika), ktoré sú dôležité pre kariéru v mediálnom sektore s technickejším zameraním, ako sú zvukoví a audiovizuálni technici; zdôrazňuje význam odborného vzdelávania a prípravy pri diverzifikácii výberu povolania a obsadzovania žien a mužov do netradičných pracovných príležitostí s cieľom prekonať horizontálne a vertikálne vylúčenie;
o o o
36. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
Spoločný zber údajov, ktorý uskutočnili UNESCO, OECD a Eurostat (UOE), k dispozícii na adrese: http://eige.europa.eu/gender-statistics/dgs/indicator/ta_educ_part_grad__educ_uoe_grad02
Lenka Vochocová, verejné vypočutie výboru FEMM na tému „Rodová rovnosť v mediálnom sektore v EÚ“, 26. jún 2017, záznam k dispozícii na adrese: http://www.europarl.europa.eu/ep-live/en/committees/video?event=20170626-1500-COMMITTEE-FEMM
Projekt Global Media Monitoring, regionálna správa pre Európu (2015), k dispozícii na adrese: http://cdn.agilitycms.com/who-makes-the-news/Imported/reports_2015/regional/Europe.pdf
„Where are the women directors in European films? Gender equality report on female directors (2006-2013) with best practice and policy recommendations“ (Kde sú ženy-režisérky v európskych filmoch? Správa o rodovej rovnosti v oblasti žien-režisérok (2006 – 2013) s najlepšími postupmi a politickými odporúčaniami), http://www.ewawomen.com/en/research-.html.
Rodová rovnosť na vedúcich a rozhodovacích pozíciách. Preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ, 2017 (zdroj: Inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) – štatistická databáza žien a mužov v rozhodovacom procese).
Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE): Preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ: ženy a médiá – posilňovanie rodovej rovnosti v procese rozhodovania v mediálnych organizáciách (2013).