Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 4. októbra 2018 - ŠtrasburgFinálna verzia
Zhoršovanie slobody médií v Bielorusku, konkrétne prípad Charty 97
 Spojené arabské emiráty, najmä situácia obhajcu ľudských práv Ahmeda Mansúra
 Hromadné svojvoľné zatýkanie Ujgurov a Kazachov v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang
 Balík opatrení v oblasti stratégie verejného obstarávania
 Agentúra EÚ pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) ***I
 Vzájomné uznávanie príkazov na zaistenie a konfiškáciu ***I
 Voľný pohyb iných ako osobných údajov v Európskej únii ***I
 Príspevok EÚ k záväznému nástroju OSN pre nadnárodné korporácie so zreteľom na ľudské práva
 Situácia v Jemene
 Boj proti colným podvodom a ochrana vlastných zdrojov EÚ

Zhoršovanie slobody médií v Bielorusku, konkrétne prípad Charty 97
PDF 137kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018 o zhoršovaní slobody médií v Bielorusku, najmä o prípade webovej lokality Charter 97 (2018/2861(RSP))
P8_TA(2018)0375RC-B8-0451/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bielorusku,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a všetky dohovory o ľudských právach, ktorých signatárom je aj Bielorusko,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ vo februári 2016 zrušila väčšinu svojich reštriktívnych opatrení voči bieloruským predstaviteľom a právnym subjektom ako gesto dobrej vôle s cieľom začať uplatňovať politiku angažovanosti a podnietiť Bielorusko, aby rešpektovalo zásady ľudských práv, demokracie a právneho štátu;

B.  keďže EÚ opakovane zdôraznila, že vzťahy medzi EÚ a Bieloruskom môžu ďalej napredovať len vtedy, ak budú založené na dôvere a hodnotách demokracie, právneho štátu a základných slobôd;

C.  keďže súčasné politiky v Bielorusku tieto hodnoty oslabujú, a tým bránia EÚ v tom, aby Bielorusku ponúkla výraznejšiu účasť na Východnom partnerstve a užších vzťahoch alebo podpísala priority partnerstva medzi EÚ a Bieloruskom;

D.  keďže situácia v oblasti slobody médií a slobody slova v Bielorusku sa neustále zhoršuje, čoho dôkazom je i závažné prenasledovanie nezávislých spravodajských portálov a novinárov, napríklad v tzv. prípade BelTA;

E.  keďže bieloruské orgány nedávno začali vlnu policajného prenasledovania a zastrašovania namierenú proti novinárom;

F.  keďže organizácia Reportéri bez hraníc dospela k záveru, že v roku 2017 bolo zadržaných viac ako 100 novinárov, väčšinou v čase, keď informovali o protestoch opozície; keďže prenasledovanie nezávislých novinárov pracujúcich pre nezávislé médiá so sídlom v zahraničí dosiahlo doposiaľ nevídané rozmery, pričom títo novinári nemôžu získať akreditáciu;

G.  keďže popredná nezávislá spravodajská webová lokalita Charter97.org, ktorá sa zameriava na problematiku ľudských práv a aktivity opozície a ktorej názov pochádza z Charty 97, čo je vyhlásenie z roku 1997, v ktorom sa žiada demokracia v Bielorusku a ktoré podpísali novinári, opoziční politici a aktivisti za práva, bola nútená presťahovať sa do poľskej Varšavy, kde pôsobí od roku 2011, po tom, ako ju bieloruské orgány viackrát zablokovali, polícia uskutočnila v jej priestoroch dvakrát raziu a v tom istom roku zhabala jej zariadenie;

H.  keďže od 24. januára 2018 je prístup k webovej lokalite Charter 97 v Bielorusku zablokovaný, a to na neurčitý čas, bez súdneho konania a za nejasných a nepodložených obvinení z „ohrozenia národného záujmu“; keďže podľa šéfredaktorky webovej lokality Charter 97 Natalje Radzinovej klesol počet návštevníkov webovej lokality v Bielorusku v mesiaci nasledujúcom po zablokovaní webovej lokality o 70 %;

I.  keďže N. Radinovej sa vyhrážali smrťou;

J.  keďže 16. apríla 2018 zablokovali prístup k webovej lokalite Charter 97 aj ruské orgány na území Ruskej federácie;

K.  keďže zakladateľa webovej lokality Charta 97 Aleha Bjabenina našli v septembri 2010 v jeho dome neďaleko Minska obeseného; keďže hovorca organizácie za Chartou 97 Pavel Šeremet, pôvodom Bielorus, bol v júli 2016 zavraždený výbušninou nastraženou v automobile v hlavnom meste Ukrajiny Kyjeve;

L.  keďže začiatkom augusta 2018 vykonali bieloruské orgány razie v redakciách viacerých nezávislých bieloruských médií počnúc portálom Tut.by po prehľadanie priestorov agentúry BelaPAN, portálu realty.by, vydavateľstva Belaruskaja Navuka a stanice Kultura; keďže razie viedli k zadržaniu a zatknutiu novinárov vrátane šéfredaktora portálu Tut.by z dôvodu údajného nezákonného prístupu k online informáciám štátnej spravodajskej agentúry BelTA a použitia týchto informácií;

M.  keďže bieloruská vyšetrovacia komisia začala 7. augusta 2018 trestné konanie podľa článku 349 ods. 2 trestného zákonníka proti novinárom a redaktorom viacerých online médií, ktorým hrozí trest odňatia slobody až dva roky (nezákonný prístup k počítačovým informáciám z iného osobného záujmu, ktorý spôsobil značnú škodu), a zatkla 18 novinárov, z ktorých siedmi boli zadržaní na tri dni ako podozrivé osoby; keďže sa vyskytli prípady nátlaku na novinárov a ich príbuzných, ktorí boli nútení spolupracovať so spravodajskými službami a s políciou;

N.  keďže najnovšie zmeny zákona o masmédiách, ktoré boli prijaté v júni 2018, rozširujú vládnu kontrolu aj na online médiá; keďže zmenami, ktoré nadobudnú účinnosť 1. decembra 2018, sa stanovia ďalšie byrokratické prekážky pre webové lokality, ktoré sa chcú zaregistrovať ako oficiálne online médiá;

O.  keďže webovým lokalitám, ktoré sa napriek novým právnym predpisom rozhodnú nezaregistrovať sa alebo ktoré nespĺňajú nové kritériá, sa odoprie akreditácia u vládnych inštitúcií, čím sa ešte viac prehĺbi cenzúra tlače; keďže registrované, ako aj neregistrované online médiá budú takisto povinné zaregistrovať mená osôb, ktoré sa zúčastňujú na diskusiách k ich obsahu; keďže vlastníci registrovaných online médií budú takisto právne zodpovední za obsah týchto diskusií;

P.  keďže nové právne predpisy si budú vyžadovať, aby boli identifikovaní autori všetkých príspevkov a komentárov na internetových fórach a aby vlastníci webových lokalít moderovali tieto príspevky;

Q.  keďže osobitný spravodajca OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku Miklós Haraszti a zástupca OBSE pre slobodu médií Harlem Désir vyjadrili názor, že tieto legislatívne zmeny predstavujú neprijateľné obmedzovanie slobody slova a prístupu k informáciám;

R.  keďže Bielorusko obsadilo 155. miesto vo svetovom rebríčku slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc za rok 2017, v rámci ktorého sa každoročne hodnotí úroveň slobody tlače v 180 krajinách;

S.  keďže od začiatku roku 2018 dostali bieloruskí novinári, ktorých právo na zber, uchovávanie a šírenie informácií je zaručené ústavou, vo viac než 70 prípadoch pokuty za spoluprácu so zahraničnými masmédiami bez akreditácie, pričom celková výška pokút predstavuje viac ako 60 000 BYN; keďže článok 22 ods. 9 zákona o porušení správnych predpisov sa stal účinným nástrojom na prenasledovanie nezávislých novinárov a médií, napríklad televíznej stanice Belsat TV, ktorá od roku 2011 pôsobí v Poľsku;

T.  keďže Bielorusko zostáva jedinou krajinou v Európe, ktorá stále uplatňuje trest smrti;

U.  keďže určité kategórie osôb v Bielorusku sa stávajú obeťami väznenia a svojvoľného zadržiavania, upierania náležitej starostlivosti a kontaktu s rodinnými príslušníkmi počas zadržania, štátom organizovaného fyzického a psychologického násilia, trestného stíhania a odsúdenia na základe nepravých a falošných obvinení, neprimeraných finančných pokút, administratívnych sankcií a ďalších foriem útlaku zo strany bieloruských orgánov; keďže medzi tieto kategórie patria politickí väzni (najmä Michail Žamčužny a Dzmitry Palijenka), známi politickí oponenti, aktivisti v oblasti ľudských práv, aktivisti občianskej spoločnosti, aktivisti v organizáciách z oblasti životného prostredia, mimovládnych organizáciách a organizáciách občianskej spoločnosti, nezávislí blogeri, novinári a redaktori, pokojní demonštranti zo všetkých sfér života, a najmä aktivisti nezávislých odborových zväzov (konkrétne Henadz Fiadynič a Ihar Komlik);

1.  dôrazne odsudzuje opakované prenasledovanie a zadržiavanie novinárov a nezávislých médií v Bielorusku; naliehavo vyzýva orgány, aby ukončili akékoľvek súdne prenasledovanie, zastrašovanie a vyhrážky voči novinárom a nezávislým médiám a aby všetkým spravodajským portálom umožnili slobodnú činnosť;

2.  považuje za neprijateľné, že bieloruské orgány od januára 2018 blokujú spravodajskú webovú lokalitu Charter 97; opakuje svoju výzvu adresovanú bieloruským orgánom, aby okamžite a bezpodmienečne zrušili blokovanie internetového prístupu k tejto spravodajskej webovej lokalite v Bielorusku;

3.  dôrazne odsudzuje schválené zmeny zákona o médiách, ktoré sa využívajú na sprísnenie kontroly nad internetom; opakovane vyjadruje hlboké znepokojenie, pokiaľ ide o zhoršujúce sa prostredie pre nezávislé a opozičné webové lokality a médiá, ako aj novinárov v Bielorusku;

4.  zastáva názor, že nezávislé médiá nepredstavujú pre orgány hrozbu, ale sú dôležitým prvkom systému bŕzd a protiváh, a preto by ich vláda mala považovať za potenciálneho kritického partnera, a nie za nepriateľa;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bielorusko naďalej uplatňuje represívnu a nedemokratickú politiku voči novinárom, právnikom, politickým aktivistom, obhajcom ľudských práv, aktérom občianskej spoločnosti, odborárom a ďalším, ktorí sú považovaní za hrozbu pre politické zriadenie; zdôrazňuje, že takýto útlak bráni akémukoľvek užšiemu vzťahu s EÚ a výraznejšej účasti na Východnom partnerstve;

6.  opakuje svoje výzvy adresované bieloruským orgánom, aby posilnili dodržiavanie demokratických zásad, zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd vrátane rešpektovania pravdivej a nezaujatej žurnalistiky v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a s medzinárodnými a regionálnymi nástrojmi v oblasti ľudských práv, ktoré Bielorusko ratifikovalo;

7.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby do priorít partnerstva medzi EÚ a Bieloruskom zahrnuli jednoznačné zmienky o nezávislosti médií, slobode slova a slobode zhromažďovania; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a členské štáty, aby zabezpečili, aby programy pomoci EÚ a iné formy dvojstrannej spolupráce vrátane finančnej pomoci boli previazané s jasnými a hmatateľnými krokmi smerom k demokratizácii a otvorenosti vrátane rozsiahlej volebnej reformy a plného rešpektovania slobody médií;

8.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby naďalej podporovali organizácie občianskej spoločnosti v Bielorusku i mimo neho; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu podporovať všetky nezávislé zdroje informácií pre bieloruskú spoločnosť vrátane médií vysielajúcich v bieloruskom jazyku a tie, ktorí pôsobia v zahraničí, ako sú webová lokalita Charter 97 a televízna stanica Belsat TV;

9.  vyzýva podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby pozorne monitorovala situáciu v oblasti slobody médií v Bielorusku v spolupráci so stálym spravodajcom OSN pre Bielorusko;

10.  naliehavo vyzýva bieloruské orgány, aby umožnili úplné a nerušené fungovanie politických a verejných organizácií a zrušili článok 193/1 trestného zákonníka, ktorý obmedzuje slobodu pokojného zhromažďovania a združovania;

11.  dôrazne žiada bezpodmienečné a okamžité prepustenie politických väzňov Michaila Žamčuzného a Dzmitryho Palijenka a úplnú rehabilitáciu všetkých bývalých politických väzňov; vyzýva príslušné orgány, aby všetkým nezávislým odborom umožnili, aby nerušene zohrávali svoju legitímnu a ústrednú úlohu v občianskej spoločnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že aktivisti nezávislých odborov REP Henadz Fiadynič a Ihar Komlik boli 24. augusta 2018 odsúdení na štyri roky obmedzenia slobody;

12.  vyzdvihuje úsilie súčasného osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku Miklósa Harasztiho a upozorňuje jeho nástupkyňu Anaïs Marinovú na rôzne formy zneužívania moci, obmedzovanie individuálnych a kolektívnych slobôd a utláčanie občianskej spoločnosti, nezávislých odborov a médií, ako sa jasne uvádza v správach M. Harasztiho;

13.  v tejto súvislosti vyzýva bieloruské orgány, aby bezodkladne uznali mandát osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku, a Komisiu, Európsku investičnú banku a Európsku banku pre obnovu a rozvoj, aby podmienili akékoľvek poskytnutie ďalšej finančnej alebo technickej pomoci Bielorusku uvedenými skutočnosťami a zároveň zachovali schopnosť EÚ priamo financovať bieloruskú občiansku spoločnosť;

14.  naďalej vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o výstavbu jadrovej elektrárne v oblasti Ostrovec; berie na vedomie správu o záťažových testoch a odporúčania uverejnené 3. júla 2018 a žiada, aby sa odporúčania vyplývajúce zo záťažových testov vykonávali ako podmienka ďalšieho pokroku spolupráce medzi EÚ a Bieloruskom, najmä pokiaľ ide o podpísanie priorít partnerstva medzi EÚ a Bieloruskom;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a prezidentovi a vláde Bieloruska.


Spojené arabské emiráty, najmä situácia obhajcu ľudských práv Ahmeda Mansúra
PDF 136kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018 o Spojených arabských emirátoch, najmä o situácii obhajcu ľudských práv Ahmada Mansúra (2018/2862(RSP))
P8_TA(2018)0376RC-B8-0456/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, ako aj na uznesenie z 26. októbra 2012 o situácii v oblasti ľudských práv v Spojených arabských emirátoch(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Podvýboru pre ľudské práva zo 4. júna 2018, v ktorom sa ostro odmieta desaťročný trest odňatia slobody vynesený voči Ahmadovi Mansúrovi,

–  so zreteľom na článok 30 ústavy Spojených arabských emirátov (ďalej len „SAE“),

–  so zreteľom na Arabskú chartu ľudských práv, ktorej stranou sú SAE,

–  so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019,

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. októbra 2017 o strednodobom preskúmaní akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv z roku 2004, ktoré boli aktualizované v roku 2008,

–  so zreteľom na vyhlásenie odborníkov OSN pre ľudské práva z 12. júna 2018, v ktorom sa požaduje bezodkladné prepustenie väzneného obhajcu ľudských práv Ahmada Mansúra,

–  so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedov z 18. júla 2016 na 25. zasadnutí spoločnej rady a na ministerskej schôdzi Európskej únie a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, ktoré sa konali v Bruseli,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorých stranou sú SAE,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Ahmada Mansúra zatkli príslušníci bezpečnosti SAE v marci 2017; keďže Ahmad Mansúr je významným aktivistom za ľudské práva a laureátom Ceny Martina Ennalsa pre obhajcov ľudských práv z roku 2015; keďže A. Mansúr je možno posledným obhajcom ľudských práv v SAE, ktorý bol schopný verejne kritizovať orgány;

B.  keďže Ministerstvo zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce Spojených arabských emirátov vysvetlilo vo vyhlásení z 29. marca 2017, že „úrad prokuratúry pre elektronické trestné činy nariadil zadržanie Ahmada Mansúra obvineného zo šírenia falošných a zavádzajúcich informácií na internete prostredníctvom programov rozširovania antipatie a sektárstva“; keďže podľa týchto a iných úradných vyhlásení verejných orgánov SAE bol jediným dôvodom jeho zadržania, súdneho konania a odsúdenia obsah jeho prejavu online, pričom obvinenia, ktoré sú proti nemu vznesené, sú založené na údajnom porušovaní represívneho zákona SAE o počítačovej kriminalite z roku 2012, ktorý umožňuje orgánom SAE umlčať obhajcov ľudských práv a ktorý ustanovuje dlhé tresty odňatia slobody a veľmi vysoké finančné sankcie pre osoby, ktoré kritizujú vodcov tejto krajiny;

C.  keďže Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva dospel k záveru, že zadržanie a tajné zadržiavanie Ahmada Mansúra môže predstavovať akt represálií za jeho angažovanosť v rámci mechanizmu OSN pre ľudské práva a za názory, ktoré vyjadril v sociálnych médiách vrátane Twitteru, ako aj za to, že bol aktívnym členom organizácií, ako je Centrum pre ľudské práva v Perzskom zálive;

D.  keďže skupina odborníkov OSN v oblasti ľudských práv vyzvala vládu SAE, aby prepustila A. Mansúra na slobodu, a uviedla, že jeho zatknutie je priamym útokom na legitímnu prácu obhajcov ľudských práv v SAE;

E.  keďže 29. mája 2018 bol Ahmad Mansúr po veľmi nespravodlivom procese v Abú Zabí odsúdený na 10 rokov odňatia slobody za uplatnenie svojho práva na slobodu prejavu v príspevkoch na Twitteri; keďže mu tiež bola uložená pokuta jeden milión dirhamov SAE (232 475 EUR) a má byť pod dohľadom počas troch rokov po prepustení z väzenia; keďže A. Mansúr sa odvolal proti rozsudku, ale časový rozvrh odvolacieho konania zostáva nejasný;

F.  keďže A. Mansúrovi po jeho zatknutí v marci 2017 zakázali akúkoľvek formu kontaktu s jeho rodinou a odvtedy mu povolili iba štyri návštevy jeho manželky; keďže po zatknutí bol údajne držaný v samoväzbe a bol mučený; keďže podľa orgánov SAE je držaný vo väznici Al Sadr v Abú Zabí;

G.  keďže sa ukazuje, že A. Mansúr nemohol určiť nezávislého advokáta podľa vlastného výberu, a to napriek tvrdeniam vlády, že tak mohol urobiť; keďže právo na obhajcu je základným právom každej zadržiavanej osoby, ako je uvedené v článku 16 Arabskej charty ľudských práv, ktorú SAE ratifikovali;

H.  keďže Ahmada Mansúra obťažovali a prenasledovali orgány SAE už viac ako šesť rokov a keďže bol opakovane vystavovaný fyzickým útokom, hrozbám smrti a fyzickému a elektronickému dohľadu; keďže po siedmich mesiacoch vyšetrovacej väzby bol v roku 2011 v konaní, ktoré sa považovalo za nespravodlivé, odsúdený na tri roky za „urážanie úradníkov“; keďže bol prepustený po ôsmich mesiacoch na základe prezidentskej milosti, ale úrady mu nikdy nevrátili jeho pas, čím mu de facto zakázali cestovať;

I.  keďže A. Mansúr bol pred svojím zatknutím jedným zo 133 signatárov petície za všeobecné a priame voľby v SAE a za to, aby boli Federálnej národnej rade, ktorá je poradnou radou vlády, udelené zákonodarné právomoci; keďže A. Mansúr bol aj správcom online fóra s názvom Al Hiwar al Emarati, ktoré kritizovalo vládnu politiku a lídrov SAE; keďže A. Mansúr je členom Poradného výboru pre monitorovanie ľudských práv na Blízkom východe a v severnej Afrike a angažovaným aktérom v rámci mechanizmu OSN pre ľudské práva;

J.  keďže obyvatelia SAE, ktorí sa vyjadrujú k otázkam ľudských práv, čelia vážnemu riziku svojvoľného zadržiavania, uväznenia a mučenia; keďže sa naďalej potláča pokojný aktivizmus, ktorý požaduje ústavnú reformu a reformu v súvislosti s otázkami ľudských práv; keďže útoky na členov občianskej spoločnosti vrátane snáh umlčať, uväzniť alebo obťažovať aktivistov za ľudské práva, novinárov, právnikov a iné osoby sa v posledných rokoch stali čoraz bežnejšími;

K.  keďže osobitná spravodajkyňa OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov uviedla po svojej návšteve v SAE v roku 2014, že právnici, ktorí sa zaoberajú prípadmi súvisiacimi so štátnou bezpečnosťou, „sú vystavovaní obťažovaniu, hrozbám a nátlaku“; keďže odsúdila skutočnosť, že „súdny systém zostáva de facto pod kontrolou výkonnej zložky vlády“;

L.  keďže sa ukázalo, že členské štáty EÚ schválili vývoz rôznych technológií kybernetického dohľadu do krajín s otrasnou úrovňou dodržiavania ľudských práv vrátane SAE;

M.  keďže v SAE sa naďalej uplatňuje trest smrti; keďže najmenej 19 osôb je v súčasnosti v cele smrti a v roku 2017 sa uskutočnila jedna poprava;

1.  dôrazne odsudzuje obťažovanie, prenasledovanie a zadržiavanie Ahmada Mansúra, ako aj všetkých ostatných obhajcov ľudských práv výlučne na základe ich činnosti v oblasti ľudských práv a ich uplatňovania práva na slobodu prejavu online a offline; naliehavo vyzýva orgány SAE, aby uskutočnili dôkladné a nestranné vyšetrovanie útokov voči aktérom občianskej spoločnosti s cieľom postaviť páchateľov pred súd;

2.  vyzýva orgány, aby bezodkladne a bezpodmienečne prepustili A. Mansúra na slobodu a stiahli všetky obvinenia voči nemu, pretože je väzňom svedomia, ktorý je zadržiavaný iba za to, že pokojne uplatňoval svoje právo na slobodu prejavu, a to aj prostredníctvom svojej práce v oblasti ľudských práv; žiada aj okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých väzňov svedomia v SAE a stiahnutie všetkých obvinení vznesených voči nim;

3.  vyjadruje vážne znepokojenie nad správami, že Ahmad Mansúr bol vo väzení podrobený mučeniu alebo zlému zaobchádzaniu, a že ho zadržiavajú v samoväzbe; naliehavo vyzýva orgány, aby vyšetrili tieto tvrdenia a poskytli A. Mansúrovi okamžitý a pravidelný prístup k advokátovi, jeho rodine a k lekárskej starostlivosti, ktorú môže potrebovať; pripomína orgánom SAE, že podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv predĺžená a neohraničená samoväzba môže predstavovať formu mučenia alebo iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a že absencia zatýkacieho rozkazu alebo súdneho dohľadu pri zatknutí a zadržaní predstavuje porušenie základných zásad riadneho procesu v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv;

4.  žiada orgány SAE, aby zabezpečili, že zaistené osoby, o ktorých sa predpokladá, že porušili právne predpisy, podstúpia riadny proces a že sa im umožní bezplatné a spravodlivé súdne konanie podľa medzinárodných noriem;

5.  vyzýva SAE, aby preskúmali federálny zákon o boji proti počítačovej kriminalite, aby bol v súlade s medzinárodnými normami, ktoré sa týkajú práva každého na vyhľadávanie, prijímanie, šírenie a poskytovanie informácií a myšlienok iným osobám, práva na slobodu presvedčenia, prejavu a informácií, prístupu na internet a práva na súkromie; naliehavo vyzýva orgány SAE, aby zmenili zákon o boji proti terorizmu, zákon o počítačovej kriminalite z roku 2012 a federálny zákon č. 2/2008, ktoré sa opakovane používajú na prenasledovanie obhajcov ľudských práv;

6.  vyzýva orgány SAE, aby zastavili všetky formy obťažovania jednotlivcov a bezodkladne zrušili zákaz cestovania uvalený na obhajcov ľudských práv, a trvá na tom, aby SAE za každých okolností zabezpečili, aby obhajcovia ľudských práv mohli vykonávať svoje legitímne činnosti v oblasti ľudských práv v krajine aj mimo nej, a to bez strachu z represálií;

7.  požaduje, aby sa na SAE vzťahoval celoúniový zákaz vývozu, predaja, aktualizácie a údržby všetkých foriem bezpečnostného vybavenia, ktorý by mohol byť alebo je použitý na vnútorné represálie, a to vrátane technológie dohľadu nad internetom; vyjadruje svoje znepokojenie nad čoraz častejším využívaním určitých technológií dvojakého použitia na kybernetický dohľad proti aktivistom a novinárom; víta v tejto súvislosti pokračujúce snahy inštitúcií EÚ o aktualizáciu nariadenia o kontrole vývozu položiek s dvojakým použitím;

8.  je znepokojený rastúcim počtom osôb, ktoré sú trestané za spoluprácu s OSN a jej rôznymi orgánmi; naliehavo vyzýva orgány SAE, aby prestali klásť prekážky jednotlivcom zapojeným do rôznych mechanizmov OSN v oblasti ľudských práv a aby ich neobťažovali; ďalej naliehavo vyzýva orgány, aby umožnili odborníkom OSN, medzinárodným mimovládnym organizáciám alebo úradníkom EÚ navštíviť A. Mansúra;

9.  požaduje väčšie slobody v SAE; zdôrazňuje, že je dôležité, aby SAE rešpektovali svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z práva v oblasti ľudských práv a naliehavo vyzýva orgány, aby zabezpečili ochranu slobody slova, myslenia a prejavu, tak online, ako aj offline, pre všetkých občanov SAE, a aby dodržiavali všetky ustanovenia Deklarácie OSN o obhajcoch ľudských práv, najmä pokiaľ ide o článok 1, článok 6 písm. a) a článok 12 ods. 2; zdôrazňuje, že tieto slobody sú zaručené nielen všeobecnými nástrojmi v oblasti ľudských práv, ale aj Arabskou chartou ľudských práv, ktorej zmluvnou stranou sú aj SAE;

10.  vyzýva SAE, aby potvrdili svoj zámer „dodržiavať najvyššie normy v oblasti podpory a ochrany ľudských práv“ tým, že ratifikujú Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a jeho opčné protokoly a že vydajú trvalé pozvanie pre držiteľov mandátu v rámci osobitných postupov OSN;

11.  vyzýva VP/PK, EÚ a jej členské štáty, aby zaujali silný verejný postoj k tomuto zjavnému porušovaniu ľudských práv, a to aj tým, že budú počas všetkých kontaktov s orgánmi SAE požadovať, aby prepustili A. Mansúra na slobodu; naliehavo vyzýva delegáciu EÚ v Abú Zabí, aby Ahmadovi Mansúrovi poskytovala všetku primeranú podporu, vrátane návštev vo väzeniach, monitorovania súdnych konaní a poskytovania právnych alebo iných foriem pomoci, ktoré by mohol potrebovať; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), aby Európskemu parlamentu predložila správu o opatreniach, ktoré doteraz vykonala delegácia EÚ na podporu A. Mansúra;

12.  vyzýva ESVČ, aby navrhla opatrenia EÚ týkajúce sa závažného porušovania ľudských práv, a požaduje členské štáty, aby tieto opatrenia prijali;

13.  opakuje svoj odmietavý postoj voči trestu smrti za všetkých okolností a požaduje moratórium s cieľom jeho zrušenia;

14.  podporuje trvalý dialóg medzi EÚ, jej členskými štátmi a SAE; domnieva sa, že pravidelné medziparlamentné stretnutia medzi Európskym parlamentom a jeho partnermi v regióne Perzského zálivu sú dôležitým fórom pre rozvoj konštruktívneho a otvoreného dialógu o otázkach spoločného záujmu; zdôrazňuje, že medziparlamentné diskusie by sa nemali zameriavať len na otázky bezpečnosti a obchodu, ale mali by zahŕňať aj dodržiavanie ľudských práv ako kľúčovú tému pri ich diskusiách;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a parlamentu Spojených arabských emirátov, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, parlamentom a vládam členských štátov, vysokej komisárke OSN pre ľudské práva a vládam členských štátov Rady spolupráce Perzskom zálive; požaduje preklad tohto uznesenia do arabčiny;

(1) Ú. v. EÚ C 72 E, 11.3.2014, s. 40.


Hromadné svojvoľné zatýkanie Ujgurov a Kazachov v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang
PDF 140kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018 o masovom svojvoľnom zadržiavaní Ujgurov a Kazachov v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang (2018/2863(RSP))
P8_TA(2018)0377RC-B8-0460/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Číne, najmä na uznesenie z 26. novembra 2009 o Číne: práva menšín a uplatňovanie trestu smrti(1), z 10. marca 2011 o situácii a kultúrnom dedičstve v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína)(2), zo 6. júla 2017 o prípadoch nositeľov Nobelovej ceny Liou Siao-pa a Li Ming-ča(3), z 15. decembra 2016 o prípade tibetskej budhistickej akadémie Larung Gar a prípade Ilhama Tohtiho(4) a z 12. septembra 2018 o stave vzťahov medzi EÚ a Čínou(5),

–  so zreteľom na článok 36 ústavy Čínskej ľudovej republiky, ktorý zaručuje všetkým občanom právo na slobodu náboženského vyznania, a na jej článok 4, ktorý zaručuje práva národnostných menšín,

–  so zreteľom na strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou, ktoré sa začalo v roku 2003, a na spoločné oznámenie Komisie a ESVČ z 22. júna 2016 adresované Európskemu parlamentu a Rade s názvom Prvky pre novú stratégiu EÚ týkajúcu sa Číny (JOIN(2016)0030),

–  so zreteľom na 36. kolo dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktoré sa uskutočnilo 9. – 10. júla 2018 v Pekingu,

–  so zreteľom na poznámky vyjadrené v príhovore vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej k 39. zasadnutiu Rady OSN pre ľudské práva 10. septembra 2018, v ktorých vyjadrila hlboké poľutovanie nad „reedukačnými tábormi“ a požiadala čínsku vládu, aby umožnila prácu nezávislých vyšetrovateľov,

–  so zreteľom na nedávny list so všeobecnými tvrdeniami, ktorý v máji 2018 zaslala čínskej vláde pracovná skupina pre násilné alebo nedobrovoľné zmiznutia (WGEID) a v ktorom vyjadrila obavy týkajúce sa neustáleho zhoršovania situácie a zvyšovania počtu svojvoľne zadržiavaných Ujgurov,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže presadzovanie a dodržiavanie všeobecných ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu by malo zostať stredobodom dlhodobého vzťahu medzi EÚ a Čínou v súlade so záväzkom EÚ presadzovať tieto hodnoty vo svojej vonkajšej činnosti a s vyjadrením Číny, že sa chce hlásiť k rovnakým hodnotám v rámci vlastného rozvoja a medzinárodnej spolupráce;

B.  keďže odvtedy, ako sa prezident Si Ťin-pching ujal moci, sa situácia v oblasti ľudských práv v Číne ešte zhoršila a vláda sa k pokojnému vyjadrovaniu nesúhlasu, slobode prejavu a náboženského vyznania, ako aj právnemu štátu stavia čoraz nepriateľskejšie;

C.  keďže situácia v oblasti Sin-ťiang, ktorá je domovom pre približne 11 miliónov Ujgurov a etnických Kazachov, sa v posledných rokoch rýchlo zhoršuje, pretože absolútna kontrola nad oblasťou Sin-ťiang sa stala najvyššou prioritou, pričom ďalšie problémy spôsobujú pravidelné teroristické útoky Ujgurov, ku ktorým dochádza v oblasti Sin-ťiang alebo ktoré údajne súvisia s touto oblasťou;

D.  keďže Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie uviedol odhady, že v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang (XUAR) môžu byť zadržiavané desaťtisíce až jeden milión Ujgurov bez toho, aby boli obvinení či postavení pred súd, a to pod zámienkou boja proti terorizmu a náboženskému extrémizmu; keďže by to predstavovalo najväčšie masové väznenie obyvateľstva patriaceho k etnickej menšine v dnešnom svete;

E.  keďže Výkonná komisia Kongresu USA pre Čínu takisto uviedla, že existujú spoľahlivé informácie o tom, že Ujgurovia, Kazachovia a ďalšie, predovšetkým moslimské etnické menšiny v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang sú obeťami svojvoľného zadržiavania, mučenia, závažných obmedzení náboženských praktík a kultúry, ako aj digitálneho systému dohľadu, ktorý je taký všadeprítomný, že monitoruje každý aspekt bežného života – prostredníctvom kamier na rozpoznávanie tváre, zariadení na sledovanie mobilných telefónov, zberu vzoriek DNA a výraznej a rušivej prítomnosti príslušníkov polície;

F.  keďže zadržiavané osoby údajne väznia v nevyhovujúcich podmienkach, pričom sa podrobujú politickej indoktrinácii vrátane povinných kurzov patriotizmu, a nútia ich vzdať sa svojej etnickej a náboženskej identity; keďže sa nedávno objavili správy o úmrtiach vo väzbe vrátane samovrážd;

G.  keďže údajne tisíce detí oddelili od ich rodičov, ktorých svojvoľne zadržiavajú v internačných táboroch, a tieto deti umiestňujú do preplnených sirotincov, a to aj vtedy, keď len jedného z ich rodičov zadržiavajú v tábore;

H.  keďže počas vypočutia na zasadaní OSN 13. augusta 2018 v Ženeve čínska delegácia poprela obvinenia zo strany expertov OSN, že zadržiava etnických ujgurských moslimov v reedukačných táboroch v západnom regióne oblasti Sin-ťiang; keďže existujú rozsiahle dôkazy o výstavbe a modernizácii týchto zariadení;

I.  keďže niektorí zahraniční novinári boli nútení upustiť od informovania o citlivých otázkach, ako sú ľudské práva Ujgurov a využívanie internačných táborov, pričom v niektorých prípadoch týmto novinárom aj zamietli obnovenie ich tlačovej akreditácie;

J.  keďže nikde na svete sa obyvateľstvo nemonitoruje tak dôsledne ako v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang; keďže provinčná vláda prijala desaťtisíce ďalších bezpečnostných pracovníkov;

K.  keďže „integrovaná platforma spoločných operácií“ takisto uchováva ďalšie údaje o obyvateľstve vrátane zvyklostí spotrebiteľov, bankovej činnosti, zdravotnom stave a DNA profile každého jednotlivého obyvateľa Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang; keďže moslimovia v tomto regióne musia mať na svojich mobilných telefónoch nainštalovanú špionážnu aplikáciu (spyware app), a pokiaľ ju nenainštalujú, dopúšťajú sa trestného činu;

L.  keďže svedectvá z prvej ruky a dôveryhodný akademický výskum naznačujú, že zameriavanie sa na Ujgurov, ktorí majú spojenie s osobami žijúcimi v zahraničí a s osobami s náboženským vyznaním, je úmyselné;

M.  keďže na Ujgurov v zahraničí sa vyvíja nátlak, aby sa vrátili do Číny, často s podporou hostiteľských štátov; keďže čínske veľvyslanectvá v zahraničí mnohým Ujgurom odmietli obnoviť pasy, čo viedlo k neistote v súvislosti so zamestnaním a štúdiom;

N.  keďže čínska vláda pravidelne odmieta žiadosti pracovnej skupiny pre násilné alebo nedobrovoľné zmiznutia a vysokej komisárky OSN pre ľudské práva, ako aj ďalších držiteľov mandátov osobitných postupov OSN o vyslanie nezávislých vyšetrovateľov do oblasti Sin-ťiang;

O.  keďže ujgurský profesor ekonómie Ilham Tohti bol v januári 2014 zatknutý a 23. septembra 2014 odsúdený na doživotie na základe obvinenia z údajného separatizmu; keďže sedem z jeho bývalých študentov bolo takisto zadržaných a odsúdených na trest odňatia slobody vo výške troch až ôsmich rokov za údajnú spoluprácu s profesorom Tohtim; keďže Ilham Tohti vždy odmietal separatizmus a násilie a zasadzoval sa za zmierenie založené na rešpektovaní ujgurskej kultúry;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad čoraz represívnejším režimom, ktorému sú vystavené rôzne menšiny, najmä Ujgurovia a Kazachovia, pričom sa na ústavné záruky týkajúce sa ich práva na slobodu kultúrneho prejavu a náboženského vyznania, slobody slova a prejavu a pokojného zhromažďovania a združovania kladú ďalšie obmedzenia; žiada, aby orgány dodržiavali tieto základné slobody;

2.  vyzýva čínsku vládu, aby okamžite ukončila masové svojvoľné zadržiavanie členov ujgurskej a kazašskej menšiny, uzavrela všetky tábory a zariadenia určené na zaistenie a bezodkladne a bezpodmienečne prepustila zadržiavané osoby; je hlboko znepokojený početnými obvineniami týkajúcimi sa nevyhovujúcich podmienok, mučenia a úmrtí v táboroch; pripomína čínskym orgánom, že reedukačné zariadenia nemajú právny základ;

3.  je znepokojený správami o tom, že v internačných táboroch zahynuli Muhammad Salih Hajim, Abdulnehed Mehsum, Ayhan Memet a ďalší, a to všetko starší Ujgurovia, akademici a komunitní vodcovia;

4.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že štát vykonáva opatrenia na zabezpečenie tzv. komplexného dohľadu nad regiónom prostredníctvom zavedenia čínskeho elektronického systému dohľadu Skynet vo významných mestských oblastiach, namontovania GPS lokátorov do motorových vozidiel, používania snímačov na rozpoznávanie tváre na kontrolných stanovištiach a na vlakových a čerpacích staniciach a činnosti polície z oblasti Sin-ťiang zameranej na zhromažďovanie vzoriek krvi na ďalšie rozšírenie databázy DNA v Číne;

5.  zdôrazňuje, že vládny dohľad a povinný hromadný zber údajov o občanoch sa primárne zameriava na Ujgurov, Kazachov a ďalšie etnické menšiny a postihuje ich, čo predstavuje porušenie zákazu diskriminácie podľa medzinárodného práva;

6.  naliehavo vyzýva čínsku vládu, aby dotknutým rodinám oznámila všetky informácie o osobách, ktoré sa stali obeťami nedobrovoľného zmiznutia v oblasti Sin-ťiang, vrátane ich mien, miesta pobytu a súčasného stavu;

7.  je hlboko znepokojený čínskym protiteroristickým zákonom z roku 2015 a nariadením o deradikalizácii, ktoré používajú príliš široké vymedzenie teroristického činu; vyzýva preto Čínu, aby jasne rozlišovala medzi pokojným vyjadrením nesúhlasu a násilným extrémizmom;

8.  opakovane vyzýva čínsku vládu, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila ujgurského učenca Ilhama Tohtiho a všetky ostatné osoby zadržiavané iba preto, že pokojne uplatňovali svoje právo na slobodu prejavu, a vyzýva Čínu, aby až do ich prepustenia zaistila, že budú mať pravidelný a neobmedzený prístup k svojim rodinám a k obhajcom podľa vlastného výberu; ďalej vyzýva, aby boli prepustení Eli Mamut, Hailaite Niyazi, Memetjan Abdulla, Abduhelil Zunun a Abdukerim Abduweli, ako požadovala EÚ počas 36. kola dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktoré sa uskutočnilo 9. – 10. júla 2018 v Pekingu;

9.  naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“), Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a členské štáty, aby dôsledne sledovali meniacu sa situáciu v oblasti ľudských práv v oblasti Sin-ťiang vrátane rastúceho vládneho útlaku Ujgurov, Kazachov a ďalších etnických menšín a aby až na najvyššiu úroveň čínskej vlády vyslali jasný odkaz s cieľom ukončiť toto absurdné porušovanie ľudských práv;

10.  vyzýva čínske orgány, aby umožnili voľný, neobmedzený vstup novinárov a medzinárodných pozorovateľov do provincie Sin-ťiang;

11.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ a jej členské štáty – v súlade so záväzkom EÚ hovoriť v rámci svojho prístupu k Číne silným, jasným a jednotným hlasom – nastolili pri rokovaní s čínskymi orgánmi, a to aj na najvyššej úrovni, otázku porušovania ľudských práv v oblasti Sin-ťiang, a to takisto v rámci každoročného dialógu o ľudských právach a nadchádzajúceho samitu medzi Európou a Áziou;

12.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so správami o prenasledovaní Ujgurov v zahraničí čínskymi orgánmi, pri ktorom sú nútení k tomu, aby vykonávali špionáž vo vzťahu k iným Ujgurom, vrátili sa do oblasti Sin-ťiang alebo o situácii v tejto oblasti mlčali, v niektorých prípadoch prostredníctvom zadržiavania ich rodinných príslušníkov;

13.  víta rozhodnutie Nemecka a Švédska pozastaviť navracanie všetkých etnických Ujgurov, Kazachov či iných turkických moslimov do Číny vzhľadom na riziko ich svojvoľného zadržiavania, mučenia alebo iného zlého zaobchádzania, ktorému by v tejto krajine boli vystavení, a vyzýva všetky ostatné členské štáty, aby sa týmto príkladom riadili a urýchlili vybavovanie žiadostí o azyl turkických moslimov, ktorým hrozí, že budú prinútení k návratu do Číny; ďalej vyzýva členské štáty EÚ, aby v prípade potreby uplatnili vnútroštátne právo s cieľom vyšetriť zastrašovanie komunít turkickej moslimskej diaspóry v Európe zo strany čínskej vlády;

14.  pripomína Číne jej záväzky v oblasti ľudských práv v nadväznosti na to, že podpísala širokú škálu medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv, a pripomína preto, že od Číny sa očakáva splnenie týchto záväzkov;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 80.
(2) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 185.
(3) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 137.
(4) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 108.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0343.


Balík opatrení v oblasti stratégie verejného obstarávania
PDF 168kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018 o balíku opatrení v oblasti stratégie verejného obstarávania (2017/2278(INI))
P8_TA(2018)0378A8-0229/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2017 s názvom Za fungujúce a prínosné verejné obstarávanie v Európe (COM(2017)0572),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2017 s názvom Napomáhanie investovaniu prostredníctvom dobrovoľného ex ante posúdenia aspektov týkajúcich sa verejného obstarávania v súvislosti s veľkými projektmi v oblasti infraštruktúry (COM(2017)0573),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/1805 z 3. októbra 2017 o profesionalizácii verejného obstarávania – Budovanie architektúry profesionalizácie verejného obstarávania (C(2017)6654)(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií(4),

–  so zreteľom na správu Komisie zo 17. mája 2017 o preskúmaní praktického uplatňovania jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie (ďalej len „JED“) (COM(2017)0242),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní(5),

–  so zreteľom na správu Komisie z 11. októbra 2017 o posúdení európskej normy pre elektronickú fakturáciu podľa smernice 2014/55/EÚ (COM(2017)0590),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. februára 2018,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod a pozíciu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vo forme pozmeňujúcich návrhov (A8-0229/2018),

A.  keďže úplný potenciál verejného obstarávania, aby prispel k budovaniu konkurenčného sociálne trhového hospodárstva, sa musí ešte rozvinúť, a keďže viac ako 250 000 verejných orgánov v Únii vynakladá každoročne približne 14 % HDP, alebo takmer 2 000 miliárd EUR, na nákup služieb, prác a dodávok;

B.  keďže na verejné obstarávanie sa vynakladá značný objem peňazí daňovníkov, čo znamená, že by sa malo vykonávať eticky, transparentne a celistvo a čo najefektívnejšie z hľadiska nákladov, ako aj dodanej kvality, aby sa občanom poskytovali kvalitné tovary a služby;

C.  keďže správne vykonané pravidlá verejného obstarávania sú užitočným nástrojom v službách silnejšieho jednotného trhu a na podporu rastu spoločností z EÚ a vytvárania pracovných miest v Únii a keďže inteligentné využívanie verejného obstarávania môže byť strategickým nástrojom na dosiahnutie cieľov EÚ v podobe inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, čím sa urýchli prechod na udržateľnejšie dodávateľské reťazce a obchodné modely;

D.  keďže v kontexte transpozície pravidiel EÚ o verejnom obstarávaní a koncesiách je nevyhnutná úplná transpozícia a vykonávanie práva Únie, aby sa malým a stredným podnikom umožnilo uchádzať sa o verejné zákazky jednoduchšie a hospodárnejšie pri plnom dodržiavaní zásad EÚ v oblasti transparentnosti a hospodárskej súťaže;

E.  keďže Komisia začala 3. októbra 2017 cielené konzultácie o návrhu usmernení k verejnému obstarávaniu inovácií a 7. decembra 2017 cielené konzultácie o rozsahu a štruktúre príručky Komisie o sociálne zodpovednom verejnom obstarávaní;

F.  keďže podľa prieskumu z roku 2016, ako sa uvádza v oznámení Komisie (COM(2017)0572), len štyri členské štáty využívali pri všetkých hlavných krokoch pri verejnom obstarávaní digitálne technológie, ako sú elektronické oznámenia, elektronický prístup k súťažným podkladom, elektronické predkladanie ponúk, elektronické hodnotenie, elektronické zadávanie zákaziek, elektronické objednávanie, elektronická fakturácia a elektronická platba;

G.  keďže podľa informatívneho prehľadu európskeho semestra z novembra 2017, ktorý sa týka verejného obstarávania, stúpol počet verejných obstarávaní len s jednou ponukou v období 2006 – 2016 zo 14 % na 29 % a keďže podľa oznámenia Komisie (COM(2017)0572) „malé a stredné podniky získavajú len 45 % z hodnoty verejných zákaziek, ktoré presahujú prahové hodnoty EÚ, čo zďaleka nezodpovedá ich hodnote v rámci hospodárstva“;

H.  keďže nové pravidlá zavedené smernicami z roku 2014 by mali uľahčením verejného obstarávania a uložením ďalších kontrol prispievať k vykonávaniu stratégie Európa 2020 pre udržateľné, sociálnejšie, inovatívnejšie a inkluzívnejšie hospodárstvo;

I.  keďže podľa oznámenia Komisie (COM(2017)0572) sa pri 55 % postupov verejného obstarávania ako jediné kritérium na vyhodnotenie ponúk stále používa najnižšia cena namiesto toho, aby sa používali napríklad strategické sociálne a environmentálne kritériá;

J.  keďže Európska únia sa zaviazala plniť ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

K.  keďže je mimoriadne dôležité, aby dodávatelia dôverovali tomu, že systémy Únie pre verejné obstarávanie ponúkajú jednoduché a dostupné digitálne postupy, úplnú transparentnosť, integritu a bezpečnosť údajov;

Legislatívny rámec a vykonávanie

1.  takmer štyri roky po ukončení rozsiahlej revízie legislatívneho rámca Únie v oblasti verejného obstarávania víta súbor nelegislatívnych opatrení, ktoré navrhla Komisia, a očakáva, že sa tým vytvoria impulzy pre lepšie vykonávanie;

2.  je hlboko sklamaný tempom, akým mnohé členské štáty transponovali smernice z roku 2014 v oblasti verejného obstarávania, ako aj mnohými oneskoreniami, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia musela v prípade niekoľkých členských štátov začať postup v prípade nesplnenia povinnosti; naliehavo vyzýva na rýchle dokončenie transpozície vo všetkých členských štátoch a bez ďalšieho odkladu;

3.  je znepokojený ďalším kolom termínov stanovených smernicami, pokiaľ ide o elektronické obstarávanie a prechod členských štátov na plne elektronické obstarávanie vrátane elektronickej fakturácie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby digitálne agendy členských štátov zahŕňali podporu plne elektronického obstarávania;

4.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene dokončila usmernenia k verejnému obstarávaniu inovácií a príručku o sociálne zodpovednom verejnom obstarávaní s cieľom uľahčiť vykonávanie príslušných právnych ustanovení v členských štátoch;

5.  žiada Komisiu, aby príručky a ďalšie nástroje vyvinuté s cieľom pomôcť členským štátom s vykonávaním rámca pre verejné obstarávanie lepšie a jasnejšie usporiadala, a to dostupnejšou a používateľsky ústretovejšou formou, ktorá ponúkne dobrý prehľad pre všetkých odborníkov a zároveň sa bude rovnako venovať pozornosť dostupným jazykom;

6.  víta nové usmernenie k verejnému obstarávaniu pre odborníkov z februára 2018, ktorého účelom je pomôcť verejným činiteľom na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni zabezpečiť v prípade projektov financovaných EÚ efektívne a transparentné postupy verejného obstarávania;

Strategické a koordinované obstarávanie

7.  poukazuje na to, že súčasné právne predpisy Únie umožňujú viac ako kedykoľvek predtým využívať verejné obstarávanie ako strategický nástroj na podporu politických cieľov EÚ, a nabáda členské štáty, aby túto možnosť využívali v maximálnej možnej miere; pripomína, že na regionálnej a miestnej úrovni je verejné obstarávanie rovnako dôležitým nástrojom na doplnenie miestnych a regionálnych stratégií a nabáda na vykonávanie verejných vypočutí a konzultácií s koncovými používateľmi výrobkov a služieb;

8.   žiada rozsiahle využívanie inovatívneho obstarávania na dosiahnutie inteligentného, ekologického a inkluzívneho rastu a na posilnenie obehového hospodárstva; zdôrazňuje význam obehového hospodárstva a v tejto súvislosti nové možnosti, ktoré ponúkajú nové smernice o verejnom obstarávaní, pokiaľ ide o tovary a služby opätovne použité, opravené, opätovne spracované, modernizované a iné trvalo udržateľné výrobky a riešenia efektívne využívajúce zdroje;

9.  vyzýva členské štáty, aby verejné obstarávanie využívali strategicky na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a to aj v prípade MSP a sociálnych podnikov; zdôrazňuje, že si to od členských štátov vyžaduje, aby na takéto politiky systematicky upozorňovali na najvyššej úrovni a na tento účel podporovali obstarávateľov a odborníkov z verejnej správy;

10.  poukazuje na význam podmienok ponúk, ktoré nie sú príliš zaťažujúce, aby sa naďalej umožňoval prístup k verejným zákazkám pre všetky spoločnosti vrátane MSP;

11.  víta príklad, ktorým je prijatie vnútroštátnych stratégií pre verejné obstarávanie, a nabáda, aby tento príklad nasledovalo viac členských štátov s cieľom modernizovať a zjednodušovať svoje systémy verejného obstarávania, a teda zvýšiť ich efektívnosť; zdôrazňuje, že verejné obstarávanie je prierezovou oblasťou pre rôzne odvetvia verejnej správy, a že je preto nevyhnutné, aby okrem koordinácie malo aj riadiacu štruktúru, ktorá by zahŕňala hlavné zainteresované strany, aby sa základné rozhodnutia mohli prijímať v rámci širšej spolupráce a aby boli prijateľné pre všetky zapojené strany;

12.  víta skutočnosť, že mnohé členské štáty zaviedli ustanovenia pre využívanie kritérií kvality (vrátane najlepšieho pomeru medzi kvalitou a cenou) a nabáda na ich systematické používanie; nabáda verejných obstarávateľov k tomu, aby uplatňovali iné kritériá, ako je len najnižšia cena alebo nákladová účinnosť, a to s prihliadnutím na kvalitatívne, environmentálne a/alebo sociálne aspekty;

13.  hoci uznáva, že v niektorých prípadoch nízka cena môže odrážať inovatívne riešenia a efektívne riadenie, je znepokojený nadmerným používaním najnižšej ceny ako hlavného kritéria na vyhodnotenie ponúk v rade členských štátov bez ohľadu na kvalitu, udržateľnosť a sociálne začlenenie, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby analyzovali dôvody tejto situácie a podali o nich správu a v prípade potreby navrhli vhodné riešenia;

14.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že prax verejného obstarávania bude v súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti podporovali konzultácie s osobami so zdravotným postihnutím a s ich zastupujúcimi organizáciami;

15.  žiada prijatie európskeho etického kódexu pre verejné obstarávanie pre rôznych účastníkov procesu obstarávania;

16.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby verejní obstarávatelia pri rozhodovaní o nákupoch zvážili celý životný cyklus výrobkov vrátane ich vplyvu na životné prostredie, keď to bude vhodné, a vyzýva Komisiu, aby poskytla pomoc pri vypracovaní metodík na uplatňovanie koncepcie „nákladov na životný cyklus“;

17.  konštatuje, že inovatívne, sociálne a environmentálne aspekty sú legitímnymi a dôležitými kritériami na vyhodnotenie ponúk vo verejnom obstarávaní, a že verejní obstarávatelia môžu prostredníctvom dobre premyslených špecifikácií a umožnením variantných ponúk nediskriminačným spôsobom sledovať rovnako ekologické, inovatívne či sociálne ciele, za predpokladu, že tieto charakteristiky sú naviazané na predmet zákazky a sú primerané jej hodnote a cieľom;

18.  pripomína, že právny rámec Únie v oblasti verejného obstarávania ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby dodávatelia a subdodávatelia plne dodržiavali ustanovenia týkajúce sa environmentálneho, sociálneho a pracovného práva, ktoré sa uplatňujú v mieste, kde sa vykonávajú práce, poskytujú služby alebo vyrába či dodáva tovar, ako sa stanovuje v platných medzinárodných dohovoroch, v práve Únie a vo vnútroštátnom práve, ako aj v kolektívnych zmluvách uzatvorených v súlade s vnútroštátnym právom a postupmi; vyzýva Komisiu, aby zaručila, že členské štáty plnia túto povinnosť pri transpozícii a uplatňovaní smerníc z roku 2014, a aby uľahčila výmenu najlepších postupov v tejto oblasti;

19.  uznáva, že kvalitatívne posúdenie ponúk si vyžaduje kvalifikovaných obstarávateľov, a vyzýva Komisiu, aby členským štátom pomáhala so šírením metodík a postupov hodnotenia, najmä prostredníctvom organizovania seminárov a odbornej prípravy; zdôrazňuje, že takáto pomoc by mala byť dostupná na všetkých administratívnych úrovniach, v ktorých sa uskutočňuje obstarávanie;

20.  poukazuje na to, že sociálne zodpovedné verejné obstarávanie musí zohľadňovať dodávateľské reťazce a riziká spojené s moderným otroctvom, sociálnym dampingom a porušovaním ľudských práv; konštatuje, že je potrebné vynaložiť úsilie, aby sa zabezpečilo, že sa tovary a služby získané prostredníctvom verejného obstarávania nebudú vyrábať takým spôsobom, ktorým by sa porušovali ľudské práva; vyzýva Komisiu, aby do svojej novej príručky o sociálnych aspektoch verejného obstarávania zahrnula podstatné ustanovenia o etike v dodávateľských reťazcoch;

21.  víta úsilie niekoľkých členských štátov zriadiť orgány, ktoré by zodpovedali za koordináciu obstarávania, a uznáva, že to prispieva k vykonávaniu strategického a efektívneho obstarávania;

22.  žiada, aby viac členských štátov využívalo výhody centrálneho obstarávania a zlučovania verejných nákupov, a konštatuje, že centrálne obstarávacie organizácie by mohli a mali urýchliť šírenie odborných poznatkov, najlepších postupov a inovácií;

23.  zdôrazňuje, že najmä s cieľom podporiť inovácie je dôležité, aby sa verejní obstarávatelia zaoberali trhom a dostatočne využívali fázu predchádzajúcu obstarávaniu ako prípravu na ďalšie kroky; domnieva sa, že fáza predchádzajúca obstarávaniu je rovnako nevyhnutnou fázou podpory zapojenia MSP;

24.  domnieva sa, že nový postup týkajúci sa partnerstva prispeje k podpore inovácií, a nabáda verejných obstarávateľov, aby spolupracovali s trhom na účely vývoja inovatívnych metodík, výrobkov, prác alebo služieb, ktoré ešte neexistujú; v tejto súvislosti víta, že sa doteraz iniciovalo 17 postupov inovatívneho partnerstva;

25.  víta dobrovoľné ex ante posúdenie aspektov obstarávania v prípade veľkých projektov v oblasti infraštruktúry, ako navrhuje Komisia, a vyzýva Komisiu, aby pružne zaviedla asistenčnú službu, mechanizmus oznamovania a mechanizmus výmeny informácií pri plnom dodržiavaní dôvernosti;

Digitalizácia a riadne riadenie postupov obstarávania

26.  vyjadruje poľutovanie nad pomalým zavádzaním digitálnych technológií do verejného obstarávania v Únii a vyzýva členské štáty, aby sa usilovali o rýchlu digitálnu transformáciu postupov a o zavedenie elektronických postupov do všetkých hlavných fáz, konkrétne od oznámenia, prístupu k verejným súťažiam a predloženia ponuky až po hodnotenie, zadávanie zákaziek, objednávanie, fakturáciu a platbu;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli elektronické formuláre (eForms) najneskôr do konca roka 2018;

28.  pripomína, že elektronické obstarávanie ponúka celý rad dôležitých prínosov, ako sú výrazné úspory pre všetky strany, zjednodušené a skrátené postupy, nižšia byrokracia a administratívne zaťaženie, vyššia transparentnosť, väčšia inovácia, ako aj lepší prístup MSP na trhy verejného obstarávania;

29.  súhlasí s Komisiou, že registre zákaziek môžu predstavovať nákladovo efektívny nástroj pre správu zákaziek, zlepšovanie transparentnosti, integrity a údajov, ako aj pre lepšie riadenie verejného obstarávania;

30.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť prepojenia vnútroštátnych registrov zákaziek s databázou Tenders Electronic Daily (TED) s cieľom odstrániť povinnosť verejných obstarávateľov uverejňovať tie isté informácie v dvoch systémoch;

31.  upozorňuje na ťažkosti, ktoré môžu uchádzačom, a najmä MSP vzniknúť, pokiaľ ide o požiadavky na osvedčenia a podpisy, a v tejto súvislosti podporuje systém miernych požiadaviek spolu s úplným uplatňovaním zásady „jedenkrát a dosť“ s cieľom minimalizovať záťaž pre uchádzačov;

32.  zdôrazňuje, že všetky členské štáty by mali byť schopné poskytnúť všetky potrebné údaje o vykonávaní verejného obstarávania vrátane údajov o ponukách, postupoch a zákazkách a štatistických informácií, a to aj s cieľom umožniť Komisii posúdiť jednotný trh v oblasti obstarávania;

33.  vyzýva členské štáty, aby podporovali inovatívne využívanie údajov v otvorenom formáte, keďže takéto údaje sú pre každú vládu nevyhnutné na riadenie verejnej správy, a zároveň umožnili, aby hospodársky potenciál takýchto údajov využívali spoločnosti, pričom zároveň podporujú transparentnosť a zodpovednosť v rámci inštitúcií a orgánov, ktoré sa zaoberajú verejným obstarávaním; poukazuje na to, že takéto údaje sa musia vždy uverejňovať s náležitým ohľadom na zásadu proporcionality a v súlade s acquis EÚ o ochrane údajov a obchodnom tajomstve;

Jednotný trh a lepší prístup k obstarávaniu

34.  zdôrazňuje, že súťažné predkladanie ponúk je pre verejné obstarávanie nevyhnutné a s poľutovaním konštatuje, že v Únii v posledných rokoch došlo k zníženiu intenzity hospodárskej súťaže v oblasti verejného obstarávania; naliehavo vyzýva členské štáty s vysokým percentom oznámení len s jedným uchádzačom, aby tento problém riešili;

35.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili spoločné postupy obstarávania, a to aj na cezhraničnej úrovni, ktoré sa uľahčili revidovanými pravidlami EÚ, a vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti poskytla rozsiahlu podporu; domnieva sa, že takéto postupy by ale nemali mať za následok zákazky takej veľkosti, že MSP budú prakticky vylúčené z možnosti sa zúčastniť v čo najskoršej fáze procesu;

36.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že MSP a podniky sociálneho hospodárstva stále čelia ťažkostiam pri prístupe k verejnému obstarávaniu, a vyzýva Komisiu, aby posúdila účinnosť opatrení stanovených smernicami z roku 2014 a aby v prípade potreby predložila nové riešenia;

37.  žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu podala správu o praktickom vykonávaní zásady „uplatni alebo vysvetli“ uvedenej v článku 46 smernice 2014/24/EÚ, podľa ktorej sa od verejných obstarávateľov vyžaduje, aby uviedli hlavné dôvody svojho rozhodnutia nerozdeliť zákazku na časti, čo musí byť systematicky vysvetlené v súťažných podkladoch alebo v individuálnej správe;

38.  vyzýva členské štáty, aby podporovali účasť MSP v ponukových konaniach, napríklad povinným rozdelením na časti, ak je to možné, alebo stanovením limitu na obrat, ktorý je potrebný na účasť na postupe obstarávania; zdôrazňuje, že rozdelenie verejných zákaziek na časti podporuje hospodársku súťaž na trhu, ako aj zamedzuje riziku závislosti od jedného dodávateľa; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali poradenské služby a odbornú prípravu pre MSP s cieľom zlepšiť ich účasť na postupoch obstarávania;

39.  vyzýva Komisiu, aby analyzovala najmä prekážky cezhraničného verejného obstarávania v dôsledku jazykových, administratívnych, právnych alebo akýchkoľvek iných bariér a aby navrhla riešenia alebo zasiahla s cieľom zaručiť funkčné cezhraničné obstarávanie;

40.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť interoperabilitu zakúpeného tovaru a služieb a zamedziť odkázanosti na určitého predajcu, a vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti navrhla opatrenia;

41.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočne jasnými a konsolidovanými údajmi o verejnom obstarávaní v EÚ a konštatuje, že spoľahlivé údaje o prístupe k verejnému obstarávaniu sú nevyhnutné na overenie zodpovednosti verejných orgánov a sú prostriedkom v boji proti podvodom a korupcii;

42.  akceptuje výsledok hodnotenia smernice o opravných prostriedkoch a rozhodnutie Komisie nenavrhnúť legislatívnu revíziu, ale vyzýva na pokračovanie spolupráce vnútroštátnych orgánov zodpovedných za preskúmanie a na väčšiu mieru usmernenia k smerniciam zo strany Komisie;

43.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že smernica o obstarávaní v oblasti obrany ešte nepriniesla želané výsledky, najmä pokiaľ ide o nadnárodné projekty v oblasti infraštruktúry, a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o lepšie vykonávanie v súčasnosti platných pravidiel;

44.  zdôrazňuje význam transparentnosti a nediskriminačnej povahy postupov verejného obstarávania; pripomína, že je dôležité, aby sa zaviedli riadne odvolacie konania, a že je dôležitý prístup k usmerneniam o tom, ako také odvolanie podať;

Medzinárodné verejné obstarávanie

45.  vyzýva na opatrenie Únie na zlepšenie prístupu dodávateľov z EÚ na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách, keďže trh verejného obstarávania v Únii je jedným z najotvorenejších na svete;

46.   vyjadruje znepokojenie nad nekalou súťažou v rámci postupov verejného obstarávania v dôsledku zasahovania štátu voči konkurentom z tretích krajín, najmä, ale nie výlučne, na trhu s elektrickými vozidlami a batériami; domnieva sa, že existuje potreba prepojiť nástroje na ochranu obchodu a postupy verejného obstarávania;

47.  zdôrazňuje, že trhy verejného obstarávania majú veľký hospodársky význam vzhľadom na to, že podľa odhadov výdavky na obstarávanie predstavujú 20 % svetového HDP, a zdôrazňuje, že zlepšenie prístupu na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách, ako aj rovnaké podmienky pre európske podniky preto môžu byť hlavnou hnacou silou rastu obchodu s tovarom a službami a zároveň viesť k širšej ponuke a lepšej hodnote pre peniaze daňovníkov v EÚ aj tretích krajinách;

48.  poukazuje na to, že trhy verejného obstarávania v tretích krajinách sú pre uchádzačov z EÚ často de iure a/alebo de facto uzavreté; vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala a poskytovala lepšie údaje o medzinárodných postupoch verejného obstarávania; pripomína, že podľa odhadov Komisie je viac ako polovica svetového trhu obstarávania v súčasnosti uzavretá pre voľnú medzinárodnú hospodársku súťaž v dôsledku protekcionistických opatrení, ktoré sú celosvetovo na vzostupe, zatiaľ čo verejné obstarávanie EÚ v hodnote približne 352 miliárd EUR je otvorené uchádzačom z členských krajín Dohody Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní; zdôrazňuje, že EÚ musí túto nerovnováhu riešiť bez toho, aby sa uchýlila k protekcionistickým opatreniam; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby európske spoločnosti dostali podobný prístup na trh, aký využívajú naši zahraniční konkurenti na trhu EÚ, a poznamenáva, že navrhovaný takzvaný nástroj medzinárodného obstarávania by za určitých podmienok mohol byť prostriedkom na zabezpečenie lepšieho prístupu na trh;

49.  víta to, že jednou zo šiestich prioritných oblastí pre činnosť Komisie v oblasti verejného obstarávania je zlepšenie prístupu na tieto trhy; zdôrazňuje, že zlepšenie prístupu na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách, a to aj na nižšej než vnútroštátnej úrovni, je pre EÚ v obchodných rokovaniach silným ofenzívnym záujmom vzhľadom na to, že mnoho spoločnosti z EÚ má v rôznych odvetviach vysokú konkurencieschopnosť; zdôrazňuje, že vládne obstarávanie by malo byť zahrnuté do všetkých budúcich obchodných dohôd s cieľom maximalizovať účasť európskych spoločností na zahraničnom obstarávaní; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dodržiavanie a správne vykonávanie ustanovení týkajúcich sa trhov verejného obstarávania obsiahnutých v dohodách EÚ o voľnom obchode; pripomína, že obchodné dohody by sa mali využívať na zlepšenie prístupu k trhom verejného obstarávania v tretích krajinách a že lepší prístup na trhy obstarávania v tretích krajinách a posilnené pravidlá pre moderné, efektívne a transparentné postupy obstarávania, ktoré majú zásadný význam pre dosiahnutie lepšej hodnoty za verejné peniaze, by mali byť zásadným prvkom každej obchodnej dohody, ktoré má EÚ uzatvoriť, pričom sa v plnej miere musia rešpektovať legitímne ciele verejnej politiky zakotvené v smerniciach Únie o verejnom obstarávaní; zdôrazňuje, že hospodárske subjekty tretích krajín musia spĺňať európske sociálne a environmentálne kritériá na splnenie podmienok pre udelenie verejnej zákazky, ako sa stanovuje v smerniciach 2014/23/EÚ, 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ, a v súlade s tým nabáda na používanie kritérií ekonomicky najvýhodnejších ponúk pri zadávaní zákaziek; konštatuje, že dvojstranné a subregionálne dohody o voľnom obchode nie vždy garantujú plný prístup k trhom obstarávania; žiada Komisiu, aby rokovala o čo najširšom možnom prístupe na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách;

50.  zdôrazňuje, že akákoľvek stratégia zameraná na prístup na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách musí riešiť konkrétne prekážky a špecifické potreby MSP s cieľom uľahčiť ich prístup na trhy, keďže sú osobitne znevýhodnené, pokiaľ ide o prístup na trhy verejného obstarávania tretích krajín, a zároveň sa musí rovnako venovať náležitá pozornosť účinkom vystavenia MSP novým konkurentom z tretích krajín; vyzýva Komisiu, aby podporovala začlenenie postupov obstarávania priaznivých pre MSP (vrátane cezhraničných iniciatív a rozdelenia zákaziek na viacero častí) do obchodných dohôd; zdôrazňuje prínosy, ktoré majú získať najmä MSP z digitalizácie a využívania elektronického obstarávania vo všetkých postupoch verejného obstarávania s tretími krajinami;

51.  poukazuje na to, že hlavné rozvíjajúce sa ekonomiky, ako je Brazília, Čína, India a Rusko, zatiaľ nie sú súčasťou GPA, pričom Čína a Rusko sú oficiálne v procese pristúpenia, a žiada Komisiu, aby nabádala tretie krajiny k úsiliu o pripojenie sa k GPA a podporovala ich k tomu, keďže mnohostranné a viacstranné dohody sú z dlhodobého hľadiska najlepším nástrojom na vytvorenie rovnakých podmienok; zdôrazňuje, že dvojstranné obchodné dohody s ambicióznymi ustanoveniami o obstarávaní, ktoré rešpektujú základné zásady GPA, môžu byť odrazovým mostíkom pre posilnenú mnohostrannú spoluprácu;

52.  zdôrazňuje význam GPA nielen pre to, že poskytuje de iure prístup k trhom obstarávania v tretích krajinách, ale aj pre to, že zvyšuje transparentnosť a predvídateľnosť postupov obstarávania; nabáda Komisiu, aby podporovala rozvoj celosvetových a konvergentných noriem pre transparentné obstarávanie, ktoré by predstavovali významný nástroj v boji proti korupcii; konkrétnejšie žiada Komisiu, aby sa usilovala o začlenenie ustanovení o spoločných pravidlách verejného obstarávania do obchodných dohôd, ktoré umožnia nahlasovanie korupcie, zjednodušenie postupov a posilnenie integrity a transparentnosti pre uchádzačov;

Profesionalizácia

53.  víta odporúčania Komisie týkajúce sa profesionalizácie a vyzýva členské štáty, aby prednostne vypracovali vnútroštátne plány; navrhuje, aby každý plán rozlišoval medzi druhmi obstarávania, najmä keďže prístup MSP k obstarávaniu služieb a digitálnej infraštruktúry môže byť uľahčený iným spôsobom ako prístup k obstarávaniu v prípade veľkých infraštruktúrnych zákaziek;

54.  vyzýva Komisiu, aby navrhla spôsob, ako poskytnúť finančnú podporu z finančných prostriedkov Únie na príslušné opatrenia týkajúce sa profesionalizácie v členských štátoch;

55.  vyjadruje poľutovanie nad nízkou úrovňou profesionalizácie medzi tými, ktorí sú zodpovední za verejné obstarávanie a vyzýva členské štáty, aby zlepšili zručnosti všetkých, ktorí sú zapojení do všetkých fáz procesu verejného obstarávania;

56.  zdôrazňuje, že obstarávatelia aj dodávatelia musia byť primerane vyškolení, aby pracovali efektívne vo všetkých fázach obstarávania, a že pokiaľ ide o profesionalizáciu, pozornosť sa musí venovať všetkým úrovniam verejnej správy a kritériám kvality vrátane sociálnych a environmentálnych kritérií; domnieva sa, že lepšie výsledky možno dosiahnuť zlepšením toho, ako verejné orgány zvažujú, čo budú obstarávať, ako aj to, ako to obstarajú; bez toho, aby bolo dotknuté rokovacie konanie, vyjadruje poľutovanie nad tým, že verejné obstarávanie môže byť často ovládnuté skúsenejšími podnikmi, ktoré pomáhajú vo fáze návrhu verejnej zákazky, a v dôsledku toho sú v lepšej pozícii takúto zákazku získať;

57.  žiada členské štáty, aby nabádali univerzity k vytvoreniu ďalších univerzitných kurzov v oblasti európskeho práva týkajúceho sa verejného obstarávania a aby zlepšili odbornú prípravu a riadenie kariérneho rozvoja odborníkov, ktorí sa zaoberajú obstarávaním, vrátane tých, ktorí pracujú v MSP, a to aj pokiaľ ide o rozvoj a využívanie dostupných nástrojov IT; podporuje vytvorenie spoločného európskeho rámca príslušných technických a počítačových zručností;

o
o   o

58.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 259, 7.10.2017, s. 28.
(2) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.
(3) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243.
(4) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 133, 6.5.2014, s. 1.


Agentúra EÚ pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) ***I
PDF 131kWORD 50k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) (COM(2013)0535 – C7-0240/2013 – 2013/0256(COD))
P8_TA(2018)0379A8-0320/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0535),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 85 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0240/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené v rámci Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality českým Senátom, v ktorom tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. júna 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre právne veci (A8-0320/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. októbra 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/1727.)


Vzájomné uznávanie príkazov na zaistenie a konfiškáciu ***I
PDF 131kWORD 52k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a konfiškáciu (COM(2016)0819 – C8-0002/2017 – 2016/0412(COD))
P8_TA(2018)0380A8-0001/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0819),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 82 ods. 1 druhý pododsek písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0002/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality českým Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. júna 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre právne veci (A8-0001/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. októbra 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/1805.)


Voľný pohyb iných ako osobných údajov v Európskej únii ***I
PDF 131kWORD 44k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (COM(2017)0495 – C8-0312/2017 – 2017/0228(COD))
P8_TA(2018)0381A8-0201/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0495),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0312/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. februára 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 29. júna 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0201/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. októbra 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/1807.)

(1) Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 78.


Príspevok EÚ k záväznému nástroju OSN pre nadnárodné korporácie so zreteľom na ľudské práva
PDF 166kWORD 55k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018 o príspevku EÚ k záväznému nástroju OSN pre činnosť nadnárodných spoločností a iných podnikov s nadnárodnou povahou so zreteľom na ľudské práva (2018/2763(RSP))
P8_TA(2018)0382B8-0443/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluvy o EÚ“),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o vykonávaní odporúčaní Európskeho parlamentu z roku 2010 týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej obchodnej politiky(2),

–  so zreteľom na články 207 a 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na strategický rámec pre ľudské práva a demokraciu EÚ, ktorý Rada pre zahraničné veci prijala 25. júna 2012, a na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (ďalej len „UNGP“), ktoré Rada OSN pre ľudské práva schválila vo svojej rezolúcii č. 17/4 zo 16. júna 2011,

–  so zreteľom na stratégiu Komisie s názvom Obchod pre všetkých,

–  so zreteľom na sektorové usmernenia Komisie pre vykonávanie UNGP(3),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. júla 2015 o vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv – súčasný stav (SWD(2015)0144),

–  so zreteľom na stanovisko Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“) s názvom Zlepšenie prístupu k prostriedkom nápravy v oblasti podnikania a ľudských práv na úrovni EÚ(4),

–  so zreteľom na rezolúciu Rady pre ľudské práva 26/9 z 26. júna 2014, ktorou rozhodla „vytvoriť otvorenú medzivládnu pracovnú skupinu pre nadnárodné spoločnosti a iné podniky v súvislosti s ľudskými právami, ktorá bude mať mandát na vypracovanie medzinárodného právne záväzného nástroja na reguláciu – v rámci medzinárodného práva v oblasti ľudských práv – činností nadnárodných spoločností a iných podnikov“,

–  so zreteľom na všeobecnú poznámku č. 24 (2017) Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva o štátnych záväzkoch vyplývajúcich z Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v kontexte podnikateľských činností (E/C.12/GC/24),

–  so zreteľom na Maastrichtské zásady extrateritoriálnych záväzkov štátov v oblasti hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv(5),

–  so zreteľom na iniciatívu Organizácie Spojených národov Global Compact(6),

–  so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky,

–  so zreteľom na trojstranné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, revidované v roku 2017,

–  so zreteľom na usmernenia OECD k náležitej starostlivosti v odevnom a obuvníckom priemysle,

–  so zreteľom na zásady v oblasti práv dieťaťa a podnikania, ktoré vypracoval UNICEF,

–  so zreteľom na závery Rady o podnikaní a ľudských právach prijaté 20. júna 2016,

–  so zreteľom na normu ISO 26000: Usmernenia pre oblasť sociálnej zodpovednosti,

–  so zreteľom na usmernenia OECD o náležitej starostlivosti v oblasti zodpovedného podnikania,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami(8),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach(9),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady Európy členským štátom o ľudských právach a podnikaní prijaté 2. marca 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o uplatňovaní hľadiska rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016 a politike Európskej únie v tejto oblasti(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 16. novembra 2017 o stratégii EÚ a Afriky: podpora rozvoja(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o hlavnej iniciatíve EÚ v oblasti odevného priemyslu(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o revízii Európskeho konsenzu o rozvoji(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o vplyve medzinárodného obchodu a obchodných politík EÚ na globálne hodnotové reťazce(15),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o súkromnom sektore a rozvoji(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti(23),

–  so zreteľom na štúdiu zadanú Podvýborom pre ľudské práva s názvom Vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv(24),

–  so zreteľom na otázky podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Komisii a Rade o príspevku EÚ k záväznému nástroju OSN pre činnosť nadnárodných spoločností a iných podnikov s nadnárodnou povahou so zreteľom na ľudské práva (O-000074/2018 – B8-0402/2018, O-000075/2018 – B8-0403/2018 a O-000078/2018 – B8-0404/2018),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ je založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv; keďže jej činnosti na medzinárodnej scéne (vrátane jej rozvojovej a obchodnej politiky) sa musia riadiť týmito zásadami a musia byť v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako je zakotvená v článku 208 Lisabonskej zmluvy; keďže podľa článku 208 ZFEÚ sa musí zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja dodržiavať vo všetkých vonkajších činnostiach EÚ;

B.  keďže Európska únia má normatívnu právomoc a zároveň je ekonomickou mocnosťou; s ohľadom na túto skutočnosť musí získať vedúce postavenie, pokiaľ ide o šírenie najlepších postupov a vytváranie svetových noriem;

C.  keďže vykonávanie Agendy 2030 znamená, že hospodársky rozvoj by mal ísť ruka v ruke so sociálnou spravodlivosťou, dobrou správou vecí verejných, rešpektovaním ľudských práv vrátane sociálnych práv a práva na ľudskú dôstojnosť a slobodu pre všetkých, ako aj vysokými pracovnými a environmentálnymi normami; keďže udržateľný rozvoj, obchod a ľudské práva môžu mať vzájomný vplyv a môžu sa navzájom posilňovať;

D.  keďže záväzky v oblasti ľudských práv spočívajú predovšetkým na členských štátoch; keďže členské štáty síce samé osebe nie sú zodpovedné za porušovanie ľudských práv súkromnými subjektmi, môžu porušovať svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv, ak im takéto porušenia možno pripísať, alebo keď sa im nepodarí prijať vhodné opatrenia s cieľom poskytnúť náležitú starostlivosť, predchádzať, vyšetrovať, trestať porušovanie týchto práv súkromnými subjektmi a uskutočniť nápravu; keďže štáty majú všeobecne voľnosť pri rozhodovaní o tom, aké opatrenia prijať, a pri tom využívajú politiky, právne predpisy, nariadenia a rozhodnutia;

E.  keďže náležitá starostlivosť je pojem, ktorý sa používa v usmerneniach OECD pre nadnárodné podniky(25);

F.  keďže štáty by mali plniť svoje záväzky v oblasti ľudských práv na svojom území a/alebo vo svojej jurisdikcii; keďže štáty by mali jasne stanoviť očakávanie, že povinnosť chrániť znamená regulovať, aby sa zabezpečilo, že všetky podniky so sídlom na ich území a/alebo v ich jurisdikcii budú dodržiavať ľudské práva vo všetkých svojich činnostiach, a to i prostredníctvom svojich dcérskych spoločností, kontrolovaných spoločností a subjektov vo svojom dodávateľskom reťazci na celom svete;

G.  keďže hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (ďalej len „UNGP“), schválené na základe konsenzu v Rade pre ľudské práva, sú aj naďalej smerodajným rámcom pre prevenciu a riešenie rizika nepriaznivých vplyvov, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou, na ľudské práva a keďže štúdia z roku 2017, ktorú dal vypracovať podvýbor Európskeho parlamentu pre ľudské práva s názvom Vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, jasne poukazuje na to, že najväčší pokrok pri vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv v globálnom kontexte vykonali členské štáty EÚ, ktoré prijali alebo presadzujú najvyšší počet národných akčných plánov;

H.  keďže UNGP platia pre všetky štáty a všetky podniky, nadnárodné aj iné, a to bez ohľadu na ich veľkosť, sektor, miesto podnikania, vlastníctvo a štruktúru, a sú založené na troch pilieroch rámca OSN, s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať, konkrétne ide o: 1) povinnosť štátu chrániť pred porušovaním ľudských práv tretími stranami vrátane podnikov; 2) presadzovanie sociálnej zodpovednosti podnikov za dodržiavanie ľudských práv; a 3) jednoduchší prístup obetí k účinnému prostriedku nápravy, a to ako súdnemu, tak aj mimosúdnemu; zdôrazňuje, že hoci UNGP nie sú právne záväzné, sú všeobecne uznávané a podporované a slúžia ako základ pre politické prístupy zamerané na podnikanie a ľudské práva na medzinárodnej úrovni, ako aj na uznanie existujúcich povinností členských štátov rešpektovať, chrániť a dodržiavať ľudské práva a základné slobody, úlohy obchodných podnikov ako špecializovaných orgánov spoločnosti, ktoré vykonávajú špecializované funkcie, ktoré musia byť v súlade so všetkými platnými právnymi predpismi a musia dodržiavať ľudské práva, a potreby, aby sa v prípade porušenia dodržiavali primerané a účinné opravné prostriedky; keďže z dostupných dôkazov vyplýva, že tam, kde sa vykonávajú UNGP, sa znižuje výskyt porušovania ľudských práv v súvislosti s činnosťou podnikov;

I.  keďže v rámci iniciatívy OSN Global Compact sa od nadnárodných spoločností vyžaduje, aby tieto zásady prijali do svojej sféry vplyvu, podporovali ich a ustanovili ako súbor hlavných hodnôt v oblasti ľudských práv, pracovných noriem, životného prostredia a boja proti korupcii, ku ktorým sa zaviažu a ktoré dobrovoľne začlenia do svojich obchodných činností;

J.  keďže podniky sú jednými z hlavných aktérov podieľajúcich sa na hospodárskej globalizácii, finančných službách a medzinárodnom obchode a musia dodržiavať všetky platné právne predpisy, medzinárodné zmluvy a ľudské práva; keďže tieto podniky, ako aj národné korporácie, môžu občas spôsobiť porušovanie ľudských práv alebo k nemu prispieť a môžu ovplyvniť práva zraniteľných skupín, ako sú menšiny, pôvodní obyvatelia, ženy a deti, alebo prispievať k environmentálnym problémom; keďže tiež môžu zohrávať dôležitú úlohu tým, že ponúknu pozitívne podnety v oblasti ľudských práv, demokracie, environmentálnych noriem a sociálnej zodpovednosti podnikov;

K.  keďže existujú asymetrie medzi právami a povinnosťami nadnárodných spoločností, najmä v dohodách o ochrane investícií, v ktorých sú investorom priznávané široké práva, ako napríklad „spravodlivé a nestranné zaobchádzanie“, ktorým nemusia nevyhnutne zodpovedať záväzné a vynútiteľné povinnosti týkajúce sa dodržiavania ľudských práv a pracovnoprávnych a environmentálnych predpisov v rámci celého dodávateľského reťazca;

L.  keďže sa uznáva dlhodobý pozitívny vplyv európskych podnikov, ktoré pôsobia na celom svete a sú príkladom prostredníctvom nediskriminačnej firemnej kultúry, na ľudské práva;

M.  keďže EÚ, pokiaľ ide o vnútornú /vonkajšiu súdržnosť jej politík, zohráva vedúcu úlohu pri prerokúvaní a vykonávaní viacerých iniciatív v záujme globálnej zodpovednosti, ktoré sú v súlade s presadzovaním a dodržiavaním medzinárodných noriem súvisiacich s podnikaním a ľudskými právami; keďže EÚ a jej členské štáty sa tiež zaviazali k viacerým nástrojom, najmä k UNGP z roku 2011 a k odporúčaniu Rady Európy k ľudským právam a podnikaniu z roku 2016;

N.  keďže v posledných rokoch začala EÚ a jej členské štáty prijímať právne predpisy s cieľom posilniť zodpovednosť podnikov a začleniť prvky náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv do právnych predpisov; keďže tieto opatrenia teraz pomáhajú stanoviť globálne štandardy, ale stále ich možno ďalej rozvíjať, pričom ako príklad možno uviesť nariadenie EÚ o nerastných surovinách a smernicu EÚ o nefinančnom výkazníctve, ako aj nariadenie o dreve; keďže Komisia sa však zdráhala predložiť ďalšie právne predpisy pre iné odvetvia, ako napríklad odevné, a to i napriek opakovaným výzvam zo strany Európskeho parlamentu; keďže množstvo vnútroštátnych legislatívnych iniciatív by mohlo viesť k neúčinným a nerovným podmienkam v rámci EÚ; keďže záväzná dohoda na úrovni OSN by mohla predstavovať významný krok vpred v tomto smere;

O.  keďže obete porušovania ľudských práv, do ktorého sú podniky EÚ zapojené, môžu požadovať náhradu pred vnútroštátnymi súdmi v EÚ podľa nariadenia (EÚ) 1215/2012; keďže ustanovenia tohto nariadenia si vyžadujú silnejší medzinárodný rámec s cieľom zlepšiť ich efektívnosť vo vzťahu k dotknutým stranám a zároveň zabezpečiť „rovnaké podmienky“ pre spoločnosti so sídlom v EÚ a tie, ktoré sídlo v EÚ nemajú;

P.  keďže ešte stále chýba globálny celostný prístup, pokiaľ ide o zodpovednosť podnikov za porušovania ľudských práv; keďže obete porušovania ľudských práv, do ktorých sú zapojené nadnárodné spoločnosti, čelia viacerým prekážkam v prístupe k opravným prostriedkom vrátane prostriedkov nápravy a záruk neopakovania; keďže takéto prekážky brániace prístupu k prostriedkom nápravy predstavujú ďalšie vážne porušenie ľudských práv; keďže holistický prístup by poskytol právnu istotu tak podnikom, ako aj jednotlivcom v súvislosti s rozširovaním národných iniciatív v oblasti náležitej starostlivosti;

Q.  keďže rodová nerovnosť znamená, že ženy sú často obzvlášť zraniteľné voči porušovaniu ľudských práv a čelia osobitným problémom pri hľadaní prístupu k náprave;

R.  keďže zo stanoviska Agentúry pre základné práva (FRA) z roku 2017 vyplýva, že by sa mohlo vyvinúť väčšie úsilie viac s cieľom zabezpečiť účinný súdny a mimosúdny prístup k prostriedku nápravy v prípade porušovania ľudských práv súvisiaceho s obchodnými činnosťami v rámci EÚ alebo mimo nej, a to aj tým, že sa obetiam poskytne viac pomoci pri prístupe k súdom a že bude možné podať hromadné žaloby, uľahčí sa dôkazné bremeno a budú sa stimulovať povinnosti náležitej starostlivosti pre spoločnosti vrátane materských spoločností spojených s výkonom ľudských práv v dcérskych spoločnostiach alebo dodávateľských reťazcoch;

S.  keďže Charta základných práv EÚ ukladá členským štátom vnútroštátne aj extrateritoriálne povinnosti, pokiaľ ide o ich záväzok poskytovať obetiam porušovania ľudských práv prístup k súdnym prostriedkom nápravy;

T.  keďže v OSN sa v súčasnosti rokuje o systéme zodpovednosti podnikov za porušovanie ľudských práv v rámci otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny Rady OSN pre ľudské práva pre nadnárodné spoločnosti a iné podniky v oblasti ľudských práv (otvorená medzivládna pracovná skupina) zriadenej Valným zhromaždením OSN v roku 2014; keďže EÚ a jej členské štáty zohrávajú úlohu v otvorenej medzivládnej pracovnej skupine, ale Komisia nemá od Rady mandát, aby mohla viesť rokovania v mene EÚ týkajúce sa jej účasti v tejto pracovnej skupine;

1.  poznamenáva, že globalizácia a rastúca internacionalizácia podnikateľskej činnosti a dodávateľských reťazcov ešte zvýšili význam úlohy, ktorú nadnárodné podniky zohrávajú pri zabezpečovaní dodržiavania ľudských práv, a vytvorili situáciu, v ktorej sú medzinárodné štandardy, pravidlá a spolupráca nevyhnutné na predchádzanie porušovania ľudských práv v tretích krajinách;

2.  zastáva názor, že by sa nadnárodné spoločnosti mali zdržať financovania alebo vykonávania činností, či už komerčných alebo nekomerčných, ktoré by mohli podnecovať radikalizmus alebo extrémizmus, najmä ak súvisia s manipuláciou náboženského vyznania, ako aj akejkoľvek priamej alebo nepriamej podpory ktorejkoľvek skupiny, ktorá presadzuje, podporuje alebo obhajuje násilie;

3.  vyjadruje pevné presvedčenie, že súkromný sektor je dôležitým partnerom z hľadiska dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja a mobilizácie ďalších zdrojov určených na rozvoj; zdôrazňuje, že vzhľadom na ich rastúcu úlohu v rozvojovej spolupráci musia subjekty súkromného sektora dodržiavať zásady rozvojovej účinnosti a zásady zodpovednosti podnikov v priebehu celého životného cyklu projektov;

4.  pripomína, že náležitá starostlivosť je kľúčovou súčasťou druhého piliera hlavných zásad OSN v oblasti zodpovednosti podnikov a dodržiavania ľudských práv; zdôrazňuje, že účinné postupy náležitej starostlivosti môžu tiež pomôcť posilniť prístup k náprave; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v prijímaní súdržného rámca stanovujúceho povinné požiadavky náležitej starostlivosti spoločností v oblasti dodržiavania ľudských práv;

5.  pripomína, že proces vypracovania národných akčných plánov môže prispieť nielen k zabezpečeniu účinného vykonávania UNGP, ale aj k posilneniu vnútroštátnych mechanizmov na ochranu ľudských práv, ak je dobre navrhnutý a prispôsobený miestnemu kontextu;

6.  opätovne pripomína výzvu, aby zástupcovia EÚ v dialógoch o ľudských právach s tretími krajinami dôsledne vyjadrili požiadavky UNGP a ďalších medzinárodných noriem v oblasti zodpovednosti podnikov;

7.  dôrazne podporuje úplné vykonávanie UNGP v rámci EÚ aj mimo nej, ako to jednomyseľne schválila Rada v júni 2011, a vyzýva EÚ a členské štáty, aby vypracovali a prijali ambiciózne a operatívne akčné plány na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, v ktorých sa jasne stanoví, čo sa od vlád a všetkých typov podnikateľských podnikov očakáva v záujme rýchlej, účinnej a komplexnej implementácie uvedených zásad; zastáva názor, že národné akčné plány by mali zahŕňať ukazovatele na meranie dosiahnutého pokroku; zdôrazňuje tiež, že EÚ by mala zabezpečiť nezávislé a pravidelné partnerské hodnotenie národných akčných plánov členských štátov a dosiahnutého pokroku, najmä v záujme uľahčenia prístupu k prostriedkom nápravy; pripomína, že UNGP môžu byť doplnené o súbežne záväzné iniciatívy na pokrytie ich nedostatkov;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že stále chýba globálny prístup k spôsobu, akým nadnárodné spoločnosti dodržiavajú ľudské práva a zabezpečujú iné mechanizmy nápravy, čo môže prispieť k beztrestnosti nadnárodných spoločností v prípadoch porušovania ľudských práv, a tým poškodiť práva a dôstojnosť občanov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že UNGP nie sú obsiahnuté vo vykonateľných nástrojoch; pripomína, že nedostatočné plnenie UNGP sa rovnako ako v prípade iných medzinárodne uznávaných noriem z veľkej časti pripisuje ich nezáväznej povahe;

9.  so znepokojením konštatuje, že v súvislosti s prístupom k súdnemu prostriedku nápravy pretrvávajú mnohé prekážky, a to najmä v prípade nadnárodných spoločností, a to napríklad z dôvodu ťažkostí, s ktorými sa stretávajú obete pri určovaní príslušného súdu, absencie kodifikácie niektorých ľudských práv v trestných veciach alebo korupcie, čo môže narušiť súdne konanie v rozvojových krajinách; pripomína, že rozhodujúci význam majú tiež vhodné mimosúdne prostriedky nápravy, ale často chýbajú; vyzýva národné vlády, aby zintenzívnili svoje úsilie zabezpečiť prostredníctvom justičných, administratívnych, legislatívnych alebo iných vhodných prostriedkov, aby v prípade porušenia ľudských práv na ich území a/alebo jurisdikcii mali postihnutí prístup k účinnej náprave;

10.  opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu konať účinným a súdržným spôsobom na všetkých úrovniach vrátane vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej, s cieľom účinne riešiť porušovanie ľudských práv nadnárodnými spoločnosťami, zabezpečiť prístup k prostriedkom nápravy, riešiť právne problémy vyplývajúce z nadnárodného charakteru činností podnikateľských podnikov a nadnárodných podnikov a rastúcej zložitosti globálnych hodnotových reťazcov a extrateritoriálneho rozmeru nadnárodných spoločností, ako aj súvisiacu neistotu, pokiaľ ide o zodpovednosť za porušovanie ľudských práv; opätovne potvrdzuje potrebu plného uplatňovania extrateritoriálnych záväzkov členských štátov, ako sa stanovuje v Maastrichtských zásadách, a opierajúc sa o rôzne nástroje Rady Európy, najmä o Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP); v širšom zmysle naliehavo vyzýva EÚ, aby prijala iniciatívy na zlepšenie prístupu k náprave v extrateritoriálnych prípadoch v súlade s odporúčaniami stanovenými v stanovisku FRA 2017;

11.  opätovne potvrdzuje nadradenosť ľudských práv v medzinárodnom práve v súlade s článkom 103 Charty Organizácie Spojených národov a potrebu jej konsolidácie prostredníctvom jasného systému, na základe ktorého povinnosti v oblasti ľudských práv nadobudnú fakticky prednosť pred inými druhmi sporných povinností a ustanovia sa vhodné mechanizmy na presadzovanie práva v oblasti ľudských práv, monitorovania a nápravných opatrení v kombinácii s primeranými sankciami a kompenzáciou v prípade ich porušenia; trvá na tom, že je to nevyhnutné na prekonanie nerovnováh vyplývajúcich z globalizácie a na zabezpečenie prednostného postavenia ľudských práv a planéty; zdôrazňuje, že koordinácia a výmena informácií a osvedčených postupov umožňujú pozitívne prispievať k iniciatívam podnikov, ktoré sa rozhodli dodržiavať ľudské práva a sociálne a environmentálne normy;

12.  zdôrazňuje, že plánovaním sociálnej zodpovednosti podnikov na dobrovoľnom základe sa riskuje vytvorenie podmienok nekalej súťaže vzhľadom na podniky, ktoré sa rozhodli dodržiavať medzinárodné normy; konštatuje, že úplné dodržiavanie medzinárodných noriem a záväzkov nie je dostatočné na zabezpečenie presadzovania povinnosti náležitej starostlivosti;

13.  v tejto súvislosti s potešením víta činnosť začatú v rámci OSN prostredníctvom otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny, ktorej cieľom je vytvorenie záväzného nástroja OSN týkajúceho sa nadnárodných podnikov a iných podnikov v súvislosti s ľudskými právami, a domnieva sa, že to predstavuje potrebný krok vpred, pokiaľ ide o podporu a ochranu ľudských práv;

14.  zdôrazňuje, že záväzná zmluva by mala byť založená na rámci UNGP a mala by zahŕňať: vymedzenie povinnej povinnosti náležitej starostlivosti v prípade nadnárodných spoločností a iných podnikov, a to aj pokiaľ ide o ich dcérske spoločnosti, uznávanie extrateritoriálnych záväzkov štátov v oblasti ľudských práv, uznávanie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, mechanizmy koordinácie a spolupráce medzi štátmi pri vyšetrovaní, trestnom stíhaní a presadzovaní práva v rámci cezhraničných prípadov, a vytvorenie medzinárodných súdnych a mimosúdnych mechanizmov dohľadu a presadzovania; zastáva názor, že nový nástroj by mal ukladať členským štátom povinnosť prijať regulačné opatrenia, ktoré od spoločností vyžadujú, aby uplatňovali politiky a postupy v oblasti náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv, a navrhuje presadzovať túto povinnosť spoločností na súde príslušnom podľa miesta vzniku škody alebo na súde podľa sídla materskej spoločnosti alebo miesta, v ktorom materská spoločnosť vykonáva podstatnú časť činností;

15.  vyzýva členské štáty OSN, aby chránili rokovania pred obchodnými a inými záujmami, a to na základe príkladu Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“) a článku 5.3 Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku vrátane silných etických pravidiel na predchádzanie konfliktom záujmom a neetickému lobizmu a vyžadujúc úplnú transparentnosť v súvislosti s interakciami s účastníkmi rokovaní v priemysle;

16.  pripomína, že je potrebné prijať v rámci celého procesu rodovo citlivý prístup a venovať osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám, ako sú pôvodní obyvatelia a deti;

17.  pripomína, že Európsky parlament vyjadril jednoznačnú podporu tomuto mnohostrannému procesu otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny v ôsmich rôznych uzneseniach;

18.  zdôrazňuje význam aktívnej účasti EÚ a jej členských štátov na tomto medzivládnom procese prostredníctvom vytvorenia pracovnej skupiny, ktorá bude zahŕňať všetky príslušné útvary Komisie, ESVČ, pracovnú skupinu Rady pre ľudské práva a príslušné výbory Európskeho parlamentu na základe zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja;

19.  znovu opakuje svoju výzvu určenú EÚ a jej členským štátom, aby sa skutočne a konštruktívne zapájali do týchto rokovaní a do medzivládneho procesu zameraného na zavŕšenie mandátu otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny; zdôrazňuje prvoradý význam konštruktívneho príspevku EÚ k dosiahnutiu záväznej dohody, ktorá bude účinne riešiť zodpovednosť podnikov za porušovanie ľudských práv a súvisiace problémy;

20.  vyzýva členské štáty OSN, aby zabezpečili, aby sa rokovania vedúce k uzavretiu dohody viedli transparentne a na základe konzultácií so širokou škálou držiteľov práv, ktorých by sa potenciálne mohla zmluva týkať, vrátane organizácií občianskej spoločnosti a platforiem pre obete; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby do svojej rokovacej pozície začlenili zmysluplný prístup založený na rodovej rovnosti;

21.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby akákoľvek revízia alebo budúci strategický dokument spojené so strategickým rámcom a akčným plánom EÚ pre ľudské práva a demokraciu obsahovali jasné ciele a merateľné kritériá pre účasť EÚ na rokovaniach OSN o dohode;

22.  rozhodol sa aj naďalej pozorne sledovať proces rokovaní otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.

(1) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 19.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2018)0230.
(3) https://ec.europa.eu/anti-trafficking/publications/european-commission-sector-guides-implementing-un-guiding-principles-business-and-hum-0_en
(4) http://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/fra-2017-opinion-01-2017-business-human-rights_en.pdf.
(5) http://www.etoconsortium.org/nc/en/main-navigation/library/maastricht-principles/?tx_drblob_pi1%5BdownloadUid%5D=23
(6) https://www.unglobalcompact.org/
(7) Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2018)0066.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2017)0494.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2017)0448.
(13) Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 100.
(14) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 62.
(15) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 33.
(16) Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23.
(17) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101.
(18) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 57.
(19) Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 36.
(20) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 125.
(21) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 47.
(22) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 209.
(23) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 151.
(24) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2017/578031/EXPO_STU(2017)578031_EN.pdf
(25) http://www.oecd.org/corporate/mne/48004323.pdf


Situácia v Jemene
PDF 144kWORD 53k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018 o situácii v Jemene (2018/2853(RSP))
P8_TA(2018)0383RC-B8-0444/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Jemene, najmä uznesenie z 25. februára 2016(1) a z 15. júna 2017(2) o humanitárnej situácii v Jemene, a na uznesenie z 9. júla 2015(3) a 30. novembra 2017(4) o situácii v Jemene,

–  so zreteľom na správu Skupiny významných medzinárodných a regionálnych odborníkov pre otázky Jemenu Rady OSN pre ľudské práva z 28. augusta 2018 o situácii v oblasti ľudských práv v Jemene vrátane ich porušovania a zneužívania od septembra 2014,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej a komisára Christosa Stylianidesa z 13. júna 2018 o najnovšom vývoji v blízkosti jemenského mesta Hudajdá a zo 4. augusta 2018 o leteckých útokoch na mesto Hudajdá,

–  so zreteľom na výročnú správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 24. septembra 2018 o situácii v Jemene,

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady z 25. júna 2018o Jemene,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady OSN z 15. marca 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Jemen zo 6. septembra 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie výkonného riaditeľa Svetového potravinového programu z 19. septembra 2018,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Jemene, najmä na rezolúcie č. 2216 (2015), č. 2201 (2015) a č. 2140 (2014),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a článok 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže konflikt v Jemene pokračuje už štvrtý rok a humanitárnu pomoc potrebuje viac ako 22 miliónov ľudí; keďže vyše 17 miliónov ľudí trpí nedostatkom potravín, pričom viac ako 8 miliónov z nich trpí vážnym nedostatkom potravín a hrozí im smrť hladom; keďže súčasná roztrieštenosť konfliktu je jasným znakom erózie jednoty štátu; keďže situácia v Jemene prináša aj obrovské riziko pre stabilitu tohto regiónu;

B.  keďže konflikt sa začal v roku 2015, keď húthíovskí rebeli s podporou Iránu zvrhli medzinárodne uznávaného prezidenta, ktorý následne na boj proti rebelom a ich spojencom privolal mnohonárodnú koalíciu pod vedením Saudskej Arábie;

C.  keďže od novembra 2017 koalícia pod saudským vedením uvalila blokádu na všetok dovoz na územie pod kontrolou húthíov s výnimkou naliehavej humanitárnej pomoci a dodávok; keďže podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí OCHA má Jemen od začiatku blokády pokrytých len 21 % svojich palivových potrieb a 68 % svojich potrieb v oblasti dovozu potravín; keďže v určitých prípadoch húthíovskí rebeli blokujú dodávky základných zdravotníckych potrieb, potravinovej a humanitárnej pomoci pre mestá pod kontrolou vlády;

D.  keďže v júni 2018 začala koalícia vedená Saudskou Arábiou a Spojené arabské emiráty ofenzívu s cieľom dobyť mesto Hudajdá; keďže podľa aliancie Save the Children boli pri tejto operácii zabité stovky obetí; keďže Hudajdá je najdôležitejší prístav v Jemene a je tranzitným bodom pre až 70 % kritickej potravinovej a humanitárnej pomoci krajiny; keďže podľa OSN od začiatku júna 2018 zutekalo z oblasti Hudajdá takmer 470 tisíc ľudí; keďže ďalší útok na mesto Hudajdá by mal pre civilné obyvateľstvo ničivé dôsledky; keďže strany zúčastnené konfliktu sú povinné umožniť a uľahčiť humanitárnej pomoci vrátane liekov, potravín a ďalších tovarov potrebných na prežitie rýchly a nerušený prechod;

E.  keďže výsledkom rokovaní o prímerí, ktoré viedol osobitný vyslanec OSN pre Jemen Martin Griffiths, bolo dočasné prerušenie ofenzívy; keďže neúspech najnovšieho pokusu o mierové rozhovory v Ženeve viedol 7. septembra 2018 k obnoveniu prejavov nepriateľstva; keďže od začiatku ofenzívy sa počet civilných obetí na životoch zvýšil o 164 %; keďže napriek medzinárodnému tlaku na dosiahnutie stabilného a inkluzívneho politického riešenia krízy sa sporným stranám a ich regionálnym a medzinárodným stúpencom vrátane Saudskej Arábie a Iránu nepodarilo dosiahnuť prímerie ani akúkoľvek dohodu, pričom boje a plošné bombardovanie nestrácajú na intenzite;

F.  keďže pri leteckom útoku, ktorého sa 9. augusta 2018 dopustila koalícia na čele so Saudskou Arábiou, kedy bol zasiahnutý školský autobus na trhu v severnej provincii Sa´da, zahynulo množstvo ľudí, medzi nimi najmenej 40 detí, pričom väčšina z nich bola vo veku do 10 rokov; keďže dva týždne po tomto útoku 24. augusta 2018 nasledoval nový útok koalície pod vedením Saudskej Arábie, pri ktorom bolo zabitých 27 civilných obyvateľov, zväčša detí, ktoré boli na úteku pred násilím v obliehanom meste Hudajdá na juhu krajiny;

G.  keďže kampaň pod vedením Saudskej Arábie a silné letecké bombardovanie vrátane plošných útokov na husto obývané oblasti formou blokády len zhoršujú humanitárne dôsledky vojny; keďže vojnové právo zakazuje úmyselné plošné útoky na civilné obyvateľstvo a civilné ciele, ako sú školy a nemocnice; keďže vzhľadom na zistenia Skupiny významných medzinárodných a regionálnych odborníkov pre otázky Jemenu GEE môžu byť takéto útoky vojnovými zločinmi a osoby, ktoré ich páchajú, môžu byť za tieto zločiny stíhané; keďže vyšetrovaniu údajných vojnových zločinov v Jemene zo strany koalície pod vedením Saudskej Arábie chýba dôveryhodnosť a nevedú k odškodneniu civilných obetí;

H.  keďže od marca 2015 bolo zabitých viac ako 2 500 detí, viac ako 3 500 detí bolo zmrzačených alebo zranených a čoraz viac detí odvádzajú ozbrojené sily v teréne; keďže pokračujúce prejavy nepriateľstva majú vplyv obzvlášť na ženy a deti; keďže podľa organizácie UNICEF školu nenavštevujú takmer dva milióny detí, čo v dôsledku obmedzeného alebo žiadneho prístupu k vzdelávaniu znamená hrozbu pre budúcnosť celej generácie detí v Jemene, pretože sa stávajú zraniteľnými voči odvodom do armády, ako aj voči sexuálnemu násiliu a násiliu na základe svojej rodovej príslušnosti;

I.  keďže v správe z augusta 2018, ktorú vypracoval vysoký komisár OSN pre ľudské práva, sa dospelo k záveru, že existujú primerané dôvody domnievať sa, že všetky strany konfliktu v Jemene sa mohli dopustiť vojnových zločinov; keďže obidve strany konfliktu boli obvinené z ostreľovania zastavaných a husto osídlených oblastí ťažkými zbraňami vrátane útokov na nemocnice a ďalšie nevojenské objekty;

J.  keďže vojna viedla k zničeniu infraštruktúry a kolapsu hospodárstva Jemenu a spôsobila rozsiahly rozvrat, pokiaľ ide o základné komodity a dodávky verejno-prospešných služieb, kanalizáciu a čistú pitnú vodu; keďže koncom roka 2016 sa prakticky zastavilo pravidelné vyplácanie miezd pre až 1,4 milióna civilných zamestnancov jemenského verejného sektora;

K.  keďže prekážky využívania letov OSN medzinárodnými organizáciami v oblasti médií a ľudských práv bránia nezávislému mediálnemu pokrytiu situácie v Jemene a prispievajú ku celosvetovému prehliadaniu konfliktu;

L.  keďže od začiatku konfliktu prudko vzrástlo rodovo motivované sexuálne násilie; keďže už teraz obmedzená kapacita riešiť sexuálne a rodovo motivované násilie v rámci systému trestného súdnictva zlyhala a v súvislosti s praktikami, akými sú únosy a znásilňovanie žien alebo hrozby únosom či znásilnením, s cieľom vynútiť si peniaze od ich rodín a spoločenstva, neuskutočnilo sa žiadne vyšetrovanie;

M.  keďže obhajcovia ľudských práv sú vystavení nepretržitému obťažovaniu, hrozbám a ohováračským kampaniam od všetkých strán konfliktu; keďže obhajkyne ľudských práv, novinárky a aktivistky čelia špecifickej represii na základe svojho pohlavia;

N.  keďže húthijská de facto vláda viedla systémovú kampaň proti obhajcom ľudských práv, novinárom a náboženským menšinám formou obťažovania, svojvoľného a neprimeraného väznenia či nútených zmiznutí a mučenia; keďže 24 Jemenčanov bahájskej menšiny vrátane jedného dieťaťa čelí obvineniam, ktoré by mohli viesť k trestu smrti, a to len za svoje vierovyznanie a pokojné konanie;

O.  keďže húthíovskí rebeli sú obviňovaní z toho, že ich konanie počas obliehania tretieho najväčšieho jemenského mesta Taíz spôsobilo vysoký počet civilných obetí; keďže v oblastiach pod kontrolou vlády vedú voči civilnému obyvateľstvu opotrebovávaciu vojnu; keďže nasadzujú aj zakázané nášľapné míny a odvádzajú deti;

P.  keďže Kamel Jendoubi, predseda skupiny GEE, ktorá pre Radu pre ľudské práva 28. augusta 2018 vydala správu o situácii v oblasti ľudských práv v Jemene, sa stal obeťou ohováračskej kampane, ktorej cieľom je zastrašiť GEE a spochybniť jej zistenia;

Q.  keďže Jemen podpísal Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, ale ešte ho musí ratifikovať; keďže niekoľko ustanovení Rímskeho štatútu vrátane ustanovení o vojnových zločinoch je vyjadrením medzinárodného zvykového práva;

R.  keďže Rusko vo februári 2018 vetovalo uznesenie Bezpečnostnej rady OSN, v ktorom sa zdôrazňuje účasť Iránu na konflikte;

S.  keďže na húthíovských rebelov pod záštitou Iránu sa vzťahuje medzinárodné zbrojné embargo a podľa 18. výročnej správy EÚ o vývoze zbraní členské štáty EÚ pokračovali v povoľovaní dodávok zbraní do Saudskej Arábie aj po eskalácii konfliktu, čo je v rozpore so spoločnou pozíciou Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu(5); keďže niektoré členské štáty EÚ minulý rok čiastočne alebo úplne zastavili dodávky zbaví do Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov; keďže Európsky parlament opakovane vyzval PK/VP, aby v súlade so spoločnou pozíciou 2008/944/SZPB uviedla iniciatívu na zavedenie zbrojného embarga EÚ voči Saudskej Arábii;

T.  keďže na väčšinu útokov, ktoré ozbrojené sily Spojených štátov vykonali v Jemene, boli použité bezpilotné lietadlá; keďže rozhodnutia doplniť zoznamy cieľov operácií bezpilotných lietadiel o určité osoby sa často prijímajú bez súdnych rozhodnutí alebo príkazov; keďže zacielenie na určité osoby a ich následné usmrtenie prebieha sa za určitých okolností môže považovať za protizákonné zabitie;

U.  keďže vojna v Jemene otvorila dvere extrémistickým skupinám (vrátane al-Káidy na Arabskom polostrove AQAP), ktoré tak môžu rozširovať svoju sféru vplyvu a ohrozovať širší región; keďže stabilný a bezpečný Jemen s riadne fungujúcou vládou má rozhodujúci význam pre medzinárodné úsilie zamerané na boj proti extrémizmu a násiliu v širšom regióne aj mimo neho, ako aj pre mier a stabilitu v Jemene samotnom;

V.  keďže stabilita v širšom regióne je pre EÚ mimoriadne dôležitá; keďže EÚ je odhodlaná presadzovať komplexný a strategický prístup zahŕňajúci všetkých príslušných regionálnych aktérov; keďže politické riešenie konfliktu pod záštitou mierovej iniciatívy OSN v Jemene by malo byť prioritou pre EÚ aj pre medzinárodné spoločenstvo ako celok;

W.  keďže EÚ je naďalej odhodlaná poskytovať životne dôležitú pomoc všetkým ľuďom v núdzi v Jemene; keďže EÚ je zároveň – rovnako ako OSN a ostatní darcovia – znepokojená pokračujúcim zužovaním humanitárneho priestoru; keďže od roku 2015 až doteraz prispela EÚ na humanitárnu pomoc Jemenu viac ako 233 miliónmi EUR;

1.  čo najdôraznejšie odsudzuje pokračujúce násilie v Jemene a všetky útoky na civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru; zdôrazňuje svoje obavy z konfliktu, ktorý sa naďalej mení na jednu z najhroznejších humanitárnych, politických a hospodárskych kríz súčasnosti; pripomína všetkým zúčastneným stranám vrátane ich regionálnych a medzinárodných stúpencov, že cielené útoky na civilné obyvateľstvo a občiansku infraštruktúru vrátane nemocníc a zdravotníkov, systémov na zásobovanie vodou a jej odvádzanie, prístavov, letísk a trhov je závažným porušovaním medzinárodného práva;

2.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad stratami na životoch v dôsledku konfliktu a nad utrpením ľudí postihnutých bojmi a vyjadruje sústrasť rodinám obetí; opätovne potvrdzuje svoj záväzok naďalej podporovať Jemen a jemenský ľud;

3.  vyzýva všetky strany konfliktu, aby okamžite zastavili prejavy nepriateľstva; naliehavo žiada Saudskú Arábiu a ďalších aktérov, aby zrušili pretrvávajúcu blokádu Jemenu: vyzýva všetky priamo či nepriamo zúčastnené štáty a relevantných aktérov vrátane Iránu, aby vyvinuli maximálny tlak na to, aby sa všetky strany snažili o zníženie napätia a okamžite skoncovali s poskytovaním politickej, vojenskej a finančnej podpory vojenským aktérom v teréne, a to buď priamo alebo prostredníctvom oprávnených zástupcov;

4.  zdôrazňuje, že len politické a inkluzívne riešenie konfliktu na základe rokovaní môže zabezpečiť obnovenie mieru a zachovanie jednoty, zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti Jemenu; vyzýva všetkých medzinárodných a regionálnych aktérov na konštruktívnu spoluprácu so s účastníkmi v Jemene, aby sa umožnilo zmiernenie konfliktu a jeho urovnanie na základe rokovaní;

5.  podporuje úsilie osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Jemen Martina Griffithsa o obnovenie politického procesu; berie na vedomie jeho vyhlásenie pred Bezpečnostnou radou OSN z 11. septembra 2018, že „napriek neprítomnosti jednej zo strán na minulotýždňových konzultáciách v Ženeve a ich vývoju, ktorý nepochybne nezodpovedal plánom, sa nám podarilo obnoviť politický proces s jednoznačnou podporou jemenského ľudu a medzinárodného spoločenstva“; víta návštevu Martina Griffithsa 16. septembra 2018 v Sana´a; požaduje, aby osobitný vyslanec získal plný a neobmedzený prístup do všetkých častí územia Jemenu; vyzýva PK/VP a všetky členské štáty EÚ, aby s cieľom dosiahnuť inkluzívne urovnanie na základe rokovaní poskytli Martinovi Griffithsovi politickú podporu;

6.  čo najdôraznejšie odsudzuje všetky teroristické útoky; je hlboko znepokojený zvýšenou prítomnosťou zločineckých a teroristických skupín vrátane AQAP a ISIS/Dá’iš v Jemene; žiada všetky strany konfliktu, aby podnikli proti týmto skupinám rázne kroky; odsudzuje prítomnosť cudzích bojovníkov a vyzýva na odsun všetkých takýchto bojovníkov z Jemenu;

7.  vyzýva všetky strany konfliktu, aby umožnili okamžitý a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci do oblastí postihnutých konfliktom na pomoc obyvateľstvu v núdzi; vyzýva Radu a Bezpečnostnú radu OSN, aby pri vykonávaní rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2216 (2015) identifikovali jednotlivcov, ktorí bránia dodávkam humanitárnej pomoci v Jemene a zaviedli proti nim cielené sankcie;

8.  poukazuje na to, že Bezpečnostná rada OSN zdôraznila svoju podporu mechanizmu OSN pre overovanie a inšpekcie UNVIM a že EÚ v plnej miere podporuje ďalšie fungovanie tohto mechanizmu, ako aj plné a neobmedzené vykonávanie jeho mandátu;

9.  vyzýva všetky strany, aby okamžite ukončili všetky útoky na slobodu prejavu a aby prepustili všetkých novinárov a obhajcov ľudských práv zadržiavaných len za to, že si uplatňovali ľudské práva; vyzýva všetky strany, aby v súvislosti s konfliktom prestali brániť práci medzinárodných médií a humanitárnych pracovníkov;

10.  vyzýva všetky strany konfliktu, aby prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie účinného, nestranného a nezávislého vyšetrovania všetkých údajných porušení a poškodzovania ľudských práv a údajných porušení medzinárodného humanitárneho práva, a to v súlade s medzinárodnými normami; vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami o odopieraní slobody náboženského vyznania alebo viery, čoho súčasťou bola diskriminácia, nezákonné zadržiavanie a používanie násilia vrátane sexuálneho násilia a iných druhov násilia na ženách, mužoch, dievčatách i chlapcoch, ktoré je porušením medzinárodných noriem;

11.  vyzýva všetky strany konfliktu, aby prestali odvádzať či využívať deti ako vojakov a zastavili ďalšie vážne porušovanie ich práv páchané v rozpore s príslušným medzinárodným právom a normami; vyzýva všetky strany, aby prepustili všetky deti, ktoré už boli odvedené, a aby spolupracovali s OSN na ich rehabilitácii a opätovnom začlenení do vlastných komunít; podporuje mimoriadne dôležitú prácu fondu UNICEF v Jemene;

12.  vyzýva špecializovaný trestný súd v oblasti kontrolovanej húthíami v Saná, aby oslobodil a prepustil na slobodu Asmáa al-Umajsího, Saída ar-Ruwajšida a Ahmada Báwazíra, ktorí sa stali obeťami násilného zmiznutia, mučenia a boli odsúdení na trest smrti po zjavne nespravodlivom procese v súvislosti za údajné napomáhanie nepriateľskej krajine;

13.  vyzýva špecializovaný trestný súd v meste Saná, aby okamžite prepustil na slobodu 25 osôb vyznávajúcich bahajskú vieru, ktoré sú v súčasnosti zadržiavané za pokojné vyznávanie svojich náboženských úkonov a sú obvinení z činov, za ktoré im hrozí trest smrti;

14.  pripomína všetkým stranám konfliktu, že podľa medzinárodného práva sú zodpovedné za všetky spáchané zločiny; naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali všetky opatrenia potrebné na to, aby boli údajní páchatelia zobraní na zodpovednosť, a to najmä formou vnútroštátneho alebo medzinárodného stíhania jednotlivcov, skupín a organizácií podozrivých z takéhoto porušovania alebo uplatňovaním zásady univerzálnej súdnej právomoci a vyšetrovaním a trestným stíhaním údajných páchateľov trestných činov krutého zaobchádzania v Jemene;

15.  oceňuje prácu skupiny nezávislých významných medzinárodných a regionálnych odborníkov OSN pre otázky Jemenu a vyjadruje plnú solidaritu s jej predsedom Kamelom Jendoubim; víta výročnú správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 24. septembra 2018 o situácii v Jemene, v ktorej Rada OSN pre ľudské práva rozhodla o predĺžení mandátu GEE na obdobie ďalšieho roka, ktorý je na základe oprávnenia Rady pre ľudské práva obnoviteľný tak, aby do neho patrilo aj zhromažďovanie dôkazov o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti páchaných v Jemene s cieľom stíhať a potrestať vinníkov takýchto porušení; požaduje, aby bola situácia v Jemene predložená Medzinárodnému trestnému súdu ICC; naliehavo žiada Jemen, aby sa pripojil k ICC, ak nebude možné obrátiť sa na Bezpečnostnú radu OSN, čo by umožnilo stíhanie všetkých tých, ktorí sú zodpovední za zločiny spáchané počas konfliktu;

16.  vyzýva Európsku úniu a všetky členské štáty, aby skupine GEE poskytovali súdržnú, rýchlu a účinnú podporu vo všetkých relevantných orgánoch OSN, a najmä v Rade pre ľudské práva;

17.  naliehavo vyzýva Radu, PK/VP a členské štáty, aby sa postavili proti mimosúdnym popravám vrátane používania bezpilotných lietadiel, opätovne potvrdili pozíciu EÚ v rámci medzinárodného práva a zabezpečili, že členské štáty nebudú páchať ani umožňovať nezákonné smrtiace operácia ani sa na nich ináč zúčastňovať; nalieha na Radu, aby prijala spoločnú pozíciu EÚ o používaní ozbrojených bezpilotných lietadiel;

18.  vyzýva EÚ, aby na nadchádzajúcom zasadnutí Rady pre ľudské práva nastolila otázku členstva štátov s vysoko otáznou minulosťou v oblasti ľudských práv;

19.  naliehavo vyzýva PK/VP, ESVČ a členské štáty, aby s krajinami v tomto regióne pokračovali v dialógu o ľudských právach a základných slobodách; vyjadruje pripravenosť viesť konštruktívny a otvorený dialóg s orgánmi krajín v tomto regióne o plnení ich medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv; vyzýva na výmenu odborných znalostí týkajúcich sa spravodlivosti a právnych záležitostí s cieľom posilniť ochranu práv jednotlivcov v krajinách tohto regiónu;

20.  vyzýva Radu, aby účinne presadzovala dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva, ako je stanovené v príslušných usmerneniach EÚ; predovšetkým opätovne zdôrazňuje, že všetky členské štáty EÚ musia prísne uplatňovať pravidlá stanovené v spoločnej pozícii 2008/944/SZBP; pripomína v tejto súvislosti, uznesenia Európskeho parlamentu z 25. februára 2016 a 30. novembra 2017 o situácii v Jemene; naliehavo vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby sa v tejto súvislosti zdržali predaja zbraní a akéhokoľvek vojenského vybavenia do Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a ktorémukoľvek členovi medzinárodnej koalície, ako aj jemenskej vláde a ostatným stranám tohto konfliktu;

21.  odsudzuje, že v dôsledku leteckých útokov koalície vedenej Saudskou Arábiou bolo zničené jemenské kultúrne dedičstvo vrátane historickej časti mesta Saná a historického mesta Zabid; vyjadruje poľutovanie nad týmto zničením a pripomína zodpovednosť koalície za toto zničenie a zdôrazňuje, že sa bude zodpovedať aj za takéto činy; žiada generálneho tajomníka OSN, aby zvolal Bezpečnostnú radu s cieľom prijať rezolúciu o ochrane všetkých kultúrnych miest ohrozených konfliktom v Jemene;

22.  víta plán humanitárnej pomoci OSN pre Jemen na rok 2018 a darcovské podujatie na vysokej úrovni pre humanitárnu krízu v Jemene, ktoré sa konalo v roku 2018 a na ktorom sa medzinárodní darcovia zaviazali prispieť viac ako 2 miliardami USD; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že finančné prostriedky pre Jemen ešte stále chýbajú; víta to, že EÚ sa zaviazala pomáhať tým, ktorých konflikt v Jemene postihol, a prisľúbila pomoc vo výške 107,5 milióna EUR; vyzýva všetkých darcov, aby svoje záväzky urýchlene uhradili; víta to, že EÚ bude Jemenu naďalej poskytovať rozvojovú pomoc, pričom prednosť budú mať intervencie zamerané na stabilizáciu krajiny tak, aby sa realizovala v stabilných oblastiach s miestnymi orgánmi na podporu odolnosti, pomoc pri zachovaní fungovania základných služieb a podpore trvalo udržateľného živobytia pre komunity;

23.  vyhradzuje si právo venovať sa tejto záležitosti až dovtedy, kým rokovania neprinesú riešenie; odporúča, aby Podvýbor pre ľudské práva monitoroval vývoj v oblasti ľudských práv v Jemene a vypracoval správu o porušovaní ľudských a občianskych práv v krajine;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov a vláde Jemenu.

(1) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 142.
(2) Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 146.
(3) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 93.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0473.
(5) Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99.


Boj proti colným podvodom a ochrana vlastných zdrojov EÚ
PDF 129kWORD 45k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2018 o boji proti colným podvodom a ochrane vlastných zdrojov EÚ (2018/2747(RSP))
P8_TA(2018)0384B8-0400/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na sedemnástu správu Európskeho úradu pre boj proti podvodom za rok 2016,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry(2), rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1094 z 1. augusta 2018, ktorým sa potvrdzuje účasť Holandska na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry(3) a rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1103 zo 7. augusta 2018, ktorým sa potvrdzuje účasť Malty na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie(5), a s ním súvisiace delegované a vykonávacie akty,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. apríla 2016 o akčnom pláne v oblasti DPH (COM(2016)0148),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 24/2015 z 3. marca 2016 s názvom Boj proti podvodom v oblasti DPH vnútri Spoločenstva: ďalšie opatrenia sú potrebné,

–  so zreteľom na colný režim 42, ktorým sa stanovuje oslobodenie od DPH pre tovar dovezený do jedného členského štátu, ak bude následne odoslaný do iného členského štátu,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(6),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 19/2017 z 5. decembra 2017 s názvom „Dovozné postupy: nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie ovplyvňujú finančné záujmy EÚ“,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre kontrolu rozpočtu,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže tradičné vlastné zdroje, najmä clá na dovoz z tretích krajín do EÚ a odvody z výroby cukru, predstavujú približne 12,8 % vlastných zdrojov EÚ;

B.  keďže začiatkom roka 2017 Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) ukončil vyšetrovanie colných podvodov v Spojenom kráľovstve a jeho výsledky sú uvedené v správe o činnosti úradu OLAF za rok 2017;

C.  keďže OLAF vyčíslil stratu vlastných rozpočtových zdrojov EÚ za obdobie rokov 2013 – 2016 na 1,987 mld. EUR z dôvodu neuhradených ciel z textilu a obuvi dovážaných z Číny cez Spojené kráľovstvo;

D.  keďže na porovnanie v roku 2016 OLAF v dôsledku 272 uskutočnených vyšetrovaní odporučil vymáhať celkovo 631,1 milióna EUR;

E.  keďže uvedený podvod zahŕňa podhodnotenie, pričom dovozcovia môžu nadobudnúť zisk nezaplatením cla a súvisiacich daní, pretože zaplatia podstatne menej ako majú podľa zákona;

F.  keďže vyšetrovaním sa zároveň odhalil značný únik na DPH v súvislosti s dovozmi cez Spojené kráľovstvo, ku ktorému došlo v dôsledku zneužitia odkladu splatnosti DPH, tzv. colného režimu 42; keďže tieto straty sa súhrnne odhadujú na približne 3,2 miliardy EUR počas rokov 2013 až 2016, čo zároveň predstavuje stratu pre rozpočet EÚ;

G.  keďže OLAF vydal pre Generálne riaditeľstvo Komisie pre rozpočet finančné odporúčanie, pre Generálne riaditeľstvo Komisie pre dane a colnú úniu administratívne odporúčanie a pre generálnu prokuratúru Spojeného kráľovstva súdne odporúčanie na začatie súdneho konania proti osobám podieľajúcim sa na podvodnom vyhýbaní sa clám a proti osobám, ktoré sa vedome zúčastňujú na legalizácii príjmov z tohto trestného činu;

H.  keďže OLAF v súčasnosti vyšetruje nové colné prípady podhodnotenia, ktoré sa týkajú prístavu Pireus v Grécku, čo pre zdroje EÚ predstavuje vážnu stratu a odhaduje sa, že Taliansko v dôsledku toho prišlo o desiatky miliónov eur na nezaplatenej DPH, hoci konečná suma môže byť oveľa vyššie, keďže vyšetrovanie stále prebieha;

I.  keďže prípady zo Spojeného kráľovstva a Grécka ani zďaleka nie sú ojedinelé a mali by slúžiť ako spúšťací mechanizmus pre prijatie potrebných opatrení;

J.  keďže Európsky dvor audítorov poukázal na to, že členským štátom chýba harmonizované a štandardizované uplatňovanie colných kontrol a že to môže motivovať podvodníkov k využívaniu najslabšieho spojenia v reťazci na realizáciu podvodného dovozu;

1.  víta postup v prípade nesplnenia povinnosti, ktorý začala Komisia 8. marca 2018 v nadväznosti na prípad colných podvodov v Spojenom kráľovstve;

2.  vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia s cieľom vymôcť nevybraté vlastné zdroje EÚ a začleniť ich do rozpočtu EÚ;

3.  vyzýva Generálne riaditeľstvo pre dane a colnú úniu, aby prijalo opatrenia na zabránenie budúcemu zneužívaniu colného režimu 42;

4.  žiada, aby Komisia zohľadnila odporúčania úradu OLAF a zodpovedajúcim spôsobom o tom informovala a vyjadruje poľutovanie nad tým, že môže trvať až 10 rokov, kým sa finančné prostriedky podarí získať späť;

5.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty budú v plnom rozsahu dodržiavať ustanovenia Colného kódexu Únie, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2016, a objasnila všetky nejasné ustanovenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že uplatňovanie spoločných pravidiel colnými orgánmi bude prebiehať spôsobom, ktorým sa bude účinne zabraňovať podvodom vrátane karuselových podvodov, a posilnia sa kontroly v prístavoch, na letiskách, pozemných hraniciach a na internete;

6.  vyzýva Komisiu, aby prispela k dokončeniu a finančnej udržateľnosti colných informačných systémov EÚ;

7.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala vhodnú metodiku a pravidelné odhady colného deficitu od roku 2019 a každých šesť mesiacov o tom predkladala správu Európskemu parlamentu;

8.  vyzýva Radu, aby s Európskym parlamentom dosiahli rýchlu dohodu o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie s cieľom umožniť harmonizované administratívne sankcie a uplatňovanie rovnakých kritérií pri posudzovaní porušení; pripomína, že Európsky parlament prijal svoju pozíciu v októbri 2016; vyzýva Komisiu, aby túto dohodu uľahčila;

9.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nie všetky členské štáty EÚ súhlasili, že budú súčasťou Európskej prokuratúry;

10.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr ukončili diskusie o zavedení konečného systému DPH, ktorého cieľom je harmonizovať spôsob, akým sa DPH vyberá a platí v celej EÚ, aby sa okrem iného predišlo podvodom;

11.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala akčný plán na zabezpečenie úplného a včasného vykonávania nariadení o DPH vo všetkých členských štátoch s cieľom zabezpečiť tieto vlastné zdroje EÚ;

12.  vyzýva Komisiu, aby zvážila presunutie zodpovednosti colných orgánov z vnútroštátnej na úroveň EÚ, pokiaľ ide o zabezpečenie harmonizovaného uplatňovania na všetkých miestach vstupu do EÚ, monitorovanie výkonu a činnosti colných správ a zber a spracovanie colných údajov;

13.  víta ciele nariadenia (EÚ) č. 1294/2013, ktorým sa ustanovuje program Colníctvo 2020(7), podporovať colné orgány pri ochrane finančných a hospodárskych záujmov Únie a členských štátov vrátane boja proti podvodom; zdôrazňuje, že Komisia musí prijať primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Únie uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29.
(2) Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 196, 2.8.2018, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 201, 8.8.2018, s. 2.
(5) Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.
(7) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 209.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia