Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie Steeva Brioisa imunity, ktorú 21. februára 2018 podal minister spravodlivosti Francúzskej republiky v súvislosti so súdnym vyšetrovaním (B-49 2018/00242), ktoré sa začalo proti Steevovi Brioisovi na krajskom súde v Nanterre na základe spoločného podania predloženého združením Maison des Potes – Maison de l’Égalité pre verejné podnecovanie k rasovej alebo náboženskej diskriminácii, a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 28. mája 2018,

–  po vypočutí Steeve Brioisa v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 26 Ústavy Francúzskej republiky, zmenený ústavným zákonom č. 95 – 880 zo 4. augusta 1995,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0349/2018),

A.  keďže prokurátor odvolacieho súdu vo Versailles požiadal o zbavenie poslanca Európskeho parlamentu Steeva Brioisa imunity v súvislosti so súdnym konaním vo veci údajného trestného činu;

B.  keďže zbavenie Steeva Brioisa imunity súvisí s údajným spáchaním trestného činu verejného podnecovania k diskriminácii na základe štátnej príslušnosti, rasy alebo náboženstva ústnym podaním, písomne, graficky alebo prostredníctvom verejnej elektronickej komunikácie neznámou osobou alebo neznámymi osobami a podľa francúzskeho práva, konkrétne podľa článku 24 ods. 8, článku 23 ods. 1 a článku 42 zákona z 29. júla 1881 a článku 93 ods. 3 zákona č. 82-652 z 29. júla 1982, je trestným činom, za ktorý sa ukladajú tresty podľa článku 24 ods. 8, 10, 11 a 12 zákona z 29. júla 1881 a článku 121 ods. 7 francúzskeho trestného zákonníka;

C.  keďže súdne vyšetrovanie Steeva Brioisa sa začalo v reakcii na občianskoprávnu žalobu, ktorú 22. mája 2014 podalo združenie Maison des Potes – Maison de l’Égalité;

D.  keďže žaloba sa týkala vyhlásení v brožúre s názvom Príručka pre poslancov miestnych zastupiteľstiev za Národný front, ktorá bola vydaná 19. septembra 2013 a uverejnená na oficiálnej webovej stránke hnutia Národný front 30. novembra 2013, v ktorej sa vyzývajú všetci kandidáti za Národný front, ktorí budú vo voľbách uskutočnených 23. a 30. marca 2014 zvolení za poslancov miestneho zastupiteľstva, aby na prvom zasadnutí nového miestneho zastupiteľstva odporučili uprednostňovať pri prideľovaní sociálneho bývania Francúzov (tzv. priorité nationale);

E.  keďže francúzske právne predpisy môžu pripisovať trestnoprávnu zodpovednosť nielen vlastnému autorovi publikácie;

F.  keďže vyšetrovatelia boli v priebehu vyšetrovania informovaní vtedajším riaditeľom pre publikácie Národného frontu o tom, že napadnutú príručku vypracovali útvary generálneho sekretariátu; keďže Steeve Briois bol v tom čase generálnym tajomníkom;

G.  keďže s cieľom vykonať úvodné vypočutie Steeva Brioisa v súvislosti s obvineniami, ktoré boli proti nemu vznesené, príslušné orgány podali žiadosť, aby bol zbavený imunity;

H.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunity priznané členom parlamentu daného štátu;

I.  keďže podľa článku 26 Francúzskej ústavy poslanca francúzskeho parlamentu nemožno trestne stíhať, vyšetrovať, zadržať alebo súdiť za výroky pri výkone funkcie poslanca alebo za názory vyjadrené hlasovaním;

J.  keďže rozsah imunity poslancov francúzskeho parlamentu fakticky zodpovedá rozsahu imunity poslancov Európskeho parlamentu podľa článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie; keďže Súdny dvor rozhodol, že na to, aby sa na názor poslanca Európskeho parlamentu vzťahovala imunita, musí ho poslanec vysloviť pri výkone svojich úloh, čo teda predpokladá požiadavku spojitosti medzi vyjadreným názorom a poslaneckými úlohami; keďže táto spojitosť musí byť priama a jednoznačná;

K.  keďže Steeve Briois nebol v čase údajného spáchania trestného činu, t. j. 19. septembra a 30. novembra 2013, poslancom Európskeho parlamentu, no údajné sporné materiály boli dostupné ešte 23. júna a 2. októbra 2014 a mohol do nich nahliadnuť každý, kto o to mal záujem;

L.  keďže obvinenia nemajú preukázateľne spojitosť s funkciou Steeva Brioisa ako poslanca Európskeho parlamentu a týkajú sa činností, ktoré majú čisto národný alebo regionálny charakter vzhľadom na to, že vyhlásenia boli určené potenciálnym poslancom miestneho zastupiteľstva v súvislosti s komunálnymi voľbami, ktoré sa mali konať 23. a 30. marca 2014;

M.  keďže údajné konanie nesúvisí s vyjadrenými názormi ani hlasovaním pri výkone funkcie poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

N.  keďže neexistuje podozrenie z pokusu o marenie parlamentnej práce Steeva Brioisa (fumus persecutionis) prostredníctvom súdneho vyšetrovania, ktoré sa začalo po podaní žaloby, ktorú združenie Maison des Potes – Maison de l’Égalité podalo skôr, ako začal vykonávať svoju funkciu v Európskom parlamente;

1.  rozhodol zbaviť Steeva Brioisa imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru ministrovi spravodlivosti Francúzskej republiky a Steevovi Brioisovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C‑200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C‑163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.