Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej články 1, 2 a 3,

–  so zreteľom na 33. výročnú správu Komisie o monitorovaní uplatňovania právnych predpisov Európskej únie za rok 2015 (COM(2016)0463),

–  so zreteľom na 34. výročnú správu Komisie o monitorovaní uplatňovania právnych predpisov Európskej únie za rok 2016 (COM(2017)0370),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Hodnotiaca správa projektu „EU Pilot“ (COM(2010)0070),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Druhá hodnotiaca správa projektu EU Pilot (COM(2011)0930),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2016 o monitorovaní uplatňovania práva Únie: výročná správa za rok 2014(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. decembra 2016 s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva (C(2016)8600),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2002 o vzťahoch so sťažovateľmi v súvislosti s porušovaním práva Spoločenstva (COM(2002)0141),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. apríla 2012 o aktualizácii oznámenia o vzťahoch so sťažovateľom v prípadoch uplatňovania práva Únie (COM(2012)0154),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2014 o novom rámci EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2015 s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2001/470/ES z 28. mája 2001 o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci(3),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o 30. a 31. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ (2012 – 2013)(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2016 pre otvorenú, efektívnu a nezávislú administratívu Európskej únie(7) a uznesenie z 15. januára 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o správnom práve procesnom Európskej únie(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2016 o dosahovaní prínosov environmentálnych politík EÚ prostredníctvom ich pravidelného preskúmavania (COM(2016)0316) a jej oznámenie z 3. februára 2017 s názvom Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ: Spoločné výzvy a ako spojiť úsilie na dosiahnutie lepších výsledkov (COM(2017)0063),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv,

–  so zreteľom na článok 52 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre ústavné veci, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre petície (A8-0197/2018),

A.  keďže v článku 17 Zmluvy o EÚ sa vymedzuje úloha Komisie ako „ochrankyne zmlúv“;

B.  keďže v článku 2 Zmluvy o EÚ sa uvádza, že Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám; a keďže riadne vykonávanie práva EÚ je teda nevyhnutné na dosiahnutie cieľov politík EÚ stanovených v zmluvách a sekundárnych právnych predpisoch; keďže v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa Únii zveruje úloha odstraňovať nerovnosti a podporovať rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých svojich činnostiach;

C.  keďže podľa článku 2 Zmluvy o EÚ a článku 21 Charty základných práv Európskej únie je rovnosť medzi ženami a mužmi jednou zo základných hodnôt, na ktorých je EÚ založená, a keďže Únia sa vo všetkých svojich činnostiach zameriava na boj proti všetkým formám diskriminácie, odstránenie nerovností a podporu rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania;

D.  keďže článok 3 Zmluvy o EÚ stanovuje, že cieľom Únie je okrem iného presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov a usilovať sa o udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality, a že Únia bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa;

E.  keďže podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie musia členské štáty poskytovať Komisii jasné a presné informácie o spôsobe transponovania smerníc EÚ do vnútroštátneho práva; a keďže podľa spoločného politického vyhlásenia členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011(9) a spoločného politického vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 27. októbra 2011(10) možno členským štátom pri oznamovaní vnútroštátnych transpozičných opatrení Komisii uložiť aj povinnosť poskytnúť vysvetľujúce dokumenty k tomu, ako transponovali smernice do svojho vnútroštátneho práva;

F.  keďže podľa článku 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ a článku 288 ods. 3 a článku 291 ods. 1 ZFEÚ majú členské štáty primárnu zodpovednosť za správne transponovanie, uplatňovanie a vykonávanie práva EÚ vo vymedzených lehotách, ako aj za poskytovanie prostriedkov nápravy potrebných na zabezpečenie účinnej právnej ochrany v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo EÚ;

G.  keďže správne uplatňovanie práva EÚ zaručuje prínosy politík Únie všetkým európskym občanom a rovnaké podmienky pre podniky;

H.  keďže po tom, čo Komisia v decembri 2016 prijala oznámenie s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva, sa rozhodla zamerať na prípady, keď členské štáty neoznámia transpozičné opatrenia, keď sa týmito opatreniami nesprávne transponujú smernice alebo keď členské štáty nevyhovejú rozsudku Súdneho dvora EÚ (podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ), závažne poškodia finančné záujmy EÚ alebo zasiahnu do výlučných právomocí EÚ;

I.  keďže podľa článku 6 ods. 1 Zmluvy o EÚ má Charta základných práv EÚ rovnakú právnu silu ako zmluvy a je určená inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie a členským štátom pri vykonávaní práva Únie (článok 51 ods. 1 charty);

J.  keďže postupy v rámci projektu EU Pilot majú viesť k užšej a súdržnejšej spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi, aby sa tak dvojstranným dialógom včas napravili prípady porušenia práva EÚ s cieľom predísť nutnosti začať formálne konania o nesplnení povinnosti vždy, keď to bude možné;

K.  keďže je nevyhnutné – v reakcii na súčasný demokratický deficit a so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva – vytvoriť nový mechanizmus poskytujúci jednotný a súdržný rámec a vychádzajúci z existujúcich nástrojov a mechanizmov, ktorý by sa mal uplatňovať jednotným spôsobom na všetky inštitúcie EÚ a všetky členské štáty;

L.  keďže však v rámci nových politík, ktoré prijala Komisia na zabezpečenie súladu s právom EÚ, cieľom projektu EU Pilot nie je predlžovať postup v prípade nesplnenia povinnosti, ktorý je sám osebe prostriedkom na začatie dialógu s členským štátom o riešení problému;

M.  keďže v záujme zabezpečenia strategickejšieho a účinnejšieho prístupu k presadzovaniu práva pri riešení nesplnenia povinnosti sa Komisia rozhodla – ako uvádza vo svojom oznámení s názvom Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva – začínať postupy v prípade nesplnenia povinnosti bez využitia mechanizmu EU Pilot, pokiaľ sa to v danom prípade nebude považovať za užitočné;

N.  keďže v roku 2016 bolo Komisii doručených 3 783 nových sťažností na potenciálne porušenia práva EÚ, pričom členské štáty, proti ktorým bolo podaných najviac sťažností, boli Taliansko (753), Španielsko (424) a Francúzsko (325);

O.  keďže podľa článku 258 ods. 1 a 2 ZFEÚ Komisia vydá odôvodnené stanovisko členskému štátu, ak sa domnieva, že si nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zmlúv, a môže predložiť vec Súdnemu dvoru EÚ, ak daný členský štát nevyhovie stanovisku v lehote určenej Komisiou;

P.  keďže v roku 2016 začala Komisia 847 nových postupov v prípade nesplnenia povinnosti z dôvodu oneskorenej transpozície smerníc;

Q.  keďže v roku 2016 bolo 95 prípadov nesplnenia povinnosti stále otvorených, na základe čoho Súdny dvor EÚ rozhodol o nesplnení povinnosti zo strany príslušných členských štátov;

R.  keďže vo svojom uznesení z 25. októbra 2016 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva Európsky parlament požiadal Komisiu, aby do septembra 2017 na základe článku 295 ZFEÚ predložila návrh na uzatvorenie paktu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach vo forme medziinštitucionálnej dohody, ktorou sa stanovia opatrenia uľahčujúce spoluprácu inštitúcií Únie a členských štátov v rámci článku 7 Zmluvy o EÚ;

S.  keďže Rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou sa stanovuje výmena informácií o všetkých postupoch v prípade nesplnenia povinnosti na základe formálnych výziev, no táto dohoda sa nevzťahuje na neformálny postup v rámci projektu EU Pilot, ktorý predchádza začatiu formálneho konania o porušení povinnosti;

T.  keďže v článku 41 Charty základných práv EÚ sa vymedzuje právo na dobrú správu vecí verejných ako právo každého, aby inštitúcie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote, a keďže v článku 298 ZFEÚ sa stanovuje, že inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ sú pri vykonávaní svojich poslaní podporované otvorenou, efektívnou a nezávislou európskou administratívou;

U.  keďže Komisia vo svojom oznámení z 3. februára 2017 o preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ uvádza, že stanovila štruktúrovaný a komplexný dialóg s členskými štátmi o vykonávaní daných predpisov, a ponúka – bez toho, aby boli dotknuté jej právomoci v oblasti presadzovania práva, ktoré jej vyplývajú zo zmlúv EÚ – možnosť uľahčiť úsilie členských štátov prostredníctvom nového osobitného rámca;

V.  keďže v článku 157 ZFEÚ sa povoľujú a v článku 19 ZFEÚ sa umožňujú právne predpisy na boj proti všetkým formám diskriminácie vrátane diskriminácie na základe rodu;

W.  keďže EÚ a jej členské štáty sa vo vyhlásení č. 19, ktoré je pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, zaviazali „na boj proti všetkým formám domáceho násilia […], na predchádzanie a odstránenie týchto trestných činov, ako aj na podporu a ochranu obetí“;

X.  keďže právne predpisy EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, boli prijaté na základe článkov 79 a 83 ZFEÚ; keďže v rámci programu Práva, rovnosť a občianstvo sa okrem iného financujú aj opatrenia prispievajúce k odstráneniu násilia páchaného na ženách;

Y.  keďže mnohé smernice EÚ, najmä tie, ktoré sú zamerané na rodovú rovnosť, sa vo viacerých členských štátoch riadne nevykonávajú, v dôsledku čoho zostávajú osoby rôznych rodov nechránené proti diskriminácii v oblasti prístupu k zamestnaniu, tovaru a službám;

Z.  keďže rodová diskriminácia sa prelína s inými druhmi diskriminácie vrátane diskriminácie na základe rasy a etnickej príslušnosti, náboženstva, zdravotného postihnutia, zdravotného stavu, rodovej identity, sexuálnej orientácie, veku a/alebo sociálno-ekonomických podmienok;

AA.  keďže 33 % žien v EÚ zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie a 55 % ich čelilo sexuálnemu obťažovaniu, pričom k 32 % takýchto prípadov došlo na pracovisku; keďže ženy sa môžu mimoriadne ľahko stať obeťou sexuálneho a fyzického násilia, násilia online, kybernetického šikanovania a prenasledovania; keďže viac ako polovica ženských obetí vrážd je zabitá partnerom alebo príbuzným; keďže násilie páchané na ženách je jedným z najrozšírenejších porušení ľudských práv na svete bez ohľadu na vek, štátnu príslušnosť, náboženské vyznanie, vzdelanie alebo finančné a sociálne postavenie obete, čo predstavuje veľkú prekážku rovnosti žien a mužov; keďže výskyt javu vraždenia žien (femicída) v členských štátoch neklesá;

AB.  keďže z prieskumu EÚ o LGBT vyplýva, že lesby, bisexuálne a transsexuálne ženy čelia obrovskému riziku diskriminácie na základe svojej sexuálnej orientácie alebo rodovej identity; keďže za uplynulých 5 rokov bolo 23 % lesieb a 35 % transrodových osôb aspoň raz fyzicky/sexuálne napadnutých alebo ohrozených násilím doma alebo inde (na ulici, vo verejnej doprave, na pracovisku atď.);

AC.  keďže čo sa týka uplatňovania a presadzovania právnych predpisov EÚ v oblasti rodovej rovnosti v členských štátoch, zistilo sa, že s transpozíciou a uplatňovaním príslušných smerníc sa spájajú osobitné problémy, ako sú podstatné nedostatky v právnych predpisoch a ich nekonzistentné uplatňovanie vnútroštátnymi súdmi;

AD.  keďže inštitúcie a mechanizmy rodovej rovnosti sú vo vnútroštátnych štruktúrach štátnej správy často marginalizované, rozdelené medzi rozličné oblasti politiky a obmedzované zložitými mandátmi, trpia nedostatkom vhodného personálu, odbornej prípravy, údajov a potrebných zdrojov a vedúci politickí predstavitelia im neposkytujú dostatočnú podporu;

AE.  keďže podľa komparatívnej analýzy právnych predpisov zabezpečujúcich nediskrimináciu v Európe, ktorú v roku 2017 uverejnila Európska sieť právnych expertov v oblasti rodovej rovnosti a nediskriminácie, v prevažnej väčšine krajín stále pretrvávajú vážne obavy v súvislosti s vnímaním a povedomím, pretože jednotlivci často nie sú informovaní o svojich právach na ochranu proti diskriminácii ani o existencii ochranných mechanizmov; keďže podľa tejto analýzy sa v súvislosti s presadzovaním smerníc EÚ v oblasti boja proti diskriminácii objavili ďalšie problémy, ako je nedostatočné (alebo príliš reštriktívne) právne postavenie organizácií a združení, pokiaľ ide o angažovanie sa pri konaniach v mene alebo na podporu obetí diskriminácie, a obmedzujúce uplatňovanie presunu dôkazného bremena, ako aj viacero bariér brániacich skutočnému prístupu k spravodlivosti, čo účinne bráni občanom v tom, aby mohli v plnej miere požívať a chrániť svoje práva vyplývajúce z ustanovení právnych predpisov na boj proti diskriminácii;

AF.  keďže podľa indexu rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) z roku 2017 dochádza iba k nepatrným zlepšeniam, čo jasne ukazuje, že EÚ má stále ďaleko k dosiahnutiu rodovej rovnosti, pričom celkové hodnotenie je v súčasnosti 66,2 zo 100 bodov, teda iba o štyri body viac ako pred desiatimi rokmi;

AG.  keďže pokiaľ ide o oblasť rozhodovania, z uvedených údajov o rodovej rovnosti vyplýva, že za posledné desaťročie došlo k zlepšeniu o takmer 10 bodov, takže hodnotenie je teraz na úrovni 48,5 bodu, ale táto oblasť má zo všetkých oblastí stále najnižšiu mieru úspechu; keďže tento nepriaznivý údaj odzrkadľuje predovšetkým nerovnomerné zastúpenie žien a mužov v politike a poukazuje na demokratický deficit v riadení EÚ;

AH.  keďže v správe nadácie Eurofound o rozdieloch v zamestnanosti žien a mužov sa odhaduje, že tieto rozdiely stoja EÚ približne 370 miliárd EUR ročne, čo predstavuje 2,8 % HDP EÚ;

AI.  keďže podľa prieskumu pracovných podmienok, ktorý vypracovala nadácia Eurofound, viaczložkový ukazovateľ plateného a neplateného pracovného času ukazuje, že ak sa platené a neplatené pracovné hodiny sčítajú, ženy pracujú dlhšie;

AJ.  keďže aj napriek angažovaniu EÚ, čo sa týka rodovej rovnosti v rozhodovacom procese, správnym radám agentúr EÚ v závažnej miere chýba rodová rovnováha a vykazujú pretrvávajúce vzory rodovej segregácie;

AK.  keďže feminizácia chudoby je v EÚ realitou a keďže riadne a úplné uplatňovanie a presadzovanie právnych predpisov EÚ v oblasti rovnosti a rodovej rovnosti by sa malo spájať s politikami zameranými na veľmi vysoké miery nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia žien; keďže nedostatok politík v oblasti rovnosti a nedostatočné uplatňovanie právnych predpisov v rodovej oblasti a v oblasti rovnosti ďalej ohrozuje ženy a zvyšuje riziko chudoby a sociálnej marginalizácie v dôsledku ich vylúčenia z trhu práce;

AL.  keďže riadne vykonávanie existujúcich právnych predpisov je nevyhnutné na dosiahnutie pokroku, pokiaľ ide o rovnosť medzi ženami a mužmi; keďže hoci v prepracovanom znení smernice 2006/54/ES sa jasne zakazuje priama aj nepriama diskriminácia a napriek tomu, že ženy v priemere dosahujú vysokú úroveň vzdelania, rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v roku 2015 aj tak dosahoval 16,3 %;

AM.  keďže je potrebné, aby zásada rodovej rovnosti tvorila dôležitú súčasť monitorovania uplatňovania existujúcich právnych predpisov EÚ;

AN.  keďže zber údajov, podľa možnosti rozčlenených podľa rodu, je mimoriadne dôležitý na hodnotenie pokroku, ktorý sa doposiaľ dosiahol pri uplatňovaní práva EÚ;

1.  víta rozhodnutie Komisie(11) urýchlene reagovať na porušovanie právnych predpisov a podporuje jej úsilie o neformálne riešenie problémov s vykonávaním; vyzýva Komisiu, aby zlepšila systém riešenia problémov v rámci projektu EU Pilot;

2.  vyjadruje znepokojenie nad nárastom celkového počtu postupov v prípade nesplnenia povinnosti v roku 2016, keď bol zaznamenaný najvyšší počet takýchto prípadov za posledných päť rokov;

3.  víta výročnú správu Komisie o monitorovaní uplatňovania práva EÚ v roku 2016 a konštatuje, že podľa tejto správy boli štyrmi oblasťami, v ktorých sa v roku 2016 začal najväčší počet konaní vo veci nesplnenia povinnosti transpozície voči členským štátom, oblasti životného prostredia, spravodlivosti a ochrany spotrebiteľov, daní a vnútorného trhu;

4.  pripomína, že právo predkladať petície Európskeho parlamentu je základným prvkom európskeho občianstva zakotveným v článkoch 20 a 227 ZFEÚ a v článku 44 Charty základných práv EÚ, ktorý je podľa nedávnych prieskumov pre občanov na druhom mieste v poradí dôležitosti; zdôrazňuje význam petícií ako prostriedku na to, aby sa občania a obyvatelia cítili zapojení do činností Únie, vyjadrili svoje obavy týkajúce sa prípadov nesprávneho uplatňovania alebo porušovania práva EÚ a možných medzier a zároveň upozornili na tieto nedostatky v nádeji na rýchle a účinné riešenie predložených problémov; súhlasí s názorom Komisie, že práca vynaložená na zabezpečenie účinného presadzovania existujúceho práva EÚ musí byť uznaná za rovnako dôležitú ako práca venovaná vytváraniu nových právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zlepšila svoje vybavovanie predložených petícií poskytovaním včasných a dôkladných odpovedí;

5.  upriamuje pozornosť na štúdiu, ktorej vypracovanie zadal Výbor pre petície Európskeho parlamentu tematickej sekcii C, s názvom Monitorovanie vykonávania práva EÚ: nástroje a výzvy, a víta jej konkrétne odporúčania, čo sa týka opatrení Európskeho parlamentu; poukazuje na nedávno zverejnenú štúdiu zadanú tematickej sekcii C s názvom Účinný prístup k spravodlivosti v nadväznosti na opakujúce sa tvrdenia, ktoré vyplynuli z vybavovania viacerých petícií; schvaľuje návrh Komisie podporiť odbornú justičnú prípravu v oblasti práva EÚ pre rôzne členské štáty s cieľom zabezpečiť jednotnosť rozsudkov, a teda rovnaké presadzovanie práv v celej Únii;

6.  víta skutočnosť, že správa Komisie za rok 2016 je v porovnaní s predchádzajúcimi správami transparentnejšia a obsahuje väčšie množstvo štatistických informácií; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že neposkytuje presné informácie o počte petícií, ktoré viedli k začatiu konania v rámci projektu EU Pilot alebo postupov v prípade nesplnenia povinnosti, a žiada Komisiu, aby tieto konkrétne informácie poskytla; s poľutovaním konštatuje, že ani Európsky parlament, ani predkladatelia petícií nie sú do týchto postupov zapojení; opakuje svoju výzvu Komisii, aby Európsky parlament informovala o všetkých otvorených postupoch v rámci projektu EU Pilot a začatých postupoch v prípade nesplnenia povinnosti s cieľom zvýšiť transparentnosť, skrátiť časový rámec na riešenie sporov prostredníctvom Výboru pre petície, budovať dôveru v projekt EÚ a v konečnom dôsledku zvýšiť legitimitu mechanizmu EU Pilot, najmä pokiaľ ide o postupy v prípade nesplnenia povinnosti; vyzýva Komisiu, aby systematicky oznamovala svoje rozhodnutia a rôzne kroky prijaté kolégiom komisárov a aby zverejňovala program a hlavné výsledky súhrnných stretnutí; berie na vedomie rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veciach C-39/05 P, C-52/05 a C-562/14 P z mája 2017, podľa ktorého by sa dokumenty v rámci postupu EU Pilot nemali zverejniť, ak existuje riziko, že takéto zverejnenie by ovplyvnilo povahu postupu v prípade nesplnenia povinnosti, zmenilo jeho priebeh alebo ohrozilo ciele tohto postupu; vyzýva Komisiu, aby potom, čo riziko pominie, t. j. po uzavretí postupov EU Pilot, zverejnila dokumenty, ktoré si vymenila s členskými štátmi; podporuje v tejto súvislosti návrh európskej ombudsmanky týkajúci sa včasnosti a transparentnosti prípadov pred začatím konania o nesplnení povinnosti v rámci postupu EU Pilot; zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetci zúčastnení aktéri boli informovaní a aby sa do postupov v rámci projektu EU Pilot vniesla väčšia transparentnosť; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou angažovanosťou zo strany Komisie pri reagovaní na obavy, ktoré v rámci postupov EU Pilot vyslovili poslanci EP, a vyzýva Komisiu, aby informovala Výbor pre petície o všetkých významných nových krokoch vo vyšetrovaní a o prebiehajúcom dialógu s členskými štátmi v prípade otvorených petícií; pripomína svoju výzvu Komisii, aby do svojej výročnej správy zahrnula aj mieru vykonávania nariadení a smerníc EÚ;

7.  domnieva sa, že vysoký počet postupov v prípade nesplnenia povinnosti svedčí o tom, že včasné a správne uplatňovanie právnych predpisov EÚ v členských štátoch zostáva naďalej závažným problémom a prioritou, a to so zreteľom na nový, strategickejší a účinnejší prístup k presadzovaniu, ktorý Komisia prijala na rok 2016; domnieva sa, že niektoré z týchto porušení by mohli byť dôsledkom nedostatku zdrojov vyčlenených na verejnú správu v niektorých členských štátoch;

8.  zdôrazňuje skutočnosť, že počet nových sťažností dosiahol najvyššiu úroveň od roku 2011, čo predstavuje nárast o 67,5 % za posledný rok, s rekordným počtom 3 783 nových sťažností a znížením miery vyriešených prípadov, pričom navyše 1 657 prípadov porušenia zostalo na konci roka 2016 otvorených, zatiaľ čo v tom istom roku sa otvorilo 986 prípadov, z toho 847 sa týka oneskorenej transpozície; so znepokojením konštatuje, že 95 prípadov porušenia právnych predpisov je stále otvorených po rozhodnutí súdu, pretože Komisia sa domnievala, že príslušné členské štáty ešte nevyhoveli rozsudkom podľa článku 258 ZFEÚ, a že celkovo sú najviac postihnutými oblasťami „zamestnanosť“ a „spravodlivosť a spotrebitelia“, po ktorých nasleduje vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, dane a clá a životné prostredie;

9.  víta pokles počtu nových prípadov v rámci mechanizmu EU Pilot otvorených v roku 2016 (790 oproti 881 prípadom v roku 2014), ako aj skutočnosť, že tento počet dosiahol najnižšiu úroveň od roku 2011, hoci Komisia nezačína žiadne postupy EU Pilot v prípade oneskorenej transpozície smerníc; konštatuje však, že miera vyriešených prípadov v porovnaní s rokom 2015 mierne poklesla (zo 75 % na 72 %); vyzýva Komisiu, aby objasnila spôsob stanovovania priorít, pokiaľ ide o jej politiku presadzovania práva, na základe ktorého uvádza, že svoje opatrenia na presadzovanie práva zameria na tie oblasti, kde môže dosiahnuť skutočnú zmenu, a aby vysvetlila svoje politické priority pri riešení prípadov, ktoré odhaľujú systémové nedostatky v právnom systéme členských štátov;

10.  konštatuje, že odhodlanie Komisie postupovať strategickejšie pri presadzovaní práva EÚ nedávno viedlo k uzavretiu prípadov porušenia z politických dôvodov; vyzýva preto Komisiu, aby v budúcich monitorovacích správach vysvetlila dôvody takýchto rozhodnutí;

11.  zdôrazňuje, že väčšina prípadov v rámci projektu EU Pilot, ktoré viedli k formálnym postupom v prípade nesplnenia povinnosti, sa týkala najmä oblastí politiky súvisiacich so životným prostredím, s vnútorným trhom, priemyslom, podnikaním a MSP, energetikou a daňami a clami; konštatuje tiež, že najvyšší počet prípadov v rámci projektu EU Pilot, ktoré viedli k začatiu postupov v prípade nesplnenia povinnosti, sa týkal Maďarska, Nemecka, Španielska a Poľska;

12.  uznáva, že primárnu zodpovednosť za správne vykonávanie a uplatňovanie práva EÚ majú členské štáty, ale zdôrazňuje, že to nezbavuje inštitúcie EÚ ich povinnosti rešpektovať primárne právo EÚ pri tvorbe sekundárnych právnych predpisov EÚ, tým skôr, keď ide o oblasť právneho štátu a základných práv so zreteľom na Chartu základných práv EÚ;

13.  poukazuje na to, že riadne vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov EÚ je nevyhnutné na realizáciu politiky EÚ, pokiaľ ide o zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi, ako je zakotvená v zmluvách, a na stimulovanie a podporu vzájomnej dôvery medzi verejnými inštitúciami na úrovni EÚ i na vnútroštátnej úrovni, ako aj medzi inštitúciami a občanmi, pričom zároveň pripomína, že dôvera aj právna istota slúžia ako základ pre dobrú spoluprácu a účinné uplatňovanie právnych predpisov EÚ;

14.  je znepokojený tým, že v niektorých členských štátoch pretrvávajú závažné nedostatky pri vykonávaní a presadzovaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, najmä v oblasti odpadového hospodárstva, infraštruktúry na čistenie odpadových vôd a dodržiavania limitných hodnôt kvality ovzdušia;

15.  zdôrazňuje dôležitú úlohu sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti, európskych občanov a ostatných zainteresovaných strán pri monitorovaní a oznamovaní nedostatkov pri transpozícii a uplatňovaní práva EÚ členskými štátmi; víta preto väčšiu angažovanosť zo strany občanov, pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov EÚ, vrátane kľúčovej úlohy oznamovateľov v súkromnom a verejnom sektore; zdôrazňuje, že občania EÚ majú právo, a teda musia byť ako prví informovaní zrozumiteľným, účinne dostupným, transparentným spôsobom a včas o tom, či a aké vnútroštátne právne predpisy boli prijaté transpozíciou práva EÚ a ktoré vnútroštátne orgány sú zodpovedné za ich riadne vykonávanie;

16.  berie na vedomie význam, ktorý Komisia pripisuje včasnej a správnej transpozícii právnych predpisov EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov, a existenciu jednoznačných vnútorných rámcových ustanovení, podľa ktorých sa od členských štátov vyžaduje, aby uprednostnili tento cieľ, aby sa zabránilo porušovaniu právnych predpisov EÚ a zároveň zabezpečilo, aby jednotlivci a podniky mohli ťažiť z ich účinného a efektívneho vykonávania;

17.  poukazuje však na to, že nereálne lehoty na vykonanie právnych predpisov môžu viesť k tomu, že členské štáty ich nebudú môcť dodržiavať, čo znamená implicitné prijatie oneskorenej realizácie; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa dohodli na realistickejšom časovom pláne vykonávania nariadení a smerníc, berúc do úvahy čas na nevyhnutné kontroly a konzultácie; domnieva sa, že Komisia by mala predkladať správy, súhrny a revízie právnych predpisov v lehotách dohodnutých spoluzákonodarcami a v súlade s uplatniteľnými právnymi ustanoveniami;

18.  poukazuje na to, že v roku 2016 sa malo transponovať 70 smerníc, pričom v roku 2015 ich bolo 56; vyjadruje obavy z prudkého nárastu počtu nových prípadov nesplnenia povinnosti z dôvodu oneskorenej transpozície z 543 na 847; vyjadruje poľutovanie nad tým, že na konci roka 2016 bolo stále otvorených 868 prípadov nesplnenia povinnosti v súvislosti s neskorou transpozíciou, čo je 67,5 % nárast v porovnaní s 518 prípadmi otvorenými na konci roku 2015;

19.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že tak ako v roku 2015 sa členským štátom nepodarilo splniť všetky svoje záväzky poskytnúť vysvetľujúce dokumenty spolu s opatreniami, ktoré boli prijaté na transpozíciu smerníc do svojich vnútroštátnych právnych predpisov; domnieva sa, že vzhľadom na rozdiely v kvalite mnohých predložených informatívnych dokumentov, Komisia by mala členským štátom poskytnúť väčšiu pomoc pri ich príprave a vypracúvaní tabuliek zhody;

20.  zdôrazňuje skutočnosť, že nezabezpečenie včasnej a správnej transpozície existujúcich právnych predpisov EÚ, ktoré sa týkajú zásady rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach vzdelávania, zamestnanosti a povolania, rovnakej odmeny za rovnakú prácu a rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, ako aj existujúcich ustanovení zameraných na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a na odstránenie všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách, v konečnom dôsledku pripravuje občanov a podniky o výhody, na ktoré majú nárok podľa právnych predpisov EÚ;

21.  zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ bola vytvorená ako únia založená na zásade právneho štátu a rešpektovania ľudských práv (článok 2 Zmluvy o EÚ); konštatuje, že pri vykonávaní právnych predpisov EÚ musia členské štáty v plnom rozsahu dodržiavať základné práva zakotvené v zmluvách a v Charte základných práv Európskej únie; opakuje, že dôkladné monitorovanie konania a opomenutí členských štátov a inštitúcií EÚ má mimoriadny význam;

22.  opakuje svoje znepokojenie nad množstvom petícií doručených Európskemu parlamentu a sťažností doručených Komisii týkajúcich sa problémov, ktoré Komisia už údajne vyriešila;

23.  zdôrazňuje význam ochrany integrity právneho poriadku EÚ, ktorý zahŕňa primárne a sekundárne právne predpisy a tzv. soft law; z toho dôvodu požaduje včasné prijatie legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív, aby sa Európsky pilier sociálnych práv stal pre občanov realitou; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila čo najväčšiu transparentnosť a súdržnosť vo svojom úsilí o vytvorenie nového rámca zameraného na riadne vykonávanie právnych predpisov EÚ, ako napríklad preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie takéhoto rámca, ktorý bude špecificky zameraný na spravodlivý a vyvážený rozvoj, zamestnanosť, sociálne záležitosti a záležitosti týkajúce sa začlenenia vo vzťahu k európskemu pilieru sociálnych práv;

24.  opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii v nadväznosti na svoje uznesenie z 25. októbra 2016, aby predložila návrh na uzatvorenie paktu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach (ďalej len „pakt“), čím sa jeho príslušné ročné tematické správy účinne spájajú s výsledkom existujúcich mechanizmov monitorovania a nástrojov pravidelného posudzovania, ktoré budú predložené včas; pripomína, že Komisia ako strážkyňa zmlúv má s plným zreteľom na zásady dobrej a účinnej správy stanovené v článkoch 298 ZFEÚ a článkoch 41 a 47 Charty základných práv EÚ povinnosť monitorovať a posudzovať správne vykonávanie práva EÚ a dodržiavanie zásad a cieľov zakotvených v zmluvách členskými štátmi a všetkými inštitúciami a orgánmi EÚ a splniť svoj záväzok aktívne pomáhať členským štátom pri transpozícii a vykonávaní určitých smerníc a nariadení; preto odporúča, aby bola táto úloha zohľadnená v rámci politického cyklu demokracie, právneho štátu a základných práv od roku 2018, aby boli včas predložené príslušné ročné tematické správy spolu s výsledkami existujúcich mechanizmov monitorovania a nástrojov pravidelného posudzovania;

25.  pripomína, že Európsky parlament Komisiu niekoľkokrát vyzval, aby aktívnejšie sledovala, riadila a podporovala vykonávanie právnych predpisov a politík v oblasti životného prostredia;

26.  víta záväzok Komisie aktívne pomáhať členským štátom pri transpozícii a vykonávaní európskych právnych predpisov prostredníctvom vypracovania plánov vykonávania k určitým smerniciam a nariadeniam;

27.  domnieva sa, že vzhľadom na to, že je spoluzodpovedný za zabezpečenie vykonávania a presadzovania práva EÚ v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou, a na jeho príslušnú funkciu politickej kontroly nad Komisiou udelenú článkom 14 Zmluvy o EÚ, by mal byť Európsky parlament automaticky informovaný o každom otvorenom postupe EU Pilot a začatom konaní vo veci nesplnenia povinnosti a mal by mu byť takisto udelený primeraný prístup k dokumentom, ktoré sa týkajú týchto dvoch typov postupov, najmä ak vyplývajú z petícií, pričom by mal dodržiavať potrebné ustanovenia o dôvernosti pre úspešné vybavenie prípadov;

28.  navrhuje, aby sa zástupcovia členských štátov mohli vo väčšej miere zúčastňovať na diskusiách o petíciách vo Výbore pre petície;

29.  berie na vedomie neuspokojivú úroveň uplatňovania práva EÚ medzi členskými štátmi, ako to ilustruje vysoký počet sťažností zaslaných Komisii a významný tok petícií adresovaných Európskemu parlamentu; víta zámer Komisie vyjadrený v jej oznámení z decembra 2016 zvýšiť jej využívanie preventívnych nástrojov, ako sú združené stretnutia, vykonávacie usmernenia, expertné skupiny a špecializované siete (vrátane siete SOLVIT) a podporiť budovanie kapacít v členských štátoch v záujme presadzovania práva EÚ; vzýva Komisiu, aby využívala ustanovenia článku 197 ZFEÚ na vykonávanie tejto obnovenej politiky presadzovania práva v plnej spolupráci s členskými štátmi a európskymi inštitúciami; vyzýva Komisiu, aby zlepšila jej riešenie predložených petícií poskytovaním včasných a dôkladných odpovedí;

30.  poznamenáva, že hoci 95 prípadov nesplnenia povinnosti je ešte stále otvorených a napriek tomu, že Súdny dvor Európskej únie vydal rozsudok o nedodržaní požiadaviek zo strany členských štátov, len tri z týchto prípadov Komisia postúpila Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 260 ZFEÚ; považuje za mimoriadne dôležité zabezpečiť úplné a včasné vykonávanie rozhodnutí súdu a v prípade potreby úplné využívanie ustanovení článku 279 ZFEÚ s cieľom zabrániť všetkým ohrozeniam práva EÚ a autority Súdneho dvora EÚ; vyzýva Komisiu, aby riešila túto situáciu a pravidelne podávala Európskemu parlamentu správy o pokroku dosiahnutom v tomto ohľade;

31.  zdôrazňuje skutočnosť, že všetky inštitúcie EÚ sú viazané zmluvami EÚ a Chartou základných práv EÚ(12);

32.  odporúča, aby do každej medziparlamentnej diskusie o demokracii, právnom štáte a základných právach bola zapojená občianska spoločnosť a účasť občanov, napríklad prostredníctvom petícií postúpených Európskemu parlamentu a európskej iniciatívy občanov;

33.  zdôrazňuje, že memorandá o porozumení uzatvárané medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi sa nepovažujú za akty EÚ podľa článku 288 ZFEÚ;

34.  zdôrazňuje zásadný význam efektívnosti, transparentnosti a zodpovednosti pri príprave a uplatňovaní právnych predpisov EÚ zo strany inštitúcií EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje najmä zásadu demokratickej zodpovednosti a úlohe, ktorú Európsky parlament zohráva pri jej uplatňovaní, ako aj právo občanov EÚ na spravodlivosť a dobrú správu vecí verejných, ako sa stanovuje v článkoch 41 a 47 Charty základných práv EÚ; poukazuje na to, že tieto práva a zásady vyžadujú, aby sa občanom poskytoval primeraný a ľahký prístup k návrhom právnych aktov, ktoré sa ich týkajú; pripomína, že práve tieto práva a zásady by mali byť mimoriadne dôležité aj pre členské štáty pri predkladaní návrhov aktov zameraných na vykonávanie práva EÚ;

35.  vyzýva Komisiu, aby v rámci možností a podľa potreby posilnila finančné zdroje EÚ, ako je Európsky sociálny fond, určený na „posilnenie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy“, s cieľom podporovať sociálny a hospodársky rozvoj a zlepšiť účinnosť prínosných právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby naplno využívala článok 197 ZFEÚ s cieľom pomôcť zlepšiť schopnosť členských štátov vykonávať a presadzovať právne predpisy EÚ;

36.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila nástroje určené na to, aby pomohli členským štátom uznať problémy s transpozíciou, riešiť ich v začiatočnom štádiu konania o nesplnenia povinnosti a nájsť spoločné riešenia;

37.  pripomína, že právne predpisy, ktoré vedú k najvážnejším konaniam vo veci nesplnenia povinnosti, sú výsledkom smerníc; pripomína, že nariadenia sa priamo a povinne uplatňujú vo všetkých členských štátoch; vyzýva preto Komisiu, aby pokiaľ možno využívala nariadenia vždy, keď zvažuje vydanie legislatívnych návrhov; domnieva sa, že takýto prístup by mohol znížiť riziko nadmernej regulácie;

38.  pripomína, že prejudiciálne rozhodnutia pomáhajú objasniť spôsob, akým sa má uplatňovať právo EÚ; domnieva sa, že využívaním tohto postupu by sa dosiahol jednotný výklad a vykonávanie právnych predpisov EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby účinnejšie sledovala plnenie povinnosti vnútroštátnych súdov obracať sa na Súdny dvor EÚ o vydanie predbežného nálezu, ako sa uvádza v článku 267 ZFEÚ; nabáda preto vnútroštátne súdy, aby sa v prípade pochybností obracali s otázkami na Súdny dvor Európskej únie, a tým predchádzali konaniam vo veci nesplnenia povinnosti;

39.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť svojej kontrole vykonávania smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu(13), a začala potrebné konania o nesplnení povinnosti, pričom bude venovať osobitnú obozretnosť nesprávnemu alebo chybnému uplatňovaniu;

40.  víta pokračujúce úsilie Komisie o presadzovanie environmentálnych predpisov EÚ s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky členské štáty a hospodárske subjekty a o riešenie nedostatkov pri vykonávaní a presadzovaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, a to aj prostredníctvom konaní vo veci nesplnenia povinnosti, ak je to potrebné; zdôrazňuje však známe obmedzenia účinnosti environmentálnych predpisov EÚ, a najmä smernice o environmentálnej zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby vzala na vedomie uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2017(14) o vykonávaní smernice o environmentálnej zodpovednosti; poukazuje na to, že v určitých členských štátoch je právo na zdravé životné prostredie ohrozené veľkými nedostatkami pri vykonávaní a presadzovaní environmentálnych právnych predpisov EÚ, najmä pokiaľ ide o predchádzanie znečisťovaniu ovzdušia a vody, nakladanie s odpadom a infraštruktúry na úpravu odpadových vôd; zdôrazňuje, že plné vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia by mohlo ekonomike EÚ ušetriť 50 miliárd EUR ročne predovšetkým v podobe nákladov na zdravotníctvo a priamych nákladov v oblasti životného prostredia;

41.  zdôrazňuje, že acquis EÚ zahŕňa aj medzinárodné dohody, ktoré EÚ uzavrela; s vážnym znepokojením konštatuje, že environmentálne predpisy EÚ možno nie sú v súlade s Aarhuským dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“)(15), pretože organizáciám na ochranu životného prostredia a verejnosti nepriznávajú dostatočný prístup k spravodlivosti; preto žiada Komisiu, aby venovala pozornosť zisteniam a odporúčaniam Výboru pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru(16) a pozícii Rady zo 17. júla 2017(17) a aby preskúmala spôsoby a prostriedky na dosiahnutie súladu s Aarhuským dohovorom spôsobom, ktorý je v súlade so základnými zásadami právneho poriadku Únie a s jej systémom súdneho preskúmania;

42.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť vykonávaniu opatrení prijatých v oblasti azylu a migrácie s cieľom zabezpečiť ich súlad so zásadami zakotvenými v Charte základných práv EÚ, aby spolupracovala s členskými štátmi na prekonávaní prekážok, s ktorými sa pri tomto vykonávaní stretávajú, a aby v relevantných prípadoch začala nevyhnutné konanie o nesplnení povinnosti; so znepokojením konštatuje, že niektoré členské štáty nedodržiavajú svoje povinnosti týkajúce sa azylu a migrácie, najmä pokiaľ ide o premiestnenie žiadateľov o azyl; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť nedostatočnú solidaritu medzi niektorými členskými štátmi v súvislosti s azylom a migráciou, aby všetky členské štáty splnili svoje povinnosti; vyzýva členské štáty, aby riešili problém nárastu obchodovania s ľuďmi na účel pracovného vykorisťovania a sexuálneho vykorisťovania;

43.  vyzýva Komisiu, aby efektívne reagovala na rozvoj migračnej a bezpečnostnej situácie a účinne presadzovala európsku migračnú agendu, ako aj súvisiace implementačné balíky predpisov; žiada členské štáty, aby náležite uplatňovali smernicu o návrate (2008/115/ES)(18) a pravidelne podávali správy o vykonávaní Európskeho programu v oblasti migrácie;

44.  vyzýva Komisiu, aby preverila zlučiteľnosť zmlúv bez uvedenia pracovného času s pracovnoprávnymi predpismi EÚ vrátane smernice o pracovníkoch na kratší pracovný čas, pretože v roku 2016 bolo prijatých mnoho petícií, ktoré sa týkajú neistých pracovných miest;

45.  víta skutočnosť, že sa v správe uznáva úloha Európskeho parlamentu, a upriamuje pozornosť Komisiu na nedostatky v uplatňovaní práva EÚ v členských štátoch prostredníctvom parlamentných otázok a petícií; poukazuje na to, že väčšia kontrola vlád, ktoré sa zapájajú do zákonodarného procesu, príslušnými národnými parlamentmi prispeje k účinnejšiemu uplatňovaniu práva EÚ, ako sa uvádza v zmluvách;

46.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že vzhľadom na rozporuplné preklady mnohých smerníc do úradných jazykov EÚ je pravdepodobné, že rôzne jazykové verzie povedú k rozdielnym výkladom príslušných textov a k rozdielom v ich transpozícii v členských štátoch; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že takéto rozdiely v transpozícii a právnom výklade smerníc nemožno odhaľovať systematicky, ale len vtedy, keď je to vysvetlené v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ;

47.  pripomína, že národné parlamenty zohrávajú dôležitú úlohu pri kontrole návrhov právnych aktov EÚ, ktorá predchádza legislatívnemu procesu, ako aj pri následnej kontrole správneho vykonávania právnych predpisov EÚ členskými štátmi; vyzýva národné parlamenty, aby túto úlohu vykonávali proaktívne;

48.  domnieva sa, že v súlade s úsilím Komisie o tvorbu lepších a účinnejších právnych predpisov EÚ by sa vždy malo zohľadňovať uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality;

49.  opakuje svoju výzvu, aby sa v rámci príslušných generálnych riaditeľstiev (GR IPOL, GR EXPO a GR EPRS) vytvoril autonómny systém na ex post hodnotenie vplyvu hlavných právnych predpisov EÚ prijatých Európskym parlamentom v rámci spolurozhodovacieho postupu a v súlade s riadnym legislatívnym postupom;

50.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť svojej kontrole vykonávania právnych predpisov, ktorými sa stanovujú pravidlá proti praktikám korupcie, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu, a prijala potrebné opatrenia na riešenie týchto javov;

51.  pripomína členským štátom a inštitúciám EÚ, že zabezpečenie včasného a riadneho uplatňovania právnych predpisov v členských štátoch zostáva pre EÚ prioritou; zdôrazňuje, že v záujme lepšieho monitorovania uplatňovania práva Únie je dôležité dodržiavať zásady prenesenia právomocí, subsidiarity a proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o EÚ, ako aj zásadu rovnosti pred zákonom; pripomína, že je dôležité zvýšiť informovanosť o ustanoveniach existujúcich smerníc, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektmi zásady rovnosti medzi ženami a mužmi, a zabezpečiť ich vykonávanie v praxi;

52.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby si vždy plnili povinnosť rešpektovať primárne právo EÚ pri tvorbe pravidiel sekundárneho práva EÚ a tzv. soft law, pri rozvoji politík a pri podpisovaní dohôd alebo zmlúv s inštitúciami mimo EÚ a aby pomáhali všetkými dostupnými prostriedkami členským štátom v ich úsilí o transponovanie právnych predpisov EÚ a rešpektovanie hodnôt a zásad EÚ, najmä so zreteľom na nedávny vývoj v členských štátoch;

53.  súhlasí s názorom Komisie, že pri identifikácii širších problémov s presadzovaním a uplatňovaním práva EÚ, ktoré sa dotýkajú záujmov občanov a podnikov zohrávajú zásadnú úlohu individuálni sťažovatelia;

54.  zdôrazňuje, že vzhľadom na absenciu jednotného a komplexného súboru kodifikovaných pravidiel riadnej správy v celej Únii je pre občanov a podniky náročné ľahko a plne pochopiť svoje práva podľa práva Únie, zdôrazňuje preto, že kodifikovanie pravidiel dobrej správy vecí verejných vo forme nariadenia, ktorým by sa stanovili rôzne aspekty správneho konania vrátane oznámení, záväzných lehôt, práva na vypočutie a práva každej osoby na prístup k jej spisu predstavuje posilnenie práv občanov a transparentnosti; domnieva sa, že toto nariadenie by prinieslo väčšiu dostupnosť, zrozumiteľnosť a koherentnosť výkladu existujúcich pravidiel, čo by bolo v prospech občanov a podnikov i administratívy a jej zamestnancov;

55.  pripomína, že Európsky parlament vo svojich uzneseniach z 15. januára 2013 a 9. júna 2016 vyzval na prijatie nariadenia o otvorenej, efektívnej a nezávislej administratíve EÚ podľa článku 298 ZFEÚ, a konštatuje, že sa táto požiadavka nebola nasledovaná žiadnym návrhom zo strany Komisie; opäť teda vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh týkajúci sa európskeho správneho práva procesného, pričom zohľadní opatrenia, ktoré v tejto oblasti doposiaľ prijal Európsky parlament;

56.  zdôrazňuje, že nedostatočné začlenenie environmentálnych otázok do iných politík je jednou z hlavných príčin neuspokojivého vykonávania právnych predpisov a politiky v oblasti životného prostredia;

57.  zdôrazňuje, že treba zachovať vysokú mieru ochrany životného prostredia, ako aj zdravia a bezpečnosti potravín;

58.  zdôrazňuje, že účinné presadzovanie pravidiel EÚ v oblasti zdravia, bezpečnosti potravín a životného prostredia je pre európskych občanov dôležité, pretože to ovplyvňuje ich každodenný život a slúži všeobecnému záujmu;

59.  vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala prípady nesplnenia povinnosti súvisiace so životným prostredím, ktoré majú cezhraničný rozmer, najmä v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa čistoty ovzdušia, vrátane správnej transpozície a uplatňovania práva Únie budúcimi členskými štátmi; okrem toho vyzýva Komisiu, aby sťažovateľov informovala vhodným, transparentným a včasným spôsobom o argumentoch, ktoré predložili príslušné štáty v reakcii na sťažnosť;

60.  konštatuje, že počet konaní o nesplnení povinnosti týkajúcich sa životného prostredia v roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 klesol, je však znepokojený tým, že sa zvýšil počet postupov v oblasti zdravia a bezpečnosti potravín, a vyzýva Komisiu, aby tejto otázke venovala osobitnú pozornosť;

61.  zdôrazňuje skutočnosť, že rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou EÚ, ktorú treba uplatňovať vo všetkých politikách;

62.  zdôrazňuje, že zásada právneho štátu zohráva základnú úlohu, pokiaľ ide o legitimitu akejkoľvek formy demokratickej správy vecí verejných; zdôrazňuje, že ide o základný kameň právneho poriadku Únie a ako taký je v súlade s koncepciou Únie založenej na právnom štáte;

63.  pripomína, že zásada rovnosti, pokiaľ ide o rovnakú odmenu za rovnakú prácu, je zakotvená v európskych zmluvách od roku 1957 (pozri článok 157 ZFEÚ), a zdôrazňuje skutočnosť, že článok 153 ZFEÚ umožňuje EÚ konať v širšej oblasti rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania, čo sa týka zamestnanosti a povolania;

64.  s uznaním konštatuje, že široký výklad pojmu rovnaká odmena za rovnakú prácu, ako to sformuloval Súdny dvor EÚ vo svojich rozsudkoch a vo svojej rozsiahlej judikatúre k tomuto článku, určite rozšíril možnosti boja proti priamej aj nepriamej rodovej diskriminácii v oblasti odmeňovania a zmenšovania rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, pričom však zdôrazňuje, že treba vynaložiť ďalšie úsilie na odstránenie pretrvávajúcich rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v EÚ;

65.  vyjadruje hlboký zármutok nad tým, že zavedenie právnych zásad zakazujúcich nerovnosť v odmeňovaní mužov a žien samo osebe nepostačuje na odstránenie pretrvávajúcich rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; zdôrazňuje, že prepracovaná smernica 2006/54/ES vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, že všetky ustanovenia kolektívnych zmlúv, mzdových taríf, mzdových dohôd a individuálnych pracovných zmlúv, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého odmeňovania, budú alebo môžu byť vyhlásené za neplatné alebo môžu byť zmenené;

66.  zdôrazňuje, že členské štáty a Komisia by mali venovať pozornosť vykonávaniu práva EÚ, najmä ustanovení týkajúcich sa rovnosti, pokiaľ ide o platby; opäť zdôrazňuje význam presadzovania zásady rovnosti medzi ženami a mužmi vo viacerých smerniciach EÚ a domnieva sa, že alternatívne nástroje sú cennými nástrojmi na správne vykonávanie právnych predpisov EÚ; pripomína, že je dôležité zvýšiť informovanosť o ustanoveniach existujúcich smerníc, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektmi zásady rovnosti medzi ženami a mužmi, a zabezpečiť ich vykonávanie v praxi; zdôrazňuje, že kolektívnym vyjednávaním sa môže umožniť ďalšie uplatňovanie právnych predpisov EÚ o rovnakej odmene žien a mužov za rovnakú prácu, rodičovskej dovolenke, pracovných podmienkach a pracovnom čase vrátane jedného spoločného dňa odpočinku v pracovnom týždni s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom žien a mužov a zlepšiť ich postavenie na trhu práce;

67.  pripomína svoje uznesenie z 15. januára 2013, v ktorom požaduje prijatie nariadenia EÚ o európskom správnom práve procesnom podľa článku 298 ZFEÚ; so sklamaním konštatuje, že Komisia nesplnila žiadosť Európskeho parlamentu o predloženie návrhu legislatívneho aktu o správnom práve procesnom;

68.  uznáva, že je dôležité zhromažďovať údaje, podľa možnosti rozčlenené podľa pohlavia, aby sa zhodnotil pokrok dosiahnutý pri presadzovaní práv žien;

69.  vyjadruje nedostatky v prístupe Komisie k dobrým životným podmienkam zvierat, ktorý ignoruje vážny nesúlad nahlásený veľkým počtom občanov, ktorí využili právo na predloženie petície; opätovne zdôrazňuje svoju výzvu zahájiť novú stratégiu na úrovni EÚ na preklenutie všetkých existujúcich rozdielov a zabezpečenie úplnej a účinnej ochrany dobrých životných podmienok zvierat prostredníctvom jasného a komplexného legislatívneho rámca, ktorý v plnej miere spĺňa požiadavky článku 13 ZFEÚ;

70.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala petície, ktoré sa týkajú rozdielov v kvalite potravinových výrobkov rovnakej značky v rôznych členských štátoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby ukončila nespravodlivé praktiky a zabezpečila rovnaké zaobchádzanie so všetkými spotrebiteľmi;

71.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0385. (2) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47. (3) Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25. (4) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1. (5) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 246. (6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0409. (7) Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 126. (8) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 17. (9) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14. (10) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 15. (11) Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2017, s. 10. (12) Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20. septembra 2016 v spojených veciach C-8/15 P až C-10/15 P, Ledra Advertising Ltd (C-8/15 P), Andreas Eleftheriou (C-9/15 P), Eleni Eleftheriou (C-9/15 P), Lilia Papachristofi (C-9/15 P), Christos Theophilou (C-10/15 P), Eleni Theophilou (C-10/15 P) / Európska komisia, Európska centrálna banka (ECLI:EU:C:2016:701). (13) Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016, s. 1. (14) Prijaté texty, P8_TA(2017)0414. (15) Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 4. (16) ACCC/C/2008/32 (EÚ), časť II, prijaté 17. marca 2017. (17) Ú. v. EÚ L 186, 19.7.2017, s. 15. (18) Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98.