Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/0122M(NLE)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0385/2018

Predkladané texty :

A8-0385/2018

Rozpravy :

PV 11/12/2018 - 14
CRE 11/12/2018 - 14

Hlasovanie :

PV 12/12/2018 - 12.9

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0507

Prijaté texty
PDF 162kWORD 50k
Streda, 12. decembra 2018 - Štrasburg Finálna verzia
Dohoda o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom (uznesenie)
P8_TA(2018)0507A8-0385/2018

Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Japonskom na druhej strane (08462/2018 – C8-0417/2018 – 2018/0122M(NLE))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (08462/2018),

–  so zreteľom na návrh Dohody o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Japonskom na druhej strane(1) (08463/2018),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 37 Zmluvy o Európskej únii a článkom 212 ods. 1, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0417/2018),

–  so zreteľom na dohodu o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, ktorá bola podpísaná 17. júla 2018 v Tokiu,

–  so zreteľom na dohodu o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, ktorá bola podpísaná 17. júla 2018 v Tokiu,

–  so zreteľom na 25. bilaterálny samit, ktorý sa konal 17. júla 2018 v Tokiu, a na spoločné vyhlásenie z tohto samitu,

–  so zreteľom na prvý bilaterálny samit, ktorý sa konal v roku 1991 v Haagu, a prijatie spoločného vyhlásenia o vzťahoch medzi ES a Japonskom,

–  so zreteľom na 20. samit EÚ – Japonsko, ktorý sa uskutočnil v roku 2010,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke z 19. septembra 2018 s názvom Prepojenie Európy a Ázie: základné prvky stratégie EÚ,

–  so zreteľom na globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorú PK/VP zverejnila v júni 2016,

–  so zreteľom na usmernenia k zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ vo východnej Ázii, ktoré Rada schválila 15. júna 2012,

–  so zreteľom na dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Japonskom o vedeckej a technickej spolupráci, ktorá bola podpísaná v roku 2009(2),

–  so zreteľom na akčný plán EÚ – Japonsko z roku 2001,

–  so zreteľom na výsledky návštevy ad hoc delegácie Výboru pre zahraničné veci v Tokiu, Japonsko a v Južnej Kórey, ktorá sa uskutočnila 3. – 6. apríla 2018,

–  so zreteľom na 38. medziparlamentnú schôdzu EÚ – Japonsko, ktorá sa konala 9. – 10. mája 2018 v Tokiu,

–  so zreteľom na výsledky návštevy ad hoc delegácie Podvýboru pre bezpečnosť a obranu v Tokiu 22. – 25. mája 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2014 s odporúčaniami Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť o rokovaniach o dohode o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom(3),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 12. decembra 2018 o návrhu rozhodnutia(4),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0385/2018),

A.  keďže EÚ a Japonsko sú strategickými partnermi od roku 2003 a naďalej úzko spolupracujú na mnohých mnohostranných fórach;

B.  keďže EÚ a Japonsko ako podobne zmýšľajúci globálni partneri spoločne nesú osobitnú zodpovednosť za posilňovanie mieru, stability, multilateralizmu, dodržiavania ľudských práv, prosperity a za hájenie poriadku založeného na pravidlách v rýchlo sa meniacom svete;

C.  keďže dohoda o strategickom partnerstve (ďalej len „DSP“) a dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom budú upravovať približne jednu tretinu svetovej hospodárskej produkcie;

D.  keďže japonská vláda začala reformy bezpečnostnej politiky, ktoré zahŕňajú posilnenie obranných spôsobilostí, zlepšenie spojenectva USA a spoluprácu s inými demokraciami v regióne a mimo neho;

E.  keďže príspevok Japonska k medzinárodnej bezpečnosti a stabilite sa zvýšil; keďže v japonskej stratégii národnej bezpečnosti z roku 2013 sa odkazuje na politiku „proaktívneho príspevku k mieru“, ktorá je založená na zásade medzinárodnej spolupráce;

F.  keďže Japonsko je najstarším partnerom NATO a podpísalo dohody o spolupráci v oblasti utajovaných skutočností, kybernetickej bezpečnosti, boja proti pirátstvu, pomoci pri zmierňovaní následkov katastrof a humanitárnej pomoci;

G.  keďže Japonsko si za posledné desaťročia vyslúžilo medzinárodné uznanie za svoju politiku vojenského obmedzenia, ktorá ale nijako nestála v ceste jeho vzostupu a transformácie na jedného z najvýznamnejších ekonomických a politických hráčov vo svete;

H.  keďže Japonsko stálo na čele úsilia o revíziu Transpacifického partnerstva (TPP) po odstúpení Spojených štátov a v júli 2018 ratifikovalo revidovanú dohodu, komplexnú a progresívnu dohodu o Transpacifickom partnerstve (CPTPP alebo TPP-11); keďže Japonsko prejavilo záujem aj o Regionálne komplexné hospodárske partnerstvo (RCEP), ktoré zahŕňa aj Čínu;

I.  keďže Japonsko je aktívnym členom Ázijskej rozvojovej banky (ADB), Africkej rozvojovej banky (AFDB), Medziamerickej rozvojovej banky (IADB), Hospodárskej a sociálnej komisie pre Áziu a Tichomorie (UNESCAP) a iných špecializovaných agentúr OSN, ako aj stretnutia Ázia – Európa (ASEM) a dialógu o ázijskej spolupráci (ACD); keďže Japonsko je členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO), Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj (IBRD), Medzinárodného menového fondu (MMF), skupiny G7 a skupiny G20;

J.  keďže japonská vláda vo februári 2015 schválila novú chartu o rozvojovej spolupráci;

Dohoda a vzťahy medzi EÚ a Japonskom

1.  víta dosiahnutie návrhu DSP, ktorá poskytuje právne záväzný rámec, posilňuje dvojstranné vzťahy medzi EÚ a Japonskom a zintenzívňuje spoluprácu vo viac ako 40 oblastiach, ako sú zahraničná politika a otázky bezpečnosti, kde patrí podpora mieru a stability, operácie núdzovej pomoci, globálny rozvoj a humanitárna pomoc, hospodárske otázky, výskum, inovácie, vzdelávanie, bezpečnosť potravín, poľnohospodárska politika, politika v oblasti IKT, vesmírne technológie, kultúra a šport, ako aj v rámci globálnych výziev, ktoré si vyžadujú koordináciu na globálnej úrovni, ako sú zmena klímy, migrácia, kybernetické hrozby, verejné zdravie, cezhraničná trestná činnosť, operácie na budovanie mieru, krízové riadenie a zvládanie katastrof a boj proti terorizmu;

2.  zdôrazňuje väzby medzi dohodou o strategickom partnerstve (DSP) a dohodou o hospodárskom partnerstve (DHP), najväčšou bilaterálnou dohodou o voľnom obchode na svete; považuje uzatvorenie týchto dvoch dohôd za prehĺbenie partnerstva s cieľom poskytnúť občanom EÚ a Japonska konkrétne prínosy a podporuje ďalšiu spoluprácu v multilaterálnych fórach; víta vzájomnú úctu a dôveru, ktoré boli počas procesu rokovaní posilnené;

3.  víta odkaz v článku 1 ods. 3 DSP na parlamentný rozmer zameraný na posilnenie partnerstva vďaka dialógu a spolupráci v oblastiach politických otázok, zahraničnej a bezpečnostnej politiky a inej odvetvovej spolupráce; v tejto súvislosti navrhuje, aby japonský parlament a Európsky parlament naďalej rozvíjali parlamentný dohľad a dialóg s cieľom zabezpečiť, aby sa vykonávala zmluvne dohodnutá spolupráca; žiada Európsky parlament, aby dohliadal na schôdze Spoločného výboru a jeho dokumentáciu; naliehavo žiada o užšie zapojenie občianskej spoločnosti do vykonávania DSP a podporu jej zodpovednosti v tejto veci; opakuje svoje presvedčenie, že konkrétna forma všeobecnej a odvetvovej spolupráce by mala byť v zásade založená na cieľoch udržateľnosti a cieľoch, ktoré sa majú splniť do roku 2030 a ktoré spoločne prijali členské štáty OSN a schválili zmluvné strany;

4.  zdôrazňuje potrebu spolupráce na viacstrannej úrovni v záujme podpory pristúpenia k Zmluve o obchodovaní so zbraňami a vykonávania Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, predchádzania šíreniu zbraní hromadného ničenia, boja proti terorizmu a zakročenia proti beztrestnosti pri najzávažnejších trestných činoch proti medzinárodnému právu a porušovaní ľudských práv;

5.  pripomína, že v rozvíjajúcom sa svete, v ktorom idú ruka v ruke bezpečnosť a rozvoj, je potrebný komplexný a súdržný diplomatický, ekonomický, kultúrny a bezpečnostný prístup, čo je spoločná vízia EÚ a Japonska;

Ľudské práva a základné slobody

6.  opätovne potvrdzuje spoločný záväzok v oblasti dodržiavania ľudských práv, demokracie, základných slobôd, dobrej správy verejných vecí a právneho štátu a spoločných hodnôt zakotvených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv v oblasti spolupráce v záujme globálnej podpory a ochrany týchto hodnôt a medzinárodného poriadku založeného na pravidlách;

7.  poznamenáva, že Japonsko neratifikovalo dva základné dohovory MOP (o diskriminácii a zrušení nútenej práce), a víta rozhodnutie Japonska vytvoriť medzirezortný rámec na riešenie plnenia záväzkov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja v rámci DHP vrátane ratifikácie týchto dohovorov;

8.  zdôrazňuje potrebu ďalšej spolupráce v oblasti práv žien s cieľom zabezpečiť, aby dosiahnutie rodovej rovnosti bolo jedným z hlavných cieľov partnerstva; nabáda japonský parlament, aby pokračoval v práci na legislatíve na riešenie diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity;

9.  odsudzuje, že trest smrti je v Japonsku stále zákonným trestom a že popravy sa vykonávajú bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia väzňov; zdôrazňuje, že Výbor OSN proti mučeniu túto prax kritizuje vzhľadom na psychologické vypätie, ktorému sú väzni a ich rodiny vystavení; podporuje úsilie OSN o postupné zrušenie trestu smrti; vyzýva EÚ, aby začala s japonskou vládou dialóg o moratóriu na trest smrti s cieľom definitívne ho zrušiť;

Regionálne a medzinárodné vzťahy

10.  pripomína, že v globálnej stratégii EÚ z roku 2016 sa stanovilo priame prepojenie medzi európskou prosperitou a ázijskou bezpečnosťou a vyzýva EÚ, aby viac prakticky prispievala a spolupracovala s partnermi ako Japonsko s cieľom podporiť mier na Kórejskom polostrove a veľmi dôležité mierové riešenie námorných a územných sporov vo Východočínskom a Juhočínskom mori na základe medzinárodného práva a dohovorov; zdôrazňuje význam budovania dôvery a preventívnej diplomacie; zdôrazňuje, že sa musí rešpektovať sloboda medzinárodnej plavby; víta schôdzu premiéra Abeho a prezidenta Si Ťin-pchinga v Pekingu 26. októbra 2018 a vyhlásenie záväzku začať v rámci vzťahu novú kapitolu, čo je krokom k zlepšeniu bilaterálnych väzieb a zníženiu regionálneho napätia;

11.  uznáva, že čínsky a ruský vplyv v ázijsko-tichomorskom regióne je pre Japonsko, ako aj pre záujmy Európskej únie veľkou bezpečnostnou výzvou, a preto víta záväzky dohody o strategickom partnerstve prehĺbiť bezpečnostnú spoluprácu medzi EÚ a Japonskom ako ochranu pred takýmito hrozbami;

12.  víta zriadenie misie Japonska pri NATO od 1. júla 2018;

13.  víta novú stratégiu EÚ na zlepšenie prepojenia s Áziou podporou dialógu, stability, regionálnej a medzinárodnej spolupráce, interoperabilnej dopravy, energetiky a digitálnych sietí a kontaktov medzi ľuďmi; poukazuje na možnosti, ktoré prináša konektivita, v podobe intenzívnejšej výmeny v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a kultúry;

14.  vyzýva na rozšírenie dvojstrannej spolupráce EÚ – Japonsko a viacstrannej spolupráce s Južnou Kóreou, KĽDR, Spojenými štátmi a Čínou s cieľom podporiť úsilie o zabezpečenie mieru a udržanie stability v regióne, zaistiť mierové spolužitie na Kórejskom polostrove a úplnú, nezmeniteľnú a overiteľnú denuklearizáciu KĽDR; zdôrazňuje význam ďalšej spolupráce a dobrých susedských vzťahov medzi Japonskom a Južnou Kóreou, ktoré by mohli prispieť k regionálnej stabilite a riešiť bezpečnostné riziká, ako je KĽDR; zaväzuje sa podporovať pokračujúci medzinárodný tlak na KĽDR s cieľom zabezpečiť, aby sa uskutočnili konkrétne kroky zamerané na denuklearizáciu; podporuje medzinárodnú spoluprácu s cieľom vyriešiť problém nezvestných japonských občanov, ktorých uniesol severokórejský režim; zdôrazňuje, že stabilita v severovýchodnej Ázii má kľúčový význam pre Európu;

15.  navrhuje, aby EÚ a Japonsko spolupracovali na zvýšení spôsobilostí Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ďalej len „ASEAN“) v súvislosti s programom regionálnej integrácie a spolupráce a schopnosťou vyriešiť konflikty v regióne spoločne a posilniť súčasné ústredné postavenie združenia ASEAN v multilaterálnom usporiadaní v juhovýchodnej Ázii; podporuje rozhodnutie prijaté na 33. fóre združenia ASEAN – Japonsko v Tokiu ďalej posilniť väzby a riešiť regionálne a medzinárodné otázky spoločného záujmu a spolupracovať v záujme podpory mieru a stability; domnieva sa, že podpora a ochrana ľudských práv efektívne prispieva k týmto dvom cieľom; vyzýva na dosiahnutie synergie medzi stratégiou Japonska pre slobodný a otvorený tichomorský región a iniciatívami EÚ vrátane investičného plánu EÚ a rozšírených transeurópskych dopravných sietí EÚ s cieľom podporiť globálnu spoluprácu v oblasti prepojenia;

16.  berie na vedomie ambíciu Japonska stať sa nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN na roky 2023 – 2024 a víta jeho prínos pre OSN v oblastiach, ako je odzbrojovanie a nešírenie zbraní, udržiavanie a budovanie mieru a bezpečnosť;

Odvetvová spolupráca

17.  zdôrazňuje príležitosti a dynamiku, ktorú prináša dohoda o strategickom partnerstve pre rozvoj vzťahov v oblasti kultúry a spoluprácu v oblasti mládeže, vzdelávania a športu; berie na vedomie súčasnú nízku úroveň medziľudských kontaktov a jazykovú bariéru; navrhuje ďalšie investície v záujme posilnenia interakcie medzi občanmi, dialógu v oblasti vzdelávania a kultúry, programov akademickej mobility v rámci programu Erasmus+ a verejnej diplomacie na podporu vzájomného porozumenia a kultúrnej rozmanitosti;

18.  upozorňuje na skutočnosť, že dohoda o strategickom partnerstve je hybnou silou rozvoja odvetvovej spolupráce, pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa a výmeny v oblasti regulačných systémov a systémov dohľadu pre finančný sektor;

19.  domnieva sa, že EÚ a Japonsko ako hlavní darcovia s dlhou históriou oficiálnej rozvojovej pomoci pre menej rozvinuté krajiny vo východnej Ázii a v poslednom čase v Afrike, na Blízkom východe a v Latinskej Amerike, sú prirodzenými partnermi pri koordinovaní pomoci a zabezpečovaní súdržnosti, spolu s vládami prijímajúcich krajín; zdôrazňuje, že hlavným účelom rozvojovej pomoci je zníženie chudoby plnením cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a teší sa na vzájomnú spoluprácu s cieľom dosiahnuť tieto ciele;

20.  víta skutočnosť, že Japonsko v roku 2016 ratifikovalo Parížsku dohodu a naliehavo žiada o jej účinné vykonávanie s tým, že Japonsko by sa malo ujať vedúcej úlohy v proaktívnom boji proti zmene klímy a zvýšiť svoje úsilie o zmierňovanie jej vplyvov; žiada EÚ a Japonsko, aby intenzívnejšie spolupracovali v oblasti udržateľnej energetiky, napríklad prostredníctvom rozvoja nízkoemisných druhov dopravy; zdôrazňuje, že poradný výbor ministra zahraničných vecí pre zmenu klímy vydal vo februári 2018 správu, v ktorej bola potreba prechodu na obnoviteľné zdroje energie ústrednou témou stratégie japonskej diplomacie v oblasti energetiky;

21.  víta začlenenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov do dohody a teší sa na ďalšiu výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa nezákonnej ťažby dreva, pričom treba nadviazať na skúsenosti s nariadením EÚ o dreve, a to s cieľom zaviesť povinnú náležitú starostlivosť v japonských právnych predpisoch;

22.  vyjadruje poľutovanie nad pokusom Japonska dosiahnuť ukončenie moratória na komerčný lov veľrýb na zasadnutiach Medzinárodnej veľrybárskej komisie (IWC) v septembri 2018 a vyzýva na pozastavenie lovu veľrýb na vedecké účely;

23.  zdôrazňuje, že Japonsko je druhým najväčším trhom s kozmetickými výrobkami na svete; pripomína, že testovanie kozmetických výrobkov na zvieratách a predaj dovezených kozmetických výrobkov testovaných na zvieratách v EÚ sú zakázané; v tejto súvislosti vyzýva zmluvné strany, aby si vymieňali informácie a spolupracovali s cieľom ukončiť testovanie kozmetických výrobkov na zvieratách v Japonsku;

24.  zdôrazňuje dôležitosť zachovania biologickej diverzity a nabáda Japonsko, aby zrušilo svoje výhrady k Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES);

25.  vyzýva parlamenty členských štátov EÚ na urýchlenú ratifikáciu a dôsledné vykonávanie predbežnej dohody vo všetkých sektoroch;

o
o   o

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a národnému zhromaždeniu Japonska.

(1) Ú. v. EÚ L 216, 24.8.2018, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 90, 6.4.2011, s. 2.
(3) Ú. v. EÚ C 443, 22.12.2017, s. 49.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0506.

Posledná úprava: 7. októbra 2019Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia