Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 5. marca 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke Európskej únie a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie (EÚ) 2017/1430 (C(2018)01231 – 2018/2618(DEA))

P8_TA(2018)0106 B8-0187/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2018)01231) (ďalej len „zmenené delegované nariadenie“),

–  so zreteľom na list Komisie z 23. marca 2018, ktorým žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 27. marca 2018,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva(1), ktoré bolo zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva a nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva, a zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 2869/95 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)(2), a potom kodifikované ako nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie(3),

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1431 z 18. mája 2017, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania niektorých ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Európskej únie(4), obsahujúce aktualizované odkazy na nariadenie (EÚ) 2017/1001,

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre právne veci,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v článku 105 ods. 6 tretej a štvrtej zarážke rokovacieho poriadku, ktorá uplynula 17. apríla 2018,

A.  keďže nariadenie (ES) č. 207/2009 bolo kodifikované ako nariadenie (EÚ) 2017/1001;

B.  keďže v odkazoch uvedených v delegovanom nariadení by malo byť zohľadnené prečíslovanie článkov v dôsledku kodifikácie základného aktu;

C.  keďže delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1430 z 18. mája 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Európskej únie a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95 a nariadenie Komisie (ES) č. 216/96(5), by sa preto malo zrušiť a ustanovenia uvedeného delegovaného nariadenia by mali byť s aktualizovanými odkazmi na nariadenie (EÚ) 2017/1001 uvedené v zmenenom delegovanom nariadení;

D.  keďže zmenené delegované nariadenie preto neprináša žiadnu zmenu obsahu delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/1430;

E.  keďže rýchle uverejnenie zmeneného delegovaného nariadenia v úradnom vestníku by umožnilo skorý dátum uplatňovania a zabezpečilo kontinuitu prechodného režimu stanoveného v záverečných ustanoveniach zmeneného delegovaného nariadenia;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 78, 24.3.2009, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 341, 24.12.2015, s. 21. (3) Ú. v. EÚ L 154, 16.6.2017, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 205, 8.8.2017, s. 39. (5) Ú. v. EÚ L 205, 8.8.2017, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa stanovuje termín pre deviate priame a všeobecné voľby poslancov Európskeho parlamentu (07162/2018 – C8-0128/2018 – 2018/0805(CNS))

P8_TA(2018)0107 A8-0145/2018

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (07162/2018),

–  so zreteľom na článok 11 ods. 2 druhý pododsek Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu(1), podľa ktorého Rada konzultovala Európsky parlament (C8-0128/2018),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2015 o reforme volebného zákona Európskej únie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2018 o zložení Európskeho parlamentu(3),

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A8-0145/2018),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  pripomína svoj návrh, ktorý je pripojený k jeho uzneseniu o reforme volebného zákona Európskej únie, aby mal Európsky parlament právomoc určiť po porade s Radou volebné obdobie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil pozíciu Európskeho parlamentu Rade a na informáciu Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976 (Ú. v. ES L 278, 8.10.1976, s. 1) zmenenému rozhodnutím Rady 93/81/Euratom, ESUO, EHS (Ú. v. ES L 33, 9.2.1993, s. 15) a rozhodnutím Rady 2002/772/ES, Euratom (Ú. v. ES L 283, 21.10.2002, s. 1). (2) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 7. (3) Prijaté texty, P8_TA(2018)0029.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Rámcovej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Austráliou na strane druhej (15467/2016 – C8-0327/2017 – 2016/0367(NLE))

P8_TA(2018)0108 A8-0110/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15467/2016),

–  so zreteľom na návrh Rámcovej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Austráliou na strane druhej (09776/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 37 Zmluvy o Európskej únii a článkom 207, článkom 212 ods. 1, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0327/2017),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 18. apríla 2018(1) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0110/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Austrálie.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0109.

Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Rámcovej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Austráliou na strane druhej (15467/2016 – C8-0327/2017 – 2016/0367(NLE) – 2017/2227(INI))

P8_TA(2018)0109 A8-0119/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15467/2016),

–  so zreteľom na návrh Rámcovej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Austráliou na strane druhej (09776/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 a článkom 212 ods. 1 v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a) a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0327/2017),

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva prijatú Valným zhromaždením 13. septembra 2007,

–  so zreteľom na rámec partnerstva medzi EÚ a Austráliou podpísaný v októbri 2008, ktorý bude nahradený rámcovou dohodou,

–  so zreteľom na Spoločné vyhlásenie o vzťahoch medzi Európskou úniou a Austráliou prijaté 26. júna 1997 v Luxemburgu,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o začatí rokovaní o dohodách o voľnom obchode s Austráliou a Novým Zélandom(1) a na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 s odporúčaním Európskeho parlamentu Rade týkajúcim sa navrhovaného mandátu na obchodné rokovania s Austráliou(2),

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera, predsedu Európskej rady Donalda Tuska a predsedu vlády Austrálie Malcolma Turnbulla z 15. novembra 2015,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a austrálskeho ministra zahraničných vecí z 22. apríla 2015 s názvom Smerom k užšiemu partnerstvu EÚ a Austrálie,

–  so zreteľom na Dohodu medzi Európskou úniou a Austráliou, ktorou sa zakladá rámec pre účasť Austrálie na operáciách krízového riadenia Európskej únie, podpísanú v roku 2015(3),

–   so zreteľom na administratívnu dohodu medzi Austráliou a Európskou úniou schválenú v decembri 2014, ktorou sa ustanovuje program diplomatickej výmeny,

–  so zreteľom na dohodu o vzájomnom uznávaní osvedčovania noriem medzi Európskym spoločenstvom a Austráliou podpísanú v roku 1998(4) a dohodu z roku 2012 medzi EÚ a Austráliou, ktorou sa mení a dopĺňa uvedená dohoda(5),

–  so zreteľom na dohodu medzi EÚ a Austráliou o osobnom zázname o cestujúcom (PNR), ktorá bola podpísaná 29. septembra 2011(6),

–   so zreteľom na Dohodu medzi Austráliou a Európskou úniou o bezpečnosti utajovaných skutočností, ktorá bola podpísaná 13. januára 2010(7),

–  so zreteľom na Dohodu o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Austráliou, ktorá bola podpísaná v roku 1994(8),

–  so zreteľom na 38. medziparlamentnú schôdzu EÚ a Austrálie, ktorá sa konala 4. až 5. októbra 2017 v Štrasburgu,

–   so zreteľom na prvé fórum vedúcich predstaviteľov EÚ a Austrálie, ktoré sa konalo v júni 2017 v Sydney a na ktorom sa stretli poprední predstavitelia politickej a podnikateľskej sféry, členovia akademickej obce, médiá a občianska spoločnosť;

–   so zreteľom na bielu knihu o zahraničnej politike, ktorú uverejnila v novembri 2017 austrálska vláda a ktorá popisuje priority a výzvy Austrálie na medzinárodnej scéne a zdôrazňuje zásadný význam tzv. indicko-tichomorského regiónu pre Austráliu,

–   so zreteľom na to, že biela kniha o zahraničnej politike poukazuje na kľúčovú úlohu, ktorú hrajú USA a Čína v indicko-tichomorskom regióne a v zahraničnej politike Austrálie, pričom pripomína význam vzťahov Austrálie s Európskou úniou a jej členskými štátmi,

–   so zreteľom na preskúmanie politiky v oblasti zmeny klímy z roku 2017, ktoré austrálska vláda vydala v decembri 2017,

–   so zreteľom na dokument vlády Austrálie s názvom Austrálska veda o zmene klímy: národný rámec zverejnený v roku 2009,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 18. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia(9),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0119/2018),

A.  keďže EÚ a Austrália uzavreli 7. augusta 2017 rámcovú dohodu; keďže úzke a pevné vzťahy medzi Austráliou a EÚ a jej členskými štátmi majú hlboké historické korene a sú založené na spoločných hodnotách a zásadách, ako sú dodržiavanie zásad demokracie, ľudských práv, rovnosti žien a mužov, právneho štátu vrátane medzinárodného práva a mieru a bezpečnosti; keďže vzťahy medzi obyvateľmi EÚ a Austrálie sú hlboké a dlhodobé;

B.  keďže EÚ a Austrália v roku 2017 oslávili 55 rokov spolupráce a diplomatických vzťahov; keďže tieto vzťahy získali v posledných rokoch novú dynamiku; keďže všetky členské štáty udržiavajú s Austráliou diplomatické vzťahy a 25 z nich má v Canberre veľvyslanectvo;

C.  keďže v bielej knihe austrálskej vlády o zahraničnej politike sa uvádza, že „silná Európska únia má pre záujmy Austrálie naďalej mimoriadny význam a bude čoraz významnejším partnerom pri ochrane a podpore medzinárodného poriadku založeného na pravidlách“; keďže v bielej knihe sa zdôrazňuje nutnosť úzko spolupracovať s EÚ a jej členskými štátmi, pokiaľ ide o výzvy, akými sú terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia (ZHN), trvalo udržateľný rozvoj a ľudské práva;

D.  keďže EÚ a Austrália spolupracujú a vedú dialóg s krajinami juhovýchodnej Ázie, a to aj v rámci Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), Regionálneho fóra ASEAN-u, stretnutia Ázia – Európa (ASEM) a východoázijského samitu (EAS); keďže Austrália je zakladajúcim členom Fóra tichomorských ostrovov (PIF) a uzavrela strategické partnerstvo so združením ASEAN; keďže Austrália usporiadala 17. a 18. marca 2018 mimoriadny samit ASEAN – Austrália;

E.  keďže EÚ ako globálny aktér by mala ešte viac posilniť svoju prítomnosť v rozsiahlej a dynamickej ázijsko-tichomorskej oblasti, v ktorej je Austrália prirodzeným partnerom EÚ a zároveň je sama dôležitým aktérom; keďže stabilný a pokojný ázijsko-tichomorský región, ktorý je súlade s našimi zásadami a normami, je užitočný pre bezpečnosť a záujmy EÚ;

F.  keďže EÚ a Austrália sú blízkymi spojencami v otázkach zahraničnej politiky, napríklad čo sa týka Ukrajiny, Ruska, Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR) a Blízkeho východu;

G.  keďže Austrália má úzke vzťahy s USA v oblasti politiky, bezpečnosti a obrany, ktoré sú v súlade s jej silnejúcimi väzbami s Čínou, s ktorou uzavrela komplexné strategické partnerstvo;

H.  keďže EÚ bola v roku 2016 druhým najväčším obchodným partnerom Austrálie – jej druhým najdôležitejším zdrojom dovozu (19,3 %) a treťou najväčšou vývoznou destináciou (10,3 %) – a keďže obe strany spája široké spektrum hospodárskych záujmov; keďže priame zahraničné investície EÚ v Austrálii dosiahli v roku 2015 117,7 miliardy EUR a priame investície Austrálie v EÚ sa v rovnakom roku vyšplhali na 21,7 miliardy EUR;

I.  keďže Austrália, ktorá je pevne odhodlaná presadzovať voľný obchod, uzavrela dvojstranné dohody o voľnom obchode s dôležitými krajinami východnej Ázie – s Čínou, Japonskom, Južnou Kóreou, Singapurom, Malajziou a Thajskom – (vrátane regionálnej dohody so združením ASEAN), ako aj s Novým Zélandom, Čile, Spojenými štátmi a Peru a tiež dohodu PACER Plus s tichomorskými ostrovmi;

J.  keďže 23. januára 2018 oznámila Austrália a 10 ďalších krajín ležiacich na pobreží Tichého oceánu, že dosiahli dohodu o transpacifickom obchode, tzv. komplexnú a progresívnu dohodu o Transpacifickom partnerstve, ktorú podpísali 8. marca 2018 v Čile; keďže Austrália v súčasnosti rokuje o mnohých obchodných dohodách vrátane Regionálneho všeobecného hospodárskeho partnerstva (RCEP), ktoré bolo iniciované na samite združenia ASEAN v roku 2012;

K.  keďže Austrália ako krajina, ktorá sa zasadzuje za medzinárodné globálne riadenie, bola už päťkrát nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) a od vzniku je aktívnym členom skupiny G20, pričom v roku 2014 bola v Brisbane predsedníckym štátom jej samitu, a to na základe veľmi dobrej spolupráce s EÚ; keďže Austrália bola nedávno zvolená do Rady OSN pre ľudské práva;

L.  keďže Austrália vyslala svoje jednotky, aby sa pripojili ku globálnej koalícii v boji proti Dá’iš v Iraku a Sýrii; keďže Austrália poskytla medzinárodným bezpečnostným podporným silám (ISAF) v Afganistane najviac jednotiek spomedzi krajín, ktoré nie sú členmi NATO;

M.  keďže Austrália prispela k mnohým mierovým misiám OSN na troch kontinentoch, ako aj v Papue-Novej Guinei a na Šalamúnových ostrovoch;

N.  keďže Austrália sa v roku 2014 prvýkrát zapojila do misie krízového riadenia pod vedením EÚ – EUCAP NESTOR v Africkom rohu; keďže austrálske námorníctvo vykonáva operácie v boji proti pirátstvu a terorizmu v rámci mnohonárodných námorných síl v Africkom rohu a západnom Indickom oceáne;

O.  keďže austrálski občania sa vo svojej krajine i mimo nej stali terčom viacerých teroristických útokov spáchaných radikálnymi islamistami; keďže EÚ a Austrália sa podieľajú na opatreniach zameraných na boj proti terorizmu vrátane boja proti násilnému extrémizmu, úsilia o zastavenie financovania teroristických organizácií a koordinácie konkrétnych projektov zameraných na budovanie kapacít;

P.  keďže Jakartské stredisko pre spoluprácu pri presadzovaní práva (JCLEC), ktoré je austrálsko-indonézskou iniciatívou, má za cieľ zlepšiť odborné znalosti orgánov presadzovania práva juhovýchodnej Ázie v oblasti boji proti terorizmu a nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti, na čo prijalo aj finančné prostriedky EÚ;

Q.  keďže v októbri 2017 začala austrálska vláda stratégiu medzinárodnej spolupráce v oblasti kybernetickej bezpečnosti s cieľom riešiť otázky, ako napríklad digitálny obchod, počítačová kriminalita, medzinárodná bezpečnosť a elektronická verejná správa;

R.  keďže Austrália podporila Filipíny pri presadzovaní bezpečnosti a v boji proti džihádizmu;

S.  keďže EÚ a Austrália diskutujú o otázkach migrácie v rámci každoročného dialógu EÚ a Austrálie na úrovni vysokopostavených úradníkov o problematike migrácie, azylu a rozmanitosti; keďže Austrália spolupredsedá procesu z Bali na boj proti prevádzačstvu, obchodovaniu s ľuďmi a súvisiacej cezhraničnej trestnej činnosti;

T.  keďže Austrália sa vyznačuje veľmi vysokým príjmom na obyvateľa a otvorenou, demokratickou a multikultúrnou spoločnosťou; keďže každý štvrtý obyvateľ Austrálie sa narodil v zahraničí a od roku 1945 sa tu usadilo približne sedem miliónov stálych migrantov vrátane mnohých z Európy; keďže Austrália má osobitnú geografickú polohu, pretože zaberá rozsiahlu oblasť medzi Indickým oceánom a južným Tichým oceánom;

U.  keďže Austrália a EÚ v rámcovej dohode opätovne potvrdzujú svoj záväzok spolupracovať v oblasti zmeny klímy; keďže Austrália v rámci preskúmania politiky v oblasti zmeny klímy z roku 2017 zopakovala svoje odhodlanie bojovať proti tejto hrozbe;

V.  keďže Austrália čelí značným environmentálnym a ekonomickým vplyvom zmeny klímy v rôznych odvetviach vrátane bezpečnosti vodného hospodárstva, poľnohospodárstva, pobrežných komunít a infraštruktúry;

W.  keďže Austrália, ktorá je členom Výboru pre rozvojovú pomoc OECD (DAC), je mimoriadne odhodlaná podporovať dobrú správu a hospodársky rast v Papue-Novej Guinei, Indonézii, vo Východnom Timore a na ostatných tichomorských ostrovoch a v ázijských krajinách, kde sú EÚ a jej členské štáty tiež kľúčovými darcami;

X.  keďže austrálska vláda investuje do programov, ako sú austrálsky vedecký program v oblasti zmeny klímy, program riadenia prírodných zdrojov v dôsledku zmeny klímy a výskumný program v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy s cieľom pomôcť subjektom s rozhodovacou právomocou pochopiť a zvládnuť pravdepodobné dôsledky zmeny klímy;

Y.  keďže Austrália ustanovila vnútroštátny rámec a koordinačnú skupinu na vysokej úrovni s cieľom vypracovať plán realizácie vedeckých poznatkov o zmene klímy, ktorý poskytuje koordinovaný prístup k riešeniu tejto otázky v komunitách v celej krajine;

Z.  keďže 10. novembra 2016 Austrália ratifikovala Parížsku dohodu a dodatok z Dauhy ku Kjótskemu protokolu, čím posilnila svoj záväzok voči opatreniam v oblasti zmeny klímy, a keďže vypracovala celý rad politík na znižovanie domácich emisií, ako aj na podporu globálnych opatrení;

AA.  keďže plán austrálskej vlády v oblasti zmeny klímy zahŕňa zníženie emisií do roku 2020 o 5 % pod úroveň z roku 2000 a do roku 2030 o 26 až 28 % pod úroveň z roku 2005, ako aj zdvojnásobenie kapacity výroby energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020;

AB.  keďže austrálska vláda je najdôležitejším subjektom, ktorý sa dlhodobo usiluje podporovať meteorologické služby a regionálne organizácie tichomorských štátov, aby vytvorili systémy včasného varovania v súvislosti s klímou a počasím;

1.  víta uzavretie rámcovej dohody, ktorá bude právne záväzným nástrojom na zlepšenie a posilnenie dvojstranných vzťahov medzi EÚ a Austráliou a na zintenzívnenie spolupráce v oblastiach, ako je zahraničná a bezpečnostná politika, ľudské práva a právny štát, globálny rozvoj a humanitárna pomoc, hospodárske a obchodné otázky, spravodlivosť, výskum a inovácie, vzdelávanie a kultúra, poľnohospodárstvo, námorné záležitosti a rybárstvo, ako aj pri riešení globálnych výziev, medzi ktoré patrí zmena klímy, migrácia, verejné zdravie, boj proti terorizmu a šírenie zbraní hromadného ničenia;

2.  zdôrazňuje, že EÚ a Austrália sú silní a podobne zmýšľajúci partneri s hlbokými dvojstrannými vzťahmi, ktorí vyznávajú rovnaké hodnoty a zásady demokracie, presadzujú dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu, udržiavajú čoraz silnejšie politické a hospodárske väzby a majú úzke a aktívne kultúrne, akademické a medziľudské prepojenia;

3.  zdôrazňuje, že pre EÚ a Austráliu ako partnerov s rovnakou predstavou o svete má dvojstranná a mnohostranná spolupráca v regionálnych a globálnych otázkach osobitnú hodnotu; zdôrazňuje, že je výhodné, keď EÚ a Austrália vystupujú na pôde OSN a WTO, ako aj v orgánoch ako G20 spoločne s cieľom zachovať a posilniť svetový poriadok založený na spolupráci a pravidlách v zložitom a meniacom sa svete, ktorý čelí značnej neistote;

4.  víta zriadenie spoločného výboru podľa rámcovej dohody s cieľom podporiť účinné vykonávanie dohody a zachovať celkovú súdržnosť vzťahov medzi EÚ a Austráliou;

5.  podporuje nadchádzajúci začiatok rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Austráliou, ktoré musia prebiehať v duchu reciprocity, transparentnosti a vzájomného prospechu, pričom sa nesmie zabúdať na citlivý charakter niektorých výrobkov, ako sú napríklad poľnohospodárske produkty, keďže Austrália je ich významným vývozcom; nabáda oboch partnerov na vyššie ambície v oblasti služieb; zdôrazňuje, že pri rokovaniach by EÚ mala vziať do úvahy potreby MSP a nemala by oslabovať environmentálne, sociálne a pracovné normy; poukazuje na to, že tieto rokovania začali v správnom čase, keďže Austrália už uzavrela niekoľko dohôd o voľnom obchode s dôležitými krajinami vo východnej Ázii a v tichomorskej oblasti a chystá sa uzavrieť takéto dohody aj s ďalšími relevantnými krajinami;

6.  zdôrazňuje aktívnu úlohu, ktorú Austrália zohráva v programoch spolupráce EÚ v oblasti vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom dvojstranného vzdelávacieho programu EÚ a Austrálie, a pozitívne hodnotí to, že austrálske univerzity môžu od roku 2015 uzatvárať dohody o mobilite v rámci programu Erasmus+; konštatuje, že táto spolupráca by sa mala ešte viac posilniť s cieľom podporovať vzájomné výhody pre študentov a výskumných pracovníkov, aby mohli nadobudnúť multikultúrne a inovačné schopnosti;

7.  pripomína, že EÚ a Austrália sú dôležitými partnermi spolupráce v oblasti výskumu a inovácií s cieľom prispieť k udržateľnému hospodárskemu rozvoju a tiež ako prostriedok ďalšieho budovania vedomostnej spoločnosti;

8.  vyjadruje uznanie Austrálii za podporu a zosúladenie jej sankčného režimu s Európskou úniou po nezákonnej anexii Krymu Ruskom a vojenských zásahoch na východnej Ukrajine;

9.  víta podporu Austrálie cieleným medzinárodným sankciám voči jednotlivcom a subjektom zodpovedným za vojenskú agresiu, terorizmus a porušovanie ľudských práv, a to aj v reakcii na agresiu Ruska na Ukrajine a na okupovanom Kryme;

10.  vyjadruje uznanie austrálskemu úradu národného hodnotenia za jeho pomoc pri poskytovaní medzinárodných, politických, strategických a hospodárskych analýz a jeho spoluprácu s medzinárodnými partnermi s cieľom zaistiť odpovede na otázky spoločného záujmu;

11.  uznáva rozhodujúcu úlohu Austrálie v tzv. spravodajskej skupine Five Eyes a jej podporu bezpečnosti členských štátov EÚ a transatlantických partnerov, oceňuje operačnú dohodu Austrálie s Europolom a vyzdvihuje potenciál ďalšieho rozvoja výmeny spravodajských informácií a operačnej spolupráce s austrálskou vládou;

12.  uznáva úlohu Austrálie ako spolupredkladateľky rezolúcií BR OSN v roku 2014 o odsúdení zostrelenia lietadla linky MH17 a odstránení chemických zbraní v Sýrii; oceňuje jej zásadný prínos v Bezpečnostnej rade OSN, pokiaľ ide o úsilie zlepšiť humanitárnu situáciu v Sýrii, riadenie transformácie v oblasti bezpečnosti v Afganistane a riešenie otázky ľudských práv v KĽDR;

13.  víta pevné odhodlanie oboch partnerov spolupracovať v boji proti terorizmu, ako sa stanovuje v rámcovej dohode; zdôrazňuje význam prehlbovania dvojstrannej spolupráce pri výmene informácií o zahraničných bojovníkoch a ich návrate; nabáda oboch partnerov, aby pokračovali v zabezpečovaní účinného vykonávania štyroch pilierov stratégie OSN pre boj proti terorizmu; vyzdvihuje úlohu Austrálie v globálnej koalícii proti Dá’iš, ako aj jej výrazné úsilie v boji proti medzinárodnému terorizmu v juhovýchodnej Ázii;

14.  vyzdvihuje medzinárodné iniciatívy Austrálie v oblasti kybernetického priestoru a oceňuje, že podľa rámcovej dohody budú obidve strany spolupracovať v otázkach kybernetickej bezpečnosti vrátane boja proti počítačovej kriminalite;

15.  žiada prijatie krokov na posilnenie spolupráce v boji proti terorizmu spoločnými cvičeniami tímov núdzovej reakcie členských štátov a agentúr EÚ, napríklad Europolu a jeho Európskeho centra pre boj proti terorizmu (ECTC), na jednej strane a kľúčových prvkov austrálskej národnej bezpečnostnej štruktúry, napríklad austrálskej organizácie bezpečnostnej informačnej služby (ASIO), austrálskych obranných síl (ADF) a austrálskej federálnej polície na strane druhej;

16.  víta záväzok EÚ a Austrálie uvedený v rámcovej dohode, ktorým je zintenzívnenie dialógu a spolupráce v oblasti migrácie a azylu; zdôrazňuje, že vysoká miera celosvetovej mobility si vyžaduje celostný a mnohostranný prístup založený na medzinárodnej spolupráci a spoločnej zodpovednosti; víta, že obaja partneri aktívne prispievajú k prebiehajúcim rokovaniam o globálnom pakte OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a globálnom pakte o utečencoch;

17.  zdôrazňuje význam regionálnych rámcov spolupráce – napríklad procesu z Bali – s krajinami pôvodu, tranzitu a cieľovými krajinami v záujme záchrany životov, likvidácie prevádzačských sietí a riadenia migračných a utečeneckých tokov; víta pevný záväzok Austrálie voči UNHCR, pokiaľ ide o presídľovanie utečencov a zvyšovanie globálneho humanitárneho financovania; nabáda Austráliu, aby sa aj naďalej usilovala prispieť k tomu, aby sa našlo pozitívne riešenie situácie žiadateľov o azyl a migrantov zadržiavaných v Papue-Novej Guinei a Nauru;

18.  víta záväzok oboch partnerov rozširovať ochranu a podporu ľudských práv, demokratických zásad a zásad právneho štátu, a to aj na multilaterálnych fórach a s tretími partnermi, ako sa uvádza v rámcovej dohode; víta zvolenie Austrálie do Rady OSN pre ľudské práva na obdobie 2018 – 2020; zdôrazňuje, že Austrália zaviedla v roku 2008 stratégiu Closing the Gap (preklenutie rozdielov) zameranú na problémy, napríklad rozdiel v očakávanej dĺžke života, s ktorými zápasí pôvodné obyvateľstvo; zdôrazňuje, že túto stratégiu podporujú všetky politické strany a že výročnú správu o pokroku predkladá predseda vlády austrálskemu parlamentu; zdôrazňuje, že austrálska vláda spolupracuje so štátmi a územiami a pôvodným a ostrovným obyvateľstvom Torresovej úžiny na aktualizácii stratégie Closing the Gap;

19.  opakuje, že boj proti zmene klímy si vyžaduje podporu medzinárodného spoločenstva ako celku; oceňuje, že Austrália ratifikovala Parížsku dohodu, ako aj záväzok v rámcovej dohode, že posilní spoluprácu a zintenzívni úsilie v oblasti zahraničnej politiky s cieľom bojovať proti zmene klímy; berie na vedomie cieľ Austrálie znížiť do roku 2030 emisie o 26 až 28 % pod úroveň z roku 2005, ktorý bol opätovne potvrdený v preskúmaní politiky v oblasti zmeny klímy z roku 2017; zdôrazňuje, že v tomto preskúmaní sa zachováva záväzok pomáhať ostatným krajinám dvojstrannými a mnohostrannými iniciatívami; víta pretrvávajúce úsilie Austrálie poskytovať tichomorskému regiónu a zraniteľným rozvojovým krajinám finančnú podporu prostredníctvom programov pomoci s cieľom pomôcť im rozvíjať svoje ekonomiky udržateľným spôsobom a znižovať emisie a prispôsobiť sa zmene klímy; vyzdvihuje, že Austrália spolupredsedá a poskytuje financie Zelenému klimatickému fondu;

20.  pripomína, že Austrália, EÚ a jej členské štáty sú dôležitými aktérmi v oblasti rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci v tichomorskej oblasti; zdôrazňuje, že obe strany zameriavajú svoju spoluprácu na oblasti ako hospodársky rast, dobrá správa a environmentálna odolnosť;

21.  pripomína svoje znepokojenie nad napätím v Juhočínskom mori; nabáda oboch partnerov, aby naďalej podporovali stabilitu a slobodu plavby na tejto dôležitej medzinárodnej vodnej ceste; oceňuje, že Austrália podporuje mierové riešenie sporov na základe medzinárodného práva;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Austrálie.

(1) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 136. (2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0419. (3) Ú. v. EÚ L 149, 16.6.2015, s. 3. (4) Ú. v. ES L 229, 17.8.1998, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 359, 29.12.2012, s. 2. (6) Ú. v. EÚ L 186, 14.7.2012, s. 4. (7) Ú. v. EÚ L 26, 30.1.2010, s. 31. (8) Ú. v. ES L 188, 22.7.1994, s. 18. (9) Prijaté texty, P8_TA(2018)0108.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu v mene Európskej únie (14494/2017 – C8-0450/2017 – 2017/0265(NLE))

P8_TA(2018)0110 A8-0131/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (14494/2017),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 83 ods. 1 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8‑0450/2017),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu (14445/2017),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV(1),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV z 18. decembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov Európskej únie činnými v trestnom konaní(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti(3),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi(4),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0131/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzavretím dohovoru;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Rade Európy.

(1) Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6. (2) Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 89. (3) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1. (4) Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dodatkového protokolu k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu v mene Európskej únie (14498/2017 – C8-0451/2017 – 2017/0266(NLE))

P8_TA(2018)0111 A8-0132/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (14498/2017),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 83 ods. 1 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0451/2017),

–  so zreteľom na Dodatkový protokol k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu v mene Európskej únie (14447/2017),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV(1),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV z 18. decembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov Európskej únie činnými v trestnom konaní(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti(3),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi(4),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4, článok 99 ods. 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0132/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dodatkového protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Rade Európy.

(1) Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6. (2) Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 89. (3) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1. (4) Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (COM(2015)0596 – C8-0385/2015 – 2015/0276(COD))

P8_TA(2018)0112 A8-0029/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0596),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0385/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, ktoré tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2016(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 15. júna 2016(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 23. februára 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0029/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2018/852.)

(1) Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 98. (2) Ú. v. EÚ C 17, 18.1.2017, s. 46. (3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 14. marca 2017 (Prijaté texty, P8_TA(2017)0072).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, smernica 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení (COM(2015)0593 – C8-0383/2015 – 2015/0272(COD))

P8_TA(2018)0113 A8-0013/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0593),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods.1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0383/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, ktoré tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2016(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 15. júna 2016(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 23. februára 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0013/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorou sa menia smernice 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2018/849.)

(1) Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 98. (2) Ú. v. EÚ C 17, 18.1.2017, s. 46. (3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 14. marca 2017 (Prijaté texty, P8_TA(2017)0069).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Rady 2008/98/ES o odpade (COM(2015)0595 – C8-0382/2015 – 2015/0275(COD))

P8_TA(2018)0114 A8-0034/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0595),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0382/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská, ktoré na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality predložili francúzsky Senát a rakúska Spolková rada, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2016(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 15. júna 2016(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 23. februára 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0034/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2018/851.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIA KOMISIE

VYHLÁSENIE KOMISIE O RÁMCI POLITIKY OBEHOVÉHO HOSPODÁRSTVA

Komisia je odhodlaná zabezpečiť úplné vykonávanie akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo(4). Na sledovanie pokroku smerom k obehovému hospodárstvu Komisia prijala rámec monitorovania(5) vychádzajúci z existujúcich hodnotiacich tabuliek pre efektívne využívanie zdrojov a suroviny. Komisia upozorňuje aj na svoju prebiehajúcu prácu na ukazovateli stopy pre výrobky a organizácie.

Opatrenia vykonané v rámci akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo prispievajú aj k plneniu cieľov Únie v oblasti udržateľnej spotreby a produkcie, a to v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 12. Je to tak napríklad v prípade stratégie týkajúcej sa plastov(6) alebo nedávno zmeneného návrhu o zákonnej záruke na spotrebný tovar(7).

Pokiaľ ide o súlad medzi regulačnými rámcami Únie, Komisia nedávno prijala oznámenie, v ktorom načrtáva možnosti, ako riešiť rozhranie medzi právnymi predpismi v oblasti chemických látok, výrobkov a odpadu(8). V roku 2018 Komisia preskúma aj možnosti a opatrenia v záujme súdržnejšieho rámca politiky pre rôzne oblasti práce v rámci politiky EÚ týkajúcej sa výrobkov z hľadiska ich príspevku k obehovému hospodárstvu. Interakcie medzi právnymi predpismi a priemyselná spolupráca na využívaní vedľajších produktov a príprave na opätovné použitie a recykláciu odpadu sa zohľadní aj v rámci týchto iniciatív a následných opatrení.

Pokiaľ ide o ekodizajn, Komisia v súlade s pracovným plánom pre ekodizajn na roky 2016 – 2019(9) potvrdzuje svoje pevné odhodlanie zabezpečiť, aby ekodizajn významnejšie prispel k obehovému hospodárstvu, napríklad systematickejším riešením aspektov týkajúcich sa materiálovej efektívnosti, ako sú trvanlivosť a recyklovateľnosť.

VYHLÁSENIE KOMISIE O INICIATÍVACH V OBLASTI KOLABORATÍVNEHO HOSPODÁRSTVA

V súlade s akčným plánom pre obehové hospodárstvo(10) Komisia začala niekoľko iniciatív v oblasti kolaboratívneho hospodárstva. Ako bolo ohlásené v oznámení o európskej agende pre kolaboratívne hospodárstvo(11) v júni 2016, Komisia bude naďalej monitorovať hospodársky vývoj a vývoj v oblasti regulácie kolaboratívneho hospodárstva s cieľom podporovať rozvoj nových a inovatívnych obchodných modelov a zároveň zabezpečiť primeranú ochranu spotrebiteľa a sociálnu ochranu.

VYHLÁSENIE KOMISIE O MIKROPLASTOCH

V kontexte nedávno prijatej európskej stratégie pre plasty v obehovom hospodárstve(12) Komisia predstavila integrovaný prístup s cieľom riešiť obavy v súvislosti s mikroplastmi vrátane mikrogranulových výplní. Ten sa zameriava na preventívne opatrenia a jeho cieľom je znižovanie uvoľňovania mikroplastov zo všetkých hlavných zdrojov – či už z výrobkov, do ktorých sa zámerne pridávajú (ako sú výrobky osobnej hygieny a nátery) alebo pochádzajúce z výroby alebo používania iných výrobkov (napríklad oxo-degradovateľné plasty, pneumatiky, plastové pelety a textílie).

VYHLÁSENIE KOMISIE O NAHLASOVANÍ ÚDAJOV O ODPADE V ROKU 2020

So zreteľom na monitorovanie pokroku v dosahovaní nových cieľov v oblasti komunálneho odpadu a odpadu z obalov a na príslušné ustanovenia o revízii, najmä s cieľom stanoviť ciele v oblasti predchádzania vzniku potravinového odpadu a recyklácie odpadových olejov, Komisia zdôrazňuje význam spoločného porozumenia dosiahnutého medzi spoluzákonodarcami, že členské štáty zabezpečia, aby sa oznamovanie údajov podľa smernice 2008/98/ES o odpade, smernice 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov a smernice 1999/31/ES o skládkach odpadov v znení zmien vzťahovalo na rok 2020.

(1) Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 98. (2) Ú. v. EÚ C 17, 18.1.2017, s. 46. (3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 14. marca 2017 (Prijaté texty, P8_TA(2017)0070). (4) COM(2015)0614. (5) COM(2018)0029. (6) COM(2018)0028. (7) COM(2017)0637. (8) COM(2018)0032. (9) COM(2016)0773. (10) COM(2015)0614. (11) COM(2016)0356. (12) COM(2018)0028.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov (COM(2015)0594 – C8-0384/2015 – 2015/0274(COD))

P8_TA(2018)0115 A8-0031/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0594),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0384/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2016(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 15. júna 2016(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 23. februára 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0031/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2018/850.)

(1) Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 98. (2) Ú. v. EÚ C 17, 18.1.2017, s. 46. (3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 14. marca 2017 (Prijaté texty, P8_TA(2017)0071).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení smernica Rady 87/217/EHS, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013, smernica Rady 86/278/EHS a smernica Rady 94/63/ES, pokiaľ ide o procesné pravidlá týkajúce sa podávania správ v oblasti životného prostredia, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/692/EHS (COM(2016)0789 – C8-0526/2016 – 2016/0394(COD))

P8_TA(2018)0116 A8-0253/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0789),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0526/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. februára 2017(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 13. decembra 2017, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0253/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho pred sedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2018 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/63/ES a 2009/31/ES a smernice Rady 86/278/EHS a 87/217/EHS, pokiaľ ide o procesné pravidlá týkajúce sa podávania správ v oblasti životného prostredia, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/692/EHS

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2018/853.)

(1) Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 82.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o politike Komisie v oblasti integrity, najmä o vymenovaní generálneho tajomníka Európskej komisie (2018/2624(RSP))

P8_TA(2018)0117 B8-0214/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie z 12. marca 2018 o politike Komisie v oblasti integrity, najmä o vymenovaní generálneho tajomníka Európskej komisie,

–  so zreteľom na odpovede Komisie z 25. marca 2018 na písomné otázky položené členmi Výboru pre kontrolu rozpočtu a počas vypočutia, ktoré usporiadal tento výbor 27. marca 2018,

–  so zreteľom na článok 14 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na služobný poriadok úradníkov Európskej únie, a najmä na jeho články 4, 7 a 29,

–  so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre kontrolu rozpočtu,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže je nevyhnutné, aby Komisia ako strážkyňa zmlúv konala v súlade so znením a náplňou pravidiel;

B.  keďže dôvera v európsky projekt a v Európsku úniu sa zachová iba v prípade, že inštitúcie Európskej únie budú konať ako vzory v oblasti zásad právneho štátu, transparentnosti a dobrej správy vecí verejných a preukážu dostatočnú vnútornú kontrolu a rovnováhu, aby mohli primerane reagovať v situácii, keď sú tieto základné zásady ohrozené;

C.  keďže všetky inštitúcie Európskej únie majú na základe zmlúv autonómiu v záležitostiach týkajúcich sa ich usporiadania a personálnej politiky, a to aj pri výbere svojich vrcholových zamestnancov verejnej správy na základe zásluh, skúseností a dôvery, v súlade so služobným poriadkom a svojimi príslušnými rokovacími poriadkami;

D.  keďže externe uverejnené pracovné miesta majú často za následok výber interných uchádzačov, ktorí nespĺňajú požiadavky, ktoré sa uplatňujú na základe vnútorných pravidiel, čím sa obchádza riadny kariérny postup;

E.  keďže vymenovania na vrcholové posty, ako je generálny tajomník, by sa mali vykonávať nezávisle od ostatných vymenovaní, aby sa tým zabránilo akémukoľvek podozreniu z netransparentných výhodných dohôd alebo výmenných obchodov založených na dôverných informáciách;

F.  keďže európska ombudsmanka v súčasnosti vedie vyšetrovanie predmetného postupu vymenovania a Európsky parlament je pevne presvedčený o tom, že ombudsmanka bude informovať Komisiu a Európsky parlament o svojich názoroch a o všetkých možných prípadoch nesprávneho úradného postupu, ktoré odhalila a ktoré by sa mali ďalej sledovať;

G.  keďže Komisia uznala nedostatky vo svojich oznámeniach týkajúcich sa vymenovania a uznala, že je potrebné, aby posilnila svoje úsilie v tejto oblasti;

H.  keďže výbory zamestnancov ako zvolení zástupcovia zamestnancov inštitúcií Európskej únie požiadali o transparentné postupy týkajúce sa menovaní na všetky riadiace pozície;

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že postup vymenovania nového generálneho tajomníka Komisie z 21. februára 2018 sa vykonal spôsobom, ktorý vyvolal rozsiahle pobúrenie a nesúhlas verejnosti, v radoch poslancov Európskeho parlamentu a v rámci európskej verejnej služby; konštatuje, že v dôsledku tohto postupu hrozí riziko poškodenia dobrej povesti nielen Komisie, ale aj všetkých inštitúcií Európskej únie; vyzýva Komisiu, aby uznala, že tento postup a komunikácia o ňom vo vzťahu k médiám, Európskemu parlamentu a širokej verejnosti negatívne ovplyvnili jej vlastnú povesť;

Faktické informácie

2.  konštatuje, že:

Kariérna dráha nového generálneho tajomníka

3.  konštatuje, že:

4.  zdôrazňuje mimoriadne rýchly služobný postup nového generálneho tajomníka, ktorý v období o niečo dlhšom ako 13 rokov postúpil z triedy AD6 na AD15, pričom osem rokov strávil v rôznych kabinetoch (po prvom pôsobení v kabinete bol povýšený z AD10 na AD14, po druhom pôsobení v kabinete z AD14 na AD15);

Kariérna dráha predchádzajúcich generálnych tajomníkov

5.  zdôrazňuje, že podľa Komisie traja predchádzajúci generálni tajomníci pred svojím preložením na pozíciu generálneho tajomníka pôsobili ako riaditeľ, generálny riaditeľ a vedúci kabinetu, pričom nový generálny tajomník nevykonával v rámci útvarov Komisie žiadne riadiace úlohy; poukazuje najmä na to, že ku dňu 21. februára 2018 nebol úradujúcim zástupcom generálneho tajomníka a že v základnej platovej triede AD15 odslúžil menej ako 14 mesiacov;

Postup vymenovania

6.  konštatuje, že podľa Komisie bol nový generálny tajomník preradený v služobnom záujme v zmysle článku 7 služobného poriadku a že pozícia nebola uverejnená, pretože sa toto pracovné miesto nepovažovalo za voľné; takže poznamenáva, že sa oňho nemohol uchádzať žiaden úradník, pretože postup prebehol prostredníctvom preradenia s pracovným miestom, a nie preložením vo vlastnom zmysle slova, pričom by bolo voľné pracovné miesto riadne uverejnené;

7.  berie na vedomie, že Komisia použila rovnaký postup preloženia podľa článku 7 služobného poriadku v prípade predchádzajúcich troch generálnych tajomníkov (preloženie s pracovným miestom, a nie preloženie v presnom zmysle slova); zdôrazňuje však, že žiaden z predchádzajúcich generálnych tajomníkov nebol vymenovaný postupne za zástupcu generálneho tajomníka a generálneho tajomníka počas toho istého zasadnutia kolégia; zdôrazňuje tiež, že všetci traja predchádzajúci generálni tajomníci boli navrhnutí kolégiu na tom istom zasadnutí kolégia, na ktorom bol ich príslušný predchodca preložený na iné pracovné miesto alebo oznámil svoj odchod do dôchodku;

8.  zdôrazňuje, že vymenovanie na základe preloženia inicioval predseda Komisie po dohode s členom Komisie zodpovedným za rozpočet a ľudské zdroje, a po porade s prvým podpredsedom (ktorý bol konzultovaný v súvislosti s menom kandidáta, ale určite nie s postupom);

9.  berie na vedomie, že nie je praxou Komisie prekladať riaditeľov v platovej triede AD15 na pozície generálnych riaditeľov, ale berie na vedomie, že sa Komisia domnieva, že z právneho hľadiska sa kolégium mohlo rozhodnúť preložiť na post generálneho tajomníka hlavného poradcu;

10.  pýta sa, prečo Komisia použila rôzne postupy na vymenovanie zástupcu generálneho tajomníka a generálneho tajomníka pre toho istého uchádzača a počas toho istého zasadnutia kolégia;

Zistenia

11.  zdôrazňuje, že z odpovedí, ktoré Komisia poskytla, vyplýva, že predseda a vedúci jeho kabinetu vedeli od roku 2015 o zámere bývalého generálneho tajomníka odísť do dôchodku krátko po 1. marci 2018, čo bývalý generálny tajomník opätovne potvrdil začiatkom roka 2018; zdôrazňuje, že táto vedomosť mohla umožniť riadny postup vymenovania jeho nástupcu podľa jedného z dvoch verejných postupov stanovených v služobnom poriadku: 1) vymenovaním kolégiom po uverejnení oznámenia o voľnej pracovnej pozícii a po výberovom konaní podľa článku 29 služobného poriadku, alebo 2) preložením v služobnom záujme podľa článku 7 služobného poriadku, tiež po uverejnení oznámenia o voľnej pracovnej pozícii s cieľom umožniť všetkým zainteresovaným úradníkom uchádzať sa o takého preloženie;

12.  berie na vedomie názor Komisie, že uverejnenie pracovného miesta sa nemusí považovať za pravidlo vyplývajúce zo služobného poriadku, najmä pokiaľ ide o pozíciu generálneho tajomníka, ktorá si vyžaduje nielen osobitné skúsenosti, ale tiež konkrétnu úroveň dôvery predsedu a kolégia členov Komisie;

13.  zdôrazňuje, že zvolením postupu preloženia podľa článku 7 služobného poriadku vo forme preradenia novo vymenovaného zástupcu generálneho tajomníka s jeho pracovným miestom na pozíciu generálneho tajomníka nebolo potrebné vyhlásiť výberové konanie na miesto bývalého generálneho tajomníka odchádzajúceho do dôchodku; berie na vedomie, že sa ten istý postup síce použil aj pri predchádzajúcich vymenovaniach generálnych tajomníkov, avšak tieto osoby predtým zastávali funkciu generálneho riaditeľa a niesli vysokú riadiacu a rozpočtovú zodpovednosť; zdôrazňuje však, že táto tradícia neuverejňovania dosiahla svoje hranice, keďže nezodpovedá moderným normám transparentnosti, ktoré by Komisia, Európsky parlament a ostatné inštitúcie Európskej únie mali dodržiavať;

14.  berie na vedomie rozšírenú prax Komisie, ktorá spočíva v obsadzovaní pozícií prostredníctvom vnútorných pridelení s pracovným miestom, a to aj na vedúcich pozíciách; hoci uznáva široký priestor na vlastné uváženie, ktorým disponujú inštitúcie v tejto súvislosti, vyjadruje znepokojenie nad tým, že to môže mať negatívny vplyv na zásadu rovnosti príležitostí a výber najkvalifikovanejších kandidátov; vyzýva všetky inštitúcie Európskej únie, aby obsadzovali pozície prostredníctvom takýchto preložení len na základe riadneho oznámenia zamestnancom, a to v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, a aby uprednostňovali otvorené a transparentné postupy zamerané na výber najkvalifikovanejších uchádzačov;

15.  zdôrazňuje, že len predseda, člen Komisie zodpovedný za rozpočet a ľudské zdroje, prvý podpredseda a bývalý a nový generálny tajomník vedeli pred zasadnutím kolégia členov Komisie 21. februára 2018, že sa uskutoční návrh na bezodkladné vymenovanie nového generálneho tajomníka;

16.  konštatuje, že tento postup zjavne zaskočil všetkých ostatných členov kolégia a zabránil tomu, aby medzi členmi Komisie prebehla diskusia, keďže vymenovanie nového generálneho tajomníka nefigurovalo na programe zasadnutia kolégia členov Komisie 21. februára 2018;

17.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že tento postup vymenovania nového generálneho tajomníka by mohol spochybniť predchádzajúci postup vymenovania zástupcu generálneho tajomníka, keďže v prvom rade nemusel slúžiť na obsadenie tohto voľného pracovného miesta, ale skôr na to, aby umožnil preloženie tohto pracovného miesta na pozíciu generálneho tajomníka podľa článku 7 služobného poriadku bez zverejnenia voľného pracovného miesta; domnieva sa, že aj keď by takýto spôsob konania mohol spĺňať čisto formálne požiadavky, je v rozpore s náplňou služobného poriadku a bráni akýmkoľvek ďalším oprávneným zamestnancom, aby sa o pracovné miesto uchádzali;

Závery

18.  vyjadruje sklamanie, že ani jeden člen Komisie zrejme nespochybnil toto prekvapujúce vymenovanie, nepožiadal o odloženie rozhodnutia o tomto vymenovaní ani nepožadoval principiálnu diskusiu o úlohe budúceho generálneho tajomníka Komisie a o tom, čo sa pod touto úlohou chápe, hoci berie na vedomie, že tento bod nebol na programe;

19.  pripomína, že generálni riaditelia v európskych inštitúciách sú ako povoľujúci úradníci zodpovední za stovky zamestnancov a za plnenie nemalých rozpočtov a tiež majú povinnosť podpisovať vyhlásenie o vierohodnosti vo výročnej správe o činnosti na konci každého finančného roka; spochybňuje preto tvrdenie Komisie, že pokiaľ ide o zodpovednosť za riadenie a rozpočet, vedúci kabinetu predsedu by sa mohol považovať za rovnocenného s generálnym riaditeľom aj bez toho, že by takúto pozíciu zastával, ako tomu bolo v prípade predchádzajúcich generálnych tajomníkov Komisie; poukazuje na to, že interné oznámenie predsedu Komisie týkajúce sa zloženia súkromných kancelárií členov Komisie a kancelárie hovorcu z 1. novembra 2014 nenahrádza ani nemení služobný poriadok;

20.  konštatuje, že dvojstupňové vymenovanie generálneho tajomníka by sa mohlo vnímať ako opatrenie podobné prevratu, ktoré leží na hranici zákona a prípadne ju aj prekročilo;

21.  zdôrazňuje, že Európsky parlament nemôže nájsť žiadnu „vážnu a naliehavú situáciu“, ako uviedol právny servis Európskeho parlamentu, ktorá by opodstatnila využitie postupu preradenia podľa článku 7 služobného poriadku bez zverejnenia pracovného miesta;

Požadované opatrenia

22.  je si vedomý toho, že zrušenie priaznivého správneho aktu všeobecne nie je možné kvôli právnym obmedzeniam, napriek tomu však žiada Komisiu, aby prehodnotila postup vymenovania nového generálneho tajomníka s cieľom poskytnúť ďalším možným uchádzačov z európskej verejnej správy možnosť kandidovať, a tým umožnila širší výber spomedzi potenciálnych uchádzačov z tej istej funkčnej skupiny a platovej triedy; vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti uskutočnila otvorené a transparentné postupy podávania kandidatúr;

23.  poukazuje na to, že v záujme zachovania excelentnej a nezávislej, lojálnej a motivovanej európskej verejnej služby sa služobný poriadok musí uplatňovať v súlade s jeho znením a podstatou; zdôrazňuje, že toto si vyžaduje najmä plné dodržiavanie článkov 4, 7 a 29 služobného poriadku tak, že „voľné miesta v orgáne sa oznámia úradníkom tohto orgánu, len čo menovací orgán rozhodne, že sa toto voľné miesto má obsadiť“, a že táto povinnosť transparentnosti sa musí tiež dodržiavať pri preloženiach podľa článku 7 služobného poriadku, okrem veľmi výnimočných a riadne odôvodnených prípadov, ako to uznal Súdny dvor;

24.  pripomína, že len prostredníctvom riadneho uverejnenia voľných pracovných miest je možné zabezpečiť široký a rodovo vyvážený výber najkvalifikovanejších kandidátov, ktorý umožní prijať informované a optimálne rozhodnutia o vymenovaní; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa všetky európske inštitúcie a orgány vyhli postupom zverejňovania, ktorých jediným účelom je splniť formálne požiadavky na oznámenie;

25.  odporúča, aby sa posilnili rozhodovacie procesy a postupy kolégia členov Komisie, aby sa predišlo akémukoľvek nepremyslenému potvrdzovaniu menovaní alebo iných dôležitých rozhodnutí, a že je preto potrebné zahrnúť všetky tieto body do návrhu programu;

26.  vyzýva v tejto súvislosti všetky inštitúcie a orgány Európskej únie, aby tiež skoncovali s praxou „umiestňovania“ ľudí na isté pozície, z ktorej plynie riziko poškodenia postupov, a teda aj dôveryhodnosti Európskej únie; zdôrazňuje, že politický vplyv nesmie poškodzovať uplatňovanie služobného poriadku; zastáva názor, že všetky voľné pracovné miesta by mali byť v záujme transparentnosti, integrity a rovnakých príležitostí zverejnené; zdôrazňuje, že ak sa inštitúcie napriek tomu rozhodnú odchýliť od tejto zásady, mali by tak urobiť len v úzkych medziach stanovených judikatúrou Súdneho dvora Európskeho únie;

27.  navrhuje, aby vo výberových komisiách vyššieho manažmentu Európskeho parlamentu pôsobili úradníci z orgánov zastupujúcich zamestnancov;

28.  žiada Komisiu a všetky ostatné príslušné inštitúcie Európskej únie, aby zrušili akékoľvek rozhodnutia, ktorými uznávajú funkciu vedúceho kabinetu predsedu za rovnocennú s funkciou generálneho riaditeľa a funkciu vedúceho kabinetu člena Komisie za rovnocennú s funkciou riaditeľa; žiada tiež Komisiu, aby zabezpečila, že v budúcej revízii služobného poriadku podľa riadneho legislatívneho postupu sa poskytnú hodnotné kariérne možnosti, jednak pre úradníkov, ktorí absolvovali tradičnú kariérnu dráhu, jednak pre členov kabinetu:

29.  vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2018 prehodnotila svoj administratívny postup menovania vyšších úradníkov s cieľom plne zabezpečiť, že v rámci maximálnej transparentnosti a rovnosti príležitostí budú vybratí tí najlepší uchádzači, a tým šla príkladom ostatným európskym inštitúciám;

30.  potvrdzuje, že článok 17 rokovacieho poriadku Komisie určuje zvláštnu riadiacu zodpovednosť generálnemu tajomníkovi, ktorý by mal mať rozsiahle riadiace skúsenosti a dostatočnú dôveru predsedu; vidí, že je potrebné aktualizovať a objasniť tieto pravidlá s cieľom zaručiť neutralitu generálneho tajomníka v (stranícko-) politickom prostredí; očakáva, že bude o aktualizácii informovaný do septembra 2018;

o
o   o

31.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie všetkým európskym inštitúciám.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o pokroku dosiahnutom v plnení globálnych paktov OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a o utečencoch (2018/2642(RSP))

P8_TA(2018)0118 B8-0184/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a protokol z roku 1967 týkajúci sa právneho postavenia utečencov,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na program dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce (MOP), a najmä Dohovor MOP č. 189 (2011) o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/71/1 z 19. septembra 2016 – newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov(1),

–  so zreteľom na prílohu I k newyorskému vyhláseniu s názvom Komplexný rámec reakcie na utečencov,

–  so zreteľom na prílohu II k newyorskému vyhláseniu s názvom Smerom ku globálnemu paktu pre bezpečnú, usporiadanú a regulárnu migráciu,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ zo 6. marca 2017 pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa a na oznámenie Komisie z 12. apríla 2017 o ochrane migrujúcich detí (COM(2017)0211),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/71/280 zo 6. apríla 2017 s názvom Modality medzivládnych rokovaní o globálnom pakte pre bezpečnú, usporiadanú a regulárnu migráciu(2),

–  so zreteľom na správu Rady OSN pre ľudské práva z 28. apríla 2017 s názvom Správa osobitného spravodajcu pre ľudské práva migrantov o programe do roku 2035 na uľahčenie mobility osôb(3),

–  so zreteľom na dokument UNHCR zo 17. mája 2017 s názvom Smerom ku globálnemu paktu o utečencoch: plán realizácie(4),

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa z 11. januára 2018 s názvom Aby migrácia bola prínosom pre všetkých(5),

–  so zreteľom na úvodný návrh globálneho paktu UNHCR o utečencoch z 31. januára 2018(6),

–  so zreteľom na úvodný návrh a doplnený úvodný návrh globálneho paktu OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii z 5. februára 2018(7), resp. 5. marca 2018(8),

–  so zreteľom na abidžanské vyhlásenie 5. samitu EÚ – AÚ z novembra 2017,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/1 s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a na jeho 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré boli prijaté 25. septembra 2015 na samite OSN v New Yorku(9),

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN rezolúciou A/RES/45/158 z 18. decembra 1990(10),

–  so zreteľom na spoločnú všeobecnú pripomienku Výboru OSN pre ochranu práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín (CMW) a Výboru pre práva dieťaťa (CRC) o ľudských právach detí v kontexte medzinárodnej migrácie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o ľudských právach a migrácii v tretích krajinách(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o odolnosti ako strategickej priorite vonkajšej činnosti EÚ(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 5. apríla 2017 o riešení pohybu utečencov a migrantov: úloha vonkajšej činnosti EÚ(14) a z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii(15),

–  so zreteľom na správu prijatú 12. októbra 2017 Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámec Únie pre presídľovanie a ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 (A8-0316/2017), a na potrebu, aby EÚ presídlila taký počet osôb, ktorý zodpovedá aspoň 20 % ročných odhadovaných globálnych potrieb v oblasti presídľovania,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa článku 13 ods. 2 Všeobecnej deklarácie ľudských práv má každý právo opustiť ktorúkoľvek krajinu vrátane svojej vlastnej a vrátiť sa do svojej krajiny; keďže v roku 1999 Výbor OSN pre ľudské práva vo svojej všeobecnej pripomienke č. 273 (odsek 8) objasnil, že toto právo „nesmie byť viazané na žiadny konkrétny účel alebo na čas, po ktorý sa osoba rozhodne zostať mimo územia krajiny“;

B.  keďže na samite OSN pre utečencov a migrantov, ktorý Valné zhromaždenie OSN usporiadalo v New Yorku 19. septembra 2016, členské štáty OSN jednomyseľne prijali newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov, na základe ktorého sa začali dva samostatné, odlišné a nezávislé, aj keď v podstate vzájomne prepojené procesy s cieľom prijať globálny pakt o utečencoch v roku 2018 a globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii, ktorý bude podpísaný na konferencii v Maroku v decembri 2018;

C.  keďže príloha I k newyorskému vyhláseniu stanovuje komplexný rámec reakcie na utečencov (CRRF), ktorý je založený na zásade medzinárodnej deľby zodpovednosti a na odhodlaní členských štátov OSN riešiť základné príčiny núteného vysídľovania; keďže CRRF obsahuje konkrétne opatrenia zamerané na zmiernenie tlaku na hosťujúce krajiny, zlepšenie sebestačnosti utečencov, rozšírenie prístupu k riešeniam zahŕňajúcim tretie krajiny a podporu podmienok v krajinách pôvodu na bezpečný a dôstojný návrat;

D.  keďže vysoký komisár OSN pre utečencov bol požiadaný, aby vykonal konzultácie o akčnom programe na doplnenie CRRF a navrhol globálny pakt o utečencoch vo svojej výročnej správe pre Valné zhromaždenie v roku 2018;

E.  keďže EÚ a jej členské štáty boli zapojené do prípravného procesu a diskusií, ktoré viedli k predloženiu úvodných návrhov; keďže so začatím rozhodujúcejšej fázy procesu a v dôsledku rozhodnutia USA odstúpiť od rokovaní je ešte dôležitejšie, aby EÚ a jej členské štáty prevzali vedúcu úlohu s cieľom zabezpečiť znenie so silným zameraním na ľudí a ľudské práva;

F.  keďže migrácia je komplexný ľudský jav; keďže aj keď sú utečenci osobitne vymedzení a chránení v medzinárodnom práve ako ľudia, ktorí žijú mimo svojej krajiny pôvodu, pretože sa obávajú prenasledovania, konfliktu, násilia alebo iných okolností, a ktorí preto potrebujú medzinárodnú ochranu, utečenci aj migranti sú rovnako nositeľmi ľudských práv a často čelia zvýšenej zraniteľnosti, násiliu a zneužívaniu v celom procese migrácie; keďže globálny pakt o utečencoch a globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii sú komplementárne procesy, ktoré si budú vyžadovať spoločné opatrenia na ich vykonávanie;

G.  keďže ľudská mobilita a migrácia je rastúcou realitou s približne 258 miliónmi medzinárodných migrantov na celom svete; keďže počet migrantov ako podiel na celkovej svetovej populácii sa zvýšil z 2,8 % v roku 2000 na 3,4 % v roku 2017; keďže 48 % migrantov tvoria ženy; keďže väčšina migrantov cestuje bezpečným a riadnym spôsobom; keďže 85 % migrácie prebieha medzi krajinami s rovnakou úrovňou rozvoja; keďže v roku 2017 bola Európa zdrojom druhého najvyššieho počtu medzinárodných migrantov (61 miliónov)(16);

H.  keďže podľa údajov UNHCR žilo koncom roka 2015 približne 65 miliónov ľudí v nútenom vysídlení, z čoho bolo 12 miliónov Sýrčanov; keďže podľa Svetovej banky bolo v rokoch 2012 až 2015 vysídlených približne 9 miliónov ľudí, čo predstavuje vážny problém pre globálny systém humanitárnej pomoci; keďže 84 % svetových utečencov a 99 % vnútorne vysídlených osôb sa nachádza v rozvojových krajinách alebo regiónoch, pričom africký kontinent hostí väčšinu z nich, zatiaľ čo iba 10 % všetkých utečencov sa nachádza v európskych krajinách s výnimkou Turecka; keďže UNHCR predpokladá globálne potreby v oblasti presídľovania na rok 2018 vo výške takmer 1,2 milióna osôb; keďže od roku 2000 zomrelo na celom svete viac ako 46 000 migrantov a utečencov, ktorí hľadali bezpečnosť a dôstojnosť v zahraničí, vrátane odhadovaných najmenej 14 500 úmrtí v centrálnom Stredozemí od roku 2014(17);

I.  keďže Európa je historicky cieľovým aj zdrojovým regiónom migrácie; keďže aj Európania migrovali do zahraničia z dôvodov hospodárskej tiesne, konfliktov či politického prenasledovania; keďže prebiehajúca hospodárska a finančná kríza viedla mnoho Európanov k emigrácii, a to aj do rozvíjajúcich sa ekonomík svetového Juhu;

J.  keďže mnoho migrujúcich detí zažíva násilie, zneužívanie a vykorisťovanie; keďže je známych viac ako 100 krajín, ktoré zadržiavajú deti z dôvodov súvisiacich s migráciou(18); keďže u detí utečencov je päťkrát väčšia pravdepodobnosť, že nebudú navštevovať školu, než u iných detí a menej ako štvrtina mladistvých utečencov navštevuje strednú školu;

K.  keďže migrujúci pracovníci sú často vystavení diskriminácii, vykorisťovaniu a porušovaniu práv; keďže 23 % z 24,9 milióna ľudí vo svete nachádzajúcich sa v podmienkach nútenej práce sú medzinárodní migranti;

L.   keďže skúsenosti ukázali, že migranti majú prínos pre krajiny, v ktorých žijú, ako aj pre svoje domovské krajiny; keďže migranti prispievajú v krajinách, v ktorých žijú, prostredníctvom platenia daní a vynakladania približne 85 % svojich príjmov v hospodárstve týchto krajín; keďže v roku 2017 sa podľa odhadov v rámci remitencií celosvetovo previedlo 596 miliárd USD, z toho 450 miliárd USD do rozvojových krajín, čo je až trojnásobok celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci;

1.  dôrazne podporuje ciele newyorského vyhlásenia pre utečencov a migrantov a príslušný proces na vypracovanie globálneho režimu riadenia, na zlepšenie koordinácie v oblasti medzinárodnej migrácie, mobility ľudí, rozsiahlych presunov utečencov a dlhotrvajúcich utečeneckých situácií a na zavedenie trvalých riešení a prístupov, ktoré by jasne poukazovali na význam ochrany práv utečencov a migrantov;

2.  vyzýva členské štáty EÚ, aby sa dohodli na jednotnej pozícii EÚ a aby aktívne chránili a podporovali rokovania o dôležitej otázke globálnych paktov OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a o utečencoch;

3.  je presvedčený, že vo svete, ktorý je do značnej miery vzájomne prepojený, možno problémy súvisiace s mobilitou ľudí najlepšie účinne riešiť prostredníctvom medzinárodného spoločenstva ako celku; víta preto začatie medzivládnych rokovaní o globálnom pakte o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a začiatok formálnych konzultácií o globálnom pakte o utečencoch na základe úvodných návrhov, ktoré majú byť dokončené do júla 2018;

4.  vyzýva Európsku úniu, konkrétne jej vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisiu, aby využili celú svoju diplomatickú silu a zmobilizovali delegácie EÚ nielen v New Yorku a Ženeve, ale aj v iných kľúčových krajinách, najmä v rozvojových krajinách, ktorých účinné zapojenie do tohto procesu ako krajín pôvodu a tranzitu, ale aj ako cieľových krajín má rozhodujúci význam a malo by byť podporované zo strany EÚ, aby sa zaistil úspech procesu;

5.  zdôrazňuje, že v hlavných medzinárodných zmluvách v oblasti ľudských práv sa uznávajú práva všetkých ľudí vrátane migrantov a utečencov, bez ohľadu na ich právne postavenie, a povinnosť štátov dodržiavať ich, a to vrátane základnej zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia; žiada, aby sa mimoriadna pozornosť venovala ľuďom v zraniteľných situáciách a tým, ktorí potrebujú osobitnú zdravotnú alebo psychologickú podporu, a to aj v dôsledku fyzického, zaujatosťou motivovaného, sexuálneho alebo rodovo motivovaného násilia alebo mučenia; v tejto súvislosti presadzuje začlenenie konkrétnych opatrení do globálnych paktov; okrem toho pripomína, že zraniteľnosť vzniká v dôsledku situácie v krajinách pôvodu a tranzitu a v prijímajúcich alebo cieľových krajinách, a to nielen z dôvodu totožnosti osoby, ale aj v dôsledku politických rozhodnutí, nerovnosti a štrukturálnej a spoločenskej dynamiky;

6.  pripomína, že v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sú uvedené v Agende 2030, sa uznáva, že plánované a dobre riadené migračné politiky môžu pomôcť pri dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja a inkluzívneho rastu, ako aj pri znižovaní nerovnosti v rámci štátov a medzi jednotlivými štátmi; naliehavo žiada, aby sa primeraná pozornosť venovala aspektom cieľov trvalo udržateľného rozvoja a globálnych paktov súvisiacim s migráciou; vyzýva EÚ a členské štáty, aby splnili svoj záväzok dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja týkajúce sa detí, a to prostredníctvom vykonávania usmernení EÚ zo 6. marca 2017 pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa;

7.  vyzýva členské štáty OSN, aby sa samostatne zaviazali presadzovať rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien a dievčat ako ústredný prvok globálneho paktu, a to v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 5; okrem toho pripomína, že migrácia môže byť urýchľovačom pre posilnenie postavenia žien a rovnosť, keďže 48 % migrantov predstavujú ženy a dve tretiny z nich pracuje;

8.  vyzýva členské štáty OSN, aby sa samostatne zaviazali zaistiť ochranu migrujúcich detí; zdôrazňuje, že všetky deti bez ohľadu na svoje postavenie migranta alebo utečenca sú predovšetkým deťmi, ktoré majú nárok na všetky práva zakotvené v Dohovore OSN o právach dieťaťa, a že ich najlepšie záujmy musia byť prvoradým hľadiskom v rámci všetkých rozhodnutí a opatrení, ktoré sa ich týkajú; považuje globálne pakty za príležitosť na posilnenie kritérií na ochranu detí postihnutých migráciou a núteným vysídľovaním; víta, že do úvodného návrhu boli zahrnuté jasné záväzky týkajúce sa konkrétnych naliehavých otázok, ako je napríklad výzva skoncovať so zadržiavaním detí, zlepšenie opatrení týkajúcich sa nezvestných migrantov, jednoznačná podpora zlúčenia rodiny a iných legálnych ciest, predchádzanie prípadov detí bez štátnej príslušnosti a začlenenie detských utečencov a žiadateľov o azyl do vnútroštátnych systémov ochrany, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti zameraných na deti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby dôrazne presadzovali tieto návrhy s cieľom zabezpečiť, aby zostali v konečnom znení, ktoré má byť prijaté v decembri;

9.  zdôrazňuje, že by sa malo ponechať zameranie na riešenie rôznych príčin neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania obyvateľstva (konflikty, prenasledovanie, etnické čistky, všeobecné násilie alebo iné faktory ako extrémna chudoba, zmena klímy či prírodné katastrofy);

10.  vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcim a rozšíreným javom stavu bez štátnej príslušnosti, ktorý spôsobuje naliehavé problémy v oblasti ľudských práv; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, aby sa táto otázka v rámci súčasných rokovaní o globálnych paktoch náležite riešila;

11.  zdôrazňuje, že konzultácie a rokovania musia byť transparentné a inkluzívne a musia v čo najväčšej možnej miere zahŕňať všetky zainteresované strany, miestne a regionálne orgány a inštitúcie a občiansku spoločnosť vrátane organizácií migrantov, a to aj napriek medzivládnej povahe rokovaní; zdôrazňuje potrebu využiť úlohu parlamentov v záverečnej fáze procesu vedúceho k prijatiu týchto paktov a poukazuje najmä na nutnosť posilniť parlamentný rozmer pozície EÚ;

12.  domnieva sa, že by sa mal vypracovať mechanizmus koordinácie, aby sa zabezpečila komplementárnosť medzi týmito dvoma paktami a súdržnosť v súvislosti s prierezovými otázkami;

13.  zdôrazňuje význam zberu a monitorovania rozčlenených údajov o migrácii a utečencoch, ktoré majú byť sprevádzané ukazovateľmi osobitne zameranými na migrantov – nevyhnutnými pre tvorbu politiky –, a to na základe realistických údajov, a nie na základe mýtov alebo nesprávneho vnímania, pričom budú zaistené normy základných práv vrátane práva na súkromie a normy ochrany údajov a zabráni sa, aby dotknuté osoby boli vystavené vážnemu porušovaniu ľudských práv;

14.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť rozmer opatrení nadväzujúcich na vykonávanie globálnych paktov v blízkej budúcnosti, najmä vzhľadom na ich nezáväzný charakter, aby sa zabránilo, že rôzne zapojené štáty budú uplatňovať prístupy podľa vlastného výberu; v tejto súvislosti vyzýva na dôkladné monitorovanie prostredníctvom vytvorenia referenčných hodnôt a ukazovateľov, ak je to vhodné; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby štruktúra OSN a jej príslušných agentúr bola vybavená zdrojmi potrebnými na plnenie všetkých úloh, ktoré sa im štáty rozhodnú zveriť v rámci vykonávania paktov a opatrení, ktoré na ne nadväzujú;

15.  uznáva, že riadenie migrácie si vyžaduje veľké investície, primerané zdroje a flexibilné a transparentné nástroje a že v nadchádzajúcich rokoch budú potrebné dobre navrhnuté, flexibilné a efektívne nástroje na riešenie výziev týkajúcich sa migrácie; žiada, aby nástroje financovania EÚ zohrávali väčšiu úlohu pri vykonávaní globálnych paktov; žiada, aby v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) bola zahrnutá finančná konzistentnosť a aby sa prehodnotila dlhodobá rozpočtová podpora pre migračné a azylové politiky a opatrenia vyplývajúce z globálnych paktov; domnieva sa, že rozpočty na rozvoj musia byť aj naďalej zamerané na udržateľné odstránenie chudoby;

Globálny pakt o utečencoch

16.  víta návrh paktu o utečencoch a jeho prístup zameraný na ľudí a na ľudské práva; blahoželá UNHCR k jeho práci a záväzku v súvislosti s čo najkomplexnejším vykonávaním svojho mandátu; vyzýva všetky krajiny, aby prijali záväzky s cieľom spravodlivejšieho rozdelenia zodpovednosti za prijatie a podporu utečencov na celom svete, a naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uznali a niesli svoj vlastný diel zodpovednosti; požaduje prijatie globálneho mechanizmu delenia zodpovednosti, ktorý pre navrhovaný pakt podporuje prístup založený na ľudských právach;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť stabilnú a trvalú pomoc rozvojovým krajinám, ktoré prijímajú veľký počet utečencov, a zabezpečiť, aby utečencom boli ponúkané trvalé riešenia, a to aj tým, že sa stanú sebestačnými a budú začlenení do spoločenstiev, v ktorých žijú; pripomína, že pakt poskytuje jedinečnú príležitosť na posilnenie prepojenia medzi humanitárnou pomocou a rozvojovými politikami a na zlepšenie účinnosti, efektívnosti a udržateľnosti ochrany a hľadania riešení pre utečencov, vytváranie komplexnej reakcie a spájanie všetkých zainteresovaných strán;

18.  zdôrazňuje potrebu zapojiť utečencov ako aktívne zainteresované strany do formovania paktu a ostatných medzinárodných reakcií na utečenecké situácie;

19.  žiada, aby humanitárna pomoc nebola kriminalizovaná; požaduje väčšie pátracie a záchranné kapacity pre ľudí v núdzi, poskytnutie väčších kapacít všetkými štátmi a uznanie podpory poskytovanej súkromnými subjektmi a mimovládnymi organizáciami pri vykonávaní záchranných operácií na mori a na pevnine;

20.  požaduje rozsiahly rozvoj a posilnenie riešení týkajúcich sa presídlenia v prerokúvanom pakte ako kľúčového prvku spravodlivého delenia zodpovednosti, a to prostredníctvom konkrétnych a koordinovaných záväzkov, ktorými sa stanoví alebo rozšíri rozsah, veľkosť a kvalita programov presídlenia, aby sa tak pokryli ročné globálne potreby v oblasti presídľovania, ktoré zistil UNHCR; vyzýva najmä členské štáty EÚ, aby prispeli svojím dielom a zintenzívnili svoje záväzky v tejto oblasti;

21.  naliehavo žiada, aby sa právo na zlúčenie rodiny plne rešpektovalo, a trvá na vytvorení bezpečných a legálnych ciest pre utečencov ako doplnok k presídleniu, a to aj humanitárnych koridorov, humanitárnych medzinárodných víz, regionálnych systémov presídľovania a iných doplnkových legálnych ciest (napríklad súkromné sponzorstvo, víza na účely vzdelávania, systémy štipendií pre utečencov a pružné vízové režimy), tak aby sa utečenci mohli dostať do miest určenia, v ktorých sú náležité a dôstojné hostiteľské podmienky;

22.  vyzýva všetky krajiny, aby podpísali, ratifikovali a dodržiavali Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a Protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov z roku 1967 (Ženevský dohovor);

23.  zdôrazňuje, že je potrebné využiť túto príležitosť na úplné rozvinutie obnovenej a horizontálnej rodovej perspektívy pre spoločnú medzinárodnú reakciu na utečencov, ktorá rieši osobitné potreby ochrany žien vrátane boja proti násiliu páchanému na ženách a ktorá posilňuje schopnosti a zručnosti žien v rámci obnovy a odolnosti všetkých spoločností, čím sa prekonáva obraz, že ženy sú iba obeťami; v tejto súvislosti žiada plné zapojenie žien, a to už od detstva, prostredníctvom prístupu k vzdelávaniu pre dievčatá, a to aj v núdzových situáciách a v oblastiach konfliktu, tým, že sa vypočujú ich názory a zohľadnia ich potreby a skutočná situácia vďaka ich zapojeniu do tvorby politík a riešení týkajúcich sa utečeneckej krízy, aby tak sa dosiahla ich väčšia udržateľnosť, schopnosť reagovať a účinnosť;

Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii

24.  trvá na tom, že globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii by mal byť zameraný na ľudí a založený na ľudských právach a mal by poskytovať dlhodobé, udržateľné a komplexné opatrenia v prospech všetkých zúčastnených strán, a to na základe zásady partnerstva a posilnenej spolupráce medzi krajinami pôvodu a tranzitu a cieľovými krajinami;

25.  domnieva sa, že pakt je jedinečnou príležitosťou zaradiť spojitosť medzi rozvojom a migráciou do programu globálnej politiky; je pevne presvedčený, že ciele trvalo udržateľného rozvoja poskytujú ucelený a komplexný rámec na etablovanie spojitosti medzi migráciou a rozvojom;

26.  pripomína, že v správe generálneho tajomníka OSN s názvom „Aby migrácia bola prínosom pre všetkých“ sa zdôrazňuje, že existuje jasný súbor dôkazov, ktoré preukazujú, že napriek skutočným problémom je migrácia prínosom pre migrantov aj pre hostiteľské spoločenstvá v hospodárskej a sociálnej oblasti a môže byť motorom hospodárskeho rastu a inovácie; dôrazne podporuje, aby sa zachovalo pozitívne vnímanie migrácie, a vyzýva na informačné kampane na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni, ktoré by upriamili pozornosť na dôkazy a potláčali rasistické a xenofóbne tendencie v našich spoločnostiach;

27.  vyzýva členské štáty OSN, aby minimalizovali náklady na prevod remitencií a riešili tento problém v rámci súčasných rokovaní o pakte;

28.  zdôrazňuje, že migrácia bola uznaná ako proaktívna stratégia adaptácie, systém zabezpečenia živobytia proti chudobe a faktor, ktorý prispieva k inkluzívnemu rastu a trvalo udržateľnému rozvoju;

29.  je pevne presvedčený, že teraz je správny čas spojiť všetky prvky štruktúry OSN vrátane Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) s cieľom podporovať medzinárodné úsilie o riadenie migrácie a skonsolidovať spoluprácu; preto vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím vlády USA ukončiť svoju účasť na rokovaniach o globálnom pakte o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii; vyzýva EÚ, aby sa ujala vedúcej úlohy v tomto procese a aby odsúdila iné krajiny, ktoré vystupujú z rokovaní alebo ktoré boli úspešné pri oslabovaní obsahu konečného znenia paktu; vyzýva EÚ, aby si plnila svoju zodpovednosť ako globálny aktér a aby sa usilovala zabezpečiť úspešné dokončenie rokovaní; trvá na tom, že je potrebné, aby členské štáty EÚ prejavili jednotu a vystupovali jednotne pri podpore medzinárodného systému na riadenie migrácie založeného na ľudských právach;

30.  domnieva sa, že otvorenie väčšieho počtu legálnych ciest pre migráciu, a to aj na základe realistických analýz potrieb trhu práce, by odrádzalo od neregulárnej migrácie a viedlo k menšiemu počtu úmrtí, menšiemu počtu prípadov zneužívania neregulárnych migrantov zo strany prevádzačov a menšiemu počtu prípadov vykorisťovania neregulárnych migrantov zo strany bezohľadných zamestnávateľov;

31.  vyzýva všetky krajiny, aby prijali primerané opatrenia na zabránenie porušovaniu ľudských práv migrantov a ich vykorisťovaniu na svojom vlastnom území, a to aj zo strany zamestnávateľov; vyzýva členské štáty OSN, aby na tento účel podpísali, ratifikovali a dodržiavali Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, ktorý bol prijatý rezolúciou Valného zhromaždenia č. 45/158 z 18. decembra 1990; zdôrazňuje, že pakt by sa mal riadiť medzinárodnými pracovnými normami, najmä základnými zásadami a právami pri práci a príslušnými dohovormi MOP a OSN o ochrane migrujúcich pracovníkov a ich rodín, a byť s nimi v súlade;

32.  zdôrazňuje význam zabezpečenia primeranej podpory pre dobrovoľný návrat a opätovné začlenenie ľudí, ktorí sa vracajú do svojej vlasti; zdôrazňuje, že deti by mali byť vrátené len vtedy, keď je to v ich najlepšom záujme, a to bezpečným, podporovaným a dobrovoľným spôsobom, pričom sa využijú informačné správy o krajine pôvodu, ktoré sú osobitne zamerané na deti, a poskytne dlhodobá podpora pri ich reintegrácii;

33.  vyzýva členské štáty OSN, aby zvážili prijatie podrobných celoštátnych alebo regionálnych akčných plánov, ktoré presadzujú celovládny prístup pri vykonávaní odporúčaní paktu s cieľom riešiť rôzne aspekty migrácie vrátane rozvoja, ľudských práv, bezpečnosti, sociálnych aspektov, veku a pohlavia a ktoré zohľadňujú politické dôsledky v oblasti zdravia, vzdelávania, ochrany dieťaťa, bývania, sociálneho začlenenia, spravodlivosti, zamestnanosti a sociálnej ochrany;

34.  podporuje výzvu newyorskej deklarácie na systematické sledovanie a skúmanie záväzkov členských štátov v oblasti migrácie; vyjadruje svoju pripravenosť zapojiť sa do tohto procesu na úrovni EÚ a podporuje začleňovanie migrantov a ostatných zainteresovaných strán;

35.  vyzýva Radu, Komisiu a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby v plnej miere informovali Európsky parlament vo všetkých fázach procesu vedúceho k prijatiu globálnych paktov;

o
o   o

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov, Medzinárodnej organizácii pre migráciu a Organizácii Spojených národov.

(1) http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/generalassembly/docs/A_RES_71_1_E.pdf (2) https://www.un.org/en/development/desa/population/migration/generalassembly/docs/A_RES_71_280.pdf (3) A/HRC/35/25 https://daccess-ods.un.org/TMP/8451200.72364807.html (4) http://www.unhcr.org/58e625aa7.pdf (5) https://refugeesmigrants.un.org/SGReport (6) http://www.unhcr.org/Zero-Draft.pdf (7) https://refugeesmigrants.un.org/sites/default/files/180205_gcm_zero_draft_final.pdf (8) https://refugeesmigrants.un.org/sites/default/files/2018mar05_zerodraft.pdf (9) Rezolúcia OSN 70/1 http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/70/1&Lang=E (10) http://www.un.org/documents/ga/res/45/a45r158.htm (11) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 109. (12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0404. (13) Prijaté texty, P8_TA(2017)0242. (14) Prijaté texty, P8_TA(2017)0124. (15) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 9. (16) Organizácia Spojených národov, oddelenie hospodárskych a sociálnych vecí, odbor obyvateľstva (2017). Trendy v počte medzinárodných migrantov: Revízia z roku 2017 (databáza Organizácie Spojených národov, POP/DB/MIG/Stock/Rev.2017). (17) https://missingmigrants.iom.int/latest-global-figures (18) Správa UNICEF, Bez domova: rastúca kríza pre deti utečencov a migrantov, september 2016, s. 39, https://www.unicef.org/videoaudio/PDFs/Uprooted.pdf

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o vykonávaní nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti: preskúmanie v polovici trvania v roku 2017 a budúca architektúra po roku 2020 (2017/2280(INI))

P8_TA(2018)0119 A8-0112/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva (ENI)(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II)(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2306 z 12. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 230/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 235/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania pre demokraciu a ľudské práva vo svete(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020(7) (nariadenie o DCI),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti(8),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť(9),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 z 26. septembra 2017 o zriadení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), záruky EFSD a záručného fondu EFSD(10),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(11) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre zahraničné veci z 18. apríla 2017 pre Výbor pre rozpočet a Výbor pre kontrolu rozpočtu k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2012/2002, (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013, (EÚ) č. 1307/2013, (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014, (EÚ) č. 652/2014 a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 541/2014/EÚ (COM(2016)0605 – C8-0372/2016 – 2016/0282(COD))(12),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(13) (ďalej len „nariadenie o komitológii“),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie C(2014)9615 z 10. decembra 2014 o zriadení Regionálneho trustového fondu Európskej únie, ktorý vznikol v reakcii na sýrsku krízu (tzv. fond „Madad“), a rozhodnutie Komisie C(2015)9691 z 21. decembra 2015, ktorým sa mení rozhodnutie C(2014)9615,

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie C(2015)7293 z 20. októbra 2015 o zriadení Núdzového trustového fondu Európskej únie pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike, a rozhodnutie Komisie C(2017)0772 z 8. februára 2017, ktorým sa mení rozhodnutie Komisie C(2015)7293,

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie C(2015)9500 z 24. novembra 2015 o koordinácii činností Únie a členských štátov prostredníctvom koordinačného mechanizmu – utečeneckého nástroja pre Turecko(14), na rozhodnutia Komisie C(2016)0855 z 10. februára 2016(15) a C(2017)2293 z 18. apríla 2017(16) o nástroji pre utečencov v Turecku, ktorým sa mení rozhodnutie Komisie C(2015)9500,

–  so zreteľom na rôzne správy Európskeho dvora audítorov o vonkajšom financovaní EÚ, najmä na osobitnú správu č. 18/2014 o systémoch hodnotenia a monitorovania zameraného na výsledky generálneho riaditeľstva EuropeAid,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 15. decembra 2017 s názvom Správa o preskúmaní v polovici trvania týkajúca sa nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti (COM(2017)0720) a pracovné dokumenty útvarov Komisie o hodnotení spoločného vykonávacieho nariadenia (SWD(2017)0606), nástroja európskeho susedstva (SWD(2017)0602), nástroja predvstupovej pomoci (SWD(2017)0463), nástroja na podporu stability a mieru (SWD(2017)0607), nástroja partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami (SWD(2017)0608 a európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) (SWD(2017)0604),

–  so zreteľom na externé hodnotenia nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti(17),

–  so zreteľom na prebiehajúce postupy Európskeho parlamentu týkajúce sa budúceho viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,

–  so zreteľom na európske posúdenie vykonávania, ktoré uskutočnila výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS), s názvom Nástroje financovania vonkajšej činnosti EÚ a architektúra po roku 2020,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 24. novembra 2015 s názvom Výročná správa za rok 2015 o politikách rozvojovej a vonkajšej pomoci Európskej únie a o ich plnení v roku 2014 (COM(2015)0578),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 19. decembra 2016 s názvom Výročná správa za rok 2016 o vykonávaní nástrojov Európskej únie na financovanie vonkajších činností v roku 2015 (COM(2016)0810),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade zo 7. júna 2017 s názvom Strategický prístup k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2017)0021),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o revízii Európskeho konsenzu o rozvoji(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 s názvom EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. apríla 2014 o komplexnom prístupe EÚ a jeho vplyvoch na ucelenosť vonkajšej činnosti EÚ(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky(22),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade, Komisii a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z 15. novembra 2017 o Východnom partnerstve v rámci príprav na samit v novembri 2017(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o správe Komisie o Turecku za rok 2016(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 15. februára 2017 o správe Komisie o Albánsku za rok 2016(25) a o správe Komisie o Bosne a Hercegovine za rok 2016(26),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o správe Komisie o Čiernej Hore za rok 2016(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. júna 2017 o správe Komisie o Kosove za rok 2016(28), o správe Komisie o bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko za rok 2016(29) a o správe Komisie o Srbsku za rok 2016(30),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 6. februára 2018 s názvom Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti (COM(2018)0065),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2013 o miestnych orgánoch a občianskej spoločnosti: zapojenie Európy do podpory trvalo udržateľného rozvoja(31),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2017 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2018(32),

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie predloženú v júni 2016(33),

–  so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2017 o spolupráci EÚ s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov,

–  so zreteľom na stratégiu EÚ nazvanú Obchod pre všetkých,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 9. novembra 2017 o vykonávaní dohôd EÚ o voľnom obchode (SWD(2017)0364),

–  so zreteľom na pôsobnosť Výboru pre zahraničné veci, ktorý je zodpovedný za všetky právne predpisy, plánovanie a kontrolu opatrení vykonávaných v rámci nástrojov ENI, IPA II, EIDHR, PI a nástroja na podporu stability a mieru, ako aj politík, z ktorých tieto nástroje vychádzajú (príloha V časť I k rokovaciemu poriadku),

–  so zreteľom na vyhlásenie Európskej komisie pripojené k nariadeniam o zriadení nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci, v ktorom sa Komisia zaviazala k vedeniu strategických dialógov s Európskym parlamentom o zostavovaní programu Komisie,

–  so zreteľom na rokovací poriadok výborov pre nástroje ENI, IPA II, EIDHR, nástroj na podporu stability a mieru, PI a DCI,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská a pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozpočet (A8-0112/2018),

A.  keďže Európska únia je naďalej najväčším poskytovateľom vonkajšej pomoci na svete;

B.  keďže nástroje na financovanie vonkajšej činnosti sú hlavné mechanizmy na podporu činnosti EÚ na svetovej scéne a keďže vonkajšia činnosť EÚ má pre európskych občanov čoraz väčší význam;

C.  keďže nástroje na financovanie vonkajšej činnosti často dosahujú hranice svojich možností v dôsledku obmedzeného množstva zdrojov;

D.  keďže Komisia vo svojej správe o preskúmaní v polovici trvania vyjadrila presvedčenie, že súčasná architektúra nástroja na financovanie vonkajšej činnosti je vo všeobecnosti na daný účel vhodná;

E.  keďže zlúčenie nástrojov nemôže byť samé osebe cieľom;

F.  keďže EÚ čelí mnohým výzvam nielen v blízkom susedstve, ale aj na medzinárodnej scéne;

G.  keďže vonkajšia činnosť EÚ sa musí prednostne venovať zásadným celosvetovým výzvam ako mier a trvalo udržateľný rozvoj a musí uznať to, že v záujme dosiahnutia týchto cieľov je veľmi dôležité presadzovať ľudské práva pre všetkých, právny štát a demokraciu, s osobitným dôrazom na rodovú rovnosť a sociálnu spravodlivosť, ako aj podporovať obhajcov ľudských práv;

H.  keďže vonkajšia finančná pomoc EÚ je kľúčový nástroj na podporu hospodárskych reforiem, ako aj na podporu konsolidácie demokracie, politiky a inštitúcií v partnerských krajinách;

I.  keďže neexistuje žiadna rovnocenná a podrobná parlamentná kontrola všetkých nástrojov;

J.  keďže je naliehavo potrebné zvýšiť viditeľnosť pomoci EÚ so zameraním na občanov partnerských krajín, ako aj na občanov Európskej únie s cieľom lepšie informovať o prínosoch podpory zo strany EÚ; keďže v tomto smere môžu mať významnú hodnotu investície do konkrétnych a hmatateľných projektov, ktorých viditeľnosť môže byť ľahšie prístupná pre širokú verejnosť, a zároveň vytváranie komplexnej, účinnej a systematickej komunikačnej stratégie v rámci každého nástroja;

K.  keďže strategická komunikácia často čelí vonkajším výzvam vrátane dezinformačných kampaní proti EÚ a jej členským štátom, čo si vyžaduje ďalšie úsilie; keďže podpora objektívnych, nezávislých a nestranných informácií, pričom sa súčasne riešia právne aspekty mediálneho prostredia, v ktorom fungujú nástroje a opatrenia EÚ, je preto zásadne dôležitá;

L.  keďže medzinárodný obchod je kľúčovým nástrojom EÚ na pomoc krajinám v sociálnom a hospodárskom rozvoji, ako aj na ochranu a podporu ľudských práv, základných hodnôt a zásad právneho štátu;

M.  keďže podľa zmlúv by obchodná politika mala prispievať k plneniu vonkajších cieľov Únie vrátane trvalo udržateľného rozvoja;

N.  keďže kombinovaná pomoc naplánovaná v rámci nástrojov ENI (15,4 mld. EUR), IPA II (11,7 mld. EUR), nástroja na podporu stability a mieru (2,5 mld. EUR), EIDHR (1,3 mld. EUR) a nástroja partnerstva (1 mld. EUR) predstavuje na obdobie 2014 – 2020 celkom 32 miliárd EUR;

O.  keďže IPA II sa používa pri riadení migrácie;

P.  keďže právny základ nástroja EIDHR a najmä nástroja na podporu stability a mieru tvoria články 209 a 212 ZFEÚ, ktoré odkazujú na článok 208 ZFEÚ, kde je stanovené, že „hlavným cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce je obmedzovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie“;

Q.  keďže Komisia je zodpovedná za určenie, vypracovanie, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie pomoci EÚ v rámci týchto nástrojov; keďže ESVČ zodpovedá za zaistenie kontinuity a súdržnosti vonkajších politík EÚ, okrem iného prostredníctvom týchto nástrojov; keďže Európsky parlament zodpovedá za demokratický dohľad a kontrolu a v rámci spolurozhodovacieho postupu je spoluzákonodarcom;

R.  keďže z duálnej povahy funkcie podpredsedu Komisie / vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vyplýva, že jej držiteľ zohráva kľúčovú úlohu pri politickej koordinácii pomoci Únie poskytovanej v rámci nástrojov;

S.  keďže nie je možné úplne vyhodnotiť rôzne projekty a granty v rámci súčasných nástrojov, pretože sú ešte stále v počiatočnom štádiu vykonávania; keďže niektoré ciele majú kvalitatívnu povahu a súvisia s právnymi predpismi, postupmi a postojmi, ktoré sa z kvalitatívneho hľadiska nemerajú ľahko;

T.  keďže Komisia vo svojom preskúmaní v polovici trvania uvádza, že je náročné merať celkovú účinnosť nástrojov pri plnení ich cieľov, a to čiastočne z dôvodu náročnosti definovania vhodných systémov monitorovania a hodnotenia na úrovni nástrojov (s. 10); pripomína, že Dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 18/2014 poukázal na závažné nedostatky v systéme hodnotenia EuropeAid;

U.  keďže spoločné vykonávacie nariadenie obsahuje kľúčové ustanovenia týkajúce sa rozvoja a zásad účinnosti pomoci, ako je napríklad uvoľňovanie podmienok poskytovania pomoci a použitie vlastných inštitúcií, systémov a postupov partnerských krajín;

V.  keďže súčasné administratívne postupy často znamenajú pre potenciálnych kandidátov na príjemcov pomoci nadmernú administratívnu záťaž, v dôsledku čoho je pre menšie organizácie občianskej spoločnosti a organizácie sociálnych partnerov ťažké zapojiť sa do prípravy a realizácie projektov, keďže im často chýbajú praktické alebo odborné znalosti a administratívne kapacity na predloženie oprávnených a úspešných návrhov;

W.  keďže v nariadeniach, ktorými sa stanovujú nástroje na financovanie vonkajšej činnosti sa stanovuje, že Komisii sa majú udeliť vykonávacie právomoci v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011, a keďže v týchto nariadeniach je tiež stanovené, že Komisii budú v tomto pomáhať výbory ENI, IPA II, EIDHR, výbor pre nástroj na podporu stability a mieru, výbor PI a výbor DCI;

X.  keďže návrhy vykonávacích aktov sa musia zaslať Rade a Európskemu parlamentu v tom istom čase, ako sa zasielajú členom výborov ENI, IPA II, EIDHR, výboru pre nástroj na podporu stability a mieru, výboru pre nástroj partnerstva a výboru DCI, a keďže v rokovacích poriadkoch týchto výborov je stanovené, že návrhy vykonávacích aktov sa musia členom výborov ENI, IPA II, EIDHR, výboru pre nástroj na podporu stability a mieru, a výborov PI a DCI poslať najmenej 20 kalendárnych dní pred schôdzou príslušného výboru; keďže návrhy vykonávacích aktov by sa preto mali Európskemu parlamentu zaslať najmenej 20 kalendárnych dní pred týmito schôdzami a keďže písomné postupy na prijímanie návrhov vykonávacích aktov predstavujú v riadne odôvodnených prípadoch výnimku z tohto pravidla;

Y.  keďže navrhovanie vykonávacích aktov zahŕňa prípravnú etapu v Komisii vrátane dlhého obdobia interných konzultácií medzi útvarmi, ktoré obvykle trvá niekoľko mesiacov;

Preskúmanie v polovici obdobia

1.  konštatuje, že pri preskúmaní v polovici trvania, ktoré uskutočnila Komisia, sa zistilo, že súčasné nástroje vo všeobecnosti spĺňajú svoj účel;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že množstvo a nedostatočná pružnosť a súdržnosť financovania EÚ v rámci okruhu 4 súčasného VFR svedčia o obmedzenom odhodlaní EÚ pôsobiť ako skutočný globálny aktér; konštatuje však, že v prípade mnohých partnerských krajín a tém, ktorými sa zaoberajú nástroje EÚ na financovanie vonkajšej činnosti (EFI), bol zaznamenaný pozitívny pokrok, čo je dôkazom relevantnosti a dôležitosti EFI;

3.  vyjadruje však znepokojenie v súvislosti s niektorými zisteniami, ako je napríklad nedostatok politických usmernení a všeobecnej vízie, nejednotné uplatňovanie hodnôt EÚ a zásad partnerstva, pomalý alebo neexistujúci pokrok v oblasti plnenia cieľov súvisiacich so sociálnou a s právnou reformou v širšom susedstve, neexistujúce mechanizmy dôsledného monitorovania a hodnotenia a obmedzená flexibilita;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje jediný dokument s jednoznačnou víziou, v ktorom by boli objasnené synergie medzi nástrojmi a to, ako prispievajú k celosvetovej zastrešujúcej stratégii zahraničnej politiky EÚ;

5.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že EÚ a jej nástroje čelia významným výzvam, ako sú napríklad politické kompromisy medzi podporovaním hodnôt a práv a krátkodobými bezpečnostnými záujmami, noví aktéri v oblasti globálnej správy a medzinárodných finančných inštitúcií, ako aj množstvo násilných konfliktov na svete vrátane nestálej situácie v bezprostrednom – východnom aj južnom – susedstve EÚ, a čoraz agresívnejšia a asertívnejšia politika Ruska;

6.  konštatuje, že trustové fondy EÚ boli vytvorené na riešenie základných príčin migrácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že príspevky z rozpočtu EÚ na trustové fondy EÚ a nástroj pre utečencov v Turecku znížili celkovú súdržnosť, dlhodobú víziu a vplyv činnosti Únie; opäť zdôrazňuje, že nové priority musia byť financované z nových prostriedkov; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v žiadnej etape procesu rozhodovania o vyhlásení „týkajúcom sa Turecka“ nebol Európsky parlament formálne konzultovaný ani nebol požiadaný o súhlas;

7.  znovu pripomína, že nástroje sa musia navzájom dopĺňať a musia byť prispôsobiteľné miestnemu kontextu, a byť schopné rýchlo a účinne reagovať na nové a nepredvídané výzvy a nezabúdať pritom na svoje pôvodné ciele;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nástroje neobsahujú žiaden výslovný odkaz na možnosť pozastavenia pomoci v prípade, že krajina, ktorá je príjemcom pomoci (najmä ak sa využíva nepriame hospodárenie s krajinami, ktoré sú príjemcami pomoci), nedodržiava také základné zásady, ako sú demokracia, právny štát a rešpektovanie ľudských práv;

9.  konštatuje, že rozvojová pomoc EÚ (oficiálna rozvojová pomoc, ODA) nedosiahla cieľ OSN na úrovni 0,7 %; žiada preto, aby boli zvýšené zdroje, ktoré sú k dispozícii na rozvojovú pomoc, s cieľom plniť záväzky v rámci programu 2030;

IPA II

10.  podporuje úsilie o to, aby bol IPA II z dlhodobého hľadiska strategicky dôležitejší a prinášal konkrétne výsledky prostredníctvom plánovania pre jednotlivých príjemcov a sektorového prístupu; domnieva sa, že takýto prístup by mohol pomôcť pri znižovaní obrovského zostatku nevyužitých finančných prostriedkov z nástrojov IPA I a II v Turecku, ktorý je výsledkom nedostatkov nepriameho hospodárenia s krajinou, ktorá je príjemcom pomoci, ako aj slabých absorpčných kapacít;

11.  je hlboko znepokojený úpadkom Turecka v oblasti právneho štátu a demokracie, a to napriek sume 4,5 miliardy EUR naplánovanej v rámci IPA II na obdobie súčasného VFR; uznáva, že súčasné vyhliadky Turecka na vstup do EÚ sa premietajú do všeobecnej neistoty, pokiaľ ide o hodnotu IPA II v tejto krajine; konštatuje, že prostriedky v rámci IPA II sa používajú na financovanie záväzkov v rámci vyhlásenia týkajúceho sa Turecka;

12.  berie na vedomie odlišné stupne pokroku niektorých krajín na západnom Balkáne v rámci dlhodobej pomoci z nástroja IPA II; konštatuje, že pomoc z nástroja IPA II viedla v niektorých prípadoch k obmedzeným výsledkom pri podnecovaní reforiem, najmä v oblastiach právneho štátu, verejnej správy a boja proti korupcii;

13.  berie na vedomie pretrvávajúce nedostatky v oblasti kvality ukazovateľov v programoch a akčných dokumentoch jednotlivých krajín;

14.  zdôrazňuje, že je potrebné mať možnosť pozastaviť alebo presmerovať financovanie IPA II v prípadoch, keď sa dôkladnou analýzou Komisie zistí, že partnerské krajiny systematicky neplnia svoje záväzky alebo že ich politická situácia sa vážne zhoršuje; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takéto opatrenia v minulosti brzdila systémová a politická neschopnosť konať;

15.  berie na vedomie existenciu výkonnostného rámca; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že odmeny za výkon sa ešte len majú posúdiť a udeliť; vyzýva v tejto súvislosti, aby sa vyvíjalo väčšie úsilie o ďalšie zlepšenie tohto rámca a aby sa zároveň zohľadnili prípady negatívneho výkonu a z neho vyplývajúceho zníženia financovania;

16.  znovu pripomína význam IPA II ako hlavného finančného nástroja EÚ na predvstupové financovanie hlavných sociálnych, hospodárskych, politických a inštitucionálnych reforiem v prioritných oblastiach v záujme zosúladenia krajín s acquis EÚ; konštatuje, že takéto reformy môžu prispieť aj k regionálnej bezpečnosti z dlhodobého hľadiska; oceňuje väčšie strategické zameranie IPA II, zdôrazňuje však, že celkové financovanie v rámci IPA II musí byť ambiciózne a progresívne a musí zodpovedať skutočným potrebám, záväzkom a snahám spojeným s prístupovým procesom a členstvom v EÚ; pripomína v tejto súvislosti, že financovanie by sa malo používať v súlade s osobitnými cieľmi daného nástroja;

17.  uznáva, že nástroj na podporu občianskej spoločnosti v susedstve v rámci IPA II poskytuje dôležitú podporu miestnym organizáciám občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že záväzky nezodpovedajú skutočným potrebám na mieste; požaduje v tejto súvislosti väčšiu doplnkovosť medzi nástrojom IPA II a činnosťami v rámci iných nástrojov, najmä EIDHR a nástroja na podporu stability a mieru; konštatuje, že to si vyžaduje väčšiu koordináciu tak vo fáze plánovania, ako aj vo fáze tvorby programov;

18.  považuje odvetvový prístup za odôvodnený, vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom jednoznačnej zodpovednosti za projekty spôsobeným rozdrobenosťou zodpovedností; konštatuje, že nepriame hospodárenie zlepšilo celkovú zodpovednosť za programy, viedlo však aj k nižšej účinnosti v dôsledku dlhších oneskorení vo vykonávaní;

19.  víta iniciatívy zamerané na vytvorenie systémov na lepšie monitorovanie a meranie výkonnosti opatrení, a to aj prostredníctvom odvetvových monitorovacích výborov, vnútorných usmernení, a vytvorenia nového systému správy informácií (OPSYS);

ENI

20.  víta podporu poskytovanú na štrukturálne reformy formou pomoci pri plánovaní a zdôrazňuje osobitnú povahu nástroja ENI, ktorá EÚ umožňuje navrhovať politiky prispôsobené na mieru konkrétnym potrebám partnerských krajín;

21.  súhlasí s posúdením Komisie, že existencia osobitného nástroja na financovanie určeného pre susedstvo poskytla konkrétny dôkaz politického významu, ktorý EÚ prikladá vzťahom so svojimi susedmi a prehlbovaniu politickej spolupráce a hospodárskej integrácie s regiónom a v rámci neho;

22.  berie na vedomie, že súčasné výzvy a potreby v susedstve, ako aj nesúlad medzi cieľmi, záujmami a finančnými zdrojmi vážne zaťažujú rozpočet a ľudské zdroje ENI, a zdôrazňuje, že je potrebná väčšia flexibilita;

23.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že financovanie ENI je menej účinné v partnerských krajinách, ktoré sú menej odhodlané zaviesť reformy, a je naďalej náročné v politicky citlivých a konfliktných situáciách, najmä pokiaľ ide o presadzovanie spoločných hodnôt demokracie a ľudských práv; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prístup založený na zásade „viac za viac“ a prístup založený na podnetoch sa neuplatňujú účinne a že krajiny, ktoré sa zjavne odchyľujú od svojich deklarovaných záväzkov v oblasti ľudských práv a demokratických reforiem, v poslednom programovom období dostávajú čoraz väčšiu finančnú pomoc;

24.  opätovne zdôrazňuje, že susedstvo čelilo od roku 2014 nebývalým výzvam kvôli čoraz väčšiemu počtu dlhodobých a nových problémov, ako protiprávna anexia Krymského polostrova Ruskom a konflikt na východnej Ukrajine, sýrska kríza, stabilizácia v Líbyi, radikalizácia a terorizmus, nezamestnanosť mladých ľudí a problém migrácie;

25.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v dôsledku tohto vývoja, ako aj nesúladu medzi cieľmi, záujmami EÚ aj partnerských krajín a dostupnými finančnými zdrojmi sa finančné kapacity tohto nástroja využívajú v maximálnej možnej miere, pričom zdôrazňuje, že je potrebná väčšia flexibilita;

26.  zdôrazňuje, že hodnoty a zásady EÚ vrátane demokracie, právneho štátu, ľudských práv a efektívnych, zodpovedných a transparentných verejných inštitúcií sú v záujme susedných spoločností, ako aj v našom záujme z hľadiska stability, bezpečnosti a prosperity; víta podporu štrukturálnych reforiem poskytovanú v rámci plánovanej pomoci; domnieva sa, že uplatňovanie zásady diferencovaného prístupu umožnilo EÚ prispôsobiť jej podporu potrebám a ambíciám partnerských krajín;

27.  berie na vedomie finančné príspevky v rámci nástroja ENI do fondu „Madad“ a núdzového trustového fondu pre Afriku;

28.  zdôrazňuje potrebu väčšej koordinácie medzi regionálnymi a bilaterálnymi programami a investičnými nástrojmi s cieľom zlepšiť podporu rozvoja súkromného sektora; konštatuje, že nedostatky súvisiace s absenciou spoločnej tvorby programov s členskými štátmi sa mierne zlepšili;

29.  víta monitorovanie pomoci z nástroja ENI prostredníctvom monitorovania zameraného na výsledky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že na úrovni jednotlivých nástrojov neexistujú žiadne jednotné systémy monitorovania a hodnotenia;

30.  zdôrazňuje, že technická podpora súvisiaca s obchodom a hospodárska pomoc, ktorú Európska susedská politika (ESP) poskytuje blízkym partnerom Únie na južnej a východnej hranici, významným spôsobom prispieva k demokratickému vývoju v týchto regiónoch; konštatuje, že finančné prostriedky z ENI sa môžu použiť na uľahčenie obchodu a môžu dopĺňať existujúce finančné prostriedky EÚ vyčlenené na dohodu o uľahčení obchodu, aby sa lepšie zabezpečila strednodobá a dlhodobá politická stabilita;

Nástroj na podporu stability a mieru

31.  berie na vedomie, že hlavnou pridanou hodnotou nástroja na podporu stability a mieru je jeho rýchlosť a flexibilita, s akými pristupuje k riešeniu konfliktov, a široké spektrum civilných aktérov, s ktorými môže EÚ nadväzovať partnerstvá; pripomína, že nástroj na podporu stability a mieru je jediným nástrojom EÚ na predchádzanie civilným konfliktom vrátane mediácie, dialógu a zmierovania;

32.  berie na vedomie komplikácie spojené so zhromažďovaním údajov a meraním výsledkov opatrení v rámci nástroja na podporu stability a mieru, ktoré môžu byť náročné pre ťažkosti pri posudzovaní politických výsledkov a priraďovaní výsledkov k opatreniam v rámci nástroja na podporu stability a mieru, keď na tieto opatrenia nadväzujú súbežné opatrenia v rámci iných nástrojov, ako aj vzhľadom na problémy s prístupom do oblastí zasiahnutých konfliktom;

33.  konštatuje, že potreba predchádzať konfliktom a riešiť bezpečnostné výzvy sa v poslednom období radikálne zvýšila; domnieva sa, že v mnohých krajinách čeliacich kríze po vojne sú potrebné iniciatívy v oblasti zmierovania, mediácie a dialógu; zdôrazňuje, že v oblastiach krízy a konfliktov je potrebné urýchlene konať; zdôrazňuje, že je potrebné výrazne zvýšiť objem finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na takéto iniciatívy; konštatuje, že cieľom zmeny nástroja na podporu stability a mieru z novembra 2017 je posilniť bezpečnostné kapacity tretích krajín, aby sa ďalej podporovala stabilita, bezpečnosť a trvalo udržateľný rozvoj; konštatuje, že nástroj na podporu stability a mieru funguje ako posledná možnosť alebo predchodca dlhodobejších opatrení financovaných z iných nástrojov;

34.  konštatuje, že nástroj na podporu stability a mieru je v počiatočných etapách celosvetového boja proti kybernetickým hrozbám; naliehavo požaduje, aby sa kládol väčší dôraz na kybernetickú bezpečnosť, a to aj prostredníctvom jednotnej stratégie uplatniteľnej vo všetkých vonkajších činnostiach EÚ; vyzýva, aby sa zároveň zvýšil objem finančných prostriedkov pridelených na kybernetickú bezpečnosť v rámci nástroja na podporu stability a mieru ako vhodného nástroja na riešenie takýchto hrozieb;

35.  konštatuje, že spolupráca s opatreniami v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a operáciami a misiami v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), ako aj objem poskytovanej humanitárnej pomoci EÚ sa zvýšili;

EIDHR

36.  zdôrazňuje pridanú hodnotu celosvetového celostného prístupu EIDHR napriek jeho relatívne nízkemu rozpočtu a význam organizácií občianskej spoločnosti pri plnení jeho cieľa, ako aj jeho jedinečnú vlastnosť spočívajúcu v tom, že je to jediný nástroj, prostredníctvom ktorého EÚ môže podporovať činnosti občianskej spoločnosti bez ohľadu na zasahovanie zo strany orgánov štátu, ktorého sa tieto činnosti týkajú;

37.  konštatuje, že EIDHR sa v súčasnom období používa flexibilnejšie a s väčšou mierou doplnkovosti ako v predchádzajúcom období, pričom reaguje rýchlejšie na vznikajúce krízy v oblasti ľudských práv a demokracie; víta to, že sa dopĺňa s financovaním z iných zdrojov, napríklad z Európskej nadácie na podporu demokracie, čo zvyšuje účinnosť financovania z EIDHR v naliehavých prípadoch; víta zvýšené zameranie na obhajcov ľudských práv, a to aj prostredníctvom núdzového fondu, ktorý je k dispozícii na úrovni delegácií EÚ, a vytvorenie a úspešné fungovanie mechanizmu EÚ na ochranu obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje, že proces výzvy na predkladanie návrhov je dlhý, nevhodný a príliš konkurenčný;

38.  berie ďalej na vedomie prínosy mechanizmu ProtectDefenders.eu, ktorý uplatňuje občianska spoločnosť a ktorý poskytuje kľúčovú podporu veľkému počtu obhajcov ľudských práv; naliehavo požaduje nepretržitú podporu takýchto mechanizmov;

39.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s ťažkosťami pri uplatňovaní hľadiska ľudských práv a demokratických hodnôt prostredníctvom geografických programov a v súvislosti s menšou podporou organizácií občianskej spoločnosti zo strany EÚ, čo spôsobuje čoraz väčší tlak na EIDHR v čase, keď sa priestor pre občiansku spoločnosť na celom svete zmenšuje;

40.  domnieva sa, že EÚ musí zaujať vedúce miesto a preukázať ambicióznosť tým, že zavedie zastrešujúcu politiku na začlenenie svojej podpory demokracie do všetkých svojich vonkajších vzťahoch; domnieva sa preto, že je nutné primerane zvýšiť množstvo finančných prostriedkov vyčlenených na podporu demokracie, a to najmä vzhľadom na súčasné útoky na demokraciu na celom svete; trvá na tom, že je potrebné zaistiť, aby sa výdavky na cieľ 1 systému podpory jednotlivých krajín (CBSS) účinne a efektívne dostali k tým obhajcom ľudských práv, ktorí sú vystavení najväčšiemu riziku; naliehavo vyzýva delegácie EÚ, aby v tejto súvislosti poskytovali čo najväčšiu potrebnú podporu;

41.  uznáva, že hodnotenie opatrení v rámci EIDHR je náročné z dôvodu neexistencie strategických a operačných ukazovateľov; konštatuje, že problémy s hodnotením vznikajú aj kvôli tomu, že významná časť podpory pre organizácie občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv sa z pochopiteľných dôvodov poskytuje dôverne v záujme ochrany totožnosti a bezpečnosti príjemcov;

42.  opätovne zdôrazňuje pridanú hodnotu volebných pozorovateľských misií EÚ, čo je oblasť, v ktorej je EÚ svetovým lídrom; víta skutočnosť, že počet pozorovateľských misií a misií nadväzujúcich na odporúčania volebných pozorovateľských misií sa zvýšil;

PI

43.  zdôrazňuje, že nástroj partnerstva je konkrétne zamýšľaný tak, aby presadzoval spolu s tretími krajinami tematické záujmy EÚ aj spoločné tematické záujmy a aby budoval spojenectvá a podporoval spoluprácu so súčasnými aj novými strategickými partnermi; konštatuje, že nástroj partnerstva sa v praxi používa ako krajné riešenie vtedy, keď je považovaný za jediný nástroj, ktorý môže uľahčiť plnenie politického programu EÚ a bojovať proti globálnym výzvam;

44.  berie na vedomie, že nástroj partnerstva dokázal na rozdiel od predchádzajúcich nástrojov rozvinúť väčšiu spoluprácu s tretími krajinami vrátane strategických partnerov, krajín, ktoré predtým patrili medzi príjemcov dvojstrannej rozvojovej pomoci, a s rôznymi medzinárodnými fórami, domnieva sa však, že zvyšovanie miery poskytovania zdrojov a prispievania zo strany služieb v oblasti tvorby politík je potrebné na zaistenie toho, aby sa v plnej miere zapojili do prípravy, tvorby programu a realizácie opatrení, ako aj do zlepšovania aktívnej úlohy delegácií EÚ pri vytváraní opatrení a intenzívnejšej výmeny informácií s členskými štátmi;

45.  presadzuje zlepšenie viditeľnosti, znalosti a chápania cieľov nástroja partnerstva, najmä v rámci inštitúcií EÚ;

46.  s poľutovaním konštatuje, že hodnotenie brzdí skutočnosť, že pre neskoré prijatie rámca ukazovateľov výsledkov a pre to, že väčšina projektov nie je dokončená, nebol vytvorený žiadny ústredný archív dokumentácie jednotlivých opatrení;

Spoločné vykonávacie nariadenie (CIR)

47.  pripomína, že nástroje Únie na financovanie vonkajších činností sú komplexným súborom nástrojov EÚ na podporu a posilnenie jej činnosti na svetovej scéne a že ich komplexná štruktúra sa koordinuje podľa spoločného vykonávacieho nariadenia (CIR); pripomína, že CIR musí spĺňať kritériá rozpočtovej kontroly a demokratického dohľadu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vysoká miera komplexnosti a reštriktívny charakter spoločného vykonávacieho nariadenia sú prekážkou účinného používania zdrojov Únie a bránia včasnej reakcii na nové výzvy a potreby partnerov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že spoločný charakter pravidiel neviedol k spoločnému plánovaniu programov pomoci medzi nástrojmi;

48.  konštatuje, že spoločné vykonávacie nariadenie bolo vytvorené na účel harmonizácie, zjednodušenia vykonávania, väčšej flexibility, súdržnosti, jednotnosti a účinnosti využívania zdrojov Únie, ako aj bezproblémového a doplnkového prístupu k vykonávaniu všetkých nástrojov;

49.  domnieva sa, že na to, aby Európsky parlament bol schopný náležite a včas vykonávať svoje kontrolné právomoci, pokiaľ ide o návrhy vykonávacích aktov, je kľúčovým predpokladom dostatočný čas; domnieva sa, že vzhľadom na čas, počas ktorého sa návrhy vykonávacích aktov pripravujú pred tým, ako sa dostanú do výborov ENI, IPA II, EIDHR, do výboru pre nástroj na podporu stability a mieru, výboru PI a výboru DCI, nemôže byť nedodržanie 20-dňovej lehoty na predloženie dokumentov Európskemu parlamentu a Rade v poslednej fáze prijímania vykonávacieho aktu odôvodnené; vyjadruje preto poľutovanie nad skutočnosťou, že lehota 20 kalendárnych dní nie je vždy dodržaná, a domnieva sa, že jeho právo na kontrolu je narušené; vyzýva na predkladanie všetkých návrhov vykonávacích opatrení najmenej 20 dní vopred a Komisiu, aby zmenila rokovací poriadok výborov ENI, IPA II, EIDHR, výboru pre nástroj na podporu stability a mieru, výborov PI a DCI s cieľom predĺžiť túto 20-dňovú lehotu na predkladanie návrhov, a tým uľahčiť uplatňovanie kontrolných právomocí Európskeho parlamentu;

50.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že viditeľnosť politiky financovania vonkajšej činnosti EÚ je naďalej obmedzená v súvislosti s aktívnou snahou tretích aktérov o oslabenie zahraničnej politiky EÚ prostredníctvom dezinformácií;

Odporúčania na roky 2017/2018 – 2020

51.  vyzýva, aby hodnoty EÚ a univerzálne hodnoty ľudských práv stáli naďalej v centre všetkých vonkajších činností EÚ;

52.  naliehavo požaduje väčšie synergie a súdržnosť medzi všetkými nástrojmi v rámci okruhu 4, ako aj lepšiu koordináciu s bilaterálnymi programami pomoci členských štátov a v prípade potreby s ostatnými darcami; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu a ESVČ, aby posilnili svoju spoluprácu a vzájomnú koordináciu, a to aj vo vzťahu s organizáciami občianskej spoločnosti a miestnymi aktérmi a plnili svoje povinnosti podľa článku 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ);

53.  žiada zriadenie spoľahlivých, ucelených a transparentných mechanizmov monitorovania a hodnotenia; pripomína, že takéto mechanizmy by umožnili sledovať hmatateľný pokrok plnenia zásadných reformných cieľov v susedných krajinách, čo je mimoriadne dôležité tam, kde tieto reformy stagnujú alebo meškajú z iného dôvodu;

54.  žiada lepšie postupy a systémy parlamentnej kontroly a dohľadu, ktoré budú jednotné pre všetky nástroje; odporúča, aby sa zvýšila transparentnosť vytvorením jednotnej spoločnej transparentnej verejnej databázy projektov a opatrení;

55.  zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť organizáciám občianskej spoločnosti ďalšie finančné zdroje a podporu v oblasti odbornej prípravy; trvá na tom, že sú potrebné okamžité opatrenia na ďalšie zníženie byrokratickej záťaže a procesných prekážok, s ktorými sa stretávajú organizácie občianskej spoločnosti, najmä tie miestne; vyzýva, aby sa na budovanie kapacít organizácií občianskej spoločnosti vyčlenili konkrétne rozpočtové riadky s cieľom zvýšiť ich schopnosti získavať finančné prostriedky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že otázka nedostatočného zapojenia organizácií občianskej spoločnosti do programovania a vykonávania nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti nebola uvedená v správe Komisie o preskúmaní v polovici trvania; vyzýva Komisiu, aby uplatňovala strategickejšie zapájanie organizácií občianskej spoločnosti do všetkých vonkajších nástrojov a programov, ako to požadovala Rada aj Európsky parlament;

56.  podporuje priamejšie a aktívnejšie presadzovanie politík, finančnej pomoci a zviditeľňovania EÚ;

57.  pripomína svoju pozíciu, že by sa mala zaviesť možnosť preniesť nepridelené prostriedky z nástroja ENI a nástroja IPA II v rámci limitu 10 % pôvodných rozpočtových prostriedkov na každý nástroj s cieľom zvýšiť schopnosť reagovať na nepredvídané udalosti a zároveň zachovať ciele stanovené v príslušných nariadeniach o nástrojoch ENI a IPA II;

IPA II

58.  podporuje zásady uvedené v článku 21 Zmluvy o EÚ a odporúča, aby sa väčší dôraz kládol na posilnenie demokratizácie inštitúcií, boj proti korupcii a reformy verejnej správy, posilňovanie právneho štátu a zlepšovanie jednotného dodržiavania ľudských práv a práv menšín; vyzýva na väčšiu podporu reforiem v odvetviach relevantných pre prístupový proces, ako aj stimuláciu regionálnej spolupráce s cieľom doplniť politiku EÚ v oblasti rozširovania;

59.  odporúča, aby sa umožnil prevod finančných prostriedkov na občiansku spoločnosť v prípadoch, keď štátne orgány nie sú ochotné plniť stanovené ciele EÚ alebo spolupracovať na cieľoch nástroja; vyzýva Komisiu, aby znížila alebo pozastavila financovanie v prípade krajín, ktoré vážne porušujú základné hodnoty EÚ vrátane základných kodanských kritérií; požaduje odľahčenie administratívnej záťaže príjemcov z radov organizácií občianskej spoločnosti žiadajúcich o finančné prostriedky EÚ;

60.  žiada zapojenie Európskeho parlamentu v prípade, že by sa zvažovalo pozastavenie financovania alebo významné zmeny v maximálnych orientačne pridelených rozpočtových prostriedkoch;

61.  trvá na veľkej zodpovednosti príjemcov od plánovania programov po monitorovanie a audit; vyzýva Komisiu, aby poskytovala vnútroštátnym audítorským orgánom cielenú pomoc v oblasti metodiky, plánovania, náborových školení a dohľadu;

62.  odporúča väčšiu podporu vnútroštátnych orgánov zodpovedných za koordináciu darcov, ktoré majú nízku kapacitu, ale preukazujú politickú vôľu plniť ciele; vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcou transparentnosťou, pokiaľ ide o absorpčnú kapacitu týchto finančných prostriedkov;

63.  naliehavo žiada, aby finančné prostriedky smerovali do odvetví s preukázateľnými výsledkami, aby sa predišlo ďalším chronickým zdržaniam, ku ktorým dochádza v rámci nepriameho hospodárenia s krajinou, ktorá je príjemcom pomoci, najmä v Turecku;

64.  požaduje väčšie zviditeľnenie IPA II v regióne vzhľadom na kľúčový význam politiky rozširovania pre EÚ, napríklad prostredníctvom vhodných cielených komunikačných a informačných kampaní realizovaných prostredníctvom celoštátnych, regionálnych a miestnych médií, či akýchkoľvek iných prostriedkov, ktoré sú považované za vhodné, s minimálnymi požiadavkami a ich monitorovaním vymedzeným Komisiou v úzkej spolupráci s príjemcami; podporuje cielené úsilie v boji proti propagande a v oblasti strategickej komunikácie, najmä v prípadoch, keď sa obraz a záujmy EÚ stávajú cieľom aktívneho pôsobenia a oslabovania;

65.  odporúča, aby sa finančné prostriedky z nástroja IPA II využili na vytvorenie komunikačných kanálov pre podniky, najmä MSP, v členských štátoch aj predvstupových krajinách s cieľom vytvoriť silné obchodné väzby medzi jednotlivými oblasťami, čo by bolo veľmi užitočné pri príprave prijímajúcich krajín na vstup na jednotný trh;

66.  opätovne zdôrazňuje užitočnosť odmeny za finančnú výkonnosť pre krajiny dosahujúce pokrok, ako ju predpisuje nariadenie o nástroji IPA II;

67.  domnieva sa, že flexibilita a využívanie financovania na riešenie konkrétnych krízových situácií musia byť v súlade s kľúčovými prioritami nástroja a základnými prvkami stratégie rozširovania a prístupového procesu, ktoré musia zostať hlavným cieľom pozornosti nástroja IPA II;

68.  požaduje lepšiu koordináciu a ďalšie synergie vo fázach plánovania a tvorby programov v rámci nástroja IPA II s opatreniami v rámci iných nástrojov, konkrétne EIDHR a nástroja na podporu stability a mieru, s cieľom zaistiť súdržnosť a zvýšiť doplnkovosť interne v rámci vlastného súboru cieľov a programov a vo vzťahu k ostatným nástrojom na financovanie vonkajšej činnosti;

ENI

69.  zdôrazňuje, že je potrebný všeobecný strategický dokument na vykonávanie ENI, ktorým sa zosúladí pomoc so širším politickým rámcom, ako aj lepšia koordinácia s ostatnými nástrojmi; zdôrazňuje, že priority tvorby programov v rámci ENI by mali zahŕňať aj socioekonomický rozvoj, mládež a udržateľné riadenie energetických zdrojov;

70.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v prípade väčšiny príjemcov viacročné plánovanie programov prebehlo už počas roka 2017, pred dokončením preskúmania pomoci v týchto krajinách v polovici trvania; pripomína, že Európsky parlament poskytol svoje odporúčania k plánovaniu programov počas strategického dialógu s Komisiou v apríli 2017;

71.  zdôrazňuje politickú viditeľnosť a vplyv EÚ, ktoré jej v susedstve zabezpečuje ENI ako samostatný nástroj financovania, a to tak na východe, ako aj na juhu;

72.  požaduje zachovanie existujúcej finančnej rovnováhy v rozdeľovaní finančných prostriedkov medzi južné a východné susedstvo Únie;

73.  zdôrazňuje prepojenie medzi stabilizáciou, podporou demokratizácie, predchádzaním konfliktom a ich riešením, dodržiavaním ľudských práv a zásad právneho štátu, vzdelávaním a socioekonomickým rozvojom; zdôrazňuje význam projektov, ktoré podporujú mladých ľudí v ich vzdelávaní a zamestnateľnosti;

74.  pripomína význam schopnosti rýchlejšie reagovať na výzvy;

75.  zdôrazňuje, že investície do stabilizácie a rozvoja krajín v susedstve riešia aj problémy ako migrácia, terorizmus, miestne konflikty a hospodárska nestabilita, čo bude v konečnom dôsledku prospešné pre EÚ ako celok;

76.  zdôrazňuje, že osobitný charakter výziev v susedstve si vyžaduje integrovaný a komplexný prístup založený na rôznych potrebách a podmienkach príjemcov, a to aj prostredníctvom synergií s inými nástrojmi na financovanie vonkajšej činnosti a v rámci politík Únie; zdôrazňuje, že jednou z primárnych úloh je rýchle a účinné vykonávanie asociačných dohôd (AA) a prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode (DCFTA), ako aj všetkých súvisiacich reforiem, čo je nutné podporiť primeranými finančnými zdrojmi zo strany EÚ;

77.  opätovne zdôrazňuje význam prehĺbenia spoločného plánovania programov s členskými štátmi, a to popri dosahovaní pokroku v oblasti spoločných analýz, koordinácie a budovania konsenzu v oblasti priorít darcov; naliehavo vyzýva na lepšiu koordináciu darcov, najmä v oblasti spájania s finančnými prostriedkami z iných nástrojov EÚ, od ďalších darcov a medzinárodných finančných inštitúcií, v záujme podpory hospodárskej transformácie a stability v partnerských krajinách;

78.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že schopnosti reakcie a finančné kapacity nástroja dosiahli hranice svojich možností; vyjadruje poľutovanie nad tým, že interná expertíza vo forme analýz politických a geopolitických rizík nebola vo fáze plánovania dostatočne zohľadnená;

79.  dospel k záveru, že vzhľadom na súčasné výzvy v susedstve bude zrejme nevyhnutné zvýšenie orientačne pridelených rozpočtových prostriedkov prostredníctvom legislatívnej zmeny;

80.  opakuje, že pri presune finančných prostriedkov programov plánovaných v rámci nástroja ENI na iné spôsoby pomoci, napríklad do trustových fondov, sa majú dodržiavať ciele týchto prostriedkov a že kontrola a dohľad zo strany Európskeho parlamentu sú potrebné a nesmú sa obchádzať;

81.  vyzýva na väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do identifikácie potrieb;

82.  vyzýva, aby sa v plnej miere používal mechanizmus podmienenosti a mechanizmus založený na stimuloch, ktoré v prípadoch potreby podporujú politické a hospodárske reformy a ktoré súvisia s reformami a strategickými cieľmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nástroj ENI nedokázal dostatočne stimulovať tie krajiny, ktoré sa zdráhajú zaviesť politické reformy; vyzýva na účinné monitorovanie nástroja ENI na úrovni nástroja;

83.  vyjadruje znepokojenie nad ničením a konfiškáciou pomoci financovanej z prostriedkov EÚ v tretích krajinách; vyzýva na vyvinutie ďalšieho úsilia o zlepšenie strategickej komunikácie a viditeľnosti EÚ v krajinách v susedstve;

Nástroj na podporu stability a mieru (IcSP)

84.  vyzýva, aby sa vyvíjalo väčšie úsilie o uplatňovanie vplyvu nástroja na podporu stability a mieru prostredníctvom pravidelných strategických dialógov s partnermi a medzinárodnými organizáciami; žiada v tomto kontexte o zaistenie spolufinancovania zo strany iných významných darcov, ktorí majú záujem na výsledkoch príslušných opatrení;

85.  vyzýva na zlepšenie strategického rámca a synergií medzi nástrojom na podporu stability a mieru a následnými opatreniami z iných nástrojov a iných aktérov;

86.  požaduje väčšiu spoluprácu medzi inými medzinárodnými organizáciami, vládami a inštitúciami EÚ v oblasti boja proti vzniku nových hrozieb, napríklad v oblasti hybridných konfliktov a kybernetickej bezpečnosti, kde by bolo možné využiť odborné znalosti Agentúry EÚ pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA);

87.  odporúča strategickejšie využívanie mediačnej schopnosti nástroja na podporu stability a mieru nielen v súvislosti s konfliktmi s lokalizovaným vplyvom, ale aj na podporu mierového procesu a dialógov v existujúcich alebo vznikajúcich konfliktoch globálneho významu a požaduje lepšie systémy včasného varovania a nástroje na analýzu konfliktov, ktoré by umožňovali lepšie predchádzanie konfliktom a budovanie mieru;

88.  zdôrazňuje, že tento nástroj Únii v budúcnosti umožní financovať opatrenia v oblasti výcviku a poskytovania nesmrtiaceho vybavenia (ako informačné systémy, nemocnice atď.) ozbrojeným silám tretích krajín na plnenie krátkodobých a strednodobých naliehavých potrieb týkajúcich sa uskutočňovania cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

EIDHR

89.  pripomína zásadný význam podporovania a presadzovania demokracie a ľudských práv v tretích krajinách vrátane ochrany obhajcov ľudských práv;

90.  berie na vedomie účinnosť a význam nástroja EIDHR v tejto súvislosti, ktorý funguje v podmienkach zmenšujúceho sa priestoru pre občiansku spoločnosť; opätovne zdôrazňuje pretrvávajúcu potrebu osobitných finančných prostriedkov na oblasť ľudských práv a demokracie bez toho, aby sa znižovali; vyzýva navyše na zváženie zvýšenia financovania naliehavej pomoci obhajcom ľudských práv, ako aj na účinné presadzovanie dostupnosti týchto finančných prostriedkov;

91.  pripomína, že rozsah pôsobnosti nástroja EIDHR by sa nemal obmedzovať a že by sa nemal používať ako nástroj len na pokrytie nedostatkov iných nástrojov, ale že cielené presadzovanie demokracie a ľudských práv by malo byť samé osebe jasným a strategickým cieľom;

92.  naliehavo žiada Komisiu, aby našla riešenia zmenšovania priestoru pre občiansku spoločnosť, zvýšeného výskytu porušovania ľudských práv a represií, napríklad zvýšením objemu prostriedkov dostupných pre celosvetové, reakčné programy, ako je mechanizmus EÚ pre obhajcov ľudských práv ProtectDefenders.eu; požaduje, aby sa pokračovalo vo financovaní obhajcov ľudských práv, najmä tých, ktorí sú v ohrození, a občianskej spoločnosti, ako aj marginalizovaných skupín, ako sú ženy, pôvodné obyvateľstvo, Rómovia, LGBTI, osoby so zdravotným postihnutím, deti a starší ľudia;

93.  odporúča, aby sa viac strategicky plánovalo v spojení s politickými usmerneniami orgánov EÚ a jednotne s inými nástrojmi, najmä v krajinách, v ktorých sa zhoršuje situácia v oblasti ľudských práv a demokratických noriem, s cieľom bojovať proti celosvetovému trendu autoritárstva;

94.  zdôrazňuje, že je dôležité zamerať sa na medzinárodne relevantné témy, ktoré môžu v krátkodobom, strednodobom a/alebo dlhodobom horizonte podporiť globalizáciu ľudských práv a vlády medzinárodného práva a spravodlivosti; vyzýva na väčšiu podporu nástroja EIDHR v niekoľkých nových kľúčových záležitostiach, najmä v oblasti boja proti korupcii, dodržiavania ľudských práv, environmentálnych práv a práv migrantov zo strany podnikov;

95.  víta podporu medzinárodných a regionálnych mechanizmov v oblasti ľudských práv a zodpovednosti, ako napríklad Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a Medzinárodného trestného súdu (MTS);

96.  odporúča pokračovať v úsilí o celosvetový zákaz trestu smrti;

97.  opätovne zdôrazňuje záväzky Komisie, pokiaľ ide o ďalšie podporovanie občianskej spoločnosti a presadzovanie priaznivejšieho prostredia pre organizácie občianskej spoločnosti v partnerských krajinách; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné pracovať na ďalšom odbúravaní byrokratických prekážok, s ktorými sa stretávajú miestne organizácie občianskej spoločnosti; nabáda delegácie EÚ, aby aktívne hľadali obhajcov ľudských práv a organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa venujú citlivým otázkam vyžadujúcim financovanie, aby zverejňovali výzvy na predkladanie návrhov v miestnych jazykoch a aby žiadateľom umožnili podávať návrhy projektov v týchto jazykoch, čím by sa posilnila aj miestna zodpovednosť za projekty a ich dlhodobé miestne zakotvenie;

98.  vyzýva na väčší dôraz na udržateľnosť opatrení financovaných z EIDHR, a to najmä v kontexte volebných pozorovateľských misií, kde je výrazný priestor na zintenzívnenie prenosu znalostí na miestnych aktérov a zlepšenie krokov nadväzujúcich na odporúčania; žiada, aby sa plánovanie volebných pozorovateľských misií lepšie koordinovalo s činnosťami Európskeho parlamentu v oblasti pozorovania volieb;

99.  vyzýva Komisiu, aby poskytla osobitné finančné prostriedky na projekty zamerané na zvýšené zneužívanie sledovacích technológií a internetové útoky zo strany represívnych vlád a neštátnych subjektov;

100.  vyzýva na vytvorenie monitorovacích a hodnotiacich systémov zahŕňajúcich príspevky obhajcov ľudských práv;

101.  nabáda na koordináciu činnosti s nástrojom na podporu stability a mieru, pokiaľ ide o vykonávanie opatrení v oblasti predchádzania zločinom proti ľudskosti, vojnovým zločinom a genocíde;

Nástroj partnerstva (PI)

102.  víta dôraz na strategické záujmy Únie;

103.  odporúča strategickejšie a konsolidovanejšie využívanie obmedzených zdrojov, ktoré sú k dispozícii v rámci nástroja partnerstva, pričom sa zaručia inkluzívne príspevky a určenie opatrení zo strany všetkých útvarov Komisie a ESVČ v úzkej spolupráci s členskými štátmi, a zdôrazňuje význam dobrého zabezpečenia nástroja partnerstva zdrojmi na proaktívnu obranu hodnôt a záujmov EÚ v kontexte upadajúceho transatlantického konsenzu a čoraz väčšieho počtu krajín so strednými príjmami, ktorých strategický význam rýchlo rastie, a to aj v Ázii a Latinskej Amerike;

104.  odporúča revíziu geografického pridelenia rozpočtových prostriedkov v ďalšom viacročnom orientačnom programe (VOP) v záujme prispôsobenia sa výzvam; v tejto súvislosti navrhuje rozšírené pokrytie spolupráce s nestrategickými tretími krajinami, napríklad s krajinami so strednými príjmami, ktoré v súčasnosti nie sú pokryté dostatočne;

105.  odporúča lepšie zosúladenie s cieľmi a prierezovými témami spoločného vykonávacieho nariadenia;

106.  odporúča dokončiť jeho monitorovací a hodnotiaci systém vrátane relevantných kvalitatívnych ukazovateľov;

107.  domnieva sa, že nástroj partnerstva by mohol byť dôležitým prostriedkom na podporu vykonávania dohôd o voľnom obchode, a to najmä podporou činnosti domácich poradných skupín; zdôrazňuje, že treba posúdiť využívanie a rozdeľovanie finančných prostriedkov, ako aj účinnosť nástroja partnerstva a programov Business Avenue a EÚ Gateway, ktoré by mali dopĺňať právomoci členských štátov v oblasti podpory zahraničného obchodu;

108.  konštatuje, že jedným z cieľov nástroja partnerstva je verejná diplomacia, ktorá má v krajinách mimo EÚ vybudovať dôveru a porozumenie vo vzťahu k politikám EÚ; zdôrazňuje, že zapojenie občianskej spoločnosti má mimoriadny význam, a víta vyčlenenie 3 miliónov EUR na podporu účasti organizácií občianskej spoločnosti v domácich poradných skupinách;

Spoločné vykonávacie nariadenie (CIR)

109.  odporúča lepšie využívanie harmonizovaných pravidiel prostredníctvom spoločných výziev na predkladanie návrhov a lepšej spolupráce v rámci všetkých útvarov Komisie a ESVČ;

110.  vyzýva na zaradenie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti medzi ustanovenia spoločného vykonávacieho nariadenia;

111.  vyzýva na ďalšie zintenzívnenie úsilia o zvýšenie viditeľnosti financovania vonkajšej politiky EÚ prostredníctvom komplexnej a jednotnej komunikačnej stratégie zahŕňajúcej opatrenia na boj proti dezinformáciám; vyzýva na zavedenie mechanizmov podmienenosti pre realizačných partnerov v prípade nedodržania opatrení na zvýšenie viditeľnosti EÚ;

112.  pripomína kľúčový význam zásad účinnosti rozvoja a pomoci v rámci vonkajšej činnosti, ako sa zdôrazňuje v spoločnom vykonávacom nariadení, a vyzýva Komisiu, aby zachovala tieto zásady pri všetkých opatreniach, ktoré prijme na základe správy o preskúmaní v polovici trvania;

113.  konštatuje, že v súvislosti s prístupom k nástrojom na financovanie vonkajšej činnosti by sa mali zohľadňovať európske MSP prostredníctvom jednoduchšej a priaznivejšej regulácie, ktorá môže uľahčiť flexibilnejšie využívanie finančných prostriedkov a zároveň pomôcť MSP získať medzinárodné skúsenosti; žiada Komisiu, aby posúdila existujúce nástroje zamerané na podporu internacionalizácie MSP, pokiaľ ide o ich súdržnosť s inými nástrojmi Únie na podporu MSP, ako je COSME, ako aj pokiaľ ide o subsidiaritu, predchádzanie zdvojovaniu a doplnkovosť vo vzťahu k programom členských štátov; vyzýva Komisiu, aby včas pripravila návrhy na preskúmanie týchto programov v polovici trvania s cieľom zlepšiť ich efektívnosť a účinnosť; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť informovanosť MSP o existujúcich nástrojoch, najmä na vnútroštátnej úrovni;

Architektúra po roku 2020

114.  vyzýva, aby finančné prostriedky nástrojov na financovanie vonkajších vzťahov odrážali ambiciózne vonkajšie činnosti a aby sa rozpočet EÚ ako globálneho aktéra zvýšil a zostal pritom založený na hodnotách a základných a ľudských právach a zásadách; pripomína, že vonkajšie činnosti EÚ slúžia aj spoločným záujmom občanov EÚ;

115.  zdôrazňuje, že v prípade vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie by sa aktuálny podiel rozpočtu určený na vonkajšiu činnosť mal zvýšiť alebo aspoň ponechať na súčasnej úrovni, pričom rovnaký postup by sa mal uplatniť aj na existujúce nástroje, politiky a priority;

116.  pripomína, že reforma súčasnej architektúry nástrojov je potrebná, aby sa zabezpečila väčšia zodpovednosť, transparentnosť a verejná kontrola, a že by sa ňou zvýšila tiež účinnosť, súdržnosť a schopnosť reagovať, ako aj efektívnosť a flexibilita; domnieva sa, že reforma by mohla tiež zvýšiť nákladovú účinnosť, zmenšiť vzájomné presahy a konflikty záujmov medzi rôznymi aktérmi a útvarmi Komisie a prispieť k riešeniu súčasných výziev spojených so stratégiami, programovaním a vykonávaním;

117.  pripomína podstatnú úlohu Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu pri prijímaní nariadenia, ktorým sa stanoví ďalší VFR; opakuje svoju ochotu spolupracovať s Komisiou, ESVČ a Radou na optimalizácii architektúry nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti; zdôrazňuje však, že cieľom akejkoľvek reštrukturalizácie nástrojov by mala byť vyššia transparentnosť, zodpovednosť, účinnosť, súdržnosť, ako aj flexibilita; zdôrazňuje, že tieto ciele nemožno dosiahnuť bez štruktúry riadenia, ktorá umožňuje politickú kontrolu a riadi sa stratégiou, je inkluzívna a zodpovedná; zdôrazňuje, že Európsky parlament neprijme žiadnu reformu nástrojov bez pevnej štruktúry riadenia; naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby navrhli plán reformy nástrojov zahŕňajúci takúto štruktúru riadenia; poukazuje na nesúlad medzi zisteniami preskúmania v polovici trvania a návrhmi Komisie na reformu súčasnej štruktúry; zdôrazňuje okrem toho, že je nutné zaistiť dôkladnú demokratickú a transparentnú kontrolu zo strany národných parlamentov a Európskeho parlamentu;

118.  požaduje lepšiu integráciu trustových fondov a nástrojov EÚ do rozpočtu s cieľom zvýšiť transparentnosť a demokratickú kontrolu nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti; pripomína dohodu v rámci poslednej revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách o konzultácii s Európskym parlamentom a Radou pred vytvorením nového trustového fondu na tematické opatrenia; vyzýva navyše Komisiu, aby Európskemu parlamentu poskytla podrobné informácie o každom dôležitom samostatnom presune alebo zrušení viazanosti rozpočtových prostriedkov v rámci okruhu 4;

119.  zdôrazňuje, že delegácie EÚ spolu s členskými štátmi by tiež mohli pomôcť MSP využívať tieto finančné nástroje s cieľom vytvárať v strednom horizonte vzťahy medzi podnikmi EÚ a ekonomikami prijímajúcich krajín;

120.  zdôrazňuje, že žiaden nástroj nemôže existovať bez začlenenia jasných a konkrétne určených rozpočtových prostriedkov na ciele a priority vonkajšej činnosti EÚ vrátane demokracie, ľudských práv, právneho štátu, podpory poskytovanej občianskej spoločnosti, riešenia konfliktov, nestabilných štátov, rozvojovej politiky a odstránenia chudoby, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ako aj podpory krajín v rôznych fázach pristupovania k EÚ a podpory krajín v európskom susedstve;

121.  oceňuje odhodlanie EÚ v oblastiach, ako sú ľudské práva, demokracia a podpora občianskej spoločnosti, ako aj rôzne ciele, smery a konkrétnu politickú a strategickú hodnotu existujúcich nástrojov; zdôrazňuje, že reforma by nemala ohrozovať politické ciele žiadneho nástroja; chápe osobitný charakter cieľov a vykonávania nástrojov ENI, IPA II a EIDHR a domnieva sa preto, že by mali byť naďalej nezávislé zo strategických a politických dôvodov;

122.  pripomína, že EIDHR je od roku 2006 konkrétnym vyjadrením odhodlania EÚ podporovať a presadzovať demokraciu a ľudské práva v tretích krajinách a že vďaka nemu EÚ môže pomáhať registrovaným aj neregistrovaným MVO bez zásahov vlád aj v oblastiach, ktoré členské štáty EÚ nie vždy pokrývajú;

123.  zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť spoločné ciele vrátane potreby zlepšiť prístup založený na právach a presadzovať ľudské práva, aby sa zaistil zmysel článku 21 Zmluvy o EÚ, v ktorom sa vyžaduje, aby EÚ upevňovala demokraciu, ľudské práva a právny štát ako nutný cieľ vonkajších vzťahov;

124.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zaistili jasnú komunikáciu s partnerskými krajinami o akýchkoľvek reformách;

125.  požaduje zriadenie spoľahlivých a konzistentných postupov hodnotenia a monitorovania, ktoré umožnia poskytnúť analýzu kvalitatívneho a kvantitatívneho hodnotenia a sledovať pokrok v plnení stanovených cieľov za pomoci finančných prostriedkov EÚ prostredníctvom rôznych nástrojov;

126.  zdôrazňuje potrebu predvídateľnosti dlhodobého financovania, pričom sa zavedú aj pevné sumy s flexibilným využívaním; pripomína, že flexibilita si vyžaduje možnosť presúvať finančné prostriedky medzi jednotlivými balíkmi pridelených prostriedkov; pripomína, že finančné prostriedky určené na plnenie cieľov vonkajšej činnosti nemôžu byť presmerované na plnenie iných cieľov, ako sú napríklad riadenie migrácie a vnútorná bezpečnosť; zdôrazňuje, že by sa mala zaviesť možnosť preniesť nepridelené prostriedky v rámci celkového rozpočtu nástroja na vonkajšiu činnosť v rámci limitu 10 % pôvodných rozpočtových prostriedkov nástroja na pružné a/alebo naliehavé opatrenia a že zároveň by sa mali zachovať politické ciele nástroja;

127.  zdôrazňuje, že pridelenie pomoci krajine by nemalo závisieť od migračných dohôd s EÚ a že by nemalo dochádzať k presunu finančných prostriedkov z chudobných krajín a regiónov do krajín pôvodu migrantov alebo do krajín tranzitu do Európy len na základe toho, že sa nachádzajú na migračnej trase;

128.  pripomína ťažkosti, ktoré majú v súčasnosti príjemcovia pri zaisťovaní finančných prostriedkov v rámci nástrojov; požaduje zjednodušenie postupov, zmiernenie administratívneho zaťaženia a tam, kde je to možné, prijatie jednotných postupov pre rôzne zapojené útvary Komisie a ESVČ, zriadenie jednotného kontaktného miesta pre organizácie, ktoré sa uchádzajú o financovanie EÚ, a využívanie digitálnych riešení v rámci možností s cieľom zracionalizovať a obmedziť administratívnu záťaž, ale nie na úkor rozpočtového dohľadu, vysledovateľnosti a kontroly;

129.  zdôrazňuje, že všetky útvary Komisie a ESVČ musia spolupracovať, aby zabezpečili, že financovanie vonkajšej činnosti EÚ bude založené skôr na politikách, a nie na nástrojoch, s cieľom predchádzať rozdielom, nesúrodosti, zbytočným nákladom, prekrývaniu a mrhaniu know-how a dosahovať ciele, ktoré sú spoločné pre celú vonkajšiu činnosť EÚ;

130.  zdôrazňuje potrebu strategickejšieho politického usmernenia a všeobecnej stratégie a sprievodných dokumentov, ktoré spoločne vypracujú a budú využívať všetky príslušné útvary Komisie a ESVČ a ktoré bude spravovať a monitorovať riadiaca štruktúra, ktorá sa má vytvoriť, pričom sa stanovia ciele vonkajšej činnosti EÚ na nadchádzajúce obdobie a spôsob, ako sa budú nástroje uplatňovať na dosahovanie týchto cieľov; vyzýva na využívanie vnútorných aj vonkajších odborných znalostí pri stanovovaní týchto cieľov; odporúča, aby plánovanie programov zahŕňalo analýzu vnímavosti voči konfliktom, analýzu politickej ekonomiky a posúdenie rizík, ako aj zmierňujúce opatrenia, ktoré by bolo možné flexibilne zaviesť v prípadoch, že sa vyskytnú takéto riziká;

131.  vyzýva na preskúmanie spôsobov, ako zvýšiť koordináciu a súdržnosť s politikami financovania vonkajších činností zo strany členských štátov EÚ, a to aj prostredníctvom zlepšenia spoločného plánovania programov;

132.  žiada, aby sa rozšírili možnosti financovania MVO, a to objasnením a zabezpečením väčšieho počtu príležitostí spolufinancovania, umožnením viacročných partnerstiev a zaistením udržateľnosti aktivít;

133.  požaduje lepšie požiadavky na urýchlenie rozhodovania s cieľom zvýšiť schopnosť EÚ reagovať na rýchlo sa meniace udalosti;

134.  zdôrazňuje dôležitosť zvyšovania viditeľnosti a informovanosti o vonkajšej činnosti EÚ – aj prostredníctvom využívania osobitnej skupiny EÚ pre strategickú komunikáciu – a jej vplyvu vo svete; žiada, aby sa toto považovalo za politický cieľ; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu strategickej komunikácie zameranej na konkrétnu krajinu a/alebo región v delegáciách EÚ a výrazného zintenzívnenia koordinácie a výmeny informácií medzi delegáciami EÚ a členskými štátmi;

135.  zdôrazňuje, že delegácie EÚ zohrávajú kľúčovú úlohu pri tvorbe miestnych programov, dohľade nad ich tvorbou, prípadnom uhrádzaní finančných prostriedkov a určovaní príjemcov, najmä v prípade obhajcov ľudských práv a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v citlivých oblastiach; opakuje, že za rozhodovanie o financovaní nemôžu zodpovedať len delegácie EÚ, vzhľadom na ich činnosť a status v tretích krajinách;

136.  zdôrazňuje, že do programového plánovania nástrojov je nutné úzko zapájať občiansku spoločnosť v príslušných krajinách a že jeho zostavovanie, zavádzanie a realizácia musia byť vo väčšej miere založené na decentralizovanej spolupráci, aby sa vytvorili pevné a trvalé partnerstvá, splnili sa osobitné potreby obyvateľstva a zohľadnila sa sociálna realita dotknutých ľudí;

137.  pripomína, že v niektorých prípadoch je pre politické ciele EÚ ako ľudské práva, právny štát a rozvoj lepšie, ak sa udelí niekoľko menších grantov občianskym organizáciám než jeden veľký balík jedinému príjemcovi;

138.  zdôrazňuje význam zásady „viac za viac“ a zásad podmienenosti; domnieva sa, že by sa mali stanoviť silnejšie mechanizmy podmienenosti, v rámci ktorých bude možné pozastaviť priamu rozpočtovú podporu poskytovanú štátnym orgánom alebo vládnym subjektom a neštátnym subjektom, alebo ju tam, kde je to možné, presmerovať na občiansku spoločnosť v prípadoch, keď tieto inštitúcie nedodržiavajú alebo neplnia povinnosť dosahovať ciele, na ktoré boli vyplatené prostriedky, alebo porušujú zásady právneho štátu a ľudské práva;

139.  vyžaduje transparentnosť, zodpovednosť, kontrolu, doplnkovosť rozvoja, dodržiavanie zásad účinnosti pomoci a rozvoja a silné záruky v oblasti životného prostredia, ľudských práv a sociálnej ochrany pri využívaní rozvojovej pomoci na podporu investícií súkromného sektora;

140.  vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť vyčlenenia finančných prostriedkov prostredníctvom nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti v oblasti spolupráce a technickej pomoci s tretími krajinami, najmä s rozvojovými krajinami, s cieľom podporiť členstvo v rámci Wassenaarského usporiadania, Austrálskej skupiny, Režimu kontroly raketových technológií a Skupiny jadrových dodávateľov a zabrániť porušovaniu ľudských práv v súvislosti s prebiehajúcim prepracúvaním znenia nariadenia o položkách s dvojakým použitím;

141.  zdôrazňuje, že akákoľvek budúca štruktúra vyžaduje riadny systém bŕzd a protiváh, transparentnosť, právo na kontrolu vykonávania vrátane zlepšenia strategických príspevkov k politikám a kontroly vykonávania zo strany Európskeho parlamentu, ako aj uplatňovanie delegovaných aktov na revíziu tematických priorít, ak sa nachádzajú v prílohách k legislatívnym aktom, a prijatie doplnkových podstatných prvkov, ako sú napríklad strategické a viacročné programové dokumenty;

142.  je presvedčený o tom, že nástroje na financovanie vonkajšej činnosti po roku 2020 musia dodržiavať zásady vernosti a jednotnosti;

143.  zastáva názor, že preskúmanie v polovici trvania a postupy rozpočtovej kontroly by mali byť dostatočne prísne a transparentné, aby sa zabezpečilo maximálne možné čerpanie finančných prostriedkov a umožnili sa vhodné zmeny s cieľom zvýšiť podľa potreby absorpčnú kapacitu;

o
o   o

144.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Rade.

(1) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 27. (2) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 11. (3) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 335, 15.12.2017, s. 6. (5) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 77. (6) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 85. (7) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44. (8) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 95. (9) Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30. (10) Ú. v. EÚ L 249, 27.9.2017, s. 1. (11) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (12) Pozri správu A8-0211/2017. (13) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. (14) Ú. v. EÚ C 407, 8.12.2015, s. 8. (15) Ú. v. EÚ C 60, 16.2.2016, s. 3. (16) Ú. v. EÚ C 122, 19.4.2017, s. 4. (17) Uverejnené na internetovej stránke Komisie: https://ec.europa.eu/europeaid/public-consultation-external-financing-instruments-european-union_en (18) Prijaté texty, P8_TA(2017)0493. (19) Prijaté texty, P8_TA(2017)0026. (20) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 109. (21) Ú. v. EÚ C 408, 30.11.2017, s. 21. (22) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 110. (23) Prijaté texty, P8_TA(2017)0440. (24) Prijaté texty, P8_TA(2017)0306. (25) Prijaté texty, P8_TA(2017)0036. (26) Prijaté texty, P8_TA(2017)0037. (27) Prijaté texty, P8_TA(2017)0094. (28) Prijaté texty, P8_TA(2017)0262. (29) Prijaté texty, P8_TA(2017)0263. (30) Prijaté texty, P8_TA(2017)0261. (31) Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 25. (32) Prijaté texty, P8_TA(2017)0408. (33) https://eeas.europa.eu/archives/docs/top_stories/pdf/eugs_review_web.pdf

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o výročných správach za roky 2015 – 2016 o subsidiarite a proporcionalite (2017/2010(INI))

P8_TA(2018)0120 A8-0141/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 5 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2003 o lepšej tvorbe právnych predpisov a na jej najnovšie znenie, ako aj na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe právnych predpisov(1),

–  so zreteľom na praktické opatrenia dohodnuté 22. júla 2011 medzi príslušnými útvarmi Európskeho parlamentu a Rady v súvislosti s vykonávaním článku 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v prípade dohôd v prvom čítaní,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. mája 2017 o výročnej správe za rok 2014 o subsidiarite a proporcionalite(2) a na uznesenie z 12. apríla 2016 k výročným správam za roky 2012 – 2013 o subsidiarite a proporcionalite(3),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite za rok 2015 (COM(2016)0469) a na výročnú správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite za rok 2016 (COM(2017)0600),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie za rok 2015 o vzťahoch medzi Európskou komisiou a národnými parlamentmi (COM(2016)0471) a na výročnú správu Komisie za rok 2016 o vzťahoch medzi Európskou komisiou a národnými parlamentmi (COM(2017)0601),

–  so zreteľom na všetky predchádzajúce oznámenia Komisie o potrebe lepšej právnej regulácie s cieľom dosiahnuť lepšie výsledky v prospech občanov EÚ,

–  so zreteľom na rozhodnutie predsedu Európskej komisie zo 14. novembra 2017 o zriadení pracovnej skupiny pre subsidiaritu, proporcionalitu a scenár „menej ale efektívnejšie“ (C(2017)7810),

–  so zreteľom na polročné správy konferencie COSAC o vývoji postupov a praxe v Európskej únii, pokiaľ ide o parlamentnú kontrolu, z 19. júna 2014, zo 14. novembra 2014, 6. mája 2015, 4. novembra 2015, z 18. mája 2016, 18. októbra 2016 a 3. mája 2017,

–  so zreteľom na dohodu o spolupráci podpísanú 5. februára 2014 medzi Európskym parlamentom a Výborom regiónov,

–  so zreteľom na výročnú správu Výboru regiónov o subsidiarite za rok 2015,

–  so zreteľom na články 52 a 132 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanovisko Výboru pre ústavné veci (A8-0141/2018),

A.  keďže roky 2015 a 2016 boli prvé dva úplné roky Junckerovej Komisie, ktorá nastúpila do úradu v novembri 2014; keďže predseda Juncker sa zaviazal, že subsidiarita sa stane stredobodom európskeho demokratického procesu a že zabezpečí úplný súlad so zásadami subsidiarity a proporcionality počas celého legislatívneho procesu;

B.  keďže nová Medziinštitucionálna dohoda z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva obsahuje záväzok troch inštitúcií dodržiavať a uplatňovať zásady subsidiarity a proporcionality;

C.  keďže v roku 2015 bolo Komisii doručených 8 odôvodnených stanovísk v súvislosti s 3 návrhmi Komisie; keďže celkovo bolo Komisii v tomto roku doručených 350 podaní;

D.  keďže v roku 2016 bolo Komisii doručených 65 odôvodnených stanovísk v súvislosti s 26 návrhmi Komisie; keďže to predstavuje nárast o 713 % v porovnaní s ôsmymi odôvodnenými stanoviskami doručenými v roku 2015 a ide o tretí najvyšší počet za kalendárny rok od zavedenia postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity Lisabonskou zmluvou v roku 2009 (v roku 2012 ich bolo 84 a v roku 2013 70); keďže celkovo bolo Komisii v danom roku doručených 620 podaní, čo predstavovalo výrazné zvýšenie ich počtu;

E.  keďže 19. mája 2015 prijala Komisia balík opatrení na lepšiu právnu reguláciu, ktoré obsahujú nové integrované usmernenia na lepšiu právnu reguláciu vrátane aktualizovaných usmernení na hodnotenie subsidiarity a proporcionality v kontexte posúdenia vplyvu nových iniciatív;

F.  keďže v roku 2015 Komisia uviedla do činnosti webové sídlo „Lighten the load – Have your say“(4), ako aj platformu REFIT (pre efektívnu a účinnú reguláciu), čím zainteresovaným stranám poskytla dodatočné príležitosti na to, aby informovali Komisiu o akýchkoľvek nedostatkoch týkajúcich sa existujúcich regulačných opatrení vrátane záležitostí týkajúcich sa subsidiarity a/alebo proporcionality;

G.  keďže v roku 2015 výskumná služba Európskeho parlamentu vypracovala 13 počiatočných hodnotení, jedno posúdenie vplyvu podstatných pozmeňujúcich návrhov Európskeho parlamentu a šesť posúdení vplyvu ex post; keďže vypracovala aj štyri správy o nákladoch v prípade nekonania na úrovni EÚ a dve posúdenia európskej pridanej hodnoty; keďže v roku 2016 výskumná služba Európskeho parlamentu vypracovala 36 počiatočných hodnotení, jedno posúdenie vplyvu podstatných pozmeňujúcich návrhov Európskeho parlamentu a 14 posúdení vplyvu ex post; keďže vypracovala aj sedem správ o nákladoch v prípade nekonania na úrovni EÚ a päť posúdení európskej pridanej hodnoty;

H.  keďže delegované právomoci v legislatívnych aktoch Únie sa zverujú, keď je potrebná flexibilita a efektívnosť, a nemožno ich zabezpečiť riadnym legislatívnym postupom; keďže prijímanie pravidiel, ktoré sú zásadné z hľadiska daného predmetu, je vyhradené zákonodarcom;

I.  keďže subsidiarita a proporcionalita sú rozhodujúce v kontexte posúdení vplyvu a spätných hodnotení, v ktorých sa posudzuje, či opatrenia na úrovni EÚ sú potrebné, či ich ciele možno dosiahnuť efektívnejšie inými prostriedkami a či skutočne prinášajú očakávané výsledky, pokiaľ ide o účinnosť, efektívnosť, vzájomný súlad, relevantnosť a pridanú hodnotu EÚ;

J.  keďže v roku 2014 tri vnútroštátne parlamentné komory (dánsky Folketing, holandská Tweede Kamer a Snemovňa lordov Spojeného kráľovstva) predložili správy s podrobnými návrhmi týkajúcimi sa spôsobu, akým by sa úloha národných parlamentov mohla posilniť v rozhodovacom procese;

1.  pripomína význam výročných správ o subsidiarite a proporcionalite, ktoré pripravuje Komisia; konštatuje, že výročné správy Komisie za roky 2015 a 2016 sú podrobnejšie a vyčerpávajúcejšie než tie, ktoré sa týkajú predchádzajúcich rokov;

2.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Európska únia konala len vtedy, keď môže priniesť pridanú hodnotu s cieľom znížiť „demokratický deficit“;

3.  zdôrazňuje, že subsidiarita a proporcionalita sú základné zásady, ktoré by inštitúcie EÚ mali brať do úvahy pri výkone právomocí EÚ, aby sa zabezpečilo, že opatrenia Únie majú pridanú hodnotu; pripomína, že cieľom týchto zásad je zlepšenie fungovania Únie zaručením toho, že opatrenia na úrovni EÚ sú nevyhnutné a ich ciele nedokážu primerane dosiahnuť členské štáty konajúce samostatne, že ich povaha a podstata nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv, a že sa vždy prijímajú na najvhodnejšej úrovni verejnej správy; upozorňuje na to, že tieto zásady možno prekrútiť tak, aby slúžili protiúnijným cieľom, a zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ by mali dbať o to, aby sa tomuto riziku predchádzalo a reagovalo naň;

4.  pripomína, že subsidiarita je základnou zásadou federácií, ako aj neurčitým právnym pojmom, ktorý by sa teda mal interpretovať politicky;

5.  zastáva názor, že zásadu subsidiarity nemožno použiť na reštriktívny výklad právomocí, ktoré boli zverené Únii na základe zmlúv;

6.  domnieva sa, že všetky úvahy o subsidiarite a jej kontrole by mali prebiehať v kontexte čoraz častejších výziev zo strany občanov, ktorí Úniu žiadajú, aby riešila hlavné globálne výzvy, ako sú napríklad medzikontinentálne finančné toky, bezpečnosť, migrácia a zmena klímy;

7.  víta odkaz na subsidiaritu v Rímskej deklarácii z 25. marca 2017; zastáva názor, že subsidiarita by mala mať popredné miesto v rámci úvah o budúcnosti EÚ;

8.  berie na vedomie iniciatívu predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera, ohlásenú počas jeho prejavu o stave Únie v roku 2017, na vytvorenie pracovnej skupiny pre subsidiaritu, proporcionality a scenár „menej, ale efektívnejšie“ pod vedením podpredsedu Komisie Fransa Timmermansa; pripomína, že Európsky parlament usúdil, že účasť v pracovnej skupine zriadenej Komisiou by bola v rozpore s inštitucionálnou úlohou Európskeho parlamentu a jeho postavením jedinej priamo volenej inštitúcie Európskej únie, ktorá zastupuje občanov na úrovni Únie a vykonáva funkciu politickej kontroly Komisie, a že v dôsledku toho sa rozhodol odmietnuť pozvanie na účasť v pracovnej skupine;

9.  berie na vedomie metodiku Komisie vo výročných správach za roky 2015 a 2016, v rámci ktorej sa využívajú štatistické údaje, ktorými sa odôvodnené stanoviská predložené národnými parlamentmi k balíku návrhov klasifikujú ako jediné odôvodnené stanovisko, a nie ako odôvodnené stanovisko ku každému z jednotlivých návrhov;

10.  oceňuje, že počet odôvodnených stanovísk (65), ktoré predložili národné parlamenty v roku 2016, je tretí najvyšší za kalendárny rok od zavedenia mechanizmu na kontrolu subsidiarity v Lisabonskej zmluve; berie na vedomie prudké zvýšenie (+713 %) v porovnaní s ôsmimi odôvodnenými stanoviskami prijatými v roku 2015; okrem toho berie na vedomie výrazný nárast počtu stanovísk, ktoré Komisia dostala v rámci politického dialógu, a to z 350 na 620; zdôrazňuje, že tieto trendy sa objavili v období poklesu legislatívnej činnosti, čo svedčí aj o tom, že účasť národných parlamentov sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zmenila; víta výrazný záujem o rozhodovací proces EÚ, ktorý prejavili národné parlamenty;

11.  víta skutočnosť, že viacero národných parlamentných komôr vydalo odôvodnené stanoviská (26 zo 41 v roku 2016 v porovnaní s ôsmimi v roku 2015); berie na vedomie výrazný rozdiel medzi komorami, ktoré aktívne pôsobia v rámci politického dialógu a odôvodnených stanovísk; zdôrazňuje, že národné parlamenty majú naďalej väčší záujem o ovplyvňovanie obsahu právnych predpisov EÚ než o odhaľovanie prípadov, v ktorých by sa mohla spochybňovať subsidiarita; konštatuje, že právomoc národných parlamentov monitorovať dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality zahŕňa aj právo požiadať európskeho zákonodarcu, aby v prípade potreby prijal opatrenia na európskej úrovni;

12.  uznáva prácu, ktorú vykonali výbor pre hodnotenie vplyvu (IAB) a od júla 2015 jeho nástupca, t. j. výbor pre kontrolu regulácie (RSB); poznamenáva, že IAB a RSB uviedli, že v prípade asi 23 % posúdení vplyvu, ktoré v roku 2015 preskúmali, boli potrebné zlepšenia týkajúce sa buď zásady subsidiarity, alebo zásady proporcionality, resp. oboch zásad; poznamenáva, že v roku 2016 bol percentuálny podiel posúdení vplyvu, ktoré RSB považoval za neuspokojivé, na úrovni 15 %; víta skutočnosť, že tieto percentuálne podiely sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi znížili; zdôrazňuje, že Komisia preskúmala všetky príslušné posúdenia vplyvu s prihliadnutím na analýzy výboru pre kontrolu regulácie;

13.  konštatuje, že vykonávanie programu lepšej tvorby práva viedlo Komisiu k tomu, aby vypracovala účinnejšie vnútorné nástroje a postupy zamerané na predchádzanie porušovaniu zásady subsidiarity; kladie dôraz na to, aby posúdenia vplyvu boli kľúčovým nástrojom na zaistenie dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality a na presadzovanie zodpovednosti; vyzdvihuje najmä úlohu RBS a víta skutočnosť, že subsidiarita a proporcionalita sú teraz súčasťou kontroly kvality, ktorú výbor vykonáva; zdôrazňuje však, že nezávislosť uvedeného výboru by sa mohla ešte zvýšiť;

14.  víta to, že Komisia v máji 2015 prijala nový balík pre lepšiu právnu úpravu s cieľom zabezpečiť, aby právne predpisy EÚ účinnejšie slúžili verejnému záujmu a zaručili dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality komplexnejším spôsobom, čím sa zase prispeje k vyššej miere transparentnosti v rozhodovacom procese EÚ; domnieva sa, že nový rámec pre lepšiu právnu úpravu by mal byť nástrojom, ktorý Európskej únii umožní konať v úplnom súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality; bez ohľadu na uvedené zdôrazňuje, že hoci by sa mali stanoviť testy na hodnotenie dodržiavania týchto zásad, aby sa zabezpečilo, že Únia koná iba vtedy, keď to prináša pridanú hodnotu, nemalo by to viesť k zbytočným oneskoreniam pri prijímaní príslušných právnych predpisov;

15.  víta to, že Komisia zverejnila 24. októbra 2017 oznámenie s názvom Dokončenie programu lepšej právnej regulácie: lepšie riešenia v záujme lepších výsledkov, v ktorom objasňuje svoje úsilie o zvýšenie transparentnosti, legitímnosti a zodpovednosti svojej práce na lepšej tvorbe práva, najmä pokiaľ ide o konzultačný postup a možnosti zainteresovaných strán poskytovať spätnú väzbu k jej návrhom;

16.  víta to, že v roku 2015 Komisia zaviedla nové mechanizmy konzultácií a spätnej väzby pre nové politické iniciatívy;

17.  zdôrazňuje, že je dôležité poskytovať primerané vysvetlenie, pokiaľ ide o nutnosť legislatívnych iniciatív a ich vplyv na všetky dôležité odvetvia (hospodárstvo, životné prostredie a sociálna oblasť) s cieľom dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality;

18.  podporuje záväzok Komisie „najprv vyhodnocovať“ pred zvažovaním možných legislatívnych zmien; v tejto súvislosti sa domnieva, že Európska únia a orgány členských štátov by mali úzko spolupracovať na zabezpečení lepšieho monitorovania, merania a hodnotenia skutočného vplyvu právnych predpisov EÚ na občanov, hospodárstvo, sociálnu štruktúru a životné prostredie;

19.  víta skutočnosť, že Európsky parlament, Rada a Komisia v roku 2016 podpísali novú Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva; pripomína, že Komisia sa zaviazala vysvetliť vo svojej dôvodovej správe dôvody, pre ktoré jej návrhy opodstatnené vzhľadom na zásady subsidiarity a proporcionality; víta to, že v rámci Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva sa Komisia zaviazala dať národným parlamentom k dispozícii posúdenie vplyvu svojich legislatívnych a nelegislatívnych návrhov; pripomína, že v tejto dohode sa zdôraznila aj potreba väčšej transparentnosti v legislatívnom postupe a že informácie poskytované národným parlamentom im musia umožniť plne uplatňovať ich právomoci vyplývajúce zo zmlúv;

20.  vyzýva národné parlamenty, aby už na začiatku jasne uviedli, že ich podanie je odôvodnené stanovisko podľa Protokolu č. 2 k zmluvám, a aby uviedli legislatívny návrh alebo návrhy, na ktoré odkazuje, zreteľne uviedli dôvody, pre ktoré sa domnievajú, že návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity, priložili stručné zhrnutie argumentácie a dodržiavali osemtýždňovú lehotu od dňa doručenia príslušného návrhu legislatívneho aktu; poznamenáva, že sa tak zjednoduší včasné a primerané vybavovanie odôvodnených stanovísk všetkými dotknutými inštitúciami;

21.  domnieva sa, že od prijatia Lisabonskej zmluvy sa zapojenie národných parlamentov do legislatívnych postupov EÚ výrazne zvýšilo nadviazaním kontaktov s inými národnými parlamentmi; nabáda národné parlamenty, aby naďalej nadväzovali a prehlbovali medziparlamentné kontakty, a to aj na bilaterálnej úrovni, ako prostriedok na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi a robili to s vidinou európskej demokracie v oblastiach, kde Únia môže priniesť pridanú hodnotu, a v duchu solidarity, vychádzajúc pritom zo zásad právneho štátu a základných práv; zdôrazňuje, že tieto kontakty môžu uľahčiť výmenu najlepších postupov v oblasti uplatňovania zásad subsidiarity a proporcionality;

22.  víta to, že Európsky parlament čoraz častejšie a pravidelnejšie zohráva úlohu partnera a sprostredkovateľa medzi národnými parlamentmi v súvislosti s mechanizmami subsidiarity a proporcionality; domnieva sa, že posilnenie dialógu na politickej úrovni s národnými parlamentmi by mohlo byť prostriedkom na racionalizáciu kontroly dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality väčším zameraním sa na obsah legislatívnych návrhov;

23.  upozorňuje na to, že v roku 2016 14 komôr 11 národných parlamentov predložilo odôvodnené stanoviská k návrhu smernice, ktorou sa mení smernica 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (COM(2016)0128), čím sa dosiahol prah jednej tretiny hlasov požadovaných v článku 7 ods. 2 Protokolu č. 2 k zmluvám na začatie tzv. postupu žltej karty; pripomína, že argumenty, ktoré predložili národné parlamenty, boli v Európskom parlamente predmetom širokej diskusie s Komisiou; poznamenáva, že Komisia spolupracuje s národnými parlamentmi v rámci konferencie COSAC; berie na vedomie, že Komisia vydala oznámenie, v ktorom poskytla rozsiahle dôvody na zachovanie návrhu(5); domnieva sa, že napriek obavám niektorých národných parlamentov si Komisia, a to v ňom uvedenom argumentáciou, splnila povinnosť uviesť dôvody svojho rozhodnutia;

24.  poznamenáva, že v súvislosti s uvedeným návrhom Komisie sedem národných komôr zaslalo stanoviská v rámci politického dialógu, v ktorých návrh zväčša označili za zlučiteľný so zásadou subsidiarity; konštatuje, že expertná skupina Výboru regiónov pre subsidiaritu sa domnieva, že cieľ návrhu by sa dal lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ;

25.  pripomína, že postup „žltej karty“ sa v minulosti začal dvakrát (raz v roku 2012 a raz v roku 2013), čo spolu s týmto novým postupom „žltej karty“ dokazuje, že daný systém funguje a národné parlamenty sa môžu ľahko a včas zapojiť do diskusie o subsidiarite, ak si to želajú; každopádne sa domnieva, že zvýšená informovanosť o úlohe národných parlamentov a lepšia spolupráca medzi nimi by mohli zlepšiť monitorovanie subsidiarity ex ante;

26.  pripomína, že podľa článku 7 protokolu (č. 2) k zmluvám by európske inštitúcie mali zohľadniť odôvodnené stanoviská vydané národnými parlamentmi alebo komorou niektorého z národných parlamentov; poznamenáva, že niektoré národné parlamenty vyjadrili v minulosti sklamanie z odpovedí poskytnutých Komisiou v prípadoch, keď boli vydané „žlté karty“; konštatuje však, že Komisia zaviedla postupy na zabezpečenie toho, aby sa národným parlamentom včas poskytovali vecné a politické odpovede v súvislosti s ich obavami; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu systematicky poskytovala svoje odpovede na odôvodnené stanoviská;

27.  berie na vedomie zmeny, ktoré niektoré národné parlamenty navrhli v postupe kontroly dodržiavania zásady subsidiarity; víta závery konferencie COSAC, že žiadne zlepšenie postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity by nemalo viesť k zmene zmluvy; poznamenáva, že predĺženie osemtýždňovej lehoty, v ktorej národné parlamenty môžu vydať odôvodnené stanovisko, by si vyžadovalo zmenu zmlúv alebo protokolov k nim; pripomína kontext listu z 1. decembra 2009 o praktických opatreniach na uplatňovanie postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity, ktorý predseda a podpredseda Komisie poslali predsedom národných parlamentov, v ktorom Komisia uviedla, že s cieľom zohľadniť letné prázdniny národných parlamentov sa mesiac august nebude brať do úvahy pri stanovovaní lehoty uvedenej v protokole č. 2; pripomína návrh niektorých národných parlamentov v tom zmysle, že Komisia by takisto mala zvážiť možnosť, aby sa pri výpočte osemtýždňového termínu nebrali do úvahy ani decembrové prázdniny národných parlamentov;

28.  zdôrazňuje, že prijatie právnych aktov si vyžaduje súhlas veľkej väčšiny v Rade pozostávajúcej z národných ministrov všetkých členských štátov, ktorí by sa mali zodpovedať svojim národným parlamentom;

29.  poznamenáva, že už existuje viacero nástrojov, ktoré národným parlamentom a občanom umožňujú zúčastňovať sa na každom kroku legislatívneho procesu a zabezpečujú monitorovanie dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality; nabáda preto, aby sa v plnom rozsahu využívali uvedené existujúce nástroje, vyhnúc sa pritom – v rámci možností – vytváraniu ešte komplikovanejších administratívnych štruktúr a zdĺhavých postupov v čase, keď sa EÚ snaží o to, aby bola pre občanov zrozumiteľná, a to vždy s cieľom dodržiavať a chrániť ich práva a záujmy; vyzýva členské štáty, aby organizovali informačné kampane a súvisiace semináre s cieľom presne informovať občanov o možnostiach ich zapojenia do každej etapy legislatívneho procesu;

30.  zdôrazňuje, že právne predpisy by mali byť komplexné a jasné, aby sa dotknutým stranám umožnilo pochopiť ich práva a povinnosti, a stanovovať primerané požiadavky na podávanie správ, monitorovanie a hodnotenie bez vytvárania neprimeraných nákladov, pričom by mali byť v praxi vykonateľné;

31.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať prístup k posúdeniam vplyvu a plánom vypracovaným Komisiou, zapájať verejnosť a/alebo zainteresované strany do konzultácií, ktoré organizujú Komisia a/alebo Európsky parlament, a podávať návrhy prostredníctvom platformy REFIT „Obmedzme záťaž: návrhy“; v tejto súvislosti berie na vedomie hladké fungovanie webového sídla a programu účinnejšej a efektívnejšej regulácie (REFIT), ktorý nadobudol účinnosť v roku 2016;

32.  pripomína, že treba posilniť existujúce formy spolupráce a vytvoriť možnosti na zlepšenie platformy IPEX s cieľom zvýšiť informovanosť národných parlamentov o ich úlohe pri kontrolách dodržiavania subsidiarity a proporcionality, pomôcť im účinnejšie spracúvať informácie získané v rámci systému včasného varovania a zlepšiť ich spoluprácu a koordináciu; nabáda národné parlamenty, aby vyjadrili svoje stanoviská k návrhom Komisie, ktoré sú kedykoľvek prístupné na nahliadnutie v internej databáze CONNECT; pripomína, že všetky informácie sú dostupné na platforme REGPEX;

33.  vyzýva národné a regionálne parlamenty, aby ďalej rozvíjali svoje vzťahy s Výborom regiónov, ktorý má skupinu 12 expertov, ktorí skúmajú legislatívne návrhy z hľadiska zásad subsidiarity a proporcionality;

34.  víta záujem niektorých národných parlamentov hrať pozitívnejšiu a aktívnejšiu úlohu v európskych záležitostiach uplatnením postupu „zelenej karty“; konštatuje, že národné parlamenty majú rôzne názory na spôsoby uplatňovania tohto postupu; domnieva sa, že neformálny mechanizmus založený na medziparlamentnej spolupráci môže prispieť k posilneniu politického dialógu s národnými parlamentmi;

35.  poznamenáva vzhľadom na uvedené skutočnosti, že v roku 2015 20 parlamentných komôr spoločne podpísalo alebo podporilo prvú iniciatívu „zelenej karty“ o plytvaní potravinami a že v júli 2016 deväť parlamentných komôr spoločne podpísalo druhú „zelenú kartu“ vyzývajúc Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na vykonávanie zásad sociálnej zodpovednosti podnikov na európskej úrovni; poznamenáva, že niektoré návrhy v prvej iniciatíve „zelenej karty“ boli následne zohľadnené v revidovanom balíku opatrení pre obehové hospodárstvo, ktorý Komisia prijala v decembri 2015; konštatuje preto, že národné parlamenty už zohrávajú konštruktívnu úlohu v inštitucionálnom rámci a v tejto chvíli netreba vytvárať nové inštitucionálne a administratívne štruktúry, ktoré by celý proces zbytočne skomplikovali;

36.  poznamenáva, že v roku 2016 niekoľko regionálnych parlamentov priamo informovalo Komisiu o svojich stanoviskách k niektorým jej návrhom; konštatuje, že podľa potreby Komisia tieto názory vzala do úvahy; pripomína, že podľa článku 6 protokolu (č. 2) je vecou každého národného parlamentu alebo každej komory národného parlamentu, aby sa prípadne poradili s regionálnymi parlamentmi majúcimi zákonodarné právomoci;

37.  berie na vedomie judikatúru Súdneho dvora Európskej únie o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality vydanú v rokoch 2015 a 2016; zdôrazňuje, že Súdny dvor vyhlásil, že to, či zákonodarca EÚ dodržal povinnosť uviesť dôvody týkajúce sa subsidiarity, by sa malo posudzovať nielen vzhľadom na znenie napadnutého aktu, ale aj s prihliadnutím na jeho kontext a okolnosti konkrétneho prípadu, pričom informácie poskytované národným parlamentom, občanom a súdom by mali byť dostatočné a zrozumiteľné; okrem toho zdôrazňuje, že Súdny dvor v súvislosti s proporcionalitou potvrdil, že zákonodarcovi EÚ musí byť poskytnutá široká miera voľnej úvahy v oblastiach, v ktorých sa predpokladá prijatie rozhodnutí politickej, hospodárskej a sociálnej povahy a vyžaduje sa vykonanie komplexných hodnotení;

38.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1 (2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0210. (3) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 33. (4) http://ec.europa.eu/smart-regulation/refit/simplification/consultation/contributions_en.htm (5) Oznámenie Komisie z 20. júla 2016 týkajúce sa návrhu smernice, ktorou sa mení smernica o vysielaní pracovníkov, s ohľadom na zásadu subsidiarity, v súlade s protokolom č. 2 (COM(2016)0505).

1. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel III – Komisia (2017/2136(DEC))

P8_TA(2018)0121 A8-0137/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2016 (COM(2017)0365 – C8-0247/2017)(2),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2015 (COM(2017)0379),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o hospodárení a vykonávaní rozpočtu EÚ za rok 2016 (COM(2017)0351),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2016 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2017)0497) a pracovný dokument útvarov Komisie k nej pripojený (SWD(2017)0306),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2016 spolu s odpoveďami(3) inštitúcií a na osobitné správy Dvora audítorov,

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(4) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2016 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. februára 2018 o udelení absolutória Komisii za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2016 (05940/2018 – C8-0042/2018),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(5), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0137/2018),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi na vlastnú zodpovednosť v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

1.  udeľuje Komisii absolutórium za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry, a vo svojom uznesení z 18. apríla 2018 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2016(6);

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Rade, Komisii, Dvoru audítorov, národným parlamentom, ako aj národným a regionálnym kontrolným orgánom členských štátov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru za rozpočtový rok 2016 (2017/2136(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016(7),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2016 (COM(2017)0365 – C8-0247/2017)(8),

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru za rozpočtový rok 2016(9),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2015 (COM(2017)0379),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2016 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2017)0497) a pracovný dokument útvarov Komisie k nej pripojený (SWD(2017)0306),

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru za rozpočtový rok 2016 spolu s odpoveďou agentúry(10),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(11) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2016 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. februára 2018 o udelení absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2016 (05942/2018 – C8-0043/2018),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(12), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných agentúr, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva(13), a najmä na jeho článok 14 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1653/2004 z 21. septembra 2004, ktorým sa na základe nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 o štatúte výkonných agentúr, poverených určitými úlohami týkajúcimi sa riadenia programov Spoločenstva(14), stanovuje vzorové finančné nariadenie pre výkonné agentúry, a najmä na jeho článok 66 prvý a druhý odsek,

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/776/EÚ z 18. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru a zrušuje rozhodnutie 2009/336/ES(15),

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0137/2018),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť, v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia;

1.  udeľuje riaditeľovi Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru absolutórium za plnenie rozpočtu agentúry za rozpočtový rok 2016;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry, a vo svojom uznesení z 18. apríla 2018 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2016(16);

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie, rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel III – Komisia a uznesenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou týchto rozhodnutí, riaditeľovi Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru, Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

3. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky za rozpočtový rok 2016 (2017/2136(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016(17),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2016 (COM(2017)0365 – C8-0247/2017)(18),

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky za rozpočtový rok 2016(19),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2015 (COM(2017)0379),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2016 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2017)0497) a pracovný dokument útvarov Komisie k nej pripojený (SWD(2017)0306),

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky za rozpočtový rok 2016 spolu s odpoveďou agentúry(20),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(21) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2016 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. februára 2018 o udelení absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2016 (05942/2018 – C8-0043/2018),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(22), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných agentúr, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva(23), a najmä na jeho článok 14 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1653/2004 z 21. septembra 2004, ktorým sa na základe nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 o štatúte výkonných agentúr, poverených určitými úlohami týkajúcimi sa riadenia programov Spoločenstva(24), stanovuje vzorové finančné nariadenie pre výkonné agentúry, a najmä na jeho článok 66 prvý a druhý odsek,

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/771/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre malé a stredné podniky a zrušujú rozhodnutia 2004/20/ES a 2007/372/ES,(25),

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0137/2018),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi na vlastnú zodpovednosť v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia;

1.  udeľuje riaditeľovi Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky absolutórium za plnenie rozpočtu agentúry za rozpočtový rok 2016;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry, a vo svojom uznesení z 18. apríla 2018 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2016(26);

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie, rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel III – Komisia a uznesenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou týchto rozhodnutí, riaditeľovi Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky, Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

4. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Výkonnej agentúry pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny za rozpočtový rok 2016 (2017/2136(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016(27),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2016 (COM(2017)0365 – C8-0247/2017)(28),

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Výkonnej agentúry pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny za rozpočtový rok 2016(29),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2015 (COM(2017)0379),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2016 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2017)0497) a pracovný dokument útvarov Komisie k nej pripojený (SWD(2017)0306),

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Výkonnej agentúry pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny za rozpočtový rok 2016 spolu s odpoveďou agentúry(30),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(31) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2016 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. februára 2018 o udelení absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2016 (05942/2018 – C8-0043/2018),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(32), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných agentúr, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva(33), a najmä na jeho článok 14 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1653/2004 z 21. septembra 2004, ktorým sa na základe nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 o štatúte výkonných agentúr, poverených určitými úlohami týkajúcimi sa riadenia programov Spoločenstva(34), stanovuje vzorové finančné nariadenie pre výkonné agentúry, a najmä na jeho článok 66 prvý a druhý odsek,

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/770/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre spotrebiteľov, zdravie a potraviny a zrušuje rozhodnutie 2004/858/ES(35),

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/927/EÚ zo 17. decembra 2014, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie 2013/770/EÚ s cieľom transformovať Výkonnú agentúru pre spotrebiteľov, zdravie a potraviny na Výkonnú agentúru pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny(36),

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0137/2018),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi na vlastnú zodpovednosť v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

1.  udeľuje riaditeľovi Výkonnej agentúry pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny absolutórium za plnenie rozpočtu agentúry za rozpočtový rok 2016;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry, ako aj vo svojom uznesení z 18. apríla 2018 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2016(37);

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie, rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel III – Komisia a uznesenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou týchto rozhodnutí, riaditeľovi Výkonnej agentúry pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny, Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

5. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Výkonnej agentúry Európskej rady pre výskum za rozpočtový rok 2016 (2017/2136(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016(38),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2016 (COM(2017)0365 – C8-0247/2017)(39),

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Výkonnej agentúry Európskej rady pre výskum za rozpočtový rok 2016(40),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2015 (COM(2017)0379),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2016 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2017)0497) a pracovný dokument útvarov Komisie k nej pripojený (SWD(2017)0306),

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Výkonnej agentúry Európskej rady pre výskum za rozpočtový rok 2016 spolu s odpoveďou agentúry(41),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(42) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2016 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. februára 2018 o udelení absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2016 (05942/2018 – C8-0043/2018),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(43), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných agentúr, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva(44), a najmä na jeho článok 14 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1653/2004 z 21. septembra 2004, ktorým sa na základe nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 o štatúte výkonných agentúr, poverených určitými úlohami týkajúcimi sa riadenia programov Spoločenstva(45), stanovuje vzorové finančné nariadenie pre výkonné agentúry, a najmä na jeho článok 66 prvý a druhý odsek,

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/779/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum a zrušuje rozhodnutie 2008/37/ES(46),

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0137/2018),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi na vlastnú zodpovednosť v súlade so zásadamí riadneho finančného hospodárenia;

1.  udeľuje riaditeľovi Výkonnej agentúry Európskej rady pre výskum absolutórium za plnenie rozpočtu agentúry za rozpočtový rok 2016;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry, ako aj vo svojom uznesení z 18. apríla 2018 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2016(47);

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie, rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel III – Komisia a uznesenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou týchto rozhodnutí, riaditeľovi Výkonnej agentúry Európskej rady pre výskum, Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

6. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Výkonnej agentúry pre výskum za rozpočtový rok 2016 (2017/2136(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016(48),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2016 (COM(2017)0365 – C8-0247/2017)(49),

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Výkonnej agentúry pre výskum za rozpočtový rok 2016(50),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2015 (COM(2017)0379),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2016 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2017)0497) a pracovný dokument útvarov Komisie k nej pripojený (SWD(2017)0306),

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Výkonnej agentúry pre výskum za rozpočtový rok 2016 spolu s odpoveďou agentúry(51),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(52) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2016 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. februára 2018 o udelení absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2016 (05942/2018 – C8-0043/2018),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(53), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných agentúr, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva(54), a najmä na jeho článok 14 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1653/2004 z 21. septembra 2004, ktorým sa na základe nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 o štatúte výkonných agentúr, poverených určitými úlohami týkajúcimi sa riadenia programov Spoločenstva(55), stanovuje vzorové finančné nariadenie pre výkonné agentúry, a najmä na jeho článok 66 prvý a druhý odsek,

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/778/EÚ z 13. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre výskum a zrušuje rozhodnutie 2008/46/ES(56),

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0137/2018),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi na vlastnú zodpovednosť v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

1.  udeľuje riaditeľovi Výkonnej agentúry pre výskum absolutórium za plnenie rozpočtu výkonnej agentúry za rozpočtový rok 2016;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry, ako aj vo svojom uznesení z 18. apríla 2018 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2016(57);

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie, rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel III – Komisia a uznesenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou týchto rozhodnutí, riaditeľovi Výkonnej agentúry pre výskum, Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

7. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o absolutóriu za plnenie rozpočtu Výkonnej agentúry pre inovácie a siete za rozpočtový rok 2016 (2017/2136(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016(58),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2016 (COM(2017)0365 – C8-0247/2017)(59),

–  so zreteľom na konečnú ročnú účtovnú závierku Výkonnej agentúry pre inovácie a siete za rozpočtový rok 2016(60),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2015 (COM(2017)0379),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2016 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2017)0497) a pracovný dokument útvarov Komisie k nej pripojený (SWD(2017)0306),

–  so zreteľom na správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Výkonnej agentúry pre inovácie a siete za rozpočtový rok 2016 spolu s odpoveďou agentúry(61),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(62) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2016 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. februára 2018 o udelení absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2016 (05942/2018 – C8-0043/2018),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(63), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných agentúr, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva(64), a najmä na jeho článok 14 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1653/2004 z 21. septembra 2004, ktorým sa na základe nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 o štatúte výkonných agentúr, poverených určitými úlohami týkajúcimi sa riadenia programov Spoločenstva(65), stanovuje vzorové finančné nariadenie pre výkonné agentúry, a najmä na jeho článok 66 prvý a druhý odsek,

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/801/EÚ z 23. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre inovácie a siete a zrušuje rozhodnutie 2007/60/ES zmenené rozhodnutím 2008/593/ES(66),

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0137/2018),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi na vlastnú zodpovednosť v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

1.  udeľuje riaditeľovi Výkonnej agentúry pre inovácie a siete absolutórium za plnenie rozpočtu agentúry za rozpočtový rok 2016;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry, ako aj vo svojom uznesení z 18. apríla 2018 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2016(67);

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie, rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel III – Komisia a uznesenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou týchto rozhodnutí, riaditeľovi Výkonnej agentúry Európskej rady pre výskum, Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

8. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o účtovnej závierke týkajúcej sa plnenia všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel III – Komisia (2017/2136(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016(68),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2016 (COM(2017)0365 – C8-0247/2017)(69),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2015 (COM(2017)0379),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o hospodárení a vykonávaní rozpočtu EÚ za rok 2016 (COM(2017)0351),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2016 pre orgán udeľujúci absolutórium (COM(2017)0497) a pracovný dokument útvarov Komisie k nej pripojený (SWD(2017)0306),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2016 spolu s odpoveďami(70) inštitúcií a na osobitné správy Dvora audítorov,

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(71) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2016 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. februára 2018 o udelení absolutória Komisii za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2016 (05940/2018 – C8-0042/2018),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. februára 2018 o udelení absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2016 (05942/2018 – C8-0043/2018),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(72), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva(73), a najmä na jeho článok 14 ods. 2 a 3,

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0137/2018),

1.  schvaľuje účtovnú závierku týkajúcu sa plnenia všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016;

2.  uvádza svoje poznámky v uznesení, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry, a vo svojom uznesení z 18. apríla 2018 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2016(74);

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii, Dvoru audítorov, ako aj národným parlamentom a národným a regionálnym kontrolným orgánom členských štátov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

9. Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 s poznámkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry (2017/2136(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel III – Komisia,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtov výkonných agentúr za rozpočtový rok 2016,

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská iných príslušných výborov (A8-0137/2018),

A.  keďže výdavky Únie sú významným nástrojom na dosiahnutie cieľov politík a v priemere predstavujú 1,9 % všeobecných verejných výdavkov členských štátov;

B.  keďže Európsky parlament pri udeľovaní absolutória Komisii kontroluje, či boli rozpočtové prostriedky použité správne a či boli dosiahnuté ciele politík;

C.  keďže v súvislosti s postupom udeľovania absolutória orgán udeľujúci absolutórium zdôrazňuje osobitný význam ďalšieho posilňovania demokratickej legitímnosti inštitúcií Únie prostredníctvom zlepšenia transparentnosti a zodpovednosti a prostredníctvom koncepcie pre zostavovanie rozpočtu na základe výkonnosti a dobrého riadenia ľudských zdrojov;

D.  keďže rozpočtové zásady jednotnosti, presnosti rozpočtu, ročnej platnosti, vyrovnanosti, všeobecnosti, špecifikácie, riadneho finančného hospodárenia a transparentnosti musia byť dodržiavané pri zostavovaní a plnení rozpočtu Únie;

E.  keďže výdavky v rámci rozpočtu Únie majú za cieľ zlepšiť životné podmienky a kvalitu života jej občanov, a preto je potrebné odstrániť rozdiely v oblasti sociálnej politiky;

F.  keďže rozpočet Únie musí zohľadňovať vykonávanie sociálneho piliera;

G.  keďže politika súdržnosti je zdrojom verejných investícií s cieľom priniesť jasnú pridanú hodnotu a zlepšiť kvalitu života občanov Únie;

Politické priority

1.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zosúladili ciele politík Únie, finančné cykly a volebné obdobie Európskeho parlamentu s funkčným obdobím Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu poskytla hodnotenie v polovici trvania súčasného rozpočtového obdobia a hodnotenia minulých rozpočtových období, aby identifikovala programy, ktoré neprejavili žiadnu pridanú hodnotu a potom vypracovala revíziu výdavkov;

3.  pripomína, že Komisia by vo svojich návrhoch nového viacročného finančného rámca (VFR) mala zohľadniť, že niektoré oblasti politiky, napríklad oblasť súdržnosti či výskumu, sa často spoliehajú na dlhodobé plánovanie a v porovnaní s inými oblasťami politiky potrebujú viac času na dosiahnutie politických cieľov; domnieva sa, že napriek tomu by mali v núdzových situáciách mať primeranú flexibilitu;

4.  trvá na tom, aby sa v dôsledku iniciatívy „rozpočet zameraný na výsledky“ predložil rozpočet Únie na základe politických cieľov Únie pre VFR; pripomína, a to aj s ohľadom na VFR po roku 2020, že rozpočet Únie by mal byť rozpočtom so skutočnou európskou pridanou hodnotou zameranou na spoločné ciele Únie, ako je podpora udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja v celej Únii, ktoré nie je možné dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov samostatne, a preto by sa nemal vnímať len ako čistá súvaha alebo výhody pre členské štáty oddelene;

5.  vyjadruje potrebu zriadiť nezávislý orgán pre oznamovanie, poradenstvo a konzultácie s cieľom pomôcť oznamovateľom využívať správne cesty pre oznamovanie informácií o možných nezrovnalostiach a zároveň chrániť ich dôvernosť a poskytovať potrebnú podporu a poradenstvo;

6.  vyzýva Komisiu, aby sa vzhľadom na zistenia Dvora audítorov zaviazala k zásadnej revízii systémov podpory mladých poľnohospodárov a ekologizácie;

7.  vyzýva Komisiu, aby vo svojich správach o činnosti uvádzala posúdenie kvality použitých údajov a vyhlásenie o kvalite informácií o dosiahnutých výsledkoch;

8.  vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Dvoru audítorov poskytovala vyváženejšie správy, a to tým, že vo svojich správach o činnosti bude uvádzať transparentnejšie informácie o výzvach, úskaliach a neúspechoch;

9.  vyzýva Komisiu, aby urýchlila plnenie programov politiky súdržnosti a s nimi súvisiace platby s cieľom skrátiť čas realizácie najskôr do roku n+2;

10.  vyzýva Komisiu, aby splnila pôvodný cieľ výdavkov vo výške 20 % zapracovaním opatrení v oblasti klímy do rozličných výdavkových programov Únie;

11.  trvá na tom, aby Komisia nariadila všetkým svojim generálnym riaditeľstvám, aby zverejnili návrhy odporúčaní pre jednotlivé krajiny vo ich príslušných výročných správach o činnosti, ako požadoval Európsky parlament;

12.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila transparentnosť financovania migračnej politiky tak, ako to odporúča Dvor audítorov vo svojej výročnej správe za rok 2016 a aktívne monitorovala postupy verejného obstarávania, keď sa uplatňujú v naliehavých situáciách;

13.  vyzýva tiež Komisiu, aby zvýšila transparentnosť v oblasti výskumu a politiky rozvoja vidieka s cieľom identifikovať a odstrániť príčiny osobitne vysokej a pretrvávajúcej chybovosti, ako sa uvádza vo výročných správach Dvora audítorov;

14.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila transparentnosť správ o riadení trustových fondov a o riadení vonkajšej pomoci a pravidelne mu poskytovala všetky údaje;

15.  vyzýva Komisiu, aby dohodla zníženie poplatkov Európskej investičnej banky za vytváranie a správu finančných nástrojov a pravidelne predkladala informácie o prijímateľoch a dosiahnutých výsledkoch prostredníctvom týchto nástrojov;

16.  vyzýva Komisiu, aby urýchlila prípravu účtovnej závierky Únie, aby sa zabezpečilo včasnejšie získanie spoľahlivých informácií od členských štátov o výdavkoch v rámci zdieľaného hospodárenia a aby predložila stanovisko k výdavkom Únie skôr spolu s účtovnou závierkou, s cieľom prijať rozhodnutie o absolutóriu v roku n+1 a zároveň zabezpečiť vysokú kvalitu údajov a riadne finančné hospodárenie;

Vyhlásenie Dvora audítorov o vierohodnosti

17.  víta skutočnosť, že Dvor audítorov vyjadril výrok bez výhrad k spoľahlivosti účtovnej závierky za rok 2016, ako to robí od roku 2007, a že Dvor audítorov dospel k záveru, že v príjmoch sa v roku 2016 nevyskytli významné chyby; s uspokojením konštatuje, že príslušné záväzky zaznamenané v účtovnej závierke za rok končiaci sa 31. decembra 2016 sú zo všetkých významných hľadísk zákonné a riadne;

18.  víta pozitívny trend najpravdepodobnejšej chybovosti, ktorý zaznamenal Dvor audítorov v porovnaní s údajmi z posledných rokov, pretože pri platbách v roku 2016 najpravdepodobnejšia chybovosť predstavovala 3,1 %; pripomína, že najpravdepodobnejšia chybovosť platieb sa predpokladala v rozpočtovom roku 2015 na úrovni 3,8 %, 2014 na úrovni 4,4 %, 2013 na úrovni 4,7 %, 2012 na úrovni 4,8 %, 2011 na úrovni 3,9 %, 2010 na úrovni 3,7 %, 2009 na úrovni 3,3 %, 2008 % na úrovni 5,2 % a v roku 2007 na úrovni 6,9 %; vzhľadom na to, že odhadovaná miera chybovosti Dvora audítorov nie je konečná, považuje za dôležité, aby sa pri posudzovaní efektívnosti financovania z prostriedkov Únie použila zostatková chybovosť Komisie;

19.  zdôrazňuje, že z dôvodu inej metodiky výpočtu odhadovaná chybovosť za oblasť súdržnosti neobsahuje prostriedky vo výške 2,5 miliardy EUR uhradené v roku 2016 do finančných nástrojov, o ktorých sa Súdny dvor domnieva, že boli vykonané mimo obdobia oprávnenosti vymedzeného v článku 56 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006(75); konštatuje, že keby Súdny dvor tieto zjavné nezrovnalosti kvantifikoval, najpravdepodobnejšia chybovosť by bola značne vyššia; vyjadruje poľutovanie nad jednostranným rozhodnutím Komisie akceptovať výdavky až do 31. marca 2017; poukazuje na to, že Komisia by mala pripraviť legislatívny návrh potrebný na skoncovanie s touto nezrovnalosťou;

20.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že intenzívnejšie využívanie finančných nástrojov na zníženie hodnoty v rámci rozpočtu Únie so sebou prináša väčšie riziká z hľadiska zodpovednosti a koordinácie politík a činností Únie;

21.  poukazuje na to, že nie sú k dispozícii dostatočné informácie na patričné vyhodnotenie finančných nástrojov, najmä pokiaľ ide o ich sociálny a environmentálny vplyv; zdôrazňuje, že finančné nástroje môžu dopĺňať granty, ale nemali by ich nahrádzať;

22.  s uspokojením konštatuje, že prvýkrát po 23 rokoch Dvor audítorov vydal kvalifikované (nie negatívne) stanovisko k zákonnosti a riadnosti platieb súvisiacich s účtovnou závierkou, čo znamená, že podľa Súdneho dvora nastalo výrazné zlepšenie v hospodárení s finančnými prostriedkami Únie a tiež že významná chybovosť sa obmedzila najmä na výdavky spojené s preplácaním nákladov, čo predstavuje približne polovicu kontrolovaných platieb;

23.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že už 23. rok po sebe obsahovali platby významné chyby z dôvodu len čiastočnej účinnosti systémov riadenia a kontroly pri zabezpečovaní riadneho finančného hospodárenia a včasných platieb;

24.  so znepokojením konštatuje, že keby sa v prípade platieb, ktoré auditoval Dvor audítorov, neuplatnili nápravné opatrenia prijaté členskými štátmi a Komisiou, celková predpokladaná chybovosť by bola 4,3 % namiesto 3,1 % (teda rovnaká chybovosť ako v roku 2015; pozri Výročnú správu Dvora audítorov za rok 2016, bod 1.34);

25.  konštatuje, že tento typ hospodárenia má obmedzený vplyv na chybovosť, keďže Dvor audítorov konštatuje rovnakú odhadovanú chybovosť v rámci zdieľaného hospodárenia s členskými štátmi a vo všetkých ostatných druhoch prevádzkových výdavkov riadených priamo Komisiou, a to 3,3 %;

26.  poukazuje na to, že Dvor audítorov zistil najvyššiu odhadovanú chybovosť vo výdavkoch v rámci Rozvoja vidieka, životného prostredia, opatrení v oblasti klímy a rybného hospodárstva (4,9 %), Hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (4,8 %) a v rámci Konkurencieschopnosti pre rast a zamestnanosť (4,1 %), zatiaľ čo najnižšia chybovosť bola v administratívnych výdavkoch (0,2 %);

27.  na základe záverov Súdneho dvora konštatuje, že odlišné rozloženie rizík v systémoch na úhrady a v systémoch pre nároky má výrazný vplyv na úroveň chybovosti v rôznych oblastiach výdavkov; v prípadoch, v ktorých Únia uhrádza oprávnené náklady na oprávnené činnosti na základe výkazov nákladov príjemcov, je chybovosť na úrovni 4,8 % (5,2 % v roku 2015), zatiaľ čo tam, kde sa platby realizujú na základe splnenia podmienok a nie systémom preplácania nákladov, je chybovosť na úrovni 1,3 % (1,9 % v roku 2015);

Výročná správa o hospodárení a vykonávaní rozpočtu(76): výsledky hospodárenia

28.  poukazuje na to, že napriek zdanlivo podobným záverom, ku ktorým dospeli Komisia a Dvor audítorov, sa vyhlásenie Dvora audítorov uvedené v jeho výročnej správe a analýza Komisie v jej výročnej správe o hospodárení a vykonávaní rozpočtu za rok 2016 čiastočne líšia;

29.  konštatuje najmä, že Komisia poukazuje na to, že v roku 2016 vo svojej výročnej správe o hospodárení, že výhrady generálnych riaditeľov v ich výročných správach o činnosti zvýšili na 35,3 miliardy EUR, čo zodpovedá 26 % platieb (v roku 2015 to bolo 29,8 miliárd EUR a 21 % platieb);

30.  poukazuje na to, že podľa Komisie sa v roku 2016 takisto zvýšil skutočný finančný dosah z hľadiska sumy vystavenej riziku pri vykazovaní na 1,6 miliardy EUR (v roku 2015 to bolo 1,3 miliardy EUR);

31.  poukazuje na to, že Komisia vo svojej výročnej správe o hospodárení a vykonávaní rozpočtu zo rok 2016 konštatuje zhoršenie ukazovateľov finančného hospodárenia, pokiaľ ide o výhrady vo výročných správach o činnosti, a vysvetľuje to problémami spojenými so zavádzaním nových a náročnejších systémov, najmä pokiaľ ide o ekologizáciu;(77), zatiaľ čo Dvor audítorov poukazuje na jasné zlepšenie v oblasti práve tejto politiky;

32.  konštatuje najmä, že podľa Dvora audítorov „Európsky poľnohospodársky záručný fond (ďalej len „EPZF“) dosahuje úroveň 1,7 % a nevyskytli sa významné chyby, čo predstavuje skutočné zlepšenie v porovnaní s rokom 2015, keď dosahoval úroveň 2,2 %, a odhaduje chybovosť výdavkov založených na nárokoch na úrovni 1,3 %, pričom podotýka, že tento druh výdavkov obsahuje najväčšiu časť prvého piliera SPP;

33.  berie na vedomie tvrdenie Dvora audítorov, že pri výdavkoch táto chyba nie je „všadeprítomná“ (výročná správa Dvora audítorov za rok 2016, bod 1.8); vyzýva Komisiu a Dvor audítorov, aby svoje postupy pred vydaním nasledujúcej výročnej správy alebo výročnej správy zosúladili uplatnením medzinárodných štandardov pre audit;

34.  zdôrazňuje, že Komisia vo svojej výročnej správe o hospodárení a vykonávaní rozpočtu za rok 2016 dospela k záveru, že výdavky sú ovplyvnené významnou chybovosťou, keďže celkový priemer chybovosti Komisie dosahuje približne 2,1 až 2,6 % (2,3 % až 3,1 % v roku 2015) celkových relevantných výdavkov a súvisiace celkové odhadované výdavky vystavené riziku v čase platby dosahujú 2,9 až 3,6 miliardy EUR (zatiaľ čo v roku 2015 to bolo 3,3 až 4,5 miliardy EUR);

35.  konštatuje, že toto zníženie je podľa Komisie spôsobené najmä nižším vlastným rizikom vzniku chýb v oblasti súdržnosti v prípade programov súčasného VFR; vzhľadom na veľmi nízku úroveň plnenia rozpočtu v tejto oblasti je týmto vysvetlením prekvapený; vyzýva Komisiu, aby túto otázku bližšie vysvetlila;

36.  zdôrazňuje, že táto nízka miera plnenia sa dá vysvetliť tým, že v oblasti súdržnosti neboli v ročnej účtovnej závierke predloženej Komisii v roku 2016 osvedčené žiadne výdavky a Komisia si tiež nevyžiadala žiadne finančné opravy v následnosti na jej audity(78);

37.  poznamenáva, že Komisia odhaduje, že v ďalších rokoch zistí a opraví chyby v celkovej výške 2,0 až 2,1 miliardy EUR, teda 1,5 % až 1,6 %;

38.  súhlasí s názorom Dvora audítorov, že metodika Komisie na odhadovanie jej sumy vystavenej riziku chybovosti sa po niekoľkých rokoch zlepšila, no odhady jednotlivých generálnych riaditeľstiev, pokiaľ ide o úrovne neoprávnených výdavkov, nie sú založené na jednotnej metodike; vyzýva Komisiu, aby na odhadovanie sumy vystavenej riziku chybovosti použila rovnakú metodiku v prípade všetkých generálnych riaditeľstiev a aby informovala orgán udeľujúci absolutórium o dosiahnutom pokroku;

39.  konštatuje, že napriek zlepšeniu sa Komisii nepodarilo odstrániť riziko, že vplyv nápravných opatrení je nadhodnotený;

40.  poukazuje najmä na to, že v prípade viac ako troch štvrtín výdavkov za rok 2016 generálne riaditeľstvá Komisie zakladali svoje odhady súm vystavených riziku na údajoch poskytnutých vnútroštátnymi orgánmi, pričom z výročných správ o činnosti dotknutých generálnych riaditeľstiev Komisie (konkrétne GR AGRI a GR REGIO) bohužiaľ vyplýva, že hoci kontrolné správy členských štátov odrážajú chybovosť zistenú členskými štátmi, spoľahlivosť niektorých riadiacich a kontrolných systémov je stále problémom; zdôrazňuje, že spoľahlivosť údajov členských štátov je dôležitá;

41.  upozorňuje, že vzhľadom na osobitosť viacročného plánovania a skutočnosť, že chyby môžu byť opravené viac ako 10 rokov po tom, ako k nim došlo, je nedostatočné a neprirodzené založiť odhadovaný dosah budúcich opráv na základe zaznamenaných opráv za posledných šesť rokov;

42.  poukazuje na to, že v dokumente s názvom Diskusia o finančných výkazoch a ich analýza Komisia uvádza celkový objem vykonaných finančných opráv a spätne získaných prostriedkov na úrovni 3,4 miliardy EUR (3,9 v roku 2015), že približne 0,6 miliardy EUR (1,2 miliardy EUR v roku 2015) opráv a spätne získaných prostriedkov bolo pri zdroji (pred tým, ako Komisia akceptuje výdavky) a že zo zvyšnej 2,8 miliardy EUR približne 0,6 miliardy EUR predstavuje stiahnutia zo strany členských štátov vykonané po schválení výdavkov nahradením neoprávnených súm novými projektmi v oblasti súdržnosti;

43.  dôrazne opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom, aby zaviedli riadne postupy na potvrdenie časového rozvrhu, pôvodu a sumy nápravných opatrení a aby predkladali informácie, z ktorých je možné čo najlepšie vidieť, v ktorom roku bola vykonaná príslušná platba, v ktorom roku bola zistená príslušná chyba a v ktorom roku boli spätne získané prostriedky alebo finančné opravy uvedené v poznámkach k účtovnej závierke;

Vnútorné nástroje riadenia Komisie

44.  pripomína názor Dvora audítorov z jeho osobitnej správy č. 27/2016, že rozlišovanie zavedené Kinnockovou-Prodiho reformou medzi politickou zodpovednosťou členov Komisie a operačnou zodpovednosťou generálnych riaditeľov znamená, že nie vždy bolo jasné, či politická zodpovednosť zahŕňa prevzatie zodpovednosti za plnenie rozpočtu generálnych riaditeľstiev, alebo či sa od nej odlišuje;

45.  poukazuje na to, že kolégium členov Komisie nevypracúva ročné vyhlásenie o riadení, čo by bolo v súlade s osvedčenými postupmi a bežnou praxou členských štátov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala ročné vyhlásenie o riadení s cieľom zabezpečiť vyššiu transparentnosť a zodpovednosť svojho kolégia;

46.  žiada Komisiu, aby vykonávala odporúčanie č. 2 z osobitnej správy Dvora audítorov č. 27/2016, a tiež aby doplnila svoju účtovnú závierku o výročné vyhlásenia o riadení a vnútornej kontrole, ktoré budú zahŕňať najmä:

Politické výhrady

47.  súhlasí s výhradami, ktoré generálni riaditelia GR REGIO, EMPL, MARE, HOME, DEVCO a AGRI vyjadrili vo svojich výročných správach o činnosti; zastáva názor, že tieto výhrady poukazujú na to, že kontrolné postupy zavedené v Komisii a členských štátoch môžu poskytnúť potrebné záruky v súvislosti so zákonnosťou a riadnosťou všetkých príslušných operácií v jednotlivých oblastiach politiky, ak sú úspešne zavedené potrebné postupy opráv;

Rozpočtové a finančné hospodárenie

48.  poukazuje na to, že oneskorenia vo vykonávaní programov v prvých troch rokoch súčasného VFR v dôsledku neskorého prijatia nariadenia o VFR na roky 2014 – 2020 a významných noviniek zavedených na obdobie rokov 2014 – 2020, čo spôsobilo administratívne ťažkosti napriek úsiliu na zjednodušenie, viedli k presunu viazaných rozpočtových prostriedkov z roku 2014 najmä do rokov 2015 a 2016 a k nízkemu plneniu platieb v roku 2016 (a k miere plnenia rozpočtu Únie na úrovni 7 % v období rokov 2014 – 2016 súčasného VFR); poukazuje však na to, že rok 2017 bol prvým rokom rýchlejšieho vykonávania programov Európskych štrukturálnych a investičných fondov (fondy EŠIF); očakáva, že tento trend bude pokračovať aj v roku 2018 a 2019; domnieva sa, že na to, aby sa vykonávali plynule, treba poskytnúť dostatočné platobné rozpočtové prostriedky na záväzky;

49.  so znepokojením berie na vedomie zložitú sieť dohôd v rámci rozpočtu Únie a v súvislosti s ním, pretože to obmedzuje zodpovednosť, transparentnosť, verejnú kontrolu a demokratický dohľad nad rozpočtom Únie a finančnými mechanizmami, ktoré sú s ním spojené; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad nedostatočnou jednotnosťou rozpočtu Únie, a v plnej miere sa stotožňuje s obavami Dvora audítorov, pokiaľ ide o zložitosť rozpočtu Únie;

50.  obáva sa, že napriek rozsiahlemu využívaniu osobitných nástrojov (rezerva na núdzovú pomoc, Fond solidarity Európskej únie, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a nástroj flexibility) a rezerv možno zostatkové sumy nebudú postačovať na financovanie neočakávaných udalostí, ktoré môžu nastať do roku 2020;

51.  so znepokojením konštatuje, že bola dosiahnutá rekordná úroveň nesplatených záväzkov, ktorá koncom roku 2016 dosiahla doteraz najvyššiu hodnotu 238 miliárd EUR, čo je o 72 % viac ako v roku 2007 a predstavuje ekvivalent platieb za 2,9 roku v porovnaní s hodnotou 2,2 roku v roku 2007; domnieva sa, že to viedlo k zvýšeniu súm, ktoré Únia dlhuje, a teda k zvýšeniu finančného rizika pre jej rozpočet;

52.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že celkové vystavenie rozpočtu Únie finančnému riziku vzrástlo v dôsledku značných dlhodobých záväzkov, záruk a právnych záväzkov, z čoho vyplýva, že v budúcnosti sa musí hospodáriť obozretne;

53.  pripomína, že Únia v čoraz väčšej miere využíva finančné nástroje, a ľutuje, že zriadenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) vytvára nové mechanizmy riadenia s verejnou kontrolou na neuspokojivej úrovni, čo si vyžaduje obozretnejší dohľad Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že každý legislatívny návrh by mal výrazne zlepšiť geografické pokrytie EFSI; pripomína, že EFSI by mal zostať doplnkovým nástrojom na zvýšenie investícií, keďže politika súdržnosti by mala zostať investičnou politikou Únie; poukazuje však na úspešné vykonávanie a veľký objem súkromného kapitálu pritiahnutého fondom a berie na vedomie ďalšie dohodnuté vylepšenia týkajúce sa jeho transparentnosti počas rokovaní o predĺžení EFSI, t. j. EFSI 2.0; vyzýva Dvor audítorov, aby zlepšil svoj prehľad o fáze plánovania a čerpania prostriedkov z fondov EŠIF;

54.  pripomína, že revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách predstavuje v tejto súvislosti veľký krok vpred, keďže navrhuje, a to vďaka príspevkom Európskeho parlamentu, efektívnejšiu prezentáciu finančných nástrojov a po prvýkrát stanovuje rozpočtové záruky a finančnú pomoc v tomto rámci;

55.  poukazuje na to, že v súlade so zásadami politiky súdržnosti tvoria finančné prostriedky Únie značný podiel výdavkov niektorých členských štátov, a najmä, že v deviatich členských štátoch (Litva, Bulharsko, Lotyšsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko, Chorvátsko, Estónsko, Slovensko) predstavujú nesplatené záväzky týkajúce sa fondov EŠIF viac ako 15 % celkových verejných výdavkov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala pozitívnu reklamnú kampaň s cieľom informovať občanov týchto krajín podrobnejšie o priamych výhodách vyplývajúcich z ich členstva;

56.  obáva sa, že pre členské štáty, v ktorých finančné prostriedky z fondov EŠIF predstavujú značný podiel celkových verejných výdavkov, môže byť náročné vybrať dostatočný počet kvalitných projektov, na ktoré by vynaložili dostupné prostriedky z Únie alebo ktoré by spolufinancovali; vyzýva Komisiu a Dvor audítorov, aby venovali väčšiu pozornosť aspektu udržateľnosti navrhovaných investičných projektov a aby kriticky posudzovali ich primeranosť;

57.  je znepokojený dôvodmi, pre ktoré tri roky po začiatku obdobia 2014 – 2020 členské štáty určili len 77 % orgánov zodpovedných za vykonávanie programov v rámci fondov EŠIF; vyjadruje však spokojnosť s tým, že v súčasnosti tento podiel predstavuje 99 %; spochybňuje potrebu meniť postupy na začiatku každého programovacieho obdobia; vyzýva Komisiu, aby obozretne analyzovala, prečo niektoré regióny stále vykazujú nízku mieru čerpania finančných prostriedkov a aby prijala konkrétne opatrenia zamerané na riešenie štrukturálnych problémov;

58.  zdôrazňuje, že objem finančných prostriedkov Únie a časový rozvrh ich prijatia môže mať značný makroekonomický dosah, napríklad na investície, rast a zamestnanosť;

59.  zdôrazňuje, že verejné investície sú potrebné s cieľom preklenúť nedostatok investícií a na zvýšenie rastu a zamestnanosti a zabezpečenie sociálnych noriem v rámci Únie;

60.  konštatuje, že Komisia mobilizovala rôzne zdroje na zvládnutie utečeneckej a migračnej krízy, no vyjadruje poľutovanie nad tým, že nezriadila žiadnu štruktúru pre podávanie správ, ktorá by jej umožnila predkladať podrobné správy o využívaní súvisiacich finančných prostriedkov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súčasnosti nie je možné zistiť, koľko prostriedkov sa vynakladá na každého migranta alebo utečenca;

61.  konštatuje, že pokiaľ ide o finančné nástroje v oblasti politiky súdržnosti, platby konečným príjemcom predstavovali pri závierke (31. marca 2017) 15 192,18 milióna EUR, z čoho 10 124,68 milióna EUR predstavovali štrukturálne fondy, čím sa dosiahla miera uhrádzania platieb z operačného programu vyplatených do nástrojov finančného inžinierstva konečným prijímateľom takmer 93 %, t. j. 20 % zvýšenie v porovnaní s tým, čo bolo ohlásené na konci roku 2015;

62.  konštatuje, že v mierach vyplácania prostriedkov konečným prijímateľom boli zaznamenané veľké rozdiely medzi nástrojmi finančného inžinierstva, pričom rozdiely, ktoré sa pohybujú od 60 % do 99 %, boli zaznamenané nielen medzi členskými štátmi, ale aj medzi oblasťami intervencie;

63.  vyjadruje obavy nad tým, že ku koncu súčasného a počas niekoľkých prvých rokov budúceho VFR sa môžu nahromadiť platby; konštatuje, že financovanie budúceho VFR si bude vyžadovať realistické rozpočtové prostriedky na pokrytie predpokladaných nesplatených záväzkov;

Potrebné opatrenia

64.  vyzýva Komisiu, aby:

Rozpočet Únie a výsledky

65.  so znepokojením konštatuje, že Komisia používa dva súbory cieľov a ukazovateľov na meranie výkonnosti svojich útvarov a výdavkových programov, a to takmer bez akýchkoľvek krížových odkazov, čo obmedzuje porovnateľnosť medzi rôznymi typmi dokumentov o výkonnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takmer neexistujú použiteľné a účinné ukazovatele na meranie dosahu a výsledkov a šírenie informácií o výkonnosti výdavkov Únie;

66.  poukazuje na to, že vo výročných správach generálnych riaditeľov o činnosti sa ročné platby GR vykazujú podľa typu činnosti alebo výdavkového programu, ale výkonnosť podľa dosiahnutých všeobecných a špecifických cieľov bez uvedenia príslušných výdavkov; nesúhlasí s vysvetlením Komisie, že nie je možné posúdiť, aká suma bola vynaložená na dosiahnutie stanovených cieľov; vyzýva Komisiu, aby naplno uplatňovala zásadu zostavovania rozpočtu na základe plánovania a vykonávania rozpočtu a predkladania správ, ktorá umožní podávanie správ ex post o finančných prostriedkoch použitých na plnenie cieľov; 

67.  pripomína, že v roku 2016 OECD vykonala prieskum zostavovania rozpočtov na základe výkonnosti v krajinách OECD a v Komisii; v tejto súvislosti víta uznanie OECD, pokiaľ ide o kvalitu údajov a plnenie rozpočtu Únie; pripomína, že OECD označila výkonnostný rámec Komisie za najrozsiahlejší, čo možno sčasti vysvetliť množstvom právnych požiadaviek v Únii;

68.  konštatuje však, že z tabuľky OECD vyplýva, že využitie a dôsledky rámca rozhodovania neodrážajú túto vyššiu mieru špecifikácií (výročná správa Dvora audítorov za rok 2016, bod 3.21);

69.  konštatuje, že v programových vyhláseniach pre návrh všeobecného rozpočtu Únie na rok 2017 sa uvádza 294 cieľov a 709 ukazovateľov, ktoré sú obzvlášť vysoko koncentrované v okruhoch VFR 1a, 3 a 4, a že prostredníctvom iniciatívy „rozpočet zameraný na výsledky“ Komisia v súčasnosti skúma svoje ukazovatele s cieľom poskytnúť podklady pre novú generáciu výdavkových programov; zdôrazňuje, že Komisia by mala používať hlavne ukazovatele výsledkov, ktoré predstavujú hodnotu relevantnú z hľadiska výkonnosti;

70.  zdôrazňuje potrebu procesu zameraného na stanovenie transparentných a demokratických ukazovateľov výkonnosti, do ktorého budú zapojené všetky inštitúcie Únie, partneri a zainteresované strany, a to s cieľom vytvoriť ukazovatele vhodné na meranie plnenia rozpočtu Únie a zároveň odpovedať na očakávania jej občanov;

71.  vyzýva Komisiu, aby konzultovala s predstaviteľmi akademickej obce s cieľom vymedziť vhodné ukazovatele výkonnosti potrebné na vykonanie meraní rozpočtu EÚ zameraného na výsledky a na tomto základe uprednostňovať investície do verejných statkov s cieľom reagovať na obavy občanov;

72.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že výročné správy generálnych riaditeľov Komisie o činnosti, ktoré preskúmal Dvor audítorov, obsahovali len málo informácií o výkonnostných nedostatkoch a výzvach súvisiacich s cieľmi generálnych riaditeľstiev (výročná správa Dvora audítorov za rok 2016, bod 3.26);

73.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že výročné správy o hospodárení a výkonnosti za rok 2015 a rok 2016 neposkytli ucelený prehľad o výkonnosti a boli prehnane pozitívne: jediné nedostatky, na ktoré upozornili, boli oneskorenia pri realizácii; vyjadruje poľutovanie nad tým, že správy tiež:

74.  súhlasí s názorom Dvora audítorov (výročná správa Dvora audítorov za rok 2016, bod 3.38), že hodnotitelia by mali vydávať odporúčania pre Komisiu zahŕňajúce akčné plány na riešenie nedostatkov;

75.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia od roku 2005 nevykonala ani nezadala vypracovanie žiadnej štúdie zameranej na vlastné využívanie výsledkov hodnotení;

76.  poukazuje na to, že Komisia nemá nijaký zdokumentovaný inštitucionálny systém na pravidelnú následnú kontrolu hodnotení;

77.  poukazuje najmä na to, že v praxi sa v plánoch riadenia generálnych riaditeľstiev na rok 2016 nezaviedol žiaden základ na kontrolu opatrení prijatých v nadväznosti na hodnotenie;

78.  navyše vyjadruje poľutovanie nad tým, že keďže Komisia nemá prehľad o záveroch, odporúčaniach ani akčných plánoch vyplývajúcich z jej hodnotení ani nesleduje ich vykonávanie na úrovni inštitúcií či generálnych riaditeľstiev, nemôže informovať zainteresované strany o pozitívnom vplyve hodnotení;

79.  zdôrazňuje, že výročné správy o činnosti neobsahujú vyhlásenie o kvalite oznamovaných údajov o výkonnosti, a preto pri prijímaní Výročnej správy o hospodárení a výkonnosti kolégium komisárov preberá celkovú politickú zodpovednosť za hospodárenie s rozpočtom Únie, ale nie za informácie o výkonnosti a výsledkoch;

80.  víta a obozretne berie na vedomie pripomienky Dvora audítorov týkajúce sa vykazovania výkonnosti rámcov a subjektov v rámci Únie a mimo nej, najmä pokiaľ ide o kvalitou údajov o výkonnosti a vyhlásenia o kvalite údajov o výkonnosti;

81.  konštatuje, že nie je k dispozícii žiadna centrálna webstránka pre výkonnosť s informáciami zo všetkých útvarov Komisie o všetkých oblastiach rozpočtu Únie;

82.  stotožňuje sa s názorom Dvora audítorov, že rámec predkladania správ o výkonnosti uplatňovaný Komisiou by mohol profitovať z prijatia medzinárodných osvedčených postupov;

Potrebné opatrenia

83.  žiada Komisiu, aby:

Prezentácia rozpočtu Únie

84.  konštatuje, že rozpočet Únie je členený na oddiely zodpovedajúce činnostiam vykonávaných inštitúciami (zostavovanie rozpočtu podľa činností); domnieva sa, že táto úprava neumožňuje zabezpečiť jednoznačné a rýchle pochopenie sledovaných cieľov; konštatuje, že VFR je naopak prezentovaný podľa okruhov zodpovedajúcich oblastiam politík;

85.  konštatuje, že operačné programy, ktoré sú priložené k návrhu rozpočtu, predstavujú spojovací článok medzi každým rozpočtovým riadkom a sledovanými politickými cieľmi;

86.  žiada Komisiu, aby predložila rozpočet Únie podľa politických cieľov VFR;

Príjmy

87.  víta skutočnosť, že audítorské dôkazy Dvora audítorov celkovo naznačujú, že príjmy sa nevyznačujú významnou chybovosťou a že preskúmané systémy týkajúce sa príjmov sú celkovo účinné; poznamenáva však, že pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje, kľúčové vnútorné kontroly v členských štátoch, ktoré navštívil Dvor audítorov, boli účinné len čiastočne;

88.  so znepokojením konštatuje, že v roku 2017 Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) uzavrel vyšetrovanie v prípade podvodu v Spojenom kráľovstve, ktorý sa týkal možnej straty vo výške 1,987 miliardy EUR z rozpočtu Únie v súvislosti s dovoznými clami na textil a obuv dovážané z Číny cez Spojené kráľovstvo v období rokov 2013 až 2016; poukazuje na to, že pri vyšetrovaní sa takisto zistili značné úniky na DPH v súvislosti s dovozom cez Spojené kráľovstvo prostredníctvom zneužívania pozastavenia platieb DPH (colný režim 42);

89.  so znepokojením konštatuje, že pokiaľ ide o príjmy za rok 2016 generálny riaditeľ GR pre rozpočet predložil výhradu týkajúcu sa tradičných vlastných zdrojov príjmov v súvislosti s podvodmi, ktoré rieši úrad OLAF, súvisiacimi s clami Spojeného kráľovstva;

90.  upozorňuje, že príjmy v roku 2016, ktorých sa týka kvantifikovaná výhrada, predstavujú približne 517 miliónov EUR z celkovej sumy 20,1 miliardy EUR tradičných vlastných zdrojov: t. j. 2,5 % tradičných vlastných zdrojov alebo 0,38 % všetkých zdrojov; vyzýva Komisiu, aby poskytla presné informácie o tomto prípade podvodu, ktorý môže tiež nepriamo ovplyvňovať základ dane z pridanej hodnoty niektorých členských štátov, a teda zdroje týkajúce sa dane z pridanej hodnoty, ako aj vyrovnávanie založené na hrubom národnom produkte, ktoré vykonáva Komisia(79);

91.  vyjadruje poľutovanie nad zisteniami Komisie, že orgány Spojeného kráľovstva až do októbra 2017 nezaviedli nápravné opatrenia na zabránenie pokračujúcim stratám tradičných vlastných zdrojov; konštatuje, že orgány Spojeného kráľovstva začali dočasne uplatňovať prahové hodnoty pri colnom vybavovaní v prípade určitých hospodárskych subjektov od 12. októbra 2017 (tzv. colná operácia Swift Arrow), pričom okamžitým výsledkom bol prudký pokles strát tradičných vlastných zdrojov vzniknutých v Spojenom kráľovstve;

92.  vyjadruje poľutovanie nad rozdielmi v úrovni colných kontrol medzi jednotlivými členskými štátmi; zdôrazňuje význam harmonizácie kontrol na všetkých miestach vstupu do colnej únie, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili koordinované, jednotné a účinné uplatňovanie systému hraničnej kontroly, ktorý odrádza od rozdielnych postupov medzi členskými štátmi s cieľom znížiť počet existujúcich medzier v systémoch colných kontrol; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti preskúmala rôzne postupy colných kontrol v EÚ a ich vplyv na odklon obchodu s osobitným dôrazom na colné postupy na vonkajších hraniciach, a vypracovala referenčné analýzy a informácie o colných operáciách a postupoch používaných v členských štátoch;

93.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala akčný plán s cieľom zabezpečiť úplné a včasné vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa DPH v každom členskom štáte s cieľom zabezpečiť tento zdroj vlastných zdrojov Únie;

94.  pripomína, že nové rozhodnutie o systéme vlastných zdrojov Únie(80), ktoré nadobudlo účinnosť 1. októbra 2016 so spätnou platnosťou od 1. januára 2014, stanovuje, že pri zostavovaní HND na účely vlastných zdrojov by sa mal používať účtovný rámec Európskeho systému národných a regionálnych účtov (ESA 2010) a že sa pritom predpokladá, že výdavky na výskum a vývoj sa považujú za investície (namiesto toho, aby sa považovali za bežné výdavky podľa predchádzajúceho systému ESA 95); poznamenáva, že podobne by sa malo postupovať v prípade iných programov s vysokou pridanou hodnotou pre Úniu, ako je napríklad NPE;

95.  poznamenáva, že Írsko vykázalo, že HND v roku 2015 narástol veľmi výrazne, a to v dôsledku presunu aktív nadnárodných spoločností súvisiacich s výskumom a vývojom do krajiny;

96.  poukazuje na to, že Komisia musí vykonať ďalšiu prácu na zistenie potenciálnych účinkov činností nadnárodných spoločností na národné rozpočty, tak z hľadiska metodiky a procesu overovania, ako aj pokiaľ ide o to, že by mohli viesť k úpravám príspevkov členských štátov založených na HND;

97.  pokiaľ ide o správu tradičných vlastných zdrojov, poukazuje na to, že Komisia a Dvor audítorov zistili nedostatky v spravovaní pohľadávok (známych ako účty B) v niektorých členských štátoch;

98.  zdôrazňuje, že Dvor audítorov zistil, že v Belgicku sa kontroly po colnom konaní vyberali na základe charakteristík jednotlivých operácií a nie podľa rizikových profilov jednotlivých spoločností, a že kontroly po colnom konaní sa vo všeobecnosti neuskutočňovali (výročná správa Dvora audítorov za rok 2016, bod 4.18);

99.  vyjadruje poľutovanie nad konštatovaním Komisie, že šesť členských štátov, a to Belgicko, Estónsko, Taliansko, Portugalsko, Rumunsko a Slovinsko, buď nevykonalo žiadne audity po colnom konaní alebo neposkytlo žiadne informácie týkajúce sa týchto auditov;

Potrebné opatrenia

100.  žiada Komisiu, aby:

Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

Zistenia Dvora audítorov

101.  berie na vedomie, že Dvor audítorov po prvýkrát vyjadril výrok s výhradou k zákonnosti a riadnosti platieb súvisiacich s účtovnou závierkou; zdôrazňuje, že systémy založené na preplácaní nákladov sú náchylnejšie na chyby ako systémy založené na nárokoch; poukazuje však na to, že údaje zaznamenané v rámci okruhu „Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť“ sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zásadným spôsobom nezmenili;

102.  pripomína, že výdavky na výskum a inovácie tvoria 59 % výdavkov a realizujú sa prostredníctvom siedmeho rámcového programu pre výskum a technický rozvoj na obdobie 2007 – 2013 („siedmy rámcový program pre výskum“) a programu Horizont 2020 – rámcového programu pre výskum a inovácie na obdobie 2014 – 2020 („program Horizont 2020“);

103.  konštatuje, že Dvor audítorov odhadol chybovosť na 4,1 %; že neoprávnené priame náklady na ľudské zdroje predstavovali 44 %, iné neoprávnené priame náklady 12 %, nepriame náklady 16 % a neoprávnené projekty alebo neoprávnení príjemcovia predstavovali 16 %; poznamenáva však, že v 19 prípadoch, keď príjemcovia urobili vyčísliteľné chyby, Komisia alebo nezávislí audítori mali dostatočné informácie na to, aby chybám predišli, alebo aby ich zistili a opravili pred schválením výdavkov;

104.  poukazuje na to, že ak by Komisia alebo nezávislí audítori všetky tieto informácie, ktoré mali k dispozícii, riadne použili, odhadovaná chybovosť pre túto kapitolu by bola o 1,2 % nižšia;

105.  oceňuje, že Komisia vynaložila značné úsilie o zjednodušenie vedúce k zníženiu administratívnej zložitosti zavedením nového vymedzenia pojmu dodatočné odmeny pre výskumných pracovníkov, čím zjednodušila pracovný program programu Horizont 2020 na roky 2018 – 2020, poskytnutím cielenej podpory začínajúcim podnikom a inovátorom a umožnením širšieho využívania zjednodušených možností vykazovania nákladov; poznamenáva však, že Dvor audítorov vidí v ďalšom zjednodušovaní právneho rámca príležitosti, ale aj riziká;

106.  berie na vedomie, že Dvor audítorov tiež skúmal otázky výkonnosti projektov v oblasti výskumu a inovácií; zastáva však názor, že závery je potrebné považovať len za predbežné, pokiaľ ide o výsledky, náklady a šírenie výsledkov;

Výročná správa o činnosti Generálneho riaditeľstva pre výskum a inovácie

107.  konštatuje, že v súlade so stratégiou Európa 2020 GR pre výskum a inovácie na základe Strategického plánu na roky 2016 – 2020 sledovalo štyri ciele:

108.  víta skutočnosť, že pri plnení týchto cieľov komisár Moedas stanovil tri priority, konkrétne otvorenú inováciu, otvorenú vedu a otvorenosť svetu;

109.  konštatuje, že na meranie pokroku dosiahnutého pri plnení stanovených cieľov GR pre výskum a inovácie používa päť kľúčových ukazovateľov výkonnosti (KPI):

110.  uznáva, že GR pre výskum a inovácie vo svojich odpovediach na písomné otázky zverejnil zoznam štátov, ktorých sa týkajú odporúčania GR pre výskum a inovácie pre jednotlivé krajiny; naliehavo vyzýva GR pre výskum a inovácie, aby v súlade s opakovanými žiadosťami Európskeho parlamentu zverejnilo návrh odporúčaní riaditeľstva pre jednotlivé krajiny priamo vo svojej výročnej správe o činnosti;

111.  pripomína, že hodnotením siedmeho rámcového programu pre výskum sa zaoberala v predchádzajúcom uznesení o udelení absolutória(81);

112.  víta pokrok generálneho riaditeľstva v dosahovaní KPI pre program Horizont 2020:

113.  upozorňuje, že územné rozdelenie programu Horizont 2020 je výrazne obmedzené vzhľadom na to, že 72,5 % (12 121 miliónov EUR) prostriedkov z programu Horizont 2020 pripadá Nemecku (3 464 miliónov EUR), Spojenému kráľovstvu (3 083 miliónov EUR), Francúzsku (2 097 miliónov EUR), Španielsku (1 813 miliónov EUR) a Taliansku (1 664 miliónov EUR);

114.  konštatuje, že 183 dohôd o grante v rámci programu Horizont 2020 bolo v roku 2016 podpísaných s účastníkmi z tretích krajín; poukazuje na to, že 299,5 milióna EUR bolo viazaných pre účastníkov zo Švajčiarska na základe dohôd o grante podpísaných v roku 2016, zatiaľ čo príspevok Švajčiarska k programu Horizont 2020 bol na úrovni 180,9 miliónov EUR; odmieta udeliť štatút čistého príjemcu jednej z najbohatších krajín sveta; vyzýva Komisiu, aby predložila nariadenie na kompenzáciu tejto nerovnováhy;

115.  uznáva úspech spoločného centra podpory a jeho prínos k zjednodušeniu a poskytovaniu právnej a technickej pomoci; pýta sa GR pre výskum a inovácie, ktoré zjednodušujúce opatrenia zamýšľa navrhnúť na obdobie po roku 2020;

116.  berie na vedomie platobné rozpočtové prostriedky GR pre výskum a inovácie na rok 2016:

117.  zdôrazňuje, že 14,39 % rozpočtu, čo sa rovná takmer 444 miliónom EUR, bolo vynaložených prostredníctvom finančných nástrojov;

118.  zdôrazňuje tiež, že 39,36 % (oproti 28,14 % v roku 2015) rozpočtu GR pre výskum a inovácie bolo zverené iným subjektom mimo Komisie, najmä na vykonávanie častí rámcových programov v rámci (nepriameho) riadenia grantov a systémov kontroly finančných nástrojov;

119.  so záujmom zisťuje, že GR pre výskum a inovácie stanovilo stratégiu dohľadu nad finančnými nástrojmi, preto by chcel vedieť, ako GR pre výskum a inovácie stanovuje, či boli dosiahnuté finančné ciele a ciele týkajúce sa výskumu;

120.  berie na vedomie, že GR pre výskum a inovácie odhadlo celkovú zistenú chybovosť na úrovni 4,42 % a zvyškovú chybovosť na úrovni 3,03 %;

121.  konštatuje, že Komisia odhadla celkovú sumu výdavkov vystavených riziku pri uzavretí na úrovni medzi 73,5 milióna EUR a 104 miliónmi EUR;

122.  víta posúdenia nákladovej efektívnosti priameho a nepriameho riadenia grantov, ktoré vykonalo GR pre výskum a inovácie;

123.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že GR pre výskum a inovácie znovu vydalo horizontálnu výhradu v súvislosti so zvyškovou chybovosťou v žiadostiach o preplatenie nákladov v siedmom rámcovom programe pre výskum, ktoré riaditeľstvo samo vykonáva;

124.  pripomína svoj názor vyjadrený v bode 76 z uznesenia o absolutóriu Komisii za rok 2015, v ktorom vyzýva Komisiu, aby: „konečne vypracovala zmysluplnejší prístup založený na riziku a uplatnila osobitné výhrady podľa potreby“;

Potrebné opatrenia

125.  vyzýva GR pre výskum a inovácie, aby vo svojej výročnej správe o činnosti zverejnilo svoje návrhy odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

126.  vyzýva GR pre výskum a inovácie, aby nadviazalo na odporúčania Útvaru pre vnútorný audit (IAS), ktorý zistil nedostatky pri zabezpečovaní prístupu jednotného monitorovania projektov v rámci programu Horizont 2020 zo strany vykonávacích orgánov;

127.  vyzýva GR pre výskum a inovácie, aby predložilo správu o pokroku, ktorý dosiahol útvar pre spoločný audit pri vylepšovaní jeho vnútorných postupov;

128.  vyzýva GR pre výskum a inovácie, aby informovalo príslušný výbor Európskeho parlamentu o svojej stratégii v oblasti dohľadu pre finančné nástroje a o tom, ako určuje, či boli dosiahnuté finančné ciele a ciele týkajúce sa výskumu;

129.  vyzýva GR pre výskum a inovácie, aby vysvetlilo príslušnému výboru Európskeho parlamentu, aké opatrenia prijalo, aby sa vyhlo horizontálnym výhradám v súvislosti so zvyškovou chybovosťou v žiadostiach o preplatenie nákladov;

130.  domnieva sa, že v projektoch v oblasti výskumu a inovácií, ako aj v koordinačných a podporných činnostiach podporujú normy a normalizácia dosah výsledkov výskumu na rôznych úrovniach technologickej pripravenosti, pretože zvyšujú obchodovateľnosť a prenosnosti inovačných výrobkov a riešení; ďalej konštatuje, že normy a súvisiace činnosti podporujú šírenie výsledkov projektov v rámci programu Horizont 2020 tým, že šíria poznatky aj po skončení projektov tým, že ich sprístupňujú verejnosti; vyzýva Komisiu, aby posilnila pôsobenie normalizácie v nadchádzajúcich výzvach a aby vytvorila kľúčové ukazovatele výkonnosti, ktoré budú normalizačné činnosti zohľadňovať;

Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

Úvod

131.  zo Siedmej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (COM(2017)0583) sa dozvedel, že na jednej strane je konvergencia citlivý proces, ktorý sa môže ľahko zastaviť a zvrátiť v dôsledku hospodárskej krízy, ale že na druhej strane verejné investície môžu obmedziť vplyv kríz;

132.  vyjadruje potešenie nad tým, že miera zamestnanosti v roku 2016 opäť dosiahla úroveň z obdobia pred krízou v roku 2008, t. j. 71 %, ale situácia sa v rámci Únie výrazne líši a táto miera je výrazne pod úrovňou cieľa stratégie Európa 2020, t. j. 75 %; so znepokojením konštatuje, že miera nezamestnanosti je naďalej veľmi vysoká, najmä v prípade mladých a dlhodobo nezamestnaných ľudí;

133.  víta, že GR REGIO v odpovedi na otázky Európskeho parlamentu uviedlo podrobné odporúčania pre jednotlivé krajiny;

134.  uvedomuje si, že niektoré ustanovenia revidovaného nariadenia o rozpočtových pravidlách týkajúce sa politiky súdržnosti by mali nadobudnúť účinnosť so spätnou platnosťou;

135.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že takéto úpravy môžu viesť k ďalším chybám, keďže programy a projekty boli vybrané na základe právnych predpisov, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2014;

Zistenia Dvora audítorov

136.  berie na vedomie, že Dvor audítorov po prvýkrát vyjadril výrok s výhradou k zákonnosti a riadnosti platieb súvisiacich s účtovnou závierkou; zdôrazňuje, že systémy založené na uhrádzaní nákladov sú náchylnejšie na chyby ako systémy založené na nárokoch; poukazuje však na to, že údaje zaznamenané v rámci kapitoly „Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť“ sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zásadným spôsobom nezmenili;

137.  pripomína, že v roku 2016 suma, ktorá bola k dispozícii v rámci okruhu „Hospodárska a sociálna súdržnosť“, predstavovala 51,25 miliardy EUR, čo tvorí 33 % rozpočtu Únie;

138.  konštatuje, že Dvor audítorov odhadol chybovosť v tejto oblasti politiky na 4,8 %; Dvor audítorov okrem toho poznamenal, že odhadovaná chybovosť za oblasť súdržnosti nezahŕňala vyčíslenie prostriedkov vo výške 2,5 miliardy EUR uhradených v roku 2016 do finančných nástrojov, ktoré Dvor audítorov považuje za vykonané mimo obdobia oprávnenosti vymedzeného v článku 56 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 (Výročná správa Dvora audítorov za rok 2016, body 6.20 až 6.21); poznamenáva, že v dôsledku týchto úhrad by sa chybovosť za celkové výdavky Únie zvýšila o 2,0 % (Výročná správa Dvora audítorov za rok 2016, rámček 1.2, poznámka pod čiarou č. 1);

139.  poukazuje na to, že chyby v oblasti súdržnosti prispeli k 43 % celkovej odhadovanej chybovosti na úrovni 3,1 %; berie na vedomie, že jedným z dôvodov vysokej miery chybovosti je zložitosť predpisov Únie a členských štátov;

140.  konštatuje, že Dvor audítorov analyzoval vzorku 180 transakcií z 54 priebežných platieb za obdobie 2007 – 2013 a súvisiacich s 92 projektmi Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), 36 projektmi Kohézneho fondu (KF), 40 projektmi Európskeho sociálneho fondu (ESF), 11 projektmi finančných nástrojov EFRR a jedným projektom finančného nástroja ESF;

141.  vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila pripomienky Dvora audítorov, ktorý zistil nepresnosti v analýze výkonnosti najmenej štyroch z 12 finančných nástrojov EFRR a ESF, ktoré boli preskúmané vo výročnej správe Dvora audítorov za rok 2016; stotožňuje sa s obavami Dvora audítorov, ktorý zdôrazňuje, že tieto chyby majú účinok nadhodnotenia výkonnosti, a ak sa neopravia, mohli by umelo zvyšovať vykazované množstvo oprávnených výdavkov v čase ukončenia programov, najmä v prípade garančných fondov;

142.  konštatuje tiež, že 42 % chýb bolo spôsobených neoprávnenými výdavkami zahrnutými do výkazov výdavkov, 30 % sa vzťahuje na vážne porušenie pravidiel verejného obstarávania a 28 % sa týka neoprávnených projektov, činností alebo príjemcov;

143.  s poľutovaním konštatuje, že jedným z hlavných zdrojov chýb v oblasti výdavkov v kapitole Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť je naďalej porušovanie pravidiel verejného obstarávania; poukazuje na to, že závažné porušovanie pravidiel verejného obstarávania zahŕňa priame zadanie dodatočných zákaziek alebo dodatočné práce alebo služby, pre ktoré neexistuje opodstatnenie, nezákonné vylúčenie uchádzačov, konflikty záujmov a diskriminačné výberové kritériá; za kľúčovú považuje politiku úplnej transparentnosti, pokiaľ ide o informácie o zmluvných dodávateľoch a subdodávateľoch, s cieľom riešiť chyby a zneužívanie pravidiel;

144.  víta, že Dvor audítorov zdôrazňuje, že projekty využívajúce možnosť zjednodušenia nákladov sú menej náchylné na chyby než úhrady skutočných nákladov;

145.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že vzorka obsahovala aj tri „veľké projekty“, ktoré si vyžadujú schválenie Komisie, a v prípade ktorých orgány členského štátu nepredložili potrebnú žiadosť do termínu ukončenia 31. marca 2017; konštatuje, že Komisia by preto mala výdavky vymôcť späť;

146.  vyjadruje nespokojnosť s tým, že rovnako ako v predchádzajúcich rokoch chybovosť mohla byť o 3,7 % nižšia, t. j. 1,1 %, ak by členské štáty využili dostupné informácie na predchádzanie chybám, ich zisťovanie a nápravu v kontrolách prvej úrovne pred deklarovaním výdavkov Komisii;

147.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že tri roky od začiatku obdobia 2014 – 2020 vymenovali členské štáty len 77 % orgánov zodpovedných za programy a finančné prostriedky na realizáciu politiky súdržnosti; Komisia do 1. marca 2017 dostala konečné účtovné závierky s výdavkami, ktoré pokrývajú len 0,7 % rozpočtu prideleného na celé programové obdobie; v polovici roku 2017 sa plnenie rozpočtu oneskorilo omnoho viac ako po uplynutí rovnakého času v období 2007 – 2013; konštatuje, že z toho vyplýva, že nesplatené záväzky na konci súčasného obdobia financovania by mohli byť ešte vyššie ako v predchádzajúcom období;

148.  oceňuje, že kapitola Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť tiež obsahuje oddiel o výkonnosti projektov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v tomto oddiele sa vo veľkej miere kladie dôraz na kvantitatívne informácie, t. j. počet zavedených systémov merania výkonnosti;

Nástroje finančného inžinierstva

149.  pripomína, že zhrnutie údajov o pokroku dosiahnutom pri financovaní a vykonávaní nástrojov finančného inžinierstva v roku 2016 bolo zverejnené až 20. septembra 2017, a že Dvor audítorov sa teda k dokumentu nemohol vyjadriť;

150.  konštatuje, že kľúčové údaje za rok 2016 sú:

151.  poukazuje na to, že v priebehu rokov a období financovania sa využívanie nástrojov finančného inžinierstva výrazne zvýšilo, čím sa financovanie zo štrukturálnych fondov stalo zložitejším a vedie k vzniku rizika z hľadiska demokratickej zodpovednosti; konštatuje, že do konca roku 2020 by sa podľa očakávaní malo prostredníctvom finančných nástrojov vyplatiť 20,1 miliardy EUR z EFRR a KF;

152.  v tejto súvislosti je znepokojený tým, že vnútroštátne orgány auditu dostatočne nepokrývali implementáciu nástrojov finančného inžinierstva;

153.  konštatuje, že 63 % (675) z nástrojov finančného inžinierstva za začalo využívať v Poľsku (247), Francúzsku (152), Maďarsku (139) a Taliansku (137);

154.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že 6,7 % celkových platieb na nástroje finančného inžinierstva (900 miliónov EUR) bolo vynaložených na náklady a poplatky súvisiace s riadením; túto sumu považuje za neprimerane vysokú;

155.  konštatuje, že v oznamovaní údajov sa stále objavujú viaceré chyby a nezrovnalosti; tieto sa týkajú malých, ale významných objemov operačných programových prostriedkov viazaných v dohodách o financovaní, ktoré ale neboli pri uzávierke vyplatené nástrojom finančného inžinierstva, zvýšenia záväzkov a platieb pre viacero nástrojov finančného inžinierstva po 31. decembri 2015 a v niektorých prípadoch aj vyšších súm vyplatených konečným príjemcom než nástrojom finančného inžinierstva(82);

Výročná správa o činnosti Generálneho riaditeľstva pre regionálnu a mestskú politiku (GR REGIO)

156.  berie na vedomie, že hodnotenie ex post EFRR – KF ukazuje, že hoci bola regionálna konvergencia v programovom období 2007 – 2013 nedostatočná, bez politiky súdržnosti by došlo k rozdielom, pretože finančná kríza v rokoch 2007 – 2008 vytvorila slabé prostredie pre investície a konvergenciu;

157.  zdôrazňuje, že akékoľvek závery týkajúce sa výkonnosti zostávajú obmedzené, pretože by si to vyžadovalo komplexnejšie preskúmanie údajov o výkonnosti oznamovaných v súvislosti s programami na roky 2007 – 2013, ktoré sa malo dokončiť až v auguste 2017; vyzýva Komisiu, aby informovala Výbor pre kontrolu rozpočtu o výsledkoch preskúmania;

158.  konštatuje, že pokiaľ ide o vykonávanie v období financovania 2014 – 2020, Komisia informuje, že bolo vybraných viac než 50 000 projektov zodpovedajúcich celkovým investíciám vo výške 64,1 miliardy EUR, že bolo vytvorených 45 000 projektov spolupráce podnikov s výskumnými inštitúciami, a tiež že viac ako 380 000 MSP získalo podporu z Kohézneho fondu, v dôsledku čoho vzniklo viac ako 1 000 000 pracovných miest;

159.  konštatuje, že Komisia za to isté obdobie financovania tiež uvádza, že viac ako 75 miliárd EUR z EFRR a z KF podporilo ciele energetickej únie a adaptácie na zmenu klímy; okrem toho sa vybralo viac ako 5 000 konkrétnych projektov na podporu nízkouhlíkového hospodárstva;

160.  poznamenáva, že v nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú celkové viazané a platobné rozpočtové prostriedky schválené v roku 2016:

161.  poznamenáva však, že tieto štatistické údaje poskytujú málo informácií o udržateľnosti a výkonnosť týchto projektov;

162.  pripomína veľký dôraz kladený na kondicionality ex ante, ktoré stanovujú odvetvové a horizontálne podmienky s cieľom zabezpečiť účinné vynakladanie prostriedkov z fondov EŠIF; keď sa splnia kondicionality ex ante a dôjde k zadržaniu 10 % z platieb stanovených v revidovanom nariadení, vykonávanie projektov by malo byť jednoduchšie a menej náchylné na chyby; berie však na vedomie otázky z osobitnej správy Dvora audítorov č. 15/2017 o tom, do akej miery to v skutočnosti viedlo k zmenám v praxi;

163.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že do konca roka 2016 bolo určených len 87 % (181 z 209) certifikačných orgánov, a že žiaden orgán nebol určený pre 28 hlavných programov (v Rakúsku bol orgán určený len pre 1 program v Belgicku len pre 2, v Nemecku len pre 8, vo Fínsku len pre 1, vo Francúzsku len pre 2, v Írsku len pre 2, v Taliansku len pre 6, v Rumunsku len pre 4, na Slovensku len pre 1, v Spojenom kráľovstve len pre 1);

164.  s prekvapením konštatuje, že hlavné problémy identifikované v procese ich určovania boli spojené s vytváraním informačných systémov tak, aby obsahovali nové prvky na obdobie rokov 2014 – 2020, pokiaľ ide o podávanie správ a navrhovanie postupov s cieľom zabezpečiť spoľahlivý dohľad riadiacich orgánov nad sprostredkovateľskými inštitúciami;

165.  vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že vo všeobecnosti bolo na konci roka 2016 vybraných len 26,1 % projektov a čerpaných iba 3,7 % dostupných štrukturálnych fondov, a keďže výberový proces sa v roku 2017 urýchlil, domnieva sa pomalý začiatok môže viesť k vysokému počtu neuhradených záväzkov na konci súčasného obdobia financovania; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa vynaloží ďalšie úsilie o posilnenie administratívnej kapacity národných, regionálnych a miestnych orgánov;

166.  zdôrazňuje, že výber projektov bol osobitne pomalý v Španielsku, na Cypre, v Rumunsku, Rakúsku, Českej republike, Chorvátsku a na Slovensku;

167.  konštatuje, že v prípade väčšiny operačných programov (247 z 295) preto neboli osvedčené žiadne sumy na účtoch (tzv. nulové účty), pretože do 31. júla 2016 neboli vykázané žiadne výdavky;

168.  vyjadruje spokojnosť s tým, že Komisia na základe predbežných kontrolných stanovísk týkajúcich sa prijatých balíkov opatrení na zabezpečenie uistenia neodhalila žiadne závažné nezrovnalosti;

169.  je však znepokojený tým, že 7 z 9 auditov Komisie týkajúcich sa vysokorizikových operačných programov alebo oblastí odhalilo závažné nedostatky (v Maďarsku išlo operačné programy pre oblasti dopravy, služieb elektronickej verejnej správy a vykonávania; v Taliansku išlo o Reti e mobilità, istruzione priority 3 a operačné programy technickej pomoci; v Rumunsku o operačné programy v oblasti konkurencieschopnosti a životného prostredia);

170.  konštatuje, že 278 z 322 systémov riadenia a kontroly dostalo výrok bez výhrad alebo s výhradou s miernym vplyvom; pričom v 40 prípadoch Komisia vydala výrok s výhradami so značným vplyvom;

171.  konštatuje, že Komisia vypočítala celkovú sumu výdavkov vystavených riziku v rozmedzí 644,7 a 1 257,3 milióna EUR a že Komisia v roku 2016 vykonala finančné opravy vyplývajúce z jej úlohy dohľadu vo výške 481 miliónov EUR;

172.  konštatuje, že Komisia odhadla celkovú priemernú chybovosť platieb za rok 2016 pre programy EFRR/KF na roky 2007 – 2013 v rozsahu od 2,2 % do 4,2 % a zvyškovú chybovosť pri ukončení programu na úrovni približne 0,4 %; opäť zdôrazňuje, že najvyšší podiel na odhadovanej chybovosti za rok 2016 vykazuje okruh Súdržnosť, po ktorom nasledujú okruhy Prírodné zdroje, Konkurencieschopnosť a Globálna Európa. vyzýva Komisiu, aby naďalej spolupracovala s členskými štátmi s cieľom zlepšiť ich riadiace a kontrolné systémy a aby naďalej využívala dostupné zákonné nástroje dohľadu, aby zabezpečila opravu všetkých vecných chýb;

173.  konštatuje, že Komisia zaznamenala 68 výhrad k minulému a 2 výhrady k súčasnému obdobiu financovania;

Špecifické otázky

Grécko

174.  víta úsilie GR REGIO pokročiť v otázke prioritných projektov v Grécku;

175.  v tejto súvislosti víta:

176.  na druhej strane vyjadruje poľutovanie nad tým, že:

177.  víta skutočnosť, že OLAF ukončil svoje administratívne vyšetrovanie českého projektu Bocianie hniezdo; berie na vedomie, že spis úradu OLAF bol uverejnený v českých médiách; vyjadruje poľutovanie nad tým, že OLAF zistil vážne nezrovnalosti;

178.  vyzýva GR REGIO, aby vymohlo naspäť prostriedky Únie na spolufinancovanie, teda 1,67 milióna EUR a aby uplatnilo potrebné sankcie;

179.  konštatuje, že Česká republika vyňala projekt Bocianie hniezdo z financovania z prostriedkov Únie 25. januára 2018 a že so zreteľom na zásadu subsidiarity sa na projekt už vzťahuje súdne preskúmanie v Českej republike;

180.  je znepokojený zistením Komisie, že podiel zadaných zákaziek v Maďarsku, pri ktorých bola predložená iba jedna ponuka, je až 36 %; konštatuje, že priemer v Únii je 17 %; vyzýva Komisiu, aby v ponukových konaniach presadzovala súťaž;

181.  víta pozitívne hodnotenie 10 rokov mechanizmu spolupráce a overovania (MSO) pre Bulharsko a Rumunsko(83); je znepokojený nedávnym krokom späť v boji proti korupcii na vysokej úrovni v Bulharsku a Rumunsku; vyzýva Komisiu, aby podporovala a povzbudzovala orgány presadzovania práva a orgány boja proti korupcii v oboch členských štátoch; vyzdvihuje pozoruhodné výsledky dosiahnuté protikorupčnou agentúrou v Rumunsku, pokiaľ ide o riešenie prípadov korupcie na strednej a vysokej úrovni; zdôrazňuje, že udržiavanie tejto snahy je nanajvýš dôležité pre konsolidáciu boja proti korupcii;

182.  odsudzuje nedávny zločin proti slovenskému novinárovi, ktorý môžu byť spojený s jeho investigatívnou prácou; naliehavo žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o čerpaní poľnohospodárskych fondov Únie na Slovensku;

183.  berie na vedomie, že úrad OLAF ukončil aj administratívne vyšetrovanie úveru, ktorý Európska investičné banka (EIB) poskytla spoločnosti Volkswagen Group;

184.  berie na vedomie vyhlásenie prezidenta EIB Wernera Hoyera, v ktorom sa uvádza: „Stále nemôžeme vylúčiť, že jeden z našich úverov, úver vo výške 400 miliónov EUR pre spoločnosť Volkswagen Antrieb RDI, bol spojený s vývojom technológie regulácie emisií v čase, keď sa navrhoval a používal rušiaci softvér. Preskúmame závery úradu OLAF a posúdime všetky dostupné primerané opatrenia. [...] Sme veľmi sklamaní tým, čo vyplýva z vyšetrovania úradu OLAF, teda že EIB bola zavádzaná, pokiaľ ide o využitie rušiaceho zariadenia.“

Výročná správa o činnosti Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie (GR EMPL)

185.  poznamenáva, že GR EMPL zdôrazňuje tento svoj prínos k cieľom stratégie Únia 2020:

186.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že nerovnosť v rozdelení príjmov sa medzi rokmi 2013 a 2014 zvýšila a aj keď je odvtedy ustálená, v niektorých prípadoch sa stále zvyšuje; je znepokojený tým, že najbohatších 20 % obyvateľov v roku 2016 disponovalo príjmom, ktorý bol približne päťkrát vyšší ako príjem najchudobnejších 20 % s veľkými rozdielmi medzi jednotlivými krajinami (a nárastom nerovnosti v niektorých krajinách);

187.  víta hodnotenie ex post Európskeho sociálneho fondu za programové obdobie 2007 – 2013, ktoré bolo dokončené 12. decembra 2016; konštatuje, že sa v ňom dospelo k zisteniu, že ku koncu roka 2014 našlo najmenej 9,4 milióna obyvateľov Európy prácu vďaka podpore z ESF, 8,7 milióna získalo kvalifikáciu alebo certifikát a iné pozitívne výsledky, ako napríklad vyššiu úroveň zručností, nahlásilo 13,7 milióna účastníkov; konštatuje, že podľa makroekonomických simulácií mal Európsky sociálny fond tiež pozitívny vplyv na hrubý domáci produkt (HDP) v 28 členských štátoch (nárast o 0,25 %) a produktivitu;

188.  konštatuje, že takéto kvantitatívne údaje naozaj demonštrujú pozitívny vývoj, ale poskytujú len málo informácií o výkonnosti a udržateľnosti opatrení;

189.  dôrazne kritizuje GR EMPL za to, že neuverejňuje návrhy odporúčaní riaditeľstva pre jednotlivé krajiny, hoci ho Európsky parlament opakovane žiadal, aby tak urobilo;

190.  poznamenáva, že v nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú celkové viazané a platobné rozpočtové prostriedky schválené v roku 2016:

191.  víta skutočnosť, že GR EMPL vypracovalo metodiku na hodnotenie ročnej výkonnosti programov, ale pochybuje o informačnej hodnote kritérií ako „dobrý“, „prijateľný“ alebo „slabý“;

192.  je znepokojený tým, že do konca marca 2017 bolo určených iba 87 % certifikačných orgánov;

193.  víta skutočnosť, že GR EMPL dostalo do 15. februára 2017 celý balík dokumentov na zabezpečenie uistenia vrátane účtovnej závierky, výročnej kontrolnej správy a audítorských stanovísk k účtovnej závierke, systému riadenia a kontroly a zákonnosti a správnosti príslušných operácií, ako aj vyhlásenie o vierohodnosti a ročné zhrnutie všetkých programov; konštatuje, že vo všeobecnosti malo GR EMPL len menšie pripomienky a ročnú účtovnú závierku schválilo;

194.  víta tiež skutočnosť, že do konca roku 2016 GR EMPL dokončilo svoj viacročný plán auditu, v dôsledku čoho bol vykonaný audit 89 z 92 orgánov auditu, čo zahŕňalo 115 zo 118 operačných programov;

195.  konštatuje, že v roku 2016 vykonalo GR EMPL finančné opravy vo výške 255,8 milióna EUR; že celkové kumulatívne prijaté alebo rozhodnuté finančné opravy za programové obdobie 2007 – 2013 na konci roku 2016 dosiahli úroveň 1 454 miliónov EUR; a že za rovnaké obdobie členské štáty oznámili finančné opravy vo výške 2 253,8 milióna EUR;

196.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že GR EMPL vydalo tieto výhrady, resp. na nich trvalo:

197.  konštatuje, že celková odhadovaná suma vystavená riziku pre príslušné výdavky v roku 2016 je 279 miliónov EUR;

Špecifické otázky

Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI)

198.  bol informovaný o prvých zisteniach štúdie o vykonávaní YEI, v ktorej sa uvádza, že:

199.  ďalej konštatuje, že:

200.  ľutuje však, že sa využilo sotva 30 % dostupných finančných prostriedkov, čo sa odzrkadľuje aj na počiatočnom predbežnom financovaní a priebežných platbách;

201.  víta, že do októbra 2017 všetky členské štáty, na ktoré sa vzťahuje ex ante kondicionalita týkajúca sa Rómov (Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Litva, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko), túto kondicionalitu splnili, a teda mali vnútroštátnu stratégiu integrácie Rómov;

202.  konštatuje, že v programovom období 2014 – 2020 sa otázky nediskriminácie a integrácie Rómov priamo riešia v rámci dvoch investičných priorít ESF (pozri tabuľku nižšie);

203.  poznamenáva, že hoci má Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii maximálny ročný rozpočet vo výške 150 miliónov EUR, mobilizovalo sa len 28 mil. EUR z rezervy v roku 2016 v prospech ôsmich členských štátov;

Potrebné opatrenia

204.  preto vyzýva členské štáty a Komisiu, aby počas finančného obdobia po roku 2020 venovali väčšiu pozornosť:

205.  trvá na tom, aby GR REGIO a GR EMPL zverejnili svoje návrhy odporúčaní pre jednotlivé krajiny vo svojich výročných správach o činnosti, ako to opakovane žiadal Európsky parlament;

206.  vyzýva GR REGIO:

207.  vyzýva EIB, aby urýchlene preskúmala zistenia úradu OLAF a vyvodila potrebné závery; vyzýva EIB, aby Európsky parlament informovala o svojich záveroch a prijatých opatreniach;

208.  vyzýva Komisiu, aby podporovala využívanie zjednodušených možností vykazovania nákladov zavedených revíziou nariadenia o rozpočtových pravidlách;

209.  vyzýva GR EMPL, aby začalo vykonávať odporúčanie IAS, pokiaľ ide o včasné vykonávanie stratégie kontroly v prípade fondov EŠIF a informovalo Európsky parlament o jej dokončení;

210.  vyzýva Komisiu, aby umožnila ďalšie zjednodušenie pravidiel a zníženie administratívnej záťaže s cieľom pomôcť ešte viac znížiť mieru chybovosti;

Prírodné zdroje

Kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) a spravodlivá SPP

211.  poukazuje na to, že podľa výročnej správy o činnosti GR AGRI (strana 15 – KPI 1: poľnohospodársky príjem z faktorov na pracovníka na plný úväzok) sa pridaná hodnota a produktivita sektora v roku 2016 mierne znížili, ako aj na skutočnosť, že pre GR AGRI je ťažké určiť, čo presne spôsobilo celkový pokles príjmu z faktorov od roku 2013;

212.  pripomína, že KPI 4 týkajúci sa miery zamestnanosti v oblasti rozvoja vidieka nie je relevantný, keďže miera zamestnanosti v oblasti rozvoja vidieka nie je ovplyvnená len opatreniami SPP;

213.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nereagovala na odporúčania Európskeho parlamentu v jeho uznesení o absolutóriu za rozpočtový rok 2015, aby nanovo definovala KPI 4 „s cieľom zdôrazniť osobitný vplyv opatrení SPP na zamestnanosť v týchto oblastiach“;

214.  poukazuje na to, že v roku 2016 získalo 51 % príjemcov priamych platieb grant nižší ako 1 250 EUR, čo spolu predstavovalo 4 % celkových priamych platieb(84);

215.  pripomína svoje poznámky(85) týkajúce sa neudržateľnej štruktúry výdavkov SPP: 44,7 % všetkých poľnohospodárskych podnikov Únie malo ročný príjem nižší ako 4 000 EUR a v roku 2016 v priemere horných 10 % príjemcov priamej podpory SPP dostalo približne 60 % platieb(86); konštatuje, že rozdelenie priamych platieb vo veľkej miere odráža koncentráciu vlastníctva pôdy, keďže 20 % poľnohospodárov tiež vlastní 80 % pôdy; (odpoveď na písomnú otázku č. 17 z vypočutia vo Výbore Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu za účasti pána Hogana, ktoré sa uskutočnilo utorok, 28. novembra 2017); vyjadruje znepokojenie nad vysokou koncentráciou príjemcov a zdôrazňuje, že treba nájsť lepšiu rovnováhu medzi potrebami veľkých a malých príjemcov;

216.  konštatuje, že približne 72 % podpory sa vypláca poľnohospodárskym podnikom s rozlohou medzi 5 a 250 hektármi, ktoré sú vo všeobecnosti rodinné;

217.  požaduje, aby GR AGRI vymedzilo ciele spolu s ukazovateľmi na zníženie nerovností v príjmoch medzi poľnohospodárskymi podnikmi v budúcom VFR;

218.  opakuje svoj názor, že priame platby nemôžu v plnej miere zohrávať svoju úlohu ako mechanizmus záchrannej siete na stabilizáciu príjmov poľnohospodárov, najmä v prípade malých poľnohospodárskych podnikov, a to vzhľadom na nevyvážené rozdelenie platieb;

219.  zastáva názor, že poľnohospodárske podniky s väčšími príjmami nevyhnutne nepotrebujú rovnakú úroveň podpory na stabilizovanie príjmov ako malé poľnohospodárske podniky v obdobiach nestability príjmov, pretože na zvýšenie odolnosti môžu využiť úspory z rozsahu, a preto odporúča, aby Komisia s cieľom nápravy tejto nerovnováhy ustanovila pohyblivé rozpätie, keď by dotácie klesali s narastajúcou veľkosťou poľnohospodárskeho podniku;

220.  vyzýva Komisiu, aby umožnila skutočné zjednodušenie postupu vrátane dokumentácie požadovanej na získanie prístupu k financovaniu bez toho, aby sa zanedbali zásady kontroly a monitorovania; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala administratívnej podpore pre malých výrobcov, ktorých financovanie je nevyhnutným predpokladom prežitia ich podnikov;

Miera chybovosti

221.  poukazuje na to, že Dvor audítorov odhaduje, že miera chybovosti v kapitole týkajúcej sa prírodných zdrojov ako celku je 2,5 % (2,9 % v roku 2015 a 3,6 % v roku 2014); víta pozitívny vývoj miery chybovosti, pričom konštatuje, že číselný údaj za rok 2016 je nad prahom významnosti;

222.  víta skutočnosť, že z hodnotenia Dvora audítorov, pokiaľ ide o Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) vyplýva, že podpora prostredníctvom trhu a platieb priamej podpory za rok 2016 neobsahuje významné chyby, pričom najpravdepodobnejšia miera chybovosti predstavuje podľa odhadov Dvora audítorov 1,7 % (2,2 % v roku 2015);

223.  zdôrazňuje, že Dvor audítorov zaznamenal menej chýb v dôsledku výskytu nadhodnotených údajov o pôde alebo neoprávnenej pôdy, na ktorú si poľnohospodár robil nárok, čo vyplýva zo zavedenia nového flexibilnejšieho pojmu trvalý trávny porast, vytvorenia akčných plánov na zlepšenie kvality údajov v identifikačnom systéme poľnohospodárskych parciel (ďalej len „LPIS“), ako aj on-line geopriestorového systému na predkladanie žiadostí;

224.  poznamenáva, že ekologizačné platby boli zdrojom chýb, ktoré ovplyvnili Dvorom audítorov odhadovanú mieru chybovosti o 17 %, a že sa zistilo, že chyby sa týkali najmä požiadaviek na oblasti ekologického záujmu, hoci miera chybovosti EPZF bola pod mierou významnosti; v tejto súvislosti víta pokles miery chybovosti pre EPZF na 1,7 %;

225.  poukazuje na to, že Dvor audítorov takisto zistil nedostatky v ochrane trvalých trávnych porastov, že Česká republika a Poľsko nemali k dispozícii historické údaje na kontrolu dodržiavania povinnosti mať ornú pôdu pokrytú trávou počas piatich po sebe idúcich rokov, a tiež že Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Portugalsko a Spojené kráľovstvo neklasifikovali trvalý trávny porast plne spoľahlivým spôsobom;

226.  zdôrazňuje pozitívny trend miery chybovosti zaznamenaný Dvorom audítorov napriek vývoju súm vystavených riziku, ktoré vykázalo GR AGRI vo svojich výročných správach o činnosti, a to z 1,38 % v roku 2015 na 1,996 % v roku 2016 (trhové opatrenia s chybovosťou 2,85 % neboli zahrnuté) a 4 % pre obidva finančné roky v oblasti rozvoja vidieka; chápe, že tento výsledok nezohľadňuje štatisticky významné odchýlky;

227.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v prípade platieb v oblasti rozvoja vidieka, životného prostredia, opatrení v oblasti klímy a rybárstva sa v roku 2016 nevyskytli významné chyby a najpravdepodobnejšia miera chybovosti sa odhadovala na 4,9 % (5,3 % v roku 2015); konštatuje, že ak by sa všetky informácie, ktoré majú k dispozícii vnútroštátne orgány, použili na opravu chýb, odhadovaná miera chybovosti by bola o 1,5 percentuálneho bodu nižšia;

228.  konštatuje, že v oblasti rozvoja vidieka tento rok tri najväčšie chyby oprávnenosti súviseli s príjemcami, ktorí nezverejnili, že boli kontrolovaní, spoločne podávali žiadosť alebo kupovali od prepojených spoločností v rozpore s pravidlami Únie alebo vnútroštátnymi pravidlami (výročná správa Dvora audítorov za rok 2016, bod 7.26);

Systémy riadenia a kontroly

229.  poukazuje na to, že generálny riaditeľ GR AGRI vo výročnej správe o činnosti uviedol výhradu pri priamych platbách týkajúcich sa 18 platobných agentúr z 12 členských štátov a suma, s ktorou hospodárili platobné agentúry, ktorých sa týkala výhrada a ktoré boli predmetom hlbšieho preskúmania, predstavuje 13 618,6 milióna EUR, pričom skutočná suma vystavená riziku pre výdavky, ktorých sa výhrada týka, predstavuje 541,2 milióna EUR;

230.  zdôrazňuje, že nedostatky boli zistené najmä v systéme riadenia a kontroly Maďarska (týkajúce sa oneskoreného vyhlásenia o hospodáriacej platobnej agentúry a nedostatkov v ekologizačných platbách), Bulharska (týkajúce sa ekologizácie a ekologického statusu poľnohospodárov), Poľska (týkajúce sa ekologizačných platieb) a Talianska (týkajúce sa nedostatkov v správnom stanovovaní oprávnenosti pôdy a aktívneho poľnohospodára);

231.  vyjadruje poľutovanie nad nedávnymi prípadmi podvodov, ktoré sa týkajú platobných agentúr v Taliansku; vyzýva Komisiu, aby situáciu aktívne monitorovala a Európskemu parlamentu v nadväznosti na postup udeľovania absolutória poskytla príslušné podrobné údaje;

232.  žiada Komisiu, aby urýchlila postup overovania súladu začatý 8. januára 2016, s cieľom získať podrobné a presné informácie o riziku konfliktu záujmov týkajúceho sa Štátneho poľnohospodárskeho intervenčného fondu v Českej republike; berie na vedomie, že neschopnosť odstrániť konflikt záujmov môže v konečnom dôsledku viesť k odobratiu akreditácie platobnej agentúry príslušným orgánom alebo k uloženiu finančných opráv zo strany Komisie; žiada Komisiu, aby Európsky parlament bezodkladne informovala, ak úrad OLAF na konci postupu overenia súladu bude informácie týkajúce sa možných prípadov podvodu, korupcie alebo akejkoľvek nezákonnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie preposielať GR AGRI;

Spoľahlivosť údajov oznamovaných členskými štátmi

233.  poukazuje na to, že vzhľadom na to, že riadiace a kontrolné systémy vykazujú v niektorých členských nedostatky, GR AGRI upravuje predkladané kontrolné štatistiky, predovšetkým na základe auditov Komisie a Dvora audítorov, ktoré sa vykonali v posledných troch rokoch, ako aj na základe stanovísk certifikačného orgánu za príslušný rozpočtový rok;

234.  poukazuje na to, že napriek tomu, že od roku 2015 majú certifikačné orgány členských štátov povinnosť skontrolovať zákonnosť a riadnosť príslušných transakcií:

Otázky týkajúce sa výkonnosti v oblasti rozvoja vidieka

235.  víta skutočnosť, že Dvor audítorov preskúmal otázky týkajúce sa výkonnosti vybraných transakcií v oblasti rozvoja vidieka za posledné tri roky; s uspokojením konštatuje, že 95 % projektov ukončených v čase konania auditu bolo vykonaných podľa plánu, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistujú dostatočné dôkazy o primeranosti nákladov;

236.  zdôrazňuje, že takmer všetky projekty, ktoré kontroloval Dvor audítorov, používali systém, ktorým sa nahrádzali vzniknuté náklady, a konštatuje, že v programovom období 2014 – 2020 členské štáty môžu ako alternatívu použiť systém zjednodušených možností vykazovania nákladov týkajúcich sa štandardných stupníc jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálneho financovania, ktorým sa účinne obmedzuje riziko nadmerných cien;

Ekologizácia

237.  poukazuje na to, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe za rok 2016 (bod 7.17) uvádza, že pokiaľ ide o ekologizačné platby 63 navštívených poľnohospodárskych podnikov, ktoré navštívil:

238.  je však obzvlášť znepokojený prvými závermi, ku ktorým dospela Komisia v pracovnom dokumente svojich útvarov s názvom Preskúmanie ekologizačných opatrení po roku ich uplatňovania, SWD(2016)0218, druhá časť, s. 14: „celkovo by poľnohospodári museli meniť plodiny na menej ako 1 % celkovej ornej pôdy v Únii, aby plnili požiadavky na diverzifikáciu plodín, a vzhľadom na to, že povinnosť diverzifikácie plodín sa týka prevažnej väčšiny ornej pôdy v Únii, zdá sa, že tento obmedzený vplyv odzrkadľuje súčasnú prax poľnohospodárov, ktorí túto povinnosť už plnia“;

239.  zdôrazňuje, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe (body 7.43 až 7.54) potvrdzuje analýzu Komisie poukazujúcu na to, že diverzifikácia plodín a systém oblastí ekologického záujmu viedli k zmenám v prípade väčšiny poľnohospodárskych podnikov, ktoré Dvor audítorov navštívil (89 % v prípade diverzifikácie plodín a 67 % v prípade oblastí ekologického záujmu);

240.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie tým, že podľa osobitnej správy Dvora audítorov č. 21/2017 s názvom Ekologizácia: komplexnejší režim podpory príjmov, ktorý ešte nie je environmentálne účinný, „ekologizácia pravdepodobne prináša významné prínosy pre životné prostredie a klímu (...), pretože požiadavky ekologizácie sú vo všeobecnosti nenáročné a vo veľkej miere odzrkadľujú normálnu poľnohospodársku prax“;

241.  okrem toho poukazuje na to, že Dvor audítorov uvádza, že vďaka rozsiahlym výnimkám môže väčšina poľnohospodárov (65 %) využívať ekologizačné platby bez toho, aby skutočne podliehali ekologizačným povinnostiam; výsledkom je, že ekologizácia vedie k pozitívnej zmene poľnohospodárskych postupov len na veľmi obmedzenom podiele poľnohospodárskej pôdy Únie;

242.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že programy ekologizácie sú skôr nástrojom na podporu príjmov poľnohospodárov než na zlepšenie výkonnosti SPP v oblasti životného prostredia a klímy; domnieva sa, že na to, aby poľnohospodárske programy riešili potreby životného prostredia a klímy, mali by zahŕňať výkonnostné ciele a financovanie, ktoré by zodpovedali vzniknutým nákladom a stratám príjmu v dôsledku činností nad rámec environmentálneho základu;

243.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že keďže sa na programy ekologizácie vzťahujú platby na základe plochy, v samotnom návrhu programu by mohli zvýšiť nerovnováhu v rozdeľovaní podpory z SPP; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila odporúčanie Dvora audítorov z jeho osobitnej správy č. 21/2017;

244.  konštatuje, že podľa Komisie: „skutočný vplyv (programov ekologizácie) na výsledky v oblasti životného prostredia závisí od rozhodnutí členských štátov a poľnohospodárov a doteraz len málo členských štátov využilo možnosti obmedziť používanie pesticídov a hnojív v oblastiach ekologického záujmu“;

245.  zdôrazňuje, že pre verejnú správu záťaž spojená s ekologizáciou v podstate spočíva v rozvoji nových nástrojov riadenia, ako napríklad vrstva oblastí ekologického záujmu v systéme LPIS, čo čiastočne vysvetľuje, prečo GR AGRI zvýšilo počet výhrad a akčných plánov pre členské štáty;

246.  berie na vedomie, že ekologizácia značne prispieva k zložitosti SPP, pretože sa prekrýva s inými environmentálnymi nástrojmi SPP (krížové plnenie a druhý pilier environmentálnych opatrení); v tejto súvislosti berie na vedomie osobitnú správu Dvora audítorov č. 21/2017 o ekologizácii, v ktorej sa uvádza, že „Komisia a členské štáty zmierňujú súvisiace riziko mŕtvej váhy a dvojitého financovania“;

Režim pre mladých poľnohospodárov

247.  poukazuje na to, že s obrovskými rozdielmi v rozvoji poľnohospodárstva v celej Únii sa spája významný demografický problém, ktorý si vyžaduje politiky na riešenie nedostatku mladých poľnohospodárov s cieľom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť poľnohospodárstva v Únii;

248.  zdôrazňuje, že mladí poľnohospodári musia čeliť špecifickým ťažkostiam v prístupe k financovaniu a nízkemu obratu počas prvých rokov podnikania, čo sa spája s pomalou generačnou výmenou a ťažkosťami pri prístupe k poľnohospodárskej pôde;

249.  poukazuje na to, že klesajúci počet mladých ľudí v tomto sektore komplikuje generačnú výmenu a môže znamenať stratu cenných schopností a vedomostí spôsobenú odchodom starších skúsených ľudí do dôchodku; preto trvá na tom, že je potrebná podpora pre poľnohospodárov odchádzajúcich do dôchodku aj mladých nástupcov, ktorý preberajú poľnohospodársky podnik;

250.  vyjadruje znepokojenie najmä nad tým, že v osobitnej správe č. 10/2017 o pomoci pre mladých poľnohospodárov Dvor audítorov konštatuje, že pokiaľ ide o priame platby, pomoc pre mladých poľnohospodárov:

251.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pokiaľ ide o podporu pre mladých poľnohospodárov prostredníctvom programov rozvoja vidieka, Dvor audítorov dospel k záveru, že opatrenia sú vo všeobecnosti založené na nejasných posúdeniach potrieb a neexistuje žiadna skutočná koordinácia medzi platbami v rámci prvého a druhého piliera na podporu mladých poľnohospodárov;

Potrebné opatrenia

252.  vyzýva:

253.  vyzýva Komisiu, aby sa pri zostavovaní nového návrhu týkajúceho sa ekologizácie riadila nasledujúcimi zásadami:

254.  vyzýva Komisiu, aby:

Globálna Európa

Miera chybovosti

255.  upozorňuje, že podľa zistení Dvora audítorov sú výdavky na program Globálna Európa ovplyvnené významnou mierou chybovosti odhadovanou na 2,1 % (2,8 % v roku 2015 a 2,7 % v roku 2014); víta pozitívny trend miery chybovosti v tejto oblasti politiky;

256.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že s výnimkou operácií s viacerými darcami a operácií rozpočtovej podpory bola miera chybovosti v prípade konkrétnych operácií priamo riadených Komisiou vyčíslená na 2,8 % (3,8 % v roku 2015, 3,7% v roku 2014);

257.  poukazuje na to, že Komisia a jej partneri pre implementáciu urobili viac chýb v operáciách týkajúcich sa grantov, ako aj dohôd o príspevku uzatvorených s medzinárodnými organizáciami, než v operáciách súvisiacich s inými formami podpory; poukazuje najmä na to, že v preskúmaných operáciách súvisiacich s rozpočtovou podporou sa nevyskytli chyby zákonnosti a riadnosti;

258.  konštatuje, že ak by sa všetky informácie, ktoré má k dispozícii Komisia – a audítori vymenovaní Komisiou – použili na opravu chýb, odhadovaná miera chybovosti v kapitole Globálna Európa by bola o 0,9 % nižšia, t. j. 1,4 %, a teda pod hranicou závažnosti;

259.  upozorňuje, že:

Vyhlásenie o vierohodnosti

260.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že podľa Dvora audítorov audítori GR NEAR odhalili nedostatky v nepriamom riadení druhého nástroja predvstupovej pomoci (IPA II), konkrétne v orgánoch auditu troch krajín prijímajúcich pomoc z nástroja IPA II – Albánska, Turecka a Srbska, a to aj napriek skutočnosti, že albánske a srbské kontrolné orgány prijali zmeny zamerané na vyriešenie zistených problémov; v prípade Turecka sú určité významné oblasti systémov kontrolného orgánu, ktoré by ešte mohli obmedziť uistenie, ktoré orgán môže poskytnúť Komisii,“ (výročná správa Dvora audítorov za rok 2016, bod 9.24);

261.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že Dvor audítorov odhadol, že nápravná schopnosť GR NEAR bola nadhodnotená a v dôsledku toho bola nadhodnotená aj celková suma vystavená riziku pri úhrade platby;

Výkonnosť

262.  berie na vedomie, že GR DEVCO vo svojej výročnej správe o činnosti vymedzilo KPI vzťahujúce sa na ľudský rozvoj, zmenu klímy, rodovú rovnosť a chybovosť, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že žiadnym z týchto ukazovateľov nie je možné merať výkonnosť politiky rozvojovej spolupráce, pretože sa vzťahujú len časť pomoci pridelenej každému z cieľov namiesto merania skutočného dosahu a dosiahnutého pokroku, pokiaľ ide o plnenie cieľov;

263.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že IAS uviedol, že „pokiaľ ide o podávanie správ, druh informácií o výkonnosti GR DEVCO uvedený v jednotlivých správach týkajúcich sa strategického plánovania a programovania (výročná správa o činnosti, správa subdelegovaných povoľujúcich úradníkov, správa o riadení vonkajšej pomoci) je obmedzený a neposkytuje skutočné posúdenie toho, či došlo k dosiahnutiu cieľov“;

Správy o riadení vonkajšej pomoci

264.  opäť vyjadruje poľutovanie nad tým, že správy o riadení vonkajšej pomoci, ktoré vydali vedúci delegácií Únie, nie sú pripojené k ročným správam o činnosti GR DEVCO a GR NEAR, ako sa vyžaduje v článku 67 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa systematicky považujú za dôverné, pričom v súlade s článkom 67 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách „sprístupňujú sa Európskemu parlamentu a Rade, pričom by sa v prípade potreby mala riadne zohľadňovať dôvernosť informácií týchto správ“;

265.  berie na vedomie skutočnosť, že v odpovedi člena Komisie Oettingera na list spravodajcu bolo uvedené, že Komisia skúma nový formát správ umožňujúci ich prenos Európskemu parlamentu bez toho, aby boli potrebné postupy dôvernosti, avšak spôsobom, ktorý nie je škodlivý pre diplomatickú politiku Únie;

266.  víta skutočnosť, že GR DEVCO vo svojej výročnej správe o činnosti zverejnilo zoznam delegácií zapojených do podávania správ o riadení vonkajšej pomoci a poskytlo analýzu zhrnutia kľúčových ukazovateľov výkonnosti GR DEVCO; trvá však na tom, že nariadenie o rozpočtových pravidlách by sa malo plne rešpektovať;

Trustové fondy

267.  pripomína, že možnosť Komisie zriaďovať a spravovať trustové fondy Únie má:

268.  vzhľadom na nedávne skúsenosti vyjadruje určité obavy, pokiaľ ide o dosahovanie hlavných cieľov, ktoré sa sledujú zriaďovaním trustových fondov, a konštatuje predovšetkým, že:

269.  pripomína najmä, že trustový fond pre Afriku má hodnotu viac než 3,2 miliardy EUR, pričom vyše 2,9 miliardy EUR pochádza z Európskeho rozvojového fondu (ERF) a 228,667 milióna EUR od ostatných darcov; považuje za neprijateľné, že zapojenie ERF do trustových fondov ďalej obmedzuje možnosti Európskeho parlamentu kontrolovať výdavky Únie;

270.  poukazuje na to, že združovanie zdrojov z ERF, rozpočtu Únie a od iných darcov by nemalo mať za následok, že prostriedky určené pre krajiny AKT sa nedostanú k ich normálnym príjemcom;

271.  zdôrazňuje, že čoraz častejšie využívanie ostatných finančných mechanizmov, ako sú trustové fondy, popri rozpočte Únie na vykonávanie politík Únie ohrozuje mieru povinnosti zodpovedať sa a transparentnosti, pretože mechanizmy podávania správ, auditu a verejnej kontroly nie sú zosúladené (výročná správa Dvora audítorov za rok 2016, bod 2.31); preto zdôrazňuje význam záväzku Komisie pravidelne informovať rozpočtový orgán o financovaní trustových fondov a ich plánovaných a prebiehajúcich operáciách vrátane príspevkov členských štátov;

Finančné prostriedky pre Palestínsku samosprávu

272.  trvá na tom, že vzdelávacie a školiace programy, ktoré sú financované z prostriedkov Únie, ako napríklad mechanizmu PEGASE, by mali zohľadňovať spoločné hodnoty, ako je mier, sloboda, tolerancia a nediskriminácia v rámci vzdelávania, v súlade s rozhodnutím ministrov školstva Únie zo 17. marca 2015 v Paríži;

Potrebné opatrenia:

273.  vyzýva GR NEAR (výročná správa Dvora audítorov za rok 2016, bod 9.37):

274.  vyzýva GR DEVCO a GR NEAR, aby zvážili možnosť v spolupráci s GR HOME vymedziť kľúčový ukazovateľ výkonnosti týkajúci sa odstránenia základných príčin neregulárnej migrácie;

275.  vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia potrebné na nápravu nedostatkov, ktoré zistil jej vlastný IAS, pokiaľ ide o správy o výkonnosti GR DEVCO, a zmenila správu o riadení vonkajšej pomoci na spoľahlivý a plne verejný dokument, ktorým sa riadne podloží vyhlásenie o vierohodnosti vedúcich delegácií a generálneho riaditeľa GR DEVCO; žiada GR DEVCO, aby vymedzilo kľúčové ukazovatele výkonnosti takým spôsobom, aby bolo možné merať výkonnosť politiky rozvojovej spolupráce, a to bez toho, aby bola ohrozená diplomatická politika Únie prostredníctvom jej delegácií;

276.  považuje za zásadné, aby pozastavenie predvstupového financovania bolo možné nielen v prípadoch, keď bolo preukázané zneužitie finančných prostriedkov, ale aj v prípadoch, keď kandidátske krajiny akýmkoľvek spôsobom porušia práva stanovené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv;

277.  zdôrazňuje, že trustové fondy by sa mali zriadiť iba vtedy, ak je ich používanie opodstatnené a požadované opatrenie nie je možné uskutočniť prostredníctvom iných existujúcich nástrojov financovania; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pri zriaďovaní trustových fondov stanovila hlavné zásady pre vykonávanie stručného a štruktúrovaného posúdenia komparatívnych výhod trustových fondov v porovnaní s inými nástrojmi pomoci a aby tiež uskutočnila analýzy toho, aké konkrétne nedostatky majú trustové fondy vyplniť; vyzýva tiež Komisiu, aby zvážila ukončenie trustových fondov, ktoré nie sú schopné pritiahnuť významné príspevky od ostatných darcov alebo neposkytujú pridanú hodnotu v porovnaní s tradičnými nástrojmi financovania vonkajšej činnosti Únie;

278.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad dokázanými prípadmi násilia, sexuálneho zneužívania a úplne nevhodného správania zo strany pracovníkov poskytujúcich humanitárnu pomoc civilistom v konfliktných a postkonfliktných situáciách; konštatuje, že Komisia oznámila svoj záväzok preskúmať a, ak je to potrebné, pozastaviť financovanie tých partnerov, ktorí nespĺňajú požadované vysoké etické normy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby s cieľom odstrániť tento problém a zabrániť jeho prípadnému opakovaniu posilnila mechanizmy prevencie v postupoch výberu zamestnancov a poskytla tiež počiatočnú a priebežnú odbornú prípravu v tejto oblasti; a požaduje politiku na ochranu oznamovateľov v týchto prípadoch;

279.  žiada Komisiu, aby svoje strategické dokumenty vypracúvala obozretnejšie, aby sa zabezpečilo rozsiahle a presné posúdenie požiadaviek na financovanie a použitie najlepších nástrojov;

280.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, že finančné prostriedky Únie sa budú vyplácať v súlade s normami UNESCO pre mier a toleranciu;

281.  považuje za nevyhnutné, aby Komisia pomocou vhodnej technickej pomoci aktívne podporovala administratívne kapacity krajín, ktoré prijímajú finančné prostriedky;

Migrácia a bezpečnosť

282.  konštatuje, že v kapitole 8 svojej výročnej správy týkajúcej sa bezpečnosti a občianstva(87) Dvor audítorov neposkytol výpočet chybovosti na základe 15 transakcií, ktoré preskúmal, keďže táto vzorka nemala byť reprezentatívna, pokiaľ ide o výdavky v rámci tohto okruhu VFR;

283.  so znepokojením berie na vedomie zistenie Dvora, podľa ktorého „dva roky od začiatku sedemročného programového obdobia je pokrok pri platbách v spoločnom hospodárení Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF(88)) a Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) len pomalý“ (výročná správa Dvora audítorov za rok 2016, rámček 8.2);

284.  poukazuje na to, že Dvor audítorov zistil viaceré nedostatky týkajúce sa programu SOLID a fondov AMIF a ISF na úrovni Komisie a členských štátov;

285.  s poľutovaním konštatuje najmä, že:

286.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov zistil tieto nedostatky na úrovni členských štátov: nedostatočne zdokladované kontroly na mieste, neexistujúci osobitný IT nástroj na riadenie a kontrolu finančných prostriedkov a určité nedostatky v rámci auditu vykonaného orgánmi auditu členských štátov;

287.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe uviedol, že Komisia neoznámila celkovú výšku finančných prostriedkov mobilizovaných na riešenie utečeneckej a migračnej krízy v roku 2016 a je ťažké ju odhadnúť (výročná správa Dvora audítorov za rok 2016, bod 2.28);

288.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pokiaľ ide o problémové oblasti (hotspoty), Dvor audítorov dospel k záveru (osobitná správa Dvora audítorov č. 6/2017), že:

289.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa organizácie Human Rights Watch ženy často nahlasovali sexuálne obťažovanie v problémových oblastiach (hotspots) v Grécku;

290.  súhlasí s posúdením Dvora audítorov, pokiaľ ide o nedostatok transparentnosti v súvislosti tým, koľko finančných prostriedkov pochádza z verejného sektora a koľko zo zdrojov migrantov v otázke núdzovej pomoci na dopravu migrantov nepochádzajúcich z Únie z gréckych ostrovov na grécku pevninu, na čo upozorňuje Dvor audítorov vo svojej výročnej správe (výročná správa Dvora audítorov za rok 2016, rámček 8.4); pripomína, že právne predpisy Únie neumožňujú príjemcom grantov Únie dosahovať zisk z vykonávania projektu; domnieva sa, že tento prípad vyvoláva určité otázky týkajúce sa dobrej povesti Komisie a spochybňuje jej konanie z etického hľadiska;

Potrebné opatrenia

291.  vyzýva:

Kódex správania členov Komisie a postupy pre menovanie vysokých úradníkov

292.  oceňuje, že jeho vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2017 preskúmala kódex správania členov Komisie vrátane vymedzenia toho, čo predstavuje konflikt záujmov, ako aj zavedenia kritérií na hodnotenie zlučiteľnosti zamestnania po odchode z funkcie a predĺženia prechodného obdobia na tri roky pre predsedu Komisie, boli požadovaným spôsobom zodpovedané; berie na vedomie, že nový kódexe nadobudol účinnosť 1. februára 2018;

293.  pripomína prísľub predsedu Komisie Junckera európskemu ombudsmanovi, že bývalý predseda Komisie Barroso bude prijímaný iba ako zástupca záujmových skupín; pripomína stanovisko ad hoc etického výboru týkajúce sa nového zamestnania pána Barrosa vo funkcii poradcu spoločnosti Goldman Sachs, že je prijateľné iba v prípade, ak sa pán Barroso zaviaže, že nebude za spoločnosť Goldman Sachs lobovať;

294.  poukazuje na nesúlad, ktorý viacerí jednotliví členovia Komisie spôsobili tým, že svoje stretnutie s pánom Barrosom uviedli v zozname schôdzí ako stretnutie so spoločnosťou Goldman Sachs International; dospel k záveru, že buď stretnutia s pánom Barrosom neboli lobistické stretnutia, čo by znamenalo, že záväzok voči európskej ombudsmanke nebol dodržaný a že zoznam schôdzí Komisie nie je skutočným registrom transparentnosti, alebo sa ku stretnutiam s pánom Barrosom pristupovalo ako k stretnutiam so zástupcom záujmovej skupiny, čo by znamenalo porušenie jednej z požiadaviek, ktoré stanovil ad hoc etický výbor;

295.  pripomína, že predpokladom pre uskutočnenie vypočutia členov Komisie musí byť absencia konfliktu záujmov, a že preto musia členovia Komisie vyplniť a sprístupniť formuláre vyhlásenia o finančných záujmoch pred ich vypočutím v príslušnom výbore Európskeho parlamentu a musia ich aktualizovať aspoň raz za rok a vždy, keď v týchto informáciách nastanú zmeny;

296.  domnieva sa, že Komisia by mala vyvodzovať vyššiu zodpovednosť voči osobitným poradcom členov Komisie a ich pracovné väzby a profesijný pôvod by mali byť transparentnejšie a otvorené verejnej kontrole, aby sa zabránilo ich potenciálnym konfliktom záujmov, keďže majú v rámci Komisie neobmedzený prístup; domnieva sa, že tieto kroky pomôžu obmedziť možnosť skrytého lobovania na najvyššej úrovni;

297.  v tejto súvislosti žiada členov Komisie, aby oznamovali všetky svoje záujmy (ako akcionári, členovia správnych rád spoločností, poradcovia a konzultanti, členovia pridružených nadácií atď.), pokiaľ ide o všetky spoločnosti, do činnosti ktorých boli zapojení, vrátane záujmov blízkych rodinných príslušníkov, ako aj zmeny, ktoré nastali po oznámení ich kandidatúry;

298.  poukazuje na to, že predĺženie prechodného obdobia na tri roky by sa malo týkať všetkých členov Komisie, ako Európsky parlament žiadal v niekoľkých prípadoch; trvá na tom, že stanoviská etického výboru by sa mali po vydaní zverejňovať;

299.  vyjadruje obavy, že v postupe vymenúvania nezávislého etického výboru nie je zaručená jeho nezávislosť, a zdôrazňuje, že by nemala existovať možnosť, aby nezávislí experti pred vymenovaním zastávali funkciu člena Komisie ani pozíciu vysokého predstaviteľa Komisie; žiada Komisiu, aby prijala nové pravidlá týkajúce sa nezávislého etického výboru v súlade s touto poznámkou;

300.  žiada Komisiu, aby poskytla a zverejnila výročnú správu nezávislého etického výboru; opätovne potvrdzuje, že nezávislý etický výbor môže predložiť akékoľvek odporúčanie týkajúce sa zlepšenia kódexu správania alebo jeho vykonávania;

301.  je hlboko znepokojený nedostatkom transparentnosti, neexistenciou akéhokoľvek výberového konania medzi oprávnenými zamestnancami a možným zneužitím Služobného poriadku úradníkov Európskej únie pri nedávnom vymenovaní vedúceho kancelárie predsedu Komisie za nového generálneho tajomníka Komisie; konštatuje, že Komisia vo svojich odpovediach na otázky Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu vymenovanie generálneho tajomníka podľa článku 7 služobného poriadku nezdôvodnila primerane na to, aby sa tento presun mohol uskutočniť bez toho, aby sa zverejnilo oznámenie o uvoľnení tohto pracovného miesta a oprávnení zamestnanci boli vyzvaní, aby sa oň uchádzali; očakáva, že predseda Komisie predstaví Európskemu parlamentu plán na nápravu poškodenia dobrého mena Komisie, ku ktorému došlo v dôsledku nedávneho vymenovania generálneho tajomníka;

302.  vzhľadom na nedávne vymenovanie generálneho tajomníka Komisie a v záujme zabezpečenia nezávislej európskej verejnej správy vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2018 predložila návrh postupu menovania vyšších úradníkov, ktorým sa zabezpečí, že najlepší uchádzači sa budú vyberať v rámci maximálnej transparentnosti a rovnosti príležitostí, a ktorý bude dostatočne široký na to, aby sa vzťahoval na všetky ďalšie inštitúcie Únie vrátane Európskeho parlamentu a Rady;

303.  žiada Komisiu, aby so zreteľom na budúcnosť pripravila zavedenie týchto zlepšení:

Administratíva

Zistenia Dvora audítorov

304.  konštatuje, že inštitúcie počas obdobia 2013 – 2017 spoločne znížili počet pracovných miest v pláne pracovných miest o 4,0 % (z 39 649 na 38 072), a že medzi rokmi 2013 a 2017 inštitúcie znížili počet zamestnancov (pracovných miest skutočne obsadených zamestnancom) o 1,4 % (z 37 153 na 36 657);

305.  berie tiež na vedomie ďalšie závery Dvora audítorov:"

306.  so znepokojením berie na vedomie pokračujúcu diskrimináciu zamestnancov Únie so sídlom v Luxemburgu, a to i napriek rozsudku Súdneho dvora z októbra 2000 vo veci Ferlini (C-411/98) a smernici 2011/24/EÚ, ktoré odsudzujú túto prax; zdôrazňuje, že účtovanie neprimerane vysokých cien pokračuje, pričom sa uplatňujú dve dohody s luxemburskou federáciou nemocníc (FH) a združením lekárov a stomatológov (AMD), v ktorých bol stanovený limit vo výške 15 % pre účtovanie neprimerane vysokých cien, ale pre liečbu v nemocniciach predstavuje až 500 %; odsudzuje skutočnosť, že rozhodnutie Súdneho dvora z roku 2000 a smernica 2011/24/EÚ sa porušujú nielen dohodami, ale aj niekoľkými národnými prevádzkovateľmi zdravotníckych služieb; vyzýva Komisiu, aby najprv vypočítala ročné dodatočné náklady na účtovanie neprimerane vysokých cien pre rozpočet Únie (JSIS) a odôvodnila ich, po druhé, aby začala konanie o porušení právnych predpisov alebo podobné právne kroky proti Luxemburskému veľkovojvodstvu; po tretie, aby informovala Európsky parlament o výsledku verejnej petície č. 765 predloženej luxemburskému parlamentu a verejnej diskusie, ktorá sa tam konala 19. októbra 2017, a po štvrté, aby vyjadrila nesúhlas s dvomi dohodami s FH a AMD;

307.  víta vyhlásenia člena Komisie Oettingera o ukončení obmedzení personálnej politiky s cieľom zabrániť vážnemu poškodeniu povesti riadneho fungovania európskych inštitúcií a kvality verejnej služby, ktorú Únia poskytuje európskym občanom; zdôrazňuje význam silnej európskej verejnej služby slúžiacej občanom a schopnej reagovať na výzvy, pred ktorými Únia stojí, a vykonávať jej politiky s cieľom dosiahnuť najvyššie možné normy excelentnosti a profesionality, a poskytovania tejto služby so všetkými potrebnými právnymi a rozpočtovými zdrojmi; opäť zdôrazňuje, že je dôležité, aby európska verejná služba bola príťažlivá pre mladých odborníkov v Únii; vyzýva Komisiu, aby vypracovala správu o dôsledkoch obmedzení na atraktívnosť verejnej služby Únie a na jej súčasný nedostatok zdrojov, v ktorej navrhne riešenia, ktoré by ju pomohli priblížiť k európskym občanom a zvýšiť ich záujem ňu;

308.  zdôrazňuje, že je dôležité nájsť riešenie problému nadmerného a v mnohých prípadoch nekorektného účtovania liečebných nákladov zamestnancom a poslancom Európskeho parlamentu v niektorých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby hľadala riešenia tohto problému, ktorý v krajinách ako napr. v Luxembursku stojí približne 2 milióny EUR ročne (napr. rokovania s verejnými alebo súkromnými systémami sociálneho zabezpečenia členského štátu, vytvorenie preukazu na podobného európskemu preukazu zdravotného poistenia pre zahraničné cesty atď.);

Budovy Jean Monnet (budovy JMO I a JMO II) v Luxemburgu

309.  uznáva, že pri výstavbe novej budovy Jean Monnet (JMO II) sa vyskytli značné oneskorenia spojené s dodatočnými nákladmi;

310.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisii a luxemburským orgánom trvalo 15 rokov (1994 – 2009), aby sa dohodli na budúcich opatreniach týkajúcich sa sídel útvarov Komisie v Luxemburgu;

311.  s nadšením očakáva doručenie všetkých informácií o histórii budovy JMO I/JMO II v období medzi rokmi 1975 a 2011, čo Komisia prisľúbila vo svojich písomných odpovediach v rámci príprav na vypočutie komisára Oettingera 23. januára 2018;

312.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj keď sa už v roku 1997 stanovil úplný súpis materiálov v budove JMO I obsahujúcich azbest, Komisia túto budovu opustila až v januári 2014, a že spoločnosť AIB-Vinçotte Luxembourg preskúmala svoje zistenia až v roku 2013; poznamenáva, že azbestové dosky v budove JMO I mali nižšiu hustotu, než sa pôvodne myslelo, a že preto boli citlivejšie na mechanický vplyv (samotné trenie mohlo stačiť na uvoľnenie vlákien do ovzdušia, odkiaľ mohli byť vdýchnuté); domnieva sa, že Komisia vzhľadom na závažné riziká pre zdravie vyplývajúce z vdychovania azbestu mala zabezpečiť odborný posudok a kvalifikované stanoviská iných odborníkov v tejto oblasti, najmä po skúsenostiach s budovou Berlaymont v Bruseli; žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament, či boli všetci pracovníci náležite informovaní o situácii a závažných rizikách pre zdravie, ktoré sa objavili, či bol zistený akýkoľvek prípad onemocnenia, ktoré by mohlo vyplývať z vdýchnutia častíc azbestu, aké opatrenia boli v takýchto prípadoch prijaté, a či boli prijaté preventívne opatrenia (skríningové testy a včasné zistenie atď.); rovnako žiada Komisiu, aby informovala o tom, či bolo v tejto súvislosti začaté akékoľvek konanie proti spoločnosti AIB-Vinçotte Luxembourg;

313.  berie na vedomie, že v decembri 2015 sa Komisia a luxemburské orgány dohodli na rozdelení nákladov spojených s predčasným vysťahovaním z budovy JMO I; konštatuje, že budova JMO II mala byť pôvodne k dispozícii 31. decembra 2014;

314.  žiada Komisiu, aby podrobne informovala o nákladoch na prenájom šiestich budov, ktoré Komisia medzitým využíva (ARIA, LACC, HITEC, DRB, BECH a T2) v dôsledku oneskorenia pri výstavbe budovy JMO II, a o dôsledkoch predĺženia nájomných zmlúv; žiada Komisiu, aby v úzkej spolupráci s Výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zabezpečila zlepšenie pracovných podmienok v týchto šiestich budovách a aby sa rýchle dohodla s luxemburskými orgánmi na zlepšení podmienok mobility a prístupu, pokiaľ ide o tieto budovy; pripomína jej, že v každej z budov by sa mala zriadiť pobočka lekárskej služby v súlade s luxemburskými právnymi predpismi;

315.  nedávno získal informáciu, že prvá fáza výstavby JMO II bude pravdepodobne odovzdaná začiatkom roka 2020 a druhá fáza začiatkom roka 2024; berie na vedomie vysvetlenia Komisie týkajúce sa príčin oneskorenia:

a žiada Komisiu, aby poskytla podporné dokumenty k týmto vysvetleniam, ako aj podrobné údaje o nákladoch vyplývajúcich z neskoršieho odovzdania budovy;

316.  žiada, aby mu boli doručené podkladové dokumenty k týmto vysvetleniam do 30. júna 2018;

Európske školy

317.  pripomína, že Komisia v roku 2016 zaplatila 61 % (177,8 milióna EUR) rozpočtu pre školy;

318.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že po viac ako 15 rokoch(91) stále neexistuje systém riadneho finančného hospodárenia Európskych škôl;

319.  v tejto súvislosti poukazuje na výročnú správu Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Európskych škôl za rozpočtový rok 2016, ktorá odhalila tieto nedostatky(92):"„27. Dvor audítorov zistil významné nedostatky pri uplatňovaní účtovania na akruálnom princípe v účtovníctve centrálneho úradu a škôl v Alicante a Karlsruhe, najmä pokiaľ ide o výpočet a účtovanie rezerv na zamestnanecké požitky a zaznamenávanie záväzkov a pohľadávok. Významné chyby boli počas postupu konsolidácie opravené. [...] 30. Hoci pri systémoch vnútornej kontroly škôl v Alicante a Karlsruhe boli zaznamenané len obmedzené nedostatky, stále pretrvávajú významné nedostatky v systéme vnútornej kontroly centrálneho úradu. Správy o audite nezávislého externého audítora tiež odhalili významné nedostatky v postupoch pre prijímanie zamestnancov, verejného obstarávania a v platobných postupoch. Dvor audítorov preto nie je schopný potvrdiť, že finančné hospodárenie sa vykonávalo v súlade so všeobecným rámcom.“"

320.  berie na vedomie, že generálna riaditeľka teda konala len v súlade s týmito zisteniami, keď vydala len obmedzené vyhlásenie o vierohodnosti: „Generálna riaditeľka ako povoľujúca úradníčka vymenovaná delegovaním podpísala vyhlásenie o vierohodnosti s výhradou z dôvodu ochrany dobrého mena týkajúcou sa účinného hospodárenia s niektorými finančnými prostriedkami Komisie pridelenými Európskym školám.“(93);

321.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že výročná správa Dvora audítorov o overení ročnej účtovnej závierky Európskych škôl za rozpočtový rok 2016 odhalila početné nedostatky; domnieva sa, že finančná zodpovednosť systému Európskych škôl by sa mala zvýšiť na zodpovedajúcu úroveň prostredníctvom osobitného postupu udelenia absolutória pre 177,8 milióna EUR, ktoré má k dispozícii;

322.  pripomína názor Európskeho parlamentu, že je naliehavo potrebné „rozsiahle preskúmanie“ systému Európskych škôl v záujme „reformy pokrývajúcej manažérske, finančné, organizačné a pedagogické otázky“ a pripomína svoju žiadosť, aby „Komisia každoročne predkladala Európskemu parlamentu správu, v ktorej posúdi stav dosiahnutého pokroku“;

323.  kladie Komisii otázku, kedy očakáva zavedenie systému riadneho finančného hospodárenia pre Európske školy; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby mohol byť systém dobrého finančného hospodárenia pre Európske školy zavedený čo najskôr;

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF)

324.  vyjadruje veľké prekvapenie nad tým, že vývoj nového systému správy prípadov, ktorý má prebiehať priamo v úrade, bude stáť 12,2 milióna EUR; kladie otázku, či úrad OLAF pred prijatím tohto záväzku vykonal nejaký prieskum trhu, aby našiel lacnejšie riešenia; očakáva, že Komisia a OLAF predložia orgánu udeľujúcemu absolutórium podrobné vysvetlenie odhadovaných nákladov a krokov prijatých na nájdenie ekonomickejšieho riešenia;

325.  má veľké obavy, pokiaľ ide o:

Expertné skupiny

326.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vyvážené zloženie expertných skupín; berie na vedomie správu Corporate Europe Observatory zo 14. februára 2017 s názvom Corporate interests continue to dominate key expert groups (Korporátne záujmy aj naďalej dominujú v kľúčových expertných skupinách)(94); vyjadruje znepokojenie nad jej závermi, najmä pokiaľ ide o nevyváženosť expertných skupín GEAR2030, Automatická výmena informácií o finančných účtoch, Spoločné fórum pre transferové oceňovanie, Platforma pre dobrú správu v daňových záležitostiach a Pracovná skupina pre motorové vozidlá, podskupina Emisie pri skutočnej jazde – ľahké vozidlá; domnieva sa, že Európsky parlament stále nedostal formálnu odpoveď na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o kontrole registra a zložení expertných skupín Komisie“(95); vyzýva Komisiu, aby bezodkladne poskytla podrobnú odpoveď;

Investigatívna žurnalistika a boj proti korupcii

327.  odsudzuje vraždu slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej 22. februára 2018 a je veľmi znepokojený informáciami, podľa ktorých mohla byť táto vražda spojená s podvodným prevodom finančných prostriedkov Únie osobe s pobytom na Slovensku a s údajnými väzbami na zločineckú skupinu 'Ndràngheta; žiada Komisiu a úrad OLAF, aby tento prípad podrobne preskúmali a podali o ňom správu v rámci opatrení prijatých v nadväznosti na udelenie absolutória Komisii;

328.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v druhej správe o boji proti korupcii v EÚ (ARES(2017)455202) upustila od podávania správ podľa jednotlivých krajín; vyzýva Komisiu, aby od hospodárskeho semestra znovu začala podávať správy oddelene o stave korupcie v členských štátoch vrátane hodnotenia účinnosti protikorupčných opatrení podporovaných EÚ; dôrazne nalieha na Komisiu, aby nehodnotila úsilie v oblasti boja proti korupcii len z hľadiska hospodárskych strát;

329.  vyzýva Komisiu, aby obnovila úsilie zamerané na to, aby sa EÚ stala signátorom skupiny GRECO (Skupina štátov proti korupcii);

Dočasné príspevky

330.  berie na vedomie zistenia a odporúčania štúdie tematickej sekcie D Európskeho parlamentu s názvom „Transitional allowances for former Union office holders – too few conditions?“ (Dočasné príspevky pre bývalých činiteľov Únie – primálo podmienok?); vyzýva Komisiu, aby tieto odporúčania zohľadnila a iniciovala prieskum dočasných príspevkov pre bývalých činiteľov Únie s cieľom zvýšiť transparentnosť týchto príspevkov a zodpovednosť rozpočtu Únie voči občanom; vyzýva najmä bývalých úradníkov EÚ, aby sa zdržali lobistickej činnosti v inštitúciách EÚ, pokiaľ im bude poskytovaný dočasný príspevok;

Výkonné agentúry

331.  vyzýva dotknuté výkonné agentúry:

Stanoviská výborov

Zahraničné veci

332.  berie na vedomie záverečnú správu externého hodnotenia európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) vydanú v júni 2017; víta známky toho, že volebné pozorovanie prispieva k celkovým a špecifickým cieľom EIDHR; podčiarkuje význam zaručenia pokračujúcej podpory volebných pozorovateľských misií zo strany miestneho obyvateľstva; preto upozorňuje na potrebu zaručiť nákladovú účinnosť a vytvoriť primeranosť medzi zdrojmi vynaloženými na volebné pozorovateľské misie a krokmi nadväzujúcimi na príslušné odporúčania; vyzýva Komisiu, aby zvážila návrhy uvedené v záverečnej správe externého hodnotenia EIDHR, ktorých cieľom je ďalej posilniť následné opatrenia prijímané na základe odporúčaní vyplývajúcich z monitorovania volieb;

333.  víta dosiahnutý pokrok, avšak konštatuje, že v prípade štyroch z desiatich civilných misií v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) Komisia doposiaľ neuznala súlad s článkom 60 nariadenia o rozpočtových pravidlách; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju činnosť s cieľom akreditovať v súlade s odporúčaním Dvora audítorov všetky civilné misie SBOP, aby tak mohli byť poverené úlohami súvisiacimi s plnením rozpočtu v rámci nepriameho hospodárenia;

Rozvoj a spolupráca

334.  je veľmi znepokojený zjavným trendom, ktorý možno pozorovať v nedávnych návrhoch Komisie, a to ignorovať právne záväzné ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 233/2014(96) v prípade oprávnených výdavkov na oficiálnu rozvojovú pomoc a krajín oprávnených na výdavky nástroja rozvojovej spolupráce (DCI); pripomína, že zákonnosť výdavkov Únie je kľúčovou zásadou riadneho finančného hospodárenia a že politické úvahy by nemali mať prednosť pred jasnými právnymi ustanoveniami; pripomína, že nástroj rozvojovej spolupráce je v prvom rade a predovšetkým určený na boj proti chudobe;

335.  podporuje použitie rozpočtovej podpory, ale naliehavo vyzýva Komisiu, aby lepšie vymedzila a jasne posúdila výsledky v oblasti rozvoja, ktoré sa majú dosiahnuť v každom prípade, a aby predovšetkým posilnila kontrolné mechanizmy týkajúce sa postupov prijímajúcich štátov v oblasti korupcie, dodržiavania ľudských práv, zásad právneho štátu a demokracie; vyjadruje hlboké znepokojenie nad možným použitím rozpočtovej podpory v krajinách, ktoré nemajú demokratický dohľad, a to buď z dôvodu nedostatočne fungujúcej parlamentnej demokracie, nedostatočných slobôd pre občiansku spoločnosť a médiá, alebo z dôvodu nedostatočných kapacít orgánov dohľadu;

336.  je znepokojený vyhlásením Dvora audítorov, že existuje vážne riziko, že Únia nedodrží svoj cieľ uplatňovania opatrení v oblasti zmeny klímy v celom rozpočte Únie, a že cieľ vynaložiť 20 % svojich výdavkov na opatrenia v oblasti klímy nebude splnený;

337.  je znepokojený zistením Dvora audítorov, že certifikačný systém Únie pre udržateľnosť biopalív nie je v plnej miere spoľahlivý(97); poukazuje na potenciálne negatívne dôsledky pre rozvojové krajiny, ako uviedol Dvor audítorov: „Komisia od dobrovoľných schém nevyžadovala, aby overovali, že výroba biopaliva, ktoré certifikujú, nevedie k významným rizikám v podobe negatívnych sociálno-ekonomických vplyvov, napríklad konfliktov týkajúcich sa držby pôdy, nútenej alebo detskej práce, zlých pracovných podmienok pre poľnohospodárov alebo nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť“; žiada Komisiu, aby sa zaoberala touto problematikou;

338.  očakáva, že mu budú poskytnuté úplné informácie v súvislosti s preskúmaním DCI v polovici trvania, v ktorom má byť zohľadnená Agenda 2030 a nový Európsky konsenzus o rozvoji, a že s ním budú v tejto súvislosti vedené konzultácie;

339.  vyzýva Komisiu, aby do rozvoja začlenila prístup založený na stimuloch zavedením zásady „viac za viac“ a aby ako príklad použila európsku susedskú politiku; domnieva sa, že čím viac a čím rýchlejšie krajina pokročí vo svojich vnútorných reformách pri budovaní a konsolidácii demokratických inštitúcií, odstraňovaní korupcie, dodržiavaní ľudských práv a zásad právneho štátu, tým viac podpory od Únie by mala dostať; zdôrazňuje, že tento prístup „pozitívnej podmienenosti“ spolu so silným dôrazom na financovanie malých projektov pre vidiecke komunity môže priniesť skutočnú zmenu a záruku, že peniaze daňovníkov Únie sa použijú udržateľnejším spôsobom; na druhej strane dôrazne odsudzuje všetky pokusy podmieniť poskytnutie pomoci kontrolou hraníc;

Zamestnanosť a sociálne veci

340.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že počas preskúmania 168 ukončených projektov vo výdavkovej oblasti „Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť“ zo strany Dvora audítorov mala len jedna tretina zavedený systém merania výkonnosti s ukazovateľmi výstupov a výsledkov spojenými s cieľmi operačného programu a že 42 % nemalo žiadne ukazovatele výsledkov ani ciele, čo znemožnilo posúdiť konkrétny prínos týchto projektov z hľadiska celkových cieľov programu;

341.  berie na vedomie odporúčanie Dvora audítorov, aby Komisia pri opätovnom posudzovaní koncepcie a mechanizmu realizácie pre fondy EŠIF na obdobie po roku 2020 zvýšila zameranie programu na výkonnosť a zjednodušila mechanizmus platieb tým, že bude v náležitých prípadoch nabádať na zavedenie ďalších opatrení na prepojenie úrovne platieb s výkonnosťou, a nie len preplácať náklady;

342.  víta výsledky dosiahnuté v rámci troch osí programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) v roku 2016; upozorňuje na význam podpory programu EaSI, a najmä na význam jeho osí Progress a Európska sieť služieb zamestnanosti (EURES), pre vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv; so znepokojením konštatuje, že v tematickej sekcii týkajúcej sa sociálneho podnikania v rámci osi EaSI Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie sú výsledky naďalej nedostatočné; vyzýva Komisiu, aby trvala na tom, aby sa Európsky investičný fond zaviazal, že bude plne využívať zdroje v rámci tematickej sekcie týkajúcej sa sociálneho podnikania;

Životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

343.  zdôrazňuje, že v roku 2016 bol v nadväznosti na pripomienky Dvora audítorov vypracovaný akčný plán s cieľom zabezpečiť zlepšenie, pokiaľ ide o oneskorenia platieb v rámci programu LIFE; konštatuje, že miera oneskorených platieb v roku 2016 dosiahla 3,9 %;

344.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje osobitný rámec vykazovania riadený Komisiou v súvislosti s určovaním a meraním nežiadúcich účinkov politík Únie, ktoré negatívne vplývajú na zmenu klímy, a v súvislosti s vyčíslením podielu týchto výdavkov na celkovom rozpočte Únie;

345.  zdôrazňuje, že pri interných auditoch sa tiež zistilo, že došlo k oneskoreniam vo vykonávaní jedného veľmi dôležitého odporúčania súvisiaceho s bezpečnosťou informačných technológií (týkajúceho sa riadenia bezpečnosti systému informačných technológií EU ETS), čo útvary Komisie vystavuje riziku narušenia bezpečnosti;

346.  poznamenáva, že pri hodnotení ex post druhého programu v oblasti zdravia, ktoré sa začalo v júli 2016, sa zistilo, že hoci sa programom dosiahli hodnotné výsledky jasne spojené s prioritami politiky v oblasti zdravotníctva členských štátov a Únie, stále existuje priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o šírenie výsledkov činností a súčinnosť s inými nástrojmi financovania Únie, ako sú štrukturálne fondy;

Doprava a cestovný ruch

347.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v čase, keď sa pripravuje budúci VFR, Dvor audítorov neposkytol žiadne úplné informácie o auditoch vykonaných pre sektor dopravy v oblasti „Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť“, najmä pokiaľ ide o NPE;

348.  konštatuje, že do konca roka 2016 poskytol NPE podporu 452 projektom v oblasti dopravy v celkovej výške investícií 19,4 miliardy EUR; opätovne zdôrazňuje význam NPE ako nástroja financovania na dokončenie siete TEN-T a vytvorenie jednotného európskeho dopravného priestoru; zdôrazňuje, že rozpočtovým škrtom prijatým v NPE v minulosti z dôvodu financovania iniciatívy v podobe EFSI by sa malo v budúcnosti predísť;

349.  konštatuje, že v roku 2016 EFSI poskytol 3,64 miliardy EUR na financovanie 29 operácií: 25 projektov v oblasti dopravy a 4 viacsektorových fondov s očakávanými celkovými investíciami vo výške 12,65 miliardy EUR; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska komisia a EIB neposkytli úplné informácie podľa jednotlivých sektorov na ročnom základe o projektoch podporovaných z EFSI;

350.  berie na vedomie spustenie programu záruky ekologickej lodnej dopravy prostredníctvom nového dlhového nástroja NPE a EFSI v roku 2016, čím sa potenciálne mobilizujú 3 miliardy EUR investícií do vybavenia plavidiel čistými technológiami; žiada Komisiu, aby poskytla podrobné informácie o vykonávaní tohto programu vrátane finančných a technologických aspektov, ako aj o environmentálnych a hospodárskych dôsledkoch;

351.  konštatuje, že počet finančných nástrojov sa značne zvýšil, čo v sektore dopravy umožňuje nové prepojenia a zároveň sa okolo rozpočtu Únie vytvára komplexná sieť opatrení; vyjadruje znepokojenie nad tým, že tieto nástroje popri rozpočte Únie by mohli ohroziť úroveň zodpovednosti a transparentnosti, keďže podávanie správ, audit a verejná kontrola nie sú zosúladené; ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že s využívaním prostriedkov EFSI sa vykonávacie právomoci delegujú na EIB s obmedzenejšou verejnou kontrolou ako v prípade iných nástrojov podporovaných z rozpočtu Únie;

352.  vyzýva Komisiu, aby v dostatočnom časovom predstihu pred predložením návrhu budúceho VFR a ďalšieho NPE predložila pre sektor dopravy jasné posúdenie vplyvu EFSI na ostatné finančné nástroje, najmä pokiaľ ide o NPE, ako aj na súdržnosť dlhového nástroja NPE s ostatnými iniciatívami Únie; žiada, aby súčasťou tohto posúdenia bola jasná analýza geografickej rovnováhy investícií v sektore dopravy; pripomína však, že suma peňažných prostriedkov vynaložených v rámci finančného nástroja by sa nemala považovať za jediné relevantné kritérium pri posudzovaní jeho výkonnosti; preto vyzýva Komisiu, aby prehĺbila svoje posúdenie výsledkov dosiahnutých v rámci projektov v oblasti dopravy financovaných Úniou a zmerala ich pridanú hodnotu;

353.  opakuje svoju žiadosť, aby Komisia so zreteľom na viacero zdrojov financovania umožnila ľahký prístup k projektom v podobe jednotného kontaktného miesta, aby umožnila občanom jasne sledovať vývoj a financovanie infraštruktúry spolufinancovanej z prostriedkov Únie a z EFSI;

354.  vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila finančnú účinnosť dohody s organizáciou Eurocontrol, pokiaľ ide o orgán na preskúmanie výkonnosti, a aby pokročila v návrhu zriadiť orgán na preskúmanie výkonnosti ako európsky hospodársky regulačný orgán pod dohľadom Komisie; okrem toho vyzýva Komisiu, s prihliadnutím na nevyhnutnosť čo najskôr implementovať jednotné európske nebo a s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť leteckého priemyslu, aby pokročila v návrhu na určenie manažérov siete ako samostatného poskytovateľa služieb, ktorý je zriadený ako priemyselné partnerstvo;

355.  vyzýva Komisiu, aby predložila posúdenie vplyvu projektov financovaných členskými štátmi v oblasti dopravy v rámci stratégie pre podunajskú oblasť a aby predložila návrh na zvýšenie pridanej hodnoty budúcich projektov v snahe prispieť k dokončeniu tohto dôležitého dopravného koridoru;

356.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že vzhľadom na neexistenciu osobitného rozpočtového riadka pre cestovný ruch chýba transparentnosť, pokiaľ ide o finančné prostriedky Únie použité na podporu opatrení v oblasti cestovného ruchu; opakuje svoju požiadavku doplniť do budúcich rozpočtov Únie rozpočtový riadok venovaný cestovnému ruchu;

Regionálny rozvoj

357.  upriamuje pozornosť na úlohu, ktorú zohrávajú administratívne kapacity pri riadnom využívaní fondov EŠIF; domnieva sa, že k posilneniu kapacít členských štátov v tejto oblasti by mohla účinne prispieť výmena osvedčených postupov;

358.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že výrazné oneskorenie vo vykonávaní politík v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti prehĺbilo početné rozdiely v rámci Únie aj v rámci členských štátov a regiónov, čím ohrozilo integritu Únie;

359.  berie na vedomie strategickú správu 2017 o vykonávaní európskych štrukturálnych a investičných fondov(98), v ktorej sa zdôraznilo, že od začiatku obdobia financovania výber projektov v rámci fondov EŠIF dosiahol celkovo 278 miliárd EUR, alebo 44 % celkových investícií plánovaných na obdobie 2014 – 2020 do európskej reálnej ekonomiky; domnieva sa, že vykonávanie programov na roky 2014 – 2020 teraz prebieha v plnom tempe, čo dokazuje pridanú hodnotu investícií v rámci politiky súdržnosti pre všetky regióny v Únii, ale aj potrebu ďalšieho úsilia pri posilňovaní administratívnych kapacít vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov;

Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

360.  víta skutočnosť, že došlo k ďalšiemu zlepšeniu a spresneniu LPIS, v dôsledku čoho je tento systém výborným nástrojom na zníženie miery chybovosti, ako aj administratívnej záťaže pre poľnohospodárov a platobné agentúry;

361.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sledovali výrazné kolísanie cien poľnohospodárskych výrobkov, ktoré má nepriaznivý vplyv na príjmy poľnohospodárov, a aby v prípade potreby pohotovo a účinne reagovali;

362.  poznamenáva, že prvý celý rok vykonávania ekologizácie mieru chybovosti zrejme neovplyvnil, čo vzhľadom na zložitosť pravidiel ekologizácie možno považovať za veľký úspech poľnohospodárov a platobných agentúr; zastáva názor Komisie, že je stále príliš skoro na vyvodenie záverov o konkrétnych environmentálnych výsledkoch; konštatuje, že popri ekologizácii predovšetkým iné faktory takisto ovplyvňujú environmentálne správanie odvetvia poľnohospodárstva; zdôrazňuje, že „ekologizácia“ predstavuje príklad zvýšenej potreby auditu výkonnosti aj v oblasti poľnohospodárstva;

363.  víta systém ekologizácie a jeho cieľ urobiť poľnohospodárske podniky Únie šetrnejšími k životnému prostrediu prostredníctvom postupov diverzifikácie plodín, udržiavania existujúceho trvalého trávneho porastu a zriadenia oblastí ekologického záujmu na ornej pôde, ako sa uvádza vo výročnej správe Dvora audítorov;

364.  pripomína, že existuje významný rozdiel v druhoch a rozsahu chýb, t. j. medzi neúmyselným zanedbaním administratívnej povahy a prípadmi podvodu, a že zanedbanie spravidla nespôsobuje daňovníkom žiadne finančné škody, čo by sa tiež malo zohľadniť pri odhade skutočnej miery chybovosti; pripomína Komisii, že riziko neúmyselných chýb vyplývajúcich zo zložitých právnych predpisov nesie v konečnom dôsledku príjemca; vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj keď investície boli účinné, Dvor audítorov stále považuje výdavky za 100 % neoprávnené v prípade chýb pri verejnom obstarávaní; zdôrazňuje preto, že metóda výpočtu chybovosti by sa mala ďalej zracionalizovať;

365.  konštatuje, že prístup k údajom a dobré monitorovanie, najmä pokiaľ ide o environmentálne aspekty, má zásadný význam vzhľadom na to, že určité prírodné zdroje, ako napríklad pôda a biodiverzita, sú nevyhnutným predpokladom dlhodobej produktivity poľnohospodárstva;

366.  dúfa, že Dvor audítorov prispôsobuje svoj prístup v oblasti dohľadu tak, aby používaniu finančných prostriedkov prisudzoval rovnaký význam ako ich prideľovaniu;

Rybárstvo

367.  naliehavo vyzýva Dvor audítorov, aby vo svojich budúcich správach uvádzal osobitnú mieru chybovosti pre rybárstvo a námorné záležitosti, a to v záujme odstránenia nezrovnalostí, ktoré vyplývajú zo zahrnutia iných oblastí do rovnakej kapitoly; konštatuje, že oblasť námorných záležitostí a rybárstva nie je vo výročnej správe Dvora audítorov dostatočne podrobne prezentovaná, čo sťažuje správne hodnotenie finančného hospodárenia v týchto oblastiach;

368.  vyslovuje Komisii uznanie za mimoriadne vysokú mieru plnenia v hlave 11 oddielu III rozpočtu na rok 2016 (Námorné záležitosti a rybárstvo), a to tak v prípade viazaných rozpočtových prostriedkov (99,2 %), ako aj platobných rozpočtových prostriedkov (94,7 %); poukazuje na to, že podľa článku 13 nariadenia (EÚ) č. 508/2014(99) sú rozpočtové prostriedky rozpísané v súlade so svojou oblasťou prideľovania, a že preto by bolo pre Komisiu vhodné, aby vo svojej správe podrobne uviedla mieru plnenia podľa rozpočtových riadkov;

369.  berie na vedomie výhradu uvedenú v správe o činnosti GR MARE, pokiaľ ide o zistené neoprávnené výdavky v rámci Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (EFRH), pričom táto výhrada sa týka ôsmich členských štátov;

370.  povzbudzuje GR MARE v jeho úsilí o kontrolu rozpočtových prostriedkov v rámci zdieľaného hospodárenia, a to najmä opatrení, ktoré sa týkajú EFRH a Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF);

371.  konštatuje, že riziko straty finančných prostriedkov predstavuje 5,9 milióna EUR a že Komisia prijala opatrenia potrebné na hodnotenie výdavkov v roku 2017 a v prípade potreby na vymáhanie pridelených prostriedkov;

372.  konštatuje, že miera implementácie ENRF na obdobie 2014 – 2020 je tri roky po jeho prijatí 15. mája 2014 stále nepostačujúca, keďže do septembra 2017 sa použilo len 1,7 % zo sumy 5,7 miliardy EUR, ktorá bola poskytnutá v rámci zdieľaného hospodárenia; konštatuje, že využívanie prostriedkov ENRF je zodpovednosťou členských štátov; poukazuje na to, že podľa článku 13 nariadenia (EÚ) č. 508/2014 sú rozpočtové prostriedky rozpísané v súlade so svojou oblasťou prideľovania, a že preto by bolo pre Komisiu vhodné, aby vo svojej správe podrobne uviedla mieru plnenia podľa rozpočtových riadkov;

373.  považuje za potrebné poskytovať členským štátom všemožnú podporu s cieľom zabezpečiť riadne a úplné využitie prostriedkov ENRF s vysokými mierami plnenia, a to v súlade s ich príslušnými prioritami a potrebami, najmä pokiaľ ide o udržateľný rozvoj odvetvia rybárstva;

Kultúra a vzdelávanie

374.  víta skutočnosť, že program Erasmus+ v roku 2016 umožnil 500 000 ľuďom študovať, odborne sa vzdelávať alebo vykonávať dobrovoľnícku činnosť v zahraničí a je na ceste k dosiahnutiu cieľa 4 miliónov účastníkov do roku 2020; zdôrazňuje, že študenti programu Erasmus+ majú sklon vytvárať si veľký súbor prenosných zručností, schopností a znalostí a majú lepšie kariérne vyhliadky ako študenti, ktorí nevycestovali, a že program prináša výsledky ako strategická investícia do mladých ľudí v Európe; poukazuje však na potrebu zabezpečiť širšiu prístupnosť programu najmä pre mladých ľudí, ktorí majú menej príležitostí;

375.  víta skutočnosť, že veľká časť postupu žiadosti o financovanie z programu Erasmus+ bola presunutá na internet; je však presvedčený, že postup by sa mohol ďalej zjednodušiť zrušením požiadavky vlastnoručného podpisu akreditačného listu partnerov projektu;

376.  poukazuje na to, že pretrvávajú problémy týkajúce sa prístupu k financovaniu z programu Erasmus+ v oblasti mládeže spojené s decentralizovaným riadením programu zo strany národných agentúr; vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia, ako napríklad centralizovaním časti tohto financovania v rámci výkonnej agentúry; okrem toho vyzýva Komisiu, aby poskytla prostriedky potrebné na väčšie zapojenie všetkých príjemcov programu, napríklad vytvorením stálych sektorovo špecifických podvýborov, ako stanovuje nariadenie (EÚ) č. 1288/2013(100);

377.  domnieva sa, že doterajším kľúčom k úspechu programu Erasmus+ boli univerzitné výmeny a že s cieľom zabrániť ich narušeniu by sa žiadne finančné prostriedky nemali použiť na iný program a nemal by sa ani rozšíriť rozsah programu Erasmus+ s cieľom zahrnúť do neho viac príjemcov, napríklad migrantov;

378.  je znepokojený chronicky nízkou mierou úspešnosti projektov v rámci programu Európa pre občanov a Kreatívna Európa – podprogram Kultúra (16 % a 11 % v roku 2016); zdôrazňuje, že nízka miera úspešnosti spôsobuje nespokojnosť medzi žiadateľmi a príznačná je nedostatočná úroveň financovania, ktorá nezodpovedá ambicióznym cieľom programov;

379.  zdôrazňuje, že Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA) Komisie tvrdí, že program Európa pre občanov plne dozrel v roku 2016, v treťom roku jeho vykonávania; vyzýva preto Komisiu a Radu, aby primerane zohľadnili dlhé lehoty potrebné na plné vykonávanie nových programov v rámci VFR na obdobie 2014 – 2020 s cieľom zabrániť podobnému meškaniu v rámci budúceho finančného rámca po roku 2020;

380.  vyjadruje uznanie agentúre EACEA za jej úlohu pri vykonávaní troch programov v oblasti kultúry a vzdelávania, ako je zdôraznené v pozitívnom hodnotení práce agentúry v roku 2016; víta, že agentúra EACEA vo väčšej miere využíva elektronické podávanie správ pre financované projekty, čo by malo zlepšiť zhromažďovanie údajov a monitorovanie projektu, prispieť k politickej práci Komisie a pomôcť príjemcom; s uspokojením konštatuje, že EACEA realizuje 92 % svojich platieb v rámci lehôt stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách; vzhľadom na to, že príjemcovia vzdelávacích a kultúrnych programov sú často veľmi malé organizácie, vyzýva EACEA, aby sa usilovala o dosiahnutie lepších výsledkov, podľa možnosti prostredníctvom ukazovateľa, ako je priemerná lehota na vyplatenie prostriedkov;

381.  berie na vedomie zavedenie záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory v roku 2016 s rozpočtom 121 miliónov EUR do roku 2022 a počiatočný záujem odvetvia a finančných sprostredkovateľov; vyzýva na rýchlu implementáciu prednostného čerpania plánovaných 60 miliónov EUR pre tento nástroj z EFSI; pripomína, že úvery dopĺňajú iné dôležité zdroje financovania pre tento sektor, ako sú napríklad granty;

382.  vyjadruje znepokojenie nad veľmi nízkou úrovňou financovania EFSI určeného na vzdelávanie a pre kultúrne a kreatívne sektory v roku 2016; domnieva sa, že primeraná odvetvová podpora je nevyhnutná s cieľom zabezpečiť, aby kultúrny a kreatívny sektor využíval úvery EFSI;

383.  opätovne zdôrazňuje podporu nezávislého mediálneho pokrytia európskych záležitostí, najmä prostredníctvom rozpočtovej podpory pre televízne, rádiové a online siete; víta pokračovanie grantu pre Euranet+ do roku 2018 a naliehavo vyzýva Komisiu, aby našla udržateľnejší model financovania tejto siete;

Občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

384.  pripomína, že v roku 2016 sa vo veľkej miere používali osobitné nástroje s cieľom reagovať na humanitárnu situáciu, ktorej čelili žiadatelia o azyl v Únii, a že preto existuje riziko, že sumy zostávajúce do konca súčasného VFR nemusia na reagovanie na neočakávané udalosti, ktoré môžu nastať pred rokom 2020, postačovať; žiada Komisiu, aby tento štrukturálny problém vyriešila v budúcom VFR a riadne informovala Európsky parlament;

385.  naliehavo vyzýva, aby bola vypracovaná ucelená a systematická stratégia s jasnejšími, silnejšími a dlhodobými politickými a operačnými prioritami na ochranu základných práv a slobôd pri zabezpečení jej účinného vykonávania, napríklad pridelením dostatočných finančných prostriedkov na tento účel;

Práva žien a rodová rovnosť

386.  zdôrazňuje, že rovnosť medzi ženami a mužmi by mala byť zabezpečená vo všetkých oblastiach politík; preto opakuje svoju výzvu na uplatňovanie rodového rozpočtovania vo všetkých fázach rozpočtového procesu vrátane plnenia rozpočtu a hodnotenia tohto plnenia;

387.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rozpočtových riadkoch v rámci programu Práva, rovnosť a občianstvo 2014 – 2020 (REC) sa neuvádzajú zdroje vyčlenené na každý z cieľov programu spojených s rodovou rovnosťou; víta skutočnosť, že sieť Ženy proti násiliu a Európska ženská loby získali v roku 2016 granty v oblasti boja proti násiliu páchanému na ženách a v oblasti rodovej rovnosti;

388.  opakuje svoju výzvu na zachovanie osobitného rozpočtového riadku na osobitný cieľ Daphne a na zvýšenie zdrojov s cieľom zvrátiť zníženie finančných prostriedkov určených na program Daphne v období rokov 2014 – 2020;

389.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky fond pre strategické investície nezahŕňa rodové hľadisko, a zdôrazňuje, že úspešný proces obnovy nie je možný, ak sa nebude riešiť vplyv kríz na ženy;

390.  zdôrazňuje, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti patrí medzi základné zásady AMIF; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom cielených opatrení, pokiaľ ide o rodovú rovnosť v rámci konkrétnych rozpočtových riadkov, napriek opakovaným výzvam zo strany Európskeho parlamentu na zohľadnenie rodovej dimenzie aj v rámci migračnej a azylovej politiky;

391.  opakuje svoju požiadavku, aby sa do spoločného súboru ukazovateľov výsledkov, pokiaľ ide o plnenie rozpočtu Únie, zahrnuli rodovo špecifické ukazovatele, a to s riadnym zohľadnením zásady riadneho finančného hospodárenia, najmä v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti;

392.  žiada, aby sa posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť stalo súčasťou všeobecnej ex ante kondicionality na získanie finančných prostriedkov Únie, a ak je to možné, aby sa údaje o príjemcoch a účastníkoch zbierali rozčlenené podľa pohlavia;

393.  víta pomerne vyvážené zastúpenie žien a mužov (52 % žien oproti 48 % mužov) v opatreniach v rámci ESF v roku 2016;

394.  vyzýva Európsky parlament, Radu a Komisiu, aby v nasledujúcom VFR obnovili svoj záväzok v oblasti rodovej rovnosti prostredníctvom spoločného vyhlásenia pripojeného k VFR vrátane záväzku uplatňovať rodové rozpočtovanie a účinné monitorovanie vykonávania tohto vyhlásenia v rámci ročných rozpočtových postupov začlenením ustanovenia v doložke o preskúmaní nového nariadenia o VFR.

(1) Ú. v. EÚ L 48, 24.2.2016. (2) Ú. v. EÚ C 323, 28.9.2017, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 322, 28.9.2017, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 322, 28.9.2017, s. 10. (5) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0122. (7) Ú. v. EÚ L 48, 24.2.2016. (8) Ú. v. EÚ C 323, 28.9.2017, s. 1. (9) Ú. v. EÚ C 384, 14.11.2017, s. 2. (10) Ú. v. EÚ C 417, 6.12.2017, s. 63. (11) Ú. v. EÚ C 322, 28.9.2017, s. 10. (12) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (13) Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1. (14) Ú. v. EÚ L 297, 22.9.2004, s. 6. (15) Ú. v. EÚ L 343, 19.12.2013, s. 46. (16) Prijaté texty, P8_TA(2018)0122. (17) Ú. v. EÚ L 48, 24.2.2016. (18) Ú. v. EÚ C 323, 28.9.2017, s. 1. (19) Ú. v. EÚ C 384, 14.11.2017, s. 11. (20) Ú. v. EÚ C 417, 6.12.2017, s. 74. (21) Ú. v. EÚ C 322, 28.9.2017, s. 10. (22) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (23) Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1. (24) Ú. v. EÚ L 297, 22.9.2004, s. 6. (25) Ú. v. EÚ L 341, 18.12.2013, s. 73. (26) Prijaté texty, P8_TA(2018)0122. (27) Ú. v. EÚ L 48, 24.2.2016. (28) Ú. v. EÚ C 323, 28.9.2017, s. 1. (29) Ú. v. EÚ C 384, 14.11.2017, s. 2. (30) Ú. v. EÚ C 417, 6.12.2017, s. 52. (31) Ú. v. EÚ C 322, 28.9.2017, s. 10. (32) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (33) Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1. (34) Ú. v. EÚ L 297, 22.9.2004, s. 6. (35) Ú. v. EÚ L 341, 18.12.2013, s. 69. (36) Ú. v. EÚ L 363, 18.12.2014, s. 183. (37) Prijaté texty, P8_TA(2018)0122. (38) Ú. v. EÚ L 48, 24.2.2016. (39) Ú. v. EÚ C 323, 28.9.2017, s. 1. (40) Ú. v. EÚ C 384, 14.11.2017, s. 9. (41) Ú. v. EÚ C 417, 6.12.2017, s. 171. (42) Ú. v. EÚ C 322, 28.9.2017, s. 10. (43) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (44) Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1. (45) Ú. v. EÚ L 297, 22.9.2004, s. 6. (46) Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2013, s. 58. (47) Prijaté texty, P8_TA(2018)0122. (48) Ú. v. EÚ L 48, 24.2.2016. (49) Ú. v. EÚ C 323, 28.9.2017, s. 1. (50) Ú. v. EÚ C 384, 14.11.2017, s. 12. (51) Ú. v. EÚ C 417, 6.12.2017, s. 252. (52) Ú. v. EÚ C 322, 28.9.2017, s. 10. (53) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (54) Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1. (55) Ú. v. EÚ L 297, 22.9.2004, s. 6. (56) Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2013, s. 54. (57) Prijaté texty, P8_TA(2018)0122. (58) Ú. v. EÚ L 48, 24.2.2016. (59) Ú. v. EÚ C 323, 28.9.2017, s. 1. (60) Ú. v. EÚ C 384, 14.11.2017, s. 11. (61) Ú. v. EÚ C 417, 6.12.2017, s. 247. (62) Ú. v. EÚ C 322, 28.9.2017, s. 10. (63) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (64) Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1. (65) Ú. v. EÚ L 297, 22.9.2004, s. 6. (66) Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013, s. 65. (67) Prijaté texty, P8_TA(2018)0122. (68) Ú. v. EÚ L 48, 24.2.2016. (69) Ú. v. EÚ C 323, 28.9.2017, s. 1. (70) Ú. v. EÚ C 322, 28.9.2017, s. 1. (71) Ú. v. EÚ C 322, 28.9.2017, s. 10. (72) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (73) Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1. (74) Prijaté texty, P8_TA(2018)0122. (75) Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25). (76) COM(2017)0351, oddiel 2.2. (77) Výročná správa o hospodárení a vykonávaní rozpočtu za rok 2016, oddiel 2.2, GR AGRI, Výročná správa o činnosti, príloha 10, s. 140. (78) Výročná správa o hospodárení a výkonnosti za rok 2016, príloha 4, s. 20. (79) Pozri Výročnú správu o hospodárení a výkonnosti za rok 2016, oddiel 2.2. (80) Rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105). (81) Odseky 120 a 121 svojho uznesenia z 27. apríla 2017 s poznámkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry (Ú. v. EÚ L 252, 29.9.2017, s. 28). (82) Summary of data on the progress made in financing and implementing financial engineering instruments reported by the managing authorities in accordance with Article 67(2)(j) of Council Regulation (EC) No 1083/2006 (Zhrnutie údajov týkajúcich sa pokroku, ktorý bol dosiahnutý v súvislosti s financovaním a vykonávaním nástrojov finančného inžinierstva, nahlásených riadiacimi orgánmi v súlade s článkom 67 ods. 2 písm. j) nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006), s. 11. (83) Štúdia s názvom Hodnotenie 10 rokov mechanizmu spolupráce a overovania (MSO) pre Bulharsko a Rumunsko; zadaný GR IPOL, Tematické oddelenie D: rozpočtové veci. (84) Pozri výročnú správu GR AGRI o činnosti za rok 2016, s. 17. (85) Pozri odsek 207 uznesenia Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017. (86) Pozri orientačné údaje o rozdelení pomoci podľa veľkostnej triedy pomoci, prijatej v súvislosti s platbou priamej pomoci vyplatenou výrobcom podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 1307/2013 (rozpočtový rok 2016). (87) Okruh 3 VFR zahŕňa širokú škálu politík; najvýznamnejšou oblasťou výdavkov je migrácia a bezpečnosť, ale financovanie sa poskytuje aj na oblasť potravín a krmív, ako aj na kultúrne a tvorivé činnosti a programy v oblasti spravodlivosti, práv, rovnosti a občianstva, a tiež ochrany spotrebiteľov a zdravia. (88) Fond AMIF nahrádza program Solidarita a riadenie migračných tokov (SOLID). (89) Prijaté texty, P8_TA(2016)0477. (90) Európsky dvor audítorov: Správa o rýchlom preskúmaní vykonávania 5 % zníženia počtu pracovných miest, s. 27. (91) Odseky 276, 281 a 282 uznesenia Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017. (92) Správa o overení ročnej účtovnej závierky Európskych škôl za rozpočtový rok 2016 spolu s odpoveďami Európskych škôl, 29. november 2017. (93) GR HR, Výročná správa o činnosti, s. 6. (94) https://corporateeurope.org/expert-groups/2017/02/corporate-interests-continue-dominate-key-expert-groups (95) Prijaté texty, P8_TA(2017)0021. (96) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44). (97) Osobitná správa č. 18/2016: Systém EÚ na certifikáciu udržateľných biopalív. (98) http://ec.europa.eu/regional_policy/en/policy/how/stages-step-by-step/strategic-report/ (99) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 and (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1). (100) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2016 (2017/2188(DEC))

P8_TA(2018)0122 A8-0130/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na osobitné správy Dvora audítorov vypracované v súlade s článkom 287 ods. 4 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2016 (COM(2017)0365 – C8‑0299/2017)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2016 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(4) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2016 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 18. apríla 2018 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel III – Komisia(5) a na svoje uznesenie s pripomienkami, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. februára 2018 o udelení absolutória Komisii za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2016 (05940/2018 – C8‑0042/2018),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(6), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0130/2018),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť a v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia;

B.  keďže osobitné správy Dvora audítorov poskytujú informácie o dôležitých aspektoch týkajúcich sa využívania finančných prostriedkov a sú preto užitočné pre Európsky parlament pri plnení jeho úlohy orgánu udeľujúceho absolutórium;

C.  keďže poznámky Európskeho parlamentu k osobitným správam Dvora audítorov sú neoddeliteľnou súčasťou uvedeného rozhodnutia z 18. apríla 2018 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel III – Komisia;

Časť I – Osobitná správa Dvora audítorov č. 21/2016 s názvom Predvstupová pomoc EÚ na posilnenie administratívnej kapacity na západnom Balkáne: metaaudit

1.  víta osobitnú správu Dvora audítorov vo forme metaauditu, v ktorej je uvedený prehľad riadenia predvstupovej pomoci v Albánsku, Bosne a Hercegovine, Kosove, bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, Čiernej Hore a Srbsku zo strany Komisie, a uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

2.  uznáva, že Komisia musí pôsobiť v zložitých politických súvislostiach a naráža na mnohé nedostatky vo verejných inštitúciách prijímajúcich krajín, ako je prílišná byrokracia, vysoká fluktuácia pracovníkov, nízka efektívnosť, nedostatočná zodpovednosť a korupcia;

3.  vyzýva všetky zainteresované strany, aby venovali osobitnú pozornosť vymedzeniu kvalitatívnych národných stratégií a národných a regionálnych programov, ktoré by zahŕňali jasné, realistické a merateľné ciele, a aby zároveň lepšie prepojili navrhovanie programov v prijímajúcej krajine s týmito stratégiami a príslušnými analýzami potrieb;

4.  podporuje úsilie orgánov krajín západného Balkánu zamerané na kľúčové oblasti dobrej správy vecí verejných a na reformu ich verejnej správy vrátane oblasti finančnej kontroly v súvislosti s riadením verejných financií; vyzýva všetkých aktérov, aby zintenzívnili úsilie o vypracovanie alebo konsolidáciu stratégií zameraných na koordináciu vykonávania reformy riadenia verejných financií;

5.  považuje za mimoriadne dôležité posilniť uplatňovanie zásady podmienenosti, najmä predbežným overením schopnosti prijímateľa uskutočniť to, čo sa od neho požaduje, v prípade realizácie projektu vysokej kvality a v konkrétnych merateľných podmienkach;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že približne polovica projektov financovaných Úniou na posilnenie reformy verejnej správy a zásad právneho štátu nebola udržateľná; zdôrazňuje význam rozvoja udržateľnosti, a to najmä v prípade projektov, ktoré sú zamerané na zvýšenie administratívnych kapacít; vyjadruje poľutovanie nad tým, že udržateľnosť nebola v mnohých prípadoch zabezpečená z dôvodu vnútorných faktorov, ako je nedostatok rozpočtových prostriedkov a zamestnancov, a najmä nedostatočná politická vôľa prijímateľa reformovať inštitúcie; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na výsledky úspešných projektov s vyčísliteľnou pridanou hodnotou a zabezpečila udržateľnosť a realizovateľnosť projektov tým, že toto kritérium stanoví ako podmienku pri vykonávaní nástroja predvstupovej pomoci (IPA II);

7.  domnieva sa, že stále existuje priestor na zlepšenie, aby sa v niektorých kľúčových sektoroch dosiahli normy Únie, ako je dodržiavanie zásad právneho štátu, reforma verejnej správy a dobrá správa vecí verejných; zastáva názor, že pomoc poskytovaná v týchto oblastiach by sa vzhľadom na úzku súvislosť so stratégiou rozširovania a s politickými kritériami mala zvýšiť a mala by byť účinnejšia a udržateľná;

8.  vyzýva Komisiu, aby sa prednostne zamerala na boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti a aby podporovala verejné trestné stíhanie a vypracovanie požiadaviek na transparentnosť a integritu v rámci verejnej správy; opätovne zdôrazňuje potrebu kontinuálnejšej a dôraznejšej stratégie a vyššej politickej angažovanosti vnútroštátnych orgánov s cieľom dosiahnuť udržateľné výsledky v tejto oblasti;

Časť II – Osobitná správa Dvora audítorov č. 24/2016 s názvom Potreba ďalšieho úsilia na zvyšovanie informovanosti o súlade s pravidlami štátnej pomoci a na presadzovanie súladu s týmito pravidlami v rámci politiky súdržnosti

9.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a súhlasí s jeho odporúčaniami;

10.  s uspokojením berie na vedomie, že Komisia vykoná prevažnú väčšinu odporúčaní;

11.  zdôrazňuje, že všetky príslušné generálne riaditeľstvá, najmä GR COMP a GR REGIO, musia mať prístup ku všetkým databázam útvarov Komisie, aby mohli účinne plniť svoje úlohy;

12.  vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie nevykonať odporúčanie 4 písm. b), keďže to môže ohroziť ochranu finančných záujmov Únie;

13.  môže akceptovať zdržanlivý postoj Komisie, pokiaľ ide o vykonanie odporúčania 4 písm. d), ak alternatívne metódy, ktoré si zvolia členské štáty, budú rovnako účinné ako centrálny register na monitorovanie pomoci de minimis; vyzýva Komisiu, aby takýto výsledok zaručila;

14.  vyjadruje presvedčenie, že pre členské štáty je mimoriadne dôležité, aby pred tým, ako začnú realizovať veľké projekty, mali právnu istotu, pokiaľ ide o platné pravidlá štátnej pomoci, keďže jasné a zrozumiteľné pravidlá môžu pomôcť znížiť mieru chybovosti v tejto oblasti;

15.  vyzýva Komisiu, aby zaručila, že vnútroštátne audítorské orgány sa pred zverejnením svojich výročných kontrolných správ oboznámia s platnými pravidlami štátnej pomoci a overia si ich znenie;

16.  v tejto súvislosti víta dohodu GR COMP a GR REGIO z marca 2015 o spoločnom akčnom pláne v oblasti štátnej pomoci; konštatuje, že tento akčný plán pôvodne obsahoval šesť opatrení určených na zvýšenie informovanosti a skvalitnenie vedomostí v oblasti štátnej pomoci vo všetkých členských štátoch: vymedzenie a šírenie osvedčených postupov, kurzy odbornej prípravy pre špecialistov na štátnu pomoc, workshopy pre jednotlivé krajiny, semináre pre špecialistov, ďalší rozvoj databázy otázok a odpovedí (sieť ESHS-EP) a rozvoj informačnej databázy štátnej pomoci; od roku Komisia 2016 ponúka aj špecializovaný modul odbornej prípravy;

17.  rovnako víta, že GR COMP zorganizovalo do januára 2016 kurzy odbornej prípravy v oblasti štátnej pomoci a infraštruktúry v Bulharsku, Chorvátsku, Českej republike, Rumunsku a na Slovensku;

18.  podporuje výzvu Dvora audítorov na vytvorenie centrálnej databázy pre celú Úniu, v ktorej si príslušné orgány členských štátov budú môcť overiť identitu podnikov, voči ktorým bol vydaný príkaz na vymáhanie štátnej pomoci, ako aj stav konania vo veci daného vymáhania; domnieva sa, že takáto databáza by mohla byť dôležitá pre budúce analýzy rizík;

Časť III – Osobitná správa Dvora audítorov č. 29/2016 s názvom Jednotný mechanizmus dohľadu – Dobrý začiatok, ale potreba ďalších zlepšení

19.  pripomína tieto právne základy:

20.  podporuje závery Dvora audítorov a víta, že ECB prijala odporúčania Dvora audítorov(8);

21.  vyjadruje však znepokojenie v súvislosti so správou Kontaktného výboru najvyšších kontrolných inštitúcií členských štátov EÚ, ktorá obsahuje porovnanie práv 27 z 28 najvyšších kontrolných inštitúcií v celej Únii na výkon auditu v orgánoch bankového dohľadu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v záverečnom vyhlásení bolo uvedené, že v tých krajinách, kde predchádzajúce mandáty národných najvyšších kontrolných inštitúcií na výkon auditu v orgánoch bankového dohľadu neboli Európskym dvorom audítorov nahradené podobnou úrovňou auditu nad činnosťami dohľadu ECB, vznikla medzera v audite(9);

22.  zdôrazňuje, že túto obavu už vyjadril vo svojom uznesení z 10. marca 2016 o bankovej únii – výročnej správe za rok 2015(10);

23.  vyjadruje poľutovanie nad obmedzenou transparentnosťou informácií určených pre subjekty podliehajúce dohľadu z dôvodu prístupu prijatého ECB so zreteľom na zverejňovanie, dôsledkom čoho subjekty podliehajúce dohľadu neboli schopné v plnej miere porozumieť výsledkom postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu; zdôrazňuje, že Dvor audítorov vyjadril znepokojenie nad nedostatkom transparentnosti, čo by podľa jeho názoru mohlo zvýšiť „riziko svojvôle v oblasti dohľadu“;

24.  poukazuje na to, že nedostatok akéhokoľvek dohľadu nad expozíciou banky voči nelikvidným „činnostiam úrovne 3“ zahŕňajúcim aj toxické aktíva a deriváty mal za následok asymetrické vykonávanie funkcie dohľadu; domnieva sa, že silná predpojatosť voči kreditným rizikám vo vzťahu k trhu a operačným rizikám vyplývajúcim zo špekulatívnych finančných činností vyústila do penalizácie komerčných bánk v prospech veľkých investičných bánk, čo vyvoláva otázky o platnosti a spoľahlivosti doposiaľ uskutočnených komplexných posúdení; vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi vyhláseniami predsedníčky Dozornej rady ECB Danièle Nouyovej o ťažkostiach a neschopnosti ECB riadne oceniť pozície týkajúce sa týchto zložitých a rizikových produktov;

25.  so znepokojením berie na vedomie zistenia Dvora audítorov o tom, že v ECB nie sú z organizačného hľadiska účinne oddelené funkcie menovej politiky a funkcie dohľadu a že chýbajú jasné a prísne pravidlá na zabránenie konfliktom záujmov, čo posilňuje obavy z vnútorného konfliktu záujmov medzi úlohou ECB zachovávať stabilitu eura a jej prudenciálnym dohľadom nad veľkými európskymi úverovými inštitúciami;

26.  podporuje zistenie Dvora audítorov o to, že treba vypracovať analýzu rizika, pokiaľ ide o využívanie spoločných služieb na úlohy týkajúce sa menovej politiky a funkcie dohľadu ECB;

27.  v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad zistením Dvora audítorov, že množstvo informácií, ktoré poskytla ECB, len čiastočne postačovalo na posúdenie efektívnosti operácií spojených s riadiacou štruktúrou jednotného mechanizmu dohľadu, práce jeho spoločných dohliadacích tímov a jeho kontrol na mieste; zdôrazňuje, že z toho dôvodu nebol vykonaný audit v dôležitých oblastiach;

28.  považuje z hľadiska zodpovednosti za neprijateľné, aby auditovaný subjekt, t. j. ECB, chcel sám rozhodovať o tom, ku ktorým dokumentom môžu mať externí audítori prístup(11); vyzýva preto ECB, aby v plnej miere spolupracovala s Dvorom audítorov ako externým audítorom a poskytla mu plný prístup k informáciám v súlade s uvedenými pravidlami;

29.  vyzýva Dvor audítorov, aby do novembra 2018 informoval príslušný výbor Európskeho parlamentu, či sa podarilo vyriešiť problém prístupu k informáciám;

30.  berie na vedomie existujúce mechanizmy podávania správ medzi ECB a Európskym parlamentom(12); domnieva sa však, že tieto opatrenia nemôžu nahradiť audit Dvora audítorov;

31.  pripomína, že Komisia mala do 31. decembra 2015 zverejniť správu o preskúmaní uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013, ktorým sa ECB poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa tak nestalo;

32.  vyzýva preto Komisiu, aby túto správu čo najskôr dokončila;

Časť IV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 30/2016 s názvom Účinnosť podpory EÚ pre prioritné odvetvia v Hondurase

33.  víta správu Dvora audítorov, súhlasí s jeho odporúčaniami a uvádza svoje pripomienky a odporúčania; berie tiež na vedomie odpovede Komisie;

34.  s uspokojením konštatuje, že vláda Hondurasu, ako aj Komisia veľmi dobre prijali správu Dvora audítorov a že výzvy, ktoré Dvor audítorov odhalil, ako aj jeho závery boli veľmi užitočné na posilnenie politického dialógu medzi Hondurasom a Úniou;

35.  pripomína, že vzťahy medzi Hondurasom ako časťou Strednej Ameriky a Úniou sú v súčasnosti založené najmä na dohode o pridružení podpísanej v roku 2012, ktorou bol vytvorený silný a dlhodobý vzťah založený na vzájomnej dôvere a ochrane spoločných hodnôt a zásad; pripomína, že v tejto dohode sa stanovujú tri hlavné piliere činnosti: politický dialóg, spolupráca a obchod; pripomína najmä to, že obe strany sa v tejto dohode zaviazali zaviesť opatrenia na podporu hospodárskeho rozvoja so zreteľom na spoločné záujmy, ako sú odstránenie chudoby, vytváranie pracovných miest a spravodlivý a trvalo udržateľný rozvoj;

36.  zdôrazňuje, že do dnešného dňa ratifikovalo túto dohodu 21 členských štátov; očakáva, že krajiny, ktoré ju doteraz nepodpísali, tak urobia čo najskôr, keďže úplné uplatňovanie troch pilierov posilní rozvoj politického dialógu, umožní účinné prerozdelenie finančných prostriedkov a raz a navždy zabezpečí, aby sa pomoc Únie účinne využívala pri rekonštrukcii a transformácii Hondurasu;

37.  pripomína, že Honduras je krajinou Strednej Ameriky, ktorá získava najväčší objem rozvojovej pomoci z Únie, a že Únia patrí medzi dvanástich hlavných darcov v Hondurase, pričom prispieva štvrtým najväčším dielom a jej podiel na celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci určenej tejto krajine tvorí 11 %; zdôrazňuje, že celkový objem pomoci sa zvýšil z 223 miliónov EUR (obdobie rokov 2007 až 2013) na 235 miliónov EUR (obdobie rokov 2014 až 2020);

38.  so znepokojením však konštatuje, že finančný príspevok Únie počas posudzovaného obdobia predstavoval iba 0,2 % HDP krajiny, čo je oveľa nižšie percento ako v prípade ostatných darcov, najmä USA;

39.  takisto poznamenáva, že podľa údajov Svetovej banky zaznamenal Honduras po celosvetovej hospodárskej kríze mierne oživenie z hospodárskeho hľadiska, ktoré bolo vyvolané verejnými investíciami, vývozom a vysokými príjmami z remitencií, čo umožnilo rast vo výške 3,7 % v roku 2016 a 3,5 % v roku 2017;

40.  zdôrazňuje však, že napriek povzbudivým hospodárskym vyhliadkam a napriek úsiliu vlády a darcov má Honduras naďalej najvyššiu mieru chudoby a hospodárskej nerovnosti v Latinskej Amerike, pričom podľa oficiálnych údajov za rok 2016 približne 66 % obyvateľov žije v chudobe a pretrváva všeobecné násilie, korupcia a beztrestnosť; poznamenáva, že napriek tomu, že miera vrážd za posledné roky klesla, naďalej patrí medzi najvyššie na svete a je najvyššou v Latinskej Amerike; ďalej zdôrazňuje, že stále pretrvávajú vážne ťažkosti a výzvy týkajúce sa prístupu k základným službám, pracovným príležitostiam a prírodným zdrojom, ako sú pôda a základné prostriedky na prežitie, a že ženy, domorodé obyvateľstvo a obyvatelia afrického pôvodu patria medzi tie skupiny obyvateľstva, ktoré sú najviac vystavené porušovaniu ľudských práv v dôsledku nerovnosti;

41.  s mimoriadnym znepokojením zdôrazňuje, že Honduras je naďalej jednou z najnebezpečnejších krajín na svete pre obhajcov ľudských práv a aktivistov v oblasti životného prostredia, pričom ide o oblasti, ktoré sú v mnohých prípadoch úzko prepojené; poukazuje na to, že podľa údajov organizácie Global Witness bolo v Hondurase od roku 2009 zavraždených minimálne 123 aktivistov ochraňujúcich pôdu a životné prostredie, pričom mnohí z nich patrili medzi pôvodné a vidiecke obyvateľstvo, ktoré bojovalo proti megaprojektom na svojich územiach, ako v prípade Berty Cáceres, ktorej vražda nebola stále objasnená; vyzýva Komisiu, aby pravidelne a dôsledne sledovala situáciu a dohliadala na to, aby spolupráca Únie v Hondurase v žiadnom smere nepoškodzovala ľudské práva obyvateľov Hondurasu; v tejto súvislosti pripomína význam európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) na poskytovanie priamej a naliehavej finančnej a materiálnej pomoci obhajcom ľudských práv vystaveným rizikám, ako aj núdzového fondu, ktorý delegáciám Únie umožňuje pružne poskytovať priame dotácie týmto osobám; ďalej vyzýva Komisiu, aby podporovala účinné uplatňovanie usmernení Únie týkajúcich sa obhajcov ľudských práv prijímaním miestnych stratégií, ktorými sa zaručí úplné vykonávanie týchto usmernení, a to v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré už v tejto oblasti majú skúsenosti;

42.  s veľkým znepokojením berie na vedomie závažné incidenty, ku ktorým došlo v Hondurase po voľbách, ktoré sa konali 26. novembra 2017; poukazuje na to, že európske a medzinárodné siete obhajcov ľudských práv a médií odsúdili neprimerané a niekedy aj smrteľné používanie sily zo strany štátnych bezpečnostných síl proti demonštrantom, ako aj iné útoky na obhajcov ľudských práv v povolebnej kríze, pričom organizácie pre ľudské práva zaregistrovali 30 prípadov usmrtenia (21 vojenskou políciou (PMOP)), 232 zranených a 1 085 zadržaných; zdôrazňuje, že Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva v Hondurase zdokumentoval viac ako 50 prípadov zastrašovania a obťažovania obhajcov ľudských práv, vodcov komunít a novinárov; poznamenáva, že honduraská vláda reagovala na túto situáciu oznámením o zriadení ministerstva pre ľudské práva, ktoré má pracovať nezávisle od súčasného ministerstva pre ľudské práva, spravodlivosť, verejnú správu a decentralizáciu a ktoré začalo svoju činnosť 27. januára 2018; vyzýva ESVČ, aby zvýšila podporu Únie pre obhajcov ľudských práv a presadzovanie politického dialógu a trvala na tom, aby honduraská vláda plnila svoje povinnosti a úlohy, pokiaľ ide o zachovávanie mieru a zaručenie bezpečnosti svojich občanov;

43.  pripomína, že je veľmi dôležité, aby sa aj súkromný sektor členských štátov Únie zaviazal k dodržiavaniu ľudských práv a najprísnejších sociálnych a environmentálnych noriem a aby sa dodržiavanie európskych noriem v tejto oblasti považovalo za minimum; vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby aj naďalej aktívne spolupracovali s Organizáciou Spojených národov, ktorá sa dlhodobo usiluje o vypracovanie medzinárodnej zmluvy, na základe ktorej budú spoločnosti niesť zodpovednosť za akúkoľvek účasť na porušovaní ľudských práv;

44.  pripomína, že štátny prevrat v roku 2009 mal pre Honduras katastrofálne dôsledky: sociálno-ekonomický rast zaznamenal výrazné spomalenie, prestala prichádzať medzinárodná pomoc a krajina bola dočasne vylúčená z Organizácie amerických štátov; konštatuje, že Únia mohla aj napriek tomu počas tohto obdobia naďalej vykonávať svoje činnosti v Hondurase, aj keď vo všetkých prioritných odvetviach sa vyskytli oneskorenia a niektoré činnosti, napríklad harmonizáciu právneho rámca, nebolo možné ukončiť; zdôrazňuje, že ak by Únia neposkytla a nezachovala svoju podporu v prioritných odvetviach spolupráce, podmienky v nich by boli ešte zložitejšie;

45.  poznamenáva, že honduraská vláda uviedla, že je otvorená medzinárodnému dohľadu a spolupráci s medzinárodnými organizáciami (zriadenie Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, nedávny príchod misie na podporu boja proti korupcii a beztrestnosti v Hondurase, audit štátnych účtov organizáciou Transparency International atď.); upozorňuje však, že je veľmi dôležité prevziať a uplatňovať získané poznatky a najlepšie postupy a nepredlžovať donekonečna závislosť od týchto organizácií pri vykonávaní základných činností štátu; s vážnym znepokojením berie na vedomie to, že 18. februára 2018 vedúci misie na podporu boja proti korupcii a beztrestnosti v Hondurase (MACCIH) odstúpil, pretože Organizácia amerických štátov (OAS) mu neposkytla dostatočnú podporu na úlohu, ktorú mu pred dvoma rokmi zverila, t. j. na boj proti korupcii v Hondurase (nedostatok zdrojov, ubúdanie členov organizačnej zložky, neposkytnutie vhodných zariadení atď.); konštatuje, že napriek chýbajúcej podpore MACCIH dosahuje od roku 2017 významné výsledky v boji proti korupcii, ako je otvorenie hlavných prípadov proti vládnym úradníkom zapojeným do závažných korupčných káuz a vyšetrovanie politickej triedy Hondurasu; je znepokojený tým, že tieto okolnosti zmaria prvé významné regionálne úsilie zamerané na boj proti korupcii a beztrestnosti v jednej z krajín, ktorá ho najviac potrebuje, a vyzýva honduraskú vládu a OAS, aby poskytli MACCIH bezvýhradnú podporu a uľahčili jej prácu, a vyzýva ESVČ, aby pokračovala v spolupráci s MACCIH s cieľom dosiahnuť spoločné ciele;

46.  konštatuje, že audit Dvora audítorov bol zameraný na obdobie rokov 2007 až 2015, v ktorom platby Európskej únie predstavovali 119 miliónov EUR, a že prioritnými odvetviami, ktoré skúmal, bolo znižovanie chudoby, lesné hospodárstvo a bezpečnosť a spravodlivosť, na ktoré bolo vyplatených 89 % dvojstrannej podpory; domnieva sa však, že obdobie, na ktoré sa vzťahuje správa Dvora audítorov, je príliš dlhé, keďže presahuje funkčné obdobie Komisie a okrem toho zahŕňa mimoriadne zložité a rozdielne politické a hospodárske pomery; domnieva sa, že v záujme väčšej účinnosti auditov by sa mali skrátiť auditované obdobia alebo by sa mali vykonávať priebežné hodnotenia, keďže v správe sú príliš mnohokrát odhalené problémy alebo nedostatky, ktoré sú medzitým vyriešené, na základe čoho sa niektoré zo záverov a odporúčaní stávajú neaktuálne; ďalej zdôrazňuje, že Dvor audítorov vo svojej správe neuvádza informácie o rozhovoroch, ktoré uskutočnil v Hondurase, najmä rozhovoroch s príjemcami pomoci, inými darcami a organizáciami občianskej spoločnosti;

47.  berie na vedomie, že Dvor audítorov vo svojej správe dospel k záveru, že pomoc Únie pre prioritné odvetvia bola aj napriek určitému pokroku len čiastočne účinná, a to najmä v dôsledku situácie v krajine, ako aj pre množstvo nedostatkov v oblasti riadenia, ktoré obmedzili jej dosah, a poznamenáva, že napriek tomu, že stratégia Komisie bola relevantná a koordinovaná, nebola dostatočne špecifická a finančné prostriedky boli rozdelené medzi príliš mnoho oblastí, takže napriek požiadavkám honduraskej vlády nebolo možné uspokojiť dôležité potreby prioritných odvetví, ktoré neboli pokryté ani inými darcami;

48.  napriek tomu, že súhlasí s obavami Dvora audítorov, súhlasí aj s Komisiou, že v mnohých prípadoch bola potrebná istá miera flexibility s cieľom prispôsobiť sa krízovej situácii vyvolanej štátnym prevratom a že bolo potrebné reagovať na vzniknuté mimoriadne naliehavé situácie a splniť základné potreby obyvateľstva; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úsilí o dosiahnutie účinnej rovnováhy medzi flexibilitou potrebnou na prispôsobenie sa meniacim okolnostiam, potrebám a požiadavkám krajiny, potrebou reagovať na najnaliehavejšie problémy vrátane ľudských práv, práva na život a práva na dôstojný život a potrebou reagovať a zlepšiť potenciálny dosah pomoci Únie;

49.  konštatuje, že v minulosti bola spolupráca Únie zameraná na sociálnu súdržnosť a hospodársky rast, zatiaľ čo nové programové obdobie je zamerané na potreby vyplývajúce z hlavných rozvojových výziev, ktorým táto krajina čelí: znižovanie chudoby a nerovností, potravinová bezpečnosť, vzdelávanie a zdravotníctvo, bezpečnosť a ľudské práva, daňová reforma, boj proti beztrestnosti a korupcii, vytváranie pracovných miest so sociálnou ochranou, konkurencieschopnosť, riadenie prírodných zdrojov a zraniteľnosť v dôsledku zmeny klímy;

50.  zdôrazňuje, že vzhľadom na osobitnú situáciu krajiny je nevyhnutné posilniť a zaviesť komplexné programy boja proti chudobe (zamerané na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ako sú ženy, deti a domorodé obyvateľstvo, ako o to žiadala samotná vláda Hondurasu), ako aj komplexné programy v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti zamerané na deti a mladých ľudí z najviac znevýhodnených prostredí, s cieľom zaručiť, aby im boli ponúkané príležitosti na rozvoj schopností a zručností, a ochrániť ich pred tým, aby sa dostali do pasce násilia a organizovaného zločinu;

51.  ďalej vyzdvihuje rozhodujúcu úlohu žien a organizácií na podporu ženských práv pri dosahovaní sociálneho pokroku, ako aj hnutí vedených mladými ľuďmi; vyzýva Úniu, aby presadzovala potrebu podpory posilňovania postavenia žien a vytváranie bezpečného a podporného prostredia pre organizácie občianskej spoločnosti žien a obhajcov práv žien a aby sa zamerala na riešenie konkrétnych foriem represie na základe rodu, najmä v regiónoch zasiahnutých konfliktmi; zdôrazňuje, že je dôležité aktívne prispievať k podpore politík a činností týkajúcich sa práv žien vrátane ich sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

52.  domnieva sa, že Únia musí aj naďalej vynakladať osobitné úsilie v oblasti spolupráce s cieľom posilniť transparentnosť, dôveryhodnosť a zodpovednosť štátnych inštitúcií, ako aj v oblasti boja proti korupcii a beztrestnosti, ktoré podkopávajú dôveru občanov a predstavujú jednu z hlavných prekážok pre rozvoj krajiny;

53.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s nedostatkom politického dialógu, ktorý zistil Dvor audítorov v niektorých kritických oblastiach, v ktorých sa prijíma pomoc v rámci podpory národného plánu (ciele v oblasti vzdelávania, národného štatistického rozvoja a reformy verejnej správy); keďže politický dialóg Komisie uľahčuje vykonávanie opatrení Únie a vedie ku konkrétnym zlepšeniam; vyzýva Komisiu, aby posilnila politický dialóg, najmä v strategických a prioritných odvetviach, a zaujala pevný postoj v tých oblastiach, voči ktorým vláda neprejavuje priveľký záujem alebo vnímavosť, ako to bolo v prípade národnej politiky v oblasti súdnictva a bezpečnosti a v prípade strediska na monitorovanie súdnictva;

54.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v zlepšovaní spoločného plánovania s vládou Hondurasu a členskými štátmi Únie a aby spolu s ostatnými darcami vynaložila osobitné úsilie v oblasti vnútornej koordinácie s cieľom čo najviac zefektívniť rozdelenie práce, dosiahnuť komplementárnosť všade tam, kde je to možné, a najmä vyhnúť sa problémom, ktoré zistil Dvor audítorov: veľké množstvo rovnakých alebo podobných projektov (tie isté odvetvia, tí istí príjemcovia), protichodné alebo prekrývajúce sa opatreniam, respektíve chýbajúce opatrenia, najmä v prioritných odvetviach; upozorňuje, že aj Komisia by mala spolu s ostatnými darcami navrhnúť rýchly a účinný systém vykonávania opatrení s cieľom skrátiť lehoty, zvýšiť dynamiku a zlepšiť efektívnosť a výsledky;

55.  konštatuje, že približne polovica dvojstrannej podpory Únie v Hondurase sa uskutočňuje formou rozpočtovej, všeobecnej a odvetvovej podpory; so znepokojením poukazuje na značné riziká rozpočtovej podpory, ktoré sú najmä dôsledkom značnej makroekonomickej nestability krajiny, technických nedostatkov a problémov s podvodmi a korupciou pri riadení verejných financií;

56.  so znepokojením konštatuje, že hoci sa v správe Dvora audítorov uvádza, že rozpočtová podpora bola poskytnutá v prospech relevantných a vierohodných národných stratégií, v niektorých prioritných odvetviach boli stratégie vlády nejasné alebo fragmentované a nedisponovali konkrétnym rozpočtom a dotknuté inštitúcie nedokázali vypracovať politiky a reformy;

57.  uznáva, že Komisia identifikovala tieto riziká a pokúsila sa ich zmierniť; znovu však pripomína Komisii, že rozpočtová podpora nie je bianko šek a že prísľuby vlády o tom, že reformy budú vykonané, nie sú bezpodmienečne dostatočnou zárukou; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby sa v záujme zníženia akéhokoľvek rizika aj naďalej zo všetkých síl usilovala zabezpečiť dodržiavanie usmernení o rozpočtovej podpore vo všetkých fázach procesu; zároveň vyzýva Komisiu, aby rozpočtovú podporu neposkytovala v tých odvetviach, v ktorých neexistuje istota dôveryhodnej a relevantnej reakcie vlády;

58.  súhlasí s Komisiou, že pozastavenie niekoľkých platieb rozpočtovej podpory počas daného obdobia – ako sa to stalo v roku 2012 z dôvodu všeobecnej makroekonomickej situácie a chýbajúcej dohody medzi Hondurasom a MMF – nemusí byť rozporuplným signálom s potenciálne nepriaznivým vplyvom na účinnosť pomoci, ako naznačil Dvor audítorov, ale môže byť naopak jasným a jednoznačným signálom vláde, že musí vzniknuté problémy účinne a urýchlene vyriešiť;

59.  s veľkým záujmom konštatuje, že Honduras je prvou krajinou, v ktorej sa uplatňuje rozpočtová podpora zameraná na výsledky; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že Dvor audítorov dospel k záveru, že vyhodnotenie dosiahnutých výsledkov bolo skomplikované chybami v nástrojoch, že pri monitorovaní sa vyskytlo mnoho nedostatkov a že odporúčania neboli systematicky dodržiavané; vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobnú správu zahŕňajúcu použité ciele, referenčné hodnoty a kritériá, ako aj metódy výpočtu a overovania atď., aby vyhodnotila ich účinnosť a vplyv na meranie dosiahnutých výsledkov a aby zároveň zlepšila komunikáciu, zviditeľnenie a vplyv činnosti Únie; zároveň vyzýva Komisiu, aby kládla väčší dôraz na výsledky, pokiaľ ide o ciele stanovené v stratégiách týkajúcich sa politického dialógu s vládou Hondurasu, ako aj dialógu s občianskou spoločnosťou a ostatnými darcami;

60.  keďže dobré riadenie verejných financií je základnou podmienkou poskytovania rozpočtovej podpory a keďže Honduras má v tejto oblasti jedny z najväčších nedostatkov, a to aj napriek opakovaným plánom vlády a pomoci Komisie, domnieva sa, že Komisia by mala klásť osobitný dôraz na neustále zlepšovanie tejto oblasti; v tejto súvislosti a so zreteľom na úlohu, ktorú by mal honduraský dvor audítorov zohrávať pri riadení štátnych zdrojov, žiada Komisiu, aby vypracovala osobitné programy spolupráce s Dvorom audítorov s cieľom poskytnúť mu technickú pomoc a odbornú prípravu v tejto oblasti;

61.  vyzýva vládu Hondurasu, aby poskytla všetky potrebné zdroje a finančné prostriedky na to, aby honduraský dvor audítorov mohol plniť svoje úlohy nezávisle, efektívne a v súlade s medzinárodnými normami v oblasti auditu, transparentnosti a zodpovednosti;

62.  so znepokojením berie na vedomie pripomienku Dvora audítorov, že úradu Únie v Hondurase chýba špecializovaný personál so skúsenosťami v oblasti riadenia verejných financií a makroekonomických otázok súvisiacich s rozpočtovou podporou, a poukazuje na to, že je to obzvlášť riskantné vzhľadom na dlhodobú hospodársku nestabilitu krajiny, ktorej sa aj napriek tejto závažnej situácii aj naďalej poskytuje rozpočtová podpora; so zreteľom na riziká, na ktoré poukázal Dvor audítorov, vyzýva Komisiu, aby urýchlene posilnila personálne obsadenie úradu Únie v Hondurase;

63.  poznamenáva, že v rámci spolupráce Únie v Hondurase sa organizáciám občianskej spoločnosti poskytuje podpora na presadzovanie potravinovej bezpečnosti, ľudských práv a rodovej rovnosti a že v súčasnosti sa vykonáva približne 35 tematických projektov za viac ako 9 miliónov EUR; zároveň poznamenáva, že pokiaľ ide o spoluprácu s občianskou spoločnosťou v Hondurase, delegácia Únie vypracovala plán schválený v roku 2014, ktorý zahŕňa činnosti v oblasti politického dialógu a podpory navrhnuté osobitne pre túto krajinu; považuje za mimoriadne dôležité, aby sa organizácie občianskej spoločnosti zúčastňovali nielen na konzultačnom procese pri príprave plánov, ale aj na ich vykonávaní, kontrole a hodnotení;

64.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že v rozvojových krajinách sa neustále zmenšuje priestor pre občiansku spoločnosť; s veľkým znepokojením konštatuje, že oddelenie registrácie a monitorovania občianskych združení odobralo iba v prvých troch mesiacoch roku 2014 licencie viac ako 10 000 mimovládnym organizáciám za to, že vláde nepredložili správy o svojich finančných prostriedkoch a programoch, a že napriek určitým pozitívnym zmenám v posledných rokoch niektoré zákony a administratívne opatrenia, ktoré boli nedávno prijaté v Hondurase, sťažujú týmto združeniam činnosť a obmedzujú im priestor, v dôsledku čoho sú mnohé z nich nútené ukončiť svoju činnosť;

65.  víta dlhodobú podporu a záväzok Únie voči občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách; domnieva sa, že v rámci politického dialógu a rozvoja programov spolupráce sa Komisia musí sústrediť na vypracovanie stratégií na vytvorenie právneho, administratívneho a politického prostredia, ktoré je nevyhnutné na to, aby organizácie občianskej spoločnosti mohli vykonávať svoje úlohy a efektívne fungovať, pravidelné poskytovanie informácií týmto organizáciám o finančných prostriedkoch a možnostiach financovania a povzbudzovanie ich k tomu, aby sa zapájali do medzinárodných organizácií a sietí občianskej spoločnosti;

66.  domnieva sa, že Dvor audítorov by mal jednu kapitolu svojej správy venovať spolupráci Únie s organizáciami občianskej spoločnosti v Hondurase vzhľadom na zásadnú úlohu, ktorú vo všeobecnosti zohrávajú v spoločnosti, a najmä v oblasti miestneho rozvoja, a to aj so zreteľom na to, že Únia je hlavným darcom pre tieto organizácie v rozvojových krajinách a vďaka využívaniu a vykonávaniu série nástrojov a politík zastáva vedúcu úlohu, pokiaľ ide o ochranu predstaviteľov občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv; verí, že Dvor audítorov túto skutočnosť zohľadní vo svojich budúcich správach;

Časť V – Osobitná správa Dvora audítorov č. 31/2016 s názvom Vynaložiť najmenej každé piate euro z rozpočtu EÚ na opatrenia v oblasti klímy: na tomto ambicióznom cieli sa pracuje, no hrozí vážne riziko, že nebude splnený

67.  víta správu Dvora audítorov a uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

68.  víta ambiciózne záväzky Únie znížiť emisie v porovnaní s úrovňami z roku 1990 aspoň o 20 % do roku 2020 a o 40 % do roku 2030 a vynaložiť v rozpočtovom období 2014 – 2020 minimálne 20 % svojho rozpočtu na opatrenia v oblasti klímy; víta celkový pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že podľa Dvora audítorov existuje vážne riziko, že cieľ týkajúci sa 20 % rozpočtu sa nepodarí dosiahnuť;

69.  považuje za veľmi dôležité, aby Komisia neustále preukazovala dostatočné líderstvo a záväzok v otázkach zmeny klímy účinným vykonávaním Parížskej dohody a aby upevňovala svoju medzinárodnú dôveryhodnosť a nástroje formovania podmienok pre klimatickú politiku Únie a zelenú diplomaciu v budúcich rokoch;

70.  víta začlenenie záväzku do existujúcich politík namiesto vytvorenia nových finančných nástrojov; domnieva sa, že by to malo prispieť k väčšej ucelenosti rôznych oblastí politiky Únie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali koordinovaný plán na udržanie maximálnej kompaktnosti a kontinuity rôznych programov;

71.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétnu všeobecnú stratégiu na dosiahnutie stanoveného cieľa, ktorá bude zahŕňať akčné plány pre jednotlivé oblasti, v ktorých budú vytýčené podrobné opatrenia a nástroje, metodika merania a podávania správ a výkonnostné ukazovatele uplatniteľné pri opatreniach súvisiacich s klímou v konkrétnych oblastiach politiky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej rozvíjali spoločné, unifikované normy na vykonávanie primeraného monitorovania, hodnotenia a overovania systémov, najmä so zreteľom na uplatňovanie ukazovateľov z Ria a podávanie správ o vyplácaní finančných prostriedkov na opatrenia v oblasti klímy;

72.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov zistil nedostatky v systéme sledovania Únie, čo podstatne zvyšuje riziko nadhodnotenia výdavkov na opatrenia v oblasti klímy; vyzýva Komisiu, aby systematicky dodržiavala zásadu konzervatívnosti, aby sa zabránilo nadhodnocovaniu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala odhady a opravila klimatické koeficienty, ak existuje riziko nadhodnotenia;

73.  vyzýva Komisiu, aby uprednostnila vypracovanie akčného plánu v určitých oblastiach s obrovským potenciálom, ako je iniciatíva Horizont 2020, poľnohospodárstvo a rybárstvo, a to v spolupráci s členskými štátmi; ďalej vyzýva Komisiu, aby spolu s Európskym inovačným a technologickým inštitútom (EIT) dôsledne koordinovala činnosti týkajúce sa vývoja nových technológií a inovácií na ochranu životného prostredia;

74.  poukazuje na to, že je obzvlášť potrebné, aby Komisia dosiahla referenčné hodnoty súvisiace s klímou začlenením svojich rôznych programovacích nástrojov s cieľom podporiť vysokú mieru súdržnosti a prípadne lepšiu koordináciu medzi členskými štátmi, aby bolo možné dosiahnuť celkový cieľ, ktorým je vynaložiť aspoň 20 % rozpočtu Únie na nízkouhlíkovú spoločnosť odolnú proti zmene klímy;

75.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých častiach rozpočtu Únie chýbajú konkrétne ciele; žiada Komisiu, aby navrhla celkový plán, v ktorom načrtne, aké nástroje financovania by mohli prispieť k dosiahnutiu cieľa týkajúceho sa 20 % rozpočtu a do akej miery; so znepokojením konštatuje, že chýbajúci plán svedčí o nízkej kompatibilnosti rôznych oblastí rozpočtu;

76.  so znepokojením konštatuje, že existuje málo informácií o tom, koľko prostriedkov sa minie na zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene, ako aj o tom, do akej miery prispejú opatrenia Únie zamerané na klímu k zníženiu emisií CO2, pričom dostupné údaje nemusia byť porovnateľné medzi členskými štátmi; žiada Komisiu, aby ďalej rozvíjala podávanie správ o tom, do akej miery bol cieľ vyčleniť 20 % rozpočtu Únie v rokoch 2014 – 2020 na opatrenia súvisiace s klímou začlenený do všetkých politík, tým, že okrem informácií o tom, aké sumy boli vyčlenené a vyplatené, uvedie aj to, ktoré sumy sa vzťahujú na oblasti zmierňovania zmeny klímy alebo prispôsobovania sa jej, pričom zároveň identifikuje oblasti, v ktorých treba zlepšiť výsledky v oblasti klímy;

77.  domnieva sa, že uplatňovanie programov financovania sa musí ďalej spresniť stanovením jasných stratégií prispôsobovania sa zmene klímy alebo jej zmierňovania a súvisiacich akčných plánov vrátane vhodných nástrojov kvantifikácie investícií a potrebných klimatických stimulov a lepších metód sledovania na získanie správnych odhadov o pokroku dosiahnutom v rámci programov Únie a opatrení členských štátov;

78.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene vytvorila priaznivé prostredie pre prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo tým, že prispôsobí svoje investičné podmienky, výdavkové rámce a nástroje zamerané na inovácie a modernizáciu vo všetkých príslušných kľúčových odvetviach;

79.  s poľutovaním konštatuje, že neexistuje nástroj na poskytovanie viacročných konsolidovaných aktualizácií o situácii v celom rozpočte Únie; domnieva sa, že je potrebné hodnotenie ex-post a prepočet predpokladaných príspevkov na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy;

80.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje žiaden osobitný rámec Komisie na podávanie správ, ktorým by sa zisťovali a merali kontraproduktívne účinky politík Únie, ktoré majú negatívny vplyv na zmenu klímy, ako aj to, aký veľký podiel z rozpočtu Únie sa vynakladá na takéto politiky s presne opačným účinkom; vyjadruje znepokojenie nad tým, že bez týchto údajov nie je informácia Komisie o tom, do akej miery Únia prispieva k zmierneniu zmeny klímy, úplná; vyzýva Komisiu, aby systematicky identifikovala potenciálne kontraproduktívne opatrenia a premietala ich do konečných výpočtov týkajúcich sa zmierňovania zmeny klímy;

Časť VI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 32/2016 s názvom Pomoc EÚ Ukrajine

81.  poznamenáva, že finančná a odborná pomoc Únie reformujúcej sa Ukrajine bola potrebná; zdôrazňuje však, že vykonávanie reforiem zaostáva oveľa viac, ako sa očakávalo;

82.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že staré štruktúry, ktoré sú odmietavé voči reformám, modernizácii a demokratizácii, pretrvávajú, kým sily snažiace sa o reformy sa stretávajú s neustálymi veľkými ťažkosťami;

83.  víta pomoc Únie Ukrajine; domnieva sa však, že by mala byť spojená s hmatateľným úsilím ukrajinskej vlády zameraným na zlepšenie situácie vo vlastnej krajine; konkrétne by mala zlepšiť systém vlastných zdrojov zavedením efektívneho a transparentného daňového systému, ktorý nebude zameraný len na príjmy občanov, ale aj na majetok oligarchov;

84.  vyzýva na účinný boj proti stále rozšírenej korupcii a na poskytovanie účinnej podpory organizáciám, ktoré sa v tejto oblasti angažujú;

85.  vyzýva na posilnenie súdnej moci v krajine ako nezávislého nástroja presadzujúceho zásady právneho štátu;

86.  požaduje prísnejšiu kontrolu bankového sektora, aby sa predišlo odlivu kapitálu do tretích krajín zapríčiňujúceho insolventnosť bankových inštitúcií; v tejto súvislosti poukazuje na to, že rozpočtovú podporu treba poskytovať len pod podmienkou, že finančná pomoc sa bude čerpať transparentným a komplexným spôsobom;

87.  domnieva sa, že pred poskytnutím akejkoľvek finančnej pomoci by sa vo všeobecnosti mali posúdiť jej vyhliadky na úspech;

88.  vyjadruje presvedčenie, že viac pozornosti treba venovať vytváraniu a vzdelávaniu kompetentných a decentralizovaných administratívnych štruktúr;

Časť VII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 33/2016 s názvom Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany: koordinácia reakcií na katastrofy mimo EÚ bola vo všeobecnosti účinná

89.  víta osobitnú správu Dvora audítorov; súhlasí s jeho odporúčaniami a víta pripravenosť Komisie vziať ich do úvahy;

90.  zdôrazňuje veľký význam rýchlej a jednotnej reakcie na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou s cieľom minimalizovať ich ľudský, environmentálny a hospodársky dosah;

91.  berie na vedomie celkovú spokojnosť Dvora audítorov s tým, ako Komisia riadi proces reakcie na katastrofy;

92.  nabáda Komisiu, aby stavala na svojich zdrojoch vrátane rozpočtových postupov, postupov mobilizácie a výberových konaní na expertov, aby sa postihnutým krajinám poskytovala okamžitá pomoc Únie, ktorá bude vychádzať z potrieb; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa tzv. kontaktné miesta civilnej ochrany zriaďovali v rámci terénnej siete národných a regionálnych kancelárií GR ECHO a spomedzi zamestnancov delegácií Únie v rizikových krajinách;

93.  víta zriadenie tzv. európskeho zdravotníckeho zboru vo februári 2016, ktorým sa významne rozšírilo „dobrovoľné zoskupenie“ v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany o „rezervu“ lekárskych a zdravotných tímov, ktoré môžu využiť skúsenosti nadobudnuté počas krízy spôsobenej ebolou; domnieva sa, že treba pokračovať v tomto prístupe založenom na rezerve lekárskych tímov a iných špecializovaných tímov hodnotenia a podpory a ďalej ho zlepšovať;

94.  navrhuje odstrániť všetky zbytočné administratívne prekážky, ktoré bránia zúčastneným štátom, ako aj Koordinačnému centru pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) v rýchlejšej reakcii, najmä na začiatku krízy;

95.  žiada zúčastnené štáty, aby začlenili viac aktív do dobrovoľného zoskupenia s cieľom zvýšiť jeho pripravenosť reagovať na katastrofy;

96.  zdôrazňuje význam výmeny informácií a spolupráce medzi Komisiou, inými orgánmi Únie a OSN pri uľahčovaní štruktúrovanej reakcie v prípade núdzovej situácie; víta dohody o spolupráci podpísané s Úradom OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) a Svetovým potravinovým programom (WFP) a naliehavo vyzýva Komisiu, aby podpísala ďalšie dohody o spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM) a ďalšími zainteresovanými stranami;

97.  pripomína, že požiadavky na kvalitu a interoperabilitu sú vymedzené a rozpracované v súlade s novými normami WHO pre lekárske moduly a v spolupráci s ostatnými strategickými partnermi a v súlade s ich rámcovými podmienkami s cieľom zabezpečiť v rámci medzinárodných misií včasnú reakciu spojenú s dôkladnejšou koordináciou; domnieva sa, že s cieľom zabezpečiť okamžitú dostupnosť alebo mobilizáciu kapacít od začiatku núdzovej situácie a vyhnúť sa chybám pri financovaní treba optimalizovať a z veľkej časti normalizovať procesy zásobovania;

98.  naliehavo vyzýva na neustále využívanie prípadného synergického účinku s ďalšími zúčastnenými aktérmi a nástrojmi, najmä s humanitárnou a rozvojovou pomocou, a na to, aby sa zabránilo opätovnému vykonávaniu tých istých činností;

99.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila funkčnosť komunikačnej platformy ERCC CECIS, aby sa zainteresované strany mohli ľahšie dostať k informáciám, a to aj poskytnutím mobilného prístupu tímom civilnej ochrany Európskej únie (EUCP) nasadeným v teréne;

100.  domnieva sa, že za humanitárnou pomocou a civilnou ochranou by mali nasledovať ďalšie opatrenia zamerané na presadzovanie kultúry prevencie, ako aj budovanie kapacít a zvyšovanie odolnosti zraniteľných alebo katastrofou postihnutých spoločenstiev;

Časť VIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 34/2016 s názvom Boj proti plytvaniu potravinami: príležitosť pre EÚ zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov v potravinovom dodávateľskom reťazci

101.  víta osobitnú správu Dvora audítorov o kontrole účinnosti boja Únie proti plytvaniu potravinami; súhlasí s odporúčaniami Dvora audítorov a vyzýva Komisiu, aby tieto odporúčania zohľadnila;

102.  s veľkým znepokojením poznamenáva, že podľa odhadov skončí celosvetovo približne jedna tretina potravín vyrobených na ľudskú spotrebu ako potravinový odpad alebo sa stratí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Únia nerieši problém plytvania potravinami účinne a že dosiaľ prijala len nesúdržné a neucelené opatrenia;

103.  zdôrazňuje, že Únia má veľký potenciál riešiť problém plytvania potravinami úpravou existujúcich politík, a to bez toho, aby vznikli dodatočné náklady, a mala by sa pokúsiť ho využiť; s poľutovaním však poznamenáva, že napriek sľubnej rétorike neexistuje dostatočná politická vôľa na premenu prísľubov na politické opatrenia;

104.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že ambície Komisie v boji proti plytvaniu potravinami časom preukázateľne poklesli; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oblasti boja proti plytvaniu potravinami chýbajú cielené politické opatrenia a že pozitívne účinky, ktoré sa objavujú v niektorých oblastiach politiky, sú skôr náhodné; so záujmom očakáva hodnotenie výsledkov balíka predpisov o obehovom hospodárstve v oblasti boja proti plytvaniu potravinami;

105.  považuje za znak nekonzistentného prístupu Komisie, že po prvé, Únia, ktorá je považovaná za lídra v boji proti zmene klímy, sa dostatočne nevenuje boju proti plytvaniu potravinami, ktoré priamo prispieva k negatívnym vplyvom na klímu, a po druhé, napriek tomu, že Únia každoročne poskytuje stovky miliónov EUR na rozvojovú pomoc, boj proti hladu a dodržiavanie pravidiel spravodlivého obchodu, nevenuje sa dostatočne otázke boja proti plytvaniu potravinami, ktoré je jedným z hlavných faktorov prispievajúcich k uvedeným problémom;

106.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby prijala okamžité opatrenia proti plytvaniu potravinami; vyzýva Komisiu, aby si splnila svoje záväzky z príslušných politických dokumentov týkajúcich sa boja proti plytvaniu potravinami;

107.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úzku koordináciu na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni s cieľom zjednotiť rôzne prístupy jednotlivých členských štátov v oblasti predchádzania plytvaniu potravinami, darovania potravín, potravinovej bezpečnosti a správnych hygienických postupov; vyzýva Komisiu, aby vytvorila platformu na výmenu najlepších postupov v boji proti plytvaniu potravinami, ktorá by lepšie zosúladila jej činnosti s činnosťami členských štátov;

108.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že činnosť Komisie na technickej úrovni je obmedzená na vytváranie pracovných skupín a skupín odborníkov, ktoré však nepriniesli žiaden použiteľný výsledok; vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoju činnosť na technickej úrovni a priniesla konkrétne výsledky; vyzýva Komisiu, aby užšie spolupracovala s Európskou environmentálnou agentúrou a EIT, ktoré sú schopné poskytnúť solídnu odbornú a technickú pomoc;

109.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepovažuje za potrebné stanoviť spoločnú definíciu plytvania potravinami a nepovažuje za potrebné vytvoriť osobitnú hierarchiu v oblasti plytvania potravinami; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vypracovala spoločnú definíciu plytvania potravinami, spoločnú metodiku jeho merania a monitorovania a usmernenia k hierarchii odpadového hospodárstva v prípade plytvania potravinami;

110.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh akčného plánu, v ktorom budú označené oblasti politiky, v ktorých existuje potenciál na riešenie problému plytvania potravinami, s dôrazom na prevenciu a darovanie, a aby vymedzila príležitosti, ktoré by sa dali využiť v rámci týchto politík; vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy akčných plánov, ktoré by zahŕňali merateľné ciele a ukazovatele výkonnosti, a aby vypracovala posúdenia vplyvu v konkrétnych oblastiach politiky;

111.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci darovanie potravín predstavuje druhú najčastejšiu možnosť ako predchádzať plytvaniu potravinami, existuje mnoho prekážok na rôznych úrovniach, ktoré spôsobujú, že sa nevyužíva dostatočne; upozorňuje na problémy, s ktorými sa stretávajú orgány členských štátov, najmä, pokiaľ ide o dodržiavanie platného právneho rámca pre darovanie potravín; vyzýva Komisiu, aby vytvorila osobitnú platformu na výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi s cieľom uľahčiť darovanie potravín; vyzýva Komisiu, aby pri revízii príslušných právnych ustanovení vzala do úvahy príspevok miestnych a regionálnych orgánov;

112.  vyzýva Komisiu, aby dokončila a zverejnila usmernenia pre prerozdeľovanie a darovanie potravín vrátane daňových mechanizmov pre darcov, ktoré budú založené na najlepších postupoch spoločne využívaných tými členskými štátmi, ktoré v súčasnosti aktívne bojujú proti plytvaniu potravinami; nabáda Komisiu, aby vypracovala usmernenia o tom, ako prekonať rôzne prekážky pri darovaní potravín, a o daňových úľavách pre reťazce a spoločnosti, ktoré darujú potraviny;

113.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pojmy „dátum minimálnej trvanlivosti“ a „spotrebujte do“ sú pre zúčastnené strany na všetkých úrovniach potravinového dodávateľského reťazca vo všeobecnosti nejasné; vyzýva Komisiu, aby tieto pojmy vysvetlila a aby pre ich používanie vypracovala záväzné usmernenia s cieľom predísť akýmkoľvek mylným predstavám;

114.  nabáda členské štáty, aby širokú verejnosť vzdelávali o zaobchádzaní s potravinami a plytvaní;

115.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek ojedinelým a čiastkovým iniciatívam niektorých inštitúcií Únie nemajú európske orgány vypracovaný žiadny legislatívny rámec ani spoločné usmernenia, ktoré by upravovali nakladanie s neskonzumovanými potravinami pochádzajúcimi zo stravovacích zariadení v ich inštitúciách; vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné ustanovenia na riešenie problému plytvania potravinami v európskych inštitúciách vrátane usmernení na predchádzanie takémuto plytvaniu a pravidiel darovania potravín, aby sa minimalizovalo plytvanie potravinami v európskych inštitúciách;

Časť IX – Osobitná správa Dvora audítorov č. 35/2016 s názvom Využívanie rozpočtovej podpory na zlepšenie mobilizácie domácich príjmov v subsaharskej Afrike

116.  víta osobitnú správu Dvora audítorov; súhlasí s jeho odporúčaniami; víta ochotu Komisie zaviesť ich do praxe; vyjadruje poľutovanie nad tým, že odpovede Komisie sú dosť neurčité a málo ambiciózne;

117.  zdôrazňuje význam mobilizácie domácich príjmov v rozvojových krajinách, keďže znižuje závislosť od rozvojovej pomoci, vedie k zlepšeniam v oblasti verejnej správy a zohráva ústrednú úlohu pri budovaní štátu;

118.  zdôrazňuje, že podľa Dvora audítorov Komisia zatiaľ účinne nevyužívala zmluvy o rozpočtovej podpore na podporu mobilizácie domácich príjmov v krajinách subsaharskej Afriky s nízkymi a nižšími strednými príjmami; konštatuje však, že nový prístup Komisie zvýšil potenciál účinnej podpory mobilizácie domácich príjmov touto formou pomoci;

119.  upozorňuje, že posilnenie daňových systémov prispieva nielen k zvyšovaniu predvídateľnejších príjmov, ale aj k zodpovednosti vlád tým, že sa vytvára priame spojenie medzi daňovníkmi a ich vládami; podporuje výslovné zahrnutie zlepšenia mobilizácie domácich príjmov do zoznamu hlavných rozvojových výziev Komisie, ktoré sa riešia rozpočtovou podporou;

120.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia pri navrhovaní svojich operácií rozpočtovej podpory nevenovala mobilizácii domácich príjmov dostatočnú pozornosť; zdôrazňuje, že sa neposudzovali kľúčové riziká súvisiace s oslobodením od daní a výberom a prevodom daní a nedaňových príjmov z prírodných zdrojov;

121.  pripomína význam mobilizácie príjmov v rozvojových krajinách a poukazuje na výzvy v súvislosti s vyhýbaním sa daňovým povinnostiam, daňovými únikmi a nezákonnými finančnými tokmi; nabáda na posilnenie finančnej a technickej pomoci pre rozvojové krajiny a rámcov regionálnych daňových správ a na prijatie zásad týkajúcich sa rokovania o daňových zmluvách;

122.  upozorňuje, že audit odhalil, že chýbajú vhodné monitorovacie nástroje, ktorými by sa posúdilo to, v akom rozsahu rozpočtová podpora prispieva k celkovému zlepšeniu mobilizácie domácich príjmov;

123.  domnieva sa, že je nevyhnutne dôležité pokračovať v presadzovaní spravodlivých a transparentných domácich daňových systémov v oblasti daňovej politiky, zvyšovať podporu pre postupy dohľadu a dozorné orgány v oblasti prírodných zdrojov a pokračovať v podpore reforiem správy, ktorých cieľom je presadzovať udržateľné využívanie prírodných zdrojov a transparentné riadenie; zdôrazňuje, že dohody o voľnom obchode znižujú daňové príjmy krajín s nízkymi a nižšími strednými príjmami a mohli by byť pre tieto krajiny kontraproduktívne; žiada Komisiu, aby pri hodnotení rizík počas rokovaní o dohodách o voľnom obchode zabezpečila zohľadnenie fiškálnych dôsledkov dohôd o voľnom obchode s krajinami s nízkymi a nižšími strednými príjmami;

124.  vyzýva Komisiu, aby pri hodnotení aspektov mobilizácie domácich príjmov z makroekonomického hľadiska a z hľadiska riadenia verejných financií postupovala podľa svojich usmernení, a tým získala lepší prehľad o najproblematickejších otázkach, napr. o rozsahu daňových stimulov, transferovom oceňovaní a daňových únikoch;

125.  zdôrazňuje, že v záujme zlepšenia štruktúry operácií rozpočtovej podpory by mal byť postup identifikácie rizík, ktoré ohrozujú dosiahnutie stanovených cieľov, komplexnejší a mal by sa v rámci neho vždy, keď je k dispozícii, využívať diagnostický hodnotiaci nástroj daňovej správy;

126.  zdôrazňuje potrebu častejšie uplatňovať podmienky špecifické pre mobilizáciu domácich príjmov, pretože jednoznačne spájajú vyplácanie platieb rozpočtovej podpory s pokrokom partnerskej krajiny v reformách v oblasti mobilizácie domácich príjmov; žiada Komisiu, aby zvolila podmienky, ktoré sú relevantné a budú mať čo najväčší dosah na mobilizáciu domácich príjmov;

127.  uznáva, že Komisia pôsobí v zložitom politickom a inštitucionálnom kontexte; pripomína význam štruktúrovaného politického dialógu partnerov z národných vlád a ďalších darcov s cieľom určiť kľúčové oblasti záujmu a vypracovať stratégiu pomoci presne zodpovedajúcu konkrétnym potrebám;

128.  nabáda Komisiu, aby v rámci rozpočtovej podpory rozšírila aspekt budovania kapacít, pretože vytvára pevné základy pre dlhodobú hospodársku a sociálnu transformáciu a prispieva k odstraňovaniu hlavných prekážok, ktoré bránia účinnému výberu verejných príjmov;

129.  upozorňuje, že na to, aby bolo možné potvrdiť priamy vplyv úsilia v oblasti rozpočtovej podpory na mobilizáciu domácich zdrojov, je nevyhnutné podrobnejšie hodnotenie konkrétnych oblastí daňového systému, na základe ktorého by bolo možné pripísať dosiahnutý pokrok jednotlivým prvkom poskytnutej pomoci;

Časť X – Osobitná správa Dvora audítorov č. 36/2016 s názvom Posúdenie opatrení na ukončenie programov v oblasti súdržnosti a rozvoja vidieka v období rokov 2007 – 2013

130.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a súhlasí s jeho odporúčaniami;

131.  s uspokojením konštatuje, že Komisia poskytla náležitú a včasnú podporu s cieľom pomôcť členským štátom v príprave na ukončenie programov z obdobia rokov 2007 – 2013;

132.  víta pripravenosť Komisie hľadať možnosti ďalšej harmonizácie právnych predpisov medzi fondmi vrátane tých, ktoré sa týkajú terminológie, stupňa spoľahlivosti a postupov ukončenia, vždy, keď sa tým zlepší riadenie fondov Únie a prispeje k ľahšej a účinnejšej implementácii v členských štátoch a regiónoch;

133.  poznamenáva, že naďalej je neuzavretých šesť rozhodnutí o veľkých projektoch za obdobie rokov 2007 – 2013;

134.  s údivom poznamenáva, že Komisia odmieta zvážiť prijatie osobitných záväzkov v súvislosti s legislatívnymi návrhmi na obdobie po roku 2020, napriek tomu, že vie, že v ich prípade možno už nadviazať na skúsenosti z dvoch dokončených rozpočtových období (2000 – 2006 a 2007 – 2013); upokojuje však skutočnosť, že toto odmietnutie je skôr motivované obavami Komisie súvisiacimi s ich výhradnými právomocami než nesúhlasom s ich obsahom;

135.  podporuje výzvu Dvora audítorov na ďalšie zosúladenie právnych predpisov pre ukončenie programov v oblasti súdržnosti a opatrení týkajúcich sa investícií na rozvoj vidieka;

136.  domnieva sa, že vypočítané miery reziduálneho rizika sú na základe skúseností neznáme a môžu sa použiť nanajvýš ako ukazovatele;

137.  berie na vedomie požiadavku Dvora audítorov, aby sa po roku 2020 obdobia oprávnenosti viac neprekrývali s následným programovým obdobím, a jeho znepokojenie nad tým, že predĺžené obdobia oprávnenosti (t. j. n+2, n+3) sú jedným z dôvodov finančných prieťahov a oneskorených začiatkov následných programových období, ako aj zdržaní vo finalizácii revidovaných právnych predpisov o programovaní a financovaní a súvisiacich vykonávacích pravidiel, ako tomu bolo najmä v rokoch 2014 – 2015; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť maximálne čerpanie a hladké vykonávanie viacročných projektov;

138.  poznamenáva, že ku konečnému uzavretiu finančného obdobia dochádza len raz za sedem rokov; preto súhlasí s názorom Dvora audítorov, že Komisia by mala rozpočtový orgán a Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu informovať o konečnom výsledku postupu uzavretia v samostatnom dokumente; domnieva sa, že takýto dokument by mal potvrdiť nielen zákonnosť a riadnosť výdavkov, ale mal by aj merať výsledok a dosah programov (prístup zameraný na výkonnosť);

Časť XI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 1/2017 s názvom Na vykonávanie sústavy Natura 2000 s plným využitím jej potenciálu je potrebné väčšie úsilie

139.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a súhlasí s jeho odporúčaniami;

140.  zdôrazňuje význam biodiverzity pre ľudstvo; konštatuje, že sústava Natura 2000 zriadená smernicami o vtáctve(13) a biotopoch(14) (smernice o prírode) je ústredným bodom stratégie Únie v oblasti biodiverzity; so znepokojením však konštatuje, že jej plný potenciál ešte nebol využitý;

141.  konštatuje, že všeobecnou úlohou Komisie je členské štáty usmerniť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty rady Komisie dostatočne nebrali do úvahy;

142.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov dospel k záveru, že členské štáty sústavu Natura 2000 náležite neriadili a že koordinácia medzi vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami v členských štátoch nebola adekvátna;

143.  pripomína, že vzhľadom na cezhraničný charakter sústavy Natura 2000 si jej vykonávanie vyžaduje aktívnu koordináciu medzi členskými štátmi; vyzýva členské štáty, aby zaviedli pevné štruktúry na vnútroštátnej úrovni na podporu cezhraničnej spolupráce; vyzýva Komisiu, aby členské štáty lepšie usmerňovala, pokiaľ ide o vytvorenie platformy spolupráce;

144.  s hlbokým znepokojením konštatuje, že ciele v oblasti ochrany často neboli dostatočne špecifické a neboli vyčíslené a že plány riadenia neboli presne vymedzené a neobsahovali míľniky na ich dokončenie; opätovne zdôrazňuje, že to môže znížiť pridanú hodnotu siete Natura 2000; vyzýva Komisiu, aby zosúladila pravidlá pre účinný prístup k stanoveniu cieľov ochrany a plánov riadenia v ďalšom programovom období; ďalej Komisiu vyzýva, aby sledovala, či členské štáty usmernenia dodržiavajú, a poskytla im v prípade potreby ďalšie poradenstvo;

145.  vyzýva členské štáty, aby včas prijímali potrebné ochranné opatrenia s cieľom zabezpečiť ich pridanú hodnotu a aby v súlade s nimi aktualizovali plány riadenia; vyzýva Komisiu, aby dôkladne kontrolovala prípadné oneskorené projekty ochrany;

146.  konštatuje, že na to, aby sústava Natura 2000 bola účinná, je nevyhnutné zapojenie kľúčových zainteresovaných strán, ako sú používatelia a vlastníci pôdy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vo väčšine členských štátov chýbajú účinné komunikačné kanály; vyzýva členské štáty, aby zlepšili koordináciu medzi vnútroštátnymi orgánmi a rôznymi zainteresovanými stranami;

147.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že členské štáty nedokázali adekvátne posúdiť projekty, ktoré majú negatívny vplyv na lokality sústavy Natura 2000, že kompenzačné opatrenia neboli dostatočne využité a že prístupy použité v jednotlivých členských štátoch sú značne rozdielne; vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla štruktúrovanejšie usmernenia o tom, ako a kedy uplatňovať kompenzačné opatrenia v praxi, a aby dohliadala na ich uplatňovanie;

148.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že programové dokumenty na obdobie rokov 2014 – 2020 v plnej miere nezohľadňovali finančné potreby a že Komisia neriešila nedostatky štruktúrovaným spôsobom; vyzýva Komisiu, aby sa na ďalšie programové obdobie pripravila dôkladnejšie;

149.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že monitorovacie systémy a systémy podávania správ vyčlenené pre sústavu Natura 2000 nepostačovali na poskytovanie ucelených informácií o účinnosti tejto sústavy; vyjadruje znepokojenie nad tým, že nebol vypracovaný žiaden osobitný systém ukazovateľov výkonnosti pre využívanie prostriedkov z Únie na posudzovanie výkonnosti sústavy Natura 2000; domnieva sa, že to bráni účinnosti siete Natura 2000; víta, že Komisia zaviedla komplexný súbor povinných ukazovateľov pre všetky projekty v rámci programu LIFE v programovom období 2014 – 2020; vyzýva Komisiu, aby v budúcom programovom období uplatnila rovnaký prístup aj pri iných programoch;

150.  so znepokojením konštatuje, že na úrovni lokalít neboli často zahrnuté do príslušných riadiacich dokumentov a že neboli podrobné ani časovo ohraničené; vyjadruje znepokojenie aj nad tým, že štandardné formuláre údajov neboli aktualizované a údaje, ktoré poskytli členské štáty na účely správy o stave prírody, boli neúplné, nepresné a neporovnateľné; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby túto situáciu napravili v zamýšľanom akčnom pláne;

151.  víta, že Komisia vytvorila centrálny register na zaznamenávanie sťažností a otázok súvisiacich so sústavou Natura 2000; konštatuje, že väčšina prípadov bola uzavretá bez toho, aby boli prijaté ďalšie kroky; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dôslednú priebežnú kontrolu všetkých sťažností a otázok;

152.  víta zriadenie biogeografického procesu, ktorý poskytuje mechanizmus na spoluprácu medzi zainteresovanými stranami v rámci riadenia sústavy Natura 2000 a zodpovedajúce možnosti nadväzovania kontaktov; vyzýva však Komisiu, aby vyriešila otázku jazykovej bariéry, ktorá obmedzuje jeho dosah;

153.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že prioritný akčný rámec (PAF) poskytol nespoľahlivý obraz o nákladoch spojených so sústavou Natura 2000 a že údaje predložené členskými štátmi boli nepresné a obmedzené; so znepokojením konštatuje, že odhady financovania neboli spoľahlivé a porovnateľné, v dôsledku čoho nebolo možné presne sledovať sumu finančných prostriedkov Únie určenú na projekt Natura 2000; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dôsledku toho neboli prioritné akčné rámce veľmi užitočné, pokiaľ ide o zabezpečenie konzistentnosti finančných prostriedkov Únie na ochranu biodiverzity v rámci sústavy Natura 2000; vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla štruktúrovanejšie usmernenia pre podávanie správ a monitorovanie a dokončenie prioritných akčných rámcov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili presnosť údajov, ktoré poskytujú;

154.  domnieva sa, že finančné prostriedky vyčlenené na sústavu Natura 2000 musia byť identifikovateľné a ich použitie sledovateľné, lebo inak sa dosah investícií nedá merať; keďže sústava Natura 2000 je spolufinancovaná z EFRR/KF a EPFRV, vyzýva príslušné generálne riaditeľstvá Komisie, aby do svojich výročných správ o činnosti pridali osobitnú kapitolu o sústave Natura 2000;

155.  víta zriadenie skupiny expertov a ad hoc pracovných skupín pre harmonizáciu postupov a vyzýva Komisiu, aby použila výsledky ich činností v ďalšom programovom období;

156.  vyzýva Komisiu, aby príslušné výbory Európskeho parlamentu informovala o akčnom pláne na zlepšenie vykonávania smerníc o prírode(15);

Časť XII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 2/2017 s názvom Rokovania Komisie o partnerských dohodách a programoch v oblasti súdržnosti na roky 2014 – 2020: výdavky viac zamerané na priority stratégie Európa 2020, ale čoraz zložitejšie postupy na meranie výkonnosti

157.  víta zistenia, závery a odporúčania Dvora audítorov v jeho osobitnej správe; považuje analýzu Dvora audítorov týkajúcu sa programovej fázy vykonávania EŠIF za obdobie rokov 2014 – 2020 za užitočnú a správne načasovanú na to, aby zákonodarcom a Komisii pomohla vypracovať vhodné závery pre obdobie po roku 2020;

158.  berie na vedomie odpovede Komisie, ako aj to, že Komisia v plnom rozsahu akceptuje päť a čiastočne dve odporúčania Dvora audítorov; víta pripravenosť Komisie na ich vykonávanie a vyzýva ju a členské štáty, aby odporúčania vykonali v plnej miere a včas;

159.  nesúhlasí s názorom Dvora audítorov a Komisie, že rozšírené právomoci Európskeho parlamentu boli samy osebe dôvodom nenáležitého oneskorenia pri prijímaní príslušných právnych predpisov na obdobie rokov 2014 – 2020;

160.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia oneskorene predložila svoj návrh na viacročný finančný rámec (VFR) po roku 2020, čo vytvára predpoklad pre výrazné oneskorenie rokovaní a prijatie príslušných právnych predpisov o VFR a finančných programov a nástrojov, čo ohrozuje ich včasné vykonávanie v období po roku 2020;

161.  zdôrazňuje, že návrh nových právnych predpisov pre politiku súdržnosti po roku 2020 musí bez ohľadu na to, či pozostáva z jedného súboru pravidiel alebo nie, v praxi zabezpečiť zjednodušenie, lepšiu dostupnosť prostriedkov a úspešné vykonávanie cieľov tejto politiky;

162.  zdôrazňuje, že treba predísť opätovnému oneskoreniu pri schvaľovaní operačných programov, ako aj problémom, na ktoré poukázal Dvor audítorov, ako sú komplexnejšie, náročnejšie a dlhšie rokovania o nariadeniach o EŠIF na obdobie rokov 2014 – 2020, oneskorené prijatie sekundárnych právnych predpisov a usmernení a potreba viacerých kôl schvaľovania operačných programov zo strany Komisie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto nedostatky sú v rozpore s cieľom zjednodušiť systém riadenia politiky súdržnosti;

163.  berie na vedomie, že v osobitnej správe č. 2/2017 dospel Dvor audítorov k záveru, že partnerské dohody sa ukázali byť účinným nástrojom na vyčlenenie finančných prostriedkov z EŠIF na tematické ciele a investičné priority a na podporu zameriavania sa na ciele stratégie Európa 2020 pre rast a zamestnanosť; zdôrazňuje však, že úspešné plnenie cieľov si vyžaduje primeraný rozpočet pre politiku súdržnosti po roku 2020;

164.  konštatuje, že na rozdiel od predchádzajúcich období muselo kolégium komisárov prijímať pripomienky Komisie k návrhom operačných programov, zatiaľ čo v predchádzajúcom programovom období kolégium prijímalo len konečné operačné programy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní svojho návrhu na programové obdobie po roku 2020 opätovne posúdila pridanú hodnotu takéhoto postupu;

165.  vyzýva Komisiu, aby uvedené problémy dôkladne analyzovala a aby prijala opatrenia s cieľom predísť týmto problémom po roku 2020, ako aj akékoľvek potrebné zlepšenia, a umožnila rýchle a kvalitné programovanie;

166.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby rozšírili konzultácie pri vypracúvaní operačných programov, čo by malo umožniť rýchly proces ich schvaľovania;

167.  zdôrazňuje, že je dôležité používať presnú a harmonizovanú terminológiu, ktorá umožní adekvátne meranie výsledkov politiky súdržnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia vo svojom návrhu nového nariadenia o rozpočtových pravidlách nenavrhla žiadne spoločné definície pojmov „výsledky“ a „výstup“; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zaviedla jasné spoločné vymedzenia pojmov ako „výstup“, „výsledky“ a „dosah“, a to v dostatočnom predstihu pred začiatkom obdobia po roku 2020;

168.  pripomína, že primerané administratívne kapacity, najmä na národnej a regionálnej úrovni, majú kľúčový význam pre hladké riadenie a vykonávanie operačných programov vrátane monitorovania a vykazovania cieľov a dosiahnutých výsledkov prostredníctvom relevantných ukazovateľov; v tejto súvislosti trvá na tom, aby Komisia a členské štáty využili dostupnú technickú pomoc na zlepšenie administratívnej kapacity na rôznych úrovniach;

169.  vyzýva Komisiu, aby posilnila a uľahčila výmenu najlepších postupov na všetkých úrovniach;

170.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že členské štáty využívajú množstvo dodatočných ukazovateľov výstupov a výsledkov nad rámec ukazovateľov stanovených v základných právnych aktoch; má obavy z tzv. gold-platingu, ktoré by mohlo spôsobiť, že využívanie štrukturálnych fondov bude zložitejšie a menej účinné; vyzýva Komisiu, aby členské štáty odradila od používania takéhoto prístupu;

171.  zdôrazňuje význam merania strednodobého a dlhodobého dosahu programov, keďže rozhodovacie orgány môžu zistiť, či sa dosiahli politické ciele, len vtedy, keď sa zmeria ich dosah; vyzýva Komisiu, aby sa počas programového obdobia po roku 2020 výslovne zamerala na meranie „dosahu“;

Časť XIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 3/2017 s názvom Pomoc EÚ pre Tunisko

172.  víta osobitnú správu Dvora audítorov, v ktorej hodnotí efektívnosť a účinnosť pomoci Únie poskytnutej Tunisku; schvaľuje v nej uvedené odporúčania a uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

173.  konštatuje, že vo všeobecnosti sa finančné prostriedky Únie vynaložili správne, pretože po revolúcii významne prispeli k prechodu k demokracii a k hospodárskej stabilite Tuniska;

174.  konštatuje, že opatrenia Únie boli dobre koordinované s hlavnými darcami a v rámci inštitúcií a útvarov EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vykonávanie spoločného programovania s členskými štátmi s cieľom zlepšiť zameranie a koordináciu pomoci;

175.  uznáva, že Komisia a ESVČ museli pracovať v nestabilných politických, sociálnych a bezpečnostných podmienkach, čo predstavovalo veľkú výzvu pri poskytovaní komplexnej pomoci;

176.  vyzýva Komisiu, aby ďalej vylepšovala prístup sektorovej rozpočtovej podpory tým, že vymedzí priority krajiny a koncepciu podmienok, čím umožní štruktúrovanejší a cielenejší prístup Únie a posilní celkovú dôveryhodnosť tuniskej národnej stratégie;

177.  konštatuje, že financovanie z prostriedkov Únie výrazne prispelo k prechodu k demokracii a k hospodárskej stabilite Tuniska; žiada však Komisiu a ESVČ, aby zúžili zameranie svojej činnosti na menší počet presne vymedzených oblastí s cieľom maximalizovať dosah pomoci Únie;

178.  vyzýva Komisiu, aby využívala najlepšie postupy týkajúce sa programov rozpočtovej podpory a uplatňovala príslušné podmienky vyplácania, ktoré budú tuniské orgány motivovať k tomu, aby uskutočnili potrebné reformy; vyjadruje znepokojenie nad zhovievavým prideľovaním finančných prostriedkov podľa zásady „viac za viac“, ktoré zvyčajne nebolo naviazané na plnenie ďalších požiadaviek a nepredchádzalo mu dôkladné preskúmanie dosiahnutého pokroku;

179.  zdôrazňuje význam rozsiahleho posúdenia riadenia verejných financií, pokiaľ možno s využitím PEFA(16), s cieľom odhaliť a vyriešiť potenciálne nedostatky pri poskytovaní pomoci Únie;

180.  požaduje, aby Komisia zlepšila navrhovanie programov a projektov tým, že stanoví súbor presných referenčných hodnôt a ukazovateľov, ktoré umožnia riadne vyhodnotiť rozsah, v akom boli ciele dosiahnuté;

181.  zdôrazňuje potrebu zamerať sa na dlhodobý, trvalo udržateľný hospodársky rozvoj, a nie na opatrenia, ktoré prinášajú len dočasné oživenie na trhu práce;

Časť XIV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 4/2017 s názvom Ochrana rozpočtu EÚ pred neoprávnenými výdavkami: Komisia v období rokov 2007 – 2013 viac využívala preventívne opatrenia a finančné opravy v oblasti súdržnosti

182.  víta zistenia, závery a odporúčania Dvora audítorov v jeho osobitnej správe;

183.  uznáva, že je dôležité plniť ciele politiky súdržnosti, konkrétne znižovať rozdiely v rozvoji medzi regiónmi, reštrukturalizovať upadajúce priemyselné oblasti a podporovať cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu, a tým prispievať k dosiahnutiu strategických cieľov Únie; domnieva sa, že dôležitosť týchto cieľov vysvetľuje prideľovanie značného podielu rozpočtu Únie na tieto oblasti; vyzdvihuje význam jeho riadneho finančného hospodárenia, predchádzania nezrovnalostiam a odrádzania od nich a finančných opráv;

184.  berie na vedomie, že Komisia akceptuje všetky odporúčania Dvora audítorov, a vyzýva ju, aby ich v plnej miere a včas vykonala;

185.  konštatuje, že Komisia v programovom období 2007 – 2013 celkovo účinne využívala opatrenia, ktoré mala k dispozícii, na ochranu rozpočtu Únie pred neoprávnenými výdavkami;

186.  víta to, že Komisia v programovom období 2007 – 2013 začala prijímať nápravné opatrenia a finančné opravy oveľa skôr ako v období rokov 2000 – 2006 a s väčším dosahom; zdôrazňuje však, že pri takýchto nápravných opatreniach musí byť zabezpečená ochrana finančných záujmov Únie a zároveň je veľmi dôležité, aby bol uznaný význam včasného a účinného vykonávania príslušných operačných programov;

187.  vyzýva Komisiu, aby bola aj naďalej pozorná pri skúmaní vyhlásení o ukončení predložených členskými štátmi pre programové obdobie 2007 – 2013, ako aj v budúcnosti;

188.  vyzýva Komisiu, aby predložila analytickú a konsolidovanú správu o všetkých preventívnych opatreniach a finančných opravách nariadených počas programového obdobia 2007 – 2013, ktorá bude nadväzovať na správu za predchádzajúce obdobie;

189.  zdôrazňuje, že prerušenia a pozastavenia platieb sú veľkým finančným rizikom pre členské štáty a môžu zároveň Komisii spôsobovať ťažkosti v jej rozpočtovom hospodárení; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vyrovnané úsilie na ochranu rozpočtu a dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti;

190.  zdôrazňuje, že ak členské štáty budú samé odhaľovať nezrovnalosti a prijímať preventívne opatrenia, bude treba menej času na stanovenie problémov a získa sa viac času na ich vyriešenie; domnieva sa, že to bude tiež znamenať, že systémy riadenia a kontroly v členských štátoch budú fungovať účinne a úroveň nezrovnalostí by tak mohla byť nižšia než prahová hodnota významnosti; vyzýva preto členské štáty, aby boli aktívnejšie a zodpovednejšie a aby odhaľovali a opravovali nezrovnalosti na základe vlastných kontrol a auditov s cieľom zlepšiť systémy riadenia a kontroly na vnútroštátnej úrovni, aby sa predišlo ďalším čistým finančným opravám a strate finančných prostriedkov;

191.  vyzýva členské štáty, aby v prípade finančných opráv vyvolaných auditmi Komisie poskytovali Komisii informácie v dostatočnom množstve aj kvalite s cieľom zabezpečiť rýchly postup;

192.  v tejto súvislosti vyzdvihuje význam regulačnej istoty a náležitých usmernení a technickej pomoci Komisie pre orgány členských štátov vrátane dostatočne konkrétne sformulovaných požiadaviek; vyzýva tiež Komisiu, aby úzko spolupracovala s orgánmi členských štátov s cieľom zlepšiť účinnosť kontrol prvej a druhej úrovne;

193.  vyzýva Komisiu, aby členským štátom čo najskôr poskytla usmernenia pre harmonizované podávanie správ o vykonávaní finančných opráv, ktoré uľahčia monitorovanie a hodnotenie dosahu finančných opráv vykonaných členskými štátmi;

194.  podporuje záver Dvora audítorov, že právny rámec, pokiaľ ide o finančné opravy na programové obdobie po roku 2020, by sa mal posilniť, ale v prvom rade sa treba sústrediť na predchádzanie nezrovnalostiam a podvodom;

195.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila integrovaný monitorovací systém, ktorý umožní čo najskôr použiť informácie z databáz na porovnávaciu analýzu, ktorá bude zahŕňať preventívne opatrenia aj finančné opravy za programové obdobie 2014 – 2020, a aby poskytla včasný prístup k informáciám Európskemu parlamentu, Rade a príslušným orgánom členských štátov;

196.  vyzýva Dvor audítorov, aby sa vo svojich budúcich auditoch viac zameral na systematické nedostatky a poskytol Komisii aj členským štátom odporúčania na zlepšenie fungovania celkového systému finančného riadenia a kontroly;

Časť XV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 5/2017 s názvom Nezamestnanosť mladých ľudí – majú na ňu politiky EÚ vplyv? Posúdenie záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí

197.  víta správu Dvora audítorov a vyjadruje potešenie nad tým, že Komisia niektoré odporúčania prijíma a zohľadní ich;

198.  poznamenáva, že miera nezamestnanosti mladých ľudí v Únii sa v posledných rokoch znižuje; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v polovici roka 2016 bolo napriek tomu nezamestnaných 18,8 % mladých ľudí; dôrazne nabáda členské štáty, aby využívali dostupnú podporu Únie na riešenie tohto dlhotrvajúceho stavu;

199.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že mladí ľudia v kategórii NEET (ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy) nemajú žiaden kontakt so vzdelávacím procesom ani pracovným trhom; chápe, že na túto skupinu majú existujúce operačné programy, ktorými sa vykonávajú finančné nástroje v oblasti nezamestnanosti mladých ľudí, najhorší dosah; domnieva sa, že v období rokov 2017 – 2020 sa treba zamerať na túto skupinu mladých ľudí, aby sa dosiahli hlavné ciele záruky pre mladých ľudí;

200.  zdôrazňuje, že integrácia mladých ľudí v kategórii NEET si vyžaduje výrazne vyššie financovanie zo strany Únie a členské štáty by mali tiež mobilizovať dodatočné zdroje z vlastných rozpočtov;

201.  zdôrazňuje, že záruka pre mladých od roku 2012 pozitívne prispieva k riešeniu problému nezamestnanosti mladých ľudí, ale že miera nezamestnanosti je stále neprijateľne vysoká, a preto vyzýva na predĺženie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých do roku 2020;

202.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že žiaden z navštívených členských štátov nedokázal všetkým mladým ľuďom v kategórii NEET zabezpečiť príležitosť na prijatie ponuky ani po štyroch mesiacoch od prihlásenia sa do systému záruky pre mladých ľudí;

203.  víta najmä odporúčanie Dvora audítorov, aby sa viac pozornosti venovalo zlepšeniu kvality ponúk;

204.  poznamenáva, že Komisia vo svojom oznámení z októbra 2016(17) prichádza k záveru, že sa musí zvýšiť jej účinnosť;

205.  berie na vedomie pretrvávajúci problém nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami pri napĺňaní požiadaviek trhu práce; žiada Komisiu, aby v rámci Výboru Rady pre zamestnanosť (EMCO) presadzovala výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi s cieľom upozorniť na tento problém v programe pre zamestnanosť;

206.  víta spoluprácu Komisie s členskými štátmi pri identifikácii a šírení najlepších postupov monitorovania a podávania správ o existujúcich systémoch v členských štátoch; pripomína Komisii, že v tejto súvislosti je naďalej veľmi dôležitá porovnateľnosť údajov;

207.  poznamenáva, že na to, aby sa dosiahol cieľ kvalitnej, trvalej ponuky zamestnania pre všetkých mladých ľudí do 24 rokov v určených regiónoch, sú potrebné výrazne vyššie prostriedky.

Časť XVI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 6/2017 s názvom Reakcia EÚ na utečeneckú krízu: prístup založený na hotspotoch

208.  víta osobitnú správu Dvora audítorov; schvaľuje v nej uvedené odporúčania a uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

209.  berie na vedomie odpoveď Komisie a jej záväzok podporovať talianske a grécke orgány; víta, že Komisia prijíma všetky odporúčania Dvora audítorov, aby mohla ďalej rozvíjať špecifické aspekty prístupu založeného na hotspotoch;

210.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov vo svojej osobitnej správe nedokázal posúdiť širší kontext vrátane premiestnenia žiadateľov do iných členských štátov; zdôrazňuje, že nedostatky v následných postupoch spôsobovali neustálu výzvu pre riadne fungovanie hotspotov;

211.  uznáva význam vykonávania európskej migračnej agendy; zdôrazňuje, že treba naďalej navrhovať krátkodobé, ako aj dlhodobé opatrenia zamerané na zlepšenie riadenia hraníc a vyriešenie prvotných príčin nelegálnej migrácie;

212.  vyzýva Komisiu, Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), Europol, agentúru Frontex (so zreteľom na jej nový mandát v súvislosti s európskou pohraničnou a pobrežnou strážou), vnútroštátne orgány a ďalšie medzinárodné organizácie, aby naďalej poskytovali hotspotom podporu a aby túto podporu zvyšovali; konštatuje, že len intenzívnejšou spoluprácou Komisie, agentúr a členských štátov možno v dlhodobom horizonte zabezpečiť úspešnejší rozvoj koncepcie hotspotov;

213.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že najmä v prípade Talianska je neustály príchod migrantov naďalej obrovskou výzvou, a preto je mimoriadne dôležitá podpora zo strany Únie a jej členských štátov;

214.  vyzdvihuje význam Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF); požaduje možnosť uplatňovať finančné pravidlá núdzovej pomoci na AMIF a ISF; trvá na tom, že efektívnosť hotspotov pri podpore členských štátov v prvej línii, je možné posilniť jedine zvýšením finančných zdrojov na skvalitňovanie, prípadne vytváranie prijímacích a ubytovacích infraštruktúr, ktoré sú v prípade vysokého počtu prichádzajúcich migrantov nevyhnutné;

215.  víta výsledky auditu Dvora audítorov zameraného na situáciu maloletých migrantov v hotspotoch a zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť integrovaný prístup ich prijímania, na základe ktorého sa vždy bude brať do úvahy ich najlepší záujem; žiada lepšie využívanie finančných zdrojov na prijímanie maloletých a na odbornú prípravu zamestnancov, ktorí budú úzko spolupracovať s najviac zraniteľnými osobami; pripomína, že po zverejnení tejto osobitnej správy zverejnila Komisia oznámenie výhradne zamerané na maloletých migrantov(18); podčiarkuje význam tohto oznámenia a vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonali v ňom uvedené odporúčania;

216.  vyzýva preto Komisiu a Radu, aby zintenzívnili úsilie na podporu hotspotov, a to účinnejším premiestňovaním, resp. konaniami o návrate, ak neexistujú dôvody na prijatie;

217.  vyjadruje znepokojenie nad neustálymi správami o obchodovaní s deťmi; vyzýva na prijatie ďalších opatrení na ich ochranu, najmä pokiaľ ide o maloleté osoby bez sprievodu, a to počnúc ich príchodom; považuje za neprijateľné, aby obchodníci s deťmi naďalej predstavovali pre deti priamu hrozbu;

218.  vyzýva Europol, aby pokračoval v boji proti nelegálnej migrácii, obchodovaniu s ľuďmi a zločineckým skupinám, ktoré sú do toho zapojené, a aby podporoval vnútroštátne orgány pri vyšetrovaní prípadných trestných činov súvisiacich s riadením hotspotov;

219.  víta úsilie talianskych a gréckych vnútroštátnych orgánov zaregistrovať čo najväčší počet migrantov prichádzajúcich na ich pobrežie: v Grécku dosiahla miera registrácie 78 % v roku 2016 v porovnaní s 8 % v roku 2015 a v Taliansku bola v roku 2016 dosiahnutá priemerná miera 97 % v porovnaní so 60 % v roku 2015; zdôrazňuje, že nevyhnutnou podmienkou účinného systému prijímania sú presné informácie o situácii na mieste;

220.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v hotspotoch zabezpečili náležitú kvalitu procesu skúmania žiadostí o azyl; uznáva, že žiadosti sa spracúvajú v zložitých podmienkach, ale zdôrazňuje, že treba zabrániť tomu, aby v zrýchlených konaniach nedochádzalo k chybám; ďalej zdôrazňuje, že členské štáty v prvej línii by mali byť zodpovedné len za registráciu a odobratie odtlačkov prstov všetkých migrantov, avšak za ďalší postup by už mali byť v duchu solidarity spoločne zodpovedné všetky členské štáty; žiada, aby boli žiadatelia o azyl náležite informovaní o samotnom postupe premiestnenia, ako aj o svojich právach a prípadných cieľových krajinách;

221.  vyzýva Radu, aby pretrvávajúci nedostatok odborníkov bezodkladne vyriešila podporou zo strany EASO, ako aj členských štátov; je presvedčený o tom, že najmä v prípade Talianska sa dodatočná podpora ukáže potrebná aj v budúcnosti; vyzýva Komisiu a Radu, aby sa dohodli na pláne, aby takáto dodatočná kapacita bola k dispozícii na požiadanie Talianska a Grécka;

222.  zdôrazňuje, že hotspoty sú určené na registráciu prichádzajúcich migrantov a nemali by preto byť preplnené a ani by nemali plniť funkciu zariadení určených na zaistenie; vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí zaviesť do praxe všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie plného súladu s Chartou základných práv Európskej únie;

223.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že do zriaďovania a prevádzky hotspotov sú v súčasnosti zapojené mnohé zainteresované subjekty, a žiada Komisiu a členské štáty, aby predložili návrhy na zvýšenie transparentnosti a zodpovednosti v tejto oblasti;

224.  odporúča Dvoru audítorov, aby zvážil bezodkladné vypracovanie nadväzujúcej správy o fungovaní hotspotov, ktorá by mala širší rozsah a do ktorej by bola zahrnutá aj analýza konaní o azyle, premiestnení a návrate;

Časť XVII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 7/2017 s názvom Nová úloha certifikačných orgánov v súvislosti s výdavkami SPP: pozitívny krok smerom k modelu jednotného auditu, no so značnými nedostatkami, ktoré treba riešiť

225.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a súhlasí s jeho pripomienkami a odporúčaniami; s uspokojením konštatuje, že Komisia súhlasí s väčšinou odporúčaní a zváži ich realizáciu, resp. s ich realizáciou už začala;

226.  berie na vedomie pozitívny pokrok dosiahnutý v súvislosti s modelom auditu výdavkov SPP; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa ešte stále nevyužíva úplný potenciál systému jednotného auditu;

227.  pripomína Komisii jej konečnú zodpovednosť za efektívne využívanie výdavkov SPP; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v celej Únii uplatňovali dostatočne podobné metódy kontroly a aby všetky certifikačné orgány vo svojej činnosti uplatňovali rovnaké kritériá;

228.  konštatuje, že certifikačné orgány vykonávajú audity platobných agentúr svojich krajín nezávisle od roku 1996; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že certifikačné orgány boli v roku 2015 po prvý raz povinné overiť zákonnosť a riadnosť príslušných výdavkov; považuje to za veľmi pozitívny vývoj, keďže by to členským štátom mohlo pomôcť posilniť kontrolu a znížiť náklady na audity a Komisia by mohla získať nezávislé dodatočné uistenie o zákonnosti a riadnosti výdavkov SPP;

229.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia môže prácu certifikačných orgánov využiť len v obmedzenom rozsahu, keďže podľa správy Dvora audítorov existujú v súčasnom rámci významné nedostatky, v dôsledku ktorých nie sú stanoviská certifikačných orgánov v niektorých dôležitých oblastiach úplne v súlade s normami a pravidlami pre audit;

230.  so znepokojením berie na vedomie informáciu zo správy Dvora audítorov, že sa zistili nedostatky v metodike aj vo vykonávaní: okrem iného sú stratégie auditu často neprimerané, vyberajú sa nedostatočné súbory vzoriek a audítori certifikačných orgánov často nemajú dostatočné zručnosti a právnu odbornosť; uznáva však, že rok 2015 mohol byť pre členské štáty náročný, keďže príslušné pravidlá a usmernenia Únie sa vtedy iba zavádzali, a je možné, že certifikačným orgánom sa neposkytli dostatočné informácie a školenia, pokiaľ ide o ich praktické vykonávanie, a ani dostatočné pokyny týkajúce sa požadovaného objemu vzoriek;

231.  vyzýva Komisiu, aby vynaložila ďalšie úsilie na riešenie nedostatkov, na ktoré sa poukazuje v správe Dvora audítorov, a aby vytvorila skutočne účinný model jednotného auditu výdavkov SPP; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a aktívne podporovala certifikačné orgány pri zlepšovaní ich práce a metodiky týkajúcej sa zákonnosti a riadnosti výdavkov;

232.  poukazuje najmä na potrebu vytvoriť spoľahlivejšie pracovné metódy v usmerneniach týkajúcich sa rizika nadmerného zvýšenia miery istoty vyplývajúceho z nevhodných vnútorných kontrol a súhlasí s pripomienkami Dvora audítorov, čo sa týka nevhodnej reprezentatívnosti vzoriek a druhov skúšok, ktoré sú povolené, zbytočného výpočtu dvoch rôznych mier chybovosti a spôsobov použitia týchto mier, ako aj nespoľahlivých stanovísk, ktoré sú založené na podhodnotených chybách;

233.  na základe správy Dvora audítorov tiež konštatuje, že napriek často nespoľahlivej povahe kontrolných štatistík členských štátov Komisia vo svojom modeli miery istoty aj naďalej vychádza z týchto údajov a že v roku 2015 bolo stanovisko certifikačných orgánov iba jedným z faktorov, ktoré sa brali do úvahy;

234.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že dôsledky tejto nespoľahlivosti sú jasné; poznamenáva napríklad, že pokiaľ ide o priame platby, GR AGRI navýšilo platby pre 12 zo 69 platobných agentúr s chybovosťou nad 2 %, pričom len jedna platobná agentúra svoje vyhlásenie pôvodne podmienila výhradou, a v roku 2015 GR AGRI vydalo tiež výhrady týkajúce sa 10 platobných agentúr; poznamenáva tiež, že vo vidieckych oblastiach GR AGRI navýšilo platby pre 36 zo 72 platobných agentúr a v 14 prípadoch dosahovala upravená miera chybovosti viac než 5 %, pričom v roku 2015 GR AGRI vydalo tiež výhrady týkajúce sa 24 platobných agentúr v 18 členských štátoch;

235.  vyzýva Komisiu, aby upriamila svoju pozornosť na túto nespoľahlivosť a vypracovala opatrenia s cieľom dosiahnuť spoľahlivý základ pre svoj model miery istoty; domnieva sa, že Komisia by v tejto súvislosti mala aktívne usmerňovať certifikačné orgány, aby vypracovali náležité stanoviská a využívali informácie a údaje, ktoré vďaka nim získajú;

236.  nabáda tiež Komisiu, aby od certifikačných orgánov požadovala zavedenie primeraných záruk na zabezpečenie reprezentatívnosti ich vzoriek, aby certifikačným orgánom umožnila vykonávať dostatočné testovanie na mieste, aby od certifikačných orgánov požadovala, aby vypočítavali iba jednu mieru chybovosti, pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť, a aby zabezpečila náležité zahrnutie miery chybovosti, o ktorej informujú platobné agentúry vo svojich kontrolných štatistikách, do miery chybovosti certifikačných orgánov;

237.  odporúča najmä, aby Komisia kládla pri stanoviskách k zákonnosti a riadnosti výdavkov SPP dôraz na to, aby boli vypracované v takej kvalite a v takom rozsahu, aby Komisii umožnili overiť spoľahlivosť kontrolných údajov platobných agentúr a v prípade potreby odhadnúť potrebnú úpravu mier chybovosti platobných agentúr na základe stanovísk, ktoré poskytli certifikačné orgány;

238.  konštatuje, že v súvislosti s odporúčaním Dvora audítorov č. 7 musí Komisia zabezpečiť, aby sa miera chybovosti platobných agentúr neprimerane nekumulovala v celkovej miere chybovosti certifikačných orgánov; domnieva sa, že usmernenia v tomto smere by mali byť čo najzrozumiteľnejšie, aby sa predišlo nedorozumeniam pri finančných opravách;

239.  na základe správy Dvora audítorov tiež konštatuje, že záruka, že platobné agentúry nebudú vopred informované o transakciách, ktoré budú predmetom opakovanej kontroly, bola v prípade Talianska porušená, keďže certifikačný orgán poskytol platobnej agentúre predbežné oznámenie o tom, ktorí príjemcovia budú kontrolovaní, ešte pred tým, ako platobná agentúra vykonala väčšinu svojich úvodných kontrol na mieste; dôrazne upozorňuje, že vo všetkých prípadoch treba primerane používať výberové metódy založené na nárokoch a že poskytovanie informácií vopred nemožno ponechať bez následkov;

240.  poukazuje na to, že v prípade transakcií mimo systému IACS (v prípade EPZF aj EPFRV) existuje značný rozdiel medzi obdobím, za ktoré sa vykazujú kontroly na mieste (kalendárny rok), a obdobím, za ktoré sa výdavky hradia (od 16. októbra 2014 do 15. októbra 2015 za rozpočtový rok 2015); konštatuje, že v dôsledku toho neboli niektorým z príjemcov, u ktorých sa vykonali kontroly na mieste v priebehu kalendárneho roka 2014, v rozpočtovom roku 2015 vyplatené náhrady, a certifikačné orgány nemôžu výsledky takýchto transakcií započítať do výpočtu miery chybovosti za daný rozpočtový rok; vyzýva Komisiu, aby vypracovala vhodné riešenie na zosúladenie týchto kalendárov;

241.  poukazuje na to, že harmonogramy kontrol pre platobné agentúry môžu byť veľmi preplnené, a to najmä v členských štátoch s krátkym vegetačným obdobím, a môže byť často veľmi náročné poskytovať certifikačným orgánom včas príslušné informácie; konštatuje, že to môže mať za následok používanie veľkého počtu rôznorodých metód kontroly, ako aj zdvojenú mieru chybovosti, keďže certifikačný orgán nemôže v plnej miere sledovať kontrolný postup platobnej agentúry; domnieva sa, že táto otázka by sa mohla vyriešiť napríklad použitím satelitného monitorovania;

242.  domnieva sa, že pri kontrole výdavkov SPP by sa vo všeobecnosti mohli viac využívať nové technológie: ak je možné dosiahnuť vyhovujúcu mieru spoľahlivosti, napríklad satelitnou kontrolou, príjemcovia a audítori by nemali byť zaťažovaní nadmernými kontrolami na mieste; zdôrazňuje, že popri ochrane finančných záujmov Únie v oblasti výdavkov SPP by najvyšším cieľom systému jednotného auditu malo byť zabezpečenie účinných kontrol a fungujúcich správnych systémov a znižovanie byrokratickej záťaže;

243.  okrem toho zdôrazňuje, že model jednotného auditu by mal obsahovať menší počet úrovní kontroly a mal by byť pre Úniu, členské štáty a príjemcov menej nákladný; domnieva sa, že namiesto zamerania sa výhradne na dodatočné kontroly pre príjemcov treba väčší dôraz klásť na spoľahlivosť celkového kontrolného systému členského štátu; domnieva sa, že kontrolný systém je aj naďalej priveľkou záťažou pre príjemcov, že v tých členských štátoch, kde sú nezrovnalosti alebo podvody menej časté, sa celkový systém auditu prejavil ako dostačujúci a že spoľahlivosť možno zabezpečiť inými metódami než nadmernými kontrolami na mieste;

244.  vyzýva Komisiu, aby starostlivo zohľadnila správu Dvora audítorov a odporúčania Európskeho parlamentu a aby ďalej rozvíjala systém kontroly výdavkov SPP smerom k modelu skutočného jednotného auditu;

245.   zdôrazňuje, že mnohé nedostatky, ktoré Dvor audítorov zistil, Komisia uviedla a riešila v jej usmernení z roku 2018; víta stály pokrok, ktorý certifikačné orgány dosahujú;

Časť XVIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 8/2017 s názvom Kontroly rybárstva EÚ: je potrebné väčšie úsilie

246.  s cieľom zlepšiť správnosť informácií o rybolovnej kapacite žiada členské štáty, aby do roku 2018 vypracovali postupy na overenie správnosti informácií zaznamenaných v ich národných registroch flotíl;

247.  v kontexte prípadných budúcich zmien nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009(19) (ďalej len „nariadenie o kontrole“) a s cieľom zlepšiť správnosť informácií o rybolovnej kapacite žiada Komisiu, aby do svojho legislatívneho návrhu zaradila podrobné pravidlá na pravidelné overovanie dokumentov a overovanie na mieste v súvislosti s ukazovateľmi hrubej tonáže (GT) a výkonu motora (kW) používanými na výpočet rybolovnej kapacity;

248.  v kontexte prípadných budúcich zmien nariadenia o kontrole a v snahe zlepšiť monitorovanie činností malých rybárskych plavidiel vyzýva Komisiu, aby do svojho legislatívneho návrhu zaradila:

249.  v snahe zabezpečiť transparentnosť rozdeľovania rybolovných kvót žiada členské štáty, aby do roku 2019 informovali Komisiu o svojom systéme prideľovania kvót v súlade s článkom 16 nariadenia o SRP(21), ako aj o spôsobe začlenenia transparentných a objektívnych kritérií do rozdeľovania rybolovných kvót medzi dotknuté subjekty;

250.  v snahe zlepšiť úplnosť a spoľahlivosť údajov o rybárstve žiada členské štáty, aby do roku 2019:

251.  žiada Komisiu, aby do roku 2020:

252.  v kontexte prípadných budúcich zmien nariadenia o kontrole a v snahe zlepšiť úplnosť a spoľahlivosť údajov týkajúcich sa rybárstva vyzýva Komisiu, aby do svojho legislatívneho návrhu zahrnula:

253.  s cieľom zlepšiť inšpekcie vyzýva členské štáty, aby vypracovali a začali používať štandardné protokoly a správy o inšpekcii, ktoré budú lepšie prispôsobené špecifickým regionálnym a technickým podmienkam rybárstva ako podmienky stanovené v prílohe XXVII k nariadeniu (EÚ) č. 404/2011(22); vyzýva členské štáty, aby tak urobili na základe konzultácií s Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva, a to do roku 2019, keď má nadobudnúť účinnosť nové nariadenie o technických kontrolách(23);

254.  v súvislosti s akoukoľvek prípadnou budúcou zmenou nariadenia o kontrole žiada Komisiu, aby do svojho legislatívneho návrhu zahrnula povinnosť pre členské štáty využívať systém elektronického podávania správ o kontrolách s cieľom zabezpečiť kompletnosť a aktualizáciu výsledkov vnútroštátnych kontrol; taktiež vyzýva Komisiu, aby do návrhu zahrnula povinnosť pre členské štáty sprístupňovať výsledky kontrol iným dotknutým členským štátom;

255.  v snahe zabezpečiť účinnosť systému sankcií vyzýva členské štáty, aby do roku 2019:

256.  v kontexte prípadných budúcich zmien nariadenia o kontrole žiada Komisiu, aby do svojho legislatívneho návrhu zahrnula ustanovenie, v ktorom sa stanoví založenie systému na výmenu údajov o porušeniach a sankciách v spolupráci s Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva a členskými štátmi;

Časť XIX – Osobitná správa Dvora audítorov č. 9/2017 s názvom Podpora EÚ na boj proti obchodovaniu s ľuďmi v južnej a juhovýchodnej Ázii

257.  víta osobitnú správu Dvora audítorov; schvaľuje v nej uvedené odporúčania a uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

258.  uznáva, že Únia napriek náročnému prostrediu, v ktorom musí pôsobiť, hmatateľne prispela k boju proti obchodovaniu s ľuďmi v južnej a juhovýchodnej Ázii;

259.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol v boji proti obchodovaniu s ľuďmi vďaka opatreniam, akým bolo napríklad vymenovanie európskych styčných úradníkov pre migráciu do konkrétnych krajín; žiada, aby sa v tomto smere pokračovalo;

260.  vyzýva Úniu, aby zintenzívnila spoluprácu s vnútroštátnymi a regionálnymi vládami, ako aj inými organizáciami prítomnými v tejto oblasti (OSN, ASEAN a príslušnými MVO) a občianskou spoločnosťou s cieľom získať lepší prehľad o pretrvávajúcich prioritách a pripraviť tak lepšie cielený akčný plán;

261.  zdôrazňuje význam odstránenia extrémnej chudoby a diskriminácie menšín a rodovej diskriminácie v krajinách južnej a juhovýchodnej Ázie, ako aj posilnenia ich základných demokratických a ľudských práv pomocou EIDHR;

262.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú, ucelenú a spoľahlivú databázu finančnej podpory na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, aby rozdeľovanie finančných prostriedkov bolo lepšie odôvodňované a aby sa zameriavalo na príjemcov s najnaliehavejšími potrebami; súhlasí s Radou, že treba vypracovať aktualizovaný zoznam regiónov a krajín postihnutých obchodovaním s ľuďmi a že tento zoznam by sa mal zaradiť do databázy;

263.  víta oznámenie Komisie s názvom Správa o opatreniach prijatých v nadväznosti na stratégiu EÚ zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi a stanovenie ďalších konkrétnych opatrení (COM(2017)0728), ktoré Komisia zverejnila v decembri 2017; vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia, ktoré by treba vypracovať pre každý región;

264.  víta, že obchodovanie s ľuďmi bude aj naďalej prioritou budúceho cyklu politík Únie na boj proti organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti na roky 2018 – 2021;

265.  považuje za nevyhnutné posilniť orgány presadzovania práva v krajinách južnej a juhovýchodnej Ázie, aby účinnejšie odhaľovali a rozkladali siete obchodníkov s ľuďmi; žiada, aby sa zvýšili tresty pre páchateľov trestnej činnosti zapojených do obchodovania s ľuďmi;

266.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby politickou a justičnou spoluprácou pokračovali v boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo vnútri Únie s cieľom bojovať proti mafiám, ktoré využívajú Úniu ako konečné miesto určenia obetí obchodovania s ľuďmi, ako sa uvádza v oznámení z decembra 2017;

267.  domnieva sa, že v záujme účinnejšieho boja proti obchodovaniu s ľuďmi je potrebné lepšie prepojenie medzi načasovaním zmierňujúcich opatrení a zdrojmi uvoľnenými na tento účel, ako aj intenzívnejšia spolupráca medzi ESVČ, Komisiou, združením ASEAN a OSN;

268.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby sa na problém obchodovania s ľuďmi zamerali aj tým, že preskúmajú aj iné možnosti prijímania opatrení, ako napríklad dvojstranné a mnohostranné dohody;

Časť XX – Osobitná správa Dvora audítorov č. 10/2017 s názvom Podpora EÚ pre mladých poľnohospodárov by mala byť lepšie zameraná, aby sa podporila účinná generačná výmena

269.  zastáva názor, že pokiaľ ide o aktuálne politiky SPP:

270.  zastáva názor, že pokiaľ ide o SPP po roku 2020, právne predpisy by mali byť sformulované tak, že Komisia uvedie (alebo požiada členské štáty, aby v súlade s ustanoveniami o zdieľanom hospodárení uviedli) jasnú intervenčnú logiku pre nástroje politiky týkajúce sa generačnej výmeny v poľnohospodárstve; domnieva sa, že intervenčná logika by mala zahŕňať:

271.  žiada členské štáty, aby pri vykonávaní opatrení v rámci SPP po roku 2020 zlepšili zameranie opatrení:

272.  zastáva názor, že právnymi predpismi pre vykonávanie opatrení v rámci SPP po roku 2020 treba zaručiť, aby Komisia a členské štáty (v súlade s ustanoveniami zdieľaného hospodárenia) zlepšili systém monitorovania a hodnotenia; domnieva sa najmä, že

Časť XXI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 11/2017 s názvom Trustový fond EÚ Bêkou pre Stredoafrickú republiku: nádejný začiatok napriek určitým nedostatkom

273.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a súhlasí s jeho pripomienkami a odporúčaniami;

274.  víta vytvorenie trustového fondu EÚ Bêkou a jeho prínos k medzinárodnej reakcii na krízu v Stredoafrickej republike; uznáva, že tento prvý trustový fond možno z mnohých hľadísk považovať za významný pilotný projekt a že treba vypracovať presnejšie usmernenia pre systémovú otázku koordinácie, monitorovania a hodnotenia darcov na základe systematickejšieho prístupu zameraného na získavanie záruk;

275.  poznamenáva, že trustové fondy boli súčasťou ad hoc reakcie v situácii nedostatku zdrojov a flexibility, ktorá bola potrebná na zaujatie rýchleho a komplexného prístupu k veľkým krízam; domnieva sa, že treba dlhší čas na to, aby sa preukázala jeho účinnosť a aby sa vyvodili ďalšie ponaučenia z jeho vykonávania v praxi;

276.  domnieva sa tiež, že osobitná pozornosť by sa mala venovať účinnosti a politickej správe trustových fondov, ako aj nedostatočným zárukám a dohľadu nad konečným použitím pridelených prostriedkov;

277.  domnieva sa, že pripomienkam Dvora audítorov týkajúcim sa obmedzeného vplyvu fondu na koordináciu medzi zainteresovanými stranami by sa mala venovať osobitná pozornosť a Komisia by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby využila skúsenosti nadobudnuté z činností Európskeho rozvojového fondu (ERF) v oblastiach, ako sú napríklad vykonávanie a koordinácia investícií viacerých strán a riadenie v oblasti prijímania zodpovednosti za výsledky;

278.  zdôrazňuje, že akékoľvek nové finančné nástroje a zmiešané finančné nástroje by mali byť v súlade s celkovými cieľmi rozvojovej politiky Únie a mali by byť zamerané na oblasti s najvyššou pridanou hodnotou a strategickým vplyvom;

279.  konštatuje, že príspevky členských štátov do trustového fondu sú zatiaľ pomerne nízke; vyzýva členské štáty na väčšiu účasť s cieľom zabezpečiť, aby tento fond splnil očakávané ciele politiky;

280.  domnieva sa, že náležitá starostlivosť by sa mala venovať kontrole nákladov na riadenie a administratívu vo vzťahu k celkovým príspevkom; podporuje ucelenosť týchto nových nástrojov rozvoja a ich komplementárnosť so stratégiou a politickými cieľmi ERF;

281.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla komplexné kontrolné mechanizmy na zaručenie politickej kontroly Európskeho parlamentu nad správou, riadením a vykonávaním týchto nových nástrojov v rámci postupu udelenia absolutória; považuje za dôležité, aby sa pre tieto nástroje vypracovali osobitné stratégie dohľadu so špecifickými cieľmi, cieľovými hodnotami a kontrolami;

Časť XXII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 12/2017 s názvom Vykonávanie smernice o pitnej vode: zvýšenie kvality vody a zlepšenie prístupu k nej v Bulharsku, Maďarsku a Rumunsku, investičné potreby však stále zostávajú značné

282.  keďže prístup ku kvalitnej pitnej vode je jednou z najzákladnejších potrieb občanov, zdôrazňuje, že Komisia by mala vyvinúť maximálne úsilie s cieľom lepšie monitorovať situáciu, najmä pokiaľ ide o oblasti malých dodávok vody, ktoré sú najbližšie ku koncovým používateľom; pripomína, že zlá kvalita pitnej vody môže ohroziť zdravie občanov Únie;

283.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby občanom poskytovali viac informácií, pokiaľ ide o kvalitu dodávanej pitnej vody, keďže v niekoľkých členských štátoch občania nevedia, že voda z vodovodu je pitná;

284.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nemajú povinnosť oznamovať informácie o kvalite vody z oblastí malých dodávok vody; vyjadruje nádej, že na základe revidovanej smernice o pitnej vode(24) sa táto situácia napraví;

285.  zdôrazňuje význam udržateľnosti vodohospodárskej infraštruktúry a zdôrazňuje význam zapájania občanov do jej údržby;

286.  zdôrazňuje kľúčový fakt, že politiky stanovovania cien vody musia prispievať k zefektívňovaniu a k pokrývaniu nákladov na využívanie vody; poznamenáva, že je zodpovednosťou členských štátov, aby zabezpečili cenovo dostupnú a kvalitnú pitnú vodu pre všetkých svojich občanov, to na základe premisy, že voda je spoločným majetkom a ľudským právom;

287.  pripomína Komisii, že prebiehajúce rokovania a rastúci trend smerom k liberalizácii a privatizácii vodohospodárskych služieb vo viacerých členských štátoch začali značne znepokojovať občanov;

Časť XXIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 13/2017 s názvom Jednotný Európsky systém riadenia železničnej dopravy: bude táto politická voľba niekedy uskutočnená?

288.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a súhlasí s jeho pripomienkami a odporúčaniami;

289.  konštatuje, že Komisia riadne neposúdila vplyv legislatívnych balíkov, ktoré prijala od roku 2000 v odvetví železničnej dopravy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančné prostriedky Únie investované do niekoľkých projektov nemožno považovať za nákladovo efektívne;

290.  konštatuje, že odvetvie železničnej dopravy je všeobecne veľmi korporatívne, čo môže viesť k tomu, že liberalizácia trhu sa vníma skôr ako hrozba než ako výhoda;

291.  konštatuje, že záujem členských štátov o posilnenie interoperability musí dopĺňať odhad nákladov a požadovaných finančných prostriedkov; nabáda členské štáty, aby pri prideľovaní finančnej podpory Únie na systém ERTM stanovili realistické ciele, a odporúča Komisii, aby stanovila splniteľné lehoty na vykonávanie;

292.  víta záväzok Komisie vypracovať v súčinnosti s členskými štátmi harmonogram demontáže s právne záväznými cieľmi; preto víta skutočnosť, že Komisia sa rozhodla spolupracovať s priemyselným odvetvím na podpore využívania spoločného systému verejného obstarávania, ktorý vypracovalo Spoločenstvo európskych železníc;

293.  domnieva sa, že keďže tento systém si vyžaduje veľké investície a prínosy pre tých, ktorí znášajú náklady, nie sú okamžité, treba strategicky posúdiť priority stanovené Radou a členskými štátmi; víta európsky plán rozvoja a súvisiaci podrobný akčný plán ERTMS, ktorého cieľom je zabezpečiť neustály prísun podpory; nabáda členské štáty, aby sa zamerali na lepšiu koordináciu európskeho plánu rozvoja a zabezpečili zohľadnenie záväzkov Únie vo svojich vnútroštátnych prioritách; víta záväzok Komisie stanoviť priebežné ciele v národných plánoch rozvoja s cieľom zlepšiť monitorovanie jednotlivých častí;

294.  vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou rušenia záväzkov súvisiacich s podporou TEN-T na projekty ERTMS, ktorá je spôsobené najmä tým, že finančné ustanovenia Únie nie sú zosúladené s národnými stratégiami vykonávania; víta skutočnosť, že Komisia upravuje v rámci všetkých možností postupy financovania NPE; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila a preskúmala danú situáciu a prijala potrebné opatrenia na odstránenie týchto nedostatkov;

295.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančné prostriedky Únie vyčlenené na palubné jednotky odčerpáva väčšinou vnútroštátna doprava a že nákladná doprava nemôže byť podporovaná z kohéznych fondov; pripomína, že železničná nákladná doprava je jedným z kľúčových aspektov jednotného trhu;

296.  vyzýva Komisiu, aby v nasledujúcom programovom období zabezpečila skutočné odstránenie nedostatkov súvisiacich s nekompatibilitou systému;

297.  domnieva sa, že fungovanie jednotného železničného trhu si vyžaduje plné zapojenie príslušných účastníkov trhu ešte pred pridelením finančných prostriedkov Únie; domnieva sa, že politika Únie v oblasti železničnej dopravy si vyžaduje realistickú zmenu stratégie, ktorá by mala obsahovať odhad nákladov a prínosov, a rozvoj hospodárskeho modelu v členských štátoch, ak takýto model neexistuje, s cieľom zaručiť primerané financovanie a umožniť účinné určenie zdrojov;

Časť XXIV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 14/2017 s názvom Preskúmanie výkonnosti správy vecí na Súdnom dvore Európskej únie

298.  víta osobitnú správu Dvora audítorov; súhlasí s jeho pripomienkami a odporúčaniami;

299.  kritizuje Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) za to, že zamietol prístup Dvora audítorov k niektorým dokumentom, ktoré požadoval na preskúmanie výkonnosti Súdneho dvora; pripomína Súdnemu dvoru, že členovia Dvora audítorov a jeho audítori sú viazaní povinnosťou zachovať dôvernosť a služobné tajomstvo pri výkone svojich povinností(25); vyjadruje poľutovanie nad tým, že nebolo možné vypočuť referendárov, napriek ich kľúčovej úlohe v práci Súdneho dvora;

300.  s poľutovaním konštatuje, že od roku 2012 Všeobecný súd opakovane prekračoval primeranú lehotu, v rámci ktorej má účastník konania právo očakávať vynesenie rozsudku; vyzýva Súdny dvor, aby situáciu objasnil pred Výborom Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu;

301.  konštatuje, že po reforme súdnej štruktúry Súdneho dvora sa sudcovia prideľujú do komôr podľa pracovného zaťaženiu v rôznych oblastiach; zaujímalo by ho, ako toto pridelenie prebieha, a či sú v určitých oblastiach zriadené špecializované komory; žiada o poskytnutie štatistických údajov o pokroku dosiahnutom na spisoch v rámci nového systému;

302.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov vylúčil zo vzorky vecí tie, ktoré trvali dlhšie ako dvojnásobok priemernej dĺžky trvania; zastáva názor, že nielen typické veci sú relevantné pre posúdenie výkonnosti;

303.  navrhuje, aby sa pracovné jazyky na Súdnom dvore, najmä jazyky, v ktorých sa vedú porady, rozšírili na angličtinu, francúzštinu a nemčinu, ktoré sú pracovnými jazykmi inštitúcií Únie; vyzýva Súdny dvor, aby túto jazykovú reformu uskutočnil podľa najlepších postupov využívaných v inštitúciách Únie;

304.  konštatuje, že referendári sú v rámci rozhodovacieho procesu Súdneho dvora veľmi vplyvní, ale ich úloha a pravidlá upravujúce ich správanie nie sú mimo Súdneho dvora známe;

305.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že podľa prehľadu najčastejších faktorov ovplyvňujúcich dĺžku písomnej časti konania na Všeobecnom súde 85 % času zaberie prijatie a spracovanie procesných písomností kanceláriou súdu; pýta sa, či je kancelária vybavená dostatočnými zdrojmi;

306.  vyjadruje znepokojenie nad dĺžkou trvania tých vecí na Všeobecnom súde, v prípade ktorých sú vznášané otázky týkajúce sa dôvernosti;

307.  berie na vedomie postup prideľovania vecí súdom; žiada Súdny dvor, aby stanovil pravidlá postupu prideľovania vecí na oboch súdoch;

308.  konštatuje, že v rokoch 2014 a 2015 bolo približne 40 % vecí na Všeobecnom súde pridelených mimo rotačného systému, čo vyvoláva otázky o tomto systéme; vyjadruje zároveň pochybnosti o svojvoľnom prideľovaní spisov v rámci Všeobecného súdu; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou transparentnosťou tohto postupu;

309.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že súdne prázdniny sú jedným z najčastejších faktorov, ktorý ovplyvňuje dĺžku prejednávania vecí na Súdnom dvore; navrhuje, aby sa počas tohto obdobia povolili vypočutia a rokovania o širšej škále vecí ako len o veciach so špecifickými okolnosťami;

310.  poukazuje na to, že nemocenské, materské alebo rodičovské dovolenky alebo odchody referendárov majú tiež vplyv na trvanie vecí; žiada Súdny dvor, aby zvážil prípadné alternatívne spôsoby riešenia dočasnej pracovnej neprítomnosti a zabezpečil hladký priebeh práce;

311.  domnieva sa, že zdroje nie sú medzi súdy rozdelené primerane a nezohľadňujú ich pracovnú záťaž; navrhuje, aby tzv. cellule des lecteurs d’arrêts (oddelenie výstupnej kontroly) na Všeobecnom súde zasahovalo až v neskoršom štádiu prejednávania vecí;

312.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prijímanie rozhodnutí o vymenovaní nových sudcov v dostatočnom predstihu pred odchodom ich predchodcov, aby sa zabezpečilo hladké odovzdanie pracovnej agendy;

313.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že Súdny dvor uplatňuje v prípade rozličných procedurálnych krokov ten istý nemenný prístup; odporúča Súdnemu dvoru, aby termíny, ktoré stanovuje, prispôsobil typológii a zložitosti vecí;

314.  konštatuje, že otázky duševného vlastníctva sú súčasťou značného počtu vecí na oboch súdoch; nabáda Súdny dvor, aby preskúmal, ako zjednodušiť postupy v týchto veciach, a zvážil zavedenie predbežného preskúmania svojimi výskumnými a dokumentačnými službami;

Časť XXV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 16/2017 s názvom Programovanie rozvoja vidieka: je potrebné menej zložitosti a väčšie zameranie na výsledky

315.  s cieľom zlepšiť zameranie na výkonnosť a výsledky, zvýšiť integráciu medzi programami rozvoja vidieka (PRV) a ostatnými programami a zlepšiť posudzovanie podielu PRV na dosahovaní strategických cieľov žiada pri príprave programového obdobia po roku 2020:

316.  žiada Komisiu, aby do konca roku 2020 preskúmala koncepciu programových dokumentov s cieľom zjednodušiť ich obsah a znížiť počet požiadaviek na programové obdobie po roku 2020; domnieva sa, že najmä by mala obmedziť štruktúru programových dokumentov na tie prvky a možnosti, ktoré sú nevyhnutné pre správne naplánovanie, realizáciu a monitorovanie výdavkov na rozvoj vidieka;

317.  žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi do konca roku 2018 prijala opatrenia na zaistenie toho, aby rozšírené výročné správy o vykonávaní za rok 2019 obsahovali jasné a ucelené informácie o dosiahnutých výsledkoch programu a aby požadované odpovede na spoločné hodnotiace otázky poskytovali kvalitnejší základ pre nasledujúce programové obdobie;

318.  žiada Komisiu, aby pri príprave programového obdobia po roku 2020 uviedla v súvislosti s celkovými cieľmi Únie v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka presnejšie informácie o type ukazovateľov, ktoré sa majú stanoviť na posudzovanie výsledkov a dosahu intervencií v rámci rozvoja vidieka; domnieva sa, že Komisia by v rámci tohto procesu mohla využiť skúsenosti a riešenia, ku ktorým už dospeli iné medzinárodné organizácie (napr. WHO, Svetová banka a OECD) pri zameraní na výkonnosť a výsledky;

319.  zastáva názor, že Komisia musí zabezpečiť kontinuitu toho druhu investícií, ktoré sa v súčasnosti realizujú v rámci druhého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý je dôležitým nástrojom financovania zameraným na posilňovanie hospodárskeho rastu, podporu konkurencieschopnosti, inovácie a zamestnanosti v zaostávajúcich regiónoch a vidieckych a horských oblastiach a zabezpečenie udržateľného rozvoja vidieka;

320.  žiada Komisiu, aby presadzovala a uľahčovala spoluprácu medzi členskými štátmi a vytváranie sietí s cieľom šíriť osvedčené postupy merania výkonnosti vytvorené na úrovni štátov, a to do konca roku 2020;

321.  pokiaľ ide o programové obdobie po roku 2020, žiada Komisiu, aby do konca roku 2020 preskúmala a vyhodnotila skúsenosti z vykonávania súčasného systému vrátane:

322.  vyzýva Radu a Komisiu, aby pred prijatím ďalších legislatívnych návrhov v polovici roku 2018 zvážili zosúladenie dlhodobej stratégie a tvorby politiky s rozpočtovým cyklom a pred zostavením nového dlhodobého rozpočtu komplexne preskúmali oblasť výdavkov;

323.  domnieva sa, že s cieľom umožniť schválenie PRV na začiatku nového programového obdobia by Komisia mala vo svojich legislatívnych návrhoch uviesť, k akým zmenám dochádza v načasovaní tvorby, programovania a vykonávania politiky s cieľom zabezpečiť, aby PRV mohli byť schválené na začiatku budúceho programového obdobia a mohli byť od roku 2020 včas vykonávané;

324.  zastáva názor, že pri rozhodovaní o trvaní VFR je dôležité dosiahnuť rovnováhu medzi dvomi požiadavkami, ktoré si zdanlivo odporujú: kým na jednej strane treba zabezpečiť, aby niektoré politiky Únie – najmä tie, pri ktorých sa uplatňuje zdieľané hospodárenie, ako je poľnohospodárstvo a súdržnosť – fungovali na základe stability a predvídateľnosti záväzku v trvaní aspoň sedem rokov, na druhej strane treba zaručiť demokratickú legitimitu a zodpovednosť, ktoré sú výsledkom synchronizácie jednotlivých finančných rámcov s päťročným politickým cyklom Európskeho parlamentu a Komisie;

Časť XXVI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 17/2017 s názvom Intervencia Komisie v rámci gréckej finančnej krízy

325.  ďakuje Dvoru audítorov za vypracovanie podrobnej správy o veľmi významnej téme, ktorá úzko súvisí s činnosťami Výboru pre kontrolu rozpočtu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vypracovanie audítorskej správy trvalo tri roky; zdôrazňuje význam správne načasovaných správ, keďže by to Komisii a Európskemu parlamentu uľahčilo prácu;

326.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov mal v rámci auditu finančnej pomoci Únie Grécku, ktorú riadila trojka tvorená Komisiou, Európskou centrálnou bankou a MMF, len obmedzený mandát a nedostal primerané informácie od ECB; nabáda ECB, aby v duchu vzájomnej spolupráce poskytla Dvoru audítorov informácie, ktoré mu umožnia vytvoriť si širší obraz o využívaní finančných prostriedkov Únie;

327.  uznáva zložitú hospodársku situáciu v celej Európe, a najmä náročnú politickú situáciu v Grécku počas vykonávania finančnej pomoci Únie, ktorá mala priamy vplyv na efektívnosť vykonávania pomoci;

328.  zdôrazňuje zásadný význam transparentnosti pri využívaní finančných prostriedkov Únie v rámci rôznych nástrojov finančnej pomoci používaných v Grécku;

329.  žiada Komisiu, aby zlepšila všeobecné postupy navrhovania programov podpory, a to najmä tým, že stanoví rozsah analytickej práce potrebnej na odôvodnenie obsahu podmienok a v prípade možnosti určí nástroje, ktoré by sa mohli v príslušných situáciách využiť;

330.  zdôrazňuje, že Komisia by mala zlepšiť svoje opatrenia v oblasti monitorovania vykonávania a zavádzania reforiem, aby mohla lepšie odhaliť administratívne a iné prekážky účinnej realizácie reforiem; zároveň sa domnieva, že Komisia sa musí postarať o to, aby mala nevyhnutné zdroje na vykonávanie takýchto hodnotení;

Časť XXVII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 18/2017 s názvom „Jednotné európske nebo: zmena kultúry, nebo však nie je jednotné“

331.  poukazuje na to, že jednotné európske nebo sa nevykonáva v plnej miere pre odpor niektorých povolaní v leteckej doprave, ktoré chránia vlastné záujmy, a pre nedostatok pevnej politickej vôle členských štátov plniť požiadavky spojené s vykonávaním tejto iniciatívy;

332.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Únii sa síce podarilo odstrániť pozemné hranice medzi členskými štátmi schengenského priestoru, ale vzdušné hranice medzi týmito členskými štátmi doteraz neboli odstránené, čo vedie k spoločným stratám vo výške 5 miliárd EUR ročne;

333.  poukazuje na to, že treba revidovať a aktualizovať ukazovatele s cieľom zefektívniť systém výkonnosti letovej prevádzky; víta skutočnosť, že Komisia uviedla, že v súčasnosti prebieha ich revízia; zdôrazňuje, že presné a náležité údaje sú potrebné na to, aby sa zabezpečila účinnosť revízie ukazovateľov;

334.  poukazuje na to, že vykonávaním jednotného európskeho neba by sa znížili emisie CO2 z letectva až o 10 %, čo by významne prispelo k dosiahnutiu cieľov stanovených v Parížskej dohode o zmene klímy;

335.  žiada Komisiu, aby podrobnejšie preskúmala výstupy spoločného podniku SESAR, a to z toho dôvodu, že možno nie sú použiteľné v súčasnej situácii, keď jednotné európske nebo nebolo zavedené, a existuje riziko, že by sa mohli použiť v leteckých systémoch, ktoré nedokážu navzájom spolupracovať;

336.  žiada Komisiu, aby zverejnila podrobnosti zmluvy s organizáciou Eurocontrol s cieľom monitorovať používanie peňazí daňových poplatníkov Únie;

337.  upozorňuje na to, že národné dozorné orgány musia byť nezávislé a vybavené dostatočnými finančnými a organizačnými zdrojmi;

338.  žiada Komisiu, aby informovala príslušný výbor Európskeho parlamentu o tom, prečo nezačala postup v prípade nesplnenia povinnosti vo veci nevytvorenia funkčných blokov vzdušného priestoru, ktoré mali byť v prevádzke v roku 2012, avšak doposiaľ nefungujú;

Časť XXVIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 21/2017 s názvom Ekologizácia: komplexnejší režim podpory príjmov, ktorý ešte nie je environmentálne účinný

339.  víta odporúčania, ktoré navrhol Dvor audítorov, a vyzýva Komisiu, aby nadviazala na odporúčania a pripomienky uvedené v osobitnej správe;

340.  berie na vedomie značné výdavky na nové ekologizačné platby, ktoré predstavujú 30 % všetkých priamych platieb v rámci SPP a takmer 8 % celého rozpočtu Únie; so znepokojením konštatuje, že táto suma nezodpovedá úrovni cieľov, ktoré možno ekologizačnými platbami dosiahnuť; vyzýva Komisiu, aby to zohľadnila pri navrhovaní reformy SPP;

341.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že doposiaľ nie je jasné, ako by ekologizácia mala prispieť k napĺňaniu širších cieľov Únie v oblasti zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby ako súčasť novej reformy SPP vypracovala osobitný akčný plán ekologizácie, v ktorom by jasne stanovila intervenčnú logiku, ako aj súbor špecifických, merateľných cieľov;

342.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že nástroj ekologizácie je aj naďalej opatrením na podporu príjmov, ktoré poľnohospodárom umožňuje zvyšovať svoje príjmy až o 1 %, pričom v mnohých prípadoch neukladá žiadne povinnosti a nevyžaduje žiadne náklady v súvislosti s jeho vykonávaním, čo spochybňuje celý dôvod vzniku tohto financovania; vyzýva Komisiu, aby vypracovala prísnejšie pravidlá pre poľnohospodárov a zároveň zabránila nadmernému využívaniu výnimiek;

343.  vyjadruje znepokojenie nad zložitosťou a transparentnosťou ekologizácie a samotnej SPP; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila program ekologizácie, ako aj celú SPP a tak zvýšila transparentnosť a zabránila vysokému riziku zneužívania a dvojitého financovania;

344.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad záverom Dvora audítorov, že ekologizácia pravdepodobne nebude pre životné prostredie a klímu žiadnym veľkým prínosom, a vyzýva Komisiu, aby zvážila existenciu tohto nástroja, ako aj možnosť opätovne investovať značné prostriedky vynakladané na ekologizáciu do už existujúcich programov, ktoré sa často prekrývajú, no ukázali sa ako účinnejšie a opodstatnenejšie;

o
o   o

345.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade. Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

(1) Ú. v. EÚ L 48, 24.2.2016. (2) Ú. v. EÚ C 323, 28.9.2017, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 322, 28.9.2017, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 322, 28.9.2017, s. 10. (5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0121. (6) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63. (8) 1.2.3.4.5.6.7.8.9.10.11.12.13. ECB by mala:ďalej zefektívniť rozhodovací proces a delegovať niektoré rozhodnutia na nižšie úrovne, aby sa Rada pre dohľad mohla zamerať na naliehavejšie problémy;posúdiť súvisiace riziká a poskytnúť potrebné záruky vrátane riadenia možných konfliktných požiadaviek a osobitného monitorovania súladu s cieľom prekonať obavy, pokiaľ ide o používanie spoločných služieb;priradiť dostatočné zručnosti a zdroje v oblasti vnútorného auditu, aby sa doň podľa potreby zahrnuli oblasti vysokého a stredného rizika;v plnej miere spolupracovať s Dvorom audítorov s cieľom umožniť mu plniť jeho mandát a tým zvýšiť zodpovednosť;formalizovať svoje súčasné mechanizmy merania a zverejňovania informácií o výkonnosti dohľadu s cieľom zvýšiť svoju vonkajšiu zodpovednosť;zmeniť nariadenie o rámci JMD s cieľom formalizovať záväzky zúčastnených príslušných vnútroštátnych orgánov (PVO) a zabezpečiť, aby sa všetci plne a primerane podieľali na práci spoločných dohliadacích tímov (SDT);v spolupráci s PVO vypracovať profily úloh/tímov a metód na posúdenie vhodnosti zamestnancov, ktorých PVO majú v úmysle zaradiť do SDT, ako aj ich následnej výkonnosti;zriadiť a viesť centralizovanú, štandardizovanú a komplexnú databázu zručností, skúseností a kvalifikácií zamestnancov SDT (zamestnancov ECB, ako aj PVO);zaviesť formálne osnovy odbornej prípravy pre nových aj súčasných zamestnancov pre dohľad v SDT;vypracovať a zaviesť metodiku založenú na riziku na určenie cieľového počtu zamestnancov a zloženia zručností v SDT;pravidelne preskúmavať režim zoskupovania v dôležitom procese plánovania dohľadu a podľa potreby ho aktualizovať;doplniť alebo presunúť svojich zamestnancov, aby mohla významne posilniť svoju prítomnosť pri kontrolách významných bánk na mieste na základe jasného zoznamu prioritných rizík;podrobne sa zaoberať nedostatkami IT systému pre kontroly na mieste a pokračovať vo svojom úsilí o zvyšovanie kvalifikácií a zručností inšpektorov z PVO pre kontroly na mieste; (9) Vyhlásenie Kontaktného výboru predsedov najvyšších kontrolných inštitúcií členských štátov EÚ a Európskeho dvora audítorov s názvom Zabezpečenie plne kontrolovateľného, zodpovedného a účinného bankového dohľadu po zavedení jednotného mechanizmu dohľadu. (10) Ú. v. EÚ C 50, 9.2.2018, s. 80. (11) Obmedzenia prístupu k informáciám sú uvedené v prílohe II k osobitnej správe. (12) Existujúce mechanizmy podávania správ medzi ECB a Európskym parlamentom sú uvedené v prílohe IX k osobitnej správe. (13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7). (14) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7). (15) Akčný plán pre prírodu, ľudí a hospodárstvo (COM(2017)0198). (16) Posúdenie verejných výdavkov a finančnej zodpovednosti. (17) Záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po troch rokoch (COM(2016)0646). (18) Ochrana migrujúcich detí (COM(2017)0211). (19) Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1). (20) Systém monitorovania plavidiel. (21) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22). (22) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 404/2011 z 8. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky rybného hospodárstva (Ú. v. EÚ L 112, 30.4.2011, s. 1). (23) Pozri návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006, (ES) č. 1098/2007 a (ES) č. 1224/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1343/2011 a (EÚ) č. 1380/2013 a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 894/97, (ES) č. 850/98, (ES) č. 2549/2000, (ES) č. 254/2002, (ES) č. 812/2004 a (ES) č. 2187/2005 (COM(2016)0134). (24) Pozri návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (COM(2017)0753). (25) Pozri Kódex správania členov Dvora audítorov, a najmä jeho článok 6, a Etické usmernenia pre Európsky dvor audítorov vzťahujúce sa na zamestnancov, najmä časť 4 o služobnom tajomstve.

1. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o absolutóriu za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2016 (2017/2146(DEC))

P8_TA(2018)0123 A8-0123/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na finančné výkazy a príjmové a výdavkové účty ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2016 (COM(2017)0364 – C8-0257/2017),

–  so zreteľom na finančné informácie o Európskom rozvojovom fonde (COM(2017)0299),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o aktivitách financovaných ôsmym, deviatym, desiatym a jedenástym Európskym rozvojovým fondom za rozpočtový rok 2016 spolu s odpoveďami Komisie(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(2) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2016 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčania Rady z 20. februára 2018 týkajúce sa udelenia absolutória Komisii za vykonávanie činností európskych rozvojových fondov za rozpočtový rok 2016 (05078/2018 – C8-0053/2018, 05079/2018 – C8-0054/2018, 05080/2018 – C8-0055/2018, 05082/2018 – C8-0056/2018),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bola podpísaná 23. júna 2000(3) v Cotonou (Benin) a zmenená 22. júna 2010 v Ouagadougou (Burkina Faso)(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“)(5),

–  so zreteľom na článok 33 Vnútornej dohody z 20. decembra 1995 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní a správe pomoci Spoločenstva v rámci Druhého finančného protokolu k štvrtému dohovoru AKT – ES(6),

–  so zreteľom na článok 32 Vnútornej dohody z 18. septembra 2000 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní a správe pomoci Spoločenstva v rámci Finančného protokolu Dohody o partnerstve, uzatvorenej 23. júna 2000 v Cotonou (Benin) medzi africkými, karibskými a tichomorskými štátmi a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, a o rozdelení finančnej pomoci určenej zámorským krajinám a územiam, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia štvrtej časti Zmluvy o ES(7),

–  so zreteľom na článok 11 Vnútornej dohody zo 17. júla 2006 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní pomoci Spoločenstva na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2008 – 2013 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – ES a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje časť štyri Zmluvy o ES(8),

–  so zreteľom na článok 11 Vnútornej dohody z 24. a 26. júna 2013 medzi zástupcami vlád členských štátov Európskej únie zasadajúcimi v Rade o financovaní pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – EÚ a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia štvrtej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie(9),

–  so zreteľom na článok 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 74 nariadenia o rozpočtových pravidlách zo 16. júna 1998, ktoré sa vzťahujú na spoluprácu pri financovaní rozvoja podľa štvrtého dohovoru AKT – ES(10),

–  so zreteľom na článok 119 nariadenia o rozpočtových pravidlách z 27. marca 2003, ktoré sa vzťahujú na deviaty Európsky rozvojový fond(11),

–  so zreteľom na článok 50 nariadenia Rady (ES) č. 215/2008 z 18. februára 2008 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na desiaty Európsky rozvojový fond(12),

–  so zreteľom na článok 48 nariadenia Rady (EÚ) 2015/323 z 2. marca 2015 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na jedenásty Európsky rozvojový fond(13),

–  so zreteľom na článok 93, článok 94 tretiu zarážku a na prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0123/2018),

1.  udeľuje Komisii absolutórium za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2016;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Rade, Komisii, Dvoru audítorov a Európskej investičnej banke a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o účtovnej závierke ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2016 (2017/2146(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na finančné výkazy a príjmové a výdavkové účty ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2016 (COM(2017)0364 – C8-0257/2017),

–  so zreteľom na finančné informácie o Európskom rozvojovom fonde (COM(2017)0299),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o aktivitách financovaných ôsmym, deviatym, desiatym a jedenástym Európskym rozvojovým fondom za rozpočtový rok 2016 spolu s odpoveďami Komisie(14),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(15) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2016 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčania Rady z 20. februára 2018 týkajúce sa udelenia absolutória Komisii za vykonávanie činností európskych rozvojových fondov za rozpočtový rok 2016 (05078/2018 – C8-0053/2018, 05079/2018 – C8-0054/2018, 05080/2018 – C8-0055/2018, 05082/2018 – C8-0056/2018),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2015 (COM(2017)0379),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bola podpísaná 23. júna 2000(16) v Cotonou (Benin) a zmenená 22. júna 2010 v Ouagadougou (Burkina Faso)(17),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii1 („rozhodnutie o pridružení zámoria“)(18),

–  so zreteľom na článok 33 Vnútornej dohody z 20. decembra 1995 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní a správe pomoci Spoločenstva v rámci Druhého finančného protokolu k štvrtému dohovoru AKT – ES(19),

–  so zreteľom na článok 32 Vnútornej dohody z 18. septembra 2000 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní a správe pomoci Spoločenstva v rámci Finančného protokolu Dohody o partnerstve, uzatvorenej 23. júna 2000 v Cotonou (Benin) medzi africkými, karibskými a tichomorskými štátmi a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, a o rozdelení finančnej pomoci určenej zámorským krajinám a územiam, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia štvrtej časti Zmluvy o ES(20),

–  so zreteľom na článok 11 Vnútornej dohody zo 17. júla 2006 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní pomoci Spoločenstva na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2008 – 2013 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – ES a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje časť štyri Zmluvy o ES(21),

–  so zreteľom na článok 11 Vnútornej dohody z 24. a 26. júna 2013 medzi zástupcami vlád členských štátov Európskej únie zasadajúcimi v Rade o financovaní pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – EÚ a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia štvrtej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie(22),

–  so zreteľom na článok 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 74 nariadenia o rozpočtových pravidlách zo 16. júna 1998, ktoré sa vzťahujú na spoluprácu pri financovaní rozvoja podľa štvrtého dohovoru AKT – ES(23),

–  so zreteľom na článok 119 nariadenia o rozpočtových pravidlách z 27. marca 2003, ktoré sa vzťahujú na deviaty Európsky rozvojový fond(24),

–  so zreteľom na článok 50 nariadenia Rady (ES) č. 215/2008 z 18. februára 2008 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na desiaty Európsky rozvojový fond(25),

–  so zreteľom na článok 48 nariadenia Rady (EÚ) 2015/323 z 2. marca 2015 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na jedenásty Európsky rozvojový fond(26),

–  so zreteľom na článok 93, článok 94 tretiu zarážku a na prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0123/2018),

A.   keďže v súvislosti s postupom udeľovania absolutória chce Európsky parlament zdôrazniť osobitný význam ďalšieho posilňovania demokratickej legitímnosti inštitúcií Únie zvyšovaním transparentnosti a zodpovednosti a vykonávaním koncepcie pre zostavovanie rozpočtu na základe výkonnosti a dobrého riadenia ľudských zdrojov;

1.  schvaľuje účtovnú závierku ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2016;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii, Dvoru audítorov a Európskej investičnej banke a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

3. Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 s poznámkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2016 (2017/2146(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2016,

–  so zreteľom na článok 93, článok 94 tretiu zarážku a na prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0123/2018),

A.  keďže hlavným cieľom Dohody z Cotonou, ktorá je rámcom vzťahov medzi Úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (AKT) a zámorskými krajinami a územiami (ZKÚ), je znížiť a prípadne odstrániť chudobu, čo je v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a postupného začleňovania krajín AKT a ZKÚ do svetového hospodárstva;

B.  keďže Európske rozvojové fondy (ďalej len „ERF“) sú hlavným finančným nástrojom Únie na rozvojovú pomoc krajinám AKT a ZKÚ;

C.  keďže história členských štátov Úniu zaväzuje, pokiaľ ide o rozvoj krajín AKT a spoluprácu so ZKÚ, ktoré sú úzko spojené s budúcnosťou Únie z dôvodu globalizácie, geopolitiky a celosvetových výziev problémy, akými sú dôsledky zmeny klímy a demografické zmeny;

D.  keďže Komisia ako výkonný orgán zodpovedá za absolutórium ERF;

E.  keďže vznik nových globálnych výziev výrazne mení modely poskytovania pomoci, takže všetky zainteresované strany zvažujú nový prístup k pomoci a zmenu orientácie súčasného rámca vonkajšej pomoci;

F.  keďže udržateľnosť, súdržnosť politík a zásady účinnosti pomoci sú kľúčové pre vytvorenie nového a prierezového prístupu Únie k rozvoju s cieľom posilniť pozitívny vplyv a výsledky rozvojovej pomoci;

G.  keďže transparentnosť a zodpovednosť sú nevyhnutným predpokladom demokratickej kontroly, ako aj súladu rozvojovej činnosti Únie s cieľmi iných subjektov, ako sú členské štáty, medzinárodné organizácie, medzinárodné finančné inštitúcie alebo multilaterálne rozvojové banky;

H.  keďže účinná koordinácia je kľúčová na obmedzenie rizika rozdrobenia pomoci a na dosiahnutie čo najväčšieho vplyvu súdržnosti a osvojenia si rozvojových priorít zo strany partnerov;

I.  keďže spoločné financovanie rozvoja a programy by sa mali premietnuť do lepšieho zamerania na ciele, určenie synergií a výmenu informácií z rámcov výsledkov rôznych organizácií;

J.  keďže nové spôsoby zasahovania, ako sú kombinované financovanie, investičné kapacity alebo platformy a špecializované trustové fondy, sú spôsobom, ako zvýšiť financovanie nad rámec oficiálnej rozvojovej pomoci, ale pri dodržiavaní podmienok týkajúcich sa transparentnosti, doplnkovosti a dosiahnutia pozitívneho vplyvu na mieste;

K.  keďže mobilizácii súkromného sektora a prilákanie ďalších investícií je kľúčové vzhľadom na potrebné, no nedostatočné financovanie ambicióznych cieľov v oblasti rozvoja, na zabezpečenie najlepších pilierov trvalo udržateľného rozvoja v prijímajúcich krajinách v rámci svojej administratívnej kapacity a v rámci ich vlastných spoločenských štruktúr;

L.  keďže rozpočtová podpora je kľúčovým faktorom zmeny a riešenia hlavných rozvojových výziev a zároveň sa vyznačuje značným fiduciárnym rizikom a mala by sa poskytovať iba v prípade, že vedie k dostatočnej transparentnosti, sledovateľnosti a zodpovednosti spolu s jasným záväzkom partnerských krajín na reformu politiky;

M.  keďže rozvojová pomoc sa realizuje v zložitom a nestabilnom geopolitickom kontexte, vplývajú na ňu problémy, akými sú slabé rámce správy vecí verejných, korupcia, sociálna a hospodárska nestabilita, ozbrojené konflikty, krízové situácie alebo situácie po kríze spôsobujúce migráciu alebo nútené vysídľovanie, alebo zdravotné krízy;

N.  keďže Európsky parlament opakovane požadoval zahrnutie ERF do všeobecného rozpočtu Únie;

Vyhlásenie o vierohodnosti

Kľúčové zistenia vo finančnom plnení za rok 2016

1.  víta pokračujúce úsilie, ktoré útvary Komisie vynakladajú s cieľom zlepšiť celkové finančné hospodárenie ERF so zreteľom na staré nesplatené záväzky a platby predbežného financovania;

2.  berie na vedomie, že stanovený cieľ 25 % zníženia bol mierne prekročený, pokiaľ ide o staré otvorené záväzky, keďže sa dosiahol cieľ 28 % a 36 %, pokiaľ ide o staré nevyčerpané záväzky;

3.  berie na vedomie opatrenia na zníženie a uzavretie otvorených zmlúv s uplynutou platnosťou, keďže oneskorenia presahujúce 18 mesiacov po skončení operačného obdobia predstavujú vážne riziko, pokiaľ ide o výskyt chýb týkajúcich sa riadnosti, keďže už nemusí byť k dispozícii podporná dokumentácia, a zamestnanci zodpovední za správu týchto zmlúv už tiež nemusia byť k dispozícii, aby sa zabezpečila primeraná kontinuita operácií;

4.  konštatuje, že celkový podiel zmlúv s uplynutou platnosťou v portfóliu Generálneho riaditeľstva Komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (GR DEVCO) bol na konci roka 2016 na úrovni 15,15 %, pričom cieľ bol 15 %; vyjadruje poľutovanie nad tým, že 1 058 (56 %) z celkového počtu 1 896 zmlúv s uplynutou platnosťou sa týka riadenia operácií ERF a že operačné obdobie 156 zmlúv ERF s uplynutou platnosťou z týchto 1 058 sa skončilo pred viac ako 5 rokmi, čo predstavuje finančnú hodnotu vo výške 323 miliónov EUR;

5.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že podľa Dvora audítorov sú systémy dohľadu a kontroly stále hodnotené len ako čiastočne účinné;

Spoľahlivosť účtovnej závierky ERF

6.  víta názor Dvora audítorov, že konečná ročná účtovná závierka ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho ERF za rok 2016 vyjadruje verne a zo všetkých významných hľadísk finančnú situáciu ERF k 31. decembru 2016 a že výsledky ich operácií, ich toky hotovosti a zmeny čistých aktív za príslušný rozpočtový rok ukončený k tomuto dátumu sú v súlade s ustanoveniami o rozpočtových pravidlách ERF a účtovnými pravidlami vychádzajúcimi z medzinárodne prijatých účtovných štandardov pre verejný sektor;

7.  nalieha na Komisiu, aby konala v záujme vyriešenia problému spätne získaných súm nevyužitého predbežného financovania nesprávne zaznamenaných ako operačné príjmy, keďže toto nesprávne zaznamenanie operačných príjmov viedlo k oprave vo výške 3,2 milióna EUR;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto chyby kódovania sa vyskytujú už od roku 2015 v súvislosti so správou príkazov na vymáhanie pohľadávok; konštatuje však, že v roku 2016 GR DEVCO vydalo podrobné pokyny svojim zamestnancom k správnemu zadávaniu kódov pre príkazy na vymáhanie tohto typu;

Zákonnosť a riadnosť operácií ERF

9.  víta názor Dvora audítorov, že príjmy súvisiace s účtovnou závierkou za rok 2016 sú zo všetkých významných hľadísk zákonné a riadne;

10.  opäť vyjadruje znepokojenie nad hodnotením Dvora audítorov, že pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť, platby súvisiace s účtovnou závierkou vykazujú závažné chyby;

11.  konštatuje, že podľa odhadu Dvora audítorov v jeho výročnej správe je odhadovaná miera chybovosti v prípade výdavkov súvisiacich s účtovnou závierkou z 8., 9., 10. a 11. ERF na úrovni 3,3 %, čo predstavuje mierny pokles oproti 3,8 % v roku 2014 a 2015, 3,4 % v roku 2013 a 3 % v roku 2012;

12.  berie na vedomie a ľutuje, že 24 % hodnotených operácií (35 z 143) bolo ovplyvnených chybami; berie na vedomie výsledky zo vzoriek, pokiaľ ide o projekty, podľa ktorých bolo 35 zo 130 platieb (27 %) ovplyvnených chybami, a najmä skutočnosť, že v 26 platbách z týchto 35 (74 %) boli zistené vyčísliteľné chyby a v 9 prípadoch boli konečné operácie schválené po vykonaní všetkých kontrol ex ante;

13.  so znepokojením konštatuje, že v dvoch prípadoch vyčísliteľných chýb mali útvary Komisie dostatok informácií zo svojich systémov riadenia, aby mohli chybám predísť, odhaliť ich alebo opraviť ešte pred schválením výdavkov, čo malo priamy pozitívny vplyv na odhadovanú mieru chybovosti, ktorá by bola o 0,7 percentuálneho bodu nižšia, a že päť operácií s chybami nebolo odhalených externými audítormi ani dozornými úradníkmi;

14.  konštatuje, že v prípade rozpočtovej podpory a vykonávania projektov s viacerými darcami zo strany medzinárodných organizácií a pri uplatňovaní konceptuálneho prístupu povaha ich financovania a spôsoby platieb obmedzujú rozsah náchylnosti operácií na chyby; pripomína svoje znepokojenie v súvislosti so združovaním finančných prostriedkov Únie s finančnými prostriedkami od iných darcov, najmä so skutočnosťou, že prostriedky Únie nie sú vyčlenené na konkrétne identifikovateľné výdavkové položky, a v súvislosti s obmedzeniami audítorskej práce Dvora audítorov, ktoré vyplývajú z uplatňovania konceptuálneho prístupu;

15.  je znepokojený opakujúcimi sa a pretrvávajúcimi typmi chýb, najmä v oblasti verejného obstarávania, a to napriek po sebe nasledujúcim plánom nápravných opatrení, t. j. nedodržanie ustanovení o verejnom obstarávaní v prípade zákaziek na služby zadaných bez súťažného výberového konania, výdavky, ktoré nevznikli, neoprávnené výdavky alebo chýbajúce podporné dokumenty; poznamenáva, že tieto chyby súviseli aj s operáciami spojenými s programovými odhadmi, grantmi a dohodami o príspevku uzatvorených medzi Komisiou a medzinárodnými organizáciami; vyzýva Komisiu, aby nedostatky pri riadení zmlúv, výberových konaní, správy dokumentov a systémov verejného obstarávania riešila ako prioritu;

16.  opäť zdôrazňuje, že Komisia by mala zintenzívniť svoje úsilie v týchto špecifických oblastiach spolupráce vylepšením súčasného plánu nápravných opatrení, a to predovšetkým vtedy, keď vyčísliteľné chyby poukazujú na nedostatky v kontrolách vykonávaných medzinárodnými organizáciami, ktoré sa týkajú plnenia zmluvných ustanovení, v rámci všeobecného úsilia o zlepšenie metód riadenia rizík a celkového posilnenia systémov monitorovania a kontinuity činnosti;

17.  vyzýva GR DEVCO, aby venovalo náležitú pozornosť zaznamenávaniu a monitorovaniu platieb s cieľom dodržať stanovené termíny v obehu finančných prostriedkov a pracovných postupoch;

Účinnosť kontrolného rámca

18.  víta pokračujúce snahy GR DEVCO o zlepšenie vykonávania svojho kontrolného rámca, najmä so zameraním na vysoko rizikové oblasti súvisiace s finančnými prostriedkami v rámci nepriameho hospodárenia prostredníctvom medzinárodných organizácií a rozvojových agentúr a grantov v rámci priameho hospodárenia; berie na vedomie rozšírenie výhrady na granty a programové odhady v rámci nepriameho hospodárenia;

19.  berie na vedomie, že rozvojová pomoc sa často realizuje v náročných, nestabilných alebo kritických kontextoch, ktoré sú náchylné na chyby;

20.  opakuje svoju výzvu, aby sa neoslabená pozornosť venovala neustále sa opakujúcim nedostatkom v rámci fungovania kľúčových kontrolných krokov, konkrétne zraniteľnosti kontrol ex ante vykonávaných pred uhradením projektových platieb a overovania výdavkov v rámci externých auditov; konštatuje, že GR DEVCO v súčasnosti reviduje zadávacie podmienky auditov a overení, aby získalo informácie, ktoré umožnia posúdenie kvality;

21.  víta skutočnosť, že štúdia zvyškovej chybovosti bola vykonaná už piaty rok v súlade s metodikou zvyškovej chybovosti, čo predstavuje základ pre dosiahnutie vierohodnosti GR DEVCO;

22.  víta skutočnosť, že GR DEVCO rieši všetky nedostatky uvádzané v roku 2013 Dvorom audítorov, ale konštatuje, že metóda odhadu špecifická pre zvyškovú chybovosť stále ponecháva príliš široký priestor pre mieru individuálnej chybovosti;

23.  so záujmom berie na vedomie, že štúdia zvyškovej chybovosti za rok 2016 po prvýkrát stanovila chybovosť na úrovni 1,7 %, teda pod 2 % prahom významnosti, čo potvrdzuje klesajúci trend od roku 2014 a zodpovedá sume vystavenej riziku vo výške 105 miliónov EUR (alebo 1,9 % výdavkov za rok 2016) s korekčnou kapacitou, alebo odhadovanými budúcimi opravami vo výške 25 miliónov EUR (24 %), pričom však treba mať na pamäti zistené nedostatky v zaznamenávaní príkazov na vymáhanie v účtovnom systéme; domnieva sa však, že osobitná pozornosť by sa mala neustále venovať operáciám týkajúcim sa rozpočtovej podpory vzhľadom na ich vysoké inherentné riziko;

24.  opakuje, že podporuje prechod od všeobecnej výhrady k vydávaniu odlíšených výhrad, v súlade s požiadavkou Európskeho parlamentu z predchádzajúcich uznesení o ERF s cieľom postupne posilniť mapovanie vierohodnosti rôznych operačných postupov s i) výhradou založenou na mierach chybovosti v týchto štyroch najrizikovejších oblastiach: granty v rámci priameho a nepriameho hospodárenia, nepriame hospodárenie s medzinárodnými organizáciami a rozvojovými agentúrami a programové odhady a ii) osobitnou a obnovenou výhradou v prípade mierového nástroja pre Afriku (APF); nabáda Komisiu, aby naďalej zlepšovala svoje postupy riadenia v závislosti od miery rizika a finančných zdrojov a prípadne pridala dodatočné podmienky;

25.  podporuje skutočnosť, že Komisia trvala na svojej výhrade týkajúcej sa APF v súvislosti s riadením a podávaním správ o nápravných opatreniach v oblasti hospodárenia s finančnými prostriedkami; opätovne vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí v rámci hodnotenia piliera o posilnenie systému kontroly v prípade riadenia a operačného monitorovania APF s cieľom chrániť ERF pred nezákonnými a neoprávnenými výdavkami; žiada Komisiu, aby naďalej posilňovala navrhovanie a účinnosť nápravných opatrení na úrovni zmlúv;

26.  berie na vedomie, že bolo spätne získaných 14,16 milióna EUR v súvislosti s vrátením platieb neoprávnene vyplatených v dôsledku nezrovnalostí a chýb;

27.  konštatuje, že náklady na kontroly predstavovali 280,17 milióna EUR alebo 4,26 % celkových platieb vykonaných v roku 2016 GR DEVCO; v tejto súvislosti sa domnieva, že práca na celkovej účinnosti rámca kontrolných činností a ich doplnkovosti so zásadami dobrej správy by sa mala vykonávať pravidelne, aby sa zabezpečili dostatočné záruky;

28.  považuje za potrebné zachovať konzistentnú stratégiu kontrol na zabezpečenie rovnováhy medzi schopnosťou partnerských krajín čerpať prostriedky, dodržiavaním ustanovení a cieľmi týkajúcimi sa výkonnosti, ktoré by sa mali náležite odraziť v riadení rôznych operácií a spôsobov poskytovania pomoci;

29.   domnieva sa, že pre projekty infraštruktúry financované prostredníctvom ERF je nevyhnutné nezávislé posúdenie ex ante, ktoré zohľadní sociálny a environmentálny vplyv projektov, ako aj ich pridanú hodnotu;

Monitorovanie a podávanie správ o výkonnosti GR DEVCO pri dosahovaní cieľov

30.  vyzýva GR DEVCO, aby výrazne zlepšilo svoje mechanizmy monitorovania a predkladania správ o výkonnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa kľúčové ukazovatele výkonnosti stanovené v rôznych systémoch systematicky a pravidelne monitorovali a aby sa vrcholovému manažmentu včas poskytovali náležité a dôveryhodné informácie; pripomína, že pri posudzovaní rozvojových cieľov je potrebné zohľadniť sociálne, environmentálne, ako aj hospodárske aspekty;

31.  domnieva sa, že by sa mala stanoviť frekvencia monitorovania a podávania správ vzhľadom na povahu cieľov, ktoré sa majú sledovať, typ ukazovateľov a metódy zberu, ako aj potreby monitorovania a podávania správ;

32.  vyzýva GR DEVCO, spolu s ďalšími zainteresovanými stranami v oblasti vonkajších záležitostí, aby ďalej rozvíjali svoju komunikačnú stratégiu a nástroje zdôraznením hlavných dosiahnutých výsledkov a ďalej posilňovali celkovú viditeľnosť projektov podporovaných ERF s cieľom osloviť širšiu verejnosť poskytnutím príslušných informácií o prínose Únie vo vzťahu ku globálnym výzvam;

33.  považuje 86 správ o riadení vonkajšej pomoci (EAMR) od delegácií Únie za užitočný príspevok k reťazcu vierohodnosti a merania výkonnosti každej delegácie Únie, pričom trvá na potrebe spoľahlivosti údajov použitých v týchto správach; berie na vedomie pozitívny trend v prípade GR DEVCO z hľadiska výkonnosti delegácií Únie, kde 21 z 24 kľúčových ukazovateľov výkonnosti (KPI) v roku 2016 splnilo cieľ (v porovnaní s 20 v roku 2015 a 15 v roku 2014) s výnimkou troch KPI týkajúcich sa presnosti finančných prognóz pre rozhodnutia, percentuálneho podielu platieb uskutočnených v lehote tridsiatich dní a dodržiavania ustanovení o flexibilite pre zamestnancov v delegáciách Únie;

34.  je však znepokojený tým, že 980 z 3151 projektov (31 %) bolo označených za problematické a že šesť delegácií Únie stále nedosahuje referenčnú úroveň 60 % zelených KPI; vyzýva útvary Komisie, aby dôkladne sledovali tie delegácie Únie, ktoré nedávno dosiahli cieľovú hodnotu 60 % alebo ktorých výkonnosť mierne presahuje cieľ 60 %, s cieľom zlepšiť a konsolidovať analýzu trendu delegácií;

35.  vyzýva GR DEVCO, aby zvážilo možnosť reorganizácie alebo aktualizácie referenčnej hodnoty 60 %; pripomína, že takisto by sa mohlo preskúmať vymedzenie určitých KPI v závislosti od typu zistených problémov alebo rizikového prostredia každej delegácie Únie s cieľom nájsť nové hranice zlepšenia;

36.  poukazuje na to, že je dôležité zabezpečiť, aby programy boli doladené a nie príliš ambiciózne, čo by ohrozilo očakávané výsledky pomoci; vyzýva GR DEVCO, aby so zreteľom na výsledok monitorovania výkonnosti delegácií Únie zachovalo realistické plány projektov v delegáciách Únie;

37.  domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby sa vedúcim delegácií počas ad hoc alebo pravidelných seminárov pripomínala ich zásadná úloha v upevňovaní reťazca vierohodnosti GR DEVCO a ich celková zodpovednosť za správu portfólií projektov, ktoré si vyžadujú primerané hodnotenie, ako aj posudzovanie rôznych prvkov, ktoré by mohli viesť k vyjadreniu výhrady nad rámec ich politických úloh; poznamenáva, že žiadna delegácia Únie v roku 2016 vo svojej správe o riadení vonkajšej pomoci neuviedla výhradu;

38.  žiada Komisiu, aby bezodkladne vypracovala správu o konkrétnych nápravných opatreniach v prípade, že projekt je klasifikovaný ako červený počas dvoch za sebou idúcich rokov s cieľom urýchlene opätovne preskúmať pôvodný návrh projektu, prípadne prerozdeliť finančné prostriedky na životaschopnejšie projekty a potreby, alebo dokonca zvážiť možnosť zastavenia projektu;

Dohľad nad trustovými fondmi Únie a ich riadenie

Komplementárnosť a dosah

39.  zdôrazňuje, že súdržnosť a komplementárnosť nástrojov financovania rozvoja so stratégiou ERF a celkovými cieľmi rozvojovej politiky Únie by mali byť zabezpečené neustále;

40.  uznáva, že trustové fondy Únie boli koncipované tak, aby zabezpečili rýchlu politickú odozvu v súvislosti s nedostatkom zdrojov na určité kritické situácie alebo veľké krízy, ako je napríklad migračná kríza, alebo ak je to potrebné na prepojenie pomoci, obnovy a rozvoja;

41.  chápe, že za takýchto okolností ponúkajú špecializované trustové fondy Únie flexibilitu a širokú škálu možností spájajúce geografické a tematické zásahy prostredníctvom rôznych okien;

42.  zdôrazňuje však, že Komisia musí zaručiť, že takéto trustové fondy zabezpečia pridanú hodnotu pre existujúce činnosti, prispejú k zvýšeniu viditeľnosti vonkajšej činnosti Únie a tzv. mäkkých právomocí, a musí sa vyhnúť zdvojovaniu ostatných finančných nástrojov;

43.  konštatuje, že z celkového počtu prísľubov pre všetky trustové fondy Únie (5 026 miliónov EUR na konci novembra 2017), pochádza 2 403 miliónov EUR z ERF, pričom 2 290 miliónov EUR je prisľúbených pre núdzový trustový fond Únie pre Afriku (trustový fond Afrika) a 113 miliónov EUR pre trustový fond Únie pre Stredoafrickú republiku (trustový fond Bêkou);

44.  pripomína však, vysoké inherentné riziká týchto rozvojových nástrojov a zatiaľ zmiešané skúsenosti s ich vykonávaním; opätovne zdôrazňuje potrebu zabezpečenia maximálnej transparentnosti a zodpovednosti za využívanie týchto nástrojov;

45.  víta osobitnú správu Dvora audítorov č. 11/2017 o trustovom fonde Bêkou; uznáva, že napriek určitým nedostatkom bol tento trustový fond nádejným začiatkom, a konštatuje, že zriadenie trustového fondu bolo rýchlou reakciou na potrebu prepojenia pomoci, obnovy a rozvoja; vyzýva Komisiu, aby sa riadila odporúčaniami Dvora audítorov v záujme vypracovania usmernení pre voľbu nástroja pomoci (trustového fondu alebo iného); zastáva názor, že tieto usmernenia musia zohľadňovať možné riziká a nevýhody trustových fondov a rôznorodé skúsenosti s ich doterajším využívaním; vyjadruje poľutovanie nad tým, že trustový fond Bêkou výrazne nezlepšil všeobecnú koordináciu darcov;

46.  vyzýva na určenie najlepších postupov s cieľom prispieť k lepšej koordinácii bilaterálnej pomoci rôznych darcov a nástrojov pomoci;

47.  pripomína, že rozsah pôsobnosti trustových fondov Únie má byť spojený so zabezpečením doplnkovosti, predovšetkým s cieľom vhodne reagovať na potreby a priority partnerských krajín po konflikte alebo katastrofe, pričom sa má zameriavať na oblasti, v ktorých sú pridaná hodnota a strategický vplyv najvyššie;

48.  zastáva názor, že trustové fondy Únie pre individuálne krajiny, ako aj trustové fondy Únie na podporu programov pre viaceré krajiny sú účinnejšie, ak majú formálnu a súdržnú riadiacu štruktúru, ktorá môže posilniť názory, hodnoty a spoločné rámce výsledkov zainteresovaných strán;

49.  považuje za zásadne dôležité, že cieľom trustových fondov Únie je mobilizácia dodatočných finančných prostriedkov od členských štátov, súkromného sektora a iných darcov;

50.  zdôrazňuje, že selektívnosť, dohľad a zodpovednosť za výsledky dosiahnuté trustovými fondmi Únie sa musia prehĺbiť v rámci programov partnerstva a musia sa opierať o predbežné posúdenie komparatívnych výhod trustových fondov Únie v porovnaní s inými kanálmi pomoci; poukazuje na to, že je nevyhnutné zabezpečiť úplnú transparentnosť a prístup k údajom, ako aj jasné pravidlá kontroly a monitorovania;

Trustový fond Bêkou

51.  víta vytvorenie trustového fondu Bêkou a jeho prínos k medzinárodnej reakcii na krízu v Stredoafrickej republike; uznáva, že tento prvý trustový fond možno z mnohých hľadísk považovať za významný pilotný projekt a že je potrebné vypracovať presnejšie usmernenia pre systémovú otázku koordinácie, monitorovania a hodnotenia darcov na základe systematickejšieho prístupu zameraného na získavanie záruk;

52.  domnieva sa, že je potrebný dlhší čas na to, aby sa riadne vyhodnotila účinnosť trustového fondu Bêkou a aby sa vyvodili ďalšie ponaučenia z jeho vykonávania v praxi;

53.  domnieva sa tiež, že osobitná pozornosť by sa mala venovať účinnosti a politickej správe trustových fondov Únie, ako aj nedostatočným zárukám a dohľadu nad konečným použitím pridelených prostriedkov;

54.  domnieva sa, že obmedzenému vplyvu trustového fondu Bêkou na koordináciu medzi zainteresovanými stranami by sa mala venovať osobitná pozornosť a Komisia by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby využila skúsenosti nadobudnuté z činností ERF v oblastiach, ako sú napríklad vykonávanie a koordinácia investícií viacerých strán a riadenie v oblasti prijímania zodpovednosti za výsledky;

55.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že, že príspevky členských štátov do trustového fondu Bêkou boli doposiaľ pomerne nízke; vyzýva členské štáty, aby sa do tohto fondu viac zapájali s cieľom zabezpečiť, aby tento fond plnil očakávané ciele politiky;

56.  domnieva sa, že náležitá pozornosť by sa mala venovať riadeniu administratívnych nákladov so zreteľom na celkové príspevky, výpočtu celkových nákladov na správu a nájdeniu spôsobov, ako maximalizovať podiel alokovanej pomoci, ktorú dostanú koneční príjemcovia;

57.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla komplexné kontrolné mechanizmy na zaručenie politickej kontroly Európskeho parlamentu nad správou, riadením a vykonávaním týchto nových nástrojov v rámci postupu udelenia absolutória; považuje za dôležité, aby sa pre trustové fondy Únie vypracovali osobitné stratégie dohľadu so špecifickými cieľmi, cieľovými hodnotami a prieskumami;

Vykonávanie činností týkajúcich sa rozpočtovej podpory

Oprávnenosť a inherentné riziká

58.  konštatuje, že platby v súvislosti s rozpočtovou podporou financované z ERF v roku 2016 dosiahli 644 miliónov EUR; konštatuje, že v roku 2016 sa uskutočnilo 109 operácií rozpočtovej podpory ERF, pričom sa uskutočnilo 56 úhrad;

59.  berie na vedomie voľnosť Komisie pri hodnotení, či boli vzhľadom na široký výklad právnych ustanovení splnené všeobecné podmienky oprávnenosti na uskutočnenie platieb partnerskej krajine (diferenciáciou a dynamickým prístupom k oprávnenosti), a je znepokojený konečným použitím prevedených prostriedkov a nedostatkom sledovateľnosti, keď sa prostriedky z fondov Únie zlučujú s rozpočtovými prostriedkami partnerskej krajiny;

60.  nalieha na Komisiu, aby rozšírila používanie rozpočtovej podpory zameranej na výsledky lepším vymedzením rozvojových výstupov, ktoré sa majú dosiahnuť v každom programe rozpočtovej podpory a príslušných sektoroch, a aby predovšetkým posilnila kontrolné mechanizmy, ktoré sa týkajú konania prijímajúcich štátov v oblastiach korupcie, dodržiavania ľudských práv, zásad právneho štátu a demokracie; vyjadruje hlboké znepokojenie nad možným použitím rozpočtovej podpory v krajinách, ktoré nemajú demokratický dohľad, a to buď z dôvodu nedostatočne fungujúcej parlamentnej demokracie, nedostatočných slobôd pre občiansku spoločnosť a médiá, alebo z dôvodu nedostatočných kapacít orgánov dohľadu; požaduje vytvorenie bezkorupčného reťazca výdavkov; považuje za prioritu, aby bola táto podpora viazaná na účinný boj proti korupcii v krajinách, ktoré rozpočtovú podporu využívajú;

61.  pripomína, že riziká, že zdroje sa presmerujú iným smerom sú stále vysoké, a riziká korupcie a podvodu sú často spojené s finančným hospodárením a reformami vo verejnom sektore; opakuje, že treba venovať väčšiu pozornosť týmto rizikám v rámci politického dialógu a navrhnutia stratégie pre budúce zmluvy o rozpočtovej podpore, a to najmä s cieľom posúdiť schopnosť vlád reagovať a presadzovať reformy; poukazuje na to, že riziká a výsledky kontrol ex ante a ex post sa musia starostlivo sledovať;

62.  vyzýva však Komisiu, aby zabezpečila revíziu, pozastavenie, zníženie alebo zrušenie vyplácania rozpočtovej podpory a fondov, ak nie sú splnené jasné a pôvodné ciele a záväzky a/alebo ak sú v hre politické a finančné záujmy Únie;

63.  pripomína, že je potrebné, aby boli ERF zárukou maximálnej otvorenosti a transparentnosti; podporuje zverejnenie príslušných informácií o rozpočte, ktoré súvisia s programami rozpočtovej podpory, s cieľom zlepšiť transparentnosť a zodpovednosť zainteresovaných stran voči všetkým zainteresovaným stranám vrátane občanov;

Využívanie rozpočtovej podpory na zlepšenie mobilizácie domácich príjmov v subsaharskej Afrike

64.  zdôrazňuje význam mobilizácie domácich príjmov v rozvojových krajinách, keďže znižuje závislosť od rozvojovej pomoci, vedie k zlepšeniam v oblasti verejnej správy a zohráva ústrednú úlohu pri budovaní štátu; požaduje zlepšenie uplatňovania podmienok vyplatenia pomoci osobitne zameraných na mobilizáciu domácich príjmov v dohodách o dobrej správe vecí verejných a rozvoji;

65.  upozorňuje, že Komisia zatiaľ účinne nevyužíva zmluvy o rozpočtovej podpore na podporu mobilizácie domácich príjmov v krajinách subsaharskej Afriky s nízkymi a nižšími strednými príjmami; konštatuje však, že nový prístup Komisie zvýšil potenciál tejto formy pomoci, pokiaľ ide o podporu mobilizácie domácich príjmov; vyzýva Komisiu, aby vo svojich správach o rozpočtovej podpore predkladala viac informácií o využívaní zmlúv o rozpočtovej podpore na mobilizáciu domácich príjmov;

66.  zdôrazňuje skutočnosť, že posilnenie daňových systémov prispieva nielen k zvyšovaniu predvídateľnejších príjmov, ale aj k zodpovednosti vlád tým, že sa vytvára priame spojenie medzi daňovníkmi a ich vládami; podporuje výslovné zahrnutie zlepšenia mobilizácie domácich príjmov do zoznamu hlavných rozvojových výziev Komisie, ktoré sa riešia rozpočtovou podporou;

67.  poukazuje na výzvy v súvislosti s vyhýbaním sa daňovým povinnostiam, daňovými únikmi a nezákonnými finančnými tokmi; vyzýva Komisiu, aby pri hodnotení aspektov mobilizácie domácich príjmov z makroekonomického hľadiska a z hľadiska riadenia verejných financií postupovala podľa svojich usmernení s cieľom získať lepší prehľad o najproblematickejších otázkach, napr. o rozsahu daňových stimulov, transferovom oceňovaní a daňových únikoch;

68.  vyzýva zároveň Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie v boji proti daňovým únikom a zneužívaniu daňového systému znižovaním svojej finančnej podpory pre daňové raje, ktoré sú na čiernej listine, prostredníctvom ERF s cieľom vytvoriť stimuly pre tieto krajiny na čiernej listine, ktoré podporujú nekalé daňové praktiky, aby plnili kritériá Únie pre spravodlivé dane;

69.  upozorňuje, že chýbajú vhodné monitorovacie nástroje, ktorými by sa posúdilo to, v akom rozsahu rozpočtová podpora prispieva k celkovému zlepšeniu mobilizácie domácich príjmov;

70.  domnieva sa, že je dôležité pokračovať v presadzovaní spravodlivých a transparentných domácich daňových systémov v oblasti daňovej politiky, zvýšiť podporu pre postupy dohľadu a orgány v oblasti prírodných zdrojov a pokračovať v podpore reforiem správy a zároveň presadzovať udržateľné a transparentné využívanie prírodných zdrojov;

71.  zdôrazňuje potrebu častejšie uplatňovať podmienky špecifické pre mobilizáciu domácich príjmov, pretože jasne spájajú vyplácanie platieb rozpočtovej podpory s pokrokom partnerskej krajiny v reformách v oblasti mobilizácie domácich príjmov;

72.  nabáda Komisiu, aby v rámci rozpočtovej podpory rozšírila aspekt budovania kapacít, pretože vytvára pevné základy pre dlhodobú hospodársku a sociálnu transformáciu a prispieva k odstraňovaniu hlavných prekážok, ktoré bránia účinnému výberu verejných príjmov;

73.  vyzýva Komisiu, aby pri všetkých v súčasnosti platných i budúcich zmluvách o rozpočtovej podpore so zložkou týkajúcou sa rozvoja kapacít vyčlenenou na mobilizáciu domácich príjmov zvýšila informovanosť partnerských krajín o dostupnosti tejto podpory a uľahčila jej využitie najmä na riešenie potrieb v oblasti rozvoja kapacít, ktorým sa zatiaľ nevenujú iní darcovia;

Potreba intenzívnejšej spolupráce s medzinárodnými organizáciami

74.  poznamenáva, že platby z ERF na projekty s viacerými darcami vykonávané medzinárodnými organizáciami v roku 2016 boli na úrovni 914 miliónov EUR;

75.  domnieva sa, že multilaterálne finančné inštitúcie v oblasti rozvoja by mali spolupracovať s cieľom účinnejšie využívať kombinované financovanie, najmä so zreteľom na doplnkovosť;

76.  zdôrazňuje, že multilaterálne rozvojové banky by mali koordinovaným a harmonizovaným spôsobom prispievať k dosiahnutiu sektorového financovania ambicióznych cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja stanovených na rok 2030, a to najmä využitím účinne kombinovaného financovania a zvyšovaním pákového účinku súkromného financovania na zvýšenie účinnosti a vplyvu finančnej pomoci;

77.  nabáda Komisiu, aby vo väčšej miere využívala nástroj mikrofinancovania, ktorý sa považuje za významný a účinný nástroj boja proti chudobe a oživenia miestnych ekonomík;

78.  pripomína dôležitosť toho, aby finančné nástroje ERF dokázali prilákať ďalšie investície zo súkromného sektora; nabáda Komisiu, aby vypracovala akčný plán, ktorý by riešil túto potrebu, a informovala orgán udeľujúci absolutórium o dosiahnutom pokroku;

79.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť a viditeľnosť Únie a poskytla vo svojich budúcich správach ďalšie informácie o projektoch riadených a spolufinancovaných Úniou; domnieva sa, že by sa mal prehĺbiť dialóg s Organizáciou Spojených národov a Svetovou bankou s cieľom posilniť transparentnosť spoločných nástrojov spolupráce a zjednodušiť ich;

80.  vyzýva Komisiu, aby verejnosti sprístupnila nielen údaje o financovaní MVO, ale aj podrobné správy o financovaných projektoch; vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi obvineniami v súvislosti s pochybeniami niektorých MVO; vyzýva Komisiu, aby aktívne sledovala vývoj situácie a tam, kde je to potrebné, prehodnotila poskytovanie finančných prostriedkov;

Riešenie nových globálnych rozvojových priorít

Operačné výzvy a nové stimuly

81.  uznáva, že je potrebné vyvinúť nové modely tvorby nástrojov rozvojovej pomoci a súvisiace kondicionality v súlade so záväzkami v oblasti cieľov udržateľného rozvoja a nového Európskeho konsenzu o rozvoji, a to s cieľom reagovať na nové kritické prvky, napríklad v oblasti prepojenia medzi humanitárnou pomocou a rozvojom, prepojenia medzi rozvojom, migráciou a mobilitou, zmenou klímy a prepojenia medzi mierom a bezpečnosťou;

82.  zdôrazňuje možnú kľúčovú úlohu súkromného sektora vzhľadom na chýbajúce financovanie potrebné na dosiahnutie ambicióznych cieľov v oblasti udržateľného rozvoja; pripomína, že kombinované financovanie by mohlo byť užitočným nástrojom na získanie dodatočných zdrojov pod podmienkou, že jeho použitie je riadne odôvodnené, je preukázaná jeho pridaná hodnota a spĺňa zásady účinnosti rozvoja;

83.  zdôrazňuje však, že ERF by nemali ísť nad rámec svojho rozsahu pôsobnosti a že vytvorenie nového prepojenia na riešenie nových výziev by nemalo ohroziť dosiahnutie ďalších rozvojových cieľov a ich vytvorenie musia sprevádzať presné, jasné a transparentné pravidlá stanovené na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií stanovených Komisiou;

84.  domnieva sa, že kľúčová je lepšia koordinácia a synergie medzi podporou od rôznych darcov a nástrojmi pomoci; vyzýva rôzne zainteresované strany, aby zlepšili kvalitu rámcov výsledkov operácií a výsledky rozvoja v praxi;

85.  berie na vedomie zistené operačné ťažkosti alebo problémy, a to predovšetkým na účely budovania konsenzu a najmä pri koordinácii veľkého počtu darcov v meniacom sa zložitom kontexte a v kontexte meniacich sa potrieb;

86.  domnieva sa, že investovanie do nestabilných krajín je stále kľúčovou prioritou zasahovania Únie, pričom súčasné zachovanie triezveho prístupu k monitorovaniu by mohlo, v prípade potreby, viesť k pozastaveniu financovania; domnieva sa, že treba posilniť prax hodnotenia výsledkov a ich výmeny v súvislosti s nestabilnými krajinami alebo krajinami ovplyvnenými konfliktom;

87.  podporuje úsilie o riešenie otázok udržateľnosti výsledkov rozvoja v prípade, že ide o mobilizáciu domácich príjmov, zodpovednosť a politickú ekonomiku;

88.  pripomína skutočnosť, že zmena klímy predstavuje jednu z najväčších výziev, ktorým čelia Únia a vlády na celom svete; dôrazne vyzýva Komisiu, aby splnila svoje záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody s cieľom posilniť viazanosť finančných prostriedkov Únie na financovanie projektov zameraných na klímu, ktoré reflektujú ciele Únie v tejto oblasti, čo si vyžiada väčšiu konzistentnosť výberových kritérií;

89.  vyjadruje poľutovanie nad zistením Dvora audítorov, že certifikačný systém Únie pre udržateľnosť biopalív nie je úplne spoľahlivý(27); zdôrazňuje potenciálne negatívne následky na rozvojové krajiny, keďže, ako to konštatoval Dvor audítorov, Komisia „od dobrovoľných schém nevyžadovala, aby overovali, že výroba biopaliva, ktoré certifikujú, nevedie k významným rizikám v podobe negatívnych sociálno-ekonomických vplyvov, napríklad konfliktov týkajúcich sa držby pôdy, nútenej/detskej práce, zlých pracovných podmienok pre poľnohospodárov alebo nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť“, a preto žiada Komisiu, aby tento problém riešila;

90.  podporuje začlenenie etického rozmeru do navrhovania politických zásahov;

91.  trvá na tom, že vzdelávacie materiály financované z finančných prostriedkov Únie vrátane mechanizmu PEGASE (Mécanisme Palestino-européen de Gestion de l’Aide Socio-économique) sú v súlade so spoločnými hodnotami slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania prijatými ministrami školstva z Únie 17. marca 2015 v Paríži; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že finančné prostriedky Únie budú používané v súlade s normami Unesco v oblasti mieru a tolerancie vo vzdelávaní;

Sfunkčnenie prepojenia medzi rozvojom a migráciou

92.  konštatuje, že bolo schválených 106 projektov v celkovej hodnote 1 589 miliónov EUR, pričom 594 miliónov EUR bolo zmluvne dohodnutých a suma vo výške 175 miliónov EUR bola vyplatená v roku 2016 na lepšie riadenie migračných tokov a na riešenie prvotných príčin neregulárnej migrácie prostredníctvom trustového fondu Afrika a súvisiacich regionálnych okien; poznamenáva, že jedným z dohodnutých cieľov majú byť dobre riadené migračné politiky;

93.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom štruktúrovaných správ informovala o vplyve programov v rámci trustového fondu pre Afriku, a to najmä na základe monitorovania Únie zameraného na výsledky a rámca výsledkov trustového fondu pre Afriku s cieľom zdôrazniť spoločné úspechy;

94.  poznamenáva v tejto súvislosti tiež, že nový Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj sa bude ako súčasť európskeho plánu pre vonkajšie investície zameriavať na krajiny subsaharskej Afriky, pričom z ERF sa poskytne 400 miliónov EUR;

95.  podporuje zvýšenie kapacity balíka na financovanie projektov s vplyvom pre AKT, samostatné okno investičného nástroja AKT, o 300 miliónov EUR na dosiahnutie celkovej sumy 800 miliónov EUR na projekty priamo zamerané na riešenie prvotných príčin migrácie, a jeho transformáciu na revolvingový fond;

96.  konštatuje, že Európska investičná banka (EIB) s investičným nástrojom AKT podporuje hlavne projekty presadzujúce rozvoj súkromného sektora, pričom v rámci balíka AKT pre migráciu sa zvažujú aj oprávnené projekty z verejného sektora; víta rozvoj nových partnerstiev v rámci investičného nástroja AKT spravovaného EIB; vyzýva však EIB, aby poskytla ďalšie informácie o zložkách pákového efektu, konkrétne príslušných častiach pochádzajúcich z kapitálovej časti a z časti verejných prostriedkov Únie alebo iných multilaterálnych rozvojových bánk, ako aj spätných tokoch opätovne investovaných do fungovania investičného nástroja AKT;

97.  podporuje Komisiu v snahe zostaviť migračný kódex v rámci Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj s cieľom zvýšiť efektívne využívanie a sledovateľnosť súvisiaceho financovania;

Smerom k novému partnerstvu AKT

98.  očakáva, že bude riadne informovaný a konzultovaný v súvislosti s preskúmaním v polovici trvania 11. ERF, ktoré má zohľadniť program 2030 a nový Európsky konsenzus o rozvoji, ale ktoré by malo v plnej miere tiež dodržiavať zásady účinnosti rozvoja, ktoré boli opätovne potvrdené na fóre globálneho partnerstva na vysokej úrovni v Nairobi, najmä to, aby prijímajúce krajiny samé prijali zodpovednosť za priority;

o
o   o

99.  opakuje svoju požiadavku na zahrnutie ERF do všeobecného rozpočtu Únie.

(1) Ú. v. EÚ C 322, 28.9.2017, s. 281. (2) Ú. v. EÚ C 322, 28.9.2017, s. 289. (3) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3. (4) Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2010, s. 3. (5) Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1. (6) Ú. v. ES L 156, 29.5.1998, s. 108. (7) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 355. (8) Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s. 32. (9) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2013, s. 1. (10) Ú. v. ES L 191, 7.7.1998, s. 53. (11) Ú. v. EÚ L 83, 1.4.2003, s. 1. (12) Ú. v. EÚ L 78, 19.3.2008, s. 1. (13) Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 17. (14) Ú. v. EÚ C 322, 28.9.2017, s. 281. (15) Ú. v. EÚ C 322, 28.9.2017, s. 289. (16) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3. (17) Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2010, s. 3. (18) Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1. (19) Ú. v. ES L 156, 29.5.1998, s. 108. (20) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 355. (21) Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s. 32. (22) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2013, s. 1. (23) Ú. v. ES L 191, 7.7.1998, s. 53. (24) Ú. v. EÚ L 83, 1.4.2003, s. 1. (25) Ú. v. EÚ L 78, 19.3.2008, s. 1. (26) Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 17. (27) Osobitná správa č. 18/2016: Systém EÚ na certifikáciu udržateľných biopalív.

1. Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel I – Európsky parlament (2017/2137(DEC))

P8_TA(2018)0124 A8-0105/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2016 (COM(2017)0365 – C8-0248/2017)(2),

–  so zreteľom na správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rozpočtový rok 2016, oddiel I – Európsky parlament(3),

–  so zreteľom na výročnú správu vnútorného audítora za rozpočtový rok 2016,

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2016 spolu s odpoveďami inštitúcií(4),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti vedenia účtov(5) a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2016 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 314 ods. 10 a článok 318 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(6), a najmä na jeho články 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na rozhodnutie Predsedníctva zo 16. júna 2014 o vnútorných pravidlách pre plnenie rozpočtu Európskeho parlamentu(7), a najmä na jeho článok 22,

–  so zreteľom na článok 94 a článok 98 ods. 3 a prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0105/2018),

A.  keďže predseda 28. júna 2017 prijal účtovnú závierku Európskeho parlamentu za rozpočtový rok 2016;

B.  keďže generálny tajomník ako hlavný povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním 10. júla 2017 potvrdil, že má primeranú istotu o tom, že zdroje pridelené do rozpočtu Európskeho parlamentu sa použili na plánovaný účel a v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia a že zavedené kontrolné postupy poskytujú potrebné záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť príslušných operácií;

C.  keďže podľa článku 166 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa vyžaduje, aby každá inštitúcia Únie prijala všetky vhodné kroky s cieľom reagovať na poznámky pripojené k rozhodnutiu Európskeho parlamentu o absolutóriu;

1.  udeľuje svojmu predsedovi absolutórium za plnenie rozpočtu Európskeho parlamentu za rozpočtový rok 2016;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2. Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 s poznámkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel I – Európsky parlament (2017/2137(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel I – Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 94 a článok 98 ods. 3 a prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0105/2018),

A.  keďže účtovník Európskeho parlamentu vo svojom schválení konečnej účtovnej závierky konštatoval, že získal primeranú istotu o tom, že účtovná závierka vyjadruje pravdivo a verne zo všetkých významných hľadísk finančnú situáciu, výsledky operácií a hotovostný tok Európskeho parlamentu;

B.  keďže v súlade s bežným postupom bolo administratíve Európskeho parlamentu zaslaných 141 otázok a Výbor pre kontrolu rozpočtu (CONT) dostal a verejne prediskutoval písomné odpovede za prítomnosti podpredsedu zodpovedného za rozpočet, generálneho tajomníka a vnútorného audítora;

C.  keďže pokiaľ ide o kvalitu, účinnosť a účelnosť v riadení verejných financií, stále existuje priestor na zlepšenie a je potrebná kontrola, aby sa zabezpečilo, že politické vedenie a administratíva Európskeho parlamentu nesú zodpovednosť voči občanom Únie;

Dohľad nad rozpočtovým a finančným hospodárením Európskeho parlamentu

1.  konštatuje, že formálny systém dohľadu nad rozpočtovým a finančným hospodárením Európskeho parlamentu pozostáva zo štyroch hlavných zložiek:

2.  víta skutočnosť, že Dvor audítorov rozšíril vzorku týkajúcu sa počtu operácií Európskeho parlamentu, a nabáda Dvor audítorov, aby takto postupoval aj naďalej, keďže riziko poškodenia dobrej povesti je relatívne vysoké vzhľadom na to, že finančné a rozpočtové chyby by mohli negatívne ovplyvniť pozíciu inštitúcie;

3.  nabáda Dvor audítorov, aby zvážil možnosť vydávania viacerých osobitných správ o špecifických oblastiach činností Európskeho parlamentu, ako sú napríklad jeho komunikačné politiky a riadenie grantov pre európske politické strany a nadácie s osobitným zameraním na zostavovanie rozpočtu na základe výkonnosti;

4.  víta nadväzné opatrenia, ktoré administratíva prijíma na posilnenie vnútornej odbornej kapacity v oblasti účtovných závierok a auditu, a to vytvorením dodatočnej služby pre poslancov zapojených do postupov udeľovania absolutória inštitúciám Únie, čím poskytuje pomoc a podporu na pochopenie a výklad výsledkov ročných účtovných a audítorských správ;

Rozpočtové a finančné hospodárenie Európskeho parlamentu

5.  konštatuje, že konečné rozpočtové prostriedky Európskeho parlamentu na rok 2016 boli na úrovni 1 838 613 983 EUR alebo 19,39 % okruhu 5 viacročného finančného rámca(8) (VFR) vyčleneného na administratívne výdavky inštitúcií Únie ako celku na rok 2016, čo v porovnaní s rozpočtom na rok 2015 (1 794 929 112 EUR) predstavuje zvýšenie o 2,4 %;

6.  konštatuje, že celkové príjmy zapísané v účtovnej závierke k 31. decembru 2016 boli 183 381 513 EUR (176 367 724 EUR v roku 2015) vrátane pripísaných príjmov vo výške 30 589 787 EUR (27 988 590 EUR v roku 2015);

7.  zdôrazňuje, že štyri kapitoly predstavovali 69,92 % celkovej výšky záväzkov: kapitola 10 (Členovia inštitúcie), kapitola 12 (Úradníci a dočasní zamestnanci), kapitola 20 (Budovy a súvisiace náklady) a kapitola 42 (Výdavky, ktoré sa vzťahujú na asistentskú výpomoc), čo svedčí o vysokej miere nepružnosti väčšej časti výdavkov Európskeho parlamentu;

8.  berie na vedomie údaje, na základe ktorých sa vykonala účtovná závierka Európskeho parlamentu za rozpočtový rok 2016, a to:

9.  upozorňuje, že v roku bolo viazaných 99,2 % rozpočtových prostriedkov zapísaných v rozpočte Európskeho parlamentu t. j. 1 823 844 172 EUR, pričom miera rušenia dosiahla 0,8 %; s uspokojením konštatuje, že podobne ako v predchádzajúcich rozpočtových rokoch sa dosiahla veľmi vysoká miera plnenia rozpočtu; poznamenáva, že platobné rozpočtové prostriedky boli na úrovni 1 538 531 527 EUR a že miera plnenia bola 84,4 %, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje zvýšenie o 0,7 %;

10.  zdôrazňuje skutočnosť, že miera zrušených rozpočtových prostriedkov za rok 2016 bola 14 769 811 EUR a týkala sa hlavne platov a iných nárokov a opäť aj výdavkov na budovy;

11.  konštatuje, že v rozpočtovom roku 2016 bolo schválených sedem presunov v súlade s článkami 27 a 46 nariadenia o rozpočtových pravidlách(9), ktoré predstavovali 66 655 000 EUR, resp. 3,6 % konečných rozpočtových prostriedkov; so znepokojením konštatuje, že väčšina týchto presunov sa znovu týkala politiky Európskeho parlamentu v oblasti budov, a najmä projektu budovy Konrad Adenauer; domnieva sa, že úroveň zberného presunu je stále veľmi vysoká; je pevne presvedčený, že efektívne rozpočtové hospodárenie by malo umožniť znížiť tieto presuny na nevyhnutné minimum; naliehavo vyzýva, aby sa politika Európskeho parlamentu v oblasti budov stanovila dostatočne jasne ako súčasť rozpočtovej stratégie;

Výroky Dvora audítorov o spoľahlivosti účtovnej závierky za rok 2016 a o zákonnosti a riadnosti príslušných operácií súvisiacich s touto účtovnou závierkou

12.  pripomína, že Dvor audítorov vykonáva osobitné posúdenie administratívnych a iných výdavkov ako jednej skupiny politík pre všetky inštitúcie EÚ; upozorňuje, že administratívne a súvisiace výdavky zahŕňajú výdavky na ľudské zdroje (platy, príspevky a dôchodky), ktoré predstavujú 60 % celkových administratívnych výdavkov, ako aj výdavky na budovy, zariadenia, energiu, komunikácie a informačné technológie;

13.  pripomína, že audit zahŕňal preskúmanie reprezentatívnej vzorky 100 platobných transakcií vrátane vzorky 20 záväzkov na základe rizika, ktoré boli schválené tesne pred koncom rozpočtového roka 2016 a automaticky prenesené do roku 2017, s cieľom skontrolovať využívanie rozpočtu v súlade so zásadou ročnej platnosti rozpočtu;

14.  berie na vedomie vyjadrenie Dvora audítorov, že audítorské dôkazy celkovo ukazujú, že výdavky na administratívu nie sú ovplyvnené významnou mierou chýb; berie na vedomie, že na základe 12 vyčíslených chýb predstavuje odhadovaná úroveň chybovosti v okruhu 5 VFR na administratívu 0,2 % (pokles z 0,6 % v roku 2015);

Správa finančných prostriedkov politickými skupinami

15.  pripomína, že politické skupiny nesú zodpovednosť voči Európskemu parlamentu za hospodárenie s finančnými prostriedkami, ktoré sú im pridelené, v rámci právomocí, ktoré im udelilo Predsedníctvo; so znepokojením konštatuje, že Dvor audítorov zistil nedostatky v kontrolách povoľovania a uhrádzania výdavkov týkajúcich sa Skupiny Európa národov a slobody (ENF), a že boli vykonané platby, ktoré neboli pokryté zmluvami vyplývajúcimi z postupu verejného obstarávania; zdôrazňuje, že externá audítorská firma Ernst and Young vydala výrok s výhradou; vyzýva Predsedníctvo, aby prijalo náležité opatrenia vrátane možných náhrad, pokiaľ ide o skupinu ENF;

16.  berie na vedomie osobitné zistenia týkajúce sa Európskeho parlamentu, ktoré sú uvedené vo výročnej správe Dvora audítorov za rok 2016; poznamenáva, že pri jednej platbe politickej skupine Dvor audítorov zistil nedostatky v kontrolách povoľovania a úhrady výdavkov vykonaných v roku 2015, ale zúčtovaných v roku 2016; okrem toho poznamenáva, že Dvor audítorov zistil, že platby boli vykonané bez toho, aby boli zahrnuté do zmlúv uzavretých na základe postupu verejného obstarávania; dodáva nakoniec, že Dvor audítorov zistil podobné nedostatky pri operácii súvisiacej s inou politickou skupinou v roku 2015;

17.  berie na vedomie odpovede, ktoré poskytol Európsky parlament Dvoru audítorov v námietkovom konaní; žiada Dvor audítorov, aby priebežne informoval príslušný výbor o vykonávaní svojho odporúčania preskúmať rámec kontroly čerpania rozpočtových prostriedkov pridelených politickým skupinám a účinnejšie monitorovať to, ako uplatňujú pravidlá povoľovania a uhrádzania výdavkov a vykonávajú postupy verejného obstarávania;

18.  nabáda generálny sekretariát Európskeho parlamentu, aby pokračoval vo svojom ďalšom úsilí s cieľom pomôcť politickým skupinám v zlepšovaní ich vnútorného finančného hospodárenia a poskytovať im lepšie usmernenia; vyzýva politické skupiny, aby pokračovali v zlepšovaní uplatňovania príslušných pravidiel pre povoľovanie a úhradu výdavkov a aby zlepšovali a ďalej harmonizovali vykonávanie postupov verejného obstarávania;

Výročná správa vnútorného audítora

19.  konštatuje, že na otvorenej schôdzi príslušného výboru s vnútorným audítorom, ktorá sa konala 23. januára 2018, vnútorný audítor predložil svoju výročnú správu a opísal, ako v roku 2016 vykonal audity na tieto témy:

20.  pripomína, že výročná správa o činnosti je základným kameňom riadiacej štruktúry Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že po audite postupu zostavovania správ o činnosti, ktorý sa zameral na účinnosť výročných správ o činnosti ako nástroja na informovanie o zodpovednosti a výkonnosti, vnútorný audítor predložil tieto odporúčania:

21.  poznamenáva, že postup prijímania následných opatrení v roku 2016 viedol k uzavretiu 22 zo 48 validovaných nedoriešených opatrení, ako aj to, že rizikový profil ostávajúcich opatrení sa v roku 2016 postupne znižoval; poznamenáva najmä, že na konci roka ostalo 10 z 26 nedoriešených opatrení kategórie opatrení „so závažným rizikom“ a zvyšných 16 kategórie opatrení „s miernym rizikom“;

Následné opatrenia k uzneseniu o absolutóriu za rozpočtový rok 2015

22.  berie na vedomie písomné odpovede na uznesenie o udelení absolutória za rozpočtový rok 2015, ktoré boli Výboru pre kontrolu rozpočtu doručené 4. októbra 2017, a vystúpenie generálneho tajomníka v súvislosti s rozličnými otázkami a žiadosťami uvedenými v uznesení o udelení absolutória Európskeho parlamentu za rozpočtový rok 2015, ako aj výmenu názorov s poslancami, ktorá nasledovala po tomto vystúpení; zdôrazňuje, že je dôležité častejšie viesť vo Výbore pre kontrolu rozpočtu diskusie s generálnym tajomníkom o otázkach týkajúcich sa rozpočtu Európskeho parlamentu a jeho plnenia;

23.  zdôrazňuje ešte raz, a to v záujme väčšej transparentnosti v rámci inštitúcie, a najmä pokiaľ ide o jej rozhodovací postup, potrebu uľahčiť a viac sprístupniť prácu vnútorných rozhodovacích orgánov Európskeho parlamentu, najmä Predsedníctva, a predovšetkým rozhodovací postup; žiada, aby programy schôdzí Predsedníctva boli včas zverejňované na intranete a aby sa zápisnice zo schôdzí zverejňovali rýchlejšie; konštatuje, že s ich zverejnením nie je potrebné čakať na ich preklad do všetkých jazykov; vyslovuje uznanie kolégiu kvestorov v súvislosti s pokrokom dosiahnutým v tejto súvislosti, najmä pokiaľ ide o jeho novú politiku zverejňovania rozhodnutí;

24.  žiada generálneho tajomníka, aby postúpil toto uznesenie Predsedníctvu a upozornil na všetky požiadavky týkajúce sa krokov alebo rozhodnutí Predsedníctva; vyzýva generálneho tajomníka, aby vypracoval akčný plán a harmonogram, ktorý by Predsedníctvu umožnil prijímať opatrenia nadväzujúce a/alebo reagujúce na odporúčania uvedené v uzneseniach Európskeho parlamentu o absolutóriu a aby začlenil výsledky do výročného dokumentu o monitorovaní; žiada generálneho tajomníka, aby včas informoval Výbor pre rozpočet a Výbor pre kontrolu rozpočtu o všetkých projektoch s veľkým vplyvom na rozpočet, ktoré boli predložené Predsedníctvu;

25.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že na mnohé tieto odporúčania z uznesenia o absolutóriu(10) za rozpočtový rok 2015 sa nenadviazalo a že neboli poskytnuté žiadne dôvody ani vysvetlenie; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že Predsedníctvo ani generálny tajomník neuverejnili správu o pokroku ani nedosiahli dostatočný pokrok v súvislosti s niekoľkými žiadosťami o opatrenia alebo rozhodnutie, ktoré by mali prijať;

26.  opäť vyzýva Predsedníctvo, aby sledovalo všetky rozhodnutia o udelení absolutória v súlade s článkom 25 a prílohou IV k rokovaciemu poriadku a článkami 6 a  166 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

27.  pripomína, že v uzneseniach o udelení absolutória Európskeho parlamentu za rozpočtové roky 2014 aj 2015(11) sa požadovalo technické riešenie, ktoré poslancom umožní, aby na svojej internetovej stránke Európskeho parlamentu dobrovoľne uverejňovali informácie o stretnutiach so zástupcami záujmových skupín; naliehavo vyzýva Predsedníctvo a generálneho tajomníka Európskeho parlamentu, aby to umožnili bez ďalších odkladov;

28.  vyzýva generálneho tajomníka, aby informoval poslancov o dosiahnutom pokroku, pokiaľ ide o projekt iPACS (ktorého cieľom je posilniť a modernizovať bezpečnosť osôb, budov a majetku Európskeho parlamentu); poznamenáva, že tento projekt bol prijatý rozhodnutím Predsedníctva z 9. marca 2015; zdôrazňuje, že je dôležité zistiť, či sa projekt s takýmto prvoradým významom pre Európsky parlament, ktorý navyše stojí také množstvo prostriedkov, vykonáva;

29.  vyzýva generálneho tajomníka, aby prijal opatrenia s cieľom riešiť výrazný nárast cien ubytovania v hoteloch v Štrasburgu, ktoré prudko vzrástli z jedného roka na druhý, obzvlášť výrazne počas plenárneho zasadnutia; odporúča uľahčiť dopravu medzi Štrasburgom a nemeckou stranou hranice, kde sú ceny výrazne nižšie (napríklad formou kyvadlovej autobusovej dopravy medzi Kehlom a Európskym parlamentom);

30.  víta iniciatívy generálneho tajomníka, pokiaľ ide o preskúmanie stratégie krízového riadenia a kontinuity činnosti s cieľom posilniť odolnosť Európskeho parlamentu, aby mohol lepšie čeliť možným vážnejším udalostiam (akejkoľvek povahy, ale týkajúcich sa napríklad IT, bezpečnosti alebo priestorov) s vplyvom na činnosti Európskeho parlamentu, ako je uvedené v rozhodnutí Predsedníctva z 3. mája 2016;

Absolutórium Európskeho parlamentu za rok 2016

31.  berie na vedomie výmenu názorov medzi podpredsedom zodpovedným za rozpočet, generálnym tajomníkom a Výborom pre kontrolu rozpočtu za prítomnosti vnútorného audítora, ktorá sa uskutočnila 23. januára 2018 v súvislosti s udeľovaním absolutória Európskeho parlamentu za rozpočtový rok 2016;

32.  poznamenáva, že po referende v Spojenom kráľovstve 23. júna 2016 Predsedníctvo diskutovalo o jeho dôsledkoch na svojej schôdzi 4. júla 2016; berie na vedomie stanovisko predsedu, že kým je Spojené kráľovstvo riadnym členom Únie, britskí poslanci a zamestnanci Európskeho parlamentu majú rovnaké práva a povinnosti ako všetci jeho ostatní poslanci a zamestnanci; konštatuje, že tento prístup musí byť flexibilný a byť aj naďalej v súlade s akýmikoľvek možnými výsledkami rokovaní o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie; poznamenáva, že situácia britských poslancov a zamestnancov Európskeho parlamentu sa môže zmeniť počas prechodného obdobia, ktoré sa ešte len má stanoviť;

33.  berie na vedomie, že výsledok referenda mal značný vplyv na sekretariáty výborov, výskumné oddelenia a horizontálne služby politických generálnych riaditeľstiev; poznamenáva, že útvary Európskeho parlamentu vypracovali analytický materiál na základe prieskumnej práce s cieľom posúdiť vplyv vystúpenia Spojeného kráľovstva na oblasti politík a právne predpisy v príslušných oblastiach; ďalej berie na vedomie, že budúca práca v tejto oblasti má veľmi zložitý právny charakter, ako aj to, že odbornosť vybudovaná v sekretariátoch výborov a tematických sekciách sa môže využiť počas nasledujúcich fáz tohto procesu vystúpenia na základe prijatých politických rozhodnutí;

34.  víta zlepšenie spolupráce v oblasti bezpečnosti medzi Európskym parlamentom a orgánmi hostiteľských krajín, najmä belgickými orgánmi;

35.  nabáda generálneho tajomníka na rokovania s belgickými železnicami o rozšírení ponuky priameho železničného spojenia medzi stanicou Brusel-Luxemburg a letiskom Zaventem v časoch dopravnej špičky pri prílete a odlete poslancov s cieľom ušetriť čas ich cestovania a znížiť ich uhlíkovú stopu; žiada sekretariát o podporu cestovania vlakom poslancov;

36.  pripomína, že otvorenosť voči verejnosti je charakteristickým znakom Európskeho parlamentu; podporuje reorganizáciu a zlepšenie všetkých vstupov do budov Európskeho parlamentu na troch pracoviskách na základe novej koncepcie bezpečnosti, ktorá zaručuje bezpečné pracovné prostredie pre vykonávanie parlamentných činností a zároveň zachovanie otvorenosti Európskeho parlamentu; konštatuje, že tieto vstupy, modernizované v roku 2015, boli vybavené novými systémami kontroly vstupu a začlenené do nového centrálneho integrovaného systému kontroly fyzického prístupu; zdôrazňuje, že vchod do budovy Louise Weiss v Štrasburgu (ďalej „LOW“) je jedným z najviac používaných vchodov pre poslancov, zamestnancov a návštevníkov počas plenárnych schôdzí; zdôrazňuje, že je de facto najviditeľnejším vchodom v Štrasburgu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tzv. dočasné bezpečnostné kontroly pri vstupe do budovy LOW sa stali trvalými kontrolami; naliehavo vyzýva generálneho tajomníka, aby navrhol alternatívu na uľahčenie vstupu do budovy LOW, pričom sa zachová úroveň bezpečnosti a atraktívnosti tohto vchodu;

37.  konštatuje, že zostavovaniu rozpočtu na základe výkonnosti sa v jednotlivých generálnych riaditeľstvách venuje rôzna pozornosť a v niektorých častiach administratívy sa stále nachádza len v predbežnej fáze; vyzýva generálneho tajomníka, aby zabezpečil, že v celej administratíve budú stanovené a monitorované jasné, merateľné ciele;

38.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa Dvora audítorov dosahujú náklady na geografickú rozptýlenosť Európskeho parlamentu 114 miliónov EUR ročne; berie na vedomie zistenie uvedené uznesenia z 20. novembra 2013 o umiestnení sídel inštitúcií Únie(12), že 78 % všetkých služobných ciest štatutárnych zamestnancov Európskeho parlamentu je priamym dôsledkom toho, že jeho útvary sú geograficky rozptýlené; pripomína, že vplyv tohto rozptýlenia na životné prostredie predstavuje odhadom 11 000 až 19 000 ton emisií CO2; s poľutovaním konštatuje, že v roku 2016 celkové náklady na náhradu výlučne cestovných výdavkov poslancov na plenárnych schôdzach v Štrasburgu predstavovali až 21 352 262 EUR; vyzýva Radu, aby našla riešenie na jediné sídlo Európskeho parlamentu s cieľom zabrániť plytvaniu peniazmi daňovníkov;

39.  berie na vedomie zverejnenie siedmich správ o nekonaní na úrovni EÚ, ako aj piatich posúdení európskej pridanej hodnoty, ktoré boli dokončené v roku 2016;

40.  berie na vedomie revíziu výšky príspevkov pre akreditovaných asistentov poslancov (AAP) týkajúcich sa ich služobných ciest medzi tromi pracoviskami Európskeho parlamentu; berie na vedomie, že pre úradníkov a ostatných zamestnancov Európskeho parlamentu je počas služobných ciest v Štrasburgu stanovený strop 180 EUR na ubytovanie a 102 EUR na denný príspevok, čo predstavuje celkový príspevok na deň vo výške 282 EUR, zatiaľ čo pre akreditovaných asistentov poslancov je táto suma znížená na 137 EUR, 160 EUR alebo 183 EUR na deň na rovnaké výdavky, a to podľa rozhodnutia poslanca; pripomína však, že akreditovaní asistenti poslancov majú nárok na rovnaké diéty ako úradníci a ostatní zamestnanci Európskeho parlamentu na služobné cesty do iných miest určenia než Štrasburg; vyzýva Predsedníctvo už tretí rok po sebe, aby v záujme rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi urýchlene prijalo opatrenia na zosúladenie výšky denných príspevkov na služobnú cestu pre akreditovaných asistentov poslancov v Štrasburgu s príspevkami pre úradníkov a ostatných zamestnancov; opätovne vyzýva Predsedníctvo, aby v plnej miere zosúladilo príspevky pre úradníkov, ostatných zamestnancov a akreditovaných asistentov poslancov;

41.  víta ochotu generálneho tajomníka nájsť riešenie a opakuje svoju výzvu, aby sa našlo uskutočniteľné riešenie pre akreditovaných asistentov poslancov, ktorí po odpracovaní dvoch volebných období bez prerušenia nebudú mať právo prihlásiť sa do európskeho systému dôchodkových práv, keď dosiahnu vek odchodu do dôchodku na konci súčasného volebného obdobia, a to v dôsledku okolností, na ktoré nemajú vplyv ani oni, ani poslanci, ktorí ich zamestnávajú, pretože nedosiahnu potrebných desať rokov služby z dôvodu predčasných volieb v roku 2014, ako aj oneskorenia schvaľovania ich nových zmlúv z dôvodu veľkého pracovného zaťaženia ľudských zdrojov po voľbách v rokoch 2009 a 2014; žiada preto, aby sa dve volebné obdobia považovali za desať rokov aktívnej služby; vyzýva generálneho tajomníka, aby poveril generálne riaditeľstvo pre personál (GR PERS), aby bezodkladne našlo možné riešenia a informovalo o nich akreditovaných asistentov poslancov a zapojilo ich do tohto procesu; žiada, aby Komisia predložila legislatívny návrh do 1. septembra 2018 s cieľom vyriešiť tento problém;

42.  berie na vedomie, že pri niektorých náhradách výdavkov na služobné cesty dochádza k veľmi dlhým meškaniam, a navrhuje preskúmať riešenia tohto problému v primeranom časovom rámci;

43.  považuje za vhodné zachovať mierne zvýšenie prostriedkov v rozpočtovom riadku 422 „Výdavky, ktoré sa vzťahujú na asistentskú výpomoc“ s prihliadnutím na vyššie pracovné zaťaženie v dôsledku brexitu, rastúci počet trialógov, stále vyšší počet dočasných a osobitných výborov, ktorý už dosiahol historickú hranicu 25 stálych a dočasných výborov, ako aj súbežnosť konca volebného obdobia s komplexným balíkom legislatívnych návrhov týkajúcich sa VFR;

44.  žiada generálneho tajomníka, aby Komisii predložil správu o hodnotení nového štatútu akreditovaných asistentov poslancov vypracovanú na základe uznesenia z 28. apríla 2016 o absolutóriu za rozpočtový rok 2014 a článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 160/2009(13);

45.  nabáda Predsedníctvo, aby pri posudzovaní nových pravidiel týkajúcich sa skupín návštevníkov zavedených minulý rok vypustilo možnosť vymenovať akreditovaných asistentov poslancov ako vedúcich skupiny, pretože to predstavuje problém z odborného, právneho, etického hľadiska, ako aj z hľadiska ochrany údajov;

46.  konštatuje, že stážisti zamestnaní poslancami majú zmluvu s poslancom podľa súkromného práva, ktorá im neudeľuje podobné postavenie, ako majú iné kategórie zamestnancov Európskeho parlamentu, ani nemajú nárok na štipendium od Európskeho parlamentu (štipendiá Roberta Schumana); vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci generálneho riaditeľstva pre financie (GR FINS) neexistuje žiadna možnosť alebo právny rámec na zavedenie systému priamych zálohových platieb pre týchto stážistov pred služobnými cestami – hoci takéto možnosti platia v prípade všetkých ostatných zamestnancov – vzhľadom na skutočnosť, že si zo zrejmých dôvodov môžu sotva dovoliť vopred uhradiť tieto náklady z vlastných zdrojov; zdôrazňuje, že poslanci môžu v jednotlivých prípadoch uzavrieť dohodu o zálohových platbách so stážistom a osobou poverenou vykonávaním platieb; poznamenáva však, že mnohí poslanci nevyužívajú služby osoby poverenej vykonávaním platieb na odmeňovanie stážistov, ktorých zamestnávajú, žiada Európsky parlament, aby čo najskôr posúdil, či by bolo možné zaviesť takýto systém priamych platieb;

47.  so znepokojením konštatuje, že v tejto pokročilej fáze volebného obdobia sa životopisy viac ako polovice poslancov ešte neobjavili v ich profiloch na oficiálnej internetovej stránke Európskeho parlamentu; vyzýva generálneho tajomníka, aby čo najskôr prijal potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa životopisy všetkých poslancov nachádzali na oficiálnej webovej stránke;

48.  pripomína, že mandát poslancov Európskeho parlamentu je nezlučiteľný so zastávaním viacerých funkcií vrátane mandátu poslanca národného parlamentu; žiada, aby sa na nadchádzajúce volebné obdobie vypracovali pravidlá, ktorými sa vylúči možnosť, aby poslanci vykonávali ďalší mandát v regionálnom parlamente členského štátu s legislatívnymi právomocami, ktorý vyžaduje, aby jeho poslanci prijali podobné záväzky, pokiaľ ide o pracovný čas, ako národný parlament;

49.  domnieva sa, že s cieľom získať nezávislejšie a spoľahlivejšie stanovisko a štúdie treba vypracovať pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov v prípade expertov najatých výbormi Európskeho parlamentu;

50.  pripomína, že v absolutóriách za rozpočtové roky 2014 a 2015 sa uvádza, že webová stránka Európskeho parlamentu nie je práve jednoduchá na používanie, a v tejto súvislosti vyzýva generálne riaditeľstvo komunikácie (GR COMM), aby webovú stránku zlepšilo a čo najskôr zaviedlo účinnejší vyhľadávač; zdôrazňuje, že je potrebný ďalší pokrok, pokiaľ ide o atraktívnosť webovej stránky, a že je potrebné ďalšie úsilie s cieľom diverzifikovať dostupné platformy sociálnych médií; požaduje uplatňovanie novej stratégie, ktorá zohľadní všetky možnosti sociálnych médií v ich rôznych podobách;

51.  berie na vedomie aktualizované vyhlásenie o poslaní informačných kancelárií, ktoré sa odteraz budú nazývať „styčné kancelárie“ (v súlade s rozhodnutím Predsedníctva z novembra 2017); zdôrazňuje, že ich hlavnou úlohou je informovať a komunikovať na miestnej úrovni v mene Európskeho parlamentu s cieľom poskytovať informácie o Únii a jej politikách prostredníctvom činností externých zainteresovaných strán na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni; zdôrazňuje, že treba optimalizovať používanie nových komunikačných technológií a modelov a využiť výhodnú zemepisnú polohu styčných kancelárií v blízkosti občanov na ďalšie zintenzívnenie činností na miestnej úrovni, ako je organizovanie diskusií s poslancami a občianskou spoločnosťou, s cieľom vypočuť si názory ľudí a spolupracovať s nimi; zdôrazňuje, že internetové diskusie a pozornosť médií vyvolané takýmito podujatiami by mali prispieť k tomu, aby sa záber oslovených občanov ešte rozšíril; vyzýva na zlepšenie stratégie prijatej v súvislosti so styčnými kanceláriami Európskeho parlamentu a nalieha na GR COMM, aby sa zaoberalo problémom nerovnováhy medzi prostriedkami vynakladanými na budovy a náklady na zamestnancov v porovnaní s hlavnými funkciami týchto kancelárií, t. j. priamou komunikáciou s miestnymi zainteresovanými stranami a občanmi;

Generálne riaditeľstvo komunikácie

52.  pripomína, že kľúčový ukazovateľ výkonnosti GR COMM je celkový rozsah oslovenia verejnosti alebo vyvolania záujmu a pozornosti v celej škále komunikačných platforiem a kanálov Európskeho parlamentu; konštatuje, že pokiaľ ide o prítomnosť Európskeho parlamentu v médiách a priemerné pokrytie za mesiac, došlo k zvýšeniu o 12 % v porovnaní s rokom 2015 a o 7 % v porovnaní s volebným rokom 2014; berie na vedomie zlepšenie v používaní sociálnych médií Európskym parlamentom, ako aj akcií spojených so zvyšovaním informovanosti mladých ľudí; upozorňuje však, že komunikačné činnosti Európskeho parlamentu by sa mali naďalej zlepšovať, a to najmä zvýšením dosahu v sociálnych médiách, ktorý v súčasnosti nespĺňa štandardy očakávané od takejto inštitúcie; zdôrazňuje, že najmä vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 treba vypracovať a uplatňovať komplexnú stratégiu v oblasti sociálnych médií; zdôrazňuje, že táto stratégia musí zohľadňovať množstvo práce, ktorú Európskeho parlamentu vykonáva, berúc do úvahy mnohostranné záujmy, obavy a nápady týkajúce sa budúcnosti Európy, ktoré vyslovujú občania;

53.  berie na vedomie, že GR COMM začalo nový viacročný pracovný program grantov v oblasti médií a organizovania podujatí na roky 2016 – 2019; berie na vedomie, že v prípade grantov v kategórii médií bolo uzavretých 102 rámcových dohôd o partnerstve a úspešných bolo 48 žiadostí o grant v celkovej hodnote 3,99 milióna EUR; poznamenáva, že v oblasti organizácie podujatí bolo na udelenie grantu vybraných 18 projektov v celkovej hodnote 0,8 milióna EUR; vyzýva GR COMM, aby sa sústredilo na aktívnejší prístup k tým, ktorí sa sami nezaujímajú o činnosti Európskeho parlamentu alebo sú možno voči jeho fungovaniu dokonca skeptickí;

54.  berie na vedomie hlavné technické a redakčné zmeny verejného webového sídla Európskeho parlamentu, najmä pokiaľ ide o optimalizáciu vyhľadávača webovej stránky; vyslovuje uznanie GR COMM za tento pokrok, ale dodáva, že je stále príliš pomalý; poznamenáva, že v roku 2016 sa začal vykonávať projekt ústretového dizajnu webových stránok a projekt modernizácie platformy živého vysielania cez internet a videa na požiadanie, ktorých cieľom je prepracovať webovú stránku tak, aby bola prispôsobená všetkým typom zariadení, a že v častiach webového sídla boli úspešne realizované; požaduje, aby sa v týchto projektoch pokračovalo a aby sa realizovali vo všetkých častiach webového sídla Európskeho parlamentu; konštatuje, že treba ešte vykonať veľa práce, aby vznikol účinný webový a komunikačný nástroj; zdôrazňuje, že modernizácia sa musí vykonať včas, keďže Európsky parlament by mal byť viditeľný a prístupný ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019, najneskôr však do ich termínu; zdôrazňuje, že transparentné a dostupné webové sídlo je pre účasť občanov kľúčové;

55.  poukazuje na významný nárast počtu žiadostí predložených službe pre žiadosti občanov o informácie (AskEP) od roku 2014, najmä v dôsledku zdanlivo koordinovaných kampaní zameraných na písomné otázky o aktuálnych záležitostiach; navrhuje, aby sa odpovede Európskeho parlamentu sprístupnili poslancom, ktorí o nich možno nevedia;

56.  upozorňuje na nedávny prieskum Eurobarometra zadaný Európskym parlamentom, v rámci ktorého bola položená osobitná otázka týkajúca sa obrazu Európskeho parlamentu; víta skutočnosť, že podľa prieskumu sa percentuálny podiel občanov, ktorí majú pozitívny názor na Európsky parlament, zvýšil z 25 % v roku 2016 na 33 % v roku 2017; s uspokojením konštatuje, že zvýšenie pozitívneho obrazu Európskeho parlamentu priamo zodpovedá poklesu negatívneho vnímania o 7 percentuálnych bodov z 28 % (2016) na 21 % (2017); poukazuje na to, že napriek jasným znakom zlepšenia treba ešte vykonať veľa práce;

57.  nabáda Predsedníctvo, aby pri posudzovaní nových pravidiel týkajúcich sa skupín návštevníkov, ktoré boli zavedené minulý rok, vypustilo možnosť vymenovať akreditovaných asistentov poslancov za vedúcich skupiny;

58.  požaduje revíziu systému na výpočet náhrady cestovných výdavkov v prípade skupín návštevníkov pod záštitou poslancov s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi Únie a podporiť využívanie ekologickejších dopravných prostriedkov vzhľadom na to, že súčasný systém založený na výpočte kilometrov nezohľadňuje vzdialenosť a geografické prekážky v niektorých oblastiach Únie a pokrytie nákladov na cestovanie do miest, kde sú k dispozícii rýchlejšie a ekologickejšie dopravné prostriedky;

59.  konštatuje, že k 31. decembru 2016 bolo v rámci sekretariátu zamestnaných celkovo 5 375 úradníkov a dočasných zamestnancov (pokles o 16 v porovnaní s 31. decembrom 2015) a v rámci politických skupín bolo celkovo zamestnaných 806 úradníkov a dočasných zamestnancov (nárast o 35 v porovnaní s 31. decembrom 2015); konštatuje, že spolu so zmluvnými zamestnancami bolo GR PERS zodpovedné za 9 617 zamestnancov (nárast o 264 v porovnaní s 31. decembrom 2015);

60.  berie na vedomie, že 1. januára 2016 bolo zrušených 57 pracovných miest v pláne pracovných miest Európskeho parlamentu v súlade s revíziou služobného poriadku z roku 2014 a s VFR na roky 2014 – 2020;

Generálne riaditeľstvo pre personál

61.  víta skutočnosť, že podpora rovnosti príležitostí je aj naďalej jednou zo základných súčastí politiky riadenia ľudských zdrojov Európskeho parlamentu; berie na vedomie, že akčný plán na podporu rodovej rovnosti a rozmanitosti, ktorý Predsedníctvo schválilo v roku 2015, pokračoval v roku 2016 spolu s jeho osobitnými cieľmi a všetkými ostatnými opatreniami;

62.  víta skutočnosť, že bol prijatý plán s názvom Rodová rovnosť na generálnom sekretariáte Európskeho parlamentu; berie na vedomie, že v pláne sa uvádzajú konkrétne akcie a jasný harmonogram osobitných opatrení týkajúcich sa riadenia, odbornej prípravy, zvyšovania povedomia o rodovej rovnosti, zosúladenia pracovného a súkromného života a pravidelného monitorovania rodovej rovnosti prostredníctvom štatistiky;

63.  víta skutočnosť, že rodová rovnosť medzi vedúcimi oddelení vymenovanými generálnym tajomníkom sa zvýšila z 21 % v roku 2006 na 36 % v roku 2016 a že pracovné miesta, ktoré obsadzujú ženy, vykazujú skôr uspokojujúce zlepšenie kvality pracovných miest pridelených ženám;

64.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rodová rovnosť na úrovni generálnych riaditeľov klesla z 33,3 % / 66,7 % v roku 2015 na 16,7 % / 83,3 % v roku 2016; berie na vedomie, že rodová rovnosť na úrovni riaditeľov bola medziročne v rokoch 2015 a 2016 stabilná (29,2 % / 70,8 % resp. 29,8 % / 70,2 %); domnieva sa, že je to v rozpore s plánom rodovej rovnosti na generálnom sekretariáte Európskeho parlamentu;

65.  uznáva, že v prípade určitých činností, ako napríklad prevádzkovanie jedální a upratovanie, bolo externé zabezpečovanie činností pre Európsky parlament uprednostňovanou možnosťou a že v dôsledku toho môže počet externých zamestnancov v priestoroch Európskeho parlamentu na niektorých generálnych riaditeľstvách dokonca presiahnuť počet úradníkov;

66.  pripomína názor, že externí zamestnanci by nemali byť využívaní na kompenzáciu zníženia počtu pracovných miest dohodnutého v rámci revízie služobného poriadku v roku 2014 a súčasného VFR;

67.  konštatuje, že na konci roka 2016 pracovalo v Európskom parlamente 1 924 akreditovaných asistentov poslancov v porovnaní s 1 791 asistentmi v predchádzajúcom roku; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala právam akreditovaných asistentov poslancov a miestnych asistentov, keďže ich zmluvy priamo súvisia s mandátom poslancov, ktorým pomáhajú, so zreteľom na to, že akreditovaní asistenti poslancov patria medzi zamestnancov, ktorí majú pracovnú zmluvu s Európskym parlamentom, zatiaľ čo na miestnych asistentov sa vzťahujú rôzne vnútroštátne právne predpisy;

68.  opäť vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa údajne bežne stáva, že poslanci nútia akreditovaných asistentov, aby cestovali na služobné cesty, najmä do Štrasburgu, bez služobných príkazov, bez úhrady nákladov na služobnú cestu alebo jednoducho bez úhrady cestovných výdavkov; domnieva sa, že takáto prax vytvára priestor na zneužívanie, keďže ak akreditovaní asistenti poslancov cestujú bez cestovného príkazu, nielenže si musia platiť náklady z vlastných prostriedkov, ale zároveň sa na nich nevzťahuje poistenie na pracovisku; žiada generálneho tajomníka, aby preskúmal tento údajný postup a podal o tom správu do konca roka;

69.  opäť vyzýva Konferenciu predsedov a Predsedníctvo, aby opätovne zvážili možnosť, že by akreditovaní asistenti poslancov za určitých podmienok sprevádzali poslancov pri oficiálnych parlamentných delegáciách a služobných cestách, ako už požadovali niektorí poslanci; žiada generálneho tajomníka, aby preskúmal rozpočtové dôsledky a organizáciu a logistiku týchto služobných ciest;

70.  poznamenáva, že Európsky parlament poskytuje rozpočet Výboru zamestnancov, a vyzýva na prijatie podobného rozpočtu aj pre výbor akreditovaných asistentov, pretože plnia úlohy stanovené v štatúte poslancov Európskeho parlamentu a jeho vykonávacích opatreniach, ktoré sú užitočné pre všetky inštitúcie a poslancov;

71.  vyzýva administratívu, aby začlenila výbor akreditovaných asistentov poslancov do procesu rozhodovania o všetkých pravidlách, ktoré sa môžu týkať akreditovaných asistentov poslancov výlučne alebo spoločne so všetkými ostatnými kategóriami zamestnancov zastúpenými vo výbore zamestnancov;

72.  víta záujem ponechať si zamestnancov s britským štátnym občianstvom, ktorí sa stali zamestnancami európskej verejnej služby, a žiada generálneho tajomníka, aby podal správu o potenciálnych rizikách pre britských zamestnancov a o tom, ako zaistiť, aby sa britskí zamestnanci nestali obeťami brexitu a aby sa v plnej miere zachovali ich štatutárne, zmluvné a nadobudnuté práva;

73.  berie na vedomie, že v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(14) bolo v pláne pracovných miest Európskeho parlamentu na rok 2016 zrušených 57 pracovných miest v súlade s požiadavkou 5 % zníženia počtu pracovných miest; konštatuje, že ďalšie dve pracovné miesta boli zrušené a prevedené na Komisiu v súvislosti s medziinštitucionálnymi projektmi v oblasti IT; okrem toho konštatuje, že Európsky parlament mal k 1. januáru 2017 v nadväznosti na rozhodnutie rozpočtového orgánu znížiť svoj plán pracovných miest o ďalších 76 pracovných miest;

74.  zastáva názor, že v reakcii na kampaň #metoo by mal Európsky parlament dosiahnuť nulovú toleranciu voči všetkým formám násilia, či už štrukturálnemu, sexuálnemu, fyzickému, alebo psychologickému násiliu; žiada preto:

75.  domnieva sa, že pomerne nízky počet sťažností podaný v roku 2016 poradnému výboru zaoberajúcemu sa sťažnosťami akreditovaných asistentov poslancov na obťažovanie a akreditovanými asistentami by mohol poukazovať na nedostatok vhodných kanálov; zdôrazňuje, že podľa služobného poriadku existujú dva druhy obťažovania (psychické a sexuálne obťažovanie); zastáva názor, že boj proti akémukoľvek druhu obťažovania by mal byť jednou z najvýznamnejších priorít generálneho tajomníka; v tejto súvislosti víta návrh generálneho tajomníka zaviesť sieť nezávislých dôverných poradcov, na ktorých by sa mohli obrátiť akreditovaní asistenti poslancov, stážisti poslancov, zamestnanci skupín a všetci ostatní zamestnanci a stážisti; berie na vedomie, že títo poradcovia budú vybraní na základe odbornosti a zručností v oblasti medziľudských vzťahov a budú absolvovať osobitnú odbornú prípravu; podporuje revíziu zloženia poradných výborov pre riešenie sťažností súvisiacich s obťažovaním s cieľom zabezpečiť rovnaké zastúpenie poslancov, akreditovaných asistentov a zamestnancov, ako aj rodovú rovnováhu; vyzýva Predsedníctvo, aby preskúmalo možnosť vymenovať externého audítora s cieľom ďalej zlepšovať vnútorné procesy;

76.  vyjadruje potrebu zriadiť nezávislý orgán pre zverejňovanie, poradenstvo a konzultácie s dostatočnými rozpočtovými zdrojmi s cieľom pomáhať oznamovateľom využívať tie správne cesty na zverejňovanie svojich informácií o možných nezrovnalostiach poškodzujúcich finančné záujmy Únie a zároveň chrániť ich dôvernosť a ponúkať potrebnú podporu a poradenstvo;

77.  opäť zdôrazňuje zraniteľné postavenie akreditovaných asistentov a stážistov zamestnaných poslancami v súvislosti s vnútornými pravidlami ochrany oznamovateľov protiprávneho konania; varuje generálneho tajomníka pred možnými finančnými dôsledkami z dôvodu pretrvávajúcej neschopnosti Európskeho parlamentu zabezpečiť potrebnú ochranu akreditovaných asistentov, ktorí oznámia previnenie poslanca; nalieha na generálneho tajomníka, aby sa touto situáciou okamžite zaoberal;

78.  požaduje, aby sa týždne na vonkajšiu parlamentnú činnosť využili na školenia, najmä pre asistentov poslancov, vrátane intenzívnych jazykových kurzov;

79.  ešte raz poukazuje na to, že Európsky parlament je prakticky jedinou inštitúciou, ktorá v praxi nezaviedla pružný pracovný čas, čo takmer všetky inštitúcie, najmä Komisia, urobili už pred rokmi a čoho výsledkom bola zvýšená produktivita a vyššia kvalita života zamestnancov; požaduje, aby sa do pracovných podmienok Európskeho parlamentu čo najskôr zapracoval pružný pracovný čas a aby bol Výbor pre kontrolu rozpočtu informovaný o pokroku pri plnení tohto cieľa;

80.  pripomína v súlade s uznesením o udelení absolutória parlamentu za rozpočtový rok 2015 (odsek 90), že študenti, ktorí poberajú štipendium, by vzhľadom na svoj príjem mali mať nárok na väčšie zníženie cien v reštauráciách Európskeho parlamentu;

81.  s veľkým znepokojením berie na vedomie pokles dopytu poslancov po individuálnych jazykových kurzoch francúzštiny a najmä španielčiny a taliančiny, ktorý je badateľný najmä od roku 2009; konštatuje, že počet záujemcov sa nezmenil, dokonca sa ešte zvýšil len v prípade kurzov angličtiny a nemčiny; pripomína generálnemu tajomníkovi dôležitosť viacjazyčnosti v procese európskej integrácie a úlohu, ktorú by administratíva mala zohrávať pri podpore jazykového vzdelávania medzi volenými zástupcami občanov Únie vzhľadom na to, že jazyky sú tiež dôležitým nástrojom na porozumenie a komunikáciu pri výkone ich parlamentných povinností; vyzýva administratívu, aby poslancov vhodnými prostriedkami systematicky informovala nielen o existujúcej príručke a informáciách dostupných na internete, aj o všetkých možnostiach, ktoré im ponúka Európsky parlament, s osobitným dôrazom na hodiny s internými učiteľmi jazykov v Bruseli a Štrasburgu, keďže toto riešenie je najflexibilnejšie a najviac zlučiteľné s ich potrebami a pracovnými podmienkami a takisto predstavuje ekonomicky najlepšiu ponuku; vyzýva tiež generálneho tajomníka, aby predložil potrebné opatrenia na podporu viacjazyčnosti v tejto oblasti, a to aj tým, že sa zlepší dostupnosť interných učiteľov jazykov a ukončí sa neistota zamestnania, ktorej čelia; berie na vedomie presun oddelenia odborného vzdelávania poslancov z GR FINS do GR PERS, aby sa zabezpečila väčšia súčinnosť s oddelením odbornej prípravy zamestnancov, ktoré už v rámci GR PERS existuje; žiada generálneho tajomníka, aby ho informoval o konkrétnych výsledkoch, ktoré sa majú týmito krokmi dosiahnuť;

82.  vyzýva generálneho tajomníka, aby vypracoval politiku dobrovoľnej a transparentnej mobility, ktorá zohľadní záujmy a zručnosti zamestnancov v rámci skutočnej stratégie kariérneho postupu;

Generálne riaditeľstvo pre infraštruktúru a logistiku

83.  konštatuje, že aktualizovaný návrh strednodobej stratégie Európskeho parlamentu v oblasti budov, v ktorom sa zohľadní najnovší vývoj týkajúci sa luxemburských a štrasburských priestorov, by sa mal zamerať na priestory v Bruseli, a najmä na budúcnosť budovy Paul-Henri Spaak; vyzýva okrem toho Predsedníctvo, aby posúdilo vek infraštruktúry v budove Salvador de Madariaga v Štrasburgu; okrem toho poznamenáva, že rozhodujúce faktory súvisiace s vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie (brexit), ktoré budú rozhodujúce pre budúce politiky v oblasti budov, napr. jeho potenciálne dôsledky na viacjazyčnosť, počet pracovných miest pre úradníkov v pláne pracovných miest, ako aj na počet poslancov Európskeho parlamentu, sú stále neznáme; uznáva, že spoľahlivé plánovanie sa môže uskutočniť až po uzavretí procesu brexitu; vyzýva Predsedníctvo, aby vypracovalo stratégie na zmiernenie rizika a zohľadnilo pritom potrebu zabrániť akýmkoľvek možným narušeniam, ktoré môžu byť spôsobené budúcim vývojom v rokovaniach o brexite; žiada generálneho tajomníka, aby navrhol podrobný plán umiestnenia zamestnancov do budov v prípade, že budovy sa budú renovovať alebo rekonštruovať;

84.  naliehavo žiada zodpovedné útvary, aby objasnili, ako plánujú vykonávať vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o vzorovej úlohe ich budov(15) v kontexte smernice o energetickej efektívnosti vzhľadom na blížiaci sa termín 2020;

85.  berie na vedomie, že Predsedníctvo poverilo generálneho tajomníka, aby vypracoval podrobné návrhy o možnostiach rekonštrukcie budovy Paul-Henri Spaak; okrem toho poznamenáva, že tieto návrhy by mali riešiť všetky možnosti vrátane neprijatia žiadnych krokov, rekonštrukcie alebo obnovy a že k návrhom by mali byť pripojené podrobné posúdenia uskutočniteľnosti projektov a mali by riešiť prípadné právne záležitosti; poznamenáva, že podrobné návrhy, ktoré pripravovalo GR INLO, mali byť Predsedníctvu predložené začiatkom roku 2018;

86.  konštatuje, že pri navrhovaní a výstavbe väčšiny budov Európskeho parlamentu neboli zohľadnené požiadavky eurokódov na konštrukčnú integritu, keďže tieto normy v čase ich výstavby neexistovali; konštatuje, že len budovy Willy Brandt a Wilfried Martens spĺňajú eurokódy pre konštrukčnú integritu; uznáva, že riziko spôsobené potenciálnou zraniteľnosťou konštrukcií jednotlivých budov je čiastočne zmiernené prevádzkovými opatreniami, ktoré prijalo GR INLO a generálne riaditeľstvo pre bezpečnosť a ochranu (GR SAFE), a že sú plánované ďalšie organizačné zmeny s cieľom riešiť túto otázku;

87.  pripomína, že Predsedníctvo na svojej schôdzi 11. apríla 2016 prijalo návrh o internalizácii služby vodičov pre poslancov; s uspokojením konštatuje, že postup internalizácie služby vodičov umožnil kvalitatívne a kvantitatívne zvýšenie služieb poskytovaných poslancom, ako aj účinnú a efektívnu reakciu na nepredvídateľné mimoriadne situácie alebo náhle zvýšenie dopytu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v procese prijímania zamestnancov do dopravnej služby Európskeho parlamentu nebola dodržaná rodová vyváženosť; vyzýva generálneho tajomníka, aby predložil návrh na zlepšenie súčasnej situácie; okrem toho vyjadruje znepokojenie nad rozdielnymi platovými triedami vodičov a pýta sa Predsedníctva, či plánuje harmonizáciu s cieľom riešiť možné nespravodlivé odmeňovanie;

88.  víta zavedenie skúšobného projektu digitálneho prenosu podkladových dokumentov medzi zadávateľským oddelením GR INLO a oddelením pre kontroly ex ante výdavkových záväzkov oddelenia údržby v Štrasburgu; s uspokojením konštatuje, že na základe pozitívnych skúseností bol projekt rozšírený aj na oddelenie projektov v Štrasburgu; vyzýva GR INLO, aby pokračovalo vo vykonávaní digitálneho prenosu dokumentov všade tam, kde je to možné, s cieľom znížiť náklady a zvýšiť efektívnosť súvisiacich služieb;

89.  konštatuje, že prehodnotenie cien v samoobslužnej jedálni Európskeho parlamentu bolo potrebné, aby sa prešlo od dotovaných služieb k zmluve o koncesii, podľa ktorej poskytovateľ stravovacích služieb nesie plné hospodárske a obchodné riziko; víta skutočnosť, že stážisti majú v Európskom parlamente nárok na zľavu 0,50 EUR z ceny za hlavné jedlá vo všetkých samoobslužných reštauráciách v Bruseli a v Luxemburgu a 0,80 EUR v Štrasburgu; žiada GR INLO, aby monitorovalo budúci nárast cien s cieľom zabezpečiť, aby ceny boli primerané a spravodlivé;

90.  berie na vedomie pravidlá týkajúce sa parkovacích miest v Európskom parlamente z 13. decembra 2013, ako aj posilnený záväzok Európskeho parlamentu v prospech životného prostredia; v tomto kontexte sa domnieva, že politika týkajúca sa parkovania osobných bicyklov zamestnancov vo všetkých sídlach Európskeho parlamentu by mala poskytovať výhody, ktoré im v súčasnosti neposkytujú uvedené pravidlá; žiada generálneho tajomníka, aby prijal opatrenia v tomto smere a aby sa najmä v Štrasburgu povolilo parkovanie osobných bicyklov presúvajúcich sa zamestnancov na parkovisku Európskeho parlamentu aj počas období mimo plenárnych zasadnutí a aby sa na tento účel vyčlenilo vhodné a bezpečné miesto;

91.  znovu vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím o výmene nábytku v kanceláriách poslancov a ich asistentov v Bruseli; konštatuje, že prevažná časť nábytku je stále úplne funkčná a v slušnom stave a že jeho výmena nie je vôbec potrebná; domnieva sa, že spätná väzba určitého počtu poslancov – na rozdiel od všeobecného prieskumu – sama osebe nie je dostatočným dôvodom na výmenu a že tvrdenia administratívy týkajúce sa vkusu, módy alebo zastaraného štýlu sú takisto neprimerané; jednotlivé kusy nábytku by sa mali meniť len vtedy, ak vykazujú jasné znaky zhoršenia stavu, výrazného opotrebovania alebo s cieľom vyhnúť sa zdravotnému riziku na pracovisku osobitnej alebo všeobecnej povahy (ako je možný rozvoj ergonomickejších kancelárskych stolov či stoličiek);

92.  pripomína generálnemu tajomníkovi výsledky prieskumu Výboru zamestnancov, pokiaľ ide o spoločné kancelárie zamestnancov, ktorý vyvolal 3 000 reakcií, pričom 80 % zamestnancov vyjadrilo svoj nesúhlas so spoločnými kanceláriami; vyzýva generálneho tajomníka, aby vypracoval plán konzultácií so zamestnancami a nadviazal na výsledky prieskumu;

Generálne riaditeľstvo pre tlmočenie a konferencie

93.  berie na vedomie, že pokiaľ ide o nové výstupné referenčné hodnoty pre tlmočníkov, bola stanovená priemerná doba tlmočenia najmenej 11 hodín a najviac 17 hodín týždenne; poznamenáva, že celkový priemerný počet hodín týždenne, ktorý interní tlmočníci strávili pri poskytovaní tlmočníckych služieb v kabínach, sa zvýšil z 11 hodín a 54 minút v roku 2014 na 13 hodín a 25 minút v roku 2016; konštatuje, že rok 2014 bol volebným rokom s nižšou potrebou tlmočenia; zdôrazňuje, že nárast od roku 2014 do roku 2016 je spôsobený návratom do pravidelného pracovného rytmu Európskeho parlamentu t. j. schôdzí výborov, skupín, štrasburských schôdzí a tzv. tyrkysových týždňov; pripomína, že keď sa v roku 2013 revidoval služobný poriadok, týždenný pracovný čas všetkých zamestnancov európskych inštitúcií sa zvýšil z 37,5 na 40 – 42 hodín, čo malo za následok zvýšenie týždenného pracovného času aj v oblasti tlmočníckych služieb; nabáda na budúcu spoluprácu medzi odborovými zväzmi a generálnym tajomníkom, ktorá by sa mala zamerať na spravodlivé pracovné podmienky, pričom by sa mal zároveň zabezpečiť riadny priebeh parlamentnej činnosti; poukazuje na to, že prebiehajú rokovania medzi generálnym tajomníkom a výborom zamestnancov, a naliehavo vyzýva všetky strany, aby dospeli k dohode; konštatuje, že zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov na „ostatných zamestnancov“ bolo čiastočne zapríčinené zvýšenou potrebou externého tlmočenia v roku 2016 (2,2 milióna EUR v roku 2015); okrem toho konštatuje, že pokiaľ ide o schôdze politických skupín a výborov, v dôsledku pravidiel prideľovania sa prejavuje nedostatok tlmočníkov do všetkých jazykov; dodáva tiež, že zmeny harmonogramu schôdzí výborov, kvôli ktorým sa schôdze v mnohých prípadoch konali mimo bežného pracovného času, sú čiastočne spôsobené obmedzenou flexibilitou pri efektívnom využívaní tlmočníckych kapacít;

94.  s uspokojením konštatuje, že Predsedníctvo prijalo Stratégiu pre modernizáciu konferenčného manažmentu v Európskom parlamente, ktorú mu predložil generálny tajomník; berie na vedomie, že stratégia počíta s jednotným kontaktným miestom poskytujúcim podporu organizátorom konferencií a mala by byť podporená integrovanou konferenčnou službou s využitím prispôsobenej IT platformy; okrem toho berie na vedomie, že pokiaľ ide o technické vybavenie zasadacích miestností, má sa postupne zaviesť pomoc z jedného kontaktného miesta počas podujatia a riadenie a podpora z jedného kontaktného miesta;

Generálne riaditeľstvo pre financie

95.  pripomína, že Predsedníctvo na svojej schôdzi 26. októbra 2015 schválilo nový prístup s cieľom zvýšiť zameranie na klienta a znížiť administratívne zaťaženie poslancov, a to zavedením dvoch nových nástrojov: Portál poslancov EP (MEP’s Portal) a e-Portal; víta zavedenie MEP’s Portal ako jednotného kontaktného miesta, ktoré spája všetky služby týkajúce sa finančných a sociálnych nárokov a ktoré začalo naplno fungovať v júli 2016; berie na vedomie, že elektronická online verzia portálu pre poslancov, tzv. e-Portal, je prístupná od januára 2015 a obsahuje stručné informácie o platných pravidlách a stave nárokov poslancov; zdôrazňuje, že akékoľvek administratívne zjednodušenie by sa nemalo uskutočniť len prostredníctvom presunu časti práce z administratívneho personálu na poslancov a ich kancelárie;

96.  požaduje zjednodušenie postupov prijímania zamestnancov a úhrady nákladov na služobné cesty a cestovných nákladov pre miestnych asistentov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto postupy sú často zložité a zdĺhavé, čo vedie k značným oneskoreniam; vyzýva GR FINS, aby riešilo túto otázku ako prioritu;

97.  konštatuje, že súčasná zmluva cestovnej kancelárie Európskeho parlamentu sa skončí na konci roka 2018 a že sa pripravuje verejná výzva na predkladanie ponúk na výber novej agentúry, ktorá bude pomáhať Európskemu parlamentu v riadení a organizácii pracovných ciest; žiada, aby nová zmluva obsahovala prísnejšie podmienky, najmä čo sa týka cien cestovných lístkov a nepretržitej dostupnosti telefonickej služby kancelárie vrátane víkendov; zdôrazňuje dôležitosť jednoduchého a ľahko používateľného mechanizmu na podávanie sťažností s cieľom rýchlo poukázať na nedostatky, čo umožní rýchle vyriešenie akýchkoľvek problémov; zdôrazňuje, že treba venovať väčšiu pozornosť osobitným potrebám poslancov a ich potrebe na mieru šitých služieb;

98.  vyzýva novú cestovnú agentúru, aby sa snažila dosiahnuť čo najvýhodnejšie ceny za cesty súvisiace s prácou Európskeho parlamentu;

Dobrovoľný dôchodkový fond

99.  poznamenáva, že dobrovoľný dôchodkový fond bol zriadený v roku 1990 na základe pravidiel Predsedníctva upravujúcich systém doplnkového (dobrovoľného) dôchodkového zabezpečenia a poslanci sa doň mohli prihlásiť do konca šiesteho volebného obdobia (13. júla 2009); konštatuje, že fond bol zriadený s cieľom poskytnúť poslancom dôchodkový systém, pretože v minulosti takýto systém chýbal;

100.  pripomína, že Súdny dvor v roku 2013 rozhodol, že rozhodnutie Predsedníctva o zvýšení veku odchodu do dôchodku pre účastníkov fondu zo 60 na 63 rokov, aby sa predišlo predčasnému vyčerpaniu kapitálu a aby sa fond zosúladil s novým štatútom poslancov, je platné;

101.  poznamenáva, že v dobrovoľnom dôchodkovom fonde sa odhadovaný poistno-matematický deficit zvýšil z 286 miliónov EUR na konci roka 2015 na 326,2 milióna EUR na konci roka 2016; ďalej konštatuje, že na konci roka 2016 predstavovala hodnota čistých aktív, ktoré treba zohľadniť, 146,4 milióna EUR a suma poistného záväzku 472,6 milióna EUR; poznamenáva, že tieto plánované budúce záväzky sú rozložené na niekoľko desaťročí, konštatuje však, že celková suma vyplatená v roku 2016 prostredníctvom dobrovoľného dôchodkového fondu bola 16,6 milióna EUR;

102.  upozorňuje, že v nasledujúcich piatich rokoch, bude počet poslancov, ktorí dosiahnu vek odchodu do dôchodku a ktorí budú mať nárok na jeho vyplácanie, keďže prispievajú do fondu, a za predpokladu, že žiaden príjemca nebude (znovu) zvolený v roku 2019 alebo inak nezíska voľný európsky mandát, 21 v roku 2018, 74 v roku 2019, 21 v roku 2020, 12 v roku 2021 a 17 v roku 2022;

103.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že posúdenie súčasnej situácie dobrovoľného dôchodkového fondu ešte stále nie je k dispozícii; pripomína odsek 109 uznesenia o absolutóriu za rozpočtový rok 2015 a odsek 112 uznesenia o absolutóriu za rozpočtový rok 2014, v ktorých sa vyžaduje posúdenie súčasnej situácie dobrovoľného dôchodkového fondu; vyzýva Predsedníctvo, aby čo najskôr a najneskôr do 30. júna 2018 posúdilo súčasný stav dobrovoľného dôchodkového fondu;

104.  opäť poukazuje na pretrvávajúce problémy v súvislosti s dobrovoľným dôchodkovým fondom a žiada Predsedníctvo a generálneho tajomníka, aby prijali opatrenia na predídenie predčasnej platobnej neschopnosti, pričom však treba zabrániť akémukoľvek vplyvu na rozpočet Európskeho parlamentu;

105.  konštatuje, že Európsky parlament ručí za vyplácanie dôchodkových práv v prípade, že fond nedokáže plniť svoje záväzky; víta oznámenie generálneho tajomníka, že Predsedníctvu predložil plán opatrení;

106.  konštatuje, že vzhľadom na súčasnú úroveň finančných aktív fondu spolu s jeho budúcimi ročnými platobnými záväzkami a vývoj miery návratnosti jeho investícií na finančných trhoch sa platobná neschopnosť dobrovoľného dôchodkového fondu predpokladá v období medzi 2024 a 2026;

Príspevok na všeobecné výdavky

107.  víta rozhodnutie Predsedníctva vytvoriť ad hoc pracovnú skupinu pre vymedzenie a uverejnenie pravidiel týkajúcich sa používania príspevku na všeobecné výdavky; pripomína očakávania formulované v uzneseniach Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017(16) a 25. októbra 2017(17) o rozpočte na rok 2018, ktoré obsahujú požiadavku väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o príspevok na všeobecné výdavky, a potrebu vymedzenia presnejších pravidiel týkajúcich sa zodpovednosti za výdavky povolené v rámci tohto príspevku bez toho, aby sa vytvárali dodatočné náklady pre Európsky parlament; opäť vyzýva Predsedníctvo, aby urýchlene prijalo tieto konkrétne zmeny týkajúce sa príspevku na všeobecné výdavky:

108.  pripomína zásadu nezávislosti poslaneckého mandátu; zdôrazňuje, že zvolení poslanci zodpovedajú za použitie výdavkov na parlamentné činnosti a že ak chcú, môžu zverejniť svoj výkaz výdavkov z príspevku na všeobecné výdavky na svojich osobných webových stránkach;

109.  domnieva sa, že akákoľvek revízia pravidiel príspevku na všeobecné výdavky by mala zohľadniť odporúčania, ktoré už boli prijaté na plenárnom zasadnutí a týkajú sa transparentnosti a finančnej zodpovednosti;

Generálne riaditeľstvo pre inováciu a technologickú podporu

110.  pripomína, že kľúčovým strategickým pilierom vo svete otvorenej komunikácie je v prípade Európskeho parlamentu posilnenie bezpečnosti IKT; berie na vedomie, že v rámci akčného plánu v oblasti kybernetickej bezpečnosti sa pilier kultúry kybernetickej bezpečnosti zameriava na zvyšovanie povedomia a vzdelávacie činnosti s cieľom zabezpečiť, aby používatelia IKT Európskeho parlamentu boli informovaní o rizikách a prispievali tak k prvej obrannej línii; berie na vedomie informačnú kampaň o rizikách súvisiacich s kybernetickou bezpečnosťou, ktorá zahŕňa vizuálne upozornenia v priestoroch Európskeho parlamentu, články uverejnené v internom informačnom bulletine Európskeho parlamentu o kybernetickej bezpečnosti a informačné stretnutia pre poslancov, asistentov a zamestnancov EP; vyjadruje však obavy, pokiaľ ide o hrozby týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti; víta vymenovanie hlavného úradníka pre bezpečnosť informácií, zriadenie oddelenia pre bezpečnosť IKT s tímom pre riadenie bezpečnosti a bezpečnostné operácie; žiada generálneho tajomníka, aby preskúmal možnosť prijatia 100 % interného odborného systému, a to aj s cieľom predísť vysokej fluktuácii;

111.  domnieva sa, že prvou prioritou IT služieb by malo byť zabezpečenie dobrého prístupu k internetu a že v súčasnosti dochádza k príliš mnohým zlyhaniam;

112.  berie na vedomie projekt ICT3MEPs, ktorý by mal zlepšiť služby IKT pre poslancov a ich zamestnancov, keď pracujú vo svojich volebných obvodoch; poznamenáva, že prvá fáza projektu sa uskutočnila v októbri 2016 a zabezpečila správu prístupu pre miestnych asistentov; konštatuje však, že v projekte ešte stále existuje priestor na zlepšenie; vyzýva príslušné útvary, aby pokračovali s realizáciou projektu, pričom by mali zohľadňovať potreby užívateľov;

113.  víta zavedenie bezdrôtového pripojenia pre návštevníkov Európskeho parlamentu, čo je ďalší krok smerom k digitálne inkluzívnejšiemu Európskemu parlamentu; upozorňuje však na to, že najdôležitejšia by mala byť stále bezpečnosť IKT a že interná sieť Európskeho parlamentu by mala byť chránená pred potenciálne škodlivými vonkajšími útokmi; zdôrazňuje potrebu výrazného zlepšenia povahy poskytovanej služby, a to najmä v Štrasburgu, a očakáva, že v blízkej budúcnosti sa prijmú potrebné opatrenia;

114.  vyzýva Predsedníctvo, aby v spolupráci s generálnym riaditeľstvom pre inováciu a technologickú podporu (GR ITEC) predložilo opatrenia na zmiernenie rizika s cieľom zabezpečiť hladký priebeh parlamentnej činnosti v prípade systému náhrady škody alebo výpadkov; zdôrazňuje význam prioritného zoznamu služieb, podľa ktorého sa stanoví poradie služieb, ktoré treba čo najskôr obnoviť, aby bol základný rámec v prípade kybernetického útoku stále v prevádzke; vyzýva Predsedníctvo, aby vypracovalo pohotovostný plán pre dlhodobé výpadky systému; odporúča, aby dátové centrá diverzifikovali lokality, v ktorých sa nachádzajú ich servery, s cieľom zlepšiť bezpečnosť a kontinuitu IT systémov Európskeho parlamentu;

115.  opakuje svoju výzvu uvedenú v uzneseniach o absolutóriu za rozpočtové roky 2014 a 2015, aby bol vytvorený systém rýchleho varovania v núdzových situáciách, ktorý umožní GR ITEC v spolupráci s GR SAFE urýchlene komunikovať prostredníctvom SMS správ alebo e-mailu s poslancami a zamestnancami, ktorí súhlasia so zaradením svojich kontaktných údajov do takéhoto komunikačného zoznamu, ktorý sa použije v prípade osobitných núdzových situácií;

Generálne riaditeľstvo pre bezpečnosť a ochranu

116.  berie na vedomie nový optimalizovaný systém organizácie bezpečnostných úloh, ktorý predstavil generálny tajomník Predsedníctvu v januári 2018; uznáva tiež, že tento nový systém zohľadňuje osobitosť úlohy a funkcie bezpečnostných zamestnancov; dúfa, že bude možné zachovať otvorený dialóg s cieľom naďalej venovať pozornosť potrebám tejto skupiny zamestnancov, ktorí pracujú vo veľmi napätom bezpečnostnom prostredí;

117.  víta pokračujúce úsilie o zaistenie bezpečnosti a ochrany v priestoroch Európskeho parlamentu a v ich okolí; berie na vedomie, že v prípade bezpečnosti v rámci Európskeho parlamentu sa treba usilovať o dosiahnutie krehkej rovnováhy medzi zohľadnením celého radu ochranných opatrení a zavedením prehnaného bezpečnostného režimu, ktorý spomaľuje činnosť Európskeho parlamentu; trvá však na tom, že bezpečnosť Európskeho parlamentu by sa mala ďalej zvyšovať, a opäť vyzýva generálneho tajomníka, aby zabezpečil, že zamestnanci budú riadne školení a dokážu profesionálne plniť svoje povinnosti, a to aj v mimoriadnych situáciách;

118.  vyzýva bezpečnostných zamestnancov GR SAFE, aby v prípade evakuácií starostlivo skontrolovali celú budovu, za ktorú sú zodpovední, s cieľom zabezpečiť, aby bola riadne evakuovaná a aby sa poskytla pomoc osobám s poruchami sluchu alebo s akoukoľvek inou formou zdravotného postihnutia pri potrebe evakuácie;

Európsky parlament ohľaduplný voči životnému prostrediu

119.  pripomína, že Predsedníctvo zaviedlo v Európskom parlamente 19. apríla 2004 projekt systému environmentálneho riadenia (EMAS); poznamenáva, že Predsedníctvo v roku 2016 prijalo prepracovanú politiku v oblasti životného prostredia, ktorá zachováva a opätovne potvrdzuje záväzok Európskeho parlamentu sústavne zlepšovať životné prostredie;

120.  vyzdvihuje záväzok Európskeho parlamentu týkajúci sa zeleného verejného obstarávania; berie na vedomie, že v júni 2016 bola schválená vykonávacia príručka EP pre zelené verejné obstarávanie, ktorá je navrhnutá s cieľom pomôcť povoľujúcim úradníkom Európskeho parlamentu úspešne začať uplatňovať politiku a postupy zeleného verejného obstarávania; víta vytvorenie medziinštitucionálnej poradenskej služby pre zelené verejné obstarávanie; žiada, aby sa posúdilo zavedenie kritérií pre povinnú konzultáciu týkajúcu sa zeleného verejného obstarávania v prípade verejných zákaziek, ktoré presahujú určitú prahovú hodnotu, a špecifických kategórií výrobkov; berie na vedomie výstavbu steny s rastlinami v budove Altiero Spinelli a domnieva sa, že jej prínosy v žiadnom prípade neodôvodňujú jej náklady; požaduje, aby sa v rámci systému environmentálneho riadenia hľadali riešenia, ktoré okrem ekologického aspektu zohľadnia aj pomer medzi nákladmi a prínosmi;

121.  víta inštaláciu pitných fontánok a nového systému vratných sklenených nádob; konštatuje, že pitné fontánky sú slabo propagované a ešte neboli inštalované v kancelárskych priestoroch; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek súťažným podkladom na zníženie množstva plastového odpadu sa v stravovacích zariadeniach Európskeho parlamentu viacero jedál predávalo v jednorazových obaloch; požaduje transparentnosť v oblasti plastového odpadu zo stravovacích zariadení; poukazuje na to, že značka fľaškovej pitnej vody distribuovanej počas schôdzí Európskeho parlamentu sa zmenila trikrát v priebehu menej než dvoch rokov, čo zjavne nie je v súlade s oznámenou dobou trvania zákazky a stále ide o vodu v plastovom obale; berie na vedomie, že Komisia prestala obstarávať vodu v plastových fľašiach, a vyzýva Európsky parlament, aby prijal plán na prijatie podobného kroku, najmä vzhľadom na jeho exemplárnu úlohu a na iniciatívu politiky európskej stratégie na riešenie problematiky plastového odpadu;

122.  poznamenáva, že Predsedníctvo schválilo stratégiu generálneho tajomníka prechodu na elektrický vozový park; berie na vedomie, že do konca roku 2017 by mala byť polovica všetkých osobných vozidiel a minibusov Európskeho parlamentu na elektrický alebo hybridný pohon, ako aj to, že od roku 2018 by každé nové obstarané osobné vozidlo v rámci vozového parku Európskeho parlamentu malo byť na hybridný alebo elektrický pohon; konštatuje, že v roku 2020 by všetky osobné vozidlá vozového parku Európskeho parlamentu mali byť na elektrický alebo hybridný pohon a že od roku 2021 by sa to malo vzťahovať aj na všetky minibusy Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že analýza nákladov a prínosov by sa mala vykonávať pred každou väčšou obnovou vozového parku a že Výbor pre kontrolu rozpočtu by mal byť oboznámený s analýzou nákladov a prínosov, na základe ktorej sa pristúpilo k implementácii plánu prechodu na elektrické vozidlá; vyzýva na zintenzívnenie úsilia o podporu aktívnej mobility, a to aj prostredníctvom ponuky atraktívnejších, prístupných a zabezpečených priestorov na parkovanie bicyklov;

123.  vyzýva Predsedníctvo, aby sa v rámci ekologických riešení neobmedzovalo len na elektrické vozidlá, keďže existujú pochybnosti týkajúce sa ich výroby (vrátane dostatočnej dostupnosti potrebných zdrojov) a zneškodňovania batérií na konci ich životného cyklu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že poslanci neboli informovaní o analýze alternatívnych palív, ako sú biopalivá, syntetické palivá alebo vodíkové palivové články; zdôrazňuje, že diverzifikáciou vozového parku šetrnému k životnému prostrediu by sa znížila závislosť od jedného dodávateľa a mohla by byť riešením pri prípadnom budúcom výpadku dodávok;

124.  konštatuje, že Európsky parlament musí dodržiavať platné regionálne a miestne predpisy, a vyzýva útvary Európskeho parlamentu, aby podrobne uviedli, ako vykonávajú bruselský regionálny predpis o kvalite vzduchu, klímy a hospodárení s energiou (Code bruxellois de l’air, du climat et de la maîtrise de l’énergie), najmä pokiaľ ide o parkovacie miesta ponúkané zamestnancom;

125.  víta skutočnosť, že v rámci politiky Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a ďalšie roky boli prijaté dodatočné opatrenia na kompenzáciu neodvrátiteľných emisií; vyzýva Európsky parlament, aby vypracoval ďalšie politiky kompenzácie CO2;

Výročná správa o udelených zákazkách

126.  pripomína, že v nariadení o rozpočtových pravidlách a jeho pravidlách uplatňovania(18) sa stanovujú informácie, ktoré sa majú poskytnúť rozpočtovému orgánu a verejnosti v súvislosti so udeľovaním zákaziek inštitúciou; konštatuje, že v nariadení o rozpočtových pravidlách sa vyžaduje uverejnenie udelených zákaziek v hodnote viac ako 15 000 EUR, čo je prahová hodnota, nad ktorou je povinné usporiadanie verejnej súťaže;

127.  konštatuje, že z celkového počtu 219 zákaziek udelených v roku 2016 bolo 77 zákaziek výsledkom otvorenej alebo užšej súťaže v hodnote 436 miliónov EUR a 141 zákaziek vyplynulo z rokovacích konaní v celkovej hodnote 64 miliónov EUR; poznamenáva, že celkový počet zákaziek udelených v rámci rokovacieho konania bol v roku 2016 o 14 % nižší (141 oproti 151 v roku 2015), pričom celková hodnota sa znížila o 29 % (64 miliónov EUR v porovnaní so sumou 90 miliónov EUR v roku 2015);

128.  berie na vedomie nasledujúci prehľad zákaziek podľa typu udelených v roku 2016 a 2015:

129.  berie na vedomie nasledujúci prehľad zákaziek udelených v rokoch 2016 a 2015 podľa typu použitého postupu:

Politické skupiny (rozpočtová položka 4 0 0)

130.  poznamenáva, že rozpočtové prostriedky zahrnuté v roku 2016 do rozpočtovej položky 4 0 0 pre politické skupiny a nezaradených poslancov sa použili takto: