Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej článok 3 ods. 3,

–  so zreteľom na článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa od EÚ žiada, aby podporovala vysokú úroveň zamestnanosti, zaručila primeranú sociálnej ochranu, bojovala proti sociálnemu vylúčeniu a zabezpečila vysokú úroveň vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia;

–  so zreteľom na závery Rady zo 7. decembra 2015 nazvané Podpora sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2016 s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo (COM(2016)0356),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. marca 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva (COM(2014)0168),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. decembra 2012 s názvom Akčný plán: Európske právo obchodných spoločností a správa a riadenie spoločností – moderný právny rámec pre väčšiu angažovanosť akcionárov a udržateľné spoločnosti (COM(2012)0740),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast (COM(2012)0573),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. júna 2008 s názvom Najskôr myslieť v malom – Iniciatíva Small Business Act pre Európu (COM(2008)0394) a na pracovné programy Komisie na roky 2008 a 2009,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. marca 2006, ktorým sa implementuje program Lisabonskej stratégie Spoločenstva pre rast a zamestnanosť – Prevody podnikov – Kontinuita prostredníctvom nového začiatku“ (COM(2006)0117),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júla 2002 o rámci na podporu finančnej účasti zamestnanca (COM(2002)0364) a s tým súvisiace uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júna 2003(2),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. októbra 2010 na tému Finančná účasť zamestnancov v Európe,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 o informovaní zamestnancov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o finančnej účasti zamestnancov na zisku spoločností(4) a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (2013/2127(INI)),

–  so zreteľom na štúdiu vypracovanú na žiadosť Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci na tému Finančná účasť zamestnancov na zisku spoločností, ktorá bola uverejnená v septembri 2012,

–  so zreteľom na preskúmanie akčného plánu únie kapitálových trhov v polovici trvania, uverejnené 8. júna 2017 (COM(2017)0292),

–  so zreteľom na pilotný projekt Komisie s názvom Podpora vlastníctva a účasti zamestnancov, ktorého konečná verzia bola uverejnená v roku 2014,

–  so zreteľom na správu PEPPER IV s názvom Referenčné porovnávanie účasti zamestnancov na ziskoch a hospodárskych výsledkoch spoločností v členských štátoch a kandidátskych krajinách Európskej únie, ktorú uverejnila Slobodná univerzita v Berlíne v októbri 2009,

–  so zreteľom na správu PEPPER III s názvom Presadzovanie účasti zamestnancov na ziskoch a hospodárskych výsledkoch spoločností v nových členských štátoch a kandidátskych krajinách Európskej únie, ktorú uverejnila Slobodná univerzita v Berlíne v júni 2006,

–  so zreteľom na správu z 18. decembra 2003 o nadnárodných prekážkach zvyšovania finančnej účasti zamestnancov v nadnárodných spoločnostiach, ktorú vypracovala skupina nezávislých odborníkov na vysokej úrovni,

–  so zreteľom na správu PEPPER II s názvom Presadzovanie účasti zamestnancov na ziskoch a hospodárskych výsledkoch spoločností (vrátane kapitálovej účasti) v členských štátoch, ktorú Európska komisia zverejnila v januári 1997 (COM(1996)0697),

–  so zreteľom na správu PEPPER I s názvom Presadzovanie účasti zamestnancov na ziskoch a hospodárskych výsledkoch spoločností, ktorú uverejnila Komisia a Európsky univerzitný inštitút v marci 1991,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0293/2018),

A.  keďže existuje viacero modelov finančnej účasti zamestnancov (ďalej len „FÚZ“), zamestnávatelia si môžu vybrať medzi: rozdelením zisku, podielom jednotlivých zamestnancov na vlastníctve, vlastníctvom pracovníkov v družstevných modeloch a plánmi vlastníctva zamestnaneckých akcií (ďalej len „PVZA“) (Employee Stock Ownership Plans);

B.  keďže najvhodnejší model FÚZ si musí starostlivo zvoliť individuálna spoločnosť a jej pracovníci, pričom sa náležite zohľadnia špecifické vnútroštátne pravidlá v oblasti zdaňovania a sektorový kontext a bude v prevažnej miere závisieť od veľkosti, činnosti a situácie spoločnosti, najmä ak je kótovaná; keďže nie je vhodné vypracovať komplexný univerzálny model pre FÚZ na úrovni EÚ;

C.  keďže podľa údajov európskeho prieskumu podnikov z roku 2013(5) sa systémy FÚZ môžu výrazne líšiť v závislosti od charakteristík spoločnosti; keďže 62 % európskych podnikov využíva nejakú formu pohyblivej zložky odmeňovania, pričom podiel na zisku predstavuje 30 % a odmena spojená s výkonom skupiny predstavuje 25 %; keďže systémy vlastníctva akcií využíva 5 % podnikov; keďže tieto systémy FÚZ sú častejšie v súkromnom ako vo verejnom sektore (okrem niektorých vnútroštátnych výnimiek), ako aj v niektorých odvetviach hospodárstva, najmä v odvetví informačných a komunikačných technológií, financií, poisťovníctva a poradenstva; keďže väčšie spoločnosti využívajú tieto systémy FÚZ častejšie ako malé a stredné podniky a tieto systémy sú častejšie v spoločnostiach so zahraničným kapitálom alebo nadnárodných spoločnostiach a v spoločnostiach so sídlom v hospodársky(6) centrálnych alebo rozvinutých regiónoch;

D.  keďže PVZA sú formou FÚZ a využívajú sprostredkovateľský subjekt, ktorý môže uplatňovať hlasovacie práva alebo iné formy riadenia v mene zamestnancov, ktorí si ich mohli dobrovoľne vybrať;

E.  keďže systémy FÚZ, v rámci ktorých sú pracovníci zapájaní do konzultácií a rozhodovacieho procesu, prinášajú(7) zamestnancom aj spoločnosti zrejmé výhody, a to aj z hľadiska udržateľného riadenia, transparentnosti, sociálneho dialógu, vzájomného rešpektovania medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a ďalších aspektov, ako napríklad nábor pracovníkov, udržanie si zamestnania, motivácia, spokojnosť s prácou a rozvoj zručností, ako aj celková výkonnosť a ziskovosť;

F.  keďže účasť zamestnancov na rozhodovaní by mohla zlepšiť organizačnú výkonnosť a kvalitu pracovného života zamestnancov a keďže by mohla pôsobiť ako nástroj inovácie pracovísk(8) na podporu zmyslu zodpovednosti, posilnenie toku informácií v spoločnosti a zvýšenie úrovne dôvery medzi zamestnávateľmi a zamestnancami;

G.  keďže systémy FÚZ môžu mať pozitívny dosah na hospodárstvo členských štátov prostredníctvom podpory spoločností – vrátane MSP – a trhu práce; keďže finančná účasť pracovníkov v ich podniku môže prispieť k spokojnosti so zamestnaním, zmyslu pre zodpovednosť, vzájomnému rešpektovaniu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a k celkovej výkonnosti a môže pomôcť zamestnancom nájsť príležitosti v ich domovských krajinách;

H.  keďže v kontexte rozvoja únie kapitálových trhov (CMU) by FÚZ mohla prispieť k cieľom únie kapitálových trhov týkajúcim sa inkluzívneho rastu a transparentnosti v oblasti hospodárskej činnosti; keďže FÚZ – ak je spojená s odbornou prípravou, ktorú účastníkom poskytujú spoločnosti a členské štáty – by mohla zlepšiť finančné vzdelávanie občanov EÚ a prípadne znížiť ich neochotu investovať, a mohla by potenciálne zvýšiť retailové investície;

I.  keďže európska stratégia zamestnanosti a stratégia Európa 2020 stanovujú priority s cieľom zlepšiť kvalitu pracovných miest a zabezpečiť lepšie pracovné podmienky; keďže zvýšenie účasti zamestnancov na finančných výsledkoch spoločnosti a ponuka lepších odmien by mohli prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov;

J.  keďže je nevyhnutné, aby finančnú účasť zamestnancov sprevádzala vysoká úroveň informovanosti, odborná príprava a konzultácie so zamestnancami, aby si plne uvedomovali fungovanie systémov finančnej účasti, do ktorých sa môžu zapojiť, a aby tak mohli pri plnej znalosti faktov posúdiť potenciálne výhody a riziká týchto systémov, napríklad pri konkurze spoločnosti;

K.  keďže prostredníctvom FÚZ, posilneného sociálneho dialógu a strategického rozhodovania môžu zamestnávatelia investovať do príležitostí na rozvoj svojej pracovnej sily, a tak prispievať k boju proti sociálnemu vylúčeniu a k zabezpečovaniu vysokej úrovne odbornej prípravy;

L.  keďže zapojením zamestnancov do rozhodovacieho procesu, v závislosti od špecifickosti systému, FÚZ môže v niektorých prípadoch pomôcť spoločnostiam vrátane MSP v súvislosti s reštrukturalizáciou a kontinuitou činností riešením problémov týkajúcich sa nástupníctva spoločnosti a generačnej obnovy, napríklad v rodinných podnikoch;

M.  keďže by sa nemalo zabúdať na to, že FÚZ má pozitívne a negatívne prvky;

N.  keďže FÚZ, znáša niektoré finančné riziká, ale môže pôsobiť aj ako tlmič šokov, a to umožnením bonusov a iných odmien a tým, že zabezpečí, aby zamestnanci mali portfólio uložených akcií; keďže najmä PVZA môžu byť príkladom modelu odkúpenia podniku zamestnancami v prípade nekótovaných spoločností, keď by proces prednostného odkúpenia mohol zamestnancom umožniť potenciálne si zachovať vlastné pracovné miesta v prípade, že existuje možnosť odkúpenia podniku inými spoločnosťami;

O.  keďže je preto nutné prijať opatrenia na ochranu zamestnancov pred rizikom ako je strata zamestnania a strata investovaného kapitálu, ak ich zamestnávateľa zasiahne kríza; keďže FÚZ sa nesmie používať na zníženie sociálnych a zamestnaneckých práv, ktoré získali pracovníci, nesmie nahrádzať bežné základné platy, iné formy odmien alebo príspevkov do dôchodkových systémov a nesmie byť spôsobom, ako presunúť riziká na pracovníka a nedodržiavať pracovné právo;

P.  keďže FÚZ by pre zamestnancov mala zostať dobrovoľná, najmä v MSP, a nemala by mať vplyv na ich mobilitu na trhu práce, ich sociálne zabezpečenie ani na ich právo uskutočniť kolektívnu akciu; keďže zamestnanci by preto mali mať vždy prístup k informáciám týkajúcim sa ekonomickej situácie spoločnosti, s výnimkou obchodného tajomstva a citlivých obchodných informácií, a mali by byť informovaní o výhodách a nevýhodách každého dostupného systému FÚZ;

Q.  keďže daňové stimuly sú kľúčovým prvkom na podporu FÚZ, ktorá môže byť v strednodobom až dlhodobom horizonte prínosom, berúc do úvahy, že krajiny, ktoré majú dlhú tradíciu FÚZ, majú zároveň najrozvinutejšie zamestnanecké vlastníctvo a najvyššie daňové výhody;

R.  keďže proaktívne politiky zamestnanosti, akými sú podpora skutočnej samostatnej zárobkovej činnosti a podnikania, sú kľúčovými nástrojmi na opätovné začlenenie nezamestnaných do trhu práce, v súlade s európskym akčným plánom v oblasti podnikania prijatým v januári 2013;

S.  keďže súčasný Európsky sociálny fond podporuje sociálne podnikanie a na sociálnom a solidárnom hospodárstve a budúci ESF plus by mal v tomto naďalej pokračovať; keďže FÚZ môže byť cenným prínosom pre rozvoj sociálneho a solidárneho hospodárstva napríklad tým, že investície alebo financovanie budú dostupnejšie;

T.  keďže FÚZ môže dopĺňať programy EÚ zamerané na zlepšenie prístupu ku kapitálu, a to najmä pre MSP, napríklad v rámci programu COSME, programu InnovFin, programu Kreatívna Európa a európskych štrukturálnych a investičných fondov;

U.  keďže FÚZ by mohla byť nástrojom dopĺňajúcim Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, ktorý pomáha osobám, ktoré prišli o prácu v dôsledku veľkých štrukturálnych zmien spôsobených globalizáciou alebo hospodárskou a finančnou krízou, a to pokiaľ ide o rekvalifikáciu, odbornú prípravu, podporu samostatnej zárobkovej činnosti, zakladanie podnikov a prevzatie podnikov zamestnancami;

V.  keďže usmernenia EÚ pre FÚZ by mohli členským štátom pomôcť vytvoriť rámce pre systémy FÚZ, ktoré by potenciálne mohli viesť k výhodám tak pre zamestnávateľov, ako aj pre zamestnancov, ako tiež zvýšiť informovanosť verejnosti o FÚZ;

1.  vyzýva Komisiu, aby zvážila primerané odporúčania na podporu členských štátov a spoločností, najmä MSP, pri vypracovaní a poskytovaní systémov FÚZ v prospech zamestnancov aj spoločností, ako aj v ich záujme; zdôrazňuje, že tieto systémy by mali:

2.  vyzýva členské štáty, aby pri podpore systémov zamestnaneckého vlastníctva medzi podnikmi a zamestnancami poskytovali nepovinné stimuly vrátane daňových stimulov, ktoré neprevažujú nad vnútroštátnymi pravidlami zdaňovania, a to v súlade s najlepšími postupmi, a zároveň aby podporovali najvyššie normy sociálnej ochrany pre zamestnancov a zabezpečili ich právo na kolektívnu akciu;

3.  zdôrazňuje, že FÚZ musí byť súčasťou systému zapojenia pracovníkov, napríklad do rozhodovacieho procesu spoločnosti, a to aj prostredníctvom zástupcov pracovníkov, a že FÚZ nesmie byť náhradou za spravodlivý a slušný plat, ani alternatívu k verejným dôchodkom alebo ku kolektívne dohodnutým dôchodkovým systémom;

4.  vyzýva Komisiu, aby vykonávala „päťbodový akčný plán“ zahrnutý v záverečnej správe o pilotnom projekte na podporu vlastníctva a účasti zamestnancov z roku 2014;

5.  uznáva prepojenie medzi legislatívnymi opatreniami v prospech schém FÚZ na vnútroštátnej úrovni a počtom podnikov a zamestnancov, ktoré ich využívajú;

6.  poukazuje na nadnárodné prekážky, ktorým čelia spoločnosti ponúkajúce takéto systémy vo viacerých členských štátoch, a zamestnanci, najmä rozdiely v právnych predpisoch a riziká dvojitého zdaňovaniam, ktoré môžu vytvárať značné administratívne náklady a ktoré môžu mať dosah na slobodu pohybu pracovníkov, čo zohráva významnú úlohu v boji proti problému nezamestnanosti a pri posilňovaní konvergencie a integrácie medzi členskými štátmi;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali informovanosť, ako sa odporúča v záverečnej správe pilotného projektu na podporu vlastníctva a účasti zamestnancov od roku 2014, využili zistenia výskumných projektov a podporili cezhraničnú prenosnosť najlepších postupov a navrhli súbor jednoduchých, elementárnych a základných podporných modelov;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby MSP a VMP poskytli špecializované webové stránky, ktoré by zahŕňali vzorové zmluvy o podiele na zisku s cieľom uľahčiť ich vykonávanie, ako aj informácie o súvisiacich rizikách a iné relevantné materiály; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s pomocou Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok pokračovali v získavaní údajov o využívaní a rozširovaní systémov finančnej účasti, ako aj v skúmaní vplyvu finančnej účasti na fungovanie podniku, kvalitu jeho práce a na udržanie si zamestnania;

9.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pomáhali spoločnostiam, ktoré prejavia záujem o FÚZ, s riešeniami a osobitnými podpornými opatreniami na zabránenie nadmerným administratívnym nákladom a nákladom na rozvoj spojeným s vykonávaním FÚZ, najmä v MSP, a aby nabádali outsourcingové subjekty, ako sú banky a investičné fondy, aby ponúkali jednoduché systémy FÚZ prispôsobené tak, aby vyhovovali tomuto druhu spoločnosti, pričom je nutné zabezpečiť, aby sprostredkovatelia nezneužívali najmenšie spoločnosti a aby nevznikali žiadne skryté náklady;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali finančné vzdelávanie s cieľom posilniť postavenie občanov EÚ a zvyšovať povedomie o dôsledkoch FÚZ;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali so sociálnymi partnermi, organizáciami zamestnaneckého vlastníctva a inými zainteresovanými stranami na začiatku procesu, s cieľom navrhnúť najvhodnejšie rámce FÚZ, a keď sa systém FÚZ považuje za relevantný, rokovať o ňom individuálne za každý podnik a zohľadňovať veľkosť a typ spoločnosti, jej pracovnú silu a finančnú situáciu, ale aj vnútroštátne právne predpisy a postupy;

12.  odporúča, aby sa schémy a nástroje programu sporenia zamestnancov prerokovali na úrovni každej pobočky s cieľom sprístupniť mikropodnikom a MSP štandardné dohody, ktoré môžu tieto podniky priamo a jednoducho uplatňovať;

13.  zdôrazňuje, že FÚZ by mala byť otvorená pre všetkých zamestnancov na nediskriminačnom základe bez ohľadu na vek, rod, štátnu príslušnosť, členstvo v odborových zväzoch, na plný/kratší pracovný čas atď.;

14.  dodáva, že rozlišovanie medzi zamestnancami môže byť odôvodnené potrebou zabezpečiť odlišné potreby a záujmy zamestnancov, napr. plány vlastníctva akcií s obmedzenými právami, ktoré sa obmedzujú na výkonných členov správnej rady;

15.  domnieva sa, že PVZA by takisto mali zamestnancovi umožniť, aby FÚZ využili aj na účel iného kapitálu, než je kapitál súčasného zamestnávateľa, aby sa zmiernilo riziko koncentrácie, najmä pre MSP;

16.  pripomína, že rozhodnutie zapojiť sa do systému FÚZ by malo byť čisto dobrovoľné, čo znamená, že by sa nemali prijať žiadne opatrenia voči zamestnancom, ak sa rozhodnú, že sa systému nezúčastnia, a keď súhlasia, ich účasť by mala byť založená na primeranej odbornej príprave a na informovanom súhlase zamestnanca, ktorý je plne informovaný o svojich právach, povinnostiach a rizikách, o situácii spoločnosti, výhodách a nevýhodách každého systému, dosahu na daňovú povinnosť vyplývajúcu z účasti na systéme a o podmienkach uplatňovaných v prípade, že opustí spoločnosť alebo systém;

17.  domnieva sa, že FÚZ by nemala nahrádzať alebo znižovať normálnu základnú mzdu ani iné formy príspevkov, ako sú príspevky na sociálne zabezpečenie, ale mala by dopĺňať všetky sociálne a zmluvné práva, pričom toto je nevyhnutnou podmienkou vykonávania FÚZ;

18.  domnieva sa, že by sa malo vytvoriť viac prepojení medzi FÚZ a sociálnym hospodárstvom, najmä prostredníctvom programov ako Kreatívna Európa, ktorý MSP a sociálnym podnikom poskytuje mikroúvery do výšky 25 000 EUR;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili rýchly vývoj a zmeny na trhu práce a z toho vyplývajúce výzvy týkajúce sa zručností, digitalizácie, automatizácie, majetkových nerovností a škrtov v oblasti sociálneho zabezpečenia, a neustále vytváranie nových príležitostí s cieľom podporovať a chrániť pracovníkov a umožniť im prispôsobiť sa a rozvíjať sa po odbornej i osobnej stránke;

20.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môže FÚZ zohrávať v rozvoji podnikateľského ducha a podnikania, a to prostredníctvom uľahčenia výskumu a prístupu ku kapitálu, najmä pre startupy;

21.  zdôrazňuje, že hoci mikropodniky zohrávajú dôležitú úlohu v hospodárstve väčšiny členských štátov EÚ, doteraz sa pre ne nezaviedli žiadne podporné opatrenia, pokiaľ ide o podiel zamestnancov na vlastníctve;

22.  víta iniciatívy pod vedením generálnych riaditeľstiev Komisie, napr. GR EMPL, GR FISMA a GROW, ktorými sa podporuje zamestnanosť, MSP a únia kapitálových trhov, a požaduje koordinovaný prístup v záujme čo najefektívnejšieho využitia dostupných zdrojov, pričom treba pamätať na to, že konečným príjemcom je európsky občan;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 307, 18.11.2008, s. 11. (2) Ú. v. EÚ C 68 E, 18.3.2004, s. 429. (3) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 23. (4) Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 41. (5) Tretí európsky prieskum podnikov, Eurofound 2013. (6) Zmeny v systémoch odmeňovania a výhod, Eurofound 2016. (7) Ročný hospodársky prieskum podielu jednotlivých zamestnancov na vlastníctve v európskych krajinách (8) Inovácia pracovísk v európskych spoločnostiach, Eurofound 2016.