Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. mája 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1139, pokiaľ ide o rozsahy rybolovnej úmrtnosti a úrovne ochrany niektorých populácií sleďa atlantického v Baltskom mori (COM(2017)0774 – C8-0446/2017 – 2017/0348(COD))

P8_TA(2018)0205 A8-0149/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0774),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0446/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. februára 2018(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 8. mája 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0149/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 29. mája 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1139, pokiaľ ide o rozsahy rybolovnej úmrtnosti a úrovne ochrany niektorých populácií sleďa atlantického v Baltskom mori

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/976.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. mája 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatistike prepravy tovaru po vnútrozemských vodných cestách (kodifikované znenie) (COM(2017)0545 – C8-0337/2017 – 2017/0256(COD))

P8_TA(2018)0206 A8-0154/2018

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0545),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 338 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0337/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenom pracovnom postupe pre úradnú kodifikáciu právnych textov(1),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0154/2018),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 29. mája 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o štatistike prepravy tovaru po vnútrozemských vodných cestách (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/974.)

(1) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. mája 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o kumulácii pôvodu medzi Európskou úniou, Švajčiarskou konfederáciou, Nórskym kráľovstvom a Tureckou republikou v rámci všeobecného systému preferencií (05882/2/2017 – C8-0241/2017 – 2016/0328(NLE))

P8_TA(2018)0207 A8-0151/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05882/2/2017),

–  so zreteľom na návrh Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o kumulácii pôvodu medzi Európskou úniou, Švajčiarskom, Nórskom a Tureckom v rámci všeobecného systému preferencií Európskej únie (05803/2017),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0241/2017),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0151/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Švajčiarskej konfederácie.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. mája 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o kumulácii pôvodu medzi Európskou úniou, Švajčiarskou konfederáciou, Nórskym kráľovstvom a Tureckou republikou v rámci všeobecného systému preferencií (05883/2/2017 – C8-0240/2017 – 2016/0329(NLE))

P8_TA(2018)0208 A8-0152/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05883/2/2017),

–  so zreteľom na návrh Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o kumulácii pôvodu medzi Európskou úniou, Švajčiarskom, Nórskom a Tureckom v rámci všeobecného systému preferencií Európskej únie (05814/2017),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0240/2017),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0152/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Nórskeho kráľovstva.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. mája 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o administratívnej spolupráci, boji proti podvodom a vymáhaní pohľadávok v oblasti dane z pridanej hodnoty (COM(2017)0621 – C8-0407/2017 – 2017/0272(NLE))

P8_TA(2018)0209 A8-0147/2018

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2017)0621),

–  so zreteľom na Dohodu medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o administratívnej spolupráci, boji proti podvodom a vymáhaní pohľadávok v oblasti dane z pridanej hodnoty (14390/2017),

–  so zreteľom na článok 113 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) a článok 218 ods. 8 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, na základe ktorých Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0407/2017),

–  so zreteľom na článok 78c a článok 108 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0147/2018),

1.  schvaľuje uzatvorenie dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Nórskeho kráľovstva.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. mája 2018 o optimalizácii hodnotového reťazca v odvetví rybárstva v EÚ (2017/2119(INI))

P8_TA(2018)0210 A8-0163/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 42 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ktorými sa ustanovuje spoločná organizácia trhu s produktmi rybolovu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, a najmä na jeho článok 35 o cieľoch spoločnej organizácie trhov,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, najmä na jeho články 11, 13, 41 až 44, 48, 63, 66, 68 a 70 až 73,

–  so zreteľom na strednodobú stratégiu Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM) (2017 – 2020), ktorá sa zameriava na udržateľnosť rybárstva v Stredozemnom a Čiernom mori,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2017 o stave populácií rýb a sociálno-ekonomickej situácii v odvetví rybolovu v Stredozemí(2),

–  so zreteľom na novú stratégiu Komisie s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi Európskej Únie uverejnenú 24. októbra 2017 (COM(2017)0623),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o vysledovateľnosti produktov rybolovu a akvakultúry v oblasti stravovacích služieb a maloobchodu(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o riadení rybárskych flotíl v najvzdialenejších regiónoch(4),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0163/2018),

A.  keďže odvetvie rybolovu EÚ čelí čoraz zložitejším a problematickejším výzvam; keďže stav zdrojov a nárast výdavkov, najmä kolísanie cien pohonných hmôt, môžu podmieniť príjmy rybárov; keďže v tejto súvislosti zníženie kvót rybolovu spôsobuje, že miestne komunity čelia zložitej situácii v dôsledku zníženia rybolovnej činnosti; keďže k zvýšeniu nákladov na dopravu, ktoré je dôsledkom dvojitého vplyvu nárastu cien palív, sa pripája konkurencia vyplývajúca z dovozu výrobkov z tretích krajín a keďže aj napriek tomu, že boli uznané tieto a ďalšie problémy, príčiny zhoršujúcej sa sociálno-ekonomickej situácie v tomto odvetví sa v mnohých prípadoch ešte stále musia vyriešiť, pričom jedným z príkladov je neadekvátna tvorba cien rýb pri prvom predaji;

B.   keďže odvetvie rybárstva zohráva strategickú úlohu pri zásobovaní verejnosti rybami a udržiavaní vyváženej potravinovej rovnováhy jednotlivých členských štátov a Únie a tiež významne prispieva k sociálno-ekonomickému blahobytu pobrežných komunít, miestnemu rozvoju, zamestnanosti, udržiavaniu a vytváraniu predchádzajúcich a následných hospodárskych činností v dodávateľskom reťazci a zachovaniu miestnych kultúrnych tradícií;

C.   keďže drobný rybolov, maloobjemový tradičný rybolov a pobrežný rybolov predstavuje 83 % aktívnych rybárskych plavidiel v EÚ a 47 % celkovej zamestnanosti v odvetví rybolovu EÚ; keďže v nariadení (EÚ) č. 1380/2013 sa uvádza, že „členské štáty by sa mali usilovať poskytovať prednostný prístup malým, tradičným alebo pobrežným rybárom“ a keďže sa toto ustanovenie nedodržiava;

D.   keďže väčšina distribútorov produktov rybolovu a akvakultúry, ako sú supermarkety, má povinnosť dodržiavať predpisy Únie; keďže však vplyv takéhoto dodržiavania na pracovné podmienky a príjmy rybárov sa líši, čo môže byť nespravodlivé pre menšie rybárske plavidlá;

E.  keďže okrem osobitných charakteristík činnosti rybárstva vyplývajúcich z jeho sociálnej štruktúry, foriem predaja a štrukturálnych a prirodzených nerovností medzi rôznymi rybolovnými regiónmi je potrebné zohľadniť zreteľné rozdiely v rámci flotíl, segmentov flotíl, cieľových druhov, rybárskeho výstroja, produktivity, preferencií spotrebiteľov a spotreby rýb na obyvateľa v členských štátoch EÚ;

F.  keďže tradiční rybári potrebujú na etablovanie sa v nových segmentoch trhu finančnú pomoc a podporu;

G.  keďže dosiahnuté výnosy a mzdy, ktoré zarábajú profesionálni rybári, sú neisté vzhľadom na spôsob, akým odvetvie podniká, spôsob tvorby ceny rýb pri prvom predaji a nepravidelný charakter rybolovu, z čoho okrem iného vyplýva, že toto odvetvie musí byť naďalej podporované zodpovedajúcim verejným financovaním na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ;

H.  keďže analýza kľúčových bodov hodnotového reťazca produktov rybolovu môže viesť k tomu, že rybári a miestni výrobcovia by si ponechávali väčší podiel tejto hodnoty vytvorenej otváraním nových miestnych trhov a zapojením miestnych zainteresovaných strán, čo by sa mohlo pozitívne premietnuť do miestnych spoločenstiev vďaka vytváraniu dynamickej, nákladovo účinnej a udržateľnej hospodárskej činnosti v danej oblasti;

I.  keďže v článku 349 ZFEÚ sa uznáva osobitná hospodárska a sociálna situácia najvzdialenejších regiónov, ktorá sa vyznačuje štrukturálnymi faktormi (odľahlosť, izolovanosť, malá veľkosť, zložitá topografia a podnebie, závislosť od niekoľkých produktov atď.), ktorých trvalosť a kombinácia vážne brzdia ich rozvoj a hodnotový reťazec v odvetví rybárstva;

J.  keďže aj keď prvovýrobcovia zohrávajú v hodnotovom reťazci dôležitú úlohu, nie vždy profitujú z pridanej hodnoty vytvorenej v jeho neskorších fázach;

K.  keďže spoločná rybárska politika bola navrhnutá s cieľom posilniť udržateľnosť a konkurencieschopnosť odvetvia rybolovu a akvakultúry v EÚ;

L.  keďže jedným zo spôsobov, ako zaručiť, aby boli produkty rybolovu z najvzdialenejších regiónov konkurencieschopné, je zabezpečiť, aby sa cena rýb z týchto regiónov po príchode na hlavné cieľové trhy nezvyšovala v dôsledku prepravných nákladov;

M.   keďže EÚ je svetovým lídrom v predaji produktov rybolovu a akvakultúry;

N.   keďže obchodné toky s produktmi rybolovu a akvakultúry ovplyvňujú mnohé faktory; napríklad preferencie spotrebiteľov v rôznych zemepisných oblastiach;

O.  keďže cieľom spoločnej organizácie trhov (ďalej len „SOT“) s produktmi rybolovu a akvakultúry je zvýšiť transparentnosť a stabilitu trhov, najmä pokiaľ ide o ekonomické poznatky a pochopenie trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry Únie v rámci celého dodávateľského reťazca;

P.   keďže v článku 38 nariadenia (EÚ) č. 1379/2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry sa stanovuje povinnosť uvádzania oblasti výlovu alebo produkcie a, v prípade produktu rybolovu uloveného na mori, písomný názov podoblasti alebo divízie uvedený medzi rybolovnými oblasťami FAO;

Q.   keďže transparentnosť je prostriedkom na zabezpečenie práva spotrebiteľov poznať s maximálnou presnosťou vlastnosti výrobkov, ktoré nakupujú; keďže si to vyžaduje zlepšenie označovania spolu s povinnosťou zobraziť rovnaké presné informácie o pôvode rýb pri predaji čerstvých rýb, ako aj v prípade spracovaných výrobkov;

R.  keďže súčasná dynamika predaja neumožňuje, aby sa výkyvy v nákladoch na výrobné faktory vrátane nákladov na pohonné hmoty premietli do cien rýb, a keďže priemerné ceny pri prvom predaji nedržali krok s vývojom cien pre koncových spotrebiteľov;

S.  keďže v štúdii, ktorú uverejnila tematická sekcia pre štrukturálne politiky a politiky súdržnosti v roku 2016 s názvom „Trhy maloobjemového rybolovu: hodnotový reťazec, propagácia a označovanie“, sa jasne uvádza, že označovanie produktov rybolovu EÚ môže spotrebiteľov zmiasť;

T.  keďže organizácie výrobcov v odvetví rybolovu a organizácie výrobcov v odvetví akvakultúry (ďalej len „organizácie výrobcov“) sú kľúčové pri dosahovaní cieľov a pri správnom riadení spoločnej rybárskej politiky a SOT;

U.   keďže Európska Únia sa zaviazala zachovávať normy vysokej kvality pre produkty rybolovu, najmä vzhľadom na obchodné vzťahy s tretími krajinami;

V.   so zreteľom na význam spracovateľského a konzervárenského priemyslu;

W.  keďže miestne rybárske akčné skupiny (ďalej len „GALP“) sú v rámci spoločnej rybárskej politiky nevyhnutné na vypracovanie a uplatňovanie viacodvetvových a integrovaných stratégií participatívneho miestneho rozvoja, ktoré zodpovedajú potrebám ich miestnych rybolovných oblastí; keďže sa uznáva, že sú užitočným nástrojom, ktorý prispieva k diverzifikácii rybolovných činností;

X.  keďže dodávateľský reťazec v oblasti rybolovu neexistuje izolovane a keďže vytváranie medziodvetvových väzieb má rozhodujúci význam pre vývoj inovačných produktov, ktoré umožňujú získať prístup k novým trhom a posilniť ich propagáciu;

Y.  keďže v niektorých členských štátoch Únie nie je v odvetví rybárstva dostatočná miera súdržnosti a združovania;

Z.   keďže rybolov v najvzdialenejších regiónoch čelí vlastným obmedzeniam, uznaným v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré majú vplyv aj na ich členenie;

AA.  keďže medziodvetvové organizácie (ako sa na ne odkazuje v SOT) môžu prispieť k zlepšeniu koordinácie obchodných činností v celom dodávateľskom reťazci a k vytvoreniu opatrení, ktoré sú v záujme celého odvetvia;

AB.  keďže populácie rýb sú spoločné zdroje, ich udržateľné a efektívne využívanie môžu v určitých prípadoch lepšie dosiahnuť organizácie tvorené členmi z rôznych štátov a rôznych regiónov EÚ, a preto by sa k nim malo pristupovať a mali by sa posudzovať podľa jednotlivých regiónov;

AC.   keďže odvetvie rybolovu je kľúčové pre sociálno-ekonomickú situáciu, zamestnanosť a podporu hospodárskej a sociálnej súdržnosti v najvzdialenejších regiónoch, ktorých ekonomiky sú ovplyvnené trvalými štrukturálnymi obmedzeniami a ktoré majú iba málo možností na hospodársku diverzifikáciu;

AD.  keďže nedostatok mladých profesionálov brzdí modernizáciu a zlepšovanie sektora a predstavuje veľkú hrozbu pre prežitie mnohých pobrežných komunít;

AE.  keďže viditeľnosť úlohy žien v odvetví rybolovu nie je dostatočná, hoci ženy často vykonávajú prácu v pozadí, napríklad logistickú podporu alebo administratívu spojenú s touto činnosťou, a pracujú aj ako rybárky a kapitánky na niektorých rybárskych plavidlách;

AF.   keďže povinnosť vykládky predstavuje skutočné hospodárske a sociálne obmedzenie, ktoré znižuje finančnú nákladovú účinnosť a má dosah na hodnotový reťazec, a preto by sa mala minimalizovať;

AG.   keďže je potrebné podporovať väčšiu informovanosť spotrebiteľov o význame zdravého stravovania a udržateľnej produkcie;

AH.   keďže zníženie cien rýb pri prvom predaji a zvýšenie nákladov na pohonné hmoty sa tiež musia považovať za príčiny, ktoré prispievajú k zhoršovaniu sociálnej a hospodárskej situácie;

1.  žiada Komisiu a členské štáty, aby spolu s regionálnymi orgánmi vytvorili skupiny expertov, ktorých úlohou bude analyzovať a navrhnúť nápravné opatrenia týkajúce sa použitia rôznych položiek Európskeho námorného a rybárskeho fondu s cieľom nájsť príčiny nedostatočného čerpania a prípadnej straty finančných prostriedkov, ako aj zaručiť primeranú úroveň kontroly a transparentnosti a požadovať od príslušných orgánov lepšie riadenie;

2.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby dodržiavali nariadenie (EÚ) č. 1380/2013 a ponúkli maloobjemovej a tradičnej flotile EÚ skutočný preferenčný prístup k rybolovným možnostiam;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urobili všetko, čo je potrebné na uľahčenie vytvárania organizácií výrobcov, tým, že odstránia byrokratické prekážky stanoveného postupu a znížia minimálnu prahovú hodnotu produkcie s cieľom podporiť vstup malých výrobcov; tvrdí, že je tiež nevyhnutné posilniť činnosti organizácií výrobcov, väčšmi posilniť ich postavenie a uľahčiť im prístup k potrebnej finančnej pomoci, ktorá im okrem každodenného riadenia rybolovu umožní vykonávať širšiu škálu úloh pod podmienkou dodržiavania rámca vymedzeného cieľmi spoločnej rybárskej politiky, osobitne pre najvzdialenejšie regióny, ktoré musia byť schopné lokálne prispôsobiť fungovanie organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií na svojich územiach vyznačujúcich sa odľahlosťou, izoláciou, malou veľkosťou, prevahou maloobjemového rybolovu a vysokou mierou zraniteľnosti voči dovozu;

4.  trvá na tom, že operačné programy musia prostredníctvom poskytovania potrebnej finančnej podpory podnecovať organizácie výrobcov, aby svoje produkty predávali priamo a aby pracovali v rámci hodnotového reťazca, pretože by im to umožnilo využívať svoju produkciu a zvýšiť pridanú hodnotu produktov rybolovu;

5.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že pomoc pre ochranu bezpečnosti na palube a hygieny nebude súčasťou hospodárskej súťaže a že pre odvetvie tradičného rybolovu sa vyčlení zvýšený rozpočet;

6.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili a podporili, aby organizácie výrobcov zahrnuli hodnotový reťazec do výrobných a obchodných plánov s cieľom prispôsobiť ponuku dopytu, zabezpečiť spravodlivý príjem pre rybárov a to, aby európski spotrebitelia našli výrobky, ktoré uspokoja ich potreby s ohľadom na diferenciáciu; v tejto súvislosti poukazuje na to, že obchodné stratégie prispôsobené miestnym špecifikám sú základným nástrojom, ktorý musí zahŕňať možnosť priameho predaja a do ktorého sú zahrnuté odvetvové a/alebo produktové kampane, ktoré pomáhajú zlepšiť informovanosť a povedomie spotrebiteľov vrátane označení a etikiet, ktoré poskytujú zrozumiteľné informácie;

7.  vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne samosprávy, aby posilňovali drobný rybolov podporou miestnej spotreby prostredníctvom priameho a špecializovanejšieho uvádzania výrobkov na trh, obchodných kanálov bez potreby prepravy vrátane lepšej spolupráce medzi verejným sektorom a odvetvím rybárstva vďaka dodávkam produktov miestneho rybolovu do verejných inštitúcií, ako sú školy a nemocnice, a propagačných kampaní, v rámci ktorých je vhodné spolupracovať aj so súkromnými iniciatívami s cieľom propagovať miestne potravinárske produkty, ako je iniciatíva Slow Fish, a rešpektovať sezónny charakter určitých úlovkov; zároveň vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali spoluprácu medzi odvetviami rybolovu a cestovného ruchu a vypracovali zoznam osvedčených postupov na základe skúseností umožňujúcich nové formy spolupráce;

8.   trvá na tom, aby jedným zo základov týchto stratégií predaja bolo povinné označenie pôvodu produktov rybolovu na štítkoch pri predaji čerstvých, ako aj spracovaných výrobkov;

9.   vyzýva na vytvorenie systémov s cieľom zlepšiť ceny pri prvom predaji tak, aby boli v prospech rybárov, a to zvýšením odmeny za ich prácu, a na podporovanie spravodlivého a riadneho rozdelenia pridanej hodnoty v rámci celého hodnotového reťazca odvetvia prostredníctvom zníženia marží pre sprostredkovateľov, zvýšenia cien platených výrobcom a obmedzenia cien platených koncovými spotrebiteľmi; opätovne pripomína, že ak v rámci reťazca existujú vážne nerovnováhy, členské štáty musia mať právomoc prijať opatrenia na zasiahnutie, napríklad stanovením maximálnych marží sprostredkovania pre každý subjekt v reťazci;

10.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pomohli iniciatívu organizácií maloobjemového rybolovu v EÚ vytvorením osobitného loga, ktoré zaručuje: čerstvé produkty rybolovu, vynikajúcu kvalitu, kontrolované zdravotné normy, dodržiavanie požiadaviek na 0 km (uprednostňovanie miestnych produktov pred produktmi dovážanými zďaleka), blízkosť k spotrebiteľom, dodržiavanie tradícií atď.;

11.   upozorňuje, že na účely transparentnosti a ochrany práv spotrebiteľov bude potrebné zrevidovať prílohu k nariadeniu (EHS) č. 1536/92 o predaji konzervovaných výrobkov;

12.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli systém označovania čerstvých aj spracovaných rýb, pričom bude jasne uvádzaná krajina pôvodu;

13.  dôrazne vyzýva členské štáty, aby podporovali väčšiu súdržnosť a združovanie v odvetví rybárstva;

14.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby do obchodných dohôd s tretími krajinami zahrnula doložku o normách kvality EÚ tak, aby sa vyžadovalo, že dovoz bude spĺňať rovnaké normy ako produkty rybolovu EÚ;

15.  s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre dovážané produkty rybolovu a akvakultúry a pre tieto produkty pochádzajúce z EÚ vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôkladne monitorovali súlad produktov dovážaných do Únie so súčasnými požiadavkami EÚ v oblasti bezpečnosti, hygieny a kvality, ako aj s nariadením Rady (ES) č. 1005/2008(5) o nezákonnom, nenahlásenom a neregulovanom rybolove;

16.   trvá na prísnejšom vykonávaní právnych predpisov EÚ o označovaní a informovanosti spotrebiteľa na maloobchodných trhoch a v hotelovom, reštauračnom a stravovacom sektore (HORECA); domnieva sa, že je to dôležité pre všetky produkty rybolovu, a to pre dovážané, ako aj tie, ktoré boli vyrobené v EÚ; domnieva sa, že vykonávanie nariadenia (ES) č. 1224/2009 o kontrole by sa na tento účel malo posilniť vo všetkých členských štátoch a že predpisy by sa mali upraviť tak, aby zahŕňali všetky fázy dodávateľského reťazca;

17.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o vplyve dovozu na miestny rybolov;

18.  žiada, aby Komisia umožnila vhodné využívanie regionalizácie, s osobitným ohľadom na najvzdialenejšie regióny, a diferenciáciu v nástrojoch pomoci, ktoré by sa tak mohli prispôsobiť rôznym druhom organizácií výrobcov a ich osobitným potrebám;

19.   zdôrazňuje význam rozvíjania politík, ktoré miestnym pobrežným spoločenstvám umožňujú ponúkať integrované služby, pričom sa využívajú synergie vyplývajúce z rôznych výrobných odvetví, ktoré umožňujú stimulovať a podporovať rozvoj na miestnej úrovni; trvá preto na tom, aby sa financovanie zo spoločnej rybárskej politiky skombinovalo s ostatnými európskymi programami zahrnutými v Európskom sociálnom fonde alebo SPP; vyzdvihuje, že táto kombinácia zdrojov a programov by mala podporovať iniciatívy miestnych komunít a podnikateľov zamerané na rozvoj vidieka, zlepšenie životných podmienok a konsolidáciu, a najmä diverzifikáciu príjmov;

20.   považuje za nevyhnutné, aby sa zachovala podpora prepravy rýb z najvzdialenejších regiónov až do príchodu na medzinárodný trh a aby sa prednostne zvyšovala s cieľom zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž s produktmi z iných miest;

21.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť čo najskoršieho vytvorenia finančného nástroja zameraného na osobitnú podporu sektora rybárstva na základe programu POSEI pre odvetvie poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch, ktorý by umožnil skutočne zvýšiť ich potenciál v oblasti rybolovu; domnieva sa, že by sa mala zvážiť možnosť zahrnúť do tohto špecifického nástroja najmä ustanovenia článku 8 (štátna pomoc), článku 13 ods. 5 (rozpočtové prostriedky v rámci zdieľaného hospodárenia), článku 70 (režim kompenzácie), článku 71 (výpočet kompenzácie), článku 72 (plán kompenzácií) a článku 73 (štátna pomoc na vykonávanie plánov kompenzácií) nariadenia (EÚ) č. 508/2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde (ďalej len „ENRF“);

22.   domnieva sa, že prostredníctvom týchto plánov miestneho rozvoja pre pobrežné spoločenstvá by sa mali podporovať nové činnosti a podniky, ktoré umožnia zahrnúť do hodnotového reťazca kvalitné suroviny, špecifické transformačné procesy a kultúrne a historické dedičstvo týchto spoločenstiev; okrem toho upozorňuje, že tieto plány by mali podporovať mechanizmy uvádzania na trh, napríklad povinné označovanie pôvodu výrobkov, ktoré pomôžu zviditeľniť tieto kvality na trhu a ktoré zabezpečia, aby sa väčšia časť vytvorených príjmov vrátila do týchto spoločenstiev;

23.   ďalej zdôrazňuje význam mora, morských zdrojov a produktov rybolovu pre podporu súdržnosti a rozvoj najvzdialenejších regiónov a pre vykonávanie článku 349 ZFEÚ; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby dodržiavala uvedený článok 349 ZFEÚ, a to aj vo vzťahu k rybárstvu, tým, že úplne a nezávislým spôsobom obnoví program POSEI pre oblasť rybárstva, ktorý bol zrušený v rámci reformy súčasného ENRF;

24.  žiada Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podporovali zakladanie medziodvetvových organizácií, ako aj organizácií výrobcov a združení organizácií výrobcov na nadnárodnej úrovni (ako je plánované v SOT) založených na biogeografických regiónoch alebo na úrovni EÚ; upozorňuje, že je to nevyhnutný nástroj na posilnenie postavenia organizácií výrobcov a na zlepšenie ich rokovacej pozície;

25.   žiada, aby sa tento proces podporoval a rozvíjal s osobitným dôrazom na rodové politiky s cieľom zaistiť, aby boli ženy v týchto organizáciách primerane zastúpené; domnieva sa, že by to odrážalo súčasné zastúpenie žien v tomto odvetví a pomohlo by im to zohrávať v rámci neho dôležitejšiu úlohu;

26.   zdôrazňuje význam posilnenia spolupráce medzi vedou a rybolovom v záujme riešenia zložitých závislostí a nedostatkov v procesoch hodnotového reťazca s cieľom zvýšiť a priniesť úžitok pre zainteresované strany;

27.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila, propagovala a zovšeobecnila využívanie informácií poskytovaných Strediskom pre monitorovanie trhu EÚ s produktmi rybolovu a akvakultúry (EUMOFA) tak, aby všetci prevádzkovatelia reťazca mali k dispozícii transparentné, spoľahlivé a aktualizované informácie na prijatie účinných podnikateľských rozhodnutí; v tomto zmysle vyzýva Komisiu, aby získavala aktualizované informácie o nových výzvach, ktorým čelia obchodníci, ako napríklad online predaj alebo zmeny spotrebiteľských návykov;

28.   poukazuje na potrebu ambicióznej revízie SOT s produktmi rybolovu s cieľom zvýšiť jej prínos k zaisteniu príjmu tohto odvetvia, stabilite trhu a k lepšiemu predaju produktov rybolovu a zvýšeniu ich pridanej hodnoty;

29.   žiada Komisiu, aby produkty rybolovu zahrnula do svojho nadchádzajúceho návrhu nariadenia o boji proti nekalým obchodným praktikám, ktoré predstavujú všeobecný problém v sektore potravinárskych výrobkov;

30.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala systém označovania produktov rybolovu stanovený v nariadení (EÚ) č. 1379/2013 na základe rybolovných oblastí FAO, ktoré boli vytvorené pred viac ako 70 rokmi s cieľom nahlasovať úlovky a ktoré nie sú určené na poskytovanie usmernení spotrebiteľom vzhľadom na skutočnosť, že tento systém je mätúci a neprispieva k poskytovaniu jasných, transparentných a priamych informácií;

31.  vyzýva Komisiu a členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby preskúmali nedostatok odborných kvalifikácií v odvetví rybárstva, najmä v prípade mladých odborníkov, tak aby zaistili programy odbornej prípravy odborníkov v odvetví rybárstva zamerané na skutočné potreby tohto odvetvia, a tým prispeli k modernizácii a zdokonaleniu tohto odvetvia a takisto k zotrvaniu obyvateľstva v rybolovných oblastiach, ako aj k vytvoreniu primeraných pracovných príležitostí v zónach akvakultúry, vo vidieckych a pobrežných oblastiach, v najvzdialenejších regiónoch a v regiónoch závislých od rybolovných činností;

32.   podčiarkuje, že je dôležité vytvoriť domáce trhy a tradičné výrobky osobitnej kvality, ktoré by mali byť podporené na veľtrhoch, v malých obchodoch a v sektore stravovania, pretože by sa tým zvýšila pridaná hodnota miestnych výrobkov rybolovu a podporil miestny rozvoj;

33.   zdôrazňuje význam vypracovania osobitných stratégií týkajúcich sa odbornej prípravy v oblasti digitálnych zručností zameraných na riadenie, a najmä na predaj ako základný nástroj na zlepšenie postavenia výrobcov v hodnotovom reťazci;

34.   poukazuje na to, že tieto plány odbornej prípravy musia pokrývať tradičné povolania vykonávané v tomto odvetví najmä ženami, ako aj osobitné plány zamerané na zvýšenie zamestnateľnosti a podnikania žien; poukazuje na to, že zahrnutie týchto prvkov do akreditovaných kurzov odbornej prípravy musí mať aj následné právne účinky a zlepšiť postavenie týchto odborníkov na trhu práce;

35.   vyzýva Komisiu, aby zvážila lepšie spôsoby na podporu predaja spracovaných produktov rybolovu s vyššou pridanou hodnotou vrátane konzervovaných výrobkov na základe príkladu určitých poľnohospodárskych produktov a programov na vonkajšiu propagáciu produktov rybolovu EÚ vrátane ich prezentácie na medzinárodných súťažiach a veľtrhoch;

36.  naliehavo vyzýva členské štáty a regionálne orgány, aby pomohli hospodárskym subjektom v odvetví rybárstva v prístupe k poznatkom, sieťam a finančným prostriedkom potrebným na vykonávanie inovačných činností a navrhovanie nových produktov („nové potraviny“), najmä pri ohodnocovaní druhov, ktoré už boli ulovené a ktoré majú malú ekonomickú hodnotu, a aby zapájali výskumné organizácie a inštitúcie, ako sú oceánografické inštitúty, s cieľom využiť ich rozsiahle vedomosti o základných surovinách a ich biologických, nutričných a organoleptických vlastnostiach; a to v rámci úsilia o zabránenie vzniku odpadu, maximalizáciu hodnoty čerstvých produktov a stimulovanie synergií medzi rôznymi časťami hodnotového reťazca, ako aj zvýšenie odolnosti tohto odvetvia;

37.   žiada členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby spoločne pracovali na rozvoji účinných informačných kampaní určených pre spotrebiteľov a zameraných na konkrétne výrobky s cieľom zvýšiť ich povedomie o otázkach, ako je dôležitosť spotreby miestnych produktov rybolovu, aby sa zabezpečilo zviditeľnenie vplyvu tohto odvetvia na miestnu zamestnanosť a sociálnu súdržnosť pobrežných spoločenstiev, zdôraznili nutričné kvality čerstvých rýb, zvýšila informovanosť o potrebe zaradiť produkty rybolovu do zdravej výživy atď.;

38.  vyzýva Komisiu, aby navrhla jasné vymedzenie a vypracovala základy pre budúci európsky program podpory tradičného rybolovu, ktorý pomôže zlepšiť environmentálnu a sociálno-ekonomickú udržateľnosť odvetvia rybolovu v EÚ a umožní identifikáciu, diferenciáciu a valorizáciu produktov tradičného rybolovu na podporu spotreby, a aby podnietila nové generácie, aby pracovali v odvetví rybolovu spôsobom prinášajúcim generačnú obnovu, čím sa zabezpečia dôstojné kvóty pre malých rybárov a rybárky a väčšia kontrola zdrojov, čo prispeje k zvýšeniu sociálnej súdržnosti v pobrežných komunitách EÚ;

39.   vyzýva Komisiu, aby začala konkrétne verejné online konzultácie na úrovni EÚ s cieľom zhromaždiť údaje týkajúce sa dodávateľského reťazca, otázok transparentnosti trhu, zdieľania hodnôt, označovania a potrieb spotrebiteľov od širokej škály zainteresovaných strán v odvetví rybolovu EÚ;

40.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala prínosy, ktoré môže globálnym hodnotovým reťazcom ponúknuť tradičný rybolov v záujme jeho ľahšieho začlenenia do svetového hospodárstva, čím sa zvýši pridaná hodnota jeho produktov a zároveň umožní zachovať jeho činnosť a činnosť miestnych spoločenstiev; na tento účel zdôrazňuje význam odbornej prípravy v oblasti digitálnych zručností;

41.   domnieva sa, že hodnotový reťazec produktov rybolovu je zložitý, keďže prechádza od výrobcov cez rôznych sprostredkovateľov po maloobchodného predajcu alebo reštaurácie; zdôrazňuje, že sprostredkovatelia predaja a spracovatelia rýb a mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov zohrávajú v hodnotovom reťazci dôležitú úlohu; poznamenáva, že v priemere je rozpätie v hodnotovom reťazci také, že iba 10 % ide výrobcom a zvyšných 90 % je pre sprostredkovateľov; zdôrazňuje, že skrátenie hodnotového reťazca, najmä prostredníctvom zriadenia organizácií výrobcov, ktoré sú prostredníctvom svojich plánov týkajúcich sa výroby a predaja kľúčovými aktérmi, je počiatočným nástrojom na zlepšenie príjmu malých rybárov, ale aj na získanie lepšieho produktu (pravdepodobne za lepšiu cenu) pre spotrebiteľov;

42.   zdôrazňuje význam investovania do mladých odborníkov s cieľom zapojiť a posilniť novú generáciu rybárov a vyzýva na vytváranie príležitostí pre mladých rybárov, aby rozvíjali nové zručnosti, budovali odolné podniky, boli aktívnymi členmi svojich miestnych komunít a pozitívne prispievali do hodnotového reťazca v odvetví rybolovu;

43.  žiada členské štáty a regionálne orgány, aby využili príležitosti, ktoré poskytuje podpora GALP, s cieľom prispôsobiť operácie miestnym potrebám v mnohých oblastiach, ako sú odborná príprava a diverzifikácia činností založených okrem iného na inovácii, a pomáhať rybárom a členom miestnych komunít v prístupe k existujúcim programom podpory a financovania zo strany EÚ;

44.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia odvetvia na využitie vedľajších úlovkov spojených s povinnosťou vykládky v hospodárskom a sociálnom záujme subjektov v hodnotovom reťazci, najmä rybárov, a podporovania miestnych iniciatív;

45.   vyzýva členské štáty a regionálne orgány, aby podporili prenos informácií o existujúcich systémoch podpory a posilnili administratívnu podporu, napríklad prostredníctvom informačných platforiem;

46.   vyzýva Komisiu, aby presadzovala a podporovala iniciatívy na podporu väčšej selektívnosti rybolovu s cieľom znížiť vedľajšie úlovky a v konečnom dôsledku zvýšiť finančnú životaschopnosť rybolovu tým, že sa zameria na druhy, ktoré spĺňajú očakávania spotrebiteľov;

47.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do politík rybolovu začlenili rodový prístup s cieľom zviditeľniť dôležitú úlohu žien v odvetví rybolovu EÚ, a posilniť tak ich postavenie;

48.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili užšie prepojenie medzi pracovnou sférou a školami, napríklad tým, že stanovia, aby inštitúty námorných technológií zaradili predmety týkajúce sa rybolovu a akvakultúry do svojich kurzov odbornej prípravy;

49.   vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby spojili svoje úsilie a vykonávali činnosti navrhnuté v tejto správe s cieľom zvýšiť nákladovú účinnosť rybolovných činností;

50.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, vládam členských štátov a poradným radám.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0316. (2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0255. (3) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 40. (4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0195. (5) Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z  29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1936/2001 a (ES) č. 601/2004 a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1093/94 a (ES) č. 1447/1999 (Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. mája 2018 o uplatňovaní nástrojov SPP na podporu mladých poľnohospodárov v EÚ po reforme v roku 2013 (2017/2088(INI))

P8_TA(2018)0211 A8-0157/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a nariadenie (EÚ) č. 652/2014, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu(3),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Mladí poľnohospodári: vykonávanie politiky po reforme SPP z roku 2013 zadanú jeho tematickou sekciou B – štrukturálne politiky a politika súdržnosti – a prezentovanú na schôdzi výboru AGRI 23. novembra 2017,

–  so zreteľom na svoje vypočutie na tému Vykonávanie politík týkajúcich sa mladých poľnohospodárov v nadväznosti na reformu SPP z roku 2013, ktoré sa konalo 23. novembra 2017,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 10/2017 s názvom Podpora EÚ pre mladých poľnohospodárov by mala byť lepšie zacielená na posilnenie účinnej generačnej výmeny,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o súčasnom stave koncentrácie poľnohospodárskej pôdy v EÚ: ako uľahčiť prístup poľnohospodárov k pôde(4),

–  so zreteľom na štúdiu Európskej rady mladých poľnohospodárov (CEJA) s názvom Mladí poľnohospodári majú kľúčový význam v rámci budúcej SPP, ktorá bola zverejnená 17. mája 2017,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov na tému Podpora mladých európskych poľnohospodárov(5),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a na stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0157/2018),

A.  keďže v EÚ je iba približne 6 % všetkých osôb prevádzkujúcich poľnohospodársky podnik mladších ako 35 rokov a viac ako polovica má viac ako 55 rokov a keďže rozdiely medzi štátmi sú veľké;

B.  keďže tieto údaje sa za uplynulé desaťročie výrazne nezmenili, pričom percentuálny podiel mladých poľnohospodárov klesá a starnutie poľnohospodárskeho obyvateľstva je vážny problém; keďže stav generačnej výmeny v poľnohospodárstve sa značne líši od jedného členského štátu k druhému, a preto sa vyžaduje pružný a diverzifikovaný prístup;

C.  keďže všade, už viac ako 50 rokov, rozvoj poľnohospodárstva podporovaný vďaka spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) prispel k rozšíreniu, koncentrácii podnikov a silnej kapitalizácii výrobných aktív, v dôsledku čoho je v prípade niektorých podnikov zložité odovzdať a/alebo sprístupniť ich mladým ľudom vzhľadom na výšku kapitálu potrebnú na ich prevzatie;

D.  keďže starnutie pracovnej sily v poľnohospodárstve je obzvlášť akútne v odvetviach chovu hospodárskych zvierat, najmä v odvetví chovu oviec a kôz, vzhľadom na existujúce obmedzenia jeho ziskovosti;

E.  keďže v rokoch 2007 – 2013 sa počet mladých poľnohospodárov v celej EÚ znížil z 3,3 na 2,3 milióna a plocha poľnohospodárskych podnikov obrábaná mladými poľnohospodármi sa počas tohto obdobia znížila z 57 na 53 miliónov hektárov;

F.  keďže v kontexte demografických zmien, akými sú vyľudňovanie a starnutie obyvateľstva vo vidieckych oblastiach, je dôležité vytvoriť príležitosti na to, aby sa poľnohospodárstvo stalo moderným a príťažlivý odvetvím s cieľom podnietiť mladých ľudí, aby hľadali profesionálne uplatnenie v poľnohospodárstve;

G.  keďže vládne silné súperenie o prístup k pôde medzi mladými ľuďmi, ktorí sa chcú venovať poľnohospodárstvu, a poľnohospodármi, ktorí sú už dobre etablovaní, a v niektorých prípadoch dokonca medzi mladými ľuďmi a investičnými spoločnosťami, ktoré sa začali zaujímať o poľnohospodárstvo;

H.  keďže v budúcnosti dôjde k ohrozeniu celého modelu rozvoja poľnohospodárstva založeného na rodinných poľnohospodárskych podnikoch;

I.  keďže SPP zohráva v tomto smere kľúčovú úlohu;

J.  keďže generačná výmena v poľnohospodárstve je problém spájajúci dva aspekty, konkrétne ťažkosti mladých ľudí pri začatí poľnohospodárskej činnosti a problémy súčasnej generácie poľnohospodárov pri zanechaní tejto činnosti, a keďže nedostatok mladých ľudí, ktorí našli profesionálne uplatnenie v poľnohospodárstve, ohrozuje ekonomickú a sociálnu udržateľnosť a rast vidieckych oblastí, ako aj potravinovú sebestačnosť a potravinovú bezpečnosť v EÚ; keďže uspokojivá hospodárska situácia je prvou podmienkou toho, aby sa poľnohospodárstvo stalo príťažlivým;

K.  keďže najnovšia reforma SPP potvrdila a zaviedla celý rad nástrojov, ktoré možno nakombinovať a prispôsobiť vzhľadom na vnútroštátne okolnosti v členských štátoch, najmä povinné platby pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého piliera (6,9 miliardy EUR pre 180 000 mladých poľnohospodárov) a v rámci druhého piliera opatrenia ako pomoc na začatie podnikateľskej činnosti, prístup k financovaniu a úverom alebo možnosť zriadiť tematický podprogram pre mladých poľnohospodárov (2,6 miliardy EUR);

L.  keďže nie všetky členské štáty EÚ skutočne uplatňujú politiku súvisiacu so začatím činnosti v poľnohospodárstve a nie všetky z nich využívajú všetky nástroje, ktoré ponúka SPP na podporu mladých poľnohospodárov, predovšetkým opatrenie v rámci druhého piliera týkajúce sa pomoci na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov;

M.  keďže mladé ženy, ktoré prevzali zodpovednosť za riadenie poľnohospodárskeho podniku, predstavujú len malý podiel spomedzi mladých poľnohospodárov, avšak nie sú homogénnou skupinou, a preto majú rôzne potreby pri začatí vykonávania tohto povolania;

N.  keďže generačná obnova by malo byť jednou z kľúčových priorít pre budúcu SPP, ktorá stanovuje spoločný politický rámec na vnútroštátne prispôsobené stratégie, a keďže podpora generačnej obnovy je nevyhnutnou podmienkou na udržanie poľnohospodárstva v celej EÚ a na zachovanie príťažlivosti vidieckych komunít a života v nich, najmä tým, že sa posilní rozmanitosť poľnohospodárskych podnikov a podporí sa udržateľné rodinné farmárčenie;

O.  keďže prístup k pôde bolo označený za jednu z hlavných prekážok pre mladých poľnohospodárov a nových účastníkov, ktorá pretrváva niekoľko rokov a vyžaduje si skutočné riešenia; keďže prístup k pôde zvykne byť obmedzený, najmä na jednej strane úbytkom poľnohospodárskej pôdy v dôsledku zástavby, urbanizácie, cestovného ruchu, projektov infraštruktúry, zmeny použitia a rozširovania púští spôsobeného zmenou klímy a na druhej strane koncentráciou pôdy; keďže špekulatívne ceny predstavujú vážny a čoraz viac znepokojujúci problém pre nových účastníkov a mladých poľnohospodárov v mnohých členských štátoch; keďže súčasná podpora, hoci uľahčuje prístup k finančným prostriedkom alebo kapitálu, nerieši podstatnú otázku získania prístupu k pôde s cieľom vytvoriť nový poľnohospodársky podnik;

P.  keďže noví účastníci, ako sú mladí poľnohospodári, sú obzvlášť citliví na nestálosť cien a keďže čelia dodatočným ťažkostiam v prístupe k financovaniu z bánk alebo iných úverových programov, a to pre nedostatok finančných aktív, ktoré sa majú použiť ako zábezpeka;

Q.  keďže podpora z EÚ pre mladých poľnohospodárov by mali byť lepšie zameraná s cieľom zabezpečiť generačnú obnovu a boj proti poklesu počtu podnikov a ich koncentrácii;

R.  keďže napriek podporným opatreniam EÚ stále pretrvávajú problémy, ktorými sa treba zaoberať, pri usídľovaní mladých poľnohospodárov a generačnej obnove v odvetví poľnohospodárstva v EÚ;

S.  keďže medzi novými účastníkmi sú ženy označené za primárnych poľnohospodárov vo väčšej miere ako v poľnohospodárstve vo všeobecnosti;

T.  keďže demografická situácia v niektorých regiónoch EÚ je veľmi nevyvážená, lebo v nich žije len málo mladých ľudí alebo žiadni mladí ľudia;

U.  keďže mladí poľnohospodári a noví účastníci predstavujú dôležité zdroje inovácií a podnikania v poľnohospodárstve, čo prináša výhody ako zavádzanie nových poznatkov alebo techník, rozvoj nových obchodných modelov založených na konečných používateľoch, rozvoj udržateľnejších poľnohospodárskych systémov, rozvoj nových organizačných modelov (napr. podielové hospodárenie, predbežné financovanie, crowdsourcing), nárast spojení medzi poľnohospodárstvom a miestnym spoločenstvom a prispôsobenie tradičných znalostí rozvoju obchodných inovácií (napr. remeselnej výroby potravín);

V.  keďže veľké časti horských regiónov čelia osobitným ťažkostiam v dôsledku nižších investícií, osobitných podmienok a zložitého reliéfu krajiny, čo odrádza mladých ľudí od prevádzkovanie fungujúcich podnikov alebo zakladania nových podnikov v týchto regiónoch;

W.  keďže z toho vyplýva potreba, aby štátne a regionálne orgány zvážili pružnejší prístup pri uplatňovaní mechanizmu „mladého poľnohospodára“ v krajinách s takýmito regiónmi;

X.  keďže noví účastníci zvyčajne prevádzkujú menšie poľnohospodárske podniky, a teda majú sťažený prístup k vstupom za konkurencieschopné ceny a len ťažko dokážu vyprodukovať množstvá potrebné na dosiahnutie úspor z rozsahu;

Y.  keďže 80 % dotácií v rámci SPP je rozdelených iba 20 % poľnohospodárskych podnikov v EÚ a skutočné rozdelenie dotácií by mohlo byť ešte nerovnejšie, lebo dostupné štatistické údaje neumožňujú stanoviť, kto vlastní a kontroluje poľnohospodárske podniky;

Z.  keďže v manifeste mladých poľnohospodárov, ktorý v roku 2015 vydala Európska rada mladých poľnohospodárov, sa požaduje: prístup k pôde a úverom prostredníctvom verejných podporných opatrení; regulácia s cieľom obmedziť nekalé obchodné praktiky v potravinovom dodávateľskom reťazci; zavedenie opatrení na obmedzenie nestálosti príjmov mladých poľnohospodárov a podpora investícií a prístupu k pôde s cieľom zabezpečiť a chrániť pôdu a optimalizovať využívanie pôdy mladými poľnohospodármi na účely produkcie potravín;

AA.  keďže mladí poľnohospodári majú kľúčový význam pre udržateľné, diverzifikované a inkluzívne odvetvie poľnohospodárstva a podpora ich prístupu k poľnohospodárskej činnosti prispeje k zabezpečeniu budúcnosti výroby potravín a ochrany životného prostredia a vidieckych oblastí;

AB.  keďže extrémna nestálosť cien poľnohospodárskych produktov je hlavnou prekážkou pre tých, ktorí by si chceli založiť poľnohospodársky podnik, čo ich často vedie k zameraniu sa na výrobky pre špecifickú skupinu zákazníkov s bezpečnejšími ziskovými maržami;

AC.  keďže v práve EÚ sa uznávajú pojmy „mladí poľnohospodári“ a „poľnohospodári, ktorí začínajú vykonávať poľnohospodársku činnosť“;

AD.  keďže koncentrácia pôdy je proces, ktorý sa výrazne zintenzívňuje; keďže medzi rokmi 2005 a 2015 sa počet poľnohospodárskych podnikov znížil približne o 3,8 milióna, zatiaľ čo ich priemerná veľkosť vzrástla o 36 %;

AE.  keďže vo vyhlásení 2.0 z Corku zo 6. septembra 2016 boli vyjadrené obavy týkajúce sa vyľudňovania vidieka a odchodu mladých ľudí z vidieckych oblastí a potreba zabezpečiť, aby vidiecke oblasti a komunity (vidiek, poľnohospodárske podniky, dediny a malé mestá) zostali príťažlivé pre život a prácu tým, že sa zlepší prístup k službám, ako sú školy, nemocnice vrátane materských služieb, širokopásmové pripojenie a rekreačné zariadenia spolu s príležitosťami pre obyvateľov vidieka podporovať podnikanie v tradičných vidieckych odvetviach a aj v nových odvetviach hospodárstva;

AF.  keďže generačná obnova závisí predovšetkým od skutočnej vôle zvolených politikov (EÚ a členských štátov) a príslušných odborníkov a najmä starších ľudí; keďže táto vôľa predpokladá ambicióznu a koherentnú komplexnú politiku – čo v skutočnosti nie je aktuálne – zahŕňajúcu nástroje SPP a aj rôzne vnútroštátne politické nástroje v tak rozličných oblastiach, ako napr. pôda, financovanie, režimy držby pôdy a stratégie štruktúry poľnohospodárskych podnikov, zdaňovanie, dedičské právo, systémy dôchodkového zabezpečenia, odborná príprava atď.;

AG.  keďže v súčasnosti mladí poľnohospodári v EÚ súťažia v rýchlo sa rozvíjajúcom odvetví poľnohospodárstva; keďže inovácie, výskum a presné poľnohospodárstvo majú potenciál zlepšiť poľnohospodárske výnosy a zároveň umožniť lepšie riadenie zdrojov;

AH.  keďže počet predložených žiadostí o opatrenie týkajúce sa začatia činnosti mladých ľudí v poľnohospodárstve v rámci druhého piliera SPP v niektorých členských štátoch presiahol hodnotu celkových nových poľnohospodárskych podnikov stanovenú v programovom období 2014 – 2020;

AI.  keďže mladí poľnohospodári, ktorí rovnako ako všetci ostatní poľnohospodári v EÚ produkujú svoje výrobky na jednotnom európskom trhu a uvádzajú ich na tento trh, nemajú rovnaké podnikateľské alebo úverové podmienky vo všetkých členských štátoch;

AJ.  keďže boli vytvorené iniciatívy ako Opatrenia EÚ pre inteligentné obce;

AK.  keďže vidiecke oblasti musia zostať obývané, a to mladšími ľuďmi v produktívnom veku aj staršími osobami;

Odporúčania

Rozpočet a prístup k financiám

1.  podporuje vzhľadom na nadchádzajúcu reformu zachovanie silnej SPP, ktorá by predstavovala najpríťažlivejší stimul pre mladých ľudí, ktorí chcú vykonávať poľnohospodársku činnosť;

2.  požaduje vykonávanie nedávnych rozhodnutí prijatých v rámci nariadenia (EÚ) 2017/2393 a to, aby podpora pre „režim pre mladých poľnohospodárov“ pokračovala zvýšením maximálnej úrovne prideľovania prostriedkov z vnútroštátnych zdrojov nad 2 % povinných platieb (v rámci prvého piliera) a zvýšením miery podpory v rámci druhého piliera s cieľom podporiť generačnú obmenu; zdôrazňuje, že posilnenie opatrenia pomoci pre začínajúcich mladých poľnohospodárov (granty pre mladých poľnohospodárov) by sa malo zvážiť v každej budúcej SPP;

3.  víta skutočnosť, že podľa nariadenia (EÚ) 2017/2393 majú členské štáty možnosť zvýšiť prideľovanie prostriedkov pre mladých poľnohospodárov v rámci prvého piliera až do výšky 50 % existujúcich prahových hodnôt (predtým 25 %); odporúča, aby sa lehota, v ktorej poľnohospodársky podnik môže využiť túto podporu, predĺžila s cieľom podporiť generačnú obnovu; víta tiež rozhodnutie preskúmať – prostredníctvom nariadenia (EÚ) 2017/2393 – obmedzenie prístupu k podpore poskytovanej v rámci prvého piliera, pričom by sa prístup predĺžil zo súčasných päť rokov na desať rokov od založenia podniku;

4.  víta možnosť, ktorá sa mladým poľnohospodárom poskytuje v nariadení (EÚ) 2017/2393, ktorí môžu získať pomoc na rozvoj vidieka v prípade ich prvého podnikania v oblasti poľnohospodárstva znásobením podpory, keď zakladajú podnik spoločne s inými poľnohospodármi, čo platí aj pre poľnohospodárov starších ako 40 rokov v záujme podpory generačnej výmeny a pre mladých poľnohospodárov;

5.  konštatuje, že nástroje SPP v prospech mladých poľnohospodárov by sa mali zamerať na osobitné potreby mladých poľnohospodárov vrátane ich hospodárskych a sociálnych potrieb;

6.  odporúča, aby sa podpora rozlišovala aj podľa veku mladých poľnohospodárov a ich úrovne odbornej prípravy;

7.  víta vytvorenie poľnohospodárskeho záručného nástroja, ktorý navrhli Komisia a Európska investičná banka (EIB) v marci 2015 a ktorý by mal uľahčiť mladým poľnohospodárom prístup k úverom; odporúča, aby sa prístup k financovaniu zlepšil dotovanými úrokovými sadzbami pôžičiek pre nových účastníkov, a to aj v prípade pôžičiek od súkromných finančných subjektov, a najmä zavádzaním finančných nástrojov na vyplácanie bezúročných pôžičiek na investície mladých poľnohospodárov; žiada zlepšenie spolupráce s EIB a Európskym investičným fondom s cieľom podporiť vytvorenie finančných nástrojov zameraných na mladých poľnohospodárov vo všetkých členských štátoch;

8.  domnieva sa, že treba podporovať nové formy kolektívneho financovania v poľnohospodárstve, ktoré sa už v EÚ využívajú pri prenose vlastníctva pozemkov a dajú sa kombinovať s týmito novými finančnými nástrojmi;

9.  odporúča, aby sa zlepšilo posudzovanie úverovej bonity poľnohospodárskych podnikov bankami a úverovými inštitúciami, a to aj oceňovaním finančných nástrojov v rámci SPP;

10.  odporúča, aby sa zlepšila dostupnosť možností, ktoré poskytujú európske štrukturálne a investičné fondy , popri podpore v rámci SPP, v oblasti tvorby a vykonávania finančných nástrojov synergicky formou pôžičiek, záruk alebo kapitálových fondov, a to s cieľom poskytnúť mladým poľnohospodárom prístup k financovaniu; poznamenáva, že spoľahlivý poľnohospodársky podnikateľský plán je obvykle nevyhnutnou súčasťou získavania finančných prostriedkov, a domnieva sa, že by sa mali uplatňovať normy obozretnej úverovej politiky; zdôrazňuje potrebu mediácie v súvislosti s poľnohospodármi, a preto odporúča, aby podporu dopĺňalo poskytovanie služieb kvalifikovaného a nezávislého finančného poradenstva,

11.  zdôrazňuje potrebu, aby členské štáty viac podporovali režim pre mladých poľnohospodárov, a požaduje posilnenie spolupráce medzi štátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom šíriť informácie o podporných nástrojov pre mladých poľnohospodárov;

12.  vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na podporu investícií do inteligentného poľnohospodárstva s cieľom zlepšiť prístup mladých poľnohospodárov k technologickému pokroku;

Správa a zjednodušenie vykonaných opatrení

13.  víta skutočnosť, že reformou SPP na roky 2014 – 2020 sa zaviedli nové opatrenia na podporu mladých poľnohospodárov pri zakladaní poľnohospodárskych podnikov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že miera administratívnej záťaže často bráni zavádzaniu týchto opatrení; konštatuje, že celková správa priamych platieb a opatrení PRV sa vníma ako veľmi komplexná a náročná, najmä pre nových účastníkov, ktorí nie sú oboznámení so systémom platieb; odporúča, aby sa vyvinula väčšie úsilie o zjednodušenie postupov a skrátenie času potrebného na schválenie platby;

14.  víta zmeny na podporu mladých ľudí zavedené nariadením (EÚ) 2017/2393, ktoré spočívajú v zlepšení ich prístupu k finančným nástrojom a v stanovení zvýšenia jednotnej platby v rámci prvého piliera;

15.  požaduje, aby sa systematicky poskytovala poradenská podpora, najmä pre mladých ľudí, ktorí nepochádzajú z vidieckych oblastí;

16.  blahoželá Komisii k jej zámeru prehĺbiť opatrenia na podporu generačnej obmeny v rámci nadchádzajúcej reformy SPP, domnieva sa však, že na tieto nové iniciatívy by sa mali vyčleniť dostatočné zdroje z rozpočtu EÚ, pretože inak neprinesú želaný stimulačný účinok;

17.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou koordináciou platieb pre mladých poľnohospodárov a opatrení podpory na začatie činnosti, ktoré spravujú rôzne orgány;

18.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnejší prístup, ktorý umožní väčšiu súčinnosť podporných opatrení v rámci prvého a druhého piliera, a zdôrazňuje, že podporné opatrenia z druhého piliera by mali vykonávať všetky členské štáty;

19.  konštatuje, že väčšina novovytvorených poľnohospodárskych podnikov sa nachádza v konkurenčnom prostredí s rýchlo sa meniacimi podmienkami; odporúča poskytnúť poľnohospodárom v EÚ väčšiu pružnosť, aby vo svojich podnikateľských plánoch mohli zareagovať na meniace sa podmienky na trhoch; domnieva sa, že by sa mali zvážiť zmeny splátok;

20.  poznamenáva, že členské štáty majú možnosť uplatňovať ďalšie nástroje prostredníctvom oboch pilierov SPP, a nabáda členské štáty s osobitnými geografickými problémami, ako sú horské alebo v niektorých prípadoch znevýhodnené regióny, aby pri poskytovaní pomoci mladým poľnohospodárom, ktorí chcú pracovať v týchto regiónoch, zvážili zavedenie koeficientu násobenia (napr. 2) zohľadňujúceho počet úrod ročne alebo rozsah plodín, ktoré tam možno pestovať, s cieľom stimulovať činnosť v týchto regiónoch v snahe riešiť demografické výzvy v nich;

21.  poukazuje na to, že nekalé obchodné praktiky v potravinovom dodávateľskom reťazci, ktorých zavedenie umožňuje kupujúcemu a/alebo spracovateľovi alebo obchodníkovi využiť významné vyjednávacie právomoci vo vzťahu k dodávateľom, predstavujú vážnu hrozbu pre stabilitu podnikov poľnohospodárov; vyzýva Komisiu, aby na úrovni EÚ prijala príslušnú právnu úpravu;

22.  vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné zmeny právnych predpisov s cieľom zabezpečiť, aby podpora určená mladým ľuďom na začatie činnosti v odvetví poľnohospodárstva a na zlepšenie fungovania poľnohospodárskych podnikov bola vo všetkých vnútroštátnych právnych predpisov klasifikovaná ako kapitálový grant, a nie ako bežná dotácia;

23.  uznáva, že poľnohospodári musia byť naďalej schopní starať sa o svoju pôdu a že na to, aby poľnohospodársky podnik fungoval dobre, sa mu musí umožniť rovnaká miera voľnosti a flexibility ako v prípade akéhokoľvek iného druhu podnikania;

24.  zdôrazňuje, že platby mladým poľnohospodárom by sa nemali odkladať, ale mali by byť pravidelné a predvídateľné, aby sa predišlo ich zadlženiu, čo by brzdilo ich projekty;

25.  naliehavo žiada uplatňovanie prístupu zameraného na výsledky, ktorý podnecuje rozvoj nových inovácií a lepšie riadenie zdrojov, čím sa zlepšujú možnosti motivovaných mladých poľnohospodárov;

26.  zdôrazňuje, že na dosiahnutie hospodárskej životaschopnosti poľnohospodárskeho podniku sa mu musí poskytnúť možnosť rozšírenia na kritickú veľkosť zodpovedajúcu hospodárskej realite trhu;

27.  zdôrazňuje potrebu zohľadniť rozmanitosť území a najmä zložité oblasti, ktoré si vyžadujú cielenú podporu;

Prístup k pôde a boj proti zaberaniu pôdy

28.  konštatuje, že prístup k pôde je jednou z hlavných prekážok pre mladých poľnohospodárov a nových účastníkov v poľnohospodárstve v EÚ a je obmedzený nízkou ponukou pôdy na predaj alebo prenájom v mnohých regiónoch, ako aj konkurenciou zo strany iných poľnohospodárov, investorov a domácich užívateľov a v dôsledku problémov so získavaním financií; domnieva sa, že okolnosti obmedzujúce prístup k pôde v každom členskom štáte by sa mali ďalej skúmať; domnieva sa, že problém prístupu k pôde je znásobený súčasnou štruktúrou priamych platieb, ktorá môže viesť k vyšším cenám za prenájom a nákup pôdy, požaduje minimálne aktívne využívanie pôdy a prideľuje finančné dotácie z veľkej časti na základe vlastníctva pôdy; domnieva sa, že niektorí poľnohospodári, či už vlastníci alebo nájomcovia, sú motivovaní zachovať svoju činnosť prostredníctvom poskytovateľov služieb na zhodnotenie svojej pôdy alebo tým, že na pôde pracujú minimálne, aby mohli naďalej profitovať z dotácií; odporúča zvýšiť úroveň potrebných činností berúc do úvahy nové poľnohospodárske modely pri prideľovaní platieb zameraných na podporu dosahovania konkrétnych výsledkov (napr. skutočný pracovný čas venovaný poľnohospodárskej činnosti s prihliadnutím aj na nové inovácie, tvorbu konkrétnych environmentálnych alebo sociálnych statkov) a zákaz kombinovania dotácií s vyplávaním starobného dôchodku, čo nemožno nijako odôvodniť;

29.  pripomína, že na dosiahnutie udržateľného poľnohospodárstva musia mať mladí poľnohospodári možnosť investovať a nadobudnúť poľnohospodársku pôdu, ako aj získať nové alebo použité stroje a optimalizovať svoje poľnohospodárske techniky;

30.  zdôrazňuje, že vlastníci musia mať voľnosť predávať tomu, komu chcú, a vyzýva Komisiu, aby zjednodušila prevod pozemkov a najmä ich dedenie s cieľom uľahčiť mladým ľuďom začatie podnikateľskej činnosti;

31.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na boj proti špekuláciám s poľnohospodárskou pôdou vzhľadom na to, že prístup k pôde je najväčším problémom, ktorému čelia mladí a noví poľnohospodári;

32.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala odporúčania na úrovni Európskej únie s cieľom aktívnejšie podporovať vnútroštátne politiky týkajúce sa prístupu k pôde na základe najlepších postupov;

33.  vyzýva členské štáty, aby pri prístupe k poľnohospodárskej pôde uprednostňovali nových účastníkov a mladých poľnohospodárov úplným využívaním regulačných nástrojov, ktoré už sú úspešne zavedené v niektorých členských štátoch, a to v súlade s výkladovým oznámením Komisie o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy a práve Európskej únie(6); v tejto súvislosti sa domnieva, že členské štáty by mohli vytvoriť nástroje, ako napr. banky pôdy, ktorými by sa ďalej uľahčil prístup k pôde a stanovila mapa nevyužitej pôdy dostupnej pre mladých poľnohospodárov;

34.  domnieva sa, že je dôležité, aby sa pre mladých poľnohospodárov zaviedla výnimka týkajúca sa v súčasnosti platnej hranice vo výške 10 % na nákup pozemkov, ako je stanovené v nariadení (EÚ) č. 480/2014 z 3. marca 2014 o štrukturálnych fondoch a v usmerneniach pre štátnu pomoc;

35.  požaduje väčšiu pomoc zameranú na izolované alebo menej osídlené oblasti alebo oblasti ovplyvnené nedostatočnou generačnou obmenou;

36.  žiada Komisiu, aby podporovala výmenu najlepších postupov týkajúcich sa prístupu k pôde v členských štátoch;

37.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala hodnotenie priameho a nepriameho dosahu spätného odkupovania pôdy a poľnohospodárskych pozemkov osobami s pobytom v tretích krajinách na dostupnosť a ceny poľnohospodárskej pôdy;

38.  navrhuje, aby členské štáty v rámci svojich vnútroštátnych politík vytvárali stimuly pre poradenské služby v oblasti poľnohospodárstva a riadenia poľnohospodárskych podnikov s cieľom podporiť a uľahčiť mobilitu pôdy a plánovanie nástupníctva;

39.  vyzýva všetky členské štáty, aby zaviedli pomoc pri prevode poľnohospodárskych podnikov v snahe podporiť riadiacich pracovníkov poľnohospodárskych podnikov vo veku nad 55 rokov, ktorí nemajú nástupcov a môžu sa ocitnúť v neistej situácii pri odchode do dôchodku, pod podmienkou, že svoje poľnohospodárske podniky úplne alebo čiastočne odovzdajú jednej alebo viacerým mladých osobám;

40.  naliehavo žiada členské štáty, aby vytvorili mechanizmy, ktoré by zaručili spoločné vlastníctvo poľnohospodárskych podnikov, s osobitným dôrazom na mladé ženy s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ich práv;

41.  zastáva názor, že vymedzenie pojmu aktívny poľnohospodár nesmie spôsobiť žiadnu administratívnu záťaž okrem tej, ktorá vyplýva z poslednej reformy, alebo obmedziť prístup mladých ľudí k poľnohospodárskej činnosti tým, že bude ukladať neprimerané podmienky;

42.  konštatuje, že generačnú obmenu a prístup mladých ľudí k poľnohospodárskej pôde v mnohých členských štátoch sťažuje neskorý nástup nasledovníka; domnieva sa, že v súčasnej SPP už nechýbajú stimuly pre starších poľnohospodárov, aby odovzdali svoje podniky mladším generáciám; odporúča opätovne preskúmať vykonávanie opatrení, ktoré by motivovali starších vlastníkov poľnohospodárskych podnikov, aby svoje podniky odovzdali mladým poľnohospodárom, ako je „systém odchodu z poľnohospodárskeho podniku“ a iné stimuly na odchod do dôchodku, s cieľom vyhnúť sa tomu, aby všetka pôda padla do rúk susediacich poľnohospodárskych podnikov; poukazuje na potrebu právnych štruktúr, ako sú poľnohospodárske zoskupenia pre spoločné hospodárenie (Groupements d’Exploitation Agricoles en Commun), ktoré môžu mladým ľuďom pomôcť spoločne založiť podnik a uľahčiť medzigeneračnú výmenu;

43.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stimulovali využívanie možností v rámci rozvoja vidieka na posilnenie nových opatrení, ktorými sa podporí mobilita pôdy, ako sú banky pôdy, iniciatívy zamerané na sprostredkovanie poľnohospodárskej pôdy a iné iniciatívy presadzované na miestnej úrovni na podporu prístupu nových účastníkov k pôde;

44.  domnieva sa, že mladí poľnohospodári v celej Únii by mali mať prístup k pôžičkám za rovnakých podmienok a pri rovnakých úrokových mierach, ktoré by sa nemali líšiť; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby spolu s Európskou investičnou bankou zaviedla vhodné podporné opatrenia a refinančné operácie pre mladých poľnohospodárov;

45.  požaduje, aby sa propagovali nové modely spolupráce medzi generáciami poľnohospodárov prostredníctvom partnerstva, družstiev na spoločné využívanie poľnohospodárskych strojov, dlhodobého prenájmu a iných dlhodobých dohôd, dohôd medzi poľnohospodárskymi podnikmi a finančných prostriedkov pre vnútroštátne alebo regionálne organizácie zapojené do podpory a uľahčovania služieb sprostredkovania medzi mladými a staršími poľnohospodármi (ako sú služby v oblasti mobility pôdy);

46.  poukazuje na to, že väčšia a silnejšia miera organizovania sa poľnohospodárov, a to zakladaním družstiev a vytváraním organizácií výrobcov v sektoroch regulovaných na úrovni EÚ prostredníctvom nariadenia o spoločnej organizácii trhu, môže pomôcť dosahovať vyššiu ziskovosť poľnohospodárstva a chrániť príjmy poľnohospodárov, najmä mladých poľnohospodárov, a to podporou pri rozhodnutiach o výrobe a čo najlepším využitím vidieckych oblastí; dodáva, že štrukturálna reforma organizácií výrobcov zameraná na posilnenie ich postavenia, zvýšenie ich zodpovednosti a efektívnosti a na väčšiu agregáciu môže postupom času účinne prispieť predovšetkým k ochrane a zvyšovaniu ziskovosti tohto odvetvia;

47.  berie na vedomie, že situácie generačnej obmeny v rámci rodín a v prípade nových účastníkov trhu sú rozdielne; domnieva sa, že odborná príprava a kurzy musia byť prispôsobené potrebám tých, ktorí plánujú prevziať rodinný podnik alebo založenie nového podniku;

48.  zdôrazňuje, že mladé ženy by mali byť podporované, aby prevzali zodpovednosť za riadenie v poľnohospodárstve, a mala by sa im poskytnúť primeraná podpora týkajúca sa prístupu k pôde, úverom a prehlbovaniu znalostí pravidiel a predpisov;

49.  domnieva sa, že rozhodnutie o tom, či treba regulovať prístup k poľnohospodárskej pôde a zaviesť stimuly alebo obmedzenia na tento účel, prináleží členským štátom, najmä pokiaľ ide o riešenie fenoménu zaberania pôdy v EÚ a o nabádanie mladých poľnohospodárov na založenie podniku;

50.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi a zainteresovanými stranami ďalej rozvíjala nedávno prijaté oznámenie o systéme kritérií pre trh s pozemkami s cieľom zabezpečiť, aby právo EÚ skutočne zachovávalo rovnaké podmienky pre všetkých potenciálnych kupujúcich pozemkov – vrátane pozitívnej diskriminácie v prospech poľnohospodárov z EÚ – a aby členské štáty mali úplne jasno v tom, aké opatrenia sú v kontexte štyroch základných slobôd povolené na regulovanie trhu s pozemkami s cieľom umožniť tak poľnohospodárom ľahšie získať pôdu na poľnohospodárske a lesnícke účely; vyzýva Komisiu, aby pozastavila súčasné konania vo veci porušenia právnych predpisov zamerané na posúdenie zlučiteľnosti právnych predpisov členských štátov o predaji poľnohospodárskej pôdy s právom EÚ až do konečného znenia oznámenia obsahujúceho vyššie uvedené kritériá;

51.  zastáva názor, že politika týkajúca sa pozemkov štátu a mestského a územného plánovania (napr. dopravná infraštruktúra) by mala brať ohľad na praktiky plytvania pôdou a zanechania pôdy a túto pôdu prinavrátiť odvetviu poľnohospodárstva tak, aby viac poľnohospodárskych úžitkových plôch bolo k dispozícii na začatie činnosti mladých poľnohospodárov;

52.  víta výkladové oznámenie Komisie o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy a práve Európskej únie, poukazuje však na to, že z oznámenia dostatočne nevyplýva to, ako regulovať nákupy podielov skupinami podnikov, ktoré často pôsobia na nadnárodnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby v tomto zmysle aktualizovala uvedené oznámenie;

53.  poukazuje na dôležitosť jednotnosti opatrení na miestnej a celoštátnej úrovni a úrovni EÚ, ktoré sú zamerané na mladých poľnohospodárov; žiada členské štáty, aby uľahčili generačnú obmenu, napríklad prostredníctvom dedičského a daňového práva, predpisov upravujúcich prístup k pôde, územného plánovania a stratégií odovzdávania poľnohospodárskych podnikov;

54.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali ženám spravodlivý prístup k pôde s cieľom nabádať ich, aby sa usadili vo vidieckych oblastiach a zohrávali plnohodnotnú a aktívnu úlohu v odvetví poľnohospodárstva;

55.  vyzýva Komisiu, aby financovala štúdiu o súčasnom stave koncentrácie pôdy v EÚ, v ktorej sa zohľadní fenomén skupín podnikov s dcérskymi spoločnosťami, ktoré nadobúdajú a kontrolujú pozemky prostredníctvom nákupu podielov, a v ktorej sa rozoberú riziká, ktoré predstavuje koncentrácia pôdy, nielen pokiaľ ide o prístup mladých poľnohospodárov a nových účastníkov k pôde, ale aj z hľadiska dodávok potravín, zamestnanosti, životného prostredia, kvality pôdy a rozvoja vidieka vo všeobecnosti;

56.  zastáva názor, že EÚ by mala prijať právne predpisy o kvalite pôdy vzhľadom na zhoršovanie kvality pôdy v dôsledku nevhodného poľnohospodárskeho vývoja; poukazuje na to, že zhoršovanie pôdy ovplyvňuje trh s pozemkami a ceny pozemkov, ale takisto znižuje výrobnú kapacitu pozemkov, ktoré sa odovzdajú budúcim generáciám poľnohospodárov;

57.  konštatuje, že súčasný systém platieb SPP a najmä oddelené platby nepodporujú odovzdávanie poľnohospodárskej pôdy a mladých poľnohospodárov a dostatočne nechránia pred volatilitou poľnohospodárskych cien, voči ktorej sú zo zjavných dôvodov zraniteľnejší, pretože s podnikaním iba začínajú a chýba im praktická skúsenosť alebo majú k dispozícii len obmedzené finančné prostriedky;

Odborná príprava, inovácie a komunikácia

58.  poznamenáva, že treba modernizovať a vo väčšej miere zdôrazniť význam ponúkanej odbornej prípravy vo vidieckych regiónoch, a to popri aktívnom zapojení národných poradenských služieb; je presvedčený, že by sa mal uľahčiť prístup k Európskemu sociálnemu fondu a zvýšiť rozpočet na odbornú prípravu vo vidieckych oblastiach;

59.  zdôrazňuje najnovšiu iniciatívu EÚ, t. j. Európsky zbor solidarity, ktorá vytvára príležitosti pre mladých ľudí, aby mohli vykonávať dobrovoľnícku prácu alebo pracovať na projektoch v oblasti prírodných zdrojov a v rôznych oblastiach, ako je poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo;

60.  odporúča zasadzovať sa o to, aby títo mladí ľudia vstupovali do družstiev, ktoré by im automaticky poskytovali dôležité poradenstvo týkajúce sa marketingu, výroby a iných aspektov súvisiacich s ich poľnohospodárskym podnikom;

61.  zdôrazňuje potrebu prehodnotiť kritériá týkajúce sa podpory začleňovania mladých ľudí do spoločnosti, nad ktorou nemajú žiadnu kontrolu, pričom pomoc, ktorú mladí ľudia dostávajú, by mala byť úmerná ich významu v spoločnosti;

62.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby potenciálnym a potvrdeným mladým poľnohospodárom ponúkali viac príležitostí odbornej prípravy a poradenstva vrátane zručností v oblasti poľnohospodárskych startupov a poľnohospodárstva, ako aj technologických, nových technických a podnikateľských zručností, ako je uvádzanie na trh, vytváranie sietí, komunikácia, inovácia, multifunkcionalita, diverzifikácia a finančné odborné znalosti;

63.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytovali viac príležitostí odbornej prípravy a viac možností a stimulov na medzinárodnú mobilitu; podporuje vytvorenie schémy typu Erasmus súvisiacej s odbornou prípravou s cieľom zlepšiť zručnosti a skúsenosti mladých poľnohospodárov, aj vzhľadom na nové technológie a nové obchodné modely, a s cieľom umožniť účinný a efektívny prenos vedomostí;

64.  domnieva sa, že je dôležité podporovať rozširovanie sietí výskumníkov, akademických pracovníkov, manažérov a mladých európskych poľnohospodárov, ktorí majú záujem o určovanie nových modelov hospodárskeho rozvoja s cieľom nájsť inovatívne riešenia sociálnych a trhových potrieb, ktoré vznikajú v dôsledku nového svetového vidieckeho obchodu;

65.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby mladým poľnohospodárom a novým účastníkom sprístupnili informácie o inovatívnych a nekonvenčných prístupoch, ktoré sú najhodnejšie pri zakladaní nového poľnohospodárskeho podniku, ako je vypracovanie nových obchodných modelov založených na konečných používateľoch, rozvíjanie udržateľnejších poľnohospodárskych systémov a nových modelov organizácie (napr. podielové hospodárenie, predbežné financovanie, crowdsourcing), posilňovanie väzieb medzi poľnohospodárstvom a miestnym spoločenstvom a prispôsobovanie tradičných znalostí rozvoju obchodných inovácií (napr. remeselnej výroby potravín);

66.  požaduje v záujme minimalizovania počtu spoločností ukončujúcich podnikateľskú činnosť, aby sa zaviedol mechanizmus na monitorovanie podnikov alebo na poskytovanie poradenstva podnikom s cieľom zabezpečiť mladým ľudom nepretržitú podporu pri rozhodovaní, a to aspoň v prvých troch rokoch činnosti ich spoločnosti;

67.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali iniciatívy, ako je francúzska iniciatíva „Demain je Serai paysan“, ktorej cieľom je propagovať poľnohospodárske povolania u mladých ľudí a poskytovať im všetky informácie potrebné na absolvovanie príslušnej odbornej prípravy a na založenie poľnohospodárskeho podniku;

68.  zastáva názor, že v poľnohospodárskom odvetví by sa malo vytvoriť ústretové prostredie pre mladých ľudí prostredníctvom kolektívnych a solidárnych štruktúr, ako sú spoločné poľnohospodárske skupiny poľnohospodárskeho podniku (spolky poľnohospodárov), družstvá na využívanie spoločného poľnohospodárskeho vybavenia, družstvá na spracovanie poľnohospodárskych výrobkov a ich uvádzanie na trh, skupiny deliace sa o prácu, služby zastupovania, skupiny vzájomnej pomoci, skupiny pre poradenstvo a inovácie v oblasti poľnohospodárstva, združenia poľnohospodárov a spotrebiteľov, siete poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych subjektov (LEADER) atď.; zdôrazňuje, že takáto forma spolupráce pomáha odborníkom vymieňať si skúsenosti, využívať poradenstvo a spoločne znášať určité výdavky, čo je dôležité pre rozpočet a príjmy mladých ľudí, ktorí musia často platiť vysoké počiatočné náklady;

69.  poukazuje na význam toho, aby mladí ľudia vo vidieckych oblastiach mali prístup k rovnakým službám a infraštruktúre (napríklad vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie, školy a predškolské zariadenia, cesty atď.) ako mladí ľudia žijúci v mestách; považuje preto za nevyhnutné zabezpečiť, aby mladí poľnohospodári vo vidieckych oblastiach boli schopní rozvíjať svoje poľnohospodárske podniky a podporovať svoje rodiny;

70.  požaduje podporiť podnikateľského ducha a iniciatívy žien, najmä propagovaním vlastníctva žien a sietí mladých poľnohospodárok, nových účastníčok a podnikateliek, ako aj zabezpečením jednoduchšieho prístupu podnikateliek na vidieku k investíciám a úverom vo finančnom sektore, čo im umožní vybudovať takú podnikateľskú činnosť, ktorá im poskytne stabilnú obživu,

71.  domnieva sa, že generačná obmena závisí od príťažlivosti povolania poľnohospodár, ale najmä od toho, či toto povolanie dokáže zabezpečiť príjmy pre tých, ktorí sa takto chcú živiť; zdôrazňuje, že aby bolo poľnohospodárstvo životaschopné, SPP musí umožniť určitú úroveň regulácie trhu, najmä vtedy, keď trhy nefungujú dobre a spôsobujú krízy; poukazuje na to, že súčasná deregulácia trhov má negatívny vplyv na rozvoj poľnohospodárstva, odvracia mladých ľudí od tohto odvetvia a má vážny vplyv na mladých ľudí, ktorí už založili poľnohospodársky podnik a kvôli nákladom na začatie činnosti sú veľmi zadlžení;

Verejné služby

72.  domnieva sa, že vývoj moderných agroekologických poľnohospodárskych postupov a nových obchodných modelov zatraktívni poľnohospodárstvo v očiach mladých poľnohospodárov; zdôrazňuje, že mladí poľnohospodári musia byť vyškolení a kvalifikovaní v oblasti moderných technológií, najmä s cieľom riešiť súčasné a budúce výzvy v oblasti životného prostredia; zdôrazňuje potrebu podporovať inovatívne a neštandardné prístupy, ako sú agroekológia, nové obchodné modely na základe koncových používateľov, digitálne poľnohospodárske technológie a inteligentné riešenia, a naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že každá budúca SPP bude odrážať túto skutočnosť;

73.  konštatuje, že mladí poľnohospodári predstavujú veľký potenciál z hľadiska inovácie a diverzifikácie, lebo zvyčajne majú väčšie zručnosti a lepšie manažérske schopnosti a sú ochotnejší vstúpiť na nové trhy, vytvárať nové výrobné metódy a čo najlepšie využívať technologický pokrok a inovácie v odvetví poľnohospodárstva, ktoré môže najmä prispieť k riešeniu environmentálnych výziev, ktorým čelí poľnohospodárstvo; domnieva sa preto, že je nevyhnutné poskytnúť zásadnú podporu mladým ľuďom, ktorí chcú zavádzať inovačné výrobné techniky a postupy, ako napríklad presné poľnohospodárstvo a ochranné systémy, ktorých cieľom je zvýšiť nákladovú efektívnosť a environmentálnu udržateľnosť sektoru poľnohospodárstva; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila výskum používania technológií a poľnohospodárskych postupov, ktoré umožňujú udržateľné poľnohospodárstvo s nízkym vplyvom na životné prostredie; zdôrazňuje, že vytváranie nových pracovných miest a ich zabezpečenie spolu s podporou inovácie a digitalizácie v oblasti poľnohospodárskej odbornej prípravy má zásadný význam pre konkurencieschopnosť poľnohospodárstva v EÚ;

74.  zdôrazňuje, že poľnohospodári potrebujú prístup k infraštruktúre, cenovo dostupným a vysokokvalitným verejným zariadeniam a službám vrátane zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia, pomoci, odbornej prípravy, kultúrnych služieb, poštových úradov, verejnej dopravy a lepších ciest; poznamenáva, že rovnaké podmienky a životná úroveň by mali byť zabezpečené pre mladých ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach ako pre tých, ktorí žijú v mestských oblastiach, aby sa nezvyšovalo ďalšie vyľudňovania vidieka a nerástli územné rozdiely;

75.  žiada Komisiu a členské štáty, aby sa pevne zaviazali vytvoriť kanály priameho marketingu, ktoré mladým poľnohospodárom umožnia predávať ich výrobky na miestnych trhoch udržateľnejším spôsobom a s väčším ziskom;

76.  upozorňuje, že na to, aby sa malé poľnohospodárske podniky a vidiecke oblasti ďalej rozvíjali udržateľným spôsobom, je potrebná generačná obmena;

77.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila program pre vidiek, ktorý musí zahŕňať koordinované opatrenia v rámci rôznych úniových, vnútroštátnych, regionálnych a miestnych politík rozvoja vidieka;

78.  zdôrazňuje, že v rámci SPP sa musia uplatňovať inteligentné prístupy, lebo vďaka týmto novým riešeniam sa život vo vidieckych oblastiach stáva pre mladých ľudí príťažlivejším;

Opatrenia na zastavenie vyľudňovania vidieka

79.  domnieva sa, že mladým poľnohospodárom treba ponúknuť dlhodobú perspektívu, aby sa zastavilo vyľudňovanie vidieka, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali nové iniciatívy na budovanie infraštruktúry potrebnej na podporu nových podnikateľov a ich rodín vo vidieckych oblastiach;

80.  odporúča v tejto súvislosti, aby sa zvážila možnosť harmonizácie opatrení v rámci programov rozvoja vidieka a prvého piliera SPP, politiky súdržnosti EÚ a opatrení na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zlepšiť ich účinnosť;

81.  poukazuje na to, že inovácie nie sú len vecou poľnohospodárskych metód a nových strojov, ale zahŕňajú aj rozvoj nových obchodných modelov vrátane nástrojov predaja a marketingu, odbornej prípravy a zhromažďovania údajov a informácií;

82.  vyzýva Komisiu, aby pri nadchádzajúcej reforme SPP zamerala priame platby na malé podniky a agroekologické poľnohospodárstvo, keďže z toho budú výrazne profitovať mladí a začínajúci poľnohospodári;

83.  poukazuje na to, že aj vo vidieckych oblastiach by sa mali poskytovať služby na zmiernenie tlakov na poľnohospodárstvo, ako je odborné a finančné poradenstvo a poradenstvo v oblasti riadenia poľnohospodárskych podnikov;

84.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť širokopásmové pripojenie vo vidieckych a odľahlých oblastiach; víta rôzne iniciatívy v oblasti „inteligentných dedín“, ktorých konečným cieľom musí byť vytvorenie nových pracovných príležitostí a zabezpečenie zamestnanosti pre mladých ľudí vo vidieckych oblastiach, a to buď vo forme doplňujúcich činností v poľnohospodárskych podnikoch alebo nepoľnohospodárskych činností (sociálna starostlivosť, mobilita, zdravotná starostlivosť, cestovný ruch, energetika); domnieva sa, že vzhľadom na čoraz väčšiu produktivitu v poľnohospodárstve a na pokles cien poľnohospodárskych výrobkov bude čoraz ťažšie dosiahnuť dostatočný príjem zo základnej poľnohospodárskej činnosti, najmä v prípade malých poľnohospodárskych podnikov;

85.  vyjadruje presvedčenie, že každá úspešná stratégia pre generačnú obmenu a podporu mladých poľnohospodárov by mala uplatňovať holistický prístup s cieľom uľahčiť mladým poľnohospodárom prístup k pôde, financiám, poradenským službám a odbornej príprave a mala by sa zobrať do úvahy výmena medzi generáciami v prospech mladých a starších poľnohospodárov; podčiarkuje, že poľnohospodárstvo, ktoré je pre ľudstvo životne dôležité, by sa vďaka tomu mohlo stať atraktívnym odvetvím pre mladých poľnohospodárov a širšiu spoločnosť;

86.  konštatuje, že silná podpora pre mladých začínajúcich poľnohospodárov a na rozvoj nových hospodárskych činností v sektore poľnohospodárstva v EÚ má zásadný význam pre budúcnosť vidieckych oblastí a treba ju posilniť ako súčasť novej SPP po roku 2020;

Životné prostredie a udržateľnosť

87.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu konzistentnosť medzi environmentálnymi opatreniami a zaistila, že tieto opatrenia sú harmonizované; opätovne pripomína, že mladí poľnohospodári potrebujú opatrenia, ktoré sú jasné a ľahko realizovateľné;

88.  domnieva sa, že v záujme zachovania osídlenia vidieckych oblastí a zabezpečenia podobnej životnej úrovne pre ľudí, ktorí tam žijú, v porovnaní s mestskými oblasťami je potrebné naliehavo odstrániť regulačné a administratívne prekážky, aby prevádzkovatelia poľnohospodárskych podnikov mohli vykonávať doplnkové poľnohospodárske a nepoľnohospodárske činnosti, najmä čo sa týka sociálnej starostlivosti, zdravotnej starostlivosti, cestovného ruchu, mobility starších ľudí a sektora energetiky, čím by sa zabezpečil primeraný príjem pre prevádzkovateľov poľnohospodárskych podnikov a ich rodiny a znížilo by sa riziko vyľudňovania vidieckych oblastí;

89.  požaduje, aby sa nadviazala nový dialóg s občianskou spoločnosťou o budúcnosti agropotravinárskeho priemyslu s cieľom vytvoriť skutočný obraz toho, čo zahŕňa poľnohospodárstvo, a zlepšiť poznatky o tom, čo to znamená byť poľnohospodárom, a o spôsobe výroby potravín;

Iné

90.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie príjmov poľnohospodárov v súvislosti s rozličnými klimatickými, zdravotnými a hospodárskymi rizikami, a tým zvýšili odolnosť poľnohospodárskych podnikov, najmä zavedením nových a posilnením existujúcich nástrojov riadenia rizík;

91.  upriamuje pozornosť na osobitné charakteristiky najvzdialenejších regiónov EÚ, ktorých jedinečné podmienky z hľadiska životného prostredia, klímy a zdravia sú veľmi odlišné od podmienok na európskom kontinente, a preto žiada, ako sa ustanovuje v článku 349 ZFEÚ, aby sa tieto regióny a ich osobitné potreby a prostriedky zohľadnili pri vykonávaní a rozvoji nástrojov SPP pre mladých poľnohospodárov, a to aj pokiaľ ide o prístup k financovaniu;

92.  zdôrazňuje, že malé a rodinné podniky, ktoré pôsobia v ťažkých podmienkach a hľadajú dodatočné zdroje príjmov, by sa mali ešte väčšmi podporovať, a to napríklad financovaním poradenských služieb alebo inovatívnych obchodných modelov;

93.  odporúča, aby sa pri generačnej obmene zohľadňovala aj výmena medzi generáciami v prospech mladých a starších poľnohospodárov; konštatuje, že je dôležité, aby poľnohospodári vypracovali plán odovzdávania poľnohospodárskych podnikov, a poznamenáva, že sú potrebné prechodné platby na uľahčenie tohto odovzdávania;

o
o   o

94.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, Európskemu dvoru audítorov, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608. (3) Ú. v. EÚ L 350, 29.12.2017, s. 15. (4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0197. (5) Ú. v. EÚ C 207, 30.6.2017, s. 57. (6) Ú. v. EÚ C 350, 18.10.2017, s. 5.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. mája 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení viacročného plánu pre populácie druhov žijúcich pri morskom dne v Severnom mori a ich lov, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 676/2007 a nariadenie Rady (ES) č. 1342/2008 (COM(2016)0493 – C8-0336/2016 – 2016/0238(COD))

P8_TA(2018)0212 A8-0263/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0493),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0336/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na oficiálne oznámenie vlády Spojeného kráľovstva z 29. marca 2017 podľa článku 50 Zmluvy o Európskej únii týkajúce sa úmyslu Spojeného kráľovstva vystúpiť z Európskej únie;

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. decembra 2016(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 7. marca 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0263/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenia Európskeho parlamentu a Rady uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu, ktoré sa uverejnia v sérii L Úradného vestníka Európskej únie spoločne s konečným legislatívnym aktom;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 29. mája 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorým sa vytvára viacročný plán pre populácie druhov žijúcich pri morskom dne v Severnom mori a ich lov, spresňuje vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky v Severnom mori a zrušujú sa nariadenia Rady (ES) č. 676/2007 a (ES) č. 1342/2008

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/973.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIA

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o zakázaných druhoch

Nariadenie, ktoré sa má prijať na základe návrhu Komisie o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení (2016/0074(COD)), by malo okrem iného obsahovať ustanovenia o druhoch, v prípade ktorých je rybolov zakázaný. Z tohto dôvodu obe inštitúcie súhlasili s tým, že do tohto nariadenia (2016/0238(COD)) nezahrnú zoznam týkajúci sa Severného mora.

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o kontrole

Európsky parlament a Rada do nadchádzajúcej revízie nariadenia o kontrole (nariadenie (ES) č. 1224/2009) zahrnú tieto ustanovenia o kontrole pokiaľ ide o Severné more: predbežné oznámenia, požiadavky na rybárske denníky, určené prístavy a iné kontrolné ustanovenia.

(1) Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 109. (2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 14. septembra 2017 (Prijaté texty, P8_TA(2017)0357).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. mája 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (COM(2016)0128 – C8-0114/2016 – 2016/0070(COD))

P8_TA(2018)0213 A8-0319/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0128),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 53 ods. 1 a článok 62 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0114/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality bulharským parlamentom, českým Senátom a Poslaneckou snemovňou, dánskym parlamentom, estónskym parlamentom, chorvátskym parlamentom, lotyšským parlamentom, litovským parlamentom, maďarským parlamentom, poľským Senátom a Sejmom, rumunským Senátom a Poslaneckou snemovňou a Národnou radou Slovenskej republiky, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. decembra 2016(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 7. decembra 2016(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 11. apríla 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre právne veci (A8-0319/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 29. mája 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2018/957.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE KOMISIE

V článku 3 odseku 7 druhom pododseku smernice 96/71/ES zmenenej dnes prijatou smernicou sa stanovuje, že prídavky, ktoré sa špecificky vzťahujú na vysielanie, sa považujú za súčasť odmeny jedine ak sa vyplácajú ako náhrada skutočne vynaložených nákladov spojených s vyslaním, ako sú cestovné náklady, stravné a ubytovacie náklady. Stanovuje sa v ňom tiež, že zamestnávateľ bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 prvý pododsek písm. h), nahradí vyslanému pracovníkovi tieto výdavky v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo zvyklosťami platnými pre daný pracovný pomer vyslaného pracovníka.

Komisia formuláciu „vnútroštátne právne predpisy alebo zvyklosti platné pre daný pracovný pomer“ rozumie tak, že v zásade ide o vnútroštátne právne predpisy alebo zvyklosti domovského členského štátu, pokiaľ sa nestanovuje inak v súlade s pravidlami EÚ týkajúcimi sa medzinárodného práva súkromného. Podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci C-396/13 (bod 59) sa náhrada tiež vzťahuje na situáciu, kedy zamestnávateľ hradí pracovníkom náklady bez toho, aby ich museli najprv platiť sami a potom žiadať o ich preplatenie.

Komisia berie na vedomie, že v dnes prijatej smernici sa stanovuje, že vzhľadom na vysoko mobilný charakter práce v medzinárodnej cestnej doprave sa na toto odvetvie budú uplatňovať revidované pravidlá týkajúce sa vysielania pracovníkov až odo dňa uplatňovania legislatívneho aktu, ktorým sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o presadzovanie požiadaviek a stanovenie osobitných pravidiel vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ o vysielaní vodičov v odvetví cestnej dopravy.

Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby tento akt urýchlene prijali s cieľom prispôsobiť pravidlá špecifickým potrebám vyslaných pracovníkov v tomto odvetví a zároveň zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu cestnej dopravy.

Smernica 96/71/ES a smernica 2014/67/EÚ zostávajú pre cestnú dopravu v platnosti až do dňa, kým vstúpi do platnosti konkrétny legislatívny akt pre toto odvetvie. Tieto legislatívne akty sa nevzťahujú na činnosti v rámci cestnej dopravy, ktoré nepredstavujú vysielanie.

Komisia bude naďalej dôkladne monitorovať riadne uplatňovanie súčasných pravidiel najmä v odvetví cestnej dopravy a v prípade potreby prijme opatrenia.

(1) Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 81. (2) Ú. v. EÚ C 185, 9.6.2017, s. 75.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. mája 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú opatrenia na riadenie, ochranu a kontrolu uplatniteľné v oblasti dohovoru Regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva v južnom Tichom oceáne (SPRFMO) (COM(2017)0128 – C8-0121/2017 – 2017/0056(COD))

P8_TA(2018)0214 A8-0377/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0128),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8‑0121/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 21. marca 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0377/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 29. mája 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorým sa stanovujú opatrenia na riadenie, ochranu a kontrolu uplatniteľné v oblasti dohovoru Regionálnej organizácie pre riadenie rybárstva v južnom Tichom oceáne (SPRFMO)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/975.)

(1) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 129. (2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 16. januára 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0001).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. mája 2018 o udržateľných financiách (2018/2007(INI))

P8_TA(2018)0215 A8-0164/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na záväzok G20 k udržateľnému rastu prijatý počas nemeckého predsedníctva od 1. decembra 2016 do 30. novembra 2017 s osobitným odkazom na toto vyhlásenie: „aj naďalej budeme individuálne i kolektívne využívať všetky menové, fiškálne a štrukturálne nástroje politiky, aby sme dosiahli náš cieľ silného, udržateľného, vyváženého a inkluzívneho rastu za súčasného zvyšovania hospodárskej a finančnej odolnosti“,

–  so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja stanovené OSN, najmä záväzok prijať opatrenia na boj proti zmene klímy a jej vplyvom a zabezpečiť udržateľnú spotrebu a výrobu,

–  so zreteľom na záväzok Komisie v tejto súvislosti podporiť udržateľné investovanie v pláne únie kapitálových trhov, a najmä na zistenia expertnej skupiny na vysokej úrovni (HLEG) pre udržateľné financovanie,

–  so zreteľom na predbežnú správu HLEG z júla 2017 s názvom „Sustainable European Economy“ (Udržateľné európske hospodárstvo), ktorá poskytuje stručný náhľad na rozpor medzi správaním zameraným na dosiahnutie krátkodobého zisku a potrebou dlhodobého investovania na plnenie cieľov environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu (ESG), a najmä na bod 5 na strane 16 o rizikách v oblasti finančného systému a rámca politiky, ktoré podliehajú tzv. tragédii týkajúcej sa horizontu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júna 2017 o preskúmaní akčného plánu únie kapitálových trhov v polovici trvania (COM(2017)0292),

–  so zreteľom na záverečnú správu expertnej skupiny na vysokej úrovni (HLEG) z januára 2018 s názvom Financovanie udržateľnej európskej ekonomiky,

–  so zreteľom na stranu 14 predbežnej správy HLEG, na ktorej sa uvádza, že európski investori sú vystavení kombinovanému pôsobeniu odvetví spojených s vysokými emisiami uhlíka (približne 45 %) a že menej ako 1 % globálnych inštitucionálnych investorov vytvára ekologickú infraštruktúru,

–  so zreteľom na skutočnosť, že prudenciálne rámce, konkrétne smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II)(1), a účtovné pravidlá pre investorov odrádzajú od dlhodobého prístupu a že prudenciálne pravidlá si vyžadujú úroveň kapitálu úmernú úrovni rizika v časovom horizonte jedného roka a na finančné riziko sa prihliada len pri výpočte kapitálových požiadaviek,

–  so zreteľom na článok 173 francúzskeho zákona č. 2015-992 zo 17. augusta 2015 o transformácii energetiky na dosiahnutie ekologického rastu,

–  so zreteľom na prejav Marka Carneyho, guvernéra Bank of England a predsedu Rady pre finančnú stabilitu, z 22. septembra 2016 a na správu organizácie Carbon Trackers Initiative z roku 2015 s osobitným odkazom na skutočnosť, že sa od konca 2010 kombinovaná trhová kapitalizácia štyroch najväčších výrobcov uhlia v Spojených štátoch klesla o 99 %,

–  so zreteľom na platformu Luxemburska a EIB zameranú na financovanie boja proti zmene klímy zriadenú v septembri 2016,

–  so zreteľom na stranu 9 diskusného dokumentu think-tanku E3G z mája 2016 s názvom „Clean Energy Lift Off – Capitalising Europe’s Energy Union“ (Štart čistej energie – kapitalizácia energetickej únie Európy) s osobitným odkazom na skutočnosť, že od roku 2008 do roku 2013 zaznamenalo 20 najväčších energetických zariadení v Európe pokles svojej trhovej hodnoty vo výške 1 bilión EUR o viac ako polovicu,

–  so zreteľom na správy organizácie Carbon Trackers Initiative z rokov 2015 a 2016, v ktorých sa uvádza, že hrozí, že uviaznu ďalšie kapitálové výdavky na fosílne palivá vo výške 1,1 až 2 biliónov USD, z toho 500 miliárd USD len v rámci čínskeho energetického sektora,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady OECD o spoločných prístupoch k štátom podporovaným vývozným úverom a environmentálnej a sociálnej hĺbkovej analýze („spoločné prístupy“), v ktorom sa uznáva zodpovednosť zúčastnených strán plniť záväzky, ktoré prijali zmluvné strany Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a zodpovednosť zúčastnených strán posudzovať pri svojich rozhodnutiach o udeľovaní štátnej podpory vývozných úverov pozitívne a negatívne environmentálne a sociálne vplyvy projektov, a to najmä v citlivých odvetviach alebo v prípadoch, keď sa nachádzajú v blízkosti citlivých oblastí, a environmentálne a sociálne riziká spojené s už prebiehajúcimi operáciami,

–  so zreteľom na usmernenia OECD o zodpovednom obchodnom správaní pre inštitucionálnych investorov z roku 2017, najmä na ich stranu 13, na ktorej sa uvádza, že „investorov vrátane investorov s menšinovými podielmi možno priamo spájať s nepriaznivými vplyvmi, ktoré spoločnosti, do ktorých sa investuje, spôsobujú alebo ku ktorým prispievajú, a to v dôsledku ich vlastníctva, riadenia alebo podielov spoločnosti, ktorá spôsobuje určité sociálne alebo environmentálne vplyvy alebo k nim prispieva“,

–  so zreteľom na prístup Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) zameraný na prechod na ekologické hospodárstvo (GET), ktorého cieľom je zmierniť vplyvy zmeny klímy a iných foriem poškodzovania životného prostredia a/alebo vybudovať odolnosť voči týmto javom, s osobitným dôrazom na dokumenty EBOR prepájajúce vplyv takéhoto prechodu s životným prostredím vrátane, ak je to vhodné, zmien v metodike hodnotenia projektu,

–  so zreteľom na dokument OECD z roku 2017 s názvom „Responsible Business Conduct for Institutional Investors: Key Considerations for Due Diligence under the OECD Guidelines for Multinational Enterprises“ (Zodpovedné obchodné správanie pre inštitucionálnych investorov: kľúčové aspekty náležitej starostlivosti podľa usmernení OECD pre nadnárodné podniky),

–  so zreteľom na správu z roku 2018, ktorú vypracovala pracovná skupina na vysokej úrovni pre investície do sociálnej infraštruktúry v Európe s názvom Podpora investícií do sociálnej infraštruktúry v Európe,

–  so zreteľom na francúzsky zákon o povinnej obozretnosti právnických osôb z 27. marca 2017, a najmä na jeho články 1 a 2,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami(2) (smernica o podávaní nefinančných správ – NFRD), a najmä na články 19 a 19a smernice 2013/34/EÚ a odôvodnenia 3, 6, 7 a 8 smernice 2014/95/EÚ,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/828 zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov(3) (smernica o právach akcionárov),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi(4) (smernica o IZDZ),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS(5),

–  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012(6) (nariadenie o STS),

–  so zreteľom na článok 8 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP)(7) (nariadenie o PRIIP), v ktorom sa uvádza, že keď štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení majú konkrétne environmentálne alebo sociálne ciele, výrobca musí potenciálnemu retailovému investorovi a ďalším zainteresovaným stranám dokázať, že tieto ciele sú počas investičného procesu splnené,

–  so zreteľom na návrh banky Triodos Bank na vytvorenie „modelových mandátov“, ktoré zahŕňajú požiadavku na úplne začlenenie environmentálnych, sociálnych a správnych faktorov do investičných rozhodnutí, aktívne zapojenie a hlasovanie o týchto záležitostiach, výber udržateľných referenčných hodnôt, zriedkavejšie, no zrozumiteľnejšie podávanie správ správcov aktív a dlhodobo orientovanú štruktúru poplatkov a platieb,

–  so zreteľom na nový výklad fiduciárnej povinnosti zo strany britskej vlády, ktorý oslabuje spojitosť s maximálnymi výnosmi a umožňuje posúdenie etických a environmentálnych otázok,

–  so zreteľom na priekopnícku úlohu, ktorú Európska investičná banka (EIB) zohrala vydaním prvého zeleného dlhopisu na svete a tým, že je od januára 2018 najväčším svetovým emitentom zelených dlhopisov,

–  so zreteľom na zásady pre financie s pozitívnym vplyvom, ktoré vypracovala finančná iniciatíva Programu OSN pre životné prostredie (UNEP FI),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 10. októbra 2017 s názvom Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy: dôležitý nástroj na vykonávanie Parížskej dohody, v ktorom sa zdôrazňuje úloha miestnych a regionálnych orgánov pri podpore investícií pre dosiahnutie cieľov Parížskej dohody,

–  so zreteľom na preskúmanie návrhu udržateľného finančného systému v rámci programu UNEP,

–  so zreteľom na správu organizácie Climate bonds initiative z roku 2017, v ktorej sa uvádza, ako sa dlhopisy využívajú na prechod na nízkouhlíkové globálne hospodárstvo,

–  so zreteľom na správu programu UNEP o preskúmaní z 2016, z ktorej vyplýva, že niekoľko vnútroštátnych orgánov finančného dohľadu už vykonáva alebo pripravuje posúdenia udržateľnosti a že takéto iniciatívy by sa na úrovni EÚ mali rýchlo rozšíriť, a s odkazom na skutočnosť, že takéto analýzy by mali byť založené na štandardizovaných klimatických scenároch vrátane takých, v ktorých nárast globálnych teplôt nepresahuje 2 °C,

–  so zreteľom na odporúčanie v záverečnej správe HLEG z januára 2018, podľa ktorého by mala Komisia uskutočniť test udržateľnosti všetkých finančných legislatívnych návrhov,

–  so zreteľom na preskúmanie akčného plánu pre úniu kapitálových trhov (COM(2017)0292) v polovici trvania a jasné vyhlásenie Komisie, že „podporuje zosúladenie súkromných investícií s cieľmi v oblasti klímy, efektívneho využívania zdrojov a ďalšími environmentálnymi cieľmi prostredníctvom politických opatrení aj verejných investícií“ (COM(2016)0601),

–  so zreteľom na správu banky Bundesbank z apríla 2017 a štvrťročný bulletin Bank of England zo štvrtého štvrťroka 2014, v ktorých sa uvádza, že najviac peňazí v obehu vytvára súkromný bankový sektor, keď banky poskytujú úvery,

–  so zreteľom na článok 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody o nevyhnutnosti „zosúladiť finančné toky s cestou k nízkym emisiám skleníkových plynov a vývoju odolnému proti zmenám klímy“,

–   so zreteľom na správu UNISDR a CRED s názvom Ľudské obete katastrof súvisiacich s počasím v rokoch 1995 – 2015 (The Human Cost of Weather-Related Disasters 1995-2015), v ktorej sa konštatuje, že 90 % veľkých katastrof zaznamenaných v tomto období a spôsobených prírodnými živlami bolo spojených s klímou a počasím a že v celosvetovom meradle katastrofy spôsobujú hospodárske škody vo výške 300 miliárd USD ročne(8),

–  so zreteľom na sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030 a jeho prioritu č. 3 týkajúcu sa investovania do znižovania rizika katastrof pre plány zvyšovania odolnosti vrátane bodu 30, v ktorom sa uvádza potreba podporovať, ak je to vhodné, integráciu posudzovania a opatrení na znižovania rizika katastrof do finančných a fiškálnych nástrojov,

–  so zreteľom na správu Rady pre finančnú stabilitu z júna 2017 s názvom „Recommendations of the Task Force on Climate-related Financial Disclosure“ (Odporúčania osobitnej skupiny pre zverejňovanie finančných informácií súvisiacich s klímou),

–  so zreteľom na prácu Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) týkajúcu sa rizík uviaznutých aktív a potrebu európskych uhlíkových záťažových testov,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 31/2016, v ktorej sa zistilo, že napriek tomu, že EÚ prijala politický záväzok, že v aktuálnom rozpočtovom období 2014 – 2020 minie jedno euro z piatich (čo predstavuje 20 %) na klimatické účely, nebola na ceste k splneniu tohto záväzku, keďže prebiehajúce programy predstavujú približne len 18 %,

–  so zreteľom na štatistickú správu EIB za rok 2016 z 27. apríla 2017, z ktorej vyplýva, že podpora EIB pre opatrenia v oblasti klímy naďalej odráža odlišné kontexty v rámci celej EÚ a v 16 členských štátoch EÚ v roku 2016 nedosiahla úroveň 20 % a že kým investície do opatrení v oblasti klímy v roku 2016 smerovali prevažne do silnejších ekonomík EÚ, EIB v roku 2016 financovala projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v 11 členských štátoch a projekty energetickej efektívnosti v 18 členských štátoch,

–  so zreteľom na správu pracovnej skupiny na vysokej úrovni o investíciách do sociálnej infraštruktúry v Európe, v ktorej sa odhaduje, že pokiaľ ide o investície do sociálnej infraštruktúry v EÚ, ročne chýba 100 – 150 miliárd EUR a celkovo bude v období rokov 2018 – 2030 chýbať viac ako 1,5 bilióna EUR,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. februára 2018 o výročnej správe o finančných aktivitách Európskej investičnej banky(9),

–  so zreteľom na uznesenie zo 6. februára 2018 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2016(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2017 o akčnom pláne v oblasti retailových finančných služieb(11),

–  so zreteľom na investičnú správu EIB č. 2017/2018,

–  so zreteľom na uznesenie z 2. júla 2013 o inováciách pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu (12),

–  so zreteľom na balík opatrení Európskej komisie o obehovom hospodárstve z roku 2015 a uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu(13),

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a zodpovednosť za presadzovanie zásady „chrániť, rešpektovať a naprávať“,

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a ciele trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0164/2018),

A.  keďže finančné trhy môžu a mali by zohrávať dôležitú úlohu pri uľahčovaní prechodu na udržateľné hospodárstvo v EÚ, ktorá presahuje rámec zmeny klímy a ekologických otázok a týka sa aj sociálnej oblasti a správy vecí verejných; keďže existuje naliehavá potreba riešenia súvisiacich zlyhaní trhu; keďže environmentálne, ekonomické a sociálne výzvy sú navzájom úzko prepojené; keďže podľa správy HLEG z júla 2017 chýba na dosiahnutie úsilia Európy v oblasti dekarbonizácie takmer 180 miliárd EUR, do čoho nie sú zarátané ostatné ciele trvalo udržateľného rozvoja;

B.  keďže ekologická transformácia musí pôsobiť ako stimul na zvýšenie solidarity a súdržnosti; keďže udržateľné financovanie môže byť prostriedkom na riešenie spoločenských výziev s cieľom zabezpečiť dlhodobý inkluzívny rast a podporiť blahobyt občanov; keďže kritériá investícií do zmiernenia zmeny klímy sa zdajú byť najsľubnejšie a môže byť dobrým východiskovým bodom; keďže udržateľné financovanie ide nad rámec klimatických a ekologických investícií a malo by naliehavo zohľadňovať aj sociálne kritériá a kritériá správy vecí verejných;

C.  keďže podpora predvídateľného a stabilného regulačného rámca pre investície do boja proti zmene klímy má z hľadiska zapojenia súkromného sektora do financovania klimatických opatrení prioritu; keďže Európska únia môže stanoviť normy pre udržateľný finančný systém zavedením dôveryhodného a komplexného rámca, ktorého podrobnosti by sa mali postupne zavádzať prostredníctvom konkrétnych legislatívnych iniciatív;

D.  keďže si to vyžaduje zmenu postoja všetkých zainteresovaných strán a prierezové právne predpisy zo strany Komisie; keďže inštitucionálni a retailoví investori prejavujú zvýšený záujem investovať do produktov, ktoré spĺňajú kritériá ESG;

E.  keďže v záujme predchádzania environmentálnej klamlivej reklame je potrebná zvýšená transparentnosť údajov ESG o spoločnostiach;

F.  keďže posúdenie vplyvu by malo byť súčasťou taxonómie udržateľných finančných produktov; keďže odborné znalosti týkajúca sa spôsobu výpočtu vplyvu investícií na ciele ESG sa rozširujú;

Potreba vhodného politického rámca na mobilizáciu kapitálu potrebného na udržateľnú transformáciu

1.  poukazuje na potenciál rýchlejšej udržateľnej transformácie ako na príležitosť na nasmerovanie kapitálových trhov na dlhodobé, inovačné, sociálne prijateľné, ekologické a efektívne investície; uznáva súčasný trend odklonu od uhlia, ale poukazuje na to, že na zbavenie sa závislosti od iných fosílnych palív je potrebné ďalšie úsilie; zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli inovácie v tejto oblasti pre banky a kapitálové trhy prínosom; poznamenáva, že prínosy a riziká ESG sa často v malej miere premietajú do cien a že sa tým poskytujú trhové stimuly pre neudržateľné a krátkodobé financovanie určitým účastníkov trhu, ktorí sledujú rýchle zisky; zdôrazňuje, že je potrebný dobre navrhnutý politický, kontrolný a regulačný rámec riadenia udržateľného financovania, ktorý zohľadňuje rôzne príležitosti, ktoré regióny EÚ poskytujú; konštatuje, že takýto rámec by mohol pomôcť zmobilizovať kapitál pre trvalo udržateľný rozvoj a zvýšiť efektívnosť trhu pri nasmerovaní kapitálových tokov do aktív, ktoré prispievajú k trvalo udržateľnému rozvoju; vyzýva Európsku komisiu, aby predložila ambiciózny legislatívny rámec, ktorý by zohľadňoval návrhy v akčnom pláne Komisie na udržateľné financie;

Úloha finančného sektora, pokiaľ ide o udržateľnosť a politiky potrebné na nápravu zlyhaní trhu

2.  zdôrazňuje, že finančný sektor ako celok a jeho základná funkcia alokovať kapitál čo najefektívnejšie v prospech spoločnosti by sa mal v súlade s cieľmi EÚ riadiť hodnotami spravodlivosti a inklúzie a zásadou udržateľnosti a v investičných analýzach a rozhodnutiach by mal zahŕňať ukazovatele ESG a náklady spojené s nečinnosťou; konštatuje, že nepresné posúdenie alebo zavádzajúca prezentácia klimatických a ďalších environmentálnych rizík finančných produktov môže predstavovať riziko pre stabilitu trhu; zdôrazňuje kľúčovú úlohu hospodárskej, fiškálnej a menovej politiky pri podpore udržateľných financií pomocou alokovania a preorientovania kapitálu na udržateľnejšie technológie a podniky a na hospodárske činnosti bez emisií uhlíka odolné voči katastrofám a efektívne využívajúce zdroje, vďaka ktorým je možné znížiť súčasnú potrebu budúcich zdrojov, a tým splniť ciele udržateľnosti EÚ a Parížskej dohody; uznáva, že primeraná a zvyšujúca sa cena za emisie skleníkových plynov je dôležitou zložkou fungujúceho a efektívneho environmentálneho a sociálneho trhového hospodárstva, keďže koriguje súčasné zlyhania trhu; konštatuje, že ceny na európskom trhu s uhlíkom sú nestabilné; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pracovali na postupnom odstránení priamych a nepriamych dotácií na fosílne palivá;

Uviaznuté aktíva a súvisiace systémové riziká

3.  zdôrazňuje, že hoci sa v súvahách podnikov uhlíkovým aktívam stále pripisuje cena, táto cena sa bude musieť postupne znižovať, ak má byť prechod na nízkouhlíkovú spoločnosť úspešný; zdôrazňuje preto značné systémové riziká, ktoré uviaznuté uhlíkové a pre životné prostredie škodlivé aktíva predstavujú pre finančnú stabilitu, ak nie sú riadne a včas ocenené zohľadňujúc ich dlhodobý rizikový profil; zdôrazňuje potrebu identifikovania, posudzovania a obozretného riadenia expozícií a, po uplynutí prechodného obdobia, primeraného povinného podávania správ a postupnej likvidácie týchto aktív, čo má rozhodujúci význam pre riadny, vyvážený a stabilný prechod ku klimaticky priaznivým a zdrojovo efektívnym investíciám; odporúča rozšíriť pojem uviaznutých aktív tak, aby zahŕňal základné ekologické systémy a služby;

4.  požaduje zavedenie tzv. európskeho uhlíkového záťažového testu, ako ho v roku 2016 pre banky a iných finančných sprostredkovateľov navrhol Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB), na základe ktorého sa určia riziká súvisiace s týmito uviaznutými aktívami; víta návrhy ESRB na vypracovanie prudenciálnych politík odolných voči zmene klímy, akými sú osobitné kapitálové úpravy na základe uhlíkovej náročnosti jednotlivých expozícií, ktoré sa považujú za nadmerne uplatňované na celkové investície do aktív považovaných za mimoriadne zraniteľné voči rýchlemu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo; poukazuje na pokračujúcu revíziu nariadení o zriadení európskych orgánov dohľadu (ESA) ako na príležitosť zvážiť úlohu európskych orgánov dohľadu pri vyšetrovaní a vypracúvaní noriem hodnotenia environmentálnych a ďalších uhlíkových rizík, ich zverejňovanie a začlenenie do vnútorného bankového postupu posudzovania rizika, zohľadňujúc existujúce požiadavky podávania správ o udržateľnosti zo strany inštitúcií; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila legislatívne návrhy;

Financovanie verejných investícií potrebných na uskutočnenie prechodu

5.  zdôrazňuje, že reforma finančného systému, aby aktívne prispieval k urýchleniu ekologickému prechodu, si bude vyžadovať spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom; v tejto súvislosti zdôrazňuje zásadnú úlohu fiškálnej a hospodárskej politiky pri poskytovaní správnych signálov a stimulov; vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou, ESA a EIB preskúmali svoje vnútroštátne a kolektívne potreby verejných investícií, odstránili možné nedostatky a zabezpečili, aby EÚ bola na dobrej ceste k splneniu cieľov zmeny klímy počas nasledujúcich piatich rokov, ako aj cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030; zdôrazňuje úlohu, ktorú v tejto súvislosti môžu zohrávať národné podporné banky a inštitúcie; navrhuje koordinovať tento proces na európskej úrovni v rámci strediska EÚ pre udržateľné financie a vytvoriť systém, v ktorom sa budú sledovať skutočné finančné toky smerujúce do udržateľných verejných investícií; víta inovatívne finančné nástroje integrujúce ukazovatele udržateľnosti, ktoré by mohli uľahčiť tento proces, napríklad verejne emitované zelené dlhopisy; víta vysvetlenie poskytnuté Eurostatom, pokiaľ ide o nakladanie so zmluvami o energetickej hospodárnosti v národných účtoch, keďže takéto vysvetlenie môže uvoľniť značné verejné kapitálové toky smerom k sektoru, ktorý v súčasnosti predstavuje tri štvrtiny chýbajúcich investícií do čistej energie v EÚ do roku 2030; vyzýva Komisiu, aby hlbšie preskúmala myšlienku kvalifikovaného nakladania s verejnými investíciami týkajúcimi sa cieľov ESG v záujme rozloženia nákladov týchto projektov počas celého životného cyklu súvisiacich verejných investícií;

Ukazovatele udržateľnosti a taxonómia ako stimul pre udržateľné investície

6.  vyzýva Komisiu, aby viedla proces s viacerými zainteresovanými stranami vrátane odborníkov v oblasti vedy a účastníkmi finančného sektora s cieľom zaviesť do konca roka 2019 spoľahlivú, dôveryhodnú a technologicky neutrálnu taxonómiu udržateľnosti, ktorá vychádza z ukazovateľov úplného dosahu investícií na udržateľnosť, a umožniť porovnanie investičných projektov a spoločností; zdôrazňuje potrebu vypracovať takéto ukazovatele udržateľnosti ako prvý krok v procese vypracovania taxonómie udržateľnosti EÚ a začleniť tieto ukazovatele do integrovaného podávania správ; poukazuje na to, že po vypracovaní taxonómie udržateľnosti by mali nasledovať tieto legislatívne návrhy: zastrešujúci povinný rámec náležitej starostlivosti vrátane povinnej náležitej starostlivosti v plnej miere zavedený v rámci prechodného obdobia a zohľadňujúci zásadu proporcionality, zodpovednú investičnú taxonómiu a návrh na začlenenie ESG rizík a faktorov do prudenciálneho rámca finančných inštitúcií;

7.  konštatuje, že ukazovatele udržateľnosti už existujú, ale súčasné dobrovoľné rámce pre podávanie správ nie sú zjednotené; žiada preto Komisiu, aby taxonómiu udržateľnosti vypracovala na harmonizovanom zozname ukazovateľov udržateľnosti založených na aktivitách, okrem iného, globálnej iniciatívy pre podávanie správ (GRI), zásadách OSN pre zodpovedné investovania (UN PRI), Komisie samotnej, OECD a súkromného sektora, a najmä existujúcich ukazovateľoch Eurostatu pre efektívne využívanie zdrojov; odporúča, aby sa tieto ukazovatele dynamickým spôsobom zahrnuli do taxonómie a s jasnými usmerneniami pre investorov, pokiaľ ide o lehoty, dokedy sa musí dosiahnuť určitá úroveň; odporúča, aby Komisia zvážila váhové ukazovatele podľa naliehavosti riešiť ich v ktoromkoľvek danom čase; zdôrazňuje, že taxonómia by mala nájsť správnu rovnováhu medzi povinnosťou a pružnosťou, čo znamená, že rámec by mal byť počas prechodného obdobia povinný a štandardizovaný, ale mal by sa považovať aj za vyvíjajúci sa nástroj, ktorý si dokáže poradiť s novými rizikami a/alebo rizikami, ktoré sa musia ešte riadnym spôsobom zanalyzovať;

8.  považuje začlenenie hotových kvantitatívnych ukazovateľov a kvalitatívnych posudkov týkajúcich sa zmeny klímy a iných environmentálnych rizík za významný krok k zodpovednej investičnej taxonómii v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a medzinárodným humanitárnym a pracovným právom; zdôrazňuje, že minimálne normy pre riziká a faktory ESG by mali zahŕňať minimálne sociálne normy pre takéto investície, zahŕňajúce práva pracovníkov, normy v oblasti zdravia a bezpečnosti, a vylúčenie finančných zdrojov pochádzajúcich z konfliktných regiónov alebo bez predchádzajúceho informovaného súhlasu dotknutých komunít, ako aj minimálne normy v oblasti správy vecí verejných, ktorá zahŕňajú požiadavky EÚ týkajúce sa správy a riadenia a podávania správ, zosúladené s normami EÚ v oblasti finančného výkazníctva a štandardmi EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí, korupcii a daňovej transparentnosti;

Značka ekologických financií

9.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom legislatívnej iniciatívy viedla proces s viacerými zainteresovanými stranami zameraný na vytvorenie „značky ekologických financií“ do konca roka 2019, ktorá sa bude udeľovať investíciám, kapitálovým a dôchodkovým produktom, ktoré už spĺňajú najprísnejšie normy v oblasti taxonómie udržateľnosti s cieľom usmerňovať investičné rozhodnutia tých, ktorí uprednostňujú udržateľnosť pred všetkými ostatnými faktormi; odporúča, aby takáto značka ekologických financií zahŕňala minimálne normy pre riziká a faktory ESG v súlade s Parížskou dohodou a so zásadou nespôsobiť žiadnu škodu v súlade s analýzou rizík ESG, ako aj činnosti, ktoré majú preukázateľne „pozitívny vplyv“, ako ho definuje finančná iniciatíva Programu OSN pre životné prostredie (UNEP FI); konštatuje, že dôležitou úlohou taxonómie a značky ekologických financií je zlepšiť posudzovanie rizika účastníkmi finančných trhov vypracúvaním merateľných trhových ratingov; víta inovácie zo strany účastníkov trhu, napr. ratingovými agentúrami, zamerané na rozvoj a uplatňovanie takýchto trhových ratingov;

Začlenenie kritérií udržateľných financií do všetkých právnych predpisov súvisiacich s finančným sektorom

10.  berie na vedomie nedávne zahrnutie otázok udržateľnosti do nariadenia o PRIIP (o štrukturalizovaných retailových investičných produktoch a investičných produktoch založených na poistení) a nariadenia o jednoduchej, transparentnej a štandardizovanej sekuritizácii (STS), či do smernice o právach akcionárov a NFRD; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť primerané regulačné posudzovanie rizík súvisiacich s ekologickými a udržateľnými aktívami; víta začlenenie uznávania uviaznutých aktív do smernice o činnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ), ako aj rozšírenie zásady obozretnej osoby a odkaz na zásady zodpovedného investovania, ktoré presadzuje OSN; požaduje vhodné a primerané začlenenie ukazovateľov udržateľného financovania do všetkých nových a revidovaných právnych predpisov týkajúcich sa finančného sektora, a to prostredníctvom súhrnného návrhu alebo samostatných návrhov; požaduje vypracovanie spoločných usmernení s cieľom zosúladiť vymedzenie faktorov ESG a ich začlenenie do všetkých nových a revidovaných právnych predpisov;

11.  vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby využila právomoci vymedzené v nariadení (EÚ) č. 1286/2014 a čo najskôr, ešte pred vypracovaním taxonómie udržateľnosti, prijala delegovaný akt s cieľom špecifikovať podrobnosti postupov používaných na zistenie, či je retailový investiční produkt či poistný produkt s investičnou zložkou zameraný na konkrétne ciele ESG; požaduje zároveň proporcionálny povinný rámec náležitej starostlivosti na základe usmernení OECD z roku 2017 pre inštitucionálnych investorov týkajúcich sa zodpovedného správania podnikov, ktorým by sa po uplynutí prechodného obdobia od investorov vyžadovalo identifikovať, predchádzať, zmierňovať a zohľadňovať faktory ESG; tvrdí, že tento celoeurópsky rámec pre spoločnosti a investorov vrátane bánk by mal vychádzať z francúzskeho zákona o povinnej obozretnosti právnických osôb; požaduje zároveň priamy odkaz na kritériá ESG v oblasti dohľadu nad produktmi a ich riadenia (POG) vo všetkých nových a revidovaných právnych predpisoch vrátane tých, o ktorých sa v súčasnosti rokuje; víta odporúčanie expertnej skupiny Komisie na vysokej úrovni pre udržateľné financie na začlenenie zásady „najskôr udržateľnosť“ (Think Sustainability First) do celého procesu rozhodovania, implementácie a presadzovania v EÚ;

Riziká pre udržateľnosť z hľadiska prudenciálneho rámca pravidiel kapitálovej primeranosti

12.  konštatuje, že riziká udržateľnosti môžu so sebou prinášať aj finančné riziká, a že by sa preto v prípade opodstatnenosti mali zohľadniť v kapitálových požiadavkách a pri prudenciálnom posudzovaní bánk; žiada preto Komisiu, aby prijala regulačnú stratégiu a plán zameraný okrem iného na meranie rizík udržateľnosti v rámci prudenciálneho rámca a podporovala začlenenie rizík udržateľnosti do rámca Bazilej IV s cieľom zabezpečiť dostatočné kapitálové rezervy; zdôrazňuje, že pravidlá kapitálovej primeranosti musia byť založené na preukázaných rizikách a musia ich v plnej miere zohľadňovať; má za cieľ, aby sa v rámci nasledujúceho ročného rozpočtu spustil pilotný projekt na tento účel, v ktorom sa začnú vyvíjať metodologické referenčné hodnoty;

Sprístupňovanie informácií

13.  zdôrazňuje, že zverejňovanie informácií je kľúčovou podmienkou umožňujúcou dosiahnutie udržateľných financií; víta činnosť osobitnej skupiny pre zverejňovanie finančných informácií súvisiacich s klímou (TCFD) a žiada Komisiu a Radu, aby podporili jej odporúčania; požaduje začlenenie nákladov spojených s nečinnosťou v oblasti zmeny klímy, environmentálnych a iných rizík udržateľnosti do rámcov sprístupňovania informácií; navrhuje, aby Komisia zahrnula primerané a povinné zverejňovanie informácií do rámca revízie smernice o účtovníctve, NFRD, smernice o kapitálových požiadavkách a nariadenia o kapitálových požiadavkách od roku 2020, ktoré by zahŕňalo prechodné obdobie, počas ktorého by sa podniky mohli pripraviť na jeho vykonávanie; konštatuje, že článok 173 francúzskeho zákona o energetickom prechode predstavuje možný vzor pre reguláciu povinného zverejňovania rizík v oblasti klímy investormi; požaduje zváženie rozšírenia rozsahu uplatňovania NFRD; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rámcové požiadavky vykazovania by mali byť primerané rizikám, ktoré pre inštitúciu predstavujú, jej veľkosti a komplexnosti; odporúča, aby sa druh informácií v súčasnosti požadovaných v nariadení o PRIIP a prostredníctvom dokumentu s kľúčovými informáciami rozšíril na všetky retailové finančné produkty;

Fiduciárna povinnosť

14.  konštatuje, že fiduciárna povinnosť je už súčasťou finančného regulačného rámca Únie, ale trvá na tom, že v rámci vymedzenia, vytvárania a testovania odolnej a vierohodnej taxonómie udržateľnosti by sa mala objasniť a zahŕňať kľúčové investičné činnosti vrátane investičnej stratégie, riadenie rizík, rozdeľovanie aktív, usmerňovania všetkých subjektov v rámci investičného reťazca vrátane správcov aktív a nezávislých investičných poradcov alebo iných investičných sprostredkovateľov; odporúča, aby sa fiduciárna povinnosť rozšírila tak, aby zahŕňala aj povinný dvojcestný integračný proces, v rámci ktorého by boli všetci aktéri v rámci investičného reťazca vrátane správcov aktív a nezávislých investičných poradcov alebo iných investičných sprostredkovateľov povinní začleniť finančnú stránku faktorov ESG do svojich rozhodnutí vrátane nákladov na nečinnosť, ako aj skúmať nefinančnú stránku preferencií ESG u klientov a príjemcov alebo konečných investorov, od ktorých by sa mali aktívne požadovať ich časové rámce a preferencie udržateľnosti; žiada, aby sa začlenenie nákladov spojených s nečinnosťou v oblasti zmeny klímy, environmentálnych a iných rizík udržateľnosti stalo súčasťou riadenia rizika a posudzovania náležitej starostlivosti vo vrcholových orgánoch spoločností a verejných orgánoch, a súčasťou fiduciárnej povinnosti investorov;

Vzorové zmluvy pre identifikáciu ESG

15.  vyzýva európske orgány dohľadu (ESA), aby vypracovali usmernenia pre vzorové zmluvy medzi vlastníkmi aktív a správcami aktív, nezávislými investičnými konzultantmi a ďalšími investičnými sprostredkovateľmi, ktoré by jasne zahŕňali prenos záujmov prijímateľa, ako aj jasné očakávania týkajúce sa identifikácie a integrácie rizík a faktorov ESG v mene správcu aktív s cieľom vyhnúť sa, znížiť a kompenzovať riziká; vyzýva inštitúcie EÚ, aby zabezpečili vyčlenenie primeraných zdrojov pre ESA v rámci revízie nariadenia o ESA; požaduje začlenenie nákladov spojených s nečinnosťou v oblasti zmeny klímy a iných rizík udržateľnosti do všetkých právnych predpisov EÚ a ich revízií a posudzovaní vplyvov financovania;

Starostlivosť

16.  požaduje, aby aktívna a zodpovedná starostlivosť tvorila neoddeliteľnú súčasť zákonných povinností investorov a aby príjemcovia a verejnosť mali k dispozícii zoznam činností starostlivosti, okrem iného aj prostredníctvom povinného zverejňovania informácií o významných podieloch, činnostiach zapájania, využívaní zastupujúcich poradcov a pasívnych investičných nástrojoch; odporúča, aby sa pasívne fondy, vedené investíciami založenými na indexoch, nabádali k zverejňovaniu svojich činností spravovania a miery, v akej používanie pasívneho indexovania a referenčného porovnávania umožňuje riadnu identifikáciu rizík ESG v spoločnostiach, do ktorých sa investuje; domnieva sa, že od poskytovateľov indexov by malo požadovať poskytovanie podrobných informácií o široko používaných a referenčných hodnotách, pokiaľ ide o parametre pre klímu a udržateľnosť parametrov;

Potreba ďalšieho rozvoja požiadaviek oznamovania ESG v rámci NFRD

17.  konštatuje nedostatočný stupeň konvergencie pri oznamovaní ESG v rámci NFRD a potrebu harmonizácie s cieľom podporiť väčší súlad a definovať najvhodnejšie metriky ESG pre zverejňovanie s využitím ukazovateľov udržateľnosti a efektívneho využívania zdrojov; vyzýva Komisiu, aby zriadila celoeurópsku skupinu viacerých zainteresovaných strán vrátane zástupcov odvetvia finančných služieb, akademickej obce a občianskej spoločnosti s cieľom posúdiť a navrhnúť vhodný zoznam metrík vrátane zoznamu ukazovateľov na meranie vplyvov udržateľnosti a pokryť najvýznamnejšie riziká spojené s udržateľnosťou; domnieva sa, že takáto reforma zahŕňať požiadavku oznamovania auditu tretích strán;

Zelené dlhopisy

18.  konštatuje, že zelené dlhopisy predstavujú len zlomok trhu s investíciami a sú nedostatočne regulované, v dôsledku čoho sú časťou trhu, ktorá je ohrozená rizikom zlého marketingu a že EÚ v súčasnosti chýba jednotný štandard pre zelené dlhopisy, ktoré by mal vychádzať z budúcej udržateľnej taxonómie EÚ; konštatuje, že takéto zelené dlhopisy by mali byť overované a kontrolované verejnými orgánmi a mali by obsahovať pravidelné podávanie správ o vplyvoch podkladových aktív na životné prostredie; zdôrazňuje, že zelené dlhopisy by mali zahŕňať aj spätný vplyv na životné prostredie a podporovať zníženie využívania fosílnych palív; zdôrazňuje, že zelené dlhopisy mali vylúčiť určité odvetvia, najmä v súvislosti s činnosťami, ktoré majú významný negatívny vplyv na klímu, a nemali by porušovať základné sociálne a environmentálne normy; navrhuje, aby tvorba noriem pre zelené dlhopisy EÚ prebiehala úplne transparentne a osobitná pracovná skupina Komisie podliehala pravidelnej kontrole Európskeho parlamentu; vyzýva Komisiu, aby pravidelne hodnotila vplyv, účinnosť a dohľad nad zelenými dlhopismi; vyzýva v tejto súvislosti na legislatívnu iniciatívu s cieľom stimulovať, propagovať a obchodovať s európskou verejnou emisiou zelených dlhopisov prostredníctvom súčasných a budúcich európskych inštitúcií, ako napríklad EIB s cieľom financovať nové udržateľné investície;

Ratingové agentúry

19.  konštatuje, že ratingové agentúry (RA) nedostatočne zohľadňujú v budúcej úverovej schopnosti emitentov vplyv rušivých rizík a faktorov ESG; požaduje prijatie noriem EÚ a dohľad v súvislosti so začlenením ukazovateľov ESG do ratingov všetkých ratingových agentúr pôsobiacich v EÚ; poukazuje na to, že zásadná nedostatočná hospodárska súťaž medzi týmito spoločnosťami a ich úzke hospodárske zamerania stále neboli úplne vyriešené; žiada, aby certifikačné orgány pod dohľadom Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) vytvorili proces akreditácie pre tzv. značku ekologických financií; odporúča, aby bol orgán ESMA oprávnený požadovať od RA zahrnutie rizík udržateľnosti do ich metodík; ak je pravdepodobné, že sa v budúcnosti takého riziká objavia, žiada Komisiu, aby predložila revíziu nariadenia o ratingových agentúrach; zdôrazňuje význam výskumu udržateľnosti prostredníctvom indexov udržateľnosti a ratingových agentúr ESG pri poskytovaní potrebných informácií všetkým finančným aktérom z hľadiska ich oznamovacích a fiduciárnych povinností pri vykonávaní prechodu na udržateľnejší finančný systém;

Systémy označovania pre finančné služby

20.  navrhuje, aby Komisia vytvorila záväzný a primeraný systém označovania, ktorý by mal byť počas prechodného obdobia dobrovoľný, pre inštitúcie poskytujúce retailové bankové účty, investičné fondy, poisťovacie a finančné produkty, pričom sa bude uvádzať rozsah, v akom sú podkladové aktíva v súlade s Parížskou dohodou a cieľmi ESG;

Mandát ESA

21.  má v úmysle ďalej objasniť mandát ESA a príslušných vnútroštátnych orgánov v kontexte prebiehajúcej revízie nariadení o ESA tak, aby zahŕňal aj monitorovanie rizík a faktorov ESG, čím sa činnosti na finančnom trhu viac zosúladia s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja; v tejto súvislosti sa domnieva, že orgán ESMA by mal:

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ESA by mali mať dostatočné finančné zdroje na plnenie svojho poslania; vyzýva ESA, aby v týchto otázkach spolupracovali s príslušnými agentúrami a medzinárodnými organizáciami;

Úloha EIB, pokiaľ ide o udržateľné financovanie

22.  zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ by mali ísť príkladom, pokiaľ ide o udržateľné financovanie; poznamenáva, že napriek tomu, že 26 % všetkých finančných prostriedkov EIB je zameraných na opatrenia v oblasti klímy a napriek tomu, že EIB v roku 2007 zaviedla trh so zelenými dlhopismi a v tejto súvislosti je na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho ohláseného záväzku, stále financuje projekty s vysokými emisiami uhlíka, takže stále existuje priestor na zlepšenie; nalieha preto na EIB, aby prispôsobila a priorizovala budúce úvery, aby boli kompatibilné s Parížskou dohodou a cieľom 1,5 °C; vyzýva na posilnenie a vyváženie úverových operácií EIB a nariadenia o Európskom fonde pre strategické investície (EFSI) takým spôsobom, že sa zastavia investície do projektov s vysokými emisiami uhlíka a začnú sa uprednostňovať projekty efektívne z hľadiska využívania zdrojov a dekarbonizácie spolu s ďalšími inovatívnymi odvetviami a podnikmi; odporúča, aby EIB bola v pozícii poskytovať viac rizikového kapitálu pre ekologickú transformáciu regionálne vyváženým spôsobom; domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa mali prijať ďalšie opatrenia, okrem iného aj v súčinnosti s finančnými nástrojmi EÚ v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci;

Úloha ECB, pokiaľ ide o udržateľné financovanie

23.  uznáva nezávislosť ECB a jej hlavnému mandátu, ktorým je zachovať cenovú stabilitu, ale pripomína, že ECB ako inštitúcia EÚ je takisto viazaná Parížskou dohodou; je preto znepokojený skutočnosťou, že 62,1 % nákupov podnikových dlhopisov, ktoré uskutočňuje ECB, pochádza zo sektorov [...], ktoré sú zodpovedné za 58,5 % emisií skleníkových plynov v eurozóne(14), a poznamenáva, že tento program priamo zvýhodňuje najmä veľké spoločnosti; odporúča ECB, aby v usmerneniach pre svoje programy nákupu výslovne zohľadnila Parížsku dohodu a ciele ESG; zdôrazňuje, že takéto usmernenia môžu slúžiť ako pilotný projekt pre vytváranie budúcej na ESG orientovanej investičnej politiky v súlade s prísnymi normami pre udržateľnú taxonómiu EÚ;

Ďalšie otázky

24.  zdôrazňuje, že zmysluplná ponuka udržateľných finančných produktov môže mať zároveň pozitívny vplyv na posilnenie európskej sociálnej infraštruktúry, ktorá sa chápe ako súbor iniciatív a projektov zameraných na vytvorenie verejnej hodnoty zvyšovaním investícií a inovácií v odvetviach, ktoré sú strategické a majú rozhodujúci význam pre blahobyt a odolnosť osôb a komunít, ako sú vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a bývanie;

25.  víta činnosť HLEG, ktorá poskytuje cenné základné kamene pre tvorbu nových noriem pre udržateľný finančný sektor; trvá však aktívnom zapojení bankového sektora, ktorý vďaka svojmu dominantnému postaveniu v európskom finančnom priestore stále rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje udržateľnosť financovania;

26.  zdôrazňuje, že metodika používaná na sledovanie výdavkov súvisiacich s klímou vedie k nejednotnosti v rámci programov, čo umožňuje, aby boli projekty s pochybným prínosom pre životné prostredie a klímu kvalifikované na výdavky súvisiace s klímou (napr. ekologická zložka spoločnej poľnohospodárskej politiky);

27.  zdôrazňuje, že všetky široko používané referenčné hodnoty nezohľadňujú faktory ESG vo svojich metodikách; vyzýva na rozvoj jedného alebo viacerých európskych kritérií udržateľnosti prostredníctvom európskej taxonómie udržateľnosti na meranie výkonnosti európskych emitentov na základe rizík a faktorov ESG;

28.  požaduje analýzu a podporu súkromných iniciatív, ako je napríklad projekt EeMAP týkajúci sa zelených hypoték, s cieľom posúdiť a preukázať, za akých podmienok môžu ekologické aktíva predstavovať zníženie investičného rizika a zároveň posilniť ekologickú udržateľnosť;

29.  vyzýva EÚ, aby sa aktívne zasadzovala o začlenenie ukazovateľov udržateľnosti do rámca medzinárodných štandardov finančného výkazníctva na medzinárodnej úrovni;

30.  zdôrazňuje, že podnikové riadenie by malo podporovať dlhodobú udržateľnú tvorbu hodnôt, napríklad prostredníctvom vernostných akcií pre akcionárov a zohľadňovať ESG v balíkoch odmeňovania pre riaditeľov a správne rady; konštatuje, že objasnenie povinnosti riaditeľov v tejto súvislosti by podporilo zapojenie udržateľných investorov do správnych rád;

31.  požaduje zavedenie povinného poistenia environmentálnej zodpovednosti pre všetky komerčné a verejné činnosti ako podmienku udelenia povolení;

32.  zdôrazňuje, že udržateľné financovanie si vyžaduje objasnenie povinností riaditeľov európskych spoločností, pokiaľ ide o tvorbu dlhodobých udržateľných hodnotových reťazcov, záležitosti ESG a systémové riziká, ako súčasť všeobecnej povinnosti riadiacich pracovníkov starať sa o úspech spoločnosti;

33.  vyzýva európske orgány dohľadu, aby vypracovali usmernenia na zber štatistických údajov o identifikácii a začleňovaní rizík ESG do financovania a požaduje vypracovanie štatistík, ktoré sa majú uverejňovať vždy, keď je to možné;

34.  vyzýva vnútroštátne orgány bankového a finančného trhu, aby vypracovali jasné a stručné pokyny o tom, ako nová taxonómia a ďalšie zmeny spojené s týmito právnymi predpismi možno vykonávať bez toho, aby to vytváralo zbytočné náklady a prieťahy;

35.  zastáva názor, že cenové opatrenia môžu znamenať zásadný prínos pre odstránenie chýbajúcich 180 miliárd EUR na dekarbonizačné snahy Európy prostredníctvom nasmerovania investícií do dlhodobých a udržateľných cieľov;

36.  poznamenáva, že v diskusiách o udržateľnom financovaní sa často zabúda na MSP, napriek ich inovačného charakteru; v tejto súvislosti berie na vedomie veľký potenciál digitalizácie a zelených finančných technológií; odporúča, aby Komisia zvážila mechanizmy, ktoré umožnia MSP spájať projekty s cieľom umožniť im prístup na trh so zelenými dlhopismi;

37.  zdôrazňuje význam sociálneho prvku trvalo udržateľného financovania; berie na vedomie potenciál rozvoja nových finančných nástrojov osobitne zameraných na sociálne infraštruktúry, akými sú sociálne dlhopisy, ako sú schválené v zásadách pre sociálne dlhopisy z roku 2017;

38.  zdôrazňuje, že identifikácia, riadenie a zverejňovanie environmentálnych rizík sú neoddeliteľnou súčasťou ochrany spotrebiteľa a finančnej stability, a preto by mali spadať pod mandát a funkcie dohľadu ESA; žiada ESRB, aby aktívne presadzoval výskum vzájomného pôsobenia faktorov a systémových rizík ESG aj mimo oblasti zmeny klímy;

39.  pripomína, že Európsky parlament požaduje zavedenie sporiaceho účtu EÚ na financovanie zelenej ekonomiky vo svojom uznesení zo 14. novembra 2017 o akčnom pláne v oblasti retailových finančných služieb;

40.  požaduje, aby všetky budúce výdavky EÚ boli v súlade s Parížskou dohodou a cieľmi začleniť dekarbonizáciu hospodárstva do nástrojov upravujúcich fungovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (vrátane kohéznych fondov), fondov v oblasti vonkajšej činnosti a rozvojovej spolupráce a ďalších nástrojov mimo viacročného finančného rámca, ako napríklad EFSI;

41.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu uskutočniteľnosti zameranú na to, ako orgány dohľadu a regulačné orgány môžu lepšie odmeňovať mandáty, ktoré zahŕňajú dlhodobé výhľady;

42.  vyzýva Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), aby poskytoval najlepšie postupy a usmernenia o tom, ako poskytovatelia systémov zamestnaneckých dôchodkov a súkromných dôchodkových produktov predzmluvne komunikujú s príjemcami a počas celého trvania investície; vyzýva orgán EIOPA, aby poskytoval usmernenia týkajúce sa najlepších postupov, ako to robí fond environmentálnej agentúry Spojeného kráľovstva, pre spoluprácu s príjemcami a retailovými klientami a zabezpečenie ich finančných a nefinančných záujmov;

43.  berie na vedomie odporúčanie HLEG týkajúce sa strediska EÚ pre udržateľné financovanie, ktoré by sa malo zriadiť s cieľom sledovať, oznamovať a zverejňovať informácie o udržateľných investíciách a ktoré by mala zriadiť Európska environmentálna agentúra v spolupráci s ESA; odporúča, vzhľadom na posilnenie vedúceho postavenia Európskej únie, aby toto stredisko zohrávalo zároveň úlohu pri sledovaní, podpore a zverejňovaní informácií o udržateľných investíciách fondov a inštitúcií EÚ vrátane EFSI, EIB a ECB; požaduje, aby stredisko podávalo správy o svojej činnosti Európskemu parlamentu;

44.  odporúča, aby EIB spolupracovala s malými účastníkmi trhu a komunitnými družstvami na vypracúvaní malých projektov na získavania energie z obnoviteľných zdrojov tak, aby boli oprávnené na financovanie EIB a ako súčasť programu nákupu cenných papierov podnikového sektora;

45.  súhlasí s názorom HLEG, že je mimoriadne dôležité posilniť a sprostredkovať občanom Európy otázky udržateľného financovania; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť prístup k informáciám o udržateľnosti a podporovať finančnú gramotnosť;

46.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súdržnosť politiky medzi finančnými a nefinančnými odvetviami; pripomína, že udržateľná finančná politika musí byť sprevádzaná koherentnými politickými rozhodnutiami v iných odvetviach, akými sú energetika, doprava, priemysel a poľnohospodárstvo;

47.  vyzýva Komisiu, aby zverejňovala pravidelnú správu o pokroku o otázkach, na ktoré sa vzťahuje toto uznesenie;

48.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili všetok vplyv EÚ na potvrdenie vedúceho postavenie v oblasti udržateľných financií a zvýšenie noriem udržateľnosti v oblasti financií na globálnej úrovni, a to aj prostredníctvom dvojstranných dohôd s tretími krajinami, na viacstranných politických fórach, ako napríklad OSN, G7 a G20, ako aj na pôde tvorcov medzinárodných noriem, akými sú napríklad Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO);

o
o   o

49.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 132, 20.5.2017, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 354, 23.12.2016, s. 37. (5) Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19. (6) Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 35. (7) Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014, s. 1. (8) Úrad OSN pre znižovanie rizika katastrof https://www.unisdr.org/files/46796_cop21weatherdisastersreport2015.pdf (9) Prijaté texty, P8_TA(2018)0039. (10) Prijaté texty, P8_TA(2018)0025. (11) Prijaté texty, P8_TA(2017)0428. (12) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 41. (13) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 65. (14) Sini Matikainen, Emanuele Campiglio a Dimitri Zenghelis „The climate impact of quantitative easing“, Grantham Institute on climate change and the environment, máj 2017.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. mája 2018 o porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície za rok 2017 (2018/2009(INI))

P8_TA(2018)0216 A8-0161/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 2, 6 a 7,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 70, 85, 86, 258, 259 a 260,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje príslušné uznesenia z oblasti právneho štátu a spravodlivosti,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 10. apríla 2017 s názvom Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície 2017 (COM(2017)0167),

–  so zreteľom na štúdiu Spoločného výskumného centra Európskej komisie z roku 2017 s názvom „súdny systém a hospodársky vývoj v členských štátoch EÚ“(1),

–  so zreteľom na prieskum Inštitútu komory USA pre právnu reformu z roku 2017 s názvom Nárast kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu v EÚ(2),

–  so zreteľom na databázu rodových štatistík Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE)(3),

–  so zreteľom správy Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia), najmä na jej zoznam kritérií právneho štátu(4),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o hodnotení spravodlivosti v súvislosti s trestným súdnictvom a právnym štátom(5),

–  so zreteľom na Porovnávaciu štúdia o prístupe k spravodlivosti v právnych predpisoch v oblasti rodovej rovnosti a nediskriminácie vydanú spoločnosťou Milieu z roku 2011(6),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady Európy o sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť (CM/Rec(2010)12)(7),

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie Európskeho parlamentu pre práva občanov a ústavné veci z roku 2017 s názvom Mapovanie zastúpenia žien a mužov v právnej profesii v rámci celej EÚ(8),

–  so zreteľom na výročné hodnotiace správy o európskych súdnych systémoch, ktoré vypracovala Európska komisia Rady Európy pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ)(9),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0161/2018),

A.  keďže nezávislé, efektívne a kvalitné justičné systémy majú zásadný význam z hľadiska uplatňovania zásady právneho štátu, spravodlivosti súdnych konaní a dôvery občanov a podnikov v právny systém, pričom zabezpečujú, aby jednotlivci a podniky mohli v plnej miere uplatňovať svoje práva; keďže účinné justičné systémy sú neoddeliteľne spojené s nezávislosťou súdov a podporujú hospodársky rast, chránia základné práva a posilňujú riadne uplatňovanie práva Únie; keďže spravodlivosť je hodnota sama osebe, najmä pokiaľ ide o prístup občanov k spravodlivosti a dodržiavanie práva na spravodlivý súdny proces;

B.  keďže Komisia vydala porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2017, teda informatívny, porovnávací, nezáväzný nástroj zameraný v podstate na posúdenie účinnosti, nezávislosti a kvality vnútroštátnych súdnych systémov s cieľom identifikovať nedostatky, osvedčené postupy a pokrok a lepšie vymedziť justičné politiky členských štátov, ktorý sa na tento účel zameriava na parametre súdnych systémov, ktoré prispievajú k zlepšovaniu podnikateľského, investičného a spotrebiteľského prostredia v Únii;

C.  keďže v piatom porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície sa analyzujú najmä otázky prístupu verejnosti k súdnym konaniam, nezávislosti súdnictva, ako ju vnímajú jednotlivci a podnikateľský sektor, súčasné využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) v oblasti justície a fungovanie vnútroštátnych súdnych systémov v konkrétnych oblastiach týkajúcich sa jednotného trhu a podnikateľského sektora, a zároveň sa v ňom uvádza prvý prehľad fungovania vnútroštátnych systémov trestného súdnictva pri presadzovaní antikorupčných právnych predpisov EÚ;

D.  keďže porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície z roku 2017 neuvádza celkové hodnotenie vnútroštátnych súdnych systémov a jeho cieľom nie je uprednostňovať niektorý z nich;

E.  keďže na druhej strane by porovnávací prehľad v oblasti justície mal byť užitočnou príručkou, ktorá by predstavovala prehľad o osvedčených postupoch, ktoré majú členské štáty používať v oblasti občianskeho, obchodného a správneho súdnictva;

F.  keďže veľké množstvo údajov od členských štátov stále chýba; keďže pokiaľ ide o údaje, ktoré poskytli niektoré členské štáty, existujú rozdiely v množstve a konkrétnom obsahu takýchto údajov;

G.  keďže porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2017 sa zameriava hlavne na občianske, obchodné a správne súdnictvo, no predstavuje aj počiatočný prehľad fungovania vnútroštátnych systémov pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ pri boji proti praniu špinavých peňazí v oblasti trestného súdnictva;

H.  keďže toto nezáväzné porovnanie je dôležité preto, že pomáha určovať pozitívne aj negatívne trendy a poskytuje fórum na vzájomné učenie a výmenu osvedčených postupov v celej Únii zameraných na podporu a zabezpečenie súladu so zásadou právneho štátu;

I.  keďže poskytovanie informácií o justičnom systéme zrozumiteľným spôsobom je podmienkou prístupu k spravodlivosti;

J.  keďže justičné systémy musia byť prispôsobené novým výzvam, ktorým čelí EÚ;

Všeobecné pozorovania

1.  zdôrazňuje, že spravodlivosť je základným kameňom zásady právneho štátu v spoločnosti a zaručuje všetkým právo na spravodlivé súdne konanie pred nezávislým a nestranným súdom; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že každá reforma súdnictva bude v súlade so zásadami právneho štátu a s európskymi normami týkajúcimi sa nezávislosti súdnictva; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby pokračovala v monitorovaní vnútroštátnych súdnych reforiem v rámci európskeho semestra, ktorý takisto využíva informácie z porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície; vyzýva zároveň Komisiu, aby vypracovala nové kritériá na lepšie posúdenie súladu súdnych systémov so zásadami právneho štátu, opierajúc sa najmä o zoznam kritérií právneho štátu ustanovený Benátskou komisiou;

2.  vyzýva Komisiu, aby zhromaždila presnejšie informácie o tom, akým spôsobom sa rieši porušovanie zásad právneho štátu a ohrozovanie základných práv vrátane korupcie, diskriminácie, porušovania práva na súkromie a slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania, prejavu, zhromažďovania a združovania;

3.  pripomína svoju žiadosť uvedenú v uznesení z 25. októbra 2016 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva a opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na uzatvorenie paktu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach; vyzýva Komisiu, aby do zavedenia paktu o demokracii, právnom štáte a základných právach spojila existujúce správy vrátane porovnávacieho prehľadu v oblasti justície;

4.  s veľkým záujmom berie na vedomie Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície 2017 a vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala tento proces v súlade so zmluvami a v rámci konzultácií s členskými štátmi;

5.  zdôrazňuje, že vytvorenie samostatného porovnávacieho prehľadu v trestných veciach zásadne prispeje k spoločnému chápaniu právnych predpisov EÚ v oblasti trestného práva medzi sudcami a prokurátormi, a tým aj k posilneniu vzájomnej dôvery;

6.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila boj proti korupcii a považovala začlenenie tejto otázky do porovnávacieho prehľadu za prioritu;

7.  podporuje cieľ tejto výmeny a zdôrazňuje, že nezávislý, účinný a kvalitný súdny systém poskytuje podnikom stimuly na rozvoj a investície na vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni a zároveň chráni základné práva občanov a presadzuje práva spotrebiteľov a pracovníkov, a tak podnecuje ich prínos k ekonomike;

8.  zdôrazňuje význam súdnych porovnávacích kritérií pre cezhraničnú vzájomnú dôveru, účinnú spoluprácu medzi inštitúciami a vytvorenie spoločného justičného priestoru a európskej justičnej kultúry; nabáda preto Komisiu, aby pokračovali v rozvoji konkrétnych ukazovateľov, ktoré pomôžu v praxi posúdiť dodržiavanie hodnôt EÚ, ako je zásada právneho štátu a dodržiavanie základných práv;

9.  domnieva sa, že takéto porovnanie musí vychádzať z objektívnych kritérií a dôkazov, ktoré sú zostavované, porovnávané a analyzované starostlivo a s ohľadom na jednotlivé ústavné a právne rámce; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť rovnosť zaobchádzania so všetkými členskými štátmi pri nestrannom posudzovaní ich súdnych systémov;

10.  víta úsilie Komisie zamerané na to, aby sa po prvýkrát posúdili niektoré aspekty trestnej justície týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí, a odporúča Komisii, aby prijala opatrenia potrebné na povzbudenie členských štátov, aby poskytovali údaje o trvaní súdnych konaní v tejto oblasti, vzhľadom na nadobudnutie účinnosti štvrtej a následne piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí;

11.  víta úsilie Komisie predložiť merateľné údaje a vyvodiť konkrétne závery o tom, ako členské štáty zlepšili alebo ešte môžu zlepšiť kvalitu a efektívnosť svojich súdnych systémov, najmä pokiaľ ide o postavenie a menovanie sudcov, ich nezávislosť a rodovú rovnováhu; konštatuje, že nedostatok údajov sa neustále znižuje, najmä pokiaľ ide o ukazovatele týkajúce sa efektívnosti súdnych systémov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že stále existujú prípady, keď členské štáty pre niektoré kategórie neposkytli žiadne údaje, hoci sa takéto údaje používajú alebo sú dostupné; vyzýva preto členské štáty, aby zintenzívnili úsilie a zvýšili porovnateľnosť údajov a plne spolupracovali s Komisiou tým, že jej budú poskytovať požadované údaje; zdôrazňuje, že členské štáty musia pokračovať v znižovaní nedostatku údajov, aby dosiahli svoje priority v oblasti efektívnych súdnych systémov; vyzýva členské štáty, aby úzko spolupracovali s Európskou komisiou pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ) a Komisiou, najmä prostredníctvom neformálnej skupiny národných expertov z ministerstiev a príslušných súdnych systémov, s cieľom odstrániť pretrvávajúci nedostatok údajov v rámci niektorých kategórií porovnávacieho prehľadu v oblasti justície;

12.  vyzýva členské štáty, aby preskúmali výsledky porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2017 a určili, aké ponaučenie treba vyvodiť, a aby zvážili, či je potrebné prijať opatrenia na národnej úrovni na nápravu prípadných rozdielov, pokiaľ ide o kvalitu, efektívnosť a nezávislosť vnútroštátnych súdnych systémov;

13.  berie na vedomie, že mnohé členské štáty naďalej vyvíjajú úsilie o zlepšenie účinnosti svojich vnútroštátnych súdnych systémov prostredníctvom zavádzania reforiem; víta skutočnosť, že značný počet nových reforiem sa týka oblastí právnej pomoci, alternatívnych metód riešenia sporov (ARS), špecializácie súdov a máp súdnictva;

Účinnosť

14.  zdôrazňuje dôležitosť efektívnych a včasných konaní v súlade s článkom 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článkom 47 Charty základných práv EÚ; zdôrazňuje zároveň dôležitosť rýchlych a efektívnych konaní vo veciach ochrany spotrebiteľa, práv duševného vlastníctva a ochrany osobných údajov; so znepokojením konštatuje, že takéto konania sú v niektorých členských štátoch stále príliš zdĺhavé; poukazuje na to, že veľký počet nevyriešených prípadov môže spôsobovať aj menšiu dôveru občanov a podnikov v súdny systém, ako aj menšiu právnu istotu, pričom dôvera je základným kameňom dodržiavania zásady právneho štátu;

15.  nabáda členské štáty k tomu, aby investovali do nepretržitého rozvoja a využívania nástrojov IKT vo svojich súdnych systémoch a snažili sa, aby boli prístupnejšie, zrozumiteľnejšie a jednoduchšie z hľadiska využívania pre všetkých občanov EÚ, najmä pre ľudí s akoukoľvek formou zdravotného postihnutia a zraniteľné skupiny vrátane národnostných menšín a/alebo migrantov; zdôrazňuje prínos systémov IKT z hľadiska cezhraničnej spolupráce medzi súdnymi orgánmi členských štátov a na vnútroštátnej úrovni pri znižovaní nákladov pre všetky zúčastnené strany, a to aj z hľadiska zlepšenia celkovej účinnosti a kvality súdnych systémov, napríklad elektronické podávanie žalôb, možnosť monitorovania a možnosť konania online, ako aj elektronická komunikácia medzi súdmi a advokátmi; s poľutovaním berie na vedomie skutočnosť, že úplný potenciál IKT systémov zatiaľ nebol využitý v celej EÚ; víta transparentnosť vo väčšine členských štátov, pokiaľ ide o zverejňovanie súdnych rozhodnutí; zdôrazňuje, že dostupnosť informácií na internete užívateľsky prístupným spôsobom významne prispieva k prístupu k spravodlivosti pre občanov a podniky; vyzýva členské štáty, aby uverejňovali všetky súdne rozhodnutia online, pretože to pomôže občanom a podnikom lepšie sa zoznámiť so súdnym systémom, ako aj zvýšiť jeho transparentnosť; okrem toho poznamenáva, že by to mohlo uľahčiť konzistentnosť judikatúry;

16.  zdôrazňuje potrebu zintenzívniť odbornú prípravu pre sudcov a diverzifikovať jej rozsah, keďže takisto tvorí základ pre účinný, nezávislý a nestranný súdny systém; zdôrazňuje potrebu odbornej prípravy v oblasti rodových úloh, noriem a stereotypov, justičnej etiky, IT zručností, riadenia súdov, mediácie a komunikácie s účastníkmi konaní a s tlačou; ďalej zdôrazňuje dôležitosť primeranej odbornej prípravy v oblasti práva Únie a rôznych štruktúr spolupráce EÚ, akou je Eurojust; konštatuje, že špecifické oblasti práva Únie, ako napríklad autorské práva a právne predpisy o ochrane súkromia, si môžu vyžadovať znalosť nielen práva, ale aj technologického pokroku; konštatuje, že špecializácia sudcov a súdov má zrejme pozitívny vplyv na efektívnosť, ako aj kvalitu súdnych systémov; žiada Komisiu, aby sa touto otázkou hlbšie zaoberala v budúcoročnom prehľade; zdôrazňuje, že trvalé a systematické vzdelávanie sudcov a iných právnych odborníkov je potrebné z hľadiska zabezpečenia súdržného a kvalitného uplatňovania a účinného presadzovanie práva; vyzýva členské štáty, aby viac investovali do rozvoja justičnej odbornej prípravy a kontinuálneho vzdelávania odborníkov z právnej praxe, ako napríklad sudcov, a to aj v iných členských štátoch, s cieľom vymieňať si skúsenosti a osvedčené postupy;

17.  nabáda členské štáty a inštitúcie EÚ, aby podporili ďalší rozvoj mediácie na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby systematicky posudzovala dôsledky mediácie v súdnych systémoch EÚ;

Kvalita

18.  vyzýva Komisiu, aby pridala uplatňovanie postupov kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu do budúcoročného porovnania prístupnosti súdnych systémov, pretože považuje prístup k spravodlivosti a účinné riešenie sporov za prioritu; domnieva sa, že tieto postupy sú dôležitým nástrojom na posilnenie ochrany spotrebiteľa, životného prostredia a ochrany zdravia v EÚ ako celku, v oblastiach, v ktorých to má priamy dosah na veľký počet žiadateľov; domnieva sa, že postupy kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu uľahčujú prístup občanov k spravodlivosti a účinné riešenie sporov a následne odstraňujú neprimerané prekážky, najmä pre občanov, ktorí žijú pod hranicou chudoby alebo v prípadoch s cezhraničným rozmerom;

19.  konštatuje, že vo väčšine členských štátov sa vyžaduje, aby účastníci pri začatí súdneho konania zaplatili súdny poplatok; zdôrazňuje, že dostupnosť právnej pomoci a úroveň súdnych poplatkov majú zásadný vplyv na prístup k spravodlivosti, ktorý je v EÚ základným právom, najmä pre chudobných občanov, a poukazuje na úlohu právnej pomoci pri zabezpečovaní, že zraniteľnejší účastníci budú mať rovnaký prístup k spravodlivosti; zdôrazňuje, že právna pomoc pre spotrebiteľov pod hranicou chudoby predstavuje naďalej základný faktor rovnováhy; poukazuje na to, že ťažkosti pri získavaní právnej pomoci by mohli byť odrádzajúce v prípadoch, keď súdne poplatky a/alebo trovy konania predstavujú významný podiel výšky nároku; domnieva sa, že právna pomoc by mala byť spojená s hranicou chudoby stanovenou v členských štátoch; trvá na tom, že náklady na právne zastupovanie by sa vo všeobecnosti mali ďalej znižovať, napríklad využívaním vnútroštátnych portálov elektronickej justície; vyzýva členské štáty, aby zlepšili prístupnosť online informácií, ktoré by občanom umožnili zistiť, či majú nárok na právnu pomoc, a to vrátane prístupných online informácií pre osoby so zrakovým postihnutím;

20.  vyzýva Komisiu, aby pred ukončením budúcoročného prehľadu zaviedla nový ukazovateľ prístupu k spravodlivosti pre všetky skupiny, ktoré by mohli byť znevýhodnené alebo diskriminované, s cieľom identifikovať možné prekážky;

21.  zdôrazňuje, že je potrebné riešiť pretrvávajúce rodové vyváženie rozdielov a značný rozdiel v pomere medzi sudcami, najmä na súdoch vyššieho stupňa /najvyšších súdoch, a to na vnútroštátnej aj úrovni EÚ; s poľutovaním berie na vedomie nedávny negatívny vývoj v zastúpení žien na sudcovských pozíciách v niektorých členských štátoch;

22.  zdôrazňuje, že treba vykonať ešte veľa práce, pokiaľ ide o rodovú rovnosť v súdnych profesiách v Európe, aj pokiaľ ide o prístup k úradu sudcu, a so zreteľom na rodové stereotypy, transparentnosť pri vymenúvaní do funkcie, zosúladenie pracovných a mimopracovných povinností alebo existenciu mentorských postupov; zdôrazňuje zjavný rozdiel v zastúpení žien na nižších stupňoch súdnictva (vrátane žien v inej než sudcovskej funkcii) a ich zastúpení na súdoch vyššieho stupňa a prokuratúrach; naliehavo žiada členské štáty, aby svoje úsilie, a to najmä v oblasti vysokoškolského vzdelávania, zamerali na ženy v sudcovských povolaniach a podporovali pozitívny postoj k sudkyniam;

23.  pripomína spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady z roku 2015(10), v ktorom sa uvádza, že členské štáty by mali v čo najväčšej možnej miere a s ohľadom na cieľ rovnosti medzi ženami a mužmi, stanovený v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, zabezpečiť rovnaké zastúpenie mužov a žien pri vymenovaní kandidátov na sudcov Všeobecného súdu Súdneho dvora Európskej únie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v tomto smere šli príkladom;

24.  zdôrazňuje, že zatiaľ čo viac ako polovica členských štátov zvýšila v roku 2015 výdavky na súdnictvo na obyvateľa, určenie finančných zdrojov sa stále zakladá väčšinou na historických nákladoch namiesto toho, aby sa zakladalo na skutočnej pracovnej záťaži alebo počte žiadostí súdov;

25.  víta intenzívnejšie využívanie alternatívnych mechanizmov riešenia sporov vo väčšine členských štátov, najmä využívanie európskej platformy na riešenie sporov online spotrebiteľmi a obchodníkmi;

26.  berie na vedomie nedostatočnú dostupnosť údajov v manželských veciach a veciach rodičovských práv a povinností; nabáda Komisiu, aby tieto údaje zahrnula do porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície, keď ich členské štáty sprístupnia, ideálne ako strednodobý cieľ po ukončení preskúmania nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností;

Nezávislosť

27.  zdôrazňuje, že nezávislosť, kvalita a efektívnosť sú zásadnými prvkami účinného súdneho systému, ktorý je zase základom právneho štátu, spravodlivosti v súdnych konaniach a dôvery občanov a podnikov v právny systém; okrem toho zdôrazňuje, že nezávislosť súdnictva je neoddeliteľnou súčasťou demokracie; domnieva sa, že nezávislý súdny systém sa opiera na jednej strane o zákaz zasahovania alebo vyvíjania tlaku zo strany vlády, politikov alebo strán s vlastnými hospodárskymi záujmami a na druhej strane o účinné záruky vyjadrené statusom a postavením sudcov a ich finančnou situáciou; zdôrazňuje, že treba zaručiť dostatočnú nezávislosť vyšetrovacích orgánov od nenáležitého politického vplyvu; vyzýva preto Komisiu, aby do prehľadu zahrnula časť venovanú statusu prokurátorov a ich autonómii; ďalej vyzýva Komisiu, aby pokračovala v posudzovaní právnych záruk na ochranu nezávislosti súdnictva, a to aj v spolupráci so sieťou najvyšších súdov a sudcovských rád;

28.  poukazuje na význam nezávislosti, t. j. bez svojvoľného rozhodovania, a komplexných mechanizmov na vymenúvanie, hodnotenie, presuny alebo odvolávanie sudcov;

o
o   o

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC104594/jrc104594__2017_the_judicial_system_and_economic_development_across_eu_member_states.pdf (2) http://www.instituteforlegalreform.com/uploads/sites/1/The_Growth_of_Collective_Redress_in_the_EU_A_Survey_of_Developments_in_10_Member_States_April_2017.pdf (3) http://eige.europa.eu/gender-statistics/dgs (4) http://www.venice.coe.int/webforms/documents/default.aspx?pdffile=CDL-AD(2016)007-e (5) Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2017, s. 136. (6) Milieu Ltd (2011), Comparative study on access to justice in gender equality and anti-discrimination law, súhrnná správa, GR pre spravodlivosť, Európska komisia, Brusel. (7) https://wcd.coe.int/ViewDoc.jsp?p=&Ref=CM/Rec(2010)12&Language=lanEnglish&Ver=original&BackColorInternet=C3C3C3&BackColorIntranet=EDB021&BackColorLogged=F5D383&direct=true (8) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2017/596804/IPOL_STU(2017)596804_EN.pdf (9) https://www.coe.int/t/dghl/cooperation/cepej/evaluation/default_en.asp (10) Ú. v. EÚ C 436, 24.12.2015, s. 1.