Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia (EÚ) č. 168/2013, pokiaľ ide o uplatňovanie normy Euro 5 pri typovom schvaľovaní dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek (COM(2018)0137 – C8-0120/2018 – 2018/0065(COD))

P8_TA(2018)0466 A8-0346/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0137),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8‑0120/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2018(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 14. novembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0346/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 29. novembra 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o zmene nariadenia (EÚ) č. 168/2013, pokiaľ ide o uplatňovanie normy Euro 5 pri typovom schvaľovaní dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/129.)

(1) Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 32.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (kodifikované znenie) (COM(2018)0316 – C8-0210/2018 – 2018/0160(COD))

P8_TA(2018)0467 A8-0387/2018

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0316),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0210/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994   - Zrýchlená pracovná metóda pre úradnú kodifikáciu právnych textov(1),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0387/2018),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 29. novembra 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/125.)

(1) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 29. novembra 2018 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014, pokiaľ ide o opätovné viazanie zostávajúcich súm viazaných na podporu vykonávania rozhodnutí Rady (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601 alebo ich pridelenie na iné opatrenia v rámci národných programov (COM(2018)0719 – C8-0448/2018 – 2018/0371(COD))(1)

P8_TA(2018)0468 A8-0370/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 1 (1)  Cieľom tohto nariadenia je umožniť opätovné viazanie zostávajúcich súm viazaných na podporu vykonávania rozhodnutí Rady (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/20148 alebo ich pridelenie na iné opatrenia v rámci národných programov v súlade s prioritami Únie a potrebami členských štátov v oblasti migrácie a azylu. (1)  Cieľom tohto nariadenia je umožniť opätovné viazanie zostávajúcich súm viazaných na podporu vykonávania rozhodnutí Rady (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/20148 alebo ich pridelenie na iné opatrenia v rámci národných programov v súlade s prioritami Únie a potrebami členských štátov v osobitných oblastiach migrácie a azylu. Takisto treba zabezpečiť, aby takéto opätovné viazanie alebo pridelenie prebehlo transparentným spôsobom. _____________ __________________ 8.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu a ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2008/381/ES a rušia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES a č. 575/2007/ES a rozhodnutie Rady 2007/435/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 168). 8.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu a ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2008/381/ES a rušia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES a č. 575/2007/ES a rozhodnutie Rady 2007/435/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 168). Pozmeňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4 (4)  Členské štáty by mali mať možnosť využiť uvedené sumy na pokračovanie vo vykonávaní premiestnenia prostredníctvom ich opätovného viazania na tie isté opatrenia v rámci národných programov. Okrem toho by malo byť možné, pod podmienkou riadneho odôvodnenia v revízii národných programov členských štátov, použiť tieto finančné prostriedky aj na riešenie iných výziev v oblasti migrácie a azylu v súlade s nariadením o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu. Potreby členských štátov v týchto oblastiach sú naďalej značné. Opätovné viazanie uvedených súm na rovnaké opatrenia alebo ich presun na iné opatrenia v rámci národných programov by mali byť možné iba raz a so súhlasom Komisie. (4)  Členské štáty by mali mať možnosť využiť uvedené sumy na pokračovanie vo vykonávaní premiestnenia prostredníctvom ich opätovného viazania na tie isté opatrenia v rámci národných programov. Členské štáty by mali minimálne opätovne viazať 20 % z týchto súm na opatrenia v rámci národných programov, na premiestnenie žiadateľov o medzinárodnú ochranu alebo premiestnenie osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, alebo na presídlenie a iné ad hoc humanitárne prijatie. Pokiaľ ide o zostatok týchto súm, mala by existovať možnosť, za predpokladu riadneho odôvodnenia v revízii národných programov členských štátov, financovať osobitné opatrenia stanovené v kapitolách II a III v oblasti migrácie a azylu, v súlade s nariadením o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu, najmä pri rozvoji aspektov spoločného európskeho azylového systému, predovšetkým zlúčenia rodiny, alebo na podporu legálnej migrácie do členských štátov a presadzovanie účinnej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín. Potreby členských štátov v uvedených oblastiach sú naďalej značné. Opätovné viazanie uvedených súm na rovnaké opatrenia alebo ich presun na iné opatrenia v rámci národných programov by mali byť možné iba raz a so súhlasom Komisie. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prideľovanie finančných prostriedkov prebiehalo plne v súlade so zásadami stanovenými v nariadení o rozpočtových pravidlách, najmä pokiaľ ide o účinnosť a transparentnosť. Pozmeňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 5 (5)  Cieľová skupina oprávnená na premiestnenie by sa mala rozšíriť s cieľom poskytnúť členským štátom väčšiu flexibilitu pri vykonávaní premiestnení. (5)  Cieľová skupina oprávnená na premiestnenie, ako aj krajiny, z ktorých k premiestneniu dochádza, by sa mala rozšíriť s cieľom poskytnúť členským štátom väčšiu flexibilitu pri vykonávaní premiestnení. Prioritou by malo byť premiestnenie maloletých osôb bez sprievodu, iných zraniteľných žiadateľov a rodinných príslušníkov osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana. Pozmeňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7 (7)  Členské štáty by mali mať tiež dostatok času na použitie opätovne viazaných súm na tie isté opatrenia alebo presunutie súm na iné opatrenia pred zrušením ich viazanosti. Preto ak Komisia schváli takéto opätovné viazanie alebo presuny súm v rámci národného programu, príslušné sumy by sa mali považovať za viazané v roku revízie národného programu, ktorou sa schvaľuje príslušné opätovné viazanie alebo presun. (7)  Členské štáty by mali mať tiež dostatok času na použitie opätovne viazaných súm na tie isté opatrenia alebo presunutie súm na iné osobitné opatrenia pred zrušením ich viazanosti. Preto ak Komisia schváli takéto opätovné viazanie alebo presuny súm v rámci národného programu, príslušné sumy by sa mali považovať za viazané v roku revízie národného programu, ktorou sa schvaľuje príslušné opätovné viazanie alebo presun. Pozmeňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7 a (nové) (7a)  Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade podávať každoročne správy o využívaní zdrojov na presun žiadateľov o medzinárodnú ochranu a osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, najmä pokiaľ ide o presuny na iné opatrenia v rámci národného programu a opätovné viazanie. Pozmeňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 12 a (nové) (12a)  Pokiaľ do konca roka 2018 nedôjde k zmene nariadenia (EÚ) č. 516/2014, členské štáty už nebudú mať k dispozícii príslušné finančné prostriedky na použitie v rámci národných programov podporovaných z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Vzhľadom na naliehavú potrebu zmeniť nariadenie (EÚ) č. 516/2014 je vhodné stanoviť výnimku z osemtýždňovej lehoty uvedenej v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Pozmeňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod -1 (nový) Nariadenie (EÚ) č. 516/2014 Článok 18 – názov -1.  Názov sa nahrádza takto: Zdroje na presun osôb s postavením medzinárodnej ochrany „Zdroje na presun žiadateľov o medzinárodnú ochranu alebo osôb s postavením medzinárodnej ochrany“ Pozmeňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 1 Nariadenie (EÚ) č. 516/2014 Článok 18 – odsek 1 1.  V odseku 1 sa slová „každú osobu s postavením medzinárodnej ochrany“ nahrádzajú slovami „každého žiadateľa o medzinárodnú ochranu alebo každú osobu s postavením medzinárodnej ochrany“; vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 1 a (nový) Nariadenie (EÚ) č. 516/2014 Článok 18 – odsek 1 1a.  Odsek 1 sa nahrádza takto: 1.  Na účely vykonávania zásady solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti a so zreteľom na vývoj politík Únie počas obdobia čerpania z fondu členské štáty okrem pridelenej sumy vypočítanej v súlade s článkom 15 ods. 1 písm. a) dostanú dodatočnú sumu, ako sa uvádza v článku 15 ods. 2 písm. b), a to ako jednorazovú platbu 6 000 EUR za každú osobu s postavením medzinárodnej ochrany presunutú z iného členského štátu. „1. Na účely vykonávania zásady solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti a so zreteľom na vývoj politík Únie počas obdobia čerpania z fondu členské štáty okrem pridelenej sumy vypočítanej v súlade s článkom 15 ods. 1 písm. a) dostanú dodatočnú sumu, ako sa uvádza v článku 15 ods. 2 písm. b), a to ako jednorazovú platbu 10 000 EUR za každého žiadateľa o medzinárodnú ochranu a osobu s postavením medzinárodnej ochrany presunutú z iného členského štátu.“ Pozmeňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 Nariadenie (EÚ) č. 516/2014 Článok 18 – odsek 3 3.  Dodatočné sumy uvedené v odseku 1 tohto článku sa členským štátom prvýkrát pridelia na základe individuálnych rozhodnutí o financovaní, ktorými sa schvaľuje ich národný program v súlade s postupom stanoveným v článku 14 nariadenia (EÚ) č. 514/2014, a neskôr na základe rozhodnutia o financovaní, ktoré tvorí prílohu rozhodnutia, ktorým sa schvaľuje ich národný program. Opätovné viazanie týchto súm na tie isté opatrenia v rámci národného programu alebo ich presun na iné opatrenia v rámci národného programu možno zrealizovať za predpokladu, že je to riadne odôvodnené v revízii príslušného národného programu. Sumu možno opätovne viazať alebo presunúť len raz. Komisia schváli opätovné viazanie alebo presun prostredníctvom revízie národného programu.; 3.  Dodatočné sumy uvedené v odseku 1 tohto článku sa členským štátom prvýkrát pridelia na základe individuálnych rozhodnutí o financovaní, ktorými sa schvaľuje ich národný program v súlade s postupom stanoveným v článku 14 nariadenia (EÚ) č. 514/2014, a neskôr na základe rozhodnutia o financovaní, ktoré tvorí prílohu rozhodnutia, ktorým sa schvaľuje ich národný program. Opätovné viazanie týchto súm na tie isté opatrenia v rámci národného programu alebo ich presun na iné osobitné opatrenia stanovené v kapitolách II a III tohto nariadenia v rámci národného programu možno zrealizovať za predpokladu, že je to riadne odôvodnené v revízii príslušného národného programu. Sumu možno opätovne viazať alebo presunúť len raz. Komisia schváli opätovné viazanie alebo presun prostredníctvom revízie národného programu. Finančné prostriedky sa prideľujú transparentne a efektívne v súlade s cieľmi národného programu. Pokiaľ ide o sumy vyplývajúce z dočasných opatrení stanovených v rozhodnutiach (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601, najmenej 20 % zo súm, ktoré sa majú opätovne viazať, sa opätovne viažu na opatrenia v rámci národných programov na premiestnenie žiadateľov o medzinárodnú ochranu alebo premiestnenie osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, alebo na presídlenie a iné ad hoc humanitárne prijatie. Pozmeňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 3 Nariadenie (EÚ) č. 516/2014 Článok 18 – odsek 3a 3a.  Ak sú sumy vyplývajúce z dočasných opatrení stanovených v rozhodnutiach (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601 opätovne viazané na tie isté opatrenia v rámci národného programu alebo presunuté na iné opatrenia v rámci národného programu v súlade s odsekom 3, na účely článku 50 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 514/2014 sa príslušné sumy považujú za viazané v roku revízie národného programu, ktorou sa schvaľuje dotknuté opätovné viazanie alebo presun. 3a.  Ak sú sumy vyplývajúce z dočasných opatrení stanovených v rozhodnutiach (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601 opätovne viazané na tie isté opatrenia v rámci národného programu alebo presunuté na iné osobitné opatrenia v rámci národného programu v súlade s odsekom 3, na účely článku 50 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 514/2014 sa príslušné sumy považujú za viazané v roku revízie národného programu, ktorou sa schvaľuje dotknuté opätovné viazanie alebo presun. Pozmeňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 3 Nariadenie (EÚ) č. 516/2014 Článok 18 – odsek 3 c (nový) 3c.  Komisia každoročne predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto článku, najmä pokiaľ ide o presuny súm na iné opatrenia v rámci národných programov a opätovné viazanie. Pozmeňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 4 Nariadenie (EÚ) č. 516/2014 Článok 18 – odsek 4 4.  V odseku 4 sa slová „osôb s postavením medzinárodnej ochrany“ nahrádzajú slovami „žiadateľov o medzinárodnú ochranu alebo osôb s postavením medzinárodnej ochrany“. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 4 a (nový) Nariadenie (EÚ) č. 516/2014 Článok 18 – odsek 4 4a.  Odsek 4 sa nahrádza takto: 4.  Aby Komisia mohla účinne sledovať ciele, ktorými sú solidarita a rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty, ako sa uvádza v článku 80 ZFEÚ, má právomoc prijať v závislosti od dostupných zdrojov delegované akty v súlade s článkom 26 tohto nariadenia s cieľom upraviť jednorazové platby uvedené v odseku 1 tohto článku, a to najmä pri zohľadnení aktuálnej miery inflácie, relevantného vývoja v oblasti presunu osôb s postavením medzinárodnej ochrany z jedného členského štátu do druhého, ako aj faktorov, ktoré môžu optimalizovať používanie finančného stimulu, ktorým sú jednorazové platby. „4. Aby Komisia mohla účinne sledovať ciele, ktorými sú solidarita a rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty, ako sa uvádza v článku 80 ZFEÚ, má právomoc prijať v závislosti od dostupných zdrojov delegované akty v súlade s článkom 26 tohto nariadenia s cieľom upraviť jednorazové platby uvedené v odseku 1 tohto článku, a to najmä pri zohľadnení aktuálnej miery inflácie, relevantného vývoja v oblasti presunu žiadateľov o medzinárodnú ochranu a osôb s postavením medzinárodnej ochrany z jedného členského štátu do druhého a na presídlenie a iné ad hoc humanitárne prijatie, ako aj faktorov, ktoré môžu optimalizovať používanie finančného stimulu, ktorým sú jednorazové platby.“

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0370/2018).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o pristúpení Samoy k Dočasnej dohode o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na druhej strane (12281/2018 – C8-0434/2018 – 2018/0291(NLE))

P8_TA(2018)0469 A8-0376/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12281/2018),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0434/2018),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2016 o budúcnosti vzťahov medzi štátmi AKT a EÚ po roku 2020(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2011 o Dočasnej dohode o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na druhej strane(2),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi skupinou afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (ďalej len „Dohoda z Cotonou“)(3),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0376/2018),

1.  udeľuje súhlas s pristúpením Samoy k dohode;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Samoy.

(1) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 2. (2) Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 19. (3) Ú. v. EÚ L 317, 15.12.2000, s. 3.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2018 o návrhu na vymenovanie predsedu Rady pre dohľad Európskej centrálnej banky (N8-0120/2018 – C8-0466/2018 – 2018/0905(NLE))

P8_TA(2018)0470 A8-0380/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Európskej centrálnej banky zo 7. novembra 2018 na vymenovanie predsedu Rady pre dohľad Európskej centrálnej banky (C8-0466/2018),

–  so zreteľom na článok 26 ods. 3 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou o praktických postupoch uplatňovania demokratickej zodpovednosti a vykonávania dohľadu nad plnením úloh, ktorými bola poverená ECB v rámci jednotného mechanizmu dohľadu(2),

–  so zreteľom na článok 122a rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0380/2018),

A.  keďže v článku 26 ods. 3 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 sa stanovuje, že Európska centrálna banka má predložiť Európskemu parlamentu návrh na vymenovanie predsedu jej rady pre dohľad a že predseda sa vyberá prostredníctvom otvoreného výberového konania spomedzi uznávaných a skúsených osobností v oblasti bankových a finančných záležitostí, ktoré nie sú členmi Rady guvernérov;

B.  keďže v článku 26 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 sa stanovuje, že pri vymenúvaní členov rady pre dohľad v súlade s uvedeným nariadením sa dodržiavajú zásady rodovej rovnosti, skúsenosti a kvalifikovanosti;

C.  keďže Európska centrálna banka listom zo 7. novembra 2018 predložila Európskemu parlamentu návrh na vymenovanie Andreu Enria za predsedu rady pre dohľad;

D.  keďže Výbor pre hospodárske a menové veci Európskeho parlamentu následne pristúpil k posúdeniu kvalifikácie navrhovaného kandidáta, najmä z hľadiska požiadaviek uvedených v článku 26 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013; keďže pri vykonávaní tohto posúdenia výbor dostal životopis navrhovaného kandidáta;

E.  keďže výbor 20. novembra 2018 uskutočnil vypočutie navrhovaného kandidáta, počas ktorého kandidát predniesol úvodné vyhlásenie a potom odpovedal na otázky členov výboru;

1.  schvaľuje návrh Európskej centrálnej banky na vymenovanie Andreu Enria za predsedu Rady pre dohľad Európskej centrálnej banky;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Európskej centrálnej banke, Rade, ako aj vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63. (2) Ú. v. EÚ L 320, 30.11.2013, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť Grécka – EGF/2018/003 EL/Attica publishing) (COM(2018)0667 – C8-0430/2018 – 2018/2240(BUD))

P8_TA(2018)0471 A8-0377/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0667 – C8‑0430/2018),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (ďalej len „nariadenie o EGF“),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (ďalej lej „MID z 2. decembra 2013“), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0377/2018),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorých zasiahli dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu či dôsledky globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť im pri opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť poskytovaná dynamicky a dostupná čo najrýchlejšie a najefektívnejšie;

C.  keďže Grécko podalo žiadosť EGF/2018/003 EL/Attica publishing o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepustenia 550 pracovníkov v odvetví ekonomickej činnosti zaradenom do divízie 58 klasifikácie NACE Revision 2 (nakladateľské činnosti) v gréckom regióne Atika (EL30) úrovne NUTS 2;

D.  keďže žiadosť vychádza z kritérií zásahu uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia o EGF, podľa ktorého musí byť v referenčnom období deviatich mesiacov prepustených najmenej 500 pracovníkov v podnikoch, ktoré pôsobia v rovnakom hospodárskom odvetví vymedzenom ako úroveň divízie NACE Revision 2 a nachádzajú sa v jednom alebo dvoch susediacich regiónoch, alebo vo viac ako dvoch susediacich regiónoch vymedzených ako regióny úrovne NUTS 2 za predpokladu, že v dvoch z týchto regiónov spolu v rámci jedného členského štátu je dotknutých viac ako 500 pracovníkov;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia o EGF sú splnené, a že Grécko má preto podľa uvedeného nariadenia nárok na finančný príspevok vo výške 2 308 500 EUR, čo predstavuje 60 % celkových nákladov vo výške 3 847 500 EUR;

2.  poznamenáva, že grécke orgány podali žiadosť 22. mája 2018 a že na základe dodatočných informácií, ktoré Grécko poskytlo, Komisia 4. októbra 2018 dokončila svoje hodnotenie a v ten istý deň o tom informovala Európsky parlament, pričom dodržala lehotu 12 týždňov;

3.  poznamenáva, že Grécko tvrdí, že prepúšťanie je spojené s celosvetovou finančnou a hospodárskou krízou, konkrétnejšie s jej účinkami na grécke hospodárstvo vrátane poklesu reálneho HDP na obyvateľa, rastúcej nezamestnanosti, zníženia platov a zníženého príjmu domácností spolu s rýchlym digitálnym vývojom, ktorý spoločne so škrtmi vo výdavkoch na reklamu zo strany dôležitých inzerentov mení nakladateľský sektor; konštatuje, že toto odvetvie čelí poklesu príjmov z reklamy aj z predaja;

4.  pripomína, že sa očakáva, že prepúšťanie, ku ktorému došlo v troch podnikoch v gréckom nakladateľskom sektore, bude mať veľmi nepriaznivý vplyv na miestne hospodárstvo, a že dôsledkom prepúšťania je aj to, že je veľmi ťažké pracovníkov opätovne zamestnať vzhľadom na nedostatok pracovných miest, nedostatok kurzov odbornej prípravy, ktoré zodpovedajú uznaným potrebám na pracovnom trhu, a vysoký počet uchádzačov o zamestnanie;

5.  so znepokojením zdôrazňuje, že región Atika predstavuje veľký podiel nezamestnanosti a dlhodobej nezamestnanosti v Grécku, kde je nezamestnanosť stále vysoká;

6.  pripomína, že toto je už druhá žiadosť Grécka o finančný príspevok z EGF v súvislosti s prepúšťaním v odvetví nakladateľských činností v regióne Atika, pričom prvá žiadosť EGF/2014/018 bola predložená v roku 2014 a bolo o nej rozhodnuté kladne(4);

7.  poznamenáva, že žiadosť sa týka 550 prepustených pracovníkov, ktorých veľký podiel tvoria ženy (41,82 %); dodáva, že 14,73 % prepustených pracovníkov má viac ako 55 rokov a 1,6 % má menej ako 30 rokov; vzhľadom na túto skutočnosť uznáva dôležitosť aktívnych opatrení na trhu práce spolufinancovaných z EGF vzhľadom na zvyšovanie šancí týchto rizikových skupín opätovne sa začleniť do trhu práce;

8.  víta skutočnosť, že plánovaná ponuka odbornej prípravy zohľadňuje ponaučenia zo žiadosti EGF/2014/018 GR/Attica, v prípade ktorej sa podľa prebiehajúceho hodnotenia dosiahla dobrá miera integrácie;

9.  konštatuje, že pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), sa neplánujú žiadne opatrenia napriek tomu, že podiel týchto ľudí v Grécku zostáva na vysokej úrovni;

10.  zdôrazňuje, že finančné príspevky sú podmienené aktívnou účasťou cieľových príjemcov a môžu byť skutočným stimulom v konkrétnom hospodárskom kontexte Grécka;

11.  konštatuje, že finančné príspevky a stimuly, t. j. náborové stimuly a príspevky na hľadanie zamestnania a odbornú prípravu, sa približujú maximálnemu podielu 35 % stanovenému v nariadení o EGF;

12.  poznamenáva, že Grécko plánuje päť typov opatrení pre prepustených pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje táto žiadosť: i) profesijné poradenstvo a pomoc pri hľadaní zamestnania, ii) odborná príprava, rekvalifikácia a odborné vzdelávanie v súlade s potrebami trhu práce, iii) príspevok na založenie podniku, iv) príspevok na hľadanie zamestnania a odbornú prípravu, v) náborové stimuly;

13.  berie na vedomie, že koordinovaný balík personalizovaných služieb bol vypracovaný po konzultácii so zástupcami Únie novinárov aténskych denníkov (ΕΣΗΕΑ), Združenia pracovníkov aténskych denných publikácií (ΕΠΗΕΑ) a ministerstva práce;

14.  zdôrazňuje, že grécke orgány potvrdili, že na uvedené oprávnené opatrenia nedostávajú pomoc z iných fondov ani finančných nástrojov Únie a že sa zabráni akémukoľvek dvojitému financovaniu;

15.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

16.  opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví, a v tejto súvislosti víta potvrdenie Grécka;

17.  vyzýva Komisiu, aby vnútroštátne orgány nabádala, aby v budúcich návrhoch uvádzali podrobnejšie informácie o odvetviach, ktoré majú vyhliadky na rast, a mohli by preto poskytnúť ľuďom prácu, a aby zbierali potvrdené údaje o dosahu financovania z EGF vrátane údajov o kvalite pracovných miest a o miere opätovného začlenenia do trhu práce dosiahnutej vďaka EGF;

18.  opätovne vyzýva Komisiu, aby zabezpečila verejný prístup ku všetkým dokumentom súvisiacim s prípadmi EGF;

19.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

20.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na základe žiadosti Grécka – EGF/2018/003 EL/Attica publishing

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2019/275.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (4) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/644 z 15. apríla 2015 o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť EGF/2014/018 GR/Attica broadcasting z Grécka) (Ú. v. EÚ L 106, 24.4.2015, s. 29).

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 29. novembra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, pokiaľ ide o pravidlá vzťahujúce sa na dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc (COM(2017)0571 – C8-0326/2017 – 2017/0245(COD))(1)

P8_TA(2018)0472 A8-0356/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie -1 (nové) (-1)  Jedným z hlavných úspechov Únie je vytvorenie priestoru, v rámci ktorého je zaručený voľný pohyb osôb cez vnútorné hranice. Riadne fungovanie a posilnenie tohto priestoru založeného na dôvere a solidarite by malo byť spoločným cieľom Únie a členských štátov, ktoré súhlasili s tým, že budú jeho súčasťou. Zároveň je potrebné spoločne reagovať na situácie, ktoré majú závažný dosah na verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť tohto priestoru alebo jeho častí, a to umožnením dočasného obnovenia kontroly vnútorných hraníc za výnimočných okolností a ako poslednej možnosti, pričom treba tiež posilňovať spoluprácu medzi dotknutými členskými štátmi. Pozmeňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 1 (1)  V priestore, kde sa osoby môžu voľne pohybovať, by malo obnovenie kontroly vnútorných hraníc ostať výnimočným opatrením. O obnovení kontroly vnútorných hraníc by sa malo rozhodnúť len ako o opatrení predstavujúcom poslednú možnosť, ktoré sa bude uplatňovať počas obmedzeného obdobia a len do tej miery, v akej je kontrola nevyhnutná a primeraná vzhľadom na zistené závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. (1)  V priestore, kde sa osoby môžu voľne pohybovať, by malo obnovenie kontroly vnútorných hraníc ostať výnimočným opatrením. Keďže dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc má dosah na voľný pohyb osôb, malo by sa zaviesť len ako o opatrenie predstavujúce poslednú možnosť, ktoré sa bude uplatňovať počas obmedzeného obdobia a len do tej miery, v akej je kontrola nevyhnutná a primeraná vzhľadom na zistené závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. Akékoľvek takéto opatrenie by sa malo odvolať, hneď ako pominú dôvody jeho zavedenia. Pozmeňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 1 a (nové) (1a)  Migrácia a prekročenie vonkajších hraníc veľkým počtom štátnych príslušníkov tretej krajiny by sa samy osebe nemali považovať za ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. Pozmeňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 2 (2)  Zistené závažné ohrozenie možno riešiť prostredníctvom rôznych opatrení v závislosti od jeho povahy a rozsahu. Členské štáty majú k dispozícii aj policajné právomoci, ako sa uvádza v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc)8, ktoré pri splnení určitých podmienok možno aplikovať v pohraničných oblastiach. V odporúčaní Komisie o primeraných policajných kontrolách a policajnej spolupráci v schengenskom priestore9 sa na tento účel pre členské štáty stanovujú usmernenia. (2)  Zistené závažné ohrozenie možno riešiť prostredníctvom rôznych opatrení v závislosti od jeho povahy a rozsahu. Hoci je naďalej zrejmé, že policajné právomoci sa svojou povahou a účelom líšia od kontroly hraníc, členské štáty majú k dispozícii tie policajné právomoci, ako sa uvádza v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc)8, ktoré pri splnení určitých podmienok možno využívať v pohraničných oblastiach. V odporúčaní Komisie o primeraných policajných kontrolách a policajnej spolupráci v schengenskom priestore9 sa na tento účel pre členské štáty stanovujú usmernenia. __________________ __________________ 8 Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1. 8 Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1. 9 C(2017)3349 final z 12.5.2017. 9 C(2017)3349 final z 12.5.2017. Pozmeňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 2 a (nové) (2a)  Členské štáty by mali pred pristúpením k obnoveniu kontroly vnútorných hraníc uprednostniť alternatívne opatrenia. Predovšetkým by príslušný členský štát mal v prípade, že je to potrebné a odôvodnené, zvážiť na základe posúdenia rizika účinnejšie využívanie a zintenzívnenie policajných kontrol na svojom území vrátane pohraničných oblastí a hlavných dopravných trás, pričom by mal zabezpečiť, aby tieto policajné kontroly nemali za cieľ kontrolu hraníc. Pri riešení ohrození verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti sú veľmi nápomocné moderné technológie. Členské štáty by mali posúdiť, či situáciu možno primerane riešiť posilnením cezhraničnej spolupráce, a to z operačného hľadiska, ako aj z hľadiska výmeny informácií medzi políciou a spravodajskými službami. Pozmeňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4 (4)  Zo skúseností však vyplýva, že niektoré závažné ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, ako sú cezhraničné teroristické hrozby alebo osobitné prípady sekundárnych pohybov neregulárnych migrantov v rámci Únie, ktoré odôvodnili obnovenie kontroly hraníc, môžu pretrvávať aj po uplynutí uvedených dôb. Preto je potrebné a odôvodnené prispôsobiť dĺžku trvania dočasného obnovenia kontroly hraníc súčasným potrebám a zároveň zabezpečiť, aby toto opatrenie nebolo zneužívané a zostalo výnimkou, ktorá sa bude používať len ako posledná možnosť. Na tento účel by sa všeobecná lehota uplatniteľná podľa článku 25 Kódexu schengenských hraníc mala predĺžiť na jeden rok. (4)  Zo skúseností však vyplýva, že len zriedka je potrebné obnoviť kontrolu vnútorných hraníc na obdobie dlhšie ako dva mesiace. Iba za výnimočných okolností môžu niektoré závažné ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti pretrvávať aj po uplynutí maximálneho obdobia šiestich mesiacov, ktoré je v súčasnosti povolené na obnovenie kontroly vnútorných hraníc. Preto je nevyhnutné prispôsobiť dĺžku trvania dočasného obnovenia kontroly hraníc a zároveň zabezpečiť, aby toto opatrenie nebolo zneužívané a zostalo výnimkou, ktorá sa bude používať len ako posledná možnosť. Pozmeňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4 a (nové) (4a)  Akékoľvek odchýlenie od základnej zásady voľného pohybu osôb by sa malo vykladať prísne a koncepcia verejného poriadku predpokladá existenciu skutočného, aktuálneho a dostatočne závažného ohrozenia, ktoré má vplyv na niektorý zo základných záujmov spoločnosti. Pozmeňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 5 (5)  Aby sa zabezpečilo, že tieto kontroly vnútorných hraníc zostanú výnimočným opatrením, členské štáty by mali predložiť posúdenie rizík týkajúce sa plánovaného obnovenia alebo predĺženia kontroly hraníc. V posúdení rizík by sa malo posúdiť najmä to, ako dlho môže zistené ohrozenie pretrvávať, a ktoré úseky vnútornej hranice sú dotknuté, a zároveň by sa v ňom malo preukázať, že predĺženie kontroly hraníc je opatrením predstavujúcim poslednú možnosť, a vysvetliť, ako môže kontrola hraníc pomôcť pri riešení zisteného ohrozenia. Ak kontrola vnútorných hraníc trvá dlhšie ako šesť mesiacov, v posúdení rizík by sa mala aj retrospektívne preukázať účinnosť obnovenia kontroly hraníc pri riešení zisteného ohrozenia a podrobne vysvetliť, ako bol každý susedný členský štát zasiahnutý takýmto predĺžením kontrol konzultovaný a zapojený do stanovenia najmenej zaťažujúcich operačných opatrení. (5)  Aby sa zabezpečilo, že tieto kontroly vnútorných hraníc zostanú výnimočným opatrením predstavujúcim poslednú možnosť, členské štáty by mali predložiť posúdenie rizík týkajúce sa plánovaného predĺženia kontroly hraníc o viac ako dva mesiace. V posúdení rizík by sa malo posúdiť najmä to, ako dlho môže zistené ohrozenie pretrvávať, a ktoré úseky vnútornej hranice sú dotknuté, a zároveň by sa v ňom malo preukázať, že predĺženie kontroly hraníc je opatrením predstavujúcim poslednú možnosť, pričom všetky alternatívne opatrenia sa ukázali ako nedostatočné alebo sa za také považujú, a vysvetliť, ako môže kontrola hraníc pomôcť pri riešení zisteného ohrozenia. V posúdení rizík by sa mala aj retrospektívne preukázať účinnosť a efektivita obnovenia kontroly hraníc pri riešení zisteného ohrozenia a podrobne vysvetliť, ako bol každý susedný členský štát zasiahnutý takýmto predĺžením kontrol konzultovaný a zapojený do stanovenia najmenej zaťažujúcich operačných opatrení. Členské štáty by si mali zachovať možnosť utajiť v prípade potreby všetky poskytnuté informácie alebo ich časť. Pozmeňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 5 a (nové) (5a)   Ak obnovenie kontroly vnútorných hraníc súvisí s konkrétnymi plánovanými udalosťami, ktorých povaha a trvanie sú výnimočné, ako sú napríklad športové podujatia, mala by byť dĺžka jej trvania veľmi presná, obmedzená a mala by byť spojená so skutočným trvaním podujatia. Pozmeňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 (6)  Veľmi dôležitá bude kvalita posúdenia rizík predloženého členskými štátmi, aby bolo možné posúdiť nevyhnutnosť a primeranosť plánovaného obnovenia alebo predĺženia kontroly hraníc. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Europol by mali byť zapojení do tohto posudzovania. (6)  Veľmi dôležitá bude kvalita posúdenia rizík predloženého členskými štátmi, aby bolo možné posúdiť nevyhnutnosť a primeranosť plánovaného obnovenia alebo predĺženia kontroly hraníc. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Europol, Európsky podporný úrad pre azyl, Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a Agentúra Európskej únie pre základné práva by mali byť zapojení do tohto posudzovania. Pozmeňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7 (7)  Právomoc Komisie vydať stanovisko podľa článku 27 ods. 4 Kódexu schengenských hraníc by sa mala upraviť s cieľom zohľadniť nové povinnosti členských štátov týkajúce sa posúdenia rizík vrátane spolupráce s dotknutými členskými štátmi. Ak sa kontrola vnútorných hraníc vykonáva dlhšie ako šesť mesiacov, Komisia by mala byť povinná vydať stanovisko. Aj konzultačný postup stanovený v článku 27 ods. 5 Kódexu schengenských hraníc by sa mal zmeniť tak, aby odrážal úlohu agentúr (Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Europolu) a zameriaval sa na praktické vykonávanie rôznych aspektov spolupráce medzi členskými štátmi vrátane prípadnej koordinácie rôznych opatrení na oboch stranách hranice. (7)  Konzultačný postup stanovený v článku 27 ods. 5 Kódexu schengenských hraníc by sa mal zmeniť tak, aby odrážal úlohu agentúr Únie a zameriaval sa na praktické vykonávanie rôznych aspektov spolupráce medzi členskými štátmi. Pozmeňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Odôvodnenie 8 (8)  S cieľom zabezpečiť, aby sa revidované pravidlá lepšie prispôsobili výzvam súvisiacim s pretrvávajúcim závažným ohrozením verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, mala by sa stanoviť možnosť predĺžiť kontrolu vnútorných hraníc na viac ako jeden rok. V záujme riešenia zisteného ohrozenia by sa okrem predĺženia kontroly mali na danom území zaviesť aj primerané výnimočné opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ako je napríklad vyhlásenie výnimočného stavu. V žiadnom prípade by takáto možnosť nemala viesť k ďalšiemu predĺženiu dočasnej kontroly vnútorných hraníc v trvaní dlhšom ako dva roky. (8)  S cieľom zabezpečiť, aby sa revidované pravidlá lepšie prispôsobili výzvam súvisiacim s pretrvávajúcim závažným ohrozením verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, mala by sa stanoviť možnosť výnimočne predĺžiť kontrolu vnútorných hraníc na viac ako šesť mesiacov. V záujme riešenia zisteného ohrozenia by sa okrem predĺženia kontroly mali na danom území zaviesť aj primerané výnimočné opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ako je napríklad vyhlásenie výnimočného stavu. V žiadnom prípade by takáto možnosť nemala viesť k ďalšiemu predĺženiu dočasnej kontroly vnútorných hraníc v trvaní dlhšom ako jeden rok. Pozmeňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Odôvodnenie 8 a (nové) (8a)   Nevyhnutnosť a primeranosť obnovenia kontroly vnútorných hraníc by mala byť vyvážená vzhľadom na ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, ktoré podnieti potrebu takéhoto obnovenia, ako aj alternatívne opatrenia, ktoré možno prijať na vnútroštátnej úrovni alebo úrovni Únie alebo na oboch úrovniach, a vplyv takejto kontroly na voľný pohyb osôb v priestore bez kontroly vnútorných hraníc. Pozmeňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Odôvodnenie 9 (9)  Mal by sa zmeniť odkaz na článok 29 uvedený v článku 25 ods. 4 s cieľom objasniť vzťah medzi dobami uplatniteľnými podľa článku 29 a článku 25 Kódexu schengenských hraníc. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Odôvodnenie 10 (10)  Možnosť vykonávať dočasnú kontrolu vnútorných hraníc v reakcii na konkrétne ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, ktoré pretrváva dlhšie ako jeden rok, by mala podliehať osobitnému postupu. (10)  Možnosť vykonávať dočasnú kontrolu vnútorných hraníc v reakcii na konkrétne ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, ktoré pretrváva dlhšie ako šesť mesiacov, by mala podliehať osobitnému postupu, ktorý si vyžaduje odporúčanie Rady. Pozmeňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11 (11)  Na tento účel by Komisia mala vydať stanovisko týkajúce sa nevyhnutnosti a primeranosti takéhoto predĺženia a prípadne o spolupráci so susednými členskými štátmi. (11)  Na tento účel by Komisia mala vydať stanovisko týkajúce sa nevyhnutnosti a primeranosti takéhoto predĺženia. Európsky parlament by mal byť o navrhovanom predĺžení bezodkladne informovaný. Dotknuté členské štáty by mali mať možnosť predložiť Komisii pripomienky pred tým, ako Komisia vydá svoje stanovisko. Pozmeňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Odôvodnenie 13 (13)  Rada pri zohľadnení stanoviska Komisie môže odporučiť takéto mimoriadne ďalšie predĺženie a prípadne stanoviť podmienky spolupráce medzi dotknutými členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, že pôjde o výnimočné opatrenie, ktoré bude prijaté len na také dlhé obdobie, aké je potrebné a odôvodnené, a ktoré je v súlade s opatreniami prijatými na vnútroštátnej úrovni na danom území na účely riešenia toho istého konkrétneho ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. Odporúčanie Rady by malo byť podmienkou pre akékoľvek ďalšie predĺženie po uplynutí jedného roku, a teda by malo mať rovnakú povahu, akú má odporúčanie už stanovené v článku 29. (13)  Rada pri zohľadnení stanoviska Komisie môže odporučiť takéto mimoriadne ďalšie predĺženie a prípadne ustanoviť podmienky spolupráce medzi dotknutými členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, že pôjde o výnimočné opatrenie, ktoré bude prijaté len na také dlhé obdobie, aké je potrebné a odôvodnené, a ktoré je v súlade s opatreniami prijatými na vnútroštátnej úrovni na danom území na účely riešenia toho istého konkrétneho ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. Odporúčanie Rady by malo byť podmienkou pre akékoľvek ďalšie predĺženie po uplynutí šiestich mesiacov. Odporúčanie Rady by sa malo bezodkladne postúpiť Európskemu parlamentu. Pozmeňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Odôvodnenie 13 a (nové) (13a)  Opatrenia prijaté osobitným postupom v prípade výnimočných okolností ohrozujúcich celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc by sa nemali predlžovať na základe opatrení prijatých v rámci iného postupu na obnovenie alebo predĺženie kontrol na vnútorných hraniciach v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/399, ani s nimi kombinovať. Pozmeňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Odôvodnenie 13 b (nové) (13b)  Ak sa Komisia domnieva, že si členský štát nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmlúv, ako strážkyňa zmlúv dohliadajúca na uplatňovanie práva Únie by mala v súlade s článkom 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prijať vhodné opatrenia vrátane predloženia veci Súdnemu dvoru Európskej únie. Pozmeňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 1 Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 25 – odsek 1 1.  Ak existuje v priestore bez kontroly vnútorných hraníc závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v niektorom z členských štátov, tento členský štát môže výnimočne obnoviť kontrolu hraníc na celej dĺžke alebo na určitých úsekoch svojich vnútorných hraníc na obmedzenú dobu najviac 30 dní, alebo na predvídateľné trvanie tohto závažného ohrozenia, ak jeho trvanie prekročí 30 dní, ale toto obnovenie kontroly hraníc nesmie prekročiť šesť mesiacov. Rozsah a trvanie dočasného obnovenia kontroly vnútorných hraníc neprekročí mieru, ktorá je nevyhnutne potrebná na zabezpečenie reakcie na závažné ohrozenie. 1.  Ak existuje v priestore bez kontroly vnútorných hraníc závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v niektorom z členských štátov, tento členský štát môže výnimočne a ako opatrenie predstavujúce poslednú možnosť obnoviť na obmedzený čas kontrolu hraníc na celej dĺžke alebo na určitých úsekoch svojich vnútorných hraníc. Rozsah a trvanie dočasného obnovenia kontroly vnútorných hraníc neprekročí mieru, ktorá je nevyhnutne potrebná na zabezpečenie reakcie na závažné ohrozenie. Pozmeňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 1 Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 25 – odsek 2 2.  Kontrola vnútorných hraníc sa obnoví len ako posledná možnosť a v súlade s článkami 27, 27a, 28 a 29. Pri zvažovaní prijatia rozhodnutia o obnovení kontroly vnútorných hraníc v súlade s článkami 27, 27a, 28 alebo 29 sa v každom prípade zohľadnia kritériá uvedené v článkoch 26 a 30. vypúšťa sa Pozmeňujúce návrhy 22 a 52 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 1 Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 25 – odsek 3 3.  Ak závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v dotknutom členskom štáte trvá dlhšie, než je doba stanovená v odseku 1 tohto článku, môže tento členský štát po zohľadnení kritérií uvedených v článku 26 a v súlade s článkom 27, ako aj po zohľadnení akýchkoľvek nových skutočností, predĺžiť dobu kontroly svojich vnútorných hraníc na základe rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v odseku 1 tohto článku, na dobu zodpovedajúcu predvídateľnému trvaniu závažného ohrozenia, ktorá neprekračuje šesť mesiacov, a to aj opakovane. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 1 Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 25 – odsek 4 Celková doba obnovenia kontroly vnútorných hraníc, vrátane všetkých predĺžených dôb kontroly v zmysle odseku 3 tohto článku, neprekročí jeden rok. vypúšťa sa Vo výnimočných prípadoch uvedených v článku 27a možno celkovú dobu ďalej predĺžiť najviac na dva roky v súlade s uvedeným článkom. V prípade výnimočných okolností uvedených v článku 29 možno celkovú dobu predĺžiť najviac na dva roky v súlade s odsekom 1 uvedeného článku. Pozmeňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 1 a (nový) Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 26 1a)  Článok 26 sa nahrádza takto: Článok 26 „Článok 26 Kritériá pre dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc Kritériá pre dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc Ak členský štát rozhodne ako o poslednej možnosti o dočasnom obnovení kontroly hraníc na jednej jeho vnútornej hranici alebo viacerých jeho vnútorných hraniciach alebo na ich úsekoch, alebo rozhodne o predĺžení i takéhoto obnovenia v súlade s článkom 25 alebo článkom 28 ods. 1, posúdi rozsah, v ktorom takéto opatrenie môže vhodným spôsobom zmierniť ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, a zároveň posúdi primeranosť uvedeného opatrenia vo vzťahu k tomuto ohrozeniu. Pri takomto posudzovaní členský štát zohľadní predovšetkým tieto aspekty: Pred tým, ako sa členský štát rozhodne ako o opatrení poslednej možnosti o dočasnom obnovení kontroly hraníc na jednej jeho vnútornej hranici alebo viacerých jeho vnútorných hraniciach alebo na ich úsekoch, alebo rozhodne o dočasnom predĺžení takéhoto obnovenia, posúdi: a)  či možno dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc považovať za také, ktoré pravdepodobne dostatočne zmierni ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti; b)  či opatrenia iné ako dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc, napríklad posilnenie cezhraničnej policajnej spolupráce alebo zintenzívnenie policajných kontrol, môžu pravdepodobne dostatočne zmierniť ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti; c)  primeranosť dočasného obnovenia kontroly vnútorných hraníc vo vzťahu k ohrozeniu verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, predovšetkým s ohľadom na: a)   pravdepodobný dosah akýchkoľvek hrozieb na verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť, a to aj v nadväznosti na teroristické činy alebo hrozby a tiež vrátane hrozieb, ktoré predstavuje organizovaná trestná činnosť; i)   pravdepodobný dosah akýchkoľvek hrozieb na verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť, a to aj v nadväznosti na teroristické činy alebo hrozby a tiež vrátane hrozieb, ktoré predstavuje organizovaná trestná činnosť, a b)   pravdepodobný dosah takéhoto opatrenia na voľný pohyb osôb v priestore bez kontroly vnútorných hraníc. ii)   pravdepodobný dosah dočasného obnovenia kontroly vnútorných hraníc na voľný pohyb osôb v priestore bez kontroly vnútorných hraníc. Ak členský štát posúdi podľa prvého pododseku písm. a), že dočasným obnovením kontroly vnútorných hraníc nemožno pravdepodobne dostatočne zmierniť ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, neobnoví kontrolu vnútorných hraníc. Ak členský štát posúdi podľa prvého pododseku písm. b), že opatrenia iné ako dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc môžu pravdepodobne dostatočne zmierniť ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, neobnoví ani nepredĺži kontrolu vnútorných hraníc a prijme tieto iné opatrenia. Ak členský štát posúdi podľa prvého pododseku písm. c), že navrhované obnovenie kontroly vnútorných hraníc nie je primerané ohrozeniu, neobnoví ani nepredĺži kontrolu vnútorných hraníc.“ Pozmeňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno -i (nové) Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 27 – nadpis -i)  názov sa nahrádza takto: Postup pri dočasnom obnovení kontroly vnútorných hraníc podľa článku 25 „Postup pri dočasnom obnovení kontroly vnútorných hraníc v prípade predvídateľného závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti“ Pozmeňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno -i a (nové) Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 27 – odsek -1 (nový) -ia)  V článku 27 sa pred odsek 1 vkladá tento nový odsek: „-1. V prípade, že v priestore bez kontroly vnútorných hraníc existuje závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti členského štátu, tento členský štát môže ako poslednú možnosť a v súlade s kritériami stanovenými v článku 26 obnoviť kontrolu hraníc na všetkých alebo konkrétnych úsekoch svojich vnútorných hraníc na obdobie najviac 30 dní, alebo ak pretrváva závažná hrozba dlhšie ako 30 dní, na obdobie predvídateľného trvania závažného ohrozenia, ale v každom prípade nie dlhšie ako dva mesiace.“; Pozmeňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno -i b (nové) Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 27 – odsek 1 – úvodná časť -ib)  V odseku 1 sa úvodná časť nahrádza takto: 1.  Ak členský štát plánuje obnoviť kontrolu vnútorných hraníc podľa článku 25, oznámi túto skutočnosť ostatným členským štátom a Komisii najneskôr štyri týždne pred plánovaným obnovením kontroly alebo v kratšom čase, ak sú okolnosti vyvolávajúce potrebu obnoviť kontrolu vnútorných hraníc známe neskôr ako štyri týždne pred plánovaným obnovením kontroly. Členský štát poskytne na tento účel tieto informácie: „1. Na účely odseku -1 príslušný členský štát oznámi túto skutočnosť ostatným členským štátom a Komisii najneskôr štyri týždne pred plánovaným obnovením kontroly alebo v kratšom čase, ak sú okolnosti vyvolávajúce potrebu obnoviť kontrolu vnútorných hraníc známe neskôr ako štyri týždne pred plánovaným obnovením kontroly. Členský štát poskytne na tento účel tieto informácie:“; Pozmeňujúce návrhy 28 a 57 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno i Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 27 – odsek 1 – písmeno aa i)  V odseku 1 sa dopĺňa nové písmeno aa): vypúšťa sa aa)  posúdenie rizík, v ktorom sa posúdi, ako dlho môže zistené ohrozenie pretrvávať a ktoré úseky vnútorných hraníc sú dotknuté, v ktorom sa preukáže, že predĺženie kontroly hraníc je opatrením predstavujúcim poslednú možnosť, a zároveň vysvetlí, ako môže kontrola hraníc pomôcť pri riešení zisteného ohrozenia. V prípade, že kontrola hraníc už bola obnovená na viac ako šesť mesiacov, v posúdení rizík sa takisto vysvetlí, ako predchádzajúce obnovenie kontroly hraníc prispelo k zmierneniu zisteného ohrozenia. Posúdenie rizík obsahuje aj podrobnú správu o koordinácii medzi dotknutým členským štátom a členským štátom alebo členskými štátmi, s ktorými má spoločné vnútorné hranice, na ktorých sa vykonávala kontrola hraníc. Komisia poskytne posúdenie rizík podľa potreby Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Europolu. Pozmeňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno i a (nové) Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 27 – odsek 1 – písmeno a b (nové) ia)  V odseku 1 sa vkladá toto písmeno ab): „ab) akékoľvek iné opatrenia než navrhované obnovenie, ktoré prijal alebo naplánoval členský štát v záujme riešenia ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, ako aj zdôvodnenie na základe dôkazov, prečo sa alternatívne opatrenia, ako je posilnená cezhraničná policajná spolupráca a policajné kontroly, považovali za nedostatočné;“ Pozmeňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno ii Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 27 – odsek 1 – písmeno e e)   prípadne opatrenia, ktoré majú prijať ostatné členské štáty, ako bolo dohodnuté pred dočasným obnovením kontroly dotknutých vnútorných hraníc.“ e)   prípadne opatrenia, ktoré majú prijať ostatné členské štáty, ako bolo dohodnuté pred dočasným obnovením kontroly príslušných vnútorných hraníc.“ Pozmeňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – bod iii Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 27 – odsek 1 – posledná veta Komisia môže podľa potreby požiadať dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty o dodatočné informácie, a to aj pokiaľ ide o spoluprácu s členskými štátmi zasiahnutými plánovaným predĺžením kontroly vnútorných hraníc, ako aj dodatočné informácie potrebné na posúdenie toho, či ide o opatrenie, ktoré predstavuje poslednú možnosť. Komisia môže podľa potreby požiadať dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty o dodatočné informácie, a to aj pokiaľ ide o spoluprácu s členskými štátmi zasiahnutými plánovaným obnovením alebo predĺžením kontroly vnútorných hraníc, ako aj ďalšie informácie potrebné na posúdenie toho, či ide o opatrenie, ktoré predstavuje poslednú možnosť. Pozmeňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno iii a (nové) Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 27 – odsek 1 a (nový) iiia)  Vkladá sa tento odsek 1a: „1a. Ak závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v dotknutom členskom štáte trvá dlhšie ako dva mesiace, tento členský štát môže po zohľadnení kritérií uvedených v článku 26, ako aj po zohľadnení akýchkoľvek nových skutočností predĺžiť trvanie kontroly svojich vnútorných hraníc na základe rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v odseku -1 tohto článku, na obdobie zodpovedajúce predvídateľnému trvaniu závažného ohrozenia, ktoré v žiadnom prípade neprekročí štyri mesiace. Príslušný členský štát to oznámi ostatným členským štátom a Komisii v rámci časovej lehoty uvedenej v odseku 1.“ Pozmeňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno iii b (nové) Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 27 – odsek 1 b (nový) iiib)  Vkladá sa tento odsek 1b: „1b. Na účely odseku 1a príslušný členský štát poskytne okrem informácií uvedených v odseku 1 posúdenie rizika, v ktorom: i)  posúdi, ako dlho by malo zistené ohrozenie pretrvávať a ktorej časti jeho vnútorných hraníc sa týka; ii)  uvedie predchádzajúce alternatívne kroky alebo opatrenia uskutočnené v záujme riešenia zisteného ohrozenia; iii)  vysvetlí, prečo alternatívne kroky alebo opatrenia uvedené v bode ii) nezmiernili v dostatočnej miere zistené ohrozenie; iv)  preukáže, že predĺženie kontroly hraníc je poslednou možnosťou, a v)  vysvetlí, ako by mohla kontrola hraníc lepšie prispieť k riešeniu zisteného ohrozenia. Posúdenie rizika uvedené v prvom pododseku obsahuje aj podrobnú správu o uskutočnenej spolupráci medzi príslušným členským štátom a členským štátom či členskými štátmi, ktorých sa zavedenie kontroly hraníc priamo týka, vrátane tých členských štátov, s ktorými má daný členský štát spoločné vnútorné hranice, na ktorých sa kontrola hraníc vykonáva. Komisia poskytne posúdenie rizika agentúre alebo Europolu a v prípade potreby ich môže požiadať o stanovisko k tejto veci. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 37 prijať delegované akty, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie prostredníctvom prijatia metodiky posudzovania rizík.“; Pozmeňujúci návrh 34 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno iii c (nové) Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 27 – odsek 2 iiic)  Odsek 2 sa nahrádza takto: 2.  Informácie uvedené v odseku 1 sa predložia Európskemu parlamentu a Rade zároveň, ako sa oznámia ostatným členským štátom a Komisii podľa uvedeného odseku. 2.  Informácie uvedené v odsekoch 1 a 1b sa predložia Európskemu parlamentu a Rade zároveň, ako sa oznámia ostatným členským štátom a Komisii podľa uvedených odsekov. Pozmeňujúci návrh 35 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno iii d (nové) Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 27 – odsek 3 iiid)  Odsek 3 sa nahrádza takto: 3.   Členský štát, ktorý podáva oznámenie podľa odseku 1, môže v prípade potreby a v súlade s vnútroštátnym právom rozhodnúť o utajení častí uvedeného oznámenia. Takéto utajenie nebráni tomu, aby Komisia informácie sprístupnila Európskemu parlamentu. Postúpenie a manipulácia s informáciami a dokumentmi sprístupnenými Európskemu parlamentu podľa tohto článku musia byť v súlade s platnými pravidlami postupovania utajovaných skutočností medzi Európskym parlamentom a Komisiou a manipulácii s týmito utajovanými skutočnosťami. „3. Členský štát, ktorý predkladá oznámenie, môže v prípade potreby a v súlade s vnútroštátnym právom úplne alebo čiastočne utajiť informácie uvedené v odsekoch 1 a 1b. Takéto utajenie nebráni prístupu ostatných členských štátov, ktorých sa týka dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc, k informáciám prostredníctvom vhodných a bezpečných kanálov policajnej spolupráce a nebráni tomu, aby Komisia informácie sprístupnila Európskemu parlamentu. Postúpenie a manipulácia s informáciami a dokumentmi sprístupnenými Európskemu parlamentu podľa tohto článku musia byť v súlade s platnými pravidlami postupovania utajovaných skutočností medzi Európskym parlamentom a Komisiou a manipulácii s týmito utajovanými skutočnosťami.“ Pozmeňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno iv Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 27 – odsek 4 – pododsek 1 Po oznámení dotknutého členského štátu podľa odseku 1 a s ohľadom na konzultácie stanovené v odseku 5 môže Komisia alebo ktorýkoľvek z ostatných členských štátov bez toho, aby bol dotknutý článok 72 ZFEÚ, vydať stanovisko. Po oznámení dotknutého členského štátu podľa odsekov 1 a 1a a s ohľadom na konzultácie stanovené v odseku 5 môže Komisia alebo ktorýkoľvek z ostatných členských štátov bez toho, aby bol dotknutý článok 72 ZFEÚ, vydať stanovisko. Pozmeňujúci návrh 37 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno iv Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 27 – odsek 4 – pododsek 2 Ak má Komisia obavy, pokiaľ ide o nevyhnutnosť alebo primeranosť plánovaného obnovenia kontroly vnútorných hraníc, alebo ak sa domnieva, že by bolo vhodné uskutočniť konzultáciu o niektorých aspektoch oznámenia, vydá na tento účel stanovisko. Ak má Komisia na základe informácií uvedených v oznámení alebo akýchkoľvek dodatočných informácií, ktoré prijala, obavy, pokiaľ ide o nevyhnutnosť alebo primeranosť plánovaného obnovenia kontroly vnútorných hraníc, alebo ak sa domnieva, že by bolo vhodné uskutočniť konzultáciu o niektorom aspekte oznámenia, bezodkladne vydá na tento účel stanovisko. Pozmeňujúci návrh 38 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno iv Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 27 – odsek 4 – pododsek 3 Ak kontrola vnútorných hraníc už bola obnovená na dobu šesť mesiacov, Komisia vydá stanovisko. vypúšťa sa Pozmeňujúci návrh 39 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno v Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 27 – odsek 5 Informácie uvedené v odseku 1 a každé stanovisko Komisie alebo členského štátu podľa odseku 4 sú predmetom konzultácií vedených Komisiou. Konzultácie prípadne zahŕňajú spoločné stretnutia medzi členským štátom, ktorý plánuje obnoviť kontrolu vnútorných hraníc, ostatnými členskými štátmi, najmä tými, ktoré sú priamo zasiahnuté týmito opatreniami, a príslušnými agentúrami. Preskúma sa primeranosť plánovaného opatrenia, zistené ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, ako aj spôsoby, ako zabezpečiť realizáciu vzájomnej spolupráce medzi členskými štátmi. Členský štát, ktorý plánuje obnoviť alebo predĺžiť kontrolu vnútorných hraníc zohľadní pri vykonávaní kontroly hraníc v najvyššej možnej miere výsledky týchto konzultácií. Informácie uvedené v odsekoch 1 a 1b a každé stanovisko Komisie alebo členského štátu podľa odseku 4 sú predmetom konzultácií. Konzultácie zahŕňajú: i)  spoločné stretnutia medzi členským štátom, ktorý plánuje obnoviť kontrolu vnútorných hraníc, ostatnými členskými štátmi, najmä tými, ktoré sú priamo zasiahnuté týmito opatreniami, a Komisiou, ktorých cieľom je v prípade potreby nadviazať vzájomnú spoluprácu medzi členskými štátmi a preskúmať primeranosť opatrení k udalostiam, ktoré podnietili obnovenie kontroly hraníc, vrátane akýchkoľvek možných alternatívnych opatrení a k ohrozeniu verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti; ii)  prípadné neohlásené návštevy Komisie na príslušných vnútorných hraniciach, v prípade potreby s podporou odborníkov z členských štátov a agentúry, Europolu alebo iných príslušných orgánov, úradov alebo agentúr Únie, s cieľom posúdiť účinnosť kontroly príslušných vnútorných hraníc a súlad s týmto nariadením. Správy z takýchto neohlásených návštev na mieste sa postúpia Európskemu parlamentu. Pozmeňujúci návrh 40 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 3 Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 27a – nadpis Osobitný postup v prípade, že závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti pretrváva viac ako jeden rok. Osobitný postup v prípade, že závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti pretrváva viac ako šesť mesiacov. Pozmeňujúci návrh 41 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 3 Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 27a – odsek 1 1.  Vo výnimočných prípadoch, ak členský štát čelí tomu istému závažnému ohrozeniu verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti počas dlhšej doby, než je doba uvedená v článku 25 ods. 4 prvej vete, a ak sú v záujme riešenia tohto ohrozenia prijaté na danom území aj primerané výnimočné opatrenia na vnútroštátnej úrovni, kontrola hraníc dočasne obnovená v reakcii na toto ohrozenie môže byť ďalej predĺžená v súlade s týmto článkom. 1.  Za výnimočných okolností, ak členský štát čelí tomu istému závažnému ohrozeniu verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti dlhšie, než je obdobie uvedené v článku 27 ods. 1a, a ak sú v záujme riešenia tohto ohrozenia prijaté na danom území aj primerané výnimočné opatrenia na vnútroštátnej úrovni, kontrola hraníc dočasne obnovená v reakcii na toto ohrozenie môže byť ďalej predĺžená v súlade s týmto článkom. Pozmeňujúci návrh 42 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 3 Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 27a – odsek 2 2.  Najneskôr šesť týždňov pred uplynutím doby uvedenej v článku 25 ods. 4 prvej vete príslušný členský štát oznámi ostatným členským štátom a Komisii, že má záujem o jej ďalšie predĺženie v súlade s osobitným postupom stanoveným v tomto článku. Toto oznámenie obsahuje informácie požadované podľa článku 27 ods. 1 písm. a) až e). Uplatňuje sa článok 27 ods. 2 a 3. 2.  Najneskôr tri týždne pred uplynutím obdobia uvedeného v článku 27 ods. 1a príslušný členský štát oznámi ostatným členským štátom a Komisii, že má záujem o jej ďalšie predĺženie v súlade s osobitným postupom stanoveným v tomto článku. Toto oznámenie obsahuje všetky informácie požadované podľa článku 27 ods. 1 a 1b. Uplatňuje sa článok 27 ods. 2 a 3. Pozmeňujúci návrh 43 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 3 Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 27a – odsek 3 3.  Komisia vydá stanovisko. 3.  Komisia vydá stanovisko k tomu, či navrhované predĺženie spĺňa požiadavky stanovené v odsekoch 1 a 2 a či je nevyhnutné a primerané. Dotknuté členské štáty by mali mať možnosť predložiť Komisii pripomienky pred tým, ako Komisia vydá svoje stanovisko. Pozmeňujúci návrh 44 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 3 Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 27a – odsek 4 4.  Rada pri náležitom zohľadnení stanoviska Komisie môže odporučiť, aby členský štát rozhodol o predĺžení kontroly vnútorných hraníc na dobu najviac šesť mesiacov. Uvedenú dobu možno predĺžiť najviac trikrát, vždy najviac o ďalších šesť mesiacov. Rada vo svojom odporúčaní uvedie aspoň informácie uvedené v článku 27 ods. 1 písm. a) až e). Prípadne určí podmienky spolupráce medzi dotknutými členskými štátmi. 4.  Rada po zohľadnení stanoviska Komisie môže ako poslednú možnosť odporučiť, aby príslušný členský štát predĺžil kontrolu svojich vnútorných hraníc na obdobie najviac šiestich mesiacov. Rada vo svojom odporúčaní uvedie informácie uvedené v článku 27 ods. 1 a 1b a stanoví podmienky spolupráce medzi dotknutými členskými štátmi. Pozmeňujúce návrhy 45 a 66 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 3 a (nový) Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 28 – odsek 4 3a)  V článku 28 sa odsek 4 nahrádza takto: 4.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 25 ods. 4, celkové trvanie obnovenia kontroly vnútorných hraníc, ktoré pozostáva z počiatočnej doby v zmysle odseku 1 tohto článku a jednotlivých predĺžení v zmysle odseku 3 tohto článku, neprekročí dva mesiace. „4. Celkové trvanie obnovenia kontroly vnútorných hraníc, ktoré pozostáva z počiatočného obdobia v zmysle odseku 1 tohto článku a jednotlivých predĺžení v zmysle odseku 3 tohto článku, neprekročí dva mesiace.“ Pozmeňujúci návrh 46 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 3 b (nový) Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 28a (nový) 3b)  Vkladá sa nový článok 28a: „Článok 28a Výpočet obdobia, počas ktorého sa obnoví alebo predĺži kontrola hraníc z dôvodu predpokladaného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, ak závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti trvá dlhšie ako šesť mesiacov, a v prípadoch vyžadujúcich si neodkladné opatrenia Akékoľvek obnovenie alebo predĺženie kontroly vnútorných hraníc uskutočnené pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] sa zohľadní pri výpočte dĺžky období uvedených v článkoch 27, 27a a 28.“ Pozmeňujúci návrh 67 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 3 c (nový) Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 29 – odsek 1 – pododsek 1 a (nový) 3c.  V článku 29 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek: „Pri zvažovaní prijatia rozhodnutia o dočasnom obnovení alebo predĺžení kontroly vnútorných hraníc v súlade s týmto článkom sa v každom prípade zohľadnia kritériá uvedené v článku 30.“ Pozmeňujúci návrh 47 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 3 d (nové) Nariadenie (EÚ) 2016/399 Článok 29 – odsek 5 3d)  V článku 29 sa odsek 5 nahrádza takto: 5.  Týmto článkom nie sú dotknuté opatrenia, ktoré môžu členské štáty prijať v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti podľa článkov 25, 27 a 28. „5. Týmto článkom nie sú dotknuté opatrenia, ktoré môžu členské štáty prijať v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti podľa článkov 27, 27a a 28. Celkové obdobie, počas ktorého sú opätovne zavedené alebo predĺžené kontroly na vnútorných hraniciach podľa tohto článku, sa však nepredlžuje na základe opatrení prijatých podľa článkov 27, 27a alebo 28, ani ho nemožno s nimi kombinovať.“. Pozmeňujúci návrh 69 DocAmendNávrh nariadenia ArticleČlánok 1 a (nový) Článok 1a Toto nariadenie sa vzťahuje na oznámenia členských štátov podľa článku 27 Kódexu schengenských hraníc od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Každé obdobie prebiehajúcich oznámení o obnovení alebo predĺžení kontroly vnútorných hraníc, ktoré uplynie pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], sa musí zohľadniť pri výpočte obdobia uvedeného v článku 28 ods. 4.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0356/2018).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (COM(2016)0818 – C8-0531/2016 – 2016/0411(COD))

P8_TA(2018)0473 A8-0150/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0818),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8‑0531/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 5. júla 2017(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 23. októbra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0150/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 29. novembra 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/2.)

(1) Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 126.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2018 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa udeľuje autorizácia na určité použitia dichrómanu sodného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (Ilario Ormezzano Sai S.R.L.) (D058762/01 – 2018/2929(RSP))

P8_TA(2018)0474 B8-0548/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa udeľuje autorizácia na určité použitia dichrómanu sodného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (Ilario Ormezzano Sai S.R.L.) (D058762/01),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES(1) (ďalej len „nariadenie REACH“), a najmä na jeho článok 64 ods. 8,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre hodnotenie rizík (ďalej len „RAC“) a Výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu (ďalej len „SEAC“)(2) podľa článku 64 ods. 5 tretieho pododseku nariadenia REACH,

–  so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(3),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže dichróman sodný je zaradený do prílohy XIV k nariadeniu REACH z dôvodu troch vnútorných vlastností: karcinogenita, mutagenita a reprodukčná toxicita (kategória 1B); keďže dichróman sodný bol v roku 2008 zaradený do zoznamu kandidátskych látok podľa nariadenia REACH(4), pretože bol klasifikovaný ako karcinogénny, mutagénny a toxický pre reprodukciu (kategória 1B) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (5);

B.  keďže molekulárny subjekt, ktorý podnecuje karcinogenitu dichrómanu sodného, je ión obsahujúci šesťmocný chróm (chróm VI), ktorý sa uvoľňuje pri rozpúšťaní a disociácii dichrómanu sodného; keďže chróm (VI) spôsobuje u ľudí a zvierat pľúcne nádory inhalačnou cestou a nádory gastrointestinálneho traktu u zvierat orálnou cestou;

C.  keďže už v roku 1997 v rámci nariadenia Rady (EHS) č. 793/93(6) bol dichróman sodný označený ako prioritná látka na hodnotenie v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 143/97(7); keďže v roku 2008 vydala Komisia odporúčanie na zníženie rizika z vystavenia účinkom dichrómanu sodného(8);

D.  keďže Ilario Ormezzano Sai S.R.L (žiadateľ) predložil žiadosť o autorizáciu na používanie dichrómanu sodného pri farbení vlny; keďže žiadosť je opísaná v stanoviskách RAC a SEAC ako primárne použitie; keďže žiadateľ je dodávateľom dichrómanu sodného pre 11 následných užívateľov, ktorí buď sami vyrábajú farbivá, alebo sú sami farbiari;

E.  keďže účelom nariadenia REACH je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia vrátane podpory rozvoja alternatívnych metód posudzovania nebezpečenstva, ktoré predstavujú chemické látky, ako aj voľný pohyb látok na vnútornom trhu, a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť a inovácie; keďže hlavným cieľom nariadenia REACH je prvý z týchto troch cieľov so zreteľom na odôvodnenie (16) nariadenia, ako ho vykladá Súdny dvor(9);

F.  keďže v nariadení REACH sa nestanovuje osobitný režim udeľovania autorizácií pre takzvané primárne aplikácie; keďže každý žiadateľ o autorizáciu, bez ohľadu na jeho úlohu alebo úroveň v dodávateľskom reťazci, musí poskytnúť informácie uvedené v článku 62 nariadenia REACH;

G.  keďže RAC potvrdil, že nie je možné stanoviť odvodenú hladinu, pri ktorej nedochádza k žiadnym účinkom pre karcinogénne vlastnosti dichrómanu sodného, a dichróman sodný sa preto považuje za bezprahovú látku na účely článku 60 ods. 3 písm. a) nariadenia REACH; keďže teda nie je možné stanoviť teoretickú bezpečnú úroveň vystavenia tejto látke a používať ju ako referenčnú hodnotu na posúdenie, či je riziko použitia primerane kontrolované;

H.  keďže odôvodnenie (70) nariadenia REACH uvádza, že „v prípade látok, pre ktoré sa udelila autorizácia, a všetkých ostatných látok, pri ktorých nemožno stanoviť bezpečnú úroveň vystavenia, by sa mali vždy prijímať opatrenia na technicky i prakticky možnú minimalizáciu vystavenia a emisií s cieľom minimalizovať pravdepodobnosť nepriaznivých účinkov“;

I.  keďže RAC dospel k záveru, že prevádzkové podmienky a opatrenia riadenia rizík opísané v žiadosti nie sú primerané a účinné pri obmedzovaní rizika(10);

J.  keďže v článku 55 nariadenia REACH sa stanovuje, že nahradenie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy bezpečnejšími alternatívnymi látkami alebo technológiami je hlavným cieľom kapitoly o autorizácii;

K.  keďže v článku 64 ods. 4 nariadenia REACH sa stanovuje, že úlohou SEAC je posúdiť dostupnosť, vhodnosť a technickú uskutočniteľnosť alternatív spojených s použitím látky, ako je opísané v žiadosti [...], a akékoľvek príspevky tretích strán predložené podľa odseku 2 tohto článku;

L.  keďže podľa článku 62 ods. 4 písm e) nariadenia REACH je žiadateľ o autorizáciu povinný predložiť „analýzu alternatív, ktorá by sa zaoberala ich rizikami a technickou a ekonomickou stránkou uskutočniteľnosti náhrady“;

M.  keďže v článku 60 ods. 4 nariadenia REACH sa stanovuje, že autorizácia na používanie látky, ktorej riziká nie sú primerane kontrolované, sa môže udeliť len v prípade, že neexistujú žiadne vhodné alternatívne látky alebo technológie;

N.  keďže SEAC skonštatoval viacero nedostatkov v žiadosti o autorizáciu, pokiaľ ide o analýzu alternatív; keďže podľa výboru SEAC žiadateľ nerieši kľúčové otázky do tej miery, že by to „bránilo posúdeniu technickej uskutočniteľnosti výborom“, a niektoré aspekty, ktoré sú rovnako dôležité ako hospodárska uskutočniteľnosť alternatív, žiadateľ len „stručne uvádza“(11);

O.  keďže hlavný argument, ktorý žiadateľ použil na vyvodenie záveru, že neexistujú vhodné žiadne alternatívy, spočíval v tom, že zákazníci (t. j. výrobcovia/predajcovia odevov) by pri farbení s inou látkou neakceptovali kvalitu farbenia textilu;

P.  keďže údajné požiadavky zákazníkov však neboli podložené žiadnymi dôkazmi, a nie je jasné, či bol odkaz na preferencie zákazníkov uvedený s plným vedomím rizík dichrómanu sodného(12);

Q.  keďže SEAC napriek ďalším vyšetrovaniam žiadateľa vo svojich záveroch skonštatoval, že „či budú v konečnom dôsledku zákazníci následných používateľov akceptovať alternatívny produkt, zostáva do istej miery subjektívne a neisté(13)“; „po vítaných objasneniach zo strany žiadateľa výbor stále nachádza množstvo nejasností v analýze“;

R.  keďže napriek týmto medzerám a neistotám dospel SEAC k záveru, že nie sú k dispozícii žiadne vhodné alternatívy, pričom jednoducho uviedol všeobecné vyhlásenie, že tieto neistoty „sú vlastné tomuto druhu použitia (diskusie o kvalite výrobkov môžu byť poznačené subjektívosťou módnych trendov a estetického vkusu spotrebiteľov)“(14);

S.  keďže v tejto súvislosti sa v stanovisku SEAC uvádza, že žiadateľ nepredložil komplexnú analýzu alternatív, ktoré sú dostupné na trhu na nahradenie použitia dichrómanu sodného na dané účely, ale stanovisko nevyvodzuje primerané závery;

T.  keďže takýto výsledok nemožno zosúladiť so skutočnosťou, že alternatívy sú známe už mnoho rokov(15), že popredné módne značky prispievajú do plánu ZDHC Roadmap to Zero, ktorý nepovoľuje používanie chrómu (VI) v textilnej výrobe(16), a že jednotlivé textilné spoločnosti majú explicitné politiky, ktoré zakazujú používanie chrómu (VI) (napr. H&M)(17) vrátane spoločností na trhoch s luxusnou módou (Armani(18) a Lanificio Ermenegila Zegna(19));

U.  keďže Gruppo Colle a Ormezzano sú jedinými žiadateľmi o autorizáciu chrómových farbív podľa nariadenia REACH;

V.  keďže nariadenie REACH kladie dôkazné bremeno na žiadateľa o autorizáciu, aby preukázal, že podmienky na udelenie autorizácie sú splnené; keďže SEAC je povinný poskytovať vedecké poradenstvo založené na zásadách excelentnosti, transparentnosti a nezávislosti, čo je významnou procesnou zárukou, ktorej účelom je zabezpečiť vedeckú objektívnosť prijatých opatrení a zabrániť akýmkoľvek svojvoľným opatreniam(20);

W.  keďže nie je jasné, prečo napriek zisteným nedostatkom alebo neistotám, pokiaľ ide o analýzu alternatív, dospel SEAC k záveru, že je k dispozícii dostatok informácií na vyvodenie záveru o vhodnosti alternatív; keďže takisto nie je jasné, prečo neboli tvrdenia o subjektívnych preferenciách zamietnuté napriek tomu, že neboli predložené podrobné objektívne a overiteľné dôkazy, a prečo sa tieto tvrdenia neposudzovali na základe najlepších trhových postupov;

X.  keďže nie je prijateľné tolerovať potenciálne početné prípady neplodnosti, rakoviny a mutagénnych účinkov, a to napriek dostupnosti alternatív k dichrómanu sodnému, na základe predpokladu, že výrobcovia odevov by neakceptovali alternatívy z dôvodu ich subjektívneho „vkusu“;

Y.  keďže takýto výklad pojmu alternatív a úroveň dôkazov požadovaných od žiadateľa nie je v súlade s cieľom nahradiť látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy alternatívami, ani s primárnym cieľom nariadenia REACH, ktorým je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia;

Z.  keďže Komisia si je vedomá dostupnosti vhodných alternatív, najmä vďaka informáciám poskytnutým počas verejných konzultácií a trialógu(21), ktorý zorganizovala Európska chemická agentúra v rámci prípadu Gruppo Colle(22);

AA.  keďže nie je vhodné, aby Komisia ignorovala podstatné informácie preukazujúce dostupnosť vhodných alternatív z tohto paralelného prípadu;

AB.  keďže článok 61 ods. 2 písm. b) nariadenia REACH splnomocňuje Komisiu preskúmať autorizáciu kedykoľvek, keď budú k dispozícii nové informácie o možných náhradách;

AC.  keďže udelenie autorizácie na používanie bezprahových látok na použitia, pri ktorých sú jasne známe, že sú k dispozícii alternatívy, nie je v súlade s podmienkami stanovenými v ustanoveniach nariadenia REACH, a neprimerane by odmenilo zaostávajúce podniky a vytvorilo by nebezpečný precedens pre budúce rozhodnutia o autorizácii podľa nariadenia REACH;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1907/2006, tým, že nedodržuje podmienky na udelenie autorizácie, ktoré sú stanovené v dotknutom nariadení;

2.  vyzýva Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia a predložila nový návrh na zamietnutie žiadosti o autorizáciu určitých použití dichrómanu sodného (Ilario Ormezato Sai S.R.L.);

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1. (2) Stanovisko k používaniu dichrómanu sodného ako moridla pri farbení vlny ako prameňa a/alebo priadze s tmavými farbami v priemyselnom prostredí (ES č. 234-190-3); Stanovisko k prebaľovaniu dichrómanu sodného ako moridla pri farbení vlny ako prameňa a/alebo priadze s tmavými farbami v priemyselnom prostredí (ES č. 234-190-3). (3) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. (4) Európska chemická agentúra, Rozhodnutie výkonného riaditeľa z 28. októbra 2008 o zahrnutí látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy na zoznam navrhovaných látok. (5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1). (6) Nariadenie Rady (EHS) č. 793/93 z 23. marca 1993 o vyhodnocovaní a kontrole rizík existujúcich látok (Ú. v. ES L 84, 5.4.1993, s. 1). (7) Nariadenie Komisie (ES) č. 143/97 z 27. januára 1997 o treťom zozname prioritných látok podľa nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 (Ú. v. ES L 25, 28.1.1997, s. 13). (8) Odporúčanie Komisie z 30. mája 2008 o opatreniach na zníženie rizík pre látky chróman sodný, dichróman sodný a 2,2′,6,6′-tetrabróm-4,4′-izopropylidéndifenol (tetrabrómbisfenol A) (Ú. v. EÚ L 158, 18.6.2008, s. 62). (9) Vec C-558/07 S.P.C.M. SA a ďalší/Secretary of State for the Environment, Food and Rural Affairs, ECLI:EU:C:2009:430, bod 45. (10) Stanovisko k používaniu dichrómanu sodného ako moridla pri farbení vlny ako prameňa a/alebo priadze s tmavými farbami v priemyselnom prostred (ES č.234-190-3), s. 19, otázka 6. (11) Stanovisko k používaniu dichrómanu sodného ako moridla pri farbení vlny ako prameňa a/alebo priadze s tmavými farbami v priemyselnom prostredí (ES č. 234-190-3), s. 24 – 25. (12) Analýza žiadateľa týkajúca sa alternatív dostupná na adrese: https://echa.europa.eu/documents/10162/88b2f393-17cf-465e-95eb-ba07282ba400 (13) Stanovisko k používaniu dichrómanu sodného ako moridla pri farbení vlny ako prameňa a/alebo priadze s tmavými farbami v priemyselnom prostredí (ES č. 234-190-3), s. 24. (14) Stanovisko k používaniu dichrómanu sodného ako moridla pri farbení vlny ako prameňa a/alebo priadze s tmavými farbami v priemyselnom prostredí (ES č. 234-190-3), s. 26. (15) Pozri https://marketplace.chemsec.org/Alternative/LANASOL-CE-pioneering-replacement-of-chrome-dyes-since-20-years-44 (16) Pozri https://www.roadmaptozero.com/mrsl_online/ (17) Pozri H&M Group Chemical Restrictions 2018 Manufacturing Restricted Substances List (MRSL). (18) Pozri Armani’s Restricted Substances List Version 9 - Effective as of the Season SS 18. (19) Pozri prezentácia Huntsman Turning risks into opportunities - How to dye wool sustainably (s. 18). (20) Rozsudok Súdu prvého stupňa (tretia komora) z 11. septembra 2002, Pfizer Animal Health SA/Rada Európskej únie, vec T-13/99, ECLI:EU:T:2002:209. (21) Ako je vysvetlené v stanovisku RAC a SEAC vo veci Gruppo Colle: Použitie dichrómanu sodného ako moridla pri farbení vlny (ES č. 234-190-3) (s. 21 uvádza dve alternatívy: Lanastol a Realan). (22) ECHA prijaté stanoviská a predchádzajúce konzultácie Gruppo Colle.S.r.l. – Použitie dichromanu sodného ako moridla pri farbení vlny (ES č. 234-190-3).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2018 o škandále cum-ex: finančná trestná činnosť a medzery v súčasnom právnom rámci (2018/2900(RSP))

P8_TA(2018)0475 RC-B8-0551/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odhalenia cum-ex, ktoré prinieslo konzorcium investigatívnych novinárov pod vedením nemeckej neziskovej organizácie CORRECTIV 18. októbra 2018,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES(1) (nariadenie o ESMA),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES(2) (nariadenie o EBA),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (DAC2)(3),

–  so zreteľom na smernicu Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (DAC6)(4),

–  so zreteľom na prácu štvrtého vyšetrovacieho výboru nemeckého Bundestagu zaoberajúceho sa škandálom, ktorý predložil správu(5) v júni 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2015(6) a zo 6. júla 2016(7) o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii(8),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov(9),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 1. marca 2018 o zriadení, pôsobnosti, počte členov a funkčnom období osobitného výboru pre finančnú trestnú činnosť, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky (TAX3)(10),

–  so zreteľom na svoju rozpravu v pléne z 23. októbra 2018 o škandále cum-ex,

–  so zreteľom na spoločnú schôdzu výborov ECON/TAX3 z 26. novembra 2018,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže pojmom „cum-ex“ a „cum-cum“ alebo systémami obchodovania s arbitrážou dividend sa myslí taký spôsob obchodovania s akciami, pri ktorom sa zatají totožnosť skutočného vlastníka a obom alebo viacerým zúčastneným stranám sa umožní uplatniť si nárok na vrátenie zrážkovej dane z kapitálových ziskov, ktorá bola zaplatená len raz;

B.  keďže škandál cum-ex bol odhalený verejnosti prostredníctvom spoločného vyšetrovania 19 európskych spravodajských médií, na ktorom sa zúčastnilo 12 krajín a 38 novinárov;

C.  keďže podľa správ prišlo v dôsledku schém cum-ex a cum-cum 11 členských štátov o daňové príjmy až do výšky 55,2 miliardy EUR;

D.  keďže je napriek tomu ťažké vypočítať maximálnu výšku vzniknutej škody, keďže mnohé konania začali koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia a sú už dávno premlčané;

E.  keďže vyšetrovanie konzorcia európskych novinárov menuje Nemecko, Dánsko, Španielsko, Taliansko a Francúzsko ako údajne hlavné cieľové trhy obchodných praktík cum-ex, po ktorých nasledujú Nórsko, Fínsko, Poľsko, Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Česká republika, a keďže tieto praktiky potenciálne zahŕňajú neznámy počet členských štátov EÚ, ako aj krajín Európskeho združenia voľného obchodu (napríklad Švajčiarsko);

F.  keďže stále prebieha vyšetrovanie v najviac postihnutých členských štátoch EÚ;

G.  keďže schémy cum-ex a cum-cum majú niektoré z charakteristických znakov daňového podvodu a je nutné posúdiť, či ide o porušenie vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov EÚ;

H.  keďže sa objavili správy, že na týchto zločinných praktikách sa zúčastňujú finančné inštitúcie z členských štátov EÚ vrátane niekoľkých veľkých známych komerčných bánk;

I.  keďže v niektorých prípadoch príslušné orgány neuskutočnili dôkladné prešetrenie informácií, ktoré poskytli prokurátori z iných členských štátov v súvislosti s odhaleniami cum-ex;

J.  keďže skutočnosť, že zahraniční investori majú nárok požadovať vrátenie zrážkových daní z dividend, zohráva hlavnú úlohu pri týchto odhaleniach;

K.  keďže od septembra 2017 sa uplatňuje druhá smernica o administratívnej spolupráci (DAC2), podľa ktorej sú členské štáty EÚ povinné každoročne získavať informácie od svojich finančných inštitúcií a vymieňať si ich s členským štátom, v ktorom majú daňovníci bydlisko;

L.  keďže podľa šiestej smernice o administratívnej spolupráci (DAC6) je každá osoba, ktorá navrhuje cezhraničné opatrenie podliehajúce oznamovaniu, ktoré spĺňa vopred určené charakteristické znaky, uvádza ho na trh, organizuje ho, sprístupňuje ho na vykonávanie alebo spravuje jeho vykonávanie, povinná oznámiť takéto opatrenia vnútroštátnym daňovým orgánom;

M.  keďže mandát Osobitného výboru pre finančnú trestnú činnosť, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky (TAX3) sa výslovne vzťahuje na akýkoľvek relevantný vývoj v rámci právomocí výboru, ktorý sa objaví počas jeho funkčného obdobia;

N.  keďže sa za posledných 25 rokov ukázalo, že úloha oznamovateľov je významná z hľadiska odhaľovania citlivých informácií, ktoré patria do centra verejného záujmu, čo sa tiež preukázalo v prípade odhalení škandálu cum-ex(11);

1.  dôrazne odsudzuje odhalený daňový podvod a vyhýbanie sa daňovej povinnosti, ktoré viedli k verejne oznámeným stratám na daňových príjmoch členských štátov, ktoré podľa odhadov niektorých médií dosahujú až 55,2 miliardy EUR, čo predstavuje ranu pre európske sociálne trhové hospodárstvo;

2.  zdôrazňuje, že podľa smernice EÚ o boji proti praniu špinavých peňazí(12) patria daňové trestné činy súvisiace s priamymi a nepriamymi daňami do širokého vymedzenia pojmu „trestná činnosť“, a považujú sa za predikatívne trestné činy pre pranie špinavých peňazí; pripomína, že úverové aj finančné inštitúcie, ako aj daňoví poradcovia, účtovníci a právnici, sa považujú za „povinné subjekty“ podľa smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, a preto musia plniť súbor povinností na predchádzanie praniu špinavých peňazí, ich odhaľovanie a nahlasovanie;

3.  so znepokojením konštatuje, že škandál cum-ex otriasol dôverou občanov v daňové systémy, a zdôrazňuje, že je veľmi dôležité obnoviť dôveru verejnosti a zabezpečiť, aby sa žiadna spôsobená škoda už neopakovala;

4.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že komisár zodpovedný za oblasť daní neuznáva potrebu rozšíriť existujúci systém výmeny informácií medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi;

5.  žiada Európsky orgán pre cenné papiere a trhy a Európsky orgán pre bankovníctvo, aby vyšetrili systémy obchodovania s arbitrážou dividend, ako sú systémy cum-ex alebo cum-cum, s cieľom posúdiť potenciálne hrozby pre integritu finančných trhov a národných rozpočtov; stanoviť povahu a význam aktérov v týchto systémoch; posúdiť, či došlo k porušeniu vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov Únie; posúdiť opatrenia, ktoré prijali orgány finančného dohľadu členských štátov; a vypracovať vhodné odporúčania na reformu a postupy zainteresovaných príslušných orgánov;

6.  zdôrazňuje, že oznámené odhalenia nemajú vplyv na stabilitu finančného systému Únie;

7.  odporúča, aby sa preskúmalo, čo zlyhalo pri koordinácii a dohľade orgánov finančného dohľadu, búrz cenných papierov a daňových orgánov v členských štátoch, a tak umožnilo, aby tieto systémy krádeží daní pretrvávali niekoľko rokov, a to aj napriek tomu, že boli zistené;

8.  žiada, aby bol vnútroštátnym a európsky orgánom dohľadu udelený mandát na preskúmanie praktík vyhýbania sa daňovým povinnostiam, pretože môžu predstavovať riziko pre integritu vnútorného trhu;

9.  zdôrazňuje, že tieto nové odhalenia očividne poukazujú na možné nedostatky vo vnútroštátnych daňových zákonoch a v súčasných systémoch výmeny informácií a spolupráce medzi orgánmi členských štátov; vyzýva členské štáty, aby účinne vykonávali povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní;

10.  žiada o posilnenie výmeny informácií na úrovni daňových orgánov, aby sa predišlo problémom s dôvernosťou daňových údajov, ktoré boli zaznamenané v niektorých členských štátoch;

11.  naliehavo vyzýva daňové orgány všetkých členských štátov, aby menovali jednotné kontaktné miesta (SPOC) v súlade so Spoločnou medzinárodnou pracovnou skupinou OECD pre spoločné spravodajstvo a spoluprácu (JITSIC), a žiada Komisiu o zabezpečenie a uľahčenie spolupráce medzi nimi, aby sa medzi členskými štátmi zaručila rýchla a účinná výmena informácií o prípadoch s cezhraničným významom;

12.  vyzýva príslušné vnútroštátne orgány, aby v prípade potreby začali vyšetrovania trestných činov, použili zákonné nástroje na zmrazenie podozrivých aktív, preverili správne rady, ktoré sú možno do tohto škandálu zapletené a uložili primerané a odradzujúce sankcie zúčastneným stranám; zastáva názor, že osoby, ktoré trestné činy spáchali, ako aj tí, ktorí ich spáchanie umožnili, a teda nielen daňoví poradcovia, ale aj právnici, účtovníci a banky, by mali byť bez ďalšieho odkladu postavení pred spravodlivosť; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné ukončiť beztrestnosť „bielych golierov“ a zabezpečiť lepšie presadzovanie regulácie v oblasti financií;

13.  vyzýva orgány EÚ a členských štátov, aby prešetrili úlohu poisťovacích fondov a orgánov dohľadu nad poisťovníctvom v škandále;

14.  vyzýva vnútroštátne daňové orgány, aby využili úplný potenciál DAC6, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu vrátane využitia skupinových žiadostí; ďalej vyzýva na posilnenie smernice DAC6 tak, aby povinne vyžadovala zverejňovanie systémov arbitráže dividend a všetkých informácií o kapitálových ziskoch, ktoré zahŕňajú vrátenie daní v prípade dividend a dane z kapitálových ziskov;

15.  vyzýva všetky členské štáty, ktoré boli označené za údajné hlavné cieľové trhy pre praktiky obchodovania s arbitrážou dividend, aby dôkladne vyšetrili a analyzovali postupy vyplácania dividend vo svojich jurisdikciách, aby identifikovali medzery vo svojich daňových zákonoch, ktoré vytvárajú príležitosti pre daňových podvodníkov a tých, čo sa vyhýbajú daňovým povinnostiam, aby analyzovali každý potenciálny cezhraničný rozmer týchto praktík a ukončili všetky tieto škodlivé daňové praktiky;

16.  zdôrazňuje potrebu koordinovanej činnosti medzi vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zaručiť vymáhanie nezákonne získaných zdrojov z verejných účtov;

17.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila a členské štáty, aby preskúmali a aktualizovali dvojstranné dohody o zdaňovaní medzi členskými štátmi a s tretími krajinami s cieľom odstrániť medzery, ktoré stimulujú daňovo motivované obchodné praktiky zamerané na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam;

18.  vyzýva Komisiu, aby okamžite začala pracovať na návrhu európskej finančnej polície v rámci Europolu s jej vlastnými investigatívnymi kapacitami, ako aj na európskom rámci cezhraničných daňových vyšetrovaní;

19.  vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernicu o spoločnom systéme zdaňovania uplatniteľnom v prípade materských a dcérskych spoločností z rôznych členských štátov s cieľom bojovať proti praktikám arbitráže dividend;

20.  žiada Komisiu, aby posúdila úlohu účelovo vytvorených subjektov (SPV) a (SPE), ktoré boli odhalené prostredníctvom dokumentov týkajúcich sa škandálu cum-ex, a v prípade potreby navrhla obmedzenie používania týchto nástrojov;

21.  vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu európskeho rámca pre zdaňovanie kapitálových príjmov, ktorý by znížil stimuly vedúce k destabilizácii cezhraničných finančných tokov, vytvárajúce daňovú súťaž medzi členskými štátmi a narúšajúce základy dane, ktorými sa zaručuje udržateľnosť európskych sociálnych štátov;

22.  žiada Komisiu, aby zvážila legislatívny návrh týkajúci sa finančnej spravodajskej jednotky EÚ, európskeho centra pre spoločnú prácu v oblasti vyšetrovania a mechanizmu včasného varovania;

23.  konštatuje, že finančná kríza v roku 2008 viedla k všeobecnému zníženiu zdrojov a počtu zamestnancov v daňových správach; vyzýva členské štáty, aby investovali do nástrojov, ktoré majú k dispozícii daňové orgány, aby ich zmodernizovali a aby vyčlenili primerané ľudské zdroje s cieľom zlepšiť dohľad, znížiť časovú náročnosť a zúžiť informačné medzery; vyzýva členské štáty, aby zlepšili kapacity a schopnosti svojich finančných orgánov s cieľom zabezpečiť, aby boli plne funkčné pri odhaľovaní daňových podvodov;

24.  zdôrazňuje potrebu chrániť oznamovateľov, ktorí zverejňujú informácie, a to napríklad o daňových podvodoch a daňových únikoch na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ; vyzýva každého, kto má informácie slúžiace verejnému záujmu, aby ich odkomunikovali buď interne, alebo externe vnútroštátnym orgánom alebo v prípade potreby verejnosti; žiada, aby Komisia urýchlene prijala návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie a zohľadnila pritom stanoviská prijaté príslušnými výbormi Európskeho parlamentu;

25.  víta návrh Komisie z 12. septembra 2018 na zmenu nariadenia, ktorým sa zriaďuje EBA, a iných nariadení s cieľom posilniť úlohu EBA v boji proti praniu špinavých peňazí vo finančnom sektore (COM(2018)0646); zdôrazňuje, že ECB má v súlade s jednotným mechanizmom dohľadu úlohu vykonávať opatrenia včasnej intervencie, ako je stanovené v príslušných právnych predpisoch Únie; zastáva názor, že ECB by mala zohrávať úlohu pri upozorňovaní príslušných vnútroštátnych orgánov a mala by koordinovať všetky činnosti týkajúce sa podozrení z nedodržiavania pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí v bankách alebo skupinách pod dohľadom;

26.  zastáva názor, že práca výborov TAXE, TAX2, PANA a TAX3 by mala v nadchádzajúcom volebnom období Európskeho parlamentu pokračovať v stálej štruktúre v rámci Európskeho parlamentu, ktorou by mohol byť podvýbor Výboru pre hospodárske a menové veci (ECON);

27.  vyzýva osobitný výbor TAX3, aby vykonal vlastné posúdenie odhalení škandálu cum-ex a aby do svojej záverečnej správy zahrnul výsledky a všetky relevantné odporúčania;

28.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu orgánu pre bankovníctvo a Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy.

(1) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84. (2) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12. (3) Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 139, 5.6.2018, s. 1. (5) Deutscher Bundestag, Drucksache 18/12700, 20.6.2017. (6) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 51. (7) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 79. (8) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 74. (9) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132. (10) Prijaté texty, P8_TA(2018)0048. (11) Vypočutie výborov ECON a TAX3 Európskeho parlamentu z 26. novembra 2018 na tému Škandál cum-ex: finančná trestná činnosť a medzery v súčasnom právnom rámci. (12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2018 o úlohe nemeckého úradu starostlivosti o mládež (Jugendamt) v cezhraničných rodinných sporoch (2018/2856(RSP))

P8_TA(2018)0476 B8-0546/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na článok 81 ods. 3 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 24,

–  so zreteľom na články 8 a 20 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, v ktorom sa zdôrazňuje povinnosť vlád chrániť totožnosť detí vrátane ich rodinných vzťahov,

–  so zreteľom na Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch z roku 1963, najmä na jeho článok 37 písm. b),

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach uzavretý v Haagu 29. mája 1993,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (nariadenie Brusel IIa)(1), a najmä na jeho články 8, 10, 15, 16, 21, 41, 55 a 57,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. februára 2011 s názvom Program EÚ v oblasti práv dieťaťa (COM(2011)0060),

–  so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, najmä na jeho rozsudky z 22. decembra 2010 vo veci C-497/10 PPU, Mercredi proti Chaffe(3), a z 2. apríla 2009 vo veci C-523/07, konanie začaté na návrh pani A.(4),

–  so zreteľom na mapovanie systémov ochrany detí vykonávané Agentúrou Európskej únie pre základné práva,

–  so zreteľom na veľmi veľký počet doručených petícií o úlohe nemeckého úradu starostlivosti o mládež (Jugendamt) v cezhraničných rodinných sporoch,

–  so zreteľom na odporúčania uvedené v správe o návšteve Nemecka na účely zistenia potrebných skutočností (23. – 24. novembra 2011), ktorej cieľom bolo preskúmať petície o úlohe nemeckého úradu starostlivosti o mládež (Jugendamt),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o ochrane záujmov dieťaťa v celej EÚ na základe petícií adresovaných Európskemu parlamentu(5),

–  so zreteľom na odporúčania pracovnej skupiny Výboru pre petície pre otázky ochrany záujmov detí z 3. mája 2017,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Výbor Európskeho parlamentu pre petície dostával viac ako 10 rokov petície, v ktorých veľmi vysoký počet rodičov, ktorí nie sú občania Nemecka, odsudzuje systematickú diskrimináciu a svojvoľné opatrenia proti nim prijaté nemeckým úradom starostlivosti o mládež (Jugendamt) v rodinných sporoch s cezhraničnými dôsledkami, ktoré sa týkajú detí, vo veciach týkajúcich sa okrem iného rodičovskej zodpovednosti a starostlivosti o dieťa;

B.  keďže Výbor pre petície sa opiera predovšetkým o subjektívnu správu predkladateľa petície a zvyčajne nemá prístup k súdnym rozhodnutiam, ktoré poskytujú úplný a objektívny opis situácie a obsahujú svedectvá rodičov, detí a svedkov;

C.  keďže Jugendamt zohráva ústrednú úlohu v systéme nemeckého rodinného práva, lebo je jednou zo strán vo všetkých rodinných sporoch, ktoré sa týkajú detí;

D.  keďže Jugendamt v rodinných sporoch, ktoré sa týkajú detí, vydáva odporúčanie sudcom, ktorých charakter je prakticky záväzný, a môže prijať dočasné opatrenia, ako napríklad „Beistandschaft“ (poručníctvo), ktoré nemožno napadnúť;

E.  keďže Jugendamt zodpovedá za vykonávanie rozhodnutí prijatých nemeckými súdmi; keďže široký výklad týchto rozhodnutí úradom Jugendamt podľa predkladateľov petícií často poškodzuje účinnú ochranu práv rodičov, ktorí nie sú občania Nemecka;

F.  keďže neuznávanie rozhodnutí a rozsudkov vydaných inými justičnými orgánmi členských štátov EÚ v rodinných sporoch s cezhraničnými dôsledkami a ich nevymáhanie príslušnými nemeckými orgánmi môže predstavovať porušenie zásady vzájomného uznávania a vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, čím sa ohrozuje účinná ochrana záujmu dieťaťa;

G.  keďže predkladatelia petícií odsúdili skutočnosť, že v rodinných sporoch, ktoré majú cezhraničné dôsledky, príslušné nemecké orgány systematicky vykladajú ochranu záujmu dieťaťa potrebou zabezpečiť, aby deti zostali na nemeckom území, dokonca aj v prípadoch, keď bolo oznámené zneužívanie detí a domáce násilie voči rodičovi, ktorý nie je občanom Nemecka;

H.  keďže rodičia, ktorí nie sú občania Nemecka, kritizujú vo svojich petíciách nedostatočné alebo chýbajúce poradenstvo a právnu podporu, ktoré poskytujú vnútroštátne orgány ich krajiny pôvodu v prípadoch, keď nemecké orgány vrátane úradu Jugendamt prijali proti nim údajne diskriminačné alebo nevýhodné súdne a správne konania v rodinných sporoch, ktoré sa týkajú detí;

I.  keďže podľa informácií poskytnutých Európskym súdom pre ľudské práva bolo na tomto súde podaných 17 sťažností proti Nemecku zo strany predkladateľov petícií, ktorí nie sú nemeckými štátnymi príslušníkmi, v súvislosti s otázkami rodičovskej zodpovednosti alebo starostlivosti o dieťa v cezhraničných rodinných sporoch, pričom všetky boli vyhlásené za neprípustné;

J.  keďže všetky inštitúcie EÚ a členské štáty musia v plnej miere zaručiť ochranu práv dieťaťa, ako sú zakotvené v Charte základných práv EÚ; keďže záujem dieťaťa, ktorý sa v prvom rade a najlepšie realizuje v jeho vlastnej rodine, je základnou zásadou, ktorá by sa mala rešpektovať ako hlavné pravidlo vzťahujúce sa na všetky rozhodnutia o otázkach starostlivosti o dieťa na všetkých úrovniach;

K.  keďže zvýšená mobilita v rámci EÚ viedla k rastúcemu počtu cezhraničných sporov týkajúcich sa rodičovských práv a povinností a starostlivosti o dieťa; keďže Komisia musí zintenzívniť úsilie o jednotné a konkrétne presadzovanie zásad stanovených v Dohovore OSN o právach dieťaťa, ktorý ratifikovali všetky členské štáty EÚ, vo všetkých členských štátoch vrátane Nemecka;

L.  keďže rozsah pôsobnosti a ciele nariadenia Brusel IIa vychádzajú zo zásady nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti medzi občanmi Únie a zo zásady vzájomnej dôvery medzi právnymi systémami členských štátov;

M.  keďže ustanovenia nariadenia Brusel IIa by v žiadnom prípade nemali umožňovať zneužívanie jeho základných cieľov, ktorými sú zabezpečenie vzájomného rešpektu a uznávania, predchádzanie diskriminácii na základe štátnej príslušnosti a predovšetkým skutočná ochrana záujmu dieťaťa objektívnym spôsobom;

N.  keďže absencia presných a podrobných kontrol nediskriminačného charakteru, čo sa týka postupov a praktík prijatých príslušnými nemeckými orgánmi v rodinných sporoch s cezhraničnými dôsledkami, ktoré sa týkajú detí, môže mať škodlivé účinky na blaho detí a viesť k zvýšenému porušovaniu práv rodičov, ktorí nie sú občania Nemecka;

O.  keďže zásada subsidiarity sa uplatňuje vo všetkých otázkach hmotného rodinného práva;

P.  keďže nemecký Spolkový ústavný súd rozhodol, že súd môže požiadať o vypočutie dieťaťa, ktoré v čase rozhodnutia ešte nedovŕšilo tri roky; keďže v iných členských štátoch EÚ sú deti tohto veku považované za príliš mladé a nie dostatočne zrelé na to, aby sa s nimi diskutovalo o sporoch týkajúcich sa ich rodičov;

Q.  keďže právo dieťaťa na rodinný život by nemalo byť ohrozené výkonom základného práva, ako je sloboda pohybu a pobytu;

R.  keďže judikatúra Súdneho dvora EÚ ustanovuje v práve EÚ samostatný pojem „obvyklý pobyt“ dieťaťa a rozmanité kritériá, ktoré majú vnútroštátne jurisdikcie používať na určenie obvyklého pobytu;

S.  keďže z článku 24 Charty základných práv EÚ vyplýva, že pokiaľ to nie je v rozpore so záujmom dieťaťa, deti majú právo na udržiavanie pravidelných osobných vzťahov a právo na styk so svojimi rodičmi v prípade, že ich rodičia uplatňujú svoje právo na voľný pohyb;

1.  s veľkým znepokojením konštatuje, že stále zostávajú nevyriešené problémy súvisiace s nemeckým systémom rodinného práva vrátane kontroverznej úlohy úradu Jugendamt, ktorá sa odsudzuje v petíciách rodičov, ktorí nie sú občania Nemecka; zdôrazňuje, že Výbor pre petície dostáva neustále petície od rodičov, ktorí nie sú občania Nemecka, v ktorých sa uvádza závažná diskriminácia v dôsledku postupov a praktík, ktoré konkrétne prijali príslušné nemecké orgány v cezhraničných rodinných sporoch týkajúcich sa detí;

2.  so znepokojením berie na vedomie všetky prípady údajnej diskriminácie rodičov, ktorí nie sú občania Nemecka, úradom Jugendamt;

3.  poukazuje na dlhodobú prácu Výboru pre petície, ktorý sa zaoberá petíciami o úlohe úradu Jugendamt; berie na vedomie odpovede, ktoré poskytlo príslušné nemecké ministerstvo v súvislosti s fungovaním nemeckého systému rodinného práva, zdôrazňuje však, že Výbor pre petície neustále dostáva petície o údajnej diskriminácii rodiča, ktorý nie je občanom Nemecka;

4.  zdôrazňuje, že podľa nariadenia Brusel IIa sú vnútroštátne orgány povinné uznať a vykonať rozsudky vydané v inom členskom štáte vo veciach týkajúcich sa detí; je znepokojený tým, že nemecké orgány údajne môžu v rodinných sporoch s cezhraničnými dôsledkami systematicky odmietať uznať súdne rozhodnutia prijaté v iných členských štátoch v prípadoch, keď deti, ktoré ešte nedovŕšili tri roky, neboli vypočuté; zdôrazňuje, že tento aspekt narúša zásadu vzájomnej dôvery s ostatnými členskými štátmi, ktorých právne systémy stanovujú rôzne vekové obmedzenia pre vypočutie dieťaťa;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia už roky nevykonáva presné kontroly postupov a praktík používaných v nemeckom systéme rodinného práva, okrem iného aj úradom Jugendamt, v rámci rodinných sporov s cezhraničnými dôsledkami, čím neplní úlohu účinne chrániť záujem dieťaťa a všetky ostatné súvisiace práva;

6.  pripomína odpoveď Komisie, pokiaľ ide o petície týkajúce sa úlohy úradu Jugendamt v cezhraničných rodinných sporoch; opakuje, že EÚ nemá všeobecnú právomoc konať vo veciach rodinného práva, že hmotné rodinné právo je naďalej výlučne v zodpovednosti členských štátov a Komisia ho nemôže monitorovať, že v prípade pochybností o fungovaní úradu Jugendamt treba žiadať nápravu na vnútroštátnej úrovni a že ak sa rodičia domnievajú, že boli porušené niektoré ich základné práva, môžu po vyčerpaní vnútroštátnych opravných prostriedkov podať sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu;

7.  trvá na tom, že je dôležité, aby členské štáty zhromažďovali štatistické údaje o správnych a súdnych konaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa a zahŕňajúcich rodičov zo zahraničia, najmä pokiaľ ide o výsledok rozsudkov, s cieľom umožniť podrobnú analýzu existujúcich aktuálnych trendov a poskytnúť referenčné hodnoty;

8.  zdôrazňuje v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ samostatný pojem „obvyklý pobyt“ dieťaťa v práve EÚ a rozmanité kritériá, ktoré majú vnútroštátne jurisdikcie používať na určenie obvyklého pobytu;

9.  vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby orgány nemeckej jurisdikcie riadne určovali obvyklý pobyt dieťaťa v prípadoch uvedených v petíciách, ktoré boli doručené Výboru pre petície;

10.  dôrazne kritizuje absenciu štatistických údajov o počte prípadov v Nemecku, v ktorých súdne rozhodnutia neboli v súlade s odporúčaniami úradu Jugendamt, a o výsledkoch rodinných sporov týkajúcich sa detí párov pochádzajúcich z dvoch štátov, a to napriek opakovaným žiadostiam podávaným už mnoho rokov, aby sa takéto údaje zhromažďovali a sprístupňovali verejnosti;

11.  vyzýva Komisiu, aby v príslušných petíciách posúdila, či orgány nemeckej jurisdikcie pri stanovovaní svojich právomocí náležite rešpektovali ustanovenia nariadenia Brusel IIa a či zobrali do úvahy rozsudky alebo rozhodnutia vydané jurisdikciami iných členských štátov;

12.  odsudzuje skutočnosť, že ak, v prípadoch rodičovského prístupu pod dohľadom, rodičia, ktorí nie sú občania Nemecka, nedodržali postup úradníkov úradu Jugendamt používať nemecký jazyk počas rozhovorov s deťmi, viedlo to k prerušeniu rozhovorov a zákazu kontaktov medzi rodičmi, ktorí nie sú občania Nemecka, a ich deťmi; domnieva sa, že tento postup, ktorý prijali úradníci úradu Jugendamt, predstavuje jasnú diskrimináciu rodičov, ktorí nie sú občania Nemecka, na základe pôvodu alebo jazyka;

13.  zdôrazňuje, že úrad Jugendamt zvyčajne umožňuje používať spoločný materinský jazyk, a ak je to potrebné pre blaho a bezpečnosť dieťaťa ako v možných prípadoch únosov, snaží sa zabezpečiť tlmočníka, aby sa zaistilo, že pracovníci úradu budú rozumieť obsahu diskusie;

14.  je pevne presvedčený, že v prípadoch rodičovského prístupu pod dohľadom musia nemecké orgány počas rozhovorov medzi rodičmi a ich deťmi umožňovať všetky rodičovské jazyky; požaduje zavedenie mechanizmov na zaručenie toho, aby rodičia, ktorí nie sú občania Nemecka, a ich deti mohli komunikovať v ich bežnom jazyku, keďže používanie tohto jazyka zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní silných citových väzieb medzi rodičmi a ich deťmi a zabezpečuje účinnú ochranu kultúrneho dedičstva a blaha detí;

15.  je pevne presvedčený, že sa musia prijať dôsledné a účinné opatrenia nadväzujúce na odporúčania, ktoré vyplývajú zo záverečnej správy pracovnej skupiny Výboru pre petície pre otázky ochrany záujmov detí prijatej 3. mája 2017, a najmä na tie odporúčania, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s úlohou úradu Jugendamt a s nemeckým systémom rodinného práva;

16.  pripomína Nemecku jeho medzinárodné záväzky vyplývajúce z Dohovoru OSN o právach dieťaťa vrátane jeho článku 8; domnieva sa, že všetky príslušné nemecké orgány musia dosiahnuť výrazné zlepšenia s cieľom primerane zaručiť právo detí párov pochádzajúcich z dvoch štátov na zachovanie si svojej identity vrátane rodinných vzťahov uznaných zákonom s vylúčením nezákonných zásahov;

17.  domnieva sa, že vzhľadom na článok 81 ZFEÚ Komisia môže a musí zohrávať aktívnu úlohu pri zabezpečovaní spravodlivých a jednotných nediskriminačných postupov voči rodičom pri vybavovaní cezhraničných prípadov týkajúcich sa starostlivosti o dieťa v celej Únii;

18.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vykonávanie presných kontrol, čo sa týka nediskriminačnej povahy postupov a praktík používaných v nemeckom systéme rodinného práva, a to aj úradom Jugendamt, v rámci cezhraničných rodinných sporov;

19.  opakuje, že zásada subsidiarity sa uplatňuje vo veciach hmotného rodinného práva;

20.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila odbornú prípravu a medzinárodné výmeny zamestnancov sociálnych úradov s cieľom zvýšiť informovanosť o fungovaní ich partnerov v iných členských štátoch a vymeniť si osvedčené postupy;

21.  zdôrazňuje význam úzkej spolupráce a efektívnej komunikácie medzi rôznymi vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi zapojenými do konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, a to od sociálnych služieb až po štátne a ústredné orgány;

22.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť vzájomnú justičnú a administratívnu spoluprácu medzi nemeckými orgánmi a orgánmi iných členských štátov EÚ s cieľom zabezpečiť vzájomnú dôveru, pokiaľ ide o záležitosti súvisiace s uznávaním a vykonávaním rozhodnutí a rozsudkov prijatých orgánmi iných členských štátov EÚ v rodinných sporoch s cezhraničnými prvkami, ktoré sa týkajú detí;

23.  pripomína, že je dôležité od začiatku a v každej fáze konaní týkajúcich sa detí bezodkladne poskytnúť rodičom, ktorí nie sú občania Nemecka, úplné a jasné informácie o konaniach a možných dôsledkoch takýchto konaní v jazyku, ktorému dotknutí rodičia v plnej miere rozumejú, aby sa predišlo prípadom, keď rodičia dávajú svoj súhlas bez toho, aby plne chápali dôsledky svojich záväzkov; vyzýva členské štáty, aby vykonávali cielené opatrenia zamerané na zlepšovanie poskytovania právnej podpory, pomoci, poradenstva a informácií svojim štátnym príslušníkom v prípadoch, keď odsudzujú diskriminačné alebo nevýhodné súdne a správne konania, ktoré proti nim prijali nemecké orgány v cezhraničných rodinných sporoch, ktoré sa týkajú detí;

24.  zdôrazňuje, že odsudzujúce prípady, keď rodičia, ktorí nie sú občania Nemecka, nemôžu počas návštev komunikovať so svojimi deťmi vo svojom bežnom materinskom jazyku, predstavujú diskrimináciu na základe jazyka a sú tiež v rozpore s cieľom podporovať viacjazyčnosť a rozmanitosť kultúrneho prostredia vnútri Únie a porušujú základné práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania;

25.  vyzýva Nemecko, aby zintenzívnilo svoje úsilie s cieľom zabezpečiť, že rodičia budú môcť počas návštev pod dohľadom hovoriť so svojimi deťmi spoločným materinským jazykom;

26.  je znepokojený prípadmi, na ktoré poukázali predkladatelia petícií a ktoré sa týkajú krátkych lehôt stanovených príslušnými nemeckými orgánmi a písomností odoslaných príslušnými nemeckými orgánmi, ktoré sa neposkytli v jazyku predkladateľa petície, ktorý nie je občan Nemecka; zdôrazňuje právo občanov odmietnuť prevziať písomnosti, ak nie sú napísané v jazyku, ktorému rozumejú, alebo doň nie sú preložené, ako je stanovené v článku 8 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1393/2007 o doručovaní písomností; vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila vykonávanie ustanovení tohto nariadenia v Nemecku s cieľom náležite riešiť všetky možné prípady jeho porušenia;

27.  vyzýva Komisiu, aby overila dodržiavanie jazykových požiadaviek v konaniach pred orgánmi nemeckej jurisdikcie v prípadoch uvedených v petíciách, ktoré boli predložené Európskemu parlamentu;

28.  vyzýva členské štáty, aby vykonávali cielené opatrenia zamerané na zlepšovanie poskytovania právnej podpory, pomoci, poradenstva a informácií svojim štátnym príslušníkom v cezhraničných rodinných sporoch, ktoré sa týkajú detí; v tejto súvislosti poznamenáva, že príslušné nemecké ministerstvá na federálnej úrovni zriadili nemecké centrálne kontaktné miesto pre cezhraničné rodinné spory s cieľom poskytovať poradenstvo a informácie pri cezhraničných rodinných sporoch týkajúcich sa rodičovských práv a povinností;

29.  opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom, aby spolufinancovali a podporovali zriadenie platformy poskytujúcej pomoc občanom EÚ, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iného členského štátu, v konaniach v rodinných veciach;

30.  pripomína členským štátom, že je dôležité, aby systematicky vykonávali ustanovenia Viedenského dohovoru z roku 1963 a zabezpečili, že veľvyslanectvá alebo konzulárne zastúpenia sú od začiatku informované o všetkých konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré sa týkajú ich štátnych príslušníkov, a že majú neobmedzený prístup k príslušným písomnostiam; zdôrazňuje význam dôveryhodnej konzulárnej spolupráce v tejto oblasti a navrhuje, aby sa konzulárne úrady mohli zapojiť do každého štádia konaní;

31.  pripomína členským štátom potrebu poskytnúť dieťaťu nevyhnutnú a odôvodnenú náhradnú starostlivosť v súlade so znením článkov 8 a 20 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, a najmä umožniť nepretržitú starostlivosť o dieťa, ktorá zohľadňuje etnickú, náboženskú, jazykovú a kultúrnu identitu dieťaťa;

32.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 79. (3) Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 22. decembra 2010, Barbara Mercredi proti Richard Chaffe, C-497/10 PPU, ECLI:EU:C:2010:829. (4) Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 2. apríla 2009, A, C-523/07, ECLI:EU:C:2009:225. (5) Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 2.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2018 o Svetovej obchodnej organizácii: ďalší postup (2018/2084(INI))

P8_TA(2018)0477 A8-0379/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu z Marrákešu z 15. apríla 1994 o založení Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“),

–  so zreteľom na ministerské vyhlásenie WTO z Dauhy zo 14. novembra 2001(1),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o WTO, najmä z 24. apríla 2008 s názvom K reforme Svetovej obchodnej organizácie(2) a z 15. novembra 2017 o mnohostranných rokovaniach o 11. konferencii ministrov WTO(3),

–  so zreteľom na záverečný dokument prijatý konsenzom 10. decembra 2017 na výročnom zasadnutí Parlamentnej konferencie o WTO v Buenos Aires(4),

–  so zreteľom na výsledky 11. ministerskej konferencie v Buenos Aires v decembri 2017, ktoré zahŕňajú sériu ministerských rozhodnutí, pričom na tejto konferencii nebolo možné prijať ministerské vyhlásenie(5),

–  so zreteľom na 6. konferenciu o všeobecnom preskúmaní pomoci obchodu, ktorá sa konala 11. až 13. júla 2017 v Ženeve(6),

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja(7),

–  so zreteľom na Parížsku dohodu v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov (ďalej len „UNFCCC“) o zmene klímy, ktorá je v platnosti od novembra 2016,

–  so zreteľom na najnovšiu správu Medzivládneho panelu o zmene klímy uverejnenú 8. októbra 2018, z ktorej vyplýva, že obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C je stále možné, ak krajiny do roku 2020 postupne zvýšia svoj vnútroštátne stanovený príspevok,

–  so zreteľom na odsek 16 záverov Európskej rady z 28. júna 2018(8),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov obchodu Spojených štátov, Japonska a Európskej únie na trojstrannom stretnutí 31. mája 2018(9),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo 20. samitu EÚ – Čína, ktorým sa zriaďuje spoločná pracovná skupina pre reformu WTO, ktorej predsedajú zástupcovia ministrov(10),

–  so zreteľom na koncepčný dokument Komisie z 18. septembra 2018 o modernizácii WTO(11),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a na stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0379/2018),

A.  keďže WTO už od svojho založenia zohráva kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o posilňovanie mnohostrannosti, presadzovanie inkluzívneho usporiadania svetového hospodárstva a podporu otvoreného, nediskriminačného a mnohostranného systému obchodu založeného na pravidlách; keďže rozvojové krajiny tvoria v súčasnosti približne polovicu svetového obchodu, čo predstavuje zvýšenie oproti 33 % v roku 2000, pričom počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe sa od roku 1990 znížil na polovicu, a to na menej ako jedna miliarda ľudí; keďže WTO vychádza zo systému práv a povinností, ktorý zaväzuje členov otvoriť vlastné trhy a nediskriminovať;

B.  keďže WTO by mala zostať hlavným referenčným bodom pre vlády a podniky pri určovaní pravidiel a obchodných sporov;

C.  keďže EÚ trvalo presadzuje silný, mnohostranný prístup k obchodu založený na pravidlách, keďže hospodárstvo EÚ, pracovníci, spotrebitelia v EÚ a ich partneri sú v rastúcej miere integrovaní do globálnych hodnotových reťazcov a závisia od predvídateľného vývoja medzinárodného obchodu, a to pokiaľ ide o dovoz aj vývoz, a sociálnych a environmentálnych podmienok;

D.  keďže výsledky 11. ministerskej konferencie WTO, ktorá sa konala v Buenos Aires v decembri 2017, boli sklamaním a jasne ukázali, že rokovacia funkcia organizácie je paralyzovaná;

E.  keďže mnohostranný obchodný systém založený na pravidlách čelí najhlbšej kríze od založenia WTO, ktorá ohrozuje základné funkcie organizácie, najmä stanovovania základných pravidiel a štruktúry medzinárodného obchodu a využívania najúčinnejšieho a najrozvinutejšieho mechanizmu na urovnávanie sporov akejkoľvek mnohostrannej organizácie;

F.  keďže napriek dôležitým výnimkám, ako je Dohoda o uľahčení obchodu, sa obchodná reforma WTO odďaľuje od roku 2000;

G.  keďže Odvolací orgán je „drahokamom na korune“ WTO, a to vzhľadom na záväzný charakter jeho rozhodnutí a jeho postavenie ako nezávislého a nestranného orgánu na preskúmanie; keďže členstvo v Odvolacom orgáne sa znížilo na minimálny počet sudcov a orgán musí fungovať po skončení funkčného obdobia sudcu Shreea Babooa Chekitanu Servansinga, pričom zostanú iba traja vymenovaní sudcovia; keďže táto patová situácia spôsobená administratívou USA by mohla viesť ku kolapsu systému, ktorý je nevyhnutný na riešenie sporov medzi všetkými členmi WTO;

1.  opätovne pripomína svoj pevný záväzok podporovať trvalú hodnotu mnohostrannosti a žiada o prijatie obchodného programu založeného na spravodlivom obchode a pravidlách v prospech všetkých, ktorý prispeje k mieru, bezpečnosti a agende pre udržateľný rozvoj začlenením a posilnením sociálnych, environmentálnych a ľudských práv a zabezpečí, aby sa harmonizované pravidlá prijaté na báze mnohostrannosti uplatňovali rovnako pre všetkých a účinne sa dodržiavali; zdôrazňuje, že WTO musí prispievať aj k podpore spravodlivého obchodu a boju proti nekalým praktikám; zdôrazňuje, že obchod nie je samoúčelný, ale nástroj na dosiahnutie globálne vymedzených rozvojových cieľov;

2.  domnieva sa, že vzhľadom na posledný vývoj, ale aj vzhľadom na pretrvávajúci nedostatok pokroku v rámci rozvojovej agendy z Dauhy je v súčasnosti naliehavo potrebné pristúpiť k modernizácii WTO a zásadne prehodnotiť viaceré aspekty fungovania WTO s cieľom zvýšiť jej účinnosť aj legitímnosť; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné, aby sekretariát WTO vytvoril príležitosti pre všetkých členov WTO, aby sa od začiatku zapojili do diskusie; vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ vo WTO, aby oslovili ďalších členov WTO, najmä našich hlavných obchodných partnerov, ako sú USA, Japonsko, Čína, Kanada, Brazília a India, s cieľom dohodnúť sa na spoločných pozíciách; je povzbudený počiatočnými vyhláseniami zo samitu EÚ – Čína, pokiaľ ide o reformu WTO;

3.  víta v tejto súvislosti mandát, ktorý Európska rada udelila Komisii 28. a 29. júna 2018, a berie na vedomie prístup uvedený v záveroch, ako aj koncepčný dokument Komisie o modernizácii WTO z 18. septembra 2018 a návrhy Kanady na reformu WTO z 25. septembra 2018; so záujmom očakáva uverejnenie viacerých návrhov, najmä z rozvojových krajín, ako aj z pracovných skupín, ktoré už boli zriadené medzi členskými štátmi WTO;

4.  vyjadruje veľké znepokojenie nad skutočnosťou, že iba tri posty v Odvolacom orgáne sú obsadené, čo vážne ohrozuje bežné a riadne fungovanie procesu urovnávania sporov, a dôrazne vyzýva Spojené štáty, aby túto situáciu vyriešili spôsobom, ktorý umožní pohotové obsadenie voľných miest v Odvolacom orgáne; víta počiatočné návrhy, ktorý Komisia predložila v koncepčnom dokumente o modernizácii WTO na riešenie patovej situácie tým, že sa budú riešiť niektoré nastolené otázky, a to aj prostredníctvom prechodných pravidiel pre odchádzajúcich členov alebo zmien trvania podmienok týkajúcich sa Odvolacieho orgánu alebo maximálneho povoleného obdobia pred uverejnením správy, ako aj stanovenia novej judikatúry Odvolacím orgánom; konštatuje, že obavy, ktoré Spojené štáty vyjadrili v súvislosti s Odvolacím orgánom, presahujú rámec procesných zmien a týkajú sa významných reforiem rozsudkov sudcov tohto orgánu;

5.  považuje rozhodnutie USA o uložení ciel na oceľ a hliníkové výrobky od 31. mája 2018 z dôvodu „národnej bezpečnosti“ podľa oddielu 232 zákona o rozšírení obchodu z roku 1962 za neopodstatnené a domnieva sa, že to nerieši problém, ktorý predstavuje prebytočná oceľ na svetových trhoch, a nie je to v súlade s pravidlami WTO; dôrazne nabáda Komisiu, aby spolupracovala s USA s cieľom riešiť obchodné spory a odstrániť prekážky obchodu v rámci mechanizmu WTO na riešenie sporov, ktorý je založený na pravidlách;

6.   zastáva názor, že ako spôsob riešenia základných príčin súčasnej krízy je potrebné, aby sa WTO prispôsobila meniacemu sa svetu, pričom sa zároveň treba zaoberať niektorými z nevyriešených otázok rozvojovej agendy z Dauhy, najmä pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť; domnieva sa, že je preto potrebné:

7.  zdôrazňuje, že EÚ by mala posilniť svoje pravidlá týkajúce sa ochrany súkromia a údajov, aby sa mohli presadzovať na medzinárodnej úrovni a stať sa referenčnou hodnotou pre rozvoj medzinárodných a multilaterálnych noriem;

8.  pripomína, že prístup k verejnému obstarávaniu je jednou z priorít Európskej únie pri jej obchodných rokovaniach a že v tomto zmysle sa plnenie záväzkov členov WTO pripojiť sa k Dohode o vládnom obstarávaní (GPA) a zlepšenie fungovania a dodržiavania ustanovení tejto dohody očakáva v duchu reciprocity a vzájomného prospechu; konštatuje, že úplná účinnosť možných zlepšení v rámci štátnej pomoci a úloha verejných podnikov čiastočne závisí od pokroku v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s tými členmi, ktorí sú v procese pristúpenia ku GPA, aby zvýšili svoje úsilie s cieľom rozšíriť výhody liberalizácie verejného obstarávania medzi členmi WTO;

9.  je presvedčený, že súčasné rozlišovanie medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami nezohľadňuje ekonomickú realitu a že to bolo prekážkou pokroku kola rokovaní v Dauhe, na čo doplácajú krajiny, ktoré sú v najväčšej núdzi; nalieha na vyspelejšie rozvojové krajiny, aby prevzali svoj podiel zodpovednosti a prispievali v miere primeranej svojej úrovni rozvoja a (sektorovej) konkurencieschopnosti; konštatuje, že v koncepčnom dokumente Komisie sa požadujú pravidlá, podľa ktorých rozvojové krajiny budú postupne stúpať zo svojho postavenia krajiny s nízkymi príjmami, ako sa budú stávať bohatšími; domnieva sa, že mechanizmus osobitného a diferencovaného zaobchádzania by sa mal opätovne preskúmať s cieľom lepšie zohľadniť indexy ľudského rozvoja ako politický nástroj umožňujúci rozvojovým krajinám prepojiť vykonávanie mnohostranných dohôd s prijímajúcou pomocou z bohatších krajín a darcovskými organizáciami;

10.  rozhodne víta ratifikáciu Dohody o uľahčení obchodu vo februári 2017 dvomi tretinami členov WTO; je presvedčený, že Dohoda o uľahčení obchodu predstavuje dôležitý príklad a mohla by byť vzorom pre budúce dohody WTO, pričom by sa zohľadnili rozdiely v stave rozvoja a potrebách členov WTO; nabáda členov WTO, aby prevzali zodpovednosť a dodržiavali svoje záväzky v súlade s ich skutočnou hospodárskou mocou a schopnosťami; domnieva sa, že ďalším problémom bude úplná ratifikácia dohody, najmä africkými členmi, od ktorých sa očakáva, že budú mať najväčší prospech z dohody, účinného vykonávania Dohody o uľahčení obchodu, a z oznámenia o rozvojovej pomoci podľa dohody;

11.  uznáva, že v súvislosti s úplným pristúpením Číny k WTO v roku 2001 vzrástol prístup na jej domáci trh, z ktorého ťažilo celosvetové hospodárstvo; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Čína neuplatňuje ducha a zásady WTO v oblasti národného zaobchádzania;

12.  domnieva sa, že je potrebné zrevidovať fungovanie rokovacieho postupu zavedením väčšej flexibility ako doteraz v rámci pravidla o konsenze, pričom treba uznať, že tzv. celistvý prístup obmedzil účinnosť, pokiaľ ide o riadenie mnohostranného obchodu; vyjadruje svoju podporu koncepcii pružnej mnohostrannosti, v rámci ktorej by členovia WTO, ktorí majú záujem pokračovať v určitej otázke, v ktorej ešte nie je možné dosiahnuť úplný konsenzus, mali mať možnosť napredovať a uzatvárať viacstranné dohody, a to buď prostredníctvom tzv. dohôd s prílohou 4 k WTO v súlade s článkom II ods. 3, článkom III ods. 1 a článkom X ods. 9 Dohody z Marrákeša, alebo prostredníctvom dohôd založených na zásade kritického množstva, ktoré rozširujú dohodnuté výhody na členov WTO na základe doložky najvyšších výhod (DNV); nabáda Komisiu, aby nevyužívala tieto články ako alternatívu ku konštruktívnemu dialógu s členmi WTO s cieľom odstrániť prekážky obchodu a reformy WTO a jej funkcií; v tejto súvislosti sa domnieva, že jej členovia by mali posilniť budovanie kapacít WTO s cieľom zabezpečiť, aby bola vybavená finančnými a ľudskými zdrojmi v súlade s rozšírenými potrebami, aby sa zachovala rovnaká kvalita práce; domnieva sa, že vo všeobecnosti by peňažné príspevky nových členov mali zvýšiť rozpočet WTO a nemali by viesť k zníženiu členských poplatkov pre súčasných členov;

13.  uznáva, že zatiaľ čo mnohostrannosť založená na pravidlách zostáva kľúčovou súčasťou štruktúry WTO, existujú možnosti hlbšej a pružnejšej viacstrannej spolupráce medzi zainteresovanými štátmi v oblastiach, v ktorých sa ukázalo, že je ťažké dosiahnuť konsenzus; konštatuje, že takéto dohody musia dopĺňať a nesmú narúšať mnohostranný program a nemali by sa využívať ako alternatívne fóra na riešenie prekážok obchodu, ale skôr ako odrazový mostík, aby sa dosiahol pokrok na mnohostrannej úrovni; požaduje obnovenie viacstranných rokovaní o Dohode o environmentálnych tovaroch a Dohode o obchode so službami (TiSA) a žiada osobitné pravidlá pre MSP vo viacstranných a mnohostranných dohodách; zdôrazňuje, že je dôležité, aby WTO pokračovala v práci a prehĺbila svoju činnosť v oblasti medzinárodnej spolupráce s ďalšími medzinárodnými organizáciami, napríklad s OSN, OECD, WCO a MOP;

14.   zdôrazňuje úlohu, ktorú môže a musí zohrávať obchod pri podpore rozvoja a dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a záväzkov Parížskej dohody v boji proti zmene klímy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dohoda o environmentálnych tovaroch bola v roku 2016 zablokovaná, a pripomína jej potenciál poskytnúť lepší prístup k ekologickým technológiám a pomôcť splniť uvedené záväzky; zdôrazňuje, že v súvislosti s rokovaniami o dotáciách v oblasti rybolovu musí WTO v súčasnosti definovať konkrétnejšie opatrenia, ktoré treba v tejto súvislosti prijať na ochranu morského života; pripomína, že koncepcia výrobných postupov a metód v rámci WTO ponúka možnosť rozlišovať medzi takzvanými „podobnými výrobkami“, pokiaľ ide o ich vplyv na životné prostredie; navrhuje obnoviť výbor WTO pre obchod a životné prostredie s mandátom na vypracovanie kritérií na boj proti parazitovaniu na životnom prostredí a na vytvorenie užších väzieb so sekretariátom UNFCCC;

15.  opätovne poukazuje na spojenie medzi rodovou rovnosťou a inkluzívnym rozvojom, ako sa tiež uvádza v cieli trvalo udržateľného rozvoja č. 5, a zdôrazňuje, že posilnenie postavenia žien je kľúčom k odstráneniu chudoby a že odstránenie prekážok brániacich zapojeniu žien do obchodu má rozhodujúci význam pre hospodársky rozvoj; víta väčšie zameranie WTO na otázky týkajúce sa obchodu a rodovej rovnosti a vyzýva všetkých 121 signatárov vyhlásenia z Buenos Aires o posilňovaní hospodárskeho postavenia žien z roku 2017, aby plnili svoje záväzky; zdôrazňuje potrebu systematického rodového prístupu vo všetkých oblastiach tvorby predpisov WTO vo forme rodovo špecifických hodnotení vplyvu; berie na vedomie význam takých iniciatív, ako je SheTrades, ktoré poukazujú na pozitívnu úlohu žien v oblasti obchodu a nabádajú k väčšej účasti žien na medzinárodnom obchode na celom svete;

16.  upriamuje pozornosť na závery 6. konferencie o všeobecnom preskúmaní pomoci obchodu, ktorá sa konala v júli 2017 v Ženeve, s názvom Podpora obchodu, inkluzívnosti a pripojenia pre trvalo udržateľný rozvoj; podporuje názor, že by sa to malo premietnuť do konkrétnych opatrení s cieľom uľahčiť elektronický obchod a premeniť digitálne príležitosti, ako je blockchain, na skutočnosť v obchode aj v rozvojových krajinách; v tejto súvislosti poznamenáva, že investície do fyzickej aj digitálnej infraštruktúry, ktoré sú kľúčové na dosiahnutie pokroku v tejto oblasti, sú aj naďalej hlavným problémom; vyzýva preto členov WTO, aby podporovali investície do fyzickej a digitálnej infraštruktúry a presadzovali verejno-súkromné partnerstvá a iné iniciatívy;

17.  opätovne vyzýva EÚ na zabezpečenie toho, aby boli jej činnosti s rozvojovými krajinami v oblasti rozvoja a obchodu založené na vyváženom rámci medzi rovnocennými partnermi, zosúladené so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja stanovenou v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a zamerané na podporu a dodržiavanie ľudských práv;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že 11. Konferencia ministrov WTO nedosiahla pokrok v otázkach kľúčového významu pre rozvojové krajiny; víta však rozšírené preferenčné zaobchádzanie, ktoré bolo predtým v rámci WTO zabezpečené pre najmenej rozvinuté krajiny vrátane preferenčných pravidiel pôvodu a zaobchádzania s poskytovateľmi služieb, a zdôrazňuje potrebu podniknúť opatrenia na budovanie kapacít, ktoré by umožnili dodávateľom z najmenej rozvinutých krajín využívať výnimku v oblasti služieb pre najmenej rozvinuté krajiny;

19.  zdôrazňuje, že transparentnosť je kľúčovým prvkom zabezpečenia stabilného a predvídateľného obchodného a investičného prostredia; domnieva sa, že je dôležité zvýšiť transparentnosť monitorovacích postupov zvýšením stimulov pre členov WTO, aby si plnili oznamovacie povinnosti, znížením ich zložitosti a záťaže a v prípade potreby budovaním kapacít, pričom od úmyselného neplnenia treba odrádzať a treba ho napádať;

20.  zdôrazňuje, že úloha sekretariátu WTO pri uľahčovaní a zachovaní prístupu zdola nahor pre aktívnu účasť všetkých členov je kľúčová a že by sa mala ďalej posilňovať v záujme podpory rôznych rokovacích procesov, ako aj pri vykonávaní a monitorovaní funkcií; považuje za potrebné posilniť finančné prostriedky a ľudské zdroje, ktoré má sekretariát WTO k dispozícii, a nalieha na členov WTO, aby si spoločne plnili svoje povinnosti v tejto oblasti; zastáva názor, že pravidelná práca výborov WTO by sa tiež mala oživiť tým, že ich predsedovia budú zohrávať aktívnejšiu úlohu pri navrhovaní a predkladaní riešení a kompromisov, čím by sa viac než len zmiernili príspevky členov, a že túto rozšírenú úlohu by mal sekretariát podporovať;

21.  naliehavo vyzýva členov WTO, aby zabezpečili demokratickú legitímnosť a transparentnosť posilnením parlamentného rozmeru WTO a aby podporili memorandum o porozumení, ktorým sa zavádza formálny pracovný vzťah s Parlamentnou konferenciou o WTO; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby poslanci mali lepší prístup k obchodným rokovaniam a boli zapojení do formulovania a vykonávania rozhodnutí WTO a aby sa v záujme ich občanov uskutočňoval riadny dohľad nad obchodnými politikami;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu riaditeľovi WTO.

(1) Ministerské vyhlásenie z Dauhy (WT/MIN(01)/DEC/1) prijaté 14. novembra 2001 – https://www.wto.org/english/thewto_e/minist_e/min01_e/mindecl_e.htm (2) Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 77. (3) Prijaté texty, P8_TA(2017)0439. (4) http://www.europarl.europa.eu/pcwto/en/sessions/2017.html (5) https://www.wto.org/english/news_e/news17_e/mc11_10dec17_e.htm (6) https://www.wto.org/english/tratop_e/devel_e/a4t_e/gr17_e/gr17programme_e.htm (7) http://www.un.org/sustainabledevelopment/sustainable-development-goals/ (8) http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2018/06/29/20180628-euco-conclusions-final/ (9) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2018/may/tradoc_156906.pdf (10) https://www.consilium.europa.eu/media/36165/final-eu-cn-joint-statement-consolidated-text-with-climate-change-clean-energy-annex.pdf (11) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2018/september/tradoc_157331.pdf

Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2018 o správe Komisie o Srbsku za rok 2018 (2018/2146(INI))

P8_TA(2018)0478 A8-0331/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery Predsedníctva po zasadnutí Európskej rady v Solúne 19. – 20. júna 2003,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo Sofie uskutočnené v rámci samitu EÚ – západný Balkán 17. mája 2018 a na príslušnú „agendu priorít zo Sofie“,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/213/ES(1) z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v európskom partnerstve so Srbskom a o zrušení rozhodnutia 2006/56/ES,

–  so zreteľom na stanovisko Komisie z 12. októbra 2011 k žiadosti Srbska o členstvo v Európskej únii (SEC(2011)1208), na rozhodnutie Európskej rady z 2. marca 2012 udeliť Srbsku štatút kandidátskej krajiny a na rozhodnutie Európskej rady z 27. – 28. júna 2013 o začatí prístupových rokovaní EÚ so Srbskom,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Srbskou republikou, ktorá nadobudla platnosť 1. septembra 2013,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1244 (1999), na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora z 22. júla 2010 k otázke súladu jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova s medzinárodným právom a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 64/298 z 9. septembra 2010, ktorou sa uznal obsah stanoviska Medzinárodného súdneho dvora a privítala pripravenosť EÚ uľahčiť dialóg medzi Srbskom a Kosovom,

–  so zreteľom na berlínsky proces, ktorý sa začal 28. augusta 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie a odporúčania prijaté na ôsmom zasadnutí Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Srbsko (SAPC), ktoré sa konalo 13. – 14. júna 2018,

–  so zreteľom na záverečnú správu Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „OBSE/ODIHR“) o jeho volebnej pozorovateľskej misii s obmedzeným rozsahom na predčasných parlamentných voľbách v Srbsku z 29. júla 2016,

–  so zreteľom na správu volebnej hodnotiacej misie OBSE/ODIHR o prezidentských voľbách v Srbsku z 2. apríla 2017,

–  so zreteľom na správu Komisie za rok 2018 o Srbsku zo 17. apríla 2018 (SWD(2018)0152),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. februára 2018 o dôveryhodnej perspektíve rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšej angažovanosti EÚ v tejto oblasti (COM(2018)0065),

–  so zreteľom na spoločné závery dialógu o hospodárskych a finančných otázkach medzi EÚ a západným Balkánom a Tureckom z 23. mája 2017 (9655/17),

–  so zreteľom na štvrté zasadnutie Rady pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Srbsko, ktoré sa konalo 16. novembra 2017,

–  so zreteľom na ôsme zasadnutie konferencie o pristúpení so Srbskom na úrovni ministrov, ktoré sa konalo 25. júna 2018,

–  so zreteľom na správu protikorupčného orgánu Rady Európy GRECO z júla 2015 o Srbsku a správu zo štvrtého kola hodnotení GRECO z 20. októbra 2017 s názvom Predchádzanie korupcii poslancov, sudcov a prokurátorov,

–  so zreteľom na posúdenie Komisie zo 17. apríla 2018 týkajúce sa srbského programu hospodárskych reforiem na roky 2018 – 2020 (SWD(2018)0132) a na spoločné závery dialógu o hospodárskych a finančných otázkach medzi EÚ a západným Balkánom a Tureckom, ktoré Rada prijala 25. mája 2018,

–  so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie z 25. júna 2018 k návrhu zmien ústavných ustanovení o súdnictve,

–  so zreteľom na výsledok prieskumu z roku 2017 o marginalizovaných Rómoch na západnom Balkáne, ktorý podporila Komisia a uskutočnili Svetová banka a Rozvojový program OSN,

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o správe Komisie o Srbsku za rok 2016(2),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0331/2018),

A.  keďže Srbsko sa musí ako každá krajina, ktorá sa usiluje o členstvo v EÚ, posudzovať na základe výsledkov dosiahnutých v plnení a uplatňovaní rovnakej skupiny kritérií a v dosahovaní súladu s týmito kritériami a keďže pre harmonogram pristúpenia zohrávajú rozhodujúci význam kvalita potrebných reforiem a angažovaný prístup k týmto reformám; keďže pristúpenie k EÚ je a vždy bude proces založený na zásluhách, ktorý je v plnej miere závislý od objektívneho pokroku, ktorý dosiahla každá krajina vrátane Srbska;

B.  keďže od začatia rokovaní so Srbskom bolo otvorených 14 kapitol, z ktorých dve boli predbežne uzavreté;

C.  keďže Srbsko sa neustále snaží o normalizáciu vzťahov s Kosovom, čo vyústilo do prvej dohody o zásadách upravujúcich normalizáciu vzťahov z 19. apríla 2013 a do dohôd z augusta 2015; keďže Srbsko je aj naďalej do tohto dialógu zapojené;

D.  keďže Srbsko prispelo k posilneniu regionálnej spolupráce a dobrých susedských vzťahov, ako aj mieru a stability, zmierenia a atmosféry umožňujúcej riešiť otvorené bilaterálne otázky z minulosti;

E.  keďže Srbsko sa neustále zasadzuje za vytvorenie fungujúceho trhového hospodárstva a pokračuje v dosahovaní výsledkov pri plnení záväzkov vyplývajúcich z dohody o stabilizácii a pridružení;

F.  keďže právny štát predstavuje základnú hodnotu, na ktorej je založená EÚ, a je jadrom procesu rozširovania, ako aj procesu stabilizácie a pridruženia; keďže na riešenie dôležitých problémov, ktoré v tejto oblasti pretrvávajú, sú potrebné reformy, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie nezávislého, nestranného, zodpovedného a efektívneho súdnictva a boj proti korupcii a organizovanému zločinu, ako aj o ochranu základných práv;

G.  keďže Srbsko ratifikovalo všetky základné dohovory Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä Dohovor o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať z roku 1948 (č. 87), Dohovor o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať z roku 1949 (č. 98) a Dohovor o nútenej alebo povinnej práci z roku 1930 (č. 29);

H.  keďže mimoriadne vážne obavy naďalej vzbudzuje situácia v oblasti slobody prejavu a nezávislosti médií, ktorú je potrebné prioritne riešiť rozhodným a účinným spôsobom,

I.  keďže Srbsko využíva predvstupovú pomoc v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA II), pričom na obdobie 2014 – 2020 je orientačné pridelenie prostriedkov vo výške 1,5 miliardy EUR; keďže revidované orientačné pridelenie prostriedkov z nástroja IPA II pre Srbsko na obdobie 2018 – 2020 je 722 miliónov EUR; keďže Srbsku bolo udelené ocenenie výkonu v polovici obdobia;

1.  víta pretrvávajúcu angažovanosť Srbska na ceste integrácie do Európskej únie; vyzýva Srbsko, aby s podporou Komisie aktívne podporovalo toto strategické rozhodnutie medzi srbskou verejnosťou a ďalej posilnilo včasné a transparentné informovanie a viditeľnosť EÚ a projektov a programov, ktoré financuje;

2.  zdôrazňuje, že dôkladné vykonávanie reforiem a politík je hlavným ukazovateľom úspešného integračného procesu; vyzýva Srbsko, aby zlepšilo plánovanie, koordináciu a monitorovanie uplatňovania nových právnych predpisov a politík; víta prijatie tretej revízie národného programu pre prijatie acquis EÚ a varuje pred dôsledkami nedostatočnej transpozície dôležitých právnych predpisov EÚ pre zosúladenie s acquis; víta posúdenie Komisie uvedené v jej oznámení z názvom Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti, že za predpokladu pevnej politickej vôle, vykonania skutočných a trvalých reforiem a definitívneho vyriešenia sporov so susednými krajinami by sa Srbsko mohlo stať členským štátom EÚ; vyzýva Radu a Komisiu, aby za predpokladu, že to odôvodňuje potrebný pokrok, najmä v základnej oblasti právneho štátu, podporili otvorenie technicky pripravených kapitol a urýchlili celkový proces rokovaní o pristúpení;

3.  víta úspešné ukončenie procesu programovania v rámci nástroja IPA 2018 a podpísanie dohody o financovaní pre nástroj IPARD II; vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní nového nástroja predvstupovej pomoci (IPA III) zahrnula primerané ustanovenia s cieľom umožniť prípadné pristúpenie Srbska k EÚ;

4.  víta pokrok, ktorý Srbsko dosiahlo, pokiaľ ide o vytvorenie fungujúceho trhového hospodárstva, zabezpečovanie hospodárskeho rastu a zachovanie makroekonomickej a menovej stability; zdôrazňuje, že Srbsko dosiahlo značný pokrok pri riešení niektorých politických nedostatkov, ktoré boli v minulosti problémom, a to najmä prostredníctvom rozpočtovej konsolidácie; zdôrazňuje však, že nezamestnanosť, únik mozgov a ekonomická nečinnosť sú stále na vysokej úrovni; vyzýva Srbsko, aby vypracovalo udržateľný plán pre budúcnosť štátnych podnikov; zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť malých a stredných podnikov (MSP) pre hospodárstvo Srbska a požaduje transparentnejšie a menej zaťažujúce podnikateľské prostredie; podporuje vstup Srbska do Svetovej obchodnej organizácie (WTO);

5.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s pretrvávajúcou nezamestnanosťou a zdôrazňuje význam odborného vzdelávania a rozvoja podnikateľských zručností medzi mladými ľuďmi; vyzýva Srbsko, aby zlepšilo postavenie žien na trhu práce; vyzýva Srbsko, aby posilnilo trojstranný dialóg; požaduje zmenu zákona o príspevkoch do povinného sociálneho poistenia a zákona o zdravotnom poistení s cieľom zabrániť diskriminácii malých poľnohospodárskych výrobcov;

6.  berie na vedomie prezidentské voľby, ktoré sa uskutočnili 2. apríla 2017; víta všeobecný priebeh volieb a vyzýva príslušné orgány, aby zabezpečili uplatňovanie medzinárodných noriem; vyzýva orgány, aby sa v plnom rozsahu zaoberali odporúčaniami volebnej pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR a vykonávali ich, najmä aby zabezpečili rovnaké podmienky počas obdobia kampane, a aby sa zapojili do dialógu s nezávislými vnútroštátnymi volebnými pozorovateľskými misiami; vyzýva orgány, aby riadne vyšetrili sťažnosti týkajúce sa prípadov nezrovnalostí, násilia a zastrašovania, ku ktorým došlo počas posledných volieb; so znepokojením berie na vedomie nedostatok transparentnosti financovania politických strán a volebných kampaní; upozorňuje, že je potrebné, aby bolo financovanie politických strán transparentné a v súlade s medzinárodnými štandardmi;

7.  vyzýva Srbsko, aby posilnilo svoje zosúladenie so zahraničnou a s bezpečnostnou politikou EÚ vrátane jej politiky týkajúcej sa Ruska, a to aj v rámci Organizácie Spojených národov; víta významný príspevok Srbska a jeho trvalú účasť na mnohých misiách a operáciách v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SBOP) EÚ (EUTM Mali, EUTM Somálsko, EU NAVFOR Atalanta, EUTM RCA), pričom Srbsko sa zúčastňuje na štyroch zo šiestich vojenských misií alebo operácií, ktoré v súčasnosti uskutočňuje Únia; vyjadruje však znepokojenie nad pokračujúcou vojenskou spoluprácou Srbska s Ruskom a Bieloruskom;

8.  oceňuje konštruktívny prístup Srbska pri riešení následkov migračnej a utečeneckej krízy, ako aj výrazné úsilie krajiny o poskytnutie prístrešia a zabezpečenie dodávok humanitárnej pomoci, predovšetkým s podporou zo strany EÚ; víta skutočnosť, že Srbsko prijalo nové právne predpisy o azyle, cudzích štátnych príslušníkoch a pohraničnej kontrole; naliehavo vyzýva Srbsko, aby postupne zosúladilo svoju vízovú politiku s politikou EÚ; so znepokojením konštatuje, že nezosúladená vízová politika Srbska umožnila nelegálne prisťahovalectvo a pašovanie do krajín EÚ, ako aj do susedných krajín, ktoré nie sú členmi EÚ; naliehavo vyzýva Srbsko, aby zaviedlo mechanizmus návratu neregulárnych migrantov, ktorý je v súlade s acquis EÚ, a aby ďalej zlepšilo svoju schopnosť riešiť potreby maloletých osôb bez sprievodu; vyzýva Srbsko, aby našlo uskutočniteľné riešenie situácie utečencov zo susedných krajín, a to aj pokiaľ ide o ich potreby v oblasti bývania a prístup k práci a vzdelávaniu;

Právny štát

9.  naliehavo vyzýva Srbsko, aby zintenzívnilo svoje reformné úsilie v oblasti právneho štátu a aby zabezpečilo najmä nezávislosť a celkovú efektívnosť súdnictva; zdôrazňuje, že osobitný dôraz by sa mal klásť na vykonávanie účinných reforiem v tejto oblasti; konštatuje, že hoci sa dosiahol určitý pokrok pri znižovaní počtu nevybavených starých prípadov presadzovania práva a pri zavádzaní opatrení na harmonizáciu súdnej praxe, nezávislosť súdnictva v Srbsku stále nie je úplne zabezpečená a rozsah politického vplyvu na súdnictvo aj naďalej vyvoláva znepokojenie; vyzýva Srbsko, aby posilnilo zodpovednosť, nestrannosť, profesionalitu a celkovú efektívnosť súdnictva a aby vytvorilo systém bezplatnej právnej pomoci, ktorým by sa zabezpečovalo široké spektrum poskytovateľov bezplatnej právnej pomoci; vyzýva na vykonávanie všetkých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva;

10.  opakovane zdôrazňuje význam zintenzívnenia boja proti korupcii a naliehavo vyzýva Srbsko, aby preukázalo jasné odhodlanie pri riešení tejto otázky; víta vykonávanie zákona o organizácii a právomoci vládnych orgánov pri potláčaní organizovanej trestnej činnosti, terorizmu a korupcie; víta prijatie zmien v oddiele trestného zákonníka krajiny, ktorý sa venuje hospodárskej trestnej činnosti, a nabáda Srbsko, aby tieto zmeny vrátane pozmeňujúceho návrhu o zneužívaní funkcie v plnej miere vykonávalo, a tak zabránilo akémukoľvek zneužitiu; požaduje neustále vykonávanie národnej stratégie a akčného plánu boja proti korupcii; opakuje svoju výzvu Srbsku na urýchlené prijatie nového zákona týkajúceho sa jeho protikorupčnej agentúry s cieľom zlepšiť plánovanie, koordináciu a monitorovanie uplatňovania nových a existujúcich právnych predpisov a politík; zdôrazňuje, že je dôležité, aby táto agentúra získala a udržala si ľudské a finančné zdroje, ktoré potrebuje na nezávislé plnenie svojho mandátu; zdôrazňuje, že členovia protikorupčnej agentúry sa musia voliť podľa zásad transparentnosti, neexistencie konfliktu záujmov alebo politickej príslušnosti; vyzýva orgány, aby obsadili všetky voľné pozície v agentúre; vyzýva Srbsko, aby ďalej zlepšovalo svoje výsledky v oblasti vyšetrovania, obvinenia a právoplatného odsúdenia v prípadoch korupcie na vysokej úrovni a aby pravidelne zverejňovalo štatistické údaje o výsledkoch vyšetrovaní vo všetkých prípadoch údajnej korupcie verejných činiteľov;

11.  vyzýva srbské orgány, aby vykonávali odporúčania Skupiny štátov proti korupcii (GRECO); vyzýva srbský parlament, aby sa zaoberal najmä odporúčaniami týkajúcimi sa predchádzania korupcii a konfliktom záujmov a aby prijal kódex správania;

12.  uznáva, že sa dosiahol určitý pokrok v oblasti boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, a víta skutočnosť, že Srbsko zohráva aktívnu úlohu v oblasti medzinárodnej a regionálnej policajnej a justičnej spolupráce; vyzýva Srbsko, aby preukázalo ďalšie odhodlanie a prinieslo konkrétne výsledky v tomto boji, najmä prostredníctvom presvedčivej bilancie vyšetrovania, stíhania a odsúdenia v prípadoch organizovanej trestnej činnosti vrátane nezákonného obchodovania s migrantmi zo Srbska do EÚ a krajín mimo EÚ, vrážd súvisiacich s organizovanou trestnou činnosťou, počítačovej kriminality, finančných tokov na podporu teroristických činností a prania špinavých peňazí; vyzýva Srbsko, aby aj naďalej úplne uplatňovalo akčný plán dohodnutý s Finančnou akčnou skupinou (FATF); upozorňuje na zvyšujúci sa počet zločineckých útokov a vyzýva na riešenie tohto problému prostredníctvom neobmedzenej spolupráce s justičnými orgánmi;

Demokracia a sociálny dialóg

13.  zdôrazňuje, že srbský parlament stále nevykonáva účinný dohľad nad výkonnou mocou a že je potrebné ďalej zlepšovať transparentnosť, inkluzívnosť a kvalitu legislatívneho procesu; víta stále klesajúcu mieru využívania naliehavých postupov pri prijímaní právnych predpisov; zdôrazňuje však, že stále časté využívanie naliehavých postupov podkopáva parlamentnú a verejnú kontrolu; zdôrazňuje, že by sa malo zamedziť všetkým opatreniam, ktoré obmedzujú schopnosť srbského parlamentu viesť účinnú diskusiu o právnych predpisoch a uskutočňovať ich kontrolu; zdôrazňuje význam práce opozície v demokracii a zdôrazňuje, že jej politici by nemali byť vystavovaní osočovaniu a urážke na cti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektorí politici zneužívajú verejnú diskusiu na podporu rastu radikalizmu; požaduje dodatočné opatrenia na zabezpečenie dialógu medzi stranami a účinného zapojenia občianskej spoločnosti; vyzýva srbský parlament, aby preskúmal prax kladenia obštrukcií a to, či táto prax potláča demokratickú diskusiu; víta pretrvávajúce úsilie srbského parlamentu o zvýšenie transparentnosti prostredníctvom diskusie o rokovacích pozíciách Srbska ku kapitolám týkajúcim sa prístupového procesu k EÚ a na základe výmeny názorov s hlavným vyjednávacím tímom a národným konventom o Európskej únii; zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere uznať a podporovať úlohu nezávislých regulačných orgánov vrátane ombudsmana krajiny, protikorupčnej agentúry, štátneho kontrolného úradu, komisára pre informácie verejného významu a ochranu osobných údajov; vyzýva srbský parlament, aby sa zapojil do vykonávania zistení a odporúčaní nezávislých regulačných orgánov, najmä pokiaľ ide o zistenia a odporúčania ombudsmana; pripomína, že jedným z pilierov európskeho sociálneho modelu je sociálny dialóg a že pravidelné konzultácie medzi vládou a sociálnymi partnermi zohrávajú kľúčovú úlohu pri prevencii sociálneho napätia a konfliktov; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sociálny dialóg presahoval výmenu informácií, a že by sa so zainteresovanými stranami mali prekonzultovať dôležité zákony, prv než sa dostanú do parlamentného postupu;

14.  víta predloženie návrhu ústavnej reformy súdnictva v krajine, ktorá bola predložená Benátskej komisii na vyjadrenie stanoviska; zdôrazňuje, že je dôležité v plnom rozsahu vykonávať odporúčania Benátskej komisie; nabáda srbské orgány, aby začali inkluzívnu a zmysluplnú verejnú diskusiu uskutočnenú konštruktívne s cieľom zvýšiť informovanosť o procese ústavnej reformy v krajine; vyzýva na rozsiahle verejné konzultácie pred predložením konečného návrhu srbskému parlamentu;

15.  víta pokrok Srbska pri reforme verejnej správy, najmä prostredníctvom prijatia niekoľkých nových právnych predpisov týkajúcich sa platov vo verejnej službe a pracovnoprávnych vzťahov, miestnych samospráv a platov zamestnancov autonómnych provincií a národnej akadémie odborného vzdelávania; zdôrazňuje, že politické ovplyvňovanie pri menovaní osôb do vedúcich funkcií aj naďalej vzbudzuje obavy; vyzýva Srbsko, aby zmenilo zákon o štátnej službe s cieľom zaručiť neutralitu verejnej správy; konštatuje, že posilnenie administratívnych kapacít na všetkých úrovniach je dôležité pre úspešné vykonávanie kľúčových reforiem; víta zriadenie ministerstva pre európsku integráciu, ktorého súčasťou sú štruktúry bývalého srbského Úradu pre európsku integráciu, ktorý aj naďalej poskytuje politické usmernenia v oblasti európskej integrácie;

Ľudské práva

16.  zdôrazňuje, že je zavedený legislatívny a inštitucionálny rámec pre dodržiavanie ľudských práv; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa tento rámec dôsledne a efektívne vykonával v celej krajine; vyzýva Srbsko, aby prijalo nový zákon o ochrane údajov a zaistilo jeho úplný súlad s normami a najlepšími postupmi EÚ; konštatuje, že s cieľom zlepšiť situáciu osôb patriacich do zraniteľných skupín vrátane detí, osôb so zdravotným postihnutím, osôb s HIV/AIDS a LGBTI osôb je nevyhnutné v úsilí aj naďalej vytrvať; odsudzuje skutočnosť, že aj naďalej dochádza k trestným činom z nenávisti voči Rómom a LGBTI osobám; vyzýva Srbsko, aby aktívne vyšetrovalo, stíhalo a odsudzovalo za trestné činy z nenávisti; vyzýva srbské orgány, aby presadzovali prostredie založené na tolerancii a odsúdili všetky formy nenávistných prejavov a verejného schválenia či popierania genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov;

17.  naliehavo vyzýva Srbsko, aby posilnilo úlohu a kapacity svojich orgánov, pokiaľ ide o ochranu zraniteľných skupín vrátane žien, detí a osôb so zdravotným postihnutím, a aby zabezpečilo lepšiu spoluprácu medzi políciou, prokurátormi a sociálnymi službami v tejto oblasti; víta ratifikáciu Istanbulského dohovoru zo strany Srbska a nedávny vývoj v oblasti opatrení na ochranu detí pred násilím vrátane oznámenia vlády o vytvorení funkcie ombudsmana pre deti a vyzýva orgány, aby monitorovali vplyv právnych predpisov a iných opatrení; zdôrazňuje, že stále pretrvávajú nedostatky v oblasti dodržiavania ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím, a naliehavo vyzýva vládu, aby prijala národnú stratégiu pre osoby so zdravotným postihnutím;

18.  dôrazne nabáda srbské orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie o zlepšenie situácie v oblasti slobody prejavu a médií; víta zriadenie novej pracovnej skupiny zameranej na vypracovanie návrhu stratégie pre médiá; zdôrazňuje, že vyhrážky a násilie voči novinárom a médiám a ich zastrašovanie vrátane administratívneho obťažovania a zastrašovania prostredníctvom súdnych konaní naďalej vzbudzujú obavy; vyzýva úradníkov, aby verejne odsudzovali akúkoľvek formu zastrašovania novinárov a aby sa zdržali zasahovania do činností médií a novinárov, a to aj v súvislosti s voľbami; v tejto súvislosti poznamenáva, že hoci bolo vyriešených niekoľko prípadov a podaných niekoľko obvinení, dochádza k odsúdeniam stále veľmi zriedkavo; víta úsilie stálej pracovnej skupiny, ktorá bola zriadená na základe dohody o spolupráci a opatreniach na zvýšenie bezpečnosti novinárov, a vyzýva orgány, aby preukázali úplné odhodlanie vyšetriť a stíhať všetky prípady útokov na novinárov a médiá; žiada o plné vykonávanie zákonov o médiách a posilnenie nezávislosti regulačného orgánu krajiny pre elektronické médiá; víta obnovené úsilie o prijatie mediálnej stratégie s cieľom vytvoriť pluralitné mediálne prostredie a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam transparentnej a inkluzívnej konzultácie so zainteresovanými stranami; zdôrazňuje potrebu úplnej transparentnosti vlastníctva a financovania médií; žiada prijatie politík, ktorými sa budú ochraňovať médiá a programy v jazykoch národnostných menšín žijúcich v Srbsku;

19.  vyzýva srbské orgány, aby posilnili spoluprácu s organizáciami občianskej spoločnosti vrátane organizácií žien a skupín pre ľudské práva, ktorých úloha je kľúčová pre dobre fungujúcu demokraciu; odsudzuje negatívne kampane a reštrikcie zamerané proti určitým organizáciám občianskej spoločnosti; požaduje prijatie národnej stratégie a súvisiaceho akčného plánu na reguláciu prostredia, v ktorom pôsobia organizácie občianskej spoločnosti; domnieva sa, že je potrebné ďalšie úsilie na zabezpečenie systematickej spolupráce medzi vládou a občianskou spoločnosťou, a požaduje zvýšenú pozornosť pri navrhovaní a vykonávaní právnych predpisov v oblastiach, ktoré majú vplyv na občiansku spoločnosť;

20.  berie na vedomie určitý pokrok, ktorý sa dosiahol v prípade nezákonného ničenia súkromného majetku a pozbavenia slobody pohybu v belehradskej štvrti Savamala v apríli 2016; požaduje jeho vyriešenie a úplnú spoluprácu so súdnymi orgánmi v rámci vyšetrovaní, aby páchatelia boli postavení pre súd;

Rešpektovanie a ochrana menšín

21.  víta prijatie akčného plánu na uplatňovanie práv národnostných menšín a prijatie dekrétu, ktorým sa zriaďuje fond pre národnostné menšiny; vyzýva srbskú vládu, aby v plnej miere vykonávala všetky medzinárodné zmluvy týkajúce sa práv menšín; zdôrazňuj, že pokrok v oblasti zaručenia práv národnostných menšín je neuspokojivý, a žiada o plné vykonávanie akčného plánu a lepšiu koordináciu a zapojenie zainteresovaných strán vrátane susedných štátov, pokiaľ ide o dopravné a komunikačné potreby; konštatuje, že fond pre národnostné menšiny funguje a že jeho financovanie sa zvýšilo; víta prijatie rozhodujúcich zákonov týkajúcich sa rámca práv menšín; opätovne vyzýva Srbsko, aby zabezpečilo dôsledné uplatňovanie zákonov na ochranu menšín vrátane zákonov týkajúcich sa vzdelávania a kultúry, používania menšinových jazykov, zastúpenia vo verejnej správe a v súdnictve a trvalého prístupu k médiám a bohoslužbám v jazykoch menšín; uznáva aktívnu účasť národných menšín krajiny vo volebných cykloch a požaduje prijatie politík, ktoré zaručia ich spravodlivé politické zastúpenie v srbskom národnom zhromaždení; požaduje úplné uplatňovanie práva na včasný zápis narodenia; zdôrazňuje, že presadzovanie a ochrana ľudských práv vrátane práv národnostných menšín je základným predpokladom pre vstup do EÚ;

22.  konštatuje, že kultúrna rozmanitosť Vojvodiny prispieva k srbskej identite; zdôrazňuje, že autonómia Vojvodiny by sa mala zachovať a že by sa mal čo najskôr prijať zákon o finančných zdrojoch Vojvodiny, ako je stanovené v ústave;

23.  víta prijatie novej stratégie pre sociálne začleňovanie Rómov na obdobie 2016 – 2025 spolu s akčným plánom pre oblasť vzdelávania, zdravotníctva, bývania a zamestnanosti; víta skutočnosť, že sa v rámci stratégie uznáva, že rómske ženy čelia osobitnej diskriminácii; naliehavo vyzýva Srbsko, aby stanovilo jasné ciele a ukazovatele na monitorovanie vykonávania tejto novej stratégie; vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom rómskych dievčat, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku; konštatuje, že väčšina Rómov trpí sociálnym vylúčením a čelí systematickému porušovaniu svojich práv; žiada o úplné vykonávanie novej stratégie pre začleňovanie Rómov a akčného plánu; zdôrazňuje význam formulovania politík, ktoré budú bojovať proti diskriminácii Rómov a protirómskemu zmýšľaniu; žiada, aby sa umožnila zmysluplná verejná a politická účasť Rómov na všetkých úrovniach;

Regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy

24.  víta skutočnosť, že Srbsko sa aj naďalej usiluje o konštruktívne dvojstranné vzťahy s ďalšími krajinami zapojenými do procesu rozširovania a so susednými členskými štátmi EÚ; víta skutočnosť, že Srbsko sa naďalej angažuje v mnohých iniciatívach v oblasti regionálnej spolupráce, ako sú proces spolupráce v juhovýchodnej Európe, Rada pre regionálnu spoluprácu, Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode (CEFTA), jadransko-iónska iniciatíva, makroregionálne stratégie EÚ pre podunajskú oblasť (EUSDR), stratégia EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR), brdsko-brijuniský proces, iniciatíva šiestich krajín západného Balkánu a príslušný program v oblasti prepojenosti a berlínsky proces; víta doterajšie výsledky iniciatívy šiestich krajín západného Balkánu (WB6) a žiada ďalší rozvoj regionálneho hospodárskeho priestoru; opätovne vyzýva Srbsko, aby uskutočnilo opatrenia reformy prepojenosti súvisiace s programom v oblasti prepojenosti; víta úsilie Srbska zamerané na uprednostňovanie investícií do infraštruktúry a zdôrazňuje význam zvýšenej prepojenosti v regióne; konštatuje, že je potrebné vynaložiť viac úsilia na hospodársky a sociálny rozvoj pohraničných regiónov, aby sa zabránilo ich vyľudňovaniu; podporuje návrh na zníženie poplatkov za roaming na západnom Balkáne; zdôrazňuje, že nevyriešené dvojstranné spory by nemali mať nepriaznivý vplyv na proces pristúpenia; dôrazne podporuje záväzok partnerov zo západného Balkánu naďalej posilňovať dobré susedské vzťahy, regionálnu stabilitu a vzájomnú spoluprácu; pripomína, že EÚ je odhodlaná posilniť a zintenzívniť svoje úsilie s cieľom podporiť transformáciu regiónu;

25.  víta prijatie národnej stratégie pre vyšetrovanie a stíhanie vojnových zločinov; berie na vedomie prijatie stratégie prokuratúry na vyšetrovanie a stíhanie vojnových zločinov a naliehavo vyzýva Srbsko, aby uskutočnilo všetky stanovené činnosti; víta vymenovanie nového prokurátora pre vojnové zločiny v máji 2017; opakuje svoju výzvu na vykonávanie tejto stratégie, najmä prostredníctvom predkladania obžalôb, a na prijatie operačnej stratégie prokuratúry; vyzýva Srbsko, aby účinne vyšetrilo všetky prípady vojnových zločinov, najmä tých, ktoré vzbudzujú veľkú pozornosť, a aby na týchto prípadoch spolupracovalo so svojimi regionálnymi partnermi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali ďalšie úsilie riešeniu týchto otázok v procese rokovaní medzi EÚ a Srbskom; naliehavo vyzýva orgány, aby naďalej riešili problém osôb, ktoré sa stali nezvestnými počas vojen v 90. rokoch 20. storočia; vyzýva Srbsko, aby opäť plne spolupracovalo so súčasným Medzinárodným reziduálnym mechanizmom pre trestné tribunály; naliehavo žiada srbské orgány, aby sa naďalej zaoberali otázkou osudu nezvestných osôb vrátane otvorenia štátnych archívov súvisiacich s vojnovým obdobím; naliehavo žiada Srbsko, aby vypracovalo systém odškodnení pre obete a ich rodiny; opakuje svoju podporu iniciatívy na zriadenie regionálnej komisie pre zistenie faktov o vojnových zločinoch a iných prípadoch závažného porušenia ľudských práv spáchaných na území bývalej Juhoslávie; poukazuje na význam činnosti Úradu pre regionálnu spoluprácu mládeže (RYCO) a jeho miestnych pobočiek pri presadzovaní zmierenia medzi mladými ľuďmi; požaduje ďalšie zmeny zákona o reštitúcii a zdôrazňuje význam nediskriminačného zaobchádzania so žiadateľmi o reštitúciu v porovnaní s ostatnými príjemcami, najmä v oblasti registrácie verejného majetku;

26.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré srbské orgány opakovane popierajú genocídu v Srebrenici; pripomína im, že spolupráca v plnom rozsahu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu a jeho nástupcom Medzinárodným reziduálnym mechanizmom pre trestné tribunály znamená aj plné akceptovanie a vykonávanie jeho rozsudkov a rozhodnutí; zdôrazňuje, že uznanie genocídy v Srebrenici je zásadným krokom k pristúpeniu Srbska k Európskej únii;

27.  víta pretrvávajúce odhodlanie Srbska, pokiaľ ide o proces normalizácie vzťahov s Kosovom, a jeho záväzok týkajúci sa vykonávania dohôd, ktoré sa dosiahli v rámci dialógu uskutočneného pod záštitou EÚ; víta skutočnosť, že srbský prezident začal vnútorný dialóg o Kosove; opakuje svoju výzvu na pokročenie v úplnom vykonávaní všetkých dohôd, ktoré už boli dosiahnuté, vrátane dohôd v oblasti energetiky, v dobrej viere a včas a nabáda obe strany na odhodlané pokračovanie v procese normalizácie; zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť združenie/spoločenstvo obcí so srbskou väčšinou; zdôrazňuje, že s cieľom dosiahnuť komplexnú normalizáciu vzťahov medzi Srbskom a Kosovom, ktorá sa má vymedziť v právne záväznej dohode, je nutné urýchliť prácu na novej fáze dialógu; opätovne vyzýva ESVČ, aby uskutočnila hodnotenie miery plnenia záväzkov oboch strán; jednoznačne odsudzuje zavraždenie kosovského srbského politika Olivera Ivanovića a zdôrazňuje potrebu skutočnej spolupráce medzi kosovskými a srbskými vyšetrovateľmi a potrebu medzinárodnej podpory, aby tak páchatelia boli postavení pred súd;

28.  berie na vedomie prebiehajúcu diskusiu a verejné vyhlásenia o možnej úprave hranice medzi Srbskom a Kosovom vrátane výmen území; zdôrazňuje multietnickú povahu Kosova aj Srbska a to, že etnicky homogénne štáty v tomto regióne by nemali byť cieľom; podporuje dialóg, ktorý EÚ uľahčuje, ako rámec na dosiahnutie komplexnej normalizačnej dohody medzi Srbskom a Kosovom; domnieva sa, že akákoľvek dohoda by mohla byť prijateľná len vtedy, ak sa dosiahne po vzájomnom súhlase, pričom treba zohľadňovať celkovú stabilitu v regióne a medzinárodné právo;

29.  vyjadruje znepokojenie nad opakovanými vyhláseniami vysoko postavených politikov, ktoré spochybňujú územnú celistvosť Bosny a Hercegoviny, a odsudzuje akúkoľvek formu nacionalistickej rétoriky zameranej na podporu jej rozpadu;

Energetika a doprava

30.  vyzýva Srbsko, aby v plnej miere uskutočnilo opatrenia reformy prepojenosti v odvetví energetiky; povzbudzuje Srbsko, aby na trhu s plynom vytvorilo konkurenčné prostredie a splnilo zodpovedajúce záväzky týkajúce sa oddelenia, ako sa stanovuje v treťom energetickom balíku; vyzýva Srbsko, aby rozvinulo svoju energetickú politiku s cieľom znížiť závislosť od ruského dovozu plynu; víta úsilie krajiny o podporu investícií v oblasti energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov; pripomína, že právne predpisy o efektívnom využívaní energie nie sú úplne v súlade so zodpovedajúcimi smernicami EÚ; vyzýva Srbsko, aby diverzifikovalo svoje zdroje energie smerom k iným obnoviteľným zdrojom;

31.  vyzýva srbskú vládu, aby prijala potrebné opatrenia na ochranu chránených oblastí, najmä pokiaľ ide o rozvoj vodných elektrární v environmentálne citlivých oblastiach, ako je prírodný park Stara Planina; v tejto súvislosti vyzýva na dôkladné posúdenia vplyvu na životné prostredie na základe noriem EÚ stanovených v smerniciach o vtákoch a o biotopoch a v rámcovej smernici o vode; nabáda srbskú vládu, aby účasťou a konzultáciou verejnosti vrátane všetkých zainteresovaných strán zvýšila transparentnosť plánovaných projektov;

32.  víta spoločný záväzok týkajúci sa výstavby plynovodného prepojenia medzi Srbskom a Bulharskom, ktorý tieto dve krajiny podpísali 17. mája 2018 pri príležitosti samitu západobalkánskych vedúcich predstaviteľov v Sofii, a prijatie balíka opatrení nástroja predvstupovej pomoci (IPA) v roku 2018, ktorý zahŕňa strategicky dôležitý infraštruktúrny projekt diaľnice mieru medzi mestami Niš, Merdare a Priština, ktorý umožní lepšie dopravné spojenie medzi stredným Srbskom a Kosovom a má symbolický význam pre vzťahy v regióne;

33.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad alarmujúcou úrovňou znečistenia ovzdušia v Srbsku, v dôsledku ktorého podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 2016 zomrelo približne 6 500 ľudí na ochorenia dýchacích ciest; v tejto súvislosti vyzýva srbské orgány, aby prijali potrebné krátkodobé opatrenia na riešenie tejto situácie a účinne reformovali strednodobé a dlhodobé politiky v oblasti dopravy a mobility vo veľkých mestách;

o
o   o

34.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu Srbska.

(1) Ú. v. EÚ L 80, 19.3.2008, s. 46. (2) Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 71.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2018 o správe Komisie o Kosove za rok 2018 (2018/2149(INI))

P8_TA(2018)0479 A8-0332/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Solúne konaného 19. a 20. júna 2003, ktoré sa týkalo vyhliadok krajín západného Balkánu na pristúpenie k Európskej únii,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo Sofie zo samitu EÚ – západný Balkán zo 17. mája 2018 a agendu priorít zo Sofie, ktorá je jeho prílohou,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Kosovom, ktorá nadobudla platnosť 1. apríla 2016,

–  so zreteľom na európsky program reforiem pre Kosovo, ktorý začala 11. novembra 2016 v Prištine,

–  so zreteľom na rámcovú dohodu s Kosovom o účasti na programoch Únie, ktorá nadobudla platnosť 1. augusta 2017,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. februára 2018 s názvom Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti (COM(2018)0065),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. apríla 2018 o politike rozširovania EÚ za rok 2018 (COM(2018)0450) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie, správu o Kosove za rok 2018 (SWD(2018)0156),

–  so zreteľom na prvú dohodu o zásadách upravujúcich normalizáciu vzťahov medzi Srbskom a Kosovom z 19. apríla 2013 a na iné dohody z Bruselu v rámci dialógu o normalizácii vzťahov sprostredkovaného EÚ vrátane protokolu o integrovanom riadení hraníc, právneho rámca pre združenie/spoločenstvo obcí so srbskou väčšinou a na dohody o moste v Mitrovici a o energetike,

–  so zreteľom na integráciu kosovských Srbov – sudcov, prokurátorov a administratívnych pracovníkov –do kosovského súdnictva v súlade s dohodou o súdnictve dosiahnutou vo februári 2015,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/856 z 8. júna 2018, ktorým sa mení jednotná akcia 2008/124/SZBP o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX Kosovo)(1), ktorou sa tiež predĺžilo trvanie misie do 14. júna 2020,

–  so zreteľom na výročnú správu o misiách a operáciách v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP) za rok 2017 a na správu o pokroku v rámci misie EULEX za rok 2017 (EULEX Compact Progress Report),

–  so zreteľom na správy generálneho tajomníka OSN o prebiehajúcich činnostiach Dočasnej misie Organizácie Spojených národov v Kosove (UNMIK) vrátane najnovšej správy z 1. mája 2018 a správu o činnosti kosovských bezpečnostných síl (KFOR) zo 7. februára 2018,

–  so zreteľom na posúdenie Komisie zo 17. apríla 2018 týkajúce sa kosovského programu hospodárskych reforiem na roky 2018 – 2020 (SWD(2018)0133) a na spoločné závery Rady k dialógu o hospodárskych a finančných otázkach medzi EÚ a západným Balkánom a Tureckom z 25. mája 2018,

–  so zreteľom na záverečné správy volebnej pozorovateľskej misie EÚ z 11. júna 2017 o parlamentných voľbách v Kosove a z 22. októbra 2017 o voľbách starostov a obecných zastupiteľstiev v Kosove,

–  so zreteľom na štvrtú schôdzu Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Kosovo, ktorá sa uskutočnila 17. – 18. januára 2018 v Štrasburgu,

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 4. mája 2016 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Kosovo) (COM(2016)0277), a na štvrtú správu Komisie zo 4. mája 2016 o pokroku Kosova pri plnení požiadaviek stanovených v pláne liberalizácie vízového režimu (COM(2016)0276),

–  so zreteľom na ratifikáciu dohody vymedzení hraníc medzi Kosovom a Čiernou Horou parlamentmi Čiernej Hory a Kosova,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1244 (1999), na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora z 22. júla 2010 k otázke súladu jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova s medzinárodným právom a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 64/298 z 9. septembra 2010, ktorou sa uznal obsah stanoviska Medzinárodného súdneho dvora a privítala pripravenosť EÚ uľahčiť dialóg medzi Srbskom a Kosovom,

–  so zreteľom na výsledok prieskumu o marginalizovaných Rómoch na západnom Balkáne za rok 2017, ktorý uskutočnili Komisia, Svetová banka a rozvojový program OSN,

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 21. septembra 2015 s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (SWD(2015)0182),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kosove,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0332/2018),

A.  keďže na to, aby bolo možné pripraviť sa na výzvy vyplývajúce z členstva v EÚ, je potrebné neustále, výrazné úsilie, ktoré sa opiera o konštruktívny dialóg medzi politickými silami a dialóg so susednými krajinami;

B.  keďže každá krajina zapojená do procesu rozširovania sa posudzuje jednotlivo na základe vlastných zásluh, pričom rýchlosť a kvalita reforiem je rozhodujúca pre harmonogram pristúpenia;

C.  keďže 114 krajín uznalo nezávislosť Kosova vrátane 23 z 28 členských štátov EÚ;

D.  keďže EÚ opätovne preukázala svoju ochotu pomáhať pri hospodárskom a politickom rozvoji Kosova jasnou európskou perspektívou, a keďže Kosovo preukázalo svoje ambície na ceste k európskej integrácii;

E.  keďže z dôvodu pretrvávajúcej polarizácie medzi politickými stranami dosiahlo Kosovo v reformách súvisiacich s EÚ, ktoré majú zásadný význam pre ďalší pokrok v rámci procesu pristúpenia k EÚ, len obmedzený pokrok;

F.  keďže prosperujúce neformálne hospodárstvo Kosova bráni rozvoju životaschopnej ekonomiky celej krajiny;

G.  keďže od 5. júla 2017 sú v Haagu plne justične funkčné osobitné komory pre Kosovo a úrad osobitnej prokuratúry;

H.  keďže Rada 8. júna 2018 rozhodla o zmene zamerania a predĺžení mandátu misie EÚ na podporu právneho štátu EULEX Kosovo a ukončila jeho časť zameranú na súdnictvo; keďže nový dátum skončenia mandátu je stanovený na 14. júna 2020;

I.  keďže Kosovo je jedinou krajinou západného Balkánu, ktorej občania potrebujú vízum na vstup do schengenského priestoru;

1.  víta dôležité právne predpisy prijaté v rámci európskeho programu reforiem a vyzýva na ich úplné vykonávanie; domnieva sa, že by sa mal vytvoriť nadstranícky konsenzus v oblasti prijímania kľúčových reforiem súvisiacich s EÚ; so záujmom očakáva prijatie nového európskeho programu reforiem v roku 2019;

2.  poukazuje však na pomalé tempo pri realizácii zásadných reforiem v dôsledku chýbajúceho nadstraníckeho konsenzu a pretrvávajúcej politickej polarizácie; poznamenáva, že to má negatívny vplyv na schopnosť parlamentu a vlády vykonať trvalé a udržateľné reformy; odsudzuje obštrukčné správanie niektorých poslancov; vyzýva všetky politické strany, aby nadviazali inkluzívny politický dialóg; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť reálny dohľad parlamentu nad výkonnou mocou a transparentnosť a kvalitu tvorby práva, a to aj zabezpečením aktívnej a konštruktívnej účasti a obmedzením využívania naliehavých postupov pri prijímaní zákonov; podporuje konsenzus v rámci reforiem súvisiacich s pristúpením k EÚ;

3.  víta, že oblasť verejnej správy zaznamenal určitý pokrok, ale zdôrazňuje potrebu ďalšej reformy; vyzýva najmä na odpolitizovanie a reštrukturalizáciu štátnej správy;

4.  víta ratifikáciu dohody z augusta 2015 o demarkácii hraníc s Čiernou Horou v marci 2018, ktorá znamená krok vpred v duchu dobrých susedských vzťahov, aj keď bola veľmi oneskorená; zdôrazňuje dôležitosť tohto kroku smerom k liberalizácii vízového režimu;

5.  naliehavo vyzýva kosovské orgány, aby komplexne riešili zistené volebné nedostatky vrátane nedostatočnej transparentnosti a zodpovednosti za financovanie politických strán a kampaní, a obvinenia z rozsiahleho zastrašovania voličov, najmä v mnohých komunitách kosovských Srbov, a to prijatím včasných legislatívnych a správnych opatrení na riešenie zostávajúcich odporúčaní EÚ a pozorovacích misií Európskeho parlamentu a Benátskej komisie v dostatočnom predstihu pred ďalším kolom volieb, aby sa zabezpečilo, že budú plne v súlade s medzinárodnými normami; víta pokrok v rámci volebného orgánu v súvislosti s rodovou rovnosťou a vyzýva Kosovo, aby ďalej zintenzívnilo svoje úsilie o zvýšenie účasti žien na politickom živote a posilnilo celkový právny rámec;

6.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatočne financovaným súdnictvom Kosova, všeobecne rozšírenou korupciou, prvkami ovládnutia štátu, neprimeraným politickým vplyvom a nedostatočným rešpektovaním spravodlivých súdnych konaní a riadneho postupu, a to aj v prípade vydávania osôb; zdôrazňuje význam reformných procesov v oblasti právneho štátu s osobitným zameraním na nezávislosť a efektívnosť a potrebu ďalej posilňovať ochranu svedkov;

7.  zdôrazňuje, že reprezentatívne súdnictvo a jednotné vykonávanie právnych predpisov Kosova sú predpokladom pre riešenie nekonzistentného, pomalého a neefektívneho vykonávania spravodlivosti; víta integráciu kosovských Srbov – sudcov, prokurátorov a administratívnych pracovníkov – do kosovského súdnictva v súlade s dohodou o súdnictve z roku 2015 medzi Srbskom a Kosovom; domnieva sa, že súdnictvo stále ohrozuje neprimeraný politický vplyv a že sa treba ďalej usilovať o vybudovanie kapacít a zabezpečenie disciplinárnej zodpovednosti sudcov a prokurátorov, a to aj zásadným funkčným súdnym preskúmaním všetkých sudcov, prokurátorov, vysokopostavených policajných úradníkov a vyšetrovateľov trestných činov; víta, že v novembri 2017 bola zriadená vládna komisia pre uznávanie a overovanie štatútu obete sexuálneho násilia počas konfliktu v Kosove;

8.  poznamenáva, že korupcia a organizovaná trestná činnosť vrátane obchodovania s drogami a ľuďmi, ako aj počítačová kriminalita, naďalej vyvolávajú obavy a vyžadujú si spoločné úsilie; víta počiatočný pokrok, ktorý sa dosiahol pri posilňovaní výsledkov týkajúcich sa vyšetrovania a trestného stíhania prípadov korupcie na vysokých miestach a prípadov organizovanej trestnej činnosti; očakáva rozhodné a trvalé úsilie v rámci povinností v procese pristúpenia k EÚ; víta trvalé úsilie ombudsmana o posilnenie svojej schopnosti kontrolovať prípady;

9.  vyzýva na vytvorenie lepšieho právneho rámca a na väčšiu efektívnosť a kapacitu prokuratúry s cieľom umožniť komplexný prístup k vyšetrovaniam a trestným stíhaniam, ktorý by sa mal podporiť zmrazením, zhabaním a vymáhaním majetku, a na konečné rozsudky o odsúdení v prípadoch korupcie na vysokých miestach, organizovaného zločinu a finančnej kriminality, prania špinavých peňazí a financovania terorizmu; žiada záruky nezávislosti v oblasti presadzovania práva a trestného stíhania a preventívne protikorupčné opatrenia v rôznych oblastiach; domnieva sa, že sú potrebné ďalšie opatrenia na zaistenie lepšej spolupráce a koordinácie inštitúcií na presadzovanie práva a na čo najväčšiu nezávislosť a zodpovednosť súdnictva; vyzýva Kosovo, aby dodržiavalo medzinárodné postupy a pravidlá v oblasti vydávania cudzích štátnych príslušníkov a zaviedlo nevyhnutné opatrenia s cieľom zabrániť tomu, aby dochádzalo k prípadom podobným tomu, ktorý sa týkal šiestich tureckých štátnych príslušníkov deportovaných koncom marca 2018 z Kosova do Turecka; v tejto súvislosti víta rozhodnutie kosovského parlamentu zriadiť vyšetrovací výbor na vyšetrenie tohto prípadu;

10.  vyzýva na skutočnú a konštruktívnu súdnu a policajnú spoluprácu medzi orgánmi Kosova a Srbska; domnieva sa, že členstvo Kosova v Interpole a väčšia spolupráca s Europolom by ďalej zlepšili účinnosť opatrení zameraných proti nadnárodnej trestnej činnosti; medzitým podporuje ďalšiu spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu;

11.  považuje za zásadné, aby sa včas a komplexne, vykonali odporúčania úradu ombudsmana Kosova, generálneho audítora, protikorupčnej agentúry a regulačnej komisie pre verejné obstarávanie; zdôrazňuje, že treba odstrániť nedostatky v systéme verejného obstarávania a zlepšiť medziinštitucionálnu spoluprácu a výmenu informácií; dôrazne odporúča zdokonaliť spôsobilosti v oblasti monitorovania, hodnotenia a auditu, a prijať a vykonávať stratégiu boja proti podvodom s cieľom chrániť finančné záujmy Kosova a EÚ;

12.  víta potvrdenie Komisie z 18. júla 2018, že referenčné kritériá pre liberalizáciu vízového režimu boli splnené; domnieva sa, že je nevyhnutné zaviesť liberalizáciu vízového režimu s Kosovom bez zbytočného odkladu; domnieva sa, že liberalizácia vízového režimu zlepší stabilitu a zblíži Kosovo s EÚ uľahčením cestovania a podnikania a súčasne pomôže s bojom proti prevádzačstvu a korupcii; vyzýva Radu, aby urýchlene prijala mandát, ktorým sa podporí prijatie bezvízového režimu;

13.  poznamenáva, že okrem pokroku v súvislosti s podmienkami liberalizácie vízového režimu musí pokračovať neustále úsilie v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti, obchodovaniu s drogami, prevádzačstvu a korupcii spolu s jasným úsilím o riešenie neregulárnych migračných tokov a zníženie počtu neopodstatnených žiadostí o azyl;

14.  s uspokojením berie na vedomie prudké zníženie počtu žiadostí o azyl a návrat občanov Kosova, ako aj žiadostí o readmisné dohody; s uspokojením berie na vedomie novú stratégiu reintegrácie a vyžaduje jej úplné vykonávanie;

15.  oceňuje úsilie Kosova o znižovanie počtu osôb odchádzajúcich bojovať do zahraničia, ktoré sú takmer výlučne džihádistickými bojovníkmi, a o riešenie teroristických hrozieb; vyzýva na účinnú regionálnu spoluprácu v boji proti potenciálnym teroristickým činnostiam a narúšaniu finančných tokov určených na financovanie terorizmu; naliehavo vyzýva Kosovo, aby riešilo radikalizáciu online a vonkajšie extrémistické vplyvy; zdôrazňuje význam predchádzania terorizmu a trestného stíhania osôb podozrivých z toho, že ide o bojovníkov, spolu s rehabilitáciou, vzdelávaním a sociálnym začleňovaním týchto osôb a ich rodín; zdôrazňuje, že treba predchádzať radikalizácii väzňov a zraniteľných mladých ľudí, a aktívne sa usilovať o potláčanie ich radikalizácie,

16.  jednoznačne odsudzuje vraždu politika, kosovského Srba Olivera Ivanovića; domnieva sa, že jeho zavraždenie je vážnym úderom pre konštruktívne a umiernené hlasy v komunite kosovských Srbov; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebná skutočná spolupráca medzi kosovskými a srbskými vyšetrovateľmi a medzinárodná podpora, aby boli páchatelia vraždy aj jej objednávatelia bez ďalšieho odkladu postavení pred súd;

17.  vyjadruje poľutovanie v súvislosti s neochotou riešiť prípady vojnových zločinov a zdôrazňuje dôležitosť jasného politického záväzku k trestnému stíhaniu; naliehavo žiada orgány Kosova, aby preukázali svoje pevné a trvalé odhodlanie dodržiavať medzinárodné záväzky týkajúce sa osobitných komôr pre Kosovo a osobitnej prokuratúry v Haagu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokusmi poslancov kosovského parlamentu o zrušenie zákona o osobitných komorách pre Kosovo a špecializovanej prokuratúre v decembri 2017; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že tieto pokusy viedli k tomu, že sa nepodarilo prijať spoločné odporúčania, pretože štvrté zasadnutie Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Kosovo (SAPC) bolo odložené na 17. – 18. januára 2018; žiada konštruktívny prístup k Parlamentnému výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Kosovo a zlepšenie parlamentnej spolupráce v tejto súvislosti;

18.  naliehavo vyzýva orgány, aby posilnili vzájomnú právnu spoluprácu medzi úradmi prokuratúry Kosova a Srbska a podporili vytvorenie regionálnej komisie (RECOM) na zistenie skutočností o vojnových zločinoch a iných hrubých porušeniach ľudských práv spáchaných v bývalej Juhoslávii v rokoch 1991 až 2001;

19.  berie na vedomie významnú úlohu misie EULEX pri posilňovaní nezávislého súdnictva, polície a colných systémov; okrem toho uznáva preventívnu a zmierlivú úlohu misie EULEX pri stíhaní a súdnom rozhodovaní v prípadoch vojnových zločinov, korupcie a organizovaného zločinu, a jej vytrvalé úsilie o identifikáciu nezvestných osôb a odhaliť hroby s cieľom úplne vyriešiť tieto prípady; odporúča posúdenie silných a slabých stránok misie;

20.  opätovne vyzýva misiu EULEX, aby zvýšila svoju účinnosť a dodržiavala najprísnejšie normy transparentnosti a prístup nulovej tolerancie korupcie, nesprávnych úradných postupov, porušovania povinností a politických tlakov a zasahovania;

21.  zdôrazňuje, že treba okamžite informovať parlament Kosova o činnostiach misie EULEX a akýchkoľvek zmenách v súvislosti s jej právnym postavením;

22.  berie na vedomie nový mandát misie EULEX a nový dátum ukončenia; zdôrazňuje však, že dosiahnutie konkrétneho pokroku v Kosove je dôležitejšie ako stanovený časový plán;

23.  vyzýva, aby sa presadzovanie rámca ľudských práv stalo vysokou prioritou, pričom sa súčasne zabezpečí relevantná a dostatočná koordinácia a financovanie, najmä v oblasti rovnosti pohlaví, ochrany detí a práce, sociálneho vylúčenia a diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím a etnických a jazykových menšín a komunít, ako aj osôb LGBTI; zdôrazňuje, že treba posilniť agentúru pre rovnosť žien a mužov a úrad národného koordinátora pre ochranu pred domácim násilím a posilniť prevenciu a presadzovanie spravodlivosti, pokiaľ ide o súvisiace delikty; opakuje, že návrh zákona o náboženskej slobode je nutné prijať;

24.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rodovou nerovnosťou a násilím založeným na rodovej príslušnosti; naliehavo vyzýva Kosovo, aby zabezpečilo úplné a včasné vykonanie právnych predpisov týkajúcich sa rodovej rovnosti a nediskriminácie; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedostatočným pokrokom pri vykonávaní stratégie a akčného plánu proti domácemu násiliu a vyzýva orgány, aby prijali prísnejšie a účinnejšie opatrenia na boj proti rodovo motivovanému násiliu, a to aj posilnením agentúry pre rodovú rovnosť a národného koordinátora pre ochranu pred domácim násilím; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným zastúpením žien v rozhodovacích pozíciách; vyzýva kosovské orgány, aby prioritne riešili rodové hľadisko, a to aj v rámci európskej agendy reforiem a v spolupráci s občianskou spoločnosťou vrátane organizácií žien, nabáda Kosovo, aby ďalej riešilo problém spravodlivosti a podpory pre ženy, ktoré boli počas vojny vystavené sexuálnemu násiliu; naliehavo žiada Kosovo, aby vykonávalo ustanovenia Istanbulského dohovoru;

25.  vyzýva parlament Kosova, aby pri príprave zákona o ochrane detí zohľadnil pozičný dokument, ktorý spoločne podpísali EÚ, UNICEF, koalícia MVO za ochranu detí v Kosove (KOFM) a organizácia Save the Children;

26.  berie so znepokojením na vedomie, že Kosovo dosiahlo len malý pokrok v oblasti práv ľudí so zdravotným postihnutím; vyzýva Kosovo, aby zabezpečilo nediskrimináciu a rovnaké príležitosti pre ľudí so zdravotným postihnutím;

27.  vyzýva kosovské orgány, aby prednostne riešili otázky menšín vrátane ich kultúrnych aj jazykových práv a ich príležitostí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že menšiny ako Rómovia, Aškalovia a Egypťania naďalej čelia problémom pri získavaní osobných dokladov, čo má vplyv na ich možnosť získať občianstvo, na prístup ku vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci, a vyzýva kosovské orgány, aby tieto problémy riešili; víta ochotu orgánov uznávať práva ľudí s historickým bulharským etnickým pôvodom v regiónoch Gora a Župa; víta prijatie novej stratégie a akčného plánu pre začleňovanie Rómov a Aškalov do kosovskej spoločnosti na roky 2017 – 2021 a vyzýva Kosovo, aby sa aktívne zapájalo do regionálnej spolupráce v rámci projektu integrácie Rómov z roku 2020, ktorý zaviedla Rada pre regionálnu spoluprácu;

28.  vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcou diskrimináciou LGBTI osôb a nad zvýšením počtu nenávistných prejavov na internete v súvislosti s podujatím Gay Pride v Prištine;

29.  zdôrazňuje potrebu prijať nový návrh zákona o slobode združovania MVO; žiada o zvýšenú pozornosť pri príprave a vykonávaní právnych predpisov v oblastiach, ktoré majú vplyv na priestor občianskej spoločnosti, a to s cieľom zaistiť, aby právne predpisy neprimerane nezaťažovali organizácie občianskej spoločnosti alebo nemali na ne diskriminačný vplyv či nezmenšovali priestor pre občianske spoločnosti; zdôrazňuje potrebu dostupných verejných prostriedkov pre organizácie občianskej spoločnosti;

30.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť redakčnú slobodu, finančnú udržateľnosť a nezávislosť verejnoprávneho vysielania Kosova a zaručiť transparentnosť súkromného vlastníctva médií v súlade s odporúčaniami uvedenými vo výročnej správe Komisie; naliehavo žiada vykonávanie všetkých zákonov relevantných v tomto smere; požaduje zlepšenie viacjazyčného vysielania a kvality informácií pre všetky komunity Kosova; vyjadruje znepokojenie nad zvýšením počtu hrozieb a útokov proti novinárom a naliehavo vyzýva kosovské orgány, aby urýchlene vyšetrili a stíhali zodpovedné osoby; víta, že vláda Kosova schválila návrh zákona o ochrane informátorov;

31.  vyzýva na vytrvalé úsilie o komplexnú normalizáciu vzťahov medzi Srbskom a Kosovom; zastáva názor, že úplná normalizácia vzťahov so Srbskom v rámci právne záväznej dohody a jej vykonávacích opatrení nebude možná bez komplexného a spoločného uplatňovania existujúcich dohôd a je kľúčovým prvkom cesty k európskej integrácií oboch strán;

32.  berie na vedomie prebiehajúcu diskusiu a verejné vyhlásenia o možnej úprave hranice medzi Srbskom a Kosovom vrátane výmen území; zdôrazňuje multietnickú povahu Kosova aj Srbska a to, že etnicky homogénne štáty v tomto regióne by nemali byť cieľom; podporuje dialóg, ktorý EÚ uľahčuje, ako rámec na dosiahnutie komplexnej normalizačnej dohody medzi Srbskom a Kosovom; domnieva sa, že akákoľvek dohoda je prijateľná len vtedy, ak je dosiahnutá spoločne a zohľadňuje celkovú stabilitu v regióne a medzinárodné právo;

33.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že päť členských štátov EÚ ešte Kosovo neuznalo a vyzýva ich, aby tak urobili; zdôrazňuje, že uznanie by prispelo k normalizácii vzťahov medzi Kosovom a Srbskom;

34.  zastáva názor, že medzi Belehradom a Prištinou sa musí viesť otvorený a transparentný dialóg, a že osoby zodpovedné za tento dialóg by mali pravidelne uskutočňovať konzultácie s kosovským parlamentom o jeho vývoji;

35.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnoho doteraz podpísaných dohôd sa nevykonáva alebo sa oneskorilo, ako dohody o energetike a o združení obcí so srbskou väčšinou; naliehavo žiada obe strany, aby implementovali všetky dohody v plnom rozsahu a v dobrej viere; opätovne vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby vyhodnotila, ako si obe strany plnia svoje záväzky, s cieľom riešiť všetky problémy vyplývajúce z ich vykonávania; naliehavo vyzýva vlády Srbska a Kosova, aby sa zdržali akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli narušiť dôveru medzi stranami a ohroziť konštruktívne pokračovanie v dialógu;

36.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom medzietnických incidentov; dôrazne odsudzuje všetky akty zastrašovania a násilia; očakáva, že orgány Kosova sa budú okamžite dištancovať od takýchto činov, a žiada, aby boli páchatelia týchto činov odhalení a postavení pred súd; vyzýva vnútroštátne a miestne orgány, aby vyvinuli ďalšie úsilie na vykonávanie prijatých právnych predpisov s cieľom ďalej rozvíjať multietnickú spoločnosť; vyjadruje poľutovanie nad nárastom nacionalistickej a extrémnej rétoriky v regióne a žiada Komisiu, aby podporovala zmierenie kultúrnymi projektmi;

37.  opätovne vyzýva na rýchle a neobmedzené otvorenie mosta v Mitrovici ako dôležitý krok smerom k opätovnému zjednoteniu mesta; vyzýva na úplné vykonávanie dohody o slobode pohybu; vyzýva srbské a kosovské orgány, aby podporovali medziľudské kontakty medzi miestnymi komunitami s cieľom posilniť dialóg, a to aj na mimovládnej úrovni; víta v tejto súvislosti program vzájomnej spolupráce medzí Pečom a Šabacom a vyzýva Komisiu, aby podporovala podobné iniciatívy; víta vývoj projektov v oblasti infraštruktúry, ktoré umožňujú lepšie kontakty, ako je diaľnica Niš – Merdare – Priština;

38.  víta úsilie Kosova o zachovanie konštruktívnych susedských vzťahov v celom regióne a o aktívne zosúladenie so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ (SZBP), a požaduje ďalší pokrok v tejto oblasti; domnieva sa, že členstvo Kosova v medzinárodných orgánoch by vytvorilo práva a povinnosti, ktoré si zahŕňajú uplatňovanie medzinárodných noriem a štandardov; nabáda na pozitívny prístup, pokiaľ ide o účasť Kosova v medzinárodných organizáciách;

39.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné prijať a vykonávať opatrenia, ktorými sa zabezpečia transparentné a konkurencieschopné postupy privatizácie a prešetria údajné nezrovnalosti; je znepokojený tým, že remitencie migrantov tvoria významnú hnaciu silu domáceho dopytu; vyjadruje znepokojenie nad diskrimináciou žien na trhu práce, najmä počas prijímania do zamestnania;

40.  vyjadruje znepokojenie nad zúfalými postupmi pri registrácii liekov a ich kvalitou, a nad korupciou v zdravotníctve vo všeobecnosti; naliehavo žiada kosovské ministerstvo zdravotníctva, aby urýchlilo svoje úsilie o vyšetrenie týchto trestných činov a o čo najrýchlejšie vyriešenie problémov s registráciou a kvalitou; požaduje komplexnú reformu odvetvia zdravotníctva vrátane zavedenia univerzálneho zdravotného poistenia s cieľom zabezpečiť univerzálny prístup k zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje potrebu primeraného financovania systému verejného zdravotníctva;

41.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila regionálnu stratégiu na riešenie problémov pretrvávajúcej nezamestnanosti mladých ľudí a úniku mozgov tým, že sa bude riešiť nepomer medzi vzdelávacím systémom a trhom práce, zlepší sa kvalita výučby, zabezpečí primerané financovanie opatrení trhu práce a systémov odborného vzdelávania, ako aj primerané zariadenia starostlivosti o deti a predškolského vzdelávania; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom pri zlepšovaní kvality vzdelávania; vyzýva príslušných aktérov, aby do návrhu a vykonávania opatrení zamestnanosti zahrnuli osoby, ktoré patria k menšinovým skupinám;

42.  naliehavo vyzýva Kosovo, aby plne využili možnosti, ktoré ponúkajú programy EÚ; víta podpísanie dohody o účasti Kosova na programoch Erasmus + a Kreatívna Európa; vyzýva kosovské orgány a Komisiu, aby ďalej podporovali MSP s cieľom vytvoriť životaschopné hospodárstvo Kosova; podporuje návrh na zníženie roamingových poplatkov na západnom Balkáne;

43.  upozorňuje na mimoriadne zlú kvalitu ovzdušia v Prištine a ďalších silne znečistených mestách; požaduje účinné systémy monitorovania kvality ovzdušia a vody, zlepšenie infraštruktúry na čistenie vôd a spoľahlivé a ľahko dostupné údaje o znečistení v reálnom čase; vyjadruje obavy týkajúce sa zlého hospodárenia s odpadom, neudržateľného skladovania odpadu a rozsiahlych nezákonných praktík pri vývoze odpadu; naliehavo vyzýva orgány, aby prijali ciele v oblasti triedenia a recyklácie odpadu, aby sa zlepšili miestne zberné a recyklačné zariadenia a znečisťovatelia boli braní na zodpovednosť; vyzýva OSN, aby v niektorých utečeneckých táboroch zriadených v Kosove urýchlene poskytla potrebnú podporu obetiam otravy olovom, a to aj z očakávaného trustového fondu;

44.  poznamenáva, že väčšina odporúčaní v oblasti energetickej politiky z minuloročnej správy sa nevykonala; zdôrazňuje, že treba odstrániť používanie lignitu pri neudržateľnej výrobe energie, a naliehavosť odstavenia elektrárne Kosovo A a zabezpečenia ďalších kapacít pre udržateľnú výrobou a dovoz; berie na vedomie čiastočný pokrok v oblasti tretieho energetického balíka a zdôrazňuje, že treba zabezpečiť nezávislosť regulačného orgánu Kosova v oblasti energetiky; vyzýva na väčšie úsilie v oblasti energetickej efektívnosti a úspory energie, najmä v odvetví stavebníctva; konštatuje, že bol zákon o energetickej efektívnosti v prvom čítaní prijatý, energetickú efektívnosť brzdí nedostatočný pokrok vo vykonávaní dohody o energetike medzi Kosovom a Srbskom; vyzýva orgány, aby zriadili fond energetickej účinnosti;

45.  zdôrazňuje, že plánované vodné elektrárne by mali spĺňať environmentálne normy EÚ; v tejto súvislosti víta rozhodnutie ministra životného prostredia posúdiť a pozastaviť povolenia vydané na projekty vodných elektrární;

46.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom pri využívaní potenciálu obnoviteľných zdrojov energie; vyzýva príslušné orgány, aby prijali akčný plán pre energetickú stratégiu na obdobie 2017 – 2026 s cieľom dosiahnuť v roku 2020 povinný cieľ energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni 25 %; naliehavo žiada Komisiu, aby zintenzívnila pomoc v tejto oblasti;

47.  naliehavo vyzýva orgány Kosova, aby prijali dôveryhodné a udržateľné politiky v oblasti verejnej dopravy a mobility na riešenie dlhodobých nedostatkov v infraštruktúre;

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a vláde a parlamentu Kosova.

(1) Ú. v. EÚ L 146, 11.6.2018, s. 5.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2018 o správe Komisie o bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko za rok 2018 (2018/2145(INI))

P8_TA(2018)0480 A8-0341/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 16. decembra 2005 udeliť krajine štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko na strane druhej,

–  so zreteľom na konečnú dohodu o urovnaní nezhôd, ako je popísaná v rezolúciách Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 817 (1993) a č. 845 (1993), ukončenie dočasnej dohody z roku 1995 a vytvorenie strategického partnerstva medzi Gréckom a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko zo 17. júna 2018 známeho tiež ako dohoda z Prespy,

–  so zreteľom na rámcovú dohodu uzavretú v Ochride a podpísanú v Skopje 13. augusta 2001 (Ochridská rámcová dohoda – ORD),

–  so zreteľom na naliehavé priority v oblasti reforiem, ktoré Komisia vydala pre bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko v júni 2015,

–  so zreteľom na politickú dohodu (tzv. dohodu z Pržina) medzi štyrmi hlavnými politickými stranami v Skopje dosiahnutú 2. júna a 15. júla 2015 a na dohodu štyroch strán o jej plnení z 20. júla a 31. augusta 2016,

–  so zreteľom na odporúčania skupiny odborníkov na systematický právny štát zo 14. septembra 2017,

–  so zreteľom na berlínsky proces, ktorý sa začal 28. augusta 2014,

–  so zreteľom na záverečné správy OBSE/ODIHR týkajúce sa predčasných parlamentných volieb z 11. decembra 2016, na ktorých sa ako pozorovateľ zúčastnil aj Európsky parlament, a komunálnych volieb z 15. októbra a 29. októbra 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu EÚ – západný Balkán zo 17. mája 2018 a jeho agendu priorít zo Sofie,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 28. júna 2018, ktorými sa schválili závery o rozšírení a procese stabilizácie a pridruženia, prijaté Radou 26. júna 2018,

–  so zreteľom na rozhodnutie hláv štátov a predsedov vlád zo zasadnutia NATO 11. až 12. júla 2018 vyzvať túto krajinu na začatie prístupových rokovaní o vstupe do aliancie,

–  so zreteľom na štrnáste zasadnutie Rady pre stabilizáciu a pridruženie medzi bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko a EÚ, ktoré sa konalo 13. júla 2018,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. februára 2018 s názvom Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti (COM(2018)0065),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. apríla 2018 s názvom Oznámenie z roku 2018 o politike rozširovania EÚ (COM(2018)0450) s doplňujúcim pracovným dokumentom útvarov Komisie s názvom Správa o bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko za rok 2018 (SWD(2018)0154), v ktorom sa odporúča začať prístupové rokovania so zreteľom na dosiahnutý pokrok a trvalý záväzok pokračovať vo vykonávaných reformách,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o posúdení programu hospodárskych reforiem bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko na roky 2018 – 2020 (SWD(2018)0134) a na spoločné závery Rady k dialógu o hospodárskych a finančných otázkach medzi EÚ a západným Balkánom a Tureckom z 25. mája 2018,

–  so zreteľom na odporúčania, ktoré na svojej štrnástej schôdzi, ktorá sa konala 7. – 8. februára 2018 v Štrasburgu, prijal spoločný parlamentný výbor EÚ – bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko,

–  so zreteľom na proces dialógu Jeana Monneta s vrcholovým vedením a politickými stranami v parlamente (Sobranie), ktorý sa začal 17. – 18. mája 2018 v Ochride,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o tejto krajine,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0341/2018),

A.  keďže nová vláda realizáciou spoľahlivých a inkluzívnych demokratických reforiem a aktívnym zlepšovaním susedských vzťahov preukazuje pokračujúce odhodlanie krajiny zachovať si európsku a euro-atlantickú orientáciu; keďže reformné úsilie by malo byť spojené s pretrvávajúcou podporou EÚ pri vykonávaní naliehavých reformných priorít a s merateľnými výsledkami; keďže perspektíva členstva v Európskej únii výrazne podnecuje reformy bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, najmä pokiaľ ide o fungovanie právneho štátu, nezávislosť súdnictva a boj proti korupcii; keďže bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko sa považuje za kandidátsku krajinu, ktorá vykonala najvýraznejší pokrok, pokiaľ ide o zosúlaďovanie jej právnych predpisov s acquis EÚ;

B.  keďže dohoda z Prespy zo 17. júna 2018 o urovnaní nezhôd a vytvorení strategického partnerstva medzi bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko a Gréckom je veľmi potrebným pozitívnym signálom stability a zmierenia v celom regióne západného Balkánu, zlepšuje dobré susedské vzťahy a regionálnu spoluprácu a pripravuje cestu pre európsku integráciu krajiny;

C.  keďže medzi Gréckom a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko bolo dohodnutých 11 opatrení na budovanie dôvery, najmä v oblasti politických a európskych záležitostí, vzdelávania a kultúry, obchodnej a hospodárskej spolupráce, prepojenosti, spravodlivosti a vnútorných vecí a spolupráce v oblasti zdravia; keďže tieto opatrenia na budovanie dôvery už priniesli hmatateľné výsledky;

D.  keďže všetky politické strany a štátne inštitúcie majú povinnosť prispievať k vytváraniu inkluzívnejšej a otvorenejšej politickej atmosféry, čo umožní ďalší pokrok v prístupovom procese EÚ;

E.  keďže krajina musí ešte viac posilniť okrem iného zákonodarnú a dozornú funkciu parlamentu, súdnictvo, dodržiavanie zásad právneho štátu, slobodu médií a boj proti organizovanému zločinu a korupcii; keďže v oblastiach verejnej správy, hospodárstva a zamestnanosti treba neochvejné reformné úsilie a zároveň treba komplexne preskúmať vykonávanie Ochridskej rámcovej dohody (ORD);

F.  keďže pristúpenie bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko k NATO prispeje k mieru a stabilite celého regiónu;

G.  keďže Európska rada 28. júna 2018 schválila závery Rady z 26. júna 2018 a vytýčila cestu k otvoreniu prístupových rokovaní v júni 2019;

H.  keďže 18. júla 2018 Komisia parafovala dohodu o štatúte s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko s cieľom umožniť tímom Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) vykonávať s krajinou a v rámci nej spoločné operácie na účely riadenia migrácie a hraníc ako základný prvok stratégie Komisie pre západný Balkán;

I.  keďže znečistenie ovzdušia je veľkým problémom v macedónskych mestách a podľa poslednej štúdie fínskeho meteorologického inštitútu a macedónskeho inštitútu pre verejné zdravie má Skopje a Tetovo najvyššiu koncentráciu jemných častíc (PM2,5) zo všetkých európskych miest;

J.  keďže balkánsky región má strategický význam;

K.  keďže každá kandidátska krajina sa posudzuje jednotlivo na základe vlastných zásluh a pre harmonogram pristúpenia a tempo rokovaní je rozhodujúca rýchlosť a kvalita reforiem;

L.  keďže po dôkladnom a transparentnom právnom procese bol Nikola Gruevski usvedčený zo strany macedónskych súdov za zneužitie právomoci a odsúdený na dva roky odňatia slobody; keďže viaceré súdy potvrdili toto odsúdenie a rozhodnutie nadobudlo účinnosť po vyčerpaní všetkých postupov odvolania; keďže boli proti nemu vznesené obvinenia v ďalších štyroch prebiehajúcich trestných konaniach a je zapojený do ďalších piatich prebiehajúcich vyšetrovaní trestných činov;

Celkové reformy a dobré susedské vzťahy

1.  víta silné politické odhodlanie vlády v plnej miere plniť dohodu z Pržina a naliehavé priority v oblasti reforiem, čo povedie k intenzívnejšiemu úsiliu o vykonanie reforiem súvisiacich s EÚ na základe spolupráce medzi politickými stranami a etnickými skupinami a konzultácií s občianskou spoločnosťou a zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v úsilí o európsku budúcnosť krajiny; nabáda novú vládu, aby zachovala pozitívnu dynamiku a zabezpečila pokrok, urýchlila a v plnej miere vykonala reformy súvisiace s EÚ, a to transparentným a inkluzívnym spôsobom; vyzýva bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko, aby sa pripojila k euro-atlantickým organizáciám s cieľom zvýšiť regionálnu bezpečnosť;

2.  vyjadruje veľké uznanie pozitívnej diplomacii a aktívnemu úsiliu v oblasti budovania dôvery s cieľom dosiahnuť kompromis, vyriešiť otvorené bilaterálne otázky a podporiť dobré susedské vzťahy; zdôrazňuje, že bilaterálne otázky by nemali prekážať v prístupovom procese; s potešením víta, že 14. februára 2018 nadobudla platnosť zmluva o priateľstve s Bulharskom, ktorá by mala zabezpečiť dlhodobé a zmierlivé dobré susedské vzťahy medzi týmito dvomi krajinami;

3.  víta dohodu z Prespy zo 17. júna 2018 medzi Gréckom a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko a vyzdvihuje významné úsilie oboch strán o dosiahnutie obojstranne uspokojivého riešenia v otázke názvu; víta jej ratifikáciu parlamentom bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko 20. júna a 5. júla 2018; domnieva, že je v záujme občanov krajiny, aby všetci politickí činitelia a občianska spoločnosť konali konštruktívne a uvedomovali si svoju historickú zodpovednosť; naliehavo vyzýva jej strany, aby uprednostnili záujmy svojich krajín pred straníckymi politickými záujmami, aby riadne informovali svojich občanov o obsahu a dôsledkoch dohody a dôsledne vykonali všetky vnútorné postupy ratifikácie a vykonávania tejto strategicky dôležitej dohody, a tým ukončili dlhotrvajúci stav geopolitickej neistoty, a aby boli dobrým príkladom pre dosiahnutie mieru a stability v regióne, zdôrazňuje význam referenda z 30. septembra 2018 o otázke integrácie bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko do EÚ a NATO;

4.  berie na vedomie výsledok referenda z 30. septembra 2018; zdôrazňuje potrebu ďalšej podpory euro-atlantickej budúcnosti krajiny a vykonávania dohody z Prespy zo 17. júna 2018; nabáda vládu v Skopje, aby podnikla všetky potrebné a možné kroky s cieľom dodržať ustanovenia dohody z Prespy, ktorá otvára dvere k rokovaniam o pristúpení k EÚ a NATO;

5.  víta hlasovanie parlamentu (Sobranie) dňa 19. októbra 2018 o začatí procesu ústavnej zmeny s cieľom implementovať ustanovenia dohody z Prespy; vyzýva všetky politické strany, aby pokračovali v spolupráci v duchu spoločnej zodpovednosti pri ďalších krokoch v rámci postupu prijatia zmeny; opakovane zdôrazňuje svoju podporu európskej a euroatlantickej budúcnosti krajiny a naliehavo vyzýva vládu a parlament, aby pokračovali v práci na reformách, ktoré pripravia cestu k pristúpeniu k EÚ; nabáda osobitného prokurátora a súdy, aby uskutočnili nezávislé vyšetrovania všetkých nevyriešených prípadov politického a trestného protiprávneho konania a postavili zodpovedné osoby pred súd;

6.  víta diplomatické úsilie krajiny s cieľom podporiť dvojstrannú a regionálnu spoluprácu s Albánskom a vytvoriť nové kvalitatívne vzťahy v oblastiach ako obchod, presadzovanie práva, boj proti podvodom a predchádzanie terorizmu;

7.  pripomína, že právne predpisy krajiny sú už do veľkej miery zosúladené s acquis; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že niektoré z týchto právnych predpisov sa doteraz nevykonávajú; berie na vedomie zlepšenie, pokiaľ ide o súlade s vyhláseniami EÚ a rozhodnutiami Rady o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, a zdôrazňuje význam postupného dosiahnutia úplného súladu, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre euro-atlantickú budúcnosť krajiny;

8.  uznáva pokrok, ktorý sa prijatím stratégie pre reformu verejnej správy a programu reformy finančného riadenia dosiahol vo verejnom sektore; vyzýva vládu, aby zaistila realizáciu týchto reforiem v plnom rozsahu; nabáda krajinu, aby ďalej posilňovala profesionalitu zlepšením transparentnosti a spravodlivého zastúpenia a zabezpečením úplného dodržiavania prijímania pracovníkov na pozície vo verejnej službe podľa zásluh;

9.  s mimoriadnym pobúrením odsudzuje útok na parlament krajiny z 27. apríla 2017, ktorý predstavuje útok na demokraciu a počas ktorého viacerí poslanci a novinári utrpeli vážne zranenia, a žiada, aby boli organizátori a páchatelia postavení pred súd; víta prebiehajúce vyšetrovanie a súdne konanie v súvislosti s týmto prípadom; zdôrazňuje, že ustanovenie zodpovednosti za tieto činy násilia by sa malo aj naďalej vykonávať v súlade so zákonom a transparentným, nezávislým a primeraným spôsobom; ďalej odsudzuje akúkoľvek formu marenia a akékoľvek zneužívanie postupov parlamentu krajiny alebo prezidentských právomocí, ktoré sú v rozpore s ústavou;

10.  v plnej miere súhlasí s odporúčaním Komisie a následným rozhodnutím Rady stanoviť jún 2019 ako dátum začatia prístupových rokovaní ako ocenenie povzbudivého reformného úsilia; domnieva sa, že vďaka rýchlemu začiatku procesu preverovania a prístupových rokovaní sa reformný proces prehĺbi a udrží sa jeho dynamika; domnieva sa, že začatie rokovaní by mohlo poskytnúť ďalšie stimuly pre demokratizáciu a posilniť kontrolu a vyvodzovanie zodpovednosti;

11.  víta formálne pozvanie NATO z 11. júla 2018 na začatie rokovaní krajiny o členstve v Severoatlantickej aliancii;

12.  domnieva sa, že členstvo bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko v NATO by mohlo prispieť k dosiahnutiu vyššej bezpečnosti a politickej stability v juhovýchodnej Európe; vyzýva všetky členské štáty EÚ, ktoré sú členmi NATO, aby aktívne podporili vstup krajiny do NATO;

13.  víta nadchádzajúci prechod krajiny do druhej etapy dohody o stabilizácii a pridružení a jej zapojenie do jadransko-iónskej iniciatívy, a vyzýva Radu, aby do stratégie EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora začlenila túto krajinu;

Demokratizácia

14.  víta počiatočné kroky zamerané na obnovenie systému bŕzd a protiváh a prehĺbenie začleňovania vďaka opatreniam na zlepšenie prostredia, v ktorom pôsobia nezávislé inštitúcie dohľadu, médiá a organizácie občianskej spoločnosti; víta konštruktívny dialóg medzi vládou a organizáciami občianskej spoločnosti a úlohu, ktorú tieto organizácie zohrávajú pri zabezpečovaní výraznejšieho systému bŕzd a protiváh; zdôrazňuje, že prebiehajúce podstatné zmeny by sa mali uskutočňovať v inkluzívnej a otvorenej politickej atmosfére;

15.  oceňuje úsilie, ktoré vynakladá vláda s cieľom zabrániť zhoršeniu situácie a vyriešiť doposiaľ pretrvávajúce problémy v súvislosti s ovládnutím štátu a nabáda na zvýšenie tohto úsilia; pripomína, že v prvom desaťročí 21. storočia bola krajina v prístupovom procese na poprednom mieste;

16.  víta zlepšenie volebných právnych predpisov, zdôrazňuje však potrebu včasného preskúmania volebného zákona tým, že sa pozornosť komplexne zameria na zostávajúce odporúčania OBSE/ODIHR, Benátskej komisie a GRECO pre financovanie kampane a politických strán; zdôrazňuje, že treba vynaložiť väčšie úsilie na prevenciu a preskúmanie akejkoľvek formy zastrašovania voličov; naliehavo vyzýva politické strany, aby svoje vnútorné rozhodovacie procesy demokratizovali;

17.  nabáda orgány, aby dokončili prerušené sčítanie obyvateľov, ktoré by poskytlo presnú štatistiku o údajoch o obyvateľstve, ktorá by slúžila ako základ pre programy štátneho rozvoja a primerané rozpočtové plánovanie, spolu s organizovaním volieb a vypočítaním výsledkov volieb

18.  víta obnovenie schôdzí spoločného parlamentného výboru EÚ – bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko a nabáda na pokračovanie v konštruktívnej činnosti tohto medziparlamentného rámca;

19.  víta začatie procesu dialógu Jeana Monneta v Ochride 17. a 18. mája 2018 a následné prijatie etického kódexu s jednomyseľnou podporou všetkých politických strán; nabáda pracovnú skupinu pre reformy a fungovanie parlamentu, aby preskúmala rokovací poriadok parlamentu a predložila návrhy zmien a harmonogramy ich prijatia v prioritných oblastiach uvedených v záveroch z Ochridu; nabáda všetky zainteresované strany zapojené do politického procesu, aby pokračovali v posilňovaní kultúry kompromisného a konštruktívneho politického dialógu, najmä medzi poslancami parlamentu, a aby sa zdržali akýchkoľvek obštrukcií, ktoré by prekážali účinnému fungovaniu parlamentu;

20.  odporúča, aby parlament krajiny v plnej miere využíval svoje dozorné a legislatívne funkcie a prísne obmedzil využívanie skráteného konania, ktoré podkopávajú parlamentnú a verejnú kontrolu; žiada, aby sa dosiahli dôveryhodné výsledky v oblasti dohľadu nad spravodajskými službami a monitorovania ľudských práv a základných slobôd v krajine;

21.  víta významné kroky, ktoré vláda podnikla na postupné obnovenie kultúry kompromisu oslovením všetkých zainteresovaných strán vrátane opozície s cieľom posilniť demokraciu a právny štát, a skutočnú túžbu po reforme inkluzívnym a transparentným spôsobom;

22.  vyzýva, aby sa začala účinne vykonávať stratégia pre reformu verejnej správy a aby sa stanovili jasné hranice zodpovednosti; zdôrazňuje význam prijímania zamestnancov na základe zásluh a otvorenej súťaže pri všetkých postupoch prijímania do zamestnania a vyzýva na zvýšenie kapacity v oblasti riadenia ľudských zdrojov; vyzýva na silnejšie opatrenia s cieľom zvýšiť schopnosti sektora a finančného plánovania v celej verejnej správe;

23.  víta posilnenie procesov decentralizácie vládou prijatím akčného plánu pre decentralizáciu a rozvoj na roky 2018 – 2020 ako dôležitý krok na riešenie nedostatku finančných prostriedkov a služieb v obciach;

24.  víta pokračujúce úsilie o podporu dobrej správy vecí verejných, zodpovednosti a slobodného prostredia pre médiá, a na zvýšenie transparentnosti a zlepšenie prístupu k verejným informáciám, a to aj zverejňovaním výdavkov štátnych inštitúcií; požaduje ďalšie kroky na zaručenie práv občanov na prístup k verejným informáciám; požaduje pretrvávajúce úsilie pri zvyšovaní otvorenosti rozhodovacieho procesu a zlepšovaní medziinštitucionálnej koordinácie;

25.  požaduje, aby sa dosiahol ďalší pokrok v digitalizácii verejných informácií s cieľom zlepšiť ich prístupnosť, a vyzýva orgány, aby našli inovatívne elektronické riešenia na ďalšie zvyšovanie transparentnosti a ľahkého prístupu k verejným informáciám a na zníženie súvisiacej byrokracie;

Právny štát

26.  pripomína, že v procese pristúpenia k EÚ má mimoriadny význam riadne fungovanie súdneho systému a účinné opatrenia na boj proti korupcii;

27.  víta stratégiu reformy súdnictva zameranú na obnovenie nezávislosti súdnictva, zodpovednosti a profesionálnosti, a ukončenie politického zasahovania a selektívnej spravodlivosti a vyzýva vládu tejto krajiny a ostatných zúčastnených strán, aby zintenzívnili úsilie o riadne vykonávanie stratégie pre reformu súdnictva tým, že zavedú riadne mechanizmy monitorovania a hodnotenia; zdôrazňuje, že treba dokončiť harmonizáciu právnych predpisov s odporúčaniami Benátskej komisie; vyzýva na nepretržité prijímanie a vykonávanie opatrení, s ktorými sa počíta v stratégii pre reformu súdnictva; zdôrazňuje, že sa treba viac usilovať o ochranu súdnictva pred politickým zasahovaním;

28.  víta zriadenie rady pre súdnu etiku v januári 2018 a organizáciu kurzov odbornej prípravy akadémie sudcov a verejných prokurátorov o etickom správaní sudcov s cieľom predchádzať konfliktom záujmov a zaviesť protikorupčné opatrenia;

29.  vyjadruje znepokojenie nad všadeprítomnou korupciou a víta počiatočné úspechy v oblasti jej prevencie a trestného stíhania; vyjadruje znepokojenie nad obmedzeným počtom právoplatných rozhodnutí súdov v prípadoch korupcie na vysokej úrovni, berie však na vedomie rozhodnutia súdu prvého stupňa o prípadoch korupcie a zneužitia právomoci, a o prípade udalostí z 27. apríla 2017; vyzýva na pokračovanie úsilia dosiahnuť výsledky vyšetrovaní, trestných stíhaní a právoplatných odsúdení v prípadoch korupcie na vysokých miestach a organizovaného zločinu; oceňuje prácu, ktorú vykonala špeciálna prokuratúra v zložitej situácii a naďalej vyjadruje obavy, pokiaľ ide o útoky na prácu tohto úradu a marenie vykonávania práce, ako aj nedostatok spolupráce s inými inštitúciami;

30.  vyzýva orgány, aby zintenzívnili boj proti praniu špinavých peňazí a konfliktom záujmov vytvorením a posilnením kapacít jednotiek zameraných na boj proti korupcii, boj proti trestnej činnosti a finančné vyšetrovanie a tiež zaisťovaním, konfiškáciou a vymáhaním a riadením majetku; naliehavo vyzýva orgány, aby dosiahli výsledky v oblasti vyšetrovaní a trestných stíhaní a aby zvýšili počet odsúdení v prípadoch prania špinavých peňazí a finančných trestných činov na vysokej úrovni; víta prijatie zákona o ochrane oznamovateľov, ktorý zaisťuje lepšiu ochranu oznamovateľov a posilňuje vládne protikorupčné politiky; požaduje naliehavé preskúmanie zákonov o boji proti korupcii, finančnej kontrole a verejnom obstarávaní; podporuje reformu všeobecného právneho rámca, aby mala štátna komisia pre prevenciu korupcie jasné právomoci a mohla pracovať úplne nezávisle, tak aby Úrad verejného prokurátora proti organizovanému zločinu a korupcii mohol viesť pravidelné vyšetrovania;

31.  poukazuje na to, že korupcia a organizovaná trestná činnosť sú v tomto regióne veľmi rozšírené a takisto predstavujú prekážku brániacu krajine v demokratickom sociálnom a hospodárskom rozvoji; domnieva sa, že regionálna stratégia a rozšírená spolupráca medzi všetkými krajinami v tomto regióne sú zásadne dôležité prvky účinnejšieho boja proti týmto problémom;

32.  žiada prísne vyvodzovanie politickej a právnej zodpovednosti za trestné činy vrátane činov súvisiacich so škandálom s odpočúvaním; naliehavo vyzýva parlament krajiny, aby dokončil reformu spravodajských služieb, a tým zabezpečil náležitý externý dohľad nad bezpečnostnými a spravodajskými agentúrami;

33.  naliehavo vyzýva orgány, aby podnikli rozhodné kroky s cieľom rozložiť zločinecké siete zapojené do obchodovania s drogami, zbraňami a ľuďmi a aby zvýšili inštitucionálnu kapacitu a medziinštitucionálnu spoluprácu medzi agentúrami presadzovania práva a zlepšil výsledky vyšetrovaní, trestných stíhaní a konečných odsúdení;

34.  vyjadruje uznanie v súvislosti s vynaloženým úsilím a konštruktívnou úlohu, ktorú táto krajina zohráva pri riešení problémov spojených s európskou migračnou a utečeneckou krízou; berie na vedomie pretrvávajúce úsilie a požaduje ďalšie zlepšenie azylového systému a riadenia migrácie; nabáda krajinu, aby na základe novej dohody o štatúte zintenzívnila a prehĺbila regionálnu spoluprácu a partnerstvo s agentúrou Frontex, ktorá je vzájomne prínosná, s cieľom rozložiť siete obchodovania s ľuďmi;

35.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby sa s migrantmi a utečencami, najmä ženami a deťmi, ktorí žiadajú o azyl v tejto krajine alebo ktorí cez ňu prechádzajú, zaobchádzalo v súlade s medzinárodným právom a právom EÚ;

36.  považuje za potrebné, aby orgány pokračovali vo svojom úsilí o boj s islamskou radikalizáciou a so zahraničnými teroristickými bojovníkmi, a aby toto úsilie zintenzívnili; vyzýva, aby sa toto úsilie vykonávalo užšou spoluprácou medzi bezpečnostnými agentúrami a organizáciami občianskej spoločnosti, náboženskými predstaviteľmi, miestnymi spoločenstvami a ďalšími štátnymi inštitúciami v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb; vyzýva takisto na nepretržité monitorovanie vracajúcich sa zahraničných bojovníkov zo strany bezpečnostných služieb, ich riadnu reintegráciu a neustálu výmenu informácií s orgánmi EÚ a susedných členských štátov;

37.  vyzýva na ďalšie zdokonalenie systému spravodlivosti pre deti; vyzýva príslušné orgány, aby poskytli dostatočné rozpočtové prostriedky na uplatňovanie zákona EÚ v oblasti spravodlivosti pre deti a aby zlepšili podporné služby pre dievčatá a chlapcov, ktorí sú obeťami násilia a zneužívania, a pre deti, ktoré majú konflikt so zákonom;

38.  vyzýva maďarské orgány, aby poskytli všetky relevantné informácie a potrebné vysvetlenia týkajúce sa prípadu bývalého macedónskeho premiéra Gruevského, ktorý utiekol zo svojej krajiny s tajnou diplomatickou pomocou Maďarska, aby sa vyhol trestu odňatia slobody; považuje to za akt zasahovania do vnútorných záležitostí bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko a najmä za akt pohŕdania súdom a právnym štátom v tejto krajine; berie na vedomie žiadosť o vydanie, ktorú vydali orgány v Skopje, a očakáva, že Maďarsko bude konať v prísnom súlade s príslušnými vnútroštátnymi a medzinárodnými právnymi predpismi a kladne odpovie na túto žiadosť;

Základné práva a občianska spoločnosť

39.  víta opatrenia na zlepšenie dôvery medzi etnickými skupinami a požaduje otvorené a transparentné preskúmanie zostávajúcich otázok týkajúcich sa vykonávania ORD; považuje za nevyhnutné zabezpečiť v plnej miere zapojenie etnických menšín do verejného života, požaduje ďalšie opatrenia na podporu začlenenia menšín do vzdelávania s cieľom oživiť sociálnu súdržnosť a integráciu komunít;

40.  domnieva sa, že macedónske súdne konania musia pokračovať v súlade s postupmi krajiny a že Nikola Gruevski sa musí zodpovedať v rámci macedónskeho systému súdnictva; vyzýva Maďarsko, aby rešpektovalo nezávislosť macedónskeho systému súdnictva a zásady právneho štátu v krajine, prehodnotilo politický azyl udelený Nikolovi Gruevskému a pokračovalo v jeho vydaní do Skopje; očakáva, že všetky dotknuté strany budú konať prísne v súlade s príslušnými vnútroštátnymi a medzinárodnými právnymi predpismi; zdôrazňuje, že tieto súdne konania by nemali byť spolitizované;

41.  víta reformy a úsilie zamerané na postupné zosúladenie právneho rámca s normami EÚ, rozhodnutie krajiny stať sa pozorovateľom v Agentúre Európskej únie pre základné práva a ratifikáciu väčšiny medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv; podporuje úplné uplatňovanie noriem v oblasti ľudských práv a politických dokumentov, ako je Európsky dohovor o ľudských právach, s osobitným dôrazom na právo na spravodlivý proces, slobodu zhromažďovania a združovania, právo na život, slobodu prejavu a rešpektovanie súkromného a rodinného života;

42.  konštatuje, že prijatie zákona o používaní jazykov je dôležitým úspechom a vyjadruje poľutovanie nad taktikou, ktorej cieľom je narušiť jeho prijatie v plnom súlade so štandardnými postupmi;

43.  víta ratifikáciu Istanbulského dohovoru v krajine 23. marca 2018 a naliehavo ju žiada, aby ukončila právne reformy zamerané na boj proti diskriminácii a násiliu páchanému na ženách, dievčatách a všetkých deťoch, a pokračovala v odstraňovaní domáceho a rodovo motivovaného násilia, ktoré sú stále rozšírené;

44.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť autonómiu nezávislých orgánov dohľadu a prideliť im primerané ľudské a finančné zdroje; vyjadruje uznanie úradu ombudsmana za presadzovanie ľudských práv a zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby sa v nadväznosti na jeho rozhodnutia systematicky prijímali súvisiace opatrenia;

45.  vyjadruje aj naďalej znepokojenie nad zúfalou situáciou osôb so zdravotným postihnutím a pretrvávajúcou diskrimináciou voči nim; vyzýva na účinné vykonávanie existujúcich nástrojov a stratégií;

46.  víta počiatočné kroky s cieľom posilniť prevenciu diskriminácie a naliehavo vyzýva orgány, aby do zákona o prevencii a ochrane diskriminácie ako dôvody diskriminácie zahrnuli sexuálnu orientáciu a rodovú identitu; vyzýva orgány, aby vyčlenili primerané rozpočtové prostriedky na vykonávanie národnej stratégie pre rovnosť a nediskrimináciu v rokoch 2016 – 2020; naliehavo vyzýva orgány, aby prijali účinné opatrenia v boji proti trestným činom z nenávisti a nenávistným prejavom proti menšinám vrátane zraniteľných skupín ako Rómovia a osoby LGBTI, a trestali homofóbne a transfóbne násilie a podnecovanie k násiliu; vyjadruje aj naďalej znepokojenie nad tým, že predsudky spoločnosti pokračujú a že nenávistné prejavy proti osobám LGBTI v médiách, na internete a v sociálnych médiách sú bežné; vyzýva orgány, aby zabezpečili účinnú ochranu a zaviedli odrádzajúce a primerané sankcie za nenávistné prejavy, homofóbne/transfóbne konanie a násilie; zdôrazňuje potrebu zaručiť prístup k zdravotnej starostlivosti pre transrodové osoby; vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcimi nedostatkami v činnosti komisie na ochranu pred diskrimináciou; víta zriadenie parlamentnej skupiny za práva komunity LGBTI, ako aj parlamentnej skupiny za práva Rómov, ktorých členmi sú poslanci rôznych parlamentných strán;

47.  požaduje, aby sa stratégie a právne predpisy týkajúce sa práv osôb patriacich k menšinovým skupinám a ich ochrana plne vykonávali a podporovali z verejných zdrojov; trvá na tom, aby sa prijímali opatrenia na ďalšie zlepšenie vzdelávania, miery zamestnanosti, zdravia, bývania, prístupu k tovarom a službám a životných podmienok Rómov, a odsudzuje školskú segregáciu a iné formy diskriminácie;

48.  víta zásadné zlepšenie prostredia pre fungovanie organizácií občianskej spoločnosti, ako aj konzultácie s týmito organizáciami vrátane zriadenia rady pre spoluprácu s občianskou spoločnosťou; zdôrazňuje potrebu posilniť právny, finančný, administratívny a politický rámec, a to aj prijatím zákonov o nadáciách a darcovstve; zdôrazňuje význam štruktúrovaného zapojenia organizácií občianskej spoločnosti, a to pravidelnejším, komplexným, nediskriminačným a predvídateľným konzultačným procesom;

49.  opakuje svoju podporu iniciatíve zriadiť regionálnu komisiu poverenú zistením faktov o vojnových zločinoch a iných prípadoch závažného porušenia ľudských práv spáchaných v bývalej Juhoslávii (ďalej len „komisia“); naliehavo vyzýva vládu, aby prevzala vedenie v súvislosti s jej zriadením; zdôrazňuje význam tohto procesu a aktívnej účasti všetkých regionálnych politických predstaviteľov pre to, aby komisia mohla začať svoju činnosť bez ďalšieho odkladu; upozorňuje na návrh akčného plánu pre komisiu s jasnými dátumami a referenčnými hodnotami, ktorý vypracovala koalícia pre túto komisiu;

50.  víta zvýšené úsilie vlády o intenzívnejší proces odinštitucionalizovania a reformu sociálneho sektora; vyjadruje uznanie odhodlaniu ukončiť umiestňovanie detí do veľkých verejných inštitúcie a zriadiť na miesto nich komunitné služby starostlivosti; vyzýva orgány, aby prijali naliehavé opatrenia na zvrátenie trendu zvyšujúcej sa miery perinatálnej úmrtnosti a vytvorili systém na analýzu príčin tohto alarmujúceho trendu;

51.  víta partnerstvo medzi vládou a národnou radou mládeže tejto krajiny pri implementácii systému záruk pre mladých ľudí ako dobrého mechanizmu spolupráce medzi mladými ľuďmi a rozhodovacími orgánmi pri formulácii a realizácii politík v oblasti mládeže; vyzýva vládu, aby zvýšila finančnú podporu organizáciám mládeže a mladých ľudí s cieľom riešiť problém odlivu mozgov;

Médiá

52.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu nezávislých médií pre demokratické a slobodné prostredie; berie na vedomie mierne zlepšenie mediálneho prostredia, ako aj podmienok pre nezávislú spravodajskú činnosť; vyzýva na iniciatívy na vytvorenie prostredia priaznivého pre profesionálne správanie všetkých zainteresovaných strán z mediálnej oblasti, bez akýchkoľvek vnútorných a vonkajších vplyvov, ako aj pre investigatívnu žurnalistiku; víta ukončenie štátom sponzorovanej reklamy v médiách založenej na politickom protežovaní ako dôležité opatrenie na podporu rovnakých podmienok v tomto odvetví a vyzýva na zavedenie ďalších záruk proti politizácii médií; zdôrazňuje potrebu posilniť nezávislosť a kapacitu orgánu na reguláciu médií a verejnoprávneho vysielateľa; žiada opatrenia na posilnenie ochrany pracovných a sociálnych práv novinárov a zabezpečenie toho, aby v prípade násilia, zneužívania novinárov alebo vyhrážania sa im novinárom neexistovala beztrestnosť, čo by tiež prispelo k zníženiu rozšírenej autocenzúry v médiách;

53.  víta zlepšenia v zabezpečovaní prístupu k informáciám; zdôrazňuje, že treba aktualizovať predpisy týkajúce sa mediálnych služieb a prístupu k verejným informáciám; zdôrazňuje potrebu preukázať nulovú toleranciu hrozieb, zastrašovania a útokov proti novinárom a ich účinné sledovanie, a to primeranou evidenciou a dôkladným vyšetrovaním takýchto prípadov; odsudzuje akékoľvek nenávistné prejavy a štvavé vyhlásenia; vyzýva na prijatie účinných opatrení na boj proti týmto prejavom a proti porušovaniu etického kódexu na internete; poukazuje aj na potrebu bezodkladnej reformy mediálneho odvetvia s cieľom posilniť agentúru pre audio a audiovizuálne mediálne služby, a zaručiť objektívne a profesionálne spravodajstvo;

Hospodárstvo

54.  zdôrazňuje, že treba zlepšovať podnikateľské prostredie zabezpečením fiškálnej konsolidácie a regulačnej transparentnosti a spoľahlivosti a zároveň sa zamerať na vyriešenie pretrvávajúcich nedostatkov týkajúcich sa právneho štátu, ťažkopádnych regulačných postupov a svojvoľne vykonávaných kontrol;

55.  naliehavo vyzýva orgány, aby sa zamerali na rozsiahle neformálne hospodárstvo a pretrvávajúce problémy daňových únikov a nedostatočnej vymáhateľnosti zmlúv, ktoré naďalej odrádzajú od priamych zahraničných investícií; zdôrazňuje, že treba prijať opatrenia týkajúce sa verejného obstarávania a vnútornej finančnej kontroly; berie na vedomie potrebu zvýšiť transparentnosť údajov o verejných výdavkoch, verejnom obstarávaní, štátnej pomoci a využívaní finančných prostriedkov EÚ; vyzýva na prijatie opatrení na zlepšenie kapacít plánovania, programovania a riadenia v rámci vnútroštátnej štruktúry nástroja predvstupovej pomoci (IPA);

56.  vyzýva vládu, aby digitalizáciu stanovila za jednu zo svojich prierezových kľúčových priorít; naliehavo vyzýva, aby sa urýchlene vyvinula dlhodobá digitálna agenda, okrem iného aj stratégia e-governance, stratégia IKT a národná stratégia kybernetickej bezpečnosti; zdôrazňuje, že komplexnou digitálnou agendou sa podporí ekonomické prostredie a výkonnosť, zvýši transparentnosť a efektívnosť verejnej správy a služieb;

57.  oceňuje snahy vlády o zlepšenie podmienok pre mladých ľudí a zvýšenie účasti mládeže v politike, napríklad na základe národnej stratégie pre mládež (2016 – 2025); nabáda vládu, aby riešila vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí preklenutím nesúladu medzi zručnosťami mladých absolventov a potrebami súkromných spoločností;

58.  naliehavo vyzýva vládu, aby komplexne a inovačne riešila dlhodobú nezamestnanosť, nezamestnanosť mládeže a nízku mieru účasti žien na trhu práce; požaduje naliehavé reformy v oblasti vzdelávania s cieľom zabezpečiť, že nadobudnuté zručnosti budú zodpovedať potrebám na trhu práce, a zabrániť tak úniku mozgov; vyzýva vládu na predloženie stratégie v oblasti digitálnych zručností a na zvýšenie digitálnej gramotnosti obyvateľstva;

59.  pripomína, že bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko uskutočnila posledné sčítanie obyvateľov v roku 2002; zdôrazňuje, že treba vykonať nové dlho odkladané sčítanie obyvateľov s cieľom získať aktuálne a reálne demografické štatistiky v súlade s normami EÚ;

60.  víta, že macedónsky parlament prijal nový zákon o energetike, ktorým sa transponuje tretí energetický balík, a je tak v plnom súlade so Zmluvou o Energetickom spoločenstve; vyzýva orgány, aby sa zamerali na reformy energetického trhu a zároveň zaručili bezpečnosť dodávok a diverzifikáciu zdrojov energie, najmä obnoviteľnými zdrojmi energie;

61.  berie na vedomie niekoľko plánovaných projektov v oblasti infraštruktúry v rámci chránených oblastí, ktoré by pravdepodobne mali významný vplyv na budúce lokality siete Natura 2000; vyzýva v tejto súvislosti na dodržanie odporúčania stáleho výboru Bernského dohovoru (č. 184(2015)) pozastavením vykonávania projektov na území národného parku Mavrovo dovtedy, kým sa vypracuje strategické environmentálne hodnotenie v plnom súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane životného prostredia; ďalej vyzýva na dodržanie rozhodnutia Výboru pre svetové dedičstvo UNESCO (č. 40 COM 7B.68) o prírodnom a kultúrnom dedičstve ochridského regiónu a na uskutočnenie celkového strategického environmentálneho hodnoteniea (SEA) a posúdenie vplyvu na kultúrne dedičstvo (HIA) pred vykonaním akýchkoľvek ďalších prác; naliehavo žiada o vypracovanie vnútroštátnej stratégie pre oblasť vodnej energie v súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane životného prostredia;

62.  nabáda krajinu, aby vytvorila konkurenciu na trhu s plynom a energiou s cieľom úplne oddeliť poskytovateľov v súlade s tretím energetickým balíkom EÚ; vyzýva na podstatné zlepšenia v oblasti energetickej efektívnosti, výroby energie z obnoviteľných zdrojov a boja proti zmene klímy;

63.  oceňuje, že bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko ratifikovala 9. januára 2018 Parížsku dohodu, pretože boj proti zmene klímy možno viesť len spoločným úsilím;

64.  víta pozitívny prístup vlády k regionálnej spolupráci a dobrým susedským vzťahom a aktívnu účasť na regionálnych iniciatívach, ako sú proces spolupráce v juhovýchodnej Európe, Rada pre regionálnu spoluprácu, CEFTA, program v oblasti prepojenosti šiestich krajín západného Balkánu, Zmluva o Energetickom spoločenstve, dohoda o spoločnom európskom leteckom priestore, Stredoeurópska iniciatíva, regionálna iniciatíva v oblasti migrácie a azylu a brdsko-brijuniský proces;

65.  víta angažovanosť krajiny vo vzťahu k projektom v oblasti prepojiteľnosti, ktoré sa vykonávajú v rámci berlínskeho procesu; berie na vedomie potrebu diverzifikovať cestnú dopravu prijatím reformných opatrení v oblasti železničnej dopravy vrátane modernizácie alebo výstavby železničných spojení zo Skopje do hlavných miest susediacich krajín; vyzýva na dosiahnutie väčšieho pokroku pri dokončovaní železničného a cestného spojenia s koridormi VIII a X;

66.  žiada ďalšie zjednodušenie obchodu a ciel a diverzifikáciu vývozu, a to aj využitím potenciálu, ktorý ponúka medziregionálny obchod; vyzýva Komisiu, aby krajinu vyňala zo zoznamu krajín, pre ktoré platia ochranné opatrenia na dovoz ocele a hliníka;

67.  vyjadruje znepokojenie nad alarmujúcou úrovňou znečistenia ovzdušia v Skopje a iných veľmi znečistených mestách a vyzýva štátne a miestne orgány, aby urýchlene prijali primerané opatrenia na zvládnutie tejto núdzovej situácie, a to účinnými cielenými opatreniami na monitorovanie a zlepšovanie kvality ovzdušia vrátane posilnenia verejnej dopravy a účinných plánov mobility; naliehavo vyzýva krajinu, aby urýchlene zosúladila svoje právne predpisy s acquis v oblasti ochrany životného prostredia, prírody a klímy; vyzýva na rozvoj systémov pre nakladanie s odpadom;

o
o   o

68.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2018 o správe Komisie o Albánsku za rok 2018 (2018/2147(INI))

P8_TA(2018)0481 A8-0334/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dohodu o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Albánskom,

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady z 19. a 20. júna 2003 a na Solúnsku agendu pre západný Balkán,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady z 26. – 27. júna 2014 udeliť Albánsku štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady pre všeobecné záležitosti z 26. júna 2018,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady z 28. – 29. júna 2018,

–  so zreteľom na odporúčania vysokého komisára Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre otázky národnostných menšín týkajúce sa návrhu sekundárnych právnych predpisov o ochrane národnostných menšín v Albánsku,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu EÚ – západný Balkán zo 17. mája 2018 a jeho agendu priorít zo Sofie,

–  so zreteľom na 9. zasadnutie Rady pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Albánsko z 15. novembra 2017,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. februára 2018 s názvom Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti (COM(2018)0065),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. apríla 2018 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ za rok 2018 (COM(2018)0450) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Albánsku za rok 2018 (SWD(2018)0151),

–  so zreteľom na odporúčania, ktoré prijal Parlamentný výbor pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Albánsko na svojej dvanástej schôdzi, ktorá sa konala 12. – 13. februára 2018 v Tirane,

–  so zreteľom na výsledok prieskumu z roku 2017 o marginalizovaných Rómoch na západnom Balkáne, ktorý podporila Komisia a uskutočnili Svetová banka a Rozvojový program OSN,

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Albánsku,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0334/2018),

A.  keďže proces rozširovania EÚ je aj naďalej strategickou investíciou do mieru, demokracie, prosperity, bezpečnosti a stability v Európe;

B.  keďže Albánsko naďalej zaznamenáva stabilný pokrok pri plnení politických kritérií a piatich priorít, ktoré sú kľúčové pre začatie prístupových rokovaní, ako aj pri konsolidácii demokratických inštitúcií a postupov;

C.  keďže Komisia odporučila otvorenie prístupových rokovaní s Albánskom vzhľadom na dobrý pokrok dosiahnutý v plnení piatich kľúčových priorít; keďže rokovania o pristúpení umožnia užšiu kontrolu EÚ a sú silným katalyzátorom na realizáciu ďalších reforiem a konsolidáciu demokratických inštitúcií a postupov;

D.  keďže Európska rada 28. júna 2018 schválila závery Rady z 26. júna 2018, a tak vytýčila cestu k otvoreniu prístupových rokovaní v júni 2019;

E.  keďže stále pretrvávajú problémy, ktoré je potrebné riešiť urýchlene a efektívne v duchu dialógu a spolupráce;

F.  keďže pre dosiahnutie pokroku pri uskutočňovaní programu reforiem v prospech občanov a pre priblíženie krajiny k EÚ má aj naďalej kľúčový význam konštruktívny dialóg medzi vládou a opozíciou o reformách, ktoré súvisia s EÚ;

G.  keďže verejnosť v Albánsku v širokej miere podporuje pristúpenie krajiny k EÚ;

H.  keďže právny štát predstavuje základnú hodnotu, na ktorej je založená EÚ, a je jadrom rozširovania, ako aj procesu stabilizácie a pridruženia; keďže na riešenie dôležitých problémov, ktoré v tejto oblasti pretrvávajú, sú potrebné reformy, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie nezávislého, nestranného, zodpovedného a efektívneho súdnictva a boj proti korupcii a organizovanému zločinu, ako aj o ochranu základných práv;

I.  keďže ochrana slobody náboženstva, kultúrneho dedičstva a práv menšín patria medzi základné hodnoty Európskej únie;

J.  keďže Albánsko ratifikovalo všetky základné dohovory Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä Dohovor o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať z roku 1948 (č. 87) a Dohovor o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať z roku 1949 (č. 98);

K.  keďže každá krajina zapojená do procesu rozširovania sa posudzuje jednotlivo na základe vlastných zásluh, pričom rýchlosť a kvalita reforiem je rozhodujúca pre harmonogram pristúpenia;

L.  keďže regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy sú dôležité na to, aby Albánsko dosiahlo pokrok na svojej ceste k pristúpeniu k EÚ;

1.  víta skutočnosť, že Albánsko v tomto smere zvýšilo úsilie, čo vedie k stabilnému pokroku, pokiaľ ide o vykonávanie reforiem týkajúcich sa EÚ, najmä v súvislosti s komplexnou reformou súdnictva; vyzýva Albánsko, aby upevnilo dosiahnuté reformy a aby sa naďalej pripravovalo na povinnosti vyplývajúce z členstva v EÚ vo všetkých kapitolách;

2.  plne podporuje odporúčanie Komisie, aby sa otvorili prístupové rokovania vzhľadom na reformné úsilie, ktoré Albánsko vynakladá; berie na vedomie rozhodnutie Rady prehodnotiť situáciu v júni 2019; víta jasnú cestu načrtnutú smerom k začiatku prístupových rokovaní v roku 2019 a zdôrazňuje skutočnosť, že začal prípravný proces preverovania; pripomína, že rozhodnutie o začatí prístupových rokovaní bude závisieť od ďalšieho pokroku reformného procesu, vyzýva Radu, aby objektívne a spravodlivo zhodnotila pokrok, ktorý krajina dosiahla, a aby do konca uvedeného roka zvolala prvú medzivládnu konferenciu, a nabáda Albánsko, aby na tento účel udržalo tempo reforiem; domnieva sa, že začatie rokovaní by pozitívne prispelo k posilneniu demokracie a právneho štátu tým, že poskytne ďalšie stimuly pre reformný proces a posilní jeho kontrolu;

3.  vyzýva Komisiu, aby uplatňovala posilnený prístup k rokovacej kapitole 23 (súdnictvo a základné práva) a kapitole 24 (spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť);

4.  pripomína, že treba posilniť kapacity dohľadu albánskeho parlamentu, a to aj pokiaľ ide o proces pristúpenia k EÚ; požaduje efektívnejšie využívanie rôznych mechanizmov a inštitúcií dohľadu vrátane vyšetrovacích výborov; víta prijatie kódexu správania albánskeho parlamentu, ktorým sa posilní integrita a transparentnosť parlamentného procesu a dôvera verejnosti voči tejto inštitúcii; zdôrazňuje, že na to, aby bol tento kódex účinný, je nutný mechanizmus presadzovania, a to vrátane sankcií; zdôrazňuje ústrednú úlohu Výboru pre európsku integráciu a zodpovednosť Národnej rady pre európsku integráciu ako fóra pre konzultácie o príprave na pristúpenie; požaduje ďalšiu spoluprácu s parlamentom Albánska v rámci podporného programu Európskeho parlamentu pre parlamenty krajín zapojených do procesu rozširovania, aby sa tak zvýšila jeho schopnosť produkovať kvalitné právne predpisy v súlade s acquis EÚ a vykonávať úlohu dohľadu;

5.  zdôrazňuje význam zvyšovania informovanosti širokej verejnosti o procese pristúpenia k EÚ a o úlohe zúčastnených inštitúcií EÚ a Albánska;

6.  požaduje prijatie krokov a legislatívnych a administratívnych opatrení na riešenie zostávajúcich odporúčaní Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE/ODIHR); zdôrazňuje, že je nutná inkluzívna a včasná volebná reforma s cieľom zvýšiť dôveru verejnosti vo volebný proces; pripomína potrebu venovať náležitú pozornosť obvineniam z nezákonného a nedeklarovaného financovania politických strán; víta prácu ad hoc výboru albánskeho parlamentu pre volebnú reformu týkajúcu sa nezávislosti a odpolitizovania volebných orgánov, transparentnosti financovania kampane, registrácie voličov, kupovania hlasov, využívania nových technológií v oblasti hlasovania a hlasovania mimo krajiny a naliehavo ho žiada, aby dosiahol konsenzus, pokiaľ ide o potrebné reformy, a prijal ich v dostatočnom predstihu pred komunálnymi voľbami v roku 2019;

7.  víta revidovaný zákon o financovaní politických strán Albánska; opätovne vyzýva politické strany v krajine, aby si plnili svoje povinnosti s cieľom zabezpečiť vylúčenie páchateľov trestných činov z verejných funkcií vo všetkých zložkách a na všetkých úrovniach vlády;

8.  opätovne zdôrazňuje, že konštruktívny politický dialóg, vôľa dosiahnuť kompromis, udržateľná spolupráca medzi stranami a pretrvávajúci neochvejný záväzok vykonávať a konsolidovať reformy vo všetkých piatich kľúčových prioritách majú zásadný význam pre úsilie o dosiahnutie pokroku v procese pristúpenia k EÚ a pre dobré fungovanie demokratického zriadenia; víta rastúcu dvojstrannú spoluprácu a široký konsenzus medzi stranami, ktorý sa dosiahol pri riešení niektorých kľúčových reforiem; nabáda všetky politické sily, aby vyvinuli ďalšie úsilie o to, aby zaviedli skutočný politický dialóg a dosiahli konštruktívnu spoluprácu, a tak podporili reformný proces; opakuje svoje pevné presvedčenie, že politický dialóg by sa mal uskutočňovať v rámci demokratických inštitúcií; je vo veľkej miere znepokojený de facto bojkotom parlamentného procesu opozíciou po prestávke v lete 2018;

9.  zdôrazňuje, že reforma súdnictva je jednou z hlavných požiadaviek občanov Albánska a predpokladom na obnovenie dôvery v právny štát, verejné inštitúcie a politických zástupcov; pripomína, že dôveryhodnosť a účinnosť celkového reformného procesu, a najmä boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, a vykonávanie vlastníckych práv závisia od úspechu procesu preverovania a nepretržitého a rozhodného vykonávania reformy súdnictva;

10.  víta pokrok dosiahnutý v reforme súdnictva s cieľom zvýšiť nezávislosť, zodpovednosť, profesionalitu a efektívnosť súdnych inštitúcií krajiny a na zlepšenie dôvery ľudí v justičné orgány; vyslovuje poľutovanie nad tým, že výkon spravodlivosti je naďalej pomalý a neefektívny; konštatuje, že proces prehodnocovania všetkých sudcov a prokurátorov priniesol prvé konkrétne výsledky; víta skutočnosť, že väčšina prioritných spisov už bola spracovaná; vyzýva však albánske orgány, aby ďalej presadzovali nestranný proces preverovania bez toho, aby bola ohrozená kvalita alebo spravodlivosť; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa proces preverovania vykonával v súlade s najvyššími medzinárodnými normami, a nabáda Albánsko, aby pokračovalo v úzkej spolupráci s Medzinárodnou monitorovacou operáciou; berie na vedomie prvé prípady odmietnutia a dobrovoľného odstúpenia kandidátov pred ich vypočutím; v tejto súvislosti sa domnieva, že príprava ďalšej generácie sudcov a prokurátorov je ešte dôležitejšia, a preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že politické strany v Albánsku doteraz nedospeli k dohode o potrebných zmenách zákona o postavení sudcov a prokurátorov, pokiaľ ide o väčšiu kapacitu v oblasti náboru a odbornej prípravy; podporuje primerané finančné a ľudské zdroje, ktoré sa majú nepretržite poskytovať preverovacím inštitúciám;

11.  naliehavo vyzýva albánske orgány, aby čo najskôr dokončili zriadenie nových súdnych orgánov a aby obnovili fungovanie ústavného súdu a najvyššieho súdu; zdôrazňuje, že treba podporiť účinné fungovanie týchto inštitúcií prostredníctvom primeraných ľudských zdrojov a finančných prostriedkov;

12.  víta neustály pokrok smerom k zriadeniu verejnej správy, ktorá bude viac orientovaná na občanov, transparentná, profesionálna a apolitická, a to aj na miestnej úrovni; naliehavo vyzýva na úplné vykonávanie odporúčaní inštitúcií dohľadu, ako aj odporúčaní ombudsmana; berie na vedomie aj pokrok, ktorý sa dosiahol, pokiaľ ide o územnú reformu a ďalšiu konsolidáciu – administratívnu i finančnú – novovytvorených obcí, ako aj zriadenie poradnej rady s cieľom zlepšiť koordináciu medzi ústrednou vládou a miestnymi samosprávami; víta zriadenie miestnych kancelárií EÚ a koordinátorov EÚ;

13.  vyzýva na ďalšie posilnenie administratívnej kapacity inštitúcií a orgánov zodpovedných za vykonávanie reforiem súvisiacich s pristúpením, transpozíciu právnych predpisov EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov a nadchádzajúcu prípravu prístupových rokovaní s EÚ;

14.  víta významný pokrok dosiahnutý v právnom a inštitucionálnom rámci v záujme prevencie a odstránenia korupcie vo verejných inštitúciách, pretože korupcia je stále jeden z hlavných problémov; požaduje ďalšie úsilie zamerané na zníženie korupcie, ktorá ovplyvňuje každodenný život občanov Albánska, zlepšenie investičného prostredia a zaručenie právnej istoty investícií; zdôrazňuje, že vysokí funkcionári v prípade obvinenia nesmú mať nárok na lepšie zaobchádzanie v porovnaní s bežnými občanmi; vyzýva Albánsko, aby zintenzívnilo využívanie finančných vyšetrovaní a vytvorilo záznamy o zaistení a konfiškácii/vymáhaní majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti v dôsledku trestných činov súvisiacich s korupciou a aby preukázalo hmatateľné výsledky v boji proti obchodovaniu s drogami a praniu špinavých peňazí;

15.  víta nedávne aktualizácie právnych predpisov krajiny týkajúcich sa boja proti korupcii; zdôrazňuje, že treba dokončiť zriadenie národného vyšetrovacieho úradu, osobitného tribunálu a špeciálnej prokuratúry na boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti; vyzýva na ďalšie zlepšovanie medziinštitucionálnej spolupráce a výmeny informácií medzi políciou a prokuratúrou; víta prehodnotenie pracovníkov v oblasti presadzovania práva v rámci zákona o policajnom preverovaní;

16.  žiada, aby sa väčšia pozornosť venovala politickej a verejno-súkromnej korupcii; požaduje posilnenie výsledkov v oblasti proaktívneho vyšetrovania, stíhania a právoplatných odsúdení v rámci boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, a to aj v prípadoch na vysokej úrovni;

17.  víta pokrok dosiahnutý v boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, najmä nedávne zadržanie členov zločineckej skupiny Bajri, a vyzýva na dosiahnutie ďalších konkrétnych a udržateľných výsledkov, a to aj v špecifickej oblasti boja proti pestovaniu drog a obchodovania s nimi, prostredníctvom realizácie akčných plánov proti pestovaniu konope; víta skutočnosť, že albánsky policajný zbor sa stáva čoraz aktívnejším v boji proti organizovanej trestnej činnosti, a je povzbudený zintenzívnenou medzinárodnou policajnou spoluprácou Albánska, čo vedie k účinným operáciám proti zločineckým sieťam, a to aj v rámci spoločných pracovných skupín s členskými štátmi; domnieva sa, že spolupráca medzi políciou, prokuratúrou a ostatnými príslušnými agentúrami a orgánmi by sa mala ďalej upevňovať;

18.  naliehavo vyzýva albánske orgány, aby podnikli rozhodné kroky s cieľom rozložiť zločinecké siete zapojené do obchodovania s ľuďmi, so strelnými zbraňami a s drogami, a aby zvýšili počet vyšetrovaní a trestných stíhaní, ale aj právoplatných odsúdení, a to najmä vysokopostavených členov skupín organizovanej trestnej činnosti; poukazuje na to, že je nutné zintenzívniť úsilie o predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi a osobitnú pozornosť pritom venovať deťom bez sprievodu a detským obetiam obchodovania s ľuďmi, najmä pokiaľ ide o deti žijúce na ulici;

19.  opätovne vyzýva albánske orgány, aby účinne zabezpečili presadzovanie a pokrok pri ochrane vlastníckych práv efektívnym a transparentným spôsobom a pritom súčasne zohľadňovali registráciu majetku, reštitúcie a odškodnenie; požaduje, aby sa dosiahol potrebný pokrok v oblasti digitalizácie a mapovania majetku; nalieha na albánske orgány, aby zodpovedajúcim spôsobom informovali občanov o ich právach a možnostiach uplatňovania svojich nárokov; zdôrazňuje význam účinného režimu vlastníckych práv pre zaručenie právneho štátu a atraktívneho podnikateľského prostredia;

20.  víta opatrenia prijaté na posilnenie ochrany ľudských práv, práv menšín a politík boja proti diskriminácii vrátane rovnakého zaobchádzania so všetkými menšinami; víta prijatie rámcového zákona o menšinách, ktorým sa zrušilo rozlišovanie medzi národnostnými menšinami a etno-lingvistickými spoločenstvami a ktorým sa zaviedla zásada sebaidentifikácie, zákaz diskriminácie a právo na ochranu kultúr, tradícií a materinského jazyka; požaduje plné uplatňovanie tohto zákona v praxi a nabáda Albánsko, aby pokračovalo vo svojom úsilí prijatím potrebných sekundárnych právnych predpisov k rámcovému zákonu v súlade s európskymi normami, pričom zaistí zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán do ich vypracúvania; trvá na tom, aby sa prijali opatrenia na ďalšie zlepšenie vzdelávania, zdravia, miery zamestnanosti a životných podmienok Rómov, Egypťanov a ďalších etnických menšín;

21.  berie na vedomie napätie, ktoré nasledovalo po incidente, keď prišiel o život Konstantinos Katsifas, zástupca gréckej národnostnej menšiny s dvojitým občianstvom (albánskym a gréckym), ktorého 28. októbra 2018 v Bularate zastrelili albánske špeciálne policajné jednotky (RENEA) počas spomienkového aktu na gréckych vojakov, ktorí padli v druhej svetovej vojne; vyzýva na zdržanlivosť na všetkých stranách a očakáva, že albánske orgány vyšetria a objasnia okolnosti, ktoré viedli k tomuto usmrteniu;

22.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti zvyšovania účasti a zastúpenia žien v politike, najmä prostredníctvom zavedenia systému rodovej rovnosti, a rovné zastúpenie žien v novej vláde; opakuje však svoje znepokojenie, pokiaľ ide o diskrimináciu a nedostatok vhodných opatrení na ochranu žien a dievčat, ktoré patria do znevýhodnených a marginalizovaných skupín, ako sú rómske(1) ženy a ženy so zdravotným postihnutím, stále existujúce rodovo diskriminujúce ustanovenia v mnohých právnych predpisoch, ťažký prístup žien k spravodlivosti, podiel žien na neformálnom trhu práce a vysoký počet prípadov domáceho násilia páchaného na ženách a deťoch, najmä tých, ktoré patria do zraniteľných skupín; žiada primeranú reakciu na tieto otázky a oceňuje prijatie uznesenia o boji proti rodovo motivovanému násiliu a zriadenie parlamentného podvýboru pre rodovú rovnosť;

23.  so znepokojením berie na vedomie, že ženy žijúce vo vidieckych a odľahlých oblastiach a rómske a egyptské ženy majú naďalej obmedzený prístup k základnej zdravotnej starostlivosti a k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a často nevedia o dostupnosti takýchto služieb; vyzýva preto albánske orgány, aby zabezpečili lepšie informácie o takýchto službách a aby zabezpečili, že budú prístupné, cenovo dostupné a kvalitné;

24.  víta posilnenie legislatívneho rámca týkajúceho sa práv detí prijatím zákona o ochrane práv detí, kódexu o trestnej justícii pre deti a agendy detí 2020; pripomína, že je ešte potrebné zlepšiť inštitucionálne mechanizmy na ochranu práv detí; naliehavo vyzýva orgány, aby vykonávali sekundárne právne predpisy o ochrane práv detí a justícii pre mladistvých, a vyzýva orgány, aby výrazne zvýšili finančné prostriedky pridelené na systém ochrany detí, najmä na jednotky na ochranu detí na miestnej a regionálnej úrovni;

25.  oceňuje atmosféru tolerancie a spolupráce medzi náboženskými komunitami v krajine; vyzýva albánske orgány, aby účinne bojovali proti nenávistným prejavom, vylúčeniu a diskriminácii menšín vrátane LGBTI osôb; víta skutočnosť, že v súlade s Európskou chartou rovnosti žien a mužov na miestnej úrovni päť albánskych obcí nedávno prijalo akčné plány rodovej rovnosti;

26.  vyzýva albánske orgány, aby posilnili spoluprácu s organizáciami občianskej spoločnosti, čím sa zabezpečí účinná účasť verejnosti a konzultácie s ňou v rozhodovacom procese a v prebiehajúcom procese integrácie do EÚ, a to aj na celoštátnej a miestnej úrovni, v záujme posilňovania demokracie a transparentnosti; upriamuje pozornosť na potrebu reformy právneho a fiškálneho rámca pre organizácie občianskej spoločnosti, ako aj financovania dostupného z verejných zdrojov pre organizácie občianskej spoločnosti, ktoré pracujú v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu, vrátane kontrolných a podporných organizácií a malých organizácií na najnižšej úrovni, keďže finančná udržateľnosť je naďalej veľkou výzvou pre značný počet týchto organizácií, pretože súčasný proces registrácie sa vyznačuje zdĺhavými postupmi a vysokými nákladmi a súčasný daňový systém kladie značnú záťaž na organizácie občianskej spoločnosti a bráni podnikovému aj individuálnemu darcovstvu; pripomína, že občianska spoločnosť so silným postavením je kľúčovým prvkom dynamickej demokracie a má strategicky význam pre transformáciu Albánska na členský štát EÚ;

27.  víta podpísanie dohody o spolupráci medzi albánskou vládou a Medzinárodnou komisiou pre nezvestné osoby, ktorá tejto komisii umožní pomáhať pri lokalizácii a identifikácii nezvestných osôb z komunistickej éry;

28.  vyzýva albánske orgány, aby posilnili svoje politiky zamerané na ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí sa naďalej stretávajú s ťažkosťami s prístupom k vzdelaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám a pri účasti na rozhodovaní;

29.  vyjadruje poľutovanie nad omeškaním pri zriaďovaní Úradu pre regionálnu spoluprácu mládeže (RYCO) v Tirane; naliehavo vyzýva orgány, aby podporovali činnosti úradu RYCO flexibilným spôsobom, ktorý umožní, aby mal čo najväčší počet mladých ľudí prospech z jeho činnosti;

30.  zdôrazňuje kľúčový význam profesionálnych a nezávislých súkromných a verejnoprávnych médií; berie na vedomie čiastočný pokrok, ktorý sa dosiahol pri zvyšovaní nezávislosti orgánu pre audiovizuálne médiá a verejnoprávneho vysielania krajiny; vyzýva na prijatie opatrení s cieľom zlepšiť finančnú transparentnosť štátnej reklamy v médiách; žiada tiež opatrenia na posilnenie ochrany pracovných a sociálnych práv novinárov;

31.  víta zriadenie albánskej mediálnej rady a zdôrazňuje jej úlohu pri zavádzaní vysokých etických a profesijných noriem pre novinárov a médiá, pričom táto rada bude zároveň podporovať ich nezávislosť a slobodu; víta prijatie revidovaného novinárskeho etického kódexu, ako aj etických usmernení pre online médiá, a požaduje posilnenie ich zásad s cieľom zachovať dôveru verejnosti, pravdivosť, spravodlivosť, integritu, nezávislosť a zodpovednosť;

32.  naliehavo vyzýva albánske orgány, aby zintenzívnili reformy zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti a riešenie otázky neformálneho hospodárstva; zdôrazňuje, že korupcia, nedostatok zásad právneho štátu a zložité regulačné postupy naďalej odrádzajú od investovania a bránia udržateľnému rozvoju Albánska; požaduje, aby sa podnikateľské a investičné prostredie ešte viac zlepšilo zabezpečením predvídateľného regulačného a legislatívneho rámca, právnej istoty, právneho štátu, presadzovania vlastníckych práv a posilneného presadzovania zmlúv, intenzívneho presadzovania fiškálnej konsolidácie a posilnenia daňovej správy;

33.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť pozitívnu konvergenciu sociálnych noriem počas prístupového procesu; víta prijatie agendy priorít zo Sofie, a najmä skutočnosť, že kladie dôraz na sociálno-ekonomický rozvoj a na mládež; vyzýva albánske orgány, aby prehodnotili úlohu verejno-súkromných partnerstiev a ich vplyv na spoločné zdroje a na statky verejného záujmu, ako sú diaľnice, zdravotníctvo, príroda a kultúrne dedičstvo, v súlade so záväzkami stanovenými organizáciou UNESCO; vyzýva Albánsko, aby zverejnilo kritériá poskytovania sociálnej pomoci;

34.  obáva sa možných negatívnych vplyvov na tvorbu politiky zamestnanosti a sociálnej politiky v nadväznosti na zrušenie albánskeho ministerstva sociálneho zabezpečenia v dôsledku reštrukturalizácie vlády; nabáda albánske orgány, aby posilnili spoluprácu s odbormi a sociálny dialóg; naliehavo vyzýva na účinné opatrenia s cieľom riešiť vysokú mieru nezamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi a ženami, a s cieľom zabrániť detskej práci; vyzýva na ďalšie zlepšenie kvality vzdelávania a na zabezpečenie toho, aby vzdelávanie zostalo dostupné pre všetkých obyvateľov;

35.  oceňuje skutočnosť, že podľa albánskeho štatistického inštitútu (INSTAT) miera nezamestnanosti v Albánsku klesla; zdôrazňuje potrebu zlepšiť kvalitu systému vzdelávania, ako aj zvýšiť kapacity s cieľom lepšie vybaviť ľudí zručnosťami a znalosťami v súlade s potrebami trhu práce; zdôrazňuje potrebu podporovať dlhodobý rast prostredníctvom rozvoja kapacít na technologickú absorpciu, výskum, vývoj a inovácie;

36.  naliehavo vyzýva vládu, aby zmodernizovala systém vzdelávania s cieľom vybudovať inkluzívnejšiu spoločnosť, znížiť nerovnosti a diskrimináciu a lepšie vybaviť mladých ľudí zručnosťami a vedomosťami;

37.  víta, že Albánsko sa zaviazalo realizovať program v oblasti prepojenosti v rámci berlínskeho procesu, ako aj prijatie balíka v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA) na rok 2018, ktorý zahŕňa projekt v oblasti strategicky dôležitej infraštruktúry, a to obnovu prístavu Durrës, čím sa zlepší spojenie Albánska s Chorvátskom a Talianskom a poskytne vnútrozemským susedom Albánska – Kosovu a Macedónsku – prístup k trasám námornej dopravy; naliehavo vyzýva albánske orgány, aby zrýchlili plánovanie a výstavbu albánskych častí transeurópskych sietí a pokračovali v harmonizácii právneho rámca s acquis EÚ; podporuje návrh na zníženie poplatkov za roaming v krajinách západného Balkánu, aby sa podporilo prostredie priaznivé pre trhy a investície, ktoré je zamerané na digitálne hospodárstvo; konštatuje, že 40 % obyvateľstva Albánska žije vo vidieckych oblastiach, ale len 1 % z týchto obyvateľov má pripojenie na internet;

38.  opätovne zdôrazňuje význam zlepšenia verejnej infraštruktúry v krajinách západného Balkánu a prepojenia s členskými štátmi EÚ; odporúča, aby orgány urýchlili výstavbu hlavných infraštruktúrnych projektov, ako je železničné prepojenie a moderná diaľnica medzi Tiranou a Skopje ako súčasť koridoru VIII;

39.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad určitými hospodárskymi projektmi, ktoré viedli k závažnému poškodeniu životného prostredia v chránených oblastiach, napríklad rozsiahle strediská cestovného ruchu a vodné elektrárne pozdĺž riek Vjosa a Valbona; odporúča, aby Albánsko preskúmalo svoju stratégiu týkajúcu sa energie z obnoviteľných zdrojov a znížilo svoju závislosť od vodnej energie na výrobu elektrickej energie; preto vyzýva orgány, aby preskúmali investície do iných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, než je vodná energia; naliehavo vyzýva orgány, aby zvýšili kvalitu strategických environmentálnych posúdení, posúdení vplyvu na životné prostredie a verejných konzultácií o takýchto projektoch s prihliadnutím na názory miestnych komunít; naliehavo vyzýva Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBOR) a Európsku investičnú banku (EIB), aby preskúmali svoju podporu pre projekty v oblasti vodných elektrární, v prípade ktorých sa nevykonali riadne strategické environmentálne hodnotenia ani posudzovania vplyvov na životné prostredie ex ante; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby bol projekt Transjadranský plynovod (TAP) v súlade s environmentálnymi a sociálnymi aspektmi acquis; opakuje svoju výzvu Albánsku, aby zaviedlo príslušné opatrenia týkajúce sa nakladania s odpadom a aby sa zosúladilo s acquis EÚ v oblasti životného prostredia;

40.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že Albánsko zostáva krajinou západného Balkánu, z ktorej je zaznamenaných najviac nelegálnych vstupov a pobytov, ako aj neodôvodnených žiadostí o azyl v členských štátoch; vyzýva na posilnenie opatrení prijatých v posledných mesiacoch na účinné riešenie javu neopodstatnených žiadostí o azyl v EÚ, ako aj príchodu maloletých osôb bez sprievodu, a to aj na riešenie základných príčin týchto javov; nabáda na konkrétne opatrenia na podporu zamestnanosti, najmä pre mladých ľudí, a na podporu vzdelávania, životných podmienok a zdravia; vyzýva albánske orgány, aby vytvorili systémy na podporu účinnej reintegrácie rodín a detí po ich návrate do krajiny;

41.  víta kroky, ktoré boli prijaté s cieľom dosiahnuť dohodu o operačnej spolupráci medzi Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Albánskom, ktoré sa tak stalo prvou krajinou v regióne, s ktorou bola takáto dohoda uzavretá, a nabáda na ďalšiu spoluprácu na operačnej úrovni;

42.  vyzýva albánsku vládu, aby dodržiavala ustanovenia článku 3 Európskeho dohovoru o vydávaní, ktorý vypracovala Rada Európy, a ustanovenia článku 19 Charty základných práv Európskej únie a aby nepovolila žiadne vydávanie osôb za politické trestné činy alebo v prípade, že by jednotlivec mohol byť vystavený mučeniu alebo neľudskému zaobchádzaniu v krajine, ktorá žiada o jeho vydanie;

43.  vyjadruje Albánsku uznanie za jeho úspech pri znižovaní počtu osôb, ktoré z krajiny odchádzajú ako zahraniční bojovníci; víta regionálnu spoluprácu, ktorá sa dosiahla v boji proti potenciálnym teroristickým hrozbám; opakuje, že je potrebné, aby sa prijali ďalšie opatrenia s cieľom narušiť finančné toky zamerané na financovanie terorizmu, posilniť preventívne a monitorovacie mechanizmy zahŕňajúce občiansku spoločnosť a náboženské komunity a účinne riešiť radikalizáciu cez internet; opätovne zdôrazňuje potrebu ďalšieho zlepšovania programov na opätovné začlenenie navrátilcov a ich rodín a na predchádzanie radikalizácii vo väzniciach aj tým, že sa posilní zapojenie občianskej spoločnosti a náboženských spoločenstiev;

44.  vyzýva na väčšiu spoluprácu medzi Albánskom a EÚ v boji proti počítačovej kriminalite a v otázkach kybernetickej obrany;

45.  víta aktívnu účasť Albánska na berlínskom procese, iniciatíve šiestich krajín západného Balkánu a ďalších regionálnych iniciatívach a jeho prínos k posilneniu profilu Rady pre regionálnu spoluprácu; víta podpísanie spoločného vyhlásenia o regionálnej spolupráci a dobrých susedských vzťahoch v rámci berlínskeho procesu; víta proaktívnu úlohu Albánska, pokiaľ ide o podporu regionálnej spolupráce a dobrých susedských vzťahov s ostatnými krajinami zapojenými do procesu rozširovania a so susednými členskými štátmi, a zdôrazňuje, že dobré vzťahy sú zásadnou súčasťou procesu rozširovania; víta, že oficiálne začal fungovať Západobalkánsky fond, ktorý by mal podporovať spoločné hodnoty a rozvíjať regionálnu spoluprácu medzi občanmi, občianskou spoločnosťou a inštitúciami v regióne západného Balkánu; víta zriadenie Albánsko-srbskej spoločnej obchodnej komory v Tirane a nabáda na posilnenie obchodnej a podnikateľskej spolupráce v regióne; víta pokračujúce úsilie o posilnenie regionálnej spolupráce, najmä v oblasti ochrany životného prostredia, ako sa uvádza v Jadranskej trojstrannej iniciatíve; pripomína, že by sa malo zabrániť vyhláseniam a krokom, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na dobré susedské vzťahy;

46.  opakuje svoju podporu iniciatíve zriadiť regionálnu komisiu poverenú zistením faktov o všetkých obetiach vojnových zločinov a ostatných prípadov závažného porušenia ľudských práv spáchaných na území bývalej Juhoslávie (RECOM); naliehavo vyzýva albánsku vládu, aby prevzala vedenie v súvislosti s jej zriadením; zdôrazňuje význam tohto procesu a aktívnej účasti všetkých regionálnych politických predstaviteľov pre to, aby táto komisia mohla začať svoju činnosť bez ďalšieho odkladu; upozorňuje na návrh akčného plánu s jasnými dátumami a referenčnými hodnotami, ktorý vypracovala koalícia pre komisiu RECOM;

47.  vyjadruje Albánsku vysoké uznanie za jeho pokračujúce plné zosúlaďovanie so všetkými pozíciami a vyhláseniami EÚ vydanými v kontexte spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; vyzýva Albánsko, aby sa zosúladilo so spoločnou pozíciou EÚ k integrite Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a vzdalo sa svojej dvojstrannej dohody o imunite so Spojenými štátmi americkými; vyzdvihuje aktívnu účasť Albánska na misiách vojenského krízového riadenia v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, ako aj jeho príspevok k misiám NATO, ktoré majú strategický význam pre EÚ;

48.  naliehavo vyzýva albánske orgány, aby čo najefektívnejšie využívali finančné prostriedky EÚ vo všetkých regiónoch krajiny; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prísnu podmienenosť financovania z IPA a aby v rámci svojich správ o jednotlivých krajinách posúdila účinnosť podpory poskytovanej Albánsku v rámci IPA, a to najmä v kľúčových prioritách a relevantných projektoch;

49.  berie na vedomie konštruktívnu atmosféru dvanástej schôdze Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Albánsko (SAPC), ktorá sa konala 12. a 13. februára 2018 v Tirane; berie na vedomie zlepšenie spolupráce medzi zástupcami väčšiny a opozície v rámci SAPC; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v spolupráci medzi stranami týkajúcej sa reforiem na ceste k pristúpeniu k EÚ;

50.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu Albánska.

(1) Slovo „Rómovia“ sa používa ako termín zastrešujúci rôzne súvisiace skupiny, či už usadené, alebo nie, ako sú Rómovia, Aškalovia, Egypťania atď., ktoré môžu mať odlišnú kultúru a životné štýly.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2018 o správe Komisie o Čiernej Hore za rok 2018 (2018/2144(INI))

P8_TA(2018)0482 A8-0339/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Čiernou Horou, ktorá nadobudla platnosť 1. mája 2010,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu EÚ – západný Balkán zo 17. mája 2018 a jeho agendu priorít zo Sofie,

–  so zreteľom na deviate zasadanie Rady pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora, ktoré sa konalo 25. júna 2018,

–  so zreteľom na pristúpenie Čiernej Hory k NATO 5. júna 2017,

–  so zreteľom na ratifikáciu dohody o vymedzení hraníc medzi Čiernou Horou a Kosovom parlamentmi Čiernej Hory a Kosova,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. februára 2018 s názvom Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti (COM(2018)0065),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. apríla 2018 s názvom Oznámenie z roku 2018 o politike rozširovania EÚ (COM(2018)0450) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Čiernej Hore za rok 2018 (SWD(2018)0150),

–  so zreteľom na posúdenie Komisie zo 17. apríla 2018 týkajúce sa programu hospodárskych reforiem Čiernej Hory na roky 2018 – 2020 (SWD(2018)0131) a na spoločné závery Rady z 25. mája 2018 k dialógu o hospodárskych a finančných otázkach medzi EÚ a západným Balkánom,

–  so zreteľom na správy volebnej pozorovateľskej misie Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva OBSE (ODIHR OBSE) a na vyhlásenie volebnej pozorovateľskej delegácie Európskeho parlamentu k prezidentským voľbám, ktoré sa konali 15. apríla 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie odporúčania, ktoré prijal Parlamentný výbor pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora na svojej 15. schôdzi, ktorá sa konala 16. a 17. júla 2018 v Podgorici,

–  so zreteľom na výsledok prieskumu o marginalizovaných Rómoch na západnom Balkáne za rok 2017, ktorý uskutočnili Komisia, Svetová banka a rozvojový program OSN,

–  so zreteľom na berlínsky proces, ktorý sa začal 28. augusta 2014,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Čiernej Hore,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0339/2018),

A.  keďže každá krajina zapojená do procesu rozširovania sa posudzuje jednotlivo na základe vlastných zásluh, pričom rýchlosť a kvalita reforiem je rozhodujúca pre harmonogram pristúpenia;

B.  keďže Čierna Hora v súčasnosti dosiahla najväčší pokrok v rokovaniach, otvorila 31 z 35 kapitol z acquis communautaire EÚ a predbežne uzatvorila rokovania o troch kapitolách;

C.  keďže konštruktívny dialóg medzi vnútornými politickými silami a so susediacimi krajinami bude predstavovať významný prvok pri dosahovaní ďalšieho pokroku v procese pristúpenia k EÚ;

D.  keďže Čierna Hora sa zaväzuje, že naďalej bude vytvárať fungujúce trhové hospodárstvo, pričom pokračuje v dosahovaní pozitívnych výsledkov pri vykonávaní povinností vyplývajúcich z dohody o stabilizácii a pridružení;

E.  keďže Čierna Hora prijíma predvstupovú pomoc v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA II);

F.  keďže Čierna Hora musí, okrem iného, ďalej posilniť svoje kapacity v oblasti parlamentných činností, zákonodarnej moci, ako aj v oblasti dohľadu, inštitucionálnu transparentnosť, rešpektovanie právneho štátu a nezávislosti súdnictva, riešenie prípadov vojnových zločinov na vnútroštátnej úrovni, integritu volebného procesu, slobodu médií a boj proti korupcii, organizovanej trestnej činnosti a neformálnej ekonomike;

1.  víta pokračujúcu spoluprácu Čiernej Hory v rámci procesu integrácie do EÚ a jej ďalší celkový pokrok, na základe širokej podpory verejnosti pre toto strategické rozhodnutie;

2.  zdôrazňuje, že vykonávanie a uplatňovanie reforiem naďalej predstavuje kľúčový ukazovateľ úspešnej integrácie; vyzýva Čiernu Horu, aby zlepšila plánovanie, koordináciu a monitorovanie vykonávania nových právnych predpisov a politík, a požaduje včasné vykonávanie predbežných kritérií pre kapitoly 23 a 24;

3.  víta hodnotenie Komisie uvedené v jej oznámení zo 6. februára 2018 o stratégii pre západný Balkán, podľa ktorého by Čierna Hora mohla byť pripravená na členstvo v roku 2025, ak bude mať silnú politickú vôľu, zabezpečí skutočné a trvalé reformy a konečné riešenie sporov so susedmi;

4.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) zabezpečili primerané ustanovenie na zaistenie tohto možného pristúpenia Čiernej Hory k Európskej únii, ako sa uvádza v stratégii pre západný Balkán;

Demokratizácia

5.  pripomína všetkým politickým stranám, že konštruktívna politická spolupráca závisí od plne funkčného parlamentu, v ktorom všetci politici prijímajú zodpovednosť voči svojim voličom na základe prijatia svojho poslaneckého mandátu; víta skutočnosť, že väčšina opozičných strán sa po dlhotrvajúcom parlamentnom bojkote do parlamentu vrátila; naliehavo vyzýva všetky ostatné politické strany, aby sa vrátili do parlamentu a vyvinuli rozhodnejšie úsilie o dosiahnutie skutočného politického dialógu s cieľom zabezpečiť, aby parlament mohol v plnej miere plniť svoju úlohu zákonodarcu a dohľadu, čím by sa obnovil fungujúci demokratický proces;

6.  požaduje, aby sa vykonávali právne predpisy o verejnej a politickej účasti žien a menšín, najmä Rómov(1), a to aj tak, že sa ženám z menšín umožní zmysluplne zapájať sa do rozhodovacích procesov a zastávať funkcie vo verejnej správe a ďalších verejných inštitúciách;

7.  vyzýva politické vedenie Čiernej Hory, aby sa zameralo na zostávajúce výzvy a riešilo problémy v oblasti právneho štátu, slobody médií, korupcie, prania špinavých peňazí, organizovanej trestnej činnosti a s ňou súvisiaceho násilia a aby tieto otázky riešilo prioritne;

8.  konštatuje, že počas prezidentských volieb v apríli 2018 boli základné slobody rešpektované; vyzýva vládu, aby spolupracovala s opozičnými stranami a občianskou spoločnosťou s cieľom komplexne riešiť nedostatky, ktoré identifikoval ODIHR OBSE, a v plnej miere vykonať prioritné odporúčania jeho volebnej pozorovateľskej misie prijatím prerokúvaných vnútroštátnych právnych predpisov, a aby posilnila transparentnosť a profesionalizáciu volebnej správy s cieľom zlepšiť dôveru verejnosti v proces volieb; požaduje, aby sa miestne voľby konali v celej krajine súčasne a aby sa zlepšila kvalita a transparentnosť volieb; naliehavo vyzýva, aby sa posilnili ustanovenia o transparentnosti financovania politických strán;

9.  vyzýva na dôkladné vyšetrenie všetkých údajných nezrovnalostí volebného procesu; opätovne trvá na vykonaní primeraných následných opatrení v súvislosti s „aférou audiozáznamov“ z roku 2012; vyzýva protikorupčnú agentúru, aby zintenzívnila monitorovanie možného zneužívania verejných zdrojov na účely politických strán;

10.  vyjadruje znepokojenie nad rozhodnutím čiernohorského parlamentu prepustiť Vanju Ćalovićovú Markovićovú z rady Agentúry pre prevenciu korupcie; naliehavo požaduje úplnú transparentnosť pri riešení tohto prípadu;

Právny štát

11.  konštatuje ústrednú úlohu, ktorú orgán auditu, protikorupčná agentúra, komisia pre kontrolu verejného obstarávania, agentúra pre hospodársku súťaž a úrad štátnej pomoci zohrávajú v boji proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii; víta pokračujúce úsilie zamerané na zlepšenie kapacity a nezávislosti týchto inštitúcií, konštatuje však potrebu zlepšenia účinnosti, dosahovania pozitívnejších výsledkov, nabádania k predchádzaniu korupcii, a to aj primeranými sankciami, a odstránenia zvyšných prekážok pri dosahovaní ich úplnej nezávislosti;

12.  berie na vedomie pokrok dosiahnutý pri posilňovaní kapacít protikorupčnej agentúry v súvislosti s vyšetrovaním financovania kampane; zdôrazňuje však potrebu posilniť dôveru v túto agentúru a zlepšiť jej povesť, čo by sa mohlo dosiahnuť tým, že si jej práca uchová ešte väčší odstup od akéhokoľvek politického vplyvu;

13.  víta úsilie vynakladané na zlepšenie transparentnosti verejnej správy a výmeny informácií, nabáda však na vytvorenie profesionálnej a odpolitizovanej verejnej správy ústretovejšej voči občanom; oceňuje účinnejšiu prácu ombudsmana; požaduje zlepšené regulačné posúdenia vplyvu, komplexné správy o auditoch a inkluzívne verejné konzultácie týkajúce sa návrhov právnych predpisov; zdôrazňuje význam spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti a otvoreného prístupu k informáciám na účely účinného boja proti korupcii a nabáda na revíziu legislatívnych zmien vykonaných v máji 2017; odporúča optimalizáciu zdrojov a ľudského kapitálu vo verejnej správe;

14.  víta výrazný pokrok, ktorý Čierna Hora dosiahla v oblasti elektronickej správy vecí verejných a elektronickej účasti, pričom sa krajina podľa prieskumu OSN v oblasti elektronickej správy vecí verejných z roku 2016 zaradila medzi 25 krajín s najlepšími výsledkami v týchto oblastiach; vyzýva čiernohorskú vládu, aby zachovala toto tempo reforiem s cieľom ešte viac zvýšiť efektívnosť a prístupnosť verejnej správy;

15.  víta mierny pokrok dosiahnutý pri zvyšovaní nezávislosti, transparentnosti, zodpovednosti, profesionality a efektívnosti súdnych inštitúcií; vyzýva na zavedenie záruk voči politickému zasahovaniu a na koherentné uplatňovanie etických kódexov a disciplinárnych opatrení; víta skutočnosť, že noví sudcovia a prokurátori boli vymenovaní po prvýkrát na základe nového systému ich náboru;

16.  konštatuje potrebu pokroku v oblasti súdnych konaní týkajúcich sa údajného pokusu o štátny prevrat z októbra 2016, a to zabezpečením plnej miery justičnej spolupráce s tretími krajinami; víta rozhodnutie verejne vysielať súdne konania v záujme transparentnosti;

17.  víta zmeny zákona o súdnej rade prijaté 29. júna 2018, ktoré súdnej rade umožňujú naďalej riadne fungovať; konštatuje, že tieto zmeny boli prijaté v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie; zdôrazňuje, že tieto zmeny, pokiaľ ide o voľbu čestných členov rady, predstavujú len dočasné riešenie; naliehavo vyzýva novovytvorenú ad hoc pracovnú skupinu parlamentu, aby túto otázku urýchlene vyriešila;

18.  je znepokojený zvyšujúcim sa počtom prípadov násilia a cieleného zabíjania v súvislosti s organizovanou trestnou činnosťou, ktoré majú negatívny vplyv na každodenný život bežných občanov; víta skutočnosť, že orgány tento problém identifikovali, ale požaduje prijatie dôslednejších preventívnych opatrení vrátane využitia konfiškácie majetku, ktorá nie je založená na predchádzajúcom odsúdení; vyjadruje uznanie za vyšetrovanie, stíhanie a vynesené odsúdenie v prípadoch korupcie na vysokých miestach; berie však na vedomie, že tieto výsledky treba ďalej zlepšovať, najmä v oblasti prania špinavých peňazí a obchodovania s ľuďmi;

19.  vyzýva na dosiahnutie pokroku pri predchádzaní konfliktom záujmov a nelegálneho obohacovania verejných činiteľov, a to aj na komunálnej úrovni; vyzýva orgány, aby zintenzívnili konfiškáciu majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, dosiahli pokrok pri vyšetrovaní neoprávnene získaného majetku a prijali ďalšie kroky, ktoré by viedli k zneškodneniu zločineckých skupín a prerušeniu väzieb medzi organizovanou trestnou činnosťou, podnikmi a politikou; odsudzuje aj prax uvaľovania sankcií nižších, ako je zákonné minimum, pretože to má kontraproduktívny účinok na predchádzanie trestným činom korupcie;

20.  pripomína, že Čierna Hora musí v súlade s acquis EÚ a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv vyvinúť ďalšie úsilie na zabezpečenie účinnej ochrany práva vlastniť majetok; naliehavo vyzýva štátne orgány, aby v primeranom čase stanovili spravodlivé konania pri vykonávaní existujúceho vnútroštátneho právneho rámca, a to aj v oblasti vlastníckych práv a reštitúcií majetku; konštatuje, že spoľahlivý, nediskriminačný a stabilný režim vlastníckych práv je predpokladom pre dôveru občanov a zahraničných investorov a dôveru podnikov;

Riadenie hraníc a migrácia

21.  poznamenáva, že Čierna Hora doteraz preukázala, že je schopná vybavovať žiadosti o azyl, ale zdôrazňuje, že sa musí dosiahnuť ďalší pokrok; nabáda Čiernu Horu, aby užšie spolupracovala s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž na zlepšovaní riadenia hraníc v súlade s európskymi normami, na riešení neregulárnej migrácie a na rozbíjaní prevádzačských sietí; vyzýva na zintenzívnenie úsilia a cezhraničnej spolupráce pri predchádzaní vzniku organizovaných zločineckých sietí zaoberajúcich sa obchodovaním s ľuďmi, pašovaním drog a tabaku, ako aj pri ich rozbíjaní; zdôrazňuje pretrvávajúce obavy, ktoré sa týkajú nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami v Čiernej Hore, najmä pokiaľ ide o jej zóny voľného obchodu; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala Čiernu Horu pri kontrolovaní jej zón voľného obchodu a v úsilí o zabránenie nezákonnému obchodu;

22.  vyslovuje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom pri riešení otázky obchodovania s ľuďmi a naliehavo žiada, aby sa mimoriadna pozornosť venovala prevencii nútenej organizovanej prostitúcie a žobrania detí; zdôrazňuje, že je nutné ďalšie úsilie, pokiaľ ide o identifikáciu obetí a ich prístup k opatreniam v oblasti pomoci, odškodnenia a ochrany; vyzýva Čiernu Horu, aby poskytla účinnú ochranu obetiam obchodovania s ľuďmi a aby venovala osobitnú pozornosť rehabilitácii detských obetí obchodovania s ľuďmi a rómskym ženám a dievčatám s ohľadom na citlivé okolnosti, v ktorých sa nachádzajú v dôsledku chudoby a marginalizácie;

Médiá

23.  je čoraz viac znepokojený situáciou v oblasti slobody prejavu a slobody médií, v ktorých sa v troch po sebe nasledujúcich správach Komisie nezaznamenal žiadny pokrok; pripomína, že príslušná kapitola 23 bola otvorená v decembri 2013 a že práve pokrok v tejto kapitole a v kapitole 24 rozhoduje o celkovom tempe rokovaní; čo najdôraznejšie odsudzuje zastrašovanie, ohováračské kampane a verbálne a fyzické útoky voči novinárom; uvádza, že v roku 2017 bolo nahlásených sedem prípadov útoku na novinárov; naliehavo vyzýva vládu, aby zabezpečila ochranu novinárov v praxi; požaduje prijatie ďalších krokov na zabezpečenie nezávislosti médií a novinárov a nabáda na systematický zber údajov o hrozbách voči novinárom; poznamenáva, že delegácia EÚ v Čiernej Hore túto situáciu pozorne sleduje;

24.  je znepokojený najmä útokom z 8. mája 2018 proti novinárke denníka Vijesti Olivere Lakićovej a vyzýva na úplné vyšetrenie tohto prípadu; považuje za neprijateľné, že sa nezaznamenal žiadny nový vývoj, pokiaľ ide o vyšetrovanie starých prípadov násilia voči novinárom; vyzýva orgány, aby dôrazne odsúdili všetky útoky proti novinárom a podporili opatrenia na ochranu novinárov a na odstránenie beztrestnosti;

25.  odsudzuje prebiehajúci finančný a redakčný tlak, ktorý je v Čiernej Hore vyvíjaný na verejnoprávneho vysielateľa (RTCG) a agentúru pre elektronické média (AEM); naliehavo vyzýva na zavedenie záruk voči neprimeranému politickému a obchodnému tlaku a na zabezpečenie úplnej transparentnosti v otázkach štátnej reklamy v médiách; opätovne zdôrazňuje, že je nutné chrániť RTCG a všetky ostatné médiá pred nenáležitým politickým vplyvom; naliehavo vyzýva štátne orgány, aby mediálnym regulačným orgánom a verejným vysielateľom poskytli dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie finančnej autonómie a nezávislosti RTCG aj AEM, ktoré majú rozhodujúci význam pre solídne mediálne prostredie počas volebných kampaní; vyjadruje poľutovanie nad zmenou zloženia rady RTCG a prepustením generálnej riaditeľky RTCG Andrijany Kadijovej; domnieva sa, že predčasné prepúšťanie by sa malo povoliť len za presne stanovených okolností;

26.  upozorňuje, že nedostatok finančnej autonómie médií podnecuje ich politickú závislosť a polarizáciu; domnieva sa, že je potrebné zaistiť transparentné a nediskriminačné prideľovanie štátnych zdrojov na reklamu, a vyzýva orgány, aby zvážili alternatívne formy nepriamych dotácií na podporu nezávislosti médií;

27.  zdôrazňuje úlohu AEM a účinnej samoregulácie pri zabezpečovaní najvyšších etických štandardov v čiernohorských médiách a pri znižovaní počtu prípadov ohovárania; poznamenáva, že neistá situácia novinárov ohrozuje kvalitu a profesionalitu médií;

Občianska spoločnosť a ľudské práva

28.  zdôrazňuje zásadnú úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri zlepšovaní fungovania štátnych inštitúcií a v boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti; dôrazne odsudzuje nedávne zastrašovanie a neprijateľnú ohováračskú kampaň zameranú proti organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré kritizovali celkový pomalý pokrok alebo nedostatok pokroku v kľúčových oblastiach právneho štátu;

29.  žiada o zvýšenú pozornosť pri príprave a vykonávaní právnych predpisov v oblastiach, ktoré majú vplyv na priestor občianskej spoločnosti, a to s cieľom zaistiť, aby právne predpisy neprimerane nezaťažovali organizácie občianskej spoločnosti, nemali na ne diskriminačný vplyv ani nezmenšovali priestor pre občiansku spoločnosť; zdôrazňuje potrebu dostupných verejných prostriedkov pre organizácie občianskej spoločnosti, ktoré pracujú v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu, vrátane kontrolných a podporných organizácií malých organizácií na najnižšej úrovni; domnieva sa, že organizácie občianskej spoločnosti by mali mať možnosť získavať finančné prostriedky od iných darcov, napríklad od súkromných darcov a medzinárodných organizácií, orgánov alebo agentúr;

30.  berie na vedomie zmeny zákona o mimovládnych organizáciách zamerané na zlepšenie ich verejného financovania a odporúča rýchle prijatie potrebných sekundárnych právnych predpisov; opätovne zdôrazňuje svoju výzvu na systematické, inkluzívne, včasné a skutočné konzultácie s občianskou spoločnosťou a so širšou verejnosťou o kľúčových legislatívnych reformách spojených s EÚ vrátane ich vykonávania na miestnej úrovni, s cieľom posilniť demokratický charakter prijímania rozhodnutí a zabezpečiť väčšiu transparentnosť; odporúča zlepšiť prostredie finančnej regulácie pre organizácie občianskej spoločnosti poskytnutím dodatočných zdrojov a stanovením jasných pravidiel, pokiaľ ide o vládne mechanizmy konzultácií s organizáciami občianskej spoločnosti;

31.  víta prebiehajúce zosúlaďovanie právnych predpisov v oblasti základných práv; naliehavo vyzýva na posilnenie inštitucionálneho rámca, ktorý umožňuje účinnú ochranu práv, a to aj v prípade zlého zaobchádzania zo strany orgánov presadzovania práva, zastrašovania a fyzických útokov; vyzýva na aktualizáciu zákona o slobode náboženstva;

32.  víta úsilie, ktoré sa doteraz vyvinulo v súvislosti s vykonávaním Istanbulského dohovoru, naliehavo však vyzýva na zlepšenie mechanizmov presadzovania a monitorovania v oblasti ochrany ľudských práv, a to aj riešením násilia páchaného na ženách a deťoch; v tejto súvislosti požaduje účinné vykonávanie politík v oblasti základných práv, najmä pokiaľ ide o rodovú rovnosť, práva osôb so zdravotným postihnutím na sociálne začlenenie, práva detí a práva Rómov, zabezpečením primeraného pridelenia rozpočtových prostriedkov a zdrojov na vykonávanie politík a na budovanie kapacít zodpovedných inštitúcií; vyzýva orgány, aby prijali potrebné opatrenia na predchádzanie núteným manželstvám detí;

33.  naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby zabezpečila úplné a včasné vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa rodovej rovnosti a nediskriminácie a monitorovala ich účinok na ženy pochádzajúce zo znevýhodnených a z marginalizovaných sociálnych skupín; vyzýva Čiernu Horu, aby zabezpečila všetkým ženám neobmedzený prístup k spravodlivosti a aby poskytovala bezplatnú právnu pomoc pre ženy, ktoré sa stali obeťami rodovo motivovaného násilia, pričom bude osobitnú pozornosť venovať rómskym ženám, ženám so zdravotným postihnutím a ženám žijúcim vo vidieckych a v odľahlých oblastiach; vyzýva Čiernu Horu, aby posilnila úlohu a kapacitu svojich príslušných orgánov, aby tak boli lepšie vybavené na ochranu a rehabilitáciu obetí a na proaktívnu prácu s mužmi v záujme toho, aby sa nedopúšťali násilia na ženách; naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby zvýšila počet a kapacitu svojich štátnych útulkov;

34.  vyzýva orgány Čiernej Hory, aby pokračovali v zlepšovaní atmosféry sociálneho začlenenia a tolerancie a aby prijali účinné opatrenia proti nenávistnému prejavu, sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii menšín; konštatuje, že Čierna Hora ešte stále v plne miere neplní Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; nabáda príslušné orgány, aby aj naďalej zvyšovali svoje úsilie o ochranu práv LGBTI osôb; je naďalej znepokojený ťažkosťami týkajúcimi sa akceptácie sexuálnej rozmanitosti v čiernohorskej spoločnosti; vyjadruje znepokojenie nad diskrimináciou, ktorej čelia ženy a dievčatá v rómskej komunite, a nad skutočnosťou, že marginalizovaní Rómovia v Čiernej Hore majú obmedzený prístup k príležitostiam vo všetkých aspektoch ľudského rozvoja, o čom svedčia výsledky prieskumu z roku 2017 o tejto otázke; zdôrazňuje význam posilnenia sektora MSP a poskytovania podpory prostredníctvom lepších právnych predpisov a realizácie priemyselnej politiky;

35.  berie na vedomie sústavný pokrok, pokiaľ ide o zlepšovanie postavenia menšín; požaduje, aby sa rešpektovala multietnická identita Boky Kotorskej a aby sa vyvíjalo ďalšie úsilie na jej ochranu;

36.  naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby začala verejné kampane na zvyšovanie informovanosti s cieľom bojovať proti diskriminácii a násiliu voči LGBTI osobám, a aby zabezpečila spravodlivé vyšetrovanie a stíhanie trestných činov spáchaných proti týmto osobám;

37.  naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby začala verejné kampane na zvyšovanie informovanosti s cieľom podporiť oznamovanie domáceho násilia páchaného na ženách a dievčatách, zvýšiť počet dobre vyškolených sudcov citlivých k rodovému hľadisku, zabezpečiť riadne vyšetrovanie a stíhanie trestných činov a zaistiť obetiam pomoc, poradenské služby a služby v oblasti reintegrácie;

Hospodárstvo, sociálna politika, zamestnanosť a vzdelanie

38.  víta pokrok, ktorý Čierna Hora dosiahla pri zabezpečovaní makroekonomickej stability a rozpočtovej konsolidácie, a požaduje transparentnosť rozpočtu a dobré pracovné a podnikateľské prostredie; zdôrazňuje, že korupcia, neformálna ekonomika, nedostatky týkajúce sa právneho štátu a ťažkopádne regulačné postupy naďalej bránia rastu a investíciám; zdôrazňuje, že európsky sociálny model si vyžaduje dialóg so všetkými hospodárskymi zainteresovanými stranami vrátane odborových zväzov;

39.  naliehavo vyzýva, aby sa využíval plný potenciál, ktorý ponúkajú digitálne nástroje v oblasti katastra nehnuteľností, fakturácie a vydávania stavebných povolení; konštatuje, že je potrebné zrýchliť zavádzanie prístupu k širokopásmovému pripojeniu pre podniky a domácnosti; zdôrazňuje nutnosť rámca interoperability na všetkých štátnych úrovniach s cieľom podporovať ďalšiu digitalizáciu a zjednodušenie administratívnych postupov a postupov pre podniky; víta neustály vývoj elektronickej online registrácie spoločností;

40.  víta regulačné zmeny v oblasti vzdelávania a úsilie o zvýšenie miery predškolskej dochádzky, a to aj pre deti zo znevýhodneného prostredia, a zdôrazňuje význam komplexného prístupu k vývoju v ranom detstve; naliehavo vyzýva orgány na riešenie vysokej miery dlhodobej nezamestnanosti mladých ľudí a žien, a to vo vhodných prípadoch aj posúdeniami vplyvu na rodovú rovnosť; berie na vedomie, že sa v spolupráci s Medzinárodnou organizáciou práce pripravuje biela kniha na podporu zamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje potrebu zaviesť aktívne opatrenia na trhu práce, predovšetkým pre ženy, ktoré postihlo zrušenie sociálnych dávok;

41.  poznamenáva, že so sociálnymi partnermi by sa malo účinne a systematicky konzultovať v otázkach týkajúcich sa zamestnanosti a sociálnych záležitostí; zdôrazňuje potrebu ďalšieho posilnenia kapacít sociálnej rady; víta prijatie súboru pravidiel v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale je naďalej znepokojený vysokým percentuálnym podielom smrteľných úrazov pri práci a nízkym počtom inšpektorov práce;

42.  víta intenzívnejšiu účasť Čiernej Hory na programe Erasmus+ a vyjadruje podporu návrhu Komisie na zdvojnásobenie rozpočtu pre program Erasmus+; nabáda na väčšiu koordináciu prierezových otázok, ktoré ovplyvňujú zamestnanosť mladých ľudí, začleňovanie, aktívne občianstvo, dobrovoľníctvo a vzdelávanie;

Životné prostredie, energetika a doprava

43.  vyjadruje uspokojenie s tým, že Čierna Hora je podľa článku 1 svojej ústavy ekologickým štátom; víta možné otvorenie kapitoly 27 acquis v rokovaniach s Čiernou Horou tento rok; vyzýva orgány, aby lepšie chránili najhodnotnejšie oblasti, a to najmä biodiverzitu, a aby preskúmali projekty výstavby hotelov a vodných elektrární;

44.  konštatuje, že rozvoj ďalších kapacít v oblasti vodnej energie a cestovného ruchu, najmä tých, ktoré sa nachádzajú v chránených oblastiach, musí spĺňať environmentálne normy EÚ; vyjadruje znepokojenie nad neudržateľným rozvojom vodných elektrární, keďže mnohé z 80 projektov vodných elektrární sa neplánujú v súlade s medzinárodnými dohovormi alebo právnymi predpismi EÚ, a to napriek požiadavkám kapitoly 27; naliehavo vyzýva na ďalšie využívanie možných opatrení v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti, ako aj na zlepšovanie hospodárenia s vodami a nakladania s odpadom; víta úspešné zosúladenie medzi zákonom Čiernej Hory z roku 2016 o cezhraničnej výmene elektrickej energie a zemného plynu a tretím energetickým balíkom; oceňuje lepšie zosúladenie právnych predpisov Čiernej Hory v oblasti energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, naliehavo však vyzýva orgány, aby plne zosúladili vnútroštátne právne predpisy so smernicou o obnoviteľných zdrojoch energie a smernicou o energetickej hospodárnosti budov;

45.  naliehavo vyzýva Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBOR) a Európsku investičnú banku (EIB), aby preskúmali svoju podporu pre projekty v oblasti vodných elektrární a aby zastavili financovanie všetkých projektov realizovaných v chránených oblastiach, ako aj projektov, v prípade ktorých nebolo vykonané riadne posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex ante;

46.  zdôrazňuje, že v súlade so záväzkami Čiernej hory týkajúcimi sa zachovania oblastí s osobitnou vnútroštátnou a medzinárodnou ochranou treba širokej verejnosti poskytnúť včasné a presné informácie o vplyve výstavby diaľnice na rieku Tara a zastaviť všetky činnosti súvisiace so skládkovaním odpadov a zmenou koryta rieky;

47.  vyjadruje znepokojenie nad priestorovým plánom osobitného určenia pre Národný park Skadarského jazera; zdôrazňuje, že treba upustiť od rozsiahlych projektov vodných elektrární na rieke Morača, keďže majú značný negatívny vplyv na Skadarské jazero a rieku Tara, pričom tieto dve oblasti sú chránené vnútroštátnymi a medzinárodnými právnymi predpismi;

48.  víta pozitívny vývoj v ďalšom zosúlaďovaní vnútroštátnych právnych predpisov Čiernej Hory v oblasti životného prostredia a zmeny klímy s acquis; naliehavo vyzýva čiernohorskú vládu, aby v súlade s odporúčaniami uvedenými v štúdii o ochrane lokality Ulcinj Salina financovanej z prostriedkov EÚ chránila lokalitu Ulcinj Salina na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni; zdôrazňuje naliehavú potrebu zabezpečiť začlenenie lokality Ulcinj Salina do sústavy Natura 2000; vyzýva na určenie a označenie chránených morských oblastí;

49.  zdôrazňuje proaktívnu účasť a konštruktívnu úlohu Čiernej Hory v oblasti regionálnej a medzinárodnej spolupráce prostredníctvom berlínskeho procesu a iniciatívy šiestich krajín západného Balkánu; víta výsledok samitu EÚ – západný Balkán v roku 2018, ktorý sa konal v Sofii, a prijatie balíka nástroja predvstupovej pomoci na rok 2018, ktorý zahŕňa financovanie dvoch dôležitých projektov v oblasti infraštruktúry: obchvat Budvy na Jadransko-iónskom koridore a úsek železničnej trate Vrbnica – Bar na koridore Orient/východné Stredozemie; zdôrazňuje význam dopravných trás, ktoré umožňujú priame spojenie medzi balkánskymi krajinami a trhmi EÚ;

50.  vyzdvihuje zámer Čiernej Hory v nasledujúcich troch rokoch zaviesť systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) a prijatie sekundárnych právnych predpisov o úspore paliva a emisií z nových automobilov; poznamenáva, že je dôležité zahrnúť do vnútroštátnych právnych predpisov Čiernej Hory aspekty systému EU ETS, nariadenia o spoločnom úsilí a mechanizmu monitorovania a podávania správ (MRM);

51.  víta pokračujúce úsilie o posilnenie regionálnej spolupráce, najmä pri ochrane životného prostredia, ako sa uvádza v Jadranskej trojstrannej iniciatíve;

Regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy

52.  víta pokračujúce úsilie Čiernej Hory o konštruktívnu regionálnu spoluprácu a dobré dvojstranné susedské vzťahy; podporuje návrh na zníženie roamingových poplatkov v krajinách západného Balkánu;

53.  víta ratifikáciu dohody o štátnych hraniciach medzi Čiernou Horou a Kosovom; vyzýva na urýchlené uzatvorenie dohôd o vyriešení pretrvávajúcich hraničných sporov s ostatnými susednými krajinami;

54.  víta podpísanie spoločného vyhlásenia Čiernej Hory a Albánska, ako aj 12 dohôd týkajúcich sa vzájomnej pomoci v rôznych oblastiach, a považuje to za príklad pozitívnej spolupráce v regióne;

55.  naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby zintenzívnila svoje úsilie a proaktívne prioritizovala a trestala vojnové zločiny a objasňovala osudy nezvestných osôb; víta úsilie o opätovné začlenenie vysídlených osôb v rámci regionálneho programu bývania; zdôrazňuje, že napriek prijatiu štyroch dokumentov o stratégii vyšetrovania vojnových zločinov štátna prokuratúra nezačala nové vyšetrovanie ani nové súdne konanie, ani nepredložila nové obžaloby; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že špeciálna prokuratúra otvorila v roku 2016 osem nových prípadov, z ktorých šesť je stále len vo fáze predbežného vyšetrovania; opakuje svoju podporu iniciatíve zriadiť regionálnu komisiu pre zistenie faktov o vojnových zločinoch a iných prípadoch závažného porušenia ľudských práv spáchaných v bývalej Juhoslávii (RECOM); zdôrazňuje význam tohto procesu a aktívnej angažovanosti všetkých regionálnych vedúcich politických predstaviteľov; víta verejnú podporu, ktorú predseda vlády vyjadril komisii RECOM;

56.  vyjadruje Čiernej Hore uznanie za ďalší rok plného zosúlaďovania so všetkými pozíciami a vyhláseniami EÚ vydanými v kontexte spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a víta jej aktívne zapojenie do misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP); oceňuje spôsob, akým sa vykonáva zahraničná politika Čiernej Hory; vyzýva Čiernu Horu, aby sa pripojila k spoločnej pozícii EÚ o integrite Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a k jej hlavným zásadám o dvojstranných dohodách o nevydávaní osôb;

57.  vyzýva na väčšiu spoluprácu medzi Čiernou Horou a EÚ v boji proti počítačovej kriminalite a v otázkach kybernetickej obrany;

58.  pripomína strategickú dôležitosť pristúpenia Čiernej Hory k NATO pre zabezpečenie stability a mieru na západnom Balkáne;

o
o   o

59.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Čiernej Hory.

(1) Slovo „Rómov“ sa používa ako zastrešujúci pojem, ktorý zahŕňa rôzne príbuzné skupiny, či už ide o usadené skupiny, alebo nie – nielen Rómov, ale aj Aškalov, Egypťanov a ďalších –, ktoré môžu mať odlišnú kultúru a životné štýly.

Odporúčanie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2018 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o obrane akademickej slobody vo vonkajšej činnosti EÚ (2018/2117(INI))

P8_TA(2018)0483 A8-0403/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 13,

–  so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (11855/2012), ktorý prijala Rada pre zahraničné veci 25. júna 2012,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline, ktoré prijala Rada pre zahraničné veci 12. mája 2014,

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016 a na politiku Európskej únie v tejto oblasti,

–  so zreteľom na odporúčanie o statuse pedagogického personálu v oblasti vysokoškolského vzdelávania, ktoré prijala Generálna konferencia Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (ďalej len „UNESCO“) na svojom 29. zasadnutí 21. októbra až 12. novembra 1997,

–  so zreteľom na Limskú deklaráciu o akademickej slobode a autonómii inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, ktorú prijala World University Service v septembri 1988,

–  so zreteľom na rezolúciu č. 29/7 o práve na vzdelávanie, ktorú prijala Rada OSN pre ľudské práva na svojom 42. zasadnutí 2. júla 2015,

–  so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 13 Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva prijatú 8. decembra 1999 na jeho dvadsiatom prvom zasadnutí,

–  so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie č. 891/2017,

–  so zreteľom na správy národných, európskych a medzinárodných mimovládnych organizácií, a najmä na zásady štátnej zodpovednosti za ochranu vysokoškolského vzdelávania pred útokmi,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o základných právach,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 113 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0403/2018),

A.  keďže UNESCO vymedzuje slobodu ako právo (bez obmedzenia predpísanou doktrínou) na slobodu vyučovania a diskusie, slobodu pri uskutočňovaní výskumu a rozširovaní a zverejňovaní ich výsledkov, slobodu vyjadrovať svoje stanovisko o inštitúcii alebo systéme, v ktorom pracujú, oslobodenie od cenzúry inštitúcií a slobodu účasti v profesionálnych alebo reprezentatívnych akademických orgánoch;

B.  keďže právo na vzdelanie je mimoriadne dôležité pre požívanie všetkých ostatných ľudských práv a dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja; keďže toto právo možno požívať len v atmosfére akademickej slobody a autonómie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania;

C.  keďže v Limskej deklarácii o akademickej slobode a autonómii inštitúcií vysokoškolského vzdelávania sa akademická sloboda vymedzuje ako sloboda členov akademickej obce – zahŕňajúcej všetky osoby, ktoré vyučujú, študujú, skúmajú a pracujú v inštitúcii vysokoškolského vzdelávania – jednotlivo alebo kolektívne získavať, rozvíjať a prenášať vedomosti prostredníctvom výskumu, štúdia, diskusie, dokumentácie, výroby, tvorby, výučby, prednášania a písania;

D.  keďže toto vymedzenie musí byť založené na základných demokratických hodnotách vrátane zásad spravodlivého prístupu a boja proti diskriminácii, zodpovednosti, kritického a nezávislého myslenia, inštitucionálnej autonómnosti a sociálnej zodpovednosti; keďže demokracia nemôže existovať bez akademickej slobody, ktorá umožňuje informovanú diskusiu;

E.  keďže akademická sloboda je kľúčovým prvkom na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja, najmä pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja zakotvených v Agende 2030, v ktorej kvalitné vzdelávanie, vedecký výskum a inovácie zastávajú popredné miesto;

F.  keďže autonómnosť vzdelávacích inštitúcií je nevyhnutným predpokladom toho, aby plnili svoje náležité funkcie; keďže akademická sloboda si vyžaduje neustálu a ostražitú ochranu pred neprimeraným tlakom zo strany štátu alebo obchodných záujmov;

G.  keďže akademická sloboda – vrátane jej zložiek, ako je sloboda myslenia, názoru, prejavu, združovania, cestovania a výučby – prispieva k vytváraniu priestoru, v ktorom môže akákoľvek otvorená a stabilná pluralistická spoločnosť slobodne uvažovať, klásť otázky, vymieňať si názory a vytvárať, využívať a šíriť vedomosti;

H.  keďže útoky na akademickú slobodu oslabujú výskum, štúdium, výučbu, verejnú diskusiu a právo na vzdelanie, podkopávajú akademickú kvalitu a sociálny, politický, hospodársky a kultúrny rozvoj; keďže odpovede na otázky v spoločnosti by sa mali hľadať pomocou rozumu, dôkazov a presvedčovania;

I.  keďže právo na vzdelanie, výučbu a výskum možno plne požívať len v atmosfére akademickej slobody;

J.  keďže existuje naliehavá potreba primerane riešiť otázku akademickej slobody počas procesu pristúpenia k EÚ, aby sa zabránilo výskytu útokov na ňu v členských štátoch EÚ, ako sú pokusy uzavrieť Stredoeurópsku univerzitu (CEU) v Budapešti, čo by malo viesť k presunu študentov od roku 2019 do Viedne, ako aj zablokovanie rodových štúdií v Maďarsku; keďže kandidátske krajiny by sa mali zaviazať k dodržiavaniu základných hodnôt vysokoškolského vzdelávania vrátane akademickej slobody a inštitucionálnej autonómie;

K.  keďže akademická obec a vzdelávacie inštitúcie sú čoraz zraniteľnejšie voči zasahovaniu, tlakom alebo represiám zo strany štátov, podnikateľského sektora alebo iných neštátnych subjektov; keďže každý rok dochádza na celom svete k stovkám útokov voči univerzitám, inštitúciám vysokoškolského vzdelávania a ich členom vrátane vrážd, násilia a zmiznutia, neoprávneného odňatia slobody/zadržania, neoprávneného trestného stíhania, straty postavenia, neoprávneného prepustenia/vylúčenia zo štúdia, obmedzení cestovania alebo pohybu a iných extrémnych alebo systémových hrozieb; keďže k porušovaniu akademických slobôd dochádza aj v členských štátoch EÚ a u jej najbližších partnerov;

L.  keďže škrty vo verejnom financovaní vzdelávania vrátane vysokoškolského vzdelávania a následná potreba alternatívnych zdrojov príjmu ohrozujú akademickú slobodu, najmä ak takéto externé financovanie pochádza od zahraničných autokratických režimov alebo nadnárodných korporácií;

M.  keďže zahraničné vzdelávacie inštitúcie v rámci EÚ čelia útokom národných vlád a stretávajú sa s porušovaním akademickej slobody;

N.  keďže pokusy o kontrolu alebo umlčanie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania alebo ich akademických pracovníkov, študentov a zamestnancov značne presahujú rámec priamo dotknutých jednotlivcov a inštitúcií a vplývajú na celú spoločnosť obmedzovaním priestoru na inkluzívnu demokratickú účasť, slobodu prejavu a na posilnenie postavenia všetkých občanov, pričom zároveň pripravujú budúce generácie o kvalitných akademických pracovníkov a výskumníkov;

O.  keďže účinné uplatňovanie práva na vzdelanie a zaručenie akademickej slobody si vyžadujú, aby štáty zabezpečili primeranú a spoľahlivú úroveň financovania vzdelávania; keďže politiky finančnej a hospodárskej úspornosti vážne podlamujú akademickú slobodu a robia to naďalej na celom svete, aj v rámci EÚ;

P.  keďže porušovanie akademickej slobody sa len zriedka rieši v rámci ľudských práv, čo čiastočne odráža neznalosť otázok týkajúcich sa akademickej slobody medzi advokátmi v oblasti ľudských práv a čiastočne aj to, že obvinenia sa často týkajú iných práv, ktoré sú porušované, ako je sloboda prejavu alebo názoru; keďže v dôsledku toho sú normy v tejto oblasti nedostatočne rozvinuté a porušenia akademickej slobody sa často neoznamujú;

Q.  keďže existuje všeobecná potreba zvýšiť informovanosť o význame akademickej slobody ako nástroja na podporu demokracie, rešpektovania zásady právneho štátu a zodpovednosti a vytvoriť príležitosti na zlepšenie kapacity na ich presadzovanie a obranu;

R.  keďže je dôležité chápať útoky na akademickú slobodu ako súčasť globálneho javu a podporovať uznanie akademických pracovníkov a študentov nielen ako jednotlivcov, ktorých práva sú porušované, ale aj ako obhajcov ľudských práv, ktorí sú napádaní; keďže je potrebná široká odozva na medzinárodnej a vnútroštátnej úrovni, a to z oblasti samotného vysokoškolského vzdelávania, ako aj zo strany občianskej spoločnosti a širokej verejnosti;

S.  keďže mnohí akademickí pracovníci a študenti vystavení riziku nie sú schopní získať prístup k príležitostiam, ktoré poskytujú programy EÚ pre akademickú mobilitu a obhajcov ľudských práv, pretože nespĺňajú kritériá účasti alebo majú veľké ťažkosti pri dodržiavaní všeobecných postupov podávania žiadostí, požiadaviek a harmonogramov;

T.  keďže finančné obmedzenia programov EÚ sa týkajú aj činnosti organizácií a univerzít v EÚ, ktoré už podporujú študentov a akademických pracovníkov, ktorí sú ohrození alebo utekajú zo svojich krajín v dôsledku hrozby prenasledovania za ich akademickú angažovanosť; keďže tieto organizácie a univerzity si vyžadujú väčšiu pomoc pre svoje činnosti a iniciatívy;

U.  keďže EÚ sa zaviazala podporovať a chrániť ľudské práva, demokratické inštitúcie a právny štát na celom svete; keďže v rámci akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu sa vyzýva na účinnejšiu politiku na podporu ľudských práv a demokracie v EÚ vrátane zvýšenia účinnosti dialógov o ľudských právach, zlepšenia viditeľnosti a vplyvu stratégií krajín v oblasti ľudských práv, so zameraním na účinné vykonávanie usmernení EÚ pre ľudské práva a na zlepšenie verejnej diplomacie a komunikácie v oblasti ľudských práv;

1.  predkladá Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku tieto odporúčania:

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2018 o situácii žien so zdravotným postihnutím (2018/2685(RSP))

P8_TA(2018)0484 B8-0547/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Európsky dohovor o ľudských právach a Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol platnosť 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím(1) Európskym spoločenstvom, najmä na jeho článok 6 o ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW, 1979) a na jeho Opčný protokol z roku 1999,

–  so zreteľom na Chartu Spoločenstva o základných sociálnych právach pracovníkov(2),

–  so zreteľom na články 10, 19 a 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(3),

–  so zreteľom na Komisiou predložený návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426) a na pozíciu Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 v tejto veci(4),

–  so zreteľom na štúdiu Generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky Únie s názvom Diskriminácia v dôsledku prieniku rodu a zdravotného postihnutia,

–  so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (ďalej len „EIGE“) s názvom Chudoba, rodové a prelínajúce sa nerovnosti v EÚ s osobitným dôrazom na kapitolu 8 o rodovej rovnosti a zdravotnom postihnutí,

–  so zreteľom na index rodovej rovnosti inštitútu EIGE za rok 2017,

–  so zreteľom na otázku Komisii o situácii žien so zdravotným postihnutím (O-000117/2018 – B8-0418/2018),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v EÚ žije viac ako 80 miliónov osôb so zdravotným postihnutím; keďže jeden zo štyroch Európanov má rodinného príslušníka so zdravotným postihnutím; keďže v EÚ je približne 46 miliónov žien a dievčat so zdravotným postihnutím, ktoré tvoria približne 16 % celkovej ženskej populácie EÚ a 60 % všetkých osôb so zdravotným postihnutím;

B.  keďže pojem „zdravotné postihnutie“ zahŕňa širokú škálu dočasných, krátkodobých alebo dlhodobých osobných situácií, ktoré si vyžadujú prispôsobenú politickú odozvu a zahŕňajú aj otázky duševného zdravia;

C.  keďže v dôsledku demografického vývoja a starnutia obyvateľstva sa stále viac ľudí stáva zdravotne postihnutými v neskoršej fáze života;

D.  keďže osobám so zdravotným postihnutím sa každodenne odopierajú základné práva, pretože stále pretrvávajú ťažkosti v prístupe k platenému zamestnaniu, ktoré priznáva práva, a to vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore; keďže odborná príprava osôb so zdravotným postihnutím je nedostatočná z hľadiska toho, čo je potrebné a čo by sa dalo dosiahnuť, aby umožnila získavanie vedomostí, zručností a spôsobilostí potrebných na začlenenie do pracovného života;

E.  keďže iba 18,8 % žien so zdravotným postihnutím v Európskej únii je zamestnaných; keďže 45 % žien so zdravotným postihnutím v produktívnom veku (t. j. od 20 do 64 rokov) je neaktívnych, pričom u mužov tento podiel predstavuje 35 %;

F.  keďže 75 % ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím nemá príležitosť plne sa zapojiť do európskeho trhu práce a ženy so zdravotným postihnutím sú dvakrát až päťkrát náchylnejšie stať sa obeťami násilia, ako ženy bez zdravotného postihnutia;

G.  keďže 34 % žien so zdravotným problémom zažilo fyzické alebo sexuálne násilie zo strany partnera;

H.  keďže sterilizácia žien so zdravotným postihnutím bez ich vedomia alebo súhlasu je veľmi rozšírenou formou násilia, ktoré postihuje najmä príslušníčky etnických menšín, napr. rómske ženy;

I.  keďže o ľuďoch so zdravotným postihnutím sa vo verejnom živote a v médiách informuje iba málo;

J.  keďže približne dve tretiny opatrujúcich osôb v Európe sú ženy; keďže 80 % starostlivosti poskytovanej v EÚ poskytujú neplatené neformálne opatrujúce osoby a 75 % z nich sú ženy; keďže podľa odhadov sa hospodárska hodnota neplatenej neformálnej starostlivosti v Únii ako percentuálny podiel celkových nákladov na poskytovanie formálnej dlhodobej starostlivosti pohybuje od 50 % do 90 %;

K.  keďže spoločenská a hospodárska účasť žien so zdravotným postihnutím je nevyhnutná pre úspech celkovej európskej hospodárskej a sociálnej stratégie;

L.  keďže ženy so zdravotným postihnutím sú často vystavené viacnásobnej diskriminácii, okrem iného v dôsledku ich rodovej identity, rodového vyjadrenia a pohlavných znakov, čo prispieva k feminizácii chudoby;

M.  keďže osoby so zdravotným postihnutím, a najmä ženy so zdravotným postihnutím, majú nižšie príjmy a sú vystavené vyššiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia; keďže chudoba a vylúčenie pretrvávajú tam, kde je zjavne nedostatočná sociálna ochrana; keďže situácia pracujúcich žien so zdravotným postihnutím sa časom zhoršila v porovnaní s mužmi (v roku 2007 bol podiel zamestnaných žien postihnutých chudobou 10 %, kým v roku 2014 to bolo 12 %);

N.  keďže technologický vývoj predstavuje príležitosť aj výzvy, najmä pre ženy so zdravotným postihnutím, pretože pracovná sila v globálnom meradle v čoraz väčšej miere využíva digitálne nástroje;

O.  keďže stále pretrvávajú ťažkosti v prístupe do zdravotných stredísk, k nemocničnej starostlivosti, podporným produktom, liekom a základným liečebným postupom na monitorovanie a rehabilitáciu; keďže pretrvávajú závažné problémy v oblasti mobility, či už v dôsledku architektonických bariér, ktoré bránia premávke na verejných priestranstvách a na ulici, alebo z dôvodu obmedzeného prístupu k verejnej a hromadnej doprave; keďže naďalej existujú komunikačné prekážky (ako je nedostatok tlmočníkov posunkovej reči vo verejných službách a slabá dostupnosť televízneho vysielania pre nepočujúcich), čo obmedzuje prístup k verejným službám a informáciám a bráni mu; keďže služby v oblasti podpory, ochrany, komunikácie, starostlivosti a zdravotnej starostlivosti, napríklad tie, ktoré sú spojené so základnou zdravotnou starostlivosťou, s násilím na ženách, so starostlivosťou o dieťa a s materstvom, by mali byť plne prístupné vo všetkých jazykoch, podobách a formátoch všetkým ženám, najmä ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím;

P.  keďže úplná účasť osôb so zdravotným postihnutím v zmysle článku 29 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím na politickom a verejnom živote, kde sú často nedostatočne zastúpené, zostane aj naďalej len utópiou, a to najmä pre ženy, ak sa táto otázka nebude náležite riešiť;

Q.  keďže napriek početným medzinárodným dohovorom a ustanoveniam európskeho práva, ako aj súčasnej európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia, osoby so zdravotným postihnutím stále v plnej miere nevyužívajú svoje občianske a sociálne práva; keďže nie je zaručená rovnosť v prístupe ku kultúre, športu a voľným aktivitám a v účasti na sociálnom a politickom živote; keďže odborníci pracujúci v týchto oblastiach sú nedocenení; keďže všetky uvedené dohovory a ustanovenia sú systematicky prehliadané, pričom sa pracovníkom a osobám so zdravotným postihnutím naďalej odopierajú základné práva; keďže ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím majú málo možností vplývať na rozhodovanie a pokrok v oblasti rodovej rovnosti;

R.  keďže rodová rovnosť nebola horizontálne začlenená do európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2010 – 2020;

S.  keďže v článkoch 21 a 26 Charty základných práv Európskej únie sa výslovne zakazuje diskriminácia z dôvodu zdravotného postihnutia a požaduje sa v nich rovnaká účasť osôb so zdravotným postihnutím na živote spoločnosti; keďže rovnaké zaobchádzanie možno zabezpečiť uplatňovaním pozitívnych opatrení a politík pre ženy so zdravotným postihnutím a matky detí so zdravotným postihnutím;

T.  keďže začlenenie rodového hľadiska do európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia po roku 2020 prispeje k integrovanému prístupu k odstráneniu diskriminácie žien a dievčat so zdravotným postihnutím;

U.  keďže v diskriminačnej realite, ktorá pretrváva, je mesačná mzda mužov so zdravotným postihnutím vyššia ako mzda žien so zdravotným postihnutím, pričom obe mzdy sú vo všeobecnosti nižšie ako mzdy ostatných pracovníkov;

V.  keďže súčasný trh práce je nestabilný a neistý a keďže nárast nezamestnanosti znamená menej príležitostí na prístup k zamestnaniu pre osoby so zdravotným postihnutím;

W.  keďže v štátnom školskom systéme je nedostatok ľudských, materiálnych a pedagogických zdrojov na riadne sprevádzanie a účinné začleňovanie detí a mladých ľudí s osobitnými vzdelávacími potrebami; keďže plná integrácia do spoločnosti sa dosahuje najmä prostredníctvom kvalitného zamestnania a dostupného vzdelávania; keďže zamestnanie sa považuje nielen za zdroj príjmov, ale stalo sa aj mechanizmom sociálnej integrácie, pretože prepája spoločnosť, medziľudské vzťahy a pocit účasti na sociálnom, kultúrnom a hospodárskom živote;

X.  keďže ženy so zdravotným postihnutím môžu čeliť osobitným formám zneužívania, ktoré je ťažké rozpoznať, napr. rušenie alebo ničenie osobných mobilných pomôcok alebo bránenie v prístupe k zdrojom slúžiacim na pomoc osobám so zdravotným postihnutím v spoločnosti a/alebo k zdravotnej starostlivosti;

Y.  keďže miera rakoviny prsníka u žien so zdravotným postihnutím je oveľa vyššia ako u celkovej ženskej populácie v dôsledku nedostatku prispôsobených zariadení na skríning a diagnostiku;

Z.  keďže z indexu rodovej rovnosti EIGE za rok 2017 vyplýva, že v priemere u 13 % žien so zdravotným postihnutím, v prípade dentálnej starostlivosti je to 12 %, zostávajú zdravotné potreby neuspokojené, kým v prípade žien bez zdravotného postihnutia je to 5 %;

Všeobecné odporúčania

1.  opätovne zdôrazňuje, že všetky osoby so zdravotným postihnutím by mali mať možnosť plne uplatňovať svoje práva a začleniť sa a v plnom rozsahu sa zúčastňovať na spoločenskom živote; zdôrazňuje, že je to možné dosiahnuť len prostredníctvom presadzovania aktívnych a verejných politík a odstránením všetkých prekážok účasti;

2.  vyzýva členské štáty, aby vykonávali politiky v oblasti prevencie, liečby, rehabilitácie a integrácie so zreteľom na osoby so zdravotným postihnutím a na podporu ich rodín a aby prevzali zodpovednosť za účinnú realizáciu ich práv bez toho, aby boli dotknuté práva a povinnosti rodičov alebo opatrovníkov; požaduje zároveň vytvorenie pedagogiky, ktorá by zvyšovala citlivosť spoločnosti na úctu a solidaritu s osobami so zdravotným postihnutím s cieľom bojovať proti sociálnej diskriminácii, ktorej sú takéto osoby vystavené;

3.  vyzýva členské štáty, aby si plnili záväzky vyplývajúce z ratifikácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a prijali všetky potrebné opatrenia na zaručenie práv a slobôd, ako aj plnenie povinností, ktoré sú v ňom zakotvené, najmä v oblastiach ako zamestnanosť, vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálna ochrana, bývanie, mobilita, prístup k spravodlivosti, kultúra, šport, voľný čas a účasť na spoločenskom a politickom živote, a prijali osobitnú zodpovednosť vymedzenú v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím za oblasť práv žien a detí so zdravotným postihnutím;

4.  zdôrazňuje skutočnosť, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím trpia dvojnásobnou diskrimináciou z dôvodu rodu a postihnutia, a často môžu byť dokonca vystavené viacnásobnej diskriminácii vyplývajúcej z kombinácie rodu a zdravotného postihnutia a sexuálnej orientácie, rodovej identity, rodového vyjadrenia, pohlavných znakov, krajiny pôvodu, triedy, migračného statusu, veku, náboženstva alebo etnickej príslušnosti;

5.  opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na hľadisko zdravotného postihnutia žien a dievčat vo svojej stratégii pre rodovú rovnosť, v politikách a programoch v oblasti rodovej rovnosti a na rodového hľadisko vo svojich stratégiách pre osoby so zdravotným postihnutím, a na obe uvedené hľadiská vo všetkých ostatných politikách;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskum a inovácie, pokiaľ ide o vývoj výrobkov a služieb, ktoré pomáhajú osobám so zdravotným postihnutím pri ich každodenných činnostiach;

7.  zdôrazňuje, že sa zvyšuje počet starších ľudí a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa zdravotné postihnutie vyskytuje častejšie u žien a tento jav ich zasahuje najmä v dôsledku vyššej strednej dĺžky života; zdôrazňuje, že primerane tomu preto bude narastať počet žien so zdravotným postihnutím;

8.  zdôrazňuje, že je potrebné zhromažďovať údaje rozčlenené na základe rodového hľadiska s cieľom odhaľovať formy viacnásobnej prierezovej diskriminácie, ktorej sú vystavené ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, a to podľa potreby vo všetkých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje Istanbulský dohovor;

9.  vyzýva inštitút EIGE, aby na úrovni EÚ a členských štátov naďalej analyzoval a prispieval k zlepšovaniu špecifickej situácie žien a dievčat so zdravotným postihnutím s osobitným zameraním na prierezovú diskrimináciu;

10.  pripomína, že ženy so zdravotným postihnutím sú často vystavené ešte väčším výzvam a nebezpečenstvám v krajinách a oblastiach zasiahnutých konfliktom; zdôrazňuje preto potrebu ochrany žien so zdravotným postihnutím vo vonkajších politikách EÚ;

Práva žien so zdravotným postihnutím

11.  zdôrazňuje, že sa musí zabezpečiť, aby ženy so zdravotným postihnutím mohli v plnom rozsahu využívať svoje práva, pokiaľ ide o prístup ku kvalitnému, prístupnému a cenovo dostupnému vzdelávaniu, zdravotnú starostlivosť vrátane špecifickej zdravotnej starostlivosti, ako aj sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, zamestnanosť, mobilitu, rodinný život, telesnú samostatnosť, sexualitu a manželstvo, ako aj záruky uplatňovania týchto práv;

12.  pripomína, že orgány na všetkých úrovniach a príslušné zainteresované strany musia rešpektovať a presadzovať právo na nezávislý život, a preto poskytovať potrebné nástroje a podporu s cieľom umožniť ľuďom so zdravotným postihnutím, najmä ženám, slobodu výberu a kontrolu nad svojím životom a životným štýlom;

13.  zdôrazňuje, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím musia byť informované o svojich právach a o službách pre občanov, ktoré sú im dispozícii; zdôrazňuje, že tieto informácie sa musia poskytovať jednoduchým a bezpečným spôsobom, využívajúc rôzne komunikačné spôsoby, médiá a formáty, ktoré si zvolia a prispôsobia; zdôrazňuje, že právo na informácie sa nesmie zamieňať s koncepciu potreby aktívneho úsilia o zabezpečenie prístupu k právam (presun zodpovednosti za uplatňovanie práv na tých, ktorí sú ich adresátmi), keďže členské štáty musia prevziať zodpovednosť za oslovenie všetkých osôb so zdravotným postihnutím a za zabezpečenie a zaručenie práv stanovených zákonom alebo medzinárodným dohovorom;

14.  vyzýva na začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do riadnych štruktúr spoločnosti na všetkých úrovniach vrátane zdravotníctva, vzdelávania a zamestnanosti, pričom treba zohľadniť, že pretrvávajúce a všeobecné využívanie osobitných štruktúr alebo služieb vedie k segregácii a obmedzuje rovnaké príležitosti;

15.  uznáva, že osoby so zdravotným postihnutím musia mať prístup k bezpečným priestorom, napr. vo forme klubov a združení;

16.  vyzýva EÚ, aby odstránila prekážky, ktoré osobám so zdravotným postihnutím bránia vo výkone volebného práva, najmä pokiaľ ide o európske voľby v roku 2019;

17.  naliehavo žiada členské štáty, aby presadzovali zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu, bojovali proti diskriminácii v odmeňovaní a zaručili rovnosť medzi ženami a mužmi, a to aj s ohľadom na osoby so zdravotným postihnutím;

Prístupnosť

18.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby presadzovali politiky, ktoré podporujú prístupnosť, ako základný krok smerom k začleneniu a nevyhnutnú podmienku integrácie a účasti osôb so zdravotným postihnutím; zároveň zdôrazňuje význam dodržiavania zásad rovnakého zaobchádzania a rovnakých príležitostí, pokiaľ ide o prístupnosť a mobilitu;

19.  trvá na potrebe prijatia opatrení, najmä v oblasti zdravia, vzdelávania, dopravy, mestského plánovania a bývania, zo strany členských štátov;

20.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím sa príliš často odopiera prístup k zariadeniam v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv; považuje za znepokojujúce, že sa dievčatám a ženám so zdravotným postihnutím odopiera informovaný súhlas o používaní antikoncepčných prostriedkov a že sú dokonca vystavené riziku nútenej sterilizácie; vyzýva členské štáty, aby zaviedli legislatívne opatrenia na ochranu fyzickej integrity, slobody výberu a vlastného určenia sexuálneho a reprodukčného života dievčat a žien so zdravotným postihnutím;

21.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že len málo krajín má ustanovenia zabezpečujúce právo osôb so zdravotným postihnutím na legálne uznanie rodu; konštatuje, že legálne uznanie rodu by mohlo byť neprístupné pre ženy a dievčatá, ktoré sú v zákonnom poručníctve, a to aj vtedy, keď je umožnené; konštatuje, že povinné psychiatrické vyšetrenie s cieľom získať legálne uznaniu rodu diskriminuje ženy a dievčatá s problémami súvisiacimi s duševným zdravím; vyzýva členské štáty, aby prijali právne predpisy upravujúce uznávanie rodu vychádzajúc z práva na sebaurčenie a zohľadnili potrebu prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím;

22.  v súvislosti s dopravou konštatuje, že je potrebné, aby členské štáty zaviedli politiky v oblasti verejnej dopravy, ktoré uľahčia mobilitu osôb so zdravotným postihnutím, spolu s odstránením architektonických bariér; vyzýva Radu a Komisiu, aby vyčlenili potrebné finančné prostriedky EÚ na podporu rozvoja týchto politík;

Pracovné vzťahy a vzťahy na pracovisku z hľadiska zabezpečenia kvalitného zamestnania a spravodlivého vyváženia pracovného a súkromného života

23.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali politiky na podporu integrácie osôb so zdravotným postihnutím do trhu práce; domnieva sa, že takéto politiky by mali podporovať prístup k zamestnaniu ako podmienku sociálneho začlenenia a podporovať rovnosť príležitostí;

24.  vyzýva členské štáty, aby zaručili osobitné formy regulácie práce, ktoré riešia a integrujú osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím, najmä pokiaľ ide o reguláciu pracovného času; zdôrazňuje potrebu definovať osobitné pracovnoprávne predpisy, ktoré zohľadňujú potreby žien so zdravotným postihnutím, pokiaľ ide o tehotenstvo a materstvo, chránia zotrvanie na trhu práce a zabezpečujú ochranu práce;

25.  vyzýva členské štáty, aby posúdili potrebu opatrení zameraných na zabezpečenie takého uplatňovania materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky a pružného pracovného času, ktoré bude prispôsobené rôznym potrebám súvisiacim s viacerými pôrodmi, predčasným pôrodom, potrebám adoptívnych rodičov, spolurodičov, rodičov so zdravotným postihnutím, rodičov s problémami s duševným zdravím a rodičov detí so zdravotným postihnutím, chronickými chorobami alebo problémami s duševným zdravím;

26.  vyzýva na podporu práva na zdravie a rehabilitáciu a politík zameraných na prevenciu a odškodňovanie pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania osôb so zdravotným postihnutím;

27.  vyzýva Komisiu, aby poskytla členským štátom odborné znalosti o spôsoboch riešenia prierezovej diskriminácie;

28.  vyzýva Komisiu, aby podporovala a nabádala členské štáty na boj proti diskriminácii, ktorú vytvára kombinácia rodovej identity, rodového vyjadrenia, sexuálnej orientácie, pohlavných znakov a zdravotného postihnutia, prostredníctvom vzdelávania v oblasti rozmanitosti a spolupráce so zamestnávateľmi na opatreniach na pracovisku, napr. podporou anonymných postupov prijímania zamestnancov;

Vzdelávanie

29.  vyzýva členské štáty, aby pri zabezpečovaní predškolskej starostlivosti o deti kládli dôraz nielen na prístupnosť, ale aj kvalitu a cenovú dostupnosť tejto starostlivosti, predovšetkým pri deťoch so zdravotným postihnutím, pričom sa zohľadnia potreby rodičov so zdravotným postihnutím; vyzýva zároveň členské štáty, aby zvýšili verejné investície do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve pre tieto skupiny ľudí;

30.  zdôrazňuje význam začleňovania žien so zdravotným postihnutím do hlavných systémov vzdelávania a zamestnanosti;

31.  zdôrazňuje, že vyšší štandard a vyššia kvalita vzdelávania a odbornej prípravy povedie k posilneniu postavenia žien so zdravotným postihnutím, keďže vzdelávanie je jedným z nástrojov, ktoré majú najväčší vplyv na pokrok spoločnosti a sú zdrojom znalostí a hodnôt potrebných na dosiahnutie vyššej úrovne blahobytu a hospodárskeho a osobného rastu; zdôrazňuje osobitný význam kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy pre osoby so zdravotným postihnutím;

32.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinné rovnaké príležitosti pri prístupe k vzdelávaniu tým, že zaručia účinnú integráciu detí a mladých ľudí so zdravotným postihnutím do svojich vzdelávacích systémov na všetkých úrovniach; vyzýva na podporu špeciálnych vzdelávacích potrieb a vzdelávacích materiálov za účasti inkluzívneho školstva s cieľom zabezpečiť vo vzdelávacom systéme rovnaký prístup, ale aj úspech;

33.  vyzýva členské štáty, aby investovali do kvalitného vzdelávania detí a dospelých so zdravotným postihnutím v rámci bežného vzdelávania, a tým uľahčili prístup najmä najviac znevýhodneným skupinám obyvateľstva;

34.  požaduje politiku vzdelávania zameranú na odstránenie mnohých prekážok, ktoré pretrvávajú v prípade osôb so zdravotným postihnutím; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v rámci svojich hlavných vzdelávacích zariadení zabezpečili fyzické a/alebo pedagogické podmienky, ktoré osobám so zdravotným postihnutím umožnia navštevovať ich; zdôrazňuje preto, že je potrebné zvýšiť počet učiteľov venujúcich sa deťom so zdravotným postihnutím;

35.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali stratégie boja proti šikanovaniu a obťažovaniu, a to aj v oblasti vzdelávania a online, detí a mladých ľudí kvôli zdravotnému postihnutiu, rodovej identite alebo prejavu, sexuálnej orientácii, migračnému statusu, triede, veku, náboženstvu alebo etnickému pôvodu;

36.  pripomína, že je dôležité zohľadňovať potreby žien a dievčat so zdravotným postihnutím pri navrhovaní a vykonávaní programov a iniciatív EÚ, najmä v oblasti vzdelávania, mobility a mládežníckych akcií, ako aj pri vykonávaní všetkých príslušných opatrení s cieľom zabezpečiť ich účasť na takýchto príležitostiach;

Zdravie

37.  domnieva sa, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím musia mať plný prístup k lekárskej a dentálnej starostlivosti, ktorá spĺňa ich osobitné potreby, napr. v rámci gynekologických konzultácií, lekárskych prehliadok, sexuálneho a reprodukčného zdravia, plánovania rodiny a prispôsobenej podpory počas tehotenstva, a špecifickej zdravotnej starostlivosti; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili verejné investície do tejto oblasti a do oblasti vnútroštátneho poskytovania verejnej zdravotnej starostlivosti zahrnuli náležitý prístup k týmto službám;

38.  zdôrazňuje, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím musia dostať všetky príslušné informácie, ktoré im umožnia slobodne prijímať rozhodnutia týkajúce sa ich zdravia; zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty prijali všetky potrebné opatrenia na boj proti násilnej sterilizácii;

39.  vyzýva Komisiu, aby stanovila ciele týkajúce sa služieb v oblasti starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím podobné barcelonským cieľom spolu s monitorovacími nástrojmi, ktorými by sa merala kvalita, prístupnosť a cenová dostupnosť týchto služieb;

40.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali všetky opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím mali rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti osobitne zameranej na osoby so zdravotným postihnutím, ako aj k bežným službám;

41.  vyzýva Komisiu, aby poskytla členským štátom odborné znalosti o spôsoboch riešenia prierezovej diskriminácie;

Rodovo motivované násilie

42.  víta rozhodnutie Rady v mene EÚ podpísať Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (istanbulský dohovor) ako dôležitý krok v boji proti násiliu na ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím; vyzýva EÚ, aby urýchlene ratifikovala Istanbulský dohovor a naliehavo vyzýva tie členské štáty, ktoré ho ešte neratifikovali, aby tak urobili; nabáda Radu, aby čo najskôr dokončila proces pristúpenia EÚ;

43.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím vo väčšej miere hrozí, že sa stanú obeťami rodovo motivovaného násilia, najmä domáceho násilia a sexuálneho vykorisťovania; poukazuje na to, že sa to týka aj vynútenej sterilizácie a vynútených potratov; vyzýva členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia a poskytovali vysokokvalitné, dostupné a osobitným potrebám prispôsobené služby s cieľom ukončiť násilie voči ženám a deťom a pomáhať obetiam násilia, a zabezpečili odborníkov vyškolených na poskytovanie špecializovaného poradenstva, ako aj primeranú právnu ochranu a podporu;

44.  vyzýva členské štáty, aby poskytli všetkým odborníkom v oblasti zdravotníctva a vzdelávania primeranú odbornú prípravu v oblasti predchádzania diskriminácie a násilia voči ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím;

45.  opätovne zdôrazňuje svoju výzvu, aby Komisia predložila komplexnú európsku stratégiu boja proti násiliu na ženách spolu s návrhom legislatívneho aktu zameraného na predchádzanie rodovo podmienenému násiliu a boj proti nemu, s osobitným zreteľom na ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím; vyzýva zároveň na zriadenie strediska EÚ pre monitorovanie rodovo motivovaného násilia;

46.  požaduje prijatie osobitných politických opatrení na riešenie násilia a zneužívania vrátane zastrašovania na internete, šikanovania a obťažovania a násilia pri poskytovaní oficiálnej a neoficiálnej starostlivosti, ktorým čelia osoby, najmä ženy a dievčatá, so zdravotným postihnutím a s ťažkosťami s učením;

Digitálna a mediálna inklúzia

47.  zdôrazňuje potrebu vyvinúť väčšie úsilie na prekonanie stereotypov a predsudkov týkajúcich sa zdravotného postihnutia, a že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sa musia častejšie zviditeľňovať v médiách s cieľom zmeniť prevládajúce vylučovacie sociálne normy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rodovú rovnosť v mediálnych organizáciách, zastupiteľských orgánoch a inštitúciách odbornej prípravy, najmä v ich správnych radách, a aby investovali do iniciatív na zvyšovanie povedomia verejnosti, pozorne monitorovali dosiahnutý pokrok a pokračovali v ňom;

48.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pre ženy so zdravotným postihnutím vypracovali programy a služby zamerané na ich digitálnu integráciu a zdôrazňuje obrovský potenciál digitalizácie pre tieto ženy;

49.  zdôrazňuje potrebu zvyšovania prístupnosti mediálnych služieb so všetkými internetovými službami, ktoré spĺňajú najvyššie normy excelentnosti prispôsobené osobám so zdravotným postihnutím;

50.  vyzýva členské štáty, aby podporovali vysielateľov s cieľom plne zapojiť ženy so zdravotným postihnutím do účasti vo vysielacích médiách všetkých druhov;

Právne predpisy a vykonávanie

51.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci súčasnej európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2010 – 2020 sa nepodarilo podporiť prijatie účinných legislatívnych aktov, opatrení a politík zameraných na problém segregácie a odmietnutia žien so zdravotným postihnutím na trhu práce, v politickom živote, školách a prostrediach vzdelávania;

52.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli politiky, ktoré umožnia a podporia účasť žien a dievčat so zdravotným postihnutím na verejnom, sociálnom, kultúrnom, hospodárskom a politickom živote, a to najmä odstraňovaním prekážok mobility a nabádaním žien so zdravotným postihnutím k zakladaniu a účasti v organizáciách a sieťach, ako aj prostredníctvom programov odbornej prípravy a mentorstva;

53.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby vypracovali pozitívne opatrenia zamerané na ženy so zdravotným postihnutím, ktorými sa podporí odborná príprava, umiestňovanie do zamestnania, prístup k zamestnaniu, zachovanie pracovných miest, rovnaké kariérne možnosti, adaptačné opatrenia na pracovisku a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom;

54.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala pozitívne opatrenia na presadzovanie práv žien a dievčat so zdravotným postihnutím, vytvorila mechanizmus na monitorovanie pokroku a na financovanie zberu údajov a výskumu o ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím v súlade so zásadami Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

55.  vyzýva Komisiu na predloženie návrhu európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2020 – 2030, ktorá bude v plnej miere začleňovať ustanovenia UNCRPD do budúcich právnych predpisov, politík a programov EÚ a bude v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa a so Strategickým záväzkom pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 s cieľom zabezpečiť, aby ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím mohli uplatňovať svoje práva rovnako ako ostatné osoby;

56.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby začlenili normy Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím do svojich právnych a politických rámcov s cieľom zabezpečiť, aby sa prístup k zdravotnému postihnutiu založený na ľudských právach v plnej miere zohľadnil v ich právnych predpisoch a pri tvorbe politík;

57.  zdôrazňuje, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím by mali byť prostredníctvom svojich zastupujúcich organizácií dôkladne konzultované a aktívne zapájané do prípravy a vykonávania právnych predpisov a politík s cieľom zabezpečiť nediskrimináciu a rovnaké príležitosti, ako aj monitorovať ich účinnosť; požaduje skutočný štruktúrovaný dialóg medzi EÚ a organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím pri navrhovaní európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2020 – 2030;

58.  zdôrazňuje, že organizácie osôb so zdravotným postihnutím musia byť zapojené do prípravy, vykonávania a ex post hodnotenia projektov realizovaných v rámci politiky súdržnosti EÚ;

Financovanie

59.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby optimalizovali štrukturálne fondy EÚ vrátane Európskeho sociálneho fondu s cieľom podporovať prístupnosť a nediskrimináciu vo vzťahu k ženám so zdravotným postihnutím a zvyšovať viditeľnosť možností financovania, napríklad pre začínajúce podniky, a podporovať podnikanie ako také;

o
o   o

60.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.

(1) Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35. (2) Ú. v. EÚ C 364, 18.12.2000, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 303, 2.12.2000, s. 16. (4) Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 68.