Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 8 a na hlavu V, najmä na články 21, 22, 36 a 37 Zmluvy o Európskej únie (ďalej len „Zmluva o EÚ“), ako aj na piatu časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej (ďalej len „dohoda o pridružení“) a na program pridruženia,

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Európskej komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) zo 14. novembra 2017 o správe o vykonávaní pridruženia na Ukrajine (SWD(2017)0376),

–  so zreteľom na výsledok misie Výboru pre zahraničné veci na Ukrajine, ktorá sa konala od 4. do 6. apríla 2018,

–  so zreteľom na odborné štúdie vypracované pre Výbor pre zahraničné veci vrátane štúdie s názvom The electoral reforms in three association countries of the Eastern Neighbourhood – Ukraine, Georgia and Moldova and their impact on political developments in these countries (Volebné reformy v troch pridružených krajinách východného susedstva – Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko a ich vplyv na politický vývoj v týchto krajinách) uverejnenej 26. októbra 2017, štúdie s názvom Institutional Architecture for the Implementation Agreements in Georgia, Moldova and Ukraine (Inštitucionálna architektúra pre vykonávacie dohody v Gruzínsku, Moldavsku a na Ukrajine) uverejnenej v júni 2018 a porovnávacej štúdie s názvom The Development of an Institutional Framework for the Implementation of the Association Agreements in Georgia, Moldova and Ukraine (Rozvoj inštitucionálneho rámca pre vykonávanie dohôd o pridružení v Gruzínsku, Moldavsku a Ukrajine) uverejnenej v júli 2018,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0369/2018),

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Európskej komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) zo 7. novembra 2018 o správe o vykonávaní pridruženia na Ukrajine (SWD(2018)0462),

Všeobecné prostredie reformy – vojna, bezpečnostné hrozby a vnútroštátne výzvy

A.  keďže aj keď Ukrajina pokračuje na ceste k európskej integrácii a dosahuje významné výsledky v prvom volebnom období po revolúcii, treba riešiť aj náročné úlohy s veľkou voličskou podporou modernizácie a reformy, pričom však modernizácia a reformy trpia v dôsledku sklamania obyvateľov z dramaticky sa zhoršujúcich sociálnych pomerov, pocitu neistoty o budúcnosť, nespokojnosti s reformnou politikou vlády, pokračujúcim vplyvom oligarchov a pretrvávaním hlboko zakorenenej korupcie v štátnych inštitúciách; keďže súhlas občanov Ukrajiny s užším vzťahom s EÚ je naďalej silný, ale veľká časť obyvateľstva napriek tomu nie je spokojná s celkovým rozvojom krajiny;

B.  keďže približne päť miliónov Ukrajincov v súčasnosti pracuje v zahraničí, a to ako dlhodobí migranti, ale aj ako krátkodobí a sezónni pracovníci, pričom hlavnými destináciami sú Rusko a stále viac Poľsko, a keďže ich remitencie sú dôležitým faktorom hospodárskej stability;

C.  keďže v tejto súvislosti treba oceniť hlavné úspechy vo vzťahoch medzi EÚ a Ukrajinou, ako je nadobudnutie účinnosti bezvízového režimu 11. júna 2017 a dohody o pridružení 1. septembra 2017;

D.  keďže Ukrajina si zasluhuje osobitné ocenenie za reformy v oblasti energetiky, zdravotníctva, dôchodkov, vzdelávania, verejnej správy, decentralizácie, verejného obstarávania, obrany a bezpečnosti, ako aj v bankovom sektore a v oblasti zaistenia makroekonomickej stabilizácie; keďže tieto reformy boli sprevádzané drastickým zvýšením cien, znížením sociálnych dávok a zhoršením prístupu k systémom sociálneho zabezpečenia; keďže pretrvávajú značné problémy, najmä v oblastiach, ako boj proti korupcii, privatizácia a reforma súdnictva; keďže prehĺbená a komplexná dohoda o voľnom obchode (ďalej len „DCFTA“), ktorá je súčasťou dohody o pridružení a ktorá oficiálne platí od 1. januára 2016, poskytuje pevný základ hospodárskeho rozvoja a modernizácie Ukrajiny; keďže v posledných štyroch rokoch sa hospodárstvo Ukrajiny nielen stabilizovalo, ale vykazuje aj určité zlepšenie; keďže od podpísania dohody o pridružení v roku 2014 Ukrajina uskutočnila viac proeurópskych reforiem ako za celé doterajšie obdobie ukrajinskej nezávislosti;

E.  keďže dedičstvo minulosti, najmä právna neistota a veľký počet čiastočne protichodných zákonov, odpor záujmov oligarchov a iných vlastných záujmov, korupcia, nespoľahlivé verejné inštitúcie, rodinkárstvo, nedostatok jasných postupov a koordinácie inštitúcií pri vykonávaní dohody o pridružení, bráni reformám na Ukrajine; keďže reformný program Ukrajiny by sa mal sústreďovať na prierezové témy decentralizácie, reformu verejnej správy, dereguláciu a odstránenie oligarchie;

F.  keďže pri vykonávaní dohody o pridružení/DCFTA a zabezpečení účinnosti reforiem má kľúčový význam posilnenie administratívnych kapacít štátnych inštitúcií;

G.  keďže treba zlepšiť a zintenzívniť úsilie o poskytovanie informácií občanom o vyvíjajúcej sa a dynamickej povahe dohody o pridružení, ako aj o povahe, obsahu a prínosoch súvisiacich reforiem s cieľom zaistiť, aby verejnosť prijala potrebné kroky, ktoré musí Ukrajina podniknúť na ceste do Európy, a dôverovala im;

H.  keďže Európska únia pevne presadzuje svoju neochvejnú podporu ukrajinskej nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a podporu medzinárodne koordinovaného ukladania sankcií vládam a činiteľom, ktorí narúšajú územnú celistvosť krajiny;

I.  keďže odsudzuje pokračujúcu ruskú agresiu vo východnej časti Ukrajiny, nezákonnú anexiu Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopol, ruskú okupáciu niektorých regiónov Doneckej a Luhanskej oblasti, čím sa porušuje medzinárodné právo a záväzky a povinnosti Ruska ako súčasti jeho členstva v medzinárodných organizáciách a účasti na európskych dohodách, ktoré podpísali Rusko aj Ukrajina, najmä Charta OSN, Helsinský záverečný akt, Budapeštianske memorandum a Zmluva o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou z roku 1997, pričom treba uznať, že Ukrajina čelí problémom transformačného charakteru v prostredí vojny a pokusov o destabilizáciu;

J.  keďže v súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine boli proti Ruskej federácii zavedené a pravidelne predlžované reštriktívne opatrenia EÚ; keďže je žiaduce širšie zapojenie EÚ do riešenia konfliktu, napríklad vymenovaním osobitného vyslanca EÚ pre konflikt na východnej Ukrajine a na Kryme; opakovane požaduje, aby rokovania o zrušení okupácie Krymského polostrova za účasti EÚ prebiehali na medzinárodnej úrovni; keďže sankcie proti Rusku by sa mali predĺžiť a rozšíriť, najmä na jednotlivcov a podniky, ktoré túto nezákonnú situáciu využívajú, až kým Ruská federácia neumožní Ukrajine obnoviť zvrchovanosť a územnú celistvosť;

K.  keďže 25. novembra 2018 boli tri ukrajinské námorné plavidlá bežne sa premiestňujúce z Odesy do Mariupolu zablokované, ostreľované a obsadené ruskou pobrežnou strážou v medzinárodných vodách; keďže mnohí ukrajinskí námorníci boli zranení a 24 ich bolo uväznených, a keďže v dôsledku tohto konania Ruska sa 26. novembra 2018 v 10 ukrajinských regiónoch zaviedlo čiastočné stanné právo na obdobie 30 dní; keďže treba odsúdiť výstavbu mosta cez Kerčský prieliv, ktorý spája protiprávne anektovaný Krymský polostrov s kontinentálnym Ruskom, bez súhlasu Ukrajiny a v jasnom rozpore s jeho zvrchovanosťou a územnou celistvosťou; keďže aktivity Ruskej federácie v Azovskom mori, ktoré sú porušením medzinárodného námorného práva a medzinárodných záväzkov Ruska, sú poľutovaniahodné; keďže treba odsúdiť nadmerné zastavovanie a kontroly obchodných plavidiel tak ukrajinských, ako aj pod vlajkou tretích štátov, vrátane lodí pod vlajkou jednotlivých členských štátov EÚ;

L.  keďže Verchovna rada si zaslúži uznanie za rozumný spôsob, ktorým pri prijímaní tohto zákona o vyhlásení stanného práva dosiahla citlivú rovnováhu medzi lepšou obranou a zaručením demokratických noriem a zásad právneho štátu a oddelením ústavných právomocí; keďže stanné právo bolo vyhlásené len v tých regiónoch Ukrajiny, ktoré susedia s Ruskom, Azovským morom, Čiernym morom a moldavským regiónom Podnesterska, v ktorom sú ruské jednotky umiestnené; keďže obmedzenia základných slobôd a občianskych práv v týchto regiónoch nadobudnú účinnosť, len ak dôjde k útoku ruských pozemných síl na Ukrajinu; keďže stanné právo sa skončí 26. decembra 2018;

Zavedený inštitucionálny rámec na vykonávanie reforiem

1.  zdôrazňuje päť kľúčových oblastí, na ktoré sa Ukrajina musí sústrediť, aby posilnila proces uplatňovania dohody o pridružení: koordinácia, vlastníctvo, prioritizácia, monitorovanie a komunikácia; v tejto súvislosti víta nedávno prijatú komunikačnú stratégiu vlády a komunikačnú kampaň Delegácie EÚ na Ukrajine s názvom Spoločne vpred; pripomína návrh politiky Východné partnerstvo plus, ktorú presadzuje Parlament s cieľom poukázať na ďalšie možné perspektívy;

2.  zdôrazňuje svoje presvedčenie, že zmysluplný pokrok v súvislosti s vykonávaním dohody o pridružení a reforiem bude možný len vtedy, ak sa bude pokračovať obmedzovanie vplyvu oligarchov a pokiaľ sa raz a navždy odstráni hlboko zakorenený systém, v ktorom sa hospodárska, politická a mediálna moc koncentruje v rukách niekoľkých jednotlivcov, čo je problém, ktorý naďalej výrazne ovplyvňuje pokrok v reformách; vyjadruje sa kriticky k tomu, že odstránenie oligarchie až doteraz používalo najmä ako nástroj na racionalizáciu trhu a obnovenie rovnováhy medzi rôznymi skupinami oligarchov, ktorá bola v roku 2014 od základu narušená; vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcimi konfliktmi záujmov v regulačných orgánoch a orgánoch dohľadu, ktoré prerástli do otvoreného boja medzi orgánmi;

3.  poukazuje na naliehavú potrebu väčšieho politického dohľadu, synergie a koordinácie európskeho integračného procesu na najvyššej politickej úrovni a väčšieho dôrazu na reformy, ktoré občanom prinesú hmatateľné prínosy;

4.  víta legislatívny plán, ktorý sa má zaoberať ambicióznym rozsahom dohody o pridružení, a zdôrazňuje, že kvalitné právne predpisy, ako aj pokračujúca vôľa a kapacita riadneho vykonávania sú naďalej veľmi dôležité, aby občania pocítili skutočné zmeny;

5.  zdôrazňuje, že pokrok vo vykonávaní závisí od záväzku politických predstaviteľov v oblasti reformy, odhodlania a prioritizácie európskej integrácie politickými elitami a kapacít ministerstiev, výkonných agentúr a nezávislých regulačných orgánov;

6.  zdôrazňuje, že treba zlepšiť interné rozhodovanie vo Verchovnej rade, aby prijímanie návrhov zákonov súvisiacich s vykonávaním dohody o pridružení bolo efektívnejšie a prvoradé; v tejto súvislosti sa domnieva, že výbor pre európsku integráciu by mal mať väčšiu úlohu a že by mal mať možnosť zablokovať právne predpisy, ktoré sú v rozpore so záväzkami prijatými v rámci dohody o pridružení; zdôrazňuje, že tieto reformy by sa mali uskutočniť ešte pred koncom súčasného funkčného obdobia;

7.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že vládna kancelária pre európsku integráciu a vládny orgán pre európsku a európsko-atlantickú integráciu nemajú nástroje a zdroje, a to ani formálny status, personál a rozpočet, aby mohli vykonávať taký veľký a komplexný mandát; vyzdvihuje nedostatok kritérií na hodnotenie stupňa súladu medzi vnútroštátnymi právnymi aktmi a právnymi predpismi EÚ;

8.  víta úsilie Ukrajiny o zriadenie inštitucionálneho a monitorovacieho systému na účel vykonávania dohody o pridružení vrátane akčného plánu vlády;

9.  zdôrazňuje naliehavú potrebu ďalšej technickej, odbornej a finančnej pomoci zameranej na budovanie kapacít Verchovnej rady a kľúčových ministerstiev; víta spoluprácu Európskeho parlamentu s Verchovnou radou v oblasti budovania kapacít a procesu dialógu Jeana Monneta;

10.  poukazuje na pretrvávajúce „uzavreté spôsoby myslenia“ v rámci niektorých ministerstiev, ktoré bránia koherentnému stanovisku k otázkam európskej integrácie; vyzýva v tejto súvislosti na väčšiu spoluprácu vo vláde a Verchovnej rade v otázkach týkajúcich sa EÚ;

11.  vyjadruje znepokojený nad tým, že interakcia medzi kabinetom a parlamentom nebola upravená osobitným mechanizmom v súvislosti s vykonávaním dohody o pridružení/DCFTA;

12.  víta prijatie nového akčného plánu vykonávania dohody o pridružení/DCFTA a snahy o upevnenie pozícií a spolupráce medzi kabinetom a parlamentom na základe plánu vykonávania dohody o pridružení; zdôrazňuje, že účinnosť vykonávania reforiem je priamo spojená s predbežnými etapami tvorby politiky a právnych predpisov; zdôrazňuje, že proces plánovanej legislatívnej a regulačnej aproximácie na Ukrajine sa musí zrýchliť a zlepšiť, so zameraním sa na kvalitu právnych predpisov; poznamenáva, že v cykle tvorby politiky chýba základný nástroj verejných konzultácií, rozhodovania na základe informácií v oblasti výskumu a kontroly kvality právnych predpisov; zdôrazňuje, že volebná kampaň by nemala mať negatívny vplyv na prebiehajúci reformný proces;

13.  upozorňuje na odporúčania uvedené v správe misie Európskeho parlamentu o vnútorných reformách a budovaniu kapacít zameraných na aproximáciu právnych predpisov Ukrajiny s acquis EÚ, z ktorých väčšina zatiaľ nebola prijatá;

14.  podporuje Ukrajinu, aby sa zamerala na tri kľúčové priority v tvorbe programu reforiem: i) ustanovenie účinného právneho rámca na boj proti korupcii vrátane inštitúcií, finančnej transparentnosti a auditu; ii) decentralizačnú reformu; iii) odstránenie oligarchizácie spoločnosti a privatizácie;

15.  zdôrazňuje, že dohoda o pridružení nie je konečným cieľom vzťahov medzi EÚ a Ukrajinou, a víta európske ambície Ukrajiny; podporuje rozvoj nových foriem posilnenej spolupráce s EÚ, ako je postupná aproximácia Ukrajiny s colnou úniou, energetickou úniou a digitálnym jednotným trhom;

16.  pripomína, že Ukrajina má podľa článku 49 Zmluvy o EÚ európske vyhliadky a môže požiadať o členstvo v Európskej únii pod podmienkou, že spĺňa kodanské kritériá a zásady demokracie, dodržiava základné slobody, ľudské práva a práva menšín a pridŕža sa zásad právneho štátu;

Politický dialóg

17.  víta a podporuje veľmi intenzívny dialóg medzi EÚ a Ukrajinou na mnohých úrovniach, v neposlednom rade medzi Európskym parlamentom a Verchovnou radou, okrem iného v rámci Parlamentného výboru pre pridruženie EÚ – Ukrajina vrátane dialógu o mnohých kontroverzných otázkach;

18.  víta prvé výsledky dialógu Jeana Monneta medzi Európskym parlamentom a Verchovnou radou, medzi ktorými je vytvorenie pracovnej skupiny pre reformy, vykonávanie inštitucionálneho budovania kapacít a prijatie prvých právnych predpisov zameraných na inštitucionálne reformy;

19.  víta zriadenie medziparlamentného zhromaždenia Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny a jeho prvé zasadnutie, ktoré sa konalo 8. a 9. júna 2018 v Kyjeve; vyzýva toto zhromaždenie, aby uskutočňovalo dohľad nad vykonávaním dohôd o pridružení;

20.  víta účinné a bezpečné vykonávanie bezvízového režimu s Ukrajinou a jeho prínos pre medziľudské kontakty medzi obyvateľmi Ukrajiny a EÚ;

21.  zdôrazňuje, že je dôležité dosahovať ďalší pokrok a prehlbovať kultúru parlamentného dialógu ako zásadný krok na dosiahnutie väčšej efektívnosti a transparentnosti Verchovnej rady a zvýšenie jej účinnosti ako zákonodarcu;

Právny štát a dobrá správa

22.  zdôrazňuje, že s cieľom vykonať nielen dohodu o pridružení, ale priniesť ukrajinskému hospodárstvu aj nové investície a energiu ako predpoklad na vytváranie pracovných miest a príjmov domácností by mal byť boj proti korupcii naďalej prioritou a mal by sa plniť dôsledne a dôveryhodne;

23.  víta všetky úspešné opatrenia a kroky zamerané na to, aby neexistoval priestor na korupciu a nezákonné obohacovanie, napríklad v oblasti verejného obstarávania a obchodu s plynom;

24.  víta prebiehajúcu komplexnú reformu súdnictva, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, do akej miery je existujúci súdny systém na Ukrajine naďalej neúčinný, skorumpovaný a politicky závislý; zdôrazňuje, že je dôležité, aby proces preverovania sudcov prebiehal v súlade s prísnymi medzinárodnými normami a aby sa zaviedol transparentný a mimoriadne spoľahlivý postup výberu, ktorý posilní bezúhonnosť a profesionalitu sudcov a prokurátorov a zvýši mieru dôvery občanov voči súdnemu systému; žiada, aby sa rýchlo, transparentne a dôveryhodným spôsobom zriadil nezávislý najvyšší súd pre boj proti korupcii; víta zriadenie nového najvyššieho súdu;

25.  víta prácu, ktorú už vykonal Národný protikorupčný úrad (ďalej len „NABU“), ale poukazuje na problematické zasahovanie zo strany generálneho prokurátora a na pokusy o oslabenie protikorupčného právneho rámca; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité chrániť nezávislosť NABU; zdôrazňuje význam nezávislosti špeciálnej protikorupčnej prokuratúry a poskytnutia potrebných prostriedkov a dostatočných zdrojov na fungovanie jej kancelárie; vyzýva na účinné vyšetrenie obvinení proti hlavnému prokurátorovi na boj proti korupcii, pokiaľ ide o prerušenie vyšetrovania NABU; vyzýva ukrajinské orgány, aby zvýšili úsilie zamerané na účinné vyšetrovanie a stíhanie korupcie na všetkých úrovniach a na boj proti nej a aby zabezpečili v tejto súvislosti spoľahlivé záznamy; vyzýva na komplexnú reformu prokuratúry s cieľom posilniť kapacity, účinnosť, nestrannosť, objektívnosť a nezávislosť od osôb nadriadených prokurátorom;

26.  pripomína, že vláda sa zaviazala pokračovať v zmene ústavy v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie vrátane dodržiavania platných menšinových práv; naliehavo vyzýva na rýchle prijatie nového volebného zákona, ktorý by mal zabezpečiť rovnaké možnosti zastupovania a kandidovania kandidátov všetkých národností žijúcich na Ukrajine, a zákona o financovaní strán; víta obnovenie ukrajinskej ústrednej volebnej komisie, ktorá má zásadný význam pre dôveryhodnosť volebného procesu Ukrajiny a kľúčové voľby, ktoré sa majú konať v roku 2019; vyzýva vládu, aby v rámci príprav na voľby zaviedla opatrenia s cieľom zabrániť narušeniu politickej súťaže a manipulácii koncentráciou politickej, hospodárskej a mediálnej moci v rukách niekoľkých jednotlivcov;

27.  opakuje – ako otázku s vysokou prioritou – svoju výzvu na zrušenie požiadaviek na elektronické vyhlásenie pre aktivistov mimovládnych organizácií a na zabezpečenie transparentnej kontroly vyhlásení politickými úradníkmi a štátnymi zamestnancami; dôrazne odsudzuje čoraz väčší počet fyzických útokov namierených proti ľudskoprávnym aktivistom a novinárom;

28.  so znepokojením poznamenáva, že vláda doteraz nevyvinula dostatočné úsilie o odzbrojenie formácií tzv. Pravého sektora a iných pravicových extrémistických skupín, ktoré sú naďalej ozbrojené; vyzýva vládu, aby skoncovala s prostredím beztrestnosti v prípade násilných útokov jednotiek krajných radikálov na menšiny a disidentov a zastrašovania sudcov alebo ovplyvňovania volieb a aby dôsledne postupovala v prípade takýchto trestných činov; očakáva od justície a prokuratúry jasné a samostatné konanie;

29.  poukazuje na to, že Národný manifest, ktorý nedávno schválili strana Svoboda, Pravý sektor a mnohé ďalšie krajne pravicové zoskupenia, je jasne zameraný proti pridruženiu Ukrajiny k EÚ a požaduje nové geopolitické zameranie proti Východu a Západu; zdôrazňuje, že s neobjasnenou pozíciou vlády k tomuto vývoju situácie je spojené nebezpečenstvo, že to zaťaží vzťahy s príslušnými susednými krajinami EÚ a s EÚ ako celkom, a podkope politický priestor na prekonanie politického rozštiepenia krajiny a na riešenie konfliktu v Donbase;

30.  žiada, aby sa pri vypracúvaní a vykonávaní právnych predpisov venovala väčšia pozornosť oblastiam, ktoré majú vplyv na priestor občianskej spoločnosti, pretože právne predpisy nemajú predstavovať neprimeranú záťaž alebo mať diskriminačný vplyv na organizácie občianskej spoločnosti a oslabovať priestor pre občiansku spoločnosť; zdôrazňuje, že organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré pracujú v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu vrátane kontrolných a podporných organizácií, malých organizácií na najnižšej úrovni a organizácií pracujúcich s menšinovými alebo marginalizovanými skupinami, treba poskytnúť verejné prostriedky; domnieva sa, že organizácie občianskej spoločnosti by mali možnosť získavať finančné prostriedky od iných darcov, napr. od súkromných darcov, medzinárodných organizácií, orgánov alebo agentúr;

31.  žiada vytrvalé úsilie, aby pokračovali decentralizačné reformy a urýchlilo sa zlúčenie územných samosprávnych celkov s ohľadom na nadchádzajúce všeobecné a miestne voľby;

32.  zastáva názor, že nové obce by mali mať možnosť využívať finančnú stabilitu a dôveryhodný právny štatút a že väčšie mestá by sa mali tiež zúčastňovať na procese zlúčenia; považuje za dôležité, aby sa protikorupčná politika Ukrajiny vzťahovala na regióny a miestne inštitúcie; vyjadruje ľútosť nad zrušením predchádzajúceho otvoreného a súťažného výberového konania na prijímanie vedúcich predstaviteľov správy rajónov a oblastí a ich zástupcov ako štátnych zamestnancov a nad právomocou prezidenta menovať a zbavovať ich funkcií, pretože to vážne ohrozuje výsledky dosiahnuté politickou decentralizáciou a decentralizačnou reformou vo všeobecnosti;

33.  poukazuje na to, že ukrajinská vláda sa v kapitole 13 dohode o pridružení zaviazala k účinnému plneniu základných pracovných noriem MOP a aproximácii s príslušnými právnymi predpismi EÚ; vyzýva, aby sa tieto záväzky plnili, a zdôrazňuje, že uloženie povinnosti zamestnávateľov ohlasovať štátnej bezpečnostnej službe štrajky alebo iné kolektívne akcie alebo nariadenie dohľadu štátnej bezpečnostnej služby nad vedúcimi a aktivistami odborových zväzov je nezlučiteľné s vykonávaním dohovoru MOP č. 87 (čl. 3 ods. 2); požaduje zlepšenie právneho základu, aby si pracujúci mohli voči zamestnávateľovi právnou cestou účinne uplatniť platobné nároky za vykonanú prácu;

34.  odporúča obnovu prác na zákone o pracovných inšpekciách, ktoré boli pozastavené v roku 2017, s cieľom výrazne zvýšiť normy týkajúce sa ochrany na pracovisku a zaistiť, aby pracovné inšpekcie neboli závislé od povinnosti získať súhlas podnikateľa, a zabezpečiť na ne dostatočné prostriedky a výrazné právomoci v oblasti presadzovania; zdôrazňuje, že je nutné aktívne do toho zapojiť sociálnych partnerov;

Dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd

35.  je stále hlboko znepokojený rastúcim počtom nelegálne zadržiavaných ukrajinských občanov z dočasne obsadených území, ktorí boli zatknutí, odsúdení a uväznení ruskými orgánmi, a žiada, aby Ruská federácia okamžite a bezpodmienečne prepustila laureáta Sacharovovej ceny za rok 2018 Olega Sencova a všetkých ostatných nezákonne zadržiavaných ukrajinských občanov vrátane osôb patriacich k náboženským a etnickým menšinám, aktérov občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv; vyzýva ukrajinské orgány a medzinárodné spoločenstvo, aby využili všetky dostupné prostriedky na ich prepustenie;

36.  pripomína, že situácia v oblasti ľudských práv na Krymskom polostrove sa výrazne zhoršila, že k porušovaniu slobody prejavu, zneužívaniu médií a nútenému udeľovaniu ruského občianstva dochádza systematicky a že základné ľudské práva a slobody na Kryme nie sú zaručené;

37.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočne účinnom vyšetrovaní prípadov brutálnych útokov proti aktivistom v oblasti ľudských práv a novinárom, o čom svedčí zavraždenie protikorupčnej aktivistky Kateryny Handziukovej, ktorá zomrela 4. novembra 2018 po útoku kyselinou; vyzýva orgány, aby postavili iniciátorov a páchateľov takýchto útokov pred súd a aby skoncovali s beztrestnosťou týchto trestných činov;

38.  vyzýva na intenzívnejšie úsilie o vykonávanie stratégie Ukrajiny v oblasti ľudských práv vrátane politík zameraných na zlepšenie situácie rómskej menšiny a iných menšinových skupín;

39.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vyšetrovanie úmrtí, ku ktorým došlo počas demonštrácií v Maidane a Odese, a vo veci vraždy novinárov je pomalé a neprinieslo hmatateľné výsledky;

40.  víta prijatie zákona o právnom postavení nezvestných osôb;

41.  vyjadruje znepokojenie nad rastúcim počtom trestných konaní vedených proti novinárom, ktorí odhalili prípady korupcie štátneho aparátu alebo sa kritizovali reformnú politiku vlády alebo politiku voči východnej Ukrajine; upozorňuje vládu na jej záväzok k úplnému dodržiavaniu medzinárodne uznaných ľudských práv, ako je sloboda vyjadrovania a verejné šírenie názorov;

42.  žiada ratifikáciu Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a dokončenie všetkých potrebných vykonávacích opatrení;

43.  žiada ratifikáciu Istanbulského dohovoru o násilí páchanom na ženách; v tejto súvislosti berie do úvahy prijatie zákona o predchádzaní domácemu násiliu a boji proti nemu; víta nedávno prijatú pozíciu splnomocnenca vlády pre rodovú politiku;

44.  jasne zdôrazňuje, že hlavnú zodpovednosť má Ruská federácia a jej zástupcovia, zároveň však vyzýva ukrajinské orgány, aby vyvinuli ďalšie úsilie o zmiernenie utrpenia ľudí, ktorí trpia v dôsledku konfliktu, vrátane podpory vnútorne vysídlených osôb, vojnových veteránov, ako aj tým, že sa ľuďom žijúcim na územiach, ktoré v súčasnosti nepodliehajú kontrole vlády, umožní ľahký prístup k dôchodkom a sociálnym dávkam a službám;

45.  zdôrazňuje potrebu nezávislých medií a mediálneho pluralizmu, aby sa zaistila bezpečnosť pracovníkov v oblasti médií a novinárov; žiada, aby sa neobmedzovali príležitosti pre mediálne zdroje menšinových jazykov s cieľom zabezpečiť, aby občania všetkých etnických skupín mohli mať rovnaký prístup k informáciám;

46.  žiada, aby sa stratégia ochrany a integrácie rómskej národnostnej menšiny v ukrajinskej spoločnosti zrevidovala tak, aby zahŕňala monitorovanie bezpečnosti ako kľúčovú prioritu a aby sa riadne vykonávala na všetkých úrovniach; vyzýva na vytvorenie štátnych programov zameraných na predchádzanie trestným činom z nenávisti a iným formám diskriminácie v rámci vykonávania národnej stratégie v oblasti ľudských práv; odsudzuje hlboko zakorenenú stigmatizáciu a sociálne vylúčenie Rómov, ktorá vychádza z protirómskeho zmýšľania; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnymi prípadmi násilia páchaného na Rómoch a komunite LGBTI a vyzýva, aby orgány okamžite a účinne vyšetrili tieto činy a aby vláda dôrazne a verejne odsúdila tieto činy aj ich páchateľov;

47.  berie na vedomie zámer Ukrajiny zmeniť zákon o vzdelávaní v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie a vyzýva, aby sa to rýchlo prejavilo v konkrétnych krokoch; žiada, aby sa zákon v plnej miere vykonával na základe vecného dialógu so zástupcami osôb patriacich k národnostným menšinám, a to vrátane právnych predpisov, ktorými sa predlžuje prechodné obdobie do roku 2023 a upravuje výnimka pre súkromné školy;

48.  vyjadruje znepokojenie nad nedávnym rozhodnutím ukrajinského súdu, ktoré poskytuje prístup k údajom z mobilného telefónu investigatívneho reportéra z Rádia slobodná Európa a Rádia sloboda (RFE/RL), a zdôrazňuje, že sloboda médií a ochrana zdrojov novinárov, najmä v boji proti korupcii, má kľúčový význam;

49.  žiada, aby rozvoj politicky a hospodársky samostatného, od štátu nezávislého a slobodného vytvárania názoru angažovaných verejnoprávnych médií ako protiváhy k dominantnému postaveniu súkromných oligarchických monopolov napredoval dôsledne a čo najrýchlejšie;

50.  dôrazne odsudzuje nedávne únosy a vydanie tureckých občanov do Turecka z dôvodu ich údajných väzieb s hnutím Gülen, čo je v rozpore so zásadou právneho štátu a základnými ľudskými právami; naliehavo vyzýva ukrajinské orgány, aby zabezpečili, aby boli akékoľvek žiadosti tretích krajín o vydanie spracované transparentne a s náležitým zohľadnením súdnych konaní v plnom súlade s európskymi zásadami a normami, a aby boli všetky kroky miestnych orgánov v plnom súlade so zásadami právneho štátu, s ľudskými právami a základnými slobodami; zdôrazňuje, že svojvoľné postupy vrátane zatýkania, zadržiavania či vydávania osôb predstavujú porušenie týchto zásad; vyzýva ukrajinské orgány, aby chránili všetkých žiadateľov o azyl a preskúmali ich žiadosti v súlade s medzinárodnými dohovormi; naliehavo vyzýva EÚ, aby podporovala krajiny Východného partnerstva a pomáhala im odolávať tlaku zo strany Turecka;

51.  vyjadruje znepokojenie nad zúžením priestoru pre občiansku spoločnosť na Kryme, v neposlednom rade nad ukončením činnosti médií, čo je krok, ktorý neúmerne zasiahol komunitu krymských Tatárov vrátane ich práva na informácie a práva na zachovanie vlastnej kultúry a identity;

52.  zdôrazňuje, že na Ukrajine musí byť zaručená sloboda prejavu a tlače, a vyjadruje obavy v súvislosti so správami o súdnom obťažovaní a dohľade nad novinármi a obhajcami ľudských práv;

53.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s vysokým počtom detí a dospelých na Ukrajine nakazených osýpkami; víta opatrenia, ktoré boli prijaté v reakcii na túto skutočnosť, zdôrazňuje však, že v krajine žije naďalej mnoho zraniteľných detí a dospelých; v tejto súvislosti pripomína, že treba vynaložiť celoeurópske úsilie o zvýšenie počtu očkovaných detí a dospelých;

Obchodná a hospodárska spolupráca

54.  víta hospodársku stabilizáciu Ukrajiny a pokrok dosiahnutý pri vykonávaní prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode; nabáda Komisiu, aby pomohla Ukrajine určiť oblasti, ktoré by mohli ďalej podporovať hospodársku diverzifikáciu, a prednostne sa im venovať v procese vykonávania dohody DCFTA;

55.  víta nárast objemu obchodu medzi EÚ a Ukrajinou a diverzifikáciu vývozu z Ukrajiny do EÚ; nabáda Komisiu, aby pomohla Ukrajine určiť oblasti, ktoré by mohli ďalej podporovať hospodársku diverzifikáciu, a prednostne sa im venovať v procese vykonávania dohody DCFTA; poukazuje na to, že vývoz do Ruska sa v tom istom období znížil;

56.  pripomína, že je dôležité zabezpečiť riadne vykonávanie DCFTA a dodržiavanie jej ustanovení; vyzýva Komisiu, aby sa v prípade porušenia niektorého ustanovenia bezodkladne obrátila na druhú stranu a využívala nástroje, ktoré má k dispozícii, na riešenie akýchkoľvek problémov;

57.  vyzýva Ukrajinu, aby urýchlene ustanovila svoju vnútroštátnu poradnú skupinu, a tak zabezpečila riadne monitorovanie vykonávania dohody organizáciami občianskej spoločnosti;

58.  uznáva hospodársky rast Ukrajiny, konštatuje však rastúce obavy veľkej časti obyvateľstva, pokiaľ ide o rast spotrebiteľských cien a cien za verejnoprospešné služby, a nabáda, aby sa program reforiem prednostne zameral na oblasti, ktoré sú užšie spojené s výrobnou štruktúrou krajiny a jej vývoznými príležitosťami, aby sa vytváral hospodársky rast, zamestnanosť a príjmy; vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcim prerozdeľovaním bohatstva v rukách oligarchických štruktúr alebo rodín a nad rastúcou chudobou veľkých častí obyvateľstva; žiada preto, aby sa venovala väčšia pozornosť sociálnej situácii krajiny;

59.  domnieva sa, že konsolidácia hospodárstva Ukrajiny a riešenie naliehavých sociálnych problémov, ako sú nezamestnanosť, nedostatočná zamestnanosť, podzamestnanosť a tieňová ekonomika si budú vyžadovať podstatné zvýšenie investícií; vyzýva ukrajinské orgány, aby uskutočnili reformy potrebné na prilákanie nových investícií, najmä priamych zahraničných investícií; v tejto súvislosti víta nedávno dohodnutú reformnú zmluvu o investíciách a vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o zníženie rizík, ktorým je vystavený súkromný sektor v súvislosti s investíciami na Ukrajine; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti spojili svoje sily s Komisiou a v podnikateľskej sfére presadzovali Ukrajinu ako zaujímavú investičnú destináciu;

60.  vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila podrobné hodnotenie dohody o pridružení na základe doterajšieho pokroku, keďže udalosti už dávno predbehli posúdenie vplyvu z roku 2007; domnieva sa, že by sa malo vzťahovať najmä na:

61.  pripomína, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1566 o zavedení dočasných autonómnych obchodných opatrení pre Ukrajinu, ktoré dopĺňajú obchodné koncesie dostupné podľa dohody o pridružení, zahŕňa právnu požiadavku, že výročná správa Komisie o vykonávaní prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode obsahuje podrobné hodnotenie autonómnych obchodných opatrení vrátane ich sociálneho vplyvu;

62.  považuje liberalizáciu obchodu a aproximáciu právnych predpisov EÚ a Ukrajiny v rámci DCFTA za optimálny nástroj na priblíženie sa Ukrajiny k EÚ, ktorý prispieva k uľahčeniu obchodu, zlepšeniu podnikateľského a investičného prostredia a k udržateľnému hospodárskemu rozvoju Ukrajiny; domnieva sa, že rozmer liberalizácie obchodu by sa mal starostlivo riadiť s cieľom znížiť na minimum náklady a zároveň zvýšiť na maximum výhody pre ukrajinské podniky a spoločnosť, a vyzýva Komisiu, aby zvážila ďalšie autonómne obchodné preferencie a iné prostriedky; vyzýva Ukrajinu, aby realizáciu programu reforiem v oblastiach, ktoré užšie súvisia so štruktúrou jej výroby a možnosťami vývozu do EÚ povýšila na prioritu s cieľom znížiť na minimum náklady na transformáciu a maximálne zvýšiť možné prínosy; vyzýva Ukrajinu, aby urýchlene ustanovila svoju vnútroštátnu poradnú skupinu, a tak zabezpečila monitorovanie vykonávania dohody organizáciami občianskej spoločnosti; vyjadruje znepokojenie nad rastúcou chudobou obyvateľstva;

63.  domnieva sa, že aproximácia regulačného rámca s acquis EÚ je hlavnou dimenziou DCFTA, pretože skutočný prístup na trh EÚ a reformy do veľkej miery závisia od náležitého vykonávania a presadzovania príslušných právnych predpisov; uvedomuje si, že pre správu vecí verejných, inštitúcie a verejnú správu na Ukrajine to predstavuje veľmi náročnú úlohu, a vyzýva Komisiu, aby poskytla primeranú technickú a finančnú podporu; vyjadruje uznanie podpornej skupine pre Ukrajinu za jej činnosť a vyzýva ju, aby Parlamentu predložila viac informácií o druhu poskytnutej pomoci, najmä pokiaľ ide o transpozíciu a vykonávanie acquis;

64.  domnieva sa, že zapojenie ukrajinských orgánov do prípravy príslušných právnych predpisov je užitočné, aby sa tento proces stal inkluzívnejším a znížili sa náklady Ukrajiny na transformáciu, a vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využila mechanizmy výmeny informácií ex ante;

65.  víta úpravu národnej dopravnej stratégie a vyzýva na potrebné právne a inštitucionálne reformy, ktoré sú potrebné na jej skutočné vykonávanie;

66.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v aproximácii s normami EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a vyzýva Ukrajinu, aby urýchlene prijala stratégiu na splnenie tohto záväzku;

67.  berie na vedomie vysokú mieru využívania preferencií a víta nepretržité zvyšovanie počtu colných položiek, ktorých sa preferencie týkajú;

68.  berie na vedomie, že hodnotenie vykonávania DCFTA sa vo veľkej miere zameriava na obchodné toky a prekážky obchodu; vyzýva Komisiu, aby patrične monitorovala a hodnotila vykonávanie DCFTA a osobitnú pozornosť venovala transpozícii a vykonávaniu acquis, ako aj vplyvu na ukrajinskú spoločnosť a aby poskytovala úplné verejné výročné správy vrátane technickej a finančnej podpory od EÚ;

69.  očakáva, že Ukrajina v rámci systému riešenia sporov vymenuje rozhodcov, zriadi orgány a určí zástupcov v rámci kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji;

70.  víta, že Najvyššia rada 20. marca 2018 v prvom čítaní prijala návrh zákona č. 5495 o zachovaní ukrajinských lesov a prevencii nezákonného vývozu nespracovaného dreva; domnieva sa, že akákoľvek liberalizácia obchodu s drevom by mala byť podmienená vytvorením právneho rámca na prevenciu a zákaz nezákonného vývozu;

71.  berie na vedomie záväzok Ukrajiny v rámci dohody o pridružení bojovať proti nezákonnému obchodu a predchádzať mu, a vyzýva krajinu, aby prijala opatrenia na kriminalizáciu takéhoto obchodu;

72.  poznamenáva, že východné partnerstvo sa doteraz primárne zameriavalo na bilaterálny obchod a investície medzi EÚ a ďalšími zúčastnenými krajinami; vyzýva na rozvoj jednotnejšieho prístupu ku všetkým krajinám východného partnerstva a k intenzívnejšej spolupráci s Eurázijskou hospodárskou úniou, pokiaľ ide o uľahčenie obchodu, bezvízový styk a technické normy;

Spolupráca v oblastiach energetiky, bezpečnosti a obrany

73.  oceňuje dobrú spoluprácu Ukrajiny v energetickom odvetví a v neposlednom rade pokrok, ktorý dosiahla v oblasti energetickej efektívnosti; zdôrazňuje kľúčovú úlohu lepšej energetickej účinnosti a rozvoja v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, a to aj ako prostriedkov, ktoré prispievajú k hospodárskemu rozvoju a zamestnanosti; poukazuje na potrebu pokračovať v reformách, predovšetkým dokončiť reformy trhov s plynom a elektrickou energiou s cieľom úplne ich začleniť do trhu EÚ s energiou a predísť novým monopolom, čo bude z dlhodobého hľadiska hospodársky prínosné pre priemysel a spotrebiteľov; nabáda Komisiu, aby zabezpečila, aby boli všetky projekty plynovodov v súlade s nariadeniami EÚ; vyzýva na posilnenie spolupráce v oblasti energetiky v rámci Východného partnerstva s cieľom vykonávať Parížsku dohodu o zmene klímy z roku 2015; zdôrazňuje, že regulácia trhu s plynom a elektrickou energiou si vyžaduje, aby existoval národný orgán, ktorý bude nezávislý od politických a súkromných záujmov a ktorý bude pri stanovovaní cien presadzovať sociálne spravodlivú rovnováhu medzi záujmami dodávateľov a konečných spotrebiteľov a zaisťovať vyváženú tvorbu cien;

74.  víta prijatie vysokého počtu prijatých zákonov v oblasti životného prostredia, najmä zákonov o strategickom environmentálnom hodnotení a posúdení vplyvov na životné prostredie, a upozorňuje na potrebu ich vykonávania a na nevyhnutnosť významných kampaní na zvyšovanie verejného povedomia; víta pokrok v politike zmeny klímy, ktorý sa dosiahol prijatím stratégie rozvoja nízkouhlíkového rozvoja a jej podriadením Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy; nabáda na rýchle prijatie stratégie pre štátnu politiku v oblasti životného prostredia a nových právnych predpisov o hospodárení s odpadom a o politike v oblasti klímy v súlade s acquis EÚ;

75.  pripomína, že správa v oblasti životného prostredia je hlavným prvkom požiadaviek dohody o pridružení; žiada orgány, aby znovu posúdili dohodu a všetky budúce plány týkajúce sa komplexu vodných elektrární na rieke Dnester, zosúladili ich s medzinárodnými dohovormi a normami EÚ, zabezpečili pritom verejné konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami z Moldavska a Ukrajiny vrátane občianskej spoločnosti a chránili ekosystém a životné prostredie na rieke Dnester;

76.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so zhoršením ekologickej situácie na východe Ukrajiny v dôsledku konfliktu, najmä pokiaľ ide o problémy so zásobovaním vodou, čo by mohlo mať ničivý dosah na celý región a spôsobiť nezvratnú katastrofu; naliehavo vyzýva všetky zainteresované strany, aby takej situácii zabránili a aby sa všetkými prostriedkami usilovali o zabezpečenie riadnej údržby a čerpanie vody, a to aj v baniach;

77.  uznáva úsilie Ukrajiny o vybudovanie skutočného digitálneho trhového hospodárstva vrátane pokroku v oblasti vývoja otvorených údajov, rozšírenia prístupu k systémom podmieneného prístupu pre služby digitálnej televízie a virtuálnej siete, zvýšenia počtu elektronických komunikačných služieb pre občanov a verejných registrov, ako je ProZorro; zdôrazňuje, že je potrebná ďalšia práca s cieľom zabezpečiť, aby boli práva a potreby ukrajinských občanov, ktorí využívajú internet, chránené a aby sa v plnej miere vykonávali požiadavky jednotného digitálneho trhu;

78.  víta prijatie zákona o elektronických službách na budovanie dôvery a priority stanovené v koncepcii rozvoja digitálnej ekonomiky a spoločnosti na Ukrajine na obdobie 2018 – 2020, ktoré sú dôležitým krokom na ceste k začleneniu Ukrajiny do digitálneho jednotného trhu EÚ;

79.  pripomína kľúčový význam Ukrajiny v európskej sieti dodávok energie; odsudzuje výstavbu plynovodu Nord Stream 2, pretože ide o politický projekt, ktorý ohrozuje európsku energetickú bezpečnosť a úsilie o diverzifikáciu dodávok energie; žiada, aby bol projekt zrušený;

80.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti so systémami nezákonnej ťažby prírodných zdrojov, ako sú jantár, uhlie, piesok a drevo, ktoré sú veľakrát chránené a organizované za pomoci miestnych alebo regionálnych orgánov a orgánov presadzovania práva, ktoré poškodzujú a ohrozujú krajinu a biotopy, ako sú lesy a rieky, a bránia ekologicky a ekonomicky udržateľnému hospodáreniu so zdrojmi krajiny, ktoré by bolo pre jej občanov prínosné;

81.  vyjadruje poľutovanie nad ničením ukrajinských lesov, ktoré je spojené s korupčnými systémami slúžiacimi vlastným záujmom subjektov na Ukrajine a spoločnostiam v EÚ; žiada prijatie účinných právnych predpisov a ich rýchle vykonávanie a presadzovanie, aby sa predchádzalo nezákonnej ťažbe a korupcii v prípade dreva na Ukrajine a zaviedlo udržateľné obhospodarovanie lesov v záujme ochrany a zachovania ukrajinských lesov a zdrojov;

82.  víta prijatie opatrení na modernizáciu ukrajinskej armády a námorných síl v Čiernom mori a v Azovskom mori ako spoľahlivých záruk stability a územnej celistvosti Ukrajiny, pričom však nabáda na reformu obranného priemyslu, ktorá je naliehavo potrebná;

83.  dôrazne odsudzuje zámerný akt agresie Ruskej federácie proti Ukrajine 25. novembra 2018 v Kerčskom prielive; žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých ukrajinských plavidiel a námorníkov, ktorí by sa medzitým mali považovať za vojnových zajatcov; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaviedli cielené sankcie, ak sa nebudú ukrajinskí námorníci prepustení a ak dôjde k ďalšej vojenskej eskalácii; zdôrazňuje, že takéto použitie vojenskej armády zo strany Ruska nemožno nijako ospravedlniť; vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že to môže predstavovať plazivý pokus prisvojiť si zvrchované práva Ukrajiny v Azovskom mori s cieľom premeniť ho na ruské „vnútorné jazero“ a výhradnú vojenskú zónu, a tak vytvoriť tlak na hospodárstvo juhovýchodnej Ukrajiny; žiada, aby Rusko zaručilo slobodu plavby cez Kerčský prieliv a v Azovskom mori, ktorú zaručuje medzinárodné právo; naliehavo vyzýva OBSE a jej členov, aby rozšírili mandát osobitnej monitorovacej misie OBSE na Azovské more; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zatvorili prístup do prístavov EÚ pre ruské lode prichádzajúce z Azovského mora, ak Rusko neobnoví slobodu plavby cez Kerčský prieliv a v Azovskom mori; žiada, aby sa použili všetky diplomatické prostriedky na zmiernenie situácie, a víta ponuku na sprostredkovanie zmierenia medzi Kyjevom a Moskvou;

84.  pripomína, že je dôležité posilniť spoluprácu s Ukrajinou na rôznych úrovniach, a to aj v oblasti bezpečnosti a obrany; v tejto súvislosti víta záujem Ukrajiny o ďalšie zapojenie sa do obranných projektov vrátane stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) v oblasti bezpečnosti a obrany;

85.  nabáda Ukrajinu a EÚ, aby naďalej rozvíjali vzájomnú spoluprácu v oblastiach spravodlivosti, slobody a vnútorných vecí;

Inštitucionálne ustanovenia

86.  zdôrazňuje význam aktívneho informovania ukrajinských občanov o konkrétnych prínosoch a cieľoch Východného partnerstva;

87.  zdôrazňuje, že je dôležité bojovať proti falošným správam a propagande Ruska vrátane očakávaného zasahovania do volieb na Ukrajine, ako aj v celej Európskej únii; vyzýva, aby sa posilnila spolupráca medzi Ukrajinou a EÚ v tejto otázke;

88.  vyzýva na lepšie monitorovanie a kontrolovanie vykonávania reforiem na strane Ukrajiny a EÚ na základe koherentných a merateľných ukazovateľov; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby Parlamentu a Rade častejšie predkladali podrobné písomné správy o vykonávaní týchto dohôd;

89.  vyzýva Komisiu, aby patrične monitorovala a hodnotila vykonávanie DCFTA a venovala osobitnú pozornosť transpozícii a vykonávaniu acquis a vplyvu na ukrajinskú spoločnosť, a aby poskytovala verejne prístupné komplexné výročné správy, a to aj o technickej a finančnej podpore zo strany Európskej únie;

90.  domnieva sa a zdôrazňuje, že pokiaľ sa Ukrajina zaviaže k vykonávaniu dohody o pridružení a dodržiavaniu zásad demokracie, právneho štátu a základných slobôd, mala by jej Únia (a ostatným pridruženým krajinám Moldavsku a Gruzínsku) umožniť uplatňovať osobitné mechanizmy podpory, a to aj v medziach viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2020, v súlade s modelom Východného partnerstva Plus, ktorý presadzuje Európsky parlament;

91.  je rozhodnutý vypracovať výročné správy o vykonávaní dohôd o pridružení;

o
o   o

92.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny.