Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2037(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0203/2018

Predkladané texty :

A8-0203/2018

Rozpravy :

PV 02/07/2018 - 21
CRE 02/07/2018 - 21

Hlasovanie :

PV 03/07/2018 - 11.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0273

Prijaté texty
PDF 148kWORD 54k
Utorok, 3. júla 2018 - Štrasburg
Úloha miest v inštitucionálnom rámci Únie
P8_TA(2018)0273A8-0203/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2018 o úlohe miest v inštitucionálnom rámci Únie (2017/2037(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä jej článok 5 ods. 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o vplyve Lisabonskej zmluvy na zvyšovanie inštitucionálnej rovnováhy Európskej únie(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2015 s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie(2), najmä na jej článok 41,

–  so zreteľom na Amsterdamský pakt stanovujúci mestskú agendu pre EÚ, ktorý ministri EÚ zodpovední za mestské záležitosti schválili 30. mája 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o mestskom rozmere politík EÚ(3),

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júla 2014 s názvom Mestský rozmer politík EÚ – kľúčové prvky mestskej agendy EÚ (COM(2014)0490),

–  so zreteľom na vyhlásenie k mestskej agende EÚ, dohodnuté na úrovni ministrov zodpovedných za územnú súdržnosť a mestské záležitosti 10. júna 2015,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie(6),

–  so zreteľom na závery Rady z 24. júna 2016 týkajúce sa mestskej agendy pre EÚ,

–  so zreteľom na Chartu z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest schválenú na neformálnom stretnutí ministrov o rozvoji miest a územnej súdržnosti konanom 24. – 25. mája 2007 v Lipsku,

–  so zreteľom na novú mestskú agendu prijatú na konferencii OSN o bývaní a udržateľnom rozvoji miest (Habitat III), ktorá sa konala 20. októbra 2016 v meste Quito v Ekvádore,

–  so zreteľom na správu Komisie o stave európskych miest z roku 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2017 o Správe o občianstve EÚ za rok 2017: Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny(7),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0203/2018),

A.  keďže Maastrichtskou zmluvou bol zriadený Európsky výbor regiónov, čím sa mestám prostredníctvom ich zastúpenia vo výbore umožnilo podieľať sa na jeho poradnej úlohe v rozhodovacom procese EÚ;

B.  keďže Výbor regiónov túto úlohu plní tým, že vykonáva celý rad činností zameraných na podporu dialógu a aktívnej účasti na rozhodovacom procese EÚ;

C.  keďže Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality dáva Európskemu výboru regiónov právomoc podať žalobu na Súdny dvor Európskej únie v súvislosti s legislatívnymi aktmi, ak v prípade aktov, na prijatie ktorých zmluva stanovuje povinnú konzultáciu s výborom, nie je dodržaná zásada subsidiarity alebo zásada proporcionality; keďže mestá majú vďaka tomu nástroj, ktorý môžu využiť na ochranu svojich záujmov v Európskej únii;

D.  keďže by sa malo jasne rozlišovať medzi zástupcami miest stanovenými v zmluvách, ako sú členovia Výboru regiónov, a združeniami zastupujúcimi záujmy miest;

E.  keďže väčšina obyvateľstva EÚ (viac ako 70 %) žije v mestských oblastiach;

F.  keďže proces deteritorializácie moci, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou globalizácie, nezmenšuje potrebu existencie sietí európskych miest, v ktorých sa vytvárajú a presadzujú záujmy občanov EÚ;

G.  keďže väčšina politík a právnych predpisov EÚ sa vykonáva na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj na úrovni miest a v súčasnosti sa dotýka takmer všetkých politických, ekonomických a spoločenských oblastí;

H.  keďže inštitucionálna štruktúra EÚ je založená na zásade viacúrovňového riadenia a subsidiarity;

I.  keďže Charta viacúrovňového riadenia v Európe, ktorú prijal Výbor regiónov, poukazuje na úzku súvislosť medzi lojálnou partnerskou spoluprácou medzi Európskou úniou, členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi a na rovnocennú legitímnosť a zodpovednosť každej úrovne v rámci ich príslušných právomocí;

J.  keďže Výbor regiónov vytvoril sieť na monitorovanie subsidiarity s cieľom uľahčiť výmenu informácií medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v Európskej únii a inštitúciami EÚ o dokumentoch a legislatívnych návrhoch Komisie, ktoré majú priamy vplyv na regionálne a miestne orgány;

K.  keďže v uvedenom uznesení z 12. decembra 2017 Európsky parlament vyzval Komisiu, aby s cieľom posilniť občianstvo Únie a uplatňovanie tohto občianstva podnecovala miestne orgány k tomu, aby vymenovali poradcov zodpovedných za európske záležitosti, pretože tu ide o úroveň, ktorá je najbližšie k občanom;

L.  keďže Charta z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest používa pojem „európske mestá“;

M.  keďže Dohovor primátorov a starostov prispel k rozvoju integrovaných stratégií na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, zlepšeniu energetickej účinnosti a širšiemu využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov; keďže takéto iniciatívy svedčia o tom, ako môže spolupráca medzi mestami a výmena najlepších postupov prispieť k dosahovaniu cieľov politiky EÚ;

N.  keďže podľa Lipskej charty sa európske mestá považujú za „cenný a nenahraditeľný hospodársky, sociálny a kultúrny prínos“ a mali by prevziať zodpovednosť za územnú súdržnosť, pričom jedným z hlavných záverov správy Komisie o mestách z roku 2016 je, že mestá majú rozhodujúcu úlohu pri plnení kľúčových hospodárskych, sociálnych a environmentálnych cieľov EÚ; keďže mestám by sa preto mala v politike súdržnosti priznať kľúčová úloha;

O.  keďže v Lipskej charte sa uznáva povinnosť zodpovedných ministrov členských štátov podporovať vyváženú územnú organizáciu založenú na európskej polycentrickej mestskej štruktúre a uvádza sa v nej, že mestá by mali byť hlavnými centrami rozvoja mestských regiónov a prevziať zodpovednosť za územnú súdržnosť;

P.  keďže mestská agenda EÚ (Amsterdamský pakt) potvrdzuje v plnej miere rešpektovanie zásady subsidiarity a právomocí podľa zmlúv EÚ a zároveň vytvára platformu spolupráce medzi členskými štátmi, regiónmi, mestami, Komisiou, Európskym parlamentom, poradnými orgánmi Únie a inými zainteresovanými stranami v rámci partnerstiev s cieľom priniesť neformálny príspevok k navrhovaniu a revízii budúcich aj existujúcich právnych predpisov EÚ;

Q.  keďže rozsah mestskej agendy zahŕňa najmä pilier týkajúci sa lepšej právnej regulácie, ktorého cieľom je zameranie sa na účinnejšie a ucelenejšie vykonávanie politík, právnych predpisov a právnych nástrojov EÚ, pričom sa však nesústreďuje na iniciovanie nových právnych predpisov;

R.  keďže Komisia vyzýva miestne orgány, aby sa v rámci balíka opatrení na lepšiu právnu reguláciu podieľali ad hoc na posudzovaní územného vplyvu budúcich legislatívnych návrhov;

S.  keďže Rada vo svojich záveroch z 24. júna 2016 uvítala Amsterdamský pakt a vyzvala okrem iných Komisiu, členské štáty, miestne a regionálne orgány a Európsky parlament, aby prijali ďalšie opatrenia v tejto súvislosti, pričom vyzvala Európsky parlament, aby zvážil začlenenie výsledkov a odporúčaní partnerstiev na základe usmernení generálnych riaditeľov zodpovedných za záležitosti týkajúce sa miest do programov zasadnutí jednotlivých výborov, na ktorých sa bude rokovať o príslušných nových a existujúcich právnych predpisoch EÚ;

T.  keďže Komisia sa v tejto mestskej agende vyzýva, aby okrem iného zvážila výsledky a odporúčania týchto partnerstiev pri vypracúvaní príslušných návrhov právnych predpisov, nástrojov a iniciatív EÚ, ako aj pri ich revízii a aby pri vypracúvaní nových politických a legislatívnych iniciatív a hodnotení existujúcich stratégií, politík a právnych predpisov EÚ pokračovala v práci s mestskými orgánmi a ich zastupujúcimi organizáciami prostredníctvom rôznych existujúcich príležitostí na konzultáciu a spätnú väzbu, ktoré majú k dispozícii;

U.  keďže nové globálne výzvy, ktoré prináša bezpečnosť a prisťahovalectvo, demografický posun, nezamestnanosť mladých ľudí, výzvy súvisiace s kvalitou verejných služieb, prístupom k čistej a cenovo dostupnej energii, s prírodnými katastrofami a ochranou životného prostredia, si vyžadujú riešenia na miestnej úrovni a teda aj väčšie angažovanie miest pri navrhovaní a vykonávaní politík EÚ;

V.  keďže hodnota európskych miest pramení aj z toho, že sa v nich nachádza významná časť spoločného kultúrneho dedičstva Európy;

W.  keďže mestá reprezentujú úroveň politiky, ktorá je pre verejnosť najzrozumiteľnejšia, a preto majú obrovský potenciál ako miesta, kde sa občania môžu zapájať do konštruktívnych diskusií, pričom skúsenosti Výboru regiónov s organizáciou občianskych dialógov v spolupráci s miestnymi a regionálnymi partnermi predstavujú v tomto ohľade sľubné vyhliadky;

X.  keďže so zreteľom na politické požiadavky vyplývajúce z Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a z Parížskej dohody o zmene klímy mestá zlepšili svoju schopnosť rozvíjať inovatívne politické riešenia a nástroje v záujme sociálnej, ekologickej a hospodárskej udržateľnosti a spravodlivých obchodných systémov, ako aj schopnosť vytvárať v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni prepojenia, ktoré presahujú existujúce formáty, v záujme ich zavedenia do praxe;

Y.  keďže vyhlásenie s názvom Smerom k mestskej agende EÚ, na ktorom sa dohodli ministri EÚ zodpovední za územnú súdržnosť a mestské záležitosti v júni 2015, uznáva dôležitú úlohu Výboru regiónov, Eurocities a Rady európskych obcí a regiónov (CEMR) pri vyjadrovaní záujmov mestských oblastí;

Z.  keďže mestá môžu ponúknuť príležitosť na využitie potenciálu európskeho občianstva a jeho posilnenie prostredníctvom podpory aktívneho občianstva, a to na základe uznania skutočnosti, že mestá môžu sprostredkovateľské štruktúry medzi EÚ a jej občanmi realizovať s väčšou účinnosťou;

AA.  keďže účasť miest na politikách EÚ prispieva k zvýšeniu miestnej zodpovednosti za procesy EÚ, lepšej správe vecí verejných prostredníctvom participatívnejšej európskej demokracie, k zlepšeniu administratívnych kapacít a kvality verejných služieb na úrovni celej EÚ, čo prispieva k uplatňovaniu práva na dobrú správu vecí verejných, ako je zakotvené v článku 41 Charty základných práv Európskej únie;

AB.  keďže je dôležité, aby sa miestne a regionálne orgány v čo najskoršom štádiu zapojili do tvorby politík a zohrávali kľúčovú úlohu pri hodnoteniach územného vplyvu;

AC.  keďže súčasné formy účasti miest sú stále neuspokojivé z hľadiska želaného vplyvu na navrhovanie a vykonávanie politík a právnych predpisov EÚ; keďže tento vplyv by sa okrem toho zväčšil, ak by sa mestá spojili do sietí založených na spoločných historických, geografických, demografických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych prepojeniach;

1.  konštatuje, že účasť miest – v zmysle miest, veľkomiest a mestských a metropolitných oblastí, ako aj malých a stredne veľkých miest – na rozhodovacom procese EÚ je jednoduchšia vďaka ich účasti vo Výbore regiónov ako konzultačnom a poradnom orgáne; domnieva sa, že súčasná inštitucionálna štruktúra umožňuje podporu platforiem spolupráce medzi mestami aj medzi mestami a ich zastupiteľskými organizáciami a rozhodovacími orgánmi na vnútroštátnej úrovni i na úrovni EÚ v súlade so zásadami lojálnej spolupráce, subsidiarity a proporcionality;

2.  poukazuje na to, že neexistuje žiadne jednotné vymedzenie pojmu mesto, ktoré by sa vzťahovalo na jeho populáciu, územie, funkciu alebo úroveň autonómie, s výnimkou stupňa urbanizácie a koncentrácie obyvateľov, a preto každý členský štát môže mať a bude mať k tomuto pojmu odlišný prístup;

3.  konštatuje, že EÚ postupne posilňuje mestský rozmer viacerých svojich politík, o čom svedčí napr. koncept inteligentných miest a spoločenstiev (európske partnerstvo v oblasti inovácií) a také iniciatívy, ako je iniciatíva Spoločenstva URBAN I, URBAN II, trvalo udržateľný rozvoj miest (článok 7 EFRR(8)), sieť pre rozvoj miest, mestské inovačné opatrenia, Európske hlavné mesto kultúry, Európske hlavné zelené mesto, Európske hlavné mesto inovácií, Dohovor primátorov a starostov a mestská agenda EÚ;

4.  pripomína, že mestá zohrávajú dôležitú úlohu pri uskutočňovaní niektorých politík a nástrojov EÚ, napríklad v oblasti politiky súdržnosti a európskych štrukturálnych a investičných fondov; vyzýva preto mestá, aby postupovali integrovane a v súlade so zásadou partnerstva a nadviazali pritom spoluprácu so všetkými úrovňami správy, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou;

5.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu miest, ako aj všetkých miestnych orgánov pri príprave, navrhovaní, financovaní a vykonávaní kľúčových politík Únie, napríklad pokiaľ ide o boj proti zmene klímy, a to prostredníctvom mestského, hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja procesu, ktorý umožní mestám riešiť nové výzvy a využiť príležitosti v nadchádzajúcom období financovania EÚ, a to s cieľom mobilizovať dostupné zdroje nielen pre inteligentné a udržateľné, ale aj tvorivé mestá budúcnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje aj význam celosvetových stratégií a iniciatív, ako napríklad ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a globálny Dohovor primátorov a starostov;

6.  zdôrazňuje, že keďže mestá preukázali svoju schopnosť efektívne riadiť integrované opatrenia zamerané na udržateľný mestský rozvoj, mali by byť poverené dôležitejšou úlohou pri vykonávaní všetkých príslušných politík;

7.  poukazuje na to, že mestá by mohli zohrávať dôležitú úlohu v rámci vonkajších politík Únie ako nástroj verejnej diplomacie na zbližovanie ľudí z rôznych krajín a riešenie otázok, ktorým z rôznych dôvodov nie je venovaný priestor v agendách vysokej politiky, a preto požaduje lepšie financovanie príslušných podporných mechanizmov Únie;

8.  poznamenáva však, že mestá niekedy nemajú náležité nástroje a administratívnu kapacitu, aby sa mohli zúčastniť výziev na získanie finančných prostriedkov EÚ; víta preto zavedenie jednotného kontaktného miesta pre mestá, ktorého webové stránky a dokumenty by mali byť k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch Únie; požaduje lepšiu koordináciu a integráciu nástrojov a programov zameraných na mestá do rôznych politík EÚ, ktorá má byť dosiahnutá určením komisára, ktorý by prevzal politické vedenie v tejto oblasti tak, aby tieto politiky dostali strategické smerovanie, a to v súlade s rastúcou pozornosťou, ktorú politiky EÚ venujú mestským oblastiam, a v tejto súvislosti aj s prihliadnutím na rôznu povahu európskych miestnych orgánov a ich potenciál; vyzdvihuje dôležitosť presadzovania vyrovnanejšieho prístupu k mestám bez ohľadu na ich veľkosť, pokiaľ ide o prístup k príslušným nástrojom a programom, a to najmä rozvíjaním poradnej funkcie;

9.  víta mestskú agendu EÚ ako nový model viacúrovňového riadenia založený na partnerstve, ktorý mestá zapája do hodnotenia existujúcich právnych predpisov a úvah o budúcej podobe politík; zdôrazňuje potrebu integrovaného a komplexného prístupu v praktickom uplatňovaní viacúrovňového riadenia stanoveného aktmi EÚ, a to v súlade so základnými cieľmi politík EÚ; berie na vedomie dôležitú doplnkovú úlohu, ktorú zohrávajú miestne prístupy a prístupy zdola nahor, akým je napr. miestny rozvoj vedený komunitou;

10.  požaduje koordináciu, posilnenie a formalizáciu mestskej agendy; domnieva sa, že by nemala zostať dobrovoľným procesom a že členské štáty a Komisia by mali prevziať väčšiu zodpovednosť a zaviazať sa k dôkladnému zváženiu a – v náležitých prípadoch – praktickému vykonaniu prijatých odporúčaní;

11.  vyzýva partnerstvá pôsobiace v rámci mestskej agendy, aby urýchlene prijali svoje odporúčania a akčné plány; ďalej vyzýva Komisiu, aby objasnila, ako sa takéto konkrétne návrhy zohľadňujú, a to najmä v súvislosti s lepšou reguláciou, financovaním a poznatkami, a aby ich prípadne začlenila do budúcich legislatívnych návrhov; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu dôsledne podávala správy o týchto výsledkoch;

12.  víta platformy spolupráce medzi mestami, ktoré umožňujú vytváranie synergií pre cezhraničnú spoluprácu a lepšie vykonávanie politík EÚ v praxi; domnieva sa, že Dohovor primátorov a starostov EÚ o klíme a energetike je dobrým príkladom hodným nasledovania;

13.  víta skutočnosť, že Komisia zriadila platformu údajov o mestách; vyzýva však Eurostat a Komisiu, aby zhromažďovali a zostavovali podrobnejšie údaje, najmä údaje o tokoch, a to v záujme efektívneho prispôsobenia existujúcich politík a efektívnej tvorby budúcich politík;

14.  domnieva sa, že je potrebné posilniť včasné a koordinované zapojenie miest do rozhodovacieho procesu EÚ v rámci súčasnej inštitucionálnej štruktúry EÚ, najmä pokiaľ ide o právne predpisy, ktoré sa ich priamo dotýkajú, a to tak, aby sa zabezpečila transparentnosť a účinnosť politík a rozhodovania a rešpektovala sa pritom rozdielna podoba ústav jednotlivých členských štátov; žiada väčšiu transparentnosť a zapojenie občanov do rozhodovacieho procesu EÚ; víta v tejto súvislosti európsku iniciatívu občanov a požaduje lepšiu propagáciu tohto nástroja v členských štátoch;

15.  vyjadruje presvedčenie, že treba výrazne posilniť úlohu miest pri tvorbe budúcich politík EÚ; vyzýva preto EÚ, aby najmä s ohľadom na dlhodobé hľadiská prehodnotila zavedenie európskej mestskej politiky;

16.  pripomína, že Výbor regiónov koordinuje Platformu na monitorovanie stratégie Európa 2020 (EUROPE 2020MP), ktorej hlavnou úlohou je zabezpečiť, aby názory miest, regiónov a iných miestnych orgánov boli zohľadnené pri vymedzovaní stratégie Komisie pre hospodársky rast a inovácie;

17.  odporúča posilnenie politického zastúpenia miest a obcí v rámci súčasného inštitucionálneho rámca EÚ, pričom by sa malo okrem iného zvážiť aj posilnenie zastúpenia miest zo strany členských štátov vo Výbore regiónov, a to bez toho, aby sa zmenšila úloha regiónov a vidieckych oblastí;

18.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby ich návrhy na vymenovanie členov Výboru regiónov v plnej miere odrážali rôznorodosť ich územných štruktúr a aby do Výboru regiónov prípadne navrhli vymenovanie viacerých zástupcov miestnej úrovne;

19.  zdôrazňuje význam združení zastupujúcich mestá, ako sú Eurocities a Rada európskych obcí a regiónov (CEMR); zasadzuje sa za upevnenie účasti európskych združení zastupujúcich miestne orgány a mestské záujmy pri tvorbe politík, ako sú sieť Eurocities, CEMR a ďalšie, a domnieva sa, že takéto združenia by sa mali stať kľúčovými partnermi inštitúcií EÚ prostredníctvom zavedenia trvalého mechanizmu štruktúrovaného dialógu, a to aj prostredníctvom Výboru regiónov, najmä v prípravnej fáze legislatívneho procesu;

20.  odporúča, aby sa posudzovanie územného vplyvu vykonávalo v prípade všetkých politických opatrení a právnych predpisov, ktoré majú vplyv na miestnu úroveň; domnieva sa, že dialóg so združeniami zastupujúcimi miestne a mestské orgány by mal umožniť, aby tieto združenia prispievali k posudzovaniu územného vplyvu, poskytovali poradenstvo týkajúce sa prípravných štúdií pre navrhovanie politiky, ako aj pravidelnú a cielenú expertízu v oblasti vykonávania právnych predpisov EÚ na nižšej ako celoštátnej úrovni; pripomína, že posudzovanie územného vplyvu vykonáva Výbor regiónov;

21.  nabáda na väčšiu spoluprácu medzi Radou a miestnymi orgánmi; požaduje, aby sa v Rade posilnila poradná úloha miest a regiónov a ich zastupujúcich združení v prípadoch, keď sa Rada zaoberá otázkami, ktoré majú vplyv na miestnu úroveň;

22.  domnieva sa, že mestá, mestské centrá a obce treba vnímať v širšom zmysle, a nie iba ako štruktúry verejnej správy pod demokratickou kontrolou, a že by sa mali považovať za potenciálne fóra na verejnú diskusiu, prenos poznatkov a na formovanie politického priestoru v EÚ, a to bez narušenia úlohy vidieckych oblastí; konštatuje, že je potrebné vymedziť prvky, na ktorých spočíva tento európsky verejný priestor charakterizovaný uplatňovaním základných práv, slobôd a hodnôt, ako sú rovnosť, nediskriminácia a spravodlivosť;

23.  vyzdvihuje dôležitosť úlohy, ktorú zohráva občianska spoločnosť v politickom živote EÚ; zastáva názor, že mestá predstavujú úroveň, na ktorej sa môžu ľudia najjednoduchšie angažovať, keďže majú privilegovaný prístup k veľkej časti obyvateľstva EÚ; konštatuje, že mestá tak môžu zohrávať úlohu legitimizovania a prispievať ku kampaniam na zvyšovanie povedomia o právach občanov EÚ;

24.  pripomína, že regióny a mestá by sa mali uznať ako centrá plniace pozitívnu úlohu pri rozvíjaní stratégií EÚ, v rámci ktorých globálne otázky vznikajú na miestnej úrovni a tam sa aj riešia, čo prispieva k posilňovaniu systému viacúrovňového riadenia Únie, a že takáto perspektíva má praktické dôsledky, pokiaľ ide o inštitucionálny rámec vzostupného alebo zostupného rozhodovacieho procesu EÚ;

25.  domnieva sa, že zastúpenie miest by sa nemalo obmedzovať len na ich oficiálnych zástupcov zapojených do riadiacich a konzultačných štruktúr a že mestá a obce rôznej veľkosti – a nie iba hlavné mestá krajín a regiónov – by sa mohli stať centrami diskusie o budúcnosti Únie a jej politikách;

26.  domnieva sa, že na to, aby sa stali centrami diskusií o budúcnosti Únie a jej politikách, musia obce vymenovať poradcu pre európske záležitosti, a že by sa mala vytvoriť sieť pre miestnych poradcov s takýmto mandátom;

27.   požaduje, aby sa mestám a miestnym orgánom pridelila dostatočná podpora, ktorá im umožní zlepšiť mestský rozmer tvorby politiky EÚ;

28.  odporúča, aby sa potenciál miest EÚ využil pri navrhovaní a vykonávaní politík EÚ prostredníctvom diskusií a konzultácií o otázkach, ktoré sa ich dotýkajú a ktoré presahujú mestskú politiku v užšom zmysle;

29.  trvá na tom, že tento cieľ bude možné dosiahnuť len vtedy, ak sa diskusie a konzultácie uskutočnia v mestských oblastiach, ktoré sú mimo hlavných miest štátov či regiónov a ktoré môžu predstavovať ľahko prístupné fórum pre občanov žijúcich v okolí, a to aj v mestách a obciach, pričom hlavným cieľom je priblížiť Európsku úniu jej občanom;

30.  uznáva, že je dôležité zabezpečiť modely zapájania sa, ktoré sú prispôsobené rôznym kontextom a mestským oblastiam rôznej veľkosti a významu, od európskych hlavných miest až po malé a stredne veľké mestá;

31.  domnieva sa, že Európsky parlament spolu s Výborom regiónov sú prirodzenými podporovateľmi tohto procesu ako subjekty, ktoré dokážu formulovať otázky predstavujúce východiskový bod diskusií a konzultácií a vyvodiť závery na základe zozbieraných názorov, stanovísk a projektov;

32.  navrhuje, aby proces konzultácií s občanmi zabezpečili Európsky parlament a Výbor regiónov spoločne s tými európskymi mestských radami, ktoré boli uznané ako fóra na európsku diskusiu, a že tieto fóra by sa mali zriadiť v úzkej spolupráci s členskými štátmi primárne v tých mestách, ktorých rozsah má význam a vplyv na väčšinu obyvateľstva dotknutého regiónu, aby sa zabezpečila čo najširšia účasť;

33.  navrhuje tiež, aby mestské rady uznané ako európske diskusné fóra zodpovedali za to, aby sa univerzitám, miestnym školám a iným vzdelávacím inštitúciám, ako aj médiám, sociálnym organizáciám, združeniam a širokej verejnosti poskytovali rozsiahle odborné poznatky a verejné skúsenosti, slobodný a otvorený prístup a možnosť zapojiť sa do diskusií a konzultácií; domnieva sa, že tieto rady by mali byť zodpovedné aj za pozývanie zástupcov všetkých úrovní správy miest vrátane menších jednotiek alebo partnerských rád zo širšej mestskej oblasti a že by bolo tiež vhodné vymedziť územnú pôsobnosť takejto povinnosti v dohode uzatvorenej medzi príslušnými orgánmi na úrovni EÚ a radou mesta uznaného ako európske fórum;

34.  navrhuje, aby sa vytvoril pilotný program 54 európskych diskusných fór, ktoré by sa konali v iných ako hlavných mestách členských štátov, pričom by bolo potrebné zabezpečiť vyvážené územné zastúpenie a účasť miest rôznej veľkosti, s cieľom vytvoriť systém diskusií a konzultácií o záležitostiach EÚ na komunálnej úrovni;

35.  zdôrazňuje potrebu výmeny osvedčených postupov medzi európskymi mestami, keďže niektoré z nich úspešne realizovali programy v oblasti migrácie alebo zmeny klímy alebo inovačné plány riadenia miest;

36.  zdôrazňuje, že upevnením postavenia miest pri formovaní politík EÚ, okrem iného v rámci Výboru regiónov, sa dôvera v ostatné úrovne riadenia neoslabuje, ale skôr posilňuje, keďže sa tým podporuje viacúrovňové riadenie a subsidiarita na základe vzájomnej dôvery medzi EÚ, členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi;

37.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 82.
(2) Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391.
(3) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 124.
(4) Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014, s. 1.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0049.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0048.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0487.
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289).

Posledná úprava: 7. novembra 2019Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia