Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Iniciatíva na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov (COM(2017)0252),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 26. apríla 2017 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (COM(2017)0253),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(1),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 3, 5, 27, 31, 32, 33 a 47,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien prijatý 18. decembra 1979 v New Yorku,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD), ratifikovaný Európskou úniou a všetkými jej členskými štátmi,

–  so zreteľom na cieľ trvalo udržateľného rozvoja (CUR) č. 5: dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat, a najmä na čiastkový cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 5.4: uznávať a oceňovať neplatenú starostlivosť a domáce práce pomocou zabezpečenia verejných služieb, infraštruktúry a politiky sociálnej ochrany a presadzovania spoločnej zodpovednosti v rámci domácnosti a rodiny, podľa zvyklostí danej krajiny,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 10. mája 2018 nazvanú Pokrok smerom k cieľom trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady zo 7. decembra 2017 na tému Zlepšenie komunitnej podpory a starostlivosti pre nezávislý život,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve: zabezpečenie optimálneho začiatku pre všetky naše deti vo svete budúcnosti(2),

–  so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Barcelone z 15. a 16. marca 2002,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2017 s názvom Akčný plán EÚ na roky 2017 – 2019 – riešenie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov (2015 – 2020) (COM(2017)0678),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019, a najmä na jeho kapitolu 3.1 zvyšovanie účasti žien na trhu práce a rovnaká ekonomická nezávislosť žien a mužov (SWD(2015)0278),

–  so zreteľom na správu Komisie z 8. mája 2018 o rozvoji zariadení starostlivosti o malé deti na účely zvýšenia účasti žien na trhu práce, zabezpečenia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a zaistenia udržateľného a inkluzívneho rastu v Európe (Barcelonské ciele) (COM(2018)0273),

–  so zreteľom na správu Komisie z 29. mája 2013 o barcelonských cieľoch s názvom Rozvoj služieb starostlivosti o deti v Európe na zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2013)0322),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. februára 2011 s názvom Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve: zabezpečenie optimálneho začiatku pre všetky naše deti vo svete budúcnosti (COM(2011)0066),

–  so zreteľom na plán Komisie týkajúci sa kvality vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve: (Ares(2018)1505951),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020), oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (COM(2013)0083) a oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Vytvorenie Európskeho piliera sociálnych práv (COM(2017)0250),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júna 2014 o strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020 (COM(2014)0332),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o posilnení ekonomického postavenia žien v súkromnom a vo verejnom sektore v EÚ(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o potrebe stratégie EÚ na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na predchádzanie tomuto javu(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o chudobe: rodové hľadisko(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o ženách pracujúcich v domácnosti a opatrovateľkách v EÚ(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2016 o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v práci Európskeho parlamentu(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o úlohe žien v starnúcej spoločnosti(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o atypických zmluvách, zabezpečených profesionálnych dráhach, flexiistote a nových formách sociálneho dialógu(11),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020),

–  so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady týkajúce sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve z 22. mája 2018 (COM(2018)0271) a na pracovný dokument útvarov Komisie z rovnakého dátumu pripojený k tomuto návrhu (SWD(2018)0173),

–  so zreteľom na index rodovej rovnosti za rok 2015, ktorý vypracoval Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, a správu za rok 2015 s názvom Zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života v Európskej únii: preskúmanie politiky,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound zo 7. decembra 2011 nazvanú Podnikové iniciatívy pre pracovníkov s povinnosťami súvisiacimi so starostlivosťou o zdravotne postihnuté deti alebo dospelých,

–  so zreteľom na štúdiu nadácie Eurofound zo 14. júla 2013 s názvom Starostlivosť o deti a osoby na ňu odkázané: vplyv na povolanie mladých pracovníkov,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound zo 17. júna 2014 s názvom Odvetvie rezidenčnej starostlivosti: pracovné podmienky a kvalita pracovných miest,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 22. októbra 2015 nazvanú Práca a starostlivosť: opatrenia na ich zosúladenie v čase demografických zmien,

–  so zreteľom na súhrnnú správu nadácie Eurofound zo 17. novembra 2016 o šiestom európskom prieskume pracovných podmienok,

–  so zreteľom na štúdiu nadácie Eurofound z 28. novembra 2017 s názvom Domovy sociálnych služieb pre európskych seniorov: verejní, ziskoví a neziskoví poskytovatelia sociálnych služieb,

–  so zreteľom na prieskum nadácie Eurofound z 23. januára 2018 nazvaný Európsky prieskum kvality života za rok 2016: Kvalita života, kvalita verejných služieb a kvalita spoločnosti,

–  so zreteľom na spoločnú správu Výboru pre sociálnu ochranu a Komisie z 10. októbra 2014 s názvom Primeraná sociálna ochrana v súvislosti s potrebami dlhodobej starostlivosti v starnúcej spoločnosti,

–  so zreteľom na spoločnú správu Výboru pre hospodársku politiku a Komisie zo 7. októbra 2016 o systémoch zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti a o fiškálnej udržateľnosti,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. septembra 2016 na tému Práva opatrovateľov bývajúcich v domácnosti(12),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. októbra 2014 na tému Rozvoj služieb pre rodiny v záujme zvýšenia miery zamestnanosti a podpory rovnosti mužov a žien v zamestnaní(13),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. mája 2010 na tému Profesionalizácia práce v domácnosti(14),

–  so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť nazvanú Index rodovej rovnosti 2017: hodnotenie rodovej rovnosti v Európskej únii v rokoch 2005 – 2015,

–  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky z marca 2016 s názvom Rozdiely medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o čas venovaný práci, starostlivosti a odpočinku’ a jeho štúdiu z novembra 2016 s názvom Využívanie finančných prostriedkov na rodovú rovnosť vo vybraných členských štátoch,

–  so zreteľom na uverejnenie projektu WeDO pre blaho a dôstojnosť starších ľudí v roku 2012 s názvom Európsky rámec kvality pre služby dlhodobej starostlivosti: zásady a usmernenia pre blahobyt a dôstojnosť starších ľudí, ktorí potrebujú starostlivosť a pomoc,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0352/2018),

A.  keďže podľa článkov 2 a 3 (3) Zmluvy o Európskej únii a článku 21 Charty základných práv je rovnosť medzi ženami a mužmi jednou zo základných hodnôt, na ktorých je EÚ založená; keďže okrem toho podľa článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa Únia vo všetkých svojich činnostiach zameriava na odstránenie nerovností a podporu rodovej rovnosti; keďže dosiahnutie rodovej rovnosti je však aj tak pomalé;

B.  keďže Európsky pilier sociálnych práv, ktorý 17. novembra 2017 spoločne vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia, trvá na významných zásadách a jeho cieľom je poskytnúť občanom Únie nové práva vrátane rodovej rovnosti, rovnakých príležitostí, podpory pre deti a začlenenia osôb so zdravotným postihnutím, ktoré majú jednomyseľnú podporu inštitúcií EÚ a členských štátov; keďže zásada č. 9 piliera ustanovuje, že „rodičia a osoby s opatrovateľskými povinnosťami majú právo na primeranú dovolenku, pružné formy organizácie práce a prístup k opatrovateľským službám“;

