Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07964/2018),

–  so zreteľom na dohodu medzi Európskou úniou a Japonskom o hospodárskom partnerstve (07965/2018),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 91, článkom 100 ods. 2, článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) (C8-0382/2018),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté na 25. samite EÚ – Japonsko 17. júla 2018,

–  so zreteľom na dohodu o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, ktorá bola podpísaná 17. júla 2018,

–  so zreteľom na smernice na rokovania o dohode o voľnom obchode s Japonskom prijaté Radou 29. novembra 2012 a uverejnené 14. septembra 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2012 o obchodných vzťahoch EÚ s Japonskom(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 3. februára 2016 s odporúčaniami Európskeho parlamentu Komisii k rokovaniam o dohode o obchode so službami (TiSA)(2) a z 12. decembra 2017 s názvom Smerom k stratégii digitálneho obchodu(3),

–  so zreteľom na záverečnú správu o posúdení vplyvu obchodu na udržateľnosť, pokiaľ ide o dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom z apríla 2016, a na analýzu hospodárskeho vplyvu Dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, ktorú v júni 2018 uverejnilo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre obchod,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie z 38. medziparlamentnej schôdze EÚ – Japonsko z 10. mája 2018,

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá bola prijatá na samite Organizácie Spojených národov o udržateľnom rozvoji v New Yorku v septembri 2015,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike z októbra 2015,

–  so zreteľom na neoficiálny dokument útvarov Komisie z 26. februára 2018 s názvom Feedback and way forward on improving the implementation and enforcement of Trade and Sustainable Development chapters in EU Free Trade Agreements (Spätná väzba a ďalší postup pri zlepšovaní vykonávania a presadzovania kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v dohodách EÚ o voľnom obchode),

–  so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. októbra 2014 o úlohe občianskej spoločnosti v rokovaniach o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom a zo 14. februára 2018 o kapitolách o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v dohodách EÚ o voľnom obchode,

–  so zreteľom na 15-bodový plán Komisie z 26. februára 2018, ktorého cieľom je zefektívniť kapitoly EÚ v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora Európskej únie 2/15 zo 16. mája 2017 podľa článku 218 ods. 11 ZFEÚ, o ktoré požiadala Komisia 10. júla 2015,

–  so zreteľom na Protokol 26 k ZFEÚ o službách všeobecného záujmu,

–  so zreteľom na články 2 a 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na články 168 až 191 ZFEÚ, a najmä na článok 191 ods. 2 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 91, článok 100 ods. 2 a článok 207 ZFEÚ a na článok 218 ZFEÚ, najmä na jeho odsek 10,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 12. decembra 2018(4) o návrhu rozhodnutia Rady,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0367/2018),

A.  keďže Únia a Japonsko majú spoločné základné hodnoty, ako sú dodržiavanie ľudských práv, demokracia a právny štát, pevný záväzok k trvalo udržateľnému rozvoju a systém Svetovej obchodnej organizácie (WTO) založený na pravidlách;

B.  keďže dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom má strategický rozmer a je najdôležitejšou dvojstrannou obchodnou dohodou, ktorú kedy uzavrela Únia, keďže pokrýva takmer tretinu svetového HDP, takmer 40 % svetového obchodu a viac ako 600 miliónov ľudí;

C.  keďže Japonsko je tretím najväčším spotrebiteľským trhom na svete, ale iba šiestym vývozným trhom Únie, a má nevyužitý potenciál dvojstranného obchodu;

D.  keďže viaceré štúdie ex ante a analýzy vplyvu dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom naznačujú, že dohoda má potenciál zaistiť pozitívny vplyv z hľadiska rastu HDP, príjmov, obchodu, produktivity a zamestnanosti tak v Únii, ako aj v Japonsku, a to v súlade s cieľom dosiahnuť „inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast“; keďže dohoda má tiež potenciál priniesť spotrebiteľom výhody znižovaním cien a zvyšovaním možnosti výberu pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o tovar a služby; keďže EÚ a jej členské štáty by mali zlepšiť existujúce nástroje na pomoc pracovníkom a spoločnostiam pri prispôsobovaní sa novým príležitostiam a potenciálnym negatívnym vplyvom globalizácie a obchodných dohôd; keďže úspech dohody by sa mal posudzovať aj na základe jej prínosu k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;

