Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje vyhlásenie z 10. marca 2011 o vypracovaní európskych štatútov pre vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie,

–  so zreteľom na článok 225 a článok 50 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 o Iniciatíve pre sociálne podnikanie – Vytvárať priaznivé prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o sociálnom podnikaní a sociálnej inovácii v boji proti nezamestnanosti(3),

–  so zreteľom na závery Rady zo 7. decembra 2015 s názvom Podpora sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery „Spoločne za nový rast“ (COM(2011)0206),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2011 s názvom Iniciatíva pre sociálne podnikanie – Vytvárať priaznivé prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií (COM(2011)0682),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013(6), najmä na jeho článok 2 ods. 1,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ(7), a najmä na jej článok 20,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1435/2003(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o štatúte európskej vzájomnej spoločnosti(9),

–  so zreteľom na štúdiu z júla 2011, ktorú dal vypracovať Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Európskeho parlamentu, s názvom Úloha vzájomných spoločností v 21. storočí,

–  so zreteľom na správu skupiny odborníkov Komisie pre sociálne podnikanie (GECES) z októbra 2016 s názvom Budúcnosť sociálnych podnikov a sociálneho hospodárstva(10),

–  so zreteľom na štúdiu zadanú tematickou sekciou C Európskeho parlamentu z februára 2017 s názvom Európsky štatút sociálnych a solidárnych podnikov,

–  so zreteľom na článok 46 a článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0231/2018),

A.  keďže pojmy „sociálny podnik“ a „solidárny podnik“ sa často používajú ako synonymá, i keď podniky, ktoré označujú, nie sú vždy rovnaké a môžu sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšiť; keďže pojem „sociálny podnik“ sa v zásade vzťahuje na tradičné organizácie sociálneho hospodárstva, ako sú družstvá, vzájomné organizácie, združenia a nadácie; keďže vymedzenie pojmu „sociálny podnik“ je dôvodom na dôležité diskusie medzi sociológmi a právnikmi; keďže podľa všetkého je nevyhnutné bezodkladne sa posunúť smerom k lepšiemu uznaniu pojmu „sociálny a solidárny podnik“, a to tým, že sa stanoví základné právne vymedzenie pojmu, ktoré by mohlo spoľahlivo prispieť k úsiliu Európskej únie a členských štátov zameranému na rozvoj sociálnych a solidárnych podnikov, aby takisto mohli využívať výhody vnútorného trhu;

B.  keďže sociálne a solidárne hospodárstvo významne prispieva k hospodárstvu Únie; keďže Európsky parlament vo svojich uzneseniach z 19. februára 2009, 20. novembra 2012 a 10. septembra 2015 zdôraznil, že sociálne a solidárne hospodárstvo poskytuje zamestnanie vyše 14 miliónom osôb, čo zodpovedá približne 6,5 % pracovníkov v EÚ a 10 % podnikov v EÚ; keďže ukázalo sa, že toto odvetvie je osobitne odolné voči hospodárskej a finančnej kríze a má potenciál v oblasti sociálnych a technologických inovácií, tvorby dôstojných, inkluzívnych, miestnych a udržateľných pracovných miest, podpory hospodárskeho rastu, ochrany životného prostredia a posilnenia sociálnej, hospodárskej a regionálnej súdržnosti; keďže sociálne a solidárne podniky poukazujú na nové spôsoby riešenia sociálnych problémov v rýchlo sa meniacom svete; keďže sociálne a solidárne hospodárstvo sa naďalej vyvíja, a teda je motorom rastu a zamestnanosti a malo by sa stimulovať a podporovať;

C.  keďže medzi členskými štátmi existujú výrazné rozdiely v spôsobe, akým regulujú sociálne a solidárne podniky, a v organizačných formách, ktoré sú sociálnym podnikateľom k dispozícii v rámci ich právnych systémov; keďže osobitné organizačné formy, ktoré prijímajú sociálne a solidárne podniky, závisia od existujúcich právnych rámcov, politického hospodárstva v oblasti poskytovania sociálneho zabezpečenia a solidarity a od kultúrnych a historických tradícií v členských štátoch;

D.  keďže v niektorých členských štátoch boli vytvorené osobitné právne formy, a to buď prispôsobením modelu spolupráce, vzájomnej spoločnosti, združenia alebo nadácie a iných foriem alebo zavedením právnych foriem, ktoré uznávajú sociálny záväzok prijatý viacerými subjektmi a ktoré zahŕňajú niektoré prvky špecifické pre sociálne a solidárne podniky; keďže v iných členských štátoch nebola vytvorená žiadna osobitná právna forma pre sociálne a solidárne podniky, a teda fungujú prostredníctvom už existujúcich právnych foriem vrátane právnych foriem používaných konvenčnými spoločnosťami, ako je spoločnosť s ručením obmedzeným alebo verejná akciová spoločnosť; keďže v niektorých členských štátoch môže byť právna forma, ktorú môžu prijať sociálne a solidárne podniky, voliteľná; keďže treba poznamenať, že sociálne a solidárne podniky si často volia iné právne formy, ktoré lepšie vyhovujú ich potrebám a cieľom, než osobitné právne formy, ktoré pre ne boli navrhnuté;

E.  keďže prijatie rôznych právnych rámcov pre sociálne a solidárne podniky v mnohých členských štátoch potvrdzuje rozvoj nového typu podnikania založeného na zásadách solidarity a zodpovednosti a viac zameraného na vytváranie sociálnej pridanej hodnoty, miestne spojenia a podporu udržateľnejšieho hospodárstva; keďže táto rôznorodosť takisto potvrdzuje, že sociálne podnikanie je inovatívnou a prospešnou oblasťou;

F.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. septembra 2015 o sociálnom podnikaní a sociálnej inovácii v boji proti nezamestnanosti zdôraznil, že sociálna inovácia sa týka rozvíjania a realizácie nových myšlienok, či už ide o produkty, služby alebo modely sociálnej organizácie, ktoré sú určené na plnenie nových sociálnych, územných a environmentálnych požiadaviek a výziev, ako sú starnutie obyvateľstva, vyľudňovanie, zosúladenie pracovného a rodinného života, riadenie rôznorodosti, boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, začleňovanie tých, ktorí sú najviac vylúčení z trhu práce, a boj proti zmene klímy;

G.  keďže vzhľadom na túto rozmanitosť právnych foriem, ktoré sú k dispozícii na vytvorenie sociálnych a solidárnych podnikov naprieč členskými štátmi, neexistuje v Európskej únii v súčasnosti žiadna zhoda týkajúca sa vytvorenia osobitnej formy sociálneho a solidárneho podniku; keďže Európsky parlament už v minulosti zdôrazňoval dôležitosť vypracovania nových právnych rámcov na úrovni Únie, ale vždy upozorňoval, že vo vzťahu k vnútroštátnym rámcom by mali byť pre podniky vždy dobrovoľné a že by im malo predchádzať posúdenie vplyvu s cieľom zohľadniť existenciu rôznych modelov sociálneho podnikania v členských štátoch; keďže Európsky parlament takisto zdôraznil, že všetky opatrenia by mali preukázať pridanú hodnotu na úrovni celej Únie;

H.  keďže sociálny dialóg je mimoriadne dôležitý z hľadiska realizácie cieľa sociálneho trhového hospodárstva, ktorým je plná zamestnanosť v kombinácii so sociálnym pokrokom, ako aj z hľadiska konkurencieschopnosti a spravodlivosti na jednotnom trhu EÚ; keďže sociálny dialóg a konzultácie so sociálnymi partnermi v rámci tvorby politík EÚ predstavujú významnú sociálnu inováciu;

I.  keďže skutočnosť, že v rámci dostupných právnych foriem existuje možnosť voľby, má tú výhodu, že umožňuje sociálnym a solidárnym podnikom formovať svoju štruktúru spôsobom, ktorý je pre ne najvhodnejší vzhľadom na dané okolnosti, tradíciu, v ktorej sú zakorenené, a druh podnikania, ktorý chcú uplatňovať;

J.  keďže bez ohľadu na uvedené skutočnosti je možné vyvodiť z vnútroštátnych skúseností na úrovni členského štátu niektoré charakteristické prvky a kritériá, ktoré by mal sociálny a solidárny podnik spĺňať bez ohľadu na svoju právnu formu, ak sa má považovať za takýto druh podniku; keďže sa zdá žiaduce, aby sa na úrovni Únie stanovil spoločný súbor prvkov a kritérií v podobe minimálnych noriem s cieľom vytvoriť efektívnejší a konzistentnejší právny rámec pre takéto podniky a zabezpečiť, aby všetky sociálne a solidárne podniky i napriek svojej rôznorodosti mali spoločnú identitu bez ohľadu na členský štát, v ktorom sú registrované; keďže takéto inštitucionálne prvky by mali pomôcť zabezpečiť, aby sociálne a solidárne podniky mali i naďalej výhodu oproti alternatívnym spôsobom organizácie poskytovania služieb vrátane sociálnych služieb;

K.  keďže Komisia vo svojom oznámení z 25. októbra 2011 (Iniciatíva pre sociálne podnikanie) uviedla, že sociálne podniky tvoria významnú časť sociálneho hospodárstva a ich cieľom je skôr mať sociálny dosah než tvoriť zisky ich majiteľov alebo akcionárov. Na trhu fungujú tak, že poskytujú podnikateľským a inovačným spôsobom tovar a služby a zisky využívajú hlavne na uskutočňovanie sociálnych cieľov. Tieto podniky sú riadené zodpovedným a transparentným spôsobom a zapájajú pritom najmä zamestnancov, spotrebiteľov a subjekty, ktorých sa týka ich obchodná činnosť;

L.  keďže na účely nariadenia (EÚ) č. 1296/2013 sa pod pojmom „sociálny podnik“ rozumie podnik, bez ohľadu na jeho právnu formu, ktorý:

M.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. septembra 2015 konštatoval, že podniky sociálneho a solidárneho hospodárstva, ktoré nemusia byť nutne neziskovými organizáciami, sú podniky, ktorých zámerom je splnenie ich sociálneho cieľa, ktorým je tvorba zamestnania pre zraniteľné kolektívy, poskytovanie služieb ich členom alebo vo všeobecnosti tvorba pozitívneho sociálneho a sociálno-environmentálneho vplyvu za opätovného investovania zisku primárne v záujme dosiahnutia týchto cieľov; keďže sociálne a solidárne podniky sú charakteristické uplatňovaním týchto zásad:

N.  keďže uvedené vymedzenia sú zlučiteľné a spájajú prvky spoločné pre všetky sociálne a solidárne podniky bez ohľadu na členský štát registrácie a právnu formu, ktorú si zvolili podľa vnútroštátneho práva; keďže takéto prvky by mali tvoriť základ prierezového a definitívnejšieho právneho vymedzenia „sociálneho podniku“ všeobecne dohodnutého a uplatňovaného na úrovni Únie;

O.  keďže sociálne a solidárne podniky sú súkromné organizácie nezávislé od orgánov verejnej moci;

P.  keďže sociálne a solidárne podniky pôsobia na trhu podnikateľsky; keďže to znamená, že naďalej vykonávajú činnosti hospodárskeho charakteru;

Q.  keďže vidiecke oblasti ponúkajú pre sociálne a solidárne podniky významné príležitosti a keďže je preto nevyhnutné, aby bola vo všetkých vidieckych regiónoch dostupná vhodná infraštruktúra;

R.  keďže vzdelávanie a odborná príprava musia byť prioritnými oblasťami pri podpore podnikateľskej kultúry medzi mladými ľuďmi;

S.  keďže vzájomné spoločnosti pôsobiace v odvetviach zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci zamestnávajú v Únii 8,6 milióna osôb a poskytujú podporu 120 miliónom občanom; tieto vzájomné spoločnosti majú 24 % podiel na trhu a vytvárajú 4 % HDP Únie;

T.  keďže prínos k tvorbe sociálnej hodnoty musí byť hlavným cieľom sociálneho a solidárneho podniku; keďže uvedené sociálne a solidárne podniky by sa mali výslovne snažiť o dosiahnutie cieľa, ktorým je prinášanie osohu komunite ako celku alebo konkrétnej skupine ľudí, nielen členom; keďže sociálny cieľ, ktorý sledujú sociálne a solidárne podniky, by mal byť jasne uvedený v ich dokladoch o založení; keďže pojem sociálneho a solidárneho podniku by sa nemal zamieňať s pojmom sociálnej zodpovednosti podnikov, hoci komerčné podniky s významnými aktivitami v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov môžu mať silné prepojenie so sociálnym podnikaním; keďže cieľom sociálnych a solidárnych podnikov nemá byť tradičné vytváranie komerčného zisku, ale skôr využívanie akejkoľvek pridanej hodnoty vytvorenej na ďalší rozvoj projektov zameraných na zlepšenie životného prostredia pre ich cieľové skupiny;

U.  keďže digitalizácia, ambiciózne ciele v oblasti zmeny klímy, migrácia, nerovnosti, vývoj komunít, najmä v marginalizovaných oblastiach, sociálne a zdravotné služby, potreby osôb so zdravotným postihnutím a boj proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu, dlhodobej nezamestnanosti a nerovnosti medzi ženami a mužmi a osobitné environmentálne úlohy ponúkajú veľký potenciál pre sociálne podnikanie; keďže väčšina sociálnych a solidárnych podnikov pôsobí na trhu tak, že podniká a prijíma hospodárske riziká;

V.  keďže sociálne a solidárne podniky by mali vykonávať sociálne užitočnú činnosť; keďže môžu byť aktívne v širokom spektre činností; keďže sociálne a solidárne podniky zvyčajne uskutočňujú poskytovanie služieb určených na zlepšenie životných podmienok komunity, najmä služieb na podporu jednotlivcov v neistých podmienkach alebo ovplyvnených sociálno-ekonomickým vylúčením a na uľahčenie začleňovania znevýhodnených skupín do zamestnania; keďže v kontexte vytvorenej sociálnej hodnoty a schopnosti opätovne začleniť dlhodobo nezamestnané osoby v záujme podpory sociálnej súdržnosti a hospodárskeho rastu možno v oblasti vnútroštátnych právnych predpisov konštatovať všeobecný trend rozširovať škálu činností, ktoré sú sociálne a solidárne podniky oprávnené vykonávať, za predpokladu, že ide o činnosti verejného záujmu a/alebo spoločenského významu, ako je poskytovanie verejnoprospešných služieb, a to v oblasti vzdelávania, zdravia, kultúry, bývania, voľného času či životného prostredia;

W.  keďže sociálne a solidárne podniky ponúkajú obchodný model pre 21. storočie, ktorý vyvažuje finančné a sociálne potreby; keďže sociálne a solidárne podniky sa vo všeobecnosti spájajú so sociálnou, s technologickou a hospodárskou inováciou v dôsledku rozširovania ich činnosti v nových oblastiach výroby tovaru alebo poskytovania služieb vrátane služieb v oblasti životného prostredia, zdravia, kultúry, vzdelávania a rekreácie a/alebo v dôsledku zavedenia inovatívnych metód výroby alebo organizácie práce, ktoré sú určené na plnenie nových sociálnych, územných a environmentálnych požiadaviek a výziev, ako sú starnutie obyvateľstva, vyľudňovanie, rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, riadenie rôznorodosti, boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, začleňovanie tých, ktorí sú najviac vylúčení z trhu práce, a boj proti zmene klímy;

X.  keďže sociálne a solidárne podniky ponúkajú vzhľadom na svoj sociálny a integračný charakter zamestnanie tým skupinám pracovníkov, ktoré sú bežne vylúčené z trhu práce, a keďže vo významnej miere prispievajú k opätovnému začleneniu dlhodobo nezamestnaných a celkovo k boju proti nezamestnanosti, čím sa podporuje sociálna súdržnosť a hospodársky rast;

Y.  keďže sociálne hospodárstvo vzhľadom na osobitnú povahu jednotlivých svojich podnikov a organizácií, svoje špecifické pravidlá, sociálne záväzky a inovačné metódy už mnohokrát preukázalo, že dokáže odolávať nepriaznivej hospodárskej situácii a má potenciál rýchlejšie zvládať krízy;

Z.  keďže najmä v malých a stredných podnikoch slúži finančná účasť zamestnancov často na sociálne účely, čo dokazuje príklad „najlepšieho postupu“ pri úspešnom opätovnom začlenení dlhodobo nezamestnaných osôb v Španielsku prostredníctvom modelu spoločnosti Sociedad Laboral (SL), v prípade ktorého môžu uchádzači o zamestnanie využiť dávku v nezamestnanosti na založenie spoločnosti, a tým vytvoriť viac pracovných miest, pričom štát poskytuje podporu a poradenstvo v otázkach riadenia;

AA.  keďže sociálne a solidárne podniky nie sú nevyhnutne neziskovými organizáciami a môžu mať aj ziskový charakter za predpokladu, že ich činnosti v plnej miere spĺňajú kritériá na získanie európskeho označenia sociálneho hospodárstva; keďže bez ohľadu na to by sa sociálne a solidárne podniky mali zameriavať predovšetkým na sociálne hodnoty a na to, aby mali pozitívny a trvalý vplyv na blaho a hospodársky rozvoj spoločnosti, a nie na vytváranie zisku pre svojich vlastníkov, členov alebo akcionárov; keďže v tejto súvislosti je pre sociálne a solidárne podniky nevyhnutné prísne obmedzenie rozdelenia ziskov a aktív medzi členov alebo akcionárov, známe aj ako „zablokovanie aktív“; keďže s ohľadom na právnu formu sociálneho a solidárneho podniku by sa mohlo povoliť obmedzené rozdelenie ziskov, ale postupy a pravidlá týkajúce sa tohto rozdelenia by mali byť vždy stanovené tak, aby to neoslabilo hlavný sociálny cieľ podniku; keďže v každom prípade najväčší a najvýznamnejší podiel ziskov dosiahnutých sociálnym a solidárnym podnikom by mal byť reinvestovaný alebo inak použitý na účely zachovania alebo dosiahnutia jeho sociálneho účelu;

AB.  keďže nato, aby obmedzenie nerozdeľovania bolo účinné, by toto obmedzenie malo zahŕňať niekoľko aspektov, najmä vyplácanie pravidelných dividend, rozdelenie nahromadených rezerv, prenesenie zostatkových aktív pri likvidácii subjektu, transformáciu sociálneho a solidárneho podniku na iný typ organizácie, ak je to povolené, a stratu statusu takéhoto podniku; keďže obmedzenie nerozdeľovania by mohlo byť nepriamo porušené aj tým, že odmeny zamestnancom alebo riaditeľom sú neoprávnené a vyššie ako trhové;

AC.  keďže sociálne a solidárne podniky by mali byť riadené v súlade s modelmi demokratickej správy, do ktorých sú zapojení zamestnanci, zákazníci a zainteresované strany, ktorých sa týka činnosť v rozhodovacom procese; keďže tento participatívny model predstavuje štrukturálny postup na kontrolu skutočného sledovania sociálnych cieľov organizácie; keďže právomoc členov pri rozhodovaní by nemala byť založená iba alebo hlavne na ich prípadnom kapitálovom podiele, i keď je právna forma sociálneho a solidárneho podniku modelom komerčnej spoločnosti;

AD.  keďže sociálne a solidárne podniky môžu mať v niektorých členských štátoch právnu formu komerčnej spoločnosti; keďže možnosť uznania takýchto spoločností na úrovni EÚ za sociálne a solidárne podniky by mala byť podmienená splnením požiadaviek a podmienok s cieľom vyriešiť možné rozpory medzi formou spoločnosti a modelom sociálneho a solidárneho podniku;

AE.  keďže zaobchádzanie so zamestnancami sociálnych a solidárnych podnikov by malo byť porovnateľné so zaobchádzaním so zamestnancami tradičných podnikov;

AF.  keďže pozitívny vplyv sociálnych a solidárnych podnikov na komunitu môže odôvodňovať prijatie konkrétnych opatrení na ich podporu, ako je vyplácanie dotácií a prijímanie priaznivých opatrení v oblasti daní a verejného obstarávania; keďže tieto opatrenia by sa v zásade mali považovať za zlučiteľné so zmluvami, pretože sa zameriavajú na uľahčenie rozvoja hospodárskych činností alebo oblastí, ktoré majú mať hlavne pozitívny vplyv na spoločnosť, a schopnosť týchto podnikov získavať finančné prostriedky a dosahovať zisk je výrazne menšia než schopnosť komerčných spoločností;

AG.  keďže v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013(11) sa stanovujú podmienky a požiadavky pre zriadenie európskych fondov sociálneho podnikania;

AH.  keďže Únia by mala vytvoriť certifikát alebo označenie pre sociálne a solidárne podniky, aby sa takéto podniky viac zviditeľnili a podporil sa koherentnejší právny rámec; keďže je nevyhnutné, aby orgány verejnej moci kontrolovali a zabezpečili, aby daný podnik spĺňal požiadavky na udelenie označenia sociálneho a solidárneho podniku a mohol využiť akékoľvek opatrenie stanovené na úrovni EÚ; keďže sociálnemu a solidárnemu podniku by malo byť toto osvedčenie odobraté v prípade, že podnik nebude dodržiavať tieto požiadavky a svoje právne záväzky;

AI.  keďže sociálne a solidárne podniky by mali každoročne vydávať sociálnu správu, v ktorej uvedú minimálne informácie o svojich aktivitách, výsledkoch, účasti zainteresovaných strán, rozdeľovaní ziskov, mzdách, dotáciách a iných získaných výhodách;

1.  zdôrazňuje kľúčový význam približne 2 miliónov sociálnych a solidárnych podnikov v Európe(12), ktoré zamestnávajú viac ako 14,5 milióna osôb(13), a ich obrovskú hodnotu z hľadiska tvorby kvalitných pracovných miest, sociálnej a regionálnej súdržnosti a sústavného hospodárskeho rastu na vnútornom trhu;

2.  vyzýva Komisiu, aby na úrovni Únie zaviedla európske označenie sociálneho hospodárstva, ktoré sa má udeľovať podnikom založeným na sociálnom hospodárstve a solidarite na základe jasných kritérií určených na zdôraznenie osobitných charakteristík týchto podnikov a ich sociálneho vplyvu, zvýšenie ich viditeľnosti, podporu investícií, uľahčenie prístupu k financovaniu a jednotnému trhu pre tých, ktorí chcú expandovať na vnútroštátnej úrovni alebo do iných členských štátov, a zároveň sa zabezpečí rešpektovanie rôznych právnych foriem a rámcov v tomto odvetví a v členských štátoch;

3.  domnieva sa, že európske označenie sociálneho hospodárstva by malo byť k dispozícii pre súkromné organizácie a subjekty, ktoré dôsledne spĺňajú právne požiadavky pre sociálne a solidárne podniky v rámci všetkých ich činností, a to bez ohľadu na právnu formu ich registrácie v členskom štáte, konštatuje, že označenie by malo byť pre podnik nepovinné;

4.  domnieva sa, že európske označenie sociálneho hospodárstva by malo byť pre podniky dobrovoľné, ale musí byť uznávané všetkými členskými štátmi;

5.  nazdáva sa, že právne požiadavky na získanie a zachovanie európskeho označenia sociálneho hospodárstva by sa mali určiť s odkazom na určité prvky a kritériá, najmä tie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

6.  zdôrazňuje, že vzhľadom na rastúci dopyt po sociálnych služieb sú sociálne a solidárne podniky v Únii čoraz dôležitejšie z hľadiska poskytovania sociálnych služieb na podporu ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením alebo ľudí, ktorí sa v tejto situácii už nachádzajú; zdôrazňuje, že sociálne a solidárne podniky by nemali nahrádzať verejne poskytované sociálne služby, ale mali by ich skôr dopĺňať; upozorňuje na význam sociálnych a solidárnych podnikov poskytujúcich sociálne, zdravotnícke alebo vzdelávacie služby a zabezpečujúcich osobitné environmentálne úlohy v spolupráci s miestnymi orgánmi a dobrovoľníkmi; zdôrazňuje, že sociálne a solidárne podniky môžu vyriešiť niektoré spoločenské výzvy prostredníctvom prístupu zdola nahor;

7.  poukazuje na to, že sociálne a solidárne podniky vytvárajú pracovné príležitosti pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj pre osoby z inak znevýhodnených skupín;

8.  poukazuje na to, že sociálne a solidárne podniky majú silný miestny a regionálny základ, čo im dáva výhodu lepšej informovanosti o osobitných potrebách a schopnosti ponúkať výrobky a služby, po ktorých je v oblasti dopyt, čím zlepšujú hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť;

9.  konštatuje, že sociálne a solidárne podniky môžu prispieť k väčšej rodovej rovnosti a k zníženiu rozdielov v odmeňovaní žien a mužov;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné ponúkať zamestnanie tým, ktorí sú najčastejšie vylúčení z trhu práce, a to opätovným začleňovaním dlhodobo nezamestnaných osôb a celkovo bojom proti nezamestnanosti;

11.  zastáva názor, že by sa mal zriadiť mechanizmus zahŕňajúci členské štáty, prostredníctvom ktorého subjekty, ktoré spĺňajú príslušné právne požiadavky, môžu získať európske sociálne označenie; každá právnická osoba, ktorá sa riadi súkromným právom a spĺňa právne kritériá, by mala mať nárok na označenie EÚ bez ohľadu na to, či členský štát založenia má osobitnú právnu formu pre sociálne a solidárne podniky;

12.  domnieva sa, že v úzkej spolupráci s členskými štátmi by sa mal vytvoriť mechanizmus na ochranu európskeho označenia sociálneho hospodárstva a predchádzanie zriaďovaniu a prevádzke „falošných“ sociálnych a solidárnych podnikov; tento mechanizmus by mal zabezpečiť pravidelné monitorovanie podnikov označených európskym označením sociálneho hospodárstva, pokiaľ ide o ich súlad s ustanoveniami uvedenými v označení; domnieva sa, že členské štáty by mali stanoviť účinné a primerané sankcie s cieľom zabezpečiť, aby sa označenie nedalo získať alebo používať neoprávnene;

13.  domnieva sa, že sociálne a solidárne podniky, ktoré by mali európske označenie sociálneho hospodárstva, by sa ako také mali uznať vo všetkých členských štátoch podľa druhu činnosti, ktorú vykonávajú, a mali by mať tie isté výhody, práva a povinnosti, ako podniky založené podľa práva členského štátu, v ktorom fungujú;

14.  zdôrazňuje potrebu širokého a inkluzívneho úniového vymedzenia a zdôrazňuje význam zásady, podľa ktorej by sa významný podiel na ziskoch podniku mal opätovne investovať alebo inak využiť na dosiahnutie sociálneho účelu sociálnych a solidárnych podnikov; zdôrazňuje osobitné výzvy, ktorým čelia sociálne družstvá a sociálne podniky pracovnej integrácie (WISE) pri plnení svojho poslania pomáhať tým, ktorý sú najbežnejšie vylučovaní z trhu práce, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby takéto organizácie boli zaradené do rámca nového označenia;

15.  domnieva sa, že minimálne kritériá a právne požiadavky pre získanie a udržanie tzv. európskeho označenia sociálneho hospodárstva musia byť sociálne užitočnou činnosťou, ktorá by sa mala vymedziť na úrovni Únie; poukazuje na to, že táto činnosť by mala byť merateľná z hľadiska sociálneho vplyvu v oblastiach, ako je sociálna integrácia zraniteľných osôb, integrácia do trhu práce tých, ktorým hrozí vylúčenie z hľadiska kvalitných a trvalo udržateľných pracovných miest, znižovanie rodových nerovností, boj proti marginalizácii migrantov, zlepšenie rovnakých príležitostí prostredníctvom zdravia, vzdelávania, kultúry a dôstojného bývania, boja proti chudobe a nerovnostiam; zdôrazňuje, že sociálne a solidárne podniky musia v rámci svojej výkonnosti dodržiavať najlepšie postupy z hľadiska pracovných podmienok a podmienok zamestnávania;

16.  zdôrazňuje, že na získanie tohto označenia sa musí zaručiť minimálna nákladová a pracovná náročnosť, aby nedošlo k znevýhodneniu sociálnych a solidárnych podnikov, s osobitným zreteľom na malé a stredné sociálne a solidárne podniky; v súlade s tým musia byť spoločné kritériá v celej Únii jednoduché a jasné a založené skôr na hmotných ako na formálnych faktoroch a príslušné postupy nesmú byť zaťažujúce; konštatuje, že zatiaľ čo povinnosti podávania správ sú rozumným nástrojom na overenie toho, že sociálne a solidárne podniky majú stále nárok na európske označenie sociálneho hospodárstva, frekvencia takýchto správ a povinných informácií, ktoré majú byť zahrnuté, nesmie predstavovať priveľkú záťaž; pozoruje, že náklady spojené s procesom udeľovania označenia alebo certifikátu by mohli byť potenciálne obmedzené, ak by sa ústredná správa vykonávala na úrovni vnútroštátnych orgánov, ktoré by v spolupráci so sociálnymi a solidárnymi podnikmi mohli previesť výkon a vybavovanie na úroveň nezávislého vnútroštátneho orgánu, ktorý by sa riadil celoeurópskym vymedzením kritérií pre sociálne a solidárne podniky;

17.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali európske označenie sociálneho hospodárstva a propagovali sociálne a hospodárske prínosy hospodárstva sociálnych a solidárnych podnikov vrátane vytvárania kvalitných pracovných miest a sociálnej súdržnosti;

18.  poukazuje na to, že vykonávanie stratégie sociálnej zodpovednosti podnikov ako súčasť podnikateľského plánu nepostačuje na to, aby bol podnik klasifikovaný ako sociálny a solidárny, a preto zdôrazňuje, že je dôležité jasne rozlišovať medzi sociálnym a solidárnym podnikom a podnikom, ktorý sa angažuje v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov;

19.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby jej politiky odrážali záväzok vytvoriť priaznivé prostredie pre sociálne a solidárne podniky; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a sektorom sociálnych podnikov vypracovala porovnávaciu štúdiu o rôznych vnútroštátnych a regionálnych právnych rámcoch, ktorými sa riadia sociálne a solidárne podniky v celej EÚ, a o podmienkach fungovania sociálnych a solidárnych podnikov a ich charakteristikách vrátane ich veľkosti a počtu a oblasti ich činností, ako aj o rôznych vnútroštátnych systémoch certifikácie, statusu a označovania;

20.  zdôrazňuje, že sociálne a solidárne podniky majú vo väčšine členských štátov EÚ dlhú históriu a stali sa dôležitými a významnými hráčmi na trhu;

21.  domnieva sa, že investičné priority pre sociálne hospodárstvo a sociálne a solidárne podniky by sa nemali obmedzovať na sociálne začleňovanie, ale mali by zahŕňať zamestnanosť a vzdelávanie, aby odrážali širokú škálu hospodárskych činností, na ktorých sa podieľajú;

22.  žiada o pokračovanie programu Erasmus pre mladých podnikateľov a o účinné využitie jeho rozpočtu, ako aj o ľahšie sprístupnenie informácií o tomto programe;

23.  požaduje zjednodušenie postupov pre zakladanie sociálnych a solidárnych podnikov, aby nadmerná byrokracia nepredstavovala prekážku pre sociálne podnikanie;

24.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vypracovala zoznam existujúcich právnych foriem v členských štátoch, ktoré majú vlastnosti sociálnych podnikov, a aktualizovala tento zoznam, ktorý by sa mal revidovať, pričom treba rešpektovať historické a právne osobitosti sociálnych a solidárnych podnikov;

25.  vyzýva Komisiu, aby sociálne hospodárstvo lepšie začlenila do právnych predpisov Únie s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky pre sociálne a solidárne podniky na jednej strane a iné formy podnikov na strane druhej;

26.  zdôrazňuje význam vytvárania sietí medzi sociálnymi a solidárnymi podnikmi a vyzýva členské štáty, aby podporovali prenos poznatkov a osvedčených postupov v rámci členských štátov (napríklad vytvorením národných kontaktných bodov) a v celej Únii, do ktorého by boli zahrnuté nielen sociálne a solidárne podniky, ale aj tradičné podniky, akademickú obec a iné zainteresované strany; vyzýva Komisiu, aby v rámci expertnej skupiny pre sociálne podnikanie a v spolupráci s členskými štátmi naďalej zhromažďovala a šírila informácie o existujúcich osvedčených postupoch a aby analyzovala kvalitatívne a kvantitatívne údaje o prínose sociálnych a solidárnych podnikov pre rozvoj verejnej politiky, ako aj pre miestne spoločenstvá;

27.  zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty, ako aj regionálne a miestne orgány, by mali zahrnúť rozmer sociálnych a solidárnych podnikov do príslušných politík, programov a postupov;

28.  dôrazne upozorňuje, že rámec fungovania sociálnych a solidárnych podnikov musí rešpektovať zásady spravodlivej súťaže a nesmie byť nekalou konkurenciou, aby sa umožnilo riadne fungovanie klasických malých a stredných podnikov.

29.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala existujúce právne predpisy Únie a v prípade potreby predložila legislatívne návrhy, ktorými sa ustanoví koherentnejší a úplnejší právny rámec na podporu sociálnych a solidárnych podnikov, osobitne, ale nie výlučne, v oblasti verejného obstarávania a práva hospodárskej súťaže a zdaňovania, aby sa tak s podnikmi zaobchádzalo spôsobom, ktorý je v súlade s ich osobitnou povahou a prínosom pre sociálnu súdržnosť a hospodársky rast; domnieva sa, že takéto opatrenia by sa mali sprístupniť podnikom, ktoré získali európske označenie sociálneho hospodárstva, čo zaručuje dodržiavanie kritérií, na základe ktorých je podnik považovaný za sociálny a solidárny; domnieva sa, že takéto legislatívne návrhy by mohli predovšetkým uľahčiť sociálnym a solidárnym podnikom spolupracovať a uskutočňovať cezhraničné transakcie s inými takýmito podnikmi;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli konkrétne kroky na odblokovanie a pritiahnutie zvýšených verejných a súkromných investícií, ktoré sociálne a solidárne podniky potrebujú, a to vrátane propagovania európskeho označenia sociálneho hospodárstva;

31.  požaduje vytvorenie viacjazyčnej európskej verejnej online platformy pre sociálne a solidárne podniky, ktorá im umožní získavať informácie a vymieňať si nápady o zakladaní, možnostiach a požiadavkách financovania zo zdrojov EÚ, účasti na verejnom obstarávaní a možných právnych štruktúrach;

32.  považuje za vhodné, aby Komisia preskúmala možnosť zavedenia financovania na podporu inovácie v podnikoch sociálneho hospodárstva a solidárnych podnikoch, najmä ak inovačný charakter činnosti vykonávanej podnikom mu sťažuje zabezpečenie dostatočného financovania za bežných trhových podmienok; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli konkrétne kroky s cieľom uľahčiť podnikom sociálneho hospodárstva a solidárnym podnikom prilákať finančné prostriedky, ktoré potrebujú na ďalšie fungovanie;

33.  zdôrazňuje potrebu podporovania sociálnych a solidárnych podnikov tým, že sa im poskytnú dostatočné finančné prostriedky, pretože finančná udržateľnosť je pre ich prežitie životne dôležitá; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť finančnú podporu, ktoré ponúkajú súkromní investori a verejné subjekty sociálnym a solidárnym podnikom na regionálnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, s osobitným dôrazom na financovanie inovácií, a vyzýva Komisiu, aby posilnila sociálny rozmer existujúcich finančných prostriedkov Únie v súvislosti s budúcim viacročným finančným rámcom (VFR) na obdobie 2021 – 2027, ako sú Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja a Program EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie, s cieľom podporovať sociálne hospodárstvo a sociálne podnikanie; vyzýva Komisiu, aby posilnila vykonávanie programu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a jeho os Makrofinancovanie a sociálne podnikanie a aby vo finančnom sektore zvýšila informovanosť o charakteristikách a hospodárskych a sociálnych výhodách sociálnych a solidárnych podnikov; okrem toho považuje za potrebné, aby sa vo všeobecnosti podporili alternatívne spôsoby financovania, ako napr. fondy rizikového kapitálu, financovanie startupov, mikroúvery a kolektívne financovanie, s cieľom zvýšiť investície do odvetvia založeného na európskom označení sociálneho hospodárstva;

34.  vyzýva na účinné čerpanie finančných prostriedkov Únie a zdôrazňuje, že treba zjednodušiť prístup k týmto prostriedkom pre príjemcov, aby sa o. i. podporil a podnietil hlavný cieľ sociálnych a solidárnych podnikov dosiahnuť skôr sociálny vplyv než maximalizáciu zisku, ktorý v konečnom dôsledku ponúka z dlhodobého hľadiska návratnosť investícií pre spoločnosť. vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s budúcim VFR na roky 2021 – 2027 preskúmala regulačný rámec pre fondy sociálneho investovania s cieľom uľahčiť prístup k finančným trhom pre sociálne a solidárne podniky; v tejto súvislosti požaduje účinnú európsku kampaň na zníženie byrokracie a na podporu európskeho označenia sociálneho hospodárstva;

35.  v tejto súvislosti poznamenáva, že sociálne hospodárstvo stále čelí ťažkostiam v oblasti prístupu k verejnému obstarávaniu, ako sú prekážky súvisiace s veľkosťou a finančnou spôsobilosťou; opätovne zdôrazňuje význam účinného vykonávania balíka reforiem v oblasti verejného obstarávania členskými štátmi s cieľom dosiahnuť väčšiu účasť týchto podnikov v postupoch verejného obstarávania na zadávanie verejných zákaziek lepším šírením pravidiel obstarávania, kritérií a informácií o verejných súťažiach a zlepšením prístupu k zmluvám pre takéto podniky vrátane sociálnych doložiek a kritérií, a to zjednodušením postupov a vypracovaním ponúk tak, aby boli prístupnejšie menším prevádzkovateľom;

36.  uznáva dôležitosť poskytovania finančnej podpory podnikom sociálneho a solidárneho hospodárstva; vyzýva Európsku komisiu, aby zohľadnila špecifickosti sociálnych a solidárnych podnikov pri prijímaní štátnej pomoci; navrhuje uľahčiť prístup k financovaniu podľa kategórií stanovených v nariadení Komisie (EÚ) č. 651/2014(14);

37.  konštatuje, že rovnako, ako aj financovanie, poskytovanie služieb vzdelávania a odbornej prípravy osobám, ktoré sú zamestnancami sociálnych a solidárnych podnikov, najmä na rozvíjanie podnikateľských zručností a základných hospodárskych odborných znalostí riadenia podniku, ako aj poskytovanie špecializovanej podpory a zjednodušenie administratívy, to všetky je rozhodujúce pre zvyšovanie rastu tohto odvetvia; vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia zamerané na vytvorenie výhodných daňových podmienok pre sociálne a solidárne podniky;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zapojili do zhromažďovania kvantitatívnych aj kvalitatívnych údajov a analýz sociálnych a solidárnych podnikov a ich prínosu pre verejnú politiku v rámci jednotlivých krajín a medzi nimi s cieľom zlepšiť tvorbu politík a stratégií vytváraním a rozvíjaním nástrojov na podporu ich rozvoja, pričom treba zohľadniť osobitosti týchto podnikov a použiť vhodné a relevantné kritériá;

39.  žiada Komisiu, aby na základe článku 50 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a vychádzajúc z odporúčaní uvedených v prílohe predložila návrh legislatívneho aktu o vytvorení európskeho označenia sociálneho hospodárstva pre podniky založené na sociálnom hospodárstve a solidarite;

40.  domnieva sa, že finančné dôsledky vyžiadaného návrhu by mala pokryť Únia a členské štáty;

41.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie spolu s odporúčaniami postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2009)0062. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0429. (3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0320. (4) 13766/15 SOC 643 EMPL 423. (5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 18). (6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), a ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238). (7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65). (8) Nariadenie Rady (ES) č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách európskeho družstva (SCE) (Ú. v. EÚ L 207, 18.8.2003, s. 1). (9) Prijaté texty, P7_TA(2013)0094. (10) http://ec.europa.eu/growth/content/social-enterprises-and-social-economy-going-forward-0_sk (11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 18). (12) https://ec.europa.eu/growth/sectors/social-economy_sk (13) http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=sk&pubId=7523, s. 47 (14) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1).

ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Odporúčanie 1 (vytvorenie európskeho označenia sociálneho hospodárstva a oprávnené podniky)

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na vytvorenie európskeho označenia sociálneho hospodárstva, ktoré bude dobrovoľné pre podniky založené na sociálnom hospodárstve a solidarite (sociálne a solidárne podniky), bez ohľadu na právnu formu, ktorú sa rozhodnú prijať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Európsky parlament sa domnieva, že európske označenie sociálneho hospodárstva by sa malo udeľovať iba podnikom kumulatívne spĺňajúcim tieto kritériá:

a)  organizačne by mal byť súkromnoprávnym subjektom založeným v akejkoľvek forme dostupnej v členských štátoch a podľa právnych predpisov EÚ a mal by byť nezávislý od štátu a verejných orgánov;

b)  jeho účel musí byť v zásade zameraný na všeobecný záujem alebo verejný prospech;

c)  mal by v zásade vykonávať spoločensky prospešnú činnosť založenú na solidarite, t. j. prostredníctvom svojich činností by sa mal zameriavať na poskytovanie podpory zraniteľným skupinám, na boj proti sociálnemu vylúčeniu, nerovnosti a porušovaniu základných práv, a to aj na medzinárodnej úrovni, alebo na pomoc pri ochrane životného prostredia, biodiverzity, klímy a prírodných zdrojov;

d)  mal by podliehať aspoň čiastočnému obmedzeniu rozdelenia zisku a špecifickým pravidlám pri rozdeľovaní ziskov a aktív počas celého trvania, a to aj pri jeho zrušení; v každom prípade by väčšina ziskov dosiahnutých podnikom mala byť reinvestovaná alebo inak použitá na dosiahnutie svojho sociálneho účelu;

e)  mal by sa spravovať v súlade so vzormi demokratického riadenia, ktoré zahŕňajú jeho zamestnancov, zákazníkov a zainteresované strany, ktorých sa jeho činnosti týkajú; právomoci a váha členov pri rozhodovaní by nemali byť založené na kapitálovom podiele, ktorý môžu mať.

Európsky parlament sa domnieva, že nič nebráni tomu, aby konvenčné podniky získali európske označenie sociálneho hospodárstva, ak spĺňajú vyššie uvedené požiadavky, najmä pokiaľ ide o ich cieľ, rozdeľovanie ziskov, riadenie a rozhodovanie.

Odporúčanie 2 (mechanizmy certifikácie, dohľad a monitorovanie európskeho označenia sociálneho hospodárstva)

Legislatívny akt by mal za účasti členských štátov a zástupcov sociálneho hospodárstva zaviesť mechanizmus certifikácie a dohľadu a monitorovania právneho označenia; takýto mechanizmus je nevyhnutný na ochranu právneho označenia podniku založeného na sociálnom hospodárstve a solidarite a na zachovanie jeho vnútornej hodnoty. Európsky parlament sa domnieva, že táto kontrola by mohla zahŕňať organizácie zastupujúce odvetvie sociálnych podnikov.

Pokuty za porušenie príslušných právnych predpisov by sa mohli pohybovať od upozornenia po odňatie označenia.

Odporúčanie 3 (uznanie európskeho označenia sociálneho hospodárstva)

Európske označenie sociálneho hospodárstva by malo platiť vo všetkých členských štátoch. Podnik s týmto označením by mal byť uznaný ako sociálny a solidárny podnik vo všetkých členských štátoch. Označenie by každému podniku, ktorý ho nesie, malo umožniť vykonávať svoju hlavnú činnosť v iných členských štátoch za rovnakých podmienok ako vnútroštátne podniky s týmto označením. Mali by mať rovnaké výhody, práva a povinnosti ako sociálne a solidárne podniky založené podľa práva členského štátu, v ktorom pôsobia.

Odporúčanie 4 (povinnosť podávať správy)

Legislatívny akt by mal vyžadovať, aby sociálne a solidárne podniky, ktoré si želajú ponechať si označenie, pravidelne vydávali výročnú sociálnu správu o svojich činnostiach, výsledkoch, účasti zainteresovaných strán, rozdelení ziskov, platoch, dotáciách a ďalších získaných výhodách. V tejto súvislosti by Komisia mala byť oprávnená vytvoriť model, ktorý by pomohol sociálnym a solidárnym podnikom v tomto úsilí.

Odporúčanie 5 (usmernenia týkajúce sa osvedčených postupov)

Legislatívny akt by mal takisto oprávniť Komisiu na vypracovanie usmernení týkajúcich sa osvedčených postupov pre sociálne a solidárne podniky v Európe. Takéto osvedčené postupy by mali zahŕňať najmä:

a)  modely účinného demokratického riadenia;

b)  konzultačné procesy na vytvorenie účinnej obchodnej stratégie;

c)  prispôsobenie sa sociálnym potrebám a trhu práce, a to najmä na miestnej úrovni;

d)  mzdovú politika, odbornú prípravu, zdravie a bezpečnosť pri práci a kvalitu zamestnania;

e)  vzťahy s používateľmi a klientmi a reakciu na sociálne potreby, ktoré ešte nie sú pokryté trhom alebo štátom;

f)  situáciu podniku, pokiaľ ide o rozmanitosť, nediskrimináciu a rovnaké príležitosti mužov a žien medzi jeho členmi vrátane členov na zodpovedných pozíciách a vo vedúcom postavení.

Odporúčanie 6 (zoznam právnych foriem)

Legislatívny akt by mal obsahovať zoznam právnych foriem podnikov v členských štátoch a podnikov, ktoré spĺňajú podmienky pre európske označenie sociálneho hospodárstva. Takýto zoznam by sa mal pravidelne prehodnocovať.

V záujme zabezpečenia transparentnosti a účinnej spolupráce medzi členskými štátmi by sa tento zoznam mal uverejniť na webovej stránke Európskej komisie.

Odporúčanie 7 (revízia existujúcich právnych predpisov)

Je potrebné, aby Komisia preskúmala existujúce právne predpisy a v prípade potreby predložila legislatívne návrhy, ktorými sa stanoví koherentnejší a úplnejší právny rámec na podporu sociálnych a solidárnych podnikov.

Odporúčanie 8 (o ekosystéme pre sociálne a solidárne podniky a spolupráci medzi členskými štátmi)

Komisia by mala zabezpečiť, aby jej politiky odrážali záväzok vytvoriť priaznivé prostredie pre sociálne a solidárne podniky. Komisia by mala zohľadniť skutočnosť, že sociálne a solidárne podniky majú výrazný vplyv v miestnom a regionálnom prostredí, vďaka čomu môžu lepšie rozpoznať osobitné potreby a ponúknuť prevažne komunitné produkty a služby a zlepšovať sociálnu a územnú súdržnosť. Je potrebné, aby Komisia podnikla kroky na podporu spolupráce medzi sociálnymi a solidárnymi podnikmi z rôznych krajín a odvetví tak, aby podporovala výmenu poznatkov a postupov takým spôsobom, ktorý podporuje rozvoj takýchto podnikov.