Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o izraelsko-palestínskom konflikte,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) Federicy Mogheriniovej zo 7. septembra 2018 o najnovšom vývoji v súvislosti s plánovaným búraním dediny al-Chán al-Ahmar,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o medzinárodnom humanitárnom práve,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva a Španielska z 10. septembra 2018 o dedine al-Chán al-Ahmar,

–  so zreteľom na štvrtý Ženevský dohovor z roku 1949, a najmä na jeho články 49, 50, 51 a 53,

–  so zreteľom na polročnú správu o búraní a konfiškáciách stavieb financovaných EÚ na západnom brehu Jordánu vrátane východného Jeruzalema od januára do júna 2018, ktorú Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) zverejnila 24. augusta 2018;

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 5. septembra 2018 Najvyšší súd Izraela zamietol petície obyvateľov dediny al-Chán al-Ahmar; keďže najvyšší súd rozhodol, že príslušné orgány sú oprávnené uskutočniť plán na presídlenie obyvateľov do Západného Džahallínu; keďže najvyšší súd umožnil izraelským orgánom pristúpiť k uskutočneniu plánov na zbúranie al-Chán al-Ahmar;

B.  keďže al-Chán al-Ahmar je jednou zo 46 beduínskych komunít, ktorým podľa OSN vážne hrozí nútený presun do centrálnej oblasti západného brehu Jordánu; keďže túto komunitu tvorí 32 rodín pozostávajúcich celkovo zo 173 osôb vrátane 92 detí; keďže izraelská armáda vydala príkazy na zbúranie všetkých stavieb v dedine;

C.  keďže Najvyšší súd Izraela v roku 2010 rozhodol, že celý súbor stavieb dediny al-Chán al-Ahmar bol vybudovaný nezákonne v rozpore s právnymi predpismi týkajúcimi sa územného plánovania a vymedzenia pásiem, a preto musí byť zbúraný; keďže najvyšší súd zároveň zdôraznil, že izraelské orgány musia nájsť vhodnú náhradu školy a pre obyvateľov komunity; keďže Izrael písomne vyhlásil, že rodinám, ktoré budú presídlené do Západného Džahallínu (Abú Dís), vytvorí možnosť založenia ďalšieho miesta na presídlenie východne od Jericha; keďže komunita al-Chán al-Ahmar vysídlenie odmietla;

D.  keďže v zmysle štvrtého Ženevského dohovoru je nútený odsun obyvateľov okupovaného územia zakázaný, pokiaľ si to nevyžaduje zaručenie ich bezpečnosti alebo naliehavé vojenské dôvody, a predstavuje závažné porušenie medzinárodného humanitárneho práva;

E.  keďže izraelské orgány výrazne obmedzili možnosti Palestínčanov stavať v oblasti C na západnom brehu; keďže tento režim Palestínčanom v podstate neumožňuje v tejto oblasti čokoľvek legálne postaviť a využíva sa ako prostriedok na ich vysťahovanie a rozširovanie izraelského osídľovania; keďže izraelské osady sú podľa medzinárodného práva nelegálne a predstavujú hlavnú prekážku mierového úsilia; keďže podľa medzinárodného práva má akákoľvek tretia strana, a to i členské štáty EÚ, povinnosť neuznať osady, neposkytovať im na okupovanom území pomoc či podporu, ako aj povinnosť účinne brániť ich rozširovaniu;

F.  keďže dedina al-Chán al-Ahmar sa nachádza v oblasti koridoru E1 na okupovanom západnom brehu Jordánu; keďže zachovanie status quo v tejto oblasti má zásadný význam pre schodnosť riešenia založeného na existencii dvoch štátov a vytvorenie súvislého a životaschopného Palestínskeho štátu v budúcnosti; keďže Európsky parlament opakovane odmietol všetky kroky, ktoré ohrozujú realizovateľnosť riešenia v podobe existencie dvoch štátov, a naliehavo vyzýva obe strany, aby prostredníctvom príslušných politík a opatrení preukázali skutočné odhodlanie k dosiahnutiu riešenia spočívajúceho v existencii dvoch štátov s cieľom obnoviť dôveru;

G.  keďže desať členských štátov EÚ podporuje humanitárne programy v al-Chán al-Ahmar vrátane výstavby základnej školy a keďže je teraz ohrozená humanitárna pomoc EÚ v odhadovanej výške 315 000 EUR;

H.  keďže podľa úradu zástupcu EÚ v Palestíne ničenie a konfiškácie palestínskeho majetku na okupovanom západnom brehu vrátane východného Jeruzalema pokračovali aj v prvej polovici roka 2018; keďže hrozí, že zbúraním dediny al-Chán al-Ahmar sa na celom západnom brehu Jordánu vytvorí negatívny precedens pre desiatky ďalších beduínskych komunít;

1.  pripája sa k PK/VP, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Spojenému kráľovstvu a Španielsku, ktoré izraelskú vládu vyzývajú, aby upustila od svojho plánu presídlenia, ktorý povedie k zbúraniu dediny a nútenému odsunu jej obyvateľov na iné miesto; považuje za mimoriadne dôležité, aby EÚ v tejto veci naďalej vystupovala jednotne;

2.  varuje izraelské úrady, že zbúranie dediny al-Chán al-Ahmar a nútený odsun jej obyvateľov by predstavovalo vážne porušenie medzinárodného humanitárneho práva;

3.  vyjadruje obavy z dôsledkov zbúrania dediny al-Chán al-Ahmar, čo by ešte viac ohrozilo presadenie riešenia založeného na existencii dvoch štátov a podkopalo vyhliadky na mier; pripomína, že ochrana a zachovanie realizovateľnosti riešenia v podobe existencie dvoch štátov je prioritou politík a činnosti EÚ v otázke izraelsko-palestínskeho konfliktu a mierového procesu na Blízkom východe;

4.  trvá na tom, že ak naozaj dôjde k zbúraniu a vysťahovaniu dediny al-Chán al-Ahmar, reakcia EÚ musí zodpovedať závažnosti tohto vývoja a byť v súlade s jej dlhodobou podporou tejto komunity; vyzýva PK/VP, aby zintenzívnila dialóg EÚ s izraelskými orgánmi o plnom dodržiavaní práv palestínskeho obyvateľstva v oblasti C a požadovala od Izraela kompenzácie za zničenie infraštruktúry, ktorú financovala EÚ;

5.  vyzýva izraelskú vládu, aby okamžite ukončila politiku, ktorú uplatňuje voči beduínskym komunitám žijúcim v Negevskej púšti a v oblasti C na okupovanom západnom brehu Jordánu, ktorým sa vyhráža zbúraním obydlí a reálnym vysťahovaním; zdôrazňuje, že búranie budov, škôl a inej zásadne dôležitej infraštruktúry na okupovanom palestínskom území je v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom;

6.  pripomína, že Izrael nesie v zmysle štvrtého Ženevského dohovoru plnú zodpovednosť za poskytovanie potrebných služieb vrátane vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia pre ľudí, ktorí žijú na Izraelom okupovaných územiach;

7.  je naďalej pevne presvedčený, že jediným trvalým riešením konfliktu na Blízkom východe je existencia dvoch nezávislých demokratických štátov, Izraela a Palestíny, ktoré budú žiť vedľa seba v mieri v rámci bezpečných a uznaných hraníc určených na základe hranice z roku 1967 a s Jeruzalemom ako hlavným mestom oboch štátov; odsudzuje akékoľvek jednostranné rozhodnutie či konanie, ktoré môže narušiť vyhliadky tohto riešenia;

8.  vyzýva izraelské orgány, aby ihneď zastavili svoju politiku osídľovania a zásadne zmenili jej smerovanie; vyzýva EÚ, aby v tejto otázke bola aj naďalej neochvejná;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre mierový proces na Blízkom východe, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, osobitnému koordinátorovi OSN pre mierový proces na Blízkom východe, Knesetu a vláde Izraela, predsedovi Palestínskej samosprávy a Palestínskej zákonodarnej rade.