Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike,

–  so zreteľom na články 21 a 36 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na Helsinský záverečný akt Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „OBSE“) z roku 1975,

–  so zreteľom na Severoatlantickú zmluvu,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o spolupráci medzi EÚ a NATO z 10. júla 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) o politickej zodpovednosti(1),

–  so zreteľom na globálnu stratégiu Európskej únie z roku 2016 v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 7. júna 2017 o strategickom prístupe k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2017)0021),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0392/2018),

A.  keďže bezpečnostné prostredie EÚ je v súčasnosti nestálejšie, nepredvídateľnejšie, zložitejšie a nejasnejšie ako kedykoľvek od konca studenej vojny, čelí medzištátnym konfliktom, prírodným katastrofám, terorizmu, zlyhávajúcim štátom, kybernetickým útokom a hybridnej vojne; keďže súčasné politiky EÚ zrejme už nie sú dostatočné na podporovanie stabilného a prosperujúceho susedstva; keďže EÚ nesie čoraz väčšiu zodpovednosť za ochranu vlastnej bezpečnosti a obranu svojich záujmov a hodnôt;

B.  keďže vonkajšia činnosť EÚ má priamy vplyv na život občanov v Európskej únii aj za jej hranicami, či už podporou mieru, hospodárskej spolupráce, bezpečnosti a stability v Únii aj za jej hranicami, predchádzaním krízam skôr, ako vzniknú, alebo ich riadením s cieľom prechádzať negatívnym vedľajším účinkom alebo uľahčením mierového riešenia konfliktov;

C.  keďže počet obyvateľov EÚ klesá a podľa prognóz by mal okolo roku 2050 predstavovať len 5 % celkovej svetovej populácie na rozdiel od 13 % v roku 1960;

D.  keďže sa očakáva, že viac ako polovica nárastu svetovej populácie do roku 2050 pripadne na Afriku, ktorej obyvateľstvo bude podľa všetkého predstavovať 1,3 mld. popri ďalších 2,4 mld. ľudí na planéte; keďže koncentrácia tohto nárastu v niektorých z najchudobnejších krajín povedie k viacerým novým výzvam, ktoré, ak sa nevyriešia teraz, budú mať deštruktívne účinky pre dotknuté krajiny, ako aj pre Úniu;

E.  keďže Čína, USA a India by sa do roku 2050 mali stať vedúcimi hospodárskymi mocnosťami sveta s ešte väčším politickým vplyvom, pričom v novom usporiadaní hospodárskej a politickej váhy z dlhodobého hľadiska nebude medzi najväčšie ekonomiky sveta patriť žiaden členský štát EÚ a Európska únia sa preto bude vyrovnávať s veľkými zmenami v rozdelení moci vo svete, čo si vyžiada nové úsilie o posilnenie existujúcich inštitúcií globálnej správy;

F.  keďže nový svetový poriadok je čoraz viac charakterizovaný asymetriou a v poslednom desaťročí rozšírili svoj vplyv mnohé neštátne subjekty ako mimovládne organizácie zasadzujúce sa za ľudské práva, spravodlivý obchod a udržateľné riadenie prírodných zdrojov, nadnárodné korporácie, ktoré ovplyvňujú politiku vlád, aktivisti v oblasti sociálnych médií požadujúci demokratickú zmenu; keďže medzinárodné organizované zločinecké skupiny a teroristické organizácie sa snažia oslabiť demokratické zásady; keďže sa však čoraz viac spochybňuje multilateralizmus, s ktorým je Európa hlboko spojená, hoci žiadny nový štátny ani neštátny aktér nevie ponúknuť iný nespochybniteľný pohľad na svet;

G.  keďže v dôsledku globalizácie sa prehĺbila vzájomná závislosť a rozhodnutia prijaté v Pekingu alebo vo Washingtone majú priamy vplyv na náš život; keďže vzájomná závislosť zase spôsobila to, že si svetová verejnosť celkovo začala uvedomovať potrebu medzinárodného riešenia nadnárodných problémov a zlepšenia globálneho riadenia viacstrannými organizáciami;

H.  keďže takmer štvrtina svetovej populácie žije v nestabilných štátoch alebo spoločnostiach; keďže tie sú čoraz častejšie živnou pôdou pre sociálno-ekonomickú nerovnosť, ktorá spolu so zmenou klímy predstavuje bezprostrednú výzvu pre stabilitu, demokraciu a mier;

I.  keďže ambície EÚ dosiahnuť globálne vedúce postavenie a vplyv sú oslabené v dôsledku finančnej krízy, riadenia nebývalej migračnej a utečeneckej krízy, rastúceho euroskepticizmu, šírenia kríz v našej bezprostrednej blízkosti, nedostatočnej konzistentnosti zahraničnej politiky, čoraz väčšieho skepticizmu európskej verejnej mienky, pokiaľ ide o preukazovanie sily navonok a neexistujúcej skutočnej strategickej autonómnosti EÚ, čo vedie k tendencii reagovať na udalosti, a nie ich formovať; keďže EÚ je aj napriek tomu svetovým lídrom v oblasti regulačných noriem;

J.  keďže niektoré západné demokracie sú zraniteľnejšie, viac protekcionistické a zahľadené do seba a uchyľujú sa k extrémom v čase, keď jediným spôsobom, ako účinne reagovať na globálne výzvy, je viacstranná spolupráca; keďže mocnosti ako Čína alebo Rusko sa snažia vyplniť toto vákuum a snažia sa spochybniť a nie posilniť existujúcu globálnu správu založenú na medzinárodnom práve; keďže tieto štáty majú odlišný prístup k rozvojovej spolupráci, ktorý nie je podmienený zlepšovaním právneho štátu či s inými demokratickými reformami;

K.  keďže spoločný komplexný akčný plán s Iránom je významným mnohostranným úspechom na ceste k stabilnému a mierovému Blízkemu východu; keďže rozhodnutie prezidenta Trumpa odstúpiť od jadrovej dohody s Iránom a zaviesť sekundárne sankcie na európske spoločnosti, ktoré obchodujú s Iránom, je veľmi poľutovaniahodné, oslabuje európsku hospodársku nezávislosť a poukazuje na problematickú závislosť EÚ na systéme obchodovania založenom na dolári; keďže EÚ a jej členské štáty opätovne potvrdili svoj záväzok v plnej miere uplatňovať spoločný komplexný akčný plán a prijali opatrenia na ochranu legitímnych európskych hospodárskych záujmov;

L.  keďže ISIS, Al-Káida a iné medzinárodné teroristické organizácie stále predstavujú vážnu hrozbu pre Európu a národy sveta;

M.  keďže európska bezpečnosť je založená na ambícii spoločnej strategickej autonómie, ktorú v júni 2016 zdôraznila globálna stratégia Únie; keďže ambiciózna, dôveryhodná a účinná spoločná zahraničná politika musí byť podporovaná primeranými finančnými zdrojmi a prostriedkami a musí byť založená na súdržnom, včasnom a konzistentnom prístupe členských štátov EÚ;

1.  zdôrazňuje, že nastal čas, aby Európska únia vzala osud do vlastných rúk; zastáva názor, že EÚ by mala v rámci medzinárodných vzťahov plniť úlohu ako vyspelá a zvrchovaná politická a hospodárska mocnosť, ktorá pomáha riešiť konflikty na celom svete a prispieva k formovaniu globálneho riadenia; zdôrazňuje preto, že skutočne spoločná európska zahraničná a bezpečnostná politika založená na strategickej autonómii a integrácii, a to aj z hľadiska spôsobilostí, v oblasti priemyslu a operácií, je potrebná na podporu našich spoločných záujmov, ako aj našich zásad a hodnôt;

2.  je presvedčený o tom, že žiaden členský štát EÚ nedokáže sám účinne reagovať na dnešné globálne výzvy; domnieva sa, že ak budú členské štáty v rámci EÚ postupovať spoločne, môžu si zabezpečiť vplyv na svetovej scéne, ktorý by inak nemali; je presvedčený o tom, že 28 členských štátov, ktoré spolupracujú v záujme dosiahnutia súdržných a jednotných pozícií a zastupujú 500 miliónov občanov, má pri medzinárodných rokovaniach, presadzovaní ľudských práv a zodpovednosti a pri stanovovaní medzinárodných predpisov a politických, demokratických, environmentálnych, sociálnych a hospodárskych noriem spoločne väčšiu váhu; domnieva sa navyše, že globalizácia môže byť pri ochrane sociálneho modelu Únie pre občanov EÚ príležitosťou, a nie hrozbou, a je potrebné, aby ju európski a národní lídri jasne a pozitívne prezentovali;

3.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty príliš často uprednostňujú svoje národné záujmy bez ohľadu na možné dôsledky na európskej úrovni, čím sa oslabuje jednota, konzistentnosť a účinnosť EÚ a v dôsledku toho aj jej dôveryhodnosť ako globálneho aktéra; žiada lepšie rozdelenie úloh, väčšiu solidaritu a posilnenú koordináciu medzi EÚ a jej členskými štátmi; pripomína, že je potrebné, aby vonkajšie politiky Únie boli konzistentné navzájom a s ostatnými politikami s vonkajším rozmerom a aby boli koordinované s medzinárodnými partnermi; domnieva sa, že dobrá spolupráca medzi členskými štátmi má zásadný význam pre ochranu našej demokracie, našich spoločných hodnôt, našej slobody a našich sociálnych a environmentálnych noriem; zdôrazňuje potrebu rozšíriť spoluprácu medzi členskými štátmi, partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami;

4.  pripomína, že ak sa berie všetkých 28 členských štátov ako celok, EÚ je najväčšou ekonomikou na svete, ktorá má viac ako pol miliardy obyvateľov, a euro je druhou najvýznamnejšou rezervnou menou; zdôrazňuje, že na základe spoločných príspevkov inštitúcií EÚ a jednotlivých členských štátov je EÚ zároveň najväčším darcom rozvojovej pomoci na svete;

5.  zdôrazňuje, že európsky prístup k vonkajším vzťahom sa vyznačuje:

6.  zdôrazňuje, že EÚ by mala byť naďalej verná svojim zásadám demokracie, ľudských práv a právneho štátu, ako je to zakotvené v zmluvách; zdôrazňuje, že je dôležité posúdiť, či je presadzovanie týchto zásad v tretích krajinách úspešné a aký je potenciál ďalšieho zlepšenia; zdôrazňuje, že povesť EÚ ako podporovateľa týchto zásad môže pretrvať, iba ak zabezpečí, že práve tieto zásady budú chránené a budú sa dodržiavať vo všetkých členských štátoch;

7.  nabáda tiež, aby sa zvážil prístup „menej za menej“ v prípade tých krajín, ktoré v oblasti správy vecí verejných, demokracie a ľudských práv zaradili spätný chod; domnieva sa, že EÚ by mala efektívnejšie využívať nástroje zahraničnej politiky vrátane obchodných a rozvojových nástrojov, ako sú dvojstranné dohody s tretími krajinami, keď dochádza k porušovaniu demokratických noriem a ľudských práv, a najmä aby sa zabezpečilo, že nebude ratifikovaná žiadna dohoda dovtedy, kým nebudú splnené referenčné kritériá v oblasti ľudských práv; vyzýva EÚ a členské štáty, aby v záujme boja proti korupcii v tretích krajinách prijali opatrenia týkajúce sa bohatstva z nevysvetlených zdrojov; pripomína, že hospodárske sankcie sú silným nástrojom nátlakovej diplomacie; poukazuje na to, že v niektorých prípadoch na pozície v oblasti zahraničnej politiky prijaté Európskym parlamentom nenadväzujú žiadne ďalšie kroky na úrovni Únie, a trvá na tom, aby ich Rada a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) viac zohľadňovali;

8.  vyzýva ESVČ, Komisiu, Radu a jednotlivé členské štáty, aby postupovali strategicky, zaujali integrovaný prístup a využili všetky dostupné prostriedky vrátane obchodných, rozvojových, diplomatických, civilných a vojenských nástrojov Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SPOP), ako aj strategickú komunikáciu a verejnú diplomaciu s cieľom posilniť geopolitický vplyv EÚ a jej celkový obraz vo svete a chrániť jej záujmy, a to aj posilňovaním hospodárskej zvrchovanosti a strategickej autonómie EÚ; zdôrazňuje doplnkovú úlohu, ktorú môžu v tomto procese zohrať environmentálne, kultúrne, akademické a iné „alternatívne“ formy diplomacie;

9.  požaduje, aby v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2021 – 2027 boli na vonkajšiu činnosť EÚ k dispozícii dostatočné finančné prostriedky a aby EÚ sústredila svoje zdroje na strategické priority; pripomína dôležitú úlohu vonkajších finančných nástrojov EÚ pri presadzovaní záujmov zahraničnej politiky EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť súdržnosť, účinnosť, schopnosť reagovať a flexibilitu nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti; zdôrazňuje, že do kontroly a strategického riadenia týchto nástrojov treba primerane zapojiť Európsky parlament; zastáva názor, že narastajúce problémy v susedstve EÚ a mimo neho si vyžadujú podstatne vyššie rozpočtové prostriedky na vonkajšiu činnosť a výrazné posilnenie civilných misií SBOP;

10.  vyzýva ESVČ, aby vytvorila tematicky orientované koalície s podobne zmýšľajúcimi krajinami s cieľom podporiť a presadzovať medzinárodný poriadok založený na pravidlách, multilateralizmus a voľný a spravodlivý obchod a aby hľadala riešenia globálnych výziev vrátane zmien rovnováhy moci založené na spolupráci; vyzýva ESVČ, aby s rozvíjajúcimi sa mocnosťami spolupracovala na zabezpečení svetových verejných statkov, ako je mier a bezpečnosť, a to aj spoluprácou v operáciách prevencie a riadenia kríz na celom svete, zmierňovaní zmeny klímy vrátane udržateľného riadenia prírodných zdrojov, čistého ovzdušia a vody a nekontaminovanej pôdy, ako aj obrany a presadzovania ľudských práv a finančnej stability; pripomína význam medziparlamentných vzťahov na podporu týchto cieľov;

11.  odsudzuje opakované využívanie práva veta zo strany Ruska v Bezpečnostnej rade OSN a považuje ho za podkopávanie medzinárodného úsilia o mier a urovnávanie konfliktov; poznamenáva, že patové situácie v Bezpečnostnej rade OSN sú prekážkou v činnosti medzinárodného spoločenstva a bránia riešeniu kríz; opätovne vyzýva členské štáty na podporu reforiem v zložení a fungovaní Bezpečnostnej rady; zdôrazňuje, že EÚ je odhodlaná posilniť medzinárodnú úlohu OSN;

12.  konštatuje, že EÚ zohrávala dôležitú úlohu pri zmierňovaní a riešení zahraničnopolitických kríz, najmä vtedy, keď niektoré členské štáty prevzali pod záštitou Únie vedenie, napríklad v prípade normandskej štvorky alebo rokovaní EÚ3 + 3 s Iránom; zastáva názor, že pri rozvoji intenzívnejšej spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany z dlhodobého hľadiska môže prípadné vytváranie ad hoc koalícií členských štátov, ktoré dokážu rýchlo zasiahnuť v prípade medzinárodných kríz, zvýšiť flexibilitu vonkajšej činnosti EÚ a jej schopnosť reagovať na meniace sa situácie v krátkodobom horizonte, znížením tlaku na potrebu dosiahnuť všeobecný konsenzus členských štátov;

13.  víta rastúcu úlohu EÚ vrátane jej civilných a vojenských misií SBOP v oblasti udržiavania mieru, predchádzania konfliktom, posilňovania medzinárodnej bezpečnosti a obnovy po skončení konfliktov ako prostriedku na zabezpečenie dlhodobého mieru; pripomína väčší úspech riešenia konfliktov, keď v tomto procese zohrávajú formálnu úlohu ženy, a vyzýva na ich vyššiu účasť na týchto misiách;

14.  chápe, že bezprostrednosť hrozieb rozhoduje o politických prioritách; vyzýva však všetky členské štáty, aby dodržiavali zásadu solidarity zakotvenú v zmluvách (článok 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) a podnikli potrebné kroky v spoločnej reakcii na migračnú krízu tak, ako spoločne solidárne zareagovali na problémy, ktoré spôsobilo asertívne konanie Ruska a Číny v hospodárskom a bezpečnostnom kontexte; naďalej sa domnieva, že súčasné krízy preverujú ochotu členských štátov účinnejšie spolupracovať na riešení spoločných výziev; vyzýva na dodatočnú humanitárnu pomoc obyvateľstvu, ktoré bolo zasiahnuté konfliktom;

15.  konštatuje, že vnútorná aj vonkajšia bezpečnosť sú čoraz viac vzájomne prepojené; zdôrazňuje, že treba posilniť vnútornú odolnosť EÚ voči vonkajším zásahom a stanoviť spoločnú stratégiu s medzinárodnými partnermi, pokiaľ ide o ochranu kritickej infraštruktúry, ako aj základných inštitúcií a symbolov našich demokracií; podporuje Komisiu a PK/VP v ďalšom zvyšovaní odolnosti EÚ ako súčasti stratégie znižovania rizika, voči teroristickým útokom, najmä džihádistického terorizmu ako jednej z hlavných výziev, ktorým v súčasnosti čelí verejná bezpečnosť v EÚ, voči radikalizácii, nelegálnej migrácii, opakovanému použitiu chemických zbraní, propagande, dezinformačným kampaniam na internete aj inde, ruským pokusom o uskutočňovanie kybernetických útokov a zasahovanie do volebných a referendových kampaní a voči iným hybridným hrozbám, ktoré si vyžadujú rýchle, asertívne a koordinované protiopatrenia; zdôrazňuje, že by sa mali prijať všetky možné opatrenia na zabránenie akémukoľvek zasahovaniu do volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019;

16.  zdôrazňuje skutočnosť, že transatlantické partnerstvo čelí v krátkodobom horizonte množstvu výziev a problémov, no napriek tomu je naďalej nenahraditeľné pre bezpečnosť a prosperitu na oboch stranách Atlantiku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že USA postupne upúšťajú od multilaterálneho svetového poriadku založeného na pravidlách a odstúpili od Parížskej dohody, spoločného komplexného akčného plánu, dohody o Transpacifickom partnerstve (TPP) a Rady OSN pre ľudské práva, pozastavili financovanie UNRWA a rôznych agentúr OSN a multilaterálnych fór, ako aj operácií na udržiavanie mieru a útočia na Medzinárodný trestný súd; vyzýva EÚ, aby vo svojich odpovediach na takéto rozhodnutia preukázala jednotu, pevnosť a proporcionalitu, aby opätovne potvrdila svoju plnú podporu spoločnému komplexnému akčnému plánu, zabezpečila dosiahnutie hmatateľných hospodárskych výsledkov s Iránom a chránila európske spoločnosti, ktoré investujú v Iráne, pred sankciami USA; vyzýva ďalej EÚ, aby zintenzívnila úsilie v diplomacii v oblasti zmeny klímy a zahrnula dodržiavanie Parížskej dohody do všetkých obchodných a investičných dohôd;

17.  zdôrazňuje, že investovanie do stability a prosperity krajín západného Balkánu musí naďalej zostať hlavnou prioritou Európskej únie; pripomína, že európske vyhliadky krajín západného Balkánu musia viesť k plnému členstvu dotknutých krajín za predpokladu, že plnia všetky kritériá; zdôrazňuje, že proces rozširovania je založený na zásluhách, vychádza z prísnych a spravodlivých podmienok v súlade s prísnym uplatňovaním kodanských kritérií a musí závisieť výlučne od konkrétnych výsledkov, ktoré dosahujú jednotlivé krajiny v otázkach, ako je korupcia, pranie špinavých peňazí, transparentnosť a nezávislosť súdnictva; pripomína, že počas celého tohto procesu je dôležité podporovať reformy nevyhnutné pre medzinárodný politický a hospodársky poriadok, ktorý je založený na pravidlách a spolupráci a zameriava sa na zásady právneho štátu, dodržiavania ľudských práv, najmä práv menšín, zmierenie a dobré susedské vzťahy, bezpečnosť a migráciu, sociálny a hospodársky a udržateľný rozvoj, dopravnú a energetickú prepojenosť, ochranu životného prostredia a digitálnu agendu;

18.  uznáva význam stability východného susedstva pre vlastnú stabilitu Únie a nabáda na prehlbovanie stále užších vzťahov s krajinami východného susedstva; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby naďalej uplatňovali transformačný potenciál EÚ na jej východných hraniciach, posilňovali hospodárske väzby a prepojenosť, využívali obchodné dohody a dohody o pridružení, prístup k jednotnému trhu a hlbšie medziľudské kontakty, a to aj uľahčením a liberalizáciou vízových režimov v prípade, že sú splnené všetky podmienky, ako podnety na podporu demokratických reforiem a prijímanie európskych pravidiel a noriem; ďalej vyzýva ESVČ, aby monitorovala demokratické procesy vo svojom bezprostrednom susedstve a zabezpečila, aby sa demokratický pokrok nezastavil ani nezvrátil;

19.  opätovne potvrdzuje záväzok EÚ podporovať zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť svojich partnerov; zdôrazňuje, že treba vyriešiť všetky zmrazené konflikty v súlade s medzinárodným právom, normami a zásadami, zvýšiť podporu obyvateľov postihnutých konfliktom, vnútorne vysídlených osôb a utečencov a bojovať proti pokusom o destabilizáciu z tretích krajín, najmä z Ruska; opätovne odsudzuje ruskú nezákonnú anexiu Krymu a vojenskú intervenciu na východe Ukrajiny; vyzýva na pokračovanie úsilia o zabezpečenie vykonávania dohôd z Minska a žiada, aby sa sankcie EÚ voči Rusku predĺžili, kým tieto dohody nebude plniť; okrem toho odsudzuje pokračujúcu militarizáciu a zhoršujúcu sa bezpečnostnú a humanitárnu situáciu na gruzínskych okupovaných územiach Abcházska a Južného Osetska a vyzýva Rusko, aby plnilo svoje záväzky vyplývajúce z dohody o prímerí z roku 2008, ktorú sprostredkovala EÚ;

20.  pripomína, že Stredozemie je hranicou medzi dvoma svetovými regiónmi, medzi ktorými existujú najväčšie rozdiely; opäť zdôrazňuje naliehavú potrebu stimulovať spravodlivý hospodársky a sociálny rozvoj oblasti južného Stredozemia a subsaharskej Afriky a pomôcť krajinám v riešení základných príčin nestability, ako sú ozbrojené konflikty, nedemokratická a neefektívna správa vecí verejných, korupcia a zmena klímy, a to vytváraním miestnych hospodárskych príležitostí, najmä pre mladých ľudí a ženy, a to predovšetkým v krajinách pôvodu migrantov, pričom treba zapájať príslušných aktérov na mieste a miestne komunity; v tejto súvislosti berie na vedomie návrh predsedu Komisie Junckera vytvoriť novú európsko-africkú alianciu pre udržateľné investície a pracovné miesta, jeho iniciatívu zlúčiť rôzne európsko-africké obchodné dohody do jednej dohody o voľnom obchode medzi oboma kontinentmi, ktorá môže byť úspešná, len ak bude predstavovať ekonomické partnerstvo medzi seberovnými a ak sa vytvorí skutočné prostredie priaznivé pre podnikanie a investície; nalieha na EÚ, aby použila aj iné mechanizmy ESP na ďalšie rozšírenie spolupráce medzi Úniou, partnerskými štátmi južného susedstva a kľúčovými regionálnymi aktérmi v regionálnych otázkach, ako je dobrá správa, bezpečnosť, energetika a boj proti zmene klímy; opätovne zdôrazňuje svoju podporu stabilizačnej oblasti SBOP EÚ a vyzýva na jej posilnenie;

21.  zdôrazňuje, že EÚ musí zohrávať vedúcu úlohu na Blízkom východe a v oblasti Perzského zálivu pomocou rozhodnej mäkkej moci a riadneho vykonávania všetkých dohôd o pridružení; vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím vlády USA premiestniť americké veľvyslanectvo v Izraeli z Tel Avivu do Jeruzalema; požaduje, aby EÚ bola hnacou silou obnovy skutočného mierového procesu na Blízkom východe, ktorého cieľom je riešenie založené na existencii dvoch štátov; znovu potvrdzuje nadradenosť ženevského procesu vedeného OSN v riešení sýrskeho konfliktu v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2254; odsudzuje ruskú a iránsku podporu Asadovho režimu, jeho vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vyvinuli všetko úsilie na zastavenie zločinov proti sýrskemu obyvateľstvu a predovšetkým používaniu chemických zbraní proti nemu;

22.  odsudzuje závažné porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv všetkými stranami v Jemene vrátane bezohľadných útokov na civilistov zo strany koalície vedenej Saudskou Arábiou a húthíovských povstalcov; požaduje okamžité zrušenie blokády Jemenu a vyzýva všetky strany konfliktu, aby obnovili dialóg pod záštitou OSN a pracovali na dosiahnutí udržateľného prímeria; víta rozhodnutie vlád Nemecka, Dánska a Fínska zastaviť predaj zbraní do Saudskej Arábie; vyzýva na zavedenie sankcií v rámci celej EÚ proti tým, ktorí sú zodpovední za vraždu saudského novinára Džamála Chášukdžího;

23.  zdôrazňuje, že posilňovanie regionálnej bezpečnosti v indopacifickej oblasti má kľúčový význam pre záujmy EÚ a jej členských štátov; vyzýva všetky dotknuté strany v tomto regióne na riešenie rozdielov mierovými prostriedkami a na zdržanie sa vykonávania jednostranných opatrení na zmenu súčasného stavu, a to aj vo Východočínskom a Juhočínskom mori s cieľom zabezpečiť regionálnu bezpečnosť; nabáda na rýchle obnovenie dvojstranných rozhovorov medzi Čínou a Taiwanom a znovu potvrdzuje svoju podporu riadnej účasti Taiwanu v medzinárodných organizáciách, mechanizmoch a činnostiach; podporuje opatrenia na prehĺbenie vzťahov medzi Európskou úniou, jej členskými štátmi a partnermi v Ázii, a nabáda na hospodársku, diplomatickú a bezpečnostnú spoluprácu;

24.  v období po nedávnych prezidentských a parlamentných voľbách v Latinskej Amerike opätovne vyjadruje svoj záväzok pokračovať v budovaní pevných vzťahov s jej krajinami, podporovať obranu demokracie, právneho štátu a ľudských práv ako základného kameňa hlbšej integrácie a spolupráce; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedostatočným dodržiavaním demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu na Kube, v Nikarague a vo Venezuele; so znepokojením berie na vedomie volebný vývoj v Brazílii a vyjadruje nádej, že nová vláda zostane verná demokracii a právnemu štátu; oceňuje úsilie všetkých strán zapojených do mierového procesu v Kolumbii; opakuje svoju plnú podporu tomuto mierovému procesu a jeho účinnému vykonávaniu;

25.  domnieva sa, že hoci majú mäkká moc a budovanie inštitúcií veľký význam, samé osebe nemôžu stačiť na to, aby pôsobili vplyvne vo svete, v ktorom majú čoraz väčšiu váhu mocenská politika a tvrdá sila; domnieva sa, že účinnosť zahraničnej politiky EÚ bude v konečnom dôsledku do veľkej miery závisieť od účinnej kombinácie nástrojov tvrdej a mäkkej moci vrátane otvoreného dialógu, od jej schopnosti viesť a ísť príkladom a od zdrojov a spôsobilostí, ktoré ju podporujú, vrátane primeraných finančných zdrojov, skutočného multilateralizmu, kombinácie mäkkej a dôveryhodnej tvrdej moci, spoločného využívania vojenských spôsobilostí a ochoty členských štátov vzdať sa rozhodovania v tejto súvislosti, ako aj od spolupráce s NATO a inými podobne zmýšľajúcimi krajinami;

26.  víta zvýšenú spoluprácu členských štátov EÚ v oblasti obrany a kroky, ktoré boli prijaté na zvýšenie vojenskej autonómie EÚ, najmä zriadenie európskeho centra jednotného velenia v Bruseli pre vojenské výcvikové misie EÚ, a odstránenie prekážok, ktoré bránili nasadeniu bojových skupín EÚ; domnieva sa, že zriadenie stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) na projektoch v oblasti obrany a koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany členským štátom pomôže prehĺbiť spoluprácu v oblasti obrany a efektívnejšie vynakladať rozpočtové prostriedky na obranu; víta návrh VP/PK na vytvorenie Európskeho mierového nástroja a nového rámca pre civilné misie SBOP, ako aj záväzok napredovať vo vojenskej mobilite s cieľom dosiahnuť pokrok v európskej strategickej autonómii, a to aj prostredníctvom európskej intervenčnej iniciatívy; domnieva sa, že rozvoj silného obranného priemyslu posilňuje technologickú nezávislosť EÚ, a to aj prostredníctvom podpory jednotného trhu s produktmi kybernetickej bezpečnosti, v prípade ktorých treba spôsobilosti EÚ zvýšiť;

27.  domnieva sa, že schopnosť vysielať civilných odborníkov a ozbrojené sily do konfliktov na celom svete s cieľom podporiť mier a stabilitu je základným predpokladom toho, aby sa stala vierohodnou politickou mocou, ktorá dokáže formovať predchádzanie ozbrojeným konfliktom, presadzovať mierové dohody a stabilizáciu situácií, po skončení konfliktu; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby vybudovali dostatočné civilné a vojenské spôsobilosti, ktoré budú zahŕňať celé spektrum pozemných, vzdušných, vesmírnych, námorných a kybernetických spôsobilostí a aby sa snažili o prijatie právne záväzného nástroja o plne autonómnych zbraňových systémoch s cieľom brániť ciele Zmluvy; zdôrazňuje význam prebiehajúcej spolupráce medzi Európskou úniou a NATO, ako sa zdôrazňuje v globálnej stratégii EÚ a v spoločnom vyhlásení EÚ a NATO; zdôrazňuje, že ďalší rozvoj obrannej únie by mal dopĺňať ciele vonkajších vzťahov EÚ;

28.  zdôrazňuje, že rozvoj nových formátov, ako je bezpečnostná rada EÚ, ktoré presadzuje kancelárka Merkelová a prezident Macron, a nové spôsoby užšej koordinácie v rámci EÚ a s medzinárodnými orgánmi by mohli potenciálne uľahčiť účinnejší rozhodovací proces pre SZBP; domnieva sa, že popri vytváraní týchto štruktúr by sa mali rozvíjať mechanizmy na zabezpečenie ich demokratickej kontroly;

29.  podporuje diskusiu v EÚ o nových formátoch vrátane návrhu, ktorý prezentoval predseda Komisie Juncker vo svojom prejave o stave Únie 12. septembra 2018, aby sa v určitých oblastiach SZBP, v ktorých je podľa zmlúv v súčasnosti potrebná jednomyseľnosť, konkrétne v otázkach ľudských práv, sankcií a civilných misií, začalo uplatňovať hlasovanie kvalifikovanou väčšinou; vyzýva členské štáty, aby preskúmali spôsoby, akými môžu konať účinnejšie v kontexte SZBP a SBOP; domnieva sa, že uplatnenie kvalifikovanej väčšiny by EÚ umožnilo, aby konala ráznejšie, rýchlejšie a účinnejšie; vyzýva Európsku radu, aby nadviazala na túto iniciatívu prostredníctvom premosťovacej doložky (článok 31 ods. 3 Zmluvy o EÚ); nabáda Európsku radu, aby zvážila rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou na ďalšie oblasti SZBP v rámci širšej diskusie o využívaní väčšinového hlasovania v politikách EÚ; uznáva potrebu hľadať tvorivé riešenia pre budúcu spoluprácu medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom v oblasti SZBP a SBOP, berúc do úvahy zásady stanovené v uznesení zo 14. marca 2018 o rámci budúcich vzťahov EÚ a Spojeného kráľovstva;

30.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ C 210, 3.8.2010, s. 1.