Európsky parlament,

–  so zreteľom na Sociálny samit pre spravodlivé pracovné miesta a rast, ktorý sa konal 17. novembra 2017 v Göteborgu, na Agendu lídrov týkajúcu sa vzdelávania a kultúry z novembra 2017 a na závery Európskej rady zo 14. decembra 2017 o sociálnom rozmere Únie, vzdelávaní a kultúre,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 k podpore európskych odvetví kultúry a tvorivej činnosti ako zdrojov hospodárskeho rastu a zamestnanosti(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o kultúrnom priemysle v Európe(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2007 o spoločenskom postavení umelcov(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 s názvom Smerom k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pre Európu(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o získavaní vedomostí o EÚ v škole(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2018 o štrukturálnych a finančných prekážkach v prístupe ku kultúre(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. marca 2017 o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES(12),

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý prijala Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) 20. októbra 2005,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy o význame kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (dohovor z Fara) z 27. októbra 2005,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES(13),

–  so zreteľom na uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru(14),

–  so zreteľom na závery Rady z 23. decembra 2014 o pracovnom pláne pre kultúru (2015 – 2018)(15),

–  so zreteľom na pracovný plán EÚ pre kultúru na roky 2015 – 2018,

–  so zreteľom na závery Rady z 27. mája 2015 o presahovaní oblasti kultúry a tvorivej oblasti s cieľom podnecovať inováciu, hospodársku udržateľnosť a sociálnu inklúziu(16),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/PK) z 8. júna 2016 s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (JOIN(2016)0029),

–  so zreteľom na správu Komisie o vykonávaní európskeho programu pre kultúru (COM(2010)0390),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. apríla 2010 s názvom Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (COM(2010)0183),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku kultúrneho dedičstva (2018) (COM(2016)0543),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. septembra 2012 s názvom Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ (COM(2012)0537),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2012 o obsahu na digitálnom jednotnom trhu (COM(2012)0789),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. júla 2014 s názvom Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy (COM(2014)0477),

–  so zreteľom na správu pracovnej skupiny odborníkov z členských štátov EÚ z roku 2012 o prístupe ku kultúre,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. decembra 2010 s názvom Odstránenie cezhraničných daňových prekážok pre občanov EÚ (COM(2010)0769),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. novembra 2011 s názvom Dvojité zdanenie na jednotnom trhu (COM(2011)0712),

–  so zreteľom na správu skupiny odborníkov Komisie v oblasti riešenia daňových problémov, s ktorými sa stretávajú jednotlivci aktívni naprieč hranicami v rámci EÚ, z roku 2015 s názvom Ways to tackle cross-border tax obstacles facing individuals within the EU (Spôsoby riešenia cezhraničných daňových prekážok, ktorým čelia jednotlivci v rámci EÚ),

–  so zreteľom na správu pracovnej skupiny odborníkov členských štátov EÚ z roku 2017 o medzikultúrnom dialógu v rámci otvorenej metódy koordinácie (OMK) s názvom Ako môžu kultúra a umenie podporovať medzikultúrny dialóg v kontexte migračnej a utečeneckej krízy,

–  so zreteľom na Rímsku deklaráciu z 25. marca 2017, v ktorej vedúci predstavitelia 27 členských štátov EÚ a inštitúcií EÚ vyjadrili svoju túžbu po ambicióznej Únii, „v ktorej majú občania nové príležitosti na kultúrny a sociálny rozvoj a hospodársky rast“ a „ktorá chráni naše kultúrne dedičstvo a podporuje kultúrnu rôznorodosť“,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Davosu z 22. januára 2018 o vysokokvalitnej kultúre výstavby pre Európu, v ktorom európski ministri kultúry zdôraznili, že existuje „naliehavá potreba [...] rozvíjať nové prístupy na ochranu a rozvoj kultúrnych hodnôt zastavaného prostredia Európy“ a uplatňovať „holistický, kultúrne orientovaný prístup k zastavanému prostrediu“,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0388/2018),

A.  keďže priority pre Novú európsku stratégiu pre kultúru a odvetvový prístup sú vítané; keďže celému kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu by sa mala poskytnúť rovnaká a prispôsobená podpora a keďže kultúrna rôznorodosť a medzikultúrny dialóg by sa mali zachovať ako prierezové priority; keďže kultúra je verejným statkom a Nová európska stratégia pre kultúru by sa mala zameriavať na zachovanie, rozvoj a šírenie živej a rozmanitej kultúrnej scény, ktorá by zabezpečovala prístup pre všetkých a podporovala účasť;

B.  keďže Nová európska stratégia pre kultúru by mala poskytnúť pružný rámec na zmenu kultúrnych ekosystémov a posilnenie synergií medzi odvetviami;

C.  keďže Európa sa zotavuje z vážnej finančnej krízy, počas ktorej boli vnútroštátne a regionálne rozpočty pre kultúru bohužiaľ často medzi prvými, ktorých sa dotkli finančné škrty;

D.  keďže Európa čelí rastúcim sociálnym nerovnostiam a nezamestnanosti mládeže, rozmáhajúcemu sa populizmu a radikalizácii, ako aj skutočnosti, že jej obyvateľstvo je čoraz rôznorodejšie; keďže kultúra je preto dôležitejšia ako kedykoľvek predtým pri dosahovaní sociálnej súdržnosti a medzikultúrneho dialógu, zaručovaní slobody a rozmanitosti prejavu, komunikácie a tvorby pre občanov a budovaní mostov medzi jednotlivcami;

E.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel Európy má pre EÚ najväčší prínos; keďže predstavuje 4,2 % HDP EÚ, vytvára 8,4 milióna pracovných miest, čo zodpovedá 3,7 % celkovej zamestnanosti v EÚ, a je ekonomicky odolný aj v čase krízy; keďže tento priemysel podporuje tvorivosť, ktorá je prínosom pre všetky odvetvia činnosti, pričom zabezpečuje vyššie percento zamestnanosti mladých ľudí a žien než iné odvetvia;

F.  keďže hudobné odvetvie Európy je veľmi dynamické a predstavuje 1 milión pracovných miest a obrat vo výške 25 miliárd EUR; keďže však zostáva výrazne podfinancované, najmä ak sa vezmú do úvahy nové modely online distribúcie; keďže z celkového rozpočtu 1,46 miliardy EUR pre program Kreatívna Európa bolo k júlu 2018 vyčlenených na hudobné projekty len 51 miliónov EUR, a to najmä na klasickú hudbu; keďže to neodráža rozmanitosť európskeho hudobného odvetvia ani jeho hospodársky, sociálny a kultúrny prínos;

G.  keďže kultúra zohráva dôležitú úlohu v oblasti sociálnej súdržnosti a integrácie, najmä prostredníctvom účasti menšín, znevýhodnených skupín, marginalizovaných komunít, migrantov a utečencov na kultúrnom a spoločenskom živote, a keďže osobitná výzva na integráciu migrantov do programu Kreatívna Európa sa ukázala ako účinná, ale počet záujemcov prekročil možnosti programu a financovanie nebolo dostatočné;

H.  keďže umelci a pracovníci v oblasti kultúry často čelia neistým a nestabilným situáciám so slabým alebo žiadnym sociálnym zabezpečením a nepredvídateľnými príjmami;

I.  keďže kultúrne povedomie a vyjadrovanie sa na úrovni EÚ uznáva v revidovanom odporúčaní o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie; keďže umenie a humanitné vedy by mali byť plne začlenené do vzdelávacích systémov, aby prispeli k formovaniu kolaboratívnej, tvorivej a mobilizovanej Európy s cieľom podporiť udržateľnosť, integráciu a občiansku súdržnosť;

J.  keďže kultúrne siete sú silným nástrojom na vytváranie medziľudských väzieb a dlhotrvajúcich mierových prepojení a dialógu naprieč vnútroštátnymi hranicami, a tým aj na podporu medzinárodných kultúrnych vzťahov, ktoré sú základom globálnej regulácie, a vzniku európskeho kultúrneho priestoru;

Všeobecné poznámky

1.  víta Novú európsku stratégiu pre kultúru a zdôrazňuje, že predstavuje obrovskú príležitosť na prijatie komplexnej a súdržnej politiky pre kultúru na európskej úrovni, ktorú budú uznávať európski občania aj obyvatelia tretích krajín; zdôrazňuje však, že môže byť úspešná len vtedy, ak ju podporí významné zvýšenie rozpočtu pre program Kreatívna Európa a rozvoj synergií a interakcií s inými programami financovanými EÚ s cieľom vytvoriť holistický a prierezový prístup ku kultúre;

2.  opätovne potvrdzuje úlohu kultúrneho a kreatívneho priemyslu ako hnacej sily pri dosahovaní cieľov politiky súdržnosti a sociálneho začlenenia na území Únie a žiada, aby sa to zohľadnilo pri prideľovaní štrukturálnych a kohéznych fondov;

3.  uznáva, že Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018 predstavuje príležitosť na zvýšenie povedomia o jedinečnej sile, rôznorodosti a vnútornej hodnote kultúry a kultúrneho dedičstva EÚ a ich dôležitej úlohe v našich spoločnostiach a hospodárstvach pri vytváraní pocitu spolupatričnosti, podpore aktívneho občianstva a definovaní našej identity a základných hodnôt slobody, rozmanitosti, rovnosti, solidarity a sociálnej spravodlivosti;

4.  víta zámer Komisie predložiť akčný plán pre kultúrne dedičstvo a zdôrazňuje potrebu sústrediť sa na hmotné aj nehmotné aspekty dedičstva Európy a na jeho vzťahy so súčasnými umeleckými a kreatívnymi projektmi a prejavom; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné začať trvalý štruktúrovaný dialóg so zainteresovanými stranami na účel zhromažďovania poznatkov, budovania kapacít a koordinácie presadzovania kultúrneho dedičstva v Európe ako spôsob upevnenia dlhodobého odkazu Európskeho roka kultúrneho dedičstva a pomoci pri vykonávaní akčného plánu; zdôrazňuje, že tento štruktúrovaný dialóg by mal zahŕňať všetky odvetvia kultúry, tvorivej činnosti a kultúrneho dedičstva; okrem toho vyzýva členské štáty, aby vypracovali doplňujúce akčné plány na vnútroštátnej úrovni, a domnieva sa, že akčný plán predstavuje príležitosť riešiť všetky otázky nastolené v rámci 10 európskych iniciatív nad rámec Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018 a predložiť odporúčania vydané počas daného roka;

5.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že potreba reagovať na nové nepredvídateľné okolnosti nebude brániť dosiahnutiu už dohodnutých cieľov v oblasti kultúry; pripomína, že nové iniciatívy by sa mali financovať z nového rozpočtu dotovaného z nových prostriedkov a nie prostredníctvom prerozdelenia existujúcich finančných prostriedkov;

6.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila jednotný portál EÚ venovaný kultúrnemu dedičstvu, ktorý by zhromažďoval informácie zo všetkých programov EÚ financujúcich kultúrne dedičstvo a bol by rozdelený do troch hlavných častí: možnosti financovania kultúrneho dedičstva, databáza s príkladmi najlepších postupov a excelentnosti z oblasti kultúrneho dedičstva s príslušnými referenciami a novinky a odkazy týkajúce sa vývoja politiky, akcií a udalostí v oblasti kultúrneho dedičstva;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli nové prístupy k systematickému zhromažďovaniu údajov pre celý kultúrny a kreatívny priemysel a zabezpečili, aby sa používali účinné štatistické kódy a viac kvalitatívnych ukazovateľov, čím by sa preklenula priepasť medzi verejným sektorom, ktorý má čoraz menej údajov, a digitálnymi operátormi s veľkým množstvom informácií, ktorí tieto informácie používajú na získanie podielu na trhu a na destabilizáciu trhových subjektov;

8.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla hodnotiace tabuľky EÚ na meranie kultúrneho a mediálneho pluralizmu, vypracovala ukazovatele a monitorovala slobodu umeleckého prejavu na európskej úrovni a rôznorodosť pri tvorbe, distribúcii a ponuke tvorivých diel;

9.  víta spustenie projektu Hudba hýbe Európou ako významný prvý krok k podpore tvorivosti, rôznorodosti a inovácií v európskom hudobnom odvetví a odvetvové opatrenia v oblasti hudby v rámci programu Kreatívna Európa; vyzýva Komisiu, aby sa pri vyvíjaní ďalšej činnosti EÚ v oblasti hudby sústredila na mobilitu umelcov a repertoáru v rámci Európy a mimo nej, distribúciu, financovanie malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), transparentnosť a zodpovednosť digitálnych platforiem voči umelcom, rozmanitosť strímingových služieb, dostupnosť informácií online a mapovanie odvetvia;

10.  víta vytvorenie online registra európskych filmov a spustenie prvého filmového týždňa EÚ a nabáda Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s umelcami a kreatívnym priemyslom zviditeľňovali európsku kinematografiu v Európe a v celosvetovom meradle, a to najmä zvýšením dostupnosti európskych filmov a podporou vytvárania európskych platforiem poskytujúcich prístup k licencovaným filmom EÚ, pričom umelci a držitelia práv by boli spravodlivo odmeňovaní a dodržiavala by sa zásada teritoriality; okrem toho zdôrazňuje pozitívnu skúsenosť s cenou LUX pri propagácii európskych filmov a uľahčovaní ich distribúcie;

11.  vyzýva Komisiu, aby uznala význam mestskej agendy EÚ a podporila spoluprácu medzi členskými štátmi a mestami okrem iných zainteresovaných strán s cieľom stimulovať rast, životaschopnosť a inovácie v európskych mestách a identifikovať a úspešne riešiť sociálne výzvy;

12.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla osobitné opatrenie zamerané na mobilitu umeleckých diel, prípadne formou grantu na putovné výstavy, pretože by to predĺžilo životný cyklus mnohých projektov, ktoré sú financované prostredníctvom programu Kreatívna Európa;

Kultúrny a umelecký rozmer

13.  uznáva vnútornú hodnotu slobodného kultúrneho, umeleckého a kreatívneho prejavu a čo najširšieho prístupu verejnosti ku kultúre aj prostredníctvom osobitných opatrení;

14.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila podporu európskych festivalov, pretože sú základným prvkom pri zbližovaní občanov z celej Európy a iných krajín a súčasnom posilňovaní ich vzájomných prepojení; zdôrazňuje, že festivaly sú zjednocujúcou silou, ktorá má vplyv na spoločnosť, občianstvo, hospodárstvo, kultúrne dedičstvo a vonkajší rozvoj;

15.  vyzýva Komisiu, aby zvážila vyhlasovanie európskej kultúrnej osobnosti roka, ktoré by zahŕňalo rad aktivít a projektov v celej Európe vyjadrujúcich poctu životu a práci tejto osobnosti a zdôrazňujúcich jej vplyv na posilnenie európskych hodnôt a identity;

16.  požaduje využitie profesionality umelcov, autorov, pracovníkov v kultúrnom priemysle, textárov a pracovníkov v audiovizuálnej oblasti ako kľúčovej podpory rozvoja európskeho kultúrneho rozmeru, medzikultúrneho dialógu, kultúrnej a umeleckej inovácie, územnej súdržnosti a sociálneho začlenenia;

17.  vyzýva Komisiu, aby uznala kultúru ako „mäkkú moc“, ktorá posilňuje postavenie občanov a umožňuje im byť zodpovednými lídrami spoločnosti, ktorí sa vyznačujú charakternosťou, entuziazmom a empatiou;

18.  vyzýva Komisiu, aby umožnila Európe stať sa miestom zodpovedných občanov, ktorí vytvárajú vzťahy nad rámec svojich vlastných kultúr, stimulujú myslenie, podnecujú inovácie a prispievajú k rozvoju a zapájaniu ostatných;

19.  vyzýva Komisiu, aby podporovala kultúrnu rozmanitosť, integráciu migrantov a kvalitu občianstva;

20.  vyzýva Komisiu, aby podnecovala spoluprácu medzi pracovníkmi v oblasti kultúry, pedagógmi, angažovanými občanmi a podnikateľmi s cieľom stimulovať obnovený verejný záujem o kultúru;

21.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila podporu kultúrnych sietí ako prostriedku kolektívneho poznania, skúseností a pamäte, ktorý poskytuje neformálnu výmenu informácií, stimuluje diskusie a rozvoj kultúry s cieľom zlepšiť možnosti ďalšej mobility a spolupráce a prispieva k vytvoreniu integrovaného európskeho kultúrneho priestoru;

Sociálny rozmer

22.  víta zámer Komisie zaviesť osobitnú činnosť v oblasti mobility v rámci programu Kreatívna Európa, ale zdôrazňuje, že si to vyžaduje primeraný rozpočet a zjednodušené administratívne postupy s cieľom vyhnúť sa prekážkam, ako sú tie, ktoré sú spojené s vízami, a to najmä z tretích krajín; zdôrazňuje, že osobitné opatrenia sú potrebné na riešenie problémov a prekážok, ktoré vedú k nadmernému alebo dvojitému zdaneniu umelcov;

23.  vyzýva Komisiu, aby zriadila centrálny portál obsahujúci informácie o všetkých dostupných pobytových programoch a možnostiach mobility;

24.  vyzýva členské štáty, aby zvážili odstránenie článku 17 Modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní z dvojstranných daňových zmlúv medzi členskými štátmi EÚ; vyzýva Komisiu, aby ako dočasné riešenie vytvorila odvetvový kódex správania týkajúci sa zrážok dane, v ktorom by sa podrobne opísali možnosti znižovania nákladov a zjednodušenia postupov prostredníctvom predstavenia najlepších postupov a dostupných výnimiek;

25.  požaduje záruku práva tvorivých a umeleckých pracovníkov na spravodlivú odmenu, zmluvné dohody a pracovné podmienky; poukazuje na neisté a atypické zamestnávanie pracovníkov v oblasti kultúry v Európe na základe projektov; vyzýva preto členské štáty, aby prijali komplexné opatrenia na zmenšenie šedej zóny prostredníctvom harmonizácie a zlepšenie zmluvných podmienok umelcov a tvorcov v celej EÚ a v európskom rozsahu, pokiaľ ide o kolektívne zastúpenie, sociálne zabezpečenie a priame a nepriame zdaňovanie; žiada, aby systémy zabezpečenia v celej Únii plne zohľadňovali špecifiká neštandardných foriem zamestnávania;

26.  zdôrazňuje, že kultúrne dedičstvo a kultúrne priestory hrajú dôležitú úlohu pri obnove miest a podpore súdržnosti medzi obyvateľmi; nabáda preto Komisiu a jej Spoločné výskumné centrum (JRC), ktorých práca dáva minulosti miest zmysel a smer, aby ďalej rozvíjali Monitor kultúrnych a kreatívnych miest, a vyzýva mestá a obce, aby ho lepšie využívali;

27.  uznáva pridanú hodnotu susedských kultúrnych aktivít pri poskytovaní sociálnych, hospodárskych a zdravotných výhod miestnym komunitám, najmä v oblastiach s nízkymi príjmami a marginalizovaných oblastiach, ako sú okrajové a vidiecke oblasti; vyzýva preto členské štáty, mestá a obce, aby podporovali tieto aktivity prostredníctvom konkrétnych opatrení, ako sú prispôsobené predpisy o územnom členení, iniciatívy v oblasti financovania a opätovné využívanie opustených zariadení;

28.  zdôrazňuje, že kultúra má preukázateľný vplyv na posilňovanie sociálnej súdržnosti a zvyšovanie spokojnosti a blahobytu v živote, a preto zohráva kľúčovú úlohu pri zmierňovaní tlaku, ktorému Európa čelí pri prijímaní kultúrne čoraz rozmanitejšieho obyvateľstva; zdôrazňuje úlohu, ktorú môže kultúra a medzikultúrny dialóg zohrávať pri posilňovaní postavenia migrantov a uľahčení ich integrácie;

29.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa Eurobarometra z roku 2017 sa 36 % Európanov v predchádzajúcom roku nezúčastnilo na žiadnej kultúrnej činnosti; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby posilnili väzby medzi kultúrou, umením, tvorbou, vzdelávaním, inováciami a výskumom v oblasti umenia; okrem toho ich vyzýva, aby investovali do účasti publika, zapojenia komunity a kultúrneho potenciálu a realizovali potrebné opatrenia s cieľom zaručiť prístup ku kultúrnemu životu a účasť na ňom, najmä pokiaľ ide o najviac znevýhodnené skupiny;

30.  nabáda na užšie synergie medzi odvetvím kultúry a vzdelávaním, napríklad podporou mimoškolských aktivít alebo zapojením umelcov do školskej činnosti; v tejto súvislosti pripomína potrebu poskytnúť dostatočnú verejnú finančnú podporu umelcom, manažérom, učiteľom, sprostredkovateľom, sociálnym pracovníkom a iným odborníkom pôsobiacim v tomto kontexte;

31.  zdôrazňuje význam účinných opatrení na podporu intelektuálneho a kultúrneho rozvoja detí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojich príslušných právomocí poskytli primerané finančné prostriedky na podporu projektov kultúrnej produkcie zameraných na deti;

32.  kladie dôraz na pridanú hodnotu umenia, hudby a humanitných vied v učebných osnovách, pretože prispievajú k zvyšovaniu tvorivosti, vzbudzujú záujem o kultúru a podporujú kritické myslenie; zdôrazňuje, že kultúrne a kreatívne zručnosti sú čoraz viac potrebné v digitálnom prostredí, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odstránili prísne rozdelenie jednotlivých disciplín a prešli z prístupu vedy, techniky, inžinierstva a matematiky (ďalej len „STEM“) na STEAM vo formálnom aj neformálnom vzdelávaní a aby prijali prístup celoživotného vzdelávania, pokiaľ ide o pracovníkov v kultúrnej, tvorivej a audiovizuálnej oblasti; uznáva dôležitú úlohu hudby a umenia v učebných osnovách; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili vypracovanie učebnice o európskych kultúrnych dejinách;

33.  zdôrazňuje, že na to, aby kultúra prekvitala, je nevyhnutné zaistiť bezpečné a primerané vzdelávacie prostredie pre študentov a učiteľov; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby výrazne investovali do údržby verejných zariadení, najmä škôl, s cieľom zlepšiť seizmickú bezpečnosť a odstrániť architektonické bariéry;

34.  konštatuje, že tempo technologických zmien nutne vyžaduje prijatie prístupu celoživotného vzdelávania, ktoré bude dostupné pre pracovníkov v oblasti kultúry, a posilnenie synergií medzi kultúrou a vzdelávaním vo formálnej a neformálnej oblasti;

35.  uznáva potenciál kreatívnych centier ako priestorov spolupráce pre pracovníkov v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu; zdôrazňuje však, že toto odvetvie v prvom rade potrebuje budovanie kapacít, pokiaľ ide o digitálne a manažérske zručnosti, namiesto sústredenia sa len na nové digitálne inovácie;

36.  konštatuje, že demokratické zásady a európske hodnoty, ako sú sloboda prejavu, dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu, demokracia a solidarita, sú vystavované čoraz väčším výzvam v dôsledku rastúcej polarizácie v rámci Európy i na celom svete; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby vytvorili strategický prístup na ochranu kultúrnych práv, slobody umeleckého prejavu a plurality médií, ako aj práva na slobodnú účasť na kultúrnom živote, a to i podporou vypracovania ukazovateľov a monitorovacích systémov na európskej úrovni;

37.  súhlasí s tým, že účasť na kultúrnom živote a každodenná tvorivosť výrazne prispievajú k podpore medzikultúrneho dialógu a budovaniu zdravých spoločností; zdôrazňuje však potrebu zaručiť dostatok priestoru v rámci finančných nástrojov EÚ na zohľadnenie vnútornej a jedinečnej hodnoty umeleckej tvorby;

38.  poukazuje na to, že je potrebné podporovať prístup žien ku všetkým umeleckým, kultúrnym a kreatívnym povolaniam, a nabáda členské štáty, aby odstránili prekážky, ktoré bránia ženám v prístupe k riadiacim funkciám v kultúrnych inštitúciách a nadáciách, akadémiách a univerzitách;

Hospodársky rozmer

39.  zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty by mali prispievať k rozvoju kultúrnych organizácií poskytovaním stabilnej, spoľahlivej a trvalej finančnej podpory; vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj napriek európskej pridanej hodnote investícií do kultúry predstavuje program Kreatívna Európa len 0,15 % celkového rozpočtu EÚ, z čoho iba 31 % je vyčlenených na kultúru; berie na vedomie, že dôjde k rozšíreniu oblastí činnosti programu Kreatívna Európa; berie na vedomie návrh nového viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) a víta navrhované zvýšenie finančných prostriedkov ako dobrý prvý krok, ale žiada o zdvojnásobenie rozpočtu vyčleneného na nový program Kreatívna Európa a zabezpečenie jeho väčšej prístupnosti pre menšie organizácie;

40.  zdôrazňuje, že popularita programu Kreatívna Európa v kombinácii s jej nedostatočným financovaním a administratívnou zložitosťou viedla k úspešnosti len na úrovni 16,2 % a k značnej regionálnej a geografickej nevyváženosti podporených projektov; zdôrazňuje, že to spolu s administratívnou zložitosťou pôsobí ako odrádzajúci faktor, ktorý vyvoláva frustráciu v súvislosti s programom a kultúrnou činnosťou EÚ, a bráni mnohým aktérom z kultúrneho a kreatívneho priemyslu v podávaní žiadostí; žiada preto, aby sa prehodnotil výberový proces na základe nedostatkov uvedených v hodnotiacej správe v polovici trvania;

41.  zdôrazňuje, že je dôležité uľahčiť a zjednodušiť prístup malých kultúrnych subjektov a MSP k programu Kreatívna Európa; v tejto súvislosti kladie dôraz na potrebu zaviesť osobitnú oblasť vyhradenú pre tieto subjekty a podniky, najmä tie z oblastí postihnutých prírodnými katastrofami;

42.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhu VFR predloženom Komisiou sa kultúra a umenie nespomínajú vo väčšine oblastí politík, ku ktorým prispievajú, a preto vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s kultúrnym a kreatívnym priemyslom navrhla holistické a koordinované stratégie na začlenenie kultúry a umenia do ostatných oblastí politiky s osobitným zameraním na dostupnosť financovania pre menšie organizácie;

43.  zdôrazňuje presahujúci vplyv kultúry a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podali správu o tom, koľko finančných prostriedkov je na kultúru vyčlenených vo všetkých programoch financovania, a aby zabezpečili, že budú predstavovať minimálne 1 % budúceho VFR; vyzýva regióny EÚ, aby určili kultúru, kultúrne dedičstvo a kultúrny a kreatívny priemysel ako prioritu pre štrukturálne fondy a nabádali členské štáty k začleneniu kultúrneho rozmeru do strategických cieľov ich operačných programov;

44.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila portál fungujúci ako jednotné kontaktné miesto, kde budú všetky existujúce nástroje financovania EÚ uvedené v užívateľsky prijateľnej, komplexnej, inovatívnej a efektívnej podobe s jasnými usmerneniami a pomocou, pokiaľ ide o podávanie žiadostí;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili, že v rámci nástrojov financovania EÚ sa vyčlenia dostatočné prostriedky na základe skutočnej hodnoty umeleckých a kreatívnych projektov;

46.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť kultúrnym oblastiam, ktoré sú ohrozené pre nedostatok finančných prostriedkov alebo pozornosti, pričom jednou z týchto oblastí je poézia;

47.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali individuálny prístup ku každému odvetviu; pripomína, že granty majú mimoriadny význam z hľadiska kultúrneho ekosystému ako celku, pri správnom oceňovaní nehmotného majetku a podporovaní inovatívnych umeleckých a kultúrnych postupov; poukazuje na to, že hoci finančné nástroje ako záruky, úvery a vlastné zdroje sú pre ziskové projekty vhodné, granty by mali zostať hlavným zdrojom financovania, najmä v prípade menších subjektov;

48.  vyzýva Komisiu, aby podala správu o uplatňovaní nástroja finančnej záruky pre kultúrny a kreatívny priemysel; vyjadruje poľutovanie nad jeho obmedzeným geografickým pokrytím a navrhuje, aby sa veľmi malým subjektom poskytovalo mikrofinancovanie, keďže kultúrny a kreatívny priemysel sa prevažne skladá z MSP, z ktorých 95 % tvoria mikropodniky; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby banky lepšie oceňovali autorské práva a nehmotný majetok;

49.  nabáda na ďalší rozvoj iniciatívy Európske hlavné mestá kultúry a udržateľného kultúrneho cestovného ruchu v spolupráci s kultúrnymi odvetviami, komunitami a občanmi, ako aj s organizáciou UNESCO, pokiaľ ide o určovanie miest kultúrneho dedičstva, a v spolupráci s Radou Európy prostredníctvom rozvoja kultúrnych trás; vyzýva na podporu regiónov EÚ ako Európskych vysokokvalitných destinácií (EDEN);

Stratégia Digital4Culture

50.  konštatuje, že digitálna revolúcia radikálne zmenila spôsob, akým sa umenie a kultúra vytvárajú, distribuujú a vnímajú, čo predstavuje príležitosti, ale súčasne predstavuje veľké výzvy pre aj tak náročné pracovné podmienky umelcov a tvorcov a ohrozuje ich ekonomické prežitie; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali spravodlivé odmeňovanie, dôstojné pracovné podmienky a modernizáciu systémov sociálneho zabezpečenia pre kultúrny a kreatívny priemysel, ako aj uznávanie statusu umelcov;

51.  uznáva pozitívny prínos digitálnych technológií pri uľahčovaní a rozširovaní možnosti zachovania kultúrneho, umeleckého, tvorivého a audiovizuálneho obsahu a služieb a prístupu k nim, napríklad prostredníctvom rozšírenej a virtuálnej reality a rozhrania človek-stroj, ale aj prostredníctvom výroby vzdelávacích a naratívnych videohier a vytvorenia cloudu kultúrneho dedičstva; v tejto súvislosti vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby podnecovali synergie v tejto oblasti, najmä s programami Digitálna Európa a Európsky horizont;

52.  domnieva sa, že ochrana autorského práva je jadrom príjmov kultúrneho a kreatívneho priemyslu, a víta nový návrh smernice o autorskom práve a jej opatrenia na ochranu nových vydavateľov, odstránenie rozdielov v hodnote medzi kreatívnym priemyslom a digitálnymi platformami, zvýšenie transparentnosti a rovnováhy v zmluvných vzťahoch autorov a umelcov a ochranu pred prisvojením si duševného vlastníctva; zdôrazňuje, že je nevyhnutné vytvoriť spravodlivý digitálny trh, v ktorom sú tvorcovia spravodlivo odmeňovaní;

53.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že digitálne platformy, ktoré zohrávajú aktívnu úlohu pri distribúcii, propagácii a speňažovaní obsahu chráneného autorským právom, mali jasnú povinnosť získať licencie od držiteľov práv a spravodlivo odmeňovať umelcov, autorov, vydavateľov novín, producentov, novinárov a tvorcov za digitálne využitie ich diel;

54.  zdôrazňuje, že je potrebné zachovať prepojenie medzi európskym programom pre kultúru a digitálnou agendou s cieľom zvýšiť existujúce synergie;

55.  pripomína, že je dôležité podporovať – najmä pokiaľ ide o maloleté osoby – ochranu osobných údajov a digitálnu a mediálnu gramotnosť, ktoré sú najúčinnejším riešením problémov, medzi ktoré patrí online manipulácia a mikrotargeting;

56.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné vybaviť pracovníkov v oblasti kultúry primeranými digitálnymi zručnosťami a kompetenciami s cieľom podporiť propagáciu a využívanie kultúrneho dedičstva;

Vonkajší rozmer

57.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ochrana a podpora kultúry neboli zahrnuté ako cieľ do Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj; zdôrazňuje, že kultúra je hybnou silou udržateľného rozvoja a medzikultúrneho dialógu a že vzhľadom na susedský a medzinárodný rozmer programu Kreatívna Európa by sa mohli využiť synergie;

58.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne podávala Európskemu parlamentu správy o vykonávaní stratégie pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry a aby zvýšila prostriedky pridelené delegáciám EÚ na iniciatívy a projekty na podporu kultúry, a to aj v spolupráci s národnými kultúrnymi inštitútmi Európskej únie (EUNIC);

59.  podporuje iniciatívu Rady na vypracovanie komplexného prístupu k medzinárodným vzťahom v oblasti kultúry a požaduje vytvorenie kultúrnych kontaktných miest vo všetkých delegáciách EÚ, primeranú odbornú prípravu úradníkov a zapojenie miestnych aktérov a aktérov v teréne, občianskej spoločnosti a medzinárodných kultúrnych sietí, a to aj v rámci prípravných činností týkajúcich sa európskych kultúrnych domov; opakuje svoju žiadosť, aby Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť každé dva roky podávali správy o stave realizácie medzinárodných kultúrnych vzťahov;

o
o   o

60.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 142. (2) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 95. (3) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 28. (4) Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 25. (5) Ú. v. EÚ C 125 E, 22.5.2008, s. 223. (6) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 135. (7) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 88. (8) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 16. (9) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 57. (10) Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 32. (11) Prijaté texty, P8_TA(2018)0262. (12) Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 19. (13) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221. (14) Ú. v. EÚ C 287, 29.11.2007, s. 1. (15) Ú. v. EÚ C 463, 23.12.2014, s. 4. (16) Ú. v. EÚ C 172, 27.5.2015, s. 13.