Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu(1),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, 26. júna 2015, 15. decembra 2016, 22. júna 2017 a 28. júna 2018,

–  so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike,

–  so zreteľom na jeho uznesenie z 12. decembra 2018 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(2),

–  so zreteľom na závery Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike z 25. novembra 2013, 18. novembra 2014, 18. mája 2015, 27. júna 2016, zo 14. novembra 2016, z 18. mája 2017, zo 17. júla 2017 a z 25. júna 2018,

–  so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý predstavila podpredsedníčka Komisie / vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) 28. júna 2016,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia z 8. júla 2016 a 10. júla 2018 predsedov Európskej rady a Komisie a generálneho tajomníka NATO,

–  so zreteľom na spoločný súbor 42 návrhov schválených Radou Európskej únie a Severoatlantickou radou 6. decembra 2016 a na správy o pokroku zo 14. júna a z 5. decembra 2017 o ich vykonávaní, ako aj na nový súbor 32 návrhov, ktoré obe rady schválili 5. decembra 2017,

–  so zreteľom na Diskusný dokument o budúcnosti európskej obrany zo 7. júna 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 s názvom Vojenské štruktúry EÚ: súčasná situácia a vyhliadky do budúcnosti(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o Stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 23. novembra 2016 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike)(6) a z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o ústavných, právnych a inštitucionálnych dôsledkoch spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky: možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2017 o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2018(9),

–  so zreteľom na koncepciu posilňovania kapacít EÚ v oblasti mediácie a dialógu prijatý 10. novembra 2009,

–  so zreteľom na dokument s názvom Plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany, ktorý 14. novembra 2016 predložila PK/VP,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2018 o vzťahoch EÚ – NATO(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2016 o akčnom pláne v oblasti európskej obrany (COM(2016)0950),

–  so zreteľom na nový obranný balík, ktorý Komisia predstavila 7. júna 2017 v tlačovej správe s názvom Európa, ktorá obraňuje: Komisia otvára diskusiu o prechode k bezpečnostnej a obrannej Únii,

–  so zreteľom na výročnú správu o vykonávaní globálnej stratégie EÚ – 2. rok,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 14. decembra 2016 o uplatňovaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(11) a z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(12),

–  so zreteľom na akčný plán vojenskej mobility EÚ uverejnený 28. marca 2018,

–  so zreteľom na závery Rady prijaté 18. septembra 2018 o posilnení strategického partnerstva EÚ – OSN pre mierové operácie a krízové riadenie: priority na roky 2019 – 2021,

–  so zreteľom na Nobelovu cenu mieru udelenú EÚ v roku 2012 za to, že viac než šesť desaťročí prispieva k presadzovaniu mieru, zmierenia, demokracie a ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a na stanovisko Výboru pre ústavné veci (A8-0375/2018),

A.  keďže členské štáty sa rozhodli postupne vytvoriť spoločnú obrannú politiku, ktorá by mohla viesť v súlade s ustanoveniami článku 42 Zmluvy o EÚ k spoločnej obrane, čím sa upevní európska identita a nezávislosť v záujme posilnenia mieru, bezpečnosti a pokroku v Európe a vo svete,

Strategické prostredie Únie

1.  poznamenáva, že celosvetový poriadok založený na pravidlách, v susedstve EÚ aj inde, je čoraz viac spochybňovaný na politicko-vojenskej úrovni a v poslednom čase aj na obchodno-hospodárskej úrovni; konštatuje, že k týmto systémovým výzvam patrí neustále zhoršovanie strategického medzinárodného prostredia, ktoré čelí medzištátnym a vnútroštátnym konfliktom a násiliu, terorizmu, zlyhaniu štátu, kybernetickým a hybridným útokom na základné piliere našich spoločností, účinkom zmeny klímy a prírodným katastrofám; uznáva, že obrana medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, medzinárodného práva a hodnôt bránených liberálnymi demokraciami by mala mať maximálnu prioritu a malo by sa k nej pristupovať bez kompromisov;

2.  zdôrazňuje, že tieto výzvy sú príliš rozsiahle na to, aby im ktorákoľvek krajina sama úspešne čelila; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby EÚ reagovala na tieto výzvy rýchlo, konzistentne, účinne, jednotne a v spolupráci so spojencami, partnermi a inými medzinárodnými organizáciami; konštatuje, že spoločná bezpečnostná a obranná politika (ďalej len „SBOP“) je užitočným nástrojom na riešenie mnohých z týchto výziev, mala by sa však používať efektívnejšie a koherentne s inými vonkajšími a vnútornými nástrojmi, aby EÚ mohla rozhodne prispievať k zvládaniu medzinárodných kríz a k uplatňovaniu svojej strategickej autonómie; poukazuje na to, že inštitúcie SBOP a mnohé jej nástroje sú k dispozícii, a naliehavo žiada členské štáty, aby ich neodkladne využívali;

3.  pripomína, že bezpečnosť členských štátov EÚ je úzko prepojená; zdôrazňuje, že je potrebné určiť riziká, ktoré stanovili všetky členské štáty; uznáva, že komplexný charakter týchto problémov s rôznymi hrozbami pre jednotlivé členské štáty v rôznej miere vytvára priestor na dohodu o tom, ako kolektívne riešiť takéto problémy v duchu solidarity;

4.  zdôrazňuje, že džihádistický terorizmus, ktorý už dnes postihuje Blízky východ, Sahel a Africký roh, sa šíri do západnej Afriky, strednej Ázie a juhovýchodnej Ázie; zdôrazňuje, že táto pretrvávajúca hrozba si vyžaduje trvalú a dobre koordinovanú stratégiu na úrovni EÚ v záujme ochrany občanov a záujmov EÚ a podpory postihnutých regiónov;

5.  konštatuje, že nedávne kroky a politiky Ruska znížili stabilitu a zmenili bezpečnostné prostredie, a zdôrazňuje, že EÚ a členské štáty musia nájsť jednotnejší, strategický prístup, pokiaľ ide o Rusko;

6.  so znepokojením konštatuje, že použitie nervovoparalytickej látky novičok v meste Salisbury v marci 2018 bolo prvým takýmto útokom na európskej pôde od druhej svetovej vojny a malo za následok úmrtie občianky EÚ; naliehavo žiada Európsku radu, aby prijala obmedzujúce opatrenia proti osobám zodpovedným za používanie a šírenie chemických zbraní;

7.  zdôrazňuje, že na ruská okupácia na Ukrajine stále pokračuje a dohody z Minska, bez ktorých nemôže byť konflikt vyriešený, neboli vykonané a stále pretrváva protiprávna anexia a militarizácia Krymu; je hlboko znepokojený tým, že nadmerné vojenské cvičenia a činnosti Ruska, hybridné taktiky vrátane kybernetického terorizmu, šírenia falošných správ a dezinformačných kampaní a hospodársky nátlak a vydieranie v oblasti energetiky destabilizujú krajiny Východného partnerstva a západný Balkán a tiež sa zameriavajú na západné demokracie a zvyšovanie napätia v rámci nich; je znepokojený tým, že bezpečnostná situácia v okolí EÚ bude aj v najbližších rokoch veľmi nestabilná; opätovne pripomína strategický význam západného Balkánu pre bezpečnosť a stabilitu EÚ a potrebu sústrediť a posilniť politickú angažovanosť EÚ v tomto regióne, a to aj posilnením mandátu misií EÚ v rámci SBOP; je pevne presvedčený o tom, že v záujme prekonania zraniteľnosti EÚ je potrebná väčšia integrácia a koordinácia;

8.  poznamenáva, že táto potreba spolupráce sa v posledných rokoch stále viac uznáva, a víta pokrok, ktorý sa dosiahol v tomto smere, napríklad vytvorenie stálej štruktúrovanej spolupráce (ďalej len „PESCO“), hoci konkrétne výsledky sa musia stále náležite posudzovať; domnieva sa, že EÚ by zároveň mala posilniť dialóg a spoluprácu s tretími krajinami v tomto regióne a s regionálnymi a subregionálnymi organizáciami;

9.  zdôrazňuje však, že spolupráca je stále v štádiu rozvoja, a že na to, aby EÚ a členské štáty využívali výhody hlbokej, trvalej a dlhodobej spolupráce v oblasti obrany treba urobiť oveľa viac;

10.  zdôrazňuje praktické a finančné prínosy ďalšej integrácie európskych obranných spôsobilostí; zdôrazňuje, že komplexnou a dôveryhodnou prácou všetkých zainteresovaných subjektov je možné zvýšiť dosah a efektívnosť výdavkov na obranu bez zvýšenia samotných výdavkov na obranu;

11.  konštatuje, že obrana členských štátov EÚ závisí predovšetkým od ich politickej vôle a vojenskej schopnosti dostáť svojim povinnostiam v neistom strategickom prostredí; zdôrazňuje význam transatlantickej väzby pre bezpečnosť a obranu európskych a severoamerických demokracií; vyjadruje však znepokojenie nad súčasným stavom tohto vzťahu a vyzýva všetky zodpovedné politické a spoločenské sily na oboch stranách Atlantického oceánu, aby tento kľúčový vzťah skôr posilňovali ako podkopávali; zdôrazňuje, že sa treba vyhnúť vplyvom nedávnych ťažkostí v obchodnom vzťahu na transatlantickú bezpečnostnú väzbu; zdôrazňuje, že dobre vymedzená strategická autonómia upevní európsku bezpečnosť aj vzťahy medzi EÚ a NATO; v tomto kontexte opätovne zdôrazňuje silnejúcu potrebu spolupráce v oblasti obrany na európskej úrovni a sústredenia zdrojov na kľúčové priority;

12.  zdôrazňuje, že multilateralizmus, s ktorým je Európa hlboko spätá, čoraz viac spochybňujú postoje USA a iných svetových mocností; opätovne zdôrazňuje význam multilateralizmu ako nástroja na presadzovanie hodnôt právneho štátu a riešenie celosvetových záležitostí pri zachovávaní mieru a stability;

SBOP – cesta vpred

13.  domnieva sa, že nárast investícií do bezpečnosti a obrany je naliehavou problematikou pre členské štáty a EÚ a že solidarita a spolupráca v oblasti obrany by sa mala stať normou, ako sa uvádza v globálnej stratégii EÚ (EGS); víta pokrok dosiahnutý pri plnení ustanovení globálnej stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany; domnieva sa, že tieto úspechy otvárajú perspektívu pre dôležité štrukturálne zmeny v budúcnosti;

14.  vyzýva členské štáty, aby sa snažili o dosiahnutie cieľa výdavkov na obranu na úrovni 2 % HDP a aby vynakladali 20 % svojich rozpočtov určených na obranu na vybavenie, ktoré Európska obranná agentúra (ďalej len „EDA“) označila za potrebné, vrátane súvisiaceho výskumu a vývoja;

15.  víta vytvorenie osobitnej hlavy venovanej obrane v návrhu viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) Komisie, a najmä vytvorenie rozpočtového riadku, z ktorého sa budú financovať Európsky obranný fond a projekty vojenskej mobility; domnieva sa, že tieto rozhodnutia si budú s najväčšou pravdepodobnosťou vyžadovať centralizované riadenie obrany na úrovni Komisie; zdôrazňuje, že financovanie z tohto rozpočtového riadku by sa malo použiť výlučne na účely obrany bez politizácie, keďže bezpečnosť je nedeliteľná a mala by byť v súlade s potrebami členských štátov v oblasti spôsobilostí a infraštruktúry a v súlade s ašpiráciami EÚ v oblasti strategickej autonómie;

16.  berie na vedomie rastúci význam vojenskej mobility v programe európskej obrany; zdôrazňuje, že vojenská mobilita je ústredným strategickým nástrojom v súčasnom prostredí hrozieb a je nanajvýš dôležitá pre oblasť SBOP aj pre ostatné viacstranné záväzky členských štátov vrátane NATO; zdôrazňuje význam prispôsobenia existujúcich sietí potrebám vojenskej mobility; víta preto skutočnosť, že vojenská mobilita bola začlenená nielen do návrhu nového Nástroja na prepájanie Európy, ale aj do PESCO, a jej významnú úlohu v spolupráci medzi EÚ a NATO; zdôrazňuje, že tieto rôzne projekty musia byť náležite koordinované, a to aj so spojencami, aby sa zabezpečili želané výsledky; víta návrh Komisie vyčleniť v budúcom VFR (2021 – 2027) 6,5 miliardy EUR na projekty vojenskej mobility v rámci Nástroja na prepájanie Európy;

17.  poznamenáva však, že pre všetky tieto rôzne prvky bude nevyhnutné vypracovať dobre stanovený ústredný strategický prístup k európskej obrane, ktorý by mohol byť najlepšie vymedzený v bielej knihe EÚ o bezpečnosti a obrane;

18.  žiada o vypracovanie presných usmernení s cieľom poskytnúť dobre vymedzený rámec pre budúcu aktiváciu a vykonávanie článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ; žiada o vypracovanie koncepcie a prijatie bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane, ktorou sa zaručí, že súčasné a budúce procesy budovania kapacít budú vychádzať z bezpečnostných záujmov EÚ;

19.  takisto víta návrh PK/VP, s podporou Komisie, na vytvorenie Európskeho mierového nástroja, ktorým sa bude financovať časť nákladov na obranné činnosti EÚ ako mierové misie Africkej únie, spoločné náklady na vlastné vojenské operácie SBOP a budovanie vojenských kapacít partnerov, ktoré sú vylúčené z financovania z rozpočtu podľa článku 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ; opätovne potvrdzuje, že je potrebné vyhnúť sa duplicite s inými existujúcimi nástrojmi; berie na vedomie najmä začlenenie a rozšírenie mechanizmu Athena určeného na spoločné financovanie misií a operácií SBOP, čo je ambicióznym krokom, ktorý Európsky parlament už dlho požadoval; vyzýva na zlepšenie finančnej kontroly všetkých budúcich misií a na včasné posúdenie vplyvu;

Spôsobilosti v oblasti bezpečnosti a obrany Únie

20.  zdôrazňuje, že EÚ musí uplatňovať celý súbor dostupných nástrojov politiky, od mäkkej až po tvrdú silu a od krátkodobých opatrení až po dlhodobé politiky; opätovne potvrdzuje dôležitosť rozvoja potrebných civilných a vojenských spôsobilostí, a to aj prostredníctvom združovania a spoločného využívania, na riešenie komplexných bezpečnostných problémov v Európe, v jej okolí a na jej periférii, ktoré sú uvedené v globálnej stratégii EÚ; pripomína, že v rámci EGS sa podporuje úzka obranná spolupráca v rámci Únie;

21.  domnieva sa, že členské štáty EÚ sa musia snažiť zlepšiť vojenské spôsobilosti tak, aby pokrývali celé spektrum pozemných, vzdušných, kozmických, námorných a kybernetických spôsobilostí vrátane strategických podporných schopností, aby bola spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ dôveryhodnou silou; zdôrazňuje potrebu investovať do spravodajstva, sledovania a prieskumu, satelitnej komunikácie a autonómneho prístupu do vesmíru, ako aj trvalého pozorovania Zeme s cieľom lepšie posúdiť vnútorné a vonkajšie hrozby;

22.  opätovne potvrdzuje úlohu EÚ ako globálneho poskytovateľa námornej bezpečnosti a zdôrazňuje význam rozvoja relevantných vojenských a civilných spôsobilostí; víta v tomto smere prijatie revidovaného akčného plánu stratégie námornej bezpečnosti EÚ v júni 2018;

23.  považuje za zásadne dôležité, aby EÚ a NATO zintenzívnili výmenu spravodajských informácií s cieľom umožniť oficiálne určovať páchateľov kybernetických útokov a následne umožniť ukladanie obmedzujúcich sankcií subjektom, ktoré za kybernetické útoky zodpovedajú;

24.  uznáva strategický rozmer kozmického sektora pre Európu a potrebu zlepšiť súčinnosť medzi jej civilnými a bezpečnostnými/obrannými hľadiskami; zdôrazňuje, že je potrebné využívať vesmírne kapacity, a to aj so zreteľom na širšie geopolitické prostredie a SBOP, a zároveň zdôrazňuje, že vesmírne programy EÚ majú civilný charakter;

25.  víta kroky EÚ smerujúce k upevneniu jej kybernetickej odolnosti vytvorením spoločného rámca certifikácie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, posilnením schopností EÚ konať v oblasti kybernetickej bezpečnosti a urýchleným vykonávaním smernice (EÚ) 2016/1148 o bezpečnosti sietí a informačných systémov(13) (smernica o NIS);

26.  domnieva sa, že zasahovanie do volieb v iných krajinách prostredníctvom kybernetických operácií ohrozuje alebo porušuje právo ľudí zúčastňovať sa na vláde svojej krajiny priamo alebo prostredníctvom slobodne volených zástupcov, ako je zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, a že takýto zásah zo strany iných štátov predstavuje porušenie medzinárodného práva, hoci nedochádza k použitiu vojenskej sily, ohrozeniu územnej celistvosti, či ohrozeniu politickej nezávislosti;

27.  domnieva sa, že spôsobilosti Únie v oblasti bezpečnosti a obrany by sa mohli zlepšiť lepším využívaním existujúcich rámcov pre obranu a vojenskú spoluprácu, ako sú veliteľstvá európskeho viacnárodného útvaru s vysokou úrovňou pohotovosti a bojové skupiny EÚ, ktoré bude podobné iniciatívy v rámci NATO posilňovať, nie kopírovať; domnieva sa, že to prispeje k nepretržitej transformácii národných ozbrojených síl a k dosiahnutiu ich väčšej interoperability, udržateľnosti, pružnosti a nasaditeľnosti;

28.  víta zriadenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu (ďalej len „EDIDP“) zameraného na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ s rozpočtom 500 miliónov EUR do roku 2020; požaduje jeho urýchlenú implementáciu;

29.  domnieva sa, že EDIDP pomôže podporiť konkurencieschopnosť, efektívnosť a inovačnú kapacitu obranného priemyslu EÚ, ktorého súčasťou budú oprávnené opatrenia, ktoré okrem iného zahŕňajú navrhovanie, vytváranie prototypov, testovanie, kvalifikáciu a certifikáciu výrobkov obranného priemyslu, ako aj vývoj technológií v rámci konzorcia vrátane malých a stredných podnikov, spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, výskumných centier a univerzít, a spoluprácu medzi členskými štátmi, z ktorých všetky prispejú k strategickej autonómnosti EÚ a posilnia európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu; upozorňuje, že vnútorný aj vonkajší rozmer SBOP Únie môže mať prospech z rozvoja jednotného obranného trhu;

30.  víta návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond, a významné finančné prostriedky, ktoré navrhla Komisia pre budúci viacročný finančný rámec; žiada, aby sa zohľadňovali počiatočné poučenia vyplývajúce z implementácie EDIDP, pilotného projektu a prípravnej akcie pre výskum v oblasti obrany; zdôrazňuje, že výsledky EDIDP by mali byť riadne zohľadnené a vyjadruje nádej, že návrh bude možné schváliť čo najskôr, aby sa zlepšil európsky obranný priemysel a jeho schopnosť spolupracovať s partnermi;

31.  zdôrazňuje, že strategické bezpečnostné a obranné ciele EÚ možno dosiahnuť len úzkou koordináciou potrieb a požiadaviek dlhodobého budovania kapacít ozbrojených síl aj obranného priemyslu členských štátov; konštatuje, že plán rozvoja spôsobilostí (CDP) a koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany (CARD) môžu významne prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa;

32.  opäť zdôrazňuje, že agentúra EDA by mala byť vykonávajúcou agentúrou pre činnosti Únie v rámci európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania, ako je stanovené v Lisabonskej zmluve; zdôrazňuje, že administratívne a prevádzkové výdavky agentúry EDA by sa mali financovať z rozpočtu Únie; víta menšie úpravy rozpočtu agentúry EDA, zdôrazňuje však, že zvýšenie zodpovednosti agentúry v kontexte PESCO, CARD a Európskeho obranného fondu (okrem iného) si vyžaduje primerané financovanie;

33.  pripomína, že je potrebné uľahčovať organizovanie väčšieho počtu spoločných výcvikov a cvičení medzi európskymi ozbrojenými silami a presadzovať interoperabilitu, štandardizáciu a pripravenosť čeliť širokému spektru konvenčných aj nekonvenčných hrozieb;

34.  víta nedávne opatrenia v oblasti posilňovania civilnej SBOP ako základnej súčasti spoločného prístupu EÚ, najmä rozvoj spôsobilostí a reakčnej schopnosti civilných misií SBOP a dôraz na zlepšovanie účinnosti riešenia výziev týkajúcich sa prelínania vnútorných a vonkajších záležitostí; zdôrazňuje, že Rada a Komisia by v nadchádzajúcom VFR mali navýšiť investície v oblasti predchádzania civilným konfliktom, čo prispeje k posilneniu úlohy EÚ ako medzinárodného aktéra; vyzýva na úpravu štruktúr a postupov SBOP, aby sa civilné a vojenské misie a operácie nasadzovali a usmerňovali rýchlejšie a účinnejším a integrovanejším spôsobom;

35.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby ako prvý nástroj reagujúci na vznikajúce krízy vždy prioritne používali mediáciu a aby podporovali mediačné úsilie iných partnerov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ medzi svojimi medzinárodnými partnermi aktívne presadzovala mierové rokovania a predchádzanie konfliktom;

Stála štruktúrovaná spolupráca

36.  víta realizáciu inkluzívnej PESCO ako dôležitého kroku smerom k užšej spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany medzi členskými štátmi; uznáva charakter PESCO ako právne záväzného dlhodobého projektu vrátane súboru vysoko ambicióznych záväzkov, ako aj celého radu projektov spolupráce; zdôrazňuje potrebu úplného zosúladenia činností PESCO, iných činností SBOP, najmä s cieľmi SBOP podľa Zmluvy o EÚ, a činností s NATO; domnieva sa, že stála štruktúrovaná spolupráca by mala byť hnacou silou budovania spôsobilostí pre obe organizácie;

37.  vyzýva zúčastnené členské štáty, aby predstavili projekty so strategickým európskym rozmerom reagujúce na nedostatky v oblasti spôsobilostí, ktoré EÚ odhalila, a posilňujúce EDTIB; vyzýva členské štáty, ktoré sa zúčastňujú PESCO, aby preukázali väčšiu ambíciu a aby pri predkladaní návrhov na ďalšie projekty PESCO v plnej miere zohľadňovali rozsah európskej pridanej hodnoty;

38.  zdôrazňuje úzke prepojenie medzi PESCO, CARD a Európskym obranným fondom (EDF) s cieľom posilniť obranné spôsobilosti členských štátov;

39.  víta rozhodnutie Rady o stanovení spoločného súboru pravidiel riadenia projektov PESCO, ktorými sa objasňujú mnohé z pretrvávajúcich otvorených otázok týkajúcich sa podrobností vykonávania PESCO; konštatuje však, že prípadné dodatočné rozpočtové prostriedky budú potrebné na pokrytie administratívnych výdavkov ESVČ a agentúry EDA, ktoré im umožňujú plniť ich funkcie sekretariátu PESCO;

Misie a operácie SBOP

40.  berie na vedomie prispenie misií a operácií SBOP k medzinárodnému mieru a stabilite, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že efektívnosť týchto misií môžu ešte stále ohrozovať štrukturálne slabiny, nerovnaké príspevky členských štátov a nevhodnosť pre operačné prostredie; konštatuje, že rozvoj SBOP si predovšetkým vyžaduje politickú vôľu členských štátov založenú na spoločných záujmoch a prioritách, ako aj vytvorenie štruktúr inštitucionálnej spolupráce; vyjadruje presvedčenie, že dlhodobá misia EÚ v rámci SBOP, EUFOR BiH/operácia Althea, stále zohráva odrádzajúcu úlohu ako viditeľné znamenie záväzku EÚ voči tejto krajine a širšiemu regiónu západného Balkánu; domnieva sa preto, že je nevyhnutné, aby táto misia plnila aj naďalej svoj výkonný mandát a udržala si svoju súčasnú silu (600 zamestnancov), keďže v dôsledku zvýšeného napätia a etnicko-nacionalistickej politiky by súčasné bezpečné prostredie stále mohlo byť destabilizované;

41.  opätovne potvrdzuje strategickú dôležitosť partnerstva medzi EÚ a Afrikou založeného na ich úzkych historických, kultúrnych a geografických väzbách; zdôrazňuje, že je potrebné posilňovať spoluprácu, a to aj v oblasti bezpečnosti; zdôrazňuje najmä význam procesu regionalizácie krokov SBOP v oblasti Sahelu kombinujúcich civilné a vojenské aktivity EÚ s cieľom zlepšiť spôsobilosť krajín skupiny G5 Sahel spolupracovať;

42.  poznamenáva, že geopolitická situácia v Africkom rohu je čoraz viac poznačená hospodárskou súťažou vzhľadom na jej význam pre globálny obchod a regionálnu stabilitu; víta preto, že operácia Atalanta naďalej prebieha a že sú tu prítomné misie EUCAP Somálsko a EUTM Somálsko, ktoré prispievajú k stabilizácii regiónu; zdôrazňuje však, že SBOP môže byť len súčasťou riešenia mnohých problémov, ktorým región čelí, a berie na vedomie pretrvávajúci význam komplexného prístupu;

43.  takisto víta činnosti misií a operácií EÚ v regióne Sahel, teda EUCAP Sahel Mali, EUCAP Sahel Niger a EUTM Mali, a ich prispievanie k regionálnej stabilite, boju proti terorizmu a obchodovaniu s ľuďmi, ako aj k bezpečnosti miestneho obyvateľstva;

44.  berie na vedomie výsledky nedávnej správy Európskeho dvora audítorov o misii EUCAP Sahel Niger a EUCAP Sahel Mali, v ktorej sa upozorňuje na problémy týkajúce sa odbornej prípravy zamestnancov, neobsadených pracovných miest, udržateľnosti a ukazovateľov výkonnosti, ako aj problémy, ktoré by mohli mať vplyv aj na ďalšie civilné misie; víta urýchlenú reakciu ESVČ riešiacu nastolené otázky s cieľom zvýšiť účinnosť civilnej SBOP; víta zapojenie Európskeho dvora audítorov do auditov misií a operácií SBOP a podporuje vypracovanie ďalších osobitných správ o ostatných misiách a operáciách;

45.  zdôrazňuje nepretržitý prínos operácie EUNAVFOR MED Sophia k širšiemu úsiliu EÚ o narušenie obchodného modelu prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi v južnej časti centrálneho Stredozemia a o zabránenie ďalším stratám životov na mori;

46.  víta vytvorenie a úplnú prevádzkovú schopnosť útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (ďalej len „MPCC“) pri misiách a operáciách bez výkonných právomocí (výcvikové misie); zdôrazňuje, že MPCC musí čoskoro poskytnúť mandát na plánovanie a vykonávanie všetkých budúcich vojenských operácií SBOP a že je potrebné odstrániť niektoré prekážky nasadenia bojových skupín EÚ; vyzýva na posilnenú spoluprácu medzi MPCC a útvarom pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC) aj v kontexte spoločného podporného koordinačného útvaru (JSCC), aby sa maximalizovala koordinácia civilných a vojenských synergií a výmena odborných znalosti ako súčasť integrovanejšieho a komplexného prístupu ku krízam a konfliktom; žiada o posilnenie útvaru MPCC s cieľom zvýšiť jeho riadiace a kontrolné kapacity pre výkonné operácie a posilniť synergie s civilnými misiami;

47.  zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať v činnosti SBOP EÚ rodové hľadisko, a to so zreteľom na úlohu, ktorú ženy zohrávajú vo vojne, stabilizácii po skončení konfliktu a procesoch budovania mieru; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť rodové násilie ako nástroj vojny v regiónoch zasiahnutých konfliktom; zdôrazňuje, že ženy vojna postihuje nepriaznivejšie než mužov; vyzýva EÚ a jej medzinárodných partnerov, aby aktívne zapájali ženy do mierových a stabilizačných procesov a aby riešili ich osobitné potreby v oblasti bezpečnosti;

48.  vyzýva na urýchlenú implementáciu iniciatívy budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD) s cieľom zvýšiť účinnosť a udržateľnosť misií a operácií SBOP a umožniť EÚ posilniť bezpečnostné a obranné spôsobilosti jej partnerských krajín;

49.  naliehavo žiada ESVČ a Radu, aby zintenzívnili svoje prebiehajúce úsilie o zlepšenie kybernetickej bezpečnosti, najmä v prípade misií SBOP, a to okrem iného prijatím opatrení na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov určených na zmiernenie hrozieb, ktorým SBOP čelí, a to napríklad budovaním odolnosti prostredníctvom vzdelávania, výcviku a cvičení, a zjednodušením podoby vzdelávania a výcviku v oblasti kybernetickej bezpečnosti v EÚ;

50.  domnieva sa, že EÚ a jej členské štáty čelia bezprecedentnej hrozbe v podobe štátmi podnecovaných a kybernetických útokov, ako aj počítačovej kriminality a terorizmu; domnieva sa, že kvôli svojej povahe sú kybernetické útoky hrozbou, ktorá si vyžaduje reakciu na úrovni EÚ; nabáda členské štáty, aby si poskytovali vzájomnú pomoc v prípade kybernetického útoku proti ktorémukoľvek z nich;

Vzťah medzi EÚ a NATO

51.  zdôrazňuje, že strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO je zásadné pre riešenie bezpečnostných výziev, ktorým EÚ a jej susedstvo čelia; zohľadňujúc skutočnosť, že 22 z 28 členských štátov EÚ je zároveň členom NATO zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO by mala byť založená na vzájomnom dopĺňaní sa a rešpektovaní osobitosti toho druhého; zdôrazňuje, že obe organizácie majú jednoznačne odlišné rysy a že by mali spolupracovať spôsobom, kde je v plnej miere vzájomne rešpektovaná autonómia a rozhodovacie postupy, a to na základe reciprocity a bez toho, aby tým boli dotknuté osobitné rysy bezpečnostnej a obrannej politiky ktoréhokoľvek členského štátu; vyjadruje presvedčenie, že silnejšia EÚ a NATO by sa navzájom posilňovali, čím by sa vytvorila väčšia synergia a účinnosť v záujme bezpečnosti a obrany všetkých partnerov; zdôrazňuje, že strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO je rovnako dôležité aj pre rozvíjajúcu sa SBOP EÚ a pre budúcnosť aliancie, ako aj pre vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ;

52.  víta hlavné piliere nového vyhlásenia EÚ a NATO prijatého na samite NATO v Bruseli 12. júla 2018 a zdôrazňuje, že úspešné vykonávanie spoločného vyhlásenia závisí od politickej vôle všetkých členských štátov v celom postupe; aj keď uznáva konkrétne výsledky pri vykonávaní 74 spoločných akcií, vyjadruje presvedčenie, že je potrebné ďalšie úsilie, pokiaľ ide o praktické vykonávanie mnohých už prijatých záväzkov, najmä v oblasti boja proti kybernetickým hrozbám, kybernetickej bezpečnosti a spoločných cvičení; berie na vedomie najmä účasť Európskej obrannej agentúry (EDA) na vykonávaní 30 opatrení;

53.  zdôrazňuje, že úsilie v oblasti vojenskej mobility by malo byť prioritou a malo by prispievať k účinnému vykonávaniu misií a operácií SBOP a k obrannému postoju aliancie; nabáda preto obe organizácie, aby pokračovali v čo najužšej spolupráci v oblasti vojenskej mobility, a to aj prostredníctvom vypracovania spoločných požiadaviek na uľahčenie rýchleho pohybu síl a zariadení v celej Európe, berúc do úvahy viacsmerové výzvy, ktoré pochádzajú najmä z juhu a z východu; vyzýva Komisiu, aby podporila toto úsilie potrebnými investíciami a prípadne právnymi predpismi; zdôrazňuje, že je potrebné uľahčiť administratívne postupy pre cezhraničné presuny síl rýchlej reakcie v rámci EÚ;

54.  v tejto súvislosti poukazuje na doplnkovosť EÚ a NATO a potrebu zabezpečiť, aby sa nadnárodné iniciatívy v oblasti rozvoja spôsobilostí EÚ a NATO dopĺňali a navzájom posilňovali;

55.  zdôrazňuje význam spolupráce a integrácie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a to nielen medzi členskými štátmi, kľúčovými aktérmi a NATO, ale aj medzi rôznymi aktérmi v rámci spoločnosti;

Partnerstvá v rámci SBOP

56.  zdôrazňuje, že partnerstvá a spolupráca s krajinami a organizáciami, ktoré zdieľajú európske hodnoty, prispievajú k účinnejšej SBOP; víta príspevky partnerov v rámci SBOP k prebiehajúcim misiám a operáciám EÚ, ktoré prispievajú k posilneniu mieru, regionálnej bezpečnosti a stability;

57.  považuje za nevyhnutné ďalej posilňovať spoluprácu s inštitucionálnymi partnermi vrátane OSN, NATO, Africkej únie a OBSE, ako aj strategickými bilaterálnymi partnermi ako USA; odporúča rozvoj partnerstiev v rámci SBOP v oblasti posilňovania odolnosti partnerov a reformy sektora bezpečnosti (SSR);

58.  zdôrazňuje význam partnerstva EÚ a OSN pre riešenie medzinárodných konfliktov a aktivity v oblasti budovania mieru; vyzýva EÚ aj OSN, aby posilnili spoločný konzultačný mechanizmus riadiaceho výboru EÚ a OSN pre krízové riadenie a aby naplno využívali svoje partnerstvo, a to spájaním politickej legitimity a operačných spôsobilostí;

59.  je pevne presvedčený o tom, že EÚ by mala po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ zachovať so Spojeným kráľovstvom čo najužšie možné partnerstvo v oblasti bezpečnosti a obrany;

Parlamentný rozmer

60.  zdôrazňuje, že parlamentný dohľad nad otázkami bezpečnosti a obrany na vnútroštátnej a európskej úrovni je nanajvýš dôležitý ako základný prvok akéhokoľvek ďalšieho pokroku v tejto oblasti politiky a v tejto súvislosti nabáda parlamentné subjekty, aby užšie spolupracovali, prípadne hľadali nové alebo lepšie formy spolupráce s cieľom zabezpečiť hladký parlamentný dohľad na všetkých úrovniach; pripomína dôležitosť zapojenia občianskej spoločnosti a občanov do budúcich diskusií o európskej bezpečnosti;

61.  konštatuje, že hoci víta celkový pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti s SBOP od predloženia globálnej stratégie EÚ, parlamentné štruktúry na úrovni EÚ vytvorené v čase, keď bola úroveň ambícií a činností EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany dosť obmedzená, už nie sú primerané na zabezpečenie potrebného parlamentného dohľadu nad rýchlo sa vyvíjajúcou oblasťou politiky, ktorá si vyžaduje schopnosť rýchlej reakcie; opakuje preto svoju predchádzajúcu výzvu povýšiť Podvýbor pre bezpečnosť a obranu na plnohodnotný výbor a poskytnúť mu právomoci potrebné na to, aby mohol prispievať ku komplexnému parlamentnému dohľadu nad SBOP, vrátane PESCO, agentúry EDA a akýchkoľvek iných opatrení SBOP podľa zmlúv; domnieva sa, že povýšenie podvýboru na výbor by malo byť dôsledkom nahradenia ad hoc riadenia obrany a bezpečnosti na úrovni Komisie špecializovanejším modelom, pri ktorom sa zohľadní rastúca zložitosť riadeného úsilia;

62.  poznamenáva, že niekoľko členských štátov nedávno zvolalo zasadnutie Bezpečnostnej rady EÚ a domnieva sa, že tento koncept sa musí ešte bližšie vymedziť predtým, ako sa môže posúdiť jeho pridaná hodnota;

63.  opakuje svoju výzvu na vytvorenie formátu schôdzí ministrov obrany v rámci Rady, kde bude predsedať VP/PK; uznáva, že ďalšia európska integrácia by mala znamenať aj demokratickejšiu kontrolu prostredníctvom parlamentnej kontroly; zdôrazňuje preto potrebu posilniť úlohu Európskeho parlamentu v tejto oblasti, a to prostredníctvom plnohodnotného výboru pre bezpečnosť a obranu, ktorý by bol doplnený spoločnými medziparlamentnými stretnutiami medzi zástupcami národných parlamentov a poslancami EP;

64.  zdôrazňuje, že akýkoľvek budúci dohovor alebo medzivládna konferencia pripravujúce zmenu zmlúv EÚ by mali zohľadniť vytvorenie európskych síl so skutočnou obrannou kapacitou, ktoré by sa mohli zúčastňovať na mierových misiách, predchádzaní konfliktom a posilňovaní medzinárodnej bezpečnosti v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov a v súlade s úlohami stanovenými v článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ;

o
o   o

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi NATO, agentúram EÚ v oblasti kozmického priestoru, bezpečnosti a obrany a národným parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99. (2) Prijaté texty, P8_TA(2018)0513. (3) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 144. (4) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 11. (5) Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 18. (6) Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 50. (7) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 36. (8) Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 125. (9) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 253. (10) Prijaté texty, P8_TA(2018)0257. (11) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 89. (12) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 47. (13) Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1.