Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 8 a na hlavu V, najmä na články 21, 22, 36 a 37 Zmluvy o Európskej únie (ďalej len „Zmluva o EÚ“), ako aj na piatu časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej, ktorá 1. júla 2016 nadobudla úplnú platnosť,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie z 18. decembra 2014, ktoré obsahuje návrh rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej(1), a uznesenie z 21. januára 2016 o dohodách o pridružení/prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou(2), na svoje odporúčanie z 15. novembra 2017 o Východnom partnerstve(3) a na svoje legislatívne uznesenie zo 14. marca 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku(4) a na svoje uznesenie zo 14. júna 2018 o okupovaných gruzínskych územiach 10 rokov po invázii Ruska(5),

–  so zreteľom na každoročné národné akčné plány vykonávania dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Gruzínskom,

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Európskej komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z 9. novembra 2017 o správe o vykonávaní dohody o pridružení s Gruzínskom (SWD(2017)0371),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitov Východného partnerstva, naposledy z 24. novembra 2017 v Bruseli,

–  so zreteľom na rámec spolupráce s názvom 20 výstupov do roku 2020 stanoveným počas samitu v Rige v roku 2015 na podporu silnejšieho hospodárstva, silnejšej správy vecí verejných, silnejšej prepojenosti a silnejšej spoločnosti,

–  so zreteľom na jednotný rámec EÚ na podporu Gruzínska (2017 – 2020),

–  so zreteľom na výsledok štvrtého zasadnutia Rady pre pridruženie medzi EÚ a Gruzínskom z 5. februára 2018,

–  so zreteľom na výsledky zasadnutí Parlamentného zhromaždenia Euronest, z ktorých posledné sa konalo 25. – 27. júna 2018, na ktorom sa prijalo sedem uznesení a ktoré vyzvalo EÚ, aby zintenzívnila svoju mediačnú činnosť v zmrazených konfliktoch,

–  so zreteľom na záverečné stanovisko a odporúčania zo šiestej schôdze Parlamentného výboru pre pridruženie EÚ – Gruzínsko, ktorá sa konala 26. apríla 2018,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie z tretieho stretnutia platformy občianskej spoločnosti EÚ – Gruzínsko z 22. marca 2018,

–  so zreteľom na prvú správu Komisie o mechanizme pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, ktorá bola zverejnená 20. decembra 2017 (COM(2017)0815),

–  so zreteľom na záverečné stanovisko Benátskej komisie z 19. marca 2018 o ústavnej reforme Gruzínska (CDL-AD(2018)005),

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie z 21. septembra 2015 s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (SWD(2015)0182),

–  so zreteľom na správu organizácie Transparency International s názvom Stav korupcie: Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina z 2. júla 2015,

–  so zreteľom na odborné štúdie vypracované pre Výbor pre zahraničné veci vrátane štúdie s názvom The electoral reforms in three association countries of the Eastern Neighbourhood – Ukraine, Georgia and Moldova and their impact on political developments in these countries (Volebné reformy v troch pridružených krajinách východného susedstva – Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko – a ich vplyv na politický vývoj v týchto krajinách), ktorá bola uverejnená 26. októbra 2017(6), štúdie s názvom Association agreements between the EU and Moldova, Georgia and Ukraine (Dohody o pridružení medzi EÚ a Moldavskom, Gruzínskom a Ukrajinou), ktorá bola uverejnená 28. júna 2018(7), a na porovnávaciu štúdiu s názvom The Development of an Institutional Framework for the Implementation of the Association Agreements in Georgia, Moldova and Ukraine: a comparative perspective (Rozvoj inštitucionálneho rámca pre vykonávanie dohôd o pristúpení v Gruzínsku, Moldavsku a na Ukrajine: komparatívna perspektíva), ktorá bola uverejnená v septembri 2018(8),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0320/2018),

A.  keďže vzťahy medzi EÚ a Gruzínskom sa v súlade s dohodou o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom, prehĺbenou a komplexnou zónou voľného obchodu (DFCTA) a programom pridruženia neustále prehlbujú vďaka novým významným úspechom, medzi ktoré patrí aj nadobudnutie účinnosti bezvízového režimu a pristúpenie Gruzínska k Energetickému spoločenstvu;

B.  keďže plné rešpektovanie základných hodnôt vrátane demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, ľudských práv a základných slobôd, ako aj práv menšín predstavuje základný kameň ďalšej európskej integrácie;

C.  keďže humanitárna situácia a izolácia okupovaných regiónov Južné Osetsko a Abcházsko naďalej predstavujú pre Gruzínsko jednu z kľúčových výziev;

D.  keďže index vnímania korupcie 2017 spoločnosti Transparency International ukazuje, že v boji proti korupcii sa naďalej dosahujú dobré výsledky;

E.  keďže nová národná stratégia boja proti organizovanému zločinu na roky 2017 – 2020 a jej akčný plán prijatý v roku 2017 sa zameriavajú na boj proti „zlodejom v práve“, tranzit omamných látok a počítačovej kriminalite a na zavedenie politík založených na analýze a spolupráce polície s obyvateľstvom;

F.  keďže Istanbulský dohovor s mandátom na predchádzanie a boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu nadobudol platnosť 1. septembra 2017 a bola zriadená medziagentúrna komisia pre otázky rodovej rovnosti, násilia páchaného na ženách a domáceho násilia;

G.  keďže svetový rebríček slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc svedčí o miernom zlepšení, pretože Gruzínsko postúpilo v roku 2018 zo 64. miesta (v roku 2017) na 61. miesto;

1.  s potešením víta trvalé výsledky v oblasti reforiem a pokrok dosiahnutý pri vykonávaní dohody o pridružení a DCFTA, vďaka čomu sa Gruzínsko stalo kľúčovým strategickým partnerom EÚ v regióne; vyzýva gruzínske orgány, aby naďalej zabezpečovali stabilitu, ďalšie demokratické reformy a hospodárske a sociálne zlepšenia pre Gruzíncov, ktorí žijú v chudobe, sú vystavení nezamestnanosti a vysokej miere ekonomickej emigrácie, ako faktor, ktorý môže významne prispieť k získaniu sŕdc a myslí obyvateľov na ceste k zvrchovanosti Gruzínska a územnej celistvosti v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc, ako aj k posilneniu spolupráce medzi EÚ a Gruzínskom;

2.  s uspokojením konštatuje, že európsky program Gruzínska naďalej podporujú rôzne strany politického spektra a väčšina gruzínskych občanov; poukazuje na to, že podľa článku 49 Zmluvy o EÚ a v súlade s Rímskou deklaráciou z 25. marca 2017 môže každý európsky štát požiadať o členstvo v EÚ za predpokladu, že splní kodanské kritériá; zatiaľ pripomína návrh politiky „Východné partnerstvo plus“, ktorú presadzuje Európsky parlament a ktorá má odhaliť ďalšie vyhliadky; víta iniciatívu gruzínskej vlády vypracovať plán integrácie do EÚ s cieľom posilniť pretrvávajúce vzťahy medzi EÚ a Gruzínskom; víta aktívnu účasť Gruzínska na činnostiach multilaterálnych platforiem Východného partnerstva;

3.  vyjadruje uznanie gruzínskym orgánom za ich opakované informačné kampane o prínosoch a hospodárskych príležitostiach vyplývajúcich z dohody o pridružení a rozsiahlej a komplexnej zóny voľného obchodu (ďalej len „DCFTA“) a pomoc, ktorú poskytli pri riadení potrebných úprav;

Vytvorenie inštitucionálneho rámca na vykonávanie dohody o pridružení

4.  konštatuje, že v súlade s programom pridruženia medzi EÚ a Gruzínskom bude podpora Gruzínska zo strany EÚ predstavovať 371 až 453 miliónov EUR na roky 2017 – 2020 s dostupnými dodatočnými finančnými prostriedkami na základe zásady „viac za viac“; nabáda Komisiu, aby poskytla takúto pomoc úmerne absorpčnej kapacite Gruzínska a reformnému úsiliu Gruzínska; berie na vedomie rozhodnutie Gruzínska znížiť celkový počet ministerstiev zo 14 na 11 v záujme funkčnej optimalizácie a zníženia výdavkov a víta rozhodnutie gruzínskej vlády presmerovať takto získané úspory na vzdelanie;

5.  požaduje intenzívnejšie zapojenie predsedu vlády a ministra zahraničných vecí do zabezpečovania politického dohľadu na vysokej úrovni nad vykonávaním dohody o pridružení, a to najmä zefektívnením príslušných vládnych štruktúr, koordináciou a synchronizáciou plánov ministerstiev a ich úplným a efektívnym vykonávaním; víta začlenenie úradu ministra pre európsku integráciu do ministerstva zahraničných vecí; navrhuje však, aby sa na zodpovednosti za európsku integráciu podieľal celý ministerský aparát;

6.  víta prijatie trojročnej verzie plánu vykonávania dohody o pridružení/DCFTA a vyzýva orgány, aby vypracovali stratégiu reformy, ktorá bude dopĺňať tieto plány a bude zameraná na výsledky nad rámec právnych predpisov a odbornej prípravy zamestnancov a založená na odbornom posúdení vplyvu, ktoré by sa malo zaoberať aj medziinštitucionálnou spoluprácou medzi parlamentom, vládou a prezidentskou kanceláriou; nabáda v tejto súvislosti gruzínsky parlament, aby zintenzívnil kontroly súladu návrhov vnútroštátnych reforiem s dohodou o pridružení;

7.  zdôrazňuje, že Gruzínsko musí vyčleniť vysokokvalifikovaných pracovníkov na vykonávanie programu pridruženia; žiada preto gruzínske orgány, aby zaručili, že štrukturálne jednotky na všetkých ministerstvách zaoberajúce sa záležitosťami európskej integrácie budú mať dostatočný počet úradníkov s osobitnou kvalifikáciou; vyzýva ESVČ a/alebo Komisiu, aby poskytli pomoc pri budovaní kapacít a odbornej príprave gruzínskych úradníkov, ktorí majú na starosti vykonávanie dohody o pridružení/DCFTA;

8.  víta zriadenie Medziparlamentného zhromaždenia Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny a vyzýva toto zhromaždenie, aby kontrolovalo vykonávanie dohody o pridružení;

9.  naliehavo žiada ESVČ a/alebo Komisiu, aby posilnili interné spôsobilosti na intenzívnejšie monitorovanie vykonávania dohody o pridružení, a to najmä zvýšením osobitne vyčlenených ľudských zdrojov s dôkladnými odbornými znalosťami o gruzínskom správnom a právnom systéme, a aby prešli na kvalitatívne hodnotenie pokroku, najmä zavedením procesov preverovania, ktoré umožnia posúdiť aktuálne dosiahnutú úroveň súladu s acquis EÚ, ako to vyžaduje dohoda o pridružení;

10.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohráva občianska spoločnosť vrátane sociálnych partnerov pri vykonávaní dohody o pridružení ako aktéri dohliadajúci na reformy a víta ich úsilie pri monitorovaní vykonávania dohody; vyzýva gruzínske orgány, aby zabezpečili, že do uskutočnenia reforiem v rámci dohody o pridružení/DCFTA budú plne zapojené miestne orgány a zástupcovia občianskej spoločnosti, ako aj sociálni partneri, pokiaľ ide o otázku dosiahnutia „európskeho“ sociálneho modelu, a vyzýva orgány a EÚ, aby zabezpečili ich prístup, ako aj prístup obyvateľov v okrajových zónach k informáciám o vykonávaní dohody o pridružení;

11.  zdôrazňuje význam proaktívnej komunikácie s gruzínskymi občanmi o konkrétnych výhodách a cieľoch Východného partnerstva, ako aj potrebu bojovať proti dezinformáciám prostredníctvom faktických, prístupných a kvalitných informácií vo všetkých jazykoch partnerskej krajiny; vyzýva Gruzínsko, aby s podporou EÚ a jej členských štátov posilnilo svoju komunikačnú stratégiu;

12.  víta otvorenie Európskej školy Východného partnerstva 4. septembra 2018 v Tbilisi, ktorá ponúka program medzinárodnej maturity pre študentov zo všetkých krajín Východného partnerstva; nabáda gruzínske orgány, aby posilnili úlohu európskych štúdií v bežných školských a univerzitných osnovách;

13.  podporuje predbežné zistenia a závery k prvému kolu prezidentských volieb v Gruzínsku v roku 2018, ktoré predstavila medzinárodná volebná pozorovateľská misia vrátane jej delegácie Európskeho parlamentu; víta súťažný charakter volieb a skutočnosť, že sa nevyskytli prípady násilia; vyjadruje nesúhlas s ruskou okupáciou Južného Osetska a Abcházska, tak ako s rozhodnutím de facto vládnych orgánov v Južnom Osetsku zavrieť administratívnu hranicu s Gruzínskom, čím zabránili mnohým občanom Gruzínska odovzdať svoje volebné lístky; vyzýva príslušné orgány a politické skupiny, aby pred druhým kolom riešili problematické otázky, a to najmä zneužívanie štátnych zdrojov a nadmerne vysoké stropy na financovanie kampane a napádanie nezávislých organizácií občianskej spoločnosti formou prudkých slovných útokov zo strany vysokých úradníkov;

Politický dialóg

14.  pripomína skutočnosť, že pozícia EÚ týkajúca sa ústavnej reformy Gruzínska sa zhoduje s celkovým pozitívnym hodnotením Benátskej komisie; vyjadruje poľutovanie nad odkladom zavedenia plne proporcionálneho volebného systému do roku 2024; potvrdzuje, že je pripravený pozorovať budúce voľby v Gruzínsku a pomôcť gruzínskym orgánom pri vykonávaní opatrení nadväzujúcich na odporúčania, ktoré budú predložené; pripomína, že zloženie ústrednej volebnej komisie by nemalo podliehať politickému vplyvu a že v období pred voľbami by nemalo dochádzať k zneužívaniu administratívnych zdrojov; vyzýva gruzínske orgány, aby uskutočnili účelné vyšetrenie politicky motivovaných násilných incidentov, ktoré sa udiali počas parlamentných volieb v roku 2016;

15.  podporuje demokratické posilnenie gruzínskych politických inštitúcií a je odhodlaný poskytnúť v tejto oblasti pomoc; konštatuje, že Gruzínsko je jednou z mála krajín, v ktorej sú všetky zložky moci zapojené do Partnerstva pre otvorenú správu vecí verejných; zdôrazňuje, že je dôležité realizovať ambiciózny program reforiem zameraný na politickú neutralitu štátnych inštitúcií a ich zamestnancov; zdôrazňuje úlohu opozície v parlamentnom systéme a zdôrazňuje naliehavú potrebu zaviesť prísnejšie mechanizmy kontroly výkonnej moci, a to aj prostredníctvom možnosti poslancov parlamentu klásť pravidelné otázky ministrom a premiérovi a zaistiť tak ich zodpovednosť;

16.  víta, že od 27. marca 2017 pre gruzínskych občanov platí bezvízový režim; berie na vedomie, že Gruzínsko dodržiava kritériá na liberalizáciu vízového režimu, a podporuje ich pravidelné monitorovanie s cieľom zabezpečiť, aby sa podmienky aj naďalej dodržiavali; konštatuje, že zavedenie bezvízových režimov prináša pozitívne výsledky pre rozvoj kontaktov medzi ľuďmi; oceňuje Gruzínsko za opatrenia prijaté na urýchlené riešenie prípadov porušovania bezvízového režimu a vyzýva členské štáty EÚ, aby uznali Gruzínsko za bezpečnú krajinu pôvodu; zdôrazňuje význam zintenzívnenia spolupráce medzi súdnymi orgánmi a orgánmi presadzovania práva Gruzínska a členských štátov EÚ;

17.  víta pokračujúce vykonávanie gruzínskej stratégie a akčného plánu v oblasti migrácie a posilnenie obnovy hraničných oblastí s Tureckom a Azerbajdžanom;

18.  podporuje Gruzínsko pri uskutočňovaní politiky mierového riešenia konfliktov, zmierenia a angažovanosti a jeho konštruktívnej účasti na medzinárodných diskusiách v Ženeve; víta úsilie Gruzínska naďalej viesť dialóg s Ruskom; oceňuje iniciatívu nazývanú „Krok smerom k lepšej budúcnosti“, ktorá bola predstavená 4. apríla 2018 a je zameraná na zlepšenie humanitárnych a sociálno-ekonomických podmienok obyvateľov, ktorí bývajú v okupovaných regiónoch, ako aj na posilnenie medziľudských kontaktov a budovanie dôvery medzi rozdelenými spoločenstvami;

19.  pripomína s poľutovaním, že po 10 rokoch Ruská federácia pokračuje v nelegálnej okupácii gruzínskych území, a pripomína, že jednoznačne podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínska; berie na vedomie súdne konanie, ktoré začalo Gruzínsko na Európskom súde pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) proti Rusku v súvislosti s použitím donucovacích opatrení proti ľuďom, ktorí žijú v Abcházsku a Južnom Osetsku, a berie na vedomie, že gruzínsky parlament prijal uznesenie o založení Tkchozorijovho a Tatunašviliho zoznamu ľudí, ktorí boli odsúdení alebo sú vyšetrovaní za vraždenie, únosy, mučenie alebo neľudské zaobchádzanie; zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo musí zaujať konzistentný, koordinovaný, jednotný a rázny postoj k politike Ruska týkajúcej sa okupácie a anexie;

20.  naliehavo žiada gruzínske orgány, aby sa naďalej usilovali prekonať existujúce prekážky a pokúsili sa rozšíriť výhody dohody o pridružení a DCFTA aj na obyvateľov Abcházska a regiónu Cchinvali/Južné Osetsko, a to lepším informovaním o nových príležitostiach vyplývajúcich z dohody a vytváraním ad hoc projektov obchodnej a hospodárskej spolupráce na miestnej úrovni;

21.  pozitívne hodnotí pokračujúcu účasť Gruzínska na operáciách civilného a vojenského krízového riadenia v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP); zdôrazňuje, že je potrebné naďalej rozvíjať strategický dialóg na vysokej úrovni medzi EÚ a Gruzínskom o bezpečnostných otázkach, najmä o boji proti radikalizácii, násilnému extrémizmu, propagande a hybridným hrozbám;

Právny štát, dobrá správa vecí verejných a sloboda médií

22.  uznáva výsledky Gruzínska v boji proti korupcii na nízkej a strednej úrovni, čo vedie k dobrému umiestneniu v indexoch vnímania na regionálnej úrovni; zdôrazňuje však, že korupcia na najvyšších miestach je stále vážnym problémom; oceňuje vykonávanie protikorupčnej stratégie Gruzínska a jeho akčného plánu; vyzýva Gruzínsko, aby zabezpečilo, že protikorupčný úrad bude nezávislý, nebude podliehať politickým zásahom a bude oddelený od štátnej bezpečnostnej služby; opätovne poukazuje na význam účinného oddelenia jednotlivých zložiek moci a jasného oddelenia politiky a hospodárskych záujmov a zdôrazňuje, že boj proti korupcii si vyžaduje nezávislé súdnictvo a spoľahlivé výsledky vyšetrovania prípadov korupcie na najvyššej úrovni, ktoré ešte len budú k dispozícii; považuje Gruzínsko za dôležitého partnera EÚ v rôznych oblastiach spolupráce, ako je boj proti terorizmu a organizovanému zločinu;

23.  naliehavo žiada gruzínske orgány, aby zaviedli plnohodnotný nezávislý a účinný mechanizmus na vyšetrenie a stíhanie prípadov zneužívania zo strany úradníkov orgánov presadzovania práva, ktorý bude oddelený od úradu generálnej prokuratúry, s cieľom riešiť pretrvávajúci nedostatok zodpovednosti; víta preto vytvorenie služby štátneho inšpektora, ktorý bude zodpovedný za vyšetrovanie porušovania ľudských práv úradníkmi orgánov presadzovania práva;

24.  je hlboko znepokojený nátlakom, ktorý vyvíja Turecko na tureckých občanov s pobytom v Gruzínsku, ako aj na vzdelávacie inštitúcie z dôvodu ich údajného prepojenia s Gülenovým hnutím; naliehavo žiada gruzínske orgány, aby pozorne sledovali tento prípad a súčasne zabezpečili, aby boli súdne konania a prijaté opatrenia v úplnom súlade s európskymi zásadami a normami; naliehavo žiada EÚ, aby poskytla podporu a pomoc krajinám Východného partnerstva pri odolávaní tlaku, ktorý je na ne vyvíjaný niekoľko posledných mesiacov, najmä zo strany Turecka;

25.  berie na vedomie prebiehajúcu súdnu reformu a znaky väčšej nestrannosti a transparentnosti súdnictva, pripomína však obavy Benátskej komisie týkajúce sa navrhovaných legislatívnych zmien a doplnení, ktoré nezaručujú politickú neutralitu rady prokurátorov Gruzínska; požaduje, aby sa zaviedli všetky opatrenia potrebné na posilnenie systému súdnictva, a to aj posilnením administratívnych kapacít, a aby bola zaručená úplná nezávislosť súdnictva a prokuratúry, a vyzýva na demokratickú kontrolu ministerstva vnútra vrátane policajných a bezpečnostných služieb, ktoré si vyžadujú prepracovanie a reformu, aj s cieľom zaručiť transparentnosť, najmä pokiaľ ide o výber, menovanie a povýšenie sudcov, ako aj disciplinárne konania, ktoré sa ich týkajú;

26.  zdôrazňuje význam prebiehajúcich reforiem verejnej správy; víta nedávno schválený zákon o štátnej službe a očakáva jeho rýchle vykonávanie v záujme trvalého zvýšenia dôvery verejnosti;

27.  konštatuje so znepokojením, že gruzínska vláda neprijala nové právne predpisy na zlepšenie prístupu verejnosti k informáciám; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že navrhovaná reforma naďalej obmedzuje prístup v tejto oblasti; vyzýva gruzínsku vládu, aby zaručila skutočný prístup k verejným informáciám; pripomína, že ide o veľmi dôležitý záväzok prijatý v rámci dohody o pridružení;

28.  naliehavo vyzýva gruzínsku vládu, aby pokračovala vo vykonávaní reformy riadenia verejných financií;

29.  víta prijatie národnej stratégie boja proti organizovanému zločinu;

30.  vyzýva gruzínsky parlament, aby zvážil balík pozmeňujúcich návrhov zameraný na reformu právnych predpisov týkajúcich sa protidrogovej politiky v súlade s rozhodnutím ústavného súdu z 30. novembra 2017;

31.  víta súhlas gruzínskeho parlamentu s balíkom zákonov na zlepšenie situácie väzňov;

Dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd

32.  vyzýva gruzínske orgány, aby rozšírili funkčnosť mechanizmu na koordináciu v oblasti ľudských práv v krajine a posilnili jeho účasť na spolupráci na multilaterálnych fórach; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom vo vyšetrovaní únosu azerbajdžanského novinára Afgana Muchtarliho, ktorý odhalil mnohé nedostatky vo fungovaní bezpečnostných služieb vrátane stranícko-politického zasahovania; vyzýva gruzínsku vládu, aby zabezpečila rýchle a dôveryhodné ukončenie vyšetrovania, a zdôrazňuje, že Gruzínsko musí zaistiť bezpečné prostredie pre obhajcov ľudských práv, ktorí majú trvalý pobyt na jej území, aby sa takéto prípady už neopakovali;

33.  berie na vedomie rozsudok ESĽP z 28. novembra 2017 v súvislosti s bývalým predsedom vlády Vanom Merabišvilim, v ktorom sa konštatuje porušenie článku 18 Európskeho dohovoru o ľudských právach, a to vo forme skrytého programu a postranných úmyslov pri zadržaní bývalého predsedu vlády;

34.  zdôrazňuje význam jasnej a transparentnej politiky založenej na ľudských právach a nástrojov na vyšetrovanie, stíhanie a kompenzáciu porušovania ľudských práv, ktoré boli spáchané počas predchádzajúcich vlád, pričom sa zaručí, aby tento proces v plnej miere rešpektoval zásady právneho štátu a riadneho procesu;

35.  vyzýva gruzínske orgány, aby prijali ďalšie kroky na rešpektovanie základných slobôd a ľudských práv, najmä v prípade zraniteľných skupín, prostredníctvom boja proti nenávistným prejavom a diskriminácii LGBTQI osôb, Rómov, osôb postihnutých HIV/AIDS, osôb so zdravotným postihnutím a ďalších menšín, a to aj na trhu práce prostredníctvom zmeny zákonníka práce; vyzýva najmä Gruzínsko, aby harmonizovalo právne predpisy o právach osôb so zdravotným postihnutím v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý Gruzínsko ratifikovalo v roku 2014; víta, že Gruzínsko ratifikovalo Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ako aj prijatie zákona o úradnom jazyku a štátnej stratégie pre občiansku rovnosť a integráciu, a vyzýva na ich rýchle vykonávanie a vytvorenie účinného mechanizmu monitorovania;

36.  vyzýva gruzínske orgány, aby podnikli ďalšie kroky na ochranu žien pred všetkými formami násilia, sexuálnym zneužívaním a obťažovaním a aby zvýšili počet žien na trhu práce a v politike, kde sú naďalej nedostatočne zastúpené;

37.  vyzýva na posilnenie ochrany práv detí vrátane predchádzania násiliu páchanému na deťoch, prístupu k vzdelávaniu pre všetky deti vrátane detí so zdravotným postihnutím; znovu pripomína zodpovednosť gruzínskej vlády za dôkladný dohľad nad situáciou detí v detských domovoch a cirkevných ústavoch;

38.  pripomína význam slobodných a nezávislých masmédií, redakčnej nezávislosti, ako aj plurality a transparentnosti zodpovednosti v mediálnom prostredí ako kľúčových demokratických zásad; s uspokojením berie na vedomie zlepšenia v Gruzínsku, ktoré sa odrazili v svetovom rebríčku slobody tlače z roku 2018, ktorý vytvorili Novinári bez hraníc; poukazuje na politizáciu mediálneho obsahu; pripomína prípad televíznej stanice Rustavi 2;

Obchodná a hospodárska spolupráca

39.  víta, že sa dôraz kladie na vytváranie pracovných miest, ako aj na pracovné práva, konkrétne prijatím zákona o bezpečnosti pri práci, s cieľom účinne riešiť nesmierne vysokú mieru pracovných úrazov; naliehavo vyzýva gruzínsky parlament, aby rozšíril rozsah pôsobnosti zákona tak, aby nevznikali výnimky; pripomína orgánom Gruzínska povinnosť dodržiavať medzinárodné normy v oblasti pracovných práv a zdôrazňuje potrebu transformovať odbor kontroly pracovných podmienok tak, aby vznikol riadny a nezávislý systém inšpekcie práce v súlade s dohovorom MOP č. 81, s cieľom zlepšiť bezpečnosť pri práci a obmedziť nedeklarovanú prácu; vyzýva, aby zamestnávatelia prestali diskriminovať tých, ktorí uplatňujú svoje odborové práva; je znepokojený detskou prácou a nedostatočnou slobodou združovania v prípade odborových organizácií; pripomína, že bezpečnosť pri práci má podľa požiadaviek dohody o pridružení rozhodujúci význam;

40.  konštatuje, že EÚ je najväčší obchodný partner Gruzínska a predstavuje takmer tretinu celkového obchodu, a zároveň je najvýznamnejším poskytovateľom pomoci a najväčším zdrojom priamych zahraničných investícií; víta vykonávanie kľúčových štrukturálnych reforiem zameraných na zlepšenie hospodárskeho a podnikateľského prostredia a maximalizáciu výhod, ktoré poskytuje DCFTA; hodnotí pozitívne pokrok, ktorý Gruzínsko dosiahlo pri aproximácii svojich právnych predpisov v oblastiach súvisiacich s obchodom vrátane sanitárnych a fytosanitárnych opatrení, vyzýva však na väčší pokrok v oblasti bezpečnosti potravín; zdôrazňuje význam prebiehajúcich štrukturálnych reforiem vzhľadom na zlepšenie investičného prostredia v Gruzínsku; zdôrazňuje, že je potrebné, aby gruzínske orgány zaručili rovnomerné rozdelenie výsledkov gruzínskeho hospodárskeho rastu medzi obyvateľstvo a vykonávania dohody o pridružení v prospech MSP;

41.  konštatuje s uspokojením, že do EÚ sa začali vyvážať niektoré nové produkty, hoci Gruzínsko naďalej vyváža najmä poľnohospodárske komodity a suroviny; nabáda Komisiu, aby pomohla Gruzínsku určiť oblasti, ktoré by mohli viac podporiť hospodársku diverzifikáciu, a prednostne sa im venovať v procese vykonávania prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode; odporúča, aby Gruzínsko zvážilo stratégiu diverzifikácie v prípade produktov vyvážaných na trhy EÚ;

42.  hodnotí pozitívne pokrok v oblasti verejného obstarávania s plánovaným zosúladením právnych predpisov do roku 2022; zdôrazňuje význam nestranného a nezávislého orgánu zodpovedného za preskúmanie; naliehavo vyzýva gruzínsku vládu, aby zlepšila transparentnosť systému verejného obstarávania, najmä obmedzením výnimiek z otvoreného výberového konania v zákone o obstarávaní s cieľom zredukovať celkový objem nekonkurenčných zmlúv;

43.  víta pristúpenie Gruzínska k dohovoru o paneuro-stredomorských pravidlách pôvodu, čo umožní kumuláciu pôvodu v rámci prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode; zároveň nabáda Gruzínsko, aby pristúpilo k Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime;

Energetika a ďalšie oblasti spolupráce

44.  víta členstvo Gruzínska v Energetickom spoločenstve a pokrok smerom k integrácii gruzínskeho trhu s energiou s trhom EÚ prostredníctvom konvergencie právnych predpisov v súlade s dohodou o pridružení a so Zmluvou o Energetickom spoločenstve; je hlboko presvedčený, že to prispeje aj k splneniu podmienok celoeurópskeho energetického mixu v súlade s Parížskou dohodou o opatreniach na boj proti zmene klímy a cieľom č. 10 Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj OSN, pokiaľ ide o opatrenia na boj proti energetickej chudobe; naliehavo vyzýva gruzínske orgány, aby vyvinuli všetko potrebné úsilie o urýchlenie preberania acquis EÚ v oblasti energetiky s podporou EÚ, ako aj posilnenie vedeckej spolupráce a rozvoja inovácií v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov; konštatuje, že plány ako začlenenie ministerstva energetiky do ministerstva hospodárstva a udržateľného rozvoja by sa mali prijímať v úzkej koordinácii s gruzínskym parlamentom;

45.  odporúča, aby gruzínske orgány vypracovali odolnú národnú energetickú stratégiu, znížili úroveň energetických dotácií a posilnili bezpečnosť dodávok energie a energetickú nezávislosť; podporuje rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti a prijímanie potrebných právnych predpisov, ako aj prispôsobovanie inštitucionálneho rámca; nabáda na posilnenie funkcií energetického tranzitu;

46.  zdôrazňuje, že v oblasti dopravy a životného prostredia je potrebné ďalšie úsilie o vykonávanie; naliehavo vyzýva gruzínsku vládu, aby prijala stratégiu na boj proti znečisteniu ovzdušia; vyzýva gruzínske orgány, aby zvýšili účasť verejnosti na rozhodovaní v environmentálnej oblasti a rozšírili rozsah poskytovania informácií o životnom prostredí s cieľom podnietiť verejný záujem;

47.  pripomína, že správa v oblasti životného prostredia je hlavným prvkom ustanovení dohody o pridružení; víta nadobudnutie účinnosti nového Kódexu posudzovania vplyvov na životné prostredie v súlade s právnymi predpismi EÚ, ako aj prijatie plánu pre akčný plán v oblasti klímy; požaduje ďalšie zosúladenie vnútroštátnych environmentálnych politík s cieľmi EÚ v oblasti boja proti zmene klímy v súlade s Parížskou dohodou z roku 2015, a najmä dokončenie a prijatie stratégie nízkoemisného rozvoja;

48.  poznamenáva, že Gruzínsko sa zaviazalo účinne vykonávať mnohostranné environmentálne dohody v rámci kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, čo si vyžaduje ďalšie zlepšenie;

49.  berie na vedomie plán gruzínskej vlády ďalej rozvíjať vodnú energiu; vyzýva v tejto súvislosti gruzínske orgány, aby prijali normy EÚ a dodržiavali ich vo všetkých projektoch, a aby najmä uplatňovali otvorený a transparentný postup posúdenia vplyvu na životné prostredie zapájajúci všetky príslušné zainteresované strany v hlavných fázach rozhodovacieho procesu;

Inštitucionálne ustanovenia

50.  domnieva sa, že zapojenie gruzínskych orgánov do prípravy príslušných právnych predpisov od ich navrhovania je užitočné, aby sa zvýšila inkluzívnosť tohto procesu a znížili náklady Gruzínska na transformáciu, a vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využila mechanizmy výmeny informácií ex ante;

51.  opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie monitorovať vo väčšej miere vykonávanie medzinárodných dohôd s východnými partnermi EÚ; opätovne žiada Komisiu a ESVČ, aby častejšie predkladali Európskemu parlamentu a Rade podrobné písomné správy o vykonávaní týchto dohôd;

52.  berie na vedomie, že hodnotenie vykonávania prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode sa vo veľkej miere zameriava na obchodné toky a prekážky obchodu; vyzýva Komisiu, aby patrične monitorovala a hodnotila vykonávanie DCFTA a venovala pritom osobitnú pozornosť transpozícii a vykonávaniu acquis, ako aj vplyvu na ukrajinskú spoločnosť a aby poskytovala verejne prístupné a komplexné výročné správy, a to aj o technickej a finančnej podpore zo strany Európskej únie;

53.  vyzýva Radu a Komisiu, aby naďalej využívali všetky dostupné možnosti na podporu a pomoc Gruzínsku v jeho úsilí o účinné vykonávanie prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode, a pripomína, že udržateľné vykonávanie prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode sa nemôže opierať výlučne o pomoc zo strany EÚ, ale vyžaduje si nezávislú správu zo strany Gruzínska v záujme podpory intenzívnejších obchodných tokov, zníženia byrokratickej záťaže a zjednodušenia administratívnych postupov; vyzýva obe strany, aby vo väčšej miere podporovali mikropodniky, malé a stredné podniky (MMSP) a poskytovali technickú pomoc; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila zriadenie skupiny na podporu Gruzínska, podobne ako v prípade Ukrajiny;

54.  vyzýva ESVČ a/alebo Komisiu, aby uverejňovali všetky výročné správy o vykonávaní dohôd o pridružení v rovnakom čase a zároveň zverejňovali porovnávacie hodnotenia miery pokroku každého pridruženého partnera vo vykonávaní dohody o pridružení/dohody DCFTA na základe špecifických referenčných hodnôt;

55.  je odhodlaný vypracovať výročné správy o vykonávaní dohody o pridružení;

o
o   o

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Gruzínska.

(1) Ú. v. EÚ C 294, 12.8.2016, s. 31. (2) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 82. (3) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 130. (4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0073. (5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0266. (6) Volebné reformy v troch pridružených krajinách východného susedstva – Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko, Európsky parlament, 26. októbra 2017. (7) Dohody o pridružení medzi EÚ a Moldavskom, Gruzínskom a Ukrajinou, Európsky parlament, 28. júna 2018. (8) Rozvoj inštitucionálneho rámca pre vykonávanie dohôd o pridružení v Gruzínsku, Moldavsku a na Ukrajine: komparatívna perspektíva, Európsky parlament, september 2018.