Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 7. februára 2018 - ŠtrasburgFinálna verzia
Nevznesenie námietky voči vykonávaciemu opatreniu: zmeny medzinárodného štandardu finančného výkazníctva 9
 Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: dátumy začatia uplatňovania dvoch delegovaných nariadení
 Zloženie Európskeho parlamentu
 Revízia rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou
 Automatizovaná výmena údajov o evidencii vozidiel v Portugalsku *
 Ochrana a nediskriminácia menšín v členských štátoch EÚ
 Nulová tolerancia voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov

Nevznesenie námietky voči vykonávaciemu opatreniu: zmeny medzinárodného štandardu finančného výkazníctva 9
PDF 251kWORD 42k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o zmeny medzinárodného štandardu finančného výkazníctva 9 (D054380/02 – 2017/3018(RPS))
P8_TA(2018)0027B8-0066/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Komisie (D054380/02),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem(1), a najmä na jeho článok 3 ods. 1,

–  so zreteľom na list Komisie z 18. decembra 2017, v ktorom žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči návrhu nariadenia,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 24. januára 2018,

–  so zreteľom na článok 5a rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(2),

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 4 písm. d) a článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v článku 105 ods. 6 tretej a štvrtej zarážke rokovacieho poriadku, ktorá uplynula 6. februára 2018,

A.  keďže Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) uverejnila 12. októbra 2017 zmeny medzinárodného štandardu finančného výkazníctva (IFRS) 9 – Finančné nástroje; keďže cieľom týchto zmien je v záujme ucelenosti sprehľadniť klasifikáciu dlhových nástrojov s možnosťami predčasného plnenia so zápornou náhradou;

B.  keďže Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo (EFRAG) poskytla Komisii pozitívne stanovisko 10. novembra 2017; keďže vo svojom stanovisku sa skupina EFRAG vyjadruje k niektorým otázkam, na ktoré upozornila Európska centrálna banka vo svojom liste skupine EFRAG z 8. novembra 2017;

C.  keďže Komisia dospela k záveru, že tento výklad spĺňa technické kritériá na prijatie podľa článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002, a trvá na tom, že pokiaľ ide o tieto špecifické nástroje, tento pozmeňujúci návrh by v súvislosti s účtovnou metódou amortizovanej ceny zachoval ten istý stav, ako pred zavedením štandardu IFRS 9;

D.  keďže rada IASB stanovila dátum účinnosti tejto zmeny IFRS 9 od 1. januára 2019, pričom umožnila aj skorší dátum uplatňovania; keďže IFRS 9 sa už uplatňuje na účtovanie finančných nástrojov od 1. januára 2018; keďže finančné inštitúcie, ktoré sú povinné účtovať podľa štandardov IFRS, nemôžu využívať postup podľa tohto pozmeňujúceho návrhu pred jeho schválením a zverejnením;

E.  keďže Komisia sa usilovala dosiahnuť zverejnenie zmien nariadenia (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy(3), do konca marca 2018, aby sa mohli uplatňovať na účtovné obdobia začínajúce 1. januára 2018 alebo neskôr;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči návrhu nariadenia Komisie;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Komisii a pre informáciu Rade.

(1) Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.
(2) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
(3) Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1.


Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: dátumy začatia uplatňovania dvoch delegovaných nariadení
PDF 250kWORD 42k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 20. decembra 2017, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2017/2358 a delegované nariadenie (EÚ) 2017/2359, pokiaľ ide o ich dátumy začatia uplatňovania (C(2017)08681 – 2017/3032(DEA))
P8_TA(2018)0028B8-0069/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2017)08681) (ďalej len „pozmeňujúce delegované nariadenie“),

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 24. januára 2018,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia(1), a najmä na jej článok 25 ods. 2, článok 28 ods. 4, článok 29 ods. 4 a 5, článok 30 ods. 6 a článok 39 ods. 5,

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v článku 105 ods. 6 tretej a štvrtej zarážke rokovacieho poriadku, ktorá uplynula 6. februára 2018,

A.  keďže pozmeňujúce delegované nariadenie by sa malo začať uplatňovať pred 23. februárom 2018, t. j. dátumom nadobudnutia účinnosti delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2358 a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2359 (ďalej len „dve delegované nariadenia“), a v prípade plného využitia trojmesačného kontrolného obdobia, ktoré má Európsky parlament k dispozícii, by mohli dve delegované nariadenia nadobudnúť účinnosť pred pozmeneným dátumom začatia uplatňovania smernice (EÚ) 2016/97, t. j. 1. októbrom 2018, ako to navrhuje Komisia vo svojom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/97, pokiaľ ide o dátum začatia uplatňovania transpozičných opatrení členských štátov (COM(2017)0792);

B.  keďže v prípade rýchleho uverejnenia pozmeňujúceho delegovaného nariadenia v úradnom vestníku by bolo možné zosúladiť dátumy začatia uplatňovania dvoch delegovaných nariadení s pozmeneným dátumom začatia uplatňovania smernice (EÚ) 2016/97;

C.  keďže je to v súlade s rozhodnutiami Európskeho parlamentu z 25. októbra 2017(2) nevzniesť námietku voči dvom delegovaným nariadeniam, v ktorých Európsky parlament žiada Komisiu, aby posúdila, či by bolo možné dátum začatia uplatňovania smernice (EÚ) 2016/97 posunúť na 1. októbra 2018;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči zmenenému delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0404 a P8_TA(2017)0405.


Zloženie Európskeho parlamentu
PDF 414kWORD 52k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. februára 2018 o zložení Európskeho parlamentu (2017/2054(INL)2017/0900(NLE))
P8_TA(2018)0029A8-0007/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 14 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na článok 10 Zmluvy o EÚ(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2013 o zložení Európskeho parlamentu so zreteľom na voľby v roku 2014(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2015 o reforme volebného zákona Európskej únie a na priložený návrh rozhodnutia Rady o prijatí ustanovení, ktorými sa mení Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady 2013/312/EÚ z 28. júna 2013, ktorým sa stanovuje zloženie Európskeho parlamentu(4),

–  so zreteľom na Veľkopiatkovú dohodu z 10. apríla 1998,

–  so zreteľom na články 45, 52 a 84 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A8-0007/2018),

A.  keďže v súvislosti so zložením Európskeho parlamentu sa musia dodržať kritériá stanovené v článku 14 ods. 2 prvom pododseku Zmluvy o EÚ, a to, že počet zástupcov občanov Únie nepresiahne sedemstopäťdesiat poslancov plus predseda, že toto zastúpenie je zostupne proporčné, pričom každý členský štát má najmenej šesť poslancov, a že žiadny členský štát nemá pridelených viac ako deväťdesiatšesť kresiel;

B.  keďže v článku 14 ods. 2 Zmluvy o EÚ sa uvádza, že Európsky parlament sa skladá zo zástupcov občanov Únie;

C.  keďže Zmluva o EÚ a Zmluva o fungovaní Európskej únie zdôrazňujú význam rovnosti občanov a rovnakého zaobchádzania s nimi zo strany inštitúcií Únie; keďže je nevyhnutné posilniť rovnaké zastúpenie s cieľom zvýšiť legitímnosť Európskeho parlamentu ako legislatívneho orgánu zastupujúceho občanov Únie;

D.  keďže Európsky parlament preskúmal niekoľko návrhov na trvalý systém rozdeľovania kresiel založený na matematických vzorcoch, ktorých vypracovanie zadal a ktoré mu následne boli predložené;

E.  keďže 29. marca 2017 v súlade s článkom 50 ods. 2 Zmluvy o EÚ vláda Spojeného kráľovstva oznámila Európskej rade svoj zámer vystúpiť z Únie a keďže dvojročná lehota na rokovania o dohode o vystúpení a na jej uzavretie sa končí 29. marca 2019, pokiaľ Európska rada po dohode so Spojeným kráľovstvom jednomyseľne nerozhodne o predĺžení tejto lehoty;

F.  keďže v prípade, že sa nezmení súčasný právny stav, Spojené kráľovstvo v čase najbližších volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019 už nebude členom Únie;

G.  keďže niektoré členské štáty nedávno vyjadrili podporu vytvoreniu spoločného volebného obvodu počnúc voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019; keďže predpokladom vytvorenia spoločného volebného obvodu je zmena Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, ktorá by sa mala prijať najneskôr jeden rok pred voľbami do Európskeho parlamentu, ako stanovuje kódex osvedčených postupov vo volebných otázkach, ktorý vypracovala Benátska komisia;

H.  keďže Európsky parlament vo svojom návrhu rozhodnutia Rady o prijatí ustanovení, ktorými sa mení Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, z 11. novembra 2015 požiadal o zavedenie povinnej prahovej hodnoty pre volebné obvody a pre členské štáty s jedným volebným obvodom, v ktorých sa využíva systém kandidátnych listín a ktoré zahŕňajú viac než určitý počet kresiel; domnieva sa, že túto prahovú hodnotu treba zaviesť s prihliadnutím na nové pridelenie kresiel;

1.  konštatuje, že súčasné pridelenie kresiel v Európskom parlamente stanovené v rozhodnutí Európskej rady 2013/312/EÚ sa vzťahuje len na volebné obdobie 2014 – 2019; zdôrazňuje preto nevyhnutnosť prijatia nového rozhodnutia o zložení Európskeho parlamentu na volebné obdobie 2019 – 2024;

2.  uznáva skutočnosť, že súčasné pridelenie kresiel vo viacerých prípadoch nerešpektuje zásadu zostupnej proporcionality, a preto ho treba upraviť so zreteľom na zloženie Európskeho parlamentu od nasledujúcich volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019;

3.  uznáva, že niekoľko členských štátov sa domnieva, že pri rozhodovaní o pridelení kresiel v Európskom parlamente treba zohľadniť systém hlasovania v Rade;

4.  zdôrazňuje, že hoci matematické vzorce poukazujú na veľký potenciál na vytvorenie trvalého systému rozdelenia kresiel v budúcnosti, pre Európsky parlament nie je politicky udržateľné, aby v tomto štádiu navrhol trvalý systém;

5.  uznáva skutočnosť, že ak sa nezmení súčasný právny stav, Spojené kráľovstvo v čase nasledujúcich volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019 už nebude členským štátom;

6.  navrhuje, aby sa nové pridelenie kresiel v Európskom parlamente, ktoré bude spĺňať kritériá stanovené v článku 14 Zmluvy o EÚ, začalo uplatňovať od nasledujúcich volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019; domnieva sa, že v prípade, že sa uvedený právny stav týkajúci sa vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie zmení, pridelenie kresiel uplatňované počas volebného obdobia 2014 – 2019 by sa malo naďalej uplatňovať až do okamihu, keď vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie nadobudne právnu účinnosť;

7.  zdôrazňuje, že tým, že Spojené kráľovstvo bude musieť po vystúpení z Únie uvoľniť kreslá, sa uľahčí prijatie nového pridelenia kresiel v Európskom parlamente, ktoré bude uplatňovať zásadu zostupnej proporcionality; ďalej zdôrazňuje, že navrhované nové pridelenie kresiel by umožnilo znížiť počet poslancov Európskeho parlamentu; konštatuje, že využitie hoci len malej časti kresiel, ktoré uvoľní Spojené kráľovstvo, je dostatočné na to, aby sa zabezpečilo, že žiaden členský štát nepríde o kreslá;

8.  zdôrazňuje, že zníženie počtu poslancov Európskeho parlamentu by umožnilo vyčleniť určitý počet kresiel na prípadné budúce rozšírenie Únie;

9.  pripomína, že podľa Veľkopiatkovej dohody majú obyvatelia Severného Írska neodňateľné právo na britské alebo írske občianstvo, alebo na oboje, a na základe práva na írske občianstvo takisto právo na občianstvo Únie;

10.  pripomína, že zásada zostupnej proporcionality, ako je vymedzená v zmluvách, je založená na počte kresiel vymedzených pre každý členský štát, a nie na štátnej príslušnosti kandidátov;

11.  vyzýva Radu, aby urýchlene dokončila revíziu Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu;

12.  zdôrazňuje, že reforma Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, ktorú navrhol Európsky parlament, posilní európsky charakter volieb a vyšle pozitívny signál pre budúcnosť európskeho projektu;

13.  domnieva sa, že navrhované rozdelenie na základe zásad zakotvených v zmluvách poskytuje pevný základ pre metódu na určenie budúceho pridelenia kresiel v súlade s kritériami uvedenými v článku 14 Zmluvy o EÚ, najmä so zásadou zostupnej proporcionality, a súčasne je spravodlivé, transparentné, objektívne, zodpovedajúce najaktuálnejším demografickým zmenám a zrozumiteľné pre európskych občanov;

14.  predkladá Európskej rade priložený návrh rozhodnutia Európskej rady, ktorým sa stanovuje zloženie Európskeho parlamentu na základe práva na iniciatívu stanoveného v článku 14 ods. 2 Zmluvy o EÚ; zdôrazňuje naliehavú potrebu prijať toto rozhodnutie, ktoré si vyžaduje jeho súhlas, aby členské štáty mohli včas prijať potrebné vnútroštátne ustanovenia, ktoré im umožnia usporiadať voľby do Európskeho parlamentu na volebné obdobie 2019 – 2024;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a priložený návrh rozhodnutia Európskej rady spolu s uvedenou správou svojho Výboru pre ústavné veci Európskej rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

PRÍLOHA K UZNESENIU EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Návrh

rozhodnutia Európskej rady,

ktorým sa stanovuje zloženie Európskeho parlamentu

EURÓPSKA RADA,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 14 ods. 2,

so zreteľom na iniciatívu Európskeho parlamentu,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)  V článku 14 ods. 2 prvom pododseku Zmluvy o Európskej únii sa stanovujú kritériá pre zloženie Európskeho parlamentu, konkrétne, že počet zástupcov občanov Únie nesmie presiahnuť sedemstopäťdesiat poslancov plus predseda, že toto zastúpenie musí byť zostupne proporčné, pričom každý členský štát má najmenej šesť poslancov, a že žiadnemu členskému štátu nesmie byť pridelených viac ako deväťdesiatšesť kresiel.

(2)  Článok 10 Zmluvy o Európskej únii okrem iného stanovuje, že fungovanie Únie je založené na zastupiteľskej demokracii, pričom občania sú na úrovni Únie priamo zastúpení v Európskom parlamente a členské štáty sú zastúpené v Rade svojimi vládami, ktoré samotné sú demokraticky zodpovedné svojim národným parlamentom alebo svojim občanom. Článok 14 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii o zložení Európskeho parlamentu sa teda uplatňuje v širšom inštitucionálnom rámci stanovenom v zmluvách, ktorý tiež zahŕňa ustanovenia o rozhodovacom procese v Rade,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pri uplatňovaní ustanovení článku 14 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii sa dodržiavajú tieto zásady:

–  pridelenie kresiel v Európskom parlamente musí naplno využívať minimálny a maximálny počet pre členské štáty stanovený v Zmluve o Európskej únii, aby čo najviac zohľadňovalo príslušný počet obyvateľov,

–  zostupná proporcionalita sa vymedzuje takto: pomer medzi počtom obyvateľov a počtom kresiel každého členského štátu pred zaokrúhlením na celé čísla sa so zreteľom na počet obyvateľov jednotlivých členských štátov líši tak, že každý poslanec Európskeho parlamentu z členského štátu s väčším počtom obyvateľov zastupuje viac občanov než každý poslanec z členského štátu s menším počtom obyvateľov, a naopak, čím má členský štát viac obyvateľov, tým má väčší nárok na väčší počet kresiel,

–  pridelenie kresiel musí zohľadňovať demografický vývoj v členských štátoch.

Článok 2

Celkový počet obyvateľov členského štátu vypočíta Komisia (Eurostat) na základe najaktuálnejších údajov, ktoré poskytli členské štáty, v súlade so spôsobom stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1260/2013(5).

Článok 3

1.  Týmto sa počet zástupcov volených do Európskeho parlamentu v jednotlivých členských štátoch na volebné obdobie 2019 – 2024 stanovuje nasledovne:

Belgicko

21

Bulharsko

17

Česká republika

21

Dánsko

14

Nemecko

96

Estónsko

7

Írsko

13

Grécko

21

Španielsko

59

Francúzsko

79

Chorvátsko

12

Taliansko

76

Cyprus

6

Lotyšsko

8

Litva

11

Luxembursko

6

Maďarsko

21

Malta

6

Holandsko

29

Rakúsko

19

Poľsko

52

Portugalsko

21

Rumunsko

33

Slovinsko

8

Slovensko

14

Fínsko

14

Švédsko

21

2.  Avšak v prípade, že Spojené kráľovstvo bude na začiatku volebného obdobia 2019 – 2024 ešte stále členským štátom Únie, počet zástupcov volených do Európskeho parlamentu za každý členský štát, ktorí sa ujmú funkcie, musí zodpovedať počtu uvedenému v článku 3 rozhodnutia Európskej rady 2013/312/EÚ(6), až kým vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie nenadobudne právnu účinnosť.

V okamihu, keď vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie nadobudne právnu účinnosť, bude počet zástupcov zvolených do Európskeho parlamentu v jednotlivých členských štátoch zodpovedať počtu stanovenému v odseku 1 tohto článku.

Všetci zástupcovia v Európskom parlamente, ktorí obsadia dodatočné kreslá, ktoré budú k dispozícii v dôsledku rozdielu medzi počtom kresiel pridelených v prvom a druhom pododseku tohto odseku, sa ujmú svojej funkcie v Európskom parlamente v rovnakom čase.

Článok 4

Európsky parlament v súlade s článkom 14 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii predloží Európskej rade v dostatočnom predstihu pred začiatkom volebného obdobia 2024 – 2029 návrh aktualizovaného pridelenia kresiel.

Článok 5

Toto rozhodnutie nadobudne účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V ...

Za Európsku radu

predseda

(1) V tomto článku sa stanovuje, že „občania sú na úrovni Únie priamo zastúpení v Európskom parlamente“.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0082.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0395.
(4) Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 57.
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1260/2013 z 20. novembra 2013 o európskej demografickej štatistike (Ú. v. EÚ L 330, 10.12.2013, s. 39).
(6) Rozhodnutie Európskej rady 2013/312/EÚ z 28. júna 2013, ktorým sa stanovuje zloženie Európskeho parlamentu (Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 57).


Revízia rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou
PDF 349kWORD 45k
Rozhodnutie
Príloha
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 7. februára 2018 o revízii Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (2017/2233(ACI))
P8_TA(2018)0030A8-0006/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov z 5. októbra 2017,

–  so zreteľom na výmenu listov medzi predsedom Európskeho parlamentu a predsedom Komisie, najmä list predsedu Komisie z 2. októbra 2017, ktorým schvaľuje predbežné návrhy, ktoré predložil predseda Európskeho parlamentu 7. septembra 2017,

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(1) a na návrhy na jej zmenu,

–  so zreteľom na článok 10 ods. 1 a 4 a článok 17 ods. 3 a 7 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a článok 245 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 41 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 295 ZFEÚ,

–  so zreteľom na pracovný program Komisie na rok 2017(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2015 o reforme volebného zákona Európskej únie(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2016 o vyhláseniach o záujmoch členov Komisie – usmernenia(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o transparentnosti, zodpovednosti a integrite v inštitúciách EÚ(6),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Komisie z 12. septembra 2017 o Kódexe správania členov Európskej komisie, najmä na jeho článok 10 o účasti na európskej politike počas funkčného obdobia,

–  so zreteľom na aktualizovanú štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky s názvom Kódex správania členov Komisie – zvyšovanie efektívnosti a účinnosti,

–  so zreteľom na článok 140 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A8-0006/2018),

A.  keďže v článku 10 ods. 1 Zmluvy o EÚ sa uvádza, že fungovanie Únie je založené na zastupiteľskej demokracii, a keďže Komisia ako výkonný orgán Únie zohráva pri fungovaní Únie rozhodujúcu úlohu;

B.  keďže článok 10 ods. 3 a článok 11 Zmluvy o EÚ priznáva občanom Únie právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie;

C.  keďže v článku 17 ods. 3 Zmluvy o EÚ sa uvádza, že Komisia je pri vykonávaní svojich úloh úplne nezávislá, že členovia Komisie sú vybraní na základe ich celkových schopností a ich európskej angažovanosti spomedzi osôb, ktoré poskytujú záruky úplnej nezávislosti, a že nesmú žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády alebo inštitúcie, orgánu, úradu alebo subjektu;

D.  keďže účelom návrhov zmien je uplatňovať pri voľbe predsedu Komisie demokratické zásady v súlade s článkom 17 ods. 7 Zmluvy o EÚ;

E.  keďže návrhy zmien umožňujú členom Komisie kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu bez toho, aby museli odstúpiť;

F.  keďže je bežnou praxou v členských štátoch, že členovia vlády kandidujú vo voľbách do národného parlamentu bez toho, aby museli odstúpiť;

G.  keďže návrhy zmien takisto umožňujú členom Komisie, aby boli vymenovaní európskymi politickými stranami za hlavných kandidátov („Spitzenkandidaten“) na pozíciu predsedu Komisie;

H.  keďže Európsky parlament už vyjadril podporu postupu navrhovania hlavných kandidátov („Spitzenkandidaten“), ako sa jasne stanovuje v zmluve, vo svojom návrhu na revíziu Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu(7);

I.  keďže podľa článku 10 ods. 4 Zmluvy o EÚ politické strany na európskej úrovni prispievajú k formovaniu európskeho politického vedomia a keďže článok 10 ods. 3 a článok 11 ods. 1 Zmluvy o EÚ rozširujú toto ustanovenie na občanov a reprezentatívne združenia;

J.  keďže návrhy zmien takisto poskytujú potrebné záruky na ochranu transparentnosti, nestrannosti, dôvernosti a kolegiality, ktoré sa naďalej uplatňujú na kampaň členov Komisie;

K.  keďže v návrhoch zmien sa stanovuje povinnosť predsedu Komisie informovať Európsky parlament o opatreniach prijatých s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásad nezávislosti, čestnosti a zdržanlivosti, ktoré sú zakotvené v článku 245 ZFEÚ a v Kódexe správania členov Európskej komisie, keď členovia Komisie kandidujú vo volebnej kampani do Európskeho parlamentu;

L.  keďže v návrhoch zmien sa stanovuje, že členovia Komisie nemajú na činnosti spojené s volebnou kampaňou používať ľudské ani materiálne zdroje Komisie;

1.  pripomína, že predseda Komisie bude volený Európskym parlamentom na základe návrhu Európskej rady s prihliadnutím na výsledok volieb do Európskeho parlamentu a po príslušných konzultáciách a že preto – rovnako ako v roku 2014 – európske politické strany navrhnú hlavných kandidátov („Spitzenkandidaten“), aby dali európskym občanom možnosť rozhodnúť vo voľbách do Európskeho parlamentu, kto by mal byť zvolený za predsedu Komisie;

2.  pripomína, že v postupe navrhovania hlavných kandidátov(„Spitzenkandidaten“) sa zohľadňuje medziinštitucionálna rovnováha medzi Európskym parlamentom a Európskou radou, ako sa stanovuje v zmluvách; okrem toho zdôrazňuje, že tento ďalší krok smerom k posilneniu parlamentného rozmeru Únie je zásada, ktorú nemožno zrušiť;

3.  zdôrazňuje, že nezohľadním postupu navrhovania hlavných kandidátov („Spitzenkandidaten“) by Európska rada takisto riskovala, že predloží Európskemu parlamentu na schválenie kandidáta na predsedu Komisie, ktorý nezíska dostatočnú parlamentnú väčšinu;

4.  upozorňuje, že Európsky parlament odmietne každého kandidáta v procese uvádzania do úradu predsedu Komisie, ktorý pred voľbami do Európskeho parlamentu nebol vymenovaný za hlavného kandidáta („Spitzenkandidat“);

5.  domnieva sa, že postup navrhovania hlavných kandidátov („Spitzenkandidaten“) tiež prispieva k transparentnosti, pretože kandidáti na predsedu Komisie sú známi už pred voľbami do Európskeho parlamentu, a nie až po nich, ako to bolo predtým;

6.  poukazuje na to, že postup navrhovania hlavných kandidátov („Spitzenkandidaten“) podporuje politickú informovanosť európskych občanov pred voľbami do Európskeho parlamentu a posilňuje politickú legitimitu Európskeho parlamentu a Komisie tým, že ich príslušné voľby sú priamejšie prepojené s voľbou voličov; uznáva preto, že zásada navrhovania hlavných kandidátov („Spitzenkandidaten“) má významnú pridanú hodnotu z hľadiska posilňovania politickej povahy Komisie;

7.  zastáva názor, že politická legitimita Komisie by sa väčšmi posilnila, ak by za členov Komisie bolo vymenovaných viac zvolených poslancov Európskeho parlamentu;

8.  pripomína, že pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2014 všetky hlavné európske politické strany prijali postup navrhovania hlavných kandidátov („Spitzenkandidaten“) a označili svojho kandidáta na predsedu Komisie a že medzi kandidátmi prebehli verejné diskusie, čím zaviedli ústavnú a politickú prax, ktorá zohľadňuje medziinštitucionálnu rovnováhu stanovenú v zmluvách;

9.  domnieva sa, že postup navrhovania hlavných kandidátov („Spitzenkandidaten“) sa ukázal byť úspešným a že voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 budú príležitosťou na upevnenie uplatňovania tohto postupu;

10.  nabáda európske politické strany, aby nominovali svojich hlavných kandidátov („Spitzenkandidaten“) prostredníctvom otvorenej, transparentnej a demokratickej súťaže;

11.  domnieva sa, že návrhy zmien sú v súlade s článkom 10 ods. 1 a článkom 17 ods. 7 Zmluvy o EÚ, a víta ich ako zlepšenie, ktorým sa upevňuje demokratický proces voľby predsedu Komisie;

12.  berie na vedomie nadobudnutie účinnosti zrevidovaného Kódexu správania členov Európskej komisie, ktorého cieľom je objasniť povinnosti členov Komisie v úrade i mimo neho; pripomína stanoviská, ktoré už predložil Európsky parlament, pokiaľ ide okrem iného o obdobie, počas ktorého sa bývalí členovia Komisie musia po ukončení funkčného obdobia vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov, ďalej o transparentnosť, ustanovenie nezávislého etického výboru a účasť vo volebných kampaniach pred voľbami do Európskeho parlamentu;

13.  považuje za dôležité stanoviť v Kódexe správania členov Komisie prísne normy transparentnosti, nestrannosti a záruk s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek možnému konfliktu záujmov členov Komisie zúčastňujúcich sa volebných kampaní;

14.  osobitne pripomína svoju žiadosť o stanovenie trojročného obdobia, počas ktorého sa bývalí členovia Komisie musia po ukončení funkčného obdobia vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov;

15.  schvaľuje zmeny Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu;

16.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal zmeny spoločne s predsedom Komisie a zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a prílohu k nemu Komisii a pre informáciu Rade a parlamentom členských štátov.

PRÍLOHA

Dohoda medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, ktorou sa mení bod 4 Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá dohode uverejnenej v Ú. v. EÚ L 45, 17. februára 2018, s. 46.)

(1) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.
(2) Oznámenie Komisie z 25. októbra 2016 s názvom Pracovný program Komisie na rok 2017 – Vytvorenie Európy, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje (COM(2016)0710).
(3) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 7.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0477.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0049.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0358.
(7) Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom (Ú. v. ES L 278, 8.10.1976, s. 1), zmenený rozhodnutím Rady 93/81/Euratom, ESUO, EHS (Ú. v. ES L 33, 9.2.1993, s. 15) a rozhodnutím Rady 2002/772/ES, Euratom (Ú. v. ES L 283, 21.10.2002, s. 1).


Automatizovaná výmena údajov o evidencii vozidiel v Portugalsku *
PDF 242kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. februára 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel v Portugalsku (13308/2017 – C8-0419/2017 – 2017/0821(CNS))
P8_TA(2018)0031A8-0017/2018

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (13308/2017),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0419/2017),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti(1), a najmä na jeho článok 33,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0017/2018),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.


Ochrana a nediskriminácia menšín v členských štátoch EÚ
PDF 430kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. februára 2018 o ochrane a nediskriminácii menšín v členských štátoch EÚ (2017/2937(RSP))
P8_TA(2018)0032B8-0064/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na články 10, 19, 21 a 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na petičné právo zakotvené v článkoch 20 a 227 ZFEÚ a v článku 44 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na články 21 a 22 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na preambulu Zmluvy o EÚ,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín, Protokol č. 12. k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(1) (smernica o rasovej rovnosti),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(2) (smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS(3) (smernica o voľnom pohybe),

–  so zreteľom na rozsudok Všeobecného súdu Súdneho dvora Európskej únie z 3. februára 2017 vo veci T-646/13 – Minority SafePack – one million signatures for diversity in Europe/Komisia(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2005 o ochrane menšín a politikách boja proti diskriminácii v rozšírenej Európe(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2013 o ohrozených európskych jazykoch a jazykovej rozmanitosti v Európskej únii(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 s názvom Správa o občianstve EÚ za rok 2013 – Občania EÚ: vaše práva, vaša budúcnosť(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2016 o činnostiach Výboru pre petície za rok 2015(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2017 s názvom Aspekty základných práv v integrácii Rómov v EÚ: boj proti neznášanlivosti voči Rómom(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2017 o občianstve EÚ za rok 2017: Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny(10),

–  so zreteľom na štúdiu z apríla 2017, ktorú dala vypracovať tematická sekcia C Európskeho parlamentu na žiadosť Výboru pre petície, s názvom Diskriminácia vyplývajúca z doručených petícií,

–  so zreteľom na štúdiu z augusta 2017, ktorú dala vypracovať tematická sekcia C Európskeho parlamentu na žiadosť Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, s názvom Na ceste ku komplexnému systému EÚ na ochranu menšín,

–  so zreteľom na štúdiu z mája 2017, ktorú dala vypracovať tematická sekcia B Európskeho parlamentu na žiadosť Výboru pre kultúru a vzdelávanie, s názvom Menšinové jazyky a vzdelávanie: najlepšie postupy a úskalia,

–  so zreteľom na verejné vypočutie organizované Výborom pre petície 4. mája 2017 s názvom Boj proti diskriminácii občanov EÚ v členských štátoch EÚ a ochrana menšín(11),

–  so zreteľom na článok 216 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Výbor pre petície dostal niekoľko petícií, ktoré vzbudzujú obavy v súvislosti s rôznymi postupmi, ktoré diskriminujú občanov EÚ patriacich k menšinám, a zorganizoval vypočutie o rôznych vznesených otázkach;

B.  keďže existuje silné prepojenie medzi právami menšín a zásadou právneho štátu; keďže v článku 2 Zmluvy o EÚ sa výslovne uvádzajú práva osôb, ktoré patria k menšinám, a keďže si tieto práva zasluhujú rovnaký prístup ako ostatné práva zakotvené v zmluvách;

C.  keďže v článku 10 ZFEÚ sa stanovuje, že „pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností sa Únia zameriava na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie“;

D.  keďže medzinárodné dohody poskytujú pevný rámec pre práva menšín, avšak stále existuje značný priestor na zlepšenie spôsobu, akým sa v EÚ ochrana práv menšín zavádza do praxe;

E.  keďže každá osoba v EÚ má rovnaké právo a povinnosť stať sa plnohodnotným, aktívnym a integrovaným členom spoločnosti;

F.  keďže rešpektovanie práv menšín je nevyhnutnou požiadavkou, ktorú musia spĺňať kandidátske krajiny v súlade s kodanskými kritériami;

G.  keďže diskriminácia z dôvodu etnického pôvodu sa uvádza ako najčastejšia forma diskriminácie a keďže podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometer týkajúceho sa diskriminácie sa diskriminácia na základe sexuálnej orientácie značne rozšírila(12);

H.  keďže návrh Komisie na smernicu o rovnakom zaobchádzaní (COM(2008)0426) sa týka veľkého počtu oblastí, ako sú vzdelávanie, sociálna ochrana, prístup k tovaru a službám a ich poskytovanie;

I.  keďže petície týkajúce sa diskriminácie v oblasti práv menšín, ktoré Výbor pre petície dostal, by sa mali dôkladne preskúmať s cieľom pochopiť obavy občanov a navrhnúť riešenia;

J.  keďže niekoľko petícií poukazuje na to, že menšiny čelia pri výkone svojich základných práv diskriminácii, a keďže v dôsledku toho vznikajú obavy o budúcnosť menšinových komunít, najmä vzhľadom na činnosti znečisťujúce životné prostredie;

K.  keďže ochrana a posilnenie kultúrneho dedičstva spätého s národnostnými menšinami v členských štátoch ako kľúčovej zložky kultúrnej identity spoločenstiev, skupín a jednotlivcov zohráva rozhodujúcu úlohu z hľadiska sociálnej súdržnosti;

L.  keďže členské štáty jednoznačne nesú zodpovednosť za prijímanie nápravných opatrení súvisiacich s diskriminačnými praktikami namierenými proti príslušníkom rómskeho spoločenstva, najmä pri ich kontakte s regionálnymi a miestnymi správnymi orgánmi;

M.  keďže, ako uviedol Súdny dvor EÚ, predkladatelia petícií vyjadrujú znepokojenie nad tým, že na strane EÚ chýba komplexná reakcia a ochrana, pokiaľ ide o ich jazykové práva a iné práva menšín, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv EÚ a vo všeobecných zásadách práva EÚ;

1.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že osoby patriace k menšinám sa stále stretávajú s prekážkami pri zabezpečovaní dodržiavania svojich základných práv a naďalej sú obeťami prejavov a trestných činov z nenávisti;

2.  domnieva sa, že členské štáty by mali dôsledne dodržiavať práva menšín a pravidelne hodnotiť dodržiavanie týchto práv;

Boj proti diskriminácii autochtónnych, národnostných a jazykových menšín: vnútroštátna zodpovednosť a zodpovednosť EÚ

3.  konštatuje, že záležitosti týkajúce sa menšín nemajú v programe EÚ dostatočnú prioritu, a podporuje integrovaný prístup k rovnosti a nediskriminácii s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty náležite pristupovali k rozmanitosti ľudí žijúcich v ich spoločnostiach;

4.  domnieva sa, že EÚ je zodpovedná za ochranu a podporu práv menšín; považuje za nevyhnutné zlepšiť legislatívny rámec EÚ s cieľom komplexne chrániť práva osôb patriacich k menšinám;

5.  zdôrazňuje úlohu inštitúcií EÚ pri zvyšovaní informovanosti o otázkach súvisiacich s ochranou menšín a pri nabádaní a podpore členských štátov, aby presadzovali kultúrnu rozmanitosť a toleranciu, najmä prostredníctvom vzdelávania;

6.  zdôrazňuje, že rozvoj akejkoľvek politiky kultúrneho dedičstva má byť inkluzívny, komunitný a participatívny a má zahŕňať konzultácie a dialóg s dotknutými menšinovými komunitami;

7.  konštatuje, že EÚ nedisponuje účinnými nástrojmi na monitorovanie dodržiavania práv menšín; vyzýva na účinné celoeurópske monitorovanie situácie autochtónnych a jazykových menšín; domnieva sa, že Agentúra EÚ pre základné práva by mala dôslednejšie monitorovať diskrimináciu národnostných menšín v členských štátoch;

8.  uznáva dôležitú úlohu členských štátov pri ochrane autochtónnych, národnostných alebo jazykových menšín; pripomína, že ochrana národnostných menšín a zákaz diskriminácie na základe jazyka a príslušnosti k národnostnej menšine sú zakotvené v zmluvách a Charte základných práv Európskej únie;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz neboli vyriešené otázky, na ktoré upozornil vo svojom uznesení o ochrane menšín a politikách boja proti diskriminácii v rozšírenej Európe;

Právny rámec EÚ týkajúci sa menšín: výzvy a príležitosti

10.  zdôrazňuje skutočnosť, že práva národnostných menšín a ich ochrana sú pevnou súčasťou právneho štátu, ako sa uvádza v Kodanskom dokumente Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) podpísanom v roku 1990;

11.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich právne systémy zaručia osobám patriacim k menšinám, že nebudú diskriminované, a aby prijali cielené ochranné opatrenia na základe príslušných medzinárodných noriem; odsudzuje akékoľvek diskriminačné zaobchádzanie verejných činiteľov s osobami patriacimi k menšinám; navrhuje, aby príslušné orgány využívali platné opatrenia na oznamovanie a prípadné ukladanie sankcií v prípade takejto diskriminácie;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné riešiť situáciu a právne postavenie osôb bez štátneho občianstva, ktoré majú trvalý pobyt v členských štátoch;

13.  zdôrazňuje skutočnosť, že zdroje prírodného a kultúrneho dedičstva národnostných menšín sú kľúčovými piliermi sociálnej súdržnosti a musia sa považovať za prednosti, ktoré je potrebné v plnej miere zachovať pre budúce generácie, a to aj zastavením znečisťujúcich činností;

14.  vyzýva všetky členské štáty, aby podpísali, ratifikovali a presadzovali Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, Protokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov, alebo aby obnovili svoje záväzky týkajúce sa príslušných medzinárodných dohôd; zdôrazňuje, že s jazykovými a autochtónnymi menšinami by sa malo zaobchádzať v súlade so zásadami stanovenými v týchto dokumentoch;

15.  požaduje revíziu smernice o rasovej rovnosti a smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v súvislosti s prijatím návrhu smernice o rovnakom zaobchádzaní sa dosiahol malý pokrok, a vyzýva Komisiu a Radu, aby znovu začali príslušné rokovania s cieľom ukončiť ich do konca tohto volebného obdobia;

Ochrana a obrana jazykov menšín

16.  nabáda členské štáty, aby zabezpečili dodržiavanie práva na používanie jazyka menšiny a aby chránili jazykovú rozmanitosť v Únii v súlade so zmluvami EÚ;

17.  domnieva sa, že v komunitách, ktoré majú viac ako jeden úradný jazyk, sa musia dodržiavať jazykové práva bez toho, aby sa obmedzovali práva akéhokoľvek z týchto jazykov v porovnaní s ostatnými v súlade s ústavným poriadkom každého členského štátu;

18.  vyzýva Komisiu, aby posilnila podporu vyučovania a používania regionálnych jazykov a jazykov menšín ako možného spôsobu boja proti jazykovej diskriminácii v EÚ;

Práva LGBTI osôb

19.  nabáda Komisiu, aby prijala ráznejšie opatrenia na boj proti diskriminácii LGBTI osôb a homofóbii vrátane konkrétnych legislatívnych opatrení a zároveň rešpektovala právomoci členských štátov; odporúča monitorovať práva LGBTI osôb a poskytovať jasné a dostupné informácie o uznávaní cezhraničných práv LGBTI osôb a ich rodín v EÚ; domnieva sa, že členské štáty by mali náležite investovať do poskytovania cieleného vzdelávania na rôznych stupňoch s cieľom predchádzať šikanovaniu a štruktúrovane bojovať proti homofóbii;

20.  naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty budú správne vykonávať smernicu o voľnom pohybe a dôsledne dodržiavať okrem iného ustanovenia súvisiace s rodinnými príslušníkmi, ako aj zákaz diskriminácie z akýchkoľvek dôvodov;

21.  vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby LGBTI osoby a ich rodiny mohli uplatňovať svoje právo na voľný pohyb v súlade s článkom 21 ZFEÚ a článkom 21 Charty základných práv Európskej únie;

º

º º

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.
(2) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(3) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77.
(4) ECLI:EU:T:2017:59.
(5) Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 405.
(6) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 52.
(7) Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2017, s. 146.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2016)0512.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0413.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2017)0487.
(11) http://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2014_2019/plmrep/COMMITTEES/PETI/DV/2017/05-03/1123888SK.pdf.
(12) Diskriminácia v EÚ v roku 2015, http://ec.europa.eu/COMMFrontOffice/publicopinion/index.cfm/Survey/getSurveyDetail/instruments/SPECIAL/surveyKy/2077.


Nulová tolerancia voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov
PDF 279kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. februára 2018 o nulovej tolerancii voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov ((2017/2936(RSP))(RSP))
P8_TA(2018)0033B8-0068/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 8 a 9 smernice o právach obetí (2012/29/EÚ) z 25. októbra 2012(1) o povinnom poskytovaní podporných služieb pre obete násilia vrátane obetí mrzačenia ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na články 11 a 21 smernice o podmienkach prijímania (2013/33/EÚ) z 26. júna 2013(2), v ktorých sa výslovne uvádzajú obete mrzačenia ženských pohlavných orgánov medzi zraniteľnými osobami, ktoré by mali dostať primeranú zdravotnú starostlivosť počas ich konania o azyle,

–  so zreteľom na článok 20 smernice o oprávnení na medzinárodnú ochranu (2011/95/EÚ) z 13. decembra 2011(3), v ktorom je mrzačenie ženských pohlavných orgánov ako vážna formy psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia zahrnuté ako dôvod, ktorý treba zohľadniť pri medzinárodnej ochrane,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2014 o oznámení Komisie s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2012 o skoncovaní s mrzačením ženských pohlavných orgánov (5), v ktorom sa vyzýva na skoncovanie s mrzačením ženských pohlavných orgánov na celom svete prostredníctvom prevencie, ochranných opatrení a právnych predpisov,

–  so zreteľom na výročné správy EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete,

–  so zreteľom na závery Rady z júna 2014 o predchádzaní všetkým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov a boji proti nim;

–  so zreteľom na závery Rady z marca 2010 o odstránení násilia na ženách v EÚ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2013 s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov (COM(2013)0833),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo 6. februára 2013 o Medzinárodnom dni proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, v ktorom podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka a päť komisárov potvrdilo záväzok EÚ bojovať proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov v rámci svojich vonkajších vzťahov,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019, a najmä na cieľ č. 14. b.,

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, najmä na cieľ 5.3 o odstránení všetkých škodlivých praktík, ako sú detské, predčasné a nútené manželstvá a mrzačenie ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,

–  so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť z roku 2013 s názvom Mrzačenie ženských pohlavných orgánov v Európskej únii a Chorvátsku,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) z roku 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017(6) o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu,

–  so zreteľom na vyhlásenie Výboru ministrov Rady Európy zo septembra 2017, pokiaľ ide o potrebu zintenzívniť úsilie zamerané na predchádzanie a boj proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov a vynúteným sobášom v Európe,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 2012 o zintenzívnení celosvetového úsilia o odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov (A/RES/67/146),

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na iniciatívu EÚ a OSN s názvom V centre pozornosti (Spotlight) z roku 2017 o odstránení násilia páchaného na ženách a dievčatách,

–  so zreteľom na otázku Komisii o nulovej tolerancii voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov (O-000003/2018 – B8-0005/2018),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 výslovne vyzýva na odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov spolu so škodlivými praktikami v rámci cieľa 5 „Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilňovať postavenie všetkých žien a dievčat“;

B.  keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov je praktika, na ktorú sa upriamuje osobitná pozornosť v rámci cieľa č. 14 „Presadzovanie rovnosti žien a mužov, práv žien, posilňovania postavenia a účasti žien a dievčat“ v rámci akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019;

C.  keďže akčný plán pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020 (GAP II) v rámci tematickej priority B: „Fyzická a duševná nedotknuteľnosť“ zahŕňa ako ukazovateľ percentuálny podiel dievčat a žien vo veku 15 – 49 rokov, ktoré podstúpili mrzačenie ženských pohlavných orgánov;

D.  keďže sa mrzačenie ženských pohlavných orgánov ako škodlivá praktika nadnárodnej povahy dnes uznáva ako celosvetový problém a v cieľoch programu udržateľného rozvoja OSN do roku 2030 sa identifikuje ako škodlivá praktika, ktorá sa má odstrániť do roku 2030;

E.  keďže štatistická správa UNICEF za rok 2016 uvádza, že minimálne 200 miliónov dievčat a žien na celom svete sa podrobilo mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, ale presný číselný údaj nie je známy;

F.  keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov – ktoré sa naďalej tradične praktizuje v niektorých častiach afrického kontinentu, ale aj v častiach Blízkeho východu, Ázie a Oceánie – takisto predstavuje problém v Európskej únii a má vážne dôsledky pre ženy a dievčatá, ktoré mu boli vystavené;

G.  keďže v uplynulých troch desaťročiach sa dosiahol pokrok, hoci nerovnomerný, pričom miera výskytu klesla približne o 30 %; keďže tento pokrok by však mohol byť vykompenzovaný populačným rastom, čo znamená, že väčší počet žien a dievčat sa podrobí tejto praktike;

H.  keďže miestne komunity majú často najväčší vplyv na rozhodovanie rodičov podrobiť ženskej obriezke svoje dcéry, alebo žien, aby pristúpili na mrzačenie ženských pohlavných orgánov;

I.  keďže napriek tomu, že neexistuje náboženská požiadavka na mrzačenie ženských pohlavných orgánov, existencia silného náboženského presvedčenia v mnohých komunitách, v ktorých existuje táto praktika, vyžaduje, aby sa náboženskí a iní vodcovia zapojili do hnutia proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov;

J.  keďže s cieľom navrhnúť vhodné stratégie eradikácie musí byť táto praktika vždy skúmaná v miestnom kontexte;

K.  keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov je často neoddeliteľné od iných problémov rodovej nerovnosti a predstavuje len jeden z mnohých prípadov porušovania práv žien, ako napríklad: nedostatočný prístup k vzdelávaniu pre dievčatá vrátane komplexnej sexuálnej výchovy; nedostatok práce alebo zamestnania pre ženy; neschopnosť vlastniť alebo dediť majetok; nútené alebo skoré manželstvá maloletých; sexuálne a fyzické násilie; a nedostatok kvalitnej zdravotnej starostlivosti vrátane služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

L.  keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov má spoločný predpoklad kontroly nad ženským telom spolu s inými formami násilia založeného na rodovej príslušnosti a porušuje právo ženy na telesnú integritu a zdravie, bezpečnosť a v niektorých prípadoch dokonca aj právo na život;

M.  keďže, zatiaľ čo prevencia predstavuje želateľnejší spôsob skoncovania s mrzačením ženských pohlavných orgánov ako trestné stíhanie, a to vzhľadom na to, že páchateľmi, pomocníkmi a spoluvinníkmi sú často rodičia obete, existuje zjavná potreba odstrániť aj prekážky stíhania mrzačenia ženských pohlavných orgánov, pričom treba zohľadniť najlepšie záujmy dieťaťa;

1.  konštatuje pokles miery výskytu mrzačenia ženských pohlavných orgánov v dôsledku rozhodných opatrení a zvyšovania informovanosti a nabáda všetkých aktérov, aby pokračovali vo svojom úsilí s cieľom zachovať dynamiku v krajinách, v ktorých sa táto praktika vyskytuje;

2.  považuje túto dynamiku za príležitosť pre medzinárodné organizácie a štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie, najmä prostredníctvom vytvárania linkov a prepojení medzi rôznymi regiónmi, zainteresovanými stranami a sektormi s cieľom aktívne spolupracovať na skoncovaní s touto a inými praktikami, ktoré poškodzujú dievčatá, ktoré by mohli niesť fyzické, psychologické a emocionálne následky po celý svoj život;

3.  uznáva neoceniteľnú prácu organizácií spolupracujúcich s komunitami na mieste tak v EÚ, ako aj mimo EÚ v oblasti prevencie a zvyšovania informovanosti a podpory a uznáva, že budovanie prepojenia medzi nimi je nevyhnutnosťou, ak sa má mrzačenie ženských pohlavných orgánov stať vecou minulosti;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili prevenciu mrzačenia ženských pohlavných orgánov do všetkých sektorov, najmä do oblasti zdravia vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia, sociálnej práce, azylu, vzdelávania vrátane sexuálnej výchovy, presadzovania práva, spravodlivosti, ochrany detí, médií a komunikácie;

5.  zdôrazňuje, že podľa článku 38 Istanbulského dohovoru majú členské štáty povinnosť stanoviť mrzačenie ženských pohlavných orgánov za trestný čin, rovnako ako navádzanie, nútenie alebo sprostredkovanie dievčat, ktoré sa majú mrzačeniu podrobiť, a že dohovor chráni nielen dievčatá a ženy, ktoré sú ohrozené mrzačením ženských pohlavných orgánov, ale aj dievčatá a ženy, ktoré po celý život trpia v dôsledku tejto praktiky (v situáciách, ako je reinfibulácia, situácie súvisiace s azylom, prístup k zdravotnej starostlivosti atď.); zdôrazňuje, že v Istanbulskom dohovore sa stanovuje, že kultúrou, zvykmi, náboženstvom, tradíciou alebo takzvanou cťou nemožno odôvodniť nijaké násilné činy voči ženám;

6.  vyzýva EÚ a tie členské štáty, ktoré ešte neratifikovali Istanbulský dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a o boji proti nemu, aby tak bezodkladne urobili, aby záväzok EÚ vyhovoval medzinárodným normám, čím sa podporí holistický a integrovaný prístup k násiliu páchanému na ženách a k mrzačeniu ženských pohlavných orgánov;

7.  s potešením berie na vedomie, že trestné právo vo všetkých členských štátoch chráni dievčatá a ženy pred mrzačením ženských pohlavných orgánov buď výslovne alebo implicitne, ale je mimoriadne znepokojený jeho zjavnou neúčinnosťou, o čom svedčí len malý počet súdnych prípadov v EÚ;

8.  so znepokojením konštatuje, že presadzovanie práva a stíhanie je problémom vo všetkých členských štátoch a v krajinách pôvodu; vyzýva preto Komisiu, aby uľahčila cielenú odbornú prípravu pre príslušných aktérov na odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie mrzačenia ženských pohlavných orgánov; vyzýva členské štáty, aby sa boli ostražitejšie, pokiaľ ide o odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie prípadov mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

9.  konštatuje, že trestné právo a cielená odborná príprava musia ísť ruka v ruke s úsilím o zvýšenie informovanosti s cieľom odrádzať vykonávateľov od pokračovania v tejto praktike;

10.  uznáva, že významným rozdielom medzi mrzačením ženských pohlavných orgánov a inými formami rodového násilia páchaného na ženách je chýbajúci zlý úmysel v pozadí činu, a zdôrazňuje, že aj keď to v žiadnom prípade nemôže slúžiť ako odôvodnenie, musí to byť v stratégiách zameraných na skoncovanie s touto praktikou zohľadnené;

11.  vyjadruje poľutovanie nad rastúcou medikalizáciou v niektorých krajinách a trvá na tom, že tento postup je neprijateľnou odpoveďou na riešenie základných príčin, ako ich stanovili OSN a WHO; vyzýva členské štáty, aby výslovne zakázali medikalizáciu mrzačenia ženských pohlavných orgánov a zároveň zvyšovali informovanosť zdravotníckeho personálu o tomto probléme;

12.  zdôrazňuje, že mrzačenie ženských pohlavných orgánov je jednou z najviac predvídateľných foriem rodovo motivovaného násilia a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rozsiahlu preventívnu činnosť v utečeneckých táboroch; vyzýva Komisiu, aby výraznejšie začlenila predchádzanie mrzačeniu ženských pohlavných orgánov a iným nebezpečným praktikám do integračných postupov a do Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a aby poskytovala príslušné informácie prostredníctvom Agentúry Európskej únie pre azyl;

13.  žiada najvyššie štandardy ochrany pre žiadateľov o azyl z dôvodov týkajúcich sa mrzačenia ženských pohlavných orgánov v rámci reformy spoločného európskeho azylového systému a revízie smerníc o azyle a prostredníctvom úlohy novej Agentúry EÚ pre azyl;

14.  so záujmom očakáva zriadenie globálnej siete, ktorá bude vytvárať spojenia medzi príslušnými subjektmi zo všetkých častí sveta s cieľom prinášať nápady a spojiť sily; vyzýva Komisiu, aby poskytla podporu tejto dôležitej sieti;

15.  vyzýva Komisiu, aby reagovala na výzvy občianskej spoločnosti, aby financovanie bolo dostatočne flexibilné, aby miestne organizácie, ktoré vykonávajú svoju činnosť v komunite mohli požiadať o financovanie, aby sa súbor otázok týkajúcich sa práv dievčat a žien mohol riešiť spolu s otázkou mrzačenia ženských pohlavných orgánov prostredníctvom holistického prístupu a aby sa mohli vytvoriť prepojenia medzi organizáciami pôsobiacimi v EÚ a tými, ktorí pracujú v krajinách, v ktorých existuje táto praktika; v tejto súvislosti víta činnosť Európskej siete pre skoncovanie s mrzačením ženských pohlavných orgánov a jej členov, a to aj prostredníctvom projektu Change Plus, pokiaľ ide o odbornú prípravu zástupcov miestnych komunít nielen na podporu legislatívnych zmien, ale aj na zmenu správania v rámci ich komunít;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uchovávali údaje týkajúce sa výskytu mrzačenia ženských pohlavných orgánov a jeho druhov a aby zapojili akademickú obec do procesu zberu údajov, výskumu a vzdelávania budúcich generácií odborníkov v oblasti boja proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov; uznáva, že Európska migračná sieť môže zohrávať úlohu; domnieva sa, že spoločný výskumný program o mrzačení ženských pohlavných orgánov by umožnil univerzitám v oblastiach, kde existuje táto praktika, spojiť sa s univerzitami v EÚ s cieľom organizovať výmenné programy, zlepšiť zber údajov a zlepšiť schopnosti budúcich odborníkov v rôznych oblastiach;

17.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili základné informácie o mrzačení ženských pohlavných orgánov a iných praktikách poškodzujúcich dievčatá do vzdelávacích programov tých disciplín, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v oblasti predchádzania mrzačeniu ženských pohlavných orgánov;

18.  zdôrazňuje, že bez ohľadu na miestny kontext je mrzačenie ženských pohlavných orgánov potrebné vnímať v kontexte násilia založeného na rodovej príslušnosti a problému rodovej rovnosti a malo by sa riešiť prostredníctvom komplexného prístupu, aby sa zabránilo znevažovaniu komunít, v ktorých k nemu dochádza;

19.  zdôrazňuje, že zabezpečenie dochádzky do školy pre všetky dievčatá a vytvorenie predpokladov pre posilnenie ekonomického postavenia žien sú prvými krokmi smerom k zlepšovaniu postavenia žien v komunitách, v ktorých táto praktika existuje;

20.  upozorňuje na potenciál a silu rozmanitých spôsobov komunikácie, ako je napríklad umenie, literatúra, nové a miestne médiá, pokiaľ ide o lepšie sprostredkúvanie posolstva ľuďom; zdôrazňuje význam zapojenia chlapcov a mužov do vytvárania nových príbehov o rovnosti žien a mužov a do boja proti existujúcim mocenským štruktúram prostredníctvom sietí, partnerských programov, informačných kampaní a vzdelávacích programov;

21.  vyzýva Komisiu, aby pomáhala členským štátom a krajinám, v ktorých existuje táto praktika, pri vytváraní sietí a integrovaných stratégií na prevenciu mrzačenia ženských pohlavných orgánov vrátane odbornej prípravy sociálnych pracovníkov, zdravotníckeho personálu, komunitných a náboženských vedúcich predstaviteľov, ako aj príslušníkov polície a súdnictva; uznáva, že žiadne náboženstvo neobhajuje túto praktiku;

22.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula otázku mrzačenia ženských pohlavných orgánov a iných praktík škodlivých pre ženy a dievčatá do svojich dialógov o ľudských právach a diplomatickej činnosti; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu s tretími krajinami s cieľom povzbudiť ich, aby prijali vnútroštátne právne predpisy zakazujúce mrzačenie ženských pohlavných orgánov, a podporili orgány presadzovania práva pri zabezpečovaní ich vykonávania;

23.  s uspokojením konštatuje, že delegácie a ESVČ sú každoročne školení o mrzačení ženských pohlavných orgánov v rámci práva dieťaťa alebo odbornej prípravy v oblasti rodovej rovnosti, a vyzýva Komisiu, aby sa postarala o to, aby jej nástroje, ako je súbor nástrojov Spoločne za skoncovanie s mrzačením ženských pohlavných orgánov, boli pre profesionálov v rôznych odvetviach všeobecne známe a dostupné pre cieľovú populáciu;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej komisii a Rade Európskej únie.

(1) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
(2) Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 96.
(3) Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9.
(4) Ú. v. EÚ C 93, 24.3.2017, s. 142.
(5) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 87.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0329.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia