Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 14. júna 2018 - Štrasburg
Rusko, najmä prípad ukrajinského politického väzňa Olega Sencova
 Situácia v oblasti ľudských práv v Bahrajne, najmä prípad Nabíla Radžaba
 Situácia rohingských utečencov, najmä ťažký údel detí
 Štrukturálne a finančné prekážky v prístupe ku kultúre
 Test proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní ***I
 Používanie vozidiel prenajatých bez vodičov na cestnú prepravu tovaru ***I
 Námietka proti delegovanému nariadeniu: opatrenia na ochranu rybolovných zdrojov na účely ochrany morského prostredia v Severnom mori
 Okupované gruzínske územia 10 rokov po ruskej invázii
 Rokovania o novej dohode o partnerstve EÚ – AKT
 Monitorovanie uplatňovania právnych predpisov EÚ v roku 2016

Rusko, najmä prípad ukrajinského politického väzňa Olega Sencova
PDF 275kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o Rusku, najmä o prípade ukrajinského politického väzňa Olega Sencova (2018/2754(RSP))
P8_TA(2018)0259RC-B8-0288/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku, najmä na svoje uznesenia zo 16. marca 2017 o ukrajinských väzňoch v Rusku a situácii na Kryme(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z 25. mája 2018 o prípadoch viacerých zadržaných osôb na nezákonne anektovanom Kryme alebo v Sevastopole alebo osôb z nich pochádzajúcich,

–  so zreteľom na výmenu názorov v rámci Rady pre zahraničné veci zo 16. apríla 2018 o Rusku;

–  so zreteľom na uznesenie Medzinárodného súdneho dvora z 19. apríla 2017 o žiadosti o uvedenie predbežných opatrení, ktorú predložila Ukrajina v prípade týkajúcom sa uplatňovania Medzinárodného dohovoru o potláčaní financovania terorizmu a Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (Ukrajina/Ruská federácia),

–  so zreteľom na článok 5 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a článok 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktoré oba ustanovujú, že nikto nesmie byť vystavený mučeniu ani krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, a ktorých je Ruská federácia zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na Deklaráciu Organizácie Spojených národov o ochrancoch ľudských práv, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 9. decembra 1998,

–  so zreteľom na Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb počas vojny,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže ukrajinský filmár Oleg Sencov, ktorý vyjadril nesúhlas s nezákonnou anexiou Krymu Ruskom, bol v máji 2014 zadržaný v súvislosti s údajnými činnosťami vykonávanými na Kryme; keďže s nim zaobchádzali ako s ruským občanom napriek tomu, že mal ukrajinské občianstvo;

B.  keďže v prípade Olega Sencova sa vyskytli podozrenia z mučenia a krutého zaobchádzania, ktoré viedli k nezákonne vynúteným výpovediam, ktoré boli neskôr označené ako právne relevantné;

C.  keďže 25. augusta 2015 bol Oleg Sencov odsúdený súdom, ktorého jurisdikciu EÚ neuznáva kvôli porušeniu medzinárodného práva a základných noriem spravodlivosti;

D.  keďže Oleg Sencov, ktorý si v súčasnosti odpykáva trest v najsevernejšom väzení v Rusku v Labytnangi v Jamalskoneneckej oblasti, 14. mája 2018 oznámil, že bude držať hladovku na neurčitý čas;

E.  keďže počet politických väzňov v Rusku sa v posledných rokoch výrazne zvýšil; keďže centrum pre ľudské práva Memorial, ktoré v roku 2009 získalo Sacharovovu cenu, 29. mája 2018 uverejnilo zoznam s menami 158 politických väzňov;

F.  keďže Ojuba Titijeva, riaditeľa čečenskej kancelárie centra pre ľudské práva Memorial, 9. januára 2018 zatkli a obvinili z prechovávania drog; keďže Titijev tieto obvinenia odmietol, pričom MVO a ostatní obhajcovia ľudských práv ich označili za vykonštruované;

G.  keďže uväznenie Ojuba Titieva je súčasťou znepokojujúceho trendu zatýkania, útokov, zastrašovania a diskreditácie nezávislých novinárov a obhajcov ľudských práv;

H.  keďže obhajcovia ľudských práv a predstavitelia občianskej spoločnosti, najmä krymskí Tatári, čelia hrozbám, zastrašovaniu a zatýkaniu;

I.  keďže vo viacerých prípadoch bolo zaznamenané používanie mučenia a krutého a ponižujúceho zaobchádzania; keďže tieto obvinenia neboli dodnes primerane preskúmané; keďže mučenie sa použilo na získanie priznaní a podporu falošných dôkazov o vine;

J.  keďže mnohí väzni a zadržiavané osoby čelia krutým a neľudským podmienkam vo väzniciach, čo ohrozuje ich fyzické aj psychické zdravie; keďže niektorí väzni potrebujú naliehavú lekársku starostlivosť a liečbu;

K.  keďže pôsobnosť reštriktívnych ruských právnych predpisov upravujúcich politické a občianske práva bola rozšírená na dočasne okupovaný Krym, čo malo za následok výrazné obmedzenie slobody zhromažďovania, prejavu, združovania, prístupu k informáciám a náboženstva a vyústilo do zverejnenia dôveryhodných správ o zastrašovaní, nútených zmiznutiach a mučení;

L.  keďže svojvoľné zatýkania, násilné zmiznutia, cenzúra a zákaz pokojné zhromaždenia sa stali súčasťou každodenného života na Kryme; keďže niekoľko krymských Tatárov boli zatknutých, sú vyšetrovaní alebo stíhaní; keďže terčom tohto zaobchádzania sa stali aj krymskí právnici, ktorí zatknutým poskytujú právnu pomoc, obhajcovia ľudských práv, ktorí oznamujú prípady politicky motivovaných nedobrovoľných zmiznutí na Kryme, a novinári, ktorí informujú o situácii krymských Tatárov;

M.  keďže okupačné orgány na Kryme systematicky a vedome potláčajú slobodu prejavu na Kryme, vytláčajú nezávislé médiá a vytvárajú novinárom prekážky pri ich práci; keďže 22. marca 2018 občianskeho novinára a aktivistu Narimana Memedeminova, ktorý je krymský Tatár a ktorý informoval o porušovaní práva zo strany okupačných orgánov, zadržali ruské bezpečnostné sily a zatkli na základe neoprávnených obvinení; keďže 21. mája 2018 ruské bezpečnostné sily po domovej prehliadke na Ruskom okupovanom Kryme zadržali ďalšieho občianskeho novinára Servera Mustafaieva, predovšetkým z náboženských dôvodov;

N.  keďže Rusko prehráva podstatnú časť prípadov pred Európskym súdom pre ľudské práva a nevykonáva jeho rozsudky;

O.  keďže Ruská federácia ako plnoprávny člen Rady Európy, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a OSN sa zaviazala dodržiavať zásady demokracie a právneho štátu, základné slobody a ľudské práva; keďže v dôsledku mnohých vážnych porušení zásad právneho štátu a prijatia reštriktívnych zákonov v uplynulých rokoch existujú vážne obavy o dodržiavanie medzinárodných a vnútroštátnych záväzkov Ruskom; keďže EÚ opakovane ponúkla Rusku dodatočnú pomoc a odborné skúsenosti pri modernizácii krajiny a dodržiavaní ústavného a právneho poriadku v súlade s normami Rady Európy;

P.  keďže ruský zákon o „zahraničných agentoch” ukladá mimovládnym organizáciám, ktoré sú financované zo zahraničia a „politicky sa angažujú“, aby požiadali o zápis do osobitného štátneho zoznamu zahraničných agentov, čo znamená, že následne podliehajú dodatočnej podrobnej vládnej kontrole, a vyžaduje od nich, aby všetky ich publikácie, tlačové správy a reportáže obsahovali zmienku o tom, že ich pripravil zahraničný agent;

Q.  keďže v reakcii na nezákonnú anexiu Krymu a hybridnú vojnu, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine, EÚ postupne prijala súbory reštriktívnych opatrení proti Rusku;

1.  žiada, aby ruské orgány okamžite a bezpodmienečne prepustili Olega Sencova a všetkých ostatných nezákonne zadržiavaných ukrajinských občanov v Rusku a na Kryme; pripomína, že v súčasnosti sa v Rusku a na okupovanom Kryme nachádza celkovo viac ako 70(2) ukrajinských politických väzňov;

2.  požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie Ojuba Titieva, riaditeľa kancelárie centra pre ľudské práva Memorial v Čečenskej republike a všetkých ostatných politických väzňov v Ruskej federácii;

3.  vyzýva ruské orgány, aby prestali so zastrašovaním a obťažovaním centra pre ľudské práva Memorial, jeho zamestnancov a ďalších obhajcov ľudských práv a umožnili im pracovať v oblasti ochrany ľudských práv;

4.  zdôrazňuje, že zaobchádzanie so všetkými väzňami musí spĺňať medzinárodné normy a že všetky zadržiavané osoby by mali mať prístup k právnemu zástupcovi, svojim rodinám, svojim diplomatickým zástupcom a lekárskej starostlivosti; zdôrazňuje, že ruské orgány a justičný zamestnanci nesú plnú zodpovednosť za bezpečnosť a dobré životné podmienky zadržaných osôb, najmä na Kryme, a to v súlade so štvrtým Ženevským dohovorom;

5.  pripomína Rusku dôležitosť plného dodržiavania medzinárodných právnych záväzkov zo strany Ruska, ako člena Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, a so základnými ľudskými právami a zásadami právneho štátu zakotvenými v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach;

6.  zdôrazňuje, že slobodu zhromažďovania v Ruskej federácii zabezpečuje článok 31 ruskej ústavy a Európsky dohovor o ľudských právach, ktorého je Rusko signatárom, a preto sú ruské orgány povinné ju rešpektovať;

7.  naliehavo vyzýva ruské orgány na všetkých úrovniach, aby uznali zásadnú úlohu obhajcov ľudských práv ako pilierov demokracie a ochrany právneho štátu a aby verejne odsúdili všetky útoky na obhajcov ľudských práv, najmä v Čečenskej republike;

8.  vyjadruje svoju solidaritu s ukrajinským filmárom, politickým aktivistom a politickým väzňom Olegom Sencovom, ktorý začal 14. mája 2018 hladovku za prepustenie nelegálne zadržiavaných krajanov, a je znepokojený dosahom hladovky na zdravie Olega Sencova; pripomína, že Oleg Sencov, ktorý bol zatknutý na Kryme krátko po tom, čo Rusko prevzalo kontrolu nad polostrovom pri Čiernom mori v roku 2014, a následne odsúdený na základe výpovede získanej mučením, si v súčasnosti odpykáva 20-ročný trest na základe viacerých obvinení z terorizmu v prísne stráženom väzení v Jamalskoneneckej oblasti na ďalekom severe v Rusku;

9.  vyjadruje poľutovanie nad prípadom Oleksandra Kolčenka, ktorý bol odsúdený na 10 rokov väzenia;

10.  konštatuje, že Volodymyr Balukh, ďalší nezákonne zadržiavaný ukrajinský občan, drží hladovku od 19. marca 2018;

11.  vyzýva príslušné ruské orgány a zdravotnícke služby, aby týmto uväzneným osobám poskytovali riadnu lekársku starostlivosť a rešpektovali lekársku etiku vrátane nenútenia do prijímania potravy alebo akéhokoľvek nevyžiadaného zaobchádzania, ktoré by sa mohlo považovať za mučenie a iné formy zlého zaobchádzania;

12.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že mnohí ukrajinskí politickí väzni, napríklad Mykola Karpiyuk, Volodymyr, Prysych, Oleksij Chirniy a Yevhen Panovovi, sú surovo mučení;

13.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad znepokojujúcim trendom zatýkania, útokov, zastrašovania a diskreditovania, ktoré sú namierené voči nezávislým novinárom a obhajcom ľudských práv v Rusku, a najmä v Čečensku; zdôrazňuje význam občianskej spoločnosti a organizácií, akou je centrum Memorial, a posolstvo, že aktivistom z radov občianskej spoločnosti na celom svete musí byť umožnené slobodne uplatňovať svoje najzákladnejšie práva na slobodu myslenia a prejavu; vyzýva čečenské a ruské orgány, aby dodržiavali vnútroštátne právne predpisy, medzinárodné záväzky a zásadu právneho štátu;

14.  je mimoriadne znepokojený atmosférou beztrestnosti, ktorá umožňuje takéto činy, a vyzýva na vypracovanie právnych a ďalších opatrení na ich predchádzanie a monitorovanie a na účinné stíhanie páchateľov takéhoto násilia v spolupráci s občianskou spoločnosťou; zdôrazňuje, že konečnú zodpovednosť za vyšetrenie týchto činov nesie Rusko a jeho vláda, ktorá musí postaviť páchateľov pred súd a chrániť všetkých ruských občanov pred nedovoleným obťažovaním;

15.  upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v máji 2018 ruské orgány na okupovanom Kryme zadržali viacero krymských Tatárov vrátane Severa Mustafayeva, Edema Smailova a rodinných príslušníkov politického väzňa Nuria Primova;

16.  odsudzuje porušenia medzinárodného práva Ruskom na okupovanom Kryme vrátane presadzovania ruských právnych predpisov, výraznej militarizácie Krymu, ktorá ohrozuje regionálnu bezpečnosť, a rozsiahle a systematické porušovanie ľudských práv, predovšetkým etnických Ukrajincov a krymských Tatárov;

17.  víta prepustenie vedúcich predstaviteľov krymských Tatárov Akhtema Chiygozova a Ilmiho Umerova, ktorí boli ruskými súdmi na dočasne okupovanom ukrajinskom území Krymu v septembri 2017 odsúdení na trest odňatia slobody a ktorým ruské orgány umožnili opustiť polostrov 25. októbra 2017; vyjadruje vďaku všetkým, ktorí sa podieľali na ich prepustení, vrátane ruských organizácií na ochranu ľudských práv, akou je centrum Memorial;

18.  pripomína ruským orgánom, že v ich de facto postavení okupačnej mocnosti, ktorá Krym fakticky kontroluje, sú plne zodpovedné za ochranu občanov Krymu pred svojvoľnými súdnymi alebo administratívnymi opatreniami, a že ako okupačná mocnosť sú tiež viazané medzinárodným humanitárnym právom, aby zabezpečili ochranu ľudských práv na polostrove;

19.  zdôrazňuje, že ruské súdy, či už vojenské alebo civilné, nemajú právomoc posudzovať skutky spáchané mimo medzinárodne uznaného územia Ruska, a zdôrazňuje, že súdne konania v takýchto prípadoch by sa nemali považovať za legitímne;

20.  opätovne zdôrazňuje svoje vážne obavy zo zákona o „zahraničných agentoch“ a spôsobu, akým sa uplatňuje; domnieva sa, že vymedzenie „politickej činnosti“, ktorú vykonávajú mimovládne organizácie prijímajúce zahraničné financovanie, je natoľko široká, že umožňuje kontrolu štátu nad prakticky akoukoľvek organizovanou činnosťou súvisiacou s verejným životom;

21.  naliehavo vyzýva Rusko, aby zabezpečilo bezpodmienečný a neobmedzený prístup k medzinárodným pozorovateľom a monitorovacím misiám v oblasti ľudských práv; vyzýva medzinárodné organizácie, ako sú Organizácia Spojených národov, Rada Európy a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, aby monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv na Kryme a prijali primerané opatrenia;

22.  vyzýva osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby venoval nepretržitú pozornosť situácii v oblasti ľudských práv na Kryme a v oblastiach na východe Ukrajiny, ktoré nie sú pod vládnou kontrolou;

23.  vyzýva Radu a členské štáty EÚ, aby si zachovali pevné a jednotné odhodlanie, pokiaľ ide o schválené sankcie voči Rusku a ich predĺženie, a aby zvážili cielené opatrenia proti osobám zodpovedným za zadržiavanie a súdne konania vedené voči politickým väzňom;

24.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby delegácia EÚ v Rusku a veľvyslanectvá členských štátov EÚ monitorovali súdne konania s obhajcami ľudských práv;

25.  vyzýva predsedov Rady a Komisie, ako aj podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“), aby aj naďalej pozorne sledovali prípady porušovania medzinárodných právnych záväzkov a aby tieto otázky predkladali v rôznych formátoch a na rokovaniach s Ruskom;

26.  znovu zdôrazňuje svoju výzvu určenú PK/VP a ESVČ, aby zabezpečili, že prípady všetkých osôb stíhaných z politických dôvodov budú predmetom konzultácií o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom, keď budú obnovené, a že zástupcovia Ruska na týchto konzultáciách sa formálne vyzývajú, aby reagovali na každý prípad a informovali Európsky parlament o svojich rokovaniach s ruskými orgánmi;

27.  naliehavo vyzýva PK/VP a ESVČ, aby zabezpečili, že EÚ bude hľadať každú príležitosť v hraniciach ruského vnútroštátneho práva, aby naďalej spolupracovala s ruskými organizáciami občianskej spoločnosti vrátane tých, ktoré pracujú na podpore hodnôt demokracie, ľudských práv a právneho štátu, a tieto organizácie podporovala;

28.  vyzýva EÚ, aby urobila vyhlásenie, v ktorom by odsúdila porušovanie ľudských práv v Rusku, a snahu skryť ich pod rúško majstrovstiev sveta FIFA;

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0087.
(2) Na zozname sú okrem iných: Teimur Abdullaiev, Uzeir Abdullaiev, Taliat Abdurakhmanov, Rustem Abiltarov, Zevri Abseitov, Muslim Aliiev, Refat Alimov, Kiazim Ametov, Ernes Ametov, Ali Asanov, Marlen Asanov, Volodymyr Balukh, Ali Bariev, Enver Bekirov, Memet Belialov, Oleksii Bessarabov, Rustem Vaitov, Resul Velilyaev, Valentyn Vygovskii, Pavlo Hryb, Mykola Dadeu, Konstatin Davydenko, Bekir Dehermendzhi, Mustafa Dehermendzhi, Emil Dzhemadenov, Arsen Dzhepparov, Dmitrii Dolgopolov, Volodymyr Dudka, Andriy Zakhtei, Ruslan Zeitullaiev, Server Zekiriaiev, Timur Ibragimov, Rustem Ismailov, Yevgenii Karakashev, Mykola Karpiyuk, Stanislav Klykh, Andriy Kolomiiets, Oleksandr Kolchenko, Oleksandr Kostenko, Emir-Usein Kuku, Hennadii Limeshko, Serhii Litvinov, Enver Mamutov, Nariman Memedeminov, Remzi Memetov, Emil Minasov, Igor Movenko, Seiran Muradosilov, Seiran Mustafaiev, Server Mustafaiev, Yevhen Panov, Nuri Primov, Volodymyr Prysych, Ismail Ramazanov, Fevzi Sagandzhi, Ferat Saifullaiev, Aider Saledinov, Seiran Saliiev, Enver Seitosmanov, Oleg Sentsov, Oleksii Sizonovich, Vadym Siruk, Edem Smailov, Oleksandr Steshenko, Oleksii Stohniy, Renat Suleimanov, Anna Sukhonosova, Roman Sushchenko, Roman Ternovsky, Ruslan Ametov, Asan Chapukh, Oleksii Chirnii, Hlib Shablii, Mykola Shiptur, Dmytro Shtyblikov, Oleksandr Shumkov, Viktor Shur.


Situácia v oblasti ľudských práv v Bahrajne, najmä prípad Nabíla Radžaba
PDF 276kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o situácii v oblasti ľudských práv v Bahrajne, najmä o prípade Nabíla Radžaba (2018/2755(RSP))
P8_TA(2018)0260RC-B8-0281/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie zo 6. februára 2014 o Bahrajne, najmä o prípadoch Nabíla Radžaba, Abulhadího al-Chawádža a Ibráhíma Šarífa(1), z 9. júla 2015 o Bahrajne, najmä o prípade Nabíla Radžaba(2), zo 4. februára 2016 o Bahrajne: prípad Mohameda Ramadána(3), zo 7. júla 2016 o Bahrajne(4), zo 16. februára 2017 o popravách v Kuvajte a Bahrajne(5), a z 3. októbra 2017 o riešení problému zmenšujúceho sa priestoru občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách(6),

–  so zreteľom na vyhlásenia hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zo 17. júna 2015 o odsúdení generálneho tajomníka strany al-Wifáq Alího Salmána v Bahrajne, z 11. júla 2017 o odsúdení pána Nabíla Radžaba bahrajnským súdom a zo 6. júna 2018 o odsúdení bahrajnského obhajcu ľudských práv pána Nabíla Radžaba,

–  so zreteľom vyhlásenie predsedu svojho Podvýboru pre ľudské práva z 22. novembra 2017,

–  so zreteľom na zasadnutie neformálnej pracovnej skupiny pre ľudské práva EÚ-Bahrajn z 15. mája 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého komisára OSN pre ľudské práva Zajda Ra’ada al-Husajna z 11. septembra 2017 o situácii v Bahrajne,

–  so zreteľom na vyhlásenie Výboru OSN proti mučeniu z 12. mája 2017,

–  so zreteľom na bahrajnskú ústavu prijatú vo februári 2002, najmä na jej kapitolu 3, článok 364 bahrajnského trestného zákonníka a na bahrajnský zákon o občianstve z roku 1963,

–  so zreteľom na správu bahrajnskej nezávislej vyšetrovacej komisie z novembra 2011 (ďalej len „BICI“),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv, o dialógu s tretími krajinami v oblasti ľudských práv a o treste smrti, mučení a slobode prejavu online a offline,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o právach dieťaťa a na Arabskú chartu o ľudských právach, pričom Bahrajn je signatárom všetkých z nich,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948, najmä na jej článok 15,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 5. júna 2018 odvolací súd Bahrajnu rozhodol potvrdiť päťročný trest odňatia slobody, ktorý bol uložený poprednému obhajcovi ľudských práv Nabílovi Radžabovi za „šírenie falošných chýrov v čase vojny“ (článok 133 bahrajnského trestného zákonníka), „urážky susednej krajiny“ (článok 215) a „urážky štatutárneho orgánu“ (článok 216) v súvislosti s twítmi, ktoré poslal, o údajnom mučení vo väzení Džau v Bahrajne a leteckých útokoch koalície vedenej Saudskou Arábiou v Jemene; keďže tieto obvinenia sú založené na ustanoveniach, na základe ktorých sa kriminalizuje právo na slobodu prejavu, chránené podľa článku 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý Bahrajn ratifikoval v roku 2006; keďže od pána Radžaba sa teraz očakáva, že podá konečné odvolanie na bahrajnskom kasačnom súde;

B.  keďže pán Radžab mal byť tento mesiac prepustený po skončení dvojročného trestu odňatia slobody v ponižujúcich väzenských podmienkach, ktoré predstavujú zlé zaobchádzanie, za televízne rozhovory, ktoré poskytol v rokoch 2015 a 2016 o obmedzovaní slobody tlače v Bahrajne; keďže pred jeho svojvoľným zatknutím v júni 2016 Nabíl Radžab dostal zákaz cestovať a medzi rokmi 2012 a 2014 si odslúžil dvojročný trest odňatia slobody v súvislosti s jeho výkonom práva na slobodu prejavu a zhromažďovania; keďže pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie v roku 2013 rozhodla, že bol svojvoľne zadržiavaný za jeho úlohu vodcu a organizátora demonštrácií v Bahrajne; keďže súdne konania proti nemu boli nespravodlivé;

C.  keďže okrem tohto nového päťročného trestu by Nabíl Radžaba mohol čeliť ďalšiemu väzneniu v prípade až 14 ďalších neuzavretých prípadov, ktoré vláda údajne proti nemu vedie, vrátane ďalších obvinení zo „šírenia falošných správ a vyhlásení a zlomyseľných fám, ktoré podkopávajú povesť štátu“; keďže okrem toho ho vláda 12. septembra 2017 obvinila zo „šírenia falošných správ“, z „podnecovania k nenávisti proti režimu“ a z „podnecovania k nedodržiavaniu zákona“ prostredníctvom sociálnych médií;

D.  keďže pán Radžab trpel v dôsledku zlých väzenských podmienok, čo závažným spôsobom poškodilo jeho telesné zdravie; keďže jeho rodina rovnako uviedla, že je väznený vo svojej cele až 23 hodín denne ako trest, čo postupne vážne zhoršuje jeho zdravie; keďže správa väznice údajne účelovo zasahuje do lekárskej starostlivosti o pána Radžaba;

E.  keďže prípad Nabíla Radžaba sa stal symbolom pre obhajcov ľudských práv a dodržiavanie slobody prejavu v Bahrajne a jeho prípad je v rozpore so záväzkami bahrajnskej vlády; keďže je len jednou z niekoľkých osôb, ktoré boli svojvoľne zadržané a trestne stíhané za výkon slobody prejavu a zhromažďovania;

F.  keďže v máji 2017 Výbor OSN proti mučeniu riešil početné a obdobné tvrdenia o rozšírenom mučení a zlom zaobchádzaní s osobami zbavenými osobnej slobody, najmä s tými, ktorí boli zatknutí na základe obvinení z terorizmu, a vyjadril hlboké znepokojenie nad prípadmi Nabíla Radžaba, Abulhadího al-Chawádža, Nádžího Fatíla, Husajna Džawáda, Abdalwahhába Husajna a Abdaldžalíla as-Sinkísa;

G.  keďže po prerušení sedemročného moratória vo februári 2017 došlo k značnému nárastu popráv a rozsudkov trestu smrti, pričom sa ďalej objavujú tvrdenia o mučení a zlom zaobchádzaní; keďže Bahrajn pokračuje v súdnych konaniach proti civilistom na vojenských súdoch na základe ústavnej zmeny prijatej v apríli 2017; keďže orgány obnovili právomoci národnej bezpečnostnej agentúry, pokiaľ ide o zatýkanie a vyšetrovanie, a to napriek záznamom o mučení a zneužívaní;

H.  keďže situácia v Bahrajne sa stala kritickou, pokiaľ ide o slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania; keďže rastúce potláčanie obhajcov ľudských práv a pokojných opozičných aktivistov zahŕňa tresty odňatia slobody, exil, zákaz cestovania, odňatie občianstva či vážne hrozby a zastrašovanie v dôsledku ich pokojnej činnosti;

I.  keďže Rada zástupcov a Poradné zhromaždenie Bahrajnu schválili zmenu zákona o výkone politických práv, ktorá bráni nezávislej politickej účasti vo voľbách v roku 2018;

J.  keďže v roku 2016 bahrajnský režim pozastavil činnosť najväčšieho bahrajnského opozičného politického združenia al-Wifáq, zmrazil jej majetok a zablokoval jej webovú stránku v Bahrajne; keďže v ústredí skupiny bola vykonaná razia, čo viedlo k tomu, že táto skupina bola obvinená zo „sústavného porušovania ústavy kráľovstva a popierania jeho legitimity“ a z „výziev na zahraničný zásah“, ako aj z „podporovania násilia a teroristických organizácií“;

K.  keďže bahrajnský súd 31. mája 2017 nariadil rozpustenie bahrajnskej opozičnej skupiny Národná demokratická akčná spoločnosť (Wa´ad); keďže 26. októbra 2017 odvolací súd Bahrajnu potvrdil rozhodnutie odvolacieho súdu rozpustiť Wa´ad;

L.  keďže 15. mája 2018 bahrajnský najvyšší trestný súd zrušil občianstvo 115 osobám uprostred správ o mučení a zneužívaní riadnych procesov pri nespravodlivom hromadnom súdnom konaní; keďže hrozba odňatia občianstva alebo jeho skutočné odňatie sa používa ako prostriedok politickej represie; keďže občianstvo bolo odňaté mnohým osobám v Bahrajne, najmä z radu šiitských obyvateľov, vrátane detí, v priamom rozpore s článkom 15 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a s článkom 7 Dohovoru o právach dieťaťa;

M.  keďže od protestov v roku 2011 a v nadväznosti na správu BICI bolo vytvorených niekoľko interných subjektov na monitorovanie zneužívania vládou, avšak nie sú dostatočne účinné a nezávislé; keďže nedostatočná nezávislosť týchto orgánov údajne spôsobuje nedostatočnú zodpovednosť bahrajnskej vlády a bezpečnostných síl; keďže to podporilo kultúru beztrestnosti, ktorá ohrozuje pokusy o demokratickú reformu a slúži na ďalšiu destabilizáciu tejto krajiny;

N.  keďže EÚ považuje úzku spoluprácu s občianskou spoločnosťou a obhajcami ľudských práv v tretích krajinách za jednu zo svojich hlavných priorít pri rozvoji ľudských práv a boji proti porušovaniu ľudských práv;

1.  žiada okamžité prepustenie všetkých osôb zadržiavaných výlučne na základe ich pokojných aktivít v oblasti ľudských práv a politickej činnosti; žiada ukončenie všetkých násilných činov, obťažovania, zastrašovania – a to aj na súdnej úrovni –, ako aj cenzurovania obhajcov ľudských práv, politických oponentov, protestujúcich, aktérov občianskej spoločnosti a ich príbuzných v krajine i mimo nej štátnymi orgánmi a bezpečnostnými silami a službami; odsudzuje pokračujúce potláčanie základných demokratických práv, najmä slobody prejavu, združovania a zhromažďovania, politického pluralizmu, pokojného vyjadrovania nesúhlasu a právneho štátu v Bahrajne;

2.  žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie pána Radžaba, stiahnutie zostávajúcich obvinení proti nemu, a to, aby orgány zabezpečili, aby do jeho prepustenia nebol vystavený mučeniu alebo inému zlému zaobchádzaniu a mal pravidelný prístup k svojej rodine, obhajcom podľa vlastného výberu a primeranej zdravotnej starostlivosti; odsudzuje zadržiavanie Nabíla Radžaba, ktoré je okrem iného porušením jeho práva na slobodu prejavu a slobodu pohybu;

3.  vyzýva bahrajnské orgány, aby dodržiavali svoje medzinárodné povinnosti a záväzky týkajúce sa dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a zabezpečili obhajcom ľudských práv a kritikom režimu bezpečné a priaznivé prostredie, a to aj v súvislosti s voľbami v roku 2018, v ktorom sú zaručené práva na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania; pripomína bahrajnskej vláde jej zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti a ochrany všetkých občanov bez ohľadu na ich politické názory, príslušnosť alebo vierovyznanie;

4.  vyjadruje poľutovanie nad zlými väzenskými podmienkami v krajine a nad používaním mučenia zo strany bahrajnského bezpečnostného a väzenského personálu; naliehavo vyzýva bahrajnské orgány, aby sa zdržali mučenia, krutého a ponižujúceho zaobchádzania so zadržiavanými osobami, aby v plnej miere prešetrili všetky tvrdenia o porušovaní základných práv väzňov a mučení a aby boli páchatelia postavený pred súd;

5.  pripomína bahrajnským orgánom, že článok 15 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu zakazuje použitie akéhokoľvek vyhlásenia vynúteného mučením ako dôkaz v rámci akýchkoľvek konaní; žiada okamžitú ratifikáciu opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu zo strany Bahrajnu;

6.  dôrazne odsudzuje vysoký počet rozsudkov trestu smrti, ktoré boli v tejto krajine vynesené, a žiada oficiálne moratórium na všetky popravy; žiada preskúmanie všetkých rozsudkov trestu smrti, aby sa zabezpečilo, že sa v rámci súdnych procesov dodržali medzinárodné normy;

7.  vyzýva orgány, aby zmenili ústavu a ukončili využívanie vojenských súdnych konaní proti civilistom;

8.  odsudzuje masové odoberanie občianstva, ktoré sa používa ako represívny prostriedok, a naliehavo vyzýva bahrajnské orgány, aby rozhodnutie zrušili a dodržiavali medzinárodné povinnosti a normy;

9.  vyzýva bahrajnské orgány, aby okamžite zrušili zákaz cestovania, ktorý sa vzťahuje na obhajcov ľudských práv, a trvá na tom, aby orgány za všetkých okolností zaručili, aby obhajcovia ľudských práv v Bahrajne mohli vykonávať svoju legitímnu činnosť v oblasti ľudských práv, a to na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, bez prekážok, zastrašovania či obťažovania;

10.  nabáda bahrajnskú vládu, aby sa usilovala o stabilitu prostredníctvom reforiem a inkluzívneho zmierenia v prostredí, v ktorom možno otvorene vyjadriť legitímnu a pokojnú politickú kritiku, najmä vzhľadom na nadchádzajúce voľby do Rady zástupcov naplánované na október 2018; v tejto súvislosti odsudzuje útoky na vyjadrenia opozície a občiansku spoločnosť v Bahrajne vrátane pozastavenia činnosti opozičného združenia al-Wifáq, rozpustenia skupiny Wa´ad a zákazu členov týchto rozpustených skupín zúčastňovať sa na nadchádzajúcich voľbách; domnieva sa, že tieto opatrenia sú v rozpore so zásadami demokratického pluralizmu a slobodných a spravodlivých volieb a odporujú medzinárodným dohodám a bahrajnskej ústave; vyzýva všetky strany, aby sa zapojili do skutočného národného dialógu s cieľom obnoviť pokojný a zmysluplný proces národného zmierenia;

11.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, Radu a členské štáty, aby systematicky vyjadrovali obavy týkajúce sa porušovania ľudských práv v Bahrajne a aby zvážili zavedenie cielených opatrení proti tým, ktorí sú zodpovední za závažné porušovanie ľudských práv;

12.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vo vyhláseniach EÚ a členských štátov v rámci bodu 4 na nadchádzajúcich zasadnutiach Rady OSN pre ľudské práva aj naďalej odkazovali na Bahrajn;

13.  vyzýva bahrajnskú vládu, aby spolupracovala s osobitnými spravodajcami OSN (najmä v oblasti mučenia, slobody zhromažďovania, slobody náboženského vyznania a viery, nezávislosti sudcov a právnikov a obhajcov ľudských práv) a aby im vydala stále pozvanie; naliehavo vyzýva bahrajnské orgány, aby umožnili medzinárodným mimovládnym organizáciám a novinárom slobodný prístup do Bahrajnu, a to aj na účely nadväzovania kontaktov so zadržiavanými obhajcami ľudských práv;

14.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že európske spoločnosti vyvážajú do Bahrajnu technológie na sledovanie, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby orgány EÚ pre kontrolu vývozu zohľadňovali pred udelením vývoznej licencie do tretej krajiny kritériá ľudských práv; vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby dôsledne dodržiavali Kódex Európskej únie pre vývoz zbraní, a najmä aby zastavili všetky prevody zbraní, sledovacieho a spravodajského vybavenia a materiálu, ktoré môže Bahrajn použiť pri prebiehajúcom potláčaní ľudských práv;

15.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bahrajn opakovanie odmietol prijať oficiálnu delegáciu Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva; vyzýva bahrajnské orgány, aby umožnili oficiálnej delegácii poslancov Európskeho parlamentu navštíviť túto krajinu v rámci služobnej cesty s cieľom stretnúť sa so zástupcami verejných orgánov a občianskej spoločnosti;

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že cena delegácie EÚ Chaillot za presadzovanie ľudských práv v regióne Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive bola v roku 2014 udelená bahrajnskému Národnému inštitútu pre ľudské práva, ktorý opakovane ospravedlňoval porušovanie ľudských práv bahrajnskou vládou vrátane uväznenia Nabíla Radžaba;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Bahrajnského kráľovstva a členom Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive; žiada, aby toto uznesenie bolo preložené do arabčiny.

(1) Ú. v. EÚ C 93, 24.3.2017, s. 154.
(2) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 151.
(3) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 42.
(4) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 130.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0044.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0365.


Situácia rohingských utečencov, najmä ťažký údel detí
PDF 274kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o situácii rohinských utečencov, najmä ťažkom údele detí (2018/2756(RSP))
P8_TA(2018)0261RC-B8-0292/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Mjanmarsku a o situácii Rohingov,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bangladéši,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. júna 2016 o stratégii EÚ pre Mjanmarsko/Barmu,

–  so zreteľom na závery Rady z 26. februára 2018 o Mjanmarsku/Barme,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa, ktoré Rada prijala 6. marca 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej z 30. marca 2016 o nástupe novej vlády Mjanmarského zväzu,

–  so zreteľom na spoločnú tlačovú správu o štvrtom dialógu medzi EÚ a Mjanmarskom o ľudských právach z 5. marca 2018,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o postavení utečencov z roku 1951 a na príslušný protokol z roku 1967,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na Dohovor o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1954 a Dohovor o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1961,

–  so zreteľom na globálny akčný plán Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (ďalej len „UNHCR“) na roky 2014 – 2024 na ukončenie stavu bez štátnej príslušnosti z novembra 2014,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na záverečnú správu poradnej komisie o Jakchainskom štáte z augusta 2017,

–  so zreteľom na Chartu Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ďalej len „ASEAN“),

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka Bezpečnostnej rady OSN o sexuálnom násilí súvisiacom s konfliktom uverejnenú 23. marca 2018,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 720 000 rohinských detí v Bangladéši a Mjanmarsku naliehavo potrebuje humanitárnu pomoc a ochranu;

B.  keďže Jakchainský štát v Mjanmarsku je domovom asi 1,3 milióna Rohingov – prevažne moslimskej menšiny, ktorá čelí útlaku a pokračujúcemu vážnemu porušovaniu ľudských práv vrátane ohrozovania života a bezpečnosti, odopierania práva na zdravotnú starostlivosť a vzdelanie, nútenej práce, sexuálneho násilia a obmedzovania ich politických práv; keďže rohinskí moslimovia sa považujú za najviac prenasledovanú menšinu na svete a najväčšiu skupinu bez štátnej príslušnosti;

C.  keďže od augusta 2017 ušlo pred násilím viac než 900 000 Rohingov, z toho 534 000 detí, ktorí v obave o svoj život hľadajú útočisko v Bangladéši; keďže podľa odhadov bolo počas násilia v Mjanmarsku zabitých približne 1 000 rohinských detí mladších ako päť rokov; keďže podľa poslancov krajín ASEAN za ľudské práva (APHR) stratilo 28 300 rohinských detí aspoň jedného z rodičov a ďalších 7 700 oznámilo stratu oboch rodičov, takže celkový počet stratených rodičov je 43 700;

D.  keďže viac ako 14 000 detí mladších ako päť rokov trpí vážnou akútnou podvýživou; keďže rohinské deti zažili traumatické udalosti alebo boli ich svedkami, pričom v mnohých prípadoch išlo o stratu jedného alebo oboch rodičov, odlúčenie od rodín, fyzické zneužívanie, psychické utrpenie, podvýživu, choroby, sexuálne vykorisťovanie a sledovanie zločinov proti ľudskosti v Jakchainskom štáte vrátane systematického vypaľovania domov, fyzických útokov a znásilnení spáchaných proti Rohingom;

E.  keďže vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zeid Ra’ad al-Hussein označil operácie mjanmarskej vlády za „klasický príklad etnických čistiek“ a „cynické manévre s cieľom nútene presunúť veľký počet ľudí bez možnosti návratu“;

F.  keďže krízy často vplývajú na ženy a dievčatá vo väčšej miere a odlišným spôsobom než na mužov a chlapcov, keďže znásobujú, predlžujú a prehlbujú už existujúce a pretrvávajúce rodové nerovnosti, násilie založené na rodovej príslušnosti a diskrimináciu;

G.  keďže mjanmarská armáda používa znásilňovanie ako nástroj boja v etnických čistkách v Jakchainskom štáte; keďže sexuálne násilie sa používa na rozdeľovanie celých komunít a odrádzanie žien a dievčat od návratu do svojich domovov; keďže v táboroch môžu obete znásilnenia čeliť sociálnemu vylúčeniu z vlastnej komunity; keďže Rada OSN pre ľudské práva požiadala o informácie o zodpovednosti mjanmarskej armády v súvislosti s rozšíreným znásilňovaním rohinských žien a dievčat;

H.  keďže mnohí utečenci sú ženy, ktoré sú tehotné alebo majú malé deti a prešli mnoho míľ pešo, aby sa dostali do táborov pre vysídlené osoby, a to v zlom zdravotnom stave vyplývajúcom z telesného a duševného stresu, hladovania a zranení;

I.  keďže deväť mesiacov od začiatku útokov mjanmarských vojakov a príslušníkov ozbrojených jednotiek na rohinské obyvateľstvo organizácie poskytujúce pomoc odhadujú, že v utečeneckých táboroch sa narodí až 48 000 detí;

J.  keďže prístup k zdravotnej starostlivosti pre ženy a deti v utečeneckých táboroch v Bangladéši je veľmi obmedzený; keďže tehotným ženám a matkám by mala byť poskytnutá dôležitú materská zdravotná starostlivosť vrátane predpôrodnej starostlivosti, bezpečného pôrodu, starostlivosti o novorodencov, podpory pri dojčení a ďalšej reprodukčnej zdravotnej starostlivosti;

K.  keďže rohinské deti a ženy sú v utečeneckých táboroch v Bangladéši vo veľkej miere vystavené riziku obchodovania s ľuďmi, prostitúcie, ako aj riziku sexuálneho obťažovania a násilia; keďže stratené rohinské deti v utečeneckých táboroch sú najviac zraniteľné a môžu sa stať obeťami obchodovania s ľuďmi;

L.  keďže rohinské deti nemajú dostatočný prístup k formálnemu vzdelávaniu; keďže len veľmi malé rohinské deti dostávajú základné vzdelanie vo forme neformálnych hodín v utečeneckých táboroch, pričom staršie deti majú len malý alebo žiadny prístup k formálnemu vzdelávaniu;

M.  keďže v Bangladéši sa začalo obdobie monzúnov a očakáva sa, že táto situácia sa výrazne zhorší; keďže v utečeneckých táboroch je bezprostrednému riziku záplav a zosuvov pôdy vystavených najmenej 200 000 ľudí; keďže existuje vážne ohrozenie života, riziko straty príbytkov a nedostatku potravín a vody; keďže počas monzúnových záplav existuje vysoké riziko šírenia chorôb vrátane cholery a hepatitídy; keďže len veľmi málo rohinských utečencov malo pred príchodom do Bangladéša prístup k lekárskej pomoci alebo očkovaniu;

N.  keďže Mjanmarsko doteraz odmietalo povoliť vstup vyšetrovacej misie Rady OSN pre ľudské práva do krajiny, osobitnej spravodajkyni OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku Yanghee Leeovej zakázalo vstup a odmieta takmer všetky obvinenia z násilných činov spáchaných jeho bezpečnostnými silami v Jakchainskom štáte;

O.  keďže v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu (ďalej len „MTS“) sa potvrdzuje, že najzávažnejšie zločiny, ktoré znepokojujú medzinárodné spoločenstvo ako celok, najmä genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, nesmú zostať nepotrestané; keďže prokurátor MTS v apríli 2018 požiadal súd, aby rozhodol o tom, či sa v prípade údajných deportácií Rohingov z Mjanmarska do Bangladéša môže uplatňovať jurisdikcia MTS; keďže rozhodnutie potvrdzujúce jurisdikciu MTS by mu mohlo umožniť vyšetrovať zločiny proti ľudskosti alebo deportácie v Mjanmarsku;

P.  keďže Čína a Rusko v marci 2017 zablokovali prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o situácii rohinskej menšiny v Mjanmarsku;

Q.  keďže neexistencia realistických vyhliadok na bezpečný a dobrovoľný návrat utečencov a politického pokroku v riešení krízy v Mjanmarsku znamená, že tento stav sa v krátkodobom horizonte nevyrieši, a preto si vyžaduje udržateľný prístup, najmä pokiaľ ide o práva a potreby detí;

R.  keďže 6. júna 2018 bolo medzi Mjanmarskom, UNHCR a Rozvojovým programom Organizácie Spojených národov (ďalej len „UNDP“) podpísané trojstranné memorandum o porozumení; keďže UNHCR uviedol, že pre dobrovoľný návrat ešte nie sú priaznivé podmienky;

S.  keďže v máji 2018 Komisia uvoľnila 40 miliónov EUR na humanitárnu pomoc s cieľom poskytnúť životne dôležitú pomoc ohrozenému rohinskému civilnému obyvateľstvu a hostiteľským komunitám v Bangladéši a v Jakchainskom štáte; keďže ide o prostriedky nad rámec sumy 51 miliónov EUR mobilizovanej v roku 2017;

T.  keďže v marci 2018 OSN vyhlásila výzvu na poskytnutie 951 miliónov USD na pomoc rohinským utečencom do konca roka 2018, ale k dnešnému dňu bolo vyzbieraných len približne 20 % cieľovej sumy;

1.  dôrazne odsudzuje útoky v Mjanmarsku proti rohinskému obyvateľstvu, ktoré podľa vysokého komisára OSN pre ľudské práva predstavujú etnické čistky; vyjadruje hlboké znepokojenie nad čoraz väčšou závažnosťou a zväčšujúcim sa rozsahom porušovania ľudských práv vrátane zabíjania, násilných zrážok, ničenia civilného majetku a vysídľovania státisícov civilistov; naliehavo vyzýva mjanmarské vojenské a bezpečnostné sily, aby okamžite zastavili zabíjanie, zastrašovanie a znásilňovanie Rohingov a vypaľovanie ich domov;

2.  naliehavo žiada vládu Mjanmarska, aby umožnila riadny a neobmedzený prístup medzinárodných pozorovateľov a organizácií v oblasti ľudských práv a humanitárnych organizácií vrátane OSN a medzinárodných MVO, najmä vyšetrovacej misie OSN zriadenej UNHCR v marci 2017 do Jakchainského štátu s cieľom zabezpečiť nezávislé a nestranné vyšetrovanie obvinení z vážneho porušovania ľudských práv všetkými stranami;

3.  pripomína potrebu lekárskej a psychologickej pomoci, ktorá sa má poskytovať v utečeneckých táboroch, najmä zraniteľným skupinám vrátane žien a detí; požaduje viac podporných služieb pre obete znásilnenia a sexuálneho násilia; trvá na tom, aby všetky ženy a dievčatá mali prístup k informáciám a službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane antikoncepcie a bezpečného umelého prerušenia tehotenstva;

4.  víta predpôrodnú a popôrodnú pomoc, ktorú poskytujú agentúry a organizácie; pripomína dôležitosť vytvorenia registračných zariadení a osvedčení pre novorodencov s cieľom zabezpečiť, aby im boli vystavené doklady, zaručiť ich práva a prístup k základným službám, a podporiť pátranie po ich rodinných príslušníkoch v súlade so záväzkami, ktoré prijala bangladéšska vláda v snahe zabezpečiť registráciu všetkých pôrodov na jej území; pripomína, že na to, aby tieto deti mali prístup k právam, je dôležité zachovať ich rodiny;

5.  s veľkým znepokojením berie na vedomie nedostatočné poskytovanie vzdelávania rohinským deťom v utečeneckých táboroch; vyzýva bangladéšske úrady, aby rohinským deťom zaručili úplný a dostatočný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu v ich vlastnom jazyku; zdôrazňuje riziko vzniku stratenej generácie v celom spoločenstve, ak sa neprijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie riadneho vzdelávania detí; zdôrazňuje, že na to, aby všetky deti mohli rozvíjať svoj potenciál, je dôležité umožniť im riadny prístup k vzdelávaniu, ktoré možno zabezpečiť v školských zariadeniach prostredníctvom agentúr OSN a mimovládnych organizácií;

6.  je nesmierne znepokojený vysokým výskytom nútenej prostitúcie, obchodovania s ľuďmi a sexuálneho násilia vrátane detských manželstiev, partnerského násilia a sexuálneho vykorisťovania a zneužívania v táboroch; naliehavo vyzýva orgány v Bangladéši a Mjanmarsku, aby v spolupráci s UNHCR zabezpečili bezpečnosť rohinských utečencov na svojom území, a to najmä zintenzívnením boja proti obchodovaniu s ľuďmi a detskej prostitúcii a rozložením existujúcich sietí;

7.  vyzdvihuje úsilie vlády a obyvateľov Bangladéša, ktorí poskytli útočisko a bezpečie rohinským utečencom, a nabáda ich, aby aj naďalej poskytovali humanitárnu pomoc utečencom, ktorí prichádzajú z Mjanmarska; požaduje ďalšiu medzinárodnú podporu pre komunity, ktoré prijímajú utečencov, a to aj riešením ich vlastných problémov v sociálnej oblasti, školstve, hospodárstve a zdravotníctve; trvá na tom, že je dôležité, aby všetky zainteresované strany počúvali a zapájali ženy do navrhovania humanitárnych opatrení a opatrení zvyšovania odolnosti;

8.  trvá na tom, že vláda Mjanmarska musí zabezpečiť bezpečný, dobrovoľný a dôstojný návrat osôb, ktoré sa chcú vrátiť do svojej krajiny, a to pod riadnym dohľadom OSN; naliehavo žiada vlády Mjanmarska a Bangladéša, aby v plnej miere rešpektovali zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia;

9.  víta memorandum o porozumení medzi Mjanmarskom, UNHCR a UNDP prijaté 6. júna 2018 ako prvý konkrétny krok na ceste k plnohodnotnej účasti agentúr OSN v repatriačnom procese; zdôrazňuje však, že je dôležité, aby dohoda bola čo najskôr zverejnená;

10.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby humanitárni aktéri mohli poskytovať núdzové služby, a to aj pokiaľ ide o sexuálne prenosné choroby a prípady sexuálneho násilia; naliehavo vyzýva všetkých darcov, aby zvýšili financovanie a sprístupnili tým celé spektrum služieb zdravotnej starostlivosti o matky;

11.  víta kampaň OSN na odstránenie stavu bez štátnej príslušnosti do roku 2024; pripomína, že Rohingovia sú neoddeliteľnou súčasťou obyvateľstva Mjanmarska, a preto musia byť ako takí uznaní v právnych predpisoch, ako to odporúča poradná komisia;

12.  pripomína, že finančnú zodpovednosť za pomoc utečencom nemôže neúmerne niesť Bangladéš; vyzýva medzinárodné spoločenstvo a medzinárodných darcov, aby naliehavo zintenzívnili spoluprácu a poskytli potrebné finančné prostriedky, aby aj naďalej mohli poskytovať potrebnú humanitárnu pomoc a účinnú podporu rohinským ženám a deťom, a najmä tehotným ženám, deťom a obetiam znásilnenia, ako aj podporu miestnym a hostiteľským komunitám v Bangladéši;

13.  víta skutočnosť, že Rada 26. apríla 2018 prijala rámec pre cielené opatrenia voči predstaviteľom zodpovedným za závažné porušovanie ľudských práv a posilnenie zbrojného embarga EÚ; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby všetky opatrenia presadili bez ďalšieho odkladu; vyzýva tiež Bezpečnostnú radu OSN, aby na Mjanmarsko uvalila celosvetové komplexné zbrojné embargo, pozastavila všetky priame a nepriame dodávky, predaj alebo transfer zbraní, munície a ďalšieho vojenského a bezpečnostného vybavenia vrátane ich prevozu a prekládky, ako aj poskytovanie výcviku alebo inej vojenskej a bezpečnostnej pomoci;

14.  pripomína svoju výzvu Komisii, aby zvážila vyvodenie dôsledkov v súvislosti s obchodnými preferenciami, ktoré Mjanmarsko využíva, vrátane začatia vyšetrovania s využitím mechanizmov v rámci tzv. ustanovenia Všetko okrem zbraní;

15.  vyzýva ESVČ a členské štáty, aby sa na mnohostranných fórach usilovali o vyvodenie zodpovednosti voči osobám zodpovedným za spáchanie trestných činov v Mjanmarsku; berie na vedomie žiadosť hlavného prokurátora MTS, aby sudcovia súdu potvrdili jeho jurisdikciu nad trestnými činmi deportácií Rohingov z Mjanmarska do Bangladéša; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby prevzali vedúcu úlohu v Bezpečnostnej rade OSN a predložili osobitnú rezolúciu o celej situácii v Mjanmarsku/Jakchainskom štáte určenú pre MTS; naliehavo žiada, aby členské štáty EÚ zaujali vedúcu úlohu vo Valnom zhromaždení OSN a v Rade OSN pre ľudské práva a zabezpečili urýchlené zriadenie medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu na podporu vyšetrovania údajných masových zverstiev;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a parlamentu Mjanmarska, štátnej radkyni Aun Schan Su Ťij, vláde a parlamentu Bangladéša, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, generálnemu tajomníkovi združenia ASEAN, medzivládnej komisii združenia ASEAN pre ľudské práva, osobitnej spravodajkyni OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku, vysokému komisárovi OSN pre utečencov a Rade OSN pre ľudské práva.


Štrukturálne a finančné prekážky v prístupe ku kultúre
PDF 398kWORD 65k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o štrukturálnych a finančných prekážkach v prístupe ku kultúre (2017/2255(INI))
P8_TA(2018)0262A8-0169/2018

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 27 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN,

–   so zreteľom na článok 15 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie a najmä na jej články 22 a 25,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 k podpore európskych odvetví kultúry a tvorivej činnosti ako zdrojov hospodárskeho rastu a zamestnanosti(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o kultúrnom priemysle v Európe(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2007 o spoločenskom postavení umelcov(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2004 o úlohe škôl a školskej výchovy pri zvyšovaní prístupu ku kultúre(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 s názvom Smerom k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pre Európu(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete(11),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 1. júna 2017 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty uplatňovaných na knihy, noviny a periodiká(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o Europeane – ďalších krokoch(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2017 o vykonávaní európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. marca 2017 o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES(16),

–   so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a najmä na jeho článok 30 o účasti na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách a športe,

–   so zreteľom na 11. cieľ programu trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030, ktorý bol podpísaný v septembri 2015 a v ktorom sa navrhuje, aby sa mestá a ľudské sídla zmenili na inkluzívne, bezpečné, odolné a udržateľné,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý 20. októbra 2005 prijala Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO),

–  so zreteľom na rámcový dohovor Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (dohovor z Faro) z 27. októbra 2005,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES(17),

–  so zreteľom na uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru(18),

–  so zreteľom na závery Rady z 23. decembra 2014 o pracovnom pláne pre kultúru (2015 – 2018)(19),

–  so zreteľom na pracovný plán EÚ pre kultúru na roky 2015 – 2018,

–  so zreteľom na závery Rady z 18. a 19. mája 2015 o presahovaní oblasti kultúry a tvorivej oblasti s cieľom podnecovať inováciu, hospodársku udržateľnosť a sociálnu inklúziu(20),

–  so zreteľom na závery Rady z 31. mája 2016 o úlohe Europeany z hľadiska digitálnej dostupnosti, viditeľnosti a využívania európskeho kultúrneho dedičstva(21),

–  so zreteľom na uznesenie Rady zo 6. mája 2003 o dostupnosti kultúrnej infraštruktúry a kultúrnej činnosti pre ľudí so zdravotným postihnutím(22),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade z 8. júna 2016 s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (JOIN(2016)0029),

–  so zreteľom na správu Komisie o vykonávaní európskeho programu pre kultúru (COM(2010)0390),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. apríla 2010 s názvom Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (COM(2010)0183),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku kultúrneho dedičstva (2018) (COM(2016)0543),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. septembra 2012 s názvom Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ (COM(2012)0537),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2012 o obsahu na digitálnom jednotnom trhu (COM(2012)0789),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. júla 2014 s názvom Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy (COM(2014)0477),

–  so zreteľom na správu pracovnej skupiny odborníkov z členských štátov z roku 2012 o prístupe ku kultúre,

–  so zreteľom na výsledky prieskumu Eurobarometer č. 399 o prístupe ku kultúre a účasti na nej a Eurobarometer č. 466 o kultúrnom dedičstve,

–  so zreteľom na výsledky štatistického zisťovania Eurostatu (Štatistika v oblasti kultúry) pre rok 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0169/2018),

A.  keďže v článku 27 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN sa uvádza, že „každý má právo slobodne sa účastniť na kultúrnom živote spoločnosti, užívať plody umenia a účastniť sa na vedeckom pokroku a jeho výťažkoch“ a keďže prístup ku kultúre a príležitosti na tvorivé vyjadrenie sú dôležité pre existenciu demokratickej spoločnosti založenej na slobode prejavu a rovnosti;

B.  keďže v dohovore z Fara sa uznáva právo na kultúrne dedičstvo a požaduje sa rozvoj inovačných spôsobov správy dedičstva tak, aby verejné orgány spolupracovali s inými subjektmi vrátane združení a súkromných osôb;

C.  keďže v článku 22 Charty základných práv Európskej únie sa požaduje rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti a v článku 25 sa uznáva právo starších osôb na účasť na kultúrnom živote;

D.  keďže kultúra má silný vplyv na podporu, porozumenie a rozvoj solidarity medzi európskymi a transeurópskymi komunitami;

E.  keďže väčšina ústav členských štátov EÚ priamo alebo nepriamo odkazuje na kultúru alebo na problém jej dostupnosti;

F.  keďže EÚ môže dopĺňať a podporovať kultúrne politiky, pričom podľa článku 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie znie (ďalej len „ZFEÚ“) orgány na národnej, regionálnej a miestnej úrovni zostávajú hlavnými nositeľmi zodpovednosti za kultúrnu politiku v EÚ v súlade so zásadou subsidiarity;

G.  keďže akékoľvek prekážky zabraňujúce v prístupe a plnej účasti jednotlivcov alebo komunít na kultúrnych procesoch a kultúrnych ekosystémoch potláčajú rozvoj skutočne demokratických a inkluzívnych spoločností;

H.  keďže vďaka kultúre majú občania EÚ väčšie príležitosti na rozvoj osobných, spoločenských, tvorivých a medzikultúrnych schopností a zručností;

I.  keďže podľa odhadov OSN žije v mestách v súčasnosti polovica svetového obyvateľstva, čo je 3,5 miliardy ľudí; keďže do roku 2030 bude v mestských oblastiach žiť takmer 60 % svetovej populácie; keďže je preto potrebné vymedziť stratégie s účinnými politikami na vyriešenie problémov, ktoré stále pretrvávajú, a na zabezpečenie potrebných zmien v dostatočnom predstihu tak, aby sa vytvorili skutočne inkluzívne mestské priestory;

J.  keďže odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné(23) vzdelávanie zaraďuje kultúrne povedomie a vyjadrovanie medzi základné kompetencie potrebné na osobné uspokojenie a rozvoj, aktívne občianstvo, spoločenské začlenenie a zamestnanosť;

K.  keďže v oznámení Komisie 10. mája 2007 s názvom Európska stratégia pre kultúru v globalizovanom svete (COM(2007)0242) sa zdôraznila potreba uľahčovať prístup ku kultúre a kultúrnym dielam a tiež podporovať kultúrnu rozmanitosť;

L.  keďže budúcnosť kultúrnych inovácií v EÚ závisí od investícií do zdrojov tvorivosti, poznatkov a talentu;

M.  keďže v pracovnom pláne pre kultúru (2015 – 2018), ktorý Rada prijala v decembri 2014, sa ako priorita spomína prístupná a inkluzívna kultúra a propagovanie kultúrnej rozmanitosti;

N.  keďže medzi ciele EÚ a jej členských štátov by malo patriť znižovanie spoločenských a hospodárskych nerovností na podporu inkluzívnej spoločnosti s možnosťou účasti každého jednotlivca; keďže základom inkluzívnej spoločnosti je silný, dynamický a diverzifikovaný kultúrny sektor;

O.  keďže účasť na kultúrnych činnostiam je prostriedkom na vytváranie pocitu spolupatričnosti so spoločnosťou; keďže vytváranie sociálnej identity sa úzko spája s kultúrnou účasťou; keďže účasť na kultúrnych činnostiach by mohla prispieť k vyššej sebaúcte a lepšej kvalite života, čo platí najmä pre jednotlivcov, ktorí vzhľadom na svoju nezamestnanosť alebo chorobu či z iného dôvodu zažívajú nejakú formu marginalizácie;

P.  keďže práve inkluzívny kultúrny sektor dáva každému človeku rovnaké príležitosti zúčastňovať sa a rozvíjať svoje tvorivé zručnosti bez ohľadu na sociálno-ekonomické, kultúrne alebo náboženské zázemie či nejaký druh zdravotného postihnutia;

Q.  keďže v mnohých regiónoch občania často navštevujú verejné knižnice a komunitné kultúrne inštitúcie, ktoré sú zároveň často aj jedinými prístupovými miestami k informáciám a kultúre, najmä vo vidieckych alebo vzdialených regiónoch;

R.  keďže nové digitálne technológie by mohli ovplyvňovať riadenie kultúrneho sektora, dialóg a vytváranie nového publika a šírenie kultúrnych činností;

S.  keďže nové digitálne technológie a online platformy ponúkajú zásadné príležitosti na zvyšovanie miery účasti a kultúrnej tvorby;

T.  keďže ľudia z tretích krajín nie sú dostatočne zastúpení v rôznych kultúrnych oblastiach v EÚ; keďže to má vplyv aj na ľudí so zdravotným postihnutím;

U.  keďže správa pracovnej skupiny odborníkov z členských štátov EÚ o prístupe ku kultúre(24) definuje prístup z hľadiska umožnenia novým príjemcom čerpať z dostupnej kultúrnej ponuky; keďže to znamená osloviť nové publikum alebo občanov a priblížiť ich ku kultúrnemu dedičstvu a k iným zdrojom kultúry;

V.  keďže digitálne technológie zmenili spôsob, akým ľudia získavajú prístup ku kultúrnemu obsahu, ako ho vytvárajú, šíria a využívajú;

W.  keďže platforma Europeana, otvorená v roku 2008, sa stala spoločným európskym kultúrnym projektom, ktorý umožňuje digitálny prístup k európskemu kultúrnemu dedičstvu;

X.  keďže jedným z hlavných cieľov programu Kreatívna Európa je osloviť nové a širšie publikum a zlepšiť prístup ku kultúrnym a tvorivým dielam v EÚ a za jej hranicami s osobitným zameraním na deti, mladých ľudí, ľudí so zdravotným postihnutím a nedostatočne zastúpené skupiny;

Y.  keďže na úrovni Spoločenstva a v členských štátoch existujú iniciatívy, ktoré majú za cieľ zabezpečiť lepší prístup ku kultúrnej infraštruktúre a kultúrnej činnosti pre ľudí so zdravotným postihnutím;

Z.  keďže rozmanitosť postupov a systémov zdaňovania v EÚ vytvára ťažkosti pre mobilitu umelcov a kultúrnych pracovníkov vo všeobecnosti tým, že vytvára nadmernú administratívnu záťaž, ktorá je často v nepomere k skutočným skromným príjmom vyplývajúcim z ich činnosti;

AA.  keďže vypracovanie spoľahlivých, porovnateľných a aktuálnych štatistík v oblasti kultúry, ktoré tvoria základ vhodného vytvárania kultúrnej politiky, je jednou z prierezových priorít pracovného plánu pre kultúru na roky 2015 – 2018, ktorý zdôrazňuje hospodársky potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu a jeho vplyvu na sociálne blaho;

AB.  keďže prístup ku kvalitatívnym zdrojom výskumu a porovnateľných údajov umožňuje účinné monitorovanie a analýzu kultúrneho, hospodárskeho a sociálneho vplyvu kultúrnych politík;

AC.  keďže kultúra pomáha podporovať spoločnosť založenú na poznatkoch, výmene skúseností a zdieľaní svetových dejín;

AD.  keďže v EÚ je približne 8,4 milióna ľudí zamestnaných v kultúrnom priemysle (čo predstavuje 3,7 % celkovej pracovnej sily)(25) a keďže ich potenciál z hľadiska hospodárskeho rastu stále nie je úplne využitý;

AE.  keďže osoby, ktoré sa prostredníctvom kultúrnej produkcie usilujú vyjadriť svoju totožnosť a šíriť a udržateľne rozvíjať prístup ku kultúre, sa stretávajú s ťažkosťami a problémami;

Prístup ku kultúre a účasť na nej

1.  zdôrazňuje, že prístup ku kultúre vníma ako základné právo všetkých občanov v súlade s článkom 27 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá uznáva účasť na kultúrnom živote ako jedno zo základných ľudských práv; poukazuje ďalej na to, že toto právo je zakotvené v dohovore z Fara, v ktorom sa uznáva právo na účasť na kultúrnom živote a podporuje sa úloha kultúrneho dedičstva pri budovaní mierových a demokratických spoločností; vyzýva preto signatárske členské štáty, aby urýchlili proces ratifikácie, a ostatné štáty, ktoré zatiaľ nie sú signatármi, aby dohovor podpísali a využili jedinečnú príležitosť, ktorú ponúka Európsky rok kultúrneho dedičstva;

2.  poukazuje na dôležitosť celistvého uplatňovania koncepcie prístupnosti a jej hodnoty ako nástroja, ktorým sa zabezpečí, aby sa každý človek, ktorý je užívateľom kultúry a kultúrnych priestorov a iniciatív, bral do úvahy v čo najširšom a najkomplexnejšom zmysle a aby sa v dôsledku toho prihliadalo na osobitné potreby ľudí so zdravotným postihnutím s cieľom zaistiť im možnosť užívania rovnakých príležitostí, skutočné sociálne začlenenie a aktívnu účasť na živote spoločnosti;

3.  zdôrazňuje nespochybniteľný význam aktívneho a dostupného sektora kultúry z hľadiska rozvoja inkluzívnej spoločnosti a posilňovania spoločného základu univerzálnych hodnôt a aktívneho európskeho občianstva, ktoré sú základom toho, aby sa občania mohli účinne a zmysluplne zapájať do verejného života, a súčasného podporovania kultúrneho dedičstva Európy a rozvoja európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti; vyzýva preto členské štáty a EÚ, aby v rámci svojich právomocí vypracovali a vykonávali potrebné konkrétne opatrenia s cieľom zaručiť prístup ku kultúrnemu životu a účasť na ňom;

4.  nabáda na to, aby sa začleňovanie a rozmanitosť stali neoddeliteľnou súčasťou plánovania, organizačného rozvoja a náboru v kultúrnom priemysle na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni; taktiež nabáda členské štáty, aby vykonávali systematické monitorovanie opatrení, ktoré sú zamerané na dosiahnutie tohto cieľa;

5.  zdôrazňuje význam úlohy EÚ pri propagácii a uľahčovaní lepšej koordinácie politík v oblasti kultúry na všetkých úrovniach; konštatuje, že iba na základe toho budú mať subjekty z celej EÚ možnosť vypracovať komplexnú a účinnú politiku na podporu prístupu ku kultúre a účasti na nej a zaistiť, aby sa kultúra stala mimoriadne dôležitým prvokom európskeho integračného projektu;

6.  považuje prístup ku kultúre a účasť na nej za prierezovú otázku, a preto zdôrazňuje význam koordinácie politiky v oblasti kultúry s ostatnými oblasťami politiky, ako sú vzdelávacia, sociálna, hospodárska, regionálna, zahraničná, digitálna a mediálna politika;

7.  odporúča, aby členské štáty vypracovali stratégiu opatrení v kultúrnej oblasti zameranú na deti a mladých ľudí;

8.  zdôrazňuje, že podpora a dosiahnutie inkluzívneho a zmysluplného prístupu ku kultúre predstavuje jednu z priorít politickej agendy, a žiada, aby aspekty dostupnosti a kultúrnej účasti boli integrované do iných oblastí politiky, čo nielen pozitívne ovplyvní uvedené oblasti, ale taktiež prispeje k synergickej medzisektorovej spolupráci v duchu článku 16 ZFEÚ;

9.  uvádza, že stručný prehľad vnútroštátnych kultúrnych politík, ako ho navrhla a spravuje Rada Európy a platforma odborníkov, sa ukázal ako veľmi užitočný nástroj pre kultúrne politiky v Európe a mimo nej; vyjadruje však poľutovanie, že od roku 2011 sa dosiahol len veľmi malý pokrok v oblasti zhromažďovania údajov a najmä analýzy údajov, a preto odporúča, aby Rada pokračovala v preskúmavaní existujúceho obsahu, a to vrátane miestnej a regionálnej úrovne kultúrnych politík;

10.  zdôrazňuje, že koncepcie prístupu ku kultúre a účasti na nej sú úzko prepojené; konštatuje, že stratégie na zvyšovanie prístupnosti kultúry a účasti na nej by sa mali vykonávať pomocou identifikácie nedostatočne zastúpených skupín, navrhovania a vykonávania iniciatív alebo programov, ktorých cieľom je zvýšenie účasti týchto skupín a odstraňovanie existujúcich prekážok;

11.  zdôrazňuje potrebu zhromažďovať informácie o účasti ľudí so zdravotným postihnutím na kultúrnych činnostiach;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančné prekážky stále bránia občanom, najmä tým, ktorí patria k najviac znevýhodneným skupinám, naplno si užívať ich základné právo na účasť na kultúrnom živote a prístup ku kultúre a že to sťažuje účinné uplatňovanie tohto základného práva;

13.  pripomína dôležitosť rozvíjania platforiem na poskytovanie a výmenu skúseností na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni;

14.  poukazuje na dôležitosť zaručenia kvalitnej kultúrnej ponuky pre všetkých občanov, ktorá je základom podpory aktívneho, demokratického a inkluzívneho občianstva;

Finančné prekážky

15.  zdôrazňuje, že stabilné a trvalé verejné financovanie zohráva zásadnú úlohu pri zaistení pulzujúcej kultúrnej scény a zostáva neodmysliteľným nástrojom podpory kultúrnych aktivít v EÚ tak, aby tieto aktivity mohli naplniť svoj ekonomický potenciál a prispievať k udržateľnému rastu a sociálnej súdržnosti a k financovaniu infraštruktúry v oblasti kultúry; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojich právomocí venovali primeranú časť svojich rozpočtov na verejnú podporu kultúry a posilnili synergie s EFRR a iných fondmi na podporu kultúry vrátane programov uľahčujúcich výskum a inovácie a dostupných nástrojov politiky súdržnosti;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že nedôjde k zníženiu verejného financovania kultúry, a to bez ohľadu na možné budúce hospodárske ťažkosti, ktorým môže členský štát čeliť;

17.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že hospodársky pokles zvyčajne viedol a stále príliš často vedie k tomu, že sa predovšetkým škrtajú verejné výdavky na kultúru, a má negatívny vplyv na rozpočty na kultúrne činnosti;

18.  pripomína, že investície do kultúrneho a kreatívneho priemyslu umožňujú uvoľnenie jeho významného a stále nedoceneného potenciálu pri podpore kultúrnej rozmanitosti a sociálnych inovácií a súčasne pri vytváraní udržateľnej hospodárskej prosperity a kvalitných pracovných miest a že takéto investície majú tiež priamy vplyv na rozvoj nových zručností, digitalizáciu, podnikanie, inovácie a vývoj nových obchodných modelov, na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho kultúrneho a kreatívneho priemyslu, na využívanie príležitostí a získavanie prístupu k novým medzinárodným možnostiam, trhom a publiku; domnieva sa preto, že súkromný sektor zohráva kľúčovú úlohu, ktorá dopĺňa verejné investície, a vyzýva členské štáty, aby zvážili vykonávanie legislatívnych opatrení, ktorými by sa súkromným subjektom zabezpečila daňová úľava za prínos k podpore kultúry;

19.  poukazuje na to, že roztrieštenosť, nízka pridaná hodnota a činnosti mnohých samostatne zárobkovo činných mužov a žien v kreatívnom priemysle – pripomínajúc, že tieto činnosti sa všeobecne vnímajú ako práce, pri ktorých sa ľudia venujú svojim záujmom – nesmú viesť k tomu, že kultúrny/kreatívny priemysel sa stane modelovým príkladom slabo platenej práce alebo práce so slabým sociálnym zabezpečením; navrhuje preto vypracovať spoľahlivé postupy preskúmania dobrých podmienok práce v odvetví tvorivej činnosti;

20.  zdôrazňuje, že prístup verejnosti ku kultúrnym statkom a službám a podpora kultúrnej produkcie a prejavu posilňujú kreatívny priemysel a prispievajú k rozvoju krajiny;

21.  poukazuje na to, že nedostatočné financovanie kultúrneho priemyslu by sa malo vyvážiť daňovými stimulmi pre súkromných sponzorov;

22.  upozorňuje na problémy s medzinárodným zdaňovaním príjmov, ktoré musia umelci v celej Európe riešiť, a preto odporúča jeden štandardný model, ktorý by bol prospešný pre zamestnancov aj samostatne zárobkovo činné osoby a predchádzal by dvojitému zdaneniu;

23.  požaduje investície do mikropodnikov s cieľom propagovať kreativitu a inovácie a tak podporovať regionálny a miestny rozvoj;

24.  zdôrazňuje, že podľa respondentov v prieskumoch Eurobarometra a Eurostatu vysoké ceny kultúrnych statkov a služieb tvoria jednu z prekážok účasti na kultúre(26); v tejto súvislosti dôrazne odporúča členským štátom a regiónom, aby podnikli kroky zamerané na konkrétne publikum, najmä študentov, veľké rodiny a starších ľudí, ktorými sa odstránia finančné prekážky tohto prístupu;

25.  zdôrazňuje, že vysoké náklady na poistenie vystavovaných predmetov a vystúpení sa tiež odrážajú vo vysokých cenách vstupeniek do múzeí, divadiel a galérií, a často je preto nemožné, aby menšie subjekty vytvárali svoje programy podľa svojho publika a vlastných ambícií, pričom táto situácia vedie k ešte väčšej priepasti medzi menšími subjektmi majúcimi bližší kontakt s publikom a väčšími, medzinárodne uznávanými inštitúciami;

26.  zdôrazňuje úlohu, ktorú môže zohrávať primeraná fiškálna politika vo vzťahu ku kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu pri zlepšovaní prístupu ku kultúre a účasti na nej; konštatuje však, že nepriama podpora kultúrneho dedičstva zavedením zníženej sadzby DPH nemôže nahradiť priame dotácie; vyzýva na lepšiu koordináciu vnútroštátnych politík v oblasti kultúry a sadzieb DPH, ktoré sú používané ako nástroj na podporu účasti na kultúre;

27.  pripomína, že je dôležité, aby členské štáty preskúmali možnosť súdržnejšej politiky zdaňovania príjmov pre kultúrnych pracovníkov a umelcov, ktorí trávia krátke časové úseky v rôznych krajinách, a tým pri každom vystúpení, seminári alebo pobyte podliehajú rôznym pravidlám a správnym postupom; navrhuje, aby sa ako priorita zvážila minimálna harmonizácia na podporu mobility umelcov a kultúrnych pracovníkov s cieľom podporovať rozmanitosť tvorby a kultúry v celej EÚ aj mimo nej namiesto vytvárania prekážok vo forme administratívnej záťaže, ktorá je neprimeraná vzhľadom na skutočné príjmy získané za kultúrnu prácu;

28.  nabáda členské štáty a verejné inštitúcie, aby investovali do decentralizácie organizovania kultúrnych podujatí, či už formou budovania infraštruktúr vo vzdialených regiónoch, alebo prostredníctvom rôznych dočasných kultúrnych podujatí; nabáda aj kultúrne inštitúcie, aby investovali do geografickej decentralizácie;

29.  víta návrh na zmenu smernice o DPH, ktorá by členským štátom umožnila uplatniť rovnakú sadzbu DPH na elektronické a tlačené publikácie; domnieva sa, že rozlišovanie medzi sadzbami DPH uplatňovanými na fyzické a elektronické publikácie je zastarané a v digitálnom veku ďalej neudržateľné; žiada Radu, aby v tejto veci prijala návrh Komisie bez zbytočného odkladu;

30.  poukazuje na význam súladu medzi súkromným a profesionálnym životom pre prístup k rôznym kultúrnym činnostiam, ich užívanie a účasť na nich;

Prekážky a výzvy vo vzdelávaní

31.  zdôrazňuje, že stupeň vzdelania je jedným z najdôležitejších faktorov majúcich značný vplyv na mieru účasti na kultúre; zdôrazňuje, že vyšší stupeň vzdelania sa odzrkadľuje na vyššej miere účasti na kultúrnych podujatiach(27); zdôrazňuje, že humanitné vedy a učenie sa jazykov v školách a kultúrne vzdelávanie predstavujú neoddeliteľnú súčasť všeobecného vzdelávania, keďže pomáhajú znižovať sociálne nerovnosti, a teda si vyžadujú také isté financovanie ako odbory STEM;

32.  zdôrazňuje, že znalosti sa vnímajú ako produkt kultúrnych interakcií, ktoré ovplyvňujú a odrážajú jednotlivcov, ktorí sa venujú kultúre;

33.  podporuje interaktívny a inkluzívny prístup založený na komunitách pri rozvoji kultúrnych a vzdelávacích politík s cieľom zvýšiť záujem o kultúru a účasť na nej, podporovať kultúrne dedičstvo Európy a rozvíjať európsku kultúrnu a jazykovú rozmanitosť;

34.  konštatuje, že nedostatok záujmu je jednou z najčastejšie spomenutých prekážok účasti na kultúre, ktoré uvádzajú respondenti prieskumov Eurostatu a Eurobarometra(28); v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podpora dopytu, ktorá sa chápe ako budovanie záujmu a pochopenie kultúry prostredníctvom formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania, by mala byť prioritnou úlohou z hľadiska zvýšenia prístupu ku kultúre a účasti na nej;

35.  odporúča zovšeobecnenie európskej študentskej karty tak, aby sa medzi jej výhody pridal bezplatný vstup do kultúrnych inštitúcií EÚ;

36.  pripomína základnú úlohu škôl a rodín ako kľúčových platforiem na nadväzovanie kontaktov mladých ľudí s kultúrou a na vytváranie kultúrnych potrieb a zručností; vyzýva členské štáty, aby podnikli kroky na zavádzanie kultúrneho a umeleckého vzdelávania do školských osnov vo väčšej miere v rámci formálneho vzdelávania aj informálneho učenia sa;

37.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty v úzkej spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi a pomocou financovania a/alebo dotácií zaistili na štátnych školách hudobnú výchovu;

38.  odporúča, aby členské štáty nazerali na vzdelávanie ako na jednu z hlavných kultúrnych činností, keďže podpora dopytu znamená predovšetkým to, že sa ľudom poskytnú zručnosti a poznatky, ktoré im umožnia vážiť si umenie; pripomína, že rozvíjanie záujmu o kultúru je účinnejšie, ak sa deje v mladom veku, a domnieva sa, že kultúra by preto mala dostať väčší priestor v školských osnovách a že viac ľudských zdrojov a materiálu by sa malo sprístupniť na dosiahnutie tohto cieľa; žiada, aby školy dostali financie na návštevy múzeí a iných kultúrnych inštitúcií, keďže sa tým súčasne podporí záujem o kultúru a účasť mladých ľudí a kultúrnym inštitúciám sa poskytnú ďalšie zdroje;

39.  poukazuje na dôležitosť štátnych vzdelávacích systémov pri oboznamovaní detí s rozmanitosťou sveta kultúry, čo pomáha pri vzdelávaní nového publika a šírení kultúry; zdôrazňuje tiež, že je dôležité, aby rôzne kultúrne inštitúcie rozvíjali partnerstvá so školami na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

40.  nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podporovali mimoškolské kultúrne vzdelávacie programy určené pre všetkých a najmä pre znevýhodnené deti a mladých ľudí prostredníctvom programov, ktorých cieľom je oboznámiť ich s rôznymi umeleckými prejavmi a pomôcť im spoznať existujúce kultúrne dedičstvo;

41.  zdôrazňuje úlohu miestnych kultúrnych inštitúcií vrátane kultúrnych stredísk a knižníc ako kľúčových subjektov, ktoré pomáhajú pri prekonávaní prekážok prístupu ku kultúre a účasti na nej; vyzýva preto členské štáty, aby takéto kultúrne inštitúcie aktívne podporovali;

42.  požaduje väčšie ocenenie a pochopenie sociálnej úlohy verejných knižníc a kultúrnych komunitných inštitúcií, najmä vo vidieckych alebo vzdialených regiónoch, a to nielen zvýšením verejného financovania, ale aj vytváraním partnerstiev a zabezpečením vhodných IKT a ľudských zdrojov s prístupom k odbornej príprave tak, aby sa premenili na inštitúcie, ktoré dokážu zlepšovať životy ľudí a podporovať miestny rozvoj;

43.  zdôrazňuje, že nadväzovanie partnerstiev má zásadný význam pri prilákaní potenciálneho publika na umelecké činnosti a že sa to dá dosiahnuť napríklad spoluprácou s organizáciami zastupujúcimi študentov, migrantov alebo ľudí so zdravotným postihnutím tak, aby sa vhodne reagovalo na ich záujmy a potreby;

44.  poukazuje na dôležitosť podpory iniciatív na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktoré presadzujú kontakty, spoluprácu a výmenu skúseností medzi tradičným umením, kultúrnymi inštitúciami a rôznymi multikultúrnymi organizáciami alebo organizáciami menšín, ako aj medzi profesionálnou a amatérskou sférou kultúry;

45.  odporúča vypracovať ucelenú stratégiu na podporu vzdelávacích projektov, ktoré navrhli kultúrne inštitúcie; zdôrazňuje, že tieto projekty sú nástrojmi na podporu a zvyšovanie povedomia, kultúrnych kompetencií a medzikultúrnych poznatkov, ktoré slúžia ako východiskový bod pre dlhodobé zapájanie verejnosti do kultúrneho diania;

46.  nabáda členské štáty, aby v rámci kultúrnych inštitúcií vytvorili voľnočasové programy pre mladých ľudí;

47.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie širšieho prístupu ku kultúrnym inštitúciám a vypracovali komplexnú európsku stratégiu týkajúcu sa prístupu k verejným priestranstvám, najmä pokiaľ ide o kultúru v mestskom zastavanom prostredí, ako sú múzeá, divadlá, kiná, knižnice, koncertné sály, atď.;

48.  žiada členské štáty, aby podporovali vytváranie grantov na štúdium alebo stáž pre študentov v sieťach štátneho alebo súkromného vzdelávania v kultúrnych inštitúciách a inštitúciách na správu kultúry;

Štrukturálne prekážky

49.  upriamuje pozornosť na štrukturálne podmienenú nižšiu mieru účasti obyvateľov vidieka na kultúre(29) a v tejto súvislosti upozorňuje na úlohu malých miestnych kultúrnych stredísk, dopravnej infraštruktúry a podpory udržateľného cestovného ruchu zameraného na kultúru pri uľahčovaní prístupu ku kultúrnym inštitúciám;

50.  zdôrazňuje, že európske kultúrne dedičstvo je svetovo jedinečné pre jeho rozmanitosť a bohatosť, a poukazuje na to, že cestovný ruch zameraný na kultúru má obrovský potenciál prispievať k udržateľnému hospodárstvu a podporovať sociálnu súdržnosť a začleňovanie; žiada preto členské štáty, aby zvýšili úsilie a investície s cieľom vypracovať udržateľnú a dlhodobú politiku cestovného ruchu zameraného na kultúru;

51.  požaduje väčšie investície do kultúrneho priemyslu s cieľom oživiť miestne hospodárstva a propagovať cestovný ruch zameraný na kultúru; poznamenáva, že cestovný ruch zameraný na kultúru v súčinnosti s vedou, primárnym sektorom, remeselnými a priemyselnými strediskami, ako aj s mobilitou predstavuje rozhodujúci faktor pri vytváraní bližšej a humanistickejšej Európy;

52.  navrhuje väčšie investície do prístupu ku kultúre pre najvzdialenejšie, horské a odľahlé regióny s cieľom vytvárať decentralizované kultúrne príležitosti;

53.  konštatuje, že je potrebné uskutočniť ďalšie opatrenia na zlepšenie prístupu ľudí so zdravotným postihnutím k infraštruktúre v oblasti kultúry bez technologických a fyzických prekážok a ku kultúrnym aktivitám a k médiám; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v rámci svojich právomocí pokračovali v činnostiach zameraných na integráciu ľudí so zdravotným postihnutím prostredníctvom kultúry a vo vynakladaní úsilia o odstraňovanie existujúcich prekážok;

54.  uznáva, že sú potrebné participatívne metódy riadenia kultúrneho dedičstva založené na prístupe, ktorý sa sústreďuje na miestne komunity, aby sa zachytil dopyt a angažovali sa väčšie skupiny verejnosti, a to s osobitným prihliadnutím na mladých ľudí, ľudí so zdravotným postihnutím a nedostatočne zastúpené a marginalizované skupiny;

55.  vyzýva členské štáty a od nich ich závislé kultúrne inštitúcie na zabezpečenie toho, aby kultúrna ponuka bol dostupná pre každého, a na prijatie konkrétnych opatrení zameraných na určité skupiny obyvateľstva, ako sú okrem iných deti a mladí ľudia, staršie osoby, ľudia so zdravotným postihnutím alebo migranti;

56.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty viac investovali do zavádzania univerzálneho dotykového kódu na čítanie a písanie (Braillovo písmo) v širokej škále infraštruktúr a technológií v oblasti kultúry; požaduje väčšie investície do produkcie audiokníh, časopisov a novín a do používania posunkovej reči v divadelnej produkcii;

57.  poukazuje na potrebu odstrániť prekážky mobility umelcov a odborníkov v oblasti kultúry, najmä daňové prekážky; zdôrazňuje vplyv týchto činností na rozšírenie kultúrnej ponuky v Európe; oceňuje program Kreatívna Európa, ktorý prispieva k úspešnosti kultúrnej a profesijnej mobility v sektore a nabáda na šírenie kvalitných kultúrnych podujatí a projektov;

58.  pripomína, že prekážky v prístupe ku kultúre sú viditeľnejšie na miestnej úrovni, a práve preto by sa malo viac investovať do rôznych projektov kultúrnej mobility s cieľom umožniť rozvoj a súdržnosť miestnych komunít;

59.  vyzýva Komisiu, aby mobilitu európskych umelcov a umelcov z tretín krajín považovala za prínos pri podpore mieru, výmene vízií a rúcaní sociálnych a kultúrnych stereotypov;

60.  pripomína, že jazykové prekážky môžu mať nepriaznivý účinok na dopyt po kultúre, a preto požaduje, aby sa v rámci kultúrnej produkcie zvýšila viacjazyčnosť;

61.  odporúča, aby členské štáty prijali potrebné opatrenia na uľahčenie dopravy a prístupu do kultúrnych inštitúcií pre ľudí so zdravotným postihnutím a ľudí so zníženou pohyblivosťou;

Digitálne prekážky a výzvy

62.  je presvedčený, že ak sa digitálne nástroje použijú a uplatňujú správne a ak sa doplnia jednotnou úrovňou digitálnej gramotnosti, môžu pomôcť prekonávať prekážky prístupu ku kultúre v dôsledku takých faktorov ako nepriaznivá geografická poloha, zdravotné postihnutie, sociálny pôvod, jazyk a nedostatok času alebo finančných prostriedkov; pripomína, že digitálne nástroje môžu byť aj prostriedkom na prekonanie sociálnych alebo duševných prekážok, pričom to neznamená, že možno prestať investovať do geografickej decentralizácie kultúrnych činností; domnieva sa preto, že digitálne vzdelávanie by v tejto súvislosti malo byť súčasťou procesu vzdelávania od raného veku tak, aby sa mohli rozvinúť primerané znalosti a zručnosti;

63.  odporúča, aby Komisia vypracovala jednotnú digitálnu stratégiu zameranú na kultúrne infraštruktúry a podujatia s cieľom posilniť ich kapacity;

64.  berie na vedomie problém digitálneho vylúčenia a zdôrazňuje potrebu boja proti nemu; v tejto súvislosti pripomína, že digitalizácia vyžaduje od kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, ako aj od samotných príjemcov, aby nadobúdali nové spôsobilosti, zručnosti a znalosti; zdôrazňuje najmä potrebu vytvárania kapacít na používanie nových digitálnych technológií v kultúrnych inštitúciách a potrebu ich prispôsobenia výzvam, ktoré prinášajú technologické zmeny;

65.  zdôrazňuje, že digitalizácia a sprístupňovanie kultúrnych materiálov na internete v Európe by sa mali vykonávať na základe úplného dodržiavania práv tvorcov a práv duševného vlastníctva; v tejto súvislosti sa domnieva, že práva duševného vlastníctva by nemali brániť v dosahovaní všeobecného verejného cieľa, ktorým je zlepšenie prístupu ku kreatívnemu obsahu, informáciám a poznatkom a podpora ich šírenia; okrem iného trvá na tom, že je naliehavo potrebné ustáliť bezpečné digitálne prostredie pre umelcov a tvorcov tak, aby boli náležite odmeňovaní za svoju prácu a zaistilo sa spravodlivé odmeňovanie za cezhraničný prístup;

66.  vyzýva Komisiu, aby naďalej uprednostňovala inovatívne prístupy k rozvoju publika a angažovanosti divákov, a to aj prostredníctvom nových technológií, v rámci programov EÚ, najmä programu Tvorivá Európa a jeho nástupcov;

67.  vyzýva členské štáty, aby pri vypracúvaní kultúrnych a digitálnych stratégií brali do úvahy vývoj publika a podporovali používanie digitálnych technológií s cieľom uľahčovať prístup ku kultúrnemu obsahu;

68.  uznáva prínos platformy Europeana a inštitúcií členských štátov k digitalizácii a prístupnosti kultúrneho obsahu; v súvislosti s Európskym rokom kultúrneho dedičstva vyzýva na nepretržitú podporu projektu a lepšie zabezpečenie zdrojov naň a na propagovanie prístupu verejnosti k digitálnym zdrojom a službám kultúrneho dedičstva; požaduje skutočnú reštrukturalizáciu webového sídla s cieľom zabezpečiť lepší súlad s pokročilými technológiami, ako aj skutočnú komunikačnú politiku, ktorá by zodpovedala bohatosti obsahu zhromažďovaného na tomto webovom sídle;

69.  zdôrazňuje potrebu zhromažďovať a riadiť kultúrne údaje v kontexte digitálnych príjemcov tak, aby kultúrne organizácie mohli lepšie chápať potreby príjemcov a vypracovať súvislý obsah pre digitálne publikum;

70.  konštatuje, že digitálny obsah zohráva rozhodujúcu úlohu pri prijímaní príslušných nových technológií širšou verejnosťou a pri rozvíjaní elektronických zručností a mediálnej gramotnosti občanov Európy;

o
o   o

71.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 142.
(2) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 95.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0486.
(4) Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 25.
(5) Ú. v. EÚ C 125 E, 22.5.2008, s. 223.
(6) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 135.
(7) Ú. v. EÚ C 98 E, 23.4.2004, s. 179.
(8) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 55.
(9) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 88.
(10) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 16.
(11) Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 32.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2017)0233.
(13) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 16.
(14) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 9.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2017)0474.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2017)0062.
(17) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221.
(18) Ú. v. EÚ C 287, 29.11.2007, s. 1.
(19) Ú. v. EÚ C 463, 23.12.2014, s. 4.
(20) Ú. v. EÚ C 172, 27.5.2015, s. 13.
(21) Ú. v. EÚ C 212, 14.6.2016, s. 9.
(22) Ú. v. EÚ C 134, 7.6.2003, s. 7.
(23) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.
(24) Správa s názvom Politiky a osvedčené postupy verejných umeleckých a kultúrnych inštitúcií na účely podpory lepšieho prístupu ku kultúre a väčšej účasti na nej, október 2012.
(25) Eurostat: Štatistiky kultúry – zamestnanosť v kultúre (2017), http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Culture_statistics_-_cultural_employment
(26) Eurobarometer č. 399.
(27) Eurostat, Štatistiky kultúry, vydanie 2016, s. 116 – 136; Údaje Eurostatu z roku 2015 – Prieskum EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC).
(28) Eurobarometer č. 399, Eurostat (údaje z roku 2015 – Prieskum EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)).
(29) Eurostat (údaje z roku 2015 – Prieskum EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)).


Test proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní ***I
PDF 326kWORD 44k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní (COM(2016)0822 – C8-0012/2017 – 2016/0404(COD))
P8_TA(2018)0263A8-0395/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0822),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 46, článok 53 ods. 1 a článok 62 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0012/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality nemeckým Spolkovým snemom, nemeckou Spolkovou radou, francúzskym Národným zhromaždením, francúzskym Senátom a rakúskou Spolkovou radou, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. apríla 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0395/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. júna 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní

P8_TC1-COD(2016)0404


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2018/958.)

(1) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 43.


Používanie vozidiel prenajatých bez vodičov na cestnú prepravu tovaru ***I
PDF 447kWORD 49k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 14. júna 2018 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2006/1/ES o používaní vozidiel prenajatých bez vodičov na cestnú prepravu tovaru (COM(2017)0282 – C8-0172/2017 – 2017/0113(COD))(1)
P8_TA(2018)0264A8-0193/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Odôvodnenie 2
(2)  Používaním prenajatých vozidiel sa môžu znížiť náklady pre podniky, ktoré vykonávajú prepravu tovaru na svoj vlastný účet alebo na účet tretej osoby, a zároveň sa tak môže zvýšiť ich operačná flexibilita. Môže sa tým prispieť k zvýšeniu produktivity a konkurencieschopnosti dotknutých podnikov. Keďže prenajaté vozidlá sú väčšinou novšie ako priemer vozového parku, zároveň bezpečnejšie a menej znečisťujú životné prostredie.
(2)  Používaním prenajatých vozidiel sa môžu znížiť náklady pre podniky, ktoré vykonávajú prepravu tovaru na svoj vlastný účet alebo na účet tretej osoby, a zároveň sa tak môže zvýšiť ich operačná flexibilita. Môže sa tým prispieť k zvýšeniu produktivity a konkurencieschopnosti dotknutých podnikov. Keďže prenajaté vozidlá sú väčšinou novšie ako priemer vozového parku, môžu byť často bezpečnejšie a menej znečisťujú životné prostredie.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 3
(3)  Smernicou 2006/1/ES sa neumožňuje, aby podniky mohli v plnej miere ťažiť z výhod používania prenajatých vozidiel. Uvedenou smernicou sa členským štátom povoľuje, aby svojim podnikom obmedzili používanie prenajatých vozidiel s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vozidla nad šesť ton na prepravu na vlastný účet. Členské štáty okrem toho nie sú povinné povoliť používanie prenajatých vozidiel na svojich územiach, ak bolo vozidlo evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi iného členského štátu, ako je štát usadenia podniku, ktorý si ich prenajíma.
(3)  Smernicou 2006/1/ES sa neumožňuje, aby podniky mohli v plnej miere ťažiť z výhod používania prenajatých vozidiel. Uvedenou smernicou sa členským štátom povoľuje, aby podnikom, ktoré sú usadené na ich území, obmedzili používanie prenajatých vozidiel s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vozidla nad šesť ton na prepravu na vlastný účet. Členské štáty okrem toho nie sú povinné povoliť používanie prenajatých vozidiel na svojich územiach, ak bolo vozidlo evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi iného členského štátu, ako je štát usadenia podniku, ktorý si ich prenajíma.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)  Členským štátom by sa nemalo povoliť, aby na svojom území obmedzovali používanie vozidla, ktoré si prenajal podnik riadne usadený na území iného členského štátu, za predpokladu, že toto vozidlo je evidované a spĺňa prevádzkové normy a bezpečnostné požiadavky, alebo je uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi ktoréhokoľvek členského štátu a získalo povolenie na prevádzku zo strany členského štátu, v ktorom má príslušný podnik sídlo.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 5
(5)  Úroveň spoplatňovania cestnej dopravy sa v rámci Únie stále výrazne líši. Preto sú určité obmedzenia, ktoré tiež nepriamo ovplyvňujú slobodu poskytovať služby prenájmu vozidiel, naďalej odôvodnené, aby sa zamedzilo fiškálnym narušeniam. V dôsledku toho by členské štáty mali mať možnosť obmedziť dĺžku času, počas ktorej sa v rámci ich príslušných území môžu používať vozidlá prenajaté v inom členskom štáte, ako je štát usadenia podniku, ktorý si ich prenajíma.
(5)  Úroveň spoplatňovania cestnej dopravy sa v rámci Únie stále výrazne líši. Preto sú určité obmedzenia, ktoré tiež nepriamo ovplyvňujú slobodu poskytovať služby prenájmu vozidiel, naďalej odôvodnené, aby sa zamedzilo fiškálnym narušeniam. V dôsledku toho by členské štáty mali mať v súlade s podmienkami stanovenými v tejto smernici možnosť obmedziť v rámci ich príslušných území dĺžku času, počas ktorej môže usadený podnik používať prenajaté vozidlo zaevidované alebo uvedené do prevádzky v inom členskom štáte. Mali by tiež mať možnosť obmedziť počet takýchto vozidiel, ktoré si prenajíma podnik usadený na ich území.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)  V záujme presadzovania týchto opatrení by informácie o evidenčnom čísle prenajatého vozidla mali byť uvedené vo vnútroštátnych elektronických registroch členských štátov stanovených nariadením (ES) č. 1071/2009. Príslušné orgány členského štátu usadenia, ktoré sú informované o používaní vozidla, ktoré si prevádzkovateľ prenajal a ktoré je evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi v inom členskom štáte, by mali informovať príslušné orgány tohto iného členského štátu. Členské štáty by na tento účel mali používať informačný systém o vnútornom trhu (IMI).
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)   S cieľom zachovávať prevádzkové normy, spĺňať bezpečnostné požiadavky a zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky pre vodičov je dôležité, aby dopravcovia mali v krajine, v ktorej vykonávajú svoju činnosť, zaručený prístup k aktívam a infraštruktúre priamej podpory.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 7
(7)  Vykonávanie a účinky tejto smernice by Komisia mala sledovať a zdokumentovať ich v správe. Akékoľvek budúce opatrenia v tejto oblasti by mali byť posúdené vzhľadom na výsledky uvedenej správy.
(7)  Vykonávanie a účinky tejto smernice by Komisia mala sledovať a zdokumentovať ich v správe najneskôr tri roky po uplynutí lehoty na jej transpozíciu. V tejto správe by sa mal náležite zohľadniť vplyv na bezpečnosť cestnej premávky, na daňové príjmy a na životné prostredie. V správe by sa mali takisto posúdiť všetky prípady porušenia tejto smernice vrátane cezhraničného porušenia. Potreba budúcich opatrení v tejto oblasti by sa mala posúdiť vzhľadom na výsledky uvedenej správy.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a – bod ii
Smernica 2006/1/ES
Článok 2 – odsek 1 – písmeno a
a)  vozidlo je evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi členského štátu;
a)  vozidlo je evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi ktoréhokoľvek členského štátu vrátane prevádzkových noriem a bezpečnostných požiadaviek;
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b
Smernica 2006/1/ES
Článok 2 – odsek 1 – písmeno b
b)  vkladá sa tento odsek 1a:
vypúšťa sa
„1a. Ak vozidlo nie je evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi členského štátu, v ktorom je podnik prenajímajúci si vozidlo usadený, členské štáty môžu na svojich územiach obmedziť čas používania prenajatých vozidiel. Členské štáty však v takom prípade umožnia ich používanie aspoň štyri mesiace v ktoromkoľvek danom kalendárnom roku.“
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2006/1/ES
Článok 3 – odsek 1
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že ich podniky môžu za rovnakých podmienok, aké platia pre vozidlá v ich vlastníctve, používať na cestnú prepravu tovaru prenajaté vozidlá, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v článku 2.
1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že podniky usadené na ich území môžu za rovnakých podmienok, aké platia pre vozidlá v ich vlastníctve, používať na cestnú prepravu tovaru prenajaté vozidlá, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v článku 2.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2006/1/ES
Článok 3 – odsek 1 a (nový)
1a.  Ak je vozidlo evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi iného členského štátu, členský štát, v ktorom je podnik usadený, môže:
a)  obmedziť obdobie, počas ktorého sa môže prenajaté vozidlo používať na jeho území, za predpokladu, že povolí používanie prenajatého vozidla počas najmenej štyroch po sebe idúcich mesiacov v ktoromkoľvek danom kalendárnom roku; v takom prípade sa môže vyžadovať, aby zmluva o prenájme netrvala dlhšie ako doba stanovená členským štátom;
b)  obmedziť počet prenajatých vozidiel, ktoré môže používať ktorýkoľvek podnik, za predpokladu, že povolia používanie aspoň určitého počtu vozidiel zodpovedajúceho 25 % celkového vozového parku nákladných vozidiel vo vlastníctve podniku k 31. decembru roka predchádzajúceho žiadosti o povolenie; v tomto prípade sa podniku, v ktorého celkovom vozovom parku sa nachádza viac než jedno a menej než štyri vozidlá, povolí používať aspoň jedno takéto prenajaté vozidlo.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 a (nový)
Smernica 2006/1/ES
Článok 3 a (nový)
2a.  Vkladá sa tento článok 3a:
„Článok 3a
1.  Informácie o evidenčnom čísle prenajatého vozidla sa vkladajú do vnútroštátneho elektronického registra, ako je stanovené v článku 16 nariadenia (ES) č. 1071/2009*.
2.  Príslušné orgány členského štátu usadenia prevádzkovateľa, ktoré sú informované o používaní vozidla, ktoré si tento prevádzkovateľ prenajal a ktoré je evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi iného členského štátu, o tom informujú príslušné orgány tohto iného členského štátu.
3.  Administratívna spolupráca stanovená v odseku 2 prebieha prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (IMI), ktorý bol vytvorený nariadením (EÚ) č. 1024/2012**.
__________________
* Odkazuje sa na článok 16 nariadenia (ES) č. 1071/2009 s ohľadom na rozšírenie rozsahu informácií, ktoré sa majú zaznamenávať v zmysle návrhu Komisie.
** Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1.“
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 3
Smernica 2006/1/ES
Článok 5a – odsek 1
Komisia predloží do [vložte dátum 5 rokov po uplynutí lehoty na transpozíciu smernice] správu Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní a účinkoch tejto smernice. Správa musí obsahovať informácie o používaní vozidiel prenajatých v inom členskom štáte, ako je členský štát usadenia podniku, ktorý si ich prenajíma. Na základe tejto správy Komisia posúdi, či je potrebné navrhnúť ďalšie opatrenia.
Komisia predloží do ... [tri roky po uplynutí lehoty na transpozíciu tejto pozmeňujúcej smernice] správu Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní a účinkoch tejto smernice. Správa musí obsahovať informácie o používaní vozidiel prenajatých v inom členskom štáte, ako je členský štát usadenia podniku, ktorý si ich prenajíma. V správe sa musí venovať osobitná pozornosť vplyvu na bezpečnosť cestnej premávky a na daňové príjmy vrátane fiškálnych narušení, ako aj na presadzovanie pravidiel kabotáže v súlade s nariadením (ES) č. 1072/2009. Na základe tejto správy Komisia posúdi, či je potrebné navrhnúť ďalšie opatrenia.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – pododsek 1
Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [vložte dátum 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.
Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do [20 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0193/2018).


Námietka proti delegovanému nariadeniu: opatrenia na ochranu rybolovných zdrojov na účely ochrany morského prostredia v Severnom mori
PDF 255kWORD 44k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o delegovanom nariadení Komisie z 2. marca 2018, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2017/118, ktorým sa stanovujú opatrenia na ochranu rybolovných zdrojov na účely ochrany morského prostredia v Severnom mori (C(2018)01194 – 2018/2614(DEA))
P8_TA(2018)0265B8-0299/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2018)01194),

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES(1) a najmä na jeho článok 11 ods. 2 a článok 46 ods. 5,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/118 z 5. septembra 2016, ktorým sa stanovujú opatrenia na ochranu rybolovných zdrojov na účely ochrany morského prostredia v Severnom mori(2),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rybárstvo,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa článku 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)(3), sú členské štáty povinné dosiahnuť do roku 2020 dobrý environmentálny stav morských vôd a v článku 2 ods. 5 písm. j) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa vyžaduje, aby spoločná rybárska politika prispievala k dosiahnutiu tohto cieľa;

B.  keďže Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (ďalej len „STECF“) v záveroch k svojmu príslušnému vedeckému odporúčaniu(4) vyjadril viaceré obavy, pokiaľ ide o účinnosť navrhovaných opatrení pre chránené druhy a biotopy a o celistvosť morského dna; keďže tieto obavy neboli plne zohľadnené v odôvodneniach delegovaného nariadenia, ktoré je predmetom preskúmania;

C.  keďže STECF vo svojom vedeckom odporúčaní tiež zdôraznil, že číselné údaje týkajúce sa dotknutej rybolovnej činnosti, z ktorých navrhované opatrenia vychádzajú, sú z rokov 2010 – 2012, a preto by mohli byť zastarané;

D.  keďže nevyčíslený počet plavidiel, na ktoré by sa vzťahovali čiastočne dočasné výnimky podľa článkov 3b, 3c a 3e delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/118 zmeneného delegovaným nariadením, ktoré je predmetom preskúmania, by mohol mať vplyv na účinnosť navrhovaných opatrení;

E.  keďže vymedzenie pojmu „alternatívny rybársky vystroj s vplyvom na dno“ stanovené v článku 2 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/118 zmeneného delegovaným nariadením, ktoré je predmetom preskúmania, je potrebné ďalej spresniť; keďže zahŕňa elektrický impulzový rybolov, takéto vymedzenie pojmu by bolo v rozpore s mandátom na rokovania, ktorý Európsky parlament prijal 16. januára 2018(5) v rámci riadneho legislatívneho postupu na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení(6);

F.  keďže vplyv navrhovaného „alternatívneho rybárskeho vystroja s vplyvom na dno“ by stále mohol byť podstatne vyšší ako vplyv iného, čiastočne zakázaného výstroja (dánske a škótske záťahové siete);

G.  keďže doložka o preskúmaní a podávaní správ v navrhovanom delegovanom akte sa nevzťahuje na novo navrhnuté zóny ani na ich riadenie, a to znemožňuje transparentné hodnotenie účinnosti opatrení, najmä pokiaľ ide o novo skúšaný alternatívny rybársky vystroj s vplyvom na dno;

1.  vznáša námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a aby jej oznámil, že delegované nariadenie nemôže nadobudnúť účinnosť;

3.  žiada Komisiu, aby predložila nový delegovaný akt, ktorý zohľadní uvedené obavy;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.
(2) Ú. v. EÚ L 19, 25.1.2017, s. 10.
(3) Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.
(4) Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF) (2017), správa z 54. plenárneho zasadnutia (PLEN-17-01).
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0003.
(6) Legislatívny postup 2016/0074(COD).


Okupované gruzínske územia 10 rokov po ruskej invázii
PDF 181kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o okupovaných gruzínskych územiach 10 rokov po invázii Ruska (2018/2741(RSP))
P8_TA(2018)0266RC-B8-0275/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dohodu o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala Európska únia a podpísalo Gruzínsko a Ruská federácia, a vykonávaciu dohodu z 8. septembra 2008,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2016 o dohodách o pridružení / prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(2),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitov Východného partnerstva, najmä z roku 2017 v Bruseli,

–  so zreteľom na spoločné oznámenia Európskej komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) o európskej susedskej politike (ďalej len „ESP“), najmä na správu z 18. mája 2017 o vykonaní preskúmania ESP (JOIN(2017)0018) a na spoločný pracovný dokument z 9. júna 2017 s názvom Východné partnerstvo – 20 výstupov do roku 2020: Zameranie sa na kľúčové priority a konkrétne výsledky (SWD(2017)0300) a na oznámenie z roku 2016 s názvom Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v krajinách Východného partnerstva, a najmä na svoje odporúčanie z 15. novembra 2017 Rade, Komisii a ESVČ o Východnom partnerstve pred samitom v novembri 2017(3),

–  so zreteľom na účinkovanie monitorovacej misie EÚ (ďalej len „EUMM“) 15. septembra 2008 v Gruzínsku,

–  so zreteľom na správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misie pre konflikt v Gruzínsku z roku 2009, ktorú viedla Heidi Tagliavini,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Gruzínsko oslavuje 100. výročie prvej Gruzínskej demokratickej republiky založenej v roku 1918 a je právom hrdé na svoje súčasné úspechy;

B.  keďže EÚ pevne podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc;

C.  keďže 10 rokov po ruskej vojenskej agresii voči Gruzínsku z augusta 2008 Ruská federácia naďalej pokračuje v nezákonnej okupácii gruzínskeho územia Abcházsko a regiónu Cchinvali/Južné Osetsko, čím oslabuje medzinárodné právo a medzinárodný systém založený na pravidlách; keďže zmluvy o tzv. spojenectve a integrácii podpísané v rokoch 2014 a 2015 medzi Ruskom a Abcházskom a Južným Osetskom boli jasným porušením medzinárodného práva, zásad OBSE a medzinárodných záväzkov Ruska; keďže EÚ neuznáva tzv. rámec volieb a referenda separatistov podporovaných Ruskom na gruzínskych územiach Abcházsko a Južné Osetsko v rokoch 2016 a 2017;

D.  keďže EÚ je naďalej pevne odhodlaná presadzovať mierové riešenie konfliktu medzi Ruskom a Gruzínskom v plnom súlade so základnými normami a zásadami medzinárodného práva;

E.  keďže Rusko neustále posilňuje svoju nezákonnú vojenskú prítomnosť na gruzínskych okupovaných územiach výstavbou nových základní, umiestňuje nové vojská a vybavenie a uskutočňuje vojenské cvičenia;

F.  keďže Rusko naďalej porušuje svoje medzinárodné záväzky a odmieta riadne vykonávať dohodu o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala EÚ;

G.  keďže Rusko naďalej izoluje Abcházsko a región Cchinvali/Južné Osetsko od zvyšku krajiny uzatváraním ďalších hraničných priechodov, budovaním fyzických bariér pozdĺž administratívnej demarkačnej línie a vedením kampane zameranej na likvidáciu gruzínskej kultúry;

H.  keďže táto línia sa pomaly, ale isto posúva hlbšie do územia pod kontrolou Tbilisi a týmto postupom známym ako vytyčovanie hraníc sa na niektorých miestach dostáva veľmi blízko ku kritickej infraštruktúre, ako sú diaľnice a plynovody;

I.  keďže státisícom vnútorne vysídlených osôb a utečencov, ktorí boli nútene vyhostení z gruzínskeho územia Abcházsko a regiónu Cchinvali/Južné Osetsko v dôsledku viacerých vĺn etnických čistiek, sa naďalej odopiera základné právo na bezpečný a dôstojný návrat do svojich domovov;

J.  keďže základné ľudské práva vrátane slobody pohybu a pobytu, práva na vlastníctvo majetku a práva na prístup k vzdelávaniu v materinskom jazyku sú v okupovaných regiónoch Gruzínska porušované; keďže obmedzovanie osobnej slobody a únosy pokračujú;

K.  keďže Ruská federácia, ktorá fakticky kontroluje gruzínske územie Abcházsko a región Cchinvali/Južné Osetsko, nesie plnú zodpovednosť za vážne porušovanie ľudských práv a za humanitárnu situáciu na mieste;

L.  keďže invázia v roku 2008 bola prvým veľkým otvoreným útokom Ruska na usporiadanie Európy; keďže neskôr nasledovali ďalšie, okrem iného anexia Krymu a vojna na východe Ukrajiny;

M.  keďže vnútorne vysídlení Gruzínci Archil Tatunashvili, Giga Otkhozoria a Davit Bsharuli boli protiprávne pripravení o život v dôsledku brutálneho zaobchádzania zo strany okupujúcich ruských režimov v Suchumi a Cchinvali;

N.  keďže Medzinárodný trestný súd (ďalej len „MTS“) začal vyšetrovanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktoré boli počas konfliktu údajne spáchané;

O.  keďže spoločná návšteva ad hoc stredoeurópskych a východoeurópskych lídrov, menovite prezidenta Poľska Lecha Kaczyńského, prezident Estónska Toomasa Hendrika Ilvesa, prezidenta Litvy Valdasa Adamkusa, predsedu vlády Lotyšska Ivarsa Godmanisa a prezidenta Ukrajiny Viktora Juščenka, v Gruzínsku z 12. augusta 2008 sa všeobecne považuje za hlavný faktor, ktorý zastavil postup Rusov k Tbilisi, keď sa ich jednotky nachádzali len 50 km od gruzínskeho hlavného mesta, a uľahčil sprostredkovanie prímeria zo strany francúzskeho predsedníctva Rady EÚ;

P.  keďže Ruská federácia naďalej odmieta vstup EUMM na gruzínske územie Abcházsko a do regiónu Cchinvali/Južné Osetsko v rozpore s dohodou o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala EÚ, čo obmedzuje schopnosť misie plne vykonávať svoj mandát;

1.  opätovne potvrdzuje svoju jednoznačnú podporu suverenite a územnej celistvosti Gruzínska; berie na vedomie, že zásady zakotvené v Charte OSN, Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 a Parížskej charte OBSE z roku 1990 predstavujú základné kamene mierového európskeho kontinentu;

2.  opakovane zdôrazňuje, že zvrchovanosť, nezávislosť a mierové riešenie sporov sú hlavnými zásadami európskeho bezpečnostného poriadku; zdôrazňuje, že vyriešenie konfliktov v Gruzínsku má zásadný význam pre posilňovanie bezpečnosti a stability európskeho kontinentu ako takého; domnieva sa, že tieto konflikty a pokračujúca okupácia gruzínskych území ostávajú potenciálnou hrozbou pre zvrchovanosť ostatných európskych krajín;

3.  žiada Ruskú federáciu, aby zrušila svoje rozhodnutie o uznaní tzv. nezávislosti gruzínskeho územia Abcházsko a regiónu Cchinvali/Južné Osetsko; odsudzuje rozhodnutie Ruska, Venezuely, Nikaraguy, Sýrie a Nauru uznať Abcházsko a Južné Osetsko a požaduje zrušenie tohto uznania;

4.  zdôrazňuje, že Ruská federácia musí bezpodmienečne splniť všetky ustanovenia dohody o prímerí z 12. augusta 2008, najmä záväzok stiahnuť všetky vojenské sily z územia Gruzínska;

5.  žiada, aby Ruská federácia ukončila okupáciu gruzínskeho územia Abcházsko a regiónu Cchinvali/Južné Osetsko a plne rešpektovala zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínska, ako aj neporušiteľnosť jeho medzinárodne uznaných hraníc a prestala s faktickým začleňovaním obidvoch regiónov pod ruskú správu;

6.  potvrdzuje pevné odhodlanie EÚ prispievať k mierovému riešeniu rusko-gruzínskeho konfliktu tým, že využije všetky nástroje, ktoré má k dispozícii v rámci komplexného prístupu, vrátane svojho osobitného zástupcu pre Zakaukazsko a krízu v Gruzínsku, svoju pozíciu spolupredsedu medzinárodných rokovaní v Ženeve, EUMM v Gruzínsku a politiku neuznania a zapojenia;

7.  naliehavo vyzýva gruzínsku vládu, aby naďalej spolupracovala s MTS tým, že bude pomáhať pri vyšetrovaniach prokuratúry MTS a že zaručí, aby register MTS mohol plniť svoj mandát, pokiaľ ide o rozsah a účasť obetí;

8.  vyzýva Ruskú federáciu, aby pozorovateľskej misii EUMM v súlade s jej mandátom umožnila bezpodmienečný prístup ku gruzínskemu územiu Abcházsko a regiónu Cchinvali/Južné Osetsko; pripomína, že EUMM je jediným subjektom na medzinárodnej úrovni trvalo prítomným na mieste, ktorý poskytuje nezávislé informácie o situácii pozdĺž administratívnych hraníc, a požaduje predĺženie jej mandátu po 14. decembri 2018;

9.  vyzýva Ruskú federáciu, aby zastavila ďalšie vytyčovanie administratívnych hraníc, ktoré chce vytvoriť inštalovaním ostnatého drôtu a iných umelých prekážok; žiada tiež, aby sa skončili zásahy do územia kontrolovaného gruzínskou vládou a ďalšie rozširovanie administratívnych hraníc, úmyselné zabraňovanie kontaktov medzi ľuďmi a izoláciu obyvateľstva na okupovaných územiach;

10.  odsudzuje úmyselné ničenie desiatok gruzínskych dedín a kostolov v okupovanom území Abcházsko a regióne Cchinvali/Južné Osetsko, ako aj úmyselný pokus o likvidáciu stôp gruzínskej kultúry a histórie na okupovaných územiach a snahy o rozkol, ako napríklad tzv. referendum z roku 2017 na schválenie zmeny názvu regiónu Cchinvali/Južné Osetsko;

11.  vyzýva Ruskú federáciu, aby dodržiavala zásadu mierového riešenia konfliktov tým, že opätuje jednostranný záväzok Gruzínska nepoužívať silu, ako ho potvrdil prezident Gruzínska vo svojom prejave v Európskom parlamente 23. novembra 2010;

12.  víta novú mierovú iniciatívu gruzínskej vlády s názvom Krok k lepšej budúcnosti (Step to a Better Future), ktorej cieľom je zlepšenie humanitárnych a sociálnych a ekonomických podmienok ľudí žijúcich na gruzínskom území Abcházsko a v regióne Cchinvali/Južné Osetsko a posilňovanie medziľudských kontaktov a budovanie dôvery medzi rozdelenými spoločenstvami;

13.  pripomína Ruskej federácii, ktorá je okupujúcou mocnosťou, jej povinnosť voči obyvateľstvu a skutočnosť, že musí prestať porušovať ľudské práva, obmedzovať slobodu pohybu a pobytu, konať diskriminačne z etnických dôvodov a porušovať právo vlastniť majetok a právo prístupu k vzdelávaniu v rodnom jazyku na okupovaných územiach Gruzínska;

14.  vyzýva tiež Ruskú federáciu, aby skoncovala s beztrestnosťou a etnicky motivovanými trestnými činmi na gruzínskom území Abcházsko a v regióne Cchvinvali/Južné Osetsko a odstránila všetky prekážky a zaistila, že pred súd budú postavení páchatelia protizákonného zabitia vnútorne vysídlených osôb Archila Tatunashviliho, Gigu Otkhozoriu a Davita Basharuliho;

15.  víta skutočnosť, že gruzínsky parlament na základe širokého konsenzu prijal uznesenie, ktorým sa ustanovuje čierna listina páchateľov a osôb zodpovedných za maskovanie takýchto skutkov (zoznam Otchozoriu a Tatunašviliho), a vyzýva členské štáty a Radu, aby osoby, ktoré sa na zozname Otchozoriu a Tatunašviliho nachádzajú alebo doň môžu byť zapísané, zapísala na čiernu listinu a uvalila na ne národné a celoeruópske sankcie;

16.  naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby umožnila bezpečný a dôstojný návrat vnútorne vysídlených osôb a utečencov do ich domovov a aby medzinárodným subjektom, ktoré monitorujú situáciu v oblasti ľudských práv, zabezpečila neobmedzený vstup do oblasti;

17.  opätovne odsudzuje podvratnú politiku propagandy, dezinformácií a infiltrácie do sociálnych médií zameranú na oslabenie demokracie a spoločnosti v Gruzínsku, diskreditáciu inštitúcií, manipuláciu verejnej mienky, šírenie falošných svedectiev, zvyšovanie napätia v spoločnosti a podporu všeobecnej nedôvery voči médiám; v tejto súvislosti odsudzuje informačnú vojnu zo strany Ruska, ktoré využíva médiá pod kontrolou štátu na zámerné šírenie nepravdivých správ s cieľom ovplyvňovať domácu politiku a podkopávať proces európskej integrácie;

18.  zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo musí prijať pevný, koordinovaný, jednotný a rozhodný postoj proti ruskej politike okupácie a anexie ako jediný spôsob na zabezpečenie mierového riešenia konfliktov v Gruzínsku a predchádzania podobných konfliktov v susedstve;

19.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby zvolili prístup, v rámci ktorého sa v súlade s politikou Európskeho parlamentu a národných parlamentov členských štátov pri jasnejšom a presnejšom vymedzení ruskej agresie v Gruzínsku ako okupácie gruzínskeho územia Abcházsko a regiónu Cchinvali/Južné Osetsko zo strany Ruskej federácie;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom krajín Východného partnerstva a vláde a parlamentu Ruskej federácie.

(1) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 82.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0493.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0440.


Rokovania o novej dohode o partnerstve EÚ – AKT
PDF 291kWORD 55k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o nadchádzajúcich rokovaniach o novej dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (2018/2634(RSP))
P8_TA(2018)0267B8-0274/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (ďalej len „Dohoda z Cotonou“), a jej revízie z rokov 2005 a 2010(1),

–  so zreteľom na Georgetownskú dohodu z roku 1975 o zriadení skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (ďalej len „AKT“), a na jej revíziu z roku 1992(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2016 o budúcnosti vzťahov medzi štátmi AKT a EÚ po roku 2020(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce(4),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 12. decembra 2017 na rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (COM(2017)0763),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 22. novembra 2016 s názvom Obnovené partnerstvo s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami (JOIN(2016)0052),

–  so zreteľom na spoločný konzultačný dokument Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 6. októbra 2015 s názvom Smerom k novému partnerstvu medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými krajinami po roku 2020 (JOIN(2015)0033),

–  so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji a na výsledný dokument, ktorý Valné zhromaždenie OSN prijalo 25. septembra 2015 pod názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, a najmä na jej cieľ trvalo udržateľného rozvoja 17,

–  so zreteľom na Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady a Komisie o novom Európskom konsenze o rozvoji – Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť zo 7. júna 2017,

–  so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 7. decembra 2017 k obnovenému partnerstvu s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami, a z 12. mája 2016 o budúcnosti vzťahov medzi EÚ a členskými štátmi AKT,

–  so zreteľom na 7. a 8. samit hláv štátov a predsedov vlád krajín AKT, ktoré sa konali v Malabo (13. – 14. decembra 2012) a v Port Moresby (4. mája 2016),

–  so zreteľom na 103. a 105. zasadnutie Rady ministrov AKT-EÚ, ktoré sa konali v Dakare (26. – 27. apríla 2016) a v Bruseli (3. – 4. mája 2017),

–  so zreteľom na samit EÚ a Africkej únie (AÚ), ktorý sa konal 29. – 30. novembra 2017 v Abidjane,

–  so zreteľom na správu skupiny významných osobností AKT z marca 2016 o budúcnosti AKT po roku 2020,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2015 o úlohe miestnych orgánov v rozvojových krajinách v rámci rozvojovej spolupráce(5),

–  so zreteľom na vyhlásenie z 8. samitu hláv štátov a predsedov vlád krajín AKT z 1. júna 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2015 o činnosti Spoločného parlamentného zhromaždenia(6) a na uznesenia prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením AKT – EÚ,

–  so zreteľom na vyhlásenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 21. decembra 2016 o parlamentnom rozmere vzťahov medzi krajinami AKT a EÚ po skončení platnosti Dohody z Cotonou(7),

–  so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedov Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 9. decembra 2015 o budúcnosti vzťahov AKT – EÚ(8),

–  so zreteľom na články 208 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva,

–  so zreteľom na otázky Rady a Komisii o nadchádzajúcich rokovaniach o novej dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (O-000043/2018 – B8-0025/2018 a O-000044/2018 – B8-0026/2018),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže sila a acquis Dohody z Cotonou vychádzajú z niekoľkých jedinečných čŕt, ako sú jej právne záväzná povaha, komplexnosť s jej tromi piliermi – rozvojovou spoluprácou, politickou spoluprácou a hospodárskou a obchodnou spoluprácou – a jej vysoký rozpočet v podobe Európskeho rozvojového fondu (ďalej len „ERF“);

B.  keďže partnerstvo medzi AKT a EÚ zohráva významnú úlohu pri dosahovaní pokroku v oblasti plnenia miléniových rozvojových cieľov, a to napriek neschopnosti EÚ dosiahnuť cieľ vyčleniť 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvojovú pomoc;

C.  keďže partnerstvo AKT a EÚ výrazne prispelo k odstraňovaniu chudoby, k začleneniu krajín AKT do svetového hospodárstva a jeho postaveniu skutočného svetového aktéra v mnohostranných rokovaniach o obchode a o zmene klímy;

D.  keďže partnerstvo AKT a EÚ zlepšilo prístup pre krajiny AKT a členské štáty EÚ na trh a prinieslo väčšie vzájomné pochopenie stanovísk, hodnôt a noriem prostredníctvom politického dialógu medzi nimi;

E.  keďže partnerstvo AKT a EÚ síce výrazne prispieva k pokroku pri plnení miléniových rozvojových cieľov (MDG), ale pokrok z hľadiska cieľov odstránenia chudoby a začlenenia krajín AKT do svetového hospodárstva je zatiaľ nedostatočný, pretože polovica krajín AKT stále patrí medzi najmenej rozvinuté krajiny sveta a spolu predstavujú menej než 5 % svetového obchodu a zhruba 2 % svetového HDP;

F.  keďže založenie Africkej únie, spoločná stratégia Afriky a EÚ, spoločná stratégia pre partnerstvo EÚ a Karibskej oblasti a stratégia EÚ pre Tichomorie sú prejavmi čoraz regionálnejšieho prístupu EÚ k riešeniu záležitostí spoločného záujmu a spoločných obáv, ako sú mier a bezpečnosť, terorizmus a migrácia;

G.  keďže mier, bezpečnosť a politická stabilita sú predpokladmi trvalo udržateľného rozvoja;

H.  keďže v rámci spoločného základu a regionálnych paktov sa musia zohľadňovať regionálne a kontinentálne špecifiká, a to v súlade so zásadami subsidiarity a doplnkovosti;

I.  keďže krajiny AKT identifikovali tri piliere rokovaní, konkrétne:

   obchod, investície a služby;
   rozvojová spolupráca, veda a technika a výskum a inovácie;
   politický dialóg a obhajovanie;

J.  keďže politický dialóg o základných prvkoch, ako sa uvádza v článkoch 8 a 96 Dohody z Cotonou, je konkrétnym a právnym prostriedkom na presadzovanie spoločných hodnôt partnerstva krajín AKT – EÚ a podporu demokracie, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv, ktoré majú kľúčový význam pre trvalo udržateľný rozvoj;

K.  keďže je jednoznačne potrebné zabezpečiť, aby v novej dohode zostala zachovaná podmienka ľudských práv a aby sa posilnil politický dialóg;

L.  keďže napriek jednoznačnému uznaniu úlohy národných parlamentov, miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a súkromného sektora v revízii Dohody z Cotonou z roku 2010 je ich účasť na rokovaniach o politikách a činnostiach AKT – EÚ, ako aj v procesoch plánovania, následného sledovania a hodnotenia nízka;

M.  keďže politický dialóg sa používa najmä v neskorších fázach politických kríz a nie ako preventívne opatrenie;

N.  keďže organizácie občianskej spoločnosti čelia čoraz reštriktívnejším legislatívnym a iným prekážkam, ktoré obmedzujú ich činnosti a priestor;

O.  keďže technická spôsobilosť v mnohých štátoch AKT, pokiaľ ide o riešenie otázok v oblasti zdaňovania, obmedzuje mobilizáciu domácich príjmov a účasť na medzinárodnej spolupráci v oblasti daní;

P.  keďže ERF je financovaný priamymi príspevkami členských štátov EÚ a nepodlieha normálnym rozpočtovým pravidlám EÚ; keďže Európsky parlament nemá žiadnu právomoc v oblasti rozpočtu ERF okrem udeľovania absolutória za už uskutočnené výdavky, a nemá ani formálne kontrolné právomoci nad plánovaním ERF;

Q.  keďže posilnenie parlamentného rozmeru partnerstva AKT – EÚ a rozšírenie jeho poradnej by mali byť kľúčovým prvkom nového partnerstva;

R.  keďže frekvencia a rôznorodosť zasadnutí Spoločného parlamentného zhromaždenia (ďalej len „SPZ“) AKT – EÚ umožňuje dôsledný dialóg medzi Európskym parlamentom a členmi AKT, čím sa konsoliduje jeho legitímnosť a posilňuje parlamentná diplomacia; keďže SPZ AKT – EÚ sa používa ako vzor parlamentnej diplomacie na rôznych politických fórach;

1.  víta hlavné aspekty a celkovú štruktúru budúcej spolupráce skupiny štátov AKT a EÚ, ktorú navrhla Komisia vo svojom odporúčaní na rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o budúcej dohode o partnerstve;

2.  trvá na tom, že Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, ciele trvalo udržateľného rozvoja a Európsky konsenzus o rozvoji musia byť v jadre obnoveného partnerstva AKT a EÚ;

3.  víta skutočnosť, že dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja sa považuje za kľúčový cieľ, no vyjadruje sa poľutovanie nad nedostatkom konkrétnych vykonávacích opatrení v navrhovaných paktoch; zdôrazňuje, že prierezové otázky, ako sú environmentálna udržateľnosť, ciele v oblasti zmeny klímy, rodové záležitosti a sociálna spravodlivosť, treba začleniť do všetkých politík, plánov a intervencií v celej budúcej dohode;

4.  víta skutočnosť, že Komisiou vypracovaný návrh novej dohody o partnerstve je otvorený vonkajším partnerom;

5.  pripomína, že prvoradým cieľom spomedzi cieľov trvalo udržateľného rozvoja je odstránenie chudoby, ktorá je stále kľúčovým problémom vo väčšine krajín AKT; zdôrazňuje preto, že boj proti chudobe musí zostať ústredným prvkom budúcej dohody;

6.  poznamenáva, že Komisia vo veľkej miere zohľadnila stanovisko Európskeho parlamentu a že spoločný základ a regionálne pakty budú v súlade s požiadavkou Európskeho parlamentu rovnako právne záväzné;

7.  pripomína, že budúca dohoda o partnerstve bude zahŕňať zásady spravodlivosti, vzájomného rešpektu a spoločného záujmu;

8.  trvá na tom, že základné prvky Dohody z Cotonou, ako sú dodržiavanie ľudských práv, základných slobôd, demokratických zásad a zásad právneho štátu a dobrá správa vecí verejných, sa musia zachovať ako základ spolupráce po roku 2020 a byť neoddeliteľnou súčasťou základnej dohody, ako aj regionálnych paktov a protokolov; vyzýva Komisiu a Radu, aby do časti mandátu venovanej ľudským právam zahrnuli právo na nediskrimináciu na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, ako aj sexuálne a reprodukčné zdravie a práva uvedené v Pekinskej akčnej platforme z roku 1995 a vo výstupoch hodnotiacich konferencií;

9.  zdôrazňuje potrebu riešiť otázku ľudských práv a správy vecí verejných na základe medzinárodných právnych nástrojov, zákonov, zásad a mechanizmov vytvorených regionálnymi a celoafrickými orgánmi správy vecí verejných, aby sa posilnila zodpovednosť;

10.  pripomína, že budúce partnerstvo medzi štátmi AKT a členskými štátmi EÚ musí zahŕňať Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a malo by prispievať k jej vykonávaniu na všetkých úrovniach;

11.  vyzýva vyjednávačov EÚ a AKT, aby v časti dohody venovanej spoločným základom uviedli jednoznačné ustanovenie o tom, že všetky strany v plnej miere vykonávajú Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu;

12.  trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť súlad medzi zásadami stanovenými v spoločnom základe a regionálnymi prioritami vymedzenými v paktoch, a zdôrazňuje, že tento základ by mal obsahovať výslovný odkaz na mechanizmy vyvodzovania zodpovednosti, monitorovania a preskúmania v prípade nesúladu; zdôrazňuje, že by sa tiež mala zabezpečiť zodpovednosť strán dohody voči občanom a občianskej spoločnosti a že spoločné inštitúcie by mali ustanoviť mechanizmy, ktoré umožnia občianskej spoločnosti a občanom oznamovať prípady porušenia povinností v oblasti ľudských práv a iných základných prvkov;

13.  opäť všetkým stranám rokovaní pripomína, že politický dialóg je základným prvkom Dohody z Cotonou a že musí ostať aj ústredným a právnym pilierom v zastrešujúcom rámci a na regionálnej úrovni novej dohody;

14.  zdôrazňuje, že politický dialóg je neoddeliteľnou súčasťou partnerstva a cenným základom pre zlepšenie situácie obyvateľov partnerských krajín; požaduje preto zlepšenie monitorovania situácie v oblasti ľudských práv v týchto krajinách a zdôrazňuje, že monitorovanie musí byť inkluzívne, transparentné a participatívne; zdôrazňuje význam zaistenia zmysluplného zapojenia občianskej spoločnosti do dialógu na všetkých úrovniach;

15.  pripomína, že politický dialóg musí byť vyvážený a založený na vzájomnom rešpekte;

16.  zdôrazňuje, že spolupráca EÚ a štátov AKT by mala umožniť mechanizmus partnerského preskúmania na pravidelné monitorovanie pokroku a nedostatkov v plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja za účasti parlamentov, miestnych orgánov a občianskej spoločnosti, ako aj pravidelné hodnotenie a uverejňovanie správ o dodržiavaní ľudských práv a iných základných prvkov; domnieva sa, že vykonávanie Agendy 2030 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja si v záujme účinnosti vyžaduje legitímnosť, blízkosť, subsidiaritu a široké zapojenie miestnych orgánov a neštátnych aktérov; vyzýva na lepšiu komunikáciu a dialóg v záujme prehĺbenia vzťahu medzi krajinami AKT a členskými štátmi EÚ;

17.  opakuje, že dohody o hospodárskom partnerstve sú základom pre regionálnu spoluprácu a sú nástrojmi pre rozvoj a regionálnu integráciu; požaduje preto ich úplné začlenenie do novej dohody AKT a EÚ;

18.  vyzýva na zvýšenie politického vplyvu partnerstva AKT – EÚ na svetovej scéne, aby tieto krajiny mohli byť vplyvnejšími globálnymi aktérmi;

19.  žiada, aby budúca dohoda obsahovala jednoznačné ustanovenia upravujúce úlohu a povinnosti súkromného sektora; zdôrazňuje predovšetkým, že je potrebné, aby podniky zapojené do rozvojových partnerstiev dodržiavali zásady sociálnej zodpovednosti podnikov počas celého životného cyklu projektov, a to aj rešpektovaním globálneho paktu OSN, hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, základných pracovnoprávnych noriem Medzinárodnej organizácie práce, environmentálnych noriem a Dohovoru OSN proti korupcii; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty EÚ aj krajiny AKT vypracovali vnútroštátne plány vykonávania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, a najmä ustanovení týkajúcich sa náležitej starostlivosti;

20.  pripomína, že mobilizácia domácich zdrojov prostredníctvom zdaňovania je najvýznamnejším zdrojom príjmu na financovanie udržateľného rozvoja; vyjadruje poľutovanie nad tým, že opatrenia na boj proti nezákonným finančným tokom a daňovým únikom nie sú v návrhu mandátu na poprednom mieste; vyzýva rokujúce strany, aby do novej dohody začlenili ambiciózne ustanovenia o finančnej a technickej pomoci rozvojovým krajinám na zvládnutie vznikajúcich globálnych noriem pre boj proti daňovým únikom vrátane automatickej výmeny informácií, informácií o skutočnom vlastníctve spoločností a verejnom vykazovaní nadnárodných spoločností podľa jednotlivých krajín s cieľom zastaviť narúšanie základu dane a presun ziskov, a to na základe modelov G20 a OECD; ďalej vyzýva strany, aby sa zaviazali, že budú podporovať vytvorenie právne záväzného medzivládneho orgánu OSN pre daňovú spoluprácu;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh mandátu na rokovanie nepočíta so žiadnymi ustanoveniami na zaistenie rozmeru trvalo udržateľného rozvoja v poľnohospodárstve, a to napriek obrovským výzvam, ktorým čelia poľnohospodári krajín AKT v dôsledku zmeny klímy; vyzýva rokujúce strany, aby do novej dohody začlenili aj režimy podpory pre udržateľné poľnohospodárske postupy;

22.  vyzýva na širšiu účasť občianskej spoločnosti na politickom dialógu, plánovaní a vykonávaní a na podporu budovania kapacít občianskou spoločnosťou; zdôrazňuje význam zapojenia občianskej spoločnosti do politického dialógu, a to najmä v prípade miestnych skupín, ktorých sa politiky priamo dotýkajú; v tejto súvislosti zdôrazňuje nebezpečenstvo zmenšujúceho sa priestoru pre občiansku spoločnosť v niektorých krajinách a potrebu spolupracovať so skupinami, ako sú menšiny, mladí ľudia a ženy, ktoré nie sú schopné presadzovať svoje záujmy alebo ich vlády napriek legitímnemu demokratickému záujmu neuznávajú;

23.  zdôrazňuje, že pôsobenie občianskej spoločnosti by malo byť postavené na uznaní rôznych úloh, ktoré plní, a že jej úloha plnohodnotného aktéra v rámci dohody by sa mala rozšíriť;

24.  zdôrazňuje, že zásady účinnej rozvojovej spolupráce treba v plnej miere začleniť do novej dohody o partnerstve AKT – EÚ a že ustanovenia, ktoré majú zaistiť zodpovednosť krajín, zameranie na výsledky, inkluzívnosť rozvojového procesu, transparentnosť a vzájomnú zodpovednosť, musia byť základom dohody a regionálnych protokolov; zdôrazňuje, že treba zaistiť geograficky vyvážený prístup k prideľovaniu pomoci s osobitným dôrazom na najmenej rozvinuté a nestabilné štáty; domnieva sa, že podmieňovanie prideľovania pomoci spoluprácou s EÚ v otázkach migrácie nie je zlučiteľné s dohodnutými zásadami účinnosti rozvoja;

25.  zdôrazňuje, že obnovená spolupráca/partnerstvo EÚ a AKT by mala či malo zaisťovať účinnejšie spoločné kroky v oblasti riešenia rôznych výziev, pred ktorými dnešný svet stojí, napríklad boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti;

26.  pripomína, že budúca dohoda musí byť príležitosťou na posilnenie záväzkov a dodržiavania politík v záujme rozvoja (ďalej len „PCD“) a mala by zahŕňať mechanizmy na systematické monitorovanie PCD; pripomína v tejto súvislosti úlohu delegácií EÚ v presadzovaní PCD a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa pravidelne viedli dialógy na úrovni jednotlivých krajín;

27.  zdôrazňuje dôležitosť získania investícií zo súkromného sektora, uľahčenia dlhodobého rozvoja miestnych kapitálových trhov a zabezpečenia pákového účinku obmedzených rozpočtov v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci na dosiahnutie čo najväčšieho vplyvu a financovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

28.  pripomína, že je dôležité posilniť parlamentný rozmer budúcej dohody, čím sa zaručí skutočne konzultačná právomoc pre budúce zastrešujúce SPZ, a zabezpečiť, aby umožňovalo otvorený, demokratický a komplexný parlamentný dialóg; žiada, aby sa zaručila jeho právna a funkčná nezávislosť; žiada, aby sa SPZ úzko zapájalo do vykonávania dohody a aby sa s ním pravidelne konzultovali všetky otázky, ktoré sú pre partnerstvo dôležité; domnieva sa, že SPZ by sa malo v plnej miere zapájať do rokovaní o budúcom partnerstve;

29.  požaduje ďalšie úsilie o zlepšenie kontroly rozvojového plánovania zo strany SPZ;

30.  je presvedčený, že pravidelné stretnutia na úrovni AKT – EÚ sú potrebné aspoň raz ročne, aby sa zabezpečila kontinuita a stabilita partnerstva a umožnilo pravidelné podávanie správ a partnerské preskúmania, pokiaľ ide o pokrok v plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja a dodržiavanie ľudských práv a iných podstatných prvkov dohody v súlade s požiadavkami Európskeho parlamentu;

31.  odporúča preto, aby SPZ bolo zosúladené s novou regionálnou štruktúrou, sústredilo sa na prácu na regionálnych fórach a úzko zapájalo národné a regionálne parlamenty; domnieva sa, že Rada AKT – EÚ a SPZ by sa mali stretávať pravidelne, ale menej často ako v súčasnosti, na plenárnej schôdzi striedavo v EÚ a krajine AKT, pričom by však schôdza nemala závisieť od zvolania Rady; vyzýva každý členský štát EÚ, ktorý bude predsedať Rade EÚ, aby sa dôkladnejšie zapojil do prípravy, organizácie a hostenia zasadnutí SPZ;

32.  žiada, aby sa stretnutia medzi poslancami z členských štátov EÚ a krajín AKT na úrovni regionálnych paktov konali aspoň raz za rok v každom regióne a aby ich dopĺňalo fórum neštátnych aktérov vrátane občianskej spoločnosti, mladých ľudí a súkromného sektora;

33.  je presvedčený, že Panafrický parlament sa musí stať silným pilierom v rámci budúceho paktu EÚ – Afrika, najmä vo vzťahu k budúcej Rade EÚ – Afrika a v jej rámci; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a partnerov z krajín AKT, aby zverejnili návrhy textov týkajúce sa parlamentného rozmeru a úlohy Panafrického parlamentu v rannej fáze rokovaní a aby v tejto oblasti konzultovali s Panafrickým parlamentom a Európskym parlamentom;

34.  pripomína, že Európsky parlament musí byť ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách postupu rokovaní v súlade článkom 218 ods. 10 ZFEÚ, a opäť zdôrazňuje, že treba odsúhlasiť zlepšené praktické opatrenia v oblasti spolupráce a výmeny informácií v rámci celého životného cyklu medzinárodných dohôd; vyzýva Radu a Komisiu, aby o priebehu rokovaní hneď a v plnej miere informovali aj Spoločné parlamentné zhromaždenie;

35.  vyzýva Radu Európskej únie, aby zverejnila mandát, ako ho prijala Rada; vyzýva krajiny AKT, aby takisto urobili v súvislosti so svojim mandátom;

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Rade AKT, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii Africkej únie, Panafrickému parlamentu a predsedníctvu Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ.

(1) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/acp/03_01/pdf/mn3012634_en.pdf
(2) http://www.wipo.int/edocs/trtdocs/en/acp/trt_acp_3.pdf
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0371.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0437.
(5) Ú. v. EÚ C 349, 17.10.2017, s. 11.
(6) Ú. v. EÚ C 310, 25.8.2016, s. 19.
(7) Ú. v. EÚ C 170, 30.5.2017, s. 36.
(8) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/acp/2015_acp2/pdf/1081264en.pdf


Monitorovanie uplatňovania právnych predpisov EÚ v roku 2016
PDF 339kWORD 69k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2018 o monitorovaní uplatňovania práva EÚ v roku 2016 (2017/2273(INI))
P8_TA(2018)0268A8-0197/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej články 1, 2 a 3,

–  so zreteľom na 33. výročnú správu Komisie o monitorovaní uplatňovania právnych predpisov Európskej únie za rok 2015 (COM(2016)0463),

–  so zreteľom na 34. výročnú správu Komisie o monitorovaní uplatňovania právnych predpisov Európskej únie za rok 2016 (COM(2017)0370),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Hodnotiaca správa projektu „EU Pilot“ (COM(2010)0070),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Druhá hodnotiaca správa projektu EU Pilot (COM(2011)0930),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2016 o monitorovaní uplatňovania práva Únie: výročná správa za rok 2014(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. decembra 2016 s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva (C(2016)8600),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2002 o vzťahoch so sťažovateľmi v súvislosti s porušovaním práva Spoločenstva (COM(2002)0141),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. apríla 2012 o aktualizácii oznámenia o vzťahoch so sťažovateľom v prípadoch uplatňovania práva Únie (COM(2012)0154),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2014 o novom rámci EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2015 s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2001/470/ES z 28. mája 2001 o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci(3),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o 30. a 31. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ (2012 – 2013)(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2016 pre otvorenú, efektívnu a nezávislú administratívu Európskej únie(7) a uznesenie z 15. januára 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o správnom práve procesnom Európskej únie(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2016 o dosahovaní prínosov environmentálnych politík EÚ prostredníctvom ich pravidelného preskúmavania (COM(2016)0316) a jej oznámenie z 3. februára 2017 s názvom Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ: Spoločné výzvy a ako spojiť úsilie na dosiahnutie lepších výsledkov (COM(2017)0063),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv,

–  so zreteľom na článok 52 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre ústavné veci, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre petície (A8-0197/2018),

A.  keďže v článku 17 Zmluvy o EÚ sa vymedzuje úloha Komisie ako „ochrankyne zmlúv“;

B.  keďže v článku 2 Zmluvy o EÚ sa uvádza, že Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám; a keďže riadne vykonávanie práva EÚ je teda nevyhnutné na dosiahnutie cieľov politík EÚ stanovených v zmluvách a sekundárnych právnych predpisoch; keďže v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa Únii zveruje úloha odstraňovať nerovnosti a podporovať rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých svojich činnostiach;

C.  keďže podľa článku 2 Zmluvy o EÚ a článku 21 Charty základných práv Európskej únie je rovnosť medzi ženami a mužmi jednou zo základných hodnôt, na ktorých je EÚ založená, a keďže Únia sa vo všetkých svojich činnostiach zameriava na boj proti všetkým formám diskriminácie, odstránenie nerovností a podporu rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania;

D.  keďže článok 3 Zmluvy o EÚ stanovuje, že cieľom Únie je okrem iného presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov a usilovať sa o udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality, a že Únia bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa;

E.  keďže podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie musia členské štáty poskytovať Komisii jasné a presné informácie o spôsobe transponovania smerníc EÚ do vnútroštátneho práva; a keďže podľa spoločného politického vyhlásenia členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011(9) a spoločného politického vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 27. októbra 2011(10) možno členským štátom pri oznamovaní vnútroštátnych transpozičných opatrení Komisii uložiť aj povinnosť poskytnúť vysvetľujúce dokumenty k tomu, ako transponovali smernice do svojho vnútroštátneho práva;

F.  keďže podľa článku 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ a článku 288 ods. 3 a článku 291 ods. 1 ZFEÚ majú členské štáty primárnu zodpovednosť za správne transponovanie, uplatňovanie a vykonávanie práva EÚ vo vymedzených lehotách, ako aj za poskytovanie prostriedkov nápravy potrebných na zabezpečenie účinnej právnej ochrany v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo EÚ;

G.  keďže správne uplatňovanie práva EÚ zaručuje prínosy politík Únie všetkým európskym občanom a rovnaké podmienky pre podniky;

H.  keďže po tom, čo Komisia v decembri 2016 prijala oznámenie s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva, sa rozhodla zamerať na prípady, keď členské štáty neoznámia transpozičné opatrenia, keď sa týmito opatreniami nesprávne transponujú smernice alebo keď členské štáty nevyhovejú rozsudku Súdneho dvora EÚ (podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ), závažne poškodia finančné záujmy EÚ alebo zasiahnu do výlučných právomocí EÚ;

I.  keďže podľa článku 6 ods. 1 Zmluvy o EÚ má Charta základných práv EÚ rovnakú právnu silu ako zmluvy a je určená inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie a členským štátom pri vykonávaní práva Únie (článok 51 ods. 1 charty);

J.  keďže postupy v rámci projektu EU Pilot majú viesť k užšej a súdržnejšej spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi, aby sa tak dvojstranným dialógom včas napravili prípady porušenia práva EÚ s cieľom predísť nutnosti začať formálne konania o nesplnení povinnosti vždy, keď to bude možné;

K.  keďže je nevyhnutné – v reakcii na súčasný demokratický deficit a so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva – vytvoriť nový mechanizmus poskytujúci jednotný a súdržný rámec a vychádzajúci z existujúcich nástrojov a mechanizmov, ktorý by sa mal uplatňovať jednotným spôsobom na všetky inštitúcie EÚ a všetky členské štáty;

L.  keďže však v rámci nových politík, ktoré prijala Komisia na zabezpečenie súladu s právom EÚ, cieľom projektu EU Pilot nie je predlžovať postup v prípade nesplnenia povinnosti, ktorý je sám osebe prostriedkom na začatie dialógu s členským štátom o riešení problému;

M.  keďže v záujme zabezpečenia strategickejšieho a účinnejšieho prístupu k presadzovaniu práva pri riešení nesplnenia povinnosti sa Komisia rozhodla – ako uvádza vo svojom oznámení s názvom Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva – začínať postupy v prípade nesplnenia povinnosti bez využitia mechanizmu EU Pilot, pokiaľ sa to v danom prípade nebude považovať za užitočné;

N.  keďže v roku 2016 bolo Komisii doručených 3 783 nových sťažností na potenciálne porušenia práva EÚ, pričom členské štáty, proti ktorým bolo podaných najviac sťažností, boli Taliansko (753), Španielsko (424) a Francúzsko (325);

O.  keďže podľa článku 258 ods. 1 a 2 ZFEÚ Komisia vydá odôvodnené stanovisko členskému štátu, ak sa domnieva, že si nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zmlúv, a môže predložiť vec Súdnemu dvoru EÚ, ak daný členský štát nevyhovie stanovisku v lehote určenej Komisiou;

P.  keďže v roku 2016 začala Komisia 847 nových postupov v prípade nesplnenia povinnosti z dôvodu oneskorenej transpozície smerníc;

Q.  keďže v roku 2016 bolo 95 prípadov nesplnenia povinnosti stále otvorených, na základe čoho Súdny dvor EÚ rozhodol o nesplnení povinnosti zo strany príslušných členských štátov;

R.  keďže vo svojom uznesení z 25. októbra 2016 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva Európsky parlament požiadal Komisiu, aby do septembra 2017 na základe článku 295 ZFEÚ predložila návrh na uzatvorenie paktu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach vo forme medziinštitucionálnej dohody, ktorou sa stanovia opatrenia uľahčujúce spoluprácu inštitúcií Únie a členských štátov v rámci článku 7 Zmluvy o EÚ;

S.  keďže Rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou sa stanovuje výmena informácií o všetkých postupoch v prípade nesplnenia povinnosti na základe formálnych výziev, no táto dohoda sa nevzťahuje na neformálny postup v rámci projektu EU Pilot, ktorý predchádza začatiu formálneho konania o porušení povinnosti;

T.  keďže v článku 41 Charty základných práv EÚ sa vymedzuje právo na dobrú správu vecí verejných ako právo každého, aby inštitúcie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote, a keďže v článku 298 ZFEÚ sa stanovuje, že inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ sú pri vykonávaní svojich poslaní podporované otvorenou, efektívnou a nezávislou európskou administratívou;

U.  keďže Komisia vo svojom oznámení z 3. februára 2017 o preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ uvádza, že stanovila štruktúrovaný a komplexný dialóg s členskými štátmi o vykonávaní daných predpisov, a ponúka – bez toho, aby boli dotknuté jej právomoci v oblasti presadzovania práva, ktoré jej vyplývajú zo zmlúv EÚ – možnosť uľahčiť úsilie členských štátov prostredníctvom nového osobitného rámca;

V.  keďže v článku 157 ZFEÚ sa povoľujú a v článku 19 ZFEÚ sa umožňujú právne predpisy na boj proti všetkým formám diskriminácie vrátane diskriminácie na základe rodu;

W.  keďže EÚ a jej členské štáty sa vo vyhlásení č. 19, ktoré je pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, zaviazali „na boj proti všetkým formám domáceho násilia […], na predchádzanie a odstránenie týchto trestných činov, ako aj na podporu a ochranu obetí“;

X.  keďže právne predpisy EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, boli prijaté na základe článkov 79 a 83 ZFEÚ; keďže v rámci programu Práva, rovnosť a občianstvo sa okrem iného financujú aj opatrenia prispievajúce k odstráneniu násilia páchaného na ženách;

Y.  keďže mnohé smernice EÚ, najmä tie, ktoré sú zamerané na rodovú rovnosť, sa vo viacerých členských štátoch riadne nevykonávajú, v dôsledku čoho zostávajú osoby rôznych rodov nechránené proti diskriminácii v oblasti prístupu k zamestnaniu, tovaru a službám;

Z.  keďže rodová diskriminácia sa prelína s inými druhmi diskriminácie vrátane diskriminácie na základe rasy a etnickej príslušnosti, náboženstva, zdravotného postihnutia, zdravotného stavu, rodovej identity, sexuálnej orientácie, veku a/alebo sociálno-ekonomických podmienok;

AA.  keďže 33 % žien v EÚ zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie a 55 % ich čelilo sexuálnemu obťažovaniu, pričom k 32 % takýchto prípadov došlo na pracovisku; keďže ženy sa môžu mimoriadne ľahko stať obeťou sexuálneho a fyzického násilia, násilia online, kybernetického šikanovania a prenasledovania; keďže viac ako polovica ženských obetí vrážd je zabitá partnerom alebo príbuzným; keďže násilie páchané na ženách je jedným z najrozšírenejších porušení ľudských práv na svete bez ohľadu na vek, štátnu príslušnosť, náboženské vyznanie, vzdelanie alebo finančné a sociálne postavenie obete, čo predstavuje veľkú prekážku rovnosti žien a mužov; keďže výskyt javu vraždenia žien (femicída) v členských štátoch neklesá;

AB.  keďže z prieskumu EÚ o LGBT vyplýva, že lesby, bisexuálne a transsexuálne ženy čelia obrovskému riziku diskriminácie na základe svojej sexuálnej orientácie alebo rodovej identity; keďže za uplynulých 5 rokov bolo 23 % lesieb a 35 % transrodových osôb aspoň raz fyzicky/sexuálne napadnutých alebo ohrozených násilím doma alebo inde (na ulici, vo verejnej doprave, na pracovisku atď.);

AC.  keďže čo sa týka uplatňovania a presadzovania právnych predpisov EÚ v oblasti rodovej rovnosti v členských štátoch, zistilo sa, že s transpozíciou a uplatňovaním príslušných smerníc sa spájajú osobitné problémy, ako sú podstatné nedostatky v právnych predpisoch a ich nekonzistentné uplatňovanie vnútroštátnymi súdmi;

AD.  keďže inštitúcie a mechanizmy rodovej rovnosti sú vo vnútroštátnych štruktúrach štátnej správy často marginalizované, rozdelené medzi rozličné oblasti politiky a obmedzované zložitými mandátmi, trpia nedostatkom vhodného personálu, odbornej prípravy, údajov a potrebných zdrojov a vedúci politickí predstavitelia im neposkytujú dostatočnú podporu;

AE.  keďže podľa komparatívnej analýzy právnych predpisov zabezpečujúcich nediskrimináciu v Európe, ktorú v roku 2017 uverejnila Európska sieť právnych expertov v oblasti rodovej rovnosti a nediskriminácie, v prevažnej väčšine krajín stále pretrvávajú vážne obavy v súvislosti s vnímaním a povedomím, pretože jednotlivci často nie sú informovaní o svojich právach na ochranu proti diskriminácii ani o existencii ochranných mechanizmov; keďže podľa tejto analýzy sa v súvislosti s presadzovaním smerníc EÚ v oblasti boja proti diskriminácii objavili ďalšie problémy, ako je nedostatočné (alebo príliš reštriktívne) právne postavenie organizácií a združení, pokiaľ ide o angažovanie sa pri konaniach v mene alebo na podporu obetí diskriminácie, a obmedzujúce uplatňovanie presunu dôkazného bremena, ako aj viacero bariér brániacich skutočnému prístupu k spravodlivosti, čo účinne bráni občanom v tom, aby mohli v plnej miere požívať a chrániť svoje práva vyplývajúce z ustanovení právnych predpisov na boj proti diskriminácii;

AF.  keďže podľa indexu rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) z roku 2017 dochádza iba k nepatrným zlepšeniam, čo jasne ukazuje, že EÚ má stále ďaleko k dosiahnutiu rodovej rovnosti, pričom celkové hodnotenie je v súčasnosti 66,2 zo 100 bodov, teda iba o štyri body viac ako pred desiatimi rokmi;

AG.  keďže pokiaľ ide o oblasť rozhodovania, z uvedených údajov o rodovej rovnosti vyplýva, že za posledné desaťročie došlo k zlepšeniu o takmer 10 bodov, takže hodnotenie je teraz na úrovni 48,5 bodu, ale táto oblasť má zo všetkých oblastí stále najnižšiu mieru úspechu; keďže tento nepriaznivý údaj odzrkadľuje predovšetkým nerovnomerné zastúpenie žien a mužov v politike a poukazuje na demokratický deficit v riadení EÚ;

AH.  keďže v správe nadácie Eurofound o rozdieloch v zamestnanosti žien a mužov sa odhaduje, že tieto rozdiely stoja EÚ približne 370 miliárd EUR ročne, čo predstavuje 2,8 % HDP EÚ;

AI.  keďže podľa prieskumu pracovných podmienok, ktorý vypracovala nadácia Eurofound, viaczložkový ukazovateľ plateného a neplateného pracovného času ukazuje, že ak sa platené a neplatené pracovné hodiny sčítajú, ženy pracujú dlhšie;

AJ.  keďže aj napriek angažovaniu EÚ, čo sa týka rodovej rovnosti v rozhodovacom procese, správnym radám agentúr EÚ v závažnej miere chýba rodová rovnováha a vykazujú pretrvávajúce vzory rodovej segregácie;

AK.  keďže feminizácia chudoby je v EÚ realitou a keďže riadne a úplné uplatňovanie a presadzovanie právnych predpisov EÚ v oblasti rovnosti a rodovej rovnosti by sa malo spájať s politikami zameranými na veľmi vysoké miery nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia žien; keďže nedostatok politík v oblasti rovnosti a nedostatočné uplatňovanie právnych predpisov v rodovej oblasti a v oblasti rovnosti ďalej ohrozuje ženy a zvyšuje riziko chudoby a sociálnej marginalizácie v dôsledku ich vylúčenia z trhu práce;

AL.  keďže riadne vykonávanie existujúcich právnych predpisov je nevyhnutné na dosiahnutie pokroku, pokiaľ ide o rovnosť medzi ženami a mužmi; keďže hoci v prepracovanom znení smernice 2006/54/ES sa jasne zakazuje priama aj nepriama diskriminácia a napriek tomu, že ženy v priemere dosahujú vysokú úroveň vzdelania, rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v roku 2015 aj tak dosahoval 16,3 %;

AM.  keďže je potrebné, aby zásada rodovej rovnosti tvorila dôležitú súčasť monitorovania uplatňovania existujúcich právnych predpisov EÚ;

AN.  keďže zber údajov, podľa možnosti rozčlenených podľa rodu, je mimoriadne dôležitý na hodnotenie pokroku, ktorý sa doposiaľ dosiahol pri uplatňovaní práva EÚ;

1.  víta rozhodnutie Komisie(11) urýchlene reagovať na porušovanie právnych predpisov a podporuje jej úsilie o neformálne riešenie problémov s vykonávaním; vyzýva Komisiu, aby zlepšila systém riešenia problémov v rámci projektu EU Pilot;

2.  vyjadruje znepokojenie nad nárastom celkového počtu postupov v prípade nesplnenia povinnosti v roku 2016, keď bol zaznamenaný najvyšší počet takýchto prípadov za posledných päť rokov;

3.  víta výročnú správu Komisie o monitorovaní uplatňovania práva EÚ v roku 2016 a konštatuje, že podľa tejto správy boli štyrmi oblasťami, v ktorých sa v roku 2016 začal najväčší počet konaní vo veci nesplnenia povinnosti transpozície voči členským štátom, oblasti životného prostredia, spravodlivosti a ochrany spotrebiteľov, daní a vnútorného trhu;

4.  pripomína, že právo predkladať petície Európskeho parlamentu je základným prvkom európskeho občianstva zakotveným v článkoch 20 a 227 ZFEÚ a v článku 44 Charty základných práv EÚ, ktorý je podľa nedávnych prieskumov pre občanov na druhom mieste v poradí dôležitosti; zdôrazňuje význam petícií ako prostriedku na to, aby sa občania a obyvatelia cítili zapojení do činností Únie, vyjadrili svoje obavy týkajúce sa prípadov nesprávneho uplatňovania alebo porušovania práva EÚ a možných medzier a zároveň upozornili na tieto nedostatky v nádeji na rýchle a účinné riešenie predložených problémov; súhlasí s názorom Komisie, že práca vynaložená na zabezpečenie účinného presadzovania existujúceho práva EÚ musí byť uznaná za rovnako dôležitú ako práca venovaná vytváraniu nových právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zlepšila svoje vybavovanie predložených petícií poskytovaním včasných a dôkladných odpovedí;

5.  upriamuje pozornosť na štúdiu, ktorej vypracovanie zadal Výbor pre petície Európskeho parlamentu tematickej sekcii C, s názvom Monitorovanie vykonávania práva EÚ: nástroje a výzvy, a víta jej konkrétne odporúčania, čo sa týka opatrení Európskeho parlamentu; poukazuje na nedávno zverejnenú štúdiu zadanú tematickej sekcii C s názvom Účinný prístup k spravodlivosti v nadväznosti na opakujúce sa tvrdenia, ktoré vyplynuli z vybavovania viacerých petícií; schvaľuje návrh Komisie podporiť odbornú justičnú prípravu v oblasti práva EÚ pre rôzne členské štáty s cieľom zabezpečiť jednotnosť rozsudkov, a teda rovnaké presadzovanie práv v celej Únii;

6.  víta skutočnosť, že správa Komisie za rok 2016 je v porovnaní s predchádzajúcimi správami transparentnejšia a obsahuje väčšie množstvo štatistických informácií; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že neposkytuje presné informácie o počte petícií, ktoré viedli k začatiu konania v rámci projektu EU Pilot alebo postupov v prípade nesplnenia povinnosti, a žiada Komisiu, aby tieto konkrétne informácie poskytla; s poľutovaním konštatuje, že ani Európsky parlament, ani predkladatelia petícií nie sú do týchto postupov zapojení; opakuje svoju výzvu Komisii, aby Európsky parlament informovala o všetkých otvorených postupoch v rámci projektu EU Pilot a začatých postupoch v prípade nesplnenia povinnosti s cieľom zvýšiť transparentnosť, skrátiť časový rámec na riešenie sporov prostredníctvom Výboru pre petície, budovať dôveru v projekt EÚ a v konečnom dôsledku zvýšiť legitimitu mechanizmu EU Pilot, najmä pokiaľ ide o postupy v prípade nesplnenia povinnosti; vyzýva Komisiu, aby systematicky oznamovala svoje rozhodnutia a rôzne kroky prijaté kolégiom komisárov a aby zverejňovala program a hlavné výsledky súhrnných stretnutí; berie na vedomie rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veciach C-39/05 P, C-52/05 a C-562/14 P z mája 2017, podľa ktorého by sa dokumenty v rámci postupu EU Pilot nemali zverejniť, ak existuje riziko, že takéto zverejnenie by ovplyvnilo povahu postupu v prípade nesplnenia povinnosti, zmenilo jeho priebeh alebo ohrozilo ciele tohto postupu; vyzýva Komisiu, aby potom, čo riziko pominie, t. j. po uzavretí postupov EU Pilot, zverejnila dokumenty, ktoré si vymenila s členskými štátmi; podporuje v tejto súvislosti návrh európskej ombudsmanky týkajúci sa včasnosti a transparentnosti prípadov pred začatím konania o nesplnení povinnosti v rámci postupu EU Pilot; zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetci zúčastnení aktéri boli informovaní a aby sa do postupov v rámci projektu EU Pilot vniesla väčšia transparentnosť; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou angažovanosťou zo strany Komisie pri reagovaní na obavy, ktoré v rámci postupov EU Pilot vyslovili poslanci EP, a vyzýva Komisiu, aby informovala Výbor pre petície o všetkých významných nových krokoch vo vyšetrovaní a o prebiehajúcom dialógu s členskými štátmi v prípade otvorených petícií; pripomína svoju výzvu Komisii, aby do svojej výročnej správy zahrnula aj mieru vykonávania nariadení a smerníc EÚ;

7.  domnieva sa, že vysoký počet postupov v prípade nesplnenia povinnosti svedčí o tom, že včasné a správne uplatňovanie právnych predpisov EÚ v členských štátoch zostáva naďalej závažným problémom a prioritou, a to so zreteľom na nový, strategickejší a účinnejší prístup k presadzovaniu, ktorý Komisia prijala na rok 2016; domnieva sa, že niektoré z týchto porušení by mohli byť dôsledkom nedostatku zdrojov vyčlenených na verejnú správu v niektorých členských štátoch;

8.  zdôrazňuje skutočnosť, že počet nových sťažností dosiahol najvyššiu úroveň od roku 2011, čo predstavuje nárast o 67,5 % za posledný rok, s rekordným počtom 3 783 nových sťažností a znížením miery vyriešených prípadov, pričom navyše 1 657 prípadov porušenia zostalo na konci roka 2016 otvorených, zatiaľ čo v tom istom roku sa otvorilo 986 prípadov, z toho 847 sa týka oneskorenej transpozície; so znepokojením konštatuje, že 95 prípadov porušenia právnych predpisov je stále otvorených po rozhodnutí súdu, pretože Komisia sa domnievala, že príslušné členské štáty ešte nevyhoveli rozsudkom podľa článku 258 ZFEÚ, a že celkovo sú najviac postihnutými oblasťami „zamestnanosť“ a „spravodlivosť a spotrebitelia“, po ktorých nasleduje vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, dane a clá a životné prostredie;

9.  víta pokles počtu nových prípadov v rámci mechanizmu EU Pilot otvorených v roku 2016 (790 oproti 881 prípadom v roku 2014), ako aj skutočnosť, že tento počet dosiahol najnižšiu úroveň od roku 2011, hoci Komisia nezačína žiadne postupy EU Pilot v prípade oneskorenej transpozície smerníc; konštatuje však, že miera vyriešených prípadov v porovnaní s rokom 2015 mierne poklesla (zo 75 % na 72 %); vyzýva Komisiu, aby objasnila spôsob stanovovania priorít, pokiaľ ide o jej politiku presadzovania práva, na základe ktorého uvádza, že svoje opatrenia na presadzovanie práva zameria na tie oblasti, kde môže dosiahnuť skutočnú zmenu, a aby vysvetlila svoje politické priority pri riešení prípadov, ktoré odhaľujú systémové nedostatky v právnom systéme členských štátov;

10.  konštatuje, že odhodlanie Komisie postupovať strategickejšie pri presadzovaní práva EÚ nedávno viedlo k uzavretiu prípadov porušenia z politických dôvodov; vyzýva preto Komisiu, aby v budúcich monitorovacích správach vysvetlila dôvody takýchto rozhodnutí;

11.  zdôrazňuje, že väčšina prípadov v rámci projektu EU Pilot, ktoré viedli k formálnym postupom v prípade nesplnenia povinnosti, sa týkala najmä oblastí politiky súvisiacich so životným prostredím, s vnútorným trhom, priemyslom, podnikaním a MSP, energetikou a daňami a clami; konštatuje tiež, že najvyšší počet prípadov v rámci projektu EU Pilot, ktoré viedli k začatiu postupov v prípade nesplnenia povinnosti, sa týkal Maďarska, Nemecka, Španielska a Poľska;

12.  uznáva, že primárnu zodpovednosť za správne vykonávanie a uplatňovanie práva EÚ majú členské štáty, ale zdôrazňuje, že to nezbavuje inštitúcie EÚ ich povinnosti rešpektovať primárne právo EÚ pri tvorbe sekundárnych právnych predpisov EÚ, tým skôr, keď ide o oblasť právneho štátu a základných práv so zreteľom na Chartu základných práv EÚ;

13.  poukazuje na to, že riadne vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov EÚ je nevyhnutné na realizáciu politiky EÚ, pokiaľ ide o zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi, ako je zakotvená v zmluvách, a na stimulovanie a podporu vzájomnej dôvery medzi verejnými inštitúciami na úrovni EÚ i na vnútroštátnej úrovni, ako aj medzi inštitúciami a občanmi, pričom zároveň pripomína, že dôvera aj právna istota slúžia ako základ pre dobrú spoluprácu a účinné uplatňovanie právnych predpisov EÚ;

14.  je znepokojený tým, že v niektorých členských štátoch pretrvávajú závažné nedostatky pri vykonávaní a presadzovaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, najmä v oblasti odpadového hospodárstva, infraštruktúry na čistenie odpadových vôd a dodržiavania limitných hodnôt kvality ovzdušia;

15.  zdôrazňuje dôležitú úlohu sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti, európskych občanov a ostatných zainteresovaných strán pri monitorovaní a oznamovaní nedostatkov pri transpozícii a uplatňovaní práva EÚ členskými štátmi; víta preto väčšiu angažovanosť zo strany občanov, pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov EÚ, vrátane kľúčovej úlohy oznamovateľov v súkromnom a verejnom sektore; zdôrazňuje, že občania EÚ majú právo, a teda musia byť ako prví informovaní zrozumiteľným, účinne dostupným, transparentným spôsobom a včas o tom, či a aké vnútroštátne právne predpisy boli prijaté transpozíciou práva EÚ a ktoré vnútroštátne orgány sú zodpovedné za ich riadne vykonávanie;

16.  berie na vedomie význam, ktorý Komisia pripisuje včasnej a správnej transpozícii právnych predpisov EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov, a existenciu jednoznačných vnútorných rámcových ustanovení, podľa ktorých sa od členských štátov vyžaduje, aby uprednostnili tento cieľ, aby sa zabránilo porušovaniu právnych predpisov EÚ a zároveň zabezpečilo, aby jednotlivci a podniky mohli ťažiť z ich účinného a efektívneho vykonávania;

17.  poukazuje však na to, že nereálne lehoty na vykonanie právnych predpisov môžu viesť k tomu, že členské štáty ich nebudú môcť dodržiavať, čo znamená implicitné prijatie oneskorenej realizácie; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa dohodli na realistickejšom časovom pláne vykonávania nariadení a smerníc, berúc do úvahy čas na nevyhnutné kontroly a konzultácie; domnieva sa, že Komisia by mala predkladať správy, súhrny a revízie právnych predpisov v lehotách dohodnutých spoluzákonodarcami a v súlade s uplatniteľnými právnymi ustanoveniami;

18.  poukazuje na to, že v roku 2016 sa malo transponovať 70 smerníc, pričom v roku 2015 ich bolo 56; vyjadruje obavy z prudkého nárastu počtu nových prípadov nesplnenia povinnosti z dôvodu oneskorenej transpozície z 543 na 847; vyjadruje poľutovanie nad tým, že na konci roka 2016 bolo stále otvorených 868 prípadov nesplnenia povinnosti v súvislosti s neskorou transpozíciou, čo je 67,5 % nárast v porovnaní s 518 prípadmi otvorenými na konci roku 2015;

19.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že tak ako v roku 2015 sa členským štátom nepodarilo splniť všetky svoje záväzky poskytnúť vysvetľujúce dokumenty spolu s opatreniami, ktoré boli prijaté na transpozíciu smerníc do svojich vnútroštátnych právnych predpisov; domnieva sa, že vzhľadom na rozdiely v kvalite mnohých predložených informatívnych dokumentov, Komisia by mala členským štátom poskytnúť väčšiu pomoc pri ich príprave a vypracúvaní tabuliek zhody;

20.  zdôrazňuje skutočnosť, že nezabezpečenie včasnej a správnej transpozície existujúcich právnych predpisov EÚ, ktoré sa týkajú zásady rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach vzdelávania, zamestnanosti a povolania, rovnakej odmeny za rovnakú prácu a rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, ako aj existujúcich ustanovení zameraných na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a na odstránenie všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách, v konečnom dôsledku pripravuje občanov a podniky o výhody, na ktoré majú nárok podľa právnych predpisov EÚ;

21.  zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ bola vytvorená ako únia založená na zásade právneho štátu a rešpektovania ľudských práv (článok 2 Zmluvy o EÚ); konštatuje, že pri vykonávaní právnych predpisov EÚ musia členské štáty v plnom rozsahu dodržiavať základné práva zakotvené v zmluvách a v Charte základných práv Európskej únie; opakuje, že dôkladné monitorovanie konania a opomenutí členských štátov a inštitúcií EÚ má mimoriadny význam;

22.  opakuje svoje znepokojenie nad množstvom petícií doručených Európskemu parlamentu a sťažností doručených Komisii týkajúcich sa problémov, ktoré Komisia už údajne vyriešila;

23.  zdôrazňuje význam ochrany integrity právneho poriadku EÚ, ktorý zahŕňa primárne a sekundárne právne predpisy a tzv. soft law; z toho dôvodu požaduje včasné prijatie legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív, aby sa Európsky pilier sociálnych práv stal pre občanov realitou; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila čo najväčšiu transparentnosť a súdržnosť vo svojom úsilí o vytvorenie nového rámca zameraného na riadne vykonávanie právnych predpisov EÚ, ako napríklad preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie takéhoto rámca, ktorý bude špecificky zameraný na spravodlivý a vyvážený rozvoj, zamestnanosť, sociálne záležitosti a záležitosti týkajúce sa začlenenia vo vzťahu k európskemu pilieru sociálnych práv;

24.  opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii v nadväznosti na svoje uznesenie z 25. októbra 2016, aby predložila návrh na uzatvorenie paktu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach (ďalej len „pakt“), čím sa jeho príslušné ročné tematické správy účinne spájajú s výsledkom existujúcich mechanizmov monitorovania a nástrojov pravidelného posudzovania, ktoré budú predložené včas; pripomína, že Komisia ako strážkyňa zmlúv má s plným zreteľom na zásady dobrej a účinnej správy stanovené v článkoch 298 ZFEÚ a článkoch 41 a 47 Charty základných práv EÚ povinnosť monitorovať a posudzovať správne vykonávanie práva EÚ a dodržiavanie zásad a cieľov zakotvených v zmluvách členskými štátmi a všetkými inštitúciami a orgánmi EÚ a splniť svoj záväzok aktívne pomáhať členským štátom pri transpozícii a vykonávaní určitých smerníc a nariadení; preto odporúča, aby bola táto úloha zohľadnená v rámci politického cyklu demokracie, právneho štátu a základných práv od roku 2018, aby boli včas predložené príslušné ročné tematické správy spolu s výsledkami existujúcich mechanizmov monitorovania a nástrojov pravidelného posudzovania;

25.  pripomína, že Európsky parlament Komisiu niekoľkokrát vyzval, aby aktívnejšie sledovala, riadila a podporovala vykonávanie právnych predpisov a politík v oblasti životného prostredia;

26.  víta záväzok Komisie aktívne pomáhať členským štátom pri transpozícii a vykonávaní európskych právnych predpisov prostredníctvom vypracovania plánov vykonávania k určitým smerniciam a nariadeniam;

27.  domnieva sa, že vzhľadom na to, že je spoluzodpovedný za zabezpečenie vykonávania a presadzovania práva EÚ v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou, a na jeho príslušnú funkciu politickej kontroly nad Komisiou udelenú článkom 14 Zmluvy o EÚ, by mal byť Európsky parlament automaticky informovaný o každom otvorenom postupe EU Pilot a začatom konaní vo veci nesplnenia povinnosti a mal by mu byť takisto udelený primeraný prístup k dokumentom, ktoré sa týkajú týchto dvoch typov postupov, najmä ak vyplývajú z petícií, pričom by mal dodržiavať potrebné ustanovenia o dôvernosti pre úspešné vybavenie prípadov;

28.  navrhuje, aby sa zástupcovia členských štátov mohli vo väčšej miere zúčastňovať na diskusiách o petíciách vo Výbore pre petície;

29.  berie na vedomie neuspokojivú úroveň uplatňovania práva EÚ medzi členskými štátmi, ako to ilustruje vysoký počet sťažností zaslaných Komisii a významný tok petícií adresovaných Európskemu parlamentu; víta zámer Komisie vyjadrený v jej oznámení z decembra 2016 zvýšiť jej využívanie preventívnych nástrojov, ako sú združené stretnutia, vykonávacie usmernenia, expertné skupiny a špecializované siete (vrátane siete SOLVIT) a podporiť budovanie kapacít v členských štátoch v záujme presadzovania práva EÚ; vzýva Komisiu, aby využívala ustanovenia článku 197 ZFEÚ na vykonávanie tejto obnovenej politiky presadzovania práva v plnej spolupráci s členskými štátmi a európskymi inštitúciami; vyzýva Komisiu, aby zlepšila jej riešenie predložených petícií poskytovaním včasných a dôkladných odpovedí;

30.  poznamenáva, že hoci 95 prípadov nesplnenia povinnosti je ešte stále otvorených a napriek tomu, že Súdny dvor Európskej únie vydal rozsudok o nedodržaní požiadaviek zo strany členských štátov, len tri z týchto prípadov Komisia postúpila Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 260 ZFEÚ; považuje za mimoriadne dôležité zabezpečiť úplné a včasné vykonávanie rozhodnutí súdu a v prípade potreby úplné využívanie ustanovení článku 279 ZFEÚ s cieľom zabrániť všetkým ohrozeniam práva EÚ a autority Súdneho dvora EÚ; vyzýva Komisiu, aby riešila túto situáciu a pravidelne podávala Európskemu parlamentu správy o pokroku dosiahnutom v tomto ohľade;

31.  zdôrazňuje skutočnosť, že všetky inštitúcie EÚ sú viazané zmluvami EÚ a Chartou základných práv EÚ(12);

32.  odporúča, aby do každej medziparlamentnej diskusie o demokracii, právnom štáte a základných právach bola zapojená občianska spoločnosť a účasť občanov, napríklad prostredníctvom petícií postúpených Európskemu parlamentu a európskej iniciatívy občanov;

33.  zdôrazňuje, že memorandá o porozumení uzatvárané medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi sa nepovažujú za akty EÚ podľa článku 288 ZFEÚ;

34.  zdôrazňuje zásadný význam efektívnosti, transparentnosti a zodpovednosti pri príprave a uplatňovaní právnych predpisov EÚ zo strany inštitúcií EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje najmä zásadu demokratickej zodpovednosti a úlohe, ktorú Európsky parlament zohráva pri jej uplatňovaní, ako aj právo občanov EÚ na spravodlivosť a dobrú správu vecí verejných, ako sa stanovuje v článkoch 41 a 47 Charty základných práv EÚ; poukazuje na to, že tieto práva a zásady vyžadujú, aby sa občanom poskytoval primeraný a ľahký prístup k návrhom právnych aktov, ktoré sa ich týkajú; pripomína, že práve tieto práva a zásady by mali byť mimoriadne dôležité aj pre členské štáty pri predkladaní návrhov aktov zameraných na vykonávanie práva EÚ;

35.  vyzýva Komisiu, aby v rámci možností a podľa potreby posilnila finančné zdroje EÚ, ako je Európsky sociálny fond, určený na „posilnenie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy“, s cieľom podporovať sociálny a hospodársky rozvoj a zlepšiť účinnosť prínosných právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby naplno využívala článok 197 ZFEÚ s cieľom pomôcť zlepšiť schopnosť členských štátov vykonávať a presadzovať právne predpisy EÚ;

36.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila nástroje určené na to, aby pomohli členským štátom uznať problémy s transpozíciou, riešiť ich v začiatočnom štádiu konania o nesplnenia povinnosti a nájsť spoločné riešenia;

37.  pripomína, že právne predpisy, ktoré vedú k najvážnejším konaniam vo veci nesplnenia povinnosti, sú výsledkom smerníc; pripomína, že nariadenia sa priamo a povinne uplatňujú vo všetkých členských štátoch; vyzýva preto Komisiu, aby pokiaľ možno využívala nariadenia vždy, keď zvažuje vydanie legislatívnych návrhov; domnieva sa, že takýto prístup by mohol znížiť riziko nadmernej regulácie;

38.  pripomína, že prejudiciálne rozhodnutia pomáhajú objasniť spôsob, akým sa má uplatňovať právo EÚ; domnieva sa, že využívaním tohto postupu by sa dosiahol jednotný výklad a vykonávanie právnych predpisov EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby účinnejšie sledovala plnenie povinnosti vnútroštátnych súdov obracať sa na Súdny dvor EÚ o vydanie predbežného nálezu, ako sa uvádza v článku 267 ZFEÚ; nabáda preto vnútroštátne súdy, aby sa v prípade pochybností obracali s otázkami na Súdny dvor Európskej únie, a tým predchádzali konaniam vo veci nesplnenia povinnosti;

39.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť svojej kontrole vykonávania smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu(13), a začala potrebné konania o nesplnení povinnosti, pričom bude venovať osobitnú obozretnosť nesprávnemu alebo chybnému uplatňovaniu;

40.  víta pokračujúce úsilie Komisie o presadzovanie environmentálnych predpisov EÚ s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky členské štáty a hospodárske subjekty a o riešenie nedostatkov pri vykonávaní a presadzovaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, a to aj prostredníctvom konaní vo veci nesplnenia povinnosti, ak je to potrebné; zdôrazňuje však známe obmedzenia účinnosti environmentálnych predpisov EÚ, a najmä smernice o environmentálnej zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby vzala na vedomie uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2017(14) o vykonávaní smernice o environmentálnej zodpovednosti; poukazuje na to, že v určitých členských štátoch je právo na zdravé životné prostredie ohrozené veľkými nedostatkami pri vykonávaní a presadzovaní environmentálnych právnych predpisov EÚ, najmä pokiaľ ide o predchádzanie znečisťovaniu ovzdušia a vody, nakladanie s odpadom a infraštruktúry na úpravu odpadových vôd; zdôrazňuje, že plné vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia by mohlo ekonomike EÚ ušetriť 50 miliárd EUR ročne predovšetkým v podobe nákladov na zdravotníctvo a priamych nákladov v oblasti životného prostredia;

41.  zdôrazňuje, že acquis EÚ zahŕňa aj medzinárodné dohody, ktoré EÚ uzavrela; s vážnym znepokojením konštatuje, že environmentálne predpisy EÚ možno nie sú v súlade s Aarhuským dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“)(15), pretože organizáciám na ochranu životného prostredia a verejnosti nepriznávajú dostatočný prístup k spravodlivosti; preto žiada Komisiu, aby venovala pozornosť zisteniam a odporúčaniam Výboru pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru(16) a pozícii Rady zo 17. júla 2017(17) a aby preskúmala spôsoby a prostriedky na dosiahnutie súladu s Aarhuským dohovorom spôsobom, ktorý je v súlade so základnými zásadami právneho poriadku Únie a s jej systémom súdneho preskúmania;

42.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť vykonávaniu opatrení prijatých v oblasti azylu a migrácie s cieľom zabezpečiť ich súlad so zásadami zakotvenými v Charte základných práv EÚ, aby spolupracovala s členskými štátmi na prekonávaní prekážok, s ktorými sa pri tomto vykonávaní stretávajú, a aby v relevantných prípadoch začala nevyhnutné konanie o nesplnení povinnosti; so znepokojením konštatuje, že niektoré členské štáty nedodržiavajú svoje povinnosti týkajúce sa azylu a migrácie, najmä pokiaľ ide o premiestnenie žiadateľov o azyl; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť nedostatočnú solidaritu medzi niektorými členskými štátmi v súvislosti s azylom a migráciou, aby všetky členské štáty splnili svoje povinnosti; vyzýva členské štáty, aby riešili problém nárastu obchodovania s ľuďmi na účel pracovného vykorisťovania a sexuálneho vykorisťovania;

43.  vyzýva Komisiu, aby efektívne reagovala na rozvoj migračnej a bezpečnostnej situácie a účinne presadzovala európsku migračnú agendu, ako aj súvisiace implementačné balíky predpisov; žiada členské štáty, aby náležite uplatňovali smernicu o návrate (2008/115/ES)(18) a pravidelne podávali správy o vykonávaní Európskeho programu v oblasti migrácie;

44.  vyzýva Komisiu, aby preverila zlučiteľnosť zmlúv bez uvedenia pracovného času s pracovnoprávnymi predpismi EÚ vrátane smernice o pracovníkoch na kratší pracovný čas, pretože v roku 2016 bolo prijatých mnoho petícií, ktoré sa týkajú neistých pracovných miest;

45.  víta skutočnosť, že sa v správe uznáva úloha Európskeho parlamentu, a upriamuje pozornosť Komisiu na nedostatky v uplatňovaní práva EÚ v členských štátoch prostredníctvom parlamentných otázok a petícií; poukazuje na to, že väčšia kontrola vlád, ktoré sa zapájajú do zákonodarného procesu, príslušnými národnými parlamentmi prispeje k účinnejšiemu uplatňovaniu práva EÚ, ako sa uvádza v zmluvách;

46.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že vzhľadom na rozporuplné preklady mnohých smerníc do úradných jazykov EÚ je pravdepodobné, že rôzne jazykové verzie povedú k rozdielnym výkladom príslušných textov a k rozdielom v ich transpozícii v členských štátoch; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že takéto rozdiely v transpozícii a právnom výklade smerníc nemožno odhaľovať systematicky, ale len vtedy, keď je to vysvetlené v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ;

47.  pripomína, že národné parlamenty zohrávajú dôležitú úlohu pri kontrole návrhov právnych aktov EÚ, ktorá predchádza legislatívnemu procesu, ako aj pri následnej kontrole správneho vykonávania právnych predpisov EÚ členskými štátmi; vyzýva národné parlamenty, aby túto úlohu vykonávali proaktívne;

48.  domnieva sa, že v súlade s úsilím Komisie o tvorbu lepších a účinnejších právnych predpisov EÚ by sa vždy malo zohľadňovať uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality;

49.  opakuje svoju výzvu, aby sa v rámci príslušných generálnych riaditeľstiev (GR IPOL, GR EXPO a GR EPRS) vytvoril autonómny systém na ex post hodnotenie vplyvu hlavných právnych predpisov EÚ prijatých Európskym parlamentom v rámci spolurozhodovacieho postupu a v súlade s riadnym legislatívnym postupom;

50.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť svojej kontrole vykonávania právnych predpisov, ktorými sa stanovujú pravidlá proti praktikám korupcie, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu, a prijala potrebné opatrenia na riešenie týchto javov;

51.  pripomína členským štátom a inštitúciám EÚ, že zabezpečenie včasného a riadneho uplatňovania právnych predpisov v členských štátoch zostáva pre EÚ prioritou; zdôrazňuje, že v záujme lepšieho monitorovania uplatňovania práva Únie je dôležité dodržiavať zásady prenesenia právomocí, subsidiarity a proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o EÚ, ako aj zásadu rovnosti pred zákonom; pripomína, že je dôležité zvýšiť informovanosť o ustanoveniach existujúcich smerníc, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektmi zásady rovnosti medzi ženami a mužmi, a zabezpečiť ich vykonávanie v praxi;

52.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby si vždy plnili povinnosť rešpektovať primárne právo EÚ pri tvorbe pravidiel sekundárneho práva EÚ a tzv. soft law, pri rozvoji politík a pri podpisovaní dohôd alebo zmlúv s inštitúciami mimo EÚ a aby pomáhali všetkými dostupnými prostriedkami členským štátom v ich úsilí o transponovanie právnych predpisov EÚ a rešpektovanie hodnôt a zásad EÚ, najmä so zreteľom na nedávny vývoj v členských štátoch;

53.  súhlasí s názorom Komisie, že pri identifikácii širších problémov s presadzovaním a uplatňovaním práva EÚ, ktoré sa dotýkajú záujmov občanov a podnikov zohrávajú zásadnú úlohu individuálni sťažovatelia;

54.  zdôrazňuje, že vzhľadom na absenciu jednotného a komplexného súboru kodifikovaných pravidiel riadnej správy v celej Únii je pre občanov a podniky náročné ľahko a plne pochopiť svoje práva podľa práva Únie, zdôrazňuje preto, že kodifikovanie pravidiel dobrej správy vecí verejných vo forme nariadenia, ktorým by sa stanovili rôzne aspekty správneho konania vrátane oznámení, záväzných lehôt, práva na vypočutie a práva každej osoby na prístup k jej spisu predstavuje posilnenie práv občanov a transparentnosti; domnieva sa, že toto nariadenie by prinieslo väčšiu dostupnosť, zrozumiteľnosť a koherentnosť výkladu existujúcich pravidiel, čo by bolo v prospech občanov a podnikov i administratívy a jej zamestnancov;

55.  pripomína, že Európsky parlament vo svojich uzneseniach z 15. januára 2013 a 9. júna 2016 vyzval na prijatie nariadenia o otvorenej, efektívnej a nezávislej administratíve EÚ podľa článku 298 ZFEÚ, a konštatuje, že sa táto požiadavka nebola nasledovaná žiadnym návrhom zo strany Komisie; opäť teda vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh týkajúci sa európskeho správneho práva procesného, pričom zohľadní opatrenia, ktoré v tejto oblasti doposiaľ prijal Európsky parlament;

56.  zdôrazňuje, že nedostatočné začlenenie environmentálnych otázok do iných politík je jednou z hlavných príčin neuspokojivého vykonávania právnych predpisov a politiky v oblasti životného prostredia;

57.  zdôrazňuje, že treba zachovať vysokú mieru ochrany životného prostredia, ako aj zdravia a bezpečnosti potravín;

58.  zdôrazňuje, že účinné presadzovanie pravidiel EÚ v oblasti zdravia, bezpečnosti potravín a životného prostredia je pre európskych občanov dôležité, pretože to ovplyvňuje ich každodenný život a slúži všeobecnému záujmu;

59.  vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala prípady nesplnenia povinnosti súvisiace so životným prostredím, ktoré majú cezhraničný rozmer, najmä v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa čistoty ovzdušia, vrátane správnej transpozície a uplatňovania práva Únie budúcimi členskými štátmi; okrem toho vyzýva Komisiu, aby sťažovateľov informovala vhodným, transparentným a včasným spôsobom o argumentoch, ktoré predložili príslušné štáty v reakcii na sťažnosť;

60.  konštatuje, že počet konaní o nesplnení povinnosti týkajúcich sa životného prostredia v roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 klesol, je však znepokojený tým, že sa zvýšil počet postupov v oblasti zdravia a bezpečnosti potravín, a vyzýva Komisiu, aby tejto otázke venovala osobitnú pozornosť;

61.  zdôrazňuje skutočnosť, že rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou EÚ, ktorú treba uplatňovať vo všetkých politikách;

62.  zdôrazňuje, že zásada právneho štátu zohráva základnú úlohu, pokiaľ ide o legitimitu akejkoľvek formy demokratickej správy vecí verejných; zdôrazňuje, že ide o základný kameň právneho poriadku Únie a ako taký je v súlade s koncepciou Únie založenej na právnom štáte;

63.  pripomína, že zásada rovnosti, pokiaľ ide o rovnakú odmenu za rovnakú prácu, je zakotvená v európskych zmluvách od roku 1957 (pozri článok 157 ZFEÚ), a zdôrazňuje skutočnosť, že článok 153 ZFEÚ umožňuje EÚ konať v širšej oblasti rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania, čo sa týka zamestnanosti a povolania;

64.  s uznaním konštatuje, že široký výklad pojmu rovnaká odmena za rovnakú prácu, ako to sformuloval Súdny dvor EÚ vo svojich rozsudkoch a vo svojej rozsiahlej judikatúre k tomuto článku, určite rozšíril možnosti boja proti priamej aj nepriamej rodovej diskriminácii v oblasti odmeňovania a zmenšovania rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, pričom však zdôrazňuje, že treba vynaložiť ďalšie úsilie na odstránenie pretrvávajúcich rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v EÚ;

65.  vyjadruje hlboký zármutok nad tým, že zavedenie právnych zásad zakazujúcich nerovnosť v odmeňovaní mužov a žien samo osebe nepostačuje na odstránenie pretrvávajúcich rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; zdôrazňuje, že prepracovaná smernica 2006/54/ES vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, že všetky ustanovenia kolektívnych zmlúv, mzdových taríf, mzdových dohôd a individuálnych pracovných zmlúv, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého odmeňovania, budú alebo môžu byť vyhlásené za neplatné alebo môžu byť zmenené;

66.  zdôrazňuje, že členské štáty a Komisia by mali venovať pozornosť vykonávaniu práva EÚ, najmä ustanovení týkajúcich sa rovnosti, pokiaľ ide o platby; opäť zdôrazňuje význam presadzovania zásady rovnosti medzi ženami a mužmi vo viacerých smerniciach EÚ a domnieva sa, že alternatívne nástroje sú cennými nástrojmi na správne vykonávanie právnych predpisov EÚ; pripomína, že je dôležité zvýšiť informovanosť o ustanoveniach existujúcich smerníc, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektmi zásady rovnosti medzi ženami a mužmi, a zabezpečiť ich vykonávanie v praxi; zdôrazňuje, že kolektívnym vyjednávaním sa môže umožniť ďalšie uplatňovanie právnych predpisov EÚ o rovnakej odmene žien a mužov za rovnakú prácu, rodičovskej dovolenke, pracovných podmienkach a pracovnom čase vrátane jedného spoločného dňa odpočinku v pracovnom týždni s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom žien a mužov a zlepšiť ich postavenie na trhu práce;

67.  pripomína svoje uznesenie z 15. januára 2013, v ktorom požaduje prijatie nariadenia EÚ o európskom správnom práve procesnom podľa článku 298 ZFEÚ; so sklamaním konštatuje, že Komisia nesplnila žiadosť Európskeho parlamentu o predloženie návrhu legislatívneho aktu o správnom práve procesnom;

68.  uznáva, že je dôležité zhromažďovať údaje, podľa možnosti rozčlenené podľa pohlavia, aby sa zhodnotil pokrok dosiahnutý pri presadzovaní práv žien;

69.  vyjadruje nedostatky v prístupe Komisie k dobrým životným podmienkam zvierat, ktorý ignoruje vážny nesúlad nahlásený veľkým počtom občanov, ktorí využili právo na predloženie petície; opätovne zdôrazňuje svoju výzvu zahájiť novú stratégiu na úrovni EÚ na preklenutie všetkých existujúcich rozdielov a zabezpečenie úplnej a účinnej ochrany dobrých životných podmienok zvierat prostredníctvom jasného a komplexného legislatívneho rámca, ktorý v plnej miere spĺňa požiadavky článku 13 ZFEÚ;

70.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala petície, ktoré sa týkajú rozdielov v kvalite potravinových výrobkov rovnakej značky v rôznych členských štátoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby ukončila nespravodlivé praktiky a zabezpečila rovnaké zaobchádzanie so všetkými spotrebiteľmi;

71.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0385.
(2) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.
(3) Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25.
(4) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 246.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.
(7) Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 126.
(8) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 17.
(9) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.
(10) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 15.
(11) Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2017, s. 10.
(12) Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20. septembra 2016 v spojených veciach C-8/15 P až C-10/15 P, Ledra Advertising Ltd (C-8/15 P), Andreas Eleftheriou (C-9/15 P), Eleni Eleftheriou (C-9/15 P), Lilia Papachristofi (C-9/15 P), Christos Theophilou (C-10/15 P), Eleni Theophilou (C-10/15 P) / Európska komisia, Európska centrálna banka (ECLI:EU:C:2016:701).
(13) Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016, s. 1.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2017)0414.
(15) Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 4.
(16) ACCC/C/2008/32 (EÚ), časť II, prijaté 17. marca 2017.
(17) Ú. v. EÚ L 186, 19.7.2017, s. 15.
(18) Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia