Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 5. júla 2018 - ŠtrasburgFinálna verzia
Politická kríza v Moldavsku po vyhlásení volieb starostu mesta Kišiňov za neplatné
 Somálsko
 Burundi
 Začatie automatizovanej výmeny údajov o DNA v Chorvátsku *
 Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) ***I
 Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS): úlohy Europolu ***I
 Rozpočtové pravidlá, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie ***I
 Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti ***I
 Rozpočet na rok 2019 – mandát na trialóg
 73.zasadnutie Valného zhromaždenia OSN
 Migračná kríza a humanitárna situácia vo Venezuele a na jej hraniciach
 Usmernenia pre členské štáty s cieľom zabrániť kriminalizácii humanitárnej pomoci
 Primeranosť ochrany poskytovanej štítom na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA
 Nepriaznivé účinky zákona o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov na občanov EÚ
 Štatút sociálnych a solidárnych podnikov

Politická kríza v Moldavsku po vyhlásení volieb starostu mesta Kišiňov za neplatné
PDF 136kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2018 o politickej kríze v Moldavsku po zrušení platnosti volieb primátora Kišiňova (2018/2783(RSP))
P8_TA(2018)0303RC-B8-0322/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Moldavsku, a najmä na svoje uznesenie z 21. januára 2016 o dohodách o pridružení/prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou(1) (AA/DCFTA),

–  so zreteľom na správu o vykonávaní pridruženia Moldavskej republiky z 3. apríla 2018,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 4. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí makrofinančnej pomoci Moldavskej republike(2),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktorým sa stanovujú politické podmienky na poskytnutie makrofinančnej pomoci Moldavskej republike pripojené k legislatívnemu uzneseniu zo 4. júla 2017,

–  so zreteľom na hlasovanie parlamentu Moldavskej republiky z 20. júla 2017, ktorým sa prijímajú zmeny volebného systému,

–  so zreteľom na odporúčania OBSE/ODIHR a Benátskej komisie z 19. júla 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenia predsedu Výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci z 21. júna 2018, jeho spravodajcu Komisie pre Moldavsko a spolupredsedu Euronest, ako aj na vyhlásenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 20. júna 2018 a 27. júna 2018 o overovaní volieb primátora mesta Kišiňov,

–  so zreteľom na článok 2 Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Moldavskou republikou, v ktorom sa uvádza, že „dodržiavanie ... demokratických zásad, ľudských práv a základných slobôd ... je základom domácich a zahraničných politík zmluvných strán a predstavuje základný prvok tejto dohody“,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Andrej Năstase vyhral voľby za primátora mesta Kišiňov po dvojkolovej voľbe v dňoch 20. mája a 3. júna 2018, pričom získal 52,57 % hlasov a porazil Iona Cebana, ktorý získal 47,43 % hlasov;

B.  keďže medzinárodní pozorovatelia volieb primátora mesta Kišiňov uznali výsledky a konkurenčnú povahu volebného súboja;

C.  keďže 19. júna 2018 súd v Kišiňove vyhlásil výsledky primátorských volieb za neplatné na základe toho, že obaja kandidáti sa voličom prihovárali na sociálnych médiách v deň volieb, po zákonnom ukončení kampane; keďže žiadny volebný súper nepožiadal o zrušenie volieb;

D.  keďže 21. júna 2018 odvolací súd v Kišiňove potvrdil rozsudok nižšieho súdu, pričom dospel k záveru, že komunikácia s voličmi na sociálnych médiách nezákonne ovplyvnila výsledky volieb;

E.  keďže 25. júna 2018 Najvyšší súd Moldavska potvrdil rozsudky nižších súdov, ktoré majú za cieľ zrušiť platnosť výsledkov primátorských volieb v Kišiňove;

F.  keďže 29. júna 2018 Ústredná volebná komisia Moldavska potvrdila rozhodnutie najvyššieho súdu o zrušení primátorských volieb v meste Kišiňov;

G.  keďže výzva „choďte voliť“, ktorú súdy považovali za nátlak a neprimerané ovplyvňovanie voličov, bola v minulosti bežnou volebnou praxou v Moldavsku a nikdy neviedla k zrušeniu volieb;

H.  keďže tento vývoj ohrozuje dodržiavanie európskych hodnôt a zásad zo strany Moldavska a ďalej oslabuje už aj tak slabú dôveru moldavských občanov v štátne inštitúcie; keďže moldavské politické strany vyhlásili, že ide o nebezpečný precedens pre budúce voľby a proti rozsudku súdov v Kišiňove protestovali tisíce ľudí;

I.  keďže medzinárodné spoločenstvo vrátane Európskej únie a Ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov amerických kritizovalo toto rozhodnutie, pričom zdôraznilo, že vôľu voličov treba rešpektovať;

J.  keďže EÚ a Moldavsko prijali spoločný záväzok urýchliť svoje politické pridruženie a hospodársku integráciu, čo je proces, ktorý od krajiny predpokladá prijatie a vykonanie štrukturálnych a iných zásadných reforiem v súlade s ustanoveniami dohody o pridružení/DCFTA a programu pridruženia, a takisto zahŕňa záväzok Moldavska chrániť európske hodnoty vrátane dodržiavania ľudských hodnôt a slobôd, demokracie, rovnosti a právneho štátu;

K.  keďže vyhlásenie volieb za neplatné je znepokojivým a výrazným znakom pokračujúceho zhoršovania uplatňovania demokratických noriem v Moldavsku, a najmä pripomína, že nezávislé a transparentné súdnictvo je kľúčovým pilierom demokracie a zásad právneho štátu; keďže toto vyhlásenie preukazuje vzrastajúcu snahu o autoritárske a svojvoľné pravidlá a významné zníženie dôvery ľudí v ich orgány a inštitúcie;

L.  keďže parlament Moldavskej republiky, na rozdiel od negatívnych odporúčaní OBSE/ODIHR a Benátskej komisie, prijal v júli 2017 kontroverznú zmenu volebného zákona, ktorá vyvolala obavy z rizika neprimeraného vplyvu na kandidátov, volebné obvody s jediným kandidátom, nadmerných prahových hodnôt parlamentného zastúpenia v proporcionálnej zložke a riziko nedostatočného zastúpenia menšín a žien; keďže Benátska komisia tiež zdôraznila, že súčasná polarizácia obklopujúca túto legislatívnu iniciatívu nie je prejavom zmysluplných konzultácií a širokého konsenzu medzi kľúčovými zúčastnenými stranami;

M.  keďže podľa osobitného spravodajcu OSN pre situáciu obhajcov ľudských práv sú obhajcovia ľudských práv z Moldavska obeťami osočovacích kampaní a čelia politicky motivovaným trestným obvineniam alebo sú ohrozovaní, keď obhajujú ľudí s nesúhlasnými hlasmi, pričom je obmedzený prístup novinárov k informáciám;

N.  keďže v októbri 2017, v dôsledku nedostatočného pokroku pri reforme súdnictva v Moldavsku a v dôsledku toho, že krajina nesplnila podmienky EÚ, EÚ prijala rozhodnutie odložiť platbu vo výške 28 miliónov EUR v rámci programu reformy súdnictva v EÚ;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rozhodnutím vyhlásiť voľby primátora mesta Kišiňov za neplatné, ktoré prijal Najvyšší súd Moldavska na základe pochybných dôvodov a netransparentným spôsobom, čím sa výrazne narušila integrita volebného procesu;

2.  pripomína, že dôveryhodné, transparentné, spravodlivé a inkluzívne voľby sú základným kameňom každého demokratického systému, zachovávajú nestrannosť a nezávislosť súdnictva od akéhokoľvek druhu politického vplyvu a sú základom dôvery v politický systém krajiny, a že politické zasahovanie do súdnictva a vedenia volieb je v rozpore s európskymi normami, ku ktorým sa Moldavsko zaviazalo, a to najmä v rámci dohody o pridružení medzi EÚ a Moldavskom;

3.  vyjadruje silnú solidaritu s tisíckami osôb, ktoré protestujú v uliciach mesta Kišiňov, a spolu s nimi požaduje, aby moldavské orgány prijali vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa rešpektovali výsledky volieb primátora mesta Kišiňov, ktoré sú odrazom vôle voličov a ktoré uznali aj národní i medzinárodní pozorovatelia; vyzýva orgány, aby zaručili právo na pokojný protest;

4.  naliehavo vyzýva moldavské orgány, aby zaručili fungovanie demokratických mechanizmov, trvá na tom, aby výkonná i súdna moc vzájomne rešpektovali oddelenie právomocí, plne podporovali demokratické zásady a dodržiavali zásady právneho štátu;

5.  vyjadruje vážne znepokojenie nad ďalším zhoršovaním demokratických noriem v Moldavsku, uznáva, že rozhodnutie súdov, ktoré už viackrát boli označené za politicky ovplyvňované a podnecované, je príkladom ovládnutia štátu a odhaľuje veľmi hlbokú krízu inštitúcií v Moldavsku, vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek početným výzvam medzinárodného spoločenstva úrady naďalej narúšajú dôveru ľudí v spravodlivosť a nestrannosť štátnych inštitúcií;

6.  domnieva sa, že po rozhodnutí o vyhlásení primátorských volieb v Kišiňove za neplatné neboli splnené politické podmienky na uvoľnenie makrofinančnej pomoci (ďalej len „MFP“), a pripomína, že „predpokladom na poskytnutie MFP je, že prijímajúca krajina rešpektuje skutočné demokratické mechanizmy vrátane pluralitného parlamentného systému a zásad právneho štátu a že zaručuje dodržiavanie ľudských práv“;

7.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pozastavila všetky plánované úhrady MFP Moldavsku, domnieva sa, že akékoľvek rozhodnutie o budúcich platbách by sa malo uskutočniť až po plánovaných parlamentných voľbách a za podmienky, že sa vykonajú v súlade s medzinárodne uznávanými normami a posúdia ich špecializované medzinárodné orgány a že budú splnené podmienky MFP;

8.  požaduje, aby Komisia pozastavila rozpočtovú podporu pre Moldavsko využitím precedensu z júla 2015, keď sa takéto pozastavenie uskutočnilo v období po bankovej kríze; domnieva sa, že mechanizmus na pozastavenie podpory z rozpočtu EÚ by sa mal prijať ako reakcia na zrušenie platnosti primátorských volieb v Kišiňove a že tento mechanizmus by mal obsahovať zoznam podmienok, ktoré majú implementovať moldavské orgány a ktoré by mali zahŕňať potvrdenie volieb v Kišiňove a konkrétne, na výsledky zamerané a vyčerpávajúco transparentné vyšetrovanie, ako aj vymáhanie majetku a trestné stíhanie páchateľov v prípade bankových podvodov;

9.  vyzýva moldavské orgány, aby sa zaoberali odporúčaniami OBSE/ODIHR a Benátskej komisie o volebnej reforme;

10.  opätovne zdôrazňuje svoje obavy týkajúce sa koncentrácie ekonomických a politických právomocí v rukách úzkej skupiny ľudí, zhoršovania právneho štátu, demokratických noriem a dodržiavania ľudských práv, nadmernej politizácie štátnych inštitúcií, systémovej korupcie, nedostatočného vyšetrovania bankových podvodov v roku 2014 a obmedzenej plurality médií; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou nezávislosťou súdnictva a najmä nad prípadmi selektívnej spravodlivosti, ktoré sa používajú ako nástroj na vytváranie tlaku na politických odporcov; vyzýva moldavské orgány, aby reformovali súdny systém vrátane vymenúvania nových sudcov, aby sa zabránilo tomu, aby súdnictvo zasahovalo do volebného a politického procesu alebo iným spôsobom oslabovalo demokraticky vyjadrenú vôľu moldavského ľudu,

11.  je znepokojený tým, že politickí odporcovia a ich právni zástupcovia sú prenasledovaní zo strany moldavských orgánov prostredníctvom vykonštruovaných obvinení a trestných konaní, a upozorňuje, že orgány tým porušujú zásady právneho štátu a práva politických oponentov a právnych zástupcov;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že po bankových podvodoch v roku 2014, počas ktorých bola z moldavského finančného systému ukradnutá celkovo približne 1 miliarda USD, orgány dosiahli veľmi malý pokrok pri ich dôkladnom a nestrannom vyšetrovaní; naliehavo vyzýva, aby sa vyvíjalo úsilie o vymoženie odcudzených finančných prostriedkov a postavenie zodpovedných osôb pred spravodlivosť bez ohľadu na ich politickú príslušnosť; domnieva sa, že je to nevyhnutné na obnovenie dôvery moldavských občanov v inštitúcie a obnovenie dôveryhodnosti orgánov;

13.  vyzýva moldavské orgány, aby rešpektovali medzinárodné zásady a najlepšie postupy a zaručili priaznivé prostredie pre občiansku spoločnosť; vyjadruje znepokojenie najmä v súvislosti s tým, že do súčasných návrhov právnych predpisov o MVO, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje v parlamente, sú začlenené ustanovenia, ktoré by mohli obmedziť zahraničné financovanie moldavských MVO;

14.  vyzýva moldavský parlament, aby sa pred konečným prijatím nového audiovizuálneho kódexu poradil s občianskou spoločnosťou a nezávislými médiami a zamietol jeho „reformu duálnej destinácie“; vyjadruje znepokojenie nad tým, či nezávislé, miestne a opozičné médiá v Moldavsku, ktoré okrem iného nemajú dostatočné zdroje, budú schopné implementovať požiadavky nového zákona týkajúce sa povinného miestneho obsahu;

15.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby podrobne monitorovali vývoj vo všetkých týchto oblastiach a aby o ňom Európsky parlament náležite informovali;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Rade, Komisii a členským štátom, prezidentovi, premiérovi a predsedovi parlamentu Moldavskej republiky, OBSE/ODIHR a Benátskej komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 82.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0283.


Somálsko
PDF 144kWORD 52k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2018 o Somálsku (2018/2784(RSP))
P8_TA(2018)0304RC-B8-0323/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Somálsku, najmä na uznesenie z 15. septembra 2016(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2017 o utečeneckom tábore Dadaab(2),

–  vzhľadom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 30. októbra 2017 o útoku v Somálsku, rovnako ako na všetky predchádzajúce vyhlásenia hovorcu,

–  so zreteľom na závery Rady z 3. apríla 2017 o Somálsku,

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu medzi EÚ a Afrikou,

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na správu Úradu OSN pre ľudské práva o ochrane civilného obyvateľstva: budovanie základov mieru, bezpečnosti a ľudských práv v Somálsku z decembra 2017,

–  so zreteľom na indikatívny národný program EÚ – Somálsko pre Somálsku federatívnu republiku na roky 2014 – 2020,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN z 15. mája 2018 o predĺžení mandátu misie Africkej únie v Somálsku (ďalej len „AMISOM“),

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN z 27. marca 2018 o Somálsku, ako aj na všetky predchádzajúce rezolúcie,

–  so zreteľom na informácie z 15. mája 2018, ktoré poskytol osobitný zástupca OSN pre Somálsko Bezpečnostnej rade OSN,

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenia Bezpečnostnej rady OSN z 25. januára 2018, 25. februára 2018 a 4. apríla 2018 o Somálsku,

–  so zreteľom na závery Rady z 25. júna 2018 o Africkom rohu, zo 17. júla 2017 o riešení rizík hladomoru a 3. apríla 2017 o Somálsku,

–  so zreteľom na správy generálneho tajomníka OSN z 26. decembra 2017 a 2. mája 2018 o Somálsku,

–  so zreteľom na komuniké z konferencie OSN o bezpečnosti v Somálsku zo 4. decembra 2017,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 29. septembra 2017 o pomoci Somálsku v oblasti ľudských práv,

–  so zreteľom na vyhlásenie misie AMISOM z 8. novembra 2017, v ktorom oznámila svoj zámer začať v decembri 2017 s postupným sťahovaním vojsk zo Somálska a úplne ho dokončiť do roku 2020,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie štyroch expertov OSN v oblasti ľudských práv zo 4. mája 2016, v ktorom vyjadrili znepokojenie nad rastúcim prenasledovaním odborárov v Somálsku,

–  so zreteľom na závery a odporúčania uvedené v 380. správe výboru pre slobodu združovania MOP z novembra 2016, ktorú schválil riadiaci orgán Medzinárodnej organizácie práce pre vec č. 3113,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže skupina al-Šabáb sa na somálskom území dopustila mnohých teroristických útokov; keďže 14. októbra 2017 Somálsko zažilo najhorší teroristický útok vo svojich dejinách, pri ktorom bolo úradne zaregistrovaných najmenej 512 mŕtvych a 357 zranených; keďže skupina al-Šabáb a iné teroristické skupiny príbuzné tzv. islamskému štátu aj naďalej páchajú teroristické útoky proti medzinárodne uznanej somálskej vláde aj proti civilnému obyvateľstvu;

B.  keďže skupina al-Šabáb 1. apríla 2018 zaútočila autom naloženým výbušninami na základňu mierových síl Africkej únie v meste Bulamarer a okolitých dedinách; keďže 25. februára 2018 došlo v Mogadišu k dvom teroristickým útokom, pri ktorých zahynulo najmenej 32 ľudí;

C.  keďže bezpečnostné sily somálskej vlády v dôsledku interných bojov medzi vládnymi silami v meste Baidoa, kde sa rozdeľovala medzinárodná pomoc, v júni 2017 protiprávne zabili a zranili civilných obyvateľov; keďže počas stretov regionálnych síl a kmeňových milícií, a to najmä v regiónoch Dolný Shabelle, Galguduud a Hiran, sa terčom stalo aj civilné obyvateľstvo;

D.  keďže podľa správy Úradu OSN pre ľudské práva a misie OSN pre pomoc Somálsku (ďalej len „UNSOM“) za obdobie od 1. januára 2016 do 14. októbra 2017 došlo v Somálsku k 2 078 úmrtiam civilných obyvateľov a 2 507 ich bolo zranených; keďže väčšinu z nich pripisujú ozbrojencom skupiny al-Šabáb; keďže značnú časť týchto úmrtí spôsobili kmeňové milície, štátne sily vrátane armády a polície, ba dokonca aj misia Africkej únie v Somálsku;

E.  keďže Somálsko má za sebou dve desaťročia občianskej vojny; keďže od roku 2012, keď sa do úradu dostala nová vláda s medzinárodnou podporou, krajina významne pokročila k mieru a stabilite; keďže kým skupina al-Šabáb pri protiteroristických operáciách v posledných rokoch utrpela ťažké straty, podľa správ OSN sa frakcia ISIS/daeš v Somálsku výrazne rozrástla;

F.  keďže 8. februára 2017 sa v Somálsku konali prvé slobodné voľby po tom, ako bola do úradu uvedená vláda s medzinárodnou podporou; keďže volebný systém z hľadiska účasti prestavoval pokrok, ale jeho charakteristiky z hľadiska voľby boli len obmedzené; keďže vláda sa v súvislosti s voľbami v roku 2020/2021 zaviazala prejsť na nevážený volebný systém, ktorého základom je všeobecné volebné právo;

G.  keďže mandát misie Africkej únie v Somálsku bol predĺžený do 31. júla 2018; keďže podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2372/17 by sa počet uniformovaných príslušníkov misie AMISOM mal do 30. októbra 2018 znížiť na 20 626; keďže príslušníci misie AMISOM boli obvinení z porušovania ľudských práv, sexuálneho násilia a pochybení počas služby;

H.  keďže sloboda prejavu, ktorá je základným pilierom každej funkčnej demokracie, je v Somálsku aj naďalej veľmi obmedzená; keďže novinári, obhajcovia ľudských práv, aktivisti občianskej spoločnosti a politickí lídri sa naďalej každodenne potýkajú s hrozbami; keďže skupina al-Šabáb naďalej zastrašuje, zatýka, zadržiava bez riadneho procesu a dokonca zabíja; keďže orgány takéto prípady zriedkavo vyšetrujú; keďže v priebehu ôsmich po sebe nasledujúcich rokov Medzinárodná federácia novinárov IFJ uvádza Somálsko ako najnebezpečnejšiu africkú krajinu pre novinárov a iných pracovníkov v oblasti médií na prácu a uplatňovanie základného práva na slobodu prejavu;

I.  keďže právo na slobodné združovanie a odborové zväzy je nevyhnutné pre rozvoj každej funkčnej demokracie; keďže Spolková republika Somálsko fakticky neumožňuje vznik a existenciu nezávislých odborov; keďže sa odbory a aktivisti za práva pracujúcich v Somálsku potýkajú s každodenným zastrašovaním, odvetnými opatreniami a obťažovaním; keďže stigmatizácia a ohováračské kampane proti odborovým zväzom sú v Somálsku bežnou praxou;

J.  keďže Medzinárodná organizácia práce (ďalej len „MOP“) rozhodovala vo veci sťažnosti proti somálskej vláde pre porušovanie slobody združovania; keďže MOP vláde odporučila, aby bezodkladne uznala vedúcu úlohu Národnej únii somálskych novinárov (ďalej len „NUSOJ“) a Federácii somálskych odborových zväzov (ďalej len „FESTU“) pod vedením Omara Faruka Osmana;

K.  keďže experti OSN v oblasti ľudských práv verejne vyhlásili, že Somálsko neplní svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv a situácia odborov sa napriek konkrétnym odporúčaniam riadiaceho orgánu Medzinárodnej organizácie práce neustále zhoršuje a naliehavo vyzvali somálska vládu, aby sa zdržala akékoľvek ďalšieho zasahovania do registrácie odborov v Somálsku, s osobitným odkazom na NUSOJ a FESTU;

L.  keďže porušovanie ľudských práv je v Somálsku rozšírené; keďže sú zaň zodpovední väčšinou tí, ktorí nezastupujú štát: radikáli skupiny al-Šabáb a kmeňové milície, ale aj tí, ktorí štát zastupujú; keďže došlo k nezákonným popravám, sexuálnemu a rodovo podmienenému násiliu, svojvoľnému zatýkaniu, zadržiavaniu a únosom; keďže podľa Úradu OSN pre ľudské práva štátna agentúra pre spravodajstvo a bezpečnosť Somálska NISA rutinne porušuje medzinárodné právo v oblasti ľudských práv; keďže často pôsobí mimo zákon a má príliš široké právomoci;

M.  keďže je však politická situácia nestabilná a vláda naďalej slabá, čo bráni pokroku reformy v oblasti spravodlivosti a bezpečnosti; keďže podľa Transparency International je Somálsko najviac skorumpovanou krajinou na svete;

N.  keďže vojenské súdy aj naďalej pojednávajú o širokej škále vecí vrátane trestných činov súvisiacich s terorizmom, konania výrazne zaostávajú za medzinárodnými štandardmi pre spravodlivý proces; keďže do tretieho štvrťroku 2017 bolo na základe rozsudkov vojenských súdov popravených najmenej 23 osôb, pričom väčšina z nich bola obvinená z činov súvisiacich s terorizmom; keďže 13. februára 2017 bolo v regióne Puntland na smrť odsúdených sedem obžalovaných vrátane jedného dieťaťa za vraždu, a to predovšetkým na základe výpovedí získaných pod nátlakom spravodajských služieb v Puntlande; piati z nich boli popravení v apríli toho istého roku;

O.  keďže politické prostredie naďalej komplikujú zahraničné záujmy; keďže pokiaľ ide o širšiu konfrontáciu medzi Spojenými arabskými emirátmi a Saudskou Arábiou na jednej strane a Katarom na strane druhej, somálska spolková vláda sa snaží zostať neutrálna; keďže v rámci odvetných opatrení Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty zastavili svoju pravidelnú podporu pre rozpočet Somálska, čo ešte viac oslabuje schopnosť vlády platiť bezpečnostné sily;

P.  keďže deti patria medzi najviac postihnuté obete konfliktu v Somálsku; keďže sa vyskytlo veľa prípadov únosu detí a ich náboru do teroristických skupín; keďže ich somálske bezpečnostné sily považujú za nepriateľov a často dochádza k vraždám, ťažkému ublíženiu na zdraví, zatýkaniu a zadržiavaniu;

Q.  keďže správa Human Rights Watch z 21. februára 2018 poukazuje na násilie a hrubosť vrátane bitia, mučenia, väznenia a sexuálneho násilia, ktorým boli od roku 2015 vystavené stovky detí vo vládnych väzniciach za činnosť súvisiacu s terorizmom; keďže v regióne Puntland boli na trest smrti za teroristické činy odsúdené deti;

R.  keďže povodne spôsobené nedávnymi rekordnými zrážkami po rokoch sucha vyhnali z domovov 230 000 ľudí, z ktorých pravdepodobne viac ako polovicu predstavujú deti; keďže títo pribudli k zhruba 2,6 milióna ľudí v celej krajine, ktorí už predtým trpeli v dôsledku sucha a konfliktov;

S.  keďže značný počet zaregistrovaných obetí spomedzi civilného obyvateľstva spôsobili kmeňové milície; keďže hlavným impulzom pre konflikty medzi jednotlivými kmeňmi sú spory o pôdu a zdroje, ktoré sprevádza neutíchajúci sled odvetných opatrení; keďže nedostatok zdrojov a suchá takéto konflikty iba zhoršujú; keďže protivládne sily využívajú takéto konflikty na ďalšiu destabilizáciu oblasti;

T.  keďže potravinová neistota naďalej predstavuje vážny problém pre somálsky štát a obyvateľstvo; keďže podľa Generálneho riaditeľstva Komisie pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci EÚ asi polovica z 12 miliónov obyvateľov Somálska trpí potravinovou neistotou a potrebuje humanitárnu pomoc; keďže podľa odhadov 1,2 milióna detí trpí akútnou podvýživou a z nich 232 000 pravdepodobne trpí život ohrozujúcou ťažkou akútnou podvýživou; keďže mnohé časti krajiny sa úplne nezotavili z hladomoru v rokoch 2011 – 2012; keďže suchá zhoršujú problémy spojené s potravinovou neistotou v Somálsku;

U.  keďže v Keni existuje niekoľko somálskych utečeneckých táborov vrátane tábora Dadáb, v ktorom samotnom sa nachádza okolo 350 000 utečencov; keďže vzhľadom na to, že medzinárodné spoločenstvo neposkytlo dostatočnú podporu, kenské orgány majú v úmysle zredukovať tieto tábory tým, že budú tlačiť na utečencov s cieľom dosiahnuť ich návrat do Somálska;

V.  keďže medzinárodní humanitárni aktéri sú kľúčom k boju proti potravinovej neistote a k poskytovaniu humanitárnej pomoci; keďže významným spôsobom prispeli k odvráteniu humanitárnej katastrofy v Somálsku; keďže existujú pokusy využiť humanitárnu pomoc na financovania vojenských akcií;

W.  keďže od roku 2016 EÚ postupne zvýšila svoju ročnú humanitárnu podporu pre Somálsko, najmä v reakcii na vážne sucho postihujúce krajinu, a v roku 2017 pridelila 120 miliónov eur humanitárnym partnerom; keďže finančné prostriedky v rámci medzinárodného plánu humanitárnej reakcie tvoria len 24 % ;

X.  keďže EÚ poskytla 486 miliónov eur prostredníctvom Európskeho rozvojového fondu (2014 – 2020) so zameraním na budovanie štátu a mieru, potravinovú bezpečnosť, odolnosť a vzdelávanie; keďže EÚ podporuje misiu AMISOM prostredníctvom mierového nástroja pre Afriku; keďže dvadsaťdva tisícová jednotka mierových síl Africkej únie, AMISOM, priniesla určitú mieru stability častiam Somálska; keďže časti krajiny zostávajú pod kontrolou radikálneho islamského hnutia al-Šabáb alebo sú ním ohrozované, alebo sú riadené samostatnými orgánmi, ako je to v Somalilande a Puntlande;

1.  odsudzuje všetky teroristické útoky proti somálskemu obyvateľstvu, ktorých sa dopúšťa al-Šabáb a iné extrémistické teroristické skupiny; tvrdí, že neexistuje legitímny dôvod na zapojenie sa do teroristickej činnosti; žiada, aby boli osoby zodpovedné za teroristické útoky a za porušovanie ľudských práv postavené pred súd v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv; vyjadruje hlboký súcit s obeťami teroristických útokov v Somálsku a ich rodinami a hlboké poľutovanie nad stratou ľudských životov; pripomína somálskym orgánom ich povinnosť zaručiť ľudské práva a chrániť civilné obyvateľstvo za každých okolností;

2.  zdôrazňuje, že odstránenie základných príčin terorizmu, ako je napríklad neistota, chudoba, porušovanie ľudských práv, zhoršovanie životného prostredia, beztrestnosť, nedostatok spravodlivosti a útlak, by značne prispelo k potlačeniu teroristických organizácií a ich činnosti v Somálsku; tvrdí, že zaostalosť a neistota tvoria začarovaný kruh; vyzýva preto medzinárodných aktérov vrátane aktérov rozvojových programov EÚ, aby sa zapojili do reformy bezpečnostného sektora a iniciatív budovania kapacít s cieľom zabezpečiť súlad medzi ich politikami v oblasti rozvoja a bezpečnosti v Somálsku; vyzýva EÚ, aby aj naďalej podporovala mierový proces a zmierenie v Somálsku prostredníctvom vzájomného rámca zodpovednosti a paktu bezpečnosti;

3.  nabáda federálnu vládu Somálska, aby pokračovala v mierovom a štátotvornom úsilí s cieľom budovať silné inštitúcie, ktoré sa budú riadiť zásadami právneho štátu a budú schopné poskytovať základné verejné služby a zaistiť bezpečnosť, slobodu prejavu a slobodu združovania; víta skutočnosť, že al-Šabáb nezabránil volebnému procesu v rokoch 2016 – 2017; vyzýva federálnu vládu Somálska, aby zabezpečila, aby volebný systém založený na neváženom všeobecnom hlasovaní fungoval pred voľbami v rokoch 2020 – 202 1; pripomína, že trvalú stabilitu a mier možno dosiahnuť len prostredníctvom sociálneho začlenenia, udržateľného rozvoja a dobrej správy založenej na zásadách demokracie a právneho štátu;

4.  vyzýva federálnu vládu Somálska, aby zintenzívnila svoje úsilie o upevnenie zásad právneho štátu v celej krajine; argumentuje, že beztrestnosť je hlavnou príčinou nekonečného cyklu násilia a zhoršujúcej sa situácie v oblasti ľudských práv; žiada, aby somálske orgány previedli budúce občianske prípady spod jurisdikcie vojenských súdov na civilné súdy; vyzýva somálskeho prezidenta, aby bezodkladne zmenil existujúce rozsudky trestu smrti ako prvý krok k zavedeniu moratória na všetky tresty smrti; domnieva sa, že len právny štát môže odstrániť beztrestnosť; vyzýva vládu a medzinárodných aktérov, aby pokračovali v práci na vybudovaní nezávislého súdnictva, inštitúcií pre nezávislé a dôveryhodné vyšetrovanie trestných činov spáchaných proti somálskym novinárom, odstraňovaní korupcie a budovaní inštitúcií, ktoré budú niesť zodpovednosť, najmä v oblasti bezpečnosti; v tejto súvislosti víta, že vláda v spolupráci s OSN a EÚ minulý rok spustila celoštátny študijný plán vzdelávania v oblasti súdnictva;

5.  odsudzuje porušovanie slobody prejavu zo strany štátnych a neštátnych subjektov v Somálsku; je znepokojený autokratickým prístupom súčasnej vlády a niektorých regionálnych vlád, čo vedie k zatýkaniu politických oponentov a pokojných kritikov; považuje akékoľvek zastrašovanie, obťažovanie, zadržiavanie alebo zabíjanie novinárov a aktivistov občianskej spoločnosti za absolútne neprijateľné; žiada, aby somálske orgány prestali využívať NISA na zastrašovanie nezávislých novinárov a politických protivníkov; vyzýva vládu a EÚ, aby v rámci svojich činností v oblasti právneho štátu v Somálsku zabezpečili, že NISA bude regulovaná účinnými mechanizmami dohľadu; tvrdí, že sloboda prejavu a myslenia je nevyhnutná pre rozvoj silnej a demokratickej spoločnosti; vyzýva federálnu vládu Somálska, aby zabezpečila plné rešpektovanie práva na slobodu prejavu; vyzýva vládu Somálska, aby preskúmala trestný zákonník, nový zákon o médiách a iné právne predpisy s cieľom zosúladiť ich s medzinárodnými záväzkami Somálska, pokiaľ ide o právo na slobodu prejavu a médií;

6.  vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o určité zahraničné záujmy, ktoré ešte viac komplikujú politickú situáciu; berie na vedomie, so zreteľom na širšiu konfrontáciu medzi Spojenými arabskými emirátmi a Saudskou Arábiou na jednej strane a Katarom na strane druhej, že Saudská Arábia a SAE zrušili pravidelné platby na podporu rozpočtu federálnej vlády Somálska, ktorá sa usiluje zostať neutrálnou, čo ďalej oslabuje schopnosť vlády platiť bezpečnostné sily; nalieha na Spojené arabské emiráty, aby okamžite zastavili všetky akty destabilizácie v Somálsku a rešpektovali zvrchovanosť a územnú celistvosť Somálska;

7.  dôrazne odsudzuje závažné porušovanie slobody združovania a slobody prejavu voči slobodným a nezávislým odborom Somálska, a najmä dlhoročné represie namierené proti NUSOJ a FESTU, a trvá na ukončení prebiehajúcich vyšetrovaní a uzavretí prípadu, ktorý prevzal úrad generálneho prokurátora proti Omarovi Farukovi Osmanovi, generálnemu tajomníkovi NUSOJ, za organizáciu osláv Svetového dňa slobody tlače, bez súhlasu ministerstva informácií;

8.  odsudzuje represálie odborárov somálskym štátom; vyzýva somálsky štát, aby skoncoval so všetkým formami represálií proti odborárom; trvá na tom, aby vláda povolila vytvorenie nezávislých odborových zväzov; pevne verí, že odbory sú nevyhnutné pre zaručenie zamestnaneckých práv v Somálsku; tvrdí, že nezávislé odborové zväzy by mohli výrazne prispieť k zlepšeniu bezpečnostnej situácie v Somálsku;

9.  nalieha na federálnu vládu Somálska, aby rešpektovala a dodržiavala medzinárodné právne normy a aby plne akceptovala a implementovala rozhodnutia MOP v súvislosti s prípadom 3113;

10.  oceňuje činnosť UNSOM vo všetkých aspektoch, a najmä jej monitorovanie ľudských práv v Somálsku, rovnako ako rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN predĺžiť jej mandát až do 31. marca 2019; oceňuje úsilie Africkej únie o návrat určitého stupňa stability do Somálska a organizáciu prechodného politického procesu; žiada lepšie monitorovanie a budovanie kapacít na zabezpečenie zodpovednosti za porušovanie práva zo strany misie AMISOM, najmä vzhľadom na skutočnosť, že EÚ zodpovedá za veľkú časť prostriedkov, ktorými je misia financovaná; naliehavo žiada AMISOM, aby plne uplatňovala svoj mandát na ochranu civilného obyvateľstva;

11.  odsudzuje nábor detských vojakov v Somálsku ako odporný vojnový zločin; verí, že deti sú jednou z najzraniteľnejších skupín konfliktu; vyzýva všetky ozbrojené skupiny, aby okamžite ukončili túto prax a uvoľnili všetky deti, ktoré sú v ich radoch; vyzýva štát, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s obeťami terorizmu a vojny, a nie ako s páchateľmi, a vyzýva EÚ, aby pomohla somálskej vláde v jej úsilí o ich rehabilitáciu a reintegráciu; naliehavo vyzýva somálske orgány, aby ukončili svojvoľné zadržiavanie detí podozrivých z nezákonného spojenia s al-Šabábom; nalieha na všetkých aktérov v Somálsku, aby dodržiavali ciele opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach dieťaťa o zapojení detí do ozbrojených konfliktov, a vyzýva federálnu vládu Somálska, aby ho bezodkladne ratifikovala;

12.  víta výber komisárov do novozaloženej nezávislej národnej komisie pre ľudské práva v Somálsku a vyzýva somálsku vládu, aby komisiu bez ďalších odkladov vymenovala; je hlboko znepokojený správami o porušovaní ľudských práv zo strany somálskych bezpečnostných síl vrátane zabíjania, svojvoľného zatýkania a zadržiavania, mučenia, znásilňovania a únosov; vyzýva orgány, aby zabezpečili úplné vyšetrenie všetkých porušení práv a aby boli páchatelia predvedení pred súd; vyzýva vládu a EÚ, aby posilnili odborné znalosti odboru trestného vyšetrovania (CID) v Somálsku potrebné na vykonávanie dôkladných a účinných vyšetrovaní, ktoré budú rešpektovať práva; vyzýva domáce a zahraničné jednotky, ktoré zasahujú do boja proti al-Šabábu, aby konali v súlade s medzinárodným právom; vyzýva somálsku vládu, aby si splnila záväzky a ukončila nútené vysťahovávanie osôb vysídlených v rámci krajiny, a to aj v hlavnom meste krajiny Mogadišo;

13.  vyslovuje uznanie vláde Somálska za začatie procesu revízie dočasnej somálskej ústavy po uskutočnení trojdňového vnútroštátneho ústavného zhromaždenia v máji 2018, ktorá povedie k trvalej ústave Somálska; naliehavo vyzýva somálsku vládu, aby dokončila Národný akčný plán Somálska o prevencii a boji proti násilnému extrémizmu (PCVE) ako súčasť komplexného prístupu k bezpečnosti (CAS), ktorý podporuje AMISOM;

14.  odsudzuje otrasné vojnové zločiny vo forme sexuálneho a rodovo podmieneného násilia voči ženám, mužom, chlapcom a dievčatám, najmä však voči ženám a dievčatám; vyzýva štát, aby zintenzívnil svoje úsilie o ochranu zraniteľných skupín v spoločnosti; v tejto súvislosti víta, že vláda v spolupráci s OSN a EÚ minulý rok spustila celoštátny študijný plán vzdelávania v oblasti súdnictva; opätovne zdôrazňuje svoje veľké znepokojenie nad právami žien; vyzýva príslušné orgány, aby podporovali rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien; odsudzuje ilegalizáciu homosexuality v Somálsku a kriminalizáciu LGTBI osôb;

15.  vyjadruje poľutovanie nad veľmi zlou humanitárnou situáciou, ktorá ohrozuje životy miliónov Somálčanov; pripomína, že počet obetí hladomoru v roku 2011 ďalej stúpol v dôsledku neistoty a aktivít extrémistických radikálov zo skupiny al-Šabáb, ktorí bránili dodávkam potravinovej pomoci do oblastí južného a stredného Somálska, ktoré boli v tom čase pod ich kontrolou; naliehavo vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby zintenzívnili svoju pomoc somálskemu obyvateľstvu, zlepšili životné podmienky najzraniteľnejších a riešili dôsledky vysídľovania, potravinovej neistoty, epidémií a prírodných katastrof; odsudzuje všetky útoky voči humanitárnym činiteľom a mierovým silám v Somálsku; žiada, aby sa pomoc EÚ zosúladila s medzinárodne dohodnutými zásadami rozvojovej účinnosti s cieľom dosiahnuť nedávno schválené ciele trvalo udržateľného rozvoja;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Africkej únii, prezidentovi, premiérovi a parlamentu Somálska, generálnemu tajomníkovi OSN, Bezpečnostnej rade OSN, Rade OSN pre ľudské práva a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 127.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0229.


Burundi
PDF 141kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2018 o Burundi (2018/2785(RSP))
P8_TA(2018)0305RC-B8-0333/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Burundi, najmä na uznesenie z 9. júla 2015(1), zo 17. decembra 2015(2), z 19. januára 2017(3) a zo 6. júla 2017(4),

–  so zreteľom na revidovanú Dohodu z Cotonou, najmä na jej článok 96,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2248 (2015) z 12. novembra 2015 a č. 2303 (2016) z 29. júla 2016 o situácii v Burundi,

–  so zreteľom na informácie, ktoré ústne podala vyšetrovacia komisia OSN pre Burundi Rade OSN pre ľudské práva 27. júna 2018,

–  so zreteľom na prvú správu generálneho tajomníka OSN o situácii v Burundi uverejnenú 23. februára 2017 a na vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady OSN o politickej situácii a pokračujúcom násilí v Burundi, v ktorých boli vláda a všetky strany dôrazne vyzvané, aby okamžite ukončili a odmietli takéto násilie,

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 13. marca 2017 týkajúce sa situácie v Burundi a na vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady OSN z 5. apríla 2018 odsudzujúce akékoľvek porušenie a zneužívanie ľudských práv v Burundi,

–  so zreteľom na správu nezávislého vyšetrovania Organizácie Spojených národov o Burundi (UNIIB) zverejnenú 20. septembra 2016,

–  so zreteľom na rezolúciu prijatú Radou OSN pre ľudské práva 30. septembra 2016 o situácii v oblasti ľudských práv v Burundi,

–  so zreteľom na Arushskú dohodu o mieri a zmierení pre Burundi z 28. augusta 2000,

–  so zreteľom na vyhlásenie samitu Africkej únie z 13. júna 2015 o Burundi,

–  so zreteľom na rozhodnutie o činnosti Mierovej a bezpečnostnej rady a o stave mieru a bezpečnosti v Afrike (Assembly/AU/Dec.598(XXVI)) prijaté na 26. riadnom zasadnutí zhromaždenia hláv štátov a predsedov vlád Africkej únie, ktoré sa konalo 30. a 31. januára 2016 v Addis Abebe (Etiópia),

–  so zreteľom na rozhodnutia a vyhlásenia zhromaždenia Africkej únie (Assembly/AU/Dec.605-620 (XXVII)) prijaté na 27. riadnom zasadnutí zhromaždenia hláv štátov a predsedov vlád Africkej únie, ktoré sa konalo 17. a 18. júla 2016 v Kigali (Rwanda),

–  so zreteľom na uznesenie Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov zo 4. novembra 2016 o situácii v oblasti ľudských práv v Burundskej republike,

–  so zreteľom na vyhlásenie samitu Východoafrického spoločenstva z 31. mája 2015 o Burundi,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/394 zo 14. marca 2016 o ukončení konzultačného postupu s Burundskou republikou podľa článku 96 Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej(5),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/1755 z 1. októbra 2015(6) a na rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/1763 z 1. októbra 2015(7) a (SZBP) 2016/1745 z 29. septembra 2016(8) o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Burundi,

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. marca, z 18. mája, 22. júna a zo 16. novembra 2015 a z 15. februára 2016 o Burundi,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) Federicy Mogheriniovej z 28. mája 2015, 19. decembra 2015, 21. októbra 2016 a 27. októbra 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne PK/VP z 8. júna 2018 o situácii v Burundi,

–  so zreteľom na vyhlásenie PK/VP z 8. mája 2018 v mene EÚ o situácii v Burundi pred ústavným referendom,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne PK/VP zo 6. januára 2017 o zákaze činnosti organizácie Ligue Iteka v Burundi,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Burundi čelí politickej, ľudskoprávnej a humanitárnej kríze od apríla 2015, keď prezident Nkurunziza oznámil, že bude kandidovať na sporné tretie funkčné obdobie, pričom po tomto vyhlásení nasledovali mesiace krvavých nepokojov, pri ktorých bolo podľa Medzinárodného trestného súdu (ďalej len „MTS“) zabitých 593 ľudí a podľa UNHCR odvtedy z krajiny utieklo 413 000 ľudí a 169 000 ľudí bolo vnútorne vysídlených; keďže podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) potrebuje 3,6 milióna ľudí v krajine humanitárnu pomoc;

B.  keďže ústavné zmeny, o ktorých sa hlasovalo v referende, zahŕňajú rozšírenie právomocí prezidenta, zníženie právomocí viceprezidenta, vymenovanie predsedu vlády prezidentom, zavedenie postupu na prijímanie alebo zmenu právnych predpisov v parlamente jednoduchou väčšinou, možnosť preskúmať kvóty uplatňované na základe Arushskej dohody a zákaz účasti vo vláde pre politické strany s volebným ziskom nižším ako 5 % hlasov, pričom všetky tieto zmeny ohrozujú Arushskú dohodu;

C.  keďže násilie a zastrašovanie namierené voči politickým oponentom sa v celej krajine vyostrilo pred ústavným referendom, ktoré sa konalo 17. mája 2018, pričom došlo k nedobrovoľným zmiznutiam a zastrašovaniu oponentov uvedenej revízie ústavy; keďže ústavné referendum umožňuje aj odstránenie dohodnutých ustanovení Arushskej dohody, čo môže znížiť inkluzívnosť a mať ďalšie vážne dôsledky pre politickú stabilitu v Burundi; keďže napriek zmenám ústavy prezident Nkurunziza oznámil, že nebude kandidovať vo voľbách v roku 2020;

D.  keďže podľa Amnesty International sa počas oficiálnej kampane často vyskytovali správy o zatknutí a zastrašovaní osôb, ktoré viedli kampaň za hlasovanie „nie“, a o fyzických útokoch na ne; keďže referendum sa uskutočnilo v súvislosti s nepretržitými represiami, čo katolíckych biskupov v Burundi podnietilo k vyjadreniu, že mnohí občania žijú v takom veľkom strachu, že sa neodvážia vyjadriť svoj názor zo strachu pred represáliami;

E.  keďže, ako zdôraznila vyšetrovacia komisia OSN pre Burundi, politické násilie, svojvoľné zatýkanie, mimosúdne popravy, fyzické útoky, nenávistné prejavy a rôzne iné formy zneužívania naďalej sužujú obyvateľstvo; keďže Imbonerakure, mládežnícka organizácia vládnucej politickej strany, sa aj naďalej dopúšťa porušovania ľudských práv a využíva rôzne formy zastrašovania, napríklad v niektorých provinciách stavia zátarasy a kontrolné stanovištia, vynucuje si peniaze, obťažuje okoloidúcich a zatýka osoby, ktoré podozrieva z väzieb na opozíciu, pričom mnohé z týchto osôb zadržala, znásilnila, bila a mučila a niektoré následkom takéhoto zaobchádzania zomreli;

F.  keďže počas konania referenda v roku 2018 hlásili organizácie pre dodržiavanie práv prípady zužujúceho sa občianskeho priestoru a obmedzenia mediálneho priestoru, a to tak na celoštátnej, ako aj miestnej úrovni; keďže miestne mimovládne organizácie a obhajcovia ľudských práv boli od roku 2015 v čoraz väčšej miere terčom útokov a hrozieb vlády a zároveň sa postupne obmedzovala sloboda tlače a zhoršovali podmienky, za ktorých novinári pracujú; keďže súkromné médiá a novinári už v boji proti vláde zaplatili vysokú cenu, okrem iného boli terčom zatýkania, mimosúdnych popráv a nedobrovoľných zmiznutí, a niekedy boli vládou označení za zločincov či dokonca teroristov;

G.  keďže podľa organizácie Reportéri bez hraníc patrí Burundi v indexe slobody tlače na svete za rok 2018 zo 180 krajín 159. miesto;

H.  keďže mnohí aktivisti v oblasti ľudských práv boli odsúdení na dlhé tresty odňatia slobody, najmä Germain Rukuki, ktorý pracuje pre združenie katolíckych právnikov Burundi a bol odsúdený na 32 rokov, alebo zostávajú vo väzbe a čakajú na súd, ako napríklad Nestor Nibitanga; keďže boli schválené obmedzujúce právne predpisy s cieľom kontrolovať miestne a medzinárodné mimovládne organizácie; keďže niektoré organizácie boli nútené pozastaviť svoju činnosť a iné ukončili činnosť natrvalo, napríklad Ligue ITEKA, FOCODE a ACAT; keďže mnohí lídri a obhajcovia ľudských práv boli vyhostení a tí, ktorí sú stále prítomní, sú pod neustálym tlakom alebo im hrozí zatknutie; keďže Emmanuel Nshimirmana, Aimé Constant Gatore a Marius Nizigama boli odsúdení na 10- až 32-ročné tresty odňatia slobody, pričom Nestorovi Nibitangovi hrozí 20 rokov; keďže novinár Jean Bigirimana je nezvestný už takmer dva roky a je jednou z mnohých obetí nedobrovoľných zmiznutí počas tejto krízy;

I.  keďže sudcovia MTS v októbri 2017 splnomocnili prokurátorku MTS, aby začala vyšetrovanie v súvislosti s trestnými činmi v právomoci tohto súdu, ktoré boli údajne spáchané v Burundi alebo sa ich dopustili štátni príslušníci Burundi mimo územia Burundi v období od 26. apríla 2015 do 26. októbra 2017; keďže s účinnosťou od 27. októbra 2017 sa Burundi stalo prvou krajinou, ktorá opustila MTS po rozhodnutí tohto súdu z apríla 2016 začať predbežné vyšetrovanie násilia a porušovania ľudských práv a možných trestných činov proti ľudskosti v Burundi, zatiaľ čo režim v krajine naďalej beztrestne zabíja;

J.  keďže prítomnosť burundských vojenských jednotiek v mierových misiách umožňuje režimu prezidenta Nkurunzizu odvádzať pozornosť od vnútorných problémov a v iných krajinách zasiahnutých krízou vykresľovať Burundi ako stabilizujúci faktor v čase, keď samotné Burundi čelí bezprecedentnej kríze v dôsledku hrubého porušovania ľudských práv; keďže vďaka tomu získava Burundi obrovské čiastky peňazí, ktoré sa však nerozdeľujú v prospech obyvateľstva; keďže bez toho, aby boli rozpustené milície Imbonerakure, nie je možné zorganizovať pokojné, slobodné, demokratické a nezávislé voľby;

K.  keďže v Burundi pokračuje sociálno-ekonomický rozklad a nachádza sa na predposlednom mieste celosvetového rebríčka HDP na obyvateľa; keďže približne 3,6 milióna Burunďanov (30 % obyvateľstva) potrebuje pomoc a 1,7 milióna nemá dostatočný prístup k potravinám; keďže situácia v súvislosti s chudobou sa zhoršila zavedením „dobrovoľného“ príspevku na voľby v roku 2020, ktorý často násilím vymáhajú milície Imbonerakure a ktorý predstavuje približne 10 % a viac z mesačného platu štátneho zamestnanca;

L.  keďže na 30. samite Africkej únie a 19. samite Východoafrického spoločenstva vyjadrili obe spoločenstvá záväzok mierovým spôsobom riešiť politickú situáciu v Burundi prostredníctvom inkluzívneho dialógu na základe Arushskej dohody z 28. augusta 2000;

M.  keďže niekoľko bilaterálnych a multilaterálnych partnerov pozastavilo finančnú a technickú pomoc burundskej vláde vzhľadom na situáciu v tejto krajine; keďže EÚ pozastavila priamu finančnú pomoc pre vládu Burundi, vrátane rozpočtovej podpory, ale ponechala pomoc pre obyvateľstvo a humanitárnu pomoc;

N.  keďže EÚ a USA prijali cielené a individuálne sankcie proti Burundi; keďže 23. októbra 2017 Rada predĺžila reštriktívne opatrenia EÚ voči Burundi do 31. októbra 2018; keďže medzi tieto opatrenia patria zákaz cestovania a zmrazenie aktív konkrétnych osôb, ktorých činnosť sa považuje za ohrozenie demokracie alebo prekážku v hľadaní politického riešenia krízy v Burundi;

O.  keďže 28. júna 2018 na svojom 38. zasadnutí Rada OSN pre ľudské práva prijala výsledok všeobecného pravidelného preskúmania Burundi; keďže Burundi prijalo 125 z 242 odporúčaní preskúmania, no predovšetkým odmietlo tie, ktoré požadovali praktické kroky na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v krajine;

P.  keďže ústavný súd potvrdil výsledky referenda zo 17. mája 2018 a zamietol žalobu opozície týkajúcu sa zastrašovania a zneužívania moci;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s endemickým výskytom beztrestnosti a porušovaním ľudských práv vrátane mimosúdnych popráv, mučenia, násilných zmiznutí a svojvoľného zadržiavania; pripomína Burundi jeho záväzok ako člena Rady OSN pre ľudské práva, aby obnovilo a v plnej miere spolupracovalo s vyšetrovacou komisiou OSN pre Burundi a trojčlennou skupinou expertov OSN a udelilo osobitnému spravodajcovi OSN pre situáciu ochrancov ľudských práv prístup v rámci celej krajiny;

2.  vyzýva vládu Burundi, aby v plnej miere rešpektovala Arushskú dohodu ako hlavný nástroj pre mier a stabilitu v krajine; vyzýva vládu Burundi, aby dodržiavala svoje medzinárodné právne záväzky týkajúce sa ľudských a občianskych práv a podporovala a chránila slobodu prejavu a slobodu združovania zakotvené v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, ktorého je Burundi zmluvnou stranou;

3.  opakovane odsudzuje zastrašovanie, represie, násilie a obťažovanie novinárov, podporovateľov opozície a obhajcov ľudských práv; vyzýva burundské orgány, aby dodržiavali zásady právneho štátu a ľudské práva, ako sú sloboda prejavu a sloboda médií, a okamžite a bezpodmienečne prepustili Germaina Rukukiho, Nestora Nibitangu, Emmanuela Nshimirimanu, Aimé Constanta Gatoreho a Mariusa Nizigamu, piatich obhajcov ľudských práv, ktorí boli zadržaní výlučne kvôli svojej práci v oblasti ľudských práv, ale úrady ich obvinili z podkopávania vnútornej bezpečnosti štátu; žiada burundské orgány, aby začali vyšetrovania v súvislosti so situáciou novinára Jeana Bigirimanu;

4.  odsudzuje rozhodnutie Burundi o zrušení svojho členstva v MTS; podporuje pokračovanie predbežného vyšetrovania MTS v súvislosti s rozsiahlymi trestnými činmi a represiami v Burundi; žiada EÚ, aby naďalej presadzovala vyvodenie zodpovednosti za trestné činy spáchané v Burundi; očakáva, že Burundi obnoví a bude pokračovať v spolupráci s MTS vzhľadom na skutočnosť, že boj proti beztrestnosti, stíhanie všetkých porušení ľudských práv a vyvodenie zodpovednosti sú aj naďalej nevyhnutné pre vyriešenie krízy a trvalé mierové riešenie;

5.  víta ústny brífing vyšetrovacej komisie OSN pre Burundi a oceňuje jej dôležitú prácu na dokumentovaní pretrvávajúcej krízy ľudských práv v krajine;

6.  zdôrazňuje svoje znepokojenie v súvislosti s humanitárnou situáciou, ktorú charakterizuje 169 000 vnútorne vysídlených osôb, 1,67 milióna ľudí, ktorí potrebujú humanitárnu pomoc, a viac ako 410 000 Burunďanov hľadajúcich útočisko v susedných krajinách; oceňuje hostiteľské krajiny za ich úsilie a vyzýva vlády v regióne, aby zabezpečili, že návrat utečencov bude dobrovoľný, na základe informovaných rozhodnutí a bude prebiehať bezpečne a dôstojne;

7.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že pokrok v rámci dialógu vnútri Burundi pod vedením Východoafrického spoločenstva je pomalý, a nad nedostatočnou angažovanosťou burundskej vlády v tejto súvislosti a vyzýva všetky strany, najmä burundské orgány, aby sa zaviazali k naliehavému obnoveniu dialógu vnútri Burundi, ktorý by mal byť organizovaný inkluzívne a bez predbežných podmienok;

8.  požaduje obnovený a koordinovaný prístup medzi AÚ, EÚ, Hospodárskou komisiou OSN pre Afriku (ECA) a OSN ako takou; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že burundská vláda nezohľadňuje správy generálneho tajomníka OSN, rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve, rozhodnutie Africkej únie z januára 2018 ani mediačné úsilie Hospodárskej komisie OSN pre Afriku; nabáda bilaterálnych a multilaterálnych partnerov a burundskú vládu, aby pokračovali v dialógu s cieľom dosiahnuť, že burundská vláda vytvorí podmienky vedúce k obnoveniu pomoci; žiada všetky burundské zainteresované strany, aby sa aktívne zúčastňovali na tomto procese; opakuje svoju podporu mediačnému procesu s podporou AÚ a osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN;

9.  vyzdvihuje pomoc, ktorú poskytujú bilaterálni a multilaterálni partneri pri zmierňovaní humanitárnej situácie, a vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby naďalej poskytovalo podporu s cieľom reagovať na humanitárne potreby v krajine; nabáda Komisiu, aby obyvateľstvu aj v roku 2018 poskytovala dodatočnú priamu podporu; zdôrazňuje, že návrat ku klasickému spôsobu spolupráce si vyžaduje návrat k právnemu štátu a demokracii vrátane boja proti beztrestnosti a ochrany burundských občanov;

10.  je znepokojený tým, že prebiehajúca politická kríza sa prostredníctvom propagandy, vyhláseniami podnecujúcimi nenávisť alebo výzvami na násilie, označovaním odporcov, členov občianskej spoločnosti, novinárov a Tutsiov za „nepriateľov režimu“, ktorí musia byť odstránení, môže premeniť na etnický konflikt; naliehavo vyzýva všetky strany v Burundi, aby sa zdržali akéhokoľvek správania alebo verbálnych útokov, ktoré by mohli vystupňovať násilie, prehĺbiť krízu alebo v dlhodobom horizonte ovplyvniť regionálnu stabilitu;

11.  ja naďalej znepokojený skutočnosťou, že nová ústava prijatá v referende 17. mája 2018 by mohla byť v rozpore so starostlivo vyrokovanými ustanoveniami Arushskej dohody, ktoré pomohli ukončiť občiansku vojnu v Burundi;

12.  potvrdzuje svoju podporu rozhodnutiu EÚ, v nadväznosti na konzultácie s burundskými orgánmi podľa článku 96 Dohody z Cotonou, pozastaviť priamu finančnú pomoc vláde Burundi, a víta prijatie obmedzení zo strany EÚ týkajúcich sa cestovania a zmrazenia majetku osôb zodpovedných za ohrozovanie mierového úsilia alebo ľudských práv;

13.  požaduje zastavenie každej ďalšej platby pre burundské vojenské jednotky a rôzne kontingenty z Burundi, ktoré sa podieľajú na mierových misiách OSN a AÚ; berie na vedomie oznámenie prezidenta Nkurunzizu, že v roku 2020 nebude kandidovať na ďalšie funkčné obdobie; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby pozorne sledovalo situáciu v Burundi, bez ohľadu na vyhlásenie prezidenta Nkurunzizu ku voľbám v roku 2020;

14.  pripomína silné vyhlásenie PK/VP z 8. mája 2018 k začatiu záverečnej prípravnej fázy ústavného referenda zo 17. mája 2018; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným konsenzuálnym prístupom jednotlivých spoločenských a politických skupín v Burundi, nedostatkom oficiálnych verejných informácií o zásadných prvkoch návrhu ústavy, ako aj nad prísnou kontrolou novinárov a médií;

15.  pripomína vláde Burundi, že podmienky uskutočnenia inkluzívnych, vierohodných a transparentných volieb v roku 2020 v sebe zahŕňajú slobodu prejavu, prístup k informáciám a voľný priestor, v ktorom obhajcovia ľudských práv môžu vyjadrovať svoje názory bez zastrašovania alebo strachu z odvetných opatrení;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a parlamentu Burundi, Rade ministrov AKT – EÚ, Komisii a Rade, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov Európskej únie, členským štátom a inštitúciám Africkej únie a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 137.
(2) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 190.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0004.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0310.
(5) Ú. v. EÚ L 73, 18.3.2016, s. 90.
(6) Ú. v. EÚ L 257, 2.10.2015, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 257, 2.10.2015, s. 37.
(8) Ú. v. EÚ L 264, 30.9.2016, s. 29.


Začatie automatizovanej výmeny údajov o DNA v Chorvátsku *
PDF 120kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o začatí automatizovanej výmeny údajov o DNA v Chorvátsku (06986/2018 – C8-0164/2018 – 2018/0806(CNS))
P8_TA(2018)0306A8-0225/2018

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (06986/2018),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0164/2018),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti(1), a najmä na jeho článok 33,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0225/2018),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.


Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) ***I
PDF 137kWORD 58k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399 a (EÚ) 2016/1624 (COM(2016)0731 – C8-0466/2016 – 2016/0357A(COD))
P8_TA(2018)0307A8-0322/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0731),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 77 ods. 2 písm. b) a d) a článok 87 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0466/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2017(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov zo 14. septembra 2017 povoliť Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby rozdelil uvedený návrh Komisie a na jeho základe vypracoval dve samostatné legislatívne správy,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 25. apríla 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozpočet (A8-0322/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. júla 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/1624 a (EÚ) 2017/2226

P8_TC1-COD(2016)0357A


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/1240.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady

Náklady na prevádzku a údržbu informačného systému ETIAS, centrálnej jednotky ETIAS a národných jednotiek ETIAS budú v plnej miere hradené z príjmov získaných z poplatkov. Výška poplatku by sa preto mala podľa potreby upravovať s ohľadom náklady. Tieto náklady zahŕňajú tak náklady členských štátov EÚ, ako aj náklady, ktoré vzniknú krajinám pridruženým k schengenskému priestoru v tejto súvislosti, v súlade s ustanoveniami nariadenia o systéme ETIAS. Náklady vzniknuté v súvislosti s vývojom informačného systému ETIAS, integráciou existujúcej vnútroštátnej pohraničnej infraštruktúry a pripojením k jednotnému národnému rozhraniu, ako aj s hosťovaním jednotného národného rozhrania a zriadením centrálnej jednotky ETIAS a národných jednotiek ETIAS vrátane nákladov, ktoré vzniknú členským štátom EÚ a krajinám pridruženým k schengenskému priestoru, sa hradia z Fondu pre vnútornú bezpečnosť (hranice a víza), resp. fondu, ktorý ho nahradí.

Tieto náklady by sa preto nemali zohľadňovať pri výpočte príspevku krajín pridružených k schengenskému priestoru na systém ETIAS v rámci príslušných dohôd o pridružení a relevantných osobitných dojednaní o účasti krajín pridružených k schengenskému priestoru na činnosti agentúr EÚ. Uvedené by sa malo vziať do úvahy najmä v kontexte rokovaní o fonde(och), ktorý nahradí Fond pre vnútornú bezpečnosť (hranice a víza), a súvisiacich osobitných dojednaní o účasti krajín pridružených k schengenskému priestoru.

Európsky parlament a Rada vyzývajú Komisiu, aby po prijatí tohto nariadenia bezodkladne predložila návrh týkajúci sa osobitných dojednaní uvedených v článku 95 tohto nariadenia.

(1) Ú. v. EÚ C 246, 28.7.2017, s. 28.


Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS): úlohy Europolu ***I
PDF 130kWORD 43k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/794 na účely zriadenia európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) (COM(2016)0731 – C8-0466/2016 – 2016/0357B(COD))
P8_TA(2018)0308A8-0323/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0731),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 88 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0466/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov zo 14. septembra 2017 povoliť Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby rozdelil uvedený návrh Komisie a na jeho základe vypracoval dve samostatné legislatívne správy,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 25. apríla 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0323/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. júla 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/794 na účely zriadenia Európskeho systému cestovných informácií a povolení (ETIAS)

P8_TC1-COD(2016)0357B


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/1241.)


Rozpočtové pravidlá, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie ***I
PDF 157kWORD 57k
Uznesenie
Text
Príloha
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2012/2002, (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013, (EÚ) č. 1307/2013, (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014, (EÚ) č. 652/2014 a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 541/2014/EÚ (COM(2016)0605 – C8-0372/2016 – 2016/0282A(COD))
P8_TA(2018)0309A8-0211/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0605),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 42, článok 43 ods. 2, článok 46 písm. d), článok 149, článok 153 ods. 2 písm. a), článok 164, článok 168 ods. 4 písm. b), články 172, 175, 177 a 178, článok 189 ods. 2, článok 212 ods. 2, článok 322 ods. 2 a článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, na základe ktorých Komisia predložila návrh Parlamentu (C8-0372/2016),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 1/2017 z 26. januára 2017(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. apríla 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre rybárstvo a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0211/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. júla 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/... o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012

P8_TC1-COD(2016)0282A


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/1046.)

PRÍLOHA I K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie týkajúce sa článku 38 Uverejnenie informácií o príjemcoch finančných prostriedkov a iných informácií:

„Komisia bude prostredníctvom sietí s členskými štátmi podporovať výmenu osvedčených postupov, pokiaľ ide o uverejňovanie informácií o príjemcoch finančných prostriedkov Únie implementovaných v rámci zdieľaného riadenia. Komisia náležite zohľadní skúsenosti získané v súvislosti s prípravou ďalšieho viacročného finančného rámca.“

Vyhlásenie týkajúce sa článku 266 Osobitné ustanovenia týkajúce sa stavebných projektov:

„Pokiaľ ide o pracovný dokument uvedený v článku 266, Komisia a ESVČ budú informovať Európsky parlament a Radu o každom predaji a nákupe budovy vrátane tých, ktoré sú pod prahovou hodnotou stanovenou v tomto článku.“

PRÍLOHA II K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Spoločné vyhlásenie k postupu udelenia absolutória a k dátumu prijatia konečnej účtovnej závierky EÚ:

„Európsky parlament, Rada a Komisia v spolupráci s Európskym dvorom audítorov stanovia pre postup udelenia absolutória pragmatický kalendár.

Komisia v tomto kontexte potvrdzuje, že sa bude snažiť prijať konsolidovanú ročnú účtovnú závierku EÚ za rozpočtový rok 2017 do 30. júna 2018, a to za predpokladu, že Európsky dvor audítorov zašle všetky zistenia týkajúce sa spoľahlivosti tejto účtovnej závierky EÚ a všetkých konsolidovaných účtovných závierok subjektov do 15. mája 2018 a návrh svojej výročnej správy do 15. júna 2018.

Komisia tiež potvrdzuje, že sa bude snažiť poskytnúť svoje odpovede na výročnú správu Európskeho dvora audítorov za rozpočtový rok 2017 do 15. augusta 2018 za predpokladu, že Európsky dvor audítorov zašle svoj návrh pripomienok Komisii do 1. júna 2018.“

(1) Ú. v. EÚ C 91, 23.3.2017, s. 1.


Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti ***I
PDF 131kWORD 55k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskej agentúre na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a o zmene nariadenia (ES) č. 1987/2006 a rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1077/2011 (COM(2017)0352 – C8-0216/2017 – 2017/0145(COD))
P8_TA(2018)0310A8-0404/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0352),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 74, článok 77 ods. 2 písm. a) a b), článok 78 ods. 2 písm. e), článok 79 ods. 2 písm. c), článok 82 ods. 1 písm. d), článok 85 ods. 1, článok 87 ods. 2 písm. a) a článok 88 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0216/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 7. júna 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0404/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. júla 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o Agentúre Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) a o zmene nariadenia (ES) č. 1987/2006 a rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1077/2011

P8_TC1-COD(2017)0145


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/1726.)


Rozpočet na rok 2019 – mandát na trialóg
PDF 189kWORD 57k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2018 k mandátu na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2019 (2018/2024(BUD))
P8_TA(2018)0311A8-0247/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2019, ktorý prijala Komisia 23. mája 2018 (COM(2018)0600),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a jeho následnú zmenu nariadením Rady (EÚ, Euratom) č. 2017/1123 z 20. júna 2017(3),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2018 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2019, oddiel III – Komisia(5),

–  so zreteľom na závery Rady z 20. februára 2018 o rozpočtových usmerneniach na rozpočtový rok 2019 (06315/2018),

–  so zreteľom na článok 86a rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská ďalších príslušných výborov (A8-0247/2018),

Návrh rozpočtu na rok 2019 – posilnenie solidarity a príprava udržateľnej budúcnosti

1.  pripomína, že Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. marca 2018 uviedol tieto priority rozpočtu EÚ na rok 2019: udržateľný rast, inovácie, konkurencieschopnosť, bezpečnosť, boj proti zmene klímy, prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov a migrácia; a taktiež požiadal o osobitné zameranie sa na mladých ľudí;

2.  zdôrazňuje, že EÚ musí byť lídrom vo vykonávaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN prostredníctvom ich zohľadňovania vo všetkých politikách EÚ;

3.  pripomína, že rozpočet EÚ na rok 2019 bude posledným rozpočtom v súčasnom volebnom období a rokovania o ňom budú prebiehať súbežne s rokovaniami o ďalšom viacročnom finančnom rámci (ďalej len „VFR“) a reforme vlastných zdrojov EÚ; pripomína tiež, že Spojené kráľovstvo sa zaviazalo prispieť k vykonávaniu ročných rozpočtov Únie na roky 2019 a 2020 a podieľať sa na nich, tak ako keby zostalo v Únii po marci 2019;

4.  víta návrh Komisie a domnieva sa, že vo veľkej miere zodpovedá prioritám Európskeho parlamentu; má v úmysle ďalej posilňovať kľúčové programy a zaisťovať primeranú úroveň financovania; konštatuje nárast vo výške 3,1 % vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a nižší pri HND v porovnaní s rokom 2018, pokiaľ ide o viazané rozpočtové prostriedky (1 % v porovnaní s 1,02 %) aj o platobné rozpočtové prostriedky (0,9 % v porovnaní s 0,92 %);

5.  víta navrhované zvýšenie prostriedkov na program Horizont 2020, Nástroj na prepájanie Európy (NPE), Erasmus+ a programy, ktoré prispievajú k zvýšeniu bezpečnosti občanov EÚ; poukazuje však na potrebu ďalšieho posilnenia podpory určenej pre MSP, ktoré majú kľúčový význam pre hospodársky rast a vytváranie pracovných miest, a vyčlenených rozpočtových prostriedkov na digitalizáciu priemyslu EÚ a podporu digitálnych zručností a digitálneho podnikania, ako aj na programy podporujúce mladých ľudí, najmä ErasmusPro; pripomína svoje presvedčenie, že rozpočet programu Erasmus+ na rok 2019 treba prinajmenšom zdvojnásobiť;

6.  víta spustenie programu Discover EU, distribúciu 15 000 lístkov InterRail pre 18-ročných Európanov v roku 2018, ako aj návrh Komisie vo VFR na roky 2021 – 2027 vyčleniť na tento program 700 miliónov EUR, čo je v súlade s ambíciami EÚ podporovať vzdelávaciu mobilitu, aktívne občianstvo, sociálne začlenenie a solidaritu všetkých mladých ľudí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nenavrhla nijaké rozpočtové prostriedky na roky 2019 a 2020; je odhodlaný pokračovať v prípravnej akcii aj v rokoch 2019 a 2020;

7.  berie na vedomie predbežné hodnotenie Komisie týkajúce sa pokračovania prípravnej akcie Záruka pre deti; upozorňuje na informáciu v tomto hodnotení o možnom rozsiahlejšom vykonávaní akcie v rámci Európskeho sociálneho fondu; navrhuje, aby sa v záujme prípravy na toto rozsiahlejšie vykonávanie v rámci ESF+ využila tretia fáza implementácie;

8.  ľutuje, že navýšenie rozpočtu programu EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME) predstavuje v porovnaní s rozpočtom na tok 2018 iba 2,3 % (362,2 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch) a že navrhované platobné rozpočtové prostriedky sú o 0,6 % nižšie; pripomína, že je to úspešný program, ktorý má oveľa viac žiadateľov než reálnych príjemcov finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že malé a stredné podniky sú v EÚ dôležitou hnacou silou zamestnanosti, hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, sú chrbticou európskej ekonomiky a sú schopné vytvárať rast a pracovné miesta; naliehavo požaduje ako najvyššiu prioritu, aby sa to odrazilo v dostatočnom financovaní programov pre MSP a ďalším zvýšením viazaných rozpočtových prostriedkov programu COSME vzhľadom na úspech tohto programu;

9.  oceňuje úlohu Európskeho fondu pre strategické investície (ďalej len „EFSI“), ktorú zohráva pri znižovaní nedostatku investícií v EÚ; žiada, aby sa v záujme optimálnej regionálnej a sektorovej vyváženosti posilnila sociálna dimenzia využívania EFSI vrátane inovácií v zdravotnej starostlivosti a medicíne, sociálnej infraštruktúry, ochrany životného prostredia, udržateľnej dopravy, obnoviteľných zdrojov energie a infraštruktúry na skladovanie energie; opätovne zdôrazňuje svoje dlhodobé stanovisko, podľa ktorého sa nové iniciatívy v rámci VFR musia financovať z nových rozpočtových prostriedkov, a nie na úkor existujúcich programov; opakovane vyjadruje svoj záväzok posilniť program Horizont 2020 a Nástroj na prepájanie Európy, aby sa čo najviac vyrovnali škrty vykonané v týchto programoch v rozpočte na rok 2019 na financovanie rozšírenia EFSI;

10.  berie na vedomie záväzok obnoviť program EÚ v oblasti obrany, najmä prostredníctvom dohody o Programe rozvoja európskeho obranného priemyslu (ďalej len „EDIDP“), a to v rámci prvej fázy fungovania Európskeho obranného fondu; domnieva sa, že tento spoločný záväzok prispeje k dosiahnutiu úspor z rozsahu a k lepšej koordinácii medzi členskými štátmi a podnikmi, čo umožní EÚ udržať si svoju strategickú autonómiu a stať sa skutočným svetovým hráčom;

11.  konštatuje, že Komisia v súlade s finančným plánovaním predložila návrh na zvýšenie prostriedkov na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (ďalej len „YEI“) o 233 miliónov EUR; opätovne potvrdzuje, že Európsky parlament nesúhlasí so žiadnym predsunutím dodatočných rozpočtových prostriedkov na roky 2018 – 2020 vyplývajúcich z revízie VFR v polovici trvania; trvá na tom, že rozpočtový orgán si zachováva v plnej miere svoje právomoci, pokiaľ ide o rozhodovanie o úrovni financovania všetkých programov vrátane tých, ktoré boli predmetom preskúmania VFR v polovici trvania; zdôrazňuje význam lojálnej spolupráce medzi inštitúciami a vyzýva všetkých príslušných aktérov, aby si naďalej dôverovali počas celého rozpočtového postupu na rok 2019;

12.  je naďalej odhodlaný bojovať proti nezamestnanosti, a predovšetkým proti nezamestnanosti mladých ľudí; v tejto súvislosti sa domnieva, že YEI by sa mala ešte viac posilniť, a to v súvislosti s tým, že je potrebné zvýšiť financovanie EÚ v záujme zabezpečenia výsledkov piliera sociálnych práv, aj napriek ťažkostiam súvisiacim s preprogramovaním iniciatívy YEI a fondu ESF v prípade pozmenenia finančného krytia YEI; uznáva, že nezamestnanosť mládeže sa v rámci EÚ nerieši dostatočne, keďže jej miera je stále vyššia ako v roku 2007; žiada Komisiu, aby zaručila, že členské štáty nebudú nahrádzať vlastné politiky a financovanie v boji proti nezamestnanosti mladých finančnými prostriedkami z tejto iniciatívy, ale skôr ho nimi doplnia; zdôrazňuje skutočnosť, že účinnými postupmi na riešenie nezamestnanosti mládeže sú odborná príprava aj učňovské vzdelávanie; zdôrazňuje, že mobilita prostredníctvom programu Erasmus Pro silne stimuluje referenčné porovnávanie v záujme zavádzania najlepších postupov;

13.  zdôrazňuje, že v roku 2019 sa programy politiky súdržnosti budú vykonávať v plnej miere, a vyzdvihuje záväzok Európskemu parlamentu zabezpečiť na tieto programy zodpovedajúce finančné prostriedky; víta skutočnosť, že takmer všetky riadiace orgány pre programy na roky 2014 – 2020 už boli určené; poukazuje na to, že dôvodom neprijateľných oneskorení vykonávania operačných programov bolo do veľkej miery neskoré určenie týchto orgánov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že vykonávanie týchto programov sa urýchli, aby sa dobehli uvedené oneskorenia, a v tejto súvislosti požiadali o pomoc Komisiu;

14.  berie na vedomie správy o fungovaní regionálnej politiky a politiky súdržnosti v Únii a o hospodárskych ťažkostiach, s ktorými sa stretávajú zaostávajúce regióny, ktoré opakovane poukazujú na nedostatočnú účinnosť a výsledky;

15.  berie na vedomie skutočnosť, že návrh Komisie by umožnil dosiahnuť cieľ vynaložiť v roku 2019 20 % rozpočtu na výdavky na opatrenia v oblasti klímy; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia sa nezaoberala žiadosťou Európskeho parlamentu o kompenzáciu nižšej výšky pridelených rozpočtových prostriedkov v prvých rokoch VFR; domnieva sa, že tento návrh je nedostatočný, pretože spolu tak bude z rozpočtu EÚ na obdobie 2014 – 2020 vyčlenených na opatrenia súvisiace s ochranou klímy len 19,3 %, čo znamená, že EÚ nesplní svoj cieľ v oblasti uplatňovania hľadiska klímy na obdobie 2014 – 2020 na úrovni aspoň 20 %, ak aj v roku 2020 vyčlení na ochranu klímy iba 20 % rozpočtu; ľutuje, že Komisia nebola schopná predložiť návrhy rozpočtov, ktoré by boli v súlade so záväzkami a cieľmi stanovenými Úniou v tejto oblasti v záveroch Európskej rady zo zasadnutia konaného 7. – 8. februára 2013; domnieva sa, že by sa malo robiť viac, a to vypracovaním akčného plánu pre programy s obrovským potenciálom, ako je Horizont 2020, NPE, Európsky sociálny fond (ďalej len „ESF“), Európsky poľnohospodársky záručný fond (ďalej len „EPZF“), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), Európsky námorný a rybársky fond (ďalej len „ENRF“) alebo LIFE+, pretože tieto programy umožňujú významne investovať do energetickej efektívnosti a obnoviteľných energií; pripomína odôvodnenú kritiku Dvora audítorov, pokiaľ ide o metodiku používanú Komisiou, a vzhľadom na to vyzýva na jej rýchle skvalitnenie v tomto ohľade;

16.  víta záväzok Komisie skvalitniť metodiku sledovania výdavkov v oblasti biodiverzity; nesúhlasí však s navrhovaným znížením celkového príspevku na ochranu biodiverzity na 8,2 %, ktoré je v rozpore s cieľom zastaviť a zvrátiť stratu biodiverzity a ekosystémových služieb do roku 2020;

17.  domnieva sa, že zaistenie bezpečnosti občanov Únie a riešenie výziev súvisiacich s migráciou a utečencami zostávajú najväčšími prioritami Únie v roku 2019; považuje za kľúčové zachovať výdavky v týchto oblastiach na adekvátnej úrovni, aby zodpovedali potrebám plynúcim z migračnej a utečeneckej krízy na africkom kontinente, najmä v oblasti Sahel, ale aj v krajinách Levantu a v oblasti Stredozemného mora; domnieva sa, že potrebná solidarita medzi členskými štátmi pri riadení migračných tokov, najmä keď bude prijatá revízia dublinského nariadenia, sa musí odraziť v rozpočte EÚ; berie na vedomie, že návrh rozpočtu na rok 2019 zahŕňa rozpočtové dôsledky návrhu Komisie;

18.  zdôrazňuje, že v prípade niekoľkých významných legislatívnych iniciatív, o ktorých sa rokuje alebo ktoré sú v skorom štádiu vykonávania, ako je revízia dublinského nariadenia, zriadenie systému vstup/výstup a európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia, zlepšenie Schengenského informačného systému a iniciatívy týkajúcej sa interoperability informačných systémov EÚ v oblasti bezpečnosti, riadenia hraníc a riadenia migrácie, sa očakáva, že budú mať významný vplyv na rozpočet na rok 2019, a zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia primeraného financovania zodpovedajúceho ambíciám Únie v týchto oblastiach; nabáda Komisiu, aby sa zapojila do otvoreného, proaktívneho dialógu s rozpočtovým orgánom o týchto iniciatívach, aby mohol v prípade potreby upraviť rozpočtové prostriedky bez toho, aby bol počas ročného rozpočtového postupu dotknutý výsledok pokračujúceho legislatívneho postupu;

19.  vyjadruje poľutovanie nad návrhom Komisie na financovanie druhej tranže nástroja pre utečencov v Turecku (ďalej len „FRT“) a následnou dohodou dosiahnutou medzi členskými štátmi v Rade 29. júna 2018; podporuje ďalšie fungovanie FRT, ale zastáva názor, ktorý sa zhoduje s návrhom Komisie zo 14. marca 2018, že by mal byť financovaný z rozpočtu EÚ len do výšky 1 miliardy EUR a z bilaterálnych príspevkov členských štátov vo výške 2 miliárd EUR, aby v rozpočte EÚ zostali dostatočné rezervy na neočakávané udalosti, ktoré môžu nastať v posledných dvoch rokoch súčasného VFR, ako aj na financovanie ostatných priorít; aj v tomto prípade trvá na tom, že keďže FRT je novou iniciatívou v rámci tohto VFR, mal by sa financovať z nových rozpočtových prostriedkov; ľutuje, že hoci Európsky parlament jasne požadoval, aby bol plne zapojený do rozhodovacieho procesu o predĺžení nástroja FRT, aj preto, aby sa nemusel opakovať postup jeho vytvárania, zatiaľ medzi Európskym parlamentom a Radou neprebehli žiadne rokovania o financovaní jeho druhej tranže; informuje členské štáty, že Európsky parlament má plné právo na riadne plnenie svojej úlohy ako jednej zo zložiek rozpočtového orgánu Únie a že ju plniť aj bude, ako už v minulosti oznámil;

20.  konštatuje, že v dôsledku obmedzenej flexibility súčasného VFR, čo sa týka reakcie na nové výzvy a financovania nových iniciatív, návrh rozpočtu na rok 2019 obsahuje veľmi obmedzené rezervy, resp. neobsahuje žiadne rezervy, v rámci stropov VFR v okruhoch 1a, 1b, 3 a 4; vyjadruje svoj zámer v rámci postupu revízie ešte viac aktivovať ustanovenia o flexibilite, ktoré obsahuje revidovaný VFR;

21.  je naďalej znepokojený možným opätovným nahromadením nezaplatených účtov ku koncu obdobia súčasného VFR; berie na vedomie mierne zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2018 o 2,7 %, a to najmä v dôsledku Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (ďalej len „AMIF“), Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „ISF“) a FRT; berie na vedomie navrhovanú rezervu vo výške 19,3 miliardy EUR v rámci stropu pre výdavkové rozpočtové prostriedky; vyzýva Komisiu, aby bola aj naďalej obozretná, pokiaľ ide o vývoj platieb, aby tak umožnila rozpočtovému orgánu prijať potrebné opatrenia s cieľom včas zabrániť abnormálnemu nahromadeniu nezaplatených platieb; je presvedčený o tom, že dôveryhodnosť EÚ je tiež spojená s jej schopnosťou zabezpečiť primeranú úroveň platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte EÚ, aby vedela plniť svoje záväzky;

Podokruh 1a – Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

22.  konštatuje, že v porovnaní s rokom 2018 návrh Komisie na rok 2019 zodpovedá zvýšeniu záväzkov v podokruhu 1a o 3,9 % na 22 860 miliónov EUR; poznamenáva, že program Horizont 2020, NPE, veľké projekty v oblasti infraštruktúry a Erasmus+ sú zodpovedné za značnú časť tohto zvýšenia, keďže viazané rozpočtové prostriedky na ne sa zvýšili o 8,5 %, 36,4 %, 7,8 % a 10,4 %; zdôrazňuje však, že tieto zvýšenia sú zväčša v súlade s finančným plánovaním, a teda nepredstavujú dodatočné zvýšenia;

23.  pripomína, že programy súvisiace s výskumom a inováciami, ako je Horizont 2020, majú zásadný význam na vytváranie pracovných miest a konkurencieschopnosti v Európe; naliehavo žiada Komisiu, aby to zohľadnila vo svojich prioritách; žiada primeranú úroveň financovania pre programy súvisiace s výskumom a inováciami; zdôrazňuje, že v tejto oblasti by sa mali podporiť najmä členské štáty, ktoré čelia hospodárskym a finančným ťažkostiam;

24.  pripomína, že nové iniciatívy niekoľkých posledných rokov, napríklad EFSI (I a II), WiFi4EU a EDIDP, boli vykonávané na úkor niektorých programov v rámci podokruhu 1a, najmä programu Horizont 2020, Nástroja na prepájanie Európy, programu Galileo, ITER, Copernicus a Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba (EGNOS), ktoré boli vážne zasiahnuté prerozdelením prostriedkov;

25.  zdôrazňuje, že program Erasmus+ naďalej ostáva hlavným programom na podporu mobility mládeže na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy a na nabádanie mladých ľudí, aby sa podieľali na európskej demokracii; pripomína, že je potrebné vynaložiť administratívne úsilie na zlepšenie prístupu k programu Erasmus+ a že objem oprávnených žiadostí vysoko prevyšuje súčasný rozpočet; domnieva sa preto, že finančné krytie programu Erasmus+ by malo uspokojiť oprávnený dopyt po tomto programe, najmä v súvislosti s celoživotným vzdelávaním;

26.  so znepokojením berie na vedomie diskusie o financovaní európskeho zboru solidarity (ESC), ktoré potvrdili obavy Európskeho parlamentu, že nové iniciatívy pôjdu na úkor existujúcich a dobre fungujúcich programov; takisto so znepokojením berie na vedomie precedens zavedený výsledkom postupu trialógu, keď neboli jasne deklarované zdroje financovania iniciatívy a ďalšie objasnenie má prebehnúť až v rámci ročného rozpočtového postupu; očakáva, že Komisia dohodu vykoná tak, aby plne odrážala diskusie z trojstranných rozhovorov a ducha dohody;

27.  víta skutočnosť, že podľa dosiahnutej dohody o financovaní EDIDP budú potrebné oveľa menšie škrty v programoch v rámci podokruhu 1a oproti pôvodnému návrhu Komisie; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že sa zdá, že Rada kladie väčší dôraz na udržiavanie rezerv než na poskytnutie dostatočných finančných prostriedkov na oblasti, ktoré sama identifikovala ako hlavné priority;

28.  víta pridelenie sumy 500 miliónov EUR na program EDIDP na roky 2019 a 2020; konštatuje, že podľa odhadov výskumnej služby Európskeho parlamentu nedostatočná spolupráca medzi vnútroštátnymi odvetviami v tejto oblasti stojí EÚ 10 miliárd EUR ročne; domnieva sa, že obrana je jasným príkladom, ako je možné dosiahnuť väčšiu efektívnosť prenosom niektorých právomocí a úkonov, ktoré v súčasnosti vykonávajú členské štáty, ako aj príslušných rozpočtových prostriedkov na EÚ; zdôrazňuje, že by to viedlo k preukázaniu európskej pridanej hodnoty a umožnilo by to obmedziť celkové zaťaženie verejných výdavkov v EÚ;

29.  víta návrh na vytvorenie Európskeho spoločného podniku vysokovýkonnej výpočtovej techniky, ktorý bude podporovať najnovšiu vysokovýkonnú výpočtovú techniku a dátovú infraštruktúru, rozvoj jeho technológií a ich uplatňovanie v širokom spektre oblastí na prospech vedeckých pracovníkov, priemyslu aj verejného sektora;

Podokruh 1b – Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

30.  berie na vedomie, že celková výška viazaných rozpočtových prostriedkov v podokruhu 1b dosahuje 57 113,4 milióna EUR, čo predstavuje nárast o 2,8 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2018; ďalej konštatuje, že navrhovaná suma 47 050,8 milióna EUR ako platobné rozpočtové prostriedky je o 1,1 % vyššia než v roku 2018;

31.  víta skutočnosť, že programy na obdobie rokov 2014 – 2020 sa vykonávajú v plnej miere, a opätovne zdôrazňuje, že v budúcnosti sa musí zabrániť akémukoľvek „abnormálnemu“ hromadeniu neuhradených faktúr; víta tiež skutočnosť, že veľká väčšina vnútroštátnych riadiacich orgánov už bola určená; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyriešili všetky nedoriešené otázky, aby vykonávanie mohlo hladko pokračovať;

32.  pripomína, že v dôsledku revidovaných prognóz členských štátov boli v opravnom rozpočte č. 6/2017 platobné rozpočtové prostriedky v rámci podokruhu 1b znížené o 5,9 miliardy EUR; úprimne dúfa, že národné orgány aj Komisia zvýšili kvalitu svojich odhadov platobných potrieb v rozpočte na rok 2019 a že platobné rozpočtové prostriedky v navrhnutej výške sa budú čerpať v plnej miere;

33.  zdôrazňuje, že v časoch rýchleho technologického rozvoja – vrátane sektora umelej inteligencie – sa môže priepasť medzi rýchlo sa rozvíjajúcimi a zaostávajúcimi regiónmi prehlbovať, ak sa vplyv štrukturálnych fondov neposilní ich podmienením z hľadiska efektívnosti;

34.  berie na vedomie návrh Komisie, aby sa financovalo pokračovanie YEI, a navrhnutú mobilizáciu prostriedkov vo výške 233,3 milióna EUR z celkovej rezervy na záväzky; pripomína, že prípadnému zvýšeniu vyčlenených rozpočtových prostriedkov na YEI by mali zodpovedať príslušné sumy z ESF; pripomína záväzok Komisie, ktorý prijala počas zmierovacieho konania o rozpočte na rok 2018, urýchlene predložiť revíziu nariadenia o spoločných ustanoveniach (NSU), aby doň zahrnula zvýšenie prostriedkov pre YEI v roku 2018; upozorňuje na to, že Komisia svoj záväzok nedodržala, a žiada ju, aby podrobne vysvetlila dôvody, ktoré spôsobili oneskorenie v predložení revízie uvedeného nariadenia;

35.  zaväzuje sa rýchlo prijať nové právne predpisy týkajúce iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a ESF s cieľom uľahčiť ambiciózne zvýšenie rozpočtových prostriedkov iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v roku 2019 bez toho, aby boli ohrozené ostatné programy prebiehajúce v rámci ESF v členských štátoch, prípadne oslobodením členským štátom od ich povinnosti zosúladiť rozpočtové prostriedky ESF zamerané na zamestnanosť mladých ľudí, a to pod striktnou podmienkou, že navrhované zmeny by členským štátom ani neumožnili uvoľnenie z finančných záväzkov, ktoré už v tejto oblasti prijali, ani by vo všeobecnosti neznamenali zníženie rozpočtových prostriedkov EÚ určených na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí;

Okruh 2 – Udržateľný rast: prírodné zdroje

36.  berie na vedomie navrhované záväzky vo výške 59 991,1 milióna EUR (+1,2 % v porovnaní s rokom 2018) a navrhované platby vo výške 57 790,4 milióna EUR (3 %) pre okruh 2; konštatuje, že výdavky na EPZF na rok 2019 sa odhadujú na 44 162,5 milióna EUR, čo je menej ako v rozpočte na rok 2018 (-547,9 milióna EUR);

37.  konštatuje, že Komisia ponechala pod stropom okruhu 2 rezervu 344,9 milióna EUR; poukazuje na skutočnosť, že zvýšená nestálosť na poľnohospodárskych trhoch, akú spôsobil napríklad zákaz dovozu do Ruska, sa môže stať dôvodom použitia tejto rezervy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že rezerva ponechaná pod stropmi bude stačiť na riešenie akejkoľvek krízy, ktorá by mohla nastať;

38.  poznamenáva, že vykonávanie niektorých opatrení, ktoré súvisia so zákazom dovozu do Ruska a ktoré boli zahrnuté v rozpočte na rok 2018, nebude pokračovať (napríklad pokiaľ ide o ovocie a zeleninu, v prípade ktorých je situácia na trhu stále ťažká), ale stále môžu pretrvávať ťažkosti na trhu v mliekarenskom odvetví; očakáva opravný list Komisie, ktorý by mal byť predložený v októbri a ktorý by mal vychádzať z aktualizovaných informácií o financovaní EPZF, aby bolo možné overiť skutočné potreby v poľnohospodárskom sektore; zdôrazňuje, že počet prípadov, keď je nutná intervencia na trhu v rámci EPZF, je naďalej veľmi nízky a zodpovedá len relatívne malej časti EPZF (okolo 5,9 %);

39.  zdôrazňuje, že časť riešenia problému nezamestnanosti mladých ľudí spočíva v primeranej podpore mladých ľudí vo vidieckych oblastiach; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nenavrhla zvýšiť rozpočtový riadok pre mladých poľnohospodárov;

40.  zdôrazňuje, že vykonávanie ENRF sa zrýchľuje a po pomalom štarte na začiatku programového obdobia by sa v roku 2019 mal vykonávať v plnej miere; víta zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov na program LIFE+ (+ 6 %) v súlade s finančným plánovaním; poznamenáva, že Európska environmentálna agentúra (EEA) prevezme v rokoch 2019 – 2020 zodpovednosť aj za monitorovanie životného prostredia a podávanie správ o ňom, ako aj za overovanie emisií CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel;

Okruh 3 – Bezpečnosť a občianstvo

41.  poznamenáva, že na okruh 3 sa navrhujú viazané rozpočtové prostriedky vo výške 3 728,5 milióna EUR, čo predstavuje zvýšenie o 6,7 % v porovnaní s rokom 2018, a platobné rozpočtové prostriedky v celkovej výške 3 486,4 milióna EUR, t. j. 17 % nárast v porovnaní s minulým rokom; zdôrazňuje však, že tieto zvýšenia prichádzajú po rokoch s klesajúcimi úrovňami financovania tohto okruhu a že celkové finančné prostriedky určené na rôzne kľúčové oblasti, ako je migrácia, riadenie hraníc a vnútorná bezpečnosť, stále predstavujú len 2,3 % celkového objemu navrhovaných výdavkov EÚ v roku 2019; spochybňuje návrh viazaných rozpočtových prostriedkov vo výške 281,2 milióna EUR na podporu legálnej migrácie do Únie, presadzovanie účinnej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a posilnenie spravodlivých a účinných stratégií v oblasti návratu, čo znamená oproti roku 2018 zníženie o 14,4 %; žiada Komisiu, aby poskytla obšírnejšie vysvetlenie dôvodov tohto zníženia;

42.  konštatuje, že už štvrtý rok za sebou boli všetky rezervy v rámci stropu okruhu 3 vyčerpané, čo potvrdzuje fakt, že za súčasných okolností rozpočet EÚ nie je dostatočne vybavený na zvládnutie rozsahu a hĺbky migračných a bezpečnostných výziev, ktorým Únia čelí; v tejto súvislosti víta navrhovanú mobilizáciu prostriedkov z nástroja flexibility vo výške 927,5 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch;

43.  očakáva, že zaťaženie migračných a azylových systémov niektorých členských štátov, ako aj ich hraníc zostane vysoké aj v roku 2019, a naliehavo vyzýva Úniu, aby zostala obozretná, pokiaľ ide o akékoľvek budúce nepredvídateľné potreby v týchto oblastiach; v tomto ohľade vyzýva na posilnenie prostriedkov kontroly na vonkajších hraniciach a zároveň v tejto súvislosti požaduje primerané financovanie a personálne obsadenie agentúr EÚ zaoberajúcich sa týmito otázkami a opätovne potvrdzuje, že dlhodobo udržateľným riešením je riešenie základných príčin migračnej a utečeneckej krízy spolu so stabilizáciou susedstiev EÚ a že na dosiahnutie tohto cieľa sú kľúčové investície do krajín pôvodu migrantov a utečencov;

44.  víta požiadavku zo zasadnutia Európskej rady 28. júna 2018 na ďalšie posilnenie agentúry Frontex prostredníctvom zvýšených zdrojov a posilneného mandátu; žiada o ďalšie informácie o tom, koľko zamestnancov budú vysielať členské štáty a koľko zamestnancov bude potrebovať priamo samotná agentúra; vyzýva Komisiu, aby svoj návrh rozpočtu zodpovedajúcim spôsobom upravila v jesennom opravnom liste; takisto víta ďalších 45,6 miliónov EUR, ktoré boli poskytnuté na podporu Grécka a Španielska pri ich riadení toku prichádzajúcich migrantov na ich územie; zdôrazňuje, že účinná kontrola hraníc musí byť sprevádzaná náležitou starostlivosťou o prichádzajúcich migrantov;

45.  konštatuje, že platnosť nástroja, ktorý umožňuje poskytovanie núdzovej humanitárnej pomoci v rámci Únie, uplynie v marci 2019; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na pretrvávajúce humanitárne potreby utečencov a žiadateľov o azyl v niektorých členských štátoch posúdila, či by tento nástroj nebolo vhodné opätovne aktivovať a finančne doplniť; zdôrazňuje, že je potrebná väčšia solidárnosť s krajinami, v ktorých sa sústreďujú príchody a žiadatelia o azyl; vyzdvihuje, že zatiaľ je dôležité naďalej poskytovať finančné prostriedky prostredníctvom mechanizmov na núdzovú pomoc v rámci AMIF, najmä na ďalšiu podporu pre Grécko; domnieva sa, že finančná podpora by mala byť poskytnutá aj Taliansku; žiada preto Komisiu, aby uviedla dôvody, ktoré ju viedli k tomu, že to nenavrhla; pripomína, že Taliansko je jediná krajina, v ktorej sa väčšina obyvateľstva domnieva, že členstvo v Európskej únii nie je pre nich prospešné; všíma si veľké zníženie viazaných rozpočtových prostriedkov na druhú zložku fondu AMIF – Podpora legálnej migrácie, presadzovanie účinnej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a posilnenie spravodlivých a účinných stratégií v oblasti návratu;

46.  domnieva sa, že v súvislosti so širokou škálou bezpečnostných otázok vrátane meniacich sa foriem radikalizácie, počítačovej kriminality, násilia a terorizmu, ktoré prekračujú kapacitu jednotlivých členských štátov reagovať na ne, by rozpočet EÚ mal viesť k spolupráci v otázkach bezpečnosti s pomocou existujúcich agentúr EÚ; v tejto súvislosti si kladie otázku, ako možno túto vysokorizikovú bezpečnostnú situáciu zlúčiť s navrhovaným výrazným znížením viazaných rozpočtových prostriedkov (-26,6 %) pre ISF; zdôrazňuje, že výdavky v tejto oblasti budú efektívne až vtedy, keď budú odstránené prekážky vnútroeurópskej spolupráce a cielenej výmeny informácií a zároveň sa bude plne uplatňovať ochrana údajov v súlade s právnymi predpismi EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia stále nepredložila návrh, ktorého cieľom by bolo poskytnúť na úrovni EÚ vyjadrenie finančnej solidárnosti s obeťami teroristických činov a ich rodinami, a vyzýva Komisiu, aby urobila potrebné kroky na urýchlené zavedenie tejto pomoci;

47.  berie na vedomie navrhnutú revíziu právneho základu mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany, po ktorého prijatí sa očakáva, že bude mať veľký vplyv na rozpočet v posledných dvoch rokoch súčasného VFR, pričom len z okruhu 3 bude potrebných 256,9 milióna EUR; trvá na tom, že jediným logickým riešením je financovať túto zásadnú modernizáciu kľúčovej politiky Únie z nových a dodatočných prostriedkov; varuje pred uplatnením prerozdelenia prostriedkov, ktoré sa jasne vykonáva na úkor iných hodnotných a dobre fungujúcich politík a programov;

48.  opätovne potvrdzuje, že Európsky parlament vyjadruje výraznú podporu programom Únie v oblasti kultúry, spravodlivosti, základných práv a občianstva; víta navrhované zvýšenie pre program Tvorivá Európa; okrem toho trvá na vyčlenení dostatočných finančných prostriedkov na program Európa pre občanov a na európske iniciatívy občanov, predovšetkým v čase pred blížiacimi sa európskymi voľbami;

49.  pripomína podporu Európskeho parlamentu pre program Práva, rovnosť a občianstvo a pre program Spravodlivosť; zdôrazňuje, že EÚ si musí zachovať odhodlanie presadzovať práva žien a LGBTI osôb;

50.  víta zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov na program Potraviny a krmivá, ktorý by mal umožniť Únii účinne riešiť akékoľvek prípady vypuknutia vážnych chorôb zvierat a výskytu škodcov rastlín vrátane nedávnej epidémie vtáčej chrípky, ktorá v nedávnych rokoch zasiahla viaceré členské štáty;

51.  vyzýva Komisiu, aby poskytla primerané rozpočtové prostriedky na lepšie zviditeľnenie volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v roku 2019, a na posilnenie účinnosti ich mediálneho pokrytia, najmä s cieľom podporovať šírenie informácií o hlavných kandidátoch, t. j. o kandidátoch na predsedu Komisie;

Okruh 4 – Globálna Európa

52.  berie na vedomie celkové zvýšenie navrhovaných rozpočtových prostriedkov na okruh 4, ktoré predstavujú 11 384,2 milióna EUR (+ 13,1 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2018) vo viazaných rozpočtových prostriedkoch; konštatuje, že toto zvýšenie súvisí predovšetkým s financovaním druhej tranže FRT, v prípade ktorej Komisia navrhuje mobilizáciu celkovej rezervy na záväzky (1 116,2 milióna EUR); konštatuje, že takto by ale pod stropom okruhu 4 nezostala žiadna rezerva;

53.  žiada členské štáty, aby poskytli vyššie príspevky do trustového fondu pre Afriku, do fondu Madad a do Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj na podporu stabilizácie v krízových regiónoch, zabezpečenie pomoci pre utečencov a podporu sociálneho a hospodárskeho rozvoja afrického kontinentu a krajín európskeho susedstva;

54.  je presvedčený o tom, že výzvy, ktoré sa riešia v rámci vonkajšej činnosti EÚ, si vyžadujú trvalé finančné prostriedky presahujúce súčasnú úroveň okruhu 4; domnieva sa, že nové iniciatívy by mali byť financované z nových rozpočtových prostriedkov a že všetky možnosti flexibility by sa mali v plnej miere využiť; nesúhlasí však s navrhovaným financovaním predĺženia FRT a súvisiacou dohodou dosiahnutou v Rade 29. júna 2018, pretože by sa nimi značne obmedzili možnosti financovania iných prioritných oblastiach v rámci okruhu 4, ako aj pomocná úloha rozpočtu EÚ pri podporovaní ľudí v núdzi a presadzovaní základných hodnôt;

55.  víta zvýšenie prostriedkov na projekty súvisiace s migráciou po trase cez centrálne Stredozemie, ako aj mierne zvýšenie na východnú zložku nástroja európskeho susedstva (ENI) a na presun priorít v rámci nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) na Blízky východ; žiada, aby sa vyčlenili dostatočné finančné prostriedky pre UNRWA s cieľom zabezpečiť trvalú podporu pre palestínskych utečencov v tomto regióne, a to aj s ohľadom na nedávne rozhodnutie USA stiahnuť svoj príspevok na túto agentúru;

56.  víta zvýšenú podporu pre regionálne činnosti v oblasti západného Balkánu; domnieva sa však, že treba rozsiahlejšie podporovať politické reformy; vyjadruje poľutovanie nad zvyšujúcou sa podporou poskytovanou na politické reformy v Turecku (IPA II) a kladie si otázky, či je to v súlade s rozhodnutím rozpočtového orgánu znížiť v súčasnom rozpočtovom roku rozpočtové prostriedky v tomto riadku; opakovane vyjadruje svoju pozíciu, v ktorej vyzval na podmienenie finančných prostriedkov určených pre turecké orgány v rámci IPA II zlepšeniami v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu; žiada, aby sa rozpočtové prostriedky v tomto riadku, ak sa v týchto oblastiach nedosiahne pokrok, a to aj s ohľadom na obmedzený manévrovací priestor, úplne presmerovali na aktérov občianskej spoločnosti, aby sa vykonali opatrenia podporujúce ciele týkajúce sa zásad právneho štátu, demokracie, ľudských práv a slobody médií; podporuje celkový trend znižovania prostriedkov pre Turecko na politické reformy;

57.  podčiarkuje zreteľné zníženie sumy, ktorá sa má poskytnúť v rozpočte na rok 2019 na Garančný fond pre vonkajšie opatrenia riadený Európskou investičnou bankou (EIB), ako aj výrazné zníženie plánovaného množstva grantov na makrofinančnú pomoc (MFA), a to v dôsledku nižšieho objemu nesplatených úverov EIB oproti pôvodným odhadom, ako aj nižšieho uhrádzania úverov MFA v porovnaní s posledným finančným plánom;

58.  vyjadruje plnú podporu prísľubom, ktoré EÚ dala na bruselskej konferencii o Sýrii, čím potvrdila predchádzajúce prísľuby; súhlasí s tým, aby sa v záujme splnenia tohto prísľubu v roku 2019 zvýšili prostriedky na ENI a na humanitárnu pomoc o 120 miliónov EUR v oboch prípadoch;

59.  opakovane vyjadruje podporu pridelenia primeraných finančných prostriedkov na strategickú komunikáciu EÚ zameranú na riešenie dezinformačných kampaní a kybernetických útokov, ako aj na podporu objektívneho obrazu o Únii mimo jej hraníc;

Okruh 5 – Administratíva

60.  konštatuje, že výdavky na okruh 5 sa zvýšili o 3,0 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2018 a dosahujú výšku 9 956,9 milióna EUR (+291,4 milióna EUR) vo viazaných rozpočtových prostriedkoch; konštatuje, že rovnako ako v prípade predchádzajúceho rozpočtového roka je toto zvýšenie spôsobené najmä vývojom dôchodkov (+116,7 milióna EUR) a predstavuje 20,2 % výdavkov na okruh 5; konštatuje, že podiel výdavkov na administratívu v návrhu rozpočtu zostáva nezmenený na úrovni 6,0 % vo viazaných rozpočtových prostriedkoch;

61.  uznáva úsilie, ktoré vyvíja Komisia, aby začlenila všetky možnosti úspor a racionalizácie výdavkov, ktoré nesúvisia s platmi, do vlastného rozpočtu; poznamenáva, že vývoj výdavkov Komisie (+2,0 %) bol do veľkej miery ovplyvnený automatickým prispôsobovaním mzdových výdavkov a zmluvných záväzkov; ďalej berie na vedomie, že Komisia uskutočnila vnútorné presuny zamestnancov, aby mohla plniť svoje nové priority;

62.  konštatuje, že po započítaní sumy 253,9 milióna EUR na použitie rezervy na nepredvídané udalosti mobilizovanej v roku 2018 predstavuje skutočná rezerva pod týmto stropom sumu 575,2 milióna EUR; domnieva sa, že ide o dôležitú rezervu v nominálnom vyjadrení, a zároveň sa domnieva, že odráža úsilie Komisie zamerané predovšetkým na zastavenie rastu výdavkov nesúvisiacich s platmi; je presvedčený, že ďalšie úsilie stabilizovať alebo znížiť administratívne výdavky Komisie by mohlo viesť k odloženiu dôležitých investícií alebo ohrozeniu riadneho fungovania jej administratívy;

Pilotné projekty – prípravné akcie

63.  zdôrazňuje význam pilotných projektov a prípravných akcií ako nástrojov na vymedzovanie politických priorít a na zavedenie nových iniciatív, z ktorých sa môžu vyvinúť stále činnosti a programy EÚ; má v úmysle pokračovať v určovaní vyváženého balíka pilotných projektov a prípravných akcií, ktoré budú odrážať politické priority Európskeho parlamentu a zohľadňovať riadne a včasné predbežné hodnotenie zo strany Komisie; konštatuje, že v súčasnom návrhu je rezerva v niektorých okruhoch obmedzená, resp. niekde ani neexistuje, a plánuje preskúmať spôsoby, ako vytvoriť priestor pre prípadné pilotné projekty a prípravné akcie spôsobmi, ktoré by neobmedzili iné politické priority;

Agentúry

64.  berie na vedomie celkové zvýšenie rozpočtových prostriedkov na decentralizované agentúry v návrhu rozpočtu na rok 2019, a to o 10,8 % (bez zohľadnenia pripísaných príjmov) a o 259 pracovných miest; víta skutočnosť, že pri väčšine agentúr ich vlastný rozpočet narastá, zatiaľ čo príspevok EÚ klesá; v tejto súvislosti konštatuje, že Európsky parlament v súčasnosti skúma možnosti ďalšieho rozšírenia financovania decentralizovaných agentúr prostredníctvom poplatkov; s uspokojením berie na vedomie, že agentúram s „novými úlohami“ (ESMA, eu-LISA a Frontex) bolo priznané výrazné zvýšenie rozpočtových prostriedkov a zamestnancov v pláne pracovných miest; žiada o ďalšiu finančnú podporu pre agentúry, ktoré riešia výzvy súvisiace s migráciou a bezpečnosťou; je presvedčený, že Europol a Eurojust by mali byť ešte viac posilnené a že EASO by mal dostať dostatočné financie na svoju transformáciu na Agentúru Európskej únie pre azyl;

65.  opakuje svoje stanovisko, že cieľ znížiť počet zamestnancov o 5 % bol úspešne dosiahnutý, a zdôrazňuje, že podľa rýchleho preskúmania Dvorom audítorov tento krok nevyhnutne nepriniesol očakávané výsledky; domnieva sa, že decentralizované agentúry sa musia posudzovať jednotlivo; víta prijatie odporúčaní medziinštitucionálnej pracovnej skupiny všetkými inštitúciami;

66.  víta vytvorenie dvoch nových orgánov EÚ, ktoré sa majú považovať za decentralizované agentúry: Európska prokuratúra (EPPO) a Európsky orgán práce (ELA); konštatuje, že rozpočtové prostriedky na ELA boli vložené do rezervy, kým legislatívny postup nebude ukončený; konštatuje, že EPPO má sídlo v Luxemburgu, a žiada agentúru, aby obidvom zložkám rozpočtového orgánu predložila všetky informácie o svojej politike v oblasti nehnuteľností v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách; domnieva sa, že nové agentúry sa musia vytvárať prideľovaním nových zdrojov a nových pracovných miest, pričom treba zabrániť akémukoľvek prerozdeleniu prostriedkov, pokiaľ nie je jasne preukázané, že určité činnosti sú v plnej miere presunuté z Komisie alebo iných existujúcich orgánov, ako je Eurojust, na tieto nové agentúry; konštatuje, že Eurojust má naďalej právomoci riešiť prípady súvisiace s ochranou finančných záujmov v úzkej spolupráci s Európskou prokuratúrou a zároveň sa plne zapájať do zabezpečovania operačnej podpory pre členské štáty v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti, terorizmu, kybernetickej trestnej činnosti a prevádzačstvu migrantov; pripomína ustanovenia spoločného prístupu týkajúce sa novovytvorených decentralizovaných agentúr;

67.  očakáva, že sa rokovania o rozpočte na rok 2019 budú odvíjať v súlade so zásadou, že sa obe zložky rozpočtového orgánu zaviažu začať rokovania čo najskôr a plne využiť celé obdobie zmierovacieho konania a súčasne zabezpečiť takú mieru zastúpenia, ktorá umožní viesť skutočný politický dialóg;

o
o   o

68.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

PRÍLOHA

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE O DÁTUMOCH PRE ROZPOČTOVÝ POSTUP A SPÔSOBOCH FUNGOVANIA ZMIEROVACIEHO VÝBORU V ROKU 2018

A.  V súlade s časťou A prílohy k medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení sa Európsky parlament, Rada a Komisia dohodli na týchto kľúčových dátumoch v súvislosti s rozpočtovým postupom na rok 2019:

1.  Komisia sa vynasnaží predložiť výkaz odhadov na rok 2019 do konca mája;

2.  pred prijatím pozície Rady sa 12. júla dopoludnia zvolá trialóg;

3.  Rada sa bude usilovať prijať pozíciu a postúpiť ju Európskemu parlamentu do 37. týždňa (tretí septembrový týždeň), aby uľahčila včasné dosiahnutie dohody s Európskym parlamentom;

4.  Výbor Európskeho parlamentu pre rozpočet sa bude usilovať hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch k pozícii Rady najneskôr do konca 41. týždňa (v polovici októbra);

5.  pred čítaním v Európskom parlamente sa 18. októbra dopoludnia zvolá trialóg;

6.  plénum Európskeho parlamentu bude hlasovať o svojom čítaní v 43. týždni (plenárna schôdza 22. – 25. októbra);

7.  zmierovacie obdobie sa začne 30. októbra. V súlade s ustanoveniami článku 314 ods. 4 písmena c) ZFEÚ obdobie vyhradené na zmierovacie konanie skončí 19. novembra 2018;

8.  Zmierovací výbor zasadne 7. novembra dopoludnia v priestoroch Európskeho parlamentu a 16. novembra v priestoroch Rady a zasadnutie môže v prípade potreby pokračovať, pričom tieto zasadnutia sa pripravia na trialógu (príp. trialógoch). Trialóg je naplánovaný na 7. novembra dopoludnia. Ďalší trialóg (trialógy) možno zvolať počas 21-dňového zmierovacieho obdobia, a to aj prípadne 14. novembra (v Štrasburgu).

B.  Spôsoby fungovania Zmierovacieho výboru sú stanovené v časti E prílohy k uvedenej medziinštitucionálnej dohode.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ L 163, 24.6.2017, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0089.


73.zasadnutie Valného zhromaždenia OSN
PDF 213kWORD 72k
Odporúčanie Európskeho parlamentu z 5. júla 2018 Rade k 73. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (2018/2040(INI))
P8_TA(2018)0312A8-0230/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na rezolúciu OSN, ktorú 3. apríla 2006 prijalo Valné zhromaždenie a ktorou sa zriaďuje Rada pre ľudské práva,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej články 21, 34 a 36,

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016 a na politiku Európskej únie v tejto oblasti,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, jej preambulu a článok 18, a na dohovory OSN o ľudských právach a opčné protokoly k nim;

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 5. júla 2017 k 72. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(1),

–  so zreteľom na rezolúciu OSN, ktorú 3. mája 2011 prijalo Valné zhromaždenie, o účasti Európskej únie na činnosti Organizácie Spojených národov, ktorá zaručuje Európskej únii právo intervencie vo Valnom zhromaždení OSN, právo predkladať ústne návrhy a pozmeňujúce návrhy, ktoré sa na žiadosť členského štátu predložia na hlasovanie, a právo na odpoveď,

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. júla 2017 o prioritách EÚ vzhľadom na 72. Valné zhromaždenie OSN,

–  so zreteľom na newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov z 19. septembra 2016,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN (ďalej len „BR OSN“) č. 1325 (2000), 1820 (2009), 1888 (2009), 1889 (2010), 1960 (2011), 2106 (2013), 2122 (2013) a 2242 (2015) o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na kľúčové zásady vtelené do Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ z júna 2016, najmä tie, ktoré sa týkajú zvrchovanosti, územnej celistvosti a nenarušiteľnosti štátnych hraníc, ktoré sú rešpektované rovnako všetkými zúčastnenými štátmi;

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o Výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(2),

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 OSN a na ciele trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na článok 113 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0230/2018),

A.  keďže EÚ a jej členské štáty sú aj naďalej plne odhodlané presadzovať multilateralizmus, globálnu správu, podporu základných hodnôt OSN ako neoddeliteľnú súčasť vonkajšej politiky EÚ a tri piliere systému OSN: ľudské práva, mier a bezpečnosť, a rozvoj; keďže multilaterálny systém založený na univerzálnych pravidlách a hodnotách je najvhodnejším systémom na riešenie kríz, výziev a hrozieb; keďže samotná existencia multilaterálneho systému čelí bezprecedentným výzvam;

B.  keďže globálna stratégia EÚ odzrkadľuje úroveň aktuálnych globálnych výziev, ktoré si vyžadujú silnú a účinnejšiu OSN a prehlbovanie spolupráce na úrovni členských štátov v rámci EÚ aj v rámci OSN;

C.  keďže členské štáty EÚ musia vyvinúť maximálne úsilie na koordináciu svojich činností v rámci orgánov a subjektov systému OSN, s jednotným hlasom založeným na medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv a základných hodnotách EÚ; keďže táto spolupráca musí byť založená na spoločnom úsilí o zabránenie ďalšej eskalácii prebiehajúcich konfliktov a o ich riešenie, presadzovanie účinného odzbrojovania a kontroly zbraní, najmä pokiaľ ide o jadrový arzenál, o vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a Parížskej dohody o zmene klímy, a o prispenie k medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách, a to na základe mandátu obsiahnutého v článku 34.1 Zmluvy o EÚ;

D.  keďže globálne politické usporiadanie a bezpečnostné prostredie sa rýchlo vyvíjajú a vyžadujú si reakciu na celosvetovej úrovni; keďže OSN je naďalej jadrom multilaterálneho systému spolupráce medzi jej členskými štátmi pri čelení týmto výzvam a je najvhodnejšia na riešenie medzinárodných kríz, globálnych výziev a hrozieb;

E.  keďže svet čelí rôznym globálnym výzvam súvisiacim s prebiehajúcimi a novými konfliktmi a ich dôsledkami, ako sú zmena klímy a terorizmus, ktoré je nutné riešiť na celosvetovej úrovni; keďže aktuálna štruktúra BR OSN je stále založená na zastaralom politickom scenári a jej rozhodovací proces primerane neodráža meniacu sa globálnu realitu; keďže EÚ a jej členské štáty boli nápomocné pri vytváraní globálneho programu OSN do roku 2030 a EÚ má naďalej záväzok byť na čele mobilizácie všetkých prostriedkov vykonávania a silného nadväzujúceho mechanizmu monitorovania a kontroly na zabezpečenie pokroku a zodpovednosti; keďže sa to odráža vo vonkajšej činnosti EÚ a ďalších politikách v rámci finančných nástrojov EÚ;

F.  keďže tri piliere OSN: mier a bezpečnosť, rozvoj, ľudské práva a právny štát sú neoddeliteľné a navzájom sa posilňujú; keďže pôvodný účel OSN zachovávať mier ohrozujú neustále zložité krízy;

G.  keďže zaťažujúce byrokratické postupy OSN a jej zložitá a rigidná štruktúra niekedy bránia v riadnom fungovaní tejto inštitúcie a sú brzdou jej schopnosti rýchlo reagovať na krízy a globálne výzvy;

H.  keďže úspešná reakcia na globálne krízy, hrozby a výzvy si vyžaduje účinný multilaterálny systém založený na univerzálnych pravidlách a hodnotách;

I.  keďže viaceré nacionalistické a protekcionistické hnutia na celom svete spochybňujú medzinárodný poriadok založený na spolupráci, dialógu a ľudských právach;

J.  keďže neustále rastúci počet úloh systému OSN si vyžaduje primerané financovanie zo strany členských štátov; keďže sa zväčšuje medzera medzi potrebami organizácie a finančnými prostriedkami, ktoré sa jej poskytujú; keďže EÚ so zreteľom na úmysel USA znížiť svoj príspevok do rozpočtu OSN EÚ a jej členské štáty sú spoločne aj naďalej najväčším finančným prispievateľom a mali by aktívne podporovať generálneho tajomníka OSN v úsilí o zaistenie riadneho fungovania a financovania OSN, s primárnymi cieľmi odstrániť chudobu, presadzovať dlhodobý mier a stabilitu, chrániť ľudské práva, bojovať proti sociálnej nerovnosti a poskytovať humanitárnu pomoc ľuďom, krajinám a regiónom čeliacim všetkým typom kríz, prírodných aj človekom spôsobených; keďže príspevky EÚ k OSN by mali byť viditeľnejšie; keďže agentúry OSN vrátane Agentúry Organizácie Spojených národov pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe (UNRWA) utrpeli významné finančné škrty; keďže súčasná celková úroveň financovania OSN je naďalej veľmi neprimeraná z hľadiska toho, aby tejto organizácii umožňovala vykonávať jej mandát a čeliť aktuálnym globálnym výzvam;

K.  keďže demokracia, ľudské práva a zásady právneho štátu sú v rôznych regiónoch sveta čoraz ohrozenejšie a v mnohých členských štátoch OSN sa zmenšuje priestor pre občiansku spoločnosť; keďže obhajcovia ľudských práv a aktivisti z občianskej spoločnosti čelia na celom svete čoraz väčším hrozbám a rizikám kvôli svojej legitímnej práci;

L.  keďže presadzovanie a ochrana ľudských práv sú javy, ktoré sú v jadre multilateralizmu a ústredným pilierom systému OSN; keďže EÚ plne podporuje všetky ľudské práva, ktoré sú univerzálne, nedeliteľné, prepojené a previazané; keďže EÚ je jedným z najodhodlanejších obhajcov a propagátorov ľudských práv, základných slobôd, kultúrnych hodnôt a rozmanitosti, demokracie a zásad právneho štátu; keďže tieto hodnoty sú v rôznych regiónoch sveta čoraz viac ohrozené; keďže obhajcovia ľudských práv a aktivisti z občianskej spoločnosti čelia čoraz väčším hrozbám a rizikám kvôli svojej legitímnej práci a rovnako čelia rastúcim represáliám za spoluprácu s orgánmi a mechanizmami OSN; keďže medzinárodné spoločenstvo a EÚ musia zintenzívniť svoje úsilie, aby zabezpečili ochranu a podporu ochrancom ľudských práv, a dodržiavať medzinárodné normy demokracie, ľudských práv a právneho štátu; najmä pokiaľ ide o práva osôb patriacich k menšinám alebo zraniteľným skupinám vrátane žien, detí, mladých ľudí, etnických, rasových alebo náboženských menšín, migrantov, utečencov a osôb vysídlených v rámci krajiny, osôb so zdravotným postihnutím, lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI) a pôvodného obyvateľstva;

1.  predkladá Rade toto odporúčanie:

Reforma systému OSN vrátane reformy Bezpečnostnej rady

Mier a bezpečnosť

Program Ženy, mier a bezpečnosť

Predchádzanie konfliktom a mediácia

Nešírenie zbraní, kontrola zbraní a odzbrojenie

Ľudské práva, demokracia a právny štát

Globálne pakty o migrácii a utečencoch

Rozvoj

Zmena klímy a diplomacia v oblasti klímy

   a) aktívne podporovať program reforiem generálneho tajomníka OSN založený na troch pilieroch, a to s cieľom dosiahnuť to, aby systém OSN bol skutočne koordinovaný, efektívny, integrovaný, transparentný a zodpovedný; podporovať zefektívnenie mierovej a bezpečnostnej štruktúry, ktorá sa musí stať účinnejšou, cielenejšou, riadne financovanou a funkčnejšou, s vyváženejším rozdelením moci a s reálnejšou rozmanitosťou v oblasti regionálneho zastúpenia vo všetkých jej orgánoch;
   b) podporovať zníženú byrokraciu, zjednodušené postupy a decentralizované rozhodovanie, s väčšou transparentnosťou a zodpovednosťou v oblasti úloh a práce pracovníkov OSN, najmä pokiaľ ide o ich operácie v teréne;
   c) podporovať úsilie generálneho tajomníka OSN o podstatnú zmenu s cieľom zosúladiť rozvojový systém OSN s prioritami Agendy 2030, cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a zodpovednosťou za ochranu, a dosiahnuť to, aby bol vhodný na lepšiu podporu ich vykonávania;
   d) vyzvať členské štáty OSN, aby splnomocnili generálneho tajomníka OSN aj zástupcu generálneho tajomníka a ich príslušné orgány konať v procese zefektívnenia systému riadenia OSN, a to v záujme podpory väčšej efektívnosti, flexibility, reakčnej schopnosti a finančnej výhodnosti OSN a jej agentúr;
   e) pripomínať všetkým členským štátom OSN ich záväzok pokračovať vo svojom finančnom úsilí o podporu všetkých agentúr OSN a splnenie svojich záväzkov v oblasti výdavkov na rozvojovú pomoc, a súčasne zvyšovali účinnosť a efektívnosť a riešili zodpovednosť vlád za vykonávanie globálnych cieľov trvalo udržateľného rozvoja;
   f) aktívne podporovať úsilie generálneho tajomníka pri vykonávaní stratégie OSN pre rodovú paritu ako základného nástroja na zaistenie rovnakého zastúpenia žien v systéme OSN; menovať väčší počet žien, a najmä žien z menšinových skupín, na vyššie riadiace pozície v ústredí OSN a prijať uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rodové rozpočtovanie; nabádať EÚ a OSN, aby do misií a operácií vymenovávali viac policajtiek a vojačiek; presadzovať menovanie prierezových poradcov pre rodové otázky pre jednotlivé misie a operácie a osobitné akčné plány, v ktorých sa stanovuje, ako sa majú vykonávať rezolúcie BR OSN č. 1325 a 2242 na úrovni jednotlivých misií a operácií; zaistiť, aby všetky jednotky OSN mali rovnaké minimálne požiadavky na vzdelanie a schopnosti, zahŕňajúce jednoznačné hľadisko v oblasti rodu, LGBTI osôb a boja proti rasizmu, s nulovou toleranciou všetkých foriem sexuálneho vykorisťovania a násilia a vrátane účinnej funkcie oznamovateľa v rámci OSN na anonymné oznamovanie deliktov páchaných personálom OSN voči personálu OSN a rovnako miestnym osobám;
   g) zdôrazňovať, aký význam pripisujú členské štáty EÚ koordinácii svojich krokov v orgánoch a inštitúciách systému OSN;
   h) žiadať komplexnú reformu BR OSN s cieľom zlepšiť jej reprezentatívnosť na základe širokého konsenzu, aby sa zaistila jej schopnosť rýchlejšie a účinnejšie reagovať na hrozby pre medzinárodný mier a bezpečnosť; podporovať revitalizáciu činnosti Valného zhromaždenia a posilnenie koordinácie a súdržnosti činnosti všetkých inštitúcií OSN;
   i) zdvojnásobiť úsilie, najmä pokiaľ ide o reformu BR OSN, výrazným obmedzením alebo regulovaním používania práva veta najmä v prípadoch, keď existujú dôkazy o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti, ktoré narúša rozhodovací proces, a zmenou zloženia jej členov s cieľom lepšie zohľadňovať situáciu v dnešnom svetovom poriadku, okrem iného prostredníctvom stáleho kresla pre Európsku úniu;
   j) vyzývať EÚ a jej členské štáty, aby vystupovali jednotne; podporuje úsilie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), delegácií EÚ v New Yorku a Ženeve a členských štátov o zlepšenie koordinácie stanovísk EÚ a o dosiahnutie spoločného postoja EÚ pri hlasovaní, aby sa zlepšila súdržnosť a dôveryhodnosť EÚ v OSN;
   k) zopakovať podporu práce expertov osobitných postupov Rady OSN pre ľudské práva, vrátane osobitných spravodajcov, a iných tematických mechanizmov a mechanizmov v oblasti ľudských práv a takýchto mechanizmov pre jednotlivé krajiny, ako aj výzvu adresovanú všetkým štátom, ktoré sú členmi OSN, aby rozšírili otvorené pozvania na návštevu svojich krajín na všetkých osobitných spravodajcov;
   l) podporovať vytvorenie otvoreného a inkluzívneho medzivládneho prípravného procesu pod záštitou Valného zhromaždenia OSN pre samit OSN v roku 2020 pri príležitosti 75. výročia založenia OSN, ktorý zváži komplexné reformné opatrenia na obnovu a posilnenie OSN;
   m) presadzovať vytvorenie Parlamentného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (ďalej len „PZ OSN“) v rámci systému OSN s cieľom zvýšiť demokratický charakter, demokratickú zodpovednosť a transparentnosť globálnej správy vecí verejných a umožniť lepšie zapojenie občanov do aktivít OSN, a najmä prispieť k úspešnému vykonávaniu Agendy 2030 OSN a cieľov trvalo udržateľného rozvoja;
   n) vyzvať EÚ a OSN, aby zastávali komplementárne a posilňujúce úlohy pri každom ohrození mieru a bezpečnosti; začať štruktúrovanú politickú spoluprácu medzi EÚ a OSN;
   o) presadzovať silnejšie odhodlanie členských štátov dosahovať mier a bezpečnosť na medzinárodnej a vnútroštátnej úrovni; podporovať generálneho tajomníka OSN v jeho úsilí o zvýšenie zapojenia OSN do mierových rokovaní; vyzvať OSN, aby prioritne riešila prevenciu, mediáciu a politické riešenia konfliktov pri súčasnom riešení základných príčin a hnacích síl; naďalej podporovať prácu osobitných vyslancov OSN a ich opatrenia a iniciatívy zamerané na riešenie týchto konfliktov; zvýšiť podporu OSN pre operácie na udržiavanie a budovanie mieru, a to najmä príspevkami v oblasti personálu a vybavenia, a zlepšiť v tomto smere uľahčujúcu úlohu EÚ; zaistiť lepšiu viditeľnosť tejto podpory a týchto príspevkov; zaistiť, aby všetky operácie OSN na udržiavanie a budovanie mieru mali mandát v oblasti ľudských práv a primeraný personál na vykonávanie tejto funkcie;
   p) prehĺbiť spoluprácu s OSN na strategickom partnerstve v oblasti udržiavania mieru a krízového riadenia; podnecovať spoluprácu EÚ a OSN na reforme bezpečnostného sektora; vyzvať OSN, aby zvýšila dôveryhodnosť a transparentnosť operácií na udržiavanie mieru vytvorením a posilnením účinných mechanizmov na predchádzanie možnému zneužívaniu zo strany personálu OSN a na riešenie ich zodpovednosti; zaujať multilaterálny prístup počas celého procesu misií; zlepšiť interakciu s miestnymi komunitami a zaistiť ich ochranu a pomoc; zaistiť, aby ochrana civilistov bola v jadre mandátov na udržiavanie mieru; posilniť podporu miestnych aktérov posilnením postavenia najzraniteľnejších skupín tak, aby vystupovali ako nositelia zmien, a vytvoriť priestor na ich zapojenie do všetkých etáp humanitárnej práce a práce na budovaní mieru; vyzvať OSN, aby znížila celkový environmentálny vplyv operácií OSN na udržiavanie mieru a dosiahla vyššiu nákladovú efektívnosť, bezpečnosť a zabezpečenie vojenských jednotiek aj civilistov z hostiteľských krajín;
   q) zdôrazniť, že globálne a regionálne hrozby a spoločné globálne problémy si vyžadujú rýchlejšiu reakciu a prevzatie zodpovednosti zo strany celého medzinárodného spoločenstva; zdôrazniť, že ak je štát neschopný alebo neochotný plniť svoju povinnosť ochraňovať, patrí táto zodpovednosť medzinárodnému spoločenstvu vrátane stálych členov BR OSN a integrálne sa začlenia ďalšie veľké rozvíjajúce sa ekonomiky a rozvojové krajiny, pričom osoby porušujúce medzinárodné právo budú postavené pred súd; posilniť kapacity modrých prilieb; vyzvať EÚ, aby povzbudila rozvíjajúce sa a rozvojové krajiny, aby sa pripojili k medzinárodnému spoločenstvu pri prijímaní opatrení v rámci jeho zodpovednosti za ochranu;
   r) uvítať spoluprácu medzi EÚ, OSN a inými medzivládnymi organizáciami, ako je trojstranná spolupráca Africkej únie (AÚ), EÚ a OSN ako silný prostriedok na posilnenie multilateralizmu a globálnej správy a poskytnutia pomoci osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, pričom sa zaistí dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, a vyzvať na sústredené úsilie EÚ, OSN a AÚ o budovanie kapacít v tomto smere;
   s) naďalej presadzovať široké vymedzenie koncepcie ľudskej bezpečnosti a zásady zodpovednosti za ochranu a ešte viac presadzovať výraznú úlohu OSN pri ich vykonávaní; naďalej posilňovať úlohu zásady zodpovednosti za ochranu ako významnej zásady práce členských štátov OSN v oblasti riešenia konfliktov, ľudských práv a rozvoja; pokračovať v podpore úsilia o ďalšie vykonávanie zásady zodpovednosti za ochranu a v podpore OSN, aby ďalej zohrávala mimoriadne dôležitú úlohu v rámci pomoci krajinám pri uplatňovaní zásady zodpovednosti za ochranu s cieľom presadzovať ľudské práva, zásady právneho štátu a medzinárodné humanitárne právo; pripomenúť odhodlanie EÚ vykonávať zásadu zodpovednosti za ochranu, s prevenciou a zastavením porušovania ľudských práv v kontexte zverstiev;
   t) použiť všetky dostupné nástroje na zabezpečenie väčšieho súladu opatrení prijatých štátnymi a neštátnymi aktérmi s medzinárodným humanitárnym právom (ďalej len „MHP“); podporovať úsilie o vytvorenie účinného mechanizmu na zvyšovanie súladu s MHP, ktoré vyvíja najmä Medzinárodný výbor Červeného kríža;
   u) pripomenúť jednoznačné odsúdenie terorizmu a svoju plnú podporu krokom, ktoré sú zamerané na porazenie a zničenie teroristických organizácií, najmä Dá’iš/ISIS ktoré predstavujú jasnú hrozbu pre regionálnu a medzinárodnú bezpečnosť; spolupracovať s Valným zhromaždením OSN a BR OSN v boji proti financovaniu terorizmu, a to so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu z 1. marca 2018(3), a budovať mechanizmy identifikácie teroristov a teroristických organizácií a posilňovania celosvetových mechanizmov na zmrazovanie aktív, podporovať Medziregionálny výskumný inštitút OSN pre trestnú činnosť a spravodlivosť (UNICRI) pri vykonávaní a zabezpečovaní fungovania Globálneho fóra pre boj proti terorizmu (GCTF) na základe globálnej iniciatívy proti nadnárodnému organizovanému zločinu; posilňovať spoločné úsilie EÚ a OSN v oblasti boja proti základným príčinám terorizmu, najmä v oblasti boja proti hybridným hrozbám, ako aj rozvoja výskumu a budovania kapacít v oblasti kybernetickej obrany; opierať sa o existujúce iniciatívy vytvorené miestnymi partnermi pri príprave, realizácii a rozvoji prístupov k boju proti radikalizácii a teroristickým náborom; zintenzívniť úsilie proti náborom bojovníkov a bojovať proti teroristickej propagande, ktoré prebiehajú na platformách sociálnych médií a v sieťach radikalizovaných kazateľov šíriacich nenávisť; podporovať opatrenia na posilnenie odolnosti spoločenstiev náchylných na radikalizáciu, a to aj riešením hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a politických príčin, ktoré k nej vedú; posilniť účinnosť medzinárodnej policajnej, právnej a justičnej spolupráce v oblasti boja proti terorizmu a nadnárodnej trestnej činnosti; podporovať vzdelávanie ako nástroj na predchádzanie terorizmu; podporovať protiradikalizačné a deradikalizačné politiky v súlade s akčným plánom OSN na predchádzanie násilnému extrémizmu; podporovať rozšírené prispenie EÚ k iniciatívam OSN v oblasti budovania kapacít, ktoré sa týkajú boja proti zahraničným teroristickým bojovníkom a násilnému extrémizmu;
   v) presadzovať silnejšie multilaterálne odhodlanie nájsť udržateľné politické riešenia aktuálnych konfliktov na Strednom východe a v severnej Afrike; naďalej podporovať prácu osobitných vyslancov OSN a ich opatrenia a iniciatívy zamerané na riešenie týchto konfliktov; podporovať úlohu EÚ v humanitárnej oblasti, požadovať od medzinárodného spoločenstva trvalú humanitárnu, finančnú a politickú pomoc; vyvodiť zodpovednosť voči osobám zodpovedným za porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a pokračovať v práci zameranej na okamžité skončenie násilia; trvať na tom, že politický proces pod vedením Sýrie zameraný na slobodné a spravodlivé voľby, s podporou a pod dohľadom OSN a prebiehajúci na základe novej ústavy, je jedinou cestou k dosiahnutiu mieru v tejto krajine; zdôrazniť, že celonárodné inkluzívne prímerie a mierové, vzájomne prijateľné riešenie krízy v Sýrii možno dosiahnuť pod záštitou OSN a, ako sa uvádza v Ženevskom komuniké z roku 2012 a rezolúcii BR OSN č. 2254 (2015), s podporou osobitného vyslanca OSN pre Sýriu; nalieha na medzinárodné spoločenstvo, aby urobilo všetko, čo je v jeho silách, aby stíhalo osoby zodpovedné za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané počas sýrskeho konfliktu; podporovať výzvu generálneho tajomníka OSN, aby sa vytvoril nový nestranný a nezávislý panel na identifikáciu páchateľov chemických útokov v Sýrii, keďže neexistencia takéhoto telesa zvyšuje riziko vojenskej eskalácie; podporovať iniciatívu OSN týkajúcu sa mierového plánu v Jemene a naliehavo riešiť pretrvávajúcu humanitárnu krízu; vyzvať všetky strany, aby dodržiavali ľudské práva a slobody všetkých jemenských občanov, a zdôrazňovať potrebu dohodnúť politické riešenie prostredníctvom inkluzívneho vnútorného dialógu v Jemene;
   w) zaručiť, aby Valné zhromaždenie OSN v spolupráci s EÚ a USA poskytlo všetky pozitívne nástroje na zabezpečenie udržateľnosti a účinnosti riešenia v podobe existencie dvoch štátov, ktorého podstatou sú hranice z roku 1967 a Jeruzalem ako hlavné mesto oboch štátov, pričom Izraelský štát s bezpečnými a uznanými hranicami a nezávislý, demokratický, celistvý a životaschopný štát Palestína majú žiť vedľa seba v mieri a bezpečnosti;
   x) podporovať úsilie OSN o zabezpečenie spravodlivého a trvalého urovnania konfliktu v Západnej Sahare na základe práva obyvateľov Západnej Sahary na sebaurčenie a v súlade s príslušnými rezolúciami OSN
   y) naďalej riešiť závažné bezpečnostné hrozby v regiónoch Sahelu, Sahary, Čadského jazera a Afrického rohu s cieľom odstrániť teroristickú hrozbu, ktorú predstavuje ISIL/Dá’iš a stúpenci al-Káidy a Boko Haram či iné pridružené teroristické skupiny;
   z) dodržiavať dohodu o jadrovom programe medzi Iránom a členmi Bezpečnostnej rady OSN a Nemeckom ako významný úspech medzinárodnej diplomacie, a najmä diplomacie EÚ, a naďalej vyvíjať tlak na Spojené štáty, aby pristúpili k jej praktickému vykonávaniu;
   aa) naďalej požadovať úplné dodržiavanie zvrchovanosti, medzinárodne uznaných hraníc a územnej celistvosti Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny, vzhľadom na porušovanie medzinárodného práva v týchto oblastiach; podporovať a oživiť diplomatické úsilie o mierové a trvalé riešenie týchto pretrvávajúcich a zmrazených konfliktov; naliehať na medzinárodné spoločenstvo, aby v plnej miere uplatňovalo politiku neuznania protiprávnej anexie Krymu;
   ab) podporovať vnútrokórejské rozhovory v ich úsilí o denuklearizáciu Kórejského polostrova; vyzvať všetkých zapojených medzinárodných aktérov k tomu, aby aktívne a pozitívne k tomuto cieľu prispievali na základe dialógu;
   ac) naliehať na Valné zhromaždenie a Bezpečnostnú radu OSN, aby diskutovali o napätí v Juhočínskom mori s cieľom podporiť všetky zúčastnené strany, aby ukončili rokovania o kódexe správania;
   ad) vyzvať všetky členské štáty, aby naďalej podporovali a vykonávali osem vyššie uvedených rezolúcií BR OSN, ktoré tvoria program Ženy, mier a bezpečnosť, a usmerňovať prácu s cieľom dosiahnuť plnú rodovú rovnosť a zaistiť účasť, ochranu a práva žien v celom cykle konfliktu, od predchádzania konfliktom až po rekonštrukciu po skončení konfliktu, pri súčasnom zaujatí prístupu sústredeného na obete, aby sa znížilo ďalšie poškodzovanie žien a dievčat, ktoré sú konfliktom priamo postihnuté;
   ae) pripomenúť, že zapojenie žien do mierových procesov zostáva jedným z najviac nesplnených aspektov programu ženy, mier a bezpečnosť, a to napriek tomu, že ženy sú hlavnými obeťami bezpečnostných, politických a humanitárnych kríz; zdôrazniť, že rezolúcia BR OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti nedosiahla svoj prvotný cieľ ochrániť ženy a podstatne zvýšiť ich zapojenie do politických a rozhodovacích procesov; pripomenúť, že rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou Európskej únie a jej členských štátov, a že jej podpora je jedným z hlavných cieľov Únie; naďalej presadzovať rovnosť a nediskrimináciu medzi ženami a mužmi a aktívne presadzovať podporu Ďalších krokov proti porušovaniu práv LGBTI osôb; zapojiť najzraniteľnejších ľudí do všetkých úrovní rozhodovania a do všetkých procesov;
   af) pripomínať, že ozbrojené konflikty spôsobujú zraniteľnosť mužov aj žien, ženy však vystavujú väčšiemu riziku hospodárskeho a sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce, odsunu a zadržiavania, ako aj sexuálneho násilia, ako napríklad znásilnenia, ktoré sa používa ako vojnová taktika a je vojnovým zločinom; zaistiť bezpečnú lekársku pomoc v prípadoch znásilňovania počas vojny; vyzvať na posilnenie ochrany maloletých, žien, dievčat a starších osôb v konfliktných situáciách, najmä pokiaľ ide o sexuálne násilie, detské, predčasné a nútené manželstvá, ako aj obetí spomedzi mužov a chlapcov, ktorých reálne čísla v prostredí konfliktu sú podľa WHO a medzinárodných štúdií výrazne podhodnotené(4) naliehavo žiadať všetky členské štáty OSN, aby zabezpečili všetky potrebné finančné a ľudské zdroje na pomoc obyvateľstvu v oblastiach konfliktov;
   ag) vyzvať OSN, aby stanovila efektívnejšie postupy na oznamovanie podozrení alebo dôkazov o zneužívaní, podvodoch, korupcii a nesprávnych postupoch súvisiacich s činnosťami vykonávanými vojenským a civilným personálom OSN počas misií na udržiavanie mieru, a aby tieto prípady riešili včas konkrétnym vyšetrovaním; urýchlene zmeniť to, že právne kroky súvisiace s údajným zneužívaním ostávajú v súčasnosti naďalej úplne dobrovoľné a závisia od krajiny, ktorá vojenské jednotky poskytuje; urýchlene vyriešiť všetky aspekty hodnotiacej správy OSN z 15. mája 2015 o úsilí presadzovať právo a poskytovať lekársku pomoc v prípade sexuálneho vykorisťovania a zneužívania zamestnancami Organizácie Spojených národov a pridruženým personálom v mierových operáciách a vyvodiť zodpovednosť voči páchateľom; vyšetrovať, stíhať a odsúdiť všetkých členov vojenského a civilného personálu, ktorí sa dopustili činov sexuálneho násilia, a urobiť tak bezodkladne a bez ústupkov; podporovať ďalšie školenia personálu misií OSN na udržiavanie mieru v oblasti medzinárodného protokolu o dokumentovaní a vyšetrovaní sexuálneho násilia v konfliktoch, a to s cieľom šíriť odborné znalosti o problematike sexuálneho násilia;
   ah) podporovať a posilňovať medzinárodné úsilie prostredníctvom OSN v záujme zabezpečenia rodovej analýzy, ako aj začlenenia rodových a ľudských práv do všetkých činností OSN, najmä do operácií na udržiavanie mieru, humanitárnych operácií a do procesov rekonštrukcie a zmierenia po skončení konfliktov; vypracovať ukazovatele a zaviesť monitorovacie nástroje na meranie pokroku, pokiaľ ide o účasť žien na budovaní mieru a bezpečnosti vrátane účasti na mierových operáciách, a na zabezpečenie zodpovednosti, ako aj na zabezpečenie skutočného zapojenia komunít a zaistenie lepšej kultúry a správania, čo je aj v súlade so stanoviskom skupiny odborníkov generálneho tajomníka OSN na vysokej úrovni pre zlepšenie hospodárskeho postavenia žien; zabezpečiť, aby vykonávanie programu Ženy, mier a bezpečnosť zahŕňalo primerané financovanie a poskytovalo podporu na to, aby sa ženy stali hlavnou súčasťou všetkého úsilia o riešenie globálnych výziev vrátane vzostupu násilného extrémizmu, predchádzania konfliktom a mediácie, humanitárnych kríz, chudoby, zmeny klímy, migrácie, trvalo udržateľného rozvoja, mieru a bezpečnosti;
   ai) podporovať a posilňovať medzinárodné úsilie uskutočňované prostredníctvom OSN a zamerané na skoncovanie so zneužívaním detí v ozbrojených konfliktoch a účinnejšie riešiť vplyv konfliktných a pokonfliktných situácií na dievčatá; podporovať úlohu pracovnej skupiny OSN pre deti v ozbrojených konfliktoch s cieľom prehĺbiť podporu práv mladých ľudí postihnutých vojnou, a podporovať kampaň OSN „Deti nie sú vojaci“ s cieľom skoncovať s náborom a využívaním detí zo strany vládnych ozbrojených síl a neštátnych aktérov v konfliktoch;
   aj) zachovať kontakt s Organizáciou Spojených národov v záujme monitorovania a reálneho vykonávania iniciatívy Spotlight zameranej na skoncovanie so všetkými formami násilia páchaného na ženách a dievčatách;
   ak) poskytnúť všetky prostriedky na proaktívnu podporu priorít generálneho tajomníka OSN v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie(5), a to prostredníctvom iniciatív, ako je zriadenie poradného výboru na vysokej- úrovni pre mediáciu, a v súlade s prioritami nástrojov OSN Osobitné politické misie a Fond na budovanie mieru; zaistiť, aby ľudské práva boli v jadre politík predchádzania konfliktom a mediácie;
   al) posilniť prevádzkovú stránku priorít EÚ a OSN v oblasti predchádzania konfliktom a redukcie konfliktov, a to aj zabezpečením dostupnosti skúsených mediátorov a mediačných poradcov vrátane vyslankýň a vyšších úradníčok, a zaistiť účinnejšiu koordináciu politických, humanitárnych, bezpečnostných a rozvojových nástrojov OSN;
   am) zvážiť to, že ženy sú výrazne slabo zastúpené pri mierových rozhovoroch, kde sa prijímajú kľúčové rozhodnutia o obnove a správe vecí verejných po skončení konfliktu, napriek tomu, že keď majú ženy výslovnú úlohu v mierovom procese, o 20 % sa zvyšuje pravdepodobnosť dohody trvajúcej aspoň 2 roky a o 35 % sa zvyšuje pravdepodobnosť dohody trvajúcej aspoň 15 rokov;
   an) dôrazne podporovať program Mládež, mier a bezpečnosť a jeho cieľ, aby mládež získala väčší hlas pri rozhodovaní na miestnej, vnútroštátnej, regionálnej aj medzinárodnej úrovni; podporovať v tomto smere vytvorenie mechanizmov, ktoré by mladým ľuďom umožnili zmysluplné zapojenie do mierových procesov;
   ao) ďalej posilňovať spoluprácu medzi EÚ a OSN, pokiaľ ide o vytváranie nástrojov na riešenie opakujúceho sa problému násilia súvisiaceho s voľbami, a to aj v nadväznosti na skúsenosti poslancov EP získaných v rámci volebných pozorovateľských misií a parlamentných predvolebných dialógov s politickými stranami, aby sa zvýšila dôveryhodnosť volieb v tých krajinách, ktoré sa snažia posilniť svoje demokratické postupy, ako aj aby sa vyslal silný signál tým, ktorí chcú systém zneužívať;
   ap) pripomenúť výrazné príspevky EÚ (nástroje na financovanie vonkajšej činnosti) k systému OSN, vrátane agendy v oblasti globálneho mieru, právneho štátu a ľudských práv, a rozvojovej agendy;
   aq) dôrazne podporovať návrhy generálneho tajomníka na zvýšenie účinnosti rozvojového systému OSN a vymedziť podpornú pozíciu so zreteľom na navrhovaný pakt o financovaní výmenou za zvýšenú účinnosť, transparentnosť a zodpovednosť;
   ar) systematicky podporovať všetky činnosti OSN súvisiace s odzbrojením, budovaním dôvery, nešírením zbraní a bojom proti šíreniu zbraní hromadného ničenia, vrátane vývoja, výroby, získavania, skladovania, uchovávania, transferu alebo používania chemických zbraní štátmi alebo neštátnymi aktérmi;
   as) vyjadriť znepokojenie nad eróziou existujúceho systému kontroly zbraní a odzbrojovania a jeho právnych nástrojov; podporovať všetko úsilie o opätovné rozbehnutie agendy kontroly zbraní a odzbrojovania, a to aj oživením Konferencie o odzbrojení; presadzovať nešírenie jadrových zbraní procesom revízie plánovanej na rok 2020, a to neodkladným nadobudnutím účinnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok; vyvíjať úsilie o presadzovanie Dohovoru o chemických zbraniach; opätovne potvrdiť odhodlanie splniť ciele tohto dohovoru a nabádať všetky členské štáty OSN k tomu, aby ho ratifikovali alebo aby k nemu pristúpili; posilniť Organizáciu pre zákaz chemických zbraní (OPCW) a jej prácu zaistením toho, aby mala primerané finančné zdroje a primeraný personál na plnenie svojich cieľov; zaistiť, aby v prípadoch oznámeného použitia chemických zbraní boli páchatelia postavení pred súd; zaistiť zodpovednosť za porušovanie zmlúv o odzbrojení a kontrole zbraní existujúcimi mechanizmami na kontrolu zbraní a nástrojmi na odzbrojovanie; podporovať Zmluvu o zákaze jadrových zbraní, ktorú v roku 2017 podporilo 122 členských štátov OSN, a pracovať na tom, aby túto zmluvu podpísali a ratifikovali všetky členské štáty OSN; naliehavo pokročiť v jadrovom odzbrojení na regionálnej aj celosvetovej úrovni v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016(6), v ktorom sa všetky členské štáty EÚ vyzývajú, aby podporili konferenciu OSN na rokovanie o právne záväznom nástroji na zákaz jadrových zbraní; podporovať úsilie OSN o zabránenie tomu, aby neštátni aktéri a teroristické skupiny vyvíjali, vyrábali, získavali alebo presúvali zbrane hromadného ničenia a ich nosiče; trvať na úplnom dodržiavaní Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), Dohovoru o chemických zbraniach a Dohovoru o biologických a toxínových zbraniach;
   at) úplne vykonávať Zmluvu o obchodovaní so zbraňami (ATT) a nabádať všetky členské štáty OSN, aby túto zmluvu ratifikovali alebo aby k nej pristúpili;
   au) usilovať sa o prijatie účinnejších opatrení proti zneužívaniu zbraní a munície vrátane ručných a ľahkých zbraní a nedovolenému obchodovaniu s nimi, a to najmä vytvorením systému na sledovanie zbraní; požadovať od členských štátov OSN, aby podnikali aktívne kroky vedúce ku globálnemu odzbrojeniu a k tomu, aby sa predišlo vzniku pretekov v zbrojení;
   av) venovať osobitnú pozornosť technologickému pokroku v oblasti militarizácie robotiky, najmä vyzbrojeným robotom a dronom a ich súladu s medzinárodným právom; stanoviť právny rámec pre drony a vyzbrojené roboty v súlade s existujúcim MHP s cieľom zabrániť zneužívaniu tejto technológie na nezákonné účely štátnymi a neštátnymi aktérmi; presadzovať začatie skutočných rokovaní o zákaze dronov a ozbrojených robotov, ktoré umožňujú útoky bez zásahu človeka; presadzovať v rámci OSN právny rámec, v ktorom sa jednoznačne uvedie, že pri využívaní ozbrojených dronov je nutné rešpektovať medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo ľudských práv; dôrazne odsúdiť rozsiahle porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva; vyzvať na väčšiu ochranu ľudských práv a základných slobôd v každom rozmere ich prejavu, a to aj v kontexte nových technológií; pracovať na medzinárodnom zákaze zbrojných systémov bez ľudskej kontroly nad použitím sily, ako o to už Európsky parlament pri rôznych príležitostiach požiadal, a v rámci prípravy relevantných schôdzí na úrovni OSN urýchlene vytvoriť a prijať spoločný postoj k autonómnym zbrojným systémom, vystupovať na relevantných fórach jednotne a konať podľa toho;
   aw) nabádať všetky členské štáty OSN, aby podpísali a ratifikovali Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení;
   ax) s odkazom na rezolúciu Environmentálneho zhromaždenia OSN č. UNEP/EA.3/Res.1 a na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 34/20 pracovať na ozrejmení a rozvoji záväzkov po skončení konfliktu v oblasti čistenia a obhospodarovania kontaminácie z používania zbraní s ochudobneným uránom, ako aj pomoci komunitám zasiahnutým ich používaním;
   ay) pripomínať, že ľudské práva sú nedeliteľné, vzájomne závislé a navzájom prepojené; vyzvať EÚ a OSN, aby nielen dôrazne odsúdili znepokojujúci celosvetový trend smerujúci k marginalizácii a popieraniu ľudských práv a demokracie s cieľom bojovať proti negatívnym tendenciám, a to aj pokiaľ ide o priestor pre občiansku spoločnosť, ale aby v prípade potreby účinne využívali aj právne nástroje, ktoré majú k dispozícii, najmä článok 2 dohôd o pridružení EÚ s tretími krajinami; naliehavo vyzvať všetky členské štáty OSN, aby ratifikovali a skutočne vykonávali všetky základné dohovory OSN o ľudských právach vrátane Dohovoru OSN proti mučeniu a opčného protokolu k nemu, opčných protokolov k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach a k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorými sa zavádzajú mechanizmy podávania sťažností a vyšetrovania, a aby dodržiavali oznamovacie povinnosti podľa týchto nástrojov a záväzok spolupracovať v dobrej viere s mechanizmami OSN v oblasti ľudských práv; upozorňovať na globálny tlak proti obhajcom ľudských práv a osobám, ktoré presadzujú demokratizáciu;
   az) zabezpečiť, aby boli reformy v oblasti ľudských práv naďalej plne integrované do troch pilierov reformy OSN; podporovať uplatňovanie rozmeru ľudských práv v práci Organizácie Spojených národov;
   ba) presadzovať slobodu deistov aj teistov, ako aj ľudí, ktorí sa považujú za ateistov, agnostikov, humanistov a voľnomyšlienkarov;
   bb) ďalej obhajovať slobodu náboženského vyznania alebo viery; vyzývať na vyvíjanie väčšieho úsilia o ochranu práv náboženských a iných menšín; požadovať väčšiu ochranu náboženských menšín pred prenasledovaním a násilím; požadovať zrušenie zákonov, ktoré kriminalizujú rúhanie alebo odpadnutie od viery a ktoré slúžia ako zámienka na prenasledovanie náboženských menšín a neveriacich; podporovať prácu osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery; aktívne pracovať na tom, aby OSN uznala genocídu náboženských a iných menšín, ktorú spáchal ISIL/Dá’iš, a aby sa prípady podozrení zo zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a genocídy dostali pred Medzinárodný trestný súd (ďalej len „MTS“);
   bc) nabádať Radu OSN pre ľudské práva (ďalej len „UNHRC“), aby dohliadala nad dodržiavaním ľudských práv vo svojich vlastných členských štátoch, aby nevznikli chyby známe z minulosti, akými sú umožnenie členstva páchateľom hrubých porušení ľudských práv a tým, ktorí zaujali antisemitské politické postoje;
   bd) nabádať členské štáty OSN, aby zaistili, aby sa ich občania mohli naplno zapájať do politických, sociálnych a hospodárskych procesov – vrátane slobody náboženského vyznania alebo viery – bez diskriminácie;
   be) vyzvať všetky národné a medzinárodné orgány, aby urýchlene prijali záväzné nástroje zamerané na účinnú ochranu ľudských práv a zaistili to, aby sa v plnej miere presadzovali všetky národné a medzinárodné záväzky vyplývajúce z medzinárodných pravidiel; zopakovať význam UNHRC; pripomenúť povinnosť Valného zhromaždenia zohľadňovať pri voľbe členstva v UNHRC to, ako uchádzači rešpektujú presadzovanie a ochranu ľudských práv, zásady právneho štátu a demokraciu; požadovať stanovenie jasných kritérií členstva v UNHRC, ktoré by sa zakladali na situácii v oblasti ľudských práv;
   bf) vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím USA odstúpiť od UNHRC; pripomína účasť EÚ a jej podporu tomuto nevyhnutnému orgánu pre ľudské práva a nalieha na vládu USA, aby svoje rozhodnutie prehodnotila;
   bg) naliehavo žiadať všetky štáty vrátane členských štátov EÚ, aby urýchlene ratifikovali opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorým sa zavádza mechanizmus podávania sťažností a vyšetrovania;
   bh) spolupracovať so všetkými členskými štátmi OSN na rešpektovaní práv slobody prejavu, ako sa uvádza v článku 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, a zdôrazňovať význam slobodnej tlače a médií v zdravej spoločnosti a úlohu každého občana v takejto spoločnosti; zdôrazňovať význam slobody médií, plurality, nezávislosti médií a bezpečnosti novinárov pre zvládanie nových výziev; iniciovať diskusiu o hľadaní správnej rovnováhy medzi ochranou slobody médií a slobody prejavu na jednej strane a bojom proti falošným informáciám na strane druhej; snažiť sa chrániť novinárov, ktorí pracujú na prípadoch korupcie a ktorých život je ohrozený;
   bi) zachovať pevný záväzok presadzovať zrušenie trestu smrti na celom svete; naďalej podporovať postoj nulovej tolerancie trestu smrti; vyzvať na moratórium na trest smrti a naďalej pracovať na jeho celosvetovom zákaze; odsúdiť čoraz častejšie využívanie trestu smrti za drogové delikty a vyzvať na zákaz používania trestu smrti a mimosúdnych popráv ako trestu za takéto delikty;
   bj) podporovať a posilňovať medzinárodné úsilie prostredníctvom OSN s cieľom zabezpečiť rodovú analýzu, ako aj uplatňovanie hľadiska ľudských práv a rodovej rovnosti vo všetkých činnostiach OSN; žiadať skoncovanie s akýmkoľvek násilím žien a dievčat a diskrimináciou voči nim, a to tým, že sa zohľadní aj diskriminácia na základe rodovej identity; obhajovať a chrániť práva LGBTI a vyzvať na zrušenie právnych predpisov členských štátov OSN, ktoré stanovujú trestnosť ľudí na základe ich sexuality alebo rodovej identity; nabádať Bezpečnostnú radu, aby naďalej riešila a posilňovala práva LGBTI osôb;
   bk) posilniť úlohu MTS a medzinárodného systému trestného súdnictva v záujme podpory zodpovednosti a skoncovania s beztrestnosťou; poskytovať MTS silnú diplomatickú, politickú a finančnú podporu; vyzvať všetky členské štáty OSN, aby sa k MTS pripojili ratifikáciou a vykonávaním Rímskeho štatútu, a nabádať na ratifikáciu zmien prijatých v Kampale; vyzvať tie štáty, ktoré od MTS odstúpili, aby svoje rozhodnutie zmenili; podporovať MTS ako kľúčovú inštitúciu pre vyvodzovanie zodpovednosti voči páchateľom a pre pomoc obetiam s dosahovaním spravodlivosti, a nabádať na intenzívny dialóg a spoluprácu medzi MTS, OSN a jej agentúrami a Bezpečnostnou radou OSN;
   bl) dôrazne odsúdiť justičné obťažovanie, zadržiavanie, vraždy, hrozby a zastrašovanie obhajcov ľudských práv na celom svete za to, že vykonávajú svoju legitímnu prácu v oblasti ľudských práv; nabádať na medzinárodné úsilie a vyzvať členské štáty OSN, aby prijali politiky poskytujúce ochranu a podporu ohrozeným obhajcom ľudských práv a umožnili im vykonávať si svoju prácu; prijať politiku, ktorá bude systematicky a jednoznačne odsudzovať vraždy obhajcov ľudských práv a akékoľvek pokusy o páchanie násilia na nich, o ich prenasledovanie, ohrozovanie, obťažovanie, odstraňovanie, väznenie či svojvoľné zatýkanie, odsúdiť tých, ktorí sa takýchto zverstiev dopúšťajú alebo ich tolerujú, zintenzívniť verejnú diplomaciu podporujúcu obhajcov ľudských práv; zdôrazniť, že obhajcovia ľudských práv a aktivisti z občianskej spoločnosti sú medzi ústrednými aktérmi trvalo udržateľného rozvoja; vyzvať členské štáty OSN, aby prijali politiky na poskytovanie ochrany a podpory obhajcom ľudských práv vystaveným riziku; uznať, že obhajcovia ľudských práv v oblasti životného prostredia, pôdy a pôvodného obyvateľstvá čelia čoraz väčším hrozbám;
   bm) so zreteľom na európske acquis v oblasti boja proti korupcii sa zapojiť do presadzovania a posilňovania začlenenia do programov OSN v oblasti boja proti korupcii;
   bn) žiadať od EÚ a jej členských štátov, aby spolu s partnermi pracovali na vykonávaní hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, a to tým, že sa všetky krajiny vrátane členských štátov EÚ naliehavo požiadajú o to, aby vytvorili a vykonávali národné akčné plány zaväzujúce podniky k tomu, aby zaistili dodržiavanie ľudských práv; opätovne vyzvať EÚ a jej členské štáty, aby sa aktívne a konštruktívne zapojili do čo najskoršieho formulovania právne záväzného medzinárodného nástroja, ktorý v rámci medzinárodného práva v oblasti ľudských právach upraví činnosť nadnárodných podnikov a iných podnikov s cieľom predchádzať porušovaniu ľudských práv, vyšetrovať ho, zabezpečovať nápravu a poskytovať prístup k náprave vždy, keď k takému porušovaniu dôjde; podporovať záväznú zmluvu OSN o podnikaní a ľudských právach s cieľom zaistiť zodpovednosť podnikov; v tejto súvislosti uvítať prácu, ktorú vykonala pracovná skupina OSN pre podnikateľské a ľudské práva, a pripomenúť OSN, EÚ a jej členským štátom, aby sa konštruktívne zapojili s cieľom urýchliť tieto rokovania a reagovať na pretrvávajúce obavy EÚ;
   bo) zintenzívniť svoje úsilie v rámci medzinárodnej Aliancie za obchod bez mučenia, ktorú iniciovala EÚ spoločne s regionálnymi partnermi; vytvoriť medzinárodný fond na pomoc krajinám s vytváraním a zavádzaním právnych predpisov zakazujúcich obchod s tovarom, ktorý možno použiť na mučenie a vykonanie trestu smrti; podporovať vytvorenie medzinárodného nástroja na zákaz obchodovania s takýmto tovarom, a to na základe skúseností s nariadením Rady (ES) č. 1236/2005 na túto tému;
   bp) zaistiť, aby ženy mali prístup k službám v oblasti plánovania rodičovstva a k celému rozsahu verejných a univerzálnych služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv vrátane modernej antikoncepcie a bezpečnej a legálnej interrupcie; zdôrazňuje, že univerzálny prístup k službám v oblasti zdravia, najmä k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a k súvisiacim právam, je základným ľudským právom, čo je v rozpore s tzv. globálnym umlčiavacim pravidlom (Global Gag Rule), ktoré vláda USA opätovne zaviedla začiatkom roka 2017;
   br) podporovať prístup ku zdravotnému postihnutiu v rizikových situáciách založený na ľudských právach, v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD);
   bs) zvážiť, že Rómovia patria medzi najviac diskriminované menšiny na svete a že v niekoľkých krajinách sa táto diskriminácia zhoršuje; pripomenúť, že Rómovia žijú na všetkých kontinentoch a ide teda o celosvetovú záležitosť; vyzvať OSN, aby vymenovala osobitného spravodajcu pre záležitosti Rómov s cieľom zvýšiť informovanosti a zabezpečiť, aby mali programy OSN dosah aj na Rómov;
   bt) vyzvať členské štáty OSN vrátane členských štátov EÚ, aby vykonávali odporúčania osobitného spravodajcu OSN pre súčasné formy rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti;
   bt) v plnej miere podporovať úsilie pod vedením OSN zamerané na rokovanie o dvoch globálnych paktoch o migrácii a utečencoch na základe newyorského vyhlásenia z New Yorku pre utečencov a migrantov zo septembra 2016 s cieľom dosiahnuť účinnejšiu medzinárodnú reakciu na túto problematiku a príslušný postup vytvárania globálneho režimu riadenia, zlepšovania koordinácie v oblasti medzinárodnej migrácie, ľudskej mobility, veľkých pohybov utečencov a pretrvávajúcich utečeneckých situácií, a zavádzania trvalých riešení a prístupov na jednoznačné načrtnutie významu ochrany práv utečencov a migrantov; vyzýva členské štáty EÚ, aby sa za takouto pozíciou zjednotili a aby aktívne bránili a podporovali rokovania o týchto dôležitých záležitostiach; pripomenúť, že v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, ktoré obsahuje Agenda 2030 OSN, sa uznáva to, že naplánované a dobre zvládnuté migračné politiky môžu pomôcť s dosahovaním trvalo udržateľného rozvoja a inkluzívneho rastu, ako aj so zmenšovaním nerovností v rámci štátov aj medzi nimi;
   bu) presadzovať ambiciózne a vyvážené ustanovenia, ktoré umožňujú zefektívnenie medzinárodnej spolupráce a spravodlivejšie a predvídateľnejšie globálne rozdelenie zodpovednosti pri riešení migračných pohybov a núteného vysídľovania, zabezpečujúc pritom primeranú podporu utečencom na celom svete;
   bv) podporovať akékoľvek úsilie o zaistenie spoľahlivej a udržateľnej pomoci pre rozvojové krajiny, ktoré sú hostiteľmi veľkých počtov utečencov, a na zaistenie toho, aby sa utečencom ponúkli trvalé riešenia, a to aj možnosť starať sa o seba samostatne a integrovať sa do komunít, v ktorých žijú; pripomenúť, že vykonávanie globálneho paktu je jedinečnou príležitosťou na posilnenie väzby medzi humanitárnou pomocou a rozvojovými politikami;
   bw) zabezpečiť, aby globálne pakty boli zamerané na ľudí a založené na ľudských právach, a aby poskytovali dlhodobé, udržateľné a komplexné opatrenia v prospech všetkých zúčastnených strán; venovať osobitnú pozornosť migrantom, ktorí sú v stave zraniteľnosti, ako sú deti, ohrozené ženy, obete obchodovania s ľuďmi či osoby so zdravotným postihnutím, a z iných skupín vystavených riziku, vrátane LGBTI komunity, zdôrazňovať význam prípravy migračnej politiky z medziodvetvovej perspektívy, aby bolo možné reagovať na ich osobitné potreby; zdôrazniť, že treba naplno rozvinúť obnovené a horizontálne rodové hľadisko pre kolektívnu medzinárodnú reakciu na utečencov riešiacu osobitné potreby žien v oblasti ochrany, a to vrátane boja proti páchaniu násilia na ženách, a zlepšujúcu schopnosti a zručnosti žien v oblasti obnovy a zmierenia; vyzvať členské štáty OSN, aby prijali samostatný záväzok presadzovať rodovú rovnosť a posilňovanie postavenia žien a dievčat ako ústredný prvok globálneho paktu, v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 5;
   bx) požadovať, aby sa vyvinulo väčšie úsilie na predchádzanie neregulárnej migrácii a na boj proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi, najmä bojom proti zločineckým sieťam včasnou a účinnejšou výmeny príslušných informácií; zlepšiť metódy na identifikáciu a ochranu obetí a posilniť spoluprácu s tretími krajinami s cieľom sledovať, zabavovať a spätne vymáhať príjmy z trestnej činnosti v tomto odvetví; zdôrazňovať na úrovni OSN význam ratifikácie a úplného uplatňovania Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky a Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a s deťmi;
   by) zaistiť to, aby sa osobitná pozornosť venovala utečenkám a žiadateľkám o azyl, ktoré sú vystavené viacerým formám diskriminácie a sú zraniteľnejšie z hľadiska sexuálneho a rodovo podmieneného násilia vo svojich krajinách pôvodu aj počas svojich ciest do bezpečnejších miest; pripomínať, že ženy a dievčatá, ktoré žiadajú o azyl, majú osobitné potreby a obavy, ktorými sa líšia od potrieb a obáv mužov a ktoré si vyžadujú to, aby sa pri vykonávaní všetkých azylových politík a postupov zohľadňovalo rodové hľadisko a postupovalo individuálne; vyzvať na posilnenie systémov na ochranu detí a na podporu konkrétnych opatrení v najlepšom záujme detských utečencov a migrantov, a to na základe Dohovoru o právach dieťaťa;
   bz) riešiť veľmi rozšírený jav stavu bez štátnej príslušnosti, ktorý prináša akútne výzvy v oblasti ľudských práv; zaistiť, aby sa táto problematika v aktuálnych rokovaniach o globálnom pakte adekvátne riešila;
   ca) pokračovať v podpore, ktorá bola poskytnutá Vysokému komisárovi Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) pri vykonávaní jeho medzinárodného mandátu na ochranu utečencov, a to aj pred zločineckými gangmi a osobami zapojenými do obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva v krajinách pôvodu a v tranzitných krajinách;
   cb) pomáhať krajinám Východného partnerstva riešiť problémy, ktorým čelia v dôsledku masívneho vynúteného vnútorného vysídľovania z oblastí konfliktov, a rozhodne konať na ochranu a obnovu práv vysídlených ľudí, vrátane ich práva na návrat, majetkových práv a práva na osobnú bezpečnosť;
   cc) naďalej zdôrazňovať mimoriadny význam vzdelávania dievčat a žien pre vytváranie hospodárskych príležitostí;
   cd) zopakovať svoju závažnú obavu, že desiatky tisíc vnútorne vysídlených osôb a utečencov, ktorí utiekli zo svojej domoviny v súvislosti s pretrvávajúcimi konfliktmi, sú naďalej vysídlené, a opätovne potvrdiť právo všetkých vnútorne vysídlených osôb a utečencov na bezpečný a dôstojný návrat do miest, odkiaľ pochádzajú;
   ce) trvať na tom, že treba poskytnúť financovanie osobitne na zapojenie žien do medzinárodných rozhodovacích procesov;
   cf) vykonávať ambicióznu Agendu 2030 OSN pre trvalo udržateľný rozvoj a jej 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazniť vedúcu úlohu EÚ v procese, ktorý viedol k prijatiu Agendy 2030 OSN pre udržateľný rozvoj a akčného programu z Addis Abeby; prijať konkrétne opatrenia na zabezpečenie účinného vykonávania Agendy 2030 OSN a programu z Addis Abeby ako dôležitých nástrojov rozvoja; zaistiť, aby EÚ a OSN naďalej zohrávali významnú úlohu pri vykonávaní Agendy 2030 OSN s cieľom odstrániť chudobu a generovať kolektívnu prosperitu, riešiť nerovnosti, vytvárať bezpečnejší a spravodlivejší svet a bojovať proti zmene klímy a za ochranu prírodného prostredia;
   cg) prijať konkrétne kroky na zaistenie efektívneho vykonávania Agendy 2030 OSN a všetkých 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja ako dôležitých nástrojov prevencie a trvalo udržateľného rozvoja; nabádať a v tomto smere podporovať krajiny, aby prevzali a zaviedli národné rámce dosahovania 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja; nabádať členské štáty OSN, aby preorientovali svoje rozpočty smerom k Agende 2030 OSN pre udržateľný rozvoj; opätovne zdôrazniť, že EÚ je naďalej najväčším svetovým darcom rozvojovej pomoci, ktorý poskytuje 75,7 miliardy EUR, a nabádať na to, aby naďalej rástla kolektívna pomoc EÚ podporujúca trvalé úsilie členských štátov o presadzovanie mieru, prosperity a trvalo udržateľného rozvoja na celom svete; tlačiť členské štáty OSN k tomu, aby splnili svoje záväzky v oblasti výdavkov na rozvojovú pomoc, a vyzývať na prijatie pevného rámca ukazovateľov a využívanie štatistických údajov na vyhodnocovanie situácie v rozvojových krajinách, monitorovanie pokroku a zaistenie zodpovednosti; snažiť sa o dosiahnutie súdržnosti politík v záujme rozvoja vo všetkých politikách EÚ, čo je kľúčové pre dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a presadzovať aj na úrovni OSN väčšiu súdržnosť politík v súlade s cieľom č. 17;
   ch) opätovne potvrdiť záväzok EÚ podľa Parížskej dohody, nabádať všetky členské štáty OSN k tomu, aby ju ratifikovali za skutočne zaviedli do praxe, a zdôrazňovať, že treba vykonávať Parížsku dohodu na celom svete a všetkými členskými štátmi OSN; opätovne potvrdiť potrebu ambicióznej klimatickej politiky EÚ a jej pripravenosť zlepšiť existujúce vnútroštátne stanovené príspevky na rok 2030 vrátane príspevkov EÚ, ako aj potrebu včas vytvoriť dlhodobú stratégiu na rok 2050 a podporovať všetky iniciatívy v tomto smere; pracovať na účinnejších krokoch smerom k environmentálnej udržateľnosti, najmä v oblasti boja proti zmene klímy, presadzovaním medzinárodných opatrení a krokov na zachovanie a zvýšenie kvality životného prostredia a udržateľného obhospodarovania prírodných zdrojov; ešte zvýšiť našu ambicióznosť v oblasti znižovania emisií a zdôrazniť úlohu EÚ ako celosvetového lídra v oblasti klimatických krokov;
   ci) opätovne zdôrazniť, že klimatické kroky sú hlavnou prioritou Európskej únie; zabezpečiť, aby EÚ zostala v prvej línii boja proti zmene klímy a v tejto oblasti naďalej spolupracovala s OSN; vyzvať všetky členské štáty OSN, aby dodržiavali Parížsku dohodu a zabezpečiť urýchlené vykonávanie rozhodnutí prijatých na konferencii OSN o zmene klímy v roku 2016; zvýšiť úsilie o opätovné zapojenie USA do multilaterálnej spolupráce v oblasti zmeny klímy;
   cj) byť proaktívnym partnerom v celej OSN na podporu globálnych partnerstiev a spolupráce týkajúcej sa výziev v oblasti zmeny klímy, pričom sa zdôrazňuje, že klíma môže byť vstupným bodom pre diplomatické vzťahy s partnermi, s ktorými sú iné body agendy veľmi sporné, čím sa ponúkne príležitosť zlepšiť stabilitu a mier;
   ck) zvýšiť svoje diplomatické úsilie v oblasti klímy vytvorením komplexnej stratégie diplomacie EÚ v oblasti klímy a začleniť klímu do všetkých oblastí vonkajšej činnosti EÚ vrátane obchodu, rozvojovej spolupráce, humanitárnej pomoci a bezpečnosti a obrany, a to so zreteľom na to, že environmentálne neudržateľný systém produkuje nestabilitu; vytvoriť pevnú alianciu krajín a aktérov naďalej podporujúcich ciele a prispievajúcich k cieľom v oblasti obmedzenia globálneho otepľovania na úroveň výrazne nižšiu než 2 °C pri súčasnej snahe o obmedzenie zvýšenia teploty na úroveň 1,5 °C;
   cl) pripomenúť, že zmenu klímy inak pociťujú ženy a inak muži; zdôrazniť, že ženy sú zraniteľnejšie a vystavené väčším rizikám a zaťaženiu, a to z rôznych dôvodov – počnúc nerovnakým prístupom k zdrojom, vzdelávaniu, pracovným príležitostiam a pozemkovým právam až po sociálne a kultúrne normy; zdôrazňovať že by sa to malo náležite zohľadňovať; zaistiť, aby ženy zohrávali ústrednú úlohu pri hľadaní riešení v oblasti zmierňovania klimatických výziev a prispôsobovania sa klimatickým výzvam, vrátane medzinárodných rokovaní o klíme, s cieľom vytvoriť rodovo citlivé reakcie na riešenie základných nerovností;
   cm) pripomínať, že ženy majú obmedzený prístup k výrobným zdrojom a obmedzené práva, ako aj obmedzenú kontrolu nad nimi, a majú menej možností prijímať rozhodnutia a ovplyvňovať politiku, čo sa oficiálne uznáva už od 13. konferencie zmluvných strán (COP 13) konanej na Bali v roku 2007;
   cn) úzko spolupracovať s malými ostrovnými štátmi a inými krajinami, ktoré čelia najzávažnejším dôsledkom zmeny klímy, s cieľom zabezpečiť, aby sa ich hlasy a potreby zohľadňovali na rôznych fórach OSN;
   co) zapojiť sa do komplexnej verejnej diskusie so všetkými členskými štátmi OSN o dôležitosti rešpektovania ústavných limitov prezidentských mandátov na celom svete;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Komisii a pre informáciu Valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených národov a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0304.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0493.
(3) Odporúčanie Európskeho parlamentu z 1. marca 2018 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o odstrihnutí džihádistov od zdrojov financovania a cielených opatreniach proti financovaniu terorizmu, P8_TA(2018)0059.
(4) Svetová zdravotnícka organizácia, World Report on Violence and Health (Ženeva, 2002), s. 154; Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (UNOCHA), Discussion paper 2: the nature, scope and motivation for sexual violence against men and boys in armed conflict, (príspevok prednesený na výskumnej schôdzi UNOCHA s názvom Research Meeting on the Use of Sexual Violence in Armed Conflict: Identifying Gaps in Research to Inform More Effective Interventions 26. júna 2008).
(5) Ako sa uvádza v jeho prvom vyhlásení adresovanom BR OSN z 10. januára 2017.
(6) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 202.


Migračná kríza a humanitárna situácia vo Venezuele a na jej hraniciach
PDF 140kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2018 o migračnej kríze a humanitárnej situácii vo Venezuele a na jej pozemných hraniciach s Kolumbiou a Brazíliou (2018/2770(RSP))
P8_TA(2018)0313RC-B8-0315/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Venezuele, najmä na uznesenia z 27. februára 2014 o situácii vo Venezuele(1), z 18. decembra 2014 o prenasledovaní demokratickej opozície vo Venezuele(2), z 12. marca 2015 o situácii vo Venezuele(3), z 8. júna 2016 o situácii vo Venezuele(4), z 27. apríla 2017 o situácii vo Venezuele(5), z 8. februára 2018 o situácii vo Venezuele(6) a z 3. mája 2018 o voľbách vo Venezuele(7),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

–  so zreteľom na vyhlásenie prokurátorky Medzinárodného trestného súdu Fatou Bensoudovej z 8. februára 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého komisára OSN pre ľudské práva o Venezuele z 31. marca 2017,

–  so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (ďalej len „OHCHR“) s názvom Porušovanie ľudských práv vo Venezuelskej bolívarovskej republike z 22. júna 2018,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie osobitnej spravodajkyne OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania alebo svojvoľné popravy, osobitného spravodajcu OSN pre slobodu pokojného zhromažďovania a združovania, osobitného spravodajcu OSN pre situáciu obhajcov ľudských práv a pracovnej skupiny OSN pre svojvoľné zadržiavanie z 28. apríla 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenie lídrov skupiny G7 z 23. mája 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenia Limskej skupiny z 23. januára 2018, 14. februára 2018, 21. mája 2018, 2. júna 2018 a 15. júna 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie Organizácie amerických štátov (OAS) z 20. apríla 2018 o zhoršujúcej sa humanitárnej situácii vo Venezuele,

–  so zreteľom na správu generálneho sekretariátu OAS a skupiny nezávislých medzinárodných odborníkov z 29. mája 2018 o možnom spáchaní zločinov proti ľudskosti vo Venezuele,

–  so zreteľom na správu s názvom Demokratické inštitúcie, právny štát a ľudské práva vo Venezuele, ktorú uverejnila Medziamerická komisia pre ľudské práva (ďalej len „IACHR“) 12. februára 2018, a na rezolúciu IACHR zo 14. marca 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 26. januára 2018, 19. apríla 2018 a 22. mája 2018 o najnovšom vývoji vo Venezuele,

–  so zreteľom na závery Rady z 13. novembra 2017, 22. januára 2018, 28. mája 2018 a 25. júna 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie komisára pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie Christosa Stylianidesa o oficiálnej misii v Kolumbii v marci 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie svojej skupiny na podporu demokracie a koordináciu volieb z 23. apríla 2018,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže situácia v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu sa vo Venezuele naďalej zhoršuje; keďže Venezuela čelí bezprecedentnej politickej, sociálnej, hospodárskej a humanitárnej kríze charakterizovanej neistotou, násilím, porušovaním ľudských práv, zhoršením stavu právneho štátu, nedostatkom liekov a sociálnych služieb, stratou príjmu a zvyšovaním miery chudoby, čo má za následok zvyšujúci sa počet úmrtí a narastajúci počet utečencov a migrantov;

B.  keďže stále väčší počet ľudí vo Venezuele, najmä zraniteľné skupiny, ako sú ženy, deti a chorí ľudia, trpí podvýživou v dôsledku obmedzeného prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, liekom, potravinám a vode; keďže 87 % obyvateľstva Venezuely je postihnutých chudobou, pričom 61,2 % trpí extrémnou chudobou; keďže úmrtnosť matiek vzrástla o 60 % a úmrtnosť dojčiat o 30 %; keďže v roku 2017 vzrástol počet prípadov malárie o 69 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom, čo je celosvetovo najväčší nárast, a keďže iné choroby ako tuberkulóza a osýpky už sú na prahu epidémie;

C.  keďže napriek pripravenosti medzinárodného spoločenstva venezuelská vláda, žiaľ, problém naďalej tvrdošijne popiera a odmieta otvorene prijať medzinárodnú humanitárnu pomoc a uľahčiť jej distribúciu;

D.  keďže hospodárska situácia sa výrazne zhoršila; keďže Medzinárodný menový fond predpovedal, že vo Venezuele v roku 2018 vzrastie hyperinflácia z odhadovaných 2 400 % v roku 2017 na 13 000 %, čo bude mať za následok nárast cien v priemere o takmer 1,5 % každú hodinu;

E.  keďže v správe OHCHR uverejnenej 22. júna 2018 sa poukazuje na skutočnosť, že venezuelské orgány nevzali na zodpovednosť páchateľov vážneho porušovania ľudských práv, medzi ktoré patrilo zabíjanie, používanie neprimeranej sily proti demonštrantom, svojvoľné zadržiavanie osôb, zlé zaobchádzanie a mučenie; keďže sa zdá, že je rozšírená aj beztrestnosť v prípade bezpečnostných dôstojníkov podozrivých z mimosúdnych vrážd demonštrantov;

F.  keďže podľa správy, ktorú 29. mája 2018 predložila skupina nezávislých medzinárodných odborníkov určených OAS, bolo od februára 2014 vo Venezuele spáchaných sedem zločinov proti ľudskosti a samotná vláda je zodpovedná za súčasnú humanitárnu krízu v regióne; keďže prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ďalej len „MTS“) oznámil začatie predbežného vyšetrovania údajných trestných činov spáchaných vo Venezuele od apríla 2017;

G.  keďže voľby, ktoré sa konali 20. mája 2018, sa uskutočnili bez toho, aby spĺňali minimálne medzinárodné normy pre dôveryhodný proces, a bez rešpektovania politickej plurality, demokracie, transparentnosti a zásad právneho štátu; keďže to ďalej obmedzuje úsilie o riešenie politickej krízy; keďže EÚ spolu s ostatnými demokratickými subjektmi neuznáva tieto voľby ani orgány zriadené takýmto nezákonným postupom;

H.  keďže súčasná viacrozmerná kríza vo Venezuele spôsobuje najväčšie vysídľovanie obyvateľstva v tomto regióne; keďže podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (ďalej len „UNHCR“) a Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) sa celkový počet Venezuelčanov, ktorí z krajiny odišli, výrazne zvýšil zo 437 000 v roku 2005 na viac ako 1,6 milióna v roku 2017; keďže medzi rokmi 2015 a 2017 krajinu opustilo okolo 945 000 občanov; keďže v roku 2018 presiahol celkový počet osôb, ktoré opustili krajinu od roku 2014, dva milióny; keďže od roku 2014 sa počet venezuelských štátnych príslušníkov, ktorí žiadajú o azyl na celom svete, zvýšil o 2 000 % a v polovici júna 2018 dosiahol viac ako 280 000;

I.  keďže v regióne získalo 520 000 Venezuelčanov alternatívne legálne povolenie na pobyt; keďže celosvetovo žiada viac ako 280 000 Venezuelčanov o priznanie postavenia utečenca; keďže medzi rokmi 2014 a 2017 sa počet venezuelských žiadateľov o medzinárodnú ochranu v EÚ zvýšil o viac ako 3 500 %; keďže sa odhaduje, že viac ako 60 % Venezuelčanov je stále v pozícii nelegálnych migrantov;

J.  keďže podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (UNOCHA) Kolumbia prijala najväčší podiel vysídlených osôb, pričom na jej území žije viac ako 820 000 Venezuelčanov; keďže Cúcuta a Boa Vista, ktoré sa nachádzajú na hranici s Venezuelou, zaznamenávajú výrazný prílev ľudí, ktorí sú často v strašnom zdravotnom stave a trpia podvýživou; keďže aj Peru, Čile, Argentína, Panama, Brazília, Ekvádor, Mexiko, Dominikánska republika, Kostarika, Uruguaj, Bolívia a Paraguaj čelia prílevu veľkého počtu utečencov a migrantov; keďže na emigráciu sa čoraz častejšie využívajú námorné trasy, a to najmä na ostrovy Karibiku, ako sú Aruba, Curaçao, Bonaire, Trinidad a Tobago, a do Guyany; keďže situácia sa čoraz viac dotýka aj európskych krajín, najmä Španielska, Portugalska a Talianska; keďže hostiteľské krajiny sa ocitajú pod čoraz väčším tlakom, pokiaľ ide o poskytovanie pomoci ďalším prichádzajúcim;

K.  keďže kolumbijské vnútroštátne a miestne orgány vykonávajú chvályhodnú prácu a umožňujú ľuďom, ktorí utiekli z Venezuely, bez ohľadu na ich postavenie využívať základné ľudské práva, napríklad prístup k základnému vzdelaniu a základným zdravotníckym službám; keďže miestne komunity, náboženské inštitúcie, ako aj bežní ľudia v Kolumbii v duchu bratstva vítajú venezuelských migrantov a preukazujú veľkú húževnatosť a solidaritu;

L.  keďže 7. júna 2018 Komisia ohlásila balík vo výške 35,1 milióna EUR v podobe núdzovej pomoci a rozvojovej pomoci na podporu venezuelského ľudu a susedných krajín postihnutých krízou; keďže tento finančný príspevok bude pridaný k 37 miliónom EUR, ktoré už EÚ vyčlenila na humanitárnu pomoc a projekty spolupráce v krajine; keďže od 13. júna 2018 chýba 56 % finančných prostriedkov, pokiaľ ide o dodatočnú výzvu UNHCR na 46,1 milióna USD;

M.  keďže každý mesiac viac ako 12 000 Venezuelčanov vstupuje do brazílskeho štátu Roraima, pričom približne 2 700 z nich žije v meste Boa Vista; keďže Venezuelčania momentálne tvoria viac než 7 % obyvateľstva tohto mesta a pri zachovaní súčasného trendu tu bude do konca roka žiť 60 000 Venezuelčanov; keďže tento demografický príliv vytvára obrovský tlak na verejné služby mesta, najmä na verejné zdravie a vzdelávanie; keďže Roraima je jedným z najchudobnejších štátov Brazílie, má obmedzený trh práce a slabé hospodárstvo, čo je ďalšou prekážkou integrácie utečencov a migrantov;

N.  keďže Európsky parlament vyslal v období od 25. do 30. júna 2018 na hranice Venezuely s Kolumbiou a Brazíliou delegáciu ad hoc s cieľom posúdiť vplyv krízy na mieste;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad katastrofálnou humanitárnou situáciou vo Venezuele, ktorá má za následok veľký počet úmrtí a nebývalý prílev utečencov a migrantov do susedných i ďalších krajín; vyjadruje solidaritu so všetkými Venezuelčanmi, ktorí sú nútení utiecť zo svojej krajiny, pretože v nej nemajú najzákladnejšie životné podmienky, ako je prístup k potravinám, pitnej vode, zdravotným službám a liekom;

2.  naliehavo žiada venezuelské orgány, aby uznali prebiehajúcu humanitárnu krízu, zabránili jej ďalšiemu zhoršovaniu a aby presadzovali politické a hospodárske riešenia, ktorými sa zaručí bezpečnosť civilného obyvateľstva a stabilita tejto krajiny aj regiónu;

3.  žiada, aby venezuelské orgány bezodkladne umožnili hladké poskytovanie humanitárnej pomoci krajine s cieľom zabrániť zhoršeniu humanitárnej a zdravotnej krízy, a najmä opätovnému výskytu chorôb ako osýpky, malária, záškrt a slintačka a krívačka, a aby zaručili neobmedzený prístup medzinárodným organizáciám, ktoré chcú pomáhať všetkým postihnutým segmentom spoločnosti; vyzýva na urýchlené zavedenie krátkodobých opatrení zameraných na boj proti podvýžive najzraniteľnejších skupín, ako sú ženy, deti a chorí ľudia; je mimoriadne znepokojený počtom maloletých osôb bez sprievodu, ktoré prekračujú hranice;

4.  vyjadruje uznanie kolumbijskej vláde za okamžitú reakciu a podporu, ktorú poskytla všetkým prichádzajúcim Venezuelčanom; vyjadruje uznanie aj Brazílii a iným krajinám v regióne, najmä Peru, regionálnym a medzinárodným organizáciám, súkromným a verejným subjektom, katolíckej cirkvi a bežným občanov v regióne ako celku za ich aktívnu pomoc a solidaritu voči venezuelským utečencom a migrantom; vyzýva členské štáty, aby urýchlene reagovali na situáciu venezuelských utečencov alebo migrantov na svojom území v snahe chrániť ich prostredníctvom príslušných mechanizmov, ako sú humanitárne víza, osobitné podmienky pre pobyt alebo iné regionálne rámce pre migráciu; vyzýva venezuelské orgány, aby uľahčili a urýchlili vydávanie a obnovovanie identifikačných dokumentov vlastným štátnym príslušníkom, či už vo Venezuele alebo v zahraničí;

5.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo – vrátane EÚ – na koordinovanú, komplexnú a regionálnu reakciu na krízu a na zvýšenie finančnej a materiálnej pomoci prijímajúcim krajinám, tým, že si splní záväzky; srdečne víta humanitárnu pomoc, ktorú EÚ doteraz poskytla, a vyzýva na uvoľnenie dodatočnej humanitárnej pomoci z núdzových fondov, aby sa uspokojili rýchlo sa zvyšujúce potreby ľudí zasiahnutých venezuelskou krízou v susedných krajinách;

6.  zdôrazňuje, že súčasná humanitárna kríza je dôsledkom politickej krízy; naliehavo vyzýva venezuelské orgány, aby zabezpečili, aby sa okamžite zastavilo porušovanie ľudských práv – ako aj porušovanie práv civilných občanov – a aby sa plne rešpektovali všetky ľudské práva a základné slobody vrátane slobody prejavu, slobody tlače a slobody zhromažďovania; naliehavo vyzýva venezuelské orgány, aby rešpektovali všetky demokraticky volené inštitúcie, najmä Národné zhromaždenie, prepustili všetkých politických väzňov a dodržiavali demokratické zásady, zásady právneho štátu a ľudské práva; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby urobila všetko, čo je v jej silách, aby uľahčila medzinárodné sprostredkovateľské úsilie, ktoré je potrebné na vytvorenie podmienok na uskutočniteľné riešenie súčasnej humanitárnej a politickej krízy;

7.  požaduje usporiadanie nových prezidentských volieb v súlade s medzinárodne uznávanými demokratickými normami a venezuelským ústavným poriadkom, na základe transparentných, rovnakých, spravodlivých podmienok a za medzinárodného dohľadu, bez obmedzení pre politické strany alebo kandidátov a s plným rešpektovaním politických práv všetkých Venezuelčanov; zdôrazňuje, že legitímna vláda, ktorá vzíde z týchto volieb, musí naliehavo riešiť súčasnú hospodársku a sociálnu krízu vo Venezuele a usilovať sa o národné zmierenie;

8.  pripomína, že všetky sankcie, ktoré prijme medzinárodné spoločenstvo, by mali byť cielené a odvolateľné, pričom nesmú nijako poškodiť obyvateľstvo Venezuely; víta rýchle prijatie ďalších cielených a odvolateľných sankcií, ako aj zbrojného embarga uvaleného v novembri 2017; opakovane zdôrazňuje, že tieto sankcie boli uvalené na vysokopostavených úradníkov za závažné porušovanie ľudských práv, za podkopávanie demokracie a právneho štátu vo Venezuele a za organizovanie protiprávnych volieb 20. mája 2018, ktoré sa na medzinárodnej úrovni neuznali a uskutočnili sa bez dohody o dátume alebo o podmienkach a za okolností, ktoré neumožňovali účasť všetkých politických strán za rovnakých podmienok; pripomína možnosť rozšírenia týchto sankcií na osoby zodpovedné za vyostrujúcu sa politickú, sociálnu, hospodársku a humanitárnu krízu, najmä na prezidenta Nicolása Madura, a to v súlade so svojimi predchádzajúcimi uzneseniami;

9.  opätovne zdôrazňuje, že osoby zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv musia byť postavené pred spravodlivosť; plne podporuje predbežné vyšetrovanie MTS týkajúce sa rozsiahlych trestných činov a aktov represie páchaných venezuelským režimom a vyzýva EÚ, aby v tomto ohľade zohrávala aktívnu úlohu; podporuje výzvu skupiny nezávislých medzinárodných odborníkov vymenovaných generálnym tajomníkom OAS a vysokého komisára OSN pre ľudské práva zriadiť vyšetrovací výbor pre situáciu vo Venezuele a prehĺbiť zapojenie MTS;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde a Národnému zhromaždeniu Venezuelskej bolívarovskej republiky, vládam a parlamentom Kolumbijskej republiky, Brazílskej republiky a Peruánskej republiky, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov a Limskej skupine.

(1) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 145.
(2) Ú. v. EÚ C 294, 12.8.2016, s. 21.
(3) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 190.
(4) Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 101.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0200.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0041.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2018)0199.


Usmernenia pre členské štáty s cieľom zabrániť kriminalizácii humanitárnej pomoci
PDF 131kWORD 45k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2018 o usmerneniach pre členské štáty s cieľom zabrániť kriminalizácii humanitárnej pomoci (2018/2769(RSP))
P8_TA(2018)0314B8-0314/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2002/90/ES z 28. novembra 2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydlisku(1) (ďalej len „smernica o napomáhaní“),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska(2) (rámcové rozhodnutie),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2015, ktorým sa zavádza akčný plán proti prevádzaniu migrantov (2015 – 2020) (COM(2015)0285),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 22. marca 2017 o hodnotení REFIT právneho rámca EÚ na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska: balík opatrení proti prevádzačom (smernica 2002/90/ES a rámcové rozhodnutie 2002/946/SVV) (SWD(2017)0117),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2018 o pokroku dosiahnutom v súvislosti s globálnymi paktmi OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a o utečencoch(3),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Vhodné na daný účel (Fit for purpose)? Smernica o napomáhaní a kriminalizácia humanitárnej pomoci neregulárnym migrantom, ktorú uverejnilo Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky v roku 2016,

–  so zreteľom na štúdiu Agentúry Európskej únie pre základné práva o kriminalizácii migrantov v neregulárnom postavení a osôb, ktoré s nimi spolupracujú, uverejnenú v roku 2014,

–  so zreteľom na dokument komisára Rady Európy pre ľudské práva zo 4. februára 2010 s názvom Kriminalizácia migrácie v Európe: vplyv na ľudské práva,

–  so zreteľom na Protokol OSN proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky k Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, prijatý vo forme rezolúcie 55/25 z 15. novembra 2000 na 55. zasadnutí Valné zhromaždenie OSN („Protokol OSN o nelegálnom prevádzaní“),

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov z 24. apríla 2013 s názvom Regionálna štúdia: riadenie vonkajších hraníc Európskej únie a jeho vplyv na ľudské práva migrantov,

–  so zreteľom na otázku adresovanú Komisii o usmerneniach pre členské štáty s cieľom zabrániť kriminalizácii humanitárnej pomoci (O‑000065/2018 – B8‑0034/2018),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže v akčnom pláne EÚ proti prevádzaniu migrantov (2015 – 2020) Komisia zdôraznila potrebu zabezpečiť zavedenie primeraných trestných sankcií a zároveň predísť riziku kriminalizácie osôb, ktoré poskytujú humanitárnu pomoc migrantom v núdzi, a zlepšiť existujúci balík opatrení EÚ proti prevádzačom, ktorý zahŕňa smernicu o napomáhaní a sprievodné rámcové rozhodnutie;

B.  keďže v článku 1 ods. 2 smernice o napomáhaní sa stanovuje nezáväzná výnimka pre humanitárnu pomoc, ktorá členským štátom umožňuje nekriminalizovať napomáhanie v prípadoch, keď má humanitárnu povahu;

C.  keďže vo svojom uznesení z 18. apríla 2018 o pokroku v súvislosti s globálnym paktom OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a globálnym paktom o utečencoch Európsky parlament požaduje nekriminalizáciu humanitárnej pomoci, väčšie pátracie a záchranné kapacity pre ľudí v núdzi, poskytnutie väčších kapacít všetkými štátmi a uznanie podpory poskytovanej súkromnými subjektmi a mimovládnymi organizáciami pri vykonávaní záchranných operácií na mori a na pevnine;

D.  keďže Komisia vo svojom pracovnom dokumente o vyhodnotení REFIT balíka opatrení proti prevádzačom zvýraznila skutočnosť, že zlepšená výmena informácií a osvedčených postupov medzi prokurátormi, orgánmi presadzovania práva a občianskou spoločnosťou by mohla prispieť k zlepšovaniu súčasnej situácie a predchádzaniu kriminalizácie skutočnej humanitárnej pomoci;

E.  keďže v článku 1 ods. 1 písm. b) smernice o napomáhaní sa nestanovuje povinnosť členských štátov zdržať sa ukladania sankcií za napomáhanie nelegálnemu pobytu v prípade, že neexistuje úmysel získať finančný zisk a keďže rámcové rozhodnutie neobsahuje povinné ustanovenia, ktorými by sa predchádzalo trestaniu činov s humanitárnym účelom alebo v núdzových situáciách;

1.  pripomína, že podľa smernice o napomáhaní a sprievodného rámcového rozhodnutia sa od členských štátov vyžaduje, aby implementovali právne predpisy, ktorými sa zavádzajú trestné sankcie za napomáhanie neoprávnenému vstupu, tranzitu a bydlisku;

2.  vyjadruje znepokojenie nad neplánovanými dôsledkami balíka opatrení proti prevádzačom, ktoré môže mať na občanov poskytujúcich humanitárnu pomoc migrantom, a na sociálnu súdržnosť prijímajúcej spoločnosti ako celku;

3.  zdôrazňuje, že v súlade s Protokolom OSN o nelegálnom prevádzaní by sa humanitárna pomoc nemala kvalifikovať ako trestný čin;

4.  berie na vedomie, že subjekty zapojené do humanitárnej pomoci, ktorá podporuje a dopĺňa opatrenia na záchranu života prijímané príslušnými orgánmi členských štátov, môžu konať výlučne v rámci humanitárnej pomoci podľa smernice o napomáhaní a svoje operácie musia uskutočňovať pod kontrolou členských štátov;

5.  vyjadruje poľutovanie nad veľmi slabou transpozíciou výnimky pre humanitárnu pomoc zo strany členských štátov, ktorá je stanovená v smernici o napomáhaní, a konštatuje, že táto výnimka by sa mala zaviesť ako ochrana pred trestným stíhaním proti jednotlivcom a organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré pomáhajú migrantom z humanitárnych dôvodov;

6.  vyzýva členské štáty, aby transponovali výnimku pre humanitárnu pomoc stanovenú v smernici o napomáhaní a zaviedli primerané systémy na monitorovanie presadzovania a účinného praktického uplatňovania balíka opatrení proti prevádzačom, a to zbieraním a zaznamenávaním informácií na ročnej báze o počte osôb zatknutých kvôli napomáhaniu na hranici a vo vnútrozemí, o počte začatých súdnych konaní, počte odsúdení spolu s informáciami o tom, ako sa o rozsudkoch rozhoduje a o dôvodoch ukončenia vyšetrovania;

7.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala usmernenia pre členské štáty, v ktorých by špecifikovala, ktoré formy napomáhania by sa nemali kriminalizovať, s cieľom zabezpečiť jasnosť a jednotnosť vykonávania súčasného acquis vrátane článku 1 ods. 1 písm. b) a článku 1 ods. 2 smernice o napomáhaní a zdôrazňuje, že jasnosť parametrov zabezpečí väčšiu konzistentnosť v trestnoprávnych predpisoch v členských štátoch týkajúcich sa napomáhania a obmedzí neodôvodnenú kriminalizáciu;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 328, 5.12.2002, s. 17.
(2) Ú. v. EÚ L 328, 5.12.2002, s. 1.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2018)0118.


Primeranosť ochrany poskytovanej štítom na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA
PDF 179kWORD 57k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2018 o primeranosti ochrany poskytovanej štítom na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA (2018/2645(RSP))
P8_TA(2018)0315B8-0305/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na články 6, 7, 8, 11, 16, 47 a 52 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta EÚ“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(1), a smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV(2),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 6. októbra 2015 vo veci C-362/14 Maximillian Schrems/Data Protection Commissioner(3),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 21. decembra 2016 vo veci C-203/15, Tele 2 Sverige AB/Post- och telestyrelsen a C-698/15, Secretary of State for the Home Department/Tom Watson a iní(4),

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1250 z 12. júla 2016 podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES o primeranosti ochrany poskytovanej štítom na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA(5),

–  so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (ďalej len „EDPS“) č. 4/2016 z 30. mája 2016 o návrhu rozhodnutia o primeranosti štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA(6),

–  so zreteľom na stanovisko pracovnej skupiny (ďalej len „WP29“) zriadenej podľa článku 29 z 13. apríla 2016 o štíte na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA(7) a vyhlásenie WP29 z 26. júla 2016(8),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 18. októbra 2017 o prvom každoročnom preskúmaní fungovania štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA (COM(2017)0611) a sprievodný dokument útvarov Komisie k tomuto dokumentu (SWD(2017)0344),

–  so zreteľom na dokument WP29 z 28. novembra 2017 o štíte na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA – prvé každoročné preskúmanie(9),

–  so zreteľom na odpoveď WP29 z 11. apríla 2018 o opätovnom schválení článku 702 zákona USA o dohľade nad zahraničnou rozviedkou (ďalej len „FISA“),

–  so zreteľom na uznesenie zo 6. apríla 2017 o primeranosti ochrany poskytovanej štítom na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA(10),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Súdny dvor Európskej Únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo svojom rozsudku zo 6. októbra 2015 vo veci C-362/14, Maximillian Schrems/Data Protection Commissioner zrušil rozhodnutie o bezpečnom prístave a objasnil, že primeraná úroveň ochrany v tretej krajine sa musí chápať ako „v podstate rovnocenná“ úrovni ochrany zaručenej v rámci EÚ podľa smernice 95/46/ES v spojení s Chartou EÚ, a zdôraznil potrebu uzavrieť rokovania o novej dohode s cieľom zabezpečiť právnu istotu v súvislosti s tým, ako by sa mali osobné údaje z EÚ prenášať do USA;

B.  keďže pri posudzovaní úrovne ochrany poskytovanej treťou krajinou je Komisia povinná posúdiť obsah pravidiel uplatniteľných v danej krajine a vyplývajúcich z jej vnútroštátneho práva alebo medzinárodných záväzkov, ako aj postupy určené na zabezpečenie dodržiavania týchto pravidiel, pretože podľa článku 25 ods. 2 smernice 95/46/ES musí zohľadniť všetky okolnosti týkajúce sa prenosu osobných údajov do tretej krajiny; keďže toto posúdenie sa nesmie týkať iba právnych predpisov a postupov súvisiacich s ochranou osobných údajov na obchodné a súkromné účely, ale musí takisto zahŕňať všetky aspekty rámca uplatniteľného na danú krajinu alebo odvetvie, najmä (nie však výlučne) presadzovanie práva, vnútroštátnu bezpečnosť a dodržiavanie základných práv;

C.  keďže prenosy osobných údajov medzi obchodnými organizáciami EÚ a USA sú dôležitým prvkom transatlantických vzťahov vzhľadom na neprestajne rastúcu digitalizáciu globálnej ekonomiky; keďže tieto prevody by mali byť vykonávané pri plnom rešpektovaní práva na ochranu osobných údajov a práva na súkromie; keďže jedným zo základných cieľov EÚ je ochrana základných práv, ako sa zakotvuje v charte EÚ;

D.  keďže spoločnosť Facebook, signatár štítu na ochranu osobných údajov, potvrdila, že údaje o 2,7 milióna občanov EÚ patrili medzi tie, ktoré nesprávne použila spoločnosť zaoberajúca sa politickým poradenstvom Cambridge Analytica;

E.  keďže EDPS vo svojom stanovisku č. 4/2016 vyjadril niekoľko pripomienok v súvislosti s návrhom štítu na ochranu osobných údajov; keďže EDPS v tom istom stanovisku víta úsilie všetkých strán nájsť riešenie pre prenosy osobných údajov z EÚ do USA na komerčné účely na základe systému osvedčení samotnými spoločnosťami;

F.  keďže WP29 vo svojom stanovisku č. 1/2016 k návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o primeranosti štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA uvítala podstatné zlepšenie, ktoré priniesol štít na ochranu osobných údajov v porovnaní s rozhodnutím o bezpečnom prístave, pričom v ňom takisto vyjadruje veľké obavy, pokiaľ ide o obchodné aspekty, ako aj prístup verejných orgánov k údajom prenášaným v rámci štítu na ochranu osobných údajov;

G.  keďže Komisia 12. júla 2016 po ďalších diskusiách s vládou USA prijala svoje vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2016/1250, v ktorom vyhlasuje úroveň ochrany osobných údajov prenášaných v rámci štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA z Únie do organizácií v USA za primeranú;

H.  keďže štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA dopĺňa niekoľko jednostranných záväzkov a uistení vlády USA, v ktorých sa okrem iného vysvetľujú zásady ochrany osobných údajov, fungovanie dohľadu, presadzovania, nápravy, ochrany a záruk, podľa ktorých môžu bezpečnostné agentúry pristupovať k osobným údajom a spracovávať ich;

I.  keďže WP29 vo svojom vyhlásení z 26. júla 2016 víta zlepšenie, ktoré priniesol mechanizmus štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA v porovnaní s bezpečným prístavom, a ocenila Komisiu a orgány USA za zohľadnenie jej obáv; keďže WP29 však uvádza, že má naďalej určité obavy v súvislosti s obchodnými aspektmi, ako aj prístupom verejných orgánov USA k osobným údajom preneseným z EÚ, napríklad s absenciou konkrétnych pravidiel týkajúcich sa automatizovaných rozhodnutí a absenciou všeobecného práva vzniesť námietku, potrebou prísnejších záruk, pokiaľ ide o nezávislosť a právomoci mechanizmu ombudsmana alebo absenciu konkrétnych uistení, že sa nebude vykonávať hromadný zber osobných údajov bez rozlišovania (hromadný zber);

J.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. apríla 2017 uznáva, že štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA predstavuje značné zlepšenie týkajúce sa jednoznačnosti noriem v porovnaní s bývalým bezpečným prístavom medzi EÚ a USA, takisto sa domnieva, že pretrvávajú závažné otázky v súvislosti s určitými obchodnými aspektmi, národnou bezpečnosťou a presadzovaním práva, keďže vyzýva Komisiu, aby počas prvého každoročného spoločného preskúmania dôkladne a podrobne preskúmala všetky nedostatky a slabé stránky, a aby preukázala, ako boli vyriešené s cieľom zabezpečiť súlad s chartou a právom Únie, a aby starostlivo ohodnotila, či sú mechanizmy a záruky uvedené v uisteniach a vysvetleniach vlády USA účinné a vykonateľné;

K.  keďže hoci sa v správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o prvom každoročnom preskúmaní fungovania štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA a v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie uznáva, že orgány USA zaviedli potrebné štruktúry a postupy na zabezpečenie správneho fungovania štítu na ochranu osobných údajov, a dospelo sa k záveru, že Spojené štáty americké naďalej zaisťujú primeranú úroveň ochrany osobných údajov prenášaných v rámci štítu na ochranu osobných údajov, Komisia vydala desať odporúčaní orgánom USA s cieľom riešiť otázky, ktoré sa týkajú nielen úloh a činností Ministerstva obchodu Spojených štátov amerických ako správcu zodpovedného za monitorovanie osvedčovania organizácií v rámci štítu na ochranu osobných údajov a presadzovania zásad, ale aj otázok súvisiacich s národnou bezpečnosťou, ako je opätovné schválenie článku 702 FISA alebo vymenovanie stáleho ombudsmana a chýbajúcich členov Rady pre dohľad nad ochranou súkromia a občianskych slobôd (PCLOB);

L.  keďže v stanovisku WP29 z 28. novembra 2017 o štíte na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA sa v prvom každoročnom preskúmaní v nadväznosti na prvé každoročné spoločné preskúmanie uznáva pokrok štítu na ochranu osobných údajov v porovnaní s neplatným rozhodnutím o bezpečnom prístave; keďže WP29 uznáva úsilie orgánov USA a Komisie o zavedenie štítu na ochranu osobných údajov;

M.  keďže WP29 zistila niekoľko dôležitých nevyriešených problémov, ktoré vzbudzujú významné obavy, pokiaľ ide o obchodné otázky, ako aj otázky súvisiace s prístupom verejných orgánov USA k údajom preneseným do USA v rámci štítu na ochranu osobných údajov (buď na účely presadzovania práva alebo na účely národnej bezpečnosti), ktoré musí riešiť Komisia aj orgány USA; keďže požiadala o okamžité vypracovanie akčného plánu na preukázanie toho, že všetky tieto problémy vyvolávajúce obavy sa budú riešiť, a to najneskôr pri druhom spoločnom preskúmaní;

N.  keďže v prípade, že v stanovených časových rámcoch nevznikne žiadny opravný prostriedok na riešenie obáv WP29, členovia WP29 prijmú príslušné opatrenia vrátane predloženia rozhodnutia o primeranosti štítu na ochranu osobných údajov na vnútroštátne súdy, aby mohli na Súdny dvor podať návrh na začatie prejudiciálneho konania;

O.  keďže žaloba o neplatnosť podaná spoločnosťou La Quadrature du Net a i./Komisia (vec T-738/16) a žiadosť Írskeho najvyššieho súdu vo veci medzi komisárom pre ochranu údajov Írska a spoločnosťou Facebook Ireland Limited a Maximilian Schrems (vec Schrems II) boli podané na Súdny dvor; keďže v žiadosti sa berie na vedomie, že stále pokračuje hromadný dohľad a analyzuje, či v právnych predpisoch USA existuje účinný prostriedok nápravy pre občanov EÚ, ktorých osobné údaje sa prenášajú do Spojených štátov;

P.  keďže 11. januára 2018 Kongres USA opätovne schválil a zmenil článok 702 zákona o dohľade nad zahraničnou rozviedkou na šesť rokov bez toho, aby sa zaoberal obavami vyplývajúcimi zo správy o spoločnom preskúmaní Komisie a stanoviska WP29;

Q.  keďže Kongres Spojených štátov amerických v rámci všeobecného zákona o rozpočte, ktorý bol podpísaný 23. marca 2018, prijal zákon o objasnení zákonného využívania údajov v zámorí (ďalej len „CLOUD“), ktorý orgánom presadzovania práva uľahčuje prístup k obsahu komunikácií a iným súvisiacim údajom tým, že umožňuje americkým orgánom činným v trestnom konaní, aby uložili povinnosť tvorby údajov o komunikáciách aj vtedy, ak sú uložené mimo Spojených štátov, a tým, že niektorým iným krajinám umožní uzatvoriť so Spojenými štátmi vykonávacie dohody s cieľom umožniť poskytovateľom služieb z USA reagovať na určité zahraničné objednávky, ktorých cieľom je získať prístup k údajom o komunikáciách;

R.  keďže spoločnosť Facebook Inc., spoločnosť Cambridge Analytica a spoločnosť SCL Elections Ltd sú spoločnosťami osvedčenými v rámci štítu na ochranu osobných údajov a ako také mali prospech z rozhodnutia o primeranosti ako právneho základu pre prenos osobných údajov z Európskej únie do Spojeného štátov a ich ďalšom spracovaní;

S.  keďže podľa článku 45 ods. 5 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ak sa na základe dostupných informácií zistí, že tretia krajina už nezaručuje primeranú úroveň ochrany, Komisia zruší, zmení alebo pozastaví svoje rozhodnutie o primeranosti;

1.  poukazuje na pretrvávajúce slabé stránky štítu na ochranu osobných údajov, pokiaľ ide o dodržiavanie základných práv dotknutých osôb; a zdôrazňuje rastúce riziko, že Súdny dvor môže zrušiť vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1250 o štíte na ochranu osobných údajov;

2.  berie na vedomie zlepšenia v porovnaní s dohodou o bezpečnom prístave vrátane zahrnutia kľúčových vymedzení pojmov, prísnejších záväzkov súvisiacich s uchovávaním údajov a následnými prenosmi do tretích krajín, zriadenie ombudsmana s cieľom zabezpečiť individuálnu nápravu a nezávislý dohľad, kontroly a vyváženosť, ktoré zaistia práva dotknutých osôb (Rada pre dohľad nad ochranou súkromia a občianskych slobôd), vonkajšie a vnútorné posudzovanie súladu, pravidelnejšiu a dôslednejšiu dokumentáciu a monitorovanie, dostupnosť viacerých spôsobov na vykonanie opravného prostriedku, dôležitú úlohu vnútroštátnych orgánov na ochranu údajov pri skúmaní sťažností;

3.  pripomína, že WP29 stanovila termín 25. mája 2018 na vyriešenie doteraz nevyriešených otázok, a ak sa termín nedodrží, pracovná skupina zriadená podľa článku 29 môže rozhodnúť, že predloží štít na ochranu osobných údajov na vnútroštátne súdy, aby záležitosť mohla postúpiť Súdnemu dvoru na prejudiciálne konanie(11);

Inštitucionálne otázky / vymenovania

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že trvalo tak dlho, kým boli vymenovaní dvaja ďalší poslanci, ako aj predseda Rady pre dohľad nad ochranou súkromia a občianskych slobôd, a naliehavo žiada Senát, aby preskúmal ich profily, aby sa mohlo ratifikovať vymenovanie s cieľom obnoviť uznášaniaschopnosť nezávislého orgánu a umožniť mu plniť jeho poslanie predchádzať terorizmu a zabezpečiť potrebu ochrany súkromia a občianskych slobôd;

5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že absencia predsedu a neschopnosť uznášať sa obmedzili schopnosť Rady pre dohľad nad ochranou súkromia a občianskych slobôd konať a plniť si povinnosti; zdôrazňuje, že období, keď nie je schopná uznášať sa, Rada pre dohľad nad ochranou súkromia a občianskych slobôd nemôže iniciovať nové poradenské ani dozorné projekty a prijímať pracovníkov do zamestnania; pripomína, že Rada pre dohľad nad ochranou súkromia a občianskych slobôd doteraz nevydala svoju dlho očakávanú správu o vykonávaní dohľadu podľa vykonávacieho nariadenia č. 12333 s cieľom poskytnúť informácie o konkrétnom vykonávaní tohto vykonávacieho nariadenia a o jeho nevyhnutnosti a primeranosti vzhľadom na zásahy, ktoré v tejto súvislosti vyžadujú ochranu údajov; konštatuje, že táto správa je veľmi žiaduca vzhľadom na neistotu a nepredvídateľnosť toho, ako sa využíva vykonávacie nariadenie č. 12333; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada pre dohľad nad ochranou súkromia a občianskych slobôd nevydala novú správu o článku 702 zákona o dohľade nad zahraničnou rozviedkou ešte predtým, než bola znovu schválená v januári 2018; je presvedčený neschopnosť uznášať sa vážne narúša záruky a uistenia o plnení a dohľade zo strany orgánov USA; naliehavo preto vyzýva orgány USA, aby bezodkladne vymenovali a potvrdili nových členov správnej rady;

6.  vzhľadom na skutočnosť, že prezidentská politická smernica 28 (ďalej len „PPD 28“) je jedným z ústredných prvkov, na ktorých spočíva štít na ochranu osobných údajov, žiada o vydanie správy Rady pre dohľad nad ochranou súkromia a občianskych slobôd o PPD 28, ktorá je stále predmetom prezidentských výsad, a preto nebola doteraz zverejnená;

7.  opätovne zdôrazňuje svoju pozíciu, že mechanizmus ombudsmana zriadený Ministerstvom vnútra Spojených štátov amerických nie je dostatočne nezávislý a nemá dostatočne účinné právomoci na plnenie svojich úloh a poskytovanie účinnej nápravy občanom EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné objasniť presné právomoci mechanizmu ombudsmana, najmä pokiaľ ide o jeho právomoci vo vzťahu k spravodajským službám, a úroveň účinnej nápravy jeho rozhodnutí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ombudsman môže požadovať opatrenia a informácie len od vládnych orgánov USA a nemôže nariadiť úradom, aby zastavili a ukončili nezákonný dohľad alebo natrvalo zničili informácie; poukazuje na to, že aj keď v súčasnosti vykonáva funkciu úradujúci ombudsman, vláda USA doteraz nevymenovala nového stáleho ombudsmana, čo neprispieva k vzájomnej dôvere; domnieva sa, že kým nie je vymenovaný skúsený nezávislý ombudsman s dostatočnými právomocami, uistenia USA, pokiaľ ide o poskytovanie účinnej nápravy občanom EÚ, nemajú žiadnu váhu;

8.  berie na vedomie nedávne potvrdenie Senátu týkajúce sa nového predsedu Federálnej obchodnej komisie (ďalej len „FTC“) a štyroch komisárov FTC; vyjadruje poľutovanie nad tým, že až do uvedeného potvrdenia zostali štyri z piatich kresiel voľné, keďže FTC je príslušný orgán, ktorý vykonáva zásady štítu ochrany súkromných údajov amerických organizácií;

9.  zdôrazňuje, že nedávne zistenia týkajúce sa postupov spoločnosti Facebook a spoločnosti Cambridge Analytica poukazujú na potrebu aktívneho dohľadu a presadzovania, ktoré nie sú založené len na sťažnostiach, ale zahŕňajú aj systematické kontroly praktického dodržiavania zásad ochrany súkromia so zásadami štítu na ochranu osobných údajov počas celého životného cyklu osvedčovania; žiada príslušné orgány EÚ na ochranu údajov, aby v prípadoch neplnenia si povinností prijali príslušné opatrenia a pozastavili prenosy;

Obchodné otázky

10.  domnieva sa, že na to, aby sa zabezpečila transparentnosť a aby sa predišlo chybným žiadostiam o osvedčenie, ministerstvo obchodu by nemalo tolerovať americké spoločnosti, ktoré verejne vystavujú svoje osvedčenia o ochrane osobných údajov pred dokončením procesu osvedčovania a boli zaradené do zoznamu organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že ministerstvo obchodu nevyužilo možnosť na zabezpečenie súladu poskytnutú v rámci štítu na ochranu osobných údajov požiadať o kópie zmluvných podmienok, ktoré používajú osvedčené spoločnosti v zmluvách s tretími stranami; preto sa domnieva, že neexistuje účinná kontrola toho, či osvedčené spoločnosti skutočne dodržiavajú ustanovenia štítu na ochranu osobných údajov; žiada, aby ministerstvo obchodu aktívne a pravidelne vykonávalo kontroly zhody ex officio s cieľom monitorovať skutočné dodržiavanie pravidiel a požiadaviek spoločností v rámci štítu na ochranu osobných údajov;

11.  domnieva sa, že rôzne postupy na uplatnenie prostriedkov nápravy občanov EÚ môžu byť príliš zložité, ťažko použiteľné, a teda menej účinné; poznamenáva, že ako zdôrazňujú spoločnosti zabezpečujúce nezávislé opravné mechanizmy, väčšina sťažností je určená priamo spoločnostiam od jednotlivcov, ktorí žiadajú všeobecné informácie o štíte na ochranu osobných údajov a spracovaní ich údajov; preto americkým orgánom odporúča, aby jednotlivcom poskytovali konkrétnejšie informácie o webovom sídle štítu na ochranu osobných údajov v prístupnej a zrozumiteľnej forme, pokiaľ ide o ich práva a dostupné prostriedky a nápravné opatrenia;

12.  vzhľadom na nedávne odhalenie zneužitia osobných údajov spoločnosťami osvedčenými v rámci štítu na ochranu osobných údajov, ako sú Facebook a Cambridge Analytica, vyzýva orgány USA, ktoré sú príslušné na presadzovanie štítu na ochranu osobných údajov, aby bezodkladne reagovali na tieto odhalenia v plnom rozsahu s uisteniami a záväzkami, ktorými sa zaviazali dodržiavať súčasnú dohodu o štíte na ochranu osobných údajov, a v prípade potreby aby tieto spoločnosti vylúčili zo zoznamu organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov; žiada takisto príslušné orgány EÚ pre ochranu osobných údajov, aby vyšetrovali takéto odhalenia, a v prípade potreby pozastavili alebo zakázali prenos údajov v rámci štítu na ochranu osobných údajov; domnieva sa, že zo zistení jasne vyplýva, že mechanizmus štítu na ochranu na ochranu osobných údajov neposkytuje primeranú ochranu práva na ochranu údajov;

13.  je vážne znepokojený zmenou podmienok poskytovania služieb spoločnosti Facebook používateľom z krajín mimo EÚ, USA a Kanady, ktorí doteraz mali práva podľa právnych predpisov EÚ o ochrane údajov a ktorí odteraz musia prijať ako prevádzkovateľa spoločnosť Facebook U.S. namiesto spoločnosti Facebook Ireland; domnieva sa, že ide o prenos osobných údajov približne 1,5 miliardy užívateľov do tretej krajiny; vážne pochybuje o tom, že takéto bezprecedentné rozsiahle obmedzenie základných práv používateľov de facto monopolnej platformy je opakom toho, čo bolo cieľom štítu na ochranu osobných údajov; žiada orgány EÚ na ochranu údajov, aby túto záležitosť vyšetrili;

14.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že takéto zneužitie osobných údajov ľudí rôznymi subjektmi, ktoré majú za cieľ manipulovať ich politickú vôľu alebo správanie sa pri hlasovaní, môže ohroziť demokratický proces a jeho základnú myšlienku, že voliči môžu sami prijímať informované rozhodnutia založené na faktoch;

15.  víta a podporuje výzvy adresované zákonodarcovi USA, aby prikročil k prijatiu všeobecného zákona o ochrane súkromia a údajov;

16.  pripomína svoje obavy nedostatočných osobitných pravidiel a záruk v rámci štítu na ochranu osobných údajov pri rozhodovaní založenom na automatizovanom spracovaní/profilovaní, ktoré majú právny účinok alebo významne ovplyvňujú jednotlivcov; berie na vedomie zámer Komisie objednať štúdiu na zhromažďovanie faktických dôkazov a ďalej posúdiť význam automatického rozhodovania o prenosoch údajov v rámci štítu na ochranu osobných údajov; vyzýva Komisiu, aby stanovila osobitné pravidlá týkajúce sa automatizovaného rozhodovania s cieľom poskytnúť dostatočné záruky, ak to štúdia odporučí; v tejto súvislosti berie na vedomie informácie vyplývajúce zo spoločného preskúmania, že automatické rozhodovanie sa nemôže uskutočniť na základe osobných údajov, ktoré boli prenesené v rámci štítu na ochranu osobných údajov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že podľa WP29 „spätná väzba od spoločností zostala veľmi všeobecná a zostáva nejasné, či tieto tvrdenia zodpovedajú skutočnosti všetkých spoločností, ktoré pristúpili k štítu na ochranu osobných údajov“; ďalej zdôrazňuje uplatniteľnosť všeobecného nariadenia o ochrane údajov v súlade s podmienkami článku 3 ods. 2 všeobecného nariadenia o ochrane údajov;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť výklad a spracovanie údajov v oblasti ľudských zdrojov pre odlišné chápanie výrazu „údaje o ľudských zdrojoch“ vládou USA na jednej strane a Komisiou a WP29 na druhej strane; plne súhlasí s výzvou WP29 adresovanou Komisii, aby sa zapojila do rokovaní s orgánmi USA s cieľom zmeniť mechanizmus štítu na ochranu osobných údajov v tejto otázke;

18.  opätovne vyjadruje obavu, že zásady štítu na ochranu osobných údajov nerešpektujú model EÚ týkajúci sa spracovania na základe súhlasu, ale umožňujú, aby sa uplatňovalo ustanovenie o výnimkách/právo namietať len za veľmi konkrétnych okolností; na základe spoločného preskúmania preto naliehavo žiada, aby ministerstvo obchodu spolupracovalo s európskymi orgánmi na ochranu údajov s cieľom poskytnúť presnejšie usmernenia týkajúce sa základných zásad štítu na ochranu osobných údajov, ako je zásada výberu, zásada oznamovania, ďalšie prenosy, vzťah prevádzkovateľa a spracovateľa a prístup, ktoré sú oveľa viac zosúladené s právami dotknutej osoby podľa nariadenia (EÚ) 2016/679;

19.  opakuje svoje znepokojenie nad tým, že v marci 2017 Kongres zamietol pravidlo, ktoré predložila Federálna komisia pre komunikáciu a ktoré sa týkalo ochrany súkromia zákazníkov širokopásmových a iných telekomunikačných služieb, čo v praxi znamená, že neexistujú pravidlá ochrany súkromia v prostredí širokopásmového pripojenia, ktoré by od poskytovateľov internetových služieb vyžadovali získanie výslovného súhlasu spotrebiteľov pred predajom alebo zdieľaním údajov o prehliadaní webu a iných súkromných informácií s inzerentmi a inými spoločnosťami; domnieva sa, že je to opäť ďalšia hrozba pre záruky ochrany súkromia v Spojených štátoch;

Presadzovanie práva a otázky národnej bezpečnosti

20.  domnieva sa, že výraz „národná bezpečnosť“ v mechanizme štítu na ochranu osobných údajov nie je konkrétne vymedzený, aby sa zabezpečilo účinné preskúmanie porušenia ochrany údajov s cieľom zabezpečiť súlad s prísnou skúškou toho, čo je potrebné a primerané; žiada preto jasné vymedzenie výrazu „národná bezpečnosť“;

21.  berie na vedomie, že počet cieľov v článku 702 zákona o dohľade nad zahraničnou rozviedkou (ďalej len „FISA“) sa zvýšil v dôsledku zmien technológií a komunikačných modelov, ako aj vyvíjajúceho sa prostredia ohrozenia;

22.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že USA nevyužili možnosť nedávneho opätovného schválenia článku 702 zákona FISA s cieľom zahrnúť záruky uvedené v PPD 28; požaduje dôkazy a právne záväzné záväzky, ktoré zabezpečia, aby zber osobných údajov v rámci článku 702 zákona o dohľade nad zahraničnou rozviedkou nebol neobmedzený a aby sa prístup na rozdiel od charty EÚ neudeľoval všeobecne (hromadný zber); berie na vedomie vysvetlenie Komisie v pracovnom dokumente útvarov Komisie, že dohľad podľa článku 702 zákona FISA je vždy založený na selektoroch, a preto neumožňuje hromadný zber; pripája sa k žiadostiam WP29 o aktualizáciu správy Rady pre dohľad nad ochranou súkromia a občianskych slobôd o vymedzení „cieľov“, o „poverení selektorov“ a o konkrétnom postupe uplatňovania selektorov v rámci programu UPSTREAM s cieľom objasniť a posúdiť, či sa v tomto kontexte vyskytuje hromadný prístup k osobným údajom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že jednotlivci EÚ sú vylúčení z dodatočnej ochrany, ktorú poskytuje opätovné schválenie článku 702 zákona FISA; vyjadruje poľutovanie nad tým, že opätovné schválenie článku 702 obsahuje niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú iba procesné a nezaoberajú sa týmito najproblematickejšími otázkami, ako na to upozornila aj WP29; žiada Komisiu, aby vážne pristupovala k pripravovanej analýze WP29 týkajúcej sa článku 702 zákona FISA a aby podľa toho konala;

23.  potvrdzuje, že opätovné schválenie článku 702 zákona FISA na ďalších šesť rokov spochybňuje zákonnosť štítu na ochranu osobných údajov;

24.  opätovne zdôrazňuje svoje obavy týkajúce sa vykonávacieho nariadenia č. 12333, ktoré umožňuje NSA spoločne používať obrovské množstvo súkromných údajov zozbieraných bez oprávnení, súdnych príkazov alebo povolenia Kongresu v 16 ďalších agentúrach vrátane FBI, Národného úradu pre kontrolu obchodu s drogami (DEA) a Ministerstva vnútornej bezpečnosti USA; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedošlo k nijakému súdnemu preskúmaniu činností dohľadu vykonávaných na základe vykonávacieho nariadenia č. 12333;

25.  zdôrazňuje pretrvávajúce prekážky týkajúce sa nápravy pre občanov mimo USA, na ktorých sa vzťahuje opatrenie dohľadu založené na článku 702 zákona FISA alebo vykonávacie nariadenie č. 12333 z dôvodu procesných požiadaviek „postavenia“, tak ako to v súčasnosti vykladajú americké súdy, s cieľom umožniť občanom mimo USA podať žaloby na súdoch USA proti rozhodnutiam, ktoré sa ich týkajú;

26.  vyjadruje znepokojenie nad dôsledkami vykonávacieho nariadenia č. 13768 o zlepšení vnútornej bezpečnosti Spojených štátov pre súdne a administratívne opravné prostriedky, ktoré sú dostupné jednotlivcom v USA, lebo ochrana zákona o ochrane osobných údajov sa už nevzťahuje na občanov iných štátov než USA; berie na vedomie pozíciu Komisie, že hodnotenie primeranosti sa nezakladá na ochrane zákona o ochrane osobných údajov, a preto toto vykonávacie nariadenie neovplyvňuje ochranný štít na ochranu súkromia; domnieva sa však, že vykonávacie nariadenie č. 13768 naznačuje úmysel amerického vykonávacieho orgánu zrušiť záruky ochrany údajov, ktoré boli predtým udelené občanom EÚ, a nahradiť záväzky voči EÚ prijaté v čase, keď bol prezidentom Obama;

27.  vyjadruje vážne znepokojenie nad nedávnym schválením zákona o objasnení zákonného využívania údajov v zámorí, alebo zákona CLOUD (H.R. 4943), ktorým sa rozširujú možnosti presadzovania amerického a zahraničného práva s cieľom zamerať sa na cezhraničné údaje o osobách a mať k nim prístup bez použitia nástrojov zmlúv o vzájomnej právnej pomoci (ďalej len „MLAT“), ktoré zabezpečujú primerané záruky a rešpektujú právomoci súdov v krajinách, v ktorých sa informácie nachádzajú; zdôrazňuje, že zákon CLOUD by mohol mať vážne dôsledky pre EÚ, pretože je ďalekosiahly a vytvára potenciálny konflikt s právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov;

28.  domnieva sa, že vyváženejším riešením by bolo posilnenie existujúceho medzinárodného systému MLAT s cieľom podporiť medzinárodnú a súdnu spoluprácu; uznáva, že ako sa napríklad uvádza v článku 48 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, vzájomná právna pomoc a iné medzinárodné dohody sú prioritné mechanizmy umožňujúce prístup k osobným údajom v zahraničí;

29.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že orgány USA aktívne neplnili svoj záväzok poskytnúť Komisii včasné a úplné informácie o každej zmene, ktorá by mohla byť dôležitá pre štít na ochranu osobných údajov vrátane toho, že neoznámili Komisii zmeny právneho rámca USA napríklad vo vzťahu k vykonávaciemu nariadeniu prezidenta Trumpa č. 13768 o zlepšení vnútornej bezpečnosti Spojených štátov alebo zrušenie pravidiel ochrany osobných údajov pre poskytovateľov internetových služieb;

30.  pripomína, že ako to uvádza vo svojom uznesení zo 6. apríla 2017, ani v zásadách štítu na ochranu osobných údajov, ani v listoch vlády USA sa neposkytujú vysvetlenia a uistenia, ktorými by sa preukázala existencia práva na účinný súdny prostriedok nápravy pre jednotlivcov v EÚ, ktorých osobné údaje sú prenášané do organizácie USA podľa zásad štítu na ochranu osobných údajov, ďalej sprístupňované verejným orgánom USA a spracúvané týmito orgánmi na účely presadzovania práva a verejného záujmu, teda práva, ktoré zdôraznil Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 6. októbra 2015 ako podstatu základných práv v článku 47 charty EÚ;

Závery

31.  vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie plného súladu štítu na ochranu osobných údajov s nariadením (EÚ) 2016/679, ktoré sa má uplatňovať od 25. mája 2018, a s chartou EÚ, tak aby primeranosť neviedla k medzerám alebo konkurenčnej výhode pre americké spoločnosti;

32.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia a príslušné orgány USA nezačali diskusie o dohode o štíte na ochranu osobných údajov a nevytvorili nijaký akčný plán s cieľom čo najskôr vyriešiť zistené nedostatky, ako to požadovala WP29 vo svojej decembrovej správe o spoločnom preskúmaní; žiada Komisiu a príslušné orgány USA, aby vytvorili akčný plán bez akéhokoľvek ďalšieho odkladu;

33.  pripomína, že ochrana súkromia a údajov je právne vynútiteľným základným právom zakotveným v zmluvách, v charte EÚ a v Európskom dohovore o ľudských právach, ako aj v zákonoch a judikatúre; zdôrazňuje, že sa musí uplatňovať spôsobom, ktorý zbytočne neobmedzuje obchodné ani medzinárodné vzťahy, ale nemôže byť „vyvážený“ v rozpore s obchodnými alebo politickými záujmami;

34.  domnieva sa, že súčasná dohoda o štíte na ochranu osobných údajov neposkytuje primeranú úroveň ochrany požadovanú právnymi predpismi Únie o ochrane údajov a chartou EÚ, ako ju vykladá Súdny dvor;

35.  domnieva sa, že ak Spojené štáty nedosiahnu úplnú zhodu do 1. septembra 2018, Komisia nekonala v súlade s článkom 45 ods. 5 všeobecného nariadenia o ochrane údajov; žiada preto Komisiu, aby pozastavila štít na ochranu osobných údajov dovtedy, kým orgány USA nebudú dodržiavať svoje podmienky;

36.  poveruje Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby naďalej monitoroval vývoj v tejto oblasti, a to aj v prípadoch predložených Súdnemu dvoru, a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania uvedené v uznesení;

o
o   o

37.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Rade Európy.

(1) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89.
(3) ECLI:EU:C:2015:650.
(4) ECLI:EU:C:2016:970.
(5) Ú. v. EÚ L 207, 1.8.2016, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ C 257, 15.7.2016, s. 8.
(7) http://ec.europa.eu/justice/data-protection/article-29/documentation/opinion-recommendation/files/2016/wp238_en.pdf
(8) http://ec.europa.eu/justice/article-29/press-material/press-release/art29_press_material/2016/20160726_wp29_wp_statement_eu_us_privacy_shield_en.pdf
(9) WP 255 k dispozícii na adrese http://ec.europa.eu/newsroom/article29/item-detail.cfm?item_id=612621
(10) Prijaté texty, P8_TA(2017)0131.
(11) https://ec.europa.eu/newsroom/just/document.cfm?doc_id=48782


Nepriaznivé účinky zákona o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov na občanov EÚ
PDF 138kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2018 o nepriaznivých účinkoch amerického zákona o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov (FATCA) na občanov EÚ a najmä takzvaných náhodných Američanov (2018/2646(RSP))
P8_TA(2018)0316B8-0306/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 7, 8 a 21 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na články 8 a 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami(2),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní(3),

–  so zreteľom na závery Rady z 11. októbra 2016 o daňovej transparentnosti;

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júla 2016 o ďalších opatreniach na zvýšenie transparentnosti a posilnenie boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (COM(2016)0451),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(5),

–  so zreteľom na spoločný štandard oznamovania OECD (CRS), ktorý Rada OECD schválila 15. júla 2014,

–  so zreteľom na otázky adresované Komisii a Rade o nepriaznivých účinkoch FATCA na občanov EÚ a najmä na takzvaných náhodných Američanov (O-000052/2018 – B8-0033/2018 a O-000053/2018 – B8-0032/2018),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže skupina európskych občanov sa obrátila na Výbor pre petície s petíciou upozorňujúcou na nepriaznivé účinky zákona FATCA, súvisiace vykonávacie medzivládne dohody (IGA) a extrateritoriálny dosah zdaňovania založeného na občianstve (CBT);

B.  keďže od nadobudnutia účinnosti zákona FATCA a súvisiacich IGA uzavretých medzi členskými štátmi a USA musia finančné inštitúcie EÚ prostredníctvom vlád členských štátov sprístupniť podrobné informácie o účtoch predpokladaných osôb z USA federálnemu daňovému úradu USA (US IRS), a to pod hrozbou pokút, ktoré by mohli viesť k zrušeniu ich koncesií, vrátane 30 % zrážkovej dane; keďže to môže predstavovať porušenie predpisov EÚ o ochrane údajov a základných právach;

C.  keďže cieľom FATCA je zabrániť daňovým únikom „osôb z USA“ a keďže to si vyžaduje, aby zahraničné finančné inštitúcie vyhľadávali takéto osoby na základe viacerých ukazovateľov, ako je miesto narodenia v Spojených štátoch, americké telefónne číslo a udelenie plnej moci nad účtom osobe s adresou v USA, pričom jednotlivec musí preukázať, že nie je osobou z USA;

D.  keďže dôsledkom takéhoto použitia ukazovateľov, ktoré presadzuje FATCA, môže byť ľubovoľné označenie a potrestanie jednotlivcov, ktorí v skutočnosti nemusia mať žiadne podstatné väzby na USA; keďže zákon FATCA v praxi zahŕňa veľkú skupinu jednotlivcov, ako sú občania EÚ a USA s dvojitým občianstvom a ich rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi USA, a najmä takzvaných náhodných Američanov, ktorí narodením získali občianstvo USA, ale na túto krajinu nemajú žiadne väzby, nikdy tam nežili, nepracovali ani neštudovali, a nemajú pridelené číslo sociálneho zabezpečenia USA;

E.  keďže Komisia pripúšťa, že zákon FATCA a s ním súvisiace dohody IGA predstavujú neúmyselnú prekážku prístupu k finančným službám v EÚ pre občanov USA a kohokoľvek, kto predloží nepriame dôkazy, podľa ktorých sa na neho môže zákon FATCA vzťahovať (ďalej len „osoby z USA“);

F.  keďže zákon FATCA vážne ovplyvňuje každodenný život a živobytie tisícov občanov EÚ, ktorí dodržiavajú zákony, a ich rodín, lebo osobám, na ktoré sa vzťahuje definícia osoby z USA, boli zmrazené sporivé účty a odopiera sa im prístup ku všetkým bankovým službám vrátane životného poistenia, dôchodkov a hypoték v dôsledku neochoty finančných inštitúcií dodržiavať nákladné oznamovanie podľa FATCA; keďže okrem toho osobné údaje ich rodinných príslušníkov v EÚ sa sprístupňujú úradom USA a ich prístup k bankovým službám v EÚ sa obmedzuje (napr. spoločné účty/hypotéky);

G.  keďže náhodní Američania, ktorí nechcú byť dotknutí zákonom FATCA, sú povinní formálne sa vzdať ich občianstva USA, čo je veľmi zložitý proces, ktorý si vyžaduje číslo sociálneho zabezpečenia USA alebo medzinárodné daňové identifikačné číslo USA, ktorým okrem iného väčšina náhodných Američanov nedisponuje;

H.  keďže americké internetové platformy ako AirBnB, Tripadvisor a Amazon musia zhromažďovať informácie o daňovníkoch od všetkých občanov EÚ, ktorí využijú tieto online služby, a odovzdať ich americkému federálnemu daňovému orgánu (IRS); keďže cieľom takýchto postupov je stanoviť, či používateľ je občanom USA, a teda určiť, či zárobky získané prostredníctvom týchto platforiem podliehajú vykazovaniu daní v USA v súvislosti s FATCA; keďže tento postup je v jasnom rozpore s predpismi EÚ o ochrane údajov;

I.  keďže smernica 2014/92/EÚ (smernica o platobných účtoch) zaväzuje členské štáty k tomu, aby zabezpečili, že úverové inštitúcie nebudú diskriminovať zákazníkov na základe ich štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska;

J.  keďže termín transpozície smernice o platobných účtoch členskými štátmi bol 18. septembra 2016;

K.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku upozornil na výrazne nedostatočnú reciprocitu medzi USA a EÚ v rámci dohody o FATCA;

L.  keďže FATCA a spoločný štandard oznamovania OECD (CRS) týkajúce sa automatickej výmeny daňových informácií sú zásadnými nástrojmi v boji proti korupcii, cezhraničným daňovým podvodom a daňovým únikom;

M.  keďže francúzske Národné zhromaždenie v októbri 2016 zverejnilo správu, v nadväznosti na dvojstrannú zisťovaciu misiu s cieľom preskúmať extrateritoriálne účinky niektorých zákonov USA vrátane FATCA, s odporúčaním, aby francúzska vláda buď prerokovala zmenu svojej daňovej dohody s USA alebo požiadala zákonodarcov USA, aby zmenili zákony USA tak, aby náhodným Američanom s francúzskou štátnou príslušnosťou umožnili vystúpiť zo systému USA a ich nechceného občianstva USA, a to bez poplatkov, evidencie a pokút; keďže nedávno bola zriadená komisia, ktorá mala preskúmať práve extrateritoriálne zdaňovanie náhodných Američanov s francúzskym občianstvom zo strany USA a v senáte aj v národnom zhromaždení boli v novembri 2017 na túto tému predložené uznesenia; keďže francúzsky Senát 15. mája 2018 jednomyseľným hlasovaním prijal uznesenie, v ktorom francúzsku vládu vyzval, aby bezodkladne prijala opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie práva francúzskych náhodných Američanov na otvorenie bankového účtu, ukončenie diskriminačných postupov prijatých francúzskymi bankami v dôsledku FATCA a okamžité spustenie informačných kampaní s cieľom informovať francúzskych občanov, ktorí žijú v USA, o dôsledkoch americkej národnosti a daňových zákonov USA; keďže uznesenie tiež vyžaduje silné diplomatické úsilie s cieľom nájsť riešenie pre francúzskych náhodných Američanov, ktoré by im umožnilo vzdať sa ich nechceného amerického občianstva bez poplatkov, evidencie a pokút, aby USA dodržali svoj záväzok reciprocity, na základe ktorého Francúzsko súhlasilo s podpisom medzivládnej dohody;

N.  keďže jedinými dvoma krajinami na svete, ktoré prijali zdaňovanie založené na občianstve sú USA a Eritrea a OSN Eritreu odsúdilo za jej úsilie presadiť zdaňovanie svojej diaspóry;

O.  keďže Spojené štáty prijali v decembri 2017 rozsiahlu daňovú reformu, v rámci ktorej však nebola zrušená zásada zdaňovania na základe občianstva pre jednotlivcov, ale zaviedlo sa teritoriálne zdaňovanie pre nadnárodné korporácie USA;

1.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili zaručenie základných práv všetkých občanov, najmä náhodných Američanov, a to predovšetkým práva na súkromný a rodinný život, práva na súkromie, ako aj zásady nediskriminácie, ako sa stanovuje v Charte základných práv Európskej únie a Európskom dohovore o ľudských právach;

2.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili úplnú a správnu transpozíciu smernice o platobných účtoch, najmä jej článkov 15 a 16 a aby zaručili právo prístupu každého občana EÚ k platobnému účtu so základnými prvkami bez ohľadu na štátnu príslušnosť;

3.  vyzýva Komisiu, aby urýchlila analýzu transpozičných opatrení členských štátov v súvislosti so smernicou o platobných účtoch a do posúdenia zahrnula situáciu náhodných Američanov, občanov s dvojitým občianstvom a občanov USA s legálnym pobytom v EÚ a aby pritom venovala osobitnú pozornosť prípadnej diskriminácii daňovníkov, ktorí majú legálny pobyt v EÚ a na účely FATCA sa považujú za osoby z USA, zo strany finančných inštitúcií;

4.  nalieha na Komisiu, aby bezodkladne začala postup v prípade nesplnenia povinnosti, ak sa v súvislosti s vykonávaním smernice o platobných účtoch zistia porušenia, a aby informovala Európsky parlament a Radu o opatreniach prijatých s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie uvedenej smernice;

5.  zdôrazňuje význam poskytovania primeranej úrovne ochrany osobných údajov prenášaných do USA na základe FATCA, a to v plnom súlade s vnútroštátnymi a európskymi právnymi predpismi o ochrane údajov; vyzýva členské štáty, aby preskúmali medzivládne dohody a v prípade potreby ich zmenili s cieľom zosúladiť ich s právami a zásadami GDPR; nalieha na Komisiu a Európsky výbor pre ochranu údajov, aby bezodkladne vyšetrili prípadné porušenie predpisov EÚ o ochrane údajov zo strany členských štátov, ktorých právne predpisy umožňujú prenos osobných údajov federálnemu daňovému úradu USA na účely FATCA, a začali postup v prípade nesplnenia povinnosti voči členským štátom, ktoré dostatočne neuplatňujú predpisy EÚ o ochrane údajov;

6.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila riadne hodnotenie dosahu FATCA a extrateritoriálneho uplatňovania zdaňovania USA založeného na občianstve na občanov, finančné inštitúcie a hospodárstva členských štátov EÚ, zohľadnila pritom prebiehajúce úsilie Francúzska a ďalších členských štátov a vysvetlila, či existujú výrazné rozdiely medzi občanmi a/alebo rezidentmi EÚ v jednotlivých členských štátoch, najmä pokiaľ ide o predpisy týkajúce sa ochrany údajov EÚ a štandardy základných práv, v dôsledku FATCA a nepriamych dôkazov o príslušnosti v USA; vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexné posúdenie stavu alebo nedostatočnosti reciprocity v súvislosti s FATCA v celej EÚ, ako aj dodržiavania záväzkov zo strany USA podľa rôznych medzivládnych dohôd podpísaných s členskými štátmi;

7.  vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie dodržiavania základných práv EÚ a hodnôt zakotvených v Charte základných práv a Európskom dohovore o ľudských právach, ako je právo na súkromie a zásada nediskriminácie, ako aj predpisy EÚ o ochrane údajov, a aby v prípade potreby prijala kroky s cieľom zabezpečiť, aby sa v súvislosti s FATCA a automatickou výmenou údajov daňových informácií s USA tieto práva a hodnoty dodržiavali;

8.  vyjadruje poľutovanie nad vnútorným nedostatkom reciprocity medzivládnych dohôd podpísaných členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o rozsah vymieňaných informácií, ktorý je širší v prípade členských štátov EÚ, než v prípade Spojených štátov amerických; vyzýva všetky členské štáty, aby kolektívne pozastavili uplatňovanie medzivládnych dohôd (alebo výmenu všetkých informácií, ktoré nesúvisia s účtami vedenými v EÚ občanmi USA s pobytom v USA) dovtedy, kým USA neprijme viacstranný prístup k automatickej výmene informácií (AEOI), a to buď zrušením zákona FATCA a pripojením k CRS alebo opätovným prerokovaním FATCA na úrovni EÚ a s rovnakými povinnosťami vzájomnej výmeny informácií na oboch stranách Atlantiku;

9.  vyzýva Komisiu a Radu, aby predstavili spoločný prístup EÚ k FATCA s cieľom primerane chrániť práva európskych občanov (najmä takzvaných náhodných Američanov) a zlepšiť reciprocitu v automatickej výmene informácií zo strany USA;

10.  vyzýva Radu, aby Komisiu poverila otvorením rokovaní so Spojenými štátmi o dohode FATCA medzi EÚ a USA s cieľom zabezpečiť riadnu recipročnú výmenu informácií a dodržiavať základné zásady práva EÚ, ako aj smernice o platobných účtoch, a umožniť náhodným Američanom žijúcich v EÚ vzdať sa svojho nechceného občianstva USA, a to bez poplatkov, evidencie a pokút;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214.
(3) Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014, s. 1.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0491.
(5) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 79.


Štatút sociálnych a solidárnych podnikov
PDF 197kWORD 61k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2018 s odporúčaniami pre Komisiu o štatúte sociálnych a solidárnych podnikov (2016/2237(INL))
P8_TA(2018)0317A8-0231/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje vyhlásenie z 10. marca 2011 o vypracovaní európskych štatútov pre vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie,

–  so zreteľom na článok 225 a článok 50 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 o Iniciatíve pre sociálne podnikanie – Vytvárať priaznivé prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o sociálnom podnikaní a sociálnej inovácii v boji proti nezamestnanosti(3),

–  so zreteľom na závery Rady zo 7. decembra 2015 s názvom Podpora sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery „Spoločne za nový rast“ (COM(2011)0206),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2011 s názvom Iniciatíva pre sociálne podnikanie – Vytvárať priaznivé prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií (COM(2011)0682),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013(6), najmä na jeho článok 2 ods. 1,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ(7), a najmä na jej článok 20,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1435/2003(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o štatúte európskej vzájomnej spoločnosti(9),

–  so zreteľom na štúdiu z júla 2011, ktorú dal vypracovať Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Európskeho parlamentu, s názvom Úloha vzájomných spoločností v 21. storočí,

–  so zreteľom na správu skupiny odborníkov Komisie pre sociálne podnikanie (GECES) z októbra 2016 s názvom Budúcnosť sociálnych podnikov a sociálneho hospodárstva(10),

–  so zreteľom na štúdiu zadanú tematickou sekciou C Európskeho parlamentu z februára 2017 s názvom Európsky štatút sociálnych a solidárnych podnikov,

–  so zreteľom na článok 46 a článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0231/2018),

A.  keďže pojmy „sociálny podnik“ a „solidárny podnik“ sa často používajú ako synonymá, i keď podniky, ktoré označujú, nie sú vždy rovnaké a môžu sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšiť; keďže pojem „sociálny podnik“ sa v zásade vzťahuje na tradičné organizácie sociálneho hospodárstva, ako sú družstvá, vzájomné organizácie, združenia a nadácie; keďže vymedzenie pojmu „sociálny podnik“ je dôvodom na dôležité diskusie medzi sociológmi a právnikmi; keďže podľa všetkého je nevyhnutné bezodkladne sa posunúť smerom k lepšiemu uznaniu pojmu „sociálny a solidárny podnik“, a to tým, že sa stanoví základné právne vymedzenie pojmu, ktoré by mohlo spoľahlivo prispieť k úsiliu Európskej únie a členských štátov zameranému na rozvoj sociálnych a solidárnych podnikov, aby takisto mohli využívať výhody vnútorného trhu;

B.  keďže sociálne a solidárne hospodárstvo významne prispieva k hospodárstvu Únie; keďže Európsky parlament vo svojich uzneseniach z 19. februára 2009, 20. novembra 2012 a 10. septembra 2015 zdôraznil, že sociálne a solidárne hospodárstvo poskytuje zamestnanie vyše 14 miliónom osôb, čo zodpovedá približne 6,5 % pracovníkov v EÚ a 10 % podnikov v EÚ; keďže ukázalo sa, že toto odvetvie je osobitne odolné voči hospodárskej a finančnej kríze a má potenciál v oblasti sociálnych a technologických inovácií, tvorby dôstojných, inkluzívnych, miestnych a udržateľných pracovných miest, podpory hospodárskeho rastu, ochrany životného prostredia a posilnenia sociálnej, hospodárskej a regionálnej súdržnosti; keďže sociálne a solidárne podniky poukazujú na nové spôsoby riešenia sociálnych problémov v rýchlo sa meniacom svete; keďže sociálne a solidárne hospodárstvo sa naďalej vyvíja, a teda je motorom rastu a zamestnanosti a malo by sa stimulovať a podporovať;

C.  keďže medzi členskými štátmi existujú výrazné rozdiely v spôsobe, akým regulujú sociálne a solidárne podniky, a v organizačných formách, ktoré sú sociálnym podnikateľom k dispozícii v rámci ich právnych systémov; keďže osobitné organizačné formy, ktoré prijímajú sociálne a solidárne podniky, závisia od existujúcich právnych rámcov, politického hospodárstva v oblasti poskytovania sociálneho zabezpečenia a solidarity a od kultúrnych a historických tradícií v členských štátoch;

D.  keďže v niektorých členských štátoch boli vytvorené osobitné právne formy, a to buď prispôsobením modelu spolupráce, vzájomnej spoločnosti, združenia alebo nadácie a iných foriem alebo zavedením právnych foriem, ktoré uznávajú sociálny záväzok prijatý viacerými subjektmi a ktoré zahŕňajú niektoré prvky špecifické pre sociálne a solidárne podniky; keďže v iných členských štátoch nebola vytvorená žiadna osobitná právna forma pre sociálne a solidárne podniky, a teda fungujú prostredníctvom už existujúcich právnych foriem vrátane právnych foriem používaných konvenčnými spoločnosťami, ako je spoločnosť s ručením obmedzeným alebo verejná akciová spoločnosť; keďže v niektorých členských štátoch môže byť právna forma, ktorú môžu prijať sociálne a solidárne podniky, voliteľná; keďže treba poznamenať, že sociálne a solidárne podniky si často volia iné právne formy, ktoré lepšie vyhovujú ich potrebám a cieľom, než osobitné právne formy, ktoré pre ne boli navrhnuté;

E.  keďže prijatie rôznych právnych rámcov pre sociálne a solidárne podniky v mnohých členských štátoch potvrdzuje rozvoj nového typu podnikania založeného na zásadách solidarity a zodpovednosti a viac zameraného na vytváranie sociálnej pridanej hodnoty, miestne spojenia a podporu udržateľnejšieho hospodárstva; keďže táto rôznorodosť takisto potvrdzuje, že sociálne podnikanie je inovatívnou a prospešnou oblasťou;

F.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. septembra 2015 o sociálnom podnikaní a sociálnej inovácii v boji proti nezamestnanosti zdôraznil, že sociálna inovácia sa týka rozvíjania a realizácie nových myšlienok, či už ide o produkty, služby alebo modely sociálnej organizácie, ktoré sú určené na plnenie nových sociálnych, územných a environmentálnych požiadaviek a výziev, ako sú starnutie obyvateľstva, vyľudňovanie, zosúladenie pracovného a rodinného života, riadenie rôznorodosti, boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, začleňovanie tých, ktorí sú najviac vylúčení z trhu práce, a boj proti zmene klímy;

G.  keďže vzhľadom na túto rozmanitosť právnych foriem, ktoré sú k dispozícii na vytvorenie sociálnych a solidárnych podnikov naprieč členskými štátmi, neexistuje v Európskej únii v súčasnosti žiadna zhoda týkajúca sa vytvorenia osobitnej formy sociálneho a solidárneho podniku; keďže Európsky parlament už v minulosti zdôrazňoval dôležitosť vypracovania nových právnych rámcov na úrovni Únie, ale vždy upozorňoval, že vo vzťahu k vnútroštátnym rámcom by mali byť pre podniky vždy dobrovoľné a že by im malo predchádzať posúdenie vplyvu s cieľom zohľadniť existenciu rôznych modelov sociálneho podnikania v členských štátoch; keďže Európsky parlament takisto zdôraznil, že všetky opatrenia by mali preukázať pridanú hodnotu na úrovni celej Únie;

H.  keďže sociálny dialóg je mimoriadne dôležitý z hľadiska realizácie cieľa sociálneho trhového hospodárstva, ktorým je plná zamestnanosť v kombinácii so sociálnym pokrokom, ako aj z hľadiska konkurencieschopnosti a spravodlivosti na jednotnom trhu EÚ; keďže sociálny dialóg a konzultácie so sociálnymi partnermi v rámci tvorby politík EÚ predstavujú významnú sociálnu inováciu;

I.  keďže skutočnosť, že v rámci dostupných právnych foriem existuje možnosť voľby, má tú výhodu, že umožňuje sociálnym a solidárnym podnikom formovať svoju štruktúru spôsobom, ktorý je pre ne najvhodnejší vzhľadom na dané okolnosti, tradíciu, v ktorej sú zakorenené, a druh podnikania, ktorý chcú uplatňovať;

J.  keďže bez ohľadu na uvedené skutočnosti je možné vyvodiť z vnútroštátnych skúseností na úrovni členského štátu niektoré charakteristické prvky a kritériá, ktoré by mal sociálny a solidárny podnik spĺňať bez ohľadu na svoju právnu formu, ak sa má považovať za takýto druh podniku; keďže sa zdá žiaduce, aby sa na úrovni Únie stanovil spoločný súbor prvkov a kritérií v podobe minimálnych noriem s cieľom vytvoriť efektívnejší a konzistentnejší právny rámec pre takéto podniky a zabezpečiť, aby všetky sociálne a solidárne podniky i napriek svojej rôznorodosti mali spoločnú identitu bez ohľadu na členský štát, v ktorom sú registrované; keďže takéto inštitucionálne prvky by mali pomôcť zabezpečiť, aby sociálne a solidárne podniky mali i naďalej výhodu oproti alternatívnym spôsobom organizácie poskytovania služieb vrátane sociálnych služieb;

K.  keďže Komisia vo svojom oznámení z 25. októbra 2011 (Iniciatíva pre sociálne podnikanie) uviedla, že sociálne podniky tvoria významnú časť sociálneho hospodárstva a ich cieľom je skôr mať sociálny dosah než tvoriť zisky ich majiteľov alebo akcionárov. Na trhu fungujú tak, že poskytujú podnikateľským a inovačným spôsobom tovar a služby a zisky využívajú hlavne na uskutočňovanie sociálnych cieľov. Tieto podniky sú riadené zodpovedným a transparentným spôsobom a zapájajú pritom najmä zamestnancov, spotrebiteľov a subjekty, ktorých sa týka ich obchodná činnosť;

L.  keďže na účely nariadenia (EÚ) č. 1296/2013 sa pod pojmom „sociálny podnik“ rozumie podnik, bez ohľadu na jeho právnu formu, ktorý:

   a) má v súlade so svojimi stanovami alebo iným právnym dokumentom, ktorým sa zriaďuje, za hlavný cieľ dosiahnutie merateľného, pozitívneho sociálneho vplyvu, a nie tvorbu zisku pre svojich majiteľov, členov a akcionárov a ktorý:
   i) poskytuje služby alebo tovar s návratnosťou v sociálnej oblasti a/alebo
   ii) používa metódu produkcie tovaru alebo služieb, ktorá predstavuje jeho sociálny cieľ;
   b) využíva svoj zisk v prvom rade na dosiahnutie svojho hlavného cieľa a má vopred vymedzené postupy a pravidlá upravujúce akékoľvek rozdeľovanie zisku medzi akcionárov a majiteľov, ktoré zabezpečí, že takéto rozdeľovanie nenaruší jeho hlavný cieľ; ako aj
   c) je spravovaný v podnikateľskom duchu, zodpovedne a transparentne, najmä zapájaním pracovníkov, zákazníkov a zainteresovaných strán, ktorých sa týkajú jeho obchodné činnosti;

M.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. septembra 2015 konštatoval, že podniky sociálneho a solidárneho hospodárstva, ktoré nemusia byť nutne neziskovými organizáciami, sú podniky, ktorých zámerom je splnenie ich sociálneho cieľa, ktorým je tvorba zamestnania pre zraniteľné kolektívy, poskytovanie služieb ich členom alebo vo všeobecnosti tvorba pozitívneho sociálneho a sociálno-environmentálneho vplyvu za opätovného investovania zisku primárne v záujme dosiahnutia týchto cieľov; keďže sociálne a solidárne podniky sú charakteristické uplatňovaním týchto zásad:

   prednosť jednotlivca a sociálneho cieľa pred kapitálom;
   demokratické riadenie členmi podniku;
   kombinácia záujmov členov, užívateľov a všeobecného záujmu;
   obrana a uplatňovanie zásad solidarity a zodpovednosti;
   opätovné investovanie ziskov do dlhodobých rozvojových cieľov alebo do poskytovania služieb v záujme členov alebo vo všeobecnom záujme;
   slobodné a otvorené členstvo;
   autonómne a od verejnej moci nezávislé riadenie;

N.  keďže uvedené vymedzenia sú zlučiteľné a spájajú prvky spoločné pre všetky sociálne a solidárne podniky bez ohľadu na členský štát registrácie a právnu formu, ktorú si zvolili podľa vnútroštátneho práva; keďže takéto prvky by mali tvoriť základ prierezového a definitívnejšieho právneho vymedzenia „sociálneho podniku“ všeobecne dohodnutého a uplatňovaného na úrovni Únie;

O.  keďže sociálne a solidárne podniky sú súkromné organizácie nezávislé od orgánov verejnej moci;

P.  keďže sociálne a solidárne podniky pôsobia na trhu podnikateľsky; keďže to znamená, že naďalej vykonávajú činnosti hospodárskeho charakteru;

Q.  keďže vidiecke oblasti ponúkajú pre sociálne a solidárne podniky významné príležitosti a keďže je preto nevyhnutné, aby bola vo všetkých vidieckych regiónoch dostupná vhodná infraštruktúra;

R.  keďže vzdelávanie a odborná príprava musia byť prioritnými oblasťami pri podpore podnikateľskej kultúry medzi mladými ľuďmi;

S.  keďže vzájomné spoločnosti pôsobiace v odvetviach zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci zamestnávajú v Únii 8,6 milióna osôb a poskytujú podporu 120 miliónom občanom; tieto vzájomné spoločnosti majú 24 % podiel na trhu a vytvárajú 4 % HDP Únie;

T.  keďže prínos k tvorbe sociálnej hodnoty musí byť hlavným cieľom sociálneho a solidárneho podniku; keďže uvedené sociálne a solidárne podniky by sa mali výslovne snažiť o dosiahnutie cieľa, ktorým je prinášanie osohu komunite ako celku alebo konkrétnej skupine ľudí, nielen členom; keďže sociálny cieľ, ktorý sledujú sociálne a solidárne podniky, by mal byť jasne uvedený v ich dokladoch o založení; keďže pojem sociálneho a solidárneho podniku by sa nemal zamieňať s pojmom sociálnej zodpovednosti podnikov, hoci komerčné podniky s významnými aktivitami v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov môžu mať silné prepojenie so sociálnym podnikaním; keďže cieľom sociálnych a solidárnych podnikov nemá byť tradičné vytváranie komerčného zisku, ale skôr využívanie akejkoľvek pridanej hodnoty vytvorenej na ďalší rozvoj projektov zameraných na zlepšenie životného prostredia pre ich cieľové skupiny;

U.  keďže digitalizácia, ambiciózne ciele v oblasti zmeny klímy, migrácia, nerovnosti, vývoj komunít, najmä v marginalizovaných oblastiach, sociálne a zdravotné služby, potreby osôb so zdravotným postihnutím a boj proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu, dlhodobej nezamestnanosti a nerovnosti medzi ženami a mužmi a osobitné environmentálne úlohy ponúkajú veľký potenciál pre sociálne podnikanie; keďže väčšina sociálnych a solidárnych podnikov pôsobí na trhu tak, že podniká a prijíma hospodárske riziká;

V.  keďže sociálne a solidárne podniky by mali vykonávať sociálne užitočnú činnosť; keďže môžu byť aktívne v širokom spektre činností; keďže sociálne a solidárne podniky zvyčajne uskutočňujú poskytovanie služieb určených na zlepšenie životných podmienok komunity, najmä služieb na podporu jednotlivcov v neistých podmienkach alebo ovplyvnených sociálno-ekonomickým vylúčením a na uľahčenie začleňovania znevýhodnených skupín do zamestnania; keďže v kontexte vytvorenej sociálnej hodnoty a schopnosti opätovne začleniť dlhodobo nezamestnané osoby v záujme podpory sociálnej súdržnosti a hospodárskeho rastu možno v oblasti vnútroštátnych právnych predpisov konštatovať všeobecný trend rozširovať škálu činností, ktoré sú sociálne a solidárne podniky oprávnené vykonávať, za predpokladu, že ide o činnosti verejného záujmu a/alebo spoločenského významu, ako je poskytovanie verejnoprospešných služieb, a to v oblasti vzdelávania, zdravia, kultúry, bývania, voľného času či životného prostredia;

W.  keďže sociálne a solidárne podniky ponúkajú obchodný model pre 21. storočie, ktorý vyvažuje finančné a sociálne potreby; keďže sociálne a solidárne podniky sa vo všeobecnosti spájajú so sociálnou, s technologickou a hospodárskou inováciou v dôsledku rozširovania ich činnosti v nových oblastiach výroby tovaru alebo poskytovania služieb vrátane služieb v oblasti životného prostredia, zdravia, kultúry, vzdelávania a rekreácie a/alebo v dôsledku zavedenia inovatívnych metód výroby alebo organizácie práce, ktoré sú určené na plnenie nových sociálnych, územných a environmentálnych požiadaviek a výziev, ako sú starnutie obyvateľstva, vyľudňovanie, rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, riadenie rôznorodosti, boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, začleňovanie tých, ktorí sú najviac vylúčení z trhu práce, a boj proti zmene klímy;

X.  keďže sociálne a solidárne podniky ponúkajú vzhľadom na svoj sociálny a integračný charakter zamestnanie tým skupinám pracovníkov, ktoré sú bežne vylúčené z trhu práce, a keďže vo významnej miere prispievajú k opätovnému začleneniu dlhodobo nezamestnaných a celkovo k boju proti nezamestnanosti, čím sa podporuje sociálna súdržnosť a hospodársky rast;

Y.  keďže sociálne hospodárstvo vzhľadom na osobitnú povahu jednotlivých svojich podnikov a organizácií, svoje špecifické pravidlá, sociálne záväzky a inovačné metódy už mnohokrát preukázalo, že dokáže odolávať nepriaznivej hospodárskej situácii a má potenciál rýchlejšie zvládať krízy;

Z.  keďže najmä v malých a stredných podnikoch slúži finančná účasť zamestnancov často na sociálne účely, čo dokazuje príklad „najlepšieho postupu“ pri úspešnom opätovnom začlenení dlhodobo nezamestnaných osôb v Španielsku prostredníctvom modelu spoločnosti Sociedad Laboral (SL), v prípade ktorého môžu uchádzači o zamestnanie využiť dávku v nezamestnanosti na založenie spoločnosti, a tým vytvoriť viac pracovných miest, pričom štát poskytuje podporu a poradenstvo v otázkach riadenia;

AA.  keďže sociálne a solidárne podniky nie sú nevyhnutne neziskovými organizáciami a môžu mať aj ziskový charakter za predpokladu, že ich činnosti v plnej miere spĺňajú kritériá na získanie európskeho označenia sociálneho hospodárstva; keďže bez ohľadu na to by sa sociálne a solidárne podniky mali zameriavať predovšetkým na sociálne hodnoty a na to, aby mali pozitívny a trvalý vplyv na blaho a hospodársky rozvoj spoločnosti, a nie na vytváranie zisku pre svojich vlastníkov, členov alebo akcionárov; keďže v tejto súvislosti je pre sociálne a solidárne podniky nevyhnutné prísne obmedzenie rozdelenia ziskov a aktív medzi členov alebo akcionárov, známe aj ako „zablokovanie aktív“; keďže s ohľadom na právnu formu sociálneho a solidárneho podniku by sa mohlo povoliť obmedzené rozdelenie ziskov, ale postupy a pravidlá týkajúce sa tohto rozdelenia by mali byť vždy stanovené tak, aby to neoslabilo hlavný sociálny cieľ podniku; keďže v každom prípade najväčší a najvýznamnejší podiel ziskov dosiahnutých sociálnym a solidárnym podnikom by mal byť reinvestovaný alebo inak použitý na účely zachovania alebo dosiahnutia jeho sociálneho účelu;

AB.  keďže nato, aby obmedzenie nerozdeľovania bolo účinné, by toto obmedzenie malo zahŕňať niekoľko aspektov, najmä vyplácanie pravidelných dividend, rozdelenie nahromadených rezerv, prenesenie zostatkových aktív pri likvidácii subjektu, transformáciu sociálneho a solidárneho podniku na iný typ organizácie, ak je to povolené, a stratu statusu takéhoto podniku; keďže obmedzenie nerozdeľovania by mohlo byť nepriamo porušené aj tým, že odmeny zamestnancom alebo riaditeľom sú neoprávnené a vyššie ako trhové;

AC.  keďže sociálne a solidárne podniky by mali byť riadené v súlade s modelmi demokratickej správy, do ktorých sú zapojení zamestnanci, zákazníci a zainteresované strany, ktorých sa týka činnosť v rozhodovacom procese; keďže tento participatívny model predstavuje štrukturálny postup na kontrolu skutočného sledovania sociálnych cieľov organizácie; keďže právomoc členov pri rozhodovaní by nemala byť založená iba alebo hlavne na ich prípadnom kapitálovom podiele, i keď je právna forma sociálneho a solidárneho podniku modelom komerčnej spoločnosti;

AD.  keďže sociálne a solidárne podniky môžu mať v niektorých členských štátoch právnu formu komerčnej spoločnosti; keďže možnosť uznania takýchto spoločností na úrovni EÚ za sociálne a solidárne podniky by mala byť podmienená splnením požiadaviek a podmienok s cieľom vyriešiť možné rozpory medzi formou spoločnosti a modelom sociálneho a solidárneho podniku;

AE.  keďže zaobchádzanie so zamestnancami sociálnych a solidárnych podnikov by malo byť porovnateľné so zaobchádzaním so zamestnancami tradičných podnikov;

AF.  keďže pozitívny vplyv sociálnych a solidárnych podnikov na komunitu môže odôvodňovať prijatie konkrétnych opatrení na ich podporu, ako je vyplácanie dotácií a prijímanie priaznivých opatrení v oblasti daní a verejného obstarávania; keďže tieto opatrenia by sa v zásade mali považovať za zlučiteľné so zmluvami, pretože sa zameriavajú na uľahčenie rozvoja hospodárskych činností alebo oblastí, ktoré majú mať hlavne pozitívny vplyv na spoločnosť, a schopnosť týchto podnikov získavať finančné prostriedky a dosahovať zisk je výrazne menšia než schopnosť komerčných spoločností;

AG.  keďže v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013(11) sa stanovujú podmienky a požiadavky pre zriadenie európskych fondov sociálneho podnikania;

AH.  keďže Únia by mala vytvoriť certifikát alebo označenie pre sociálne a solidárne podniky, aby sa takéto podniky viac zviditeľnili a podporil sa koherentnejší právny rámec; keďže je nevyhnutné, aby orgány verejnej moci kontrolovali a zabezpečili, aby daný podnik spĺňal požiadavky na udelenie označenia sociálneho a solidárneho podniku a mohol využiť akékoľvek opatrenie stanovené na úrovni EÚ; keďže sociálnemu a solidárnemu podniku by malo byť toto osvedčenie odobraté v prípade, že podnik nebude dodržiavať tieto požiadavky a svoje právne záväzky;

AI.  keďže sociálne a solidárne podniky by mali každoročne vydávať sociálnu správu, v ktorej uvedú minimálne informácie o svojich aktivitách, výsledkoch, účasti zainteresovaných strán, rozdeľovaní ziskov, mzdách, dotáciách a iných získaných výhodách;

1.  zdôrazňuje kľúčový význam približne 2 miliónov sociálnych a solidárnych podnikov v Európe(12), ktoré zamestnávajú viac ako 14,5 milióna osôb(13), a ich obrovskú hodnotu z hľadiska tvorby kvalitných pracovných miest, sociálnej a regionálnej súdržnosti a sústavného hospodárskeho rastu na vnútornom trhu;

2.  vyzýva Komisiu, aby na úrovni Únie zaviedla európske označenie sociálneho hospodárstva, ktoré sa má udeľovať podnikom založeným na sociálnom hospodárstve a solidarite na základe jasných kritérií určených na zdôraznenie osobitných charakteristík týchto podnikov a ich sociálneho vplyvu, zvýšenie ich viditeľnosti, podporu investícií, uľahčenie prístupu k financovaniu a jednotnému trhu pre tých, ktorí chcú expandovať na vnútroštátnej úrovni alebo do iných členských štátov, a zároveň sa zabezpečí rešpektovanie rôznych právnych foriem a rámcov v tomto odvetví a v členských štátoch;

3.  domnieva sa, že európske označenie sociálneho hospodárstva by malo byť k dispozícii pre súkromné organizácie a subjekty, ktoré dôsledne spĺňajú právne požiadavky pre sociálne a solidárne podniky v rámci všetkých ich činností, a to bez ohľadu na právnu formu ich registrácie v členskom štáte, konštatuje, že označenie by malo byť pre podnik nepovinné;

4.  domnieva sa, že európske označenie sociálneho hospodárstva by malo byť pre podniky dobrovoľné, ale musí byť uznávané všetkými členskými štátmi;

5.  nazdáva sa, že právne požiadavky na získanie a zachovanie európskeho označenia sociálneho hospodárstva by sa mali určiť s odkazom na určité prvky a kritériá, najmä tie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

6.  zdôrazňuje, že vzhľadom na rastúci dopyt po sociálnych služieb sú sociálne a solidárne podniky v Únii čoraz dôležitejšie z hľadiska poskytovania sociálnych služieb na podporu ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením alebo ľudí, ktorí sa v tejto situácii už nachádzajú; zdôrazňuje, že sociálne a solidárne podniky by nemali nahrádzať verejne poskytované sociálne služby, ale mali by ich skôr dopĺňať; upozorňuje na význam sociálnych a solidárnych podnikov poskytujúcich sociálne, zdravotnícke alebo vzdelávacie služby a zabezpečujúcich osobitné environmentálne úlohy v spolupráci s miestnymi orgánmi a dobrovoľníkmi; zdôrazňuje, že sociálne a solidárne podniky môžu vyriešiť niektoré spoločenské výzvy prostredníctvom prístupu zdola nahor;

7.  poukazuje na to, že sociálne a solidárne podniky vytvárajú pracovné príležitosti pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj pre osoby z inak znevýhodnených skupín;

8.  poukazuje na to, že sociálne a solidárne podniky majú silný miestny a regionálny základ, čo im dáva výhodu lepšej informovanosti o osobitných potrebách a schopnosti ponúkať výrobky a služby, po ktorých je v oblasti dopyt, čím zlepšujú hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť;

9.  konštatuje, že sociálne a solidárne podniky môžu prispieť k väčšej rodovej rovnosti a k zníženiu rozdielov v odmeňovaní žien a mužov;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné ponúkať zamestnanie tým, ktorí sú najčastejšie vylúčení z trhu práce, a to opätovným začleňovaním dlhodobo nezamestnaných osôb a celkovo bojom proti nezamestnanosti;

11.  zastáva názor, že by sa mal zriadiť mechanizmus zahŕňajúci členské štáty, prostredníctvom ktorého subjekty, ktoré spĺňajú príslušné právne požiadavky, môžu získať európske sociálne označenie; každá právnická osoba, ktorá sa riadi súkromným právom a spĺňa právne kritériá, by mala mať nárok na označenie EÚ bez ohľadu na to, či členský štát založenia má osobitnú právnu formu pre sociálne a solidárne podniky;

12.  domnieva sa, že v úzkej spolupráci s členskými štátmi by sa mal vytvoriť mechanizmus na ochranu európskeho označenia sociálneho hospodárstva a predchádzanie zriaďovaniu a prevádzke „falošných“ sociálnych a solidárnych podnikov; tento mechanizmus by mal zabezpečiť pravidelné monitorovanie podnikov označených európskym označením sociálneho hospodárstva, pokiaľ ide o ich súlad s ustanoveniami uvedenými v označení; domnieva sa, že členské štáty by mali stanoviť účinné a primerané sankcie s cieľom zabezpečiť, aby sa označenie nedalo získať alebo používať neoprávnene;

13.  domnieva sa, že sociálne a solidárne podniky, ktoré by mali európske označenie sociálneho hospodárstva, by sa ako také mali uznať vo všetkých členských štátoch podľa druhu činnosti, ktorú vykonávajú, a mali by mať tie isté výhody, práva a povinnosti, ako podniky založené podľa práva členského štátu, v ktorom fungujú;

14.  zdôrazňuje potrebu širokého a inkluzívneho úniového vymedzenia a zdôrazňuje význam zásady, podľa ktorej by sa významný podiel na ziskoch podniku mal opätovne investovať alebo inak využiť na dosiahnutie sociálneho účelu sociálnych a solidárnych podnikov; zdôrazňuje osobitné výzvy, ktorým čelia sociálne družstvá a sociálne podniky pracovnej integrácie (WISE) pri plnení svojho poslania pomáhať tým, ktorý sú najbežnejšie vylučovaní z trhu práce, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby takéto organizácie boli zaradené do rámca nového označenia;

15.  domnieva sa, že minimálne kritériá a právne požiadavky pre získanie a udržanie tzv. európskeho označenia sociálneho hospodárstva musia byť sociálne užitočnou činnosťou, ktorá by sa mala vymedziť na úrovni Únie; poukazuje na to, že táto činnosť by mala byť merateľná z hľadiska sociálneho vplyvu v oblastiach, ako je sociálna integrácia zraniteľných osôb, integrácia do trhu práce tých, ktorým hrozí vylúčenie z hľadiska kvalitných a trvalo udržateľných pracovných miest, znižovanie rodových nerovností, boj proti marginalizácii migrantov, zlepšenie rovnakých príležitostí prostredníctvom zdravia, vzdelávania, kultúry a dôstojného bývania, boja proti chudobe a nerovnostiam; zdôrazňuje, že sociálne a solidárne podniky musia v rámci svojej výkonnosti dodržiavať najlepšie postupy z hľadiska pracovných podmienok a podmienok zamestnávania;

16.  zdôrazňuje, že na získanie tohto označenia sa musí zaručiť minimálna nákladová a pracovná náročnosť, aby nedošlo k znevýhodneniu sociálnych a solidárnych podnikov, s osobitným zreteľom na malé a stredné sociálne a solidárne podniky; v súlade s tým musia byť spoločné kritériá v celej Únii jednoduché a jasné a založené skôr na hmotných ako na formálnych faktoroch a príslušné postupy nesmú byť zaťažujúce; konštatuje, že zatiaľ čo povinnosti podávania správ sú rozumným nástrojom na overenie toho, že sociálne a solidárne podniky majú stále nárok na európske označenie sociálneho hospodárstva, frekvencia takýchto správ a povinných informácií, ktoré majú byť zahrnuté, nesmie predstavovať priveľkú záťaž; pozoruje, že náklady spojené s procesom udeľovania označenia alebo certifikátu by mohli byť potenciálne obmedzené, ak by sa ústredná správa vykonávala na úrovni vnútroštátnych orgánov, ktoré by v spolupráci so sociálnymi a solidárnymi podnikmi mohli previesť výkon a vybavovanie na úroveň nezávislého vnútroštátneho orgánu, ktorý by sa riadil celoeurópskym vymedzením kritérií pre sociálne a solidárne podniky;

17.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali európske označenie sociálneho hospodárstva a propagovali sociálne a hospodárske prínosy hospodárstva sociálnych a solidárnych podnikov vrátane vytvárania kvalitných pracovných miest a sociálnej súdržnosti;

18.  poukazuje na to, že vykonávanie stratégie sociálnej zodpovednosti podnikov ako súčasť podnikateľského plánu nepostačuje na to, aby bol podnik klasifikovaný ako sociálny a solidárny, a preto zdôrazňuje, že je dôležité jasne rozlišovať medzi sociálnym a solidárnym podnikom a podnikom, ktorý sa angažuje v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov;

19.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby jej politiky odrážali záväzok vytvoriť priaznivé prostredie pre sociálne a solidárne podniky; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a sektorom sociálnych podnikov vypracovala porovnávaciu štúdiu o rôznych vnútroštátnych a regionálnych právnych rámcoch, ktorými sa riadia sociálne a solidárne podniky v celej EÚ, a o podmienkach fungovania sociálnych a solidárnych podnikov a ich charakteristikách vrátane ich veľkosti a počtu a oblasti ich činností, ako aj o rôznych vnútroštátnych systémoch certifikácie, statusu a označovania;

20.  zdôrazňuje, že sociálne a solidárne podniky majú vo väčšine členských štátov EÚ dlhú históriu a stali sa dôležitými a významnými hráčmi na trhu;

21.  domnieva sa, že investičné priority pre sociálne hospodárstvo a sociálne a solidárne podniky by sa nemali obmedzovať na sociálne začleňovanie, ale mali by zahŕňať zamestnanosť a vzdelávanie, aby odrážali širokú škálu hospodárskych činností, na ktorých sa podieľajú;

22.  žiada o pokračovanie programu Erasmus pre mladých podnikateľov a o účinné využitie jeho rozpočtu, ako aj o ľahšie sprístupnenie informácií o tomto programe;

23.  požaduje zjednodušenie postupov pre zakladanie sociálnych a solidárnych podnikov, aby nadmerná byrokracia nepredstavovala prekážku pre sociálne podnikanie;

24.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vypracovala zoznam existujúcich právnych foriem v členských štátoch, ktoré majú vlastnosti sociálnych podnikov, a aktualizovala tento zoznam, ktorý by sa mal revidovať, pričom treba rešpektovať historické a právne osobitosti sociálnych a solidárnych podnikov;

25.  vyzýva Komisiu, aby sociálne hospodárstvo lepšie začlenila do právnych predpisov Únie s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky pre sociálne a solidárne podniky na jednej strane a iné formy podnikov na strane druhej;

26.  zdôrazňuje význam vytvárania sietí medzi sociálnymi a solidárnymi podnikmi a vyzýva členské štáty, aby podporovali prenos poznatkov a osvedčených postupov v rámci členských štátov (napríklad vytvorením národných kontaktných bodov) a v celej Únii, do ktorého by boli zahrnuté nielen sociálne a solidárne podniky, ale aj tradičné podniky, akademickú obec a iné zainteresované strany; vyzýva Komisiu, aby v rámci expertnej skupiny pre sociálne podnikanie a v spolupráci s členskými štátmi naďalej zhromažďovala a šírila informácie o existujúcich osvedčených postupoch a aby analyzovala kvalitatívne a kvantitatívne údaje o prínose sociálnych a solidárnych podnikov pre rozvoj verejnej politiky, ako aj pre miestne spoločenstvá;

27.  zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty, ako aj regionálne a miestne orgány, by mali zahrnúť rozmer sociálnych a solidárnych podnikov do príslušných politík, programov a postupov;

28.  dôrazne upozorňuje, že rámec fungovania sociálnych a solidárnych podnikov musí rešpektovať zásady spravodlivej súťaže a nesmie byť nekalou konkurenciou, aby sa umožnilo riadne fungovanie klasických malých a stredných podnikov.

29.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala existujúce právne predpisy Únie a v prípade potreby predložila legislatívne návrhy, ktorými sa ustanoví koherentnejší a úplnejší právny rámec na podporu sociálnych a solidárnych podnikov, osobitne, ale nie výlučne, v oblasti verejného obstarávania a práva hospodárskej súťaže a zdaňovania, aby sa tak s podnikmi zaobchádzalo spôsobom, ktorý je v súlade s ich osobitnou povahou a prínosom pre sociálnu súdržnosť a hospodársky rast; domnieva sa, že takéto opatrenia by sa mali sprístupniť podnikom, ktoré získali európske označenie sociálneho hospodárstva, čo zaručuje dodržiavanie kritérií, na základe ktorých je podnik považovaný za sociálny a solidárny; domnieva sa, že takéto legislatívne návrhy by mohli predovšetkým uľahčiť sociálnym a solidárnym podnikom spolupracovať a uskutočňovať cezhraničné transakcie s inými takýmito podnikmi;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli konkrétne kroky na odblokovanie a pritiahnutie zvýšených verejných a súkromných investícií, ktoré sociálne a solidárne podniky potrebujú, a to vrátane propagovania európskeho označenia sociálneho hospodárstva;

31.  požaduje vytvorenie viacjazyčnej európskej verejnej online platformy pre sociálne a solidárne podniky, ktorá im umožní získavať informácie a vymieňať si nápady o zakladaní, možnostiach a požiadavkách financovania zo zdrojov EÚ, účasti na verejnom obstarávaní a možných právnych štruktúrach;

32.  považuje za vhodné, aby Komisia preskúmala možnosť zavedenia financovania na podporu inovácie v podnikoch sociálneho hospodárstva a solidárnych podnikoch, najmä ak inovačný charakter činnosti vykonávanej podnikom mu sťažuje zabezpečenie dostatočného financovania za bežných trhových podmienok; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli konkrétne kroky s cieľom uľahčiť podnikom sociálneho hospodárstva a solidárnym podnikom prilákať finančné prostriedky, ktoré potrebujú na ďalšie fungovanie;

33.  zdôrazňuje potrebu podporovania sociálnych a solidárnych podnikov tým, že sa im poskytnú dostatočné finančné prostriedky, pretože finančná udržateľnosť je pre ich prežitie životne dôležitá; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť finančnú podporu, ktoré ponúkajú súkromní investori a verejné subjekty sociálnym a solidárnym podnikom na regionálnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, s osobitným dôrazom na financovanie inovácií, a vyzýva Komisiu, aby posilnila sociálny rozmer existujúcich finančných prostriedkov Únie v súvislosti s budúcim viacročným finančným rámcom (VFR) na obdobie 2021 – 2027, ako sú Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja a Program EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie, s cieľom podporovať sociálne hospodárstvo a sociálne podnikanie; vyzýva Komisiu, aby posilnila vykonávanie programu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a jeho os Makrofinancovanie a sociálne podnikanie a aby vo finančnom sektore zvýšila informovanosť o charakteristikách a hospodárskych a sociálnych výhodách sociálnych a solidárnych podnikov; okrem toho považuje za potrebné, aby sa vo všeobecnosti podporili alternatívne spôsoby financovania, ako napr. fondy rizikového kapitálu, financovanie startupov, mikroúvery a kolektívne financovanie, s cieľom zvýšiť investície do odvetvia založeného na európskom označení sociálneho hospodárstva;

34.  vyzýva na účinné čerpanie finančných prostriedkov Únie a zdôrazňuje, že treba zjednodušiť prístup k týmto prostriedkom pre príjemcov, aby sa o. i. podporil a podnietil hlavný cieľ sociálnych a solidárnych podnikov dosiahnuť skôr sociálny vplyv než maximalizáciu zisku, ktorý v konečnom dôsledku ponúka z dlhodobého hľadiska návratnosť investícií pre spoločnosť. vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s budúcim VFR na roky 2021 – 2027 preskúmala regulačný rámec pre fondy sociálneho investovania s cieľom uľahčiť prístup k finančným trhom pre sociálne a solidárne podniky; v tejto súvislosti požaduje účinnú európsku kampaň na zníženie byrokracie a na podporu európskeho označenia sociálneho hospodárstva;

35.  v tejto súvislosti poznamenáva, že sociálne hospodárstvo stále čelí ťažkostiam v oblasti prístupu k verejnému obstarávaniu, ako sú prekážky súvisiace s veľkosťou a finančnou spôsobilosťou; opätovne zdôrazňuje význam účinného vykonávania balíka reforiem v oblasti verejného obstarávania členskými štátmi s cieľom dosiahnuť väčšiu účasť týchto podnikov v postupoch verejného obstarávania na zadávanie verejných zákaziek lepším šírením pravidiel obstarávania, kritérií a informácií o verejných súťažiach a zlepšením prístupu k zmluvám pre takéto podniky vrátane sociálnych doložiek a kritérií, a to zjednodušením postupov a vypracovaním ponúk tak, aby boli prístupnejšie menším prevádzkovateľom;

36.  uznáva dôležitosť poskytovania finančnej podpory podnikom sociálneho a solidárneho hospodárstva; vyzýva Európsku komisiu, aby zohľadnila špecifickosti sociálnych a solidárnych podnikov pri prijímaní štátnej pomoci; navrhuje uľahčiť prístup k financovaniu podľa kategórií stanovených v nariadení Komisie (EÚ) č. 651/2014(14);

37.  konštatuje, že rovnako, ako aj financovanie, poskytovanie služieb vzdelávania a odbornej prípravy osobám, ktoré sú zamestnancami sociálnych a solidárnych podnikov, najmä na rozvíjanie podnikateľských zručností a základných hospodárskych odborných znalostí riadenia podniku, ako aj poskytovanie špecializovanej podpory a zjednodušenie administratívy, to všetky je rozhodujúce pre zvyšovanie rastu tohto odvetvia; vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia zamerané na vytvorenie výhodných daňových podmienok pre sociálne a solidárne podniky;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zapojili do zhromažďovania kvantitatívnych aj kvalitatívnych údajov a analýz sociálnych a solidárnych podnikov a ich prínosu pre verejnú politiku v rámci jednotlivých krajín a medzi nimi s cieľom zlepšiť tvorbu politík a stratégií vytváraním a rozvíjaním nástrojov na podporu ich rozvoja, pričom treba zohľadniť osobitosti týchto podnikov a použiť vhodné a relevantné kritériá;

39.  žiada Komisiu, aby na základe článku 50 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a vychádzajúc z odporúčaní uvedených v prílohe predložila návrh legislatívneho aktu o vytvorení európskeho označenia sociálneho hospodárstva pre podniky založené na sociálnom hospodárstve a solidarite;

40.  domnieva sa, že finančné dôsledky vyžiadaného návrhu by mala pokryť Únia a členské štáty;

41.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie spolu s odporúčaniami postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

PRÍLOHA K UZNESENIU:

ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Odporúčanie 1 (vytvorenie európskeho označenia sociálneho hospodárstva a oprávnené podniky)

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by sa mal zamerať na vytvorenie európskeho označenia sociálneho hospodárstva, ktoré bude dobrovoľné pre podniky založené na sociálnom hospodárstve a solidarite (sociálne a solidárne podniky), bez ohľadu na právnu formu, ktorú sa rozhodnú prijať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Európsky parlament sa domnieva, že európske označenie sociálneho hospodárstva by sa malo udeľovať iba podnikom kumulatívne spĺňajúcim tieto kritériá:

a)  organizačne by mal byť súkromnoprávnym subjektom založeným v akejkoľvek forme dostupnej v členských štátoch a podľa právnych predpisov EÚ a mal by byť nezávislý od štátu a verejných orgánov;

b)  jeho účel musí byť v zásade zameraný na všeobecný záujem alebo verejný prospech;

c)  mal by v zásade vykonávať spoločensky prospešnú činnosť založenú na solidarite, t. j. prostredníctvom svojich činností by sa mal zameriavať na poskytovanie podpory zraniteľným skupinám, na boj proti sociálnemu vylúčeniu, nerovnosti a porušovaniu základných práv, a to aj na medzinárodnej úrovni, alebo na pomoc pri ochrane životného prostredia, biodiverzity, klímy a prírodných zdrojov;

d)  mal by podliehať aspoň čiastočnému obmedzeniu rozdelenia zisku a špecifickým pravidlám pri rozdeľovaní ziskov a aktív počas celého trvania, a to aj pri jeho zrušení; v každom prípade by väčšina ziskov dosiahnutých podnikom mala byť reinvestovaná alebo inak použitá na dosiahnutie svojho sociálneho účelu;

e)  mal by sa spravovať v súlade so vzormi demokratického riadenia, ktoré zahŕňajú jeho zamestnancov, zákazníkov a zainteresované strany, ktorých sa jeho činnosti týkajú; právomoci a váha členov pri rozhodovaní by nemali byť založené na kapitálovom podiele, ktorý môžu mať.

Európsky parlament sa domnieva, že nič nebráni tomu, aby konvenčné podniky získali európske označenie sociálneho hospodárstva, ak spĺňajú vyššie uvedené požiadavky, najmä pokiaľ ide o ich cieľ, rozdeľovanie ziskov, riadenie a rozhodovanie.

Odporúčanie 2 (mechanizmy certifikácie, dohľad a monitorovanie európskeho označenia sociálneho hospodárstva)

Legislatívny akt by mal za účasti členských štátov a zástupcov sociálneho hospodárstva zaviesť mechanizmus certifikácie a dohľadu a monitorovania právneho označenia; takýto mechanizmus je nevyhnutný na ochranu právneho označenia podniku založeného na sociálnom hospodárstve a solidarite a na zachovanie jeho vnútornej hodnoty. Európsky parlament sa domnieva, že táto kontrola by mohla zahŕňať organizácie zastupujúce odvetvie sociálnych podnikov.

Pokuty za porušenie príslušných právnych predpisov by sa mohli pohybovať od upozornenia po odňatie označenia.

Odporúčanie 3 (uznanie európskeho označenia sociálneho hospodárstva)

Európske označenie sociálneho hospodárstva by malo platiť vo všetkých členských štátoch. Podnik s týmto označením by mal byť uznaný ako sociálny a solidárny podnik vo všetkých členských štátoch. Označenie by každému podniku, ktorý ho nesie, malo umožniť vykonávať svoju hlavnú činnosť v iných členských štátoch za rovnakých podmienok ako vnútroštátne podniky s týmto označením. Mali by mať rovnaké výhody, práva a povinnosti ako sociálne a solidárne podniky založené podľa práva členského štátu, v ktorom pôsobia.

Odporúčanie 4 (povinnosť podávať správy)

Legislatívny akt by mal vyžadovať, aby sociálne a solidárne podniky, ktoré si želajú ponechať si označenie, pravidelne vydávali výročnú sociálnu správu o svojich činnostiach, výsledkoch, účasti zainteresovaných strán, rozdelení ziskov, platoch, dotáciách a ďalších získaných výhodách. V tejto súvislosti by Komisia mala byť oprávnená vytvoriť model, ktorý by pomohol sociálnym a solidárnym podnikom v tomto úsilí.

Odporúčanie 5 (usmernenia týkajúce sa osvedčených postupov)

Legislatívny akt by mal takisto oprávniť Komisiu na vypracovanie usmernení týkajúcich sa osvedčených postupov pre sociálne a solidárne podniky v Európe. Takéto osvedčené postupy by mali zahŕňať najmä:

a)  modely účinného demokratického riadenia;

b)  konzultačné procesy na vytvorenie účinnej obchodnej stratégie;

c)  prispôsobenie sa sociálnym potrebám a trhu práce, a to najmä na miestnej úrovni;

d)  mzdovú politika, odbornú prípravu, zdravie a bezpečnosť pri práci a kvalitu zamestnania;

e)  vzťahy s používateľmi a klientmi a reakciu na sociálne potreby, ktoré ešte nie sú pokryté trhom alebo štátom;

f)  situáciu podniku, pokiaľ ide o rozmanitosť, nediskrimináciu a rovnaké príležitosti mužov a žien medzi jeho členmi vrátane členov na zodpovedných pozíciách a vo vedúcom postavení.

Odporúčanie 6 (zoznam právnych foriem)

Legislatívny akt by mal obsahovať zoznam právnych foriem podnikov v členských štátoch a podnikov, ktoré spĺňajú podmienky pre európske označenie sociálneho hospodárstva. Takýto zoznam by sa mal pravidelne prehodnocovať.

V záujme zabezpečenia transparentnosti a účinnej spolupráce medzi členskými štátmi by sa tento zoznam mal uverejniť na webovej stránke Európskej komisie.

Odporúčanie 7 (revízia existujúcich právnych predpisov)

Je potrebné, aby Komisia preskúmala existujúce právne predpisy a v prípade potreby predložila legislatívne návrhy, ktorými sa stanoví koherentnejší a úplnejší právny rámec na podporu sociálnych a solidárnych podnikov.

Odporúčanie 8 (o ekosystéme pre sociálne a solidárne podniky a spolupráci medzi členskými štátmi)

Komisia by mala zabezpečiť, aby jej politiky odrážali záväzok vytvoriť priaznivé prostredie pre sociálne a solidárne podniky. Komisia by mala zohľadniť skutočnosť, že sociálne a solidárne podniky majú výrazný vplyv v miestnom a regionálnom prostredí, vďaka čomu môžu lepšie rozpoznať osobitné potreby a ponúknuť prevažne komunitné produkty a služby a zlepšovať sociálnu a územnú súdržnosť. Je potrebné, aby Komisia podnikla kroky na podporu spolupráce medzi sociálnymi a solidárnymi podnikmi z rôznych krajín a odvetví tak, aby podporovala výmenu poznatkov a postupov takým spôsobom, ktorý podporuje rozvoj takýchto podnikov.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2009)0062.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0429.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0320.
(4) 13766/15 SOC 643 EMPL 423.
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 18).
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), a ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238).
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
(8) Nariadenie Rady (ES) č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách európskeho družstva (SCE) (Ú. v. EÚ L 207, 18.8.2003, s. 1).
(9) Prijaté texty, P7_TA(2013)0094.
(10) http://ec.europa.eu/growth/content/social-enterprises-and-social-economy-going-forward-0_sk
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 18).
(12) https://ec.europa.eu/growth/sectors/social-economy_sk
(13) http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=sk&pubId=7523, s. 47
(14) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1).

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia