Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/0237(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0340/2018

Predkladané texty :

A8-0340/2018

Rozpravy :

PV 14/11/2018 - 22
CRE 14/11/2018 - 22

Hlasovanie :

PV 15/11/2018 - 5.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0462

Prijaté texty
PDF 398kWORD 144k
Štvrtok, 15. novembra 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Práva a povinnosti cestujúcich v železničnej preprave ***I
P8_TA(2018)0462A8-0340/2018
Uznesenie
 Zjednotený text

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (prepracované znenie) (COM(2017)0548 – C8-0324/2017 – 2017/0237(COD))

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0548),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh (C8-0324/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. januára 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 24. júla 2017 adresovaný Výboru pre dopravu a cestovný ruch v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0340/2018),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 66.
(2) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.


Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. novembra 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (prepracované znenie)
P8_TC1-COD(2017)0237

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007(2) treba vykonať viacero zmien na zaistenie lepšej ochrany cestujúcich a podporu intenzívnejšieho využívania železničnej prepravy, a to najmä s náležitým ohľadom na články 11, 12 a 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Vzhľadom na uvedené zmeny a . V v záujme prehľadnosti by sa preto toto nariadenie (ES) č. 1371/2007 malo prepracovať. [PN 1]

(2)  V rámci spoločnej dopravnej politiky je dôležité ochrániť užívateľské práva cestujúcich v železničnej preprave a zlepšiť kvalitu a efektívnosť služieb osobnej železničnej prepravy s cieľom prispieť k zvýšeniu podielu železničnej dopravy vo vzťahu k iným spôsobom dopravy.

(3)  Napriek výraznému pokroku v oblasti ochrany spotrebiteľa v Únii sú stále potrebné sa stále majú vykonať určité zlepšenia z hľadiska ochrany práv cestujúcich v železničnej preprave a zabezpečenia poskytnutia náhrady cestujúcim v železničnej preprave za meškanie spoja, odrieknutie spoja a akékoľvek materiálne škody. [PN 2]

(4)  V železničnej preprave je cestujúci slabšou stranou prepravnej zmluvy a je potrebné v tomto ohľade jeho práva chrániť.

(5)  Priznanie rovnakých práv vlakovým cestujúcim v železničnej preprave pri medzinárodných a vnútroštátnych cestách by malo zvýšiť úroveň ochrany spotrebiteľa práv cestujúcich v Únii, zaistiť rovnaké podmienky pre železničné podniky a cestujúcim zaručiť jednotnú úroveň práv najmä pokiaľ ide o ich prístup k informáciám a náhrade v prípade meškania alebo odrieknutia spoja. Cestujúci by mali dostať čo najpresnejšie informácie o svojich právach. [PN 3]

(5a)   Toto nariadenie by nemalo nepriaznivo ovplyvniť schopnosť členských štátov alebo príslušných orgánov stanoviť sociálne tarify za služby, na ktoré sa vzťahuje záväzok služieb vo verejnom záujme, a za komerčné služby. [PN 4]

(6)  Mestské, prímestské a regionálne služby osobnej železničnej prepravy sa povahou líšia od diaľkových služieb. Členským štátom by sa preto malo umožniť vyňatie mestských, prímestských a regionálnych služieb osobnej železničnej prepravy, ktoré nie sú cezhraničnými službami v rámci Únie, z uplatňovania určitých ustanovení o právach cestujúcich. [PN 136]

(7)  Cieľom tohto nariadenia je zlepšiť služby osobnej železničnej prepravy v Únii. Preto by mali mať členské štáty možnosť udeliť výnimku pre služby v regiónoch, v ktorých sa podstatná časť prepravy uskutočňuje mimo územia Únie, pokiaľ sa zaistí primeraná úroveň práv cestujúcich na tej časti takýchto služieb, ktorá sa poskytuje na území daných členských štátov, v súlade s ich vnútroštátnym právom.

(8)  Takéto výnimky by sa však nemali vzťahovať na tie ustanovenia tohto nariadenia, ktoré uľahčujú využívanie železničných služieb osobám so zdravotným postihnutím alebo osobám so zníženou pohyblivosťou. Výnimky by sa navyše nemali uplatňovať na práva bez zbytočných komplikácií si zakúpiť železničný prepravný doklad, na ustanovenia o zodpovednosti železničného podniku voči cestujúcim a za ich batožinu, na požiadavku, aby boli železničné podniky primerane poistené, ani na požiadavku, aby tieto podniky prijali primerané opatrenia na zaistenie osobnej bezpečnosti cestujúcich na železničných staniciach a vo vlakoch a na riadenie rizika. [PN 6]

(9)  Medzi práva užívateľa užívateľov služieb železničnej prepravy patrí právo na informácie o spoji o uvedených službách a súvisiacich skutočnostiach tak pred uskutočnením prepravy ako aj počas prepravy,. Ak je to možné, mali by ž Železničné podniky a predajcovia prepravných dokladov by mali poskytovať tieto informácie vopred a čo najskôr, pred prepravou alebo aspoň pri jej začatí. Tieto informácie by sa mali poskytovať vo formáte prístupnom pre osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby so zníženou pohyblivosťou a mali by byť verejne dostupné. Železničné podniky by mali tieto informácie poskytovať predajcom prepravných dokladov a ostatným železničným podnikom, ktoré predávajú ich služby. [PN 7]

(9a)   Nediskriminačný a realizovateľný prístup v reálnom čase k všetkým údajom o prevádzke a tarifách viac sprístupní cestovanie železničnou prepravou novým zákazníkom a poskytne im širšie možnosti prepravy a taríf, z ktorých si budú môcť vybrať. Železničné podniky by predajcom prepravných dokladov mali poskytovať údaje o svojej prevádzke a tarifách s cieľom zjednodušiť cestovanie železničnou prepravou. Mala by sa vyvinúť snaha, aby si cestujúci mohli rezervovať priame prepravné doklady a jednu optimálnu cestu železničnou prepravou. [PN 8]

(9b)   Intenzívna multimodálna osobná doprava pomôže dosiahnuť ciele v oblasti klímy. Železničné podniky by preto mali propagovať aj kombinácie s inými druhmi dopravy tak, aby boli o nich účastníci železničnej prepravy informovaní ešte pred rezerváciou cesty. [PN 9]

(9c)  Dobre vyvinutá multimodálna osobná doprava pomôže dosiahnuť ciele v oblasti klímy. Železničné podniky by preto mali propagovať aj kombinácie s inými druhmi dopravy, aby boli o nich účastníci železničnej prepravy informovaní ešte pred rezerváciou cesty. [PN 10]

(10)  Podrobnejšie požiadavky na poskytovanie cestovných informácií sú vymedzené v technických špecifikáciách interoperability (TSI), ktoré sú uvedené v nariadení Komisie (EÚ) č. 454/2011(3).

(11)  Posilnenie práv cestujúcich v železničnej preprave by malo byť založené na existujúcom medzinárodnom práve, ktoré sa nachádza v dodatku A k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) z 9. mája 1980 v znení protokolu z 3. júna 1999 o zmene Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (Protokol 1999) – „Jednotné právne predpisy pre Zmluvu o medzinárodnej železničnej preprave cestujúcich a batožiny (CIV)“. Je však potrebné rozšíriť rozsah pôsobnosti tohto nariadenia a chrániť nielen cestujúcich v medzinárodnej, ale aj vo vnútroštátnej železničnej preprave. Únia pristúpila k dohovoru COTIF 23. februára 2013.

(12)  V súvislosti s predajom prepravných dokladov na prepravu cestujúcich by mali členské štáty prijať všetky potrebné opatrenia na zákaz diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti či miesta pobytu, bez ohľadu na to, či sa daný cestujúci nachádza v inom členskom štáte trvalo alebo dočasne. Tieto opatrenia by sa mali zamerať na všetky skryté formy diskriminácie, ktoré môžu dosiahnuť rovnaký účinok uplatnením iných kritérií, ako napríklad miesto pobytu, fyzická či digitálna poloha. Vzhľadom na rozvoj online platforiem predaja osobných prepravných dokladov by členské štáty mali osobitnú pozornosť venovať zaisteniu toho, aby nedochádzalo k žiadnej diskriminácii pri prístupe na rozhrania alebo nákupu prepravných dokladov online. Zároveň by sa však nemali automaticky vylučovať režimy prepravy so sociálnými tarifami, pokiaľ sú tieto primerané a nezávisia od štátnej príslušnosti dotknutých osôb. [PN 11]

(13)  Rastúca obľúbenosť cyklistiky v Únii ovplyvňuje celkovú mobilitu a cestovný ruch. Väčším využívaním tak železničnej dopravy, ako aj cyklistiky v rozložení jednotlivých spôsobov dopravy sa zmierňujú vplyvy dopravy na životné prostredie. Železničné podniky by preto mali čo najviac uľahčovať spájanie cyklistiky a železničnej dopravy, najmä povolením prepravy by mali poskytnúť dostatok stojanov na prepravu zmontovaných bicyklov vo vlakoch v priestoroch na to určených vo všetkých druhoch vlakov na prepravu osôb vrátane vysokorýchlostných, diaľkových, cezhraničných a lokálnych. Cestujúci by mali byť informovaní o priestore určenom pre bicykle. Tieto požiadavky by sa mali vzťahovať na všetky železničné podniky od ... [dva roky odo dňa dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. [PN 12]

(14)  Vždy, keď je to možné, by žŽelezničné podniky by mali cestujúcim v železničnej preprave uľahčiť prechod od jedného prevádzkovateľa k druhému poskytnutím priamych prepravných dokladov. [PN 13]

(15)  Vzhľadom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a v záujme toho, aby mohli osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou cestovať železnicou porovnateľne s ostatnými občanmi, by sa mali zaviesť pravidlá ich nediskriminácie a asistencie takýmto osobám počas ich cesty. Osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou v dôsledku postihnutia, veku alebo z akéhokoľvek iného dôvodu majú tak ako všetci ostatní občania rovnaké právo na voľný pohyb a nediskrimináciu. Osobitná pozornosť by sa mala okrem iného venovať poskytovaniu informácií osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou, týkajúcich sa dostupnosti železničných služieb, podmienok prístupu ku koľajovým vozidlám a k zariadeniam vo vlaku. S cieľom poskytovať cestujúcim s poškodením zmyslových orgánov najlepšie informácie o meškaní by sa mali primerane využívať vizuálne a zvukové systémy, ktoré sú pre uvedených cestujúcich vhodné a zrozumiteľné. Osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou by mali mať možnosť zakúpiť si prepravné doklady vo vlaku bez dodatočných poplatkov. Personál by mal byť primerane vyškolený, aby najmä pri poskytovaní asistencie vedel reagovať na potreby osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou. Aby sa zaistili rovnaké podmienky cestovania, mala by sa takýmto osobám bezplatne poskytovať asistencia na staniciach, ako aj vo pri nastupovaní do vlaku po celý čas premávky vlakov, a nielen v určitých denných časoch a vystupovaní z neho. [PN 14]

(15a)  Ak na stanici nie sú k dispozícii predajné automaty, osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou by mali mať možnosť kúpiť si cestovný doklad vo vlaku. [PN 15]

(16)  Železničné podniky a prednostovia staníc by mali zohľadniť potreby osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou dodržiavaním TSI pre osoby so zníženou pohyblivosťou nariadenia Komisie (EÚ) č. 1300/2014 (TSI)(4) a smernice XXX pri dopĺňaní TSI. Okrem toho v súlade s pravidlami Únie pre verejné obstarávanie, a najmä so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ(5), by sa pri nákupe nového materiálu alebo pri výstavbe či zásadných renováciách mali všetky budovy a koľajové vozidlá stať bezbariérovými postupným odstránením fyzických prekážok a funkčných obmedzení. [PN 16]

(17)  Je žiaduce, aby sa týmto nariadením vytvoril systém náhrad pre cestujúcich v prípade meškania, ktoré súvisí so zodpovednosťou železničného podniku, na rovnakom základe ako medzinárodný systém ustanovený dohovorom COTIF, a najmä jeho jednotnými právnymi predpismi pre CIV, ktoré sa týkajú práv cestujúcich. Zakúpené prepravné doklady by sa mali preplácať v plnej výške. V prípade meškania v osobnej preprave by železničné podniky mali poskytovať cestujúcim náhradu ako určité percento z ceny prepravného dokladu, a to až do výšky 100 %. [PN 17]

(18)  Železničné podniky by mali byť povinne poistené alebo by mali mať povinnosť prijať rovnocenné opatrenia na krytie svojej zodpovednosti voči cestujúcim v železničnej preprave v prípade nehody. Ak členské štáty stanovia maximálnu výšku odškodnenia v prípade úmrtia alebo zranenia cestujúcich, táto by mala byť rovná aspoň sume stanovenej v jednotných právnych predpisoch pre CIV. Členské štáty by mali mať možnosť kedykoľvek zvýšiť sumu odškodnenia v prípade úmrtia alebo zranenia cestujúcich. [PN 18]

(19)  Posilnenie práva na náhradu a pomoc v prípade meškania, zmeškaného prípoja alebo odrieknutia spoja by malo viesť k väčšej stimulácii trhu osobnej železničnej prepravy v prospech cestujúcich.

(20)  Pri meškaní by sa mali cestujúcim poskytnúť možnosti pokračovať v ceste alebo cestu presmerovať za porovnateľných prepravných podmienok. V tom prípade by sa mali zohľadniť najmä potreby osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou na zodpovedajúce informácie. [PN 19]

(20a)   Výklad prepravy alebo kombinovanej prepravy by mal zahŕňať všetky situácie s realistickými alebo platnými minimálnymi časmi prípojov v okamihu pôvodnej rezervácie, pričom sa zohľadnia všetky relevantné faktory, ako napríklad veľkosť a umiestnenie príslušných staníc a nástupíšť. [PN 137]

(21)  Železničný podnik by však nemal byť povinný platiť náhradu, ak môže preukázať, že meškanie spôsobili mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky alebo veľké prírodné katastrofy, ktoré ohrozovali bezpečnú prevádzku daného spoja. Tieto prípady by sa mali vzťahovať len na výnimočné živelné pohromy, teda nie bežné sezónne poveternostné javy ako jesenné búrky či pravidelné záplavy v mestských oblastiach v dôsledku prílivu alebo topenia snehu. Železničné podniky by mali preukázať, že meškanie nemohli predvídať, ani mu predísť, a to ani keby sa boli prijali všetky primerané opatrenia. [PN 20]

(22)  V spolupráci so správcami infraštruktúry a železničnými podnikmi by prednostovia staníc mali vypracovať a verejnosti sprístupniť pohotovostné plány na minimalizáciu dosahu výrazných narušení poskytovania služieb tým, že sa uviaznutým cestujúcim poskytnú primerané informácie a starostlivosť. [PN 21]

(23)  Toto nariadenie by nemalo obmedzovať práva železničných podnikov, predajcov prepravných dokladov, prednostov staníc alebo správcov infraštruktúry domáhať sa prípadnej náhrady od ktorejkoľvek osoby vrátane tretích strán v súlade s platným vnútroštátnym právom s cieľom splniť si povinnosti voči cestujúcim podľa tohto nariadenia. [PN 22]

(24)  Ak členský štát udelí železničným podnikom výnimku z uplatňovania ustanovení tohto nariadenia, mal by po konzultácii s organizáciami zastupujúcimi cestujúcich nabádať železničné podniky, aby prijali opatrenia na náhradu a pomoc v prípade výrazného narušenia služieb osobnej železničnej prepravy.

(25)  Je žiaduce, aby v období bezprostredne po nehode boli jej obete a ich závislí rodinní príslušníci zbavení krátkodobých finančných starostí.

(26)  Je v záujme cestujúcich v železničnej preprave, aby sa po dohode s orgánmi verejnej moci prijali vhodné opatrenia na zabezpečenie osobnej bezpečnosti na staniciach, ako aj vo vlakoch.

(27)  Cestujúci v železničnej preprave by mali mať možnosť podať sťažnosť práv akémukoľvek príslušnému železničnému podniku, predajcovi cestovných dokladov, prednostovi stanice alebo správcovi infraštruktúry, pokiaľ ide o práva a povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia, a právo dostať odpoveď v primeranej lehote. [PN 23]

(28)  Železničné podniky a prednostovia staníc by mali vymedziť, verejne sprístupniť, riadiť a sledovať normy kvality služieb v osobnej železničnej preprave vrátane noriem kvality služieb pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou. [PN 24]

(29)  Na zachovanie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa v železničnej preprave by sa od členských štátov malo vyžadovať určenie vnútroštátnych orgánov presadzovania, ktoré budú pozorne monitorovať a presadzovať toto nariadenie na vnútroštátnej úrovni. Tieto orgány by mali byť schopné prijímať rôzne opatrenia na presadzovanie a poskytovať cestujúcim možnosť záväzného alternatívneho riešenia sporov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ(6). Cestujúci by mali mať možnosť podať týmto orgánom sťažnosť na údajné porušenie nariadenia a v prípade dohody mať možnosť využívať riešenie sporov online stanovené na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013(7). Malo by sa tiež stanoviť, že sťažnosti môžu podávať organizácie zastupujúce skupiny cestujúcich. Na zabezpečenie uspokojivého riešenia takýchto sťažností by orgány mali tiež zároveň navzájom spolupracovať a toto nariadenie by malo ostať uvedené v prílohe k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394(8). Vnútroštátne orgány presadzovania by každý rok mali na svojich webových sídlach zverejňovať správy so štatistikou počtu a druhu sťažností, ktoré im boli podané, a detailný výsledok ich opatrení na presadzovanie. Okrem toho sa uvedené správy sprístupnia na webovom sídle Železničnej agentúry Európskej únie. [PN 25]

(30)  Spracovanie osobných údajov by sa malo vykonávať v súlade s právom Únie o ochrane osobných údajov, najmä s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(9).

(31)  Členské štáty by mali stanoviť tresty za porušenie tohto nariadenia a zabezpečiť ich uplatňovanie. Tieto tresty, ku ktorým môže patriť platba náhrady dotknutej osobe, by mali byť účinné, primerané a odradzujúce a mala by k nim patriť aj pokuta v minimálnej výške alebo vyjadrená ako určité percento z ročného obratu príslušného podniku alebo organizácie podľa toho, ktorá z uvedených súm je vyššia. [PN 26]

(32)  Keďže ciele tohto nariadenia, a to rozvoj železníc Únie a zavedenie práv cestujúcich, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(33)  Na zaistenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorými Komisia zmení prílohy I, II a III, pokiaľ ide o jednotné právne predpisy pre CIV, minimálne informácie, ktoré majú poskytovať železničné podniky a predajcovia prepravných dokladov, resp. minimálne normy kvality služieb, a ktorými upraví finančné sumy uvedené v tomto nariadení o infláciu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnilapríslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (10). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(33a)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, aby prijala jednotný formulár sťažnosti Únie, ktorý môžu cestujúci použiť ako žiadosť o náhradu v súlade s týmto nariadením. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(11). [PN 27]

(34)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä v článkoch 21, 26, 38 a 47 o zákaze akejkoľvek formy diskriminácie, integrácii osôb so zdravotným postihnutím, vysokej úrovni ochrany spotrebiteľa, resp. práve na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces. Súdy členských štátov musia toto nariadenie uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy a ciele [PN 28]

Toto nariadenie ustanovuje pravidlá v železničnej preprave na účely poskytovania účinnej ochrany cestujúcich a podpory pre cestovanie železničnou prepravou, ktoré sa týkajú: [PN 29]

a)  nediskriminácie cestujúcich z hľadiska prepravných podmienok a podmienok predaja prepravných dokladov; [PN 30]

b)  zodpovednosti železničných podnikov a ich poistnej povinnosti voči cestujúcim a za ich batožinu;

c)  práv cestujúcich v prípade nehody vyplývajúcej z použitia železničnej dopravy, ktorej dôsledkom je úmrtie, zranenie cestujúcich alebo strata či poškodenie ich batožiny;

d)  práv cestujúcich a náhrady v prípade odrieknutia narušenia cesty, ako je odrieknutie alebo meškania meškanie spoja; [PN 31]

e)  minimálnych, presných a včasných informácií, ktoré sa cestujúcim majú poskytovať v prístupnej forme, vrátane uzatvárania zmlúv o preprave a vydávania prepravných dokladov; [PN 32]

f)  nediskriminácie a povinnej asistenicie osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou od vyškolených pracovníkov; [PN 33]

g)  vymedzenia a monitorovania noriem kvality služieb a riadenia rizík osobnej bezpečnosti cestujúcich;

h)  náležitých postupov podávania a riešenia sťažností; [PN 34]

i)  všeobecných pravidiel presadzovania.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa uplatňuje na vnútroštátne a medzinárodné cesty a služby železničnej prepravy na celom území Únie, ktoré prevádzkuje jeden alebo viacero železničných podnikov s licenciou udelenou v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ(12).

2.  S výhradou odseku 4 môžu členské štáty vyňať z uplatňovania tohto nariadenia nasledujúce služby:

a)  mestskú, prímestskú a regionálnu osobnú železničnú dopravu služby mestskej osobnej železničnej prepravy v zmysle smernice 2012/34/EÚ, okrem služieb cezhraničnej dopravy prepravy v rámci Únie; [PN 138]

b)  služby medzinárodnej osobnej železničnej prepravy, ktorej podstatná časť vrátane najmenej jedného plánovaného zastavenia na stanici sa uskutočňuje mimo Únie, pod podmienkou, že príslušné vnútroštátne právne predpisy primerane zabezpečujú práva cestujúcich na území členského štátu, ktorý výnimku udelil.; [PN 36]

ba)  služby vnútroštátnej osobnej železničnej prepravy, pri ktorých bola takáto výnimka udelená členskými štátmi na základe nariadenia (ES) č. 1371/2007 najviac na 12 mesiacov po ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. [PN 37]

3.  Členské štáty informujú Komisiu o výnimkách udelených podľa odseku 2 písm. a) a, b), ako aj o primeranosti ich vnútroštátneho práva na ich území na účely odseku 2 písm. b) a ba). [PN 38]

4.  Na všetky služby osobnej železničnej dopravy uvedené v odseku 1 vrátane služieb vyňatých v súlade s odsekom 2 písm. a) a b) sa uplatňujú články 5, 6, 11 a 25, 12 a 17 a kapitola V. [PN 39]

4a.  Toto nariadenie sa nevzťahuje na služby, ktoré sú prevádzkované z čisto historických dôvodov. [PN 40]

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.  „železničný podnik“ je železničný podnik v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2012/34/EÚ;

1a.  „dopravca“ je zmluvný železničný podnik, s ktorým cestujúci uzavrel zmluvu o preprave, alebo viaceré po sebe nasledujúce železničné podniky, ktoré majú zodpovednosť na základe tejto zmluvy; [PN 41]

1b.  „výkonný dopravca“ je železničný podnik, ktorý s cestujúcim neuzavrel zmluvu o preprave, ale je železničným podnikom, ktorému zmluvná strana zmluvy o preprave zverila vykonanie celej železničnej prepravy alebo jej časti; [PN 42]

2.  „správca infraštruktúry“ je správca infraštruktúry podľa článku 3 smernice 2012/34/EÚ;

3.  „prednosta stanice“ je organizačná jednotka v členskom štáte, ktorá nesie zodpovednosť za riadenie železničnej stanice a môže byť zároveň správcom infraštruktúry;

4.  „cestovná kancelária“ je organizátor alebo maloobchodný predajca iný ako železničný podnik v zmysle článku 3 ods. bodu 8 a 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302(13); [PN 43]

5.  „predajca prepravných dokladov“ je každý predajca služieb železničnej prepravy, ktorý uzatvára zmluvy o preprave a predáva prepravné doklady samostatné prepravné doklady alebo kombinované prepravné doklady v mene železničného podniku jedného alebo viacerých železničných podnikov alebo vo vlastnom mene; [PN 44]

5a.   „distribútor“ je maloobchodný predajca služieb železničnej prepravy, ktorý predáva prepravné doklady v mene železničného podniku a ktorý podľa zmluvy uzavretej medzi cestujúcim a železničným podnikom nemá žiadnu povinnosť; [PN 45]

6.  „zmluva o preprave“ je zmluva o platenej alebo neplatenej preprave medzi železničným podnikom alebo predajcom prepravných dokladov a cestujúcim o poskytnutí jednej alebo viacerých dopravných služieb; [PN 46]

6a.   „prepravný doklad“ je platný doklad, ktorý oprávňuje cestujúceho na železničnú prepravu, a to bez ohľadu na jeho formu, či už ide o papierový alebo elektronický prepravný doklad, čipovú kartu alebo cestovnú kartu; [PN 47]

6b.   „kombinovaná cesta“ je prepravný doklad alebo prepravné doklady, ktoré predstavujú viac než jednu zmluvu o preprave na po sebe nasledujúcich prípojoch železničnej prepravy, ktoré prevádzkuje jeden alebo viaceré železničné podniky; [PN 48]

7.  „rezervácia“ je oprávnenie v papierovej alebo elektronickej forme, na základe ktorého vzniká nárok na prepravu podľa vopred potvrdených individuálnych podrobností o preprave;

8.  „priamy prepravný doklad“ je prepravný doklad alebo jednotlivé prepravné doklady, ktoré predstavujú jedinú zmluvu jednu alebo niekoľko zmlúv o preprave na prípoje nadväzujúce spoje železničnej prepravy, ktoré prevádzkuje jeden alebo viaceré železničné podniky prevádzkované jedným alebo viacerými železničnými podnikmi, ktoré boli zakúpené u toho istého predajcu prepravných dokladov, cestovnej kancelárie alebo železničného podniku na celú dĺžku cesty; [PN 49]

9.  „spoj“ je spoj osobnej železničnej prepravy medzi železničnými stanicami alebo zastávkami prevádzkovaný podľa cestovného poriadku;

10.  „cesta“ je preprava cestujúceho medzi východiskovou stanicou a stanicou určenia na základe jednej prepravnej zmluvy; [PN 50]

11.  „vnútroštátná osobná železničná preprava“ je osobná železničná preprava, ktorá neprekračuje hranice členského štátu;

12.  „medzinárodná osobná železničná prerava“ je medzinárodná osobná železničná preprava vymedzená v článku 3 ods. 5 smernice 2012/34/EÚ;

13.  „meškanie“ je časový rozdiel medzi časom plánovaného príchodu cestujúceho podľa zverejneného cestovného poriadku a skutočným alebo očakávaným príchodom do konečnej cieľovej stanice;

13a.  „príchod“ je okamih, keď sa na nástupišti v cieľovej stanici otvoria dvere vlaku a povolí sa vystupovanie; [PN 51]

14.  „predplatný prepravný doklad“ alebo „časový prepravný doklad“ je doklad na neobmedzený počet ciest, ktorý oprávnenému držiteľovi umožňuje cestovať po železnici v rámci určitej trasy alebo siete počas určeného obdobia;

15.  „zmeškaný prípoj“ označuje situáciu, keď cestujúci – či už v rámci jednej zmluvy o preprave, alebo nie – v priebehu jednej cesty alebo kombinovanej cesty zmešká jeden alebo viacero spojov v dôsledku meškania alebo odrieknutia jedného alebo viacerých predchádzajúcich spojov; [PN 139]

16.  „osoba so zdravotným postihnutím“ a „osoba so zníženou pohyblivosťou“ je každá osoba, ktorá má akékoľvek trvalé alebo dočasné telesné, duševné, intelektuálne alebo zmyslové postihnutie, ktoré v spojení s rôznymi prekážkami môže obmedziť jej plnohodnotné a efektívne využívanie prepravy za podmienok rovnocenných s ostatnými cestujúcimi, alebo ktorá má zníženú pohyblivosť pri využívaní prepravy v dôsledku veku; [PN 53]

17.  „všeobecné prepravné podmienky“ sú platné právne záväzné podmienky železničného podniku vo forme všeobecných obchodných podmienok alebo taríf v každom členskom štáte, ktoré sa uzavretím prepravnej zmluvy stali jej neoddeliteľnou súčasťou;

18.  „vozidlo“ je motorové vozidlo alebo príves, ktoré sa prepravujú pri preprave osôb;

19.  „jednotné právne predpisy pre CIV“ sú jednotné právne predpisy pre Zmluvu o medzinárodnej železničnej preprave cestujúcich a batožiny (CIF) stanovené v dodatku A k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF).

Kapitola II

Prepravná zmluva, informácie a prepravné doklady

Článok 4

Prepravná zmluva

Pokiaľ táto kapitola neustanovuje inak, na uzavretie a vykonávanie prepravnej zmluvy a poskytovanie informácií a prepravných dokladov sa uplatňujú ustanovenia hlavy II a III prílohy I.

Článok 5

Nediskriminačné podmienky prepravnej zmluvy

Bez toho, aby boli dotknuté sociálne tarify, musia železničné podniky, cestovné kancelárie alebo predajcovia prepravných dokladov poskytovať širokej verejnosti zmluvu o preprave a zmluvné podmienky o predaji prepravných dokladov a tarify a predávať prepravné doklady, priame prepravné doklady a prijímať rezervácie od cestujúcich v súlade s článkom 10 tohto nariadenia, bez priamej či nepriamej diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti či miesta pobytu konečného zákazníka cestujúceho alebo sídla železničného podniku, cestovnej kancelárie či predajcu prepravných dokladov v Únii alebo prostriedkov, ktoré cestujúci použil pri kúpe prepravného dokladu. [PN 55]

Článok 6

Bicykle

Cestujúci majú nárok vziať si do vlaku bicykleprípade potreby za primeraný poplatok, a to aj do rýchlika, diaľkového vlaku, cezhraničného a regionálneho vlaku. Cestujúci musí mať počas cesty bicykel pod dohľadom a zabezpečiť, aby neobťažoval ani nepoškodzoval ostatných cestujúcich, pomôcky na zabezpečenie mobility, batožinu či prevádzku železničnej prepravy. Všetky nové alebo renovované vlaky osobnej prepravy musia najneskôr do ... [dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] mať dobre označený priestor určený na prepravu zmontovaných bicyklov možno zamietnuť alebo obmedziť z bezpečnostných alebo prevádzkových dôvodov za predpokladu, že s minimálne ôsmimi miestami. Železničné podniky, predajcovia prepravných dokladov, cestovné kancelári a prípadne prednostovia staníc sú povinní informujú cestujúcich informovať o podmienkach takéhoto zamietnutia alebo obmedzenia prepravy bicyklov vo všetkých spojoch v súlade s nariadením (EÚ) č. 454/2011 najneskôr pri nákupe prepravného dokladu. [PN 56]

Článok 7

Vylúčenie zrieknutia sa povinností a stanovenie obmedzení

1.  Povinnosti voči cestujúcim podľa tohto nariadenia nie je možné obmedziť alebo vylúčiť, najmä nie odlišnými alebo obmedzujúcimi ustanoveniami v prepravnej zmluve. Akékoľvek zmluvné podmienky, ktoré priamo alebo nepriamo vedú k vylúčeniu alebo obmedzeniu práv vyplývajúcich z tohto nariadenia, nie sú pre cestujúcich záväzné. [PN 57]

2.  Železničné podniky, cestovné kancelárie alebo predajcovia cestovných dokladov môžu poskytovať zmluvné podmienky, ktoré sú pre cestujúceho výhodnejšie, než podmienky stanovené v tomto nariadení. [PN 58]

Článok 8

Povinnosť poskytnúť informácie o zrušení spojov

Železničné podniky, prípadne príslušné orgány zodpovedné za zmluvy o službách železnice vo verejnom záujme bezodkladne vhodnými prostriedkami vrátane foriem prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v smernici XXX(14) a nariadení(EÚ) č. 1300/2014 a s dostatočným predstihom pred ich vykonaním zverejnia rozhodnutia o dočasnom či trvalom zrušení návrhy na dočasné či trvalé zrušenie alebo podstatnú redukciu spojov pred ich vykonaním a zabezpečia, aby uvedené návrhy boli vždy pred vykonaním zmysluplne a riadne prekonzultované so zainteresovanými stranami. [PN 59]

Článok 9

Cestovné informácie

1.  Železničné podniky, cestovné kancelárie a predajcovia prepravných dokladov, ktorí poskytujú zmluvy o preprave vo vlastnom mene alebo v mene jedného alebo viacerých železničných podnikov, sú na požiadanie povinní poskytnúť cestujúcemu aspoň informácie uvedené v prílohe II časti I, na ktorú dotknutý železničný podnik poskytuje zmluvu zmluvy o preprave. Predajcovia prepravných dokladov, ktorí poskytujú zmluvy o preprave vo vlastnom mene a cestovné kancelárie sú tieto informácie povinní poskytnúť, ak sú k dispozícii.. Na zaistenie súladu s týmto nariadením sú železničné podniky povinné tieto informácie poskytovať predajcom prepravných dokladov a ostatným železničným podnikom, ktoré predávajú ich spoje. [PN 60]

2.  Železničné podniky pokiaľ je to možné vhodné, predajcovia prepravných dokladov poskytnú cestujúcemu počas cesty, a to aj v prestupných staniciach, aspoň informácie uvedené v prílohe II časti II. Na zaistenie súladu s týmto nariadením sú železničné podniky povinné tieto informácie poskytovať predajcom prepravných dokladov a ostatným železničným podnikom, ktoré predávajú ich spoje. [PN 61]

3.  Informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 poskytnú v čo najprimeranejšej podobe vrátane využitia moderných železničné podniky, cestovné kancelárie a predajcovia prepravných dokladov cestujúcim prostredníctvom ľahko prístupných, bežne používaných a v súvislosti s odsekom 2 v reálnom čase aktualizovaných komunikačných technológií, pokiaľ možno písomne, s cieľom poskytnúť cestujúcim všetky informácie požadované v prílohe II k tomuto nariadeniu. Mimoriadna pozornosť sa venuje zaisteniu, aby tieto informácie boli prístupné osobám so zdravotným postihnutím, v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v smernici XXX a, v nariadení (EÚ) č. 454/2011 a v nariadení (EÚ) č. 1300/2014. Dostupnosť formátov pre osoby so zníženou pohyblivosťou sa oznámi jasne. [PN 62]

4.  Železničné podniky, prednostovia staníc a správcovia infraštruktúry nediskriminačne sprístupnia železničným podnikom a predajcom prepravných dokladov verejnosti údaje o vlakoch v reálnom čase, vrátane údajov o vlakoch v prevádzke iných železničných podnikov, v reálnom čase tak, aby eliminovali akúkoľvek diskrimináciu cestujúcich. [PN 63]

4a.  Železničné podniky v spolupráci s prednostami staníc a správcami infraštruktúry uvádzajú v cestovných poriadkoch informácie o dostupných vlakových prípojoch a staniciach. [PN 64]

Článok 10

Dostupnosť prepravných dokladov, priamych cestovných lístkov a rezervácií

1.  Železničné podniky a predajcovia prepravných dokladov sú povinní poskytovať prepravné doklady, a ak sú k dispozícii, aj priame prepravné doklady a rezervácie. Vynaložia maximálne možné úsilie, aby poskytovali priame prepravné doklady, a to aj na cesty do zahraničia alebo cesty zahŕňajúce nočné vlaky a cesty s viac než jedným železničným podnikom. [PN 65]

2.  Bez toho, aby boli dotknuté odseky 3 a 4, predávajú železničné podniky a predajcovia cestovných lístkov prepravné doklady cestujúcim aspoň na jednom z týchto predajných miest:

a)  predajňa prepravných dokladov alebo predajný automat;

b)  telefón, internet alebo iné široko dostupné informačné technológie;

c)  vo vlaku.

Členské štáty Príslušné orgány uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007(15) môžu vyžadovať, aby železničné podniky poskytovali prepravné doklady na služby poskytované v rámci zmlúv o službách vo verejnom záujme na viac než jednom predajnom mieste. [PN 66]

3.  Železničné podniky sú povinné umožňovať kúpu prepravných dokladov na daný príslušný spoj vo vlaku, pokiaľ to nie je obmedzené alebo vylúčené z oprávnených dôvodov bezpečnosti alebo politiky boja proti podvodom, povinnej rezervácie miest alebo z primeraných komerčných dôvodov vrátane obmedzeného priestoru alebo obsadeného miesta. [PN 67]

4.  V prípade, že na železničnej stanici odchodu sa nenachádza žiadna predajňa prepravných dokladov ani predajný automat, cestujúci na železničnej stanici sú informovaní o:

a)  možnosti kúpy prepravného dokladu prostredníctvom telefónu, internetu alebo vo vlaku a o tom, ako treba pri kúpe postupovať;

b)  najbližšej železničnej stanici alebo najbližšom mieste s predajňou prepravných dokladov a/alebo predajnými automatmi.

5.  Ak sa na železničnej stanici odchodu nenachádza predajňa prepravných dokladov ani dostupný predajný automat, osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou či iné prostriedky na zakúpenie prepravných dokladov vopred, cestujúcim sa umožní zakúpenie prepravných dokladov vo vlaku bez prirážky. [PN 68]

6.  Ak cestujúci dostane osobitné lístky na jednu cestu alebo kombinovanú cestu s viacerými nadväzujúcimi železničnými spojmi jedného alebo viacerých železničných podnikov, jeho právo na informácie, pomoc, starostlivosť a náhradu musia byť rovnaké, ako pri priamom cestovnom lístku, a musia sa vzťahovať na celú cestu alebo kombinovanú cestu od stanice odchodu až po cieľovú stanicu, pokiaľ cestujúci nie je písomne výslovne informovaný o opaku. V takejto informácii sa musí najmä uviesť, že v prípade zmeškania prípoja cestujúci nemá nárok na pomoc alebo náhradu v závislosti od celkovej dĺžky cesty. Bremeno preukázania, že táto informácia bola poskytnutá, spočíva na železničnom podniku, jeho zástupcovi, prevádzkovateľovi zájazdu alebo predajcovi cestovných lístkov. [PN 140]

Článok 10a

Poskytovanie cestovných informácií cez aplikačné programovacie rozhrania

1.  Železničné podniky poskytujú nediskriminačný prístup k všetkým cestovným informáciám vrátane prevádzkových informácií o cestovných poriadkoch a tarifách v reálnom čase, ako sa uvádza v článku 9, cez aplikačné programovacie rozhrania (API).

2.  Železničné podniky sú povinné poskytovať cestovným kanceláriám, predajcom prepravných dokladov a iným železničným podnikom, ktoré predávajú ich služby, nediskriminačný prístup k rezervačným systémom prostredníctvom API tak, aby mohli uzatvárať zmluvy o preprave a vydávať prepravné doklady, priame prepravné doklady a vykonávať rezervácie tak, aby cestujúcim umožnili najoptimálnejšiu a cenovo najvýhodnejšiu cestu, a to aj do zahraničia.

3.  Železničné podniky zabezpečia, aby technické špecifikácie API boli riadne zdokumentované a bezplatne prístupné verejnosti. V rámci API sa použijú otvorené štandardy, bežné protokoly a strojovo čitateľné formáty s cieľom umožniť ich vzájomnú interoperabilitu.

4.  Železničné podniky zabezpečia, aby okrem núdzových situácií bola každá zmena technických špecifikácií ich API dostupná cestovným kanceláriám a predajcom prepravných dokladov čo najskôr a najmenej tri mesiace pred zavedením zmeny. Núdzové situácie sa zdokumentujú a dokumentácia musí byť na požiadanie k dispozícii príslušným orgánom.

5.  Železničné podniky zabezpečia, aby bol prístup k API poskytovaný bez diskriminácie, na rovnakej úrovni dostupnosti a výkonnosti vrátane podpory, prístupu ku kompletnej dokumentácii, štandardom, protokolom a formátom. Cestovné kancelárie a predajcovia prepravných dokladov nesmú byť znevýhodňovaní v porovnaní so samotnými železničnými podnikmi.

6.  API sa zavádzajú v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2017/1926(16). [PN 70]

KAPITOLA III

ZODPOVEDNOSŤ ŽELEZNIČNÝCH PODNIKOV VOČI CESTUJÚCIM A ZA ICH BATOŽINU

Článok 11

Zodpovednosť voči cestujúcim a za batožinu

Pokiaľ táto kapitola neustanovuje inak a bez toho, aby boli dotknuté uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy poskytujúce cestujúcim ďalšiu náhradu škody, zodpovednosť železničných podnikov voči cestujúcim a za ich batožinu sa upravuje prílohou I hlavou IV kapitolami I, III a IV, hlavou VI a hlavou VII.

Článok 12

Poistenie a krytie zodpovednosti v prípade úmrtia alebo zranenia cestujúceho

Železničný podnik musí byť primerane poistený v súlade s článkom 22 smernice 2012/34/EÚ a na základe vyhodnotenia svojich rizík alebo prijať rovnocenné opatrenia na pokrytie svojej zodpovednosti podľa tohto nariadenia.

Článok 13

Zálohové platby

1.  V prípade usmrtenia alebo zranenia cestujúceho zaplatí železničný podnik uvedený v prílohe I článku 26 ods. 5 bezodkladne a najneskôr do pätnástich dní po určení totožnosti fyzickej osoby, ktorá má nárok na náhradu škody, zálohové platby vo výške, ktorá je potrebná na uspokojenie bezprostredných finančných potrieb a úmerná spôsobenej ujme.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, je výška zálohovej platby v prípade usmrtenia najmenej 21 000 EUR na jedného cestujúceho.

3.  Zálohová platba nepredstavuje uznanie zodpovednosti a môže sa odčítať od akejkoľvek sumy zaplatenej neskôr na základe tohto nariadenia, je však nenávratná s výnimkou prípadov, keď bola ujma spôsobená nedbanlivosťou alebo zavinením predmetného cestujúceho, alebo prípadov, keď osoba, ktorá dostala zálohovú platbu, nemala nárok na náhradu ujmy.

Článok 14

Popieranie zodpovednosti

Aj v prípade, ak železničný podnik popiera svoju zodpovednosť za zranenie cestujúceho, vynakladá primerané úsilie poskytnúť pomoc cestujúcemu, ktorý sa domáha náhrady škody od tretích strán.

KAPITOLA IV

MEŠKANIE SPOJA, ZMEŠKANIE PRÍPOJA A ODRIEKNUTIE SPOJA

Článok 15

Zodpovednosť za meškanie spoja, zmeškanie prípoja a odrieknutie spoja

Pokiaľ táto kapitola neustanovuje inak, zodpovednosť železničných podnikov vo vzťahu k meškaniu spoja, zmeškaniu prípoja a odrieknutiu spoja sa upravuje prílohou I hlavou IV kapitolou II.

Článok 16

Náhrada cestovného a presmerovanie

1.  Ak sa buď pri odchode alebo v prípade zmeškaného prípoja počas cesty s priamym cestovným lístkom odôvodnene očakáva, že meškanie príchodu do cieľovej stanice určenia podľa zmluvy o preprave bude viac ako 60 minút alebo spoj bude zrušený, má cestujúci bezodkladne možnosť výberu jednej z týchto možností: [PN 71]

a)  náhrada plnej ceny prepravného dokladu v súlade s podmienkami, za ktorých bol zaplatený, za časť alebo časti jeho cesty, ktoré neboli uskutočnené, alebo za časť alebo časti cesty, ktoré už boli uskutočnené, ak cesta už nespĺňa účel vo vzťahu k pôvodnému plánu cesty cestujúceho, a spolu s prípadnou spiatočnou prepravou do východiskovej stanice pri najbližšej príležitosti. Vyplatenie náhrady sa uskutoční za tých istých podmienok ako v prípade náhrady uvedenej v článku 17;

b)  pokračovanie alebo presmerovanie za porovnateľných prepravných podmienok a bez dodatočných nákladov do stanice uečenia pri najbližšej príležitosti, a to aj v prípade zmeškaného prípoja v dôsledku meškania alebo odrieknutia skoršej časti prepravy počas cesty. V takom prípade sa cestujúcemu umožní využiť ďalší spoj, ktorý je k dispozícii do konečného miesta určenia, aj keď nebola vykonaná žiadna konkrétna rezervácia alebo ďalší vlak prevádzkuje iný železničný podnik; [PN 72]

c)  pokračovanie alebo presmerovanie do stanice určenia za porovnateľných prepravných podmienok neskôr podľa priania cestujúceho, najneskôr však jeden mesiac po obnovení spoja. [PN 73]

2.  Na účely odseku 1 písm. b) môže porovnateľné presmerovanie uskutočniť ktorýkoľvek železničný podnik a toto presmerovanie môže zahŕňať dopravu vo vyššej triede a v iných druhoch pozemnej dopravy bez toho, aby cestujúcemu vznikli ďalšie náklady. Železničné podniky sú povinné vynaložiť primerané úsilie, aby neboli potrebné dodatočné prípoje. Celkový čas cesty pri použití iného druhu dopravy na časť cesty, ktorá sa neukončila podľa plánu, musí byť porovnateľný s plánovaným trvaním pôvodnej cesty. Cestujúci nesmú byť prepravení dopravnými prostriedkami nižšej triedy, pokiaľ nejde o jedinú dostupnú možnosť presmerovania. [PN 74]

3.  Poskytovatelia dopravných služieb, ktorí zabezpečujú presmerovanie, povinní venovať osobitnú pozornosť tomu, aby pri poskytovaní alternatívneho spoja osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou bol zabezpečený alternatívny spoj s porovnateľnou prístupnosťou zabezpečia porovnateľnú asistenciu a prístupnosť. Tento alternatívny spoj môže byť spoločný pre všetkých cestujúcich alebo na základe rozhodnutia dopravcu ním môže byť individuálny dopravný prostriedok prispôsobený osobitným potrebám určitých osôb so zdravotným postihnutím alebo so zníženou pohyblivosťou. [PN 75]

Článok 17

Náhrada ceny prepravného dokladu

1.  Cestujúci môže bez straty pri ponechaní práva na prepravu žiadať od železničného podniku náhradu za meškanie, ak je vystavený meškaniu medzi miestom odchodu a miestom určenia uvedeným v zmluve v prepravnom doklade či dokladoch predstavujúcich jednu alebo niekoľko zmlúv o preprave, za ktoré mu cena prepravného dokladu nebola preplatená v súlade s článkom 16. Minimálna náhrada za meškanie je:

a)  25 50 % z ceny prepravného dokladu v prípade meškania 60 až 119 90 minút;

b)  50 75 % z ceny prepravného dokladu v prípade meškania 91 až 120 minút alebo viac.;

ba)   100 % z ceny prepravného dokladu v prípade meškania 121 minút alebo viac. [PN 76]

2.  Odsek 1 sa vzťahuje aj na cestujúcich, ktorí sú držiteľmi predplatného prepravného dokladu alebo časového prepravného dokladu. Ak počas platnosti prepravného dokladu, zľavovej karty alebo časového prepravného dokladu takýmto cestujúcim spoj opakovane meškal alebo bol zrušený, môžu žiadať o primeranú náhradu v súlade s opatreniami daného železničného podniku o náhradách stanovenými v odseku 1 písm. a), b) a ba). V týchto ustanoveniach sa uvedú kritériá na určenie meškania a na výpočet náhrady. Ak počas platnosti predplatného alebo časového prepravného dokladu dôjde opakovane k meškaniu v trvaní menej ako 60 minút, meškania sa sčítavajú a cestujúcim sa vyplatí náhrada v súlade s opatreniami daného železničného podniku o náhradách. [PN 77]

3.  Náhrada za zrušenie spoja alebo meškanie sa vypočíta z celkovej cene, ktorú cestujúci skutočne zaplatil za zrušený alebo omeškaný spoj. Ak je predmetom prepravnej zmluvy spiatočná cesta, náhrada za zrušenie spoja alebo meškanie na prvej ceste alebo spiatočnej ceste sa vypočíta z polovice ceny zaplatenej za prepravný doklad. Rovnakým sa z celkovej ceny vypočíta cena za zrušený alebo zmeškaný spoj podľa akejkoľvek inej formy prepravnej zmluvy, ktorá umožňuje cestovať niekoľkými nadväzujúcimi spojmi. [PN 78]

4.  Pri výpočte dĺžky meškania sa neberie do úvahy meškanie, v prípade ktorého môže železničný podnik preukázať, že nastalo mimo území Únie.

5.  Náhrada ceny prepravného dokladu sa vypláca do jedného mesiaca po podaní žiadosti o náhradu. Náhrada môže byť vyplatená vo forme poukážok a/alebo iných spojov, ak sú zmluvné podmienky (najmä vzhľadom na obdobie platnosti a cieľovú stanicu) flexibilné. Náhrada sa vyplatí v hotovosti na požiadanie cestujúceho.

6.  Náhrada ceny prepravného dokladu sa nezníži o náklady na finančnú transakciu, ako sú poplatky, náklady na telefónne hovory alebo poštovné. Železničné podniky môžu zaviesť minimálnu sumu, pod ktorú sa náhrady nebudú vyplácať. Táto minimálna suma nesmie byť vyššia ako 5 EUR na prepravný doklad. [PN 79]

7.  Cestujúci nemajú nárok na náhradu, ak boli informovaní o meškaní skôr, ako si pred tým, ako si kúpili prepravný doklad prepravný doklad, alebo ak meškanie z dôvodu pokračovania iným spojom alebo presmerovania nedosiahne 60 minút. [PN 80]

8.  Železničný podnik nie je povinný platiť náhradu, ak môže preukázať, že meškanie spôsobili mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky alebo závažné prírodné katastrofy, ktoré ohrozovali bezpečnú prevádzku daného spoja a ktoré nebolo možné predvídať či predísť im, ani keby sa boli prijali všetky primerané opatrenia. [PN 81]

Článok 18

Pomoc

1.  V prípade meškania pri príchode alebo odchode informuje cestujúcich železničný podnik, predajca prepravných dokladov alebo prednosta stanice o situácii a predpokladanom čase odchodu a predpokladanom čase príchodu v súlade s článkom 9 hneď, ako sú tieto informácie k dispozícii. [PN 83]

2.  V prípade meškania uvedeného v odseku 1, ktoré je dlhšie ako 60 minút, sa cestujúcim bezplatne ponúkne:

a)  jedlo a občerstvenie primerane k času čakania, ak je dostupné vo vlaku alebo na stanici, alebo ho je možné primerane poskytnúť, pričom sa zohľadnia kritériá ako vzdialenosť od dodávateľa, čas potrebný na donášku a náklady;

b)  hotel alebo iné ubytovanie a doprava medzi železničnou stanicou a miestom ubytovania, ak je nevyhnutný pobyt v trvaní jednej alebo niekoľkých nocí alebo je nevyhnutný ďalší pobyt, ak je to prakticky možné, zohľadniť požiadavky osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou mobilitou na prístup a potreby asistenčných zvierat s osvedčením; [PN 84]

c)  ak je vlak zablokovaný na trati, preprava z vlaku do železničnej stanice, do náhradnej východiskovej stanice alebo cieľovej stanice spoja, ak je to prakticky možné.

3.  Ak železničný spoj nemôže ďalej pokračovať v ceste, zabezpečia železničné podniky pre cestujúcich čo najskôr náhradný dopravný spoj.

4.  S ohľadom na dotknutých cestujúcich železničné podniky na žiadosť cestujúceho ponúknu, že na ich prepravnom doklade alebo akokoľvek inak potvrdia, že železničný spoj mal meškanie, čo spôsobilo zmeškanie prípoja, prípadne, že bol spoj odrieknutý. Toto osvedčovanie sa použije v súvislosti s ustanoveniami článku 17, pričom cestujúci je povinný predplatným prepravným dokladom alebo časovým prepravným dokladom preukázať, že cestoval dotknutým spojom. [PN 85]

5.  Pri uplatňovaní odsekov 1, 2, 3 a 4 venuje prevádzkujúci železničný podnik mimoriadnu pozornosť potrebám osôb so zdravotným postihnutím a, osôb so zníženou pohyblivosťou a, akýchkoľvek sprevádzajúcich osôb a asistenčných zvierat s osvedčením. [PN 86]

6.  Okrem povinností železničných podnikov podľa článku 13a ods. 3 smernice 2012/34/EÚ prednosta železničnej stanice, ktorá podľa ročného priemeru denne odbaví aspoň 10 000 cestujúcich, je povinný zabezpečiť riadny plán pre prípad nepredvídaných okolností na koordináciu chodu stanice, činností železničných podnikov a správcu infraštruktúry s cieľom pripraviť sa na možnosť rozsiahleho narušenia a dlhých meškaní, pre ktoré by v stanici uviazol veľký počet cestujúcich. Týmto plánom sa musí zabezpečiť, aby sa uviaznutým cestujúcim poskytnutá primeraná asistencia a informácie, a to v prístupnom formáte v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v smernici XXX. Prednosta stanice uvedený plán a všetky jeho zmeny na požiadanie sprístupní vnútroštátnemu orgánu presadzovania alebo akémukoľvek inému orgánu, ktorý určí členský štát. Prednostovia železničných staníc, ktoré podľa ročného priemeru denne odbavia menej ako 10 000 cestujúcich, vynaložia primerané úsilie, aby v takýchto situáciách koordinovali činnosti užívateľov stanice a aby uviaznutým cestujúcim poskytli asistenciu a informácie členské štáty, železničné podniky, prednostovia staníc a správcovia infraštruktúry spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby plány pre prípad nepredvídaných okolností uvedené v článku 13a ods. 3 smernice 2012/34/EÚ zahŕňali požiadavky na dostupnosť systémov varovania a informačných systémov. [PN 87]

Článok 19

Právo na nápravu

Ak železničný podnik vyplatí náhradu alebo si splní iné povinnosti podľa tohto nariadenia, žiadne ustanovenie tohto nariadenia ani vnútroštátnych právnych predpisov nemožno vykladať tak, aby obmedzovalo jeho právo na kompenzáciu nákladov od akejkoľvek osoby vrátane tretích strán v súlade s platným právom. Konkrétne toto nariadenie nijako neobmedzuje právo daného železničného podniku na odškodnenie od tretej strany, s ktorou má zmluvu a ktorá prispela k udalosti vedúcej k náhrade či iným povinnostiam. Žiadne ustanovenie tohto nariadenia nemožno vykladať tak, aby obmedzovalo právo tretej strany inej než cestujúceho, s ktorou má železničný podnik zmluvu, žiadať odškodnenie či náhradu od železničného podniku v súlade s príslušnou platnou legislatívou. [PN 88]

KAPITOLA V

OSOBY SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM A OSOBY SO ZNÍŽENOU POHYBLIVOSŤOU

Článok 20

Právo na prepravu

1.  Železničné podniky a prednostovia staníc za aktívnej účasti organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou ustanovia alebo zavedú pravidlá prístupu na nediskriminačnom základe vo vzťahu k preprave osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou vrátane ich osobných asistentov. Tieto pravidlá musia cestujúcemu umožniť sprievod asistenčného psa zvieraťa s osvedčením alebo sprevádzajúcej osoby bezplatne, ak sa nevie pohybovať sám, v súlade so všetkými príslušnými vnútroštátnymi pravidlami, a zabezpečiť, aby železničná preprava pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou bola k dispozícii okamžite vždy, keď je to možné. [PN 89]

2.  Rezervácie a prepravné doklady sa osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou poskytujú bez dodatočného poplatku. Železničný podnik, predajca cestovných lístkov alebo cestovná kancelária nesmú odmietnuť vykonať rezerváciu alebo vydať prepravný doklad osobe so zdravotným postihnutím alebo osobe so zníženou pohyblivosťou, ani vyžadovať, aby bola takáto osoba sprevádzaná inou osobou, okrem prípadov, ak je to nevyhnutné na dodržanie pravidiel prístupu uvedených v odseku 1.

Článok 20a

Železničné podniky a prednostovia staníc v súlade s TSI pre osoby so zníženou pohyblivosťou zabezpečia, aby stanice, nástupištia, koľajové vozidlá a iné zariadenia boli prístupné osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou. [PN 90]

Článok 21

Informácie pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou

1.  Železničný podnik, prednosta stanice, predajca prepravných dokladov alebo cestovná kancelária poskytnú na požiadanie osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou informácie, a to aj v prístupných formátoch v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v nariadení (EÚ) č. 454/2011 a,v smernici XXX a nariadení (EÚ) č. 1300/2014 o prístupnosti danej stanice a príslušných zariadení, služieb železničnej prepravy a o podmienkach prístupu ku koľajovým vozidlám v súlade s pravidlami prístupu v zmysle článku 20 ods. 1 a informujú osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou o zariadeniach vo vlaku. [PN 91]

2.  Ak železničný podnik, predajca prepravných dokladov alebo cestovná kancelária uplatňujú odchýlku podľa článku 20 ods. 2, na požiadanie písomne informujú dotknutú osobu so zdravotným postihnutím alebo osobu so zníženou pohyblivosťou o dôvodoch takéhoto postupu do piatich pracovných dní od odmietnutia vykonať rezerváciu alebo vydať prepravný doklad alebo od uloženia podmienky byť sprevádzaný. Daný železničný podnik, predajca prepravných dokladov alebo cestovná kancelária sú povinní vyvinúť primerané úsilie, aby dotyčnej navrhnú dotknutej osobe alternatívnu možnosť prepravy, pričom zohľadnia jej potreby z hľadiska prístupnosti. [PN 92]

Článok 22

Pomoc na železničných staniciach

1.  Pri odchode osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby so zníženou pohyblivosťou zo železničnej stanice s personálom, prechode cez ňu alebo príchode do nej zabezpečí prednosta stanice a/alebo príslušný železničný podnik, bezplatnú asistenciu tak, aby táto osoba mohla nastúpiť do odchádzajúceho spoja alebo vystúpiť z prichádzajúceho spoja, na ktorý si kúpila prepravný doklad, bez toho, aby boli dotknuté pravidlá prístupu uvedené v článku 20 ods. 1. Bez ohľadu na použitý komunikačný kanál sa asistencia rezervuje vždy bez prirážky. [PN 93]

2.  V prípade neprítomnosti sprievodného personálu vo vlaku alebo personálu na stanici sú železničné podniky a prednostovia staníc povinní vynaložiť všetko primerané úsilie s cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím alebo osobám so zníženou pohyblivosťou prístup k železničnej preprave v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovými v smernici XXX [Európsky akt o prístupnosti] a nariadení (EÚ) č. 454/2011. [PN 94]

3.  V staniciach bez personálu železničné podniky a prednostovia staníc zabezpečia, aby boli ľahko dostupné informácie, a to aj v prístupných formátoch v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v smernici XXX a nariadení (EÚ) č. 1300/2014, zobrazené v súlade s pravidlami o prístupnosti uvedenými v článku 20 ods. 1, týkajúce sa najbližších staníc s personálom a priamo dostupnej asistencie pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou. [PN 95]

4.  Asistencia musí byť v staniciach k dispozícii po celý čas prevádzky služieb železničnej dopravy. [PN 96]

Článok 23

Pomoc vo vlaku

1.  Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá prístupu uvedené v článku 20 ods. 1, železničné podniky bezplatne poskytnú pomoc osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou vo vlaku a počas nastupovania a vystupovania z vlaku.

2.  V prípade neprítomnosti sprievodného personálu vo vlaku sú železničné podniky aj tak povinné vynaložiť primerané úsilie s cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím alebo osobám so zníženou pohyblivosťou prístup k železničnej preprave. [PN 97]

3.  Na účely tohto článku je asistencia vo vlaku všetka primeraná snaha poskytnúť asistenciu Osobe so zdravotným postihnutím alebo osobe so zníženou pohyblivosťou musí byť poskytnutá asistencia s cieľom umožniť jej prístup k rovnakým službám vo vlaku, ako majú ostatní cestujúci, ak rozsah jej zdravotného postihnutia alebo zníženej pohyblivosti jej nedovoľuje samostatný a bezpečný prístup k týmto službám. [PN 98]

4.  Asistencia musí byť vo vlaku k dispozícii po celý čas prevádzky služieb železničnej dopravy. [PN 99]

Článok 24

Podmienky, za ktorých sa pomoc poskytuje

Železničné podniky, prednostovia staníc, predajcovia prepravných dokladov a cestovné kancelárie spolupracujú pri poskytovaní bezplatnej asistencie osobám so zdravotným postihnutím alebo osobám so zníženou pohyblivosťou ustanovenej v článkoch 20 a 21 v súlade s týmito podmienkami: [PN 100]

a)  asistencia v staniciach sa poskytuje v čase prevádzky služieb železničnej prepravy pod podmienkou, že sa železničnému podniku, prednostovi stanice, predajcovi prepravných dokladov alebo cestovnej kancelárii, u ktorých bol zakúpený prepravný doklad, potreba takejto pomoci oznámi najmenej 48 hodín 12 hodín pred tým, ako je táto asistencia potrebná. V staniciach, ktorými denne prejde viac ako 10 000 cestujúcich, nie je oznámenie vopred potrebné, avšak osoba, ktorá potrebuje asistenciu, sa musí na príslušnú stanicu dostaviť aspoň 30 minút pred odchodom vlaku. V staniciach s dennou premávkou od 2 000 do 10 000 cestujúcich je potrebné oznámenie najviac tri hodiny vopred. Ak prepravný doklad alebo časový prepravný doklad umožňuje uskutočniť viaceré cesty, postačí jedno oznámenie za predpokladu, že sa poskytli primerané informácie o časovom harmonograme následných spojov. Takéto oznámenia sa postúpia všetkým ostatným železničným podnikom a prednostom staníc, ktorých sa cesta danej osoby týka; [PN 101]

b)  železničné podniky, prednostovia staníc, predajcovia prepravných dokladov a cestovné kancelárie prijmú všetky opatrenia potrebné na prijímanie týchto oznámení;

c)  ak sa oznámenie v súlade s písmenom a) neurobilo, vynaložia železničné podniky a prednosta stanice všetko primerané úsilie na poskytnutie asistencie osobe so zdravotným postihnutím alebo osobe so zníženou pohyblivosťou tak, aby mohla cestovať;

d)  bez toho, aby boli dotknuté právomoci iných subjektov k priestorom nachádzajúcim sa mimo železničnej stanice, prednosta stanice alebo iná oprávnená osoba určí na železničnej stanici a mimo nej miesta, na ktorých môžu osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou oznámiť svoj príchod na železničnú stanicu a v prípade potreby požiadať o asistenciu;

e)  asistencia sa poskytuje pod podmienkou, že sa osoba so zdravotným postihnutím alebo osoba so zníženou pohyblivosťou dostaví na určené miesto v čase, ktorý vopred stanovil železničný podnik alebo prednosta stanice poskytujúci takúto asistenciu. Určený čas nesmie presiahnuť 60 minút pred uverejneným časom odchodu alebo časom, kedy sa majú všetci cestujúci dostaviť na odbavenie. Ak nebol stanovený čas, do ktorého sa má osoba so zdravotným postihnutím alebo osoba so zníženou pohyblivosťou dostaviť, uvedené osoba sa dostaví na určené miesto najneskôr 30 minút pred uverejneným časom odchodu alebo časom, kedy sa majú všetci cestujúci dostaviť na odbavenie. [PN 102]

Článok 25

Náhrada mobilného vybavenia, iného osobitného vybavenia alebo pomocných zariadení

1.  Ak železničné podniky a prednostovia staníc spôsobia stratu alebo poškodenie invalidných vozíkov, iného mobilného vybavenia alebo pomocných zariadení a asistenčných psov zvierat s osvedčením používaných osobami so zdravotným postihnutím a osobami so zníženou pohyblivosťou, sú za takúto stratu alebo poškodenie zodpovední a sú povinní ich nahradiť. [PN 103]

2.  Výška náhrady uvedenej Náhrada uvedená v odseku 1 sa vypláca urýchlene a rovná sa plným nákladom na výmenu podľa skutočnej hodnoty alebo plným nákladom na opravu strateného alebo poškodeného invalidného vozíka, vybavenia alebo zariadení zariadenia alebo straty či zranenia asistenčného zvieraťa s osvedčením. Náhrada zahŕňa aj náklady na dočasnú výmenu v prípade opravy, ak tieto náklady znáša cestujúci. [PN 104]

3.  Železničné podniky a prednostovia staníc podľa potreby vynaložia primerané úsilie, aby urýchlene poskytli dočasnú náhradu za konkrétne vybavenie alebo pomocné zariadenia, ktorej technické a funkčné vlastnosti sú podľa možnosti rovnocenné s vybavením alebo zariadeniami, ktoré sa stratili alebo poškodili. Dotknutej osobe so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou sa povolí ponechanie dočasného náhradného vybavenia alebo zariadenia, kým sa nevyplatí náhrada uvedená v odsekoch 1 a 2.

Článok 26

Školenie personálu

Železničné podniky a prednostovia staníc:

a)  zabezpečia, aby všetci pracovníci vrátane zamestnancov akejkoľvek inej vykonávajúcej strany, ktorý poskytuje priamu asistenciu osobám so zdravotným postihnutím alebo osobám so zníženou pohyblivosťou absolvovali školenie v súvislosti so zdravotnými postihnutiami s cieľom vedieť, ako uspokojiť potreby osôb so zdravotným postihnutím alebo osôb so zníženou pohyblivosťou vrátane osôb s mentálnym či duševným postihnutím; [PN 105]

b)  poskytujú všetkému personálu, ktorý pracuje na stanici a prichádza do priameho styku s cestujúcou verejnosťou, školenia na zvyšovanie povedomia o potrebách osôb so zdravotným postihnutím;

c)  zabezpečia, aby všetci noví zamestnanci pracovníci, ktorí budú prichádzať do priameho styku s cestujúcou verejnosťou, boli hneď po prijatí do pracovného pomeru absolvovali poučení o otázkach súvisiacich so zdravotnými postihnutiami z hľadiska cestujúcich a železničného podniku a aby zamestnanci, ktorí poskytujú priamu asistenciu cestujúcim so zníženou pohyblivosťou, absolvovali školenie v súvislosti so zdravotnými postihnutiami a aby pracovníci pravidelne navštevovali opakovacie školenia sa zúčastňovali opakovacích školení; [PN 106]

d)  na požiadanie budú môžu súhlasiť s tým, aby sa na týchto školeniach zúčastnili zamestnanci so zdravotným postihnutím, cestujúci a zvážiť účasť cestujúcich so zdravotným postihnutím a zníženou pohyblivosťou a/alebo organizácií, ktoré ich zastupujú. [PN 107]

KAPITOLA VI

BEZPEČNOSŤ, SŤAŽNOSTI A KVALITA SLUŽIEB

Článok 27

Osobná bezpečnosť cestujúcich

Železničné podniky, správcovia infraštruktúry a prednostovia staníc po dohode s orgánmi verejnej moci prijmú primerané opatrenia v rámci svojich právomocí a prispôsobia ich bezpečnostnej úrovni stanovenej orgánmi verejnej moci, aby zabezpečili osobnú bezpečnosť cestujúcich na železničných staniciach a vo vlakoch a riadili riziká. Spolupracujú a vymieňajú si informácie o osvedčených postupoch pri predchádzaní činom, ktoré by mohli narušiť úroveň bezpečnosti.

Článok 28

Sťažnosti

1.  V prípade staníc, ktoré podľa celoročného priemeru odbavia denne viac ako 10 000 cestujúcich, kKaždý železničný podnik, predajca prepravných dokladov, a prednosta stanice a správca infraštruktúry zavedie v oblasti svojich kompetencií mechanizmus riešenia sťažností, ktoré sa týkajú práv a povinností podľa tohto nariadenia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Cestujúcich oboznámia so svojimi kontaktnými údajmi a pracovným(-ými) jazykom(-mi). Cestujúci by mali mať možnosť podávať sťažnosti v úradnom(-ých) jazyku(-och) členského štátu, v ktorom má príslušný železničný podnik, predajca prepravných dokladov a prednosta stanice sídlo, v každom prípade však v angličtine. [PN 08]

2.  Cestujúci môže môžu podať sťažnosť každému príslušnému železničnému podniku, predajcovi prepravných dokladov, alebo prednostovi železničnej stanice alebo správcovi infraštruktúry. Sťažnosť sa musí doručiť do šiestich mesiacov od incidentu, ktorého sa týka. Do jedného mesiaca od doručenia sťažnosti adresát buď odpovie s uvedením dôvodov, alebo v odôvodnených prípadoch informuje cestujúceho, do akého dátumu môže očakávať že odpoveď, dostane najneskôr však do troch mesiacov od dátumu doručenia sťažnosti. Železničné podniky, predajcovia prepravných dokladov, prednostovia staníc a správcovia infraštruktúry uchovávajú údaje o incidentoch potrebné na vyhodnotenie sťažnosti počas dvoch rokov a na požiadanie ich sprístupnia vnútroštátnym orgánom presadzovania. [PN 109]

3.  Podrobné informácie o postupoch riešenia sťažností musia byť ľahko dostupné cestujúcim a prístupné osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou. Tieto informácie musia byť na požiadanie k dispozícii v úradnom(-ých) jazyku(-och) členského štátu, v ktorom má železničný podnik sídlo. [PN 110]

4.  Železničný podnik uverejní vo výročnej správe uvedenej v článku 29 počet a typy prijatých sťažností, spracovaných sťažností, dĺžku ich vybavovania a prípadné prijaté nápravné opatrenia.

4a.  Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví štandardný formulár pre podávanie sťažnosti Únie pre cestujúcich na podanie žiadosti o náhradu v súlade s týmto nariadením. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 37a ods. 2. [PN 111]

Článok 29

Normy kvality služieb

1.  Železničné podniky a prednostovia staníc vytvoria normy kvality služieb a zavedú systém riadenia kvality, aby udržali kvalitu služieb. Normy kvality služieb sa vzťahujú aspoň na položky uvedené v prílohe III.

2.  Železničné podniky a prednostovia staníc sledujú svoju vlastnú činnosť z hľadiska noriem kvality služieb. Železničné podniky každý rok spolu so svojou výročnou správou uverejnia správu o činnosti z hľadiska kvality služieb. Železničné podniky uverejnia tieto správy o činnosti z hľadiska kvality na svojich webových stránkach. Okrem toho sa uverejnia na webových stránkach Železničnej agentúry Európskej únie.

2a.   Železničné podniky a prednostovia staníc aktívne spolupracujú s organizáciami zastupujúcimi zdravotne postihnuté osoby s cieľom zlepšiť kvalitu dostupnosti prepravných služieb. [PN 112]

KAPITOLA VII

INFORMOVANIE A PRESADZOVANIE

Článok 30

Informovanie cestujúcich o ich právach

1.  Železničné podniky, prednostovia staníc, predajcovia prepravných dokladov a cestovné kancelárie informujú cestujúcich pri predaji železničných prepravných dokladov o ich právach a povinnostiach podľa tohto nariadenia. Na splnenie tejto informačnej požiadavky, môžu použiť zhrnutie ustanovení tohto nariadenia, ktoré Komisia pripraví vo všetkých úradných jazykoch Únie a poskytne im ho. Okrem toho na prepravnom doklade uvedú poučenie informácie, buď v tlačenej alebo elektronickej forme či iným spôsobom, avšak vrátane formátov prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v smernici XXX. V poučení sa musí uvádzať nariadení (EÚ) č. 1300/2014, ktoré konkretizujú, kde možno dané informácie získať v prípade odrieknutia spoja, zmeškaného prípoja alebo dlhého meškania. [PN 113]

2.  Železničné podniky a prednostovia staníc informujú cestujúcich na stanici a, vo vlaku a na svojom webovom sídle primeraným spôsobom, a to aj v prístupných formátoch v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v smernici XXX nariadení (EÚ) č. 1300/2014, o ich právach a povinnostiach vyplývajúcich z tohto nariadenia, ako aj o kontaktných údajoch orgánu(-ov) určeného(-ých) členskými štátmi podľa článku 31. [PN 114]

Článok 31

Určenie vnútroštátnych orgánov presadzovania

Každý členský štát určí orgán alebo orgány zodpovedné za kontrolu presadzovania tohto nariadenia. Každý orgán prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie dodržiavania práv cestujúcich.

Každý orgán je nezávislý z hľadiska svojej organizácie, rozhodovania v oblasti financovania, právnej štruktúry a rozhodovania od akéhokoľvek správcu infraštruktúry, spoplatňovacieho orgánu, prideľovacieho orgánu alebo železničného podniku.

Členské štáty poskytnú Komisii informácie o orgáne alebo orgánoch, ktoré určili v súlade s týmto článkom, a o jeho alebo ich právomociach a zverejnia ich na vhodnom mieste na svojom webovom sídle. [PN 115]

Článok 32

Úlohy v rámci presadzovania

1.  Vnútroštátne orgány presadzovania dôsledne monitorujú súlad s týmto nariadením a prijmú opatrenia potrebné na zaistenie dodržiavania práv cestujúcich. Na tento účel poskytnú železničné podniky, prednostovia staníc a správcovia infraštruktúry daným orgánom na požiadanie relevantné dokumenty a informácie bezodkladne, v každom prípade do jedného mesiaca. Pri výkone svojich funkcií tieto orgány zohľadnia informácie, ktoré im poskytol prípadný iný orgán určený v zmysle článku 33 na riešenie sťažností. O presadzovacích opatreniach môžu rozhodnúť aj na základe Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány presadzovania a orgány zodpovedné za riešenie sťažností mali dostatočné právomoci a zdroje na primerané a účinné presadzovanie individuálnych sťažností, ktoré im takýto orgán postúpil cestujúcich podľa toto nariadenia. [PN 116]

2.  Vnútroštátne orgány presadzovania každoročne na svojich webových sídlach uverejňujú štatistiky o svojej činnosti správy so štatistickými údajmi, v ktorých podrobne uvedú počet a druh sťažností, ktoré dostali, s podrobnými informáciami o výsledkoch ich opatrení presadzovania vrátane uložených sankcií, a to najneskôr ku koncu, ktoré uplatnili. Tieto správy uverejňujú za každý rok najneskôr 1. apríla nasledujúceho kalendárneho roka. Okrem toho sa tieto správy sprístupnia na webovom sídle Železničnej agentúry Európskej únie. [PN 117]

3.  Železničné podniky poskytnú svoje kontaktné údaje vnútroštátnemu orgánu/orgánom presadzovania v členských štátoch, kde pôsobia.

3a.  Vnútroštátne orgány presadzovania v spolupráci s organizáciami, ktoré zastupujú osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou, vykonávajú pravidelné audity asistenčných služieb poskytovaných v súlade s týmto nariadením a ich výsledky zverejňujú v dostupných a bežne používaných formátoch. [PN 118]

Článok 33

Riešenie sťažností vnútroštátnymi orgánmi presadzovania

1.  Bez toho, aby boli dotknuté práva spotrebiteľov na alternatívnu nápravu v zmysle smernice 2013/11/EÚ, ak príslušný železničný podnik, predajca prepravných dokladov alebo prednosta stanice či správca infraštruktúry nevyhoveli sťažnosti podľa článku 28, cestujúci môže podať sťažnosť orgánu presadzovania. Orgány presadzovania informujú sťažovateľov o ich práve podať sťažnosť orgánom alternatívneho riešenia sporov a žiadať individuálnu nápravu. Členské štáty zabezpečia, aby orgány presadzovania alebo orgány zodpovedné za riešenie sťažností boli uznané na účely alternatívnych systémov odškodnenia podľa smernice 2013/11/EÚ, a ak cestujúci požadujú alternatívne odškodnenie, aby bol príslušný železničný podnik, predajca prepravných dokladov, prednosta stanice alebo správca infraštruktúry povinný zúčastniť sa tohto odškodnenia, pričom výsledok bude pre nich záväzný a voči nim účinne vykonateľný. [PN 119]

2.  Sťažnosti na údajné porušenie tohto nariadenia môže každý cestujúci podať vnútroštátnemu orgánu presadzovania alebo akémukoľvek inému orgánu, ktorý členský štát určí na tento účel. Sťažnosti môžu podať aj organizácie, ktoré zastupujú skupiny cestujúcich. [PN 120]

3.  Tento orgán potvrdí prijatie sťažnosti do dvoch týždňov od jej doručenia. Riešenie sťažnosti nesmie trvať viac ako tri mesiace. V zložitých prípadoch môže daný orgán podľa vlastného uváženia toto obdobie predĺžiť na šesť mesiacov. V tom takom prípade informuje cestujúceho alebo organizáciu, ktorá zastupuje cestujúcich, o dôvodoch tohto predĺženia, ako aj o predpokladanom čase potrebnom na uzavretie prípadu. Dlhšie ako šesť mesiacov smú trvať len prípady, ktorých súčasťou je súdne konanie. Ak je daný orgán zároveň orgánom alternatívneho riešenia sporov v zmysle smernice 2013/11/EÚ, uprednostnia sa lehoty stanovené v uvedenej smernici a so súhlasom všetkých zúčastnených strán sa môže sprístupniť použitie riešenia sporov online v súlade s nariadením (EÚ) č. 524/2013. [PN 121]

Postup riešenia sťažností musí byť prístupný osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou.

4.  Sťažnosti cestujúcich na incidenty zahŕňajúce určitý železničný podnik rieši vnútroštátny orgán presadzovania toho členského štátu, ktorý danému podniku udelil licenciu.

5.  Ak sa sťažnosť týka údajného porušenia pravidiel prednostami stanice alebo správcami infraštruktúry, vnútroštátnym orgánom presadzovania je orgán toho členského štátu, na území ktorého k incidentu došlo.

6.  V rámci spolupráce podľa článku 34 sa môžu vnútroštátne orgány presadzovania odchýliť od odsekov 4 a 5, ak je to najmä vzhľadom na jazyk alebo miesto pobytu odôvodnene v záujme cestujúceho.

Článok 33a

Nezávislé zmierovacie orgány

V prípade sporov so železničnými podnikmi a predajcami prepravných dokladov, pokiaľ ide o presadzovanie práv cestujúcich, členské štáty zriadia dobre vybavené nezávislé zmierovacie orgány, ktoré budú pre cestujúcich ľahko prístupné a cenovo dostupné. [PN 122]

Článok 34

Výmena informácií a spolupráca vnútroštátnych orgánov presadzovania

1.  Ak sú v zmysle článkov 31 a 33 určené odlišné orgány, vytvoria sa oznamovacie mechanizmy na zaistenie vzájomnej výmeny informácií medzi nimi v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, a to s cieľom pomôcť vnútroštátnemu orgánu presadzovania pri výkone jeho úloh dohľadu a presadzovania, ako aj na to, aby orgán riešenia sťažností určený podľa článku 33 mohol získať informácie potrebné na preskúmanie jednotlivých sťažností.

2.  Vnútroštátne orgány presadzovania si vymieňajú informácie o práci a zásadách a postupoch pri prijímaní rozhodnutí na účely koordinácie. Komisia ich pri tejto úlohe podporuje.

3.  Vnútroštátne orgány presadzovania uplatňujú postup stanovený v prílohe IV.

KAPITOLA VIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 35

Sankcie

1.  Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách uplatniteľných pri porušení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce a okrem iného musia obsahovať aj minimálnu pokutu alebo percento ročného obratu príslušného podniku či organizácie podľa toho, ktorá zo súm je vyššia. Členské štáty oznámia tieto pravidlá a opatrenia Komisii a bezodkladne ju informujú o všetkých ich neskorších zmenách. [PN 123]

2.  V rámci spolupráce uvedenej v článku 33 príslušný vnútroštátny orgán presadzovania na účely článku 33 ods. 4 alebo 5 na požiadanie vnútroštátneho orgánu presadzovania, ktorý sťažnosť rieši, vyšetrí porušenie tohto nariadenia zistené daným orgánom a podľa potreby uloží sankcie.

Článok 36

Delegovanie právomocí

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 37 s cieľom:

i)   upraviť finančné sumy uvedené v článku 13 o infláciu;

ii)  zmeniť prílohy I, II a III na zohľadnenie zmien jednotných právnych predpisov pre CIV, ako aj technického pokroku v tejto oblasti.

Článok 37

Vykonávanie delegovania právomocí

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty podľa článku 36 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia . Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 36 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 36 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 37a

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. [PN 124]

Článok 38

Správa

Komisia do ... [päť rokov po prijatí tohto nariadenia] predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní a výsledkoch tohto nariadenia.

Správa musí vychádzať z informácií, ktoré je potrebné poskytnúť v súlade s týmto nariadením. V prípade potreby môžu byť súčasťou správy vhodné návrhy.

Článok 39

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 1371/2007 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe V.

Článok 40

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHY

PRÍLOHA I

Výňatok z Jednotných právnych predpisov pre zmluvu o medzinárodnej železničnej preprave cestujúcich a batožín (CIV)

Dodatok A

k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) z 9. mája 1980 zmenenému Protokolom o zmene Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave z 3. júna 1999

HLAVA II

UZATVÁRANIE A VYKONÁVANIE PREPRAVNEJ ZMLUVY

Článok 6

Prepravná zmluva

1.  Dopravca je na základe prepravnej zmluvy povinný prepraviť cestujúceho, prípadne batožinu a vozidlá, na miesto určenia a vydať batožinu a vozidlá na mieste určenia.

2.  Prepravná zmluva musí byť potvrdená jedným alebo viacerými prepravnými dokladmi vydanými cestujúcemu. Bez toho, aby bol dotknutý článok 9, však chýbajúcim prepravným dokladom, chybami v ňom alebo jeho stratou nie je dotknutý obsah ani platnosť zmluvy, na ktorú sa naďalej vzťahujú tieto jednotné právne predpisy.

3.  Pokiaľ sa nepreukáže opak, prepravné doklady sa považujú za dôkaz uzatvorenia a obsahu prepravnej zmluvy.

Článok 7

Prepravný doklad

1.  Všeobecné prepravné podmienky stanovia formu a obsah prepravných dokladov, ako aj jazyk a písmo, ktoré sa majú pri ich tlači a vyplňovaní používať.

2.  Na prepravnom doklade musia byť uvedené aspoň tieto údaje:

a)  dopravca alebo dopravcovia;

b)  vyhlásenie, že aj pri dohode o opaku sa na prepravu vzťahujú tieto jednotné právne predpisy; na tento účel sa môže použiť skratka CIV;

c)  každý iný údaj potrebný na preukázanie uzavretia a obsahu prepravnej zmluvy a údaj, ktorý cestujúcemu umožňuje uplatniť jeho práva vyplývajúce z tejto zmluvy.

3.  Cestujúci sa pri prijatí prepravného dokladu musí uistiť, že bol vystavený podľa jeho pokynov.

4.  Prepravný doklad je prenosný vtedy, ak nie je vystavený na meno a ak sa cesta ešte nezačala.

5.  Prepravný doklad môže pozostávať z elektronickej registrácie údajov, ktorú je možné previesť do čitateľných písaných symbolov. Postupy záznamu a spracovania údajov musia byť funkčne rovnocenné, najmä z hľadiska dôkaznej hodnoty takto vytvoreného prepravného dokladu.

Článok 8

Úhrada a vrátenie cestovného

1.  Ak medzi cestujúcim a dopravcom nebolo dohodnuté inak, cestovné sa platí vopred.

2.  Podmienky, za ktorých sa cestovné vracia, stanovujú všeobecné prepravné podmienky.

Článok 9

Právo na prepravu, vylúčenie z prepravy

1.  Cestujúci je povinný mať od začiatku cesty platný prepravný doklad a predložiť ho na kontrolu prepravných dokladov. Všeobecné prepravné podmienky môžu stanoviť:

a)  že cestujúci, ktorý sa nepreukáže platným prepravným dokladom, je povinný zaplatiť okrem cestovného aj prirážku;

b)  že cestujúci, ktorý odmietne ihneď zaplatiť cestovné alebo prirážku, môže byť vylúčený z prepravy;

c)  či a za akých podmienok možno prirážku vrátiť.

2.  Všeobecné prepravné podmienky môžu stanoviť, že cestujúci, ktorí:

a)  ohrozujú bezpečnosť a prevádzkový poriadok alebo bezpečnosť spolucestujúcich;

b)  neprijateľným spôsobom obťažujú spolucestujúcich

sa vylúčia z prepravy alebo z nej môžu byť vylúčení počas cesty a že tieto osoby nemajú nárok na náhradu zaplateného cestovného a dovozného za prepravu cestovnej batožiny.

Článok 10

Dodržiavanie administratívnych právnych predpisov

Cestujúci je povinný dodržiavať colné predpisy alebo iné predpisy správnych orgánov.

Článok 11

Odrieknutie spoja a meškanie vlaku, zmeškanie prípoja

Dopravca je povinný v prípade odrieknutia spoja alebo zmeškania prípoja potvrdiť túto skutočnosť na prepravnom doklade.

HLAVA III

PREPRAVA PRÍRUČNEJ BATOŽINY, ZVIERAT, CESTOVNEJ BATOŽINY A VOZIDIEL

Kapitola I

Spoločné ustanovenia

Článok 12

Povolené predmety a zvieratá

1.  Cestujúci je oprávnený brať so sebou ľahko prenosné predmety (príručnú batožinu) a živé zvieratá v súlade so všeobecnými prepravnými podmienkami. Cestujúci môže okrem toho brať so sebou neskladné predmety podľa osobitných ustanovení všeobecných prepravných podmienok. Predmety a zvieratá, ktoré by mohli byť ostatným cestujúcim na ťarchu alebo ktoré by mohli spôsobiť škodu, nie je dovolené brať ako príručnú batožinu.

2.  Cestujúci môže podať predmety a zvieratá ako cestovnú batožinu podľa všeobecných prepravných podmienok.

3.  Dopravca môže v rámci prepravy cestujúcich povoliť prepravu vozidiel v súlade s osobitnými ustanoveniami všeobecných prepravných podmienok.

4.  Preprava nebezpečného tovaru v príručnej batožine, cestovnej batožine a vo vozidlách alebo na nich, ktoré sú podľa tejto hlavy prepravované po železnici, musí byť v súlade s Poriadkom pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID).

Článok 13

Preskúmanie

1.  Ak sa možno oprávnene domnievať, že nie sú dodržané prepravné podmienky, dopravca je oprávnený preskúmať, či prepravované predmety (príručná batožina, cestovná batožina, vozidlá vrátane nákladu) a zvieratá spĺňajú prepravné podmienky, ak to nezakazujú zákony alebo iné predpisy štátu, v ktorom sa má preskúmanie vykonať. Cestujúci musí byť pozvaný k účasti na preskúmaní. Ak sa nedostaví alebo ak ho nemožno kontaktovať, musí dopravca prizvať dvoch nezávislých svedkov.

2.  Ak sa zistí, že neboli dodržané prepravné podmienky, dopravca môže požadovať od cestujúceho zaplatenie nákladov na preskúmanie.

Článok 14

Dodržiavanie administratívnych právnych predpisov

Cestujúci je povinný dodržiavať colné predpisy alebo iné predpisy správnych orgánov, keď má počas prepravy so sebou predmety (príručná batožina, cestovná batožina, vozidlá vrátane nákladu) a zvieratá. Musí byť prítomný pri prehliadke týchto predmetov, ak zákony a predpisy jednotlivých štátov neustanovujú inak.

Kapitola II

Príručná batožina a zvieratá

Článok 15

Dohľad

Cestujúci je povinný dohliadať na príručnú batožinu a zvieratá, ktoré berie so sebou.

Kapitola III

Cestovná batožina

Článok 16

Podanie cestovnej batožiny

1.  Zmluvné povinnosti pri preprave cestovnej batožiny sa musia uviesť na batožinovom lístku, ktorý sa vydá cestujúcemu.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 22, chýbajúcim batožinovým lístkom, chybami v ňom alebo jeho stratou nie je dotknutá existencia ani platnosť zmlúv o preprave cestovnej batožiny, na ktoré sa naďalej vzťahujú tieto jednotné právne predpisy.

3.  Batožinový lístok slúži ako doklad o podaní batožiny a o podmienkach jej prepravy do preukázania opaku.

4.  Pokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že cestovná batožina bola pri prevzatí dopravcom navonok v dobrom stave a že počet a hmotnosť jednotlivých kusov batožiny súhlasí s údajmi uvedenými na batožinovom lístku.

Článok 17

Batožinový lístok

1.  Všeobecné prepravné podmienky stanovia formu a obsah batožinového lístka, ako aj jazyk a písmo, ktoré sa majú používať pri jeho tlači a vyplňovaní. Primerane platí článok 7 ods. 5.

2.  Na batožinovom lístku musia byť uvedené aspoň tieto údaje:

a)  dopravca alebo dopravcovia;

b)  vyhlásenie, že aj pri dohode o opaku sa na prepravu vzťahujú tieto jednotné právne predpisy; na tento účel sa môže použiť skratka CIV;

c)  každý iný údaj potrebný na preukázanie zmluvnej povinnosti pri preprave cestovnej batožiny, ktorý umožní cestujúcemu uplatniť jeho práva vyplývajúce z prepravnej zmluvy.

3.  Cestujúci sa pri prijatí prepravného dokladu musí uistiť, že bol vystavený podľa jeho pokynov.

Článok 18

Registrácia a preprava

1.  Pokiaľ všeobecné prepravné podmienky nestanovujú inak, batožina sa prevezme na prepravu len po predložení prepravného dokladu, ktorý je platný aspoň do miesta určenia batožiny. Inak podanie batožiny prebieha podľa predpisov platných v mieste jej podania.

2.  Ak všeobecné prepravné podmienky dovoľujú príjem batožiny bez predloženia prepravného dokladu, platia pre odosielateľa batožiny primerane ustanovenia týchto jednotných právnych predpisov o právach a povinnostiach cestujúceho, týkajúce sa cestovnej batožiny.

3.  Dopravca môže prepraviť cestovnú batožinu iným vlakom alebo iným dopravným prostriedkom a inou trasou, než ktoré sa použijú na prepravu cestujúceho.

Článok 19

Úhrada dovozného za cestovnú batožinu

Ak medzi cestujúcim a dopravcom nebolo dohodnuté inak, dovozné za cestovnú batožinu sa platí pri podaní.

Článok 20

Označenie cestovnej batožiny

Cestujúci je povinný označiť na každom kuse cestovnej batožiny na dobre viditeľnom mieste trvanlivo a zreteľne:

a)  svoje meno a adresu;

b)  miesto určenia.

Článok 21

Právo nakladať s cestovnou batožinou

1.  Cestujúci môže požiadať o vrátenie batožiny v mieste jej podania po vrátení batožinového lístka, a akto vyžadujú všeobecné prepravné podmienky po predložení prepravného dokladu, ak to povoľujú okolnosti a ak to neodporuje colným predpisom alebo predpisom iných správnych orgánov.

2.  Všeobecné prepravné podmienky môžu obsahovať iné ustanovenia týkajúce sa práva nakladať s cestovnou batožinou, najmä zmeny miesta určenia a prípadné s tým súvisiace finančné dôsledky pre cestujúceho.

Článok 22

Vydanie

1.  Cestovná batožina sa vydá po vrátení batožinového lístka a po zaplatení prípadných výdavkov viaznucich na zásielke.

Dopravca je oprávnený, nie však povinný, presvedčiť sa o tom, či je držiteľ batožinového lístka oprávnený batožinu prevziať.

2.  Za vydanie batožiny držiteľovi batožinového lístka sa tiež považuje, ak v súlade s predpismi platnými v mieste určenia:

a)  bola batožina odovzdaná colnému orgánu alebo orgánu daňovej správy do ich výpravných miest alebo skladísk, ak tieto nie sú pod dohľadom dopravcu;

b)  boli živé zvieratá odovzdané na opatrovanie tretej osobe.

3.  Držiteľ batožinového lístka je oprávnený žiadať vydanie batožiny v mieste určenia, len čo uplynul dohodnutý čas, prípadne čas potrebný na vybavenie colnými alebo inými správnymi orgánmi.

4.  Ak batožinový lístok nebol vrátený, dopravca je povinný vydať batožinu iba tomu, kto svoje oprávnenie preukáže; pri nedostatočnom preukázaní môže dopravca požadovať zloženie zábezpeky.

5.  Batožina sa vydá v mieste určenia uvedenom pri jej podaní.

6.  Držiteľ batožinového lístka, ktorému sa batožina nevydá, môže požadovať, aby mu bol na batožinovom lístku potvrdený deň a hodina, kedy podľa odseku 3 žiadal o vydanie batožiny.

7.  Ak na žiadosť oprávnenej osoby dopravca v jej prítomnosti nepreskúma cestovnú batožinu, aby overil jeho tvrdenie o škode, môže oprávnená osoba odmietnuť batožinu prevziať.

8.  Inak sa vydanie batožiny spravuje predpismi platnými v mieste určenia.

Kapitola IV

Vozidlá

Článok 23

Prepravné podmienky

Osobitné ustanovenia o preprave vozidiel vo všeobecných prepravných podmienkach stanovia hlavne podmienky pre príjem vozidiel na prepravu, odbavenie, naloženie a prepravu, vyloženie a vydanie, ako aj povinnosti cestujúceho.

Článok 24

Prepravný doklad vozidla

1.  Zmluvné povinnosti pri preprave vozidiel sa uvedú v prepravnom doklade vozidla, ktorý sa vydá cestujúcemu. Prepravný doklad vozidla môže byť súčasťou prepravného dokladu cestujúceho.

2.  Osobitné ustanovenia o preprave vozidiel vo všeobecných prepravných podmienkach stanovia formu a obsah prepravného dokladu vozidla a jazyk a písmo, ktoré sa majú pri tlači a vyplňovaní použiť. Primerane platí článok 7 ods. 5.

3.  Na prepravnom doklade vozidla musia byť uvedené aspoň tieto údaje:

a)  dopravca alebo dopravcovia;

b)  vyhlásenie, že aj pri dohode o opaku sa na prepravu vzťahujú tieto jednotné právne predpisy; na tento účel sa môže použiť skratka CIV;

c)  každý iný údaj potrebný na preukázanie zmluvných povinností súvisiacich s prepravou vozidiel a údaj, ktorý umožní cestujúcemu uplatniť jeho práva vyplývajúce z prepravnej zmluvy.

4.  Cestujúci sa pri prijatí prepravného dokladu vozidla musí uistiť, že bol vystavený podľa jeho pokynov.

Článok 25

Uplatniteľné právo

S výhradou ustanovení tejto kapitoly platia pre vozidlá ustanovenia kapitoly III o preprave batožiny.

HLAVA IV

ZODPOVEDNOSŤ DOPRAVCU

Kapitola I

Zodpovednosť pri usmrtení a zranení cestujúcich

Článok 26

Základ zodpovednosti

1.  Dopravca zodpovedá za škodu, ktorá vznikne tým, že dôjde k usmrteniu alebo zraneniu cestujúceho alebo k inému poškodeniu jeho telesného alebo duševného zdravia v dôsledku úrazu v súvislosti so železničnou prevádzkou počas pobytu cestujúceho v železničných vozňoch alebo pri nastupovaní a vystupovaní, a to nezávisle od toho, ktorá železničná infraštruktúra sa využíva.

2.  Dopravca je od tejto zodpovednosti oslobodený, ak:

a)  úraz spôsobili okolnosti, ktoré nemajú pôvod v železničnej prevádzke a ktorým dopravca nemohol napriek vynaloženiu starostlivosti zodpovedajúcej danej situácii zabrániť a ich následky odvrátiť;

b)  k úrazu došlo v dôsledku zavinenia cestujúceho;

c)  úraz spôsobilo správanie tretej osoby a dopravca nemohol tomuto správaniu napriek vynaloženiu starostlivosti zodpovedajúcej danej situácii zabrániť a jeho následky odvrátiť; iný podnik, ktorý používa tú istú železničnú infraštruktúru, sa nepovažuje za tretiu osobu; tým nie sú dotknuté práva na postih.

3.  Ak úraz spôsobilo správanie tretej osoby a ak napriek tomu dopravca nie je celkom zbavený zodpovednosti podľa odseku 2 písm. c), plne zodpovedá s obmedzeniami podľa týchto jednotných právnych predpisov bez ohľadu na prípadné právo dopravcu na postih voči tretej osobe.

4.  Prípadná zodpovednosť dopravcu v prípadoch, ktoré nie sú stanovené v odseku 1, nie je dotknutá týmito jednotnými právnymi predpismi.

5.  Ak sa preprava, ktorá je predmetom jednej prepravnej zmluvy, vykonáva po sebe nasledujúcimi dopravcami, zodpovedá pri usmrtení a zranení cestujúceho ten dopravca, ktorý mal podľa prepravnej zmluvy vykonávať prepravný výkon, pri ktorom došlo k nehode. Ak prepravný výkon, pri ktorom došlo k nehode, nevykonal dopravca podľa prepravnej zmluvy, ale vykonávajúci dopravca, zodpovedajú podľa týchto jednotných právnych predpisov obaja spoločne a nerozdielne.

Článok 27

Náhrada ujmy pri usmrtení

1.  Pri usmrtení cestujúceho náhrada ujmy zahŕňa:

a)  potrebné výdavky vyvolané úmrtím cestujúceho, najmä výdavky na prevoz a pohreb;

b)  ak smrť nenastala bezprostredne, náhradu ujmy podľa článku 28.

2.  Ak smrťou cestujúceho stratili svojho živiteľa osoby, ktoré bol cestujúci podľa zákona povinný alebo by bol v budúcnosti povinný vyživovať, musí sa aj táto ujma nahradiť. Nároky na náhradu ujmy osôb, ktorým cestujúci poskytoval výživu bez zákonnej povinnosti, sa spravujú vnútroštátnym právom.

Článok 28

Náhrada škody pri zranení

Pri zranení alebo inom poškodení telesného alebo duševného zdravia cestujúceho náhrada škody zahŕňa:

a)  potrebné výdavky, najmä liečebné a ošetrovacie výdavky a výdavky na dopravu;

b)  majetkovú ujmu, ktorú cestujúci utrpí úplnou alebo čiastočnou práceneschopnosťou alebo zvýšením svojich potrieb.

Článok 29

Náhrada iných škôd na zdraví osôb

To, či a do akej miery je dopravca povinný poskytnúť náhradu za iné škody na zdraví spôsobené osobám ako tie, ktoré sú uvedené v článkoch 27 a 28, sa určí podľa vnútroštátneho práva.

Článok 30

Forma a výška náhrady škody pri usmrtení a zranení

1.  Náhrada škody uvedená v článku 27 ods. 2 a v článku 28 písm. b) sa poskytne vo forme jednorazového vyplatenia peňažnej sumy. Ak však vnútroštátne právo pripúšťa udelenie renty, poskytne sa náhrada škody týmto spôsobom, ak o to zranený cestujúci alebo osoby oprávnené podľa článku 27 ods. 2 požiadajú.

2.  Výška náhrady škody, ktorá sa má poskytnúť podľa odseku 1, sa určí podľa vnútroštátneho práva. Pri uplatnení týchto jednotných právnych predpisov sa však určí pre každého cestujúceho najvyššia hranica 175 000 zúčtovacích jednotiek pre jednorazovo vyplatenú sumu alebo tejto sume zodpovedajúca ročná renta, pokiaľ vnútroštátne právo určuje najvyššiu hranicu v nižšej výmere.

Článok 31

Iné dopravné prostriedky

1.  Ustanovenia o zodpovednosti dopravcu pri usmrtení a zranení cestujúcich sa s výhradou odseku 2 nepoužijú na škodu vzniknutú počas prepravy, ktorá sa podľa prepravnej zmluvy nevykonáva po železnici.

2.  Ak sa však železničné vozne prepravujú na trajektovej lodi, na škodu, ktorú cestujúci utrpí následkom úrazu v súvislosti so železničným prevozom počas svojho pobytu v týchto vozňoch, pri nastupovaní do týchto vozňov alebo pri vystupovaní z týchto vozňov, sa uplatnia ustanovenia článku 26 ods. 1 a článku 33 ods. 1 o zodpovednosti za škodu pri usmrtení a zranení cestujúcich.

3.  Ak je v dôsledku výnimočných okolností preprava po železnici dočasne prerušená a cestujúci sú prepravovaní iným dopravným prostriedkom, dopravca je zodpovedný podľa ustanovení týchto jednotných právnych predpisov.

Kapitola II

Zodpovednosť pri nedodržaní cestovného poriadku

Článok 32

Zodpovednosť pri odrieknutí, meškaní spoja a zmeškaní prípoja

1.  Dopravca zodpovedá voči cestujúcemu za stratu alebo poškodenie, ktoré vznikli tým, že v ceste nemožno pokračovať v ten istý deň pre odrieknutie vlaku, meškanie spoja alebo zmeškanie prípoja, alebo ak za daných okolností nemožno pokračovanie v ceste v ten istý deň odôvodnene očakávať. Náhrada škody zahŕňa primerané výdavky, ktoré cestujúcemu vznikli v súvislosti s prenocovaním a podaním správy osobám, ktoré ho očakávali.

2.  Dopravca je od tejto zodpovednosti oslobodený, ak odrieknutie, meškanie spoja alebo zmeškanie prípoja boli spôsobené niektorou z týchto príčin:

a)  okolnosti, ktoré nesúvisia so železničnou prevádzkou, ktorým dopravca napriek vynaloženiu starostlivosti zodpovedajúcej danej situácii nemohol zabrániť a ich následky nemohol odvrátiť;

b)  zavinenie cestujúceho alebo

c)  správanie tretej osoby, ktorému dopravca nemohol napriek vynaloženiu starostlivosti zodpovedajúcej danej situácii zabrániť a jeho následky nemohol odvrátiť; iný podnik, ktorý používa tú istú železničnú infraštruktúru, sa nepovažuje za tretiu osobu; tým nie sú dotknuté práva na postih.

3.  Či a v akom rozsahu je dopravca povinný poskytnúť náhradu za iné škody ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, sa určí podľa vnútroštátneho práva. Tým nie je dotknutý článok 44.

Kapitola III

Zodpovednosť za príručnú batožinu, zvieratá, cestovnú batožinu a vozidlá

ODDIEL 1

Príručná batožina a zvieratá

Článok 33

Zodpovednosť

1.  V prípade úmrtia cestujúceho alebo jeho zranenia nesie dopravca zodpovednosť aj za úplnú alebo čiastočnú stratu alebo poškodenie vecí, ktoré mal cestujúci na sebe alebo so sebou ako príručnú batožinu; to platí aj pre zvieratá, ktoré cestujúci vezie so sebou. Primerane platí článok 26.

2.  V ostatných prípadoch zodpovedá dopravca za úplnú alebo čiastočnú stratu alebo poškodenie vecí, príručnej batožiny alebo zvierat, na ktoré je povinný cestujúci dozerať podľa článku 15, len ak boli spôsobené zavinením dopravcu. Ostatné články hlavy IV, s výnimkou článku 51, a hlavy VI sa na tento prípad nevzťahujú.

Článok 34

Obmedzenie náhrady škody pri strate alebo poškodení vecí

Ak je železničný podnik zodpovedný podľa článku 33 ods. 1, musí vyplatiť náhradu až do výšky 1 400 účtovných jednotiek na cestujúceho.

Článok 35

Vylúčenie zodpovednosti

Dopravca nezodpovedá cestujúcemu za škodu, ktorá vznikne tým, že cestujúci nedodržal predpisy colných alebo iných správnych orgánov.

ODDIEL 2

Cestovná batožina

Článok 36

Základ zodpovednosti

1.  Dopravca zodpovedá za škodu vzniknutú úplnou alebo čiastočnou stratou alebo poškodením cestovnej batožiny v čase od jej prijatia na prepravu až po jej vydanie a za škodu vzniknutú jej oneskoreným vydaním.

2.  Dopravca je oslobodený od tejto zodpovednosti, ak strata, poškodenie alebo oneskorené vydanie boli zavinené cestujúcim, jeho príkazom, ktorý nevyplýva zo zavinenia dopravcu, vadami samotnej cestovnej batožiny alebo okolnosťami, ktorým dopravca nemohol zabrániť a ich následky nemohol odvrátiť.

3.  Dopravca je oslobodený od tejto zodpovednosti, ak strata alebo poškodenie vznikli z osobitného nebezpečenstva spojeného s jednou alebo viacerými nasledujúcimi okolnosťami:

a)  obal chýba alebo je nedostatočný;

b)  osobitná povaha batožiny;

c)  podanie predmetov, ktoré sú vylúčené z prepravy ako cestovná batožina.

Článok 37

Dôkazné bremeno

1.  Podať dôkaz o tom, že strata, poškodenie alebo oneskorené dodanie boli spôsobené niektorou z príčin uvedených v článku 36 ods. 2, je povinnosťou dopravcu.

2.  Ak dopravca preukáže, že strata alebo poškodenie podľa okolností prípadu mohli vzniknúť z jedného alebo viacerých osobitných nebezpečenstiev uvedených v článku 36 ods. 3, platí domnienka, že škoda vznikla z tohto dôvodu. Oprávnená osoba má však právo dokázať, že strata alebo poškodenie neboli spôsobené úplne alebo výlučne niektorým z týchto nebezpečenstiev.

Článok 38

Nadväzujúci dopravcovia

Ak prepravu, ktorá je predmetom jednej prepravnej zmluvy, vykonávajú Nadväzujúci dopravcovia, pristupuje každý dopravca k prepravnej zmluve vo vzťahu k preprave batožiny alebo vozidiel podľa údajov batožinového lístka alebo prepravného dokladu vozidla tým, že preberie batožinu s batožinovým lístkom alebo vozidlo s prepravným dokladom vozidla, a preberá na seba záväzky, ktoré z toho vyplývajú. V takom prípade zodpovedá každý dopravca za vykonanie prepravy po celej trase až po vydanie batožiny.

Článok 39

Vykonávajúci dopravca

1.  Ak dopravca poveril vykonaním celej prepravy alebo jej časti vykonávajúceho dopravcu, zostáva dopravca bez ohľadu na to, či mal na to právo podľa prepravnej zmluvy, zodpovedný vo vzťahu k celkovej preprave.

2.  Všetky ustanovenia týchto jednotných právnych predpisov o zodpovednosti dopravcu platia aj pre zodpovednosť vykonávajúceho dopravcu za prepravu, ktorú vykonáva. Články 48 a 52 sa použijú, ak sa uplatnia nároky voči zamestnancom alebo iným osobám, ktorých službu vykonávajúci dopravca využíva pri vykonávaní prepravy.

3.  Osobitná dohoda, podľa ktorej preberá dopravca záväzky, ktoré mu nevyplývajú z týchto jednotných právnych predpisov, alebo sa zriekne práv priznaných týmito jednotnými právnymi predpismi, je voči vykonávajúcemu dopravcovi účinná iba vtedy, ak s tým výslovne a písomne súhlasil. Bez ohľadu na to, či s tým vykonávajúci dopravca súhlasil, viažu sa povinnosti alebo vyhlásenia o zrieknutí sa práv vyplývajúce z takejto osobitnej dohody naďalej na dopravcu.

4.  Ak a v rozsahu, v akom dopravca a vykonávajúci dopravca nesú zodpovednosť, zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

5.  Celková výška náhrady, ktorú má vyplatiť dopravca, vykonávajúci dopravca a jeho zamestnanci alebo iné osoby, ktorých služby sa využívajú pri vykonávaní prepravy, neprekročí obmedzenia stanovené v týchto jednotných právnych predpisoch.

6.  Týmto článkom nie sú dotknuté práva dopravcu a vykonávajúceho dopravcu na vzájomný postih.

Článok 40

Domnienka o strate

1.  Oprávnená osoba môže bez ďalšieho preukazovania považovať jednotlivý kus batožiny za stratený, ak nebol vydaný alebo ak nebol pripravený na vydanie do 14 dní odo dňa požiadania o jeho vydanie podľa článku 22 ods. 3.

2.  Ak sa kus batožiny, ktorý bol považovaný za stratený, nájde do jedného roka po tom, ako sa žiadalo o jeho vydanie, dopravca je povinný o tom informovať oprávnenú osobu, ak je jej adresa známa alebo ak ju možno zistiť.

3.  Oprávnená osoba môže do 30 dní po prijatí správy uvedenej v odseku 2 požiadať o vydanie batožiny. V tomto prípade je povinná zaplatiť výdavky za prepravu batožiny z miesta jej podania na miesto jej dodania a vrátiť prijatú náhradu škody, po prípadnom odpočítaní výdavkov, ktoré v nej boli zahrnuté. Zachová si však nároky na náhradu škody pre oneskorené vydanie podľa článku 43.

4.  Ak sa nepožiada o vrátenie nájdeného kusu batožiny v lehote stanovenej v odseku 3 alebo ak sa kus batožiny našiel neskôr ako jeden rok od požiadania o jeho vydanie, dopravca s ním naloží podľa zákonov a predpisov platných v mieste, kde sa batožina nachádza.

Článok 41

Náhrada škody pri strate

1.  Pri úplnej alebo čiastočnej strate cestovnej batožiny je dopravca povinný bez ďalšej náhrady škody zaplatiť:

a)  ak je výška spôsobenej škody dokázaná, náhradu v tejto výške, ktorá však nesmie presiahnuť 80 zúčtovacích jednotiek za každý chýbajúci kilogram hrubej hmotnosti alebo 1 200 zúčtovacích jednotiek za každý kus batožiny;

b)  ak nie je výška spôsobenej škody dokázaná, paušálnu náhradu škody vo výške 20 zúčtovacích jednotiek za každý chýbajúci kilogram hrubej hmotnosti alebo vo výške 300 zúčtovacích jednotiek za každý kus batožiny.

Spôsob náhrady škody za každý chýbajúci kilogram alebo za každý kus batožiny stanovujú všeobecné prepravné podmienky.

2.  Dopravca je povinný okrem toho nahradiť dovozné za batožinu a iné sumy zaplatené v súvislosti s prepravou strateného kusu batožiny, ako aj už zaplatené clo a spotrebné dane.

Článok 42

Náhrada škody pri poškodení

1.  Pri poškodení cestovnej batožiny je dopravca povinný bez ďalšej náhrady škody zaplatiť náhradu zodpovedajúcu zníženiu hodnoty batožiny.

2.  Náhrada škody nesmie presiahnuť:

a)  ak je poškodením znehodnotená celá batožina, sumu, ktorú by bolo treba zaplatiť v prípade úplnej straty;

b)  ak je poškodením znehodnotená iba časť batožiny, sumu, ktorú by bolo treba zaplatiť v prípade straty znehodnotenej časti.

Článok 43

Náhrada škody pri oneskorenom vydaní

1.  Pri oneskorenom vydaní cestovnej batožiny je dopravca povinný zaplatiť za každých začatých 24 hodín od požiadania o jej vydanie, najviac však za 14 dní:

a)  ak oprávnená osoba preukáže, že oneskorením vydania vznikla škoda, náhradu vo výške škody až do sumy 0,80 zúčtovacej jednotky za každý kilogram hrubej hmotnosti alebo 14 zúčtovacích jednotiek za každý kus oneskorene vydanej batožiny;

b)  ak oprávnená osoba nepreukáže, že oneskorením vydania vznikla škoda, paušálnu náhradu škody 0,14 zúčtovacej jednotky za každý kilogram hrubej hmotnosti alebo 2,80 zúčtovacej jednotky za každý kus oneskorene vydanej batožiny.

Spôsob náhrady škody za každý chýbajúci kilogram alebo za každý kus batožiny stanovujú všeobecné prepravné podmienky.

2.  Pri úplnej strate batožiny sa náhrada škody podľa odseku 1 neposkytuje súbežne s náhradou škody podľa článku 41.

3.  Pri čiastočnej strate cestovnej batožiny sa vyplatí náhrada škody podľa odseku 1 za časť, ktorá sa nestratila.

4.  Pri poškodení batožiny, ktoré nenastalo oneskorením vydania, sa poskytuje náhrada škody podľa odseku 1 prípadne spolu s náhradou škody podľa článku 42.

5.  Náhrada škody podľa odseku 1 spolu s náhradou škody podľa článkov 41 a 42 nesmie v žiadnom prípade presiahnuť výšku náhrady škody pri úplnej strate batožiny.

ODDIEL 3

Vozidlá

Článok 44

Náhrada škody pri omeškaní

1.  Ak je vozidlo z dôvodov spôsobených dopravcom naložené neskoršie alebo oneskorene vydané a ak oprávnená osoba preukáže, že tým vznikla škoda, dopravca je povinný zaplatiť náhradu škody v sume neprekračujúcej výšku prepravného za vozidlo.

2.  Ak sa oprávnená osoba pri oneskorenej nakládke z dôvodu na strane dopravcu vzdá vykonania prepravnej zmluvy, vráti sa jej prepravné. Ak preukáže, že týmto omeškaním vznikla škoda, môže okrem toho žiadať náhradu vo výške neprekračujúcej prepravné za prepravu vozidla.

Článok 45

Náhrada škody pri strate

Pri úplnej alebo čiastočnej strate vozidla sa náhrada za preukázanú škodu oprávnenej osobe vypočíta podľa všeobecnej hodnoty vozidla. Táto náhrada nepresiahne 8 000 zúčtovacích jednotiek. Príves s nákladom alebo bez neho sa považuje za samostatné vozidlo.

Článok 46

Zodpovednosť za iné predmety

1.  Za škodu na predmetoch ponechaných vo vozidle alebo na predmetoch nachádzajúcich sa v schránkach (napr. obaly na batožinu alebo boxy na lyže), ktoré sú pevne upevnené na vozidle, zodpovedá dopravca len vtedy, ak ju sám zavinil. Celková náhrada škody nepresiahne 1 400 zúčtovacích jednotiek.

2.  Za predmety upevnené na vozidlo zvonka vrátane schránok podľa odseku 1 zodpovedá dopravca len vtedy, ak sa preukáže, že škoda bola zavinená konaním alebo opomenutím dopravcu buď s úmyslom takúto škodu spôsobiť, alebo z ľahkomyseľnosti a s vedomím, že takáto škoda pravdepodobne vznikne.

Článok 47

Uplatniteľné právo

S výhradou ustanovení tohto oddielu sa na vozidlá vzťahujú ustanovenia oddielu 2 o zodpovednosti za batožinu.

Kapitola IV

Spoločné ustanovenia

Článok 48

Strata práva na obmedzenie zodpovednosti

Obmedzenia zodpovednosti určené týmito jednotnými právnymi predpismi a ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré obmedzujú náhradu škody pevnou sumou, sa neuplatnia, ak sa preukáže, že škoda bola spôsobená konaním alebo opomenutím dopravcu buď s úmyslom takúto škodu spôsobiť, alebo z ľahkomyseľnosti a s vedomím, že takáto škoda pravdepodobne vznikne.

Článok 49

Prepočet a úročenie

1.  Ak sa pri výpočte náhrady škody musia prepočítať sumy vyjadrené v cudzej mene, prepočítavajú sa podľa kurzu platného v deň a v mieste výplaty náhrady škody.

2.  Oprávnená osoba si môže nárokovať úroky z náhrady škody vo výške päť percent ročne, a to odo dňa reklamácie podľa článku 55 alebo, ak nebola podaná reklamácia, odo dňa podania žaloby.

3.  Z náhrady škody podľa článkov 27 a 28 však úroky plynú až odo dňa, v ktorom došlo k rozhodujúcim okolnostiam pre výpočet náhrady škody, ak je tento deň neskorší ako deň reklamácie alebo podania žaloby.

4.  Pri batožine sa môžu nárokovať úroky len vtedy, ak náhrada škody prekročí 16 zúčtovacích jednotiek za každý batožinový lístok.

5.  Ak pri batožine oprávnená osoba nepredloží dopravcovi doklady potrebné na konečné vybavenie reklamácie v primeranej lehote, ktorá sa jej poskytla, nepočítajú sa úroky od uplynutia tejto lehoty do doby predloženia týchto dokladov.

Článok 50

Zodpovednosť pri jadrovej udalosti

Dopravca je oslobodený od zodpovednosti podľa týchto jednotných právnych predpisov, ak škodu spôsobila jadrová udalosť a ak podľa vnútroštátnych zákonov a predpisov o zodpovednosti v oblasti jadrovej energie zodpovedá za túto škodu prevádzkovateľ jadrového zariadenia alebo iná osoba, ktorá ho zastupuje.

Článok 51

Osoby, za ktoré zodpovedá dopravca

Dopravca zodpovedá za svojich zamestnancov a za iné osoby, ktorých službu využíva pri vykonávaní prepravy, ak títo zamestnanci a iné osoby vykonávajú svoje povinnosti. Manažéri infraštruktúry, na ktorej sa uskutočňuje preprava, sa považujú za osoby, ktorých službu dopravca využíva pri vykonávaní prepravy.

Článok 52

Iné nároky

1.  Vo všetkých prípadoch, na ktoré sa vzťahujú tieto jednotné právne predpisy, možno uplatniť voči dopravcovi nárok na náhradu škody, bez ohľadu na jeho právnu podstatu, len za predpokladov a v medziach stanovených v týchto jednotných právnych predpisoch.

2.  To isté platí pre nároky voči zamestnancom a iným osobám, za ktoré zodpovedá dopravca podľa článku 51.

HLAVA V

ZODPOVEDNOSŤ CESTUJÚCEHO

Článok 53

Osobitné zásady zodpovednosti

Cestujúci zodpovedá dopravcovi za každú škodu:

a)  ktorá vznikne tým, že si nesplní povinnosti, ktoré preňho vyplývajú z

1.  článkov 10, 14 a 20;

2.  osobitných ustanovení všeobecných prepravných podmienok o preprave vozidiel alebo

3.  z Poriadku pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID), alebo

b)  ktorú zapríčinia predmety alebo zvieratá, ktoré si berie so seboum ak nepreukáže, že škodu spôsobili okolnosti, ktorým napriek správaniu zodpovedného cestujúceho nemohol zabrániť a ktorých následky nemohol odvrátiť. Týmto ustanovením nie je dotknutá zodpovednosť dopravcu podľa článku 26 a článku 33 ods. 1.

HLAVA VI

UPLATŇOVANIE NÁROKOV

Článok 54

Zistenie čiastočnej straty alebo poškodenia

1.  Ak dopravca zistí alebo ak sa domnieva, že došlo k čiastočnej strate alebo poškodeniu prepravovaného predmetu (batožiny, vozidla), ktorý je pod jeho ochranou, alebo ak to tvrdí oprávnená osoba, dopravca je povinný bezodkladne podľa možnosti v prítomnosti oprávnenej osoby spísať zápisnicu, v ktorej podľa povahy škody uvedie stav predmetu a pokiaľ je to možné tiež rozsah a príčinu škody, ako aj čas jej vzniku.

2.  Odpis tejto zápisnice sa vydá bezplatne oprávnenej osobe.

3.  Ak oprávnená osoba neuzná zistenia uvedené v zápisnici, môže požiadať, aby stav batožiny alebo vozidla, ako aj príčinu a rozsah škody zistil znalec určený stranami prepravnej zmluvy alebo súdom. Pre toto konanie platia zákony a predpisy štátu, v ktorom sa zistenie robí.

Článok 55

Reklamácie

1.  Reklamácie, ktoré sa týkajú zodpovednosti dopravcu pri usmrtení a zranení cestujúcich, je potrebné podať písomne dopravcovi, voči ktorému možno uplatňovať nároky súdnou cestou. V prípade prepravy, ktorá bola predmetom jednej zmluvy a bola uskutočnená po sebe nasledujúcimi dopravcami, možno podať reklamáciu u prvého alebo posledného dopravcu, ako aj u dopravcu, ktorý má v štáte trvalého bydliska alebo obvyklého pobytu cestujúceho hlavné miesto podnikateľskej činnosti, pobočku alebo obchodné zastúpenie, prostredníctvom ktorých bola uzavretá prepravná zmluva.

2.  Ostatné reklamácie na základe prepravnej zmluvy sa podávajú písomne dopravcovi uvedenému v článku 56 ods. 2 a 3.

3.  Doklady, ktoré chce oprávnená osoba priložiť k reklamácii, sa musia predložiť v origináli alebo v druhopise, ktorý musí byť na žiadosť dopravcu riadne overený. Na vybavenie reklamácie môže dopravca žiadať odovzdanie prepravného dokladu, batožinového lístka alebo prepravného dokladu vozidla.

Článok 56

Dopravcovia, voči ktorým možno uplatňovať nároky súdnou cestou

1.  Nároky na náhradu škody na základe zodpovednosti dopravcu pri usmrtení a zranení cestujúcich možno uplatniť súdnou cestou iba voči dopravcovi zodpovednému v zmysle článku 26 ods. 5.

2.  S výhradou odseku 4 možno uplatniť iné nároky cestujúceho na základe prepravnej zmluvy len voči prvému, poslednému alebo tomu dopravcovi, ktorý vykonal časť prepravy, v priebehu ktorej nastali skutočnosti odôvodňujúce tento nárok.

3.  Ak je pri preprave po sebe nasledujúcimi dopravcami uvedený na batožinovom lístku alebo v prepravnom doklade vozidla s jeho súhlasom dopravca zodpovedný za jej vydanie, možno voči nemu uplatniť súdnou cestou nároky podľa odseku 2 aj vtedy, ak nedostal batožinu alebo neprevzal vozidlo.

4.  Nároky na vrátenie sumy, ktorá bola zaplatená na základe prepravnej zmluvy, možno uplatniť súdnou cestou voči dopravcovi, ktorý sumu vybral, alebo voči dopravcovi, v mene ktorého sa suma vybrala.

5.  Protižalobou alebo námietkami možno uplatniť nároky tiež voči iným dopravcom, než sú dopravcovia uvedení v odseku 2 a odseku 4, ak sa hlavná žaloba zakladá na tej istej prepravnej zmluve.

6.  Ak sa tieto jednotné právne predpisy uplatnia na vykonávajúceho dopravcu, možno nároky uplatniť súdnou cestou aj voči nemu.

7.  Ak má žalobca možnosť voľby medzi viacerými dopravcami, jeho právo voľby zanikne, len čo podá žalobu voči jednému z nich; to platí aj vtedy, ak má žalobca možnosť voľby medzi jedným alebo viacerými dopravcami a vykonávajúcim dopravcom.

Článok 58

Zánik nárokov pri usmrtení alebo zranení cestujúcich

1.  Všetky nároky oprávnenej osoby vyplývajúce zo zodpovednosti dopravcu pri usmrtení alebo zranení cestujúceho zanikajú, ak oprávnená osoba najneskoršie do dvanástich mesiacov po tom, ako sa dozvedela o strate alebo poškodení, neoznámi úraz cestujúceho niektorému z dopravcov, ktorému možno podať reklamáciu podľa článku 55 ods. 1. Ak oprávnená osoba oznámi úraz dopravcovi ústne, musí dopravca o tomto ústnom oznámení vyhotoviť potvrdenie.

2.  Nároky však nezanikajú, ak:

a)  oprávnená osoba podala počas lehoty stanovenej v odseku 1 reklamáciu niektorému z dopravcov uvedených v článku 55 ods. 1;

b)  sa zodpovedný dopravca dozvedel počas lehoty stanovenej v odseku 1 o úraze cestujúceho iným spôsobom;

c)  opomenutie alebo meškanie oznámenia spôsobili okolnosti, ktoré nemožno pričítať na ťarchu oprávnenej osoby;

d)  oprávnená osoba preukáže, že úraz bol spôsobený zavinením dopravcu.

Článok 59

Zánik nárokov pri preprave batožiny

1.  Prevzatím batožiny oprávnenou osobou zanikajú všetky nároky voči dopravcovi z prepravnej zmluvy pri čiastočnej strate, poškodení alebo oneskorenom vydaní.

2.  Nároky však nezanikajú:

a)  pri čiastočnej strate alebo poškodení, ak

1.  stratu alebo poškodenie zistila oprávnená osoba podľa článku 54 pred prevzatím batožiny;

2.  zistenie, ktoré sa malo uskutočniť podľa článku 54, sa opomenulo iba zavinením dopravcu;

b)  pri zjavne nepoznateľnej strate alebo poškodení, ktorú zistila oprávnená osoba až po prevzatí batožiny, ak

1.  požiada o zistenie podľa článku 54 ihneď po objavení straty alebo poškodenia a najneskôr tri dni po prevzatí batožiny a

2.  okrem toho preukáže, že k strate alebo poškodeniu došlo v čase od prijatia batožiny na prepravu a do jej vydania;

c)  pri oneskorenom vydaní, ak oprávnená osoba uplatnila v priebehu 21 dní svoje práva voči niektorému z dopravcov uvedených v článku 56 ods. 3;

d)  ak oprávnená osoba preukáže, že strata alebo poškodenie vznikli zavinením dopravcu.

Článok 60

Premlčanie

1.  Nároky na náhradu škody vyplývajúce zo zodpovednosti dopravcu pri usmrtení a zranení cestujúcich sa premlčujú takto:

a)  nároky cestujúceho – po troch rokoch, počítajúc od prvého dňa po úraze;

b)  nároky ostatných oprávnených osôb – po troch rokoch, počítajúc od prvého dňa po úmrtí cestujúceho, najneskoršie však po piatich rokoch, počítajúc od prvého dňa po úraze.

2.  Ostatné nároky vyplývajúce z prepravnej zmluvy sa premlčujú po jednom roku. Premlčacia lehota je však dva roky pri nárokoch na náhradu straty alebo poškodenia spôsobeného konaním alebo nekonaním buď s úmyslom takúto stratu alebo poškodenie spôsobiť, alebo z ľahkomyseľnosti a s vedomím, že takáto strata alebo poškodenie pravdepodobne vznikne.

3.  Premlčacia lehota podľa odseku 2 sa začína pri nárokoch:

a)  na náhradu škody pri úplnej strate štrnástym dňom po uplynutí lehoty stanovenej v článku 22 ods. 3;

b)  na náhradu škody pri čiastočnej strate, poškodení alebo oneskorenom vydaní dňom vydania;

c)  vo všetkých ostatných prípadoch týkajúcich sa prepravy cestujúcich dňom, v ktorom uplynula platnosť prepravného dokladu.

Deň označený ako začiatok premlčacej lehoty sa do nej nepočíta.

4.  […]

5.  […]

6.  Inak pre neplynutie a prerušenie premlčania platí vnútroštátne právo.

HLAVA VII

VZÁJOMNÉ VZŤAHY MEDZI DOPRAVCAMI

Článok 61

Rozdelenie cestovného a prepravného

1.  Každý dopravca je povinný zaplatiť zúčastneným dopravcom podiel, ktorý na nich pripadá z cestovného a prepravného, ktoré vybral alebo mal vybrať. Spôsob platenia určujú dohody uzavreté medzi dopravcami.

2.  Článok 6 ods. 3, článok 16 ods. 3 a článok 25 sa vzťahujú aj na vzťahy medzi po sebe nasledujúcimi dopravcami.

Článok 62

Právo na postih

1.  Ak dopravca zaplatil náhradu škody podľa týchto jednotných právnych predpisov, má právo na postih voči dopravcom zúčastneným na preprave podľa nasledujúcich ustanovení:

a)  dopravca sám zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil;

b)  ak škodu spôsobili viacerí dopravcovia, každý z nich zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil; ak takéto rozlíšenie nie je možné, náhrada škody sa rozdelí medzi dopravcov podľa písmena c);

c)  ak nemožno dokázať, ktorý dopravca spôsobil škodu, rozdelí sa náhrada škody medzi všetkých dopravcov s výnimkou tých dopravcov zúčastnených na preprave, ktorí dokážu, že škodu nespôsobili; rozdelenie sa vykoná v pomere k príslušnému podielu cestovného a prepravného, ktorý na nich pripadá.

2.  Pri platobnej neschopnosti niektorého z týchto dopravcov sa nezaplatený podiel, ktorý na neho pripadá, rozdelí medzi ostatných dopravcov zúčastnených na preprave, a to v pomere k cestovnému a prepravnému, ktoré na nich pripadá.

Článok 63

Konanie pri postihu

1.  Dopravca, voči ktorému sa uplatňuje postih podľa článku 62, nemôže popierať platnosť výplaty náhrady dopravcom, ktorý uplatňuje tento postih, ak bola náhrada škody stanovená súdom a ak bol skôr menovaný dopravca riadne oboznámený s právnym sporom a týmto spôsobom mal možnosť do neho vstúpiť. Súd, ktorý vedie hlavný spor, určí lehoty na oznámenie sporu a na vstup do neho.

2.  Dopravca, ktorý uplatňuje postih, musí podať len jednu žalobu na tom istom súde proti všetkým dopravcom, s ktorými sa nedohodol, inak stráca právo na postih voči tým dopravcom, ktorých nežaloval.

3.  Súd je povinný v jednom rozsudku rozhodnúť o všetkých postihoch, o ktorých pojednáva.

4.  Dopravca, ktorý chce uplatniť právo na postih súdnou cestou, môže uplatniť svoj nárok na príslušnom súde štátu, na území ktorého má jeden z dopravcov zúčastnených na preprave hlavné miesto podnikateľskej činnosti, pobočku alebo obchodné zastúpenie, prostredníctvom ktorých bola uzavretá prepravná zmluva.

5.  Ak sa má podať žaloba voči viacerým dopravcom, žalujúci dopravca má možnosť voľby medzi príslušnými súdmi podľa odseku 4.

6.  Konanie pri postihu sa nesmie spájať s konaním o náhrade škody, ktoré iniciovala oprávnená osoba na základe prepravnej zmluvy.

Článok 64

Dohody o postihoch

Dopravcovia môžu medzi sebou uzavrieť dohody, ktoré sa odchyľujú od článkov 61 a 62.

PRÍLOHA II

MINIMÁLNE INFORMÁCIE, KTORÉ MAJÚ POSKYTOVAŤ ŽELEZNIČNÉ PODNIKY A PREDAJCOVIA CESTOVNÝCH LÍSTKOV

Časť I: Informácie pred cestou

–  Všeobecné podmienky uplatniteľné na zmluvu

–  Cestovný poriadok a podmienky najrýchlejšej cesty

–  Cestovný poriadok Cestovné poriadky a podmienky najnižšieho cestovného všetkých dostupných taríf vrátane tých najnižších [PN 125]

–  Prístupnosť, podmienky prístupu k zariadeniam pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou a ich dostupnosť vo vlaku v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v smernici XXX

–  Podmienky Opatrenia pre prístupu prístup bicyklov [PN 126]

–  Dostupnosť sedadiel vo fajčiarskych a pre všetky príslušné tarify v nefajčiarskych (a prípadne aj fajčiarskych) vozňoch, vo vozňoch prvej a druhej triedy, ako aj v lôžkových a ležadlových vozňoch [PN 127]

–  Všetky činnosti, ktoré môžu spôsobit narušenie alebo meškanie spojov Narušenie cesty a meškanie (plánované a v reálnom čase) [PN 128]

–  Dostupnosť služieb vo vlaku vrátane wifi a záchodov [PN 129]

–  Postupy na reklamáciu stratenej batožiny

–  Postupy na predloženie sťažností

Časť II: Informácie počas cesty

–  Služby vo vlaku vrátane wifi [PN 130]

–  Nasledujúca stanica

–  Meškania Narušenie cesty a meškanie (plánované a v reálnom čase) [PN 131]

–  Hlavné prípoje

–  Otázky bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany

PRÍLOHA III

MINIMÁLNE NORMY KVALITY SLUŽIEB

I.  Požiadavky na železničné podniky

Do 30. júna každého roka železničné podniky uverejnia na svojich webových stránkach správu o kvalite služieb za predošlé účtovné obdobie a zašlú ju vnútroštátnemu orgánu presadzovania i Železničnej agentúre Európskej únie na uverejnenie na jej webových stránkach. Podnik na svojich webových stránkach zverejní správu v úradnom jazyku (jazykoch) svojho členského štátu, a ak je to možné, aj v ďalších jazykoch Únie vrátane súhrnu v angličtine.

Správy o kvalite služieb musia obsahovať aspoň informácie o týchto aspektoch:

1.  Časová presnosť spojov a všeobecné zásady, ktorými železničné podniky riešia narušenia spojov

a)  meškania

i)  celkové priemerné meškanie spojov ako percento v každej kategórii spoja (medzinárodné, vnútroštátne diaľkové, regionálne a mestské/prímestské);

ii)  percento spojov s meškaním pri odchode;

iii)  percento spojov s meškaním pri príchode;

–  percento meškaní v trvaní menej ako 60 minút;

–  percento meškaní od 60 do 119 od 91 do 120 minút; [PN 132]

–  percento meškaní 120 minút a viac;

b)  odrieknutie spojov

odrieknutie spojov ako percento v každej kategórii spoja (medzinárodné, vnútroštátne diaľkové, regionálne a mestské/prímestské);

c)  uplatňovanie nariadenia vo vzťahu k meškaniam a odrieknutiu spojov:

i)  počet cestujúcich, ktorým bola poskytnutá starostlivosť a pomoc;

ii)  náklady na túto starostlivosť a pomoc;

iii)  počet cestujúcich, ktorým bola vyplatená náhrada;

iv)  náklady na vyplatené náhrady;

2.  Prieskum spokojnosti zákazníkov

Zahrnie sa minimálne tento súbor kategórií

i)  časová presnosť vlakov;

ii)  informovanie cestujúcich pri meškaní;

iii)  presnosť a dostupnosť informácií vo vlaku;

iv)  kvalita údržby/stav vlaku;

v)  úroveň bezpečnosti vo vlaku;

vi)  čistota vo vlaku;

vii)  poskytovanie užitočných informácií počas cesty vrátane informácií o wifi a ďalších službách vo vlaku; [PN 133]

viii)  dostupnosť kvalitných toaliet v každom vlaku;

ix)  vysoká úroveň čistoty a stavu údržby staníc;

x)  prístupnosť vlakov a zariadení vo vlaku vrátane prístupných toaliet;

xi)  počet incidentov a kvalita skutočne poskytnutej pomoci osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou vo vlaku v súlade s článkom 24, bez ohľadu na predchádzajúce oznámenie žiadosti o pomoc.

3.  Riešenie sťažností

i)  počet sťažností a ich výsledok;

ii)  kategórie sťažností;

iii)  počet spracovaných sťažností;

iv)  priemerný čas reakcie;

v)  možné zlepšenia, podniknuté opatrenia.

4.  Pomoc poskytnutá osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou

počet prípadov pomoci v členení podľa kategórií spoja (medzinárodné, vnútroštátne diaľkové, regionálne a mestské/prímestské).

5.  Narušenia

existencia a krátky opis pohotovostných plánov a plánov krízového riadenia.

II.  Požiadavky na prednostov staníc a správcov infraštruktúry

Správy o kvalite služieb musia obsahovať aspoň informácie o týchto aspektoch:

1.  Informácie a prepravné doklady

i)  postup pri vybavovaní žiadostí o informácie na stanici;

ii)  postup a spôsob poskytovania informácií o cestovných poriadkoch vlakov, výške cestovného a nástupištiach; kvalita týchto informácií;

iii)  vystavenie informácií o právach a povinnostiach v zmysle nariadenia, ako aj kontaktných údajov vnútroštátnych orgánov presadzovania;

iv)  prostriedky na zakúpenie prepravných dokladov;

v)  dostupnosť staničného personálu na získanie informácií a zakúpenie prepravných dokladov;

vi)  poskytovanie informácií osobám so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou;

2.  Všeobecné zásady riešenia narušenia spojov

i)  počet cestujúcich, ktorým bola poskytnutá starostlivosť a pomoc;

ii)  náklady na túto starostlivosť a pomoc;

3.  Opis zavedených opatrení na zaistenie čistoty staničných zariadení (toalety atď.)

i)  upratovacie intervaly;

ii)  dostupnosť toaliet;

4.  Prieskum spokojnosti zákazníkov

Zahrnú sa minimálne tieto kategórie:

i)  informovanie cestujúcich v prípade meškania;

ii)  presnosť, dostupnosť a prístupnosť informácií o časoch vlakov/nástupištiach;

iii)  úroveň bezpečnosti na stanici;

iv)  čas potrebný na vybavenie žiadosti o informácie na stanici;

v)  dostupnosť kvalitných toaliet na stanici (vrátane prístupnosti);

vi)  čistota a stav údržby staníc;

vii)  prístupnosť stanice a jej zariadení vrátane bezbariérového prístupu, eskalátorov, výťahov a batožinových rámp; [PN 134]

viii)  počet incidentov a kvalita pomoci osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou na stanici.

PRÍLOHA IV

POSTUP RIEŠENIA SŤAŽNOSTÍ VNÚTROŠTÁTNYMI ORGÁNMI PRESADZOVANIA

V zložitých prípadoch, ktoré sa týkajú viacerých reklamácií a viacerých prevádzkovateľov, cezhraničných ciest alebo nehôd na území iného členského štátu, než od ktorého má daný podnik licenciu, najmä ak nie je jasná príslušnosť vnútroštátnych orgánov presadzovania, alebo ak by to uľahčilo či urýchlilo riešenie sťažnosti, sú vnútroštátne orgány presadzovania povinné spolupracovať s cieľom určiť „hlavný“ orgán, ktorý prevezme úlohu jednotného kontaktného miesta pre cestujúcich. Všetky zúčastnené vnútroštátne orgány presadzovania sú povinné spolupracovať s cieľom uľahčiť vybavenie sťažnosti (vrátane vzájomného poskytovania informácií, pomoci s prekladom dokumentov a poskytovania informácií o okolnostiach incidentov). Cestujúci musia byť informovaní o tom, ktorý orgán je „hlavný“. Okrem toho vo všetkých prípadoch vnútroštátne orgány presadzovania práva musia za každých okolností zabezpečiť súlad s nariadením (EÚ) 2017/2394 [PN 135]

PRÍLOHA V

Tabuľka zhody

Nariadenie (ES) č. 1371/2007

Toto nariadenie

článok 1

článok 1

článok 1 písm. a)

článok 1 písm. a)

článok 1 písm. b)

článok 1 písm. b)

článok 1 písm. c)

článok 1 písm. c)

článok 1 písm. d)

článok 1 písm. e)

článok 1 písm. d)

článok 1 písm. f)

článok 1 písm. e)

článok 1 písm. g)

článok 1 písm. h)

článok 1 písm. f)

článok 1 písm. i)

článok 2

článok 2

článok 2 ods. 1

článok 2 ods. 1

článok 2 ods. 2

článok 2 ods. 3

článok 2 ods. 4

článok 2 ods. 5

článok 2 ods. 6

článok 2 ods. 7

článok 2 ods. 2

článok 2 ods. 3

článok 3

článok 3

článok 3 ods. 1

článok 3 ods. 1

článok 3 ods. 2 a 3

článok 3 ods. 4

článok 3 ods. 2

článok 3 ods. 5

článok 3 ods. 3

článok 3 ods. 6

článok 3 ods. 4

článok 3 ods. 7

článok 3 ods. 5

článok 3 ods. 8

článok 3 ods. 6

článok 3 ods. 9

článok 3 ods. 7

článok 3 ods. 10

článok 3 ods. 8

článok 3 ods. 9

článok 3 ods. 10

článok 3 ods. 11

článok 3 ods. 11

článok 3 ods. 12

článok 3 ods. 12

článok 3 ods. 13

článok 3 ods. 13

článok 3 ods. 14

článok 3 ods. 14

 

článok 3 ods. 15

článok 3 ods. 16

článok 3 ods. 16

článok 3 ods. 17

článok 3 ods. 17

článok 3 ods. 18

článok 3 ods. 19

článok 4

článok 4

článok 5

článok 5

článok 6

článok 6

článok 7

článok 7

článok 8

článok 8

článok 9

článok 9 ods. 4

článok 9

článok 10

článok 9 ods. 3

článok 10 ods. 5 a 6

článok 10

článok 11

článok 11

článok 12

článok 12

článok 12 ods. 2

článok 13

článok 13

článok 14

článok 14

článok 15

článok 15

článok 16

článok 16

článok 16 ods. 2 a 3

článok 17

článok 17

článok 17 ods. 8

článok 18

článok 18

článok 18 ods. 6

článok 19

článok 19

článok 20

článok 20

článok 21

článok 21 ods. 1

článok 21 ods. 2

článok 22 ods. 2 a článok 23 ods. 2

článok 22

článok 22

článok 22 ods. 2

článok 22 ods. 4

článok 23

článok 23

článok 23 ods. 4

článok 24

článok 24

článok 25

článok 25 ods. 1, 2, 3

článok 26

článok 26

článok 27

článok 27

článok 28

článok 28 ods. 3

článok 27 ods. 3

článok 28 ods. 4

článok 28

článok 29

článok 29

článok 30

článok 30

článok 31

články 32, 33

článok 31

článok 34

článok 34 ods. 1 a 3

článok 32

článok 35

článok 33

článok 34

článok 36

článok 35

článok 37

článok 36

článok 38

článok 39

článok 37

článok 40

Príloha I

Príloha I

Príloha II

Príloha II

Príloha III

Príloha III

Prílohy IV až V

(1)Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 66.
(2)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 14).
(3)Nariadenie Komisie (EÚ) č. 454/2011 z 5. mája 2011 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému „telematické aplikácie v osobnej doprave“ transeurópskeho železničného systému (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2011, s. 11).
(4) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1300/2014 z 18. novembra 2014 o technických špecifikáciách interoperability týkajúcich sa prístupnosti železničného systému Únie pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou, (Ú. v. EÚ L 356, 12.12.2014, s. 110).
(5)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 1).
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).
(9)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(10)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(12)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 32).
(13)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (Ú. v. EÚ L 326, 11.12.2015, s. 1).
(14)Smernica XXX o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb (Európsky akt o prístupnosti) (Ú. v. EÚ L X, X.X.XXXX, s. X).
(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 1).
(16) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1926 z 31. mája 2017, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ, pokiaľ ide o poskytovanie informačných služieb o multimodálnom cestovaní v celej EÚ (Ú. v. EÚ L 272, 21.10.2017, s. 1).

Posledná úprava: 11. mája 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia