Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2018 s odporúčaniami pre Komisiu o rýchlom riešení obchodných sporov (2018/2079(INL))
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),
– so zreteľom na článok 67 ods. 4 a článok 81 ods. 2 ZFEÚ,
– so zreteľom na článok 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a na článok 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),
– so zreteľom na štúdiu Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky s názvom Rozvíjanie odbornosti v obchodnom práve v členských štátoch,
– so zreteľom na porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2018,
– so zreteľom na dokument Európskej siete odbornej justičnej prípravy (EJTN) z roku 2016 s názvom Zásady justičného vzdelávania(1),
– so zreteľom na acquis Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach,
– so zreteľom na články 46 a 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0396/2018),
A. keďže právo na spravodlivé a verejné vypočutie v primeranej lehote, ako je zakotvené v článku 47 charty a v článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, je jednou zo základných záruk právneho štátu a demokracie a je neoddeliteľnou súčasťou občianskych konaní ako celku;
B. keďže zavedenie európskeho rýchleho občianskeho súdneho konania by mohlo prispieť k modernizácii vnútroštátnych konaní, rovnakým podmienkam pre podniky a k zvýšenému hospodárskemu rastu vďaka účinným a efektívnym justičným systémom a zároveň by to mohlo uľahčiť prístup k spravodlivosti v Únii a pomôcť presadzovať základné slobody Únie;
C. keďže porovnávací prehľad o súdnictve z roku 2018 ukázal, že dostupnosť právnej pomoci a výška súdnych poplatkov majú kľúčový vplyv na prístup k spravodlivosti, najmä pre občanov žijúcich v chudobe;
D. keďže justičnú spoluprácu presadzovalo, podporilo a podnecovalo viacero procesných aktov sekundárneho práva Únie vrátane nariadenia o konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, smernice o zlepšení prístupu k spravodlivosti, nariadenia o vykonávaní dôkazov a nariadenia o doručovaní písomností;
E. keďže cieľom justičnej spolupráce medzi členskými štátmi je okrem iného zabezpečiť úplné dodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces v cezhraničných prípadoch, zaručiť aj v takýchto situáciách účinné a bezproblémové súdne konania a vytvoriť vzájomnú dôveru v systémy súdnictva, čo je základom ďalšieho vzájomného uznávania rozsudkov v celej Únii;
F. keďže mnohé otázky týkajúce sa procesného práva v oblasti občianskeho práva sú regulované na vnútroštátnej úrovni, a teda procesné právo v tejto oblasti sa v jednotlivých členských štátoch líši, čo je v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality; keďže zrýchlený postup by mohol viesť k potrebnej aproximácii procesných režimov v Únii;
G. keďže je potrebné zintenzívniť posilnenú spoluprácu medzi orgánmi členských štátov a súdnymi systémami na úrovni Únie s cieľom odstrániť všetky prekážky, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku nezlučiteľnosti rôznych súdnych a správnych systémov;
H. keďže nariadenie Brusel I stanovuje základné pravidlá o právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí v cezhraničných občianskych a obchodných veciach v Únii; keďže prepracované znenie, ktoré sa uplatňuje od roku 2015 (Brusel Ia), zaviedlo niekoľko zásadných úprav, pokiaľ ide o riešenie cezhraničných sporov EÚ, v dôsledku ktorých došlo k úspore času a peňazí pre podniky aj jednotlivcov;
I. keďže nariadenie Rím I stanovuje pravidlá pre rozhodné právo pre zmluvné záväzky v občianskych a obchodných veciach;
J. keďže procesné pravidlá by mali zaručovať tak ochranu práv strán, ako aj rýchle vyriešenie sporov;
K. keďže riešenie obchodných záležitostí na verejných súdoch v členských štátoch je vo všeobecnosti pomalé a nespĺňa očakávania strán obchodných sporov, čo je skutočnosť, ktorú ešte viac zvýraznilo zavedenie európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré – naopak – viedlo k podstatne rýchlejšiemu riešeniu spotrebiteľských sporov; a keďže správne využívanie informačných a komunikačných technológií na súdoch prispieva k zrýchleniu konaní a zníženiu nákladov;
L. keďže pomalé riešenie obchodných sporov v Únii by mohlo viesť obchodné strany k tomu, že budú hľadať alternatívne riešenie sporov alebo budú spory riešiť mimo členských štátov a rozhodnú sa uplatňovať na zmluvy vnútroštátne právo nečlenského štátu;
M. keďže vysoká kvalita riešenia obchodných sporov závisí od vysokej úrovne odbornej spôsobilosti a skúseností v týchto veciach na súdoch, u sudcov, právnikov a odborníkov pracujúcich v oblasti práva;
N. keďže pokiaľ by bolo dostupné rýchle a nákladovo efektívne zrýchlené konanie podporované vysoko skúsenými a odborne spôsobilými sudcami a právnikmi v členských štátoch, bolo by rozhodnutie zvoliť si ako rozhodné právo vnútroštátne právo niektorého členského štátu oveľa pravdepodobnejšie, a v dôsledku toho by sa zvyšovala odbornosť v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch;
O. keďže sa zdá nevyhnutné nájsť vhodné riešenie, pokiaľ ide o rôzne jazykové režimy, ktoré by pozostávalo z harmonizovaných formulárov dostupných vo všetkých úradných jazykoch Únie;
P. keďže súdy a komory špecializované na obchodné veci zaručia vyššiu úroveň odbornosti a nezávislosti v týchto otázkach, a tým prilákajú takéto prípady na súdy členských štátov;
1. konštatuje, že riešenie obchodných záležitostí je oveľa pomalšie, ako by mohlo byť, a že zaberie v priemere tri až štyri roky, čo podnikom spôsobuje značné straty nielen z ekonomického hľadiska, ale aj z hľadiska času, energie a ďalších zdrojov, ktoré by mohli byť presmerované na iné príležitosti;
2. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť plné dodržiavanie práva strán na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ako je stanovené v Charte základných práv Európskej únie, a zaručiť vysokú kvalitu súdnych konaní v obchodných veciach;
3. vyzdvihuje úspešné vykonávanie európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktorým sa vytvoril rýchly a nákladovo efektívny spôsob riešenia spotrebiteľských a iných cezhraničných sporov s nízkou hodnotou v rámci Únie, pričom sa zároveň zachovala ochrana práv strán;
4. zdôrazňuje, že vzájomná dôvera je zložitá otázka a že pri budovaní takejto dôvery zohrávajú dôležitú úlohu mnohé faktory, ako je vzdelávanie sudcov a zvyšovanie kvalifikácie, cezhraničná súdna spolupráca a výmena skúseností a osvedčených postupov medzi sudcami;
5. zdôrazňuje, že pokiaľ ide o spravodlivý proces a prístup k spravodlivosti, mali by sa zachovať a ďalej rozširovať siete spolupráce a databázy, ktoré posilňujú justičnú spoluprácu a výmenu informácií, vrátane Európskej justičnej siete a Európskeho portálu elektronickej justície, ktorý sa má stať jednotným kontaktným miestom v oblasti justície v Únii;
6. tvrdí, že najlepším spôsobom na odstránenie dlhých čakacích lehôt pri obchodných sporoch v Únii by bolo prijatie nariadenia, ktoré by bolo podobné európskemu konaniu vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktorým by sa zaviedlo európske rýchle občianske súdne konanie (European Expedited Civil Procedure – EECP) uplatniteľné na cezhraničné obchodné spory, čo by mohlo viesť k veľkým úsporám pre európske podniky a k mobilizácii nevyužitého kapitálu;
7. tvrdí, že obchodné strany budú mať lepšie možnosti platiť za svoje zastupovanie a pripraviť sa na súdne konanie, čo znamená, že budú mať lepšie vyhliadky na to, že ich práva budú chránené, čo by umožnilo rýchlejšie konanie;
8. poznamenáva, že takéto konanie by mohlo byť založené na požiadavkách dôkladnej prípravy strán pred začatím konania, prísnych lehôt, obmedzených možností na doplnenie faktov alebo dôkazov v priebehu konania a vylúčenia možnosti samostatného odvolania sa proti procesným rozhodnutiam, čím by sa dosiahlo zrýchlené konanie;
9. zastáva názor, že takýto prísny procesný systém je v súlade s ochranou práv strán pod podmienkou, že európske rýchle občianske súdne konanie by malo byť dobrovoľné a malo by sa uplatňovať len v prípade, že:
–
sa strany sporu na použití tohoto konania dohodnú po vzniku sporu, alebo
–
odporca toto konanie akceptuje po tom, čo navrhovateľ podá žalobu v rámci európskeho rýchleho občianskeho súdneho konania, za predpokladu, že odporca má dostatok času na to, aby sa pred začatím konania primerane pripravil;
10. domnieva sa, že európske rýchle občianske súdne konanie by malo byť v každom prípade platné len v prípade, že strany boli vopred náležite informované o dôsledkoch súhlasu s použitím tohto konania; domnieva sa, že náklady na európske rýchle občianske súdne konanie by pre strany nemali byť neprimerané, aby sa zaručilo dodržiavanie práva na prístup k spravodlivosti;
11. zdôrazňuje, že strany sporu často dosiahnu zmierlivé riešenie len vtedy, ak sú okolnosti a argumenty v plnej miere rozvinuté, čo znamená, že v procesnom systéme, ktorý by vyžadoval, aby strany preskúmali okolnosti a rozvinuli svoje argumenty ešte pred začatím súdneho konania, by sa mohol urovnaním zmierom v skoršom štádiu vyriešiť väčší počet sporov;
12. poznamenáva, že cieľ, ktorým je zaviesť rýchle a nákladovo efektívnejšie riešenie obchodných sporov v Únii, nemožno dosiahnuť len zavedením harmonizovaného zrýchleného procesného systému; na tento účel a na zabezpečenie efektívnosti takéhoto procesného systému by boli potrebné aj súdy, sudcovia, právnici a odborníci pracujúci v oblasti práva s vysokou odbornou spôsobilosťou a s mnohými skúsenosťami v oblasti obchodného práva a súkromného medzinárodného práva;
13. zdôrazňuje, že súčasné rozloženie zvoleného rozhodného práva pri obchodných zmluvách medzi rôznymi európskymi jurisdikciami nie je v členských štátoch rovnaké;
14. poznamenáva, že voľba rozhodného práva často vychádza zo zložitých úvah, ale kombinácia práva cudzieho štátu a súdu často vystavuje zmluvnú stranu podstatným hospodárskym rizikám, a že takéto ustanovenia sú osobitne sporné v prípade, keď sú schválené ako súčasť štandardných zmlúv alebo v situáciách, keď jedna zo zmluvných strán má len malú alebo nemá vôbec žiadnu možnosť dohodu v tomto ohľade nejako ovplyvniť;
15. chápe, že jazyková bariéra by mohla byť ďalšou prekážkou, a tým aj ďalším dôvodom uprednostnenia jedného práva pred druhým ako rozhodného práva;
16. zdôrazňuje, že dostupnosť jednotných štandardných formulárov dostupných vo všetkých úradných jazykoch Únie by uľahčila prístup k európskemu rýchlemu občianskemu súdnemu konaniu;
17. navrhuje, aby sa na Komisiu v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva preniesli vykonávacie právomoci s cieľom zabezpečiť jednotné štandardné formuláre;
18. vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu preskúmania nariadení Rím I, Rím II a Brusel Ia s cieľom posilniť prepojenie medzi cieľom a predmetom zmlúv a zvoleným právom a zároveň zabezpečiť ochranu slabších strán vo vzťahoch a zmluvách medzi podnikmi a zachovať autonómiu strán, pokiaľ ide o voľbu rozhodného práva;
19. zdôrazňuje, že samotné legislatívne opatrenia nedokážu tieto problémy vyriešiť, potrebné sú aj praktické opatrenia na zvýšenie odbornosti súdov a právnikov, ako je lepšia odborná príprava v obchodných veciach a lepší prístup k právu Únie a vnútroštátnemu právu členských štátov, najmä k judikatúre;
20. poznamenáva, že obchodné právo a medzinárodné právo súkromné sú menej kodifikované ako iné oblasti práva, čo znamená dôležitejšiu úlohu akademického výskumu, a teda jedným z opatrení na posilnenie odbornej spôsobilosti v obchodných veciach v členských štátoch je poskytnúť viac zdrojov na výskum v tejto oblasti;
21. víta preto deväť zásad justičného vzdelávania Európskej siete odbornej justičnej prípravy, ktoré boli prijaté na jej valnom zhromaždení v roku 2016, lebo poskytujú spoločný základ a rámec pre európske súdnictvo, ako aj pre inštitúcie justičného vzdelávania;
22. zdôrazňuje, že veľký význam má aj kvalita rozhodného práva pre obchodné veci a to, do akej miery sú vhodne prispôsobené praxi a vývoju v obchodnej oblasti;
23. v súlade s článkom 225 ZFEÚ preto žiada Komisiu, aby na základe článku 81 ods. 2 ZFEÚ do 1. januára 2020 predložila návrh legislatívneho aktu o európskom rýchlom občianskom súdnom konaní a v súlade s odporúčaniami uvedenými v prílohe k tomuto legislatívnemu aktu a po tom, ako Komisia posúdi, či je takéto preskúmanie potrebné, aj prípadný návrh zmien nariadení Rím I, Rím II a Brusel Ia;
24. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tieto návrhy doplnili ďalšími podpornými opatreniami zameranými na zvyšovanie odbornosti v členských štátoch v oblasti obchodného práva a medzinárodného práva súkromného;
25. potvrdzuje, že odporúčania uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu rešpektujú základné práva, zásadu vnútroštátnej procesnej autonómie a zásady subsidiarity a proporcionality;
26. domnieva sa, že akékoľvek finančné dôsledky tohto návrhu, najmä náklady na konania prebiehajúce v rámci európskeho rýchleho občianskeho súdneho konania, by boli kompenzované zodpovedajúcimi úsporami, keďže je pravdepodobné, že európske rýchle občianske súdne konanie bude mať podstatne vyššiu efektívnosť nákladov ako bežné postupy členských štátov a keďže predmetné spory by neprebiehali v rámci všeobecného procesného systému daného členského štátu;
27. zdôrazňuje, že obchodné právo je len jednou z oblastí, v ktorých sú potrebné ďalšie opatrenia na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť lepší prístup k spravodlivosti, vyššiu kvalitu konaní, silnejšie záruky pre strany a rýchlejšie urovnávanie sporov;
28. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a sprievodné odporúčania Komisii, Rade a parlamentom a vládam členských štátov.
ODPORÚČANIA TÝKAJÚCE SA OPATRENÍ NA ZAVEDENIE A PODPORU EURÓPSKEHO RÝCHLEHO OBČIANSKEHO SÚDNEHO KONANIA
ZÁSADY A CIELE POŽADOVANÝCH NÁVRHOV
I. Európske rýchle občianske súdne konanie
Hlavným cieľom tohto návrhu je zavedenie dobrovoľného európskeho rýchleho občianskeho súdneho konania, ktoré poskytne európskym spoločnostiam možnosť dosiahnuť urovnanie cezhraničných, čisto obchodných sporov medzi podnikmi v primeranom časovom rámci.
Európske rýchle občianske súdne konanie by mohlo vychádzať z týchto zásad:
1. malo by sa uplatňovať na cezhraničné obchodné spory, na ktoré sa nevzťahuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu;
2. malo by sa uplatňovať v prípadoch, keď sa na tom strany dohodnú po vzniku sporu, alebo ak navrhovateľ začne uplatňovať nárok v rámci tohto konania a odporca ho prijme;
3. malo by sa uplatňovať len v prípade, že strany boli vopred náležite informované o dôsledkoch súhlasu s použitím tohto konania;
4. malo by sa vyžadovať, aby strany dôkladne pripravili svoju argumentáciu ešte pred pojednávaním na súde; súčasne by boli už v ranom štádiu oboznámené s tým, že je vylúčené prísť pred súd pri pojednávaní s novými faktami alebo novými dôkazmi;
5. nemalo by umožňovať samostatné odvolanie proti procesným rozhodnutiam;
6. v zásade by mohlo prebiehať písomným postupom, pričom na žiadosť aspoň jednej strany sporu by sa umožnilo ústne pojednávanie;
7. ako východiskový bod by sa na konanie mali uplatňovať veľmi krátke lehoty, pričom v komplexnejších prípadoch by súd mohol po dohode so stranami uplatniť dlhšie lehoty;
8. nabádanie k súdnemu a mimosúdnemu urovnaniu cezhraničných obchodných sporov zmierom, a to aj pomocou mediácie;
9. nabádanie k využívaniu moderných technológií na účely ústneho pojednávania, vykonávania dôkazov a doručovania písomností;
10. náklady na konanie by mali byť obmedzené, aby sa zaručilo dodržiavanie práva na prístup k spravodlivosti;
11. umožniť uznanie a výkon konečného rozsudku, ktorý vzíde z tohto konania, čo najjednoduchším a pre strany sporu najprijateľnejším spôsobom možným podľa práva Únie.
II. Možné zmeny nariadení Rím I, Rím II a Brusel Ia
Návrh o európskom rýchlom občianskom súdnom konaní by mohol byť podporený návrhom na zmenu nariadení Rím I, Rím II a Brusel Ia, aby sa dosiahlo silnejšie prepojenie medzi účelom a cieľom dohôd a právom zvoleným v rámci Únie, aby sa stranám čisto obchodných zmlúv poskytla tiež väčšia autonómnosť a aby sa zároveň zabezpečila ochrana slabších strán vo vzťahoch medzi podnikmi.
Medzi zmeny nariadenia Rím I by mohli patriť:
1. zváženie posilnenia prepojenia medzi zvoleným rozhodným právom a obsahom, cieľom a účelom zmluvy a strán;
2. prehodnotenie pravidiel pre platnosť voľby rozhodného práva – tá by mala byť posudzovaná podľa východiskového práva rozhodného pre danú zmluvu.
III. Ďalšie opatrenia na budovanie odbornej spôsobilosti v obchodných veciach v členských štátoch
1. Tieto návrhy my mali podporovať aj kroky Komisie a členských štátov na budovanie odbornej spôsobilosti v obchodných veciach, napríklad:
a) odborná príprava sudcov, právnikov a odborníkov pracujúcich v oblasti práva v obchodných veciach;
b) zjednodušený a lepší prístup k právu Únie a k právnym predpisom členských štátov vrátane judikatúry;
c) väčšie zameranie na obchodné právo a medzinárodné právo súkromné v právnickom vzdelávaní;
d) dodatočné zdroje na akademický výskum v oblasti obchodného práva a medzinárodného súkromného práva a
e) zvládnutie cudzieho jazyka a jeho právnej terminológie.
2. Členské štáty sú ďalej vyzvané, aby zabezpečili, aby súdy, na ktorých bude prebiehať európske rýchle občianske súdne konanie, mali špecifickú odbornú spôsobilosť v oblasti obchodného práva, napríklad tým, že určia alebo posilnia existujúce obchodné súdy alebo komory.
3. Komisia sa okrem toho vyzýva, aby hlbšie preskúmala možnosť zriadiť európsky obchodný súd, ktorý by dopĺňal súdy členských štátov a stranám sporu by ponúkal ďalšie, medzinárodné fórum špecializované na riešenie obchodných sporov.
4. Členské štáty sa napokon vyzývajú, aby zvážili revíziu svojich právnych predpisov upravujúcich obchodné veci v sporoch medzi podnikmi, keďže jedným z dôležitých faktorov pri voľbe rozhodného práva je účinnosť a kvalita obchodného práva určitého štátu.