Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o spolupráci medzi Európskou úniou a Agentúrou pre bezpečnosť leteckej prevádzky v Afrike a na Madagaskare (ASECNA) týkajúcej sa rozvoja satelitnej navigácie a poskytovania súvisiacich služieb v oblasti pôsobnosti agentúry ASECNA v prospech civilného letectva v mene Únie (11351/2017 – C8-0018/2018 – 2017/0104(NLE))

P8_TA(2018)0269 A8-0213/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11351/2017),

–  so zreteľom na návrh Dohody o spolupráci medzi Európskou úniou a Agentúrou pre bezpečnosť leteckej prevádzky v Afrike a na Madagaskare (ďalej len „agentúra ASECNA“) týkajúcej sa rozvoja satelitnej navigácie a poskytovania súvisiacich služieb v oblasti pôsobnosti agentúry ASECNA v prospech civilného letectva (13661/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 172 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8‑0018/2018),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0213/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a agentúre ASECNA.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o predĺžení platnosti Dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a vládou Spojených štátov amerických (08166/2018 – C8-0259/2018 – 2018/0067(NLE))

P8_TA(2018)0270 A8-0212/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (08166/2018),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 98/591/ES z 13. októbra 1998, ktoré sa týka uzavretia Dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a vládou Spojených štátov amerických(1),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 186 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0259/2018),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0212/2018),

1.  udeľuje súhlas s predĺžením platnosti dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Spojených štátov amerických.

(1) Ú. v. ES L 284, 22.10.1998, s. 35.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2018 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskeho spoločného podniku vysokovýkonnej výpočtovej techniky (COM(2018)0008 – C8-0037/2018 – 2018/0003(NLE))

P8_TA(2018)0271 A8-0217/2018

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2018)0008),

–  so zreteľom na článok 187 a článok 188 prvý odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0037/2018),

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0217/2018),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 2 (2)  Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/201315 sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020), ďalej len „Horizont 2020“. Jeho cieľom je dosiahnuť väčší vplyv v oblasti výskumu a inovácie spojením programu Horizont 2020 s finančnými prostriedkami súkromného sektora v rámci verejno-súkromných partnerstiev v kľúčových oblastiach, v ktorých môže výskum a inovácia prispieť k širším cieľom Únie v oblasti konkurencieschopnosti, stimulovať súkromné investície a pomôcť riešiť spoločenské výzvy. Tieto partnerstvá by sa mali zakladať na dlhodobom záväzku vrátane vyváženého príspevku všetkých partnerov, mali by niesť zodpovednosť za plnenie svojich cieľov a byť v súlade so strategickými cieľmi Únie v oblasti výskumu, vývoja a inovácie. Riadenie a fungovanie týchto partnerstiev by malo byť otvorené, transparentné, účinné a efektívne a širokému spektru zainteresovaných strán pôsobiacich v konkrétnych oblastiach by malo ponúkať príležitosť zúčastniť sa. (2)  Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/201315 sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020), ďalej len „Horizont 2020“. Jeho cieľom je dosiahnuť väčší vplyv v oblasti výskumu a inovácie spojením programu Horizont 2020 s finančnými prostriedkami súkromného sektora v rámci verejno-súkromných partnerstiev v kľúčových oblastiach, v ktorých môže výskum a inovácia prispieť k širším cieľom Únie v oblasti konkurencieschopnosti, stimulovať súkromné investície a pomôcť riešiť spoločenské výzvy. Tieto partnerstvá by sa mali zakladať na dlhodobom záväzku vrátane vyváženého príspevku všetkých partnerov, mali by niesť zodpovednosť za plnenie svojich cieľov a byť v súlade so strategickými cieľmi Únie v oblasti výskumu, vývoja a inovácie. Riadenie a fungovanie týchto partnerstiev by malo byť otvorené, transparentné, účinné a efektívne a širokému spektru zainteresovaných strán pôsobiacich v konkrétnych oblastiach by malo ponúkať príležitosť zúčastniť sa a s organizáciami občianskej spoločnosti a občianskymi skupinami by sa malo riadne konzultovať v rámci rozhodovacieho procesu. __________________ __________________ 15 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104). 15 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104). Pozmeňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 8 (8)  V oznámení Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe22 sa vyzýva na zriadenie európskej dátovej infraštruktúry založenej na prvotriednych spôsobilostiach v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a vývoj úplného európskeho ekosystému vysokovýkonnej výpočtovej techniky schopného vyvíjať nové európske technológie a exaflopové superpočítače. Závažnosť problematiky a prekážok, s ktorými sa stretávajú zainteresované strany v Únii, si vyžadujú naliehavé opatrenia na získanie potrebných zdrojov a schopností s cieľom dospieť k ucelenému reťazcu od výskumu a vývoja až po dodanie a prevádzkovanie exaflopových systémov vysokovýkonnej výpočtovej techniky. Na úrovni Únie by sa preto mal zriadiť mechanizmus na spájanie a sústredenie podpory vytvorenia špičkovej európskej infraštruktúry vysokovýkonnej výpočtovej techniky a na výskumno-inovačnú činnosť v tejto oblasti zo strany členských štátov, Únie a súkromného sektora. Táto infraštruktúra by mala poskytnúť prístup používateľom z verejného sektora, priemyslu a akademickej obce vrátane vedeckej obce ako súčasti európskeho cloudu pre otvorenú vedu. (8)  V oznámení Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe22 sa vyzýva na zriadenie európskej dátovej infraštruktúry založenej na prvotriednych spôsobilostiach v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a vývoj úplného európskeho ekosystému vysokovýkonnej výpočtovej techniky schopného vyvíjať nové európske technológie a exaflopové superpočítače. Závažnosť problematiky a prekážok, s ktorými sa stretávajú zainteresované strany v Únii, si vyžadujú naliehavé opatrenia na získanie potrebných zdrojov a schopností s cieľom dospieť k ucelenému reťazcu od výskumu a vývoja až po dodanie a prevádzkovanie exaflopových systémov vysokovýkonnej výpočtovej techniky. Na úrovni Únie by sa preto mal zriadiť mechanizmus na spájanie a sústredenie podpory vytvorenia špičkovej európskej infraštruktúry vysokovýkonnej výpočtovej techniky a na výskumno-inovačnú činnosť v tejto oblasti zo strany členských štátov, Únie a súkromného sektora. Táto infraštruktúra by mala poskytnúť prístup používateľom z verejného sektora, priemyslu vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a akademickej obce vrátane vedeckej obce ako súčasti európskeho cloudu pre otvorenú vedu. __________________ __________________ 22 OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe, COM(2016)0178. 22 OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe, COM(2016)0178. Pozmeňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 8 a (nové) (8a)  Je nanajvýš dôležité, aby sa Únia do roku 2022 stala jednou z najvplyvnejších veľmocí v oblasti superpočítačov. V súčasnosti Únia zaostáva vo vývoji vysokovýkonnej výpočtovej techniky z dôvodu nedostatočných investícií do vytvorenia úplného systému. S cieľom odstrániť toto zaostávanie musí Únia nadobudnúť superpočítače svetovej triedy, zabezpečiť svoj systém dodávok a zaviesť služby pre priemysel a MSP v oblasti simulácie, vizualizácie a vytvárania prototypov a zároveň zabezpečiť systém vysokovýkonnej výpočtovej techniky v súlade s hodnotami a zásadami Únie. Pozmeňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 10 (10)  V záujme vybavenia Únie výpočtovou výkonnosťou potrebnou na zachovanie špičkovej úrovne jej výskumu treba koordinovať investície členských štátov do vysokovýkonnej výpočtovej techniky a posilniť priemyselné využívanie predmetných technológií. Únia by mala zvýšiť svoju účinnosť, pokiaľ ide o premenu technologického pokroku na systémy vysokovýkonnej výpočtovej techniky, ktoré sa obstarávajú v Európe, a vytvoriť účinné prepojenie medzi ponukou technológií, spolunavrhovaním s používateľmi a spoločným obstarávaním prvotriednych systémov. (10)  V záujme vybavenia Únie výpočtovou výkonnosťou potrebnou na zachovanie špičkovej úrovne jej výskumu a v záujme využitia pridanej hodnoty jednotnej akcie na úrovni Únie treba koordinovať investície členských štátov do vysokovýkonnej výpočtovej techniky a posilniť priemyselné využívanie predmetných technológií. Únia by mala zvýšiť svoju účinnosť, pokiaľ ide o premenu technologického pokroku na systémy vysokovýkonnej výpočtovej techniky, ktoré sa obstarávajú v Európe, a vytvoriť účinné prepojenie medzi ponukou technológií, spolunavrhovaním s používateľmi a spoločným obstarávaním prvotriednych systémov. Pozmeňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 10 a (nové) (10a)  Je nutné, aby Komisia a členské štáty preskúmali vhodné rámce riadenia a financovania a aby venovali dostatočnú pozornosť iniciatíve spoločného podniku EuroHPC a jej udržateľnosti, ako aj nevyhnutnosti rovnakých podmienok v celej Únii. Okrem toho by členské štáty mali zvážiť programy financovania spôsobom, ktorý zohľadňuje prístup Komisie. Pozmeňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 10 b (nové) (10b)  Európska technologická platforma a zmluvné verejno-súkromné partnerstvá v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky sú rozhodujúce pre definovanie úniových výskumných priorít rozvoja technológií Únie vo všetkých segmentoch dodávateľského reťazca riešení HPC. Pozmeňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11 a (nové) (11a)  Misiou spoločného podniku je vytvorenie a zachovanie integrovanej vysokovýkonnej výpočtovej techniky na svetovej úrovni v Únii a ekosystému veľkých dát na základe vedúceho postavenia Únie v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, technológií cloud computingu a veľkých dát. Pozmeňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 12 (12)  Spoločný podnik by sa mal zriadiť a začať fungovať v roku 2019, aby dosiahol cieľ – vybavenie Únie predexaflopovou infraštruktúrou do roka 2020 a rozvoj technológií potrebných na dosiahnutie exaflopovej kapacity do obdobia 2022/2023. Keďže cyklus vývoja ďalšej generácie technológií zvyčajne trvá 4 až 5 rokov, už teraz treba prijať opatrenia na udržanie si konkurencieschopnosti na globálnom trhu. (12)  Spoločný podnik by sa mal zriadiť a začať fungovať v roku 2019, aby dosiahol cieľ – vybavenie Únie predexaflopovou infraštruktúrou do roka 2020 a rozvoj technológií potrebných na dosiahnutie, pokiaľ je to možné, autonómnej exaflopovej kapacity do obdobia 2022/2023. Keďže cyklus vývoja ďalšej generácie technológií zvyčajne trvá 4 až 5 rokov, už teraz treba prijať opatrenia na udržanie si konkurencieschopnosti na globálnom trhu. Pozmeňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 12 a (nové) (12a)  Spoločný podnik EuroHPC by mal byť považovaný za integrálnu súčasť dátovej infraštruktúry Únie v rámci celého systému a jeho prínosy by sa mali vo veľkej miere propagovať. Pozmeňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Odôvodnenie 13 a (nové) (13a)  Komisia by mala nabádať členské štáty, aby sa pripojili k spoločnému podniku EuroHPC a využili ho ako prioritnú oblasť pre programy výskumu a rozvoja príslušne s vnútroštátnymi činnosťami. Komisia by takisto mala podporovať iniciatívu vo všetkých členských štátoch ako súčasť silného politického a hospodárskeho záväzku v rámci digitálnej inovácie. Pozmeňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Odôvodnenie 14 (14)  Únia, zúčastnené štáty a súkromní členovia spoločného podniku by mali poskytnúť finančný príspevok na administratívne náklady spoločného podniku. Keďže vo viacročnom finančnom rámci na obdobie 2014 – 2020 možno príspevok Únie na administratívne náklady prednostne prideliť na pokrytie prevádzkových nákladov len do roka 2023, zúčastnené štáty a súkromní členovia spoločného podniku by mali v plnej miere pokryť administratívne náklady spoločného podniku od roku 2024. (14)  Únia, zúčastnené štáty a súkromní členovia spoločného podniku by mali poskytnúť finančný príspevok na administratívne náklady spoločného podniku. Keďže vo viacročnom finančnom rámci na obdobie 2014 – 2020 možno príspevok Únie na administratívne náklady prednostne prideliť na pokrytie prevádzkových nákladov len do roka 2023, zúčastnené štáty a súkromní členovia spoločného podniku by mali v plnej miere pokryť administratívne náklady spoločného podniku od roku 2024 s cieľom zabezpečiť udržateľnosť spoločného podniku z dlhodobého hľadiska. Pozmeňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15 a (nové) (15 a)  Mali by sa preskúmať a podporovať všetky potenciálne synergie medzi iniciatívou EuroHPC a Úniou a vnútroštátnymi výskumnými programami. Spoločný podnik by sa mal začleniť do existujúcich hlavných štruktúr výskumu a vývoja, ako je európska technologická platforma pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku verejno-súkromných partnerstiev a veľké dáta, a to s cieľom maximalizovať efektívnosť a uľahčiť jeho používanie a položiť základy pre prosperujúce hospodárstvo založené na údajoch. Pozmeňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15 b (nové) (15b)  Komisia a členské štáty by mali posilniť existujúcu prácu Európskeho partnerstva pre cloud na základe existujúcich pilierov PRACE a GEANT, zabrániť akémukoľvek konfliktu záujmov a uznať ich významnú doplnkovú úlohu pri vytváraní ekosystému EuroHPC. Pozmeňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18 (18)  Spoločný podnik by sa mal zaoberať jasne vymedzenými témami, ktoré by akademickej obci a európskemu priemyslu ako celku umožnili navrhovať, rozvíjať a používať najinovačnejšie technológie v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a vytvoriť integrovanú infraštruktúru v celej Únii s prvotriednou kapacitou vysokovýkonnej výpočtovej techniky, vysokorýchlostným pripojením a najmodernejšími aplikáciami, dátovými a softvérovými službami pre vedeckých pracovníkov a iných hlavných priemyselných používateľov vrátane MSP a verejného sektora. Spoločný podnik by mal vynaložiť úsilie na zníženie nedostatku zručností v oblasti HPC. Okrem toho by mal pripraviť podmienky na budovanie prvej hybridnej infraštruktúry vysokovýkonnej výpočtovej techniky v Európe, integráciu tradičných výpočtových architektúr s kvantovými výpočtovými zariadeniami, t. j. využívanie kvantového počítača ako urýchľovača sledu výpočtov HPC. Na udržanie výskumných tímov a európskych priemyselných odvetví na vrchole vo vysoko konkurenčnom medzinárodnom kontexte vďaka dosahovaniu špičkových výsledkov a ich integráciou do konkurencieschopných systémov, zaistenie rýchleho a širokého celoeurópskeho priemyselného využitia európskych technológií, ktoré prinesie účinky presahovania dôležité pre spoločnosť, spoločné znášanie rizika a spojenie síl pri zlaďovaní stratégií a investícií v duchu spoločného európskeho záujmu je potrebná štruktúrovaná a koordinovaná finančná podpora na európskej úrovni. Komisia by mohla v nadväznosti na oznámenie príslušného členského štátu alebo skupiny členských štátov zvážiť, či možno iniciatívy spoločného podniku považovať za dôležité projekty spoločného európskeho záujmu za predpokladu, že všetky relevantné podmienky boli splnené v súlade s rámcom Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie25. (18)  Spoločný podnik by sa mal zaoberať jasne vymedzenými témami, ktoré by akademickej obci, ale aj európskemu priemyslu ako celku umožnili navrhovať, rozvíjať a používať najinovačnejšie technológie v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a vytvoriť integrovanú infraštruktúru v celej Únii s prvotriednou kapacitou vysokovýkonnej výpočtovej techniky, vysokorýchlostným pripojením a najmodernejšími aplikáciami, dátovými a softvérovými službami pre vedeckých pracovníkov a iných hlavných priemyselných používateľov, najmä mikropodnikov, MSP, startupov a verejného sektora. Spoločný podnik by mal vynaložiť úsilie na zníženie nedostatku zručností v oblasti HPC, podporovať kvalifikáciu, výber kariéry súvisiacej s HPC a ponúkať osobitné programy na podporu vyváženého zastúpenia mužov a žien v kariérnych dráhach v oblasti HPC. Okrem toho by mal pripraviť podmienky na budovanie prvej hybridnej infraštruktúry vysokovýkonnej výpočtovej techniky v Európe, integráciu tradičných výpočtových architektúr s kvantovými výpočtovými zariadeniami, t. j. využívanie kvantového počítača ako urýchľovača sledu výpočtov HPC. Na udržanie výskumných tímov a európskych priemyselných odvetví na vrchole vo vysoko konkurenčnom medzinárodnom kontexte vďaka dosahovaniu špičkových výsledkov a ich integráciou do konkurencieschopných systémov, zaistenie rýchleho a širokého celoeurópskeho priemyselného využitia európskych technológií, ktoré prinesie pozitívne účinky presahovania dôležité pre spoločnosť, spoločné znášanie rizika a spojenie síl pri zlaďovaní stratégií a investícií v duchu spoločného európskeho záujmu je potrebná štruktúrovaná a koordinovaná finančná podpora na európskej úrovni. Komisia by mohla v nadväznosti na oznámenie príslušného členského štátu alebo skupiny členských štátov zvážiť, či možno iniciatívy spoločného podniku považovať za dôležité projekty spoločného európskeho záujmu za predpokladu, že všetky relevantné podmienky boli splnené v súlade s rámcom Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie25. __________________ __________________ 25 Oznámenie Komisie – Kritériá pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci na podporu vykonávania dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu s vnútorným trhom (Ú. v. EÚ C 188, 20.6.2014, s. 4). 25 Oznámenie Komisie – Kritériá pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci na podporu vykonávania dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu s vnútorným trhom (Ú. v. EÚ C 188, 20.6.2014, s. 4). Pozmeňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18 a (nové) (18a)  Spoločný podnik by mal podporovať vedcov, odvetvie a verejný sektor Únie a poskytovať im prístup k špičkovým superpočítačom a súvisiacim službám a dať im nástroje, aby zostali na čele vedeckej a priemyselnej hospodárskej súťaže, s cieľom zachovať a podporiť infraštruktúry pre integrované vedecké údaje a vysokovýkonnú výpočtovú techniku. Pozmeňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18 b (nové) (18b)  Spoločný podnik by mal byť otvorený účasti všetkých členských štátov, ktoré sa vyzývajú, aby sa pripojili k spoločnému podniku a využívali ho ako prioritnú oblasť pre programy výskumu a vývoja príslušne s vnútroštátnymi činnosťami. Spoločný podnik by mal podporovať činnosti superpočítača ako súčasť silného politického a hospodárskeho záväzku v oblasti digitálnych inovácií. Pozmeňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18 c (nové) (18c)  V záujme vybudovania potrebnej kapacity a zabezpečenia účasti všetkých členských štátov by sa v každom členskom štáte malo vytvoriť jedno kompetenčné centrum pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku (centrum) spojené s vnútroštátnym vysokovýkonným výpočtovým centrom. Centrá by mali uľahčovať a podporovať prístup k ekosystému HPC, od prístupu k superpočítačom k prístupu k aplikáciám a službám. Mali by takisto poskytovať používateľom HPC vzdelávacie kurzy a kurzy odbornej prípravy na získavanie zručností v oblasti HPC a mali by podporovať zvyšovanie informovanosti a činnosti v oblasti odbornej prípravy a propagácie, pokiaľ ide o prínosy vysokovýkonnej výpočtovej techniky najmä pre MSP, a začať uskutočňovať činnosti vytvárania sietí so zainteresovanými stranami a ďalšími centrami s cieľom podporiť rozsiahlejšie inovácie, ktoré umožnia ďalšie využívanie vysokovýkonnej výpočtovej techniky. Pozmeňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18 d (nové) (18d)  Vysoká miera účasti v rámci Únie a spravodlivý a rozumný prístup pre subjekty z tretích krajín je dôležitý v záujme uplatnenia plného potenciálu európskeho superpočítača schopného prispieť k európskej excelentnej vede a regionálnej konkurencieschopnosti. Pozmeňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18 e (nové) (18e)  Hoci je čas prístupu k superpočítačom úmerný finančným príspevkom, mali by sa zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky členské štáty, vedcov a odvetvia priemyslu v Únii. Pozmeňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18 f (nové) (18f)  Čas prístupu Únie by sa mal udeľovať prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov na základe excelentnosti, a to nezávisle od štátnej príslušnosti Únie žiadateľa. Okrem toho by mali zúčastnené členské štáty možnosť dať k dispozícii svoj čas prístupu aj vedcom, odvetviu alebo výskumným pracovníkom z iných krajín Únie. Pozmeňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Odôvodnenie 20 a (nové) (20a)  Superpočítače, ktoré získa a podporuje spoločný podnik, by mali byť navrhnuté a vybrané s cieľom maximalizovať ich efektívnosť na vedecké účely, ako aj na ich využitie priemyslom. Z toho dôvodu je nutné, aby Komisia podnikla kroky s cieľom ďalej posilňovať posúdenie efektívnosti a nákladovú efektívnosť vo svojich hodnoteniach. Pozmeňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Odôvodnenie 22 (22)  Predexaflopové a petaflopové superpočítače by mali využívať všetci používatelia z akademickej obce, priemyslu a verejného sektora, a to najmä na účely verejného výskumu a inovácie. Spoločný podnik by mal mať možnosť vykonávať niektoré obmedzené hospodárske činnosti na súkromné účely. Prístup by sa mal poskytnúť používateľom so sídlom v Únii alebo krajine pridruženej k programu Horizont 2020. Prístupové práva by sa všetkým používateľom mali udeľovať spravodlivo a transparentne. Správna rada by mala vymedziť prístupové práva, pokiaľ ide o podiel času Únie na prístup ku každému superpočítaču. (22)  Predexaflopové a petaflopové superpočítače by mali využívať všetci používatelia z akademickej obce, priemyslu vrátane MSP a verejného sektora, a to najmä na účely verejného civilného výskumu a inovácie. Spoločný podnik by mal mať možnosť vykonávať niektoré obmedzené hospodárske činnosti na súkromné účely. Prístup by sa mal poskytnúť používateľom so sídlom v Únii alebo krajine pridruženej k programu Horizont 2020. Prístupové práva by sa všetkým používateľom mali udeľovať spravodlivo a transparentne. Správna rada by mala vymedziť prístupové práva, pokiaľ ide o podiel času Únie na prístup ku každému superpočítaču. Pozmeňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Odôvodnenie 28 a (nové) (28a)  Mali by sa uplatňovať minimálne ustanovenia programu Horizont 2020 o právach duševného vlastníctva, prevode vlastníctva práv duševného vlastníctva, udelení licencie a využívaní s cieľom chrániť hospodárske záujmy Únie. Pozmeňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Odôvodnenie 29 a (nové) (29a)  Suma potrebná na nákup superpočítača by mala zahŕňať aj investície do zlepšenia toku údajov a pripojenie k sieti. Pozmeňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Odôvodnenie 30 a (nové) (30a)  Poskytovatelia iniciatívy v oblasti HPC, ktorí pôsobia v Únii, musia súťažiť za rovnakých podmienok, pričom pre všetkých platia rovnaké pravidlá. Pozmeňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Odôvodnenie 30 b (nové) (30b)  S cieľom zaistiť jednotnosť a zabrániť duplicite s inými existujúcimi iniciatívami v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a veľkých dát, najmä so zmluvnými verejno-súkromnými partnerstvami v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a veľkých dát (big data) zriadenými v roku 2014 a s iniciatívou PRACE, by sa tieto iniciatívy mali zefektívniť tak, že sa v rámci určenom na obdobie po roku 2020 začlenia do spoločného podniku. Pozmeňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Odôvodnenie 32 (32)  Poskytovanie finančnej podpory na činnosti z Nástroja na prepájanie Európy by malo byť v súlade s pravidlami tohto programu. (32)  Malo by sa usilovať o administratívne zjednodušenie a malo by sa zamedziť koexistencii rôznych pravidiel v tom istom spoločnom podniku. Namiesto súčasnej existencie pravidiel programu Horizont 2020 a CEF by pre všetky činnosti spoločného podniku mal byť zavedený jedinečný súbor pravidiel. Pozmeňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Odôvodnenie 40 (40)  Vo všetkých výzvach na predkladanie návrhov a výzvach na predkladanie ponúk spoločného podniku by sa podľa možnosti malo zohľadniť trvanie rámcového programu Horizont 2020 a programu Nástroja na prepájanie Európy, okrem náležite odôvodnených prípadov. (40)  Vo všetkých výzvach na predkladanie návrhov a výzvach na predkladanie ponúk spoločného podniku by sa podľa možnosti malo zohľadniť trvanie rámcového programu Horizont 2020 a programu Nástroja na prepájanie Európy, okrem náležite odôvodnených prípadov. Pre obdobie, na ktoré sa nevzťahuje rámcový program Horizont 2020 a program Nástroja na prepájanie Európy, by sa mali vykonať primerané úpravy, pričom sa zohľadní VFR na obdobie po roku 2020, s cieľom pokračovať v činnostiach spoločného podniku. Pozmeňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Odôvodnenie 41 a (nové) (41a)  Vysokovýkonná výpočtová technika je dôležitá pre rozvoj cloudu a jej plný potenciál sa môže dosiahnuť, až keď sa údaje budú môcť voľne prenášať v celej Únii s jasnými pravidlami. Pozmeňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Odôvodnenie 41 b (nové) (41b)  Okrem toho by sa právne predpisy Únie o ochrane údajov, súkromia a bezpečnosti mali uplatňovať na všetky superpočítače plne alebo čiastočne vo vlastníctve spoločného podniku alebo na všetky superpočítače, ku ktorým má spoločný podnik k dispozícii čas na prístup. Pozmeňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Odôvodnenie 41 c (nové) (41c)  Spoločný podnik by mal zaručiť, aby boli superpočítače vysokovýkonnej výpočtovej techniky v Únii prístupné výlučne subjektom, ktoré dodržiavajú právo Únie o ochrane údajov, súkromia a bezpečnosti. Pozmeňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Odôvodnenie 41 d (nové) (41d)  Spoločný podnik by mal zaručiť, aby superpočítače vysokovýkonnej výpočtovej techniky v Únii boli dostupné výlučne subjektom usadeným v členských štátoch alebo pridružených krajinách, ktoré dodržiavajú právne predpisy Únie týkajúce sa ochrany údajov, súkromia a bezpečnosti. Pozmeňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Odôvodnenie 41 e (nové) (41e)  Ak je to vhodné, mala by sa podporovať medzinárodná spolupráca s tretími krajinami a medzi zúčastnenými krajinami. Prístup k superpočítačom v Únii by sa nemal poskytovať subjektom so sídlom v tretích krajinách, pokiaľ tieto krajiny neposkytujú recipročný prístup k svojim superpočítačom. Využívanie dát superpočítačov v Únii by sa mali podporovať, pričom je potrebné zabezpečiť súlad s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa ochrany údajov, súkromia a bezpečnosti. Pozmeňujúci návrh 34 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – bod 7 (7)  „hostiteľský subjekt“ je právnická osoba usadená v členskom štáte zapojenom do spoločného podniku, v ktorom sa nachádzajú zariadenia na hosťovanie a prevádzku predexaflopového superpočítača. (7)  „hostiteľský subjekt“ je právnická osoba usadená v členskom štáte zapojenom do spoločného podniku, v ktorom sa nachádzajú zariadenia na hosťovanie a prevádzku petaflopového alebo predexaflopového superpočítača. Pozmeňujúci návrh 35 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 1 – písmeno a a)  poskytnúť vedcom, priemyslu a verejnému sektoru v Únii alebo krajine pridruženej k programu Horizont 2020 najnovšiu vysokovýkonnú výpočtovú techniku a dátovú infraštruktúru a podporiť rozvoj príslušných technológií a aplikácií v rôznych oblastiach; a)  poskytnúť vedcom a výskumným pracovníkom, priemyslu vrátane startupov, mikropodnikov a MSP a verejnému sektoru v Únii alebo krajine pridruženej k programu Horizont 2020 najnovšiu vysokovýkonnú výpočtovú techniku a dátovú infraštruktúru a podporiť rozvoj príslušných technológií a aplikácií predovšetkým na civilné použitie v rôznych oblastiach, ako napríklad v oblasti zdravotníctva, energetiky, inteligentných miest, autonómnej dopravy a vesmíru; Pozmeňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 1 – písmeno b b)  vytvoriť rámec na nadobudnutie integrovanej predexaflopovej superpočítačovej a dátovej infraštruktúry svetovej úrovne v Únii; b)  vytvoriť rámec na nadobudnutie integrovanej predexaflopovej superpočítačovej a dátovej infraštruktúry svetovej úrovne v Únii, a to aj prostredníctvom podpory získania petaflopových superpočítačov; Pozmeňujúci návrh 37 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 1 – písmeno d d)  podporiť rozvoj integrovaného ekosystému vysokovýkonnej výpočtovej techniky v Únii zahrnutím všetkých segmentov vedeckého a priemyselného hodnotového reťazca, najmä pokiaľ ide o hardvér, softvér, aplikácie, služby, inžinierstvo, prepojenia, know-how a zručnosti. d)  podporiť rozvoj integrovaného ekosystému vysokovýkonnej výpočtovej techniky v Únii zahrnutím všetkých segmentov vedeckého a priemyselného hodnotového reťazca, najmä pokiaľ ide o hardvér, softvér, aplikácie, služby, inžinierstvo, prepojenia, know-how a zručnosti, s cieľom posilniť Úniu ako celosvetové stredisko pre inovácie, a prispieť tak ku konkurencieschopnosti a posilnenej kapacite v oblasti výskumu a rozvoja; Pozmeňujúci návrh 38 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 1 – písmeno d a (nové) da)  umožniť synergie a poskytnúť pridanú hodnotu spolupráce medzi zúčastnenými členskými štátmi a ďalšími subjektmi; Pozmeňujúci návrh 39 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 1 – písmeno d b (nové) db)  spolupracovať s existujúcimi zmluvnými verejno-súkromnými partnerstvami v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a veľkých dát s cieľom vytvárať synergie a integráciu. Pozmeňujúci návrh 40 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 2 – písmeno d d)  vybudovať a prevádzkovať prvotriednu integrovanú superpočítačovú a dátovú infraštruktúru v celej Únii ako nevyhnutnú zložku vedeckej excelentnosti, digitalizácie priemyslu a verejného sektora, posilnenia inovačných schopností a svetovej konkurencieschopnosti na oživenie hospodárskeho rastu a rastu zamestnanosti v Únii; d)  vybudovať a prevádzkovať prvotriednu integrovanú superpočítačovú a dátovú infraštruktúru v celej Únii, kde má byť táto infraštruktúra efektívna na vedecké účely a poskytuje nevyhnutnú zložku vedeckej excelentnosti, digitalizácie priemyslu a verejného sektora, posilnenia inovačných schopností a svetovej konkurencieschopnosti na oživenie hospodárskeho rastu a rastu zamestnanosti v Únii; Pozmeňujúci návrh 41 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 2 – písmeno e e)  poskytnúť prístup k infraštruktúram a službám založeným na vysokovýkonnej výpočtovej technike širokej škále používateľov z výskumnej a vedeckej komunity, ako aj z priemyslu (vrátane MSP) a verejného sektora, aby mohli využívať nové a vznikajúce aplikácie a služby náročné na výpočtové kapacity; e)  poskytnúť prístup k infraštruktúram a službám založeným na vysokovýkonnej výpočtovej technike širokej škále používateľov z výskumnej a vedeckej komunity, ako aj z priemyslu, mikropodnikov, MSP a verejného sektora, aby mohli využívať nové a vznikajúce aplikácie a služby náročné na výpočtové kapacity; Pozmeňujúci návrh 42 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 2 – písmeno f f)  preklenúť priepasť medzi výskumno-vývojovou činnosťou a dodaním exaflopových systémov HPC, čím sa posilní dodávateľský reťazec digitálnych technológií v Únii a spoločnému podniku sa umožní nadobudnúť prvotriedne superpočítače; f)  preklenúť priepasť medzi výskumno-vývojovou činnosťou a dodaním exaflopových systémov HPC, čím sa posilní dodávateľský reťazec digitálnych technológií v Únii a spoločnému podniku sa umožní nadobudnúť superpočítače svetovej triedy; Pozmeňujúci návrh 43 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 2 – písmeno h h)  prepájať a spájať regionálne, vnútroštátne a európske superpočítače HPC a iné výpočtové systémy, dátové centrá, súvisiaci softvér a aplikácie; h)  prepájať a spájať regionálne, vnútroštátne a európske superpočítače HPC a iné výpočtové systémy, dátové centrá, súvisiaci softvér a aplikácie bez ohrozenia ochrany údajov a súkromia; Pozmeňujúci návrh 44 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 2 – bod i i)  zvýšiť inovačný potenciál priemyslu (najmä MSP) využívaním moderných infraštruktúr a služieb vysokovýkonnej výpočtovej techniky; i)  zvýšiť inovačný potenciál priemyslu, a najmä mikropodnikov a MSP, ako aj výskumných a vedeckých komunít využívajúcich moderné infraštruktúry a služby vysokovýkonnej výpočtovej techniky vrátane vnútroštátnych centier vysokovýkonnej výpočtovej techniky a supervýpočtových centier; Pozmeňujúci návrh 45 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 2 – písmeno j j)  zlepšiť chápanie vysokovýkonnej výpočtovej techniky a prispieť k zníženiu nedostatku zručností v Únii v danej oblasti; j)  zlepšiť chápanie vysokovýkonnej výpočtovej techniky a prispieť k zníženiu nedostatku zručností v Únii v danej oblasti, podporou kvalifikácie a vyváženého zastúpenia mužov a žien v rámci kariérnych dráh v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky; Pozmeňujúci návrh 46 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 1 (1)  Spoločný podnik poverí prevádzkou každého predexaflopového superpočítača, ktorý vlastní, hostiteľský subjekt vybraný v súlade s odsekom 3 a rozpočtovými pravidlami spoločného podniku uvedenými v článku 11. (1)  Spoločný podnik poverí prevádzkou každého petaflopového alebo predexaflopového superpočítača, ktorý vlastní, hostiteľský subjekt, zastupujúci jednu alebo viac zúčastnených krajín, vybratý v súlade s odsekom 3 a rozpočtovými pravidlami spoločného podniku uvedenými v článku 11. Pozmeňujúci návrh 47 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 2 (2)  Predexaflopové superpočítače sa nachádzajú v zúčastnenom štáte, ktorý je členským štátom Únie. Členský štát nesmie hosťovať viac než jeden predexaflopový superpočítač. (2)  Petaflopové alebo predexaflopové superpočítače sa nachádzajú v zúčastnenom štáte, ktorý je členským štátom Únie. Členský štát nesmie hosťovať viac než jeden predexaflopový superpočítač. Pozmeňujúci návrh 48 Návrh nariadenia Článok 6– odsek 3 – úvodná časť (3)  Hostiteľský subjekt vyberá správna rada okrem iného podľa týchto kritérií: (3)  Hostiteľský subjekt vyberá správna rada prostredníctvom spravodlivého a transparentného procesu okrem iného podľa týchto kritérií: Pozmeňujúci návrh 49 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 3 – písmeno c c)  skúsenosti hostiteľského subjektu s inštaláciou a prevádzkovaním podobných systémov; c)  skúsenosti hostiteľského subjektu s inštaláciou, prevádzkovaním a udržiavaním podobných systémov vrátane spotreby energie superpočítača; Pozmeňujúci návrh 50 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 3 – písmeno c a (nové) ca)  vysoká úroveň ochrany údajov, súkromia a kybernetickej bezpečnosti vrátane špičkového riadenia rizík a hrozieb a odolnosti proti kybernetickým útokom; Pozmeňujúci návrh 51 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 4 a (nový) (4a)  Akonáhle budú vybrané hostiteľské subjekty, spoločný podnik zabezpečuje synergie s EŠIF. Pozmeňujúci návrh 52 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 2 (2)  Správna rada vymedzí všeobecné podmienky prístupu a môže vymedziť aj osobitné podmienky prístupu pre rôzne typy používateľov alebo aplikácií. Kvalita služby musí byť rovnaká pre všetkých používateľov. (2)  Správna rada vymedzí všeobecné podmienky prístupu a môže vymedziť aj osobitné podmienky prístupu pre rôzne typy používateľov alebo aplikácií. Kvalita služby musí byť rovnaká pre všetkých užívateľov, ale prioritné kritériá je možné definovať vopred bez ohrozenia prístupu všetkých potenciálnych používateľov a aplikácií. Pozmeňujúci návrh 53 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 3 (3)  Bez toho, aby boli dotknuté medzinárodné dohody uzavreté Úniou, sa čas na prístup udelí iba používateľom s pobytom, sídlom alebo nachádzajúcim sa v členskom štáte alebo v krajine pridruženej k programu Horizont 2020, ak správna rada v riadne odôvodnených prípadoch nerozhodne inak, pri zohľadnení záujmov Únie. (3)  Bez toho, aby boli dotknuté medzinárodné dohody uzavreté Úniou, sa čas na prístup udelí iba používateľom s pobytom, sídlom alebo nachádzajúcim sa v členskom štáte alebo v krajine pridruženej k programu Horizont 2020, ak správna rada v riadne odôvodnených prípadoch nerozhodne inak, a najmä v prípade tretích krajín, ktoré podpísali medzinárodné dohody o vedeckej spolupráci, a prípadne aj keď udelili recipročný prístup k svojmu superpočítaču, pri zohľadnení záujmov Únie. Pozmeňujúci návrh 54 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 2 – pododsek 1 Podiel času Únie na prístup ku každému predexaflopovému superpočítaču je priamo úmerný finančnému príspevku Únie k nákladom spojeným s nadobudnutím v pomere k celkovým nákladom na nadobudnutie a prevádzkovanie predexaflopového superpočítača. Správna rada vymedzí prístupové práva, pokiaľ ide o čas Únie na prístup. Podiel času Únie na prístup ku každému predexaflopovému superpočítaču je priamo úmerný finančnému príspevku Únie k nákladom spojeným s nadobudnutím v pomere k celkovým nákladom na nadobudnutie a prevádzkovanie predexaflopového superpočítača. Prístup k podielu času Únie sa zameria výlučne na civilné využitie. Správna rada vymedzí prístupové práva, pokiaľ ide o čas Únie na prístup. Pozmeňujúci návrh 55 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 2 a (nový) (2a)  Príspevok každého zúčastneného štátu k nákladom na prístupový čas sa zverejní. Pozmeňujúci návrh 56 Návrh nariadenia Článok 17 – odsek 1 (1)  Komisia vykoná do 30. júna 2022 s pomocou nezávislých expertov priebežné hodnotenie spoločného podniku, v rámci ktorého posúdi najmä úroveň účasti na akciách a úroveň príspevkov na tieto akcie zúčastnených štátov, súkromných členov a ich jednotlivých a pridružených subjektov, ako aj iných právnických osôb. Komisia vypracuje správu o tomto hodnotení, v ktorej uvedie závery hodnotenia a pripomienky Komisie. Komisia zašle uvedenú správu Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2022. (1)  Komisia vykoná do 30. júna 2022 s pomocou nezávislých expertov priebežné hodnotenie spoločného podniku, v rámci ktorého posúdi najmä úroveň účasti na akciách a úroveň príspevkov na tieto akcie zúčastnených štátov, súkromných členov a ich jednotlivých a pridružených subjektov, a takisto priemyslu Únie všeobecne, ako aj iných právnických osôb. Hodnotenie by malo identifikovať aj ďalšie možné politické potreby vrátane posúdenia situácie pre špecifické sektory, pokiaľ ide o ich možnosť plného prístupu a využitia možností, ktoré umožňuje vysokovýkonná výpočtová technika. Komisia vypracuje správu o tomto hodnotení, v ktorej uvedie závery hodnotenia a pripomienky Komisie. Komisia zašle uvedenú správu Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2022. Pozmeňujúci návrh 57 Návrh nariadenia Článok 17 – odsek 3 a (nový) (3a)  Hodnotenie posúdi komerčné služby uvedené v článku 12 na základe skutočného využívania. Pozmeňujúci návrh 58 Návrh nariadenia Príloha – článok 1 – odsek 1 – písmeno c c)  iniciuje a riadi postup nadobudnutia predmetných predexaflopových superpočítačov, posudzuje predložené ponuky, povoľuje poskytnutie dostupných finančných prostriedkov, monitoruje plnenie zmluvy a spravuje zmluvy; c)  iniciuje a riadi postup nadobudnutia predmetných predexaflopových superpočítačov otvorene a transparentne, s využitím nezávislých expertov, posudzuje predložené ponuky, povoľuje poskytnutie dostupných finančných prostriedkov, monitoruje plnenie zmluvy a spravuje zmluvy; Pozmeňujúci návrh 59 Návrh nariadenia Príloha – článok 1 – odsek 1 – písmeno d d)  v súlade so svojimi rozpočtovými pravidlami uvedenými v článku 11 tohto nariadenia vyberie pre dané predexaflopové superpočítače hostiteľský subjekt; d)  v súlade s článkom 6 ods. 3 a s rozpočtovými pravidlami uvedenými v článku 11 tohto nariadenia vyberie pre dané predexaflopové superpočítače hostiteľský subjekt; Pozmeňujúci návrh 60 Návrh nariadenia Príloha – článok 1 – odsek 1 – písmeno i i)  poskytuje finančnú podporu (predovšetkým v podobe grantov) na aplikácie, osvetové činnosti, zvyšovanie informovanosti a opatrenia na profesionálny rozvoj s cieľom získať ľudské zdroje pre oblasť vysokovýkonnej výpočtovej techniky, ako aj rozvíjať zručnosti a technické know-how v rámci ekosystému; i)  poskytuje finančnú podporu (predovšetkým v podobe grantov) na aplikácie, osvetové činnosti, zvyšovanie informovanosti a opatrenia na profesionálny rozvoj a rekvalifikáciu s cieľom získať ľudské zdroje pre oblasť vysokovýkonnej výpočtovej techniky, podporiť vyváženú účasť mužov a žien, ako aj rozvíjať zručnosti a technické know-how v rámci ekosystému; Pozmeňujúci návrh 61 Návrh nariadenia Príloha – článok 6 – bod 5 (5)  Správna rada volí svojho predsedu na obdobie dvoch rokov. Mandát predsedu možno predĺžiť len raz, a to na základe rozhodnutia správnej rady. (5)  Správna rada volí spomedzi svojich členov predsedu na obdobie dvoch rokov. Mandát predsedu možno predĺžiť len raz, a to na základe rozhodnutia správnej rady. Pozmeňujúci návrh 62 Návrh nariadenia Príloha – článok 8 – bod 1 – odsek 2 – pododsek 1 a (nový) Zoznam kandidátov sa vypracuje s cieľom zabezpečiť rovnaké zastúpenie a príležitosti pre mužov a ženy. Pozmeňujúci návrh 63 Návrh nariadenia Príloha – článok 10 – bod 2 (2)  Poradná skupina pre výskum a inováciu pozostáva z maximálne dvanástich členov, pričom maximálne šesť z nich vymenúvajú súkromní členovia a maximálne šesť z nich vymenúva správna rada. Správna rada stanoví konkrétne kritériá a postup výberu členov, ktorých vymenúva. (2)  Poradná skupina pre výskum a inováciu pozostáva z maximálne 20 členov, pričom maximálne osem z nich vymenúvajú súkromní členovia a maximálne 12 z nich vymenúva správna rada. Správna rada stanoví konkrétne kritériá a postup výberu členov, ktorých vymenúva. Pozmeňujúci návrh 64 Návrh nariadenia Príloha – článok 21 – odsek 1 a (nový) Spoločný podnik zabezpečuje súlad s právom Únie o ochrane údajov a súkromí. Pozmeňujúci návrh 65 Návrh nariadenia Príloha – článok 23 – bod 2 (2)  Správna rada spoločného podniku prijme pravidlá predchádzania a riadenia konfliktu záujmov so zreteľom na svojich členov, orgány a zamestnancov. Tieto pravidlá obsahujú ustanovenia zamerané na predchádzanie konfliktu záujmov v prípade zástupcov členov spoločného podniku, ktorí pôsobia v správnej rade. (2)  Správna rada spoločného podniku prijme pravidlá predchádzania a riadenia konfliktu záujmov so zreteľom na svojich členov, orgány a zamestnancov v súlade s najlepšími postupmi Únie. Tieto pravidlá obsahujú aj ustanovenia zamerané na predchádzanie konfliktu záujmov v prípade zástupcov členov spoločného podniku, ktorí pôsobia v správnej rade.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť Francúzska – EGF/2017/009 FR/Air France) (COM(2018)0230 – C8-0161/2018 – 2018/2059(BUD))

P8_TA(2018)0272 A8-0210/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0230 – C8‑0161/2018),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0210/2018),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorých zasiahli dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu či dôsledky globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť im pri opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť poskytovaná dynamicky a dostupná čo najrýchlejšie a najefektívnejšie;

C.  keďže Francúzsko predložilo žiadosť EGF/2017/009 FR/Air France o finančný príspevok z EGF po tom, ako bolo prepustených 1 858 pracovníkov v hospodárskom odvetví patriacom podľa klasifikácie NACE Revision 2 do divízie 51 (letecká doprava) vo francúzskych regiónoch úrovne NUTS 2 Île-de-France (FR10) a Provence-Alpes-Côte d'Azur (FR82);

D.  keďže podpora leteckých spoločností Únie má rozhodujúci význam vzhľadom na to, že podiel Únie na trhu v odvetví medzinárodnej leteckej dopravy klesá;

E.  keďže žiadosť je založená na intervenčných kritériách uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF, v ktorom sa vyžaduje, aby počas referenčného obdobia štyroch mesiacov dosiahol počet prepustených pracovníkov najmenej 500 osôb v jednom podniku v jednom členskom štáte vrátane pracovníkov, ktorí boli prepustení u jeho dodávateľov a u nadväzujúcich výrobcov, a/alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktorých činnosť sa skončila;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 nariadenia o EGF sú splnené a že Francúzsko má podľa uvedeného nariadenia nárok na finančný príspevok 9 894 483 EUR, čo predstavuje 60 % celkových nákladov vo výške 16 490 805 EUR vrátane výdavkov na personalizované služby vo výške 16 410 805 EUR a výdavkov na činnosti súvisiace s prípravou, riadením, informovaním a propagáciou, kontrolou a podávaním správ vo výške 80 000 EUR;

2.  konštatuje, že francúzske orgány podali žiadosť 23. októbra 2017 a že na základe dodatočných informácií, ktoré poskytlo Francúzsko, Komisia 23. apríla 2018 dokončila svoje hodnotenie a v ten istý deň o tom informovala Európsky parlament;

3.  konštatuje, že Francúzsko začalo poskytovať personalizované služby cieľovým príjemcom 19. mája 2015 a že obdobie, v ktorom sa môže poskytovať finančný príspevok z EGF, trvá preto od 19. mája 2015 do 23. októbra 2019;

4.  pripomína, že toto je už druhá žiadosť Francúzska o finančný príspevok z EGF v súvislosti s prepúšťaním v spoločnosti Air France a tretia žiadosť týkajúca sa leteckej dopravy, pričom predchádzajúce žiadosti EGF/2013/014 FR/Air France z roku 2013 a EGF/2015/004 IT Alitalia z roku 2015 boli kladne posúdené(4);

5.  pripomína, že finančné príspevky z EGF sa zameriavajú na prepustených pracovníkov, aby im pomohli nájsť si iné zamestnanie, a nepredstavujú subvencovanie spoločností;

6.  poznamenáva, že Francúzsko tvrdí, že prepúšťanie súvisí s veľkými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu v dôsledku globalizácie a konkrétnejšie s vážnym hospodárskym narušením v odvetví medzinárodnej leteckej dopravy, najmä s poklesom trhového podielu Únie, ku ktorému došlo z dôvodu pozoruhodného rastu troch veľkých spoločností v Perzskom zálive, ktoré sú príjemcami vysokej úrovne štátnej pomoci a dotácií a na ktoré sa vzťahujú menej prísne právne predpisy v sociálnej oblasti a v oblasti životného prostredia ako na spoločností z Únie;

7.  vyjadruje poľutovanie nad úrovňou dotácií a štátnej pomoci, ktorú dostávajú letecké spoločnosti Emirates, Qatar Airways a Etihad Airways, vďaka čomu masívne posilňujú svoje kapacity a oslabujú postavenie európskych uzlových letísk vrátane letiska Charles de Gaulle v Paríži;

8.  pripomína, že Komisia 8. júna 2017 predložila návrh nariadenia o ochrane hospodárskej súťaže v leteckej doprave(5), ktorého cieľom je zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi leteckými dopravcami z Únie a leteckými dopravcami z tretích krajín v záujme udržania podmienok umožňujúcich vysokú úroveň konektivity; poznamenáva, že Európsky parlament a Rada majú podľa očakávaní začať rokovania o tomto legislatívnom návrhu na jeseň roku 2018;

9.  pripomína, že prepúšťanie v spoločnosti Air France pravdepodobne výrazne nepriaznivo ovplyvní miestne hospodárstvo, ktoré čelí problémom súvisiacim s dlhodobou nezamestnanosťou a presunom pracovníkov vo veku 50 a viac rokov;

10.  vyzýva Air France, aby zabezpečila potrebný vysokokvalitný sociálny dialóg;

11.  konštatuje, že žiadosť sa týka 1 858 pracovníkov prepustených v spoločnosti Air France, pričom 76,2 % bolo prepustených v regióne Île-de-France a väčšina z nich je vo veku 55 až 64 rokov; uznáva význam aktívnych opatrení na trhu práce spolufinancovaných z EGF pre zlepšenie šance na opätovné začlenenie do trhu práce; ďalej konštatuje, že žiadny z prepustených pracovníkov nie je vo vekovej kategórii 25 – 29 rokov alebo nad 64 rokov;

12.  poznamenáva, že Francúzsko plánuje päť typov opatrení pre prepustených pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje táto žiadosť:

13.  víta spôsob, akým bol vypracovaný koordinovaný balík personalizovaných služieb po konzultácii so zástupcami cieľových príjemcov a sociálnych partnerov, ako aj dohody medzi Air France, odborovými zväzmi a ústrednou zamestnaneckou radou, čo zabezpečilo, že všetky odchody zamestnancov boli dobrovoľné;

14.  konštatuje, že personalizované služby spolufinancované z EGF sú určené pre pracovníkov, ktorí v čase dobrovoľného odchodu nemajú žiadne konkrétne plány na preradenie a chcú využívať opatrenia zamerané na rekvalifikáciu, poradenstvo, odborné vedenie alebo pomoc pri založení alebo prevzatí podniku;

15.  uznáva, že francúzsky zákonník práce ukladá spoločnosti, ktorá zamestnáva viac ako 1000 ľudí, aby navrhla opatrenia a že žiadosť o poskytnutie prostriedkov z EGF neustanovuje žiadne príspevky na prvé štyri mesiace rekvalifikačného voľna, ktoré zodpovedá minimálnemu obdobiu stanovenému francúzskym zákonom;

16.  berie na vedomie, že opatrenia na podporu príjmov predstavujú maximálne 35 % z celkového balíka personalizovaných opatrení, ktoré sú stanovené v nariadení o EGF, a že tieto opatrenia sú podmienené aktívnou účasťou cieľovej skupiny príjemcov na činnostiach súvisiacich s hľadaním zamestnania alebo odbornou prípravou;

17.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

18.  zdôrazňuje, že francúzske orgány potvrdili, že na uvedené oprávnené opatrenia nedostávajú pomoc z iných fondov ani finančných nástrojov Únie;

19.  opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

20.  vyzýva Komisiu, aby naliehala na vnútroštátne orgány, aby v budúcich návrhoch uvádzali podrobnejšie informácie o odvetviach, ktoré majú vyhliadky na rast, a môžu tak prípadne poskytnúť ľuďom prácu, a aby zbierala doložené údaje o dosahu financovania z EGF vrátane údajov o kvalite pracovných miest a o miere opätovného začlenenia do trhu práce dosiahnutej vďaka EGF; okrem toho vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie EGF a aby o tom informovala Európsky parlament;

21.  opätovne vyzýva Komisiu, aby zabezpečila verejný prístup ku všetkým dokumentom súvisiacim s prípadmi EGF;

22.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

23.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na základe žiadosti z Francúzska – EGF/2017/009 FR/Air France

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2018/1093.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (4) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/44 zo 17. decembra 2014 o mobilizácii prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2013/014 FR/Air France, Francúzsko) (Ú. v. EÚ L 8, 14.1.2015, s. 18). (5) COM(2017)0289.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2018 o úlohe miest v inštitucionálnom rámci Únie (2017/2037(INI))

P8_TA(2018)0273 A8-0203/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä jej článok 5 ods. 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o vplyve Lisabonskej zmluvy na zvyšovanie inštitucionálnej rovnováhy Európskej únie(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2015 s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie(2), najmä na jej článok 41,

–  so zreteľom na Amsterdamský pakt stanovujúci mestskú agendu pre EÚ, ktorý ministri EÚ zodpovední za mestské záležitosti schválili 30. mája 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o mestskom rozmere politík EÚ(3),

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júla 2014 s názvom Mestský rozmer politík EÚ – kľúčové prvky mestskej agendy EÚ (COM(2014)0490),

–  so zreteľom na vyhlásenie k mestskej agende EÚ, dohodnuté na úrovni ministrov zodpovedných za územnú súdržnosť a mestské záležitosti 10. júna 2015,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie(6),

–  so zreteľom na závery Rady z 24. júna 2016 týkajúce sa mestskej agendy pre EÚ,

–  so zreteľom na Chartu z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest schválenú na neformálnom stretnutí ministrov o rozvoji miest a územnej súdržnosti konanom 24. – 25. mája 2007 v Lipsku,

–  so zreteľom na novú mestskú agendu prijatú na konferencii OSN o bývaní a udržateľnom rozvoji miest (Habitat III), ktorá sa konala 20. októbra 2016 v meste Quito v Ekvádore,

–  so zreteľom na správu Komisie o stave európskych miest z roku 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2017 o Správe o občianstve EÚ za rok 2017: Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny(7),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0203/2018),

A.  keďže Maastrichtskou zmluvou bol zriadený Európsky výbor regiónov, čím sa mestám prostredníctvom ich zastúpenia vo výbore umožnilo podieľať sa na jeho poradnej úlohe v rozhodovacom procese EÚ;

B.  keďže Výbor regiónov túto úlohu plní tým, že vykonáva celý rad činností zameraných na podporu dialógu a aktívnej účasti na rozhodovacom procese EÚ;

C.  keďže Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality dáva Európskemu výboru regiónov právomoc podať žalobu na Súdny dvor Európskej únie v súvislosti s legislatívnymi aktmi, ak v prípade aktov, na prijatie ktorých zmluva stanovuje povinnú konzultáciu s výborom, nie je dodržaná zásada subsidiarity alebo zásada proporcionality; keďže mestá majú vďaka tomu nástroj, ktorý môžu využiť na ochranu svojich záujmov v Európskej únii;

D.  keďže by sa malo jasne rozlišovať medzi zástupcami miest stanovenými v zmluvách, ako sú členovia Výboru regiónov, a združeniami zastupujúcimi záujmy miest;

E.  keďže väčšina obyvateľstva EÚ (viac ako 70 %) žije v mestských oblastiach;

F.  keďže proces deteritorializácie moci, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou globalizácie, nezmenšuje potrebu existencie sietí európskych miest, v ktorých sa vytvárajú a presadzujú záujmy občanov EÚ;

G.  keďže väčšina politík a právnych predpisov EÚ sa vykonáva na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj na úrovni miest a v súčasnosti sa dotýka takmer všetkých politických, ekonomických a spoločenských oblastí;

H.  keďže inštitucionálna štruktúra EÚ je založená na zásade viacúrovňového riadenia a subsidiarity;

I.  keďže Charta viacúrovňového riadenia v Európe, ktorú prijal Výbor regiónov, poukazuje na úzku súvislosť medzi lojálnou partnerskou spoluprácou medzi Európskou úniou, členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi a na rovnocennú legitímnosť a zodpovednosť každej úrovne v rámci ich príslušných právomocí;

J.  keďže Výbor regiónov vytvoril sieť na monitorovanie subsidiarity s cieľom uľahčiť výmenu informácií medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v Európskej únii a inštitúciami EÚ o dokumentoch a legislatívnych návrhoch Komisie, ktoré majú priamy vplyv na regionálne a miestne orgány;

K.  keďže v uvedenom uznesení z 12. decembra 2017 Európsky parlament vyzval Komisiu, aby s cieľom posilniť občianstvo Únie a uplatňovanie tohto občianstva podnecovala miestne orgány k tomu, aby vymenovali poradcov zodpovedných za európske záležitosti, pretože tu ide o úroveň, ktorá je najbližšie k občanom;

L.  keďže Charta z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest používa pojem „európske mestá“;

M.  keďže Dohovor primátorov a starostov prispel k rozvoju integrovaných stratégií na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, zlepšeniu energetickej účinnosti a širšiemu využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov; keďže takéto iniciatívy svedčia o tom, ako môže spolupráca medzi mestami a výmena najlepších postupov prispieť k dosahovaniu cieľov politiky EÚ;

N.  keďže podľa Lipskej charty sa európske mestá považujú za „cenný a nenahraditeľný hospodársky, sociálny a kultúrny prínos“ a mali by prevziať zodpovednosť za územnú súdržnosť, pričom jedným z hlavných záverov správy Komisie o mestách z roku 2016 je, že mestá majú rozhodujúcu úlohu pri plnení kľúčových hospodárskych, sociálnych a environmentálnych cieľov EÚ; keďže mestám by sa preto mala v politike súdržnosti priznať kľúčová úloha;

O.  keďže v Lipskej charte sa uznáva povinnosť zodpovedných ministrov členských štátov podporovať vyváženú územnú organizáciu založenú na európskej polycentrickej mestskej štruktúre a uvádza sa v nej, že mestá by mali byť hlavnými centrami rozvoja mestských regiónov a prevziať zodpovednosť za územnú súdržnosť;

P.  keďže mestská agenda EÚ (Amsterdamský pakt) potvrdzuje v plnej miere rešpektovanie zásady subsidiarity a právomocí podľa zmlúv EÚ a zároveň vytvára platformu spolupráce medzi členskými štátmi, regiónmi, mestami, Komisiou, Európskym parlamentom, poradnými orgánmi Únie a inými zainteresovanými stranami v rámci partnerstiev s cieľom priniesť neformálny príspevok k navrhovaniu a revízii budúcich aj existujúcich právnych predpisov EÚ;

Q.  keďže rozsah mestskej agendy zahŕňa najmä pilier týkajúci sa lepšej právnej regulácie, ktorého cieľom je zameranie sa na účinnejšie a ucelenejšie vykonávanie politík, právnych predpisov a právnych nástrojov EÚ, pričom sa však nesústreďuje na iniciovanie nových právnych predpisov;

R.  keďže Komisia vyzýva miestne orgány, aby sa v rámci balíka opatrení na lepšiu právnu reguláciu podieľali ad hoc na posudzovaní územného vplyvu budúcich legislatívnych návrhov;

S.  keďže Rada vo svojich záveroch z 24. júna 2016 uvítala Amsterdamský pakt a vyzvala okrem iných Komisiu, členské štáty, miestne a regionálne orgány a Európsky parlament, aby prijali ďalšie opatrenia v tejto súvislosti, pričom vyzvala Európsky parlament, aby zvážil začlenenie výsledkov a odporúčaní partnerstiev na základe usmernení generálnych riaditeľov zodpovedných za záležitosti týkajúce sa miest do programov zasadnutí jednotlivých výborov, na ktorých sa bude rokovať o príslušných nových a existujúcich právnych predpisoch EÚ;

T.  keďže Komisia sa v tejto mestskej agende vyzýva, aby okrem iného zvážila výsledky a odporúčania týchto partnerstiev pri vypracúvaní príslušných návrhov právnych predpisov, nástrojov a iniciatív EÚ, ako aj pri ich revízii a aby pri vypracúvaní nových politických a legislatívnych iniciatív a hodnotení existujúcich stratégií, politík a právnych predpisov EÚ pokračovala v práci s mestskými orgánmi a ich zastupujúcimi organizáciami prostredníctvom rôznych existujúcich príležitostí na konzultáciu a spätnú väzbu, ktoré majú k dispozícii;

U.  keďže nové globálne výzvy, ktoré prináša bezpečnosť a prisťahovalectvo, demografický posun, nezamestnanosť mladých ľudí, výzvy súvisiace s kvalitou verejných služieb, prístupom k čistej a cenovo dostupnej energii, s prírodnými katastrofami a ochranou životného prostredia, si vyžadujú riešenia na miestnej úrovni a teda aj väčšie angažovanie miest pri navrhovaní a vykonávaní politík EÚ;

V.  keďže hodnota európskych miest pramení aj z toho, že sa v nich nachádza významná časť spoločného kultúrneho dedičstva Európy;

W.  keďže mestá reprezentujú úroveň politiky, ktorá je pre verejnosť najzrozumiteľnejšia, a preto majú obrovský potenciál ako miesta, kde sa občania môžu zapájať do konštruktívnych diskusií, pričom skúsenosti Výboru regiónov s organizáciou občianskych dialógov v spolupráci s miestnymi a regionálnymi partnermi predstavujú v tomto ohľade sľubné vyhliadky;

X.  keďže so zreteľom na politické požiadavky vyplývajúce z Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a z Parížskej dohody o zmene klímy mestá zlepšili svoju schopnosť rozvíjať inovatívne politické riešenia a nástroje v záujme sociálnej, ekologickej a hospodárskej udržateľnosti a spravodlivých obchodných systémov, ako aj schopnosť vytvárať v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni prepojenia, ktoré presahujú existujúce formáty, v záujme ich zavedenia do praxe;

Y.  keďže vyhlásenie s názvom Smerom k mestskej agende EÚ, na ktorom sa dohodli ministri EÚ zodpovední za územnú súdržnosť a mestské záležitosti v júni 2015, uznáva dôležitú úlohu Výboru regiónov, Eurocities a Rady európskych obcí a regiónov (CEMR) pri vyjadrovaní záujmov mestských oblastí;

Z.  keďže mestá môžu ponúknuť príležitosť na využitie potenciálu európskeho občianstva a jeho posilnenie prostredníctvom podpory aktívneho občianstva, a to na základe uznania skutočnosti, že mestá môžu sprostredkovateľské štruktúry medzi EÚ a jej občanmi realizovať s väčšou účinnosťou;

AA.  keďže účasť miest na politikách EÚ prispieva k zvýšeniu miestnej zodpovednosti za procesy EÚ, lepšej správe vecí verejných prostredníctvom participatívnejšej európskej demokracie, k zlepšeniu administratívnych kapacít a kvality verejných služieb na úrovni celej EÚ, čo prispieva k uplatňovaniu práva na dobrú správu vecí verejných, ako je zakotvené v článku 41 Charty základných práv Európskej únie;

AB.  keďže je dôležité, aby sa miestne a regionálne orgány v čo najskoršom štádiu zapojili do tvorby politík a zohrávali kľúčovú úlohu pri hodnoteniach územného vplyvu;

AC.  keďže súčasné formy účasti miest sú stále neuspokojivé z hľadiska želaného vplyvu na navrhovanie a vykonávanie politík a právnych predpisov EÚ; keďže tento vplyv by sa okrem toho zväčšil, ak by sa mestá spojili do sietí založených na spoločných historických, geografických, demografických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych prepojeniach;

1.  konštatuje, že účasť miest – v zmysle miest, veľkomiest a mestských a metropolitných oblastí, ako aj malých a stredne veľkých miest – na rozhodovacom procese EÚ je jednoduchšia vďaka ich účasti vo Výbore regiónov ako konzultačnom a poradnom orgáne; domnieva sa, že súčasná inštitucionálna štruktúra umožňuje podporu platforiem spolupráce medzi mestami aj medzi mestami a ich zastupiteľskými organizáciami a rozhodovacími orgánmi na vnútroštátnej úrovni i na úrovni EÚ v súlade so zásadami lojálnej spolupráce, subsidiarity a proporcionality;

2.  poukazuje na to, že neexistuje žiadne jednotné vymedzenie pojmu mesto, ktoré by sa vzťahovalo na jeho populáciu, územie, funkciu alebo úroveň autonómie, s výnimkou stupňa urbanizácie a koncentrácie obyvateľov, a preto každý členský štát môže mať a bude mať k tomuto pojmu odlišný prístup;

3.  konštatuje, že EÚ postupne posilňuje mestský rozmer viacerých svojich politík, o čom svedčí napr. koncept inteligentných miest a spoločenstiev (európske partnerstvo v oblasti inovácií) a také iniciatívy, ako je iniciatíva Spoločenstva URBAN I, URBAN II, trvalo udržateľný rozvoj miest (článok 7 EFRR(8)), sieť pre rozvoj miest, mestské inovačné opatrenia, Európske hlavné mesto kultúry, Európske hlavné zelené mesto, Európske hlavné mesto inovácií, Dohovor primátorov a starostov a mestská agenda EÚ;

4.  pripomína, že mestá zohrávajú dôležitú úlohu pri uskutočňovaní niektorých politík a nástrojov EÚ, napríklad v oblasti politiky súdržnosti a európskych štrukturálnych a investičných fondov; vyzýva preto mestá, aby postupovali integrovane a v súlade so zásadou partnerstva a nadviazali pritom spoluprácu so všetkými úrovňami správy, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou;

5.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu miest, ako aj všetkých miestnych orgánov pri príprave, navrhovaní, financovaní a vykonávaní kľúčových politík Únie, napríklad pokiaľ ide o boj proti zmene klímy, a to prostredníctvom mestského, hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja procesu, ktorý umožní mestám riešiť nové výzvy a využiť príležitosti v nadchádzajúcom období financovania EÚ, a to s cieľom mobilizovať dostupné zdroje nielen pre inteligentné a udržateľné, ale aj tvorivé mestá budúcnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje aj význam celosvetových stratégií a iniciatív, ako napríklad ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a globálny Dohovor primátorov a starostov;

6.  zdôrazňuje, že keďže mestá preukázali svoju schopnosť efektívne riadiť integrované opatrenia zamerané na udržateľný mestský rozvoj, mali by byť poverené dôležitejšou úlohou pri vykonávaní všetkých príslušných politík;

7.  poukazuje na to, že mestá by mohli zohrávať dôležitú úlohu v rámci vonkajších politík Únie ako nástroj verejnej diplomacie na zbližovanie ľudí z rôznych krajín a riešenie otázok, ktorým z rôznych dôvodov nie je venovaný priestor v agendách vysokej politiky, a preto požaduje lepšie financovanie príslušných podporných mechanizmov Únie;

8.  poznamenáva však, že mestá niekedy nemajú náležité nástroje a administratívnu kapacitu, aby sa mohli zúčastniť výziev na získanie finančných prostriedkov EÚ; víta preto zavedenie jednotného kontaktného miesta pre mestá, ktorého webové stránky a dokumenty by mali byť k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch Únie; požaduje lepšiu koordináciu a integráciu nástrojov a programov zameraných na mestá do rôznych politík EÚ, ktorá má byť dosiahnutá určením komisára, ktorý by prevzal politické vedenie v tejto oblasti tak, aby tieto politiky dostali strategické smerovanie, a to v súlade s rastúcou pozornosťou, ktorú politiky EÚ venujú mestským oblastiam, a v tejto súvislosti aj s prihliadnutím na rôznu povahu európskych miestnych orgánov a ich potenciál; vyzdvihuje dôležitosť presadzovania vyrovnanejšieho prístupu k mestám bez ohľadu na ich veľkosť, pokiaľ ide o prístup k príslušným nástrojom a programom, a to najmä rozvíjaním poradnej funkcie;

9.  víta mestskú agendu EÚ ako nový model viacúrovňového riadenia založený na partnerstve, ktorý mestá zapája do hodnotenia existujúcich právnych predpisov a úvah o budúcej podobe politík; zdôrazňuje potrebu integrovaného a komplexného prístupu v praktickom uplatňovaní viacúrovňového riadenia stanoveného aktmi EÚ, a to v súlade so základnými cieľmi politík EÚ; berie na vedomie dôležitú doplnkovú úlohu, ktorú zohrávajú miestne prístupy a prístupy zdola nahor, akým je napr. miestny rozvoj vedený komunitou;

10.  požaduje koordináciu, posilnenie a formalizáciu mestskej agendy; domnieva sa, že by nemala zostať dobrovoľným procesom a že členské štáty a Komisia by mali prevziať väčšiu zodpovednosť a zaviazať sa k dôkladnému zváženiu a – v náležitých prípadoch – praktickému vykonaniu prijatých odporúčaní;

11.  vyzýva partnerstvá pôsobiace v rámci mestskej agendy, aby urýchlene prijali svoje odporúčania a akčné plány; ďalej vyzýva Komisiu, aby objasnila, ako sa takéto konkrétne návrhy zohľadňujú, a to najmä v súvislosti s lepšou reguláciou, financovaním a poznatkami, a aby ich prípadne začlenila do budúcich legislatívnych návrhov; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu dôsledne podávala správy o týchto výsledkoch;

12.  víta platformy spolupráce medzi mestami, ktoré umožňujú vytváranie synergií pre cezhraničnú spoluprácu a lepšie vykonávanie politík EÚ v praxi; domnieva sa, že Dohovor primátorov a starostov EÚ o klíme a energetike je dobrým príkladom hodným nasledovania;

13.  víta skutočnosť, že Komisia zriadila platformu údajov o mestách; vyzýva však Eurostat a Komisiu, aby zhromažďovali a zostavovali podrobnejšie údaje, najmä údaje o tokoch, a to v záujme efektívneho prispôsobenia existujúcich politík a efektívnej tvorby budúcich politík;

14.  domnieva sa, že je potrebné posilniť včasné a koordinované zapojenie miest do rozhodovacieho procesu EÚ v rámci súčasnej inštitucionálnej štruktúry EÚ, najmä pokiaľ ide o právne predpisy, ktoré sa ich priamo dotýkajú, a to tak, aby sa zabezpečila transparentnosť a účinnosť politík a rozhodovania a rešpektovala sa pritom rozdielna podoba ústav jednotlivých členských štátov; žiada väčšiu transparentnosť a zapojenie občanov do rozhodovacieho procesu EÚ; víta v tejto súvislosti európsku iniciatívu občanov a požaduje lepšiu propagáciu tohto nástroja v členských štátoch;

15.  vyjadruje presvedčenie, že treba výrazne posilniť úlohu miest pri tvorbe budúcich politík EÚ; vyzýva preto EÚ, aby najmä s ohľadom na dlhodobé hľadiská prehodnotila zavedenie európskej mestskej politiky;

16.  pripomína, že Výbor regiónov koordinuje Platformu na monitorovanie stratégie Európa 2020 (EUROPE 2020MP), ktorej hlavnou úlohou je zabezpečiť, aby názory miest, regiónov a iných miestnych orgánov boli zohľadnené pri vymedzovaní stratégie Komisie pre hospodársky rast a inovácie;

17.  odporúča posilnenie politického zastúpenia miest a obcí v rámci súčasného inštitucionálneho rámca EÚ, pričom by sa malo okrem iného zvážiť aj posilnenie zastúpenia miest zo strany členských štátov vo Výbore regiónov, a to bez toho, aby sa zmenšila úloha regiónov a vidieckych oblastí;

18.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby ich návrhy na vymenovanie členov Výboru regiónov v plnej miere odrážali rôznorodosť ich územných štruktúr a aby do Výboru regiónov prípadne navrhli vymenovanie viacerých zástupcov miestnej úrovne;

19.  zdôrazňuje význam združení zastupujúcich mestá, ako sú Eurocities a Rada európskych obcí a regiónov (CEMR); zasadzuje sa za upevnenie účasti európskych združení zastupujúcich miestne orgány a mestské záujmy pri tvorbe politík, ako sú sieť Eurocities, CEMR a ďalšie, a domnieva sa, že takéto združenia by sa mali stať kľúčovými partnermi inštitúcií EÚ prostredníctvom zavedenia trvalého mechanizmu štruktúrovaného dialógu, a to aj prostredníctvom Výboru regiónov, najmä v prípravnej fáze legislatívneho procesu;

20.  odporúča, aby sa posudzovanie územného vplyvu vykonávalo v prípade všetkých politických opatrení a právnych predpisov, ktoré majú vplyv na miestnu úroveň; domnieva sa, že dialóg so združeniami zastupujúcimi miestne a mestské orgány by mal umožniť, aby tieto združenia prispievali k posudzovaniu územného vplyvu, poskytovali poradenstvo týkajúce sa prípravných štúdií pre navrhovanie politiky, ako aj pravidelnú a cielenú expertízu v oblasti vykonávania právnych predpisov EÚ na nižšej ako celoštátnej úrovni; pripomína, že posudzovanie územného vplyvu vykonáva Výbor regiónov;

21.  nabáda na väčšiu spoluprácu medzi Radou a miestnymi orgánmi; požaduje, aby sa v Rade posilnila poradná úloha miest a regiónov a ich zastupujúcich združení v prípadoch, keď sa Rada zaoberá otázkami, ktoré majú vplyv na miestnu úroveň;

22.  domnieva sa, že mestá, mestské centrá a obce treba vnímať v širšom zmysle, a nie iba ako štruktúry verejnej správy pod demokratickou kontrolou, a že by sa mali považovať za potenciálne fóra na verejnú diskusiu, prenos poznatkov a na formovanie politického priestoru v EÚ, a to bez narušenia úlohy vidieckych oblastí; konštatuje, že je potrebné vymedziť prvky, na ktorých spočíva tento európsky verejný priestor charakterizovaný uplatňovaním základných práv, slobôd a hodnôt, ako sú rovnosť, nediskriminácia a spravodlivosť;

23.  vyzdvihuje dôležitosť úlohy, ktorú zohráva občianska spoločnosť v politickom živote EÚ; zastáva názor, že mestá predstavujú úroveň, na ktorej sa môžu ľudia najjednoduchšie angažovať, keďže majú privilegovaný prístup k veľkej časti obyvateľstva EÚ; konštatuje, že mestá tak môžu zohrávať úlohu legitimizovania a prispievať ku kampaniam na zvyšovanie povedomia o právach občanov EÚ;

24.  pripomína, že regióny a mestá by sa mali uznať ako centrá plniace pozitívnu úlohu pri rozvíjaní stratégií EÚ, v rámci ktorých globálne otázky vznikajú na miestnej úrovni a tam sa aj riešia, čo prispieva k posilňovaniu systému viacúrovňového riadenia Únie, a že takáto perspektíva má praktické dôsledky, pokiaľ ide o inštitucionálny rámec vzostupného alebo zostupného rozhodovacieho procesu EÚ;

25.  domnieva sa, že zastúpenie miest by sa nemalo obmedzovať len na ich oficiálnych zástupcov zapojených do riadiacich a konzultačných štruktúr a že mestá a obce rôznej veľkosti – a nie iba hlavné mestá krajín a regiónov – by sa mohli stať centrami diskusie o budúcnosti Únie a jej politikách;

26.  domnieva sa, že na to, aby sa stali centrami diskusií o budúcnosti Únie a jej politikách, musia obce vymenovať poradcu pre európske záležitosti, a že by sa mala vytvoriť sieť pre miestnych poradcov s takýmto mandátom;

27.   požaduje, aby sa mestám a miestnym orgánom pridelila dostatočná podpora, ktorá im umožní zlepšiť mestský rozmer tvorby politiky EÚ;

28.  odporúča, aby sa potenciál miest EÚ využil pri navrhovaní a vykonávaní politík EÚ prostredníctvom diskusií a konzultácií o otázkach, ktoré sa ich dotýkajú a ktoré presahujú mestskú politiku v užšom zmysle;

29.  trvá na tom, že tento cieľ bude možné dosiahnuť len vtedy, ak sa diskusie a konzultácie uskutočnia v mestských oblastiach, ktoré sú mimo hlavných miest štátov či regiónov a ktoré môžu predstavovať ľahko prístupné fórum pre občanov žijúcich v okolí, a to aj v mestách a obciach, pričom hlavným cieľom je priblížiť Európsku úniu jej občanom;

30.  uznáva, že je dôležité zabezpečiť modely zapájania sa, ktoré sú prispôsobené rôznym kontextom a mestským oblastiam rôznej veľkosti a významu, od európskych hlavných miest až po malé a stredne veľké mestá;

31.  domnieva sa, že Európsky parlament spolu s Výborom regiónov sú prirodzenými podporovateľmi tohto procesu ako subjekty, ktoré dokážu formulovať otázky predstavujúce východiskový bod diskusií a konzultácií a vyvodiť závery na základe zozbieraných názorov, stanovísk a projektov;

32.  navrhuje, aby proces konzultácií s občanmi zabezpečili Európsky parlament a Výbor regiónov spoločne s tými európskymi mestských radami, ktoré boli uznané ako fóra na európsku diskusiu, a že tieto fóra by sa mali zriadiť v úzkej spolupráci s členskými štátmi primárne v tých mestách, ktorých rozsah má význam a vplyv na väčšinu obyvateľstva dotknutého regiónu, aby sa zabezpečila čo najširšia účasť;

33.  navrhuje tiež, aby mestské rady uznané ako európske diskusné fóra zodpovedali za to, aby sa univerzitám, miestnym školám a iným vzdelávacím inštitúciám, ako aj médiám, sociálnym organizáciám, združeniam a širokej verejnosti poskytovali rozsiahle odborné poznatky a verejné skúsenosti, slobodný a otvorený prístup a možnosť zapojiť sa do diskusií a konzultácií; domnieva sa, že tieto rady by mali byť zodpovedné aj za pozývanie zástupcov všetkých úrovní správy miest vrátane menších jednotiek alebo partnerských rád zo širšej mestskej oblasti a že by bolo tiež vhodné vymedziť územnú pôsobnosť takejto povinnosti v dohode uzatvorenej medzi príslušnými orgánmi na úrovni EÚ a radou mesta uznaného ako európske fórum;

34.  navrhuje, aby sa vytvoril pilotný program 54 európskych diskusných fór, ktoré by sa konali v iných ako hlavných mestách členských štátov, pričom by bolo potrebné zabezpečiť vyvážené územné zastúpenie a účasť miest rôznej veľkosti, s cieľom vytvoriť systém diskusií a konzultácií o záležitostiach EÚ na komunálnej úrovni;

35.  zdôrazňuje potrebu výmeny osvedčených postupov medzi európskymi mestami, keďže niektoré z nich úspešne realizovali programy v oblasti migrácie alebo zmeny klímy alebo inovačné plány riadenia miest;

36.  zdôrazňuje, že upevnením postavenia miest pri formovaní politík EÚ, okrem iného v rámci Výboru regiónov, sa dôvera v ostatné úrovne riadenia neoslabuje, ale skôr posilňuje, keďže sa tým podporuje viacúrovňové riadenie a subsidiarita na základe vzájomnej dôvery medzi EÚ, členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi;

37.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 82. (2) Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391. (3) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 124. (4) Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014, s. 1. (5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0049. (6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0048. (7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0487. (8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2018 o trojrozmernej tlači ako výzve v oblasti práv duševného vlastníctva a občianskoprávnej zodpovednosti (2017/2007(INI))

P8_TA(2018)0274 A8-0223/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky(2),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Život zajtrajška. Tlač 3D – nástroj na posilnenie európskeho hospodárstva(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. novembra 2017 s názvom Vyvážený systém presadzovania práv duševného vlastníctva, ktorý reaguje na problémy súčasnej spoločnosti (COM(2017)0707),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. novembra 2017 s názvom Usmernenie k niektorým aspektom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (COM(2017)0708),

–  so zreteľom na diskusný dokument Komisie z 10. mája 2017 o využívaní globalizácie (COM(2017)0240),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0223/2018),

A.  keďže trojrozmerná (ďalej len „3D“) tlač sa sprístupnila širokej verejnosti, keď sa na trh zaviedli 3D tlačiarne pre súkromné osoby a keď na trh vstúpili podniky, ktoré ponúkajú digitálne modely aj služby 3D tlače;

B.  keďže 3D tlač sa považuje za jednu z najvýznamnejších technológií, v ktorých môže Európa zohrávať vedúcu úlohu; keďže Komisia uznala výhody 3D tlače tým, že v období rokov 2014 – 2016 v rámci programu Horizont 2020 sponzorovala 21 projektov, ktoré sú založené na tejto technológii;

C.  keďže 3D tlač vznikla ako súčasť experimentov v 60. rokoch 20. storočia a keďže táto technológia bola pôvodne vyvinutá v USA a v priemysle sa začala používať začiatkom 80. rokov 20. storočia;

D.  keďže trh s 3D tlačiarňami je sektorom, ktorý sa vyznačuje rýchlym rastom, a očakáva sa, že tento trend bude pokračovať aj v ďalších rokoch;

E.  keďže však rozvoj spoločných priestorov pre 3D tlač (známych pod názvom fablabs) a služieb tlače na diaľku, ktoré sú niekedy spojené s online výmenou trojrozmerných súborov, umožňuje, aby si ktokoľvek mohol vytlačiť trojrozmerné predmety, čo je úžasným prínosom pre vynálezcov a organizátorov projektov;

F.  keďže 3D tlač má obrovský potenciál zmeniť dodávateľské reťazce vo výrobe, čo by Európe mohlo pomôcť zvýšiť úroveň produkcie; keďže uplatňovanie tejto technológie ponúka nové príležitosti pre rozvoj podnikania a inovácie;

G.  keďže EÚ zaradila 3D tlač medzi prioritné technologické oblasti; keďže Komisia ju vo svojom diskusnom dokumente o využití globalizácie uvádza ako jeden z hlavných faktorov, ktoré budú viesť k transformácii priemyslu;

H.  keďže Komisia označila 3D tlač za prioritnú oblasť činnosti, ktorá ponúka značný hospodársky potenciál najmä pre malé inovačné podniky; keďže mnohé krajiny už uznali transformačný potenciál 3D tlače a začali prijímať – hoci nejednotne – rôzne stratégie na vytvorenie ekonomického a technologického ekosystému, ktorý by podporoval jej rozvoj;

I.  keďže väčšinu produkcie 3D tlače v súčasnosti tvoria prototypy; keďže v niektorých odvetviach sa už niekoľko rokov využívajú konečné výrobky a trh s nimi naďalej relatívne rýchlo rastie; keďže čoraz viac výrobkov, ktoré sú vytvorené na 3D tlačiarňach, v súčasnosti už nie sú len prototypy, ale dajú sa priamo použiť alebo predať;

J.  keďže 3D tlač prináša inovatívnym podnikom mnoho potenciálnych výhod; keďže 3D tlač umožňuje predovšetkým znížiť celkové náklady pri vývoji, navrhovaní a testovaní nových výrobkov alebo pri zlepšovaní existujúcich výrobkov;

K.  keďže používanie 3D tlače je v spoločnosti čoraz viac rozšírené, a to najmä v oblasti vzdelávania, v občianskych fórach a fórach začínajúcich podnikov (napríklad v tvorivých priestoroch tzv. maker spaces), ako aj v súkromnej sfére;

L.  keďže 3D tlač je čoraz jednoduchšia a prístupnejšia pre všetkých; keďže sa očakáva, že obmedzenia týkajúce sa použiteľných materiálov, rýchlosti a spotreby surovín a energie sa v krátkom čase výrazne znížia;

M.  keďže väčšina špičkových priemyselných odvetví v súčasnosti využíva túto technológiu, keďže príležitosti na používanie 3D tlače sa v mnohých oblastiach výrazne zvýšili a keďže mnohé oblasti, napríklad zdravotníctvo (od regeneratívnej medicíny po výrobu protéz), letecký a kozmický priemysel, automobilová výroba, odvetvie elektrospotrebičov pre domácnosť, stavebníctvo, archeologický výskum, architektúra, strojárstvo, dizajn a voľnočasový a rekreačný priemysel majú v súvislosti s touto technológiou veľké očakávania;

N.  keďže nedostatočná regulácia obmedzuje používanie 3D tlače v kľúčových priemyselných odvetviach, akými sú napríklad letectvo a zdravotníctvo/zubárstvo, a keďže regulovanie používania 3D tlačiarní pomôže zvýšiť využívanie technológií a vytvorí príležitosti na výskum a vývoj;

O.  keďže v citovanom stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru sa uvádza, že kombináciou digitálnej revolúcie a „využitia tej správnej modernej výrobnej technológie by Európa mohla vrátiť späť výrobu z oblastí s nižšou úrovňou miezd s cieľom povzbudiť inováciu a vytvoriť udržateľný rast doma“;

P.  keďže vďaka 3D tlači by sa znížili dopravné náklady a emisie CO2;

Q.  keďže sa očakáva, že technológia 3D tlače vytvorí viac nových pracovných miest pre kvalifikovanú pracovnú silu, pričom tieto pracovné miesta budú v niektorých prípadoch menej fyzicky náročné a menej nebezpečné (technici údržby, inžinieri, dizajnéri atď.), a keďže vytvorenie nových technických pozícií (napríklad operátorov 3D tlačiarní) prinesie novú zodpovednosť a odvetvie 3D tlače bude musieť zabezpečiť vhodné kurzy odbornej prípravy, aby technický personál dosiahol rovnakú úroveň ako zamestnanci na ich úrovni v tradičnej výrobe; keďže technológia 3D tlače takisto zníži výrobné náklady a náklady na skladovanie (maloobjemová výroba, zákazková výroba atď.); keďže však pokles počtu pracovných miest vo výrobných odvetviach výrazne poznamená hospodárstvo krajín, ktoré sa opierajú o veľký počet nízko kvalifikovaných pracovných miest;

R.  keďže sa zatiaľ nedá presne odhadnúť, aký hospodársky vplyv bude mať rozvoj odvetvia 3D tlače v členských štátoch;

S.  keďže 3D tlač by mohla spotrebiteľom umožniť brániť sa proti zámernému skracovaniu životnosti výrobkov, lebo budú schopní sami si vyrobiť náhradné diely do domácich spotrebičov, ktorých životnosť je čoraz kratšia;

T.  keďže 3D tlač môže vyvolávať určité osobitné právne a etické otázky súvisiace s občianskoprávnou zodpovednosťou a so všetkými oblasťami práva duševného vlastníctva, ako sú autorské práva, patenty, vzory, trojrozmerné obchodné značky a dokonca aj zemepisné označenia, a keďže tieto otázky patria do právomoci Výboru pre právne veci;

U.  keďže nové technológie umožňujú skenovať predmety alebo osoby a zo získaných údajov vytvoriť digitálne súbory, ktoré sa potom môžu trojrozmerne vytlačiť, a keďže to môže mať vplyv na obrazové práva a právo na súkromie;

V.  keďže technológia 3D tlače môže vyvolávať obavy aj z hľadiska bezpečnosti a kybernetickej bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o výrobu zbraní, výbušnín, drog a iných nebezpečných predmetov, a keďže týmto druhom výroby by sa mala venovať osobitná pozornosť;

W.  keďže z pohľadu autorských práv je potrebné rozlišovať medzi domácou tlačou na súkromné účely a tlačou na komerčné využitie, ale takisto medzi službami medzi podnikmi (B2B) a službami medzi podnikmi a spotrebiteľmi (B2C);

X.  keďže francúzska Najvyššia rada pre literárne a umelecké vlastníctvo sa v správe o 3D tlači a autorskom práve vyjadrila, že „v súčasnosti sa nezdá, že by demokratizácia 3D tlače spôsobovala početné problémy s porušovaním autorského práva“, pričom však pripúšťa, že „falšovaním sú ohrozené najmä výtvarné diela“;

Y.  keďže tých pár príkladov, ktoré si v súčasnosti vieme predstaviť, pravdepodobne postupne s vývojom tejto technológie nadobudne komplexnejší charakter; keďže tieto príklady nastoľujú otázku, čo treba urobiť, aby sme zabránili možnému falšovaniu s využitím technológií 3D tlače;

Z.  keďže trojrozmerná tlač v dôsledku postupov, ktoré využíva, spôsobuje to, čo sa v tomto odvetví opisuje ako určitá „fragmentácia tvorivého aktu“, keďže dielo môže cirkulovať v digitálnej forme predtým, ako nadobudne fyzickú podobu, čo uľahčuje jeho kopírovanie a komplikuje boj proti falšovaniu;

AA.  keďže podľa názoru právnych expertov 3D tlač nepriniesla zásadné zmeny práv duševného vlastníctva, ale vytvorené súbory možno považovať za dielo a v takom prípade musia byť predmetom ochrany; keďže z krátkodobého a strednodobého hľadiska a s cieľom bojovať proti falšovaniu bude hlavnou výzvou väčšie zapojenie odborníkov z oblasti autorského práva ako sprostredkovateľov;

AB.  keďže rozvoj 3D tlače síce umožňuje priemyselnú výrobu, ale malo by sa uvažovať o potrebe zaviesť prostriedky kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, ktoré by umožňovali odškodnenie spotrebiteľov v prípade škody;

AC.  keďže vplyv 3D tlače na práva spotrebiteľov a na spotrebiteľské právo vo všeobecnosti by sa mal dôkladne preskúmať vo vzťahu k smernici o určitých aspektoch zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu, o ktorej sa v súčasnosti rokuje;

AD.  keďže smernica 85/374/EHS o zodpovednosti za chybné výrobky sa vzťahuje na všetky zmluvy; keďže treba poznamenať, že pokrok v oblasti 3D tlače je jedným z faktorov, ktoré viedli Komisiu k uskutočneniu verejnej konzultácie s cieľom posúdiť, či je táto smernica vhodná na daný účel vo vzťahu k novému technologickému vývoju;

AE.  keďže všeobecné pravidlá týkajúce sa zodpovednosti sa vzťahujú aj na zodpovednosť poskytovateľov sprostredkovateľských služieb vymedzených v článkoch 12 až 14 smernice o elektronickom obchode; keďže v prípade škôd spôsobených predmetom vytvoreným pomocou technológie 3D tlače by sa mal stanoviť osobitný režim zodpovednosti, lebo poškodený subjekt má pre veľký počet zapojených aktérov a pre komplexnosť procesov použitých na vytvorenie konečného produktu často problém identifikovať zodpovednú osobu; keďže za zodpovedný subjekt by sa mohol v závislosti od pôvodu zistenej chyby považovať autor alebo predajca 3D súboru, výrobca 3D tlačiarne, výrobca softvéru pre 3D tlačiareň, dodávateľ použitého materiálu alebo samotná osoba, ktorá predmet vytvorila;

AF.  keďže pokiaľ ide o osobitné využitie 3D tlače v obchodnom kontexte, pravidlá zodpovednosti sú všeobecne stanovené zmluvnými vzťahmi medzi zainteresovanými stranami;

AG.  keďže všetky prvky technológie aditívnej výroby musia spĺňať určité kritériá a musia byť certifikované s cieľom zaručiť možnosť vyrábať kvalitné reprodukovateľné diely; keďže certifikácia je zložitá vzhľadom na početné transformácie strojov, materiálov a procesov a na absenciu databázy; keďže bude preto potrebné vytvoriť pravidlá, ktoré umožnia rýchlejšiu a nákladovo efektívnejšiu certifikáciu všetkých materiálov, procesov a výrobkov;

AH.  keďže 3D tlač zohráva úlohu pri znižovaní spotreby energie a prírodných zdrojov na účely boja proti zmene klímy; keďže používaním 3D tlače by sa minimalizoval odpad vo výrobnom procese a umožnením výroby náhradných dielov na spotrebiteľskej úrovni by sa predĺžila životnosť spotrebných výrobkov;

1.  zdôrazňuje, že v záujme predvídania problémov týkajúcich sa občianskoprávnej zodpovednosti alebo porušovania práv duševného vlastníctva v budúcnosti možno EÚ bude musieť po vykonaní dôkladného posúdenia vplyvu všetkých možností politiky prijať nové právne predpisy a prispôsobiť existujúce právne predpisy špecifickým prípadom technológie 3D, pričom zohľadní rozhodnutia Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a príslušnú judikatúru súdov EÚ a súdov členských štátov; zdôrazňuje, že legislatívne riešenie by sa v každom prípade malo vyhnúť duplikácii už existujúcich pravidiel a malo by zohľadniť prebiehajúce projekty, najmä právne predpisy o autorskom práve, ktoré sa uplatňujú na dvojrozmernú tlač; dopĺňa, že inováciu musia podporovať a sprevádzať právne predpisy, ktoré jej však nemôžu stáť v ceste, ani ju obmedzovať;

2.  konštatuje, že sa musí venovať náležitá pozornosť určitým otázkam, medzi ktoré patrí šifrovanie a ochrana súborov, aby sa zabránilo sťahovaniu a nezákonnému rozmnožovaniu chránených súborov alebo objektov, ako aj reprodukcii nezákonných objektov;

3.  domnieva sa, že v sektore 3D tlače je samozrejmá opatrnosť, najmä pokiaľ ide o kvalitu tlačeného výrobku a možné riziká pre používateľov alebo spotrebiteľov, a že by bolo vhodné zvážiť využitie prostriedkov identifikácie a vysledovateľnosti, aby sa zabezpečila sledovateľnosť výrobkov a tiež uľahčilo sledovanie ich ďalšieho použitia na komerčné a nekomerčné účely; domnieva sa, že pri vývoji takýchto prostriedkov by bola prospešná úzka spolupráca medzi držiteľmi práv a výrobcami 3D objektov; domnieva sa tiež, že by to pomohlo zaručiť sledovateľnosť vytvorených predmetov a obmedziť falšovanie;

4.  konštatuje, že kontrolu zákonného rozmnožovania trojrozmerných objektov chránených autorským právom by mohli umožniť právne riešenia, napríklad systematické zobrazovanie poučenia o dodržiavaní práv duševného vlastníctva poskytovateľmi digitalizácie a 3D tlače; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam prvkov, ktoré umožňujú sledovať 3D predmety; zdôrazňuje, že ak je trojrozmerná rozmnoženina súkromnou rozmnoženinou, uplatnia sa vnútroštátne zákony upravujúce výnimky pre súkromné rozmnoženiny, a to aj v súvislosti s kompenzáciu alebo ziskom;

5.  poukazuje na to, že je potrebné zvýšiť informovanosť verejnosti v záujme ochrany práv duševného vlastníctva v oblasti 3D tlače a aj v súvislosti s porušovaním práv týkajúcich sa dizajnu, ochrannej známky a patentových práv;

6.  zdôrazňuje však, že by bolo vhodné hlbšie preskúmať technické riešenia, ktoré zatiaľ nie sú dostatočne rozvinuté, napríklad vytváranie databáz šifrovaných a chránených súborov, vývoj tlačiarní vybavených systémom umožňujúcim správu práv duševného vlastníctva a pripojených na tento systém, či podpora spolupráce medzi výrobcami a platformami na vytvorenie spoľahlivých súborov, ktoré budú k dispozícii pre odborných pracovníkov aj spotrebiteľov; zdôrazňuje tiež, že bez ohľadu na to, ktoré z týchto opatrení budú prijaté, ich vykonávanie by nemalo mať nijaký vplyv na náklady v prípade činností, ktoré už účastníci trhu vykonávajú;

7.  konštatuje, že v tejto fáze nepredstavuje žiadna zo spomenutých možností skutočne uspokojivé riešenie;

8.  kriticky hodnotí to, že Komisia nerevidovala smernicu 2004/48/ES, a namiesto toho predložila len nezáväzné usmernenia, pričom neposkytla objasnenie otázok, ktoré sú špecifické pre technológiu 3D tlače; víta však opatrenia, ktoré Komisia oznámila 29. novembra 2017 s cieľom posilniť ochranu duševného vlastníctva;

9.  poznamenáva, že práva duševného vlastníctva týkajúce sa rôznych prvkov technológie 3D tlače už boli určené, a teda ďalšou otázkou bude spôsob, ako tieto práva presadzovať;

10.  vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní opatrení, ktoré uvádza vo svojom oznámení (COM(2017)0707), komplexne prihliadala na všetky aspekty technológie 3D tlače a vyhla sa duplikácii existujúcich uplatniteľných opatrení; zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli do tohto úsilia zapojené všetky zainteresované strany vrátane MSP a spotrebiteľov;

11.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala otázky občianskoprávnej zodpovednosti v súvislosti s technológiou 3D tlače, najmä pri hodnotení fungovania smernice Rady 85/374/EHS;

12.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia systému občianskoprávnej zodpovednosti za škody, na ktoré sa nevzťahuje smernica 85/374/EHS;

13.  poukazuje na to, že technológia 3D tlače má pre EÚ mnoho hospodárskych výhod, keďže ponúka možnosti prispôsobenia, ktoré osobitne spĺňa požiadavky európskych spotrebiteľov, a že by mohla umožniť návrat výrobných činností, a tým aj pomôcť vytvoriť nové pracovné miesta, ktoré sú menej fyzicky náročné a menej nebezpečné;

14.  vyzýva Komisiu, aby jasne definovala rôzne povinnosti tým, že vymedzí strany zapojené do výroby 3D predmetu: tvorca a dodávateľ softvéru, výrobca 3D tlačiarne, dodávateľ surovín, tlačiareň predmetu a všetky ďalšie strany zapojené do výroby predmetu;

15.  upozorňuje na možné dôsledky nových foriem marketingu propagujúceho prístup „urob si sám“, pričom sa nedodá konečný výrobok, ale len softvér a pokyny týkajúce sa tlače výrobku;

16.  zdôrazňuje význam vytvorenia jednotného právneho rámca, ktorý zabezpečí hladký prechod a právnu istotu pre spotrebiteľov a podniky s cieľom podporiť inovácie v EÚ;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45. (2) Ú. v. ES L 210, 7.8.1985, s. 29. (3) Ú. v. EÚ C 332, 8.10.2015, s. 36.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ (COM(2017)0294 – C8-0180/2017 – 2017/0125(COD))

P8_TA(2018)0275 A8-0037/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0294),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 173 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0180/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 7. decembra 2017(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 7. júna 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozpočet a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0037/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu, ktoré bude uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v sérii L spolu s konečným znením legislatívneho aktu;

3.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 3. júla 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorým sa zriaďuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu Únie

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/1092.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE O FINANCOVANÍ PROGRAMU ROZVOJA EURÓPSKEHO OBRANNÉHO PRIEMYSLU

Európsky parlament a Rada sa dohodli, že bez toho, aby boli dotknuté právomoci rozpočtového orgánu v rámci ročného rozpočtového postupu, financovanie programov rozvoja európskeho obranného priemyslu bude v období rokov 2019 – 2020 pokryté takto:

—  200 miliónov EUR z nepridelenej rezervy;

—  116,1 milióna EUR z Nástroja na prepájanie Európy;

—  3,9 milióna EUR z projektu EGNOS;

—  104,1 milióna EUR z programu Galileo;

—  12 miliónov EUR z programu Copernicus;

—  63,9 milióna EUR z projektu ITER.

VYHLÁSENIE KOMISIE PODPOROVANÉ EURÓPSKYM PARLAMENTOM, POKIAĽ IDE O VYKONÁVANIE PROGRAMU ROZVOJA EURÓPSKEHO OBRANNÉHO PRIEMYSLU

S cieľom účinne vykonávať Program rozvoja európskeho obranného priemyslu a zabezpečiť úplný súlad s ostatnými iniciatívami Únie Komisia plánuje vykonávať program v rámci priameho hospodárenia v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(1) Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 51.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o integrovaných štatistikách fariem, ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1166/2008 a (EÚ) č. 1337/2011 (COM(2016)0786 – C8-0514/2016 – 2016/0389(COD))

P8_TA(2018)0276 A8-0300/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0786),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 338 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0514/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 8. mája 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0300/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 3. júla 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o integrovaných štatistikách fariem, ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1166/2008 a (EÚ) č. 1337/2011

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/1091.)

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 256/2014 o povinnosti oznamovať Komisii investičné projekty v oblasti energetickej infraštruktúry v rámci Európskej únie (COM(2017)0769 – C8-0448/2017 – 2017/0347(COD))

P8_TA(2018)0277 A8-0211/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0769),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0448/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. februára 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 27. júna 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0211/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 3. júla 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 256/2014 o povinnosti oznamovať Komisii investičné projekty v oblasti energetickej infraštruktúry v rámci Európskej únie

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/1504.)

(1) Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 103.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2018 o zmenenom návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie administratívnej spolupráce v oblasti dane z pridanej hodnoty (COM(2017)0706 – C8-0441/2017 – 2017/0248(CNS))

P8_TA(2018)0278 A8-0215/2018

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2017)0706),

–  so zreteľom na článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0441/2017),

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0215/2018),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 1 a (nové) (1a)  Podvody s DPH sú často spojené s organizovanou trestnou činnosťou a veľmi malý počet takýchto organizovaných sietí môže byť zodpovedný za cezhraničné podvody s DPH v hodnote miliárd eur, čo má dosah nielen na výber z výnosov v členských štátoch, ale aj negatívny vplyv na vlastné zdroje Únie. Členské štáty preto nesú spoločnú zodpovednosť za ochranu výnosov z DPH vo všetkých členských štátoch. Pozmeňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 2 (2)  V záujme boja proti podvodom v oblasti DPH je často potrebné vykonávať administratívne vyšetrovanie, najmä ak zdaniteľná osoba nie je usadená v členskom štáte, v ktorom je daň splatná. Aby sa zabezpečilo riadne presadzovanie výberu DPH a zabránilo duplicitnej práci a nezvyšovala sa administratívna záťaž daňových orgánov a podnikov, ak aspoň dva členské štáty považujú za potrebné administratívne vyšetrovanie súm, ktoré priznala zdaniteľná osoba síce neusadená na ich území, ale na tomto území zdaniteľná, členský štát, v ktorom je táto zdaniteľná osoba usadená, by mal vykonať vyšetrovanie a žiadajúce členské štáty by mali členskému štátu usadenia pomáhať aktívnym zapojením sa do vyšetrovania. (2)  V záujme boja proti podvodom v oblasti DPH je často potrebné administratívne vyšetrovanie, najmä ak zdaniteľná osoba nie je usadená v členskom štáte, v ktorom je daň splatná. Aby sa zabezpečilo riadne presadzovanie výberu DPH, zabránilo duplicitnej práci a znížilo administratívne zaťaženie daňových orgánov a podnikov, je potrebné vykonávať administratívne vyšetrovanie súm, ktoré priznala zdaniteľná osoba, ktorá síce nie je usadená na ich území, ale má na tomto území daňovú povinnosť. Členský štát, v ktorom je táto zdaniteľná osoba usadená, musí vykonať vyšetrovanie a žiadajúci členský štát či štáty musia členskému štátu usadenia pomáhať aktívnym zapojením sa do vyšetrovania. Pozmeňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11 (11)  Aby sa zabezpečilo efektívne a účinné monitorovanie výberu DPH pri cezhraničných transakciách, v nariadení (EÚ) č. 904/2010 sa stanovuje prítomnosť úradníkov v úradných priestoroch a počas administratívnych vyšetrovaní v iných členských štátoch. Na posilnenie kapacity daňových orgánov kontrolovať cezhraničné dodania by mali existovať spoločné audity, ktoré umožnia úradníkom z dvoch alebo viacerých členských štátov vytvoriť jednotný audítorský tím a aktívne sa zúčastňovať na spoločnom administratívnom vyšetrovaní. (11)  Aby sa zabezpečilo efektívne a účinné monitorovanie výberu DPH pri cezhraničných transakciách, v nariadení (EÚ) č. 904/2010 sa stanovuje prítomnosť úradníkov v úradných priestoroch a počas administratívnych vyšetrovaní v iných členských štátoch. Na posilnenie kapacity daňových orgánov formou poskytnutia kvalitných technických a personálnych zdrojov na kontrolu cezhraničného dodania by mali existovať spoločné audity, ktoré umožnia úradníkom z dvoch alebo viacerých členských štátov vytvoriť jednotný audítorský tím a aktívne sa zúčastňovať na spoločnom administratívnom vyšetrovaní, a to v rámci spolupráce a v produktívnom duchu a za podmienok dohodnutých členskými štátmi s cieľom odhaľovať a bojovať proti cezhraničným podvodom s DPH, ktoré v súčasnosti narúšajú daňové základy v členských štátoch. Pozmeňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 13 (13)  Na umožnenie boja proti najzávažnejším cezhraničným schémam podvodov je nevyhnutné objasniť a posilniť riadenie, úlohy a fungovanie mechanizmu Eurofisc. Styčným úradníkom Eurofiscu by sa mal umožniť rýchly prístup ku všetkým potrebným informáciám a rýchla výmena, spracovanie a analýza týchto informácií, ako aj koordinácia všetkých nadväzných opatrení. Takisto je nevyhnutné posilniť spoluprácu s inými orgánmi, ktoré sú zapojené do boja proti podvodom v oblasti DPH na úrovni Únie, a to najmä prostredníctvom výmeny cielených informácií s Europolom a Európskym úradom pre boj proti podvodom. Styční úradníci Eurofiscu by preto mali mať možnosť deliť sa o informácie a spravodajské informácie – či už spontánne alebo na základe žiadosti – s Europolom a Európskym úradom pre boj proti podvodom. Styčným úradníkom Eurofiscu by to umožnilo získavať údaje a spravodajské informácie, ktoré má k dispozícii Europol a Európsky úrad pre boj proti podvodom, aby bolo možné identifikovať skutočných páchateľov podvodov v oblasti DPH. (13)  Na umožnenie boja proti najzávažnejším cezhraničným schémam podvodov je nevyhnutné objasniť a posilniť riadenie, úlohy a fungovanie mechanizmu Eurofisc. Styčným úradníkom Eurofiscu by sa mal umožniť rýchly prístup ku všetkým potrebným informáciám a rýchla výmena, spracovanie a analýza týchto informácií, ako aj koordinácia všetkých nadväzných opatrení. Takisto je nevyhnutné posilniť spoluprácu s inými orgánmi, ktoré sú zapojené do boja proti podvodom v oblasti DPH na úrovni Únie, a to najmä prostredníctvom výmeny cielených informácií s Europolom a Európskym úradom pre boj proti podvodom. Styční úradníci Eurofiscu by preto mali zdieľať informácie a spravodajské informácie – či už spontánne alebo na základe žiadosti – s Europolom, Európskym úradom pre boj proti podvodom, a v prípade zúčastnených členských štátov s Európskou prokuratúrou, najmä pokiaľ ide o podozrenia z podvodov s DPH, ktorých hodnota presahuje určitú sumu. Styčným úradníkom Eurofiscu by to umožnilo získavať údaje a spravodajské informácie, ktoré má k dispozícii Europol a Európsky úrad pre boj proti podvodom, aby bolo možné identifikovať skutočných páchateľov podvodov v oblasti DPH. Pozmeňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15 (15)  Organizovanie zasielania žiadostí o vrátenie DPH podľa článku 5 smernice Rady 2008/9/ES35 je príležitosťou na zníženie administratívnej záťaže pre príslušné orgány pri vymáhaní nezaplatených dlhov v oblasti DPH v členskom štáte usadenia. (15)  Organizovanie zasielania žiadostí o vrátenie DPH podľa článku 5 smernice Rady 2008/9/ES35 je príležitosťou na zníženie administratívneho zaťaženia pre príslušné orgány pri vymáhaní nezaplatených daňových povinností v členskom štáte usadenia. __________________ __________________ 35 Smernica Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008, s. 23). 35 Smernica Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008, s. 23). Pozmeňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 16 (16)  Na ochranu finančných záujmov Únie voči cezhraničným podvodom v oblasti DPH by členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme Európskej prokuratúry, mali uvedenej prokuratúre oznamovať, aj cez styčných úradníkov Eurofiscu, informácie o najzávažnejších trestných činoch v oblasti DPH, ako sa uvádza v článku 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/137136. (16)  Na ochranu finančných záujmov Únie voči cezhraničným podvodom v oblasti DPH by členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme Európskej prokuratúry, mali uvedenej prokuratúre včas oznamovať, aj cez styčných úradníkov Eurofiscu, informácie o najzávažnejších trestných činoch v oblasti DPH, ako sa uvádza v článku 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/137136. __________________ __________________ 36 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29). 36 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29). Pozmeňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18 (18)  Komisia môže mať prístup k informáciám oznámeným alebo zhromaždeným podľa nariadenia (EÚ) č. 904/2010, len pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie servisu, údržby a vývoja elektronických systémov, ktoré prevádzkuje Komisia a ktoré členské štáty využívajú na účely tohto nariadenia. (18)  Komisia by mala mať prístup k informáciám oznámeným alebo zhromaždeným podľa nariadenia (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie servisu, údržby a vývoja elektronických systémov, ktoré prevádzkuje Komisia a ktoré členské štáty využívajú na účely tohto nariadenia a na zabezpečenia riadneho vykonávania tohto nariadenia. Okrem toho by malo byť možné, aby Komisia vykonávala návštevy v členských štátoch s cieľom vyhodnocovať, ako fungujú opatrenia administratívnej spolupráce. Pozmeňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 19 (19)  Na účely tohto nariadenia je vhodné zvážiť obmedzenia určitých práv a povinností stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/67937 s cieľom chrániť záujmy uvedené v článku 23 ods. 1 písm. e) uvedeného nariadenia. Takéto obmedzenia sú nevyhnutné a primerané vzhľadom na potenciálnu stratu príjmov členských štátov a kľúčový význam sprístupňovania informácií na účinný boj proti podvodom. (19)  Na účely tohto nariadenia je vhodné zvážiť obmedzenia určitých práv a povinností stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/67937 s cieľom chrániť záujmy uvedené v článku 23 ods. 1 písm. e) uvedeného nariadenia. Takéto obmedzenia sú nevyhnutné a primerané vzhľadom na potenciálnu stratu príjmov členských štátov a kľúčový význam sprístupňovania informácií na účinný boj proti podvodom. Takéto obmedzenia by však nemali ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa a musia spĺňať prísne normy v zmysle článku 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. Okrem toho by akékoľvek budúce vykonávacie akty k tomuto nariadeniu mali byť v súlade s požiadavkami na ochranu údajov stanovenými v nariadení (EÚ) 2016/679 a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/200137a. __________________ __________________ 37 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1). 37 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1). 37a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1). Pozmeňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 20 a (nové) (20a)  Vzhľadom na malý počet členských štátov, ktoré zverejňujú odhady strát na DPH v dôsledku podvodov v rámci Spoločenstva, by porovnateľné údaje o podvodoch s DPH v rámci Spoločenstva prispeli k cielenejšej spolupráci medzi členskými štátmi. Komisia by preto spolu s členskými štátmi mala vypracovať spoločný štatistický prístup na kvantifikáciu a analyzovanie podvodov s DPH. Pozmeňujúci návrh 42 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 7 – odsek 4 4.  Žiadosť uvedená v odseku 1 môže obsahovať odôvodnenú žiadosť o konkrétne administratívne vyšetrovanie. Žiadaný orgán vykonáva administratívne vyšetrovanie v koordinácii so žiadajúcim orgánom. Použiť sa môžu nástroje a postupy uvedené v článkoch 28 až 30 tohto nariadenia. Ak žiadaný orgán dospeje k záveru, že žiadne administratívne vyšetrovanie nie je potrebné, bezodkladne o svojich dôvodoch informuje žiadajúci orgán. 4.  Ak sa príslušný orgán členského štátu domnieva, že je potrebné administratívne vyšetrovanie, predloží riadne odôvodnenú žiadosť. Žiadaný orgán nesmie odmietnuť vykonať príslušné vyšetrovanie a v prípade, že informácie má už k dispozícii, poskytne ich žiadajúcemu orgánu ešte predtým, ako o to žiadajúci orgán požiada. Členské štáty zabezpečia, aby žiadajúci orgán a žiadaný orgán mali medzi sebou uzavreté dohody, na základe ktorých sa úradníci oprávnení žiadajúcim orgánom zúčastňujú na administratívnom vyšetrovaní vykonávanom na území žiadaného orgánu s cieľom zhromaždiť informácie uvedené v druhom pododseku. Takéto administratívne vyšetrovanie vykonávajú úradníci žiadajúceho orgánu spoločne s úradníkmi žiadaného orgánu v rámci vzájomnej spolupráce a v produktívnom duchu. Úradníci žiadajúceho orgánu majú prístup k tým istým informáciám, dokumentom a do tých istých priestorov a, pokiaľ to umožňujú právne predpisy žiadaného členského štátu, môžu priamo vypočúvať jednotlivcov s cieľom zisťovať cezhraničné podvody s DPH, ktoré v súčasnosti narúšajú národné daňové základy, a predchádzať im. Bez ohľadu na prvý pododsek je možné odmietnuť vyšetrovanie týkajúce sa súm, ktoré priznala zdaniteľná osoba usadená v členskom štáte žiadaného orgánu a ktoré sú zdaniteľné v členskom štáte žiadajúceho orgánu, iba na základe niektorého z týchto dôvodov: a)  z dôvodov ustanovených v článku 54 ods. 1, ktoré žiadaný orgán vyhodnotil v súlade s usmerneniami na vykonávanie najlepších postupov týkajúcimi sa interakcie tohto odseku a článku 54 ods. 1, ktoré sa prijmú v súlade s postupom ustanoveným v článku 58 ods. 2, alebo b)  z dôvodov stanovených v článku 54 ods. 2, 3 a 4; c)  z toho dôvodu, že žiadaný orgán už poskytol žiadajúcemu orgánu informácie o tej istej zdaniteľnej osobe, získané v rámci administratívneho vyšetrovania, ktoré sa uskutočnilo menej ako dva roky predtým. Ak žiadaný orgán odmietne administratívne vyšetrovanie uvedené v druhom pododseku z dôvodov uvedených v písmene a) alebo b), napriek tomu poskytne žiadajúcemu orgánu dátumy a hodnoty všetkých príslušných dodaní tovaru a poskytnutí služieb, ktoré zdaniteľná osoba za posledné dva roky uskutočnila v členskom štáte žiadajúceho orgánu. Ak sa príslušné orgány z najmenej dvoch členských štátov domnievajú, že administratívne vyšetrovanie je nutné, žiadaný orgán nesmie odmietnuť toto vyšetrovanie vykonať. Členské štáty zabezpečia zavedenie opatrení medzi uvedenými žiadajúcimi orgánmi a žiadaným orgánom, na základe ktorých sa úradníci oprávnení žiadajúcimi orgánmi môžu zúčastňovať na administratívnom vyšetrovaní vykonávanom na území žiadaného orgánu s cieľom zhromaždiť informácie uvedené v druhom pododseku. Takéto administratívne vyšetrovanie vykonávajú úradníci žiadajúceho orgánu spoločne s úradníkmi žiadaného orgánu. Úradníci žiadajúcich orgánov vykonávajú rovnaké kontrolné právomoci, ako tie, ktoré boli zverené úradníkom žiadaného orgánu. Úradníci žiadajúcich orgánov majú prístup do tých istých priestorov a k tým istým dokumentom ako úradníci žiadaného orgánu výlučne na účely vykonania administratívneho vyšetrovania. Pozmeňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 1 a (nový) Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 12 a (nový) 1a.  Vkladá sa tento článok: „Článok 12a Všetky členské štáty musia plniť súbor operačných cieľov v oblasti znižovania percentuálnej miery neskorých odpovedí a zlepšenia kvality žiadostí o informácie a informujú Komisiu o plnení týchto cieľov.“ Pozmeňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 13 – odsek 3 3.  Informácie sa postupujú prostredníctvom vzorových formulárov alebo inými prostriedkami, ktoré jednotlivé príslušné orgány považujú za vhodné. Vzorové formuláre prijme Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 58 ods. 2. 3.  Informácie sa postupujú použitím vzorových formulárov alebo inými prostriedkami, ktoré jednotlivé príslušné orgány považujú za vhodné. Vzorové formuláre prijíma Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 58 ods. 2. Pozmeňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 a (nový) Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 14 – odsek 1 – pododsek 2 2a.  V článku 14 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto: „Členský štát sa môže zdržať účasti na automatickej výmene informácie vo vzťahu k jednej alebo viacerým kategóriám, pokiaľ by si takéto zhromažďovanie informácií na takúto výmenu vyžadovalo uloženie nových povinností osobám povinným platiť DPH, alebo by sa ňou členskému štátu spôsobilo neprimerané administratívne zaťaženie.“ „Členský štát sa môže zdržať účasti na automatickej výmene informácie vo vzťahu k jednej alebo viacerým kategóriám, pokiaľ by si takéto zhromažďovanie informácií na takúto výmenu vyžadovalo uloženie neprimeraných povinností osobám povinným platiť DPH, alebo by sa ňou členskému štátu spôsobilo neprimerané administratívne zaťaženie.“ Pozmeňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno a Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 17 – odsek 1 – písmeno e e)  informácie o statuse certifikovanej zdaniteľnej osoby podľa článku 13a smernice 2006/112/ES, ako aj dátum udelenia tohto statusu, jeho zamietnutia a odňatia. (Netýka sa slovenskej verzie.) Pozmeňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno b Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 17 – odsek 1 – písmeno f f)  informácie, ktoré zhromažďuje v súlade s článkom 143 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2006/112/ES, ako aj krajinu pôvodu, krajinu určenia, kód tovaru, menu, celkovú sumu, výmenný kurz, ceny jednotlivých položiek a čistú hmotnosť. f)  informácie, ktoré zhromažďuje v súlade s článkom 143 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2006/112/ES, ako aj krajinu pôvodu, identifikačné údaj vývozcu, krajinu určenia, kód tovaru, menu, celkovú sumu, výmenný kurz, cenu položky a čistú hmotnosť. Pozmeňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno e Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 17 – odsek 3 3.  Presné kategórie informácií uvedených v odseku 1 písm. f) tohto článku Komisia určí prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 58 ods. 2. 3.  Osobitné kategórie, ktoré musia byť obsiahnuté vo vzorových formulároch, šablónach a postupoch pri poskytovaní informácií podľa odseku 1 písm. f) tohto článku Komisia určí prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 58 ods. 2. Pozmeňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno a Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 21 – odsek 1a 1a.  Každý členský štát poskytne svojim úradníkom, ktorí kontrolujú požiadavky stanovené v článku 143 ods. 2 smernice 2006/112/ES, prístup k informáciám uvedeným v článku 17 ods. 1 písm. b) a c) tohto nariadenia, ku ktorým poskytujú ostatné členské štáty automatický prístup. 1a.  Každý členský štát poskytne svojim úradníkom, ktorí kontrolujú požiadavky stanovené v článku 143 ods. 2 smernice 2006/112/ES, prístup k informáciám uvedeným v článku 17 ods. 1 písm. b) a c) tohto nariadenia vrátane registra certifikovaných zdaniteľných osôb, ku ktorým poskytujú ostatné členské štáty automatický prístup. Pozmeňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno b – bod i Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 21 – odsek 2 – písmeno e – bod i i)  prístup súvisí s vyšetrovaním podozrenia z podvodu alebo je jeho účelom zistenie alebo identifikácia páchateľov podvodu; i)  prístup súvisí s vyšetrovaním podozrenia z podvodu alebo je jeho účelom zistenie alebo identifikácia páchateľov podvodu a závažného pochybenia; Pozmeňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno b – bod i Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 21 – odsek 2 – písmeno e – bod ii ii)  prístup sa uskutočňuje prostredníctvom styčného úradníka Eurofiscu uvedeného v článku 36 ods. 1, ktorý má identifikáciu osobného používateľa elektronických systémov umožňujúcu prístup k týmto informáciám. ii)  prístup sa uskutočňuje prostredníctvom styčného úradníka Eurofiscu uvedeného v článku 36 ods. 1, ktorý má identifikáciu osobného používateľa elektronických systémov umožňujúcu prístup k týmto informáciám a registru certifikovaných zdaniteľných osôb. Pozmeňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno c Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 21 – odsek 2a – pododsek 1 – úvodná časť Pokiaľ ide o informácie uvedené v článku 17 ods. 1 písm. f), sprístupnia sa aspoň tieto údaje: Pokiaľ ide o informácie uvedené v článku 17 ods. 1 písm. f), sprístupnia sa aspoň tieto informácie: Pozmeňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno c Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 21 – odsek 2a – pododsek 1 – písmeno a a)  identifikačné čísla pre DPH vydané členským štátom prijímajúcim informácie; a)  identifikačné čísla pre DPH vydané členským štátom prijímajúcim informácie a register certifikovaných zdaniteľných osôb; Pozmeňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno c Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 21 – odsek 2a – pododsek 1 – písmeno c c)  krajina pôvodu, krajina určenia, kód tovaru, mena, celková suma, výmenný kurz, ceny jednotlivých položiek a čistá hmotnosť dovezeného tovaru, ktorý bol následne dodaný v rámci Spoločenstva, od všetkých osôb uvedených v písmene b) všetkým osobám s identifikačným číslom pre DPH uvedeným v písmene a); c)  krajina pôvodu, krajina určenia, kód tovaru, mena, celková suma, výmenný kurz, cena položky a čistá hmotnosť dovezeného tovaru, ktorý bol následne dodaný v rámci Spoločenstva, od všetkých osôb uvedených v písmene b) všetkým osobám s identifikačným číslom pre DPH uvedeným v písmene a); Pozmeňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno c Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 21 – odsek 2a – pododsek 1 – písmeno d – úvodná časť d)  krajina pôvodu, krajina určenia, kód tovaru, mena, celková suma, výmenný kurz, ceny jednotlivých položiek a čistá hmotnosť dovezeného tovaru, ktorý bol následne dodaný v rámci Spoločenstva, od všetkých osôb uvedených v písmene b) všetkým osobám s identifikačným číslom pre DPH vydaným iným členským štátom, ak sú splnené tieto podmienky: d)  krajina pôvodu, krajina určenia, kód tovaru, mena, celková suma, výmenný kurz, cena položky a čistá hmotnosť dovezeného tovaru, ktorý bol následne dodaný v rámci Spoločenstva, od všetkých osôb uvedených v písmene b) všetkým osobám s identifikačným číslom pre DPH vydaným iným členským štátom, ak sú splnené tieto podmienky: Pozmeňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 4 – písmeno c Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 21 – odsek 2a – pododsek 1 – písmeno d – bod i i)  prístup súvisí s vyšetrovaním podozrenia z podvodu alebo je jeho účelom zistenie alebo identifikácia páchateľov podvodu; i)  prístup súvisí s vyšetrovaním podozrenia z podvodu alebo je jeho účelom zistenie alebo identifikácia páchateľov podvodu a závažného pochybenia; Pozmeňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 5 Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 21a – odsek 2 – pododsek 1 – bod i i)  prístup súvisí s vyšetrovaním podozrenia z podvodu alebo je jeho účelom zistenie alebo identifikácia páchateľov podvodu; i)  prístup súvisí s vyšetrovaním podozrenia z podvodu alebo je jeho účelom zistenie alebo identifikácia páchateľov podvodu a závažného pochybenia; Pozmeňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 8 – písmeno a Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 28 – odsek 2a 2a.  Dohodou medzi žiadajúcim orgánom a žiadaným orgánom a v súlade s úpravami stanovenými žiadaným orgánom úradníci schválení žiadajúcim orgánom sa môžu s cieľom zhromažďovania a výmeny informácií uvedených v článku 1 zúčastňovať na administratívnych vyšetrovaniach vykonávaných na území žiadaného členského štátu. Takéto administratívne vyšetrovania vykonávajú úradníci žiadajúceho orgánu spoločne s úradníkmi žiadaného orgánu. Úradníci žiadajúceho orgánu vykonávajú rovnaké kontrolné právomoci, ako tie, ktoré boli zverené úradníkom žiadaného orgánu. Úradníci žiadajúcich orgánov majú prístup do tých istých priestorov a k tým istým dokumentom ako úradníci žiadaného orgánu výlučne na účely vykonania administratívneho vyšetrovania. Dohodou medzi žiadajúcim orgánom a žiadaným orgánom, a v súlade s úpravami stanovenými žiadaným orgánom, môžu oba orgány vypracovať spoločnú správu o audite. 2a.  Dohodou medzi žiadajúcim orgánom a žiadaným orgánom a v súlade s úpravami stanovenými žiadaným orgánom úradníci schválení žiadajúcim orgánom sa môžu s cieľom zhromažďovania a výmeny informácií uvedených v článku 1 zúčastňovať na administratívnych vyšetrovaniach vykonávaných na území žiadaného členského štátu. Takéto administratívne vyšetrovania vykonávajú úradníci žiadajúceho orgánu spoločne s úradníkmi žiadaného orgánu v duchu vzájomnej dôvery a účinnej spolupráce pri rešpektovaní administratívnych postupov týchto orgánov a vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu žiadaného orgánu s cieľom bojovať proti s cezhraničným podvodom. Úradníci žiadajúcich orgánov majú prístup do tých istých priestorov a k tým istým dokumentom ako úradníci žiadaného orgánu výlučne na účely vykonania administratívneho vyšetrovania. Dohodou medzi žiadajúcim a žiadaným orgánom a v súlade s úpravami stanovenými žiadaným orgánom môžu zúčastnené orgány vypracovať spoločnú správu o audite. Pozmeňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 11 – písmeno a Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 33 – odsek 1 1.  Na podporu a uľahčenie mnohostrannej spolupráce v boji proti podvodom v oblasti DPH sa v tejto kapitole zriaďuje sieť pre rýchlu výmenu, spracovanie a analýzu cielených informácií medzi členskými štátmi a na koordináciu všetkých nadväzných opatrení (ďalej len „Eurofisc“). 1.  Na podporu a uľahčenie mnohostrannej spolupráce v boji proti podvodom v oblasti DPH sa v tejto kapitole zriaďuje sieť pre rýchlu výmenu, spracovanie a analýzu cielených informácií o schémach cezhraničných podvodov medzi členskými štátmi a na koordináciu všetkých nadväzných opatrení (ďalej len „Eurofisc“). Pozmeňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 11 – písmeno b – bod i Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 33 – odsek 2 – písmeno b b)  vykonávajú a koordinujú rýchlu mnohostrannú výmenu a spoločné spracovanie a analýzu cielených informácií v tematických oblastiach, v ktorých Eurofisc vykonáva činnosť (ďalej len „pracovné oblasti Eurofiscu“); b)  vykonávajú a koordinujú rýchlu mnohostrannú výmenu a spoločné spracovanie a analýzu cielených informácií o schémach cezhraničných podvodov v tematických oblastiach, v ktorých Eurofisc vykonáva činnosť (ďalej len „pracovné oblasti Eurofiscu“); Pozmeňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 11 – písmeno b – bod ii Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 33 – odsek 2 – písmeno d d)  koordinujú administratívne vyšetrovania zúčastnených členských štátov týkajúce sa podozrivých a páchateľov podvodu, ktorých identifikovali styční úradníci Eurofiscu v súlade s článkom 36 ods. 1. d)  koordinujú administratívne vyšetrovania zo strany zúčastnených členských štátov, ktoré sa týkajú podvodu identifikovaného styčnými úradníkmi Eurofiscu v súlade s článkom 36 ods. 1. Pozmeňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 12 Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 34 – odsek 2 2.  Členské štáty, ktoré sa rozhodli zúčastňovať sa na činnosti v rámci niektorej pracovnej oblasti Eurofiscu, sa aktívne zapájajú do mnohostrannej výmeny cielených informácií, ich spoločného spracovania a analýzy medzi všetkými zúčastnenými členskými štátmi, ako aj koordinácie všetkých nadväzných opatrení. 2.  Členské štáty, ktoré sa rozhodli zúčastňovať sa na činnosti v rámci niektorej pracovnej oblasti Eurofiscu, sa aktívne zapájajú do mnohostrannej výmeny cielených informácií o schémach cezhraničných podvodov, spoločného spracovania a analýzy takýchto informácií medzi všetkými zúčastnenými členskými štátmi, ako aj koordinácie všetkých nadväzných opatrení. Pozmeňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 13 Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 35 – odsek 1 Komisia poskytuje Eurofiscu technickú a logistickú podporu. Komisia nemá prístup k informáciám uvedeným v článku 1, ktoré sa môžu vymieňať prostredníctvom Eurofiscu, okrem prípadov stanovených v článku 55 ods. 2. Komisia poskytuje Eurofiscu nevyhnutnú technickú a logistickú podporu. Komisia má prístup k informáciám uvedeným v článku 1, ktoré sa môžu vymieňať prostredníctvom Eurofiscu, v prípadoch stanovených v článku 55 ods. 2. Pozmeňujúci návrh 34 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 14 – písmeno c Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 36 – odsek 3 3.  Koordinátori pre pracovnú oblasť Eurofiscu môžu z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie postúpiť niektoré usporiadané a spracované informácie Europolu a Európskemu úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“), v súlade s dohodou účastníkov v rámci danej pracovnej oblasti. 3.  Koordinátori pre pracovnú oblasť Eurofiscu môžu z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie postúpiť relevantné informácie o najvážnejších cezhraničných podvodoch s DPH Europolu a Európskemu úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“), v súlade s dohodou účastníkov v rámci danej pracovnej oblasti. Pozmeňujúci návrh 35 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 14 – písmeno c Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 36 – odsek 4 4.  Koordinátori pre pracovnú oblasť Eurofiscu sprístupňujú informácie prijaté od Europolu a úradu OLAF ostatným zúčastňujúcim sa styčným úradníkom Eurofiscu; tieto informácie sa vymieňajú elektronickými prostriedkami. 4.  Koordinátori pre pracovnú oblasť Eurofiscu môže požiadať Europol a úrad OLAF o relevantné informácie. Koordinátori pre pracovnú oblasť Eurofiscu sprístupňujú informácie prijaté od Europolu a úradu OLAF ostatným zúčastňujúcim sa styčným úradníkom Eurofiscu; tieto informácie sa vymieňajú elektronickými prostriedkami. Pozmeňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 16 Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 48 – odsek 1 – pododsek 2 Ak členský štát usadenia zistí, že zdaniteľná osoba žiadajúca o vrátenie DPH v súlade s článkom 5 smernice 2008/9/ES má nespornú povinnosť zaplatiť DPH v uvedenom členskom štáte usadenia, môže informovať členský štát vrátenia dane o tejto povinnosti, aby si tento členský štát vrátenia dane vyžiadal súhlas zdaniteľnej osoby s prevodom vrátenej DPH priamo členskému štátu usadenia s cieľom vyrovnať túto nesplatenú sumu DPH. Ak zdaniteľná osoba udelí súhlas s takýmto prevodom, členský štát vrátenia dane prevedie v mene zdaniteľnej osoby túto sumu členskému štátu usadenia v rozsahu potrebnom na vyrovnanie nesplatenej sumy DPH. Členský štát usadenia informuje zdaniteľnú osobu o tom, či je prevedenou sumou povinnosť zaplatiť DPH splnená v plnej miere alebo len čiastočne do 15 dní od prijatia prevodu z členského štátu vrátenia dane. Ak členský štát usadenia zistí, že zdaniteľná osoba žiadajúca o vrátenie DPH v súlade s článkom 5 smernice 2008/9/ES má nespornú povinnosť zaplatiť DPH v uvedenom členskom štáte usadenia, informuje členský štát vrátenia dane o tejto povinnosti, aby si tento členský štát vrátenia dane mohol vyžiadať súhlas zdaniteľnej osoby s prevodom vrátenej DPH priamo členskému štátu usadenia s cieľom vyrovnať túto nesplatenú sumu DPH. Ak zdaniteľná osoba udelí súhlas s takýmto prevodom, členský štát vrátenia dane prevedie v mene zdaniteľnej osoby túto sumu členskému štátu usadenia v rozsahu potrebnom na vyrovnanie nesplatenej sumy DPH. Členský štát usadenia informuje zdaniteľnú osobu o tom, či je prevedenou sumou povinnosť zaplatiť DPH splnená v plnej miere alebo len čiastočne do 10 pracovných dní od prijatia prevodu z členského štátu vrátenia dane. Pozmeňujúci návrh 37 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 18 Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 49 – odsek 2a – pododsek 2 Členské štáty môžu Európskemu úradu pre boj proti podvodom oznámiť všetky dostupné informácie o trestných činoch proti spoločnému systému DPH, aby mohol zvážiť vhodné kroky v súlade so svojím mandátom. Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 36 ods. 3, členské štáty môžu Európskemu úradu pre boj proti podvodom oznámiť všetky dostupné informácie o trestných činoch proti spoločnému systému DPH, aby mohol zvážiť vhodné kroky v súlade so svojím mandátom. Pozmeňujúci návrh 38 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 18 a (nový) Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 49 a (nový) 18a.  Vkladá sa tento článok: „Článok 49a Členské štáty a Komisia zriadia spoločný systém zhromažďovania štatistických údajov o podvodoch s DPH v rámci Spoločenstva a uverejnia národné odhady strát na DPH v dôsledku týchto podvodov, ako aj odhady pre Úniu ako celok. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme praktické opatrenia pre takýto štatistický systém. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 58 ods. 2.“ Pozmeňujúci návrh 39 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 18 b (nový) Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 50 – odsek 1 a (nový) 18b.  V článku 50 sa vkladá tento odsek: „1a. Ak členský štát poskytne tretej krajine rozsiahlejšiu informáciu, než sa stanovuje v kapitolách II a III tohto nariadenia, tento členský štát nesmie odmietnuť poskytnúť túto informáciu každému inému členskému štátu žiadajúcemu o spoluprácu alebo majúcemu záujem o takúto informáciu.“ Pozmeňujúci návrh 40 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 19 – písmeno a Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 55 – odsek 2 2.  Osoby riadne akreditované orgánom bezpečnostnej certifikácie Komisie môžu mať k týmto informáciám prístup, len pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie servisu, údržby a vývoja elektronických systémov, ktoré prevádzkuje Komisia a ktoré členské štáty využívajú na vykonávanie tohto nariadenia. 2.  Osoby riadne akreditované orgánom bezpečnostnej certifikácie Komisie majú k týmto informáciám prístup, pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie servisu, údržby a vývoja elektronických systémov, ktoré prevádzkuje Komisia a ktoré členské štáty využívajú na vykonávanie tohto nariadenia, a na zabezpečenie riadneho vykonávania tohto nariadenia. Pozmeňujúci návrh 41 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 19 – písmeno b Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 Článok 55 – odsek 5 5.  Na každé uchovávanie, spracovanie alebo výmenu informácií uvedené v tomto nariadení sa vzťahujú ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(*). Členské štáty však na účely správneho uplatňovania tohto nariadenia obmedzia rozsah povinností a práv stanovených v článku 12 až 22 a článkoch 5 a 34 nariadenia (EÚ) 2016/679 do takej miery, aká je potrebná na ochranu záujmov uvedených v článku 23 ods. 1 písm. e) uvedeného nariadenia. Spracovanie a uchovávanie informácií podľa tohto nariadenia sa uskutočňuje len na účely uvedené v článku 1 ods. 1 tohto nariadenia a uchovávanie týchto informácií je obmedzené na obdobia nevyhnutné na dosiahnutie týchto účelov. 5.  Na každé uchovávanie, spracovanie alebo výmenu informácií uvedené v tomto nariadení sa vzťahujú ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(*). Členské štáty však na účely správneho uplatňovania tohto nariadenia obmedzia rozsah povinností a práv stanovených v článku 12 až 22 a článkoch 5 a 34 nariadenia (EÚ) 2016/679 do takej miery, aká je potrebná na ochranu záujmov uvedených v článku 23 ods. 1 písm. e) uvedeného nariadenia. Spracovanie a uchovávanie informácií podľa tohto nariadenia sa schváli len na účely uvedené v článku 1 ods. 1 tohto nariadenia a uchovávanie týchto informácií je obmedzené na obdobia nevyhnutné na dosiahnutie týchto účelov.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2018 o porušovaní práv domorodého obyvateľstva vo svete vrátane zaberania pôdy (2017/2206(INI))

P8_TA(2018)0279 A8-0194/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (VDĽP) a iné zmluvy a nástroje Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) týkajúce sa ľudských práv, najmä Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP), ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 13. decembra 2007,

–  so zreteľom na dohovor Medzinárodnej organizácie práce o domorodom a kmeňovom obyvateľstve (dohovor 169), prijatý 27. júna 1989;

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

–  so zreteľom na články 21, 22 a 47 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na strategický rámec pre ľudské práva a demokraciu EÚ, ktorý Rada pre zahraničné veci prijala 25. júna 2012, a na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv z roku 1998,

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie, najmä na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv a na európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o prípadoch porušovania ľudských práv a zásad demokracie a právneho štátu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2016 o situácii príslušníkov kmeňa Guaraní-Kaiowa v brazílskom štáte Mato Grosso do Sul(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o Hondurase: situácia obhajcov ľudských práv(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o Tanzánii, najmä o otázke zaberania pôdy(3),

–  so zreteľom na výročnú správu o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016 a politike Európskej únie v tejto oblasti(4),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 69/2 z 22. septembra 2014, ktorou sa schvaľuje záverečný dokument Svetovej konferencie o pôvodnom obyvateľstve z roku 2014(5),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 71/178 z 19. decembra 2016 o právach pôvodných obyvateľov, najmä jej odsek 13, v ktorom sa vyhlasuje rok 2019 za medzinárodný rok pôvodných jazykov(6),

–  so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne OSN pre práva pôvodného obyvateľstva pre Radu OSN pre ľudské práva z 8. augusta 2017(7),

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva 26/9 z 26. júna 2014, ktorou sa zriadila otvorená medzivládna pracovná skupina, ktorej úlohou bolo vypracovať medzinárodný právne záväzný nástroj týkajúci sa nadnárodných korporácií a iných podnikov v súvislosti s ľudskými právami(8),

–  so zreteľom na proces otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny, ktorá vypracovala Deklaráciu práv roľníkov a ostatných osôb pracujúcich vo vidieckych oblastiach a ktorú zriadila Rada OSN pre ľudské práva 13. októbra 2015(9),

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite prijatý 22. mája 1992,

–  so zreteľom na dohodu z Durbanu a akčný plán, ktorý prijala V. Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) na kongrese o svetových parkoch v roku 2003(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 19. októbra 2004 o usmerneniach EÚ na podporu navrhovania pôdnej politiky a reformných procesov v rozvojových krajinách (COM(2004)0686),

–  so zreteľom na dobrovoľné usmernenia Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo pre zodpovednú správu držby pôdy, rybárstva a lesov, ktoré schválil Výbor OSN pre svetovú potravinovú bezpečnosť 11. mája 2012(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o Akčnom pláne EÚ pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT), ktorý bol schválený v roku 2003 (COM(2003)0251), a na dvojstranné dobrovoľné dohody o partnerstve (DDP) uzatvorené medzi EÚ a partnerskými krajinami,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a globálny pakt OSN,

–  so zreteľom na Maastrichtské zásady z 28. septembra 2011, ktorými sa objasnili extrateritoriálne záväzky štátov na základe ustáleného medzinárodného práva(12),

–  so zreteľom na závery Rady z 15. mája 2017 o pôvodnom obyvateľstve(13),

–  so zreteľom na ustanovenia o ľudských právach zahrnuté do Dohody z Cotonou,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej z 9. augusta 2017 pri príležitosti Medzinárodného dňa pôvodného obyvateľstva sveta(14),

–  so zreteľom na rozhodnutie nominovať Auru Lolitu Chavez Ixcaquicovú na Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za rok 2017 ako vôbec prvú domorodú obhajkyňu ľudských práv, ktorá bola na túto cenu nominovaná,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu o zmene klímy z 12. decembra 2015,

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie z 21. septembra 2015 s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: Ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (SWD(2015)0182),

–  so zreteľom na uznesenie Valného zhromaždenia OSN 64/292 z 3. augusta 2010 o práve človeka na vodu a hygienu(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2017 o korupcii a ľudských právach v tretích krajinách(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o opatreniach EÚ zameraných na udržateľnosť(18),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0194/2018),

A.  keďže celková populácia pôvodných obyvateľov sa odhaduje na viac ako 370 miliónov ľudí vo viac ako 70 krajinách sveta, čo predstavuje približne 5 % celkovej svetovej populácie, a keďže existuje najmenej 5 000 rôznych typov pôvodných obyvateľov; keďže napriek geografickej rozptýlenosti čelia títo ľudia podobným hrozbám a problémom;

B.  keďže pôvodní obyvatelia majú jedinečný vzťah s pôdou a prostredím, v ktorom žijú, a využívajú dostupné prírodné zdroje na vytvorenie jedinečných systémov poznatkov, inovácií a praktík, ktoré zase tvarujú podstatnú časť ich identity a majú veľký význam pre zachovanie a udržateľné využívanie biodiverzity; keďže tradičné poznatky pôvodných obyvateľov sú faktorom, ktorý významne prispieva k vývoju ľudstva; keďže komercializácia a/alebo marginalizácia poznatkov pôvodných obyvateľov ohrozuje ich úlohu ako tradičných držiteľov a strážcov týchto poznatkov;

C.  keďže komunitné práva pôvodného obyvateľstva vznikajú na základe tradičného osídlenia ich území a keďže pocit spolupatričnosti, ktorý ich spája s týmito územiami, nie je totožný s pojmom vlastníctvo, ako sa zvyčajne chápe v západných spoločnostiach;

D.  keďže územia, ktoré sú tradične obývané pôvodným obyvateľstvom, zahŕňajú asi 22 % celosvetového zemského povrchu a odhaduje sa, že na nich žije 80 % biodiverzity planéty; keďže pôvodné rezervácie tvoria dôležitú bariéru odlesňovania; keďže tropické lesy obývané pôvodným obyvateľstvom a miestnymi komunitami prispievajú k ukladaniu uhlíka v biómoch tropických lesov, čo ešte viac vyzdvihuje ich hodnotu vo všetkých stratégiách boja proti zmene klímy; keďže pôvodné obyvateľstvo je vzhľadom na svoj životný štýl a úzky vzťah s pôdou, ktorý priamo závisí od nepretržitej dostupnosti prírodných zdrojov, najviac citlivé na negatívny vplyv zmeny klímy;

E.  keďže pôda je základným, obmedzeným a neobnoviteľným prírodným zdrojom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou prírodného bohatstva každej krajiny;

F.  keďže v zmluvách o ľudských právach sa uznáva právo pôvodného obyvateľstva na pôdu a zdroje ich predkov a stanovuje sa, že štáty musia s pôvodným obyvateľstvom konzultovať v dobrej viere s cieľom získať ich slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas týkajúci sa projektov, ktoré môžu mať vplyv na ich tradičný spôsob života, môžu ohrozovať prírodné zdroje, ktoré tradične kultivujú a od ktorých sú stále závislí, alebo viesť k vysídleniu obyvateľstva a k následnej strate jedinečného hmotného aj nehmotného kultúrneho dedičstva; keďže takéto konzultácie by sa mali uskutočniť pred tým, než sa príjmu alebo začnú uplatňovať legislatívne a administratívne opatrenia, v súlade s právom na sebaurčenie pôvodného obyvateľstva, čo zahŕňa právo vlastniť, používať, vyvíjať a riadiť svoju pôdu, územia, vodu, pobrežné vody a iné zdroje; keďže pôvodné obyvateľstvo má právo slobodne si určiť politický štatút, slobodne sa venovať hospodárskemu, sociálnemu a kultúrnemu rozvoju a slobodne využívať svoje prírodné bohatstvo a zdroje, pričom v žiadnom prípade nemá byť zbavené svojich prostriedkov na živobytie;

G.  keďže v UNDRIP sa uznávajú kolektívne a individuálne práva pôvodného obyvateľstva, najmä práva na svoju pôdu, majetok, prírodné zdroje, územia, kultúru, identitu a jazyk, na zamestnanie, zdravie a vzdelanie a právo slobodne si určiť svoj politický štatút a hospodársky rozvoj;

H.  keďže kolektívne a individuálne práva pôvodného obyvateľstva naďalej v rôznych regiónoch sveta porušujú štátne aj neštátne subjekty a v dôsledku toho toto obyvateľstvo naďalej čelí fyzickému, psychickému a sexuálnemu násiliu, ako aj rasizmu, vylúčeniu, diskriminácii, násilnému vysťahovaniu, deštruktívnemu osídľovaniu, nezákonnému vyvlastňovaniu tradičných oblastí či odnímaniu prístupu k zdrojom, živobytiu a tradičným poznatkom; keďže podľa OSN pôvodné obyvateľstvo čelí väčšiemu porušovaniu svojich práv než pred 10 rokmi;

I.  keďže domorodé ženy sa stretávajú s prekážkami, pokiaľ ide o ich sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, vrátane nedostatočného poradenstva v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, nedostatočného prístupu k zariadeniam a materiálu a právnych predpisov zakazujúcich interrupciu aj v prípadoch znásilnenia, čo vedie k vysokej miere úmrtnosti matiek, tehotenstvám maloletých a sexuálne prenosným chorobám;

J.  keďže domorodé ženy čelia veľmi rozšírenej beztrestnosti, pokiaľ ide o porušovanie ich práv, najmä v dôsledku toho, že im je odopreté ich právo na prostriedok nápravy a neexistujú dostatočné mechanizmy monitorovania a údaje rozdelené podľa rodu;

K.  keďže štáty nesú konečnú zodpovednosť za zaručenie ochrany, bezpečnosti a práv pôvodného obyvateľstva vrátane domorodých obhajcov environmentálnych ľudských práv;

L.  keďže pôvodné jazyky po celom svete naďalej miznú alarmujúcou rýchlosťou, hoci jazyky sú základnou zložkou ľudských práv a základných slobôd a sú nevyhnutné na realizáciu trvalo udržateľného rozvoja; keďže medzigeneračný prenos poznatkov pôvodného obyvateľstva je nevyhnutný na riešenie globálnych environmentálnych výziev; keďže podľa odhadov zo správy OSN uverejnenej v roku 2016(19) až 95 % z takmer 6 700 jazykov, ktorými sa dnes vo svete hovorí, hrozí do konca storočia zánik, pričom veľkú väčšinu z týchto ohrozených jazykov predstavujú pôvodné jazyky; keďže štáty sú povinné chrániť a podporovať jazyky pôvodného obyvateľstva a zaistiť, aby títo obyvatelia v plnej miere využívali svoje kultúrne práva; keďže členské štáty by mali investovať do opatrení na zmenu spoločensky zakorenených stereotypov;

M.  keďže v niektorých krajinách sa veľké počty pôvodných obyvateľov presunuli do väčších mestských centier, kde dochádza k pocitom odlúčenia a straty kultúrnych hodnôt; keďže ich tradičné poznatky a postupy nie sú prispôsobené mestskému prostrediu a súčasnej dynamike trhu práce, čo ich vystavuje chudobe a novým formám vylúčenia a diskriminácie;

N.  keďže pôvodné obyvateľstvo trpí alarmujúcou chudobou, chorobami a negramotnosťou, nedostatočným prístupom k bezpečnej, čistej vode, sanitácii, zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, zamestnaniu, občianskym právam vrátane práv politickej účasti a zastúpenia, ako aj vysokou mierou závislosti od návykových látok a samovrážd medzi mladými ľuďmi;

O.  keďže ženy v komunitách pôvodného obyvateľstva sú osobitne marginalizované najmä nedostatočným prístupom k zdravotnej starostlivosti, sociálnym službám a hospodárskym príležitostiam, sú diskriminovaní v dôsledku pohlavia, etnického pôvodu a sociálno-ekonomického zázemia, čo vedie k vyššej miere úmrtnosti, a sú obeťami rodovo motivovaného násilia a vraždenia žien; keďže podľa OSN najmenej jedna z troch pôvodných žien je v určitej fáze svojho života znásilnená a miera úmrtnosti matiek a tehotenstva vo veku dospievania, miera pohlavne prenosných chorôb vrátane HIV/AIDS sú vyššie ako priemer; keďže ženy často čelia osobitným hrozbám a prekážkam založeným na rodovej príslušnosti, ktoré treba chápať z prierezového hľadiska;

P.  keďže nedovolené obchodovanie s drogami neprimerane ovplyvňuje pôvodné komunity, pretože dopyt po drogách stále rastie a výrobcovia nelegálnych drog čoraz viac vytláčajú pôvodné komunity z ich tradičnej pôdy; keďže pôvodní obyvatelia sú často fyzicky alebo ekonomicky nútení zapájať sa do obchodu s drogami, najmä do dopravných operácií; keďže ozbrojené konflikty zvyšujú militarizáciu pôvodnej pôdy a vedú k porušovaniu ľudských práv a používaniu nadmernej sily na pôvodné komunity;

Q.  keďže rastúci dopyt a rastúca konkurencia v oblasti prírodných zdrojov sú hnacími silami globálnej honby za pôdou, ktorá vo viacerých krajinách spôsobuje neudržateľný tlak na územia tradične obývané a využívané pôvodným obyvateľstvom a na miestne komunity; keďže využívanie týchto prírodných zdrojov poľnohospodárskymi podnikmi, medzi inými odvetviami ťažobného priemyslu aj energetickým, drevospracujúcim a ťažobnými sektorom, nezákonná ťažba, veľké projekty infraštruktúry a rozvoja, vlády a miestne obyvateľstvo sú jednou z hlavných príčin pretrvávajúcich konfliktov držby pôdy a hlavnou príčinou kontaminácie vody a pôdy;

R.  keďže rozvoj sa nedá merať na základe ukazovateľov rastu, ale treba zohľadňovať predovšetkým znižovanie chudoby a nerovnosti;

S.  keďže nedostatočne regulovaný cestovný ruch môže mať na tieto komunity negatívny kultúrny a ekologický vplyv a v niektorých prípadoch je podnecujúcim faktorom zaberania pôdy;

T.  keďže nútené zaberanie pôdy súkromnými podnikmi je zvyčajne sprevádzané prítomnosťou vojenských jednotiek alebo súkromných bezpečnostných zložiek a keďže to vedie napríklad aj k nárastu priameho a nepriameho násilia na území domorodého obyvateľstva, čo má priamy vplyv na komunity, a najmä na sociálnych vodcov a ženy;

U.  keďže v súčasnosti existuje trend smerom k militarizácii niektorých rezervácií a chránených oblastí, ktoré sa niekedy prekrývajú s pôdou pôvodných a miestnych komunít, čo spôsobuje vážne porušovanie ľudských práv;

V.  keďže občianske konflikty v niektorých krajinách súvisia s právami na pôdu a sú príčinou núteného vysídľovania pôvodných a miestnych komunít, čím otvárajú dvere zaberaniu pôdy a koncentrácii vlastníctva pôdy;

W.  keďže zaberanie pôdy je zložitým problémom, ktorý si vyžaduje komplexné medzinárodné riešenie; keďže zdôrazňovať treba predovšetkým ochranu domorodých žien a dievčat;

X.  keďže zaberanie pôdy nie je nevyhnutne následkom zahraničných investícií a môžu ho vykonávať aj vlády a miestne spoločenstvá;

Y.  keďže bol zaznamenaný nárast súkromných foriem odškodnenia, pomocou ktorých súkromné podniky ponúkajú ženám, ktoré sa stali obeťou násilia, finančné odškodnenie výmenou za to, že podpíšu dohodu o tom, že na podnik nepodajú žalobu; keďže hlavnú zodpovednosť za zaručenie dodržiavania medzinárodných záväzkov týkajúcich sa dodržiavania práv domorodého obyvateľstva nesú štáty, a preto musia niesť hlavnú zodpovednosť za zabránenie porušeniam a za presadzovanie pravdy, spravodlivosti a odškodnenia pre obete;

Z.  keďže niektorí pôvodní obyvatelia na svete sa rozhodli, že odmietnu kontakt s vonkajším svetom, žijú v dobrovoľnej izolácii, nemajú kapacitu na obranu svojich práv, a sú preto veľmi zraniteľní v prípade porušenia ich práv; keďže tieto komunity sú najzraniteľnejšie na planéte a ich existenciu ohrozuje najmä prieskum výskytu ropy, odlesňovanie, obchodovanie s drogami a infraštruktúra súvisiaca s týmito činnosťami;

AA.  keďže mnohí pôvodní obyvatelia sú aj naďalej obeťami vrážd, mimosúdnych popráv, mrzačenia, mučenia, znásilňovania, svojvoľného zadržiavania, fyzických útokov, obťažovania a zastrašovania za to, že obhajujú svoje právo na územie vlastných predkov a prírodné zdroje vrátane prístupu k vode a potravinám a k svojim duchovným miestam a posvätným cintorínom;

AB.  keďže obhajcovia ľudských práv sú medzi ústrednými a kľúčovými činiteľmi trvalo udržateľného rozvoja, najmä pokiaľ ide o budovanie spoločenskej odolnosti, a sú medzi kľúčovými aktérmi v rámci inkluzívneho demokratického riadenia; keďže títo obhajcovia sa snažia zabezpečiť nielen práva svojho obyvateľstva, ale aj environmentálnu udržateľnosť a prírodné dedičstvo celého ľudstva; keďže domorodí obhajcovia ľudských práv a aktivisti pracujú na tom, aby sa ich komunitám umožnilo zapájať sa do politických procesov, sociálneho začleňovania a posilnenia hospodárskeho postavenia, ako aj aby mohli demokraticky a mierumilovne vyjadrovať svoje názory vo svojich príslušných krajinách a v medzinárodnom spoločenstve;

AC.  keďže v posledných rokoch znepokojujúco vzrástol počet prípadov vrážd, útokov a iných foriem násilia voči obhajcom ľudských práv a aktivistom, ktorí sú kľúčovými faktormi v trvalo udržateľnom rozvoji, v súvislosti s ochranou práv pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, environmentálnych práv a práv na pôdu; keďže podľa organizácie Front Line Defenders 67 % z 312 obhajcov ľudských práv, ktorí boli údajne zavraždení po celom svete v roku 2017, bojovalo za práva na pôdu, práva pôvodného obyvateľstva a environmentálne práva; keďže domorodí obhajcovia ľudských práv často čelia systémovej beztrestnosti páchateľov útokov proti nim;

AD.  keďže hoci sú obhajkyne ľudských práv z prostredia domorodého obyvateľstva rozhodujúce pre ochranu žien v komunitách domorodého obyvateľstva, ich činnosť je kriminalizovaná a stávajú sa obeťami rôznych foriem násilia vrátane obťažovania, znásilňovania a vrážd;

AE.  keďže vykonávanie nezáväzných systémov sociálnej zodpovednosti podnikov a dobrovoľných regulačných systémov si vyžaduje zlepšenie s cieľom chrániť pôvodné a miestne komunity pred porušovaním ľudských práv, predchádzať zaberaniu pôdy a zabezpečiť účinnú zodpovednosť podnikov; keďže nedostatok mechanizmov v oblasti kontroly a zodpovednosti predstavuje hlavnú prekážku účinného a primeraného prostriedku nápravy;

AF.  keďže do stoviek prípadov zaberania pôdy v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike je, okrem mnohých iných, zapojených niekoľko investorov a spoločností so sídlom v EÚ, čo v niektorých prípadoch viedlo k porušovaniu práv pôvodných a miestnych komunít; keďže európske subjekty sa podieľajú na porušovaní ľudských práv týkajúcom sa zaberania pôdy rôznymi spôsobmi, napríklad prostredníctvom súkromných a finančných spoločností so sídlom v EÚ, ktoré financujú zaberanie pôdy priamo alebo nepriamo či prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev; keďže z dôvodu viacerých zahraničných dôsledkov môže byť v mnohých prípadoch zložité vysledovať ich pôvod priamo v krajinách pôvodu; keďže dokonca aj tam, kde tento pôvod možno vysledovať, stále existujú významné právne a praktické prekážky v prístupe k spravodlivosti a zodpovednosti prostredníctvom súdov EÚ a jej členských štátov, a to aj v dôsledku obmedzení jurisdikcie, pokiaľ ide o prípady týkajúce sa nehnuteľného majetku (vrátane pôdy a prírodných zdrojov), vážne obmedzenia týkajúce sa hodnoty dostupného prostriedku nápravy a dostupnosti právnej pomoci a ťažkosti s preukazovaním zodpovednosti materskej spoločnosti;

AG.  keďže väčšina pôdy v rozvojových krajinách je obývaná, čo vystavuje investície a povesť spoločností rizikám súvisiacim s držbou a výrazne zvyšuje ich prevádzkové náklady, keď dochádza k prevodom pôdy v rámci konfliktu bez predchádzajúceho súhlasu pôvodných a miestnych komunít a zároveň dochádza k pohŕdaniu ich právami;

AH.  keďže osobitný spravodajca OSN pre postavenie obhajcov ľudských práv Michael Frost označil Latinskú Ameriku za znepokojivý región, v ktorom sú „vládne a podnikové subjekty zapojené do vrážd obhajcov environmentálnych ľudských práv“;

AI.  keďže povinnosť chrániť a zabezpečovať prístup k opravným prostriedkom podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach sa vzťahuje tak na extrateritoriálne činnosti, ako aj na činnosti na domácej pôde s extrateritoriálnym účinkom; keďže stupeň odhodlania EÚ a jej členských štátov dodržiavať svoje extrateritoriálne záväzky by sa mal značne zvýšiť;

AJ.  keďže EÚ poskytuje pomoc na podporu a ochranu demokracie a ľudských práv na celom svete prostredníctvom EIDHR, ktorý dopĺňa jej ostatné nástroje vonkajšej pomoci a uplatňuje sa najmä prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti; keďže prostredníctvom svojho mechanizmu protectdefenders.eu poskytuje EÚ rýchlu pomoc obhajcom ľudských práv v ohrození, pomáha im pri plnení ich najnaliehavejších potrieb a posilňuje ich spôsobilosť na vykonávanie práce v strednodobom a dlhodobom horizonte;

AK.  keďže medzinárodné finančné inštitúcie zohrávajú ústrednú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby projekty, ktoré financujú, nemali za následok porušovanie ľudských a environmentálnych práv pôvodného obyvateľstva alebo neprispievali k takémuto porušovaniu; keďže nadnárodné spoločnosti nesú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby ich operácie a/alebo dodávateľské reťazce neboli zapojené do porušovania ľudských a environmentálnych práv, najmä práv pôvodného obyvateľstva;

AL.  keďže EÚ je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete, z ktorej veľká časť putuje do Afriky; keďže Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisia musia dôkladne kontrolovať, ako príjemcovia z tretích krajín využívajú finančné prostriedky, a to zaradením dodržiavania ľudských práv na popredné miesto v rámci svojej politiky poskytovania pomoci;

AM.  keďže pôvodné obyvateľstvo v Európe stále trpí marginalizáciou, diskrimináciou a sociálnym vylúčením, proti ktorým treba bojovať a ktoré treba odstrániť prostredníctvom prístupu založeného na právach;

1.  vyzýva EÚ, členské štáty a ich partnerov v rámci medzinárodného spoločenstva, aby prijali všetky potrebné opatrenia na úplné uznanie, ochranu a presadzovanie práv pôvodných obyvateľov a na ochranu ich majetku; víta prácu občianskej spoločnosti a MVO v súvislosti s týmito otázkami;

2.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby všetky jej politiky v oblasti rozvoja, investícií a obchodu podporovali dodržiavanie ľudských práv pôvodného obyvateľstva, ako sa zakotvuje v zmluvách v oblasti ľudských práv a dohovorov, ako aj v právnych nástrojoch, ktoré sa zaoberajú najmä právami pôvodného obyvateľstva;

3.  vyzýva všetky štáty vrátane EÚ a jej členských štátov, aby podnikli všetky kroky potrebné na účinné dodržiavanie ustanovení uvedených v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve(20), a pripomína, že všetky ratifikujúce štáty sú povinné vytvoriť koordinované a systematické opatrenia na ochranu práv pôvodného obyvateľstva;

4.  vyzýva všetky štáty, ktoré ešte neratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve, a najmä členské štáty EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento dohovor ratifikovalo len málo členských štátov; vyzýva EÚ, aby politickym dialógom, a dialógom o ľudských právach s tretími krajinami podporila ratifikáciu Dohovoru MOP č. 169, Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Dohovoru OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím a prijali opčné protokoly k týmto dohovorom, aby svoje opčné protokoly prispôsobili a dodržiavali UNDRIP;

5.  uznáva, že sa dosiahol významný pokrok v uznávaní práv domorodého obyvateľstva a že občianska spoločnosť si čoraz viac uvedomuje ich situáciu; uznáva prínos EÚ v tejto oblasti; varuje však, že prítomnosť tejto otázky v politikách EÚ je stále minimálna, a to aj pri rokovaniach o obchodných dohodách a dohodách o spolupráci;

6.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vytvorili podmienky na splnenie cieľov stanovených v UNDRIP a aby nabádali svojich medzinárodných partnerov, aby túto deklaráciu prijali a plne vykonávali;

7.  upriamuje pozornosť na úlohu, ktorú zohrávajú diaspóry ako styčný bod a kanál na prenos informácií pre pôvodné obyvateľstvo;

Ľudské práva pôvodného obyvateľstva

8.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali a hlasovali za Deklaráciu práv roľníkov a ostatných osôb pracujúcich vo vidieckych oblastiach, o ktorej sa bude hlasovať v roku 2018 v Rade OSN pre ľudské práva; so záujmom poukazuje na to, že zasadnutie Výboru OSN pre postavenie žien sa v roku 2018 zameriava na ženy žijúce na vidieku;

9.  vyzýva všetky štáty vrátane EÚ a jej členských štátov, aby právne uznali a akceptovali územnú samostatnosť a sebaurčenie pôvodného obyvateľstva, čo zahŕňa právo vlastniť, používať, rozvíjať a kontrolovať pôdu, územia, vody a pobrežné vody a iné zdroje, ktoré vlastnia, z dôvodu tradičného vlastníctva alebo iného tradičného osídlenia alebo využívania, ako aj tých území, ktoré nadobudli iným spôsobom;

10.  vyzýva všetky štáty vrátane EÚ a jej členských štátov, aby prijali stratégie obnovy oblastí postihnutých konfliktom alebo zúčastňovali sa na nich s cieľom podporovať a chrániť práva pôvodného obyvateľstva;

11.  berie na vedomie znepokojivé výsledky štúdie, ktorú zverejnila OSN v roku 2010 a z ktorej vyplýva, že domorodé ženy sú častejšie vystavené násiliu a znásilneniu než svetová ženská populácia; vyzýva preto členské štáty a Európsku úniu, aby jednoznačne odsúdili páchanie násilia, a to aj sexuálneho násilia, na domorodých ženách; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať ženám a dievčatám, ktoré sa stali obeťami násilia, a malo by sa dbať o to, aby mali prístup k pohotovostnej lekárskej a psychologickej pomoci;

12.  žiada stiahnutie vojenských jednotiek a súkromných bezpečnostných zložiek rozmiestnených na územiach domorodého obyvateľstva v rozpore s ich právami;

13.  vyzýva všetky štáty, aby zabezpečili, aby malo domorodé obyvateľstvo – najmä ženy – v prípade porušovania ich práv spoločnosťami prístup k súdnym mechanizmom a aby súkromné formy nápravy, ktoré nezaručujú účinný prístup k spravodlivosti, neboli uznané za legitímne; vyzýva všetky štáty, aby do svojich systémov súdnictva prijímali viac žien s cieľom prelomiť patriarchálny systém, ktorý je v týchto štruktúrach všeobecne prítomný; zdôrazňuje, že treba zaviesť mechanizmy nevyhnutné na zabezpečenie nediskriminačného zaobchádzania s domorodými ženami a zaistenie vhodných tlmočníckych služieb a právnej pomoci;

14.  víta skutočnosť, že Európska rada zaradila ochranu práv domorodého obyvateľstva medzi priority, ako sa uvádza v záveroch Rady z mája 2017;

15.  vyzýva partnerské krajiny, aby zabezpečili, že domorodé obyvateľstvo bude mať všeobecný prístup k svojim vnútroštátnym registrom obyvateľstva, čo by bol prvý krok k uznaniu ich individuálnych a kolektívnych práv; vyzýva EÚ, aby podporovala partnerské krajiny pri zriaďovaní evidenčných úradov a pri ich riadnej správe;

16.  so znepokojením konštatuje, že riziká v oblasti ľudských práv, ktoré súvisia s ťažbou nerastných surovín, ropy a zemného plynu, musí neprimerane znášať domorodé obyvateľstvo; vyzýva rozvojové krajiny, aby pred začatím každej novej činnosti v týchto odvetviach vykonali povinné posúdenia vplyvu na ľudské práva a aby zverejnili svoje zistenia; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby právne predpisy upravujúce udeľovanie koncesií obsahovali zásady slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu; odporúča, aby sa normy iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle rozšírili tak, aby zahŕňali aj ochranu ľudských práv miestnych a domorodých komunít;

17.  vyzýva všetky štáty, a najmä EÚ a členské štáty, aby do procesu rozhodovania v súvislosti so stratégiami na boj proti zmene klímy – ktoré by mali tiež obsahovať prípady, keď sú pôvodní obyvatelia z dôvodu nenapraviteľných škôd vyplývajúcich zo zmeny klímy nútení migrovať, čo môže viesť k ich dvojnásobnej diskriminácii ako ekologicky vysídlených a pôvodných obyvateľov – zahrnuli pôvodných obyvateľov a vidiecke komunity;

18.  vyzýva všetky štáty vrátane EÚ a jej členských štátov, aby uznali význam konzultácií s pôvodnými obyvateľmi vo všetkých rokovaniach o otázkach, ktoré by ich mohli ovplyvniť, a tým im zaručili právo na predchádzajúcu, slobodnú a informovanú konzultáciu; v tejto súvislosti žiada, aby sa na úrovni EÚ vytvorili mechanizmy na podporu konzultácie a účasti pôvodného obyvateľstva s mandátom zapojiť sa do politického dialógu a monitorovať vykonávanie politiky, záväzkov a akčných plánov týkajúcich sa pôvodného obyvateľstva; vyzýva všetky štáty vrátane EÚ a jej členských štátov, aby vytvorili podmienky pre účinnú prítomnosť zástupcov a vedúcich predstaviteľov pôvodného obyvateľstva v občianskej spoločnosti a vo verejnom priestore a pre ich viditeľnejšie zapojenie do politického systému a do rozhodovacích procesov v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, vrátane ústavných reforiem;

19.  vyzýva všetky štáty vrátane EÚ a jej členských štátov, aby prijali a vykonávali odporúčania pre OSN vyplývajúce zo záverečného dokumentu Svetovej konferencie o pôvodnom obyvateľstve z roku 2014, ako aj na odporúčania Stáleho fóra OSN pre otázky pôvodného obyvateľstva a odporúčania, ktoré predložil osobitný spravodajca OSN o právach pôvodného obyvateľstva;

20.  upozorňuje na to, že vo svojom uznesení o právach pôvodných obyvateľov vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN rok 2019 za Medzinárodný rok pôvodných jazykov; zdôrazňuje, že kultúra je faktorom rozvoja;

21.  vyzýva všetky štáty vrátane EÚ a jej členských štátov, aby prispeli k vykonávaniu a realizácii Medzinárodného roka pôvodných jazykov, ktorým je rok 2019;

22.  naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v práci na zaistení fyzickej integrity a právnej pomoci pre obhajcov pôvodného obyvateľstva, životného prostredia a pozemkových práv, najmä posilnením EIDHR a rôznych existujúcich nástrojov a mechanizmov, ako je mechanizmus protectdefendeurs.eu, s cieľom chrániť ľudskoprávnych a environmentálnych aktivistov s osobitným dôrazom na ženy bojujúce za ľudské práva a zvýšené zapojenie do iniciatív, ktoré navrhli medzinárodné organizácie ako OSN; žiada, aby EÚ poverila svoje delegácie, aby monitorovali a podporovali obhajcov ľudských práv, a to s osobitným zreteľom na ochranu žien, detí a osôb so zdravotným postihnutím a aby systematicky a účinne nahlasovali porušovanie ľudských práv; vyzýva ESVČ, aby sa zapojila do plánu, ktorý navrhli Medziamerická komisia pre ľudské práva (IACHR) a Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) na ochranu obhajcov ľudských práv v Latinskej Amerike;

23.  odsudzuje pokračujúcu kriminalizáciu tých, ktorí obhajujú práva pôvodného obyvateľstva a právo na pôdu po celom svete; vyzýva všetky štáty vrátane Európskej únie a jej členských štátov, aby prostredníctvom riadneho vyšetrovania a stíhania zamedzovali beztrestnosti za akýkoľvek trestný čin spáchaný proti obhajcom ľudských práv pôvodného obyvateľstva;

24.  vyzýva všetky štáty vrátane EÚ a jej členských štátov, aby zabezpečili, aby sa v ich politických stratégiách plne rešpektovali práva pôvodných obyvateľov a vidieckych spoločenstiev tak, aby sa tieto práva dodržiavali vždy v čase vytvárania aj rozširovania chránených oblasti a aj v súvislosti s už existujúcimi chránenými územiami, ktorých vytvorenie predtým viedlo k zbaveniu, vylúčeniu alebo inému neprimeranému obmedzeniu práv pôvodného obyvateľstva a vidieckych spoločenstiev;

25.  podporuje žiadosti pôvodného obyvateľstva o medzinárodnú repatriáciu a vytvorenie medzinárodného mechanizmu s cieľom bojovať proti predaju artefaktov pôvodných obyvateľov, ktoré im boli nezákonne odobraté; vyzýva Komisiu, aby podporovala takéto úsilie, a to aj finančnou pomocou v rámci EIDHR;

26.  zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ a jej členských štátov musí prijať vážne záväzky zamerané na začlenenie pôvodných obyvateľov so zdravotným postihnutím, najmä detí, do všetkých oblastí politiky, na presadzovanie práva a potrieb pôvodných obyvateľov so zdravotným postihnutím v medzinárodnom právnom rámci a s cieľom zabezpečiť, aby sa slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas osôb so zdravotným postihnutím, najmä detí, bral do úvahy;

27.  vyzýva Komisiu, aby zverejnila akčný plán EÚ pre zodpovedné podnikanie s cieľom vykonávať hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, a to aj pokiaľ ide o náležitú starostlivosť a prístup k opravným prostriedkom; vyzýva Komisiu, aby mandát Agentúry EÚ pre základné práva (FRA) na zbieranie informácií o súdnych a mimosúdnych mechanizmoch v členských štátoch týkajúce sa prístupu obetí porušovania práv súvisiacich s podnikaním vrátane domorodého obyvateľstva k náprave; domnieva sa, že partneri EÚ v súkromnom a verejnom sektore by mali poskytovať úplné a ľahko dostupné informácie o dodržiavaní slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu pôvodných obyvateľov;

Zaberanie pôdy

28.  víta oznámenie Medzinárodného trestného súdu v roku 2016 o tom, že zaberanie pôdy a ničenie životného prostredia sú hlavnými príčinami mnohých prípadov porušovania ľudských práv a že z nich môžu odteraz vyplynúť obvinenia zo zločinov proti ľudskosti;

29.  je naďalej znepokojený situáciou zaberania pôdy v dôsledku korupčných postupov spoločností, zahraničných investorov, vnútroštátnych a medzinárodných štátnych subjektov, úradníkov a orgánov; vyzýva EÚ a členské štáty, aby v rámci svojich programov v oblasti ľudských práv kládli väčší dôraz na otázku zaberania pôdy;

30.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali partnerské štáty zapojené do budovania mieru po skončení konfliktu zahŕňajúceho práva na pôdu, aby vypracovali opatrenia na umožnenie návratu vysídlených pôvodných a miestnych komunít na ich tradičné územia ako kľúčový faktor pri dosahovaní udržateľného mieru a sociálnej stabilizácie;

31.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých krajinách zasiahnutých zaberaním pôdy je účinný prístup k spravodlivosti a náprave pre domorodé obyvateľstvo a pastierov obmedzený z dôvodu nedostatočnej správy a pretože ich práva na pôdu často nie sú formálne uznané v miestnych alebo vnútroštátnych právnych rámcoch; poznamenáva napríklad, že práva na pastvu a spoločné pastviny sú tradičnými právami na využívanie pôdy založenými na obyčajovom práve, a nie na nadobudnutých vlastníckych právach; naliehavo vyzýva partnerské krajiny, aby uznali a chránili práva pastierskeho a domorodého obyvateľstva, najmä na tradičné vlastníctvo a kontrolu svojej pôdy a prírodných zdrojov, ako sa uvádza v UNDRIP a v Dohovore MOP č. 169, t. j. umožnením kolektívnej registrácie využívania pôdy a zavádzaním politík zameraných na zabezpečenie spravodlivejšieho prístupu k pôde; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby partnerské krajiny aktívne podporovali tak v tejto veci, ako aj v uplatňovaní zásady slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu na nadobúdanie pôdy vo veľkom rozsahu, ako sa uvádza v dobrovoľných usmerneniach pre zodpovednú správu držby pôdy, rybárstva a lesov a v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv; okrem toho vyzýva EÚ, aby podporovala partnerské krajiny pri zlepšovaní ich právnych predpisov týkajúcich sa vlastníctva pôdy uznaním všeobecného práva žien na to, aby mali ako plnohodnotné vlastníčky prístup k pôde;

32.  vyzýva EÚ, aby posilnila usmernenia EÚ v oblasti pôdnej politiky a ochranu ľudských práv v medzinárodných dohodách a zmluvách a aby presadzovala svoje hodnoty, pokiaľ ide o ochranu žien a dievčat, a najmä žien a dievčat vo vidieckych oblastiach, ktoré sú v prípade zmien týkajúcich sa pôdy všeobecne zraniteľnejšie a zvyčajne majú obmedzenejší prístup k pôde a súvisiacim právam;

33.  vyzýva všetky štáty, aby investovali do výskumu s cieľom získať poznatky o vplyve zaberania pôdy na ženy a vypracovali hlbšiu analýzu rodových následkov tohto javu, ktoré by viedli k vykonateľným usmerneniam upravujúcim obchodovanie s pôdou;

34.  vyzýva EÚ a všetky jej členské štáty, aby požadovali zverejňovanie informácií o akvizícii pôdy s účasťou spoločností a subjektov so sídlom v EÚ alebo rozvojové projekty financované EÚ s cieľom zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť týchto akvizícií; vyzýva EÚ, aby monitorovala nevyhnutný slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas pôvodných komunít s cieľom zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť budúcich akvizícií, a to vydaním pokynov delegáciám EÚ a ich oprávnením, ak aj oprávnením veľvyslanectiev členských štátov, aby tak urobili, v spolupráci s príslušnými mimovládnymi organizáciami; vyzýva EÚ, aby bola mimoriadne ostražitá v súvislosti s projektmi, ktoré podporujú medzinárodné a európske finančné inštitúcie, a aby zabezpečila, aby toto financovanie nemalo za následok porušovanie ľudských a environmentálnych práv pôvodného obyvateľstva ani k nemu neprispievalo;

35.  vyzýva všetky štáty, aby zabezpečili primeranú reguláciu, prostredníctvom ktorej sa bude vyvodzovať zodpovednosť voči vodcom komunít za ich rozhodnutia a kroky v oblasti správy pôdy vrátane verejnej, štátnej a komunitnej pôdy, a aby presadzovali zmeny právnych a obyčajových postupov, ktorými sa diskriminujú ženy v súvislosti s vlastníctvom a dedením pôdy;

36.  vyzýva všetky štáty, a najmä EÚ a jej členské štáty, aby prijali a podporili uplatňovanie dobrovoľných usmernení pre zodpovednú správu držby pôdy, rybného hospodárstva a lesov, a podpísali DDP v oblasti presadzovania práva, správy a obchodu s čo najväčším počtom príslušných krajín; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prísne dodržiavanie a vykonávanie nariadenia o dreve(21) a aby ukladala sankcie členským štátom, ktoré nedodržiavajú smernicu v boji proti odlesňovaniu;

37.  vyzýva všetky krajiny vrátane EÚ a jej členských štátov, aby umožnili pôvodným komunitám pokračovať v hospodárskom rozvoji v súlade s globálnymi politikami na ochranu životného prostredia; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby propagovali a podporovali organizácie pôvodného obyvateľstva, ktoré majú program sociálneho rozvoja, ktorého súčasťou je navrhovanie a rozvoj právneho a inštitucionálneho rámca pre vymedzovanie pôvodných území a uznávanie vlastníckych nárokov na tieto územia; zdôrazňuje, že uznávaním a formalizáciou pôdy pôvodných obyvateľov a posilňovaním postavenia orgánov a členov komunít pôvodného obyvateľstva by sa zabezpečila udržateľnosť a sociálna zodpovednosť a prispelo by sa k riešeniu pozemkových sporov a konfliktov v rámci štátu;

38.  vyzýva všetky štáty, aby prijali potrebné opatrenia s cieľom zaistiť, aby sa vnútroštátne orgány zdržali vydávania verejných vyhlásení alebo zverejňovania tvrdení, ktoré stigmatizujú a ohrozujú legitímnu úlohu, ktorú zohrávajú domorodé ženy pri ochrane svojho územia v súvislosti so zaberaním pôdy a ťažbou zdrojov, a nabáda na verejné uznanie dôležitej úlohy, ktorú zohrávajú v demokratických spoločnostiach;

39.  vyzýva všetky štáty, aby rešpektovali, chránili a dodržiavali pozemkové práva drobných poľnohospodárov a práva jednotlivcov na iné zdroje, ako sú voda, lesy, hospodárske zvieratá a rybolov; uznáva, že diskriminačné vyvlastňovanie pôdy a nútené vysťahovanie, ktoré nepriaznivo postihujú obyvateľstvo v rozvojových krajinách, môžu mať významný vplyv na ich živobytie a narúšať základné ľudské práva, ako sú právo na život, právo na výživu, bývanie, zdravie a vlastnícke právo;

Podnikanie a ľudské práva

40.  vyzýva EÚ na zabezpečenie toho, aby sa hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv plne začlenili do národných programov členských štátov a zahrnuli do postupov a operácií nadnárodných spoločností a obchodných podnikov s európskymi väzbami;

41.  naliehavo žiada Úniu, aby stále podporovala hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a aby naďalej podporovala ich riadne uplatňovanie;

42.  vyzýva Úniu, aby sa konštruktívne podieľala na rokovaniach o zmluve o nadnárodných podnikoch na úrovni OSN, ktorou by sa zaručilo dodržiavanie ľudských práv domorodého obyvateľstva, najmä jeho žien a dievčat;

43.  odporúča, aby EÚ rozvíja európsky regionálny akčný plán pre podnikanie a ľudské práva, ktorý sa riadi zásadami zakotvenými v UNDRIP, a vyzýva na vypracovanie a presadzovanie národných akčných plánov zameraných na túto otázku;

44.  zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia pracovať na tom, aby nadnárodné spoločnosti a medzinárodné finančné inštitúcie niesli zodpovednosť za svoj vplyv na ľudské a environmentálne práva pôvodných komunít; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby boli všetky porušenia práv pôvodných obyvateľov európskymi spoločnosťami náležite vyšetrené a sankcionované vhodnými mechanizmami, a nabáda EÚ, aby stiahla akúkoľvek formu inštitucionálnej alebo finančnej podpory v prípade porušovania ľudských práv;

45.  vyzýva EÚ, aby v súlade s odporúčaním Komisie 2013/396/EÚ z 11. júna 2013(22), vytvorila mechanizmus sťažností, prostredníctvom ktorého môžu pôvodné a miestne komunity podávať sťažnosti týkajúce sa porušovania ich práv vyplývajúcich z obchodných činností spoločností so sídlom v EÚ, bez ohľadu na krajinu, kde došlo k porušovaniu a zneužívaniu práv, s cieľom zabezpečiť, aby mali obete účinný prístup k spravodlivosti, ako aj k technickej a právnej pomoci; nabáda všetky štáty vrátane členských štátov a EÚ, aby sa zapojili do rokovaní s cieľom prijať právne záväzný medzinárodný nástroj v oblasti ľudských práv pre nadnárodné spoločnosti a iné podniky s ohľadom na ľudské práva, a to aktívnym zapojením do otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny vytvorenej na úrovni OSN;

46.  vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby obetiam porušovania ľudských práv a porušovania predpisov vyplývajúceho z činností spoločností so sídlom v Únii zaručili prístup k prostriedku nápravy, a to odstránením všetkých praktických aj právnych prekážok, aby rozdelenie povinností nebránilo zodpovednosti ani neodopieralo prístup k spravodlivosti v krajine, v ktorej došlo k porušeniu;

47.  pripomína, že spoločnosti sú zodpovedné za zaručenie práva pôvodných obyvateľov na slobodnú, predchádzajúcu a informovanú konzultáciu v prípade, keď sa na ich územiach majú uskutočniť určité projekty, práce alebo činnosti, a za začlenenie a následné uplatňovanie spoločenskej zodpovednosti podnikov vo svojich politikách;

48.  vyzýva EÚ, aby splnila svoje extrateritoriálne povinnosti týkajúce sa ľudských práv; vyzýva EÚ, aby vypracovala jasné pravidlá správania a regulačné rámce pre extrateritoriálne opatrenia podnikov a investorov, ktoré patria do jej právomoci, s cieľom zabezpečiť, aby rešpektovali práva pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít a aby mohli byť riadne braní na zodpovední a sankcionovaní, ak ich činnosti vedú k porušovaniu týchto práv; nabáda Komisiu, aby zvážila účinné mechanizmy týkajúce sa povinností náležitej starostlivosti pre spoločnosti, ktoré by mali zabezpečiť, že dovážané tovary nesúvisia so zaberaním pôdy a s vážnym porušovaním práv pôvodného obyvateľstva; naliehavo vyzýva ESVČ, aby vytvorila operačné nástroje s cieľom poskytnúť usmernenia pre zamestnancov v delegáciách EÚ;

Trvalo udržateľný a hospodársky rozvoj pre pôvodných obyvateľov

49.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby do procesu vykonávania programu Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj EÚ zaradili otázku práv pôvodného obyvateľstva a zaberania pôdy;

50.  zdôrazňuj kľúčovú úlohu, ktorú zohráva pôvodné obyvateľstvo pri ochrane životného prostredia svojím životným štýlom a modelmi rozvoja;

51.  žiada EÚ, aby naliehavo vyzvala partnerské štáty, aby v rámci svojej rozvojovej spolupráce s tretími krajinami brali osobitný ohľad na situáciu pôvodných obyvateľov a tiež aby navrhli inkluzívne sociálne politiky na tradičných územiach alebo v mestskom prostredí, a aby v kontexte opatrení na znižovanie chudoby zmierňovali účinky vykoreňovania a nesúlad medzi mestským kontextom a ich tradičnými spôsobilosťami a kultúrnymi osobitosťami;

52.  zdôrazňuje, že zmena klímy má priamy vplyv na domorodé ženy, ktoré sú preto nútené vzdať sa svojich tradičných postupov alebo sú vysídlené, pričom existuje následné riziko, že budú vystavené násiliu, zneužívaniu a vykorisťovaniu; vyzýva všetky štáty vrátane EÚ a jej členských štátov, aby do svojich stratégií v oblasti boja proti zmene klímy a do navrhovania účinných stratégií v oblasti zmierňovania zmien klímy a prispôsobovania sa týmto zmenám zapájali domorodé obyvateľstvo, a najmä domorodé ženy a vidiecke spoločenstvá, a zohľadnili pri tom faktory rodovej podmienenosti; žiada, aby sa otázka vysídľovania v dôsledku klímy brala vážne; vyzýva na posilnenú medzinárodnú spoluprácu s cieľom zaistiť odolnosť voči zmene klímy;

53.  zdôrazňuje osobitný význam cieľov trvalo udržateľného rozvoja, pokiaľ ide o domorodé obyvateľstvo, najmä cieľ 2 (úplné odstránenie hladu), 4.5 (prístup k vzdelávaniu) a 5 (rodová rovnosť); pripomína, že domorodé obyvateľstvo na celom svete je neúmerne často vystavené porušovaniu ľudských práv, trestnej činnosti, rasizmu, násiliu, využívaniu prírodných zdrojov, zdravotným problémom a vysokej miere chudoby, keďže tvorí 15 % osôb žijúcich v chudobe, hoci jeho podiel na svetovej populácii je len 5 %; zdôrazňuje, že vedúcim predstaviteľom domorodého obyvateľstva a obhajcom ľudských práv, ktorí sa stavajú proti nespravodlivosti, musí byť zabezpečená úplná a dôsledná ochrana;

54.  pripomína, že Agenda 2030 sa zaoberá týmito otázkami rozvoja týkajúcimi sa domorodého obyvateľstva a zdôrazňuje, že treba zintenzívniť snahy o jej vykonávanie; zdôrazňuje, že treba posilniť základnú skupinu domorodého obyvateľstva pre udržateľný rozvoj (IPMG) ako globálny mechanizmus koordinácie a spoločného úsilia, pokiaľ ide o presadzovanie práv a rozvojových priorít domorodého obyvateľstva; vyzýva Komisiu, aby užšie spolupracovala s IMPG a aby túto skupinu začlenila do svojej platformy viacerých zainteresovaných strán pre plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

55.  pripomína, že 80 % lesov na celom svete tvorí tradičná pôda a územia domorodého obyvateľstva; zdôrazňuje dôležitú úlohu domorodého obyvateľstva pre trvalo udržateľné riadenie prírodných zdrojov a zachovanie biodiverzity; pripomína, že Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) vyzýva svoje zmluvné štáty, aby rešpektovali znalosti a práva domorodého obyvateľstva ako záruky pri vykonávaní programu REDD+; naliehavo vyzýva partnerské krajiny, aby prijali opatrenia na účinné zapojenie domorodého obyvateľstva do opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie;

56.  konštatuje, že 200 až 500 miliónov ľudí na celom svete vedie pastiersky spôsob života a pastierstvo je kľúčovým prvkom na zabezpečenie obživy v suchých a horských oblastiach východnej Afriky; zdôrazňuje, že treba podporiť trvalo udržateľné pastierstvo v záujme dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby podporovali africkú štruktúru správy vecí verejných (AGA), a najmä Africký súd pre ľudské práva a práva národov, s cieľom vykonávať politický rámec Africkej únie pre pastierstvo v Afrike a v širšom kontexte uznať práva pastierov a domorodého obyvateľstva na spoločné vlastníctvo pôdy ich predkov, ich právo voľne nakladať s prírodnými zdrojmi a ich práva na kultúru a náboženstvo;

57.  pripomína, že vlády majú právo na reguláciu vo verejnom záujme; pripomína tiež, že medzinárodné investičné dohody musia byť v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, vrátane ustanovení týkajúcich sa domorodého obyvateľstva, a v tejto súvislosti žiada o väčšiu transparentnosť, ktorá by sa mala dosiahnuť najmä zavedením primeraných procesov a mechanizmov konzultácie v spolupráci s domorodým obyvateľstvom; vyzýva rozvojové finančné inštitúcie, ktoré financujú investície, aby posilnili svoje záruky v oblasti ľudských práv s cieľom zabezpečiť, aby využívanie pôdy a zdrojov v rozvojových krajinách neviedlo k porušovaniu alebo zneužívaniu ľudských práv, najmä vzhľadom na domorodé obyvateľstvo;

58.  vyzýva všetky štáty, aby sa zaviazali, že zaistia, aby pôvodní obyvatelia mali skutočný prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, zamestnaniu a ekonomickým príležitostiam; naliehavo žiada všetky štáty, aby podporovali začlenenie medzikultúrnych verejných politík a pôvodných jazykov, dejín a kultúry do svojich školských programov alebo aby ponúkali doplnkové mimoškolské kurzy s cieľom chrániť, obnoviť a presadzovať kultúru domorodého obyvateľstva, a to na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni; domnieva sa, že rozvoj iniciatív na zvýšenie informovanosti občianskej spoločnosti, širokej verejnosti a médií o dôležitosti dodržiavania práv, presvedčenia a hodnôt pôvodného obyvateľstva by mohli prispieť k odstráneniu predsudkov a nesprávnych informácií;

59.  vyzýva EÚ a jej partnerské štáty, aby v spolupráci s pôvodnými komunitami poskytovali kultúrne kompetentné služby v oblasti duševného zdravia s cieľom predchádzať užívaniu návykových látok a samovraždám; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať organizácie domorodých žien s cieľom posilniť postavenie žien a zvýšiť ich schopnosť angažovať sa v občianskej spoločnosti;

60.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali snahu pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít rozvinúť si vlastné modely podnikania a obhospodarovania pôdy;

61.  vyzýva všetky štáty, aby zabezpečili, že pôvodné komunity budú mať prospech z udržateľných príjmov, ktoré by mohli plynúť z cestovného ruchu, a že budú chránené pred negatívnymi vplyvmi masového cestovného ruchu, víta príklady spoločného riadenia rezervácií a chránených oblastí, ktoré umožňujú lepšiu ochranu ekosystémov a kontrolu prílivu turistov; v tejto súvislosti pripomína význam konceptu udržateľného rozvoja;

Politika spolupráce EÚ s tretími krajinami

62.  odporúča, aby sa väčšia pozornosť v zahraničnej politike EÚ venovala situácii pôvodného obyvateľstva, a to aj v rámci dialógov o ľudských právach s tretími krajinami a v dohodách o obchode, spolupráci a rozvoji s inými krajinami; trvá na tom, aby Rada v rámci výročnej správy o ľudských právach a demokracii vo svete systematicky informovala o činnosti EÚ na podporu pôvodného obyvateľstva; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zohľadnili zistenia všeobecného pravidelného preskúmania a orgánov zmluvy o ľudských právach OSN v uvedenej výročnej správe ESVČ v záujme zabezpečenia súladu s politikou práv pôvodného obyvateľstva;

63.  zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia v rámci dvojstranných a mnohostranných rokovaní a v rámci diplomatickej komunikácie poukazovať na ľudské práva pôvodného obyvateľstva a domorodých obhajcov ľudských práv a tlačiť na prepustenie väznených obhajcov ľudských práv; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pracovali na zabezpečení toho, aby vlády tretích krajín poskytovali primeranú ochranu pôvodným komunitám a obhajcom ľudských práv a aby páchateľov trestných činov proti nim stavali pred súd;

64.  naliehavo vyzýva delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov, aby preskúmali a zlepšili svoje vykonávanie usmernení EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv a aby pritom brali ohľad na osobitné potreby a hrozby týkajúce sa domorodých obhajcov ľudských práv, ako aj na osobitnú situáciu tých domorodých obhajcov ľudských práv, ktorí čelia viacnásobnej diskriminácii, ako sú napríklad ženy, staršie osoby, LGBTI osoby a osoby so zdravotným postihnutím; v tejto súvislosti trvá na tom, aby delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov zabezpečovali svojim zamestnancom primeranú odbornú prípravu s cieľom umožniť im spolupracovať s občianskou spoločnosťou a obhajcami ľudských práv s cieľom udržiavať kontakty a poskytovať podporu tam, kde je to potrebné;

65.  zdôrazňuje, že treba umožniť pôvodným komunitám, aby využívali najnovšie informačné technológie s cieľom zabezpečiť im lepšiu kvalitu života a lepšiu zdravotnú starostlivosť, a že toto je oblasť, v ktorej môže EÚ zohrávať dôležitú úlohu; opätovne pripomína právo pôvodného obyvateľstva určiť si vlastné živobytie a zdôrazňuje potrebu trvalo udržateľného rozvoja;

66.  vyzýva všetky štáty, aby pre domorodé ženy a dievčatá zaistili prístup k vysokokvalitným zdravotníckym službám a právam, najmä službám a právam v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby podporovali ich prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia v rámci programov EÚ pre rozvojovú spoluprácu;

67.  vyzýva všetky štáty, vrátane EÚ a jej členských štátov, aby zhromažďovali údaje roztriedené podľa rodu, ktoré sa týkajú situácie domorodých žien, a to aj pokiaľ ide o uznávanie pozemkových práv a prístup k nim, o násilie páchané na ženách a o potravinovú bezpečnosť;

68.  zdôrazňuje, že zahraničné investície spoločností môžu priniesť hospodársky a technologický pokrok, ako aj zamestnanosť a rozvoj infraštruktúry, a môžu dať ženám príležitosť, aby sa stali sebestačnými tým, že posilnia zamestnanosť; zdôrazňuje, že rastúca investičná činnosť v rozvojových krajinách je dôležitým krokom k oživeniu národných a regionálnych hospodárstiev;

69.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej rozvíjali osobitné stratégie na zabezpečenie účinného vykonávania cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 16 na podporu mierových a inkluzívnych spoločností, ktorými sa zabezpečí, aby sa bojovalo proti zameriavaniu sa na obhajcov ľudských práv, ich prenasledovaniu a zabíjaniu, aby sa takýmto praktikám predchádzalo a aby boli páchatelia stíhaní a braní na zodpovednosť;

70.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby sa v rámci všetkých rozvojových projektov financovaných EÚ, ktoré sa vykonávajú na územiach pôvodného obyvateľstva, dôsledne dodržiavala zásada slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu, rešpektovali ľudské práva, sloboda prejavu a združovania sa, a to s cieľom zabrániť negatívnemu vplyvu na živobytie a kultúru pôvodných obyvateľov;

71.  konštatuje, že Komisia, ESVČ a členské štáty musia pri riešení obchodných a hospodárskych vzťahov prijať holistický integrovaný prístup k trvalo udržateľnému rozvoju a zohľadniť otázky týkajúce sa ľudských práv a životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s obchodnými rokovaniami a systémami, ako je napríklad všeobecný systém preferencií (VSP), poukazovala na prípady porušovania ľudských práv a útokov alebo prenasledovania obhajcov ľudských práv;

72.  vyzýva EÚ, aby zriadila mechanizmus na vykonávanie nezávislých štúdií o posúdení vplyvu pred uzatvorením dohôd o obchode a spolupráci a pred realizáciou rozvojových projektov s cieľom zistiť ich negatívne vplyvy na práva pôvodných a miestnych komunít a predísť takýmto vplyvom; trvá na tom, aby sa posúdenia vplyvu vykonávali s významnou účasťou občianskej spoločnosti, a aby sa zistenia náležite zohľadnili v rámci hospodárskych dohôd a rozvojových projektov; žiada EÚ, aby prehodnotila vykonávanie projektov v prípade porušovania ľudských práv;

73.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pracovali na všetkých náležitých medzinárodných scénach s cieľom zvýšiť povedomie o situácii v oblasti ľudských a environmentálnych práv pôvodného obyvateľstva a na kľúčovú úlohu obhajcov environmentálnych ľudských práv pri ochrane biodiverzity a trvalo udržateľnom rozvoji;

74.  so znepokojením pripomína, že EÚ a jej členské štáty musia naďalej pracovať na zaručovaní práv a sociálneho začlenenia pôvodného obyvateľstva v Európe, najmä Sámov, a uznáva v tomto smere dôležitú úlohu komunitných aktivistov a obhajcov ľudských práv;

75.  vyzýva EÚ, aby v rámci svojich programov rozvojovej spolupráce zvýšila podporu domorodého obyvateľstva a aby posilnila projekty zamerané na posilnenie ich postavenia, najmä pokiaľ ide o budovanie spôsobilostí v rámci EIDHR a nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI); zdôrazňuje potrebu nepretržitého poskytovania zdrojov pre pôvodných obyvateľov, aby sa mohli účinne zapájať do politík a inštitúcií EÚ a OSN prostredníctvom svojich zástupcov, a tiež v súvislosti s podnikaním a ľudskými právami; naliehavo žiada delegácie EÚ v príslušných krajinách, aby dôsledne monitorovali situáciu domorodých obhajcov ľudských práv a poskytovali im všetku náležitú podporu;

76.  vyzýva delegácie EÚ, aby dôsledne monitorovali situáciu pôvodného obyvateľstva a zapájali sa do nepretržitého dialógu s týmito obyvateľmi na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni; trvá na tom, aby boli kontaktné miesta pre ľudské práva v príslušných delegáciách EÚ výslovne zodpovedné aj za otázky týkajúce sa pôvodného obyvateľstva a aby pracovníci týchto delegácií absolvovali pravidelnú odbornú prípravu v oblasti práv pôvodného obyvateľstva;

77.  vyzýva EÚ a jej partnerské štáty, aby v rámci diskusií o protidrogových politikách posilnili spoluprácu s pôvodnými komunitami; opätovne pripomína, že na ochranu pôvodných obyvateľov a ich pôdy je nevyhnutné vytvoriť stratégie proti trhu s nelegálnymi drogami; vyzýva EÚ a jej partnerské štáty k zabezpečeniu toho, aby bezpečnostné opatrenia zamerané na boj proti obchodovaniu s drogami rešpektovali práva pôvodných komunít a aby nedochádzalo k úmrtiam ľudí, ktorí sú v konflikte nevinne;

78.  vyzýva EÚ, aby prehĺbila, rozšírila a posilnila ciele, priority a opatrenia týkajúce sa pôvodného obyvateľstva, ktoré sa uvádzajú v strategickom rámci a akčnom pláne pre demokraciu a ľudské práva, a žiada, aby sa upravil mandát osobitného zástupcu pre ľudské práva a splnomocnil sa k tomu, aby mohol lepšie zviditeľňovať otázky týkajúce sa práv pôvodných obyvateľov a ich obhajcov;

79.  pripomína záväzok EÚ uplatňovať prístup k rozvoju založený na právach, ktorý zahŕňa dodržiavanie práv domorodého obyvateľstva vymedzených v UNDRIP, a poukazuje najmä na zásady zodpovednosti, účasti a nediskriminácie; dôrazne vyzýva EÚ, aby pokračovala vo svojom praktickom vykonávaní tohto prístupu založeného na právach vo všetkých rozvojových činnostiach a aby s členskými štátmi na tento účel zriadila pracovnú skupinu; požaduje aktualizáciu príslušného plánu vykonávania s jasným časovým harmonogramom a ukazovateľmi na meranie pokroku;

80.  pripomína článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci prebiehajúcej revízie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie(23) sa doteraz nezaviedli sociálne kritériá a kritériá trvalej udržateľnosti, ktoré by zohľadňovali riziká zaberania pôdy; pripomína, že smernica by mala byť v súlade s medzinárodnými normami o vlastníckych právach;

81.  vyzýva delegácie EÚ, aby posilňovali dialóg s domorodým obyvateľstvom s cieľom rozpoznať porušovania ľudských práv a predchádzať im; vyzýva najmä Európsku komisiu a členské štáty, aby vytvorili účinný administratívny mechanizmus na vybavovanie sťažností pre obete porušovania ľudských práv a ďalších škodlivých vplyvov vyvolaných činnosťami financovanými z oficiálnej rozvojovej pomoci s cieľom iniciovať procesy vyšetrovania a zmierenia; zdôrazňuje, že takýto mechanizmus by mal mať štandardizované postupy a správny charakter, a byť tak doplnkom súdnych mechanizmov;

82.  zdôrazňuje, že akčný plán FLEGT, a najmä DDP, by mohli zohrávať významnejšiu úlohu pri posilňovaní postavenia domorodých komunít a komunít žijúcich v lesoch v mnohých krajinách s tropickými pralesmi a naliehavo žiada EÚ a partnerov DDP, aby týmto komunitám umožnili zohrávať významnejšiu úlohu vo vnútroštátnych politických postupoch; vyzýva EÚ, aby partnerským krajinám poskytla väčšiu finančnú a technickú pomoc s cieľom chrániť, udržiavať a obnovovať lesné ekosystémy, a to aj prostredníctvom zlepšenia správy, aby objasnila a posilňovala vlastnícke práva k pôde, rešpektovala ľudské práva vrátane práv domorodého obyvateľstva a podporovala chránené oblasti, ktoré dodržiavajú práva komunít;

83.  zdôrazňuje, že treba prijať osobitné opatrenia na riešenie problému dreva, ktoré je predmetom konfliktov, na zastavenie tokov konverzného dreva a na presmerovanie investícií z činností, ktoré poškodzujú lesy a ktoré majú za následok vysídľovanie miestnych a domorodých komunít; vyzýva EÚ, aby prijala dodatočné opatrenia na podporu ochrany a obnovy lesných ekosystémov a ich komunít a aby odstránila odlesňovanie z dodávateľských reťazcov EÚ ako súčasť nového akčného plánu EÚ v oblasti odlesňovania, degradácie lesov a rešpektovania vlastníckych práv komunít žijúcich v lesoch;

84.  poukazuje na to, že v EÚ sa ešte stále máme čo učiť o udržateľnom využívaní, napríklad lesov, od domorodého obyvateľstva, ktoré navyše takmer vôbec neprispieva k zmene klímy z dôvodu svojho spôsobu života, a predsa je ňou dotknuté, a to napríklad z dôvodu sucha alebo dezertifikácie, čo má najväčší vplyv na ženy;

85.  vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby uprednostňovali investície na podporu občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv, a najmä pokiaľ ide o domorodých obhajcov environmentálnych ľudských práv, a aby zabezpečili existenciu mechanizmov dlhodobej ochrany na ich podporu, najmä mechanizmu protectdefenders.eu, a zároveň zaručili, aby tieto mechanizmy spĺňali existujúce záväzky v oblasti financovania voči obhajcom ľudských práv v ohrození; nabáda svoje delegácie a výbory, aby sa v rámci návštev príslušných krajín pravidelne stretávali s pôvodnými komunitami a obhajcami ľudských práv; odporúča, aby príslušný výbor/podvýboru vymenoval stáleho spravodajcu pre domorodé obyvateľstvo s cieľom monitorovať situáciu v oblasti ľudských práv, a najmä vykonávanie UNDRIP a Dohovoru MOP č. 169;

86.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zapájali do dialógu a spolupracovali s pôvodnými obyvateľmi a miestnymi komunitami v Arktíde s cieľom zaručiť rešpektovanie ich postojov a práv v rámci rozvojových politík EÚ, ktoré by pravdepodobne mohli mať vplyv na tento región;

o
o   o

87.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a delegáciám EÚ.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0445. (2) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 155. (3) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 122. (4) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/annual_report_on_human_rights_and_democracy_in_the_world_2016_0.pdf (5) https://documents-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/N14/468/28/pdf/N1446828.pdf?OpenElement (6) https://undocs.org/en/A/RES/71/178 (7) https://undocs.org/A/HRC/36/46/Add.2 (8) https://documents-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/G14/082/52/PDF/G1408252.pdf?OpenElement (9) https://documents-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/G15/234/15/PDF/G1523415.pdf?OpenElement (10) https://cmsdata.iucn.org/downloads/durbanactionen.pdf (11) http://www.fao.org/docrep/016/i2801e/i2801e.pdf (12) http://www.etoconsortium.org/nc/en/main-navigation/library/maastricht-principles/?tx_drblob_pi1%5BdownloadUid%5D=23 (13) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-8814-2017-INIT/en/pdf (14) http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2017/08/08/hr-indigenous-peoples/pdf (15) http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/64/292 (16) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 125. (17) Prijaté texty, P8_TA(2017)0346. (18) Prijaté texty, P8_TA(2017)0315. (19) http://undocs.org/en/E/C.19/2016/10 (20) Zoznam krajín, ktoré ratifikovali dohovor MOP č. 169, ktorý nadobudol účinnosť 5. septembra 1991: Argentína, Bolívia, Brazília, Čile, Holandsko, Dánsko, Kolumbia, Kostarika, Dominika, Ekvádor, Fidži, Guatemala, Honduras, Mexiko, Nepál, Nórsko, Nikaragua, Paraguaj, Stredoafrická republika, Peru Španielsko a Venezuela. (21) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23). (22) Ú. v. EÚ L 201, 26.7.2013, s. 60. (23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2018 o diplomacii v oblasti klímy (2017/2272(INI))

P8_TA(2018)0280 A8-0221/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä na jej články 21, 191, 192, 220 a 221,

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 OSN a na ciele trvalo udržateľného rozvoja,

‒  so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (VDĽP),

–  so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21, 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži a slúžila ako zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP11),

–  so zreteľom na 22. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP22) a 1. konferenciu zmluvných strán, ktorá sa konala 15. až 18. novembra 2016 v marockom Marrákeši a slúžila ako zasadnutie strán Parížskej dohody (CMA1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2016 o vykonávaní Parížskej dohody a konferencii OSN o zmene klímy 2016 v Marrákeši v Maroku (COP22)(1),

–  so zreteľom na 5. hodnotiacu správu (AR5) Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC) a na jeho súhrnnú správu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2017 o konferencii OSN o zmene klímy 2017 v Bonne, Nemecko (COP23)(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júla 2016 s názvom Rýchlejší prechod Európy na nízkouhlíkové hospodárstvo (COM(2016)0500),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. apríla 2013 s názvom Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2013)0216),

–  so zreteľom na akčný plán diplomacie EÚ v oblasti klímy na rok 2015, ktorý prijala Rada pre zahraničné veci,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci zo 6. marca 2017 a 19. júna 2017,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 22. júna 2017,

–  so zreteľom na závery Rady z 26. februára 2018 o diplomacii v oblasti klímy,

–  so zreteľom na oznámenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z júna 2016 o Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie a na spoločné oznámenie Komisie a ESVČ zo 7. júna 2017 o strategickom prístupe k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2017)0021),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov z 9. februára 2017 s názvom Smerom k novej stratégii EÚ na prispôsobenie sa zmene klímy – integrovaný prístup(3),

‒  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. apríla 2016 s názvom Po parížskej konferencii(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2018 o ženách, rovnosti medzi ženami a mužmi a klimatickej spravodlivosti(6),

–  so zreteľom na rozhodnutie UNFCCC č. 36/CP.7 z 9. novembra 2001 o zlepšovaní účasti žien na zastupovaní zmluvných strán v orgánoch zriadených v súlade s Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o zmene klímy a s Kjótskym protokolom,

–  so zreteľom na štúdiu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) z roku 2009 o migrácii, životnom prostredí a klimatických zmenách: Hodnotenie dôkazov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o uplatňovaní hľadiska rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ(7),

–  so zreteľom na encykliku Laudato Si pápeža Františka o starostlivosti o náš spoločný dom,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0221/2018),

A.  keďže zmena klímy stále závažnejšie vplýva na rôzne stránky ľudského života, ako aj na rozvojové príležitosti, celosvetový geopolitický poriadok a stabilitu; keďže krajiny s menším počtom zdrojov na prispôsobenie sa zmene klímy budú najviac zasiahnuté dôsledkami zmeny klímy; keďže diplomaciu v oblasti klímy je možné považovať za určitú formu presne zameranej zahraničnej politiky, ktorej cieľom je podporovať opatrenia v oblasti klímy nadväzovaním kontaktov s inými subjektmi, spoluprácou na konkrétnych otázkach v oblasti zmeny klímy, budovaním strategických partnerstiev a upevňovaním vzťahov medzi štátnymi a neštátnymi subjektmi vrátane významných prispievateľov ku globálnemu znečisteniu, a tým prispievať k zmierňovaniu účinkov zmeny klímy, ako aj k zlepšeniu opatrení v oblasti klímy a posilneniu diplomatických vzťahov Únie;

B.  keďže účinky zmeny klímy zahŕňajú stúpanie hladiny oceánov, ich otepľovanie a okysľovanie, stratu biodiverzity či zvýšenie výskytu extrémnych klimatických javov; keďže prvotnými obeťami tohto narušenia sú najzraniteľnejšie krajiny a ich obyvatelia, najmä ľudia žijúci na ostrovoch; keďže zmena klímy má obzvlášť závažný sociálny a kultúrny vplyv na miestne komunity, ktoré nielenže prispievajú k emisiám CO2 len v nepatrnej miere, ale zohrávajú tiež aktívnu a rozhodujúcu úlohu pri ochrane ekosystémov, v ktorých žijú, a tým zmierňujú účinky zmeny klímy;

C.  keďže EÚ, ktorá patrí k popredným subjektom v súvislosti s opatreniami v oblasti klímy, preukázala svoje vedúce postavenie počas medzinárodných rokovaní o klíme; keďže EÚ využíva diplomaciu v oblasti klímy na vytváranie strategických spojenectiev s príslušnými zainteresovanými stranami v záujme spoločného boja proti zmene klímy a tieto partnerstvá sú kľúčovým prvkom trvalo udržateľného rozvoja a preventívnych opatrení v súvislosti s hrozbami súvisiacimi s klímou;

D.  keďže diplomacia EÚ v oblasti klímy prispela k uzavretiu Parížskej dohody a odvtedy sa prístup EÚ k diplomacii v oblasti klímy rozšíril; keďže politika v oblasti klímy bola ako súčasť globálnej stratégie EÚ začlenená do zahraničnej a bezpečnostnej politiky a posilnilo sa prepojenie medzi energetikou a klímou, bezpečnosťou a adaptáciou na zmenu klímy a migráciou;

E.  keďže zodpovednosť za dlhodobé udržateľné opatrenia v oblasti klímy sa nemôže klásť na jednotlivcov a ich individuálne rozhodnutia ako spotrebiteľov; keďže politika v oblasti klímy založená na ľudských právach by mala objasniť, že zodpovednosť za vytváranie udržateľných spoločností nesú predovšetkým politici, ktorí majú prostriedky na vytvorenie udržateľných politík v oblasti klímy;

F.  keďže zmena klímy a otázky bezpečnosti sú vzájomne prepojené a majú cezhraničný presah a vyžadujú si diplomaciu v oblasti klímy zameranú okrem iného na úplné vykonávanie záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody; keďže v niekoľkých štúdiách sa potvrdili nepriame prepojenia medzi zmenou klímy, prírodnými katastrofami a vznikom ozbrojených konfliktov a keďže zmena klímy sa môže považovať za „multiplikátor hrozby“, ktorý môže znásobiť existujúce sociálne napätie; keďže negatívne dlhodobé dôsledky zmeny klímy môžu viesť k zvýšeniu politického napätia, tak vnútri, ako aj mimo národných hraníc, predstavujú teda riziko vzniku krízy a vytvárajú tlak na medzinárodné vzťahy ako také;

G.  keďže zmena klímy má priamy a nepriamy dosah na migráciu, vyháňa stále viac ľudí zo zraniteľných do životaschopnejších oblastí cudzích alebo vlastných krajín, aby mohli začať nový život;

H.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 4. októbra 2017 o konferencii OSN o zmene klímy v Bonne, Nemecko (COP23) uznal povahu a rozsah vysídľovania a migrácie spôsobených zmenou klímy v dôsledku katastrof spôsobených globálnym otepľovaním; keďže podľa rôznych dôležitých a dobre odôvodnených štúdií a správ, napríklad vypracovaných Medzinárodnou organizáciou pre migráciu a Svetovou bankou, ak sa nevyvinie výrazné úsilie, počet migrantov, ako aj osôb vysídlených v rámci krajiny, spôsobený zmenami životného prostredia, by mohol podľa najhoršieho scenára do roku 2050 dosiahnuť až 200 miliónov, z ktorých mnohí v súčasnosti žijú v pobrežných oblastiach alebo by mohli byť vnútornými migrantmi zo subsaharskej Afriky, južnej Ázie a Latinskej Ameriky;

I.  keďže ľudia, ktorí migrujú z environmentálnych dôvodov, nemajú postavenie utečenca ani ochranu, ktorá sa poskytuje utečencom na medzinárodnej úrovni, pretože nie sú uznaní v Ženevskom dohovore z roku 1951;

J.  keďže Komisia ako príspevok k dosiahnutiu hospodárstva s nulovými emisiami CO2 stanovila podporu energetickej efektívnosti a to, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, za ciele energetickej politiky Únie;

K.  keďže diplomacia EÚ v oblasti klímy musí podporovať projekty riadenia rizík, formovať verejnú mienku, podporovať politickú a hospodársku spoluprácu v boji proti zmene klímy a podporovať nízkouhlíkové hospodárstvo;

L.  keďže diplomacia EÚ v oblasti klímy by mala vytvoriť model proaktívneho prispôsobovania, ktorý by podporoval interakciu medzi politikami v oblasti boja proti zmene klímy; keďže inštitucionalizácia politík v oblasti zmeny klímy by podnietila väčšiu informovanosť verejnosti a mala by sa prejaviť na jasnejšej politickej vôli;

M.  keďže problém nedostatku vodných zdrojov je príčinou rastúceho počtu konfliktov medzi komunitami; keďže tieto zdroje sa často využívajú neudržateľným spôsobom na intenzívnu a priemyselnú poľnohospodársku výrobu v už nestabilnom kontexte;

N.  keďže v záujme splnenia stanovených cieľov by sa boj proti zmene klímy mal stať strategickou prioritou všetkých diplomatických dialógov a iniciatív s prístupom založeným na ľudských právach; keďže Európsky parlament aktívne prispieva k tomuto procesu a využíva svoju legislatívnu právomoc a politický vplyv na širšie začleňovanie zmeny klímy do rozvojovej činnosti a portfólia pomoci, ako aj do niekoľkých ďalších politík EÚ, ako je investovanie, poľnohospodárstvo, rybárstvo, energetika, doprava, výskum a obchod;

O.  keďže zdroje diskriminácie a zraniteľnosti na základe pohlavia, rasy, etnickej príslušnosti, triedy, chudoby, schopností, pôvodnosti, veku, geografie, tradičnej a inštitucionálnej diskriminácie sa všetky navzájom spájajú a bránia prístupu k zdrojom a prostriedkom na vyrovnanie sa s dramatickými zmenami, ako je zmena klímy;

P.  keďže medzi zmenou klímy a odlesňovaním spôsobeným zaberaním pôdy, ťažbou fosílnych palív a intenzívnym poľnohospodárstvom existuje skutočná súvislosť;

Q.  keďže podiel žien na politickom rozhodovaní a v diplomacii, a to najmä na rokovaniach o zmene klímy, je stále nedostatočný a nedosiahol sa takmer žiaden pokrok; keďže ženy predstavujú iba 12 až 15 % vedúcich delegácií a približne 30 % delegátov;

1.  pripomína, že dôsledky zmeny klímy majú vplyv na všetky aspekty ľudského života, najmä na globálne zdroje a možnosti rozvoja, ako aj na obchodné modely, obchodné vzťahy a regionálne vzťahy; pripomína, že vplyv zmeny klímy zhoršuje potravinovú neistotu, ohrozuje zdravie, spôsobuje stratu živobytia, vysídľovanie, migráciu, chudobu, rodové rozdiely, obchodovanie s ľuďmi, násilie, nedostatočný prístup k infraštruktúre a základným službám, má dosah na mier a bezpečnosť a v čoraz väčšej miere aj na občanov EÚ, a vytvára nové výzvy pre medzinárodné spoločenstvo; zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti klímy sú čoraz naliehavejšie a poukazuje na to, že riešenie zmeny klímy si vyžaduje spoločné úsilie na medzinárodnej úrovni; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby neustále uľahčovali mnohostrannú diskusiu, pretože predstavuje kolektívnu zodpovednosť voči celej planéte v mene súčasných aj budúcich generácií; konštatuje, že boj proti zmene klímy je potrebný na ochranu ľudských práv;

2.  so znepokojením berie na vedomie zhoršenie stavu svetových vodných zdrojov a ekosystémov, ako aj rastúcu hrozbu, ktorú predstavuje nedostatok vody, riziká súvisiace s vodou a mimoriadne udalosti;

Vykonávanie Parížskej dohody a Agendy 2030

3.  opätovne potvrdzuje záväzok EÚ voči Parížskej dohode a Agende OSN 2030 vrátane cieľov trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje potrebu úplne a rýchleho vykonávať Parížsku dohodu a plniť jej ciele, pokiaľ ide o zmierňovanie, prispôsobovanie a presmerovanie finančných tokov, ako aj ciele trvalo udržateľného rozvoja (ďalej len „CTR“) v EÚ a na celom svete v záujme rozvoja udržateľnejšieho hospodárstva a spoločnosti; opätovne potvrdzuje, že je potrebná ambiciózna politika EÚ v oblasti klímy a že Európsky parlament je pripravený výrazne zvýšiť aktuálny vnútroštátne stanovený príspevok EÚ do roku 2030, ako aj to, že treba do konca roka 2018 vypracovať ambicióznu a koordinovanú dlhodobú stratégiu na dosiahnutie hospodárstva s nulovými emisiami CO2 najneskôr do roku 2050 v súlade so záväzkom stanoveným v Parížskej dohode udržiavať zvýšenie celosvetovej priemernej teploty pod úrovňou 2°C a snahou o obmedzenie zvýšenia na 1,5°C v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia; vyzýva Komisiu, aby v tejto dlhodobej stratégii zohľadnila názory všetkých aktérov, ktorí by mohli prispieť k jej cieľom alebo by sa ich mohla týkať;

4.  zdôrazňuje význam ambicióznej politiky EÚ v oblasti zmeny klímy s cieľom zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu teploty a vystupovať ako dôveryhodný a spoľahlivý partner vo vzťahu k tretím štátom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prevzali aktívnu a konštruktívnu úlohu počas dialógu Talanoa v roku 2018 a na zasadnutí COP24, keďže rok 2018 bude rozhodujúcim rokom z hľadiska vykonávania Parížskej dohody; vyzýva EÚ, aby preukázala svoj záväzok voči ambicióznej politike v oblasti zmeny klímy, pretože jej to uľahčí pozíciu lídra a obhajcu silných záväzkov v oblasti zmierňovania zmeny klímy vo vzťahu k ďalším krajinám;

5.  vyjadruje poľutovanie nad vyhlásením rozhodnutia prezidenta USA o odstúpení od Parížskej dohody; potvrdzuje, že EÚ má zodpovednosť a príležitosť prevziať vedúcu úlohu v globálnom boji proti zmene klímy a zintenzívniť diplomatické úsilie v oblasti klímy s cieľom vytvoriť silné spojenectvo krajín a subjektov, ktoré budú aj naďalej podporovať cieľ udržať globálne otepľovanie výrazne pod úrovňou 2°C, pričom sa zároveň budú snažiť obmedziť zvýšenie teploty na 1,5°C, a budú k týmto cieľom prispievať, ako to odporúča IPCC; zdôrazňuje však dôležitosť úzkej spolupráce s vládou USA, najmä s americkými štátmi a mestami;

6.  zdôrazňuje, že dôveryhodnosť EÚ v boji proti zmene klímy závisí od dôsledného a komplexného vykonávania jej vlastnej politiky v oblasti klímy;

7.  zdôrazňuje, že zahraničná politika EÚ by mala rozvíjať kapacity na monitorovanie rizík spojených so zmenou klímy vrátane prevencie kríz a citlivosti na konflikt; je presvedčený, že následné a rýchle opatrenia v oblasti klímy v podstate prispievajú k predchádzaniu sociálnym, hospodárskym, ale aj bezpečnostným rizikám, predchádzaniu konfliktom a nestabilite a napokon aj k predchádzaniu veľkým politickým, sociálnym a hospodárskym nákladom; zdôrazňuje preto význam začlenenia diplomacie v oblasti klímy do politík EÚ na predchádzanie konfliktom, ktoré rozširujú a prispôsobujú rozsah misií a programov EÚ v tretích krajinách a v oblastiach konfliktov; opätovne zdôrazňuje, že posun smerom k obehovému systému s nulovými čistými emisiami oxidu uhličitého prispeje k prosperite a posilneniu rovnosti, mieru a bezpečnosti ľudí v EÚ aj mimo nej, keďže zmena klímy môže často viesť k vzniku nestability a konfliktom alebo ich zhoršovaniu a prehlbovaniu existujúcich nerovností alebo vytváraniu nových, vzhľadom na nedostatok zdrojov, hospodárskych príležitostí, stratu pôdy v dôsledku stúpajúcej hladiny morí alebo dlhotrvajúcich období sucha, krehkej štruktúry riadenia, nedostatočného zásobovania vodou a potravinami a zhoršovania životných podmienok;

8.  so znepokojením poukazuje najmä na zhoršenie ekosystémov a vodných zdrojov planéty, ako aj na rastúcu hrozbu týkajúcu sa nedostatku vody a rizík spojených s vodou na jednej strane, ako aj na extrémne klimatické a meteorologické javy, ktorých frekvencia a zničujúci účinok sa zvyšujú, čo si vyžaduje posilnenie prepojení medzi prispôsobením sa zmene klímy a znižovaním rizika katastrof;

9.  zároveň so znepokojením konštatuje, že úlohe pôdy ako zložky klimatického systému, ako aj jej významu pre zníženie emisií skleníkových plynov a prispôsobenie sa zmene klímy sa nevenuje dostatočná pozornosť; vyzýva EÚ, aby vypracovala ambicióznu stratégiu, ktorá by mala byť začlenená do diplomacie v oblasti klímy;

10.  zdôrazňuje, že v dôsledku topenia polárnych čiapok a stúpajúcej hladiny morí sú ľudia žijúci na pobreží alebo v malých ostrovných štátoch vystavení obzvlášť veľkému nebezpečenstvu; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby chránili a zachovali tieto životné priestory prostredníctvom uľahčenia dosahovania ambicióznych cieľov v oblasti zmierňovania zmeny klímy, ako aj prostredníctvom mnohostranných opatrení na ochranu pobrežia;

11.  uznáva, že zmena klímy zhoršuje podmienky, ktoré vedú k migrácii v zraniteľných oblastiach, a pripomína, že budúca migrácia sa zvýši, ak nebudú primerane zvládnuté negatívne dôsledky zmeny klímy; žiada EÚ, aby podporila začatie diskusií na úrovni OSN s cieľom dosiahnuť konkrétnu reakciu na pohyb osôb, ktorý sa očakáva v dôsledku zmeny klímy, a zdôrazňuje, že každá medzinárodná reakcia by sa mala zamerať na regionálne riešenia s cieľom zabrániť zbytočným rozsiahlym pohybom;

12.  vyzýva členské štáty, aby preukázali progresívne vedenie v prebiehajúcich rokovaniach o globálnom pakte o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii, pripravovanom pod záštitou Organizácie Spojených národov a na základe Newyorskej deklarácie o utečencoch a migrantoch z roku 2016, v ktorej sa uznáva, že veľké množstvo ľudí sa sťahuje „v reakcii na nepriaznivé účinky zmeny klímy“;

13.  víta inkluzívnosť procesu UNFCCC; domnieva sa, že zabezpečenie efektívnej účasti si vyžaduje, aby sa riešila otázka záujmových skupín alebo konfliktných záujmov; podporuje iniciatívu vlád, ktoré zastupujú väčšinu obyvateľov sveta, zaviesť špecifickú politiku v oblasti konfliktov záujmov a vyzýva Komisiu, aby sa do tohto procesu konštruktívne zapojila;

14.  vyzýva Komisiu, aby navrhla programy na zvyšovanie povedomia občanov EÚ o súvislosti medzi zmenou klímy a migráciou, chudobou a konfliktmi týkajúcimi sa prístupu k zdrojom;

15.  zdôrazňuje, že každá iniciatíva EÚ v oblasti životného prostredia musí vychádzať zo zákonodarných právomocí ustanovených v zmluvách a že európska parlamentná demokracia musí naďalej zohrávať hlavnú úlohu pri každom návrhu zameranom na podporu medzinárodných opatrení na ochranu životného prostredia;

Posilňovanie kapacity EÚ pre diplomaciu v oblasti klímy

16.  konštatuje, že EÚ a jej členské štáty sú najväčšími poskytovateľmi verejných financií v oblasti zmeny klímy a že ide o dôležitý nástroj budovania dôvery na podporu adaptácie a zmierňovania v iných krajinách; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aj naďalej poskytovali dostatočné finančné príspevky a aby aktívne podporovali mobilizáciu medzinárodných finančných zdrojov v oblasti zmeny klímy v iných krajinách prostredníctvom verejných zdrojov, ako aj zo súkromných zdrojov; víta oznámenia zo samitu ONE Planet, ktorý sa konal 12. decembra 2017;

17.  zdôrazňuje, že globálny prechod na hospodárstva a spoločnosti s nulovými čistými emisiami uhlíka, ktoré by boli odolné voči zmene klímy, si vyžaduje výrazné investície do transformácie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby vlády vytvorili prostredie umožňujúce preorientovať toky kapitálu smerom k trvalo udržateľným investíciám a vyhnúť sa uviaznutým aktívam, na základe záverov expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie a v súlade s oznámením Komisie o Financovaní udržateľného rastu (COM(2018)0097); je presvedčený, že finančný systém musí prispievať k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody a cieľov trvalo udržateľného rozvoja; je presvedčený, že finančný systém EÚ, ktorý prispieva k zmierňovaniu klímy a stimuluje investície do čistých technológií a udržateľných riešení, bude vzorom pre ostatné krajiny a mohol by im pomôcť pri zavádzaní podobných systémov;

18.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ mala na všetkých medzinárodných fórach jednotný názor, a vyzýva vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisiu, aby s cieľom garantovať záväzok EÚ voči vykonávaniu Parížskej dohody koordinovali jej spoločné úsilie; nabáda EÚ, aby zvážila možnosti ďalšieho zvyšovania úrovne ambícií Parížskej dohody; trvá na tom, že treba vypracovať komplexnú stratégiu diplomacie EÚ v oblasti klímy a začleniť klímu do všetkých oblastí vonkajšej činnosti EÚ vrátane obchodu, rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci; zdôrazňuje význam posilňovania sociálneho rozmeru, začleňovania rodového hľadiska a prístupu založeného na ľudských právach v rámci všetkých budúcich viacstranných rokovaní;

19.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili medzinárodné povedomie o zmene klímy prostredníctvom koordinovaných komunikačných stratégií a činností na zvýšenie verejnej a politickej podpory; požaduje najmä medzinárodné chápanie prepojenia zmeny klímy a sociálnej nespravodlivosti, migrácie, hladomoru a chudoby a toho, že globálne opatrenia v oblasti klímy môžu do veľkej miery prispieť k riešeniu týchto problémov;

20.  poukazuje na to, že technický pokrok, keď je náležite stimulovaný spoločným politickým úsilím, bude kľúčový pre dosiahnutie cieľov Parížskej dohody, a že je preto v rámci globálnej stratégie pre diplomaciu v oblasti klímy potrebné zohľadniť aj diplomaciu EÚ v oblasti vedy tým, že bude podporovať a financovať výskum súvisiaci so zmenou klímy;

21.  pripomína, že ako sa uvádza v Zelenej knihe Komisie s názvom Prispôsobenie sa zmene klímy v Európe: možnosti na uskutočnenie opatrení na úrovni EÚ (COM(2007)0354), oblasti Európy, ktoré sú najviac zraniteľné voči zmene klímy, sú južná Európa a oblasť Stredozemného mora, horské a pobrežné oblasti, husto obývané záplavové oblasti, Škandinávia a oblasť Arktídy; naliehavo vyzýva EÚ, aby podporovala programy v oblasti výskumu a vývoja, ktoré v každom prípade zahŕňajú príslušné členské štáty v zmysle článku 185 ZFEÚ;

22.  v zmysle predchádzajúcej časti zdôrazňuje ako dobrý príklad vedeckej diplomacie iniciatívu PRIMA (Partnerstvo pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia) zameranú na rozvoj a uplatňovanie inovačných riešení v oblasti výroby potravín a zásobovania vodou v stredomorskej oblasti; vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu, poskytla potrebnú podporu a zabezpečila pokračovanie tejto iniciatívy, ako aj ďalších podobných iniciatív; naliehavo žiada Komisiu, aby zaviedla novú iniciatívu podľa článku 185 ZFEÚ, ktorá by osobitne sledovala ciele diplomacie EÚ v oblasti klímy;

23.  vyzýva na koordináciu akčných plánov EÚ týkajúcich sa diplomacie v oblasti energetiky a vody s diplomaciou v oblasti klímy, pričom sa v prípade potreby posilnia synergie a spoločné opatrenia medzi príslušnými prvkami na úrovni EÚ a členských štátov;

24.  vyzýva na väčšie zapojenie Európskeho parlamentu a na to, aby Komisia a ESVČ každý rok iniciovali proces, ktorý by sa vykonával v spolupráci s členskými štátmi, s cieľom identifikovať kľúčové priority EÚ, pokiaľ ide o diplomaciu v oblasti klímy v danom roku, a predložiť konkrétne odporúčania na riešenie výpadkov kapacity;

25.  zaväzuje sa, že sformuluje vlastnú pozíciu a odporúčania pre novú dlhodobú stratégiu EÚ do polovice storočia, ktoré Komisia a Rada zohľadnia pred tým, ako predložia túto stratégiu UNFCCC;

26.  vyjadruje zámer iniciovať proces, ktorý prispeje k tomuto úsiliu pravidelnými správami o diplomatickej činnosti EÚ v oblasti klímy a jej úspechoch a nedostatkoch; dodáva, že pravidelné správy by mali v tejto súvislosti obsahovať jednoznačné kritériá;

27.  zdôrazňuje zásadnú úlohu parlamentnej diplomacie v boji proti zmene klímy; zaväzuje sa lepšie využívať svoju medzinárodnú úlohu a členstvo v medzinárodných parlamentných sieťach na zvýšenie intenzity aktivít v oblasti klímy v rámci svojho pôsobenia v delegáciách, ako aj prostredníctvom návštev delegácií, najmä delegácií Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre zahraničné veci, a počas európskych i medzinárodných medziparlamentných schôdzí a v rámci platforiem pre dialóg s národnými parlamentmi a regionálnymi a miestnymi aktérmi/neštátnymi subjektmi a občianskou spoločnosťou, pričom sa bude vždy snažiť zahrnúť presadzovanie rodovej rovnoprávnosti;

28.  požaduje intenzívnejší systém prideľovania finančných a ľudských zdrojov v ESVČ a Komisii s cieľom viac zohľadňovať silný záväzok voči diplomacii v oblasti klímy, ako aj väčšia angažovanosť v tejto oblasti; naliehavo vyzýva ESVČ, aby začlenila diplomaciu v oblasti klímy do programu stretnutí delegácií EÚ s partnermi z tretích krajín a medzinárodných alebo regionálnych organizácií a aby riadila diplomatické úsilie v oblasti klímy každej delegácie EÚ so zastúpeniami členských štátov v tretích krajinách a pristupovala k nemu z pozície strategického významu; vyzýva preto na zavedenie hľadiska zmeny klímy v rámci hlavných delegácií EÚ v tretích krajinách a zvýšenie percentuálneho počtu odborníkov v oblasti klímy pri vytváraní zmiešaných pracovných miest v delegáciách EÚ;

29.  zdôrazňuje, že výdavky súvisiace s klímou v rozpočte EÚ môžu vytvoriť vysokú pridanú hodnotu a mali by sa výrazne zvýšiť, aby odrážali zvýšený význam a naliehavosť opatrení v oblasti klímy a potrebu ďalších opatrení v tejto oblasti, naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili výdavky súvisiace s diplomaciou v oblasti klímy v ďalšom viacročnom finančnom rámci (ďalej len „VFR“) a schválili vyčlenenie minimálne 30 % na výdavky súvisiace s klímou, ako na to vyzval Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Európskeho parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020(8), a zosúladili rozpočet EÚ ako celok s cieľmi Parížskej dohody a CTR v záujme zabezpečenia, že rozpočtové výdavky nebudú v rozpore s úsilím v oblasti klímy; v tejto súvislosti berie na vedomie, že najmä citlivé odvetvia (napríklad poľnohospodárstvo, priemysel, energetika a doprava) budú musieť vyvinúť väčšie úsilie pri prechode na hospodárstvo s nulovými emisiami uhlíka; požaduje lepšie využívanie ďalších fondov EÚ na zabezpečenie efektívneho využívania zdrojov, optimalizovaných výsledkov a zvýšeného vplyvu činností a iniciatív EÚ;

30.  žiada Komisiu a členské štáty, aby v rámci bilaterálnych dohôd s partnerskými krajinami rozvíjali spoluprácu v oblasti životného prostredia s cieľom podporovať udržateľné rozvojové politiky založené na energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojoch energie;

31.  vyzýva Komisiu, aby v najbližších oznámeniach o budúcnosti politiky EÚ v oblasti energetiky a klímy a o dlhodobej stratégii EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov v plnej miere zohľadnila globálny rozmer vrátane cieľov diplomacie EÚ v oblasti zmeny klímy; vyzýva tiež Komisiu a ESVČ, aby ďalej rozvíjali dlhodobú víziu s cieľom predložiť spoločné oznámenie, v ktorom načrtnú svoje chápanie diplomacie EÚ v oblasti klímy, ako aj strategický prístup pre diplomatické aktivity EÚ v oblasti klímy, a zohľadnia prístup Európskeho parlamentu v podobe, v akej je uvedený v tomto texte;

32.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zvýšili svoju vnútornú koordináciu týkajúcu sa vysídľovania v dôsledku zmeny klímy tým, že zriadia panel odborníkov, ktorí preskúmajú zmenu klímy a migráciu v rámci medziagentúrnej pracovnej skupiny;

33.  zdôrazňuje, že posilnenie postavenia žien a ich plná a rovnocenná účasť a vedúce postavenie majú pre opatrenia v oblasti klímy zásadný význam; vyzýva EÚ a členské štáty, aby začlenili rodové hľadisko do politík v oblasti klímy a prijali prístup zohľadňujúci rodovú rovnosť, keďže zmena klímy často zhoršuje rodové nerovnosti a situáciu žien, a aby podporovali účasť domorodých žien a obhajcov práv žien v rámci UNFCCC, keďže ich poznatky o riadení prírodných zdrojov sú nevyhnutné v boji proti zmene klímy;

Boj proti zmene klímy ako hnacia sila medzinárodnej spolupráce

34.  zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia vystupovať ako aktívni partneri v rámci medzinárodných organizácií a na fórach (napr. OSN, UNFCCC, politické fórum na vysokej úrovni pre trvalo udržateľný rozvoj, Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), Medzinárodná organizácia práce (ILO), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), NATO, Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), Medzinárodná námorná organizácia (ďalej len „IMO“), Arktická rada a skupiny G7 a G20) a úzko spolupracovať s regionálnymi organizáciami (napr. s Africkou úniou (AÚ), Hospodárskym spoločenstvom západoafrických štátov (ECOWAS), Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (štátmi AKT), MERCOSUR-om a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC)) s cieľom podporovať globálne partnerstvá a zabezpečiť vykonávanie Parížskej dohody a cieľov trvalo udržateľného rozvoja a pritom chrániť, posilňovať a ďalej rozvíjať režimy multilaterálnej spolupráce;

35.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby priradili opatreniam v oblasti klímy väčší význam v rámci programov samitov a stretnutí skupiny G20 a na dvojstranných stretnutiach členov skupiny G20 a zapojili sa do spolupráce s rozvojovými krajinami, napríklad skupinou 77 pri Organizácii Spojených národov (G77) a inými sieťami, napríklad Alianciou malých ostrovných štátov (AOSIS);

36.  vyzýva členské štáty, aby v súlade s cieľmi Parížskej dohody zintenzívnili svoju účasť v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE); zdôrazňuje, že je potrebné, aby IMO prijala rýchle a primerané dodatočné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby medzinárodná námorná doprava prispievala svojím spravodlivým podielom v boji proti zmene klímy;

37.  vyzýva Komisiu, aby zmenu klímy zaradila do medzinárodných obchodných a investičných dohôd a aby stanovila ratifikáciu a vykonávanie Parížskej dohody ako podmienku pre uzatvorenie budúcich obchodných dohôd; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vykonala komplexné posúdenie súladu existujúcich dohôd s Parížskou dohodou všade tam, kde je to vhodné; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila finančné nástroje a programy s cieľom zabezpečiť súdržnosť, podporiť tretie krajiny v ich boji so zmenou klímy a zvýšiť účinnosť politiky EÚ v oblasti klímy; odporúča vypracovať povinnú zásadnú doložku o zmene klímy a systematicky ju začleňovať do medzinárodných dohôd vrátane obchodných a investičných dohôd, ktoré sa týkajú vzájomného záväzku ratifikovať a vykonávať Parížsku dohodu, a tým v európskom i medzinárodnom kontexte podporovať proces eliminácie emisií uhlíka;

38.  podporuje trvalé a aktívne zapojenie EÚ do koalície vysokých ambícií, ako aj spoluprácu s jej členskými štátmi s cieľom poukázať na ich odhodlanie zabezpečiť zmysluplné vykonávanie Parížskej dohody prostredníctvom dokončenia rozsiahleho súboru pravidiel v roku 2018 a uzavretie úspešného dialógu Talanoa na zasadnutí COP24, ktorého cieľom je motivovať ďalšie štáty, aby sa pripojili k tomuto úsiliu a v najbližších rokoch vytvorili skupinu lídrov v otázke klímy, ktorí sú pripravení zvýšiť svoje ciele v oblasti zmeny klímy v súlade s cieľmi Parížskej dohody s cieľom zdieľať vedúce postavenie pri presadzovaní otázky klímy naprieč zahraničnými politikami vrátane obchodu, reformy medzinárodných finančných inštitúcií a bezpečnosti;

39.  uznáva význam účinných a efektívnych opatrení, stratégií a plánov na adaptáciu vrátane využívania riešení založených na ekosystémoch s cieľom posilniť schopnosť adaptácie a odolnosť a znížiť zraniteľnosť voči zmene klímy v súvislosti s Parížskou dohodou;

40.  poukazuje na osobitnú zraniteľnosť ekosystémov v Arktíde voči zmene klímy, pričom sa berie do úvahy, že v posledných pár desaťročiach sa teplota v Arktíde zvyšuje približne dvojnásobne v porovnaní s celosvetovým priemerom; uznáva, že znečistenie, ktoré sa objavuje v arktickom prostredí, väčšinou pochádza z ázijských, severoamerických a európskych zdrojov emisií a opatrenia na zníženie emisií v EÚ preto zohrávajú významnú úlohu pri riešení vplyvu zmeny klímy v Arktíde; berúc do úvahy aj prejavený záujem o Arktídu a jej zdroje z dôvodu meniaceho sa prostredia v oblasti a rastúceho geopolitického významu Arktídy; domnieva sa, že zdravé a udržateľné arktické ekosystémy obývané životaschopnými komunitami sú strategicky dôležité pre politickú a hospodársku stabilitu Európy a sveta; domnieva sa, že je potrebné, aby EÚ konečne získala v Arktickej rade oficiálny štatút pozorovateľa;

41.  zdôrazňuje zodpovednosť EÚ a ďalších bohatých krajín, vzhľadom na to, že dlhodobo významne prispievajú ku globálnemu otepľovaniu, a vyzýva ich, aby ukázali väčšiu solidaritu so zraniteľnými štátmi, najmä na globálnom juhu a na ostrovoch, ktoré sú najviac zasiahnuté vplyvom zmeny klímy, a zabezpečili im nepretržitú podporu s cieľom zvýšiť ich odolnosť, prispieť k zníženiu rizika katastrof, a to aj prostredníctvom ochrany prírody a obnovy ekosystémov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri regulácii klímy, pomáhali im zotaviť sa z škôd spôsobených zmenou klímy a zlepšovať adaptačné opatrenia a odolnosť prostredníctvom primeranej finančnej podpory a prostredníctvom budovania kapacít, najmä prostredníctvom partnerstiev NDC; konštatuje, že zraniteľné štáty sú kľúčovými partnermi pri presadzovaní ambicióznych medzinárodných opatrení v oblasti klímy v dôsledku existenčnej hrozby, ktorú pre nich predstavuje zmena klímy;

42.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali chudobnejšie krajiny v snahe znížiť ich závislosť na fosílnych palivách a zlepšiť prístup k cenovo dostupnej energii z obnoviteľných zdrojov, ako aj prostredníctvom programov na podporu prístupu k vede, technológiám a inováciám v súlade s CTR č. 17 a zároveň ich oboznámiť s dostupnými technológiami na monitorovanie a ochranu životného prostredia a občanov, ako je napríklad hlavný vesmírny program Copernicus a jeho služba v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje príležitosti, ktoré ponúka plán vonkajších investícií EÚ na stimulovanie klimaticky inteligentných investícií a na podporu trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby humanitárne organizácie vypracovali dlhodobú perspektívu svojej činnosti založenú na dôveryhodných znalostiach vplyvu klímy v zraniteľných oblastiach; vyzýva zároveň Komisiu, aby vypracovala komplexnú stratégiu na podporu excelentnosti EÚ v oblasti ekologických technológií na celosvetovej úrovni;

43.  zdôrazňuje potrebu zefektívniť politiky EÚ s cieľom primerane reagovať na situácie ako je nedostatok vody a potravín, ktoré sa v budúcnosti pravdepodobne vyskytnú častejšie; pripomína, že takéto nedostatky základnej výživy by predstavovali vážne dlhodobé bezpečnostné problémy, ktoré by mohli potenciálne ohroziť ostatné úspechy rozvojovej politiky EÚ;

44.  vyzýva EÚ, aby uprednostnila pomoc vo forme grantov a transferov technológií najchudobnejším krajinám, aby začali s energetickou transformáciou;

45.  odporúča, aby EÚ prehĺbila strategickú spoluprácu na štátnej a neštátnej úrovni prostredníctvom dialógov a partnerstiev v oblasti rozvoja nulových emisií uhlíka s krajinami s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom a ďalšími krajinami, ktoré majú veľký vplyv na globálne otepľovanie, ale ktoré sú tiež rozhodujúce, pokiaľ ide o globálne opatrenia v oblasti klímy; v tejto súvislosti konštatuje, že klíma môže byť vstupným bodom pre diplomatické zapojenie partnerov, s ktorými sú iné body programu veľmi sporné, čím sa vytvorí príležitosť na posilnenie stability a mieru; žiada EÚ, aby si so svojimi partnermi vymieňala skúsenosti s politikami a ponaučenia s cieľom urýchliť vykonávanie Parížskej dohody; vyzýva EÚ, aby zriadila osobitné diskusné skupiny venované klíme a udržateľným politikám, hospodárskemu a technologickému dialógu o riešeniach týkajúcich sa transformácie a odolnosti, a to aj na zasadnutiach ministrov na vysokej úrovni; žiada EÚ, aby vytvorila a podporovala partnerstvá v oblastiach spoločného záujmu vrátane postupov do roku 2050, udržateľnej finančnej reformy, čistej dopravy, trhov s uhlíkom a ďalších nástrojov stanovovania cien uhlíka mimo Európy s cieľom obmedziť globálne emisie a zároveň vytvoriť rovnaké podmienky pre všetky hospodárske odvetvia;

46.  vyzýva EÚ, aby stála v čele rozvíjania medzinárodných a regionálnych partnerstiev na trhoch s uhlíkom, ako sa uvádza v článku 6 Parížskej dohody, a využívala svoje odborné zázemie pri vytváraní, prispôsobovaní a prevádzke systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ (ETS), ako aj jej skúseností s prepojením systému obchodovania s emisiami so švajčiarskym trhom s uhlíkom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj mechanizmov stanovovania cien uhlíka v tretích krajinách a regiónoch a podporovali medzinárodnú spoluprácu s cieľom dosiahnuť, aby boli v strednodobom horizonte z väčšej časti kompatibilné a aby sa v rámci dlhodobej perspektívy vytvoril medzinárodný trh s uhlíkom; v tejto súvislosti zdôrazňuje úspešnú spoluprácu medzi EÚ a Čínou v posledných rokoch, čo umožnilo spustenie celoštátneho systému obchodovania s emisiami v Číne v decembri 2017; očakáva výsledky prebiehajúcej práce, ktorá bude kľúčom k dobrému fungovaniu systému; naliehavo vyzýva EÚ, aby neustále podporovala úsilie Číny o obchodovanie s emisiami uhlíka a posilnila budúcu spoluprácu s cieľom dosiahnuť rovnaké podmienky na globálnej úrovni;

47.  vyzýva EÚ, aby na medzinárodnej úrovni aktívne presadzovala ofenzívnu politiku proti emisiám skleníkových plynov, a to najmä zavedením limitných hodnôt emisií a opatrení na bezprostredné zníženie emisií v medzinárodnom námornom a leteckom odvetví;

48.  je presvedčený, že ďalšia práca na vývoji presunu emisií uhlíka je potrebná ako pákový efekt pre ďalšie úsilie všetkých krajín o dosiahnutie cieľov stanovených v Parížskej dohode;

49.  odporúča, aby sa EÚ spolu s OSN usilovala o väčšiu spoluprácu na celosvetovej úrovni s cieľom riešiť problém pieskových búrok, ktorý najmä na Blízkom východe zvyšuje súčasné napätie a vytvára nové; poukazuje na to, že okrem toho, že tieto búrky spôsobujú vážne škody na zdraví, vyčerpávajú už v súčasnosti obmedzené vodné zdroje na Blízkom východe; v tejto súvislosti naliehavo žiada EÚ, aby spolupracovala s OSN na zlepšení systémov monitorovania a výstrah;

50.  naliehavo žiada ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby s cieľom posilniť mier, ľudskú bezpečnosť a blahobyt v Európe a na celom svete zamerali svoje strategické dialógy o spolupráci v oblasti dekarbonizovanej energetiky a modeloch hospodárskeho rozvoja s nulovými emisiami na krajiny v širšom susedstve EÚ, ktoré vyvážajú fosílne palivá;

51.  vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby svoje politické dialógy a spoluprácu s partnerskými krajinami v rámci medzinárodnej politiky plne zosúladili s cieľmi Parížskej dohody a s ambíciou EÚ stať sa svetovým lídrom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

Strategickí partneri EÚ

52.  považuje za dôležité, aby sa EÚ aj naďalej usilovala opätovne zapojiť USA do mnohostrannej spolupráce v oblasti klímy a naliehala na USA, aby dodržiavali Parížsku dohodu a neohrozovali úroveň jej ambícií; domnieva sa, že parlamentný dialóg a spolupráca s miestnymi orgánmi majú z hľadiska tohto cieľa zásadný význam;

53.  poukazuje na to, že počas rokovaní o brexite, ako aj v budúcich vzťahoch so Spojeným kráľovstvom treba zohľadniť potrebu trvalej diplomatickej spolupráce v oblasti klímy;

54.  konštatuje, že regióny a mestá zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v rámci trvalo udržateľného rozvoja, pretože priamo ovplyvňujú zmenu klímy, ich rast má priamy vplyv na klímu a stávajú sa aktívnejšími pri zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu, a to niekedy aj v kontexte protichodných politík svojich národných vlád; opätovne zdôrazňuje zásadný význam miest a regiónov pri zavádzaní inovácií a opatrení na ochranu životného prostredia, využívaní ekologických technológií, investovaní do zručností, odbornej prípravy a zvyšovaní konkurencieschopnosti prostredníctvom rozvoja čistých technológií na miestnej úrovni; žiada preto EÚ, aby ešte viac zintenzívnila vzťahy s miestnymi a regionálnymi orgánmi a pôvodným obyvateľstvom v tretích krajinách a zámorských krajinách a územiach (ZKÚ) s cieľom prehĺbiť tematickú a sektorovú spoluprácu medzi mestami a regiónmi v rámci EÚ, ako aj mimo nej, s cieľom vypracovať iniciatívy v oblasti adaptácie a odolnosti a zlepšiť modely trvalo udržateľného rozvoja a plány na zníženie emisií v kľúčových odvetviach, ako je priemysel, technológie, poľnohospodárstvo a doprava v mestských aj vidieckych oblastiach, napríklad prostredníctvom twinningových programov, programu medzinárodnej mestskej spolupráce a podpory platforiem ako je Dohovor starostov, ako aj prostredníctvom budovania nových fór na výmenu najlepších postupov; vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporovali úsilie regionálnych a miestnych aktérov o zavedenie regionálnych a miestnych príspevkov (podobných vnútroštátne stanoveným príspevkom), v rámci ktorých sa prostredníctvom tohto procesu môžu zvýšiť ambície v oblasti klímy; berie na vedomie úlohu, ktorú v tomto smere môžu zohrávať delegácie EÚ v tretích štátoch;

55.  konštatuje tiež, že narastajúca urbanizácia, ktorá je viditeľná v mnohých častiach sveta, zhoršuje súčasné výzvy spôsobené zmenou klímy v dôsledku zvýšeného dopytu po energiách, pôde a vode a prispieva k ďalšiemu zhoršovaniu environmentálnych problémov v mnohých mestských aglomeráciách v EÚ i mimo nej, k znečisteniu a zvýšenému objemu odpadu; konštatuje, že ďalšie dôsledky zmeny klímy, ako sú extrémne poveternostné javy, suchá a degradácia pôdy, sa často prejavujú najmä vo vidieckych oblastiach; domnieva sa, že miestnym a regionálnym orgánom sa musí venovať osobitná pozornosť a musí sa im poskytnúť podpora s cieľom riešiť tieto problémy, dosiahnuť lepšiu odolnosť a prispieť k úsiliu o zmierňovanie prostredníctvom vývoja nových spôsobov dodávok energie, ako aj koncepcií dopravy;

56.  zdôrazňuje význam cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi a partnerskými krajinami, najmä pokiaľ ide o cezhraničné posúdenie vplyvu na životné prostredie, v súlade s príslušnými medzinárodnými normami a dohovormi, najmä dohovormi o vode Európskej hospodárskej komisie OSN, Aarhuským dohovorom a Dohovorom z Espoo;

57.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilňovali väzby s občianskou spoločnosťou na celom svete, ktorá presadzuje opatrenia v oblasti klímy, posilňovali jej podporu a vytvárali spojenectvá a synergie s vedeckou obcou, mimovládnymi organizáciami, miestnymi a pôvodnými komunitami a netradičnými subjektmi s cieľom lepšie zosúladiť ciele, nápady a metódy rôznych subjektov, a prispievali ku koordinovanému prístupu ku klimatickým opatreniam; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby sa zapojili do spolupráce so súkromným sektorom, posilnili spoluprácu v oblasti využívania príležitostí z prechodu na hospodárstvo s nulovými emisiami uhlíka, rozvíjali globálne stratégie vývozu technológií v oblasti klímy a podporovali transfer technológií do tretích krajín, ktoré podporujú využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, a budovanie kapacít v týchto krajinách;

58.  zdôrazňuje význam vedeckého výskumu pri rozhodovaní o politike v oblasti klímy; konštatuje, že cezhraničná vedecká výmena je základnou súčasťou medzinárodnej spolupráce; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby neustále podporovali vedecké organizácie, ktoré pracujú na hodnotení rizík súvisiacich so zmenou klímy, zameriavajú sa na odhad dôsledkov zmeny klímy a ponúkajú politickým orgánom možné opatrenia v oblasti prispôsobenia; naliehavo vyzýva EÚ, aby využila vlastné výskumné kapacity s cieľom prispieť ku globálnym opatreniam v oblasti klímy;

o
o   o

59.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a pre informáciu Valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených národov a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 46. (2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0380. (3) Ú. v. EÚ C 207, 30.6.2017, s. 51. (4) Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 24. (5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0493. (6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0005. (7) Prijaté texty, P8_TA(2018)0066. (8) Prijaté texty, P8_TA(2018)0075.