E.  keďže Európsky parlament od začiatku tieto rokovania monitoroval a požadoval okrem iného, aby vyjednávači splnili záujmy občanov, občianskej spoločnosti a podnikov a vyzval na transparentnosť, čo viedlo k lepšiemu prístupu k dokumentom, pravidelnému podávaniu správ o rokovaniach a zlepšeniu komunikácie; keďže by sa v budúcnosti mohli dosiahnuť ďalšie zlepšenia v postupe obchodnej dohody, najmä prostredníctvom spoločného využívania návrhov EÚ a zabezpečenia toho, aby Rada pred rokovaniami systematicky zverejňovala smernice na rokovania;

F.  keďže je kľúčové, aby boli obchodné preferencie a príležitosti, ktoré otvorila dohoda, prístupné a aby sa využívali v plnom rozsahu;

1.  domnieva sa, že táto dohoda má veľký dvojstranný a globálny strategický význam a že predstavuje včasný signál na podporu otvoreného, spravodlivého obchodu založeného na hodnotách a pravidlách a zároveň presadzuje prísne normy, konkrétne v oblasti životného prostredia, bezpečnosti potravín, ochrany spotrebiteľa a pracovných práv, v čase vážnych protekcionistických výziev v oblasti medzinárodného poriadku; upozorňuje, že takýto protekcionizmus nie je riešením a že zachovanie súčasného stavu v obchodnej politike už nie je udržateľné;

2.  víta ambicióznu a komplexnú povahu dohody o hospodárskom partnerstve, ktorá plní priority stanovené v uznesení Európskeho parlamentu z 25. októbra 2012 o obchodných rokovaniach EÚ s Japonskom;

3.  berie na vedomie najmä vysokú úroveň liberalizácie ciel schválenú v dohode o hospodárskom partnerstve, ktorá po úplnom zavedení bude viesť k liberalizácii 99 % colných položiek EÚ a 97 % japonských colných položiek, a to aj pre priemyselné výrobky v odvetviach, v ktorých je EÚ veľmi konkurencieschopná, v kombinácii s opatreniami na ochranu najcitlivejších výrobkov prostredníctvom bezcolných kvót, znížených ciel alebo období postupného znižovania ciel; zdôrazňuje, že dohoda o hospodárskom partnerstve zahŕňa doložku o boji proti podvodom, ktorá EÚ umožňuje zrušiť obchodné preferencie v prípade podvodov a odmietnutia spolupracovať v colných záležitostiach pri súčasnom zabezpečení toho, aby legitímni obchodníci neboli nepriaznivo ovplyvnení;

4.  poukazuje na to, že clá EÚ na automobily sa budú počas siedmich rokov postupne rušiť; vyzýva Komisiu, aby sledovala trendy v obchodných tokoch v automobilovom priemysle počas tohto obdobia s cieľom predpovedať akúkoľvek destabilizáciu európskeho trhu a riešiť situáciu v týchto prípadoch; zdôrazňuje však, že značný počet japonských značiek vozidiel predávaných v EÚ sa vyrába v EÚ;

5.  poukazuje na to, že Japonsko vyriešilo zbytočné nesadzobné opatrenia v rôznych odvetviach, ako sú vozidlá, prídavné látky v potravinách, sanitárne a rastlinolekárske predpisy, označovanie potravín a kozmetika, a tým znížilo náklady na dodržiavanie predpisov a vytvorilo predvídateľnejší regulačný rámec; pripomína právo krajiny stanoviť vnútroštátne normy na úrovni, ktorá je vyššia ako úroveň medzinárodných noriem, ak je to odôvodnené v záujme zabezpečenia primeraného zdravia, bezpečnosti alebo ochrany spotrebiteľa; okrem toho berie na vedomie záväzok Japonska zosúladiť svoje normy v oblasti automobilového priemyslu s medzinárodnými normami Európskej hospodárskej komisie OSN, ktoré používajú aj výrobcovia automobilov v EÚ;

6.  víta, že Japonsko bude poskytovať najmä nediskriminačný prístup pre dodávateľov EÚ na trhy verejného obstarávania v 54 kľúčových mestách, pričom môže počet týchto miest ďalej zvýšiť, odstráni „doložku o prevádzkovej bezpečnosti“, ktorá v praxi zabraňovala poskytovateľom v železničnej doprave z EÚ vstúpiť na japonský trh, a bude maximalizovať transparentnosť verejného obstarávania v prípade verejných zákaziek; vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala vykonávanie tohto bodu s cieľom zabezpečiť splnenie záväzkov prijatých v oblasti otvorenosti a rovnakého prístupu k verejnému obstarávaniu; zdôrazňuje, že pri zadávaní verejných zákaziek by sa mali zohľadňovať aj sociálne a environmentálne kritériá; zdôrazňuje, že verejné obstarávanie v EÚ aj Japonsku musí aj naďalej slúžiť najlepším záujmom občanov;

7.  domnieva sa, že Japonsko je veľmi cenným vývozným trhom pre poľnohospodárov a výrobcov potravín z EÚ, a konštatuje, že približne 85 % agropotravinárskych výrobkov bude môcť vstúpiť do Japonska bez cla; poukazuje na to, že aj na spracované poľnohospodárske výrobky sa po prechodnom období bude vzťahovať bezcolný vstup na japonský trh; víta skutočnosť, že dohoda poskytuje významné možnosti vývozu pre agropotravinárske výrobky EÚ, ako je víno, hovädzie mäso, bravčové mäso a syr, a že chráni 205 európskych zemepisných označení s možnosťou pridania ďalších zemepisných označení, čo predstavuje ďalšie zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcimi obchodnými dohodami a je obzvlášť dôležité pre malé a stredné podniky (MSP) v potravinárskom odvetví; požaduje pokračovanie rokovaní po troch rokoch s cieľom vyhodnotiť možnosti rozšírenia zoznamu chránených zemepisných označení a očakáva, že obe strany budú venovať maximálnu pozornosť udržateľnému poľnohospodárstvu vrátane výroby potravín v malom rozsahu a rozvoja vidieka;

8.  zdôrazňuje, že dohoda podporuje najlepšie postupy na poskytovanie bezpečných a vysokokvalitných potravín a výrobkov pre spotrebiteľov; zdôrazňuje, že nič v dohode nebráni uplatňovaniu zásady predbežnej opatrnosti v EÚ, ako sa uvádza v ZFEÚ; víta začlenenie jasného odkazu na prístup predbežnej opatrnosti v dohode; zdôrazňuje, že dohoda za žiadnych okolností nesmie ohrozovať presné, zrozumiteľné označovanie potravín vyhovujúce normám EÚ; vyzýva oboch partnerov, aby posilnili ochranu spotrebiteľa, blaho spotrebiteľov a bezpečnosť potravín pri vykonávaní dohody, a vyzýva Komisiu, aby do všetkých budúcich obchodných dohôd EÚ zahrnula osobitné a prísne ustanovenia o ochrane spotrebiteľa;

9.  zdôrazňuje, že obe strany sa zaviazali zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a práce a že tieto prísne normy by sa nemali považovať za prekážky obchodu, pričom poznamenáva, že v dohode sa takisto jasne uvádza, že pracovné a environmentálne normy sa nemôžu zmierniť alebo znížiť s cieľom prilákať obchod a investície; pripomína cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 5 Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj; víta skutočnosť, že Japonsko aj EÚ pristúpili k vyhláseniu z Buenos Aires o ženách a obchode, a vyzýva obe strany, aby výrazne posilnili záväzky v oblasti rodovej rovnosti a obchodu v kontexte tejto dohody vrátane práva na rovnakú odmenu; očakáva, že EÚ a Japonsko prijmú všetky potrebné opatrenia na plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých svojich činnostiach, a to aj prostredníctvom tejto dohody; žiada Komisiu, aby vykonala posúdenie ex post vplyvu plnenia dohody na udržateľnosť;

10.  víta záväzok týkajúci sa účinného plnenia Parížskej dohody na boj proti zmene klímy a ďalších mnohostranných dohôd o životnom prostredí, ako aj trvalo udržateľného obhospodarovania lesov (vrátane boja proti nezákonnej ťažbe dreva) a rybolovu (boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu); zdôrazňuje, že právne predpisy a normy EÚ sa naďalej uplatňujú na výrobky dovážané na trh EÚ a že najmä nariadenie EÚ o dreve (nariadenie (EÚ) č. 995/2010) zakazuje uvádzanie nezákonne vyťaženého dreva na trh EÚ a zavádza povinný systém náležitej starostlivosti; vyzýva obe strany, aby úzko spolupracovali v rámci kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a posilniť presadzovanie právnych predpisov v týchto záležitostiach, a to aj pokiaľ ide o najúčinnejšie opatrenia na boj proti nezákonnej ťažbe dreva a venovanie osobitnej pozornosti predchádzaniu vývozu nezákonne vyťaženého dreva z EÚ do Japonska;

11.  zdôrazňuje skutočnosť, že dohoda zahŕňa jasný záväzok pokračovať v ratifikácii základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“); zdôrazňuje, že Japonsko ešte neratifikovalo dva základné dohovory MOP (o diskriminácii a o zrušení nútenej práce), a v súlade s ustanoveniami uvedenými v dohode o hospodárskom partnerstve očakáva v primeranej lehote konkrétny pokrok Japonska smerom k ratifikácii a účinnému vykonávaniu týchto dohovorov;

12.  víta skutočnosť, že Japonsko vytvorilo medzirezortný rámec na riešenie plnenia záväzkov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja vrátane ratifikácie základných dohovorov MOP a že výbor pre obchod a trvalo udržateľný rozvoj ustanovený v dohode je poverený interakciou s občianskou spoločnosťou na tému vykonávania kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji;

13.  pripomína, že Súdny dvor Európskej únie v bode 161 svojho stanoviska č. 2/15 zo 16. mája 2017 o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom uviedol, že kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji majú priamy a bezprostredný vplyv na obchod a že porušenie ustanovení o trvalo udržateľnom rozvoji oprávňuje druhú stranu ukončiť alebo pozastaviť liberalizáciu uvedenú v iných ustanoveniach dohody o voľnom obchode; víta začlenenie doložky o preskúmaní do kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji a vyzýva obe strany, aby riadne a včas túto doložku využívali s cieľom dodržať prijaté záväzky a zlepšiť vykonateľnosť a účinnosť ustanovení týkajúcich sa práce a životného prostredia, a to vrátane uvažovania o mechanizme založenom na sankciách ako o poslednej možnosti, spomedzi rôznych metód presadzovania; vyzýva obe strany, aby nečakali, kým sa začne uplatňovať doložka o preskúmaní, kým podniknú kroky smerom k účinnej implementácii, s cieľom zabezpečiť, aby táto dohoda o hospodárskom partnerstve bola poprednou dohodou, ktorou sa dosiahne najvyššia možná ochrana; vyzýva Komisiu, aby monitorovala záväzky prijaté v kapitole o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji a spolupracovala s Japonskom na ich plnení, vychádzajúc z 15-bodového neoficiálneho dokumentu Komisie o vykonávaní obchodu a trvalo udržateľného rozvoja;

14.  vyzdvihuje skutočnosť, že dohoda o hospodárskom partnerstve opätovne potvrdzuje právo orgánov členských štátov vymedziť, poskytovať a regulovať verejné služby na miestnej, regionálnej alebo celoštátnej úrovni a že negatívny zoznam ustanovený v tejto dohode nebráni vládam, aby do verejného sektora vracali akékoľvek sprivatizované služby alebo aby slobodne vyvíjali nové verejné služby; domnieva sa, že v zásade je vhodnejšie použiť prístup založený na pozitívnom zozname podľa Všeobecnej dohody WTO o obchode so službami (GATS); berie na vedomie záväzok oboch strán v dohode o hospodárskom partnerstve chrániť verejné hospodárenie s vodami ako súčasť všeobecnej výnimky z verejných služieb;

15.  je presvedčený, že záväzky týkajúce sa prístupu na trh v prípade cezhraničných služieb vrátane elektronického obchodu, námornej dopravy, poštových služieb, energetiky a telekomunikácií majú potenciál výrazne posilniť obchod so službami; domnieva sa, že dohoda uľahčí firmám z EÚ poskytovanie služieb na japonskom trhu zabezpečením spravodlivejšieho zaobchádzania; pripomína, že ciele verejnej politiky treba chrániť, a to aj v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a že sa musí zachovať politický priestor na riešenie budúcich regulačných výziev;

16.  upozorňuje, že v dohode o hospodárskom partnerstve sa ustanovuje dočasný cezhraničný pohyb odborníkov (tzv. režim 4), čím sa obe strany zaviazali umožniť vnútropodnikové transfery v približne 40 odvetviach a v prípade nezávislých odborníkov v približne 20 odvetviach, čo uľahčí vzťahy medzi EÚ a Japonskom, pokiaľ ide o priame zahraničné investície;

17.  zdôrazňuje, že dohoda zachováva zvrchované právo na reguláciu finančného a bankového sektora z dôvodov prudenciálneho režimu a dohľadu; vyzýva oboch partnerov, aby na zlepšenie globálneho finančného systému využili finančné regulačné fórum;

18.  víta kľúčové inovačné prvky, ako sú špecializované kapitoly alebo ustanovenia týkajúce sa Parížskej dohody, MSP a správy a riadenia spoločnosti, zamerané na podporu sociálnej zodpovednosti podnikov na základe zásad skupiny G20 a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD); naliehavo vyzýva obe strany, aby aktívne pracovali na zaistení sociálnej zodpovednosti podnikov;

19.  zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti regulácie je dobrovoľná a že v žiadnom prípade neobmedzuje právo na reguláciu; pripomína, že zodpovedajúce ustanovenia sa musia vykonávať pri plnom rešpektovaní právomocí spoluzákonodarcov; víta, že v kapitole o spolupráci v oblasti regulácie sa jasne stanovuje, že zásady stanovené v ZFEÚ, ako napríklad zásada predbežnej opatrnosti, sa musia v plnej miere dodržiavať;

20.  vyzýva na transparentnosť fungovania výboru pre regulačnú spoluprácu a na primerané zapojenie všetkých zainteresovaných strán, najmä odborov a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré by sa mali považovať za predpoklad ďalšieho budovania dôvery verejnosti v dohodu a jej dôsledky; zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal byť pravidelne informovaný o rozhodnutiach prijatých vo výbore pre regulačnú spoluprácu;

21.  berie na vedomie, že pokračujú rokovania o samostatnej investičnej dohode, ktoré bude Európsky parlament dôsledne sledovať; berie na vedomie, že Komisia zaviedla do dohôd s ďalšími partnermi systém investičných súdov, kým sa nevytvorí mnohostranný investičný súd; pripomína, že starý mechanizmus urovnávania sporov medzi súkromným investorom a štátom (ISDS) je neprijateľný a že neexistuje žiadny mandát na návrat k tomuto mechanizmu;

22.  víta skutočnosť, že EÚ a Japonsko 17. júla 2018 úspešne ukončili rokovania o vzájomnom rozhodnutí o primeranosti a že sa dohodli na vzájomnom uznávaní systémov na ochranu údajov ako „rovnocenných“, čo umožní bezpečnejší tok údajov medzi EÚ a Japonskom; zdôrazňuje dôležitú úlohu príslušných orgánov pre ochranu údajov pri zabezpečovaní primeranej úrovne ochrany údajov; poznamenáva, že súčasťou dohody je aj revízna doložka s cieľom posúdiť otázku cezhraničného prenosu údajov do troch rokov, a uznáva rastúci význam digitálneho hospodárstva pre rast a zamestnanosť; pripomína, že všetky obchodné dohody musia plne rešpektovať acquis EÚ v oblasti ochrany údajov a ochrany súkromia vrátane všeobecného nariadenia o ochrane údajov (nariadenie (EÚ) 2016/679), a zdôrazňuje, že akýkoľvek budúci výsledok musí podliehať súhlasu Európskeho parlamentu a chrániť základné práva občanov EÚ;

23.  vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu a koordináciu s Japonskom v mnohostranných otázkach v úzkej spolupráci s ostatnými strategickými partnermi s cieľom chrániť a rozvíjať ďalšie medzinárodné normy a otvorený, spravodlivý a silný multilaterálny obchodný systém založený na dodržiavaní pravidiel WTO a ďalších medzinárodných noriem;

24.  zdôrazňuje, že 78 % spoločností z EÚ vyvážajúcich do Japonska sú menšie spoločnosti, a víta skutočnosť, že dohoda o hospodárskom partnerstve zahŕňa osobitnú kapitolu o MSP, ktorá im umožní získať čo najväčší úžitok z dohody, a to prostredníctvom doložiek, ktoré obe strany zaväzujú k transparentnosti, pokiaľ ide o prístup na trh, a k výmene relevantných informácií; vyzýva na urýchlené zriadenie kontaktných miest a webového sídla pre MSP s cieľom zabezpečiť, aby sa relevantné informácie o prístupe na trh sprístupnili malým a stredným podnikom;

25.  vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala riadne vykonávanie dohodnutého odstránenia nesadzobných opatrení, ako aj riadenie colných kvót na poľnohospodárske výrobky, a aby podala správu Európskemu parlamentu;

26.  naliehavo vyzýva oboch partnerov, aby zabezpečili aktívnu účasť sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti, a to najmä prostredníctvom spoločného dialógu s občianskou spoločnosťou a vnútroštátnou poradnou skupinou; vyzýva Komisiu, aby aktívne vytvorila a spoločne využívala najlepšie postupy s Japonskom týkajúce sa fungovania domácich poradných skupín a spoločného dialógu; vyzýva obe strany, aby zabezpečili rýchle vytvorenie dobre fungujúcich, účinných a vyvážených domácich poradných skupín s náležitým kódexom správania a aby zaistili, že ich názory budú transparentným spôsobom zohľadnené pri medzivládnych konzultáciách ustanovených v dohode;

27.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že delegácia EÚ do Japonska bude zapojená do procesu vykonávania dohody od začiatku do konca; poukazuje na to, že delegácie EÚ umožňujú prijať rýchle a priame opatrenia na zabezpečenie riadneho vykonávania obchodných ustanovení a že problémy a prekážky sa rýchlo odhalia a účinne riešia;

28.  očakáva, že sa v súvislosti s fungovaním sektorových výborov, ktoré sa majú zriadiť v rámci dohody, zabezpečí úplná transparentnosť, pokiaľ ide o Európsky parlament aj širokú verejnosť;

29.  zaväzuje sa dôsledne monitorovať vykonávanie dohody v úzkej spolupráci s Komisiou, so zainteresovanými stranami a s japonskými partnermi;

30.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Japonska.

(1) Ú. v. EÚ C 72 E, 11.3.2014, s. 16. (2) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 21. (3) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 22. (4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0504.