Európsky parlament,

–  so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“), a na spoločné oznámenie Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) zo 7. júna 2017 s názvom Strategický prístup k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2017)0021),

–  so zreteľom na závery samitov EÚ – USA, ktoré sa konali 28. novembra 2011 vo Washingtone, D.C., a 26. marca 2014 v Bruseli,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo 79. medziparlamentného stretnutia transatlantického dialógu zákonodarcov (TDZ), ktoré sa konalo 28. a 29. novembra 2016 vo Washingtone, D.C., 80. stretnutie TDZ, ktoré sa konalo 2. a 3. júna 2017 vo Vallette, 81. stretnutie TDZ, ktoré sa konalo 5. decembra 2017 vo Washingtone, D.C., a 82. stretnutie TDZ, ktoré sa konalo 30. júna 2018 v Sofii, Bulharsku,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. apríla 2015 s názvom Európsky program v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade zo 6. apríla 2016 s názvom Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám: reakcia Európskej únie (JOIN(2016)0018),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016, spoločný súbor návrhov, ktoré schválili Rada EÚ a Rada NATO 5. a 6. decembra 2016, a na správy o pokroku dosiahnutom pri ich vykonávaní zo 14. júna a z 5. decembra 2017,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ – NATO z roku 2016,

–  so zreteľom na národnú bezpečnostnú stratégiu USA z 18. decembra 2017 a stratégiu národnej obrany USA z 19. januára 2018,

–  so zreteľom na Iniciatívu na opätovné uistenie Európy,

–  so zreteľom na akčný plán diplomacie EÚ v oblasti klímy, ktorý v roku 2015 prijala Rada pre zahraničné veci,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21, 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži a slúžila ako zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP11),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2271/96 z 22. novembra 1996 o ochrane pred účinkami uplatňovania právnych predpisov prijatých treťou krajinou mimo jej územia a pred účinkami opatrení na nich založených alebo z nich vyplývajúcich(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o úlohe regiónov a miest EÚ pri vykonávaní Parížskej dohody o zmene klímy COP 21, najmä na jej odsek 13(2),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o transatlantických vzťahoch, najmä na uznesenie z 1. júna 2006 o zlepšovaní vzťahov EÚ – USA v rámci Dohody o transatlantickom partnerstve(3), uznesenie z 26. marca 2009 o stave transatlantických vzťahov po voľbách v USA(4), uznesenie zo 17. novembra 2011 o samite EÚ – USA z 28. novembra 2011(5) a na uznesenie z 13. júna 2013 o úlohe EÚ v podpore širšieho transatlantického partnerstva(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o uplatňovaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP)(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP)(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. februára 2018 o situácii UNRWA(10),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0251/2018),

A.  keďže partnerstvo medzi EÚ a USA je založené na pevných politických, kultúrnych, hospodárskych a historických väzbách, na spoločných hodnotách, ako sú sloboda, demokracia, podpora mieru a stability, ľudské práva a zásady právneho štátu, a na spoločných cieľoch ako prosperita, bezpečnosť, otvorené a integrované hospodárstva, sociálny pokrok a začlenenie, trvalo udržateľný rozvoj a mierové riešenie konfliktov, a keďže USA aj EÚ sú demokracie dodržiavajúce zásady právneho štátu s fungujúcimi systémami bŕzd a protiváh; keďže toto partnerstvo čelí v krátkodobom výhľade značnému počtu výziev a zlomov, dlhodobé základy však zostávajú pevné a spolupráca medzi EÚ a USA ako partnermi s podobným zmýšľaním má aj naďalej kľúčový význam;

B.  keďže EÚ a USA, ktoré stavajú na pevnom základe spoločných hodnôt a spoločných zásad, by mali preskúmať alternatívne spôsoby, ako posilniť transatlantické vzťahy a účinne reagovať na dôležité výzvy, ktorým čelíme, za pomoci všetkých dostupných komunikačných kanálov; keďže Kongres USA a Európsky parlament ako zákonodarné orgány zohrávajú dôležitú a vplyvnú úlohu v našich demokraciách a mali by využiť celý potenciál svojej spolupráce na zachovanie demokratického, liberálneho a multilaterálneho poriadku a podporovať stabilitu a kontinuitu na našom kontinente a vo svete;

C.  keďže v globálnom, komplexnom a čoraz multipolárnejšom svete musia EÚ a USA zohrávať kľúčové konštruktívne úlohy posilňovaním a dodržiavaním medzinárodného práva, presadzovaním a ochranou základných práv a zásad a spoločným riešením regionálnych konfliktov a globálnych výziev;

D.  keďže EÚ a USA prežívajú obdobie geopolitických zmien a čelia podobným komplexným konvenčným a hybridným hrozbám, ktoré vychádzajú od štátnych a neštátnych subjektov z juhu a východu; keďže kybernetické útoky sú čoraz bežnejšie a sofistikovanejšie a spolupráca medzi EÚ a USA prostredníctvom NATO môže dopĺňať úsilie obidvoch strán a chrániť kritickú vládnu obrannú a inú informačnú infraštruktúru; keďže na riešenie týchto hrozieb je potrebná medzinárodná spolupráca;

E.  keďže EÚ uznáva pokračujúcu vojenskú podporu USA na zaistenie bezpečnosti a obrany EÚ a keďže EÚ je vďačná všetkým Američanom, ktorí obetovali svoj život, aby zaručili bezpečnosť Európy počas konfliktov v Kosove a Bosne; keďže EÚ sa v súčasnosti snaží zaistiť vlastnú bezpečnosť budovaním väčšej strategickej autonómie;

F.  keďže USA sa rozhodli znížiť svoj rozpočet na udržanie mieru v rámci OSN o 600 miliónov USD;

G.  keďže nepredvídateľná zahraničná politika USA vytvára čoraz väčšiu neistotu v medzinárodných vzťahoch a mohla by ponechať priestor na nástup ďalších aktérov na celosvetovú scénu, ako je Čína, ktorej politický a hospodársky vplyv na celom svete narastá; keďže mnohé kľúčové krajiny v Ázii, ktoré mali kedysi bližšie k USA, sa teraz orientujú na Čínu;

H.  keďže EÚ je aj naďalej plne odhodlaná presadzovať multilateralizmus a podporu spoločných hodnôt vrátane demokracie a ľudských práv; keďže medzinárodný poriadok založený na pravidlách je prínosom pre USA aj EÚ; keďže v tejto súvislosti je mimoriadne dôležité, aby EÚ a USA konali spoločne a v súčinnosti pri podpore poriadku založeného na pravidlách, ktorý budú zaručovať silné, dôveryhodné a účinné nadnárodné organizácie a medzinárodné inštitúcie;

I.  keďže už viac ako 70 rokov je partnerstvo medzi USA a Európou základom globálneho, hospodárskeho, politického a bezpečnostného poriadku; keďže transatlantický vzťah čelí mnohým výzvam a od zvolenia prezidenta Trumpa je v mnohých otázkach vystavený čoraz väčšiemu tlaku;

J.  keďže v rámci globálnej stratégie EÚ bola politika v oblasti klímy začlenená do zahraničnej a bezpečnostnej politiky a posilnilo sa prepojenie medzi energetikou a klímou, bezpečnosťou a rozvojovými cieľmi a migráciou, ako aj spravodlivým a voľným obchodom;

K.  keďže EÚ je naďalej plne odhodlaná presadzovať otvorený a nediskriminačný multilaterálny systém obchodovania založený na pravidlách; keďže WTO stojí v centre globálneho systému obchodovania ako jediná inštitúcia, ktorá môže zabezpečiť skutočne rovnaké podmienky;

L.  keďže USA aj EÚ by mali podporovať snahy krajín západného Balkánu vstúpiť do transatlantického spoločenstva; keďže popri posilnenej angažovanosti EÚ je v tomto ohľade rozhodujúci pretrvávajúci záväzok USA;

M.  keďže v strategickom prostredí, ktoré sa v posledných rokoch značne zhoršilo, rastie zodpovednosť Únie za zabezpečovanie vlastnej bezpečnosti;

N.  keďže európska bezpečnosť sa opiera o ambíciu spoločnej strategickej autonómie, ktorú uznalo 28 hláv štátov a predsedov vlád v júni 2016 v globálnej stratégii Európskej únie;

Zastrešujúci rámec založený na spoločných hodnotách

1.  pripomína a trvá na tom, že dlhodobé partnerstvo medzi EÚ a USA a ich spojenectvo je a malo by byť založené na spoločných hodnotách, medzi ktoré patrí sloboda, právny štát, mier, demokracia, rovnosť, multilateralizmus založený na pravidlách, trhové hospodárstvo, sociálna spravodlivosť, trvalo udržateľný rozvoj a dodržiavanie ľudských práv vrátane práv menšín, ako aj kolektívna bezpečnosť, pričom prioritou by malo byť mierové riešenie sporov; zdôrazňuje, že na dosiahnutie týchto cieľov je dôležité posilňovať vzťah medzi EÚ a USA, ktorý je jednou z hlavných osí spolupráce v globalizovanom svete;

2.  víta stretnutie predsedu Komisie Junckera a prezidenta USA Trumpa, ktoré sa uskutočnilo 25. júla 2018 vo Washingtone, ako znak zlepšovania dvojstranných vzťahov; berie na vedomie ich vyhlásenie a ochotu usilovať sa o zmiernenie transatlantického napätia v oblasti obchodu; v tejto súvislosti pripomína deštruktívny vplyv represívnych ciel; zároveň opätovne vyjadruje podporu rozsiahlemu a komplexnému prístupu k obchodným dohodám a multilateralizmu;

3.  zdôrazňuje, že vzťahy medzi EÚ a USA sú hlavnými zárukami globálnej stability a od konca druhej svetovej vojny sú pre naše spoločnosti základným kameňom úsilia o zaistenie mieru, prosperity a stability, ako aj vybudovanie multilaterálnej politickej a hospodárskej spolupráce a obchodného systému založeného na pravidlách a hodnotách; opätovne potvrdzuje, že vzťahy medzi EÚ a USA sú strategické a skutočné a že silné transatlantické puto je v záujme oboch strán aj celého sveta; domnieva sa, že súčasná jednostranná politika „America first“ (Amerika na prvom mieste) poškodzuje záujmy tak EÚ, ako aj USA, oslabuje vzájomnú dôveru a môže mať aj širšie následky pre globálnu stabilitu a prosperitu; pripomína záujem EÚ pestovať dlhodobé a vzájomne prospešné partnerstvá, ktoré sú založené na spoločných hodnotách a zásadách, ktoré sú rozhodujúcejšie ako krátkodobé zisky z transakcií;

4.  zdôrazňuje, že partnerstvo ďaleko presahuje zahraničnú politiku a obchodné otázky v užšom zmysle a zahŕňa aj iné témy, ako napríklad (kybernetickú) bezpečnosť, hospodárske, digitálne a finančné otázky, zmenu klímy, energetiku, kultúru, ako aj vedu a technológie; zdôrazňuje, že tieto otázky sú úzko prepojené a malo by sa k nim pristupovať v tom istom všeobecnom rámci;

5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, ako USA pristupujú od zvolenia prezidenta Trumpa k riešeniu globálnych problémov a regionálnych konfliktov; zdôrazňuje význam transatlantických vzťahov a trvalého dialógu pre EÚ a vyzdvihuje dôležitosť otázok, ktoré EÚ a USA spájajú; žiada o objasnenie toho, či naše transatlantické vzťahy, ktoré sa vytvárali počas desaťročí, majú pre našich amerických partnerov stále rovnaký význam; zdôrazňuje, že na zachovanie a ďalšie posilnenie štruktúry globálneho hospodárstva a bezpečnosti je nevyhnutný všeobecný rámec nášho partnerstva založený na hodnotách; zdôrazňuje, že témy, ktoré USA a EÚ spájajú, by mali mať v konečnom dôsledku väčšiu váhu ako to, čo ich rozdeľuje;

6.  zdôrazňuje, že v medzinárodnom systéme, ktorý je dlhodobo poznačený nestabilitou a neistotou, je Európa zodpovedná za budovanie strategickej autonómie, aby mohla čeliť rastúcemu počtu spoločných výziev; trvá preto na tom, že je nevyhnutné, aby si európske krajiny na ochranu svojich záujmov zachovali schopnosť rozhodovať a konať samostatne; pripomína, že strategická autonómia je pre Európu legitímnou ambíciou a zároveň prioritným cieľom, ktorý sa musí začleniť do oblasti priemyslu, kapacít, ako aj operačnej oblasti;

Posilnenie partnerstva

7.  pripomína veľký potenciál a strategický význam tohto partnerstva pre USA aj EÚ v snahe o dosiahnutie obojstrannej prosperity a bezpečnosti a o posilnenie poriadku založeného na pravidlách a hodnotách, ktorý podporuje medzinárodné inštitúcie a poskytuje im prostriedky na zlepšenie globálneho riadenia; vyzýva na posilnenie nášho dialógu a angažovanosti v súvislosti so všetkými prvkami tohto partnerstva a na všetkých úrovniach spolupráce, a to aj s organizáciami občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že naše rozhodnutia a opatrenia majú vplyv na svetovú ekonomickú a bezpečnostnú štruktúru a že by preto mali byť príkladom a zohľadňovať záujmy oboch partnerov;

8.  zdôrazňuje zodpovednosť USA ako globálnej mocnosti a vyzýva vládu USA, aby dodržiavala spoločné základné hodnoty, ktoré sú základom transatlantických vzťahov, a aby za každých okolností zaručila dodržiavanie medzinárodného práva, demokracie, ľudských práv a základných slobôd v súlade s Chartou OSN a inými medzinárodnými nástrojmi, ktoré USA podpísali alebo ratifikovali;

9.  zdôrazňuje, že EÚ a USA sú si vzájomne najdôležitejšími partnermi v multipolárnom svete a že jednostranné kroky len oslabujú transatlantické partnerstvo, ktoré musí byť rovnocenným partnerstvom založeným na dialógu a usilovať sa o obnovenie vzájomnej dôvery;

10.  vyjadruje poľutovanie nad veľkým oneskorením vymenovania nového amerického veľvyslanca v Európskej únii, víta však nomináciu nového veľvyslanca a následné potvrdenie zo strany Senátu USA 29. júna 2018;

11.  dôrazne kritizuje vyhlásenia nového amerického veľvyslanca v Nemecku Richarda Grenella, ktorý vyhlásil, že má v úmysle posilniť postavenie nacionalistických populistov v celej Európe, a pripomína, že úlohou diplomatov nie je podporovať jednotlivé politické sily, ale rozvíjať vzájomné porozumenie a partnerstvo; okrem toho považuje vyhlásenia úradníkov Trumpovej vlády, ktorí vyjadrili pohŕdanie voči EÚ a podporujú xenofóbne a populistické sily, ktoré sa snažia o zničenie európskeho projektu, za nepriateľské a nezlučiteľné s duchom transatlantického partnerstva;

12.  vyzýva PK/VP, Radu, Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu, koordináciu, jednotnosť a účinnosť politiky EÚ vo vzťahu k USA tak, aby prezentovala EÚ ako jednotného a efektívneho medzinárodného aktéra s uceleným postojom;

13.  pripomína, že USA sú kľúčovým partnerom vzhľadom na spoločné záujmy v oblasti obrany a bezpečnosti a silné dvojstranné vzťahy; žiada, aby sa čo najskôr konal samit EÚ – USA v snahe prekonať súčasné výzvy a ďalej sa venovať otázkam spoločného, globálneho a regionálneho záujmu;

14.  považuje prítomnosť amerických vojenských síl v európskych krajinách za dôležitú tam, kde je to potrebné a v súlade s pokračujúcim plnením dohodnutých záväzkov;

15.  trvá na tom, že štruktúrovaný a strategický dialóg o zahraničnej politike na transatlantickej úrovni, a to aj za účasti Európskeho parlamentu a Kongresu USA, má kľúčový význam pre posilnenie transatlantickej štruktúry vrátane bezpečnostnej spolupráce, a vyzýva na rozšírenie zahraničnopolitického rozmeru dialógu medzi EÚ a USA;

16.  pripomína svoj návrh na vytvorenie transatlantickej politickej rady na účely systematických konzultácií a koordinácie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorú by viedli PK/VP a minister zahraničných vecí USA a ktorá by sa opierala o pravidelné kontakty politických riaditeľov;

17.  víta pokračujúce a nepretržité úsilie transatlantického dialógu zákonodarcov v posilňovaní vzťahov medzi EÚ a USA prostredníctvom parlamentného dialógu a koordinácie v otázkach spoločného záujmu; pripomína význam medziľudských kontaktov a dialógu pri posilňovaní transatlantických vzťahov; vyzýva preto na intenzívnejšie zapojenie tak Senátu USA a Snemovne reprezentantov, ako aj Európskeho parlamentu; víta obnovenie dvojstrannej kongresovej skupiny pre otázky EÚ v rámci 115. kongresu a žiada styčnú kanceláriu Európskeho parlamentu (EPLO) a delegáciu EÚ vo Washingtone, aby s ňou užšie spolupracovali;

18.  pripomína, že naše spoločnosti v EÚ aj v USA sú silné, zakotvené v liberálnej demokracii a zásadách právneho štátu a ich základom je pluralita aktérov, kam patria medzi inými aj naše vlády, parlamenty, decentralizované orgány a subjekty, rôzne politické inštitúcie, podniky a odborové zväzy, organizácie občianskej spoločnosti, slobodné a nezávislé média, náboženské skupiny, akademické obce a výskumné komunity; zdôrazňuje, že by sme mali posilniť väzby na oboch brehoch Atlantiku s cieľom propagovať prednosti a význam nášho transatlantického partnerstva na rôznych úrovniach a v celej EÚ aj v celých USA, a nielen s dôrazom na východné a západné pobrežie; žiada na tento účel posilnené a špecializované programy s primeraným financovaním;

19.  víta to, že vzťahy medzi európskymi inštitúciami a federálnymi štátmi USA a metropolitnými oblasťami podnecujú celkové transatlantické vzťahy, najmä v prípade vzťahov založených na partnerstvách; v tejto súvislosti zdôrazňuje spoluprácu na základe memoranda o porozumení Under2; vyzýva federálne štáty USA, aby upevnili kontakty s inštitúciami EÚ;

20.  zdôrazňuje, že kultúrne výmeny prostredníctvom vzdelávacích programov sú základom podporovania a rozvíjania spoločných hodnôt a budovania mostov medzi transatlantickými partnermi; vyzýva preto na posilnenie programov mobility pre študentov medzi USA a EÚ v rámci programu Erasmus+, zvýšenie ich počtu a uľahčenie prístupu k nim;

21.  vyjadruje nesmierny obdiv voči tomu, ako americkí študenti v reakcii na početné tragédie so strelnými zbraňami v školách vystúpili na podporu sprísnenia zákonov o zbraniach a na protest proti vplyvu združenia National Rifle Association na prijímanie zákonov o zbraniach;

Spoločne čeliť globálnym výzvam

22.  trvá na tom, že EÚ a USA by mali naďalej zohrávať kľúčovú konštruktívnu úlohu tým, že budú spoločne riešiť regionálne konflikty a globálne výzvy v súlade so zásadami medzinárodného práva; zdôrazňuje, že postoje USA a ďalších svetových mocností čoraz viac spochybňujú multilateralizmus, s ktorým sa Európa hlboko stotožňuje; pripomína význam multilateralizmu pri zachovaní mieru a stability ako nástroja na presadzovanie hodnôt právneho štátu a riešenie celosvetových otázok a trvá na tom, že tieto otázky by sa mali riešiť na príslušných medzinárodných fórach; je preto znepokojený tým, že nedávne jednostranné rozhodnutia USA – odstúpenie od kľúčových medzinárodných dohôd, zrušenie niektorých záväzkov, oslabovanie medzinárodných pravidiel, vystúpenie z medzinárodných fór a podnecovanie diplomatického a obchodného napätia – môžu znamenať odklon od týchto spoločných hodnôt a zaťažiť a oslabiť tieto vzťahy; vyzýva EÚ, aby na takéto rozhodnutia reagovala jednotne, rázne a primerane; vyzýva preto členské štáty EÚ, aby sa vyhli akýmkoľvek opatreniam alebo krokom zameraným na dosiahnutie dvojstranných výhod na úkor súdržného spoločného európskeho prístupu;

23.  konštatuje, že ďalšie veľké mocnosti, ako sú Rusko a Čína, majú silné politické a hospodárske stratégie, z ktorých mnohé môžu byť v rozpore s našimi spoločnými hodnotami, medzinárodnými záväzkami a samotným transatlantickým partnerstvom a ohrozovať ich; pripomína, že vzhľadom na tento vývoj je spolupráca medzi EÚ a USA o to dôležitejšia, aby sme mohli naďalej podporovať otvorené spoločnosti, presadzovať a chrániť naše spoločné práva, zásady a hodnoty vrátane dodržiavania medzinárodného práva; požaduje v tejto súvislosti väčšiu koordináciu medzi EÚ a USA, pokiaľ ide o zosúlaďovanie a stanovovanie spoločnej politiky sankcií, aby sa zvýšila jej účinnosť;

24.  zastáva názor, že riešenie pokusov Ruska o vyvíjanie nátlaku, ovplyvňovanie, destabilizáciu a využívanie slabých stránok a demokratických rozhodnutí západných spoločností si vyžaduje spoločnú transatlantickú reakciu; domnieva sa preto, že USA a EÚ by mali uprednostniť koordinované činnosti voči Rusku, v prípade potreby aj za účasti NATO; v tejto súvislosti berie so znepokojením na vedomie vyhlásenia prezidentov USA a Ruska v rámci ich stretnutia 16. júla 2018 v Helsinkách; pripomína jasné nebezpečenstvo, ktoré pre naše demokracie predstavujú falošné správy, dezinformácie a najmä zdroje škodlivého zasahovania; vyzýva na zavedenie politického a spoločenského dialógu, ktorý nastolí rovnováhu medzi anonymitou a zodpovednosťou v sociálnych médiách;

25.  zdôrazňuje, že bezpečnosť je rôznorodá a prepojená a že jej vymedzenie nezahŕňa len vojenské aspekty, ale aj aspekty týkajúce sa životného prostredia, energetiky, obchodu, kybernetiky a komunikácií, zdravotníctva, rozvoja, zodpovednosti, humanitárnej oblasti a i.; trvá na tom, že riešenie otázok bezpečnosti si vyžaduje širší prístup; v tejto súvislosti vyjadruje so znepokojením poľutovanie nad navrhovanými zásadnými škrtmi v rozpočte, napríklad v prípade budovania štátu v Afganistane, rozvojovej pomoci v Afrike, humanitárnej pomoci a príspevkov USA do programov, operácií a agentúr OSN;

26.  poukazuje na to, že vyvážená a vzájomne výhodná transatlantická dohoda o obchode by mala účinky, ktoré by presahovali rámec obchodných a hospodárskych aspektov;

27.  konštatuje, že NATO je stále hlavným garantom kolektívnej obrany Európy; víta opätovné potvrdenie záväzku USA voči NATO a európskej bezpečnosti a zdôrazňuje, že prehĺbenie spolupráce medzi EÚ a NATO posilňuje aj transatlantické partnerstvo;

28.  zdôrazňuje význam spolupráce, koordinácie a súčinnosti v oblasti bezpečnosti a obrany; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť vynakladanie prostriedkov na obranu, a v tejto súvislosti trvá na tom, že rozdelenie zaťaženia by nemalo byť zamerané výlučne na vstupy (cieľ vynaložiť 2 % HDP na obranu), ale aj na výstupy (schopnosti merané v nasaditeľných, pripravených a udržateľných silách); pripomína, že v tomto vyčíslenom vstupe, ktorý sa má dosiahnuť, sa však odráža skutočnosť, že Európania v čoraz väčšej miere preberajú zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť, čo je nevyhnuté v dôsledku zhoršenia ich strategického prostredia; víta skutočnosť, že obrana sa pre EÚ a jej členské štáty stáva väčšou prioritnou oblasťou, ktorá prináša väčšiu vojenskú efektívnosť v prospech EÚ aj NATO, a víta v tejto súvislosti prítomnosť vojsk USA na území EÚ; poznamenáva, že NATO má stále zásadný význam pre kolektívnu bezpečnosť Európy a jej spojencov (článok 5 Severoatlantickej zmluvy); zdôrazňuje, že schopnosť NATO vykonávať svoje úlohy naďalej úzko závisí od pevnosti transatlantických vzťahov;

29.  vyzýva EÚ, aby posilňovala európsku obrannú úniu s cieľom budovať kapacity, ktoré majú zaručiť strategický význam EÚ v oblasti obrany a bezpečnosti, napríklad pri vytváraní väčších synergií a účinnosti medzi členskými štátmi pri vynakladaní prostriedkov na obranu, vo výskume, vývoji, v obstarávaní, údržbe a odbornej príprave; trvá na tom, že väčšia obranná spolupráca na úrovni EÚ posilňuje európsky prínos k mieru, bezpečnosti a stabilite na regionálnej a medzinárodnej úrovni a tým aj podporuje ciele aliancie NATO a posilňuje naše transatlantické väzby; podporuje preto nedávne úsilie zamerané na posilnenie európskej obrannej štruktúry vrátane Európskeho obranného fondu a novovytvorenej stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO);

30.  víta zavedenie stálej štruktúrovanej spolupráce PESCO a podporuje jej prvé projekty, ako je vojenská mobilita; zdôrazňuje, že PESCO je v spoločnom záujme EÚ aj NATO a mala by byť hnacou silou ďalšej spolupráce medzi týmito dvomi organizáciami, pokiaľ ide o rozvoj spôsobilostí a upevňovanie piliera EÚ v NATO v súlade s každou národnou ústavou;

31.  pripomína, že je potrebné, aby EÚ a USA posilnili svoju spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej obrany, a to prostredníctvom špecializovaných agentúr a pracovných skupín ako ENISA, Europol, Interpol, budúcich štruktúr v rámci PESCO a Európskeho obranného fondu, predovšetkým v boji proti kybernetickým útokom a spoločnom úsilí o vytvorenie komplexného a transparentného medzinárodného rámca, ktorým sa vymedzia minimálne normy týkajúce sa politík v oblasti kybernetickej bezpečnosti a súčasne sa budú dodržiavať základné slobody; považuje za zásadne dôležité, aby EÚ a NATO zintenzívnili výmenu spravodajských informácií s cieľom umožniť formálne pripisovanie kybernetických útokov a následne ukladanie reštriktívnych sankcií tým, ktorí sú za kybernetické útoky zodpovední; zdôrazňuje význam a pozitívny prínos Iniciatívy USA na opätovné uistenie Európy pre bezpečnosť členských štátov EÚ;

32.  zdôrazňuje, že čoraz väčší význam umelej inteligencie a strojového učenia si vyžaduje lepšiu spoluprácu medzi EÚ a USA a že by sa mali prijať opatrenia na zlepšenie spolupráce medzi technologickými spoločnosťami v USA a v Európe, aby sa zaistilo čo najlepšie využívanie partnerstva v oblasti vývoja a aplikácie;

33.  vyzýva Kongres USA, aby zapojil Európsky parlament do svojho programu výmeny informácií o kybernetických hrozbách, do ktorého sú zapojené parlamenty Austrálie, Kanady, Nového Zélandu a Spojeného kráľovstva;

34.  zdôrazňuje potrebu spoločného prístupu k regulácii digitálnych platforiem a zvýšenia ich zodpovednosti, aby bolo možné diskutovať o otázkach cenzúry na internete, autorských práv a práv držiteľov práv, osobných údajov a pojmu neutrality siete; opakuje, že je potrebné spolupracovať na presadzovaní otvoreného, interoperabilného a bezpečného internetu riadeného modelom viacerých zúčastnených strán, ktorý presadzuje ľudské práva, demokraciu, zásady právneho štátu a slobodu prejavu a pomáha rozvíjať hospodársku prosperitu a inovácie, a súčasne rešpektuje súkromie a chráni pred zavádzaním, podvodmi a krádežami; žiada, aby sa vyvíjalo spoločné úsilie o vytvorenie noriem a nariadení a o presadzovanie uplatniteľnosti medzinárodného práva v kybernetickom priestore;

35.  opakuje, že neutralita siete je zakotvená v práve EÚ; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Federálnej komisie pre komunikáciu (Federal Communications Commission) o zmene pravidiel neutrality siete; víta nedávne hlasovanie o zrušení tohto rozhodnutia v Senáte USA; vyzýva Kongres USA, aby postupoval podľa tohto rozhodnutia, a tak zachoval otvorený a bezpečný internet, ktorý neumožňuje diskriminačné zaobchádzanie s internetovým obsahom;

36.  zdôrazňuje, že sú potrebné náležité rokovania o normalizácii, najmä v kontexte čoraz rýchlejšieho vývoja technológií, najmä v oblasti IT;

37.  zdôrazňuje, že dôležitou súčasťou posilňovania úsilia EÚ – USA v boji proti terorizmu je aj ochrana kritickej infraštruktúry vrátane zlepšovania spoločných noriem a podnecovania kompatiblity a interoperability, ako aj komplexný prístup k boju proti terorizmu, a to aj prostredníctvom koordinácie na regionálnych, viacstranných a globálnych fórach pri výmene údajov týkajúcich sa teroristických aktivít; opakuje, že je potrebné podporovať mechanizmy ako európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a iné spoločné činnosti, ktoré môžu významne prispieť k boju proti terorizmu a extrémizmu a priniesť v tomto smere skutočnú zmenu; obom stranám pripomína, že boj proti terorizmu musí byť v súlade s medzinárodným právom a demokratickými hodnotami a musia sa pri ňom v plnej miere rešpektovať občianske slobody a základné ľudské práva;

38.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že Gina Haspel bola nedávno vymenovaná za riaditeľku Ústrednej spravodajskej služby (CIA), pretože sa v minulosti neangažovala dostatočne v oblasti ľudských práv, pričom sa tiež podieľala na programe CIA na vydávanie a tajné zadržiavanie osôb;

39.  je veľmi znepokojený tým, že vláda USA údajne ruší obmedzenia programu používania bezpilotných vzdušných prostriedkov, čo zvyšuje riziko civilných strát na životoch a nezákonného zabíjania, ako aj netransparentnosťou v súvislosti s programom USA používania bezpilotných vzdušných prostriedkov a s pomocou, ktorú mu poskytujú niektoré členské štáty EÚ; vyzýva USA a členské štáty EÚ, aby zaistili, aby pri používaní ozbrojených bezpilotných vzdušných prostriedkov dodržiavali svoje záväzky podľa medzinárodného práva vrátane medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a aby sa zaviedli spoľahlivé záväzné normy pre poskytovanie všetkých foriem pomoci na operácie so smrtonosnými bezpilotnými vzdušnými prostriedkami;

40.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a USA bojovali proti daňovým únikom a iným finančným trestným činom a zaistili transparentnosť;

41.  nabáda na posilnenú spoluprácu v oblasti boja proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to konkrétne v rámci dohody TFTP medzi EÚ a USA (Program na sledovanie financovania terorizmu), ktorá by sa mala posilniť tak, aby zahŕňala údaje o finančných tokoch súvisiacich so zahraničnými zásahmi alebo s neoprávnenými spravodajskými operáciami; vyzýva v tomto smere EÚ a USA, aby v rámci OECD spolupracovali v rámci boja proti daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu stanovením medzinárodných pravidiel a noriem na boj proti tomuto celosvetovému problému; zdôrazňuje, že pokračujúca spolupráca pri presadzovaní práva má kľúčový význam pre posilnenie našej spoločnej bezpečnosti, a vyzýva USA, aby zaistili dvojstrannú a viacstrannú spoluprácu v tejto oblasti; vyjadruje poľutovanie nad čiastočným zrušením tzv. zákona Dodd Frank, v dôsledku ktorého významne poklesol dohľad nad americkými bankami;

42.  poukazuje na pretrvávajúce slabé miesta štítu na ochranu osobných údajov, pokiaľ ide o dodržiavanie základných práv dotknutých osôb; víta a podporuje výzvy adresované zákonodarcovi USA, aby sa usiloval o prijatie komplexného zákona o ochrane súkromia a údajov; poukazuje na to, že v Európe je ochrana osobných údajov základným právom a že USA nemajú žiadne pravidlá porovnateľné so všeobecným nariadením o ochrane údajov;

43.  pripomína širokú transatlantickú solidaritu v reakcii na otravu Skripaľovcov v meste Salisbury, ktorej výsledkom bolo, že ruských diplomatov vyhostilo 20 členských štátov, Kanada, USA, Nórsko a 5 štátov ašpirujúcich na členstvo v EÚ;

44.  opakuje svoje znepokojenie nad tým, že v marci 2017 Kongres zamietol pravidlo, ktoré predložila Federálna komisia pre komunikáciu a ktoré sa týkalo ochrany súkromia zákazníkov širokopásmových a iných telekomunikačných služieb, čo v praxi znamená, že neexistujú pravidlá ochrany súkromia v prostredí širokopásmového pripojenia, ktorými by sa od poskytovateľov internetových služieb vyžadovalo získanie výslovného súhlasu spotrebiteľov pred predajom alebo zdieľaním údajov o prehliadaní webu alebo iných súkromných informácií s inzerentmi a inými spoločnosťami; domnieva sa, že je to opäť ďalšia hrozba pre záruky ochrany súkromia v USA;

45.  pripomína, že USA sú naďalej jedinou krajinou mimo EÚ na jej zozname krajín s bezvízovým stykom, ktorá neposkytuje bezvízový prístup občanom všetkých členských štátov EÚ; naliehavo žiada USA, aby čo najskôr zaradili do programu bezvízového styku USA päť členských štátov EÚ, ktorých sa to týka (Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Poľsko a Rumunsko); pripomína, že Komisia má právnu povinnosť prijať delegovaný akt – s dočasným pozastavením platnosti výnimky z vízových požiadaviek pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré nezrušili vízové požiadavky pre občanov niektorých členských štátov – v lehote 24 mesiacov od zverejnenia oznámení v tomto smere, ktorá uplynula 12. apríla 2016; na základe článku 265 ZFEÚ vyzýva Komisiu, aby prijala požadovaný delegovaný akt;

46.  zdôrazňuje, že EÚ je odhodlaná posilniť demokraciu, ľudské práva, zásady právneho štátu, prosperitu, stabilitu, odolnosť a bezpečnosť svojich susedov nevojenskými prostriedkami, najmä vykonávaním dohôd o pridružení; vyzýva EÚ a USA, aby posilnili svoju spoluprácu a lepšie koordinovali svoje činnosti, projekty a pozície v susedstve EÚ tak na východe, ako aj na juhu; pripomína, že aj rozvojové a humanitárne politiky EÚ na celom svete prispievajú k svetovej bezpečnosti;

47.  oceňuje strategické zameranie a otvorenosť USA voči tomuto regiónu a pripomína, že Balkán je výzvou pre Európu aj pre bezpečnosť celého kontinentu; vyzýva preto USA, aby sa zapojili do ďalšieho spoločného úsilia na západnom Balkáne, najmä v oblasti posilňovania právneho štátu, demokracie, slobody prejavu a bezpečnostnej spolupráce; odporúča viac spoločných krokov, ako sú protikorupčné mechanizmy a budovanie inštitúcií, aby sa krajinám tohto regiónu zabezpečila väčšia bezpečnosť, stabilita, odolnosť a hospodárska prosperita, ako aj rozvíjanie úlohy pri riešení dlhodobých problémov; domnieva sa, že EÚ a USA by mali iniciovať nový dialóg na vysokej úrovni venovaný západnému Balkánu, aby sa zaistilo zosúladenie politických cieľov a programov pomoci a aby sa okrem toho prijali príslušné opatrenia;

48.  vyzýva EÚ a USA, aby zohrávali aktívnejšiu a účinnejšiu úlohu pri riešení konfliktu na území Ukrajiny a podporovali všetky snahy o trvalé mierové riešenie, ktoré bude rešpektovať jednotnosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny a stanoví vrátenie Krymského polostrova Ukrajine, a aby naliehavo požadovali a podporovali reformné procesy a hospodársky rozvoj na Ukrajine, ktoré musia byť plne v súlade so záväzkami Ukrajiny a s odporúčaniami medzinárodných organizácií; vyjadruje obrovské sklamanie z toho, že sa nedosahuje ďalší pokrok pri vykonávaní minských dohôd, a zo zhoršovania bezpečnostnej a humanitárnej situácie na východnej Ukrajine; konštatuje preto, že sankcie voči Rusku sú stále potrebné a že USA by mali koordinovať svoje úsilie s EÚ; vyzýva na užšiu spoluprácu v tejto otázke medzi PK/VP a osobitným predstaviteľom USA pre Ukrajinu;

49.  pripomína aj to, že je dôležité, aby EÚ a USA našli riešenie tzv. zmrazených konfliktov v Gruzínsku a Moldavsku;

50.  pripomína, že medzinárodný poriadok je založený na dodržiavaní medzinárodných dohôd; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím USA nepodporiť závery samitu G7 v Kanade; opakuje svoj záväzok dodržiavať medzinárodné právo a univerzálne hodnoty, najmä zodpovednosť, nešírenie jadrových zbraní a mierové riešenie sporov; zdôrazňuje, že konzistentnosť našej stratégie nešírenia jadrových zbraní má kľúčový význam pre našu dôveryhodnosť ako kľúčového globálneho aktéra a vyjednávača; vyzýva EÚ a USA, aby spolupracovali na uľahčovaní jadrového odzbrojenia a účinných opatrení na znižovanie jadrového rizika;

51.  zdôrazňuje, že spoločný komplexný akčný plán (JCPOA) s Iránom je významná mnohostranná dohoda a značný diplomatický úspech v mnohostrannej diplomacii a v diplomacii EÚ, pokiaľ ide o podporovanie stability v regióne; pripomína, že EÚ je odhodlaná vyvinúť maximálne úsilie o zachovanie spoločného komplexného akčného plánu s Iránom ako kľúčového piliera medzinárodnej štruktúry v oblasti nešírenia jadrových zbraní, čo má význam aj v súvislosti s otázkou Severnej Kórey, a ako kľúčového prvku pre bezpečnosť a stabilitu v regióne; opakuje, že je potrebné kritickejšie riešiť problémy iránskych aktivít súvisiacich s balistickými raketami a so stabilitou regiónu, najmä zapojenia Iránu do rôznych konfliktov v regióne a situácie v oblasti ľudských práv a práv menšín v Iráne, ktoré sú oddelené od spoločného komplexného akčného plánu, v rámci príslušných formátov a fór; zdôrazňuje, že transatlantická spolupráca je pri riešení týchto otázok kľúčová; zdôrazňuje, že podľa viacerých správ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Irán plní svoje záväzky podľa JCPOA; ostro kritizuje rozhodnutie prezidenta Trumpa jednostranne odstúpiť od JCPOA a zaviesť extrateritoriálne opatrenia voči spoločnostiam EÚ, ktoré aktívne pôsobia v Iráne; zdôrazňuje, že EÚ je odhodlaná chrániť svoje záujmy a záujmy svojich podnikov a investorov pred extrateritoriálnymi účinkami amerických sankcií; víta v tejto súvislosti rozhodnutie aktivovať tzv. nariadenie o blokovaní zamerané na ochranu obchodných záujmov EÚ v Iráne pred dôsledkami extrateritoriálnych sankcií USA a vyzýva Radu, Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby podnikli ďalšie kroky, ktoré považujú za potrebné na ochranu JCPOA;

52.  vyjadruje znepokojenie nad bezpečnostnou a obchodnou politikou vo východnej a v juhovýchodnej Ázii vrátane politického vákua, ktoré vzniklo po vystúpení USA z Transpacifického partnerstva (TPP); pripomína význam konštruktívneho zapojenia EÚ vo východnej a v juhovýchodnej Ázii a v tichomorskom regióne a víta v tejto súvislosti aktívnu obchodnú politiku EÚ v tejto časti sveta a iniciatívy EÚ súvisiace s bezpečnosťou, najmä tie, ktoré sú uvedené v záveroch Rady o posilnenej bezpečnostnej spolupráci EÚ v Ázii a s Áziou, a to aj z dôvodu politickej a hospodárskej rovnováhy;

53.  víta začatie nových dialógov na vysokej úrovni so Severnou Kóreou (KĽDR) a nedávny samit v Singapure, ktorý sa konal 12. júna 2018, a pripomína, že tieto rozhovory, ktorých konkrétne a preukázateľné výsledky sa ešte len musia prejaviť, sa zameriavajú na mierové riešenie napätia, a teda na presadzovanie regionálneho a svetového mieru, bezpečnosti a stability; zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ a USA musí zároveň naďalej vyvíjať tlak na KĽDR, pokiaľ nedôjde k jej dôveryhodnej denuklearizácii tým, že ratifikuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) a umožní prípravnému výboru Organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO) a MAAE, aby túto denuklearizáciu zdokumentovali; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom KĽDR v oblasti denuklearizácie, v dôsledku ktorého prezident Trump 24. augusta 2018 zrušil plánované rozhovory v KĽDR s ministrom zahraničných vecí Mikom Pompeom;

54.  pripomína USA, že ešte stále neratifikovali zmluvu CTBT, hoci podľa prílohy II sú štátom, ktorého podpis je nevyhnutný na to, aby táto zmluva nadobudla platnosť; opakuje požiadavku PK/VP, ktorou naliehavo vyzvala svetových lídrov na ratifikáciu tejto zmluvy; nabáda USA, aby čo najskôr ratifikovali zmluvu CTBT a naďalej ju podporovali tým, že budú presviedčať zvyšné štáty uvedené v prílohe II, aby túto zmluvu ratifikovali;

55.  trvá na dodržiavaní medzinárodného námorného práva, a to aj v Juhočínskom mori; vyzýva v tejto súvislosti USA, aby ratifikovali Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS);

56.  vyzýva na posilnenie spolupráce medzi EÚ a USA v záujme mierového riešenia regionálnych konfliktov a vojny v zastúpení v Sýrii, keďže chýbajúca spoločná stratégia narúša mierové riešenie konfliktov, a vyzýva všetky zúčastnené strany a regionálnych aktérov zapojených do konfliktu, aby nepoužívali násilie a nepodnikali žiadne kroky, ktoré by mohli situáciu zhoršiť; opätovne potvrdzuje prvoradý význam ženevského procesu pod vedením OSN pri riešení konfliktu v Sýrii v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2254, o ktorom rokovali všetky sýrske strany a ktorý má podporu kľúčových medzinárodných a regionálnych aktérov; vyzýva na úplné vykonávanie a dodržiavanie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, ktoré porušujú krajiny, ktoré sa zúčastnili na rokovaniach v Astane; vyzýva na spoločné úsilie s cieľom zaručiť úplný humanitárny prístup k ľuďom v núdzi a na nezávislé, nestranné, dôkladné a dôveryhodné vyšetrenie a stíhanie zodpovedných osôb; požaduje aj podporu okrem iného práce medzinárodného nestranného a nezávislého mechanizmu (IIIM) v súvislosti s medzinárodnými trestnými činmi, ktoré boli spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2012;

57.  pripomína, že EÚ podporuje pokračovanie zmysluplného mierového procesu na Blízkom východe zameraného na riešenie v podobe existencie dvoch štátov na základe hraníc z roku 1967, a to nezávislého, demokratického, životaschopného a celistvého Palestínskeho štátu, ktorý by existoval v mieri a bezpečí vedľa bezpečného Izraelského štátu a jeho ďalších susedov, a zdôrazňuje, že sa treba vyhnúť akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli oslabiť toto úsilie; vyjadruje v tejto súvislosti hlboké poľutovanie nad jednostranným rozhodnutím vlády USA presťahovať svoje veľvyslanectvo z Tel Avivu do Jeruzalema a formálne uznať toto mesto za hlavné mesto Izraela; zdôrazňuje, že otázka Jeruzalema musí byť súčasťou konečnej mierovej dohody medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi; zdôrazňuje, že spoločný plán by sa mal posilniť, a poukazuje na to, že je potrebné, aby USA koordinovali svoje mierové úsilie na Blízkom východe so svojimi európskymi partnermi;

58.  oceňuje Agentúru OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) a jej oddaných zamestnancov za ich pozoruhodnú a nenahraditeľnú humanitárnu a rozvojovú prácu pre palestínskych utečencov (na západnom brehu Jordánu vrátane východného Jeruzalema, v Pásme Gazy, Jordánsku, Libanone a Sýrii), ktorá je nesmierne dôležitá pre bezpečnosť a stabilitu regiónu; vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím vlády USA znížiť financovanie agentúry UNRWA, a žiada, aby USA toto rozhodnutie prehodnotili; zdôrazňuje jednotnú podporu agentúry zo strany Európskeho parlamentu a Európskej únie a nabáda členské štáty EÚ, aby poskytli dodatočné financovanie na zaručenie udržateľnosti činnosti agentúry UNRWA v dlhodobom horizonte;

59.  nabáda na ďalšiu spoluprácu na celom svete medzi programami EÚ a USA, ktoré presadzujú demokraciu, slobodu médií, slobodné a spravodlivé voľby a dodržiavanie ľudských práv vrátane práv utečencov a migrantov, žien, etnických a náboženských menšín; poukazuje na význam hodnôt dobrej správy vecí verejných, zodpovednosti, transparentnosti a právneho štátu, ktoré sú základom ochrany ľudských práv; opätovne pripomína pevné a zásadné stanovisko EÚ k trestu smrti v prospech všeobecného moratória na trest smrti s cieľom jeho zrušenia na celom svete; zdôrazňuje, že je potrebné spolupracovať na predchádzaní krízam a budovaní mieru, ako aj na reakciách na núdzové humanitárne situácie;

60.  pripomína, že EÚ a USA majú spoločné záujmy v Afrike, kde musia na miestnej, regionálnej a nadnárodnej úrovni koordinovať aj zintenzívniť svoju podporu dobrej správy vecí verejných, demokracie, ľudských práv, udržateľného sociálneho rozvoja, ochrany životného prostredia, riadenia migrácie, správy hospodárskych záležitostí a bezpečnostných otázok, ako aj mierového riešenia regionálnych konfliktov, boja proti korupcii, nezákonným finančným transakciám a tiež násiliu a terorizmu; domnieva sa, že lepšia koordinácia medzi EÚ a USA, realizovaná aj prostredníctvom rozšíreného politického dialógu a navrhovania spoločných stratégií pre Afriku, pričom sa súčasne náležite zohľadnia názory regionálnych organizácií a zoskupení na nižšej než regionálnej úrovni, by viedla k účinnejším krokom a účinnejšiemu využívaniu zdrojov;

61.  zdôrazňuje význam spoločných politických, ekonomických a bezpečnostných záujmov EÚ a USA v súvislosti s hospodárskymi politikami krajín, ako sú Čína a Rusko, a pripomína, že spoločné úsilie, a to aj na úrovni WTO, by mohlo pomôcť pri riešení otázok, ako je súčasná nerovnováha v celosvetovom obchode a situácia na Ukrajine; vyzýva vládu USA, aby prestala blokovať nominácie sudcov do odvolacieho orgánu WTO; zdôrazňuje, že je potrebné užšie spolupracovať v súvislosti s čínskou stratégiou Jedno pásmo, jedna cesta (OBOR), a to aj rozvíjaním spolupráce v tomto smere medzi EÚ a skupinou pre štvorstranný bezpečnostný dialóg (QUAD) medzi USA, Indiou, Japonskom a Austráliou;

62.  poukazuje na potrebu lepšej spolupráce v prípade politiky pre Arktídu, predovšetkým v rámci Arktickej rady, najmä so zreteľom na to, že vzhľadom na zmenu klímy sa možno otvoria nové navigačné trasy a budú k dispozícii prírodné zdroje;

63.  trvá na tom, že migrácia je celosvetový jav a mala by sa preto riešiť prostredníctvom spolupráce, partnerstva a ochrany ľudských práv a bezpečnosti, ale aj riadením migračných trás a uplatňovaním globálneho prístupu na úrovni OSN založeným na dodržiavaní medzinárodného práva, predovšetkým Ženevského dohovoru z roku 1951 a protokolu k nemu z roku 1967; víta úsilie, ktoré bolo doteraz vyvinuté v rámci OSN na dosiahnutie globálneho paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii, ako aj globálneho paktu o utečencoch, a vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím USA z decembra 2017 prestať sa zúčastňovať na diskusiách; požaduje spoločnú politiku na boj proti hlavným príčinám migrácie;

64.  obhajuje posilnenú spoluprácu medzi EÚ a USA v otázkach energetiky vrátane energií z obnoviteľných zdrojov, a to na základe rámca Rady pre energetiku EÚ – USA; preto opakuje svoju výzvu, aby sa pokračovalo v stretnutiach; vyzýva okrem toho na užšiu spoluprácu, pokiaľ ide o výskum v oblasti energií a nových technológií, ako aj užšiu spoluprácu zameranú na ochranu energetickej infraštruktúry pred kybernetickým útokmi; trvá na tom, že je potrebné spoločne sa usilovať o bezpečnosť dodávok energie, a zdôrazňuje, že je potrebné ozrejmiť to, ako sa bude vyvíjať úloha Ukrajiny ako tranzitnej krajiny;

65.  zdôrazňuje svoje obavy týkajúce sa plynovodu Nord Stream II a jeho úlohy, ktorá by mohla potenciálne viesť k rozpolteniu z hľadiska energetickej bezpečnosti a solidarity členských štátov, a víta podporu USA zameranú na zaistenie energetickej bezpečnosti v Európe;

66.  vyjadruje poľutovanie nad odstúpením USA od Parížskej dohody, oceňuje však pokračujúce úsilie jednotlivcov, podnikov, miest a štátov v USA, ktoré sa ešte stále usilujú o plnenie Parížskej dohody a o boj proti zmene klímy, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ viac spolupracovala s týmito aktérmi; berie na vedomie, že zmena klímy už nie je súčasťou národnej bezpečnostnej stratégie USA; opätovne potvrdzuje záväzok EÚ dodržiavať Parížsku dohodu a Agendu 2030 OSN a zdôrazňuje potrebu ich vykonávania, aby sa zaistila svetová bezpečnosť a vytvorila udržateľnejšia ekonomika a spoločnosť, pripomína, že prechod na zelenú ekonomiku znamená mnoho príležitostí práce a rastu;

67.  nabáda na ďalšiu spoluprácu v oblasti inovácií, vedy a techniky a vyzýva na obnovenie dohody medzi USA a EÚ v oblasti vedy a techniky;

Obrana obchodovania založeného na pravidlách v ťažkých časoch

68.  konštatuje, že USA boli v roku 2017 druhým najväčším exportným trhom pre EÚ a jej druhým najväčším zdrojom dovozu; konštatuje, že pokiaľ ide o obchodné deficity a prebytky v obchode s tovarom, v obchode so službami, v digitálnom obchode a v priamych zahraničných investíciách, medzi EÚ a USA sú rozdiely; zdôrazňuje, že obchodný a investičný vzťah medzi EÚ a USA, ktorý je najväčší na svete a vždy bol založený na spoločných hodnotách, patrí medzi najdôležitejšie hnacie sily globálneho hospodárskeho rastu, obchodu a prosperity; ďalej konštatuje, že EÚ vykazuje v obchode s tovarom s USA prebytok vo výške 147 miliárd USD; konštatuje, že podniky EÚ zamestnávajú v USA 4,3 milióna pracovníkov;

69.  zdôrazňuje, že EÚ a USA sú dvaja kľúčoví aktéri v globalizovanom svete, ktorý sa vyvíja nebývalou rýchlosťou a intenzitou, a že vzhľadom na spoločné problémy majú EÚ a USA spoločný záujem na spolupráci a koordinácii v záležitostiach obchodnej politiky s cieľom formovať budúci multilaterálny obchodný systém a celosvetové normy;

70.  poukazuje na ústrednú úlohu, ktorú zohráva WTO v multilaterálnom systéme, ako najlepšie riešenie na zaručenie otvoreného a spravodlivého systému založeného na pravidlách, v ktorom sa zohľadňujú a vyvažujú mnohé rozličné záujmy jeho členov; opakuje, že podporuje ďalšie posilňovanie multilaterálneho obchodného systému; podporuje prácu, ktorú vykonala Komisia v záujme ďalšej spolupráce s USA na pozitívnom spoločnom riešení súčasných inštitucionálnych a systémových problémov;

71.  zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva WTO pri riešení sporov súvisiacich s obchodom; žiada všetkých členov WTO, aby zabezpečili riadne fungovanie mechanizmu WTO na urovnávanie sporov; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že USA blokujú nové nominácie na obsadenie prázdnych pozícií v Odvolacom orgáne, čo ohrozuje samotné fungovanie mechanizmu WTO na urovnávanie sporov; vyzýva Komisiu a všetkých členov WTO, aby preskúmali spôsoby, ako prekonať túto patovú situáciu týkajúcu sa opätovného vymenovania sudcov do Odvolacieho orgánu WTO, a to prípadne aj reformou mechanizmu WTO na urovnávanie sporov; domnieva sa, že takéto reformy by sa mohli zameriavať na zaistenie čo najvyššej úrovne efektívnosti a nezávislosti systému, pričom by mali zároveň zostať v súlade s hodnotami a všeobecným prístupom, ktoré EÚ nepretržite obhajuje od vytvorenia WTO, k čomu patria konkrétne podpora voľného a spravodlivého obchodu na globálnej úrovni podľa zásad právneho štátu a potreba toho, aby všetci členovia WTO dodržiavali všetky povinnosti WTO;

72.  vyjadruje ľútosť nad nedostatočnými výsledkami jedenástej ministerskej konferencie WTO (MC11), víta však podpísanie spoločného vyhlásenia o odstránení nespravodlivých, trh narúšajúcich a protekcionistických praktík, ktoré podpísali USA, EÚ a Japonsko, čo bolo zdôraznené aj vo vyhlásení skupiny G20 v júli 2017; vyzýva na ďalšiu spoluprácu s USA a Japonskom v tejto oblasti s cieľom zaoberať sa nespravodlivými obchodnými praktikami, ako sú diskriminácia, obmedzovanie prístupu na trh, damping a dotácie;

73.  vyzýva Komisiu, aby stanovila pracovný plán s USA a ďalšími členmi WTO na odstránenie dotácií, ktoré narúšajú trh, v odvetví bavlny a v odvetví rybného hospodárstva (najmä v súvislosti s nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovom); vyzýva na spoluprácu pri rozširovaní multilaterálnej agendy o nové témy, ako sú elektronický obchod, digitálny obchod vrátane digitálneho vývoja, uľahčenie investovania, obchod a životné prostredie a obchod a rodové hľadisko, a pri podporovaní osobitných politík na uľahčovanie účasti mikropodnikov, malých a stredných podnikov na globálnom hospodárstve;

74.  vyzýva EÚ a USA, aby podporovali spoluprácu na medzinárodnej úrovni s cieľom posilniť medzinárodné dohody v oblasti verejného obstarávania, najmä Dohodu o vládnom obstarávaní (GPA);

75.  vyzýva Komisiu, aby začala dialóg s USA s cieľom obnoviť rokovania o viacstrannej dohode o environmentálnych tovaroch (EGA) a dohode o obchode so službami (TiSA);

76.  vyzýva EÚ a USA, aby spojili svoje zdroje na boj proti nespravodlivým obchodným politikám a nekalým obchodným praktikám, pričom sa budú zároveň rešpektovať multilaterálne pravidlá a proces urovnávania sporov v organizácii WTO a bude sa predchádzať jednostranným krokom, ktoré poškodzujú všetky globálne hodnotové reťazce, v ktorých pôsobia spoločnosti EÚ aj USA; vyjadruje hlboké poľutovanie nad neistotou v medzinárodnom systéme obchodovania, ktorú vyvolalo uplatňovanie opatrení a politických nástrojov (napr. článok 232 z roku 1962 a článok 301 z roku 1974) zo strany USA, ktoré boli vytvorené ešte pred vytvorením WTO a jeho mechanizmu na urovnávanie sporov; v tejto súvislosti konštatuje, že rozhodnutie USA o uložení ciel na oceľ a hliník podľa článku 232 nemožno odôvodňovať národnou bezpečnosťou, a žiada USA, aby EÚ a ďalším spojencom udelili úplnú a trvalú výnimku z týchto opatrení; žiada Komisiu, aby v prípade, že sa tieto clá budú používať ako prostriedok na obmedzenie vývozu EÚ, dôrazne reagovala; ďalej zdôrazňuje, že žiadne sankcie, ktoré by mohli USA prijať v podobe odvetných opatrení v prípade európskych tovarov po zverejnení správy Odvolacieho orgánu o dodržiavaní predpisov v rámci sťažnosti USA proti EÚ na opatrenia ovplyvňujúce obchod s veľkými civilnými lietadlami, by neboli legitímne, keďže 204 z 218 sťažností, ktoré predložili USA, organizácia WTO zamietla a stále sa čaká na ďalšiu správu o súvisiacom konaní proti nezákonným dotáciám USA;

77.  berie na vedomie pokračujúcu dvojstrannú spoluprácu EÚ a USA v širokej škále regulačných otázok, dôkazom čoho je nedávno uzavretá dvojstranná dohoda o prudenciálnych opatreniach týkajúcich sa poistenia a zaistenia alebo dohoda o vzájomnom uznávaní kontrol výrobcov liekov; žiada Komisiu a Radu, aby v plnej miere rešpektovali úlohu Európskeho parlamentu v tomto procese;

78.  zdôrazňuje kľúčový význam duševného vlastníctva pre hospodárstva EÚ a USA; žiada obe strany, aby podporovali výskum a inovácie na oboch stranách Atlantiku, čím sa má zaručiť vysoká úroveň ochrany duševného vlastníctva a zabezpečiť, aby subjekty vyvíjajúce vysokokvalitné inovačné výrobky mohli v tejto činnosti pokračovať;

79.  žiada EÚ a USA, aby zlepšili prístup malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), ktoré vyvážajú do USA a EÚ, na trh tým, že zvýšia transparentnosť, pokiaľ ide o existujúce pravidlá a príležitosti na trhu na oboch stranách Atlantiku, napríklad prostredníctvom portálu pre MSP;

80.  poukazuje na dôležitosť trhu USA pre európske MSP; žiada EÚ a USA, aby riešili neprimeraný účinok colných, necolných a technických prekážok na MSP na oboch stranách Atlantiku a zaoberali sa pritom nielen znížením ciel, ale aj zjednodušením colných postupov a potenciálne novými mechanizmami zameranými na pomoc pre MSP pri výmene skúseností a najlepších postupov pri nakupovaní a predávaní na trhoch EÚ a USA;

81.  vyzýva EÚ a USA, aby sa v rámci svojej dvojstrannej spolupráce zdržali vzájomnej daňovej hospodárskej súťaže, keďže by to viedlo len k poklesu investícií v oboch hospodárstvach;

82.  vyzýva EÚ a USA, aby sa dohodli na rámci pre digitálny obchod, v ktorom sa budú rešpektovať existujúce právne rámce a dohody oboch strán, ich právne predpisy o ochrane údajov a pravidlá ochrany osobných údajov, čo má mimoriadny význam pre odvetvie služieb; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ a USA by mali spolupracovať s cieľom nabádať tretie krajiny, aby prijali prísne normy ochrany údajov;

83.  vyzýva EÚ a USA, aby zintenzívnili spoluprácu v oblasti zmeny klímy; žiada EÚ a USA, aby využili súčasné a budúce obchodné rokovania na všetkých úrovniach, a tak zaistili uplatňovanie medzinárodne dohodnutých noriem, napríklad Parížskej dohody, s cieľom podporovať obchodovanie s ekologickými tovarmi vrátane technológií a zaistiť globálnu transformáciu energetiky s jasným a koordinovaným programom medzinárodného obchodu tak, aby sa chránilo životné prostredie a súčasne vytvárali príležitosti na tvorbu pracovných miest a rast;

84.  domnieva sa, že o eventuálnej novej dohode o obchodných a investičných vzťahoch medzi EÚ a USA nemožno rokovať pod tlakom ani pod hrozbou a že len rozsiahla, ambiciózna, vyvážená a komplexná dohoda zastrešujúca všetky oblasti obchodu je v záujme EÚ; v tejto súvislosti poznamenáva, že vytvorenie možného osobitného a stáleho regulačného a konzultačného mechanizmu spolupráce by mohlo mať výhody; žiada Komisiu, aby za náležitých okolností pokračovala v rokovaniach s USA;

85.  zdôrazňuje, že obchodné toky si čoraz častejšie vyžadujú nové, rýchlejšie a bezpečnejšie spôsoby pohybu tovarov a služieb cez hranice; žiada EÚ a USA, aby ako kľúčoví obchodní partneri spolupracovali na riešeniach pre obchod s využitím digitálnych technológií, ktoré uľahčujú obchod;

86.  pripomína dôležitosť existujúceho dialógu EÚ a USA a spolupráce v oblasti vedy a technológie; uznáva význam úsilia EÚ a USA v oblasti výskumu a inovácií, ktoré sú hlavnými hnacími silami rozvoja znalostí a hospodárskeho rastu, a podporuje pokračovanie a rozšírenie dohody o vede a technológii medzi EÚ a USA aj po roku 2018 s cieľom rozvíjať výskum, inovácie a novovznikajúce technológie, chrániť práva duševného vlastníctva a vytvárať viac kvalitnejších pracovných miest, podporovať udržateľný obchod a inkluzívny rast;

87.  je rovnako ako USA znepokojený celosvetovou nadmernou produkciou ocele; zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že jednostranné opatrenia, ktoré nie sú zlučiteľné s pravidlami WTO, len narušia integritu obchodovania založeného na pravidlách; zdôrazňuje, že ani trvalé oslobodenie EÚ od colných sadzieb USA nemôže legitimizovať tento postup; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s USA v rámci Globálneho fóra G20 na posilňovaní úsilia zameraného na boj proti nadmernej produkcii ocele s cieľom využiť obrovský potenciál viacstranných opatrení; opakuje svoje presvedčenie, že najlepším spôsobom riešenia takýchto globálnych problémov sú spoločné a koordinované kroky v rámci obchodných systémov založených na pravidlách;

88.  znovu poukazuje na dôležitosť toho, aby EÚ a USA koordinovane a konštruktívne vyriešili potrebnú modernizáciu WTO tak, aby táto organizácia bola efektívnejšia, transparentnejšia a zodpovednejšia, a tiež s cieľom zaistiť, aby sa pri vypracúvaní medzinárodných obchodných pravidiel a politík náležite zohľadňovali rodové hľadiská, sociálne faktory, životné prostredie a ľudské práva;

89.  poukazuje na to, že EÚ presadzuje nenarušené trhové hospodárstvo, ako aj otvorený, spravodlivý obchod založený na hodnotách a pravidlách; opakuje, že podporuje stratégiu Komisie v reakcii na aktuálnu obchodnú politiku USA a súčasné dodržiavanie pravidiel multilaterálneho obchodného systému; vyzýva na jednotnosť medzi všetkými členskými štátmi EÚ a žiada Komisiu, aby vypracovala spoločný prístup k riešeniu tejto situácie; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je dôležité zachovať jednotu členských štátov EÚ, keďže sa ukázalo, že spoločné kroky EÚ v rámci spoločnej komerčnej politiky a colná únia EÚ na medzinárodnej úrovni, ako aj v rámci dvojstranného vzťahu s USA sú oveľa účinnejšie ako akékoľvek iniciatívy podnikané jednotlivými členskými štátmi; opakuje, že EÚ je pripravená spolupracovať s USA na otázkach spoločného záujmu týkajúcich sa obchodu v rámci pravidiel multilaterálneho obchodného systému;

90.  vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím prezidenta Trumpa o odstúpení USA od JCPOA a nad účinkom, ktorý toto rozhodnutie bude mať na spoločnosti EÚ podnikajúce v Iráne; podporuje všetky činnosti EÚ zamerané na ochranu záujmov spoločností EÚ investujúcich v Iráne, najmä rozhodnutie Komisie o aktivovaní nariadenia o blokovaní, ktoré svedčí o odhodlaní EÚ presadzovať JCPOA; domnieva sa, že to isté nariadenie by sa malo použiť vždy, keď je to vhodné;

91.  vyzýva EÚ a USA, aby posilnili spoluprácu a úsilie zamerané na vykonávanie a rozširovanie systémov náležitej starostlivosti pre podniky s cieľom posilniť ochranu ľudských práv na medzinárodnej úrovni, a to aj v oblasti obchodovania s nerastmi a kovmi z oblastí zasiahnutých konfliktom;

92.  odsudzuje, že USA odstúpili od záväzkov v oblasti ochrany životného prostredia; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím prezidenta Trumpa o zrušení zákazu dovozu poľovníckych trofejí z určitých afrických krajín vrátane Zimbabwe a Zambie, hoci USA sú najväčším dovozcom poľovníckych trofejí zo slonov;

93.  vyzýva EÚ a USA, aby pokračovali v transatlantickej parlamentnej spolupráci a jej posilňovaní, ktorá by mohla viesť k silnejšiemu a širšiemu politickému rámcu na zlepšovanie obchodných a investičných prepojení medzi EÚ a USA;

94.  vyjadruje obavy z toho, že USA a Čína by mohli dosiahnuť dohodu, ktorá nie je úplne zlučiteľná s pravidlami WTO, čo by mohlo tiež ohroziť naše záujmy a vrhnúť tieň na transatlantické obchodné vzťahy; zdôrazňuje preto vzhľadom na naše spoločné záujmy na celom svete potrebu globálnejšej dohody s našimi hlavnými obchodnými partnermi;

o
o   o

95.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, ESVČ, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, prístupových a kandidátskych krajín, prezidentovi USA, Senátu a Snemovni reprezentantov USA.

(1) Ú. v. EÚ L 309, 29.11.1996, s. 1. (2) Prijaté texty, P8_TA(2018)0068. (3) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 226. (4) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 198. (5) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 124. (6) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 120. (7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0435. (8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0493. (9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0492. (10) Prijaté texty, P8_TA(2018)0042.