Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie WHO z roku 2017 o používaní medicínsky dôležitých antimikrobiálnych látok u zvierat určených na produkciu potravín,

–  so zreteľom na správu Európskej federácie veterinárnych lekárov z 29. februára 2016, v ktorej sa uvádzajú odpovede na otázky Európskej agentúry pre lieky EMA a Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín EFSA v súvislosti s používaním antimikrobiálnych látok u zvierat určených na produkciu potravín(1),

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. júna 2016 o ďalších krokoch v rámci prístupu jedného zdravia s cieľom bojovať proti antimikrobiálnej rezistencii,

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. júna 2016 o posilnení vyváženosti farmaceutických systémov v Európskej únii a jej členských štátoch,

–  so zreteľom na závery Rady zo 6. júna 2011 s názvom Imunizácia detí: úspechy a výzvy v oblasti európskej imunizácie detí a ďalšie kroky, ktoré prijali ministri zdravotníctva členských štátov EÚ,

–  so zreteľom na závery Rady zo 6. decembra 2014 o očkovaní ako účinnom nástroji v oblasti verejného zdravia,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 s názvom O bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti v Európe: zlepšenie bezpečnosti pacientov a boj proti antimikrobiálnej rezistencii(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 s názvom Mikrobiálna výzva – rastúce hrozby antimikrobiálnej rezistencie(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2119/98/ES(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2017 s názvom Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (COM(2017)0339),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2015 o novej stratégii v oblasti dobrých životných podmienok zvierat na roky 2016 – 2020(5),

–  so zreteľom na globálny akčný plán WHO pre očkovanie GVAP, ktorý v máji 2012 schválilo 194 členských štátov Svetového zdravotníckeho zhromaždenia,

–  so zreteľom na európsky očkovací akčný plán WHO EVAP 2015 – 2020,

–  so zreteľom na dokument vo všeobecnom záujme s názvom Úloha Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín EFSA v boji proti antimikrobiálnej rezistencii, ktorý bol v roku 2018 uverejnený v časopise Food Protection Trends,

–  so zreteľom na plán strategického prístupu Komisie k liekom v životnom prostredí a jej súčasný návrh strategického prístupu(6),

–  so zreteľom na politickú deklaráciu zo zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni o antimikrobiálnej rezistencii z 21. septembra 2016,

–  so zreteľom na správu Svetovej banky z marca 2017 s názvom Rezistentné infekcie: hrozba pre našu hospodársku budúcnosť (Drug-Resistant Infections: A Threat to Our Economic Future),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o veterinárnych liekoch (COM(2014)0558),

–  so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OECD zo septembra 2015 s názvom Antimikrobiálna rezistencia v krajinách G7 a inde: ekonomické otázky, zásady a možné opatrenia (Antimicrobial Resistance in G7 Countries and Beyond: Economic Issues, Policies and Options for Action),

–  so zreteľom na spoločné vedecké stanovisko EMA/EFSA o opatreniach na zníženie potreby používať antimikrobiálne látky pri chove hospodárskych zvierat v Európskej únii a z nich vyplývajúcom vplyve na bezpečnosť potravín (stanovisko RONAFA),

–  so zreteľom na uznesenie 70. Svetového zdravotníckeho zhromaždenia o zlepšení prevencie, diagnostiky a klinickej liečby sepsy z 29. mája 2017,

–  so zreteľom na prvú spoločnú správu JIACRA I Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb ECDC, úradu EFSA a agentúry EMA o integrovanej analýze spotreby antimikrobiálnych látok a výskyte antimikrobiálnej rezistencie u ľudí a zvierat určených na produkciu potravín uverejnenú v roku 2015 a druhú spoločnú správu JIACRA II uverejnenú v roku 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. marca 2017 o možnostiach EÚ na zlepšenie prístupu k liekom(7),

–  so zreteľom na správu ECDC o dohľade nad antimikrobiálnou rezistenciou v Európe z roku 2016,

–  so zreteľom na súhrnnú správu Európskej únie o antimikrobiálnej rezistencii zoonotických a indikátorových baktérií u ľudí a zvierat a v potravinách v roku 2016, ktorú vypracovali ECDC a EFSA(8),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0257/2018),

A.  keďže nadmerné a nesprávne používanie antibiotík najmä v chove hospodárskych zvierat (antibiotiká používané v rámci profylaxie a ako rastové stimulátory) a nízka kvalita metód boja proti infekciám postupne spôsobili, že antimikrobiálna rezistencia (AMR) sa pre ľudstvo stala obrovskou hrozbou;

B.  keďže podľa odhadov sa dá predchádzať najmenej 20 % infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou (HAI) prostredníctvom trvalých mnohostranných programov prevencie a kontroly infekcií(9);

C.  keďže obozretné používanie antibiotík a prevencia a kontrola infekcií vo všetkých oblastiach zdravotnej starostlivosti vrátane zdravia zvierat sú základnými kameňmi účinnej prevencie množenia sa a prenosu baktérií rezistentných voči antibiotikám;

D.  keďže 50 % predpisovaných antibiotík je u ľudí neúčinných a v 25 % nie sú správne podávané; keďže 30 % hospitalizovaných pacientov užíva antibiotiká a keďže multirezistentné baktérie predstavujú osobitnú hrozbu v nemocniciach, zariadeniach opatrovateľskej starostlivosti a u pacientov, ktorých starostlivosť si vyžaduje používanie prostriedkov ako ventilátory a intravenózne katétre;

E.  keďže antibiotiká sa naďalej používajú v chove hospodárskych zvierat v rámci prevencie infekcií a ako náhrada nedostatočnej hygieny, a nie v prípadoch, keď je ich predpisovanie potrebné, čo u zvierat prispieva k výskytu baktérií rezistentných voči antimikrobiálnym látkam, ktoré sa môžu prenášať na ľudí;

F.  keďže vzťah medzi rezistenciou voči antibiotikám u zvierat určených na produkciu potravín (napr. u brojlerových kurčiat) a vysokým podielom bakteriálnych infekcií u ľudí v dôsledku manipulácie, prípravy a spotreby mäsa týchto zvierat potvrdzujú aj agentúry EÚ(10);

G.  keďže nesprávne užívanie antibiotík znižuje ich účinnosť a vedie k šíreniu vysoko rezistentných mikróbov, ktoré sú zvlášť rezistentné voči antibiotikám poslednej línie; keďže podľa informácií OECD sa odhaduje, že AMR môže vo svete každoročne spôsobovať 700 tisíc úmrtí; keďže k 25 tisícom týchto úmrtí dochádza v Európskej únii a k ostatným mimo EÚ, znamená to, že spolupráca v oblasti rozvojovej politiky a koordinácie a monitorovania AMR na medzinárodnej úrovni je rozhodujúca;

H.  keďže AMR môže v roku 2050 spôsobiť až 10 miliónov úmrtí ročne, ak sa neprijmú žiadne opatrenia; keďže 9 miliónov týchto predpokladaných úmrtí nastane v rozvojových krajinách mimo EÚ, najmä v Ázii a Afrike; keďže infekcie a rezistentné baktérie sa ľahko šíria, a preto sú globálne opatrenia naliehavo potrebné;

I.  keďže očkovaním a rýchlymi diagnostickými nástrojmi RDT je možné obmedziť nadmerné alebo nesprávne užívanie antibiotík; keďže RDT umožňujú zdravotníckym pracovníkom rýchlo diagnostikovať pacientov s bakteriálnou alebo vírusovou infekciou a následne znížiť nesprávne užívanie antibiotík a riziko vzniku rezistencie(11);

J.  keďže neustále šírenie vysoko rezistentných baktérií by mohlo v budúcnosti znemožniť poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o invazívne zákroky alebo osvedčené spôsoby liečby niektorých skupín pacientov vyžadujúce rádioterapiu, chemoterapiu alebo transplantáciu;

K.  keďže baktérie sa neprestajne vyvíjajú a keďže výskum a vývoj i regulačné prostredie sú zložité, niektoré špecifické infekcie sú zriedkavé a predpokladaná návratnosť nových antimikrobiálnych látok zostáva obmedzená;

L.  keďže infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou sú spôsobené nedostatkom preventívnych opatrení, ktorých následkom sú najmä v nemocniciach baktérie rezistentné voči antibiotikám a nedostatočná hygienická prax; keďže podľa odhadov ECDC sa infekciou spojenou so zdravotnou starostlivosťou v EÚ každoročne nakazia približne 4 milióny pacientov a keďže každoročne dochádza k približne 37 tisíc úmrtiam ako priamemu dôsledku týchto infekcií; keďže počet úmrtí by mohol byť ešte vyšší; keďže sa ukázalo, že predtým uvádzaný počet 25 tisíc úmrtí v Únii je veľmi nízky;

M.  keďže nedostatočný prístup k účinným antibiotikám v rozvojových krajinách naďalej spôsobuje viac úmrtí ako rezistencia voči nim; keďže opatrenia na riešenie antimikrobiálnej rezistencie, ktoré sa príliš zameriavajú na nedostatočný prístup k antibiotikám, môžu zhoršiť už aj tak závažnú krízu nedostatočného prístupu k liekom, čo u detí do piatich rokov v súčasnosti spôsobuje viac ako milión úmrtí ročne; keďže opatrenia zamerané na riešenie AMR musia mať za úlohu zabezpečenie udržateľného prístupu k liekom pre všetkých, čo znamená prístup pre tých, ktorí ich potrebujú, ale bez akéhokoľvek nadbytku;

N.  keďže v niektorých členských štátoch rýchlo narastá výskyt multirezistentných plesní vedúcich k výrazne dlhšej hospitalizácii a úmrtnosti infikovaných pacientov; keďže Americké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb vo zvýšenej miere informuje o tejto problematike; keďže táto osobitná problematika v európskom akčnom pláne jedného zdravia proti AMR zjavne absentuje;

O.  keďže sa ukázalo, že aktívne programy skríningu pomocou rýchlych diagnostických testov (RDT) významne prispievajú ku kontrole infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou a k obmedzovaniu ich šírenia v nemocniciach a medzi pacientmi(12);

P.  keďže sa zistilo, že používanie antibiotických zlúčenín v neklinickom spotrebnom tovare zvyšuje riziko vzniku kmeňov baktérií rezistentných voči liekom(13);

Q.  keďže hygiena rúk v podobe ich účinného umývania a osušovania môže prispieť k prevencii AMR a prenosu infekčných chorôb;

R.  keďže používanie zdravotníckych pomôcok môže zabrániť infekciám v mieste chirurgického výkonu, a tým predchádzať AMR a kontrolovať jej výskyt(14);

S.  keďže sú príklady úspešných programov, ktorými sa zlepšila celosvetová dostupnosť liekov proti HIV, tuberkulóze (TBC) a malárii;

T.  keďže nozokomiálne infekcie predstavujú celosvetovo vážnu hrozbu pre zachovanie a zaručenie základnej zdravotnej starostlivosti;

U.  keďže AMR by do roku 2050 mohla spôsobiť viac úmrtí ako rakovina, ak bude súčasný trend pokračovať(15);

V.  keďže ECDC a EFSA opätovne potvrdili, že AMR predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre verejné zdravie(16);

W.  keďže TBC rezistentná voči liekom je hlavnou príčinou úmrtí v dôsledku AMR;

X.  keďže Svetová banka vo svojej správe z marca 2017 upozornila, že do roku 2050 by infekcie rezistentné voči liekom mohli celosvetovo spôsobiť hospodárske škody porovnateľné s finančnou krízou v roku 2008;

Y.  keďže AMR treba vidieť a chápať ako hrozbu pre zdravie ľudí, zvierat a planéty a ako priamu hrozbu pri dosahovaní viacerých cieľov trvalo udržateľného rozvoja uvedených v programe trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, okrem iného cieľov č. 1, 2, 3 a 6;

Z.  keďže cieľom prístupu jedného zdravia je naďalej zabezpečovať účinnú liečbu infekcií ľudí a zvierat, zastaviť výskyt a šírenie AMR a posilniť vývoj a dostupnosť nových účinných antimikrobiálnych látok v EÚ a inde;

AA.  keďže v záveroch Rady o ďalších krokoch v rámci prístupu jedného zdravia s cieľom bojovať proti antimikrobiálnej rezistencii(17) sa požaduje, aby Komisia a členské štáty zosúladili programy strategického výskumu v rámci súčasných iniciatív EÚ v oblasti výskumu a vývoja nových antibiotík, alternatív a diagnostiky v sieti jedného zdravia pre AMR;

AB.  keďže v Charte základných práv Európskej únie je uznané základné právo občanov na zdravotnú a lekársku starostlivosť; keďže právo na zdravie je hospodárske, sociálne a kultúrne právo na univerzálnu minimálnu úroveň zdravotnej starostlivosti, na ktoré majú nárok všetky fyzické osoby;

AC.  keďže hlavným pilierom každej stratégie EÚ pre AMR musí byť zabezpečenie ďalšieho odborného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v oblasti najnovších trendov výskumu a odporúčaných postupov v oblasti prevencie a šírenia AMR;

AD.  keďže podľa odhadov Svetového zdravotníckeho zhromaždenia sepsa ako syndróm reakcie na väčšinu infekčných ochorení spôsobí vo svete každoročne približne 6 miliónov úmrtí, ktorým je vo väčšine prípadov možné predísť;

AE.  Keďže ECDC, EFSA a EMA na základe spoločného mandátu v súčasnosti pracujú na výsledných ukazovateľoch AMR a spotreby antimikrobiálnych látok u zvierat určených na produkciu potravín a u ľudí;

AF.  keďže príroda poskytuje množstvo účinných antibiotík a je zdrojom, ktorý by sa mohol využívať viac ako v súčasnosti;

AG.  keďže z najnovších údajov EMA vyplýva, že opatrenia s cieľom obmedziť používanie veterinárnych antimikrobiálnych látok v rámci EÚ nie sú jednotné(18); keďže vďaka ambicióznej vnútroštátnej politike niektoré členské štáty v krátkom období dosiahli výrazné zníženie v používaní veterinárnych antimikrobiálnych látok, čo doložilo príkladmi niekoľko prieskumných misií riaditeľstva Európskej komisie pre audity a analýzy v oblasti zdravia a potravín(19);

AH.  keďže AMR je cezhraničnou hrozbou pre zdravie, ale jej situácia sa v jednotlivých členských štátoch značne líši; keďže Komisia musí preto identifikovať a konať v oblastiach, ktoré prinášajú vysokú európsku pridanú hodnotu, a zároveň rešpektovať právomoci členských štátov, ktoré sú zodpovedné za vymedzenie vlastnej politiky v oblasti zdravia;

AI.  keďže účinné opatrenia proti AMR musia byť súčasťou širšej medzinárodnej iniciatívy s účasťou čo najväčšieho počtu medzinárodných inštitúcií, agentúr a odborníkov, ako aj súkromného sektora;

AJ.  keďže hlavnými príčinami AMR sú okrem iného nevhodné používanie a nadmerné alebo nesprávne používanie antimikrobiálnych látok, nedostatočné systémy zabezpečenia kvality liekov, používanie antimikrobiálnych látok u hospodárskych zvierat na podporu rastu alebo prevenciu chorôb, chyby prevencie a kontroly infekcií a nedostatky v systémoch dohľadu;

AK.  keďže pacienti by mali mať prístup k zdravotnej starostlivosti a možnostiam liečby vrátane doplnkových a alternatívnych liečebných postupov a liekov podľa vlastného výberu a preferencií;

AL.  keďže podľa odhadov náklady celosvetových opatrení v oblasti AMR za obdobie 10 rokov dosiahnu až 40 miliárd USD;

AM.  keďže problémy spojené s AMR budú v nadchádzajúcich rokoch pribúdať a keďže účinné opatrenia závisia od nepretržitých medziodvetvových investícií do verejného a súkromného výskumu a inovácií, aby sa na základe prístupu jedného zdravia mohli vyvíjať lepšie nástroje, produkty a zariadenia, nové spôsoby liečby a alternatívne prístupy;

AN.  keďže počas piateho až siedmeho rámcového programu (RP5 – RP7) sa do výskumu AMR investovala viac ako miliarda EUR a v rámci programu Horizont 2020 (H2020) sa doposiaľ zmobilizoval celkový rozpočet v objeme viac ako 650 miliónov EUR; keďže Komisia sa zaviazala, že do AMR počas posledných 3 rokoch trvania programu Horizont 2020 investuje viac ako 200 miliónov EUR;

AO.  keďže výsledky výskumu v oblasti AMR prinesú rôzne nástroje financovania programu Horizont 2020, predovšetkým:

AP.  keďže do 60-tych rokov minulého storočia bolo vyvinutých viac než 20 nových tried antibiotík, ale odvtedy bola napriek šíreniu a rozvoju nových rezistentných baktérií vyvinutá len jedna nová trieda; keďže sú aj jasné dôkazy o rezistencii súčasných tried antibiotík voči novým účinným látkam;

AQ.  keďže nové antimikrobiálne látky sa prejavujú pozitívne z hľadiska verejného zdravotníctva a vedy;

AR.  keďže používanie antibiotík na zootechnické účely, napríklad ako stimulátorov rastu, predstavuje nesprávne používanie týchto liekov, ktoré odsudzujú všetky medzinárodné zdravotnícke organizácie a v boji proti antimikrobiálnej rezistencii odporúčajú jeho zákaz; keďže používanie antibiotík ako stimulátorov rastu u zvierat určených na produkciu potravín je od roku 2006 v EÚ zakázané;

AS.  keďže proti mnohým chorobám spôsobeným mikróbmi možno účinne bojovať nie antibiotikami, ktoré vedú k rezistencii voči liekom, ale včasnou diagnostikou spojenou s novými a jestvujúcimi liekmi a ďalšími prípustnými metódami a postupmi liečby povolenými v EÚ, a tak sa zachraňujú životy miliónov ľudí a zvierat v celej EÚ;

AT.  keďže priepasť medzi narastajúcou AMR a vývojom nových antimikrobiálnych látok sa rozširuje; keďže choroby rezistentné voči liekom by do roku 2050 každoročne mohli vo svetovom meradle spôsobovať 10 miliónov úmrtí; keďže sa odhaduje, že v EÚ každoročne zomrie najmenej 25 tisíc ľudí na infekcie spôsobené rezistentnými baktériami, a to pri ročných nákladoch vo výške 1,5 miliardy EUR, pričom za posledných 40 rokov bola vyvinutá iba jedna nová trieda antibiotík;

AU.  keďže ak majú antibiotiká vyhradené výlučne na humánne použitie byť naďalej účinné a ak sa majú minimalizovať riziká AMR voči týmto kľúčovým antibiotikám, musí sa zakázať používanie určitých skupín antibiotík vo veterinárnej medicíne; keďže Komisia by mala spresniť, ktoré antibiotiká alebo skupiny antibiotík majú byť vyhradené na liečbu určitých infekcií u ľudí;

AV.  keďže politické vyhlásenie, ktoré v septembri 2016 schválili hlavy štátov na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov v New Yorku, a globálny akčný plán z mája 2015 boli signálom, že svet je odhodlaný prijať všestranný koordinovaný prístup k riešeniu základných príčin antimikrobiálnej rezistencie v rôznych odvetviach;

AW.  keďže často uvádzaný údaj o 25 000 úmrtí v EÚ ročne v dôsledku AMR a súvisiacich nákladoch vo výške viac ako 1,5 miliardy EUR pochádza z roku 2007 a keďže treba neustále aktualizovať informácie o skutočných nákladoch AMR; zdôrazňuje, že rozsah tohto problému je dôkazom, že európsky akčný plán jedného zdravia proti AMR je jednoznačne potrebný;

EÚ ako oblasť s najlepšou praxou

1.  sa domnieva, že pri prijímaní účinných krokov v boji proti AMR musí prístup jedného zdravia zohrávať hlavnú úlohu, berúc do úvahy to, že zdravie ľudí, zvierat a životné prostredie sú navzájom prepojené a že choroby sa prenášajú z ľudí na zvieratá a naopak; preto zdôrazňuje, že proti chorobám je nutné bojovať tak u ľudí, ako aj u zvierat, pričom je tiež potrebné osobitne zvážiť potravinový reťazec a životné prostredie, ktoré môžu byť ďalším zdrojom rezistentných mikroorganizmov; zdôrazňuje dôležitú úlohu Komisie pri koordinácii a monitorovaní vnútroštátnych akčných plánov vykonávaných členskými štátmi a dôležitosť spolupráce medzi správnymi orgánmi;

2.  zdôrazňuje potrebu časového rámca pre európsky akčný plán jedného zdravia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do európskeho akčného plánu jedného zdravia a do národných akčných plánov zaradili záväzné merateľné ciele a ambiciózne krátkodobé ciele, a tak umožnili porovnávanie;

3.  zdôrazňuje, že správne a obozretné používanie antimikrobiálnych látok je pre obmedzenie výskytu AMR v humánnej zdravotnej starostlivosti, chove hospodárskych zvierat a akvakultúre rozhodujúce; zdôrazňuje, že sú značné rozdiely v spôsoboch, akými členské štáty reagujú na AMR a ako ju riešia, takže koordinácia národných plánov s konkrétnymi vytýčenými cieľmi sa stáva kľúčovou; vyzdvihuje, že pri koordinácii a monitorovaní národných stratégií zohráva kľúčovú úlohu Európska komisia; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu medziodvetvového (najmä v ďalšom rámcovom programe EÚ pre výskum a inovácie FP9) a krosmediálneho vykonávania koncepcie jedného zdravia, ktoré v akčnom pláne Komisie ešte nie je dostatočné; trvá na tom, aby bolo používanie antibiotík na preventívne účely vo veterinárnej medicíne prísne regulované v súlade s ustanoveniami pripravovaného nariadenia o veterinárnych liekoch;

4.  odporúča, aby novovytvorená sieť jedného zdravia, ako aj jednotná akcia EÚ týkajúca sa antimikrobiálnej rezistencie a infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou EU-JAMRAI okrem členských štátov zapájali aj ďalšie relevantné kľúčové zainteresované strany;

5.  vyzýva Komisiu, aby vykonala a zverejnila hodnotenie akčného plánu jedného zdravia v polovici trvania a ex post a aby do postupu hodnotenia zapojila všetky relevantné zúčastnené strany;

6.  zdôrazňuje, že spoločné opatrenia EÚ proti rastúcej hrozbe pre zdravie ľudí a zvierat a životné prostredie, ktorú predstavujú baktérie rezistentné voči antibiotikám môžu byť úspešné len vtedy, ak budú vychádzať z normalizovaných údajov; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala a navrhla vhodné postupy a ukazovatele na meranie a porovnávanie pokroku v boji proti AMR a aby zabezpečila predloženie a hodnotenie normalizovaných údajov;

7.  konštatuje, že nedávno prijaté ukazovatele EÚ, ktoré členským štátom pomáhajú monitorovať ich pokrok v boji proti AMR, sú zamerané len na spotrebu antibiotík a neodrážajú vhodnosť používania; vyzýva ECDC, aby zodpovedajúcim spôsobom zmenila ukazovatele EÚ;

8.  vyzýva Komisiu, aby zozbierala údaje a informovala o objeme antibiotík podľa výrobcov;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zosúladili dohľad, monitorovanie a nahlasovanie štruktúr a patogénov AMR a tieto údaje poskytli svetovému systému dohľadu nad antimikrobiálnou rezistenciou GLASS; okrem toho zdôrazňuje maximálny význam systematického zberu všetkých relevantných a porovnateľných údajov o objeme predaja; vyzýva Komisiu, aby po porade s EMA, EFSA a ECDC zostavila zoznam prioritných patogénov EÚ u ľudí a zvierat s ohľadom na svetový zoznam prioritných patogénov WHO, čím sa jasne stanovia budúce priority v oblasti výskumu a vývoja; okrem toho žiada Komisiu, aby členské štáty stimulovala a podporovala pri zavádzaní a monitorovaní vnútroštátnych cieľov v oblasti dohľadu a znižovania AMR/HAI;

10.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala normalizované prehľady k zberu dát o HAI a aby preskúmala riziká pre veľké populácie ľudí a zvierat počas epidémií a pandémií;

11.  zdôrazňuje, že lepšia výmena miestnych, regionálnych a vnútroštátnych informácií a údajov o vynárajúcich sa otázkach v oblasti zdravia ľudí a zvierat spolu s používaním systémov včasného varovania môže členským štátom pomôcť prijímať vhodné opatrenia na obmedzenie šírenia rezistentných organizmov;

12.  vyzýva na rozšírenie funkcie a ľudských i finančných zdrojov všetkých relevantných agentúr EÚ v boji proti AMR a HAI; je presvedčený, že úzka spolupráca medzi agentúrami EÚ a projektmi financovanými z prostriedkov EÚ je výsostne dôležitá;

13.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby pravidelne predkladali presné informácie o počte potvrdených prípadov AMR u ľudí spolu so správnou a aktuálnou štatistikou úmrtnosti v dôsledku AMR;

14.  zdôrazňuje, že monitorovanie chovu hospodárskych zvierat pre poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel, prevencia infekcií, vzdelávanie v oblasti zdravia, opatrenia biologickej bezpečnosti, programy aktívneho skríningu a kontrolné postupy sú pri kontrole všetkých infekčných mikroorganizmov rozhodujúce, pretože znižujú potrebu antimikrobiálnych látok, a teda možnosti mikroorganizmov nadobudnúť a šíriť rezistenciu; zdôrazňuje potrebu povinného informovania orgánov verejného zdravotníctva o všetkých pacientoch, u ktorých sa zistila infekcia vysoko rezistentnými baktériami alebo boli identifikovaní ako ich nosiči; zdôrazňuje potrebu usmernení o izolovaní hospitalizovaných nositeľov a o vytvorení multidisciplinárnej odbornej pracovnej skupiny podliehajúcej priamo ministerstvu zdravotníctva;

15.  zdôrazňuje potrebu systému EÚ na zber údajov o správnom používaní všetkých antibiotík; žiada vypracovanie protokolov o predpisovaní a používaní antibiotík na úrovni EÚ, pričom v tejto otázke okrem iného uznáva zodpovednosť veterinárnych lekárov a lekárov primárnej starostlivosti; okrem toho žiada povinný zber všetkých predpisov antibiotík na vnútroštátnej úrovni a ich registráciu v databáze, ktorú spravujú a koordinujú odborníci v oblasti infekcií s cieľom šíriť vedomosti o ich odporúčanom používaní;

16.  v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nenavrhla strategický prístup k znečisťovaniu vôd farmaceutickými produktmi skôr, ako sa to požaduje v rámcovej smernici o vode(20); naliehavo preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali európsku stratégiu boja proti rezíduám liekov vo vode a životnom prostredí a aby venovali dostatočnú pozornosť monitorovaniu, zberu údajov a lepšej analýze vplyvu AMR na vodné zdroje a vodný ekosystém; upriamuje pozornosť na užitočnosť integrovaného prístupu k celému reťazcu rezíduí liekov a AMR v životnom prostredí(21);

17.  zdôrazňuje, že znečisťovanie vody a pôdy rezíduami humánnych a veterinárnych antibiotík je stále väčším problémom a že samotné životné prostredie je potenciálnym zdrojom nových rezistentných mikroorganizmov; vyzýva preto Komisiu, aby v rámci koncepcie jedného zdravia venovala životnému prostrediu oveľa väčšiu pozornosť;

18.  pripomína, že často uvádzaných 25 tisíc úmrtí ročne v EÚ v dôsledku AMR a súvisiace náklady viac ako 1,5 miliardy EUR sú údaje z roku 2007 a že informácie o skutočných nákladoch AMR je treba neustále aktualizovať;

19.  pripomína, že zdravie je faktorom produktivity a konkurencieschopnosti, ako aj jednou z otázok, ktoré najviac znepokojujú občanov;

20.  vyzýva Komisiu, aby svoje financovanie rozšírila aj na EUCAST, ktorý sa zaoberá technickými aspektmi testovania fenotypov antimikrobiálnej citlivosti in vitro a pôsobí ako styčný výbor EMA a ECDC;

21.  naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby vo viacročnom finančnom rámci (VFR) 2021 – 2027 konkrétne vyčlenila dodatočné finančné prostriedky na výskum neterapeutických náhradných krmív na použitie v chove hospodárskych zvierat;

22.  podporuje minimum odpoveď Rady na návrh kódexu postupov na minimalizáciu a zamedzenie antimikrobiálnej rezistencie ako súčasti Codexu Alimentarius a jeho zásady č. 18 a č. 19 o zodpovednom a obozretnom používaní antimikrobiálnych látok;

23.  podporuje sústredenie sa na súlad s usmerneniami na kontrolu infekcií, ktoré spájajú ciele znižovania výskytu infekcií s podporou osvedčených postupov na pomoc pri riešení bezpečnosti pacientov v nemocničnom prostredí;

24.  vyzýva Komisiu, ECDC a členské štáty, aby podporovali používanie utierok na ruky na jedno použitie na hygienicky citlivých miestach, ako sú zdravotnícke zariadenia, potravinárske zariadenia a jasle;

25.  pripomína, že potraviny sú jedným z možných prostriedkov prenosu rezistentných baktérií zo zvierat na ľudí, ako aj to, že baktérie rezistentné voči liekom môžu v populácii ľudí a zvierat cirkulovať prostredníctvom vody a životného prostredia; berie na vedomie riziká infekcie rezistentnými organizmami prostredníctvom kontaminovaných plodín, ktoré sú ošetrované antimikrobiálnymi látkami alebo maštaľným hnojom, ako aj únikom látok z poľnohospodárskych podnikov do podzemných vôd; v tejto súvislosti poukazuje na to, že na šírenie takýchto baktérií má vplyv obchod, cestovanie a migrácia ľudí aj zvierat;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pripravili informácie o verejnom zdraví s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti, a tak podporili zmenu správania sa v prospech zodpovedného používania antibiotík a nakladania s nimi, najmä ich profylaktického používania; vyzdvihuje význam podpory tzv. zdravotnej gramotnosti, pretože je veľmi dôležité, aby pacienti zdravotníckym informáciám rozumeli a boli schopní presne dodržiavať liečebné pokyny; zdôrazňuje, že preventívne opatrenia vrátane správnej hygieny by sa mali rozšíriť tak, aby sa dopyt ľudí po antibiotikách znížil; zdôrazňuje, že informovanosť o nebezpečenstvách samoliečby a nadmerného predpisovania liekov by mala byť hlavnou súčasťou stratégie prevencie;

27.  vyzýva členské štáty, aby pripravili informácie o verejnom zdraví s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o súvislosti medzi infekciami a osobnou hygienou; zdôrazňuje, že účinným prostriedkom pri znižovaní používania antimikrobiálnych látok je predovšetkým zastavenie šírenia infekcií; v tejto súvislosti podporuje propagáciu iniciatív zameraných na samostarostlivosť;

28.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali stratégie na podporu dodržiavania predpísanej antibiotickej liečby zo strany pacientov a jej súladu s inými vhodnými liečebnými postupmi tak, ako ich nariadili lekári;

29.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla usmernenia v nadväznosti na prístup jedného zdravia, v ktorých by odporúčala postupy pri vypracovaní harmonizovaných noriem kvality, ktoré sa majú zaviesť do učebných osnov v rámci celej EÚ s cieľom podporiť interdisciplinárne vzdelávanie, prevenciu infekcií a odbornú prípravu pre zdravotníkov a verejnosť, s cieľom zabezpečiť náležité správanie sa zdravotníckych odborníkov a veterinárnych lekárov v súvislosti s predpisovaním, dávkovaním, používaním a zneškodňovaním antimikrobiálnych látok a materiálov kontaminovaných AMR(22) a s cieľom zabezpečiť vytvorenie a nasadenie multidisciplinárnych tímov pre dohľad nad antibiotikami v nemocničnom prostredí;

30.  zdôrazňuje, že tretina lekárskych predpisov sa vystavuje v primárnej starostlivosti, takže táto oblasť by sa v protokoloch užívania mala považovať za prioritnú; zdôrazňuje, že je treba, aby tieto protokoly vypracovali a kontrolovali a následné opatrenia prijímali špecialisti na infekčné ochorenia; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre použitie týchto protokolov v oblasti ľudského zdravia; vyzýva členské štáty, aby preskúmali všetky existujúce protokoly, najmä protokoly profylaktického používania počas chirurgického zákroku; víta súčasné projekty na vnútroštátnej úrovni, napríklad projekt PIRASOA, ako príklady správnej praxe s ohľadom na racionálne používanie v primárnej starostlivosti a nemocniciach; podporuje vypracovanie mechanizmov na výmenu odporúčaných postupov a protokolov;

31.  uvedomuje si, že zdravotníci musia často rýchlo rozhodovať o liečebnej indikácii v prospech liečby antibiotikami; uvádza, že ako podpora účinného a správneho rozhodovania môžu pomôcť rýchle diagnostické testy;

32.  nabáda členské štáty, aby šíreniu infekcií rezistentnými baktériami predchádzali zavedením programov aktívneho skríningu s rýchlou diagnostickou technológiou na urýchlenú identifikáciu pacientov infikovaných multirezistentnými baktériami a zavedenie vhodných opatrení na kontrolu infekcií (napr. izolácia pacientov, vytváranie kohort a sprísnené hygienické opatrenia);

33.  uvedomuje si, že náklady na rýchle diagnostické nástroje RDT môžu prevýšiť cenu antibiotík; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli stimuly pre priemysel na vývoj účinných, lacných a efektívnych metód testovania a použitia RDT; zdôrazňuje, že RDT sú na celoštátnej úrovni k dispozícii iba v 40 % krajín OECD; vyzýva zdravotné poisťovne, aby uhrádzali dodatočné náklady spojené s používaním RDT vzhľadom na dlhodobý prínos z predchádzania používaniu antimikrobiálnych látok;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby obmedzili predaj antibiotík u zdravotníckych pracovníkov v oblasti zdravia ľudí a zvierat, ktorí ich predpisujú, a aby odstránili všetky finančné a iné stimuly v prospech predpisovania antibiotík, pri súčasnom ďalšom zabezpečovaní dostatočne rýchleho prístupu k pohotovostnej veterinárnej medecíne; zdôrazňuje, že mnohé antimikrobiálne látky sa používajú tak u ľudí, ako aj u zvierat, že niektoré z týchto antimikrobiálnych látok sú rozhodujúce pre prevenciu alebo liečbu život ohrozujúcich infekcií u ľudí, a že ich používanie u zvierat by sa preto malo zakázať; zdôrazňuje, že tieto antimikrobiálne látky by sa mali vyhradiť len na liečbu ľudí, aby sa pri liečbe infekcií u ľudí čo najdlhšie zachovala ich účinnosť; domnieva sa, že členské štáty by mali mať možnosť zaviesť alebo zachovať prísnejšie opatrenia na obmedzenie predaja antibiotík;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v EÚ prijali rázne opatrenia proti nezákonnému predaju antimikrobiálnych produktov alebo ich predaju bez predpisu lekára či veterinára;

36.  zdôrazňuje hodnotu očkovania a diagnostických nástrojov v boji proti AMR a HAI; odporúča zahrnúť ciele celoživotného očkovania a kontroly infekcií obyvateľstva, najmä zraniteľných skupín, do národných akčných plánov boja proti AMR ako kľúčový prvok; zdôrazňuje okrem iného význam zrozumiteľných informácií a zvyšovania informovanosti širokej verejnosti s cieľom zvýšiť zaočkovanosť v oblasti humánnej a veterinárnej zdravotnej starostlivosti, a tým efektívne bojovať proti chorobám a AMR;

37.  zdôrazňuje, že v európskom akčnom pláne jedného zdravia proti AMR sa uvádza, že imunizácia očkovaním je efektívnym zdravotníckym zásahom v úsilí eliminovať AMR(23) a že Komisia v tomto akčnom pláne oznamuje stimuly na podporu používania diagnostiky, alternatív k antimikrobiálnym látkam a očkovania(24), ale že relatívne vyššie náklady na diagnostiku, alternatívy k antimikrobiálnym látkam a očkovanie v porovnaní s bežnými antibiotikami sú prekážkou zvyšovania zaočkovanosti, ktorá je cieľom tohto akčného plánu(25); podčiarkuje, že rôzne členské štáty už považujú očkovanie za dôležité politické opatrenie na predchádzanie cezhraničným ohniskám nákazy chorôb zvierat a na obmedzenie ďalšieho rizika nákazy na poľnohospodárskom trhu EÚ, a preto už očkovanie ako také zaviedli;

38.  vyzýva členské štáty, aby vystupňovali úsilie na prevenciu a kontrolu infekcií, ktoré môžu viesť k sepse; vyzýva členské štáty, aby do svojich národných akčných plánov boja proti AMR začlenili cielené opatrenia na zlepšenie prevencie, včasnej identifikácie a diagnostiky, ako aj klinickej liečby sepsy;

39.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti najlepšieho využitia potenciálu európskych referenčných sietí pre zriedkavé choroby a posúdila ich možnú úlohu vo výskume AMR;

40.  vyzdvihuje, že znečisťovaním životného prostredia rezíduami humánnych a veterinárnych antibiotík najmä z chovu hospodárskych zvierat a domácností vzniká nový problém, ktorý si vyžaduje ucelené politické opatrenia s cieľom predchádzať šíreniu AMR medzi ekosystémami, zvieratami a ľuďmi; podporuje ďalší výskum dynamiky prenosu a relatívneho vplyvu tohto znečistenia na AMR; žiada preto o potrebnú synergiu prístupu jedného zdravia a údajov pochádzajúcich z monitorovania životného prostredia, najmä z monitorovania na základe zoznamu sledovaných látok podľa rámcovej smernice o vode s cieľom zlepšiť znalosti o výskyte a šírení antimikrobiálnych látok v životnom prostredí;

41.  konštatuje, že baktérie vystavené herbicídom reagujú na klinicky relevantné antibiotiká odlišne; konštatuje frekvenciu zmien v odolnosti voči antibiotikám spôsobených používaním schválených herbicídov a antibiotík a to, že účinky týchto zmien sa vymykajú regulačnému dohľadu;

42.  vyzýva Komisiu, aby prijala vhodné opatrenia na riešenie uvoľňovania liekov vrátane antimikrobiálnych látok do životného prostredia prostredníctvom odpadových vôd a čistiarní odpadových vôd ako hlavného faktora vzniku AMR;

43.  žiada o posúdenie rizík pre životné prostredie ako súčasť postupu udeľovania povolení na uvedenie antimikrobiálnych látok na trh, ako aj starších výrobkov, ktoré už na trhu sú; požaduje prísne dodržiavanie správnej výrobnej praxe EÚ a pravidiel zeleného obstarávania pre výrobu a distribúciu liekov a uvoľňovanie antibiotík do životného prostredia;

44.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby sa venovali problematike rýchlo rastúcej úrovne multirezistentných húb, a to prehodnotením používania fungicídov v poľnohospodárstve a priemysle;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby postupne ukončili používanie antimikrobiálnych zlúčenín alebo chemických látok v neklinickom prostredí, ako sú bežné čistiace výrobky a iný spotrebný tovar;

46.  zdôrazňuje naliehavú potrebu hĺbkového výskumu vplyvu prítomnosti antimikrobiálnych látok v potravinových plodinách a krmivách na vznik AMR, ako aj výskumu mikrobiálneho spoločenstva v pôde;

47.  v tejto súvislosti poukazuje na to, že je nevyhnutné dôkladne posúdiť spoločenské náklady prístupu ex ante pred ich uvoľnením do životného prostredia (tzv. end-of-pipe approach);

48.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali svoje kódexy správnej poľnohospodárskej praxe a najlepšie dostupné relevantné postupy podľa smernice o priemyselných emisiách(26) s cieľom zahrnúť ustanovenia nakladaní s maštaľným hnojom s obsahom antibiotík/mikroorganizmov odolných voči antimikrobiálnym látkam;

49.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odporúčali vývoj udržateľných liekov s malým vplyvom na životné prostredie a vodu a aby podporili ďalšie inovácie v tejto oblasti vo farmaceutickom priemysle;

50.  zdôrazňuje, že nie všetky členské štáty disponujú dostatočnými zdrojmi na vypracovanie a realizáciu komplexnej národnej stratégie boja proti AMR; naliehavo vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla jednoznačné informácie o zdrojoch EÚ, ktoré sú k dispozícii na boj proti AMR, a aby na tento účel sprístupnila viac vyhradených finančných prostriedkov;

51.  vyzýva Komisiu, aby prehodnotila a zrevidovala referenčné dokumenty o najlepších dostupných technikách BREF podľa smernice o priemyselných emisiách, ktoré sa týkajú emisií zo závodov na výrobu antibiotík;

52.  naliehavo žiada Komisiu, aby účinne využila dostupné právne predpisy vo všetkých oblastiach súvisiacich s AMR s cieľom zabezpečiť, aby sa táto hrozba riešila vo všetkých politikách;

53.  zdôrazňuje význam prístupu posudzovania životného cyklu od výroby a predpisovania až po hospodárenie s farmaceutickým odpadom; žiada Komisiu, aby sa zaoberala problematikou likvidácie antibiotík v prípadoch, keď by sa mali preskúmať alternatívy spaľovania, napríklad splyňovanie;

54.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že otázky týkajúce sa životného prostredia budú zaradené do systému dohľadu nad liekmi v prípade humánnych liekov a budú posilnené v prípade veterinárnych liekov, najmä vo vzťahu k AMR;

55.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili normy kvality (prahové hodnoty) alebo požiadavky na posudzovanie rizík, aby sa zabezpečilo, že koncentrácie príslušných antibiotík a mikroorganizmov rezistentných voči antimikrobiálnym látkam v maštaľnom hnoji, čistiarenských kaloch a zavlažovacej vode budú bezpečné ešte pred ich aplikáciou na poľnohospodárskych poliach;

56.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi uviedla celoeurópsku informačnú kampaň pre spotrebiteľov a podniky o akvakultúre vo všeobecnosti, a najmä o rozdieloch medzi prísnymi komplexnými normami na európskom trhu a normami platnými pre výrobky dovážané z tretích krajín, a to s osobitným dôrazom na problémy v oblasti bezpečnosti potravín a verejného zdravia spôsobené zavedením mimoriadne rezistentných mikroorganizmov a AMR do Únie;

57.  vyzýva na postupné ukončenie rutinného profylaktického a metafylaktického používania antimikrobiálnych látok u skupín hospodárskych zvierat a navrhuje, aby sa používanie antibiotík poslednej záchrany u zvierat určených na produkciu potravín zakázalo úplne; zdôrazňuje, že dobré podmienky chovu hospodárskych zvierat, hygienické postupy, riadenie poľnohospodárskych podnikov a investície do týchto oblastí prispievajú k prevencii infekcií, a tým aj k znižovaniu používania antibiotík; naliehavo žiada Komisiu, aby predložila novú stratégiu EÚ týkajúcu sa dobrých životných podmienok zvierat, za ktorú sa zasadzoval Európsky parlament, s dlhodobým cieľom vypracovať zákon o dobrých životných podmienkach zvierat; naliehavo žiada Komisiu, aby bezodkladne splnila zvyšné body stratégie EÚ v oblasti ochrany a dobrých životných podmienok zvierat na obdobie 2012 – 2015;

58.  zdôrazňuje, že dobré systémy riadenia poľnohospodárskych podnikov, biologickej bezpečnosti a chovu hospodárskych zvierat podporujú zdravie a dobré životné podmienky zvierat určených na produkciu potravín a pri primeranom používaní minimalizujú náchylnosť na bakteriálne ochorenia a potrebu používať antibiotiká u zvierat;

59.  domnieva sa, že sa musí podporovať adekvátne financovanie investícií do poľnohospodárskych podnikov, a to napríklad do kvalitného ustajnenia, vetrania, čistenia, dezinfekcie, očkovania a biologickej bezpečnosti, a budúca spoločná poľnohospodárska politika (SPP) by ho nemala oslabovať; v tejto súvislosti uznáva význam informovanosti členov komunity poľnohospodárov o dobrých životných podmienkach zvierat, zdraví zvierat a bezpečnosti potravín; konštatuje význam podpory a uplatňovania osvedčených postupov vo všetkých fázach výroby a spracovania potravinárskych výrobkov, ako aj význam bezpečných a nutrične vyvážených krmív, osobitných stratégií kŕmenia, zloženia krmív, formulácie krmív a spracovania krmív;

60.  vyzýva Komisiu a členské štáty, a to aj v súvislosti s reformou SPP, aby zabezpečili väčšiu synergiu a v súlade so zisteniami uvedenými v akčnom pláne jedného zdravia proti AMR poskytli účinné finančné stimuly a podporili chovateľov hospodárskych zvierat, ktorí vedia preukázať, že výrazne znížili používanie antibiotík a dosiahli vysokú zaočkovanosť svojich zvierat či hospodárskych zvierat;

61.  zdôrazňuje, že základom je vysoká čistota a hygiena poľnohospodárskych podnikov; žiada Komisiu, aby vypracovala usmernenia o používaní antibiotík u zvierat a o hygienických podmienkach poľnohospodárskych podnikov; vyzýva členské štáty, aby vypracovali osobitné plány a posilnili kontrolu hygienických podmienok;

62.  pripomína preventívne opatrenia, ktoré majú predchádzať antimikrobiálnej liečbe celých skupín (metafylaxia) zvierat určených na produkciu potravín:

63.  domnieva sa, že požiadavka, aby bolo použitie antibiotík vyznačovalo na štítku, by zvýšila znalosť spotrebiteľov a poskytla im možnosť rozhodnúť sa na základe lepších informácií; vyzýva Komisiu, aby vytvorila harmonizovaný systém označovania založený na normách pre dobré životné podmienky zvierat a správnej praxi chovu hospodárskych zvierat, ako sa to plánovalo už v roku 2009(28);

64.  okrem toho upriamuje pozornosť na nedávne zistenia vedeckého výskumu (február 2018), z ktorých vyplýva, že ESBL (širokospektrálne beta-laktamázy) sa prenášajú na ľudí z chovu hospodárskych zvierat a konzumácie mäsa len v obmedzenej miere a že k prenosu ESBL dochádza najmä z človeka na človeka(29);

65.  zdôrazňuje, že v intenzívnom poľnohospodárstve sa môže v poľnohospodárskych podnikoch vyskytnúť nesprávne bežné používanie antibiotík u hospodárskych zvierat a hydiny s cieľom podporiť rýchlejší rast a tiež ich časté používanie na profylaktické účely, ako je prevencia šírenia chorôb v dôsledku stiesnených, obmedzených a stresujúcich podmienok, v ktorých sa zvieratá nachádzajú a ktoré oslabujú ich imunitný systém, a ako kompenzácia nehygienických podmienok, v ktorých sú chované;

66.  domnieva sa, že už sú slušné poznatky o tom, ako sa AMR šíri v poľnohospodárskych podnikoch zo zvierat na ľudí, a že akčný plán túto skutočnosť náležite nezohľadňuje; konštatuje, že v akčnom pláne sa len žiada ďalšie skúmanie a prekonanie nedostatočných poznatkov o tejto problematike, čo by mohlo viesť k odloženiu tak potrebného opatrenia;

67.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozlišovali medzi hospodárskymi a spoločenskými zvieratami, najmä pri navrhovaní mechanizmov monitorovania a posudzovania používania antimikrobiálnych látok vo veterinárnych liekoch, ako aj pri navrhovaní opatrení na riešenie ich používania;

68.  zdôrazňuje, že v spolupráci s veterinárnymi lekármi bolo vyvinuté komplexné monitorovanie antibiotík v poľnohospodárstve, ktorým sa komplexne dokumentuje používanie antibiotík a ďalej zlepšuje ich podávanie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v humánnej medecíne doposiaľ porovnateľný systém neexistuje;

69.  konštatuje, že existenciu vzájomného vzťahu medzi rezistenciou voči antibiotikám u zvierat určených na produkciu potravín (napr. u brojlerových kurčatách) a vysokým podielom bakteriálnych infekcií u ľudí v dôsledku manipulácie, prípravy a spotreby mäsa týchto zvierat potvrdzujú aj agentúry EÚ(30);

70.  zdôrazňuje, že podľa výskumov sú opatrenia, ktoré obmedzujú používanie antibiotík u zvierat určených na produkciu potravín, spojené s nižším výskytom baktérií rezistentných voči antibiotikám u týchto zvierat(31);

71.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa s ohľadom na tento nedávny výskum(32) pri prijímaní opatrení snažili zachovať si cit pre primeranosť a aby starostlivo posúdili a klasifikovali antibiotiká a antimikrobiálnu rezistenciu vo všetkých príslušných právnych predpisoch zbytočne neobmedzovali dostupnosť nápravných opatrení na boj proti určitým prvokom ako kokcídie v európskom chove hospodárskych zvierat, a tým neúmyselne nezvýšili riziko kontaminácie ľudí nebezpečnými baktériami ako salmonela či mikróby z potravín;

72.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v akčnom pláne EÚ jedného zdravia proti AMR absentuje akékoľvek pridelenie zdrojov, ako aj ambicióznejšie využívanie legislatívnych nástrojov; vyzýva Komisiu, aby bola v niektorom svojom budúcom akčnom pláne ambicióznejšia a aby ráznejšie zvýšila úsilie na jeho vykonávanie v celom rozsahu;

73.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že strategický prístup Komisie, ktorý je v zásade správny, sa príliš často obmedzuje na vyhlásenia o úmysloch, a vyzýva Komisiu, aby svoj prístup konkretizovala;

74.  vyzýva Komisiu, aby koordinovala a monitorovala vnútroštátne stratégie s cieľom umožniť výmenu odporúčaných postupov medzi členskými štátmi;

75.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali ambicióznu vnútroštátnu stratégiu na boj proti AMR v živočíšnej výrobe vrátane cieľov znižovania množstva používaných veterinárnych antimikrobiálnych látok pri zohľadnení miestnych podmienok; zdôrazňuje, že do ich vykonávania by sa mali zapojiť všetky sektory celého potravinového reťazca;

76.  konštatuje, že niektoré členské štáty prostredníctvom príslušných orgánov právne vymedzili odborne spôsobilých poradcov pre veterinárne lieky, ktorí sú oprávnení predpisovať niektoré veterinárne lieky; zdôrazňuje, že národné akčné plány týkajúce sa antimikrobiálnej rezistencie by v prípade potreby týmto osobám nemali zakazovať predpisovať a dodávať určité veterinárne lieky vzhľadom na rozhodujúcu úlohu, ktorú môžu tieto osoby zohrávať v izolovaných vidieckych spoločenstvách;

77.  zdôrazňuje význam výmeny odporúčaných postupov medzi členskými štátmi a koordináciu takýchto výmen zo strany Komisie; v tejto súvislosti víta zníženie používania antibiotík v období 2009 – 2016 v chove hospodárskych zvierat v Holandsku o 64,4 % a stanovenú ambíciu tejto krajiny ďalšieho znižovania do roku 2020; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali tento príklad verejno-súkromnej spolupráce medzi verejnými orgánmi, priemyslom, vedcami a veterinárnymi lekármi aj v ďalších častiach Únie;

78.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvážili zavedenie pozitívnych (oslobodenie od daní pre poľnohospodárov) a negatívnych (dane z predaja antibiotík, ktoré sa v súčasnosti úspešne uplatňujú v Belgicku a Dánsku) daňových stimulov pre antibiotiká používané v chove hospodárskych zvierat na neterapeutické účely;

Posilniť výskum, vývoj a inovácie s ohľadom na AMR

79.  poukazuje na to, že vďaka investícii viac ako 1,3 miliardy EUR do výskumu AMR má EÚ v tejto oblasti vedúce postavenie a že medzi jej úspechy patrí uvedenie programu New Drugs for Bad Bugs ND4BB(33) a iniciatívy spoločnej tvorby programov týkajúcich sa AMR JPIAMR(34); zdôrazňuje potrebu efektívnosti a koordinácie výskumných činností; preto víta iniciatívy ako ERA-NET na vytvorenie synergie iniciatívy JPIAMR a programu Horizont 2020; zdôrazňuje, že do 60. rokov 20. storočia bolo vyvinutých viac ako 20 nových tried antibiotík, a so znepokojením konštatuje, že za ostatné roky neboli uvedené skutočne nové triedy antimikrobiálnych látok;

80.  naliehavo žiada Európsku komisiu, aby zvážila nový legislatívny rámec na stimuláciu vývoja nových antimikrobiálnych látok pre ľudí, ako to Európsky parlament požadoval už 10. marca 2016 vo svojich pozmeňujúcich návrhoch k návrhu nariadenia o veterinárnych liekoch a v parlamentnom uznesení z 19. mája 2015; konštatuje, že v akčnom pláne Komisie jedného zdravia proti AMR sa Komisia tiež zaväzuje, že „vypracuje analýzu regulačných nástrojov a stimulov EÚ – najmä právnych predpisov, ktoré sa týkajú liekov na zriedkavé choroby a liekov na pediatrické použitie – s cieľom využiť ich na nové antimikrobiálne látky“;

81.  víta skutočnosť, že EFSA a EMA nedávno preskúmali a prerokovali niekoľko alternatív používania antimikrobiálnych látok u zvierat určených na produkciu potravín, z ktorých niektoré prinášajú sľubné výsledky počas experimentálnych štúdií zlepšovaním parametrov zdravia zvierat; preto odporúča nanovo podnietiť vedecký výskum takýchto alternatív a navrhnúť legislatívny rámec EÚ, ktorý by stimuloval ich rozvoj, a objasniť cestu k ich schváleniu;

82.  pripomína, že tradičná generácia antibiotík založená na sérii techník modifikácie antibiotík získaných z prírody je vyčerpaná a že investície do výskumu a vývoja na vytvorenie novej generácie by mali narušiť tradičné antibiotické paradigmy; víta nové, už vyvinuté techniky, ako sú monoklonálne protilátky, ktoré znižujú virulenciu baktérií, ktoré nezabíjajú, iba zneškodnia;

83.  poukazuje na to, že veda a výskum zohrávajú kľúčovú úlohu pri príprave noriem v boji proti AMR;

84.  víta aktuálne výskumné projekty v liečbe alternatívami antibiotík, napríklad v liečbe bakteriofágmi, ako je projekt Phagoburn financovaný z prostriedkov EÚ; konštatuje, že na úrovni EÚ doposiaľ žiadna liečba bakteriofágmi schválená nebola; vyzýva Komisiu na predloženie návrhu rámca pre liečbu bakteriofágmi na základe najnovšieho vedeckého výskumu;

85.  konštatuje, že nedávny výskum zameraný na vývoj probiotík novej generácie na súbežné použitie s antibiotickou liečbou v klinických podmienkach vykázal pokles HAI spôsobených baktériami vysoko rezistentnými voči antibiotikám(35);

86.  konštatuje, že výskum a vývoj v oblasti nových prístupov k liečbe a prevencii infekcií sú rovnako dôležité a že tieto prístupy môžu zahŕňať použitie látok na posilnenie imunitnej reakcie na bakteriálnu infekciu, ako sú prebiotiká a probiotiká;

87.  vyzýva agentúru EMA, aby v spolupráci s EFSA a ECDC prehodnotila všetky dostupné informácie o výhodách a rizikách starších antimikrobiálnych látok vrátane kombinácie s antibiotikami a zvážila, či sú potrebné zmeny v schválenom spôsobe ich použitia; zdôrazňuje, že by sa mal odporučiť včasný dialóg medzi novátormi a regulačnými orgánmi s cieľom prípadne prispôsobiť regulačný rámec, aby sa uprednostnil a urýchlil vývoj antimikrobiálnych liekov a umožnil sa k nim rýchlejší prístup;

88.  odporúča Komisii, aby zaviedla zrýchlený postup, ktorým sa môže dočasne zakázať používanie antimikrobiálnych látok schválených na priemyselné alebo poľnohospodárske účely, u ktorých je však podozrenie, že majú závažný negatívny vplyv na AMR, až do vykonania ďalších štúdií o vplyve týchto antimikrobiálnych látok;

89.  pripomína, že nízka kvalita liekov a veterinárnych liekov s nízkou koncentráciou účinných látok a/alebo ich dlhodobé užívanie podporuje výskyt rezistentných mikróbov; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby skvalitnili a vypracovali zákony, ktorými sa zabezpečí, že u liekov bude zaručená kvalita, bezpečnosť a účinnosť a že ich používanie sa bude riadiť prísnymi zásadami;

90.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila finančnú dotáciu na včasný medziodvetvový interdisciplinárny výskum epidemiológie a imunológie patogénov AMR a skríning HAI, najmä spôsoby prenosu medzi zvieratami, ľuďmi a životným prostredím; vyzýva Komisiu, aby podporila výskum hygieny rúk a vplyvu rôznych spôsobov umývania a sušenia rúk na prenos potenciálnych patogénov;

91.  vyzýva Komisiu, aby investovala tak do vývoja neantibiotických alternatív pre zdravie zvierat vrátane stimulátorov rastu, ako aj do vývoja nových molekúl na vývoj nových antibiotík; zdôrazňuje, že nové antibiotiká sa nesmú používať na podporu zdravia zvierat ani na podporu rastu, a tie odvetvia, ktoré dostávajú verejné finančné prostriedky na vývoj nových antibiotík, musia ukončiť distribúciu a/alebo používanie antibiotík na podporu zdravia zvierat a podporu rastu;

92.  víta nedávne cezhraničné výskumné projekty v oblasti uvážlivého používania antimikrobiálnych látok a prevencie infekcií, ako je napríklad projekt i-4-1-Health financovaný zo zdrojov EÚ v rámci programu INTERREG; vyzýva Komisiu, aby zvýšila financovanie výskumných činností na prevenciu HAI;

93.  vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala snahy výskumu a vývoja v oblasti AMR, ako aj celosvetových infekčných ochorení, ktoré sú vymedzené v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, najmä TBC odolnej voči liekom a zanedbaných tropických chorôb. ako súčasť budúceho rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie, a to aj vrátane zamerania osobitnej misie v rámci tohto programu na svetový boj proti AMR;

94.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla obmedzenia prepravy živých zvierat z oblastí, v ktorých súčasný systém monitorovania zistil výskyt kmeňov baktérií rezistentných voči antimikrobiálnym látkam;

95.  konštatuje, že niektoré prípravky na ochranu rastlín by tiež mohli mať antimikrobiálne vlastnosti, ktoré ovplyvnia šírenie AMR; žiada ďalší výskum možnej súvislosti medzi expozíciou komerčným prípravkom s obsahom pesticídov a herbicídov a vznikom AMR; pripúšťa, že herbicídy sa bežne testujú na toxicitu, ale nie na subletálne účinky na mikróby, a z vyššie uvedených dôvodov zdôrazňuje, že dôležité uvažovať nad takýmto pravidelným testovaním;

96.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili včasný nepretržitý dialóg so všetkými zainteresovanými stranami, ktorý umožní vypracovať vhodné stimuly pre výskum a vývoj v oblasti AMR; uznáva, že univerzálna koncepcia neexistuje; naliehavo žiada Komisiu, aby formálne zapojila občiansku spoločnosť do diskusií o jednom zdraví, napríklad vytvorením a financovaním špecializovanej siete zainteresovaných strán;

97.  zdôrazňuje, že sú potrebné rôzne spôsoby spolupráce pod vedením verejného sektora so zapojením priemyslu; uznáva, že kapacity priemyslu zohrávajú kľúčovú úlohu vo výskume a vývoji v oblasti AMR; bez ohľadu na vyššie uvedené zdôrazňuje, že tento akútny odbor v oblasti výskumu a vývoja by okrem toho mal byť označený ako verejná priorita s potrebou ďalšej koordinácie; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila verejnú platformu pre verejne financované projekty v oblasti výskumu a vývoja AMR a pre koordináciu všetkých opatrení v oblasti výskumu a vývoja;

98.  zdôrazňuje preto, že súčasný inovačný rámec neposkytuje účinnú podporu výskumu a vývoju v oblasti AMR, a žiada úpravu a harmonizáciu práv duševného vlastníctva na európskej úrovni, a to najmä s cieľom lepšie zosúladiť trvanie ochrany s požadovanou lehotou pre dotknuté inovačné lieky;

99.  domnieva sa, že výskum v oblasti boja proti AMR už prebieha na mnohých miestach v Európskej únii bez toho, aby existoval primeraný prehľad o stave výskumu v EÚ ako takej; preto navrhuje vytvorenie osobitnej platformy na úrovni EÚ, ktorá by umožnila efektívnejšie využívanie výskumných zdrojov v budúcnosti;

100.  pripomína význam rozvíjania koalícií medzi akademickou obcou a biofarmaceutickými spoločnosťami v oblasti vývoja nových antibiotík, rýchlej diagnostiky a nových liečebných postupov;

101.  víta závery WHO, Svetovej organizácie duševného vlastníctva WIPO a spoločného technického sympózia Svetovej obchodnej organizácie WTO s názvom Antimikrobiálna rezistencia: ako podporovať inováciu, dostupnosť a primerané používanie antibiotík(36), na ktorom sa diskutovalo o nových typoch výskumu a vývoja s cieľom stimulovať výskum a vývoj, a zároveň oddeliť rentabilitu antibiotík od ich predaného množstva;

102.  pripomína, že nariadenie o klinickom skúšaní liekov(37) pomôže v EÚ nasmerovať výskum k novým antimikrobiálnym látkam; vyzýva Komisiu a agentúru EMA, aby nariadenie o klinickom skúšaní liekov bezodkladne implementovali;

103.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vývoj a prijímanie nových ekonomických modelov, pilotných projektov a rozličných motivačno-nátlakových stimulov na posilnenie vývoja nových liečebných postupov, diagnostických metód, antibiotík, zdravotníckych pomôcok, vakcín a alternatív antimikrobiálnych látok; je presvedčený, že uvedené bude mať zmysel, ak bude z dlhodobého hľadiska udržateľné, zamerané na potreby založené na dôkazoch, na rozhodujúce verejné priority a bude prispievať k náležitému liečebnému použitiu;

104.  vyzýva Komisiu, aby posúdila účinnosť súčasnej hygienickej praxe a metód sanitácie v nemocniciach a zdravotníckom prostredí; žiada Komisiu, aby preskúmala používanie probiotík a iných udržateľných hygienických technológií ako efektívnych sanitačných prístupov na predchádzanie a znižovanie počtu HAI pripisovaných AMR;

105.  vyzýva k zavádzaniu nákladovo efektívnych technológií, ktoré znížia vplyv HAI v nemocniciach a pomôžu predchádzať šíreniu multirezistentných mikroorganizmov;

106.  nabáda členské štáty, aby podporovali alternatívne systémy finančných náhrad na uľahčenie zavádzania inovačných technológií do vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti;

107.  konštatuje, že obvyklý podnikateľský model vývoja liekov nie je pre vývoj antibiotík vhodný, keďže časom sa môže vyvinúť rezistencia a keďže sú určené na dočasné používanie ako posledná možnosť; pripomína podnikom ich spoločenskú zodpovednosť prispievať k práci zameranej na boj proti AMR nachádzaním spôsobov na predĺženie životnosti antibiotík, čím sa zabezpečí udržateľnosť dodávok účinných antibiotík, a požaduje stimuly pre tento výskum a pre vymedzenie spôsobu regulácie;

108.  pripomína, že Európsky parlament a Rada požiadali o prehodnotenie súčasných stimulov (t. j. stimulov zavedených nariadením o liekoch na zriedkavé choroby(38)) v dôsledku ich nesprávneho používania a vysokých konečných cien; vyzýva preto Európsku komisiu, aby analyzovala súčasné stimulačné modely výskumu a vývoja vrátane modelu prevoditeľného výhradného práva na trhu s cieľom navrhnúť nové modely a vymedziť spôsob regulácie;

109.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s výskumnými pracovníkmi a priemyslom vypracovali nové motivačné modely na oddelenie platieb od predpísaných objemov a stimuláciu investícií počas celého obdobia vývoja výrobkov a výroby; zdôrazňuje, že zaručenie cenovej dostupnosti a prístupu ku kvalitným antibiotikám musí byť konečným cieľom stimulov pre výskum a vývoj;

110.  uznáva kľúčovú úlohu farmaceutov pri zvyšovaní informovanosti o vhodnom používaní antimikrobiálnych látok, ako aj o prevencii AMR; nabáda členské štáty, aby rozšírili svoje povinnosti povolením vydávať presné množstvá a umožnili podávať určité očkovacie látky a vykonávať rýchle diagnostické testy v lekárňach;

111.  požaduje, aby sa prevoditeľné výhradné práva na trhu a odmeny za vstup na trh považovali za možné udržateľné stimuly;

112.  vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu pri presadzovaní príkladov osvedčených postupov založených na dôkazoch vo včasnej diagnostike s cieľom bojovať proti AMR;

Tvorba globálneho programu

113.  zdôrazňuje, že bez harmonizovaných a okamžitých opatrení na svetovej úrovni je svet na ceste do postantibiotickej doby, v ktorej by bežné infekcie mohli opäť zabíjať.

114.  pripomína, že pre zložitosť problému, jeho cezhraničný rozmer, kruté následky pre životné prostredie, zdravie ľudí a zvierat a vysokú ekonomickú záťaž si AMR vyžaduje okamžité koordinované kroky na európskej, svetovej a medziodvetvovej úrovni; žiada preto jasný prísľub zo strany EÚ a členských štátov, že budú vytvárať európske a medzinárodné partnerstvá a uvedú prierezovú globálnu stratégiu zameranú na boj proti AMR, ktorá bude zahŕňať politiky v oblastiach ako medzinárodný obchod, rozvoj a poľnohospodárstvo;

115.  víta rebríček WHO 20 najnebezpečnejších patogénov odolných voči antibiotikám(39); vyzýva na naliehavé projekty v oblasti výskumu a vývoja na tomto prioritnom zozname baktérií rezistentných voči antibiotikám s cieľom vyvinúť lieky proti nim; zdôrazňuje však, že výskum nových liekov nie je jediným potrebným opatrením a že ich nesprávne a nadmerné používanie sa musí riešiť tak u ľudí, ako aj u zvierat;

116.  uznáva, že AMR predstavuje cezhraničný problém a že produkty prichádzajú do Európy z celého sveta; naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby spolupracovala s tretími stranami s cieľom znížiť používanie antibiotík v chove zvierat a kontamináciu životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby tiež realizovala výskumné programy v spolupráci s tretími krajinami s cieľom znížiť nadmerné používanie antibiotík; vyzýva Komisiu, aby v kontexte dohôd o voľnom obchode zakázala dovoz potravín pochádzajúcich zo zvierat, ktoré neboli chované v súlade s normami EÚ, najmä so zákazom používania antibiotických rastových stimulátorov;

117.  berie na vedomie správu s názvom Globálny boj proti infekciám rezistentným voči liekom: záverečná správa a odporúčania (Tackling drug-resistant infections globally: Final report and recommendations(40)), podľa ktorej by opatrenia v oblasti AMR vo svetovom meradle mali o 10 rokov stáť 40 miliárd USD, čo je nepatrná suma v porovnaní s nákladmi v prípade nečinnosti a tiež veľmi malý zlomok toho, čo krajiny G20 vynakladajú v súčasnosti na zdravotnú starostlivosť (asi 0,05 %); vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu možného zdanenia verejného zdravotníctva v rámci jeho spoločenskej zodpovednosti;

118.  konštatuje, že v niektorej budúcej obchodnej dohode so Spojeným kráľovstvom po brexite sa AMR musí riešiť a musí sa stanoviť podmienka, aby Spojené kráľovstvo držalo krok s ďalšími opatreniami EÚ zameranými na boj proti AMR s cieľom chrániť spotrebiteľov a pracovníkov tak v EÚ, ako aj v Spojenom kráľovstve;

119.  víta globálny akčný plán WHO proti AMR, ktorý jednomyseľne prijalo 68. svetové zdravotnícke zhromaždenie v máji 2015; zdôrazňuje potrebu zosúladiť globálne, európske a národné akčné plány s globálnym akčným plánom WHO;

120.  víta nové usmernenia WHO o používaní medicínsky dôležitých antimikrobiálnych látok u zvierat určených na produkciu potravín(41); zdôrazňuje, že v niektorých krajinách približne 50 – 70 % celkovej spotreby medicínsky dôležitých antibiotík predstavuje živočíšna výroba, a to najmä s cieľom podpory rastu zdravých zvierat; žiada, aby sa v rámci prístupu jedného zdravia sa táto téma stala súčasťou obchodnej politiky EÚ a rokovaní s medzinárodnými organizáciami ako WTO a s pridruženými alebo tretími krajinami a aby sa vypracovala globálna politika zakazujúca používanie antibiotík na výkrm zdravých zvierat;

121.  poznamenáva, že AMR vzbudzuje vážne obavy v prípade mnohých chorôb spojených s chudobou a zanedbávaných chorôb PRND vrátane HIV/AIDS, malárie, TBC a chorôb spojených s epidémiami a pandémiami; zdôrazňuje, že približne 29 % úmrtí spôsobených AMR je dôsledkom TBC rezistentnej voči liekom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne posilnili svoju podporu výskumu a používania nástrojov zdravotnej starostlivosti na riešenie PRND ovplyvnených AMR; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvárali partnerstvá podľa vzoru partnerstva pre výskum a inováciu v oblasti Stredomoria PRIMA a partnerstva európskych a rozvojových krajín v oblasti klinického skúšania EDCTP na účely medzinárodných projektov výskumu a vývoja v oblasti zdravia, ktoré zahŕňajú rôzne geografické regióny a týkajú sa najdôležitejších zdravotných tém, ako je napríklad AMR, očkovacie látky, rakovina a prístup k liekom;

122.  zdôrazňuje význam európskych iniciatív, ako sú programy ECDC pre infekčné choroby, napríklad AIDS, TBC a maláriu; poukazuje na to, že tieto iniciatívy sú príkladmi osvedčenej praxe a dokazujú reakcieschopnosť a dobré fungovanie EÚ vzhľadom na potrebu nových antibiotík, a že centrum ECDC by malo zohrávať kľúčovú úlohu pri určovaní prioritných potrieb v oblasti výskumu a vývoja, pri koordinácii opatrení a zapojení všetkých subjektov do posilňovania medziodvetvovej práce a budovania kapacít prostredníctvom sietí výskumu a vývoja;

123.  zdôrazňuje, že výskyt multirezistentných baktérií, ktoré sú odolné voči niekoľkým antibiotikám súčasne a ktoré sa môžu napokon stať superbaktériami odolnými voči všetkým dostupným antibiotikám vrátane antibiotík poslednej záchrany, je problémom; zdôrazňuje potrebu databázy týchto multirezistentných baktérií, ktorá by pokrývala AIDS, TBC, maláriu, kvapavku, Escherichia coli a iné baktérie rezistentné voči liekom;

124.  konštatuje, že hospodárskym zvieratám chovaným na produkciu potravín sa v USA podáva päťkrát viac antibiotík než hospodárskym zvieratám v Spojenom kráľovstve; zdôrazňuje preto význam kontrol mäsa dovážaného do EÚ;

125.  vyzýva Komisiu, aby podporila zapracovanie noriem a opatrení EÚ s cieľom boja proti AMR a s cieľom náležitého používania antibiotík do obchodných dohôd a aby prostredníctvom WTO pracovala na zviditeľnení otázky AMR; konštatuje, že používanie antibiotík ako rastových stimulátorov u zvierat určených na produkciu potravín je v EÚ zakázané už od roku 2006, ale že v krajinách mimo EÚ sa antibiotiká môžu naďalej používať v krmivách ako rastové stimulátory; vyzýva Komisiu, aby s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre chov hospodárskych zvierat a akvakultúru v EÚ a na zmiernenie AMR do všetkých dohôd o voľnom obchode zahrnula ustanovenie, podľa ktorého sa z tretích krajín nesmú dovážať potraviny, v produkcii ktorých boli použité antibiotiká ako rastové stimulátory; vyzýva Komisiu, aby zakázala dovoz všetkých potravín z tretích krajín, ak tieto produkty pochádzajú od zvierat liečených antibiotikami alebo antibiotickými skupinami, ktoré sú vyhradené na liečbu určitých infekcií u ľudí v Európskej únii;

126.  vyzýva Komisiu a členské štáty na posilnenie opatrení pre boj s nezákonnými praktikami v súvislosti s výrobou, obchodom, používaním a zneškodňovaním antimikrobiálnych látok; zdôrazňuje, že subjekty zapojené do reťazca životného cyklu antimikrobiálnych látok musia prijať zodpovednosť za svoje skutky;

127.  berie na vedomie vplyv univerzálnosti a cenovej dostupnosti jestvujúcich antibiotík a všeobecný prístup k nim; je presvedčený, že cielená liečba s použitím určitých antibiotík by mala byť dostupná pre všetkých, aby sa zabránilo nesprávnemu používaniu antibiotík a nadmernému používaniu širokospektrálnych antibiotík; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali prísnejšie opatrenia proti predaju veľkých zásielok antimikrobiálnych látok za dumpingové ceny, najmä kritických antibiotík pre ľudí;

128.  žiada vykonávanie komplexných kontrol výrobcov antibiotík, aby ochranné lehoty zodpovedali skutočnosti, s cieľom zabezpečiť neprítomnosť akýchkoľvek antibiotík v potravinárskych výrobkoch;

129.  vyzýva Komisiu, aby sa snažila udržať pozornosť politikov na vysokej úrovni a ich odhodlanie konať v oblasti AMR, a to aj na fórach OSN a v skupinách G7 a G20; zdôrazňuje príležitosť, ktorá sa vedeckým orgánom EÚ ako ECDC ponúka v podobe globálnej úlohy v oblasti uvážlivého používania; vyzýva Komisiu, aby podporovala spoluprácu medzi EÚ a medzinárodnými organizáciami vrátane WHO, Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo FAO a Svetovej organizácie pre zdravie zvierat OIE; víta vyhlásenie o boji proti antimikrobiálnej rezistencii, ktoré v januári 2016 podpísalo v Davose viac než 100 spoločností a v ktorom vyzývajú farmaceutické, biotechnologické a diagnostické podniky na spoločné opatrenia s cieľom vytvoriť udržateľný a predvídateľný trh s antibiotikami, vakcínami a diagnostikou, ktorý podporí zachovanie nových a jestvujúcich spôsobov liečby;

130.  vyzýva na podporu a posilnenie produkcie založenej na agroekológii a na prechod k takejto produkcii;

o
o   o

131.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu centru pre prevenciu a kontrolu chorôb, Európskej agentúre pre lieky, Európskej chemickej agentúre, Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín, Európskej environmentálnej agentúre, Svetovej zdravotníckej organizácii a Svetovej organizácii pre zdravie zvierat.

(1) Federation of Veterinarians of Europe, Antimicrobial use in food-producing animals: Replies to EFSA/EMA questions on the use of antimicrobials in food-producing animals in EU and possible measures to reduce antimicrobial use (Európska federácia veterinárnych lekárov, Používanie antimikrobiálnych látok u zvierat určených na produkciu potravín: odpovede na otázky Európskej agentúry pre lieky EMA a Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín EFSA a možné opatrenia na zníženie používania antimikrobiálnych látok), 2016. (2) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 12. (3) Ú. v. EÚ C 434, 23.12.2015, s. 49. (4) Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1. (5) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 149. (6) https://ec.europa.eu/info/consultations/public-consultation-pharmaceuticals-environment_sk#add-info (7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0061. (8) http://www.efsa.europa.eu/en/press/news/180227 (9) https://ecdc.europa.eu/sites/portal/files/media/en/publications/Publications/healthcare-associated-infections-antimicrobial-use-PPS.pdf (10) EFSA a ECDC: The European Union Summary report on antimicrobial resistance in zoonotic and indicator bacteria from human, animal and food in 2014 (Súhrnná správa Európskej únie o antimikrobiálnej rezistencii zoonotických a indikátorových baktérií u ľudí a zvierat a v potravinách za rok 2014), 2016. (11) Svetová zdravotnícka organizácia: Global guidelines on the prevention of surgical site infection (Globálne usmernenia o prevencii infekcií v mieste chirurgického výkonu), 2016. Dostupné na stránke: http://www.who.int/gpsc/ssi-guidelines/en/ (12) Celsus Academie voor Betaalbare Zorg, Cost-effectiveness of policies to limit antimicrobial resistance in Dutch healthcare organisations (Nákladová efektívnosť plánov na obmedzenie antimikrobiálnej resistencie v holandských zdravotníckych zariadeniach), január 2016. Dostupné na stránke: https://goo.gl/wAeN3L (13) http://ec.europa.eu/health/ph_risk/committees/04_scenihr/docs/scenihr_o_021.pdf (14) Svetová zdravotnícka organizácia: Global guidelines on the prevention of surgical site infection (Globálne usmernenia o prevencii infekcií v mieste chirurgického výkonu), 2016. Dostupné na stránke: http://www.who.int/gpsc/ssi-guidelines/en/ (15) https://amr-review.org/sites/default/files/160525_Final%20paper_with%20cover.pdf (16) http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.2903/j.efsa.2018.5182/epdf (17) http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/06/17/epsco-conclusions-antimicrobial-resistance/ (18) http://www.ema.europa.eu/ema/index.jsp?curl=pages/news_and_events/news/2017/10/news_detail_002827.jsp&mid=WC0b01ac058004d5c1 (19) http://ec.europa.eu/food/audits-analysis/audit_reports/index.cfm (20) Článok 8 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/39/EÚ z 12. augusta 2013, ktorou sa menia smernice 2000/60/ES a 2008/105/ES, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky (Ú. v. EÚ L 226, 24.8.2013, s. 1). (21) Podľa informácií holandského ministerstva infraštruktúry a verejných prác, Národného inštitútu pre verejné zdravie a životné prostredie RIVM, vodohospodárskych podnikov a vodohospodárskych rád. (22) Článok 78 budúceho nariadenia o veterinárnych liekoch. (23) Európska komisia, Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR), jún 2017, s. 10. (24) Tamtiež, s. 12. (25) Tamtiež, s. 15. (26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17). (27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549), ktorým sa uplatňujú pravidlá stanovené v smernici Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23); Smernica Rady 91/630/EHS z 19. novembra 1991, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre ochranu ošípaných (Ú. v. ES L 340, 11.12.1991, s. 33); Smernica Rady 91/629/EHS z 19. novembra 1991, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu teliat (Ú. v. ES L 340, 11.12.1991, s. 28). (28) https://ec.europa.eu/food/sites/food/files/animals/docs/aw_other_aspects_labelling_ip-09-1610_en.pdf (29) Mevius, D. et al., ESBL-Attribution-Analysis (ESBLAT). Searching for the sources of antimicrobial resistance in humans [Atribučná analýza ESBL (ESBLAT). Hľadanie zdrojov antimikrobiálnej rezistencie u ľudí], 2018. Dostupné na stránke: http://www.1health4food.nl/esblat (30) Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín: https://ecdc.europa.eu/sites/portal/files/media/en/publications/Publications/antimicrobial-resistance-zoonotic-bacteria-humans-animals-food-EU-summary-report-2014.pdf (31) http://www.thelancet.com/pdfs/journals/lanplh/PIIS2542-5196(17)30141-9.pdf (32) Mevius, D. et al., ESBL-Attribution-Analysis (ESBLAT). Searching for the sources of antimicrobial resistance in humans [Atribučná analýza ESBL (ESBLAT). Hľadanie zdrojov antimikrobiálnej rezistencie u ľudí], 2018. Dostupné na stránke: http://www.1health4food.nl/esblat (33) http://www.imi.europa.eu/content/nd4bb (34) http://www.jpiamr.eu (35) Pamer, Eric G.: Resurrecting the Intestinal Microbiota to Combat Antibiotic-Resistant Pathogens (Obnova intestinálnej mikrobioty v boji proti patogénom rezistentným voči antibiotikám), Science, zv. 352, č. 6285, 2016, s. 535 – 538. (36) http://www.wipo.int/publications/en/details.jsp?id=4197 (37) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 zo 16. apríla 2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, ktorým sa zrušuje smernica 2001/20/ES (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 1). (38) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 141/2000 zo 16. decembra 1999 o liekoch na ojedinelé ochorenia (Ú. v. ES L 18, 22.1.2000, s. 1). (39) http://www.who.int/mediacentre/news/releases/2017/bacteria-antibiotics-needed/en/ (40) https://amr-review.org/sites/default/files/160518_Final%20paper_with%20cover.pdf (41) http://www.who.int/foodsafety/areas_work/antimicrobial-resistance/cia_guidelines/en/