Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2055(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0265/2018

Predkladané texty :

A8-0265/2018

Rozpravy :

PV 10/09/2018 - 25
CRE 10/09/2018 - 25

Hlasovanie :

PV 11/09/2018 - 6.14
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0331

Prijaté texty
PDF 194kWORD 61k
Utorok, 11. septembra 2018 - Štrasburg
Opatrenia na predchádzanie šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, vo verejných priestoroch a v politickom živote v EÚ a boj proti týmto javom
P8_TA(2018)0331A8-0265/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o opatreniach na predchádzanie šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, vo verejných priestoroch a v politickom živote v EÚ a boji proti týmto javom (2018/2055(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a články 8, 10, 19 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, ktorá nadobudla platnosť prijatím Lisabonskej zmluvy v decembri 2009(1), a najmä na jej články 1, 20, 21, 23 a 31,

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“) z roku 2014 s názvom Násilie páchané na ženách: prieskum v rámci celej EÚ(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(3),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, v ktorej je vymedzené a odsúdené obťažovanie a sexuálne obťažovanie(4),

–  so zreteľom na index rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť ((ďalej len „EIGE“),

–  so zreteľom na publikáciu EIGE z júna 2017 s názvom „Kybernetické násilie páchané na ženách a dievčatách“,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedníckeho tria EÚ, Estónska, Bulharska a Rakúska, z 19. júla 2017 o rovnosti medzi mužmi a ženami,

–  so zreteľom na v právne nástroje Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú práv žien, ako napr. Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodné pakty o občianskych a politických právach a o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a jeho protokol, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–  so zreteľom na iné nástroje OSN týkajúce sa sexuálneho obťažovania a násilia páchaného na ženách, akými sú napríklad Viedenská deklarácia a akčný program z 25. júna 1993 prijaté na Svetovej konferencii o ľudských právach, Deklarácia Valného zhromaždenia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách z 20. decembra 1993, rezolúcia o predchádzaní trestnej činnosti a o opatreniach trestného konania na odstránenie násilia páchaného na ženách z 21. júla 1997, správy osobitných spravodajcov OSN o násilí páchanom na ženách a všeobecné odporúčanie výboru CEDAW č. 19,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté na štvrtej svetovej konferencii o ženách konanej 15. septembra 1995 a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 (2000), Peking +10 (2005), Peking +15 (2010) a Peking +20 (2015),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(5) (smernica o právach obetí),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach (smernica o ženách v správnych radách) (COM(2012)0614), ktorý Komisia predložila 14. novembra 2012,

–  so zreteľom na rámcovú dohodu o obťažovaní a násilí na pracovisku z 26. apríla 2007 medzi Európskou konfederáciou odborových zväzov (ETUC/CES), konfederáciou BUSINESSEUROPE, asociáciou UEAPME a strediskom CEEP,

–  so zreteľom na správu Európskej siete orgánov pre rovnosť (EQUINET) s názvom Pretrvávanie diskriminácie, obťažovania a nerovnosti žien. (The Persistence of Discrimination, Harassment and Inequality for Women) Činnosť orgánov pre rovnosť informujúcich o novej stratégii Európskej komisie pre rodovú rovnosť (The work of equality bodies informing a new European Commission Strategy for Gender Equality), ktorá bola uverejnená v roku 2015,

–  so zreteľom na správu EQUINET s názvom Obťažovanie na základe pohlavia a sexuálne obťažovanie: podpora práce orgánov pre rovnosť, ktorá bola uverejnená v roku 2014,

–  so zreteľom na Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, najmä na jeho články 2 a 40(6), a na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 2001 o obťažovaní na pracovisku(8), z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách(9), z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách(10), z 15. decembra 2011 o hodnotení v polovici trvania európskej stratégie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012(11), z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám(12) a sprievodné hodnotenie európskej pridanej hodnoty z novembra 2013 a z 24. novembra 2016 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a boji proti nemu(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015(14), z 10. marca 2015 o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013(15) a z 24. októbra 2017 o legitímnych opatreniach na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri odhaľovaní dôverných informácií spoločností a verejných orgánov(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ(17),

–  so zreteľom na správu Európskej konfederácie odborových zväzov s názvom Bezpečne doma, bezpečne v práci – odborová stratégia na prevenciu, riadenie a odstránenie obťažovania a násilia páchaného na ženách na pracovisku (Safe at home, safe at work – Trade union strategies to prevent, manage and eliminate work-place harassment and violence against women),

–  so zreteľom na správu na schôdzu odborníkov v oblasti násilia páchaného na ženách a mužoch vo svete práce (3. - 6. októbra 2016), ktorú organizovala Medzinárodná organizácia práce,

–  so zreteľom na štúdiu Medziparlamentnej únie s názvom Sexizmus, obťažovanie a násilie páchané na ženách – poslankyniach (Sexism, harassment and violence against women parliamentarians) z roku 2016(18),

–  so zreteľom na štúdiu o šikanovaní a sexuálnom obťažovaní na pracovisku, vo verejných priestoroch a v politickom živote v EÚ, ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky v marci 2018(19),

–  zo zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0265/2018),

A.  keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ uznanou v zmluvách a Charte základných práv; keďže rodové násilie vyplýva z nerovnováhy vzťahov v oblasti moci a zodpovednosti medzi mužmi a ženami a súvisí s patriarchátom a pretrvávajúcou rodovou diskrimináciou;

B.  keďže starší ľudia, najmä staršie slobodné ženy, predstavujú osobitne zraniteľnú sociálnu skupinu, keď čelia psychologickému a fyzickému obťažovaniu a šikanovaniu;

C.  keďže sexuálne obťažovanie je vymedzené v smernici 2002/73/ES takto: „kde k nežiadúcemu verbálnemu, neverbálnemu alebo telesnému správaniu sexuálnej povahy dochádza s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby, najmä pri vytvorení zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia“;

D.  keďže toto vymedzenie by sa malo prepracovať vzhľadom na spoločenský a technologický vývoj a na postoje, ktoré sa postupom času vyvíjajú a menia;

E.  keďže boj proti obťažovaniu na základe tehotenstva a materstva je nevyhnutný v záujme dosiahnutia skutočnej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom žien;

F.  keďže sexuálne obťažovanie je určitou formou násilia a je najextrémnejšou a stále pretrvávajúcou formou rodovej diskriminácie; keďže približne 90 % obetí sexuálneho obťažovania sú ženy a približne 10 % sú muži; keďže podľa štúdie FRA z roku 2014 v rámci celej EÚ s názvom Násilie páchané na ženách zažila každá tretia žena v dospelosti fyzické alebo sexuálne násilie; keďže až 55 % žien v EÚ bolo sexuálne obťažovaných; keďže 32 % všetkých obetí v EÚ uviedlo, že tohto obťažovania sa dopustil nadriadený, kolega alebo zákazník; keďže 75 % žien v povolaniach, ktoré si vyžadujú osobitnú kvalifikáciu, alebo na pozíciách vo vrcholovom manažmente bolo sexuálne obťažovaných; keďže 61 % žien zamestnaných v sektore služieb bolo vystavených sexuálnemu obťažovaniu; keďže 5 – 10 % európskej pracovnej sily raz zažilo šikanovanie na pracovisku;

G.  keďže sexuálne aj psychické obťažovanie v zamestnaní na úrovni EÚ sú zakázané, a to aj pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornú prípravu a kariérny postup, a patria medzi zdravotné a bezpečnostné aspekty;

H.  keďže je zodpovednosťou inštitúcií a agentúr EÚ naďalej zlepšovať existujúce mechanizmy uplatňovaním najúčinnejších pravidiel s cieľom zvýšiť informovanosť o vymedzení sexuálneho obťažovania a chrániť pracovníkov;

I.  keďže prípady sexuálneho obťažovania sa vo veľkej miere neoznamujú z dôvodu slabej spoločenskej informovanosti o tomto probléme, strachu a hanby hovoriť s inými ľuďmi o tejto téme, strachu zo straty práce, ťažkosti získať dôkazy, nedostatočných kanálov na ich oznamovanie, monitorovanie a ochranu obetí, a z dôvodu normalizácie násilia;

J.  keďže oznamovanie sexuálneho obťažovania na pracovisku veľmi často vedie k prepusteniu samotnej obete alebo jej izolovaniu v rámci pracoviska; keďže pokiaľ menej závažné prečiny zostanú bez námietok, poskytujú motiváciu na závažnejšie prečiny;

K.  keďže šikanovanie a sexuálne obťažovanie naďalej predstavujú vážne problémy v rôznych sociálnych prostrediach vrátane pracoviska, verejných priestorov, virtuálnych priestorov, ako je internet, a politického života a v čoraz väčšej miere k nim dochádza s využitím nových technológií, napríklad webových stránok alebo sociálnych sietí, čo páchateľom umožňuje, aby sa cítili bezpečne na základe anonymity;

L.  keďže v súvislosti so vznikajúcimi novými formami organizácie práce a sociálneho života a stieraním hraníc medzi súkromným, profesijným a spoločenským životom môže nastať zintenzívnenie negatívneho správania zameraného na jednotlivcov alebo sociálne skupiny; keďže šikanovanie na pracovisku sa môže veľmi často prejavovať rôznymi spôsobmi, a to vertikálne (páchané nadriadenými alebo podriadenými pracovníkmi) aj horizontálne (páchané kolegami, ktorí pracujú na rovnakej úrovni hierarchie);

M.  keďže sexuálne a psychické obťažovanie sú javy, ktorých účastníkmi sú obete a páchatelia všetkých vekových skupín, rôzneho vzdelania a kultúry, príjmov a spoločenského postavenia, a keďže tento jav má pre obete fyzické, sexuálne, emocionálne a psychické následky; keďže rodové stereotypy a sexizmus vrátane prejavov sexuálnej nenávisti, či už offline alebo online, sú pravými príčinami mnohých foriem diskriminácie a násilia voči ženám a bránia posilneniu postavenia žien;

N.  keďže v smernici o právach obetí sa vymedzuje rodové násilie ako porušenie základných slobôd obete a zahŕňa sexuálne násilie (vrátane znásilnenia, sexuálneho útoku a obťažovania); keďže ženské obete rodového násilia a ich deti si často vyžadujú osobitnú podporu a ochranu z dôvodu vysokého rizika opakovanej viktimizácie, zastrašovania a pomsty súvisiacich s takýmto násilím;

O.  keďže násilie páchané na ženách vo svete práce sa často rieši nesystematicky so zameraním sa najmä na viditeľnejšie formy, ako je fyzické násilie; keďže sexuálne a psychické obťažovanie môže však mať pre dotknutú osobu ešte ničivejšie dôsledky;

P.  keďže sexizmus a následné sexuálne obťažovanie, ktoré ženy môžu znášať na pracovisku, prispievajú k ich odchodu z trhu práce, čo má negatívny vplyv na ich hospodársku nezávislosť a na rodinný príjem;

Q.  keďže ženy, ktoré sú obeťami obťažovania a násilia vo vidieckych a vzdialených oblastiach v EÚ, majú obvykle väčšie ťažkosti získať plnú pomoc a ochranu pred páchateľmi;

R.   keďže dôsledky fyzického aj slovného obťažovania vrátane obťažovania v online prostredí sú škodlivé nielen z krátkodobého, ale aj z dlhodobého hľadiska a patrí medzi ne napríklad stres a ťažké depresie a môžu dokonca dohnať obete k samovražde, ako ukázal nárast správ o takýchto prípadoch; keďže okrem negatívneho vplyvu na zdravie má šikanovanie a sexuálne obťažovanie na pracovisku negatívny vplyv aj na kariéru jednotlivcov, na organizácie a spoločnosť, ako je vyššia neprítomnosť na pracovisku, nižšia produktivita a kvalita služieb a strata ľudského kapitálu;

S.  keďže podľa právnych predpisov EÚ musia členské štáty a inštitúcie a agentúry EÚ zabezpečiť zriadenie orgánu pre rovnosť s cieľom poskytovať obetiam nezávislú pomoc, vykonávať nezávislé prieskumy, zberať príslušne rozčlenené porovnateľné údaje, vykonávať výskum týkajúci sa vymedzenia pojmov a klasifikácií, uverejňovať nezávislé správy a vydávať odporúčania o otázkach zamestnanosti a odbornej prípravy, prístupu k tovaru a službám a ich dodávaní, ako aj pre samostatne zárobkovo činné osoby;

T.  keďže ženy v EÚ nie sú rovnako chránené proti rodovému násiliu a sexuálnemu a psychickému obťažovaniu z dôvodu odlišných politík a právnych predpisov v členských štátoch; keďže justičné systémy neposkytujú ženám vždy dostatočnú podporu; keďže v mnohých prípadoch rodového násilia obeť páchateľov pozná a často je od nich závislá, čo len zvyšuje jej strach oznámiť násilný čin;

U.  keďže Istanbulský dohovor podpísali všetky členské štáty, ale nie všetky ho ratifikovali, a keďže toto oneskorenie bráni vykonávaniu dohovoru v plnej miere;

V.  keďže sexizmus, ako aj sexuálne a psychické obťažovanie žien je reálne a rozšírené; keďže páchatelia obťažovania a násilia nemusia patriť len do radov politických oponentov, ale môžu byť aj členmi tej istej politickej strany, patriť k náboženským vodcom, miestnym orgánom, a dokonca aj k rodinným príslušníkom;

W.  keďže politici ako volení zástupcovia občanov majú zásadnú zodpovednosť ísť pozitívnym príkladom, pokiaľ ide o predchádzanie a boj proti sexuálnemu obťažovaniu v spoločnosti;

X.  keďže legitimita žien v politickej sfére sa ešte stále niekedy spochybňuje a ženy sú obeťami stereotypov, čo ich odrádza od zapájania sa do politického života, čo je obzvlášť zreteľný jav všade, kde sú ženy v politike zastúpené v menšej miere;

Y.  keďže nie všetky národné a regionálne parlamenty ani všetky miestne rady majú zavedené osobitné štruktúry a interné pravidlá na zriadenie vhodných kanálov na zaistenie bezpečného, dôverného podávania sťažnosti na obťažovanie a ich riešenie; keďže odborná príprava v oblasti sexuálneho a morálneho obťažovania by mali byť povinná pre všetkých zamestnancov a poslancov vrátane Európskeho parlamentu;

Z.  keďže problém domáceho násilia sa týka aj pracoviska, keďže môže mať vplyv na účasť obete na práci, na pracovný výkon a bezpečnosť;

AA.  keďže sexuálne a psychické obťažovanie sa deje nielen na pracovisku, ale tiež vo verejných priestoroch, a to aj vo formálnom a neformálnom vzdelávacom prostredí, v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach na trávenie voľného času, na ulici a vo verejnej doprave;

AB.  keďže kybernetické prenasledovanie a kybernetické obťažovanie zahŕňa aj využívanie informačných a komunikačných technológií na prenasledovanie, kontrolu alebo manipulovanie osoby; keďže kybernetické obťažovanie predstavuje problém najmä pre mladé ženy, pretože tieto média viac využívajú; keďže 20 % mladých žien (vo veku od 18 do 29 rokov) v EÚ-28 sa stretlo s kybernetickým obťažovaním;

AC.  keďže zo štúdie z roku 2016 vyplynulo, že viac ako polovica opýtaných žien zažila nejakú formu sexuálneho obťažovania na pracovisku v Spojenom kráľovstve, ale štyri z piatich žien neoznámili obťažovanie svojmu zamestnávateľovi(20);

AD.  keďže nové technológie môžu predstavovať aj potenciálneho spojenca pri analýze, pochopení a prevencii násilných javov;

AE.  keďže ženy, najmä mladé ženy, sú obeťami šikanovania alebo sexuálneho obťažovania prostredníctvom nových technológií, ako sú webové sídla a sociálne siete, v niektorých prípadoch organizovaného prostredníctvom tajných fór alebo skupín na sociálnych médiách; keďže takéto činy zahŕňajú hrozby znásilnenia, vyhrážanie sa smrťou, pokusy o vniknutie do systému a zverejnenie súkromných informácií a fotografií; keďže v súvislosti s rozsiahlym používaním online a sociálnych médií sa odhaduje, že jedna z desiatich žien už zažila formu kybernetického násilia vrátanie kybernetického prenasledovania a obťažovania od veku 15 rokov; keďže ženy, ktoré zohrávajú verejnú úlohu, okrem iných novinárky, a najmä LGBTI ženy a ženy so zdravotným postihnutím, sú hlavným cieľom pre šikanovanie cez internet a online násilie, a keďže niektoré z nich museli zanechať sociálne siete, pričom zakúsili fyzický strach, stres, problémy s koncentráciou, strach z návratu domov a obavy o svojich blízkych;

AF.  keďže prevenciu obťažovania v pracovnom prostredí je možné dosiahnuť len vtedy, keď súkromné aj verejné spoločnosti vytvoria kultúru, v ktorej sa bude so ženami zaobchádzať ako s rovnocennými a zamestnanci k sebe budú pristupovať s úctou;

AG.  keďže výskum preukázal, že obťažovanie je rozšírené na pracoviskách, kde majú muži prevahu vo vedení a ženy majú malé právomoci, ako v zábavnom a mediálnom priemysle, ale odohráva sa aj v technických a právnických spoločnostiach, v obchodnom sektore a v mnohých ďalších odvetviach, ak riadiace tímy s prevahou mužov tolerujú sexualizované zaobchádzanie pracovníkov; keďže v spoločnostiach, ktoré majú vo vedení viac žien, sa odohráva menej sexuálneho obťažovania;

Všeobecné odporúčania

1.  dôrazne odsudzuje všetky druhy násilia páchaného na ženách, ako sú opísané v Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a v Istanbulskom dohovore;

2.  zdôrazňuje, že sexuálne obťažovanie je porušením ľudských práv, ktoré je spojené s patriarchálnymi mocenskými štruktúrami, ktoré je naliehavo potrebné pretvoriť;

3.  zdôrazňuje ústrednú úlohu všetkých mužov s cieľom ukončiť všetky formy obťažovania a sexuálneho násilia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne zapojili mužov do kampaní na zvyšovanie informovanosti a predchádzanie, ako aj do vzdelávacích kampaní v oblasti rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že preventívne kampane sa musia zameriavať aj na menej závažné prečiny;

4.  tvrdí, že opatrenia a kampane na zvýšenie informovanosti v záujme predchádzania násiliu na dievčatách a ženách sa musia rozšíriť aj na chlapcov, a mali by sa organizovať počas počiatočných stupňov vzdelávania;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali správnu implementáciu smerníc EÚ, v ktorých sa zakazuje sexuálne obťažovanie;

6.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali komplexné národné akčné plány a právne predpisy týkajúce sa násilia páchaného na ženách, v ktorých sa bude náležitá pozornosť venovať zabezpečeniu primeraných zdrojov, okrem iného vrátane školenia personálu a dostatočného financovania, pre orgány pre rovnosť;

7.  vyzýva Komisiu, aby zhromaždila príklady najlepších postupov v boji proti sexuálnemu a psychickému obťažovaniu a obťažovaniu na základe tehotenstva a materstva na pracovisku a v iných kruhoch a aby v širokej miere informovala o výsledkoch tohto posúdenia;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne a primerané mechanizmy financovania programov a opatrení na boj proti sexuálnemu a psychickému obťažovaniu žien na všetkých úrovniach, s osobitným zreteľom na využívanie nových technológií a nástrojov, ktoré sprístupnila inovácia, napríklad prostredníctvom väčších investícií do výskumu a inovačných procesov s cieľom odstrániť tento jav;

9.  vyzýva európsku ombudsmanku, aby zhromaždila údaje o rôznych existujúcich predpisoch o ochrane v rámci inštitúcií a agentúr EÚ a aby poskytla záväzné závery s cieľom harmonizovať predpisy s najlepšími normami;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty zatiaľ neratifikovali Istanbulský dohovor, a vyzýva všetky členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby ho bezodkladne ratifikovali a v plnej miere vykonávali; ďalej vyzýva členské štáty, ktoré už ratifikovali Istanbulský dohovor, aby ho v plnej miere vykonávali;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby získali jasný obraz o sexuálnom obťažovaní v celej EÚ prostredníctvom lepších a vedecky spoľahlivejších štúdií vrátane nových problémov, ako napríklad internetové šikanovanie;

12.  víta novú rozsiahlu verejnú diskusiu, a to aj na sociálnych médiách, ktorá prispieva k presúvaniu hraníc týkajúcich sa sexuálneho obťažovania a prijateľného správania; víta najmä iniciatívy, ako je napríklad hnutie #MeToo, a plne podporuje všetky ženy a dievčatá, ktoré sa zúčastnili kampane vrátane tých, ktoré nahlásili páchateľov;

13.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na boj proti šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, na verejnosti a v politických kruhoch a aby do neho zahrnula aktualizované a komplexné vymedzenie pojmu obťažovanie, či už sexuálnej alebo inej povahy, ako aj vymedzenie pojmu šikanovanie;

14.  zdôrazňuje potrebu boja proti pretrvávajúcemu a dlhotrvajúcemu obťažovaniu alebo zastrašovaniu pracovníkov, ktoré spôsobuje alebo má spôsobovať ich poníženie alebo izolovanie alebo ich vylúčiť z ich tímov spolupracovníkov;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s Eurostatom a inštitútom EIGE zlepšovali, podporovali a zabezpečovali systematický zber relevantných vekovo a rodovo rozčlenených porovnateľných údajov o prípadoch sexuálnej a rodovo založenej diskriminácie a psychického obťažovania vrátane kybernetického obťažovania na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; nabáda zamestnávateľské organizácie, odbory a zamestnávateľov, aby sa aktívne zúčastňovali procesu zberu údajov prostredníctvom poskytovania odborných znalostí špecifických pre jednotlivé odvetvia a povolania;

16.  berie na vedomie, že v záujme získania porovnateľných číselných údajov o prevahe sexuálneho obťažovania a šikanovania v členských štátoch by sa mala venovať priorita väčšej informovanosti a uznaniu problémov prostredníctvom spoločného úsilia o šírenie informácií a poskytovania školenia;

17.   pripomína svoju výzvu Komisii, aby predložila návrh smernice v oblasti boja proti všetkým formám násilia páchanom na ženách a dievčatách a rodového násilia, ktorá by mala zahŕňať spoločné vymedzenie rôznych typov násilia páchaného na ženách vrátane aktualizovaného a komplexného vymedzenia obťažovania (či už sexuálneho alebo iného) a šikanovania a spoločné právne normy týkajúce sa kriminalizácie násilia páchaného na ženách; vyzýva Komisiu, aby predložila komplexnú stratégiu EÚ proti všetkým formám násilia založeného na rodovej príslušnosti vrátane sexuálneho obťažovania a zneužívania žien a dievčat, pričom treba vychádzať zo svedectiev vo forme príbehov žien a osobných skúseností;

18.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali primerané verejné financovanie s cieľom zabezpečiť vyškolenie úradníkov orgánov presadzovania práva, sudcov a štátnych zamestnancov, ktorí riešia prípady šikanovania a sexuálneho obťažovania, aby pochopili násilie a obťažovanie na pracovisku, ako aj mimo neho;

19.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili kvalitné, ľahko dostupné a adekvátne financované špecializované služby pre obete rodového násilia a sexuálneho a psychického obťažovania, a aby uznali, že tieto prejavy násilia páchaného na ženách sú vzájomne prepojené a že sa musia riešiť prostredníctvom holistického prístupu, pričom na jednej strane zohľadnia sociálno-kultúrne aspekty, ktoré vedú k vzniku tohto javu, a na druhej umožnia špecializovaným službám vybaviť sa technologickými nástrojmi pre prevenciu a riešenie tohto javu;

20.  vyzýva členské štáty a miestne a regionálne vlády, aby zabezpečili primerané plány a zdroje s cieľom zaručiť, aby obete násilia a obťažovania vo vidieckych a vzdialených oblastiach neboli zbavené prístupu k pomoci a ochrane, alebo aby tento ich prístup nebol obmedzený;

21.  vyzýva Komisiu, aby riešila vznikajúce formy rodového násilia, ako je online obťažovanie, a to rozšírením vymedzenia nezákonného nenávistného prejavu, ako je vymedzené v práve EÚ podľa rámcového rozhodnutia o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva s cieľom zahrnúť mizogýniu, a aby zabezpečila, aby sa kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online vzťahoval aj na tieto trestné činy; požaduje rozvoj vzdelávacích programov s cieľom nabádať ženy, aby zlepšovali svoje zručnosti pri používaní nových technológií, aby mohli lepšie čeliť všetkým formám sexuálneho obťažovania a šikanovania v kybernetickom priestore, a nabáda k tomu, aby špecializované služby spolupracovali na vytvorení systému údajov a zdrojov, ktoré sú schopné monitorovať a analyzovať problém rodovo motivovaného násilia bez toho, aby sa porušilo nové všeobecné nariadenie o ochrane údajov (nariadenie (EÚ) 2016/679);

22.  okrem toho odsudzuje rozsiahly výskyt sexuálneho obťažovania a iných typov zneužívania, najmä pri online hrách a v sociálnych médiách, a nabáda mediálne spoločnosti a prevádzkovateľov, aby monitorovali všetky príklady obťažovania a bezodkladne na ne reagovali; preto požaduje rôzne opatrenia vrátane zvyšovania informovanosti, osobitného školenia a interných predpisov o disciplinárnych sankciách pre páchateľov, a psychologickú a/alebo právnu podporu pre obete týchto praktík s cieľom zabrániť šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu v práci aj v online prostredí, a bojovať proti nim;

Násilie na pracovisku

23.  zdôrazňuje naliehavú potrebu, aby členské štáty, miestne a regionálne orgány, organizácie zamestnávateľov a odborové zväzy porozumeli prekážkam, ktorým ženy čelia pri oznamovaní prípadov sexuálneho obťažovania, rodovej diskriminácie a násilia, a preto v plnej miere podporovali ženy v oznamovaní okrem iného prípadov sexuálneho obťažovania, rodovej diskriminácie, obťažovania na základe tehotenstva a materstva a šikanovania, a to bez strachu z možných následkov, a vytvorili mechanizmy, ktoré posilnia postavenie žien a podporia ich, aby bezpečne oznamovali prípady zneužívania;

24.  vyzýva členské štáty, aby vykonávali aktívne a účinné politiky s cieľom predchádzať všetkým formám násilia na ženách vrátane sexuálneho obťažovania, sexizmu a šikanovania, ktoré musí väčšina z nich znášať na pracovisku, a bojovať proti nim;

25.  zdôrazňuje naliehavú potrebu noriem týkajúcich sa násilia a obťažovania na pracovisku, ktoré by mali poskytnúť právny rámec pre vlády, zamestnávateľov, spoločnosti a činnosť odborových zväzov na všetkých úrovniach;

26.  konštatuje, že niektoré odvetvia a povolania sú viac vystavené násiliu, najmä zdravotníctvo, verejné záchranné služby, politika, vzdelávanie, doprava, domáca práca, poľnohospodárstvo a vidiecke hospodárstvo, ako aj odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi;

27.  konštatuje, že niektoré skupiny pracovníkov môžu byť viac dotknuté šikanovaním a násilím na pracovisku, najmä tehotné ženy a rodičia, ženy so zdravotným postihnutím, migrantky, pôvodné obyvateľky, osoby LGBTI a ženy pracujúce na čiastočný úväzok, ako sú stážistky alebo ženy s dočasnými zmluvami;

28.  konštatuje, že neželané správanie môže pochádzať z viacerých zdrojov súčasne alebo sa môže týkať súčasne profesijného, súkromného alebo sociálneho života, a môže mať negatívny vplyv na všetkých jednotlivcov, profesijné skupiny alebo sociálne skupiny v týchto sférach;

29.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia zamerané na predchádzanie a boj proti násiliu a obťažovaniu na pracovisku, a to politikami, v ktorých sa stanovujú prevenčné opatrenia, účinné, transparentné a dôverné postupy riešenia sťažností, prísne a odrádzajúce sankcie pre páchateľov, komplexné informácie a školenia, ktoré majú zabezpečiť, aby pracovníci tieto politiky a postupy chápali, a na podporu spoločnostiam, aby vypracovali akčné plány na vykonávanie všetkých týchto opatrení; zdôrazňuje, že tieto opatrenia by sa nemali začleniť do existujúcich štruktúr, ak tieto štruktúry už obsahujú rodové prekážky;

30.  vyzýva členské štáty, aby investovali do vzdelávania inšpektorov práce v spolupráci s odbornými psychológmi a zabezpečili, aby podniky a organizácie obetiam poskytovali kvalifikovanú odbornú a psychologicko-sociálnu podporu;

31.  vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby zabezpečili, aby verejné aj súkromné spoločnosti a organizácie organizovali povinné školenia o sexuálnom obťažovaní a šikanovaní pre všetkých zamestnancov a vedenie; zdôrazňuje, že účinné školenie by malo byť interaktívne, priebežné, individualizované pre konkrétne pracovisko a vedené externým odborníkom;

32.  zdôrazňuje závažné nedostatočné oznamovanie prípadov obťažovania a zdôrazňuje význam prítomnosti vyškolených dôverných poradcov v každej organizácii na podporu obetí, poskytovanie pomoci pri oznamovaní a poskytovanie právnej pomoci;

33.  zdôrazňuje, že spoločnosti by mali mať prístup založený na nulovej tolerancii k sexuálnemu obťažovaniu a politiky, ktoré sú preň nápomocné, a že spoločnosti musia zabezpečiť, aby všetci zamestnanci boli informovaní o týchto politikách, postupoch podávania správ a o svojich právach a povinnostiach v súvislosti so sexuálnym obťažovaním na pracovisku;

34.  vyzýva mediálne spoločnosti, aby chránili a podporovali novinárov, ktorí sú obeťami kybernetického šikanovania a aby prijali súbor osvedčených postupov, ako sú osvetové kampane, primerané školenie vedenia, a to aj v súvislosti s tým, ako sa vyhnúť obviňovaniu obetí a sekundárnej viktimizácii, opatrenia na zlepšenie kybernetickej bezpečnosti a aby poskytli právnu podporu dotknutým osobám pri podávaní sťažnosti;

35.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie rovnakej mzdy pre ženy a mužov ako prostriedku na zabránenie zneužívania moci a na podporu rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ktorá je základným prvkom boja proti násiliu na ženách; zdôrazňuje, že rovnaká odmena by sa mala zaručiť prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a dodržiavaním práva na informácie pre predpokladané obete, zabezpečením rovnakého zaobchádzania a pracovných príležitostí pre ženy a mužov a zabezpečením a uľahčením prístupu žien k rozhodovaniu a pracovným miestam vo vyššom manažmente tak vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore, čím sa zabezpečí vyvážené zastúpenie žien vo správnych radách; vyzýva preto Komisiu a Radu, aby zintenzívnili svoje úsilie o odblokovanie smernice o ženách v správnych radách, ktorá je pozastavená v Rade od roku 2013;

36.  domnieva sa, že je potrebný komplexný prístup k násiliu na pracovisku, ktorý by mal zahŕňať uznanie spoluexistencie šikanovania, sexuálneho obťažovania a obťažovania na základe tehotenstva a materstva s rôznymi formami neplatenej práce vo formálnych a neformálnych ekonomikách (napr. samozásobiteľské poľnohospodárstvo, príprava jedál, starostlivosť o deti a staršie osoby) a rôzne systémy nadobúdania pracovných skúseností (napríklad učňovská príprava, stáže a dobrovoľnícka práca);

37.  požaduje urýchlené prijatie revízie smernice o písomnom vyhlásení (smernica Rady 91/533/EHS);

38.  uznáva, že domáce násilie často presahuje aj na pracovisko, čo má negatívny vplyv na život pracovníkov a produktivitu podnikov, a že tento efekt môžu byť aj v opačnom smere, z pracoviska domov; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby poskytla usmernenia o uplatniteľnosti európskych ochranných príkazov na pracovisku a objasnila otázku zodpovednosti zamestnávateľov;

39.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali jav obťažovania na základe tehotenstva a materstva v zamestnaní;

Násilie v politickom živote

40.  vyzýva všetkých politikov, aby dodržiavali najprísnejšie normy správania a konali ako zodpovedné vzory pri predchádzaní sexuálnemu obťažovaniu a boji proti nemu v parlamentoch a mimo nich;

41.  odsudzuje všetky formy obťažovania političiek na sociálnych médiách formou „trollingu“ zahŕňajúceho umiestňovanie sexistických a zneužívajúcich komentárov vrátane vyhrážok smrťou a znásilnením;

42.  zdôrazňuje význam vytvorenia politík a postupov jednotlivých strán na ochranu osôb zvolených do politických funkcií, ako aj zamestnancov;

43.  uznáva, že paritné zoznamy na všetkých úrovniach zohrávajú kľúčovú úlohu pri umožňovaní účasti žien v politike a pretváraní mocenských štruktúr, ktoré diskriminujú ženy; vyzýva členské štáty, aby zaviedli takéto zoznamy v rámci volieb do Európskeho parlamentu;

44.  vyzýva všetky politické strany vrátane tých, ktoré sú zastúpené v Európskom parlamente, aby podnikli konkrétne kroky na vyriešenie tohto problému vrátane zavedenia akčných plánov a revízie vnútorných predpisov strany s cieľom zaviesť politiku nulovej tolerancie, preventívne opatrenia, postupy na riešenie sťažností a primerané postihy pre páchateľov sexuálneho obťažovania a šikanovania žien v politike;

45.  vyzýva národné a regionálne parlamenty a miestne zastupiteľstvá, aby v plnej miere pomáhali obetiam v rámci vnútorných postupov a/alebo v spolupráci s políciou, aby vyšetrovali prípady, zachovávali dôverný charakter registra prípadov v priebehu času, zabezpečovali povinné školenia pre všetkých zamestnancov a poslancov o rešpekte a ľudskej dôstojnosti, a aby prijali ďalšie osvedčené postupy na zabezpečenie nulovej tolerancie na všetkých úrovniach vo svojich príslušných inštitúciách;

46.  naliehavo vyzýva všetky príslušné subjekty, aby zabezpečili komplexné a urýchlené vykonávanie uznesenia z roku 2017o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ; domnieva sa, že je jeho povinnosťou zabezpečiť nulovú toleranciu sexuálneho obťažovania a primerane chrániť a podporovať obete; v tejto súvislosti požaduje:

   pracovnú skupinu nezávislých expertov na preskúmanie situácie sexuálneho obťažovania a zneužívania v Európskom parlamente;
   posúdenie a v prípade potreby revíziu zloženia príslušných orgánov Európskeho parlamentu s cieľom zabezpečiť nezávislosť a rodovú rovnováhu;
   povinné školenie pre všetkých zamestnancov a poslancov;
   jasnú lehotu pre komplexné vykonávanie všetkých požiadaviek uvedených v uznesení;

47.  vyzýva politikov, aby podporovali odbornú prípravu v oblasti riadenia a aby sami absolvovali túto odbornú prípravu s cieľom zabrániť vedeniu v nevšímavom prístupe a identifikovať situácie, pri ktorých dochádza k násiliu na ženách;

Násilie na verejných priestranstvách

48.  vyzýva Komisiu, aby vymedzila pojem verejný priestor so zreteľom na vývoj komunikačných technológií a zahrnula do neho „virtuálny“ verejný priestor, ako sú sociálne siete a webové sídla;

49.  vyzýva členské štáty, aby zvážili zavedenie osobitných právnych predpisov týkajúcich sa obťažovania na verejných priestranstvách vrátane intervenčných programov, s osobitným dôrazom na úlohu zásahu ostatných prítomných osôb;

50.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočnili ďalší výskum príčin a dôsledkov sexuálneho obťažovania na verejných priestranstvách vrátane vplyvu, ktorý môžu mať sexistické a stereotypizované reklamy na výskyt násilia a obťažovania;

51.  zdôrazňuje, že kampane na zvýšenie informovanosti, ktoré bojujú proti rodovým stereotypom, patriarchálnym mocenským vzťahom a ktoré podporujú nulovú toleranciu sexuálneho obťažovania, patria medzi najlepšie nástroje v úsilí o riešenie rodového násilia na verejných priestranstvách;

52.  zdôrazňuje, že vzdelávanie o rodovej rovnosti na všetkých úrovniach je základným nástrojom na predchádzanie týmto formám nevhodného správania a ich odstránenie, na zmenu zmýšľania a zníženie kultúrnej tolerancie sexizmu a sexuálneho obťažovania; zdôrazňuje, že je potrebné, aby školy zaviedli vzdelávacie programy a diskusie o tejto téme; konštatuje, že v prípade potreby a vhodnosti by tieto programy a diskusie mali zahŕňať informácie a diskusie o prevencii a opatreniach proti sexuálnemu obťažovaniu, v spolupráci s príslušnými MVO a orgánmi pre rovnosť, s cieľom informovať o právach obetí a pripomenúť ľuďom spojenie tohto javu s objektivizáciou žien;

53.  vyzýva členské štáty, aby podporovali kampane na zvyšovanie informovanosti na stredných školách a začlenili otázku šikanovania cez internet do vzdelávacích osnov škôl a univerzít; vyzýva najmä k tomu, aby pokračovala úspešná kampaň Vymažme kybernetické šikanovanie a iniciatíva Bezpečný internet v záujme boja proti šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu s cieľom pomôcť mladým ľuďom, budúcim občanom EÚ, aby porozumeli potrebe priblížiť sa k rodovej rovnosti a rešpektovať ženy;

54.  vyzýva členské štáty, aby zriadili systém podávania správ v školách, aby mali prehľad o všetkých prípadoch kybernetického šikanovania;

55.  konštatuje, že niektoré opatrenia prijaté v členských štátoch sa ukázali ako účinné pri odstraňovaní obťažovania na verejných priestranstvách, napríklad formálny dohľad (zvýšenie prítomnosti polície a/alebo zamestnancov vo verejnej doprave, kamerové systémy (CCTV)) a prirodzený dohľad (lepšia viditeľnosť a lepšie osvetlenie);

56.  vyzýva členské štáty, aby poskytovateľom internetových služieb pripomenuli ich povinnosť chrániť online spotrebiteľov a riešiť prípady opakovaného zneužívania alebo prenasledovania s cieľom chrániť obeť, informovať páchateľa, že nemôže konať beztrestne, a tak zmeniť jeho správanie;

57.  vyzýva členské štáty, aby s pomocou odborníkov v oblasti IT a príslušných orgánov dohľadu, napríklad poštových policajných síl, vykonávali väčší dohľad nad webovými sídlami s cieľom chrániť obete šikanovania a sexuálneho obťažovania a v prípade potreby predchádzať trestným činom a trestať ich;

58.  vyzýva členské štáty, aby používali primerané prostriedky na odstránenie výrazov, ktoré v mediálnom a politickom jazyku a vo verejných prednáškach podnecujú násilné správanie a znevažujú ženy ako také porušovaním ľudskej dôstojnosti;

59.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby harmonizovali svoje právne predpisy a ich vymedzenia rodového násilia v súlade s vymedzením násilia páchaného na ženách v Istanbulskom dohovore s cieľom zvýšiť účinnosť právnych predpisov proti obťažovaniu a šikanovaniu;

60.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty na zlepšenie mechanizmov monitorovania primeraného vykonávania právnych predpisov EÚ, ktoré zakazujú sexuálne obťažovanie, a na zabezpečenie toho, aby mali orgány pre rovnosť v každom členskom štáte dostatočné zdroje na kroky proti diskriminácii;

o
o   o

61.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391.
(2) http://fra.europa.eu/en/publication/2014/violence-against-women-eu-wide-survey-main-results-report
(3) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(4) Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.
(5) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
(6) https://rm.coe.int/168008482e
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0329.
(8) Ú. v. ES C 77 E, 28.3.2002, s. 138.
(9) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 53.
(10) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 26.
(11) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 102.
(12) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 2.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2016)0451.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2017)0073.
(15) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 2.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2017)0402.
(17) Prijaté texty, P8_TA(2017)0417.
(18) https://www.ipu.org/resources/publications/reports/2016-10/sexism-harassment-and-violence-against-women-parliamentarians
(19) Štúdia – Šikanovanie a sexuálne obťažovanie na pracovisku, vo verejných priestoroch a v politickom živote v EÚ (Bullying and sexual harassment at the workplace, in public spaces, and in political life in the EU), Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, Odbor politiky pre občianske práva a ústavné veci, marec 2018.
(20) https://www.tuc.org.uk/sites/default/files/SexualHarassmentreport2016.pdf

Posledná úprava: 17. septembra 2019Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia