Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o Rusku, najmä o prípade ukrajinského politického väzňa Olega Sencova (2018/2754(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku, najmä na svoje uznesenia zo 16. marca 2017 o ukrajinských väzňoch v Rusku a situácii na Kryme(1),
– so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z 25. mája 2018 o prípadoch viacerých zadržaných osôb na nezákonne anektovanom Kryme alebo v Sevastopole alebo osôb z nich pochádzajúcich,
– so zreteľom na výmenu názorov v rámci Rady pre zahraničné veci zo 16. apríla 2018 o Rusku;
– so zreteľom na uznesenie Medzinárodného súdneho dvora z 19. apríla 2017 o žiadosti o uvedenie predbežných opatrení, ktorú predložila Ukrajina v prípade týkajúcom sa uplatňovania Medzinárodného dohovoru o potláčaní financovania terorizmu a Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (Ukrajina/Ruská federácia),
– so zreteľom na článok 5 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a článok 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktoré oba ustanovujú, že nikto nesmie byť vystavený mučeniu ani krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, a ktorých je Ruská federácia zmluvnou stranou,
– so zreteľom na Deklaráciu Organizácie Spojených národov o ochrancoch ľudských práv, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 9. decembra 1998,
– so zreteľom na Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb počas vojny,
– so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže ukrajinský filmár Oleg Sencov, ktorý vyjadril nesúhlas s nezákonnou anexiou Krymu Ruskom, bol v máji 2014 zadržaný v súvislosti s údajnými činnosťami vykonávanými na Kryme; keďže s nim zaobchádzali ako s ruským občanom napriek tomu, že mal ukrajinské občianstvo;
B. keďže v prípade Olega Sencova sa vyskytli podozrenia z mučenia a krutého zaobchádzania, ktoré viedli k nezákonne vynúteným výpovediam, ktoré boli neskôr označené ako právne relevantné;
C. keďže 25. augusta 2015 bol Oleg Sencov odsúdený súdom, ktorého jurisdikciu EÚ neuznáva kvôli porušeniu medzinárodného práva a základných noriem spravodlivosti;
D. keďže Oleg Sencov, ktorý si v súčasnosti odpykáva trest v najsevernejšom väzení v Rusku v Labytnangi v Jamalskoneneckej oblasti, 14. mája 2018 oznámil, že bude držať hladovku na neurčitý čas;
E. keďže počet politických väzňov v Rusku sa v posledných rokoch výrazne zvýšil; keďže centrum pre ľudské práva Memorial, ktoré v roku 2009 získalo Sacharovovu cenu, 29. mája 2018 uverejnilo zoznam s menami 158 politických väzňov;
F. keďže Ojuba Titijeva, riaditeľa čečenskej kancelárie centra pre ľudské práva Memorial, 9. januára 2018 zatkli a obvinili z prechovávania drog; keďže Titijev tieto obvinenia odmietol, pričom MVO a ostatní obhajcovia ľudských práv ich označili za vykonštruované;
G. keďže uväznenie Ojuba Titieva je súčasťou znepokojujúceho trendu zatýkania, útokov, zastrašovania a diskreditácie nezávislých novinárov a obhajcov ľudských práv;
H. keďže obhajcovia ľudských práv a predstavitelia občianskej spoločnosti, najmä krymskí Tatári, čelia hrozbám, zastrašovaniu a zatýkaniu;
I. keďže vo viacerých prípadoch bolo zaznamenané používanie mučenia a krutého a ponižujúceho zaobchádzania; keďže tieto obvinenia neboli dodnes primerane preskúmané; keďže mučenie sa použilo na získanie priznaní a podporu falošných dôkazov o vine;
J. keďže mnohí väzni a zadržiavané osoby čelia krutým a neľudským podmienkam vo väzniciach, čo ohrozuje ich fyzické aj psychické zdravie; keďže niektorí väzni potrebujú naliehavú lekársku starostlivosť a liečbu;
K. keďže pôsobnosť reštriktívnych ruských právnych predpisov upravujúcich politické a občianske práva bola rozšírená na dočasne okupovaný Krym, čo malo za následok výrazné obmedzenie slobody zhromažďovania, prejavu, združovania, prístupu k informáciám a náboženstva a vyústilo do zverejnenia dôveryhodných správ o zastrašovaní, nútených zmiznutiach a mučení;
L. keďže svojvoľné zatýkania, násilné zmiznutia, cenzúra a zákaz pokojné zhromaždenia sa stali súčasťou každodenného života na Kryme; keďže niekoľko krymských Tatárov boli zatknutých, sú vyšetrovaní alebo stíhaní; keďže terčom tohto zaobchádzania sa stali aj krymskí právnici, ktorí zatknutým poskytujú právnu pomoc, obhajcovia ľudských práv, ktorí oznamujú prípady politicky motivovaných nedobrovoľných zmiznutí na Kryme, a novinári, ktorí informujú o situácii krymských Tatárov;
M. keďže okupačné orgány na Kryme systematicky a vedome potláčajú slobodu prejavu na Kryme, vytláčajú nezávislé médiá a vytvárajú novinárom prekážky pri ich práci; keďže 22. marca 2018 občianskeho novinára a aktivistu Narimana Memedeminova, ktorý je krymský Tatár a ktorý informoval o porušovaní práva zo strany okupačných orgánov, zadržali ruské bezpečnostné sily a zatkli na základe neoprávnených obvinení; keďže 21. mája 2018 ruské bezpečnostné sily po domovej prehliadke na Ruskom okupovanom Kryme zadržali ďalšieho občianskeho novinára Servera Mustafaieva, predovšetkým z náboženských dôvodov;
N. keďže Rusko prehráva podstatnú časť prípadov pred Európskym súdom pre ľudské práva a nevykonáva jeho rozsudky;
O. keďže Ruská federácia ako plnoprávny člen Rady Európy, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a OSN sa zaviazala dodržiavať zásady demokracie a právneho štátu, základné slobody a ľudské práva; keďže v dôsledku mnohých vážnych porušení zásad právneho štátu a prijatia reštriktívnych zákonov v uplynulých rokoch existujú vážne obavy o dodržiavanie medzinárodných a vnútroštátnych záväzkov Ruskom; keďže EÚ opakovane ponúkla Rusku dodatočnú pomoc a odborné skúsenosti pri modernizácii krajiny a dodržiavaní ústavného a právneho poriadku v súlade s normami Rady Európy;
P. keďže ruský zákon o „zahraničných agentoch” ukladá mimovládnym organizáciám, ktoré sú financované zo zahraničia a „politicky sa angažujú“, aby požiadali o zápis do osobitného štátneho zoznamu zahraničných agentov, čo znamená, že následne podliehajú dodatočnej podrobnej vládnej kontrole, a vyžaduje od nich, aby všetky ich publikácie, tlačové správy a reportáže obsahovali zmienku o tom, že ich pripravil zahraničný agent;
Q. keďže v reakcii na nezákonnú anexiu Krymu a hybridnú vojnu, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine, EÚ postupne prijala súbory reštriktívnych opatrení proti Rusku;
1. žiada, aby ruské orgány okamžite a bezpodmienečne prepustili Olega Sencova a všetkých ostatných nezákonne zadržiavaných ukrajinských občanov v Rusku a na Kryme; pripomína, že v súčasnosti sa v Rusku a na okupovanom Kryme nachádza celkovo viac ako 70(2) ukrajinských politických väzňov;
2. požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie Ojuba Titieva, riaditeľa kancelárie centra pre ľudské práva Memorial v Čečenskej republike a všetkých ostatných politických väzňov v Ruskej federácii;
3. vyzýva ruské orgány, aby prestali so zastrašovaním a obťažovaním centra pre ľudské práva Memorial, jeho zamestnancov a ďalších obhajcov ľudských práv a umožnili im pracovať v oblasti ochrany ľudských práv;
4. zdôrazňuje, že zaobchádzanie so všetkými väzňami musí spĺňať medzinárodné normy a že všetky zadržiavané osoby by mali mať prístup k právnemu zástupcovi, svojim rodinám, svojim diplomatickým zástupcom a lekárskej starostlivosti; zdôrazňuje, že ruské orgány a justičný zamestnanci nesú plnú zodpovednosť za bezpečnosť a dobré životné podmienky zadržaných osôb, najmä na Kryme, a to v súlade so štvrtým Ženevským dohovorom;
5. pripomína Rusku dôležitosť plného dodržiavania medzinárodných právnych záväzkov zo strany Ruska, ako člena Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, a so základnými ľudskými právami a zásadami právneho štátu zakotvenými v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach;
6. zdôrazňuje, že slobodu zhromažďovania v Ruskej federácii zabezpečuje článok 31 ruskej ústavy a Európsky dohovor o ľudských právach, ktorého je Rusko signatárom, a preto sú ruské orgány povinné ju rešpektovať;
7. naliehavo vyzýva ruské orgány na všetkých úrovniach, aby uznali zásadnú úlohu obhajcov ľudských práv ako pilierov demokracie a ochrany právneho štátu a aby verejne odsúdili všetky útoky na obhajcov ľudských práv, najmä v Čečenskej republike;
8. vyjadruje svoju solidaritu s ukrajinským filmárom, politickým aktivistom a politickým väzňom Olegom Sencovom, ktorý začal 14. mája 2018 hladovku za prepustenie nelegálne zadržiavaných krajanov, a je znepokojený dosahom hladovky na zdravie Olega Sencova; pripomína, že Oleg Sencov, ktorý bol zatknutý na Kryme krátko po tom, čo Rusko prevzalo kontrolu nad polostrovom pri Čiernom mori v roku 2014, a následne odsúdený na základe výpovede získanej mučením, si v súčasnosti odpykáva 20-ročný trest na základe viacerých obvinení z terorizmu v prísne stráženom väzení v Jamalskoneneckej oblasti na ďalekom severe v Rusku;
9. vyjadruje poľutovanie nad prípadom Oleksandra Kolčenka, ktorý bol odsúdený na 10 rokov väzenia;
10. konštatuje, že Volodymyr Balukh, ďalší nezákonne zadržiavaný ukrajinský občan, drží hladovku od 19. marca 2018;
11. vyzýva príslušné ruské orgány a zdravotnícke služby, aby týmto uväzneným osobám poskytovali riadnu lekársku starostlivosť a rešpektovali lekársku etiku vrátane nenútenia do prijímania potravy alebo akéhokoľvek nevyžiadaného zaobchádzania, ktoré by sa mohlo považovať za mučenie a iné formy zlého zaobchádzania;
12. vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že mnohí ukrajinskí politickí väzni, napríklad Mykola Karpiyuk, Volodymyr, Prysych, Oleksij Chirniy a Yevhen Panovovi, sú surovo mučení;
13. vyjadruje hlboké znepokojenie nad znepokojujúcim trendom zatýkania, útokov, zastrašovania a diskreditovania, ktoré sú namierené voči nezávislým novinárom a obhajcom ľudských práv v Rusku, a najmä v Čečensku; zdôrazňuje význam občianskej spoločnosti a organizácií, akou je centrum Memorial, a posolstvo, že aktivistom z radov občianskej spoločnosti na celom svete musí byť umožnené slobodne uplatňovať svoje najzákladnejšie práva na slobodu myslenia a prejavu; vyzýva čečenské a ruské orgány, aby dodržiavali vnútroštátne právne predpisy, medzinárodné záväzky a zásadu právneho štátu;
14. je mimoriadne znepokojený atmosférou beztrestnosti, ktorá umožňuje takéto činy, a vyzýva na vypracovanie právnych a ďalších opatrení na ich predchádzanie a monitorovanie a na účinné stíhanie páchateľov takéhoto násilia v spolupráci s občianskou spoločnosťou; zdôrazňuje, že konečnú zodpovednosť za vyšetrenie týchto činov nesie Rusko a jeho vláda, ktorá musí postaviť páchateľov pred súd a chrániť všetkých ruských občanov pred nedovoleným obťažovaním;
15. upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v máji 2018 ruské orgány na okupovanom Kryme zadržali viacero krymských Tatárov vrátane Severa Mustafayeva, Edema Smailova a rodinných príslušníkov politického väzňa Nuria Primova;
16. odsudzuje porušenia medzinárodného práva Ruskom na okupovanom Kryme vrátane presadzovania ruských právnych predpisov, výraznej militarizácie Krymu, ktorá ohrozuje regionálnu bezpečnosť, a rozsiahle a systematické porušovanie ľudských práv, predovšetkým etnických Ukrajincov a krymských Tatárov;
17. víta prepustenie vedúcich predstaviteľov krymských Tatárov Akhtema Chiygozova a Ilmiho Umerova, ktorí boli ruskými súdmi na dočasne okupovanom ukrajinskom území Krymu v septembri 2017 odsúdení na trest odňatia slobody a ktorým ruské orgány umožnili opustiť polostrov 25. októbra 2017; vyjadruje vďaku všetkým, ktorí sa podieľali na ich prepustení, vrátane ruských organizácií na ochranu ľudských práv, akou je centrum Memorial;
18. pripomína ruským orgánom, že v ich de facto postavení okupačnej mocnosti, ktorá Krym fakticky kontroluje, sú plne zodpovedné za ochranu občanov Krymu pred svojvoľnými súdnymi alebo administratívnymi opatreniami, a že ako okupačná mocnosť sú tiež viazané medzinárodným humanitárnym právom, aby zabezpečili ochranu ľudských práv na polostrove;
19. zdôrazňuje, že ruské súdy, či už vojenské alebo civilné, nemajú právomoc posudzovať skutky spáchané mimo medzinárodne uznaného územia Ruska, a zdôrazňuje, že súdne konania v takýchto prípadoch by sa nemali považovať za legitímne;
20. opätovne zdôrazňuje svoje vážne obavy zo zákona o „zahraničných agentoch“ a spôsobu, akým sa uplatňuje; domnieva sa, že vymedzenie „politickej činnosti“, ktorú vykonávajú mimovládne organizácie prijímajúce zahraničné financovanie, je natoľko široká, že umožňuje kontrolu štátu nad prakticky akoukoľvek organizovanou činnosťou súvisiacou s verejným životom;
21. naliehavo vyzýva Rusko, aby zabezpečilo bezpodmienečný a neobmedzený prístup k medzinárodným pozorovateľom a monitorovacím misiám v oblasti ľudských práv; vyzýva medzinárodné organizácie, ako sú Organizácia Spojených národov, Rada Európy a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, aby monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv na Kryme a prijali primerané opatrenia;
22. vyzýva osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby venoval nepretržitú pozornosť situácii v oblasti ľudských práv na Kryme a v oblastiach na východe Ukrajiny, ktoré nie sú pod vládnou kontrolou;
23. vyzýva Radu a členské štáty EÚ, aby si zachovali pevné a jednotné odhodlanie, pokiaľ ide o schválené sankcie voči Rusku a ich predĺženie, a aby zvážili cielené opatrenia proti osobám zodpovedným za zadržiavanie a súdne konania vedené voči politickým väzňom;
24. zdôrazňuje, že je dôležité, aby delegácia EÚ v Rusku a veľvyslanectvá členských štátov EÚ monitorovali súdne konania s obhajcami ľudských práv;
25. vyzýva predsedov Rady a Komisie, ako aj podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“), aby aj naďalej pozorne sledovali prípady porušovania medzinárodných právnych záväzkov a aby tieto otázky predkladali v rôznych formátoch a na rokovaniach s Ruskom;
26. znovu zdôrazňuje svoju výzvu určenú PK/VP a ESVČ, aby zabezpečili, že prípady všetkých osôb stíhaných z politických dôvodov budú predmetom konzultácií o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom, keď budú obnovené, a že zástupcovia Ruska na týchto konzultáciách sa formálne vyzývajú, aby reagovali na každý prípad a informovali Európsky parlament o svojich rokovaniach s ruskými orgánmi;
27. naliehavo vyzýva PK/VP a ESVČ, aby zabezpečili, že EÚ bude hľadať každú príležitosť v hraniciach ruského vnútroštátneho práva, aby naďalej spolupracovala s ruskými organizáciami občianskej spoločnosti vrátane tých, ktoré pracujú na podpore hodnôt demokracie, ľudských práv a právneho štátu, a tieto organizácie podporovala;
28. vyzýva EÚ, aby urobila vyhlásenie, v ktorom by odsúdila porušovanie ľudských práv v Rusku, a snahu skryť ich pod rúško majstrovstiev sveta FIFA;
29. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.