Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2149(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0127/2018

Predkladané texty :

A8-0127/2018

Rozpravy :

PV 18/04/2018 - 23
CRE 18/04/2018 - 23

Hlasovanie :

PV 19/04/2018 - 10.15
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0186

Prijaté texty
PDF 279kWORD 53k
Štvrtok, 19. apríla 2018 - Štrasburg
Vykonávanie ustanovení zmluvy týkajúcich sa národných parlamentov
P8_TA(2018)0186A8-0127/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o vykonávaní ustanovení zmluvy týkajúcich sa národných parlamentov (2016/2149(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), a najmä na jej článok 5 týkajúci sa prenesenia právomocí a subsidiarity, článok 10 ods. 1 o zastupiteľskej demokracii, článok 10 ods. 2 o zastúpení občanov EÚ, článok 10 ods. 3 o práve občanov EÚ podieľať sa na demokratickom živote Únie, článok 11 o zastupiteľskej demokracii, článok 12 o úlohe národných parlamentov, článok 48 ods. 3 o riadnom revíznom postupe a článok 48 ods. 7 (premosťovacia doložka),

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii a na protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na článok 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a články 41 a 42 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 12. júna 1997 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi(1), zo 7. februára 2002 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi v rámci európskej integrácie(2), zo 7. mája 2009 o rozvoji vzťahov medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi podľa Lisabonskej zmluvy(3) a zo 16. apríla 2014 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy(5), o rozpočtovej kapacite pre eurozónu(6) a o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie(7),

–  so zreteľom na výročné správy Komisie o vzťahoch medzi Európskou komisiou a národnými parlamentmi, najmä na správu za rok 2014 z 2. júla 2015 (COM(2015)0316) a za rok 2015 z 15. júla 2016 (COM(2016)0471) a na výročné správy Komisie o subsidiarite a proporcionalite, najmä správy za rok 2015 z 15. júla 2016 (COM(2016)0469) a za rok 2016 z 30. júna 2017 (COM(2017)0600),

–  so zreteľom na výročné správy Riaditeľstva Európskeho parlamentu pre vzťahy s národnými parlamentmi, najmä na správu v polovici trvania z roku 2016 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o kontrole uplatňovania práva EÚ v roku 2015(8),

–  so zreteľom na Bielu knihu Komisie o budúcnosti Európy z 1. marca 2017 a správu o stave Únie prednesenú predsedom Komisie Jeanom-Claudom Junckerom z 13. septembra 2017, počas ktorej bol predložený plán postupu,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedov talianskej snemovne Camera dei deputati, francúzskeho zhromaždenia Assemblée Nationale, nemeckého snemu Bundestag a luxemburskej snemovne Chambre des Députés s názvom Väčšia európska integrácia: cesta vpred, podpísané 14. septembra 2015, ktoré v súčasnosti podporilo 15 komôr národných parlamentov v EÚ,

–  so zreteľom na závery prijaté Konferenciou predsedov parlamentov krajín Európskej únie na jej stretnutiach, ktoré sa uskutočnili od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti, a osobitne zo stretnutia v Luxemburgu v roku 2016 a v Bratislave v roku 2017,

–  so zreteľom na príspevky a závery zo stretnutí Konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie (COSAC) od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti, najmä na stretnutie, ktoré sa konalo vo Vallette a Taline v roku 2017 a na polročné správy konferencie COSAC,

–  so zreteľom na článok 13 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, v ktorej bola zakotvená organizácia medziparlamentných konferencií na účely diskusie o rozpočtových politikách a iných otázkach, na ktoré sa vzťahuje zmluva,

–  so zreteľom na rezolúciu Senátu Českej republiky zo 30. novembra 2016 (26. uznesenie z 11. volebného obdobia), na uznesenie talianskeho Senátu (Senato della Repubblica) z 19. októbra 2016 (dok. XVIII č. 164) a príspevky jeho výboru pre politiky Európskej únie z 2. mája 2017 (Prot. 573), ako aj na príspevky výboru pre záležitosti EÚ francúzskeho Národného zhromaždenia (Assemblée Nationale) z 31. mája 2017 (referenčné číslo 2017/058) a stáleho výboru pre európske záležitosti dolnej komory holandského parlamentu (Tweede Kamer der Staten-Generaal) z 22. decembra 2017 (list A(2018)1067),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A8-0127/2018),

A.  keďže národné parlamenty aktívne prispievajú k dobrému ústavnému fungovaniu Európskej únie (článok 12 Zmluvy o EÚ), a zohrávajú teda dôležitú úlohu v demokratickej legitimite a v jej najúplnejšej realizácii;

B.  keďže parlamentná zodpovednosť národných vlád v rámci európskych záležitostí, ktorá závisí od jednotlivých vnútroštátnych praktík, je v súčasnej európskej zmluve základným kameňom úlohy národných parlamentov;

C.  keďže s cieľom zlepšiť zodpovednosť by národné parlamenty mali kontrolovať národné vlády rovnako, ako Európsky parlament kontroluje európske výkonné orgány; keďže sa však miera vplyvu národných parlamentov nad národnými vládami na úrovni členských štátov výrazne líši;

D.  keďže národné parlamenty sa často sťažujú na svoju obmedzenú účasť na záležitostiach Únie a chcú byť viac zapojené do vývoja európskeho integračného procesu;

E.  keďže z nedostatku transparentnosti v legislatívnom a rozhodovacom procese EÚ plynie riziko oslabenia výsad národných parlamentov, ktoré im vyplývajú zo zmlúv a ich príslušných protokolov, a najmä ich úlohy dohľadu nad ich vládami;

F.  keďže pluralita národných parlamentov je mimoriadne prospešná pre Úniu, pretože zosúladenie rôznorodých politických názorov v členských štátoch, môže posilniť a rozšíriť prierezové diskusie na európskej úrovni;

G.  keďže nedostatočné zastúpenie parlamentných menšín v oblasti európskych záležitostí by sa malo vyvážiť, pričom by sa mali plne rešpektovať väčšiny v každom národnom parlamente a zásada pomerného zastúpenia;

H.  keďže národné parlamenty zohrávajú úlohu pri revízii európskych zmlúv a nedávno boli vyzvané, aby sa zapojili do série demokratických fór EÚ;

I.  keďže európsku verejnú sféru by bolo možné podporiť viacerými fórami o budúcnosti Európy, ktoré majú usporiadať národné parlamenty a Európsky parlament ako prirodzení zástupcovia európskeho ľudu; keďže takéto fóra by sa mohli podporiť prostredníctvom spoločného európskeho týždňa, v ktorom by poslanci komôr národných parlamentov súčasne prediskutovávali európske záležitosti s komisármi a poslancami Európskeho parlamentu;

J.  keďže ako ukazujú nedávne volebné trendy, hospodárska, finančná a sociálna kríza zvýšila nedôveru občanov voči EÚ a rozčarovanie zo súčasného demokratického modelu zastúpenia, a to na európskej aj vnútroštátnej úrovni;

K.  keďže uplatňovanie práva vnútroštátnych parlamentov preverovať súlad so zásadou subsidiarity na základe tzv. systému včasného varovania čiastočne zlepšilo vzťahy medzi inštitúciami EÚ a národnými parlamentmi;

L.  keďže národné parlamenty sú niekedy kritické k systému včasného varovania, pričom tvrdia, že jeho ustanovenia nie sú v praxi ľahko uskutočniteľné a nemajú široký rozsah pôsobnosti;

M.  keďže bol dosiahnutý pokrok vo vykonávaní systému včasného varovania, ako to dokazujú najnovšie číselné údaje týkajúce sa celkového počtu stanovísk predložených národnými parlamentmi v rámci politického dialógu; keďže obmedzené používanie postupu „žltej karty“ a neúčinnosť postupu „oranžovej karty“ poukazujú na to, že ešte stále existuje priestor na zlepšenie a že je v tomto smere možná lepšia koordinácia medzi národnými parlamentmi;

N.  keďže osemtýždňové obdobie stanovené v článku 4 Protokolu č. 1 sa ukázalo byť nedostatočné pre včasné monitorovanie súladu so zásadou subsidiarity;

O.  keďže systém včasného varovania môže dopĺňať systém, ktorý v súčasnosti umožňuje národným parlamentom predkladať konštruktívne návrhy Komisii na zváženie a s náležitým ohľadom na právo iniciatívy;

P.  keďže viaceré národné parlamenty vyjadrili záujem o nástroj na zlepšenie politického dialógu, ktorý by im poskytol príležitosť predložiť Komisii konštruktívne návrhy na zváženie, a to s náležitým ohľadom na právo iniciatívy Komisie ;

Q.  keďže národné parlamenty môžu kedykoľvek vydávať stanoviská v rámci politického dialógu, splnomocniť svoje vlády k tomu, aby požiadali o vypracovanie legislatívnych návrhov prostredníctvom Rady, alebo v súlade s článkom 225 ZFEÚ jednoducho vyzvali Európsky parlament, aby predložil návrhy Komisii;

R.  keďže v tomto štádiu procesu európskej integrácie nie je možné zavedenie postupu červenej karty;

S.  keďže škála práv na informácie stanovená v Lisabonskej zmluve by sa mohla rozšíriť, ak by národné parlamenty mali viac zdrojov a času zaoberať sa dokumentmi, ktoré im postúpili európske inštitúcie;

T.  keďže IPEX, platforma pre nepretržitú výmenu informácií medzi národnými parlamentmi navzájom a medzi národnými parlamentmi a európskymi inštitúciami, by sa mal ďalej rozvíjať v súlade s digitálnou stratégiou, v rámci ktorej Európsky parlament zohráva významnú podpornú úlohu;

U.  keďže medziinštitucionálna spolupráca sa po nadobudnutí vstupe Lisabonskej zmluvy do účinnosti zlepšila a tzv. Barrosova iniciatíva – politický dialóg, ktorý Komisia začala v septembri 2006 a ktorý poskytuje národným parlamentom možnosť predložiť pripomienky, poskytuje pozitívnu spätnú väzbu alebo kritizuje návrhy Komisie;

V.  keďže národné parlamenty niekedy vyjadrujú nespokojnosť, pokiaľ ide o ich vzťahy s Európskou úniou, pričom tvrdia, že sú príliš zložité;

W.  keďže národné parlamenty majú príslušné kompetencie v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v súlade s článkami 70, 85 a 88 ZFEÚ, a preto by mali zohrávať dôležitú úlohu v budúcnosti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Únie;

X.  keďže by mala existovať väčšia kontrola zo strany národných parlamentov a Európskeho parlamentu nad fiškálnymi a hospodárskymi politikami, prijatými rozhodnutiami a otázkami správy a riadenia na úrovni EÚ;

Y.  keďže rozsudok Súdneho dvora z 16. mája 2017 o zmiešanej povahe obchodnej dohody medzi EÚ a Singapurom zmenil spôsob, akým budú národné parlamenty zapojené do obchodných dohôd v budúcnosti;

Z.  keďže dohľadu nad európskou diskusiou na vnútroštátnej úrovni by pomohla lepšia interakcia a lepšia výmena informácií medzi poslancami EP a poslancami národných parlamentov, a tým by sa podporila skutočne európska parlamentná dimenzia a politická kultúra;

Kontrola činnosti vlády v oblasti európskych záležitostí

1.  domnieva sa, že uplatňovanie práv a povinností národných parlamentov vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy posilnil ich úlohu v rámci európskeho ústavného rámca, čím sa zabezpečil väčší pluralizmus a demokratická legitímnosť a zlepšilo sa fungovanie Únie;

2.  uznáva, že národné vlády sa podľa článku 10 ods. 2 Zmluvy o EÚ článku 10 ods. 2 a v súlade so svojimi príslušnými vnútroštátnymi ústavnými rámcami demokraticky zodpovedajú národným parlamentom; zastáva názor, že takáto zodpovednosť je základom úlohy komôr národných parlamentov v Európskej únii; nabáda národné parlamenty, aby v plnej miere vykonávali svoje európske funkcie na účel priameho ovplyvňovania a kontroly obsahu európskych politík, najmä prostredníctvom monitorovania svojich národných vlád vo funkcii členov Európskej rady a Rady;

3.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že národné parlamenty budú mať dosť času, kapacitu a potrebný prístup k informáciám, aby si mohli plniť svoju ústavnú úlohu, v rámci ktorej kontrolujú, a teda udeľujú legitimitu činnosti národných vlád, keď tieto vlády konajú na európskej úrovni, či už v rámci Rady alebo Európskej rady; uznáva, že táto európska funkcia by sa mala uskutočňovať v plnom súlade s príslušnými ústavnými tradíciami členských štátov; domnieva sa, že s cieľom zachovať a posilniť túto úlohu by sa mala posilniť a presadzovať existujúca výmena najlepších postupov a interakcia medzi národnými parlamentmi;

4.  domnieva sa, že transparentnosť pracovných metód a rozhodovacích procesov v inštitúciách EÚ je nevyhnutnou podmienkou, aby mohli národné parlamenty účinne plniť svoju inštitucionálnu úlohu vyplývajúcu zo zmlúv; ďalej požaduje, aby národné parlamenty v plnej miere využívali svoje právomoci s cieľom vykonávania kontroly nad činnosťou vlád na európskej úrovni, okrem iného aj tým, že vykonajú úpravy svojej vnútornej organizácie, harmonogramov a pravidiel, ktoré im to umožnia; ďalej navrhuje výmenu osvedčených postupov medzi komorami národných parlamentov, usporadúvanie pravidelných diskusií medzi príslušnými ministrami a špecializovanými výbormi národných parlamentov pred a po zasadnutí Rady a Európskej rady a pravidelné stretnutia medzi poslancami národných parlamentov, komisármi a poslancami Európskeho parlamentu;

5.  zastáva názor, že treba zabezpečiť, aby členské štáty neuplatňovali praktiku tzv. gold-platingu právnych predpisov EÚ a že národné parlamenty zohrávajú v tomto smere kľúčovú úlohu; zároveň pripomína, že tým nie je dotknuté právo členských štátov uplatňovať doložky zákazu zníženia úrovne ochrany a ustanoviť napríklad prísnejšie sociálne a environmentálne normy na vnútroštátnej úrovni;

6.  hoci podporuje politický dialóg s národnými parlamentmi a uznáva jasnú potrebu posilniť účasť Európskeho parlamentu, pripomína, že rozhodnutia sa musia prijímať v súlade s ústavnými právomocami a s prihliadnutím na jasné vymedzenie medzi príslušnými rozhodovacími právomocami národných a európskych orgánov;

7.  konštatuje, že Európsky parlament a národné parlamenty by mali byť lepšie zapojené do európskeho semestra, a odporúča, aby boli v rámci celého procesu lepšie skoordinované rozpočtové kalendáre na vnútroštátnej a európskej úrovni s cieľom podnietiť účinnejšie využívanie tohto nástroja; okrem toho pripomína, že zosúladenie európskeho semestra s programami národných parlamentov by mohlo ďalej prispievať ku koordinácii hospodárskych politík, pričom zdôrazňuje, že pritom by sa nemali opomínať právomoci samosprávy a konkrétny rokovací poriadok každej parlamentnej komory;

8.  navrhuje zaviesť vnútroštátne obdobie určené na dialóg o rozpočte, počas ktorého by národné parlamenty mohli prerokovať európsky semester a prispieť k jeho tvorbe tým, že poveria svoje vlády mandátom v rámci ich vzťahov s Komisiou a Radou;

9.  zdôrazňuje, že Konferencia parlamentných výborov pre záležitosti Únie (COSAC) na svojom poslednom plenárnom zasadnutí v Tallinne uznala, že väčšina národných parlamentov sa aktívne zúčastňuje na plenárnych schôdzach, aby diskutovali o záležitostiach EÚ, či už pravidelne alebo príležitostne, a že ďalšie plenárne rozpravy o záležitostiach EÚ zvyšujú viditeľnosť Únie a poskytujú občanom príležitosť dozvedieť sa viac o programe EÚ a o postojoch politických strán k týmto otázkam;

Rozvíjanie európskej verejnej sféry

10.  konštatuje, že zosúladenie rôznych politických názorov v členských štátoch by mohlo posilniť a rozšíriť prierezové diskusie na európskej úrovni; odporúča preto, aby vnútroštátne parlamentné delegácie pri európskych inštitúciách odrážali politickú rozmanitosť; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam zásady pomerného zastúpenia členov rôznych politických strán;

11.  poznamenáva skutočnosť, že záväzná vôľa parlamentnej väčšiny by mohla byť vyjadrená v stanoviskách národných parlamentov v rámci alebo mimo rámca systému včasného varovania; podporuje však myšlienku, aby vnútroštátne parlamentné politické menšiny dostali možnosť vyjadriť svoj nesúhlasný postoj, ktorý by potom mohli byť zahrnuté do príloh k týmto stanoviskám; domnieva sa, že tieto stanoviská by mali vydávať v úplnom súlade so zásadou proporcionality a v súlade s rokovacím poriadkom každej komory národného parlamentu;

12.  berie na vedomie nedávnu výzvu na sériu demokratických konventov v celej Európe; v tejto súvislosti sa domnieva, že ustanovenie každoročného európskeho týždňa by poslancom Európskeho parlamentu a komisárom, najmä podpredsedom povereným problematikou klastrov, umožnilo predstúpiť pred všetky národné parlamenty s cieľom prediskutovať a vysvetliť európsky program spolu s poslancami Európskeho parlamentu a zástupcami občianskej spoločnosti; navrhuje preskúmanie svojho vlastného rokovacieho poriadku s cieľom podporiť iniciatívu a nabáda národné parlamenty, aby urobili to isté; ďalej sa domnieva, že stretnutia medzi národnými a európskymi politickými skupinami v rámci medziparlamentnej spolupráce EÚ by mohli predstavovať pridanú hodnotu vo forme autentickej európskej politickej diskusie;

Podpora reformy systému včasného varovania

13.   zdôrazňuje skutočnosť, že systém včasného varovania sa od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy používal veľmi málo, a domnieva sa, že by sa mohol zreformovať v súčasnom ústavnom rámci;

14.  konštatuje, že príklady, ako je otvorenie tzv. postupu žltej karty vo vzťahu k návrhu Komisie na revíziu smernice o vysielaní pracovníkov v roku 2016, dokazujú, že systém včasného varovania je funkčný; zdôrazňuje, že obmedzené používanie postupu „žltej karty“ by mohlo naznačovať, že v EÚ je celkovo dodržiavaná zásada subsidiarity; preto sa domnieva, že procedurálne nedostatky systému včasného varovania by sa nemali považovať za presvedčivý dôkaz nedodržiavania subsidiarity; okrem toho pripomína, že národné parlamenty môžu zasiahnuť a preskúmať otázku súladu so zásadou subsidiarity ešte pred predložením legislatívneho návrhu Komisiou vo forme zelených a bielych kníh alebo pred každoročným predstavením pracovného programu Komisie;

15.  pripomína, že Komisia je v súvislosti s akoukoľvek novou legislatívnou iniciatívou povinná preskúmať, či má EÚ právo prijímať opatrenia a či sú takéto opatrenia opodstatnené; okrem toho zdôrazňuje, že predchádzajúce skúsenosti dokázali, že vyznačiť deliacu čiaru medzi politickým rozmerom zásady subsidiarity a právnym rozmerom zásady proporcionality je niekedy ťažké a problematické; vyzýva preto Komisiu, aby sa vo svojich odpovediach na odôvodnené stanoviská vydané v rámci systému včasného varovania alebo mimo tohto rámca zaoberala okrem výkladu zásady subsidiarity aj proporcionalitou a prípadne akýmikoľvek obavami týkajúcimi sa navrhovaných možností politiky;

16.  berie na vedomie žiadosť viacerých národných parlamentov rozšíriť osemtýždňové obdobie, v ktorom môžu vydávať odôvodnené stanovisko podľa článku 3 Protokolu č. 1; zdôrazňuje však, že súčasný zmluvný rámec neupravuje predĺženie tejto lehoty; preto sa domnieva, že Komisia by mala zaviesť technickú lehotu na oznámenie v rámci systému včasného varovania s cieľom poskytnúť viac času medzi dňom, keď sú návrhy legislatívnych aktov technicky doručené komorám národných parlamentov, a dňom, od ktorého začne plynúť osemtýždňová lehota; v tejto súvislosti pripomína, že ďalšie praktické opatrenia pre fungovanie mechanizmu kontroly dodržiavania subsidiarity Komisia zaviedla do praxe Komisie v roku 2009;

17.  berie na vedomie žiadosť viacerých národných parlamentov rozšíriť osemtýždňové obdobie, v ktorom môžu vydávať odôvodnené stanovisko podľa článku 6 Protokolu č. 2;

18.  v súlade s politickým dialógom, ktorý Komisia začala v roku 2016, navrhuje využívanie systému, v rámci ktorého by národné parlamenty mohli predkladať konštruktívne návrhy Komisii s cieľom pozitívne ovplyvniť európsku diskusiu a právo iniciatívy Komisie; v tejto súvislosti navrhuje, aby si Komisia ponechala právo rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či tieto návrhy prijme alebo vydá formálnu odpoveď, v ktorej uvedie dôvody, prečo tak nespravila; poukazuje na to, že takýto postup nemôže znamenať právo na iniciatívu alebo právo zrušiť alebo zmeniť právne predpisy, pretože by sa tým zmarila metóda Únie a rozdelenie právomocí medzi vnútroštátnou a európskou úrovňou, a tým by sa porušili zmluvy; medzitým odporúča, aby v prípade budúcej revízie zmlúv bolo právo na legislatívnu iniciatívu priznané Európskemu parlamentu ako priamemu zástupcovi občanov EÚ;

Uplatňovanie práva na informácie

19.  potvrdzuje, že článok 12 Zmluvy o EÚ a Protokol č. 1 dávajú národným parlamentom právo prijímať informácie priamo od európskych inštitúcií;

20.  zdôrazňuje, že národné parlamenty by mohli lepšie pracovať s informáciami, ktoré sú im zasielané buď prostredníctvom systému včasného varovania, alebo podľa ich práva na informácie, ak by platforma IPEX mala relevantnosť agory, alebo fóra pre neformálny trvalý dialóg medzi národnými parlamentmi a národnými parlamentmi a európskymi inštitúciami; rozhodol sa preto poskytnúť podporu prostredníctvom platformy na posilnenie politického dialógu; odporúča, aby národné parlamenty využívali platformu IPEX včas a tým zabezpečili včasné začatie mechanizmu vnútroštátnej kontroly; odporúča, aby sa IPEX využíval ako prostriedok na systematickú výmenu informácií a včasné upozorňovanie na záležitosti spojené so subsidiaritou; vidí potenciál pre rozvoj platformy IPEX ako hlavného kanálu určeného na komunikáciu a zasielanie príslušných dokumentov medzi inštitúciami EÚ a národnými parlamentmi a v tejto súvislosti sa zaväzuje ponúknuť pomoc správnym orgánom komôr národných parlamentov s tým, ako narábať s platformou; navyše podporuje zavedenie väčšieho množstva výmen medzi úradníkmi inštitúcií a politických skupín v rámci správnych orgánov Európskeho parlamentu a národných parlamentov;

Príprava lepšej medziinštitucionálnej spolupráce

21.  berie na vedomie existujúcu spoluprácu medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi v rámci konferencie COSAC, medziparlamentnej konferencie o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a v rámci článku 13 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii; zdôrazňuje, že takáto spolupráca by sa mala rozvíjať na základe zásad konsenzu, výmeny informácií a konzultácie, aby národné parlamenty mohli vykonávať kontrolu nad príslušnými vládami a správnymi orgánmi;

22.  pripomína, že súčasný rámec vzťahov medzi Úniou a národnými parlamentmi by sa mohol zjednodušiť a harmonizovať tak, aby bol efektívnejší a účinnejší; v tejto súvislosti vyzýva na preskúmanie spolupráce medzi Úniou a národnými parlamentmi v rámci existujúcich platforiem a fór s cieľom posilniť tieto vzťahy a prispôsobiť ich súčasným potrebám; trvá však na jasnom vymedzení rozhodovacích právomocí medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom, podľa ktorého by národné parlamenty mali plniť svoju európsku funkciu na základe svojich národných ústav, najmä prostredníctvom vykonávania kontroly svojich národných vlád ako členov Európskej rady a Rady, čo je úroveň, na ktorej sú najpovolanejšie na to, aby kontrolovali európsky legislatívny proces; zamieta preto vytváranie spoločných parlamentných orgánov s rozhodovacími právomocami z dôvodov transparentnosti, zodpovednosti a spôsobilosti konať;

23.  poukazuje na to, že posilnenie politického a technického dialógu medzi parlamentnými výbormi na vnútroštátnej, ako aj európskej úrovni by bolo veľmi produktívnym krokom smerom k plnohodnotnej medziparlamentnej spolupráci; zvažuje možnosť vyčleniť dodatočné zdroje na dosiahnutie tohto cieľa a využívať videokonferencie tam, kde je to možné;

24.  uznáva význam medziparlamentných schôdzí výborov stanovených v článkoch 9 a 10 Protokolu č. 1; domnieva sa, že lepšiu medziinštitucionálnu spoluprácu by bolo možné dosiahnuť vtedy, ak by poslanci Európskeho parlamentu a národných parlamentov prikladali väčší význam medziparlamentným schôdzam výborov a ak by boli pripravované v úzkej spolupráci;

25.  odporúča, aby sa národné parlamenty plne podieľali na pokračujúcom rozvoji spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky; domnieva sa, že takáto účasť by sa mala presadzovať v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom a za plného dodržiavania ustanovení vnútroštátnych ústav týkajúcich sa bezpečnostnej a obrannej politiky, a to i prostredníctvom spoločných medziparlamentných schôdzí zástupcov národných parlamentov a poslancov Európskeho parlamentu a politického dialógu medzi plnohodnotným výborom Európskeho parlamentu pre bezpečnosť a obranu a zodpovedajúcimi výbormi národných parlamentov; berie na vedomie možnosti, ktoré to poskytuje pre konštruktívnu kontrolu v tejto oblasti zo strany neutrálnych členských štátov EÚ;

26.  domnieva sa, že posilnenie politického a legislatívneho dialógu medzi národnými parlamentmi a s nimi by posilnilo súlad s cieľmi stanovenými v medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva;

o
o   o

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 200, 30.6.1997, s. 153.
(2) Ú. v. ES C 284 E, 21.11.2002, s. 322.
(3) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 94.
(4) Ú. v. EÚ C 443, 22.12.2017, s. 40.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0049.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0050.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0048.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0421.

Posledná úprava: 4. decembra 2018Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia