Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2689(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0442/2018

Predkladané texty :

B8-0442/2018

Rozpravy :

PV 01/10/2018 - 18
CRE 01/10/2018 - 18

Hlasovanie :

PV 03/10/2018 - 9.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0372

Prijaté texty
PDF 142kWORD 49k
Streda, 3. októbra 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva: IFRS 17 Poistné zmluvy
P8_TA(2018)0372B8-0442/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. októbra 2018 o medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva: IFRS 17 Poistné zmluvy (2018/2689(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS(2),

–  so zreteľom na smernicu Rady 91/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II)(4),

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II)(5),

–  so zreteľom na medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 17: Poistné zmluvy, ktorý 18. mája 2017 vydala Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB),

–  so zreteľom na správu Philippa Maystadta z októbra 2013 s názvom Mali by byť štandardy IFRS „európskejšie“?,

–  so zreteľom na jeho uznesenie zo 7. júna 2016 o posudzovaní medzinárodných účtovných štandardov (ďalej len „IAS“) a o činnosti Nadácie pre medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (ďalej len „IFRS“), Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (ďalej len „EFRAG“) a Rady pre dohľad nad verejným záujmom (ďalej len „PIOB“)(6),

–  so zreteľom na jeho uznesenie zo 6. októbra 2016 o medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva: IFRS 9(7),

–  so zreteľom na konzultačný dokument Komisie z 21. marca 2018 s názvom Kontrola vhodnosti rámca EÚ pre verejné vykazovanie spoločnosťami,

–  so zreteľom na žiadosť Komisie pre EFRAG z 27. októbra 2017 o vydanie podporného stanoviska v súvislosti s IFRS 17,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho orgánu pre bankovníctvo a pripomienkový list Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) ku konzultačnému návrhu IASB na poistné zmluvy,

–  so zreteľom na správu Komisie z 23. novembra 2017 o činnosti nadácie IFRS, skupiny EFRAG a rady PIOB v roku 2016 (COM(2017)0684),

–  so zreteľom na správu Európskeho výboru pre systémové riziká (ďalej len „ESRB“) z júla 2017 s názvom Účinky zavedenia IFRS 9 na finančnú stabilitu,

–  so zreteľom na správu Medzinárodného menového fondu (ďalej len „MMF“) z októbra 2017 o globálnej finančnej stabilite s názvom Is Growth at Risk? (Je rast ohrozený?),

–  so zreteľom na tlačovú správu o IFRS 17, ktorú 17. júla 2017 vydala Rada pre finančnú stabilitu (ďalej len „FSB“),

–  so zreteľom na Parížsku dohodu o zmene klímy prijatú 12. decembra 2015,

–  so zreteľom na správu FSB z júna 2017 s názvom Odporúčania pracovnej skupiny pre finančné informácie súvisiace so zmenou klímy,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2018 s názvom Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu (COM(2018)0097),

–  so zreteľom na záverečnú správu expertnej skupiny EÚ na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie z 31. januára 2018 s názvom Financovanie udržateľného európskeho hospodárstva,

–  so zreteľom na informačné brífingy EFRAG o IFRS 17 týkajúce sa uverejnenia zmluvnej servisnej marže, prechodných požiadaviek a požiadaviek na úroveň agregácie;

–  so zreteľom na výmenu názorov o IFRS 17 medzi predsedom IASB Hansom Hoogervorstom, predsedom dozornej rady nadácie IFRS Michelom Pradom a predsedom rady EFRAG Jeanom-Paulom Gauzèsom,

–  so zreteľom na štúdiu z januára 2016 vypracovanú pre Výbor pre hospodárske a menové veci s názvom Zmeny pravidiel účtovania a pravidiel o platobnej schopnosti: (Možný) vplyv na poistenie a dôchodky(8),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) vydala 18. mája 2017 nový medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 17: Poistné zmluvy; keďže v prípade, že ho EÚ schváli, IFRS 17 nadobudne v EÚ účinnosť 1. januára 2021 a nahradí dočasný štandard IFRS 4; keďže IFRS 17 je po IFRS 16 (Lízingy) a IFRS 9 (Finančné nástroje) tretím významným účtovným štandardom, ktorý vydala IASB; keďže zmeny IFRS 4 sa týkali nesúladu v dátumoch uplatňovania medzi IFRS 17 a IFRS 9;

B.  keďže IFRS 4 mal byť len dočasným štandardom, avšak povoľuje používanie širokej škály vnútroštátnych účtovných štandardov a postupov; keďže súčasné účtovníctvo poisťovní sa vyznačuje značnou rozmanitosťou, a to aj pri oceňovaní záväzkov a vykazovaní príjmov a ziskov;

C.  keďže IFRS 17 harmonizuje pravidlá účtovania poistných zmlúv v rôznych regiónoch a jeho cieľom je zabezpečiť realistickejší opis účtovných závierok v odvetví poisťovníctva a umožniť ich lepšiu porovnateľnosť;

D.  keďže Medzinárodný menový fond (MMF) vyzval v správe o globálnej finančnej stabilite z októbra 2017 na zlepšenie regulačných rámcov pre životné poistenie s cieľom zvýšiť transparentnosť vykazovania a odolnosť odvetvia; keďže Rada pre finančnú stabilitu (FSB) IFRS 17 privítala;

E.  keďže európske poisťovne sa pri poskytovaní širokej škály poistných a zaistných produktov, vrátane svojej štruktúry investovania a záväzkov, líšia; keďže poisťovacie spoločnosti, ako hlavní inštitucionálni investori, sú aj významnými dlhodobými investormi;

F.  keďže Komisia vykonáva kontrolu vhodnosti rámca EÚ pre verejné vykazovanie spoločnosťami, v rámci ktorej preskúmala možné interakcie medzi IFRS 17, smernicou o účtovníctve poisťovní a smernicou Solventnosť II;

G.  keďže EFRAG v súčasnosti vypracováva podporné stanovisko k IFRS 17 a na tento účel vykonáva podrobnú analýzu vplyvu; keďže EFRAG vo svojich informačných brífingoch identifikovala ako sporné oblasti úroveň agregácie, zmluvnú servisnú maržu, zaistenie, prechodné požiadavky a prevádzkový vplyv;

H.  keďže Výbor pre hospodárske a menové záležitosti IFRS 17 pozorne preskúma;

1.  konštatuje, že IFRS 17 si bude vyžadovať zásadnú zmenu účtovania poistných zmlúv, ale zároveň prinesie väčšiu konzistentnosť a transparentnosť a jeho cieľom je aj zvýšená porovnateľnosť;

2.  konštatuje, že na zavedenie IFRS 17 bude potrebné značné a významné úsilie a náklady, prinajmenšom pre MSP pôsobiace v oblasti poisťovníctva, čo poukazuje na zložitosť tohto nového štandardu; konštatuje, že toto úsilie sa už vynakladá a že IASB poskytuje podporu pri zavádzaní tohto štandardu, najmä zriadením pracovnej skupiny pre prechod (Transition Resource Group, TRG) pre IFRS 17;

3.  berie na vedomie obavy, ktoré sa týkajú vykazovania všeobecných poistných zmlúv vrátane rizika zníženej kvality zverejňovania, neprimeraného zvyšovania očakávaných nákladov na zavedenie a významného zvýšenia prevádzkovej zložitosti vykazovania podľa IFRS 17; vyzýva EFRAG, aby zohľadnila predpokladané náklady na toto opatrenie a tiež to, či toto opatrenie sťaží pochopenie finančného vplyvu všeobecných poistných zmlúv;

4.  konštatuje, že jedným z cieľov IFRS 17 je vytvárať relevantné informácie pre akcionárov prostredníctvom oceňovania záväzkov vyplývajúcich z poistných zmlúv; konštatuje, že ide o zásadne komplexný proces, ktorý môže zdôrazniť finančné ťažkosti;

5.  berie na vedomie prebiehajúcu prácu EFRAG na návrhu podporného stanoviska, najmä pokiaľ ide o identifikované problémy, konkrétne o úroveň agregácie, zmluvnú servisnú maržu, zaistenie, prechodné požiadavky a prevádzkový vplyv; poznamenáva, že konečné podporné stanovisko sa očakáva v decembri 2018; odporúča, aby sa tento časový rámec prehodnotil, keď bude známy celý rozsah a zložitosť problémov identifikovaných v rámci postupu praktického testovania; víta otázky, ktoré Komisia adresovala EFRAG vo svojej výzve o vydanie stanoviska, najmä potrebu preskúmať potenciálny účinok na finančnú stabilitu, konkurencieschopnosť a poistné trhy, predovšetkým v prípade MSP pôsobiacich v oblasti poisťovníctva, a potrebu analýzy nákladov a prínosov; vyzýva EFRAG, aby skontrolovala, či sú všetky hlavné prvky poistného krytia zohľadnené spôsobom, ktorým sa nenarúšajú ponúkané sociálne záruky;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné plne pochopiť interakciu medzi IFRS 17, ktorý uplatňuje prístup založený na zásadách, a inými regulatórnymi požiadavkami na poisťovacie subjekty v EÚ, predovšetkým požiadavkami smernice Solventnosť II, a to najmä vo vzťahu k nákladom na zavedenie IFRS 17; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že ešte nebolo vypracované žiadne praktické testovanie na účely preskúmania možných dôsledkov IFRS 17 na finančnú stabilitu, konkurencieschopnosť a finančné trhy; vyzýva preto Komisiu, aby na účely posúdenia týchto účinkov a interakcií zvážila širšie testovanie vrátane praktického testovania; víta prebiehajúcu kontrolu vhodnosti Komisie, ktorá je zameraná na rámec EÚ pre verejné vykazovanie spoločnosťami; vyzýva Komisiu, aby o výsledkoch tejto kontroly informovala Parlament a aby ich v rámci postupu schvaľovania náležite zohľadnila; berie na vedomie obavy Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA), že IFRS 17 v závislosti od odvetvia emitenta umožňuje nejednotné postupy účtovania podobných transakcií; vyzýva preto EFRAG, aby úzko spolupracovala s EBA na účely posúdenia toho, či sú tieto obavy stále platné v kontexte konečných požiadaviek IFRS 17 a či sa s transakciami podobnej ekonomickej podstaty zaobchádza podľa IFRS 17 jednotne;

7.  berie na vedomie obavy, ktoré predložil Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) v rámci svojej odpovede na konzultácie z roku 2013 o konzultačnom návrhu IASB týkajúcom sa poistných zmlúv, vykázania účinkov zmien v diskontnej sadzbe sčasti v „iných zložkách úplného príjmu“ a sčasti vo výsledku hospodárenia, čo by mohlo spôsobiť, že účtovné závierky budú náročné na pochopenie, čím sa zníži porovnateľnosť zmlúv s podobnými prvkami; vyzýva preto EFRAG, aby úzko spolupracovala s ESMA a aby tieto obavy, ak sú naďalej relevantné, zohľadnila pri vypracúvaní svojho podporného stanoviska ako súčasť konečných požiadaviek IFRS 17 a aby dospela k záveru, či IFRS 17 spĺňa kritérium zrozumiteľnosti pre jeho schválenie; berie na vedomie obavy, ktoré predložil orgán ESMA vo svojom pripomienkovom liste z roku 2013, ktorý sa týkal vtedy navrhnutých požiadaviek, najmä to, že IFRS 17 nemusí prispieť k poskytovaniu dostatočnej jasnosti pri vykazovaní výnosov a že určenie diskontnej sadzby a úprava rizika môžu obmedziť účinné presadzovanie; vyzýva preto EFRAG, aby úzko spolupracovala s ESMA a aby tieto obavy, ak sú naďalej relevantné, zohľadnila pri vypracúvaní svojho podporného stanoviska ako súčasť konečných požiadaviek IFRS 17; berie na vedomie obavy EBA týkajúce sa toho, že IFRS 17 povoľuje poisťovaciemu subjektu určiť diskontnú sadzbu použitím buď prístupu zhora nadol, alebo prístupu zdola nahor; vyzýva preto EFRAG, aby úzko spolupracovala s EBA a aby tieto obavy, ak sú naďalej relevantné, zohľadnila pri vypracúvaní svojho podporného stanoviska ako súčasť konečných požiadaviek IFRS 17, najmä to, či táto možnosť môže významne zvýšiť priestor pre úsudok a nejednotnosť pri uplatňovaní, čo môže potenciálne viesť k zníženej porovnateľnosti finančných informácií a subjektívnej správe ziskov; víta výskumný projekt IASB týkajúci sa diskontných sadzieb a nabáda IASB, aby vypracovala konzistentný a celostný prístup k metodike na odhadovanie a uplatňovanie diskontných sadzieb;

8.  vyzýva Komisiu a EFRAG, aby pri schvaľovaní IFRS 17 zohľadnili odporúčania uvedené v uzneseniach EP zo 7. júna 2016 o hodnotení IAS a zo 6. októbra 2016 o IFRS 9, najmä pokiaľ ide o vplyv nových štandardov na finančnú stabilitu a dlhodobé investície v EÚ, ale aj riziká spojené so sklonom účtovných ustanovení k vytvoreniu procyklických účinkov a/alebo vyššej volatility, najmä keď IFRS 17 zmení zameranie z historickej ceny na súčasné hodnoty; v tejto súvislosti pripomína Maystadtove odporúčania týkajúce sa kritéria väčšieho verejného blaha, konkrétne, že účtovné štandardy by nemali ohrozovať finančnú stabilitu EÚ ani brániť hospodárskemu rozvoju EÚ; vyzýva Komisiu, aby osobitne preskúmala, či je postup niektorých členských štátov, pri ktorom vychádzajú pri rozdelení ziskov z účtovnej závierky IFRS, bez použitia akýchkoľvek filtrov na nerealizované zisky v súlade so smernicou o zachovaní kapitálu;

9.  konštatuje, že v dôsledku IFRS 17 a IFRS 9 ovplyvňujú účtovníctvo pre poisťovne dve hlavné zmeny v štandardoch finančného výkazníctva; konštatuje najmä, že ku zmenám v oceňovaní teraz dochádza na oboch stranách súvahy poisťovateľa, teda na strane aktív, aj na strane pasív, keďže investičné aktíva sú oceňované podľa trhovej hodnoty a oceňovanie poistných zmlúv zahŕňa výhľadové odhady čistých peňažných tokov; vyzýva EFRAG, aby posúdila potenciálnu interakciu a akýkoľvek nesúlad medzi IFRS 9 a IFRS 17;

10.  konštatuje, že výnimky v IFRS 17 a IFRS 9 umožňujú v prípade príslušných zmlúv uplatňovanie IFRS 15; vyzýva EFRAG, aby posúdila, či je toto zaobchádzanie vhodné;

11.  vyzýva Komisiu a EFRAG, aby zohľadnili obavy týkajúce sa úrovne agregácie vrátane požiadaviek na spôsob riadenia podniku v praxi a na zoskupovanie zmlúv do ročných skupín, ktoré môžu vyjadriť riadenie podniku nejasne;

12.  vyzýva Komisiu a EFRAG, aby okrem toho zohľadnili obavy týkajúce sa úrovne agregácie, ak rozčlenenie portfólia na kritérium ziskovosti a ročné skupiny nemusí odrážať spôsob riadenia podniku, pričom sa môžu zvýšiť náklady, zložitosť a administratívne zaťaženie pre spoločnosti;

13.  žiada objasnenie určitých potenciálnych negatívnych dôsledkov prechodných požiadaviek, najmä z hľadiska komplexnosti retrospektívnych prístupov a obmedzenej dostupnosti údajov v tejto súvislosti; vyzýva Komisiu a EFRAG, aby zohľadnili, aké bude mať potreba uplatňovania viacerých prechodných prístupov na jedno portfólio poistných zmlúv potenciálne dôsledky na porovnateľnosť a otázky súvisiace s údajmi;

14.  vyzýva Komisiu a EFRAG, aby zohľadnili potenciálne prínosy pre všetky zainteresované strany;

15.  berie na vedomie určité obavy týkajúce sa zaistných zmlúv, ktoré predstavujú špecifickú formu poistenia; vyzýva EFRAG, aby zohľadnila vplyv požiadaviek IFRS 17 na účtovanie zaistenia s prihliadnutím na záujmy príjemcov, ako aj na obchodné modely poskytovateľov zaistenia;

16.  vyzýva Európske stredisko pre podnikové vykazovanie (European Corporate Reporting Lab), ktoré bolo najnovšie zriadené v rámci EFRAG, aby navrhlo najlepšie postupy v podnikovom vykazovaní, najmä pokiaľ ide o finančné zverejňovanie súvisiace so zmenou klímy, v súlade s odporúčaniami pracovnej skupiny v tejto oblasti;

17.  konštatuje, že skutočný rozsah a komplexnosť IFRS 17 budú jasné až po tom, ako EFRAG dokončí svoje posúdenie vplyvu; vyzýva Komisiu a EFRAG, aby v závislosti od výsledkov tohto posúdenia preskúmali dosiahnuteľnosť súčasného harmonogramu zavedenia IFRS 17 a aby zohľadnili prípadnú interakciu s dátumami zavedenia v ostatných jurisdikciách;

18.  vyzýva Komisiu, aby v prípade schválenia IFRS 17 spoločne s európskymi orgánmi dohľadu (ESA), ECB, ESRB a EFRAG dôkladne sledovala jeho uplatňovanie v EÚ, a najneskôr do júna 2024 pripravila posúdenie vplyvu ex-post, predložila ho Európskemu parlamentu a postupovala v súlade s jeho príslušnými stanoviskami;

19.  zdôrazňuje, že poisťovatelia zodpovedajú za informovanie investorov o potenciálnych účinkoch uplatňovania IFRS 17;

20.  vyzýva ESRB, aby zriadil pracovnú skupinu pre IFRS 17;

21.  vyzýva Komisiu, aby v prípade prijatia IFRS 17 zabezpečila, že bude prispievať k verejnému blahu v Európe, k čomu patrí aj súlad jeho cieľov v oblasti udržateľnosti a dlhodobých investícií s Parížskou dohodou;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

(1) Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19.
(3) Ú. v. ES L 374, 31.12.1991, s. 7.
(4) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 12, 17.1.2015, s. 1.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0248.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0381.
(8) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/569996/IPOL_STU(2016)569996_EN.pdf

Posledná úprava: 7. októbra 2019Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia