Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 208, 209, 210, 211 a 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na samit Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) o trvalo udržateľnom rozvoji a na výsledný dokument, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a na 17 plánovaných cieľov trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji – „Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť“(1) prijatý v máji 2017,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom „Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike“ (COM(2015)0497),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 2. mája 2017 s názvom „Digital4Development: začlenenie digitálnych technológií a služieb do rozvojovej politiky EÚ“ (SWD(2017)0157),

–  so zreteľom na stratégiu pre digitálny jednotný trh v Európe (DSM) prijatú v máji 2015,

–  so zreteľom na európsky vonkajší investičný plán,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní stratégie obchodnej politiky Obchod pre všetkých – Progresívna obchodná politika, ktorá využíva globalizáciu (COM(2017)0491),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2017 s názvom „Smer k stratégii digitálneho obchodu“(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o príprave na Svetový humanitárny samit: výzvy a príležitosti v oblasti humanitárnej pomoci(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2014 s názvom „Silnejšia úloha súkromného sektora vzhľadom na dosiahnutie inkluzívneho a udržateľného rastu v rozvojových krajinách“ (COM(2014)0263),

–  so zreteľom na závery Rady o digitalizácii pre rozvoj z novembra 2017,

–  so zreteľom na 11. Konferenciu ministrov WTO, ktorá sa konala v Buenos Aires (Argentína) od 10. do 13. decembra 2017,

–  so zreteľom na iniciatívy Medzinárodnej telekomunikačnej únie OSN na podporu rozvojových krajín (ITU-D),

–  so zreteľom na dohodu Svetovej obchodnej organizácie o informačných technológiách (ITA),

–  so zreteľom na ministerské vyhlásenie o digitálnej ekonomike, ktoré urobila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“) v Cancúne v roku 2016 (OECD),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov krajín G7 zodpovedných za technológie IKT na zasadnutí v Takamatsu (Japonsko) 29. a 30. apríla 2016,

–  so zreteľom na iniciatívu Elektronický obchod pre všetkých (eTrade for All) Konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (ďalej len „UNCTAD“),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho opčný protokol (A/RES/61/106),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A8-0338/2018),

A.  keďže v Európskom konsenze o rozvoji z roku 2017 sa zdôrazňuje význam informačných a komunikačných technológií a služieb, ktoré umožňujú inkluzívny rast a trvalo udržateľný rozvoj;

B.  keďže stratégia Komisie v oblasti digitalizácie pre rozvoj (D4D) sa týka hospodárskeho rastu a ľudských práv, zdravia, vzdelávania, poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti, základnej infraštruktúry, vody a sanitácie, správy vecí verejných a sociálnej ochrany, ako aj prierezových cieľov súvisiacich s rodom a životným prostredím;

C.  keďže digitálne technológie ponúkajú potenciál na zabezpečenie trvalej udržateľnosti a ochrany životného prostredia; keďže sa však pri výrobe digitálnych zariadení používajú niektoré vzácne kovy s nízkou recyklovateľnosťou a obmedzenými dostupnými zdrojmi a elektronický a elektrický odpad predstavuje problém z hľadiska životného prostredia a zdravia; keďže podľa spoločnej štúdie Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) a Interpolu(4) je odpad z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) prioritnou oblasťou environmentálnej kriminality;

D.  keďže podľa aktualizovanej databázy Svetovej banky pre rozvoj Global Dataset (ID4D) z roku 2017 nevie podľa odhadov 1,1 miliardy ľudí na celom svete oficiálne preukázať svoju totožnosť a predložiť svoj rodný list, pričom 78 % z nich žije v subsaharskej Afrike a Ázii; keďže je to hlavná prekážka dosiahnutia cieľa 16.9 cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ale aj prekážka fungovania v digitálnom prostredí a využívania jeho prínosov;

E.  keďže digitálne technológie sa vyslovene uvádzajú v piatich cieľoch trvalo udržateľného rozvoja (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 4 týkajúci sa vzdelávania; cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 5 týkajúci sa rodovej rovnosti; cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 8 týkajúci sa dôstojnej práce a hospodárskeho rastu; cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 9 týkajúci sa infraštruktúry, industrializácie a inovácie; a cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 17 týkajúci sa partnerstiev);

F.  keďže v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja sa zdôrazňuje, že zabezpečenie všeobecného a cenovo dostupného prístupu k internetu ľuďom v najmenej rozvinutých krajinách do roku 2020 bude nevyhnutné na podporu rozvoja, keďže rozvoj digitálnej ekonomiky môže viesť k tvorbe dôstojných pracovných miest a k inkluzívnemu rastu, nárastu objemu vývozu a k diverzifikácii vývozu;

G.  keďže podľa UNCTAD vytvára digitalizácia čoraz viac monopolov a predstavuje nové výzvy pre protimonopolné politiky a politiky hospodárskej súťaže v rozvojových aj rozvinutých krajinách(5);

H.  keďže v rámci celkového posúdenia vykonávania záverov Svetového samitu o informačnej spoločnosti(6) sa Valné zhromaždenie OSN zaviazalo, že zužitkuje potenciál IKT, aby dosiahlo ciele Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a ďalšie medzinárodne dohodnuté rozvojové ciele, pričom konštatovalo, že IKT môžu urýchliť pokrok v rámci všetkých 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

I.  keďže pripojiteľnosť ostáva výzvou a zdrojom znepokojenia, pričom je hlavnou príčinou rôznych rozdielov v prístupe k IKT a ich používaní;

J.  keďže rýchlosť, akou sa rozvíja digitálna ekonomika, a veľké medzery, ktoré existujú v rozvojových krajinách v oblasti digitálnej ekonomiky z hľadiska rozvoja bezpečnej vnútroštátnej politiky, právnych predpisov a ochrany spotrebiteľa, poukazujú na naliehavú potrebu zintenzívniť budovanie kapacít a technickú podporu rozvojovým krajinám, najmä najmenej rozvinutým krajinám;

K.  keďže digitálna gramotnosť a zručnosti najviac umožňujú sociálny a osobný rozvoj a pokrok a podporujú podnikanie a budovanie silných digitálnych ekonomík;

L.  keďže digitalizácia by takisto mala pomôcť zlepšovať poskytovanie humanitárnej pomoci a odolnosť, predchádzanie riziku katastrof a prechodnú podporu, pričom bude prepájať humanitárnu a rozvojovú pomoc v zraniteľných oblastiach a v oblastiach zasiahnutých konfliktom;

M.  keďže viac než polovica svetovej populácie je stále offline a pokrok v dosahovaní cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 9 významne zvýšiť prístup k IKT a pokúsiť sa zabezpečiť všeobecný a cenovo dostupný prístup na internet v najmenej rozvinutých krajinách do roku 2020 je pomalý;

N.  keďže na celej planéte veľmi narastá množstvo mobilných služieb a počet používateľov mobilných telefónov v súčasnosti prekračuje počet ľudí, ktorí majú prístup k elektrickej energii, sanitácii či k čistej vode;

O.  keďže humanitárna inovácia musí byť v súlade s humanitárnymi zásadami (ľudskosť, nestrannosť, neutralita a nezávislosť) a so zásadou dôstojnosti;

P.  keďže humanitárna inovácia sa musí uskutočňovať s cieľom podporovať práva, dôstojnosť a spôsobilosti prijímajúceho obyvateľstva a malo by sa umožniť, aby všetci členovia krízou zasiahnutej komunity mohli využívať inovácie bez diskriminačných prekážok v ich používaní;

Q.  keďže analýza rizík a ich zmierňovanie sa musia používať s cieľom zabrániť neúmyselnému spôsobeniu ujmy, a to vrátane ujmy, ktorá sa týka súkromia a bezpečnosti údajov a vplyvu na miestne hospodárstva;

R.  keďže experimentovanie, pilotné štúdie a skúšky sa musia vykonávať v súlade s medzinárodne uznávanými etickými normami;

Potreba podporiť digitalizáciu v rozvojových krajinách

1.  víta stratégiu Komisie v oblasti D4D, pokiaľ sa v nej digitálne technológie začleňujú do rozvojovej politiky EÚ, ktorá by sa mala zameriavať na prispievanie k plneniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja; trvá na tom, že je dôležité posilniť digitalizáciu zameranú na ciele trvalo udržateľného rozvoja; pripomína, že digitálna revolúcia stavia spoločnosti pred celý rad nových výziev, ktoré prinášajú riziká aj príležitosti;

2.  pripomína obrovský potenciál digitálnych technológií a služieb v plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja za predpokladu, že sa prijmú opatrenia na riešenie rušivých vplyvov technológií, ako je automatizácia pracovných miest s dosahom na zamestnanosť, digitálne vylúčenie a nerovnosť, kybernetická bezpečnosť, ochrana údajov a otázky regulácie; pripomína, že akákoľvek digitálna stratégia musí byť v plnom súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj a prispievať k jej uskutočňovaniu, najmä v súvislosti s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 4 týkajúcim sa kvality vzdelávania, cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 5 týkajúcim sa dosahovania rodovej rovnosti a posilňovania postavenia všetkých žien a dievčat, cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 8 týkajúcim sa dôstojnej práce a hospodárskeho rastu a cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 9 týkajúcim priemyslu, inovácie a infraštruktúry; pripomína, že na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 je potrebné posilnené globálne, vnútroštátne, regionálne a miestne partnerstvo vlád a aktérov z oblasti vedy, hospodárstva a občianskej spoločnosti;

3.  upozorňuje, že napriek nárastu miery rozšírenia internetu mnohé rozvojové krajiny a rozvíjajúce sa ekonomiky zaostávajú vo využívaní digitalizácie, mnoho ľudí stále nemá prístup k IKT a medzi jednotlivými krajinami a mestskými a vidieckymi oblasťami existujú veľké rozdiely; pripomína, že digitálna technológia je aj naďalej nástrojom a nie účelom, a domnieva sa, že vzhľadom na finančné prekážky by prioritou mali byť najúčinnejšie prostriedky na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a že hoci digitalizácia môže byť užitočná, v niektorých krajinách je stále potrebné zabezpečiť uspokojenie základných ľudských potrieb, najmä pokiaľ ide o prístup k potravinám, energii, vode a sanitácii, vzdelávaniu a zdraviu, ako sa zdôrazňuje v správe OSN o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja z roku 2017; domnieva sa však, že podmienky digitálneho rozvoja sa musia stanoviť už v štádiu projektovania infraštruktúry, a to aj vtedy, ak sa realizácia uskutoční neskôr;

4.  zdôrazňuje, že akákoľvek stratégia v oblasti digitálneho obchodu musí byť v úplnom súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD), ktorá je nevyhnutným prvkom pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že prístup k pripojeniu na internet a digitálnym platobným metódam, ktoré sú spoľahlivé a v súlade s medzinárodnými normami, a právne predpisy o ochrane spotrebiteľov v prípade online tovaru a služieb, práva duševného vlastníctva, pravidlá ochrany osobných údajov a daňové a colné predpisy týkajúce sa elektronického obchodu, sú nevyhnutné na uľahčenie digitálneho obchodu, udržateľného rozvoja a inkluzívneho rastu; v tejto súvislosti poukazuje na potenciál Dohody o uľahčení obchodu na podporu digitálnych iniciatív v rozvojových krajinách s cieľom uľahčiť cezhraničný obchod;

5.  vyzýva na vypracovanie akčného plánu v oblasti technickej inovácie humanitárnej pomoci s cieľom zabezpečiť súlad s právnymi a etickými zásadami stanovenými v dokumentoch, ako je nový Európsky konsenzus o rozvoji – „Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť“ a „Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“;

6.  zdôrazňuje, že všetky aspekty humanitárnej inovácie by mali byť predmetom hodnotenia a monitorovania vrátane posúdenia primárnych a sekundárnych vplyvov inovačného procesu; zdôrazňuje, že etické preskúmanie a analýza rizík by sa mali uskutočniť pred začatím projektov humanitárnej inovácie a digitalizácie a v prípade potreby by sa mali prizvať externí odborníci alebo odborníci tretích strán;

7.  vyzýva, aby sa vo vonkajšej činnosti EÚ uplatňovali zásady zakotvené v stratégii digitálneho jednotného trhu v Európe prostredníctvom podpory regulačných rámcov partnerov EÚ;

8.  vyzýva na dostatočné financovanie z viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027, aby sa umožnilo uplatňovanie digitálnych technológií vo všetkých aspektoch rozvojovej politiky;

9.  konštatuje, že zavedenie digitálnych technológií v rozvojových krajinách často predstihlo zriadenie štátnych inštitúcií, právnych predpisov a iných mechanizmov, ktoré by mohli pomôcť zvládnuť nové vznikajúce problémy, najmä pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť; zdôrazňuje význam prehĺbenia spolupráce medzi výskumníkmi a inovátormi na medziregionálnej úrovni, podpory činnosti výskumu a vývoja s cieľom presadzovať vedecký pokrok a transfer technológií a odborných znalostí; požaduje, aby digitalizácia mala v budúcej dohode nasledujúcej po dohode z Cotonou významné miesto, ako prostriedok, ktorý umožní inkluzívny a trvalo udržateľný rozvoj v súlade s usmerneniami na rokovania;

10.  vyzýva na ďalšie spoločné akcie v rámci spolupráce v oblasti digitálnej infraštruktúry, keďže táto spolupráca by sa mala stať jednou z kľúčových činností partnerstva EÚ s regionálnymi organizáciami, najmä s Africkou úniou; upozorňuje na význam technickej pomoci a prenosu odborných znalostí na inštitúcie, ktoré vyvíjajú digitálne politiky na vnútroštátnej, regionálnej a kontinentálnej úrovni;

11.  žiada, aby sa digitalizácia začlenila do vnútroštátnych stratégií rozvoja členských štátov;

12.  požaduje koordinovanejšie a jednotnejšie medziodvetvové úsilie medzinárodného spoločenstva vrátane neštátnych subjektov, ako sú zástupcovia občianskej spoločnosti, tretieho sektora, súkromných spoločností a akademickej obce, aby sa zabezpečilo, že pri prechode na digitálnu ekonomiku sa na nikoho nezabudne a prispeje sa k dosiahnutiu cieľov agendy OSN pre trvalo udržateľný rozvoj, pričom sa zaručí prístup k digitálnym technológiám a službám pre všetky hospodárske subjekty a občanov a zabráni sa množstvu rôznych prístupov, ktoré by spôsobovali nezlučiteľnosť, prekrývanie alebo nedostatky v právnych predpisoch; vyzýva na zlepšenie politickej dohody medzi EÚ, členskými štátmi EÚ a inými príslušnými aktérmi s cieľom posilniť ich koordináciu, komplementárnosť a vytváranie synergií;

13.  poukazuje na to, že technológie, umelá inteligencia a automatizácia už nahrádzajú niektoré nízko a stredne kvalifikované pracovné miesta; vyzýva Komisiu, aby presadzovala digitalizáciu zameranú na jednotlivé ciele udržateľného rozvoja, a zdôrazňuje, že štátom financované minimum sociálnej ochrany, sú nevyhnutné na riešenie niektorých rušivých vplyvov nových technológií, aby sa prekonali zmeny na svetových trhoch práce a medzinárodná deľba práce, čo sa týka najmä pracovníkov s nízkou kvalifikáciou v rozvojových krajinách;

14.  vyzýva súkromný sektor, aby prispel k D4D pomocou technológií a inovácií, odborných znalostí, investícií, riadenia rizika, udržateľných obchodných modelov a rastu vrátane prevencie, znižovania, opravy, recyklácie a opätovného použitia surovín;

15.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že menej než polovica všetkých rozvojových krajín má prijaté právne predpisy na ochranu súkromia a nabáda EÚ, aby poskytla technickú pomoc príslušným orgánom pri príprave takýchto právnych predpisov, vychádzajúc najmä z vlastných skúseností a právnych predpisov, ktoré sú medzinárodne uznávané ako vzor; zdôrazňuje, že treba zohľadniť náklady, ktoré môžu byť vynaložené na štandardizáciu takýchto právnych predpisov, najmä v prípade MSP; konštatuje, že v dôsledku cezhraničného charakteru digitálnych technológií by sa právne predpisy o ochrane údajov nemali príliš líšiť, keďže by to viedlo k nezlučiteľnosti;

16.  vyzýva všetky zainteresované strany, aby zhromažďovali, spracúvali, analyzovali a šírili údaje a štatistiky na miestnej, regionálnej, národnej a globálnej úrovni s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany údajov v súlade s príslušnými medzinárodnými normami a nástrojmi a s cieľom dosiahnuť ciele agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj; poznamenáva, že presný a včasný zber údajov zabezpečuje primerané monitorovanie vykonávania, úpravu politík a zásahy podľa potreby, ako aj hodnotenie dosiahnutých výsledkov a ich vplyvu; pripomína však, že hoci je vďaka „revolúcii údajov“ jednoduchšie, rýchlejšie a lacnejšie vytvárať a analyzovať údaje zo širokého spektra zdrojov, vyvoláva to aj obrovské problémy v oblasti bezpečnosti a súkromia; zdôrazňuje preto, že inovácie v oblasti zberu údajov v rozvojových krajinách by nemali nahrádzať, ale len dopĺňať oficiálne štatistiky;

17.  vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcou rodovou, zemepisnou, vekovou, príjmovou a etnickou digitálnou priepasťou, ktorá sa vyskytuje v každej krajine, ako aj pokiaľ ide o zdravotný stav alebo zdravotné postihnutie, okrem iných faktorov diskriminácie; trvá preto na tom, že medzinárodná rozvojová spolupráca by sa mala usilovať o dosiahnutie väčšieho pokroku a začlenenie znevýhodnených alebo zraniteľných osôb a zároveň podporiť zodpovedné používanie digitálnych nástrojov a primerané povedomie o možných rizikách; vyzýva na podporu inovácií prispôsobených miestnym potrebám a podporu prechodu na vedomostné ekonomiky;

18.  požaduje preto zvýšené úsilie o riešenie problémov súvisiacich s digitálnym vylúčením prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy v základných digitálnych zručnostiach, ako aj iniciatív na uľahčenie primeraného používania IKT a digitálnych nástrojov pri zavádzaní participatívnych metodík v závislosti od ich veku, osobnej situácie a zázemia vrátane starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím; konštatuje, že medzinárodná rozvojová spolupráca by mohla stavať na digitálnych technológiách zameraných na lepšiu integráciu znevýhodnených skupín pod podmienkou, že budú mať prístup k digitálnym technológiám; víta iniciatívy ako Africký týždeň programovania, ktoré prispievajú k posilneniu postavenia mladej africkej generácie podporovaním digitálnej gramotnosti; zdôrazňuje význam elektronického vzdelávania a diaľkového vzdelávania, ku ktorému sa môžu dostať aj ľudia v odľahlých oblastiach a ľudia všetkých vekových kategórií;

19.  vyzýva na zavedenie digitálnej gramotnosti do osnov na všetkých úrovniach vzdelávania, od základných škôl po univerzity, v rozvojových krajinách s cieľom nadobudnúť zručnosti potrebné na zlepšovanie prístupu k informáciám; domnieva sa však, že nástroje IKT a nové technológie by nemali nahrádzať skutočných učiteľov a školy, ale mali by sa používať ako prostriedok na zlepšenie prístupu k vzdelaniu a zvýšenie jeho kvality; zdôrazňuje, že nové technológie sú kľúčovým nástrojom na šírenie poznatkov, nástrojom odbornej prípravy učiteľov a riadenia vzdelávacích zariadení; trvá tiež na tom, že sú potrebné pokročilejšie miestne vzdelávacie centrá (vrátane škôl programovania) na vzdelávanie vývojárov a na podporu tvorby digitálnych riešení a aplikácií zodpovedajúcich miestnym potrebám a realite;

20.  zdôrazňuje, že preklenutie digitálnej priepasti si vyžaduje vytvorenie a sprístupnenie infraštruktúry, najmä vo vidieckych a vzdialených oblastiach, ktorá je adekvátna z hľadiska pokrytia a kvality, ako aj dostupnosti, spoľahlivosti a bezpečnosti; konštatuje, že hlavné príčiny, ktoré bránia pripojenosti, zahŕňajú chudobu a nedostatočné základné služby, ako aj slabo rozvinuté pozemné siete, chýbajúce podporné verejné politiky a regulačné rámce, vysoké zdaňovanie digitálnych produktov a služieb, slabú hospodársku súťaž a chýbajúcu energetickú sieť;

21.  vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o technologickú závislosť od malého počtu hospodárskych subjektov, najmä od GAFA (Google, Apple, Facebook a Amazon), a požaduje vývoj alternatív na rozšírenie hospodárskej súťaže; poznamenáva, že tento cieľ by sa mohol plniť v partnerstve medzi EÚ a Afrikou;

22.  pripomína, že rozvojové krajiny nie sú ani zďaleka imúnne voči kybernetickým útokom, a upozorňuje na riziká narušenia hospodárskej, politickej a demokratickej stability, ak nie je zaručená digitálna bezpečnosť; vyzýva všetky zainteresované strany v digitálne prepojenom svete, aby prostredníctvom praktických opatrení aktívne prevzali zodpovednosť za zvyšovanie povedomia o kybernetickej bezpečnosti a know-how; v tejto súvislosti poukazuje na význam rozvoja ľudského kapitálu na všetkých úrovniach s cieľom znížiť hrozby pre kybernetickú bezpečnosť prostredníctvom odbornej prípravy, vzdelávania a zvyšovania informovanosti a vytvorenia vhodného trestného práva a nadnárodných rámcov na boj proti počítačovej kriminalite, ako aj na aktívnu účasť na medzinárodných fórach, ako je Globálne fórum OECD pre digitálnu bezpečnosť;

23.  pripomína potenciál digitalizácie pri znižovaní rozdielov v sociálnom začleňovaní, prístupe k informáciám a znižovaní hospodárskej marginalizácie v okrajových oblastiach;

Digitalizácia: nástroj trvalo udržateľného rozvoja

24.  víta vonkajší investičný plán EÚ, v ktorom sa podporujú investície do inovatívnych digitálnych riešení miestnych potrieb, finančná inklúzia a vytváranie dôstojných pracovných miest; poukazuje na to, že digitalizácia je významnou investičnou príležitosťou a že na základe spolupráce s európskymi a medzinárodnými finančnými inštitúciami a so súkromným sektorom by kombinované financovanie predstavovalo dôležitý nástroj na stimulovanie ďalšieho financovania;

25.  vyzýva Komisiu, aby začala nové iniciatívy, v ktorých sa osobitne zameria na vytvorenie digitálnej infraštruktúry, podporu elektronickej verejnej správy a digitálnych zručností, posilňovanie digitálnej ekonomiky a podporu ekosystémov pre začínajúce podniky zameriavajúce sa na ciele trvalo udržateľného rozvoja vrátane možností financovania pre mikro, malé a stredné podniky s cieľom umožniť im elektronické interakcie s nadnárodnými podnikmi a prístup ku globálnym hodnotovým reťazcom;

26.  vyzýva Komisiu, aby naďalej začleňovala digitálne technológie a služby do rozvojovej politiky EÚ, ako sa okrem iného uvádza v programe D4D; zdôrazňuje potrebu podporovať využívanie digitálnych technológií v konkrétnych oblastiach politík vrátane elektronickej verejnej správy, poľnohospodárstva, vzdelávania, vodného hospodárstva, zdravotníctva a energetiky;

27.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila investície do digitálnej infraštruktúry v rozvojových krajinách, aby sa preklenula značná digitálna priepasť spôsobom vychádzajúcim z účinného rozvoja a zásad;

28.  pripomína, že mikro, malé a stredné podniky tvoria v rozvojových krajinách väčšinu podnikov a zamestnávajú väčšinu pracovníkov spracovateľského priemyslu a sektoru služieb; opakuje, že zjednodušenie dobre regulovaného cezhraničného elektronického obchodu môže priamo ovplyvniť zlepšovanie živobytia, podporu vyššej životnej úrovne, zvýšenie zamestnanosti a povzbudenie hospodárskeho rozvoja; opakovane potvrdzuje, že takéto úsilie by mohlo prispieť k rodovej rovnosti, keďže veľký počet týchto spoločností vlastnia alebo riadia ženy; zdôrazňuje potrebu znížiť právne, administratívne a sociálne prekážky podnikania, najmä so zreteľom na ženy; vyzýva, aby sa digitalizácia využívala aj na podporu vzdelávania a budovania kapacít na podnikanie v rozvojových krajinách, ako aj vytváranie priaznivého prostredia pre začínajúce podniky a inovatívne spoločnosti;

29.  zdôrazňuje, že je potrebné zastaviť obchod s nerastmi, ktorých využívanie financuje ozbrojené konflikty alebo zahŕňa nútenú prácu; pripomína, že kolumbit je základnou surovinou pre výrobu mnohých elektronických zariadení (napr. smartfónov) a že občianska vojna, ktorá zachvátila africkú oblasť Veľkých jazier, najmä v Konžskej demokratickej republike, z dôvodu jeho využívania, ťažby a nezákonného obchodu s ním, mala za následok viac ako osem miliónov úmrtí; vyzýva na ukončenie vykorisťovania detí v kolumbitových baniach a nezákonného obchodovania s ním s cieľom dosiahnuť stav, v ktorom sa bude získavať a predávať prijateľným spôsobom, čo prinesie prospech aj miestnemu obyvateľstvu;

30.  poukazuje na to, že poľnohospodárstvu, ktoré je najväčším odvetvím afrického hospodárstva, môžu digitálne technológie potenciálne prospieť; zdôrazňuje, že digitálne platformy možno v rozvojových krajinách použiť na informovanie poľnohospodárov o trhových cenách, spojiť ich s potenciálnymi kupcami a poskytnúť praktické informácie o metódach pestovania a trendoch na trhu, informácie o počasí a upozornenia a odporúčania súvisiace s chorobami rastlín a zvierat; zdôrazňuje však, že v kontexte poľnohospodárstva, ktoré sa čoraz viac orientuje na vedomosti a moderné technológie, môže mať digitálne poľnohospodárstvo v rozvojových krajinách veľmi rušivý vplyv zo sociálneho a environmentálneho hľadiska, keďže prístup k najmodernejším technológiám môže byť aj naďalej obmedzený len na veľké a industrializované poľnohospodárske podniky pôsobiace na vývoznom trhu a v oblasti trhových plodín, zatiaľ čo obmedzené vedomosti a zručnosti by mohli drobné poľnohospodárstvo v týchto krajinách ďalej marginalizovať;

31.  trvá na tom, že financovanie EÚ v oblasti poľnohospodárstva v rozvojových krajinách musí byť v súlade s transformačnou povahou Agendy 2030 a Parížskej dohody o klíme a následne so závermi Medzinárodného hodnotenia poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie (IAASTD) a odporúčaniami osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu; zdôrazňuje, že to znamená uznanie multifunkčnosti poľnohospodárstva a rýchly presun od pestovania monokultúr založených na intenzívnom využívaní chemických vstupov k diverzifikovanému a trvalo udržateľnému poľnohospodárstvu založenému na agroekologických poľnohospodárskych postupoch, posilňovaní miestnych potravinových systémov a drobného poľnohospodárstva;

32.  upozorňuje, že nástroje IKT možno použiť na šírenie informácií, ktoré môžu byť kľúčové počas prírodných aj technologických katastrof a núdzových situácií, ako aj v nestabilných a konfliktom zasiahnutých oblastiach; zdôrazňuje, že digitálne technológie môžu nízkopríjmovým a ďalším zraniteľným komunitám umožniť získanie prístupu ku kvalitným základným službám (napr. zdravotníctvo, vzdelávanie, voda a elektrina), ako aj k humanitárnej pomoci a ďalším verejným a súkromným službám; zdôrazňuje význam boja proti online dezinformáciám (falošné správy) a zdôrazňuje potrebu osobitných programov zameraných na mediálnu gramotnosť, ktoré môžu byť nástrojom na riešenie týchto výziev;

33.  zdôrazňuje, že technologické inovácie sú v rámci humanitárnej pomoci prioritou, najmä v súvislosti s núteným vysídľovaním, keďže prispievajú k udržateľným riešeniam, ktoré do ľudských životov prinášajú stabilitu a dôstojnosť a môžu uľahčiť prepojenie medzi humanitárnou oblasťou a rozvojom; víta globálne iniciatívy na zjednodušenie inovácií v humanitárnej oblasti, ako sú Globálna aliancia pre humanitárnu inováciu (Global Alliance for Humanitarian Innovation – GAHI), Fond pre inovácie v humanitárnej oblasti (Humanitarian Innovation Fund – HIF) a iniciatíva OSN Global Pulse, a vyzýva EÚ, aby presadzovala otvorené údaje a dôrazne podporila globálne komunity vývojárov softvéru a osoby, ktoré vytvárajú praktické, otvorené technológie s cieľom riešiť medzinárodné rozvojové a humanitárne problémy;

34.  zdôrazňuje, že digitálne technológie, ako sú správy SMS a aplikácie mobilných telefónov, môžu poskytnúť dostupné nové nástroje na šírenie dôležitých informácií, ktoré by mohli využívať najmä chudobní a izolovaní ľudia a osoby so zdravotným postihnutím; berie na vedomie potenciál technológie mobilných telefónov, ktoré predstavujú výhody, ako sú nízke náklady na prístup v dôsledku rastúceho pokrytia siete, jednoduché používanie a klesajúce ceny hovorov a textových správ; pripomína však tiež, že mobilné telefóny vytvárajú zdravotné a environmentálne riziká, a to najmä v dôsledku ťažby nerastných surovín a zvyšovania úrovne odpadu z elektrických a elektronických zariadení; zdôrazňuje, že digitalizácia má potenciál buď posilniť alebo oslabiť demokraciu, a vyzýva EÚ, aby tieto riziká náležite zohľadnila s cieľom kontrolovať nevhodné používanie digitálnych technológií pri podporovaní využívania technologických inovácií v rozvojovej pomoci a aby podporovala správu internetu;

35.  zdôrazňuje význam budovania udržateľného ekosystému pre digitálnu ekonomiku s cieľom znížiť ekologický vplyv súvisiaci s digitalizáciou rozvíjaním efektívneho využívania zdrojov v digitálnom a energetickom sektore, najmä stanovením priorít v obehovom hospodárstve; požaduje, aby vonkajší investičný plán (EIP) podporoval zodpovednosť výrobcov, konkrétne podporou MSP, ktoré sa venujú opätovnému používaniu, opravám a obnove výrobkov a do svojich obchodných činností začleňujú systémy spätného odberu s cieľom odstrániť nebezpečné časti používané v elektrických a elektronických zariadeniach (ďalej len „ EEZ“); vyzýva na zlepšenie informovanosti spotrebiteľov o environmentálnych účinkoch elektronických zariadení a na účinné riešenie zodpovednosti podnikov pri výrobe EEZ; takisto zdôrazňuje, že je potrebné podporovať štatistiky o odpade z elektrických a elektronických zariadení a vnútroštátne politiky v oblasti odpadu z elektrických a elektronických zariadení v rozvojových krajinách s cieľom minimalizovať tvorbu odpadu z elektrických a elektronických zariadení, predchádzať vytváraniu nelegálnych skládok odpadu a nesprávnemu spracovaniu odpadu z elektrických a elektronických zariadení, podporovať recykláciu a vytvárať pracovné miesta v odvetví obnovy a recyklácie;

36.  uznáva, že digitálne technológie poskytujú energetickému sektoru inovatívne nástroje na optimalizáciu využívania zdrojov; pripomína však, že digitálne technológie majú významnú ekologickú stopu ako zdroje energie spotrebiteľa (odhaduje sa, že digitálne emisie CO2 predstavujú 2 až 5 % celkových emisií) a kovy (napríklad striebro, kobalt, meď a tantal), pričom spochybňuje ich dlhodobú udržateľnosť; opätovne potvrdzuje potrebu zmeny modelov výroby a spotreby v záujme boja proti zmene klímy;

37.  uznáva potenciálnu úlohu digitálnych technológií pri podpore demokracie a účasti občanov na rozhodovaní;

38.  zdôrazňuje význam vytvárania a vykonávania štátnych digitálnych informačných platforiem, ktoré zvyšujú príležitosti pre ľudí vo všeobecnosti, aby sa riadne informovali o svojich právach a službách, ktoré štát sprístupňuje svojim občanom;

39.  zdôrazňuje, že aplikácie elektronickej verejnej správy prispievajú k urýchleniu verejných služieb a zlacneniu prístupu k nim, k zlepšeniu konzistentnosti a spokojnosti občanov, k zjednodušeniu vyjadrovania a činností občianskej spoločnosti, k zvýšeniu transparentnosti, čím značne prispievajú k podpore demokratizácie a boju proti korupcii; zdôrazňuje životne dôležitú úlohu technológií a digitalizácie pre účinnú fiškálnu politiku a správu a umožnenie účinného nárastu mobilizácie domácich zdrojov a pomoci v boji proti daňovým únikom a daňovým podvodom; trvá na tom, že je nutné vytvoriť bezpečné digitálne identity, keďže to môže pomôcť zistiť počet osôb, ktoré potrebujú určité základné služby;

40.  vyzýva na využitie príležitostí, ktoré ponúkajú digitálne technológie ako prostriedok na zlepšenie registrácie detí v registroch detí, úmrtí a manželstiev; zdôrazňuje, že podľa odhadov UNICEF len v subsaharskej Afrike nebolo pri narodení zaregistrovaných až 95 miliónov detí(7), a preto nemajú žiadny rodný list, pričom táto skutočnosť bráni tomu, aby boli takéto deti právne uznané, takže ich existencia ako členov spoločnosti nie je od ich narodenia až po dospelý život vôbec zaznamenaná, čo skresľuje demografické údaje krajín so závažnými dôsledkami z hľadiska hodnotenia potrieb obyvateľstva, najmä pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu či zdravotnej starostlivosti;

41.  uznáva ústrednú úlohu digitálnych technológií v riadení zdravotníckych služieb, reakcii na núdzové situácie v prípade epidémií, informačných kampaní v oblasti verejného zdravia, pri verejnom prístupe k zdravotníckym službám, ako aj v odbornom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov, podpore a presadzovaní základného výskumu a rozvoja informačných služieb zdravotníctva a elektronického zdravotníctva; vyzýva preto tvorcov politiky, aby zaviedli vhodné politické a regulačné rámce, čím rozšíria projekty v oblasti elektronického zdravotníctva; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti poskytla potrebné finančné prostriedky;

42.  víta online program „Akadémia DEVCO“, ktorý umožňuje školiť ľudí z partnerských krajín EÚ online; vyzýva na ďalšie rozvíjanie programov odbornej prípravy pre miestnych lídrov a na vypracovanie postupov na podávanie žiadostí o dotácie EÚ, aby títo partneri mohli získať jasnejší obraz o očakávaniach, cieľoch a podmienkach, a zlepšiť tak možnosť, že ich projekty budú odsúhlasené; zdôrazňuje, že takéto iniciatívy by za predpokladu, že budú ľahko dostupné, účinné a relevantné, mali pozitívny vplyv na čerpanie pomoci a na obraz EÚ medzi jej partnermi;

o
o   o

43.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.

(1) Ú. v. EÚ C 210, 30.6.2017, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 22. (3) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 106. (4) Štúdia UNEP – INTERPOL s názvom The Rise of Environmental Crime: a growing Threat to Natural Resources, Peace, Development and Security (Nárast environmentálnej trestnej činnosti. Rastúca hrozba pre prírodné zdroje, mier, rozvoj a bezpečnosť) (2016). (5) UNCTAD, „Digitálna spolupráca juh-juh v oblasti industrializácie: program regionálnej integrácie“ (2017). (6) Valné zhromaždenie OSN, GA/RES/70/125. (7) https://www.unicef.org/french/publications/files/UNICEF_SOWC_2016_French_LAST.pdf