C.  keďže v celej Európskej únii je celková miera zamestnanosti žien takmer o 12 % nižšia než u mužov a 31,5 % pracujúcich žien pracuje na čiastočný úväzok v porovnaní so 8,2 % pracujúcich mužov; keďže rozdiely v zamestnanosti žien a mužov v EÚ sú stále na úrovni 12 %; keďže dôkazy naznačujú, že jednou z hlavných príčin sú neprimerané opatrovateľské povinnosti žien; keďže kumulatívny vplyv rozdielov v kariére žien v dôsledku opatrovateľských povinností podstatne prispieva k nižším mzdám, kratšej kariére a príslušným rozdielom v mzdách (16 %) a dôchodkoch (37 %) žien a mužov; keďže to vedie k vyššiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia žien, čo má negatívne dôsledky, ktoré sa vzťahujú aj na ich deti a rodiny; keďže je dôležité odstrániť rozdiely v zamestnanosti žien a mužov, rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a rozdiely v dôchodkoch žien a mužov vzhľadom na to, že hospodárske straty v dôsledku rozdielu v zamestnanosti žien a mužov predstavujú 370 miliárd EUR ročne; keďže poskytovanie služieb starostlivosti môže pomáhať s účinným reagovaním na prípady nedostatku pracovných síl;

D.  keďže „starostlivosť“ by sa mala chápať ako práca vykonávaná na základe osobnej spôsobilosti vo verejných alebo súkromných inštitúciách alebo v súkromnej domácnosti alebo v domácnostiach, pre deti, starších, chorých ľudí alebo osoby so zdravotným postihnutím; keďže prácu opatrovateľov by za ideálnych okolností mali vykonávať profesionálni opatrovatelia, ktorých môžu zamestnávať verejné alebo súkromné subjekty alebo rodiny alebo ktorí môžu byť samostatne zárobkovo činnými osobami, taktiež ju však vykonávajú ako neformálnu a neplatenú prácu neprofesionálni opatrovatelia, ktorí sú obvykle rodinnými príslušníkmi;

E.  keďže priemerný čas strávený na neplatenej práci v domácnosti a opatrovateľstve je viac než trikrát vyšší v prípade žien než mužov, čo je najzreteľnejšie v prípade párov s najmladším dieťaťom mladším ako sedem rokov, keďže ženy trávia v priemere 32 hodín týždenne v platenej práci, ale 39 hodín pri neplatenej práci v porovnaní s mužmi, ktorí odpracujú týždenne 41 hodín platenej a 19 hodín neplatenej práce;

F.  keďže podľa údajov Medzinárodnej organizácie práce odvetvie domácej práce a opatrovateľských služieb zamestnávalo v roku 2010 viac než 52 miliónov ľudí na celom svete, ku ktorým je nutné pripočítať 7,4 milióna pracovníkov v domácnosti mladších než 15 rokov, čo predstavuje 5 % až 9 % všetkých pracovných miest v priemyselne vyspelých krajinách;

G.  keďže pracovné miesta súvisiace so starostlivosťou sú v mnohých členských štátoch veľmi zle platené, často sa v nich neponúka formálna zmluva či iné základné pracovné práva a majú nízku profesijnú príťažlivosť kvôli vysokému riziku fyzického a emočného stresu, hrozbe vyhorenia, a absencii možností rozvoja kariéry; keďže toto odvetvie ponúka len málo možností odbornej prípravy a jeho zamestnanci sú v prevažnej miere starnúci ľudia, ženy a migrujúci pracovníci;

H.  keďže podporné opatrenia, napríklad švédsky odpočet z daní v prípade domácich služieb, francúzske šeky na platbu za služby poskytované v domácnosti či belgické šeky za služby, sa osvedčili ako účinné pri obmedzovaní nedeklarovanej práce, zlepšovaní pracovných podmienok a zabezpečovaní riadnych pracovných práv pracovníkom v domácnosti a opatrovateľom;

I.  keďže z dôkazov vyplýva, že 80 % starostlivosti poskytovanej v EÚ poskytujú neplatené neformálne opatrujúce osoby, z ktorých 75 % tvoria ženy; keďže 27,4 % žien pracuje na čiastočný úväzok, aby sa starali o deti alebo o dospelé osoby s potrebami v oblasti opatery, v porovnaní so 4,6 % mužov(15); keďže poskytovanie služieb starostlivosti by nemalo nútiť neformálnych opatrovateľov, aby dosiahli kompromis medzi svojimi opatrovateľskými povinnosťami a voľným časom, keďže tí, ktorí stále zostávajú v zamestnaní, musia vyrovnať rôzne zodpovednosti a využívať svoj čas;

J.  keďže z niektorých vnútroštátnych štatistík vyplýva, že približne 6 – 7 % opatrujúcich osôb v členských štátoch tvoria mladé opatrujúce osoby vo veku do 17 rokov a že vo vekovej skupine 15 – 24 rokov je do opatrovateľskej práce zapojených päťkrát viac mladých žien než mladých mužov; keďže mladé opatrujúce osoby môžu preberať zásadné zodpovednosti dospelých pri poskytovaní opatery, pomoci a podpory rodičovi, súrodencovi, prarodičovi či inému príbuznému so zdravotným postihnutím, chronickou chorobou alebo problémom v oblasti duševného zdravia; keďže mladí opatrovatelia čelia osobitným prekážkam v prístupe k vzdelávaniu a odbornej príprave a pri zosúladení vzdelávania s opatrovateľskými povinnosťami, čo má vplyv aj na ich zdravie a živobytie;

K.  keďže v niekoľkých členských štátoch je nedostatok kvalitných profesionálnych služieb starostlivosti, ktoré by boli dostupné všetkým bez ohľadu na príjem;

L.  keďže mnohí závislí rodinní príslušníci, ktorí potrebujú starostlivosť, žijú v oblastiach postihnutých pretrvávajúcim nedostatkom služieb, pričom ich izolácia alebo iné okolnosti im sťažujú prístup k službám profesionálnej starostlivosti; keďže v mnohých prípadoch ich opatrujú len neprofesionálni opatrovatelia, ktorí sú veľmi často rodinnými príslušníkmi ženského pohlavia;

M.  keďže Európa čelí demografickým zmenám, ktoré vedú k čoraz väčšiemu výskytu chorôb spojených s vekom a k starnutia obyvateľstva, a podľa toho sa aj zvyšujú potreby v oblasti starostlivosti; keďže v čase rastúcich požiadaviek na starostlivosť jestvuje nerovnomerné rozdelenie opatrovateľských povinností medzi mužmi a ženami, pričom ženy znášajú bremeno záťaže v dôsledku stereotypných rodových úloh, ktoré stále prevládajú v európskej spoločnosti; keďže rastúci počet starších ľudí, klesajúci počet ľudí v produktívnom veku a krátenie verejných rozpočtov majú výrazný vplyv na služby v sociálnej oblasti, čo bude mať aj vplyv na ľudí, ktorí budú musieť zosúladiť pracovné povinnosti a povinnosti týkajúce sa opatery, a to často v náročných podmienkach;

N.  keďže podľa projekcií bude obyvateľstvo EÚ starnúť, pričom podiel obyvateľov vo veku 65 a viac rokov stúpne zo 17,1 % v roku 2008 na 30 % v roku 2060 a podiel obyvateľov vo veku 80 a viac rokov stúpne za rovnaké obdobie zo 4,4 % na 12,1 %;

O.  keďže starší ľudia sú vystavení väčšiemu riziku chudoby ako celková populácia, pričom v roku 2008 bolo ohrozených približne 19 % ľudí vo veku 65 rokov a viac, zatiaľ čo v roku 2000 to bolo 17 %; keďže táto hodnota je o 5 percentuálnych bodov vyššia u žien ako u mužov;

P.  keďže starší ľudia sú niekedy vystavení diskriminácii na základe veku a sexizmu, a zneužívanie starších ľudí je v rôznych typoch zariadení starostlivosti sociálnym problémom vo všetkých členských štátoch;

Q.  keďže väčšina modelov vnútroštátnej politiky v oblasti služieb starostlivosti nie je v súčasnosti vhodná na to, aby splnila potreby starnúcej spoločnosti v Únii, a keďže väčšina členských štátov zatiaľ nevyriešila demografické výzvy vo svojich politikách a vo svojich iniciatívach a systémoch v oblasti sociálnej starostlivosti;

R.  keďže napriek tomu, že počet domov sociálnych služieb pre starších ľudí sa za posledných desať rokov zvýšil takmer vo všetkých členských štátoch, dopyt stále prevyšuje dostupnosť nezávislého bývania a služieb poskytovania starostlivosti; keďže je naliehavo potrebné naďalej investovať do komunitných alebo domácich služieb v oblasti dlhodobej starostlivosti, pretože všetci majú právo na nezávislý život služby starostlivosti a začlenenie do spoločenstva; keďže okrem toho nedostatok rozčlenených informácií na vnútroštátnej úrovni vrátane informácií o finančných investíciách a nedostatok ukazovateľov kvality sťažuje monitorovanie a posudzovanie tejto dôležitej časti infraštruktúry starostlivosti a vytváranie odporúčaní pre rozhodovanie;

S.  keďže barcelonské ciele týkajúce sa zabezpečenia zariadení starostlivosti o deti pre aspoň 33 % detí vo veku do troch rokov (cieľ č. 1) a pre aspoň 90 % detí vo veku od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky (cieľ č. 2) boli od roku 2002 splnené len v 12 členských štátoch, pričom miera dosiahnutých výsledkov v niektorých členských štátoch je znepokojujúco nízka;

T.  keďže vzostup účasti žien na trhu práce zvyšuje potrebu kvalitnej a cenovo dostupnej starostlivosti o deti, ako keďže dopyt po miestach v rámci služieb v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD) v celej Európe je vyšší než ponuka; keďže z dôkazov vyplýva, že starostlivosť o deti vo veku 0 až 3 roky sa využíva najmä v režime čiastočného úväzku (menej než 30 hodín týždenne) vo viac než polovici členských štátov; keďže úplné zapojenie žien do trhu práce si vyžaduje dostupnosť starostlivosti o deti na plný úväzok a to, aby zodpovedala dopytu počas pracovného času rodičov;

U.  keďže chýba dostatočná infraštruktúra ponúkajúca kvalitnú a dostupnú starostlivosť o deti pre všetky príjmové skupiny, o čom svedčí skutočnosť, že z viac ako 32 miliónov detí v školopovinnom veku v EÚ má prístup k službám v ranom detstve iba 15 miliónov(16), a keďže väčšina verejných výdavkov členských štátov na starostlivosť o deti je určená deťom vo veku od troch rokov do veku povinnej školskej dochádzky; keďže investície zo všetkých sektorov by sa mali zvýšiť, lebo dôkazy z krajín OECD ukazujú, že zvýšené investície HDP do odvetvia starostlivosti by viedli k zvýšeniu zamestnanosti žien; keďže investície do starostlivosti o deti sú všeobecne prínosnou stratégiou a vytvorili by mimoriadne daňové príjmy zo zvýšenej účasti rodičov na trhu práce; keďže kvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve dopĺňa ústrednú úlohu rodiny, ale poskytuje aj mnohé krátkodobé a dlhodobé výhody pre jednotlivcov a spoločnosť ako celok, a to aj pre osoby zo sociálno-ekonomicky znevýhodneného prostredia alebo osoby so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, a je účinné pri riešení nerovnosti, ktorá postihuje deti už od raného veku, a pri predchádzaní predčasnému ukončeniu školskej dochádzky;

V.  keďže poskytovanie kvalitného vzdelávania v ranom detstve je účinná investícia, ktorá zabezpečuje základy pre úspešné celoživotné vzdelávanie a rieši nerovnosti a výzvy, ktorým čelia znevýhodnené deti;

W.  keďže v EÚ je viac ako 80 miliónov osôb so zdravotným postihnutím a každý štvrtý Európan má rodinného príslušníka so zdravotným postihnutím; keďže tým, že sa v roku 2011 stala zmluvnou stranou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD), zaviazala sa EÚ presadzovať a chrániť práva osôb so zdravotným postihnutím; keďže vzhľadom na tieto práva a potreby osôb so zdravotným postihnutím každého veku došlo v poslednom období k posunu od inštitucionálnej starostlivosti ku komunitnej starostlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím;

X.  keďže podľa článku 19 CRPD má každý právo na nezávislý život a zaradenie do spoločnosti, čo znamená nielen zabezpečenie nezávislého bývania, ale aj podporných služieb reflektujúcich potreby osôb so zdravotným postihnutím;

Y.  keďže deti a dospelí s autizmom s nízkou funkčnosťou majú pravdepodobne problémy so samostatným plnením každodenných činností a vo všeobecnosti si vyžadujú pomoc s väčšinou činností;

Z.  keďže služby dlhodobej starostlivosti a starostlivosti o deti sú často nedocenené a v mnohých členských štátoch sa toto povolanie drží skôr v úzadí a má pomerne nízke postavenie, čo sa odráža v nízkej úrovni odmeňovania, nerovnakom zastúpení žien a mužov v rámci pracovnej sily a zlých pracovných podmienkach;

AA.  keďže pracovné miesta vo formálnej starostlivosti vrátane domácej starostlivosti si vyžadujú kvalifikovaných pracovníkov, ktorí musia byť primerane platení(17); keďže je potrebné zabezpečiť primerané dodávky kvalifikovaných opatrovateľov, lebo rozvoj kvalitných služieb formálnej starostlivosti o deti, staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím je spojený s kvalitnými pracovnými vzťahmi, dôstojnými mzdami a investíciami v rámci pracovníkov, ktorí poskytujú tieto služby, vrátane investícií do odbornej prípravy pracovnej sily v oblasti starostlivosti o deti; keďže profesionálne pracovné vzťahy opatrovateľov majú priaznivý vplyv na ich schopnosť zosúladiť pracovný a osobný život;

AB.  keďže osoby využívajúce dlhodobú starostlivosť si sotva môžu dovoliť súkromné služby starostlivosti, ktoré sú zvyčajne drahšie než služby starostlivosti poskytované verejným sektorom; keďže ženy sú vždy postihnuté viac než muži, a to kvôli rozdielom v odmeňovaní a v dôchodkoch medzi ženami a mužmi, a musia na dlhodobú starostlivosť vynakladať väčší podiel svojich príjmov;

AC.  keďže zo správ vyplýva, že ľudia zo znevýhodneného prostredia, napríklad z rodín s nízkymi príjmami, žijúci vo vidieckych oblastiach, a deti pochádzajúce z etnických menšín alebo spomedzi migrantov, čelia osobitným výzvam v prípade obmedzenej dostupnosti kvalitných služieb starostlivosti;

Kontext rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom

1.  konštatuje, že rozdiely v zamestnanosti žien a mužov sa výrazne zväčšujú po tom, čo do rodiny pribudnú deti, čo odzrkadľuje zložitú situáciu žien pri zosúladení výchovy a starostlivosti o deti so svojou prácou kvôli absencii dostatočnej verejnej infraštruktúry starostlivosti a kvôli pretrvávajúcemu rodovému rozdeleniu práce, ktoré ukladá nadmerné množstvo starostlivosti, ktorú majú poskytovať najmä ženy, čo vedie k tomu, že ženy trávia neplatenou starostlivosťou dvakrát až desaťkrát dlhší čas než muži(18);

2.  konštatuje, že jedna štvrtina žien ostáva v kategórii neplatených vypomáhajúcich rodinných pracovníkov, čo znamená, že za svoje úsilie nedostávajú žiadnu priamu odmenu, a že dochádza k jednoznačnej segregácii žien v odvetviach, pre ktoré sú typické nízke odmeňovanie, dlhý pracovný čas a často neformálne režimy práce, čo ženám prináša menšie finančné, sociálne a štrukturálne zisky;

3.  zdôrazňuje, že feminizácia chudoby je výsledkom niekoľkých faktorov vrátane rozdielu v odmeňovaní mužov a žien, rozdielu v dôchodkoch, opatrovateľských povinností a súvisiacich kariérnych prestávok; zdôrazňuje, že viacnásobná diskriminácia, ktorej sú ženy vystavené okrem iného z dôvodu svojej rodovej identity, rodového vyjadrenia a pohlavných znakov, prispieva k feminizácii chudoby;

4.  víta medziinštitucionálne vyhlásenie Európskeho piliera sociálnych práv a pripomína jeho zásady, medzi ktoré patria:

5.  vyjadruje znepokojenie nad nepriaznivým vývojom v oblasti rodičovskej dovolenky a právami súvisiacimi s rodičovstvom, napríklad nad stiahnutím návrhu smernice o predĺžení materskej dovolenky a nad nedávnym rozhodnutím Súdneho dvora, v ktorom sa za zákonné považuje prepustenie tehotnej pracovníčky pre nadbytočnosť; vyzýva Komisiu, aby veľmi rýchlo vyplnila medzery, ktoré sa objavujú v právnych predpisoch EÚ;

6.  víta návrh Komisie týkajúci sa smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom pracovníkov a opatrovateľov a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam individuálnych práv na dovolenku a pružné formy organizácie práce na pomoc pracujúcim osobám pri zosúladení súkromného a pracovného života; pripomína, že politiky v oblasti rovnováhy pracovného a súkromného života by mali podporovať mužov v tom, aby rovnocenne so ženami preberali povinnosti v oblasti starostlivosti; je presvedčený, že cieľom budúceho rozvoja by malo byť postupne predĺžiť trvanie otcovskej dovolenky a opatrovateľskej dovolenky(19) a zvýšiť úroveň príslušných platieb, ktorá by mala byť primeraná, zabezpečiť neprenosnú rodičovskú dovolenku, záruky v súvislosti s prepustením, návrat na rovnaké alebo rovnocenné pracovné miesto a ochranu pred diskrimináciou na základe rozhodovania o dovolenke a rozšírenie práv na samostatne zárobkovo činných pracovníkov a osoby, ktoré potrebujú čerpať primerane platenú dovolenku, aby sa mohli postarať o iné osoby odkázané na starostlivosť než deti;

7.  vyzýva členské štáty, aby otcov nabádali k tomu, aby čo najviac využívali otcovskú dovolenku ako účinný spôsob ich podnecovania k tomu, aby prijali zodpovednosť za starostlivosť o vlastné deti a rodiny a užitočný nástroj dosahovania skutočnej rovnosti medzi ženami a mužmi;

8.  domnieva sa, že poskytovanie služieb starostlivosti by nemalo mať negatívny vplyv na úroveň miezd alebo na sociálne či dôchodkové benefity opatrujúcich osôb; vyzýva v tomto kontexte k podpore rodovej rovnosti pri vykonávaní politík v oblasti rovnováhy pracovného a súkromného života;

9.  pripomína náročnú situáciu rodín starajúcich sa o dieťa so zdravotným postihnutím alebo o príbuzného so zdravotným postihnutím, keďže v týchto prípadoch ide o celoživotnú starostlivosť;

10.  upozorňuje na nedostatok odľahčovacích služieb pre rodičov detí so zdravotným postihnutím; upozorňuje, že tento nedostatok má veľmi často za následok úplne znemožnenie zaradenia sa rodiča na pracovný trh; upozorňuje v tejto súvislosti na alarmujúci nedostatok zariadení pre osoby s ťažkou formou autizmu;

11.  je presvedčený, že každý s potrebou starostlivosti by mal mať právo vybrať si kvalitné služby v oblasti starostlivosti, ktoré sú vhodné pre jeho požiadavky a sú vhodné a dostupné tak pre neho, ako aj pre jeho opatrovateľov; zastáva názor, že bez ohľadu na rozdiely medzi používateľmi a ich potrebami by sa služby starostlivosti mali rozvíjať s ohľadom na jednotlivca, individuálne a komplexne; konštatuje, že rodiny nie sú homogénne a že politika a plánovanie by sa mali tejto rôznorodosti prispôsobiť;

12.  je presvedčený, že ponuka služieb starostlivosti by mala odrážať meniaci sa charakter práce tak, ako sa ďalej rozvíjajú;

13.  domnieva sa, že v súlade s právom na dlhodobú starostlivosť zakotveným v Európskom pilieri sociálnych práv by sa dlhodobá starostlivosť mala považovať za jednu z vetiev sociálnej ochrany, ktorá by mala stanoviť právo na kvalitnú a individuálne zameranú starostlivosť pre všetkých; okrem toho sa domnieva, že sú naliehavo potrebné ďalšie investície do cenovo dostupných služieb dlhodobej starostlivosti dobrej kvality, v neposlednom rade služieb domácej starostlivosti a komunitných služieb, v súlade s Európskym sociálnym pilierom sociálnych práv a Dohovorom CRPD OSN; vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby zaistili rovnaký prístup a spravodlivé zaobchádzanie v oblasti služieb starostlivosti o starších ľudí, deti a o osoby so zdravotným postihnutím a/alebo chronickými chorobami, ktoré potrebujú dlhodobú starostlivosť, s osobitným dôrazom na osoby zo znevýhodneného prostredia;

14.  zdôrazňuje však, že dostupnosť rozmanitej, kvalitnej, prístupnej a cenovo dostupnej verejnej a súkromnej infraštruktúry, služieb a podpory v oblasti starostlivosti pre deti staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím a chronicky choré osoby alebo osoby, ktoré potrebujú dlhodobú starostlivosť buď doma, alebo v prostredí podobnom domácemu prostrediu sa ukázala ako kľúčový aspekt politík týkajúcich sa vyváženého pracovného a rodinného života a významný faktor podporujúci rodičov, ktorí si berú dovolenku, a neformálne opatrujúce osoby, ako súčasť úsilia zameraného na pomoc ženám urýchlene sa vrátiť a zostať na trhu práce; víta prechod na komunitné služby v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv a CRPD OSN, pričom poznamenáva, že treba tieto služby monitorovať, aby sa zabezpečila ich kvalita; domnieva sa, že vysoká kvalita starostlivosti vyplýva z vysokej kvality poskytovaných služieb a z rozsahu, v akom podporujú dôstojnosť a ľudské práva príjemcov a ako zabezpečujú začlenenie príjemcov do spoločnosti;

15.  pripomína, že nedostatok služieb starostlivosti je významným faktorom nedostatočného zastúpenia žien na trhu práce, keďže je kvôli tomu ťažšie zosúladiť pracovné a rodinné povinnosti, čo niektoré ženy vedie k úplnému vypadnutiu z trhu práce, k tomu, že pracujú menej hodín v platenom zamestnaní a trávia viac času plnením neplatených povinností v oblasti starostlivosti, čo má nepriaznivý vplyv na ich nároky v oblasti sociálneho zabezpečenia, najmä na dôchodky, a vedie ku zvýšenému riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, najmä vo vyššom veku;

Typy starostlivosti

16.  pripomína rôzne služby v oblasti starostlivosti, ako napríklad starostlivosť a vzdelávanie v ranom detstve, služby v oblasti starostlivosti o starších ľudí a starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím a/alebo chronickými chorobami, ktoré majú dlhodobé zdravotné a opatrovateľské potreby, a konštatuje, že sa preto vypracovali rôzne politické prístupy; domnieva sa, že starostlivosť by mali poskytovať formálne aj neformálne opatrujúce osoby;

17.  je presvedčený, že prístup k rozvoju služieb v oblasti starostlivosti by mal zohľadňovať všetky kategórie používateľov a rozdiely medzi nimi a rôzne preferencie typov služieb starostlivosti, ktoré vyžadujú, a to vrátane osôb zo znevýhodneného prostredia, napríklad z etnických menšín, rodín migrantov, osôb žijúcich v odľahlých a vidieckych oblastiach, rodín s nízkymi príjmami; berie na vedomie, že koncepcia rodiny používaná v právnych predpisoch a politikách by sa mala chápať široko;

18.  uznáva, že nízke sociálno-ekonomické postavenie a nízke úrovne vzdelania sú pre mnohých ľudí prekážkou pre služby starostlivosti, ktoré riešia len problémy, ktorým čelia pri dosahovaní rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom; domnieva sa, že si to vyžaduje explicitné plánovanie a politiku;

19.  konštatuje, že súkromný sektor zohráva významnú úlohu pri poskytovaní služieb dlhodobej starostlivosti osobám so zdravotným postihnutím a starším osobám, a že v celej EÚ sa objavujú problémy s prístupnosťou a kvalitou takýchto služieb; vyzýva Komisiu, aby posúdila situáciu na trhu so službami starostlivosti a pristúpila k potrebným regulačným iniciatívam v oblasti kontroly a sledovania kvality služieb, ktoré sa v týchto režimoch ponúkajú;

Kvalita, cenová dostupnosť a prístupnosť starostlivosti

20.  je presvedčený, že služby v oblasti starostlivosti by sa mali navrhovať tak, aby poskytovali možnosť skutočného výberu pre všetkých používateľov, ich rodinných príslušníkov a ich neformálne opatrujúcich osôb, či už ide o zamestnanie na plný alebo čiastočný úväzok, samostatne zárobkovo činné osoby alebo nezamestnaných;

21.  je presvedčený, že tí, ktorí plánujú, programujú a poskytujú služby starostlivosti, sú zodpovední za zohľadnenie potrieb používateľov a že starostlivosť o staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím sa musí plánovať a rozvíjať za aktívnej a zmysluplnej účasti používateľov a mala by byť navrhnutá a vykonávaná na základe práv; berie na vedomie pozitívne skúsenosti osôb s duševným a duševným postihnutím, pokiaľ ide o účasť na rozvoji infraštruktúry a služieb, ktoré zlepšujú ich nezávislý život a kvalitu života;

22.  poukazuje na to, že poskytovanie kvalitnej starostlivosti sa v EÚ veľmi líši v rámci jednotlivých členských štátov aj medzi nimi: medzi súkromným a verejným prostredím, mestskými a vidieckymi oblasťami a rôznymi vekovými skupinami; berie na vedomie skutočnosť, že veľkú časť povinností v oblasti starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti znášajú rodiny, najmä starí rodičia v prípade starostlivosti o deti, čo je zrejmé najmä v južnej a východnej Európe(20);

23.  vyzýva členské štáty, aby zaistili dobré pokrytie služieb starostlivosti v mestských aj vidieckych oblastiach, a to s cieľom zlepšiť prístupnosť a dostupnosť služieb opatrujúcich osôb pre ľudí zo znevýhodneného prostredia, vrátane ľudí žijúcich vo vidieckych a odľahlých oblastiach;

24.  je presvedčený, že prístupnosť vyplýva z kombinácie nákladov a flexibility a že by preto malo existovať viacero verejných aj súkromných poskytovateľov služieb v oblasti starostlivosti, ako aj domáca starostlivosť a starostlivosť v prostredí podobnom domácemu; okrem toho sa domnieva, že rodinní príslušníci by mali buď dobrovoľne poskytovať starostlivosť, alebo byť dotovaní, aby mohli obstarať služby v oblasti starostlivosti;

25.  zdôrazňuje, že kvalita služieb starostlivosti by sa mala chápať rôznymi spôsobmi, vrátane kvality zariadení a služieb, kvality výučbových programov pre deti, profesionality opatrujúcich osôb, kvality priestorov a prostredia, úrovne vzdelania opatrujúcich osôb a ich pracovných podmienok;

26.  konštatuje, že služby v oblasti starostlivosti by sa mali rozvíjať tak, aby sa posilnila kontinuita starostlivosti, preventívnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, rehabilitácie a nezávislého života; domnieva sa, že by sa mali podporovať režimy priamej domácej starostlivosti, aby ľudia, ktorí potrebujú starostlivosť, mohli využívať služby kvalifikovaných profesionálov vo svojich domovoch a žiť nezávisle, ak je to možné; domnieva sa, že služby starostlivosti by sa v relevantných prípadoch mali zameriavať na komplexnú podporu rodiny, napríklad pomoc s domácnosťou, tútorstvo a starostlivosť o deti;

27.  zdôrazňuje, že rodičom, starším ľuďom, osobám so zdravotným postihnutím a/alebo chronickými chorobami, ktoré potrebujú dlhodobú starostlivosť, ako aj neformálne opatrujúcim osobám by mali byť prístupné informácie o dostupných službách starostlivosti a poskytovateľoch služieb;

28.  zdôrazňuje, že nedostupnosť služieb a neúmerne vysoké náklady na starostlivosť o deti majú negatívny vplyv na deti z rodín s nízkymi príjmami a znevýhodňujú ich od raného veku; zdôrazňuje, že každé dieťa má právo na kvalitnú starostlivosť a na rozvoj v ranom detstve vrátane úplnej škály sociálnych podnetov; konštatuje, že nadmerné náklady služieb starostlivosti sa týkajú aj závislých osôb z rodín s nízkymi príjmami a znevýhodňujú ich;

29.  domnieva sa, že nedostatočné investície do kvalitnej starostlivosti o deti vo veku do troch rokov by predĺžili prestávky žien v kariére a spôsobili by im ťažkosti pri návrate do práce;

30.  domnieva sa, že vnútroštátne programy by sa mali posilniť, aby sa zlepšila kvalita života starších žien, najmä žien s chorobami narúšajúcimi pamäť, a osôb, ktoré sa o tieto ženy starajú, čo sú často taktiež staršie ženy; navrhuje, aby sa uskutočnili konzultácie so združeniami, ktoré sa venujú Alzheimerovej chorobe, na účely zmapovania a vykonávania takýchto opatrení;

31.  vyzýva Komisiu, aby pre členské štáty vypracovala usmernenia v súlade s uvedenými návrhmi týkajúce sa rozvoja komplexných, na danú osobu zameraných, komunitných a prístupných služieb v oblasti starostlivosti pre zamestnancov, ktoré zahŕňajú starostlivosť o deti, služby v oblasti starostlivosti o starších ľudí a starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím a/alebo chronickou chorobou a ktoré sú založené na účasti používateľov služieb, pre ktorých sú určené, a na konzultáciách s nimi s cieľom zabezpečiť dostupnosť týchto služieb a splnenie potrieb cieľových používateľov;

32.  berie na vedomie rôzne postupy v členských štátoch a zdôrazňuje, že spolupráca a výmena osvedčených postupov na európskej úrovni môžu podporovať partnerské učenie a partnerské poradenstvo medzi členskými štátmi a prispievať k rozvoju kvalitných služieb starostlivosti prostredníctvom podpory a dopĺňania opatrení prijatých na regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj pomáhať členským štátom riešiť spoločné výzvy; vyzýva Komisiu, aby bola platformou na výmenu týchto skúseností a osvedčených postupov, pokiaľ ide o kvalitu, dostupnosť a cenovú prístupnosť služieb starostlivosti, ako aj rôzne modely poskytovania služieb starostlivosti prispôsobené individuálnej situácii a finančným možnostiam, ktoré majú riešiť výzvy v oblasti starostlivosti;

33.  je znepokojený pracovnými podmienkami v mnohých službách starostlivosti, napríklad dlhým pracovným časom, neprimeranou odmenou, absenciou odbornej prípravy a slabými politikami v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; je znepokojený tým, že práca v oblasti starostlivosti je z hľadiska zamestnanosti vnímaná ako nepríťažlivé odvetvie, ktoré priťahuje najmä ženy a migrujúcich pracovníkov; zdôrazňuje, že tieto podmienky majú vplyv aj na kvalitu poskytovanej starostlivosti; vyzýva preto členské štáty, aby prehodnotili starostlivosť ako voľbu kariéry, a Komisiu, aby vytvorila právny rámec pre minimálne normy pre pracovníkov v tomto odvetví, a to v spolupráci so sociálnymi partnermi, a spustila iniciatívu venovanú kvalite v dlhodobej starostlivosti, pričom by sa mala inšpirovať dostupnými dobrovoľnými nástrojmi a iniciatívami pod vedením občianskej spoločnosti, napríklad európskym rámcom pre kvalitu služieb dlhodobej starostlivosti a nedávno predstaveným návrhom Komisie odporúčania Rady o vysokokvalitných systémoch vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve;

34.  vyzýva členské štáty, aby monitorovali a zaistili to, aby inštitúcie a zariadenia, ktoré poskytujú starostlivosť, boli z hľadiska práce bezpečné a motivujúce a aby sa dostatočne investovalo do dobrých životných podmienok osôb, ktoré služby starostlivosti poskytujú, a do ochrany ich zdravia pri práci; domnieva sa, že je nevyhnutné zaistiť dobré životné podmienky opatrujúcich osôb, aby sa predišlo zneužívaniu opatrovaných osôb; v tejto súvislosti podporuje legislatívne iniciatívy v oblasti certifikácie a uznávania profesionálnych opatrovateľov a vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zlepšenie pracovných podmienok opatrovateľov, napríklad zabezpečenie ich práva na formálnu pracovnú zmluvu a platenú dovolenku; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili informovanosť verejnosti o hodnote služieb starostlivosti s cieľom zlepšiť postavenie zdravotníckych povolaní a podporiť zapojenie mužov do činností v oblasti starostlivosti;

35.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby Rade predložila na schválenie Európsky program pre opatrujúce osoby s cieľom určiť a uznať rôzne druhy poskytovania starostlivosti v Európe a zaručiť finančnú podporu pre opatrujúce osoby a postupne rozvíjať rovnováhu medzi ich pracovným a súkromným životom;

36.  pripomína, že vo svojom uznesení zo 4. júla 2013 o vplyve krízy na dostupnosť starostlivosti pre zraniteľné skupiny obyvateľstva(21) výslovne vyzýval na prijatie smernice o opatrovateľských dovolenkách; konštatuje, že neformálni opatrovatelia, ktorí sa rozhodli poskytovať neformálnu starostlivosť svojim príbuzným, by mali dostávať primeranú kompenzáciu a mali by mať porovnateľný prístup k sociálnym právam s ostatnými poskytovateľmi starostlivosti; preto ďalej požaduje komplexný prístup k riešeniu výziev neformálnych opatrovateľov, ktorý by išiel nad rámec právnych predpisov v oblasti zamestnanosti, ako je trvalá podpora príjmov, prístup k zdravotnej starostlivosti, možnosť ročnej dovolenky a akumulácia nárokov na dôchodok, tak, aby boli dostatočné, a to aj vtedy, keď sú úrovne príjmu opatrovateľov dočasne nižšie v dôsledku poskytovania neformálnej starostlivosti, čo je situácia, ktorá sa týka najmä žien; domnieva sa, že poskytovanie služieb starostlivosti by nemalo mať negatívny vplyv na zdravie a dobré životné podmienky neformálne opatrujúcej osoby; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby poskytovali primerané služby na oddych a poradenstvo, partnerské poradenstvo, psychologickú podporu, zariadenia dennej starostlivosti a starostlivosti pre neformálnych opatrovateľov, čo by pomohlo zvýšiť ich účasť na zamestnaní;

37.  vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom pracovnoprávnych predpisov a právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia zaviedli „započítateľné obdobia starostlivosti“ pre ženy aj mužov ako obdobia, počas ktorých vznikajú dôchodkové práva s cieľom chrániť osoby, ktoré si berú voľno zo zamestnania z dôvodu poskytovania neformálnej, neplatenej starostlivosti o závislú osobu alebo rodinného príslušníka, a uznať hodnotu práce týchto opatrujúcich osôb pre celú spoločnosť;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby neformálni opatrovatelia boli uznávaní ako rovnocenní aktéri v poskytovaní služieb starostlivosti, a aby okrem toho v rámci programov celoživotného vzdelávania rozvíjali odbornú prípravu a uznávanie získaných zručností neformálnych opatrovateľov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s mimovládnymi organizáciami a vzdelávacími inštitúciami podporovali mladých opatrovateľov; žiada Komisiu, aby navrhla akčný plán obsahujúci tieto a iné opatrenia na zaistenie kvality starostlivosti a kvality života opatrujúcich osôb;

39.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali pozornosť počtu mladých opatrovateľov a vplyvu tejto úlohy na ich blahobyt a živobytie, a na základe tohto výskumu zabezpečili podporu a riešili osobitné potreby mladých opatrovateľov v spolupráci s mimovládnymi organizáciami a vzdelávacími inštitúciami;

40.  vyzýva Komisiu, aby pri rozvoji výskumu a politiky, najmä pokiaľ ide o Európsky sociálny fond (ďalej len „ESF“), stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia a program v oblasti zdravia, lepšie zohľadňovala služby starostlivosti a opatrujúce osoby;

Ciele starostlivosti

41.  zdôrazňuje skutočnosť, že aktuálna výzva v oblasti dosahovania barcelonských cieľov spočíva vo zvýšení poskytovania starostlivosti o deti v prípade detí vo veku 3 až 4 roky; víta odporúčanie Komisie rozšíriť cieľovú hodnotu stratégie Vzdelávanie a odborná príprava 2020 tak, aby ponúkala miesta v oblasti starostlivosti o deti aspoň pre 95 % detí vo veku medzi tromi rokmi a vekom povinnej školskej dochádzky; vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s príslušnými aktérmi vrátane členských štátov upravila barcelonské ciele a ciele týkajúce sa vzdelávania v ranom detstve; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o splnenie cieľov a umiestnili poskytovanie starostlivosti na popredné miesto svojich politických programov; vyzýva členské štáty, aby zlepšili vnútroštátne kvalitatívne rámce služieb VSRD zohľadnením návrhu Komisie odporúčania Rady o kvalitných systémoch vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, a nabáda členské štáty, aby zrevidovali päť kľúčových oblastí služieb VSRD, ktoré sa v uvádzajú v návrhu: prístup, pracovná sila, učebný plán, hodnotenie a monitorovanie, správa a financovanie; vyzýva členské štáty, aby pri zabezpečovaní predškolskej starostlivosti o deti kládli dôraz nielen na prístupnosť, ale aj kvalitu tejto starostlivosti, predovšetkým pri deťoch zo znevýhodneného prostredia a deťoch so zdravotným postihnutím;

42.  vyzýva Komisiu, aby stanovila ukazovatele a príslušné kvalitatívne ciele týkajúce sa služieb v oblasti starostlivosti o starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím a/alebo chronickými chorobami podobné barcelonským cieľom spolu s monitorovacími nástrojmi, ktoré by mali merať kvalitu, prístupnosť a cenovú dostupnosť týchto služieb;

43.  vyzýva Komisiu, aby do svojho monitorovania a revízie údajov v európskom semestri a vo výročnej správe o rodovej rovnosti začlenila starostlivosť o starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím a/alebo chronickými chorobami; vyzýva členské štáty, aby zvážili zahrnutie hodnotení služieb v oblasti starostlivosti o starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím a/alebo chronickými chorobami do svojich správ o krajine, zohľadňujúc pritom spätnú väzbu od opatrujúcich osôb a od príjemcov starostlivosti; vyzýva Komisiu, aby údaje o tejto starostlivosti zaradila do súboru ukazovateľov sociálneho pokroku, ktoré by sa mali monitorovať v kontexte európskeho semestra; vyzýva Komisiu a Radu, aby tieto sociálne ukazovatele zaradili medzi pravidlá semestra; nabáda členské štáty, aby prijali a uplatňovali nápravné opatrenia, ak by sa ukázalo, že pokrok je pomalý;

44.  ďalej vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala rodovo rozčlenené údaje a vypracovala sektorovo špecifické štatistiky, porovnateľné definície a ukazovatele na posúdenie rodového rozmeru, prístupnosti, kvality, dostupnosti a účinnosti služieb starostlivosti o deti, osoby so zdravotným postihnutím a chronickými chorobami a o starších ľudí na úrovni EÚ pri súčasnom hľadaní spôsobov, ako sa vyhnúť čoraz väčšej monitorovacej záťaži kladenej na odborníkov v oblasti starostlivosti; vyzýva Komisiu, aby monitorovala vývoj služieb starostlivosti a v prípade potreby pripravila odporúčania na nápravné opatrenia;

45.  vyzýva členské štáty, aby zhromažďovala kvalitné údaje o poskytovaní služieb starostlivosti, ktoré sú dostupné prostredníctvom verejného a súkromného financovania deťom, starším ľuďom a osobám so zdravotným postihnutím, pričom tieto údaje sú potrebné na monitorovanie celkovej situácie a na zlepšenie služieb v oblasti starostlivosti tým, že sa bude venovať pozornosť nielen potrebám používateľov, ale aj rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom a pracovnými podmienkami veľkého počtu opatrujúcich osôb; vyzýva členské štáty, aby v prípade potreby prijali účinné politické nástroje a nápravné opatrenia;

Financovanie starostlivosti

46.  vyzýva členské štáty, aby aj s cieľom riešenia súčasných investičných deficitov, zvýšili investície do služieb a infraštruktúry v oblasti starostlivosti o deti, najmä v ranom detstve, a v oblasti starostlivosti o iné osoby závislé od pomoci, aby zaistili všeobecný prístup k týmto službám, aby zlepšili kvalitu starostlivosti a aby zvýšili investície do osobitných opatrení, ktoré umožňujú neformálne opatrujúcim osobám udržať si aktívny profesionálny život;

47.  berie na vedomie, že nedostatočné investície do štruktúr a služieb starostlivosti majú neprimerane veľký vplyv na osamelých rodičov, z ktorých väčšinu tvoria ženy, a na rodiny žijúce v chudobe a rodiny, ktoré čelia riziku sociálneho vylúčenia;

48.  berie na vedomie význam uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých etapách vykonávania rôznych politík a predovšetkým v etape tvorby programov; vyzýva členské štáty, aby zaistili plnohodnotné začlenenie rodového rozmeru do národných plánov reforiem s podporou ESF, ale aj iných fondov EÚ, ktoré poskytujú zdroje na všeobecnú sociálnu infraštruktúru a ktoré by členské štáty mali využívať na rozvoj služieb starostlivosti;

49.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby proces európskeho semestra slúžil na dodržiavanie Európskeho piliera sociálnych práv, pričom je nutné ponechať členským štátom skutočný priestor na financovanie a udržanie svojho financovania služieb starostlivosti;

50.  podporuje to, že sa do odporúčaní Komisie pre jednotlivé krajiny zaradili opatrenia zamerané na investície do zariadení starostlivosti o deti a na daňové demotivačné faktory, ktoré druhým zarábajúcim osobám – najmä ženám – bránia v tom, aby pracovali viac alebo aby vôbec pracovali, ako aj na iné opatrenia na riešenie rozdielov v odmeňovaní medzi ženami a mužmi;

51.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila poskytovanie finančných prostriedkov pre všetky typy služieb v oblasti starostlivosti, s osobitným dôrazom, ak je to potrebné, na prechod z inštitučných na komunitné služby v oblasti starostlivosti prostredníctvom ESF plus a ďalších finančných nástrojov, ktorých účelom je financovanie sociálnej infraštruktúry; vyzýva súčasne Komisiu, aby posilnila Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) v záujme podpory zabezpečovania zariadení v oblasti starostlivosti o deti vo vidieckych oblastiach, a aby naďalej využívala Európsky fond pre strategické investície (EFSI) na financovanie projektov v oblasti VSRD; vyzýva ďalej Komisiu, aby dôsledne monitorovala využívanie finančných prostriedkov EÚ, najmä z európskych štrukturálnych a investičných fondov (ESI), v oblasti služieb sociálnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti a aby zaistila, aby investície boli v súlade so záväzkami v oblasti ľudských práv podľa Dohovoru CRPD OSN a Charty základných práv;

52.  vyzýva Komisiu na zváženie možností cezhraničnej prenositeľnosti príspevkov na hradenie sociálnych služieb v členských štátoch v zmysle, že štát, ktorého je osoba občanom, by finančne prispieval na umiestnenie občana do zariadenia sociálnych služieb aj v inom členskom štáte (za predpokladu, že takéto zariadenie v štáte pôvodu nie je dostupné);

53.  poukazuje na potrebu lepšej analýzy potenciálu verejno-súkromných investícií do poskytovania služieb starostlivosti, pokiaľ ide o existujúce podnikové iniciatívy pre pracovníkov s povinnosťami v oblasti starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím a o dospelých;

54.  vyzýva členské štáty, aby zaujali komplexný prístup ku všetkým druhom služieb starostlivosti a aby posilnili ustanovenia na efektívne a synergické využívanie príslušných finančných nástrojov EÚ v oblasti celoživotného vzdelávania, výskumu a rozvoja infraštruktúry; nabáda členské štáty, aby uprednostňovali financovanie v oblasti starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti s využitím dostupných finančných nástrojov v rámci budúceho viacročného finančného rámca, a to v neposlednom rade v rámci existujúceho EFSI, EŠIF, ako sú ESF a Európsky fond regionálneho rozvoja, a EPFRV; ďalej nabáda členské štáty, aby efektívnejšie distribuovali svoje zdroje s cieľom zlepšiť prístup znevýhodnených a zraniteľných skupín k službám starostlivosti a ich cenovú dostupnosť a navrhnúť účinné modely financovania vrátane cieleného financovania, ktoré zabezpečia správnu rovnováhu medzi verejnými a súkromnými investíciami v súlade s vnútroštátnymi a miestnymi okolnosťami;

55.  vyzýva Komisiu, aby zaistila, aby mal Európsky inštitút pre rodovú rovnosť primerané zdroje na sledovanie rozvoja infraštruktúry v oblasti starostlivosti a vykonávania politík v oblasti zosúladenia pracovného a súkromného života, a aby analyzovala, či a ako tieto politiky dosahujú zamýšľané zlepšenia v oblasti rodovej rovnosti;

56.  víta rozhodnutie niektorých členských štátov zaviesť fiškálne stimuly pre podniky, ktoré svojim zamestnancom poskytujú starostlivosť o deti v záujme lepšieho zosúladenia pracovného a súkromného života;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23. (2) Ú. v. EÚ C 175, 15.6.2011, s. 8. (3) Ú. v. EÚ L 59, 2.3.2013, s. 59. (4) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 6. (5) Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 60. (6) Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 76. (7) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 93. (8) Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 30. (9) Ú. v. EÚ C 50, 9.2.2018, s. 15. (10) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 49. (11) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 39. (12) Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 7. (13) Ú. v. EÚ C 12, 15.1.2015, s. 16. (14) Ú. v. EÚ C 21, 21.1.2011, s. 39. (15) Európska komisia, Správa z roku 2018 o rovnosti medzi mužmi a ženami. (16) Plán Európskej komisie na rok 2018, Európske centrum politickej stratégie (2017), Desať trendov transformujúcich vzdelávanie, ako ho poznáme. (17) Eurofound, Starostlivosť o deti a závislé osoby: vplyv na povolanie mladých pracovníkov, (18) Údaje Eurostatu za rok 2010; správa Komisie za rok 2015 o rovnosti medzi ženami a mužmi v Európskej únii (2016). (19) Ako sa požaduje v legislatívnom uznesení z 20. októbra 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 162). (20) Eurofound, Európsky prieskum kvality života 2016: súhrnná správa. (21) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 130.