Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2255(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0169/2018

Predkladané texty :

A8-0169/2018

Rozpravy :

PV 13/06/2018 - 22
CRE 13/06/2018 - 22

Hlasovanie :

PV 14/06/2018 - 7.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0262

Prijaté texty
PDF 398kWORD 65k
Štvrtok, 14. júna 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Štrukturálne a finančné prekážky v prístupe ku kultúre
P8_TA(2018)0262A8-0169/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o štrukturálnych a finančných prekážkach v prístupe ku kultúre (2017/2255(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 27 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN,

–   so zreteľom na článok 15 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie a najmä na jej články 22 a 25,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 k podpore európskych odvetví kultúry a tvorivej činnosti ako zdrojov hospodárskeho rastu a zamestnanosti(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o kultúrnom priemysle v Európe(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2007 o spoločenskom postavení umelcov(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2004 o úlohe škôl a školskej výchovy pri zvyšovaní prístupu ku kultúre(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 s názvom Smerom k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pre Európu(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete(11),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 1. júna 2017 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty uplatňovaných na knihy, noviny a periodiká(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o Europeane – ďalších krokoch(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2017 o vykonávaní európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. marca 2017 o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES(16),

–   so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a najmä na jeho článok 30 o účasti na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách a športe,

–   so zreteľom na 11. cieľ programu trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030, ktorý bol podpísaný v septembri 2015 a v ktorom sa navrhuje, aby sa mestá a ľudské sídla zmenili na inkluzívne, bezpečné, odolné a udržateľné,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý 20. októbra 2005 prijala Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO),

–  so zreteľom na rámcový dohovor Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (dohovor z Faro) z 27. októbra 2005,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES(17),

–  so zreteľom na uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru(18),

–  so zreteľom na závery Rady z 23. decembra 2014 o pracovnom pláne pre kultúru (2015 – 2018)(19),

–  so zreteľom na pracovný plán EÚ pre kultúru na roky 2015 – 2018,

–  so zreteľom na závery Rady z 18. a 19. mája 2015 o presahovaní oblasti kultúry a tvorivej oblasti s cieľom podnecovať inováciu, hospodársku udržateľnosť a sociálnu inklúziu(20),

–  so zreteľom na závery Rady z 31. mája 2016 o úlohe Europeany z hľadiska digitálnej dostupnosti, viditeľnosti a využívania európskeho kultúrneho dedičstva(21),

–  so zreteľom na uznesenie Rady zo 6. mája 2003 o dostupnosti kultúrnej infraštruktúry a kultúrnej činnosti pre ľudí so zdravotným postihnutím(22),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade z 8. júna 2016 s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (JOIN(2016)0029),

–  so zreteľom na správu Komisie o vykonávaní európskeho programu pre kultúru (COM(2010)0390),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. apríla 2010 s názvom Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (COM(2010)0183),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku kultúrneho dedičstva (2018) (COM(2016)0543),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. septembra 2012 s názvom Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ (COM(2012)0537),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2012 o obsahu na digitálnom jednotnom trhu (COM(2012)0789),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. júla 2014 s názvom Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy (COM(2014)0477),

–  so zreteľom na správu pracovnej skupiny odborníkov z členských štátov z roku 2012 o prístupe ku kultúre,

–  so zreteľom na výsledky prieskumu Eurobarometer č. 399 o prístupe ku kultúre a účasti na nej a Eurobarometer č. 466 o kultúrnom dedičstve,

–  so zreteľom na výsledky štatistického zisťovania Eurostatu (Štatistika v oblasti kultúry) pre rok 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0169/2018),

A.  keďže v článku 27 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN sa uvádza, že „každý má právo slobodne sa účastniť na kultúrnom živote spoločnosti, užívať plody umenia a účastniť sa na vedeckom pokroku a jeho výťažkoch“ a keďže prístup ku kultúre a príležitosti na tvorivé vyjadrenie sú dôležité pre existenciu demokratickej spoločnosti založenej na slobode prejavu a rovnosti;

B.  keďže v dohovore z Fara sa uznáva právo na kultúrne dedičstvo a požaduje sa rozvoj inovačných spôsobov správy dedičstva tak, aby verejné orgány spolupracovali s inými subjektmi vrátane združení a súkromných osôb;

C.  keďže v článku 22 Charty základných práv Európskej únie sa požaduje rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti a v článku 25 sa uznáva právo starších osôb na účasť na kultúrnom živote;

D.  keďže kultúra má silný vplyv na podporu, porozumenie a rozvoj solidarity medzi európskymi a transeurópskymi komunitami;

E.  keďže väčšina ústav členských štátov EÚ priamo alebo nepriamo odkazuje na kultúru alebo na problém jej dostupnosti;

F.  keďže EÚ môže dopĺňať a podporovať kultúrne politiky, pričom podľa článku 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie znie (ďalej len „ZFEÚ“) orgány na národnej, regionálnej a miestnej úrovni zostávajú hlavnými nositeľmi zodpovednosti za kultúrnu politiku v EÚ v súlade so zásadou subsidiarity;

G.  keďže akékoľvek prekážky zabraňujúce v prístupe a plnej účasti jednotlivcov alebo komunít na kultúrnych procesoch a kultúrnych ekosystémoch potláčajú rozvoj skutočne demokratických a inkluzívnych spoločností;

H.  keďže vďaka kultúre majú občania EÚ väčšie príležitosti na rozvoj osobných, spoločenských, tvorivých a medzikultúrnych schopností a zručností;

I.  keďže podľa odhadov OSN žije v mestách v súčasnosti polovica svetového obyvateľstva, čo je 3,5 miliardy ľudí; keďže do roku 2030 bude v mestských oblastiach žiť takmer 60 % svetovej populácie; keďže je preto potrebné vymedziť stratégie s účinnými politikami na vyriešenie problémov, ktoré stále pretrvávajú, a na zabezpečenie potrebných zmien v dostatočnom predstihu tak, aby sa vytvorili skutočne inkluzívne mestské priestory;

J.  keďže odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné(23) vzdelávanie zaraďuje kultúrne povedomie a vyjadrovanie medzi základné kompetencie potrebné na osobné uspokojenie a rozvoj, aktívne občianstvo, spoločenské začlenenie a zamestnanosť;

K.  keďže v oznámení Komisie 10. mája 2007 s názvom Európska stratégia pre kultúru v globalizovanom svete (COM(2007)0242) sa zdôraznila potreba uľahčovať prístup ku kultúre a kultúrnym dielam a tiež podporovať kultúrnu rozmanitosť;

L.  keďže budúcnosť kultúrnych inovácií v EÚ závisí od investícií do zdrojov tvorivosti, poznatkov a talentu;

M.  keďže v pracovnom pláne pre kultúru (2015 – 2018), ktorý Rada prijala v decembri 2014, sa ako priorita spomína prístupná a inkluzívna kultúra a propagovanie kultúrnej rozmanitosti;

N.  keďže medzi ciele EÚ a jej členských štátov by malo patriť znižovanie spoločenských a hospodárskych nerovností na podporu inkluzívnej spoločnosti s možnosťou účasti každého jednotlivca; keďže základom inkluzívnej spoločnosti je silný, dynamický a diverzifikovaný kultúrny sektor;

O.  keďže účasť na kultúrnych činnostiam je prostriedkom na vytváranie pocitu spolupatričnosti so spoločnosťou; keďže vytváranie sociálnej identity sa úzko spája s kultúrnou účasťou; keďže účasť na kultúrnych činnostiach by mohla prispieť k vyššej sebaúcte a lepšej kvalite života, čo platí najmä pre jednotlivcov, ktorí vzhľadom na svoju nezamestnanosť alebo chorobu či z iného dôvodu zažívajú nejakú formu marginalizácie;

P.  keďže práve inkluzívny kultúrny sektor dáva každému človeku rovnaké príležitosti zúčastňovať sa a rozvíjať svoje tvorivé zručnosti bez ohľadu na sociálno-ekonomické, kultúrne alebo náboženské zázemie či nejaký druh zdravotného postihnutia;

Q.  keďže v mnohých regiónoch občania často navštevujú verejné knižnice a komunitné kultúrne inštitúcie, ktoré sú zároveň často aj jedinými prístupovými miestami k informáciám a kultúre, najmä vo vidieckych alebo vzdialených regiónoch;

R.  keďže nové digitálne technológie by mohli ovplyvňovať riadenie kultúrneho sektora, dialóg a vytváranie nového publika a šírenie kultúrnych činností;

S.  keďže nové digitálne technológie a online platformy ponúkajú zásadné príležitosti na zvyšovanie miery účasti a kultúrnej tvorby;

T.  keďže ľudia z tretích krajín nie sú dostatočne zastúpení v rôznych kultúrnych oblastiach v EÚ; keďže to má vplyv aj na ľudí so zdravotným postihnutím;

U.  keďže správa pracovnej skupiny odborníkov z členských štátov EÚ o prístupe ku kultúre(24) definuje prístup z hľadiska umožnenia novým príjemcom čerpať z dostupnej kultúrnej ponuky; keďže to znamená osloviť nové publikum alebo občanov a priblížiť ich ku kultúrnemu dedičstvu a k iným zdrojom kultúry;

V.  keďže digitálne technológie zmenili spôsob, akým ľudia získavajú prístup ku kultúrnemu obsahu, ako ho vytvárajú, šíria a využívajú;

W.  keďže platforma Europeana, otvorená v roku 2008, sa stala spoločným európskym kultúrnym projektom, ktorý umožňuje digitálny prístup k európskemu kultúrnemu dedičstvu;

X.  keďže jedným z hlavných cieľov programu Kreatívna Európa je osloviť nové a širšie publikum a zlepšiť prístup ku kultúrnym a tvorivým dielam v EÚ a za jej hranicami s osobitným zameraním na deti, mladých ľudí, ľudí so zdravotným postihnutím a nedostatočne zastúpené skupiny;

Y.  keďže na úrovni Spoločenstva a v členských štátoch existujú iniciatívy, ktoré majú za cieľ zabezpečiť lepší prístup ku kultúrnej infraštruktúre a kultúrnej činnosti pre ľudí so zdravotným postihnutím;

Z.  keďže rozmanitosť postupov a systémov zdaňovania v EÚ vytvára ťažkosti pre mobilitu umelcov a kultúrnych pracovníkov vo všeobecnosti tým, že vytvára nadmernú administratívnu záťaž, ktorá je často v nepomere k skutočným skromným príjmom vyplývajúcim z ich činnosti;

AA.  keďže vypracovanie spoľahlivých, porovnateľných a aktuálnych štatistík v oblasti kultúry, ktoré tvoria základ vhodného vytvárania kultúrnej politiky, je jednou z prierezových priorít pracovného plánu pre kultúru na roky 2015 – 2018, ktorý zdôrazňuje hospodársky potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu a jeho vplyvu na sociálne blaho;

AB.  keďže prístup ku kvalitatívnym zdrojom výskumu a porovnateľných údajov umožňuje účinné monitorovanie a analýzu kultúrneho, hospodárskeho a sociálneho vplyvu kultúrnych politík;

AC.  keďže kultúra pomáha podporovať spoločnosť založenú na poznatkoch, výmene skúseností a zdieľaní svetových dejín;

AD.  keďže v EÚ je približne 8,4 milióna ľudí zamestnaných v kultúrnom priemysle (čo predstavuje 3,7 % celkovej pracovnej sily)(25) a keďže ich potenciál z hľadiska hospodárskeho rastu stále nie je úplne využitý;

AE.  keďže osoby, ktoré sa prostredníctvom kultúrnej produkcie usilujú vyjadriť svoju totožnosť a šíriť a udržateľne rozvíjať prístup ku kultúre, sa stretávajú s ťažkosťami a problémami;

Prístup ku kultúre a účasť na nej

1.  zdôrazňuje, že prístup ku kultúre vníma ako základné právo všetkých občanov v súlade s článkom 27 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá uznáva účasť na kultúrnom živote ako jedno zo základných ľudských práv; poukazuje ďalej na to, že toto právo je zakotvené v dohovore z Fara, v ktorom sa uznáva právo na účasť na kultúrnom živote a podporuje sa úloha kultúrneho dedičstva pri budovaní mierových a demokratických spoločností; vyzýva preto signatárske členské štáty, aby urýchlili proces ratifikácie, a ostatné štáty, ktoré zatiaľ nie sú signatármi, aby dohovor podpísali a využili jedinečnú príležitosť, ktorú ponúka Európsky rok kultúrneho dedičstva;

2.  poukazuje na dôležitosť celistvého uplatňovania koncepcie prístupnosti a jej hodnoty ako nástroja, ktorým sa zabezpečí, aby sa každý človek, ktorý je užívateľom kultúry a kultúrnych priestorov a iniciatív, bral do úvahy v čo najširšom a najkomplexnejšom zmysle a aby sa v dôsledku toho prihliadalo na osobitné potreby ľudí so zdravotným postihnutím s cieľom zaistiť im možnosť užívania rovnakých príležitostí, skutočné sociálne začlenenie a aktívnu účasť na živote spoločnosti;

3.  zdôrazňuje nespochybniteľný význam aktívneho a dostupného sektora kultúry z hľadiska rozvoja inkluzívnej spoločnosti a posilňovania spoločného základu univerzálnych hodnôt a aktívneho európskeho občianstva, ktoré sú základom toho, aby sa občania mohli účinne a zmysluplne zapájať do verejného života, a súčasného podporovania kultúrneho dedičstva Európy a rozvoja európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti; vyzýva preto členské štáty a EÚ, aby v rámci svojich právomocí vypracovali a vykonávali potrebné konkrétne opatrenia s cieľom zaručiť prístup ku kultúrnemu životu a účasť na ňom;

4.  nabáda na to, aby sa začleňovanie a rozmanitosť stali neoddeliteľnou súčasťou plánovania, organizačného rozvoja a náboru v kultúrnom priemysle na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni; taktiež nabáda členské štáty, aby vykonávali systematické monitorovanie opatrení, ktoré sú zamerané na dosiahnutie tohto cieľa;

5.  zdôrazňuje význam úlohy EÚ pri propagácii a uľahčovaní lepšej koordinácie politík v oblasti kultúry na všetkých úrovniach; konštatuje, že iba na základe toho budú mať subjekty z celej EÚ možnosť vypracovať komplexnú a účinnú politiku na podporu prístupu ku kultúre a účasti na nej a zaistiť, aby sa kultúra stala mimoriadne dôležitým prvokom európskeho integračného projektu;

6.  považuje prístup ku kultúre a účasť na nej za prierezovú otázku, a preto zdôrazňuje význam koordinácie politiky v oblasti kultúry s ostatnými oblasťami politiky, ako sú vzdelávacia, sociálna, hospodárska, regionálna, zahraničná, digitálna a mediálna politika;

7.  odporúča, aby členské štáty vypracovali stratégiu opatrení v kultúrnej oblasti zameranú na deti a mladých ľudí;

8.  zdôrazňuje, že podpora a dosiahnutie inkluzívneho a zmysluplného prístupu ku kultúre predstavuje jednu z priorít politickej agendy, a žiada, aby aspekty dostupnosti a kultúrnej účasti boli integrované do iných oblastí politiky, čo nielen pozitívne ovplyvní uvedené oblasti, ale taktiež prispeje k synergickej medzisektorovej spolupráci v duchu článku 16 ZFEÚ;

9.  uvádza, že stručný prehľad vnútroštátnych kultúrnych politík, ako ho navrhla a spravuje Rada Európy a platforma odborníkov, sa ukázal ako veľmi užitočný nástroj pre kultúrne politiky v Európe a mimo nej; vyjadruje však poľutovanie, že od roku 2011 sa dosiahol len veľmi malý pokrok v oblasti zhromažďovania údajov a najmä analýzy údajov, a preto odporúča, aby Rada pokračovala v preskúmavaní existujúceho obsahu, a to vrátane miestnej a regionálnej úrovne kultúrnych politík;

10.  zdôrazňuje, že koncepcie prístupu ku kultúre a účasti na nej sú úzko prepojené; konštatuje, že stratégie na zvyšovanie prístupnosti kultúry a účasti na nej by sa mali vykonávať pomocou identifikácie nedostatočne zastúpených skupín, navrhovania a vykonávania iniciatív alebo programov, ktorých cieľom je zvýšenie účasti týchto skupín a odstraňovanie existujúcich prekážok;

11.  zdôrazňuje potrebu zhromažďovať informácie o účasti ľudí so zdravotným postihnutím na kultúrnych činnostiach;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančné prekážky stále bránia občanom, najmä tým, ktorí patria k najviac znevýhodneným skupinám, naplno si užívať ich základné právo na účasť na kultúrnom živote a prístup ku kultúre a že to sťažuje účinné uplatňovanie tohto základného práva;

13.  pripomína dôležitosť rozvíjania platforiem na poskytovanie a výmenu skúseností na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni;

14.  poukazuje na dôležitosť zaručenia kvalitnej kultúrnej ponuky pre všetkých občanov, ktorá je základom podpory aktívneho, demokratického a inkluzívneho občianstva;

Finančné prekážky

15.  zdôrazňuje, že stabilné a trvalé verejné financovanie zohráva zásadnú úlohu pri zaistení pulzujúcej kultúrnej scény a zostáva neodmysliteľným nástrojom podpory kultúrnych aktivít v EÚ tak, aby tieto aktivity mohli naplniť svoj ekonomický potenciál a prispievať k udržateľnému rastu a sociálnej súdržnosti a k financovaniu infraštruktúry v oblasti kultúry; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojich právomocí venovali primeranú časť svojich rozpočtov na verejnú podporu kultúry a posilnili synergie s EFRR a iných fondmi na podporu kultúry vrátane programov uľahčujúcich výskum a inovácie a dostupných nástrojov politiky súdržnosti;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že nedôjde k zníženiu verejného financovania kultúry, a to bez ohľadu na možné budúce hospodárske ťažkosti, ktorým môže členský štát čeliť;

17.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že hospodársky pokles zvyčajne viedol a stále príliš často vedie k tomu, že sa predovšetkým škrtajú verejné výdavky na kultúru, a má negatívny vplyv na rozpočty na kultúrne činnosti;

18.  pripomína, že investície do kultúrneho a kreatívneho priemyslu umožňujú uvoľnenie jeho významného a stále nedoceneného potenciálu pri podpore kultúrnej rozmanitosti a sociálnych inovácií a súčasne pri vytváraní udržateľnej hospodárskej prosperity a kvalitných pracovných miest a že takéto investície majú tiež priamy vplyv na rozvoj nových zručností, digitalizáciu, podnikanie, inovácie a vývoj nových obchodných modelov, na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho kultúrneho a kreatívneho priemyslu, na využívanie príležitostí a získavanie prístupu k novým medzinárodným možnostiam, trhom a publiku; domnieva sa preto, že súkromný sektor zohráva kľúčovú úlohu, ktorá dopĺňa verejné investície, a vyzýva členské štáty, aby zvážili vykonávanie legislatívnych opatrení, ktorými by sa súkromným subjektom zabezpečila daňová úľava za prínos k podpore kultúry;

19.  poukazuje na to, že roztrieštenosť, nízka pridaná hodnota a činnosti mnohých samostatne zárobkovo činných mužov a žien v kreatívnom priemysle – pripomínajúc, že tieto činnosti sa všeobecne vnímajú ako práce, pri ktorých sa ľudia venujú svojim záujmom – nesmú viesť k tomu, že kultúrny/kreatívny priemysel sa stane modelovým príkladom slabo platenej práce alebo práce so slabým sociálnym zabezpečením; navrhuje preto vypracovať spoľahlivé postupy preskúmania dobrých podmienok práce v odvetví tvorivej činnosti;

20.  zdôrazňuje, že prístup verejnosti ku kultúrnym statkom a službám a podpora kultúrnej produkcie a prejavu posilňujú kreatívny priemysel a prispievajú k rozvoju krajiny;

21.  poukazuje na to, že nedostatočné financovanie kultúrneho priemyslu by sa malo vyvážiť daňovými stimulmi pre súkromných sponzorov;

22.  upozorňuje na problémy s medzinárodným zdaňovaním príjmov, ktoré musia umelci v celej Európe riešiť, a preto odporúča jeden štandardný model, ktorý by bol prospešný pre zamestnancov aj samostatne zárobkovo činné osoby a predchádzal by dvojitému zdaneniu;

23.  požaduje investície do mikropodnikov s cieľom propagovať kreativitu a inovácie a tak podporovať regionálny a miestny rozvoj;

24.  zdôrazňuje, že podľa respondentov v prieskumoch Eurobarometra a Eurostatu vysoké ceny kultúrnych statkov a služieb tvoria jednu z prekážok účasti na kultúre(26); v tejto súvislosti dôrazne odporúča členským štátom a regiónom, aby podnikli kroky zamerané na konkrétne publikum, najmä študentov, veľké rodiny a starších ľudí, ktorými sa odstránia finančné prekážky tohto prístupu;

25.  zdôrazňuje, že vysoké náklady na poistenie vystavovaných predmetov a vystúpení sa tiež odrážajú vo vysokých cenách vstupeniek do múzeí, divadiel a galérií, a často je preto nemožné, aby menšie subjekty vytvárali svoje programy podľa svojho publika a vlastných ambícií, pričom táto situácia vedie k ešte väčšej priepasti medzi menšími subjektmi majúcimi bližší kontakt s publikom a väčšími, medzinárodne uznávanými inštitúciami;

26.  zdôrazňuje úlohu, ktorú môže zohrávať primeraná fiškálna politika vo vzťahu ku kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu pri zlepšovaní prístupu ku kultúre a účasti na nej; konštatuje však, že nepriama podpora kultúrneho dedičstva zavedením zníženej sadzby DPH nemôže nahradiť priame dotácie; vyzýva na lepšiu koordináciu vnútroštátnych politík v oblasti kultúry a sadzieb DPH, ktoré sú používané ako nástroj na podporu účasti na kultúre;

27.  pripomína, že je dôležité, aby členské štáty preskúmali možnosť súdržnejšej politiky zdaňovania príjmov pre kultúrnych pracovníkov a umelcov, ktorí trávia krátke časové úseky v rôznych krajinách, a tým pri každom vystúpení, seminári alebo pobyte podliehajú rôznym pravidlám a správnym postupom; navrhuje, aby sa ako priorita zvážila minimálna harmonizácia na podporu mobility umelcov a kultúrnych pracovníkov s cieľom podporovať rozmanitosť tvorby a kultúry v celej EÚ aj mimo nej namiesto vytvárania prekážok vo forme administratívnej záťaže, ktorá je neprimeraná vzhľadom na skutočné príjmy získané za kultúrnu prácu;

28.  nabáda členské štáty a verejné inštitúcie, aby investovali do decentralizácie organizovania kultúrnych podujatí, či už formou budovania infraštruktúr vo vzdialených regiónoch, alebo prostredníctvom rôznych dočasných kultúrnych podujatí; nabáda aj kultúrne inštitúcie, aby investovali do geografickej decentralizácie;

29.  víta návrh na zmenu smernice o DPH, ktorá by členským štátom umožnila uplatniť rovnakú sadzbu DPH na elektronické a tlačené publikácie; domnieva sa, že rozlišovanie medzi sadzbami DPH uplatňovanými na fyzické a elektronické publikácie je zastarané a v digitálnom veku ďalej neudržateľné; žiada Radu, aby v tejto veci prijala návrh Komisie bez zbytočného odkladu;

30.  poukazuje na význam súladu medzi súkromným a profesionálnym životom pre prístup k rôznym kultúrnym činnostiam, ich užívanie a účasť na nich;

Prekážky a výzvy vo vzdelávaní

31.  zdôrazňuje, že stupeň vzdelania je jedným z najdôležitejších faktorov majúcich značný vplyv na mieru účasti na kultúre; zdôrazňuje, že vyšší stupeň vzdelania sa odzrkadľuje na vyššej miere účasti na kultúrnych podujatiach(27); zdôrazňuje, že humanitné vedy a učenie sa jazykov v školách a kultúrne vzdelávanie predstavujú neoddeliteľnú súčasť všeobecného vzdelávania, keďže pomáhajú znižovať sociálne nerovnosti, a teda si vyžadujú také isté financovanie ako odbory STEM;

32.  zdôrazňuje, že znalosti sa vnímajú ako produkt kultúrnych interakcií, ktoré ovplyvňujú a odrážajú jednotlivcov, ktorí sa venujú kultúre;

33.  podporuje interaktívny a inkluzívny prístup založený na komunitách pri rozvoji kultúrnych a vzdelávacích politík s cieľom zvýšiť záujem o kultúru a účasť na nej, podporovať kultúrne dedičstvo Európy a rozvíjať európsku kultúrnu a jazykovú rozmanitosť;

34.  konštatuje, že nedostatok záujmu je jednou z najčastejšie spomenutých prekážok účasti na kultúre, ktoré uvádzajú respondenti prieskumov Eurostatu a Eurobarometra(28); v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podpora dopytu, ktorá sa chápe ako budovanie záujmu a pochopenie kultúry prostredníctvom formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania, by mala byť prioritnou úlohou z hľadiska zvýšenia prístupu ku kultúre a účasti na nej;

35.  odporúča zovšeobecnenie európskej študentskej karty tak, aby sa medzi jej výhody pridal bezplatný vstup do kultúrnych inštitúcií EÚ;

36.  pripomína základnú úlohu škôl a rodín ako kľúčových platforiem na nadväzovanie kontaktov mladých ľudí s kultúrou a na vytváranie kultúrnych potrieb a zručností; vyzýva členské štáty, aby podnikli kroky na zavádzanie kultúrneho a umeleckého vzdelávania do školských osnov vo väčšej miere v rámci formálneho vzdelávania aj informálneho učenia sa;

37.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty v úzkej spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi a pomocou financovania a/alebo dotácií zaistili na štátnych školách hudobnú výchovu;

38.  odporúča, aby členské štáty nazerali na vzdelávanie ako na jednu z hlavných kultúrnych činností, keďže podpora dopytu znamená predovšetkým to, že sa ľudom poskytnú zručnosti a poznatky, ktoré im umožnia vážiť si umenie; pripomína, že rozvíjanie záujmu o kultúru je účinnejšie, ak sa deje v mladom veku, a domnieva sa, že kultúra by preto mala dostať väčší priestor v školských osnovách a že viac ľudských zdrojov a materiálu by sa malo sprístupniť na dosiahnutie tohto cieľa; žiada, aby školy dostali financie na návštevy múzeí a iných kultúrnych inštitúcií, keďže sa tým súčasne podporí záujem o kultúru a účasť mladých ľudí a kultúrnym inštitúciám sa poskytnú ďalšie zdroje;

39.  poukazuje na dôležitosť štátnych vzdelávacích systémov pri oboznamovaní detí s rozmanitosťou sveta kultúry, čo pomáha pri vzdelávaní nového publika a šírení kultúry; zdôrazňuje tiež, že je dôležité, aby rôzne kultúrne inštitúcie rozvíjali partnerstvá so školami na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

40.  nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podporovali mimoškolské kultúrne vzdelávacie programy určené pre všetkých a najmä pre znevýhodnené deti a mladých ľudí prostredníctvom programov, ktorých cieľom je oboznámiť ich s rôznymi umeleckými prejavmi a pomôcť im spoznať existujúce kultúrne dedičstvo;

41.  zdôrazňuje úlohu miestnych kultúrnych inštitúcií vrátane kultúrnych stredísk a knižníc ako kľúčových subjektov, ktoré pomáhajú pri prekonávaní prekážok prístupu ku kultúre a účasti na nej; vyzýva preto členské štáty, aby takéto kultúrne inštitúcie aktívne podporovali;

42.  požaduje väčšie ocenenie a pochopenie sociálnej úlohy verejných knižníc a kultúrnych komunitných inštitúcií, najmä vo vidieckych alebo vzdialených regiónoch, a to nielen zvýšením verejného financovania, ale aj vytváraním partnerstiev a zabezpečením vhodných IKT a ľudských zdrojov s prístupom k odbornej príprave tak, aby sa premenili na inštitúcie, ktoré dokážu zlepšovať životy ľudí a podporovať miestny rozvoj;

43.  zdôrazňuje, že nadväzovanie partnerstiev má zásadný význam pri prilákaní potenciálneho publika na umelecké činnosti a že sa to dá dosiahnuť napríklad spoluprácou s organizáciami zastupujúcimi študentov, migrantov alebo ľudí so zdravotným postihnutím tak, aby sa vhodne reagovalo na ich záujmy a potreby;

44.  poukazuje na dôležitosť podpory iniciatív na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktoré presadzujú kontakty, spoluprácu a výmenu skúseností medzi tradičným umením, kultúrnymi inštitúciami a rôznymi multikultúrnymi organizáciami alebo organizáciami menšín, ako aj medzi profesionálnou a amatérskou sférou kultúry;

45.  odporúča vypracovať ucelenú stratégiu na podporu vzdelávacích projektov, ktoré navrhli kultúrne inštitúcie; zdôrazňuje, že tieto projekty sú nástrojmi na podporu a zvyšovanie povedomia, kultúrnych kompetencií a medzikultúrnych poznatkov, ktoré slúžia ako východiskový bod pre dlhodobé zapájanie verejnosti do kultúrneho diania;

46.  nabáda členské štáty, aby v rámci kultúrnych inštitúcií vytvorili voľnočasové programy pre mladých ľudí;

47.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie širšieho prístupu ku kultúrnym inštitúciám a vypracovali komplexnú európsku stratégiu týkajúcu sa prístupu k verejným priestranstvám, najmä pokiaľ ide o kultúru v mestskom zastavanom prostredí, ako sú múzeá, divadlá, kiná, knižnice, koncertné sály, atď.;

48.  žiada členské štáty, aby podporovali vytváranie grantov na štúdium alebo stáž pre študentov v sieťach štátneho alebo súkromného vzdelávania v kultúrnych inštitúciách a inštitúciách na správu kultúry;

Štrukturálne prekážky

49.  upriamuje pozornosť na štrukturálne podmienenú nižšiu mieru účasti obyvateľov vidieka na kultúre(29) a v tejto súvislosti upozorňuje na úlohu malých miestnych kultúrnych stredísk, dopravnej infraštruktúry a podpory udržateľného cestovného ruchu zameraného na kultúru pri uľahčovaní prístupu ku kultúrnym inštitúciám;

50.  zdôrazňuje, že európske kultúrne dedičstvo je svetovo jedinečné pre jeho rozmanitosť a bohatosť, a poukazuje na to, že cestovný ruch zameraný na kultúru má obrovský potenciál prispievať k udržateľnému hospodárstvu a podporovať sociálnu súdržnosť a začleňovanie; žiada preto členské štáty, aby zvýšili úsilie a investície s cieľom vypracovať udržateľnú a dlhodobú politiku cestovného ruchu zameraného na kultúru;

51.  požaduje väčšie investície do kultúrneho priemyslu s cieľom oživiť miestne hospodárstva a propagovať cestovný ruch zameraný na kultúru; poznamenáva, že cestovný ruch zameraný na kultúru v súčinnosti s vedou, primárnym sektorom, remeselnými a priemyselnými strediskami, ako aj s mobilitou predstavuje rozhodujúci faktor pri vytváraní bližšej a humanistickejšej Európy;

52.  navrhuje väčšie investície do prístupu ku kultúre pre najvzdialenejšie, horské a odľahlé regióny s cieľom vytvárať decentralizované kultúrne príležitosti;

53.  konštatuje, že je potrebné uskutočniť ďalšie opatrenia na zlepšenie prístupu ľudí so zdravotným postihnutím k infraštruktúre v oblasti kultúry bez technologických a fyzických prekážok a ku kultúrnym aktivitám a k médiám; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v rámci svojich právomocí pokračovali v činnostiach zameraných na integráciu ľudí so zdravotným postihnutím prostredníctvom kultúry a vo vynakladaní úsilia o odstraňovanie existujúcich prekážok;

54.  uznáva, že sú potrebné participatívne metódy riadenia kultúrneho dedičstva založené na prístupe, ktorý sa sústreďuje na miestne komunity, aby sa zachytil dopyt a angažovali sa väčšie skupiny verejnosti, a to s osobitným prihliadnutím na mladých ľudí, ľudí so zdravotným postihnutím a nedostatočne zastúpené a marginalizované skupiny;

55.  vyzýva členské štáty a od nich ich závislé kultúrne inštitúcie na zabezpečenie toho, aby kultúrna ponuka bol dostupná pre každého, a na prijatie konkrétnych opatrení zameraných na určité skupiny obyvateľstva, ako sú okrem iných deti a mladí ľudia, staršie osoby, ľudia so zdravotným postihnutím alebo migranti;

56.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty viac investovali do zavádzania univerzálneho dotykového kódu na čítanie a písanie (Braillovo písmo) v širokej škále infraštruktúr a technológií v oblasti kultúry; požaduje väčšie investície do produkcie audiokníh, časopisov a novín a do používania posunkovej reči v divadelnej produkcii;

57.  poukazuje na potrebu odstrániť prekážky mobility umelcov a odborníkov v oblasti kultúry, najmä daňové prekážky; zdôrazňuje vplyv týchto činností na rozšírenie kultúrnej ponuky v Európe; oceňuje program Kreatívna Európa, ktorý prispieva k úspešnosti kultúrnej a profesijnej mobility v sektore a nabáda na šírenie kvalitných kultúrnych podujatí a projektov;

58.  pripomína, že prekážky v prístupe ku kultúre sú viditeľnejšie na miestnej úrovni, a práve preto by sa malo viac investovať do rôznych projektov kultúrnej mobility s cieľom umožniť rozvoj a súdržnosť miestnych komunít;

59.  vyzýva Komisiu, aby mobilitu európskych umelcov a umelcov z tretín krajín považovala za prínos pri podpore mieru, výmene vízií a rúcaní sociálnych a kultúrnych stereotypov;

60.  pripomína, že jazykové prekážky môžu mať nepriaznivý účinok na dopyt po kultúre, a preto požaduje, aby sa v rámci kultúrnej produkcie zvýšila viacjazyčnosť;

61.  odporúča, aby členské štáty prijali potrebné opatrenia na uľahčenie dopravy a prístupu do kultúrnych inštitúcií pre ľudí so zdravotným postihnutím a ľudí so zníženou pohyblivosťou;

Digitálne prekážky a výzvy

62.  je presvedčený, že ak sa digitálne nástroje použijú a uplatňujú správne a ak sa doplnia jednotnou úrovňou digitálnej gramotnosti, môžu pomôcť prekonávať prekážky prístupu ku kultúre v dôsledku takých faktorov ako nepriaznivá geografická poloha, zdravotné postihnutie, sociálny pôvod, jazyk a nedostatok času alebo finančných prostriedkov; pripomína, že digitálne nástroje môžu byť aj prostriedkom na prekonanie sociálnych alebo duševných prekážok, pričom to neznamená, že možno prestať investovať do geografickej decentralizácie kultúrnych činností; domnieva sa preto, že digitálne vzdelávanie by v tejto súvislosti malo byť súčasťou procesu vzdelávania od raného veku tak, aby sa mohli rozvinúť primerané znalosti a zručnosti;

63.  odporúča, aby Komisia vypracovala jednotnú digitálnu stratégiu zameranú na kultúrne infraštruktúry a podujatia s cieľom posilniť ich kapacity;

64.  berie na vedomie problém digitálneho vylúčenia a zdôrazňuje potrebu boja proti nemu; v tejto súvislosti pripomína, že digitalizácia vyžaduje od kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, ako aj od samotných príjemcov, aby nadobúdali nové spôsobilosti, zručnosti a znalosti; zdôrazňuje najmä potrebu vytvárania kapacít na používanie nových digitálnych technológií v kultúrnych inštitúciách a potrebu ich prispôsobenia výzvam, ktoré prinášajú technologické zmeny;

65.  zdôrazňuje, že digitalizácia a sprístupňovanie kultúrnych materiálov na internete v Európe by sa mali vykonávať na základe úplného dodržiavania práv tvorcov a práv duševného vlastníctva; v tejto súvislosti sa domnieva, že práva duševného vlastníctva by nemali brániť v dosahovaní všeobecného verejného cieľa, ktorým je zlepšenie prístupu ku kreatívnemu obsahu, informáciám a poznatkom a podpora ich šírenia; okrem iného trvá na tom, že je naliehavo potrebné ustáliť bezpečné digitálne prostredie pre umelcov a tvorcov tak, aby boli náležite odmeňovaní za svoju prácu a zaistilo sa spravodlivé odmeňovanie za cezhraničný prístup;

66.  vyzýva Komisiu, aby naďalej uprednostňovala inovatívne prístupy k rozvoju publika a angažovanosti divákov, a to aj prostredníctvom nových technológií, v rámci programov EÚ, najmä programu Tvorivá Európa a jeho nástupcov;

67.  vyzýva členské štáty, aby pri vypracúvaní kultúrnych a digitálnych stratégií brali do úvahy vývoj publika a podporovali používanie digitálnych technológií s cieľom uľahčovať prístup ku kultúrnemu obsahu;

68.  uznáva prínos platformy Europeana a inštitúcií členských štátov k digitalizácii a prístupnosti kultúrneho obsahu; v súvislosti s Európskym rokom kultúrneho dedičstva vyzýva na nepretržitú podporu projektu a lepšie zabezpečenie zdrojov naň a na propagovanie prístupu verejnosti k digitálnym zdrojom a službám kultúrneho dedičstva; požaduje skutočnú reštrukturalizáciu webového sídla s cieľom zabezpečiť lepší súlad s pokročilými technológiami, ako aj skutočnú komunikačnú politiku, ktorá by zodpovedala bohatosti obsahu zhromažďovaného na tomto webovom sídle;

69.  zdôrazňuje potrebu zhromažďovať a riadiť kultúrne údaje v kontexte digitálnych príjemcov tak, aby kultúrne organizácie mohli lepšie chápať potreby príjemcov a vypracovať súvislý obsah pre digitálne publikum;

70.  konštatuje, že digitálny obsah zohráva rozhodujúcu úlohu pri prijímaní príslušných nových technológií širšou verejnosťou a pri rozvíjaní elektronických zručností a mediálnej gramotnosti občanov Európy;

o
o   o

71.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 142.
(2) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 95.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0486.
(4) Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 25.
(5) Ú. v. EÚ C 125 E, 22.5.2008, s. 223.
(6) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 135.
(7) Ú. v. EÚ C 98 E, 23.4.2004, s. 179.
(8) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 55.
(9) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 88.
(10) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 16.
(11) Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 32.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2017)0233.
(13) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 16.
(14) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 9.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2017)0474.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2017)0062.
(17) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221.
(18) Ú. v. EÚ C 287, 29.11.2007, s. 1.
(19) Ú. v. EÚ C 463, 23.12.2014, s. 4.
(20) Ú. v. EÚ C 172, 27.5.2015, s. 13.
(21) Ú. v. EÚ C 212, 14.6.2016, s. 9.
(22) Ú. v. EÚ C 134, 7.6.2003, s. 7.
(23) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.
(24) Správa s názvom Politiky a osvedčené postupy verejných umeleckých a kultúrnych inštitúcií na účely podpory lepšieho prístupu ku kultúre a väčšej účasti na nej, október 2012.
(25) Eurostat: Štatistiky kultúry – zamestnanosť v kultúre (2017), http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Culture_statistics_-_cultural_employment
(26) Eurobarometer č. 399.
(27) Eurostat, Štatistiky kultúry, vydanie 2016, s. 116 – 136; Údaje Eurostatu z roku 2015 – Prieskum EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC).
(28) Eurobarometer č. 399, Eurostat (údaje z roku 2015 – Prieskum EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)).
(29) Eurostat (údaje z roku 2015 – Prieskum EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)).

Posledná úprava: 8. januára 2019Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia