Prijaté texty - 73. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN

Choisissez la langue de votre document :

Zoznam

Predchádzajúci

Nasledujúci

Úplné znenie

Postup : 2018/2040(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu : A8-0230/2018
Predkladané texty : A8-0230/2018		Rozpravy : PV 02/07/2018 - 20 CRE 02/07/2018 - 20		Hlasovanie : PV 05/07/2018 - 6.12 Vysvetlenie hlasovaní		Prijaté texty : P8_TA(2018)0312

Prijaté texty

213k

72k

Štvrtok, 5. júla 2018 - Štrasburg

73.zasadnutie Valného zhromaždenia OSN

P8_TA(2018)0312

A8-0230/2018

Odporúčanie Európskeho parlamentu z 5. júla 2018 Rade k 73. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (2018/2040(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

– so zreteľom na rezolúciu OSN, ktorú 3. apríla 2006 prijalo Valné zhromaždenie a ktorou sa zriaďuje Rada pre ľudské práva,

– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej články 21, 34 a 36,

– so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016 a na politiku Európskej únie v tejto oblasti,

– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, jej preambulu a článok 18, a na dohovory OSN o ľudských právach a opčné protokoly k nim;

– so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 5. júla 2017 k 72. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(1),

– so zreteľom na rezolúciu OSN, ktorú 3. mája 2011 prijalo Valné zhromaždenie, o účasti Európskej únie na činnosti Organizácie Spojených národov, ktorá zaručuje Európskej únii právo intervencie vo Valnom zhromaždení OSN, právo predkladať ústne návrhy a pozmeňujúce návrhy, ktoré sa na žiadosť členského štátu predložia na hlasovanie, a právo na odpoveď,

– so zreteľom na závery Rady zo 17. júla 2017 o prioritách EÚ vzhľadom na 72. Valné zhromaždenie OSN,

– so zreteľom na newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov z 19. septembra 2016,

– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN (ďalej len „BR OSN“) č. 1325 (2000), 1820 (2009), 1888 (2009), 1889 (2010), 1960 (2011), 2106 (2013), 2122 (2013) a 2242 (2015) o ženách, mieri a bezpečnosti,

– so zreteľom na kľúčové zásady vtelené do Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ z júna 2016, najmä tie, ktoré sa týkajú zvrchovanosti, územnej celistvosti a nenarušiteľnosti štátnych hraníc, ktoré sú rešpektované rovnako všetkými zúčastnenými štátmi;

– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o Výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(2),

– so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 OSN a na ciele trvalo udržateľného rozvoja,

– so zreteľom na článok 113 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0230/2018),

A. keďže EÚ a jej členské štáty sú aj naďalej plne odhodlané presadzovať multilateralizmus, globálnu správu, podporu základných hodnôt OSN ako neoddeliteľnú súčasť vonkajšej politiky EÚ a tri piliere systému OSN: ľudské práva, mier a bezpečnosť, a rozvoj; keďže multilaterálny systém založený na univerzálnych pravidlách a hodnotách je najvhodnejším systémom na riešenie kríz, výziev a hrozieb; keďže samotná existencia multilaterálneho systému čelí bezprecedentným výzvam;

B. keďže globálna stratégia EÚ odzrkadľuje úroveň aktuálnych globálnych výziev, ktoré si vyžadujú silnú a účinnejšiu OSN a prehlbovanie spolupráce na úrovni členských štátov v rámci EÚ aj v rámci OSN;

C. keďže členské štáty EÚ musia vyvinúť maximálne úsilie na koordináciu svojich činností v rámci orgánov a subjektov systému OSN, s jednotným hlasom založeným na medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv a základných hodnotách EÚ; keďže táto spolupráca musí byť založená na spoločnom úsilí o zabránenie ďalšej eskalácii prebiehajúcich konfliktov a o ich riešenie, presadzovanie účinného odzbrojovania a kontroly zbraní, najmä pokiaľ ide o jadrový arzenál, o vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a Parížskej dohody o zmene klímy, a o prispenie k medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách, a to na základe mandátu obsiahnutého v článku 34.1 Zmluvy o EÚ;

D. keďže globálne politické usporiadanie a bezpečnostné prostredie sa rýchlo vyvíjajú a vyžadujú si reakciu na celosvetovej úrovni; keďže OSN je naďalej jadrom multilaterálneho systému spolupráce medzi jej členskými štátmi pri čelení týmto výzvam a je najvhodnejšia na riešenie medzinárodných kríz, globálnych výziev a hrozieb;

E. keďže svet čelí rôznym globálnym výzvam súvisiacim s prebiehajúcimi a novými konfliktmi a ich dôsledkami, ako sú zmena klímy a terorizmus, ktoré je nutné riešiť na celosvetovej úrovni; keďže aktuálna štruktúra BR OSN je stále založená na zastaralom politickom scenári a jej rozhodovací proces primerane neodráža meniacu sa globálnu realitu; keďže EÚ a jej členské štáty boli nápomocné pri vytváraní globálneho programu OSN do roku 2030 a EÚ má naďalej záväzok byť na čele mobilizácie všetkých prostriedkov vykonávania a silného nadväzujúceho mechanizmu monitorovania a kontroly na zabezpečenie pokroku a zodpovednosti; keďže sa to odráža vo vonkajšej činnosti EÚ a ďalších politikách v rámci finančných nástrojov EÚ;

F. keďže tri piliere OSN: mier a bezpečnosť, rozvoj, ľudské práva a právny štát sú neoddeliteľné a navzájom sa posilňujú; keďže pôvodný účel OSN zachovávať mier ohrozujú neustále zložité krízy;

G. keďže zaťažujúce byrokratické postupy OSN a jej zložitá a rigidná štruktúra niekedy bránia v riadnom fungovaní tejto inštitúcie a sú brzdou jej schopnosti rýchlo reagovať na krízy a globálne výzvy;

H. keďže úspešná reakcia na globálne krízy, hrozby a výzvy si vyžaduje účinný multilaterálny systém založený na univerzálnych pravidlách a hodnotách;

I. keďže viaceré nacionalistické a protekcionistické hnutia na celom svete spochybňujú medzinárodný poriadok založený na spolupráci, dialógu a ľudských právach;

J. keďže neustále rastúci počet úloh systému OSN si vyžaduje primerané financovanie zo strany členských štátov; keďže sa zväčšuje medzera medzi potrebami organizácie a finančnými prostriedkami, ktoré sa jej poskytujú; keďže EÚ so zreteľom na úmysel USA znížiť svoj príspevok do rozpočtu OSN EÚ a jej členské štáty sú spoločne aj naďalej najväčším finančným prispievateľom a mali by aktívne podporovať generálneho tajomníka OSN v úsilí o zaistenie riadneho fungovania a financovania OSN, s primárnymi cieľmi odstrániť chudobu, presadzovať dlhodobý mier a stabilitu, chrániť ľudské práva, bojovať proti sociálnej nerovnosti a poskytovať humanitárnu pomoc ľuďom, krajinám a regiónom čeliacim všetkým typom kríz, prírodných aj človekom spôsobených; keďže príspevky EÚ k OSN by mali byť viditeľnejšie; keďže agentúry OSN vrátane Agentúry Organizácie Spojených národov pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe (UNRWA) utrpeli významné finančné škrty; keďže súčasná celková úroveň financovania OSN je naďalej veľmi neprimeraná z hľadiska toho, aby tejto organizácii umožňovala vykonávať jej mandát a čeliť aktuálnym globálnym výzvam;

K. keďže demokracia, ľudské práva a zásady právneho štátu sú v rôznych regiónoch sveta čoraz ohrozenejšie a v mnohých členských štátoch OSN sa zmenšuje priestor pre občiansku spoločnosť; keďže obhajcovia ľudských práv a aktivisti z občianskej spoločnosti čelia na celom svete čoraz väčším hrozbám a rizikám kvôli svojej legitímnej práci;

L. keďže presadzovanie a ochrana ľudských práv sú javy, ktoré sú v jadre multilateralizmu a ústredným pilierom systému OSN; keďže EÚ plne podporuje všetky ľudské práva, ktoré sú univerzálne, nedeliteľné, prepojené a previazané; keďže EÚ je jedným z najodhodlanejších obhajcov a propagátorov ľudských práv, základných slobôd, kultúrnych hodnôt a rozmanitosti, demokracie a zásad právneho štátu; keďže tieto hodnoty sú v rôznych regiónoch sveta čoraz viac ohrozené; keďže obhajcovia ľudských práv a aktivisti z občianskej spoločnosti čelia čoraz väčším hrozbám a rizikám kvôli svojej legitímnej práci a rovnako čelia rastúcim represáliám za spoluprácu s orgánmi a mechanizmami OSN; keďže medzinárodné spoločenstvo a EÚ musia zintenzívniť svoje úsilie, aby zabezpečili ochranu a podporu ochrancom ľudských práv, a dodržiavať medzinárodné normy demokracie, ľudských práv a právneho štátu; najmä pokiaľ ide o práva osôb patriacich k menšinám alebo zraniteľným skupinám vrátane žien, detí, mladých ľudí, etnických, rasových alebo náboženských menšín, migrantov, utečencov a osôb vysídlených v rámci krajiny, osôb so zdravotným postihnutím, lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI) a pôvodného obyvateľstva;

1. predkladá Rade toto odporúčanie:

	Reforma systému OSN vrátane reformy Bezpečnostnej rady
	a)	aktívne podporovať program reforiem generálneho tajomníka OSN založený na troch pilieroch, a to s cieľom dosiahnuť to, aby systém OSN bol skutočne koordinovaný, efektívny, integrovaný, transparentný a zodpovedný; podporovať zefektívnenie mierovej a bezpečnostnej štruktúry, ktorá sa musí stať účinnejšou, cielenejšou, riadne financovanou a funkčnejšou, s vyváženejším rozdelením moci a s reálnejšou rozmanitosťou v oblasti regionálneho zastúpenia vo všetkých jej orgánoch;
	b)	podporovať zníženú byrokraciu, zjednodušené postupy a decentralizované rozhodovanie, s väčšou transparentnosťou a zodpovednosťou v oblasti úloh a práce pracovníkov OSN, najmä pokiaľ ide o ich operácie v teréne;
	c)	podporovať úsilie generálneho tajomníka OSN o podstatnú zmenu s cieľom zosúladiť rozvojový systém OSN s prioritami Agendy 2030, cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a zodpovednosťou za ochranu, a dosiahnuť to, aby bol vhodný na lepšiu podporu ich vykonávania;
	d)	vyzvať členské štáty OSN, aby splnomocnili generálneho tajomníka OSN aj zástupcu generálneho tajomníka a ich príslušné orgány konať v procese zefektívnenia systému riadenia OSN, a to v záujme podpory väčšej efektívnosti, flexibility, reakčnej schopnosti a finančnej výhodnosti OSN a jej agentúr;
	e)	pripomínať všetkým členským štátom OSN ich záväzok pokračovať vo svojom finančnom úsilí o podporu všetkých agentúr OSN a splnenie svojich záväzkov v oblasti výdavkov na rozvojovú pomoc, a súčasne zvyšovali účinnosť a efektívnosť a riešili zodpovednosť vlád za vykonávanie globálnych cieľov trvalo udržateľného rozvoja;
	f)	aktívne podporovať úsilie generálneho tajomníka pri vykonávaní stratégie OSN pre rodovú paritu ako základného nástroja na zaistenie rovnakého zastúpenia žien v systéme OSN; menovať väčší počet žien, a najmä žien z menšinových skupín, na vyššie riadiace pozície v ústredí OSN a prijať uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rodové rozpočtovanie; nabádať EÚ a OSN, aby do misií a operácií vymenovávali viac policajtiek a vojačiek; presadzovať menovanie prierezových poradcov pre rodové otázky pre jednotlivé misie a operácie a osobitné akčné plány, v ktorých sa stanovuje, ako sa majú vykonávať rezolúcie BR OSN č. 1325 a 2242 na úrovni jednotlivých misií a operácií; zaistiť, aby všetky jednotky OSN mali rovnaké minimálne požiadavky na vzdelanie a schopnosti, zahŕňajúce jednoznačné hľadisko v oblasti rodu, LGBTI osôb a boja proti rasizmu, s nulovou toleranciou všetkých foriem sexuálneho vykorisťovania a násilia a vrátane účinnej funkcie oznamovateľa v rámci OSN na anonymné oznamovanie deliktov páchaných personálom OSN voči personálu OSN a rovnako miestnym osobám;
	g)	zdôrazňovať, aký význam pripisujú členské štáty EÚ koordinácii svojich krokov v orgánoch a inštitúciách systému OSN;
	h)	žiadať komplexnú reformu BR OSN s cieľom zlepšiť jej reprezentatívnosť na základe širokého konsenzu, aby sa zaistila jej schopnosť rýchlejšie a účinnejšie reagovať na hrozby pre medzinárodný mier a bezpečnosť; podporovať revitalizáciu činnosti Valného zhromaždenia a posilnenie koordinácie a súdržnosti činnosti všetkých inštitúcií OSN;
	i)	zdvojnásobiť úsilie, najmä pokiaľ ide o reformu BR OSN, výrazným obmedzením alebo regulovaním používania práva veta najmä v prípadoch, keď existujú dôkazy o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti, ktoré narúša rozhodovací proces, a zmenou zloženia jej členov s cieľom lepšie zohľadňovať situáciu v dnešnom svetovom poriadku, okrem iného prostredníctvom stáleho kresla pre Európsku úniu;
	j)	vyzývať EÚ a jej členské štáty, aby vystupovali jednotne; podporuje úsilie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), delegácií EÚ v New Yorku a Ženeve a členských štátov o zlepšenie koordinácie stanovísk EÚ a o dosiahnutie spoločného postoja EÚ pri hlasovaní, aby sa zlepšila súdržnosť a dôveryhodnosť EÚ v OSN;
	k)	zopakovať podporu práce expertov osobitných postupov Rady OSN pre ľudské práva, vrátane osobitných spravodajcov, a iných tematických mechanizmov a mechanizmov v oblasti ľudských práv a takýchto mechanizmov pre jednotlivé krajiny, ako aj výzvu adresovanú všetkým štátom, ktoré sú členmi OSN, aby rozšírili otvorené pozvania na návštevu svojich krajín na všetkých osobitných spravodajcov;
	l)	podporovať vytvorenie otvoreného a inkluzívneho medzivládneho prípravného procesu pod záštitou Valného zhromaždenia OSN pre samit OSN v roku 2020 pri príležitosti 75. výročia založenia OSN, ktorý zváži komplexné reformné opatrenia na obnovu a posilnenie OSN;
	m)	presadzovať vytvorenie Parlamentného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (ďalej len „PZ OSN“) v rámci systému OSN s cieľom zvýšiť demokratický charakter, demokratickú zodpovednosť a transparentnosť globálnej správy vecí verejných a umožniť lepšie zapojenie občanov do aktivít OSN, a najmä prispieť k úspešnému vykonávaniu Agendy 2030 OSN a cieľov trvalo udržateľného rozvoja;
	Mier a bezpečnosť
	n)	vyzvať EÚ a OSN, aby zastávali komplementárne a posilňujúce úlohy pri každom ohrození mieru a bezpečnosti; začať štruktúrovanú politickú spoluprácu medzi EÚ a OSN;
	o)	presadzovať silnejšie odhodlanie členských štátov dosahovať mier a bezpečnosť na medzinárodnej a vnútroštátnej úrovni; podporovať generálneho tajomníka OSN v jeho úsilí o zvýšenie zapojenia OSN do mierových rokovaní; vyzvať OSN, aby prioritne riešila prevenciu, mediáciu a politické riešenia konfliktov pri súčasnom riešení základných príčin a hnacích síl; naďalej podporovať prácu osobitných vyslancov OSN a ich opatrenia a iniciatívy zamerané na riešenie týchto konfliktov; zvýšiť podporu OSN pre operácie na udržiavanie a budovanie mieru, a to najmä príspevkami v oblasti personálu a vybavenia, a zlepšiť v tomto smere uľahčujúcu úlohu EÚ; zaistiť lepšiu viditeľnosť tejto podpory a týchto príspevkov; zaistiť, aby všetky operácie OSN na udržiavanie a budovanie mieru mali mandát v oblasti ľudských práv a primeraný personál na vykonávanie tejto funkcie;
	p)	prehĺbiť spoluprácu s OSN na strategickom partnerstve v oblasti udržiavania mieru a krízového riadenia; podnecovať spoluprácu EÚ a OSN na reforme bezpečnostného sektora; vyzvať OSN, aby zvýšila dôveryhodnosť a transparentnosť operácií na udržiavanie mieru vytvorením a posilnením účinných mechanizmov na predchádzanie možnému zneužívaniu zo strany personálu OSN a na riešenie ich zodpovednosti; zaujať multilaterálny prístup počas celého procesu misií; zlepšiť interakciu s miestnymi komunitami a zaistiť ich ochranu a pomoc; zaistiť, aby ochrana civilistov bola v jadre mandátov na udržiavanie mieru; posilniť podporu miestnych aktérov posilnením postavenia najzraniteľnejších skupín tak, aby vystupovali ako nositelia zmien, a vytvoriť priestor na ich zapojenie do všetkých etáp humanitárnej práce a práce na budovaní mieru; vyzvať OSN, aby znížila celkový environmentálny vplyv operácií OSN na udržiavanie mieru a dosiahla vyššiu nákladovú efektívnosť, bezpečnosť a zabezpečenie vojenských jednotiek aj civilistov z hostiteľských krajín;
	q)	zdôrazniť, že globálne a regionálne hrozby a spoločné globálne problémy si vyžadujú rýchlejšiu reakciu a prevzatie zodpovednosti zo strany celého medzinárodného spoločenstva; zdôrazniť, že ak je štát neschopný alebo neochotný plniť svoju povinnosť ochraňovať, patrí táto zodpovednosť medzinárodnému spoločenstvu vrátane stálych členov BR OSN a integrálne sa začlenia ďalšie veľké rozvíjajúce sa ekonomiky a rozvojové krajiny, pričom osoby porušujúce medzinárodné právo budú postavené pred súd; posilniť kapacity modrých prilieb; vyzvať EÚ, aby povzbudila rozvíjajúce sa a rozvojové krajiny, aby sa pripojili k medzinárodnému spoločenstvu pri prijímaní opatrení v rámci jeho zodpovednosti za ochranu;
	r)	uvítať spoluprácu medzi EÚ, OSN a inými medzivládnymi organizáciami, ako je trojstranná spolupráca Africkej únie (AÚ), EÚ a OSN ako silný prostriedok na posilnenie multilateralizmu a globálnej správy a poskytnutia pomoci osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, pričom sa zaistí dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, a vyzvať na sústredené úsilie EÚ, OSN a AÚ o budovanie kapacít v tomto smere;
	s)	naďalej presadzovať široké vymedzenie koncepcie ľudskej bezpečnosti a zásady zodpovednosti za ochranu a ešte viac presadzovať výraznú úlohu OSN pri ich vykonávaní; naďalej posilňovať úlohu zásady zodpovednosti za ochranu ako významnej zásady práce členských štátov OSN v oblasti riešenia konfliktov, ľudských práv a rozvoja; pokračovať v podpore úsilia o ďalšie vykonávanie zásady zodpovednosti za ochranu a v podpore OSN, aby ďalej zohrávala mimoriadne dôležitú úlohu v rámci pomoci krajinám pri uplatňovaní zásady zodpovednosti za ochranu s cieľom presadzovať ľudské práva, zásady právneho štátu a medzinárodné humanitárne právo; pripomenúť odhodlanie EÚ vykonávať zásadu zodpovednosti za ochranu, s prevenciou a zastavením porušovania ľudských práv v kontexte zverstiev;
	t)	použiť všetky dostupné nástroje na zabezpečenie väčšieho súladu opatrení prijatých štátnymi a neštátnymi aktérmi s medzinárodným humanitárnym právom (ďalej len „MHP“); podporovať úsilie o vytvorenie účinného mechanizmu na zvyšovanie súladu s MHP, ktoré vyvíja najmä Medzinárodný výbor Červeného kríža;
	u)	pripomenúť jednoznačné odsúdenie terorizmu a svoju plnú podporu krokom, ktoré sú zamerané na porazenie a zničenie teroristických organizácií, najmä Dá’iš/ISIS ktoré predstavujú jasnú hrozbu pre regionálnu a medzinárodnú bezpečnosť; spolupracovať s Valným zhromaždením OSN a BR OSN v boji proti financovaniu terorizmu, a to so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu z 1. marca 2018(3), a budovať mechanizmy identifikácie teroristov a teroristických organizácií a posilňovania celosvetových mechanizmov na zmrazovanie aktív, podporovať Medziregionálny výskumný inštitút OSN pre trestnú činnosť a spravodlivosť (UNICRI) pri vykonávaní a zabezpečovaní fungovania Globálneho fóra pre boj proti terorizmu (GCTF) na základe globálnej iniciatívy proti nadnárodnému organizovanému zločinu; posilňovať spoločné úsilie EÚ a OSN v oblasti boja proti základným príčinám terorizmu, najmä v oblasti boja proti hybridným hrozbám, ako aj rozvoja výskumu a budovania kapacít v oblasti kybernetickej obrany; opierať sa o existujúce iniciatívy vytvorené miestnymi partnermi pri príprave, realizácii a rozvoji prístupov k boju proti radikalizácii a teroristickým náborom; zintenzívniť úsilie proti náborom bojovníkov a bojovať proti teroristickej propagande, ktoré prebiehajú na platformách sociálnych médií a v sieťach radikalizovaných kazateľov šíriacich nenávisť; podporovať opatrenia na posilnenie odolnosti spoločenstiev náchylných na radikalizáciu, a to aj riešením hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a politických príčin, ktoré k nej vedú; posilniť účinnosť medzinárodnej policajnej, právnej a justičnej spolupráce v oblasti boja proti terorizmu a nadnárodnej trestnej činnosti; podporovať vzdelávanie ako nástroj na predchádzanie terorizmu; podporovať protiradikalizačné a deradikalizačné politiky v súlade s akčným plánom OSN na predchádzanie násilnému extrémizmu; podporovať rozšírené prispenie EÚ k iniciatívam OSN v oblasti budovania kapacít, ktoré sa týkajú boja proti zahraničným teroristickým bojovníkom a násilnému extrémizmu;
	v)	presadzovať silnejšie multilaterálne odhodlanie nájsť udržateľné politické riešenia aktuálnych konfliktov na Strednom východe a v severnej Afrike; naďalej podporovať prácu osobitných vyslancov OSN a ich opatrenia a iniciatívy zamerané na riešenie týchto konfliktov; podporovať úlohu EÚ v humanitárnej oblasti, požadovať od medzinárodného spoločenstva trvalú humanitárnu, finančnú a politickú pomoc; vyvodiť zodpovednosť voči osobám zodpovedným za porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a pokračovať v práci zameranej na okamžité skončenie násilia; trvať na tom, že politický proces pod vedením Sýrie zameraný na slobodné a spravodlivé voľby, s podporou a pod dohľadom OSN a prebiehajúci na základe novej ústavy, je jedinou cestou k dosiahnutiu mieru v tejto krajine; zdôrazniť, že celonárodné inkluzívne prímerie a mierové, vzájomne prijateľné riešenie krízy v Sýrii možno dosiahnuť pod záštitou OSN a, ako sa uvádza v Ženevskom komuniké z roku 2012 a rezolúcii BR OSN č. 2254 (2015), s podporou osobitného vyslanca OSN pre Sýriu; nalieha na medzinárodné spoločenstvo, aby urobilo všetko, čo je v jeho silách, aby stíhalo osoby zodpovedné za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané počas sýrskeho konfliktu; podporovať výzvu generálneho tajomníka OSN, aby sa vytvoril nový nestranný a nezávislý panel na identifikáciu páchateľov chemických útokov v Sýrii, keďže neexistencia takéhoto telesa zvyšuje riziko vojenskej eskalácie; podporovať iniciatívu OSN týkajúcu sa mierového plánu v Jemene a naliehavo riešiť pretrvávajúcu humanitárnu krízu; vyzvať všetky strany, aby dodržiavali ľudské práva a slobody všetkých jemenských občanov, a zdôrazňovať potrebu dohodnúť politické riešenie prostredníctvom inkluzívneho vnútorného dialógu v Jemene;
	w)	zaručiť, aby Valné zhromaždenie OSN v spolupráci s EÚ a USA poskytlo všetky pozitívne nástroje na zabezpečenie udržateľnosti a účinnosti riešenia v podobe existencie dvoch štátov, ktorého podstatou sú hranice z roku 1967 a Jeruzalem ako hlavné mesto oboch štátov, pričom Izraelský štát s bezpečnými a uznanými hranicami a nezávislý, demokratický, celistvý a životaschopný štát Palestína majú žiť vedľa seba v mieri a bezpečnosti;
	x)	podporovať úsilie OSN o zabezpečenie spravodlivého a trvalého urovnania konfliktu v Západnej Sahare na základe práva obyvateľov Západnej Sahary na sebaurčenie a v súlade s príslušnými rezolúciami OSN
	y)	naďalej riešiť závažné bezpečnostné hrozby v regiónoch Sahelu, Sahary, Čadského jazera a Afrického rohu s cieľom odstrániť teroristickú hrozbu, ktorú predstavuje ISIL/Dá’iš a stúpenci al-Káidy a Boko Haram či iné pridružené teroristické skupiny;
	z)	dodržiavať dohodu o jadrovom programe medzi Iránom a členmi Bezpečnostnej rady OSN a Nemeckom ako významný úspech medzinárodnej diplomacie, a najmä diplomacie EÚ, a naďalej vyvíjať tlak na Spojené štáty, aby pristúpili k jej praktickému vykonávaniu;
	aa)	naďalej požadovať úplné dodržiavanie zvrchovanosti, medzinárodne uznaných hraníc a územnej celistvosti Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny, vzhľadom na porušovanie medzinárodného práva v týchto oblastiach; podporovať a oživiť diplomatické úsilie o mierové a trvalé riešenie týchto pretrvávajúcich a zmrazených konfliktov; naliehať na medzinárodné spoločenstvo, aby v plnej miere uplatňovalo politiku neuznania protiprávnej anexie Krymu;
	ab)	podporovať vnútrokórejské rozhovory v ich úsilí o denuklearizáciu Kórejského polostrova; vyzvať všetkých zapojených medzinárodných aktérov k tomu, aby aktívne a pozitívne k tomuto cieľu prispievali na základe dialógu;
	ac)	naliehať na Valné zhromaždenie a Bezpečnostnú radu OSN, aby diskutovali o napätí v Juhočínskom mori s cieľom podporiť všetky zúčastnené strany, aby ukončili rokovania o kódexe správania;
	Program Ženy, mier a bezpečnosť
	ad)	vyzvať všetky členské štáty, aby naďalej podporovali a vykonávali osem vyššie uvedených rezolúcií BR OSN, ktoré tvoria program Ženy, mier a bezpečnosť, a usmerňovať prácu s cieľom dosiahnuť plnú rodovú rovnosť a zaistiť účasť, ochranu a práva žien v celom cykle konfliktu, od predchádzania konfliktom až po rekonštrukciu po skončení konfliktu, pri súčasnom zaujatí prístupu sústredeného na obete, aby sa znížilo ďalšie poškodzovanie žien a dievčat, ktoré sú konfliktom priamo postihnuté;
	ae)	pripomenúť, že zapojenie žien do mierových procesov zostáva jedným z najviac nesplnených aspektov programu ženy, mier a bezpečnosť, a to napriek tomu, že ženy sú hlavnými obeťami bezpečnostných, politických a humanitárnych kríz; zdôrazniť, že rezolúcia BR OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti nedosiahla svoj prvotný cieľ ochrániť ženy a podstatne zvýšiť ich zapojenie do politických a rozhodovacích procesov; pripomenúť, že rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou Európskej únie a jej členských štátov, a že jej podpora je jedným z hlavných cieľov Únie; naďalej presadzovať rovnosť a nediskrimináciu medzi ženami a mužmi a aktívne presadzovať podporu Ďalších krokov proti porušovaniu práv LGBTI osôb; zapojiť najzraniteľnejších ľudí do všetkých úrovní rozhodovania a do všetkých procesov;
	af)	pripomínať, že ozbrojené konflikty spôsobujú zraniteľnosť mužov aj žien, ženy však vystavujú väčšiemu riziku hospodárskeho a sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce, odsunu a zadržiavania, ako aj sexuálneho násilia, ako napríklad znásilnenia, ktoré sa používa ako vojnová taktika a je vojnovým zločinom; zaistiť bezpečnú lekársku pomoc v prípadoch znásilňovania počas vojny; vyzvať na posilnenie ochrany maloletých, žien, dievčat a starších osôb v konfliktných situáciách, najmä pokiaľ ide o sexuálne násilie, detské, predčasné a nútené manželstvá, ako aj obetí spomedzi mužov a chlapcov, ktorých reálne čísla v prostredí konfliktu sú podľa WHO a medzinárodných štúdií výrazne podhodnotené(4) naliehavo žiadať všetky členské štáty OSN, aby zabezpečili všetky potrebné finančné a ľudské zdroje na pomoc obyvateľstvu v oblastiach konfliktov;
	ag)	vyzvať OSN, aby stanovila efektívnejšie postupy na oznamovanie podozrení alebo dôkazov o zneužívaní, podvodoch, korupcii a nesprávnych postupoch súvisiacich s činnosťami vykonávanými vojenským a civilným personálom OSN počas misií na udržiavanie mieru, a aby tieto prípady riešili včas konkrétnym vyšetrovaním; urýchlene zmeniť to, že právne kroky súvisiace s údajným zneužívaním ostávajú v súčasnosti naďalej úplne dobrovoľné a závisia od krajiny, ktorá vojenské jednotky poskytuje; urýchlene vyriešiť všetky aspekty hodnotiacej správy OSN z 15. mája 2015 o úsilí presadzovať právo a poskytovať lekársku pomoc v prípade sexuálneho vykorisťovania a zneužívania zamestnancami Organizácie Spojených národov a pridruženým personálom v mierových operáciách a vyvodiť zodpovednosť voči páchateľom; vyšetrovať, stíhať a odsúdiť všetkých členov vojenského a civilného personálu, ktorí sa dopustili činov sexuálneho násilia, a urobiť tak bezodkladne a bez ústupkov; podporovať ďalšie školenia personálu misií OSN na udržiavanie mieru v oblasti medzinárodného protokolu o dokumentovaní a vyšetrovaní sexuálneho násilia v konfliktoch, a to s cieľom šíriť odborné znalosti o problematike sexuálneho násilia;
	ah)	podporovať a posilňovať medzinárodné úsilie prostredníctvom OSN v záujme zabezpečenia rodovej analýzy, ako aj začlenenia rodových a ľudských práv do všetkých činností OSN, najmä do operácií na udržiavanie mieru, humanitárnych operácií a do procesov rekonštrukcie a zmierenia po skončení konfliktov; vypracovať ukazovatele a zaviesť monitorovacie nástroje na meranie pokroku, pokiaľ ide o účasť žien na budovaní mieru a bezpečnosti vrátane účasti na mierových operáciách, a na zabezpečenie zodpovednosti, ako aj na zabezpečenie skutočného zapojenia komunít a zaistenie lepšej kultúry a správania, čo je aj v súlade so stanoviskom skupiny odborníkov generálneho tajomníka OSN na vysokej úrovni pre zlepšenie hospodárskeho postavenia žien; zabezpečiť, aby vykonávanie programu Ženy, mier a bezpečnosť zahŕňalo primerané financovanie a poskytovalo podporu na to, aby sa ženy stali hlavnou súčasťou všetkého úsilia o riešenie globálnych výziev vrátane vzostupu násilného extrémizmu, predchádzania konfliktom a mediácie, humanitárnych kríz, chudoby, zmeny klímy, migrácie, trvalo udržateľného rozvoja, mieru a bezpečnosti;
	ai)	podporovať a posilňovať medzinárodné úsilie uskutočňované prostredníctvom OSN a zamerané na skoncovanie so zneužívaním detí v ozbrojených konfliktoch a účinnejšie riešiť vplyv konfliktných a pokonfliktných situácií na dievčatá; podporovať úlohu pracovnej skupiny OSN pre deti v ozbrojených konfliktoch s cieľom prehĺbiť podporu práv mladých ľudí postihnutých vojnou, a podporovať kampaň OSN „Deti nie sú vojaci“ s cieľom skoncovať s náborom a využívaním detí zo strany vládnych ozbrojených síl a neštátnych aktérov v konfliktoch;
	aj)	zachovať kontakt s Organizáciou Spojených národov v záujme monitorovania a reálneho vykonávania iniciatívy Spotlight zameranej na skoncovanie so všetkými formami násilia páchaného na ženách a dievčatách;
	Predchádzanie konfliktom a mediácia
	ak)	poskytnúť všetky prostriedky na proaktívnu podporu priorít generálneho tajomníka OSN v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie(5), a to prostredníctvom iniciatív, ako je zriadenie poradného výboru na vysokej- úrovni pre mediáciu, a v súlade s prioritami nástrojov OSN Osobitné politické misie a Fond na budovanie mieru; zaistiť, aby ľudské práva boli v jadre politík predchádzania konfliktom a mediácie;
	al)	posilniť prevádzkovú stránku priorít EÚ a OSN v oblasti predchádzania konfliktom a redukcie konfliktov, a to aj zabezpečením dostupnosti skúsených mediátorov a mediačných poradcov vrátane vyslankýň a vyšších úradníčok, a zaistiť účinnejšiu koordináciu politických, humanitárnych, bezpečnostných a rozvojových nástrojov OSN;
	am)	zvážiť to, že ženy sú výrazne slabo zastúpené pri mierových rozhovoroch, kde sa prijímajú kľúčové rozhodnutia o obnove a správe vecí verejných po skončení konfliktu, napriek tomu, že keď majú ženy výslovnú úlohu v mierovom procese, o 20 % sa zvyšuje pravdepodobnosť dohody trvajúcej aspoň 2 roky a o 35 % sa zvyšuje pravdepodobnosť dohody trvajúcej aspoň 15 rokov;
	an)	dôrazne podporovať program Mládež, mier a bezpečnosť a jeho cieľ, aby mládež získala väčší hlas pri rozhodovaní na miestnej, vnútroštátnej, regionálnej aj medzinárodnej úrovni; podporovať v tomto smere vytvorenie mechanizmov, ktoré by mladým ľuďom umožnili zmysluplné zapojenie do mierových procesov;
	ao)	ďalej posilňovať spoluprácu medzi EÚ a OSN, pokiaľ ide o vytváranie nástrojov na riešenie opakujúceho sa problému násilia súvisiaceho s voľbami, a to aj v nadväznosti na skúsenosti poslancov EP získaných v rámci volebných pozorovateľských misií a parlamentných predvolebných dialógov s politickými stranami, aby sa zvýšila dôveryhodnosť volieb v tých krajinách, ktoré sa snažia posilniť svoje demokratické postupy, ako aj aby sa vyslal silný signál tým, ktorí chcú systém zneužívať;
	ap)	pripomenúť výrazné príspevky EÚ (nástroje na financovanie vonkajšej činnosti) k systému OSN, vrátane agendy v oblasti globálneho mieru, právneho štátu a ľudských práv, a rozvojovej agendy;
	aq)	dôrazne podporovať návrhy generálneho tajomníka na zvýšenie účinnosti rozvojového systému OSN a vymedziť podpornú pozíciu so zreteľom na navrhovaný pakt o financovaní výmenou za zvýšenú účinnosť, transparentnosť a zodpovednosť;
	Nešírenie zbraní, kontrola zbraní a odzbrojenie
	ar)	systematicky podporovať všetky činnosti OSN súvisiace s odzbrojením, budovaním dôvery, nešírením zbraní a bojom proti šíreniu zbraní hromadného ničenia, vrátane vývoja, výroby, získavania, skladovania, uchovávania, transferu alebo používania chemických zbraní štátmi alebo neštátnymi aktérmi;
	as)	vyjadriť znepokojenie nad eróziou existujúceho systému kontroly zbraní a odzbrojovania a jeho právnych nástrojov; podporovať všetko úsilie o opätovné rozbehnutie agendy kontroly zbraní a odzbrojovania, a to aj oživením Konferencie o odzbrojení; presadzovať nešírenie jadrových zbraní procesom revízie plánovanej na rok 2020, a to neodkladným nadobudnutím účinnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok; vyvíjať úsilie o presadzovanie Dohovoru o chemických zbraniach; opätovne potvrdiť odhodlanie splniť ciele tohto dohovoru a nabádať všetky členské štáty OSN k tomu, aby ho ratifikovali alebo aby k nemu pristúpili; posilniť Organizáciu pre zákaz chemických zbraní (OPCW) a jej prácu zaistením toho, aby mala primerané finančné zdroje a primeraný personál na plnenie svojich cieľov; zaistiť, aby v prípadoch oznámeného použitia chemických zbraní boli páchatelia postavení pred súd; zaistiť zodpovednosť za porušovanie zmlúv o odzbrojení a kontrole zbraní existujúcimi mechanizmami na kontrolu zbraní a nástrojmi na odzbrojovanie; podporovať Zmluvu o zákaze jadrových zbraní, ktorú v roku 2017 podporilo 122 členských štátov OSN, a pracovať na tom, aby túto zmluvu podpísali a ratifikovali všetky členské štáty OSN; naliehavo pokročiť v jadrovom odzbrojení na regionálnej aj celosvetovej úrovni v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016(6), v ktorom sa všetky členské štáty EÚ vyzývajú, aby podporili konferenciu OSN na rokovanie o právne záväznom nástroji na zákaz jadrových zbraní; podporovať úsilie OSN o zabránenie tomu, aby neštátni aktéri a teroristické skupiny vyvíjali, vyrábali, získavali alebo presúvali zbrane hromadného ničenia a ich nosiče; trvať na úplnom dodržiavaní Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), Dohovoru o chemických zbraniach a Dohovoru o biologických a toxínových zbraniach;
	at)	úplne vykonávať Zmluvu o obchodovaní so zbraňami (ATT) a nabádať všetky členské štáty OSN, aby túto zmluvu ratifikovali alebo aby k nej pristúpili;
	au)	usilovať sa o prijatie účinnejších opatrení proti zneužívaniu zbraní a munície vrátane ručných a ľahkých zbraní a nedovolenému obchodovaniu s nimi, a to najmä vytvorením systému na sledovanie zbraní; požadovať od členských štátov OSN, aby podnikali aktívne kroky vedúce ku globálnemu odzbrojeniu a k tomu, aby sa predišlo vzniku pretekov v zbrojení;
	av)	venovať osobitnú pozornosť technologickému pokroku v oblasti militarizácie robotiky, najmä vyzbrojeným robotom a dronom a ich súladu s medzinárodným právom; stanoviť právny rámec pre drony a vyzbrojené roboty v súlade s existujúcim MHP s cieľom zabrániť zneužívaniu tejto technológie na nezákonné účely štátnymi a neštátnymi aktérmi; presadzovať začatie skutočných rokovaní o zákaze dronov a ozbrojených robotov, ktoré umožňujú útoky bez zásahu človeka; presadzovať v rámci OSN právny rámec, v ktorom sa jednoznačne uvedie, že pri využívaní ozbrojených dronov je nutné rešpektovať medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo ľudských práv; dôrazne odsúdiť rozsiahle porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva; vyzvať na väčšiu ochranu ľudských práv a základných slobôd v každom rozmere ich prejavu, a to aj v kontexte nových technológií; pracovať na medzinárodnom zákaze zbrojných systémov bez ľudskej kontroly nad použitím sily, ako o to už Európsky parlament pri rôznych príležitostiach požiadal, a v rámci prípravy relevantných schôdzí na úrovni OSN urýchlene vytvoriť a prijať spoločný postoj k autonómnym zbrojným systémom, vystupovať na relevantných fórach jednotne a konať podľa toho;
	aw)	nabádať všetky členské štáty OSN, aby podpísali a ratifikovali Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení;
	ax)	s odkazom na rezolúciu Environmentálneho zhromaždenia OSN č. UNEP/EA.3/Res.1 a na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 34/20 pracovať na ozrejmení a rozvoji záväzkov po skončení konfliktu v oblasti čistenia a obhospodarovania kontaminácie z používania zbraní s ochudobneným uránom, ako aj pomoci komunitám zasiahnutým ich používaním;
	Ľudské práva, demokracia a právny štát
	ay)	pripomínať, že ľudské práva sú nedeliteľné, vzájomne závislé a navzájom prepojené; vyzvať EÚ a OSN, aby nielen dôrazne odsúdili znepokojujúci celosvetový trend smerujúci k marginalizácii a popieraniu ľudských práv a demokracie s cieľom bojovať proti negatívnym tendenciám, a to aj pokiaľ ide o priestor pre občiansku spoločnosť, ale aby v prípade potreby účinne využívali aj právne nástroje, ktoré majú k dispozícii, najmä článok 2 dohôd o pridružení EÚ s tretími krajinami; naliehavo vyzvať všetky členské štáty OSN, aby ratifikovali a skutočne vykonávali všetky základné dohovory OSN o ľudských právach vrátane Dohovoru OSN proti mučeniu a opčného protokolu k nemu, opčných protokolov k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach a k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorými sa zavádzajú mechanizmy podávania sťažností a vyšetrovania, a aby dodržiavali oznamovacie povinnosti podľa týchto nástrojov a záväzok spolupracovať v dobrej viere s mechanizmami OSN v oblasti ľudských práv; upozorňovať na globálny tlak proti obhajcom ľudských práv a osobám, ktoré presadzujú demokratizáciu;
	az)	zabezpečiť, aby boli reformy v oblasti ľudských práv naďalej plne integrované do troch pilierov reformy OSN; podporovať uplatňovanie rozmeru ľudských práv v práci Organizácie Spojených národov;
	ba)	presadzovať slobodu deistov aj teistov, ako aj ľudí, ktorí sa považujú za ateistov, agnostikov, humanistov a voľnomyšlienkarov;
	bb)	ďalej obhajovať slobodu náboženského vyznania alebo viery; vyzývať na vyvíjanie väčšieho úsilia o ochranu práv náboženských a iných menšín; požadovať väčšiu ochranu náboženských menšín pred prenasledovaním a násilím; požadovať zrušenie zákonov, ktoré kriminalizujú rúhanie alebo odpadnutie od viery a ktoré slúžia ako zámienka na prenasledovanie náboženských menšín a neveriacich; podporovať prácu osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery; aktívne pracovať na tom, aby OSN uznala genocídu náboženských a iných menšín, ktorú spáchal ISIL/Dá’iš, a aby sa prípady podozrení zo zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a genocídy dostali pred Medzinárodný trestný súd (ďalej len „MTS“);
	bc)	nabádať Radu OSN pre ľudské práva (ďalej len „UNHRC“), aby dohliadala nad dodržiavaním ľudských práv vo svojich vlastných členských štátoch, aby nevznikli chyby známe z minulosti, akými sú umožnenie členstva páchateľom hrubých porušení ľudských práv a tým, ktorí zaujali antisemitské politické postoje;
	bd)	nabádať členské štáty OSN, aby zaistili, aby sa ich občania mohli naplno zapájať do politických, sociálnych a hospodárskych procesov – vrátane slobody náboženského vyznania alebo viery – bez diskriminácie;
	be)	vyzvať všetky národné a medzinárodné orgány, aby urýchlene prijali záväzné nástroje zamerané na účinnú ochranu ľudských práv a zaistili to, aby sa v plnej miere presadzovali všetky národné a medzinárodné záväzky vyplývajúce z medzinárodných pravidiel; zopakovať význam UNHRC; pripomenúť povinnosť Valného zhromaždenia zohľadňovať pri voľbe členstva v UNHRC to, ako uchádzači rešpektujú presadzovanie a ochranu ľudských práv, zásady právneho štátu a demokraciu; požadovať stanovenie jasných kritérií členstva v UNHRC, ktoré by sa zakladali na situácii v oblasti ľudských práv;
	bf)	vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím USA odstúpiť od UNHRC; pripomína účasť EÚ a jej podporu tomuto nevyhnutnému orgánu pre ľudské práva a nalieha na vládu USA, aby svoje rozhodnutie prehodnotila;
	bg)	naliehavo žiadať všetky štáty vrátane členských štátov EÚ, aby urýchlene ratifikovali opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorým sa zavádza mechanizmus podávania sťažností a vyšetrovania;
	bh)	spolupracovať so všetkými členskými štátmi OSN na rešpektovaní práv slobody prejavu, ako sa uvádza v článku 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, a zdôrazňovať význam slobodnej tlače a médií v zdravej spoločnosti a úlohu každého občana v takejto spoločnosti; zdôrazňovať význam slobody médií, plurality, nezávislosti médií a bezpečnosti novinárov pre zvládanie nových výziev; iniciovať diskusiu o hľadaní správnej rovnováhy medzi ochranou slobody médií a slobody prejavu na jednej strane a bojom proti falošným informáciám na strane druhej; snažiť sa chrániť novinárov, ktorí pracujú na prípadoch korupcie a ktorých život je ohrozený;
	bi)	zachovať pevný záväzok presadzovať zrušenie trestu smrti na celom svete; naďalej podporovať postoj nulovej tolerancie trestu smrti; vyzvať na moratórium na trest smrti a naďalej pracovať na jeho celosvetovom zákaze; odsúdiť čoraz častejšie využívanie trestu smrti za drogové delikty a vyzvať na zákaz používania trestu smrti a mimosúdnych popráv ako trestu za takéto delikty;
	bj)	podporovať a posilňovať medzinárodné úsilie prostredníctvom OSN s cieľom zabezpečiť rodovú analýzu, ako aj uplatňovanie hľadiska ľudských práv a rodovej rovnosti vo všetkých činnostiach OSN; žiadať skoncovanie s akýmkoľvek násilím žien a dievčat a diskrimináciou voči nim, a to tým, že sa zohľadní aj diskriminácia na základe rodovej identity; obhajovať a chrániť práva LGBTI a vyzvať na zrušenie právnych predpisov členských štátov OSN, ktoré stanovujú trestnosť ľudí na základe ich sexuality alebo rodovej identity; nabádať Bezpečnostnú radu, aby naďalej riešila a posilňovala práva LGBTI osôb;
	bk)	posilniť úlohu MTS a medzinárodného systému trestného súdnictva v záujme podpory zodpovednosti a skoncovania s beztrestnosťou; poskytovať MTS silnú diplomatickú, politickú a finančnú podporu; vyzvať všetky členské štáty OSN, aby sa k MTS pripojili ratifikáciou a vykonávaním Rímskeho štatútu, a nabádať na ratifikáciu zmien prijatých v Kampale; vyzvať tie štáty, ktoré od MTS odstúpili, aby svoje rozhodnutie zmenili; podporovať MTS ako kľúčovú inštitúciu pre vyvodzovanie zodpovednosti voči páchateľom a pre pomoc obetiam s dosahovaním spravodlivosti, a nabádať na intenzívny dialóg a spoluprácu medzi MTS, OSN a jej agentúrami a Bezpečnostnou radou OSN;
	bl)	dôrazne odsúdiť justičné obťažovanie, zadržiavanie, vraždy, hrozby a zastrašovanie obhajcov ľudských práv na celom svete za to, že vykonávajú svoju legitímnu prácu v oblasti ľudských práv; nabádať na medzinárodné úsilie a vyzvať členské štáty OSN, aby prijali politiky poskytujúce ochranu a podporu ohrozeným obhajcom ľudských práv a umožnili im vykonávať si svoju prácu; prijať politiku, ktorá bude systematicky a jednoznačne odsudzovať vraždy obhajcov ľudských práv a akékoľvek pokusy o páchanie násilia na nich, o ich prenasledovanie, ohrozovanie, obťažovanie, odstraňovanie, väznenie či svojvoľné zatýkanie, odsúdiť tých, ktorí sa takýchto zverstiev dopúšťajú alebo ich tolerujú, zintenzívniť verejnú diplomaciu podporujúcu obhajcov ľudských práv; zdôrazniť, že obhajcovia ľudských práv a aktivisti z občianskej spoločnosti sú medzi ústrednými aktérmi trvalo udržateľného rozvoja; vyzvať členské štáty OSN, aby prijali politiky na poskytovanie ochrany a podpory obhajcom ľudských práv vystaveným riziku; uznať, že obhajcovia ľudských práv v oblasti životného prostredia, pôdy a pôvodného obyvateľstvá čelia čoraz väčším hrozbám;
	bm)	so zreteľom na európske acquis v oblasti boja proti korupcii sa zapojiť do presadzovania a posilňovania začlenenia do programov OSN v oblasti boja proti korupcii;
	bn)	žiadať od EÚ a jej členských štátov, aby spolu s partnermi pracovali na vykonávaní hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, a to tým, že sa všetky krajiny vrátane členských štátov EÚ naliehavo požiadajú o to, aby vytvorili a vykonávali národné akčné plány zaväzujúce podniky k tomu, aby zaistili dodržiavanie ľudských práv; opätovne vyzvať EÚ a jej členské štáty, aby sa aktívne a konštruktívne zapojili do čo najskoršieho formulovania právne záväzného medzinárodného nástroja, ktorý v rámci medzinárodného práva v oblasti ľudských právach upraví činnosť nadnárodných podnikov a iných podnikov s cieľom predchádzať porušovaniu ľudských práv, vyšetrovať ho, zabezpečovať nápravu a poskytovať prístup k náprave vždy, keď k takému porušovaniu dôjde; podporovať záväznú zmluvu OSN o podnikaní a ľudských právach s cieľom zaistiť zodpovednosť podnikov; v tejto súvislosti uvítať prácu, ktorú vykonala pracovná skupina OSN pre podnikateľské a ľudské práva, a pripomenúť OSN, EÚ a jej členským štátom, aby sa konštruktívne zapojili s cieľom urýchliť tieto rokovania a reagovať na pretrvávajúce obavy EÚ;
	bo)	zintenzívniť svoje úsilie v rámci medzinárodnej Aliancie za obchod bez mučenia, ktorú iniciovala EÚ spoločne s regionálnymi partnermi; vytvoriť medzinárodný fond na pomoc krajinám s vytváraním a zavádzaním právnych predpisov zakazujúcich obchod s tovarom, ktorý možno použiť na mučenie a vykonanie trestu smrti; podporovať vytvorenie medzinárodného nástroja na zákaz obchodovania s takýmto tovarom, a to na základe skúseností s nariadením Rady (ES) č. 1236/2005 na túto tému;
	bp)	zaistiť, aby ženy mali prístup k službám v oblasti plánovania rodičovstva a k celému rozsahu verejných a univerzálnych služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv vrátane modernej antikoncepcie a bezpečnej a legálnej interrupcie; zdôrazňuje, že univerzálny prístup k službám v oblasti zdravia, najmä k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a k súvisiacim právam, je základným ľudským právom, čo je v rozpore s tzv. globálnym umlčiavacim pravidlom (Global Gag Rule), ktoré vláda USA opätovne zaviedla začiatkom roka 2017;
	br)	podporovať prístup ku zdravotnému postihnutiu v rizikových situáciách založený na ľudských právach, v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD);
	bs)	zvážiť, že Rómovia patria medzi najviac diskriminované menšiny na svete a že v niekoľkých krajinách sa táto diskriminácia zhoršuje; pripomenúť, že Rómovia žijú na všetkých kontinentoch a ide teda o celosvetovú záležitosť; vyzvať OSN, aby vymenovala osobitného spravodajcu pre záležitosti Rómov s cieľom zvýšiť informovanosti a zabezpečiť, aby mali programy OSN dosah aj na Rómov;
	bt)	vyzvať členské štáty OSN vrátane členských štátov EÚ, aby vykonávali odporúčania osobitného spravodajcu OSN pre súčasné formy rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti;
	Globálne pakty o migrácii a utečencoch
	bt)	v plnej miere podporovať úsilie pod vedením OSN zamerané na rokovanie o dvoch globálnych paktoch o migrácii a utečencoch na základe newyorského vyhlásenia z New Yorku pre utečencov a migrantov zo septembra 2016 s cieľom dosiahnuť účinnejšiu medzinárodnú reakciu na túto problematiku a príslušný postup vytvárania globálneho režimu riadenia, zlepšovania koordinácie v oblasti medzinárodnej migrácie, ľudskej mobility, veľkých pohybov utečencov a pretrvávajúcich utečeneckých situácií, a zavádzania trvalých riešení a prístupov na jednoznačné načrtnutie významu ochrany práv utečencov a migrantov; vyzýva členské štáty EÚ, aby sa za takouto pozíciou zjednotili a aby aktívne bránili a podporovali rokovania o týchto dôležitých záležitostiach; pripomenúť, že v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, ktoré obsahuje Agenda 2030 OSN, sa uznáva to, že naplánované a dobre zvládnuté migračné politiky môžu pomôcť s dosahovaním trvalo udržateľného rozvoja a inkluzívneho rastu, ako aj so zmenšovaním nerovností v rámci štátov aj medzi nimi;
	bu)	presadzovať ambiciózne a vyvážené ustanovenia, ktoré umožňujú zefektívnenie medzinárodnej spolupráce a spravodlivejšie a predvídateľnejšie globálne rozdelenie zodpovednosti pri riešení migračných pohybov a núteného vysídľovania, zabezpečujúc pritom primeranú podporu utečencom na celom svete;
	bv)	podporovať akékoľvek úsilie o zaistenie spoľahlivej a udržateľnej pomoci pre rozvojové krajiny, ktoré sú hostiteľmi veľkých počtov utečencov, a na zaistenie toho, aby sa utečencom ponúkli trvalé riešenia, a to aj možnosť starať sa o seba samostatne a integrovať sa do komunít, v ktorých žijú; pripomenúť, že vykonávanie globálneho paktu je jedinečnou príležitosťou na posilnenie väzby medzi humanitárnou pomocou a rozvojovými politikami;
	bw)	zabezpečiť, aby globálne pakty boli zamerané na ľudí a založené na ľudských právach, a aby poskytovali dlhodobé, udržateľné a komplexné opatrenia v prospech všetkých zúčastnených strán; venovať osobitnú pozornosť migrantom, ktorí sú v stave zraniteľnosti, ako sú deti, ohrozené ženy, obete obchodovania s ľuďmi či osoby so zdravotným postihnutím, a z iných skupín vystavených riziku, vrátane LGBTI komunity, zdôrazňovať význam prípravy migračnej politiky z medziodvetvovej perspektívy, aby bolo možné reagovať na ich osobitné potreby; zdôrazniť, že treba naplno rozvinúť obnovené a horizontálne rodové hľadisko pre kolektívnu medzinárodnú reakciu na utečencov riešiacu osobitné potreby žien v oblasti ochrany, a to vrátane boja proti páchaniu násilia na ženách, a zlepšujúcu schopnosti a zručnosti žien v oblasti obnovy a zmierenia; vyzvať členské štáty OSN, aby prijali samostatný záväzok presadzovať rodovú rovnosť a posilňovanie postavenia žien a dievčat ako ústredný prvok globálneho paktu, v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 5;
	bx)	požadovať, aby sa vyvinulo väčšie úsilie na predchádzanie neregulárnej migrácii a na boj proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi, najmä bojom proti zločineckým sieťam včasnou a účinnejšou výmeny príslušných informácií; zlepšiť metódy na identifikáciu a ochranu obetí a posilniť spoluprácu s tretími krajinami s cieľom sledovať, zabavovať a spätne vymáhať príjmy z trestnej činnosti v tomto odvetví; zdôrazňovať na úrovni OSN význam ratifikácie a úplného uplatňovania Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky a Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a s deťmi;
	by)	zaistiť to, aby sa osobitná pozornosť venovala utečenkám a žiadateľkám o azyl, ktoré sú vystavené viacerým formám diskriminácie a sú zraniteľnejšie z hľadiska sexuálneho a rodovo podmieneného násilia vo svojich krajinách pôvodu aj počas svojich ciest do bezpečnejších miest; pripomínať, že ženy a dievčatá, ktoré žiadajú o azyl, majú osobitné potreby a obavy, ktorými sa líšia od potrieb a obáv mužov a ktoré si vyžadujú to, aby sa pri vykonávaní všetkých azylových politík a postupov zohľadňovalo rodové hľadisko a postupovalo individuálne; vyzvať na posilnenie systémov na ochranu detí a na podporu konkrétnych opatrení v najlepšom záujme detských utečencov a migrantov, a to na základe Dohovoru o právach dieťaťa;
	bz)	riešiť veľmi rozšírený jav stavu bez štátnej príslušnosti, ktorý prináša akútne výzvy v oblasti ľudských práv; zaistiť, aby sa táto problematika v aktuálnych rokovaniach o globálnom pakte adekvátne riešila;
	ca)	pokračovať v podpore, ktorá bola poskytnutá Vysokému komisárovi Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) pri vykonávaní jeho medzinárodného mandátu na ochranu utečencov, a to aj pred zločineckými gangmi a osobami zapojenými do obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva v krajinách pôvodu a v tranzitných krajinách;
	cb)	pomáhať krajinám Východného partnerstva riešiť problémy, ktorým čelia v dôsledku masívneho vynúteného vnútorného vysídľovania z oblastí konfliktov, a rozhodne konať na ochranu a obnovu práv vysídlených ľudí, vrátane ich práva na návrat, majetkových práv a práva na osobnú bezpečnosť;
	cc)	naďalej zdôrazňovať mimoriadny význam vzdelávania dievčat a žien pre vytváranie hospodárskych príležitostí;
	cd)	zopakovať svoju závažnú obavu, že desiatky tisíc vnútorne vysídlených osôb a utečencov, ktorí utiekli zo svojej domoviny v súvislosti s pretrvávajúcimi konfliktmi, sú naďalej vysídlené, a opätovne potvrdiť právo všetkých vnútorne vysídlených osôb a utečencov na bezpečný a dôstojný návrat do miest, odkiaľ pochádzajú;
	ce)	trvať na tom, že treba poskytnúť financovanie osobitne na zapojenie žien do medzinárodných rozhodovacích procesov;
	Rozvoj
	cf)	vykonávať ambicióznu Agendu 2030 OSN pre trvalo udržateľný rozvoj a jej 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazniť vedúcu úlohu EÚ v procese, ktorý viedol k prijatiu Agendy 2030 OSN pre udržateľný rozvoj a akčného programu z Addis Abeby; prijať konkrétne opatrenia na zabezpečenie účinného vykonávania Agendy 2030 OSN a programu z Addis Abeby ako dôležitých nástrojov rozvoja; zaistiť, aby EÚ a OSN naďalej zohrávali významnú úlohu pri vykonávaní Agendy 2030 OSN s cieľom odstrániť chudobu a generovať kolektívnu prosperitu, riešiť nerovnosti, vytvárať bezpečnejší a spravodlivejší svet a bojovať proti zmene klímy a za ochranu prírodného prostredia;
	cg)	prijať konkrétne kroky na zaistenie efektívneho vykonávania Agendy 2030 OSN a všetkých 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja ako dôležitých nástrojov prevencie a trvalo udržateľného rozvoja; nabádať a v tomto smere podporovať krajiny, aby prevzali a zaviedli národné rámce dosahovania 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja; nabádať členské štáty OSN, aby preorientovali svoje rozpočty smerom k Agende 2030 OSN pre udržateľný rozvoj; opätovne zdôrazniť, že EÚ je naďalej najväčším svetovým darcom rozvojovej pomoci, ktorý poskytuje 75,7 miliardy EUR, a nabádať na to, aby naďalej rástla kolektívna pomoc EÚ podporujúca trvalé úsilie členských štátov o presadzovanie mieru, prosperity a trvalo udržateľného rozvoja na celom svete; tlačiť členské štáty OSN k tomu, aby splnili svoje záväzky v oblasti výdavkov na rozvojovú pomoc, a vyzývať na prijatie pevného rámca ukazovateľov a využívanie štatistických údajov na vyhodnocovanie situácie v rozvojových krajinách, monitorovanie pokroku a zaistenie zodpovednosti; snažiť sa o dosiahnutie súdržnosti politík v záujme rozvoja vo všetkých politikách EÚ, čo je kľúčové pre dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a presadzovať aj na úrovni OSN väčšiu súdržnosť politík v súlade s cieľom č. 17;
	Zmena klímy a diplomacia v oblasti klímy
	ch)	opätovne potvrdiť záväzok EÚ podľa Parížskej dohody, nabádať všetky členské štáty OSN k tomu, aby ju ratifikovali za skutočne zaviedli do praxe, a zdôrazňovať, že treba vykonávať Parížsku dohodu na celom svete a všetkými členskými štátmi OSN; opätovne potvrdiť potrebu ambicióznej klimatickej politiky EÚ a jej pripravenosť zlepšiť existujúce vnútroštátne stanovené príspevky na rok 2030 vrátane príspevkov EÚ, ako aj potrebu včas vytvoriť dlhodobú stratégiu na rok 2050 a podporovať všetky iniciatívy v tomto smere; pracovať na účinnejších krokoch smerom k environmentálnej udržateľnosti, najmä v oblasti boja proti zmene klímy, presadzovaním medzinárodných opatrení a krokov na zachovanie a zvýšenie kvality životného prostredia a udržateľného obhospodarovania prírodných zdrojov; ešte zvýšiť našu ambicióznosť v oblasti znižovania emisií a zdôrazniť úlohu EÚ ako celosvetového lídra v oblasti klimatických krokov;
	ci)	opätovne zdôrazniť, že klimatické kroky sú hlavnou prioritou Európskej únie; zabezpečiť, aby EÚ zostala v prvej línii boja proti zmene klímy a v tejto oblasti naďalej spolupracovala s OSN; vyzvať všetky členské štáty OSN, aby dodržiavali Parížsku dohodu a zabezpečiť urýchlené vykonávanie rozhodnutí prijatých na konferencii OSN o zmene klímy v roku 2016; zvýšiť úsilie o opätovné zapojenie USA do multilaterálnej spolupráce v oblasti zmeny klímy;
	cj)	byť proaktívnym partnerom v celej OSN na podporu globálnych partnerstiev a spolupráce týkajúcej sa výziev v oblasti zmeny klímy, pričom sa zdôrazňuje, že klíma môže byť vstupným bodom pre diplomatické vzťahy s partnermi, s ktorými sú iné body agendy veľmi sporné, čím sa ponúkne príležitosť zlepšiť stabilitu a mier;
	ck)	zvýšiť svoje diplomatické úsilie v oblasti klímy vytvorením komplexnej stratégie diplomacie EÚ v oblasti klímy a začleniť klímu do všetkých oblastí vonkajšej činnosti EÚ vrátane obchodu, rozvojovej spolupráce, humanitárnej pomoci a bezpečnosti a obrany, a to so zreteľom na to, že environmentálne neudržateľný systém produkuje nestabilitu; vytvoriť pevnú alianciu krajín a aktérov naďalej podporujúcich ciele a prispievajúcich k cieľom v oblasti obmedzenia globálneho otepľovania na úroveň výrazne nižšiu než 2 °C pri súčasnej snahe o obmedzenie zvýšenia teploty na úroveň 1,5 °C;
	cl)	pripomenúť, že zmenu klímy inak pociťujú ženy a inak muži; zdôrazniť, že ženy sú zraniteľnejšie a vystavené väčším rizikám a zaťaženiu, a to z rôznych dôvodov – počnúc nerovnakým prístupom k zdrojom, vzdelávaniu, pracovným príležitostiam a pozemkovým právam až po sociálne a kultúrne normy; zdôrazňovať že by sa to malo náležite zohľadňovať; zaistiť, aby ženy zohrávali ústrednú úlohu pri hľadaní riešení v oblasti zmierňovania klimatických výziev a prispôsobovania sa klimatickým výzvam, vrátane medzinárodných rokovaní o klíme, s cieľom vytvoriť rodovo citlivé reakcie na riešenie základných nerovností;
	cm)	pripomínať, že ženy majú obmedzený prístup k výrobným zdrojom a obmedzené práva, ako aj obmedzenú kontrolu nad nimi, a majú menej možností prijímať rozhodnutia a ovplyvňovať politiku, čo sa oficiálne uznáva už od 13. konferencie zmluvných strán (COP 13) konanej na Bali v roku 2007;
	cn)	úzko spolupracovať s malými ostrovnými štátmi a inými krajinami, ktoré čelia najzávažnejším dôsledkom zmeny klímy, s cieľom zabezpečiť, aby sa ich hlasy a potreby zohľadňovali na rôznych fórach OSN;
	co)	zapojiť sa do komplexnej verejnej diskusie so všetkými členskými štátmi OSN o dôležitosti rešpektovania ústavných limitov prezidentských mandátov na celom svete;

2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Komisii a pre informáciu Valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených národov a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1)	Prijaté texty, P8_TA(2017)0304.
(2)	Prijaté texty, P8_TA(2017)0493.
(3)	Odporúčanie Európskeho parlamentu z 1. marca 2018 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o odstrihnutí džihádistov od zdrojov financovania a cielených opatreniach proti financovaniu terorizmu, P8_TA(2018)0059.
(4)	Svetová zdravotnícka organizácia, World Report on Violence and Health (Ženeva, 2002), s. 154; Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (UNOCHA), Discussion paper 2: the nature, scope and motivation for sexual violence against men and boys in armed conflict, (príspevok prednesený na výskumnej schôdzi UNOCHA s názvom Research Meeting on the Use of Sexual Violence in Armed Conflict: Identifying Gaps in Research to Inform More Effective Interventions 26. júna 2008).
(5)	Ako sa uvádza v jeho prvom vyhlásení adresovanom BR OSN z 10. januára 2017.
(6)	Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 202.

Posledná úprava: 7. novembra 2019

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia