Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kube, najmä na uznesenie zo 17. novembra 2004 o Kube(1), z 2. februára 2006 o politike EÚ voči kubánskej vláde(2), z 21. júna 2007 o Kube(3), z 11. marca 2010 o väzňoch svedomia na Kube(4), z 5. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kubánskou republikou na strane druhej v mene Európskej únie(5), a na súhlas Európskeho parlamentu s ňou,

–  so zreteľom na zvolenie Miguela Díaza-Canela za nového prezidenta kubánskeho národného zhromaždenia právomoci ľudu 19. apríla 2018,

–  so zreteľom na zistenia Výboru OSN pre nedobrovoľné zmiznutia na Kube zo 17. marca 2017,

–  so zreteľom na stanovisko 59/2018 pracovnej skupiny OSN pre svojvoľné zadržiavanie, ktoré prijala na svojom 82. zasadnutí od 20. do 24. augusta 2018, týkajúce sa Ariel Ruiz Urquiolovej, ktorú Amnesty International považuje za väzňa svedomia,

–  so zreteľom na všeobecné pravidelné preskúmania Rady OSN pre ľudské práva z mája 2013 a mája 2018,

–  so zreteľom na správu organizácie Human Rights Watch z roku 2017 o Kube a stanovisko, ktoré 27. júla 2018 vydal riaditeľ organizácie Amnesty International Erik Guevara-Rosas, týkajúce sa 100 dní novej kubánskej vlády,

–  so zreteľom na mesačné výkazy kubánskej komisie pre ľudské práva a národné zmierenie (ďalej len „CCHRNC“),

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, a ďalšie medzinárodné zmluvy a nástroje týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na kubánsku ústavu,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorej signatárom je aj Kuba,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku

A.  keďže ľudské práva sú súčasťou politických dialógov EÚ, ako aj dohôd o spolupráci a obchode; keďže nedeliteľnosť ľudských práv vrátane občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv by mala byť jedným z hlavných cieľov Európskej únie v jej vzťahoch s Kubou;

B.  keďže 5. júla 2017 Európsky parlament udelil súhlas s dohodou o politickom dialógu a spolupráci medzi EÚ a Kubou (ďalej len dohoda o politickom dialógu a spolupráci – DPDS); keďže DPDS jednoznačne vyjadruje svoje znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv na Kube a v prípade porušenia ustanovení v oblasti ľudských práv obsahuje doložku o pozastavení;

C.  keďže v roku 2015 začal dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Kubou pod vedením osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva; keďže 9. októbra 2018 sa strany vo štvrtom dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Kubou zaoberali okrem iného témou účasti občanov na verejných záležitostiach, a to aj v kontexte nedávnych volebných procesov, ako aj slobody združovania a prejavu a možnosťou ochrancov ľudských práv a iných odvetví občianskej spoločnosti slobodne sa združovať, vyjadrovať názory a zapájať sa do verejného života; keďže Európskemu parlamentu nie je jasné, či toto stretnutie bolo v akomkoľvek ohľade presvedčivé; keďže sa nedosiahli žiadne hmatateľné výsledky, pokiaľ ide o ľudské práva na Kube, a to napriek vytvoreniu dialógu o ľudských právach a znovuzvoleniu Kuby do Rady OSN pre ľudské práva na obdobie 2017 – 2019; keďže politický dialóg musí zahŕňať priamy a intenzívny dialóg s občianskou spoločnosťou a opozíciou bez akýchkoľvek obmedzení;

D.  keďže kubánska vláda stále odmieta uznať monitorovanie ľudských práv ako legitímnu činnosť a odmieta miestnym skupinám pre ľudské práva zákonný štatút;

E.  keďže 24. februára 2019 sa má uskutočniť ústavné referendum; keďže v procese vytvárania novej ústavy chýba riadna celoštátna konzultácia, ktorou by sa zabezpečilo, aby si komunistická strana zachovala svoju vplyvnú úlohu v spoločnosti bez pluralitného systému, základných slobôd a politických a občianskych práv, čím sa posilní centralizované štátne vlastníctvo a riadené hospodárstvo; keďže politický systém jednej strany je v článku 3 vyhlásený za neodvolateľný a v článku 224 sa uvádza, že súčasným a budúcim generáciám je zakázané zmeniť nezvratnosť socializmu, ako aj súčasného politického a sociálneho systému; keďže sa zdá, že v návrhu existujú ďalšie veľmi znepokojujúce ustanovenia;

F.  keďže nezávislí novinári, mierumilovní disidenti a obhajcovia ľudských práv, ktorí dokumentujú zneužívanie ľudských práv a ktorí sú väčšinou členmi demokratickej opozície sú na Kube prenasledovaní, svojvoľne zadržiavaní alebo zadržiavaní; keďže podľa názoru CCHRNC bolo v októbri 2018 z politických dôvodov bezdôvodne zatknutých aspoň 202 pokojných oponentov a nezávislých aktivistov občianskej spoločnosti, ktorí uplatňovali svoje základné práva na slobodu prejavu, zhromažďovania a politického združovania;

G.  keďže jednou z týchto osôb je národný koordinátor Kresťanského oslobodzovacieho hnutia (MCL) Dr. Eduardo Cardet, ktorý bol odsúdený na tri roky väzenia za pokojné uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu; keďže v novembri 2016 bol zatknutý po návrate domov z cesty do Miami; keďže Dr. Cardet, ktorý je považovaný za väzňa svedomia, je v súčasnosti zadržiavaný vo väznici Cuba Sí v meste Holguín, kde je v izolácii bez možnosti rodinných návštev alebo telefonického kontaktu;

H.  keďže Tomás Núñez Magdaiaga, člen Patriotickej únie Kuby (Unión Patriótica de Cuba, UNPACU), neoficiálnej politickej opozičnej skupiny, pokračoval v 62-dňovej protestnej hladovke a 15. októbra 2018 bol vďaka medzinárodnému tlaku prepustený; keďže pán Magdaiaga bol uznaný vinným z údajného vyhrážania sa štátnemu úradníkovi, ktorý sa nakoniec priznal, že obvinenia voči nemu si vymyslel; keďže jeho prípad je ďalším jasným príkladom pokusov o umlčanie akýchkoľvek nesúhlasných myšlienok;

I.  keďže v októbri 2018 boli Ženy v bielom opäť hlavnými obeťami politickej represie a niekoľko členov Jednotného protitotalitného fóra (FANTU) bolo v niekoľkých provinciách v krajine vystavených represii;

J.  keďže všetkým väzňom na Kube sa musí zaručiť humánne zaobchádzanie; keďže kubánska vláda odopiera nezávislým skupinám pre ľudské práva prístup do väzníc; keďže kubánski občania nevyužívajú záruky riadneho procesu, ako je právo na spravodlivé a verejné vypočutie príslušným a nestranným súdom; keďže väzni počas podmienečného prepustenia sú často predmetom pokračujúceho prenasledovania zo strany orgánov;

K.  keďže pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie jasne uviedla, že kubánske obete svojvoľného zadržiavania majú právo žiadať od vlády nápravu, ktorá zahŕňa reštitúciu, odškodnenie, rehabilitáciu, náhradu a záruky neopakovania;

L.  keďže existujú náznaky lepšieho dodržiavania slobody náboženského vyznania na Kube; keďže kubánske orgány sú zároveň stále veľmi obmedzujúce, pokiaľ ide o výstavbu alebo rekonštrukciu kresťanských kostolov; keďže cirkev sa postupne stala najväčším aktérom občianskej spoločnosti a hlavným neštátnym sociálnym poskytovateľom na Kube, ale jej činnosť je naďalej pod prísnou kontrolou orgánov;

M.  keďže zmyslom užších politických a hospodárskych vzťahov s Kubou je zo strany EÚ pomoc pri pokračovaní politických reforiem v krajine podľa toho, ako si to želajú všetci jej občania; keďže hospodárska a obchodná liberalizácia by mala krajine umožniť postupne smerovať k slobodným sociálnym priestorom, spolužitiu, technológiám a komunikáciám, ktoré oceňujú a požadujú obyvatelia Kuby;

N.  keďže Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia kubánskym aktivistom v troch prípadoch: Oswaldo Payá v roku 2002, Ženy v bielom v roku 2005 a Guillermo Fariñas v roku 2010; keďže ešte stále pravidelne dochádza k tomu, že laureáti Sacharovovej ceny nemôžu opustiť krajinu a zúčastňovať sa na medzinárodných podujatiach;

O.  keďže Európsky parlament pri mnohých príležitostiach požiadal o vyslanie oficiálnych delegácií na Kubu; keďže kubánske orgány každý raz zamietli vstup do krajiny, a to aj po uzavretí DPDS;

1.  dôrazne odsudzuje svojvoľné zadržiavanie, prenasledovanie a útoky na pokojných disidentov, nezávislých novinárov, ochrancov ľudských práv a politickú opozíciu na Kube; vyzýva na okamžité ukončenie týchto opatrení a okamžité prepustenie všetkých politických väzňov vrátane Eduarda Cardeta a tých, ktorí sú svojvoľne zadržiavaní len za uplatňovanie slobody prejavu a zhromažďovania;

2.  naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, ESVČ a jej delegáciu na Kube, aby dôrazne dodržiavali svoje základné zásady a politiky týkajúce sa Kuby a prijali všetky potrebné opatrenia na prepustenie uvedených jednotlivcov, aby zabezpečili okamžité ukončenie prenasledovania politických oponentov a obhajcov ľudských práv a aby im pomáhali a chránili ich;

3.  vyzýva kubánske orgány, aby zlepšili podmienky vo väzniciach a zaobchádzanie s väzňami a umožnili medzinárodným skupinám pre ľudské práva a nezávislým kubánskym organizáciám prístup do väzníc v krajine; je presvedčený, že väznenie kubánskych disidentov za ich názory a nenásilnú politickú činnosť je v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek prijatej DPDS sa situácia v oblasti ľudských práv a demokracie nezlepšuje; vyzýva na splnenie záväzných povinností stanovených v DPDS medzi EÚ a Kubou, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd; zdôrazňuje, že úspech tejto dohody závisí od jej plného dodržiavania;

5.  pripomína, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci zahŕňa ustanovenie o pozastavení dohody, ktoré by sa malo uplatniť v prípade porušenia ustanovení o ľudských právach; trvá preto na tom, aby Európska únia pri vykonávaní DPDS pozorne sledovala a monitorovala dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd na Kube a aby jestvovali pravidelné správy preEurópsky parlament; vyzýva PK/VP Federicu Mogheriniovú, aby v pléne podrobne informovala Európsky parlament o konkrétnych krokoch, ktoré sa prijímajú s cieľom splniť uvedenú požiadavku;

6.  naliehavo vyzýva kubánsku vládu, aby opätovne vymedzila svoju politiku v oblasti ľudských práv tým, že ju zosúladí s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a umožní aktívnu účasť všetkých aktérov občianskej spoločnosti a opozičných politických činiteľov v politickom a sociálnom živote bez toho, aby ukladala akékoľvek obmedzenia; vyzýva Kubu, aby potvrdila svoj zámer „dodržiavať najprísnejšie normy pri podpore a ochrane ľudských práv“ ratifikáciou Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj ich opčných protokolov;

7.  pripomína kubánskym orgánom, že sloboda pohybu a zhromažďovania je zaručená podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a že táto sloboda sa vzťahuje aj na aktivistov a členov demokratickej opozície;

8.  dôrazne odsudzuje prijatie dekrétu č. 349, ktorý oslabuje právo na umeleckú slobodu na Kube; vyzýva kubánske orgány, aby prijali vhodné legislatívne opatrenia na stiahnutie dekrétu č. 349 pred nadobudnutím jeho účinnosti v decembri 2018; zdôrazňuje, že sloboda umeleckého prejavu je kľúčom k životaschopnému a dynamickému kultúrnemu sektoru, ktorý môže vytvárať pracovné miesta, rozvíjať kultúrny priemysel a revitalizovať kultúrne dedičstvo;

9.  vyzýva kubánsku vládu, aby prestala s uvaľovaním online cenzúry a prestala blokovať internetové stránky výlučne s cieľom obmedziť politickú kritiku a obmedziť prístup k informáciám;

10.  plne podporuje zistenia Výboru OSN pre nedobrovoľné zmiznutia na Kube zo 17. marca 2017, v ktorých sa Kuba naliehavo vyzýva, aby prijala potrebné opatrenia na zaručenie plnej nezávislosti jej súdneho systému a aby zriadila nezávislý národný inštitút ľudských práv v súlade s parížskymi zásadami;

11.  vyjadruje veľké znepokojenie nad novým návrhom ústavy a referendom naplánovaným na február 2019; zdôrazňuje, že celému procesu chýba začlenenie, tolerancia a rešpektovanie základných občianskych a politických práv, ktoré by mohli zaručiť demokratický ústavný proces; v tejto súvislosti pripomína svoje odhodlanie podporovať proces prechodu na pluralitnú demokraciu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, do ktorého sú zapojené všetky subjekty bez vylúčenia, ako sa uvádza vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, a trvalé hospodárske oživenie zamerané na zlepšenie životnej úrovne obyvateľstva Kuby v súlade s túžbami kubánskeho obyvateľstva; vyzýva príslušné kubánske orgány, aby v novej ústave zakotvili slobodné a pluralistické voľby;

12.  naliehavo vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby pomáhali pri hospodárskych a politických zmenách na Kube smerom k prechodu na plne demokratický režim, v ktorom sa dodržiavajú základné práva všetkých občanov; podporuje využívanie rôznych nástrojov zahraničnej politiky EÚ, a to najmä európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), s cieľom posilniť dialóg EÚ s kubánskou občianskou spoločnosťou a subjektmi, ktoré podporujú nenásilné zmeny na Kube;

13.  vyzýva kubánske orgány, aby zrušili trest smrti za všetky trestné činy; požaduje moratórium na trest smrti, kým sa táto právna zmena formálne neprijme; vyzýva na preskúmanie všetkých trestov smrti s cieľom zabezpečiť, aby súvisiace súdne procesy boli v súlade s medzinárodnými normami a aby do budúcnosti nebola vykonaná ani jedna poprava;

14.  vyzýva kubánsku vládu, aby umožnila cirkvám slobodne vykonávať svoju činnosť v oblasti sociálnej starostlivosti v kubánskej spoločnosti; žiada, aby sa v plnej miere zaručila sloboda náboženského vyznania a svedomia;

15.  vyzýva PK/VP Federicu Mogheriniovú, aby uznala existenciu politickej opozície voči kubánskej vláde a podporila jej začlenenie do politického dialógu medzi EÚ a Kubou; pripomína európskym inštitúciám, že občianska spoločnosť a osoby, ktorým bola udelená Sacharovova cena, sú kľúčovými aktérmi demokratizácie Kuby a že ich hlas musí byť vypočutý a zohľadnený v rámci bilaterálnych vzťahov; v tomto zmysle vyzýva všetkých zástupcov členských štátov EÚ, aby počas návštev kubánskych orgánov vyjadrili obavy v súvislosti s ľudskými právami a aby sa pri návšteve Kuby stretli s laureátmi Sacharovovej ceny s cieľom zabezpečiť vnútornú a vonkajšiu súdržnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

16.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že kubánske orgány odmietli povoliť parlamentným výborom, delegáciám a niektorým politickým skupinám návštevu Kuby napriek tomu, že Európsky parlament udelil súhlas s DPDS; vyzýva orgány, aby okamžite umožnili vstup do krajiny vrátane možnosti navštíviť ostrov, keď sa 24. februára 2019 uskutoční ústavné referendum;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a kubánskemu národnému zhromaždeniu právomoci ľudu, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, parlamentom a vládam členských štátov, vysokej komisárke OSN pre ľudské práva a vládam členských štátov CELAC.

(1) Ú. v. EÚ C 201 E, 18.8.2005, s. 83. (2) Ú. v. EÚ C 288 E, 24.11.2006, s. 81. (3) Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 377. (4) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 82. (5) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 99.