Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskou úniou a Libanonskou republikou, ktorou sa stanovujú podmienky účasti Libanonskej republiky na partnerstve pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (PRIMA) (11967/2017 – C8-0344/2017 – 2017/0199(NLE))

P8_TA(2018)0092 A8-0352/2017

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11967/2017),

–  so zreteľom na návrh Dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskou úniou a Libanonskou republikou, ktorou sa stanovujú podmienky účasti Libanonskej republiky na partnerstve pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (PRIMA) (11928/2017),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1324 zo 4. júla 2017 o účasti Únie na Partnerstve pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (PRIMA), na ktorom sa spoločne podieľajú niektoré členské štáty(1),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 186 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0344/2017),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0352/2017),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Libanonskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 185, 18.7.2017, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok stanovený v Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Maurícijskou republikou (12476/2017– C8-0445/2017 – 2017/0223(NLE))

P8_TA(2018)0093 A8-0053/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12476/2017),

–  so zreteľom na Protokol, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Maurícijskou republikou (12479/2017),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0445/2017),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rybárstvo a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0053/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Maurícijskej republiky.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom, ktorá sa týka dodatočných obchodných preferencií pri poľnohospodárskych výrobkoch (13357/2017 – C8-0434/2017 – 2017/0259(NLE))

P8_TA(2018)0094 A8-0126/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (13357/2017),

–  so zreteľom na návrh dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom týkajúcej sa dodatočných obchodných preferencií pri poľnohospodárskych výrobkoch (13471/2017),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0434/2017),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0126/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Nórskeho kráľovstva.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o Európskej stratégii podpory bielkovinových plodín – podporovanie produkcie bielkovinových plodín a strukovín v európskom poľnohospodárskom odvetví (2017/2116(INI))

P8_TA(2018)0095 A8-0121/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 s názvom Deficit bielkovín v EÚ: ako riešiť dlhodobý problém?(1),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (súhrnné nariadenie) (COM(2016)0605), a jeho zmenu, ktorej cieľom bolo zahrnúť doň požiadavku, aby Komisia do konca roka 2018 uverejnila plán v oblasti bielkovín(2),

–  so zreteľom na Európske vyhlásenie o sóji, ktoré Nemecko a Maďarsko predložili 12. júna 2017 Rade pre poľnohospodárstvo a ktoré následne podpísalo 14 členských štátov(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 93/355/EHS z 8. júna 1993 o uzatvorení Memoranda o porozumení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými o olejninách v rámci Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT)(4),

–  so zreteľom na dokument prijatý Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, a najmä na jeho ciele udržateľného rozvoja č. 2, 12 a 15,

–  so zreteľom na rozhodnutie, ktoré prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov na svojom 68. zasadnutí, oficiálne vyhlásiť rok 2016 za Medzinárodný rok strukovín pod záštitou Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO)(5),

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú dala vypracovať tematická sekcia B Európskeho parlamentu na žiadosť Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka s názvom Environmentálna úloha bielkovinových plodín v novej spoločnej poľnohospodárskej politike(6),

–  so zreteľom na vypočutie v Európskom parlamente týkajúce sa zlepšenia zásobovania Európy bielkovinovými plodinami,

–  berúc do úvahy vyhlásenie o dunajskej sóji z 19. januára 2013,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0121/2018),

A.  keďže Európska únia trpí veľkým deficitom rastlinných proteínov z dôvodu dopytu odvetvia chovu hospodárskych zvierat, ktoré je závislé od dovozu krmív z tretích krajín, čo je situácia, v ktorej sa, žiaľ, dosiahol len malý pokrok, a to napriek mnohým vyhláseniam zámerov a iniciatívam v tejto oblasti počas viac ako 15 rokov a napriek využívaniu vedľajších produktov z výroby biopalív v krmive; keďže súčasná situácia, pre ktorú je príznačný dovoz rastlinných proteínov (najmä sóje) z Južnej Ameriky, je neudržateľná a dokazuje, že by sme mali podniknúť energickejšie kroky, a to najmä s cieľom zlepšiť udržateľnosť tohto dovozu;

B.  keďže je dôležité obmedziť rozsiahlu závislosť Únie od dovozu bielkovinových plodín, ktoré sa používajú prevažne na krmivo; keďže okrem vplyvu na životné prostredie v regiónoch produkujúcich sóju súčasná situácia nesie so sebou značné riziká predovšetkým pre odvetvie živočíšnej výroby, pretože nestálosť cien na medzinárodných trhoch sa výrazne zvýšila;

C.  keďže sa Európsky parlament pri mnohých príležitostiach vyjadroval k bielkovinám a potrebe európskeho bielkovinového plánu, ale keďže jeho iniciatívy nemali skutočný účinok, ktorý by mohol zmeniť závislosť Európy od iných, pokiaľ ide o dodávky rastlinných bielkovín;

D.  keďže po vypuknutí krízy tzv. choroby šialených kráv sa oprávnene uložiť zákaz používania živočíšnej múčky v krmive(7), ale toto malo za následok prudké zvýšenie dovozu sóje z Latinskej Ameriky;

E.  keďže následne Únia vyčleňuje na bielkovinové plodiny len 3 % svojej ornej pôdy a dováža viac ako 75 % dodávok rastlinných bielkovín, najmä z Brazílie, Argentíny a zo Spojených štátov;

F.  keďže odvetvia chovu hospodárskych zvierat v Únii sú mimoriadne citlivé na nestálosť cien a narúšanie hospodárskej súťaže a závisia od dovozu dostupných a vysoko kvalitných rastlinných bielkovín, čo predstavuje skutočnú výzvu pre európske poľnohospodárske podniky;

G.  keďže európske bielkovinové plodiny prinášajú vedľajšie olejnaté produkty, ktoré môžu prispieť k obehovému hospodárstvu a byť cenné pre ľudskú spotrebu, energiu z obnoviteľných zdrojov alebo výrobu ekologickej chémie; keďže zmiešaná produkcia bielkovín a vedľajších produktov v Európe umožňuje znížiť dovoz geneticky modifikovaných bielkovín a biopalív, ktoré prispievajú k odlesňovaniu;

H.  keďže problematika rastlinných bielkovín používaných v krmivách sa príliš často analyzovala z hľadiska látok bohatých na bielkoviny v kombinácii s naším deficitom rastlinných bielkovín a s výskumom surovín určených na dopĺňanie kŕmnych dávok hospodárskych zvierat;

I.  keďže pri otázke rastlinných bielkovín v Európe treba použiť ucelenejšiu analýzu s cieľom vypracovať si dlhodobú stratégiu a maximálne využiť radu nástrojov, ktoré máme k dispozícii, na zvýšenie účinnosti opatrení na zníženie našej závislosti od dovážaných rastlinných bielkovín; keďže táto stratégia je nástroj pri prechode na udržateľnejšie agropotravinárske a poľnohospodárske systémy;

J.  keďže proteíny, podobne ako energia, sú základnou súčasťou našich potravín a môžu byť poskytnuté v rastlinnej alebo živočíšnej podobe;

K.  keďže rastlinné bielkoviny sú ústredným prvkom pri riešení problémov v oblasti potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti (pre potraviny a krmivá), ochrany životného prostredia, globálneho otepľovania a energie z obnoviteľných zdrojov; keďže sú nevyhnutné pre život a nachádzajú sa vo všetkých potravinách, ktoré konzumujú či už ľudia, alebo zvieratá;

L.  keďže celková európska produkcia surovín bohatých na bielkoviny stúpla od roku 1994 do roku 2014 z 24,2 na 36,3 milióna ton (+50 %), no súčasne došlo k zvýšeniu spotreby z 39,7 milióna ton na 57,1 milióna ton (+44 %); keďže celkový bielkovinový deficit Únie (20,8 ton v roku 2014) preto rastie; keďže svetový trh s rastlinnými bielkovinami napojený na trh so sójou a sójovou múčkou sa za posledných 50 rokov výrazne rozšíril a keďže spotreba týchto surovín vzrástla vo všetkých členských štátoch, pričom spotreba sóje stúpla z 2,42 milióna ton v roku 1960 na približne 36 miliónov ton v súčasnosti; keďže odvetvie chovu hospodárskych zvierat v EÚ je vo veľkej miere závislé od dovozu sójových bôbov a múčky z tretích krajín, hlavne z Južnej Ameriky; keďže na uspokojenie dopytu po sóji v EÚ sa využíva takmer 15 miliónov ha, z ktorých 13 miliónov ha sa nachádza v Južnej Amerike;

M.  keďže pestovanie bielkovinových plodín prináša výraznú pridanú hodnotu pre životné prostredie, ktoré nie je ohrozené súvisiacim používaním prípravkov na ochranu rastlín;

N.  keďže v posledných rokoch sa Čína stala najväčším svetovým dovozcom sóje a uplatnila svoju vlastnú originálnu a netransparentnú stratégiu bezpečnosti dodávok, ktorá sa vykonáva mimo tradičných trhových mechanizmov a zakladá sa na pestovateľských zmluvách s najväčším svetovým dodávateľom sóje, Brazíliou, a na obrovských investíciách v tejto krajine do výroby, spracovania (drvenia) a dopravnej infraštruktúry prístavov, a to na úkor životného prostredia; keďže táto stratégia internacionalizácie zo strany čínskeho agropotravinárskeho odvetvia by mohla mať vplyv na súčasné zásobovanie trhu EÚ sójou a repkou olejnou a ohroziť stabilitu trhov Únie, ktorá je takisto veľkým zákazníkom Brazílie;

O.  keďže väčšina sóje dovezenej najmä zo Severnej a Južnej Ameriky je z geneticky modifikovaných plodín a keďže európski spotrebitelia nedôverujú tejto technológii; keďže rastie záujem o miestne geneticky nemodifikované produkty a rastú obavy z uhlíkovej stopy dovozu; keďže v rámci EÚ mnoho producentov sójových bôbov a spracovateľov, výrobcov krmív, zástupcov potravinárskeho priemyslu (výrobcov mäsa, mlieka a vajec a iných používateľov sójových bôbov), obchodných reťazcov a iných relevantných inštitúcií podporuje udržateľné certifikované systémy produkcie sójových bôbov bez geneticky modifikovaných organizmov;

P.  keďže na uspokojovanie potravinových potrieb EÚ prešlo európske poľnohospodárstvo transformáciou v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP); keďže sa zintenzívnili a otvorili trhy s poľnohospodárskymi produktmi a surovinami, čo viedlo k zvýšeniu závislosti EÚ od dovozu rastlinných bielkovín zo Severnej a Južnej Ameriky; keďže globalizácia priniesla zbližovanie stravovacích návykov a špecializáciu poľnohospodárskych podnikov, čo viedlo k vzniku veľkého počtu vstupov na dlhé vzdialenosti na výrobu bielkovín či syntetických dusíkatých hnojív alebo surovín bohatých na bielkoviny na kŕmenie hospodárskych zvierat, s vplyvom na životné prostredie a klímu;

Q.  keďže produkcia bielkovinových plodín, najmä sóje, dovážanej na výrobu krmív, je jednou z hlavných hnacích síl zmeny využívania pôdy a je hlavnou hnacou silou globálneho odlesňovania v mnohých regiónoch mimo Európy; keďže zvýšené pestovanie európskych bielkovinových plodín by mohlo predstavovať dôležitý doplnok k opatreniam na podporu dodávateľských reťazcov poľnohospodárskych komodít bez odlesňovania; keďže riešenie globálneho problému odlesňovania a degradácie lesov a stalo sa ešte dôležitejším v kontexte programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a Parížskej dohody o zmene klímy;

R.  keďže potreba dusíka nevyhnutného na výživu rastlín a produkciu rastlinných bielkovín s výnimkou strukovín sa v súčasnosti zabezpečuje najmä prostredníctvom syntetických dusíkatých hnojív, ktorých výroba je drahá a energeticky náročná, ktorá spôsobuje znečistenie zdrojov vody a ovzdušia a ktorá zanecháva výraznú ekologickú stopu vzhľadom na veľké množstvo fosílneho paliva, ktoré sa spotrebúva počas výrobného procesu; keďže to neprispieva k cieľu, ktorým je obehové hospodárstvo a efektívnejšie využívanie našich zdrojov a tokov odpadu; keďže za týchto okolností je potrebné sa opätovne zamyslieť nad otázkou bielkovín, a to od výroby až po spotrebu, pokiaľ ide o produktívny výkon a environmentálne správanie založené na uspokojivejšom riadení cyklu dusíka vrátane využívania a vývoja organických dusíkatých hnojív, ako sú napr. recyklované živiny z tokov organických odpadov, napríklad živočíšneho hnoja;

S.  keďže na zníženie závislosti EÚ od dovozu rastlinných bielkovín je potrebné sa zamerať nielen na plodiny bohaté na bielkoviny, ktoré uspokojujú potreby prežúvavcov a ostatných zvierat, ale aj na všetky ostatné plodiny (vrátane plôch vysiatych krmovinami a trávnatých plôch), ktoré sa napriek svojmu nižšiemu obsahu bielkovín pestujú na rozsiahlych plochách v celej Únii; keďže existujú mnohé prínosy pasenia prežúvavcov na pastvinách vrátane zníženia nákladov na poľnohospodárske vstupy;

T.  keďže bez zlepšenia ziskovosti týchto plodín nedôjde k žiadnemu zvýšeniu výroby rastlinných bielkovín a je potrebné v súčasnosti uplatňovať strategický, účinný a ambiciózny plán zásobovania rastlinnými bielkovinami s cieľom podporiť udržateľný rozvoj európskeho poľnohospodárstva; keďže takýto plán si vyžaduje mobilizáciu viacerých politík Únie a predovšetkým SPP;

U.  keďže v posledných desaťročiach Únia využíva tri hlavné páky na podporu cieľa európskej bielkovinovej nezávislosti, a to dobrovoľnú viazanú pomoc pre bielkovinové plodiny a olejniny, politiku EÚ v oblasti biopalív a podmienenosť 30 % priamej podpory zavedenej na základe poslednej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky v súvislosti s vykonávaním ekologizačných opatrení vrátane povinnosti vyčleniť 5 % ornej pôdy na oblasti ekologického záujmu a rozhodnutia povoliť plodiny viažuce dusík a medziplodiny;

V.  keďže záujem poľnohospodárov o plodiny, ktoré viažu dusík, a plodiny bohaté na bielkoviny výrazne vzrástol, pretože pomáhajú poľnohospodárom plniť požiadavky v rámci ekologickej politiky, a keďže tento záujem bude motivovať šľachtiteľov rastlín k obnove alebo zvýšeniu ich činností súvisiacich s týmito plodinami;

W.  keďže opatrenia zavedené v rámci SPP počas rokov 2000 – 2013 samy osebe nedokázali zvrátiť klesajúci trend ani stagnáciu produkcie bielkovín v Európe, ale keďže od roku 2013 kombinácia tejto podpory s ekologizačným opatrením, na základe ktorého sa povoľuje pestovanie bielkovinových plodín v oblastiach ekologického záujmu, viedla s výraznému zvýšeniu produkcie bielkovinových plodín v EÚ;

X.  keďže politická dohoda o spoločnej poľnohospodárskej politike, ku ktorej dospel Európsky parlament, Rada a Komisia v roku 2013, počíta s možnosťou pestovania plodín viažucich dusík v oblastiach ekologického záujmu;

Y.  keďže výskum ukázal, že výrobcovia krmív často pridávajú viac bielkovín do potravín, ako sa to považuje za potrebné, a keďže zvýšenie efektivity sa môže dosiahnuť prostredníctvom presnejšieho stanovenia obsahu bielkovín podľa cieľových druhov;

Z.  keďže z dôvodu nízkeho podielu pestovania bielkovinových plodín v EÚ klesá počet výskumných programov zameraných na rastlinné bielkoviny, s čím súvisí pokles odbornej prípravy, inovácií a získavania praktických skúseností v EÚ; keďže účinnosť inovácií by sa mala zlepšiť a mala by sa zintenzívniť politika v oblasti výskumu bielkovín, čo však prinesie úspech len na základe podpory strednodobými až dlhodobými politickými záväzkami; keďže politika v oblasti výskumu bielkovín by mala zahŕňať aj pestovanie domácich strukovín prispôsobených na miestne podmienky;

AA.  keďže podpora činností v oblasti šľachtenia rastlín bude dôležitá pre rozvoj nových odrôd bielkovinových plodín, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu produkcie bielkovín v EÚ; keďže efektívne činnosti v oblasti šľachtenia rastlín si vyžadujú dostatočne financovanú dlhodobú politiku v oblasti výskumu a vhodné regulačné prostredie, ktoré podporuje inovácie;

AB.  keďže Komisia už financovala a je v procese financovania niekoľkých významných projektov vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v kapitole „SFS-44 – 2016 – Spoločný program šľachtenia rastlín na zníženie závislosti EÚ a Číny od dovozu bielkovín“; keďže by sa mala zabezpečiť primeraná komunikácia, šírenie a využívanie výsledkov týchto projektov, aby budúce politické rozhodnutia v tejto oblasti boli založené na dôkazoch;

AC.  keďže náklady na sóju sa od roku 2007 v reálnom vyjadrení zhruba zdvojnásobili;

1.  domnieva sa, že je načase zaviesť komplexný európsky strategický plán v oblasti produkcie a zásobovania rastlinnými bielkovinami, ktorý by sa zakladal na trvalo udržateľnom rozvoji všetkých plodín pestovaných v celej Únii; okrem toho sa domnieva, že táto zmena si vyžaduje podstatnú zmenu našich výrobných systémov s cieľom splniť požiadavky na živobytie poľnohospodárov a požiadavky obehového hospodárstva a trvalo udržateľnej poľnohospodárskej výroby na základe zásad, ako je agroekológia a iné postupy šetrné k životnému prostrediu vrátane stratégie kŕmenia prežúvavcov s nízkymi vstupmi založenej na trvalých pasienkoch alebo dočasných trávnatých porastoch na ornej pôde;

2.  vyzýva Komisiu, aby prijala okamžité opatrenia zamerané na odstránenie akéhokoľvek zníženia súčasnej úrovne produkcie bielkovinových plodín, pričom sa náležite zohľadnia environmentálne prínosy odvodené z konvenčného pestovanie plodín viažucich dusík v oblastiach ekologického záujmu;

3.  konštatuje, že bielkovinové plodiny môžu byť prospešné pre životné prostredie vzhľadom na ich potenciál zadržiavania dusíka zo vzduchu; dodáva, že tieto výhody zahŕňajú zníženie využívania hnojív na báze fosílnych palív, zlepšenie kvality a úrodnosti pôdy a pri striedaní plodín zníženie rozsahu chorôb z nepretržitého pestovania jedného druhu plodín a ochranu a posilnenie biodiverzity; okrem toho zdôrazňuje, že biologické viazanie dusíka týmito plodinami môže prispieť k zníženiu nákladov na vstupy a možných negatívnych environmentálnych účinkov súvisiacich s nadmerným používaním hnojív;

4.  vyzýva na vytvorenie európskej platformy s podporou Strediska EÚ pre monitorovanie trhu s plodinami s cieľom umožniť: identifikáciu európskych oblastí pestovania bielkovinových plodín podľa kategórie plodín a umiestnenia, vytvorenie technických referencií, ktoré sú prístupné všetkým poľnohospodárom, stanovenie európskej kapacity na produkciu bielkovín s cieľom uľahčiť uvedenie na trh a katalogizáciu všetkých verejných aj súkromných výskumných činností vykonávaných v oblasti bielkovín;

5.  odporúča zamerať sa na všetky zdroje rastlinných bielkovín, a teda na plodiny používané v potravinách a krmivách, a na regulačnú podporu pre rozvoj a marketing nových rastlinných bielkovín; okrem toho sa domnieva, že by sa mal uskutočniť ďalší výskum alternatívnych zdrojov bielkovín;

6.  uznáva, že produkcia sóje v Južnej Amerike je hlavným faktorom zmeny vo využívaní pôdy a spôsobuje viacnásobné ekologické problémy, ako je napríklad kontaminácia podzemnej vody pesticídmi, erózia pôdy, úbytok vody a odlesňovanie vedúce k ničivej strate biodiverzity; uznáva, že produkcia sóje má negatívne sociálne a zdravotné dôsledky v producentských krajinách, ktoré ešte zhoršujú slabé práva v oblasti držby pôdy, zaberanie pôdy, násilné vyháňanie z pôdy a iné porušovanie ľudských práv;

7.  pripomína, že kríza tzv. choroby šialených kráv v 90. rokoch 20. storočia a zákaz používania spracovaných živočíšnych bielkovín v krmive pre zvieratá, ako sa stanovilo v nariadení (ES) č. 999/2001, zvýšili dopyt po rastlinných bielkovinách v Európe; poznamenáva, že v európskom sektore chovu rýb sa používajú alternatívne zdroje európskeho bielkovinového krmiva, ako je rybia múčka;

Viacnásobné ciele plánu

8.  domnieva sa, že tento plán by mal maximalizovať udržateľnú produkciu biomasy vo všetkých relevantných poľnohospodárskych oblastiach rozšírením trvalých rastlinných porastov, z ktorých časť sa môže vyčleniť na dodávky bielkovín;

9.  domnieva sa, že je potrebné sústrediť sa najmä na potenciál strukovín, či už ide o zrná alebo kŕmne strukoviny, keďže táto skupina rastlín vykazuje viaceré poľnohospodárske, hospodárske a environmentálne prínosy, pričom ich hlavnou výhodou je, že viažu dusík zo vzduchu pomocou symbiotického systému, ktorý znižuje potrebu používania syntetických dusíkatých hnojív, a vyžadujú si len nepatrné používanie pesticídov; zdôrazňuje, že strukoviny pripravia dobrú štruktúru pôdy pre nasledujúce plodiny vďaka zanechaniu dusíka, čo môže zvýšiť výnosy o 10 až 20 %; poukazuje na to, že striedanie plodín zvyšuje kvalitu pôdy, znižuje rozšírenie chorôb a podporuje biodiverzitu;

10.  okrem toho zdôrazňuje, že v systémoch striedania plodín vrátane strukovín sa prerušujú reprodukčné cykly škodcov a patogénov, čím sa znižuje rozšírenie chorôb rastlín a potreba používať pesticídy; poukazuje na to, že ďalším prínosom je, že prerušením každoročných monokultúr sa zvýši aj biodiverzita;

11.  odporúča podporovať, najmä v rámci SPP, pestovanie sóje v EÚ tým, že sa stane rentabilné a konkurencieschopné, keďže nové odrody v súčasnosti otvárajú nové možnosti pre niektoré regióny, kde sa plodina môže adaptovať, ale poznamenáva, že by to nemalo zatieniť pestovanie iných bielkovinových plodín (lupina, bôb, hrach, cícer, arašidy, bôb obyčajný atď.); domnieva sa, že táto široká škála by umožnila maximalizáciu produkcie bielkovín vo všetkých regiónoch Európy v závislosti od miestnych klimatických podmienok;

12.  žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť obhospodarovaniu trávnatých plôch a ďateliny, ktoré vzhľadom na to, že pokrývajú rozsiahle plochy, výrazne prispievajú k uspokojovaniu potrieb bielkovín v krmivách (len pre prežúvavcov); konštatuje, že strukoviny, ako sú ďatelina, sa môžu dobre presadzovať v oblastiach s trávnatým porastom;

13.  odporúča, aby rastlinné bielkovinové plodiny ako sója, lucerna, bôb, hrach a plodiny, ako sú ďatelina, vičenec vikolistý a mnohé iné strukoviny boli opätovne začlenené do rozsiahleho pestovania a do systému krmovín;

14.  považuje za potrebné vypracovať miestne a regionálne reťazce na produkciu a spracovanie bielkovín vytvorením skupín poľnohospodárov a vytvorením užších prepojení medzi poľnohospodármi pre plodiny pestované na ornej pôde a pre chovateľov dobytka (dodávateľské zmluvy a zmluvy o výmene, vybudovanie decentralizovaných malých a stredne veľkých zariadení na biorafináciu ekologických bielkovín), na výmenu poznatkov o vhodných odrodách strukovín, striedaní plodín a o pôde; považuje za vhodné, aby sa na tento účel prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky pomáhalo prevádzkovateľom, ktorí riskujú tým, že vstupujú do krátkych dodávateľských reťazcov pre potraviny a krmivá na báze bielkovín; zdôrazňuje význam priamych zmlúv medzi pestovateľmi a výrobcami krmív;

15.  nabáda ku podpore výroby vysoko kvalitných odrôd rastlinných bielkovín bez GMO s jasnou vysledovateľnosťou a označovaním (s ohľadom na ich miesta produkcie a použité metódy) v reakcii na zvyšujúci sa záujem európskych spotrebiteľov o produkty bez GMO;

16.  považuje za potrebné podporovať väčšiu sebestačnosť poľnohospodárskych podnikov v oblasti krmiva pre dobytok na úrovni poľnohospodárskeho podniku a na regionálnej úrovni v prípade prežúvavcov, ako aj v prípade monogastrických zvierat, a to aj prostredníctvom produkcie krmiva v poľnohospodárskom podniku;

17.  považuje za žiaduce minimalizovať straty na úrode a organické zvyšky a zvýšiť výživovú hodnotu zlepšením podmienok zberu, skladovania a spracovania (sušenie, balenie atď.);

18.  zastáva názor, že v záujme zvýšenia produkcie rastlinných bielkovín je potrebné zvýšiť ziskovosť týchto plodín a zaviesť postupy, ako napr. striedanie plodín (minimálne tri roky) a podsev pre strukoviny, a zvýšiť miešanie odrôd a plodín v rámci strukovín (ďatelina/repka, tritikale/hrach atď.) a krmovín (tráva, ďatelina, súraž atď.) s cieľom posúvať sa smerom k udržateľnejšiemu agropotravinárskemu systému a podporovať prechod z monokultúrnych plodín náročných na vstupy na diverzifikovaný agroekologický systém v rámci a mimo EÚ;

19.  požaduje, aby sa začala výskumná práca v oblasti: vhodnosti používania striedania plodín a pestovania zmiešaných plodín; výberu nových odrôd a druhov, ktoré poskytujú poľnohospodárom flexibilitu na prispôsobenie sa zmene klímy; odolnosti voči stresu, miešania plodín; zlepšovania výnosov; obsahu bielkovín a stráviteľnosti krmív pre zvieratá (naklíčené semená, semená repky olejnej atď.); zvyšujúcej sa odolnosti rastlín voči chorobám; biológie klíčivosti burín ako funkcie kontroly buriny; konverzie krmiva; a biostimulátorov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby poľnohospodári mali koherentný súbor nástrojov vrátane riadiacich postupov, techník a výrobkov na ochranu rastlín na boj proti škodcom a ďalším faktorom, ktoré môžu negatívne vplývať na výnos a rast plodín;

20.  požaduje vysoké investície do výskumu vrátane výskumu odrôd na zlepšenie agronomických vlastností týchto plodín, na zvýšenie ekonomickej atraktívnosti bielkovinových plodín, pretože môžu trpieť v porovnaní s maržami, ktoré možno získať z iných plodín, na získanie viacerých odrôd plodín s cieľom zabezpečiť výnosy, vyriešiť agronomické problémy, ktoré obmedzujú pestovanie bielkovinových plodín, a zabezpečiť, aby objem bol dostatočný, čo je nevyhnutné na štrukturalizáciu produkcie a distribučných reťazcov; zdôrazňuje, že je takisto potrebné vyvíjať bielkovinové plodiny, ktoré sú prispôsobené európskej klíme, zvýšiť ich bielkovinovú hodnotu a zaistiť bezpečnosť pre investície na podporu výskumu;

21.  odporúča rozsiahlejšie využívanie presného poľnohospodárstva najmä prostredníctvom digitalizácie s cieľom čo najpresnejšie stanoviť vstupy pre rastliny, ako aj kŕmne dávky zvierat s cieľom obmedziť plytvanie a určité druhy znečistenia, a zároveň odporúča väčšie využitie mechanického odstraňovania buriny;

22.  plánuje podporovať: nadobúdanie nových poznatkov; prenos poznatkov; základnú odbornú prípravu a ďalšie vzdelávanie; a podporovať všetky ostatné druhy aplikovaných inovácií a výskum v oblasti ľudských potravín a krmív;

23.  požaduje, aby sa podporovali všetky formy inovácií a aplikovaného výskumu prostredníctvom výmeny skúseností a poznatkov a zapájaním miestnych zainteresovaných strán, ktoré ponúkajú inovačné riešenia;

24.  požaduje kritériá udržateľnosti pre dovoz krmív s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľnú produkciu bielkovinových plodín v tretích krajinách, ktorá nemá negatívny environmentálny alebo sociálny vplyv;

25.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú môže zohrávať vzdelávanie v oblasti stravovania pri formovaní požiadaviek na potraviny; zdôrazňuje, že treba prijať usmernenia týkajúce sa stravovania na úrovni EÚ alebo na úrovni členských štátov so zameraním na podporu zdravého stravovania a zároveň riešiť environmentálne problémy spojené s produkciou potravín;

26.  považuje za dôležité zintenzívniť technickú podporu pre poľnohospodárov a poradenské služby s cieľom podporovať udržateľnú výrobu bielkovinových obilnín a krmovín;

Nástroje plánu

27.  domnieva sa, že tento plán si vyžaduje mobilizáciu a zosúladenie viacerých politík EÚ: SPP; politika v oblasti výskumu. politiky v oblasti opatrení týkajúcich sa životného prostredia a klímy; energetická politika; susedská politika a obchodná politika;

28.  domnieva sa, že je dôležité, aby SPP podporovala pestovanie bielkovinových plodín pomocou rôznych opatrení, ako sú napr. dobrovoľné viazané platby, ktoré by sa nemali obmedzovať na plodiny a regióny, ktoré majú ťažkosti, s cieľom poskytnúť priestor pre viac opatrení, a ekologizačné platby, ale aj prostredníctvom druhého piliera, a to najmä agroenvironmentálnymi opatreniami v oblasti ekologického poľnohospodárstva a iných druhov poľnohospodárstva, kvalitou investícií, poľnohospodárskym poradenským systémom, odbornou prípravou, a samozrejme inováciami prostredníctvom vonkajšieho investičného plánu; zdôrazňuje skutočnosť, že zavedenie viazaných platieb viedlo k nárastu produkcie bielkovinových plodín v niektorých členských štátoch;

29.  domnieva sa, že by sa mali vyvodiť užitočné závery z nedávneho zákazu používania pesticídov v oblastiach ekologického záujmu, hoci v roku 2016 predstavovali 15 % ornej pôdy v Európe (8 miliónov hektárov), pričom takmer 40 % týchto oblastí sa využíva na pestovanie plodín viažucich dusík alebo medziplodín; zastáva názor, že ako súčasť procesu využívania všetkých využiteľných poľnohospodárskych plôch, ako sa stanovilo v rámci autonómneho plánu pre rastlinné bielkoviny, oblasti ekologického záujmu môžu byť použité na účely produkcie bielkovín v rámci konvenčného poľnohospodárstva– s integrovanou ochranou proti škodcom, s prihliadnutím na skutočnosť, že poľnohospodári, ktorí pestujú tieto plodiny v oblastiach ekologického záujmu v rámci konvenčného poľnohospodárstva, nemajú vždy istotu, že budú schopní reagovať na invázie škodcov – a v rámci organického poľnohospodárstva, vzhľadom na to, že na nahradenie dovozu sóje do EÚ by sa sója musela v EÚ pestovať na takmer 17 miliónoch hektárov; domnieva sa, že oblasti ekologického záujmu sú navyše kľúčové pre podporu biodiverzity, ktorá je ohrozená, a pre našu potravinovú bezpečnosť, pretože najmä zlepšením opeľovania biodiverzita môže zvýšiť výnosy susedných plodín, ktorými môžu byť bielkovinové plodiny, približne o 20 %;

30.  odporúča úpravu ekologizačných opatrení v súvislosti s udržiavaním trvalých trávnych porastov, aby najmä regióny lepšie zohľadnili špecifické charakteristiky lucerny, či už samostatne alebo v trávnatej zmesi, na dočasné trávne porasty, ktoré sú staršie ako päť rokov, pričom časové obmedzenie znamená, že porast sa bude klasifikovať ako trvalý, podľa zákona, čím sa obmedzí preoranie po uplynutí päťročného obdobia, hoci opätovná výsadba by umožnila produkciu veľkého objemu krmivových bielkovín s väčšou bielkovinovou sebestačnosťou pre poľnohospodárske podniky;

31.  víta skutočnosť, že Európsky parlament v súvislosti s celkovou revíziou spoločnej poľnohospodárskej politiky dosiahol prehodnotenie prepočítavacieho koeficientu pre plodiny viažuce dusík z 0,7 na 1 pri kompenzácii zákazu používania pesticídov v oblastiach ekologického záujmu;

32.  domnieva sa, že v európskej stratégii v oblasti bielkovín by sa malo zohľadniť prepracované znenie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, dvojité používanie bielkovín a úloha ich vedľajších produktov, odpadu a zvyškov v obehovom hospodárstve, a podporuje striedanie a diverzifikáciu plodín a využitie pôdy ležiacej úhorom v súlade s ekologizačnými opatreniami v rámci SPP;

33.  považuje za dôležité, aby budúca SPP zohľadnila ďalšie návrhy na podporu pestovania rastlinných bielkovín, ako napríklad návrhy na systémy striedania plodín minimálne každé tri roky na ornej pôde s cieľom zahrnúť strukoviny; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že členské štáty, v ktorých sú časté choroby v dôsledku vlhkého počasia, môžu potrebovať dlhšie obdobie striedania; takisto sa domnieva, že je mimoriadne dôležité vytvoriť ekosystémové platby, ktoré sú flexibilnejšie ako ekologizačné platby, s cieľom uznať prínos strukovín a olejnatých plodín pre biodiverzitu vrátane kŕmenia opeľovačov, poskytovať mechanizmy na prijímanie rizík pre inovátorov a poskytnúť čiastočnú prioritu pre proteíny v rámci politiky rozvoja vidieka;

34.  zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť nové nástroje, ktoré pomôžu zvýšiť dodávky bielkovín rastlinného pôvodu, najmä sóje, a zabezpečiť vyrovnané využívanie vo všetkých členských štátoch;

35.  je presvedčený, že súčasný výskum v oblasti stratégie pre bielkovinové plodiny je roztrieštený a chýba mu zameranie; požaduje, aby sa zintenzívnilo úsilie v oblasti výskumu a vývoja, najmä verejného výskumu, nedostatočne rozšírených bielkovinových plodín vhodných pre potraviny pre ľudí a krmivo pre zvieratá, o ktoré majú malý alebo nemajú záujem súkromní investori, a alternatívnych bielkovín, ako sú bielkoviny z hmyzu a rias; vyzýva na väčšiu spoluprácu medzi verejnými a súkromnými výskumnými ústavmi; zdôrazňuje, že je potrebný regulačný rámec, ktorý podporí výskumné a inovačné programy s cieľom dosiahnuť zvýšenú a konkurencieschopnú produkciu bielkovín;

36.  odporúča, aby sa zvýšili investície do priemyselných a poľnohospodárskych výskumných projektov, ktoré sa zameriavajú na zvýšenie kvality a rozmanitosti funkčných bielkovín určených na ľudskú spotrebu;

37.  považuje za nevyhnutné zabezpečiť našu sebestačnosť dodávok sóje prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce s našimi susedmi a diverzifikovať udržateľnosť pôvodu bielkovín produkovaných mimo EÚ, najmä od susedov EÚ, ktorí sa priklonili k Európe a pestujú sóju, ktorú možno prepravovať v rámci EÚ po Dunaji; požaduje, aby tento dovoz spĺňal rovnaké sociálne a environmentálne normy, aké platia pre produkciu v rámci EÚ, a pripúšťa, že pestovanie sóje bez GMO je vítané s cieľom uspokojiť požiadavky spotrebiteľov;

38.  uznáva, že súčasné poľnohospodárske postupy sú nemysliteľné bez sóje, že táto veľmi dôležitá strukovina v nedávnej minulosti takmer vymizla z európskych pestovateľských plôch a že pestovanie sóje vzrástlo zo 17 miliónov ton v roku 1960 na 319 miliónov ton v roku 2015;

39.  požaduje úpravy druhého piliera SPP s cieľom zabezpečiť lepšie uznanie a odmeňovanie za prínos plodín, ktoré živia opeľovačov v kritických chvíľach sezóny (skoro kvitnúce rastliny na jar) a ich úlohy v boji proti úbytku opeľovačov;

40.  podporuje vytvorenie transparentných systémov označovania výrobkov na základe certifikovaných výrobných noriem, ako sú normy Danube Soja a Europe Soya;

41.  domnieva sa, že hoci dohoda z Blair House z roku 1992 je stále platná, je už zastaraná a nemala by brzdiť udržateľný rozvoj bielkovinových plodín v Európe;

o
o   o

42.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 58. (2) Pozri správu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2012/2002, (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013, (EÚ) č. 1307/2013, (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014, (EÚ) č. 652/2014 a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 541/2014/EÚ (A8-0211/2017). (3) Generálny sekretariát Rady, 10055/17, Brusel, 7. júna 2017. (4) Ú. v. ES L 147, 18.6.1993, s. 25. (5) Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzinárodný rok strukovín: výživné osivá pre udržateľnú budúcnosť. (6) IP/B/AGRI/IC/2012-067 (PE 495.856). (7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorou sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 1).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy (COM(2016)0479 – C8-0330/2016 – 2016/0230(COD))

P8_TA(2018)0096 A8-0262/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0479),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0330/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. decembra 2016(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 23. marca 2017(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. decembra 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0262/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/841.)

(1) Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 103. (2) Ú. v. EÚ C 272, 17.8.2017, s. 36. (3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 13. septembra 2017 (Prijaté texty, P8_TA(2017)0339).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a splnenia záväzkov podľa Parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy (COM(2016)0482 – C8-0331/2016 – 2016/0231(COD))

P8_TA(2018)0097 A8-0208/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0482),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0331/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. decembra 2016(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 23. marca 2017(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 17. januára 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0208/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/842.)

(1) Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 103. (2) Ú. v. EÚ C 272, 17.8.2017, s. 36. (3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 14. júna 2017 (Prijaté texty, P8_TA(2017)0256).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (COM(2017)0481 – C8-0307/2017 – 2017/0219(COD))

P8_TA(2018)0098 A8-0373/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0481),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 224 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0307/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2017 o financovaní politických strán a politických nadácií na európskej úrovni(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 7. marca 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a pozíciu v podobe pozmeňujúcich návrhov Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0373/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ, Euratom) 2018/673.)

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0274.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov (COM(2016)0765 – C8-0499/2016 – 2016/0381(COD))

P8_TA(2018)0099 A8-0314/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0765),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0499/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené v rámci protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality holandským Senátom a holandskou Snemovňou reprezentantov, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. apríla 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 13. júla 2017(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 31. januára 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a na stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0314/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2018/844.)

(1) Ú. v. EÚ C 246, 28.7.2017, s. 48. (2) Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 119.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o vykonávaní 7. environmentálneho akčného programu (2017/2030(INI))

P8_TA(2018)0100 A8-0059/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“(1) (7. EAP),

–  so zreteľom na články 191 a 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúce sa zachovania, ochrany a zlepšovania kvality ľudského zdravia a životného prostredia,

–   so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) UNFCCC, ktorá sa konala v Paríži od 30. novembra do 11. decembra 2015,

–   so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN a ich prepojený a integrovaný charakter,

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z decembra 2016 s názvom Správa o environmentálnych ukazovateľoch za rok 2016 – Na podporu monitorovania 7. akčného environmentálneho programu,

–   so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z novembra 2017 s názvom Správa o environmentálnych ukazovateľoch za rok 2017 – Na podporu monitorovania 7. environmentálneho akčného programu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. februára 2017 s názvom Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ: Spoločné výzvy a ako spojiť úsilie na dosiahnutie lepších výsledkov (COM(2017)0063) a na 28 priložených správ o jednotlivých krajinách,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2016 s názvom Dosahovanie prínosov environmentálnych politík EÚ prostredníctvom ich pravidelného preskúmavania (COM(2016)0316),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2017 o preskúmaní vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia (EIR)(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2016 o preskúmaní stratégie EÚ v oblasti biologickej diverzity v polovici trvania(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o Akčnom pláne pre ľudí, prírodu a hospodárstvo(5),

–   so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Komisii zo 4. apríla 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci merania emisií v automobilovom priemysle(6),

–   so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry s názvom SOER 2015 – Životné prostredie v Európe – stav a výhľad na rok 2015,

–   so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z 19. mája 2015 s názvom Stav prírody v EÚ,

–  so zreteľom na štúdiu o európskom posúdení vykonávania z novembra 2017 s názvom Strednodobé preskúmanie vykonávania 7. environmentálneho akčného programu (2014 – 2020), ktorú uskutočnila výskumná služba Európskeho parlamentu, vrátane štúdie v jej prílohe,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 o hodnotení 6. environmentálneho akčného programu a stanovení priorít 7. environmentálneho akčného programu – Lepšie životné prostredie pre lepší život(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy (COM(2016)0739),

–   so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite (CBD),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. novembra 2017 s názvom Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva (COM(2017)0713),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0059/2018),

A.  keďže v 7. EAP sa stanovujú záväzné ciele v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020; keďže sa v ňom stanovuje aj dlhodobá vízia do roku 2050;

B.  keďže 7. EAP neobsahuje doložku o preskúmaní v polovici trvania; keďže správa Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín o vykonávaní 7. EAP je príležitosťou na zhodnotenie jeho pokroku a prijatie odporúčaní založených na dôkazoch pre ďalšie vykonávanie súčasného EAP a všetky budúce akčné programy; keďže táto správa by mala presahovať rámec opätovného konštatovania známych problémov a mala by sa zamerať na navrhovanie riešení na dosiahnutie cieľov stanovených v 7. EAP;

C.  keďže Komisia pracuje na hodnotiacej správe, v ktorej sa dôraz bude klásť na štruktúru a strategickú úlohu, ktorú zohráva 7. EAP; keďže cieľom tejto správy je predovšetkým skontrolovať, či nám dohodnutý rámec pomáha dosahovať deväť prioritných cieľov inteligentným spôsobom;

D.  keďže EÚ má silné právne predpisy v oblasti životného prostredia, ale dlhodobým problémom je ich slabé a neefektívne vykonávanie; keďže tieto nedostatky vo vykonávaní ohrozujú trvalo udržateľný rozvoj, majú nepriaznivé cezhraničné vplyvy na životné prostredie a ľudské zdravie a sú s nimi spojené významné sociálno-ekonomické náklady; keďže okrem toho nedostatky vo vykonávaní znižujú dôveryhodnosť EÚ;

E.  keďže pokrok v dosahovaní cieľov do roku 2020 je zatiaľ nejednoznačný: je nepravdepodobné, že cieľ č. 1 (ochrana prírodného kapitálu) bude splnený, ale je pravdepodobné, že niektoré z čiastkových cieľov v rámci cieľa č. 2 (nízkouhlíkové hospodárstvo a efektívne využívanie zdrojov) splnené budú; nie je isté, či bude splnený cieľ č. 3 (zníženie environmentálnych tlakov a rizík pre ľudské zdravie);

F.  keďže pretrvávajúce neúspechy pri vykonávaní právnych predpisov a začleňovaní odborných poznatkov do tvorby politík v oblastiach, ako je kvalita ovzdušia, environmentálny hluk a vystavenie účinkom chemických látok, predstavujú vážne ohrozenie zdravia a znižujú kvalitu a dĺžku života a občanov EÚ;

G.  keďže najnovšie údaje zverejnené Európskou environmentálnou agentúrou potvrdzujú vyššie uvedené všeobecné trendy pre jednotlivé tematické ciele, ale tiež naznačujú spomalenie pokroku v niektorých oblastiach; keďže v niektorých prípadoch, ako sú emisie skleníkových plynov a energetická efektívnosť, tieto nové trendy nezmenili perspektívu dosiahnutia čiastkových cieľov;

H.  keďže momentálne nie je isté, či sa splní cieľ pre emisie amoniaku, a je nepravdepodobné, že sa splní cieľ v oblasti zaberania pôdy;

I.  keďže v dôsledku chýbajúcich ukazovateľov a obmedzení existujúcich ukazovateľov existuje veľká neistota, pokiaľ ide o vykonávanie; keďže nedostatok poznatkov aj naďalej brzdí pokrok na troch úrovniach: pochopenie rizika; príprava vhodných politík na riadenie a zníženie rizika; a monitorovanie účinnosti politík;

J.  keďže poznatky sú často k dispozícii, ale pri tvorbe politík sa neuplatňujú alebo neposúvajú zúčastneným subjektom, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie; keďže uvedený problém je často dôsledkom nedostatočnej politickej vôle a protichodných záujmov, ktoré nie sú vo všeobecnosti považované za konzistentné s cieľmi EAP a environmentálnymi cieľmi; keďže pokračujúci hospodársky rast závisí aj od čistého životného prostredia;

K.  keďže je nutné zlepšiť synergiu medzi nástrojmi politiky Únie na vysokej úrovni a EAP, aby sa dosiahli ciele programu;

L.  keďže na niektorých úrovniach existuje nedostatočné financovanie riadneho vykonávania 7. EAP; keďže financovaním na úrovni EÚ sa niekedy nepodarilo dosiahnuť očakávané výsledky, čo bolo v mnohých prípadoch skôr výsledkom zlého nakladania s finančnými prostriedkami, než ich nedostatku;

M.  keďže rozsah pôsobnosti 7. EAP je relevantný z hľadiska súčasných potrieb environmentálnej politiky, hoci mnohé zúčastnené subjekty odporučili pridať nové čiastkové ciele s cieľom zvýšiť jeho význam v budúcnosti;

N.  keďže zainteresované strany sa zároveň vyjadrili, že by uprednostnili jednoduchší a cielenejší EAP;

O.  keďže existuje všeobecná podpora pre ciele 8. EAP;

Hlavné závery

1.  domnieva sa, že 7. EAP má pridanú hodnotu a pozitívny vplyv na environmentálne politiky na úrovni EÚ a členských štátov a je v prospech občanov a hospodárskych zainteresovaných strán;

2.  opätovne pripomína, že 7. EAP má jasnú dlhodobú víziu do roku 2050 s cieľom zabezpečiť stabilné prostredie pre udržateľné investície a rast v ekologických medziach planéty;

3.  víta predchádzajúce pozitívne trendy z minulosti, pokiaľ ide o viaceré čiastkové ciele 7. EAP a povzbudivé vyhliadky pre niektoré z cieľov do roku 2020;

4.  zdôrazňuje však, že stále existuje veľký potenciál na zlepšenie, a vyzýva Komisiu a príslušné orgány v členských štátoch, aby pri vykonávaní 7. EAP posilnili politickú vôľu na najvyššej úrovni;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že dosiahnutie prioritného cieľa chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie je nepravdepodobné; okrem toho so znepokojením konštatuje, že ciele stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 a Dohovoru o biologickej diverzite sa nedosiahnu bez okamžitého, podstatného a dodatočného úsilia;

6.  konštatuje, že sa dosiahol určitý pokrok v niektorých oblastiach prioritného cieľa 2, najmä pokiaľ ide o ciele týkajúce sa klímy a energetiky; konštatuje však, že je nutné urobiť viac v oblasti efektívneho využívania zdrojov; opätovne poukazuje na potenciál smernice o ekodizajne(8) a nariadenia o environmentálnej značke(9) zlepšiť environmentálne vlastnosti výrobkov a efektívne využívanie zdrojov počas ich životného cyklu okrem iného riešením trvanlivosti, opraviteľnosti, opätovnej použiteľnosti, recyklovateľnosti, recyklovaného obsahu a životnosti výrobkov;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že čiastkový cieľ dosiahnutia dobrého stavu útvarov povrchových vôd do roku 2020 sa nedosiahne pre tlak v dôsledku znečistenia, zásahov do morfológie vodných tokov a nadmerného odčerpávania veľkými derivačnými kanálmi vodnými elektrárňami;

8.  zdôrazňuje, že ciele 7. EAP sú minimálne ciele a že na splnenie Parížskej dohody a cieľov trvalo udržateľného rozvoja je potrebné značné dodatočné úsilie;

9.  pripomína, že EÚ a jej členské štáty sú signatármi Parížskej dohody, a preto sa zaviazali plniť svoje ciele, a že predložili vnútroštátne stanovený príspevok k plneniu cieľa znížiť emisie skleníkových plynov v rámci celého hospodárstva v Únii do roku 2030 o 40 %; zdôrazňuje, že je nutné plne začleniť cieľ do roku 2030 a dlhodobý cieľ dosiahnutia nulových čistých emisií do všetkých politík a programov financovania Únie; vyzýva Komisiu, aby preskúmavala rámcové ciele v oblasti klímy a energetiky v kontexte facilitačného dialógu v roku 2018 a päťročných globálnych hodnotení, pripravila pre EÚ stratégiu pre nulové emisie do polovice storočia a poskytla nákladovo efektívnu cestu k dosiahnutiu cieľa nulových čistých emisií prijatého v Parížskej dohode;

10.  konštatuje, že existuje značná neistota, pokiaľ ide o pokrok smerom k dosiahnutiu cieľov v oblasti ľudského zdravia a blahobytu; zdôrazňuje, že nedostatky v poznatkoch a obmedzené ukazovatele brzdia rozvoj a monitorovanie politiky;

11.  víta existujúce iniciatívy, ktoré prispievajú k znižovaniu nedostatkov v oblasti poznatkov vrátane: modelu Hnacia sila – Tlak – Stav – Vystavenie – Účinky – Akcia (DPSEEA) na pochopenie síl, ktoré narúšajú ekosystémové služby; modelu biomonitoring človeka na odhad vystavenia ľudských populácií voči kontaminantom a ich možných účinkov na zdravie; ako aj Informačnej platformy pre monitorovanie chemikálií;

12.  vyjadruje obavy, že špecifické poznatky a vedecké dôkazy sa vždy vhodne nezohľadňujú pri tvorbe politík alebo sa často neposúvajú subjektom, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie; zdôrazňuje príklady bioenergie, palmového oleja, prípravkov na ochranu rastlín, endokrinných disruptorov, výroby a spotreby potravín, geneticky modifikovaných organizmov, mestského územného plánovania a projektovania, znečistenia ovzdušia, znečistenia hlukom a mestského potravinového odpadu ako oblasti, v ktorých sa v rámci verejných a politických diskusií vedecké dôkazy o riziku pre ľudské zdravie a životného prostredia odsúvajú na vedľajšiu koľaj; domnieva sa, že ak nie sú k dispozícii dostatočné vedecké údaje, zodpovedné politické rozhodovanie by sa malo riadiť rozsiahlymi vedeckými poznatkami, ako aj dodržiavaním zásady predbežnej opatrnosti; v tejto súvislosti pripomína význam vedeckého poradenstva agentúr EÚ; zdôrazňuje, že ďalšie hlavné zásady environmentálneho práva a politiky EÚ zahŕňajú zásadu „znečisťovateľ platí“, zásadu preventívnych opatrení a riešenie environmentálnych škôd pri zdroji;

13.  odsudzuje skutočnosť, že Komisia nedodržala lehoty stanovené zákonom na vypracovanie harmonizovaných kritérií založených na riziku týkajúcich sa identifikovania endokrinných disruptorov a na preskúmanie nariadenia (ES) č. 1223/2009(10) (ďalej len „nariadenie o kozmetických výrobkoch“), pokiaľ ide o endokrinné disruptory; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne preskúmala nariadenie o kozmetických výrobkoch v súvislosti s endokrinnými disruptormi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nepodarilo dosiahnuť dostatočný pokrok, pokiaľ ide o endokrinné disruptory, čo predstavuje zdravotné riziká pre občanov a bráni dosiahnutiu prioritného cieľa č. 3 7. EAP;

14.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom pri vypracúvaní stratégie Únie pre netoxické životné prostredie, pri podpore cyklov netoxických materiálov a znižovaní expozície škodlivým látkam vrátane chemických látok vo výrobkoch; zdôrazňuje, že je nutné vynaložiť ďalšie úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa do roku 2020 všetky relevantné látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy vrátane látok s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém zaradili do zoznamu kandidátskych látok podľa nariadenia REACH, ako je stanovené v 7. EAP; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že problém kombinovaných účinkov chemických látok sa bude čo najskôr účinne riešiť vo všetkých príslušných právnych predpisoch Únie, a to s osobitným dôrazom na riziká, ktoré pre deti znamená expozícia účinkom nebezpečných látok; víta stratégiu Komisie pre plasty a požaduje jej urýchlené vykonávanie; v tejto súvislosti znovu opakuje, že podporovanie cyklov netoxických materiálov je nevyhnutné pre riadny rozvoj fungujúceho trhu s druhotnými surovinami;

15.  zdôrazňuje, že nedostatočná integrácia environmentálnych záujmov do iných oblastí politiky je jednou z hlavných príčin nedostatkov vo vykonávaní environmentálnych právnych predpisov a politík; domnieva sa, že pre dosiahnutie cieľov 7. EAP je naďalej zásadná súčinnosť medzi nástrojmi politiky EÚ na vysokej úrovni, ako je spoločná poľnohospodárska politika (SPP), spoločná rybárska politika (SRP), štrukturálne fondy a politika súdržnosti, i lepšia súdržnosť medzi politickými prioritami na vysokej úrovni; vyzýva Komisiu a Radu vo všetkých ich zloženiach, aby zlepšili koordináciu politík a začlenenie cieľov 7. EAP; okrem toho zdôrazňuje, že všetky nedoriešené prvky 7. EAP je nutné začleniť do nástrojov na vysokej úrovni, ako aj do európskeho semestra;

16.  zdôrazňuje, že eventuálne zriadenie nových finančných mechanizmov na ochranu biodiverzity v záujme dosiahnutia cieľov stanovených do roku 2020 je obmedzené časovým rámcom súčasného viacročného finančného rámca (VFR); v tejto súvislosti vyzýva na maximálne využitie zdrojov v rámci súčasného VFR vrátane programu LIFE, SPP a štrukturálnych fondov a vyzýva na začlenenie nových finančných mechanizmov na zachovanie biodiverzity do budúceho VFR;

17.  víta zlepšenia v oblasti SRP a politiky súdržnosti, ktoré vykazujú väčší súlad so 7. EAP; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že napriek zlepšeniam regulačného rámca SRP aj naďalej trpí nedostatočným vykonávaním; pripomína význam zdravých populácií rýb;

18.  uznáva, že SPP postupne začleňuje environmentálne aspekty, ale predstavuje výzvy z hľadiska dosahovania cieľov EAP, a to najmä pokiaľ ide o produkciu náročnú na zdroje a o biodiverzitu; pripomína, že SPP má náročnú úlohu predchádzať poškodzovaniu životného prostredia spôsobovanému nevhodnými poľnohospodárskymi postupmi (napr. neudržateľnými biopalivami), neudržateľnou poľnohospodárskou intenzifikáciou a opúšťaním pôdy, a zároveň má zabezpečovať vyššiu kvalitu a väčšie množstvo potravín a poľnohospodárskych surovín pre stále rastúci počet obyvateľov sveta; zdôrazňuje, že ďalšie iniciatívy a podpora environmentálne udržateľných poľnohospodárskych postupov vrátane striedania plodín a rastlín, ktoré viažu dusík, majú zásadný význam a musia brať do úvahy poľnohospodárstvo a poľnohospodárov ako súčasť riešenia;

19.  zdôrazňuje ochrana a zlepšenie potravinovej bezpečnosti z dlhodobého hľadiska predchádzaním škodám na životnom prostredí a prechodom na udržateľný potravinový systém, ktorý zabezpečuje potraviny za rozumné ceny pre spotrebiteľov, by mali byť kľúčové priority reformy SPP; zdôrazňuje, že tieto ciele možno dosiahnuť len prostredníctvom udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a zásahu na politickej úrovni, ktorý zabezpečuje ochranu ekosystémov;

20.  v súvislosti so zmenou klímy a rastúcu svetovou populáciou pripomína, že zvyšujúci sa dopyt po strave bohatej na živočíšne bielkoviny vytvára výrazný environmentálny tlak na poľnohospodársku pôdu a čoraz zraniteľnejšie ekosystémy; zdôrazňuje tiež, že strava s nadmerným obsahom živočíšneho tuku sa čoraz častejšie spája s neprenosnými ochoreniami;

21.  pripomína záväzok Komisie z roku 2016 začleniť ciele trvalo udržateľného rozvoja do politík a iniciatív EÚ; berie na vedomie, že tomuto záväzku chýba jasná stratégia a konkrétne návrhy pre inštitucionálne štruktúry a rámec riadenia, ktoré by zabezpečili začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do úniových politík legislatívnych návrhov, vykonávania a presadzovania; považuje za dôležité, aby sa EÚ ako priekopník plne zaviazala k dosiahnutiu cieľov Agendy 2030 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja; okrem toho zdôrazňuje, že 7. EAP je kľúčový nástroj na vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

22.  poukazuje na vysokú kvalitu pitnej vody v EÚ; očakáva revíziu smernice 98/83/ES(11) (ďalej len „smernica o pitnej vode“), ktorá zabezpečí potrebnú aktualizáciu tohto právneho rámca; nabáda Komisiu a členské štáty, aby naďalej začleňovali ciele EÚ v oblasti vody do iných sektorových politík v rámci EAP a predovšetkým do SPP;

23.  víta zlepšenia, ktoré prinášajú niektoré projekty financované z prostriedkov EÚ, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa premeškali príležitosti na dosiahnutie lepších výsledkov, ako to zdôraznil Európsky dvor audítorov; zdôrazňuje, že VFR po roku 2020 sa musí orientovať na trvalo udržateľný rozvoj a začlenenie environmentálnej politiky do všetkých mechanizmov financovania a rozpočtových položiek; zdôrazňuje, že je nutné zvýšiť ekologické investície, inovácie a udržateľný rast pomocou nových nástrojov financovania, a to verejných aj súkromných, a že sú nutné odlišné prístupy k súčasnej investičnej politike, napríklad postupné ukončenie environmentálne škodlivých dotácií v záujme dosiahnutia dlhodobej vízie 7. EAP; domnieva sa, že jasne vymedzené kritériá udržateľnosti a výkonnostné ciele by sa mali uplatňovať na všetky európske štrukturálne a investičné fondy; požaduje efektívnejšie a cielenejšie využívanie súčasného VRF a finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti a politík v oblasti regionálneho rozvoja a požaduje, aby sa naliehavo riešili uvedené problémy, na ktoré odkazuje Dvor audítorov; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali pokračovanie a prípadné zvýšenie vyčlenenia rozpočtových zdrojov EÚ na opatrenia v oblasti životného prostredia a v oblasti zmeny klímy;

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pretrvávajú nedostatky v oblasti čistenia komunálnych odpadových vôd v rôznych regiónoch Európy; vyzdvihuje potenciál čistenia a opätovného využitia odpadových vôd, pokiaľ ide o zmiernenie nedostatku vody, zníženie priameho čerpania vody, výrobu bioplynu a zabezpečenie lepšieho hospodárenia s vodnými zdrojmi, najmä prostredníctvom zavlažovania na poľnohospodárske účely; s potešením očakáva legislatívny návrh o opätovnom využívaní odpadových vôd, ktorý Komisia predloží začiatkom roka 2018;

25.  poznamenáva, že najväčšie environmentálne ohrozenie zdravia je najzreteľnejšie v mestských oblastiach, ale aj v okrajových oblastiach a prímestských aglomeráciách, a že sa očakáva, že do roku 2020 bude 80 % obyvateľstva žiť v mestských a prímestských oblastiach; poukazuje na to, že emisie látok znečisťujúcich ovzdušie, ako aj nedostatočné plánovanie a infraštruktúra majú závažné hospodárske, sociálne vplyvy na verejné zdravie a životné prostredie; konštatuje, že znečistenie ovzdušia už spôsobilo viac ako 400 000 predčasných úmrtí v EÚ(12) a že externé náklady súvisiace so zdravím sú v rozmedzí od 330 miliárd EUR do 940 miliárd EUR;

26.  zdôrazňuje, že v Únii najmenej 10 000 predčasných úmrtí je spôsobených chorobami vyvolanými hlukom a že asi štvrtina populácie EÚ v roku 2012 bola vystavená hladinám hluku nad prípustnou hranicou; vyzýva členské štáty, aby v súlade so smernicou 2002/49/ES(13) uprednostňovali monitorovanie hladín hluku a aby zabezpečili dodržiavanie limitných hodnôt pre vonkajšie a vnútorné prostredie;

27.  berie na vedomie pokrok dosiahnutý pri znižovaní určitých látok znečisťujúcich ovzdušie najmä v mestských oblastiach, ale vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcimi problémami s kvalitou ovzdušia, ku ktorým vo výraznej miere prispievajú emisie z cestnej dopravy a poľnohospodárstva; berie na vedomie balík mobility, ktorý Komisia predložila v novembri 2017, a európsku stratégiu pre nízkoemisnú mobilitu predloženú v roku 2016, ktoré by mohli pripraviť pôdu pre nízkoemisnú mobilitu v rámci Únie;

28.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti s balíkom právnych predpisov o obehovom hospodárstve; naliehavo vyzýva všetky strany, aby sa usilovali dosiahnuť dohodu s ambicióznymi cieľmi;

Odporúčania

29.  vyzýva členské štáty, aby zhodnotili svoj pokrok pri plnení cieľov 7. EAP a aby v prípade potreby presmerovali svoje opatrenia; naliehavo vyzýva členské štáty, aby výsledky sprístupnili verejnosti;

30.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa všetkými novými legislatívnymi návrhmi plne vykonávali ciele a opatrenia 7. EAP;

31.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila aktívne zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do hodnotenia vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ;

32.  žiada, aby príslušné inštitúcie a agentúry EÚ uprednostňovali výskum a odstraňovali nedostatky v poznatkoch v týchto oblastiach: environmentálne prahové hodnoty (body zlomu), model obehového hospodárstva, kombinované účinky chemických látok, nanomateriály, metódy identifikácie nebezpečných látok, vplyv mikroplastov, interakcia medzi systémovými rizikami a inými zdravotnými faktormi, využívanie pôdy a invázne nepôvodné druhy;

33.  víta preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov ako pozitívny mechanizmus na zlepšenie vykonávania environmentálnych právnych predpisov a politiky EÚ, ktorý môže prispievať k monitorovaniu vykonávania 7. EAP, ako už bolo zdôraznené v uznesení zo 16. novembra 2017 o preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ; domnieva sa, že preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov by malo v plnej miere zapojiť všetky príslušné zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti, a malo by sa vzťahovať na celý rozsah tematických prioritných cieľov EAP;

34.  žiada Úniu a členské štáty, aby rýchlo a s konečnou platnosťou ukončili dotácie škodlivé pre životné prostredie;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili a koordinovali úsilie na podporu vývoja a validácie alternatívnych metód testovania na zvieratách s cieľom prispieť k dosiahnutiu piateho prioritného cieľa 7. EAP;

36.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urobili viac pre zlepšenie kognitívnych a vedeckých základní environmentálnych politík EÚ prostredníctvom zvýšenia dostupnosti údajov pre občanov a podpory zapojenia verejnosti do vedeckého výskumu;

37.  žiada inštitúcie EÚ, ako aj vlády krajín a regionálne vlády, aby tam, kde je to vhodné, v plnej miere pri uskutočňovaní a monitorovaní politík využívali dostupné odborné znalosti o rizikách pre životné prostredie a ľudské zdravie;

38.  požaduje zlepšenie systému povoľovania pesticídov v EÚ, a to na základe odborne recenzovaných vedeckých štúdií a úplnej transparentnosti, pokiaľ ide o stupeň expozície človeka a životného prostredia a pokiaľ ide o zdravotné riziká; požaduje zlepšenie noriem pre monitorovanie pesticídov a cieľov týkajúcich sa zníženia ich používania; berie na vedomie oznámenie Komisie z 12. decembra 2017 o európskej iniciatíve občanov Zákaz glyfozátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi (C(2017)8414);

39.  požaduje poskytnutie dostatočných materiálnych a ľudských zdrojov, aby agentúry EÚ mohli vykonávať svoje poslanie a poskytovať čo najlepšie vedecké údaje, analýzy a dôkazy;

40.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila určenie dlhodobých opatrení do roku 2020 s cieľom dosiahnuť cieľ netoxického prostredia;

41.  žiada príslušné agentúry EÚ a Komisiu, aby zvýšili množstvo a kvalitu ukazovateľov, ktoré sa používajú na monitorovanie pokroku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali pri tvorbe a získavaní nových údajov s cieľom vytvoriť nové ukazovatele a zlepšiť existujúce ukazovatele;

42.  požaduje, aby sa problematika vykonávania uvádzala ako opakujúci sa bod v prioritách a programoch predsedníckeho tria, aby sa o nej diskutovalo najmenej raz ročne na zasadnutí Rady pre životné prostredie, a to možno aj prostredníctvom osobitnej rady pre vykonávanie, a aby to bolo doplnené ďalším fórom, do ktorého by sa zapájal aj Európsky parlament a Výbor regiónov; žiada, aby sa na spoločných zasadnutiach Rady riešilo vykonávanie medzisektorových, horizontálnych otázok a spoločných výziev, ako aj nové otázky s možnými cezhraničnými vplyvmi;

43.  požaduje, aby sa bezodkladne urýchlilo úplné vykonanie stratégie EÚ v oblasti biodiverzity;

44.  požaduje, aby sa pri navrhovaní projektov v oblasti infraštruktúry, najmä v súvislosti s TEN-T, na regionálnej úrovni, ako aj na úrovni projektov, v plnej miere zohľadňovali environmentálne vplyvy; konštatuje, že súdržnosť medzi rôznymi politikami v oblasti životného prostredia je takisto relevantná; zdôrazňuje, že je dôležité zohľadňovať životné prostredie a biodiverzitu v projektoch infraštruktúry na výrobu obnoviteľnej vodnej a morskej energie;

45.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyvíjali väčšie úsilie na zachovanie využívania a integrity zásob sladkej vody, a to vzhľadom na to, že nie je isté, že sa dosiahne čiastkový cieľ stanovený v tejto súvislosti v 7. EAP; vyzýva členské štáty, aby prioritne napravili zhoršený stav povrchových vôd, pretože ciele v tejto oblasti nie je možné splniť do roku 2020; vyzýva príslušné orgány v členských štátoch, aby riešili tlaky na vodné plochy odstránením zdrojov znečistenia vôd, vytvorením oblastí, v ktorých je zakázaná prevádzka vodných elektrární, a zabezpečením udržiavania ekologických tokov pozdĺž riek; vyzýva Komisiu, aby neodkladala posudzovanie zhody druhého cyklu plánov manažmentu povodia, ktoré prijali členské štáty podľa rámcovej smernice o vode;

46.  naliehavo vyzýva na ďalšie reformy SPP s cieľom zladiť udržateľnú výrobu potravín a ciele politiky v oblasti životného prostredia vrátane cieľov v oblasti biodiverzity, a to v záujme zachovania potravinovej bezpečnosti v súčasnosti a v budúcnosti; zdôrazňuje potrebu inteligentnej poľnohospodárskej politiky so silným záväzkom na poskytovanie verejných statkov a ekosystémových služieb v oblasti pôdy, vody, biodiverzity, kvality ovzdušia, opatrení v oblasti klímy a zveľaďovania krajiny; požaduje integrovanú politiku s cielenejším, ambicióznejším, no zároveň pružným prístupom, v rámci ktorého je poskytovanie podpory poľnohospodárskemu sektoru spojené s dosahovaním potravinovej bezpečnosti a environmentálnych výsledkov; vyzýva členské štáty, aby uznali agrolesnícky systém ako oblasť ekologického záujmu v súlade s článkom 46 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013(14); vyzýva Komisiu, aby pri akejkoľvek budúcej revízii SPP zabezpečila primeranú podporu poľnohospodárskych postupov priaznivých pre životné prostredie;

47.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvýšili mieru využívania riešení environmentálnych problémov, najmä v prípadoch, keď existujú technické riešenia, ktoré ešte nie sú úplne rozvinuté, ako je zníženie miery používania amoniaku v poľnohospodárstve;

48.  vyzýva Komisiu, aby zásadne zvýšila objem finančných prostriedkov EÚ určených na plnenie cieľov EAP a zlepšila ich využívanie a riadenie; žiada lepšie monitorovanie, transparentnosť a zodpovednosť; vyzýva na začlenenie otázky klímy a iných environmentálnych otázok do rozpočtu EÚ;

49.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vypracovala komplexnú a všeobecnú rámcovú stratégiu na realizáciu cieľov trvalo udržateľného rozvoja v EÚ, ktorá by sa zaoberala všetkými oblasťami politiky a zahŕňala mechanizmus preskúmania na posúdenie pokroku v ich realizácii; žiada Komisiu, aby zaviedla kontrolu plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja, pokiaľ ide o všetky nové politiky a právne predpisy, a aby zabezpečila úplnú súdržnosť politík pri realizácii cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

50.  vyzýva Komisiu, aby zaručila presadzovanie existujúcich právnych predpisov EÚ a zabezpečila plné dodržiavanie cieľov 7. EAP členskými štátmi, a to využitím všetkých nástrojov, ktoré má k dispozícii, napr. prostredníctvom postupu v prípade nesplnenia povinnosti;

51.  víta existujúce osobitné správy a audity výkonnosti Dvora audítorov a vyzýva Dvor audítorov, aby ďalej analyzoval ďalšie oblasti týkajúce sa EAP, ktoré zatiaľ neboli zahrnuté do pracovného programu;

52.  vyzýva Komisiu a príslušné orgány v členských štátoch, aby vypracovali vhodné usmernenia, aby boli finančné prostriedky EÚ dostupnejšie, a to aj pre miestne projekty, najmä v prípade zelených infraštruktúr, biodiverzity a smerníc o vtákoch a o biotopoch;

53.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili úplné vykonávanie právnych predpisov upravujúcich kvalitu ovzdušia; vyzýva regionálne orgány, aby poskytli podporný rámec, najmä pokiaľ ide o územné plánovanie a tvorby miestnych politík, s cieľom zlepšiť výsledky v oblasti zdravia vo všetkých oblastiach, ale najmä v najviac postihnutých oblastiach;

54.  naliehavo žiada príslušné celoštátne a regionálne orgány, aby prijali komplexné plány dôveryhodných opatrení na ukončenie problému prekračovania denných a ročných limitných hodnôt stanovených právnymi predpismi EÚ o jemných a veľmi jemných časticiach v aglomeráciách, kde je kvalita ovzdušia nedostatočná; zdôrazňuje, že je to nevyhnutné na dosiahnutie prioritných cieľov č. 2, č. 3 a č. 8 zo 7. EAP;

55.  navrhuje tieto opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v mestských oblastiach: zriadenie nízkoemisných zón; podpora zariadení a služieb na spoločné využívanie vozidiel a spoločné jazdy; upustenie od preferenčného daňového zaobchádzania pre veľmi znečisťujúce vozidlá; zavedenie „rozpočtov na mobilitu“ pre zamestnancov ako alternatívy k služobným automobilom; uplatňovanie parkovacích politík, ktoré znižujú objem dopravy v preťažených oblastiach; zlepšenie infraštruktúry s cieľom podporiť cyklistiku a zvýšiť multimodálne spojenia a zlepšiť bezpečnosť jazdy na bicykli; zriaďovanie peších zón;

56.  požaduje posilnenie mestského územného plánovania a rozvoja na príslušných úrovniach riadenia, s cieľom čo najskôr prispôsobiť infraštruktúru pre elektrické a čisté vozidlá, napr. inštalovaním infraštruktúry na nabíjanie elektrických vozidiel, a s cieľom dosiahnuť environmentálne a zdravotné prínosy, ako napríklad zníženie efektu tepelného ostrova a zvýšenie fyzickej aktivity, napr. zvýšením zelenej infraštruktúry a obnovou opustených alebo znehodnotených priemyselných oblastí; uznáva, že tieto opatrenia by mohli zlepšiť kvalitu ovzdušia, bojovať proti chorobám a predčasným úmrtiam spôsobeným znečistením, a umožniť pokrok na ceste k mobilite s nulovými emisiami;

57.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili spravodlivú intermodálnu hospodársku súťaž a prechod na udržateľné druhy dopravy;

58.  vyzýva Komisiu, aby najneskôr do roku 2019 predložila všeobecný environmentálny akčný program Únie na obdobie po roku 2020, ako sa vyžaduje v článku 192 ods. 3 ZFEÚ; zdôrazňuje význam transparentnosti a demokratickej zodpovednosti pri monitorovaní politiky EÚ; zdôrazňuje preto, že budúci environmentálny akčný program by mal obsahovať medzníky merateľné v polovici obdobia založené na výsledkoch;

59.  vyzýva ďalšiu Komisiu, aby v nasledujúcom legislatívnom období venovala prioritnú pozornosť oblastiam trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia a klímy vo všeobecnosti, a najmä cieľom 7. EAP a nadchádzajúceho 8. EAP;

o
o   o

60.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu dvoru audítorov, Európskej environmentálnej agentúre a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171. (2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0450. (3) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 65. (4) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 2. (5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0441. (6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0100. (7) Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 115. (8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10). (9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1). (10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59). (11) Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32). (12) Správa EEA č. 13/2017 z 11. októbra 2017 o kvalite ovzdušia v Európe v roku 2017. (13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12). (14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608).

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o rodovej rovnosti v mediálnom sektore v EÚ (2017/2210(INI))

P8_TA(2018)0101 A8-0031/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 11 a 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)(2),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 26. apríla 2017 smernice Európskeho parlamentu a Rady o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (COM(2017)0253),

–  so zreteľom na návrh Komisie o treťom strednodobom akčnom programe Spoločenstva o rovnosti príležitostí pre ženy a mužov na roky 1991 – 1995 (COM(90)0449),

–  so zreteľom na rezolúciu Rady a predstaviteľov vlád členských štátov, ktorí sa stretli v rámci zasadnutia Rady 5. októbra 1995, o zobrazovaní mužov a žien v reklame a médiách(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2000 s názvom Smerom k rámcovej stratégii Spoločenstva v oblasti rovnosti mužov a žien (2001 – 2005) (COM(2000)0335),

–  so zreteľom na závery Rady z 9. júna 2008 o odstraňovaní rodových stereotypov v spoločnosti,

–  so zreteľom na závery Rady z 24. júna 2013 o podpore žien na rozhodovacích pozíciách v médiách,

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý prijala Rada v marci 2011,

–  so zreteľom na Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 z 1. marca 2006 (COM(2006)0092),

–  so zreteľom na Stratégiu rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 z 21. septembra 2010 (COM(2010)0491),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategic engagement for gender equality 2016-2019 (Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019) (SWD(2015)0278),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. júla 1997 o diskriminácii žien v reklame(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2008 o vplyve marketingu a reklamy na rovnosť medzi ženami a mužmi(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v digitálnom veku(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o uplatňovaní smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní („smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“)(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o potrebe stratégie EÚ na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na predchádzanie tomuto javu(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o pracovných podmienkach a neistých pracovných miestach(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o posilnení ekonomického postavenia žien v súkromnom a vo verejnom sektore v EÚ(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ(13),

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy z 10. júla 2013 o rodovej rovnosti a médiách,

–  so zreteľom na odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1555 z 24. apríla 2002 o obraze žien v médiách,

–  so zreteľom na odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1799 z 26. júna 2007 o obraze žien v reklame,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom z 27. septembra 2017 o rodovej rovnosti v audiovizuálnom sektore,

–  so zreteľom na štúdiu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (ďalej len „EIGE“) z roku 2013 s názvom Preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ: ženy a médiá – posilňovanie rodovej rovnosti v procese rozhodovania v mediálnych organizáciách,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu a jej prílohy, prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách v septembri 1995,

–  so zreteľom na správu Rady Európy z roku 2013 s názvom Médiá a obraz žien,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0031/2018),

A.  keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou Európskej únie, ktorá je zakotvená v zmluvách, pričom v článku 8 ZFEÚ sa uvádza, že vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami; keďže politiky EÚ na podporu rodovej rovnosti pomohli zlepšiť život mnohých európskych občanov;

B.  keďže médiá sú štvrtou mocou a majú schopnosť ovplyvňovať a v konečnom dôsledku formovať verejnú mienku; keďže médiá sú jedným z pilierov demokratických spoločností a ako také majú povinnosť zabezpečovať slobodu informácií, rozmanitosť názorov a pluralitu médií, presadzovať rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a bojovať proti všetkým formám diskriminácie a nerovnosti, a to okrem iného tým, že budú zobrazovať rozličné spoločenské vzory; keďže mediálne organizácie musia byť preto ostražité;

C.  keďže Štvrtá svetová konferencia o ženách, ktorá sa konala v Pekingu v roku 1995, uznala dôležitosť vzťahu medzi ženami a médiami pre dosiahnutie rovnosti medzi ženami a mužmi a začlenila dva strategické ciele do Pekinskej akčnej platformy:

D.  keďže spôsob, akým sú ženy a muži zobrazovaní v médiách, môže byť odrazom ich nerovného zastúpenia v rôznych kontextoch vrátane politického, hospodárskeho, sociálneho, vedeckého, náboženského, kultúrneho a športového, pričom muži sa vyskytujú väčšinou v aktívnych sociálnych úlohách a ženám sú vymedzené pasívnejšie úlohy; keďže zo všetkých stereotypov, ktoré ovplyvňujú obraz žien a mužov, je hlavným príkladom sexualizácia ženského tela, čo je možno najzjavnejšie v bulvárnej tlači a v reklame; keďže erotizovanie násilia a objektivizácia žien v médiách majú negatívny vplyv na boj za odstránenie násilia voči ženám; keďže rodové stereotypy sú často spojené s inými stereotypmi, s ktorými súvisí diskriminácia na akomkoľvek základe;

E.  keďže médiá majú významný vplyv na kultúrne rodové normy a to, ako sa formuje a vyvíja sociálne zobrazenie späté s ženami a mužmi a ako ovplyvňuje publikum stereotypným vyobrazením tela a predstavami mužskosti a ženskosti, napríklad pokiaľ ide o prezentáciu žien v reklame a spôsoby, akými sú výrobky cielené na potenciálnych spotrebiteľov, obvykle zachováva tradičné rodové štandardy; keďže v prípadoch, keď médiá aj naďalej prezentujú stereotypné zobrazenie mužov a žien vrátane LGBTI osôb, ľudia veľmi často vnímajú tieto zobrazenia ako oprávnené, takže je ťažké alebo nemožné ich spochybňovať;

F.  keďže reklamný priemysel zohráva v moderných spoločnostiach významnú úlohu v rámci mediálneho prostredia, keďže komunikuje použitím obrazov a názorov, ktoré pôsobia na naše city, a môžu tak utvárať naše hodnoty, postoje a vnímanie sveta; keďže vyobrazením jedného pohlavia skresleným spôsobom sa môže reklama uchýliť k sexizmu a opakovať diskriminačné praktiky; keďže reklama môže byť považovaná za diskriminačnú alebo sexistickú, ak je niektoré pohlavie zobrazované ponižujúcim a urážlivým spôsobom alebo ako menej schopné, menej inteligentné alebo menejcennejšie;

G.  keďže nové technológie pretvárajú tradičné mediálne obchodné modely; keďže audiovizuálny sektor je veľmi dôležité odvetvie s ekonomickou hodnotou, ktoré zamestnáva viac ako milión ľudí v EÚ; keďže v záujme vyrovnania sa s novými online komunikačnými a multimediálnymi systémami sa musia vykonať potrebné úpravy opatrení na vnútroštátnej úrovni, ako aj úpravy systémov samoregulácie, bez toho, aby bol dotknutý výsledok rokovaní o smernici o audiovizuálnych mediálnych službách;

H.  keďže hľadisko žien i hľadisko mužov treba zohľadňovať rovnocenným spôsobom, aby sme získali ucelenú a diverzifikovanú predstavu o všetkých stránkach spoločenskej reality; keďže je dôležité, aby sa v oznamovaní informácii, faktov a názorov na problémy, ktorým čelia ženy v médiách, nestratil potenciál a zručnosti žien, pričom uznáva, že ženy nemožno považovať za jednu homogénnu skupinu;

I.  keďže ďalšie zobrazovanie negatívnych a ponižujúcich obrazov žien v elektronickej, tlačovej, vizuálnej a zvukovej mediálnej komunikácii sa musí zmeniť; keďže rodové rozdiely sa vytvárajú a reprodukujú aj prostredníctvom jazyka a obrazov rozširovaných médiami; keďže deti sú vystavené rodovým rozdielom vo veľmi mladom veku prostredníctvom vzorov propagovaných televíznymi seriálmi a programami, diskusiami, hrami, videohrami a reklamami; keďže rodové úlohy sa utvárajú prevažne v detstve a počas dospievania a majú vplyv v priebehu celého života; keďže vzdelávanie a odborná príprava odborníkov v oblasti médií sú účinnými nástrojmi v boji proti rodovým stereotypom a pri ich odstraňovaní a pri zvyšovaní informovanosti o potrebe podporovať rovnosť;

J.  keďže v roku 2015 ženy v EÚ-28 tvorili 68 % absolventov štúdia odboru žurnalistika a informácie, zatiaľ čo z údajov o zamestnanosti v EÚ-28 v období 2008 – 2015(14) vyplýva, že priemerný podiel žien zamestnaných v mediálnom sektore sa neustále pohybuje na úrovni približne 40 %;

K.  keďže podiel žien v procese rozhodovania v médiách v EÚ-28 bola v roku 2015 stále pod zónu vyváženého zastúpenia mužov a žien (40 – 60 %) vo výške iba 32 %, zatiaľ čo podiel žien sú predsedníčkami predstavenstiev bola iba 22 %(15);

L.  keďže rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov sú v EÚ pretrvávajúcim problémom a sú zjavné v rôznych odvetviach ekonomiky vrátane médií, kde je rozdiel v odmeňovaní mužov a žien 17 %;

M.  keďže ženy v médiách naďalej narážajú na tzv. sklený strop a nemusia mať rovnaké príležitosti profesionálneho postupu alebo kariérneho rastu v dôsledku rôznych faktorov vrátane postupov organizačnej kultúry, ktorá je často nezlučiteľná s rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom z dôvodu konkurenčného prostredia, pre ktoré je príznačný stres, neflexibilné časové lehoty a dlhý pracovný čas; keďže ženy majú z dôvodu ich nedostatočného zastúpenia vo vedúcich pozíciách menšiu rozhodovaciu právomoc pri určovaní obsahu spravodajstva;

N.  keďže mediálne organizácie v členských štátoch môžu zavádzať vlastné politiky v oblasti rovnosti, čo v EÚ vedie k širokému spektru postupov: od veľmi komplexných politických rámcov, ktoré zahŕňajú mediálny obsah a zaručujú vyvážené zastúpenie mužov a žien v rozhodovacích orgánoch, až po prípady, keď žiadna podobná politika neexistuje;

O.  keďže podľa výskumu len 4 % spravodajstva nezobrazujú stereotypy; keďže ženy tvoria iba 24 % osôb, o ktorých počúvame alebo čítame v správach(16); keďže ženy informujú asi len o 37 % udalostí, čo platí tak pre online, ako aj pre offline spravodajské zdroje, pričom za posledných 10 rokov sa neobjavili žiadne náznaky zlepšenia tejto situácie(17); keďže ženy sú väčšinou vyzývané, aby vyjadrili rozšírený názor (41 %) alebo sa podelili o osobné skúsenosti (38 %), málokedy sú však citované ako odborníčky (len v 17 % prípadov); keďže výskum takisto ukázal, že ženy sa objavujú ako odborníčky alebo komentátorky v menej než jednom z piatich prípadov (18 %)(18);

P.  keďže napriek veľkej rozmanitosti médií v členských štátoch sú ženy neprimerane nedostatočne zastúpené v spravodajských a informačných médiách a ešte zriedkavejšie ich vidieť v oblasti športu, politiky, hospodárstva a financií; keďže historicky známe ženské postavy sa takmer neobjavujú v súvisiacom mediálnom obsahu, ako napríklad v životopisných dokumentárnych programoch;

Q.  keďže rovnaká miera zastúpenia žien a mužov v oznamovaní o obsahu a v úlohe informačného zdroja je kľúčové nielen z dôvodu zastúpenia, ale aj z dôvodu rovnosti príležitostí a plného uznania ich odborných znalostí a schopností; keďže v rámci európskeho mediálneho priestoru však existujú prekážky, ktoré bránia zodpovednému prístupu k rodovej rovnosti, vzhľadom na finančné obmedzenia a pracovné podmienky vrátane neistých pracovných podmienok a úrovní odbornej praxe v kombinácii s rastúcou rýchlosťou prenosu informácií a obchodnými aspektami;

R.  keďže v médiách pracuje množstvo žien na vrcholovej profesionálnej úrovni vrátane renomovaných režisérok, novinárok a reportérok, ktoré síce odvádzajú rovnako dobrý pracovný výkon ako muži, ale sú viac vystavené rodovo motivovanému násiliu a diskriminácii na pracovisku a nemusia sa dočkať rovnakej úrovne uznania ako ich mužské náprotivky;

S.  keďže ženy, ktoré sú aktívne v sociálnych médiách, sa stretávajú so zvýšenou úrovňou obťažovania; keďže toto obťažovanie má potenciál umlčať hlas žien a oslabuje ich účasť v spoločnosti; keďže celosvetovo zozbierané údaje preukazujú, že polovica žien zamestnaných v médiách zažila sexuálne zneužívanie, jedna štvrtina z nich zažila prejavy fyzického násilia a tri štvrtiny zažili zastrašovanie, hrozby a zneužívanie(19); keďže narastajú obavy v súvislosti s kybernetickým násilím na ženách a dievčatách a odhaduje sa, že jedna z desiatich žien v EÚ zažila nejakú formu kybernetického násilia od dosiahnutia veku 15 rokov; keďže neexistuje dostatok údajov a výskumov o kybernetickom násilí páchanom na ženách na úrovni EÚ; keďže psychické a sexuálne obťažovanie predstavujú porušenie ľudských práv; keďže médiá a vnútroštátne a medzinárodné regulačné orgány by mali stanoviť pravidlá vrátane sankcií, ktoré majú uplatňovať mediálne organizácie v záujme riešenia týchto otázok;

T.  keďže predovšetkým investigatívne novinárky sú často vystavené násiliu a stávajú sa terčom smrteľných útokov, čoho dôkazom sú prípady Veronicy Guerinovej alebo Daphne Caruanovej Galiziovej;

U.  keďže podľa štúdie, ktorú uskutočnila európska sieť žien v audiovizuálnej oblasti (European Women’s Audiovisual Network)(20) len jeden z piatich filmov v siedmich skúmaných európskych krajinách režírovala žena a väčšina zdrojov financovania je určená pre filmy, ktoré nerežírujú ženy, aj keď ženy tvoria približne polovicu všetkých absolventov filmových škôl;

V.  keďže mediálne spoločnosti by mali prijať systémy samoregulácie a kódexy správania stanovujúce procesné pravidlá a kariérne kritériá a kritériá mediálneho pokrytia na ochranu a podporu rodovej rovnosti; keďže na európskej úrovni je potrebné normalizovať v spolupráci s odborovými organizáciami Únie systémy samoregulácie a etické kódexy tohto typu, ktorými by sa sledovala jasná politika v oblasti rodovej rovnosti;

Prítomnosť žien v médiách

1.  zdôrazňuje skutočnosť, že hoci ženy medzi absolventmi vysokoškolského štúdia mediálnych odborov predstavujú značnú časť pracovnej sily v médiách, na riadiacich pozíciách a na vrcholových pozíciách nie sú zastúpené dostatočne; domnieva sa, že verejné aj súkromné mediálne služby majú zodpovednosť zabezpečiť rovnosť medzi ženami a mužmi a zabrániť akejkoľvek diskriminácii; vyzýva členské štáty, aby rozvíjali politické stimuly na zníženie prekážok, ktoré ženám bránia v prístupe k riadiacim pozíciám a vedúcemu postaveniu v mediálnych organizáciách;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že zastúpenie žien vo verejnoprávnych médiách v EÚ je v priemere nízke, a to tak na strategických, ako aj na prevádzkových vedúcich pozíciách, ako aj v správnych radách (v roku 2017: 35,8 % vo výkonných pozíciách 37,7 % v nevýkonných pozíciách a 33,3 % ako členky správnych rád)(21);

3.  pripomína, že vzhľadom na monitorovanie kritických oblastí Pekinskej akčnej platformy, ktorá sa týka žien v médiách, EIGE vypracoval tieto ukazovatele:

4.  pripomína, že v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách sa stanovuje, že ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ich možno lepšie naplniť na úrovni Únie, no neuvádza sa žiadny odkaz na rovnaké zastúpenie v mediálnych organizáciách;

5.  konštatuje, že napriek tomu, že ženy v súčasnosti vo verejnoprávnych médiách nie sú zastúpené dostatočne, je naďalej pravdepodobnejšie, že do nich budú prijaté alebo v rámci nich povýšené na vedúce pozície ako v súkromných médiách(22);

6.  vyzýva členské štáty a mediálne organizácie na podporu a rozvíjanie stimulačných opatrení vrátane kvót pre rovnaké zastúpenie žien a mužov na rozhodovacích pozíciách, ako aj na to, aby sa kládol väčší dôraz na účinné monitorovanie tohto úsilia v týchto organizáciách; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila jej úsilie uvoľniť smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch, ktorá je pozastavená v Rade od roku 2013;

7.  berie na vedomie dlhú tradíciu využívania oboch zmluvných i kmeňových zamestnancov, ktorá existuje v odvetví médií a jeho ďalšej digitalizácie, ktorá viedla k zníženiu tradičného obehu a príjmom z reklamy, čo má vplyv na druh pracovnej zmluvy v odvetví; okrem toho poukazuje na skutočnosť, že ženy sú nadmerne zastúpené v atypických formách práce na celom trhu práce; konštatuje, že narastajúci tlak na mediálny sektor z hľadiska udržania hospodárskej životaschopnosti v dôsledku digitalizácie pravdepodobne povedie k nárastu počtu týchto foriem pracovných zmlúv;

8.  domnieva sa, že stereotypy môžu viesť k negatívnemu sociálnemu prostrediu pre ženy a môžu prispieť k rodovej diskriminácii na pracovisku; poukazuje na dôležitosť pozitívneho sociálneho prostredia, ktoré pomáha pracovníkom vyrovnať sa s vysokou mierou intenzity práce;

9.  pripomína, že mediálne organizácie môžu voľne stanovovať úlohy pre svojich zamestnancov, a to tak mužov, ako aj ženy, naliehavo ich však vyzýva, aby pri tom v plnej miere rešpektovali ľudskú dôstojnosť a profesijné kvality; v tejto súvislosti si všíma znepokojujúce prípady reportérok, ktoré sú považované za vhodnejšie pre televíznu žurnalistiku, pretože sú vnímané ako atraktívnejšie pre divákov, a ktoré sú následne v staršom veku nahradené mladšími kolegyňami;

10.  okrem toho odsudzuje rozšírený výskyt sexuálneho obťažovania a iných typov zneužívania, predovšetkým pri online hrách a v sociálnych médiách a nabáda mediálne spoločnosti, aby vytvorili bezpečné prostredie, ktoré reaguje na každý prípad obťažovania; žiada preto rôzne opatrenia vrátane zvyšovanie povedomia, vnútorných predpisov o disciplinárnych sankciách pre páchateľov, a/alebo psychologickú a právnu podporu obetiam týchto praktík zameraných na predchádzanie a boj proti šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, ako aj v online prostredí;

11.  dôrazne odsudzuje útoky na novinárky, ktoré nebojácne podávajú správy o závažných politických a kriminálnych otázkach a požaduje vyvinúť čo možno najväčšie úsilie s cieľom zabezpečiť ochranu a bezpečnosť všetkých novinárov;

12.  naliehavo žiada verejné a súkromné mediálne organizácie, aby prijali vnútorné politiky, napríklad politiky rovnakých príležitostí a rozmanitosti, ktoré zahŕňajú opatrenia proti obťažovaniu, materskú alebo rodičovskú dovolenku, pružné pracovné podmienky, ktoré podporujú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pre ženy a povzbudzujú mužov k tomu, aby rovnako využívali rodičovskú dovolenku, čím sa zabezpečí spravodlivé rozdelenie starostlivosti o deti, ako aj mentorstvo a program odbornej prípravy v oblasti riadenia programov, využívanie telepráce a pružnej organizácie práce pre ženy aj mužov na dobrovoľnom základe a bez toho, aby bol dotknutý služobný postup;

13.  vyzýva médiá, aby rešpektovali právo žien a mužov využívať materskú, otcovskú alebo rodičovskú dovolenku; poukazuje na to, že žiadna tehotná žena by nemala byť diskriminovaná z dôvodu jej stavu a žiadnej žene by nemalo byť odmietnuté zamestnanie z dôvodu, že by sa mohla rozhodnúť otehotnieť; nabáda mediálne organizácie a regulačné orgány, aby odhalili rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, aby zaviedli povinnosti týkajúce sa transparentnosti odmien a aby uplatňovali zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu prostredníctvom záväzných opatrení;

14.  navrhuje, aby mediálne organizácie vytvorili vo viacerých oblastiach, najmä v tých, v ktorých sú ženy nedostatočne zastúpené, databázy expertiek, ktoré budú môcť byť v prípade potreby použité; nabáda okrem toho k zberu údajov rozčlenených podľa pohlavia týkajúcich sa všetkého možného mediálneho obsahu;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty na zvýšenie účasti a prístupu žien k prejavom a rozhodovaniu prostredníctvom médií a k novým komunikačným technológiám;

16.  domnieva sa, že všetci pracovníci v mediálnom sektore by mohli ťažiť zo všeobecného zlepšenia podmienok žien na pracovisku; domnieva sa však, že takéto zlepšenie nie je dostatočné a že nerovnosti stále pretrvávajú; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty a Komisia podporovali a zabezpečili uplatňovanie zásady rovnakej odmeny v súlade s článkom 157 ZFEÚ, a to aj prostredníctvom boja proti rozdielom v odmeňovaní a v dôchodkoch žien a mužov, znižovaním podielu neistej práce(23), zabezpečovaním prístupu k cenovo dostupným a kvalitným službám starostlivosti o deti a lepšími politikami v oblasti rovnováhy pracovného a súkromného života a zabezpečením práv kolektívneho vyjednávania;

17.  pripomína, že médiá musia bezodkladne vykonávať politiku rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu, a to vrátane povinnosti transparentnosti odmeňovania, a zároveň umožniť ženám využívať rovnaké príležitosti na postup a školenie a všetky ďalšie dodatočné výhody za rovnakých podmienok ako mužom;

18.  berie na vedomie pozitívnu úlohu výborov žien a pracovníkov pre záležitosti týkajúce rovnosti žien na pracoviskách; žiada, aby sa rodová rovnosť presadzovala v médiách ako prierezová politika ľudských zdrojov; domnieva sa, že dosiahnutie rovnosti žien v médiách na všetkých úrovniach, a najmä na úrovniach rozhodovania, si vyžaduje organizačná kultúra zameraná na zamestnancov a vrcholový manažment vnímavý k otázkam rodovej rovnosti; odporúča, aby vnútroštátne regulačné orgány a mediálne organizácie dodržiavali odporúčanie Komisie 2014/124/EÚ týkajúce sa posilnenia zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy prostredníctvom transparentnosti(24), vytvorili usmernenia týkajúce sa spravodlivých výberových konaní, zaviedli komplexné politiky rovnosti vzťahujúce sa na mediálny obsah a podporujúce zlepšenie postavenia žien v rozhodovacích orgánoch a takisto aby vytvorili interné postupy riešenia prípadov obťažovania na pracovisku; vyzýva Komisiu, aby naďalej monitorovala riadne uplatňovanie a presadzovanie smernice 2006/54/ES, ktorou sa prenáša dôkazné bremeno v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia;

Mediálny obsah a ženy

19.  zdôrazňuje úlohu médií ako činiteľa sociálnej zmeny a ich vplyv na nastavenie verejnej mienky a vyzýva členské štáty, aby vo verejných médiách podporovali obsah týkajúci sa rodovej rovnosti; poukazuje na to, že všetky opatrenia regulujúce sexizmus a rodové stereotypy v mediálnom obsahu doteraz patria do právomoci členských štátov; pripomína zákaz diskriminácie na základe pohlavia v médiách podľa smernice o audiovizuálnych mediálnych službách; okrem toho zdôrazňuje, že zatiaľ čo regulačné opatrenia podliehajú zváženiu zásady slobody prejavu, redakčná sloboda by nemala v žiadnom prípade slúžiť na podporu alebo legitimizáciu ponižujúceho zobrazovania žien a LGBTI osôb; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v rámci ochrany uvedených slobôd regulovali prístup k videohrám s škodlivým online obsahom a k pornografii na internete;

20.  zdôrazňuje, že ekonomické argumenty nemôžu byť výhovorkou pre zachovávanie rodových stereotypov v mediálnom obsahu;

21.  zdôrazňuje, že násilný a sexistický mediálny obsah má negatívny vplyv na ženy a ich účasť v spoločnosti; vyjadruje znepokojenie nad istou komerčnou audiovizuálnou komunikáciou, ktorá spôsobuje psychologickú alebo fyzickú ujmu deťom a mladým ľuďom; naliehavo vyzýva príslušné zainteresované strany a orgány, aby riešili otázku reklamy, ktorá nepriamo podporuje poruchy príjmu potravy, ako napríklad anorexiu, a prijali ďalšie opatrenia na ochranu obzvlášť zraniteľných skupín obyvateľstva vrátane dievčat a mladých žien pred takýmto obsahom;

22.  naliehavo žiada, aby sa mediálny obsah vrátane reklamy, ktorý sa týka rodinného plánovania, sexuálnych a reprodukčných práv, zdravia matiek a detí a vzdelávania zameriaval na mužov aj ženy;

23.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať mediálnu gramotnosť a poskytovať všetkým príslušným zainteresovaných stranám iniciatívy zamerané na mediálne vzdelávanie zohľadňujúce rodové hľadisko s cieľom podporiť mladých ľudí pri rozvíjaní kritického myslenia a pomôcť im rozpoznať sexistické zobrazovanie a diskrimináciu, rodovo motivované násilie, kybernetickú šikanu, nenávistný verbálny prejav a násilie motivované pohlavím osoby, rodovou identitou, rodovým vyjadrením, sexuálnou orientáciou alebo pohlavnými znakmi; zdôrazňuje potrebu preventívnych opatrení vrátane šifrovania a rodičovskej kontroly s cieľom zabezpečiť bezpečnejšie používanie internetu a digitálnu a mediálnu gramotnosť; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že stereotypy objavujúce sa v reklame a ďalších mediálnych produktoch môžu mať vplyv na socializáciu detí a následne na názory detí na seba samé, na svojich rodinných príslušníkov a okolitý svet; poukazuje na to, že reklama môže byť účinným nástrojom na spochybňovanie stereotypov, ako sú rodové stereotypy a predsudky voči LGBTI osobám; žiada preto, aby sa väčší dôraz kládol na aktivity v oblasti odborného vzdelávania a odbornej prípravy ako spôsob boja proti diskriminácii a podpory rodovej rovnosti a rovnosti LGBTI osôb;

24.  odporúča, aby sa v mediálnych organizáciách kládol dôraz na mierne opatrenia, ako napríklad plány pre rodovú rovnosť alebo usmernenia, a odporúča, aby tieto protokoly ustanovili normy pozitívneho zobrazovania žien v reklame, spravodajstve, pri podávaní správ, produkcii alebo vysielaní a aby sa vzťahovali na všetky oblasti citlivého obsahu, medzi ktoré patrí znázorňovanie moci a nadradenosti, odborné znalosti, rozhodovanie, sexualita, násilie, rôznorodosť úloh a používanie nesexistického jazyka; ďalej nabáda verejné a súkromné médiá, aby presadzovali hľadisko rodovej rovnosti v celom svojom obsahu a aby používali plány rovnosti s cieľom zobraziť sociálnu rozmanitosť;

25.  odporúča, aby predpisy vydávané orgánmi pre médiá a komunikáciu stanovovali kritériá na zabezpečenie nestereotypného zobrazovania žien a dievčat a aby umožňovali prípadné odstránenie urážlivého obsahu; okrem toho odporúča, aby sa špecializované organizácie, ako sú vnútroštátne orgány pre otázky rovnosti a ženské mimovládne organizácie, zapájali do monitorovania vykonávania týchto predpisov;

26.  poukazuje na to, že členské štáty musia zabezpečiť všetkými primeranými prostriedkami, že médiá vrátane internetových a sociálnych médií, ako aj reklamy, nebudú obsahovať žiadne podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči osobe alebo skupine osôb; zdôrazňuje, že je potrebné zhromažďovať údaje rozdelené podľa pohlavia a viesť v spolupráci s inštitútom EIGE výskum s cieľom lepšie reagovať na kybernetické násilie, online sexuálne obťažovanie, hrozby, sexistické poznámky a nenávistný prejav proti ženám a dievčatám vrátane tých, ktoré patria k LGBTI osobám; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť odbornej príprave o tom, ako médiá podávajú správy o prípadoch rodovo motivovaného násilia vrátane násilia páchaného na LGBTI osobách; navrhuje, aby bolo pre odborníkov v oblasti médií vrátane osôb vo vedúcich pozíciách dostupné priebežné odborné vzdelávanie v oblasti zobrazovania mužov a žien v mediálnom obsahu; odporúča, aby sa rodová rovnosť zohľadňovala vo vyučovacích moduloch v rámci pregraduálneho a postgraduálneho štúdia v odbore žurnalistiky a komunikácie;

27.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali samoreguláciu a spoločnú reguláciu v médiách prostredníctvom kódexov správania;

Príklady osvedčených postupov

28.  s nadšením berie na vedomie rôzne príklady osvedčených postupov, ktoré možno pozorovať vo všetkých členských štátoch, vrátane: mediálnych kampaní, osobitných právnych predpisov, cien za reklamy vyhýbajúce sa stereotypom a sexizmu alebo anticien za stereotypné a sexistické reklamy, databáz odborníčok, kurzov na školenie odborníkov v danom odvetví, plánov mediálnych organizácií na zabezpečenie rodovej rovnosti, kódexov správania a politík v oblasti rovnakých príležitostí a rozmanitosti a minimálnych limitov stanovených pre zobrazovanie pohlavia v riadiacich orgánoch regulátorov médií;

29.  nabáda členské štáty, aby podporovali kampane, ako je o. i. belgický nástroj Expertalia, česká anketa „Sexistické prasiatko“ alebo švédska iniciatíva #TackaNej („Nie, ďakujem“); vyzýva členské štáty, aby uskutočňovali pravidelné informačné a osvetové kampane zamerané na identifikáciu rodovo motivovaného diskriminačného obsahu prinášaného reklamou a médiami a pravidelne podávali správy o mediálnych trendoch v oblasti rodovej rovnosti; vyzýva členské štáty, aby vyčlenili osobitné financovanie podprogramov zameraných na kariérny postup žien v odvetví médií a podporovali mediálne združenia a siete pri zavádzaní verejných a odvetvových osvetových kampaní; ďalej vyzýva Komisiu, aby zaviedla cenu EÚ pre študentov v oblasti médií za prácu súvisiacu s rodovou rovnosťou;

30.  vyzýva organizácie občianskej spoločnosti na vypracovanie komunikačných stratégií, a to nielen pre tradičné médiá, ale aj pre on-line médiá, s cieľom rozšíriť rozsah ovplyvňovania a monitorovania mediálneho programu;

Ďalšie odporúčania

31.  vyzýva členské štáty, aby spoločne s orgánmi pre otázky rovnosti v plnej miere vykonávali existujúce právne predpisy týkajúce sa rodovej rovnosti a aby nabádali regulačné orgány k tomu, aby venovali pozornosť zastúpeniu a kariérnemu postupu žien a nestereotypnému mediálnemu obsahu; vyzýva členské štáty, aby vykonávali pravidelné hodnotenia uvedených oblastí a vypracovali, ak tak ešte neurobili, právne predpisy, ktoré sa zameriavajú na nestereotypný mediálny obsah; zdôrazňuje úlohu členských štátov pri lepšom využití existujúcich zdrojov v médiách v rámci ich poslania plniť svoje úlohy služby vo verejnom záujme pri zohľadnení rodovo vyváženejšej a demokratickej spoločnosti;

32.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila ďalší výskum zameraný na účasť žien na vyšších pozíciách v médiách; vyjadruje pochvalu EIGE za jeho prácu v tejto oblasti a vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vypracúvaní a monitorovaní príslušného súboru ukazovateľov okrem iného vrátane prítomnosti žien v procese rozhodovania, ich pracovných podmienok a rovnosti mužov a žien v mediálnom obsahu, pričom rozšíri svoju pozornosť na nové spoločenské mediálne technológie s cieľom vytvoriť metódy na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu a obťažovaniu v sociálnych médiách;

33.  žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali ženské organizácie, ktoré sú aktívne v oblasti presadzovania rodovej rovnosti v médiách vrátane organizácií, ktoré podporujú ženy a dievčatá, ktoré sú obeťami násilia založeného na rodovej príslušnosti, viacnásobnej diskriminácie alebo sexuálneho obťažovania;

34.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli akčné programy, ktoré zabezpečia zapojenie žien do tvorby a vykonávania účinných a efektívnych rodovo citlivých politík a programov v rámci mediálnych organizácií;

35.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali programy na zlepšenie zručnosti žien v predmetoch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika), ktoré sú dôležité pre kariéru v mediálnom sektore s technickejším zameraním, ako sú zvukoví a audiovizuálni technici; zdôrazňuje význam odborného vzdelávania a prípravy pri diverzifikácii výberu povolania a obsadzovania žien a mužov do netradičných pracovných príležitostí s cieľom prekonať horizontálne a vertikálne vylúčenie;

o
o   o

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23. (2) Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1. (3) Ú. v. ES C 296, 10.11.1995, s. 15. (4) Ú. v. ES C 304, 6.10.1997, s. 60. (5) Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 43. (6) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 18. (7) Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 44. (8) Prijaté texty, P8_TA(2016)0338. (9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0360. (10) Prijaté texty, P8_TA(2017)0260. (11) Prijaté texty, P8_TA(2017)0290. (12) Prijaté texty, P8_TA(2017)0364. (13) Prijaté texty, P8_TA(2017)0417. (14) Spoločný zber údajov, ktorý uskutočnili UNESCO, OECD a Eurostat (UOE), k dispozícii na adrese: http://eige.europa.eu/gender-statistics/dgs/indicator/ta_educ_part_grad__educ_uoe_grad02 (15) EIGE, Index rodovej rovnosti 2017. (16) https://www.womenlobby.org/IMG/pdf/factsheet_women_and_media.pdf (17) Lenka Vochocová, verejné vypočutie výboru FEMM na tému „Rodová rovnosť v mediálnom sektore v EÚ“, 26. jún 2017, záznam k dispozícii na adrese: http://www.europarl.europa.eu/ep-live/en/committees/video?event=20170626-1500-COMMITTEE-FEMM (18) Projekt Global Media Monitoring, regionálna správa pre Európu (2015), k dispozícii na adrese: http://cdn.agilitycms.com/who-makes-the-news/Imported/reports_2015/regional/Europe.pdf (19) Kampaň Medzinárodnej federácie novinárov (IFJ) týkajúca sa rodovo podmieneného násilia v práci https://www.ifj-stop-gender-based-violence.org/ (20) „Where are the women directors in European films? Gender equality report on female directors (2006-2013) with best practice and policy recommendations“ (Kde sú ženy-režisérky v európskych filmoch? Správa o rodovej rovnosti v oblasti žien-režisérok (2006 – 2013) s najlepšími postupmi a politickými odporúčaniami), http://www.ewawomen.com/en/research-.html. (21) Rodová rovnosť na vedúcich a rozhodovacích pozíciách. Preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ, 2017 (zdroj: Inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) – štatistická databáza žien a mužov v rozhodovacom procese). (22) Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE): Preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ: ženy a médiá – posilňovanie rodovej rovnosti v procese rozhodovania v mediálnych organizáciách (2013). (23) Pozri uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o pracovných podmienkach a neistých pracovných miestach. (24) Ú. v. EÚ L 69, 8.3.2014, s. 112.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o posilňovaní postavenia žien a dievčat prostredníctvom digitálneho sektora (2017/3016(RSP))

P8_TA(2018)0102 B8-0183/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 23,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktorá bola prijatá na 4. svetovej konferencii o ženách v roku 1995, najmä pokiaľ ide o záujmovú oblasť Ženy a médiá,

–  so zreteľom na výsledný dokument zo zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni zo 16. decembra 2015 o celkovom preskúmaní vykonávania výsledkov svetového samitu o informačnej spoločnosti,

–  so zreteľom na strategický záväzok Európskej komisie pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192) a na preskúmanie v polovici trvania týkajúce sa jej uplatňovania s názvom Prepojený digitálny jednotný trh pre všetkých (COM(2017)0228),

–  so zreteľom na druhý pilier stratégie Komisie pre jednotný digitálny trh v Európe, ktorý je zameraný na vytváranie priaznivých a rovnakých podmienok a prostredia pre prosperovanie digitálnych sietí a inovačných služieb, a so zreteľom na tretí pilier, ktorý podporuje inkluzívnu digitálnu spoločnosť, kde občania majú správne zručnosti na využitie príležitostí, ktoré prináša internet, a na zvýšenie svojich šancí získať zamestnanie,

–  so zreteľom na rámec Vzdelávanie a odborná príprava 2020,

–  so zreteľom na štúdiu Komisie s názvom IKT pre prácu: digitálne zručnosti na pracovisku, ako aj na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu: spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (COM(2016)0381),

–  so zreteľom na hĺbkovú analýzu s názvom Posilnenie postavenia žien na internete, ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky v októbri 2015(1),

–  so zreteľom na správu Komisie z 1. októbra 2013 s názvom Ženy pôsobiace v odvetví IKT,

–  so zreteľom na štúdiu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) z 26. januára 2017 s názvom „Gender and Digital Agenda“ (Rodová a digitálna agenda),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 s názvom Digitálna agenda pre rast, mobilitu a zamestnanosť: čas zaradiť vyššiu rýchlosť(4), a najmä na Veľkú koalíciu pre digitálne zručnosti a pracovné miesta,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v digitálnom veku(6),

–  so zreteľom na otázku Komisii týkajúcu sa posilnenia postavenia žien a dievčat prostredníctvom digitálneho sektora (O-000004/2018 – B8-0010/2018),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže digitalizácia spôsobila zásadný prevrat a od základov zmenila spôsob, akým ľudia získavajú a poskytujú informácie, komunikujú, stýkajú sa, študujú a pracujú, pričom vytvára nové príležitosti na účasť vo verejných a politických diskusiách, vzdelávaní a na trhu práce, otvára nové možnosti pre rozhodovanie o vlastnom živote a má obrovský hospodársky potenciál pre Európsku úniu i oblasti mimo nej; keďže digitalizácia vplýva nielen na trhy, ale aj na spoločnosť ako celok;

B.  keďže informačná spoločnosť poháňaná informačnými a komunikačnými technológiami (IKT) prináša obrovské príležitosti na vytváranie a distribúciu bohatstva a znalostí;

C.  keďže celosvetovo je u žien ako demografickej skupiny menšia pravdepodobnosť, že budú online, než u mužov; keďže 68 % mužov a 62 % žien pravidelne používa počítače a internet; keďže 54 % mužov a 48 % žien používa internet na mobilných zariadeniach; keďže 33 % mužov a len 18 % žien si softvér do zariadení nainštaluje samých; keďže 41 % mužov a 35 % žien využíva internetové rádio a televíziu; keďže 47 % mužov a 35 % žien využíva elektronické bankovníctvo; keďže 22 % mužov a len 17 % žien predáva tovar na internete; keďže 20 % mužov a 13 % žien nakupuje cez internet;

D.  keďže digitálne spôsoby komunikácie prispievajú k vytváraniu podmienok, ktoré napomáhajú intenzívnejšie šírenie nenávistných prejavov a hrozieb voči ženám, pričom 18 % žien v Európe sa od obdobia dospievania už stalo obeťou nejakej formy kyberšikanovania; keďže narástol počet hrozieb voči ženám vrátane vyhrážania sa smrťou; keďže spoločenské povedomie o digitálnych formách násilia je stále nedostatočné; keďže rôzne formy násilia na internete ešte neboli plne zohľadnené v právnom rámci;

E.  keďže len 2 % všetkých žien (v porovnaní s 5 % mužov) na pracovnom trhu je zamestnaných v technických, odborných a vedeckých oblastiach; keďže iba 9 % vývojárov v Európe tvoria ženy, iba 19 % vrcholových manažérov v odvetví IKT a komunikácií tvoria ženy (v porovnaní so 45 % v iných odvetviach služieb) a iba 19 % podnikateľov v týchto odvetviach tvoria ženy (v porovnaní s 54 % v iných odvetviach služieb);

F.  keďže existuje výrazný rodový rozdiel v prístupe k profesijným a vzdelávacím možnostiam, čo sa týka informačných a komunikačných technológií a počítačových zručností;

G.  keďže sexizmus a rodové stereotypy sú závažnou prekážkou rovnosti žien a mužov a ďalej prehlbujú rodové rozdiely v digitálnej oblasti, čo ženám bráni naplno rozvíjať svoje používateľské, inovátorské a tvorcovské schopnosti;

H.  keďže pracovné miesta, a to nielen v odvetví IKT, si v stále väčšej miere vyžadujú určitý stupeň digitálnych kompetencií a digitálnej gramotnosti a tento trend sa pravdepodobne v budúcnosti ešte umocní, pričom sa v prípade väčšiny profesií a voľných pracovných miest bude vyžadovať širšie spektrum digitálnych zručností;

I.  keďže zlepšovanie digitálnych zručností a gramotnosti v oblasti IT predstavuje jedinečnú príležitosť na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, a to uľahčením prístupu k vzdelaniu a odbornej príprave a umožnením začlenenia do trhu práce nielen ženám a dievčatám, ale aj ľuďom s osobitnými potrebami, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, a obyvateľom vidieckych a vzdialených oblastí ďaleko od centier miest; keďže digitalizácia pracoviska so sebou môže priniesť určité výzvy, ktoré treba riešiť; keďže zvyšovanie počtu žien v odvetví IKT, jednom z odvetví s najvyššími platmi, by mohlo prispieť k posilneniu ich finančného postavenia a nezávislosti, čo by viedlo k zníženiu celkového rozdielu v odmeňovaní žien a mužov a zvýšeniu finančnej nezávislosti žien; keďže iba približne 16 % z takmer osem miliónov osôb, ktoré pracujú v odvetví IKT v Európe, tvoria ženy;

J.  keďže digitalizácia ponúka nové príležitosti pre podnikanie žien vrátane digitálneho podnikania v malom rozsahu, ktoré si v mnohých prípadoch nevyžaduje významný počiatočný kapitál, rovnako ako podnikov prevádzkovaných v rámci sociálneho hospodárstva, ktoré posilňujú sociálne začlenenie; keďže je potrebné podporovať digitálne podnikanie žien, nakoľko je jedným z najrýchlejšie rastúcich a prosperujúcich odvetví v hospodárstve, pričom ponúka mnoho príležitostí na inováciu a rast, a ženy tvoria iba 19 % podnikateľov v tejto oblasti;

K.  keďže vstúpenie väčšieho počtu žien do odvetvia IKT by oživilo trh, na ktorom sa predpokladá nedostatok pracovnej sily a na ktorom by rovnocenná účasť žien každoročne viedla k prírastku HDP EÚ vo výške 9 miliárd EUR; keďže ženy sú naďalej veľmi nedostatočne zastúpené v rámci vysokoškolských programov v oblasti IKT, kde tvoria len približne 20 % absolventov, pričom iba 3 % všetkých absolventiek získajú titul v oblasti IKT; keďže ženy sa stretávajú s mnohými ťažkosťami pri začleňovaní do odvetvia IKT a ďalšom pôsobení v ňom; keďže pracovné prostredie, v ktorom dominujú muži a ženy tvoria iba 30 % pracovnej sily, prispieva k tendencii mnohých žien opustiť odvetvie IKT len pár rokov po ukončení vysokoškolského vzdelávania; keďže účasť žien na digitálnom trhu práce sa znižuje s narastajúcim vekom; keďže ženy vo veku do 30 rokov s titulom v oblasti IKT tvoria 20 % pracovnej sily v odvetví IKT, ženy vo veku 31 až 45 rokov 15,4 % a ženy nad 45 rokov 9 %;

L.  keďže v štúdii s názvom Ženy pôsobiace v odvetví IKT sa odhaduje, že do roku 2020 bude v odvetví IKT v Európe 900 000 neobsadených pracovných miest; keďže odvetvie IKT rýchlo rastie, pričom každoročne vzniká približne 120 000 nových pracovných miest;

M.  keďže odvetvie IKT sa vyznačuje obzvlášť vysokým stupňom vertikálnej a horizontálnej segregácie, ako aj nesúladom medzi dosiahnutým vzdelaním žien a ich postavením v tomto odvetví; keďže medzi podnikateľmi v oblasti IKT je menej ako 20 % žien; keďže väčšina (54 %) žien pracujúcich v oblasti IKT zastáva menej platené pozície s nižšou úrovňou kvalifikácie a iba malý podiel z nich (8 %) zastáva vysokokvalifikované pozície softvérových inžinierok; keďže ženy sú nedostatočne zastúpené aj pri rozhodovaní v tomto odvetví, pričom iba 19,2 % zamestnancov v odvetví IKT má ako nadriadeného ženu v porovnaní so 45,2 % zamestnancov pracujúcich v iných odvetviach;

N.  keďže ženám vo veku 55 a viac rokov hrozí obzvlášť vysoké riziko nezamestnanosti a nečinnosti na trhu práce, pričom priemerná miera zamestnanosti žien vo veku 55 až 64 rokov v EÚ v roku 2016 bola iba 49 % v porovnaní so 62 % mužov; keďže nízka úroveň gramotnosti v oblasti IT a digitálnych kompetencií toto riziko ešte umocňuje; keďže zlepšenie digitálnych zručností žien vo veku 55 a viac rokov a investovanie do nich by zvýšilo ich pracovné príležitosti a poskytlo im určitý stupeň ochrany pred vylúčením z trhu práce;

O.  keďže podľa údajov Eurostatu za rok 2014 viac žien (42,3 %) ako mužov (33,6 %) pokračuje aj vysokoškolským vzdelávaním, ženy sú však vo väčšom počte zastúpené v oblasti humanitných vied ako vo vedeckých oblastiach; keďže pomer účastníkov terciárneho vzdelávania, ktorí študujú programy v oblasti IKT, je len 9,6 % žien k 30,6 % mužov; keďže ženy sú naďalej veľmi nedostatočne zastúpené v iniciatívach, ako je Európsky týždeň programovania, IKT pre lepšie vzdelávanie, Startup Europe Leaders Club a veľká koalícia pre pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií, ktorých cieľom je ďalšia podpora elektronického vzdelávania a elektronických zručností;

P.  keďže nízka účasť žien a dievčat na vzdelávaní v oblasti IKT a neskôr v zamestnaní je výsledkom zložitej súhry rodových stereotypov, ktoré začínajú v raných fázach života a vzdelávania a pokračujú v profesionálnej kariére;

1.  vyzýva Komisiu, aby využívala a lepšie zamerala digitálnu agendu a stratégiu digitálneho jednotného trhu s cieľom riešiť závažné rodové rozdiely v rámci odvetvia IKT a podporovať plné začlenenie žien do tohto odvetvia, najmä v súvislosti s technickými a telekomunikačnými profesiami, a podporovať vzdelávanie a odbornú prípravu žien a dievčat v IKT a iných predmetoch z oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM);

2.  víta opatrenia na podporu integrácie žien do informačnej spoločnosti a ich účasti na nej, ktoré sú zahrnuté do Strategického záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019; vyzýva Komisiu, aby vykonala opatrenia zamerané na zníženie rodových rozdielov v odmeňovaní, zárobkoch a dôchodkoch, a tak bojovala proti chudobe žien, a aby sa zamerala najmä na podporu zamestnanosti žien v odvetví IKT, boj proti rodovým stereotypom a podporu rodovej rovnosti na všetkých úrovniach a vo všetkých typoch vzdelávania, a to aj v súvislosti s rodovo ovplyvnenou voľbou predmetov a kariéry, v súlade s prioritami stanovenými v rámci pre vzdelávanie a odbornú prípravu 2020;

3.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby sa v duchu otvorenej spolupráce v strategickom rámci pre vzdelávanie a odbornú prípravu do roku 2020 usilovali o nájdenie riešení a výmenu najlepších postupov v oblasti digitálneho vzdelávania v ranom detstve, vrátane digitálnych kompetencií a kódovania, aj pre dievčatá a aby pracovali na programoch v neskorších fázach vzdelávania, ktorými sa má zvýšiť podiel žien, ktoré sa rozhodnú pre odbory vedy, technológie, inžinierstva a matematiky a ukončia vysokoškolské vzdelanie s titulom z tejto oblasti, keďže to by ženám umožnilo, aby rovnako ako muži získali úplný prístup k elektronickým službám a profitovali z očakávaných pracovných príležitostí pre technikov a odborníkov v oblasti informačných technológií;

4.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby vypracúvali, podporovali a vykonávali opatrenia, ktoré presadzuje OSN a jej orgány, najmä v rámci Pekinskej deklarácie a akčnej platformy a svetového samitu o informačnej spoločnosti (WSIS), a to aj v kontexte školských osnov, s cieľom vyvíjať úsilie o posilnenie postavenia žien v digitálnom veku na európskej i celosvetovej úrovni;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili problém rodových rozdielov v odvetví IKT tak, že budú zdôrazňovať ekonomické opodstatnenie rozmanitosti a vytvárať ďalšie a silnejšie stimuly pre podniky i ženy, napríklad poskytovaním vzorov, mentorských programov a profesijných dráh, s cieľom zvýšiť viditeľnosť žien; nabáda členské štáty, aby podporovali a prijímali opatrenia, okrem iného na rozvoj online obsahu, ktoré presadzujú rodovú rovnosť, podporu prístupu k IKT a využívania IKT ako nástrojov na boj proti rodovej diskriminácii, napríklad v oblasti rodovo motivovaného násilia, a dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

6.  víta akčný plán EÚ na roky 2017 – 2019 na riešenie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov (COM(2017)0678), zdôrazňuje, že je potrebné posilniť súlad so zásadou rovnakej odmeny za rovnakú prácu pre mužov a ženy zakotvenou v Zmluve o EÚ, a vyzýva Komisiu, aby zaviedla iniciatívy zahrnuté v opatrení č. 2 tohto plánu, ktoré sú zamerané na prilákanie väčšieho počtu žien do odvetví vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), čo by podľa EIGE mohlo viesť k vyrovnaniu rozdielu v odmeňovaní mužov a žien do roku 2050 v dôsledku vyššej produktivity pracovných miest v oblastiach STEM;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sprístupnili finančné prostriedky a zlepšili prístup k súčasným fondom s cieľom presadzovať a podporovať podnikateľky, najmä v rámci digitálnej transformácie priemyslu, s cieľom zabezpečiť, aby akákoľvek spoločnosť, bez ohľadu na jej veľkosť, odvetvie, v ktorom je činná, alebo lokalitu v Európe, mohla využívať digitálne inovácie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že centrá digitálnych inovácií, ktoré sú kľúčom k uľahčeniu digitálnej transformácie, by mali klásť osobitný dôraz na podnikateľky a začínajúce podniky, ktoré vlastnia ženy; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere a komplexne riešila rodové rozdiely v rámci procesu digitalizácie;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali celoživotné vzdelávanie, ako aj odbornú prípravu a programy, ktoré pomôžu účastníkom lepšie sa prispôsobiť možnej zmene kariérnej dráhy alebo sa na ňu pripraviť, a to v súlade s rastúcim dopytom po digitálnych kompetenciách v rôznych odvetviach, s osobitným zreteľom na ženy vo veku 55 a viac rokov, najmä tie, ktoré majú opatrovateľské povinnosti, a ženy, ktoré prerušili svoju kariéru alebo ktoré sa vrátili na pracovisko, s cieľom zabezpečiť, že sa na ne nezabudne v čoraz rýchlejšom prechode na digitalizáciu, a s cieľom ochrániť ich pred vylúčením z trhu práce;

9.  zdôrazňuje efektívnosť využívania internetu na kampane, fóra a na lepšiu viditeľnosť ženských vzorov, ktorými sa urýchľuje dosahovanie rodovej rovnosti; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali siete žien na internete, pretože uplatňujú prístup zdola nahor na posilnenie postavenia žien;

10.  vyzýva Komisiu, aby podporila vytváranie sietí medzi organizáciami občianskej spoločnosti a profesionálnymi mediálnymi organizáciami s cieľom posilniť postavenie žien tak, aby zohrávali aktívnu úlohu, a uznať osobitnú potrebu žien v mediálnom sektore;

11.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu občianskej spoločnosti v oblasti správy internetu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby konštruktívne spolupracovali s organizáciami digitálnej občianskej spoločnosti a podporovali ich;

12.  vyzýva všetky orgány a subjekty občianskej spoločnosti, aby podporovali zavádzanie a vykonávanie elektronických služieb, digitálnych kompetencií a digitálnych foriem práce, ktoré môžu podporovať rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom v našich spoločnostiach, a zároveň zabezpečiť, aby sa zabránilo dvojitému zaťaženiu žien; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili príležitosti a výzvy týkajúce sa digitalizácie, a to aj v súvislosti s pracovnými podmienkami, ako napríklad nestabilné formy zamestnania a problémy v oblasti duševného zdravia súvisiace s prácou;

13.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v oblasti vzdelávania prostredníctvom podpory digitálnej gramotnosti a účasti žien a dievčat na vzdelávaní a odbornej príprave v oblasti IKT, a to začlenením programovania, nových médií a technológií do učebných osnov na všetkých úrovniach, ako aj v rámci mimoškolského vzdelávania, informálneho učenia a neformálneho vzdelávania, a vo všetkých typoch vzdelávania a odbornej prípravy, a to vrátane vyučujúcich, s cieľom znížiť a odstrániť nedostatky v oblasti digitálnych zručností a povzbudiť dievčatá a mladé ženy, aby si budovali kariéru v oblasti vied a IKT; upozorňuje na význam nepretržitého dialógu so sociálnymi partnermi s cieľom prekonať rodové rozdiely v tejto oblasti;

14.  nabáda členské štáty, aby zaviedli vzdelávanie v oblasti IKT primerané veku už v počiatočnom štádiu školskej dochádzky, a to s osobitným zameraním na inšpirovanie dievčat, aby rozvíjali svoje záujmy a talenty v digitálnej oblasti, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali vzdelávanie dievčat v oblasti STEM od raného veku vzhľadom na to, že dievčatá sa prestávajú venovať predmetom v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky v skoršej fáze svojho vzdelávania z dôvodu rodových stereotypov spojených s týmito predmetmi, nedostatku vzorov a rozdeľovania aktivít a hračiek, čoho výsledkom je nedostatočné zastúpenie žien v rámci týchto predmetov na univerzitách a táto situácia následne pokračuje aj na pracoviskách;

15.  nabáda členské štáty a Komisiu, aby najmä prostredníctvom informačných a osvetových kampaní podporovali účasť žien v podnikateľských odvetviach, ktoré sú stereotypne považované za „mužské“, ako je to v prípade digitalizácie; zdôrazňuje, že je potrebné zorganizovať kampane zamerané na osvetu, odbornú prípravu a uplatňovanie rodového hľadiska pre všetkých aktérov pôsobiacich v oblasti politiky digitalizácie; zdôrazňuje potrebu podporovať získavanie digitálnych kompetencií žien v odvetviach, ktoré si nevyžadujú intenzívne používanie IKT, ale budú si vyžadovať digitálne kompetencie a zručnosti v blízkej budúcnosti;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, ako aj podniky, aby presadzovali rodovú rovnosť v oblasti IKT tým, že budú zhromažďovať údaje o používaní IKT rozdelené podľa rodu a stanovia ciele, ukazovatele a kritériá s cieľom monitorovať pokrok v prístupe žien k IKT a propagovať príklady najlepších postupov medzi spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti IKT; vyzýva Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, aby zhromažďoval údaje o tom, ako možno lepšie využiť digitálne služby v prospech žien a rodovej rovnosti;

17.  zdôrazňuje význam identifikácie výziev, ktoré vznikajú pri používaní IKT a internetu v súvislosti s páchaním trestných činov, vyjadrovaním hrozieb alebo obťažovaním žien či násilím páchaným na ženách; vyzýva politických činiteľov, aby tieto problémy náležite riešili a aby sa postarali o zavedenie rámca, ktorý zabezpečí, že orgány presadzovania práva budú schopné účinne riešiť digitálne trestné činy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili ochranu dievčat pred reklamami v digitálnom prostredí, ktoré by ich mohli podnecovať k správaniu škodlivému pre ich zdravie;

18.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby spustili kampane s cieľom zvýšiť povedomie žien nielen o výhodách IKT, ale aj o súvisiacich rizikách, a poskytnúť im potrebné vzdelanie a vedomosti o tom, ako sa chrániť online;

19.  vyzýva inštitúcie, agentúry a orgány EÚ, ako aj členské štáty a ich orgány presadzovania práva, aby spolupracovali a prijali konkrétne opatrenia na koordináciu svojich opatrení na boj proti využívaniu IKT na páchanie trestných činov spojených s obchodovaním s ľuďmi, kybernetickým obťažovaním a kybernetickým prenasledovaním, pretože majú často cezhraničný charakter a na stíhanie týchto trestných činov je nevyhnutná koordinácia na úrovni EÚ; vyzýva členské štáty, aby preskúmali svoje trestné právo s cieľom zabezpečiť definovanie a uznanie nových foriem digitálneho násilia;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Hĺbková analýza s názvom Posilnenie postavenia žien na internete, Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia C – Práva občanov a ústavné veci, Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, október 2015. (2) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 75. (3) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 18. (4) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 120. (5) Ú. v. EÚ C 349, 17.10.2017, s. 56. (6) Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 44.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o vykonávaní nástroja rozvojovej spolupráce, nástroja humanitárnej pomoci a Európskeho rozvojového fondu (2017/2258(INI))

P8_TA(2018)0103 A8-0118/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 5 a článok 21 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 208 až 211 a 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Globálne partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu prijaté na Fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v Pusane v roku 2011 a obnovené na stretnutí na vysokej úrovni v Nairobi v roku 2016,

–  so zreteľom na tretiu svetovú konferenciu OSN o znižovaní rizika katastrof, ktorá sa konala v japonskom Sendai od 14. do 18. marca 2015,

–  so zreteľom na rezolúciu OSN s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý bola prijatá na samite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji v New Yorku 25. septembra 2015, a na 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDG), ktoré rezolúcia obsahuje,

–  so zreteľom na Svetový humanitárny samit, ktorý sa konal v Istanbule v dňoch 23. a 24. mája 2016, a na tzv. veľkú dohodu (Grand Bargain), ktorú dosiahli niektorí z najväčších darcov a poskytovateľov pomoci,

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve AKT – EÚ(1) podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 a revidovanú 25. júna 2005 a 22. júna 2010,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(4),

–  so zreteľom na Vnútornú dohodu medzi zástupcami vlád členských štátov Európskej únie zasadajúcimi v Rade o financovaní pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – EÚ a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje štvrtá časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len ako „vnútorná dohoda“),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/322 z 2. marca 2015 o vykonávaní 11. Európskeho rozvojového fondu(5),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/323 z 2. marca 2015 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na 11. Európsky rozvojový fond(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020(7),

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci z roku 2007(8),

–  so zreteľom na nový Európsky konsenzus o rozvoji zo 7. júna 2017(9),

–  so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2017 o spolupráci EÚ s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o trustovom fonde EÚ pre Afriku: dôsledky pre rozvoj a humanitárnu pomoc(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2013 o miestnych orgánoch a občianskej spoločnosti: zapojenie Európy do podpory trvalo udržateľného rozvoja(13),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 18/2014 o systémoch hodnotenia a monitorovania zameraného na výsledky generálneho riaditeľstva EuropeAid,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rady z 15. decembra 2017 s názvom Správa o preskúmaní v polovici trvania týkajúca sa nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti (COM(2017)0720) a na súvisiace pracovné dokumenty útvarov Komisie s názvami Hodnotenie nástroja rozvojovej spolupráce (SWD(2017)0600) a Hodnotenie 11. Európskeho rozvojového fondu (SWD(2017)0601),

–  so zreteľom na externé hodnotenie 11. Európskeho rozvojového fondu (záverečná správa z júna 2017), ktoré Komisia objednala od tímu externých zmluvných partnerov,

–  so zreteľom na externé hodnotenie nástroja rozvojovej spolupráce (záverečná správa z júna 2017), ktoré Komisia objednala od tímu externých zmluvných partnerov, so zreteľom na Správu o súdržnosti,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. februára 2018 s názvom Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020 (COM(2018)0098),

–  so zreteľom na správu o koherentnosti – prehľad externých hodnotení vonkajších finančných nástrojov (záverečná správa z júla 2017), ktorú Komisia objednala od tímu externých zmluvných partnerov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a na stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0118/2018),

A.  keďže od prijatia nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci sa medzinárodný a európsky politický rámec výrazne zmenil, a to v dôsledku prijatia takých rozhodujúcich nástrojov, akými sú program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, Parížska dohoda o zmene klímy, akčný program z Addis Abeby, sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030 a Program pre ľudstvo; keďže pri rokovaniach o týchto nástrojoch zohráva EÚ vedúcu úlohu;

B.  keďže Lisabonská zmluva, Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj a ciele trvalo udržateľného rozvoja spolu s Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci, novým Európskym konsenzom o rozvoji a Pusanským partnerstvom pre účinnú rozvojovú spoluprácu vymedzujú stratégiu EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci; keďže Rada okrem toho prijala Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorá sa okrem iného zaoberá rozvojovou spoluprácou;

C.  keďže v zmysle článku 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci sa humanitárna pomoc musí poskytovať v súlade s humanitárnymi zásadami humanity, neutrality, nezávislosti a nestrannosti, a musí byť vedená prístupom založeným na potrebách; keďže humanitárna pomoc nesmie byť nástrojom krízového riadenia;

D.  keďže rozvojová politika by mala dopĺňať zahraničnú politiku EÚ a riadenie migrácie, pričom je nutné zabezpečiť, aby sa rozvojové financovanie používalo iba na rozvojové ciele a účely a nie na pokrytie výdavkov na dosiahnutie iných cieľov, ako je kontrola hraníc alebo protimigračné politiky;

E.  keďže hlavným cieľom nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) je znížiť a v dlhodobom horizonte odstrániť chudobu v rozvojových krajinách, ktoré nevyužívajú financovanie z Európskeho rozvojového fondu (ERF), nástroja európskeho susedstva (ENI) ani nástroja predvstupovej pomoci (IPA), poskytovať tematickú podporu v oblasti rozvojových globálnych verejných statkov a výziev pre organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány v partnerských krajinách, a podporovať strategické partnerstvá medzi Afrikou a EÚ; keďže DCI je hlavný geografický nástroj v oblasti rozvojovej spolupráce v rámci rozpočtu EÚ s 19,6 miliardami EUR alokovanými na obdobie 2014 – 2020;

F.  keďže hlavným cieľom ERF je znížiť a v dlhodobom horizonte odstrániť chudobu v afrických, karibských a tichomorských štátoch (AKT) a dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj zámorských krajín a území (ZKÚ); keďže ERF je hlavný nástroj rozvojovej spolupráce EÚ, pričom na obdobie 2014 – 2020 je na 11. ERF alokovaných 30,5 miliardy EUR;

G.  keďže hlavným cieľom nástroja humanitárnej pomoci (HAI) je poskytovať pomoc, úľavu a ochranu ľuďom, ktorých postihli prírodné alebo človekom spôsobené katastrofy a podobné núdzové situácie, s dôrazom na najzraniteľnejšie obete bez ohľadu na štátnu príslušnosť, náboženstvo, rod, vek, etnický pôvod či politické zmýšľanie, a to na základe skutočných potrieb a medzinárodných humanitárnych zásad a podľa Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci;

H.  keďže nástroj humanitárnej pomoci (HAI) presahuje základnú úlohu v oblasti operácií na záchranu života a zahŕňa úľavu pre ľudí postihnutých dlhšie trvajúcimi krízami, krátkodobé práce v oblasti obnovy a rekonštrukcie, pripravenosť na katastrofy a riešenie dôsledkov populačných pohybov;

I.  keďže účinná rozvojová spolupráca si vyžaduje inovatívne prístupy dávajúce darcom možnosť rýchlo reagovať na miestne situácie a spolupracovať s miestnymi organizáciami a podporovať miestne podniky a podnikateľov, a to najmä v najchudobnejších a najkrehkejších krajinách; keďže audítorský systém EÚ musí dať darcom možnosť v takýchto projektoch pružne prijímať primerané množstvo rizika, čím sa zlepší schopnosť EÚ rýchlo reagovať a poskytovať účinnú pomoc;

J.  keďže EÚ je vedúcim darcom rozvojovej a humanitárnej pomoci na svete; keďže prostredníctvom tejto pomoci EÚ presadzuje snahy o odstraňovanie chudoby a podporu celosvetových a európskych záujmov a základných hodnôt;

K.  keďže na samite EÚ-Afrika konanom 29. a 30. novembra 2017 v Abidjane sa potvrdila vôľa vytvoriť autentické, zmodernizované, globalizované a ambiciózne partnerstvo vytvárajúce politické a hospodárske podmienky skutočnej rovnosti;

L.  so zreteľom na exponenciálny rast počtu dohôd o rozvojovej spolupráci uzavretých s tretími krajinami, predovšetkým s Čínou, Ruskom, Tureckom, Brazíliou a Indiou;

M.  keďže opätovné zavedenie a rozšírenie takzvaného pravidla globálneho náhubku, obmedzujúceho množstvo prostriedkov poskytovaných organizáciám, ktoré ženám a dievčatám poskytujú služby v oblasti plánovania rodiny a sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, vyvoláva veľké obavy;

N.  keďže pokiaľ ide o rýchle opatrenia, vlády tretích krajín naozaj očakávajú účinnosť a riešenie naliehavej potreby zachovať silné partnerstvá rozvojovej spolupráce; so zreteľom na to, že v partnerských krajinách je potrebné rozvíjať otvorené a produktívne ekonomiky, zohľadňujúc pritom nové skutočnosti a nových hospodárskych aktérov na medzinárodnej scéne;

O.  keďže vzhľadom na neúčasť Spojeného kráľovstva po roku 2020 bude brexit znamenať zníženie rozpočtu EÚ o 12 až 15 %;

P.  keďže hodnotenia ERF a DCI potvrdzujú, že koherentné používanie rôznych geografických a tematických nástrojov je skutočne možné;

Q.  keďže v hodnotení 11. EDF sa uvádza, že „existuje reálna hrozba, že EDF bude nútený reagovať na agendy, ktoré ho budú vzďaľovať od jeho primárneho cieľa zmierňovať chudobu a ktoré budú ťažko zlučiteľné so základnými hodnotami EDF, a to na úkor toho, čo robí dobre,“ že „napriek konzultáciám sa názory vlád a organizácií občianskej spoločnosti (s niekoľkými významnými výnimkami, napríklad v tichomorskom regióne) pri rozhodovaní o programoch len zriedka zohľadňujú“ a že „pri tvorbe programu 11. ERF sa tak na uplatnenie zásady koncentrácie využíval prístup zhora, avšak na úkor ústrednej zásady Dohody z Cotonou, ktorou je partnerstvo“;

R.  keďže podľa hodnotenia 11. ERF sa do apríla 2017 rozdelilo takmer 500 miliónov EUR z rezervy ERF na podporu operácií GR pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci(ECHO), takmer 500 miliónov EUR sa vyčlenilo na núdzovú pomoc individuálnym krajinám a 1,5 miliardy EUR sa pridelilo do Núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku; keďže ERF prispieva aj na nový Európsky fond pre udržateľný rozvoj;

S.  keďže v hodnotení nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) sa uvádza, že „DCI je naďalej celkovo relevantný a účelný, a to v okamihu prijatia aj v polovici jeho vykonávania. Je zhruba v súlade s novými politickými dokumentmi (napr. nový Európsky konsenzus o rozvoji a Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj), hoci plnenie niektorých priorít by v jeho súčasnom formáte mohlo byť zložité.“;

T.  keďže pri prijatí nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci na roky 2014 – 2020 Európsky parlament vyjadril, že uprednostňuje samostatný nástroj na financovanie vonkajšej pomoci vyčlenený na rozvojovú spoluprácu, a požadoval, aby sa v prípade zahrnutia ERF do rozpočtu obmedzili finančné prostriedky určené na rozvoj;

U.  keďže pokiaľ ide o Núdzový trustový fond Európskej únie pre Afriku, v hodnotení ERF sa uvádza, že „v porovnaní so štandardnými projektmi ERF skrátená lehota na prípravu a schválenie, nepriame zapojenie EÚ do vykonávania projektu a to, že tieto projekty pochádzajú z prioritných obáv EÚ a nie z reakcie na dlhodobé ciele [partnerských krajín], vyvolávajú obavy z hľadiska pravdepodobnej účinnosti a udržateľnosti projektov [trustového fondu EÚ pre Afriku] a z hľadiska schopnosti EÚ dôsledne monitorovať ich vykonávanie“;

V.  keďže peňažné toky z Únie pre krajiny, ktoré sú príjemcami finančných nástrojov na rozvoj sú nižšie ako prevody vytvárané súkromne z diaspóry týchto krajín sídliacich v Európe;

W.  keďže napriek tomu, že z ERF dostáva už roky miliardy EUR, a napriek vážnym obavám Komisie o jeho finančné riadenie nebol mierový nástroj pre Afriku súčasťou hodnotenia ERF; keďže mierový nástroj pre Afriku sa nehodnotí od roku 2011;

X.  keďže podľa príslušných hodnotení a hodnotiacej správy Komisie o EFI v polovici trvania sa celková účinnosť a dlhodobý účinok DCI a ERF v oblasti plnenia ich cieľov ťažko meria kvôli vážnym obmedzeniam pri vymedzovaní primeraných systémov hodnotenia a monitorovania, s posudzovaním úlohy vonkajších faktorov a kvôli rozmanitosti krajín a tém, ktorých sa to týka; keďže podľa hodnotiteľov kombinované financovanie prináša mobilizáciu ďalších zdrojov len v 50 % prípadov;

Y.  keďže Európsky parlament má veľmi krátke lehoty na kontrolu návrhov vykonávacích opatrení; keďže tieto lehoty náležite nezohľadňujú charakteristiky parlamentnej činnosti; keďže situáciu niekedy zhoršuje to, že sa Európskemu parlamentu návrh vykonávacích opatrení poslal až po termíne alebo pred parlamentnými prestávkami, čo ešte viac obmedzilo jeho schopnosť primerane vykonávať svoje kontrolné právomoci;

Z.  keďže EÚ uznala dôležitosť partnerstiev s organizáciami občianskej spoločnosti (OOS) v oblasti vonkajších vzťahov; keďže to zahŕňa zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do prípravy programov a vykonávania EFI;

Skutočnosti a zistenia z preskúmania vykonávania DCI, ERF a HAI v polovici trvania

Všeobecné úvahy

1.  víta skutočnosť, že z hodnotení DCI, ERF a HAI vyplýva, že ciele týchto nástrojov do veľkej miery súviseli s politickými prioritami v čase ich návrhu, že boli všeobecne vhodné na daný účel a boli zosúladené s hodnotami a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja; konštatuje, že ročný deficit financovania na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja dosahuje 200 miliárd USD;

2.  konštatuje, že v niekoľkých krajinách, v ktorých sa využívajú ERF a DCI, sa za posledných desať rokov dosiahol pokrok pri znižovaní chudoby a v ľudskom a hospodárskom rozvoji, zatiaľ čo v ostatných zostáva situácia kritická;

3.  berie s upokojením na vedomie, že priority DCI a ERF sú v súlade s hodnotami a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, a to vďaka tomu, že sa EÚ účinne podieľala na ich prijímaní, a berie na vedomie, že táto skutočnosť výrazne uľahčila a zjednodušila posúdenie týchto nástrojov v polovici trvania;

4.  konštatuje, že počas prvých rokov vykonávania nástroje DCI a ERF umožnili EÚ reagovať na nové krízy a potreby vďaka rozsiahlemu charakteru cieľov týchto nástrojov; konštatuje však aj to, že v dôsledku čoraz väčšieho počtu kríz a vzniku nových politických priorít sa vytvoril finančný tlak na DCI, ERF a HAI a tieto nástroje narazili na svoje obmedzenia, čo viedlo k rozhodnutiu vytvoriť nové ad hoc mechanizmy, ako napríklad trustové fondy, v súvislosti s ktorými vznikajú vážne obavy týkajúce sa najmä transparentnosti, demokratickej zodpovednosti a izolovanosti od rozvojových cieľov; pripomína nedávno prijatý Európsky fond pre udržateľný rozvoj, ktorý bol vytvorený na to, aby poskytoval ďalšiu pákovú kapacitu;

5.  vyjadruje spokojnosť s väčšou vnútornou súdržnosťou v rámci DCI a ERF, a to najmä v dôsledku kvalitných posúdení, harmonizovaných procesov prijímania rozhodnutí a odvetvovej koncentrácie;

6.  poznamenáva, že v niektorých prípadoch je rozpočtová podpora naďalej predmetom kritiky kvôli neužitočnosti a neefektívnosti, hoci tento spôsob podpory zodpovedá modernému prístupu k spolupráci a je v plnej miere v súlade s logikou skutočných rozvojových partnerstiev, umožňuje prevzatie zodpovednosti partnerskými krajinami a jej výhodou je flexibilita a efektívnosť; domnieva sa preto, že by sa malo posilniť politické a inštitucionálne partnerstvo podporujúce prideľovanie rozpočtovej podpory, a súčasne by sa malo trvať na kvalitnej správe hospodárskych záležitostí a dodržiavaní demokratických hodnôt; upozorňuje, že politika rozvojovej spolupráce sa musí uskutočňovať spôsobom, ktorý zohľadňuje vôľu krajín a národov, ktoré ju potrebujú, pričom treba zabezpečiť ich účasť na rozhodovacom procese a zaistiť, aby prevzali zodpovednosť za transparentné a efektívne vykonávanie tejto politiky;

7.  konštatuje skutočnosť, že sa veľký počet krajín presunul do kategórie krajín s vyšším stredným príjmom, dôsledkom čoho je, že buď ukončili bilaterálnu spoluprácu v rámci DCI, alebo získali nižšie granty bilaterálnej spolupráce v rámci ERF, keďže rozvojová pomoc doplnená o úspešné národné politiky môže viesť k pozitívnym výsledkom; pripomína, že chudoba a rozvoj sú mnohorozmerné javy a že zachovanie HDP ako jediného ukazovateľa rozvoja nepostačuje; konštatuje zároveň, že keďže väčšina najchudobnejších ľudí na svete žije v krajinách so strednými príjmami, v ktorých pretrvávajú nerovnosti, náhle zastavenie pomoci krajinám so strednými príjmami by mohlo ohroziť dosiahnutie SDG; zdôrazňuje preto potrebu pokračovať v podpore týchto krajín na ceste k ďalšiemu rozvoju;

8.  zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť to, aby sa rozvojová pomoc používala v súlade s jej pôvodným účelom, a to s náležitým zreteľom na zásady účinnosti pomoci a rozvoja; opakuje, že rozvojová spolupráca EÚ by mala byť v súlade s plánmi a potrebami partnerských krajín;

9.  zdôrazňuje, že krátkodobé vlastné záujmy EÚ v oblasti migrácie a bezpečnosti by za žiadnych okolností nemali vplývať na rozvojové programy a že zásady účinnosti pomoci a rozvoja by sa mali plne dodržiavať a uplatňovať na všetky formy rozvojovej spolupráce;

10.  berie na vedomie závery Komisie o tom, že súdržnosť medzi nástrojmi by bolo možné zvýšiť ich zefektívnením; zdôrazňuje, že zmienka o takomto zistení sa neobjavila v žiadnom z rôznych hodnotení;

11.  je znepokojený zisteniami hodnotiteľov o neexistencii systémov monitorovania a hodnotenia, kvôli čomu je ťažké merať výsledky; na druhej strane zdôrazňuje viaceré pozitívne zistenia v auditoch Európskeho dvora audítorov (EDA) týkajúce sa rozvojových politík EÚ; pripomína zistenia EDA v jeho osobitnej správe č. 18/2014 o hodnotení EuropeAid a monitorovacích systémoch zameraných na výsledky; vyzýva Komisiu, aby využila túto príležitosť na ďalšie zlepšenie svojho rámcového systému zameraného na výsledky v súlade s odporúčaniami EDA;

12.  je prekvapený rozporom medzi výsledkami hodnotenia a závermi Komisie z jej preskúmania v polovici trvania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že závery Komisie sa vôbec nevenujú závažným problémom absencie partnerstva v rámci nástrojov a riziku odklonu od zamerania sa na zmierňovanie chudoby, a to napriek tomu, že ide o kľúčový prvok hodnotenia;

13.  je znepokojený tým, že nie sú k dispozícii údaje alebo majú iba obmedzený charakter; konštatuje, že absencia systému monitorovania a hodnotenia nad rámec miléniových rozvojových cieľov (MDG) a SDG neumožňuje presné meranie zmien napr. flexibility nástroja alebo miery konzistentnosti medzi inými nástrojmi;

14.  ďalej konštatuje, že chýbajúca kapitola financovania explicitne vyhradeného na stimulovanie politickej diskusie, najmä na podporu politických strán, je nepriaznivá pre dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

15.  požaduje zlepšenie podávania správ automatickým uvádzaním štatistík a ukazovateľov;

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nevyužila príležitosť uvedenú v preskúmaní v polovici trvania na to, aby prispôsobila svoje politiky požiadavkám stanoveným v Európskom konsenze o rozvoji, ktoré sa týkajú podpory malého a udržateľného agroekologického poľnohospodárstva; konštatuje, že navrhované opatrenia práve naopak zahŕňajú ešte väčšiu podporu rozsiahleho poľnohospodárstva a poľnohospodárskych podnikov;

DCI

17.  zdôrazňuje, že význam DCI spočíva predovšetkým v jeho pružnosti pri reagovaní na nepredvídané okolnosti, pokiaľ ide o výber spôsobov tvorby a vykonávania programov, prerozdeľovanie medzi nástrojmi a v rámci nich a používanie rezervných fondov; zdôrazňuje, že flexibilita vo viacročnej tvorbe programov taktiež umožnila prispôsobenie trvania programového obdobia situácii v teréne, rýchle prerozdeľovanie finančných prostriedkov v prípade významných zmien, a využívanie osobitných opatrení;

18.  víta skutočnosť, že pri hodnoteniach sa zdôraznil strategický význam tematického programu DCI a najmä jeho možnosti presadzovať záujmy EÚ a celosvetové opatrenia týkajúce sa verejných statkov;

19.  berie na vedomie harmonizáciu a širšie možnosti vykonávania, ktoré sa zaviedli nariadením (EÚ) č. 236/2014 o spoločných pravidlách vykonávania nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti, vďaka čomu sa zvýšila efektívnosť v rámci DCI; zdôrazňuje, že nariadenie (EÚ) č. 233/2014 o DCI neobsahuje podrobnosti týkajúce sa monitorovacieho a hodnotiaceho systému na meranie výkonnosti tohto nástroja; je hlboko znepokojený tým, že vykonávacie postupy, z ktorých niektoré pochádzajú z nariadenia o rozpočtových pravidlách, sa stále vnímajú ako zdĺhavé a ťažkopádne, čo diskredituje EÚ a posilňuje príťažlivosť prístupov niektorých krajín, ktoré sú vnímané ako celkovo menej formalistické a menej podmienené; pripomína v tejto súvislosti, že niektoré z týchto postupov vyplývajú z nariadenia o rozpočtových pravidlách, nie z nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti, a iné požiadavky sú založené na uplatňovaní základných zásad rozvojovej spolupráce ako partnerstvo a zodpovednosť;

20.  poznamenáva, že v pracovných dokumentoch služieb Európskej komisie sa uvádza relatívne nízka úroveň vyplatených súm v porovnaní so sumami záväzkov; zdôrazňuje, že v kontexte „konkurencie“ rozvojovej pomoci ide o významný problém; požaduje preto, aby sa zlepšila komunikácia o možnostiach financovania, aby partneri EÚ boli informovaní; aby sa uskutočňovala odborná príprava miestnych aktérov, najmä úradníkov, v oblasti prípravy európskych dokumentov, aby dokázali lepšie reagovať na kritériá a teda zvýšiť šance na úspech svojich projektov; konštatuje, že cieľom tejto odbornej prípravy by mohlo byť aj zlepšiť reakcie na výzvy na predkladanie projektov vyhlasované inými medzinárodnými organizáciami;

21.  je znepokojený tým, že hodnotenie v polovici trvania DCI poukazuje na riziko vnímaného nedostatočného súladu s požiadavkou, aby sa vyčlenilo minimálne 20 % pomoci v rámci DCI na základné sociálne služby, ako je zdravotníctvo, a na stredoškolské vzdelávanie a ďalšie sociálne služby, ak sú tieto potreby nevyhnutné pre rozvoj týchto krajín; je taktiež znepokojený neprimeranou podporou poskytovanou vnútroštátnym zdravotníckym systémom a tým, že neexistuje dostatok údajov o výsledkoch dosiahnutých vo vzťahu k financovaniu vzdelávania; pripomína záväzok z Európskeho konsenzu o rozvoji, vyčleniť aspoň 20 % oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ (ODA) na sociálne začlenenie a ľudský rozvoj;

22.  vyjadruje spokojnosť s cieľmi a výsledkami tematického programu venovaného organizáciám občianskej spoločnosti a miestnym orgánom a požaduje jeho ponechanie v budúcich nástrojoch; vyjadruje však vážne obavy z toho, že vo fázach tvorby a vykonávania programov sa organizáciám občianskej spoločnosti a miestnym orgánom venuje stále menej priestoru, a požaduje posilnenie úlohy týchto orgánov, aj ako poskytovateľov služieb, ako aj cielenejšie spôsoby spolupráce a strategickejší prístup; zdôrazňuje, že rozvoj v týchto krajinách možno v plnej miere dosiahnuť iba prostredníctvom spolupráce s miestnymi orgánmi;

23.  nabáda Komisiu, aby zaviedla politiky, ktoré podporujú zapojenie africkej diaspóry ako kľúčového aktéra rozvoja;

ERF

24.  konštatuje, že ERF zohráva dôležitú úlohu pri odstraňovaní chudoby a dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja; poznamenáva však, že dôkazy o pokroku sú slabšie na regionálnej úrovni a že v rámci ERF sa nepodarilo súvisle dosiahnuť pevné synergie a koherentnosť v rámci jeho vnútroštátnych a regionálnych programov a programov spolupráce v rámci krajín AKT;

25.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že preskúmanie v polovici trvania nepokrývalo mierový nástroj pre Afriku, ktorý sa už roky riadne nehodnotí; domnieva sa, že v čase, keď sa kladie čoraz väčší politický dôraz na prepojenie medzi bezpečnosťou a rozvojom, je kľúčová tvorba politiky na základe dôkazov;

26.  víta skutočnosť, že v rýchlo sa meniacom prostredí sa preukázala účelnosť ERF vďaka skrátenému cyklu plánovania, efektívnejším postupom a lepšiemu riadeniu rozpočtu; konštatuje však, že stále nie je úplne prispôsobený novému kontextu a že postupy sú aj naďalej do istej miery nepružné a ťažkopádne;

27.  poznamenáva, že vzhľadom na veľmi odlišné potreby a charakter skupín krajín AKT a ZKÚ, na ktoré sa ERF vzťahuje, vznikajú otázky o vhodnosti univerzálneho prístupu, ktorý je typický pre výber postupov a spôsobov, a o celkovom územnom rozsahu pôsobnosti ERF; pripomína, že je potrebné nové a skutočné partnerstvo rovnocenných, s hlavným dôrazom na ľudské práva;

28.  konštatuje, že ERF bol vystavený tlaku pri riešení čoraz väčšieho počtu politických požiadaviek, ako napríklad bezpečnosť a migrácia, ktoré je náročné zosúladiť so základnými hodnotami ERF a zásadami politiky EÚ v oblasti rozvoja a spolupráce, konkrétne so zásadou znižovania chudoby;

HAI

29.  vyjadruje spokojnosť s dosiahnutím cieľa HAI, ktorým je poskytovať pomoc v krízových situáciách na základe úplného dodržiavania medzinárodného práva, a že sa súčasne podarilo zaistiť, aby sa humanitárna pomoc nezmanipulovala a aby sa dodržali zásady ľudskosti, nestrannosti, neutrality a nezávislosti;

30.  poznamenáva, že za posledné roky sa výrazne zvýšil počet humanitárnych kríz a pohrôm, ktoré sa riešili z HAI, čo viedlo k úplnému využitiu rezervy na núdzovú pomoc a k potrebe využívania ďalších finančných prostriedkov, a že táto situácia sa v krátkodobom ani strednodobom horizonte pravdepodobne nezlepší, keďže sa zvyšuje počet krízových situácií, ktoré sa dotýkajú mnohých subjektov na planéte; konštatuje, že táto skutočnosť poukazuje na potrebu výrazného zvýšenia rezervy na núdzovú pomoc a rýchlejšieho a pružnejšieho využívania všetkých dostupných prostriedkov;

31.  domnieva sa, že ľudia a komunity by mali zostať hlavnou cieľovou skupinou a hlavnými aktérmi HAI a že za každých okolností by sa mal prijať flexibilný, koordinovaný prístup pre konkrétne okolnosti, v ktorom sa zohľadnia názory miestnych samospráv a orgánov, ako aj miestnych komunít, progresívnych náboženských organizácií a aktérov občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že mnohé z týchto organizácií vrátane európskych organizácií pôsobiacich v diaspórach vykonávajú užitočnú činnosť v niekoľkých dôležitých oblastiach a pre humanitárnu pomoc môžu znamenať pridanú hodnotu;

32.  pripomína, že interrupcia, ktorá nie je zdravotne bezpečná, patrí podľa Svetovej zdravotníckej organizácie medzi päť hlavných príčin úmrtí matiek; pripomína medzinárodne deklarovaný právny základ pre právo na sexuálne a reprodukčné zdravie a práva obetí sexuálneho násilia a ľudí v konfliktoch;

Odporúčania pre zostávajúce obdobie vykonávania

33.  zdôrazňuje, že DCI, ERF a HAI by sa mali vykonávať vzhľadom na nový medzinárodný a európsky politický rámec vrátane programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, Parížskej dohody o zmene klímy, akčného programu z Addis Abeby, Programu pre ľudstvo;

34.  pripomína, že ciele trvalo udržateľného rozvoja je nutné na celom svete dosahovať spoločným úsilím a partnerstvom všetkých medzinárodných aktérov vrátane rozvojových aj rozvinutých krajín a medzinárodných organizácií; zdôrazňuje, že na úrovni EÚ si to vyžaduje vnútorné a vonkajšie politiky pripravené a realizované spoločným, jednotným a koordinovaným spôsobom, v súlade so zásadami súdržnosti politík v záujme rozvoja; domnieva sa, že súdržnosť politík v záujme rozvoja musí byť vzhľadom na vzájomné prepojenie medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ hlavným faktorom pri vymedzovaní a vykonávaní nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci a pri prijímaní ďalších politík a nástrojov EÚ; zastáva však názor, že celková súdržnosť medzi nástrojmi by sa mala naďalej zlepšovať, a to najmä posilňovaním súdržnosti a koordinácie medzi geografickými a tematickými programami a lepšou koordináciou s inými politikami EÚ a vzájomným dopĺňaním sa s týmito politikami;

35.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že krajiny s vyšším stredným príjmom, ktoré prestali využívať podporu v rámci ERF a DCI, môžu naraziť na nedostatok financií, v dôsledku čoho sa tieto krajiny môžu ocitnúť v zraniteľnej situácii; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila dôsledky, zvážila opatrenia na zabránenie negatívnym následkom a uľahčila prístup krajín s vyšším stredným príjmom k EFI prispôsobených ich potrebám, najmä so zreteľom na zintenzívnenie úsilia zameraného na posilnenie dobrej správy vecí verejných prostredníctvom boja proti korupcii, daňovým podvodom a beztrestnosti a zabezpečila dodržiavanie zásad právneho štátu a slobodné a spravodlivé voľby, rovnaký prístup k spravodlivosti a riešila inštitucionálne nedostatky; uznáva prácu, ktorú v tejto oblasti vykonal program EUROsociAL; zdôrazňuje však, že je potrebné prioritne riešiť prideľovanie grantov najmenej rozvinutým krajinám, ktoré sú náchylné k nestabilite, čelia výrazným štrukturálnym prekážkam brániacim v trvalo udržateľnom rozvoji a teda sú veľmi závislé od medzinárodných verejných financií;

36.  zastáva názor, že z nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci by sa naďalej mali podporovať európske aj miestne organizácie občianskej spoločnosti, miestne komunity, miestna a regionálna samospráva a miestne orgány v partnerských krajinách a ich partnerstvo s európskou miestnou a regionálnou samosprávou, a že by sa mala systematicky umožňovať ich aktívna účasť na dialógu viacerých zainteresovaných strán o politikách EÚ a o všetkých procesoch tvorby programov v rámci všetkých nástrojov; okrem toho sa domnieva, že EÚ by mala podporovať úlohu organizácií občianskej spoločnosti ako subjektov dozerajúcich na opatrenia v EÚ aj mimo nej, ako aj decentralizačné reformy v partnerských krajinách; víta v tomto kontexte zámer Komisie prehĺbiť a upevniť prebiehajúcu prácu na budovaní partnerstiev a dialógu s občianskou spoločnosťou pracujúcou na rozvoji a zlepšiť dialóg a zapojenie sietí organizácií občianskej spoločnosti do tvorby politiky a procesov EÚ; pripomína, že EÚ by mala podporovať upevňovanie demokracie prostredníctvom identifikovania mechanizmov na podporu činností organizácií v tretích krajinách, aby sa tak prispelo k stabilizácii a zlepšeniu inštitucionálnych noriem riadenia verejných statkov;

37.  potvrdzuje svoje odhodlanie monitorovať plnenie záväzkov EÚ týkajúcich sa poskytovania stálej podpory pre ľudský rozvoj s cieľom zlepšiť životy ľudí v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja; pripomína, že v prípade DCI to vedie k potrebe vyčleniť aspoň 20 % pomoci na základné sociálne služby, s dôrazom na zdravotníctvo a vzdelávanie, a na sekundárne vzdelávanie; je preto znepokojený tým, že v čase pretrvávajúcich pochybností o dosiahnutí cieľa ľudského rozvoja na úrovni 20 % Komisia presúva finančné prostriedky z ľudského rozvoja na investície;

38.  požaduje prísne uplatňovanie podmienok umožňujúcich účinné používanie rozpočtovej podpory a systematickejšie monitorovanie spôsobov poskytovania pomoci v partnerských krajinách, aby sa zvýšila zodpovednosť, transparentnosť, účinnosť pomoci a zosúladenie rozpočtovej pomoci s jej cieľmi;

39.  varuje pred zneužívaním trustových fondov, ktoré ohrozuje jedinečnosť európskej politiky rozvojovej spolupráce EÚ; trvá na tom, že by sa mali použiť len vtedy, ak je zaručená ich pridaná hodnota v porovnaní s inými spôsobmi poskytovania pomoci, najmä v krízových situáciách, a že ich použitie by malo byť vždy v plnom súlade so zásadami účinnosti pomoci a hlavným cieľom rozvojovej politiky: odstránením chudoby; vyjadruje obavy z toho, že príspevky od členských štátov a iných darcov do trustových fondov nedosiahli očakávania, čo má negatívny vplyv na ich efektívnosť; pripomína potrebu parlamentnej kontroly týchto finančných prostriedkov; je vážne znepokojený zisteniami hodnotenia ERF, ktoré sa týkajú účinnosti núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku;

40.  pripomína, že Komisia by v prípade používania trustových fondov mala zabezpečiť transparentnosť, a to okrem iného pravidelným poskytovaním informácií Európskemu parlamentu a jeho riadnym zapojením do príslušných riadiacich štruktúr v súlade s relevantnými právnymi predpismi EÚ; okrem toho pripomína, že v rámci trustových fondov sa musí uplatňovať celý rozsah zásad účinného rozvoja, trustové fondy mali byť v súlade s prioritami, zásadami a hodnotami dlhodobého rozvoja, vnútroštátnymi a európskymi stratégiami pre jednotlivé krajiny a s inými relevantnými nástrojmi a programami a že každé dva roky by sa mala zverejniť monitorovacia správa o dosahovaní tohto súladu; opakuje preto, že cieľom núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku je riešiť základné príčiny migrácie podporou odolnosti, hospodárskych príležitostí, rovnakých príležitostí, bezpečnosti a rozvoja;

41.  pripomína, že rozpočet na vonkajšiu činnosť EÚ sa neustále mobilizuje a posilňuje, čím sa vyčerpávajú všetky dostupné rezervy na riešenie rastúceho počtu krízových situácií; zastáva názor, že vzhľadom na viaceré krízy a neistotu musí v rámci nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci existovať dostatočná pružnosť, aby sa mohli pružne prispôsobiť meniacim sa prioritám a nepredvídaným okolnostiam a aby sa v praxi dali rýchlo využívať; v tejto súvislosti odporúča rozumné využívanie rezervných alebo nevyužívaných fondov nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci, väčšiu pružnosť pri viacročnom programovaní, vhodnú kombináciu možností financovania a väčšie zjednodušenie na úrovni vykonávania; zdôrazňuje však, že väčšia pružnosť by sa nemala dosiahnuť na úkor účinnosti a predvídateľnosti pomoci, dlhodobých geografických a tematických priorít alebo záväzkov na podporu reforiem v partnerských krajinách;

42.  žiada Komisiu, aby HAI vykonávala v súlade s humanitárnymi zásadami a so záväzkami prijatými v tzv. veľkej dohode (Grand Bargain) na Svetovom humanitárnom samite a so závermi Európskeho dvora audítorov zverejnenými v jeho osobitnej správe č. 15/2016(14); vyzýva Komisiu, aby predovšetkým zvýšila transparentnosť v rámci strategického postupu tvorby programov a financovania, aby venovala náležitú pozornosť nákladovej efektívnosti prijatých opatrení bez spochybnenia cieľov humanitárnej pomoci, a ochotu pomáhať najzraniteľnejším pri súčasnom zachovaní schopnosti udržať humanitárny imperatív dosiahnutím tých najzraniteľnejších a pôsobením tam, kde je sú najnaliehavejšie potreby, aby zlepšila monitorovanie počas vykonávania, vyčlenila väčšie finančné prostriedky pre vnútroštátnych a miestnych aktérov, aby prostredníctvom harmonizovaných požiadaviek na prekladanie správ zmiernila byrokraciu a aby na viacročnom základe prispievala z hľadiska stratégie, tvorby programov a financovania, aby sa zabezpečila väčšia predvídateľnosť, pružnosť, rýchlosť a kontinuita reakcií na humanitárne problémy;

43.  trvá na tom, aby humanitárna pomoc bola naďalej vyčlenená pre obyvateľstvo v krízových oblastiach a aby humanitárni aktéri mali na vykonávanie svojich činností voľný prístup k obetiam v oblastiach konfliktov a v krehkých krajinách;

44.  vyzýva Komisiu, aby zaistila, že v rámci HAI, spolu a komplementárne s DCI a ERF a vzhľadom na prepojenie medzi humanitárnou pomocou a rozvojom, sa okrem okamžitej reakcie na humanitárne krízy bude budovať odolnosť voči budúcim otrasom presadzovaním stratégií a štruktúr včasného varovania a prevencie, zabezpečia sa dlhodobé udržateľné prínosy pre rozvoj v súlade s potrebou prepojenia úľavy, obnovy a rozvoja, a pozornosť sa bude venovať zabudnutým krízam, pri plnom rešpektovaní zásady, aby sa nikto neostal opomenutý;

45.  konštatuje, že je nutné zlepšiť vzájomné dopĺňanie sa medzi rozvojovými nástrojmi a HAI, najmä v kontexte prepojenia medzi humanitárnou oblasťou a rozvojom, nového strategického prístupu k odolnosti a odhodlania EÚ venovať sa znižovaniu rizika katastrof a pripravenosti na katastrofy, a to bez oslabenia ich cieľov a mandátov;

46.  pripomína, že rozvoj dopĺňa humanitárnu pomoc s cieľom predchádzať otrasom a krízam;

47.  požaduje uznanie špecifického charakteru humanitárnej pomoci v rozpočte EÚ, s čím sa spája aj potreba zaistiť rezervu na núdzovú pomoc ako pružný nástroj na reagovanie na nové krízy s dostatočnými finančnými prostriedkami;

48.  domnieva sa, že delegácie EÚ mali byť viac zapojené do rozhodnutí o tvorbe programov rozvojovej spolupráce rámci rôznych nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci, ktoré spravujú; domnieva sa, že by to taktiež umožnilo zlepšiť komplementaritu a synergie, zvýšiť mieru súladu s potrebami, ako aj zodpovednosť partnerských krajín;

49.  trvá na primeranom personálnom vybavení ústredí Komisie, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a delegácií EÚ, pokiaľ ide o počet zamestnancov, ako aj ich odborné znalosti v oblasti rozvojovej a humanitárnej pomoci;

50.  nie je spokojný s veľmi krátkou lehotou poskytovanou Európskemu parlamentu na kontrolu návrhov vykonávacích opatrení v rámci DCI; naliehavo žiada Komisiu, aby do decembra 2018 zmenila rokovací poriadok výborov pre DCI a humanitárnu pomoc tak, aby Európsky parlament a Rada získali viac času na primerané vykonávanie svojich kontrolných právomocí;

51.  naliehavo žiada Komisiu a ESVČ, aby zvýšili a zlepšili koordináciu darcov spoločnou tvorbou programov a ich spoločným vykonávaním s inými členskými štátmi a darcami, a to v súlade s národnými rozvojovými programami partnerských krajín a pod vedením a koordináciou delegácií EÚ;

52.  požaduje väčšiu politickú kontrolu Európskeho parlamentu nad programovými dokumentmi 11. ERF ako spôsob zvýšenia transparentnosti a zodpovednosti;

Odporúčania týkajúce sa štruktúry DCI a ERF po roku 2020 a budúceho vykonávania HAI

53.  opakuje autonómnosť rozvojových a humanitárnych politík EÚ, ktoré sú založené na konkrétnych právnych základoch uznávaných v zmluvách a ktorými sa stanovujú hodnoty a ciele, ktoré sú špecifické a nemali by byť podriadené geopolitickej stratégii EÚ a mali by byť vždy v súlade so zásadami účinnosti rozvoja a v prípade humanitárnej pomoci so zásadami humanity, nestrannosti, neutrality a nezávislosti;

54.  zdôrazňuje absolútnu nevyhnutnosť zachovania samostatných nástrojov rozvojovej a humanitárnej pomoci pri zachovaní kľúčových zásad rozvoja vzhľadom na zistenia vyplývajúce z hodnotenia ERF a DCI týkajúce sa chýbajúcich partnerských vzťahov a ohrozenie ústredného cieľa zmiernenia chudoby v novom rámci zmeny politických priorít;

55.  pripomína, že ERF, DCI a HAI sa vyznačujú kladným plnením rozpočtu a majú kľúčový význam pre preukázanie medzinárodnej solidarity, pričom prispievajú k dôveryhodnosti EÚ vo svete; domnieva sa, že bez ohľadu na možné štrukturálne zmeny alebo zlúčenia týchto nástrojov aj na prípadné začlenenie ERF do rozpočtu by sa celkové rozpočtové prostriedky v budúcom VFR mali zvýšiť, pričom by sa nemali oslabiť kritériá oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA), a že súčasťou budúceho usporiadania EFI by malo byť transparentnejšie začleňovanie trustových fondov a nástrojov, ktoré sa riadia kľúčovými zásadami demokratickej zodpovednosti a účinnosti rozvoja, ako aj možné pokračovanie vonkajšieho investičného plánu, ak sa pri jeho hodnotení preukáže jeho rozvojová doplnkovosť a jeho vplyv na ľudské práva, ako aj sociálny a environmentálny vplyv;

56.  vyzýva Radu, Komisiu a Európsku investičnú banku, aby uzavreli medziinštitucionálnu dohodu s Európskym parlamentom o transparentnosti, zodpovednosti a parlamentnej kontrole na základe všeobecných zásad vymedzených v novom Európskom konsenze o rozvoji vzhľadom na zmeny v spôsoboch pomoci z priamych príspevkov na trustové fondy a kombinované financovanie, a to aj prostredníctvom Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj;

57.  zdôrazňuje pozitívne vnímanie EÚ ako kooperatívneho globálneho aktéra zo strany medzinárodného spoločenstva, ktoré však môžu poškodiť administratívne ťažkosti a zdržania; zastáva názor, že to prispieva k mäkkej moci EÚ v oblasti medzinárodných vzťahov, čo si vyžaduje silnejšiu a autonómnejšiu rozvojovú politiku po roku 2020 s diferencovanými rozvojovými nástrojmi;

58.  zdôrazňuje, že znižovanie a z dlhodobého hľadiska aj odstraňovanie chudoby by spoločne s plnením SDG, Parížskej dohody a ochrany globálnych verejných statkov mali byť prvoradé ciele rozvojovej politiky EÚ a jej rozvojových nástrojov s osobitným dôrazom venovaným najrizikovejším oblastiam;

59.  zdôrazňuje, že je nutné, aby štruktúra DCI a ERF na obdobie po roku 2020 a vykonávanie HAI boli v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ vrátane Agendy 2030 s jej SDG a Parížskej dohody o klíme, ako aj s politickým rámcom EÚ vrátane Európskeho konsenzu o rozvoji, novou Globálnou stratégiou pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ a Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci;

60.  domnieva sa, že štruktúra nových nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci by mala zohľadňovať preukázané dobré fungovanie súčasných nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci, prípustnosť oficiálnej rozvojovej pomoci a potreby plniť ciele trvalo udržateľného rozvoja;

61.  domnieva sa, že Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj a globálny rozmer mnohých cieľov trvalo udržateľného rozvoja si vyžadujú nový politický prístup, v ktorom sa všetci politickí aktéri, z rozvojových aj rozvinutých krajín, musia snažiť prispieť k dosahovaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja konzistentnými a koordinovanými vnútornými a vonkajšími politikami, a domnieva sa, že nové nástroje na financovanie vonkajšej pomoci na obdobie po roku 2020 a nový Európsky konsenzus o rozvoji účelne povedú k tomuto cieľu;

62.  je presvedčený o tom, že je dôležité presadzovať prístup k rozvoju založený na ľudských právach a zásadách, a teda presadzovať demokratické zásady, základné hodnoty a ľudské práva na celom svete; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby primerane kombinovali pomoc v rámci nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci a politický dialóg, bilaterálne aj v rámci regionálnych a celosvetových organizácií, v záujme presadzovania týchto zásad, hodnôt a práv;

63.  považuje za dôležité, aby horizontálna a medziodvetvová ochrana životného prostredia a príležitosti, ktoré ponúkajú politiky v oblasti životného prostredia, boli začlenené do všetkých rozvojových politík; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom z hľadiska presadzovania demokracie, ľudských práv a rodovej rovnosti; nalieha tiež, aby sa záväzky plynúce z Parížskej dohody v plnej miere odrážali v budúcich nástrojoch a programoch a aby sa zároveň aj primerane monitorovali; preto sa domnieva, že boj proti zmene klímy by mal v oblasti rozvojovej spolupráce zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu;

64.  považuje za potrebné, aby sa uskutočnilo zhodnotenie poučení s cieľom identifikovať nedostatky v oblasti koordinácie EFI s finančnými nástrojmi iných medzinárodných inštitúcií a zlepšiť túto koordináciu, a to s cieľom vytvoriť synergie a maximalizovať vplyv finančných nástrojov v rozvojových krajinách;

65.  považuje za potrebné zvýšiť súčasnú úroveň oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ (ODA EÚ) v budúcej štruktúre EFI po roku 2020 a vytvoriť jasný časový plán, aby mohla EÚ dodržať svoj kolektívny záväzok a poskytnúť oficiálnu rozvojovú pomoc vo výške 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) a vyčleniť 0,2 % ODA/HND v prospech najmenej rozvinutých krajín; víta v tomto kontexte nedávne oznámenie Komisie o novom VFR; pripomína členským štátom, že je potrebné dodržiavať ich záväzok prispieť 0,7 % zo svojich HND na ODA; pripomína, že je potrebné vykonávať odporúčania Výboru pre rozvojovú pomoc, ktorý patrí pod Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, dosiahnuť priemerný grantový prvok v celkovej ODA na úrovni 86 %;

66.  zastáva názor, že v rámci štruktúry nástrojov na financovanie rozvojovej pomoci po roku 2020 by sa bez toho, aby to malo vplyv na vyššiu flexibilitu a/alebo rezervy, mala naďalej vytvárať zmes geografických aj tematických viacročných programov, čo by umožnilo rozvíjať opatrenia rôzneho rozsahu; považuje podporu regionálnej spolupráce a integrácie partnerských krajín za dôležitý faktor potrebný na odstránenie chudoby a podporu dlhodobého trvalo udržateľného rozvoja;

67.  zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti vonkajšej činnosti EÚ musia vychádzať z vhodne vyváženej kombinácie pružnosti a predvídateľnosti rozvojovej pomoci na základe dostatočného financovania; uznáva zároveň, že predvídateľnosť rozvojovej pomoci možno okrem iných spôsobov dosiahnuť aj dobre fungujúcimi zavedenými systémami včasného varovania, primárne v najzraniteľnejších a menej odolných krajinách;

68.  zastáva názor, že k presunu finančných prostriedkov medzi cieľmi a meniacimi sa prioritami v rámci nástroja by malo dochádzať len na základe skutočných potrieb partnerských krajín a bez ohrozenia zásad a cieľov nástroja a pri primeranom zapojení monitorovacieho orgánu; konkrétne požaduje, aby ja jasne rozlíšilo financovanie s oprávnenosťou na ODA a iné financovanie, ktoré sa nemôže poskytnúť z ODA; dôrazne odmieta akýkoľvek prevod finančných prostriedkov vyčlenených na činnosti spĺňajúce kritériá ODA stanovené Výborom pre rozvojovú pomoc na programy, ktoré nemožno považovať za oficiálnu rozvojovú pomoc; zdôrazňuje potrebu cieľov v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci v nariadeniach o nástrojoch na financovanie vonkajšej pomoci na zaistenie tejto skutočnosti;

69.  zastáva názor, že štruktúra nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci po roku 2020 by mala obsahovať skupinu referenčných hodnôt a prísne vymedzenie použitia a mali by sa v nej zohľadňovať záväzky tak, aby sa zistili dostatočné finančné prostriedky pre kľúčové priority;

70.  domnieva sa, že nepredvídané potreby by sa mali zastrešiť zo značných rezerv na nepredvídané výdavky v rôznych nástrojoch na financovanie vonkajšej pomoci a že neviazané finančné prostriedky alebo finančné prostriedky súvisiace s daným rokom, ktorých viazanosť bola zrušená, by sa mali presunúť do rezerv na nepredvídané výdavky nasledujúceho roka;

71.  pripomína, že je potrebné zachovať silný a nezávislý nástroj humanitárnej pomoci, ako sa to požaduje v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci; domnieva sa, že pre humanitárnu pomoc by sa mala osobitne udržiavať samostatná rezerva zohľadňujúca skutočnosť, že kvôli čoraz väčším potrebám na celom svete bola počas aktuálneho obdobia VFR rezerva na humanitárnu pomoc sústavne aktivovaná; pripomína, že Európsky parlament opakovane uznal snahu Komisie reagovať na čoraz väčšie výzvy, a pritom pravidelne zdôrazňoval potrebu zvýšiť financovanie humanitárnej pomoci a trval na tom, že sa má zmenšiť čoraz väčšia medzera medzi záväzkami a platbami a že sa má zvýšiť účinnosť a reaktívnosť humanitárnej a rozvojovej pomoci, ktorá je k dispozícii v rámci rozpočtu EÚ;

72.  zdôrazňuje, že žiaden prínos z hľadiska finančnej pružnosti a zjednodušenia by sa nemal dosahovať na úkor slabšieho monitorovania a možností kontroly z hľadiska spoluzákonodarcu, čo by ohrozilo zásady zodpovednosti a transparentnosti; zdôrazňuje potrebu transparentnosti kritérií prideľovania finančných prostriedkov vo všetkých fázach tvorby programov; domnieva sa, že nová štruktúra EFI by mala byť pružná a moderná a umožňovať partnerským krajinám optimalizáciu zdrojov a dosahovanie výsledkov v oblasti rozvoja;

73.  zdôrazňuje, že finančná flexibilita v nových EFI by sa mala rozšíriť aj na pružnú možnosť udeľovať v rámci krajiny malé granty miestnym organizáciám občianskej spoločnosti, podnikom a podnikateľom na základe voľného uváženia; domnieva sa, že by Komisia mala prehodnotiť svoje súčasné požiadavky na audit týkajúce sa rozvojovej pomoci, aby umožnili zvýšený rizikový profil pre malé granty v rámci krajiny;

74.  zdôrazňuje, že rozvojová politika a humanitárne ciele by nemali byť potláčané v dôsledku bezpečnostných cieľov darcovských krajín a EÚ, ani kontroly hraníc či riadenia migračných tokov; v tejto súvislosti sa domnieva, že ODA by sa mala používať predovšetkým na zmierňovanie chudoby a že akcie a programy, ktoré sú zosúladené iba s národnými bezpečnostnými záujmami darcov, by sa preto nemali financovať z finančných prostriedkov určených na rozvoj; súčasne považuje za nevyhnutné podporovať odolnosť partnerských krajín s cieľom vytvoriť priaznivé podmienky pre trvalo udržateľný rozvoj;

75.  domnieva sa, že v budúcom VFR je nutné oddelene viesť výdavky na sledovanie vnútorných cieľov EÚ v rámci okruhov migrácia, azyl a vnútorná bezpečnosť na jednej strane a výdavkov zameraných na podporu vykonávania Európskeho konsenzu o rozvoji na strane druhej; domnieva sa, že zlúčenie týchto dvoch oddelených okruhov by vytvorilo riziko prehĺbenia účelovosti pomoci EÚ, a to aj jej podmienením spoluprácou v oblasti migrácie;

76.  v tomto kontexte navrhuje, aby sa odolnosť spoločnosti a štátu ešte viac posilnila prostredníctvom rozvojovej pomoci a aby sa viac finančných a politických prostriedkov venovalo na predchádzanie konfliktom a pripravenosť na katastrofy, ako aj na prijímanie včasných opatrení v prípade konfliktov aj prírodných katastrof;

77.  vyzýva Komisiu, aby pri určovaní množstva finančných prostriedkov prideľovaných partnerským krajinám a spôsobov koordinácie nevychádzala len a HDP, ale zo širokého spektra kritérií zohľadňujúcich inkluzívny ľudský rozvoj, ľudské práva a úrovne nerovnosti;

78.  opakuje svoju výzvu na zahrnutie ERF do rozpočtu ako hlavného nástroja na zabezpečenie súdržnosti medzi rozvojovou politikou a ostatnými politikami EÚ a na posilnenie rozpočtovej kontroly Európskym parlamentom; opakuje, že začlenenie EFR do rozpočtu by prinieslo výhody, ako napríklad silnejšiu demokratickú legitímnosť a kontrolu nástroja, lepšiu absorpčnú kapacitu a väčšiu viditeľnosť a transparentnosť vedúcu k lepšej prehľadnosti výdavkov EÚ v tejto oblasti, ako aj vyššiu efektívnosť a účinnosť rozvojovej pomoci EÚ; pripomína, že parlamentné diskusie o rozvojovej politike pomáhajú občanom pri implementácií výdavkov EÚ na rozvojovú pomoc;

79.  zdôrazňuje, že začlenenie ERF do rozpočtu by mali sprevádzať záruky na zabránenie akémukoľvek prevodu finančných prostriedkov z predchádzajúcich ERF do iných rozpočtových riadkov a že by sa mal zohľadňovať každý darca z tretej krajiny; okrem toho zdôrazňuje, že mierový nástroj pre Afriku by mal zostať mimo rozpočtu EÚ a v rámci samostatného nástroja;

80.  zdôrazňuje, že začlenenie EFR do rozpočtu by malo sprevádzať primerané zvýšenie dohodnutej hornej hranice rozpočtu EÚ, aby neviedla k obmedzeniu finančných prísľubov EÚ pre krajiny AKT, ani k celkovému poklesu objemu rozvojovej pomoci EÚ vo VFR po roku 2020;

81.  domnieva sa, že časovo neobmedzený charakter HAI viedol k pozitívnym výsledkom; preto odporúča viesť samostatné nástroje a rozpočty pre humanitárne a rozvojové opatrenia a súčasne zachovať silné strategické prepojenia medzi týmito dvomi oblasťami;

82.  zdôrazňuje, že je dôležité posilniť demokratickú legitimitu v rámci štruktúry po roku 2020 a že je potrebné prehodnotiť rozhodovací postup; zdôrazňuje, že v novej štruktúre po roku 2020 by sa spoluzákonodarcom mala udeliť právomoc naplno vykonávať svoje kontrolné právomoci na právnej aj politickej úrovni, v celých fázach prípravy, prijímania a vykonávania nástrojov a ich vykonávacích programov; zdôrazňuje, že na tento účel je nutné zabezpečiť dostatok času;

83.  domnieva sa, že potenciál spolupráce s členskými štátmi na príprave a vykonávaní rozvojových programov, a to najmä prostredníctvom spoločnej tvorby programov a na základe vnútroštátnych rozvojových programov a synchronizovane s nimi, by sa mal naplno využívať;

84.  požaduje posúdenie a preskúmanie štruktúry nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci na obdobie po roku 2020 v polovici trvania s cieľom ešte zlepšiť ich obhospodarovanie a preskúmať spôsoby, ako dosiahnuť väčšiu koherentnosť a zjednodušenie, ako aj zaistiť pretrvávajúcu relevantnosť a zosúladenie s rozvojovými zásadami; vyzýva na plnohodnotné zapojenie zainteresovaných subjektov do tejto činnosti;

o
o   o

85.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3. (2) Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1. (3) Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (5) Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 17. (7) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44. (8) Ú. v. EÚ C 25, 30.1.2008, s. 1. (9) Ú. v. EÚ C 210, 30.6.2017, s. 1. (10) Prijaté texty, P8_TA(2016)0437. (11) Prijaté texty, P8_TA(2016)0337. (12) Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 2. (13) Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 25. (14) Európsky dvor audítorov, osobitná správa č. 15/2016: Riadila Komisia účinne humanitárnu pomoc poskytnutú obyvateľstvu postihnutému konfliktom v oblasti Veľkých jazier v Afrike?, 4. júl 2016.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o zlepšení udržateľnosti dlhu rozvojových krajín (2016/2241(INI))

P8_TA(2018)0104 A8-0129/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na časť akčného programu z Addis Abeby o dlhu a udržateľnosti dlhu(1),

–  so zreteľom na správy generálneho tajomníka OSN z 22. júla 2014, z 2. augusta 2016 a z 31. júla 2017 o udržateľnosti zahraničného dlhu a rozvoji,

–  so zreteľom na zásady Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (ďalej len „UNCTAD“) týkajúce sa zodpovedného poskytovania a získavania štátnych úverov,

–  so zreteľom na plán UNCTAD z apríla 2015 týkajúci sa riešení štátneho dlhu (Sovereign Debt Workouts),

–  so zreteľom na operačné usmernenia G20 o udržateľnom financovaní,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 68/304 z 9. septembra 2014 s názvom Smerovanie k vytvoreniu mnohostranného právneho rámca pre reštrukturalizáciu štátneho dlhu,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 69/319 z 10. septembra 2015 o základných zásadách procesov reštrukturalizácie štátneho dlhu,

–  so zreteľom na hlavné zásady Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva týkajúce sa zahraničného dlhu a ľudských práv,

–  so zreteľom na svoje uznesenie o financovaní rozvoja z 19. mája 2015(2), najmä jeho body 10, 26, 40, 46 a 47,

–  so zreteľom na správy skupiny pre reflexiu „Global Financial Integrity“ o odhadovanom rozsahu a zložení nezákonných finančných tokov,

–  so zreteľom na belgický zákon z 12. júla 2015 o boji proti činnostiam supích fondov (Moniteur belge z 11. septembra 2015),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A8-0129/2018),

A.  keďže vyriešenie problémov štátneho dlhu rozvojových krajín je významný prvok medzinárodnej spolupráce, ktorý môže prispieť k plneniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách;

B.  keďže realizácia cieľov trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách si vyžaduje rozsiahle investície a keďže medzera v súčasných tokoch financovania v tejto oblasti sa odhaduje na približne 2,5 miliardy USD ročne(3);

C.  keďže pôžičky predstavujú jeden z možných zdrojov financovania rozvoja; keďže pôžičky musia byť zodpovedné a predvídateľné; keďže náklady na pôžičky musí v plnej miere kompenzovať návratnosť príslušných investícií a riziká súvisiace so zadlženosťou sa musia starostlivo posudzovať a riešiť;

D.  keďže kríza štátneho dlhu rozvojových krajín v 80. a 90. rokoch a rozsiahla kampaň na odpustenie dlhu viedli k zavedeniu iniciatívy MMF a Svetovej banky pre veľmi zadlžené chudobné krajiny (HIPC) a multilaterálnej iniciatívy na odpustenie dlhov (MDRI), aby mohli dosiahnuť pokrok pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov;

E.  keďže iniciatívy HIPC a MDRI nestačia na ukončenie dlhovej krízy;

F.  keďže tieto iniciatívy a rozmach cien surovín posilnili finančnú situáciu v mnohých rozvojových krajinách a keďže mimoriadne nízke úrokové sadzby od finančnej krízy v roku 2008 takisto podporili udržateľnosť dlhu; keďže však od roku 2008 ceny komodít poklesli; keďže v chudobných krajinách sa začala nová dlhová kríza, pričom Mozambik, Čad, Kongo a Gambia nie sú schopné platiť;

G.  keďže dlhová kríza spustená poklesom cien komodít a nestálymi tokmi kapitálu predstavuje pretrvávajúcu hrozbu neudržateľnosti dlhu, najmä v rozvojových krajinách, ktoré sú naďalej závislé od vývozu komodít;

H.  keďže počet rozvojových krajín, ktoré MMF a Svetová banka klasifikovali ako krajiny, ktoré čelia neudržateľnému dlhovému zaťaženiu alebo sú vysoko alebo stredne rizikové, sa zvýšil a keďže väčšina krajín s nízkymi príjmami patrí v súčasnosti do jednej z týchto kategórií;

I.  keďže podľa MMF sa medián úrovne dlhu v subsaharskej Afrike výrazne zvýšil, z 34 % HDP v roku 2013 na 48 % v roku 2017;

J.  keďže niekoľko krajín vrátane Etiópie, Ghany a Zambie má dlh na úrovni 50 % HDP alebo nad ňou, čo predstavuje výrazné dlhové bremeno, keď sa vezme do úvahy nízky daňový základ vo väčšine afrických krajín;

K.  keďže dlhová služba ako percento vládnych výdavkov sa od roku 2013 výrazne zvýšila a keďže to podstatne znižuje možnosti verejných investícií;

L.  keďže v posledných desaťročiach boli zaznamenané zásadné zmeny svetovej štruktúry verejného dlhu s príchodom súkromných investorov a Číny ako ústredných aktérov;

M.  keďže zloženie dlhu rozvojových krajín sa vyvíjalo, pričom súkromní veritelia a obchodné podmienky zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu, pričom sa však vystavenie volatilite finančných trhov zvyšuje, čo má vplyv na udržateľnosť dlhu; keďže pôžičkami v národnej mene sa odstraňuje riziko súvisiace s výmenným kurzom, ale keďže nedostatok domáceho kapitálu môže spôsobiť, že táto situácia bude nepriaznivá či nerealizovateľná;

N.  keďže ohrozenie udržateľnosti dlhu zahŕňa nielen zhoršenie obchodných podmienok, prírodné a človekom spôsobené katastrofy, nepriaznivé trendy a výkyvy na medzinárodných finančných trhoch, ale aj nezodpovedné poskytovanie a získavanie úverov, zlé hospodárenie s verejnými financiami, zneužívanie finančných prostriedkov a korupciu; keďže lepšie fungovanie mobilizácie domácich zdrojov ponúka veľké možnosti na zlepšenie udržateľnosti dlhu;

O.  keďže je potrebné podieľať sa na posilňovaní kapacít daňových správ a na prenose znalostí do partnerských krajín;

P.  keďže zásady UNCTAD týkajúce sa zodpovedného poskytovania a získavania štátnych úverov a operačné usmernenia G20 o udržateľnom financovaní sú užitočnými príspevkami na prijatie regulačného rámca, ale keďže prioritne sa musia zakázať nezodpovedné praktiky prostredníctvom transparentných zásad, záväzných a vynútiteľných odrádzajúcich opatrení a tam, kde je to odôvodnené, aj sankcií;

Q.  keďže udržateľnosť štátneho dlhu závisí nielen od objemu dlhu, ale aj od iných faktorov, ako sú explicitné a implicitné finančné záruky (podmienené záväzky) vydané týmito krajinami; keďže verejno-súkromné partnerstvá často obsahujú viazané záruky a keďže aj riziká záchrany bánk v budúcnosti môžu byť významné;

R.  keďže analýza udržateľnosti dlhu sa nesmie zameriavať len na hospodárske úvahy ako perspektívy hospodárskeho rastu dlžníckeho štátu a jeho schopnosť zabezpečiť obsluhu svojho dlhu, ale musí zohľadňovať vplyv dlhového bremena na schopnosť štátu realizovať všetky ľudské práva;

S.  keďže čoraz väčšie využívanie verejno-súkromných partnerstiev (PPP) v rozvojových krajinách v rámci vonkajšieho investičného plánu EÚ a dohody skupiny G20 s Afrikou (Compact with Africa) by mohlo zvýšiť zadlženosť štátu; keďže investori vo verejno-súkromných partnerstvách sú chránení bilaterálnymi zmluvami o ochrane investícií, najmä ich mechanizmami riešenia sporov medzi investorom a štátom, ktoré investorom umožňujú súdiť sa s hostiteľskými štátmi;

T.  keďže režimy niektorých krajín dohodli nelegitímne dlhy, aby umožnili korupčné transakcie či iné nezákonné operácie, a keďže tieto dlhy, ktorých charakter veritelia poznajú, predstavujú pre obyvateľstvo, najmä pre najzraniteľnejšie obyvateľstvo, značné bremeno;

U.  keďže transparentnosť pôžičiek poskytnutých vládam rozvojových krajín je zásadne dôležitá na zabezpečenie zodpovednosti za pôžičky; keďže netransparentnosť bola kľúčovým faktorom napomáhajúcim nezodpovedné poskytovanie pôžičiek Mozambiku, ktoré boli dohodnuté bez riadneho overenia schopnosti tejto krajiny splatiť ich a následne boli skryté pred finančnými trhmi a pred mozambickým ľudom;

V.  keďže nemorálny dlh je vymedzený ako dlh, ktorý získal režim na financovanie opatrení proti záujmom občanov štátu, o čom veritelia vedeli, pričom ide o osobný dlh subjektu, ktorý ho získal u veriteľov konajúcich s plným vedomím, pokiaľ ide o zámer dlžníka; keďže koncepcii však chýba konsenzus z dôvodu nesúhlasu niektorých veriteľov;

W.  keďže mobilizáciu domácich zdrojov obmedzuje vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a škodlivá daňová konkurencia, a najmä presun ziskov nadnárodných podnikov; keďže iniciatíva OECD o narúšaní základu dane a presune ziskov (BEPS) je vítanou, no nedostatočnou reakciou na tento jav; keďže je potrebné zriadiť medzivládny orgán pre daňovú spoluprácu pod záštitou OSN, aby sa rozvojovým krajinám umožnilo rovnocenné zapojenie do celosvetovej reformy existujúcich medzinárodných daňových pravidiel, ako požaduje Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(4);

X.  keďže nezákonné finančné toky z rozvojových krajín a krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom sa odhadujú na 1 mld. USD ročne a neustále odvádzajú vnútroštátne zdroje týchto krajín potrebné najmä na plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja; keďže tieto toky pôsobia ako katalyzátor zahraničných úverov a oslabujú schopnosť splácať dlhy;

Y.  keďže plnenie programu 2030 a akčného programu z Addis Abeby zahŕňa zvažovanie nových možností financovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ako napríklad zavedenia daní z finančných transakcií a dane z transakcií v cudzej mene; keďže podľa odhadov Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) by sa z dane z transakcií v cudzej mene vo výške 0,1 % poľahky financovali ciele trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých krajinách s nízkymi príjmami a v krajinách s nižšími strednými príjmami(5);

Z.  keďže je potrebné zamerať sa proti nelegálnym finančným tokom s cieľom do roku 2030 ich definitívne odstrániť, a to najmä bojom proti daňovým podvodom a zintenzívnením medzinárodnej spolupráce prostredníctvom opatrení na uľahčenie poskytovania daňových údajov príslušným orgánom a daňovej transparentnosti v krajinách pôvodu aj v krajinách určenia;

AA.  keďže súčasné opatrenia na riešenie platobnej neschopnosti dlhovej služby jednotlivých štátov sa výrazne líšia od postupov platobnej neschopnosti pre spoločnosti zriadené vo vnútroštátnej jurisdikcii, a to v tom zmysle, že neexistuje nestranné arbitrážne konanie na súde; keďže krátkodobé úvery, pre ktoré platia určité podmienky a ktoré sa vyplácajú v splátkach, poskytuje MMF, ktorého úlohou je zabezpečiť stabilitu medzinárodného finančného systému; keďže Parížsky klub veriteľských štátov prijíma rozhodnutia týkajúce sa odpustenia dlhu, len pokiaľ ide o oficiálne bilaterálne pôžičky poskytnuté jeho členmi; keďže Londýnsky klub súkromných veriteľov prijíma len rozhodnutia týkajúce sa komerčných bankových pôžičiek poskytnutých jeho členmi; keďže neexistuje trvalé fórum pre koordinované rozhodovanie o reštrukturalizácii dlhu vysoko zadlženej krajiny zo strany všetkých veriteľov;

AB.  keďže MMF je naďalej hlavným fórom diskusií o otázkach týkajúcich sa reštrukturalizácie štátneho dlhu, s výrazným vplyvom na Európsku úniu a jej členské štáty;

AC.  keďže supie fondy zamerané na dlžníkov vo finančnej núdzi a zasahujúce do procesov reštrukturalizácie ich dlhov nesmú využívať právnu a justičnú podporu ich deštrukčných činností a keďže je potrebné prijať ďalšie kroky v tomto smere;

AD.  keďže odpustenie dlhov poskytlo krajinám s nízkymi príjmami nové možnosti, je však nutné poznamenať, že ide o jednorazový zásah na obnovenie udržateľnosti dlhu, ktorý nerieši základné príčiny akumulácie neudržateľného dlhu, a keďže je v prvom rade nutné riešiť výzvy ako korupcia, slabé inštitúcie, zraniteľnosť voči vonkajším otrasom;

1.  zdôrazňuje, že zodpovedné a predvídateľné využívanie úverov je nevyhnutným nástrojom na zabezpečenie dôstojnej budúcnosti rozvojových krajín; zdôrazňuje však aj to, že udržateľný dlh je nutnou podmienkou splnenia programu 2030; konštatuje však, že dlhové financovanie by malo byť doplnkom a druhoradou možnosťou, pričom by prednosť mali mať nástroje nevytvárajúce dlh ako príjmy z daní a ciel a oficiálna rozvojová pomoc, a keďže dlhové financovanie má inherentné a podstatné riziká týkajúce sa krízy, ktoré si vyžadujú zavedenie primeraných inštitúcií na predchádzanie dlhovým krízam a ich riešenie;

2.  zdôrazňuje, že prístup na medzinárodné finančné trhy rozvojovým krajinám umožňuje získať finančné prostriedky na dosiahnutie rozvojových cieľov;

3.  berie so znepokojením na vedomie, že poskytovanie pôžičiek chudobným krajinám sa od roku 2008 dramaticky zvýšilo; obáva sa nového cyklu dlhovej krízy; zdôrazňuje potrebu väčšej transparentnosti, lepšej regulácie poskytovateľov pôžičiek, daňovej spravodlivosti a toho, aby sa krajinám umožnilo znížiť závislosť od vývozu komodít;

4.  pripomína, že pôžičky sú významným prostriedkom podpory investícií, ktoré sú zásade dôležité na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja vrátane cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

5.  domnieva, že úver je neoddeliteľne spojený s inými prostriedkami financovania rozvoja, najmä komerčnými výnosmi, daňovými príjmami, prevodmi finančných prostriedkov migrantov do rozvojových krajín, ako aj s oficiálnou rozvojovou pomocou; predovšetkým pripomína, že mobilizácia domácich zdrojov prostredníctvom daní je najvýznamnejší zdroj príjmov na financovanie trvalo udržateľného rozvoja; na tieto účely naliehavo žiada EÚ, aby zintenzívnila svoju pomoc s budovaním kapacít v rozvojových krajinách s cieľom obmedziť nelegálne finančné toky, podporiť efektívny, progresívny a transparentný daňový systém v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných, ako aj aby zvýšila svoju pomoc na boj proti korupcii a spätné vymáhanie ukradnutého majetku;

6.  vyjadruje znepokojenie nad značným nárastom dlhu v mnohých rozvojových krajinách, a to súkromného aj verejného, a nad jeho negatívnym vplyvom na ich schopnosť financovať investičné výdavky v oblasti zdravotníctva a vzdelávania, hospodárstva, infraštruktúry a boja proti zmene klímy;

7.  pripomína, že plány štrukturálnych úprav z 90. rokov, ktoré sa uplatňovali na nadmerne zadlžené štáty, vážne ohrozili rozvoj základných sociálnych sektorov a znížili schopnosť týchto štátov plniť základné funkcie, ktoré majú ako zvrchované štáty, v oblasti zachovávania bezpečnosti;

8.  zdôrazňuje, že v prípade opatrení v oblasti odpúšťania dlhu nesmie hroziť to, že budú brániť v poskytovaní základných služieb a že budú mať negatívny vplyv na uplatňovanie všetkých ľudských práv, najmä hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, a na rozvoj v štáte, ktorý je príjemcom pomoci;

9.  zastáva názor, že primárnu zodpovednosť za nadmerný rast (vonkajšieho) dlhu štátu majú politické orgány, ktoré ho riadia, ale že dlžníci a veritelia musia spoločne zodpovedať za predchádzanie vzniku neudržateľného dlhu a za jeho riešenie; zo širšieho hľadiska zdôrazňuje spoločnú zodpovednosť dlžníkov a veriteľov za predchádzanie dlhovým krízam a ich riešenie zodpovednejším poskytovaním a využívaním pôžičiek;

10.  poukazuje na to, že kombinovanie rizík môže viesť k dlhovej bubline, najmä v krajinách subsaharskej Afriky a Karibiku, pričom by tieto krajiny zostali s obmedzenými príjmami na obsluhu svojho dlhu; vyzýva preto všetkých darcov, aby väčšinu svojej pomoci poskytovali najmenej rozvinutým krajinám vo forme grantov; opakuje, že akékoľvek rozhodnutie o podpore využívania verejno-súkromných partnerstiev v rozvojových krajinách prostredníctvom kombinovaného financovania by malo vychádzať z dôkladného posúdenia týchto mechanizmov, najmä z hľadiska rozvoja a finančnej doplnkovosti, transparentnosti a zodpovednosti, a z poučení z minulosti; žiada, aby revízia Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD) obsahovala jednoznačné kritériá udržateľnosti dlhu;

11.  zdôrazňuje, že je dôležité vymedziť ochranné mechanizmy brániace podmieneným vládnym záväzkom v ohrozovaní udržateľnosti dlhu rozvojových krajín; osobitne naliehavo žiada nadnárodné rozvojové banky, aby uskutočňovali ex ante posúdenia fiškálnych rizík projektov verejno-súkromných partnerstiev (so zreteľom na všetky fiškálne riziká za trvanie projektov verejno-súkromných partnerstiev), a to s cieľom neohroziť udržateľnosť dlhu rozvojových krajín; domnieva sa, že MMF a Svetová banka by mali všetky náklady verejno-súkromných partnerstiev zahrnúť do svojej analýzy udržateľnosti dlhovej služby;

12.  domnieva sa, že v súčasnosti platné pravidlá alebo nástroje sú buď nedostatočné, alebo málo záväzné;

13.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby aktívne bojovali proti daňovým rajom, daňovým únikom a nelegálnym finančným tokom, ktoré len zvyšujú dlh rozvojových krajín, aby s rozvojovými krajinami spolupracovali s cieľom bojovať proti agresívnym daňovým únikom a aby hľadali spôsoby, ako rozvojovým krajinám pomôcť odolať nátlaku smerujúcemu k tomu, aby sa zapojili do daňovej konkurencie, ktorá by poškodila mobilizáciu domácich príjmov na rozvojové účely;

14.  domnieva sa, že ak príslušné orgány zistia zneužitie verejných prostriedkov, mali by veritelia spustiť varovné opatrenia, a v prípade ich neúčinnosti uložiť sankcie spočívajúce v pozastavení pôžičiek či dokonca požadovať splatenie pôžičiek pred uplynutím platnosti podmienok, za ktorých boli poskytnuté;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvojové krajiny pri presadzovaní verejnej dostupnosti údajov o svojom štátnom dlhu a podporovali sociálne vzdelávanie v tejto oblasti, lebo podrobné informácie o stave verejných financií má občianska spoločnosť v rozvojových krajinách k dispozícii len zriedka;

16.  požaduje vypracovanie právnych predpisov, ktorými sa zabráni poskytovaniu pôžičiek zjavne skorumpovaným vládam a ktorými sa budú sankcionovať veritelia, ktorí im vedome poskytli pôžičky;

17.  vyzýva Komisiu, aby formou bielej knihy a v koordinácii so všetkými významnými medzinárodnými aktérmi a dotknutými krajinami vypracovala skutočnú stratégiu boja proti nadmernému zadlženiu rozvojových krajín prostredníctvom multilaterálneho prístupu, pričom sa určia práva, povinnosti a zodpovednosti všetkých zúčastnených aktérov, ako aj aby preskúmala najlepšie inštitucionálne ustanovenia s cieľom spravodlivo a udržateľne riešiť problém dlhu; presadzuje vypracovanie kódexu správania v oblasti správy úverov pre inštitucionálne, politické aj súkromné zainteresované subjekty;

18.  zdôrazňuje, že väčšina cieľov trvalo udržateľného rozvoja súvisí s ľudskými právami, a predstavuje preto samotný cieľ boja proti chudobe, na rozdiel od splácania dlhu, ktorý je iba prostriedkom;

19.  víta „hlavné zásady týkajúce sa zahraničného dlhu a ľudských práv“ Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, podľa ktorých by malo mať právo na realizáciu cieľov trvalo udržateľného rozvoja prednosť pred povinnosťou splatenia dlhu; vyzýva členské štáty Európskej únie, aby presadzovali systematické využívanie posudzovania vplyvu na ľudské práva v rámci posudzovaní udržateľnosti dlhu Medzinárodným menovým fondom a Svetovou bankou;

20.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby tieto zásady dodržiavali vo svojom bilaterálnom poskytovaní pôžičiek a pri vystupovaní v rámci medzinárodných finančných inštitúcií;

21.  konštatuje, že posudzovania udržateľnosti dlhu, ktoré uskutočňujú MMF a Svetová banka, zvyčajne používajú poskytovatelia pôžičiek na usmerňovanie svojho poskytovania pôžičiek; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť ich nástrahy, najmä monitorovanie vonkajšieho súkromného dlhu a chýbajúce začlenenie ľudských práv;

22.  vyzýva rozvojových aktérov, aby posúdili vplyv dlhovej služby na schopnosť financovania veľmi zadlžených krajín na základe cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sú pre nich záväzné v zmysle dosiahnutia výsledku do roku 2030 a ktoré musia mať prednosť pred právami tých veriteľov, ktorí vedome poskytujú pôžičky skorumpovaným vládam;

23.  podporuje odporúčanie UNCTAD, aby sa zriadil fond na stabilizáciu cien afrických komodít, s cieľom znížiť potrebu požičiavania, keď sa významne zmenia ceny komodít;

24.  vyzýva veriteľské štáty, aby poskytovali viac grantového financovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja a dodržali svoj dlhodobý sľub poskytovať 0,7 % HND ako oficiálnu rozvojovú pomoc; vyzýva ich, aby toto financovanie poskytovali radšej formou grantov, ako formou pôžičiek, ak vyjde v hodnotiacich správach najavo, že zhoršenie verejných financií trvalým spôsobom ohrozuje dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja; okrem toho naliehavo žiada veriteľské krajiny, aby zaviedli inovatívne a diferencované nové zdroje financovania na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ako napríklad daň z transakcií v cudzej mene a daň z finančných transakcií, ktoré môžu prispieť k udržateľnosti dlhu každej krajiny, a to najmä v čase finančnej krízy;

25.  je znepokojený revíziou kritérií vykazovania oficiálnej rozvojovej pomoci uskutočňovanou Výborom pre rozvojovú pomoc OECD, najmä v prípade nástrojov súkromného sektora, keďže rozšírené kritériá vykazovania vytvárajú stimuly na využívanie niektorých spôsobov pomoci, najmä pôžičiek a záruk; konštatuje, že hoci tieto diskusie prebiehajú, darcovia v súčasnosti môžu niektoré pôžičky a záruky vykazovať ako oficiálnu rozvojovú pomoc bez existencie dohodnutého súboru pravidiel; zdôrazňuje, že je potrebné zabudovať ochranné prvky týkajúce sa transparentnosti a zadlženosti;

26.  zdôrazňuje, že by sa mala presadzovať transparentnosť, aby sa zvýšila zodpovednosť dotknutých subjektov; zdôrazňuje význam spoločného využívania údajov aj procesov súvisiacich s riešením štátnych dlhov;

27.  súhlasí so zásadami Konferencie OSN pre obchod a rozvoj týkajúcimi sa zodpovednej politiky poskytovania úverov, ktoré zdôrazňujú najmä spoločnú zodpovednosť veriteľov a dlžníkov (zásady konferencie UNCTAD pre zodpovedné poskytovanie a získavanie štátnych úverov), ako aj s nevyhnutnou parlamentnou kontrolou finančných operácií, a žiada, aby Európska únia podporila ich zavedenie do praxe; domnieva sa, že zásady konferencie UNCTAD pre zodpovedné poskytovanie a získavanie úverov by sa mali zmeniť na právne záväzné a vykonateľné nástroje;

28.  domnieva sa, že transparentnosť a zodpovednosť sú zásadné prvky podpory zodpovedného poskytovania pôžičiek štátom a prijímania pôžičiek štátmi; preto vyzýva členské štáty, aby rozvíjali záväzky prijaté v rámci akčného programu z Addis Abeby a operačných usmernení skupiny G20 pre udržateľné financovanie s cieľom zvýšiť zodpovednosť poskytovateľov pôžičiek za ich pôžičky na základe existujúcich zásad transparentnosti a zodpovednosti platných v ťažobnom priemysle (iniciatíva pre transparentnosť v ťažobnom priemysle – EITI), ako aj aby podporovali dostupnosť údajov týkajúcich sa štátneho dlhu vrátane podmienených záväzkov zhromažďovaním týchto údajov v centralizovanom verejnom registri; vyzýva členské štáty, aby systematicky zverejňovali informácie o svojich aktivitách v oblasti poskytovania pôžičiek rozvojovým krajinám;

29.  zdôrazňuje, že je potrebné dohodnúť medzinárodné záväzné pravidlá na riešenie nemorálnych a nelegitímnych dlhov; domnieva sa preto, že reštrukturalizáciu dlhu mal sprevádzať nezávislý audit dlhu ako spôsob odlišovania nelegitímnych a nemorálnych pôžičiek od iných pôžičiek; zdôrazňuje, že nelegitímne a nemorálne pôžičky by mali byť zrušené;

30.  vyjadruje sklamanie nad tým, že v roku 2015 členské štáty EÚ na základe spoločnej pozície Rady zo 7. septembra 2015(6) odmietli schváliť rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 69/319 o základných zásadách procesov reštrukturalizácie štátneho dlhu, ktorá však bola 10. septembra 2015 prijatá väčšinou hlasov v rámci Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov;

31.  zdôrazňuje význam konzistentnosti krokov podnikaných na úrovni MMF a v kontexte EÚ a význam čo najlepšej koordinácie postojov medzi členskými štátmi;

32.  zdôrazňuje, že je potrebné riešiť dlhovú krízu spravodlivým, rýchlym a udržateľným spôsobom prostredníctvom zriadenia medzinárodného mechanizmu riešenia dlhov vychádzajúceho z plánu UNCTAD na riešenie štátnych dlhov a z myšlienky takzvanej Stiglitzovej komisie vytvoriť medzinárodný súd pre reštrukturalizáciu dlhov (International Debt Restructuring Court, IDRC);

33.  vyzýva členské štáty, aby aktivovali mandát prijatý v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN č. 69/319 z 10. septembra 2015 s cieľom:

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ, aby na medzinárodných fórach a spolu so súkromným sektorom pracovali na vytvorení rámca pravidiel zabezpečujúceho úplnú transparentnosť podmienok poskytovania pôžičiek rozvojovým krajinám a zodpovednosti za ne, akým je napríklad dohovor o transparentnom poskytovaní pôžičiek (Transparent Lending Covenant), o ktorom niektoré finančné inštitúcie diskutujú;

35.  vyjadruje poľutovanie nad tým, aký tlak sa vyvíja na štáty ako Tunisko s cieľom motivovať ich k tomu, aby neuskutočňovali verejné audity pôvodu a podmienok svojich dlhov; naliehavo žiada EÚ, aby spolu s inými darcami a medzinárodnými inštitúciami ako MMF pracovali na ochrane a podpore práva štátov uskutočňovať audity verejného dlhu;

36.  naliehavo žiada prijatie pravidla uplatniteľného v prípade hrozby platobnej neschopnosti, podľa ktorého by súdy mohli zbavovať veriteľov práva vymáhať dlhy, ak príslušný úver zobral štát v rozpore s právnym predpisom prijatým jeho národným parlamentom;

37.  vyzýva členské štáty, aby na podnet Európskej komisie prijali nariadenie podľa belgického zákona o boji proti dlhovým špekuláciám supích fondov;

38.  vyzýva inštitucionálnych a súkromných veriteľov, aby prijali moratórium na dlh v dôsledku prírodnej katastrofy alebo vážnej humanitárnej krízy vrátane občasného príchodu veľkého počtu prisťahovalcov, s cieľom umožniť dlžnému štátu použiť všetky svoje prostriedky na návrat do normálneho stavu;

39.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Pozri s. 27-29. (2) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 2. (3) World Investment Report 2014. Investing in the SDGs: An Action Plan, UNCTAD 2014, s. 140 – 145. (4) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 79. (5) Revisiting Debt Sustainability in Africa. Podkladový dokument pre správu UNCTAD o hospodárskom rozvoji v Afrike za rok 2016: Debt Dynamics and Development Finance in Africa. (6) Dokument 11705/15.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 o posilnení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii: 7. správa Európskej komisie (2017/2279(INI))

P8_TA(2018)0105 A8-0138/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a články 4, 162, 174 až 178 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(5),

–  so zreteľom na správu Komisie z 9. októbra 2017 s názvom Môj región, moja Európa, naša budúcnosť: Siedma správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (COM(2017)0583),

–  so zreteľom na Amsterdamský pakt, ktorým sa ustanovuje mestská agenda EÚ, dohodnutý na neformálnom stretnutí ministrov EÚ zodpovedných za mestské záležitosti 30. mája 2016 v Amsterdame,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 15. decembra 2015(6),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017 v Göteborgu,

–  so zreteľom na závery Rady z 25. apríla 2017 o účinnejšej a relevantnejšej politike súdržnosti, ktorá bude pre našich občanov viditeľnejšia(7),

–  so zreteľom na závery Rady z 15. novembra 2017 o synergiách a zjednodušení v oblasti politiky súdržnosti po roku 2020(8),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 1. marca 2017 o budúcnosti Európy – Úvahy a scenáre pre štáty EÚ-27 k vývoju do roku 2025 (COM(2017)2025),

–  so zreteľom na diskusný dokument Komisie z 26. apríla 2017 o sociálnom rozmere Európy (COM(2017)0206),

–  so zreteľom na diskusný dokument Komisie z 10. mája 2017 o využívaní globalizácie (COM(2017)0240),

–  so zreteľom na diskusný dokument Komisie z 31. mája 2017 o prehĺbení hospodárskej a menovej únie (COM(2017)0291),

–  so zreteľom na diskusný dokument Komisie z 28. júna 2017 o budúcnosti financií EÚ (COM(2017)0358),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 10. apríla 2017 s názvom Konkurencieschopnosť v regiónoch s nízkymi príjmami a nízkou mierou rastu: Správa o zaostávajúcich regiónoch (SWD(2017)0132),

–  so zreteľom na pracovný papier Komisie s názvom Why Regional Development matters for Europe’s Economic Future (Prečo je regionálny rozvoj dôležitý pre hospodársku budúcnosť Európy)(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. februára 2018 s názvom Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020 (COM(2018)0098),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. októbra 2017 s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (COM(2017)0623),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 11. mája 2017 s názvom Budúcnosť politiky súdržnosti po roku 2020: Pre silnú a účinnú európsku politiku súdržnosti po roku 2020(10),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. mája 2016 na tému Oznámenie Komisie – Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o mestskom rozmere politík EÚ(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2016 o nových nástrojoch územného rozvoja v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020: integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2017 o správnej kombinácii financovania pre európske regióny: vyváženie finančných nástrojov a grantov v politike súdržnosti EÚ(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o politike súdržnosti a stratégiách výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3)(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o Európskej územnej spolupráci – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2017 o základných pilieroch politiky súdržnosti EÚ po roku 2020(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2017 o posilňovaní zapojenia partnerov a zviditeľňovaní výkonnosti európskych štrukturálnych a investičných fondov(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o Diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ(22),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o zaostávajúcich regiónoch v EÚ(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Európskeho parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020(24),

–  so zreteľom na závery a odporúčania skupiny na vysokej úrovni na monitorovanie zjednodušenia pre prijímateľov prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, ako aj Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0138/2018),

A.  keďže politika súdržnosti má za cieľ podporiť harmonický a vyvážený rozvoj celej Únie a jej regiónov zameraný na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v duchu solidarity a so zámerom podporiť udržateľný rast, zamestnanosť a sociálne začleňovanie a znížiť rozdiely medzi regiónmi a v rámci nich, ako aj zaostávanie najväčšmi znevýhodnených regiónov v súlade so zmluvami;

B.  keďže v siedmej správe o súdržnosti sa poukazuje na to, že regionálne rozdiely sa znova zmenšujú, ale situácia sa veľmi líši, či už sa posudzuje podľa HDP na obyvateľa, zamestnanosti alebo iných ukazovateľov, a že určité rozdiely medzi regiónmi a členskými štátmi a v rámci nich pretrvávajú, premiestňujú sa alebo sa zväčšujú, a to aj v eurozóne;

C.   keďže siedma správa o súdržnosti obsahuje znepokojujúce informácie o miere nezamestnanosti vrátane miery nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá sa v mnohých regiónoch nevrátila na úroveň spred krízy, ako aj o konkurencieschopnosti, chudobe a sociálnom začleňovaní;

D.  keďže 24 % Európanov, teda takmer 120 miliónov ľudí, je chudobných, ohrozených chudobou či trpiacich závažnou materiálnou depriváciou a/alebo žije v domácnostiach s nízkou intenzitou práce; keďže počet chudobných pracujúcich narastá a počet nezamestnaných mladých ľudí je naďalej vysoký;

E.  keďže miery nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí v Únii postupne klesajú od roku 2013, ale stále sú nad úrovňami 7,3 %, resp. 16,1 % z roku 2008 (december 2017)(25), pričom medzi členskými štátmi a v rámci nich existujú výrazné rozdiely, a to najmä v niektorých členských štátoch, ktoré finančná kríza postihla najviac; keďže regionálne rozdiely sa začali zmenšovať; keďže rozdiely v miere nezamestnanosti medzi členskými štátmi sú naďalej výrazné, pričom podľa najnovších údajov sa pohybujú v rozpätí od 2,4 % v Českej republike a 3,6 % v Nemecku do 16,3 % v Španielsku a 20,9 % v Grécku(26); keďže skrytá nezamestnanosť – fenomén nezamestnaných, ktorí chcú pracovať, ale zamestnanie si aktívne nehľadajú – bola v roku 2016 na úrovni 18 %;

F.  keďže siedma správa o súdržnosti poukazuje na veľkú rozmanitosť regiónov a území, a to aj v rámci súčasných kategórií regiónov, vzhľadom na ich špecifické podmienky (okrajová poloha, riedke osídlenie, nízke príjmy, nízky rast atď.), čo si vyžaduje individuálny územný prístup;

G.  keďže jeden z hlavných prínosov siedmej správy o súdržnosti súvisí s identifikáciou určitých regiónov označených ako oblasti, ktoré uviazli v „pasci stredných príjmov“ a hrozí im zaostávanie alebo stagnácia;

H.  keďže v siedmej správe o súdržnosti sa poukazuje na existenciu chudobných oblastí, riziko územnej fragmentácie a prehlbovanie subregionálnych rozdielov, a to aj v regiónoch, ktoré relatívne prosperujú;

I.  keďže v siedmej správe o súdržnosti sa uvádza, že „vplyv globalizácie, migrácie, chudoby a nedostatku inovácie, zmeny klímy, transformácie energetiky a znečistenia sa neobmedzuje na menej rozvinuté regióny“;

J.  keďže hoci politika súdržnosti zohrávala zásadnú úlohu pri oživení hospodárstva EÚ prostredníctvom podpory inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, verejné investície v EÚ sú stále pod úrovňou spred krízy, pričom v niektorých krajinách najviac postihnutých krízou existujú veľké nedostatky, pretože verejné investície klesli z 3,4 % HDP v roku 2008 na 2,7 % v roku 2016;

K.   keďže v siedmej správe o súdržnosti sa jasne prezentujú výsledky politiky súdržnosti z hľadiska rastu, zamestnanosti, dopravy, energetiky, životného prostredia a vzdelávania a odbornej prípravy, o čom svedčí programové obdobie 2014 – 2020, keď bola poskytnutá podpora 1,1 miliónu MSP, čo viedlo priamo k vytvoreniu ďalších 420 000 nových pracovných miest, pomohlo viac ako 7,4 milióna nezamestnaných nájsť si prácu a pomohlo tiež vyše 8,9 milióna ľudí získať novú kvalifikáciu, čím sa táto politika stala faktorom, ktorý spája Európu;

Pridaná hodnota politiky súdržnosti

1.   považuje za nevyhnutné, aby politika súdržnosti v novom programovom období aj naďalej primerane pokrývala všetky európske regióny a ostala hlavným verejným investičným nástrojom Európskej únie, ktorý je založený na dlhodobej stratégii a perspektívach, má k dispozícii rozpočet zodpovedajúci existujúcim a novým výzvam a zabezpečí plnenie základných cieľov tejto politiky; zdôrazňuje, že sústredenie politiky súdržnosti výhradne na najmenej rozvinuté regióny by brzdilo pokrok, čo sa týka politických priorít Únie ako celku;

2.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti vytvára európsku pridanú hodnotu tým, že prispieva k európskym verejným statkom a prioritám (ako je rast, sociálne začlenenie, inovácie a ochrana životného prostredia), ako aj k verejným a súkromným investíciám, a že je základným nástrojom na dosiahnutie cieľa zmluvy, ktorý spočíva v boji proti nerovnosti s cieľom upraviť životnú úroveň smerom nahor a v znižovaní zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov;

3.  opakuje svoj pevný záväzok, pokiaľ ide o zdieľané hospodárenie a zásadu partnerstva, ktoré by sa mali zachovať a posilňovať v období po roku 2020, ako aj k viacúrovňovému riadeniu a subsidiarite, ktoré prispievajú k pridanej hodnote politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že pridaná hodnota tejto politiky pramení predovšetkým z jej schopnosti zohľadniť potreby vnútroštátneho rozvoja spolu s potrebami a špecifikami jednotlivých regiónov a území a priblížiť Úniu jej občanom;

4.  zdôrazňuje, že európska pridaná hodnota sa výrazne odráža v európskej územnej spolupráci, a to vo všetkých jej rozmeroch (cezhraničná, nadnárodná a medziregionálna spolupráca, tak vnútorná, ako aj vonkajšia), pretože prispieva k celkovým cieľom v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a k solidarite; opäť vyzýva na zvýšenie jej podielu v rozpočte vyčlenenom na politiku súdržnosti a zároveň na zlepšenie koordinácie medzi rôznymi programami, aby sa zabránilo ich prekrývaniu; pripomína význam vykonávania makroregionálnych stratégií pri dosahovaní cieľov politiky súdržnosti;

5.   konštatuje, že vykonávanie politiky súdržnosti v regióne môže vytvárať externality a prinášať výhody priameho i nepriameho presahovania v celej EÚ, a to okrem iného vďaka zvýšenému obchodu, ktorý posilňuje jednotný trh; poukazuje však na to, že tieto výhody sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia, a to najmä v závislosti od zemepisnej blízkosti a štruktúry hospodárstiev členských štátov;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať metodiku „nákladov vyplývajúcich z nerealizovania politiky súdržnosti“ s cieľom poskytnúť dodatočné kvantifikovateľné dôkazy o európskej pridanej hodnote politiky súdržnosti podľa vzoru práce Európskeho parlamentu, čo sa týka „nákladov v prípade nekonania na úrovni Európy“;

Územný rozmer

7.  konštatuje, že v mestských oblastiach sa spájajú na jednej strane značné možnosti rastu, investícií a inovácií a na druhej strane rôzne environmentálne, hospodárske a sociálne výzvy, okrem iného z dôvodu koncentrácie obyvateľstva a existencie chudobných oblastí, a to aj v relatívne prosperujúcich mestách; zdôrazňuje preto, že riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia zostáva hlavnou výzvou;

8.  kladie dôraz na to, že snahy upevniť územný rozmer politiky súdržnosti vyžadujú, aby sa väčšia pozornosť venovala problémom prímestských a vidieckych oblastí, pričom sa treba opierať o znalosti miestnych orgánov a osobitne sa zamerať na stredne veľké mestá v každom členskom štáte;

9.  zdôrazňuje význam podpory vidieckych oblastí v celej ich rozmanitosti zhodnocovaním ich potenciálu, podnecovaním investícií do projektov, ktoré podporujú miestne hospodárstva, ako aj lepšiu prepojenosť v oblasti dopravy, dostupnosť a vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie, a napomáhaním týchto oblastí pri riešení výziev, s ktorými sa stretávajú, konkrétne výziev v podobe vyľudňovania vidieka, sociálneho začleňovania, nedostatku pracovných príležitostí, podnikateľských stimulov a cenovo dostupného bývania, úbytku obyvateľstva, devitalizácie mestských centier, oblastí bez poskytovania zdravotnej starostlivosti atď.; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam druhého piliera SPP pri podpore udržateľného rozvoja vidieka;

10.  vyzýva na väčšie zohľadnenie určitých územných špecifík, napríklad špecifík regiónov uvedených v článku 174 ods. 3 ZFEÚ, ako sú ostrovné, horské, vidiecke, hraničné, najsevernejšie, pobrežné alebo okrajové regióny, pri stanovovaní investičných priorít; zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť individuálne prispôsobené stratégie, programy a činnosti pre tieto odlišné regióny alebo dokonca preskúmať možné spustenie nových osobitných programov, a to podľa vzoru mestskej agendy EÚ a Amsterdamského paktu;

11.  pripomína, že konkrétna štrukturálna sociálna a hospodárska situácia najvzdialenejších regiónov odôvodňuje osobitné opatrenia, aj pokiaľ ide o podmienky prístupu k európskym štrukturálnym a investičným fondom, v súlade s článkom 349 ZFEÚ; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať všetky výnimky určené na kompenzovanie ich štrukturálnych znevýhodnení a zlepšiť osobitné opatrenia pre tieto regióny tým, že sa v prípade potreby upravia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa opierali o rozsudok Súdneho dvora EÚ z 15. decembra 2015 s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie článku 349 ZFEÚ, pokiaľ ide o podmienky upravujúce prístup k štrukturálnym fondom; navrhuje v prvom rade rozšíriť osobitný príspevok pre najvzdialenejšie regióny o sociálnu zložku, zachovať súčasnú úroveň spolufinancovania Únie v týchto regiónoch a lepšie prispôsobiť tematické zameranie; zdôrazňuje potenciál najvzdialenejších regiónov, napríklad ako oblastí, ktorú sú obzvlášť vhodné na vykonávanie experimentálnych projektov;

12.  domnieva sa, že zavedenie integrovaných stratégií trvalo udržateľného rozvoja miest je úspechom, a preto by sa malo posilniť a zrealizovať aj v ďalších subregionálnych oblastiach, napríklad stanovením integrovaného územného prístupu spolu s tematickými cieľmi, ale bez toho, aby tým bolo narušené tematické zameranie; zdôrazňuje význam miestneho rozvoja vedeného komunitou, ktorý posilní schopnosť politiky súdržnosti zapájať miestnych aktérov; zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať možnosť zavedenia prípravy národných a regionálnych operačných programov, ktoré budú založené na integrovaných územných stratégiách a stratégiách inteligentnej špecializácie;

Regióny so strednými príjmami: podpora odolnosti a predchádzanie zaostávaniu zraniteľných regiónov

13.  zdôrazňuje, že regióny so strednými príjmami nezaznamenali rovnaký rast ani ako regióny s nízkymi príjmami (ktoré ešte musia dostihnúť zvyšok EÚ), ani ako regióny s veľmi vysokými príjmami, pretože sa vyrovnávajú s problémom tzv. pasce stredných príjmov, a to v dôsledku ich príliš vysokých nákladov v porovnaní s prvou skupinou regiónov a príliš slabých systémov inovácií v porovnaní s druhou skupinou; navyše poukazuje na to, že tieto územia sa vyznačujú oslabeným výrobným sektorom a zraniteľnosťou voči otrasom spôsobeným globalizáciou a výslednými sociálno-ekonomickými zmenami;;

14.  je presvedčený, že hlavnou výzvou pre budúcu politiku súdržnosti bude poskytovanie primeranej podpory regiónom so strednými príjmami, okrem iného s cieľom vytvoriť prostredie priaznivé pre investície, a že politika súdržnosti musí znižovať rozdiely a nerovnosti a zároveň brániť zaostávaniu zraniteľných území zohľadňovaním rôznych trendov, dynamiky a okolností;

15.  vyzýva Komisiu, aby riešila problémy regiónov so strednými príjmami, ktoré sa vyznačujú nízkou mierou rastu v porovnaní s priemerom EÚ, tak, aby podporila celkový harmonický rozvoj Únie; pripomína, že s cieľom podporiť tieto regióny a ponúknuť riešenia ich problémov by sa v rámci budúcej politiky súdržnosti mali primerane pokryť, podporovať a zahrnúť do ďalšieho programového obdobia, a to aj prostredníctvom vytvorenia a vykonávania individuálne prispôsobených stratégií, programov a opatrení; v tejto súvislosti pripomína význam doplnkových ukazovateľov k HDP s cieľom poskytnúť presnejší obraz o sociálno-ekonomických podmienkach týchto špecifických regiónov; domnieva sa, že by sa mala venovať väčšia pozornosť včasnej identifikácii zraniteľných miest, aby politika súdržnosti mohla podporiť odolnosť regiónov a zabrániť vzniku nových nerovností vo všetkých typoch regiónov;

16.  víta skutočnosť, že Komisia začala pilotný projekt, ktorého cieľom je poskytovať individuálne prispôsobenú podporu zameranú na konkrétne problémy regiónov, v ktorých prebieha priemyselná transformácia; vyzýva Komisiu, aby z pilotného projektu vyvodila ponaučenia, a očakáva, že sa čo najskôr dosiahnu predpokladané výsledky; domnieva sa, že stratégie inteligentnej špecializácie majú potenciál ponúknuť prostredníctvom celostného prístupu týmto regiónom lepšiu podporu v súvislosti s ich stratégiami rozvoja a zo všeobecnejšieho hľadiska presadzovať diferencované vykonávanie na regionálnej úrovni, ale mohla by ich posilniť aj dodatočná spolupráca a výmena znalostí a skúseností medzi regiónmi; víta opatrenia, ako je iniciatíva Vanguard zameraná na využívanie stratégie inteligentnej špecializácie v záujme posilnenia rastu a priemyselnej obnovy v prioritných oblastiach EÚ;

17.  zdôrazňuje, že sociálna a fiškálna konvergencia prispieva k podpore súdržnosti, pričom zlepšuje fungovanie jednotného trhu; domnieva sa, že rozdielne praktiky v tejto oblasti môžu byť v rozpore s cieľom súdržnosti a spôsobiť ďalšie problémy územiam, ktoré zaostávajú alebo sú najviac ohrozené globalizáciou, a upozorňuje na to, že je trvalo potrebné, aby menej rozvinuté regióny dostihli zvyšok Únie; domnieva sa, že politika súdržnosti by mohla prispieť k podpore sociálnej a fiškálnej konvergencie (spolu s hospodárskou a územnou konvergenciou) prostredníctvom poskytovania pozitívnych stimulov; v tejto súvislosti zdôrazňuje možnosť opierať sa napríklad o Európsky pilier sociálnych práv; vyzýva Komisiu, aby viac zohľadnila tento rozmer v rámci európskeho semestra s cieľom lepšie začleniť sociálny rozmer politiky súdržnosti do hospodárskej politiky a aby tiež vhodne zapojila miestne a regionálne orgány s cieľom zvýšiť efektívnosť tohto procesu a jeho prijatie;

Oblasti činnosti

18.  podporuje silné tematické zameranie na obmedzený počet priorít súvisiacich s veľkými európskymi politickými cieľmi, pričom by sa riadiacim orgánom mala umožniť väčšia flexibilita pri vytváraní ich územných stratégií na základe potrieb a potenciálu, a to po inkluzívnych konzultáciách na miestnej a regionálnej úrovni v rámci prípravy dohôd o partnerstve; zdôrazňuje, že zamestnanosť (vrátane nezamestnanosti mladých ľudí), sociálne začlenenie, boj proti chudobe, stimulovanie inovácií, digitalizácia, podpora MSP a začínajúcich podnikov, zmena klímy, obehové hospodárstvo a infraštruktúra by mali byť prioritnými oblasťami politiky súdržnosti v budúcnosti;

19.  víta prijatie Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý predstavuje pokrok v oblasti budovania sociálnej Európy; pripomína svoj záväzok voči ESF ako silnej integrovanej súčasti EŠIF a voči záruke pre mladých ľudí, iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí a Európskemu zboru solidarity s ohľadom na ich úlohu pri riešení problémov v oblasti zamestnanosti, hospodárskeho rastu, sociálneho začlenenia, učenia a odbornej prípravy;

20.  zdôrazňuje, že budúca politika súdržnosti by sa mala viac zamerať na ochranu a podporu obyvateľstva a území, ktoré negatívne zasiahla globalizácia (premiestnenie podnikov, strata pracovných miest), ako aj podobné trendy v rámci EÚ; požaduje, aby sa v relevantných prípadoch preskúmala možnosť koordinácie štrukturálnych fondov a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii s cieľom pokrývať okrem iného premiestnenie podnikov v rámci EÚ;

21.  upozorňuje, že zraniteľnosť voči zmene klímy sa v jednotlivých regiónoch značne líši; domnieva sa, že EŠIF by sa mali využívať čo najefektívnejšie s cieľom napomôcť EÚ plniť záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody o zmene klímy (COP 21), napr. v súvislosti s energiami z obnoviteľných zdrojov, energetickou účinnosťou alebo výmenou osvedčených postupov, najmä v sektore bývania, a zohľadňovať ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; trvá na tom, aby sa finančné prostriedky v rámci nástrojov solidarity určené na využitie v prípade prírodných katastrof sprístupnili čo najrýchlejšie za daných okolností a vždy koordinovane;

22.  požaduje, aby sa EŠIF využívali na udržateľné riešenie demografických výziev (starnutie, úbytok obyvateľstva, demografický tlak, neschopnosť prilákať alebo udržať primeraný ľudský kapitál), ktoré majú na európske regióny rôznorodý vplyv; zdôrazňuje najmä potrebu poskytnúť primeranú podporu územiam, ako sú niektoré najvzdialenejšie regióny;

23.  zdôrazňuje, že treba na základe článku 349 ZFEÚ vytvoriť osobitný mechanizmus financovania po roku 2020 na začlenenie migrantov v najvzdialenejších regiónoch, ktoré sa musia vyrovnať s väčším migračným tlakom vzhľadom na ich osobitné charakteristiky, a prispieť tak k ich trvalo udržateľnému rozvoju;

24.  zastáva názor, že fondy EÚ musia dodržiavať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a mali by naďalej podporovať deinštitucionalizáciu;

25.  zdôrazňuje potenciál ďalších investícií do kultúry, vzdelávania, dedičstva, mládeže, športu a udržateľného cestovného ruchu, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, a to najmä kvalitných pracovných miest pre mladých ľudí, a rastu, ako aj zlepšenie sociálnej súdržnosti a zároveň bojovanie proti chudobe a diskriminácii, čo je osobitne dôležité napríklad s ohľadom na najvzdialenejšie, vidiecke a odľahlé regióny; podporuje rozvoj kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ktorý úzko súvisí s inováciou a tvorivosťou;

Programový rámec na obdobie po roku 2020

26.  poukazuje na to, že v siedmej správe o súdržnosti sa zdôrazňuje potreba zohľadňovať na účely prideľovania finančných prostriedkov a poskytovania presnejšieho obrazu o sociálno-ekonomických podmienkach aj ďalšie ukazovatele dopĺňajúce HDP na obyvateľa, ktorý by mal zostať hlavným ukazovateľom, v súlade s identifikovanými výzvami a potrebami, a to aj na subregionálnej úrovni; upozorňuje na to, že je dôležité vychádzať z kvalitných, spoľahlivých, aktuálnych, štruktúrovaných a dostupných údajov; žiada preto Komisiu a Eurostat o poskytnutie čo najpodrobnejších a geograficky rozčlenených štatistických údajov relevantných pre politiku súdržnosti, aby v procese programovania primerane odrážali potreby regiónov; podporuje používanie sociálnych, environmentálnych a demografických kritérií, najmä miery nezamestnanosti a miery nezamestnanosti mladých ľudí;

27.  obhajuje zintenzívnenie integrovaných prístupov a kladie veľký dôraz na to, že ESF musí byť aj naďalej neoddeliteľnou súčasťou európskej regionálnej politiky vzhľadom na jeho zásadný rozmer súdržnosti;

28.  zdôrazňuje, že granty by mali zostať hlavným nástrojom financovania politiky súdržnosti, ale uznáva, že finančné nástroje môžu byť účinnou pákou a mali by sa na základe primeraného posúdenia ex ante presadzovať, ak vytvárajú pridanú hodnotu; zdôrazňuje však, že ich využívanie nesmie byť samoúčelné, že ich účinnosť závisí od mnohých faktorov (charakter projektu, územia či rizika) a že všetky regióny bez ohľadu na úroveň ich rozvoja musia mať možnosť slobodne určiť najvhodnejší spôsob financovania; namieta proti akýmkoľvek záväzným cieľom, pokiaľ ide o využívanie finančných nástrojov;

29.  vyzýva na zjednodušenie podmienok upravujúcich využívanie finančných nástrojov a na uľahčenie koordinácie týchto nástrojov s grantmi v záujme komplementárnosti a účinnosti a s ohľadom na situáciu daných území; zdôrazňuje význam administratívnej kapacity a kvality riadenia, ako aj doplnkovej úlohy národných rozvojových bánk a inštitúcií pri zavádzaní finančných nástrojov prispôsobených miestnym potrebám; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité čo najviac zharmonizovať pravidlá v oblasti finančných nástrojov bez ohľadu na spôsob ich riadenia; navrhuje, aby sa popri už existujúcich finančných nástrojoch pre politiku súdržnosti presadzovali aj participatívne finančné nástroje;

30.  domnieva sa, že prepojenie medzi politikou súdržnosti a zárukou priaznivého prostredia pre investície, účinnosť a riadne využívanie finančných prostriedkov je užitočné aj na dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti, pričom zdôrazňuje, že politika súdržnosti nemá byť len nástrojom, ktorý slúži prioritám bez prepojenia s jej cieľmi; zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať dohodnutú pozíciu k Paktu stability a rastu, pokiaľ ide o flexibilitu v súvislosti s cyklickými podmienkami, štrukturálnymi reformami a vládnymi investíciami; je presvedčený, že opatrenia spájajúce efektívnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí, ako je uvedené v nariadení (EÚ) č. 1303/2013, by sa mali dôkladne analyzovať, a to aj so zapojením všetkých zainteresovaných strán; zastáva názor, že Komisia by mala zvážiť úpravy prepojenia politiky súdržnosti s európskym semestrom, aby sa posilnil jeho územný a sociálny rozmer, a mala by zohľadniť aj ďalšie faktory, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov súdržnosti, ako je reálna konvergencia; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti a v rámci európskeho semestra preskúmala regionálne a národné spolufinancovanie v rámci fondov EŠIF a jeho vplyv na deficit členských štátov;

31.  požaduje zintenzívnenie stratégií inteligentnej špecializácie ako nového spôsobu investovania do dlhodobého rastového potenciálu v kontexte rýchlych technologických zmien a globalizácie; uznáva užitočnosť ex ante kondicionalít, ale zdôrazňuje, že v niektorých prípadoch situáciu komplikovali a viedli k oneskoreniam pri vypracúvaní a začínaní programovania; berie na vedomie pripomienky Dvora audítorov uvedené v jeho osobitnej správe 15/2017, ktoré sa týkali ex ante kondicionalít; vyzýva Komisiu, aby zvážila prípadné zníženie počtu ex ante kondicionalít a posilnila v tejto oblasti dodržiavanie zásad proporcionality a subsidiarity, pričom bude v maximálnej možnej miere využívať existujúce strategické dokumenty, ktoré by mohli splniť budúce ex ante kondicionality; zdôrazňuje, že ex ante kondicionality by mali úzko súvisieť s účinnosťou investícií a zároveň zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie pre všetky členské štáty;

32.  konštatuje, že kvalita a stabilita verejnej správy, ktorej predpokladom je dobré vzdelanie, odborná príprava a poradenská pomoc dostupná na miestnej úrovni, zostáva rozhodujúcim faktorom regionálneho rastu a účinnosti fondov EŠIF; zdôrazňuje, že treba zvýšiť kvalitu správy a zabezpečiť dostupnosť dostatočnej technickej pomoci, pretože tieto faktory majú vážny vplyv na riadne vykonávanie politiky súdržnosti a môžu sa v jednotlivých členských štátoch značne líšiť, čo je obzvlášť zreteľné najmä v zaostávajúcich regiónoch; vyzýva Komisiu, aby predovšetkým vyhodnotila budúci program JASPERS s ohľadom na odporúčania Európskeho dvora audítorov;

33.  podporuje vývoj politiky súdržnosti, ktorá bude viac zameraná na výsledky a obsah, pričom z účtovnej logiky prejde na logiku výkonu a riadiacim orgánom ponechá viac flexibility, pokiaľ ide o spôsob dosahovania cieľov, pri súčasnom dodržiavaní zásad partnerstva, transparentnosti, zodpovednosti atď.;

34.  považuje za nevyhnutné pokračovať v boji proti podvodom a naliehavo žiada, aby sa uplatňovala nulová tolerancia voči korupcii;

Zjednodušená politika súdržnosti

35.  vyzýva Komisiu, aby vo svojich budúcich legislatívnych návrhoch zohľadnila odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre zjednodušenie;

36.  zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť rámec, ktorým sa zabezpečí právna stabilita vďaka jednoduchým, jasným a predvídateľným pravidlám, a to najmä v oblasti riadenia a kontrol, aby sa zaistila náležitá rovnováha medzi cieľmi výkonnosti a zjednodušenia; požaduje, aby sa v budúcom programovom období znížil objem právnych predpisov a usmernení (obozretne s cieľom zabezpečiť v úzkej spolupráci so zainteresovanými stranami potrebnú kontinuitu pravidiel a postupov, s ktorými sú už zainteresované subjekty a riadiace orgány oboznámené); požaduje, aby sa príslušné dokumenty preložili do všetkých jazykov EÚ a aby sa v čo najväčšej miere zabránilo retroaktívnemu uplatňovaniu a výkladu pravidiel; požaduje zavedenie jednotného právneho rámca a usmernení pre cezhraničné projekty;

37.  zároveň zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa zabránilo nadmernej regulácii a aby sa z operačných programov stali skutočné strategické dokumenty, ktoré budú stručnejšie a flexibilnejšie, pričom sa zavedie zjednodušený postup na ich cielenú úpravu počas programovania (napríklad v prípade prírodných katastrof), aby primerane reagovali na meniacu sa globálnu situáciu a regionálny dopyt;

38.  vyzýva na zavedenie skutočne jednotného súboru pravidiel pre fondy EŠIF vrátane ďalšej harmonizácie spoločných pravidiel pre nástroje, ktoré prispievajú k rovnakému tematickému cieľu; považuje za nevyhnutné zefektívniť postupy verejného obstarávania v rámci fondov a urýchliť postupy týkajúce sa štátnej pomoci v prípadoch, keď sa vyžaduje súlad; podporuje jednotné a súdržnejšie zaobchádzanie s priamo riadenými európskymi fondmi a s kohéznymi fondmi, pokiaľ ide o štátnu pomoc, a všeobecnejšie podporuje harmonizované pravidlá pre európske nástroje, ktoré sú zamerané na rovnakých príjemcov; zdôrazňuje význam lepšej komplementárnosti medzi politikou súdržnosti a budúcim výskumným programom EÚ, aby pokrývali celý cyklus od základného výskumu po komerčné využitie; domnieva sa, že by sa malo zachovať tematické zameranie s cieľom umožniť súčinnosť medzi rôznymi zdrojmi financovania na úrovni projektov;

39.  berie na vedomie vytvorenie pracovnej skupiny pre subsidiaritu a proporcionalitu a očakáva od nej konkrétne návrhy na posilnenie dodržiavania týchto zásad v rámci politiky súdržnosti; podporuje zabezpečenie uplatňovania týchto zásad s cieľom dosiahnuť skutočné viacúrovňové riadenie, ktoré vyžaduje primerané posilnenie postavenia miestnych a regionálnych orgánov, ako aj ďalších zainteresovaných strán;

40.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepredložila integrovanejšie hodnotenie prierezových politík a že sa neuvádza súčinnosť medzi rôznymi európskymi politikami; požaduje ambiciózne stratégie, financovanie a opatrenia, ktoré zvýšia súčinnosť s inými fondmi EÚ a prilákajú doplnkovú finančnú podporu; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej optimalizovať súčinnosť medzi fondmi EŠIF a inými nástrojmi vrátane Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ako aj synergiu s ďalšími centrálne riadenými programami, napríklad s programom Horizont 2020, ktorý dopĺňa politiku súdržnosti pri podpore výskumu a inovácií;

41.  vyzýva, aby sa požiadavky v oblasti programovania, vykonávania a monitorovania fondov EŠIF v budúcnosti opierali o zásady rozlišovania a proporcionality, boli založené na transparentných a spravodlivých kritériách a boli v súlade s finančnými prostriedkami vyčlenenými na programy, rizikovým profilom, kvalitou správy a mierou financovania zo strany príjemcov;

42.  považuje za nevyhnutné, aby vzťah medzi Komisiou a riadiacimi orgánmi smeroval k „zmluve o dôvere“; v tejto súvislosti pripomína význam existencie primeraného a fungujúceho rámca viacúrovňového riadenia; vyzýva Komisiu, aby budovala na doterajšej práci v oblasti riadneho hospodárenia s verejnými prostriedkami, pričom zavedie zásadu nového označovania riadiacich orgánov, ktoré preukázali svoju schopnosť dodržiavať právne predpisy; požaduje, aby sa v súvislosti s monitorovaním vychádzalo vo väčšej miere z vnútroštátnych a regionálnych pravidiel, ak sa overila a potvrdila ich účinnosť;

43.  vyzýva na posilnenie zásady jednotného auditu, zrýchlenie zavádzania elektronickej súdržnosti a všeobecné používanie zjednodušených a štandardizovaných nákladov, pretože sa okrem iného ukázalo, že je to z hľadiska vykonávania jednoduchšie a neviedlo to k žiadnym chybám; poukazuje na potenciál digitalizácie, pokiaľ ide o monitorovanie a podávanie správ; zastáva názor, že výmena odborných znalostí by sa mala uľahčiť vytvorením portálu na vzájomné poskytovanie poznatkov s cieľom vymieňať si osvedčené postupy;

44.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zlepšenie reakcie politiky súdržnosti na nepredvídané udalosti, a opakuje v tejto súvislosti svoju požiadavku, aby sa vytvorila rezerva, ktorá by regiónom poskytla dodatočnú flexibilitu bez ohrozenia dlhodobých cieľov operačných programov;

Výzvy a perspektívy

45.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad scenármi, ktoré nedávno prezentovala Komisia, v súvislosti so škrtmi v rozpočte politiky súdržnosti, ktoré by sa mohli uskutočniť v rámci budúceho viacročného finančného rámca a viedli by k vylúčeniu mnohých regiónov z rozsahu pôsobnosti tejto politiky; privítal by ambiciózny rozpočet primeraný výzvam, s ktorými sa regióny stretávajú, a žiada, aby sa z politiky súdržnosti nerobila premenná; pripomína, že pokrytie všetkých regiónov EÚ je pre Európsky parlament niečím, o čom nemožno diskutovať; zdôrazňuje, že teória „skupín hospodárskeho rozvoja“ potvrdzuje dôležitosť diferencovanej podpory všetkých európskych regiónov vrátane regiónov s veľmi vysokými príjmami, ktoré musia zostať konkurencieschopné voči svojim globálnym konkurentom;

46.  domnieva sa, že politika súdržnosti môže prispieť k riešeniu nových výziev, ako je bezpečnosť či integrácia utečencov pod medzinárodnou ochranou; zdôrazňuje však, že politika súdržnosti nemôže byť riešením všetkých kríz, a nesúhlasí s tým, aby sa prostriedky na politiku súdržnosti používali na napĺňanie potrieb krátkodobého financovania, ktoré nepatria do jej rámca, pričom pripomína, že táto politika je zameraná na strednodobý a dlhodobý sociálno-ekonomický rozvoj EÚ;

47.  berie na vedomie pozitívne výsledky fondu EFSI, ktorý však musí investovať ešte transparentnejšie a účelnejšie; zdôrazňuje, že politika súdržnosti a fond EFSI vychádzajú z rôznych koncepcií a cieľov, ktoré sa môžu v niektorých prípadoch navzájom dopĺňať, ale nemožno ich zamieňať, a to bez ohľadu na úroveň rozvoja regiónov, predovšetkým preto, že fond EFSI je na rozdiel od štrukturálnych fondov založený prevažne na úveroch; pripomína, že je dôležité primerane rozlišovať medzi fondom EFSI a politikou súdržnosti a identifikovať jednoznačné príležitosti na ich kombinovanie;

48.  opakuje svoju angažovanosť, pokiaľ ide o dlhodobé programovanie; domnieva sa, že jedinou realizovateľnou alternatívou súčasného sedemročného obdobia je viacročný finančný rámec v trvaní 5 + 5 rokov s preskúmaním v polovici trvania; vyzýva Komisiu, aby vypracovala jednoznačný návrh, v ktorom budú stanovené metódy praktického vykonávania finančného rámca v trvaní 5+5 rokov;

49.  požaduje, aby sa vynaložilo maximálne úsilie o predídenie omeškaniam v programovaní nového obdobia s cieľom zabrániť oneskoreným platbám a zrušeniu viazanosti, ktoré bránia pozitívnym výsledkom politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že je dôležité včas predložiť všetky dokumenty týkajúce sa budúceho právneho rámca vo všetkých úradných jazykoch, aby sa zabezpečili primerané a včasné informácie pre všetkých príjemcov;

50.  požaduje opatrenia na zlepšenie komunikácie s európskymi občanmi, čím by sa zvýšila informovanosť verejnosti o konkrétnych úspechoch politiky súdržnosti; vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu riadiacich orgánov a predkladateľov projektov, ktorí využívajú inovatívne metódy komunikácie na miestnej úrovni s cieľom informovať občanov o výsledkoch využívania fondov na príslušných územiach; zdôrazňuje, že treba zlepšiť informovanie a komunikáciu nielen v záverečných etapách (výsledky fondov EŠIF), ale aj v skorších štádiách (možnosti financovania), a to najmä v súvislosti s malými organizátormi projektov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili mechanizmy a rozsiahle inštitucionalizované platformy spolupráce s cieľom zabezpečiť lepšiu viditeľnosť a zvyšovanie povedomia;

51.  upozorňuje, že určité európske regióny sú obzvlášť vystavené účinkom brexitu; zdôrazňuje, že budúca politika súdržnosti musí minimalizovať negatívny vplyv brexitu na ostatné európske regióny, a požaduje, aby sa dôkladne preskúmala možnosť pokračovať v partnerstvách v rámci územnej spolupráce;

o
o   o

52.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289. (3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470. (4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281. (5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259. (6) Rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2015, Parlament a Komisia/Rada, C-132/14 až C-136/14, ECLI:EU:C:2015:813. (7) Dokument 8463/17. (8) Dokument 14263/17. (9) Iammarino, S., Rodriguez-Pose, A., Storper, M. (2017), Why Regional Development Matters for Europe’s Economic Future, pracovné dokumenty 07/2017, Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku, Európska komisia. (10) Ú. v. EÚ C 306, 15.9.2017, s. 8. (11) Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 94. (12) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 132. (13) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 124. (14) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 2. (15) Prijaté texty, P8_TA(2017)0222. (16) Prijaté texty, P8_TA(2016)0320. (17) Prijaté texty, P8_TA(2016)0321. (18) Prijaté texty, P8_TA(2017)0053. (19) Prijaté texty, P8_TA(2017)0254. (20) Prijaté texty, P8_TA(2017)0245. (21) Prijaté texty, P8_TA(2017)0316. (22) Prijaté texty, P8_TA(2017)0401. (23) Prijaté texty, P8_TA(2018)0067. (24) Prijaté texty, P8_TA(2018)0075. (25) http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/8631691/3-31012018-BP-EN.pdf/bdc1dbf2-6511-4dc5-ac90-dbadee96f5fb (26) http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/8701418/3-01032018-AP-EN/37be1dc2-3905-4b39-9ef6-adcea3cc347a