Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/0073(CNS)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0428/2018

Predkladané texty :

A8-0428/2018

Rozpravy :

PV 12/12/2018 - 18
CRE 12/12/2018 - 18

Hlasovanie :

PV 13/12/2018 - 9.6

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0523

Prijaté texty
PDF 225kWORD 64k
Štvrtok, 13. decembra 2018 - Štrasburg
Spoločný systém zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb *
P8_TA(2018)0523A8-0428/2018

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2018 o návrhu smernice Rady o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb (COM(2018)0148 – C8-0137/2018 – 2018/0073(CNS))

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2018)0148),

–  so zreteľom na článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0137/2018),

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality dánskym Parlamentom, írskym Parlamentom, maltským Parlamentom a holandskou Druhou komorou, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0428/2018),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Odôvodnenie 1
(1)  Globálne hospodárstvo sa rýchlo stáva digitálnym, v dôsledku čoho sa objavili nové spôsoby podnikania. Digitálne spoločnosti sa vyznačujú tým, že ich činnosť je silne previazaná s internetom. Digitálne obchodné modely sa vo veľkej miere opierajú o schopnosť vykonávať činnosti na diaľku s obmedzenou alebo žiadnou fyzickou prítomnosťou, na príspevok konečných používateľov k tvorbe hodnoty a na dôležitosť nehmotného majetku.
(1)  Globálne hospodárstvo sa rýchlo stáva digitálnym, v dôsledku čoho sa objavili nové spôsoby podnikania. Digitálne spoločnosti sa vyznačujú tým, že ich činnosť je silne previazaná s internetom. Digitálne obchodné modely sa vo veľkej miere opierajú najmä o schopnosť vykonávať činnosti na diaľku s obmedzenou alebo žiadnou fyzickou alebo zdaniteľnou prítomnosťou v danej krajine, na príspevok konečných používateľov k tvorbe hodnoty a na dôležitosť nehmotného majetku.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 2
(2)  Súčasné pravidlá zdaňovania podnikov vznikli zväčša v priebehu 20. storočia pre tradičné podniky. Sú založené na myšlienke, že zdaňovanie by sa malo vykonať tam, kde sa vytvára hodnota. Uplatňovanie súčasných pravidiel na digitálne hospodárstvo však vedie k nesúladu medzi miestom zdanenia ziskov a miestom, kde sa vytvára hodnota, a to najmä v prípade obchodných modelov, ktoré sú silne závislé od účasti používateľov. Ukazuje sa preto, že súčasné pravidlá zdaňovania príjmov právnických osôb sú na zdaňovanie ziskov digitálneho hospodárstva nevhodné a je potrebné ich revidovať.
(2)  Súčasné pravidlá zdaňovania právnických osôb vznikli zväčša v priebehu 20. storočia pre tradičné podniky. Sú založené na myšlienke, že zdaňovanie by sa malo vykonať tam, kde sa vytvára hodnota. Uplatňovanie súčasných pravidiel na digitálne hospodárstvo však vedie k nesúladu medzi miestom zdanenia ziskov a miestom, kde sa vytvára hodnota, a to najmä v prípade obchodných modelov, ktoré sú silne závislé od účasti používateľov. Digitalizácia zmenila úlohu používateľov a umožnila im čoraz väčšie zapojenie do procesu tvorby hodnoty. Ukazuje sa preto, že súčasné pravidlá zdaňovania príjmov právnických osôb pre zdaňovanie ziskov digitálneho hospodárstva nezohľadňujú tento nový faktor a je naliehavo potrebné ich revidovať.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)   Cieľom je odstrániť medzeru medzi zdanením digitálnych výnosov a tradičných výnosov. V súčasnosti sa na digitálne podniky vzťahuje efektívna daňová sadzba v priemere vo výške len 9,5 %, pričom v prípade tradičných obchodných modelov je to 23,2 %1a. Systém zdaňovania musí byť spravodlivý a prínosný pre spoločnosť ako celok. Na všetky spoločnosti pôsobiace na jednotnom trhu by sa mali vzťahovať rovnaké podmienky.
_________________
1a Zdroj: Výpočty z posúdenia vplyvu Európskej komisie na základe ZEW (2016, 2017) a ZEW a kol. (2017).
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 3
(3)  Takáto revízia je dôležitým prvkom jednotného digitálneho trhu3, ktorý potrebuje moderný a stabilný daňový rámec na to, aby digitálne hospodárstvo mohlo stimulovať inovácie, riešiť fragmentáciu trhu a umožniť všetkým účastníkom, aby využili novú trhovú dynamiku za spravodlivých a vyvážených podmienok.
(3)  Takáto revízia je dôležitým prvkom jednotného digitálneho trhu3, ktorý potrebuje spravodlivý, moderný a stabilný daňový rámec na to, aby digitalizované hospodárstvo stimulovalo inovácie a inkluzívny rast, riešiť fragmentáciu trhu a umožniť všetkým účastníkom, aby využili novú trhovú dynamiku za spravodlivých a vyvážených podmienok. Keďže digitalizácia má vplyv na celé hospodárstvo, samotné vytvorenie dane z digitálnych služieb nepostačuje; daňové pravidlá by sa mali reformovať. Ad hoc opatrenia uvedené v tejto smernici by nemali spomaľovať práce na zdaňovaní významnej digitálnej prítomnosti a na zavedení takéhoto zdaňovania do spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb.
__________________
__________________
3 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe [COM(2015)0192 zo 6. mája 2015].
3 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe [COM(2015)0192 zo 6. mája 2015].
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 5
(5)  Keďže problém zdaňovania digitálneho hospodárstva je globálnej povahy, ideálnym prístupom by bolo nájsť multilaterálne medzinárodné riešenie. Komisia sa z tohto dôvodu aktívne zapája do medzinárodnej diskusie. V súčasnosti prebiehajú práce v rámci OECD. Dosiahnutie pokroku na medzinárodnej úrovni je však náročné. Preto sa prijíma opatrenie s cieľom prispôsobiť pravidlá zdaňovania príjmov právnických osôb na úrovni Únie6 a podporuje sa dosiahnutie dohôd s jurisdikciami mimo Únie7, ktorými sa zabezpečí, aby bol rámec dane z príjmov právnických osôb vhodný pre nové digitálne obchodné modely.
(5)  Keďže problém zdaňovania digitálneho hospodárstva je globálnej povahy, ideálnym prístupom by bolo nájsť multilaterálne medzinárodné riešenie. Komisia sa z tohto dôvodu aktívne zapája do medzinárodnej diskusie. V súčasnosti prebiehajú práce v rámci OECD, Medzinárodného menového fondu (MMF), Organizácie Spojených národov (OSN) a skupiny Svetovej banky, ktoré tvoria platformu pre spoluprácu v oblasti daní. Dosiahnutie pokroku na medzinárodnej úrovni je však náročné. Preto sa prijíma opatrenie s cieľom prispôsobiť pravidlá zdaňovania príjmov právnických osôb na úrovni Únie6 a podporuje sa dosiahnutie dohôd s jurisdikciami mimo Únie7, ktorými sa zabezpečí, aby bol rámec dane z príjmov právnických osôb vhodný pre nové digitálne obchodné modely. Mala by sa zabezpečiť súdržnosť s inkluzívnym rámcom pre narúšanie základu dane a presun ziskov (BEPS), aby sa zaručilo, že nedôjde k žiadnej odchýlke od medzinárodných noriem, a aby sa zamedzilo väčšej zložitosti.
__________________
__________________
6 Návrh smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou [COM(2018)0147].
6 Návrh smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou [COM(2018)0147].
7 Odporúčanie Komisie týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou [C(2018)1650].
7 Odporúčanie Komisie týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou [C(2018)1650].
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie 6
(6)  Kým sa čaká na takéto opatrenie, ktorého prijatie a vykonanie môže trvať určitý čas, členské štáty čelia tlaku, aby sa touto otázkou zaoberali vzhľadom na riziko výrazného postupného narušenia základov dane z príjmov právnických osôb. Nekoordinované opatrenia prijímané jednotlivo členskými štátmi môžu ďalej fragmentovať jednotný trh a narúšať hospodársku súťaž, čo brzdí vývoj nových digitálnych riešení a konkurencieschopnosť Únie ako celku. Preto je potrebné prijať harmonizovaný prístup k cielenému predbežnému riešeniu, kým nebude zavedené komplexné riešenie.
(6)  Kým sa čaká na takéto opatrenie, ktorého prijatie a vykonanie môže trvať určitý čas, členské štáty čelia tlaku, aby sa touto otázkou zaoberali vzhľadom na riziko výrazného postupného narušenia základov dane z príjmov právnických osôb. Nekoordinované opatrenia prijímané jednotlivo členskými štátmi môžu ďalej fragmentovať jednotný trh a narúšať hospodársku súťaž, čo brzdí vývoj nových digitálnych riešení a konkurencieschopnosť Únie ako celku. Preto je potrebné prijať harmonizovaný prístup k cielenému predbežnému riešeniu, kým nebude zavedené komplexné riešenie. Predbežné riešenie by sa malo dočasne obmedziť, aby sa predišlo tomu, že sa neúmyselne stane trvalým. Mala by sa preto zaviesť doložka o ukončení platnosti, ktorej následkom táto smernica automaticky prestane platiť zavedením komplexného riešenia, najlepšie na medzinárodnej úrovni. Ak sa do 31. decembra 2020 nedosiahne dohoda o komplexnom riešení, Komisia by mala zvážiť predloženie návrhu na základe článku 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Európsky parlament a Rada konajú v súlade s riadnym legislatívnym postupom. To je dôležité preto, aby sa bezodkladne dosiahla dohoda v snahe zabrániť tomu, aby došlo k zvýšeniu počtu jednostranných vnútroštátnych digitálnych daní členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 7
(7)  Týmto dočasným riešením by malo byť zriadenie spoločného systému dane z digitálnych služieb uvalenej na výnosy z poskytovania určitých digitálnych služieb. Malo by ísť o ľahko vykonateľné opatrenie zamerané na výnosy z poskytovania digitálnych služieb, v rámci ktorých používatelia výrazne prispievajú k procesu tvorby hodnoty. Ako sa uvádza v odôvodnení 5, tento faktor (tvorba hodnoty používateľmi) je aj základným kameňom opatrení týkajúcich sa pravidiel zdaňovania príjmov právnických osôb.
(7)  Týmto dočasným riešením by malo byť zriadenie spoločného systému dane z digitálnych služieb uvalenej na výnosy z poskytovania určitých digitálnych služieb vrátane online obsahu určitými subjektmi. Malo by ísť o ľahko vykonateľné opatrenie zamerané na výnosy z poskytovania digitálnych služieb, v rámci ktorých používatelia a nehmotný majetok výrazne prispievajú k procesu tvorby hodnoty. Ako sa uvádza v odôvodnení 5, tento faktor (tvorba hodnoty používateľmi a silné spoliehanie sa na nehmotný majetok) je aj základným kameňom opatrení týkajúcich sa pravidiel zdaňovania príjmov právnických osôb.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 9
(9)  Daň z digitálnych služieb by sa mala uplatňovať len na výnosy z poskytovania vybraných digitálnych služieb. Ide o také digitálne služby, ktoré sú do veľkej miery závislé od tvorby hodnoty používateľmi, kde je rozdiel medzi miestom zdanenia zisku a miestom, kde sú usadení používatelia, zvyčajne najväčší. Zdaniť by sa mali výnosy získané zo spracovania vstupov používateľov, nie samotná účasť používateľa.
(9)  Daň z digitálnych služieb by sa mala uplatňovať na výnosy z poskytovania digitálnych služieb, ktoré sú do veľkej miery závislé od tvorby hodnoty používateľmi a od ich schopnosti poskytovať služby so žiadnou alebo veľmi obmedzenou fyzickou prítomnosťou. V týchto prípadoch je rozdiel medzi miestom zdanenia zisku a miestom, kde sú usadení používatelia, zvyčajne najväčší.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Odôvodnenie 10
(10)  Zdaniteľnými výnosmi by mali byť najmä tie, ktoré vyplývajú z poskytovania týchto služieb: i) umiestňovanie reklamy zacielenej na používateľov digitálneho rozhrania na dané digitálne rozhranie; ii) sprístupnenie viacstranného digitálneho rozhrania používateľom, ktoré im umožňuje nájsť iných používateľov a komunikovať s nimi a ktoré môže uľahčiť aj poskytovanie príslušných dodávok tovaru alebo služieb priamo medzi používateľmi (čo sa niekedy označuje ako „sprostredkovateľské služby“); a iii) prenos zhromaždených údajov o používateľoch, ktoré boli získané z činností týchto používateľov na digitálnych rozhraniach. Ak sa z poskytovania týchto služieb nezískali žiadne výnosy, nemala by vzniknúť povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb. Ostatné výnosy subjektu, ktorý takéto služby poskytuje, no ktoré priamo nevyplývajú z príslušného poskytovania, by takisto nemali podliehať tejto dani.
(10)  Zdaniteľnými výnosmi by mali byť najmä tie, ktoré vyplývajú z poskytovania tohto: i) umiestňovanie reklamy zacielenej na používateľov digitálneho rozhrania na dané digitálne rozhranie; ii) sprístupnenie viacstranného digitálneho rozhrania používateľom, ktoré im umožňuje nájsť iných používateľov a komunikovať s nimi a ktoré môže uľahčiť aj poskytovanie príslušných dodávok tovaru alebo služieb priamo medzi používateľmi (čo sa niekedy označuje ako „sprostredkovateľské služby“); iii) spracovanie, prenos a predaj zhromaždených údajov o používateľoch, ktoré boli získané z činností týchto používateľov na digitálnych rozhraniach; a iv) dodávanie digitálneho obsahu, ako je video, audio, hry alebo texty. Ak sa z poskytovania takéhoto obsahu, tovaru a služieb nezískali žiadne výnosy, nemala by vzniknúť povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb. Ostatné výnosy subjektu, ktorý takéto služby poskytuje, no ktoré priamo nevyplývajú z príslušného poskytovania, by takisto nemali podliehať tejto dani.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Odôvodnenie 13
(13)  V prípadoch zahŕňajúcich viacstranné digitálne rozhrania, ktoré uľahčujú poskytovanie príslušného tovaru alebo služieb priamo medzi používateľmi rozhrania, by príslušné transakcie a výnosy získané používateľmi z týchto transakcií nemali podliehať tejto dani. Výnosy plynúce z maloobchodných činností pozostávajúcich z predaja tovaru alebo služieb, ktoré sa objednávajú prostredníctvom webového sídla dodávateľa takéhoto tovaru alebo služieb, ak dodávateľ nekoná ako sprostredkovateľ, by takisto nemali podliehať dani z digitálnych služieb, pretože tvorba hodnoty pre maloobchodníka spočíva v poskytnutých tovaroch alebo službách a digitálne rozhranie sa používa iba ako prostriedok komunikácie. To, či dodávateľ predáva tovar alebo služby online na vlastný účet alebo poskytuje sprostredkovateľské služby, by sa malo určiť s prihliadnutím na právnu a ekonomickú podstatu transakcie, ktorá vyplýva z dohôd medzi príslušnými stranami. Napríklad, o poskytovateľovi digitálneho rozhrania, na ktorom sa sprístupňuje tovar tretej strany, možno povedať, že poskytuje sprostredkovateľskú službu (inými slovami sprístupňuje viacstranné digitálne rozhranie), ak na seba neberie žiadne významné riziko týkajúce sa zásob, alebo ak cenu daného tovaru v skutočnosti stanovuje tretia strana.
(13)  V prípadoch zahŕňajúcich viacstranné digitálne rozhrania, ktoré uľahčujú poskytovanie príslušného tovaru alebo služieb priamo medzi používateľmi rozhrania, by príslušné transakcie a výnosy získané používateľmi z týchto transakcií nemali podliehať tejto dani. Výnosy plynúce z maloobchodných činností pozostávajúcich z predaja tovaru alebo služieb, ktoré sa objednávajú prostredníctvom webového sídla dodávateľa takéhoto tovaru alebo služieb, ak dodávateľ nekoná ako sprostredkovateľ, by takisto nemali podliehať dani z digitálnych služieb. Ale vzhľadom na to, že je možné spracovávať údaje o používateľoch prostredníctvom digitálneho rozhrania, a vytvoriť tak hodnotu z transakcie, a keďže neexistencia fyzickej prítomnosti môže vytvoriť príležitosť na agresívne daňové plánovanie, počas preskúmania tejto smernice by sa malo zvážiť rozšírenie rozsahu týchto služieb.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Odôvodnenie 14
(14)  Služby spočívajúce v poskytovaní digitálneho obsahu subjektom prostredníctvom digitálneho rozhrania by nemali podliehať tejto dani bez ohľadu na to, či je digitálny obsah vo vlastníctve tohto subjektu alebo či subjekt nadobudol práva na distribúciu daného obsahu. Aj keď sa povoľuje určitý druh interakcie medzi príjemcami takéhoto digitálneho obsahu, a preto by sa dodávateľ takýchto služieb mohol považovať za poskytovateľa viacstranného digitálneho rozhrania, je menej jasné, či používateľ hrá ústrednú úlohu pri vytváraní hodnoty pre spoločnosť dodávajúcu digitálny obsah. Z pohľadu tvorby hodnôt sa kladie dôraz skôr na samotný digitálny obsah, ktorý daný subjekt dodáva. Výnosy získané z takéhoto poskytovania by preto nemali podliehať tejto dani.
(14)  Služby spočívajúce v poskytovaní digitálneho obsahu zo strany subjektu prostredníctvom digitálneho rozhrania by mali byť zahrnuté do rozsahu pôsobnosti tejto dane bez ohľadu na to, či je digitálny obsah vo vlastníctve tohto subjektu alebo či subjekt nadobudol práva na distribúciu daného obsahu. Výnosy získané z takéhoto poskytovania by Komisia mala posúdiť do ... [dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Odôvodnenie 15
(15)  Digitálny obsah by sa mal vymedziť ako údaje dodávané v digitálnej forme (ako sú napríklad počítačové programy, aplikácie, hry, hudba, videá alebo texty), iné ako údaje, ktoré predstavuje samotné digitálne rozhranie, a to bez ohľadu na to, či sa získavajú prostredníctvom sťahovania alebo metódou streamovaním. Účelom je zachytiť rôzne formy, ktoré digitálny obsah môže nadobudnúť po získaní používateľom, čím sa nemení skutočnosť, že z pohľadu používateľa je jediným alebo hlavným účelom získanie digitálneho obsahu.
(15)  Digitálny obsah by sa mal vymedziť ako údaje dodávané v digitálnej forme (ako sú napríklad počítačové programy, aplikácie, hry, hudba, videá alebo texty), iné ako údaje, ktoré predstavuje samotné digitálne rozhranie, a to bez ohľadu na to, či sa získavajú prostredníctvom sťahovania alebo metódou streamovaním.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Odôvodnenie 15 a (nové)
(15a)   Digitálne spoločnosti majú tendenciu investovať do budov a strojov menej než bežné spoločnosti.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Odôvodnenie 16
(16)   Služba opísaná v odôvodnení 14 by sa mala odlíšiť od služby sprístupnenia viacstranného digitálneho rozhrania, prostredníctvom ktorého môžu používatelia uploadovať a zdieľať digitálny obsah s inými používateľmi, alebo od sprístupnenia rozhrania, ktoré uľahčuje poskytovanie príslušného digitálneho obsahu priamo medzi používateľmi. Posledné spomínané služby predstavujú službu sprostredkovania, a preto podliehajú dani z digitálnych služieb bez ohľadu na povahu príslušnej transakcie.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Odôvodnenie 17
(17)  Zdaniteľné služby pozostávajúce z prenosu zhromaždených údajov o používateľoch by sa mali vzťahovať len na údaje, ktoré sa získali z činností používateľov na digitálnych rozhraniach, nie však na údaje, ktoré sa vygenerovali zo senzorov alebo inými prostriedkami a ktoré boli zhromaždené digitálne. Dôvodom je, že rozsah dane z digitálnych služieb by sa mal vzťahovať na služby, pri ktorých sa digitálne rozhranie využíva ako spôsob vytvárania vstupov používateľov, ktoré sa dajú speňažiť, a nie na služby, ktoré rozhrania používajú len na prenos dát generovaných iným spôsobom. Daň z digitálnych služieb by preto nemala byť daňou za zhromažďovanie údajov alebo za využívanie údajov zhromaždených týmto podnikom na interné účely, alebo za bezodplatné zverejňovanie údajov zhromaždených podnikmi pred inými stranami. Daň z digitálnych služieb by sa mala zamerať na tvorbu výnosov z prenosu informácií získaných z veľmi špecifickej aktivity (činností používateľov na digitálnych rozhraniach).
(17)  Zdaniteľné služby pozostávajúce zo spracúvania, prenosu alebo predaja zhromaždených údajov o používateľoch by sa mali vzťahovať na údaje, ktoré sa získali z činností používateľov na digitálnych rozhraniach. Tieto zdaniteľné služby by mali byť tie, ktoré využívajú digitálne rozhrania ako spôsob vytvárania vstupov používateľov, ktoré speňažujú. Daň z digitálnych služieb nie je daňou zo zhromažďovania údajov ako takého. Daň z digitálnych služieb by sa mala zamerať na tvorbu výnosov zo spracúvania, predaja alebo prenosu týchto údajov získaných z veľmi špecifickej aktivity (činností používateľov na digitálnych rozhraniach) tretej strane.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Odôvodnenie 22
(22)  Za zdaniteľné osoby na účely dane z digitálnych služieb by sa mali považovať iba niektoré subjekty bez ohľadu na to, či sú usadené v členskom štáte alebo v jurisdikcii mimo Únie. Subjekt by sa mal považovať za zdaniteľnú osobu len vtedy, ak spĺňa obidve nasledujúce podmienky: i) celková výška celosvetových výnosov, ktoré subjekt vykázal za posledné ukončené účtovné obdobie, za ktoré je k dispozícii finančná závierka, presahuje 750 000 000 EUR a ii) celková suma zdaniteľných výnosov získaných subjektom v rámci Únie počas tohto účtovného obdobia presahuje 50 000 000 EUR.
(22)  Za zdaniteľné osoby na účely dane z digitálnych služieb by sa mali považovať iba niektoré subjekty bez ohľadu na to, či sú usadené v členskom štáte alebo v jurisdikcii mimo Únie. Subjekt by sa mal považovať za zdaniteľnú osobu len vtedy, ak spĺňa obidve nasledujúce podmienky: i) celková výška celosvetových výnosov, ktoré subjekt vykázal za posledné ukončené účtovné obdobie, za ktoré je k dispozícii finančná závierka, presahuje 750 000 000 EUR a ii) celková suma zdaniteľných výnosov získaných subjektom v rámci Únie počas tohto účtovného obdobia presahuje 40 000 000 EUR.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Odôvodnenie 23
(23)  Prostredníctvom prvého limitu (celkové ročné celosvetové výnosy) by sa malo uplatňovanie dane z digitálnych služieb obmedziť na spoločnosti určitého rozsahu, ktoré sú schopné poskytnúť najmä také digitálne služby, v ktorých hrá dôležitú úlohu príspevok používateľov a ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na rozsiahle siete používateľov, vysokú návštevnosť používateľov a využívanie silnej pozície na trhu. Takéto obchodné modely, ktoré na účel získania výnosov závisia od tvorby hodnoty používateľmi a ktoré sú životaschopné len vtedy, ak ich vykonávajú spoločnosti určitej veľkosti, sú zodpovedné za vyšší rozdiel medzi miestom zdanenia ziskov a miestom tvorby hodnoty. Príležitosť agresívneho daňového plánovania navyše využívajú väčšie spoločnosti. Preto sa rovnaký dolný limit navrhol v iných iniciatívach Únie9. Takáto limitná hodnota je určená aj na to, aby priniesla právnu istotu, pretože by spoločnostiam a daňovým orgánom uľahčila rozhodovanie o tom, či je subjekt povinný zaplatiť daň z digitálnych služieb, a znížila by náklady na takéto rozhodnutie. Na základe tejto limitnej hodnoty by mali byť vylúčené aj malé podniky a startupy, na ktoré by nová daň mohla mať neprimeraný účinok z hľadiska zaťaženia súvisiaceho s dodržiavaním predpisov.
(23)  Prostredníctvom prvého limitu (celkové ročné celosvetové výnosy) by sa malo uplatňovanie dane z digitálnych služieb obmedziť na spoločnosti určitého rozsahu, ktoré sú schopné poskytnúť najmä také digitálne služby, ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na mobilný nehmotný a/alebo digitálny majetok, v ktorých hrá dôležitú úlohu príspevok používateľov a ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na rozsiahle siete používateľov, vysokú návštevnosť používateľov a využívanie silnej pozície na trhu. Takéto obchodné modely, ktoré na účel získania výnosov závisia od tvorby hodnoty používateľmi a ktoré sú životaschopné len vtedy, ak ich vykonávajú spoločnosti určitej veľkosti, sú zodpovedné za vyšší rozdiel medzi miestom zdanenia ziskov a miestom tvorby hodnoty. Príležitosť agresívneho daňového plánovania navyše využívajú väčšie spoločnosti. Limitná hodnota je určená aj na to, aby priniesla právnu istotu, pretože by spoločnostiam a daňovým orgánom uľahčila rozhodovanie o tom, či je subjekt povinný zaplatiť daň z digitálnych služieb, a znížila by náklady na takéto rozhodnutie. Vylučuje aj malé podniky a startupy, na ktoré by nová daň mohla mať neprimeraný účinok z hľadiska zaťaženia súvisiaceho s dodržiavaním predpisov.
__________________
9 Pozri článok 2 návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) [COM(2016)0683].
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Odôvodnenie 27
(27)  V záujme obmedzenia možných prípadov dvojitého zdanenia, kde tie isté výnosy podliehajú dani z príjmov právnických osôb a dani z digitálnych služieb, sa očakáva, že členské štáty na svojom území umožnia podnikom odpočítať zaplatenú daň z digitálnych služieb ako náklady z dane z príjmov právnických osôb bez ohľadu na to, či sú obidve dane zaplatené v tom istom členskom štáte alebo v inom členskom štáte.
(27)  V záujme obmedzenia možných prípadov dvojitého zdanenia, kde tie isté výnosy podliehajú dani z príjmov právnických osôb a dani z digitálnych služieb, sa v budúcnosti bude musieť nájsť spoločné riešenie pre celú Úniu, ktoré umožní podnikom na svojom území odpočítať zaplatenú daň z digitálnych služieb ako náklady z dane z príjmov právnických osôb bez ohľadu na to, či sú obidve dane zaplatené v tom istom členskom štáte alebo v inom členskom štáte.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Odôvodnenie 29
(29)  Ak sa používatelia danej zdaniteľnej služby nachádzajú v rôznych členských štátoch alebo v jurisdikciách mimo Únie, príslušné zdaniteľné výnosy získané z tejto služby by sa mali prideliť každému členskému štátu pomerným spôsobom na základe určitých špecifických kľúčov určenia príspevkov. Takéto kľúče by sa mali určiť na základe povahy každej zdaniteľnej služby a rozlišujúcich prvkov, ktoré vedú k výnosu na strane poskytovateľa danej služby.
(29)  Ak sa používatelia danej zdaniteľnej služby nachádzajú v rôznych členských štátoch alebo v jurisdikciách mimo Únie, príslušné zdaniteľné výnosy získané z tejto služby by sa mali prideliť každému členskému štátu pomerným spôsobom na základe určitých špecifických kľúčov určenia príspevkov. Takéto kľúče by sa mali určiť na základe povahy každej zdaniteľnej služby a rozlišujúcich prvkov, ktoré vedú k výnosu na strane poskytovateľa danej služby. Ak má kľúč pre rozdelenie za následok nevyvážené rozdelenie, ktoré neodráža reálnu hospodársku činnosť, prostriedkom nápravy takejto situácie by mohol byť mechanizmus riešenia sporov. Vzhľadom na vyššie uvedené by Komisia mala posúdiť zriadenie mechanizmu riešenia sporov s cieľom zabezpečiť riadne riešenie sporov, do ktorých sú zapojené rôzne členské štáty.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Odôvodnenie 30
(30)  V prípade zdaniteľnej služby spočívajúcej v umiestňovaní reklamy na digitálne rozhranie by sa na účely určenia podielu zdaniteľných výnosov, ktorý sa v danom zdaňovacom období pridelí členskému štátu, mal použiť počet zobrazení reklamy na zariadení používateľa v členskom štáte v zdaňovacom období.
(30)  V prípade zdaniteľnej služby spočívajúcej v umiestňovaní reklamy alebo dodávaní obsahu na digitálne rozhranie alebo v tom, koľkokrát sa reklama alebo digitálny obsah zobrazili na zariadení používateľov v členskom štáte v zdaňovacom období, by sa na účely určenia podielu zdaniteľných výnosov, ktorý sa v danom zdaňovacom období pridelí danému členskému štátu, mali tieto skutočnosti zohľadniť.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh smernice
Odôvodnenie 32
(32)  Pokiaľ ide o prenos údajov zozbieraných o používateľoch, pri prideľovaní zdaniteľných výnosov v zdaňovacom období členskému štátu by sa malo prihliadať na počet používateľov, ktorých údaje, vygenerované v tomto členskom štáte v dôsledku toho, použili svoje zariadenie, sa preniesli v danom zdaňovacom období.
(32)  Pokiaľ ide o spracúvanie, predaj alebo prenos údajov zozbieraných o používateľoch, pri prideľovaní zdaniteľných výnosov v zdaňovacom období členskému štátu by sa malo prihliadať na počet používateľov, od ktorých boli využité, predané alebo prenesené údaje v danom zdaňovacom období vygenerované v dôsledku toho, že takýto používatelia použili zariadenie v danom členskom štáte.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh smernice
Odôvodnenie 34
(34)  Každé spracovanie osobných údajov v súvislosti s daňou z digitálnych služieb by sa malo vykonať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/67910 vrátane tých údajov, ktoré môžu byť potrebné v súvislosti s IP adresami alebo s inými prostriedkami geolokalizácie. Osobitne by sa mala zohľadniť potreba zabezpečiť primerané technické a organizačné opatrenia na dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa zákonnosti a bezpečnosti činností spracovania, poskytovania informácií a práv dotknutých osôb. Osobné údaje by sa podľa možnosti mali anonymizovať.
(34)  Každé spracovanie osobných údajov v súvislosti s daňou z digitálnych služieb by sa malo vykonať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/67910 vrátane tých údajov, ktoré môžu byť potrebné v súvislosti s IP adresami alebo s inými prostriedkami geolokalizácie, bez možnosti identifikácie používateľov. Daňový orgán členského štátu musí byť informovaný o metóde použitej na určenie polohy používateľov. Osobitne by sa mala zohľadniť potreba zabezpečiť primerané technické a organizačné opatrenia na dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa zákonnosti a bezpečnosti činností spracovania, najmä zásady nevyhnutnosti a proporcionality, poskytovania informácií a práv dotknutých osôb. Osobné údaje by sa podľa možnosti mali anonymizovať.
_________________
_________________
10 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
10 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh smernice
Odôvodnenie 35
(35)  Zdaniteľné výnosy by sa mali rovnať celkovým hrubým výnosom získaným zdaniteľnou osobou bez dane z pridanej hodnoty a iných podobných daní. Zdaniteľné výnosy by sa mali považovať za získané zdaniteľnou osobou v čase, keď sa stanú splatnými bez ohľadu na to, či boli do daného času skutočne zaplatené. Daňová povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb v členskom štáte sa určí na základe podielu zdaniteľných výnosov získaných zdaniteľnou osobou v zdaňovacom období, ktoré sa považujú za získané v tomto členskom štáte, a mala by sa vypočítať uplatnením sadzby dane z digitálnych služieb na uvedený podiel. Na úrovni Únie by mala existovať jedna sadzba dane z digitálnych služieb, aby sa predišlo narušeniam jednotného trhu. Sadzba dane z digitálnych služieb by sa mala stanoviť na úrovni 3 %, čím sa zabezpečí primeraná rovnováha medzi výnosmi získanými z tejto dane a zohľadnia sa rozdielne účinky dane na podniky s rozličnými ziskovými maržami.
(35)  Zdaniteľné výnosy by sa mali rovnať celkovým hrubým výnosom získaným zdaniteľnou osobou bez dane z pridanej hodnoty a iných podobných daní. Zdaniteľné výnosy by sa mali považovať za získané zdaniteľnou osobou v čase, keď sa stanú splatnými bez ohľadu na to, či boli do daného času skutočne zaplatené. Daňová povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb v členskom štáte sa určí na základe podielu zdaniteľných výnosov získaných zdaniteľnou osobou v zdaňovacom období, ktoré sa považujú za získané v tomto členskom štáte, a mala by sa vypočítať uplatnením sadzby dane z digitálnych služieb na uvedený podiel. Na úrovni Únie by mala existovať jedna sadzba dane z digitálnych služieb, aby sa predišlo narušeniam jednotného trhu. Sadzbou dane z digitálnych služieb stanovenou na úrovni 3 % sa má dosiahnuť primeraná rovnováha medzi výnosmi získanými z tejto dane a zohľadnením rozdielnych účinkov dane z digitálnych služieb na podniky s rozličnými ziskovými maržami.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh smernice
Odôvodnenie 37
(37)  Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť povinnosti týkajúce sa účtovníctva, vedenia záznamov alebo iných aspektov s cieľom zabezpečiť skutočné vyplatenie dane z digitálnych služieb, ako aj iné opatrenia na zabránenie daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zneužívaniu.
(37)  Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť povinnosti týkajúce sa účtovníctva, vedenia záznamov alebo iných aspektov s cieľom zabezpečiť skutočné vyplatenie dane z digitálnych služieb, ako aj iné opatrenia, vrátane postihov a sankcií, na zabránenie daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zneužívaniu.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh smernice
Odôvodnenie 37 a (nové)
(37a)   Celková daň z digitálnych služieb, ktorú zdaniteľná osoba zaplatí vo vzťahu k členskému štátu, by mala byť súčasťou systému podávania správ podľa jednotlivých krajín.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh smernice
Odôvodnenie 38 a (nové)
(38a)  V prípade, keď má zdaniteľná osoba povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb vo viac ako jednom členskom štáte, by Komisia mala každé tri roky urobiť audit daňového priznania k dani z digitálnych služieb, ktoré bolo podané v členskom štáte identifikácie.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh smernice
Odôvodnenie 40 a (nové)
(40a)  Daň z digitálnych služieb je dočasným opatrením, ktoré bude nahradené trvalým riešením a ktoré by v žiadnom prípade nemalo oneskoriť nadobudnutie účinnosti trvalého riešenia. Platnosť tejto smernice by mala uplynúť buď prijatím smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou, alebo smerníc Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb a o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb, podľa toho, ktorá bude prijatá skôr, vrátane digitálnej stálej prevádzkarne, ako sa navrhuje v legislatívnych uzneseniach Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb, alebo smernice, ktorou sa vykonáva politická dohoda dosiahnutá na medzinárodnom fóre, ako je OECD alebo OSN.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh smernice
Odôvodnenie 40 b (nové)
(40b)   Členské štáty by mali Komisii pravidelne podávať správu o platení dane z digitálnych služieb subjektmi, o fungovaní jednotného kontaktného miesta a o spolupráci s ostatnými členskými štátmi na účely výberu a platenia dane.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh smernice
Odôvodnenie 40 c (nové)
(40c)   Dva roky od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] by Komisia mala vykonať posúdenie uplatňovania tejto smernice a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej sa v prípade potreby priložia návrhy na jej preskúmanie v súlade so zásadami spravodlivého zdaňovania digitálneho odvetvia.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh smernice
Odôvodnenie 41
(41)  Ciele tejto smernice sú zamerané na ochranu integrity jednotného trhu, zabezpečenie jeho riadneho fungovania a zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže. Keďže uvedené ciele nemožno vzhľadom na ich charakter uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.
(41)  Ciele tejto smernice sú zamerané na ochranu integrity jednotného trhu, zabezpečenie jeho spravodlivého a riadneho fungovania a zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže. Keďže uvedené ciele nemožno vzhľadom na ich charakter uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 7 a (nový)
7a.  „spracovanie údajov“ je každá operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov, ako napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia, a to bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami;
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 1 – písmeno c
c)  prenos zhromaždených údajov o používateľoch, ktoré sa získali z činností týchto používateľov na digitálnych rozhraniach.
c)  spracovanie a prenos zhromaždených údajov o používateľoch, ktoré sa získali z činností týchto používateľov na digitálnych rozhraniach;
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 1 – písmeno c a (nové)
ca)  sprístupňovanie obsahu používateľom na digitálnom rozhraní, ako je video, audio, hry alebo text, pomocou digitálneho rozhrania.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh smernice
Článok 3 – odsek 4 – písmeno a
a)  sprístupňovanie digitálneho rozhrania, ktorého jediným alebo hlavným účelom je, aby subjekt, ktorý rozhranie sprístupňuje, mohol používateľom poskytovať digitálny obsah, komunikačné služby alebo platobné služby;
a)  sprístupňovanie digitálneho rozhrania, ak jediným alebo hlavným účelom sprístupňovania rozhrania je, aby subjekt, ktorý rozhranie sprístupňuje, mohol používateľom poskytovať komunikačné služby alebo platobné služby, pokiaľ nie sú vďaka spracovaniu, prenosu alebo predaju údajov používateľov získavané ďalšie výnosy;
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh smernice
Článok 4 – odsek 1 – písmeno b
b)  celková výška zdaniteľných výnosov získaných subjektom v rámci Únie počas príslušného účtovného obdobia prekračuje 50 000 000 EUR.
b)  celková výška zdaniteľných výnosov získaných subjektom v rámci Únie počas príslušného účtovného obdobia prekračuje 40 000 000 EUR.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 2 – písmeno c a (nové)
ca)  v prípade služby, na ktorú sa vzťahuje článok 3 ods. 1 písm. ca), sa príslušný digitálny obsah zobrazí na zariadení používateľa v čase, keď sa zariadenie používa v danom členskom štáte v danom zdaňovacom období s cieľom prístupu k digitálnemu rozhraniu;
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 6
6.  Údaje, ktoré možno zbierať od používateľov na účely uplatňovania tejto smernice, sa obmedzia na údaje o členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú užívatelia, bez toho, aby bola možná identifikácia týchto používateľov.
6.  Údaje, ktoré možno zbierať od používateľov na účely uplatňovania tejto smernice, sa obmedzia na údaje o členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú užívatelia, bez toho, aby bola možná identifikácia týchto používateľov. Každé spracovanie osobných údajov v súvislosti s daňou z digitálnych služieb sa vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 vrátane spracovania, ktoré môže byť potrebné v súvislosti s IP adresami alebo s inými prostriedkami geolokalizácie.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh smernice
Článok 5 – odsek 6 a (nový)
6a.   Komisia zanalyzuje, či by zavedenie mechanizmu riešenia sporov viedlo k ďalšiemu zvýšeniu účinnosti a efektívnosti riešenia sporov medzi členskými štátmi. Komisia o tom predloží Európskemu parlamentu a Rade správu a v prípade potreby aj legislatívny návrh.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh smernice
Článok 8 – odsek 1
Sadzba dane z digitálnych služieb predstavuje 3 %.
Sadzba dane z digitálnych služieb je stanovená na 3 %.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh smernice
Článok 10 – odsek 3 – pododsek 1 a (nový)
Ak sa uplatňuje písmeno b) tohto odseku, Komisia vykoná každé tri roky audit daňového priznania k dani z digitálnych služieb, ktoré bolo podané v členskom štáte identifikácie.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh smernice
Článok 13 – odsek 2
2.  Ak sa na zdaniteľnú osobu prestane vzťahovať povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb v členskom štáte identifikácie určenom podľa článku 10 ods. 3 písm. b), zdaniteľná osoba zmení svoj členský štát identifikácie v súlade s požiadavkami v článku 10.
2.  Ak sa na zdaniteľnú osobu prestane vzťahovať povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb v členskom štáte identifikácie určenom podľa článku 10 ods. 3 písm. b), zdaniteľná osoba zmení svoj členský štát identifikácie v súlade s požiadavkami v článku 10, bez toho aby bol dotknutý článok 2a.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh smernice
Článok 13 – odsek 2 a (nový)
2a.   Ak sa na zdaniteľnú osobu prestane vzťahovať povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb v členskom štáte identifikácie určenom podľa článku 10 ods. 3 písm. b), zdaniteľná osoba sa môže rozhodnúť, že si ponechá členský štát identifikácie, keďže táto zdaniteľná osoba môže byť povinná zaplatiť daň z digitálnych služieb v danom členskom štáte opäť v ďalšom zdaňovacom období. Ak zdaniteľná osoba nie je povinná zaplatiť daň z digitálnych služieb v danom členskom štáte počas obdobia viac ako dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, zmení svoj členský štát identifikácie v súlade s požiadavkami v článku 10.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh smernice
Článok 17 – odsek 2
2.  Opravy uvedené v odseku 1 sa predložia elektronicky členskému štátu identifikácie v lehote do troch rokov od uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania. Zmeny po uplynutí takejto lehoty sa riadia pravidlami a postupmi uplatniteľnými v každom členskom štáte, v ktorom je splatná daň z digitálnych služieb.
2.  Zmeny uvedené v odseku 1 sa predložia elektronicky členskému štátu identifikácie v lehote do dvoch rokov od uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania. Zmeny po uplynutí takejto lehoty sa riadia pravidlami a postupmi uplatniteľnými v každom členskom štáte, v ktorom je splatná daň z digitálnych služieb.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh smernice
Článok 18 – odsek 3
3.  Členské štáty môžu prijať aj opatrenia na zabránenie daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zneužívaniu vo vzťahu k dani z digitálnych služieb.
3.  Členské štáty prijmú opatrenia, vrátane postihov a sankcií, na zabránenie daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zneužívaniu vo vzťahu k dani z digitálnych služieb.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh smernice
Článok 18 – odsek 5 a (nový)
5a.   Po prijatí tejto smernice Komisia predloží legislatívny návrh na zahrnutie zverejňovania informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami do smernice 2013/34/EÚ, pričom celková suma dane z digitálnych služieb zaplatená zdaniteľnou osobou v rôznych členských štátoch bude zaradená do zoznamu povinných štandardov podávania správ podľa jednotlivých krajín.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh smernice
Kapitola 4 – názov
ADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA
ADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA A POVINNÁ VÝMENA INFORMÁCIÍ
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh smernice
Článok -20 (nový)
Článok -20
Automatická a povinná výmena informácií
Aby daňové orgány mohli riadne posúdiť splatnú daň a s cieľom zabezpečiť riadne a jednotné vykonávane tejto smernice je výmena informácií v daňových záležitostiach automatická a povinná, ako sa stanovuje v smernici Rady 2011/16/EÚ. Členské štáty pridelia svojim vnútroštátnym daňovým správam primerané ľudské, odborné a rozpočtové zdroje, ako aj zdroje na odbornú prípravu zamestnancov daňovej správy zameranú na cezhraničnú daňovú spoluprácu a automatickú výmenu informácií, aby sa zabezpečilo úplné vykonanie tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh smernice
Článok 24 a (nový)
Článok 24a
Správa a preskúmanie
Dva roky od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia vykoná posúdenie uplatňovania tejto smernice a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej sa v prípade potreby priložia návrhy na jej preskúmanie v súlade so zásadami spravodlivého zdaňovania digitálneho odvetvia.
Komisia posúdi najmä:
a)  zvýšenie sadzby dane z digitálnych služieb z 3 % na 5 % spolu so zodpovedajúcou daňovou úľavou s cieľom obmedziť rozdiel v efektívnych sadzbách dane medzi tradičnými a digitálnymi spoločnosťami;
b)  rozsah pôsobnosti dane z digitálnych služieb vrátane rozšírenia takéhoto rozsahu na zahrnutie predaja tovarov alebo služieb, ktoré sú uzatvárané online prostredníctvom digitálnych rozhraní;
c)  výšku dane zaplatenej v každom členskom štáte;
d)  druh digitálnych činností patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice;
e)  potenciálne praktiky daňového plánovania, ktoré subjekty použili, aby sa vyhli plateniu dane z digitálnych služieb;
f)  fungovanie jednotného kontaktného miesta, spolupráca medzi členskými štátmi; a
g)  celkový vplyv na vnútorný trh vzhľadom na možné narušenie hospodárskej súťaže.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh smernice
Článok 24 b (nový)
Článok 24b
Oznamovacie povinnosti
Členské štáty každoročne Komisii oznamujú príslušné číselné údaje a informácie o platení dane z digitálnych služieb subjektmi, o fungovaní jednotného kontaktného miesta a o spolupráci s ostatnými členskými štátmi na účely výberu a platenia dane.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh smernice
Článok 25 a (nový)
Článok 25a
Doložka o ukončení platnosti podmienená trvalými opatreniami
Daň z digitálnych služieb je dočasným opatrením, ktoré bude nahradené trvalým riešením; preto účinnosť tejto smernice skončí, a to prijatím, podľa toho, čo nastane skôr:
a)  smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou;
b)  smerníc Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb a spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb vrátane digitálnej stálej prevádzkarne podľa návrhu v legislatívnych uzneseniach Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o návrhu smernice Rady o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb a o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb; alebo
c)  smernice, ktorou sa vykonáva politická dohoda dosiahnutá na medzinárodnom fóre, ako je OECD alebo OSN.
Posledná úprava: 7. októbra 2019Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia