Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2005(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0319/2018

Predkladané texty :

A8-0319/2018

Rozpravy :

PV 25/10/2018 - 9
CRE 25/10/2018 - 9

Hlasovanie :

PV 25/10/2018 - 13.23
CRE 25/10/2018 - 13.23

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0439

Prijaté texty
PDF 192kWORD 62k
Štvrtok, 25. októbra 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Využívanie globalizácie: obchodné aspekty
P8_TA(2018)0439A8-0319/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2018 o využívaní globalizácie: obchodné aspekty (2018/2005(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na diskusný dokument Komisie z 10. mája 2017 s názvom Využívanie globalizácie (COM(2017)0240),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2017 s názvom Vyvážená a pokroková obchodná politika na využívanie globalizácie (COM(2017)0492),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 13. septembra 2017 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Európskej únie (COM(2017)0487),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej obchodnej politiky(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o novej výhľadovo orientovanej a inovatívnej budúcej stratégii pre obchod a investície(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2017 s názvom Smerom k stratégii digitálneho obchodu(3),

–  so zreteľom na správu Komisie z 13. septembra 2017 o vykonávaní stratégie obchodnej politiky Obchod pre všetkých. Progresívna obchodná politika, ktorá využíva globalizáciu (COM(2017)0491),

–  so zreteľom na správu Komisie z 9. novembra 2017 o vykonávaní dohôd o voľnom obchode, 1. január 2016 – 31. december 2016 (COM(2017)0654),

–  so zreteľom na rezolúciu prijatú Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva 26/9 z 26. júna 2014, a najmä na v nej obsiahnuté rozhodnutie „vytvoriť otvorenú medzivládnu pracovnú skupinu pre nadnárodné spoločnosti a iné podniky v súvislosti s ľudskými právami, ktorá bude mať mandát na vypracovanie medzinárodného právne záväzného nástroja na reguláciu – v rámci medzinárodného práva v oblasti ľudských práv – činností nadnárodných spoločností a iných podnikov“,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN týkajúce sa hodnotení vplyvu obchodných a investičných dohôd v oblasti ľudských práv;

–  so zreteľom na prejav predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera z 13. septembra 2017 o stave Únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o vplyve medzinárodného obchodu a obchodných politík EÚ na globálne hodnotové reťazce(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2321 z 12. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1036 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, a nariadenie (EÚ) 2016/1037 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie(5),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní zo 16. marca 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje systém Únie na samocertifikáciu náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci zodpovedných dovozcov cínu, tantalu a volfrámu a ich rúd a zlata s pôvodom v oblastiach ovplyvnených konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach(6),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní zo 4. októbra 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy(9),

–  so zreteľom na články 2 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na neoficiálny dokument útvarov Komisie z 26. februára 2018 s názvom Feedback and way forward on improving the implementation and enforcement of Trade and Sustainable Development chapters in EU Free Trade Agreements (Spätná väzba a ďalší postup pri zlepšovaní vykonávania a presadzovania kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v dohodách EÚ o voľnom obchode),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. júla 2015 o vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv – súčasný stav (SWD(2015)0144),

–  so zreteľom na usmernenia OECD o náležitej starostlivosti v oblasti zodpovedného podnikania uverejnené 31. mája 2018,

–  so zreteľom na Alianciu za obchod bez mučenia, ktorá vznikla na Valnom zhromaždení OSN 18. septembra 2017,

–  so zreteľom na stanovisko Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) z 10. apríla 2017 o zlepšení prístupu k prostriedkom nápravy v oblasti podnikania a ľudských práv na úrovni EÚ (1/2017),

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), najmä na jeho článok 4 ods. 1, ktorý zakazuje otroctvo a nevoľníctvo,

–  so zreteľom na dokument o politike Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a WTO, ktorý bol uverejnený 10. apríla 2017 s názvom Obchodovanie ako motor rastu pre všetkých: obhajoba obchodu a politík na uľahčenie prispôsobenia sa,

–  so zreteľom na dokument OECD o kľúčových otázkach z júna 2017 s názvom Zabezpečenie fungovania globalizácie: lepší život pre všetkých(10),

–  so zreteľom na Dohovor UNESCO z roku 1970 o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov a Dohovor UNIDROIT z roku 1995 o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť s názvom „Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy“ (JOIN(2016)0029),

–  so zreteľom na všeobecné nariadenie EÚ o ochrane údajov, ktoré je účinné od 25. apríla 2018(11),

–  so zreteľom na články 10 a 11 Charty základných práv Európskej únie z roku 2010,

–  so zreteľom na články 167, 207, 208 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre právne veci (A8-0319/2018),

A.  keďže globalizácia je pokračujúci proces, ktorý vytvoril nový súbor politických, hospodárskych a sociálnych výziev pre budúcnosť vďaka rýchlemu technologickému pokroku, a keďže sa prakticky všetky odvetvia zmenia; keďže regulačný a legislatívny rámec zaostáva za týmto vývojom a ohrozuje významné sociálne výdobytky;

B.  keďže nerovnosť príjmov je naďalej na historicky vysokej úrovni, zatiaľ čo podiel svetovej populácie žijúcej v extrémnej chudobe sa znížil zo 44 % v roku 1980 na 10 % v roku 2015; keďže Európsky parlament súhlasí s Komisiou, že globalizácia predstavuje výzvy aj preto, že jej prínosy nie sú rovnomerne rozložené medzi ľudí a regióny, a keďže ak sa neprijmú aktívne opatrenia, existuje riziko, že globalizácia znásobí účinok technologického pokroku a nedávnej hospodárskej krízy a prispeje k ďalšiemu rozširovaniu nerovnosti a k sociálnej polarizácii;

C.  keďže otvorenosť svetového obchodu a globalizácia mali a majú pozitívny vplyv, pričom vďaka nim sa milióny ľudí vymanili z chudoby, a ako také môžu prispieť k hospodárskemu rastu, prosperite a konkurencieschopnosti krajín; keďže globalizácia predstavuje aj výzvy a jej prínosy nie sú rovnomerne rozložené medzi ľudí a regióny; keďže globalizácia by nemala ísť na úkor životného prostredia; keďže občania EÚ čoraz viac požadujú, aby obchodná politika Únie zabezpečila, že tovar, ktoré vstupuje na trh EÚ, bol vyrobený za dôstojných a udržateľných podmienok, a aby EÚ v meniacom sa globálnom kontexte podporovala obchodnú agendu založenú na hodnotách;

D.  keďže otvorený a spravodlivý obchod založený na hodnotách a investičné politiky si vyžadujú celý rad účinných sprievodných politík s cieľom maximalizovať zisky a minimalizovať straty v dôsledku liberalizácie obchodu, ktoré utrpí EÚ a obyvateľstvo a ekonomiky tretích krajín; keďže vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN zameraných na odstránenie chudoby a dosiahnutie sociálneho a environmentálneho pokroku by sa malo stať referenčným kritériom pre úspech obchodnej politiky Únie;

E.  keďže protekcionizmus je zjednodušenou a slabou odpoveďou na výzvy, ktoré prináša globalizácia; keďže protekcionistické politiky, ktoré sa nerealizujú v súlade s pravidlami WTO, budú mať dominový efekt na všetkých a poškodia dovozcov, vývozcov a spotrebiteľov; keďže spravodlivé a etické obchodné vzťahy by sa mali stať normou v medzinárodných hospodárskych vzťahoch;

F.  keďže zmena klímy, ktorú spôsobila ľudská činnosť, má za následok zrýchlenie prekonávajúce najnepriaznivejšie predpovede IPCC, pokiaľ ide o kolaps biodiverzity a strednodobé ohrozenie prežitia ekosystémov – najmä morských ekosystémov – znečistením, najmä v súvislosti s využívaním uhľovodíkov;

G.  keďže EÚ má právo prijímať politiky týkajúce sa obchodu v oblasti kultúrnych a audiovizuálnych služieb s cieľom chrániť a podporovať rozmanitosť kultúrnych prejavov, ako aj kultúrneho dedičstva, a prispievať k dosiahnutiu cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 4 o kvalitnom vzdelávaní; keďže tieto ďalšie ustanovenia zahŕňajú spoločnú obchodnú politiku podľa vymedzenia v článku 207 ZFEÚ;

H.  keďže v článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ sa uvádza, že EÚ musí rešpektovať svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečiť zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva;

I.  keďže Európa má rôznorodé tradície a vyspelý kultúrny a kreatívny priemysel, malé a stredné podniky, ako aj rôznorodé systémy verejnoprávnych médií a verejnej podpory kinematografie, a keďže podpora kultúrnej rozmanitosti, podpora prístupu ku kultúre a podpora demokratického dialógu musia naďalej zostať hlavnými zásadami v súlade s prístupom EÚ k medzinárodnému obchodu;

J.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel prispieva k tvorbe dôstojných pracovných miest a k hospodárskej prosperite a tvorí približne 2,6 % HDP EÚ, pričom zaznamenáva vyšší rast ako zvyšok hospodárstva, a keďže predstavuje jedno z najodolnejších odvetví v priebehu finančnej krízy; keďže rozvoj obchodu s tovarom a službami v kultúrnom a kreatívnom priemysle bude tvoriť dôležitú hnaciu silu udržateľného hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest v Európe;

K.  keďže vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov sa stanovujú vyššie normy pri spracovávaní osobných údajov, ktoré vyžadujú určitú mieru zodpovednosti platforiem a služieb v oblasti prenosu údajov v rámci regulácie medzinárodného obchodu;

L.  keďže využívanie globalizácie v obchodných aspektoch týkajúcich sa tovaru kultúrneho charakteru si vyžaduje prísne dodržiavanie všetkých medzinárodných dohovorov o ochrane kultúrneho dedičstva, najmä ustanovení Haagskeho dohovoru z roku 1954, dohovoru UNESCO z roku 1970 a dohovoru UNIDROIT z roku 1995;

M.  keďže medzikultúrny dialóg podporuje rešpekt a vzájomné porozumenie a podnecuje spravodlivejšie spoločenské a hospodárske výmeny vrátane obchodu, čím napomáha vytvorenie postupov, ktoré podporujú záujmy všetkých strán vyváženejším a úctivejším spôsobom, a boj proti nečestným praktikám, ako sú protiprávne doložky a jednostranné uloženie podmienok;

Využívanie globalizácie

1.  víta diskusný dokument Komisie nazvaný Využívanie globalizácie a jeho zameranie na uľahčenie prístupu k pozitívnym účinkom globalizácie, pričom zároveň poukazuje na potrebu bojovať proti jej negatívnym účinkom;

2.  zdôrazňuje, že medzinárodný obchod zohráva rozhodujúcu úlohu nielen v oblasti hospodárskeho rozvoja a spolupráce medzi krajinami globalizovaného hospodárstva, ale má aj zásadný vplyv na mier, sociálne a ekologicky udržateľný rast, zamestnanosť, odstránenie chudoby a potravinovej neistoty, ľudské práva a boj proti zmene klímy; preto uznáva narastajúcu zodpovednosť EÚ s cieľom prispievať k zodpovedaniu týchto otázok v rámci celosvetových obchodných a vonkajších vzťahov;

3.  poukazuje na potrebu účinne posilniť kontroly obchodovania s položkami s dvojakým použitím, a následne žiada plnenie záväzkov Únie vyplývajúcich zo Zmluvy o obchodovaní so zbraňami;

Zhodnotenie

4.  konštatuje, že prostredníctvom globalizácie sa krajiny a hospodárstva stávajú čoraz prepojenejšími; konštatuje, že toto viedlo k vzniku medzinárodných hodnotových reťazcov, a poukazuje na to, že týmito hodnotovými reťazcami sa mení štruktúra medzinárodnej deľby práce, ako aj nezávislosť krajín; pripomína, že ich mimoriadne zložitý charakter, nedostatok transparentnosti a oslabovanie záväzkov môžu viesť k vyššiemu riziku porušovania ľudských a pracovných práv, faktickej beztrestnosti za trestné činy proti životnému prostrediu a rozsiahlemu vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a k daňovým podvodom; opätovne zdôrazňuje prínos spoločných pravidiel a obchodných politík EÚ, ktoré sú založené na hodnotách, vrátane otázok, akými sú ľudské práva, pracovné podmienky a ochrana životného prostredia;

5.  poznamenáva, že prínosy globalizácie sú rozložené nerovnomerne medzi regiónmi a spoločenskými vrstvami, pričom niektoré regióny a sektory profitujú vo veľkej miere, zatiaľ čo iné trpia štrukturálnymi zmenami a rastúcou nezamestnanosťou; konštatuje, že táto skutočnosť spolu s technologickými zmenami, ako sú automatizácia a digitalizácia, je dôvodom zvyšujúceho sa skepticizmu k globalizácii alebo jej odmietania v niektorých častiach spoločnosti; konštatuje, že finančná a hospodárska kríza ovplyvnila rozdelenie príjmov a zhoršila problém chudoby; konštatuje, že v roku 2014 priemerný Giniho koeficient disponibilného príjmu domácnosti dosiahol rekordne najvyššiu hodnotu za posledných 30 rokov, ale vykazoval mimoriadne negatívny trend v prípade skromných a stredných príjmov; konštatuje, že stredná trieda sa v mnohých členských štátoch EÚ zmenšila, pričom jej podiel na celkovom príjme sa rovnako znížil; vyjadruje názor, že kombinácia upadajúcej strednej vrstvy, strachu občanov pred stratou sociálneho a hospodárskeho postavenia so skepsou voči globalizácii môže viesť k protekcionizmu, ktorý je zjednodušenou odpoveďou odpovede na spoločné obavy; v tejto súvislosti konštatuje, že ani nacionalisticko-protekcionistické politiky, ani pokračovanie bez zmien, nie sú primeranou reakciou;

6.  poukazuje na to, že výhľad na udržateľnú a prosperujúcu domácu budúcnosť podporuje zníženie a uľahčuje riadenie migračných tokov neregulárnej migrácie do Európy;

7.  poznamenáva, že v prípade zlyhania hospodárstva trpí aj demokracia; konštatuje, že stav demokracie sa v súčasnosti takmer všade zhoršuje; zdôrazňuje, že občania majú viac moci než kedykoľvek predtým, ale mnohí majú pocit, že im demokracia už dobre neslúži; poukazuje na to, že tento trend vedie k tomu, že autokratické a nedemokratické štáty úspešne útočia na naše spoločnosti a využívajú všeobecnú nevôľu, pokiaľ ide o globalizáciu;

8.  konštatuje, že hospodársky význam Číny a krajín juhovýchodnej Ázie výrazne rastie; zdôrazňuje rastúce obchodné a investičné toky v rámci tohto regiónu; poukazuje na to, že tento trend bude pretrvávať aj v nasledujúcich rokoch; konštatuje, že to povedie k relatívnej strate významu pre súčasné globálne hospodárske centrá Európy a Severnej Ameriky, ako aj k novým výzvam, pokiaľ ide o zachovanie medzinárodnej obchodnej politiky založenej na hodnotách; zdôrazňuje, že je dôležité prispôsobiť sa týmto novým hospodárskym výzvam; opätovne zdôrazňuje, že je potrebné ďalej posilniť multilaterálny systém založený na pravidlách a hodnotách; zdôrazňuje, že tento vývoj by mohol ohroziť európske strategické záujmy;

9.  berie na vedomie, že globalizácia viedla k rýchlejšiemu a širšiemu rozšíreniu technológií a inovácií, a že technológia môže byť kľúčovým faktorom umožňujúcim obchodovanie; zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ zatiaľ nepredložila stratégiu digitálneho obchodu ani nereagovala na výhody, ktoré môžu priniesť technológie internetu a digitálne databázy do medzinárodného obchodu,

10.  poznamenáva, že hospodárstvo Číny podstatne rastie a zvyšuje svoj podiel na trhu na úkor Európy a Severnej Ameriky; konštatuje, že nová čínska iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta je jej snahou stať sa vedúcou hospodárskou mocnosťou sveta; zdôrazňuje, že vplyv Číny, ktorý nie je iba hospodársky, ale má aj strategický a bezpečnostný rozmer, sa šíri do samotnej Európy; považuje politiku „Amerika na prvom mieste“ za pokus čeliť poklesu v Spojených štátoch amerických, a vníma ju ako deštruktívnu silu pre svetový hospodársky poriadok založený na pravidlách;

11.  zdôrazňuje, že transatlantická os bola v posledných desaťročiach vždy garantom globálneho voľného obchodu na základe hodnôt, a že v budúcnosti môže opäť prevziať túto úlohu; v tejto súvislosti konštatuje, že transatlantická dohoda by mohla poskytnúť nový impulz;

12.  poukazuje na to, že mnohostranný celosvetový ekonomický poriadok Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) len s ťažkosťami zapracúva tieto hlboké zmeny, ako aj meniace sa záujmy krajín v medzinárodných dohodách; poukazuje na to, že rastúci protekcionizmus v USA a inde, ako aj nedostatočné zohľadňovanie potrieb a očakávaní rozvojových krajín v medzinárodných dohodách, oslabujú WTO; považuje odvolací orgán WTO za osobitne dôležitý pri riešení obchodných sporov a je vážne znepokojený tým, že USA blokujú vymenovanie členov orgánu, čo narúša fungovanie WTO; vyzýva Komisiu, aby preukázala pružnosť, pokiaľ ide o reformu odvolacieho orgánu WTO, ale aby trvala na dvojfázovom mechanizme urovnávania sporov; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným začlenením cieľov trvalo udržateľného rozvoja do svetového obchodného programu a nad ich nezohľadnením; vyjadruje názor, že potreby a očakávania rozvojových krajín by sa mali lepšie premietnuť do medzinárodných dohôd, ako aj do kola rokovaní v Dauhe;

Európska politika

13.  konštatuje, že EÚ v tomto meniacom sa globálnom hospodárskom prostredí čelí výzve úspešného fungovania, čo znamená, že musí zabezpečiť svoju konkurencieschopnosť a zároveň zachovať sociálne a environmentálne normy, zvýšiť spoluprácu s rastúcimi ekonomikami v juhovýchodnej Ázii, ako aj s Indiou, Čínou a Latinskou Amerikou, a riešiť rastúci svojvoľný protekcionizmus USA; konštatuje, že je dôležité začať robiť zmeny v štruktúre svetového hospodárskeho poriadku a zohľadňovať potreby rozvojových krajín, ako aj hospodársky a sociálne slabých ľudí v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že ciele splnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja a Parížskej dohody musia byť zastrešujúcim rámcom na uskutočňovanie tejto spolupráce, pričom je mimoriadne dôležitá politická súdržnosť pre rozvoj; zdôrazňuje, že financovanie z verejných zdrojov, oficiálna rozvojová pomoc a mobilizácia domácich zdrojov sú nevyhnutnými nástrojmi na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

14.  zdôrazňuje význam sprievodných politík na podporu pozitívnych účinkov a príležitostí, ktoré prináša globalizácia; zdôrazňuje, že sú potrebné štruktúrované a vyvážené dohody o voľnom obchode, opakuje svoju podporu obchodnej politiky Komisie a nástrojov obchodnej politiky s cieľom regulovať a riešiť výzvy, ktoré prináša globalizácia;

15.  domnieva sa, že Európska únia ponúka vhodný podporný rámec na vypracovanie progresívnych pravidiel v oblasti obchodu a investícií, podpory hospodárskej spolupráce, solidarity medzi ľuďmi a boja proti zmene klímy; nabáda Úniu, aby ďalej rozvíjala svoje iniciatívy s cieľom lepšie regulovať globalizáciu prostredníctvom účinných podporných opatrení;

16.  berie na vedomie ťažkosti členských štátov pri riešení nadnárodných výziev, ako sú migračné toky, finančné krízy, daňové úniky, terorizmus a zmena klímy; zdôrazňuje spoločnú zodpovednosť a úlohu regiónov a miest pri využívaní globalizácie; konštatuje, že účinnosť európskych opatrení závisí od úsilia členských štátov;

17.  poukazuje na to, že spory medzi EÚ a USA vytvárajú pre EÚ nové výzvy, ale aj príležitosti hľadať nové spôsoby, ako riadiť, formovať a niesť zodpovednosť za globalizáciu;

Reakcia v rámci Európy

18.  súhlasí s Komisiou, že zachovanie medzinárodnej konkurencieschopnosti pri súčasnom zaručení vysokých sociálnych a environmentálnych noriem je nevyhnutným predpokladom úspešnej európskej stratégie; víta ďalšie posilnenie vnútorného trhu EÚ, ako aj konsolidáciu hospodárskej únie prostredníctvom harmonizácie úrovne sociálnej ochrany, miezd a životnej úrovne; domnieva sa, že takáto harmonizácia má zásadný význam, pretože silný vnútorný trh je základným predpokladom úspešného vykonávania medzinárodných stratégií;

19.  poukazuje na to, že konkurencieschopnosť na medzinárodnej úrovni vo veľkej miere závisí od úspešnej automatizácie a digitalizácie sociálne a environmentálne zodpovedným spôsobom pri zachovaní ochrany súkromia európskych občanov; konštatuje, že nové technológie, najmä blockchain, zmenia povahu medzinárodného obchodu; zdôrazňuje význam splnenia cieľov politiky ochrany klímy a konštatuje, že prechod na energie z obnoviteľných zdrojov musí prebehnúť čo najskôr; zastáva názor, že EÚ naliehavo potrebuje vypracovať skutočnú a účinnú priemyselnú stratégiu s cieľom znížiť vonkajšiu zraniteľnosť a zároveň podporiť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo; domnieva sa, že na príležitosti a výzvy, ktoré prináša globalizácia, ako aj nedávne opatrenia niektorých tretích krajín, by mala EÚ reagovať obchodnou politikou, ktorá podporuje otvorený a spravodlivý obchod s transparentnými pravidlami a silný multilaterálny systém v rámci WTO;

20.  poukazuje na to, že v súlade s článkom 12 ZFEÚ, v ktorom sa uznáva, že požiadavky na ochranu spotrebiteľa sa musia zohľadniť pri vymedzovaní a vykonávaní iných politík a činností Únie, by osobitná kapitola o ochrane spotrebiteľa mohla prispieť k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa prostredníctvom právnych záruk, napríklad práva na reguláciu a zásady predbežnej opatrnosti, ale mohla by takisto priniesť hmatateľné výhody pre spotrebiteľov a posilniť dôveru spotrebiteľov, a to aj pokiaľ ide o online služby, podporovať udržateľnú spotrebu, integrovať záujem spotrebiteľov do vykonávania celých obchodných dohôd a prispieť k účinnému presadzovaniu právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa, a to aj v cezhraničných situáciách;

21.  poukazuje na potrebu zabezpečiť vyrovnanejšie podmienky pre MSP; žiada Komisiu, aby vytvorila európsku obchodnú stratégiu pre MSP s cieľom začleniť MSP do medzinárodných hodnotových reťazcov a prekonať prekážky, ktoré sú typické pre obchod, ako sú napríklad necolné prekážky; poukazuje na to, že prístup k informáciám je jednou z najväčších prekážok brániacich MSP v účasti na trhu, čo znamená, že treba zvýšiť transparentnosť a podporu; žiada, aby Komisia v tejto súvislosti vypracovala nástroje na uľahčenie manipulácie s pravidlami pôvodu a využívania preferencií pre MSP; zdôrazňuje veľký potenciál nevyužitých preferencií a žiada, aby Komisia stanovila ambiciózne ciele na zvýšenie miery využívania; berie na vedomie dôležitosť MSP pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja; žiada zahrnutie špecializovaných kapitol do obchodných dohôd týkajúcich sa potrieb a záujmov MSP, najmä pokiaľ ide o uľahčenie prístupu na trh;

22.  konštatuje, že sú potrebné účinné nástroje na ochranu obchodu, víta nedávnu reformu nástrojov na ochranu obchodu, ktoré musia byť účinne a úmerne vykonávané, aby chránili priemyselné odvetvia a pracovné miesta pred dumpingovým a nespravodlivo subvencovaným dovozom; potvrdzuje, že nástroje na ochranu obchodu by sa nemali používať na protekcionistické účely; podporuje opatrenia, ktoré zaviedla Komisia v nadväznosti na zavedenie cla z dovozu ocele a hliníka zo strany USA; poukazuje na to, že je potrebné čo najskôr zaviesť pravidlá pre preverovanie investícií, aby sa zabránilo zahraničným investíciám, ktoré sú motivované iba priemyselnou politikou a slúžia na získanie európskych technológií; pripomína, že je potrebný silný nástroj pre verejné obstarávanie; víta odvážne opatrenia pri začleňovaní rozmeru sociálneho a environmentálneho dumpingu do týchto nástrojov a vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vývoji stabilných metód v snahe plne zohľadniť tieto rozmery, a to aj pokiaľ ide o sociálne a environmentálne normy platné vo vyvážajúcich krajinách;

23.  konštatuje, že v reakcii na straty pracovných miest spôsobené globalizáciou je potrebné, aby členské štáty posilnili svoje politiky trhu práce a svoju ponuku odbornej prípravy; konštatuje však, že je potrebná reforma Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (ďalej len „EGF“), a to s cieľom zvládnuť nové výzvy globalizácie, ako aj reforma podmienok pre získanie podpory; zdôrazňuje, že EGF sa musí stať proaktívnejším nástrojom, ktorý sa zameria na prípravu pracovníkov a spoločností na boj proti negatívnym vplyvom globalizácie; konštatuje, že menšie podniky musia mať prístup k financovaniu z EGF; poukazuje na to, že rozsah pôsobnosti EGF by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal iné politicky motivované prispôsobenie, a že potrebuje primeraný rozpočet, ako aj vhodný mechanizmus monitorovania a hodnotenia;

24.  uznáva pozitívne kroky, ktoré Komisia podnikla na zvýšenie transparentnosti dohôd o voľnom obchode; vyzýva Komisiu, aby na skepticizmus voči globalizácii reagovala ďalším posilňovaním transparentnosti dohôd o obchode, zlepšovaním monitorovania pravidiel a právnych predpisov EÚ a väčším začleňovaním občanov; vyzýva Komisiu, aby viedla rokovania o úplnej transparentnosti prostredníctvom stáleho dialógu s Európskym parlamentom, národnými parlamentmi, so sociálnymi partnermi a s občianskou spoločnosťou; vyzýva Radu, aby pred schválením mandátov na rokovania a počas rokovaní informovala národné parlamenty a občiansku spoločnosť a ich aj zapojila; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada vo svojich záveroch z 22. mája 2018rozhodla zachovať súčasný stav tým, že rozhodla o uverejňovaní smerníc na rokovania o dohodách o voľnom obchode s EÚ na základe individuálneho posúdenia; vyzýva Radu, aby zverejnila všetky mandáty na rokovania;

25.  zdôrazňuje, že na lepšie využívanie globalizácie je potrebné väčšie globálne riadenie a viac globálnych pravidiel; zdôrazňuje význam podporných vnútroštátnych politík pre posilnenie konkurencieschopnosti a odolnosti EÚ;

26.  poukazuje na to, že agropotravinové výrobky EÚ spĺňajú najvyššie normy na svete; žiada Komisiu zabezpečiť, aby dovážané poľnohospodárske výrobky spĺňali normy EÚ, a aby posilnila kontroly dovážaných agropotravinových výrobkov v mieste ich pôvodu a po ich príchode do EÚ;

27.  pripomína dôležitosť efektívneho vykonávania obchodných dohôd uzavretých s cieľom zabezpečiť, aby naši poľnohospodári mohli v plnej miere využívať možnosti vývozu poskytované týmito dohodami, ako napríklad Komplexnou hospodárskou a obchodnou dohodou medzi EÚ a Kanadou (CETA);

28.  zdôrazňuje potrebu vypracovať nové obchodné pravidlá a nariadenia na celosvetovej úrovni s cieľom regulovať a harmonizovať výrobné, sociálne a environmentálne normy v agropotravinárskom odvetví;

29.  víta obchodnú dohodu EÚ s Japonskom, ktoré je štvrtým najväčším vývozným trhom EÚ v oblasti poľnohospodárstva, ktorá poskytne dobré vývozné príležitosti pre mnohé agropotravinárske výrobky EÚ, ako sú mliečne výrobky;

30.  zdôrazňuje, že po prvé je dôležité zahrnúť účinné a bežne dostupné dvojstranné ochranné doložky, ktoré umožnia dočasné pozastavenie preferencií, ak by v dôsledku nadobudnutia platnosti obchodnej dohody nárast dovozu mal vážne poškodiť (alebo by predstavoval riziko vážneho poškodenia) citlivých odvetví, a po druhé uskutočniť revíziu existujúcich viacstranných ochranných mechanizmov stanovených v nariadení (EÚ) č. 1308/2013 (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov)(12), ktoré by mali zohrávať preventívnu úlohu v citlivých odvetviach na základe referenčných objemových a cenových prahových hodnôt, ktoré umožnia automatické spúšťanie ochranných mechanizmov s odkladným účinkom, ak sa tieto prahové hodnoty dosiahli;

31.  zdôrazňuje strategický význam zachovania vysokej úrovne potravinovej sebestačnosti pre EÚ; zastáva názor, že globalizácia obchodu by nemala ohroziť životaschopnosť výrobcov agropotravinových výrobkov v EÚ, pretože to by mohlo v dlhodobom horizonte viesť k vonkajšej závislosti, ktorá sa už prejavila v odvetví energetiky;

32.  konštatuje, že diskusný dokument Komisie o využívaní globalizácie je prvým takýmto dokumentom, v ktorom sa spomína význam posilnenia noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat prostredníctvom programu EÚ pre obchod a investície; víta odhodlanie Komisie pracovať na posilnení globálneho riadenia v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby do svojej budúcej stratégie obchodnej politiky výslovne začlenila dobré životné podmienky zvierat a aby použila doložky o preskúmaní v existujúcich dohodách o voľnom obchode s cieľom ďalej zlepšovať ustanovenia týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat; vyzýva Komisiu zabezpečiť, aby obchodné preferencie boli podmienené dodržiavaním noriem EÚ v oblasti dobrých životných podmienok, zaručením rovnocennejších podmienok a dodržiavaním prianí väčšiny občanov EÚ; vyzýva Komisiu, aby uznala dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať vyššie normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat pri dosahovaní viacerých cieľov udržateľného rozvoja, najmä pokiaľ ide o zdravie v súvislosti s antimikrobiálnou rezistenciou a o zmenu klímy;

33.  zdôrazňuje, že kultúra a vzdelávanie vrátane celoživotného vzdelávania sú spoločným statkom, že prístup ku kultúre a vzdelávaniu sú ľudským právom a že kultúru a vzdelávanie preto nie je možné posudzovať či riadiť rovnakým spôsobom ako ľubovoľný tovar alebo služby, ale skôr ako spoločné statky, ktoré je potrebné zachovať a neprestajne zlepšovať; vyzýva preto, aby boli kultúrne, audiovizuálne a vzdelávacie služby vrátane tých, ktoré sú poskytované online, jasne vylúčené z obchodných dohôd medzi Úniou a tretími krajinami, ako je napríklad Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) so Spojenými štátmi;

34.  trvá preto na kľúčovej úlohe, ktorú zohráva Dohovor UNESCO z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov v rámci medzinárodných obchodných zmlúv, v ktorých sa musia zohľadňovať a dodržiavať príslušné ustanovenia tohto dohovoru;

35.  považuje za dôležité vyvážiť obchodné rokovania týkajúce sa autorských práv s cieľom zabezpečiť, aby sa o nich nerokovalo podľa zásady o najmenšom spoločnom menovateli, ale aby platili čo najlepšie pravidlá pre ochranu kultúrneho dedičstva, podporu kultúrnej rozmanitosti a zabezpečenie príjmov tých, ktorí pracujú v oblasti kultúry a médií, aby uprednostňovali a posilňovali tvorivosť, šírenie poznatkov a obsahu, ako aj práva používateľov v digitálnom veku, a aby predstavovali otvorené obchodné prostredie založené na pravidlách, ktoré je dôležité pre prosperitu kultúrneho a kreatívneho priemyslu Európskej únie;

36.  opakuje svoju výzvu, aby v obchodných rokovaniach s tretími krajinami EÚ uplatňovala svoje právo prijímať alebo zachovávať opatrenia (najmä regulačnej a/alebo finančnej povahy) vrátane právne záväznej všeobecnej doložky, pokiaľ ide o ochranu a podporu kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, kultúrneho dedičstva, slobody prejavu, plurality médií a slobody médií bez ohľadu na použitú technológiu alebo distribučnú platformu;

37.  uznáva ochranu údajov ako základné právo v Európskej únii; žiada, aby bola vysoká úroveň ochrany údajov v obchodných dohodách zaručená prostredníctvom takzvaného rozhodnutia o vzájomnej primeranosti medzi Európskou úniou a krajinami mimo EÚ;

38.  zdôrazňuje význam ďalšej podpory systémov zemepisných označení a tradičných špecialít Európskej únie a ďalšieho uzatvárania príslušných dvojstranných dohôd s tretími krajinami;

39.  víta nedávny mandát Rady udelený Komisii, aby v mene Európskej únie rokovala o dohovore o zriadení mnohostranného súdu na urovnávanie investičných sporov, s cieľom riešiť obmedzenia existujúceho systému urovnávania sporov medzi investorom a štátom; konštatuje, že tento mnohostranný súd bude slúžiť ako stály orgán na urovnávanie investičných sporov a bude predstavovať transparentnejší, súdržnejší a spravodlivejší systém, ktorý bude pre investorov mimoriadne prospešný; ďalej v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Rada takisto rozhodla sprístupniť smernice na rokovania verejnosti, čo bola dlhodobá požiadavka Európskeho parlamentu v rámci jeho úsilia o zvýšenie transparentnosti v oblasti medzinárodných rokovaní;

Vonkajšia reakcia Európy

40.  vyzýva Komisiu, aby z cieľov udržateľného rozvoja a Parížskej dohody urobila hlavné zásady obchodnej politiky EÚ; konštatuje, že na naplnenie tohto zámeru nebudú reformy uvedené v stratégii „Obchod pre všetkých“ dostatočné; vyzýva Komisiu, aby považovala udržateľnosť za hlavnú zásadu pre všetky obchodné dohody, a to aj prostredníctvom uvedenia povinností spojených s udržateľnosťou v každej kapitole, a aby zahrnula osobitnú kapitolu, ktorá prispeje k podpore a presadzovaniu medzinárodných dohovorov o sociálnych, pracovných a ľudských právach a mnohostranných environmentálnych dohôd; poznamenáva, že uplatňovanie týchto záväzných a vynútiteľných ustanovení musí byť primerane monitorované, aby sa mohli začať vládne konzultačné postupy a v prípade potreby aktivovať osobitné mechanizmy riešenia sporov, ako sa stanovuje v rámci kapitoly týkajúcej sa obchodu a udržateľného rozvoja; vyzýva Radu a Komisiu, aby boli pri rokovaniach s priemyselnými partnerskými krajinami ambicióznejšie, pokiaľ ide o dohovory MOP, na ktoré sa má odkazovať v dohode;

41.  vyzýva Komisiu, aby do dohôd o voľnom obchode zahrnula stabilné a komplexné kapitoly o udržateľnom rozvoji s cieľom podporiť medzinárodný obchod; víta 15-bodový plán Komisie, ktorého cieľom je zefektívniť kapitoly EÚ v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja;

42.  berie na vedomie význam vyváženej a pokrokovej obchodnej politiky pri riešení výziev globalizácie prostredníctvom vyvážených dohôd o voľnom obchode, ktoré už boli uzatvorené alebo sa o nich stále rokuje, napríklad s Kanadou, Japonskom, Singapurom, Austráliou, Novým Zélandom, Vietnamom a Mexikom;

43.  žiada Komisiu, aby presadzovala ambicióznu obchodnú politiku a zachovala otvorené investičné prostredie; dodáva, že ratifikácia uzatvorených a podpísaných obchodných dohôd by sa mala uskutočniť rýchlo s cieľom potvrdiť záväzky voči našim partnerom;

44.  vyzýva Komisiu, aby do dohôd o voľnom obchode EÚ začlenila pravidlá týkajúce sa digitálneho obchodu, a to vrátane cezhraničných tokov údajov, s cieľom preukázať, že obchod s digitálnym tovarom a službami môže podnikom a spotrebiteľom priniesť skutočný prospech;

45.  blahoželá Komisii k jej rozhodnutiu udeľovať nové ocenenie Mestá EÚ pre spravodlivý a etický obchod;

46.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako možno na posilnenie medzinárodného obchodu využiť technológie distribuovanej databázy transakcií a blockchain, a aby sa zaoberala otázkami, akými je transparentnosť a flexibilita, a aby bojovala proti falšovaniu;

47.  zdôrazňuje, že Agenda OSN 2030 pre udržateľný rozvoj a Parížska dohoda o zmene klímy poskytujú referenčné hodnoty, podľa ktorých sa má posudzovať prínos obchodnej politiky EÚ k dohodnutým globálnym cieľom udržateľného rozvoja; konštatuje, že posúdenia vplyvu, ktoré sa vykonávajú pred začatím rokovaní, musia brať do úvahy plnenie cieľov udržateľného rozvoja; konštatuje, že jedným zo základných bodov pre posúdenia vplyvov musia byť národné stratégie udržateľnosti a plány vykonávania Parížskej dohody; poukazuje na to, že obchodné dohody a ich možné vplyvy by mali reagovať na požiadavky cieľov udržateľného rozvoja; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vo svojich budúcich správach o vykonávaní dohôd o voľnom obchode poskytla hodnotenie ich vplyvu na plnenie cieľov udržateľného rozvoja a Parížskej dohody vrátane údajov z hodnotenia; konštatuje, že ak časti dohody bránia plneniu cieľov udržateľného rozvoja alebo Parížskej dohody, musia sa urobiť úpravy;

48.  konštatuje, že systém vykonávania súdržnosti politík v záujme rozvoja z dielne Komisie by sa mal zosúladiť s cieľom udržateľného rozvoja č. 17; poukazuje na to, že vzájomné účinky politických oblastí, ako je obchod, poľnohospodárstvo, vonkajšia politika, rybárstvo, životné prostredie a dane, musí občianska spoločnosť, Komisia a národné parlamenty hodnotiť jednotne; konštatuje, že porušenia ustanovení týkajúcich sa udržateľnosti musia byť vyrovnávané nápravnými opatreniami; žiada posúdenie súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD) v súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy o legislatívnych návrhoch týkajúcich sa obchodu; konštatuje, že zodpovedné obchodné správanie a zodpovedné riadenie globálnych hodnotových reťazcov sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a že program 2030 zdôrazňuje, že je naliehavo potrebný akčný plán EÚ týkajúci sa zodpovedného obchodného správania, ktorý by podporil súdržnosť politík a konzistentnosť na úrovni EÚ;

49.  poukazuje na to, že prioritou pre vykonávanie každej dohody o voľnom obchode musí byť ratifikácia a vykonávanie základných pracovných noriem Medzinárodnej organizácie práce; konštatuje, že organizovaná občianska spoločnosť a sociálni partneri by mali byť zapojení do fáz tvorenia dohôd, do fázy vykonávania a do fázy monitorovania po vykonávaní formou dvojstranných stretnutí s rokovacími partnermi; konštatuje, že by sa mal zaviesť účinný a funkčný mechanizmus urovnávania sporov, ako aj účinné monitorovacie subjekty, ktoré zahŕňajú občiansku spoločnosť;

50.  konštatuje, že EÚ reguluje dodávateľské reťazce dreva, rýb a nerastných surovín z konfliktných oblastí a že niekoľko členských štátov vytvorilo v rôznych odvetviach rámce pre náležitú starostlivosť, čo poukazuje na potrebu vytvorenia širokého rámca zabezpečujúceho rovnaké podmienky; žiada preto Komisiu, aby reagovala na rastúcu zložitosť hodnotových reťazcov a zvyšujúcu sa vzájomnú závislosť výrobcov stanovením jasných povinností transparentnosti a náležitej starostlivosti v celom dodávateľskom reťazci, keďže nedostatočné presadzovanie existujúcich pracovnoprávnych predpisov a noriem bezpečnosti pri práci v krajinách pôvodu zostáva naliehavou otázkou; vyzýva Komisiu, aby stavala na platných právnych predpisov EÚ v oblasti nerastných surovín z konfliktných oblastí a dreva, ako aj na nedávno uverejnenom usmernení OECD k náležitej starostlivosti v oblasti zodpovedného obchodného správania; konštatuje, že globálne hodnotové reťazce rovnako viedli niektoré dodávateľské spoločnosti k tomu, aby ignorovali pracovnoprávne predpisy, sa premiestnili mimo EÚ a zamestnávali pracovníkov v nebezpečných a neprijateľných podmienkach; pripomína, že tieto postupy vytvárajú nekalú hospodársku súťaž pre dodávateľov, ktorí dodržiavajú pracovnoprávne predpisy a medzinárodné normy, a pre vlády, ktoré chcú zvyšovať mzdy a životnú úroveň; zdôrazňuje, že pre udržateľný globálny obchodný systém a nové globálne hodnotové reťazce je dôležitá dôstojná úroveň miezd a zodpovedajúce normy bezpečnosti pri práci; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vplyv nárastu globálnych hodnotových reťazcov, aby predložila konkrétne návrhy na zlepšenie podmienok v nich a aby pracovala na viacstrannom a právne záväznom rámci pre zodpovednosť podnikov a zodpovedné obchodné správanie s ohľadom na dôstojnú prácu, udržateľnosť životného prostredia a dodržiavanie ľudských práv v úzkej spolupráci s Medzinárodnou organizáciou práce a OECD; uznáva, že pre EÚ je lepšie, keď sa bude pri viacstranných rokovaniach usilovať o takýto záväzný rámec, než jednostranne ukladať hlavné pravidlá; žiada EÚ a členské štáty, aby preukázali vedúcu úlohu a zintenzívnili svoje angažovanie sa na rokovaniach v rámci OSN, pokiaľ ide o záväznú zmluvu o podnikaní a ľudských právach; vyzýva Komisiu, aby sa v súlade so štyrmi strategickými cieľmi programu dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce zaviazala k dodržiavaniu, presadzovaniu a realizácii medzinárodných pracovných noriem a základných zásad a práv pracovníkov;

51.  poukazuje na to, že na dosiahnutie cieľa rovnosti medzi ženami a mužmi sú potrebné aktívne opatrenia zamerané na zvýšenie príležitostí pre ženy využívať možnosti, ktoré poskytujú dohody o voľnom obchode; žiada, aby sa do obchodných dohôd zahrnula osobitná kapitola týkajúca sa obchodu, rovnosti medzi mužmi a ženami a posilnenia postavenia žien, v ktorej sa stanovia opatrenia zamerané okrem iného na lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života a na prístup k sociálnym a zdravotníckym službám, aby sa usilovali o vyššiu účasť podnikov, ktoré vedú ženy (najmä mikropodnikov a MSP), vo verejnom obstarávaní a aby podporovali internacionalizáciu podnikov, ktoré vedú ženy, a účasť žien v rámci príležitostí režimu 4;

52.  konštatuje, že vzhľadom na útoky na multilaterálny svetový hospodársky poriadok je nevyhnutne dôležité zachovať tento poriadok, keďže akýkoľvek návrat k protekcionizmu by bol škodlivý a viedol by k obchodnej vojne; konštatuje, že multilaterálny poriadok sa môže udržať, len ak sa zreformuje; zastáva názor, že na to, aby sa tento poriadok zachoval, mal by sa do tohto poriadku lepšie začleniť program OSN 2030 a Parížska dohoda o zmene klímy; vyzýva Komisiu, aby sa aktívne zapojila do odblokovania odvolacieho orgánu WTO, a žiada Komisiu, aby podporovala medzinárodnú spoluprácu v boji proti nekalej hospodárskej súťaži a protekcionizmu, ktoré poškodzujú podniky aj občanov; konštatuje, že hlavným cieľom EÚ by mal byť otvorený a spravodlivý obchod, ktorý napĺňa ciele udržateľného rozvoja a poskytuje priestor pre potreby rozvojových krajín, ako sa uvádza v stratégii „Obchod pre všetkých“; konštatuje, že keďže viacstranné iniciatívy v súčasnosti majú malú šancu na úspech, EÚ by sa mala medzitým usilovať o dvojstranné a viacstranné dohody, v ktorých by bol spravodlivý obchod jednou z hlavných zásad, ale domnieva sa, že súčasná situácia dáva EÚ príležitosť preukázať silné vedúce postavenie v reforme multilaterálneho obchodného poriadku udržateľným a životaschopným spôsobom;

53.  konštatuje, že otvorený, spravodlivý a udržateľný obchod je z hospodárskeho hľadiska žiaduci a má zásadné politické dôsledky; konštatuje, že vzhľadom na politiku „Amerika na prvom mieste“, ako aj na novú iniciatívu Jedno pásmo, jedna cesta má zásadný strategický význam, aby EÚ používala obchod ako nástroj na podporovanie demokratického a udržateľného rozvoja, ako aj na posilnenie dialógu a technickej pomoci, najmä v štátoch Východného partnerstva a so svojimi africkými partnermi; poukazuje na to, že obchodovanie a investície v partnerských krajinách musia byť prepojené so stratégiami udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu, aby presadzovala súdržné vykonávanie dohôd o pridružení so štátmi Východného partnerstva; vyzýva Komisiu, aby v strednodobom horizonte vypracovala stratégiu pre budovanie stabilných vzťahov so Spoločenstvom nezávislých štátov; konštatuje, že pri vykonávaní dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) s africkými regiónmi a štátmi aspekt obchodu nie je jediným dôležitým aspektom, ale dôležité je ich prepojenie s požiadavkami udržateľného rozvoja v afrických štátoch; žiada Komisiu, aby pracovala na zlepšovaní schopnosti vlád začleniť do ich vnútroštátnych obchodných stratégií a programov otázky spojené s udržateľným a inkluzívnym hospodárskym rozvojom; vzhľadom na výzvy spojené s globalizáciou pripomína význam, ktorý má pre EÚ prehlbovanie jej spolupráce v otázkach obchodu s medzinárodnými organizáciami, ako sú OSN, MPO, OECD a Svetová banka; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Únia a väčšina členských štátov nedosiahli cieľ 0,7 % HND na financovanie rozvojovej spolupráce;

54.  zdôrazňuje, že globálne riadenie obchodu by malo umožňovať integráciu obchodu, ktorá vytvára skutočné príležitosti pre udržateľný rozvoj; v tejto súvislosti poukazuje na to, že súčasná architektúra osobitného a diferencovaného zaobchádzania v rámci WTO neprináša očakávané výsledky; zdôrazňuje, že je potrebné, aby ustanovenia týkajúce sa osobitného a diferencovaného zaobchádzania boli pre rozvojové krajiny účinnejšie a funkčnejšie;

55.  zdôrazňuje to, že obchodné dohody môžu mať negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť v rozvojových krajinách; vyzýva EÚ, aby chránila miestnu potravinársku výrobu a zabránila škodlivým vplyvom lacného dovozu, a to aj v rámci dohôd o hospodárskom partnerstve;

56.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že najmenej 218 miliónov detí sa zneužíva na detskú prácu, najmä s cieľom znížiť náklady; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby sa pri výrobe tovaru, ktorý je v obehu v EÚ v rámci systémov etickej certifikácie, nevyužívala nútená a detská práca, aby zaručila spoľahlivé používanie označení „spravodlivé“ a „etické“, a pomohla spotrebiteľom robiť informované rozhodnutia;

57.  konštatuje, že doteraz bola uzatvorená len jedna komplexná dohoda o hospodárskom partnerstve; vyzýva preto, aby EÚ uznala ťažkosti spojené s dohodami o hospodárskom partnerstve, s ktorými sa v procese nasledujúcom po Dohode z Cotonou stretávajú rozvojové krajiny; zdôrazňuje najmä to, že je potrebné vykonať hĺbkovú analýzu vplyvu týchto dohôd na ekonomiky afrických krajín a ich príslušné trhy práce a podporovať intraregionálny obchod v Afrike;

58.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že z Afriky každoročne odchádza suma presahujúca celkový ročný objem oficiálnej rozvojovej pomoci vo forme nezákonných finančných tokov; zdôrazňuje škodlivý vplyv daňových únikov na rozvojové krajiny, ktoré takto prichádzajú o značný objem verejných finančných prostriedkov, ktoré by sa mohli napríklad použiť nielen na zvýšenie hospodárskeho rastu, ochranu životného prostredia a verejné služby, ale aj na podporu sociálnej súdržnosti; vyzýva Komisiu, aby boj proti tomuto závažnému problému uprednostnila pri rokovaniach o obchodných dohodách a použila na to všetky nástroje, ktoré má k dispozícii; trvá na tom, aby boli do dohôd EÚ o voľnom obchode a preferenčných obchodných režimov začlenené silné ustanovenia týkajúce sa boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

59.  opakuje svoju výzvu, aby sa vytvorili účinné nástroje zamerané na boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam na celosvetovej úrovni a aby sa zlepšila spolupráca s rozvojovými krajinami v daňových záležitostiach vrátane mobilizácie domácich zdrojov;

60.  pripomína, že je potrebné zriadiť medzivládny orgán OSN zameraný na rovnocenné zapojenie rozvojových krajín do reformy celosvetových daňových pravidiel;

61.  dôrazne podporuje ďalšie začleňovanie digitálnych technológií a služieb do rozvojovej politiky EÚ; vyzýva Komisiu, aby zvýšila investície do rozvoja digitálnej infraštruktúry globálneho Juhu;

62.  víta vonkajší investičný plán EÚ zameraný na podporu udržateľného rastu, investícií a vytvárania pracovných miest v rozvojových krajinách; žiada rozšírenie súčasného mandátu EIB na poskytovanie vonkajších úverov s cieľom posilniť jeho úlohu pri dosahovaní udržateľného rozvoja – kombinovaným financovaním, spolufinancovaním projektov a rozvojom miestneho súkromného sektora – s dôrazom na najmenej rozvinuté krajiny a nestabilné štáty;

63.  víta aktualizovanú stratégiu Komisie s názvom „Pomoc obchodu“ z roku 2017, ktorej cieľom je posilnenie a modernizáciu podpory EÚ pre rozvojové krajiny; vyzýva na väčšie úsilie a navýšenie finančných záväzkov EÚ voči iniciatívam pomoci obchodu s cieľom pomôcť rozvojovým krajinám, najmä najmenej rozvinutým krajinám, dosiahnuť prosperitu prostredníctvom obchodu a investícií a podporiť ich opatrenia prijaté na účely realizácie cieľov udržateľného rozvoja;

o
o   o

64.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0230.
(2) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 30.
(3) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 22.
(4) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 33.
(5) Ú. v. EÚ L 338, 19.12.2017, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 371.
(7) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 261.
(8) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31.
(9) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 94.
(10) OECD, C/MIN(2017)2.
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(12) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

Posledná úprava: 10. decembra 2019Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia