Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 6. februára 2018 - ŠtrasburgFinálna verzia
Žiadosť o zbavenie imunity Steeva Brioisa
 Dohoda o vedeckej a technologickej spolupráci medzi EÚ a Brazíliou ***
 Zriadenie osobitného výboru pre postup Únie pre povoľovanie pesticídov
 Geografické blokovanie a iné formy diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti zákazníkov, miesta bydliska alebo sídla ***I
 Nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií ***I
 Výročná správa Európskej centrálnej banky za rok 2016
 Urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie

Žiadosť o zbavenie imunity Steeva Brioisa
PDF 328kWORD 45k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 6. februára 2018 o žiadosti o zbavenie imunity Steeva Brioisa (2017/2221(IMM))
P8_TA(2018)0020A8-0011/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Steeva Brioisa, ktorú 25. septembra 2017 podala ministerka spravodlivosti Francúzskej republiky na žiadosť generálnej prokurátorky pri Odvolacom súde v Douai v súvislosti so žalobou proti poslancovi Brioisovi, ktorú z dôvodu údajného spáchania trestného činu verejného ohovárania voči fyzickej osobe („injures publiques envers un particulier“) podala poškodená strana, a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 2. októbra 2017,

–  so zreteľom na ďalšie informácie o prípade, ktoré poskytol prokurátor republiky Krajského súdu v Douai v liste z 12. decembra 2017,

–  po vypočutí Steeva Brioisa v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 26 Ústavy Francúzskej republiky,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0011/2018),

A.  keďže generálna prokurátorka pri Odvolacom súde v Douai požiadala o zbavenie imunity poslanca Európskeho parlamentu Steeva Brioisa v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním na Krajskom súde v Douai; keďže túto žiadosť Európskemu parlamentu predložila ministerka spravodlivosti Francúzskej republiky;

B.  keďže žiadosť o zbavenie imunity poslanca Brioisa sa vzťahuje na súdne konanie začaté vo veci údajného spáchania trestného činu verejného ohovárania zameraného voči fyzickej osobe (článok 29 druhý odsek, článok 33 druhý odsek a článok 23 zákona z 29. júla 1881) v súvislosti s údajne hanlivými komentármi, ktoré zverejnili niekoľkí používatelia internetu v reakcii na text, ktorý poslanec Briois umiestnil 23. decembra 2015 na svoju facebookovú stránku, a ktoré poslanec Briois hneď neodstránil; keďže na žiadosť Výboru pre právne veci prokurátor republiky Krajského súdu v Douai konštatoval, že uvedené komentáre boli dostupné online s určitosťou do 21. novembra 2017;

C.  keďže podľa článku 8 protokolu č. 7 poslanci Európskeho parlamentu nepodliehajú pri výkone svojich úloh žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania, pokiaľ ide o vyjadrené názory alebo hlasovanie;

D.  keďže podľa článku 9 protokolu č. 7 požívajú poslanci počas zasadnutí Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

E.  keďže článok 26 Ústavy Francúzskej republiky okrem iného stanovuje, že poslanec parlamentu môže byť stíhaný za trestný čin alebo vzatý do väzby, alebo mu môže byť obmedzená jeho osobná sloboda iba na základe súhlasu parlamentu;

F.  keďže články 8 a 9 Protokolu č. 7 sa navzájom vylučujú(2);

G.  keďže obvinenia vznesené proti Steevovi Brioisovi a následná žiadosť o zbavenie tohto poslanca imunity nesúvisia s vyjadrenými názormi alebo hlasovaním pri výkone funkcie poslanca Európskeho parlamentu, ale s tým, že zo svojej oficiálnej facebookovej stránky údajne neodstránil niekoľko komentárov, ktoré tam vložili tretie osoby a ktoré osoba, proti ktorej boli namierené, vníma ako urážku;

H.  keďže preto v tomto prípade nie je možné uplatniť imunitu, ktorú priznáva článok 8 protokolu č. 7, a prerokúvaná vec patrí plne do rozsahu pôsobnosti článku 9 toho istého protokolu;

I.  keďže neexistuje žiaden zjavný dôkaz o tom, že by išlo o fumus persecutionis, t. j. o dostatočne závažné a konkrétne podozrenie, že táto vec bola predložená so zámerom politicky uškodiť príslušnému poslancovi;

1.  rozhodol zbaviť Steeva Brioisa imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru Ministerstvu spravodlivosti Francúzskej republiky a Steevovi Brioisovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C‑200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C‑163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.
(2) Spojené veci C-200/07 a C-201/07, Marra, už citované, bod 45.


Dohoda o vedeckej a technologickej spolupráci medzi EÚ a Brazíliou ***
PDF 245kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. februára 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o obnovení Dohody o vedeckej a technologickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Brazílskou federatívnou republikou (11040/2017 – C8-0320/2017 – 2017/0139(NLE))
P8_TA(2018)0021A8-0004/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11040/2017),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/781/ES zo 6. júna 2005 o uzavretí Dohody o vedeckej a technologickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Brazílskou federatívnou republikou(1),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 186 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0320/2017),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0004/2018),

1.  udeľuje súhlas s obnovením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Brazílskej federatívnej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 295, 11.11.2005, s. 37.


Zriadenie osobitného výboru pre postup Únie pre povoľovanie pesticídov
PDF 275kWORD 46k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 6. februára 2018 o zriadení, pôsobnosti, počte členov a funkčnom období osobitného výboru pre postup Únie pre povoľovanie pesticídov (2018/2534(RSO))
P8_TA(2018)0022B8-0077/2018

Európsky parlament,

—  so zreteľom na návrh rozhodnutia Konferencie predsedov,

—  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS(1),

—  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 546/2011 z 10. júna 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o jednotné zásady hodnotenia a povoľovania prípravkov na ochranu rastlín(2),

—  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1056 z 29. júna 2016, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie obdobia schválenia účinnej látky glyfozát(3), a na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1313 z 1. augusta 2016, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o podmienky schválenia účinnej látky glyfozát(4),

—  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2324 z 12. decembra 2017, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky glyfozát a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011(5),

—  so zreteľom na svoje uznesenia z 13. apríla 2016(6) a 24. októbra 2017(7) o návrhu vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky glyfozát a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011,

—  so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky z 18. februára 2016 vo veci 12/2013/MDC o postupoch Komisie týkajúcich sa povoľovania a uvádzania prípravkov na ochranu rastlín (pesticídov) na trh,

—  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(8),

—  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 23. novembra 2016 vo veci C-442/14 Bayer CropScience SA-NV, Stichting De Bijenstichting/College voor de toelating van gewasbeschermingsmiddelen en biociden,

—  so zreteľom na článok 197 rokovacieho poriadku,

A.  keďže boli vyjadrené obavy v súvislosti s posúdením glyfozátu, najmä s tým, či sa uskutočnilo nezávislé, objektívne a transparentné posúdenie, či sa riadne uplatnili klasifikačné kritériá nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008(9) a či sa náležite použili príslušné usmerňovacie dokumenty;

B.  keďže boli vyjadrené obavy týkajúce sa spôsobu, akým Komisia uplatnila kritériá schválenia a zásadu predbežnej opatrnosti ustanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009 pri udelení technického predĺženia schválenia glyfozátu v roku 2016, keď prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/1313 a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/2324;

1.  rozhodol zriadiť osobitný výbor pre postup Únie pre povoľovanie pesticídov s týmito prísne vymedzenými úlohami:

   a) analyzovať a posudzovať postup povoľovania pesticídov v Únii, a to aj použitú metodiku a jej vedeckú kvalitu, nezávislosť postupu od výrobného odvetvia a transparentnosť rozhodovacieho procesu a jeho výsledkov;
   b) analyzovať a posudzovať s uplatnením prístupu založeného na dôkazoch prípadné zlyhania pri vedeckom hodnotení schválenia alebo obnovenia schválenia účinných látok, napríklad glyfozátu, príslušnými agentúrami EÚ, ako aj analyzovať a posudzovať dodržiavanie príslušných platných pravidiel, usmernení a kódexov správania EÚ agentúrami EÚ;
   c) analyzovať a posudzovať najmä to, či Komisia konala v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1107/2009, keď rozhodovala o podmienkach schválenia glyfozátu a obnovenia schválenia glyfozátu;
   d) analyzovať a posudzovať možné konflikty záujmov na všetkých úrovniach postupu schvaľovania, a to aj na úrovni vnútroštátnych orgánov spravodajského členského štátu zodpovedného za hodnotiacu správu vypracovanú v súlade s nariadením (ES) č. 1107/2009;
   e) analyzovať a posudzovať, či agentúry EÚ zodpovedné za hodnotenie a klasifikáciu aktívnych látok sú dostatočne personálne a finančne vybavené na to, aby boli spôsobilé plniť svoje povinnosti, analyzovať a posudzovať možnosť zadania vykonania a/alebo uskutočnenia nezávislého výskumu alebo testovania a ich financovania;
   f) predkladať akékoľvek odporúčania, ktoré považuje za potrebné v súvislosti s postupom Únie pre povoľovanie pesticídov, aby sa dosiahla vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat aj životného prostredia; na tento účel uskutočniť návštevy a usporiadať vypočutia s inštitúciami a príslušnými agentúrami EÚ, ako aj s medzinárodnými a vnútroštátnymi inštitúciami, mimovládnymi organizáciami a súkromnými subjektmi;

2.  zdôrazňuje, že všetky odporúčania osobitného výboru sa predkladajú príslušným stálym výborom Európskeho parlamentu, ktoré na ne v prípade potreby reagujú;

3.  rozhodol, že právomoci a dostupné zdroje stálych výborov Európskeho parlamentu s pôsobnosťou pre otázky týkajúce sa prijímania, monitorovania a vykonávania právnych predpisov Únie súvisiacich s oblasťou zodpovednosti osobitného výboru zostávajú nezmenené;

4.  rozhodol, že schôdze sa konajú za zatvorenými dverami vždy, keď činnosť osobitného výboru zahŕňa vypočutie dôkazov dôverného charakteru, svedectvá zahŕňajúce osobné údaje alebo zahŕňa výmeny názorov či vypočutia s orgánmi a subjektmi o dôverných informáciách vrátane vedeckých štúdií alebo ich častí, ktorým bol udelený status dôvernosti podľa článku 63 nariadenia (ES) č. 1107/2009; ďalej rozhodol, že svedkovia a znalci majú právo vypovedať alebo svedčiť za zatvorenými dverami;

5.  rozhodol, že zoznamy osôb pozvaných na verejné schôdze, zoznamy osôb, ktoré sa na nich zúčastnia, a zápisnice z týchto schôdzí sa zverejnia;

6.  rozhodol, že dôverné dokumenty doručené osobitnému výboru sa posudzujú v súlade s postupom stanoveným v článku 210a rokovacieho poriadku; ďalej rozhodol, že takéto informácie sa použijú výhradne na vypracovanie záverečnej správy osobitného výboru;

7.  rozhodol, že v súlade s článkom 199 ods. 1 rokovacieho poriadku má osobitný výbor 30 členov;

8.  rozhodol, že funkčné obdobie osobitného výboru bude deväť mesiacov, pokiaľ ho Európsky parlament pred jeho uplynutím nepredĺži, a že uvedené funkčné obdobie začne plynúť od dátumu ustanovujúcej schôdze osobitného výboru; rozhodol, že osobitný výbor predloží Európskemu parlamentu záverečnú správu obsahujúcu skutkové zistenia a odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať.

(1) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 155, 11.6.2011, s. 127.
(3) Ú. v. EÚ L 173, 30.6.2016, s. 52.
(4) Ú. v. EÚ L 208, 2.8.2016, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 333, 15.12.2017, s. 10.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0119.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0395.
(8) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).


Geografické blokovanie a iné formy diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti zákazníkov, miesta bydliska alebo sídla ***I
PDF 339kWORD 47k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. februára 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o riešení geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti zákazníkov, miesta bydliska alebo sídla na vnútornom trhu, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (COM(2016)0289 – C8-0192/2016 – 2016/0152(COD))
P8_TA(2018)0023A8-0172/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0289),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0192/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality rakúskou Spolkovou radou, ktoré tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. októbra 2016(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 29. novembra 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre právne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0172/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu a ktoré bude uverejnené v sérii L Úradného vestníka Európskej únie spoločne s konečným legislatívnym aktom;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. februára 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... o riešení neodôvodneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov na vnútornom trhu, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 2006/2004 a (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES

P8_TC1-COD(2016)0152


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/302.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE KOMISIE

Komisia berie na vedomie znenie článku 9, na ktorom sa dohodli Európsky parlament a Rada.

Komisia bez toho, aby bolo dotknuté jej právo na iniciatívu v zmysle zmluvy, v tejto súvislosti vyhlasuje, že v súlade s článkom 9 vo svojom prvom hodnotení tohto nariadenia, ktoré vypracuje do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti nariadenia, podrobne vyhodnotí spôsob, ktorým sa nariadenie vykonáva a prispieva k účinnému fungovaniu vnútorného trhu. Zohľadní pritom rastúce očakávania spotrebiteľov, najmä tých, ktorí nemajú prístup k službám chráneným autorským právom.

V rámci tohto hodnotenia Komisia vypracuje aj podrobnú analýzu uskutočniteľnosti a možných nákladov a prínosov vyplývajúcich z akejkoľvek zmeny v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o možné vyňatie elektronicky dodávaných služieb, ktorých hlavnou charakteristickou črtou je poskytovanie prístupu k dielam chráneným autorským právom alebo k iným predmetom ochrany či ich využívanie, z rozsahu pôsobnosti článku 4 ods. 1 písm. b), ak má obchodník pre príslušné územie požadované práva, pričom náležite zohľadňuje dôsledky akéhokoľvek rozšírenia rozsahu pôsobnosti nariadenia na spotrebiteľov a podniky a na dotknuté sektory, a to v celej Európskej únii. Komisia takisto dôkladne zanalyzuje, či by sa v iných sektoroch, vrátane tých, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2006/123/ES a ktoré sú takisto vyňaté z rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia podľa jeho článku 1 ods. 3, ako sú služby v oblasti dopravy a audiovizuálne služby, mali odstrániť akékoľvek zostávajúce neopodstatnené obmedzenia založené na štátnej príslušnosti, mieste bydliska alebo sídla.

Ak Komisia vo svojom hodnotení dospeje k záveru, že rozsah pôsobnosti nariadenia by sa mal zmeniť, priloží k nemu zodpovedajúci legislatívny návrh.

(1) Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 93.


Nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií ***I
PDF 345kWORD 46k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. februára 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií (COM(2015)0337 – C8-0190/2015 – 2015/0148(COD))
P8_TA(2018)0024A8-0003/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0337),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0190/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 9. decembra 2015(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 7. apríla 2016(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 22. novembra 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre rozvoj (A8-0003/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 6. februára 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814

P8_TC1-COD(2015)0148


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2018/410.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIA KOMISIE

Lineárny redukčný koeficient

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) je hlavným nástrojom EÚ na dosiahnutie cieľa EÚ v oblasti klímy, ktorým je obmedziť zvýšenie priemernej globálnej teploty na úroveň výrazne nižšiu ako 2 °C v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia, ako sa dohodlo aj v rámci Parížskej dohody. V súlade s týmto cieľom a rámcom politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 revízia systému EU ETS a zvýšenie lineárneho redukčného koeficientu z 1,74 % na 2,2 % sú prvými krokmi k dosiahnutiu cieľa EÚ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov na vnútroštátnej úrovni najmenej o 40 %. Komisia uznáva, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie a prejaviť viac ambícií na dosiahnutie cieľa EÚ v oblasti skleníkových plynov do roku 2050, ktorým je znížiť emisie skleníkových plynov v súlade s dosiahnutím dlhodobých cieľov Parížskej dohody, pričom v jej posúdení vplyvu, ktoré je pripojené k rámcu politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030, sa uvádza, že dosiahnutie tejto hornej hranice by si vyžadovalo ďalšie zvyšovanie lineárneho redukčného koeficientu až do roku 2050. Komisia sa zaväzuje zvážiť v rámci akýchkoľvek budúcich revízií tejto smernice zvýšenie lineárneho redukčného koeficientu vzhľadom na medzinárodný vývoj udalostí, ktorý si bude vyžadovať prísnejšie politiky a opatrenia Únie.

Emisie z námornej dopravy

Komisia berie na vedomie návrh Európskeho parlamentu. Očakáva sa, že v apríli 2018 Medzinárodná námorná organizácia (IMO) rozhodne o pôvodnej stratégii znižovania emisií skleníkových plynov z lodí. Komisia túto otázku urýchlene posúdi a náležite bude o príslušnom výsledku informovať, najmä pokiaľ ide o ciele znižovania emisií a zoznam možných opatrení na dosiahnutie týchto cieľov vrátane časového rámca na prijatie takýchto opatrení. V tejto súvislosti zváži, ktoré ďalšie opatrenia sú primerané na zabezpečenie spravodlivého príspevku odvetvia vrátane ďalšieho postupu navrhnutého Parlamentom. V súvislosti s novými legislatívnymi opatreniami, ktoré sa týkajú emisií skleníkových plynov z námornej dopravy, Komisia náležite zváži pozmeňujúce návrhy v tomto smere, ktoré prijal Európsky parlament.

Spravodlivý prechod v regiónoch s vysokou produkciou uhlia a vysokou intenzitou emisií uhlíka

Komisia opätovne zdôrazňuje svoj záväzok vypracovať konkrétnu iniciatívu, ktorá poskytne prispôsobenú podporu na spravodlivý prechod v regiónoch s vysokou produkciou uhlia a vysokou intenzitou emisií uhlíka v členských štátoch.

Na tento účel bude vo forme partnerstva spolupracovať so zainteresovanými stranami v týchto regiónoch s cieľom poskytnúť usmernenia, najmä na prístup k príslušným fondom a programom a na ich využívanie, a bude podporovať výmenu osvedčených postupov vrátane diskusií o priemyselných plánoch a o potrebách rekvalifikácie.

Zachytávanie a využívanie uhlíka (CCU)

Komisia berie na vedomie návrh Európskeho parlamentu, aby sa z povinností odovzdať kvóty v rámci EU ETS vyňali emisie, ktoré sa preukázateľne zachytávajú a využívajú a pri ktorých sa zabezpečuje trvalá väzba uhlíka. Takéto technológie nie sú v súčasnosti dostatočne rozvinuté na to, aby sa mohlo rozhodnúť o tom, ako ich právne predpisy budú upravovať v budúcnosti. Vzhľadom na technologický potenciál technológií na zachytávanie a využívanie uhlíka (CCU) sa Komisia zaväzuje zvážiť ich právnu úpravu v priebehu budúceho obdobia obchodovania, s cieľom posúdiť, či je vhodné vykonať v právnej úprave prípadné zmeny, pokým sa v budúcnosti neuskutoční prípadná revízia smernice. V tejto súvislosti Komisia náležite zohľadní potenciál týchto technológií prispieť k významnému zníženiu emisií, pričom by sa nemala ohroziť environmentálna integrita EU ETS.

(1) Ú. v. EÚ C 71, 24.2.2016, s. 57.
(2) Ú. v. EÚ C 240, 1.7.2016, s. 62.
(3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 15. februára 2017 (Prijaté texty, P8_TA(2017)0035).


Výročná správa Európskej centrálnej banky za rok 2016
PDF 373kWORD 55k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. februára 2018 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2016 (2017/2124(INI))
P8_TA(2018)0025A8-0383/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky za rok 2016,

–  so zreteľom na článok 284 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ECB), a najmä na jeho články 3 a 15,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje (Montiho správa),

–  so zreteľom na postup pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN),

–  so zreteľom na článok v časopise Economic Bulletin ECB s názvom MFI lending rates: pass-through in the time of non-standard monetary policy (Úrokové sadzby peňažných finančných inštitúcií: prechod v čase neštandardnej menovej politiky) (číslo 1/2017),

–  so zreteľom na správu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z roku 2017 o európskej priemyselnej a menovej politike,

–  so zreteľom na správu organizácie Transparency International s názvom Two sides of the same coin? Independence and accountability of the European Central Bank (Dve strany tej istej mince? Nezávislosť a zodpovednosť Európskej centrálnej banky),

–  so zreteľom na vysvetľujúcu stránku ECB s názvom Čo sú to peniaze?,

–  so zreteľom na dohodu ECB o núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity (ELA) uverejnenú 19. júna 2017,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2010/191/EÚ z 22. marca 2010 o rozsahu a účinkoch eurobankoviek a euromincí ako zákonného platidla(1),

–  so zreteľom na článok 11 nariadenia Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura(2);

–  so zreteľom na článok 128 ods. 1 ZFEÚ o eure ako zákonnom platidle,

–  so zreteľom na prejav predsedu ECB zo 6. apríla 2017,

–  so zreteľom na článok 127 ods. 5 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 127 ods. 2 ZFEÚ,

–  so zreteľom na spätnú väzbu ECB v súvislosti s príspevkom, ktorý poskytol Európsky parlament ako súčasť svojho uznesenia o výročnej správe ECB za rok 2015(3),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0383/2017),

A.  keďže Rada guvernérov ECB na svojom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo 9. a 10. marca 2016, prijala tieto ďalšie opatrenia na dosiahnutie prvoradého cieľa cenovej stability a vedľajšieho cieľa podpory hospodárstva pomocou menovej politiky: 1) znížene jej kľúčových úrokových sadzieb a nižšia sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie na úrovni -0,4 %, 2) zvýšenie mesačných nákupov v rámci programu nákupu aktív (APP) na 80 miliárd EUR, 3) začlenenie nového programu nákupu cenných papierov podnikového sektora (CSPP) do APP na nákup cenných papierov s investičným stupňom denominovaných v eurách, ktoré vydávajú nebankové spoločnosti so sídlom v eurozóne, a 4) nový súbor cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO) so štvorročnou splatnosťou;

B.  keďže Rada guvernérov ECB na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 7. a 8. decembra 2016, rozhodla o predĺžení horizontu APP v zníženom mesačnom objeme (z 80 miliárd EUR na 60 miliárd EUR) od apríla 2017 do decembra 2017, alebo v prípade potreby na ešte dlhší čas, a v každom prípade až kým Rada guvernérov nezistí, že sa vývoj inflácie udržateľne upravil v súlade s jej inflačným cieľom;

C.  keďže členovia výkonnej rady ECB nepretržite zdôrazňovali význam zavedenie reforiem v eurozóne zameraných na zvyšovanie produktivity, ako aj fiškálnych politík priaznivých pre rast, v rámci Paktu stability a rastu;

D.  keďže podľa makroekonomickej prognózy Eurosystému zo septembra 2017 sa očakáva ročná inflácia v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HISC) na úrovni 1,5 % v roku 2017, 1,2 % v roku 2018 a 1,5 % v roku 2019;

E.  keďže hlavným cieľom Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) je udržiavať cenovú stabilitu vymedzenú Radou guvernérov ECB ako medziročný rast HISC eurozóny tesne pod úrovňou 2 % v strednodobom horizonte; keďže prognózy ECB boli výrazne pod jej strednodobým cieľom inflácie každý rok od roku 2013 a ECB v súčasnosti predpokladá, že inflácia nedosiahne cieľovú úroveň pred rokom 2020;

F.  keďže ECB sa domnieva, že slabá dynamika inflácie je okrem iných faktorov dôsledkom spomalenia rastu miezd a nízkych cien energie;

G.  keďže v článku 127 ods. 5 ZFEÚ sa vyžaduje, aby ESCB pomáhala udržiavať finančnú stabilitu;

H.  keďže v roku 2016 dosiahol čistý zisk ECB 1,19 miliardy EUR v porovnaní s 1,08 miliardy EUR v roku 2015;

I.  keďže hlavným prispievateľom k tomuto čistému zisku je vyšší čistý príjem z úrokov získaných na cenné papiere držané na účely menovej politiky vrátane APP a portfólií amerického dolára;

J.  keďže rast a miera nezamestnanosti ostávajú v značnej miere geograficky nerovnomerné, čo spôsobuje nebezpečnú nestabilitu v hospodárstve a ohrozuje riadny rozvoj;

K.  keďže v článku 123 ZFEÚ a článku 21 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky sa zakazuje menové financovanie vlád;

L.  keďže čoraz väčší počet podnikov v oblasti finančných technológií má významný potenciál, pokiaľ ide o zvyšovanie finančného začleňovania v eurozóne, pričom to takisto zvyšuje potrebu dohľadu a monitorovania na mikro- a makroprudenciálnej úrovni;

Všeobecný prehľad

1.  zdôrazňuje, že v súlade s článkom 7 štatútu ECB ani ECB ani národná centrálna banka (NCB) ani žiaden člen ich rozhodovacích orgánov nesmú žiadať ani prijímať pokyny od orgánov alebo inštitúcií Spoločenstva, od žiadnej vlády členského štátu ani od žiadneho iného subjektu; prízvukuje preto nezávislosť ECB ako menového orgánu eurozóny, ako sa ustanovuje v zmluve; zdôrazňuje však potrebu väčšej zodpovednosti a transparentnosti, ktorá je primeraná jej úrovni nezávislosti;

2.  zdôrazňuje tiež federálny charakter ECB, ktorý vylučuje uplatňovanie práva veta jednotlivých štátov a umožňuje jej konať rozhodne v rôznych oblastiach, napríklad pri prispievaní k riešeniu krízy;

3.  poukazuje na prínos ústretovej menovej politiky ECB, vrátane jej nízkych úrokových sadzieb a programu nákupu aktív v rokoch 2012 – 2016, k cyklickému oživeniu hospodárstva a vytváraniu pracovných miest, a to aj tým, že predchádza deflácii, zachováva priaznivé podmienky financovania pre podniky a domácnosti, a zachováva finančnú stabilitu a riadne fungovanie platobných systémov; je však znepokojený dôsledkami nekonvenčných opatrení menovej politiky pre jednotlivých sporiteľov a finančnú rovnováhu dôchodkových systémov a systémov poistenia, ako aj vytváraním bublín v cenách aktív, ktoré by mala ECB dôkladne monitorovať a minimalizovať;

4.  je znepokojený tým, že banky v eurozóne nevyužili priaznivé prostredie, ktoré vytvorila ECB na posilnenie svojich kapitálových základní, ale podľa názoru Banky pre medzinárodné zúčtovanie, na vyplatenie značných dividend niekedy presahujúcich úroveň nerozdelených ziskov;

5.  je naďalej znepokojený stále vysokou úrovňou neobchodovateľných aktív a cenných papierov krytých aktívami, ktoré sa Eurosystému poskytli ako zábezpeka v rámci jeho refinančných operácií; opätovne žiada ECB, aby poskytla informácie o tom, ktoré centrálne banky prijali takéto cenné papiere a aby tiež zverejnila postupy hodnotenia uvedených aktív; zdôrazňuje, že takéto zverejnenie by bolo prospešné na účely parlamentnej kontroly úloh v oblasti dohľadu zverených ECB;

6.  so znepokojením konštatuje, že nerovnováha v rámci systému TARGET 2 sa v eurozóne opäť zväčšuje, a to napriek zníženiu obchodnej nerovnováhy, čo svedčí o pokračujúcom odlive kapitálu z periférie eurozóny;

Cenová stabilita

7.  pripomína, že podľa Eurostatu dosahovala priemerná inflácia v eurozóne v roku 2016 0,2 %, zatiaľ čo inflácia po vylúčení cien energií bola na úrovni 0,9 %; okrem toho poznamenáva, že, ako sa uvádza vo výročnej správe ECB za rok 2016, základnej inflácii naďalej chýba presvedčivý stúpajúci trend v roku 2016;

8.  konštatuje, že sa očakáva, že inflácia v eurozóne zostane pod úrovňou 2 % najmenej do roku 2020, a to aj napriek veľmi ústretovej menovej politike, ktorú ECB sleduje, čo znamená, že hospodárstvo eurozóny nepracuje s plnou kapacitou, pričom okrem iných faktorov aj nedávne zhodnotenie výmenného kurzu eura sťažuje dosiahnutie cenovej stability;

9.  berie na vedomie vlastné posúdenie ECB, že bez jej balíka politík by inflácia bola v priemere takmer o 0,5 % nižšia ako súčasne predpokladaná miera na roky 2016 – 2019;

10.  súhlasí s ECB, že vyvážená kombinácia zdravých a rast podporujúcich vnútroštátnych fiškálnych politík pri plnom rešpektovaní Paktu stability a rastu, vrátane jeho vnútornej flexibility, ako aj sociálne vyvážené a ambiciózne reformy podporujúce produktivitu, sú potrebné aj na úrovni členských štátov s cieľom premeniť súčasné cyklické oživenie scenár trvalého, udržateľného a spoľahlivého dlhodobého štrukturálneho hospodárskeho rozvoja;

11.  domnieva sa, že vzhľadom na súčasnú neefektívnosť transmisných kanálov menovej politiky je nevyhnutné, aby ECB zabezpečila, aby sa dosiahla cenová stabilita, stanovená Radou guvernérov ECB ako miera inflácie tesne pod úrovňou 2 %; domnieva sa, že ECB by však mala pozorne posudzovať výhody a vedľajšie účinky svojej politiky, najmä pokiaľ ide o zamýšľané opatrenia na boj proti deflácii v budúcnosti; je presvedčený, že v záujme vytvorenia právnej istoty a dôvery vo finančné trhy by sa ECB mala zamerať na jasné a stručné oznamovanie svojich opatrení v oblasti menovej politiky;

12.  domnieva sa, že aktuálna kríza zdôraznila potrebu diverzifikovať teoretický základ politického rámca, v rámci centrálnych bánk; žiada ECB, aby vo svojej ďalšej výročnej správe analyzovala vplyv krízy na vývoj jej teoretického rámca;

Hospodársky rast a zamestnanosť

13.  pripomína, že v súlade s ustanoveniami článku 2 svojho štatútu a článku 127 ZFEÚ a ďalšími podrobnosťami uvedenými v článku 282 ZFEÚ, je nevyhnutné, aby ECB, bez toho, aby bol dotknutý hlavný cieľ cenovej stability, podporovala všeobecné hospodárske politiky Únie s cieľom prispievať k dosiahnutiu cieľov Únie stanovených v článku 3 Zmluvy o EÚ;

14.  konštatuje, že rast HDP v eurozóne je stabilný a súčasne mierny, ale je optimistický v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi a je na stabilnej ceste, keď v roku 2015 dosiahol 2 % a v roku 2016 dosiahol 1,8 %; konštatuje, že hospodárska prognóza Komisie z jesene roku 2017 predpovedá, že miera rastu HDP v roku 2017 bude vo výške 2,2 % a v roku 2018 vo výške 2,3 %;

15.  zdôrazňuje, že podľa výročnej správy ECB za rok 2016 investície rástli o trochu pomalšie ako predchádzajúci rok; zdôrazňuje, že úsilie menovej politiky ECB ešte nevytvorilo hmatateľný vplyv na investície v hospodárstve EÚ; poznamenáva, že tento nedostatok vplyvu má osobitne nepriaznivý účinok v okrajových regiónoch Únie;

16.  s poľutovaním zdôrazňuje, že podľa svetového hospodárskeho výhľadu MMF z apríla 2017 bola produkčná medzera eurozóny -1,2 % potenciálneho HDP v roku 2016, čo je medzera, ktorá zrejme až do roka 2019 zostane negatívna, čo naznačuje, že HDP eurozóny bude pod úrovňou potenciálneho rastu počas prognózovaného obdobia;

17.  konštatuje, že podľa ECB, je jej menová politika kľúčom k cyklickému oživeniu hospodárstva v eurozóne, ktoré stimuloval a naďalej stimuluje, okrem iných faktorov, domáci dopyt, podporený priaznivými podmienkami financovania a zlepšujúcimi sa trhmi práce, a produktivita a reformy posilňujúce konkurencieschopnosť v niektorých členských štátoch, pričom sa využil aj pokles cien ropy, ktorý prispeje ku kumulatívnemu 1,7 % rastu v období rokov 2016 – 2019;

18.  domnieva sa, že ako uviedol prezident ECB, menová politika nie je dostatočná na udržanie oživenia hospodárstva, ani nemôže prispieť k vyriešeniu štrukturálnych problémov európskeho hospodárstva, ak ju nedoplnia starostlivo navrhnuté, sociálne vyvážené a spravodlivé dlhodobé politiky posilňujúce rast a konkurencieschopnosť na úrovni členských štátov, v kombinácii so zdravými fiškálnymi politikami a v rámci Paktu stability a rastu; súhlasí ďalej s ECB, že je potrebné prehĺbiť inštitucionálnu štruktúru HMÚ na podporu uvedených reforiem a vytvorenie eurozóny odolnejšej voči makroekonomickým šokom;

19.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci nezamestnanosť klesla z 10,5 % v decembri 2015 na 9,6 % v decembri 2016, mnohé krajiny eurozóny naďalej trpia vysokou úrovňou nezamestnanosti a agregovaný dopyt v eurozóne je naďalej v útlme, a to aj vzhľadom na to, že pretrvávajúca nerovnosť v EÚ môže byť škodlivá pre zdravý a inkluzívny hospodársky rozvoj; vyzýva preto na vykonávanie politík zacielených na zvyšovanie produktivity so zameraním na zručnosti, ktoré uľahčujú ďalšie vytváranie kvalitných pracovných miest, ako aj zvyšovanie miezd;

20.  berie na vedomie analýzu distribučných následkov politík ECB, ktorá je súčasťou výročnej správy ECB; nabáda ECB, aby pokračovala v skúmaní distribučného vplyvu svojej menovej politiky, a to aj na nerovnosť príjmov, a aby to zohľadnila v kontexte tvorby menovej politiky;

21.  zdôrazňuje, že s cieľom zabezpečiť plnú účinnosť menovej politiky, treba opraviť nerovnováhy bežného účtu vhodnými fiškálnymi, hospodárskymi politikami a reformami podporujúcimi produktivitu;

Poskytovanie úverov a bankový dohľad

22.  upozorňuje, že hoci peňažná zásoba M1 rástla v roku 2016 na úrovni 8,8 %, peňažná zásoba M3 naďalej rastie len na úrovni 5 % ročne, z čoho vyplýva, že prenos menovej politiky nie je úplne efektívny a naznačuje to menové abnormality, ako aj chýbajúce primerané poskytovanie úverov; zdôrazňuje preto význam únie kapitálových trhov (CMU), ktorá by mohla poskytnúť alternatívny prostriedok financovania hospodárstva v časoch otrasov v bankovom sektore;

23.  uznáva, že menová politika do určitej miery znížila náklady na úver a pomohla zlepšiť prístup k financovaniu pre podniky a domácnosti v eurozóne, s osobitným vplyvom v určitých členských štátoch, ako sa uvádza vo výročnej správe ECB za rok 2016, v ktorej sa uvádza, že náklady na pôžičky pre domácností v eurozóne sa naďalej v jednotlivých krajinách líšia; domnieva sa preto, že účinok tejto politiky je obmedzený vzhľadom na nízky dopyt po úveroch, pretrvávajúce štrukturálne problémy v bankových systémoch niektorých členských štátov a nedôveru medzi finančnými inštitúciami;

24.  nabáda na ďalšie zlepšenie prístupu MSP k úverom, čím sa posilní inkluzívnosť hospodárskeho rozvoja;

25.  víta skutočnosť, že od roku 2015 sadzby za veľmi malé úvery naďalej klesali rýchlejšie ako sadzby za veľké úvery, čo prispelo k ďalšiemu zužovaniu rozpätia medzi veľmi malými a veľkými úvermi; pripomína okrem toho, že rozpätie medzi sadzbami za malé úvery a za veľké úvery je teraz v krajinách eurozóny podobné;

26.  konštatuje, že predĺžené obdobie takmer plochej výnosovej krivky úrokovej sadzby by mohlo ovplyvniť stabilitu a ziskovosť bankového systému; súhlasí však s posúdením ECB, že ziskovosť banky v konečnom dôsledku závisí od jej obchodného modelu, ako aj od jej štruktúry a súvahy, bez ohľadu na nízke úrokové sadzby; berie tiež na vedomie, že bankový sektor EÚ je charakteristický rozmanitosťou, v neposlednom rade v dôsledku vnútroštátnych špecifík, čo zase prispieva k stabilite finančného systému;

27.  uznáva, že zatiaľ čo súčasná politika nízkych úrokových sadzieb má dočasne pozitívny účinok na úroveň nesplácaných úverov (NPL), mali by sa účinne a štruktúrovaným spôsobom riešiť zásadné riziká súvisiace s nesplácanými úvermi; berie na vedomie úsilie ECB a SSM pri dohľade nad bankami a pomoci bankám v eurozóne s cieľom znížiť objem ich NPL, a najmä usmernenia, ktoré poskytla ECB bankám, pokiaľ ide o riešenie NPL v marci 2017 a jej opatrenia týkajúce sa jednotlivých bánk, ako aj akčný plán schválený Radou ECOFIN z 11. júla 2017 bez toho, aby boli dotknuté právomoci Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o právne predpisy úrovne 1; poukazuje na to, že riadne vykonávanie akčného plánu Rady si vyžaduje spoločné úsilie zo strany bánk, orgánov dohľadu, regulačných orgánov a vnútroštátnych orgánov; vyzýva na záťažové testy so širokým pokrytím, metodickou vhodnosťou a spoľahlivosťou; odporúča pozorné monitorovanie vývoja na trhoch s nehnuteľnosťami; domnieva sa, že akékoľvek dodatočné opatrenia by mali zabezpečiť plné rešpektovanie výsad Európskeho parlamentu;

CSPP

28.  víta zlepšenia, ktoré vykonala ECB pri zverejňovaní zoznamu cenných papierov, ktorých držiteľom je Eurosystém, v rámci programu CSPP ECB, ale konštatuje, že tento program priamo zvýhodňuje najmä veľké spoločnosti;

29.  vyzýva ECB, aby naďalej zabezpečovala úplnú transparentnosť zverejňovania objemov nákupov v rámci CSPP pre každú spoločnosť po uplynutí primeraného obdobia; vyzýva ECB, aby zverejňovala aj všetky údaje v rámci CSPP v jednotnom, užívateľsky prehľadnom prehľade, čo môže uľahčiť verejnú zodpovednosť; zdôrazňuje, že v každom prípade by sa mala zaručiť úplná transparentnosť po skončení programu; okrem toho vyzýva ECB, aby uverejnila kritériá týkajúce sa oprávnenosti nákupu podnikových dlhopisov v rámci CSPP, s cieľom vyhnúť sa možnému narušeniu hospodárskej súťaže na trhu; zdôrazňuje, že oprávnenosť nákupu dlhopisov sa riadi kritériami manažmentu rizika a nie veľkosťou emitujúcich spoločností;

Ďalšie výzvy

30.  konštatuje, že ECB ako inštitúcia EÚ je viazaná Parížskou dohodou;

31.  súhlasí, že dobre fungujúci, diverzifikovaný a integrovaný kapitálový trh by podporil prenos jednotnej menovej politiky; domnieva sa, že únia kapitálových trhov (CMU) by mala zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore združeného kapitálu v EÚ; vyzýva na postupné, včasné a úplné dokončenie a vykonávanie CMU;

32.  berie na vedomie pozitívne stanovisko ECB k rýchlemu zriadeniu európskeho systému ochrany vkladov (EDIS) ako tretieho piliera bankovej únie; zdôrazňuje kľúčovú úlohu ochrany vkladov pre budovanie dôvery a zabezpečovanie rovnakej ochrany vkladov v rámci bankovej únie; zdôrazňuje, že EDIS by mohol ďalej posilniť a zabezpečiť finančnú stabilitu; uznáva, že zdieľanie a znižovanie rizika musia ísť ruka v ruke;

33.  berie na vedomie úvahy Komisie o zriadení európskeho bezpečného aktíva pre bankovú úniu eurozóny;

34.  berie na vedomie rozhodnutie Rady guvernérov ECB v súvislosti s odporúčaním na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 22 štatútu ESCB a ECB, prijatého 23. júna 2017, s cieľom poskytnúť právny základ, ktorý umožní eurosystému vykonávať jeho úlohu centrálnej emisnej banke v navrhovanej reforme štruktúry dohľadu pre centrálne zúčtovacie protistrany (CCP), čím sa poskytne ECB právomoc na regulovanie činnosti systémov zúčtovania vrátane centrálnych protistrán, s cieľom účinne bojovať proti rizikám, ktoré tieto systémy predstavujú pre plynulé fungovanie platobných systémov a vykonávanie jednotnej menovej politiky; v súčasnosti posudzuje odporúčanie a so záujmom očakáva rokovania o tomto návrhu;

Fyzické peniaze a digitálne meny

35.  súhlasí s ECB o význame fyzických peňazí ako zákonného platidla, vzhľadom na skutočnosť, že euro je jediným zákonným platidlom v eurozóne, a pripomína všetkým členským štátom eurozóny, že prijímanie euromincí a bankoviek by malo byť pravidlom v maloobchodných transakciách bez toho, aby boli dotknuté práva týchto členských štátov na zavedenie horných limitov hotovostných platieb na účely boja proti praniu špinavých peňazí, daňovým podvodom a proti financovaniu terorizmu a organizovanej trestnej činnosti; navrhuje, že eurosystém by mal vydávať pamätné bankovky Karola Veľkého, ktoré by tiež mali byť zákonným platidlom;

36.  berie na vedomie prebiehajúce diskusie týkajúce sa „digitálnej meny centrálnej banky“ alebo „digitálnych základných peňazí“, ktoré by boli k dispozícii širokej škále zmluvných strán vrátane domácností; podnecuje Komisiu a ECB, aby preskúmali tieto systémy s cieľom zlepšiť prístup verejnosti k platobným systémom spolu s fyzickými peniazmi, ako aj potenciálne problémy monopolu ECB na vydávanie peňazí; zdôrazňuje, že pokrok v oblasti virtuálnych mien nesmie viesť k obmedzeniam v oblasti maloobchodných platieb v hotovosti alebo k zrušeniu hotovosti;

37.  zdôrazňuje význam kybernetickej bezpečnosti pre finančný sektor; víta prácu ECB v tejto oblasti vrátane začatia pilotného programu oznamovania významných kybernetických incidentov vo februári 2016 a spolupráci v rámci skupiny G7;

Zodpovednosť a transparentnosť

38.  žiada ECB, aby aj naďalej poskytovala potrebnú podporu Grécku a každému inému členskému štátu pri preskúmaní ukončenia programu finančnej pomoci; domnieva sa, že táto podpora by mohla zahŕňať, bez toho, aby bolo dotknuté jej nezávislé postavenie, začlenenie gréckych štátnych dlhopisov do PSPP, na základe kritérií oprávnenosti, ktoré by sa uplatnili na všetky členské štáty, a rozšírenie programu CBPP3 na grécke právne subjekty, ktoré sa riadia verejným a súkromným právom v súlade s rovnakými kritériami oprávnenosti;

39.  vyzýva ECB, aby v spoluprácu s ESA posúdila všetky dôsledky odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ a aby bola pripravená podporiť premiestňovanie bánk a ich činností v eurozóne; považuje posilnenie dohľadu nad bezhotovostným zúčtovaním v eurách mimo eurozóny za nanajvýš dôležité, aby sa odstránili nedostatky v oblasti dohľadu a finančnej stability; začína diskusiu o návrhu Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa EMIR, pokiaľ ide o dohľad nad centrálnymi protistranami, ktorý bol vydaný v júni 2017 na úrovni výborov s cieľom dosiahnuť toto posilňovanie;

40.  konštatuje, že skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje identifikovala zisky ECB z emisie peňazí ako jeden z možných nových vlastných zdrojov pre rozpočet EÚ; zdôrazňuje, že na premenu týchto ziskov na vlastné zdroje EÚ by bola potrebná zmena štatútu ESCB a ECB, ako aj úpravy zamerané na zohľadnenie špecifickej situácie členských štátov, ktoré nepatria do eurozóny;

41.  domnieva sa, že nezávislosť ECB, a teda jeho miera zodpovednosti, musia byť úmerné jej významu; zdôrazňuje, že zodpovednosti a úlohy ECB si vyžadujú transparentnosť vo vzťahu k širokej verejnosti a väčšiu zodpovednosť voči Európskemu parlamentu; zdôrazňuje, že treba predkladať zoznamy kandidátov tak, aby Európsky parlament mohol plniť svoju inštitucionálnu úlohu pri vymenúvaní prezidenta, viceprezidenta a ďalších členov výkonnej rady ECB;

42.  poukazuje na to, že menový dialóg je dôležitým nástrojom na zabezpečenie transparentnosti menovej politiky vo vzťahu k Európskemu parlamentu rozhodnutia, a teda aj voči širokej verejnosti; víta pravidelnú prítomnosť a dialóg s prezidentom ECB a ďalšími členmi výkonnej rady v rámci dialógu o menových otázkach a iných formátov; domnieva sa, že dialóg o menových otázkach by sa mohol ďalej zlepšiť, a to aj prostredníctvom jeho obnovy s cieľom posilniť zameranie, interaktivitu a relevantnosť výmeny názorov s prezidentom ECB a inými členmi výkonnej rady v rámci dialógu o menových otázkach a iných formátov podľa odporúčaní a spätnej väzby od odborníkova na menovú politiku, ktoré si Výbor pre hospodárske a menové veci vyžiadal v marci 2014; takisto vyzýva úradníkov ECB, aby pokračovali vo vítanej praxi poskytovania písomných odpovedí pri nevyriešených otázkach po výmene názorov;

43.  víta rozhodnutie ECB v roku 2016 uverejniť v jej výročnej správe spätnú väzbu na podnety Európskeho parlamentu, a vyzýva ECB, aby aj naďalej vyvíjala úsilie v oblasti transparentnosti s cieľom lepšie vysvetľovať svoje opatrenia v oblasti menovej politiky; pripomína svoju žiadosť, aby ECB pridala kapitolu alebo prílohu k svojej výročnej správe, ktorá bude poskytovať súhrnnú spätnú väzbu o správe Európskeho parlamentu za predchádzajúci rok;

44.  žiada ECB, aby zabezpečila nezávislosť členov jej výboru pre vnútorný audit; nalieha na ECB, aby v záujme predchádzania konfliktu záujmov zverejnila vyhlásenia o finančných záujmoch svojich členov Rady guvernérov; vyzýva ECB, aby zabezpečila, aby etickému výboru, nepredsedal bývalý prezident alebo bývalí členovia Rady guvernérov ECB, ani nik, kto môže mať konflikt záujmov; vyzýva Radu guvernérov ECB, aby sa riadila služobným poriadkom a Kódexom správania EÚ a vyžadovala dvojročné obdobie profesijnej nečinnosti svojich odchádzajúcich členov po ukončení ich mandátu; zdôrazňuje, že členovia Výkonnej rady ECB by sa v zásade mali zdržať súčasného členstva vo fórach alebo iných organizáciách, ktoré zahŕňajú vedúcich predstaviteľov bánk pod dohľadom ECB, okrem prípadov, ak je takéto členstvo v súlade so zaužívanou praxou na globálnej úrovni a spolu s ECB sa zúčastňujú aj ostatné centrálne banky, ako napríklad Federálna rezervná banka Spojených štátov alebo Japonská národná banka; domnieva sa, že v týchto prípadoch by ECB mala podniknúť vhodné opatrenia na to, aby sa vyhla možnému prekrývaniu pôsobnosti s jej úlohou dohľadu a nemala by sa zúčastňovať diskusií v súvislosti s jednotlivými bankami, nad ktorými vykonáva dohľad; berie na vedomie odporúčania európskej ombudsmanky z 15. januára 2018 týkajúce sa účasti prezidenta ECB a členov jej orgánov s rozhodovacími právomocami v tzv. skupine tridsiatich (Group of Thirty);

45.  vyzýva ECB, aby prijala jasnú a verejnú politiku v oblasti oznamovania;

46.  konštatuje, že súčasná politika zamestnanosti ECB, pokiaľ ide o dočasných zamestnancov, ktorá sa opiera aj o opakované zmluvy na dobu určitú, môže spôsobiť nestabilitu v pracovnom prostredí a ohrozuje profesionálnu súdržnosť v ECB; vyjadruje znepokojenie nad údajnými prípadmi klientelizmu a vysokou mierou nespokojnosti zamestnancov ECB; berie na vedomie a víta iniciatívy ECB zamerané na riešenie týchto problémov, a to aj prostredníctvom posilneného dialógu so zástupcami zamestnancov, a nabáda ju, aby v tomto úsilí pokračovala; vyzýva ECB, aby zabezpečila rovnaké zaobchádzanie a rovnosť príležitostí pre všetkých svojich zamestnancov, a tiež aby zabezpečila dôstojné pracovné podmienky v rámci inštitúcie;

47.  víta úsilie ECB o zlepšenie zrozumiteľnosti a transparentnosti v súvislosti s poskytovaním núdzovej likvidity (ELA) a stanovovaním jeho cien, v súlade s dohodou o likvidite z mája 2017; poukazuje na to, že poskytovanie likvidity centrálnej banky inštitúciám v eurozóne by sa mohlo ešte viac objasniť;

48.  víta prax ECB uverejňovania jej rozhodnutí všeobecného uplatňovania, nariadení, odporúčaní a stanovísk, čím sa znižuje počet výnimiek zo zverejňovania; žiada ECB, aby zvýšila transparentnosť voči verejnosti, a to aj prostredníctvom verejných konzultácií, ak zverejnenie výrazne nenarúša fungovanie trhov;

49.  zdôrazňuje, že úloha dohľadu ECB a jej úlohy v oblasti menovej politiky by sa nemali zamieňať a nemali by byť zdrojom konfliktu záujmov pri výkone jej hlavných funkcií;

o
o   o

50.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a ECB.

(1) Ú. v. EÚ L 83, 30.3.2010, s. 70.
(2) Ú. v. EÚ L 139, 11.5.1998, s. 1.
(3) https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/20170410_feedback_on_the_input_provided_by_the_european_parliament.en.pdf?384c7fc03ceda115fe0e9aa7cf378e07


Urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie
PDF 406kWORD 61k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. februára 2018 o urýchlení inovácií v oblasti čistej energie (2017/2084(INI))
P8_TA(2018)0026A8-0005/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2016 s názvom Urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie (COM(2016)0763),

–  so zreteľom na Parížsku dohodu v zmysle Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ratifikovanú Európskou úniou 4. októbra 2016,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2015 s názvom Oznámenie Komisie o príprave Integrovaného strategického plánu pre energetické technológie (SET): urýchlenie transformácie európskeho energetického systému (C(2015)6317),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080) a na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 s názvom Na ceste k európskej energetickej únii(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885) a na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o Pláne postupu v energetike do roku 2050(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 30. novembra 2016 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o riadení energetickej únie(COM(2016)0759), a najmä na rozmer výskumu, inovácie a konkurencieschopnosti energetickej únie uvádzaný v tomto návrhu, a to najmä v článku 22 s názvom Integrované podávanie správ o výskume, inovácii a konkurencieschopnosti,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020)(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júla 2017 s názvom Posilnenie inovácie v regiónoch Európy: stratégie na zabezpečenie odolného, inkluzívneho a udržateľného rastu (COM(2017)0376),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky (COM(2016)0733),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0005/2018),

A.  keďže výskum, vývoj a inovácie predstavujú osobitný rozmer energetickej únie EÚ, pričom výskum, vývoj a inovácie v energetickej oblasti predstavujú kľúčovú hybnú silu vedúceho postavenia Únie v priemysle, jej konkurencieschopnosti v celosvetovom meradle, udržateľného rastu a vytvárania pracovných miest, ako aj celkovej energetickej bezpečnosti členských štátov a Únie prostredníctvom znižovania závislosti od dovozu energie a podpory efektívneho a trvalo udržateľného využívania všetkých zdrojov energie;

B.  keďže EÚ zostáva svetovým lídrom v oblasti vysokokvalitných energetických inovácií s nízkymi emisiami vrátane energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov energie a vznikajúcich čistých technológií, čo dáva EÚ pevný základ, na ktorom je možné dosiahnuť ďalší pokrok v oblasti výskumu a inovácií zameraných na čistú energiu vrátane vývoja batérií pre rozvoj elektrickej mobility a uskladňovania energie; keďže hlavnou hnacou silou tohto vedúceho postavenia boli ambiciózne, cielené politiky v oblasti klímy a energetiky, najmä prostredníctvom rámca pre oblasť klímy a energetiky do roku 2030, ako aj Plánu postupu v energetike do roku 2050; keďže Parížska dohoda v tejto súvislosti výrazne zvýšila úroveň globálnych ambícií a konkrétne záväzky signatárov v oblasti zmierňovania zmeny klímy; keďže EÚ musí naďalej zostať ambiciózna vo svojich politikách a nástrojoch, aby vyslala tie správne signály, pokiaľ ide o investície, a nestratila svoju globálnu vedúcu pozíciu na trhu v oblasti výskumu a inovácií zameraných na čistú energiu;

C.  keďže pre konkurencieschopnosť EÚ vrátane európskeho priemyslu je kľúčový pokrok v inováciách, výskume a vývoji v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov; keďže Európska únia sa stane „svetovou jednotkou v oblasti obnoviteľných zdrojov energie“ iba prostredníctvom zavedenia nákladovo efektívnych inovácií a vyvinutím intenzívnejšieho úsilia v oblasti výskumu a vývoja v tejto špecifickej oblasti; keďže vykonávanie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti je potrebné podoprieť kvalitnou inovačnou politikou na európskej úrovni, najmä v súvislosti s integráciou systémov;

D.  keďže plne funkčný a konkurencieschopný vnútorný trh s energiou s vhodným regulačným rámcom a infraštruktúrou je nevyhnutný na ďalšiu stimuláciu výskumu, vývoja a inovácií a na maximálne možné šírenie nových čistých technológií na trhu vo všetkých regiónoch EÚ prostredníctvom úspor z rozsahu a regulačnej a investičnej istoty, čím sa Únii umožní v plnej miere využívať potenciál technologicky neutrálnych energetických inovácií, ktoré podporujú efektívnosť, nízkoemisné a udržateľné využívanie zdrojov energie a decentralizovanú výrobu, ako aj riešenia a technológie v oblasti uskladňovania a prepravy;

E.  keďže inovácie v oblasti čistej energie by mali tiež prispieť k zabezpečeniu cenovo dostupných dodávok energie európskym spotrebiteľom prostredníctvom sprístupnenia nižších sadzieb, väčšej kontroly nad vlastnou spotrebou a výrobou energie a ponuky energeticky menej náročných produktov a služieb;

F.  keďže energetická politika a finančné nástroje EÚ a jej členských štátov vrátane príslušných verejných investícií by mali byť navrhnuté tak, aby v plnej miere využívali zrýchlený technický vývoj, a mali by sa zamerať predovšetkým na postupný prechod na čisté, vysoko účinné energetické systémy s nízkou hladinou emisií; keďže z dôvodu trhovej, technologickej či vedeckej neistoty je financovanie zo súkromného sektora často nedostatočné alebo nedostupné; keďže EÚ potrebuje vysielať silné a konzistentné signály a vytvoriť stimuly, ktorými poskytne investorom istotu a podporí súkromné investície do inovácií v oblasti čistej energie, výskumu, vývoja a zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov;

G.  keďže hybnou silou inovácií sú predovšetkým inovátori a dopyt na trhu; keďže Komisia by mala sústrediť svoje úsilie v prvom rade na vytváranie rámca, ktorý umožní prácu inovátorov, a to od zjednodušenia prístupu k financovaniu výskumu až po transformáciu vedomostí na obchodne rentabilný produkt; keďže v tomto ohľade môže byť prospešné partnerstvo medzi výskumnými pracovníkmi a príslušnými priemyselnými partnermi;

H.  keďže energetické dotácie ovplyvňujú trhové ceny tým, že skrývajú skutočné náklady na energiu vyrobenú z rôznych zdrojov a skutočné náklady na technológie súvisiace s energiou, čo má negatívny vplyv na podmienky výskumu a investície do inovácií v oblasti čistej energie, ako aj pri jej prípadnom zavádzaní; keďže hoci dotácie by sa postupne mali prestať využívať, toto využívanie by sa zatiaľ malo obmedziť na dočasné nástroje zamerané na vytvorenie rovnakých podmienok a konkurenčného trhu tým, že sa uľahčí zavádzanie nových čistých technológií, najmä v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie;

I.  keďže posudzovanie životného cyklu (LCA) emisií skleníkových plynov z energetických zdrojov, distribučných sietí a technológií by sa malo vnímať ako východisko pri určovaní konkrétnych politík a stimulov na úrovni EÚ zameraných na podporu čistých, nízkoemisných, energeticky efektívnych riešení a technológií vrátane udržateľného získavania surovín a nerastov; keďže dôraz by sa mal klásť na tie inovácie v oblasti čistej energie, ktoré majú priamy význam pre občanov a výrobcov-spotrebiteľov a ktoré umožnia ich účasť v procese transformácie energetiky a zároveň urobia túto transformáciu cenovo dostupnejšiu;

J.  keďže výskum a inovácie súvisiace s energetikou boli v 7. rámcovom programe a programe Horizont 2020 uznané za prioritnú oblasť, ktorou by mali zostať aj v 9. rámcovom programe, a to vzhľadom na záväzky Únie v rámci energetickej únie a v Parížskej dohode, aby sa účinnejšie stimulovalo verejné a súkromné financovanie výskumu a vývoja a pomohlo znížiť investičné riziká najperspektívnejších inovácií v oblasti čistej energie, najmä v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie;

K.  keďže odvetvie dopravy predstavuje tretinu spotreby energie EÚ a má obrovský potenciál zvýšiť energetickú efektívnosť a znížiť emisie uhlíka, a preto by malo zohrávať rozhodujúcu úlohu pri prechode na nové energetické riešenia a na nízkouhlíkovú spoločnosť;

1.  víta oznámenie Komisie, ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie inovácií EÚ v oblasti čistej energie; zdôrazňuje, že je potrebný regulačný a finančný rámec pre energetické inovácie, ktorý by bol v súlade s Plánom postupu EÚ v energetike do roku 2050 a s jej záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody a ktorý by podporoval účinné a udržateľné využívanie všetkých zdrojov energie, čo by viedlo k úsporám energie a širším výhodám, a to aj v oblastiach zdravia, bezpečnosti a kvality ovzdušia a vody, a zároveň by sa tým zabezpečila priemyselná konkurencieschopnosť Únie, bezpečnosť dodávok energie a dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zmluvy EÚ, ako aj komplexná odpoveď na otázky súvisiace so životným prostredím; uznáva, že rámec EÚ na urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie je neoddeliteľnou súčasťou širšieho súboru legislatívnych návrhov uvedených v balíku opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov, a preto by mal posilniť jeho jednotlivé prvky, záväzky Únie prijaté v rámci Parížskej dohody a širších právnych predpisov a zásad energetickej únie, najmä tých, ktoré sú zohľadnené v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a v Pláne postupu v energetike do roku 2050, a to pri súčasnom dodržiavaní ustanovení článkov 191 a 194 ZFEÚ;

2.  uznáva, že úspešné zavádzanie inovácií v energetickej oblasti predstavuje viacrozmerný problém, ktorý zahŕňa hodnotové reťazce na strane ponuky i dopytu, ľudský kapitál, dynamiku trhu, reguláciu, inovácie a otázky priemyselnej politiky; zdôrazňuje, že tento problém si vyžaduje zapojenie občanov – spotrebiteľov aj výrobcov-spotrebiteľov – ako aj širokého ekosystému zainteresovaných strán vrátane akademickej obce, výskumných a technologických organizácií, MSP, startupov, energetických a stavebných spoločností, poskytovateľov mobility, poskytovateľov služieb, výrobcov zariadení, spoločností v oblasti IT a telekomunikačných spoločností, finančných inštitúcií, Únie, národných, regionálnych a miestnych orgánov verejnej moci, mimovládnych organizácií, pedagógov a tvorcov verejnej mienky; zdôrazňuje hodnotu nových obchodných modelov, ktoré inovačné digitálne technológie využívajú okrem iného na optimalizáciu vlastnej výroby, uskladňovanie, výmenu a vlastnú spotrebu čistej energie priamo na mieste a zlepšovanie prístupu k energii z obnoviteľných zdrojov, a to aj v prípade domácností postihnutých energetickou chudobou;

3.  domnieva sa, že pokiaľ ide o energiu, nákladovo efektívny prechod smerom na ekologické, viac digitalizované decentralizované systémy orientované na spotrebiteľa si vyžaduje výskum a zavádzanie inovácií vo všetkých sektoroch energetického systému vrátane netechnologických a systémových riešení, ako sú napr. riešenia zamerané na efektívnosť a decentralizovanú výrobu energie; uznáva, že tento prechod podporuje nové organizačné modely, a to najmä v oblasti výroby, prenosu, distribúcie, uskladňovania energie, elektromobility, riadenia podnikov a potrieb, ako aj poskytovania služieb; uznáva, že sú potrebné spoločné normy na podporu prepojeného a digitalizovaného energetického systému; zdôrazňuje úlohu, ktorú pri zavádzaní systémových inovácií v energetike môžu zohrávať udržateľné rozsiahle pilotné projekty vrátane komunitných projektov;

4.  pripomína, že energetická efektívnosť by mala byť prierezovou horizontálnou prioritou politiky EÚ v oblasti výskumu a inovácií, ktorá by nemala byť obmedzená len na projekty súvisiace s energiou, ale mala by sa vzťahovať na všetky sektory a systematicky podporovať a stimulovať procesy, služby a tovar pri súčasnom uplatňovaní zásady „energetická efektívnosť je prvoradá“ v celom energetickom reťazci vrátane výroby, prenosu, distribúcie a konečného využitia energie;

5.  uznáva význam ďalšej liberalizácie európskych trhov s energiou, a to najmä odstránením prekážok voľnej tvorby cien a postupným ukončením dotácií energie s cieľom uľahčiť ďalšie inovácie a zavádzanie nových technológií, ktoré vedú k udržateľnejšej spotrebe energie a ktoré podporujú nové dodávky energie z obnoviteľnej energie, ako aj vytvoriť rovnaké podmienky a konkurenčný trh schopný poskytnúť lepšie podmienky spotrebiteľom, výrobcom-spotrebiteľom, spoločenstvám a podnikom;

Koherentnosť opatrení EÚ

6.  konštatuje, že výskum, vývoj a inovácie zamerané na čistú energiu závisia v prevažnej miere od stabilného trhu a predvídateľnosti a istoty právneho rámca, čo si vyžaduje ambicióznu a dlhodobú politickú víziu, vrátane energetiky a klimatických cieľov a záväzkov, nepretržité cielené stimuly a trpezlivý vlastný kapitál na vytvorenie rovnakých podmienok pre všetky technológie, čím sa podnietia inovácie, uľahčia dodávky energie, znížia prekážky vstupu na trh a uľahčí inovácia v oblasti čistej energie, aby sa dosiahla kritická masa potrebná na zavedenie na trh; víta a podporuje zameranie sa na kľúčové technológie, ktoré je potvrdené aj v strategickom pláne pre energetické technológie a v oznámení Komisie; opakovane zdôrazňuje ustanovenia článku 194 ZFEÚ a poznamenáva, že sa musia odrážať aj v politických a finančných nástrojoch na podporu inovácií v oblasti čistej energie; zdôrazňuje však, že je potrebná väčšia prioritizácia prierezových, medzisektorových systémových inovácií v oblasti energie, ako aj podpora vzdelávania a podnikania, pretože inovácie nie sú založené len na technológiách; zdôrazňuje, že tento systémový prístup je potrebný na to, aby sa mohli účinne integrovať rôzne riešenia, ktoré sú dostupné alebo sa vypracúvajú, najmä pokiaľ ide o energetickú efektívnosť a integráciu obnoviteľných zdrojov energie; vyzýva, aby sa európske technologické a inovačné platformy používali na pomoc pri identifikácii budúcich inovácií v oblasti čistej energie, ktoré by vyžadovali cielenú podporu;

7.  naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a prípadne aj regionálne orgány, aby zaviedli mechanizmy na koordináciu programov výskumu a inovácie v oblasti energetiky na úrovni EÚ a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni s cieľom podporiť súčinnosť a zabrániť duplicite, čím sa zabezpečí čo najefektívnejšie využívanie existujúcich zdrojov a infraštruktúry, ako aj energetických zdrojov dostupných v členských štátoch s cieľom maximalizovať zavádzanie nových technológií a inovácií na trh a podporiť nové obchodné modely v celej EÚ; zastáva názor, že k dosiahnutiu tohto cieľa by mohlo prispieť začlenenie príslušných informácií do integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam podpory osvedčených postupov a výmeny informácií, ako aj zjednodušenia pravidiel týkajúcich sa účasti na programoch energetickej inovácie pre všetky organizácie, podniky, univerzity a inštitúcie, a to tak zo strany EÚ, ako aj zo strany tretích krajín;

8.  víta záväzok Komisie naďalej financovať základný výskum prostredníctvom programu Horizont 2020 a Európskej rady pre výskum; zdôrazňuje, že je potrebné ešte viac posilniť financovanie kooperatívneho výskumu v rámci spoločenských výziev programu Horizont v oblasti energetiky, ale aj zjednodušiť inovácie v oblasti energetiky v rámci ďalších spoločenských výziev; berie na vedomie návrh Komisie posilniť inovácie vedúce k vytvoreniu nového trhu prostredníctvom zriadenia Európskej rady pre inováciu, ktorá by popri iniciatíve pre začínajúce a rozširujúce sa podniky prispela k podpore prelomových inovácií, ktoré môžu vytvoriť a ovládnuť nové trhy; domnieva sa, že vytváranie trhových finančných nástrojov (ako sú úvery a kapitál) by nemalo byť na úkor financovania z grantov, ktoré umožňuje aj neziskovým a verejným aktérom, ako sú akademické obce, univerzity či organizácie občianskej spoločnosti, zúčastňovať sa na nadnárodných európskych projektoch s vysokou hodnotou;

9.  je znepokojený veľkým počtom a zložitosťou existujúcich finančných nástrojov a zdôrazňuje, že je potrebné, aby medzi príslušnými fondmi vrátane štrukturálnych fondov, ktoré sú určené na projekty v oblasti čistej energie, bola väčšia koherentnosť a aby existujúce finančné nástroje na úrovni EÚ a členských štátov boli zrozumiteľnejšie; vyzýva Komisiu, aby zmapovala rôzne nástroje financovania a finančné nástroje v hodnotovom reťazci, a domnieva sa, že by sa mala posúdiť možnosť združovania rôznych nástrojov, pričom je potrebné dbať na to, aby sa nenarušila ich komplementárnosť; ďalej sa domnieva, že niektoré členské štáty nemajú dostatok kapacít na rozvoj opatrení na podporu inovácií v oblasti energie, najmä prostredníctvom vnútroštátnych systémov finančnej podpory, a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby ďalej posilňovala tieto kapacity a zároveň zabezpečila ucelený a zjednodušený rámec financovania EÚ v oblasti inovácií zameraných na čistú energiu;

10.  vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie výkonnosti svojich finančných nástrojov a fondov súvisiacich s energiou a aby zabezpečila urýchlenú reakciu s cieľom skvalitniť tieto nástroje v prípade zistenia konkrétnych patových situácií, nesystematickosti či možnosti zlepšenia a aby uvedené nástroje a finančné prostriedky prispôsobila novým cieľom EÚ v oblasti energetiky;

11.  vyzýva Komisiu, aby ako súčasť priemyselnej politiky Únie navrhla cielený, dlhodobý a technologicky neutrálny rozmer energie založený na vysokej energetickej efektívnosti, ďalšej liberalizácie trhu a väčšej transparentnosti s cieľom pomôcť zabrániť investíciám do uviaznutých aktív; zdôrazňuje, že tento rozmer by mal byť neoddeliteľnou súčasťou priemyselnej politickej stratégie a akčného plánu Únie; zdôrazňuje úlohu inovačných procesov a technológií na zlepšenie emisných parametrov v energeticky náročných priemyselných odvetviach; vyzýva Komisiu, aby efektívnosti využívania energie a zdrojov priznala popredné miesto vo výskume a inováciách, a nabáda členské štáty, aby výnosy z aukcií v rámci systému obchodovania s emisiami zodpovedne investovali do energetickej účinnosti a udržateľných nízkouhlíkových technológií; zdôrazňuje vytvorenie inovačného fondu na podporu inovácií v oblasti nízkouhlíkových technológií a procesov počas fázy IV systému obchodovania s emisiami; považuje za veľmi dôležitú podporu systému otvorených inovácií, v ktorom odvetvia a podniky spájajú svoje rôzne odborné znalosti a spoločne vypracúvajú kvalitné udržateľné riešenia; uznáva úlohu Fóra pre konkurencieschopnosť priemyslu v oblasti čistej energie pri zavádzaní kľúčových energetických inovácií vrátane fotočlánkov a veternej energie, ale prípadne aj na, okrem iného, riešenia týkajúce sa uskladňovania energie, zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého a procesy výroby bioenergie; víta záväzok Komisie a podporu iniciatív pod vedením priemyslu s cieľom podporiť globálne vedúce postavenie EÚ v oblasti čistej energie a nízkouhlíkových technológií;

12.  pripomína, že fotovoltický priemysel musí byť jadrom európskej priemyselnej politiky, aby spĺňal požiadavky rastúceho globálneho trhu v kontexte, keď sa prevažná časť fotovoltických článkov a modulov v súčasnosti vyrába mimo Európskej únie, predovšetkým v Číne; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ bola plne začlenená do nového investičného cyklu s cieľom udržať si svoje vedúce postavenie v oblasti výskumu a vývoja fotovoltických výrobných strojov, ako aj v niektorých ďalších segmentoch, ako sú invertory, suroviny, fotovoltika integrovaná v budovách či prevádzka, údržba a vyvažovanie systémov; ďalej zdôrazňuje potrebu udržiavať si odborníkov v oblasti integrácie systémov, ako sú maloplošné fotovoltické riešenia pre rozvojové krajiny;

13.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby pri riešení otázky energetiky a súvisiacich sektorov zintenzívnili úsilie o podporu inovácií zameraných na udržateľné získavanie surovín, lepší dizajn výrobkov, recykláciu, opätovné použitie a kaskádové využívanie existujúcich kovov a materiálov v kontexte obehového hospodárstva a úspory energie;

14.  uznáva súvislosť medzi digitalizáciou, informačnými technológiami a výskumom a inováciami v energetickej oblasti, najmä pokiaľ ide o lepšie zhromažďovanie údajov, interoperabilitu, zabezpečenie súvisiacich údajov a záruky ochrany osobných údajov; domnieva sa, že technológie distribuovanej databázy transakcií, ako napríklad systém blockchain, môžu zohrávať úlohu pri zlepšovaní účinnosti procesov súvisiacich s energiou a pri podpore účasti občanov na transformácii energetického systému, a to aj prostredníctvom partnerského obchodovania s energiou; vyzýva Komisiu, aby na tento účel podporila túto iniciatívu, zlepšila jej regulačný rámec a zabezpečila súlad medzi súvisiacimi aspektmi energetickej únie, digitálneho jednotného trhu, stratégiami kybernetickej bezpečnosti a európskym rámcom ochrany údajov s cieľom posilniť schopnosť Únie byť na čele tohto nového trendu;

15.  vyzýva Komisiu, aby zriadila osobitnú medziútvarovú skupinu, ktorá by okrem iného:

   a) umožnila nové spoločné plánovanie politiky v oblasti výskumu a inovácií s cieľom zabezpečiť konzistentnosť, súdržnosť a predchádzať častým zmenám priorít;
   b) určila relevantné zainteresované strany v širšom energetickom ekosystéme EÚ, a to na všetkých úrovniach a naprieč všetkými sektormi vrátane veternej energie na mori a iných technológií energie z obnoviteľných zdrojov;
   c) identifikovala existujúce fóra zainteresovaných strán v oblasti energetického výskumu a inovácií, najmä pokiaľ ide o energetickú efektívnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov; podporovala tvorbu zoskupení, integráciu do medzinárodných sietí vytvárajúcich hodnoty, investície a inovácie; poskytla nástroje na medziodvetvové, interdisciplinárne a medziregionálne výmeny, a to aj pokiaľ ide o projekty energetickej inovácie, dlhodobé vnútroštátne a miestne energetické politiky v oblasti inovácií, spoločné investičné príležitosti, prijatie energetickej transformácie zo strany občanov a miestne iniciatívy;
   d) stimulovala verejné orgány na všetkých úrovniach, aby vypracovali plány na získavanie kapitálu a stimulovali inovácie v oblasti čistej energie s cieľom podporiť dôveru investorov a spustiť mobilizáciu súkromného kapitálu;
   e) stanovila súbor najlepších postupov, politík a finančných nástrojov v oblasti energetiky vrátane verejno-súkromných partnerstiev, verejného obstarávania a daňových stimulov, mechanizmov výmeny poznatkov a informácií, komunikačných nástrojov a kampaní, ako aj operačných usmernení a technickej pomoci týkajúcich sa mobilizácie inovácií v oblasti čistej energie, zavádzania technológií a zapájania výrobcov-spotrebiteľov, aby EÚ mohla adekvátne podporovať všetky fázy inovačného cyklu a v konečnom dôsledku zabezpečiť praktický súbor nástrojov pre členské štáty, miestne orgány a zainteresované strany;
   f) preskúmala spôsoby vypracúvania jednoduchých a flexibilných pravidiel účasti v 9. rámcovom programe pre výskum a v predpisoch o EŠIF, ktoré by boli ústretové voči inováciám, zjednodušené a flexibilné a zameriavali sa na dosiahnutie väčšieho dlhodobého vplyvu s cieľom lepšie ich zosúladiť, zamedziť plytvaniu zdrojmi žiadateľov a podporovať vysokú kvalitu inovácií v celej Európe;
   g) vytvorila mechanizmus, ktorého cieľom by bolo podporovať nadnárodný ekosystém startupov v oblasti energie vrátane európskeho systému inkubátorov s cieľom zabezpečiť preklenutie tzv. údolia smrti v inovačnom cykle pri uvádzaní energetických inovácií a obchodných modelov na trh;
   h) posilnila synergie s programom Horizont 2020 a ďalšími iniciatívami financovania na posilnenie budovania kapacít v oblasti výskumu a inovácií v regiónoch EÚ so slabou výkonnosťou;
   i) poskytovala európskym inštitúciám poradenstvo o jednotných postupoch verejného obstarávania, čím by podporila širšie zavádzanie energetických inovácií; prispela k vymedzeniu konkrétnych cieľov verejného obstarávania inovatívnych riešení na európskej úrovni;
   j) vypracovala konkrétne návrhy s cieľom vytvoriť účinné jednotné poradné miesto pre inovátorov v oblasti financovania energetických inovácií prostredníctvom finančných prostriedkov a nástrojov, ktoré sú k dispozícii na úrovni EÚ, členských štátov a Európskej investičnej banky, ako aj z iných potenciálnych súkromných zdrojov; rozšírila technickú pomoc pri sumarizácii informácií o možnostiach súkromného a verejného financovania a usmerňovala žiadateľov k najvhodnejšiemu mechanizmu financovania, najmä v oblasti energetickej efektívnosti, kde je združovanie malých projektov do širších portfólií nenahraditeľné;
   k) identifikovala spôsoby, ako do právnych predpisov EÚ o verejnom obstarávaní zaviesť stimuly na podporu inovačných energetických riešení vo verejnom sektore;

16.  zdôrazňuje, že verejné obstarávanie môže byť hybnou silou inovácií a môže podporovať udržateľnejší rast, ako sa uznáva aj v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja; poukazuje na to, že výber udržateľných produktov, služieb a verejných prác má zásadný význam a môže vytvoriť vedúce alebo nové trhy pre inovačné produkty; víta iniciatívu Komisie v rámci iniciatívy pre začínajúce a rozširujúce sa podniky na zavedenie opatrení v oblasti verejného obstarávania v EÚ s cieľom okrem iného nabádať členské štáty, aby si stanovili ambiciózne ciele v oblasti nákupu inovácií; ďalej zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať miestne a regionálne orgány tým, že pôjdu príkladom a budú sa zapájať do výmeny osvedčených postupov na fórach, ako je Dohovor primátorov a starostov;

17.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila zložku inovačnej kapacity, pokiaľ ide o preverovanie vplyvu na konkurencieschopnosť v rámci posúdení vplyvu, a aby pri všetkých nových návrhoch v oblasti energetickej politiky a pri posudzovaní existujúcich právnych predpisov uplatňovala nástroj pre výskum a inovácie bez toho, aby sa tým oslaboval účinok právnych predpisov;

18.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, že jej práca na inováciách na jednej strane a normy a interoperabilita na strane druhej budú plne prepojené, aby EÚ dosiahla globálnu vedúcu pozíciu v stanovovaní noriem v sektoroch čistej energie integrovaných s tzv. internetom vecí; v tejto súvislosti víta ako príklad vypracovanie novej európskej normy pre inteligentné zariadenia (SAREF), ktorá potenciálne vytvorí nový referenčný jazyk EÚ pre údaje súvisiace s energiou, čo umožní domácim spotrebičom vymieňať si informácie s akýmkoľvek systémom riadenia energie;

19.  pripomína, že energetické politiky v oblasti inovácií musia byť v súlade so záväzkom EÚ chrániť a rozširovať záchyty CO2 pri súčasnej ochrane biodiverzity, najmä v lesoch, v pôde a v moriach;

20.  nabáda príslušné členské štáty, aby primerane prispievali k dosiahnutiu cieľa EÚ 3 % HDP na výskum a vývoj; poznamenáva, že celkové zvýšenie na 3 % by do oblasti výskumu a inovácií v Európe prinieslo navyše viac ako 100 miliárd EUR ročne; pripomína, že sa očakáva, že dve tretiny financovania na výskum a vývoj budú pochádzať zo súkromného sektora;

Istota dlhodobého financovania

21.  opätovne žiada zvýšený celkový rozpočet vo výške najmenej 120 miliárd EUR pre 9. rámcový program a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila podiel súvisiaceho financovania udržateľných energetických projektov s nízkymi emisiami v rámci 9. rámcového programu o najmenej 50 % nad zodpovedajúce sumy programu Horizont 2020, aby sa zabezpečil dostatok finančných prostriedkov na podporu energetickej transformácie EÚ a účinné vykonávanie energetickej únie; vyzýva najmä na posilnenie finančných zdrojov v rámci 9. rámcového programu s cieľom stimulovať prelomové trendy a inováciu vytvárajúcu trhy, a to najmä malými a strednými podnikmi a startupmi; zdôrazňuje význam prísnych kritérií excelentnosti na to, aby sa EÚ stala globálnym centrom pre inovácie, výskum a vedúce technológie vrátane základného výskumu; poukazuje na výsledky priebežného hodnotenia programu Horizont 2020, ktoré preukazujú, že od 1. januára 2017 tento program nedosahuje cieľ, pokiaľ ide o klímu a udržateľnosť výdavkov; víta zvýšenie financovania v rámci programu Horizont 2020 pre spoločenské výzvy v oblasti energetiky v rozpočte na rok 2018, no zostáva hlboko znepokojený škrtmi v oblasti energetických projektov v rámci Nástroja na prepájanie Európy, ktoré považuje za nezlučiteľné s cieľmi energetickej únie;

22.  opakovane zdôrazňuje potrebu zvýšiť kvalitu investícií financovaných z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a zamerať sa najmä na stimulovanie lepšej geografickej distribúcie s ohľadom na súčasnú nevyváženosť geografického pokrytia EFSI a na osobitné potreby menej rozvinutých a prechodných regiónov; uznáva potrebu spolupráce s vnútroštátnymi podpornými investičnými bankami, investičnými platformami a oprávnenými finančnými sprostredkovateľmi prostredníctvom potenciálneho delegovania využívania záruk EÚ na ne; vyzýva na podstatné posilnenie úlohy a kapacít Európskeho centra investičného poradenstva, a to najmä prostredníctvom miestneho zastúpenia a iniciatívnej úlohy pri príprave projektov;

23.  domnieva sa, že 9. rámcový program by mal podporovať iniciatívy, ako napríklad „100 % obnoviteľné mestá“, do ktorého sú zapojené mestá a miestne orgány verejnej správy usilujúce sa o výrazné zvýšenie kapacity energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti elektrickej energie, mobilitu, vykurovanie a chladenie v mestách prostredníctvom inovačných projektov, ktoré by mohli potenciálne zahŕňať inteligentné siete, riadenie energetického systému, činnosti umožňujúce prepojenie odvetví a podporu využívania elektrických vozidiel atď.;

24.  uznáva úlohu Európskeho strategického plánu pre energetické technológie, znalostného a inovačného spoločenstva (ZIS) InnoEnergy a príslušných spoločných technologických iniciatív (STI) pri podpore energetických inovácií; zdôrazňuje, že je potrebné lepšie prepojiť tieto rôzne rámce s iniciatívou InnovFin, EFSI, navrhovaným programom celoeurópskeho fondu fondov rizikového kapitálu a inými, čo má byť súčasťou koordinovanej cielenej investičnej stratégie zameranej na inovácie v oblasti čistej energie, ktorá by pomohla začínajúcim projektom, začínajúcim podnikom a MSP účinne preklenúť „údolie smrti“ a dosiahnuť úroveň trhovej vyspelosti potrebnú na globálnu expanziu; domnieva sa, že účinné stimuly pre investície do inovácií v energetickej oblasti prostredníctvom národných investičných fondov a dôchodkových fondov by mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri mobilizácii potrebného vlastného kapitálu;

25.   pripomína, že prvé projekty svojho druhu sú vysoko rizikové a prísun kapitálu a dlhu je v ich prípade na oveľa nižšej úrovni než pri financovaní osvedčených nízkouhlíkových technológií; v tomto smere vyzýva Komisiu, aby odstránila pretrvávajúce regulačné prekážky a navrhla vytvorenie kapitálového fondu na prvé projekty svojho druhu;

26.  uznáva úlohu, ktorú by Európska rada pre inováciu (ďalej len „EIC“) mohla zohrávať pri pomoci s hľadaním financovania pre spoločnosti v počiatočnej fáze rozvoja, a navrhuje, aby zohrávala úlohu pri koordinácii rozličných prvkov koherentnej investičnej stratégie zameranej na inovácie v oblasti čistej energie; požaduje viac informácií o štruktúre EIC a jej zhode s existujúcimi nástrojmi na podporu inovácií;

27.  domnieva sa, že občianska podpora pre inovácie v oblasti energetiky si vyžaduje nižšie prekážky pre vstup na trh a otvára zatiaľ nevyužité príležitosti na financovanie inovácií; vyzýva Komisiu, aby preskúmala účinné spôsoby podpory inovácie v energetickej oblasti – okrem iného prostredníctvom kolektívneho financovania – a aby zvážila možnosť zriadenia kolektívneho kapitálového fondu zameraného na inovácie v oblasti energie; domnieva sa, že nové a rozmanité spôsoby financovania by mali byť dodatočné a mali by dopĺňať existujúce zdroje;

28.  zdôrazňuje význam pokroku v technológii inteligentnej siete, ako aj podporu a integráciu decentralizovanej výroby zdola nahor, a to aj prostredníctvom klastrov a systémov spolupráce; vyzýva Komisiu, aby podporovala tieto oblasti inovácií zamerané na čistú energiu finančnými mechanizmami vrátane tých, ktoré zmierňujú riziko pre súkromné investície a znižujú záťaž pre verejné investície do modernizácie energetických systémov; okrem toho víta úmysel Komisie zvýšiť využívanie motivačných ocenení ako cenný nástroj na posilnenie prelomových inovácií založených na prístupe zdola nahor;

29.  zdôrazňuje, že na podporu prístupu zdola nahor v oblasti inovácií je potrebné presadzovať prienik maloplošných inštalácií (okrem iného napr. NegaWatt, výroba energie na mieste, miestne uskladňovanie) a podporovať ich zoskupovanie a agregáciu s cieľom pritiahnuť viac investícií a zvýšiť ich cenovú dostupnosť s osobitným zreteľom na domácnosti s nízkym príjmom alebo polyfunkčné budovy;

Celosvetové vedúce postavenie EÚ

30.  uznáva úlohu, ktorú môže zohrávať Parížska dohoda pri podpore globálneho úsilia o urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa naďalej financovali výskum a zber údajov týkajúcich sa zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja preskúmala rôzne spôsoby poskytovania pomoci rozvojovým krajinám a rozvíjajúcim sa ekonomikám v ich energetickej transformácii, a to okrem iného prostredníctvom opatrení zameraných na budovanie kapacít, pomocou pri znižovaní kapitálových nákladov na obnoviteľné zdroje a projekty v oblasti energetickej efektívnosti, podporovaním možného prenosu technológií a poskytovaním riešení pre rozvoj inteligentných miest, ako aj vzdialených a vidieckych spoločenstiev, čím sa posilnia ekosystémy energetickej inovácie v rozvojových krajinách a pomôže sa im splniť ich záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody; v tejto súvislosti víta nový Európsky fond pre udržateľný rozvoj;

31.  vyzýva Komisiu, aby naplno využívala potenciál iniciatívy Inovačná misia, aby jej členovia mohli dodržať a splniť svoje záväzky zdvojnásobiť celkové ročné výdavky na výskum a vývoj v oblasti čistej energie v období rokov 2015 – 2020; zdôrazňuje dôležitosť usilovania sa o súčinnosť s iniciatívami ako Breakthrough Energy Coalition a s globálnymi kapitálovými a investičnými fondmi; v tomto smere víta skutočnosť, že vedúci predstavitelia Únie budú viesť inovačnú výzvu Converting Sunlight (premena slnečného žiarenia) a inovačnú výzvu Affordable Heating and Cooling of Buildings (cenovo dostupné kúrenie a chladenie budov); v tejto súvislosti žiada, aby sa preskúmali možnosti koordinovaného rozdelenia práce v oblasti energetickej inovácie na celosvetovej úrovni;

32.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú vývoznú stratégiu pre udržateľné a čisté energetické technológie a systémové riešenia vrátane osobitného podporného nástroja a cielenej pomoci delegácií EÚ v tretích krajinách; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú pri vykonávaní tejto stratégie môže zohrávať prehĺbená a komplexná dohoda o voľnom obchode (DCFTA);

33.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli dôkladné preskúmanie postupov registrácie patentov, a žiada odstránenie zbytočného administratívneho zaťaženia, ktoré spomaľuje proces prenikania inovačných produktov na trh a nepriaznivo tak ovplyvňuje úlohu EÚ ako lídra v oblasti prechodu na čistú energiu;

Občanmi podporované inovácie v oblasti energetiky

34.  domnieva sa, že urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie si vyžaduje zmenu myslenia Európanov, ktorá by presiahla jednoduchú informovanosť o otázkach energie a posunula ich k hlbšiemu chápaniu potrebných zmien správania, najmä nových modelov úspory, výroby a spotreby energie potrebných na vyriešenie naliehavých výziev udržateľného rastu a na to, aby sa mohli využívať výhody digitálnej revolúcie a inovácií vo všetkých oblastiach s cieľom dosiahnuť v konečnom dôsledku úspešnú energetickú transformáciu; poznamenáva, že vďaka inováciám môžu občania zohrávať aktívnejšiu úlohu pri výrobe energie vrátane privádzania energie z vlastnej výroby do rozvodnej siete a prispievania k efektívnejšiemu využívaniu energie znížením spotreby na úrovni domácností, čo vedie k znižovaniu emisií a súm účtovaných za energiu;

35.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť európsku vedomostnú základňu a obmedziť jej rozdrobenie podporou vysokej kvality vedy a vzdelávania s cieľom vytvoriť výskumné centrá, ktoré budú stáť v popredí medzinárodnej akademickej obce; zdôrazňuje potrebu vytvoriť stratégiu, ktorá zabezpečí, aby Európa priťahovala zahraničné talenty a súčasne udržiavala kontakty s najlepšími európskymi talentami v zahraničí; uznáva, že kvalifikovaná pracovná sila Európu veľmi zvýhodňuje a je hlavným motorom rozvoja investícií do výskumu, vývoja a inovácií;

36.  uznáva význam plne demokratického zapojenia európskych občanov a spoločenstiev ako podstatnej súčasti úspešnej transformácie energetiky; zdôrazňuje zároveň, že účinné vykonávanie tejto transformácie si vyžaduje otvorenosť, transparentnosť a rovnaké podmienky pre všetkých a musí byť založené na spravodlivej hospodárskej súťaži;

37.  je presvedčený, že inovácie v oblasti čistej energie a energetickej efektívnosti majú potenciál na vytváranie nových a kvalitnejších pracovných miest; domnieva sa, že v záujme úspešného prechodu na trvalo udržateľné bezuhlíkové hospodárstvo je potrebné zabezpečiť, aby trhy práce dokázali primerane reagovať na nové požiadavky inovačných systémov na čistú energiu;

38.  vyzýva Komisiu, aby pri svojich iniciatívach v oblasti výskumu a vývoja venovala väčšiu pozornosť prepojeniu medzi inováciami v oblasti energetických systémov a novými odbornými profilmi, potrebami v oblasti vzdelávania, novými pracovnými miestami a požiadavkami na vzdelanie;

39.  uznáva potrebu systémových programov vzdelávania a účasti navrhnutých s cieľom umožniť spoločnosti, aby sa mohla plne zapojiť do transformácie energetického systému, a dať Európanom všetkých vekových kategórií príležitosť postupne prejsť od informovanosti a porozumenia k aktívnej účasti a zohrávaniu výraznejšej úlohy; vyzýva Komisiu, členské štáty, regionálne a miestne orgány a súkromný sektor, aby podporovali vedomú voľbu spotrebiteľov a zapájanie občanov v súvislosti s otázkami súvisiacimi s energetikou, a to okrem iného prostredníctvom kampaní na zvyšovanie povedomia, šírením komplexných a dostupných informácií o faktúrach za energiu a nástrojoch na porovnávanie cien, spoločných systémov reakcie na dopyt a spolupráce, participatívnych rozpočtov a kolektívneho financovania investícií súvisiacich s energiou a daňových a investičných stimulov, ako aj prostredníctvom riadenia technologických riešení a inovácií; vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné orgány, aby určili najlepšie postupy v prípade domácností, ktoré trpia energetickou chudobou;

40.  domnieva sa, že regióny a mestá musia pri rozširovaní udržateľných energetických modelov zohrávať rozhodujúcu úlohu; uznáva dôležitú úlohu regiónov, miest a obcí pri podpore zodpovednosti za transformáciu energetiky a pri presadzovaní inovácií v oblasti klímy a energetiky zdola; poznamenáva, že regióny a mestské oblasti sú najvhodnejšie na testovanie a realizáciu integrovaných energetických riešení s bezprostredným zapojením občanov; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu Dohovoru primátorov a starostov, ktorého zámerom je posilniť globálnu výmenu najlepších postupov a spoločného využívania zdrojov a investícií; konštatuje, že vidiecke oblasti takisto poskytujú priestor pre inovácie, ktoré pomôžu prekonať výzvy, akými sú napríklad odľahlosť či demografická zmena, ako aj poskytovanie nových služieb;

41.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby regionálnym a miestnym orgánom pomáhali pri prijímaní koordinovaných krokov s cieľom stimulovať inováciu v oblasti energetiky na miestnej a medziregionálnej úrovni s cieľom vytvárať koherentné stratégie; zdôrazňuje, že transformácia energetiky bude mať dramatický dosah na zamestnanosť v niektorých regiónoch Európskej únie, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať regiónom, ktoré čelia výzvam v súvislosti s postupným ukončovaním výroby energie z hnedého a čierneho uhlia a ďalších pevných fosílnych palív, a ťažobnému priemyslu, v reakcii na rozhodnutie členského štátu, miestnych orgánov alebo odvetvia alebo v reakcii na iné okolnosti; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať tieto regióny pri vytváraní inkluzívnych, miestnych a spravodlivých prechodných stratégií spravodlivej transformácie a pri riešení jej spoločenských, sociálno-ekonomických a environmentálnych vplyvov, ako aj rekultivácie ťažobných lokalít; zdôrazňuje finančné možnosti poskytovania tejto podpory prostredníctvom čiastočného využívania výnosov z aukcií v rámci systému obchodovania s emisiami, ako aj prostredníctvom fondu na modernizáciu, ktorý sa má zriadiť na obdobie 2021 – 2030; domnieva sa, že procesy zahŕňajúce všetky zainteresované strany by sa mali zamerať na to, ako najlepšie prilákať alternatívne inovatívne podniky, startupy a odvetvia s cieľom vybudovať udržateľné regionálne hospodárstvo, pozdvihnúť dôstojnosť obyvateľov a nahradiť výrobné kapacity elektriny obnoviteľnými zdrojmi alebo energeticky efektívnymi riešeniami; žiada, aby sa politiky v oblasti výskumu a inovácií zamerali na spôsoby revitalizácie regiónov dotknutých z hľadiska udržateľnej zamestnanosti a perspektív rastu, najmä tam, kde je ukončovanie výroby energie z hnedého alebo čierneho uhlia či iných pevných fosílnych palív spojené s ťažobnými činnosťami;

42.  vyzýva Komisiu, aby prispela k posilneniu právomocí miestnych a regionálnych orgánov pri zavádzaní inovácií v oblasti čistej energie, ako sú inteligentné mestá, elektromobilita, inteligentné siete a mikrosiete, ako aj prenikanie obnoviteľných zdrojov na trh, v závislosti od stupňa ich zrelosti, a aby týmto orgánom pomohla vyrovnať sa s problémami, ktoré vznikajú v súvislosti s energetickou transformáciou, ako je zapojenie občanov; nabáda na výmenu osvedčených postupov, združovanie investícií, lepšie posudzovanie finančnej životaschopnosti projektov a rozvíjanie finančných stratégií, ako sú prípadové štúdie, využívanie verejného obstarávania a úvery;

43.  domnieva sa, že sektor dopravy má obrovský potenciál a že tento sektor by mal v transformácii zohrávať dôležitú úlohu, a nabáda Komisiu, aby podporila existujúce financovanie zavádzania infraštruktúry pre elektrické vozidlá; žiada Komisiu, aby naďalej podporovala a rozvíjala ďalšie iniciatívy, ako je iniciatíva na celoeurópsku elektromobilitu alebo spoločný podnik na palivové články a vodík;

44.  nabáda Komisiu, aby uznala výhody vodíkovej mobility, ako aj prepojenie sektorov dopravy a elektrickej energie a aby vytvorila stimuly pre nové obchodné modely v podobných oblastiach, ako sú inteligentné nabíjanie a aktivačné mechanizmy medzi vozidlom a sieťou, ktoré by umožnili vlastníkom elektrických vozidiel flexibilne predávať do elektrickej sústavy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila financovanie inovácií zameraných na vývoj riešení uskladňovania vodíka, moderných riešení dlhodobého uskladňovania energie pre elektrické vozidlá, vývoj vodíkovej plniacej infraštruktúry a tiež riešení infraštruktúry a modulov vrátane dobíjacej infraštruktúry pre elektrické vozidlá; nabáda členské štáty a miestne orgány, aby podnikli ďalšie iniciatívy, ako sú fiškálne stimulovanie v súvislosti s umiestňovaním elektrických a vodíkových vozidiel na trh, daňové úľavy a oslobodenie od dane pre vlastníkov elektrických a vodíkových vozidiel, ako aj rozličné iniciatívy v súvislosti s podporou používania elektrických vozidiel, ako sú zľavy, výplaty bonusov a prémií pre zákazníkov, ktorí si zakúpia elektrické vozidlá, a vytváranie bezplatných parkovacích miest pre elektrické vozidlá;

45.  berie na vedomie významné úsilie EÚ v rámci programu výskumu a vývoja Horizont 2020 s cieľom dosiahnuť 60 % zníženie emisií skleníkových plynov v odvetví dopravy do roku 2050 v porovnaní s úrovňou v roku 1990(4); pripomína, že programy EÚ v oblasti výskumu a inovácií sú kľúčovým predpokladom pre trhovú realizáciu energie, inovácií v oblasti IKT a inteligentných dopravných systémov; vyzýva Komisiu, aby dostupné finančné prostriedky v budúcnosti jednoznačnejšie zamerala na vzájomne prepojené strategické priority, ako sú nízkoemisná mobilita a infraštruktúra pre dopĺňanie alternatívnych palív a integrovaná mestská doprava s osobitným dôrazom na všetky znečisťujúce emisie, znižovanie hluku, bezpečnosť cestnej premávky, dopravné zápchy a problematické miesta a v súlade so zásadou technologickej neutrality; poukazuje tiež na význam rozvoja moderných biopalív, zvyšovanie podielu železničnej a cyklistickej dopravy;

46.  víta skutočnosť, že Komisia podporí trhovú realizáciu inovatívnych riešení v oblasti čistej energie prostredníctvom verejného obstarávania a revízie smernice o ekologických vozidlách, a uznáva potenciálny prínos pre verejné orgány a prevádzkovateľov v oblasti dopravy, výrobcov autobusov, dodávateľov pre priemyselné podniky, zásobovateľov energie, vnútroštátne a medzinárodné združenia a výskumné centrá; vyzýva Komisiu, aby urýchlenie predložila príslušné návrhy;

47.  odporúča ustanoviť strategický program výskumu a inovácií v doprave a vypracovať plány po konzultácii medzi členskými štátmi a Komisiou, ako aj miestnymi a regionálnymi orgánmi a hospodárskymi subjektmi, a zodpovedajúci mechanizmus riadenia na podporu výskumu, inovácií a zavádzania nových technológií v odvetví dopravy a na podporu nízkoemisnej mobility, ktoré sú veľmi potrebné; žiada, aby boli závery týchto plánov zapracované do ročného pracovného programu Komisie;

48.  vyzýva na integrovaný a koordinovaný prístup s cieľom zohľadniť mestský rozmer politík a právnych predpisov EÚ a členských štátov a tiež na vypracovanie plánov trvalo udržateľnej mestskej mobility (SUMP) s cieľom podporovať a podnecovať členské štáty a umožňovať im zlepšovanie zdravia a kvality života občanov i stavu životného prostredia v mestských oblastiach; podporuje vytvorenie kooperatívnych inteligentných dopravných systémov (C-ITS) a autonómnych vozidiel a zavádzanie infraštruktúry na zabezpečenie vysokej kapacity a nízkej latencie potrebnej pre komunikáciu v sieti 5G; požaduje aktívne úsilie o zníženie rozdielov a zlepšenie spolupráce medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a medzi rozvinutejšími a zaostávajúcimi regiónmi, pokiaľ ide o kvalitu infraštruktúry;

49.  uznáva dôležitosť nového Európskeho konsenzu o rozvoji podpísaného v júni 2017, v ktorom sa stanovuje spoločná vízia a rámec opatrení EÚ a jej členských štátov v oblasti rozvojovej spolupráce; konštatuje, že prvýkrát je 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja a súvisiace ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, všeobecne uplatniteľných na všetky krajiny, vzhľadom na záväzok EÚ prevziať vedúcu úlohu pri ich realizácii; poznamenáva, že tento konsenzus zosúlaďuje rozvojovú politiku Únie s programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a identifikuje dôležité opatrenia v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a zmeny klímy;

50.  pripomína, že v článku 8 nariadenia o spoločných ustanoveniach (ďalej len „NSU“) sa stanovuje, že „ciele EŠIF sa realizujú v súlade so zásadou udržateľného rozvoja“, s cieľom EÚ, ktorým je zachovanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, a s jej záväzkami v súvislosti s Parížskou dohodou;

51.  pripomína, že účelom dohôd o partnerstve a programov v rámci NSU je podporovať efektívne využívanie zdrojov, zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, ako aj horizontálne zásady partnerstva, viacúrovňové riadenie, nediskrimináciu a rodovú rovnosť;

52.  domnieva sa, že by sa mali posilniť synergie medzi politikami EÚ prostredníctvom jednotnej a stabilnej pozície EÚ k antidumpingovým opatreniam s cieľom zabezpečiť, aby výrobné odvetvie v plnej miere využilo prechod na iné zdroje energie;

53.  uznáva kľúčovú úlohu regiónov, miest a obcí pri podpore zodpovednosti v súvislosti s energetickou transformáciou na celom svete a pri presadzovaní inovácií zdola nahor v oblasti klímy a energetiky; vyzýva na uplatňovanie rovnakých noriem kvality životného prostredia v prípade všetkých energetických technológií vstupujúcich na trh EÚ; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s ochranou mestskej zelene;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 21.
(2) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 62.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.
(4) Ako sa uvádza v bielej knihe Komisie z 28. marca 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144).

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia