Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 12. septembra 2018 - ŠtrasburgFinálna verzia
Menovité množstvá na účel uvádzania jedenkrát destilovaného šóčú na trh Únie ***I
 Zmena č. 1 memoranda o spolupráci medzi USA a EÚ (zavádzanie systémov riadenia letovej prevádzky) ***
 Dohoda o leteckej doprave medzi Kanadou a EÚ (pristúpenie Chorvátska) ***
 Autorské právo na digitálnom jednotnom trhu ***I
 Kontroly peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie, resp. opúšťajú Úniu ***I
 Boj proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva ***I
 Situácia v Maďarsku
 Autonómne zbraňové systémy
 Stav vzťahov medzi EÚ a USA
 Stav vzťahov medzi EÚ a Čínou

Menovité množstvá na účel uvádzania jedenkrát destilovaného šóčú na trh Únie ***I
PDF 131kWORD 43k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 110/2008, pokiaľ ide o menovité množstvá na účel uvádzania jedenkrát destilovaného šóčú vyrábaného periodickou destiláciou a fľašovaného v Japonsku na trh Únie (COM(2018)0199 – C8-0156/2018 – 2018/0097(COD))
P8_TA(2018)0334A8-0255/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0199),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0156/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2018(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 10. júla 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0255/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. septembra 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 110/2008, pokiaľ ide o menovité množstvá na účel uvádzania jedenkrát destilovaného šóčú vyrábaného periodickou destiláciou a fľašovaného v Japonsku na trh Únie

P8_TC1-COD(2018)0097


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/1670.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Zmena č. 1 memoranda o spolupráci medzi USA a EÚ (zavádzanie systémov riadenia letovej prevádzky) ***
PDF 120kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí zmeny č. 1 memoranda o spolupráci NAT-I-9406 medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou v mene Únie (05800/2018 – C8-0122/2018 – 2018/0009(NLE))
P8_TA(2018)0335A8-0214/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05800/2018),

–  so zreteľom na zmenu č. 1 memoranda o spolupráci NAT-I-9406 medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou (14031/2017),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 100 ods. 2, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0122/2018),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0214/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Spojených štátov amerických.


Dohoda o leteckej doprave medzi Kanadou a EÚ (pristúpenie Chorvátska) ***
PDF 119kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie a jej členských štátov Protokolu, ktorým sa mení Dohoda o leteckej doprave medzi Kanadou a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (12256/2014 – C8-0080/2017 – 2014/0023(NLE))
P8_TA(2018)0336A8-0256/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12256/2014),

–  so zreteľom na návrh protokolu, ktorým sa mení Dohoda o leteckej doprave medzi Kanadou a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (12255/2014),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 100 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0080/2017),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0256/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kanady.


Autorské právo na digitálnom jednotnom trhu ***I
PDF 330kWORD 115k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 12. septembra 2018 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o autorskom práve na jednotnom digitálnom trhu (COM(2016)0593 – C8-0383/2016 – 2016/0280(COD))(1)
P8_TA(2018)0337A8-0245/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Odôvodnenie 2
(2)  Smernice, ktoré boli prijaté v oblasti autorského práva a s ním súvisiacich práv, poskytujú držiteľom práv vysokú úroveň ochrany a vytvárajú rámec, v ktorom sa môžu využívať diela a iné predmety ochrany. Tento harmonizovaný právny rámec prispieva k dobrému fungovaniu vnútorného trhu, keďže stimuluje inovácie, tvorivosť, investície a výrobu nového obsahu, a to aj v digitálnom prostredí. Ochrana, ktorú poskytuje tento právny rámec, tiež prispieva k cieľu Únie rešpektovať a podporovať kultúrnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňovať význam spoločného európskeho kultúrneho dedičstva. V článku 167 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa vyžaduje, aby Únia pri svojej činnosti zohľadňovala kultúrne aspekty.
(2)  Smernice, ktoré boli prijaté v oblasti autorského práva a s ním súvisiacich práv, prispievajú k fungovaniu vnútorného trhu, poskytujú nositeľom práv vysokú úroveň ochrany, uľahčujú vysporiadanie práv a vytvárajú rámec, v ktorom sa môžu využívať diela a iné predmety ochrany. Tento harmonizovaný právny rámec prispieva k dobrému fungovaniu skutočne integrovaného vnútorného trhu, keďže stimuluje inovácie, tvorivosť, investície a výrobu nového obsahu, a to aj v digitálnom prostredí, s cieľom zabrániť roztrieštenosti vnútorného trhu. Ochrana, ktorú poskytuje tento právny rámec, tiež prispieva k cieľu Únie rešpektovať a podporovať kultúrnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňovať význam spoločného európskeho kultúrneho dedičstva. V článku 167 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa vyžaduje, aby Únia pri svojej činnosti zohľadňovala kultúrne aspekty.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 3
(3)  Rýchly technologický rozvoj naďalej mení spôsob, akým sa diela a iné predmety ochrany vyrábajú, produkujú, distribuujú a využívajú. Stále sa objavujú nové obchodné modely a nové subjekty. Ciele a zásady stanovené rámcom Únie pre autorské práva sú naďalej platné. Pretrváva však právna neistota držiteľov práv, ako aj používateľov, pokiaľ ide o niektoré použitia vrátane cezhraničných používaní diel a iných predmetov ochrany v digitálnom prostredí. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom „Kroky smerom k modernému, európskejšiemu rámcu autorských práv“26, v niektorých oblastiach je potrebné prispôsobiť a doplniť súčasný rámec Únie, ktorým sa upravujú autorské práva. Touto smernicou sa stanovujú pravidlá na prispôsobenie niektorých výnimiek a obmedzení digitálnemu a cezhraničnému prostrediu, ako aj opatrenia na uľahčenie niektorých postupov udeľovania licencií, pokiaľ ide o šírenie obchodne nedostupných diel a sprístupňovanie online audiovizuálnych diel na platformách videa na požiadanie s cieľom zabezpečiť širší prístup k obsahu. V záujme dosiahnutia dobre fungujúceho trhu autorských práv by sa mali zaviesť aj pravidlá týkajúce sa práv na publikovanie, používania diel a iných predmetov ochrany poskytovateľmi online služieb, ktorí uchovávajú a sprístupňujú obsah nahratý používateľmi, ako aj transparentnosti zmlúv autorov a výkonných umelcov.
(3)  Rýchly technologický rozvoj naďalej mení spôsob, akým sa diela a iné predmety ochrany vyrábajú, produkujú, distribuujú a využívajú, pričom príslušné právne predpisy musia byť pripravené na budúcnosť, aby neobmedzovali technologický rozvoj. Stále sa objavujú nové obchodné modely a nové subjekty. Ciele a zásady stanovené rámcom Únie pre autorské práva sú naďalej platné. Pretrváva však právna neistota nositeľov práv, ako aj používateľov, pokiaľ ide o niektoré použitia vrátane cezhraničných používaní diel a iných predmetov ochrany v digitálnom prostredí. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom „Kroky smerom k modernému, európskejšiemu rámcu autorských práv“26, v niektorých oblastiach je potrebné prispôsobiť a doplniť súčasný rámec Únie, ktorým sa upravujú autorské práva. Touto smernicou sa stanovujú pravidlá na prispôsobenie niektorých výnimiek a obmedzení digitálnemu a cezhraničnému prostrediu, ako aj opatrenia na uľahčenie niektorých postupov udeľovania licencií, pokiaľ ide o šírenie obchodne nedostupných diel a sprístupňovanie online audiovizuálnych diel na platformách videa na požiadanie s cieľom zabezpečiť širší prístup k obsahu. V záujme dosiahnutia dobre fungujúceho a spravodlivého trhu autorských práv by sa mali zaviesť aj pravidlá týkajúce sa výkonu a vymáhania používania diel a iných predmetov ochrany týkajúcich sa platforiem poskytovateľov online služieb, ako aj transparentnosti zmlúv autorov a výkonných umelcov a účtovníctva súvisiaceho s využívaním chránených diel v súlade s týmito zmluvami.
__________________
__________________
26 COM(2015)0626.
26 COM(2015)0626.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 4
(4)  Táto smernica dopĺňa a opiera sa o pravidlá stanovené v smerniciach, ktoré sa v tejto oblasti v súčasnosti uplatňujú, najmä v smernici Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES27, smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES28, smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES29, smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES30, smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ31 a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ32.
(4)  Táto smernica dopĺňa a opiera sa o pravidlá stanovené v smerniciach, ktoré sa v tejto oblasti v súčasnosti uplatňujú, najmä v smernici Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES27, smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES27a, smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES28, smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES29, smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES30, smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ31 a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ32.
_________________
_________________
27 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20).
27 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20).
27a Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).
28 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).
28 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).
29 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 28).
29 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 28).
30 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (Ú. v. EÚ L 111, 5.5.2009, s. 16).
30 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (Ú. v. EÚ L 111, 5.5.2009, s. 16).
31 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel (Ú. v. EÚ L 299, 27.10.2012, s. 5).
31 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel (Ú. v. EÚ L 299, 27.10.2012, s. 5).
32 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 72).
32 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 72).
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 5
(5)  V oblasti výskumu, vzdelávania a zachovávania kultúrneho dedičstva umožňujú digitálne technológie nové typy použitia, ktoré nie sú jasne zahrnuté v súčasných pravidlách Únie týkajúcich sa výnimiek a obmedzení. Okrem toho môže mať dobrovoľný charakter výnimiek a obmedzení stanovených v smerniciach 2001/29/ES, 96/9/ES a 2009/24/ES v týchto oblastiach nepriaznivý vplyv na fungovanie vnútorného trhu. To je obzvlášť dôležité v prípade cezhraničného použitia, ktoré má v digitálnom prostredí čoraz väčší význam. Preto by sa vzhľadom na tieto nové použitia mali prehodnotiť existujúce výnimky a obmedzenia v právnych predpisoch Únie, ktoré sú relevantné z hľadiska vedeckého výskumu, vyučovania a zachovávania kultúrneho dedičstva. Mali by sa zaviesť povinné výnimky alebo obmedzenia pre používanie technológií hĺbkovej analýzy údajov v oblasti vedeckého výskumu, na účely ilustrácie pri výučbe v digitálnom prostredí a na zachovanie kultúrneho dedičstva. Na použitie, na ktoré sa nevzťahujú výnimky alebo obmedzenia stanovené v tejto smernici, by sa mali aj naďalej vzťahovať výnimky a obmedzenia uvedené v právnych predpisoch Únie. Smernice 96/9/ES a 2001/29/ES by sa mali upraviť.
(5)  V oblasti výskumu, inovácií, vzdelávania a zachovávania kultúrneho dedičstva umožňujú digitálne technológie nové typy použitia, ktoré nie sú jasne zahrnuté v súčasných pravidlách Únie týkajúcich sa výnimiek a obmedzení. Okrem toho môže mať dobrovoľný charakter výnimiek a obmedzení stanovených v smerniciach 2001/29/ES, 96/9/ES a 2009/24/ES v týchto oblastiach nepriaznivý vplyv na fungovanie vnútorného trhu. To je obzvlášť dôležité v prípade cezhraničného použitia, ktoré má v digitálnom prostredí čoraz väčší význam. Preto by sa vzhľadom na tieto nové použitia mali prehodnotiť existujúce výnimky a obmedzenia v právnych predpisoch Únie, ktoré sú relevantné z hľadiska inovácií, vedeckého výskumu, vyučovania a zachovávania kultúrneho dedičstva. Mali by sa zaviesť povinné výnimky alebo obmedzenia pre používanie technológií vyťažovania textov a dát v oblasti inovácií a vedeckého výskumu, na účely ilustrácie pri výučbe v digitálnom prostredí a na zachovanie kultúrneho dedičstva. Na použitie, na ktoré sa nevzťahujú výnimky alebo obmedzenia stanovené v tejto smernici, by sa mali aj naďalej vzťahovať výnimky a obmedzenia uvedené v právnych predpisoch Únie. Preto by sa malo umožniť, aby boli v členských štátoch naďalej dostupné existujúce dobre fungujúce výnimky v uvedených oblastiach, pokiaľ neobmedzujú rozsah výnimiek alebo obmedzení stanovených v tejto smernici . Smernice 96/9/ES a 2001/29/ES by sa mali upraviť.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 6
(6)  Účelom výnimiek a obmedzení stanovených v tejto smernici je dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi právami a záujmami autorov a iných držiteľov práv na jednej strane a používateľov na strane druhej. Môžu sa uplatňovať iba v niektorých osobitných prípadoch, pri ktorých nedochádza k rozporu s bežným využívaním diela alebo iného predmetu ochrany a ktoré neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy držiteľov práv.
(Netýka sa slovenskej verzie.)
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie 8
(8)  Nové technológie umožňujú automatizovanú počítačovú analýzu informácií v digitálnej forme, ako napríklad text, zvuk, obraz alebo údaje, vo všeobecnosti známu ako hĺbková analýza údajov. Tieto technológie umožňujú výskumným pracovníkom spracúvať veľké množstvo informácií, a tak získavať nové vedomosti a objavovať nové trendy. Hoci sú technológie hĺbkovej analýzy údajov rozšírené v celom digitálnom hospodárstve, hĺbková analýza údajov sa vo všeobecnosti považuje za prospešnú najmä pre výskumné spoločenstvo a pri podpore inovácií. Výskumné organizácie v Únii, ako sú univerzity a výskumné ústavy, však čelia právnej neistote, pokiaľ ide o rozsah, v akom môžu vykonávať hĺbkovú analýzu obsahu. V niektorých prípadoch môže hĺbková analýza údajov zahŕňať akty chránené autorskými právami a/alebo databázovými právami sui generis, najmä rozmnožovanie diel alebo iných predmetov ochrany a/alebo extrakcia obsahu z databázy. Ak by neexistovala žiadna výnimka alebo platné obmedzenie, od držiteľov práv by sa vyžadovalo udelenie povolenia na takéto úkony. Hĺbková analýza údajov sa môže vykonávať aj vo vzťahu k samotným faktom alebo údajom, ktoré nie sú chránené autorským právom a v takýchto prípadoch by povolenie nebolo potrebné.
(8)  Nové technológie umožňujú automatizovanú počítačovú analýzu informácií v digitálnej forme, ako napríklad text, zvuk, obraz alebo údaje, vo všeobecnosti známu ako vyťažovanie textov a dát. Vyťažovanie textov a dát umožňuje čítanie a analýzu veľkého množstva digitálne uchovávaných informácií s cieľom získať nové vedomosti a objavovať nové trendy. Hoci sú technológie vyťažovania textov a dát rozšírené v celom digitálnom hospodárstve, hĺbková analýza údajov sa vo všeobecnosti považuje za prospešnú najmä pre výskumné spoločenstvo a pri podpore inovácií. Výskumné organizácie v Únii, ako sú univerzity a výskumné ústavy, však čelia právnej neistote, pokiaľ ide o rozsah, v akom môžu vykonávať vyťažovanie textov a dát z obsahu. V niektorých prípadoch môže vyťažovanie textov a dát zahŕňať akty chránené autorskými právami a/alebo databázovými právami sui generis, najmä rozmnožovanie diel alebo iných predmetov ochrany a/alebo extrakcia obsahu z databázy. Ak by neexistovala žiadna výnimka alebo platné obmedzenie, od nositeľov práv by sa vyžadovalo udelenie povolenia na takéto úkony. Vyťažovanie textov a dát sa môže vykonávať aj vo vzťahu k samotným faktom alebo údajom, ktoré nie sú chránené autorským právom a v takýchto prípadoch by povolenie nebolo potrebné.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)  Pre vyťažovanie textov a dát je vo väčšine prípadov najprv potrebné získať prístup k informáciám a potom ich rozmnožovať. Vo všeobecnosti možno informácie spracovať prostredníctvom vyťažovania textov a dát až potom, ako sa normalizujú. Bezprostredne po získaní legálneho prístupu k informáciám dochádza k normalizácii informácií a ochrane používania autorským právom, keďže to vedie k rozmnožovaniu zmenou formátu informácií alebo ich extrakciou z databázy do formátu, ktorý možno podrobiť vyťažovaniu textov a dát. Procesom relevantným z hľadiska autorského práva, prebiehajúcim pri využívaní technológie vyťažovania textov a dát preto nie je samotný proces vyťažovania textov a dát, ktorý pozostáva z čítania a analýzy normalizovaných informácií uložených v digitálnej podobe, ale proces prístupu a proces, prostredníctvom ktorého sa informácie normalizujú s cieľom umožniť ich automatickú počítačovú analýzu, pokiaľ tento proces zahŕňa extrakciu z databázy alebo rozmnoženiny. Výnimky na účely vyťažovania textov a dát stanovené v tejto smernici by sa mali chápať ako tie, ktoré sa týkajú takých procesov súvisiacich s autorskými právami, ktoré sú potrebné na umožnenie vyťažovania textov a dát. Ak sa existujúce autorské právo nevzťahuje na spôsoby použitia vyťažovania textov a dát, táto smernica by nemala mať vplyv na takéto používanie.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 10
(10)  Túto právnu neistotu treba riešiť ustanovením povinnej výnimky z práva na rozmnožovanie, ako aj z práva na zamedzenie extrakcii z databázy. Touto novou výnimkou by nemala byť dotknutá existujúca povinná výnimka pre úkony dočasného rozmnožovania stanovená v článku 5 ods. 1 smernice 2001/29, ktorá by sa mala aj naďalej uplatňovať na postupy hĺbkovej analýzy údajov, ktoré nezahŕňajú zhotovovanie kópií presahujúcich rozsah pôsobnosti uvedenej výnimky. Aj výskumné organizácie by mali mať možnosť využívať túto výnimku, keď sa zapájajú do verejno-súkromných partnerstiev.
(10)  Túto právnu neistotu treba riešiť ustanovením povinnej výnimky pre výskumné organizácie z práva na rozmnožovanie, ako aj z práva na zamedzenie extrakcii z databázy. Touto novou výnimkou by nemala byť dotknutá existujúca povinná výnimka pre úkony dočasného rozmnožovania stanovená v článku 5 ods. 1 smernice 2001/29/ES, ktorá by sa mala aj naďalej uplatňovať na postupy vyťažovania textov a dát, ktoré nezahŕňajú zhotovovanie kópií presahujúcich rozsah pôsobnosti uvedenej výnimky. Na vzdelávacie zariadenia a inštitúcie správy kultúrneho dedičstva, ktoré vykonávajú vedecký výskum, by sa mala vzťahovať výnimka týkajúca sa vyťažovania textov a dát za predpokladu, že výsledky výskumu neprinesú prospech podniku, ktorý má rozhodujúci vplyv najmä nad týmito organizáciami. V prípade, že sa výskum uskutočňuje v rámci verejno-súkromného partnerstva, podnik, ktorý je súčasťou verejno-súkromného partnerstva, by mal mať aj zákonný prístup k dielam a iným predmetom ochrany. Rozmnoženiny a extrakcie vykonané na účely vyťažovania textov a dát by sa mali uchovávať bezpečným spôsobom a tak, aby sa zabezpečilo, že kópie sa použijú len na účely vedeckého výskumu.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)  V záujme podpory inovácií aj v súkromnom sektore by členské štáty mali mať možnosť ustanoviť výnimku, ktorá bude platiť nad rámec povinnej výnimky za predpokladu, že si nositelia práv výslovne nevyhradia používanie v nej uvedených diel a iných predmetov ochrany, a to aj prostredníctvom strojovo čitateľných prostriedkov.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Odôvodnenie 15
(15)  Hoci sú programy diaľkového a cezhraničného vzdelávania najviac rozvinuté na úrovni vyššieho vzdelávania, digitálne nástroje a zdroje sa čoraz častejšie používajú na všetkých úrovniach vzdelávania, a to najmä s cieľom zlepšiť a obohatiť učenie. Z výnimky alebo obmedzenia stanoveného v tejto smernici by preto mali profitovať všetky vzdelávacie zariadenia primárneho, sekundárneho, odborného aj vyššieho vzdelávania, pokiaľ svoje vzdelávacie činnosti vykonávajú na nekomerčnom základe. Organizačná štruktúra a spôsoby financovania vzdelávacieho zariadenia nie sú rozhodujúcimi faktormi na určenie nekomerčnej povahy činnosti.
(15)  Hoci sú programy diaľkového a cezhraničného vzdelávania najviac rozvinuté na úrovni vyššieho vzdelávania, digitálne nástroje a zdroje sa čoraz častejšie používajú na všetkých úrovniach vzdelávania, a to najmä s cieľom zlepšiť a obohatiť učenie. Z výnimky alebo obmedzenia stanoveného v tejto smernici by preto mali profitovať všetky vzdelávacie zariadenia primárneho, sekundárneho, odborného aj vyššieho vzdelávania, pokiaľ svoje vzdelávacie činnosti vykonávajú na nekomerčnom základe. Organizačná štruktúra a spôsoby financovania vzdelávacieho zariadenia nie sú rozhodujúcimi faktormi na určenie nekomerčnej povahy činnosti. Ak inštitúcie kultúrneho dedičstva sledujú vzdelávací cieľ a zúčastňujú sa na činnostiach v oblasti výučby, členské štáty by mali mať možnosť považovať tieto inštitúcie za vzdelávacie zariadenie na základe tejto výnimky, pokiaľ ide o ich vyučovacie činnosti.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Odôvodnenie 16
(16)  Výnimka alebo obmedzenie by sa mali vzťahovať na digitálne použitie diel a iných predmetov ochrany, ako napríklad pri použití časti alebo pasáží diela na podporu, obohatenie alebo doplnenie výučby, ako aj príslušných vzdelávacích činností. Diela alebo iné predmety ochrany by sa mali na základe výnimky alebo obmedzenia používať iba v súvislosti s činnosťami vyučovania a učenia vykonávanými v rámci zodpovednosti vzdelávacích zariadení, a to aj počas skúšok, a ich použitie by malo byť obmedzené iba na to, čo je nevyhnutné na účely takýchto činností. Tieto výnimky alebo obmedzenia by sa mali vzťahovať na použitia pomocou digitálnych prostriedkov v triedach, ako aj na online použitia prostredníctvom zabezpečenej elektronickej siete vzdelávacieho zariadenia, pričom prístup do takejto siete by mal byť chránený najmä s použitím postupov overovania. Táto výnimka alebo obmedzenie by sa mala chápať tak, že sa vzťahuje na špecifické potreby prístupu osôb so zdravotným postihnutím v súvislosti s ilustráciou pri výučbe.
(16)  Výnimka alebo obmedzenie by sa mali vzťahovať na digitálne použitie diel a iných predmetov ochrany na podporu, obohatenie alebo doplnenie výučby, ako aj príslušných vzdelávacích činností. Výnimka alebo obmedzenie použitia by sa mali udeliť, ak použité dielo alebo iný predmet ochrany označujú zdroj vrátane mena autora, pokiaľ sa nepreukáže, že to nie je z praktických dôvodov možné. Diela alebo iné predmety ochrany by sa mali na základe výnimky alebo obmedzenia používať iba v súvislosti s činnosťami vyučovania a učenia vykonávanými v rámci zodpovednosti vzdelávacích zariadení, a to aj počas skúšok, a ich použitie by malo byť obmedzené iba na to, čo je nevyhnutné na účely takýchto činností. Tieto výnimky alebo obmedzenia by sa mali vzťahovať na použitia pomocou digitálnych prostriedkov v prípadoch, keď sa výučba poskytuje fyzicky, a to aj vtedy, ak prebieha mimo priestorov vzdelávacieho zariadenia, napríklad v knižniciach alebo inštitúciách správy kultúrneho dedičstva, pokiaľ je za ich využívanie zodpovedné vzdelávacie zariadenie, ako aj na online použitia prostredníctvom zabezpečeného elektronického prostredia vzdelávacieho zariadenia, pričom prístup do takejto siete by mal byť chránený najmä s použitím postupov overovania. Táto výnimka alebo obmedzenie by sa mala chápať tak, že sa vzťahuje na špecifické potreby prístupu osôb so zdravotným postihnutím v súvislosti s ilustráciou pri výučbe.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Odôvodnenie 16 a (nové)
(16a)  Bezpečné elektronické prostredie by sa malo chápať ako digitálne vyučovacie a vzdelávacie prostredie, prístup ku ktorému je obmedzený na základe náležitého postupu overovania len na pedagogických zamestnancov vzdelávacieho zariadenia a žiakov alebo študentov zaradených do študijného programu.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Odôvodnenie 17
(17)  Vo viacerých členských štátoch sú zavedené rôzne opatrenia na základe uplatňovania výnimky stanovenej v smernici 2001/29/ES alebo na základe licenčných zmlúv upravujúcich ďalšie používanie s cieľom uľahčiť používanie diel a iných predmetov ochrany na vzdelávacie účely. Takéto opatrenia sú zvyčajne vypracované s prihliadnutím na potreby vzdelávacích inštitúcií a rozličných úrovní vzdelávania. Je síce dôležité zosúladiť rozsah novej povinnej výnimky alebo obmedzenia vo vzťahu k digitálnym použitiam a cezhraničnými vzdelávacími činnosťami, spôsoby jej vykonávania sa však môžu líšiť od jedného členského štátu k druhému, pokiaľ nebudú obmedzovať účinné uplatňovanie výnimiek alebo obmedzení či cezhraničné použitia. Členské štáty by tak mali mať možnosť využiť existujúce opatrenia ustanovené na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty by sa najmä mohli rozhodnúť, že uplatňovanie výnimky alebo obmedzenia úplne alebo čiastočne podmienia dostupnosťou vhodných licencií, ktoré by sa vzťahovali prinajmenšom na tie isté použitia ako tie, ktoré sú povolené na základe výnimky. Tento mechanizmus by napríklad umožnil uprednostniť licencie na materiály, ktoré sú určené predovšetkým pre trh vzdelávania. Na zamedzenie toho, aby takýto mechanizmus nespôsobil právnu neistotu či administratívne zaťaženie pre vzdelávacie zariadenia, by členské štáty, ktoré si osvojili tento prístup, mali prijať konkrétne opatrenia, aby sa zabezpečilo, že licenčné systémy umožňujúce digitálne použitie diel alebo iných predmetov ochrany na účely ilustrácie pri výučbe budú ľahko dostupné a že vzdelávacie zariadenia budú vedieť o existencii takýchto licenčných systémov.
(17)  Vo viacerých členských štátoch sú zavedené rôzne opatrenia na základe uplatňovania výnimky stanovenej v smernici 2001/29/ES alebo na základe licenčných zmlúv upravujúcich ďalšie používanie s cieľom uľahčiť používanie diel a iných predmetov ochrany na vzdelávacie účely. Takéto opatrenia sú zvyčajne vypracované s prihliadnutím na potreby vzdelávacích inštitúcií a rozličných úrovní vzdelávania. Je síce dôležité zosúladiť rozsah novej povinnej výnimky alebo obmedzenia vo vzťahu k digitálnym použitiam a cezhraničnými vzdelávacími činnosťami, spôsoby jej vykonávania sa však môžu líšiť od jedného členského štátu k druhému, pokiaľ nebudú obmedzovať účinné uplatňovanie výnimiek alebo obmedzení či cezhraničné použitia. Členské štáty by tak mali mať možnosť využiť existujúce opatrenia ustanovené na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty by sa najmä mohli rozhodnúť, že uplatňovanie výnimky alebo obmedzenia úplne alebo čiastočne podmienia dostupnosťou vhodných licencií. Takéto licencie môžu mať formu kolektívnych licenčných zmlúv, rozšírených kolektívnych licenčných zmlúv a licencií, ktoré sú vyjednávané spoločne, ako napríklad „plošné licencie“, aby sa predišlo tomu, že vzdelávacie zariadenia budú musieť rokovať s jednotlivými nositeľmi práv. Takéto licencie by mali byť cenovo dostupné a mali by sa vzťahovať prinajmenšom na tie isté použitia ako tie, ktoré sú povolené na základe výnimky. Tento mechanizmus by napríklad umožnil uprednostniť licencie na materiály, ktoré sú určené predovšetkým pre trh vzdelávania alebo na výučbu vo vzdelávacích zariadeniach alebo z notových zápisov. Na zamedzenie toho, aby takýto mechanizmus nespôsobil právnu neistotu či administratívne zaťaženie pre vzdelávacie zariadenia, by členské štáty, ktoré si osvojili tento prístup, mali prijať konkrétne opatrenia, aby sa zabezpečilo, že tieto licenčné systémy umožňujúce digitálne použitie diel alebo iných predmetov ochrany na účely ilustrácie pri výučbe budú ľahko dostupné a že vzdelávacie zariadenia budú vedieť o existencii takýchto licenčných systémov. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť systémy s cieľom zabezpečiť, aby nositelia práv mali za použitia na základe týchto výnimiek alebo obmedzení spravodlivú náhradu. Členské štáty by sa mali nabádať k tomu, aby používali systémy, ktoré nevytvárajú administratívnu záťaž, napríklad systémy, ktoré zabezpečujú jednorazové platby.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Odôvodnenie 17 a (nové)
(17a)   Na zaručenie právnej istoty v prípade, keď sa členský štát rozhodne, že uplatňovanie výnimky podmieni dostupnosťou vhodných licencií, je potrebné špecifikovať, za akých podmienok môže vzdelávacie zariadenie použiť diela chránené autorským právom alebo iné predmety ochrany na základe výnimky, a naopak kedy by sa mal riadiť licenčnými systémami.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Odôvodnenie 18
(18)  Pri úkone zachovávania môže byť potrebné rozmnožiť dielo alebo iný predmet ochrany v zbierke inštitúcie správy kultúrneho dedičstva a následne si vyžiadať povolenie od príslušných držiteľov práv. Inštitúcie správy kultúrneho dedičstva sa podieľajú na zachovávaní svojich zbierok pre potreby budúcich generácií. Digitálne technológie ponúkajú nové možnosti na zachovanie dedičstva uloženého v týchto zbierkach, ale prinášajú aj nové výzvy. Vzhľadom na ne je potrebné prispôsobiť súčasný právny rámec, a to poskytnutím povinnej výnimky týkajúcej sa práva na rozmnožovanie, aby bolo možné tieto úkony zachovávania realizovať.
(18)  Pri úkone zachovávania diela alebo iného predmetu ochrany v zbierke inštitúcie správy kultúrneho dedičstva môže byť potrebné požadovať rozmnoženie a následne si vyžiadať povolenie od príslušných nositeľov práv. Inštitúcie správy kultúrneho dedičstva sa podieľajú na zachovávaní svojich zbierok pre potreby budúcich generácií. Digitálne technológie ponúkajú nové možnosti na zachovanie dedičstva uloženého v týchto zbierkach, ale prinášajú aj nové výzvy. Vzhľadom na ne je potrebné prispôsobiť súčasný právny rámec, a to poskytnutím povinnej výnimky týkajúcej sa práva na rozmnožovanie, aby tieto inštitúcie mohli tieto úkony zachovávania realizovať.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Odôvodnenie 19
(19)  Rozdielne prístupy členských štátov k úkonom zachovávania zo strany správy inštitúcií kultúrneho dedičstva znemožňujú cezhraničnú spoluprácu a spoločné využívanie prostriedkov zachovávania inštitúciami správy kultúrneho dedičstva na vnútornom trhu, čo vedie k neefektívnemu využívaniu zdrojov.
(19)  Rozdielne prístupy členských štátov k úkonom rozmnožovania na účely zachovávania znemožňujú cezhraničnú spoluprácu, spoločné využívanie prostriedkov a zriaďovanie cezhraničných sietí zachovávania v organizáciách vnútorného trhu, ktoré zapojené do zachovávania, čo vedie k neefektívnemu využívaniu zdrojov. To môže mať negatívny vplyv na zachovanie kultúrneho dedičstva.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Odôvodnenie 20
(20)  Členské štáty by preto mali mať povinnosť stanoviť výnimku umožňujúcu inštitúciám správy kultúrneho dedičstva rozmnožovať diela a iné predmety ochrany, ktoré majú vo svojich stálych zbierkach, na účely zachovania, napríklad s cieľom riešiť technologickú zastaranosť alebo zhoršenie stavu pôvodných podkladov. Na základe takejto výnimky by malo byť možné zhotovovať kópie s použitím vhodného nástroja, prostriedku či technológie zachovania, v požadovanom množstve a v ktoromkoľvek štádiu životnosti diela alebo iného predmetu ochrany, a to do takej miery, aká je potrebná na zhotovenie kópie výlučne na účely zachovania.
(20)  Členské štáty by preto mali mať povinnosť stanoviť výnimku umožňujúcu inštitúciám správy kultúrneho dedičstva rozmnožovať diela a iné predmety ochrany, ktoré majú vo svojich stálych zbierkach, na účely zachovania s cieľom riešiť technologickú zastaranosť alebo zhoršenie stavu pôvodných podkladov alebo poistiť diela. Na základe takejto výnimky by malo byť možné zhotovovať kópie s použitím vhodného nástroja, prostriedku či technológie zachovania, v akomkoľvek formáte alebo na akomkoľvek nosiči, v požadovanom množstve a v ktoromkoľvek štádiu životnosti diela alebo iného predmetu ochrany, a to do takej miery, aká je potrebná na zhotovenie kópie výlučne na účely zachovania. Archívy výskumných organizácií alebo verejnoprávnych vysielateľov by sa mali považovať za inštitúcie správy kultúrneho dedičstva, a teda aj za príjemcov tejto výnimky. Členské štáty by mali byť na účely tejto výnimky schopné zachovať ustanovenia týkajúce sa zaobchádzania s verejne prístupnými galériami ako s múzeami.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Odôvodnenie 21
(21)  Na účely tejto smernice by sa diela a iné predmety ochrany mali považovať za diela a iné predmety ochrany v stálej zbierke inštitúcie správy kultúrneho dedičstva, ak táto inštitúcia vlastní alebo natrvalo uchováva rozmnoženiny, napríklad v dôsledku prevodu vlastníctva alebo licenčných zmlúv.
(21)  Na účely tejto smernice by sa diela a iné predmety ochrany mali považovať za diela a iné predmety ochrany v stálej zbierke inštitúcie správy kultúrneho dedičstva, ak tieto inštitúcie vlastnia alebo natrvalo uchovávajú rozmnoženiny týchto diel alebo iných predmetov ochrany, napríklad v dôsledku prevodu vlastníctva, licenčných zmlúv, povinnosti odovzdať výtlačok alebo dlhodobého zapožičania. Diela alebo iné predmety ochrany, ku ktorým majú dočasne prístup inštitúcie správy kultúrneho dedičstva cez server tretej strany, sa nepovažujú za trvalo uchovávané v ich zbierkach.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Odôvodnenie 21 a (nové)
(21a)  Technologický vývoj viedol k tomu, že služby informačnej spoločnosti umožňujú svojim používateľom nahrať obsah a sprístupniť ho v rôznych formách a na rôzne účely vrátane názorného príkladu určitej predstavy, kritiky, paródie alebo pastiša. K takémuto obsahu môžu patriť krátke pasáže z existujúcich chránených diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré mohli používatelia upraviť, spojiť alebo inak transformovať.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Odôvodnenie 21 b (nové)
(21b)  Napriek určitému prekrývaniu s existujúcimi výnimkami alebo obmedzeniami, ako sú výnimky alebo obmedzenia týkajúce sa citácií a paródie, nie všetok obsah, ktorý používateľ nahráva alebo sprístupňuje a ktorý primerane zahŕňa pasáže z chránených diel alebo iných predmetov ochrany, sa vzťahuje článok 5 smernice 2001/29/ES. Situácia tohto druhu vzbudzuje u používateľov i nositeľov práv právnu neistotu. Preto je potrebné ustanoviť novú osobitnú výnimku, ktorá by umožňovala legitímne používanie pasáží z už existujúcich chránených diel alebo iných predmetov ochrany v rámci obsahu nahratého alebo sprístupneného používateľmi. Keď obsah vytvorený alebo sprístupnený používateľom obsahuje krátke a primerané použitie citácie alebo pasáže z chráneného diela alebo iného predmetu ochrany na legitímny účel, takéto použitie by sa malo chrániť výnimkou stanovenou v tejto smernici. Táto výnimka by sa mala uplatňovať iba v niektorých osobitných prípadoch, ktoré nie sú v rozpore s normálnym používaním diela alebo iného predmetu ochrany a neprimerane nepoškodzujú oprávnené záujmy nositeľa práv. Na účely posúdenia takejto škody je nevyhnutné, aby boli v prípade potreby preskúmané stupeň pôvodnosti príslušného obsahu, dĺžka/rozsah použitej citácie alebo pasáže, odborná povaha príslušného obsahu alebo stupeň hospodárskej ujmy, pričom sa nevylučuje legitímne využitie výnimky. Touto výnimkou by nemali byť dotknuté morálne práva autorov diela alebo iného predmetu ochrany.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh smernice
Odôvodnenie 21 c (nové)
(21c)  Poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti článku 13 tejto smernice, by nemali mať možnosť odvolávať sa vo svoj prospech na výnimku z využívania pasáží z existujúcich diel stanovenú v tejto smernici, pri používaní citácií alebo pasáží z chránených diel alebo z iných predmetov ochrany v obsahu, ktorý používatelia nahrávajú alebo sprístupňujú v týchto službách informačnej spoločnosti, s cieľom obmedziť rozsah svojich povinností podľa článku 13 tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh smernice
Odôvodnenie 22
(22)  Inštitúcie správy kultúrneho dedičstva by mali mať možnosť využívať jasný rámec pre digitalizáciu a šírenie obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany, a to aj cezhranične. Osobitné vlastnosti zbierok obchodne nedostupných diel však spôsobujú, že získanie predchádzajúceho súhlasu jednotlivých držiteľov práv môže byť veľmi náročné. Dôvodom môže byť napríklad vek diel alebo iných predmetov ochrany, ich obmedzená komerčná hodnota alebo skutočnosť, že nikdy neboli určené na komerčné využitie. Preto treba stanoviť opatrenia s cieľom uľahčiť udeľovanie licencií na práva na obchodne nedostupné diela, ktoré sa nachádzajú v zbierkach inštitúcií správy kultúrneho dedičstva, a tým umožniť uzatváranie dohôd s cezhraničným účinkom na vnútornom trhu.
(22)  Inštitúcie správy kultúrneho dedičstva by mali mať možnosť využívať jasný rámec pre digitalizáciu a šírenie obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany, a to aj cezhranične. Osobitné vlastnosti zbierok obchodne nedostupných diel však spôsobujú, že získanie predchádzajúceho súhlasu jednotlivých nositeľov práv môže byť veľmi náročné. Dôvodom môže byť napríklad vek diel alebo iných predmetov ochrany, ich obmedzená komerčná hodnota alebo skutočnosť, že nikdy neboli určené na komerčné využitie alebo nikdy neboli obchodne dostupné. Preto treba stanoviť opatrenia s cieľom uľahčiť využívanie obchodne nedostupných diel, ktoré sa nachádzajú v zbierkach inštitúcií správy kultúrneho dedičstva, a tým umožniť uzatváranie dohôd s cezhraničným účinkom na vnútornom trhu.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh smernice
Odôvodnenie 22 a (nové)
(22a)  Niekoľko členských štátov už prijalo rozšírené režimy kolektívnych licencií, zákonné mandáty alebo právne domnienky, ktoré uľahčujú udeľovanie licencií na obchodne nedostupné diela. Ak sa však vezme do úvahy rôznorodosť diel a iných predmetov ochrany v zbierkach inštitúcií kultúrneho dedičstva a rôzniace sa postupy kolektívnej správy v členských štátoch a odvetví kultúrnej tvorby, takéto opatrenia nemusia poskytovať riešenie pre všetky prípady, napríklad preto, lebo neexistuje žiadna prax kolektívnej správy pre určitý druh diel alebo iných predmetov ochrany. V takýchto konkrétnych prípadoch je preto potrebné umožniť inštitúciám správy kultúrneho dedičstva, aby zabezpečili online prístup k obchodne nedostupným dielam umiestneným v ich stálej zbierke na základe výnimky z autorského práva a súvisiacich práv. Hoci je nevyhnutné harmonizovať rozsah pôsobnosti novej povinnej výnimky s cieľom umožniť cezhraničné používanie obchodne nedostupných diel, členské štáty by mali mať možnosť využívať alebo pokračovať v používaní rozšírených kolektívnych licenčných zmlúv uzatvorených s inštitúciami správy kultúrneho dedičstva na vnútroštátnej úrovni pre kategórie diel, ktoré sú trvalo zaradené do zbierok inštitúcií správy kultúrneho dedičstva. Nedostatočná dohoda o podmienkach licencie by sa nemala vykladať ako nedostatočná dostupnosť riešení založených na udeľovaní licencií. Akékoľvek používanie na základe tejto výnimky by malo podliehať rovnakým požiadavkám na uplatňovanie výnimiek a propagáciu ako používanie povolené na základe licenčného mechanizmu. S cieľom zabezpečiť, aby sa výnimka uplatňovala len vtedy, keď sú splnené určité podmienky, a aby sa zabezpečila právna istota, by členské štáty mali po konzultácii s nositeľmi práv, organizáciami kolektívnej správy a organizáciami správy kultúrneho dedičstva a vo vhodných časových intervaloch určiť, pre ktoré sektory a ktoré druhy diel nie sú k dispozícii vhodné riešenia založené na udeľovaní licencií, pričom v takom prípade by sa mala uplatňovať výnimka.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh smernice
Odôvodnenie 23
(23)  Členské štáty by v rozsahu stanovenom touto smernicou mali mať voľnosť pri výbere konkrétneho druhu mechanizmu, ktorým by sa umožnilo, aby sa licencie na obchodne nedostupné diela rozšírili o práva držiteľov práv, ktorí nie sú zastúpení organizáciou kolektívnej správy, a to v súlade s ich právnymi tradíciami, zvyklosťami či okolnosťami. K takýmto mechanizmom môžu patriť rozšírené kolektívne licencie a domnienky zastupovania.
(23)  Členské štáty by v rozsahu stanovenom touto smernicou mali mať voľnosť pri výbere konkrétneho druhu mechanizmu, ktorým by sa umožnilo, aby sa licencie na obchodne nedostupné diela rozšírili o práva nositeľov práv, ktorí nie sú zastúpení príslušnou organizáciou kolektívnej správy, a to v súlade s ich právnymi tradíciami, zvyklosťami či okolnosťami. K takýmto mechanizmom môžu patriť rozšírené kolektívne licencie a domnienky zastupovania.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh smernice
Odôvodnenie 24
(24)  Pokiaľ ide o tieto licenčné mechanizmy, veľmi dôležitý je dôsledný a dobre fungujúci systém kolektívnej správy. Uvedený systém zahŕňa najmä pravidlá dobrej správy, transparentnosti a vykazovania, ako aj pravidelné, dôkladné a presné rozdelenie a vyplácanie súm splatných jednotlivým držiteľom práv, ako sa stanovuje v smernici 2014/26/EÚ. Všetci držitelia práv by mali mať prístup k ďalším primeraným zárukám a mali by mať možnosť vylúčiť svoje diela alebo iné predmety ochrany z uplatňovania takýchto mechanizmov. Podmienky spojené s týmito mechanizmami by nemali ovplyvniť ich praktický význam pre inštitúcie správy kultúrneho dedičstva.
(24)  Pokiaľ ide o tieto licenčné mechanizmy, veľmi dôležitý je dôsledný a dobre fungujúci systém kolektívnej správy, ktorý by mali členské štáty podporovať. Uvedený systém zahŕňa najmä pravidlá dobrej správy, transparentnosti a vykazovania, ako aj pravidelné, dôkladné a presné rozdelenie a vyplácanie súm splatných jednotlivým nositeľom práv, ako sa stanovuje v smernici 2014/26/EÚ. Všetci nositelia práv by mali mať prístup k ďalším primeraným zárukám a mali by mať možnosť vylúčiť svoje diela alebo iné predmety ochrany z uplatňovania takýchto mechanizmov udeľovania licencií alebo takýchto výnimiek. Podmienky spojené s týmito mechanizmami by nemali ovplyvniť ich praktický význam pre inštitúcie správy kultúrneho dedičstva.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh smernice
Odôvodnenie 25
(25)  Vzhľadom na rôznorodosť diel a iných predmetov ochrany v zbierkach inštitúcií správy kultúrneho dedičstva je dôležité, aby boli k dispozícii licenčné mechanizmy zavedené v tejto smernici a aby sa mohli prakticky využívať pri rôznych druhoch diel a iných predmetov ochrany vrátane fotografií, zvukových nahrávok a audiovizuálnych diel. S cieľom zohľadniť osobitosti rôznych kategórií diel a iných predmetov ochrany, pokiaľ ide o spôsoby uverejňovania a distribúcie a na uľahčenie použiteľnosti týchto mechanizmov, môže byť potrebné, aby členské štáty zaviedli špecifické požiadavky a postupy praktického uplatňovania týchto licenčných mechanizmov. Je vhodné, aby sa pritom členské štáty poradili s držiteľmi práv, používateľmi a organizáciami kolektívnej správy.
(25)  Vzhľadom na rôznorodosť diel a iných predmetov ochrany v zbierkach inštitúcií správy kultúrneho dedičstva je dôležité, aby boli k dispozícii licenčné mechanizmy zavedené v tejto smernici a aby sa mohli prakticky využívať pri rôznych druhoch diel a iných predmetov ochrany vrátane fotografií, zvukových nahrávok a audiovizuálnych diel. S cieľom zohľadniť osobitosti rôznych kategórií diel a iných predmetov ochrany, pokiaľ ide o spôsoby uverejňovania a distribúcie a na uľahčenie použiteľnosti riešení používania obchodne nedostupných diel zavedených v tejto smernici, môže byť potrebné, aby členské štáty zaviedli špecifické požiadavky a postupy praktického uplatňovania týchto licenčných mechanizmov. Je vhodné, aby sa pritom členské štáty poradili s nositeľmi práv, inštitúciami správy kultúrneho dedičstva a organizáciami kolektívnej správy.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh smernice
Odôvodnenie 26
(26)  Z dôvodov pravidiel medzinárodnej zvyklosti by sa licenčné mechanizmy týkajúce sa digitalizácie a šírenia obchodne nedostupných diel uvedených v tejto smernici nemali vzťahovať na diela alebo iné predmety ochrany, ktoré boli prvý raz uverejnené alebo, ak neboli uverejnené, prvýkrát odvysielané v tretej krajine alebo v prípade kinematografických alebo audiovizuálnych diel na diela, ktorých producent má sídlo alebo obvyklý pobyt v tretej krajine. Tieto mechanizmy by sa takisto nemali vzťahovať na diela alebo iné predmety ochrany štátnych príslušníkov tretích krajín, okrem prípadov, keď boli prvýkrát uverejnené alebo, ak neboli uverejnené, prvýkrát odvysielané na území niektorého členského štátu, alebo v prípade kinematografických alebo audiovizuálnych diel na diela, ktorých producenta má sídlo alebo obvyklý pobyt v členskom štáte.
(26)  Z dôvodov pravidiel medzinárodnej zvyklosti by sa licenčné mechanizmy a výnimka týkajúce sa digitalizácie a šírenia obchodne nedostupných diel uvedených v tejto smernici nemali vzťahovať na diela alebo iné predmety ochrany, ktoré boli prvý raz uverejnené alebo, ak neboli uverejnené, prvýkrát odvysielané v tretej krajine alebo v prípade kinematografických alebo audiovizuálnych diel na diela, ktorých producent má sídlo alebo obvyklý pobyt v tretej krajine. Tieto mechanizmy by sa takisto nemali vzťahovať na diela alebo iné predmety ochrany štátnych príslušníkov tretích krajín, okrem prípadov, keď boli prvýkrát uverejnené alebo, ak neboli uverejnené, prvýkrát odvysielané na území niektorého členského štátu, alebo v prípade kinematografických alebo audiovizuálnych diel na diela, ktorých producenta má sídlo alebo obvyklý pobyt v členskom štáte.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh smernice
Odôvodnenie 27
(27)  Keďže projekty hromadnej digitalizácie môžu pre inštitúcie správy kultúrneho dedičstva predstavovať značné investície, žiadne licencie udelené na základe mechanizmov stanovených v tejto smernici by im nemali brániť vytvárať dostatočné príjmy na pokrytie licenčných nákladov a nákladov na digitalizáciu a šírenie diel a iných predmetov ochrany, na ktoré sa licencia vzťahuje.
(27)  Keďže projekty hromadnej digitalizácie môžu pre inštitúcie správy kultúrneho dedičstva predstavovať značné investície, žiadne licencie udelené na základe mechanizmov stanovených v tejto smernici by im nemali brániť v pokrývaní nákladov na digitalizáciu a šírenie diel a iných predmetov ochrany, na ktoré sa licencia vzťahuje.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh smernice
Odôvodnenie 28
(28)  Primeraným spôsobom by sa mali uverejňovať informácie o budúcom a priebežnom používaní obchodne nedostupných diel a iných predmetov ochrany inštitúciami správy kultúrneho dedičstva na základe licenčných mechanizmov stanovených v tejto smernici a opatrenia pre všetkých držiteľov práv zavedené s cieľom vylúčiť ich diela alebo iné predmety ochrany z uplatňovania licencií. To obzvlášť platí v prípade cezhraničného použitia na vnútornom trhu. Preto je vhodné zabezpečiť vytvorenie jednotného verejne prístupného elektronického portálu Únie, kde by sa takéto informácie sprístupňovali verejnosti v primeranom predstihu pred cezhraničným použitím. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 386/2012 sa Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo poveruje niektorými úlohami a činnosťami financovanými s využitím vlastných rozpočtových prostriedkov, ktorých cieľom je uľahčiť a podporiť činnosti vnútroštátnych orgánov, súkromného sektora a inštitúcií Únie v boji proti porušovaniu práv duševného vlastníctva a pri jeho predchádzaní. Preto je vhodné prenechať tomuto úradu vytvorenie a správu európskeho portálu, kde budú tieto informácie dostupné.
(28)  Primeraným spôsobom by sa mali uverejňovať informácie o budúcom a priebežnom používaní obchodne nedostupných diel a iných predmetov ochrany inštitúciami správy kultúrneho dedičstva na základe licenčných mechanizmov alebo výnimky stanovených v tejto smernici a opatrenia pre všetkých nositeľov práv zavedené s cieľom vylúčiť ich diela alebo iné predmety ochrany z uplatňovania licencií alebo výnimky. To obzvlášť platí v prípade cezhraničného použitia na vnútornom trhu. Preto je vhodné zabezpečiť vytvorenie jednotného verejne prístupného elektronického portálu Únie, kde by sa takéto informácie sprístupňovali verejnosti v primeranom predstihu pred cezhraničným použitím. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 386/2012 sa Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo poveruje niektorými úlohami a činnosťami financovanými s využitím vlastných rozpočtových prostriedkov, ktorých cieľom je uľahčiť a podporiť činnosti vnútroštátnych orgánov, súkromného sektora a inštitúcií Únie v boji proti porušovaniu práv duševného vlastníctva a pri jeho predchádzaní. Preto je vhodné prenechať tomuto úradu vytvorenie a správu európskeho portálu, kde budú tieto informácie dostupné.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh smernice
Odôvodnenie 28 a (nové)
(28a)  Na zabezpečenie toho, aby licenčné mechanizmy vytvorené pre obchodne nedostupné diela boli relevantné a primerane fungovali, aby nositelia práv boli týmito mechanizmami dostatočne chránení, aby sa licencie náležite propagovali a aby sa zabezpečila práva jasnosť s ohľadom na reprezentatívnosť organizácií kolektívnej správy a kategorizáciu diel, by členské štáty mali presadzovať dialóg so zainteresovanými stranami podľa jednotlivých odvetví.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh smernice
Odôvodnenie 30
(30)  S cieľom zjednodušiť licencovanie práv na audiovizuálne diela pre platformy videa na požiadanie sa touto smernicou ukladá členským štátom povinnosť vytvoriť rokovací mechanizmus umožňujúci stranám, ktoré chcú uzavrieť dohodu, využiť pomoc nestranného orgánu. Tento orgán by sa mal s príslušnými stranami stretnúť a pomôcť pri rokovaniach poskytnutím odborných a externých odporúčaní. V tejto súvislosti by členské štáty mali rozhodnúť o podmienkach fungovania takéhoto rokovacieho mechanizmu vrátane harmonogramu a trvania pomoci pri rokovaniach, ako aj úhrady nákladov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby administratívne a finančné zaťaženie zostalo primerané s cieľom zaručiť efektívnosť rokovacieho fóra.
(30)  S cieľom zjednodušiť licencovanie práv na audiovizuálne diela pre platformy videa na požiadanie by členské štáty mali vytvoriť rokovací mechanizmus, riadený existujúcim alebo novo zriadeným vnútroštátnym orgánom, umožňujúci stranám, ktoré chcú uzavrieť dohodu, využiť pomoc nestranného orgánu. Účasť na tomto rokovacom mechanizme a následné uzavretie dohôd by mali byť dobrovoľné. Ak sa rokovanie týka strán z rôznych členských štátov, tieto strany by sa mali vopred dohodnúť na príslušnom členskom štáte, pokiaľ sa rozhodnú využiť rokovací mechanizmus. Tento orgán by sa mal s príslušnými stranami stretnúť a pomôcť pri rokovaniach poskytnutím odborných, nestranných a externých odporúčaní. V tejto súvislosti by členské štáty mali rozhodnúť o podmienkach fungovania takéhoto rokovacieho mechanizmu vrátane harmonogramu a trvania pomoci pri rokovaniach a rozdelenia akýchkoľvek vzniknutých nákladov a zloženia takýchto orgánov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby administratívne a finančné zaťaženie zostalo primerané s cieľom zaručiť efektívnosť rokovacieho fóra.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh smernice
Odôvodnenie 30 a (nové)
(30a)  Ochrana dedičstva Únie je mimoriadne dôležitá a mala by sa posilniť v prospech budúcich generácií. To by sa malo dosiahnuť najmä prostredníctvom ochrany zverejneného dedičstva. Na tento účel by sa mala v Únii stanoviť povinnosť odovzdať výtlačok s cieľom zabezpečiť, aby publikácie týkajúce sa záležitostí Únie, ako sú právo Únie, história a integrácia Únie, politika Únie a demokracia v Únii, inštitucionálne, parlamentné a politické záležitosti Únie, a teda aj záznamy o intelektuálnych úspechoch Únie a v budúcnosti uverejnené dedičstvo boli systematicky zhromažďované. Takéto dedičstvo by malo byť nielen chránené vytvorením archívu Únie pre publikácie týkajúce sa záležitostí Únie, ale takisto by malo byť sprístupnené občanom Únie a budúcim generáciám. Knižnica Európskeho parlamentu ako knižnica jedinej inštitúcie Únie priamo zastupujúcej občanov Únie by mala byť ustanovená ako depozitná knižnica Únie. S cieľom zabrániť nadmernému zaťaženiu vydavateľstiev, tlačiarní a dovozcov by sa mali v knižnici Európskeho parlamentu ukladať iba elektronické publikácie, ako sú elektronické knihy, elektronické časopisy a elektronické odborné časopisy, pričom knižnica by mala čitateľom sprístupňovať publikácie, na ktoré by sa vzťahovala povinnosť odovzdať knižnici Európskeho parlamentu ich výtlačok na účely výskumu alebo štúdia a pod kontrolou knižnice Európskeho parlamentu. Takéto publikácie by sa nemali sprístupňovať online externe.
Pozmeňujúce návrhy 33 a 137
Návrh smernice
Odôvodnenie 31
(31)  Sloboda a pluralita tlače je nevyhnutným prostriedkom zabezpečenia kvalitnej žurnalistiky a prístupu občanov k informáciám. Tlač prispieva zásadným spôsobom k verejnej diskusii a riadnemu fungovaniu demokratickej spoločnosti. Vydavatelia tlačových publikácií pri prechode z tlačených na digitálne publikácie čelia problémom, pokiaľ ide o udeľovanie licencií na online používanie ich publikácií a návratnosť investícií. V situácii, keď vydavatelia tlačových publikácií nie sú uznaní za držiteľov práv, je udeľovanie licencií a presadzovanie práv v digitálnom prostredí často zložité a neefektívne.
(31)  Sloboda a pluralita tlače je nevyhnutným prostriedkom zabezpečenia kvalitnej žurnalistiky a prístupu občanov k informáciám. Tlač prispieva zásadným spôsobom k verejnej diskusii a riadnemu fungovaniu demokratickej spoločnosti. Rastúca nerovnováha medzi mocnými platformami a vydavateľmi tlače, ku ktorým môžu patriť aj tlačové agentúry, už viedla k pozoruhodnej regresii mediálnej scény na regionálnej úrovni. Vydavatelia tlačových publikácií a tlačové agentúry pri prechode z tlačených na digitálne publikácie čelia problémom, pokiaľ ide o udeľovanie licencií na online používanie ich publikácií a návratnosť investícií. V situácii, keď vydavatelia tlačových publikácií nie sú uznaní za nositeľov práv, je udeľovanie licencií a presadzovanie práv v digitálnom prostredí často zložité a neefektívne.
Pozmeňujúce návrhy 34 a 138
Návrh smernice
Odôvodnenie 32
(32)  Na zabezpečenie udržateľnosti vydavateľského odvetvia treba uznávať a naďalej podporovať organizačnú a finančnú pomoc vydavateľov pri vytváraní tlačových publikácií. Na úrovni Únie preto treba stanoviť zosúladenú právnu ochranu tlačových publikácií, pokiaľ ide o digitálne použitia. Takáto ochrana by mala byť účinne zabezpečená zavedením do právnych predpisov Únie práv súvisiacich s autorským právom, pokiaľ ide o rozmnožovanie a verejné sprístupňovanie tlačových publikácií pri digitálnom použití.
(32)  Na zabezpečenie udržateľnosti vydavateľského odvetvia treba uznávať a naďalej podporovať organizačnú a finančnú pomoc vydavateľov pri vytváraní tlačových publikácií, a tým zaručiť dostupnosť spoľahlivých informácií. Na úrovni Únie je preto potrebné, aby členské štáty stanovili zosúladenú právnu ochranu tlačových publikácií v Únii, pokiaľ ide o digitálne použitia. Takáto ochrana by mala byť účinne zabezpečená zavedením do právnych predpisov Únie práv súvisiacich s autorským právom, pokiaľ ide o rozmnožovanie a verejné sprístupňovanie tlačových publikácií pri digitálnom použití s cieľom získať spravodlivú a primerané odmenu za toto použitie. Súkromné použitie by sa z tohto odkazu malo vylúčiť. Okrem toho by sa zaradenie do vyhľadávača nemalo považovať za spravodlivú a primeranú odmenu.
Pozmeňujúci návrh 139
Návrh smernice
Odôvodnenie 33
(33)  Na účely tejto smernice je potrebné vymedziť pojem tlačovej publikácie, aby zahŕňal len novinárske publikácie vydávané poskytovateľom služby, a to periodicky alebo pravidelne aktualizované na akomkoľvek nosiči, na účely informovania alebo zábavy. K takýmto publikáciám by patrili napríklad denníky, týždenníky a mesačníky všeobecného alebo osobitného záujmu a spravodajské webové stránky. Periodické publikácie, ktoré sa uverejňujú na vedecké alebo akademické účely, ako sú vedecké časopisy, by nemali požívať ochranu priznanú tlačovým publikáciám podľa tejto smernice. Táto ochrana sa netýka úkonov zadávania hypertextových odkazov (tzv. hyperlinking), ktoré nepredstavujú verejný prenos.
(33)  Na účely tejto smernice je potrebné vymedziť pojem tlačovej publikácie, aby zahŕňal len novinárske publikácie vydávané poskytovateľom služby, a to periodicky alebo pravidelne aktualizované na akomkoľvek nosiči, na účely informovania alebo zábavy. K takýmto publikáciám by patrili napríklad denníky, týždenníky a mesačníky všeobecného alebo osobitného záujmu a spravodajské webové stránky. Periodické publikácie, ktoré sa uverejňujú na vedecké alebo akademické účely, ako sú vedecké časopisy, by nemali požívať ochranu priznanú tlačovým publikáciám podľa tejto smernice. Táto ochrana sa netýka úkonov zadávania hypertextových odkazov (tzv. hyperlinking). Ochrana sa nevzťahuje ani na faktické informácie, ktoré sa uvádzajú v novinárskych článkoch z tlačovej publikácie, a preto žiadnej osobe nebráni v tom, aby takéto faktické informácie uviedla.
Pozmeňujúce návrhy 36 a 140
Návrh smernice
Odôvodnenie 34
(34)  Práva udelené vydavateľom tlačových publikácií na základe tejto smernice by mali mať rovnaký rozsah pôsobnosti ako práva na rozmnožovanie a sprístupňovanie verejnosti stanovené v smernici 2001/29/ES, pokiaľ ide o digitálne použitia. Na tieto práva by sa takisto mali vzťahovať rovnaké ustanovenia o výnimkách a obmedzeniach, aké platia pre práva stanovené v smernici 2001/29/ES vrátane výnimky pre citácie na účely kritiky alebo recenzie stanovenej v článku 5 ods. 3 písm. d) uvedenej smernice.
(34)  Práva udelené vydavateľom tlačových publikácií na základe tejto smernice by mali mať rovnaký rozsah pôsobnosti ako práva na rozmnožovanie a sprístupňovanie verejnosti stanovené v smernici 2001/29/ES, pokiaľ ide o digitálne použitia. Členské štáty by mali myť možnosť podriadiť tieto práva rovnakým ustanoveniam o výnimkách a obmedzeniach, aké platia pre práva stanovené v smernici 2001/29/ES vrátane výnimky pre citácie na účely kritiky alebo recenzie stanovenej v článku 5 ods. 3 písm. d) uvedenej smernice.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh smernice
Odôvodnenie 35
(35)  Ochranou priznanou vydavateľom tlačových publikácií podľa tejto smernice by nemali byť dotknuté práva autorov a iných držiteľov práv na diela a iné predmety ochrany, ktoré sa v nich nachádzajú, a to aj pokiaľ ide o rozsah, v akom môžu autori a iní držitelia práv využívať svoje diela alebo iné predmety ochrany nezávisle od tlačovej publikácie, v ktorej sú zahrnuté. Preto by vydavatelia tlačových publikácií nemali mať možnosť odvolávať sa na im uznanú ochranu voči autorom a iným držiteľom práv. Tým nie sú dotknuté zmluvné dohody uzavreté medzi vydavateľmi tlačových publikácií na jednej strane a autormi a inými držiteľmi práv na strane druhej.
(35)  Ochranou priznanou vydavateľom tlačových publikácií podľa tejto smernice by nemali byť dotknuté práva autorov a iných nositeľov práv na diela a iné predmety ochrany, ktoré sa v nich nachádzajú, a to aj pokiaľ ide o rozsah, v akom môžu autori a iní držitelia práv využívať svoje diela alebo iné predmety ochrany nezávisle od tlačovej publikácie, v ktorej sú zahrnuté. Preto by vydavatelia tlačových publikácií nemali mať možnosť odvolávať sa na im uznanú ochranu voči autorom a iným nositeľom práv. Tým nie sú dotknuté zmluvné dohody uzavreté medzi vydavateľmi tlačových publikácií na jednej strane a autormi a inými nositeľmi práv na strane druhej. Bez ohľadu na skutočnosť, že autori diel, ktoré sú súčasťou tlačovej publikácie, dostávajú primeranú odmenu za využívanie ich diel na základe podmienok udelenia licencie na ich dielo vydavateľovi tlačových publikácií, autori, ktorých diela sú súčasťou tlačovej publikácie, by mali mať nárok na zodpovedajúci podiel z nových dodatočných príjmov, ktoré získavajú vydavatelia tlačových publikácií za isté druhy sekundárneho využívania svojich tlačových publikácií poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti v súvislosti s právami ustanovenými v článku 11 ods. 1 tejto smernice. Výška náhrady, ktorá je určená autorom, by mala zohľadňovať špecifické odvetvové licenčné normy týkajúce sa diel, ktoré sú súčasťou tlačovej publikácie, ktoré sú v príslušnom členskom štáte uznané za vhodné, pričom náhrada priradená autorom by nemala mať vplyv na licenčné podmienky dohodnuté medzi autorom a vydavateľom tlačových publikácií za použitie autorovho článku vydavateľom tlačových publikácií.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh smernice
Odôvodnenie 36
(36)  Vydavatelia vrátane vydavateľov tlačových publikácií, kníh alebo vedeckých publikácií často pôsobia na základe prevodu autorských práv prostredníctvom zmluvných dohôd alebo zákonných ustanovení. V tejto súvislosti vydavatelia vynakladajú investície s cieľom využívania diel uvedených vo svojich publikáciách a v niektorých prípadoch im môžu byť odopreté príjmy, ak sa takéto diela používajú na základe výnimiek alebo obmedzení, ako napríklad pri rozmnožovaní pre súkromnú potrebu a rozmnožovaní prostredníctvom reprografického zariadenia. Vo viacerých členských štátoch sa náhrada za používanie na základe takýchto výnimiek rozdeľuje medzi autorov a vydavateľov. S cieľom zohľadniť túto situáciu a zvýšiť právnu istotu pre všetky zúčastnené strany by mali mať členské štáty možnosť stanoviť, že ak autor previedol svoje práva alebo udelil licenciu vydavateľovi alebo inak prispieva svojimi dielami do publikácie a ak sú zavedené systémy na náhradu škôd spôsobených v dôsledku výnimky alebo obmedzenia, vydavatelia majú právo požadovať podiel z takejto náhrady, pričom by vydavatelia nemali byť zaťažení preukazovaním opodstatnenosti takejto žiadosti nad rámec toho, čo sa vyžaduje podľa zavedeného systému.
(36)  Vydavatelia vrátane vydavateľov tlačových publikácií, kníh alebo vedeckých publikácií a hudobných publikácií pôsobia na základe zmluvných dohôd s autormi. V tejto súvislosti vydavatelia vynakladajú investície a nadobúdajú práva, pričom v niektorých oblastiach získavajú práva nárokovať si na podiel náhrady v rámci spoločných organizácií kolektívnej správy autorov a vydavateľov, s cieľom využívania diel, a preto sa tiež môžu ocitnúť v situácii, keď im odopreté príjmy, ak sa takéto diela používajú na základe výnimiek alebo obmedzení, ako napríklad pri rozmnožovaní pre súkromnú potrebu a rozmnožovaní prostredníctvom reprografického zariadenia. Vo veľkom množstve členských štátoch sa náhrada za používanie na základe takýchto výnimiek rozdeľuje medzi autorov a vydavateľov. S cieľom zohľadniť túto situáciu a zvýšiť právnu istotu pre všetky zúčastnené strany by mali mať členské štáty možnosť poskytovať rovnocenný systém zdieľania náhrad, ak bol takýto systém v danom členskom štáte v prevádzke pred 12. novembrom 2015. Podiel tejto náhrady medzi autormi a vydavateľmi by mohol byť stanovený v interných distribučných pravidlách organizácie kolektívnej správy, ktorá koná spoločne v mene autorov i vydavateľov, alebo stanovený členskými štátmi v zákonoch alebo iných právnych predpisoch v súlade s rovnocenným systémom, ktorý bol v danom členskom štáte v prevádzke pred 12. novembrom 2015. Toto ustanovenie sa nedotýka opatrení v členských štátoch týkajúcich sa práv verejného vypožičiavania, správy práv, ktoré nevychádzajú z výnimiek alebo obmedzení autorských práv, ako sú napríklad rozšírené kolektívne licenčné systémy, alebo práv týkajúcich sa odmeňovania na základe vnútroštátnych právnych predpisov.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh smernice
Odôvodnenie 36 a (nové)
(36a)   Kultúrny a kreatívny priemysel zohráva veľmi dôležitú úlohu v novej industrializácii Európy, stimuluje rast a má strategické postavenie na spustenie inovačného presahovania do iných priemyselných sektorov. Kultúrny a kreatívny priemysel je navyše hnacou silou inovácií a rozvoja IKT v Európe. Kultúrny a kreatívny priemysel v Európe poskytuje viac ako 12 miliónov pracovných miest na plný úväzok, čo predstavuje 7,5 % pracovnej sily Únie, a vytvára približne 509 miliárd EUR pridanej hodnoty HDP (5,3 % celkovej hrubej pridanej hodnoty EÚ). Ochrana autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom sú základom príjmov kultúrneho a kreatívneho priemyslu.
Pozmeňujúce návrhy 40 a 215 rev
Návrh smernice
Odôvodnenie 37
(37)  V posledných rokoch sa zvyšuje zložitosť fungovania trhu s online obsahom. Rozmach zažívajú online služby poskytujúce prístup k obsahu chráneného autorským právom, ktorý nahrali ich používatelia bez zapojenia držiteľov práv, a stali sa hlavným zdrojom prístupu k online obsahu. To má vplyv na možnosti držiteľov práv určiť, či a za akých podmienok sa využívajú ich diela a iné predmety ochrany, ako aj na ich možnosti získať za ne primeranú odmenu.
(37)  V posledných rokoch sa zvyšuje zložitosť fungovania trhu s online obsahom. Rozmach zažívajú online služby poskytujúce prístup k obsahu chráneného autorským právom, ktorý nahrali ich používatelia bez zapojenia nositeľov práv, a stali sa hlavným zdrojom prístupu k online obsahu chránenému autorským právom. Online služby sú prostriedkom na poskytnutie širšieho prístupu ku kultúrnym a kreatívnym dielam a ponúkajú kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu výborné príležitosti na rozvoj nových obchodných modelov. Hoci napriek tomu, že umožňujú rôznorodosť a jednoduchý prístup k obsahu, prinášajú aj výzvy, ak je obsah chránený autorským právom nahratý bez predchádzajúceho súhlasu nositeľov práv. To má vplyv na možnosti nositeľov práv určiť, či a za akých podmienok sa využívajú ich diela a iné predmety ochrany, ako aj na ich možnosti získať za ne primeranú odmenu, keďže niektoré služby umožňujúce používateľom nahrať svoj obsah nepatria do licenčných dohôd na základe toho, že sa odvolávajú na pokrytie výnimkou „bezpečného prístavu“ stanovenou v smernici 2000/31/ES.
Pozmeňujúci návrh 143
Návrh smernice
Odôvodnenie 37 a (nové)
(37a)   Niektoré služby informačnej spoločnosti majú v rámci bežného využívania umožniť verejnosti prístup k obsahu chránenému autorským právom alebo inému predmetu ochrany, ktoré nahrali ich používatelia. Vymedzenie poskytovateľa služieb spoločného využívania online obsahu podľa tejto smernice sa vzťahuje na poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, ktorých jedným z hlavných účelov je uchovávať a sprístupňovať verejnosti alebo šíriť značné množstvo obsahu chráneného autorským právom, ktorý bol nahraný/sprístupnený jeho používateľmi, ktorí optimalizujú obsah a propagujú ho s cieľom zisku okrem iného zobrazovaním, značkovaním, správou, sekvencovaním nahraných diel alebo iných predmetov ochrany, bez ohľadu na prostriedok, ktorý na tento účel použijú, a teda konajú aktívne. V dôsledku toho sa na nich nemôže vzťahovať oslobodenie od zodpovednosti stanovenej v článku 14 smernice 2000/31/ES. Vymedzenie pojmu poskytovateľa služieb spoločného využívania online obsahu podľa tejto smernice sa nevzťahuje na mikropodniky a malé podniky v zmysle hlavy I prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES a poskytovateľov služieb, ktorí konajú na nekomerčné účely, ako sú napríklad online encyklopédie, a na poskytovateľov online služieb, ak je obsah nahraný na základe povolenia všetkých dotknutých nositeľov práv, ako sú vzdelávacie alebo vedecké úložiská. Poskytovatelia cloudových služieb na individuálne využitie, ktorí neposkytujú priamy prístup verejnosti, platformy na vývoj softvéru s otvoreným zdrojovým kódom a online trhy, ktorých hlavnou činnosťou je maloobchodný predaj fyzického tovaru online, by sa nemali považovať za poskytovateľov online obsahu v zmysle tejto smernice.
Pozmeňujúce návrhy 144, 145 a 146
Návrh smernice
Odôvodnenie 38
(38)  Ak poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti uchovávajú a sprístupňujú verejnosti diela chránené autorským právom alebo iné predmety ochrany, ktoré nahrali ich používatelia, čím idú nad rámec obyčajného poskytovania fyzických zariadení a vykonávajú úkon verejného prenosu, sú povinní uzavrieť licenčné zmluvy s držiteľmi práv okrem prípadov, ak majú nárok na oslobodenie od zodpovednosti stanovenej v článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES34.
(38)  Poskytovatelia služieb spoločného využívania online obsahu vykonávajú úkon verejného prenosu, a preto zodpovedajú za obsah, ktorý poskytujú, a preto by mali uzavrieť spravodlivé a primerané licenčné zmluvy s nositeľmi práv. Uzatvárané licenčné zmluvy by mali v rovnakej miere a rozsahu zahŕňať aj zodpovednosť používateľov, ak konajú na nekomerčné účely. V súlade s článkom 11 ods. 2a sa zodpovednosť poskytovateľov služieb spoločného využívania online obsahu podľa článku 13 nevzťahuje na hypertextové odkazy v súvislosti s tlačovými publikáciami. Dialóg medzi zainteresovanými stranami má v digitálnom svete zásadný význam. Mali by vymedziť najlepšie postupy na zabezpečenie fungovania licenčných zmlúv a spolupráce medzi poskytovateľmi služieb spoločného využívania online obsahu a nositeľmi práv. Pri týchto najlepších postupoch by sa mal zohľadniť rozsah, v ktorom obsah porušuje autorské práva v rámci služby.
Pokiaľ ide o článok 14, je potrebné overiť, či poskytovateľ služieb zohráva aktívnu úlohu, a to aj prostredníctvom optimalizácie prezentácie nahratých diel alebo predmetov ochrany alebo ich propagovania, a to bez ohľadu na povahu prostriedkov použitých na tento účel.
V záujme zabezpečenia fungovania akejkoľvek licenčnej dohody by mali poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti, ktorí uchovávajú a poskytujú prístup k veľkým množstvám diel a iných predmetov ochrany chránených autorskými právami, ktoré nahrali ich používatelia, prijať vhodné a primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany diel alebo iných predmetov ochrany, napríklad zavedením účinných technológií. Táto povinnosť by sa mala uplatňovať aj v prípade, že poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti majú nárok na oslobodenie od zodpovednosti podľa článku 14 smernice 2000/31/ES.
_________________
34 Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1 – 16).
Pozmeňujúci návrh 147
Návrh smernice
Odôvodnenie 39
(39)  Spolupráca medzi poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti, ktorí uchovávajú a poskytujú prístup k veľkým množstvám diel alebo iných predmetov ochrany chránených autorskými právami, ktoré nahrali ich používatelia, a držiteľmi práv je nevyhnutná pre fungovanie technológií, ako sú technológie rozpoznávania obsahu. V takýchto prípadoch by mali držitelia práv poskytnúť potrebné údaje s cieľom umožniť týmto službám identifikovať ich obsah a dané služby by mali byť transparentné vo vzťahu k držiteľom práv, pokiaľ ide o používané technológie, aby bolo možné posúdiť ich primeranosť. Tieto služby by mali držiteľom práv poskytnúť najmä informácie o druhu použitých technológií, o spôsobe ich prevádzky a ich miere úspešnosti pri rozpoznávaní obsahu držiteľov práv. Uvedené technológie by mali takisto umožniť držiteľom práv získať informácie od poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti o používaní ich obsahu, na ktorý sa vzťahuje dohoda.
(39)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v prípade, že nositelia práv nechcú uzavrieť licenčné zmluvy, poskytovatelia služieb spoločného využívania online obsahu a nositelia práv v dobrej viere spolupracovali s cieľom zabezpečiť, aby v rámci svojich služieb nesprístupňovali diela chránené autorským právom alebo pre ktoré nebolo vydané povolenie, alebo iné predmety ochrany. Spolupráca medzi poskytovateľmi služieb online obsahu a nositeľmi práv by nemala viesť k obmedzovaniu dostupnosti diel, ktoré neporušujú práva, alebo iných predmetov ochrany vrátane tých, na ktoré sa vzťahuje výnimka alebo obmedzenie autorských práv.
Pozmeňujúci návrh 148
Návrh smernice
Odôvodnenie 39 a (nové)
(39a)   Členské štáty by mali zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb online obsahu uvedení v odseku 1 zaviedli účinné a rýchle mechanizmy podávania sťažností a mechanizmy nápravy dostupné pre používateľov v prípade, ak spolupráca uvedená v ods. 2a vedie k neoprávnenému odstráneniu ich obsahu. Akákoľvek sťažnosť podaná na základe týchto mechanizmov by sa mala spracovať bez zbytočného odkladu. Nositelia práv by mali svoje rozhodnutia primerane odôvodniť, aby sa vyhli nedôvodnému zamietnutiu sťažností. Okrem toho v súlade so smernicou 95/46/ES, smernicou 2002/58/ES a všeobecným nariadením o ochrane údajov by spolupráca nemala viesť k identifikácii jednotlivých používateľov ani k spracovaniu ich osobných údajov. Členské štáty by zároveň mali zabezpečiť, aby používatelia mali prístup k nezávislému orgánu na riešenie sporov, ako aj k súdu alebo inému príslušnému súdnemu orgánu na uplatnenie výnimky alebo obmedzenia autorského práva.
Pozmeňujúci návrh 149
Návrh smernice
Odôvodnenie 39 b (nové)
(39b)   Čo najskôr po nadobudnutí účinnosti tejto smernice by Komisia a členské štáty mali zorganizovať dialóg medzi zainteresovanými stranami s cieľom harmonizovať a definovať najlepšie postupy. Mali by vydať usmernenia s cieľom zabezpečiť fungovanie licenčných zmlúv a spoluprácu medzi poskytovateľmi služieb spoločného využívania online obsahu a nositeľmi práv pri používanie ich diel alebo iných predmetov ochrany v zmysle tejto smernice. Pri definovaní najlepších postupov by sa malo osobitne prihliadať na základné práva a využitie výnimiek a obmedzení. Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj tomu, aby sa zabezpečilo, že záťaž pre MSP bude naďalej primeraná a zabráni sa automatizovanému blokovaniu obsahu.
Pozmeňujúce návrhy 44 a 219
Návrh smernice
Odôvodnenie 39 c (nové)
(39c)   Členské štáty by mali zabezpečiť, aby existoval mediačný mechanizmus, ktorý by poskytovateľom služieb a nositeľom práv umožnil nájsť zmierlivé riešenie akéhokoľvek sporu vyplývajúceho z podmienok ich dohôd o spolupráci. Na tento účel by členské štáty mali vymenovať nestranný orgán so všetkými náležitými kompetenciami a skúsenosťami potrebnými nato, aby stranám pomáhal pri riešení ich sporov.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh smernice
Odôvodnenie 39 d (nové)
(39d)   Nositelia práv by mali zo zásady vždy dostávať spravodlivú a primeranú odmenu. Autori a výkonní umelci, ktorí uzatvorili zmluvy so sprostredkovateľmi, napríklad s hudobnými vydavateľstvami a producentmi, by od nich mali dostať spravodlivú a primeranú odmenu, či už na základe individuálnych zmlúv a/alebo kolektívnych zmlúv, dohôd o kolektívnej správe alebo pravidiel s podobným účinkom, napríklad pravidiel pre spoločné odmeňovanie. Táto odmena by sa mala výslovne uviesť v zmluvách v závislosti od jednotlivých spôsobov využívania vrátane využívania online. Členské štáty by mali preskúmať špecifiká každého odvetvia a mali by mať možnosť stanoviť, že odmena sa považuje za spravodlivú a primeranú, ak je stanovená v súlade s kolektívnou zmluvou alebo zmluvou o spoločnom odmeňovaní.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh smernice
Odôvodnenie 40
(40)  Niektorí držitelia práv, napríklad autori a výkonní umelci, potrebujú informácie na posúdenie hospodárskej hodnoty svojich práv, ktoré sú harmonizované na základe práva Únie. To platí najmä v prípade, že takíto držitelia práv udeľujú licenciu alebo prevádzajú práva za odmenu. Keďže autori a výkonní umelci sú zvyčajne v slabšom zmluvnom postavení pri udeľovaní licencií alebo prevode svojich práv, potrebujú informácie na posúdenie pretrvávajúcej hospodárskej hodnoty svojich práv v porovnaní s odmenou za licenciu alebo prevod, často však musia čeliť nedostatočnej transparentnosti. Preto je poskytnutie príslušných informácií zo strany ich zmluvných partnerov alebo ich právnych nástupcov dôležité z hľadiska transparentnosti a vyváženosti systému, ktorý sa vzťahuje na odmeňovanie autorov a výkonných umelcov
(40)  Niektorí nositelia práv, napríklad autori a výkonní umelci, potrebujú informácie na posúdenie hospodárskej hodnoty svojich práv, ktoré sú harmonizované na základe práva Únie. To platí najmä v prípade, že takíto nositelia práv udeľujú licenciu alebo prevádzajú práva za odmenu. Keďže autori a výkonní umelci sú zvyčajne v slabšom zmluvnom postavení pri udeľovaní licencií alebo prevode svojich práv, potrebujú informácie na posúdenie pretrvávajúcej hospodárskej hodnoty svojich práv v porovnaní s odmenou za licenciu alebo prevod, často však musia čeliť nedostatočnej transparentnosti. Preto je poskytnutie komplexných a relevantných informácií zo strany ich zmluvných partnerov alebo ich právnych nástupcov dôležité z hľadiska transparentnosti a vyváženosti systému, ktorý sa vzťahuje na odmeňovanie autorov a výkonných umelcov. Informácie, na ktorých poskytnutie majú autori a výkonní umelci nárok, by mali byť primerané a mali by zahŕňať všetky spôsoby využívania a získaného priameho aj nepriameho príjmu vrátane príjmu z predaja reklamných predmetov a náležitú odmenu. Informácie o využívaní by mali zahŕňať aj informácie o identite každej osoby, ktorej sa udelia sublicencie alebo sa na ňu následne prevedú práva. Povinnosť transparentnosti by sa však mala uplatňovať len v prípade, že sú dotknuté práva týkajúce sa autorského práva.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh smernice
Odôvodnenie 42
(42)  Niektoré zmluvy o využívaní práv, ktoré sú harmonizované na úrovni Únie, majú dlhé trvanie, ponúkajú málo možností pre autorov a výkonných umelcov na opätovné prerokovanie s ich zmluvnými partnermi alebo ich právnymi nástupcami. Preto by bez toho, aby bolo dotknuté právo týkajúce sa zmlúv v členských štátoch, mal existovať mechanizmus úpravy odmeňovania v prípadoch, keď je pôvodne dohodnutá odmena na základe licencie alebo prevodu práv neúmerne nízka v porovnaní s príslušnými príjmami a výhodami vyplývajúcimi z využívania diela alebo záznamu umeleckého výkonu, a to aj vzhľadom na transparentnosť zaručenú touto smernicou. Pri posúdení situácie by sa malo prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu, ako aj na osobitosti a postupy v rozličných sektoroch obsahu. Ak sa strany nedohodnú na úprave odmeňovania, autor alebo výkonný umelec by mal mať právo podať návrh na začatie konania pred súdom alebo iným príslušným orgánom.
(42)  Niektoré zmluvy o využívaní práv, ktoré sú harmonizované na úrovni Únie, majú dlhé trvanie, ponúkajú málo možností pre autorov a výkonných umelcov na opätovné prerokovanie s ich zmluvnými partnermi alebo ich právnymi nástupcami. Preto by bez toho, aby bolo dotknuté právo týkajúce sa zmlúv v členských štátoch, mal existovať mechanizmus úpravy odmeňovania v prípadoch, keď je pôvodne dohodnutá odmena na základe licencie alebo prevodu práv neúmerne nízka v porovnaní s príslušnými priamymi a nepriamymi príjmami a výhodami vyplývajúcimi z využívania diela alebo záznamu umeleckého výkonu, a to aj vzhľadom na transparentnosť zaručenú touto smernicou. Pri posúdení situácie by sa malo prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu, na osobitosti a postupy v rozličných sektoroch obsahu, ako aj na povahu a prínos autora alebo výkonného umelca k dielu. Takúto žiadosť o úpravu zmluvy by mohla podať aj organizácia zastupujúca autora alebo výkonného umelca v jeho mene, pokiaľ by takáto žiadosť nepoškodzovala záujmy autora alebo výkonného umelca. Ak sa strany nedohodnú na úprave odmeňovania, autor alebo výkonný umelec, alebo nimi vymenovaná zastupujúca organizácia by na žiadosť autora alebo výkonného umelca mali mať právo podať návrh na začatie konania pred súdom alebo iným príslušným orgánom.
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh smernice
Odôvodnenie 43
(43)  Autori a výkonní umelci sa často zdráhajú uplatňovať si svoje práva voči svojim zmluvným partnerom pred súdom alebo tribunálom. Členské štáty by preto mali zabezpečiť postup alternatívneho riešenia sporov, ktorý rieši nároky súvisiace s povinnosťou transparentnosti a mechanizmom úpravy zmlúv.
(43)  Autori a výkonní umelci sa často zdráhajú uplatňovať si svoje práva voči svojim zmluvným partnerom pred súdom alebo tribunálom. Členské štáty by preto mali zabezpečiť postup alternatívneho riešenia sporov, ktorý rieši nároky súvisiace s povinnosťou transparentnosti a mechanizmom úpravy zmlúv. Organizácie zastupujúce autorov a výkonných umelcov vrátane organizácií kolektívnej správy a odborových zväzov by mali mať možnosť začať takéto postupy na žiadosť autorov a výkonných umelcov. Podrobnosti o tom, kto začal postup, by sa nemali zverejňovať.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh smernice
Odôvodnenie 43 a (nové)
(43a)   Keď autori a výkonní umelci udelia licenciu alebo prevedú svoje práva, očakávajú, že ich dielo alebo umelecký výkon sa bude využívať. Stáva sa však, že licencované či prevedené diela alebo umelecké výkony sa vôbec nevyužívajú. Ak došlo k prevodu práv na výhradnom základe, autori a výkonní umelci sa nemôžu obrátiť na iného partnera, ktorý by mohol využívať ich dielo. V takom prípade by autori a výkonní umelci mali mať po uplynutí primeranej lehoty právo na zrušenie, ktoré by im umožnilo previesť alebo licencovať svoje práva na inú osobu. Zrušenie by malo byť možné aj vtedy, keď si osoba, ktorej sa udelia licencie alebo sa na ňu prevedú práva, neplní povinnosť nahlasovania/transparentnosti stanovenú v článku 14 tejto smernice. O zrušení by sa malo uvažovať až po dokončení všetkých krokov alternatívneho riešenia sporov, najmä so zreteľom na nahlasovanie. Keďže využívanie diel sa môže líšiť v závislosti od odvetvia, na vnútroštátnej úrovni by sa mohli prijať osobitné ustanovenia s cieľom zohľadniť špecifiká jednotlivých odvetví, napríklad audiovizuálneho sektora, alebo diel a predpokladané obdobia využívania, najmä pokiaľ ide o stanovenie lehôt na uplatnenie práva na zrušenie. S cieľom predchádzať zneužívaniu a zohľadniť skutočnosť, že treba určitý čas, aby sa dielo začalo skutočne využívať, mali by mať autori a výkonní umelci možnosť uplatniť si právo na zrušenie až po uplynutí určitého času od uzavretia licenčnej zmluvy alebo dohody o prevode práv. V prípade diel, na ktorých sa podieľajú viacerí autori alebo výkonní umelci, by mali výkon práva na zrušenie upravovať vnútroštátne právne predpisy, s prihliadnutím na relatívny význam jednotlivých príspevkov.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh smernice
Odôvodnenie 43 b (nové)
(43b)  Komisia by na podporu účinného uplatňovania príslušných ustanovení tejto smernice vo všetkých členských štátoch mala v spolupráci s členskými štátmi podporovať výmenu najlepších postupov a presadzovať dialóg na úrovni Únie.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh smernice
Odôvodnenie 46
(46)  Pri akomkoľvek spracovávaní osobných údajov na základe tejto smernice by sa mali dodržiavať základné práva vrátane práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a práva na ochranu osobných údajov podľa článkov 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie, pričom sa musia dodržiavať ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES35 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES36.
(46)  Pri akomkoľvek spracovávaní osobných údajov na základe tejto smernice by sa mali dodržiavať základné práva vrátane práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a práva na ochranu osobných údajov podľa článkov 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie, pričom sa musia dodržiavať ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/679 a smernice 2002/58/ES36. Mali by sa dodržiavať ustanovenia všeobecného nariadenia o ochrane údajov vrátane „práva na zabudnutie“.
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh smernice
Odôvodnenie 46 a (nové)
(46a)   Je dôležité zdôrazniť význam anonymity pri spracúvaní osobných údajov na komerčné účely. Ďalej by sa mala podporovať automatická možnosť neposkytovania osobných údajov pri používaní rozhraní online platforiem.
Pozmeňujúce návrhy 54 a 238
Návrh smernice
Článok 1
Článok 1
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
1.  Touto smernicou sa stanovujú pravidlá, ktorých cieľom je ďalšie zosúladenie právnych predpisov Únie vzťahujúcich sa na autorské práva a s nimi súvisiace práva v rámci vnútorného trhu, najmä s prihliadnutím na digitálne a cezhraničné používanie chráneného obsahu. Stanovujú sa ňou aj pravidlá výnimiek a obmedzení, uľahčenia licencií, ako aj pravidlá zamerané na zabezpečenie dobre fungujúceho trhu využívania diel a iných predmetov ochrany.
1.  Touto smernicou sa stanovujú pravidlá, ktorých cieľom je ďalšie zosúladenie právnych predpisov Únie vzťahujúcich sa na autorské práva a s nimi súvisiace práva v rámci vnútorného trhu, najmä s prihliadnutím na digitálne a cezhraničné používanie chráneného obsahu. Stanovujú sa ňou aj pravidlá výnimiek a obmedzení, uľahčenia licencií, ako aj pravidlá zamerané na zabezpečenie dobre fungujúceho trhu využívania diel a iných predmetov ochrany.
2.  S výnimkou prípadov uvedených v článku 6 sa táto smernica netýka a žiadnym spôsobom neovplyvňuje existujúce pravidlá stanovené smernicami platnými v tejto oblasti, najmä smernicami 96/9/ES, 2001/29/ES, 2006/115/ES, 2009/24/ES, 2012/28/EÚ a 2014/26/EÚ.
2.  S výnimkou prípadov uvedených v článku 6 sa táto smernica netýka a žiadnym spôsobom neovplyvňuje existujúce pravidlá stanovené smernicami platnými v tejto oblasti, najmä smernicami 96/9/ES, 2000/31/ES, 2001/29/ES, 2006/115/ES, 2009/24/ES, 2012/28/EÚ a 2014/26/EÚ.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 1 – úvodná časť
(1)  „výskumná organizácia“ je univerzita, výskumný ústav alebo akákoľvek iná organizácia, ktorej základným cieľom je vykonávať vedecký výskum alebo vykonávať vedecký výskum a poskytovať vzdelávacie služby:
(1)  „výskumná organizácia“ je univerzita vrátane univerzitných knižníc, výskumný ústav alebo akákoľvek iná organizácia, ktorej základným cieľom je vykonávať vedecký výskum alebo vykonávať vedecký výskum a poskytovať vzdelávacie služby:
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 1 – pododsek 2
takým spôsobom, aby prístup k výsledkom vedeckého výskumu nemohol prednostne využívať podnik, ktorý má nad takouto organizáciou rozhodujúci vplyv;
takým spôsobom, aby prístup k výsledkom vedeckého výskumu nemohol prednostne využívať podnik, ktorý má nad takouto organizáciou významný vplyv;
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 2
(2)  „hĺbková analýza údajov“ je akákoľvek automatická analytická technika zameraná na analýzu textu a údajov v digitálnej forme s cieľom získať informácie, ako sú napríklad vzory, trendy a korelácie;
(2)  „vyťažovanie textov a dát“ je akákoľvek automatická analytická technika analyzujúca diela a iné predmety ochrany v digitálnej forme s cieľom získať informácie, okrem iného aj vzory, trendy a korelácie;
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 4
(4)  „tlačová publikácia“ je záznam súboru literárnych diel novinárskej povahy, ktorý môže zahŕňať aj iné diela alebo predmet ochrany a ktorý predstavuje samostatnú položku v rámci periodickej alebo pravidelne aktualizovanej publikácie pod jedným názvom, ako sú noviny alebo časopisy všeobecného alebo osobitného záujmu, pričom jej účelom je poskytovanie informácií týkajúcich sa správ alebo iných tém a je uverejnená na akomkoľvek nosiči z podnetu, v redakčnej zodpovednosti a pod kontrolou poskytovateľa služieb.
(4)  „tlačová publikácia“ je záznam súboru literárnych diel novinárskej povahy zo strany vydavateľov alebo tlačových agentúr, ktorý môže zahŕňať aj iné diela alebo predmet ochrany a ktorý predstavuje samostatnú položku v rámci periodickej alebo pravidelne aktualizovanej publikácie pod jedným názvom, ako sú noviny alebo časopisy všeobecného alebo osobitného záujmu, pričom jej účelom je poskytovanie informácií týkajúcich sa správ alebo iných tém a je uverejnená na akomkoľvek nosiči z podnetu, v redakčnej zodpovednosti a pod kontrolou poskytovateľa služieb. Na periodiká, ktoré sa uverejňujú na vedecké alebo akademické účely, ako sú vedecké časopisy, sa nevzťahuje ochrana v zmysle tejto definície;
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 4 a (nový)
(4a)   „obchodne nedostupné dielo“ je
a)   celé dielo alebo iný predmet ochrany v akejkoľvek verzii, ktoré už v členskom štáte nie sú verejne dostupné prostredníctvom obvyklých komerčných kanálov;
b)   dielo alebo iný predmet ochrany, ktoré v členskom štáte nikdy neboli obchodne dostupné, pokiaľ z okolností daného prípadu nevyplýva, že autor namietal voči jeho sprístupneniu verejnosti;
Pozmeňujúci návrh 150
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 - bod 4 b (nový)
(4b)   „poskytovateľ služieb spoločného využívania online obsahu“ je poskytovateľ služby informačnej spoločnosti, medzi ktorého hlavné účely patrí uchovávanie a verejné sprístupňovanie veľkému objemu diel chránených autorským právom alebo iných predmetov ochrany, ktoré uploadujú jej používatelia a ktoré služba optimalizuje a podporuje na účely zisku. Za poskytovateľov služieb spoločného využívania online obsahu podľa tejto smernice sa nepovažujú mikropodniky a malé podniky v zmysle hlavy I prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES a služby na nekomerčné účely, ako sú napríklad online encyklopédie, a poskytovatelia online služieb, ak je obsah uploadovaný na základe povolenia všetkých dotknutých nositeľov práv, ako sú vzdelávacie alebo vedecké depozitáre. Za poskytovateľov služieb spoločného využívania online obsahu v zmysle tejto smernice by sa nemali považovať poskytovatelia cloudových služieb na individuálne použitie, ktorí neposkytujú priamy prístup verejnosti, platformy na vývoj slobodného softvéru a online trhy, ktorých hlavnou aktivitou je internetový maloobchodný predaj fyzického tovaru;
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 4 c (nový)
(4c)   „služba informačnej spoločnosti“ je služba v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/15351a;
___________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 1 – bod 4 d (nový)
(4d)   „služba poskytujúca automatizované obrazové odkazy“ je každá online služba, prostredníctvom ktorej sa na účely indexovania a odkazovania rozmnožujú alebo sprístupňujú verejnosti grafické, umelecké alebo fotografické diela zbierané automatizovanými prostriedkami prostredníctvom online služby tretej strany.
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh smernice
Článok 3
Článok 3
Článok 3
Hĺbková analýza údajov
Vyťažovanie textov a dát
1.  Členské štáty ustanovia výnimku z práv stanovených v článku 2 smernice 2001/29/ES, v článkoch 5 písm. a) a 7 ods. 1 smernice 96/9/ES a v článku 11 ods. 1 tejto smernice, pokiaľ ide o rozmnožovanie a extrakciu vykonávané výskumnými organizáciami na účely hĺbkovej analýzy údajov diel alebo iných predmetov ochrany, ku ktorým majú zákonný prístup na vedecko-výskumné účely.
1.  Členské štáty ustanovia výnimku z práv stanovených v článku 2 smernice 2001/29/ES, v článkoch 5 písm. a) a 7 ods. 1 smernice 96/9/ES a v článku 11 ods. 1 tejto smernice, pokiaľ ide o rozmnožovanie a extrakciu diel alebo iných predmetov ochrany, ku ktorým majú výskumné organizácie zákonný prístup a ktoré sa vykonávajú v záujme vyťažovania textov a dát na účely vedeckého výskumu zo strany takýchto organizácií.
Členské štáty stanovia, aby sa výnimka uvedená v tomto článku mohla vzťahovať aj na vzdelávacie ustanovizne a inštitúcie správy kultúrneho dedičstva, ktoré vykonávajú vedecký výskum v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) alebo b), aby tak prístup k výsledkom vedeckého výskumu nemohol prednostne využívať podnik, ktorý má na takéto organizácie rozhodujúci vplyv.
1a.  Rozmnoženiny a extrakcie na účely vyťažovania textov a dát sa uchovávajú bezpečným spôsobom, napríklad u dôveryhodných orgánov vymenovaných na tento účel.
2.  Žiadne zmluvné ustanovenie v rozpore s výnimkou stanovenou v odseku 1 sa neuplatňuje.
2.  Žiadne zmluvné ustanovenie v rozpore s výnimkou stanovenou v odseku 1 sa neuplatňuje.
3.  Držitelia práv majú možnosť uplatňovať opatrenia na zaistenie bezpečnosti a integrity sietí a databáz, kde sa nachádzajú diela alebo iné predmety ochrany. Takéto opatrenia nesmú prekročiť rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
3.  Nositelia práv majú možnosť uplatňovať opatrenia na zaistenie bezpečnosti a integrity sietí a databáz, kde sa nachádzajú diela alebo iné predmety ochrany. Takéto opatrenia nesmú prekročiť rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
4.  Členské štáty povzbudzujú držiteľov práv a výskumné organizácie k tomu, aby vymedzili spoločne dohodnuté osvedčené postupy uplatňovania opatrení uvedených v odseku 3.
4.  Členské štáty môžu naďalej poskytovať výnimky týkajúce sa vyťažovania textov a dát v súlade s článkom 5 ods. 3 písm. a) smernice 2001/29/ES.
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh smernice
Článok 3 a (nový)
Článok 3a
Dobrovoľná výnimka alebo obmedzenie vyťažovania textov a dát
1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 tejto smernice, môžu členské štáty poskytnúť výnimku alebo obmedzenie práv stanovených v článku 2 smernice 2001/29/ES, článku 5 písm. a) a článku 7 ods. 1 smernice 96/9/ES a článku 11 ods. 1 tejto smernice na rozmnožovanie a extrakcie zákonne dostupných diel a iných predmetov ochrany, ktoré sú súčasťou procesu vyťažovania textov a dát, za predpokladu, že používanie diel a iných predmetov ochrany, ktoré sú v nich uvedené, nie je výslovne vyhradené ich nositeľom práv, a to aj strojovo čitateľnými prostriedkami.
2.  Rozmnoženiny a extrakcie podľa odseku 1 sa používajú len na účely vyťažovanie textov a dát.
3.  Členské štáty môžu naďalej poskytovať výnimky týkajúce sa vyťažovania textov a dát v súlade s článkom 5 ods. 3 písm. a) smernice 2001/29/ES.
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh smernice
Článok 4
Článok 4
Článok 4
Používanie diel a iných predmetov ochrany pri digitálnych a cezhraničných vzdelávacích činnostiach
Používanie diel a iných predmetov ochrany pri digitálnych a cezhraničných vzdelávacích činnostiach
1.  Členské štáty ustanovia výnimku alebo obmedzenie týkajúce sa práv stanovených v článkoch 2 a 3 smernice 2001/29/ES, v článkoch 5 písm. a) a 7 ods. 1 smernice 96/9/ES, v článku 4 ods. 1 smernice 2009/24/ES a v článku 11 ods. 1 tejto smernice s cieľom umožniť digitálne používanie diela a iných predmetov ochrany na výhradný účel ilustrácie pri výučbe, a to v oprávnenom rozsahu na nekomerčný účel, ktorý sa tým má dosiahnuť, za predpokladu, že toto používanie:
1.  Členské štáty ustanovia výnimku alebo obmedzenie týkajúce sa práv stanovených v článkoch 2 a 3 smernice 2001/29/ES, v článkoch 5 písm. a) a 7 ods. 1 smernice 96/9/ES, v článku 4 ods. 1 smernice 2009/24/ES a v článku 11 ods. 1 tejto smernice s cieľom umožniť digitálne používanie diela a iných predmetov ochrany na výhradný účel ilustrácie pri výučbe, a to v oprávnenom rozsahu na nekomerčný účel, ktorý sa tým má dosiahnuť, za predpokladu, že toto používanie:
a)  prebieha v priestoroch vzdelávacieho zariadenia alebo prostredníctvom zabezpečenej elektronickej siete prístupnej len žiakom alebo študentom a učiteľom vzdelávacieho zariadenia;
a)  prebieha v priestoroch vzdelávacieho zariadenia alebo v iných priestoroch, kde sa uskutočňuje vzdelávací proces pod záštitou vzdelávacieho zariadenia, alebo prostredníctvom zabezpečeného elektronického prostredia prístupného len žiakom alebo študentom a učiteľom vzdelávacieho zariadenia;
b)  sprevádza označenie zdroja vrátane mena autora, pokiaľ sa to neukáže ako nemožné.
b)  sprevádza označenie zdroja vrátane mena autora, pokiaľ sa to z praktických dôvodov neukáže ako nemožné.
2.  Členské štáty môžu stanoviť, že výnimka prijatá podľa odseku 1 sa neuplatňuje všeobecne alebo v súvislosti so špecifickými druhmi diel alebo iných predmetov ochrany, pokiaľ sú na trhu ľahko dostupné vhodné licencie povoľujúce úkony uvedené v odseku 1.
2.  Členské štáty môžu stanoviť, že výnimka prijatá podľa odseku 1 sa neuplatňuje všeobecne alebo v súvislosti s konkrétnymi druhmi diel alebo iných predmetov ochrany, napríklad s materiálmi určenými v prvom rade pre trh vzdelávania alebo s notovými zápismi, pokiaľ sú na trhu ľahko dostupné vhodné licenčné zmluvy povoľujúce úkony uvedené v odseku 1 a sú prispôsobené potrebám a špecifikám vzdelávacích zariadení.
Členské štáty, ktoré využijú ustanovenia prvého pododseku, prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie primeranej dostupnosti a viditeľnosti licencií povoľujúcich vzdelávacím zariadeniam vykonávať úkony uvedené v odseku 1.
Členské štáty, ktoré využijú ustanovenia prvého pododseku, prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie primeranej dostupnosti a viditeľnosti licencií povoľujúcich vzdelávacím zariadeniam vykonávať úkony uvedené v odseku 1.
3.  Použitie diel a iných predmetov ochrany na výhradný účel ilustrácie pri výučbe prostredníctvom zabezpečených elektronických sietí, ku ktorému dochádza v súlade s ustanoveniami vnútroštátnych právnych predpisov prijatých podľa tohto článku, sa považuje za vykonané výlučne v členskom štáte, v ktorom je vzdelávacie zariadenie usadené.
3.  Použitie diel a iných predmetov ochrany na výhradný účel ilustrácie pri výučbe prostredníctvom zabezpečených elektronických prostredí, ku ktorému dochádza v súlade s ustanoveniami vnútroštátnych právnych predpisov prijatých podľa tohto článku, sa považuje za vykonané výlučne v členskom štáte, v ktorom je vzdelávacie zariadenie usadené.
4.  Členské štáty môžu stanoviť primeranú náhradu za škodu spôsobenú držiteľom práv v dôsledku používania ich diel alebo iných predmetov ochrany podľa odseku 1.
4.  Členské štáty môžu stanoviť primeranú náhradu za škodu spôsobenú držiteľom práv v dôsledku používania ich diel alebo iných predmetov ochrany podľa odseku 1.
4a.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, neuplatňuje sa žiadne zmluvné ustanovenie v rozpore s výnimkou alebo obmedzením stanovenými v odseku 1. Členské štáty zaistia, aby nositelia práv mali právo udeľovať bezplatné licencie povoľujúce úkony opísané v odseku 1, a to všeobecne alebo vo vzťahu ku konkrétnym typom diel alebo iným predmetom ochrany podľa svojho rozhodnutia.
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh smernice
Článok 5
Článok 5
Článok 5
Zachovávanie kultúrneho dedičstva
Zachovávanie kultúrneho dedičstva
Členské štáty ustanovia výnimku z práv stanovených v článku 2 smernice 2001/29/ES, v článkoch 5 písm. a) a 7 ods. 1 smernice 96/9/ES, v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2009/24/ES a v článku 11 ods. 1 tejto smernice, ktorou sa umožní inštitúciám správy kultúrneho dedičstva vyhotovovať rozmnoženiny všetkých diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré sú súčasťou ich stálych zbierok, v akejkoľvek forme alebo na akomkoľvek nosiči, a to výlučne na účely zachovania takýchto diel alebo iných predmetov ochrany a v rozsahu potrebnom na takéto zachovanie.
1.  Členské štáty ustanovia výnimku z práv stanovených v článku 2 smernice 2001/29/ES, v článkoch 5 písm. a) a 7 ods. 1 smernice 96/9/ES, v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2009/24/ES a v článku 11 ods. 1 tejto smernice, ktorou sa umožní inštitúciám správy kultúrneho dedičstva vyhotovovať rozmnoženiny všetkých diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré sú súčasťou ich stálych zbierok, v akejkoľvek forme alebo na akomkoľvek nosiči, a to na účely zachovania takýchto diel alebo iných predmetov ochrany a v rozsahu potrebnom na takéto zachovanie.
1a.  Členské štáty zabezpečia, aby žiaden materiál, ktorý bol vyhotovený rozmnožením materiálu vo verejnom vlastníctve, nepodliehal autorskému právu alebo s ním súvisiacim právam, za predpokladu, že ide o vernú rozmnoženinu na účely zachovania pôvodného materiálu.
1b.  Žiadne zmluvné ustanovenie v rozpore s výnimkou stanovenou v odseku 1 sa neuplatňuje.
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh smernice
Článok 6
Článok 6
Článok 6
Spoločné ustanovenia
Spoločné ustanovenia
Na výnimky a obmedzenia uvedené v tejto hlave sa vzťahuje článok 5 ods. 5 a článok 6 ods. 4 prvý, tretí a piaty pododsek smernice 2001/29/ES.
1.  Prístup k obsahu, na ktorý sa vzťahuje výnimka stanovená v tejto smernici, nedáva používateľom žiaden nárok na jeho využitie na základe inej výnimky.
2.   Na výnimky a obmedzenia uvedené v tejto hlave sa vzťahuje článok 5 ods. 5 a článok 6 ods. 4 prvý, tretí, štvrtý a piaty pododsek smernice 2001/29/ES.
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh smernice
Článok 7
Článok 7
Článok 7
Používanie obchodne nedostupných diel inštitúciami správy kultúrneho dedičstva
Používanie obchodne nedostupných diel inštitúciami správy kultúrneho dedičstva
1.  Členské štáty zabezpečia, že ak organizácia kolektívnej správy v mene svojich členov uzatvorí nevýhradnú licenčnú zmluvu na nekomerčné účely s inštitúciou kultúrneho dedičstva o digitalizácii, šírení, verejnom prenose alebo sprístupňovaní obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré sú súčasťou stálej zbierky danej inštitúcie, takúto nevýhradnú licenčnú zmluvu možno rozšíriť, alebo možno predpokladať jej uplatňovanie, na držiteľov práv tej istej kategórie, ako sú držitelia práv, na ktorých sa vzťahuje táto licencia, ktorí nie sú zastúpení organizáciou kolektívnej správy, a to za predpokladu, že:
1.  Členské štáty zabezpečia, že ak organizácia kolektívnej správy v mene svojich členov uzatvorí nevýhradnú licenčnú zmluvu na nekomerčné účely s inštitúciou kultúrneho dedičstva o digitalizácii, šírení, verejnom prenose alebo sprístupňovaní obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré sú súčasťou stálej zbierky danej inštitúcie, takúto nevýhradnú licenčnú zmluvu možno rozšíriť, alebo možno predpokladať jej uplatňovanie, na držiteľov práv tej istej kategórie, ako sú nositelia práv, na ktorých sa vzťahuje táto licencia, ktorí nie sú zastúpení organizáciou kolektívnej správy, a to za predpokladu, že:
a)  organizácia kolektívnej správy na základe poverení držiteľov práv predstavuje široké zastúpenie držiteľov práv v kategórii diel alebo iných predmetov ochrany, ako aj práv, ktoré sú predmetom licencie;
a)  organizácia kolektívnej správy na základe poverení nositeľov práv predstavuje široké zastúpenie nositeľov práv v kategórii diel alebo iných predmetov ochrany, ako aj práv, ktoré sú predmetom licencie;
b)  je v súvislosti s podmienkami licencie zaručené rovnaké zaobchádzanie so všetkými držiteľmi práv;
b)  je v súvislosti s podmienkami licencie zaručené rovnaké zaobchádzanie so všetkými nositeľmi práv;
c)  všetci držitelia práv môžu kedykoľvek namietať proti tomu, aby sa ich diela alebo iné predmety ochrany považovali za obchodne nedostupné, a vylúčiť svoje diela alebo iné predmety ochrany z uplatňovania licencie.
c)  všetci nositelia práv môžu kedykoľvek namietať proti tomu, aby sa ich diela alebo iné predmety ochrany považovali za obchodne nedostupné, a vylúčiť svoje diela alebo iné predmety ochrany z uplatňovania licencie.
1a.  Členské štáty stanovia výnimku alebo obmedzenie práv uvedených v článkoch 2 a 3 smernice 2001/29/ES, článkoch 5 písm. a) a 7 ods. 1 smernice 96/9/ES, článku 4 ods. 1 smernice 2009/24/ES a článku 11 ods. 1 tejto smernice, ktoré umožnia inštitúciám správy kultúrneho dedičstva online sprístupňovanie kópií obchodne nedostupných diel, ktoré sú stálou súčasťou ich zbierok, na nekomerčné účely, za predpokladu, že:
a)  je uvedené meno autora alebo iného identifikovateľného nositeľa práv, pokiaľ sa neukáže, že je to nemožné;
b)  všetci nositelia práv môžu kedykoľvek namietať proti tomu, aby sa ich diela alebo iné predmety ochrany považovali za obchodne nedostupné, a vylúčiť svoje diela alebo iné predmety ochrany z uplatňovania výnimky.
1b.  Členské štáty stanovia, že výnimka prijatá podľa odseku 1a sa neuplatňuje v tých odvetviach alebo pri tých typov diel, v prípade ktorých sú k dispozícii riešenia založené na primeraných licenciách, okrem iného na riešeniach uvedených v odseku 1. Členské štáty po porade s autormi, inými nositeľmi práv, organizáciami kolektívnej správy a inštitúciami správy kultúrneho dedičstva určia dostupnosť riešení založených na rozšírených kolektívnych licenciách v prípade konkrétnych odvetví alebo typov diel.
2.  Dielo alebo iný predmet ochrany sa považujú za obchodne nedostupné, keď celé dielo alebo iný predmet ochrany vo všetkých prekladoch, verziách a prejavoch nie je verejne dostupné prostredníctvom obvyklých komerčných kanálov a nemožno odôvodnene očakávať, že sa stane dostupným.
2.  Členské štáty môžu stanoviť konečný termín na určenie toho, či sa dielo, ktoré bolo predtým komercializované, považuje za obchodne nedostupné.
Členské štáty po porade s držiteľmi práv, organizáciami kolektívnej správy a inštitúciami správy kultúrneho dedičstva zabezpečia, aby požiadavky na určenie, či diela a iné predmety ochrany môžu byť predmetom licencie v súlade s odsekom 1, neprekračovali rámec toho, čo je nevyhnutné a primerané, a aby neznemožňovali určenie zbierky ako celku za obchodne nedostupnú, ak je opodstatnené domnievať sa, že všetky diela alebo iné predmety ochrany v zbierke sú obchodne nedostupné.
Členské štáty po porade s nositeľmi práv, organizáciami kolektívnej správy a inštitúciami správy kultúrneho dedičstva zabezpečia, aby požiadavky na určenie toho, či diela a iné predmety ochrany môžu byť predmetom licencie v súlade s odsekom 1 alebo či sa môžu používať v súlade s odsekom 1a, neprekračovali rámec toho, čo je nevyhnutné a primerané, a aby neznemožňovali určenie zbierky ako celku za obchodne nedostupnú zbierku, ak je opodstatnené domnievať sa, že všetky diela alebo iné predmety ochrany v zbierke sú obchodne nedostupné.
3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa prijali náležité propagačné opatrenia týkajúce sa:
3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa prijali náležité propagačné opatrenia týkajúce sa:
a)  označenia diel alebo iných predmetov ochrany za obchodne nedostupné;
a)  označenia diel alebo iných predmetov ochrany za obchodne nedostupné;
b)  licencie, a najmä jej uplatňovania na nezastúpených držiteľov práv;
b)  akejkoľvek licencie, a najmä jej uplatňovania na nezastúpených nositeľov práv;
c)  možnosti držiteľov práv podať námietku uvedenej v odseku 1 písm. c);
c)  možnosti nositeľov práv podať námietku uvedenej v odseku 1 písm. c) a odseku 1a písm. b);
a to aj počas primeraného časového obdobia pred digitalizáciou, distribúciou, verejným prenosom alebo sprístupnením diel alebo iných predmetov ochrany.
a to aj počas obdobia šiestich mesiacov pred digitalizáciou, distribúciou, verejným prenosom alebo sprístupnením diel alebo iných predmetov ochrany.
4.  Členské štáty zabezpečia, aby o licencie uvedené v odseku 1 žiadala reprezentatívna organizácia kolektívnej správy za daný členský štát, kde:
4.  Členské štáty zabezpečia, aby o licencie uvedené v odseku 1 žiadala reprezentatívna organizácia kolektívnej správy za daný členský štát, kde:
a)  boli diela alebo zvukové záznamy prvýkrát zverejnené alebo ak neboli zverejnené, kde boli prvýkrát odvysielané, s výnimkou kinematografických a audiovizuálnych diel;
a)  boli diela alebo zvukové záznamy prvýkrát zverejnené alebo ak neboli zverejnené, kde boli prvýkrát odvysielané, s výnimkou kinematografických a audiovizuálnych diel;
b)  majú výrobcovia svoje sídlo alebo obvyklý pobyt, pokiaľ ide o kinematografické a audiovizuálne diela; alebo
b)  majú výrobcovia svoje sídlo alebo obvyklý pobyt, pokiaľ ide o kinematografické a audiovizuálne diela; alebo
c)  je usadená inštitúcia správy kultúrneho dedičstva, ak nie je ani po vynaložení primeraného úsilia možné určiť členský štát alebo tretiu krajinu podľa písmen a) a b).
c)  je usadená inštitúcia správy kultúrneho dedičstva, ak nie je ani po vynaložení primeraného úsilia možné určiť členský štát alebo tretiu krajinu podľa písmen a) a b).
5.  Odseky 1, 2 a 3 sa nevzťahujú na diela alebo iné predmety ochrany štátnych príslušníkov tretích krajín, okrem prípadov, keď sa uplatňuje odsek 4 písm. a) a b).
5.  Odseky 1, 2 a 3 sa nevzťahujú na diela alebo iné predmety ochrany štátnych príslušníkov tretích krajín, okrem prípadov, keď sa uplatňuje odsek 4 písm. a) a b).
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh smernice
Článok 8
Článok 8
Článok 8
Cezhraničné používanie
Cezhraničné používanie
1.  Diela alebo iné predmety ochrany, na ktoré sa vzťahuje licencia udelená v súlade s článkom 7, môžu používať inštitúcie správy kultúrneho dedičstva v súlade s licenčnými podmienkami vo všetkých členských štátoch.
1.  Obchodne nedostupné diela alebo iné predmety ochrany, na ktoré sa vzťahuje článok 7, môžu používať inštitúcie správy kultúrneho dedičstva v súlade s uvedeným článkom vo všetkých členských štátoch.
2.  Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie, ktoré umožňujú identifikáciu diel alebo iných predmetov ochrany, na ktoré sa vzťahuje licencia udelená v súlade s článkom 7, ako aj informácie o možnosti držiteľov práv podať námietku uvedené v článku 7 ods. 1 písm. c), verejne prístupné na jednotnom online portáli najmenej šesť mesiacov pred digitalizáciou, distribúciou, verejným prenosom alebo sprístupnením diel alebo iných predmetov ochrany v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom je udelená licencia, ako aj počas celého obdobia platnosti licencie.
2.  Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie, ktoré umožňujú identifikáciu diel alebo iných predmetov ochrany, na ktoré sa vzťahuje článok 7, ako aj informácie o možnosti držiteľov práv podať námietku uvedené v článku 7 ods. 1 písm. c) a článku 7 ods. 1a písm. b), trvalo, ľahko a účinne prístupné na jednotnom verejnom online portáli najmenej šesť mesiacov pred digitalizáciou, distribúciou, verejným prenosom alebo sprístupnením diel alebo iných predmetov ochrany v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom je udelená licencia, alebo v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 7 ods. 1a, ak bola zriadená inštitúcia správy kultúrneho dedičstva, ako aj počas celého obdobia platnosti licencie.
3.  Portál uvedený v odseku 2 zriadi a spravuje Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo v súlade s nariadením (EÚ) č. 386/2012.
3.  Portál uvedený v odseku 2 zriadi a spravuje Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo v súlade s nariadením (EÚ) č. 386/2012.
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh smernice
Článok 9 – odsek 1
Členské štáty zabezpečia pravidelný dialóg medzi organizáciami zastupujúcimi používateľov a držiteľov práv a akýmikoľvek inými príslušnými organizáciami zainteresovaných strán s cieľom podporovať v podmienkach jednotlivých sektorov relevantnosť a využiteľnosť licenčných mechanizmov uvedených v článku 7 ods. 1, zabezpečiť účinnosť záruk pre držiteľov práv uvedených v tejto kapitole, najmä pokiaľ ide o propagačné opatrenia, a v prípade potreby pomáhať pri stanovovaní požiadaviek uvedených v článku 7 ods. 2 druhom pododseku.
Členské štáty zabezpečia pravidelný dialóg medzi organizáciami zastupujúcimi používateľov a nositeľov práv a akýmikoľvek inými príslušnými organizáciami zainteresovaných strán s cieľom podporovať v podmienkach jednotlivých sektorov relevantnosť a využiteľnosť licenčných mechanizmov uvedených v článku 7 ods. 1 a výnimky uvedenej v článku 7 ods. 1a, zabezpečiť účinnosť záruk pre nositeľov práv uvedených v tejto kapitole, najmä pokiaľ ide o propagačné opatrenia, a v prípade potreby pomáhať pri stanovovaní požiadaviek uvedených v článku 7 ods. 2 druhom pododseku.
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh smernice
Článok 10
Článok 10
Článok 10
Rokovací mechanizmus
Rokovací mechanizmus
Členské štáty zabezpečia, že ak sa strany, ktoré majú záujem o uzatvorenie dohody na účely sprístupňovania audiovizuálnych diel na platformách videa na požiadanie, stretnú s ťažkosťami pri udeľovaní licencií k právam, môžu využiť pomoc nestranného orgánu s príslušnými skúsenosťami. Uvedený orgán poskytuje pomoc pri rokovaní a pomáha pri dosiahnutí dohody.
Členské štáty zabezpečia, že ak sa strany, ktoré majú záujem o uzatvorenie dohody na účely sprístupňovania audiovizuálnych diel na platformách videa na požiadanie, stretnú s ťažkosťami pri udeľovaní licencií k audiovizuálnym právam, môžu využiť pomoc nestranného orgánu s príslušnými skúsenosťami. Nestranný orgán vytvorený alebo určený členskými štátmi na účely tohto článku poskytuje stranám pomoc pri rokovaní a pomáha im pri dosiahnutí dohody.
Členské štáty najneskôr do [dátum uvedený v článku 21 ods. 1] oznámia Komisii orgán uvedený v odseku 1.
Členské štáty najneskôr do [dátum uvedený v článku 21 ods. 1] informujú Komisiu o orgáne, ktorý vytvorili, respektíve určili podľa prvého odseku.
S cieľom podporovať dostupnosť audiovizuálnych diel na platformách videa na požiadanie členské štáty rozvíjajú dialóg medzi organizáciami zastupujúcimi autorov, výrobcov, platformy videa na požiadanie a iné zainteresované strany.
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh smernice
Hlava III – kapitola 2 a (nová) – článok 10 a (nový)
KAPITOLA 2a
Prístup k publikáciám Únie
Článok 10 a
Povinnosť odovzdať výtlačok platná v Únii
1.  Povinnosť odovzdať výtlačok platná v Únii sa vzťahuje na všetky elektronické publikácie týkajúce sa záležitostí Únie, ako sú právo Únie, história a integrácia Únie, politika Únie a demokracia v Únii, inštitucionálne a parlamentné záležitosti a politika, ktoré sa v Únii sprístupňujú verejnosti.
2.  Knižnica Európskeho parlamentu má nárok na bezplatné prijatie jednej rozmnoženiny každej publikácie uvedenej v odseku 1.
3.  Povinnosť stanovená v odseku 1 sa uplatňuje na vydavateľstvá, tlačiarne a dovozcov publikácií diel, ktoré v Únii zverejňujú a tlačia, resp. ich do nej dovážajú.
4.  Publikácie uvedené v odseku 1 sa dňom odovzdania knižnici Európskeho parlamentu stávajú súčasťou stálej zbierky knižnice Európskeho parlamentu. Sprístupnia sa používateľom v priestoroch knižnice Európskeho parlamentu, a to výlučne akreditovaným výskumným pracovníkom na účely výskumu alebo štúdia a pod kontrolou knižnice Európskeho parlamentu.
5.  Komisia prijme akty, ktorými stanoví podmienky odovzdávania publikácií uvedených v odseku 1 knižnici Európskeho parlamentu.
Pozmeňujúce návrhy 151, 152, 153, 154 a 155
Návrh smernice
Článok 11
Článok 11
Článok 11
Ochrana tlačových publikácií pri digitálnom používaní
Ochrana tlačových publikácií pri digitálnom používaní
1.  Členské štáty zabezpečia vydavateľom tlačových publikácií práva stanovené v článku 2 a v článku 3 ods. 2 smernice 2001/29/ES na digitálne používanie ich tlačových publikácií.
1.  Členské štáty zabezpečia vydavateľom tlačových publikácií práva stanovené v článku 2 a v článku 3 ods. 2 smernice 2001/29/ES, aby tak mohli získať spravodlivú a primeranú odmenu za digitálne používanie svojich tlačových publikácií poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti.
1a.  Práva uvedené v odseku 1 nebránia legitímnemu súkromnému a nekomerčnému používaniu tlačových publikácií jednotlivými používateľmi.
2.  Právami uvedenými v odseku 1 nie sú dotknuté ani žiadnym spôsobom ovplyvnené akékoľvek práva autorov a iných držiteľov práv stanovené v právnych predpisoch Únie v súvislosti s dielami a inými predmetmi ochrany, ktoré sú súčasťou tlačovej publikácie. Vo vzťahu k uvedeným autorom a iným držiteľom práv nie je možné sa takýchto práv dovolávať, a najmä ich takéto práva nezbavujú práva využívať ich diela a iné predmety ochrany nezávisle od tlačovej publikácie, ktorej sú súčasťou.
2.  Právami uvedenými v odseku 1 nie sú dotknuté ani žiadnym spôsobom ovplyvnené akékoľvek práva autorov a iných držiteľov práv stanovené v právnych predpisoch Únie v súvislosti s dielami a inými predmetmi ochrany, ktoré sú súčasťou tlačovej publikácie. Vo vzťahu k uvedeným autorom a iným držiteľom práv nie je možné sa takýchto práv dovolávať, a najmä ich takéto práva nezbavujú práva využívať ich diela a iné predmety ochrany nezávisle od tlačovej publikácie, ktorej sú súčasťou.
2a.  Práva uvedené v odseku 1 sa nevzťahujú na jednoduché hypertextové odkazy (tzv. hyperlinky), ktoré sú doplnené samostatnými slovami.
3.  Články 5 až 8 smernice 2001/29/ES a smernice 2012/28/EÚ sa uplatňujú mutatis mutandis v súvislosti s právami uvedenými v odseku 1.
3.  Články 5 až 8 smernice 2001/29/ES a smernice 2012/28/EÚ sa uplatňujú mutatis mutandis v súvislosti s právami uvedenými v odseku 1.
4.  Platnosť práv uvedených v odseku 1 uplynie 20 rokov po uverejnení tlačovej publikácie. Toto obdobie sa počíta od prvého januára roku nasledujúceho po dátume uverejnenia.
4.  Platnosť práv uvedených v odseku 1 uplynie päť rokov po uverejnení tlačovej publikácie. Toto obdobie sa počíta od prvého januára roku nasledujúceho po dátume uverejnenia. Právo uvedené v odseku 1 sa neuplatňuje retroaktívne.
4a.  Členské štáty zabezpečia, aby autori dostali náležitý podiel z dodatočných príjmov, ktoré vydavatelia tlačových publikácií získali za používanie tlačových publikácií poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti.
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh smernice
Článok 12
Článok 12
Článok 12
Nároky na spravodlivé odškodnenie
Nároky na spravodlivé odškodnenie
Ak autor previedol právo na vydavateľa alebo mu udelil licenciu, členské štáty môžu stanoviť, že takýto prevod alebo licencia predstavuje pre vydavateľa dostatočný právny základ na to, aby si nárokoval podiel na náhrade za používanie diela na základe výnimky alebo obmedzenia takto prevedeného alebo licencovaného práva.
Ak autor previedol právo na vydavateľa alebo mu udelil licenciu, členské štáty, ktoré majú systémy zdieľania náhrad medzi autormi a vydavateľmi za výnimky a obmedzenia, môžu stanoviť, že takýto prevod alebo licencia predstavuje pre vydavateľa dostatočný právny základ na to, aby si nárokoval podiel na náhrade za používanie diela na základe výnimky alebo obmedzenia takto prevedeného alebo licencovaného práva, pokiaľ v danom členskom štáte fungoval rovnocenný systém zdieľania náhrad pred 12. novembrom 2015.
Prvý odsek sa nedotýka opatrení v členských štátoch týkajúcich sa práv verejného vypožičiavania, správy práv, ktoré nevychádzajú z výnimiek alebo obmedzení autorských práv, ako sú napríklad rozšírené kolektívne licenčné systémy, alebo práv týkajúcich sa odmeňovania na základe vnútroštátnych právnych predpisov.
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh smernice
Hlava IV – kapitola 1 a (nová) – článok 12 a (nový)
KAPITOLA 1a
Ochrana organizátorov športových podujatí
Článok 12 a
Ochrana organizátorov športových podujatí
Členské štáty zabezpečia organizátorom športových podujatí práva stanovené v článku 2 a v článku 3 ods. 2 smernice 2001/29/ES a článku 7 smernice 2006/115/ES.
Pozmeňujúce návrhy 156, 157, 158, 159, 160 a 161
Návrh smernice
Článok 13
Článok 13
Článok 13
Použitie chráneného obsahu zo strany poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, ktorí uchovávajú a sprístupňujú veľké množstvá diel a iných predmetov ochrany nahratých ich používateľmi
Použitie chráneného obsahu zo strany poskytovateľov služieb spoločného využívania online obsahu, ktorí uchovávajú a sprístupňujú veľké množstvá diel a iných predmetov ochrany nahratých ich používateľmi
1.  Poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti, ktorí uchovávajú a verejne sprístupňujú veľké množstvo diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré nahrali ich používatelia, prijmú v spolupráci s držiteľmi práv opatrenia na zabezpečenie fungovania dohôd uzatvorených s držiteľmi práv o používaní ich diel alebo iných predmetov ochrany alebo na zamedzenie dostupnosti diel alebo iných predmetov ochrany v rámci svojich služieb určených držiteľmi práv v spolupráci s poskytovateľmi služieb. Uvedené opatrenia, ako je napríklad používanie účinných technológií rozpoznávania obsahu, musia byť vhodné a primerané. Poskytovatelia služieb poskytnú držiteľom práv vhodné informácie o fungovaní a zavedení opatrení a v prípade potreby takisto vykážu vhodné údaje o uznávaní a používaní diel a iných predmetov ochrany.
1.  Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 3 ods. 1 a 2 smernice 2001/29/ES, poskytovatelia služieb spoločného využívania online obsahu vykonávajú verejný prenos. Uzatvárajú preto spravodlivé a primerané licenčné zmluvy s nositeľmi práv.
2.  Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia služieb uvedení v odseku 1 zaviedli mechanizmy podávania sťažností a mechanizmy nápravy dostupné pre používateľov v prípade sporov o uplatňovaní opatrení uvedených v odseku 1.
2.  Licenčné dohody uzatvorené s poskytovateľmi služieb spoločného využívania online obsahu s držiteľmi práv na verejný prenos uvedenými v ods. 1 pokrývajú zodpovednosť za diela nahrávané používateľmi takýchto služieb spoločného využívania online obsahu v súlade s podmienkami stanovenými v licenčnej dohode za predpokladu, že títo používatelia nekonajú na komerčné účely.
2a.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že držitelia práv nechcú uzavrieť licenčné zmluvy, poskytovatelia služieb spoločného využívania online obsahu a držitelia práv v dobrej viere spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby neoprávnené chránené diela alebo iné predmety ochrany neboli k dispozícii v rámci ich služieb. Spolupráca medzi poskytovateľmi služieb online obsahu a držiteľmi práv nesmie viesť k predchádzaniu dostupnosti diel, ktoré neporušujú práva, alebo iných predmetov ochrany vrátane tých, na ktoré sa vzťahuje výnimka alebo obmedzenie autorských práv.
2b.   Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia služieb online obsahu uvedení v odseku 1 zaviedli účinné a rýchle mechanizmy podávania sťažností a mechanizmy nápravy dostupné pre používateľov v prípade, ak spolupráca uvedená v ods. 2a vedie k neoprávnenému odstráneniu ich obsahu. Akákoľvek sťažnosť podaná na základe týchto mechanizmov sa spracuje bez zbytočného odkladu a podlieha preskúmaniu človekom. Nositelia práv primerane odôvodnia svoje rozhodnutia, aby sa vyhli náhodnému zamietnutiu sťažností. Okrem toho v súlade so smernicou 95/46/ES, smernicou 2002/58/ES a všeobecným nariadením o ochrane údajov spolupráca nesmie viesť k identifikácii jednotlivých používateľov ani k spracovaniu ich osobných údajov. Členské štáty tiež zabezpečia, aby používatelia mali prístup k nezávislému orgánu na riešenie sporov, ako aj k súdu alebo inému príslušnému súdnemu orgánu na uplatnenie výnimky alebo obmedzenia autorských práv.
3.  Členské štáty v prípade potreby umožnia spoluprácu medzi poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti a držiteľmi práv prostredníctvom dialógov so zainteresovanými stranami s cieľom určiť osvedčené postupy, ako sú napríklad vhodné a primerané technológie rozpoznávania obsahu, okrem iného s prihliadnutím na povahu služieb, dostupnosť technológií a ich účinnosť vzhľadom na technologický vývoj.
3.  Od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia a členské štáty organizujú dialógy medzi zainteresovanými stranami s cieľom harmonizovať a vymedziť osvedčené postupy a vydať usmernenia, aby sa zabezpečilo fungovanie licenčných dohôd a spolupráca medzi poskytovateľmi služieb podieľajúcimi sa na online obsahu a držiteľmi práv na využívanie ich diel alebo iných predmetov ochrany v zmysle tejto smernice. Pri vymedzovaní najlepších postupov sa osobitne prihliada na základné práva, používanie výnimiek a obmedzení, ako aj na zabezpečenie toho, aby zaťaženie MSP bolo naďalej primerané a aby sa zabránilo automatickému zablokovaniu obsahu.
Pozmeňujúce návrhy 78 a 252
Návrh smernice
Článok 13 a (nový)
Článok 13a
Členské štáty stanovia, aby sa spory medzi právnymi nástupcami a službami informačnej spoločnosti týkajúce sa uplatňovania článku 13 ods. 1 mohli stať predmetom rozhodovania systému alternatívneho riešenia sporov.
Členské štáty zriadia alebo určia nestranný orgán s potrebnými odbornými znalosťami s cieľom pomôcť stranám pri riešení ich sporov v rámci tohto systému.
Členské štáty informujú Komisiu o zriadení tohto orgánu najneskôr (dátum uvedený v článku 21 ods. 1).
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh smernice
Článok 13 b (nový)
Článok 13b
Používanie chráneného obsahu službami informačnej spoločnosti poskytujúcimi automatické obrazové odkazovanie
Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti, ktorí automaticky rozmnožujú značné množstvá vizuálnych diel chránených autorským právom či odkazujú na ne a sprístupňujú ich verejnosti na účely indexovania a odkazovania, uzavreli spravodlivé a vyvážené licenčné zmluvy so všetkými žiadajúcimi nositeľmi práv s cieľom zaistiť im spravodlivú odmenu. Túto odmenu môže spravovať organizácia kolektívnej správy dotknutých nositeľov práv.
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh smernice
Kapitola 3 – článok -14 (nový)
Článok -14
Zásada spravodlivej a primeranej odmeny
1.  Členské štáty zabezpečia, aby autori a výkonní umelci dostávali spravodlivú odmenu za využívanie ich diel a predmetov ochrany vrátane využívania online. To možno dosiahnuť v každom odvetví prostredníctvom kombinácie dohôd vrátane kolektívnych zmlúv a zákonných mechanizmov odmeňovania.
2.  Odsek 1 sa neuplatňuje, ak autor alebo výkonný umelec udelí bezplatné nevýhradné užívacie právo v prospech všetkých používateľov.
3.  Členské štáty zohľadnia osobitosti každého odvetvia pri podpore primeranej odmeny za práva udelené autormi a výkonnými umelcami.
4.  V zmluvách sa uvádza odmena platná pre každý spôsob využívania.
Pozmeňujúci návrh 81
Návrh smernice
Článok 14
Článok 14
Článok 14
Povinnosť transparentnosti
Povinnosť transparentnosti
1.  Členské štáty zabezpečia, aby autori a výkonní umelci pravidelne a s prihliadnutím na osobitostí každého sektora dostávali včasné, primerané a dostatočné informácie o využívaní svojich diel a umeleckých výkonov od subjektov, ktorým udelili licenciu alebo na ktoré previedli svoje práva, najmä pokiaľ ide o spôsoby využívania, vytvorené zisky a splatnú odmenu.
1.  Členské štáty zabezpečia, aby autori a výkonní umelci pravidelne a najmenej raz za rok a s prihliadnutím na osobitostí každého sektora a relatívny význam každého jednotlivého príspevku dostávali včasné, primerané, presné, podstatné a ucelené informácie o využívaní svojich diel a umeleckých výkonov od subjektov, ktorým udelili licenciu alebo na ktoré previedli svoje práva, najmä pokiaľ ide o spôsoby využívania, vytvorené priame a nepriame zisky a splatnú odmenu.
1a.  Členské štáty zabezpečia, že v prípade, keď osoba, ktorej sa udelia licencie alebo sa na ňu prevedú práva autorov a výkonných umelcov, následne udelí licencie na tieto práva inej strane, bude táto strana zdieľať všetky informácie uvedené v odseku 1 s držiteľom licencie alebo nadobúdateľom práv.
Hlavný držiteľ licencie alebo nadobúdateľ práv postúpi všetky informácie uvedené v prvom pododseku autorovi alebo výkonnému umelcovi. Tieto informácie sa nemenia, s výnimkou citlivých obchodných informácií vymedzené právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnym právom, ktoré bez toho, aby boli dotknuté články 15 a 16a, môžu byť v záujme zachovania spravodlivej hospodárskej súťaže predmetom dohody o nezverejňovaní informácií. Ak hlavný držiteľ licencie alebo nadobúdateľ práv neposkytne informácie uvedené v tomto pododseku včas, autor alebo výkonný umelec je oprávnený požadovať tieto informácie priamo od držiteľa druhotnej licencie.
2.  Povinnosť uvedená v odseku 1 musí byť primeraná a účinná a musí sa ňou zabezpečiť vhodná úroveň transparentnosti v každom sektore. V prípadoch, keď by však bolo administratívne zaťaženie vyplývajúce z tejto povinnosti neprimerané vzhľadom na príjmy plynúce z využívania diela alebo umeleckého výkonu, môžu členské štáty prispôsobiť povinnosť uvedenú v odseku 1 za predpokladu, že táto povinnosť bude naďalej účinná a bude zabezpečovať primeranú úroveň transparentnosti.
2.  Povinnosť uvedená v odseku 1 musí byť vysoká a účinná a musí sa ňou zabezpečiť vysoká úroveň transparentnosti v každom sektore. V prípadoch, keď by však bolo administratívne zaťaženie vyplývajúce z tejto povinnosti neprimerané vzhľadom na príjmy plynúce z využívania diela alebo umeleckého výkonu, môžu členské štáty prispôsobiť povinnosť uvedenú v odseku 1 za predpokladu, že táto povinnosť bude naďalej účinná a bude zabezpečovať vysokú úroveň transparentnosti.
3.  Členské štáty môžu rozhodnúť, že sa povinnosť uvedená v odseku 1 neuplatňuje, ak nie je podiel autora alebo výkonného umelca na celkovom diele alebo umeleckom výkone významný.
4.  Odsek 1 sa nevzťahuje na subjekty, na ktoré sa vzťahujú povinnosti transparentnosti stanovené v smernici 2014/26/EÚ.
4.  Odsek 1 sa nevzťahuje na subjekty, na ktoré sa vzťahujú povinnosti transparentnosti stanovené v smernici 2014/26/EÚ alebo kolektívne zmluvy, ak tieto záväzky alebo dohody stanovujú požiadavky na transparentnosť, ktoré sú porovnateľné s požiadavkami uvedenými v odseku 2.
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh smernice
Článok 15 – odsek 1
Členské štáty zabezpečia, aby mali autori a výkonní umelci právo požadovať dodatočnú primeranú odmenu od strany, s ktorou uzavreli zmluvu o využívaní práv, keď je pôvodne dohodnutá odmena neúmerne nízka v porovnaní s následnými príslušnými príjmami a výhodami, ktoré vyplývajú z využívania diel alebo umeleckých výkonov.
V prípade absencie kolektívnych zmlúv, ktoré by ustanovovali porovnateľný mechanizmus, členské štáty zabezpečia, aby mali autori a výkonní umelci alebo organizácie zástupcov konajúce v ich mene právo nárokovať si na dodatočnú primeranú a spravodlivú odmenu od strany, s ktorou uzavreli zmluvu o využívaní práv, keď je pôvodne dohodnutá odmena neúmerne nízka v porovnaní s následnými príslušnými priamymi alebo nepriamymi príjmami a výhodami, ktoré vyplývajú z využívania diel alebo umeleckých výkonov.
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh smernice
Článok 16 – odsek 1
Členské štáty stanovia, že na spory týkajúce sa povinnosti transparentnosti podľa článku 14 a na mechanizmus úpravy zmlúv podľa článku 15 sa môže vzťahovať dobrovoľný postup alternatívneho riešenia sporov.
Členské štáty stanovia, že na spory týkajúce sa povinnosti transparentnosti podľa článku 14 a na mechanizmus úpravy zmlúv podľa článku 15 sa môže vzťahovať dobrovoľný postup alternatívneho riešenia sporov. Členské štáty zabezpečia, aby organizácie zastupujúce autorov a výkonných umelcov mohli iniciovať takéto konania na žiadosť jedného alebo viacerých autorov a výkonných umelcov.
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh smernice
Článok 16 a (nový)
Článok 16 a
Právo na zrušenie
1.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že autor alebo výkonný umelec získal licenciu alebo previedol svoje práva týkajúce sa diela alebo iného predmetu ochrany na výhradnom základe, mal autor alebo výkonný umelec právo na zrušenie v prípade, že nedošlo k využitiu diela alebo iného predmetu ochrany, alebo ak nie je sústavne pravidelne informovaný v súlade s článkom 14. Členské štáty môžu stanoviť osobitné ustanovenia s prihliadnutím na špecifiká rôznych sektorov a diel a na predpokladané obdobie ich využívania, najmä stanoviť lehoty pre právo na zrušenie.
2.  Právo na zrušenie stanovené v odseku 1 sa môže uplatniť až po uplynutí primeraného času od uzavretia licenčnej zmluvy alebo dohody o prevode a len na základe písomného oznámenia, ktoré stanovuje príslušnú lehotu, v rámci ktorej sa má uskutočniť využívanie licenčných alebo prevedených práv. Po uplynutí tejto lehoty môže autor alebo výkonný umelec rozhodnúť, že namiesto zrušenia práv ukončí exkluzivitu zmluvy. V prípade, že dielo alebo iný predmet ochrany obsahuje príspevok viacerých autorov alebo výkonných umelcov, uplatnenie individuálneho práva na zrušenie týchto autorov alebo výkonných umelcov upravuje vnútroštátne právo, v ktorom sa ustanovia pravidlá týkajúce sa práva na zrušenie týkajúce sa kolektívnych diel, pričom sa zohľadní relatívny význam jednotlivých príspevkov.
3.  Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú, ak je nevykonávanie práv prevažne spôsobené okolnosťami, ktorých nápravu možno od autora alebo výkonného umelca oprávnene očakávať.
4.  Zmluvné alebo iné dojednania, ktoré sa odchyľujú od práva na zrušenie, sú zákonné len v prípade, ak sú uzavreté prostredníctvom dohody založenej na kolektívnej zmluve.
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh smernice
Článok 17 a (nový)
Článok 17 a
V prípade použití, na ktoré sa vzťahujú výnimky alebo obmedzenia stanovené v tejto smernici, môžu členské štáty prijať alebo ponechať v platnosti všeobecnejšie ustanovenia, zlučiteľné s výnimkami a obmedzeniami, ktoré existujú v práve Únie.
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh smernice
Článok 18 – odsek 2
2.   Ustanovenia článku 11 sa uplatňujú aj na tlačové publikácie uverejnené pred [dátum uvedený v článku 21 ods. 1].
vypúšťa sa

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0245/2018).


Kontroly peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie, resp. opúšťajú Úniu ***I
PDF 132kWORD 46k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie, resp. opúšťajú Úniu, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1889/2005 (COM(2016)0825 – C8-0001/2017 – 2016/0413(COD))
P8_TA(2018)0338A8-0394/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0825),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 33 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0001/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na príspevky k návrhu legislatívneho aktu, ktoré predložili česká Poslanecká snemovňa a španielsky Parlament,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2017(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorskými výbormi podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 27. júna 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0394/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. septembra 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1889/2005

P8_TC1-COD(2016)0413


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/1672.)

(1) Ú. v. EÚ C 246, 28.7.2017, s. 22.


Boj proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva ***I
PDF 131kWORD 44k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (COM(2016)0826 – C8-0534/2016 – 2016/0414(COD))
P8_TA(2018)0339A8-0405/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0826),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0534/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na príspevky k návrhu legislatívneho aktu, ktoré predložili česká Poslanecká snemovňa, český Senát a španielsky Parlament,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 7. júna 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre právne veci (A8-0405/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. septembra 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva

P8_TC1-COD(2016)0414


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2018/1673.)


Situácia v Maďarsku
PDF 243kWORD 81k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2018 o návrhu, ktorým sa Rada vyzýva, aby podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii rozhodla, že existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt, na ktorých je Únia založená, zo strany Maďarska (2017/2131(INL))
P8_TA(2018)0340A8-0250/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 2 a článok 7 ods. 1,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho protokoly,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na medzinárodné zmluvy Organizácie Spojených národov a Rady Európy v oblasti ľudských práv, napríklad na Európsku sociálnu chartu a Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. mája 2017 o situácii v Maďarsku(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 16. decembra 2015(2) a z 10. júna 2015(3) o situácii v Maďarsku,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2013 o situácii v oblasti základných práv: normy a postupy v Maďarsku (podľa uznesenia Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012)(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 16. februára 2012 o nedávnom politickom vývoji v Maďarsku(5) a z 10. marca 2011 o zákone o médiách v Maďarsku(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(7),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 20. apríla 2004 o oznámení Komisie o článku 7 Zmluvy o Európskej únii: Rešpektovanie a podpora hodnôt, na ktorých je založená Únia(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 15. októbra 2003 o článku 7 Zmluvy o Európskej únii: Rešpektovanie a podpora hodnôt, na ktorých je založená Únia(9),

–  so zreteľom na výročné správy Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“) a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“),

–  so zreteľom na články 45, 52 a 83 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0250/2018),

A.  keďže Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ako je stanovené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ"), vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie a zakotvené v medzinárodných zmluvách v oblasti ľudských práv, a keďže tieto hodnoty, ktoré sú spoločné členským štátom a ku ktorým sa všetky členské štáty dobrovoľne prihlásili, tvoria základ práv uplatňovaných osobami žijúcimi v Únii;

B.  keďže jasné riziko vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ členským štátom sa netýka výlučne daného členského štátu, v ktorom sa riziko prejavuje, ale má vplyv aj na ostatné členské štáty, na vzájomnú dôveru medzi nimi, na samotný charakter Únie a základné práva jej občanov zaručené právnymi predpismi Únie;

C.  keďže podľa oznámenia Komisie z roku 2003 týkajúceho sa článku 7 Zmluvy o EÚ sa rozsah pôsobnosti článku 7 neobmedzuje na oblasti, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, ako v prípade článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie, a keďže Únia môže posúdiť existenciu jasného rizika vážneho porušenia spoločných hodnôt v oblastiach patriacich do právomocí členských štátov;

D.  keďže článok 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ predstavuje preventívnu fázu, ktorá Únii dáva právomoc zasiahnuť v prípade jasného rizika závažného porušenia spoločných hodnôt; keďže pri tomto preventívnom kroku sa počíta s dialógom s dotknutým členským štátom a jeho cieľom je zabrániť prípadnému udeleniu sankcií;

E.  keďže maďarské orgány boli síce stále pripravené diskutovať o zákonnosti každého konkrétneho opatrenia, no situácia sa nerieši a pretrvávajú mnohé obavy, čo má negatívny dosah na dobré meno Únie a na jej účinnosť a dôveryhodnosť pri ochrane základných práv, ľudských práv a demokracie v globálnom meradle a poukazuje na potrebu riešiť tieto obavy spoločným postupom Únie;

1.  uvádza, že obavy Európskeho parlamentu sa týkajú týchto oblastí:

   fungovanie ústavného a volebného systému;
   nezávislosť súdnictva a iných inštitúcií a práva sudcov;
   korupcia a konflikty záujmov;
   ochrana súkromia a údajov;
   sloboda prejavu;
   akademická sloboda;
   sloboda náboženského vyznania;
   sloboda združovania;
   právo na rovnaké zaobchádzanie;
   práva príslušníkov menšín vrátane Rómov a Židov a ochrana pred nenávistnými vyjadreniami voči týmto menšinám;
   základné práva migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov;
   hospodárske a sociálne práva;

2.  domnieva sa, že skutočnosti a smerovanie uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu spoločne predstavujú systémové ohrozenie hodnôt vytýčených v článku 2 Zmluvy o EÚ a jasné riziko ich vážneho porušenia;

3.  berie na vedomie výsledok parlamentných volieb v Maďarsku, ktoré sa konali 8. apríla 2018; zdôrazňuje skutočnosť, že každá maďarská vláda je zodpovedná za odstránenie rizika závažného porušenia hodnôt vytýčených v článku 2 Zmluvy o EÚ, aj keď toto riziko predstavuje trvalé následky politických rozhodnutí navrhovaných alebo schválených predchádzajúcimi vládami;

4.  v súlade s článkom 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ preto predkladá Rade priložený odôvodnený návrh, v ktorom Radu vyzýva, aby rozhodla, či existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ zo strany Maďarska a aby v tejto súvislosti adresovala Maďarsku vhodné odporúčania;

5.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie a odôvodnený návrh rozhodnutia Rady priložený k tomuto uzneseniu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

PRÍLOHA K UZNESENIU

Návrh rozhodnutia Rady o určení podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, že existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt, na ktorých je Únia založená, zo strany Maďarska

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 7 ods. 1,

so zreteľom na odôvodnený návrh Európskeho parlamentu,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)  Únia je založená na hodnotách uvedených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ), ktoré sú spoločné členským štátom a súčasťou ktorých je aj rešpektovanie demokracie, zásad právneho štátu a ľudských práv. V súlade s článkom 49 Zmluvy o EÚ si pristúpenie k Únii vyžaduje dodržiavanie a podporu hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ.

(2)  Pristúpenie Maďarska bolo dobrovoľným aktom vychádzajúcim zo zvrchovaného rozhodnutia, ktoré odrážalo široký konsenzus celého maďarského politického spektra.

(3)  Európsky parlament vo svojom odôvodnenom návrhu predložil svoje obavy týkajúce sa situácie v Maďarsku. Hlavné obavy sa týkajú najmä fungovania ústavného a volebného systému, nezávislosti súdnictva a iných inštitúcií, práv sudcov, korupcie a konfliktov záujmov, ochrany súkromia a údajov, slobody prejavu, akademickej slobody, slobody náboženského vyznania, slobody združovania, práva na rovnaké zaobchádzanie, práv osôb patriacich k menšinám vrátane Rómov a Židov a ochrany pred nenávistnými vyjadreniami voči týmto menšinám, základných práv migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov a hospodárskych a sociálnych práv.

(4)  Európsky parlament takisto poznamenal, že maďarské orgány sú stále pripravené diskutovať o zákonnosti každého konkrétneho opatrenia, ale vôbec nekonajú, pokiaľ ide o opatrenia odporúčané v jeho predošlých uzneseniach.

(5)  Vo svojom uznesení zo 17. mája 2017 o situácii v Maďarsku Európsky parlament uviedol, že súčasná situácia v Maďarsku predstavuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ a že odôvodňuje začatie postupu uvedeného v článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ.

(6)  Vo svojom oznámení z roku 2003 o článku 7 Zmluvy o Európskej únii Komisia vymenúva mnohé zdroje informácií, ktoré treba zvážiť pri monitorovaní dodržiavania a presadzovania spoločných hodnôt, napríklad správy medzinárodných organizácií, správy MVO a rozhodnutia regionálnych a medzinárodných súdov. Veľké obavy zo situácie v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv v Maďarsku vyjadrili mnohí aktéri na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni vrátane inštitúcií a orgánov Únie, Rady Európy, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „OBSE“), Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“), ako aj mnohých organizácií občianskej spoločnosti. Je však potrebné považovať ich za právne nezáväzné stanoviská, keďže len Súdny dvor Európskej únie môže vykladať ustanovenia zmlúv.

Fungovanie ústavného a volebného systému

(7)  Benátska komisia vyjadrila obavy v súvislosti s procesom tvorby ústavy v Maďarsku už pri niekoľkých príležitostiach, a to pokiaľ ide o základný zákon, ako aj jeho novelizácie. Uvítala skutočnosť, že základný zákon zavádza ústavný poriadok založený na demokracii, zásadách právneho štátu a ochrane základných práv ako základných zásadách, a uznala úsilie o zavedenie ústavného poriadku v súlade so spoločnými európskymi demokratickými hodnotami a normami a o reguláciu základných práv a slobôd v súlade so záväznými medzinárodnými nástrojmi. Kritika sa sústredila na nedostatočnú transparentnosť procesu, nedostatočné zapojenie občianskej spoločnosti, neexistenciu skutočných konzultácií, ohrozenie oddelenia právomocí a oslabenie vnútroštátneho systému bŕzd a protiváh.

(8)  Právomoci maďarského ústavného súdu sa v dôsledku ústavnej reformy obmedzili, aj čo sa týka rozpočtových záležitostí, zrušenia žalôb vo verejnom záujme (actio popularis), možnosti súdu odvolávať sa na svoju judikatúru platnú pred 1. januárom 2012 a obmedzenie možnosti súdu preskúmavať ústavnosť akýkoľvek zmien základného zákona okrem tých, ktoré majú len procesnú povahu. Benátska komisia vyjadrila vážne obavy z týchto obmedzení a z postupu vymenúvania sudcov a vo svojom stanovisku z 19. júna 2012 k zákonu č. CLI z roku 2011 o maďarskom ústavnom súde a vo svojom stanovisku zo 17. júna 2013 k štvrtej novele Základného zákona Maďarska maďarským orgánom odporučila, aby zabezpečili nevyhnutný systém bŕzd a protiváh. Benátska komisia vo svojich stanoviskách takisto poukázala na niekoľko pozitívnych prvkov reforiem, napríklad poskytnutie rozpočtových záruk, vylúčenie znovuzvolenia sudcov a prisúdenie práva začať konanie vo veci posúdenia ex post komisárovi pre základné práva.

(9)  Vo svojich záverečných pripomienkach z 5. apríla 2018 Výbor OSN pre ľudské práva vyjadril znepokojenie z toho, že súčasný postup podávania ústavných sťažností poskytuje obmedzenejší prístup k ústavnému súdu, nestanovuje lehotu na vykonanie ústavného preskúmania a nemá odkladný účinok na napadnuté právne predpisy. Spomína sa v ňom aj to, že ustanoveniami nového zákona o ústavnom súde sa oslabuje zabezpečenie funkčného obdobia sudcov a zvyšuje sa vplyv vlády na zloženie a fungovanie ústavného súdu tým, že sa zmenil postup vymenovania sudcov, počet sudcov súdu a vek ich odchodu do dôchodku. Výbor vyjadril obavy aj z obmedzenia kompetencií a právomocí ústavného súdu pri preskúmavaní právnych predpisov týkajúcich sa rozpočtových záležitostí.

(10)  V správe prijatej 27. júna 2018 volebná pozorovateľská misia s obmedzeným rozsahom Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva uviedla, že po technickej stránke boli voľby zvládnuté profesionálne a transparentne, základné práva a slobody boli celkovo rešpektované, no uplatňované v neprajnej atmosfére. Volebná administratíva splnila svoju úlohu profesionálne, transparentne a tešila sa celkovej dôvere zainteresovaných strán a bola vo všeobecnosti vnímaná ako nestranná. Volebná kampaň bola síce čulá, no nepriateľská, pričom zastrašujúca volebná rétorika zúžila priestor pre zásadnú diskusiu a možnosti voličov fundovane sa rozhodnúť. Financovanie verejnej kampane a výdavkové stropy sú nastavené tak, aby všetkým kandidátom zaručili rovnaké príležitosti. Možnosti kandidátov uchádzať sa o volebné kreslá za rovnakých podmienok však výrazne oslabili nadmerné vládne výdavky na verejné informačné spoty, ktoré zdôrazňovali volebný odkaz vládnucej strany. Keďže až do ukončenia volieb neexistovala povinnosť informovať o financovaní kampaní, voliči boli v podstate ochudobnení o tieto informácie, ktoré boli kľúčové pre informované rozhodnutie. Misia takisto vyjadrila obavy v súvislosti s vymedzením volebných obvodov s jedným mandátom. Podobné obavy odzneli už v spoločnom stanovisku z 18. júna 2012 k zákonu o voľbe poslancov maďarského parlamentu, ktoré prijala Benátska komisia a Rada pre demokratické voľby a v ktorom sa uvádzalo, že volebné obvody sa musia vymedziť transparentne a profesionálne na základe nestranného a nezaujatého procesu, teda tak, aby sa predchádzalo krátkodobým politickým cieľom (machináciám s hranicami volebných obvodov).

(11)  Maďarská vláda v posledných rokoch vo veľkej miere využívala vnútroštátne konzultácie, a tak rozširovala priamu demokraciu na vnútroštátnej úrovni. Komisia 27. apríla 2017 poukázala na to, že vnútroštátne konzultácie pod názvom Zastavme Brusel obsahovali niekoľko tvrdení a obvinení, ktoré boli z faktického hľadiska nesprávne alebo mimoriadne zavádzajúce. Maďarská vláda takisto uskutočnila v máji 2015 konzultáciu nazvanú Migrácia a terorizmus a v októbri 2017 konzultáciu namierenú proti takzvanému Sorosovmu plánu. Uvedené konzultácie poukazovali na paralely medzi terorizmom a migráciou, vyvolávali nenávisť voči migrantom a zameriavali sa najmä na osobu Georgea Sorosa a na Úniu.

Nezávislosť súdnictva a iných inštitúcií a práva sudcov

(12)  V dôsledku rozsiahlych zmien právneho rámca uzákoneného v roku 2011 boli predsedovi novovytvoreného Národného súdneho úradu zverené rozsiahle právomoci. Benátska komisia tieto rozsiahle právomoci kritizovala vo svojom stanovisku k zákonu č. CLXII z roku 2011 o právnom postavení a odmeňovaní sudcov a k zákonu č. CLXI z roku 2011 o organizácii a správe súdov Maďarska, ktoré prijala 19. marca 2012, a v stanovisku k základným právnym predpisom týkajúcim sa súdnictva, ktoré prijala 15. októbra 2012. Podobné obavy vyjadril aj osobitný spravodajca OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov 29. februára 2012 a 3. júla 2013, ako aj Skupina štátov Rady Európy proti korupcii (ďalej len „GRECO“) vo svojej správe prijatej 27. marca 2015. Všetci títo aktéri zdôraznili, že je potrebné posilniť úlohu kolektívneho orgánu – Národnej súdnej rady v pozícii dohľadu, lebo predseda Národného súdneho úradu, ktorý je volený maďarským parlamentom, sa nemôže považovať za orgán súdnej samoregulácie. Na základe medzinárodných odporúčaní sa postavenie predsedu Národného súdneho úradu zmenilo a jeho právomoci sa obmedzili tak, aby sa zabezpečila lepšia rovnováha medzi predsedom a Národnou súdnou radou.

(13)  Od roku 2012 Maďarsko podniklo pozitívne kroky smerujúce k prevodu určitých funkcií z predsedu Národného súdneho úradu na Národnú súdnu radu s cieľom vytvoriť lepšiu rovnováhu medzi týmito dvomi orgánmi. Stále sú však potrebné ďalšie opatrenia. Vo svojej správe z 27. marca 2015 skupina GRECO vyzvala, aby sa minimalizovali možné riziká svojvoľných rozhodnutí predsedu Národného súdneho úradu. Predseda Národného súdneho úradu okrem iného môže preraďovať a priraďovať sudcov a plní takisto úlohy v rámci súdnej disciplíny. Predseda Národného súdneho úradu takisto dáva odporúčania maďarskému prezidentovi na vymenovanie a odvolávanie predsedov súdov, čo sa týka aj predsedov a podpredsedov odvolacích súdov. Skupina GRECO uvítala nedávno prijatý kódex správania pre sudcov, no domnieva sa, že by mohol byť jednoznačnejší a mal by byť doplnený odbornou prípravou v rámci služby. Takisto uznala zmeny prijaté v oblasti pravidiel prijímania a výberu sudcov v Maďarsku v období rokov 2012 až 2014, ktorými Národná súdna rada získala silnejšiu dozornú funkciu v procese výberu. Na zasadnutí Národnej súdnej rady, ktoré sa konalo 2. mája 2018, táto rada jednohlasne prijala rozhodnutia o postupe predsedu Národného súdneho úradu, pokiaľ ide o vyhlasovanie výziev na podávanie prihlášok na sudcovské funkcie a vedúce funkcie za neúspešné. Podľa týchto rozhodnutí je postup predsedu nezákonný.

(14)  Dňa 29. mája 2018 maďarská vláda predložila návrh siedmej novely základného zákona (T/332), ktorá bola prijatá 20. júna 2018. Zaviedol sa ňou nový systém správnych súdov.

(15)  Po rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) zo 6. novembra 2012 vo veci C-286/12, Komisia/Maďarsko(10), ktorého záver znel, že prijatím vnútroštátneho režimu, ktorý stanovuje, že dovŕšením veku 62 rokov zaniká služobný pomer sudcov, prokurátorov a notárov, Maďarsko nesplnilo povinnosti podľa práva Únie, maďarský parlament prijal zákon č. XX z roku 2013, v ktorom sa stanovilo, že vek odchodu do dôchodku sudcov sa postupne počas desaťročného obdobia zníži na 65 rokov, a vymedzili sa kritériá návratu do funkcie alebo náhrady škody. Tento zákon poskytoval sudcom, ktorí odišli do dôchodku, možnosť vrátiť sa na svoje bývalé pozície na rovnakom súde a za rovnakých podmienok ako pred prijatím regulácie veku odchodu do dôchodku, alebo, ak sa vrátiť nechceli, dostali 12-mesačné odstupné ako náhradu stratených príjmov a mohli podať na súd žalobu o ďalšiu náhradu škody, čo im však nezaručovalo opätovné dosadenie na vedúce administratívne pozície. Komisia však uznala opatrenia Maďarska zamerané na dosiahnutie súladu zákona o odchode do dôchodku s právom Únie. Vo svojej správe z októbra 2015 Inštitút pre ľudské práva v rámci Medzinárodnej advokátskej komory (International Bar Association) uviedol, že väčšina odvolaných sudcov sa na svoje pôvodné pozície už nevrátila, čiastočne preto, že ich predchádzajúce pozície už boli obsadené. Uviedol tiež, že nemožno zaručiť nezávislosť a nestrannosť maďarského súdnictva a záruky právneho štátu zostávajú oslabené.

(16)  Vo svojom rozsudku zo 16. júla 2015, Gazsó/Maďarsko, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) konštatoval, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a práva na účinný prostriedok nápravy. ESĽP dospel k záveru, že porušenia majú pôvod v praxi, ktorá spočíva v tom, že Maďarsko opakovane nie je schopné zabezpečiť, aby sa konania o určení občianskych práv a povinností skončili v primeranej lehote, a neprijíma opatrenia umožňujúce žiadateľom uplatniť si nárok na náhradu škody v dôsledku nadmerne dlhého občianskoprávneho konania na vnútroštátnej úrovni. Na vykonanie tohto rozsudku sa stále čaká. Nový maďarský občiansky súdny poriadok prijatý v roku 2016 zabezpečuje urýchlenie občianskeho konania zavedením dvojfázového postupu. Maďarsko informovalo Výbor ministrov Rady Európy o tom, že nový zákon vytvárajúci účinný prostriedok nápravy v prípade prieťahov v konaní bude prijatý do októbra 2018.

(17)  Vo svojom rozsudku z 23. júna 2016, Baka/Maďarsko, ESĽP dospel k záveru, že došlo k porušeniu práva na prístup k súdu a na slobodu prejavu Andrása Baku, ktorý bol v júni 2009 vymenovaný za predsedu najvyššieho súdu na šesťročné funkčné obdobie, ale v súlade s prechodnými ustanoveniami základného zákona sa tejto funkcie vzdal, za predpokladu, že právnym nástupcom najvyššieho súdu bude Kúria. Na vykonanie tohto rozsudku sa stále čaká. Dňa 10. marca 2017 Výbor ministrov Rady Európy požiadal, aby sa prijali opatrenia na predchádzanie ďalšiemu predčasnému odvolaniu sudcov z podobných dôvodov, a tým sa zabránilo prípadnému zneužívaniu v tejto súvislosti. Maďarská vláda konštatovala, že takéto opatrenia nesúvisia s výkonom rozsudku.

(18)  Dňa 29. septembra 2008 bol za splnomocnenca pre ochranu údajov vymenovaný András Jóri na šesťročné funkčné obdobie. S účinnosťou od 1. januára 2012 sa však maďarský parlament rozhodol reformovať systém ochrany údajov a nahradiť splnomocnenca vnútroštátnym orgánom pre ochranu údajov a slobodu informácií. Pán Jóri musel teda svoj úrad opustiť pred skončením svojho funkčného obdobia. Dňa 8. apríla 2014 Súdny dvor vyhlásil, že s nezávislosťou orgánov dozoru sa nevyhnutne spája povinnosť umožniť im, aby v úrade zostali celé funkčné obdobie, a že Maďarsko nesplnilo svoje povinnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES(11). Maďarsko zmenilo pravidlá vymenúvania splnomocnenca, ospravedlnilo sa a vyplatilo dohodnutú sumu náhrady škody.

(19)  Benátska komisia vo svojom stanovisku k zákonu č. CLXIII z roku 2011 o prokuratúre a k zákonu č. CLXIV z roku 2011 o štatúte generálneho prokurátora, prokurátorov a ostatných zamestnancoch prokuratúry a o povolaní v oblasti prokuratúry, ktoré prijala 19. júna 2012, poukázala na niekoľko nedostatkov. Skupina GRECO vo svojej správe prijatej 27. marca 2015 naliehavo vyzvala maďarské orgány, aby podnikli ďalšie kroky zamerané na zabránenie zneužívaniu a na zvýšenie nezávislosti prokuratúry, okrem iného aj odstránením možnosti opätovného zvolenia generálneho prokurátora. Skupina GRECO navyše žiadala, aby disciplinárne konanie proti bežným prokurátorom bolo transparentnejšie a aby sa rozhodnutia o presune prípadu od jedného prokurátora inému riadili prísnymi právnymi kritériami a odôvodneniami. Podľa maďarskej vlády sa v správe skupiny GRECO o súlade z roku 2017 uznáva pokrok, ktorý Maďarsko dosiahlo ohľadom prokurátorov (maďarské orgány zverejnenie publikácie napriek výzvam predneseným na plenárnom zasadnutí GRECO zatiaľ nepovolili). Druhá správa o súlade sa pripravuje.

Korupcia a konflikty záujmov

(20)  Vo svojej správe prijatej 27. marca 2015 skupina GRECO vyzvala na vypracovanie kódexov správania pre poslancov maďarského parlamentu upravujúcich prípady konfliktov záujmov. Poslanci parlamentu by navyše mali byť povinní nahlasovať konflikty záujmov, ktoré vznikajú ad hoc, pričom túto požiadavku by mala dopĺňať ešte dôraznejšia povinnosť podávať majetkové priznania. Takisto by sa mali doplniť ustanovenia umožňujúce udeľovať sankcie za predloženie nepresných majetkových priznaní. Okrem toho by sa majetkové priznania mali zverejňovať na internete, aby bol možný skutočný verejný dohľad. Mala by sa zaviesť štandardná elektronická databáza umožňujúca transparentný prístup ku všetkým priznaniam a ich zmenám.

(21)  V správe prijatej 27. júna 2018 volebná pozorovateľská misia s obmedzeným rozsahom Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva dospela k záveru, že obmedzené monitorovanie výdavkov na kampaň a chýbajúce dôsledné vykazovanie zdrojov financií na kampaň pred voľbami ohrozujú transparentnosť financovania kampane a možnosť voličov informovane sa rozhodnúť, čo je v rozpore s medzinárodnými záväzkami a osvedčenými postupmi. Štátny kontrolný úrad má právomoc monitorovať a kontrolovať, či boli splnené zákonné požiadavky. Súčasťou správy nebola oficiálna správa o kontrole vydaná Štátnym kontrolným úradom týkajúca sa parlamentných volieb konaných v roku 2018, keďže v tom čase ešte nebola hotová.

(22)  Riadiaci výbor Partnerstva za otvorené vládnutie (Open Government Partnership – OGP) 7. decembra 2016 dostal list od maďarskej vlády, v ktorom oznámila svoje okamžité ukončenie členstva v partnerstve, ktoré na dobrovoľnej báze zoskupuje 75 krajín a stovky organizácií občianskej spoločnosti. Partnerstvo OGP maďarskú vládu od júla 2015 preverovalo pre obavy vyjadrené organizáciami občianskej spoločnosti, najmä v súvislosti s ich priestorom na vykonávanie činnosti v krajine. Členmi OGP nie sú všetky členské štáty EÚ.

(23)  Maďarsko využíva finančné prostriedky EÚ na úrovni 4,4 % svojho HDP, ktoré tak tvoria viac než polovicu verejných investícií. Podiel zákaziek pridelených po postupe verejného obstarávania s jedinou ponukou bol v roku 2016 naďalej vysoký – 36 %. Maďarsko má najvyšší percentuálny podiel finančných odporúčaní úradu OLAF v Únii, pokiaľ ide o štrukturálne fondy a poľnohospodárstvo v rokoch 2013 – 2017. V roku 2016 úrad OLAF uzavrel vyšetrovanie dopravného projektu v Maďarsku v hodnote 1,7 miliardy EUR, ktorého hlavnými účastníkmi boli viaceré medzinárodné špecializované stavebné spoločnosti. Vyšetrovaním sa zistili veľmi závažné nezrovnalosti, ako aj možné podvody a korupcia pri realizácii projektu. V roku 2017 OLAF zistil „závažné nezrovnalosti“ a „konflikt záujmu“ pri prešetrovaní 35 zákaziek na verejné osvetlenie udelených spoločnosti, ktorú v tom čase viedol zať maďarského premiéra. OLAF poslal Generálnemu riaditeľstvu Komisie pre regionálnu a mestskú politiku záverečnú správu s finančnými odporúčaniami na vymáhanie 43,7 milióna EUR a generálnemu prokurátorovi Maďarska zaslal súdne odporúčania. Pri cezhraničnom vyšetrovaní, ktoré OLAF uzavrel v roku 2017, boli vyslovené obvinenia v súvislosti s eventuálnym zneužitím finančných prostriedkov Únie pri 31 výskumno-vývojových projektoch. Vyšetrovanie vedené v Maďarsku, Lotyšsku a Srbsku odhalilo subdodávateľský podvod, ktorého cieľom bolo umelé navyšovanie cien projektov a zakrytie skutočnosti, že konečnými dodávateľmi boli spriaznené spoločnosti. OLAF preto uzavrel vyšetrovanie s finančným odporúčaním, aby Komisia vymohla 28,3 milióna EUR, a so súdnym odporúčaním pre maďarské súdne orgány. Maďarsko sa rozhodlo nezapojiť sa do vytvárania Európskej prokuratúry, ktorá bude zodpovedná za vyšetrovanie a stíhanie páchateľov a spolupáchateľov trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, a za ich postavenie pred súd.

(24)  Podľa siedmej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti sa efektívnosť verejnej správy v Maďarsku od roku 1996 znížila a Maďarsko je jedným z členských štátov s najmenej efektívnou verejnou správou v Únii. Všetky maďarské regióny sú výrazne pod priemerom Únie, pokiaľ ide o kvalitu verejnej správy. Podľa správy EÚ o boji proti korupcii zverejnenej Európskou komisiou v roku 2014 sa v Maďarsku korupcia vníma ako rozšírená (89 %). Podľa správy o globálnej konkurencieschopnosti (Global Competitiveness Report) za obdobie 2017 – 2018, ktorú vydalo Svetové ekonomické fórum, bola vysoká úroveň korupcie jedným z najproblematickejších faktorov podnikania v Maďarsku.

Ochrana súkromia a údajov

(25)  Vo svojom rozsudku z 12. januára 2016, Szabó a Vissy/Maďarsko, ESĽP zistil, že v dôsledku nedostatočných právnych záruk pred prípadným neoprávneným tajným sledovaním z dôvodov národnej bezpečnosti, a to aj v súvislosti s použitím telekomunikačných prostriedkov, bolo porušené právo na rešpektovanie súkromného života. Predkladatelia neuviedli, že by boli vystavení opatreniam tajného sledovania, preto sa ďalšie individuálne opatrenia nejavili ako potrebné. Ako všeobecné opatrenie sa vyžaduje novelizácia príslušných právnych predpisov. O návrhoch na novelizáciu zákona o národných bezpečnostných službách v súčasnosti diskutujú odborníci príslušných maďarských ministerstiev. Na vykonanie tohto rozsudku sa preto stále čaká.

(26)  V záverečných pripomienkach z 5. apríla 2018 Výbor OSN pre ľudské práva vyjadril obavy, že právny rámec Maďarska pre tajné sledovanie na účely národnej bezpečnosti umožňuje hromadné odpočúvanie komunikácie a neobsahuje dostatočné záruky pred svojvoľným narušením práva na súkromie. Jeho obavy sa týkali aj chýbajúcich ustanovení zaisťujúcich účinné prostriedky nápravy v prípadoch zneužitia a čo najskoršie informovanie dotknutej osoby po ukončení tohto opatrenia dohľadu bez ohrozenia účelu obmedzenia.

Sloboda prejavu

(27)  Benátska komisia 22. júna 2015 prijala stanovisko k právnym predpisom o médiách (zákon č. CLXXXV o mediálnych službách a masmédiách, zákon č. CIV o slobode tlače a právny predpis o zdaňovaní príjmov masmédií z reklamy) v Maďarsku, v ktorom vyzvala na niekoľko zmien zákona o tlači a zákona o médiách, najmä v súvislosti s vymedzením pojmu „nezákonný mediálny obsah“, zverejňovaním zdrojov žurnalistov a sankciami pre médiá. Podobné obavy boli vyjadrené aj v analýze, ktorú si objednal Úrad predstaviteľa OBSE pre slobodu médií vo februári 2011, predchádzajúcim komisárom Rady Európy pre ľudské práva v jeho stanovisku k právnym predpisom o médiách v Maďarsku s ohľadom na normy Rady Európy pre slobodu médií z 25. februára 2011, ako aj odborníkmi Rady Európy pre maďarské právne predpisy o médiách v ich posudku z 11. mája 2012. Generálny tajomník Rady Európy vo vyhlásení z 29. januára 2013 uvítal, že diskusie v oblasti médií viedli k niekoľkým významným zmenám. Pretrvávajúce obavy však opätovne vyslovil aj komisár Rady Európy pre ľudské práva v správe nasledujúcej po jeho návšteve v Maďarsku, ktorá bola zverejnená 16. decembra 2014. Komisár sa zmienil aj o problematike koncentrácie vlastníctva médií a autocenzúry, pričom uviedol, že právny rámec kriminalizujúci ohováranie by sa mal zrušiť.

(28)  Benátska komisia vo svojom stanovisku z 22. júna 2015 k právnym predpisom o médiách uznala dlhoročné úsilie maďarskej vlády o zlepšenie pôvodného textu zákonov o médiách, v súlade s pripomienkami rôznych pozorovateľov vrátane Rady Európy, a pozitívne hodnotila ochotu maďarských orgánov pokračovať v dialógu. Trvala však na tom, že je potrebné zmeniť pravidlá upravujúce voľbu členov Rady pre médiá, aby sa zabezpečilo spravodlivé zastúpenie spoločensky významných politických a iných skupín, a že by sa mal upraviť spôsob vymenúvania a pozícia predsedu Rady pre médiá alebo predsedu Úradu pre médiá s cieľom obmedziť koncentráciu právomoci a zabezpečiť politickú neutrálnosť. V súlade s tým by sa mala reformovať aj dozorná rada. Benátska komisia takisto odporučila decentralizáciu riadenia verejných poskytovateľov mediálnych služieb a to, aby Národná tlačová agentúra prestala byť exkluzívnym poskytovateľom správ pre verejných poskytovateľov mediálnych služieb. Podobné obavy boli vyjadrené aj v analýze, ktorú si objednal Úrad predstaviteľa OBSE pre slobodu médií vo februári 2011, predchádzajúcim komisárom Rady Európy pre ľudské práva v jeho stanovisku k právnym predpisom o médiách v Maďarsku s ohľadom na normy Rady Európy pre slobodu médií z 25. februára 2011, ako aj odborníkmi Rady Európy pre maďarské právne predpisy o médiách v ich posudku z 11. mája 2012. Generálny tajomník Rady Európy vo vyhlásení z 29. januára 2013 uvítal, že diskusie v oblasti médií viedli k niekoľkým významným zmenám. Pretrvávajúce obavy však opätovne vyslovil aj komisár Rady Európy pre ľudské práva v správe nasledujúcej po jeho návšteve v Maďarsku, ktorá bola zverejnená 16. decembra 2014.

(29)  Dňa 18. októbra 2012 Benátska komisia prijala stanovisko k zákonu č. CXII z roku 2011 o informačnom sebaurčení a slobode informácií v Maďarsku. Napriek celkovo pozitívnemu hodnoteniu Benátska komisia určila potrebu ďalších zlepšení. Po následných novelizáciách daného zákona sa však právo na prístup k vládnym informáciám obmedzilo ešte viac. Tieto novelizácie boli predmetom kritiky aj v analýze, ktorú si objednal Úrad predstaviteľa OBSE pre slobodu médií v marci 2016. Uvádzalo sa v nej, že poplatky účtované za priame náklady sa zdajú byť vcelku opodstatnené, no účtovanie poplatkov za čas, ktorý majú verejní činitelia stráviť odpovedaním na žiadosti, je neprijateľné. Ako sa uznáva v správe Komisie o Maďarsku z roku 2018, splnomocnenec pre ochranu údajov a súdy vrátane ústavného súdu zaujímajú v prípadoch súvisiacich s transparentnosťou progresívnu pozíciu.

(30)  V správe prijatej 27. júna 2018 volebná pozorovateľská misia s obmedzeným rozsahom Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva pre maďarské parlamentné voľby v roku 2018 uviedla, že prístup k informáciám, ako aj sloboda médií a združovania boli obmedzené, a to aj v dôsledku najnovších právnych zmien, a že mediálne pokrytie kampane bolo síce rozsiahle, ale aj vysoko polarizované, pričom chýbala kritická analýza z dôvodu politizácie vlastníctva médií a vplyvu vládnych propagačných kampaní. Verejný vysielateľ si splnil mandát a poskytol voľný vysielací čas jednotlivým kandidátom, ale v rámci spravodajstva a redakčných príspevkov jasne favorizoval vládnu koalíciu, čo je v rozpore s medzinárodnými štandardmi. Väčšina komerčných vysielateľov bola v rámci svojho spravodajstva buď na strane vládnúcich, alebo opozičných strán. Elektronické médiá poskytli platformu na pluralitnú a tematickú politickú diskusiu. Misia navyše poznamenala, že politizácia vlastníctva spojená s obmedzujúcim právnym rámcom a chýbajúcim nezávislým regulačným orgánom pre médiá mala negatívny vplyv na redakčnú slobodu, čím sa obmedzil prístup voličov k pluralistickým informáciám. Konštatovala tiež, že novelami sa zaviedli nenáležité obmedzenia práva na prístup k informáciám, pretože sa rozšírila definícia informácií, ktoré nepodliehajú zverejneniu, a zvýšil sa poplatok za vybavenie žiadosti o informácie.

(31)  Výbor OSN pre ľudské práva vo svojich záverečných pripomienkach z 5. apríla 2018 vyjadril obavy zo zákonov o médiách v Maďarsku a z praktík, ktorými sa obmedzuje sloboda presvedčenia a prejavu. Vyjadril znepokojenie z toho, že po postupných úpravách zákona súčasný legislatívny rámec v plnej miere nezabezpečuje necenzurovanú a neobmedzenú tlač. S obavami skonštatoval, že Rada pre médiá a Úrad pre médiá nemajú dostatočnú nezávislosť na vykonávanie svojich funkcií a že majú príliš široké regulačné a sankčné právomoci.

(32)  Predstaviteľ OBSE pre slobodu médií 13. apríla 2018 dôrazne odsúdil skutočnosť, že maďarský mediálny zdroj zverejnil zoznam viac než 200 ľudí s tvrdením, že 2 000 ľudí vrátane osôb uvedených menovite v zozname údajne pracuje na „zvrhnutí vlády“. Zoznam zverejnil maďarský časopis Figyelő 11. apríla a obsahuje mená mnohých novinárov a ďalších občanov. Predstaviteľ OBSE pre slobodu médií vyjadril 7. mája 2018 vážnu obavu z neudelenia akreditácie niekoľkým nezávislým novinárom, čo im zabránilo v možnosti podávať správy z inauguračnej schôdze nového maďarského parlamentu. Okrem toho skonštatoval, že takáto udalosť by sa nemala používať ako nástroj na obmedzovanie obsahu kritických správ a že takáto prax je zlým precedensom pre nové funkčné obdobie maďarského parlamentu.

Akademická sloboda

(33)  Dňa 6. októbra 2017 Benátska komisia prijala stanovisko k zákonu č. XXV zo 4. apríla 2017 o novele zákona č. CCIV z roku 2011 o národnom terciárnom vzdelávaní. Komisia dospela k záveru, že zavedenie prísnejších pravidiel bez uvedenia riadnych dôvodov v spojení s prísnymi lehotami a vážnymi právnymi dôsledkami pre zahraničné univerzity, ktoré už majú sídlo v Maďarsku a mnoho rokov vykonávajú svoju činnosť v súlade so zákonom, sa z hľadiska zásad a záruk právneho štátu a dodržiavania základných práv zdá byť veľmi problematické. Tieto univerzity a ich študenti sú chránení vnútroštátnymi a medzinárodnými pravidlami o akademickej slobode, slobode prejavu a zhromažďovania, o práve na vzdelanie a slobode vzdelania. Benátska komisia odporučila, aby maďarské orgány zabezpečili predovšetkým to, aby nové pravidlá o požiadavke na vlastnenie pracovného povolenia nemali neprimeraný vplyv na akademickú slobodu a aby sa uplatňovali nediskriminačne a pružne bez ohrozenia kvality a medzinárodnej povahy vzdelávania, ktoré existujúce univerzity už poskytujú. Obavy týkajúce sa novely zákona č. CCIV z roku 2011 o národnom terciárnom vzdelávaní vyjadrili aj osobitní spravodajcovia OSN pre slobodu presvedčenia a prejavu, pre slobodu pokojného zhromažďovania a združovania sa a pre kultúrne práva, a to vo svojom vyhlásení z 11. apríla 2017. Výbor OSN pre ľudské práva vo svojich záverečných pripomienkach z 5. apríla 2018 konštatoval nedostatočné odôvodnenie stanovenia takýchto obmedzení slobody myslenia, prejavu a združovania, ako aj akademickej slobody.

(34)  Dňa 17. októbra 2017 maďarský parlament predĺžil lehotu na splnenie nových kritérií zo strany zahraničných univerzít vykonávajúcich činnosť v krajine do 1. januára 2019 na výslovnú žiadosť dotknutých inštitúcií a na základe odporúčania predsedníctva maďarskej konferencie rektorov. Benátska komisia toto predĺženie uvítala. Rokovania medzi maďarskou vládou a dotknutými zahraničnými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, najmä Stredoeurópskou univerzitou, stále prebiehajú, pričom právne vákuum pre zahraničné univerzity pretrváva, hoci Stredoeurópska univerzita splnila nové požiadavky v náležitom čase.

(35)  Komisia sa 7. decembra 2017 rozhodla podať žalobu proti Maďarsku na Súdny dvor Európskej únie z dôvodu, že novela zákona č. CCIV z roku 2011 o národnom terciárnom vzdelávaní neprimerane obmedzuje univerzity Únie a tretích krajín v ich činnosti a že tento zákon treba uviesť späť do súladu s právom Únie. Komisia dospela k záveru, že nové právne predpisy sú v rozpore s právom na akademickú slobodu, právom na vzdelanie a právom na podnikanie, ako sa stanovujú v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a právnymi záväzkami Únie podľa medzinárodného obchodného práva.

(36)  Dňa 9. augusta 2018 sa na verejnosť dostala správa, že maďarská vláda plánuje stiahnuť magisterský program rodových štúdií na verejnej univerzite Eötvös Loránd (ELTE) a odmietnuť uznávanie magisterského programu rodových štúdií zo súkromnej Stredoeurópskej univerzity. Európsky parlament poukazuje na to, že verejnej diskusii v Maďarsku dominuje nesprávna interpretácia pojmu „rod”, a vyjadruje nad týmto úmyselným nesprávnym výkladom pojmov „rod” a „rodová rovnosť“ poľutovanie; Európsky parlament odsudzuje útoky na slobodnú výučbu a výskum, najmä pokiaľ ide o rodové štúdie, ktorých cieľom je analyzovať mocenské vzťahy, diskrimináciu a vzťahy medzi pohlaviami v spoločnosti a hľadať riešenia na odstránenie nerovností a ktoré sa stali terčom ohováračských kampaní. Európsky parlament žiada, aby sa v plnom rozsahu obnovila a zabezpečila základná demokratická zásada slobody vzdelávania.

Sloboda náboženského vyznania

(37)  Maďarský parlament prijal 30. decembra 2011 zákon č. CCVI z roku 2011 o práve na slobodu svedomia a náboženského vyznania a o právnom postavení cirkví, denominácií a náboženských spoločenstiev v Maďarsku, ktorý nadobudol platnosť 1. januára 2012. Zákonom sa prehodnotila právna subjektivita mnohých náboženských organizácií a počet zákonom uznávaných cirkví v Maďarsku sa znížil na 14. Komisár Rady Európy pre ľudské práva 16. decembra 2011 vyjadril svoje obavy z tohto zákona v liste, ktorý poslal maďarským orgánom. V reakcii na medzinárodný tlak maďarský parlament vo februári 2012 zvýšil počet uznávaných cirkví na 31. Dňa 19. marca 2012 Benátska komisia prijala stanovisko k zákonu č. CCVI z roku 2011 o práve na slobodu svedomia a náboženského vyznania a o právnom postavení cirkví, denominácií a náboženských spoločenstiev v Maďarsku. Uviedla v ňom, že v zákone sa stanovuje skupina požiadaviek, ktoré sú neúmerné a sú založené na svojvoľných kritériách, pokiaľ ide o uznanie cirkvi. Okrem toho uviedla, že zákon viedol k procesu zrušenia registrácie pre stovky predtým zákonne uznávaných cirkví a že zákonom sa do istej miery zavádza nerovnaké a dokonca diskriminačné zaobchádzanie s náboženským vyznaním a spoločenstvami v závislosti od toho, či sú, alebo nie sú uznávané.

(38)  Ústavný súd Maďarska vo februári 2013 rozhodol, že zrušenie registrácie pre uznávané cirkvi bolo neústavné. V reakcii na rozhodnutie ústavného súdu maďarský parlament základný zákon v marci 2013 zmenil. V júni a septembri 2013 maďarský parlament zmenil zákon č. CCVI z roku 2011 s cieľom vytvoriť dvojúrovňovú klasifikáciu pozostávajúcu z „náboženských spoločenstiev“ a „začlenených cirkví“. V septembri 2013 maďarský parlament zmenil aj základný zákon výslovne na to, aby mohol vyberať náboženské spoločenstvá na „spoluprácu“ so štátom na „činnostiach verejného záujmu“, čím si udelil právomoc uznať podľa vlastného uváženia náboženskú organizáciu dvojtretinovou väčšinou hlasov.

(39)  Vo svojom rozsudku z 8. apríla 2014, Magyar Keresztény Mennonita Egyház a ostatní/Maďarsko, ESĽP rozhodol, že Maďarsko z hľadiska slobody svedomia a náboženského vyznania porušilo slobodu združovania. Ústavný súd Maďarska zistil, že niektoré pravidlá, ktorými sa riadia podmienky uznávania cirkví, boli protiústavné, a nariadil zákonodarcovi, aby príslušné pravidlá uviedol do súladu s požiadavkami Európskeho dohovoru o ľudských právach. Príslušný zákon bol následne predložený maďarskému parlamentu v decembri 2015, nezískal však potrebnú väčšinu. Na vykonanie tohto rozsudku sa stále čaká.

Sloboda združovania

(40)  Komisár Rady Európy pre ľudské práva 9. júla 2014 vo svojom liste pre maďarské orgány uviedol obavy zo stigmatizujúcej rétoriky, ktorú používajú politici spochybňujúci legitímnosť práce mimovládnych organizácií v súvislosti s auditmi, ktoré vykonával Kontrolný úrad maďarskej vlády a ktoré sa týkali mimovládnych organizácií, ktoré boli prevádzkovateľmi a príjemcami finančných prostriedkov z grantov poskytovaných EHP/Nórskym fondom. Maďarská vláda podpísala s fondom dohodu, v dôsledku ktorej výplata grantov pokračuje bez prerušenia. Osobitný spravodajca OSN pre situáciu obhajcov ľudských práv v dňoch 8. – 16. februára 2016 navštívil Maďarsko a vo svojej správe uviedol, že z existujúceho právneho rámca upravujúceho vykonávanie základných slobôd, ako sú práva na slobodu názoru a prejavu, práva na pokojné zhromažďovanie a združovanie, vyplývajú významné výzvy a že právne predpisy vzťahujúce sa na národnú bezpečnosť a migráciu môžu mať obmedzujúci vplyv na prostredie občianskej spoločnosti.

(41)  V apríli 2017 bol v maďarskom parlamente predstavený návrh zákona o transparentnosti organizácií získavajúcich podporu zo zahraničia s deklarovaným cieľom zaviesť požiadavky súvisiace s predchádzaním legalizácii príjmov z trestnej činnosti alebo terorizmu. V roku 2013 Benátska komisia uznala, že štát môže mať rôzne dôvody obmedziť financovanie zo zahraničných zdrojov, vrátane predchádzania legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu, no tieto legitímne ciele by sa nemali zneužívať ako zámienka na kontrolu MVO alebo obmedzenie ich schopnosti vykonávať svoju legitímnu činnosť, predovšetkým v oblasti ochrany ľudských práv. Komisár Rady Európy pre ľudské práva 26. apríla 2017 adresoval list predsedovi Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, v ktorom uviedol, že návrh zákona bol zavedený na základe pokračujúcej antagonistickej rétoriky určitých poslancov vládnej koalície, ktorí verejne označili niektoré mimovládne organizácie za „zahraničných agentov“ na základe zdroja ich financovania a spochybnili ich legitímnosť; pojem „zahraniční agenti“ sa však v návrhu zákona nevyskytuje. Podobné obavy sa spomínali aj vo vyhlásení predsedu Konferencie medzinárodných mimovládnych organizácií Rady Európy a predsedu Rady odborníkov na právo mimovládnych organizácií zo 7. marca 2017, ako aj v stanovisku z 24. apríla 2017, ktoré vypracovala Rada odborníkov na právo mimovládnych organizácií, a vo vyhlásení osobitných spravodajcov OSN pre situáciu obhajcov základných práv a pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu z 15. mája 2017.

(42)  Dňa 13. júna 2017 maďarský parlament návrh zákona prijal s niekoľkými novelizáciami. V stanovisku z 20. júna 2017 Benátska komisia uznala, že pojem „organizácia čerpajúca podporu zo zahraničia“ je neutrálny a opisný a že niektoré z týchto novelizácií sú dôležitým zlepšením, zároveň sa však niektoré obavy nevyriešili a novelizácie nestačili na zmiernenie obáv z toho, že zákon by vyvolal neúmerné a zbytočné zasahovanie do slobody združovania a prejavu, práva na súkromie a do zákazu diskriminácie. Výbor OSN pre ľudské práva vo svojich záverečných pripomienkach z 5. apríla 2018 skonštatoval nedostatočné odôvodnenie stanovenia týchto požiadaviek, ktoré sa zdali byť súčasťou snahy o diskreditovanie niektorých mimovládnych organizácií vrátane tých, ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských práv v Maďarsku.

(43)  Dňa 7. decembra 2017 sa Komisia rozhodla začať súdne konanie proti Maďarsku pre nesplnenie povinností podľa ustanovení zmluvy o voľnom pohybe kapitálu, a to v dôsledku ustanovení zákona o mimovládnych organizáciách, ktorými sa podľa Komisie nepriamo diskriminujú a neúmerne obmedzujú dary pre organizácie občianskej spoločnosti zo zahraničia. Komisia navyše tvrdí, že Maďarsko porušilo právo na slobodu združovania a práva na ochranu súkromného života a osobných údajov zakotvené v charte v spojení s ustanoveniami zmluvy o voľnom pohybe kapitálu, ako sa vymedzuje v článku 26 ods. 2 a článkoch 56 a 63 Zmluvy of fungovaní Európskej Únie.

(44)  Vo februári 2018 maďarská vláda predložila legislatívny balík pozostávajúci z troch návrhov zákonov (T/19776, T/19775, T/19774). Dňa 14. februára 2018 vydali predseda Konferencie medzinárodných mimovládnych organizácií Rady Európy a predseda Rady odborníkov na právo mimovládnych organizácií vyhlásenie, v ktorom uvádzajú, že balík nie je v súlade so slobodou združovania, najmä v prípade mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú problematikou migrantov. Podobné obavy vyjadril 15. februára 2018 aj komisár Rady Európy pre ľudské práva. Osobitný spravodajca OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu, osobitný spravodajca OSN pre situáciu obhajcov ľudských práv, nezávislý odborník OSN pre oblasť ľudských práv a medzinárodnej solidarity, osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva migrantov a osobitná spravodajkyňa OSN pre súčasné formy rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej intolerancie 8. marca 2018 vyslovili varovanie, že tento zákon povedie k nenáležitému obmedzeniu slobody združovania a slobody prejavu v Maďarsku. Výbor OSN pre ľudské práva vo svojich záverečných pripomienkach z 5. apríla 2018 vyjadril obavy z toho, že odvolávaním sa na „prežitie národa“ a ochranu občanov a kultúry a prepájaním práce mimovládnych organizácií s údajnou medzinárodnou konšpiráciou tento legislatívny balík stigmatizuje mimovládne organizácie a obmedzuje ich možnosť vykonávať dôležité činnosti pri podpore ľudských práv, najmä práv utečencov, žiadateľov o azyl a migrantov. Okrem toho vyjadril znepokojenie z toho, že stanovenie obmedzení v súvislosti s financovaním mimovládnych organizácií zo zahraničia možno využiť na vyvíjanie nezákonného tlaku na tieto organizácie a na neoprávnené zasahovanie do ich činností. Zámerom jedného z týchto návrhov zákonov je zdaniť akékoľvek financovanie MVO zo zdrojov mimo Maďarska vrátane financovania zo zdrojov Únie sadzbou na úrovni 25 %. Legislatívny balík by tiež zbavil MVO právneho prostriedku nápravy umožňujúceho odvolať sa proti svojvoľným rozhodnutiam. Výbor Parlamentného zhromaždenia Rady Európy pre právne veci a ľudské práva si 22. marca 2018 vyžiadal stanovisko Benátskej komisie k návrhu legislatívneho balíka.

(45)  Dňa 29. mája 2018 maďarská vláda predložila návrh zákona, ktorým sa menia niektoré zákony týkajúce sa opatrení na boj proti nezákonnému prisťahovalectvu (T/333). Tento návrh je revidovaným znením predchádzajúceho legislatívneho balíka a navrhujú sa v ňom trestné sankcie za „napomáhanie nezákonnému prisťahovalectvu“. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov ešte v ten istý deň požiadal o stiahnutie tohto návrhu a vyjadril znepokojenie nad tým, že v prípade eventuálneho prijatia uvedených návrhov by ľuďom, ktorí sú nútení utiecť z domovov, bola odopretá nevyhnutná pomoc a služby a že by došlo k ešte výraznejšiemu roznieteniu napätej verejnej debaty a posilneniu xenofóbnych postojov. Podobné obavy vyjadril 1. júna 2018 aj komisár Rady Európy pre ľudské práva. Predseda Výboru Parlamentného zhromaždenia Rady Európy pre právne záležitosti a ľudské práva 31. mája 2018 potvrdil žiadosť o stanovisko Benátskej komisie k novému návrhu. Návrh bol prijatý 20. júna 2018, ešte pred poskytnutím stanoviska Benátskej komisie. Vysoký komisár OSN pre ľudské práva 21. júna 2018 odsúdil rozhodnutie maďarského parlamentu. Benátska komisia a Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva 22. júna 2018 uviedli, že ustanovenie o trestnej zodpovednosti môže utlmiť chránené organizačné aktivity a aktivity umožňujúce vyjadrenie názorov a zároveň porušuje právo na slobodu združovania a slobodu prejavu, a preto by sa malo zrušiť. Dňa 19. júla 2018 Komisia zaslala Maďarsku formálnu výzvutýkajúcu sa nových právnych predpisov, ktoré kriminalizujú činnosti podporujúce žiadosti o azyl a pobyt a ďalej obmedzujú právo na podanie žiadosti o azyl.

Právo na rovnaké zaobchádzanie

(46)  Pracovná skupina OSN pre otázky diskriminácie žien v právnych poriadkoch a v praxi v dňoch 17. – 27. mája 2016 navštívila Maďarsko. Vo svojej správe uviedla, že tradičná forma rodiny, ktorej ochrana je zaručená ako základ na prežitie národa, by sa nemala dostať do nerovnováhy s politickými, hospodárskymi a sociálnymi právami žien a posilňovaním ich postavenia. Pracovná skupina takisto poukázala na to, že právo ženy na rovnosť nemožno vnímať len z hľadiska ochrany zraniteľných skupín spoločne s deťmi, staršími osobami a osobami so zdravotným postihnutím, keďže ženy sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých takýchto skupín. Nové učebnice stále obsahujú rodové stereotypy, ktoré znázorňujú ženy hlavne ako matky a manželky a v niektorých prípadoch zobrazujú matky ako menej inteligentnejšie než otcov. Na druhej strane pracovná skupina uznala úsilie maďarskej vlády o posilnenie zosúlaďovania pracovného a rodinného života zavedením výhodných ustanovení v systéme podpory rodín a vo vzťahu k vzdelávaniu v ranom veku detí a starostlivosti o deti v ranom veku. V správe prijatej 27. júna 2018 volebná pozorovateľská misia s obmedzeným rozsahom Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva v prípade parlamentných volieb v Maďarsku v roku 2018 uviedla, že ženy sú v politickom živote nedostatočne zastúpené a neuplatňujú sa žiadne právne požiadavky na podporu rodovej rovnosti vo voľbách. Hoci jedna z hlavných strán postavila na čelo celoštátnej kandidátskej listiny ženu a niektoré strany sa vo svojich programoch dotkli rodových otázok, posilneniu postavenia žien sa v kampani a ani v médiách nevenovala prílišná pozornosť.

(47)  Vo svojich záverečných pripomienkach z 5. apríla 2018 Výbor OSN pre ľudské práva privítal podpísanie Istanbulského dohovoru, no vyjadril ľútosť, že pokiaľ ide o postavenie žien v spoločnosti, v Maďarsku stále prevládajú patriarchálne stereotypné prístupy, a s obavami zaznamenal diskriminačné poznámky politických predstaviteľov voči ženám. Takisto skonštatoval, že maďarský trestný zákonník neposkytuje úplnú ochranu ženským obetiam domáceho násilia. Vyjadril znepokojenie nad tým, že ženy sú nedostatočne zastúpené na rozhodovacích pozíciách vo verejnom sektore, najmä na ministerstvách a v maďarskom parlamente. Istanbulský dohovor zatiaľ nebol ratifikovaný.

(48)  V základnom zákone Maďarska sa uvádzajú povinné ustanovenia o ochrane rodičov na pracovisku a o dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania; preto existujú osobitné pracovnoprávne pravidlá pre ženy a pre matky a otcov, ktoré a ktorí vychovávajú deti. Dňa 27. apríla 2017 Komisia vydala odôvodnené stanovisko, v ktorom Maďarsko vyzvala, aby správne vykonalo smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES(12), pretože v maďarskom zákone sa stanovuje výnimka zo zákazu diskriminácie na základe pohlavia, ktorá je oveľa širšia ako výnimka stanovená v smernici. V ten istý deň Komisia vydala odôvodnené stanovisko adresované Maďarsku o nedodržiavaní smernice Rady 92/85/EHS(13), v ktorom sa uvádzalo, že zamestnávatelia sú povinní prispôsobiť pracovné podmienky pre tehotné a dojčiace pracovníčky, aby sa zabránilo ohrozeniu ich zdravia alebo bezpečnosti. Maďarská vláda sa zaviazala novelizovať potrebné ustanovenia zákona č. CXXV z roku 2003 o rovnakom zaobchádzaní a podpore rovnosti príležitostí, ako aj zákona I z roku 2012 o zákonníku práce. Príslušná vec sa následne uzavrela 7. júna 2018.

(49)  Výbor OSN pre ľudské práva vo svojich záverečných pripomienkach z 5. apríla 2018 vyjadril obavy z toho, že v rámci ústavného zákazu diskriminácie sa medzi dôvodmi diskriminácie výslovne neuvádza sexuálna orientácia a rodová identita a že jeho obmedzené vymedzenie pojmu rodiny by mohlo viesť k diskriminácii, pretože nezahŕňa určité druhy rodinného usporiadania, napríklad páry rovnakého pohlavia. Výbor vyjadril znepokojenie aj z násilných činov a prevládania negatívnych stereotypov a predsudkov voči lesbičkám, homosexuálom, bisexuálom a transrodovým osobám, najmä v oblasti zamestnanosti a vzdelávania.

(50)  Výbor OSN pre ľudské práva v záverečných pripomienkach z 5. apríla 2018 tiež spomenul nútené umiestňovanie do zdravotníckych zariadení, izolácie a nútenú liečbu veľkých počtov osôb s duševným, intelektuálnym a psychosociálnym postihnutím, ako aj hlásené násilie a kruté, nehumánne a ponižujúce zaobchádzanie a údajný vysoký počet neprešetrených úmrtí v uzatvorených inštitúciách.

Práva príslušníkov menšín vrátane Rómov a Židov a ochrana pred nenávistnými vyjadreniami voči týmto menšinám

(51)  Vo svojej správe zverejnenej 16. decembra 2014 v nadväznosti na návštevu v Maďarsku komisár Rady Európy pre ľudské práva uviedol, že bol znepokojený zo zhoršovania situácie, pokiaľ ide o rasizmus a intoleranciu v Maďarsku, pričom medzi najzjavnejšie formy intolerancie patrili protirómske postoje, o čom svedčí aj mimoriadne drsné správanie sa a násilie voči Rómom a polovojenské pochody a hliadkovanie v obciach, v ktorých Rómovia žijú. Poukázal takisto na to, že napriek stanoviskám, ktoré maďarské orgány prijali a v ktorých odsudzujú antisemitské prejavy, je antisemitizmus opakujúcim sa problémom, ktorý sa prejavuje formou nenávistných prejavov a prípadov násilia páchaného na Židoch alebo ich majetku. Okrem toho spomenul aj opätovný výskyt xenofóbie zameranej na migrantov vrátane žiadateľov o azyl a utečencov a takisto intoleranciu vplývajúcu na iné sociálne skupiny, ako napríklad osoby LGBTI, chudobných ľudí a bezdomovcov. Podobné obavy vyjadrila aj Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ďalej len „ECRI“), a to v správe o Maďarsku zverejnenej 9. júna 2015.

(52)  Vo svojom štvrtom stanovisku k Maďarsku z 25. februára 2016 Poradný výbor Rady Európy pre Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín konštatoval, že Rómovia neprestajne čelia systémovej diskriminácii a nerovnosti vo všetkých oblastiach života vrátane bývania, zamestnania, vzdelania, prístupu k zdravotnej starostlivosti a účasti na sociálnom a politickom živote. Vo svojom uznesení z 5. júla 2017 Výbor ministrov Rady Európy odporučil maďarským orgánom, aby sa trvalo a efektívne snažili predchádzať nerovnosti a diskriminácii Rómov, bojovať proti nej a sankcionovať ju, aby na základe úzkej konzultácie so zástupcami Rómov zlepšovali životné podmienky, prístup k službám zdravotnej starostlivosti a zamestnávanie Rómov, aby prijali účinné opatrenia na zastavenie praktík, ktoré vedú k pokračujúcej segregácii rómskych detí v oblasti vzdelávania, aby rómskym deťom zabezpečili rovnaké možnosti prístupu ku všetkým úrovniam kvalitného vzdelania a aby pokračovali v prijímaní opatrení zabraňujúcich nesprávnemu umiestňovaniu detí do osobitných škôl a tried. Maďarská vláda prijala niekoľko zásadných opatrení na podporu začleňovania Rómov. Dňa 4. júla 2012 prijala akčný plán ochrany pracovných miest určený na ochranu zamestnávania znevýhodnených zamestnancov a podporu zamestnávania dlhodobo nezamestnaných osôb. Prijala tiež odvetvovú stratégiu v oblasti zdravotnej starostlivosti nazvanú Zdravé Maďarsko 2014 – 2020 v záujme zníženia nerovností v oblasti zdravia. V roku 2014 prijala stratégiu riešenia provizórnych stavieb v segregovaných osadách na roky 2014 až 2020. Napriek tomu sa však podľa správy o základných právach za rok 2018 Agentúry Európskej únie pre základné práva zvýšilo percento mladých Rómov, ktorí v rámci súčasnej hlavnej činnosti uviedli, že nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, z 38 % v roku 2011 na 51 % v roku 2016.

(53)  Vo svojom rozsudku z 29. januára 2013, Horváth a Kiss/Maďarsko, ESĽP dospel k záveru, že príslušné maďarské právne predpisy uplatňované v praxi neposkytujú dostatočné záruky a vedú k nadmernému zastúpeniu a segregácii rómskych detí v osobitných školách v dôsledku systémovej nesprávnej diagnostiky duševného postihnutia, čo vedie k porušeniu práva na vzdelanie bez diskriminácie. Na vykonanie tohto rozsudku sa stále čaká.

(54)  Komisia 26. mája 2016 poslala maďarským orgánom formálnu výzvu v súvislosti s maďarskými právnymi predpismi aj správnymi postupmi, ktoré vedú k tomu, že rómske deti sú nadmerne zastúpené v osobitných školách pre duševne postihnuté deti a v rámci bežných škôl čelia značnej miere segregovaného vzdelávania, čo bráni sociálnemu začleňovaniu. Maďarská vláda nadviazala aktívny dialóg s Komisiou. Maďarská stratégia začleňovania sa zameriava na presadzovanie inkluzívneho vzdelávania, znižovanie miery segregácie, prelomenie medzigeneračného prenosu znevýhodnení a vytvorenie inkluzívneho školského prostredia. Okrem toho sa od januára 2017 zákon o národnom verejnom vzdelávaní doplnil o ďalšie záruky a maďarská vláda v rokoch 2011 – 2015 iniciovala úradné kontroly, po ktorých nasledovali kroky prijaté vládnymi úradmi.

(55)  Vo svojom rozsudku z 20. októbra 2015, Balázs/Maďarsko, ESĽP dospel k záveru, že v súvislosti s neuznaním uvádzaného protirómskeho motívu útoku došlo k porušeniu zákazu diskriminácie. Vo svojom rozsudku z 12. apríla 2016, R. B./Maďarsko, a v rozsudku zo 17. januára 2017, Király and Dömötör/Maďarsko, ESĽP uviedol, že z dôvodu nedostatočného vyšetrovania obvinení z rasovo motivovaného zneužívania došlo k porušeniu práva na súkromný život. Vo svojom rozsudku z 31. októbra 2017, M. F./Maďarsko, ESĽP dospel k záveru, že došlo k porušeniu zákazu diskriminácie a tiež zákazu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, keďže príslušné orgány nevyšetrili možné rasistické motívy predmetného incidentu. Na vykonanie týchto rozsudkov sa stále čaká. V nadväznosti na rozsudky vo veciach Balázs/Maďarsko a R. B./Maďarsko však 28. októbra 2016 nadobudla účinnosť zmena trestného zákonníka, konkrétne úprava skutkovej podstaty trestného činu podnecovania k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb, s cieľom implementovať rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV(14). Trestný zákonník bol v roku 2011 novelizovaný s cieľom zabrániť kampaniam extrémne pravicových polovojenských skupín zavedením tzv. zločinu v uniforme, v rámci ktorého za akékoľvek provokatívne nespoločenské správanie vyvolávajúce strach príslušníkov národnostnej, etnickej či náboženskej komunity hrozí odňatie slobody až na tri roky.

(56)  Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva v nadväznosti na správy o krokoch miestnej samosprávy v Miškovci týkajúce sa núteného vysťahovania Rómov vykonal v dňoch 29. júna až 1. júla 2015 v Maďarsku hodnotiacu návštevu na mieste. Miestne orgány prijali vzor protirómskych opatrení, a to už pred zmenou miestnej vyhlášky v roku 2014, a verejne činné osobnosti v meste často vyslovovali protirómske vyjadrenia. Sú napríklad správy o tom, že vo februári 2013 primátor Miškovca povedal, že chce mesto vyčistiť od „antisociálnych, zvrhlých Rómov“, ktorí údajne protiprávne využívali program Hniezdo (Fészekrakó) určený na dávky na bývanie a pre ľudí žijúcich v sociálnych bytoch s nájomným a poplatkami za údržbu. Jeho slová spustili sériu vysťahovaní, pričom počas uvedeného mesiaca sa zrušilo 50 z 273 bytov v príslušnej kategórii – aj na účely vyčistenia pôdy kvôli renovácii štadióna. Na základe podnetu podaného príslušným vládnym úradom najvyšší súd svojim rozhodnutím z 28. apríla 2015 zrušil príslušné ustanovenia. Komisár pre základné práva a zástupca komisára pre práva národnostných menšín vydali 5. júna 2015 spoločné stanovisko k porušovaniu základných práv Rómov v Miškovci, pričom miestna samospráva v ňom uvedené odporúčania neprijala. Maďarský úrad pre rovnaké zaobchádzanie taktiež uskutočnil vyšetrovanie a v júli 2015 prijal rozhodnutie, ktorým vyzval miestnu samosprávu, aby zastavila všetky prípady vysťahovávania a vytvorila akčný plán zameraný na to, ako ponúkať bývanie v súlade s ľudskou dôstojnosťou. Komisár Rady Európy pre ľudské práva 26. januára 2016 poslal vládam Albánska, Bulharska, Francúzska, Maďarska, Talianska, Srbska a Švédska listy týkajúce sa núteného vysťahovávania Rómov. V liste adresovanom maďarským orgánom vyjadril obavy zo zaobchádzania s Rómami v Miškovci. Akčný plán bol prijatý 21. apríla 2016 a medzitým sa zriadila aj agentúra pre sociálne bývanie. Vo svojom rozhodnutí zo 14. októbra 2016 úrad pre rovnaké príležitosti dospel k záveru, že mesto svoje povinnosti splnilo. ECRI vo svojich záveroch z 15. mája 2018 o vykonaní odporúčaní určených Maďarsku uviedla, že napriek určitému pozitívnemu vývoju smerujúcemu k zlepšeniu podmienok bývania Rómov neboli jej odporúčania vykonané.

(57)  Výbor ministrov Rady Európy vo svojom uznesení z 5. júla 2017 odporučil maďarským orgánom, aby pokračovali v zlepšovaní udržateľného dialógu so židovskou komunitou, aby sa boj proti antisemitizmu na verejných miestach stal najvyššou prioritou, aby sa neprestajne usilovali o predchádzanie všetkým rasovo a etnicky motivovaným alebo antisemitským činom, aby ich odhaľovali, vyšetrovali, stíhali a efektívne postihovali, a to vrátane vandalizmu a nenávistných prejavov, a aby zvážili zmenu zákona tak, aby sa ním zabezpečovala čo najširšia možná právna ochrana pred rasistickými trestnými činmi.

(58)  Maďarská vláda v roku 2012 nariadila zvýšenie doživotného dôchodku osôb, ktoré prežili holokaust, o 50 %, v roku 2013 vytvorila Výbor pre spomienku na maďarský holokaust - 2014, vyhlásila rok 2014 za rok spomienky na holokaust, spustila programy renovácie a obnovy niekoľkých maďarských synagóg a židovských cintorínov a v súčasnosti sa pripravuje na Európske makabejské hry, ktoré sa majú konať v roku 2019 v Budapešti. V maďarských zákonoch a právnych normách sa uvádza viacero trestných činov súvisiacich s nenávisťou alebo podnecovaním k nenávisti vrátane činov, ktoré sú antisemitské alebo popierajú či znevažujú holokaust. Maďarsko bolo zvolené za predsedajúcu krajinu Medzinárodnej aliancie pre pripomínanie holokaustu (IHRA) na obdobie 2015 – 2016. Avšak maďarský premiér v prejave prednesenom 15. marca 2018 v Budapešti použil polemické útoky proti Georgeovi Sorosovi vrátane zjavne antisemitských stereotypov, ktoré by mohli byť považované za trestne stíhateľné.

(59)  Vo svojich záverečných pripomienkach z 5. apríla 2018 Výbor OSN pre ľudské práva vyjadril znepokojenie zo správ o tom, že rómske spoločenstvo je naďalej vystavené rozsiahlej diskriminácii a vylúčeniu, nezamestnanosti, segregácii v rámci bývania a vzdelávania. Jeho obavy sa týkali predovšetkým toho, že bez ohľadu na zákon o verejnom vzdelávaní segregácia v školách, najmä cirkevných a súkromných, stále prevláda a počet rómskych detí, ktoré sú umiestňované do škôl pre deti s miernym postihnutím, je stále neúmerne vysoký. Výbor spomenul aj obavy z rozšírenia trestných činov z nenávisti a z nenávistných prejavov v politických diskusiách, médiách a na internete, ktoré sú zacielené na menšiny, najmä na Rómov, Moslimov, migrantov a utečencov, a to aj v rámci vládou sponzorovaných kampaní. Výbor vyjadril obavy z prevládania antisemitských stereotypov. So znepokojením takisto poukázal na tvrdenia, že počet zaregistrovaných trestných činov z nenávisti je mimoriadne nízky, lebo polícia často dôveryhodné udania z trestných činov z nenávisti a trestných nenávistných prejavov často nevyšetrí a nestíha. Výbor napokon vyjadril aj znepokojenie zo správ o tom, že polícia sústavne využíva postupy rasového profilovania Rómov.

(60)  Pokiaľ ide o prípad obce Gyöngyöspata, kde miestna polícia dávala pokuty za menšie dopravné priestupky iba Rómom, podľa prvostupňového rozsudku bola táto prax obťažovaním a priamou diskrimináciou Rómov, hoci individuálne opatrenia boli zákonné. Druhostupňový súd a najvyšší súd rozhodli, že Maďarská únia pre občianske slobody (HCLU), ktorá podala žalobu actio popularis, nedokázala diskrimináciu riadne doložiť. Vec bola predložená ESĽP.

(61)  V súlade so štvrtou novelou základného zákona „slobodu prejavu nemožno vykonávať s cieľom porušovať dôstojnosť maďarského národa ani akejkoľvek národnostnej, etnickej, rasovej si náboženskej komunity“. Podľa maďarského trestného zákonníka je podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči členovi skupiny trestné. Vláda vytvorila pracovnú skupinu pre boj proti trestným činom z nenávisti, ktorá poskytuje odbornú prípravu príslušníkom polície a pomáha obetiam so spoluprácou s políciou a s oznamovaním incidentov.

Základné práva migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov

(62)  Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR) 3. júla 2015 vyjadril obavy zo zrýchleného konania, pokiaľ ide o novelizáciu azylového práva. Dňa 17. septembra 2015 Vysoký komisár OSN pre ľudské práva vyjadril stanovisko, že Maďarsko svojím zaobchádzaním s utečencami a migrantmi porušilo medzinárodné právo. Komisár Rady Európy pre ľudské práva 27. novembra 2015 vydal vyhlásenie o tom, že reakcia Maďarska na problém utečencov nezodpovedá požiadavkám v oblasti ľudských práv. Dňa 21. decembra 2015 Vysoký komisár OSN pre utečencov, Rada Európy a Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva naliehavo vyzvali Maďarsko, aby sa zdržalo politík a postupov, ktorými sa podporuje intolerancia a obavy a stimuluje xenofóbia voči utečencom a migrantom. Vysoký komisár OSN pre utečencov 6. júna 2016 vyjadril znepokojenie z rastúceho počtu údajného zneužívania žiadateľov o azyl a migrantov zo strany colných orgánov v Maďarsku a zo širších reštriktívnych pohraničných a legislatívnych opatrení vrátane prístupu ku konaniu o azyle. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov vyzval 10. apríla 2017 na okamžité pozastavenie dublinských presunov do Maďarska. V roku 2017 bolo z 3 397 žiadostí o priznanie medzinárodnej ochrany podaných v Maďarsku 2 880 zamietnutých, čo predstavuje mieru zamietnutia 69,1 %. V roku 2015 padlo v 480 prípadoch súdnych odvolaní týkajúcich sa žiadostí o priznanie medzinárodnej ochrany 40 kladných rozhodnutí, čo je 9 %. V roku 2016 bolo podaných 775 odvolaní, pričom kladné rozhodnutie bolo prijaté v 5 prípadoch, čo je 1 %, a v roku 2017 neboli podané žiadne odvolania.

(63)  Úradník pre základné práva z Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž navštívil Maďarsko v októbri 2016 a v marci 2017, pretože sa obával, že agentúra môže pôsobiť v podmienkach, ktoré nezaručujú rešpektovanie, ochranu a naplnenie práv osôb prekračujúcich maďarsko-srbskú hranicu, čo môže agentúru dostať do situácií faktického porušenia Charty základných práv Európskej únie. V marci 2017 dospel k záveru, že riziko spoločnej zodpovednosti agentúry za porušenie základných práv, v súlade s článkom 34 nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, je naďalej veľmi vysoké.

(64)  Pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie 3. júla 2014 uviedla, že je nutné výrazne zlepšiť situáciu žiadateľov o azyl a neregulárnych migrantov a že jej treba venovať pozornosť, aby sa zabránilo svojvoľnému pozbaveniu osobnej slobody. Podobné obavy týkajúce sa zadržiavania, najmä maloletých osôb bez sprievodu, vyjadril aj komisár Rady Európy pre ľudské práva v správe nasledujúcej po jeho návšteve v Maďarsku, ktorá bola zverejnená 16. decembra 2014. Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) v dňoch 21. – 27. októbra 2015 navštívil Maďarsko, pričom vo svojej správe spomenul značný počet tvrdení cudzích štátnych príslušníkov (vrátane maloletých osôb bez sprievodu) o tom, že policajní úradníci a ozbrojená stráž pracujúci v zariadeniach určených na zaistenie prisťahovalcov alebo žiadateľov o azyl s nimi fyzicky zle zaobchádzali. Vysoký komisár OSN pre utečencov 7. marca 2017 vyjadril obavy z nového zákona odhlasovaného v maďarskom parlamente, ktorým sa stanovuje povinné zaistenie všetkých žiadateľov o azyl vrátane detí počas celého konania o azyle. Podobné obavy z daného zákona vyjadril vo svojom vyhlásení z 8. marca 2017 aj komisár Rady Európy pre ľudské práva. Podvýbor OSN pre zákaz mučenia 31. marca 2017 naliehavo vyzval Maďarsko, aby okamžite riešilo nadmerné využívanie zaisťovania a preverilo alternatívy.

(65)  Vo svojom rozsudku z 5. júla 2016, O. M./Maďarsko, ESĽP uviedol, že došlo k porušeniu práva na slobodu a bezpečnosť v dôsledku vykonania takmer svojvoľného zaistenia. Príslušné orgány predovšetkým nepostupovali starostlivo, keď nariadili zaistenie žiadateľa bez toho, aby zvážili, do akej miery sú v bezpečí citliví jednotlivci, napríklad osoby LGBT, ku ktorým patril aj žiadateľ, ak sú vo väzbe spolu s ďalšími zadržanými, z ktorých mnohí pochádzajú z krajín s rozšírenými kultúrnymi či náboženskými predsudkami voči takýmto osobám. Na vykonanie tohto rozsudku sa stále čaká.

(66)  Osobitný zástupca generálneho tajomníka Rady Európy pre migráciu a utečencov v dňoch 12. – 16. júna 2017 navštívil Srbsko a dve tranzitné zóny v Maďarsku. Osobitný zástupca vo svojej správe uviedol, že násilné vytláčanie migrantov a utečencov z Maďarska do Srbska vyvoláva obavy podľa článkov 2 (právo na život) a 3 (zákaz mučenia) Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len „EDĽP“). Taktiež skonštatoval, že reštriktívne praktiky prijímania žiadateľov o azyl do tranzitných zón Röszke a Tompa často vedú žiadateľov o azyl k tomu, aby hľadali nezákonné spôsoby prekročenia hranice, využívajúc pri tom prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi, so všetkými rizikami, ktoré to prináša. Uviedol, že konania o azyle vykonávané v tranzitných zónach neposkytujú dostatočné záruky ochrany žiadateľov o azyl pred ich vrátením do krajín, kde im hrozí riziko, že budú vystavení zaobchádzaniu, ktoré je v rozpore s článkami 2 a 3 EDĽP. Osobitný zástupca dospel k záveru, že je potrebné, aby maďarské právne predpisy a maďarská prax boli uvedené do súladu s požiadavkami EDĽP. Vo svojej správe odporučil niekoľko opatrení. Vyzval napríklad maďarské orgány, aby prijali potrebné opatrenia (aj formou revízie príslušného legislatívneho rámca a zmenou príslušných postupov) na zabezpečenie toho, aby cudzí štátni príslušníci prichádzajúci na hranice alebo prítomní na maďarskom území neboli odrádzaní od podania žiadosti o medzinárodnú ochranu. Dve tranzitné zóny v dňoch 5. – 7. júla 2017 navštívila aj delegácia Lanzarotského výboru Rady Európy (Výbor strán Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním), ktorá poskytla mnohé odporúčania. Vyzvala napríklad na to, aby sa so všetkými osobami vo veku do 18 rokov zaobchádzalo ako s deťmi bez diskriminácie na základe veku, aby sa zabezpečilo, že všetky deti v rámci maďarskej jurisdikcie budú chránené pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním, a aby sa systémovo umiestňovali do hlavných inštitúcií na ochranu detí s cieľom predchádzať možnému sexuálnemu vykorisťovaniu a zneužívaniu zo strany dospelých a mladistvých v tranzitných zónach. Delegácia Skupiny expertov Rady Európy pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi (GRETA) 18. – 20. decembra 2017 navštívila Maďarsko, a to vrátane dvoch tranzitných zón, a dospela k záveru, že tranzitnú zónu, ktorá je v skutočnosti miestom zbavenia slobody, nemožno považovať za vhodné a bezpečné ubytovanie pre obete obchodovania s ľuďmi. Vyzvala maďarské orgány, aby prijali právny rámec na identifikáciu obetí obchodovania s ľuďmi medzi štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí nemajú oprávnený pobyt, a aby zintenzívnili postupy identifikácie obetí obchodovania s ľuďmi medzi žiadateľmi o azyl a neregulárnymi migrantmi. Od 1. januára 2018 sa zaviedli ďalšie regulácie podporujúce maloleté osoby všeobecne a maloleté osoby bez sprievodu zvlášť; okrem iného sa pre maloletých žiadateľov o azyl vytvorili osobitné osnovy. ECRI vo svojich záveroch z 15. mája 2018 o vykonaní odporúčaní určených Maďarsku uviedla, že síce uznáva, že po masívnom príleve migrantov a utečencov Maďarsko čelilo obrovským výzvam, no je šokovaná opatreniami prijatými v tomto smere a závažným zhoršením situácie, ku ktorému došlo od jej piatej správy. Príslušné orgány by mali urýchlene skončiť so zadržiavaním v tranzitných zónach, najmä v prípadoch rodín s deťmi a všetkých maloletých bez sprievodu.

(67)  V polovici augusta 2018 imigračné orgány prestali vydávať potraviny dospelým žiadateľom o azyl, ktorí namietali na súde proti rozhodnutiam o neprípustnosti. Niekoľko žiadateľov o azyl sa muselo obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva so žiadosťou o prijatie predbežných opatrení, aby začali dostávať stravu. Európsky súd pre ľudské práva prijal 10. augusta 2018 predbežné opatrenia v dvoch prípadoch a 16. augusta 2018 v treťom prípade a nariadil, aby boli žiadateľom poskytnuté potraviny. Maďarské orgány postupovali v súlade s týmito rozhodnutiami.

(68)  Vo svojom rozsudku zo 14. marca 2017, Ilias a Ahmed/Maďarsko, ESĽP dospel k záveru, že došlo k porušeniu práva žiadateľov na osobnú slobodu a bezpečnosť. ESĽP takisto potvrdil, že došlo k porušeniu zákazu nehumánneho alebo ponižujúceho zaobchádzania, pokiaľ ide o vyhostenie žiadateľov do Srbska, ako aj k porušeniu práva na účinný opravný prostriedok v súvislosti s podmienkami zaistenia v tranzitnej zóne Röszke. Vec v súčasnosti čaká na rozhodnutie Veľkej komory ESĽP.

(69)  Ahmed H., sýrsky občan s pobytom na Cypre, ktorý sa v septembri 2015 pokúsil pomôcť svojej rodine utiecť zo Sýrie a prekročiť srbsko-maďarskú hranicu, bol 14. marca 2018 maďarským súdom odsúdený na 7 rokov odňatia slobody a 10 rokov vyhostenia z krajiny na základe obvinení zo spáchania „teroristických činov“, čo vyvoláva otázky ohľadom riadneho uplatňovania protiteroristických zákonov v Maďarsku, ako aj práva na spravodlivý proces.

(70)  Rozsudkom zo 6. septembra 2017 vo veciach C-643/15 a C-647/15 Súdny dvor Európskej únie zamietol v úplnosti žaloby Slovenska a Maďarska proti provizórnemu mechanizmu povinného premiestňovania žiadateľov o azyl v súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2015/1601. Od vynesenia tohto rozsudku však Maďarsko uvedené rozhodnutie nesplnilo. Dňa 7. decembra 2017 sa Komisia rozhodla podať žalobu proti Českej republike, Maďarsku a Poľsku na Súdnom dvore Európskej únie za nedodržanie zákonných povinností týkajúcich sa premiestňovania.

(71)  Dňa 7. decembra 2017 sa Komisia rozhodla pristúpiť k ďalšiemu štádiu postupu v prípade nesplnenia povinnosti proti Maďarsku v súvislosti s jeho právnymi predpismi o azyle a poslala odôvodnené stanovisko. Komisia zastáva názor, že maďarské právne predpisy nie sú v súlade s právom Únie, najmä smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ(15), 2008/115/ES(16) a 2013/33/EÚ(17) a niektorými ustanoveniami charty. Dňa 19. júla 2018 sa Komisia rozhodla podať žalobu proti Maďarsku na Súdnom dvore za nesúlad jeho právnych predpisov v oblasti azylu a návratu s právom Únie.

(72)  Vo svojich záverečných pripomienkach z 5. apríla 2018 Výbor OSN pre ľudské práva vyjadril obavy z toho, že maďarský zákon prijatý v marci 2017, ktorý umožňuje automatický presun všetkých žiadateľov o azyl do tranzitných zón počas trvania ich konania o azyle s výnimkou maloletých osôb bez sprievodu (čo sa vymedzuje ako deti do 14 rokov), nespĺňa právne normy, pretože sa ním povoľuje zdĺhavé, časovo neobmedzené obdobie zaistenia, neobsahuje nijakú zákonnú požiadavku na okamžité preskúmanie osobitných podmienok každého dotknutého jednotlivca a chýbajú procesné záruky na účelné spochybnenie presunu do tranzitných zón. Výbor mimoriadne znepokojili správy o rozsiahlom využívaní automatického zadržiavania prisťahovalcov v zaisťovacích zariadeniach v Maďarsku a to, že obmedzenia osobnej slobody sa používajú ako všeobecný odrádzajúci prostriedok proti neoprávnenému vstupu a nie ako reakcia na individuálne určenie rizika. Výbor vyjadril znepokojenie aj z údajných chabých podmienok v niektorých zaisťovacích zariadeniach. S obavami vzal na vedomie zákon o odsune migrantov, ktorý bol prvýkrát zavedený v júni 2016 a ktorý umožňuje polícii, aby okamžite vyhostila kohokoľvek, kto neoprávnene prekročí hranicu a bol zadržaný na maďarskom území 8 km od hranice, pričom rozsah zákona sa následne rozšíril na celé územie Maďarska, ako aj dekrét 191/2015 o určení Srbska za „bezpečnú tretiu krajinu“, ktorý umožňuje odsun migrantov späť na hranici Maďarska so Srbskom. Výbor s obavami vzal na vedomie správy o tom, že odsun migrantov sa uplatňuje svojvoľne a že jednotlivci, na ktorých sa uplatnilo toto opatrenie, majú veľmi obmedzenú možnosť podať žiadosť o azyl alebo právo na odvolanie. S obavami takisto poukázal na správy o kolektívnom a násilnom vyhosťovaní vrátane údajných závažných fyzických útokov, útokov policajnými psami a strieľania gumovými projektilmi, ktoré viedli k vážnym zraneniam a minimálne v jednom prípade aj k úmrtiu žiadateľa o azyl. Výbor znepokojili aj správy o tom, že posudzovanie veku detských žiadateľov o azyl a maloletých osôb bez sprievodu vykonávané v tranzitných zónach je nedostatočné, že sa do veľkej miery opiera o vizuálne preskúmanie odborníkom a že je nepresné, ako aj správy o údajnom nedostatočnom prístupe týchto žiadateľov o azyl k vzdelávaniu, sociálnym a psychologickým službám a právnej pomoci. Podľa nového návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ, bude teraz lekárske posúdenie veku krajným opatrením.

Hospodárske a sociálne práva

(73)  Osobitný spravodajca OSN pre extrémnu chudobu a ľudské práva a osobitný spravodajca OSN pre právo na primerané bývanie vyzvali 15. februára 2012 a 11. decembra 2012 Maďarsko, aby prehodnotilo právne predpisy umožňujúce miestnym orgánom trestať bezdomovstvo a aby potvrdilo rozhodnutie ústavného súdu o dekriminalizácii bezdomovstva. V správe zverejnenej 16. decembra 2014 v nadväznosti na návštevu Maďarska komisár Rady Európy pre ľudské práva uviedol svoje obavy z opatrení prijatých s cieľom zakázať prespávanie na ulici a stavanie chatiek a chatrčí, ktoré sa všeobecne vnímajú ako kriminalizácia bezdomovcov v praxi. Komisár naliehavo vyzval maďarské orgány, aby vyšetrili hlásené prípady núteného súdneho vysťahovania bez alternatívnych riešení a odoberania detí rodinám na základe slabých sociálno-ekonomických podmienok. Vo svojich záverečných pripomienkach z 5. apríla 2018 Výbor OSN pre ľudské práva vyjadril znepokojenie zo štátnych a miestnych právnych predpisov vychádzajúcich zo štvrtej novely základného zákona, v ktorých sa mnohé verejné priestory označujú ako zakázané miesta na prespávanie na ulici a ktorými sa vlastne trestá bezdomovstvo. Dňa 20. júna 2018 maďarský parlament prijal siedmu novelu základného zákona, ktorou sa zakazuje obvyklý pobyt na verejných priestranstvách. V ten istý deň osobitný spravodajca OSN pre právo na primerané bývanie označil kriminalizáciu bezdomovstva zo strany Maďarska za krutý krok nezlučiteľný s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv.

(74)  Európsky výbor pre sociálne práva vo svojich záveroch z roku 2017 uviedol, že Maďarsko nedodržiava Európsku sociálnu chartu, pretože samostatne zárobkovo činné osoby a pracovníci v domácnosti, ako ani iné kategórie pracovníkov, nie sú chránené nariadeniami o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pretože opatrenia prijaté na účely zníženia úmrtnosti matiek nie sú dostatočné, pretože minimálna výška starobných dôchodkov je nepostačujúca, pretože minimálna výška pomoci pre uchádzačov o prácu je nepostačujúca, pretože maximálne trvanie obdobia, počas ktorého uchádzači o prácu poberajú dávky v nezamestnanosti, je príliš krátke a pretože minimálna výška dávok na rehabilitáciu a invaliditu je v určitých prípadoch nedostatočná. Výbor takisto dospel k záveru, že Maďarsko nedodržiava Európsku sociálnu chartu, pretože úroveň sociálnej pomoci vyplácanej jedinej osobe bez prostriedkov vrátane starších osôb nie je postačujúca, pretože štátni príslušníci všetkých zmluvných štátov, ktorí majú zákonný pobyt, nemajú zaručený rovnaký prístup k sociálnym službám a pretože nebola zistená dostatočná ponuka bývania pre zraniteľné rodiny. V oblasti práv odborov výbor skonštatoval, že právo pracovníkov na platenú dovolenku nie je dostatočne zaručené, že sa neprijalo žiadne podporné opatrenie nabádajúce na uzatváranie kolektívnych zmlúv, pričom ochrana pracovníkov zabezpečovaná týmito zmluvami je v Maďarsku zjavne slabá, a že vo verejnej službe je právo na štrajk vyhradené odborom, ktoré sú stranou dohody uzatvorenej s vládou; kritériá použité na vymedzenie úradníkov, ktorým je odopreté právo na štrajk, presahujú rozsah pôsobnosti charty; odborové organizácie verejnej správy môžu vyhlásiť štrajk len po tom, ako ho schváli väčšina dotknutých pracovníkov.

(75)  Od decembra 2010, kedy vláda Viktora Orbána prijala novelu tzv. zákona o štrajkoch, sú štrajky v Maďarsku v zásade protiprávne. Zmeny znamenajú, že štrajky sú v zásade povolené v spoločnostiach spojených s vládnou administratívou prostredníctvom zmlúv o zabezpečovaní verejných služieb. Novela sa neuplatňuje na profesijné skupiny, ktoré jednoducho takéto právo nemajú, napríklad rušňovodičov, policajtov, zdravotníckych pracovníkov a personál riadenia letovej premávky. Problém je niekde inde, najmä v percentuálnom podiele zamestnancov, ktorí sa musia zúčastniť referenda o štrajku, aby bolo významné – až do 70 %. Rozhodnutie o zákonnosti štrajkov následne prijíma pracovnoprávny súd, ktorý je štátu úplne podriadený. V roku 2011 bolo podaných deväť žiadostí o povolenie štrajku. V siedmych prípadoch boli zamietnuté bez odôvodnenia; dve z nich boli spracované, ukázalo sa však, že je nemožné vydať rozhodnutie.

(76)  Výbor OSN pre práva detí vo svojej správe venovanej záverečným pripomienkam ku spojenej tretej, štvrtej a piatej pravidelnej správe o Maďarsku (Concluding observations on the combined third, fourth and fifth periodic reports of Hungary), uverejnenej 14. októbra 2014, vyjadril obavy zo zvyšujúceho sa počtu prípadov odoberania detí z ich rodín kvôli zlým socioekonomickým podmienkam. Rodičia môžu o svoje dieťa prísť kvôli nezamestnanosti, neexistencii sociálneho bývania a nedostatku miesta v inštitúciách poskytujúcich dočasné bývanie. Podľa štúdie Európskeho centra pre práva Rómov sa táto prax neprimerane často týka rómskych rodín a detí.

(77)  Komisia v odporúčaní z 23. mája 2018 na odporúčanie Rady o národnom programe reforiem Maďarska na rok 2018, ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Maďarska na rok 2018, uviedla, že podiel osôb ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením sa v roku 2016 znížil na 26,3 %, no stále je nad priemerom Únie. Chudobe sú vo všeobecnosti vystavené viac deti než iné vekové skupiny. Úroveň dávok zaručujúcich minimálny príjem je nižšia ako 50 % hranice chudoby pre jednu domácnosť, čo je jedna z najnižších hodnôt v Únii. Dostatočnosť dávok v nezamestnanosti je veľmi malá: maximálna dĺžka ich poskytovania v trvaní 3 mesiace patrí k najkratším v Únii a predstavuje približne len štvrtinu priemerného času, počas ktorého si uchádzači o prácu nájdu zamestnanie. Úrovne platieb sú navyše medzi najnižšími v Únii. Komisia odporučila, aby sa dostatočnosť a pokrytie sociálnej pomoci a dávok v nezamestnanosti zlepšili.

(78)  Dňa [….] 2018 si Rada vypočula Maďarsko v súlade s článkom 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ.

(79)  Z týchto dôvodov by sa malo v súlade s článkom 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ určiť, že zo strany Maďarska existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt, na ktorých je Únia založená, zo strany Maďarska.

Článok 2

Rada odporúča, aby Maďarsko do troch mesiacov po oznámení tohto rozhodnutia prijalo tieto opatrenia: [...]

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť [...] dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené Maďarsku.

V Bruseli

Za Radu

predseda

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0216.
(2) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 127.
(3) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 46.
(4) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 52.
(5) Ú. v. EÚ C 249 E, 30.8.2013, s. 27.
(6) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 154.
(7) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 162.
(8) Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004, s. 408.
(9) COM(2003)0606.
(10) Rozsudok Súdneho dvora zo 6. novembra 2012, Komisia/Maďarsko, C-286/12, ECLI:EU:C:2012:687.
(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).
(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23).
(13) Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1).
(14) Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55).
(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60).
(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98).
(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 96).


Autonómne zbraňové systémy
PDF 133kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2018 o autonómnych zbraňových systémoch (2018/2752(RSP))
P8_TA(2018)0341RC-B8-0308/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu V články 21 a 21 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na Martensovu doložku, ktorá je súčasťou dodatkového protokolu 1 z roku 1977 k Ženevským dohovorom,

–  so zreteľom na časť IV agendy OSN o odzbrojení z roku 2018 s názvom Zaistenie našej spoločnej budúcnosti,

–  so zreteľom na svoju štúdiu z 3. mája 2013 o používaní bezpilotných lietadiel a robotov vo vojne a ich dôsledkoch na ľudské práva,

–  so zreteľom na svoje pozície, odporúčania a uznesenia vyzývajúce na medzinárodný zákaz autonómnych zbraňových systémov (LAWS), ako napríklad odporúčanie Rade z 5. júla 2018 k 73. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(1), mandát na začatie rokovaní, ktorý bol prijatý na plenárnej schôdzi 13. marca 2018, s cieľom prijať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu, uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016 a politike Európskej únie v tejto oblasti(2), odporúčanie Rade zo 7. júla 2016 k 71. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(3) a uznesenie z 27. februára 2014 o ozbrojených bezpilotných lietadlách(4),

–  so zreteľom na výročnú správu osobitného spravodajcu OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania a svojvoľné popravy Christofa Heynsa z 9. apríla 2013 (A/HRC/23/47),

–  so zreteľom na vyhlásenia EÚ o autonómnych smrtiacich zbraňových systémoch (LAWS) prednesené pred skupinou vládnych expertov zmluvných strán dohovoru o používaní určitých konvenčných zbraní v Ženeve počas jej schôdzí 13. – 17. novembra 2017, 9. – 13. apríla 2018 a 27. – 31. augusta 2018,

–  so zreteľom na príspevky rôznych štátov vrátane členských štátov EÚ pred stretnutiami skupiny vládnych expertov v rokoch 2017 a 2018,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017, v ktorom sa vyzýva na prístup k umelej inteligencii, pri ktorom je vo vedení človek, a na zákaz autonómnych smrtiacich zbraňových systémov,

–  so zreteľom na výzvu Svätej stolice na zákaz autonómnych smrtiacich zbraní,

–  so zreteľom na otvorený list z júla 2015, ktorý podpísalo viac ako 3 000 výskumníkov v oblasti umelej inteligencie a robotiky, a z 21. augusta 2017, ktorý podpísalo 116 zakladateľov popredných spoločností pôsobiacich v oblasti robotiky a umelej inteligencie a ktorý obsahuje varovanie pred autonómnymi smrtiacimi zbraňovými systémami, ako aj na list 240 technologických organizácií a 3 089 osôb, ktoré sa zaviazali, že nikdy nebudú vyvíjať, vyrábať ani používať autonómne smrtiace zbraňové systémy,

–  so zreteľom na vyhlásenia Medzinárodného výboru Červeného kríža a iniciatívy občianskej spoločnosti, ako je kampaň Stop Killer Robots (Zastavme roboty-zabijakov), ktorá reprezentuje 70 organizácií v 30 krajinách vrátane organizácií Human Rights Watch, Article 36, PAX a Amnesty International,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže politiky a opatrenia EÚ sa riadia zásadami ľudských práv a rešpektovania ľudskej dôstojnosti, zásadami Charty OSN a medzinárodným právom; keďže tieto zásady by sa mali uplatňovať v záujme ochrany mieru, predchádzania konfliktom a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti;

B.  keďže pojem autonómne smrtiace zbraňové systémy sa vzťahuje na zbraňové systémy bez významnej ľudskej kontroly nad kritickými funkciami, ako je výber jednotlivých cieľov a útok na ne;

C.  keďže neznámy počet krajín, verejne financovaných priemyselných odvetví a súkromných podnikov sa údajne zaoberá výskumom a vývojom autonómnych smrtiacich zbraňových systémov, a to od rakiet so schopnosťou selektívneho výberu cieľov po učiace sa stroje s kognitívnymi zručnosťami, ktoré im umožňujú rozhodovať s kým, kedy a kde bojovať;

D.  keďže neautonómne systémy, ako sú automatizované, diaľkovo ovládané a teleoperované systémy, by sa nemali považovať za autonómne smrtiace zbraňové systémy;

E.  keďže autonómne smrtiace zbraňové systémy majú potenciál zásadne zmeniť vedenie vojny vyvolaním nebývalých a nekontrolovaných pretekov v zbrojení;

F.  keďže používanie autonómnych smrtiacich zbraňových systémov vyvoláva zásadné etické a právne otázky týkajúc sa ľudskej kontroly, najmä pokiaľ ide o kritické funkcie, ako je výber cieľov a útok na ne; keďže stroje a roboty nemôžu prijímať rozhodnutia ako ľudia, ktorí zohľadňujú právne zásady rozlišovania, proporcionality a prevencie;

G.  keďže zapojenie a dohľad človeka má zásadný význam pre proces rozhodovania o použití smrtiacej sily, pretože za rozhodnutia o živote a smrti zostávajú aj naďalej zodpovední ľudia;

H.  keďže medzinárodné právo vrátane humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv sa plne uplatňuje na všetky zbraňové systémy a ich operátorov a keďže dodržiavanie medzinárodného práva je kľúčovou požiadavkou, ktorú musia štáty splniť, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie zásad, ako je ochrana civilného obyvateľstva alebo prijímanie preventívnych opatrení pri útokoch;

I.  keďže v súvislosti s používaním autonómnych smrtiacich zbraňových systémov vyvstávajú dôležité otázky týkajúce sa uplatňovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, medzinárodného humanitárneho práva a európskych noriem a hodnôt so zreteľom na budúce vojenské akcie;

J.  keďže v auguste 2017 116 zakladateľov popredných medzinárodných spoločností pôsobiacich v oblasti robotiky a umelej inteligencie zaslalo OSN otvorený list, v ktorom vyzvalo vlády, aby zabránili pretekom v zbrojení v súvislosti s týmto druhom zbraní a predišli destabilizačným účinkom týchto technológií;

K.  keďže akýkoľvek autonómny smrtiaci zbraňový systém by mohol fungovať chybne v dôsledku zle napísaného kódu alebo počítačového útoku zo strany nepriateľského štátu alebo neštátneho subjektu;

L.  keďže Európsky parlament opakovane vyzval na urýchlené vypracovanie a prijatie spoločnej pozície k autonómnym smrtiacim zbraňovým systémom, na medzinárodný zákaz vývoja, výroby a používania autonómnych smrtiacich zbraňových systémov, ktoré by umožňovali útočiť bez významnej ľudskej kontroly, a na začatie účinných rokovaní o ich zákaze;

1.  pripomína ambíciu EÚ stať sa globálnym aktérom za mier a požaduje, aby Únia posilnila svoju úlohu v úsilí o globálne odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní a aby sa v rámci svojich aktivít a politík zameriavala na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti pri zaistení rešpektovania medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv a ochrany civilného obyvateľstva a civilnej infraštruktúry;

2.  vyzýva podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“), členské štáty a Európsku radu, aby urýchlene pred stretnutím vysokých zmluvných strán dohovoru o používaní určitých konvenčných zbraní v novembri 2018 vypracovali a prijali spoločnú pozíciu k autonómnym smrtiacim zbraňovým systémom, ktorou zabezpečia významnú ľudskú kontrolu nad kritickými funkciami zbraňových systémov, a to aj počas nasadenia, a aby na príslušných fórach vystupovali jednotne a zodpovedajúcim spôsobom aj konali; žiada v tejto súvislosti PK/VP, členské štáty a Radu, aby si vymieňali najlepšie postupy a zhromažďovali názory odborníkov, akademickej obce a občianskej spoločnosti;

3.  naliehavo vyzýva PK/VP, členské štáty a Radu, aby sa usilovali o začatie medzinárodných rokovaní o právne záväznom nástroji, ktorým by sa zakázali autonómne smrtiace zbraňové systémy;

4.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité zabrániť vývoju a výrobe akéhokoľvek autonómneho smrtiaceho zbraňového systému bez ľudskej kontroly, pokiaľ ide o kritické funkcie, ako je výber cieľov a útok na ne;

5.  pripomína svoju pozíciu z 13. marca 2018 k nariadeniu o Programe rozvoja európskeho obranného priemyslu, najmä k odseku 4 článku 6 (oprávnené činnosti), a zdôrazňuje svoju ochotu prijať podobnú pozíciu v súvislosti s pripravovaným programom výskumu v oblasti obrany, s programom rozvoja obranného priemyslu a s ďalšími relevantnými prvkami Európskeho obranného fondu po roku 2020;

6.  zdôrazňuje skutočnosť, že žiadna zbraň ani zbraňový systém, ktorý v súčasnosti používajú ozbrojené sily EÚ, nepatrí do kategórie autonómnych smrtiacich zbraňových systémov; pripomína, že zbrane a zbraňové systémy špeciálne navrhnuté na obranu vlastných platforiem, ozbrojených síl a obyvateľov pred vysoko dynamickými hrozbami, ako sú nepriateľské rakety, munícia a lietadlá, sa nepovažujú za autonómne smrtiace zbraňové systémy; zdôrazňuje, že rozhodnutia o útoku na lietadlo s posádkou by mali prijímať ľudskí operátori;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov, Organizácii Spojených národov a generálnemu tajomníkovi NATO.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0312.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2017)0494.
(3) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 166.
(4) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 110.


Stav vzťahov medzi EÚ a USA
PDF 202kWORD 68k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2018 o stave vzťahov medzi EÚ a USA (2017/2271(INI))
P8_TA(2018)0342A8-0251/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“), a na spoločné oznámenie Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) zo 7. júna 2017 s názvom Strategický prístup k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2017)0021),

–  so zreteľom na závery samitov EÚ – USA, ktoré sa konali 28. novembra 2011 vo Washingtone, D.C., a 26. marca 2014 v Bruseli,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo 79. medziparlamentného stretnutia transatlantického dialógu zákonodarcov (TDZ), ktoré sa konalo 28. a 29. novembra 2016 vo Washingtone, D.C., 80. stretnutie TDZ, ktoré sa konalo 2. a 3. júna 2017 vo Vallette, 81. stretnutie TDZ, ktoré sa konalo 5. decembra 2017 vo Washingtone, D.C., a 82. stretnutie TDZ, ktoré sa konalo 30. júna 2018 v Sofii, Bulharsku,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. apríla 2015 s názvom Európsky program v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade zo 6. apríla 2016 s názvom Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám: reakcia Európskej únie (JOIN(2016)0018),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016, spoločný súbor návrhov, ktoré schválili Rada EÚ a Rada NATO 5. a 6. decembra 2016, a na správy o pokroku dosiahnutom pri ich vykonávaní zo 14. júna a z 5. decembra 2017,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ – NATO z roku 2016,

–  so zreteľom na národnú bezpečnostnú stratégiu USA z 18. decembra 2017 a stratégiu národnej obrany USA z 19. januára 2018,

–  so zreteľom na Iniciatívu na opätovné uistenie Európy,

–  so zreteľom na akčný plán diplomacie EÚ v oblasti klímy, ktorý v roku 2015 prijala Rada pre zahraničné veci,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21, 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži a slúžila ako zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP11),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2271/96 z 22. novembra 1996 o ochrane pred účinkami uplatňovania právnych predpisov prijatých treťou krajinou mimo jej územia a pred účinkami opatrení na nich založených alebo z nich vyplývajúcich(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o úlohe regiónov a miest EÚ pri vykonávaní Parížskej dohody o zmene klímy COP 21, najmä na jej odsek 13(2),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o transatlantických vzťahoch, najmä na uznesenie z 1. júna 2006 o zlepšovaní vzťahov EÚ – USA v rámci Dohody o transatlantickom partnerstve(3), uznesenie z 26. marca 2009 o stave transatlantických vzťahov po voľbách v USA(4), uznesenie zo 17. novembra 2011 o samite EÚ – USA z 28. novembra 2011(5) a na uznesenie z 13. júna 2013 o úlohe EÚ v podpore širšieho transatlantického partnerstva(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o uplatňovaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP)(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP)(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. februára 2018 o situácii UNRWA(10),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0251/2018),

A.  keďže partnerstvo medzi EÚ a USA je založené na pevných politických, kultúrnych, hospodárskych a historických väzbách, na spoločných hodnotách, ako sú sloboda, demokracia, podpora mieru a stability, ľudské práva a zásady právneho štátu, a na spoločných cieľoch ako prosperita, bezpečnosť, otvorené a integrované hospodárstva, sociálny pokrok a začlenenie, trvalo udržateľný rozvoj a mierové riešenie konfliktov, a keďže USA aj EÚ sú demokracie dodržiavajúce zásady právneho štátu s fungujúcimi systémami bŕzd a protiváh; keďže toto partnerstvo čelí v krátkodobom výhľade značnému počtu výziev a zlomov, dlhodobé základy však zostávajú pevné a spolupráca medzi EÚ a USA ako partnermi s podobným zmýšľaním má aj naďalej kľúčový význam;

B.  keďže EÚ a USA, ktoré stavajú na pevnom základe spoločných hodnôt a spoločných zásad, by mali preskúmať alternatívne spôsoby, ako posilniť transatlantické vzťahy a účinne reagovať na dôležité výzvy, ktorým čelíme, za pomoci všetkých dostupných komunikačných kanálov; keďže Kongres USA a Európsky parlament ako zákonodarné orgány zohrávajú dôležitú a vplyvnú úlohu v našich demokraciách a mali by využiť celý potenciál svojej spolupráce na zachovanie demokratického, liberálneho a multilaterálneho poriadku a podporovať stabilitu a kontinuitu na našom kontinente a vo svete;

C.  keďže v globálnom, komplexnom a čoraz multipolárnejšom svete musia EÚ a USA zohrávať kľúčové konštruktívne úlohy posilňovaním a dodržiavaním medzinárodného práva, presadzovaním a ochranou základných práv a zásad a spoločným riešením regionálnych konfliktov a globálnych výziev;

D.  keďže EÚ a USA prežívajú obdobie geopolitických zmien a čelia podobným komplexným konvenčným a hybridným hrozbám, ktoré vychádzajú od štátnych a neštátnych subjektov z juhu a východu; keďže kybernetické útoky sú čoraz bežnejšie a sofistikovanejšie a spolupráca medzi EÚ a USA prostredníctvom NATO môže dopĺňať úsilie obidvoch strán a chrániť kritickú vládnu obrannú a inú informačnú infraštruktúru; keďže na riešenie týchto hrozieb je potrebná medzinárodná spolupráca;

E.  keďže EÚ uznáva pokračujúcu vojenskú podporu USA na zaistenie bezpečnosti a obrany EÚ a keďže EÚ je vďačná všetkým Američanom, ktorí obetovali svoj život, aby zaručili bezpečnosť Európy počas konfliktov v Kosove a Bosne; keďže EÚ sa v súčasnosti snaží zaistiť vlastnú bezpečnosť budovaním väčšej strategickej autonómie;

F.  keďže USA sa rozhodli znížiť svoj rozpočet na udržanie mieru v rámci OSN o 600 miliónov USD;

G.  keďže nepredvídateľná zahraničná politika USA vytvára čoraz väčšiu neistotu v medzinárodných vzťahoch a mohla by ponechať priestor na nástup ďalších aktérov na celosvetovú scénu, ako je Čína, ktorej politický a hospodársky vplyv na celom svete narastá; keďže mnohé kľúčové krajiny v Ázii, ktoré mali kedysi bližšie k USA, sa teraz orientujú na Čínu;

H.  keďže EÚ je aj naďalej plne odhodlaná presadzovať multilateralizmus a podporu spoločných hodnôt vrátane demokracie a ľudských práv; keďže medzinárodný poriadok založený na pravidlách je prínosom pre USA aj EÚ; keďže v tejto súvislosti je mimoriadne dôležité, aby EÚ a USA konali spoločne a v súčinnosti pri podpore poriadku založeného na pravidlách, ktorý budú zaručovať silné, dôveryhodné a účinné nadnárodné organizácie a medzinárodné inštitúcie;

I.  keďže už viac ako 70 rokov je partnerstvo medzi USA a Európou základom globálneho, hospodárskeho, politického a bezpečnostného poriadku; keďže transatlantický vzťah čelí mnohým výzvam a od zvolenia prezidenta Trumpa je v mnohých otázkach vystavený čoraz väčšiemu tlaku;

J.  keďže v rámci globálnej stratégie EÚ bola politika v oblasti klímy začlenená do zahraničnej a bezpečnostnej politiky a posilnilo sa prepojenie medzi energetikou a klímou, bezpečnosťou a rozvojovými cieľmi a migráciou, ako aj spravodlivým a voľným obchodom;

K.  keďže EÚ je naďalej plne odhodlaná presadzovať otvorený a nediskriminačný multilaterálny systém obchodovania založený na pravidlách; keďže WTO stojí v centre globálneho systému obchodovania ako jediná inštitúcia, ktorá môže zabezpečiť skutočne rovnaké podmienky;

L.  keďže USA aj EÚ by mali podporovať snahy krajín západného Balkánu vstúpiť do transatlantického spoločenstva; keďže popri posilnenej angažovanosti EÚ je v tomto ohľade rozhodujúci pretrvávajúci záväzok USA;

M.  keďže v strategickom prostredí, ktoré sa v posledných rokoch značne zhoršilo, rastie zodpovednosť Únie za zabezpečovanie vlastnej bezpečnosti;

N.  keďže európska bezpečnosť sa opiera o ambíciu spoločnej strategickej autonómie, ktorú uznalo 28 hláv štátov a predsedov vlád v júni 2016 v globálnej stratégii Európskej únie;

Zastrešujúci rámec založený na spoločných hodnotách

1.  pripomína a trvá na tom, že dlhodobé partnerstvo medzi EÚ a USA a ich spojenectvo je a malo by byť založené na spoločných hodnotách, medzi ktoré patrí sloboda, právny štát, mier, demokracia, rovnosť, multilateralizmus založený na pravidlách, trhové hospodárstvo, sociálna spravodlivosť, trvalo udržateľný rozvoj a dodržiavanie ľudských práv vrátane práv menšín, ako aj kolektívna bezpečnosť, pričom prioritou by malo byť mierové riešenie sporov; zdôrazňuje, že na dosiahnutie týchto cieľov je dôležité posilňovať vzťah medzi EÚ a USA, ktorý je jednou z hlavných osí spolupráce v globalizovanom svete;

2.  víta stretnutie predsedu Komisie Junckera a prezidenta USA Trumpa, ktoré sa uskutočnilo 25. júla 2018 vo Washingtone, ako znak zlepšovania dvojstranných vzťahov; berie na vedomie ich vyhlásenie a ochotu usilovať sa o zmiernenie transatlantického napätia v oblasti obchodu; v tejto súvislosti pripomína deštruktívny vplyv represívnych ciel; zároveň opätovne vyjadruje podporu rozsiahlemu a komplexnému prístupu k obchodným dohodám a multilateralizmu;

3.  zdôrazňuje, že vzťahy medzi EÚ a USA sú hlavnými zárukami globálnej stability a od konca druhej svetovej vojny sú pre naše spoločnosti základným kameňom úsilia o zaistenie mieru, prosperity a stability, ako aj vybudovanie multilaterálnej politickej a hospodárskej spolupráce a obchodného systému založeného na pravidlách a hodnotách; opätovne potvrdzuje, že vzťahy medzi EÚ a USA sú strategické a skutočné a že silné transatlantické puto je v záujme oboch strán aj celého sveta; domnieva sa, že súčasná jednostranná politika „America first“ (Amerika na prvom mieste) poškodzuje záujmy tak EÚ, ako aj USA, oslabuje vzájomnú dôveru a môže mať aj širšie následky pre globálnu stabilitu a prosperitu; pripomína záujem EÚ pestovať dlhodobé a vzájomne prospešné partnerstvá, ktoré sú založené na spoločných hodnotách a zásadách, ktoré sú rozhodujúcejšie ako krátkodobé zisky z transakcií;

4.  zdôrazňuje, že partnerstvo ďaleko presahuje zahraničnú politiku a obchodné otázky v užšom zmysle a zahŕňa aj iné témy, ako napríklad (kybernetickú) bezpečnosť, hospodárske, digitálne a finančné otázky, zmenu klímy, energetiku, kultúru, ako aj vedu a technológie; zdôrazňuje, že tieto otázky sú úzko prepojené a malo by sa k nim pristupovať v tom istom všeobecnom rámci;

5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, ako USA pristupujú od zvolenia prezidenta Trumpa k riešeniu globálnych problémov a regionálnych konfliktov; zdôrazňuje význam transatlantických vzťahov a trvalého dialógu pre EÚ a vyzdvihuje dôležitosť otázok, ktoré EÚ a USA spájajú; žiada o objasnenie toho, či naše transatlantické vzťahy, ktoré sa vytvárali počas desaťročí, majú pre našich amerických partnerov stále rovnaký význam; zdôrazňuje, že na zachovanie a ďalšie posilnenie štruktúry globálneho hospodárstva a bezpečnosti je nevyhnutný všeobecný rámec nášho partnerstva založený na hodnotách; zdôrazňuje, že témy, ktoré USA a EÚ spájajú, by mali mať v konečnom dôsledku väčšiu váhu ako to, čo ich rozdeľuje;

6.  zdôrazňuje, že v medzinárodnom systéme, ktorý je dlhodobo poznačený nestabilitou a neistotou, je Európa zodpovedná za budovanie strategickej autonómie, aby mohla čeliť rastúcemu počtu spoločných výziev; trvá preto na tom, že je nevyhnutné, aby si európske krajiny na ochranu svojich záujmov zachovali schopnosť rozhodovať a konať samostatne; pripomína, že strategická autonómia je pre Európu legitímnou ambíciou a zároveň prioritným cieľom, ktorý sa musí začleniť do oblasti priemyslu, kapacít, ako aj operačnej oblasti;

Posilnenie partnerstva

7.  pripomína veľký potenciál a strategický význam tohto partnerstva pre USA aj EÚ v snahe o dosiahnutie obojstrannej prosperity a bezpečnosti a o posilnenie poriadku založeného na pravidlách a hodnotách, ktorý podporuje medzinárodné inštitúcie a poskytuje im prostriedky na zlepšenie globálneho riadenia; vyzýva na posilnenie nášho dialógu a angažovanosti v súvislosti so všetkými prvkami tohto partnerstva a na všetkých úrovniach spolupráce, a to aj s organizáciami občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že naše rozhodnutia a opatrenia majú vplyv na svetovú ekonomickú a bezpečnostnú štruktúru a že by preto mali byť príkladom a zohľadňovať záujmy oboch partnerov;

8.  zdôrazňuje zodpovednosť USA ako globálnej mocnosti a vyzýva vládu USA, aby dodržiavala spoločné základné hodnoty, ktoré sú základom transatlantických vzťahov, a aby za každých okolností zaručila dodržiavanie medzinárodného práva, demokracie, ľudských práv a základných slobôd v súlade s Chartou OSN a inými medzinárodnými nástrojmi, ktoré USA podpísali alebo ratifikovali;

9.  zdôrazňuje, že EÚ a USA sú si vzájomne najdôležitejšími partnermi v multipolárnom svete a že jednostranné kroky len oslabujú transatlantické partnerstvo, ktoré musí byť rovnocenným partnerstvom založeným na dialógu a usilovať sa o obnovenie vzájomnej dôvery;

10.  vyjadruje poľutovanie nad veľkým oneskorením vymenovania nového amerického veľvyslanca v Európskej únii, víta však nomináciu nového veľvyslanca a následné potvrdenie zo strany Senátu USA 29. júna 2018;

11.  dôrazne kritizuje vyhlásenia nového amerického veľvyslanca v Nemecku Richarda Grenella, ktorý vyhlásil, že má v úmysle posilniť postavenie nacionalistických populistov v celej Európe, a pripomína, že úlohou diplomatov nie je podporovať jednotlivé politické sily, ale rozvíjať vzájomné porozumenie a partnerstvo; okrem toho považuje vyhlásenia úradníkov Trumpovej vlády, ktorí vyjadrili pohŕdanie voči EÚ a podporujú xenofóbne a populistické sily, ktoré sa snažia o zničenie európskeho projektu, za nepriateľské a nezlučiteľné s duchom transatlantického partnerstva;

12.  vyzýva PK/VP, Radu, Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu, koordináciu, jednotnosť a účinnosť politiky EÚ vo vzťahu k USA tak, aby prezentovala EÚ ako jednotného a efektívneho medzinárodného aktéra s uceleným postojom;

13.  pripomína, že USA sú kľúčovým partnerom vzhľadom na spoločné záujmy v oblasti obrany a bezpečnosti a silné dvojstranné vzťahy; žiada, aby sa čo najskôr konal samit EÚ – USA v snahe prekonať súčasné výzvy a ďalej sa venovať otázkam spoločného, globálneho a regionálneho záujmu;

14.  považuje prítomnosť amerických vojenských síl v európskych krajinách za dôležitú tam, kde je to potrebné a v súlade s pokračujúcim plnením dohodnutých záväzkov;

15.  trvá na tom, že štruktúrovaný a strategický dialóg o zahraničnej politike na transatlantickej úrovni, a to aj za účasti Európskeho parlamentu a Kongresu USA, má kľúčový význam pre posilnenie transatlantickej štruktúry vrátane bezpečnostnej spolupráce, a vyzýva na rozšírenie zahraničnopolitického rozmeru dialógu medzi EÚ a USA;

16.  pripomína svoj návrh na vytvorenie transatlantickej politickej rady na účely systematických konzultácií a koordinácie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorú by viedli PK/VP a minister zahraničných vecí USA a ktorá by sa opierala o pravidelné kontakty politických riaditeľov;

17.  víta pokračujúce a nepretržité úsilie transatlantického dialógu zákonodarcov v posilňovaní vzťahov medzi EÚ a USA prostredníctvom parlamentného dialógu a koordinácie v otázkach spoločného záujmu; pripomína význam medziľudských kontaktov a dialógu pri posilňovaní transatlantických vzťahov; vyzýva preto na intenzívnejšie zapojenie tak Senátu USA a Snemovne reprezentantov, ako aj Európskeho parlamentu; víta obnovenie dvojstrannej kongresovej skupiny pre otázky EÚ v rámci 115. kongresu a žiada styčnú kanceláriu Európskeho parlamentu (EPLO) a delegáciu EÚ vo Washingtone, aby s ňou užšie spolupracovali;

18.  pripomína, že naše spoločnosti v EÚ aj v USA sú silné, zakotvené v liberálnej demokracii a zásadách právneho štátu a ich základom je pluralita aktérov, kam patria medzi inými aj naše vlády, parlamenty, decentralizované orgány a subjekty, rôzne politické inštitúcie, podniky a odborové zväzy, organizácie občianskej spoločnosti, slobodné a nezávislé média, náboženské skupiny, akademické obce a výskumné komunity; zdôrazňuje, že by sme mali posilniť väzby na oboch brehoch Atlantiku s cieľom propagovať prednosti a význam nášho transatlantického partnerstva na rôznych úrovniach a v celej EÚ aj v celých USA, a nielen s dôrazom na východné a západné pobrežie; žiada na tento účel posilnené a špecializované programy s primeraným financovaním;

19.  víta to, že vzťahy medzi európskymi inštitúciami a federálnymi štátmi USA a metropolitnými oblasťami podnecujú celkové transatlantické vzťahy, najmä v prípade vzťahov založených na partnerstvách; v tejto súvislosti zdôrazňuje spoluprácu na základe memoranda o porozumení Under2; vyzýva federálne štáty USA, aby upevnili kontakty s inštitúciami EÚ;

20.  zdôrazňuje, že kultúrne výmeny prostredníctvom vzdelávacích programov sú základom podporovania a rozvíjania spoločných hodnôt a budovania mostov medzi transatlantickými partnermi; vyzýva preto na posilnenie programov mobility pre študentov medzi USA a EÚ v rámci programu Erasmus+, zvýšenie ich počtu a uľahčenie prístupu k nim;

21.  vyjadruje nesmierny obdiv voči tomu, ako americkí študenti v reakcii na početné tragédie so strelnými zbraňami v školách vystúpili na podporu sprísnenia zákonov o zbraniach a na protest proti vplyvu združenia National Rifle Association na prijímanie zákonov o zbraniach;

Spoločne čeliť globálnym výzvam

22.  trvá na tom, že EÚ a USA by mali naďalej zohrávať kľúčovú konštruktívnu úlohu tým, že budú spoločne riešiť regionálne konflikty a globálne výzvy v súlade so zásadami medzinárodného práva; zdôrazňuje, že postoje USA a ďalších svetových mocností čoraz viac spochybňujú multilateralizmus, s ktorým sa Európa hlboko stotožňuje; pripomína význam multilateralizmu pri zachovaní mieru a stability ako nástroja na presadzovanie hodnôt právneho štátu a riešenie celosvetových otázok a trvá na tom, že tieto otázky by sa mali riešiť na príslušných medzinárodných fórach; je preto znepokojený tým, že nedávne jednostranné rozhodnutia USA – odstúpenie od kľúčových medzinárodných dohôd, zrušenie niektorých záväzkov, oslabovanie medzinárodných pravidiel, vystúpenie z medzinárodných fór a podnecovanie diplomatického a obchodného napätia – môžu znamenať odklon od týchto spoločných hodnôt a zaťažiť a oslabiť tieto vzťahy; vyzýva EÚ, aby na takéto rozhodnutia reagovala jednotne, rázne a primerane; vyzýva preto členské štáty EÚ, aby sa vyhli akýmkoľvek opatreniam alebo krokom zameraným na dosiahnutie dvojstranných výhod na úkor súdržného spoločného európskeho prístupu;

23.  konštatuje, že ďalšie veľké mocnosti, ako sú Rusko a Čína, majú silné politické a hospodárske stratégie, z ktorých mnohé môžu byť v rozpore s našimi spoločnými hodnotami, medzinárodnými záväzkami a samotným transatlantickým partnerstvom a ohrozovať ich; pripomína, že vzhľadom na tento vývoj je spolupráca medzi EÚ a USA o to dôležitejšia, aby sme mohli naďalej podporovať otvorené spoločnosti, presadzovať a chrániť naše spoločné práva, zásady a hodnoty vrátane dodržiavania medzinárodného práva; požaduje v tejto súvislosti väčšiu koordináciu medzi EÚ a USA, pokiaľ ide o zosúlaďovanie a stanovovanie spoločnej politiky sankcií, aby sa zvýšila jej účinnosť;

24.  zastáva názor, že riešenie pokusov Ruska o vyvíjanie nátlaku, ovplyvňovanie, destabilizáciu a využívanie slabých stránok a demokratických rozhodnutí západných spoločností si vyžaduje spoločnú transatlantickú reakciu; domnieva sa preto, že USA a EÚ by mali uprednostniť koordinované činnosti voči Rusku, v prípade potreby aj za účasti NATO; v tejto súvislosti berie so znepokojením na vedomie vyhlásenia prezidentov USA a Ruska v rámci ich stretnutia 16. júla 2018 v Helsinkách; pripomína jasné nebezpečenstvo, ktoré pre naše demokracie predstavujú falošné správy, dezinformácie a najmä zdroje škodlivého zasahovania; vyzýva na zavedenie politického a spoločenského dialógu, ktorý nastolí rovnováhu medzi anonymitou a zodpovednosťou v sociálnych médiách;

25.  zdôrazňuje, že bezpečnosť je rôznorodá a prepojená a že jej vymedzenie nezahŕňa len vojenské aspekty, ale aj aspekty týkajúce sa životného prostredia, energetiky, obchodu, kybernetiky a komunikácií, zdravotníctva, rozvoja, zodpovednosti, humanitárnej oblasti a i.; trvá na tom, že riešenie otázok bezpečnosti si vyžaduje širší prístup; v tejto súvislosti vyjadruje so znepokojením poľutovanie nad navrhovanými zásadnými škrtmi v rozpočte, napríklad v prípade budovania štátu v Afganistane, rozvojovej pomoci v Afrike, humanitárnej pomoci a príspevkov USA do programov, operácií a agentúr OSN;

26.  poukazuje na to, že vyvážená a vzájomne výhodná transatlantická dohoda o obchode by mala účinky, ktoré by presahovali rámec obchodných a hospodárskych aspektov;

27.  konštatuje, že NATO je stále hlavným garantom kolektívnej obrany Európy; víta opätovné potvrdenie záväzku USA voči NATO a európskej bezpečnosti a zdôrazňuje, že prehĺbenie spolupráce medzi EÚ a NATO posilňuje aj transatlantické partnerstvo;

28.  zdôrazňuje význam spolupráce, koordinácie a súčinnosti v oblasti bezpečnosti a obrany; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť vynakladanie prostriedkov na obranu, a v tejto súvislosti trvá na tom, že rozdelenie zaťaženia by nemalo byť zamerané výlučne na vstupy (cieľ vynaložiť 2 % HDP na obranu), ale aj na výstupy (schopnosti merané v nasaditeľných, pripravených a udržateľných silách); pripomína, že v tomto vyčíslenom vstupe, ktorý sa má dosiahnuť, sa však odráža skutočnosť, že Európania v čoraz väčšej miere preberajú zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť, čo je nevyhnuté v dôsledku zhoršenia ich strategického prostredia; víta skutočnosť, že obrana sa pre EÚ a jej členské štáty stáva väčšou prioritnou oblasťou, ktorá prináša väčšiu vojenskú efektívnosť v prospech EÚ aj NATO, a víta v tejto súvislosti prítomnosť vojsk USA na území EÚ; poznamenáva, že NATO má stále zásadný význam pre kolektívnu bezpečnosť Európy a jej spojencov (článok 5 Severoatlantickej zmluvy); zdôrazňuje, že schopnosť NATO vykonávať svoje úlohy naďalej úzko závisí od pevnosti transatlantických vzťahov;

29.  vyzýva EÚ, aby posilňovala európsku obrannú úniu s cieľom budovať kapacity, ktoré majú zaručiť strategický význam EÚ v oblasti obrany a bezpečnosti, napríklad pri vytváraní väčších synergií a účinnosti medzi členskými štátmi pri vynakladaní prostriedkov na obranu, vo výskume, vývoji, v obstarávaní, údržbe a odbornej príprave; trvá na tom, že väčšia obranná spolupráca na úrovni EÚ posilňuje európsky prínos k mieru, bezpečnosti a stabilite na regionálnej a medzinárodnej úrovni a tým aj podporuje ciele aliancie NATO a posilňuje naše transatlantické väzby; podporuje preto nedávne úsilie zamerané na posilnenie európskej obrannej štruktúry vrátane Európskeho obranného fondu a novovytvorenej stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO);

30.  víta zavedenie stálej štruktúrovanej spolupráce PESCO a podporuje jej prvé projekty, ako je vojenská mobilita; zdôrazňuje, že PESCO je v spoločnom záujme EÚ aj NATO a mala by byť hnacou silou ďalšej spolupráce medzi týmito dvomi organizáciami, pokiaľ ide o rozvoj spôsobilostí a upevňovanie piliera EÚ v NATO v súlade s každou národnou ústavou;

31.  pripomína, že je potrebné, aby EÚ a USA posilnili svoju spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej obrany, a to prostredníctvom špecializovaných agentúr a pracovných skupín ako ENISA, Europol, Interpol, budúcich štruktúr v rámci PESCO a Európskeho obranného fondu, predovšetkým v boji proti kybernetickým útokom a spoločnom úsilí o vytvorenie komplexného a transparentného medzinárodného rámca, ktorým sa vymedzia minimálne normy týkajúce sa politík v oblasti kybernetickej bezpečnosti a súčasne sa budú dodržiavať základné slobody; považuje za zásadne dôležité, aby EÚ a NATO zintenzívnili výmenu spravodajských informácií s cieľom umožniť formálne pripisovanie kybernetických útokov a následne ukladanie reštriktívnych sankcií tým, ktorí sú za kybernetické útoky zodpovední; zdôrazňuje význam a pozitívny prínos Iniciatívy USA na opätovné uistenie Európy pre bezpečnosť členských štátov EÚ;

32.  zdôrazňuje, že čoraz väčší význam umelej inteligencie a strojového učenia si vyžaduje lepšiu spoluprácu medzi EÚ a USA a že by sa mali prijať opatrenia na zlepšenie spolupráce medzi technologickými spoločnosťami v USA a v Európe, aby sa zaistilo čo najlepšie využívanie partnerstva v oblasti vývoja a aplikácie;

33.  vyzýva Kongres USA, aby zapojil Európsky parlament do svojho programu výmeny informácií o kybernetických hrozbách, do ktorého sú zapojené parlamenty Austrálie, Kanady, Nového Zélandu a Spojeného kráľovstva;

34.  zdôrazňuje potrebu spoločného prístupu k regulácii digitálnych platforiem a zvýšenia ich zodpovednosti, aby bolo možné diskutovať o otázkach cenzúry na internete, autorských práv a práv držiteľov práv, osobných údajov a pojmu neutrality siete; opakuje, že je potrebné spolupracovať na presadzovaní otvoreného, interoperabilného a bezpečného internetu riadeného modelom viacerých zúčastnených strán, ktorý presadzuje ľudské práva, demokraciu, zásady právneho štátu a slobodu prejavu a pomáha rozvíjať hospodársku prosperitu a inovácie, a súčasne rešpektuje súkromie a chráni pred zavádzaním, podvodmi a krádežami; žiada, aby sa vyvíjalo spoločné úsilie o vytvorenie noriem a nariadení a o presadzovanie uplatniteľnosti medzinárodného práva v kybernetickom priestore;

35.  opakuje, že neutralita siete je zakotvená v práve EÚ; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Federálnej komisie pre komunikáciu (Federal Communications Commission) o zmene pravidiel neutrality siete; víta nedávne hlasovanie o zrušení tohto rozhodnutia v Senáte USA; vyzýva Kongres USA, aby postupoval podľa tohto rozhodnutia, a tak zachoval otvorený a bezpečný internet, ktorý neumožňuje diskriminačné zaobchádzanie s internetovým obsahom;

36.  zdôrazňuje, že sú potrebné náležité rokovania o normalizácii, najmä v kontexte čoraz rýchlejšieho vývoja technológií, najmä v oblasti IT;

37.  zdôrazňuje, že dôležitou súčasťou posilňovania úsilia EÚ – USA v boji proti terorizmu je aj ochrana kritickej infraštruktúry vrátane zlepšovania spoločných noriem a podnecovania kompatiblity a interoperability, ako aj komplexný prístup k boju proti terorizmu, a to aj prostredníctvom koordinácie na regionálnych, viacstranných a globálnych fórach pri výmene údajov týkajúcich sa teroristických aktivít; opakuje, že je potrebné podporovať mechanizmy ako európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a iné spoločné činnosti, ktoré môžu významne prispieť k boju proti terorizmu a extrémizmu a priniesť v tomto smere skutočnú zmenu; obom stranám pripomína, že boj proti terorizmu musí byť v súlade s medzinárodným právom a demokratickými hodnotami a musia sa pri ňom v plnej miere rešpektovať občianske slobody a základné ľudské práva;

38.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že Gina Haspel bola nedávno vymenovaná za riaditeľku Ústrednej spravodajskej služby (CIA), pretože sa v minulosti neangažovala dostatočne v oblasti ľudských práv, pričom sa tiež podieľala na programe CIA na vydávanie a tajné zadržiavanie osôb;

39.  je veľmi znepokojený tým, že vláda USA údajne ruší obmedzenia programu používania bezpilotných vzdušných prostriedkov, čo zvyšuje riziko civilných strát na životoch a nezákonného zabíjania, ako aj netransparentnosťou v súvislosti s programom USA používania bezpilotných vzdušných prostriedkov a s pomocou, ktorú mu poskytujú niektoré členské štáty EÚ; vyzýva USA a členské štáty EÚ, aby zaistili, aby pri používaní ozbrojených bezpilotných vzdušných prostriedkov dodržiavali svoje záväzky podľa medzinárodného práva vrátane medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a aby sa zaviedli spoľahlivé záväzné normy pre poskytovanie všetkých foriem pomoci na operácie so smrtonosnými bezpilotnými vzdušnými prostriedkami;

40.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a USA bojovali proti daňovým únikom a iným finančným trestným činom a zaistili transparentnosť;

41.  nabáda na posilnenú spoluprácu v oblasti boja proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to konkrétne v rámci dohody TFTP medzi EÚ a USA (Program na sledovanie financovania terorizmu), ktorá by sa mala posilniť tak, aby zahŕňala údaje o finančných tokoch súvisiacich so zahraničnými zásahmi alebo s neoprávnenými spravodajskými operáciami; vyzýva v tomto smere EÚ a USA, aby v rámci OECD spolupracovali v rámci boja proti daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu stanovením medzinárodných pravidiel a noriem na boj proti tomuto celosvetovému problému; zdôrazňuje, že pokračujúca spolupráca pri presadzovaní práva má kľúčový význam pre posilnenie našej spoločnej bezpečnosti, a vyzýva USA, aby zaistili dvojstrannú a viacstrannú spoluprácu v tejto oblasti; vyjadruje poľutovanie nad čiastočným zrušením tzv. zákona Dodd Frank, v dôsledku ktorého významne poklesol dohľad nad americkými bankami;

42.  poukazuje na pretrvávajúce slabé miesta štítu na ochranu osobných údajov, pokiaľ ide o dodržiavanie základných práv dotknutých osôb; víta a podporuje výzvy adresované zákonodarcovi USA, aby sa usiloval o prijatie komplexného zákona o ochrane súkromia a údajov; poukazuje na to, že v Európe je ochrana osobných údajov základným právom a že USA nemajú žiadne pravidlá porovnateľné so všeobecným nariadením o ochrane údajov;

43.  pripomína širokú transatlantickú solidaritu v reakcii na otravu Skripaľovcov v meste Salisbury, ktorej výsledkom bolo, že ruských diplomatov vyhostilo 20 členských štátov, Kanada, USA, Nórsko a 5 štátov ašpirujúcich na členstvo v EÚ;

44.  opakuje svoje znepokojenie nad tým, že v marci 2017 Kongres zamietol pravidlo, ktoré predložila Federálna komisia pre komunikáciu a ktoré sa týkalo ochrany súkromia zákazníkov širokopásmových a iných telekomunikačných služieb, čo v praxi znamená, že neexistujú pravidlá ochrany súkromia v prostredí širokopásmového pripojenia, ktorými by sa od poskytovateľov internetových služieb vyžadovalo získanie výslovného súhlasu spotrebiteľov pred predajom alebo zdieľaním údajov o prehliadaní webu alebo iných súkromných informácií s inzerentmi a inými spoločnosťami; domnieva sa, že je to opäť ďalšia hrozba pre záruky ochrany súkromia v USA;

45.  pripomína, že USA sú naďalej jedinou krajinou mimo EÚ na jej zozname krajín s bezvízovým stykom, ktorá neposkytuje bezvízový prístup občanom všetkých členských štátov EÚ; naliehavo žiada USA, aby čo najskôr zaradili do programu bezvízového styku USA päť členských štátov EÚ, ktorých sa to týka (Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Poľsko a Rumunsko); pripomína, že Komisia má právnu povinnosť prijať delegovaný akt – s dočasným pozastavením platnosti výnimky z vízových požiadaviek pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré nezrušili vízové požiadavky pre občanov niektorých členských štátov – v lehote 24 mesiacov od zverejnenia oznámení v tomto smere, ktorá uplynula 12. apríla 2016; na základe článku 265 ZFEÚ vyzýva Komisiu, aby prijala požadovaný delegovaný akt;

46.  zdôrazňuje, že EÚ je odhodlaná posilniť demokraciu, ľudské práva, zásady právneho štátu, prosperitu, stabilitu, odolnosť a bezpečnosť svojich susedov nevojenskými prostriedkami, najmä vykonávaním dohôd o pridružení; vyzýva EÚ a USA, aby posilnili svoju spoluprácu a lepšie koordinovali svoje činnosti, projekty a pozície v susedstve EÚ tak na východe, ako aj na juhu; pripomína, že aj rozvojové a humanitárne politiky EÚ na celom svete prispievajú k svetovej bezpečnosti;

47.  oceňuje strategické zameranie a otvorenosť USA voči tomuto regiónu a pripomína, že Balkán je výzvou pre Európu aj pre bezpečnosť celého kontinentu; vyzýva preto USA, aby sa zapojili do ďalšieho spoločného úsilia na západnom Balkáne, najmä v oblasti posilňovania právneho štátu, demokracie, slobody prejavu a bezpečnostnej spolupráce; odporúča viac spoločných krokov, ako sú protikorupčné mechanizmy a budovanie inštitúcií, aby sa krajinám tohto regiónu zabezpečila väčšia bezpečnosť, stabilita, odolnosť a hospodárska prosperita, ako aj rozvíjanie úlohy pri riešení dlhodobých problémov; domnieva sa, že EÚ a USA by mali iniciovať nový dialóg na vysokej úrovni venovaný západnému Balkánu, aby sa zaistilo zosúladenie politických cieľov a programov pomoci a aby sa okrem toho prijali príslušné opatrenia;

48.  vyzýva EÚ a USA, aby zohrávali aktívnejšiu a účinnejšiu úlohu pri riešení konfliktu na území Ukrajiny a podporovali všetky snahy o trvalé mierové riešenie, ktoré bude rešpektovať jednotnosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny a stanoví vrátenie Krymského polostrova Ukrajine, a aby naliehavo požadovali a podporovali reformné procesy a hospodársky rozvoj na Ukrajine, ktoré musia byť plne v súlade so záväzkami Ukrajiny a s odporúčaniami medzinárodných organizácií; vyjadruje obrovské sklamanie z toho, že sa nedosahuje ďalší pokrok pri vykonávaní minských dohôd, a zo zhoršovania bezpečnostnej a humanitárnej situácie na východnej Ukrajine; konštatuje preto, že sankcie voči Rusku sú stále potrebné a že USA by mali koordinovať svoje úsilie s EÚ; vyzýva na užšiu spoluprácu v tejto otázke medzi PK/VP a osobitným predstaviteľom USA pre Ukrajinu;

49.  pripomína aj to, že je dôležité, aby EÚ a USA našli riešenie tzv. zmrazených konfliktov v Gruzínsku a Moldavsku;

50.  pripomína, že medzinárodný poriadok je založený na dodržiavaní medzinárodných dohôd; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím USA nepodporiť závery samitu G7 v Kanade; opakuje svoj záväzok dodržiavať medzinárodné právo a univerzálne hodnoty, najmä zodpovednosť, nešírenie jadrových zbraní a mierové riešenie sporov; zdôrazňuje, že konzistentnosť našej stratégie nešírenia jadrových zbraní má kľúčový význam pre našu dôveryhodnosť ako kľúčového globálneho aktéra a vyjednávača; vyzýva EÚ a USA, aby spolupracovali na uľahčovaní jadrového odzbrojenia a účinných opatrení na znižovanie jadrového rizika;

51.  zdôrazňuje, že spoločný komplexný akčný plán (JCPOA) s Iránom je významná mnohostranná dohoda a značný diplomatický úspech v mnohostrannej diplomacii a v diplomacii EÚ, pokiaľ ide o podporovanie stability v regióne; pripomína, že EÚ je odhodlaná vyvinúť maximálne úsilie o zachovanie spoločného komplexného akčného plánu s Iránom ako kľúčového piliera medzinárodnej štruktúry v oblasti nešírenia jadrových zbraní, čo má význam aj v súvislosti s otázkou Severnej Kórey, a ako kľúčového prvku pre bezpečnosť a stabilitu v regióne; opakuje, že je potrebné kritickejšie riešiť problémy iránskych aktivít súvisiacich s balistickými raketami a so stabilitou regiónu, najmä zapojenia Iránu do rôznych konfliktov v regióne a situácie v oblasti ľudských práv a práv menšín v Iráne, ktoré sú oddelené od spoločného komplexného akčného plánu, v rámci príslušných formátov a fór; zdôrazňuje, že transatlantická spolupráca je pri riešení týchto otázok kľúčová; zdôrazňuje, že podľa viacerých správ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Irán plní svoje záväzky podľa JCPOA; ostro kritizuje rozhodnutie prezidenta Trumpa jednostranne odstúpiť od JCPOA a zaviesť extrateritoriálne opatrenia voči spoločnostiam EÚ, ktoré aktívne pôsobia v Iráne; zdôrazňuje, že EÚ je odhodlaná chrániť svoje záujmy a záujmy svojich podnikov a investorov pred extrateritoriálnymi účinkami amerických sankcií; víta v tejto súvislosti rozhodnutie aktivovať tzv. nariadenie o blokovaní zamerané na ochranu obchodných záujmov EÚ v Iráne pred dôsledkami extrateritoriálnych sankcií USA a vyzýva Radu, Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby podnikli ďalšie kroky, ktoré považujú za potrebné na ochranu JCPOA;

52.  vyjadruje znepokojenie nad bezpečnostnou a obchodnou politikou vo východnej a v juhovýchodnej Ázii vrátane politického vákua, ktoré vzniklo po vystúpení USA z Transpacifického partnerstva (TPP); pripomína význam konštruktívneho zapojenia EÚ vo východnej a v juhovýchodnej Ázii a v tichomorskom regióne a víta v tejto súvislosti aktívnu obchodnú politiku EÚ v tejto časti sveta a iniciatívy EÚ súvisiace s bezpečnosťou, najmä tie, ktoré sú uvedené v záveroch Rady o posilnenej bezpečnostnej spolupráci EÚ v Ázii a s Áziou, a to aj z dôvodu politickej a hospodárskej rovnováhy;

53.  víta začatie nových dialógov na vysokej úrovni so Severnou Kóreou (KĽDR) a nedávny samit v Singapure, ktorý sa konal 12. júna 2018, a pripomína, že tieto rozhovory, ktorých konkrétne a preukázateľné výsledky sa ešte len musia prejaviť, sa zameriavajú na mierové riešenie napätia, a teda na presadzovanie regionálneho a svetového mieru, bezpečnosti a stability; zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ a USA musí zároveň naďalej vyvíjať tlak na KĽDR, pokiaľ nedôjde k jej dôveryhodnej denuklearizácii tým, že ratifikuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) a umožní prípravnému výboru Organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO) a MAAE, aby túto denuklearizáciu zdokumentovali; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom KĽDR v oblasti denuklearizácie, v dôsledku ktorého prezident Trump 24. augusta 2018 zrušil plánované rozhovory v KĽDR s ministrom zahraničných vecí Mikom Pompeom;

54.  pripomína USA, že ešte stále neratifikovali zmluvu CTBT, hoci podľa prílohy II sú štátom, ktorého podpis je nevyhnutný na to, aby táto zmluva nadobudla platnosť; opakuje požiadavku PK/VP, ktorou naliehavo vyzvala svetových lídrov na ratifikáciu tejto zmluvy; nabáda USA, aby čo najskôr ratifikovali zmluvu CTBT a naďalej ju podporovali tým, že budú presviedčať zvyšné štáty uvedené v prílohe II, aby túto zmluvu ratifikovali;

55.  trvá na dodržiavaní medzinárodného námorného práva, a to aj v Juhočínskom mori; vyzýva v tejto súvislosti USA, aby ratifikovali Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS);

56.  vyzýva na posilnenie spolupráce medzi EÚ a USA v záujme mierového riešenia regionálnych konfliktov a vojny v zastúpení v Sýrii, keďže chýbajúca spoločná stratégia narúša mierové riešenie konfliktov, a vyzýva všetky zúčastnené strany a regionálnych aktérov zapojených do konfliktu, aby nepoužívali násilie a nepodnikali žiadne kroky, ktoré by mohli situáciu zhoršiť; opätovne potvrdzuje prvoradý význam ženevského procesu pod vedením OSN pri riešení konfliktu v Sýrii v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2254, o ktorom rokovali všetky sýrske strany a ktorý má podporu kľúčových medzinárodných a regionálnych aktérov; vyzýva na úplné vykonávanie a dodržiavanie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, ktoré porušujú krajiny, ktoré sa zúčastnili na rokovaniach v Astane; vyzýva na spoločné úsilie s cieľom zaručiť úplný humanitárny prístup k ľuďom v núdzi a na nezávislé, nestranné, dôkladné a dôveryhodné vyšetrenie a stíhanie zodpovedných osôb; požaduje aj podporu okrem iného práce medzinárodného nestranného a nezávislého mechanizmu (IIIM) v súvislosti s medzinárodnými trestnými činmi, ktoré boli spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2012;

57.  pripomína, že EÚ podporuje pokračovanie zmysluplného mierového procesu na Blízkom východe zameraného na riešenie v podobe existencie dvoch štátov na základe hraníc z roku 1967, a to nezávislého, demokratického, životaschopného a celistvého Palestínskeho štátu, ktorý by existoval v mieri a bezpečí vedľa bezpečného Izraelského štátu a jeho ďalších susedov, a zdôrazňuje, že sa treba vyhnúť akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli oslabiť toto úsilie; vyjadruje v tejto súvislosti hlboké poľutovanie nad jednostranným rozhodnutím vlády USA presťahovať svoje veľvyslanectvo z Tel Avivu do Jeruzalema a formálne uznať toto mesto za hlavné mesto Izraela; zdôrazňuje, že otázka Jeruzalema musí byť súčasťou konečnej mierovej dohody medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi; zdôrazňuje, že spoločný plán by sa mal posilniť, a poukazuje na to, že je potrebné, aby USA koordinovali svoje mierové úsilie na Blízkom východe so svojimi európskymi partnermi;

58.  oceňuje Agentúru OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) a jej oddaných zamestnancov za ich pozoruhodnú a nenahraditeľnú humanitárnu a rozvojovú prácu pre palestínskych utečencov (na západnom brehu Jordánu vrátane východného Jeruzalema, v Pásme Gazy, Jordánsku, Libanone a Sýrii), ktorá je nesmierne dôležitá pre bezpečnosť a stabilitu regiónu; vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím vlády USA znížiť financovanie agentúry UNRWA, a žiada, aby USA toto rozhodnutie prehodnotili; zdôrazňuje jednotnú podporu agentúry zo strany Európskeho parlamentu a Európskej únie a nabáda členské štáty EÚ, aby poskytli dodatočné financovanie na zaručenie udržateľnosti činnosti agentúry UNRWA v dlhodobom horizonte;

59.  nabáda na ďalšiu spoluprácu na celom svete medzi programami EÚ a USA, ktoré presadzujú demokraciu, slobodu médií, slobodné a spravodlivé voľby a dodržiavanie ľudských práv vrátane práv utečencov a migrantov, žien, etnických a náboženských menšín; poukazuje na význam hodnôt dobrej správy vecí verejných, zodpovednosti, transparentnosti a právneho štátu, ktoré sú základom ochrany ľudských práv; opätovne pripomína pevné a zásadné stanovisko EÚ k trestu smrti v prospech všeobecného moratória na trest smrti s cieľom jeho zrušenia na celom svete; zdôrazňuje, že je potrebné spolupracovať na predchádzaní krízam a budovaní mieru, ako aj na reakciách na núdzové humanitárne situácie;

60.  pripomína, že EÚ a USA majú spoločné záujmy v Afrike, kde musia na miestnej, regionálnej a nadnárodnej úrovni koordinovať aj zintenzívniť svoju podporu dobrej správy vecí verejných, demokracie, ľudských práv, udržateľného sociálneho rozvoja, ochrany životného prostredia, riadenia migrácie, správy hospodárskych záležitostí a bezpečnostných otázok, ako aj mierového riešenia regionálnych konfliktov, boja proti korupcii, nezákonným finančným transakciám a tiež násiliu a terorizmu; domnieva sa, že lepšia koordinácia medzi EÚ a USA, realizovaná aj prostredníctvom rozšíreného politického dialógu a navrhovania spoločných stratégií pre Afriku, pričom sa súčasne náležite zohľadnia názory regionálnych organizácií a zoskupení na nižšej než regionálnej úrovni, by viedla k účinnejším krokom a účinnejšiemu využívaniu zdrojov;

61.  zdôrazňuje význam spoločných politických, ekonomických a bezpečnostných záujmov EÚ a USA v súvislosti s hospodárskymi politikami krajín, ako sú Čína a Rusko, a pripomína, že spoločné úsilie, a to aj na úrovni WTO, by mohlo pomôcť pri riešení otázok, ako je súčasná nerovnováha v celosvetovom obchode a situácia na Ukrajine; vyzýva vládu USA, aby prestala blokovať nominácie sudcov do odvolacieho orgánu WTO; zdôrazňuje, že je potrebné užšie spolupracovať v súvislosti s čínskou stratégiou Jedno pásmo, jedna cesta (OBOR), a to aj rozvíjaním spolupráce v tomto smere medzi EÚ a skupinou pre štvorstranný bezpečnostný dialóg (QUAD) medzi USA, Indiou, Japonskom a Austráliou;

62.  poukazuje na potrebu lepšej spolupráce v prípade politiky pre Arktídu, predovšetkým v rámci Arktickej rady, najmä so zreteľom na to, že vzhľadom na zmenu klímy sa možno otvoria nové navigačné trasy a budú k dispozícii prírodné zdroje;

63.  trvá na tom, že migrácia je celosvetový jav a mala by sa preto riešiť prostredníctvom spolupráce, partnerstva a ochrany ľudských práv a bezpečnosti, ale aj riadením migračných trás a uplatňovaním globálneho prístupu na úrovni OSN založeným na dodržiavaní medzinárodného práva, predovšetkým Ženevského dohovoru z roku 1951 a protokolu k nemu z roku 1967; víta úsilie, ktoré bolo doteraz vyvinuté v rámci OSN na dosiahnutie globálneho paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii, ako aj globálneho paktu o utečencoch, a vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím USA z decembra 2017 prestať sa zúčastňovať na diskusiách; požaduje spoločnú politiku na boj proti hlavným príčinám migrácie;

64.  obhajuje posilnenú spoluprácu medzi EÚ a USA v otázkach energetiky vrátane energií z obnoviteľných zdrojov, a to na základe rámca Rady pre energetiku EÚ – USA; preto opakuje svoju výzvu, aby sa pokračovalo v stretnutiach; vyzýva okrem toho na užšiu spoluprácu, pokiaľ ide o výskum v oblasti energií a nových technológií, ako aj užšiu spoluprácu zameranú na ochranu energetickej infraštruktúry pred kybernetickým útokmi; trvá na tom, že je potrebné spoločne sa usilovať o bezpečnosť dodávok energie, a zdôrazňuje, že je potrebné ozrejmiť to, ako sa bude vyvíjať úloha Ukrajiny ako tranzitnej krajiny;

65.  zdôrazňuje svoje obavy týkajúce sa plynovodu Nord Stream II a jeho úlohy, ktorá by mohla potenciálne viesť k rozpolteniu z hľadiska energetickej bezpečnosti a solidarity členských štátov, a víta podporu USA zameranú na zaistenie energetickej bezpečnosti v Európe;

66.  vyjadruje poľutovanie nad odstúpením USA od Parížskej dohody, oceňuje však pokračujúce úsilie jednotlivcov, podnikov, miest a štátov v USA, ktoré sa ešte stále usilujú o plnenie Parížskej dohody a o boj proti zmene klímy, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ viac spolupracovala s týmito aktérmi; berie na vedomie, že zmena klímy už nie je súčasťou národnej bezpečnostnej stratégie USA; opätovne potvrdzuje záväzok EÚ dodržiavať Parížsku dohodu a Agendu 2030 OSN a zdôrazňuje potrebu ich vykonávania, aby sa zaistila svetová bezpečnosť a vytvorila udržateľnejšia ekonomika a spoločnosť, pripomína, že prechod na zelenú ekonomiku znamená mnoho príležitostí práce a rastu;

67.  nabáda na ďalšiu spoluprácu v oblasti inovácií, vedy a techniky a vyzýva na obnovenie dohody medzi USA a EÚ v oblasti vedy a techniky;

Obrana obchodovania založeného na pravidlách v ťažkých časoch

68.  konštatuje, že USA boli v roku 2017 druhým najväčším exportným trhom pre EÚ a jej druhým najväčším zdrojom dovozu; konštatuje, že pokiaľ ide o obchodné deficity a prebytky v obchode s tovarom, v obchode so službami, v digitálnom obchode a v priamych zahraničných investíciách, medzi EÚ a USA sú rozdiely; zdôrazňuje, že obchodný a investičný vzťah medzi EÚ a USA, ktorý je najväčší na svete a vždy bol založený na spoločných hodnotách, patrí medzi najdôležitejšie hnacie sily globálneho hospodárskeho rastu, obchodu a prosperity; ďalej konštatuje, že EÚ vykazuje v obchode s tovarom s USA prebytok vo výške 147 miliárd USD; konštatuje, že podniky EÚ zamestnávajú v USA 4,3 milióna pracovníkov;

69.  zdôrazňuje, že EÚ a USA sú dvaja kľúčoví aktéri v globalizovanom svete, ktorý sa vyvíja nebývalou rýchlosťou a intenzitou, a že vzhľadom na spoločné problémy majú EÚ a USA spoločný záujem na spolupráci a koordinácii v záležitostiach obchodnej politiky s cieľom formovať budúci multilaterálny obchodný systém a celosvetové normy;

70.  poukazuje na ústrednú úlohu, ktorú zohráva WTO v multilaterálnom systéme, ako najlepšie riešenie na zaručenie otvoreného a spravodlivého systému založeného na pravidlách, v ktorom sa zohľadňujú a vyvažujú mnohé rozličné záujmy jeho členov; opakuje, že podporuje ďalšie posilňovanie multilaterálneho obchodného systému; podporuje prácu, ktorú vykonala Komisia v záujme ďalšej spolupráce s USA na pozitívnom spoločnom riešení súčasných inštitucionálnych a systémových problémov;

71.  zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva WTO pri riešení sporov súvisiacich s obchodom; žiada všetkých členov WTO, aby zabezpečili riadne fungovanie mechanizmu WTO na urovnávanie sporov; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že USA blokujú nové nominácie na obsadenie prázdnych pozícií v Odvolacom orgáne, čo ohrozuje samotné fungovanie mechanizmu WTO na urovnávanie sporov; vyzýva Komisiu a všetkých členov WTO, aby preskúmali spôsoby, ako prekonať túto patovú situáciu týkajúcu sa opätovného vymenovania sudcov do Odvolacieho orgánu WTO, a to prípadne aj reformou mechanizmu WTO na urovnávanie sporov; domnieva sa, že takéto reformy by sa mohli zameriavať na zaistenie čo najvyššej úrovne efektívnosti a nezávislosti systému, pričom by mali zároveň zostať v súlade s hodnotami a všeobecným prístupom, ktoré EÚ nepretržite obhajuje od vytvorenia WTO, k čomu patria konkrétne podpora voľného a spravodlivého obchodu na globálnej úrovni podľa zásad právneho štátu a potreba toho, aby všetci členovia WTO dodržiavali všetky povinnosti WTO;

72.  vyjadruje ľútosť nad nedostatočnými výsledkami jedenástej ministerskej konferencie WTO (MC11), víta však podpísanie spoločného vyhlásenia o odstránení nespravodlivých, trh narúšajúcich a protekcionistických praktík, ktoré podpísali USA, EÚ a Japonsko, čo bolo zdôraznené aj vo vyhlásení skupiny G20 v júli 2017; vyzýva na ďalšiu spoluprácu s USA a Japonskom v tejto oblasti s cieľom zaoberať sa nespravodlivými obchodnými praktikami, ako sú diskriminácia, obmedzovanie prístupu na trh, damping a dotácie;

73.  vyzýva Komisiu, aby stanovila pracovný plán s USA a ďalšími členmi WTO na odstránenie dotácií, ktoré narúšajú trh, v odvetví bavlny a v odvetví rybného hospodárstva (najmä v súvislosti s nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovom); vyzýva na spoluprácu pri rozširovaní multilaterálnej agendy o nové témy, ako sú elektronický obchod, digitálny obchod vrátane digitálneho vývoja, uľahčenie investovania, obchod a životné prostredie a obchod a rodové hľadisko, a pri podporovaní osobitných politík na uľahčovanie účasti mikropodnikov, malých a stredných podnikov na globálnom hospodárstve;

74.  vyzýva EÚ a USA, aby podporovali spoluprácu na medzinárodnej úrovni s cieľom posilniť medzinárodné dohody v oblasti verejného obstarávania, najmä Dohodu o vládnom obstarávaní (GPA);

75.  vyzýva Komisiu, aby začala dialóg s USA s cieľom obnoviť rokovania o viacstrannej dohode o environmentálnych tovaroch (EGA) a dohode o obchode so službami (TiSA);

76.  vyzýva EÚ a USA, aby spojili svoje zdroje na boj proti nespravodlivým obchodným politikám a nekalým obchodným praktikám, pričom sa budú zároveň rešpektovať multilaterálne pravidlá a proces urovnávania sporov v organizácii WTO a bude sa predchádzať jednostranným krokom, ktoré poškodzujú všetky globálne hodnotové reťazce, v ktorých pôsobia spoločnosti EÚ aj USA; vyjadruje hlboké poľutovanie nad neistotou v medzinárodnom systéme obchodovania, ktorú vyvolalo uplatňovanie opatrení a politických nástrojov (napr. článok 232 z roku 1962 a článok 301 z roku 1974) zo strany USA, ktoré boli vytvorené ešte pred vytvorením WTO a jeho mechanizmu na urovnávanie sporov; v tejto súvislosti konštatuje, že rozhodnutie USA o uložení ciel na oceľ a hliník podľa článku 232 nemožno odôvodňovať národnou bezpečnosťou, a žiada USA, aby EÚ a ďalším spojencom udelili úplnú a trvalú výnimku z týchto opatrení; žiada Komisiu, aby v prípade, že sa tieto clá budú používať ako prostriedok na obmedzenie vývozu EÚ, dôrazne reagovala; ďalej zdôrazňuje, že žiadne sankcie, ktoré by mohli USA prijať v podobe odvetných opatrení v prípade európskych tovarov po zverejnení správy Odvolacieho orgánu o dodržiavaní predpisov v rámci sťažnosti USA proti EÚ na opatrenia ovplyvňujúce obchod s veľkými civilnými lietadlami, by neboli legitímne, keďže 204 z 218 sťažností, ktoré predložili USA, organizácia WTO zamietla a stále sa čaká na ďalšiu správu o súvisiacom konaní proti nezákonným dotáciám USA;

77.  berie na vedomie pokračujúcu dvojstrannú spoluprácu EÚ a USA v širokej škále regulačných otázok, dôkazom čoho je nedávno uzavretá dvojstranná dohoda o prudenciálnych opatreniach týkajúcich sa poistenia a zaistenia alebo dohoda o vzájomnom uznávaní kontrol výrobcov liekov; žiada Komisiu a Radu, aby v plnej miere rešpektovali úlohu Európskeho parlamentu v tomto procese;

78.  zdôrazňuje kľúčový význam duševného vlastníctva pre hospodárstva EÚ a USA; žiada obe strany, aby podporovali výskum a inovácie na oboch stranách Atlantiku, čím sa má zaručiť vysoká úroveň ochrany duševného vlastníctva a zabezpečiť, aby subjekty vyvíjajúce vysokokvalitné inovačné výrobky mohli v tejto činnosti pokračovať;

79.  žiada EÚ a USA, aby zlepšili prístup malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), ktoré vyvážajú do USA a EÚ, na trh tým, že zvýšia transparentnosť, pokiaľ ide o existujúce pravidlá a príležitosti na trhu na oboch stranách Atlantiku, napríklad prostredníctvom portálu pre MSP;

80.  poukazuje na dôležitosť trhu USA pre európske MSP; žiada EÚ a USA, aby riešili neprimeraný účinok colných, necolných a technických prekážok na MSP na oboch stranách Atlantiku a zaoberali sa pritom nielen znížením ciel, ale aj zjednodušením colných postupov a potenciálne novými mechanizmami zameranými na pomoc pre MSP pri výmene skúseností a najlepších postupov pri nakupovaní a predávaní na trhoch EÚ a USA;

81.  vyzýva EÚ a USA, aby sa v rámci svojej dvojstrannej spolupráce zdržali vzájomnej daňovej hospodárskej súťaže, keďže by to viedlo len k poklesu investícií v oboch hospodárstvach;

82.  vyzýva EÚ a USA, aby sa dohodli na rámci pre digitálny obchod, v ktorom sa budú rešpektovať existujúce právne rámce a dohody oboch strán, ich právne predpisy o ochrane údajov a pravidlá ochrany osobných údajov, čo má mimoriadny význam pre odvetvie služieb; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ a USA by mali spolupracovať s cieľom nabádať tretie krajiny, aby prijali prísne normy ochrany údajov;

83.  vyzýva EÚ a USA, aby zintenzívnili spoluprácu v oblasti zmeny klímy; žiada EÚ a USA, aby využili súčasné a budúce obchodné rokovania na všetkých úrovniach, a tak zaistili uplatňovanie medzinárodne dohodnutých noriem, napríklad Parížskej dohody, s cieľom podporovať obchodovanie s ekologickými tovarmi vrátane technológií a zaistiť globálnu transformáciu energetiky s jasným a koordinovaným programom medzinárodného obchodu tak, aby sa chránilo životné prostredie a súčasne vytvárali príležitosti na tvorbu pracovných miest a rast;

84.  domnieva sa, že o eventuálnej novej dohode o obchodných a investičných vzťahoch medzi EÚ a USA nemožno rokovať pod tlakom ani pod hrozbou a že len rozsiahla, ambiciózna, vyvážená a komplexná dohoda zastrešujúca všetky oblasti obchodu je v záujme EÚ; v tejto súvislosti poznamenáva, že vytvorenie možného osobitného a stáleho regulačného a konzultačného mechanizmu spolupráce by mohlo mať výhody; žiada Komisiu, aby za náležitých okolností pokračovala v rokovaniach s USA;

85.  zdôrazňuje, že obchodné toky si čoraz častejšie vyžadujú nové, rýchlejšie a bezpečnejšie spôsoby pohybu tovarov a služieb cez hranice; žiada EÚ a USA, aby ako kľúčoví obchodní partneri spolupracovali na riešeniach pre obchod s využitím digitálnych technológií, ktoré uľahčujú obchod;

86.  pripomína dôležitosť existujúceho dialógu EÚ a USA a spolupráce v oblasti vedy a technológie; uznáva význam úsilia EÚ a USA v oblasti výskumu a inovácií, ktoré sú hlavnými hnacími silami rozvoja znalostí a hospodárskeho rastu, a podporuje pokračovanie a rozšírenie dohody o vede a technológii medzi EÚ a USA aj po roku 2018 s cieľom rozvíjať výskum, inovácie a novovznikajúce technológie, chrániť práva duševného vlastníctva a vytvárať viac kvalitnejších pracovných miest, podporovať udržateľný obchod a inkluzívny rast;

87.  je rovnako ako USA znepokojený celosvetovou nadmernou produkciou ocele; zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že jednostranné opatrenia, ktoré nie sú zlučiteľné s pravidlami WTO, len narušia integritu obchodovania založeného na pravidlách; zdôrazňuje, že ani trvalé oslobodenie EÚ od colných sadzieb USA nemôže legitimizovať tento postup; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s USA v rámci Globálneho fóra G20 na posilňovaní úsilia zameraného na boj proti nadmernej produkcii ocele s cieľom využiť obrovský potenciál viacstranných opatrení; opakuje svoje presvedčenie, že najlepším spôsobom riešenia takýchto globálnych problémov sú spoločné a koordinované kroky v rámci obchodných systémov založených na pravidlách;

88.  znovu poukazuje na dôležitosť toho, aby EÚ a USA koordinovane a konštruktívne vyriešili potrebnú modernizáciu WTO tak, aby táto organizácia bola efektívnejšia, transparentnejšia a zodpovednejšia, a tiež s cieľom zaistiť, aby sa pri vypracúvaní medzinárodných obchodných pravidiel a politík náležite zohľadňovali rodové hľadiská, sociálne faktory, životné prostredie a ľudské práva;

89.  poukazuje na to, že EÚ presadzuje nenarušené trhové hospodárstvo, ako aj otvorený, spravodlivý obchod založený na hodnotách a pravidlách; opakuje, že podporuje stratégiu Komisie v reakcii na aktuálnu obchodnú politiku USA a súčasné dodržiavanie pravidiel multilaterálneho obchodného systému; vyzýva na jednotnosť medzi všetkými členskými štátmi EÚ a žiada Komisiu, aby vypracovala spoločný prístup k riešeniu tejto situácie; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je dôležité zachovať jednotu členských štátov EÚ, keďže sa ukázalo, že spoločné kroky EÚ v rámci spoločnej komerčnej politiky a colná únia EÚ na medzinárodnej úrovni, ako aj v rámci dvojstranného vzťahu s USA sú oveľa účinnejšie ako akékoľvek iniciatívy podnikané jednotlivými členskými štátmi; opakuje, že EÚ je pripravená spolupracovať s USA na otázkach spoločného záujmu týkajúcich sa obchodu v rámci pravidiel multilaterálneho obchodného systému;

90.  vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím prezidenta Trumpa o odstúpení USA od JCPOA a nad účinkom, ktorý toto rozhodnutie bude mať na spoločnosti EÚ podnikajúce v Iráne; podporuje všetky činnosti EÚ zamerané na ochranu záujmov spoločností EÚ investujúcich v Iráne, najmä rozhodnutie Komisie o aktivovaní nariadenia o blokovaní, ktoré svedčí o odhodlaní EÚ presadzovať JCPOA; domnieva sa, že to isté nariadenie by sa malo použiť vždy, keď je to vhodné;

91.  vyzýva EÚ a USA, aby posilnili spoluprácu a úsilie zamerané na vykonávanie a rozširovanie systémov náležitej starostlivosti pre podniky s cieľom posilniť ochranu ľudských práv na medzinárodnej úrovni, a to aj v oblasti obchodovania s nerastmi a kovmi z oblastí zasiahnutých konfliktom;

92.  odsudzuje, že USA odstúpili od záväzkov v oblasti ochrany životného prostredia; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím prezidenta Trumpa o zrušení zákazu dovozu poľovníckych trofejí z určitých afrických krajín vrátane Zimbabwe a Zambie, hoci USA sú najväčším dovozcom poľovníckych trofejí zo slonov;

93.  vyzýva EÚ a USA, aby pokračovali v transatlantickej parlamentnej spolupráci a jej posilňovaní, ktorá by mohla viesť k silnejšiemu a širšiemu politickému rámcu na zlepšovanie obchodných a investičných prepojení medzi EÚ a USA;

94.  vyjadruje obavy z toho, že USA a Čína by mohli dosiahnuť dohodu, ktorá nie je úplne zlučiteľná s pravidlami WTO, čo by mohlo tiež ohroziť naše záujmy a vrhnúť tieň na transatlantické obchodné vzťahy; zdôrazňuje preto vzhľadom na naše spoločné záujmy na celom svete potrebu globálnejšej dohody s našimi hlavnými obchodnými partnermi;

o
o   o

95.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, ESVČ, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, prístupových a kandidátskych krajín, prezidentovi USA, Senátu a Snemovni reprezentantov USA.

(1) Ú. v. EÚ L 309, 29.11.1996, s. 1.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2018)0068.
(3) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 226.
(4) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 198.
(5) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 124.
(6) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 120.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0435.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0493.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2017)0492.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2018)0042.


Stav vzťahov medzi EÚ a Čínou
PDF 217kWORD 78k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2018 o stave vzťahov medzi EÚ a Čínou (2017/2274(INI))
P8_TA(2018)0343A8-0252/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nadviazanie diplomatických vzťahov medzi EÚ a Čínou 6. mája 1975,

–  so zreteľom na strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou, ktoré začalo v roku 2003,

–  so zreteľom na hlavný právny rámec vzťahov s Čínou, konkrétne na Dohodu o obchode a hospodárskej spolupráci medzi EHS a Čínou(1) podpísanú v máji 1985, ktorá pokrýva hospodárske a obchodné vzťahy a program spolupráce medzi EÚ a Čínou,

–  so zreteľom na strategický program spolupráce EÚ – Čína 2020 prijatý 21. novembra 2013,

–  so zreteľom na štruktúrovaný politický dialóg medzi EÚ a Čínou, ktorý bol formálne nadviazaný v roku 1994, a na strategický dialóg na vysokej úrovni o strategických a zahraničnopolitických otázkach, ktorý bol nadviazaný v roku 2010, najmä na 5. a 7. strategický dialóg na vysokej úrovni medzi EÚ a Čínou, ktorý sa uskutočnil 6. mája 2015 resp. 19. apríla 2017 v Pekingu,

–  so zreteľom na rokovania o novej dohode o partnerstve a spolupráci, ktoré sa začali v roku 2007,

–  so zreteľom na rokovania o dvojstrannej investičnej dohode, ktoré sa začali v januári 2014,

–  so zreteľom na 19. samit EÚ – Čína, ktorý sa uskutočnil 1. a 2. júna 2017 v Bruseli,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 22. júna 2016 o prvkoch novej stratégie EÚ týkajúcej sa Číny (JOIN(2016)0030),

–  so zreteľom na závery Rady zo 18. júla 2016 o stratégii EÚ týkajúcej sa Číny,

–  so zreteľom na spoločnú správu Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 24. apríla 2018 s názvom Osobitná administratívna oblasť Hongkong: výročná správa za rok 2017 (JOIN(2018)0007),

–  so zreteľom na usmernenia Rady z 15. júna 2012 o zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ vo východnej Ázii;

–  so zreteľom na prijatie nového zákona o národnej bezpečnosti stálym výborom čínskeho Národného ľudového kongresu 1. júla 2015,

–  so zreteľom na bielu knihu o čínskej vojenskej stratégii z 26. mája 2015,

–  so zreteľom na rozhovory medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktoré sa začali v roku 1995 a ktorých 35. kolo sa konalo v Bruseli 22. a 23. júna 2017,

–  so zreteľom na viac ako 60 odvetvových dialógov medzi EÚ a Čínou,

–  so zreteľom na ustanovenie dialógu na vysokej úrovni medzi národmi EÚ a Číny, ktorý sa začal vo februári 2012 a zahŕňa všetky spoločné iniciatívy EÚ a Číny v tejto oblasti,

–  so zreteľom na dohodu o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Čínou, ktorá nadobudla platnosť v roku 2000(2), a dohodu o partnerstve v oblasti vedy a techniky podpísanú 20. mája 2009,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) a na Parížsku dohodu o zmene klímy, ktorá nadobudla platnosť 4. novembra 2016,

–  so zreteľom na energetický dialóg medzi Európskym spoločenstvom a Čínou,

–  so zreteľom na rokovania za okrúhlym stolom medzi EÚ a Čínou,

–  so zreteľom na 19. národný zjazd Komunistickej strany Číny, ktorý sa konal v dňoch 18. až 24. novembra 2017,

–  so zreteľom na daňový zákon týkajúci sa ochrany životného prostredia uverejnený Národným ľudovým kongresom v decembri 2016, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2018,

–  so zreteľom na to, že podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu majú environmentálne faktory vplyv na vnútroštátne a medzinárodné migračné toky, pretože ľudia odchádzajú z miest s náročnými alebo zhoršujúcimi sa podmienkami v dôsledku rýchlejšej zmeny klímy(3),

–  so zreteľom na iniciatívu rok cestovného ruchu medzi EÚ a Čínou 2018, ktorá začala 19. januára 2018 v Benátkach,

–  so zreteľom na správu Klubu zahraničných spravodajcov Číny (Foreign Correspondents’Club of Club of China – FCCC) o pracovných podmienkach z 30. januára 2018 s názvom Zamietnutie prístupu – dohľad, obťažovanie a zastrašovanie – ako sa podmienky podávania správ v Číne zhoršujú (Access Denied – Surveillance, harassment and intimidation as reporting conditions in China deteriorate),

–  so zreteľom na vyhlásenie EÚ – bod 4, ktoré bolo vydané na 37. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva 13. marca 2018, s názvom Stav ľudských práv, ktorý si vyžaduje pozornosť Rady,

–  so zreteľom na 41. medziparlamentnú schôdzu EP – Čína, ktorá sa uskutočnila v máji 2018 v Pekingu,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o Číne, najmä na uznesenie z 2. februára 2012 o zahraničnej politike EÚ voči skupine BRICS a ďalším rozvíjajúcim sa mocnostiam: ciele a stratégie(4), z 23. mája 2012 o EÚ a Číne: Nevyvážený obchod?(5), zo 14. marca 2013 o jadrovej hrozbe a ľudských právach v Kórejskej ľudovodemokratickej republike(6), z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030(7), zo 17. apríla 2014 o situácii v Severnej Kórei(8), z 21. januára 2016 o Severnej Kórei(9), a z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len “SZBP“)(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. septembra 2006 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou(11), z 5. februára 2009 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou(12), zo 14. marca 2013 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou(13), z 9. októbra 2013 o rokovaniach medzi EÚ a Čínou o dvojstrannej investičnej dohode(14) a o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Taiwanom(15), zo 16. decembra 2015 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou(16), a na svoje odporúčanie z 13. decembra 2017 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku týkajúce sa Hongkongu 20 rokov po jeho odovzdaní(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o ľudských právach z 27. októbra 2011 o Tibete, najmä o samoupaľovaní mníšok a mníchov(18), zo 14. júna 2012 o situácii v oblasti ľudských práv v Tibete(19), z 12. decembra 2013 o odoberaní orgánov v Číne(20), z 15. decembra 2016 o prípade tibetskej budhistickej akadémie Larung Gar a prípade Ilhama Tohtiho(21), zo 16. marca 2017 o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2017(22), zo 6. júla 2017 o prípadoch nositeľov Nobelovej ceny Liou Siao-pa a Li Ming-ča(23) a z 18. januára 2018 o prípade aktivistov za ľudské práva Wu Kana, Sie Yanga, Li Ming-č´a Tašiho Wang-čchuka a o prípade tibetského mnícha Choekyiho(24),

–  so zreteľom na zbrojné embargo zavedené zo strany EÚ po zásahu na Námestí nebeského pokoja v júni 1989, ktoré Európsky parlament podporil vo svojom uznesení z 2. februára 2006 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP(25),

–  so zreteľom na deväť kôl rozhovorov, ktoré sa uskutočnili od roku 2002 do roku 2010 medzi vysokými predstaviteľmi čínskej vlády a dalajlámom, na bielu knihu Číny o Tibete s názvom Cestu rozvoja v Tibete riadi neprekonateľná sila toku histórie, ktorú vydala informačná kancelária Štátnej rady Číny 15. apríla 2015, ako aj na memorandum z roku 2008 a oznámenie o skutočnej autonómii z roku 2009, ktoré obe predstavili zástupcovia 14. dalajlámu,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0252/2018),

A.  keďže na 19. samite EÚ – Čína v roku 2017 sa posilnilo moderné dvojstranné strategické partnerstvo, ktoré má globálny dosah, a zdôraznili sa spoločné záväzky na riešenie globálnych problémov, spoločných bezpečnostných hrozieb a na podporu multilateralizmu; keďže existuje veľa oblastí, v ktorých by konštruktívna spolupráca mohla priniesť vzájomný prospech, a to aj na medzinárodných fórach, ako je OSN a G20; keďže EÚ a Čína potvrdili svoj úmysel posilniť spoluprácu pri vykonávaní Parížskej dohody z roku 2015 v oblasti boja proti zmene klímy, znižovania fosílnych palív, podporovania čistej energie a znižovania znečistenia; keďže je potrebná ďalšia spolupráca a koordinácia medzi oboma stranami v tomto odvetví, a to aj v oblasti výskumu a výmeny najlepších postupov; keďže Čína prijala systém obchodovania s emisiami uhlíka založený na systéme EÚ na obchodovanie s emisiami (EÚ ETS); keďže mnohostranné riadenie sa podľa vízie EÚ zakladá na poriadku a pravidlách a vychádza zo všeobecných hodnôt, ako sú demokracia, ľudské práva, právny štát, transparentnosť a zodpovednosť; keďže v súčasnej geopolitickej situácii je viac než kedykoľvek predtým dôležité presadzovať multilateralizmus a systém založený na pravidlách; keďže EÚ očakáva, že vzťah s Čínou prinesie vzájomný prospech z politického aj hospodárskeho hľadiska; keďže tiež očakáva, že Čína prevezme zodpovednosť v súlade so svojím globálnym vplyvom a bude podporovať medzinárodný poriadok založený na pravidlách, z ktorého bude mať takisto prospech;

B.  keďže spolupráca medzi EÚ a Čínou v oblasti zahraničnej politiky, bezpečnosti a obrany a v boji proti terorizmu je mimoriadne dôležitá; keďže spolupráca medzi oboma stranami bola nevyhnutná na zaistenie iránskej jadrovej dohody; keďže postoj Číny zohral kľúčovú úlohu pri vytváraní priestoru na rokovania počas severokórejskej krízy;

C.  keďže vedenie Číny postupne a systematicky zvyšuje úsilie preniesť svoju hospodársku silu do politického vplyvu strategickými investíciami do infraštruktúry a nových dopravných spojení, ako aj strategickej komunikácie zameranej na ovplyvňovanie európskych politických a hospodárskych rozhodovacích orgánov, médií, univerzít a akademických vydavateľov a širokej verejnosti s cieľom formovať vnímanie Číny a vysielať pozitívny obraz krajiny, vytváraním „sietí“ sympatizujúcich európskych spoločností a jednotlivcov v celej spoločnosti, čo je vo veľkej miere v Európe ignorované; keďže to, že Čína sleduje veľký počet študentov z pevninskej Číny, ktorí momentálne študujú v celej Európe, je dôvodom na znepokojenie, ako je aj jej úsilie kontrolovať v Európe ľudí, ktorí utiekli z Číny;

D.  keďže v roku 2012 bol v dôsledku finančnej krízy a v rámci čínskej subregionálnej diplomacie zriadený medzi Čínou na jednej strane a jedenástimi krajinami strednej a východnej Európy a piatimi balkánskymi krajinami na druhej strane formát 16 + 1 s cieľom vyvinúť rozsiahle projekty infraštruktúry a posilniť hospodársku a obchodnú spoluprácu; keďže plánované čínske investície a financovanie v týchto krajinách sú podstatné, ale nie sú až také významné ako investície a zapojenie EÚ; keďže európske krajiny, ktoré sa zúčastňujú na tomto formáte, by mali klásť väčší dôraz na jednotné vystupovanie EÚ vo vzťahoch s Čínou;

E.  keďže Čína je najrýchlejšie rastúcim trhom pre európske potravinárske výrobky;

F.  keďže čínska iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta, ako aj čínska politika pre Arktídu, je najambicióznejšou iniciatívou zahraničnej politiky, ktorú táto krajina doteraz prijala a ktorá má, geopolitický a bezpečnostný rozmer, a teda je nad rámec deklarovanej hospodárskej a obchodnej politiky; keďže založením Ázijskej banky pre investície do infraštruktúry (AIIB) v roku 2015 sa iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta ešte viac posilnila; keďže EÚ trvá na štruktúre mnohostranného riadenia iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta a na nediskriminačnom vykonávaní tejto iniciatívy; keďže európska strana chce zaručiť, aby bol akýkoľvek projekt konektivity v rámci iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z Parížskej dohody, a tiež zaistiť, že sa dodržiavajú aj ostatné medzinárodné environmentálne, pracovné a sociálne normy a práva pôvodného obyvateľstva; keďže čínskymi projektmi infraštruktúry by európskym vládam mohli vzniknúť veľké dlhy voči čínskym bankám v štátnom vlastníctve, ktoré ponúkajú pôžičky za netransparentných podmienok, a mohlo by sa vytvoriť málo pracovných miest v Európe; keďže v dôsledku niektorých projektov infraštruktúry súvisiacich s iniciatívou Jedno pásmo, jedna cesta sa už niektoré vlády tretích krajín ocitli v situácii nadmernej zadlženosti; keďže doposiaľ bol podstatný podiel všetkých zmlúv súvisiacich s iniciatívou Jedno pásmo, jedna cesta uzatvorený s čínskymi spoločnosťami; keďže Čína používa niektoré svoje priemyselné normy v projektoch súvisiacich s iniciatívou Jedno pásmo, jedna cesta diskriminačným spôsobom; keďže projekty súvisiace s iniciatívou Jedno pásmo, jedna cesta sa nesmú zadať v rámci netransparentnej verejnej súťaže; keďže v rámci iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta používa Čína početné kanály; keďže 27 národných veľvyslancov EÚ v Pekingu nedávno vypracovalo správu, v ktorej sa ostro kritizuje projekt Jedno pásmo, jedna cesta a odsudzuje sa pre svoj údajný účel obmedziť voľný obchod a zvýhodniť čínske spoločnosti; keďže v iniciatíve Jedno pásmo, jedna cesta, žiaľ, úplne chýba akákoľvek ochrana ľudských práv;

G.  keďže čínska diplomacia sa na základe tohtoročného Národný ľudový kongres (ďalej len „NĽK“) a od 19. zjazdu strany čoraz častejšie stáva silnejším aktérom s najmenej piatimi vysokopostavenými úradníkmi zodpovednými za zahraničnú politiku krajiny, pričom sa výrazne zvýšil rozpočet ministerstva zahraničných vecí; keďže novovytvorená štátna agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu bude zodpovedná za koordináciu rastúceho rozpočtu Číny určeného na zahraničnú pomoc;

H.  keďže Čína zaviedla v 80. rokoch 20. storočia obmedzenia funkčných období v reakcii na excesy kultúrnej revolúcie; keďže 11. marca 2018 NĽK hlasoval takmer jednohlasne za zrušenie obmedzenia dvoch po sebe nasledujúcich období vo funkciách predsedu a podpredsedu Čínskej ľudovej republiky;

I.  keďže čínske najvyššie vedenie síce tvrdí, že nezasahuje do vnútorných záležitostí iných krajín, ale vo svojej oficiálnej komunikácii pravidelne spochybňuje politický systém západných krajín;

J.  keďže 11. marca 2018 NĽK schválil zriadenie štátneho dozorného výboru, nový orgán kontrolovaný stranou určený na inštitucionalizáciu a rozšírenie kontroly nad štátnymi zamestnancami v Číne, pričom ide o štátny orgán uvedený v čínskej ústave;

K.  keďže v roku 2014 Štátna rada Číny oznámila podrobné plány na vytvorenie systému sociálnych kreditov s cieľom odmeňovať správanie, ktoré strana považuje za finančne, ekonomicky a sociálno-politicky zodpovedné, a sankcionovať nedodržiavanie jej politík; keďže projekt sociálneho kreditného hodnotenia bude mať pravdepodobne tiež vplyv na cudzincov, ktorí žijú a pracujú v Číne vrátane občanov EÚ, a bude mať dôsledky pre európske a iné zahraničné spoločnosti pôsobiace v krajine;

L.  keďže je zrejmé, že v niektorých regiónoch Číny sa živobytie vidieckeho obyvateľstva zhorší v dôsledku zmien teploty, zrážok a iných klimatických výkyvov; keďže plánovanie premiestnenia sa stalo účinnou možnosťou adaptačnej politiky s cieľom znížiť zraniteľnosť a chudobu spôsobenú zmenou klímy(26);

M.  keďže situácia v oblasti ľudských práv v Číne sa naďalej zhoršuje a vláda sa k pokojnému vyjadrovaniu nesúhlasu, slobode prejavu a náboženského vyznania, ako aj právnemu štátu stavia čoraz nepriateľskejšie; keďže aktivisti občianskej spoločnosti a obhajcovia ľudských práv sú zadržiavaní, stíhaní a odsúdení na základe neurčitých obvinení, ako je „podvracanie štátnej moci“ a „vyvolávanie hádok a spôsobovanie problémov“, a často sú zadržiavaní v izolácii na nezverejnených miestach bez prístupu k lekárskej starostlivosti alebo právnemu zastúpeniu; keďže zadržiavaní obhajcovia ľudských práv a aktivisti sú niekedy pod tzv. rezidenčným dozorom na určenom mieste, čo je metóda, ktorá slúži na odrezanie zadržaných osôb od kontaktu a pri ktorej sa často objavujú správy o mučení a zlom zaobchádzaní; keďže Čína naďalej odmieta slobodu prejavu a slobodu informovania a keďže bol uväznený vysoký počet novinárov, blogerov a nezávislých hlasov; keďže EÚ sa vo svojom strategickom rámci pre ľudské práva a demokraciu zaviazala, že bude podporovať ľudské práva, demokraciu a právny štát vo všetkých oblastiach vonkajšej činnosti EÚ bez výnimky a že ľudské práva budú ústredným prvkom jej vzťahov s tretími krajinami vrátane strategických partnerov; keďže samity EÚ – Čína sa musia využiť na to, aby sa dosiahli konkrétne výsledky v oblasti ľudských práv, a to prepustenie uväznených obhajcov ľudských práv, právnikov a aktivistov;

N.  keďže čínske orgány niekedy bránia čínskym diplomatom, aby boli svedkami súdnych procesov alebo navštívili obhajcov ľudských práv, teda činnostiam, ktoré sú v súlade s usmerneniami EÚ o ochrancoch ľudských práv;

O.  keďže Čína vytvorila rozsiahlu štátnu štruktúru digitálneho sledovania od prediktívnej policajnej činnosti až po svojvoľné zhromažďovanie biometrických údajov v prostredí bez práv na súkromie;

P.  keďže čínska vláda schválila množstvo nových právnych predpisov, predovšetkým zákon o štátnej bezpečnosti z 1. júla 2015, zákon o boji proti terorizmu, zákon o kybernetickej bezpečnosti a zákona o riadení zámorských mimovládnych organizácií, ktoré označujú verejných aktivistov a pokojnú kritiku ako bezpečnostné hrozby pre štát, posilňujú cenzúru, policajný dozor a kontrolu jednotlivcov a spoločenských skupín a odstrašujú jednotlivcov od boja za ľudské práva;

Q.  keďže zákon o riadení zámorských mimovládnych organizácií, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2017, je jednou z najväčších výziev pre medzinárodné mimovládne organizácie, pretože tento zákon upravuje všetky činnosti v Číne financované medzinárodnými mimovládnymi organizáciami a primárnu zodpovednosť za vykonávanie zákona o riadení zahraničných mimovládnych organizácií nesú bezpečnostní úradníci provincií;

R.  keďže nové predpisy o náboženských záležitostiach, ktoré nadobudli účinnosť 1. februára 2018, sú prísnejšie voči náboženským skupinám a činnostiam a nútia ich priblížiť sa viac k politike strany; keďže v dôsledku nových pravidiel hrozí osobám spojeným s náboženskými spoločenstvami, ktoré nemajú v krajine právne postavenie, uloženie pokút, keď cestujú do zahraničia na účel náboženskej výchovy vo všeobecnom zmysle, a to ešte viac, keď cestujú na púte, v prípade ktorých sa ukladajú pokuty vo výške niekoľkonásobku najnižšej mzdy; keďže náboženská sloboda a sloboda vedomia dosiahla novú minimálnu úroveň od začiatku hospodárskej reformy a otvorenia sa Číny v druhej polovici 70. rokov minulého storočia; keďže náboženské spoločenstvá čelia v Číne čoraz väčšiemu útlaku, pričom Kresťania v tajnej či štátom povolenej cirkvi sú terčom obťažovania a zadržiavania veriacich, demolácie kostolov a tvrdých zásahov proti kresťanským zhromaždeniam;

S.  keďže situácia v Sin-ťiangu, kde žije 10 miliónov moslimských Ujgurov a etnických Kazakov, sa najmä od nástupu prezidenta Si Ťin-pchinga k moci rýchlo zhoršila, keďže absolútna kontrola nad oblasťou Sin-ťiang sa stala najvyššou prioritou, a to jednak z dôvodu pravidelných teroristických útokov Ujgurmi v oblasti Sin-ťiang alebo údajne spojených s touto oblasťou, jednak pre strategické umiestnenie Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang pre iniciatívu Jedno pásmo, jedna cesta; keďže bol zavedený program mimosúdneho zaistenia, v ktorom sú desiatky tisícov ľudí nútené podstúpiť politické „opätovné vzdelávanie“, a keďže sa rozvíja sofistikovaná sieť invazívneho digitálneho sledovania vrátane technológie rozpoznávania tváre a zhromažďovania údajov, masového nasadenia polície a prísneho obmedzenia náboženských praktík a jazyku a zvykov Ujgurov;

T.  keďže situácia v Tibete sa napriek hospodárskemu rastu a rozvoju infraštruktúry v priebehu posledných rokov zhoršila, pričom čínska vláda obmedzuje širokú škálu ľudských práv pod zámienkou bezpečnosti a stability a stále útočí na tibetskú identitu a kultúru; keďže opatrenia dohľadu a kontroly, ako aj svojvoľné zadržiavanie, mučenie a zlé zaobchádzanie v posledných rokoch naberajú na intenzite; keďže čínska vláda vytvorila v Tibete prostredie, v ktorom nie je štátna moc nijako obmedzená, kde prevláda strach a každý aspekt verejného a súkromného života je prísne kontrolovaný a regulovaný; keďže v Tibete možno akýkoľvek pokojný nesúhlas alebo kritiku štátnych politík, v oblasti etnických alebo náboženských menšín považovať za separatistické, a preto sú kriminalizované; keďže vstup do Tibetskej autonómnej oblasti je dnes pre cudzincov vrátane občanov EÚ, najmä diplomatov a novinárov a iných nezávislých pozorovateľov, ba dokonca aj pre občanov EÚ s tibetskými koreňmi obmedzený viac ako kedykoľvek predtým; keďže v uplynulých rokoch sa nedosiahol žiadny pokrok pri riešení tibetskej krízy vzhľadom na to, že posledné kolo mierových rozhovorov sa uskutočnilo v roku 2010; keďže zhoršenie humanitárnej situácie v Tibete viedlo k zvýšeniu počtu prípadov samoupálenia a od roku 2009 dosiahli celkový počet 156;

U.  keďže Štátna rada Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) vydala 10. júna 2014 bielu knihu o vykonávaní politiky „jedna krajina, dva systémy“ v Hongkongu, pričom zdôraznila, že samostatnosť Osobitnej administratívnej oblasti Hongkong (OAO) v konečnom dôsledku podlieha povoleniu ústrednej vlády ČĽR; keďže v priebehu rokov boli obyvatelia Hongkongu svedkami masových demonštrácií za demokraciu, slobodu médií a úplné vykonávanie základného zákona; keďže tradičná otvorená spoločnosť Hongkongu pripravila cestu pre rozvoj skutočnej a nezávislej občianskej spoločnosti, ktorá sa aktívne a konštruktívne zúčastňuje na verejnom živote v OAO;

V.  keďže nejednotný politický vývoj ČĽR a Taiwanu, vzrastajúci autoritatívny režim a štát s režimom nacionalistickej strany na jednej strane a systém demokracie s viacerými politickými stranami a na druhej strane zvyšujú nebezpečenstvo vyhrotenia vzájomných vzťahov; keďže EÚ dodržiava politiku tzv. jednej Číny, pokiaľ ide o Taiwan, a podporuje zásadu „jedna krajina, dva systémy“, pokiaľ ide o Hongkong;

W.  keďže po viac ako troch rokoch rokovaní sa Čína a Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v auguste 2017 dohodli na jednostránkovom rámci, ktorý bude základom pre budúce diskusie o kódexe správania pre všetky strany v Juhočínskom mori; keďže sporné budovanie umelých ostrovov Čínou na Spratlyových ostrovoch sa síce takmer skončilo, minulý rok však pokračovalo na severnejších Parcelských ostrovoch;

X.  keďže aj Čína sa pre svoje zjavné hospodárske, bezpečnostné a geopolitické záujmy stáva aktívnejším a dôležitejším externým aktérom na Blízkom východe;

Y.  keďže Čína čoraz viac poskytuje oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) a vystupuje ako významný aktér v oblasti rozvojovej politiky, ktorý poskytuje veľmi potrebnú podporu rozvojovej politike, ale zároveň vyvoláva obavy, čo sa týka miestnej účasti na projektoch;

Z.  keďže čínska prítomnosť a investície v Afrike sa značne zvyšujú, čo vedie k využívaniu prírodných zdrojov často bez akýchkoľvek konzultácií s miestnym obyvateľstvom;

1.  pripomína, že komplexné strategické partnerstvo EÚ a Číny patrí medzi najdôležitejšie partnerstvá EÚ a že stále existuje veľký potenciál, aby sa ďalej prehlbovalo a aby sa rozvíjala ďalšia spolupráca na medzinárodnej scéne; zdôrazňuje význam posilnenia spolupráce a koordinácie v oblasti globálneho riadenia a medzinárodných inštitúcií, najmä na úrovni OSN a G20; zdôrazňuje, že v kontexte komplexného, globalizovaného a multipolárneho sveta, v ktorom sa Čína stala významným hospodárskym a politickým aktérom, musí EÚ udržiavať príležitosti na konštruktívny dialóg a spoluprácu, a podporovať nevyhnutné reformy v oblastiach spoločného záujmu; pripomína Číne jej medzinárodné záväzky a povinnosti stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN v oblasti prispievania k mieru a svetovej bezpečnosti;

2.  pripomína, že komplexné strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou sa zakladá na spoločnom záväzku k otvorenosti a spolupráci v rámci medzinárodného systému založeného na pravidlách; zdôrazňuje, že obidve strany sa zaviazali vytvoriť transparentný, spravodlivý a nestranný systém globálneho riadenia a deliť sa o zodpovednosť za presadzovanie mieru, prosperity a trvalo udržateľného rozvoja; pripomína, že spolupráca EÚ s Čínou by mala byť zásadová, praktická a pragmatická a mala by byť v súlade s jej záujmami a hodnotami; vyjadruje znepokojenie nad tým, že zvýšenie celosvetovej hospodárskej a politickej moci Číny v poslednom desaťročí podrobilo spoločné záväzky, ktoré sú základnou súčasťou vzťahov medzi EÚ a Čínou, skúške; zdôrazňuje povinnosti Číny ako svetovej mocnosti a vyzýva príslušné orgány, aby za každých okolností zabezpečili dodržiavanie medzinárodného práva, demokracie, ľudských práv a základných slobôd v súlade s Chartou OSN, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a ďalšími medzinárodnými nástrojmi, ktoré Čína podpísala alebo ratifikovala; vyzýva Radu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiu, aby zabezpečili, že sa spolupráca medzi EÚ a Čínou bude zakladať na zásadách právneho štátu univerzálnosti ľudských práv, medzinárodných záväzkoch v oblasti ľudských práv prijatých oboma stranami a záväzku pokročiť k dosiahnutiu najvyššej úrovne ochrany ľudských práv; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť reciprocitu, rovnaké podmienky a spravodlivú hospodársku súťaž vo všetkých oblastiach spolupráce;

3.  zdôrazňuje, že riešenie globálnych a regionálnych výziev, ako je bezpečnosť, odzbrojenie, nešírenie zbraní, boj proti terorizmu a kybernetický priestor, spolupráca na dosiahnutí mieru, zmena klímy, energetika, oceány a efektívne využívanie zdrojov, odlesňovanie, nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi, migrácia, globálne zdravie, rozvoj a boj proti ničeniu kultúrneho dedičstva, drancovaniu a pašovaniu nezákonných starožitností, si v každom z prípadov vyžaduje skutočné partnerstvo medzi EÚ a Čínou; naliehavo žiada, aby EÚ využila záväzok Číny riešiť globálne problémy, ako je zmena klímy, a ďalej rozšírila úspešnú spoluprácu pri udržiavaní mieru s Čínou ako jedným z najväčších prispievateľov do rozpočtu OSN a krajiny s čoraz väčšou účasťou vojenských jednotiek na mierových operáciách OSN aj do iných oblastí spoločného záujmu a zároveň podporovala mnohostrannosť a globálne riadenie založené na rešpektovaní medzinárodného práva vrátane medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv; v tomto smere víta úspešnú spoluprácu v oblasti boja proti pirátstvu v Adenskom zálive od roku 2011; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby aktívne presadzovali hospodárske a politické záujmy EÚ a obhajovali hodnoty a zásady EÚ; zdôrazňuje, že multilateralizmus je jednou z kľúčových hodnôt EÚ v súvislosti s globálnym riadením a že sa musí pri rokovaniach s Čínou aktívne zachovávať;

4.  konštatuje, že v spoločnom oznámení vysokej predstaviteľky a Komisie s názvom Prvky pre novú stratégiu EÚ týkajúcu sa Číny, ako aj v záveroch Rady z 18. júla 2016 sa stanovuje politický rámec pre spoluprácu medzi EÚ a Čínou v nasledujúcich rokoch;

5.  zdôrazňuje, že Rada dospela k záveru, že členské štáty, vysoká predstaviteľka a Komisia budú pri udržiavaní svojich vzťahov s Čínou spolupracovať, aby sa zabezpečil súlad s právnymi predpismi, pravidlami a politikami EÚ a aby celkový výsledok priniesol prospech EÚ ako celku;

6.  pripomína, že pri tom, ako sa Čína stále rozrastá a začleňuje do svetového hospodárstva v rámci politiky otvárania sa svetu oznámenej v roku 2001, usiluje sa rozšíriť prístup čínskeho tovaru a služieb na európsky trh a prístup k technológiám a know-how s cieľom podporiť plány ako Made in China 2025 a posilniť svoj politický a diplomatický vplyv v Európe; zdôrazňuje, že tieto ambície sa zintenzívnili najmä v dôsledku celosvetovej finančnej krízy v roku 2008, ktorá vytvorila novú dynamiku vzťahov medzi EÚ a Čínou;

7.  vyzýva tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na formáte 16 + 1, aby zaistili, že ich účasť umožní EÚ vystupovať vo vzťahu s Čínou jednotne; vyzýva tieto členské štáty, aby vykonali dôkladnú analýzu a kontrolu navrhovaných projektov v oblasti infraštruktúry, do ktorých sa zapoja všetky zainteresované strany, a aby zaistili, že nebudú ohrozené národné a európske záujmy z dôvodu krátkodobej finančnej podpory a dlhodobých záväzkov čínskej angažovanosti v projektoch strategickej infraštruktúry a potenciálne väčšieho politického vplyvu, čo by bolo v rozpore so spoločnými pozíciami EÚ voči Číne; uvedomuje si rastúci vplyv Číny na infraštruktúru a trhy kandidátskych krajín na členstvo v EÚ; zdôrazňuje potrebu transparentnosti formátu tým, že inštitúcie EÚ budú pozvané na jeho zasadnutia a plne informované o jeho činnostiach, aby sa zabezpečilo, že príslušné aspekty budú v súlade s politikou a právnymi predpismi EÚ a budú poskytovať všetkým stranám vzájomné výhody a príležitosti;

8.  berie na vedomie, že Čína má strategický záujem investovať do infraštruktúry v Európe; dospel k záveru, že čínska vláda využíva iniciatívu Jedno pásmo, jedna cesta ako veľmi účinný podrobný rámec pre niektoré prvky svojej zahraničnej politiky a že úsilie Európskej únie v oblasti verejnej diplomacie sa musí vzhľadom na tento vývoj posilniť; podporuje výzvu Číne, aby dodržiavala zásady transparentnosti vo verejnom obstarávaní, ako aj environmentálne a sociálne normy; vyzýva všetky členské štáty, aby podporili reakcie EÚ na verejnú diplomaciu; navrhuje, aby sa údaje o všetkých čínskych investíciách do infraštruktúry v členských štátoch EÚ a krajinách vedúcich rokovania o pristúpení k EÚ zdieľali s inštitúciami EÚ a ostatnými členskými štátmi; pripomína, že takéto investície sú súčasťou celkovej stratégie, aby čínske štátom kontrolované alebo financované spoločnosti prevzali kontrolu nad sektorom bankovníctva a energetiky, ako aj nad ostatnými dodávateľskými reťazcami; zdôrazňuje šesť hlavných výziev iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta: viacstranný prístup k riadeniu iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta; veľmi málo zamestnaných miestnych pracovníkov, zapojenie dodávateľov z prijímajúcej krajiny a tretej krajiny je extrémne obmedzené (približne 86 percent projektov iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta zahŕňa čínskych dodávateľov), stavebné materiály a zariadenia dovezené z Číny, nedostatočná transparentnosť verejných súťaží a potenciálne uplatňovanie čínskych noriem namiesto medzinárodných noriem; trvá na tom, že iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta musí zahŕňať ochranu ľudských práv, a je presvedčený, že je nanajvýš dôležité rozvíjať synergie a projekty za plnej transparentnosti a so zapojením všetkých zainteresovaných strán a v súlade s právnymi predpismi EÚ, a zároveň dopĺňať politiky a projekty EÚ s cieľom poskytovať výhody pre všetky krajiny na plánovaných trasách; víta zriadenie platformy EÚ a Číny v oblasti prepojiteľnosti, ktorá podporuje spoluprácu v oblasti dopravnej infraštruktúry na celom euroázijskom kontinente; s uspokojením konštatuje, že sa určilo niekoľko projektov v oblasti infraštruktúry a zdôrazňuje, že projekty by sa mali realizovať na základe kľúčových zásad, ako je podpora hospodársky, sociálne a environmentálne udržateľných projektov, geografická rovnováha a rovnaké podmienky medzi investormi a predkladateľmi projektov, ako aj transparentnosť;

9.  pozitívne vníma, že politika EÚ týkajúca sa Číny je súčasťou vyzretého politického prístupu k ázijsko-tichomorskej oblasti, pričom sa v plnej miere využívajú a zohľadňujú úzke vzťahy EÚ s partnermi, ako sú Spojené štáty, Japonsko, Južná Kórea, krajiny Združenia národov juhovýchodnej Ázie, Austrália a Nový Zéland;

10.  zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a Čínou by mala byť viac zameraná na ľudí a prinášať občanom viac skutočných výhod, aby sa budovala vzájomná dôvera a porozumenie; vyzýva EÚ a Čínu, aby splnili svoje záväzky prijaté pri príležitosti 4. dialógu na vysokej úrovni medzi národmi EÚ a Číny v roku 2017 a podporili väčšiu interakciu medzi ľuďmi, napríklad posilnením kultúrnej spolupráce v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a rodovej rovnosti a spoločných iniciatív v oblasti výmeny medzi národmi;

11.  upriamuje pozornosť na potrebu väčšieho podporovania študentov a akademických pracovníkov z Číny, ktorí sú v Európe, aby boli menej zraniteľní voči tlakom čínskych orgánov, ktoré ich nútia sledovať sa navzájom a robia si z nich nástroje čínskeho štátu, ako aj na to, že je dôležité venovať dôkladnú pozornosť podstatným finančným prostriedkom z pevninskej Číny pre akademické inštitúcie v celej Európe;

12.  víta výsledok 4. dialógu na vysokej úrovni medzi národmi EÚ a Číny, ktorý sa uskutočnil 13. a 14. novembra 2017 v Šanghaji; zdôrazňuje, že dialóg na vysokej úrovni medzi národmi EÚ a Číny by mal pomôcť budovať vzájomnú dôveru a upevniť medzikultúrne porozumenie medzi EÚ a Čínou;

13.  víta iniciatívu rok cestovného ruchu medzi EÚ a Čínou 2018; zdôrazňuje, že okrem jej hospodárskeho významu ide o dobrý príklad kultúrnej diplomacie EÚ v rámci strategického partnerstva EÚ a Číny, ako aj o spôsob, ako rozvíjať lepšie porozumenie medzi európskymi národmi a čínskym národom; zdôrazňuje, že iniciatíva rok cestovného ruchu medzi EÚ a Čínou 2018 sa prebieha zároveň s Európskym rokom kultúrneho dedičstva a že rastúci počet čínskych turistov vysoko oceňuje kultúrne bohatstvo Európy;

14.  vyzýva členské štáty EÚ, aby urýchlene a rozhodne posilnili spoluprácu a jednotnosť svojej politiky vo vzťahu k Číne aj na fórach OSN vzhľadom na to, že EÚ vôbec po prvýkrát neurobila vyhlásenie o dodržiavaní ľudských práv v Číne na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve v júni 2017; dôrazne odporúča, aby sa využila oveľa väčšia európska kolektívna vyjednávacia sila a aby Európa bránila svoje demokracie s cieľom lepšie čeliť systematickému úsiliu Číny o ovplyvnenie jej politikov a občianskej spoločnosti s cieľom dosiahnuť postoj viac naklonený strategickým záujmom Číny; v tejto súvislosti vyzýva väčšie členské štáty, aby využili svoju politický a hospodársky vplyv vo vzťahu k Číne na podporu záujmov EÚ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Čína sa pokúša ovplyvniť aj vzdelávacie a akademické inštitúcie a ich osnovy; navrhuje, aby EÚ a členské štáty podporovali kvalitné európske think tanky o Číne s cieľom zabezpečiť nezávislé odborné poradenstvo pre strategické usmernenia a rozhodovanie;

15.  zdôrazňuje, že presadzovanie ľudských práv a právneho štátu musí byť základnou súčasťou vzťahov EÚ s Čínou; dôrazne odsudzuje prebiehajúce prenasledovanie, svojvoľné zatýkanie a stíhanie obhajcov ľudských práv, právnikov, novinárov, bloggerov, akademikov a a ochrancov pracovných práv bez riadneho procesu vrátane cudzích štátnych príslušníkov v Číne aj v zahraničí; zdôrazňuje, že živá občianska spoločnosť a práca obhajcov ľudských práv sú kľúčom k otvorenej a prosperujúcej spoločnosti; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ dôsledne konala s cieľom podporiť úplné dodržiavanie ľudských práv v kontexte vzťahu s Čínou a aby sa zamerala na bezprostredné výsledky, ako ukončenie zásahu vlády proti obhajcom ľudských práv, aktérom občianskej spoločnosti a disidentom, ukončenie justičného obťažovania a zastrašovania, okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov vrátane občanov EÚ, a na strednodobé/dlhodobé ciele, ako sú právne a politické reformy v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a rozvíjanie, vykonávanie a pokračovanie prispôsobovania stratégie na udržanie viditeľnosti činnosti EÚ v oblasti ľudských práv v Číne vrátane stratégie pre verejné komunikácie; trvá na tom, že diplomatom EÚ a členských štátov sa nesmie brániť ani vo vykonávaní usmernení EÚ o ochrancoch ľudských práv ani im ho sťažovať; zdôrazňuje, že EÚ musí uprednostňovať ochranu a podporu ochrancom ľudských práv,

16.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v ambicióznejšej, spoločnej a transparentnej politike s ohľadom na ľudské práva v Číne a aby uskutočnili rozsiahle konzultácie s občianskou spoločnosťou a spolupracovali s ňou, najmä pred stretnutiami na vysokej úrovni a dialógmi o ľudských právach; zdôrazňuje, že EÚ počas 35. kola dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach poukázala na zhoršujúcu sa situáciu v oblasti občianskych a politických práv v Číne vrátane obmedzení slobody prejavu; vyzýva Čínu, aby prijala opatrenia v otázkach, na ktoré sa poukázalo počas dialógu o ľudských právach, plnila si svoje medzinárodné záväzky a rešpektovala vlastné ústavné záruky dodržiavania zásad právneho štátu; trvá na udržiavaní pravidelného dialógu na vysokej úrovni o ľudských právach zameraného na výsledky; vyjadruje znepokojenie nad tým, že hodnotenie dialógov o ľudských právach s Čínou nebolo nikdy verejné a nebolo nikdy otvorené nezávislým skupinám z Číny; vyzýva EÚ, aby stanovila jasné referenčné hodnoty pre pokrok, zabezpečila väčšiu transparentnosť a zapojila do diskusie nezávislé hlasy z Číny; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zverejnili, zhromažďovali a riešili všetky formy obťažovania v súvislosti s vízami (oneskorené alebo zamietnuté vydanie víz/prístupu k nim bez uvedenia dôvodov a nátlak čínskych orgánov v procese podávania žiadostí formou „rozhovorov“ s čínskymi partnermi, ktorí nechcú byť identifikovaní), pokiaľ ide o akademických pracovníkov, novinárov alebo členov organizácií občianskej spoločnosti;

17.  vyjadruje vážne znepokojenie nad zisteniami uvedenými v správe FCCC z roku 2017, že čínska vláda zintenzívnila snahy o odmietnutie alebo obmedzenie prístupu zahraničných novinárov do veľkej časti krajiny a viac využíva postup obnovovania víz s cieľom vyvíjať tlak na nechcených korešpondentov a spravodajské organizácie; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby od čínskych orgánov vyžadovali reciprocitu v oblasti slobody tlače, a varuje pred tlakom na zahraničných korešpondentov doma, keďže čínski diplomati oslovujú ústredia médií a kritizujú prácu spravodajcov v tejto oblasti;

18.  konštatuje, že ČĽR je druhým najväčším obchodným partnerom EÚ a že EÚ je najväčším obchodným partnerom ČĽR; poukazuje na neustály rast obchodu medzi nimi, domnieva sa však, že bilancia obchodu s tovarom je skreslená v prospech ČĽR; žiada o prístup založený na spolupráci a konštruktívny postoj s cieľom účinne riešiť otázky, ktoré sú predmetom záujmu, a využiť veľký potenciál obchodu medzi EÚ a ČĽR; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju spoluprácu a dialóg s ČĽR;

19.  berie na vedomie, že v rámci nedávnych vyšetrovaní sa zistilo, že od roku 2008 Čína získala v Európe aktíva v hodnote 318 miliárd dolárov; konštatuje, že tento údaj nezahŕňa niekoľko fúzií, investícií a spoločných podnikov;

20.  konštatuje, že ČĽR je významný globálny hráč v oblasti obchodu a že rozsiahly trh tejto krajiny by v zásade mohol predstavovať dobrú príležitosť pre EÚ a európske podniky, najmä v súčasnom kontexte globálneho obchodu; pripomína, že čínske spoločnosti, vrátane štátnych podnikov, využívajú výhody široko otvorených trhov v EÚ; berie na vedomie pozoruhodné výsledky ČĽR, keďže za posledné štyri desaťročia sa jej podarilo vymaniť stovky miliónov občanov z chudoby;

21.  konštatuje, že priame zahraničné investície EÚ (PZI) v ČĽR od roku 2012 neustále klesajú, najmä v tradičnom výrobnom odvetví, pričom súčasne rastú investície do služieb moderných technológií, verejnoprospešných služieb a poľnohospodárskych a stavebných služieb, pričom v posledných rokoch exponenciálne vzrástli investície ČĽR v EÚ; uznáva, že od roku 2016 sa ČĽR stala čistým investorom v EÚ; berie na vedomie, že v roku 2017 pochádzalo 68 % čínskych investícií v Európe zo štátnych podnikov; vyjadruje znepokojenie nad akvizíciami organizovanými štátom, ktoré by mohli brániť európskym strategickým záujmom, cieľom v oblasti verejnej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a zamestnanosti;

22.  víta návrh Komisie týkajúci sa mechanizmu kontroly priamych zahraničných investícií v oblasti bezpečnosti a verejného poriadku, ktorý je jedným z úsilí EÚ prispôsobiť sa meniacemu sa globálnemu prostrediu bez osobitného zamerania na niektorého z medzinárodných obchodných partnerov EÚ; upozorňuje, že mechanizmus by nemal viesť k skrytému protekcionizmu; vyzýva však na jeho rýchle prijatie;

23.  víta záväzky prezidenta Si Ťin-pchinga viac otvoriť čínsky trh pre zahraničných investorov a zlepšiť investičné prostredie, dokončiť revíziu negatívneho zoznamu zahraničných investícií a zrušiť obmedzenia pre európske spoločnosti, ako aj posilniť ochranu práv duševného vlastníctva a zabezpečiť rovnaké podmienky tým, že trh ČĽR urobí transparentnejším a lepšie regulovaným; vyzýva na splnenie týchto záväzkov;

24.  opakuje, že je dôležité zastaviť všetky diskriminačné praktiky voči zahraničným investorom; v tejto súvislosti pripomína, že takéto reformy budú prospešné čínskym a európskym podnikom, a to najmä mikropodnikom a malým a stredným podnikom;

25.  vyzýva Komisiu, aby v rámci svojich obchodných vzťahov s Čínou ako zlatý štandard podporovala nové všeobecné nariadenie Únie o ochrane údajov; poukazuje na potrebu systematického dialógu s Čínou a ďalšími partnermi WTO o regulačných požiadavkách v súvislosti s digitalizáciou nášho hospodárstva a súvisiaci mnohostranný vplyv na: obchod, výrobné reťazce, cezhraničné digitálne služby, 3D tlač, modely spotreby, platby, dane, ochranu osobných údajov, otázky týkajúce sa vlastníckych práv, poskytovanie a ochranu audiovizuálnych služieb, médiá a medziľudské kontakty;

26.  vyzýva ČĽR, aby urýchlila proces pristúpenia k Dohode WTO o vládnom obstarávaní a aby predložila ponuku na pristúpenie s cieľom poskytnúť európskym spoločnostiam prístup na svoj trh, ktorý bude na rovnakom základe, ako je prístup, ktorý už čínske podniky využívajú v EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že čínsky trh verejného obstarávania je aj naďalej z veľkej časti uzavretý pre zahraničných dodávateľov, v dôsledku čoho sú európske podniky vystavené diskriminácii a chýbajúcemu prístupu na čínsky trh; vyzýva ČĽR, aby umožnila nediskriminačný prístup európskych podnikov a pracovníkov k verejnému obstarávaniu; vyzýva Radu, aby urýchlene prijala nástroj medzinárodného obstarávania; vyzýva Komisiu, aby bola ostražitá voči zákazkám zadaným zahraničným podnikom podozrivým z dumpingových praktík a v prípade potreby prijala opatrenia;

27.  žiada o koordinovanú spoluprácu s ČĽR v súvislosti s iniciatívou Jedno pásmo, jedna cesta na základe reciprocity, udržateľného rozvoja, dobrej správy a otvorených a transparentných pravidiel, predovšetkým pokiaľ ide o verejné obstarávanie; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že memorandum o porozumení, ktoré podpísal Európsky investičný fond a Silk Road Fund (fond hodvábnej cesty) ČĽR a memorandum, ktoré podpísali Európska investičná banka, Ázijská rozvojová banka, Ázijská banka pre investície do infraštruktúry, Európska banka pre obnovu a rozvoj, Nová rozvojová banka a Svetová banka doteraz nezlepšili podnikateľské prostredie pre európske podniky a pracovníkov; vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcim odborným posúdením vplyvu na udržateľnosť rôznych projektov týkajúcich sa iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta a zdôrazňuje význam investícií do kvality, najmä pokiaľ ide o pozitívny vplyv na zamestnanosť, pracovné práva a výrobu šetrnú k životnému prostrediu a zmierňovanie zmeny klímy, a to v súlade s mnohostranným riadením a medzinárodnými normami;

28.  podporuje prebiehajúce rokovania o komplexnej investičnej dohode EÚ a ČĽR, ktoré sa začali v roku 2013, a vyzýva ČĽR, aby sa viac zapájala do tohto procesu; vyzýva obe strany, aby obnovili svoje úsilie o dosiahnutie pokroku v rokovaniach, ktoré sú zamerané na dosiahnutie skutočne rovnakých podmienok pre európske podniky a pracovníkov a zabezpečenie reciprocity v prístupe na trh, a pritom sa usilovali o osobitné ustanovenia týkajúce sa MSP a verejného obstarávania; okrem toho vyzýva obe strany, aby využili príležitosť, ktorú poskytuje investičná dohoda, na posilnenie vzájomnej spolupráce v oblasti environmentálnych a pracovných práv a zahrnuli do textu kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji;

29.  pripomína, že spoločnosti z EÚ čelia rastúcemu počtu opatrení obmedzujúcich prístup na trh v ČĽR z dôvodu povinnosti zakladania spoločných podnikov v niekoľkých odvetviach priemyslu a ďalších diskriminačných technických požiadaviek vrátane nútenej lokalizácie údajov a sprístupnenia zdrojového kódu, ako aj regulačných pravidiel pre zahraničné podniky; v tejto súvislosti víta oznámenie o viacerých opatreniach na podporu väčšej otvorenosti a aktívneho využívania zahraničných investícií, ktoré vydala Štátna rada Čínskej ľudovej republiky v roku 2017, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že neexistuje harmonogram na dosahovanie súvisiacich cieľov; preto vyzýva čínske orgány, aby urýchlene naplnili tieto záväzky;

30.  vyzýva EÚ a jej členské štáty aj Čínu, aby zintenzívnili spoluprácu s cieľom budovať obehové hospodárstvo, pretože táto naliehavá potreba sa stala ešte očividnejšou, keď Čína legitímne rozhodla zakázať dovoz plastového odpadu z Európy; vyzýva oboch partnerov, aby zintenzívnili hospodársku a technologickú spoluprácu s cieľom zabrániť tomu, aby globálne výrobné reťazce, obchod a doprava, ako aj služby cestovného ruchu spôsobili neúnosné hromadenie plastových znečisťujúcich predmetov v našich oceánoch;

31.  vyzýva ČĽR, aby sa usilovala zastávať zodpovednú úlohu na celosvetovej úrovni a mala celkové povedomie o zodpovednosti, ktorá je spätá s povinnosťami vyplývajúcimi z jej hospodárskej účasti a výkonnosti v tretích krajinách a na svetových trhoch, a to aj aktívnou podporou mnohostranného obchodného systému založeného na pravidlách a WTO; v súčasnom kontexte celosvetových hodnotových reťazcov sa domnieva, že zvyšujúce sa medzinárodné napätie by sa malo vyriešiť rokovaniami, a zároveň opätovne zdôrazňuje potrebu usilovať sa o mnohostranné riešenia; v tejto súvislosti žiada o splnenie povinností zakotvených v protokole o pristúpení ČĽR k WTO a o ochranu jej prevádzkových mechanizmov; poukazuje na povinnosť oznamovania a transparentnosti vyplývajúcu z dohôd WTO, pokiaľ ide o subvencie, a vyjadruje obavy v súvislosti so súčasnou praxou priameho alebo nepriameho subvencovania čínskych spoločností; žiada o koordináciu s hlavnými obchodnými partnermi EÚ, pokiaľ ide o spoločné úsilie a opatrenia na riešenie a odstránenie štátom vyvolaných deformácií trhu, ktoré negatívne ovplyvňujú svetový obchod;

32.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ČĽR napriek ukončeniu konania o reforme európskej metodiky na výpočet antidumpingového cla doteraz nestiahla svoju žalobu voči EÚ, ktorú podala odvolaciemu orgánu WTO;

33.  vyjadruje znepokojenie nad eskalovaním sadzobných opatrení prijatých Čínou a Spojenými štátmi;

34.  vyjadruje znepokojenie nad počtom obmedzení, ktorým v Číne naďalej čelia európske podniky, najmä mikropodniky a malé a stredné podniky, vrátane katalógu zahraničných investícií pre rok 2017 a negatívneho zoznamu pre rok 2017 týkajúceho sa oblastí voľného obchodu, ako aj v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje plán „Made in China 2025“; žiada o rýchle zníženie týchto obmedzení s cieľom v plnej miere využiť potenciál spolupráce a synergií medzi projektmi Priemyslu 4.0 v Európe a stratégiou „Made in China 2025“ vzhľadom na to, že je potrebné reštrukturalizovať naše výrobné odvetvia smerom k inteligentnej výrobe vrátane spolupráce pri vypracovaní a vymedzení príslušných priemyselných noriem v rámci mnohostranných fór; pripomína, že je dôležité znížiť vládne subvencie v ČĽR;

35.  žiada ČĽR, aby ukončila narastajúce podmieňovanie prístupu na trh nútenými prenosmi technológií, ako sa uvádza v pozičnom dokumente Obchodnej komory Európskej únie na rok 2017 o Číne;

36.  vyzýva na obnovenie rokovaní o dohode o environmentálnych tovaroch na základe úspešnej spolupráce medzi EÚ a ČĽR v boji proti zmene klímy a silného spoločného záväzku k uplatňovaniu Parížskej dohody; zdôrazňuje obchodný potenciál technologickej spolupráce v oblasti čistých technológií;

37.  so znepokojením berie na vedomie závery správy Komisie o ochrane a presadzovaní práv duševného vlastníctva v tretích krajinách, podľa ktorých je ČĽR najväčšou obavou; pripomína, že je potrebné zabezpečiť ochranu európskej vedomostnej ekonomiky; žiada ČĽR, aby bojovala proti nezákonnému využívaniu európskych licencií čínskymi spoločnosťami;

38.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prítomnosť Európskej únie na čínskom veľtrhu medzinárodného dovozu, ktorý sa bude konať v Šanghaji v novembri 2018, a aby poskytla najmä MSP príležitosť prezentovať svoju prácu; vyzýva Komisiu, aby oslovila obchodné komory najmä v členských štátoch, ktoré sú v súčasnosti menej zapojené do obchodu s Čínou, s cieľom podporiť túto príležitosť;

39.  vyjadruje znepokojenie nad štátnymi opatreniami ČĽR, ktoré spôsobili narušenie obchodu, vrátane nadmernej priemyselnej kapacity v odvetví surovín, ako sú okrem iného odvetvia ocele a hliníka; pripomína záväzok neposkytovať subvencie, ktoré narúšajú trh, prijatý na prvom ministerskom zasadnutí Globálneho fóra pre nadmernú kapacitu ocele v roku 2017, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že čínska delegácia nedodala údaje týkajúce sa kapacity; vyzýva ČĽR, aby splnila svoj záväzok a identifikovala a zverejnila údaje o subvenciách a podporných opatreniach pre odvetvie ocele a hliníka; uznáva prepojenie medzi globálnou nadmernou priemyselnou kapacitou a prudkým nárastom protekcionistických obchodných opatrení a naďalej naliehavo žiada o multilaterálnu spoluprácu s cieľom riešiť štrukturálne problémy v pozadí nadmernej kapacity; víta navrhované trojstranné opatrenia zo strany USA, Japonska a EÚ na úrovni WTO;

40.  zdôrazňuje význam ambicióznej dohody medzi EÚ a ČĽR o zemepisných označeniach na základe najprísnejších medzinárodných noriem a víta spoločné oznámenie EÚ a ČĽR z roku 2017 týkajúce sa zoznamu 200 čínskych a európskych zemepisných označení, ktorých ochrana bude predmetom rokovaní; domnieva sa však, že vzhľadom na to, že rokovania sa začali v roku 2010, je tento zoznam veľmi skromným výsledkom, a vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcim pokrokom v tejto oblasti; požaduje skoré uzavretie rokovaní a naliehavo vyzýva obe strany, aby vnímali budúci samit EÚ – ČĽR ako dobrú príležitosť na dosiahnutie skutočného pokroku v tomto smere; opakuje potrebu ďalej spolupracovať v oblasti sanitárnych a fytosanitárnych opatrení s cieľom znížiť zaťaženie vývozcov z EÚ;

41.  víta rozhodnutie Číny odložiť o jeden rok zavedenie nových osvedčení pre dovezené potraviny a nápoje, čím by sa výrazne znížil dovoz potravín z EÚ; okrem toho víta oneskorenie uplatňovania nových noriem pre elektrické vozidlá a požaduje konštruktívny dialóg a posilnenú koordináciu v súvislosti s takýmito iniciatívami;

42.  odporúča, aby EÚ a čínska vláda začali spoločnú iniciatívu v rámci skupiny G20 s cieľom vytvoriť globálne fórum pre nadmernú kapacitu hliníka, ktoré by malo mandát na riešenie celého hodnotového reťazca odvetvia bauxitu, oxidu hlinitého a hliníka, vrátane cien surovín a environmentálnych aspektov;

43.  vyzýva Komisiu, aby aktívne sledovala čínske opatrenia narúšajúce obchod, ktoré majú vplyv na postavenie spoločností z EÚ na svetových trhoch, a aby prijala primerané opatrenia v rámci WTO a iných fór, a to aj riešením sporov;

44.  konštatuje, že sa pripravuje nový čínsky právny predpis o zahraničných investíciách; naliehavo vyzýva príslušné čínske strany, aby sa usilovali o transparentnosť, zodpovednosť, predvídateľnosť a právnu istotu a aby zohľadnili návrhy a očakávania súčasného dialógu medzi EÚ a Čínou o obchodných a investičných vzťahoch;

45.  vyjadruje obavy, pokiaľ ide o nové právne predpisy v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré okrem iného zahŕňajú nové regulačné prekážky pre zahraničné spoločnosti, ktoré predávajú telekomunikačné a IT zariadenia a služby; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto nedávno prijaté opatrenia spolu so zakladaním skupín Komunistickej strany Číny v rámci súkromných spoločností, a to aj v zahraničných firmách, a opatrenia, ako napríklad právne predpisy týkajúce sa mimovládnych organizácií, spôsobujú, že celkové podnikateľské prostredie v ČĽR je menej priaznivé pre zahraničné a súkromné hospodárske subjekty;

46.  konštatuje, že v roku 2016 prekonal bankový systém ČĽR eurozónu ako najväčší bankový systém na svete; vyzýva ČĽR, aby umožnila zahraničným bankovým spoločnostiam rovnocenne súťažiť s domácimi inštitúciami a aby spolupracovala s EÚ v oblasti finančnej regulácie; víta rozhodnutie ČĽR znížiť clá v prípade 187 spotrebných tovarov a odstrániť stropy pre zahraničné vlastníctvo bánk;

47.  pripomína svoju správu z roku 2015 o vzťahoch medzi EÚ a ČĽR, v ktorej vyzval na začatie rokovaní o bilaterálnej investičnej dohode s Taiwanom; pripomína, že Komisia už viackrát ohlásila začatie rokovaní o investíciách s Hongkongom a Taiwanom, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že doteraz sa žiadne rokovania nezačali; opätovne zdôrazňuje svoju podporu bilaterálnej investičnej dohody s Taiwanom a Hongkongom; uznáva, že obaja partneri by mohli vystupovať aj ako odrazový mostík pre podniky EÚ na pevninovej Číne;

48.  vyzýva Komisiu, aby v koordinácii s členskými štátmi a v rámci konzultácií s Európskym parlamentom vypracovala jednotnú európsku pozíciu a spoločnú hospodársku stratégiu voči ČĽR; vyzýva všetky členské štáty, aby túto stratégiu dôsledne dodržiavali;

49.  zdôrazňuje možné dôsledky navrhovaného systému sociálneho kreditu pre podnikateľské prostredie a vyzýva na jeho vykonávanie transparentným, spravodlivým a nestranným spôsobom;

50.  víta legislatívny pokrok v EÚ týkajúci sa nariadenia (EÚ) 2017/821 o povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach, ako aj podobné právne predpisy týkajúce sa nerastov z konfliktných oblastí v Číne, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby obchod s týmito nerastmi neslúžil na financovanie ozbrojených konfliktov; zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť tomu, aby boli konfliktné minerály spracúvané do našich mobilných telefónov, automobilov a šperkov; vyzýva Komisiu a čínsku vládu, aby ustanovili štruktúrovanú spoluprácu s cieľom podporiť vykonávanie nových právnych predpisov a účinne zabrániť taviarňam a rafinériám zo sveta, Číny a EÚ využívať nerasty z konfliktných oblastí, chrániť baníkov, a to vrátane detí, pred zneužívaním a žiadať od spoločností z EÚ a Číny, aby zabezpečili dovoz týchto nerastov a kovov iba od zodpovedných zdrojov;

51.  konštatuje, že na 19. kongrese strany, ktorý sa konal v októbri 2017 a na poslednom zasadnutí NĽK si generálny tajomník a prezidenta Si Ťin-pching upevnili svoje postavenie v strane, čím pripravili cestu pre neobmedzené predĺženie funkčného obdobia a zvýšili kontrolu straníckych orgánov nad štátnym aparátom a hospodárstvom, a tiež zaviedli stranícke bunky v zahraničných podnikoch; konštatuje, že zodpovedajúca revízia politického systému ČĽR je sprevádzaná ďalším posunom politického zamerania smerom k politike založenej na prísnom dohľade vo všetkých oblastiach;

52.  zdôrazňuje, že vytvorenie národného dozorného výboru, ktorého právne postavenie je rovnaké ako postavenie súdov a verejného prokurátora, je dramatický krok smerom k spojeniu strany a štátnych funkcií, keďže sa zriaďuje štátny dozorný orgán, ktorý prijíma rozkazy od ústredného výboru pre dohľad nad disciplínou strany (CCDI) a má s ním spoločné kancelárie i zamestnancov; vyjadruje znepokojenie nad ďalekosiahlymi osobnými dôsledkami tohto rozšírenia dohľadu strany na veľký počet občanov, pretože to znamená, že protikorupčná kampaň sa môže rozšíriť na stíhanie nielen členov strany, ale aj štátnych zamestnancov, a to od manažérov štátnych spoločností až po profesorov na univerzitách a riaditeľov vidieckych škôl;

53.  konštatuje, že hoci je systém sociálnych kreditov len v príprave, čierne listiny nevyhovujúcich fyzických a právnických osôb, ako aj „červené listiny“ výnimočných jednotlivcov a spoločností tvoria základ aktuálnej fázy implementácie, pričom hlavný dôraz sa kladie na potrestanie osôb na čiernych listinách a odmeňovanie osôb na červených listinách; konštatuje, že na začiatku roka 2017 čínsky Najvyšší ľudový súd vyhlásil, že viac ako šiestim miliónom čínskych štátnych príslušníkov bolo v dôsledku sociálnych priestupkov zakázané lietanie; rozhodne odmieta verejné pranierovanie osôb na čiernej listine ako neoddeliteľnú súčasť systému sociálnych kreditov; zdôrazňuje význam a potrebu dialógu medzi inštitúciami EÚ a ich čínskymi partnermi o všetkých závažných spoločenských dôsledkoch súčasného centrálneho plánovania a miestnych pokusov so systémom sociálnych kreditov;

54.  vyjadruje znepokojenie nad masívnymi systémami sledovania kybernetického priestoru v Číne a vyzýva na prijatie nariadenia o vymáhateľných právach na súkromie; odsudzuje pokračujúci zasahovanie čínskych orgánov proti slobode internetu, najmä slobode prístupu k zahraničným webovým stránkam, a vyjadruje poľutovanie nad politikou autocenzúry, ktorú prijali niektoré západné spoločnosti pôsobiace v Číne; pripomína, že osem z 25 najpopulárnejších webových stránok na svete vrátane stránok najvýznamnejších IT firiem je v Číne blokovaných;

55.  poznamenáva, že vyhlásenie prezidenta Si Ťin-pchinga o mimoriadnom význame dlhodobej stability v Sin-ťiangu pre úspech iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta viedlo k zintenzívneniu dlhodobých stratégií kontroly, ktoré sa rozšírili rôznymi technologickými inováciami a rýchlym nárastom výdavkov na domácu bezpečnosť, a používaniu protiteroristických opatrení na kriminalizovanie disentu a disidentov širokým vymedzením pojmu terorizmus; vyjadruje znepokojenie nad tým, že štát vykonáva opatrenia na zabezpečenie tzv. komplexného dohľadu nad regiónom zavedením čínskeho elektronického systému dohľadu Skynet vo významných mestských oblastiach, namontovania GPS lokátorov do všetkých motorových vozidiel, používania snímačov na rozpoznávanie tváre na kontrolných stanovištiach, vlakových a čerpacích staniciach a úsilia polície z oblasti Sin-ťiang zhromaždiť vzorky krvi na ďalšie rozšírenie databázy DNA v Číne; vyjadruje svoje najhlbšie obavy, pokiaľ ide o posielanie tisícok Ujgurov a etnických Kazachov do „reedukačných táborov“, ktoré sa zakladajú na analýze údajov zozbieraných v rámci systému „prediktívnej policajnej činnosti“ vrátane toho, aj za to, že vycestovali do zahraničia alebo sa považujú za príliš nábožensky založených; usudzuje, že vyhlásenie prezidenta Si Ťin-pchinga, že iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta prinesie prospech ľuďom na celom svete, pretože sa bude zakladať na duchu hodvábnej cesty, teda na mieri a spolupráci, otvorenosti a inkluzívnosti, je ďaleko od reality, ktorej čelia Ujguri a etnických Kazachovia v oblasti Sin-ťiang; naliehavo vyzýva čínske orgány, aby oslobodili tých, ktorých údajne zadržali pre ich presvedčenie alebo kultúrne praktiky a identitu;

56.  zdôrazňuje, že inštitucionálne a finančné posilnenie čínskej diplomacie odráža vysokú prioritu, ktorú čínsky prezident Si Ťin-pching udeľuje zahraničnej politike ako súčasť svojej vízie urobiť z Číny do roku 2049 svetovú mocnosť; konštatuje, že presun zodpovednosti za zahraničné veci počas posledného zasadnutia NĽK dokazuje rastúcu úlohu zahraničnej politiky v rozhodovacom procese strany; zdôrazňuje, že zriadenie štátnej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu je vyjadrením toho, aký veľký význam pripisuje vedenie Si Ťin-pchinga posilneniu svojich celosvetových bezpečnostných záujmov ekonomickými prostriedkami, napríklad „lepšie slúžiacou“ iniciatívou Jedno pásmo, jedna cesta; usudzuje preto, že v nasledujúcich piatich rokoch sa Čína bude viac a viac angažovať v zámorí diplomatickými a ekonomickými iniciatívami, ku ktorým musia EÚ a jej členské štáty nájsť spoločné odpovede a stratégie;

57.  zdôrazňuje význam zabezpečenia mieru a bezpečnosti v moriach južnej a východnej Číny pre stabilitu v regióne; zdôrazňuje význam zabezpečenia slobody a bezpečnosti plavby v regióne pre mnohé ázijské a európske štáty; konštatuje, že štruktúry dokončené v uplynulom roku na Spratlyových a Parcelských ostrovoch v Juhočínskom mori zahŕňajú veľké hangáre pri 3 km dlhých štartovacích a pristávacích dráhach, spevnené prístrešky pre raketové plošiny, veľké podzemné skladovacie priestory, veľa administratívnych budov, vojenské rušiace zariadenia, veľké siete vysokofrekvenčných radarových a senzorových polí za horizontom, čo poukazuje na fázu konsolidácie a ďalšieho budovania ďalekosiahleho dohľadu a vojenských spôsobilostí, pričom ďalšia militarizácia ostrovov umiestnením ešte pokročilejších vojenských platforiem môže byť vyhradená pre potenciálne odvetné opatrenia voči novým právnym opatreniam alebo väčšej medzinárodnej prítomnosti na mori; vyzýva Čínu a ASEAN, aby urýchlili konzultácie o kódexe správania pre mierové riešenie sporov a sporov v tejto oblasti; trvá na tom, že problém by sa mal riešiť v súlade s medzinárodným právom podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS); zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami UNCLOS, uznávajú rozsudok vynesený rozhodcovským súdom; opakuje svoju výzvu Číne, aby prijala rozsudok súdu; zdôrazňuje, že EÚ by chcela zachovať medzinárodný poriadok založený na zásadách právneho štátu;

58.  vyjadruje silné znepokojenie nad zmenšujúcim sa priestorom občianskej spoločnosti, odkedy sa prezident Si Ťin-pching v roku 2012 ujal moci, najmä vzhľadom na zákon o riadení zahraničných mimovládnych organizácií, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2017, čím sa pre všetky zahraničné mimovládne organizácie vrátane think-tankov a akademických inštitúcií zvýšilo administratívne zaťaženie a hospodársky tlak na ne a dostali sa pod prísnu kontrolu dozornej jednotky pridruženej k ministerstvu verejnej bezpečnosti s výrazným negatívnym vplyvom na ich operácie a financovanie; očakáva, že európske mimovládne organizácie majú v Číne rovnaké slobody, akými disponujú čínske mimovládne organizácie v EÚ; vyzýva čínske orgány, aby zrušili reštriktívne právne predpisy, napríklad zákon o zámorských mimovládnych organizáciách, ktorý nie je v súlade so slobodou združovania, presvedčenia a prejavu;

59.  trvá na tom, že čínske orgány musia zaručiť, aby sa so všetkými zadržiavanými osobami zaobchádzalo v súlade s medzinárodnými normami a aby mali prístup k právnemu poradenstvu a lekárskej starostlivosti v súlade so Súborom zásad OSN na ochranu všetkých osôb vystavených akejkoľvek forme zaistenia alebo uväznenia;

60.  keďže sa blíži 20. výročie podpísania Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, vyzýva Čínu, aby ho ratifikovala a zabezpečila jeho úplné vykonávanie, a to aj ukončením všetkých postupov zneužívania a prispôsobením jej právnych predpisov podľa potreby;

61.  odsudzuje vykonávanie trestu smrti a pripomína, že v Číne bolo popravených viac ľudí ako vo všetkých ostatných krajinách dohromady a v roku 2016 bolo vynesených približne 2 000 rozsudkov smrti; naliehavo vyzýva Čínu, aby objasnila rozsah popráv v krajine a zabezpečila transparentnosť súdnictva; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje diplomatické úsilie a požadovala dodržiavanie ľudských práv a zrušenie trestu smrti;

62.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že hlavný obsah nových náboženských predpisov bude mať za následok označkovanie všetkých náboženstiev a nenáboženských etických združení, povolených či nepovolených, čínskou vládou; zdôrazňuje, že existuje mnoho kongregácií domácich cirkví v Číne, ktoré sa z náboženských dôvodov odmietajú pripojiť k výboru troj-vlastného patriotistického hnutia (Three-Self Patriotic Movement) a kresťanskej rade, ktoré majú podporu strany a štátu; vyzýva čínsku vládu, aby umožnila registráciu mnohých domácich cirkví, ktoré sa chcú zaregistrovať, a to priamo na štátnom oddelení pre občianskoprávne veci, aby boli chránené ich práva a záujmy ako sociálnych organizácií;

63.  naliehavo vyzýva Čínu, aby prehodnotila svoje politiky v Tibete; vyzýva Čínu, aby preskúmala a zmenila zákony, nariadenia a opatrenia prijaté v posledných rokoch, ktoré vážne obmedzujú vykonávanie občianskych a politických práv Tibeťanov vrátane uplatňovania ich slobody prejavu a slobody náboženstva; naliehavo žiada čínske vedenie, aby realizovalo rozvojové a environmentálne politiky, ktoré rešpektujú hospodárske, sociálne a kultúrne práva Tibeťanov a zapájajú miestne obyvateľstvo v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva čínsku vládu, aby vyšetrila opakujúce sa prípady zmiznutia Tibeťanov, ich mučenia a zlého zaobchádzania s nimi a rešpektovala ich práva na slobodu združovania, pokojné zhromažďovanie a slobodu náboženstva a viery v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že na každom samite EÚ – Čína sa musí systematicky upozorňovať na zhoršovanie situácie v oblasti ľudských práv v Tibete; vyzýva na obnovenie konštruktívneho a mierového dialógu medzi čínskymi orgánmi a zástupcami tibetského ľudu; naliehavo vyzýva Čínu, aby poskytla diplomatom, novinárom a občanom EÚ neobmedzený prístup do Tibetu ako reciprocitu za slobodný a neobmedzený prístup na celé územie členských štátov EÚ, ktorý majú cestujúci z Číny; vyzýva čínske orgány, aby povolili Tibeťanom v Tibete slobodné cestovanie a aby rešpektovali ich právo na slobodu pohybu; naliehavo vyzýva čínske orgány, aby umožnili nezávislým pozorovateľom vrátane vysokého komisára OSN pre ľudské práva prístup do Tibetu; naliehavo žiada inštitúcie EÚ, aby sa vážne venovali otázke prístupu do Tibetu v rámci diskusií o dohode o zjednodušení vízového režimu medzi EÚ a Čínou;

64.  konštatuje, že vo výročnej správe o osobitnej administratívnej oblasti Hongkong z roku 2017, ktorú vypracovala vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európska komisia, sa dospelo k záveru, že napriek určitým výzvam fungovala zásada „jedna krajina, dva systémy“ celkovo dobre, že zásady právneho štátu prevládli a že sloboda prejavu a sloboda informácií sa vo všeobecnosti rešpektujú, ale v tejto správe sa uvádza aj znepokojenie nad postupným narúšaním zásady „jedna krajina, dva systémy“, čo vyvoláva opodstatnené otázky týkajúce sa jej vykonávania a vysoký stupeň autonómie Hongkongu z dlhodobého hľadiska; zdôrazňuje, že vo výročnej správe sa uvádza, že dva negatívne trendy týkajúce sa slobodného prejavu a slobody informácií sa stali výraznejšími, konkrétne autocenzúra pri podávaní správ o vývoji v oblasti domácej a zahraničnej politiky Číny a tlak na novinárov; plne podporuje povzbudenie prístupu EÚ k OAO Hongkong a vyzýva orgány ústrednej vlády, aby obnovili volebnú reformu v súlade so základným zákonom s cieľom dosiahnuť dohodu o volebnom systéme, ktorý je demokratický, spravodlivý, otvorený a transparentný; zdôrazňuje, že obyvatelia Hongkongu majú legitímne právo sa naďalej spoliehať na dôveryhodné súdnictvo, prevahu zásad právneho štátu a nízku úroveň korupcie, transparentnosť, ľudské práva, slobodu presvedčenia a vysoké normy v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti; zdôrazňuje, že plné rešpektovanie nezávislosti Hongkongu by mohlo slúžiť ako model pre proces hlbokých demokratických politických reforiem v Číne a na postupnú liberalizáciu a otvorenie čínskej spoločnosti;

65.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie a naliehali na ČĽR, aby sa zdržala ďalších vojenských provokácií voči Taiwanu a ohrozovania mieru a stability v oblasti Taiwanského prielivu; zdôrazňuje, že všetky spory medzi Čínou a Taiwanom by sa mali riešiť mierovými prostriedkami na základe medzinárodného práva; vyjadruje znepokojenie nad jednostranným rozhodnutím Číny začať používať nové letové trasy nad Taiwanským prielivom; nabáda na obnovenie oficiálnych dialógov medzi Pekingom a Tchaj-pejom; opakuje svoju stálu podporu zmysluplnej účasti Taiwanu v medzinárodných organizáciách, ako sú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), pretože trvalé vylúčenie Taiwanu nie je v súlade so záujmami EÚ;

66.  pripomína, že Čína ako najväčší obchodný partner Severnej Kórey a hlavný zdroj potravín a energie aj naďalej zohráva rozhodujúcu úlohu pri riešení provokácií Severnej Kórey ohrozujúcich celý svet spolu s medzinárodným spoločenstvom; víta preto nedávne sklony Číny podporiť niektoré z medzinárodných sankcií voči Pchjongjangu, ako aj pozastaviť dovoz uhlia zo Severnej Kórey a obmedziť finančné aktivity severokórejských jednotlivcov a podnikov, ako aj obchodné obmedzenia v oblasti textilu a morských plodov; takisto víta úsilie Pekingu o nadviazanie dialógu s Pchjongjangom; naliehavo vyzýva EÚ, aby vo vzťahu s Čínou vystupovala jednotne s cieľom zohrávať konštruktívnu úlohu pri podporovaní nadchádzajúceho medzikórejského samitu, ako aj samitu Severná Kórea – USA s cieľom aktívne pomáhať pri denuklearizácii Severnej Kórey, ktorá sa dá overiť, a nastolení trvalého mieru na Kórejskom polostrove;

67.  oceňuje, že Čína dodržiava sankcie voči Severnej Kórei; vyzýva Čínu, aby konštruktívne prispievala k riešeniu situácie na Kórejskom polostrove a aby pokračovala v uplatňovaní sankcií voči Severnej Kórei, až kým nedosiahne významný pokrok v jadrovom odzbrojovaní, nezmení svoju rétoriku voči Južnej Kórei a Japonsku a nezačne dodržiavať ľudské práva;

68.  zdôrazňuje význam úsilia Číny o dosiahnutie mieru, bezpečnosti a stability na Kórejskom polostrove;

69.  víta príspevky Číny k operáciám Organizácie Spojených národov a Africkej únie na udržiavanie mieru; pripomína, že EÚ si kladie za cieľ posilniť svoje vzťahy s Čínou v otázkach zahraničnej politiky a bezpečnosti tým, že Čínu vyzýva, aby zmobilizovala svoje diplomatické a iné zdroje na podporu medzinárodnej bezpečnosti a aby prispela k mieru a bezpečnosti v susedstve EÚ na základe medzinárodného práva; poznamenáva, že spolupráca s Čínou v oblasti kontroly vývozu, odzbrojenia, otázok nešírenia jadrových zbraní a denuklearizácie Kórejského polostrova je nevyhnutná na zabezpečenie stability v regióne východnej Ázie;

70.  víta cieľ Číny rozvíjať trvalo udržateľné hospodárstvo; zdôrazňuje, že EÚ môže podporiť program hospodárskej reformy Číny svojím know-how; zdôrazňuje, že Čína je kľúčovým partnerom EÚ, pokiaľ ide o boj proti zmene klímy a globálne environmentálne výzvy; jeho cieľom je spolupracovať s Čínou s cieľom urýchliť vykonávanie Parížskej dohody o zmene klíme;

71.  víta reformy uskutočnené v Číne od začatia jej prístupu „ekologickej civilizácie“; domnieva sa, že osobitné postavenie, ktoré udeleli súdy mimovládnym organizáciám v oblasti životného prostredia, audity environmentálneho vplyvu práce úradníkov a vysoké investície do elektromobility a čistej energie sú reformy správnym smerom;

72.  víta akčný plán Číny na rok 2016 zameraný na boj proti antimikrobiálnej rezistencii; zdôrazňuje význam spolupráce medzi Čínou, ktorá predstavuje polovicu svetovej ročnej spotreby antimikrobiálnych liekov, a EÚ v boji proti tejto globálnej hrozbe; trvá na tom, že ustanovenia o dobrých životných podmienkach zvierat by mali byť zahrnuté do bilaterálnych obchodných dohôd medzi EÚ a Čínou;

73.  berie na vedomie čínske rozhodnutie o zákaze dovozu tuhého odpadu, v ktorom sa zdôrazňuje význam procesu projektovania, výroby, opravy, opätovného používania a recyklácie výrobkov s osobitným dôrazom na výrobu a používanie plastov; pripomína nedávny pokus Číny o zákaz vývozu prvkov vzácnych zemín a žiada Komisiu, aby pri stanovovaní priorít v politikách EÚ vzala do úvahy vzájomnú závislosť svetových hospodárstiev;

74.  domnieva sa, že existuje spoločný rozsah, záujem a potreba EÚ a združenia ASEAN spolupracovať na rozvoji spoločnej stratégie obehového hospodárstva; domnieva sa, že Čína by mohla zohrávať kľúčovú úlohu pri predložení tejto iniciatívy v združení ASEAN;

75.  trvá na tom, že Čína a Európska únia budú mať prínos z podpory udržateľnosti vo svojich hospodárstvach a z rozvoja viacodvetvového udržateľného a obehového biohospodárstva;

76.  víta dohodu o posilnení spolupráce v oblasti výskumu a inovácie týkajúcu sa hlavných iniciatív, ako sú iniciatívy týkajúce sa potravín, poľnohospodárstva a biotechnológií, životného prostredia a udržateľnej urbanizácie, pozemnej dopravy, bezpečnejšej a ekologickejšej leteckej dopravy a biotechnológií pre životné prostredie a ľudské zdravie, ktoré boli dohodnuté počas 3. dialógu medzi EÚ a Čínou o spolupráci v oblasti inovácií v júni 2017 a v príslušnom pláne vedecko-technickej spolupráce medzi EÚ a Čínou z októbra 2017; vyzýva EÚ a Čínu, aby v tomto úsilí pokračovali a aby uviedli výsledky výskumných a vývojových projektov do praxe;

77.  poukazuje na to, že EÚ a Čína sú veľmi závislé od fosílnych palív a spolu predstavujú približne tretinu celkovej spotreby, čím sa Čína umiestňuje na na čelo rebríčka Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), pokiaľ ide o smrteľné znečistenia vonkajšieho ovzdušia; zdôrazňuje, že nárast obchodu s produktmi biohospodárstva vyrobenými z obnoviteľných materiálov môže pomôcť znížiť závislosť hospodárstiev Číny a Únie od fosílnych palív; vyzýva EÚ a Čínu, aby prehlbovali svoje vzťahy v iných oblastiach zmierňovania emisií skleníkových plynov, ako sú elektrická mobilita, obnoviteľné zdroje energie a energetickú účinnosť, aby pokračovali v pláne energetickej spolupráce medzi EÚ a Čínou po roku 2020 a rozširovali ho a aby zintenzívnili spoločné úsilie zamerané na rozvoj nástrojov ekologického financovania, predovšetkým v oblasti klímy; vyzýva Čínu a EÚ, aby preskúmali urýchlené plánovanie a rozvoj cezhraničných prenosových vedení elektrickej energie s použitím technológie jednosmerného prúdu vysokého napätia a zapojili sa do neho, aby boli obnoviteľné zdroje energie prístupnejšie;

78.  nabáda EÚ a Čínu, aby pokračovali v partnerstve v oblasti udržateľnej urbanizácie vrátane oblastí ako ekologická doprava, zlepšenie kvality ovzdušia, obehové hospodárstvo a ekodizajn; zdôrazňuje potrebu ďalších opatrení na ochranu životného prostredia, keďže viac ako 90 % miest nespĺňa vnútroštátnu normu pre znečistenie ovzdušia 2,5 PM, a zdôrazňuje že v Číne každoročne zomiera viac ako jeden milión ľudí na ochorenia súvisiace so znečistením ovzdušia;

79.  zdôrazňuje vzájomný záujem EÚ a Číny na podpore rozvoja nízkouhlíkových technológií a riešenie problému emisií skleníkových plynov na transparentných, verejných a dobre regulovaných trhoch s energiou; vyjadruje presvedčenie, že hodnota strategických partnerstiev medzi EÚ a Čínou je potrebná na vykonávanie Parížskej dohody a na účinný boj proti zmene klímy; vyzýva EÚ a Čínu, aby využili svoj politický vplyv na dosiahnutie pokroku vo vykonávaní Parížskej dohody, ako aj programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a cieľov udržateľného rozvoja (SDG), naliehavo vyzýva na kooperatívny prístup na konferencii zmluvných strán UNFCCC, ako aj na politickom fóre OSN na vysokej úrovni; vyzýva obe strany, aby spoločné vyhlásenie o opatreniach v oblasti klímy prijali včas a preukázali tak spoločný záväzok plne vykonávať Parížsku dohodu a aktívne sa zúčastňovať na dialógu v Talanoe 2018, ako aj na konferencii COP24; nabáda obe strany, aby plnili zodpovednú úlohu v medzinárodných rokovaniach a prispeli k cieľu obmedziť globálne otepľovanie svojimi príslušnými vnútornými politikami v oblasti zmeny klímy, ako aj finančnými príspevkami na dosiahnutie cieľa poskytnúť do roku 2020 100 miliárd USD ročne na zmiernenie zmeny klímy a adaptácie na ňu;

80.  víta začatie celonárodného systému obchodovania s emisnými kvótami v Číne v decembri 2017; berie na vedomie úspešnú spoluprácu medzi Čínou a EÚ počas prípravnej fázy, ktorá umožnila zaviesť tento systém; uznáva ochotu čínskeho vedenia znížiť emisie skleníkových plynov a so záujmom očakáva výsledky prebiehajúcej práce na monitorovaní, podávaní správ a overovaní, ktorá má kľúčový význam pre dobré fungovanie systému; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa opatrenia v oblasti zmeny klímy vykonávali naprieč celým hospodárstvom, a víta zámer rozšíriť ich pôsobnosť tak, aby zahŕňali priemyselné odvetvia a aby sa zlepšili obchodné dohody systému; vyzýva EÚ a Čínu, aby pokračovali v partnerstve v rámci projektu spolupráce pre rozvoj čínskeho trhu s uhlíkom s cieľom vytvoriť účinný nástroj, ktorým sa stanovujú zmysluplné stimuly na znižovanie emisií, a viac ho zosúladiť so systémom EÚ pre obchodovanie s emisiami; vyzýva obe strany, aby ďalej podporovali mechanizmy stanovovania cien uhlíka v iných krajinách a regiónoch využitím vlastných skúseností a odborných poznatkov a výmenou osvedčených postupov, ako aj v snahou o budovanie spolupráce medzi existujúcimi trhmi s uhlíkom s cieľom pracovať na vytvorení rovnakých podmienok;

81.  dúfa, že Čína oddelí hospodársky rast od degradácie životného prostredia a začlenení ochranu biodiverzity do svojich terajších globálnych stratégií, uľahčí plnenie programu trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030 a cieľov udržateľného rozvoja, a bude skutočne dodržiavať zákaz obchodovania so slonovinou; vyjadruje uznanie práci v rámci mechanizmu bilaterálnej koordinácie EÚ-Čína (BCM) v oblasti vynútiteľnosti práva a správy v lesnom hospodárstve(FLEG) s cieľom celosvetovo riešiť problém nezákonnej ťažby dreva; naliehavo však vyzýva Čínu, aby vyšetrila závažné neregistrované obchodovanie s drevom medzi signatárskymi štátmi dobrovoľnej dohody o partnerstve FLEGT a Čínou;

82.  odporúča, aby sa prijatie záväzných usmernení čínskej politiky týkajúcej sa zodpovedných zámorských investícií do lesného hospodárstva realizovalo spolu s dodávateľskými krajinami, pričom sa čínske spoločnosti zapoja do boja proti nezákonnému obchodovaniu s drevom;

83.  víta, že Čína a EÚ podpísali memorandum o porozumení týkajúce sa politiky v oblasti vodného hospodárstva s cieľom posilniť dialóg o vývoji a vykonávaní právnych predpisov v oblasti ochrany vôd; dôrazne podporuje vyhlásenie z Turku zo septembra 2017, ktoré podpísali EÚ a Čína a v ktorom sa zdôraznilo, že dobré hospodárenie s vodou by sa malo prednostne zamerať na ekológiu a ekologický rozvoj, na postavenie ochrany vody do popredia a na obnovu vodného ekosystému; a zdôrazňuje, že memorandom o porozumení týkajúce sa zriadenia politického dialógu medzi EÚ a Čínou o vode sa nielen rozširuje obsah strategického partnerstva medzi EÚ a Čínou, ale tiež špecifikuje smerovanie, rozsah, metodiku a finančné podmienky spolupráce;

84.  uznáva kľúčovú úlohu projektu spolupráce medzi európskymi a čínskymi organizáciami financovaný Komisiou, ktorý sa vykonával v rokoch 2014 až 2017 pod záštitou nástroja pre spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti (INSC), v posudzovaní noriem a postupov riadenia rádiologických a jadrových núdzových situácií v Číne a v posilňovaní spôsobilostí čínskeho inštitútu pre výskum jadrových technológií v oblasti riadiacich usmernení v prípade vážnych havárií;

85.  nabáda čínskych a európskych investorov, aby prijali lepšie celosvetové normy sociálnej a environmentálnej zodpovednosti a zlepšili bezpečnostné normy svojho ťažobného priemyslu na celom svete; zdôrazňuje, že so zreteľom na rokovania o komplexnej dohode o investíciách s Čínou musí Európska únia podporovať iniciatívy v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, a to nabádaním k zodpovednému investovaniu a propagovaním základných environmentálnych a pracovných noriem; žiada čínske a európske orgány, aby zaviedli stimuly na podporu čínskych a európskych banských spoločností, aby svoju činnosť v rozvojových krajinách vykonávali v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a aby podporovali investície do budovania kapacít na prenos poznatkov a technológií a nábor miestnej pracovnej sily;

86.  víta oznámenie Číny v kontexte samitu Jedna planéta (One Planet), ktorý sa konal decembri 2017, zamerané na transparentnejšie environmentálne vplyvy spoločností v Číne a čínskych investícií v zahraničí; vyjadruje znepokojenie nad tým, že projekty Číny v oblasti infraštruktúry, napríklad iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta, by mohli mať negatívny vplyv na životné prostredie a klímu a mohli by viesť k zvýšenému používaniu fosílnych palív v iných zúčastnených krajinách alebo krajinách ovplyvnených rozvojom infraštruktúry; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby pri všetkých projektoch spolupráce v rámci iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta vykonali posúdenia vplyvu na životné prostredie a aby do nich zahrnuli ustanovenia o udržateľnosti; trvá no tom, aby sa vytvoril spoločný výbor zložený zo zástupcov zúčastnených krajín a tretích strán, ktorý by dohliadal na vplyv na životné prostredie a klímu; víta iniciatívu Komisie a ESVČ s cieľom vypracovať stratégiu v oblasti prepojenosti EÚ – Ázia v prvom polroku 2018; trvá na tom, že táto stratégia by mala obsahovať pevné záväzky smerom k udržateľnosti, ochrane životného prostredia a boju proti zmene klímy;

87.  víta, že Čína pokročila pri zlepšovaní noriem bezpečnosti potravín, ktoré sú kľúčovými prvkami ochrany čínskych spotrebiteľov a predchádzania potravinovým podvodom; zdôrazňuje zlepšenie postavenia spotrebiteľov ako dôležitý krok k zvyšovaniu spotrebiteľskej kultúry v Číne;

88.  vyzýva čínske a európske policajné orgány a orgány presadzovania práva, aby prijali spoločné opatrenia na kontrolu vývozu nelegálnych drog a aby si vymieňali spravodajské informácie o obchodovaní s drogami s cieľom identifikovať jednotlivcov a zločinecké siete; poznamenáva, že podľa štúdie s názvom Európska správy o drogách za rok 2017 – Trend a vývoj, ktorú vydalo Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA), veľká časť dodávok nových psychoaktívnych látok v Európe má pôvod v Číne a nové látky vo veľkom vyrábajú chemické a farmaceutické spoločnosti v Číne, odkiaľ sa prepravujú do Európy, kde sa spracujú na výrobky, balia a predávajú;:

89.  berie na vedomie, že v reakcii na suchá a iné prírodné katastrofy migrovali rodiny i jednotlivci a že čínske orgány v reakcii naplánovali niekoľko rozsiahlych projektov zameraných na presídlenie; vyjadruje obavy týkajúce sa správ z regiónu Ning-sia, ktoré poukazujú na viaceré problémy s novými mestami a na odvetné opatrenia pre osoby, ktoré presídlenie odmietli; vyjadruje znepokojenie nad tým, že ochrancovia životného prostredia sú zadržiavaní, stíhaní a odsudzovaní a že zaregistrované domáce environmentálne mimovládne organizácie čelia čoraz väčšej kontrole čínskych orgánov dohľadu;

90.  žiada Čínu, aby ešte viac zvýšila svoje úsilie v oblasti presadzovania práva s cieľom zastaviť nezákonný rybolov, keďže čínske rybárske lode naďalej lovia v cudzích vodách vrátane Západokórejskeho mora, Východočínskeho mora, Juhočínskeho mora, Indického oceánu, ba dokonca vo vodách Južnej Ameriky;

91.  žiada čínskych vývozcov a európskych dovozcov, aby znížili množstvo toxických rezíduí v odevoch vyrobených v Číne, a to ustanovením riadnych predpisov pre chemické riadenie a postupným ukončením používania olova, nonylfenol-etoxylátu (NPE), ftalátov, plnofluórovaných chemikálií (PFC), formaldehydu a iných toxických látok v textile;

92.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a pristupujúcich a kandidátskych krajín, vláde Čínskej ľudovej republiky, čínskemu Národnému ľudovému zhromaždeniu, taiwanskej vláde a taiwanskému legislatívnemu Yuanu.

(1) Ú. v. EÚ L 250, 19.9.1985, s. 2.
(2) Ú. v. ES L 6, 11.1.2000, s. 40.
(3) https://www.iom.int/migration-and-climate-change
(4) Ú. v. EÚ C 239 E, 20.8.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 33.
(6) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 123.
(7) Ú. v. EÚ C 93, 24.3.2017, s. 93.
(8) Ú. v. EÚ C 443, 22.12.2017, s. 83.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0024.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2017)0493.
(11) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 219.
(12) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 132.
(13) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 126.
(14) Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 45.
(15) Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 52.
(16) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 92.
(17) Prijaté texty, P8_TA(2017)0495.
(18) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 121.
(19) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 69.
(20) Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 208.
(21) Prijaté texty, P8_TA(2016)0505.
(22) Prijaté texty, P8_TA(2017)0089.
(23) Prijaté texty, P8_TA(2017)0308.
(24) Prijaté texty, P8_TA(2018)0014.
(25) Ú. v. EÚ C 288 E, 25.11.2006, s. 59.
(26) Y. Zhen, J. Pan, X. Zhang, Relocation as a policy response to climate change vulnerability in Northern China (Presídlenie obyvateľstva ako politická reakcia na ohrozenie severnej Číny zmenou klímy), ISSC a UNESCO 2013, World Social Science Report 2013, Changing Global Environments, str. 234 – 241.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia