Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2129(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0156/2018

Predkladané texty :

A8-0156/2018

Rozpravy :

PV 28/05/2018 - 24
CRE 28/05/2018 - 24

Hlasovanie :

PV 30/05/2018 - 13.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0223

Prijaté texty
PDF 173kWORD 55k
Streda, 30. mája 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Zhoda produktov rybárstva s kritériami prístupu na trh EÚ
P8_TA(2018)0223A8-0156/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. mája 2018 o vykonávaní kontrolných opatrení na dosiahnutie zhody produktov rybárstva s kritériami prístupu na trh EÚ (2017/2129(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES(1),

–  so zreteľom na režim kontroly spoločnej rybárskej politiky (SRP) zahŕňajúci nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009(2) a (ES) č. 1005/2008(3) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2403(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1026/2012 z 25. októbra 2012 o určitých opatreniach na účely ochrany populácie rýb v súvislosti s krajinami, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov(7),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 19/2017 z decembra 2017 s názvom Dovozné postupy: nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie ovplyvňujú finančné záujmy EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o riadení rybárskych flotíl v najvzdialenejších regiónoch(8),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0156/2018),

A.  keďže EÚ je najväčším trhom s produktmi rybolovu a akvakultúry na svete, ktorý v roku 2016 absorboval 24 % celkového svetového dovozu, a v spotrebe takýchto produktov je od dovozu závislý viac ako na 60 %;

B.  keďže vo svojom uznesení z 8. júla 2010 o režime dovozu produktov rybolovu a akvakultúry do EÚ(9) Európsky parlament zdôraznil, že jedným zo základných cieľov politiky EÚ v oblasti dovozu produktov rybolovu a akvakultúry musí byť zabezpečenie toho, aby dovážané produkty spĺňali rovnaké požiadavky, ktoré sa vzťahujú na produkciu v EÚ v každej oblasti, a že úsilie EÚ o zaistenie udržateľnosti rybolovu je nezlučiteľné s dovozom produktov z krajín, ktoré vykonávajú rybolov bez ohľadu na trvalú udržateľnosť;

C.  keďže oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých: cesta k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497) zaväzuje EÚ k zodpovednejšej obchodnej politike ako nástroju na plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

D.  keďže overovanie, či ryby od výrobcov z EÚ spĺňajú hygienické normy EÚ, je zodpovednosťou členských štátov, zatiaľ čo pokiaľ ide o dovážané ryby, Komisia oprávňuje tretie štáty, aby určili zariadenia, ktoré smú vyvážať rybie produkty do EÚ, pokiaľ dokážu zaručiť rovnocenné normy;

E.  keďže najvzdialenejšie regióny EÚ v Karibiku, Indickom oceáne a Atlantickom oceáne susedia s tretími krajinami, ktorých rybolovné, výrobné a predajné podmienky vždy nespĺňajú európske normy, čo vedie k nespravodlivému obchodu voči miestnej výrobe;

F.  keďže je mnoho medzinárodných nástrojov týkajúcich sa rybárov, ktoré by sa mali ratifikovať a vykonávať, napríklad Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 188 o práci v odvetví rybárstva (MOP C188), Dohovor z Kapského mesta Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) z roku 2012 a Medzinárodný dohovor IMO o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (STCW-F);

G.  keďže podľa záverov vedeckého stanoviska č. 3/2017 z 29. novembra 2017 s názvom „Food from the Oceans“ sa odporúča začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do všetkých politík Únie a uplatňovanie toho istého prístupu na ďalších medzinárodných fórach a v iných regiónoch sveta tak, aby sa dosiahla rovnováha medzi hospodárskymi a environmentálnymi cieľmi, ktoré zahŕňajú výrobu potravín a morské prostredie;

1.  konštatuje, že aby mohli prevádzkovatelia z EÚ uviesť produkty rybolovu a akvakultúry na trh, musia dodržať široký okruh predpisov a splniť prísne kritériá vrátane pravidiel SRP a hygienických a pracovných noriem a noriem týkajúcich sa bezpečnosti plavidiel a životného prostredia, z ktorých všetky sa opierajú o režimy na zabezpečenie súladu; je presvedčený, že kombináciou týchto prvkov sa vytvárajú prísne normy, pokiaľ ide o kvalitu a udržateľnosť produktu, ktoré spotrebitelia v EÚ oprávnene očakávajú;

2.  domnieva sa, že súlad produktov rybolovu a akvakultúry z tretích krajín s normami EÚ týkajúcimi sa životného prostredia a sociálnej udržateľnosti by podporil udržateľnosť v týchto tretích krajinách a pomohol pri vytváraní spravodlivejšej hospodárskej súťaže medzi produktmi z EÚ a produktmi z tretích krajín;

3.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že dovoz takýchto produktov podlieha menšiemu počtu kontrol, pričom hlavnými kontrolami sú hygienické normy a nariadenie o nezákonnom, nenahlásenom a neregulovanom rybolove (NNN)(10), ktorého jediným účelom je zabezpečiť, aby bol produkt ulovený v súlade s platnými pravidlami;

4.  zdôrazňuje, že s cieľom zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie s dovážanými a európskymi produktmi rybolovu a akvakultúry, ktoré by malo byť kľúčovým cieľom rybárskej politiky EÚ, by EÚ mala požadovať, aby všetky dovážané produkty spĺňali normy EÚ v oblasti ochrany a riadenia, ako aj hygienické požiadavky stanovené v právnych predpisoch EÚ; konštatuje, že by to pomohlo pri vytváraní spravodlivejšej hospodárskej súťaže a zvyšovaní noriem na využívanie morských zdrojov v tretích krajinách;

5.  domnieva sa, že úsilie EÚ o zachovanie populácií rýb a zabezpečenie udržateľnosti rybolovu vyvíjané v rámci SRP nie je v súlade s dovozom produktov rybolovu a akvakultúry z krajín, ktoré zintenzívňujú svoje rybolovné úsilie bez ohľadu na udržateľnosť a snažia sa iba o dosiahnutie krátkodobej ziskovosti;

6.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že rozličné pravidlá uvádzania rýb na trh vedú k vytvoreniu diskriminačného trhu, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje rybárov a chovateľov rýb v EÚ, čo je dôvod, pre ktorý treba posilniť a zlepšiť kontroly produktov rybolovu a akvakultúry;

7.  nazdáva sa, že uplatňovanie nariadenia o kontrole(11) by sa malo zlepšiť vo všetkých členských štátoch, aby sa uplatňovalo homogénnym a harmonizovaným spôsobom vo všetkých fázach dodávateľského reťazca vrátane maloobchodných a reštauračných služieb, ako aj na produkty EÚ a dovážané produkty; konštatuje, že to isté platí aj pre ustanovenia o označovaní;

Hygienické normy

8.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že systém zavedený Úniou a využívaný príslušnými orgánmi tretích krajín na overenie hygienických kritérií v prípade produktov rybárstva vyvážaných do EÚ neposkytuje dostatočné záruky, že tieto kritériá sa aj vždy dodržiavajú;

9.  vyzýva Komisiu, aby vo väčšej miere poskytla odbornú prípravu, technickú pomoc a prostriedky na budovanie inštitucionálnych kapacít na pomoc rozvojovým krajinám pri dosahovaní súladu s pravidlami EÚ; podporuje iniciatívy, ako je program s názvom Better Training for Safer Food (Kvalitnejšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny) pod vedením Generálneho riaditeľstva pre zdravie a bezpečnosť potravín (GR SANTE), v rámci ktorého sa poskytuje odborná príprava pre personál z rozvojových krajín vykonávajúci úradnú kontrolu o normách EÚ pre produkty rybolovu a akvakultúry;

10.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa na dovoz produktov rybolovu a akvakultúry vrátane krmív a kŕmnych surovín dôsledne uplatňovali všetky aspekty právnych predpisov EÚ v oblasti zdravotných noriem a kontrol (bezpečnosť potravín, vysledovateľnosť a prevencia), ktoré sú kľúčovými aspektmi ochrany spotrebiteľa; v tejto súvislosti naliehavo žiada Komisiu, aby posilnila svoj program inšpekcií v tretích krajinách skvalitnením misií Potravinového a veterinárneho úradu, a to najmä zvýšením počtu zariadení kontrolovaných počas každej misie, aby sa získali výsledky, ktoré budú lepšie odzrkadľovať skutočnú situáciu v tretích krajinách;

11.  konštatuje, že aj z auditov, ktoré vykonalo GR SANTE, vyplýva, že niektoré tretie krajiny výrazne zaostávajú pri zabezpečení toho, aby produkty spĺňali potrebné zdravotné normy, prinajmenšom pokiaľ ide o rybolovné a spracovateľské plavidlá a chladiarenské plavidlá, čo sťažuje hygienické kontroly vykonávané na hraničných inšpekčných staniciach EÚ, keď sa overuje, či sú splnené hygienické právne požiadavky;

12.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že rybárske plavidlá z krajín mimo EÚ plaviace sa pri pobreží západnej Afriky majú ťažkosti so zabezpečením vysledovateľnosti produktov a dodržiavaním hygienických noriem; domnieva sa, že sa nemožno plne spoľahnúť na vierohodnosť osvedčení vydaných tretími krajinami pre plavidlá a zariadenia, ktoré majú oprávnenie na vývoz do EÚ;

13.  nazdáva sa, že možnosť, aby tretie krajiny delegovali právo udeľovať takéto osvedčenia na iné vybrané tretie krajiny, dokonca aj na pobrežný štát, je v rozpore s koncepciou zodpovednosti vlajkového štátu, o ktorú sa opiera SRP, vrátane nariadenia o NNN rybolove, najmä s povinnosťami vlajkového štátu, ktorý potvrdí platnosť osvedčenia; zastáva názor, že Komisia by mala ukončiť prax umožňujúcu tretím krajinám delegovať túto právomoc na iné krajiny;

14.  ďalej sa domnieva, že aspoň raz ročne by príslušné orgány mali vykonať hygienickú inšpekciu rybárskych plavidiel;

Pracovné práva

15.  poukazuje na rozpor medzi chvályhodnou bilanciou členských štátov v súvislosti s ratifikáciou dohovorov o pracovných právach týkajúcich sa námorníkov a ich mimoriadne slabou bilanciou, pokiaľ ide o ratifikáciu dohovorov týkajúcich sa rybárov, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby čo najskôr ratifikovali príslušné nástroje vrátane MOP C188, dohody z Kapského mesta a STCW-F;

16.  blahoželá sociálnym partnerom k ich úspešnému uplatneniu článku 155 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) na účely rokovania o smernici Rady (EÚ) 2017/159(12), ktorou sa čiastočne vykonáva dohovor MOP C188, a zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nevzťahuje na nezávislých rybárov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby proces dokončila predložením návrhu doplňujúcej smernice, ktorá by zahŕňala ustanovenia o presadzovaní, tak ako to bolo v prípade lodnej prepravy;

17.  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby iniciovala postupy na uplatnenie článku 155 ZFEÚ vo vzťahu k dohovoru STCW-F s cieľom zlepšiť bezpečnosť na mori pri rybolove, ktorý sa všeobecne považuje za jedno z najnebezpečnejších povolaní na svete;

18.  podporuje pokračujúce úsilie zamerané na zlepšenie rybárskej politiky EÚ s cieľom zvýšiť jej environmentálnu udržateľnosť, čím sa zároveň zabezpečuje dlhodobé prežitie pobrežných komunít a výživné zdroje potravy; upozorňuje na kontrast s narastajúcou otvorenosťou trhu EÚ pre produkty rybárstva z tretích krajín, ktorých režimy riadenia nie sú také prísne; domnieva sa, že ide o nedostatok súdržnosti medzi rybárskou politikou a obchodnou politikou;

Obchodná politika

19.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia niekedy tretím krajinám vysiela protichodné signály, napríklad tým, že uzatvára dohody o voľnom obchode (FTA) alebo iným spôsobom rozširuje prístup na trh EÚ pre krajiny, ktoré boli predbežne identifikované na základe nariadenia o NNN rybolove alebo nariadenia o neudržateľnom rybolove(13);

20.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úzku koordináciu medzi obchodnou politikou a rybárskou politikou Únie, a to aj pri rokovaniach o obchodných dohodách týkajúcich sa otázok súvisiacich s rybolovom; považuje za kľúčové analyzovať hospodársky a sociálny vplyv dohôd o voľnom obchode na produkty rybolovu EÚ, v prípade potreby zaviesť vhodné ochranné opatrenia a zaobchádzať s určitými produktmi rybolovu ako s citlivými produktmi;

21.  domnieva sa, že EÚ ako najväčší dovozca produktov rybolovu na svete má spolu s ďalšími krajinami, ktoré sú významnými dovozcami rýb, politickú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby obchodné pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO) zodpovedali najprísnejším celosvetovým normám riadenia a ochrany rybolovu; na tento účel vyzýva Komisiu, aby v rámci dvojstranných a mnohostranných obchodných dohôd zaistila posilnenie spravodlivého, transparentného a udržateľného obchodu s rybami v EÚ;

22.  trvá na tom, aby dohody FTA a ďalšie mnohostranné dohody zahŕňajúce obchodné ustanovenia dohodnuté Komisiou obsahovali posilnené kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji, ktoré budú reagovať na konkrétne problémy v oblasti rybolovu a ktoré:

   výslovne posilnia požiadavky nariadenia o NNN rybolove a prinútia tretiu krajinu k tomu, aby iniciovala postup na zabránenie vstupu rýb ulovených prostredníctvom NNN rybolovu na jej trh s cieľom zamedziť ich nepriamemu vstupu do EÚ;
   budú od tretej krajiny vyžadovať, aby ratifikovala a účinne vykonávala hlavné medzinárodné nástroje v oblasti rybolovu, ako sú Dohovor OSN o morskom práve, dohoda OSN o populáciách rýb, dohoda Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo OSN (FAO) o opatreniach prístavných štátov a dohoda FAO o dodržiavaní opatrení, a plnila normy príslušných regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva (RFMO);

23.  žiada, aby sa seriózne zohľadnili záujmy najvzdialenejších regiónov pri uzatváraní dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva alebo dohôd o obchode s tretími krajinami, v ktorých sa v prípade potreby stanoví vylúčenie citlivých výrobkov;

24.  vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní návrhu dohody na obdobie po brexite stanovila, že prístup Spojeného kráľovstva na trh EÚ pre produkty rybolovu a akvakultúry bude závisieť od prístupu plavidiel EÚ do britských vôd a od uplatňovania spoločnej rybárskej politiky;

25.  vyzýva Komisiu, aby navrhla zmenu nariadenia o VSP(14), aby sa dôležité nástroje rybolovu, napríklad Dohovor OSN o morskom práve, dohoda OSN o populáciách rýb, dohoda FAO o dodržiavaní opatrení a dohoda FAO o opatreniach prístavných štátov, zahrnuli medzi tie, ktoré treba ratifikovať a uplatňovať, ako aj ustanovenia umožňujúce pozastavenie statusu VSP+ v prípadoch, keď sa neuplatňujú ustanovenia týchto nástrojov;

26.  zdôrazňuje, že nato, aby sa napravili nedostatky pri vykonávaní kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v dohodách FTA a aby tieto ustanovenia nadobudli účinnosť, mali by obsahovať záväzný mechanizmus urovnávania sporov (s cieľom zahrnúť medzivládne konzultácie, postup panelu, prístup verejnosti k dokumentom a konzultácie s občianskou spoločnosťou) spolu s možnosťou uplatniť sankcie pri nedodržaní medzinárodných záväzkov;

27.  vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o nedostatky a medzery v oblasti colných kontrol opísaných v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 19/2017, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby urýchlene vykonali v nej uvedené odporúčania;

28.  konštatuje, že okrem všeobecných povinností veľkých spoločností týkajúcich sa zverejňovania nefinančných informácií boli pre aktérov všetkých rozmerov (vrátane MSP) v dvoch problematických odvetviach – drevo a konfliktné minerály – stanovené ďalšie požiadavky týkajúce sa rozšírených povinností náležitej starostlivosti, ktoré by sa mali uplatňovať v rámci celého spracovateľského reťazca; domnieva sa, že produkty rybolovu by mali prospech z podobných záväzkov, a naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť zavedenia požiadaviek náležitej starostlivosti v prípade týchto produktov;

Obchodné normy

29.  konštatuje, že zatiaľ čo ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 1379/2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry sa vzťahujú na všetky produkty rybolovu a akvakultúry, ustanovenia týkajúce sa označovania pre spotrebiteľov sa uplatňujú len na pomerne malú skupinu produktov a nevzťahujú sa na pripravené, konzervované alebo spracované produkty; domnieva sa, že aj v prípade týchto produktov treba zlepšiť spotrebiteľské informácie, pričom na ich etikety by sa mali pridať ďalšie povinné informácie; zastáva názor, že označovanie takýchto produktov sa musí zlepšiť v záujme informovania spotrebiteľov a s cieľom zabezpečiť vysledovateľnosť produktov rybolovu a akvakultúry;

30.  vyzýva Komisiu, aby podporovala informačné kampane o udržateľnosti úsilia EÚ rybárov a chovateľov rýb, zdôrazňujúc prísne kvalitatívne a environmentálne normy vyžadované právnymi predpismi EÚ v porovnaní s právnymi predpismi v tretích krajinách;

31.  domnieva sa, že dôsledné dodržiavanie súladu so spoločnou rybárskou politikou a ďalšími právnymi predpismi EÚ zo strany flotily EÚ je zárukou zabezpečenia vysokej úrovne noriem v environmentálnej, hygienicko-sanitárnej a sociálnej oblasti, a nalieha preto na Komisiu, aby súrne preskúmala možnosť vytvorenia značky na označovanie produktov rybárstva EÚ;

32.  vyjadruje presvedčenie, že európski spotrebitelia by sa v mnohých prípadoch rozhodli inak, keby boli lepšie informovaní o skutočných vlastnostiach produktu, jeho zemepisnom pôvode, kvalite a podmienkach jeho výroby alebo ulovenia;

33.  domnieva sa, že povinné informácie na etiketách produktov rybárstva by mali zahŕňať aj informáciu o vlajkovom štáte plavidla, ktorým bol produkt ulovený;

34.  víta skutočnosť, že Komisia nedávno zaviedla hodnotenie obchodných noriem prvýkrát prijatých pred niekoľkými desaťročiami s cieľom určiť, aké normy by sa mali uplatňovať vzhľadom na dnešné obchodné postupy a technológie dostupné na účely vysledovateľnosti produktov;

Režim kontroly

35.  domnieva sa, že tri nariadenia, v ktorých je obsiahnutý režim kontroly, predstavujú vyvážený balík a viedli k výrazným zlepšeniam v oblasti riadenia rybárstva v EÚ;

36.  vyzdvihuje Komisiu za to, ako presadila uplatňovanie nariadenia o NNN rybolove vo vzťahu k tretím krajinám, čím sa ukázalo, že EÚ môže mať v úlohe zodpovedného trhového štátu mimoriadny vplyv na celosvetové rybárstvo; naliehavo vyzýva Komisiu, aby naďalej vyvíjala tlak na ďalšie štáty trhu, aby vykonávali opatrenia na zabránenie vstupu rýb ulovených prostredníctvom NNN rybolovu na svoje trhy;

37.  poukazuje na správu, ktorú nedávno uverejnila občianska spoločnosť a ktorá analyzuje tok dovozu morských plodov do krajín EÚ od roku 2010, teda roku, v ktorom nariadenie o NNN rybolove nadobudlo účinnosť, a ktorá ukazuje, ako môžu nedostatky kontroly dovozu z tretích krajín do členských štátov a nejednotné pravidlá umožniť vstup nevyhovujúcich produktov na trh EÚ; preto vyzýva členské štáty a tranzitné a cieľové krajiny, aby posilnili svoju koordináciu s cieľom zabezpečiť pozornejšie posudzovanie osvedčení o úlovku vydaných pre dovoz rýb; domnieva sa, že je nevyhnutné prijať harmonizovaný a koordinovaný európsky elektronický systém, ktorý bude môcť uľahčiť kontroly dovozu rýb v členských štátoch;

38.  nazdáva sa, že Komisia a niektoré členské štáty dôkladne nevykonali všetky tri nariadenia a nepresadili ich uplatňovanie, ako uvádzajú dokumenty Komisie, Európsky dvor audítorov a nezávislí pozorovatelia;

39.  domnieva sa, že popri uplatňovaní nariadenia o NNN rybolove je potrebné vykonávať prísnejšie kontroly uvádzania takýchto rýb na trh, konkrétne prostredníctvom prísnejších auditov členských štátov a podnikov podozrivých z dodávania produktov pochádzajúcich z nezákonného rybolovu;

40.  žiada Komisiu, aby použila všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, na zabezpečenie toho, aby všetky krajiny vyvážajúce produkty rybolovu a akvakultúry do EÚ uplatňovali prísne politiky na zachovanie populácií; nabáda na spoluprácu s týmito krajinami na všetkých príslušných fórach, a najmä v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva (RFMO);

41.  konštatuje, že k zlyhaniam vo vykonávaní došlo v mnohých smeroch, čo konkrétne zahŕňa:

   nerovnaké úrovne sankcií a nezavedenie bodového systému v jednotlivých členských štátoch;
   sankcie, ktoré nie sú vždy dostatočne odrádzajúce, účinné alebo primerané nato, aby zamedzili opakovanému porušovaniu predpisov;
   nedostatočný zber údajov členskými štátmi a nedostatočná výmena údajov medzi členskými štátmi, najmä z dôvodu absencie spoločnej a kompatibilnej databázy;
   slabú vysledovateľnosť rýb, a to aj po prekročení štátnych hraníc;
   slabú kontrolu postupov váženia;
   výrazné rozdiely v overovaní dovozu a miesta vstupu vrátane osvedčení o úlovkoch;
   absenciu jednoznačnej a jednotnej definície závažného porušenia naprieč členskými štátmi;

42.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby dovážaný produkt v prípade, že je odmietnutý v prístave v jednom členskom štáte, nemohol vstúpiť na trh EÚ cez prístav v inom členskom štáte;

43.  súhlasí s tým, že niektoré ustanovenia nariadení o režime kontroly sú nejednoznačné a sú prekážkou jednotného vykonávania, ale domnieva sa, že pri dostatočnej otvorenosti a politickej vôli by Komisia a členské štáty mohli zintenzívniť svoje úsilie o zabezpečenie harmonizovanejšieho vykonávania existujúcich právnych predpisov, napríklad uplatňovaním usmernení a výkladov;

44.  konštatuje, že taký bol zámer za vytvorením skupiny expertov pre dodržiavanie povinností v rámci systému Únie na kontrolu rybárstva, ktorá bola zriadená na základe reformy spoločnej rybárskej politiky ako miesto pre otvorenú diskusiu bez predsudkov o nedostatkoch medzi jednotlivými účastníkmi, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že doposiaľ sa skupina neuberala týmto smerom;

45.  domnieva sa, že je potrebné vyvinúť oveľa väčšie úsilie na podporu úplného vykonávania režimu kontroly vrátane vhodných opatrení nadväzujúcich na zistené prípady porušenia, lepšieho podávania správ zo strany členských štátov o prijatých opatreniach a výmeny informácií medzi členskými štátmi a s Komisiou;

46.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby využívala celý súbor nástrojov, ktoré má k dispozícii, nato, aby nabádala členské štáty, aby v plnej miere vykonávali ustanovenia režimu kontroly, a to v príslušných prípadoch aj tým, že neposkytnú prostriedky z Európskeho námorného a rybárskeho fondu;

47.  pripomína záver zo svojho uznesenia z 25. októbra 2016 o tom, ako zjednotiť kontroly rybolovu v Európe(15), že akákoľvek revízia nariadenia o kontrole alebo nariadenia o NNN rybolove musí byť zacielená a zameraná len na tie aspekty, ktoré bránia účinným a jednotným kontrolám v každom členskom štáte Únie;

48.  žiada, aby sa právomoci Európskej agentúry pre kontrolu rybárstva (EFCA) rozšírili na kontroly plavidiel, na ktoré sa vzťahujú dohody o rybolove, a to aj na základe spolupráce s príslušnými orgánmi signatárskeho štátu, a aby sa agentúre EFCA na tento účel poskytli potrebné zdroje;

49.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím Komisie začať zásadnú revíziu celého režimu kontroly bez riadnych verejných konzultácií o vykonávaní nariadenia o NNN rybolove, mandáte agentúry EFCA alebo revízii celého balíčka, ako sa vyžaduje v usmerneniach pre lepšiu právnu reguláciu; domnieva sa, že formálna verejná konzultácia o všetkých týchto prvkoch pred predložením návrhu revízie by všetkým zainteresovaným stranám priniesla dostatočné informácie o revízii tohto najkritickejšieho piliera SRP;

50.  dôrazne trvá na tom, že revízia nesmie viesť k oslabeniu súčasných opatrení, ale naopak by sa ňou mali zlepšiť a posilniť rovnaké podmienky v oblasti kontrol rybárstva ako jediný možný spôsob zaručenia „spoločného“ rozmeru spoločnej rybárskej politiky;

51.  trvá na tom, že revidovaný režim kontroly musí medzi svojimi základnými zásadami zahŕňať:

   normy na úrovni celej EÚ a normy týkajúce sa inšpekcií na mori, v prístave a v rámci celého spracovateľského reťazca;
   úplnú vysledovateľnosť rýb v rámci celého spracovateľského reťazca od plavidla až po konečné miesto predaja;
   úplné údaje o úlovkoch všetkých prevádzkovateľov vrátane plavidiel kratších ako 10 metrov a rekreačných rybárov;
   spoločné úrovne sankcií vo všetkých členských štátoch;
   spoločné vymedzenie pojmu porušenia predpisov;
   bodový systém uplatňovaný všetkými členskými štátmi obdobným spôsobom;
   sankcie, ktoré sú dostatočne odrádzajúce, účinné a primerané;
   systém na výmenu všetkých informácií o zistených prípadoch porušenia predpisov a právnych a súdnych nadväzných opatreniach, ktorý je sprístupnený Komisii a všetkým členským štátom;
   úplné prijatie zlepšení dostupných technológií a schopnosť prijímať budúce technológie tak, ako sa vyvíjajú, a to bez potreby legislatívnej zmeny;
   jednoznačné stanovenie povinností Komisie a členských štátov a v náležitých prípadoch i regiónov členských štátov;
   absenciu regionalizácie nariadenia o kontrole;

52.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh na zmenu nariadenia o kontrole;

53.  trvá na tom, že ustanovenia a zásady nariadenia o NNN rybolove sa nesmú zmeniť ani žiadnym spôsobom zmierniť, vzhľadom na obrovský úspech tohto nariadenia a jeho vplyv na rybárstvo na celom svete;

54.  naliehavo žiada, aby zahrnutie tretích krajín do procesov predbežnej identifikácie, identifikácie a zaradenia do zoznamu v nariadení o NNN rybolove bolo oslobodené od akéhokoľvek politického zasahovania a aby sa vyradenie zo zoznamu zakladalo výlučne na tom, že dotknutá krajina v plnej miere dosiahla zlepšenia, ktoré Komisia považuje za nevyhnutné;

55.  domnieva sa, že treba posilniť úlohu agentúry EFCA s cieľom umožniť, aby bola vo zvýšenej miere zapojená do uplatňovania nariadenia o kontrole a nariadenia o NNN rybolove vrátane overovania a krížovej kontroly údajov v rámci celého spracovateľského reťazca, plánovania a koordinácie inšpekcií zo strany Komisie a členských štátov a overovania osvedčení o úlovkoch;

o
o   o

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.
(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).
(3) Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1936/2001 a (ES) č. 601/2004 a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1093/94 a (ES) č. 1447/1999 (Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1).
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2403 z 12. decembra 2017 o udržateľnom riadení vonkajších rybárskych flotíl, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1006/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 81).
(5) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206.
(7) Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 34.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0195.
(9) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 119.
(10) Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008.
(11) Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009.
(12) Ú. v. EÚ L 25, 31.1.2017, s. 12.
(13) Nariadenie (EÚ) č. 1026/2012.
(14) Nariadenie (EÚ) č. 978/2012 (Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1).
(15) Prijaté texty, P8_TA(2016)0407.

Posledná úprava: 16. júla 2019Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia