Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 11. decembra 2018 - ŠtrasburgFinálna verzia
Vzdelávanie v digitálnej ére: výzvy, príležitosti a ponaučenia pre tvorbu politík EÚ
 Fond pre azyl, migráciu a integráciu: opätovné viazanie zostávajúcich súm ***I
 Zriadenie programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) ***I
 Ochrana pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci ***I
 Transparentnosť a udržateľnosť posúdenia rizík EÚ v potravinovom reťazci ***I
 Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) ***I
 Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) ***I
 Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) ***I
 Doplnenie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa typového schvaľovania, pokiaľ ide o vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie ***I
 Humanitárne víza
 Vízový kódex ***I
 Spoločný systém dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o dočasné uplatňovanie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodávaním tovaru a poskytovaním služieb presahujúcich určitú hranicu *
 Úplné uplatňovanie ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku
 Vojenská mobilita
 Nová európska stratégia pre kultúru

Vzdelávanie v digitálnej ére: výzvy, príležitosti a ponaučenia pre tvorbu politík EÚ
PDF 173kWORD 57k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2018 o vzdelávaní v digitálnej ére: výzvy, príležitosti a ponaučenia pre tvorbu politík EÚ (2018/2090(INI))
P8_TA(2018)0485A8-0400/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 14,

–  so zreteľom na článok 2 Protokolu k Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúci sa práva na vzdelávanie,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/646 z 18. apríla 2018 o spoločnom rámci na poskytovanie lepších služieb v oblasti zručností a kvalifikácií (Europass) a o zrušení rozhodnutia č. 2241/2004/ES(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2018 o modernizácii vzdelávania v EÚ(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o novom programe v oblasti zručností pre Európu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o politikách zručností na boj proti nezamestnanosti mládeže(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o posilnení postavenia dievčat v EÚ prostredníctvom vzdelávania(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o podpore podnikania mladých ľudí prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 15. apríla 2014 o nových technológiách a otvorených vzdelávacích zdrojoch(7),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. mája 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie(8),

–  so zreteľom na závery Rady z 22. mája 2018 o formovaní vízie európskeho vzdelávacieho priestoru,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. mája 2017 týkajúce sa európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie, ktorým sa zrušuje odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie(9),

–  so zreteľom na závery Rady z 30. mája 2016 o rozvoji mediálnej gramotnosti a kritického myslenia prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých(10),

–  so zreteľom na závery Rady z 27. mája 2015 o úlohe vzdelávania v ranom detstve a primárneho vzdelávania pri podpore tvorivosti, inovačnosti a digitálnej kompetencie,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o účinnom vzdelávaní učiteľov,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o uznávaní neformálneho a informálneho vzdelávania(11),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 28. novembra 2011 o obnovenom európskom programe vzdelávania dospelých(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. januára 2018 o akčnom pláne digitálneho vzdelávania (COM(2018)0022),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. mája 2017 s názvom Rozvoj škôl a excelentná výučba: kľúč pre výborný štart do života (COM(2017)0248),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. mája 2012 s názvom Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti (COM(2012)0196),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu (COM(2016)0381),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2016 s názvom Zlepšiť a zmodernizovať vzdelávanie (COM(2016)0941),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. novembra 2017 o modernizácii školského a vysokoškolského vzdelávania(13),

–  so zreteľom na správu Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania z 9. marca 2018 s názvom Ktoré zručnosti budeme potrebovať: systémy a prístupy (Skill needs anticipation: systems and approaches). Analýza prieskumu zainteresovaných strán o posudzovaní a predvídaní potrebných zručností,

–  so zreteľom na politickú správu Komisie z roku 2017 s názvom DigComp 2.1: Rámec digitálnych kompetencií pre občanov s ôsmimi úrovňami ovládania a príkladmi používania,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0400/2018),

A.  keďže technológia napreduje míľovými krokmi, takže digitálna spoločnosť a ekonomika sú dnes životnou realitou, čo znamená, že digitálne zručnosti majú zásadný význam pre úspešné profesijné uplatnenie a osobný rozvoj všetkých občanov;

B.  keďže digitálne zručnosti sú kľúčovou kompetenciou pre celoživotné vzdelávanie vymedzené v referenčnom rámci odporúčania Rady z 22. mája 2018;

C.  keďže inovatívne možnosti technológií závisia okrem iného od kritického myslenia, od úrovne digitálnych zručností obyvateľstva a od kvality a dostupnosti pripojenia na internet;

D.  keďže základné znalosti o digitálnych technológiách sú nevyhnutné pre výkon bežných administratívnych a každodenných úloh;

E.  keďže podľa odhadov v priebehu najbližších 25 rokov zanikne približne polovica súčasných pracovných pozícií vo svete, pričom v Európskej únii to bude 30 %(14), a objavia sa nové profesie, ktoré si budú vyžadovať pokročilé digitálne zručnosti;

F.  keďže digitálne zručnosti, ktoré presahujú rámec požiadaviek trhu práce, poskytujú ľuďom lepšiu príležitosť podieľať sa na súčasnom a budúcom živote spoločnosti, uľahčujú informačnú a kultúrnu výmenu a dávajú ľuďom väčšie slovo v politickom rozhodovaní;

G.  keďže je nevyhnutné opätovne si nárokovať internet ako spoločný statok a podporovať aktívne elektronické občianstvo;

H.  keďže technologická transformácia naprieč odvetviami znamená, že digitálne nástroje sa často využívajú aj v profesiách, ktoré tradične nemajú technický charakter, pričom sa odhaduje, že v blízkej alebo bezprostrednej budúcnosti sa digitálne zručnosti budú vyžadovať na 9 z 10 pracovných pozícií;

I.  keďže v súčasnosti disponuje nedostatočnými základnými digitálnymi zručnosťami 44 % obyvateľstva EÚ vo veku 16 až 74 rokov a 19 % obyvateľstva nemá absolútne žiadne digitálne zručnosti, pričom medzi jednotlivými členskými štátmi vládnu značné rozdiely a hrozí, že táto situácia vytvorí novú sociálnu priepasť;

J.  keďže význam digitálnych zručností, rozdiely v zručnostiach, ktoré sú obzvlášť významné medzi mužmi a ženami, medzi generáciami a rôznymi sociálnymi skupinami, a rozdiely v digitálnych zručnostiach medzi jednotlivými členskými štátmi si vyžadujú spoločnú politickú reakciu;

K.  keďže je rozhodujúce, aby vzdelávacie inštitúcie pripravovali žiakov a študentov na stret s ekonomickými a spoločenskými výzvami, ktoré prináša rýchly technologický vývoj, a poskytli im vhodné kompetencie, aby sa dokázali prispôsobiť výzvam digitálneho sveta;

L.  keďže prístup na internet a využívanie internetu a technologických a digitálnych zariadení zmenili sociálne správanie a vzťahy, najmä medzi mladšími vrstvami spoločnosti;

M.  keďže cieľ, že do roku 2025 by mali mať všetky školy v EÚ prístup k internetovému pripojeniu s rýchlosťou sťahovania a odosielania dát 1 gigabit za sekundu, ešte nebol dosiahnutý;

N.  keďže nadmerné používanie technologických a digitálnych zariadení ako počítače a tablety môže spôsobiť problémy týkajúce sa zdravia a kvality života vrátane nedostatku spánku, sedavého spôsobu života a závislosti;

O.  keďže v stratégiách digitálneho vzdelávania sa musia zohľadňovať aj výskumy o škodlivých účinkoch, ktoré môže mať skoré používanie digitálnych technológií na vývoj mozgu u malých detí;

P.  keďže digitálne technológie by mali byť neoddeliteľnou súčasťou vekovo primeraného prístupu k vzdelávaniu, ktorý je zameraný na študujúcich, a môžu ponúknuť nové a inovatívne prístupy k výučbe a vzdelávaniu; keďže je nevyhnutné udržiavať osobný kontakt medzi študentmi a učiteľmi a uprednostňovať blaho a zdravý vývoj detí a dospelých študujúcich;

Q.  keďže technológie by sa mali lepšie využívať na podporu nových pedagogických prístupov, ktoré sa zameriavajú na žiakov ako na aktívnych účastníkov, prostredníctvom nástrojov na učenie sa pomocou objavovania a kolaboratívnych pracovných priestorov;

R.  keďže základné vzdelávanie v oblasti kybernetickej hygieny, kybernetickej bezpečnosti, ochrany údajov a mediálnej gramotnosti musí byť prispôsobené veku a vývoju s cieľom pomôcť deťom stať sa kriticky zmýšľajúcimi študentmi, aktívnymi občanmi, používateľmi internetu a tvorcami demokratickej digitálnej spoločnosti, prijímať informované rozhodnutia, uvedomovať si riziká spojené s internetom a byť schopný im čeliť, napríklad dezinformácii online, obťažovaniu a porušovaniu ochrany osobných údajov; keďže programy výučby v oblasti kybernetickej bezpečnosti by mali byť zaradené do učebných osnov akademického vzdelávania a odbornej prípravy;

S.  keďže kvalitné inovatívne digitálne učenie môže byť pútavejšie a interaktívnejšie, a tak dopĺňať prednáškové metódy výučby a poskytnúť platformy pre spoluprácu a tvorbu znalostí;

T.  keďže sme svedkami nárastu komerčného využívania vzdelávania veľkými digitálnymi spoločnosťami, ktoré sa snažia ovplyvniť vyučovacie postupy tým, že zavádzajú nové zariadenia, softvér a vzdelávacie zdroje alebo poskytujú odbornú prípravu pre učiteľov;

U.  keďže na lepšie využitie potenciálu technológií je potrebné, aby členské štáty uplatňovali účinné stratégie na rozvíjanie kapacít učiteľov a tvorcovia politík sa lepšie zasadzovali o vybudovanie podpory pre tento program;

V.  keďže verejné knižnice sa podieľajú na spoločnom úsilí oboznámiť občanov s digitálnymi zručnosťami tým, že poskytujú verejne prístupné služby digitálnej podpory v spoločenskom a nápomocnom prostredí;

W.  keďže dospelí, ktorí nepracujú alebo sú na pracovných pozíciách, ktoré si nevyžadujú digitálne zručnosti, začnú rýchlo zaostávať za svojimi digitálne zdatnejšími rovesníkmi, čím sa zužujú ich pracovné vyhliadky a prehlbujú sociálne a ekonomické rozdiely;

X.  keďže postupná digitalizácia práce vyústi do zániku mnohých povolaní a do zvýšenej nezamestnanosti; keďže nové povolania, ktoré sa objavia spolu s digitalizáciou, môžu nahradiť niektoré stratené pracovné miesta;

Y.  keďže digitálne technológie môžu uľahčiť prístup k vedomostiam a vzdelávaniu a ich využívanie umožňuje, aby boli všetky vzdelávacie zariadenia na rôznych úrovniach ľahko dostupné a inkluzívne;

Z.  keďže bez náležitých a cielených politických opatrení budú staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím pravdepodobne najviac zasiahnuté digitálnou transformáciou;

AA.  keďže ženy tvoria len 20 % odborníkov v oblasti vedy, iba 27 % absolventov inžinierskych odborov(15) a len 20 % absolventov počítačových vied(16); keďže podiel mužov pracujúcich v digitálnom sektore je 3,1-násobne vyšší ako podiel žien; keďže len 19 % pracovníkov v oblasti IKT má ako vedúceho ženu, a to v porovnaní s 45 % pracujúcich v iných odvetviach;

AB.  keďže pracovníkom, ktorí už majú vysokú kvalifikáciu, sa zvyčajne otvára oveľa viac príležitostí na celoživotné vzdelávanie(17);

AC.  keďže trvalé monitorovanie a posudzovanie ovládania digitálnych zručností v organizáciách aj medzi jednotlivcami je predpokladom pre účinné vykonávanie politiky;

AD.  keďže zvládnutie základných prierezových zručností ako počítanie, kritické myslenie a sociálne komunikačné zručnosti sú základným predpokladom pre nadobudnutie digitálnych zručností a kompetencií;

1.  zdôrazňuje, že nadobúdanie digitálnych zručností si vyžaduje ucelený prístup celoživotného vzdelávania opierajúci sa o formálne, neformálne a informálne vzdelávacie prostredie, s politickou podporou a cielenými intervenciami zodpovedajúcimi potrebám rôznych vekových skupín a žiakov;

2.  zdôrazňuje potenciál digitálnych technológií podporovať posun smerom k pedagogickým prístupom, ktoré sú viac zamerané na žiaka, ak sú plánovane a zmysluplne zahrnuté do vzdelávacieho procesu; domnieva sa, že žiaci musia byť vedení k inovačným postupom vytvárania znalostí zdola nahor na to, aby prebehla skutočná transformácia vzdelávania;

3.  zdôrazňuje, že je potrebná transformácia systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach, aby sa v plnej miere využili príležitosti, ktoré ponúkajú informačné a komunikačné technológie a médiá, a aby sa rozvíjali zručnosti a kompetencie potrebné na splnenie požiadaviek spoločnosti a trhu práce budúcnosti; opakuje, že takáto transformácia musí naďalej zaručovať právo na osobné naplnenie, nájsť správnu rovnováhu medzi príslušnými digitálnymi zručnosťami a životnými zručnosťami a podporovať individuálnu odolnosť, kritické myslenie a inovačný potenciál;

4.  domnieva sa, že vzdelávacie inštitúcie si nemôžu dovoliť zanedbať všestranné vzdelávanie svojich študentov zahŕňajúce zdokonaľovanie a rozvoj kritického a holistického rozhľadu, ktorý im umožní uplatniť sa ako aktívni občania; chápe, že kritické myslenie sa nedá posilniť iba výučbou digitálnych zručností a že je potrebné aj komplexné vzdelávanie;

5.  zdôrazňuje, že aj keď je nevyhnutné prehlbovať základné a pokročilé digitálne zručnosti žiakov, napriek tomu by sa mali rozvíjať tradičné a humanitné vedomosti;

6.  pripomína, že ako Komisia konštatuje vo svojom akčnom pláne digitálneho vzdelávania z januára 2018, nevyhnutné prispôsobenie sa vzdelávacích inštitúcií novým technológiám a pedagogickým prístupom by sa nemalo vnímať ako cieľ sám o sebe, ale ako nástroj na zlepšenie kvality a inkluzívnosti vzdelávania;

7.  zdôrazňuje, že síce uznáva potrebu ďalších digitálnych zručností, ale vplyv digitálnych technológií na vzdelávanie sa v súčasnosti nedá ľahko posúdiť, čo znamená, že je nevyhnutné zohľadniť neurologický výskum účinkov digitálnej technológie na vývoj mozgu; požaduje preto investície do nezaujatého interdisciplinárneho výskumu o rôznych vplyvoch digitálnych technológií na vzdelávanie prostredníctvom prepojenia vied o vzdelávaní, pedagogiky, psychológie, sociológie, neurológie a informatiky s cieľom čo najlepšie porozumieť tomu, ako reaguje myseľ detí a dospelých na digitálne prostredie, maximalizovaním výhod používania digitálnych technológií vo vzdelávaní a minimalizovaním rizík; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať zodpovedné využívanie digitálnych nástrojov, ktoré chráni fyziologický, neurozmyslový a behaviorálny rozvoj vzdelávajúcich sa osôb, najmä v detstve, a vytvára správnu rovnováhu pri každodennom používaní technologických a digitálnych zariadení vo vzdelávacích inštitúciách aj v súkromnom živote;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj keď je používanie on-line a mobilných aplikácií a nových technológií ako internet vecí rozšírenejšie než kedykoľvek predtým, občania, najmä maloletí, často nepoznajú riziká spojené s používaním internetu a nástrojov IKT, napríklad porušovanie ochrany osobných údajov, všadeprítomné sledovanie koncových používateľov a počítačovú kriminalitu; vyzýva preto členské štáty, aby v školských osnovách venovali náležité postavenie ochrane osobných údajov a základnej počítačovej hygiene;

9.  vyzýva členské štáty, Komisiu a vzdelávacie inštitúcie, aby zlepšili on-line bezpečnosť detí a aby riešili problémy spojené s kybernetickým šikanovaním, vystavením škodlivému a rušivému obsahu a inými hrozbami súvisiacimi s kybernetickou bezpečnosťou tým, že budú vyvíjať a uplatňovať programy prevencie a kampane na zvyšovanie povedomia; nabáda členské štáty, aby naďalej podporovali kampaň „#SafeInternet4EU“;

10.  zdôrazňuje, že na to, aby sa dosiahli lepšie vzdelanostné skúsenosti a výsledky vzdelávania, je potrebné prispôsobiť digitálne nástroje potrebám študentov a že týmto spôsobom sa študenti môžu stať aktívnymi občanmi, a nie len pasívnymi konzumentmi technológií;

11.  vyjadruje poľutovanie, že napriek potenciálu digitalizácie z hľadiska stimulácie a podpory rôznych personalizovaných metód učenia je vplyv digitálnych technológií na samotné vzdelávanie obmedzený; vyjadruje svoje znepokojenie najmä nad tým, že investície do IKT na školách a v centrách odborného vzdelávania zatiaľ nepriniesli želanú transformáciu vzdelávacích postupov; pripomína, že školy a iné vzdelávacie prostredia musia podporovať všetkých študentov a vzdelávajúce sa osoby a reagovať na ich osobitné potreby vytvorením vhodných a účinných opatrení na podporu digitálnych zručností, najmä u študentov so zdravotným postihnutím, menšinových skupín, komunít migrantov, osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou, dlhodobo nezamestnaných a starších ľudí; domnieva sa, že takúto podporu možno uľahčiť využívaním nových technológií;

12.  konštatuje rastúce rozdiely medzi účasťou žien a mužov v digitálnej oblasti vo vzdelávaní, v kariére a podnikaní; zdôrazňuje, že v rámci propagácie práce v oblasti IKT je rozhodujúce zaujať rodovo vyvážený prístup a že by sa mal podporovať väčší počet študentiek a žien pri voľbe kariéry v oblasti digitálnych technológií; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť digitálnu gramotnosť a účasť žien a dievčat na vzdelávaní a odbornej príprave v oblasti IKT; nabáda členské štáty, aby v počiatočných etapách školskej dochádzky zaviedli vekovo primerané vzdelávanie v oblasti IKT s osobitným zameraním na opatrenia, ktorých cieľom je prekonanie digitálnych rodových rozdielov, a poskytli dievčatám alternatívne možnosti prístupu k témam STEAM, keďže rodové stereotypy týkajúce sa týchto predmetov a nedostatok ženských vzorov sú skôr prekážkou brániacou dievčatám v prístupe; domnieva sa, že zdokonalená stratégia Women in Digital (Ženy v digitálnom svete) spolu s nadchádzajúcim akčným plánom Komisie na zníženie rodových rozdielov v oblasti technológií by mohli pomôcť zvýšiť úsilie v tejto oblasti;

13.  zdôrazňuje, že nedostatočné digitálne vybavenie a pripojenie na školách v členských štátoch ide na úkor vzdelávania študentov v oblasti digitálnych zručností a dostupnosti digitálnych vyučovacích nástrojov; vyzýva členské štáty, aby vynaložili podstatné verejné investície na poskytnutie vysokokapacitného širokopásmového pripojenia všetkým školám a využili na tento účel existujúce programy EÚ, najmä Nástroj na prepájanie Európy, ktorý môže podporiť fyzickú infraštruktúru vysokokapacitných širokopásmových sietí, a systém poukážok WiFi4EU; zdôrazňuje, že úsilie v oblasti prepojenosti a financovanie by sa mali zameriavať najmä na vidiecke a znevýhodnené oblasti a najvzdialenejšie a horské regióny;

14.  poukazuje na to, že na zvládnutie tohto neľahkého prechodu na digitalizovanejšie učebné prostredie potrebujú vzdelávacie a školiace ustanovizne pomoc Únie a členských štátov a tiež úzku spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami, priemyslom, miestnymi a regionálnymi orgánmi, spoločenstvami a občianskou spoločnosťou s cieľom rozvinúť ich vzdelávanie v oblasti IKT a médií v súlade s ich osobitým pedagogickým prístupom; zdôrazňuje v tomto zmysle potrebu celoškolského a interdisciplinárneho prístupu k digitálnym zmenám vo vzdelávaní;

15.  zdôrazňuje, že učitelia a školitelia by mali byť v centre digitálnej transformácie, a preto oni sami potrebujú náležitú úvodnú prípravu a sústavné zaškoľovanie, ktoré musí zahŕňať moduly týkajúce sa vyučovacích postupov v závislosti od veku a vývoja; zastáva názor, že takéto zaškolenie je časovo náročné a nemalo by byť len dodatočnou úlohou nad rámec ich každodenných činností; poukazuje na to, že výučba digitálnych zručností si v porovnaní s ďalšími základnými zručnosťami, ako je matematická a čitateľská gramotnosť, v oveľa väčšej miere vyžaduje, aby si učitelia neustále obnovovali vedomosti a zručnosti; trvá teda na tom, že učitelia potrebujú vhodný, flexibilný a vysokokvalitný ďalší profesijný rozvoj, ktorý zodpovedá ich potrebám; v tejto súvislosti pozitívne hodnotí používanie európskej on-line platformy na rozširovanie možností profesionálneho rastu a na podporu výmeny najlepších postupov;

16.  konštatuje, že osoby poverené vzdelávaním majú väčšiu zodpovednosť v dôsledku intenzívnejšieho používania digitálnych aplikácií pri školskej práci; nazdáva sa, že aj ony musia byť súčasťou procesu učenia sa a používania technológií, pretože keď nemajú potrebné digitálne zručnosti, budú mať väčšie ťažkosti zapojiť svojich študentov do vzdelávacieho procesu, a to môže vyústiť do väčšieho sociálneho vylúčenia;

17.  podporuje a povzbudzuje zavádzanie opatrení týkajúcich sa digitalizácie administratívnych postupov v školách, aby sa ešte viac znížilo administratívne zaťaženie na všetkých úrovniach;

18.  nabáda členské štáty, aby podporovali a financovali regionálne a miestne iniciatívy za kvalitné vyučovacie postupy zamerané na podporu inovácie;

19.  zdôrazňuje význam samostatnosti škôl pre dosiahnutie inovácií vo vzdelávaní;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ponúkli primerané usmernenia k právnemu uplatňovaniu výnimiek z autorského práva vo vzdelávacej oblasti a priamy prístup k licenciám verejným, neziskovým organizáciám v rámci formálneho a neformálneho vzdelávania; zastáva názor, že učitelia a žiaci potrebujú bezpečnosť pri používaní digitálne dostupných zdrojov, pri odovzdávaní a získavaní zručností; v tejto súvislosti odporúča, aby Komisia poskytla na tento účel usmernenie pre vzdelávacie inštitúcie, pedagógov a študentov;

21.  poukazuje na to, že nedostatok digitálnych nástrojov pre mobilných študentov môže zhoršiť kvalitu vzdelávacích skúseností v Európe; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojich programoch Európska študentská elektronická karta a Erasmus bez pilotných iniciatív s cieľom uviesť ich do činnosti v rámci nasledujúceho viacročného programovacieho obdobia; vyzýva členské štáty, aby zodpovedne a efektívne využívali finančnú podporu Únie a propagovali možnosti financovania v radoch širokej verejnosti a vo vzdelávacích inštitúciách s cieľom umožniť všetkým ľuďom prístup k digitálnemu vzdelávaciemu obsahu, nástrojom a riešeniam;

22.  poukazuje na to, že v súlade s prístupom celoživotného vzdelávania nevyhnutným pre rozvoj digitálnych zručností by vlády v spolupráci so zainteresovanými stranami, napríklad podnikmi a organizáciami občianskej spoločnosti, a prostredníctvom formálneho aj neformálneho rámca mali zabezpečiť udržateľnú digitálnu transformáciu tak, aby sa na nikoho nezabudlo;

23.  zdôrazňuje, že inkluzívnosť a inovácie by mali byť hlavné zásady vzdelávania a odbornej prípravy v digitálnom veku; domnieva sa, že digitálne technológie by nemali posilňovať existujúce nerovnosti, ale by sa namiesto toho využívať na preklenutie digitálnej priepasti medzi študentmi z rôznych sociálno-ekonomických prostredí a regiónov EÚ; zdôrazňuje, že prístup so zameraním na začlenenie musí naplno využiť potenciál zdrojov, ktoré vytvárajú nové digitálne technológie, vrátane personalizovaného vzdelávania a partnerstiev medzi vzdelávacími inštitúciami, a tým umožniť prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave pre ľudí zo znevýhodnených skupín a ľudí s obmedzenými príležitosťami a podporiť integráciu migrantov a utečencov;

24.  zdôrazňuje, že presadzovanie digitálneho prístupu k vzdelávaniu nemusí nutne znamenať rovnaký prístup k možnostiam vzdelávania a že aj keď sú technológie čoraz dostupnejšie, získavanie základných digitálnych zručností zostáva naďalej prekážkou a digitálna priepasť pretrváva; poukazuje na to, že z údajov Eurostatu vyplýva, že digitálnu priepasť sa nedarí preklenúť a že 44 %ľudí v Európskej únii nemá základné digitálne zručnosti(18);

25.  poukazuje na to, že komplexné digitálne zručnosti potrebné na efektívne využívanie IKT závisia od získania základných zručností a že nie každý je na rovnakej úrovni s tým, že najväčšie rozdiely sú stále na základnej úrovni a týkajú sa najmä znevýhodnených skupín obyvateľstva a veľkého počtu dospelých a že vzdelanejší ľudia používajú internet na to, aby získali nové zručnosti a vytvorili nové príležitosti, s trikrát vyššou pravdepodobnosťou ako ľudia s nižšou úrovňou vzdelania(19) a že riskujeme, že sa technológie stanú vzdelávacím nástrojom pre vyvolených, a nie príležitosťou pre všetkých;

26.  zdôrazňuje potrebu zmeny v inštitucionálnych a pedagogických postupoch škôl a iných vzdelávacích prostredí vrátane neformálnych vzdelávacích prostredí s cieľom spraviť ich spravodlivými tým, že sa všetkým poskytnú značne diverzifikované a hĺbkové podporné štruktúry, najmä osobám zo skupín, ktoré sú ohrozené sociálnym vylúčením, napríklad nezamestnaným osobám, migrantom, nízkokvalifikovaným osobám, osobám so zdravotným postihnutím a starším osobám;

27.  odporúča, aby členské štáty rozvíjali programy digitálnej gramotnosti v menšinových a regionálnych jazykoch Európy a aby do osnov škôl, univerzít a odborných škôl zaviedli odbornú prípravu a nástroje v oblasti jazykových technológií; znova zdôrazňuje skutočnosť, že gramotnosť je naďalej dôležitým faktorom a absolútnym predpokladom pre pokrok v digitálnej integrácii komunít;

28.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali vzdelávacím inštitúciám poskytnúť podporu, ktorú potrebujú, aby zlepšili digitalizáciu jazykov v EÚ; odporúča, aby školy v celej EÚ používali digitálne technológie, aby sa zvýšilo využívanie cezhraničných vzdelávacích výmen prostredníctvom videokonferencií a virtuálnych tried; zdôrazňuje, že školy v celej EÚ by mohli mať prospech z cezhraničného prístupu k digitálnemu obsahu;

29.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu knižníc v poskytovaní digitálnych služieb občanom a sprístupnenia elektronického vzdelávania, on-line služieb v bezpečnom prostredí otvorenom pre všetkých; odporúča preto, aby bolo toto úsilie náležite financované európskymi, vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi systémami, ktoré by sa vzájomne dopĺňali, a aby sa knižniciam dostalo širšie uznanie za svoju kľúčovú úlohu v rozvoji mediálnej gramotnosti;

30.  žiada posun smerom k neformálnejšiemu vzdelávaniu a možnostiam odbornej prípravy na pracovisku a trvá na tom, že sú potrebné kvalitné a inkluzívne systémy vzdelávania a odbornej prípravy ktoré budú mať dostatočné zdroje; domnieva sa, že príležitosti na rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností sú nevyhnutné, pričom sa do programov odbornej prípravy na pracovisku a do osobitných riešení v oblasti odbornej prípravy pre ľudí pracujúcich v malých a stredných podnikoch začlenia relevantné digitálne zručnosti; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť prepojenia medzi vzdelávaním a zamestnaním a úlohu celoživotnej profesijnej orientácie a kariérneho poradenstva pri podpore prístupu k vhodnej, flexibilnej a vysokokvalitnej odbornej príprave a kariérnemu postupu;

31.  zdôrazňuje, že stáže v digitálnej oblasti môžu študentom a mladým dospelým pomôcť získať praktické digitálne zručnosti na pracovisku; v tejto súvislosti víta nový pilotný projekt stáží Digitálna príležitosť v rámci programov Erasmus+ a Horizont 2020; vyzýva v tomto smere na nový impulz v rámci nových programov viacročného finančného rámca (VFR);

32.  odporúča, aby členské štáty v úzkej spolupráci s miestnymi spoločenstvami a poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy dali dospelým s obmedzenými digitálnymi zručnosťami prístup k cestám zvyšovania úrovne zručností, ktoré im poskytnú príležitosť získať minimálnu úroveň digitálnych zručností;

33.  vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s podnikmi, miestnymi a regionálnymi spoločenstvami, centrami vzdelávania a odbornej prípravy a príslušnými zástupcami občianskej spoločnosti podnikli potrebné kroky a identifikovali existujúce nedostatky v oblasti zručností, rozšírili digitálnu a internetovú gramotnosť, pozdvihli mediálnu gramotnosť, najmä medzi maloletými osobami, a nastolili vysokú úroveň digitálnej prepojenosti a inklúzie;

34.  víta účasť podnikov na zakladaní a financovaní škôl;

35.  víta vytváranie strategických partnerstiev medzi akademickými a výskumnými inštitúciami a verejnými a súkromnými partnermi ako súčasť kľúčového opatrenia 2 programu Erasmus+ s cieľom zriadiť centrá excelentnosti a podporiť rozvoj začínajúcich podnikov v oblasti technológií;

36.  pripomína, že riadne posúdenie a monitorovanie digitálnych zručností má zásadný význam pre dosiahnutie pokroku; víta rozvoj nástrojov na úrovni EÚ pre organizácie (napr. rámec digitálnych kompetencií a rámec kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie) a jednotlivcov (napr. SELFIE); trvá však na tom, že účinné metódy posudzovania digitálnych zručností musia byť dynamické, flexibilné, neustále sa musia aktualizovať, prispôsobovať potrebám študujúcich a taktiež musia byť v celej Únii zavádzané v oveľa širšom meradle na vnútroštátnej, regionálnej aj miestnej úrovni;

37.  vyzýva členské štáty, aby pracovali s Komisiou na tom, aby bol nástroj sebahodnotenia SELFIE dostupný v regionálnych a menšinových jazykoch členských štátov;

38.  víta skutočnosť, že Únia čoraz viac zameriava svoje politické úsilie na digitálne zručnosti a vzdelávanie, čoho dôkazom je najmä akčný plán digitálneho vzdelávania, ktorý nadväzuje na množstvo úspešných menších politických iniciatív, napríklad Európsky týždeň programovania a koalíciu pre digitálne zručnosti a pracovné miesta a sofijskú výzvu na činnosť v oblasti digitálnych zručností a vzdelávania; zastáva názor, že výučba programovania by mala byť súčasťou širšej, lepšie štruktúrovanej výučby informačných technológií, kritického a výpočtového myslenia;

39.  konštatuje však, že tieto iniciatívy Únie často vychádzajú z rôznych generálnych riaditeľstiev Komisie, čo bráni koordinovanému prístupu k politike v oblasti digitálnych zručností;

40.  podporuje vyčlenenie vyššieho objemu financií pre digitálne zručnosti v ďalšej generácii programov VFR; trvá na tom, že Komisia musí podporovať synergie programov a zabezpečiť koordináciu medzi týmito programami vrátane programov Erasmus+, Horizont Európa, InvestEU a Digitálna Európa, a tak zmaximalizovať účinnosť financovania vysoko kvalitného rozvoja digitálnych zručností a zabezpečiť trvalé výsledky pre žiakov všetkých vekových kategórií a zo všetkých prostredí; zdôrazňuje ďalej potrebu vyčleniť finančné prostriedky z týchto programov a európskych štrukturálnych a investičných fondov na digitalizáciu knižníc, archívov a múzeí, aby sa zvýšilo a zlepšilo ich využívanie vo vzdelávaní a v kultúre;

41.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Únia rozvíjala kapacity v oblastiach ako umelá inteligencia, veľké dáta, softvérové inžinierstvo, kvantová informatika a navrhovanie webových stránok; v tejto súvislosti víta časť programu Digitálna Európa venovanú digitálnym zručnostiam;

42.  podporuje väčšiu synergiu medzi členskými štátmi a širším svetom v oblasti internetového vzdelávania a aktívneho elektronického občianstva prostredníctvom rôznych mechanizmov a programov vonkajšej činnosti vrátane programu Erasmus Mundus;

43.  zdôrazňuje, že otvorené údaje a kolaboratívne digitálne technologické nástroje a metódy môžu umožniť inovácie vo vzdelávaní a ďalej rozvíjať otvorenú vedu, čím prispejú k prosperite a podnikateľskému duchu európskeho hospodárstva; navyše pripomína, že zbieranie údajov o digitalizácii vo vzdelávacích inštitúciách a v inštitúciách odbornej prípravy a o používaní digitálnych technológií vo vzdelávaní je nevyhnutným vstupom pre tvorbu politiky; odporúča preto, aby Komisia a členské štáty zbierali údaje o stupni prepojenia inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy a opatreniach na vydávanie digitálne certifikovaných kvalifikácií a potvrdzovanie digitálne nadobudnutých zručností, čo je cieľom akčného plánu digitálneho vzdelávania;

44.  s poľutovaním konštatuje, že na úrovni EÚ nebola vypracovaná žiadna zastrešujúca stratégia pre digitálne zručnosti, hoci dôsledky digitálnej transformácie pre vnútorný trh EÚ sú jasné; je presvedčený, že rozdiely medzi členskými štátmi poukazujú na potrebu takejto stratégie;

45.  zdôrazňuje, že by sa mali vypracovať odporúčania týkajúce sa minimálnej úrovne digitálnych kompetencií, ktorú by študenti mali získať počas štúdia; žiada preto, aby sa v členských štátoch zaviedol osobitný modul IKT, ktorý by bol založený napríklad na module IKT PISA, a aby učitelia boli zapojení do jeho tvorby a vykonávania; zdôrazňuje, že modul IKT by mal byť navrhnutý tak, aby zabezpečil, že vzdelávacie zariadenia v členských štátoch sa budú usilovať o rovnakú úroveň digitálnej kompetencie, a to skôr prostredníctvom priebežného hodnotenia než prostredníctvom prístupu založenom na testovaní, a aby sa všetky problémy rýchlo špecifikovali; nabáda členské štáty, aby si vymieňali skúsenosti a najlepšie postupy, pokiaľ ide o pedagogické inovácie;

46.  je presvedčený, že akčný plán digitálneho vzdelávania by sa mal vnímať ako prvý krok k plnohodnotnej stratégii EÚ pre digitálne vzdelávanie a zručnosti založenej na prístupe celoživotného vzdelávania, ktorá môže poskytnúť koordinovanejší politický rámec a zároveň sa prispôsobovať meniacej sa realite; vyzýva preto Komisiu, aby kriticky zhodnotila 11 opatrení tohto plánu vrátane zabezpečenia sociálneho začlenenia s cieľom pripraviť sa na hodnotenie v polovici trvania v roku 2020; pripomína, že náležité hodnotenie by mala sprevádzať ochota zamerať sa len na najúspešnejšie opatrenia, upustiť od opatrení, ktoré neprinášajú výsledky, a podľa potreby pripraviť nové opatrenia; zdôrazňuje, že evidentným nedostatkom plánu je aktuálne skutočnosť, že sa nezameriava na rozvíjanie digitálnych zručností prostredníctvom spolupráce s poskytovateľmi neformálneho vzdelávania a v ťažšie osloviteľnom segmente dospelej populácie;

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 112, 2.5.2018, s. 42.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2018)0247.
(3) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 135.
(4) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 44.
(5) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 182.
(6) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 76.
(7) Ú. v. EÚ C 443, 22.12.2017, s. 31.
(8) Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ C 189, 15.6.2017, s. 15.
(10) Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.
(12) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ C 164, 8.5.2018, s. 24.
(14) http://eskills-scale.eu/fileadmin/eskills_scale/all_final_deliverables/scale_digitalisation_report.pdf
(15) Európska komisia, Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2017.
(16) Európska komisia, Ženy v digitálnom veku, Luxemburg, 2018.
(17) Európska komisia, Spoločná správa o zamestnanosti 2018.
(18) Eurostat, 2016.
(19) Pracovný dokument útvarov Komisie z 9. októbra 2008 s názvom Využívanie IKT na podporu inovácií a celoživotného vzdelávania pre všetkých – Správa o pokroku (SEC(2008)2629).


Fond pre azyl, migráciu a integráciu: opätovné viazanie zostávajúcich súm ***I
PDF 132kWORD 43k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014, pokiaľ ide o opätovné viazanie zostávajúcich súm viazaných na podporu vykonávania rozhodnutí Rady (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601 alebo ich pridelenie na iné opatrenia v rámci národných programov (COM(2018)0719 – C8-0448/2018 – 2018/0371(COD))
P8_TA(2018)0486A8-0370/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0719),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 78 ods. 2 a článok 79 ods. 2 a 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0448/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 30. novembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0370/2018),

A.  keďže z naliehavých dôvodov je možné hlasovať pred uplynutím lehoty ôsmich týždňov stanovenej v článku 6 Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(1);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. decembra 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014, pokiaľ ide o opätovné viazanie zostávajúcich súm viazaných na podporu vykonávania rozhodnutí Rady (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601 alebo pridelenie týchto súm na iné akcie v rámci národných programov

P8_TC1-COD(2018)0371


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2018/2000.)

(1) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 29. novembra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0468).


Zriadenie programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) ***I
PDF 307kWORD 117k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 11. decembra 2018 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1293/2013 (COM(2018)0385 - C8-0249/2018 – 2018/0209(COD))(1)
P8_TA(2018)0487A8-0397/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
(2)  Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE), stanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/20136 na obdobie 2014 až 2020, je posledný zo série programov EÚ za ostatných 25 rokov, ktoré podporujú vykonávanie právnych predpisov a politických priorít v oblasti životného prostredia a klímy. V nedávnom hodnotení v polovici obdobia7 program získal pozitívne hodnotenie, podľa ktorého smeruje k účinnosti, efektívnosti a relevantnosti. V programe LIFE 2014 – 2020 by sa teda malo pokračovať s určitými obmenami, ako vyplýva z hodnotenia programu v polovici obdobia a z následných hodnotení. V súlade s uvedeným by sa Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) (ďalej len „program LIFE“) mal stanoviť aj na obdobie so začiatkom v roku 2021.
(2)  Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE), stanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/20136 na obdobie 2014 až 2020, je posledný zo série programov EÚ za ostatných 25 rokov, ktoré podporujú vykonávanie právnych predpisov a politických priorít v oblasti životného prostredia a klímy. V nedávnom hodnotení v polovici obdobia program7 získal pozitívne hodnotenie, podľa ktorého sú v ňom vo všeobecnosti veľmi efektívne vynakladané náklady a smeruje k účinnosti, efektívnosti a relevantnosti. V programe LIFE 2014 – 2020 by sa teda malo pokračovať s určitými obmenami, ako vyplýva z hodnotenia programu v polovici obdobia a z následných hodnotení. V súlade s uvedeným by sa Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) (ďalej len „program LIFE“) mal stanoviť aj na obdobie so začiatkom v roku 2021.
_________________
_________________
6 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 185).
6 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 185).
7 Správa o hodnotení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) v polovici obdobia (SWD(2017)0355).
7 Správa o hodnotení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) v polovici obdobia (SWD(2017)0355).
Pozmeňujúci návrh 102
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
(3)  V nadväznosti na dosiahnuté ciele Únie stanovené právnymi predpismi, politikou, plánmi a medzinárodnými záväzkami v oblasti životného prostredia, klímy a čistej energie by program LIFE mal prispieť k prechodu na čisté, obehové, energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo odolné proti zmene klímy, k ochrane a zlepšeniu kvality životného prostredia a k zastaveniu a odvráteniu straty biodiverzity buď priamymi zásahmi, alebo podporou začlenenia uvedených cieľov do iných politík.
(3)  V nadväznosti na dosiahnuté ciele Únie stanovené právnymi predpismi, politikou, plánmi a medzinárodnými záväzkami v oblasti životného prostredia, klímy a čistej energie by program LIFE mal prispieť k spravodlivému prechodu na čisté, obehové a energeticky efektívne hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií uhlíka odolné proti zmene klímy, k ochrane a zlepšeniu životného prostredia a zdravia, k zastaveniu a odvráteniu straty biodiverzity, okrem iného podporou sústavy Natura 2000, účinným riadením a bojom proti degradácii ekosystémov, a to buď priamymi zásahmi, alebo podporou začlenenia uvedených cieľov do iných politík. Spravodlivý prechod by sa mal dosiahnuť na základe konzultácií a dialógu so sociálnymi partnermi a príslušnými regiónmi a spoločenstvami. Tieto strany by sa mali zároveň čo najviac zahrnúť do vývoja a realizácie projektov.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  Únia sa zaviazala poskytnúť ucelenú reakciu na ciele udržateľného rozvoja vytýčené v Agende Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj do roku 2030, v rámci ktorých sa zdôrazňuje vnútorné prepojenie medzi riadením prírodných zdrojov s cieľom zabezpečiť ich dlhodobú dostupnosť, ekosystémovými službami, ich súvisom so zdravím ľudí a udržateľným a sociálne inkluzívnym hospodárskym rastom. V tomto duchu by mal program LIFE výrazne prispieť k hospodárskemu rozvoju, ako aj k sociálnej súdržnosti.
(4)  Únia sa zaviazala poskytnúť ucelenú reakciu na ciele udržateľného rozvoja vytýčené v Agende Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj do roku 2030, v rámci ktorých sa zdôrazňuje vnútorné prepojenie medzi riadením prírodných zdrojov s cieľom zabezpečiť ich dlhodobú dostupnosť, ekosystémovými službami, ich súvisom so zdravím ľudí a udržateľným a sociálne inkluzívnym hospodárskym rastom. V tomto duchu by mal program zohľadňovať zásady solidarity a zodpovednosti a výrazne prispieť k hospodárskemu rozvoju, ako aj k sociálnej súdržnosti.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)  V záujme presadzovania trvalo udržateľného rozvoja by sa environmentálne požiadavky a požiadavky v oblasti ochrany klímy mali začleniť do vymedzovania a vykonávania všetkých politík a aktivít Únie. Mala by sa preto podporovať súčinnosť a doplnkovosť s inými programami Únie v oblasti financovania, a to aj uľahčením financovania aktivít, ktoré dopĺňajú strategické integrované projekty a strategické projekty v oblasti ochrany prírody a podporujú využívanie a opakovanie riešení vytvorených v rámci programu LIFE. V záujme zamedzenia dvojitého financovania je nevyhnutná koordinácia. Komisia a členské štáty by mali prijímať opatrenia s cieľom predchádzať tomu, aby v dôsledku požiadaviek týkajúcich sa predkladania správ v rámci jednotlivých finančných nástrojov dochádzalo v prípade príjemcov projektov k prekrývaniu a dodatočnej administratívnej záťaži.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
(5)  Program by mal prispieť k udržateľnému rozvoju a k plneniu cieľov právnych predpisov, stratégií, plánov a medzinárodných záväzkov Únie v oblasti životného prostredia, klímy, ako aj relevantných právnych predpisov, stratégií, plánov a medzinárodných záväzkov Únie v oblasti čistej energie, predovšetkým Agendy Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj do roku 20308, Dohovoru o biologickej diverzite9 a Parížskej dohody prijatej v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy10 (ďalej len „Parížska dohoda o zmene klímy“).
(5)  Program by mal prispieť k udržateľnému rozvoju a k plneniu cieľov právnych predpisov, stratégií, plánov a medzinárodných záväzkov Únie v oblasti životného prostredia, klímy, ako aj relevantných právnych predpisov, stratégií, plánov a medzinárodných záväzkov Únie v oblasti čistej energie, predovšetkým Agendy Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj do roku 20308, Dohovoru o biologickej diverzite9 a Parížskej dohody prijatej v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy10 (ďalej len „Parížska dohoda o zmene klímy“), dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“), Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, Bazilejského dohovoru OSN o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní, Rotterdamského dohovoru OSN o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení pre vybrané nebezpečné chemikálie a pesticídy v medzinárodnom obchode a Štokholmského dohovoru OSN o perzistentných organických látkach.
_________________
_________________
8 Agenda 2030, rezolúcia VZ OSN z 25. septembra 2015.
8 Agenda 2030, rezolúcia VZ OSN z 25. septembra 2015.
9 93/626/EHS: Rozhodnutie Rady z 25. októbra 1993 o uzavretí Dohovoru o biologickej diverzite (Ú. v. ES L 309, 13.12.1993, s. 1).
9 93/626/EHS: Rozhodnutie Rady z 25. októbra 1993 o uzavretí Dohovoru o biologickej diverzite (Ú. v. ES L 309, 13.12.1993, s. 1).
10 Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4.
10 Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4.
Pozmeňujúce návrhy 6 a 101
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Na splnenie ústredných cieľov je obzvlášť dôležité vykonávanie balíka predpisov o obehovom hospodárstve10, rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 203012, 13, 14, právnych predpisov Únie v oblasti ochrany prírody15, ako aj príslušných politík16, 17, 18, 19, 20.
(6)  Na splnenie ústredných cieľov je obzvlášť dôležité vykonávanie balíka predpisov o obehovom hospodárstve10, rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 203012, 13, 14, acquis Únie v oblasti ochrany prírody14a, 14b, 15, ako aj príslušných politík16, 17, 18, 19, 20,20a , ako je vykonávanie20b všeobecných akčných programov pre životné prostredie a politiku v oblasti klímy v súlade s článkom 192 ods. 3 ZFEÚ, ako je 7. environmentálny akčný program20c.
_________________
_________________
11 COM(2015)0614, 2.12.2015.
11 COM(2015)0614, 2.12.2015.
12 Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, COM(2014)0015, 22.1.2014.
12 Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, COM(2014)0015, 22.1.2014.
13 Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, COM(2013)0216, 16.4.2013.
13 Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, COM(2013)0216, 16.4.2013.
14 Balík Čistá energia pre všetkých Európanov, COM(2016)0860, 30.11.2016.
14 Balík Čistá energia pre všetkých Európanov, COM(2016)0860, 30.11.2016.
14a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).
14b Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).
15 Akčný plán pre ľudí, prírodu a hospodárstvo, COM(2017)0198, 27.4.2017.
15 Akčný plán pre ľudí, prírodu a hospodárstvo, COM(2017)0198, 27.4.2017.
16 Program Čisté ovzdušie pre Európu, COM(2013)0918.
16 Program Čisté ovzdušie pre Európu, COM(2013)0918.
17 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
17 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
18 Tematická stratégia na ochranu pôdy, COM(2006)0231.
18 Tematická stratégia na ochranu pôdy, COM(2006)0231.
19 Stratégia pre nízkoemisnú mobilitu, COM(2016)0501.
19 Stratégia pre nízkoemisnú mobilitu, COM(2016)0501.
20 Akčný plán na infraštruktúru pre alternatívne palivá podľa článku 10 ods. 6 smernice 2014/94/EÚ, 8.11.2017.
20 Akčný plán na infraštruktúru pre alternatívne palivá podľa článku 10 ods. 6 smernice 2014/94/EÚ, 8.11.2017.
20a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).
20b Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody
20c Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)  Únia prikladá veľký význam dlhodobej udržateľnosti výsledkov projektov programu LIFE, a teda schopnosti zabezpečiť a udržiavať ich po vykonaní projektu, okrem iného pokračovaním, opakovaním a/alebo presunom. To znamená osobitné požiadavky kladené na žiadateľov, ako aj potrebu záruk na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť, aby iné projekty financované z prostriedkov Únie neohrozovali výsledky akýchkoľvek vykonaných projektov programu LIFE.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  Plnenie záväzkov Únie v rámci Parížskej dohody o zmene klímy si vyžaduje transformáciu Únie na energeticky účinnú, nízkouhlíkovú spoločnosť odolnú proti zmene klímy. To si zas vyžaduje opatrenia, ktoré prispejú k vykonávaniu rámca politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a integrovaných národných plánov členských štátov v oblasti energetiky a klímy a príprav pre dlhodobú stratégiu Únie v oblasti energetiky a klímy do polovice storočia, a to najmä v odvetviach, ktoré najviac prispievajú k súčasnej úrovni produkcie CO2 a úrovni znečistenia. Program by mal obsahovať aj opatrenia, ktoré prispejú k vykonávaniu politiky Únie v oblasti adaptácie na zmenu klímy, ktorej cieľom je znížiť citlivosť na nežiaduce účinky zmeny klímy.
(7)  Plnenie záväzkov Únie v rámci Parížskej dohody o zmene klímy si vyžaduje transformáciu Únie na udržateľnú, obehovú, obnoviteľnú, energeticky účinnú, spoločnosť s čistými nulovými emisiami odolnú proti zmene klímy. To si zas vyžaduje akcie, ktoré prispejú k vykonávaniu rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a integrovaných národných plánov členských štátov v oblasti energetiky a klímy a vykonávania dlhodobej stratégie Únie v oblasti energetiky a klímy do polovice storočia, a to najmä v sektoroch, ktoré najviac prispievajú k súčasnej úrovni produkcie skleníkových plynov a úrovni znečistenia, v súlade s cieľom Parížskej dohody týkajúcom sa dekarbonizácie. Program by mal obsahovať aj opatrenia, ktoré prispejú k vykonávaniu politiky Únie v oblasti adaptácie na zmenu klímy, ktorej cieľom je znížiť citlivosť na nežiaduce účinky zmeny klímy.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
(8)  Prechod na čistú energiu je základným prínosom k zmierneniu zmeny klímy, ktorý bude mať súvisiace prínosy pre životné prostredie. Akcie na budovanie kapacít podporujúce prechod na čistú energiu, ktoré sú do roku 2020 financované v rámci programu Horizont 2020, by mali byť začlenené do programu LIFE, keďže ich cieľom nie je financovať excelentnosť a vytvárať inovácie, ale uľahčiť využívanie už dostupných technológií, ktoré prispejú k zmierňovaniu zmeny klímy. Zahrnutím týchto činností zameraných na budovanie kapacít do programu LIFE sa vytvára potenciál synergií medzi jeho podprogramami a zvyšuje sa celková súdržnosť financovania zo strany Únie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sa mali zbierať a rozširovať údaje týkajúce sa využívania existujúcich výskumných a inovačných riešení v projektoch programu LIFE vrátane projektov programu Európsky horizont a jeho predchodcov.
(8)  Prechod na obnoviteľnú, energeticky efektívnu energiu s čisto nulovými emisiami je základným prínosom k zmierneniu zmeny klímy, ktorý bude mať súvisiace prínosy pre životné prostredie. Akcie na budovanie kapacít podporujúce prechod na čistú energiu, ktoré sú do roku 2020 financované v rámci programu Horizont 2020, by mali byť začlenené do programu LIFE, keďže ich cieľom nie je financovať excelentnosť a vytvárať inovácie, ale uľahčiť využívanie už dostupných technológií pre energiu z obnoviteľných zdrojov a energetickú efektívnosť, ktoré prispejú k zmierňovaniu zmeny klímy. Program by mal zahŕňať všetky zainteresované strany a sektory zapojené do prechodu na čistú energiu, ako sú odvetvie stavebníctva, priemyslu, dopravy a poľnohospodárstva. Zahrnutím týchto činností zameraných na budovanie kapacít do programu LIFE sa vytvára potenciál synergií medzi jeho podprogramami a zvyšuje sa celková súdržnosť financovania zo strany Únie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sa mali zbierať a rozširovať údaje týkajúce sa využívania existujúcich výskumných a inovačných riešení v projektoch programu LIFE vrátane projektov programu Európsky horizont a jeho predchodcov.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
(9)  Na základe posúdení vplyvu právnych predpisov týkajúcich sa čistej energie sa odhaduje, že na splnenie cieľov Únie v oblasti energetiky do roku 2030 budú v období rokov 2021 – 2030 potrebné ďalšie investície vo výške 177 miliárd EUR ročne. Najväčšie medzery sa týkajú investícií do dekarbonizácie budov (energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie malého rozsahu), kde je potrebné sústrediť kapitál do projektov, ktoré majú vysoko distribuovaný charakter. Jedným z cieľov podprogramu Prechod na čistú energiu je budovanie kapacít na rozvoj a zoskupovanie projektov, čím sa podporí čerpanie finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov a urýchlia sa investície do čistej energie, a to aj s využitím finančných nástrojov poskytovaných v rámci Programu InvestEU.
(9)  Na základe posúdení vplyvu právnych predpisov týkajúcich sa čistej energie sa odhaduje, že na splnenie cieľov Únie v oblasti energetiky do roku 2030 budú v období rokov 2021 – 2030 potrebné ďalšie investície vo výške 177 miliárd EUR ročne. Najväčšie medzery sa týkajú investícií do dekarbonizácie budov (energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie malého rozsahu), kde je potrebné sústrediť kapitál do projektov, ktoré majú vysoko distribuovaný charakter. Jedným z cieľov podprogramu Prechod na čistú energiu je budovanie kapacít na rozvoj a zoskupovanie projektov, čím sa rovnako podporí čerpanie finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov a urýchlia sa investície do energie Z obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti, a to aj s využitím finančných nástrojov poskytovaných v rámci Programu InvestEU.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)   Program LIFE je jediným programom osobitne určeným na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, a preto zohráva kľúčovú úlohu pri podpore vykonávania právnych predpisov Únie v týchto oblastiach.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
(11)  Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci programu LIFE, možno takisto poskytnúť príspevok z akéhokoľvek iného programu Únie, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. V prípade akcií, ktorým sa poskytne financovanie z rôznych programov Únie, sa vykoná audit iba raz, pričom pokryje všetky zapojené programy a ich príslušné platné pravidlá.
(11)  Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci programu LIFE, možno takisto poskytnúť príspevok z akéhokoľvek iného programu Únie, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. V prípade akcií, ktorým sa poskytne financovanie z rôznych programov Únie, by sa audit mal vykonať iba raz, pričom pokryje všetky zapojené programy a ich príslušné platné pravidlá.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Z najnovšieho balíka týkajúceho sa preskúmania vykonávania environmentálnych právnych predpisov21 vyplýva, že sa vyžaduje značný pokrok na urýchlenie vykonávania acquis Únie v oblasti životného prostredia a na lepšie začlenenie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy do ďalších politík. Program LIFE by mal preto pôsobiť ako katalyzátor na dosiahnutie požadovaného pokroku vyvíjaním, testovaním a reprodukovaním nových prístupov; podporou tvorby politík, ich monitorovaním a skúmaním; posilňovaním účasti zainteresovaných strán; mobilizáciou investícií v rámci investičných programov Únie alebo iných finančných zdrojov a podporou opatrení na prekonanie rozličných prekážok účinného vykonávania kľúčových plánov vyžadovaných v súlade s právnymi predpismi v oblasti životného prostredia.
(12)  Z najnovšieho balíka týkajúceho sa preskúmania vykonávania environmentálnych právnych predpisov21 vyplýva, že sa vyžaduje značný pokrok na urýchlenie vykonávania acquis Únie v oblasti životného prostredia a na lepšie začlenenie a dosahovanie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy do ďalších politík. Program by mal preto pôsobiť ako katalyzátor na riešenie horizontálnych, systémových výziev, ako aj prvotných príčin nedostatkov pri vykonávaní, ako sú identifikované v environmentálnych právnych predpisoch, a dosiahnutie požadovaného pokroku vyvíjaním, testovaním a reprodukovaním nových prístupov; podporou tvorby politík, ich monitorovaním a skúmaním; zlepšovania riadenia záležitostí týkajúcich sa životného prostredia, zmeny klímy a súvisiaceho prechodu na čistú energiu, okrem iného prostredníctvom zlepšovania zapájania mnohých úrovní verejnosti a zainteresovaných strán, budovania kapacít, komunikáciou a zvyšovaním informovanosti; mobilizáciou investícií v rámci investičných programov Únie alebo iných finančných zdrojov a podporou opatrení na prekonanie rozličných prekážok účinného vykonávania kľúčových plánov vyžadovaných v súlade s právnymi predpismi v oblasti životného prostredia.
_________________
_________________
21 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ: Spoločné výzvy a ako spojiť úsilie na dosiahnutie lepších výsledkov (COM(2017)0063).
21 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ: Spoločné výzvy a ako spojiť úsilie na dosiahnutie lepších výsledkov (COM(2017)0063).
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
(13)  Na zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity vrátane morských ekosystémov je nevyhnutná podpora tvorby, vykonávania, presadzovania a posudzovania príslušných právnych predpisov a politík Únie, a to vrátane stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 202022, smernice Rady 92/43/EHS23, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES24 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/201425, konkrétne rozvíjaním vedomostnej základne v oblasti tvorby politiky a jej vykonávania prostredníctvom vyvíjania, testovania, demonštrovania a uplatňovania najlepších postupov a riešení v malom rozsahu alebo prispôsobených osobitným miestnym, regionálnym alebo národným kontextom vrátane integrovaných prístupov k vykonávaniu prioritných akčných rámcov vytvorených na základe smernice 92/43/EHS. Únia by mala sledovať svoje výdavky súvisiace s biodiverzitou, aby si tak splnila povinnosť podávať správy podľa Dohovoru o biologickej diverzite. Mali by sa plniť aj požiadavky týkajúce sa sledovania stanovené v ďalších relevantných právnych predpisoch Únie.
(13)  Na zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity a degradácie ekosystémov vrátane morských a iných vodných ekosystémov je nevyhnutná podpora tvorby, vykonávania, presadzovania a posudzovania príslušných právnych predpisov a politík Únie, a to vrátane stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 202022, smernice Rady 92/43/EHS23, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES24 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/201425, konkrétne rozvíjaním vedomostnej základne v oblasti tvorby politiky a jej vykonávania prostredníctvom vyvíjania, testovania, demonštrovania a uplatňovania najlepších postupov a riešení, ako je účinné riadenie, v malom rozsahu alebo prispôsobených osobitným miestnym, regionálnym alebo národným kontextom vrátane integrovaných prístupov k vykonávaniu prioritných akčných rámcov vytvorených na základe smernice 92/43/EHS. Únia a členské štáty by mali sledovať svoje výdavky súvisiace s biodiverzitou, aby si tak splnili povinnosť podávať správy podľa Dohovoru o biologickej diverzite. Mali by sa plniť aj požiadavky týkajúce sa sledovania stanovené v ďalších relevantných právnych predpisoch Únie.
_________________
_________________
22 COM(2011)0244.
22 COM(2011)0244.
23 Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).
23 Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).
24 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).
24 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).
25 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 35).
25 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 35).
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
(14)  Na základe nedávnych hodnotení a posúdení vrátane preskúmania stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 v polovici obdobia a kontroly vhodnosti právnych predpisov v oblasti ochrany prírody sa ukazuje, že jednou zo základných príčin nedostatočného vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti ochrany prírody a stratégie pre biodiverzitu je nedostatok primeraného financovania. Hlavné nástroje financovania Únie vrátane [Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho námorného a rybárskeho fondu] môžu významne prispieť k naplneniu uvedených potrieb. Prostredníctvom programu LIFE sa môže ďalej zlepšiť efektívnosť takéhoto začlenenia pomocou strategických projektov v oblasti ochrany prírody určených na urýchlenie vykonávania právnych predpisov a politiky Únie v oblasti ochrany prírody a biodiverzity vrátane opatrení stanovených v prioritných akčných rámcoch vytvorených v súlade so smernicou 92/43/EHS. Strategickými projektmi v oblasti ochrany prírody by sa mali podporovať akčné programy v členských štátoch zamerané na začlenenie príslušných cieľov v oblasti ochrany prírody a biodiverzity do ďalších politík a programov financovania, čím sa zabezpečí mobilizácia primeraných finančných prostriedkov na vykonávanie týchto politík. Členské štáty sa môžu v rámci svojich strategických plánov pre spoločnú poľnohospodársku politiku rozhodnúť použiť určitú časť prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka na podporu opatrení, ktoré dopĺňajú strategické projekty v oblasti ochrany prírody, ako je stanovené v tomto nariadení.
(14)  Na základe nedávnych hodnotení a posúdení vrátane preskúmania stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 v polovici obdobia a kontroly vhodnosti právnych predpisov v oblasti ochrany prírody sa ukazuje, že jednou zo základných príčin nedostatočného vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti ochrany prírody a stratégie pre biodiverzitu je nedostatok primeraného financovania. Hlavné nástroje financovania Únie vrátane [Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho námorného a rybárskeho fondu] môžu významne prispieť k naplneniu uvedených potrieb pod podmienkou, že financovanie musí byť doplnkové. Prostredníctvom programu LIFE sa môže ďalej zlepšiť efektívnosť takéhoto začlenenia pomocou strategických projektov v oblasti ochrany prírody určených na urýchlenie vykonávania právnych predpisov a politiky Únie v oblasti ochrany prírody a biodiverzity vrátane opatrení stanovených v prioritných akčných rámcoch vytvorených v súlade so smernicou 92/43/EHS. Strategickými projektmi v oblasti ochrany prírody by sa mali podporovať opatrenia na pomoc pri začleňovaní príslušných cieľov v oblasti ochrany prírody a biodiverzity do ďalších politík a programov financovania, čím sa zabezpečí mobilizácia primeraných finančných prostriedkov na vykonávanie týchto politík. Členské štáty sa môžu v rámci svojich strategických plánov pre spoločnú poľnohospodársku politiku rozhodnúť použiť určitú časť prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka na podporu opatrení, ktoré dopĺňajú strategické projekty v oblasti ochrany prírody, ako je stanovené v tomto nariadení.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  Dobrovoľným systémom Biodiverzita a ekosystémové služby na európskych zámorských územiach (BEST) sa podporuje zachovanie biodiverzity vrátane morskej biodiverzity a udržateľné využívanie ekosystémových služieb vrátane prístupov k adaptácii na zmenu klímu a zmierneniu zmeny klímy založených na ekosystémoch v najvzdialenejších regiónoch Únie a v zámorských krajinách a na zámorských územiach. Prostredníctvom systému BEST sa prispelo k zvýšeniu informovanosti o ekologickom význame najvzdialenejších regiónov a zámorských krajín a území v súvislosti so zachovaním globálnej biodiverzity. Zámorské krajiny a územia vo svojich ministerských vyhláseniach v rokoch 2017 a 2018 ocenili tento systém malých grantov pre biodiverzitu. V rámci programu LIFE je vhodné umožniť pokračovanie financovania malých grantov zameraných na biodiverzitu, a to aj v najvzdialenejších regiónoch, aj v zámorských krajinách a na zámorských územiach.
(15)  Dobrovoľným systémom Biodiverzita a ekosystémové služby na európskych zámorských územiach (BEST) sa podporuje zachovanie biodiverzity vrátane morskej biodiverzity a udržateľné využívanie ekosystémových služieb vrátane prístupov k adaptácii na zmenu klímu a zmierneniu zmeny klímy založených na ekosystémoch v najvzdialenejších regiónoch Únie a v zámorských krajinách a na zámorských územiach. Vďaka prípravnej akcii BEST prijatej v roku 2011 a vďaka programom BEST 2.0 a BEST RUP, ktoré po nej nasledovali, sa prostredníctvom systému BEST prispelo k zvýšeniu informovanosti o ekologickom význame najvzdialenejších regiónov a zámorských krajín a území a o ich kľúčovej úlohe v súvislosti so zachovaním globálnej biodiverzity. Komisia odhaduje potreby v oblasti finančnej podpory projektov v teréne na týchto územiach hodnotia na 8 miliónov EUR ročne. Zámorské krajiny a územia vo svojich ministerských vyhláseniach v rokoch 2017 a 2018 ocenili tento systém malých grantov pre biodiverzitu. Preto by mal program naďalej financovať malé granty zamerané na biodiverzitu vrátane posilnenia kapacít a kapitalizácie financovaných akcií, a to aj v najvzdialenejších regiónoch, aj v zámorských krajinách a na zámorských územiach.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16
(16)  Podpora obehového hospodárstva si vyžaduje posun v spôsobe myslenia v súvislosti s navrhovaním, výrobou, spotreboulikvidáciou materiálov a výrobkov vrátane plastov. Program LIFE by mal prispieť aj k prechodu na systém obehového hospodárstva finančnou podporou pre rozličných aktérov (podniky, orgány verejnej moci a spotrebiteľov), a to najmä uplatňovaním, vývojom a opakovaním odporúčaných technológií, postupov a riešení prispôsobených osobitným miestnym, regionálnym a vnútroštátnym podmienkam vrátane integrovaných prístupov k vykonávaniu plánov v oblasti odpadového hospodárstva a prevencie vzniku odpadov. Podporou pre vykonávanie stratégie pre plasty možno realizovať opatrenia zamerané najmä na riešenie problému s morským odpadom.
(16)  Podpora obehového hospodárstva a efektívneho využívania zdrojov si vyžaduje posun v spôsobe myslenia v súvislosti s navrhovaním, vyrábaním, so spotrebúvaníms likvidovaním materiálov a výrobkov vrátane plastov. Programom LIFE by sa malo prispieť aj k prechodu na model obehového hospodárstva prostredníctvom finančnej podpory zameranej na rozličných aktérov (podniky, orgány verejnej moci, občiansku spoločnosť a spotrebiteľov), a to najmä uplatňovaním, vyvíjaním a opakovaním najlepších technológií, postupov a riešení prispôsobených osobitným miestnym, regionálnym a národným kontextom vrátane integrovaných prístupov k používaniu hierarchie odpadového hospodárstva a k vykonávaniu plánov v oblasti odpadového hospodárstva a predchádzania vzniku odpadu. Podporou pre vykonávanie stratégie pre plasty možno realizovať opatrenia zamerané najmä na riešenie problému s morským odpadom.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16 a (nové)
(16a)  Vysoká úroveň ochrany životného prostredia je pre zdravie a dobré životné podmienky občanov Únie zásadne dôležitá. Program LIFE by mal podporovať cieľ Únie vyrábať a používať chemické látky spôsobmi, ktoré povedú k minimalizácii významných nepriaznivých účinkov na ľudské zdravie a životné prostredie, a vytvoriť stratégiu Únie pre netoxické prostredie. Z programu by sa mali takisto podporovať aktivity na uľahčenie vykonávania smernice Parlamentu a Rady 2002/49/ES1a s cieľom dosiahnuť také hladiny hluku, ktoré nevyvolávajú výrazné negatívne vplyvy na ľudské zdravie a riziká v tejto oblasti.
___________________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku – Vyhlásenie Komisie v zmierovacom výbore o smernici, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku, (Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12).
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
(17)  Dlhodobým cieľom politiky Únie v oblasti ovzdušia je dosiahnuť takú úroveň kvality ovzdušia, ktorá nemá významné negatívne vplyvy na zdravie ľudí, ani preň nepredstavuje riziko. Informovanosť verejnosti o znečistení ovzdušia je vysoká a občania od orgánov očakávajú, že budú konať. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/228426 sa zdôrazňuje úloha, ktorú môže financovanie Únie zohrávať pri plnení cieľov v oblasti čistého ovzdušia. Preto by sa v rámci programu LIFE mali podporovať projekty vrátane strategických integrovaných projektov, ktoré majú potenciál využiť pákový efekt verejných a súkromných finančných prostriedkov, aby prezentovali osvedčené postupy a urýchľovali vykonávanie plánov a právnych predpisov v oblasti kvality ovzdušia na miestnej, regionálnej, multiregionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni.
(17)  Dlhodobým cieľom politiky Únie v oblasti ovzdušia je dosiahnuť takú úroveň kvality ovzdušia, ktorá nemá významné negatívne vplyvy na zdravie ľudí a životné prostredie, ani pre ne nepredstavuje riziko, pri súčasnom posilňovaní synergie medzi zlepšeniami kvality ovzdušia a znižovaním emisií skleníkových plynov. Informovanosť verejnosti o znečistení ovzdušia je vysoká a občania od orgánov očakávajú, že budú konať, najmä v oblastiach, kde sú obyvateľstvo a ekosystémy vystavené vysokým úrovniam látok znečisťujúcich ovzdušie. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/228426 sa zdôrazňuje úloha, ktorú môže financovanie Únie zohrávať pri plnení cieľov v oblasti čistého ovzdušia. Preto by sa v rámci programu LIFE mali podporovať projekty vrátane strategických integrovaných projektov, ktoré majú potenciál využiť pákový efekt verejných a súkromných finančných prostriedkov, aby prezentovali osvedčené postupy a urýchľovali vykonávanie plánov a právnych predpisov v oblasti kvality ovzdušia na miestnej, regionálnej, multiregionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni.
_________________
_________________
26 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1).
26 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
(19)  Ochrana a obnova morského prostredia je jedným z celkových cieľov politiky Únie v oblasti životného prostredia. Program LIFE by mal slúžiť na podporu správy, ochrany, obnovy a monitorovania biodiverzity a vodných ekosystémov, najmä morských lokalít sústavy Natura 2000, a na ochranu druhov v súlade s prioritnými akčnými rámcami vypracovanými v zmysle smernice 92/43/EHS; k dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES28; na podporu čistých a zdravých morí; na vykonávanie európskej stratégie pre plasty v obehovom hospodárstve, na riešenie problému strateného rybárskeho výstroja, a najmä morského odpadu; na podporu zapojenia Únie do medzinárodnej správy oceánov, ktorá je kľúčovou, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov v rámci Agendy Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj do roku 2030, a na zabezpečenie zdravých oceánov pre budúce generácie. Integrované strategické projekty a projekty strategickej povahy v rámci projektu by mali obsahovať relevantné opatrenia zamerané na ochranu morského prostredia.
(19)  Ochrana a obnova vodného prostredia je jedným z celkových cieľov politiky Únie v oblasti životného prostredia. Program LIFE by mal slúžiť na podporu správy, ochrany, obnovy a monitorovania biodiverzity a vodných ekosystémov, najmä morských lokalít sústavy Natura 2000, a na ochranu druhov v súlade s prioritnými akčnými rámcami vypracovanými v zmysle smernice 92/43/EHS; k dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES28; na podporu čistých a zdravých morí; na vykonávanie európskej stratégie pre plasty v obehovom hospodárstve, na riešenie problému strateného rybárskeho výstroja, a najmä morského odpadu; na podporu zapojenia Únie do medzinárodnej správy oceánov, ktorá je kľúčovou, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov v rámci Agendy Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj do roku 2030, a na zabezpečenie zdravých oceánov pre budúce generácie. Integrované strategické projekty a projekty strategickej povahy v rámci projektu by mali obsahovať relevantné opatrenia zamerané na ochranu vodného prostredia.
_________________
_________________
28 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).
28 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19 a (nové)
(19a)  Súčasný stav ochrany lokalít sústavy Natura 2000 na poľnohospodárskej pôde je veľmi zlý, čo naznačuje, že tieto oblasti ešte stále potrebujú ochranu. Aktuálne platby z SPP na oblasti sústavy Natura 2000 sú najúčinnejším spôsobom, ako chrániť biodiverzitu v poľnohospodárskych oblastiach1a. Takéto platby však nestačia a nemajú pre prírodný kapitál vysokú hodnotu. V záujme podnecovania ochrany životného prostredia v týchto oblastiach by sa preto platby z SPP na oblasti sústavy Natura 2000 mali zvýšiť.
_________________
1a G. Pe’er, S. Lakner, R. Müller, G. Passoni, V. Bontzorlos, D. Clough, F. Moreira,C. Azam, J. Berger, P. Bezak, A. Bonn, B. Hansjürgens, L. Hartmann, J.Kleemann, A. Lomba, A. Sahrbacher, S. Schindler, C. Schleyer, J. Schmidt, S.Schüler, C. Sirami, M. von Meyer-Höfer a Y. Zinngrebe (2017). Slúži SPP svojmu účelu? Posúdenie kontroly vhodnosti na základe dôkazov. Lipsko, nemecké centrum pre integratívny výskum biodiverzity (iDiv) Halle-Jena-Lisko.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 20
(20)  Na zlepšenie riadenia záležitostí týkajúcich sa životného prostredia, zmeny klímy a súvisiaceho prechodu na čistú energiu sa vyžaduje zapojenie občianskej spoločnosti prostredníctvom zvyšovania informovanosti verejnosti, angažovanosti spotrebiteľov a rozširovaním zapojenia zainteresovaných strán vrátane mimovládnych organizácií do konzultácií týkajúcich sa súvisiacich politík a ich vykonávania.
(20)  Na zlepšenie riadenia záležitostí týkajúcich sa životného prostredia, zmeny klímy a súvisiaceho prechodu na čistú energiu sa vyžaduje zapojenie občianskej spoločnosti prostredníctvom zvyšovania informovanosti verejnosti, a to aj komunikačnou stratégiou zohľadňujúcou nové médiá a sociálne siete, zvyšujúcou angažovanosť spotrebiteľov a rozširujúcou zapojenie verejnosti na mnohých úrovniach a zainteresovaných strán vrátane mimovládnych organizácií do konzultácií týkajúcich sa súvisiacich politík a ich vykonávania. Je preto vhodné, aby program LIFE podporoval širokú škálu mimovládnych organizácií, ako aj siete neziskových subjektov, ktoré sledujú cieľ, ktorý je vo všeobecnom záujme Únie, a ktoré primárne pôsobia v oblasti životného prostredia alebo klímy, a to konkurencieschopným a transparentným udeľovaním grantov na prevádzku s cieľom pomôcť takýmto mimovládnym organizáciám, sieťam a subjektom účinne prispievať k politike Únie a budovať a posilňovať ich kapacity, aby sa mohli stať sa efektívnejšími partnermi.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 21
(21)  Zatiaľ čo zlepšovanie riadenia na všetkých úrovniach by malo byť prierezovým cieľom všetkých podprogramov programu LIFE, prostredníctvom programu LIFE by sa mala podporovať tvorba a vykonávanie horizontálnych právnych predpisov v oblasti environmentálneho riadenia vrátane právnych predpisov, ktorými sa vykonáva Dohovor Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia29.
(21)  Zatiaľ čo zlepšovanie riadenia na všetkých úrovniach by malo byť prierezovým cieľom všetkých podprogramov programu LIFE, prostredníctvom programu LIFE by sa mala podporovať tvorba, vykonávanie, presadzovanie, účinné dodržiavanie acquis v oblasti životného prostredia, najmä horizontálnych právnych predpisov v oblasti environmentálneho riadenia vrátane právnych predpisov, ktorými sa vykonáva Dohovor Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia29 29a, a Výboru pre plnenie záväzkov podľa Aarhuského dohovoru.
_________________
_________________
29 Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 4.
29 Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 4.
29a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13).
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 22
(22)  Program by mal pripraviť a podporovať účastníkov trhu na prechod na čisté, obehové, energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo odolné proti zmene klímy, a to testovaním nových podnikateľských príležitostí, skvalitňovaním odborných zručností, uľahčovaním prístupu spotrebiteľov k udržateľným výrobkom a službám, zapojením a posilnením postavenia autorít, ako aj testovaním originálnych metód adaptácie súčasných procesov a podnikateľského prostredia. Aby sa podporilo širšie presadenie udržateľných riešení na trhu, malo by sa podporovať ich prijatie širokou verejnosťou a zapojenie spotrebiteľov.
(22)  Program by mal pripraviť a podporovať hráčov na trhu na prechod na čisté, obehové, energeticky efektívne hospodárstvo s čistými nulovými emisiami, ktoré je odolné proti zmene klímy, a to prostredníctvom testovania nových podnikateľských príležitostí, skvalitňovania odborných zručností, uľahčovania prístupu spotrebiteľov k udržateľným výrobkom a službám, zapojenia a posilnenia postavenia vplyvných ľudí, ako aj testovania originálnych metód zameraných na prispôsobenie existujúcich procesov a podnikateľského prostredia. Aby sa podporilo širšie presadenie udržateľných riešení na trhu, malo by sa podporovať ich prijatie širokou verejnosťou a zapojenie spotrebiteľov.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 22 a (nové)
(22a)  Program je navrhnutý tak, aby podporoval metódy demonštrácie, prístupy a najlepšie postupy, ktoré sa dajú zopakovať a rozšíriť. Inovačné riešenia by prispeli k zlepšeniu environmentálneho správania a udržateľnosti, najmä pokiaľ ide o rozvoj udržateľných poľnohospodárskych postupov v oblastiach, ktoré pôsobia v oblasti klímy, vody, pôdy, biodiverzity a odpadu. V tejto súvislosti by sa mali zdôrazniť synergie s inými programami a politikami, ako je napríklad európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, ako aj systém EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23
(23)  Veľké investície do akcií v oblasti životného prostredia a klímy sú na úrovni Únie financované predovšetkým z hlavných finančných programov Únie (začleňovanie). V kontexte svojej urýchľovacej úlohy by strategické integrované projekty a strategické projekty v oblasti ochrany prírody, ktoré sa vypracujú v rámci programu LIFE, mali vytvárať pákový efekt pre možnosti financovania v rámci uvedených programov financovania a ďalších zdrojov financovania, ako sú národné fondy, ako aj vytvárať synergie.
(23)  Veľké investície do akcií v oblasti životného prostredia a klímy sú na úrovni Únie financované predovšetkým z hlavných finančných programov Únie. Preto je nevyhnutne dôležité zvýšiť úsilie o začleňovanie, zabezpečiť udržateľnosť, biodiverzitu a odolnosť iných programov financovania EÚ voči zmene klímy a začleňovanie záruk udržateľnosti do všetkých nástrojov Únie. Komisia by mala mať právomoc prijať spoločnú metodiku a vykonať účinné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby na projekty programu LIFE nemali negatívny vplyv iné programy a politiky Únie. V kontexte svojej urýchľovacej úlohy by strategické integrované projekty a strategické projekty v oblasti ochrany prírody, ktoré sa vypracujú v rámci programu LIFE, mali vytvárať pákový efekt pre možnosti financovania v rámci uvedených programov financovania a ďalších zdrojov financovania, ako sú národné fondy, ako aj vytvárať synergie.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23 a (nové)
(23a)  Úspech strategických projektov v oblasti ochrany prírody a strategických integrovaných projektov závisí od úzkej spolupráce medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a neštátnymi subjektmi, ktorí sú dotknutí cieľmi programu. Zásada transparentnosti a zverejňovania rozhodnutí týkajúcich sa tvorby, vykonávania, posudzovania a monitorovania projektov by sa preto mala uplatňovať najmä v prípade začleňovania alebo v prípade, keď sú zahrnuté viaceré zdroje financovania.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 24
(24)  Tento program odráža dôležitosť riešenia otázky zmeny klímy v súlade so záväzkami Únie plniť Parížsku dohodu a ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja prispeje tým k uplatňovaniu opatrení v oblasti klímy a k plneniu celkového cieľa, podľa ktorého sa má 25 % rozpočtových výdavkov EÚ použiť na podporu cieľov v oblasti klímy. Očakáva sa, že prostredníctvom akcií v rámci tohto programu LIFE sa 61 % celkového finančného krytia programu použije na ciele v oblasti klímy. Počas prípravy a implementácie programu LIFE sa budú zisťovať relevantné akcie, ktoré sa následne prehodnotia v kontexte príslušných hodnotení a postupov preskúmania.
(24)  V záujme koordinovaného a ambiciózneho zohľadnenia významu boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie k vykonávaniu Parížskej dohody, ako aj s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja tento program prispeje k začleňovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa, ktorým je vynaložiť najmenej 25 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy v období VFR na roky 2021 – 2027 a ročného cieľa 30 % čo najskôr, najneskôr však do roku 2027. Očakáva sa, že prostredníctvom akcií v rámci tohto programu LIFE sa [61 %] celkového finančného krytia programu použije na ciele v oblasti klímy. Počas prípravy a implementácie programu LIFE sa budú zisťovať relevantné akcie, ktoré sa následne prehodnotia v kontexte príslušných hodnotení a postupov preskúmania.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 25
(25)  Pri implementácii programu LIFE by sa mala dôkladne zvážiť stratégia týkajúca sa najvzdialenejších regiónov v súlade s článkom 349 ZFEÚ a osobitné potreby a zraniteľné miesta týchto regiónov. Okrem politík v oblasti životného prostredia, klímy a relevantných politík v oblasti prechodu na čistú energiu by sa mali zohľadniť aj ďalšie politiky Únie.
(25)  Pri implementácii programu LIFE by sa mala dôkladne zvážiť stratégia týkajúca sa najvzdialenejších regiónov v súlade s článkom 349 ZFEÚ a osobitné potreby a zraniteľné miesta týchto regiónov. V tejto súvislosti by sa malo primerane posilniť financovanie zo strany Únie a členských štátov. Okrem politík v oblasti životného prostredia, klímy a relevantných politík v oblasti prechodu na čistú energiu by sa mali zohľadniť aj ďalšie politiky Únie.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 26
(26)  Pri podpore implementácie programu LIFE by Komisia mala spolupracovať s národnými kontaktnými miestami programu LIFE, organizovať semináre a workshopy, zverejňovať zoznamy projektov financovaných v rámci programu LIFE alebo vykonávať ďalšie činnosti zamerané na šírenie výsledkov projektov a uľahčenie výmeny skúseností, poznatkov a najlepších postupov, ako aj reprodukciu výsledkov projektov v celej Únii. Tieto činnosti by mali byť zamerané najmä na členské štáty s nízkou mierou využívania finančných prostriedkov a mali by uľahčovať komunikáciu a spoluprácu medzi príjemcami projektov, žiadateľmi o projekty alebo zainteresovanými stranami v rámci dokončených a prebiehajúcich projektov v rovnakej oblasti.
(26)  Pri podpore implementácie programu LIFE by Komisia mala spolupracovať s národnými, regionálnymi alebo miestnymi kontaktnými miestami programu LIFE, a to aj pri zriaďovaní poradnej siete na miestnej úrovni na uľahčenie vytvárania projektov s vysokou pridanou hodnotou a politickým vplyvom a s cieľom zabezpečiť poskytovanie informácií o doplnkovom financovaní, prenositeľnosti projektov, ako aj o dlhodobej udržateľnosti, organizovať semináre a workshopy, zverejňovať zoznamy projektov financovaných v rámci programu LIFE alebo vykonávať ďalšie činnosti, ako sú mediálne kampane, zamerané na lepšie šírenie výsledkov projektov a uľahčenie výmeny skúseností, poznatkov a najlepších postupov, ako aj reprodukciu výsledkov projektov v celej Únii, čím sa podporí spolupráca a komunikácia. Tieto činnosti by mali byť zamerané najmä na členské štáty s nízkou mierou využívania finančných prostriedkov a mali by uľahčovať komunikáciu a spoluprácu medzi príjemcami projektov, žiadateľmi o projekty alebo zainteresovanými stranami v rámci dokončených a prebiehajúcich projektov v rovnakej oblasti. Je dôležité, aby sa do tejto komunikácie a spolupráce zapájali aj regionálne a miestne orgány a zainteresované strany.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 28 a (nové)
(28a)  Minimálna a maximálna miera spolufinancovania by sa mala stanoviť na takých úrovniach, ktoré sú potrebné na zachovanie účinnej úrovne podpory poskytovanej z programu LIFE, s prihliadnutím na potrebnú flexibilitu a adaptabilitu, ktoré sú potrebné na reagovanie na existujúci rozsah akcií a subjektov.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 31
(31)  Druhy financovania a spôsoby plnenia uvedené v tomto nariadení sa zvolia na základe ich schopnosti plniť špecifické ciele akcií a dosahovať výsledky, zohľadňujúc najmä náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. V prípade grantov to zahŕňa zváženie využitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a stupníc jednotkových nákladov.
(31)  Druhy financovania a spôsoby plnenia uvedené v tomto nariadení sa zvolia na základe ich schopnosti plniť špecifické ciele akcií a dosahovať výsledky, zohľadňujúc najmä náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. V prípade grantov to zahŕňa zváženie využitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a stupníc jednotkových nákladov. Komisia by mala zaručiť, aby bolo vykonávanie ľahko zrozumiteľné a mala by presadzovať skutočné zjednodušenie pre nositeľov projektov.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 36 a (nové)
(36a)  V snahe zabezpečiť, aby podpora z programu LIFE a jeho vykonávanie boli v súlade s politikami a prioritami Únie a aby dopĺňali ostatné finančné nástroje Únie, by sa na Komisiu mala delegovať právomoc v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom doplniť toto nariadenie prijatím viacročných pracovných programov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a ich experti majú stály prístup na stretnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 38
(38)  Keďže ciele tohto nariadenia, a to prispievanie k udržateľnému rozvoju a dosahovaniu cieľov príslušných právnych predpisov, stratégií a plánov alebo medzinárodných záväzkov Únie v oblasti životného prostredia, klímy, ako aj relevantných právnych predpisov, stratégií, plánov a medzinárodných záväzkov Únie v oblasti čistej energie nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.
(38)  Keďže ciele tohto nariadenia, a to prispievanie k vysokej úrovni ochrany životného prostrediaambicióznym klimatickým opatreniam s dobrým riadením a prístupom založeným na zapojení viacerých zainteresovaných subjektov a k dosahovaniu cieľov príslušných právnych predpisov, stratégií a plánov alebo medzinárodných záväzkov Únie v oblasti životného prostredia, biodiverzity, klímy, obehového hospodárstva, ako aj relevantných právnych predpisov, stratégií, plánov a medzinárodných záväzkov Únie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1
Týmto nariadením sa stanovuje Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) (ďalej len „program LIFE“).
Týmto nariadením sa stanovuje Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) (ďalej len „program LIFE“) pokrývajúci obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 2
Určujú sa v ňom ciele programu LIFE, rozpočet na obdobie rokov 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.
Určujú sa v ňom ciele programu LIFE, rozpočet na uvedené obdobie, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – bod 1
(1)  „strategické projekty v oblasti ochrany prírody“ sú projekty, ktorými sa podporuje dosahovanie cieľov Únie v oblasti ochrany prírody a biodiverzity implementáciou ucelených programov opatrení v členských štátoch s cieľom začleniť tieto celepriority do ďalších politík a finančných nástrojov, a to aj koordinovaným vykonávaním rámcov prioritných opatrení, ktoré boli vytvorené podľa smernice 92/43/EHS;
(1)  „strategické projekty v oblasti ochrany prírody“ sú projekty, ktorými sa podporuje dosiahnutie cieľov Únie v oblasti ochrany prírody a biodiverzity implementáciou ucelených akčných programov, najmä začleňovaním týchto cieľovpriorít do ďalších politík a finančných nástrojov, a to aj prostredníctvom koordinovaného vykonávania prioritných akčných rámcov, ktoré boli vytvorené podľa smernice 92/43/EHS;
Pozmeňujúci návrh 103
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1
1.  Všeobecným cieľom programu LIFE je prispievať k prechodu na čisté, obehové, energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo odolné proti zmene klímy, a to aj prechodom na čistú energiu, k ochrane a zlepšovaniu kvality životného prostredia a zastaveniuzvráteniu straty biodiverzity, čo prispeje k udržateľnému rozvoju.
1.  Všeobecným cieľom programu LIFE je prispievať k spravodlivému prechodu na čisté, obehové, energeticky efektívne hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií uhlíka, odolné proti zmene klímy, chrániť a zlepšovať kvalitu životného prostredia a zastaviťzvrátiť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov, čo prispeje k udržateľnému rozvoju.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2 – písmeno a
a)  vyvíjať, demonštrovať a propagovať inovatívne techniky a prístupy na dosiahnutie cieľov právnych predpisov a politiky Únie v oblasti životného prostredia a ochrany klímy vrátane prechodu na čistú energiu a prispievať k uplatňovaniu odporúčaných postupov týkajúcich sa ochrany prírody a biodiverzity;
a)  vyvíjať, demonštrovať a propagovať inovatívne techniky a prístupy na dosiahnutie cieľov právnych predpisov a politiky Únie v oblasti životného prostredia a ochrany klímy vrátane prechodu na čistú energiu z obnoviteľných zdrojov na zlepšovanie energetickej efektívnosti a prispievať k úrovni poznatkov, účinnému riadeniu a uplatňovaniu najlepších postupov týkajúcich sa ochrany prírody a biodiverzity, a to aj podporou siete Natura 2000;
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2 – písmeno b
b)  podporovať tvorbu, vykonávanie, monitorovanie a presadzovanie príslušných právnych predpisov a politiky Únie, a to aj zlepšovaním riadenia prostredníctvom posilňovania spôsobilosti verejných a súkromných aktérov a zapojením občianskej spoločnosti;
b)  podporovať tvorbu, vykonávanie, monitorovanie, účinné dodržiavanie a presadzovanie príslušných právnych predpisov a politiky Únie, najmä prostredníctvom podpory vykonávania všeobecných environmentálnych akčných programov Únie, ktoré boli prijaté podľa článku 192 ods. 3 ZFEÚ, a, zlepšovaním riadenia v oblasti životného prostredia a zmeny klímy na všetkých úrovniach, a to aj posilnením kapacít verejných a súkromných aktérov a zapojením občianskej spoločnosti;
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1
1.  Finančné krytie na implementáciu programu LIFE na obdobie rokov 2021 – 2027 má výšku 5 450 000 000 EUR v bežných cenách.
1.  Finančné krytie na implementáciu programu na roky 2021 až 2027 predstavuje sumu 6 442 000 000 EUR v cenách z roku 2018 (7 272 000 000 EUR v bežných cenách).
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 2
2.  Orientačné rozdelenie sumy uvedenej v odseku 1 je takéto:
2.  Orientačné rozdelenie sumy uvedenej v odseku 1 je takéto:
a)  3 500 000 000 EUR určených na oblasť Životné prostredie, z ktorých je
a)  4 715 000 000 EUR v cenách z roku 2018 (5 322 000 000 EUR v bežných cenách, čo predstavuje 73,2 % celkových finančných prostriedkov programu) určených na oblasť Životné prostredie, z ktorých je
(1)  2 150 000 000 EUR určených na podprogram Príroda a biodiverzita a
(1)  2 829 000 000 EUR v cenách z roku 2018 (3 261 420 000 EUR v bežných cenách, čo predstavuje 44,9% celkových finančných prostriedkov programu) určených na podprogram Príroda a biodiverzita a
(2)  1 350 000 000 EUR na podprogram Obehové hospodárstvo a kvalita života;
(2)  1 886 000 000 EUR v cenách z roku 2018 (2 060 580 000 EUR v bežných cenách, čo predstavuje 28,3% celkových finančných prostriedkov programu) určených na podprogram Obehové hospodárstvo a kvalita života;
b)  1 950 000 000 EUR na oblasť Opatrenia v oblasti klímy, z ktorých je
b)  1 950 000 000 EUR na oblasť Opatrenia v oblasti klímy, z ktorých je
(1)  950 000 000 EUR určených na podprogram Zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na zmenu klímy a
(1)  950 000 000 EUR určených na podprogram Zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na zmenu klímy a
(2)  1 000 000 000 určených na podprogram Prechod na čistú energiu.
(2)  1 000 000 000 určených na podprogram Prechod na čistú energiu.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – úvodná časť
1.  Program je otvorený pre tieto tretie krajiny:
1.  Za predpokladu úplného dodržiavania všetkých jeho pravidiel a predpisov programu sa doň môžu zapojiť tieto tretie krajiny:
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Článok 6 a (nový)
Článok 6a
Medzinárodná spolupráca
V priebehu vykonávania programu LIFE je možná spolupráca s príslušnými medzinárodnými organizáciami a s ich inštitúciami a orgánmi, ak je to potrebné na účely dosiahnutia všeobecných cieľov stanovených v článku 3.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Článok 7
Program LIFE sa implementuje takým spôsobom, aby sa zabezpečila jeho súdržnosť s Európskym fondom regionálneho rozvoja, Európskym sociálnym fondom, Kohéznym fondom, Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka a Európskym námorným a rybárskym fondom, programom Európsky horizont, Nástrojom na prepájanie Európy a Programom InvestEU s cieľom vytvoriť synergie, najmä pokiaľ ide o strategické projekty v oblasti ochrany prírody a strategické integrované projekty, a podporiť využívanie a reprodukciu riešení vyvinutých v rámci programu LIFE.
Komisia zabezpečí dôsledné vykonávanie programu LIFE a Komisia a členské štáty zabezpečia súlad a koordináciu s Európskym fondom regionálneho rozvoja, Európskym sociálnym fondom, Kohéznym fondom, Európskym poľnohospodárskym záručným fondom, Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka a Európskym námorným a rybárskym fondom, programom Horizont Európa, Nástrojom na prepájanie Európy, Inovačným fondom v rámci systému obchodovania s emisiami a Programom InvestEU s cieľom vytvoriť synergie, najmä pokiaľ ide o strategické projekty v oblasti ochrany prírody a strategické integrované projekty, a podporiť využívanie a reprodukciu riešení vyvinutých v rámci programu LIFE. Komisia a členské štáty zabezpečia komplementárnosť na všetkých úrovniach. Komisia určí konkrétne akcie a mobilizuje príslušné finančné prostriedky v rámci iných programov Únie a uľahčí koordinované a súdržné vykonávanie doplnkových činností financovaných z iných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 104
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1 a (nový)
1a.  Program sa vykonáva na základe zásad spravodlivého prechodu, čo znamená, že dotknuté spoločenstvá a územia sú zahrnuté do vývoja a realizácie projektov, najmä prostredníctvom konzultácií a dialógu.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 3
3.  Podporia sa projekty v rámci podprogramu Príroda a biodiverzita týkajúce sa riadenia, obnovy a monitorovania lokalít sústavy Natura 2000 v súlade so smernicami 92/43/EHS a 2009/147/ES, a to v súlade s prioritnými akčnými rámcami zriadenými v zmysle smernice č. 92/43/EHS.
3.  V projektoch v rámci podprogramu Príroda a biodiverzita týkajúcich sa riadenia, obnovy a monitorovania lokalít sústavy Natura 2000 v súlade so smernicami 92/43/EHS a 2009/147/ES sa zohľadnia priority stanovené v národných a regionálnych plánoch, stratégiách a politikách, okrem iného v prioritných akčných rámcoch zriadených v zmysle smernice 92/43/EHS.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 4
4.  Grantmi sa môžu financovať činnosti mimo Únie, ak sa takýmto projektom dosahujú ciele Únie v oblasti životného prostredia a klímy a ak sú činnosti mimo Únie potrebné na zabezpečenie účinnosti zásahov uskutočnených na území členských štátov.
4.  Grantmi sa môžu financovať činnosti mimo členského štátu alebo zámorskej krajiny alebo územia spojeného nimi, ak sa takýmto projektom dosahujú ciele Únie v oblasti životného prostredia a klímy a ak sú činnosti mimo Únie potrebné na zabezpečenie účinnosti zásahov uskutočnených na území členských štátov alebo zámorskej krajiny či územia alebo na podporu medzinárodných dohôd, ktorých je Únia zmluvnou stranou.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 2 – písmeno a – bod 3
(3)  iné tretie krajiny uvedené v pracovnom programe podľa podmienok stanovených v odsekoch 4 až 6;
(3)  iné tretie krajiny uvedené vo viacročných pracovných programoch podľa podmienok stanovených v odsekoch 4 až 6;
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 6 a (nový)
6a.   S cieľom zabezpečiť účinné využívanie finančných prostriedkov programu a efektívnu účasť právnych subjektov uvedených v odseku 4 je Komisia oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 21 na doplnenie tohto článku, a to stanovením rozsahu, v rámci ktorého účasť týchto právnych subjektov v rámci politiky v oblasti životného prostredia a klímy vykonávanej Úniou stačí na to, aby sa považovali za oprávnené na účasť na programe.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Článok 12 a (nový)
Článok 12a
Postupy predkladania a výberu projektov
1.  Program zavádza tieto postupy predkladania a výberu projektov:
a)  zjednodušený dvojstupňový prístup založený na predložení a hodnotení súhrnu, po ktorom nasleduje úplný návrh pre tých kandidátov, ktorých návrhy boli vopred vybrané;
b)  štandardný jednostupňový prístup založený výlučne na predložení a hodnotení úplného návrhu. Ak sa uprednostní štandardný prístup pred zjednodušeným prístupom, uvedú sa pre túto voľbu v pracovnom programe dôvody s ohľadom na organizačné a prevádzkové obmedzenia súvisiace s každým podprogramom a prípadne s každou výzvou na predkladanie návrhov.
2.  Na účely odseku 1 sa „súhrnom“ rozumie správa na maximálne 10 stranách obsahujúca popis obsahu projektu, potenciálneho partnera (partnerov), pravdepodobných obmedzení a núdzového plánu na ich riešenie, ako aj stratégiu vybranú na zabezpečenie udržateľnosti výsledkov projektu po jeho skončení, administratívnych formulárov týkajúcich sa príjemcov, ktorí sa zúčastňujú na projekte, a podrobného rozpočtu projektu.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Článok 13
Článok 13
Článok 13
Kritériá prideľovania
Kritériá prideľovania
Kritériá na vyhodnotenie návrhov sa určia vo výzvach na predkladanie návrhov, pričom sa do úvahy zoberie toto:
Kritériá na vyhodnotenie návrhov sú vymedzené vo viacročných pracovných programoch uvedených v článku 17 a vo výzvach na predkladanie návrhov, pričom sa zohľadňujú tieto prvky:
a)  projekty financované v rámci programu LIFE nesmú kolidovať s cieľmi v oblasti životného prostredia, klímy alebo príslušnými cieľmi v oblasti čistej energie programu LIFE a ak je to možné, podporia uplatňovanie zeleného verejného obstarávania;
a)  projekty financované v rámci programu nesmú kolidovať s cieľmi v oblasti životného prostredia, klímy alebo príslušnými cieľmi v oblasti čistej energie programu LIFE a ak je to možné, podporia uplatňovanie zeleného verejného obstarávania;
aa)  projekty zabezpečujú nákladovo efektívny prístup a sú technicky a finančne súdržné;
ab)  prioritu majú projekty s najvyšším potenciálnym vplyvom na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 3;
b)  uprednostňujú sa projekty, ktoré poskytujú súvisiace prínosy a podporujú synergie medzi podprogramami uvedenými v článku 4;
b)  uprednostňujú sa projekty, ktoré poskytujú súvisiace prínosy a podporujú synergie medzi podprogramami uvedenými v článku 4;
c)  uprednostňujú sa projekty, ktoré majú najvyšší potenciál dosiahnuť, že ich verejný alebo súkromný sektor zreprodukuje a prevezme, alebo ktoré majú najvyšší potenciál zmobilizovania najväčších investícií alebo finančných zdrojov (urýchľovací potenciál);
c)  projekty, ktoré majú najvyšší potenciál dosiahnuť, že ich verejný alebo súkromný sektor zreprodukuje a prevezme, alebo ktoré majú najvyšší potenciál zmobilizovania najväčších investícií alebo finančných zdrojov (urýchľovací potenciál), získajú v hodnotení bonus;
d)  zabezpečí sa reprodukovateľnosť výsledkov štandardných akčných projektov;
d)  zabezpečí sa reprodukovateľnosť výsledkov štandardných akčných projektov;
e)  projekty, ktoré sú založené na výsledkoch iných projektov financovaných z programu LIFE, jeho predchodcov alebo iných finančných prostriedkov Únie, alebo ktoré tieto výsledky rozvíjajú, získavajú pri hodnotení bonus;
e)  projekty, ktoré sú založené na výsledkoch iných projektov financovaných z programu LIFE, jeho predchodcov alebo iných finančných prostriedkov Únie, alebo ktoré tieto výsledky rozvíjajú, získavajú pri hodnotení bonus;
f)  tam, kde je to vhodné, sa kladie osobitný dôraz na projekty v zemepisných oblastiach, ktoré majú osobitné potreby alebo zraniteľné miesta, napríklad oblasti s osobitnými environmentálnymi problémami alebo prírodnými obmedzeniami, cezhraničné oblasti alebo najvzdialenejšie regióny.
f)  tam, kde je to vhodné, sa kladie osobitný dôraz na biozemepisnú rovnováhu projektov a projekty v zemepisných oblastiach, ktoré majú osobitné potreby alebo zraniteľné miesta, napríklad oblasti s osobitnými environmentálnymi problémami alebo prírodnými obmedzeniami, cezhraničné oblasti, oblasti s vysokou prírodnou hodnotou alebo najvzdialenejšie regióny.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 1
1.  Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci iného programu Únie, možno takisto poskytnúť príspevok z programu LIFE, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Príspevok na akciu z jednotlivých programov Únie podlieha pravidlám týchto programov. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podporu z rôznych programov Únie možno vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, v ktorých sa stanovujú podmienky podpory.
1.  Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci iného programu Únie, možno takisto poskytnúť príspevok z programu LIFE, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Akcie, ktoré sú financované z iných programov Únie, sú oprávnené na príspevky v rámci programu LIFE, ak zamedzujú oslabeniu cieľov v oblasti životného prostredia alebo klímy stanovených v článku 3. Príspevok na akciu z jednotlivých programov Únie podlieha pravidlám týchto programov. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podporu z rôznych programov Únie možno vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, v ktorých sa stanovujú podmienky podpory.
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 2
2.  Akcie, ktoré dostali certifikáciu známky excelentnosti, alebo ktoré spĺňajú tieto kumulatívne porovnávacie podmienky:
2.  Akcie, ktoré dostali certifikáciu známky excelentnosti, alebo ktoré spĺňajú tieto kumulatívne porovnávacie podmienky:
a)  boli posúdené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu LIFE,
a)  boli posúdené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu LIFE,
b)  spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu uvedenej výzvy na predkladanie návrhov;
b)  spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu uvedenej výzvy na predkladanie návrhov;
c)  nemôžu byť financované v rámci danej výzvy na predkladanie návrhov v dôsledku rozpočtových obmedzení,
c)  nemôžu byť financované v rámci danej výzvy na predkladanie návrhov v dôsledku rozpočtových obmedzení,
môžu získať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu+ alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v súlade s článkom [67] ods. 5 nariadenia (EÚ) XX [všeobecné nariadenie] a článkom [8] nariadenia (EÚ) XX [financovanie, riadenie a monitorovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky] za predpokladu, že takéto akcie v súlade s cieľmi príslušného programu. Uplatnia sa pravidlá toho fondu, z ktorého sa podpora poskytuje.
môžu získať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu+ alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v súlade s článkom [67] ods. 5 nariadenia (EÚ) XX [všeobecné nariadenie] a článkom [8] nariadenia (EÚ) XX [financovanie, riadenie a monitorovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky], pokiaľ sú takéto akcie v súlade s cieľmi a kritériami oprávnenosti príslušného programu. Uplatnia sa pravidlá toho fondu, z ktorého sa podpora poskytuje.
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 1
Operácie kombinovaného financovania v rámci programu LIFE sa vykonávajú v súlade s [nariadením o Programe InvestEU] a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Operácie kombinovaného financovania v rámci programu LIFE sa vykonávajú v súlade s [nariadením o Programe InvestEU] a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách s náležitým ohľadom na požiadavky na udržateľnosť a transparentnosť.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Článok 17 – nadpis
Pracovný program
Viacročný pracovný program
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 1
1.  Program LIFE sa implementuje prostredníctvom aspoň dvoch viacročných pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V pracovných programoch sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania.
1.  Program LIFE sa implementuje prostredníctvom aspoň dvoch viacročných pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Komisia je v súlade s článkom 21 splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie prijatím daných viacročných pracovných programov.
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 1 a (nový)
1a.   Komisia zabezpečí, aby sa pri vypracúvaní viacročných pracovných programov viedli primerané konzultácie so spoluzákonodarcami a príslušnými zainteresovanými stranami vrátane organizácií občianskej spoločnosti.
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 2 – písmeno a a (nové)
aa)  minimálne a maximálne úrovne mier spolufinancovania, rozlíšené podľa podprogramov stanovených v článku 4 a oprávnené akcie stanovené v článku 10, za ktoré miery celkového maximálneho financovania v prvom viacročnom programe pre akcie uvedené v písm. a), b) a d) článku 10 ods. 2 dosahujú výšku až 60 % oprávnených nákladov a 75 % v prípade projektov financovaných v rámci podprogramu Príroda a biodiverzita, ktoré sa týkajú prioritných biotopov alebo druhov na účely vykonávania smernice 92/43/EHS, alebo druhov vtákov, ktoré Výbor pre prispôsobenie sa technickému a vedeckému pokroku zriadený podľa článku 16 smernice 2009/147/ES považuje za prioritu financovania, pokiaľ to je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa ochrany prírody;
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 2 – písmeno a b (nové)
ab)  maximálna celková suma vyhradená na operácie kombinovaného financovania;
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 2 – písmeno d a (nové)
da)  orientačné časové harmonogramy výziev na predkladanie návrhov na obdobie, na ktoré sa vzťahuje viacročný pracovný program;
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 2 – písmeno d b (nové)
db)  technická metodika postupu predkladania a výberu projektov a kritériá výberu a udeľovania grantov stanovené v článku 13.
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 2 a (nový)
2a.  Prvý viacročný pracovný program trvá štyri roky a druhý viacročný pracovný program trvá tri roky.
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 2 b (nový)
2b.  Komisia zabezpečí, aby sa nevyužité finančné prostriedky v rámci danej výzvy na predkladanie návrhov prerozdelili medzi rôzne typy akcií uvedených v článku 10 ods. 2.
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh nariadenia
Článok 17 – odsek 2 c (nový)
2c.  Komisia pri vypracúvaní viacročných pracovných programov zabezpečí konzultácie so zainteresovanými stranami.
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 1
1.  Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.
1.  Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese s náležitým zohľadnením súdržnosti, synergií, pridanej hodnoty Únie a dlhodobej udržateľnosti, využitím priorít príslušného environmentálneho akčného programu.
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 2
2.  Priebežné hodnotenie programu LIFE sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu LIFE, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu LIFE.
2.  Hodnotenie programu LIFE v polovici obdobia sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu LIFE, najneskôr však tri roky po začatí implementácie programu LIFE s využitím ukazovateľov výstupov a výsledkov v súlade s prílohou II. Toto hodnotenie je v prípade potreby sprevádzané návrhom na zmenu tohto nariadenia.
Hodnotenie zahŕňa prinajmenšom:
a)  kvalitatívne a kvantitatívne aspekty vykonávania programu;
b)  efektívnosť využívania zdrojov;
c)  mieru, do akej boli dosiahnuté ciele všetkých opatrení, s uvedením, kde je to možné, výsledkov a vplyvov;
d)  skutočný alebo očakávaný úspech projektov pri mobilizácii iných finančných prostriedkov Únie, najmä s ohľadom na výhody väčšej súdržnosti s inými nástrojmi financovania Únie;
e)  rozsah dosiahnutých synergií medzi jednotlivými cieľmi a jeho doplnkovosť s ostatnými relevantnými programami Únie;
f)  pridanú hodnotu Únie a dlhodobý vplyv programu LIFE s cieľom prijať rozhodnutie o predĺžení, úprave alebo pozastavení opatrení;
g)  mieru účasti zainteresovaných strán;
h)  kvantitatívnu a kvalitatívnu analýzu prínosu programu LIFE k stavu ochrany biotopov a druhov, ktoré sú uvedené v smerniciach 92/43/EHS a 2009/147/ES.
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 3
3.  Na konci implementácie programu LIFE, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1 druhom odseku, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu LIFE.
3.  Na konci implementácie programu LIFE, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1 druhom odseku, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu LIFE, ktoré doplní externá a nezávislá správa o hodnotení ex-post zameraná na vykonávanie programu LIFE a jeho výsledky.
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 4
4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskeho a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
4.  Komisia predloží závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskeho a sociálnemu výboru a Výboru regiónov a Komisia výsledky hodnotení zverejní.
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh nariadenia
Článok 20 – odsek 1
1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii projektov a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.
1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii projektov a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti. Na tento účel príjemcovia používajú logo programu LIFE, ako je znázornené v prílohe IIa, pre všetky komunikačné činnosti a toto logo sa uvádza na informačných tabuliach viditeľných pre verejnosť na strategických miestach. Všetky tovary dlhodobej spotreby nadobudnuté v rámci programu LIFE sú označené logom programu LIFE, ak Komisia neurčila inak.
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh nariadenia
Článok 23 – odsek 4
4.  Do finančných nástrojov zriadených v rámci [fondu InvestEU] možno investovať spätné toky prostriedkov z finančných nástrojov zriadených v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1293/2013.
4.  Spätné toky prostriedkov z finančných nástrojov zriadených v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1293/2013 možno prerozdeliť medzi akcie v rámci programu LIFE.
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh nariadenia
Príloha II – bod 2 – podbod 2.1 – zarážka 3 a (nová)
–  Chemikálie
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh nariadenia
Príloha II – bod 2 – podbod 2.1 – zarážka 5 a (nová)
–  Hluk
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh nariadenia
Príloha II – bod 2 – podbod 2.1 – zarážka 5 b (nová)
–  Využívanie a efektívnosť zdrojov
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh nariadenia
Príloha II – bod 2 – podbod 2.2 a (nový)
2.2a.  Zvyšovanie povedomia
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh nariadenia
Príloha II a (nová)
PRÍLOHA IIa
Logo programu
20181211-P8_TA(2018)0487_SK-p0000002.png

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0397/2018).


Ochrana pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci ***I
PDF 130kWORD 51k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2018 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (COM(2017)0011 – C8-0010/2017 – 2017/0004(COD))
P8_TA(2018)0488A8-0142/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 153 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0010/2017),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 24. októbra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0142/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. decembra 2018 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci

P8_TC1-COD(2017)0004


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/130.)

(1) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 56.


Transparentnosť a udržateľnosť posúdenia rizík EÚ v potravinovom reťazci ***I
PDF 331kWORD 100k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 11. decembra 2018 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika EÚ v potravinovom reťazci, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 178/2002 [o všeobecnom potravinovom práve], smernica 2001/18/ES [o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia], nariadenie (ES) č. 1829/2003 [o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách], nariadenie (ES) č. 1831/2003 [o kŕmnych doplnkových látkach], nariadenie (ES) č. 2065/2003 [o udiarenských dochucovadlách], nariadenie (ES) č. 1935/2004 [o materiáloch v styku s potravinami], nariadenie (ES) č. 1331/2008 [o spoločnom postupe schvaľovania prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm], nariadenie (ES) č. 1107/2009 [o prípravkoch na ochranu rastlín] a nariadenie (EÚ) 2015/2283 [o nových potravinách] (COM(2018)0179 – C8-0144/2018 – 2018/0088(COD))(1)
P8_TA(2018)0489A8-0417/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Návrh legislatívneho uznesenia   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Citácia 1
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 43, 114 a článok 168 ods. 4 písm. b),
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 43, 114, článok 168 ods. 4 písm. b) a článok 192 ods. 1,
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)  Riadenie a hodnotenie rizika a činnosti oznamovania rizika by sa mali zakladať okrem iného na dôkladnom uplatňovaní zásady predbežnej opatrnosti.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  Preto je potrebné počas analýzy rizika zabezpečiť komplexný a nepretržitý proces oznamovania rizika, do ktorého by boli zapojení hodnotitelia a manažéri rizika Únie a jednotlivých štátov. Tento proces by mal byť spojený s otvoreným dialógom medzi všetkými zainteresovanými stranami, aby sa v rámci procesu analýzy rizika zabezpečila súdržnosť a jednotnosť.
(4)  Preto je potrebné počas analýzy rizika zabezpečiť transparentný, nezávislý, nepretržitý a inkluzívny proces oznamovania rizika, do ktorého by boli zapojení hodnotitelia a manažéri rizika Únie a jednotlivých štátov. Tento proces by mal získať späť dôveru občanov v to, že sa celý proces opiera o cieľ tohto nariadenia, ktorým je zabezpečiť vysokú úroveň ľudského života a zdravia a ochranu záujmov spotrebiteľov. Tento proces by mal byť takisto schopný prispieť k participatívnemu a otvorenému dialógu medzi všetkými zainteresovanými stranami, najmä verejnosťou, aby sa v rámci procesu analýzy rizika zabezpečila prevaha len verejného záujmu, presnosť, komplexnosť, transparentnosť, jednotnosť a zodpovednosť.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)   Pri podpise obchodných dohôd je potrebné, aby Únia zabezpečila, aby právne predpisy partnerských tretích krajín v oblasti potravín zaisťovali v oblasti bezpečnosti potravín aspoň rovnakú úroveň bezpečnosti ako právne predpisy Únie, a to s cieľom zaručiť bezpečnosť spotrebiteľov a zabrániť nekalej súťaži s európskymi výrobkami.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
(5)  Osobitný dôraz by sa mal klásť na to, aby sa súdržným, primeraným a včasným spôsobom vysvetlili nielen samotné závery hodnotenia rizika, ale aj spôsob, akým sa využívajú s cieľom pomôcť s poskytovaním informácií pri rozhodovaní o riadení rizika spolu s inými legitímnymi faktormi, ak je to relevantné.
(5)  Osobitný dôraz by sa mal klásť na to, aby sa presným, jasným, objektívnym a včasným spôsobom vysvetlili nielen samotné závery hodnotenia rizika, ale aj spôsob, akým sa využívajú s cieľom pomôcť s poskytovaním informácií pri rozhodovaní o riadení rizika spolu s inými legitímnymi faktormi, ak je to relevantné.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Na tento účel je potrebné stanoviť všeobecné ciele a zásady oznamovania rizika, pričom sa zohľadnia príslušné úlohy hodnotiteľov a manažérov rizika.
(6)  Na tento účel je potrebné stanoviť všeobecné ciele a zásady oznamovania rizika. V tejto súvislosti by sa mali zohľadniť príslušné úlohy hodnotiteľov a manažérov rizika a zároveň by sa mala zaručiť ich nezávislosť.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
(8)  Na základe všeobecného plánu by sa mali určiť kľúčové faktory, ktoré sa majú zohľadňovať pri zvažovaní činností spojených s oznamovaním rizika, ako sú napríklad rozličné úrovne rizika, povaha rizika a jeho možný vplyv na verejné zdravie, na koho a čo má riziko priamy alebo nepriamy vplyv, úrovne expozície na základe rizika, schopnosť zvládať riziko a iné faktory, ktoré ovplyvňujú vnímanie rizika vrátane úrovne naliehavosti, ako aj platný legislatívny rámec a príslušný trhový kontext. Všeobecným plánom by sa mali identifikovať aj nástroje a kanály, ktoré by sa mali využívať, a mali by sa zaviesť vhodné mechanizmy na zabezpečenie koherentného oznamovania rizika.
(8)  Vo všeobecnom pláne by sa mali stanoviť praktické režimy sprístupňovania potrebných informácií verejnosti, aby sa dosiahla vysoká úroveň transparentnosti procesu riadenia rizika. Na jeho základe by sa mali určiť kľúčové faktory, ktoré sa majú zohľadňovať pri zvažovaní činností spojených s oznamovaním rizika, ako sú napríklad rozličné úrovne rizika, povaha rizika a jeho možný vplyv na verejné zdravie, zdravie zvierat a životné prostredie, na koho a čo má riziko priamy alebo nepriamy vplyv, úrovne expozície na základe rizika, schopnosť minimalizovať alebo zvládať riziko a iné faktory, ktoré ovplyvňujú vnímanie rizika vrátane úrovne naliehavosti, ako aj platný legislatívny rámec a príslušný trhový kontext. Všeobecným plánom by sa mali identifikovať aj nástroje a kanály, ktoré by sa mali využívať, a mali by sa zaviesť vhodné mechanizmy na zabezpečenie koherentného oznamovania rizika.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
(9)  Transparentnosť procesu hodnotenia rizika prispieva k tomu, aby úrad získal väčšiu legitímnosť z pohľadu spotrebiteľov a širokej verejnosti pri napĺňaní svojho poslania, zvyšuje dôveru spotrebiteľov a širokej verejnosti v jeho prácu, a zároveň zabezpečuje, aby úrad niesol väčšiu zodpovednosť voči občanom Únie v demokratickom systéme. Preto je nevyhnutné, aby sa zachovala dôvera širokej verejnosti a ostatných zainteresovaných strán v proces analýzy rizika, ktorý tvorí základ potravinového práva Únie, a najmä dôvera v hodnotenie rizika vrátane organizácie a nezávislosti úradu, ako aj transparentnosti.
(9)  Zlepšenie transparentnosti procesu hodnotenia rizika by prispelo k tomu, aby úrad získal väčšiu legitímnosť z pohľadu spotrebiteľov a širokej verejnosti pri napĺňaní svojho poslania, zvyšuje dôveru spotrebiteľov a širokej verejnosti v jeho prácu, a zároveň zabezpečuje, aby úrad niesol väčšiu zodpovednosť voči občanom Únie v demokratickom systéme. Preto je nevyhnutné, aby sa opäť vybudovala dôvera širokej verejnosti a ostatných zainteresovaných strán v proces analýzy rizika, ktorý tvorí základ potravinového práva Únie, a najmä dôvera v hodnotenie rizika vrátane organizácie, pôsobenie a nezávislosti úradu, ako aj transparentnosti.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  Je vhodné, aby sa zloženie správnej rady úradu zosúladilo so spoločným prístupom k decentralizovaným agentúram v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie o decentralizovaných agentúrach z roku 201222.
vypúšťa sa
__________________
22 https://europa.eu/european-union/sites/europaeu/files/docs/body/joint_statement_and_common_approach_2012_en.pdf.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
(11)  Zo skúseností vyplýva, že úloha správnej rady úradu sa zameriava na administratívne a finančné aspekty a nemá vplyv na nezávislosť vedeckej práce úradu. Preto je vhodné, aby sa do správnej rady úradu začlenili zástupcovia všetkých členských štátov, pričom sa zabezpečí, aby uvedení zástupcovia mali skúsenosti najmä v oblasti hodnotenia rizika.
(11)  Zo skúseností vyplýva, že úloha správnej rady úradu sa zameriava na administratívne a finančné aspekty a nemá vplyv na nezávislosť vedeckej práce úradu. Preto je vhodné, aby sa do správnej rady úradu začlenili zástupcovia všetkých členských štátov, Komisie, Európskeho parlamentu, ako aj občianskej spoločnosti a priemyselných združení, pričom sa zabezpečí, aby uvedení zástupcovia mali skúsenosti najmä v oblasti hodnotenia rizika a aby sa zabránilo akémukoľvek konfliktu záujmov.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Správna rada by sa mala vybrať takým spôsobom, aby sa zabezpečil najvyšší štandard kompetentnosti a široký rozsah relevantných poznatkov, a to spomedzi zástupcov členských štátov, Európskeho parlamentu a Komisie.
(12)  Správna rada by sa mala vybrať takým spôsobom, aby sa zabezpečil najvyšší štandard kompetentnosti a záväzku k ochrane zdravia a životného prostredia a široký rozsah relevantných poznatkov, a to spomedzi zástupcov členských štátov, Európskeho parlamentu a Komisie.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13
(13)  Pri kontrole vhodnosti všeobecného potravinového práva sa zistili určité nedostatky v súvislosti s dlhodobou schopnosťou úradu zachovať si vysokú úroveň svojich odborných poznatkov. Predovšetkým došlo k zníženiu počtu kandidátov uchádzajúcich sa o miesto členov vo vedeckých pracovných skupinách. Systém je preto potrebné posilniť a členské štáty by mali zohrávať aktívnejšiu úlohu, aby sa zabezpečilo, že bude k dispozícii dostatočný počet odborníkov na uspokojenie potrieb systému Únie pre hodnotenie rizika z hľadiska vysokej úrovne vedeckej odbornosti, nezávislosti, ako aj odborných poznatkov z viacerých odborov.
(13)  Pri kontrole vhodnosti všeobecného potravinového práva sa zistili určité nedostatky v súvislosti s dlhodobou schopnosťou úradu zachovať si vysokú úroveň svojich odborných poznatkov vďaka odbornému personálu. Navyše došlo k zníženiu počtu kandidátov uchádzajúcich sa o miesto členov vo vedeckých pracovných skupinách a dôvod tohto poklesu by sa mal preskúmať. Dve tretiny odborníkov vo vedeckých pracovných skupinách pochádzajú zo šiestich členských štátov. Keďže Spojené kráľovstvo v súčasnosti dáva k dispozícii približne 20 % národných odborníkov, tento problém s náborom vhodných odborníkov sa po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie ešte prehĺbi. Na účinnejšie riešenie tohto javu je preto potrebné systém posilniť a podporiť, je nevyhnutné, aby nabádal kandidátov k predloženiu žiadosti, a členské štáty by mali podporovať šírenie výziev úradu na vyjadrenie záujmu o členstvo vo vedeckých pracovných skupinách a vo vedeckom výbore, aby sa zabezpečilo, že bude k dispozícii dostatočný počet nezávislých odborníkov, a to prostredníctvom podpory opatrení a využitia stimulov a odmien na zvýšenie úrovne účasti a miery záujmu o zapojenie sa.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
(14)  Na účely zachovania toho, aby hodnotenie rizika ostalo nezávislé od riadenia rizika a iných záujmov na úrovni Únie, je vhodné, aby navrhovanie členov vedeckých pracovných skupín zo strany členských štátov, ich výber uskutočnený výkonným riaditeľom úradu a ich vymenovanie správnou radou úradu bolo založené na prísnych kritériách zabezpečujúcich excelentnosť a nezávislosť odborníkov, pričom sa pri každej pracovnej skupine zaistí požadovaná úroveň odborných poznatkov z viacerých odborov. Na tento účel je takisto dôležité, aby pri výbere a vymenovaní uvedených vedeckých odborníkov zohrával úlohu výkonný riaditeľ, ktorého úlohou je hájiť záujmy úradu EFSA, a najmä nezávislosť odborných znalostí úradu. Mali by sa zaviesť aj ďalšie opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby vedeckí odborníci mali prostriedky na nezávislé konanie.
(14)  Na účely zachovania toho, aby hodnotenie rizika ostalo nezávislé od riadenia rizika a iných záujmov na úrovni Únie, je vhodné, aby navrhovanie členov vedeckých pracovných skupín, ich výber uskutočnený výkonným riaditeľom úradu a ich vymenovanie správnou radou úradu bolo založené na prísnych kritériách zabezpečujúcich excelentnosť a nezávislosť odborníkov, pričom sa pri každej pracovnej skupine zaistí požadovaná úroveň odborných poznatkov z viacerých odborov. Na tento účel je takisto dôležité, aby pri výbere a vymenovaní uvedených vedeckých odborníkov zohrával úlohu výkonný riaditeľ, ktorý je zákonným zástupcov úradu a ktorého úlohou je hájiť záujmy úradu EFSA a monitorovať jeho výkonnosť, a najmä nezávislosť odborných znalostí úradu. Mali by sa zaviesť aj ďalšie opatrenia vrátane riadneho finančného odškodňovania s cieľom zabezpečiť, aby vedeckí odborníci mali prostriedky na nezávislé konanie a aby mohli venovať svojej práci pre úrad v oblasti hodnotenia rizika dostatok času.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  Je nevyhnutné, aby sa zabezpečilo efektívne fungovanie úradu a zlepšila trvalá udržateľnosť jeho odborných znalostí. Preto je potrebné posilniť podporu, ktorú poskytuje úrad a členské štáty práci vedeckých pracovných skupín úradu. Úrad by mal konkrétne organizovať prípravné práce na podporu úloh pracovných skupín vrátane možnosti požiadať personál úradu alebo vnútroštátne vedecké organizácie, ktoré majú s úradom nadviazaný kontakt, aby zostavili prípravné vedecké stanoviská, ktoré budú predmetom partnerského preskúmania a ktoré sa prijmú v rámci pracovných skupín.
(15)  Je nevyhnutné, aby sa zabezpečilo efektívne fungovanie úradu a zlepšila trvalá udržateľnosť jeho odborných znalostí. Preto je potrebné posilniť podporu, ktorú poskytuje úrad a členské štáty práci vedeckých pracovných skupín úradu. Úrad by mal konkrétne organizovať prípravné práce na podporu úloh pracovných skupín vrátane možnosti požiadať personál úradu alebo vnútroštátne vedecké organizácie, ktoré majú s úradom nadviazaný kontakt, aby zostavili prípravné vedecké stanoviská, ktoré budú predmetom partnerského preskúmania a ktoré sa prijmú v rámci pracovných skupín. Tým by nemala byť dotknutá nezávislosť vedeckých hodnotení vypracovaných úradom.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16
(16)  Postupy schvaľovania sú založené na zásade, že je úlohou žiadateľa, aby preukázal, že predmet postupu udelenia schválenia je v súlade s bezpečnostnými požiadavkami Únie vzhľadom na vedecké poznatky, ktoré má k dispozícii. Táto zásada vychádza z predpokladu, že verejné zdravie je lepšie chránené, ak dôkazné bremeno nesie žiadateľ, pretože musí preukázať, že konkrétny predmet je bezpečný pred jeho uvedením na trh, namiesto toho, aby verejné orgány museli dokazovať, že predmet je nebezpečný, aby mohli zakázať jeho uvádzanie na trh. Okrem toho verejné finančné prostriedky by sa nemali používať na zadávanie nákladných štúdií, ktoré danému odvetviu v konečnom dôsledku pomôžu uviesť výrobok na trh. Podľa tejto zásady a v súlade s uplatniteľnými regulačnými požiadavkami sú žiadatelia na podporu žiadostí o schválenie v rámci odvetvových právnych predpisov Únie povinní predložiť relevantné štúdie vrátane testov, aby preukázali bezpečnosť a v niektorých prípadoch aj účinnosť predmetu.
(16)  Postupy schvaľovania sú založené na zásade, že je úlohou žiadateľa, aby preukázal, že predmet postupu udelenia schválenia je v súlade s bezpečnostnými požiadavkami Únie vzhľadom na vedecké poznatky, ktoré má k dispozícii. Táto zásada vychádza z predpokladu, že verejné zdravie a životné prostredie lepšie chránené, ak dôkazné bremeno nesie žiadateľ, pretože musí preukázať, že konkrétny predmet je bezpečný pred jeho uvedením na trh, namiesto toho, aby verejné orgány museli dokazovať, že predmet je nebezpečný, aby mohli zakázať jeho uvádzanie na trh. Okrem toho verejné finančné prostriedky by sa nemali používať na zadávanie nákladných štúdií, ktoré danému odvetviu v konečnom dôsledku pomôžu uviesť výrobok na trh. Podľa tejto zásady a v súlade s uplatniteľnými regulačnými požiadavkami sú žiadatelia na podporu žiadostí o schválenie v rámci odvetvových právnych predpisov Únie povinní predložiť relevantné štúdie vrátane testov, aby preukázali bezpečnosť a v niektorých prípadoch aj účinnosť predmetu.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16 a (nové)
(16a)  Z porovnania agentúr Únie vyplýva, že úrad so svojimi takmer 55 mesiacmi potrebuje päťkrát dlhšie obdobie na postup schvaľovania ako Európska agentúra pre lieky (EMA). To odrádza podniky od investovania do inovačných produktov a dlhodobo znižuje konkurencieschopnosť Únie. Okrem toho dlhé postupy schvaľovania oslabujú dôveryhodnosť úradu. Z tohto dôvodu je nanajvýš vhodné zabezpečiť efektívnosť hodnotenia rizika prostredníctvom lepšieho personálneho obsadenia a finančného zabezpečenia.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
(17)  Existujú ustanovenia o obsahu žiadostí o schválenie. Je dôležité, aby žiadosť o schválenie, ktorá sa predkladá úradu na hodnotenie rizika, spĺňala príslušné špecifikácie na zabezpečenie tej najlepšej kvality vedeckého hodnotenia zo strany úradu. Žiadatelia, a najmä malé a stredné podniky, nie vždy celkom rozumejú týmto špecifikáciám. Preto je vhodné, aby úrad potenciálnemu žiadateľovi na požiadanie poskytoval poradenstvo o príslušných pravidlách a požadovanom obsahu žiadosti o schválenie ešte pred tým, ako sa žiadosť formálne predloží, ale bez zasahovania do koncepcie štúdií, ktoré sa majú predložiť, keďže koncepcia zostáva zodpovednosťou žiadateľa. Poradenstvo úradu by sa malo zverejniť, aby sa zaistila transparentnosť tohto postupu.
(17)  Existujú ustanovenia o obsahu žiadostí o schválenie. Je dôležité, aby žiadosť o schválenie, ktorá sa predkladá úradu na hodnotenie rizika, spĺňala príslušné špecifikácie na zabezpečenie tej najlepšej kvality vedeckého hodnotenia zo strany úradu. Žiadatelia, a najmä malé a stredné podniky, nie vždy celkom rozumejú týmto špecifikáciám. Preto je vhodné, aby úrad potenciálnemu žiadateľovi na požiadanie poskytoval poradenstvo o príslušných pravidlách a požadovanom obsahu žiadosti o schválenie ešte pred tým, ako sa žiadosť formálne predloží. Do ... 36 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia by Komisia mala zhodnotiť vplyv všeobecného poradenstva poskytnutého k fungovaniu úradu. Mala by najmä zhodnotiť jeho vplyv na rozdelenie zdrojov úradu a na jeho nezávislosť.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
(18)  Úrad by mal mať vedomie o predmete všetkých štúdií, ktoré vykonáva žiadateľ v súvislosti s budúcou žiadosťou o schválenie podľa potravinového práva Únie. Na tento účel je potrebné a vhodné, aby prevádzkovatelia podnikov, ktorí štúdie zadávajú, a laboratóriá, ktoré ich uskutočňujú, tieto štúdie pri zadaní oznamovali úradu. Informácie o oznámených štúdiách by sa mali zverejniť iba po uverejnení zodpovedajúcej žiadosti o schválenie v súlade s platnými pravidlami týkajúcimi sa transparentnosti.
(18)  Úrad by mal mať vedomie o predmete všetkých štúdií, ktoré vykonáva žiadateľ v súvislosti s budúcou žiadosťou o schválenie alebo obnovenie podľa potravinového práva Únie. Na tento účel je potrebné a vhodné, aby prevádzkovatelia podnikov, ktorí štúdie zadávajú, a laboratóriá, ktoré ich uskutočňujú, tieto štúdie pri zadaní v Únii alebo mimo nej oznamovali úradu. Informácie o oznámených štúdiách by sa mali zverejniť iba po uverejnení zodpovedajúcej žiadosti o schválenie alebo obnovenie v súlade s platnými pravidlami týkajúcimi sa transparentnosti.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 20
(20)  Existujú určité obavy verejnosti, pokiaľ ide o to, že hodnotenie úradu v oblasti schvaľovania je založené predovšetkým na odvetvových štúdiách. Úrad už vyhľadáva vo vedeckej literatúre, aby mohol zohľadniť ďalšie existujúce údaje a štúdie o predmete, ktorý sa mu predložil na vyhodnotenie. Aby sa zaistila dodatočná úroveň záruk, že úrad bude môcť mať prístup ku všetkým relevantným vedeckých údajom a štúdiám, ktoré sú k dispozícii o predmete schvaľovacieho postupu, je vhodné zorganizovať konzultáciu s tretími stranami s cieľom zistiť, či nie sú k dispozícii iné relevantné vedecké údaje alebo štúdie. Aby sa zvýšila efektívnosť konzultácie, konzultácia by sa mala uskutočniť vtedy, keď sa štúdie predkladané odvetvím a zahrnuté v žiadosti o schválenie zverejnia podľa pravidiel transparentnosti tohto nariadenia.
(20)  Existujú určité obavy verejnosti, pokiaľ ide o to, že hodnotenie úradu v oblasti schvaľovania je založené predovšetkým na odvetvových štúdiách. Ak sa vyskytne nová žiadosť o schválenie alebo obnovenie, úrad by mal vždy vyhľadávať vo vedeckej literatúre, aby mohol zohľadniť ďalšie existujúce údaje a štúdie o predmete, ktorý sa mu predložil na vyhodnotenie, a v prípade potreby požadovať ďalšie štúdie. Úrad by mal verejnosti sprístupniť všetku relevantnú vedeckú literatúru o tejto záležitosti, ktorú má. Aby sa zaistila dodatočná úroveň záruk, že úrad bude môcť mať prístup ku všetkým relevantným vedeckých údajom a štúdiám, ktoré sú k dispozícii o predmete schvaľovacieho postupu, je vhodné zorganizovať konzultáciu s tretími stranami s cieľom zistiť, či nie sú k dispozícii iné relevantné vedecké údaje alebo štúdie. Aby sa zvýšila efektívnosť konzultácie, konzultácia by sa mala uskutočniť ihneď po tom, ako boli štúdie predkladané odvetvím a zahrnuté v žiadosti o schválenie zverejnené podľa pravidiel transparentnosti tohto nariadenia.
Pozmeňujúci návrh 158
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 21
(21)  Štúdie (vrátane skúšok), ktoré predložili prevádzkovatelia podnikov na podporu žiadostí o schválenie podľa odvetvových právnych predpisov Únie, sú zvyčajne v súlade s medzinárodne uznávanými zásadami, ktorými sa poskytuje jednotný základ pre ich kvalitu, najmä z hľadiska reprodukovateľnosti výsledkov. V niektorých prípadoch sa však môžu objaviť problémy, pokiaľ ide o súlad s platnými normami, a z tohto dôvodu sú zavedené národné systémy na overovanie tohto súladu. Je vhodné, aby sa stanovila dodatočná úroveň záruk na ubezpečenie širokej verejnosti o kvalite štúdií a aby sa stanovil posilnený systém auditov, prostredníctvom ktorého Komisia overí kontroly členských štátov zamerané na to, či laboratóriá vykonávajúce takéto štúdie a skúšky uplatňujú uvedené zásady.
(21)  Štúdie (vrátane skúšok), ktoré predložili prevádzkovatelia podnikov na podporu žiadostí o schválenie podľa sektorových predpisov potravinového práva Únie, by mali byť založené na nezávislej partnersky preskúmanej literatúre, alebo v súlade s medzinárodne uznávanými normami a zásadami správnej laboratórnej praxe, ktorými sa poskytuje jednotný základ pre ich kvalitu, najmä z hľadiska reprodukovateľnosti výsledkov. V niektorých prípadoch sa však môžu objaviť problémy, pokiaľ ide o súlad s platnými normami, a z tohto dôvodu sú zavedené národné systémy na overovanie tohto súladu. Je vhodné, aby sa stanovila dodatočná úroveň záruk na ubezpečenie širokej verejnosti o kvalite štúdií a aby sa stanovil posilnený systém auditov, prostredníctvom ktorého Komisia overí kontroly členských štátov alebo tretích krajín, ktoré sa uskutočňujú v spolupráci s Riaditeľstvom Komisie pre audity a analýzy v oblasti zdravia a potravín a sú zamerané na to, či laboratóriá vykonávajúce takéto štúdie a skúšky v Únii a v tretích krajinách uplatňujú uvedené zásady.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 21 a (nové)
(21a)  Do procesu by sa mala začleniť dostatočná pružnosť, aby bolo možné okamžite zohľadňovať nové poznatky o vážnych nepriaznivých účinkoch na zdravie, a to aj v prípadoch, keď sa na ne osobitne nevzťahujú regulačné požiadavky na údaje.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 22
(22)  Bezpečnosť potravín je citlivou záležitosť prvoradého záujmu pre všetkých občanov Únie. Je potrebné zachovať zásadu, že dôkazné bremeno preukázania súladu s požiadavkami Únie nesie odvetvie, ale zároveň je dôležité stanoviť dodatočný overovací nástroj na riešenie špecifických prípadov s veľkým spoločenským významom, pri ktorých existujú spory v otázkach bezpečnosti, konkrétne v súvislosti so zadávaním dodatočných štúdií s cieľom overiť dôkazy použité v rámci hodnotenia rizika. Vzhľadom na to, že nástroj by bol financovaný z rozpočtu Únie a že používanie tohto výnimočného overovacieho nástroja by malo zostať primerané, Komisia by mala byť zodpovedná za začatie zadávania takýchto overovacích štúdií. Do úvahy by sa mala vziať skutočnosť, že v niektorých špecifických prípadoch by mohlo byť potrebné, aby zadané štúdie mali širší rozsah než predmetné dôkazy (napríklad, keď sa objavia nové vedecké poznatky).
(22)  Bezpečnosť potravín je citlivou záležitosť prvoradého záujmu pre všetkých občanov Únie. Je potrebné zachovať zásadu, že dôkazné bremeno preukázania súladu s požiadavkami Únie nesie odvetvie, ale zároveň je dôležité stanoviť dodatočný overovací nástroj na riešenie špecifických prípadov s veľkým spoločenským významom, pri ktorých existujú spory v otázkach bezpečnosti, konkrétne v súvislosti so zadávaním dodatočných štúdií s cieľom overiť dôkazy použité v rámci hodnotenia rizika. Vzhľadom na to, že nástroj by bol financovaný z rozpočtu Únie a že používanie tohto výnimočného overovacieho nástroja by malo zostať primerané, Komisia by v prípade odlišných vedeckých zistení mala byť zodpovedná za začatie zadávania takýchto overovacích štúdií. Do úvahy by sa mala vziať skutočnosť, že v niektorých špecifických prípadoch by mohlo byť potrebné, aby zadané štúdie mali širší rozsah než predmetné dôkazy v procese hodnotenia rizika (napríklad, keď sa objavia nové vedecké poznatky).
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23 a (nové)
(23a)   Aarhuským dohovorom sa stanovuje niekoľko práv verejnosti so zreteľom na životné prostredie. V tomto dohovore sa stanovuje právo každého dostávať environmentálne informácie, ktoré majú verejné orgány, právo zúčastňovať sa na rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia a právo preskúmať postupy na napadnutie verejných rozhodnutí, ktoré sa prijali bez toho, aby boli dodržané dve uvedené práva alebo environmentálne právo vo všeobecnosti.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 24
(24)  Európskou iniciatívou občanov s názvom Zákaz glyfozátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi sa ďalej potvrdili obavy týkajúce sa transparentnosti, pokiaľ ide o štúdie zadávané odvetvím a predkladané v žiadosti o schválenie23.
(24)  Únia ako zmluvná strana Aarhuského dohovoru uznala, že v oblasti životného prostredia sa lepším prístupom k informáciám a účasťou verejnosti na rozhodovacom procese zvyšuje kvalita a vykonávanie rozhodnutí, prispieva to k lepšej informovanosti verejnosti o otázkach životného prostredia, verejnosť dostáva možnosť vyjadriť svoje obavy a verejné orgány môžu tieto obavy náležite zohľadňovať. Európskou iniciatívou občanov s názvom Zákaz glyfozátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi sa ďalej potvrdili obavy týkajúce sa transparentnosti, pokiaľ ide o štúdie zadávané odvetvím a predkladané v žiadosti o schválenie23.
__________________
__________________
23 Oznámenie Komisie v odpovedi na európsku iniciatívu občanov s názvom Zákaz glyfozátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi, C(2017)8414.
23 Oznámenie Komisie v odpovedi na európsku iniciatívu občanov s názvom Zákaz glyfozátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi, C(2017)8414.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 25 a (nové)
(25a)  Podľa vzoru odvolacej rady Európskej chemickej agentúry, ako je vymedzená v článkoch 89 až 93 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/20061a, by sa prostredníctvom delegovaných aktov mala zriadiť odvolacia rada úradu EFSA.
_______________
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 27
(27)  S cieľom určiť primeranú úroveň zverejnenia údajov by sa príslušné práva verejnosti na transparentnosť procesu hodnotenia rizika mala zvážiť oproti právam obchodných žiadateľov, a to so zohľadnením cieľov nariadenia (ES) č. 178/2002.
(27)  S cieľom určiť primeranú úroveň aktívneho zverejnenia údajov by sa potreba zabezpečiť transparentnosť procesu hodnotenia rizika mala zvážiť oproti právam obchodných žiadateľov, a to so zohľadnením cieľov nariadenia (ES) č. 178/2002, teda vysokej úrovne ochrany života a zdravia ľudí, ochrany záujmov spotrebiteľa, ako aj ochrany zdravotného stavu a dobrých životných podmienok zvierat, zdravia rastlín a životného prostredia.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 27 a (nové)
(27a)   Ustanovenia týkajúce sa aktívneho šírenia stanovené v tomto nariadení nemajú žiadnym spôsobom obmedziť rozsah práv ustanovených nariadeniami (ES) č. 1049/2001 a (ES) č. 1367/2006.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 30
(30)  Takisto je potrebné stanoviť osobitné požiadavky, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov na účely transparentnosti procesu hodnotenia rizika so zohľadnením nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/200124 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/67925. V súlade s tým by sa podľa tohto nariadenia verejnosti nemali sprístupniť žiadne osobné údaje s výnimkou prípadov, keď je to potrebné a primerané na účely zabezpečenia transparentnosti, nezávislosti a spoľahlivosti procesu hodnotenia rizika a pri súčasnom predchádzaní konfliktu záujmov.
(30)  Takisto je potrebné odkazovať, pokiaľ ide o ochranu a dôvernosť osobných údajov, na účely transparentnosti procesu hodnotenia rizika, na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/200124 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/67925. V súlade s tým by sa podľa tohto nariadenia verejnosti nemali sprístupniť žiadne osobné údaje s výnimkou prípadov, keď je to potrebné a primerané na účely zabezpečenia transparentnosti, nezávislosti a spoľahlivosti procesu hodnotenia rizika a pri súčasnom predchádzaní konfliktu záujmov. Na účely zabezpečenia transparentnosti, nezávislosti, udržateľnosti a spoľahlivosti procesu hodnotenia rizika je potrebné a primerané zverejňovať mená všetkých osôb určených úradom, aby prispeli k jeho rozhodovaciemu procesu, najmä s cieľom vyhnúť sa konfliktu záujmov, a to aj v súvislosti s prijímaním usmernení.
__________________
__________________
24 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
24 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
25 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
25 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 31
(31)  Mali by sa vyvinúť štandardné formáty údajov a softvérové balíky, aby sa zvýšila transparentnosť a zabezpečilo účinné spracovanie žiadostí o vedecké výstupy, ktoré úrad prijíma. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 178/2002, pokiaľ ide o prijatie štandardných formátov údajov a softvérových balíkov, by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/201126.
(31)  Mali by sa vyvinúť štandardné formáty údajov a softvérové balíky, aby sa zvýšila transparentnosť a zabezpečilo účinné spracovanie žiadostí o vedecké výstupy, ktoré úrad prijíma. S cieľom zabezpečiť jednotné a harmonizované podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 178/2002, pokiaľ ide o prijatie štandardných formátov údajov a softvérových balíkov, by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/201126.
_________________
_________________
26 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
26 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 33
(33)  S cieľom posúdiť efektívnosť a účinnosť rôznych opatrení, ktoré sa vzťahujú na úrad, je okrem toho vhodné zabezpečiť vyhodnocovanie úradu Komisiou v súlade so spoločným prístupom k decentralizovaným agentúram. Hodnotením by sa mali predovšetkým preskúmať postupy výberu členov vedeckého výboru a vedeckých pracovných skupín, ich stupeň transparentnosti, efektívnosť nákladov a schopnosť zabezpečiť nezávislosť a kompetentnosť, ako aj predchádzanie konfliktom záujmov.
(33)  S cieľom posúdiť efektívnosť a účinnosť rôznych opatrení, ktoré sa vzťahujú na úrad, je okrem toho vhodné uskutočňovať nezávislé vyhodnocovanie úradu. Hodnotením by sa mali predovšetkým preskúmať postupy výberu členov vedeckého výboru a vedeckých pracovných skupín, ich stupeň transparentnosti, efektívnosť nákladov a schopnosť zabezpečiť nezávislosť a kompetentnosť, ako aj predchádzanie konfliktom záujmov.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 33 a (nové)
(33a)  V siedmom európskom environmentálnom akčnom programe je vypracúvanie a uplatňovanie prístupov umožňujúcich skúmanie kombinovaných účinkov chemických výrobkov na ľudské zdravie a životné prostredie prioritou. Posudzovanie tzv. kokteilových účinkov si vyžaduje prierezový prístup, užšiu spoluprácu medzi monitorujúcimi agentúrami na európskej úrovni a vymedzenie vhodných postupov.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 35
(35)  Na účely zabezpečenia transparentnosti procesu hodnotenia rizika je takisto potrebné rozšíriť rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 178/2002, ktorý je v súčasnosti obmedzený na potravinové právo, a to tak, aby sa vzťahoval aj na žiadosti o schválenie v kontexte nariadenia (ES) č. 1831/2003, pokiaľ ide o kŕmne doplnkové látky, nariadenia (ES) č. 1935/2004, pokiaľ ide o materiály v styku s potravinami, a nariadenia (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o prípravky na ochranu rastlín.
(35)  Na účely zabezpečenia transparentnosti a nezávislosti procesu hodnotenia rizika je takisto potrebné rozšíriť rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 178/2002, ktorý je v súčasnosti obmedzený na potravinové právo, a to tak, aby sa vzťahoval aj na žiadosti o schválenie v kontexte nariadenia (ES) č. 1831/2003, pokiaľ ide o kŕmne doplnkové látky, nariadenia (ES) č. 1935/2004, pokiaľ ide o materiály v styku s potravinami, a nariadenia (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o prípravky na ochranu rastlín.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 36
(36)  S cieľom zabezpečiť, aby sa zohľadňovali špecifickosti odvetvia v súvislosti s dôvernými informáciami, je potrebné zvážiť príslušné práva verejnosti na transparentnosť procesu hodnotenia rizika, a to aj práva vyplývajúce z Aarhuského dohovoru35, oproti právam obchodných žiadateľov, pričom sa zohľadnia osobitné ciele odvetvových právnych predpisov Únie, ako aj získané skúsenosti. Preto je potrebné zmeniť smernicu 2001/18/ES, nariadenie (ES) č. 1829/2003, nariadenie (ES) č. 1831/2003, nariadenie (ES) č. 1935/2004 a nariadenie (ES) č. 1107/2009, aby sa stanovili dôverné informácie ako dodatok k tým, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 178/2002.
(36)  S cieľom zabezpečiť, aby sa zohľadňovali špecifickosti odvetvia v súvislosti s dôvernými informáciami, je potrebné zvážiť príslušné práva verejnosti na transparentnosť vrátane práva na využívanie aktívneho zverejňovania informácií týkajúcich sa procesu hodnotenia rizika oproti právam obchodných žiadateľov, pričom sa zohľadnia osobitné ciele odvetvových právnych predpisov Únie, ako aj získané skúsenosti. Preto je potrebné zmeniť smernicu 2001/18/ES, nariadenie (ES) č. 1829/2003, nariadenie (ES) č. 1831/2003, nariadenie (ES) č. 1935/2004 a nariadenie (ES) č. 1107/2009, aby sa stanovili dôverné informácie ako dodatok k tým, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 178/2002. Ustanovenia o aktívnom šírení stanovené v tomto nariadení a posudzovanie žiadosti o zachovanie dôvernosti zo strany úradu by nijako nemali obmedzovať rozsah práv uvedených v nariadeniach (ES) č. 1049/2001 a (ES) č. 1367/2006.
_____________________________
35 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13).
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 36 a (nové)
(36a)  Pri kontrole vhodnosti všeobecného potravinového práva sa zdôraznila aj netransparentnosť procesu riadenia rizík. Je potrebné verejnosť lepšie informovať o zvažovaných možnostiach riadenia rizika, o úrovni ochrany spotrebiteľa, zdravia zvierat a životného prostredia, ktorá by sa dosiahla každou z týchto možností, ako aj o faktoroch okrem výsledkov hodnotenia rizika, ktoré manažéri rizika zohľadňujú, a o tom, ako ich v rámci rozhodovacieho procesu navzájom vyvažujú.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 37
(37)  S cieľom ďalej posilniť prepojenie medzi hodnotiteľmi rizika a manažérmi rizika na úrovni Únie a jednotlivých štátov, ako aj súdržnosť a konzistentnosť oznamovania rizika, by sa Komisii mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy s cieľom prijať všeobecný plán oznamovania rizika v súvislosti so záležitosťami týkajúcimi sa agropotravinového reťazca. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojej prípravnej práce vykonala vhodné konzultácie, a to aj na odbornej úrovni, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým, v záujme zabezpečenia vyrovnaného zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a ich odborníci majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(37)  S cieľom zlepšiť interaktívnu výmenu informácií v celom procese analýzy rizika medzi hodnotiteľmi rizika a manažérmi rizika na úrovni Únie a jednotlivých štátov, ako aj s inými zainteresovanými stranami v potravinovom reťazci, ako sú hospodárske subjekty, spotrebiteľské organizácie a iné organizácie občianskej spoločnosti, by sa Komisii mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy s cieľom prijať všeobecný plán oznamovania rizika v súvislosti so záležitosťami týkajúcimi sa agropotravinového reťazca. Vo všeobecnom pláne oznamovania rizika by sa mala stanoviť praktická podoba sprístupňovania potrebných informácií verejnosti, aby sa dosiahla vysoká úroveň transparentnosti procesu riadenia rizika. Je preto osobitne dôležité, aby Komisia počas svojej prípravnej práce vykonala vhodné konzultácie, a to aj na odbornej úrovni, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým, v záujme zabezpečenia vyrovnaného zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a ich odborníci majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 37 a (nové)
(37a)  Ustanovenia o tom, ktoré informácie by sa mali zverejniť, by nemali mať vplyv na nariadenie (ES) č. 1049/2001 ani na právnu úpravu prístupu verejnosti k úradným dokumentom platnú v jednotlivých členských štátoch alebo na úrovni Únie.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 38
(38)  S cieľom umožniť úradu a prevádzkovateľom podnikov, aby sa prispôsobili novým požiadavkám, a zároveň zabezpečiť hladké fungovanie úradu je potrebné stanoviť prechodné opatrenia na účely uplatňovania tohto nariadenia.
(38)  S cieľom umožniť úradu, členským štátom, Komisii a prevádzkovateľom podnikov, aby sa prispôsobili novým požiadavkám, a zároveň zabezpečiť hladké fungovanie úradu je potrebné stanoviť prechodné opatrenia na účely uplatňovania tohto nariadenia.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 39 a (nové)
(39a)  Keďže pozmeňujúce návrhy uvedené v tomto návrhu slúžia na to, aby sa na úrad preniesli rozsiahle právomoci v súvislosti s hodnotením rizika a overovaním dôvernosti, je nevyhnutné zvýšiť rozpočtové prostriedky pre úrad v súlade s prílohou 3 k návrhu Komisie. Návrh financovania je síce zlučiteľný s viacročným finančným rámcom, mohol by však mať za následok využívanie osobitných nástrojov, ako sa vymedzuje v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013. Ak by po konzultáciách medzi Európskym parlamentom a členskými štátmi o rozpočte Únie nezostal dostatočný priestor pre potrebné rozpočtové prostriedky, musela by Komisia predložiť alternatívny návrh financovania v rámci delegovaného aktu.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 40 a (nové)
(40a)  Nedávne incidenty súvisiace s bezpečnosťou potravín preukázali potrebu zavedenia primeraných opatrení v núdzových situáciách, ktoré by zabezpečili, aby všetky potraviny, bez ohľadu na ich typ a pôvod, a všetky krmivá podliehali spoločným opatreniam v prípade vážneho nebezpečenstva pre ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie. Tento komplexný prístup k núdzovým opatreniam v oblasti bezpečnosti potravín by mal umožňovať podnikanie účinných krokov, aby sa prostredníctvom harmonizovaného spoločného postupu správy systému varovaní spojených s potravinami zabránilo umelým rozdielom v oblasti riešenia akéhokoľvek závažného rizika týkajúceho sa potravín alebo krmív.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 (nový)
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 6 – odsek 2
(-1)  V článku 6 sa odsek 2 mení takto:
2.  Vyhodnotenie rizika bude vychádzať z dostupných vedeckých dôkazov a bude sa vykonávať nezávisle, objektívne a transparentne.
2. Vyhodnotenie rizika bude vychádzať zo všetkých dostupných vedeckých dôkazov a bude sa vykonávať nezávisle, objektívne a transparentne.
(Tento pozmeňujúci návrh sa týka celého textu. Prijatie tohto pozmeňujúceho návrhu bude vyžadovať príslušné zmeny v celom texte.)
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 7 – odsek 1
(-1a)  V článku 7 sa odsek 1 mení takto:
1.  Za určitých okolností, ak sa po vyhodnotení dostupných informácií zistí možnosť škodlivých účinkov na zdravie, ale pretrváva vedecká neistota, môžu sa prijať dočasné opatrenia na riadenie rizika potrebné na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia, pre ktorú sa rozhodlo spoločenstvo, až do ďalších vedeckých informácií pre komplexnejšie vyhodnotenie rizika.
1. Za určitých okolností, ak sa po vyhodnotení dostupných informácií zistí možnosť škodlivých účinkov na zdravie, ale pretrváva vedecká neistota, sa prijmú opatrenia na riadenie rizika potrebné na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia, pre ktorú sa rozhodlo spoločenstvo, až do ďalších vedeckých informácií pre komplexnejšie vyhodnotenie rizika.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 8a
Článok 8a
Článok 8a
Ciele oznamovania rizika
Ciele oznamovania rizika
Pri oznamovaní rizika sa zohľadňujú príslušné úlohy hodnotiteľov a manažérov rizika a sledujú sa ním tieto ciele:
Pri oznamovaní rizika sa zohľadňujú príslušné úlohy hodnotiteľov a manažérov rizika a sledujú sa ním tieto ciele:
a)  podporovať informovanosť a porozumenie konkrétnym otázkam zvažovaným v priebehu celého procesu analýzy rizika;
a)  podporovanie informovanosti a porozumenia konkrétnym otázkam zvažovaným v priebehu celého procesu analýzy a riadenia rizika;
b)  podporovať konzistentnosť a transparentnosť pri vypracúvaní odporúčaní v oblasti riadenia rizika;
b)  podporovanie konzistentnosti, transparentnosti a jasnosti pri vypracúvaní možností, odporúčaní a rozhodnutí v oblasti riadenia rizika;
c)  poskytovať pevný základ pre porozumenie rozhodnutiam o riadení rizika;
c)  poskytovanie pevného vedeckého základu pre porozumenie rozhodnutiam o riadení rizika, ako aj informácií o:
i)  tom, ako vybraná možnosť riadenia rizika odráža mieru neistoty hodnotenia rizika, a o úrovni ochrany spotrebiteľa, zdravia zvierat a životného prostredia, ktorá by sa touto možnosťou dosiahla;
ii)  faktoroch okrem výsledkov hodnotenia rizika uvedených v článku 6 ods. 3, ktoré manažéri rizika zvažovali, a o tom, ako sa tieto faktory navzájom vyvažovali;
d)  podporovať porozumenie procesu analýzy rizika zo strany verejnosti s cieľom zvýšiť dôveru v jeho výsledky;
d)  podporovanie porozumenia procesu analýzy rizika zo strany verejnosti s cieľom zvýšiť dôveru v jeho výsledky vrátane poskytovania jednoznačných a jednotných informácií o príslušných úlohách, právomociach a povinnostiach jednotlivých hodnotiteľov a manažérov rizika;
e)  podporovať primerané zapojenie všetkých zainteresovaných strán a
e)  podporovanie vyváženého zapojenia všetkých zainteresovaných strán vrátane hospodárskych subjektov z potravinového reťazca, spotrebiteľských organizácií a iných organizácií občianskej spoločnosti;
f)  zabezpečovať náležitú výmenu informácií so zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o riziká súvisiace s agropotravinovým reťazcom.
f)  zabezpečovanie transparentnej a spravodlivej výmeny informácií so zainteresovanými stranami uvedenými v písmene e), pokiaľ ide o riziká súvisiace s agropotravinovým reťazcom;
fa)  informovanie spotrebiteľov o stratégiách na predchádzanie riziku a
fb)  boj proti šíreniu nepravdivých informácií a ich zdrojom.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 8b
Článok 8b
Článok 8b
Všeobecné zásady oznamovania rizika
Všeobecné zásady oznamovania rizika
Vzhľadom na príslušné úlohy hodnotiteľov a manažérov rizika sa pri oznamovaní rizika:
Vzhľadom na príslušné úlohy hodnotiteľov a manažérov rizika sa pri oznamovaní rizika:
a)  zabezpečuje, aby sa interaktívne vymieňali presné, vhodné a včasné informácie na základe zásad transparentnosti, otvorenosti a schopnosti reagovať;
a)  zabezpečuje, aby sa interaktívne vymieňali presné, úplné a včasné informácie so všetkými zainteresovanými stranami na základe zásad transparentnosti, otvorenosti a schopnosti reagovať;
b)  poskytujú transparentné informácie v každej fáze procesu analýzy rizika od formulácie žiadostí o vedecké poradenstvo po vyhodnotenie rizika a prijatie rozhodnutí o riadení rizika;
b)  poskytujú transparentné informácie v každej fáze procesu analýzy rizika od formulácie žiadostí o vedecké poradenstvo po vyhodnotenie rizika a prijatie rozhodnutí o riadení rizika;
c)  zohľadňuje vnímanie rizika;
c)  rieši vnímanie rizika;
d)  uľahčuje porozumenie a dialóg medzi všetkými zainteresovanými stranami a
d)  uľahčuje porozumenie a dialóg medzi všetkými zainteresovanými stranami;
e)  zabezpečuje, aby oznamovanie rizika bolo prístupné, a to aj tým subjektom, ktoré nie sú priamo zapojené do tohto procesu, pričom sa zohľadňuje dôvernosť a ochrana osobných údajov.
e)  zabezpečuje, aby oznamovanie rizika bolo prístupné, a to aj tým subjektom, ktoré nie sú priamo zapojené do tohto procesu, pričom sa zohľadňuje dôvernosť a ochrana osobných údajov a
ea)  formulujú prístupy k lepšiemu oznamovaniu rozdielu medzi nebezpečenstvom a rizikom.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 8c
Článok 8c
Článok 8c
Všeobecný plán oznamovania rizika
Všeobecný plán oznamovania rizika
1.  Komisia je splnomocnená prijímať v úzkej spolupráci s úradom a členskými štátmi a na základe náležitých verejných konzultácií delegované akty v súlade s článkom 57a na účely stanovenia všeobecného plánu oznamovania rizika v záležitostiach týkajúcich sa agropotravinového reťazca, pričom zohľadňuje príslušné ciele a všeobecné zásady stanovené v článkoch 8a a 8b.
1.  Komisia je splnomocnená prijímať v úzkej spolupráci s úradom a členskými štátmi a na základe náležitých verejných konzultácií delegované akty v súlade s článkom 57a, ktoré dopĺňajú toto nariadenie na účely stanovenia všeobecného plánu oznamovania rizika v záležitostiach týkajúcich sa agropotravinového reťazca, pričom zohľadňuje príslušné ciele a všeobecné zásady stanovené v článkoch 8a a 8b.
2.  Všeobecným plánom oznamovania rizika sa podporuje integrovaný rámec na oznamovanie rizika, ktorý majú jednotne a systematicky dodržiavať hodnotitelia rizika, ako aj manažéri rizika na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni. Slúži na:
2.  Všeobecným plánom oznamovania rizika sa podporuje integrovaný rámec na oznamovanie rizika, ktorý majú jednotne a systematicky dodržiavať hodnotitelia rizika, ako aj manažéri rizika na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni. Slúži na:
a)  identifikáciu kľúčových faktorov, ktoré je potrebné zohľadňovať pri zvažovaní druhu a úrovne potrebných činností zameraných na oznamovanie rizika;
a)  identifikáciu kľúčových faktorov, ktoré je potrebné zohľadňovať pri zvažovaní druhu a úrovne potrebných činností zameraných na oznamovanie rizika;
b)  identifikáciu vhodných hlavných nástrojov a kanálov, ktoré sa majú používať na účely oznamovania rizika vzhľadom na potreby príslušných cieľových skupín a
b)  identifikáciu vhodných hlavných nástrojov a kanálov, ktoré sa majú používať na účely oznamovania rizika vzhľadom na potrebu zabezpečiť vyvážené zapojenie všetkých zainteresovaných strán vrátane hospodárskych subjektov z potravinového reťazca, spotrebiteľských organizácií a iných organizácií občianskej spoločnosti;
c)  stanovenie vhodných mechanizmov na posilnenie koherentnosti pri oznamovaní rizika medzi hodnotiteľmi a manažérmi rizika a zabezpečenie otvoreného dialógu medzi všetkými zainteresovanými stranami.
c)  stanovenie vhodných mechanizmov na posilnenie koherentnosti pri oznamovaní rizika medzi hodnotiteľmi a manažérmi rizika, a to aj systematickým uznávaním a vysvetľovaním rozdielov vo vedeckom hodnotení alebo v oblasti vnímania prijateľnej úrovne rizika;
ca)  stanovenie praktickej podoby a časového rámca sprístupňovania informácií uvedených v článku 55a ods. 1 verejnosti.
3.  Komisia prijme všeobecný plán oznamovania rizika do [dva roky odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia] a nepretržite ho aktualizuje so zreteľom na technický a vedecký pokrok a získané skúsenosti.
3.  Komisia prijme všeobecný plán oznamovania rizika do [dva roky odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia] a nepretržite ho aktualizuje so zreteľom na technický a vedecký pokrok a získané skúsenosti.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 8 d (nový)
Článok 8d
Transparentnosť oznamovania rizika
1.  Komisia, úrad a členské štáty vykonávajú svoje úlohy v rámci oznamovania rizika v oblasti potravinového práva s vysokým stupňom transparentnosti.
2.  Komisia môže vydať primerané usmernenia.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 9
1a.  Článok 9 sa nahrádza takto:
Článok 9
Článok 9
Konzultácie s verejnosťou
Konzultácie s verejnosťou
Počas prípravy, hodnotenia a prepracovávania potravinového práva sa budú uskutočňovať otvorené a transparentné konzultácie s verejnosťou priamo alebo prostredníctvom reprezentatívnych orgánov, s výnimkou prípadov, kde to neumožňuje naliehavosť záležitosti.
Počas analýzy rizika, ako aj počas prípravy, hodnotenia a prepracovávania potravinového práva sa budú uskutočňovať otvorené a transparentné konzultácie s verejnosťou priamo alebo prostredníctvom reprezentatívnych orgánov, s výnimkou prípadov, kde to neumožňuje naliehavosť záležitosti.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 b (nový)
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 10
1b.  Článok 10 sa nahrádza takto:
Článok 10
Článok 10
Informácie pre verejnosť
Informácie pre verejnosť
Bez toho, aby boli dotknuté platné ustanovenia práva spoločenstva a vnútroštátneho práva o prístupe k dokumentom, ak sú primerané dôvody k podozreniu, že potraviny alebo krmivá môžu predstavovať riziko pre zdravie ľudí alebo zvierat, potom, v závislosti od charakteru, závažnosti a rozsahu tohto rizika, štátne orgány prijmú vhodné opatrenia na informovanie širokej verejnosti o charaktere rizika pre zdravie, pričom určia v čo najúplnejšom rozsahu riziko, ktoré môžu predstavovať potraviny alebo krmivá, typ potravín alebo typ krmív a opatrenia, ktoré sa prijali alebo sa pripravujú na predchádzanie, zníženie alebo zamedzenie rizika.
1.   Bez toho, aby boli dotknuté platné ustanovenia práva Spoločenstva a vnútroštátneho práva o prístupe k dokumentom, ak sú primerané dôvody k podozreniu, že potraviny alebo krmivá môžu predstavovať riziko pre zdravie ľudí alebo zvierat, potom štátne orgány včas prijmú vhodné opatrenia na informovanie širokej verejnosti o charaktere rizika pre zdravie, pričom určia v čo najúplnejšom rozsahu príslušné výrobky, riziko, ktoré môžu predstavovať, a opatrenia, ktoré sa prijali alebo sa pripravujú na predchádzanie, zníženie alebo zamedzenie rizika. Tento odsek sa uplatňuje aj v prípade podozrenia na nedodržiavanie predpisov vyplývajúceho z možného zámerného porušovania uplatniteľných právnych predpisov Únie spáchaného podvodným alebo nekalým konaním.
2.  Na účely zabezpečenia jednotného vykonávania odseku 1 Komisia prijme do ... 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia vykonávacie akty o spôsoboch jeho uplatňovania.“
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 c (nový)
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 22 – odsek 7
1c.  V článku 22 ods. 7 sa druhý pododsek nahrádza takto:
Bude pôsobiť v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi v členských štátoch, ktoré vykonávajú podobné úlohy ako úrad.
Bude pôsobiť v spolupráci s inými hodnotiacimi agentúrami Európskej únie.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 d (nový)
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 23 – odsek 1 – písmeno b
1d.  V článku 23 sa v prvom odseku písmeno b) nahrádza takto:
b)  podporovať a koordinovať vypracovávanie jednotných metodík vyhodnocovania rizika v oblastiach, ktoré sú súčasťou svojho poslania;
b) prierezovým prístupom podporovať a koordinovať vypracovávanie jednotných metód vyhodnocovania rizika v oblastiach, ktoré sú súčasťou jeho poslania, a to najmä so zreteľom na tzv. kokteilové účinky chemických látok, ktoré môžu mať vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie;
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 25 – odsek 1a
1a.  Okrem členov a náhradníkov uvedených v odseku 1 správna rada pozostáva:
1a.  Okrem členov a náhradníkov uvedených v odseku 1 správna rada pozostáva:
a)  z dvoch členov a ich náhradníkov vymenovaných Komisiou, ktorí zastupujú Komisiu a majú právo hlasovať;
a)  z dvoch členov a ich náhradníkov vymenovaných Komisiou, ktorí zastupujú Komisiu a majú právo hlasovať;
b)  z jedného člena s hlasovacím právom vymenovaného Európskym parlamentom;
b)  z dvoch členov s hlasovacím právom vymenovaných Európskym parlamentom;
c)  zo štyroch členov s hlasovacím právom zastupujúcich záujmy občianskej spoločnosti a potravinového reťazca, pričom jeden člen zastupuje organizácie spotrebiteľov, jeden člen environmentálne mimovládne organizácie, jeden člen organizácie poľnohospodárov a jeden člen odvetvové organizácie. Uvedených členov vymenúva Rada po konzultácii s Európskym parlamentom na základe zoznamu vypracovaného Komisiou, ktorý obsahuje viac mien, než je miest, ktoré sa majú obsadiť. Zoznam vypracovaný Komisiou sa postúpi Európskemu parlamentu spolu s príslušnými podkladovými dokumentmi. Európsky parlament môže čo najskôr, avšak najneskôr do troch mesiacov od oznámenia, predložiť svoje názory na posúdenie Rade, ktorá následne vymenuje uvedených členov.
c)  zo šiestich členov s hlasovacím právom zastupujúcich záujmy občianskej spoločnosti a potravinového reťazca, pričom jeden člen zastupuje organizácie spotrebiteľov, jeden člen environmentálne mimovládne organizácie, jeden člen mimovládne organizácie v oblasti verejného zdravia, jeden člen organizácie poľnohospodárov, jeden člen agrochemickej organizácie a jeden člen organizácie potravinárskeho priemyslu. Uvedených členov vymenúva Rada po konzultácii s Európskym parlamentom na základe zoznamu vypracovaného Komisiou, ktorý obsahuje viac mien, než je miest, ktoré sa majú obsadiť. Zoznam vypracovaný Komisiou sa postúpi Európskemu parlamentu spolu s príslušnými podkladovými dokumentmi. Európsky parlament môže čo najskôr, avšak najneskôr do troch mesiacov od oznámenia, predložiť svoje názory na posúdenie Rade, ktorá následne vymenuje uvedených členov.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno c
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 25 – odsek 2
2.  Funkčné obdobie členov a ich náhradníkov je štyri roky. Funkčné obdobie členov uvedených v odseku 1a písm. a) a b) však nie je časovo obmedzené. Funkčné obdobie členov uvedených v odseku 1a písm. c) možno obnoviť len raz.
2.  Funkčné obdobie členov uvedených v odseku 1a písm. b) je najviac 2,5 roka. Funkčné obdobie členov uvedených v odseku 1a písm. a) a c) je päť rokov. Funkčné obdobie členov uvedených v odseku 1a písm. c) možno obnoviť len raz.
Pozmeňujúci návrh 159
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno -a (nové)
Nariadene (ES) č. 178/2002
Článok 28 – odsek 4 – pododsek 1 – úvodná časť
-a)   V článku 28 ods. 4 sa úvodná časť nahrádza takto:
„4. Vedecké pracovné skupiny sú zložené z nezávislých vedeckých odborníkov aktívne uskutočňujúcich výskum a publikujúcich svoje výskumné zistenia v partnersky skúmaných vedeckých časopisoch.“
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmená a a b
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 28 – odseky 5 až 5g
5.  Členov vedeckého výboru, ktorí nie sú členmi vedeckých pracovných skupín, a ďalších členov uvedených v odseku 5b vymenúva správna rada na návrh výkonného riaditeľa na päťročné funkčné obdobie, ktoré možno obnoviť, a to po uverejnení výzvy na vyjadrenie záujmu v Úradnom vestníku Európskej únie, v príslušných významných vedeckých publikáciách a na webovom sídle úradu.
5.  Členov vedeckého výboru, ktorí nie sú členmi vedeckých pracovných skupín, a členov vedeckých pracovných skupín vymenúva správna rada na päťročné funkčné obdobie, ktoré možno obnoviť, v súlade s týmto postupom:
5a.  Členov vedeckých pracovných skupín vymenúva správna rada na päťročné funkčné obdobie, ktoré je možné obnoviť, v súlade s týmto postupom:
a)  Výkonný riaditeľ zašle po porade so správnou radou členským štátom žiadosť o určitú multidisciplinárnu expertízu, ktorá je potrebná v každej vedeckej pracovnej skupine, a uvedie počet expertov, ktorých majú členské štáty navrhnúť. Výkonný riaditeľ informuje členské štáty o politike nezávislosti úradu a vykonávacích predpisoch uplatniteľných na členov vedeckých pracovných skupín. Členské štáty zverejnia výzvu na vyjadrenie záujmu, ktorá slúži ako základ pre ich návrhy. Výkonný riaditeľ informuje správnu radu o žiadostiach zaslaných členským štátom.
a)  Výkonný riaditeľ po porade so správnou radou uverejní výzvu na vyjadrenie záujmu v Úradnom vestníku Európskej únie, v príslušných významných vedeckých publikáciách a na webovom sídle úradu a informuje o tom členské štáty. Vo výzve sa stanoví určitá multidisciplinárna expertíza, ktorá je potrebná v každej vedeckej pracovnej skupine, a uvedie sa počet požadovaných expertov.
b)  Členské štáty navrhujú expertov s cieľom spoločne dosiahnuť počet uvedený výkonným riaditeľom. Každý členský štát navrhne najmenej 12 vedeckých expertov. Členské štáty môžu navrhnúť štátnych príslušníkov iných členských štátov.
b)  Členské štáty zabezpečia rozsiahle šírenie výzvy na vyjadrenie záujmu vo vedeckej komunite. Môžu takisto navrhovať expertov pre uvedené oblasti za predpokladu, že takéto návrhy sa zakladajú na národnej výzve na vyjadrenie záujmu.
c)  Na základe návrhov členských štátov výkonný riaditeľ vypracuje pre každú vedeckú pracovnú skupinu zoznam expertov, ktorý obsahuje viac mien, než je počet členov, ktorí sa majú vymenovať. Výkonný riaditeľ nemusí vypracovať takýto zoznam, ak môže odôvodniť, že prijaté návrhy mu neumožňujú vypracovať širší zoznam vzhľadom na kritériá výberu stanovené v písmene d) tohto odseku. Výkonný riaditeľ predloží tento zoznam správnej rade na účely vymenovania členov.
c)  Na základe prijatých žiadostí a návrhov v súlade s politikou nezávislosti úradu a vykonávacími pravidlami platnými pre členov vedeckých pracovných skupín výkonný riaditeľ vypracuje pre každú vedeckú pracovnú skupinu zoznam expertov, ktorý obsahuje viac mien, než je počet členov, ktorí sa majú vymenovať. Výkonný riaditeľ nemusí vypracovať takýto zoznam, ak môže odôvodniť, že prijaté žiadosti a návrhy mu neumožňujú vypracovať širší zoznam vzhľadom na kritériá výberu stanovené v písmene d) tohto odseku. Výkonný riaditeľ predloží tento zoznam správnej rade na účely vymenovania členov.
d)  Návrhy členských štátov, výber výkonným riaditeľom a vymenovania správnou radou sa uskutočňujú na základe týchto kritérií:
d)  Návrhy členských štátov, výber výkonným riaditeľom a vymenovania správnou radou sa uskutočňujú na základe týchto kritérií:
i)  vysoká úroveň vedeckej odbornosti,
i)  vysoká úroveň vedeckej odbornosti,
ii)  nezávislosť a neexistencia konfliktu záujmov v súlade s článkom 37 ods. 2 a politikou nezávislosti úradu a vykonávacími predpismi o nezávislosti členov vedeckých pracovných skupín,
ii)  nezávislosť a neexistencia konfliktu záujmov v súlade s článkom 37 ods. 2 a politikou nezávislosti úradu a vykonávacími predpismi o nezávislosti členov vedeckých pracovných skupín,
iii)  naplnenie potrieb osobitnej multidisciplinárnej expertízy pracovnej skupiny, do ktorej budú vymenovaní, a uplatniteľný jazykový režim.
iii)  naplnenie potrieb osobitnej multidisciplinárnej expertízy pracovnej skupiny, do ktorej budú vymenovaní, a uplatniteľný jazykový režim.
e)  Správna rada zabezpečuje, aby konečný výber vymenovaných členov predstavoval čo najširšie geografické zastúpenie.
e)  Správna rada zabezpečuje, aby konečný výber vymenovaných členov predstavoval čo najširšie geografické zastúpenie.
5b.  Ak úrad zistí, že v jednej alebo vo viacerých pracovných skupinách chýba určitá expertíza, výkonný riaditeľ navrhne správnej rade, aby do pracovnej skupiny, resp. skupín vymenovala ďalších členov v súlade s postupom stanoveným v odseku 5.
5a.  Ak úrad zistí, že v jednej alebo vo viacerých pracovných skupinách chýba určitá expertíza, výkonný riaditeľ navrhne správnej rade, aby do pracovnej skupiny, resp. skupín vymenovala ďalších členov v súlade s postupom stanoveným v odseku 5.
5c.  Správna rada prijíma na základe návrhu výkonného riaditeľa pravidlá týkajúce sa podrobnej organizácie a harmonogramu postupov stanovených v odsekoch 5a a 5b tohto článku.
5b.  Správna rada prijíma na základe návrhu výkonného riaditeľa pravidlá týkajúce sa podrobnej organizácie a harmonogramu postupov stanovených v odsekoch 5 a 5a tohto článku.
5d.  Členské štáty zavedú opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby členovia vedeckých pracovných skupín konali nezávisle a bez konfliktu záujmov, ako sa stanovuje v článku 37 ods. 2 a v interných predpisoch úradu. Členské štáty zabezpečujú, aby členovia vedeckých pracovných skupín mali možnosť vyčleniť potrebný čas a úsilie na to, aby prispievali k činnosti úradu. Členské štáty zabezpečujú, aby členovia vedeckých pracovných skupín nedostávali žiadne pokyny na vnútroštátnej úrovni a aby sa ich nezávislý vedecký príspevok do systému na hodnotenie rizika na úrovni Únie považoval za prioritnú úlohu pri ochrane bezpečnosti potravinového reťazca.
5c.  Členovia vedeckých pracovných skupín konajú nezávisle a bez konfliktu záujmov, ako sa stanovuje v článku 37 ods. 2 a v interných predpisoch úradu. Majú možnosť vyčleniť potrebný čas a úsilie na to, aby prispievali k činnosti úradu, nedostávajú žiadne pokyny na vnútroštátnej úrovni a ich nezávislý vedecký príspevok do systému na hodnotenie rizika na úrovni Únie sa považuje za prioritnú úlohu pri ochrane bezpečnosti potravinového reťazca.
5e.  Členské štáty zabezpečujú, aby verejné orgány, v ktorých sú títo vedeckí experti zamestnaní, ako aj tí, ktorí sú zodpovední za stanovovanie priorít vedeckých orgánov, v ktorých sú títo experti zamestnaní, zaviedli opatrenia stanovené v odseku 5d.
5d.  V prípade potreby členské štáty zabezpečujú, aby verejné orgány, v ktorých sú títo vedeckí experti zamestnaní, ako aj tí, ktorí sú zodpovední za stanovovanie priorít vedeckých orgánov, v ktorých sú títo experti zamestnaní, zaviedli opatrenia potrebné na zabezpečenie splnenia podmienok uvedených v odseku 5c.
5f.  Úrad podporuje pracovné skupiny pri vykonávaní ich úloh tým, že organizuje ich prácu, najmä prípravnú prácu, ktorú majú vykonať zamestnanci úradu alebo určené vnútroštátne vedecké organizácie uvedené v článku 36, ako aj tým, že poskytuje možnosť pripraviť vedecké stanoviská na účely partnerského preskúmania v pracovných skupinách pred tým, než ich prijmú.
5e.  Úrad podporuje pracovné skupiny pri vykonávaní ich úloh tým, že organizuje ich prácu, najmä prípravnú prácu, ktorú majú vykonať zamestnanci úradu alebo určené vnútroštátne vedecké organizácie uvedené v článku 36, ako aj tým, že poskytuje možnosť pripraviť vedecké stanoviská na účely partnerského preskúmania v pracovných skupinách pred tým, než ich prijmú.
5g.  Každá pracovná skupina pozostáva maximálne z 21 členov.
5f.  Každá pracovná skupina pozostáva maximálne z 21 členov.
5fa.  Úrad poskytuje členom vedeckých pracovných skupín komplexnú odbornú prípravu v oblasti procesu hodnotenia rizika.
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno c
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 28 – odsek 9 – písmeno b
počtu členov v každej vedeckej pracovnej skupine v medziach maximálneho počtu stanoveného v odseku 5g.
b)  počtu členov v každej vedeckej pracovnej skupine v medziach maximálneho počtu stanoveného v odseku 5f.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno c a (nové)
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 28 – odsek 9 – písmeno g a (nové)
ca)  V článku 28 ods. 9 sa dopĺňa toto písmeno:
„ga) možnosti pre žiadateľov riešiť kritické oblasti vyvolávajúce obavy novými údajmi v lehote najviac šesť mesiacov, ak nedôjde k inej dohode s úradom, a pred zverejnením návrhu stanoviska úradu.“
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 29 – odsek 6
3a.  Na koniec článku 29 ods. 6 sa vkladá táto veta:
„Neumožňujú, aby sa niektoré vedecké dôkazy vopred vylúčili, najmä ak boli publikované po procese partnerského preskúmania.“
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 32a
Na žiadosť potenciálneho žiadateľa o schválenie podľa potravinového práva poskytujú zamestnanci úradu poradenstvo v súvislosti s príslušnými ustanoveniami a požadovaným obsahom žiadosti o schválenie. Poradenstvom, ktoré poskytujú zamestnanci úradu, nie je dotknuté následné posúdenie žiadostí o schválenie zo strany vedeckých pracovných skupín a toto poradenstvo nie je pre takéto posúdenie záväzné.
Úrad zverejňuje usmerňovací dokument obsahujúci zoznam otázok a odpovedí týkajúcich sa administratívnych a vedeckých požiadaviek žiadosti o schválenie. Na žiadosť potenciálneho žiadateľa o schválenie podľa potravinového práva poskytuje úrad okrem toho poradenské rozhovory, v rámci ktorých sa vysvetľuje požadovaný obsah, ako aj priebeh rôznych testov a štúdií, ktorými sa preukazuje kvalita, bezpečnosť a účinnosť plánovaných produktov. Poradenstvom, ktoré poskytuje úrad, nie je dotknuté následné posúdenie žiadostí o schválenie zo strany vedeckých pracovných skupín a toto poradenstvo nie je pre takéto posúdenie záväzné. Zamestnanci úradu poskytujúci poradenstvo sa nezapájajú do žiadnych prípravných vedeckých prác, ktoré sú priamo alebo nepriamo relevantné pre žiadosť, ktorá je predmetom poradenstva.
Komisia do ... [36 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] posúdi vplyv tohto článku na fungovanie úradu. Osobitnú pozornosť pritom venuje dodatočnej pracovnej záťaži a mobilizácii zamestnancov, ako aj tomu, či viedlo k akémukoľvek posunu v rozdelení zdrojov úradu na úkor aktivít vo verejnom záujme.
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 32b – odsek 1
1.  Týmto sa zriaďuje register Únie pre štúdie zadané prevádzkovateľmi podnikov na účely získania schválenia podľa potravinového práva Únie. Prevádzkovatelia podnikov bezodkladne oznamujú úradu predmet každej štúdie zadanej na účely podpory budúcich žiadostí o schválenie podľa potravinového práva Únie. Register spravuje úrad.
1.  Týmto sa zriaďuje register Únie pre štúdie zadané prevádzkovateľmi podnikov, ktorí chcú získať schválenie alebo obnovenie podľa potravinového práva Únie. Prevádzkovatelia podnikov bezodkladne oznamujú úradu predmet každej štúdie zadanej v rámci Únie aj za jej hranicami na účely podpory budúcich žiadostí o schválenie alebo obnovenie podľa potravinového práva Únie. Register spravuje úrad.
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 32b – odsek 1 a (nový)
1a.  Zadané štúdie zohľadňujú ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ1a o ochrane zvierat používaných na vedecké účely.
_________________
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ z 22. septembra 2010 o ochrane zvierat používaných na vedecké účely (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 33).
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 32b – odsek 2
2.  Oznamovacia povinnosť podľa odseku 1 sa uplatňuje aj na laboratóriá Únie vykonávajúce také štúdie.
2.  Oznamovacia povinnosť podľa odseku 1 sa uplatňuje aj na akúkoľvek inštitúciu vykonávajúcu štúdie vrátane laboratórií, inštitútov či univerzít.
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 32b – odsek 2 a (nový)
2a.  Údaje z testu, ktorý bol zadaný, ale nebol zaregistrovaný, sa v hodnotení rizika nepoužijú.
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 32b – odsek 2 b (nový)
2b.  Predmet nezíska schválenie, ak nebudú predložené údaje zo všetkých zaregistrovaných štúdií.
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 32b – odsek 3 a (nový)
3a.  Ak úrad požiada žiadateľa o dodatočné údaje a získa ich, tieto údaje, takto označené, sa tiež pridajú do registra Únie a sprístupnia verejnosti.
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 32b – odsek 4 a (nový)
4a.  Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 57a, ktoré dopĺňajú toto nariadenie stanovením sankcií za porušenie oznamovacej povinnosti.
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 32b – odsek 4 b (nový)
4b.  Tento článok sa nevzťahuje na štúdie, ktoré boli zadané pred ...[dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 32c – odsek 1
1.  Ak sa v potravinovom práve Únie stanovuje, že schválenie je možné obnoviť, potenciálny žiadateľ o obnovenie informuje úrad o štúdiách, ktoré zamýšľa vykonať na tento účel. Po tomto oznámení úrad začne konzultáciu so zainteresovanými stranami a s verejnosťou o zamýšľaných štúdiách na účely obnovenia a poskytuje poradenstvo o obsahu zamýšľanej žiadosti o obnovenie s prihliadnutím na predložené pripomienky. Poradenstvom, ktoré poskytuje úrad, nie je dotknuté následné posúdenie žiadostí o obnovenie schválenia zo strany vedeckých pracovných skupín a toto poradenstvo nie je pre takéto posúdenie záväzné.
1.  Ak sa v potravinovom práve Únie stanovuje, že schválenie je možné obnoviť, potenciálny žiadateľ o obnovenie informuje úrad o štúdiách, ktoré zamýšľa vykonať na tento účel. Po tomto oznámení úrad začne konzultáciu so zainteresovanými stranami a s verejnosťou o zamýšľaných štúdiách na účely obnovenia a poskytuje poradenstvo o obsahu zamýšľanej žiadosti o obnovenie s prihliadnutím na predložené pripomienky, ktoré sú relevantné na hodnotenie rizika zamýšľaného obnovenia. Poradenstvom, ktoré poskytuje úrad, nie je dotknuté následné posúdenie žiadostí o obnovenie schválenia zo strany vedeckých pracovných skupín a toto poradenstvo nie je pre takéto posúdenie záväzné.
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 32c – odsek 2
2.  Úrad konzultuje so zainteresovanými stranami a s verejnosťou o štúdiách, ktoré slúžia na podporu žiadostí o schválenie, po tom, čo ich úrad uverejnil v súlade s článkom 38 a článkami 39 až 39f s cieľom zistiť, či sú k dispozícii iné relevantné vedecké údaje alebo štúdie v súvislosti so záležitosťou, ktorej sa týka žiadosť o schválenie. Toto ustanovenie sa neuplatňuje na predkladanie akýchkoľvek doplňujúcich informácií žiadateľmi počas procesu hodnotenia rizika.
2.  Úrad do dvoch mesiacov konzultuje so zainteresovanými stranami a s verejnosťou o štúdiách, ktoré slúžia na podporu žiadostí o schválenie, po tom, čo ich úrad uverejnil v súlade s článkom 38 a článkami 39 až 39f s cieľom zistiť, či sú k dispozícii iné relevantné vedecké údaje alebo štúdie, ktoré sa zakladajú na nezávislej literatúre podrobenej partnerskému preskúmaniu alebo boli vykonané v súlade s medzinárodnými usmerneniami a so správnou laboratórnou praxou, v súvislosti so záležitosťou, ktorej sa týka žiadosť o schválenie, a to bez toho, aby boli dotknuté vlastné povinnosti úradu podľa článku 33. Toto ustanovenie sa neuplatňuje na predkladanie akýchkoľvek doplňujúcich informácií žiadateľmi počas procesu hodnotenia rizika.
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 32d
Experti Komisie vykonávajú kontroly vrátane auditov s cieľom získať uistenie, že testovacie zariadenia sú v súlade s príslušnými normami na vykonávanie testov a štúdií predložených úradu ako súčasť žiadosti o schválenie podľa potravinového práva Únie. Tieto kontroly sa organizujú v spolupráci s príslušnými orgánmi členských štátov.
Experti riaditeľstva Komisie pre audity a analýzy v oblasti zdravia a potravín vykonávajú kontroly vrátane auditov s cieľom získať uistenie, že testovacie zariadenia v Únii a tretích krajinách sú v súlade s príslušnými normami na vykonávanie testov a štúdií predložených úradu ako súčasť žiadosti o schválenie podľa potravinového práva Únie. Tieto kontroly sa organizujú v spolupráci s príslušnými orgánmi členských štátov alebo dotknutých tretích krajín.
Pozmeňujúci návrh 161
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 32e
Bez toho, aby tým bola dotknutá povinnosť žiadateľov o schválenie podľa potravinového práva preukázať bezpečnosť danej záležitosti predloženej do systému schvaľovania, Komisia môže za mimoriadnych okolností požiadať úrad, aby zadal vypracovanie vedeckých štúdií s cieľom overiť dôkazy použité v jeho procese hodnotenia rizika. Zadané štúdie môžu mať širší rozsah ako dôkazy, ktoré sa overujú.“;
Bez toho, aby tým bola dotknutá povinnosť žiadateľov o schválenie podľa potravinového práva preukázať bezpečnosť danej záležitosti predloženej do systému schvaľovania, Komisia môže v prípade rozdielnych vedeckých zistení požiadať úrad, aby zadal vypracovanie vedeckých štúdií s cieľom overiť dôkazy použité v jeho procese hodnotenia rizika. Zadané štúdie môžu mať širší rozsah ako dôkazy, ktoré sa overujú v procese hodnotenia rizika. Overovacie štúdie sú financované z príspevkov žiadateľov do spoločného fondu. Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 57a, ktorým určí podmienky týkajúce sa tohto fondu.
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 32e – odsek 1 a (nový)
Zadané štúdie musia zohľadniť smernicu 2010/63/EÚ.
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 4 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 33 – odsek 1 – písmeno d a (nové)
4a.  V článku 33 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:
„da) kombinatorické a akumulované účinky.“
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 38 – odsek 1 – úvodná časť
1.  Úrad zabezpečuje pri výkone svojich činností vysoký stupeň transparentnosti. Bezodkladne uverejňuje najmä:
1.  Úrad zabezpečuje pri výkone svojich činností vysoký stupeň transparentnosti v súlade s nariadením (ES) č. 1367/2006 a bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 1049/2001. Bezodkladne uverejňuje najmä:
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 38 – odsek 1 – písmeno a
a)  programy a zápisnice vedeckého výboru a vedeckých pracovných skupín a ich pracovných skupín;
a)  programy, zoznamy účastníkov a zápisnice správnej rady, poradného výboru, vedeckého výboru a vedeckých pracovných skupín a ich pracovných skupín;
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 38 – odsek 1 – písmeno c
c)  vedecké údaje, štúdie a ďalšie informácie na podporu žiadostí o schválenie podľa potravinového práva Únie vrátane doplňujúcich informácií poskytnutých žiadateľmi, ako aj ďalšie vedecké údaje a informácie na podporu žiadostí o vedecké výstupy od Európskeho parlamentu, Komisie a členských štátov vrátane vedeckého stanoviska, a to s prihliadnutím na ochranu dôverných informácií a osobných údajov v súlade s článkami 39 až 39f.
c)  vedecké údaje, štúdie a ďalšie informácie na podporu žiadostí o schválenie podľa potravinového práva Únie vrátane doplňujúcich informácií poskytnutých žiadateľmi, ako aj ďalšie vedecké údaje a informácie na podporu žiadostí o vedecké výstupy od Európskeho parlamentu, Komisie a členských štátov vrátane vedeckého stanoviska, a to s prihliadnutím na prevažujúci verejný záujem na zverejnení a ochranu dôverných informácií a osobných údajov v súlade s článkami 39 až 39f.
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 38 – odsek 1 – písmeno d
d)  informácie, na ktorých sa zakladajú jeho vedecké výstupy vrátane vedeckých stanovísk, pričom zohľadňuje ochranu dôverných a osobných údajov v súlade s článkami 39 až 39f;
d)  informácie, na ktorých sa zakladajú jeho vedecké výstupy vrátane vedeckých stanovísk, pričom zohľadňuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení a ochranu dôverných a osobných údajov v súlade s článkami 39 až 39f;
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 38 – odsek 1 – písmeno h a (nové)
ha)  informácie o mene žiadateľa a názve žiadosti;
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 38 – odsek 1 – písmeno i
i)  poradenstvo, ktoré úrad poskytol potenciálnym žiadateľom vo fáze pred predložením žiadosti v súlade s článkami 32a a 32c.
i)  všeobecné poradenstvo, ktoré úrad poskytol potenciálnym žiadateľom vo fáze pred predložením žiadosti v súlade s článkami 32a a 32c.
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 38 – odsek 1 – pododsek 2
Dokumenty uvedené v prvom pododseku sa uverejňujú v osobitnej sekcii webového sídla úradu. Táto sekcia je prístupná verejnosti a ľahko dostupná. Relevantné dokumenty sú k dispozícii v elektronickom formáte na stiahnutie, vytlačenie a vyhľadávanie informácií.
Dokumenty uvedené v prvom pododseku sa uverejňujú v osobitnej sekcii webového sídla úradu. Táto sekcia je prístupná verejnosti a ľahko dostupná pod podmienkou, že sú k dispozícii jasné elektronické záznamy od osôb, ktoré k nej majú prístup, a že podlieha opatreniam a sankciám, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce od akéhokoľvek komerčného použitia. Relevantné dokumenty sú k dispozícii v elektronickom formáte, ktorý je strojovo čitateľný, na stiahnutie, vytlačenie s vodotlačou na vysledovanie a vyhľadávanie informácií. Uvedené opatrenia sa zameriavajú na komerčné použitie dokumentov a ich predkladanie. Takéto opatrenia sa navrhujú tak, aby účinne chránili pred komerčným použitím dokumentov uvedených v prvom pododseku tak v rámci Únie, ako aj v tretích krajinách.
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 38 – odsek 1a – pododsek 1 – úvodná časť
1a.  Uverejnením informácií uvedených v odseku 1 písm. c) nie je dotknuté:
1a.  Uverejnením informácií uvedených v odseku 1 písm. c), d) a i) nie je dotknuté:
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 38 – odsek 1a – pododsek 1 – písmeno a
a)   žiadne právo duševného vlastníctva, ktoré sa môže viazať k dokumentom alebo ich obsahu ani
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 163
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 38 – odsek 1a – pododsek 2
Uverejňovanie informácií uvedených v odseku 1 písm. c) sa nepovažuje za výslovný alebo implicitný súhlas alebo licenciu na použitie, reprodukciu alebo iné využitie príslušných údajov a informácií a ich obsahu a Európska únia nenesie zodpovednosť za ich použitie tretími stranami.
Uverejňovanie informácií uvedených v odseku 1 písm. c) sa nepovažuje za výslovný alebo implicitný súhlas alebo licenciu na komerčné použitie, reprodukciu alebo iné využitie príslušných údajov a informácií a ich obsahu na komerčné účely. S cieľom zabrániť pochybnostiam sa zverejnené informácie môžu použiť na účely verejnej a akademickej kontroly výsledkov vrátane lepšieho pochopenia možných nepriaznivých účinkov na zdravie a životné prostredie a Únia nenesie zodpovednosť za ich použitie tretími stranami.
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno c a (nové)
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 38 – odsek 3 a (nový)
ca)   dopĺňa sa tento odsek:
„3a. Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica 2003/4/ES a nariadenia (ES) č. 1049/2001 a (ES) č. 1367/2006.“
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 6
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 39 – odsek 1
1.  Odchylne od článku 38 úrad neuverejňuje informácie, v súvislosti s ktorými sa požiadalo o dôverné zaobchádzanie v súlade s podmienkami stanovenými v tomto článku.
1.  Odchylne od článku 38 a bez toho, aby boli dotknuté nariadenie (ES) č. 1049/2001 a smernica 2003/4/ES a všeobecná zásada, že záujem verejného zdravia vždy prevažuje nad súkromnými záujmami, úrad neuverejňuje informácie, v súvislosti s ktorými sa požiadalo o dôverné zaobchádzanie a schválilo za splnenia podmienok stanovených v tomto článku.
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 6
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 39 – odsek 2 – bod 1
(1)  metóda a iné technické a priemyselné špecifikácie týkajúce sa danej metódy, ktoré sa používajú pri vyhotovovaní alebo výrobe predmetu žiadosti o vedecké výstupy vrátane vedeckého stanoviska;
(1)  metóda a iné technické a priemyselné špecifikácie týkajúce sa danej metódy, ktoré sa používajú pri vyhotovovaní alebo výrobe predmetu žiadosti o vedecké výstupy vrátane vedeckého stanoviska s výnimkou prípadov, keď je to dôležité pre pochopenie možných účinkov na zdravie a životné prostredie, a za predpokladu, že žiadateľ na základe overiteľného odôvodnenia preukáže, že takáto metóda nezahŕňa informácie o emisiách do životného prostredia a o vplyvoch na zdravie a životné prostredie;
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 6
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 39 – odsek 2 – bod 3
3.  obchodné informácie odhaľujúce pôvod, podiel na trhu alebo obchodnú stratégiu žiadateľa a
3.  obchodné informácie odhaľujúce pôvod, inovatívne myšlienky výrobku/látky, podiel na trhu alebo obchodnú stratégiu žiadateľa;
(Tento pozmeňujúci návrh sa týka celého textu. Prijatie tohto pozmeňujúceho návrhu bude vyžadovať príslušné zmeny v celom texte.)
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 6
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 39 – odsek 2 – bod 4
4.  kvantitatívne zloženie predmetu žiadosti o vedecké výstupy vrátane vedeckého stanoviska.
4.  kvantitatívne zloženie predmetu žiadosti o vedecké výstupy vrátane vedeckého stanoviska s výnimkou prípadov, keď je to dôležité na pochopenie možných účinkov na zdravie a životné prostredie.
Pozmeňujúci návrh 87
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 6
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 39 – odsek 4 – písmeno a
a)  ak je na ochranu zdravia ľudí, zdravia zvierat alebo životného prostredia nevyhnutné okamžite konať, napríklad v núdzových situáciách, úrad môže uverejniť informácie uvedené v odsekoch 2 a 3 a
a)  ak je na ochranu zdravia ľudí, zdravia zvierat alebo životného prostredia nevyhnutné okamžite konať, napríklad v núdzových situáciách, úrad môže uverejniť informácie uvedené v odsekoch 2 a 3 alebo
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 6
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 39 – odsek 4 – písmeno b
b)  informácie obsiahnuté v záveroch vedeckých výstupov vrátane vedeckých stanovísk, ktoré vydal úrad a ktoré sa týkajú predvídateľných účinkov na zdravie.
b)  informácie obsiahnuté v záveroch vedeckých výstupov vrátane vedeckých stanovísk, ktoré vydal úrad a ktoré sa týkajú predvídateľných účinkov na verejné zdravie, zdravie zvierat a životné prostredie.
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 6
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 39 – odsek 4 – písmeno b a (nové)
ba)  ak existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení.
Pozmeňujúci návrh 90
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 6
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 39 – odsek 4 – písmeno b b (nové)
bb)  akékoľvek informácie, pre ktoré preváži verejný záujem na zverejnení podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001 a článku 6 nariadenia (ES) č. 1367/2006, najmä ak sa informácie týkajú emisií do životného prostredia.
Pozmeňujúci návrh 91
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 6
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 39 – odsek 4 a (nový)
4a.  Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby tým bola dotknutá smernica 2003/4/ES a nariadenia (ES) č. 1049/2001 a (ES) č. 1367/2006.
Pozmeňujúci návrh 92
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 39a – odsek 2
2.  Ak žiadateľ predkladá žiadosť o zachovanie dôvernosti, poskytne verziu predkladaných informácií, ktorá má nedôverný charakter, a ich verziu, ktorá má dôverný charakter, v súlade so štandardnými formátmi údajov podľa článku 39f, ak takéto formáty existujú. Vo verzii, ktorá má nedôverný charakter, sa neuvádzajú informácie, ktoré žiadateľ považuje za dôverné v súlade s článkom 39 ods. 2 a 3. Verzia, ktorá má dôverný charakter, obsahuje všetky predložené informácie vrátane informácií, ktoré žiadateľ považuje za dôverné. Informácie uvedené vo verzii, ktorá má dôverný charakter, v súvislosti s ktorými sa požaduje dôverné zaobchádzanie, sú jasne označené. Žiadateľ jasne uvádza dôvody, na základe ktorých žiada o zachovanie dôvernosti v prípade jednotlivých informácií.
2.  Ak žiadateľ predkladá žiadosť o zachovanie dôvernosti, poskytne verziu predkladaných informácií, ktorá má nedôverný charakter, a ich verziu, ktorá má dôverný charakter, v súlade so štandardnými formátmi údajov podľa článku 39f, ak takéto formáty existujú. Vo verzii, ktorá má nedôverný charakter, sa začiernia informácie, v prípade ktorých žiadateľ žiada o dôverné spracovanie v súlade s článkom 39 ods. 2 a 3. Verzia, ktorá má dôverný charakter, obsahuje všetky predložené informácie vrátane informácií, ktoré žiadateľ považuje za dôverné. Informácie uvedené vo verzii, ktorá má dôverný charakter, v súvislosti s ktorými sa požaduje dôverné zaobchádzanie, sú jasne označené. Žiadateľ jasne uvádza overiteľné odôvodnenia a dôkazy, na základe ktorých žiada o zachovanie dôvernosti v prípade jednotlivých informácií.
Pozmeňujúci návrh 167
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 39b – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno a
a)  bezodkladne uverejňuje verziu, ktorá nemá dôverný charakter, predloženú žiadateľom;
a)  bezodkladne uverejňuje verziu žiadosti, ktorá nemá dôverný charakter, predloženú žiadateľom, hneď ako sa táto žiadosť považuje za prípustnú;
Pozmeňujúci návrh 93
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 8 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno c
c)  písomne informuje žiadateľa o svojom zámere uverejniť informácie a o súvisiacich dôvodoch pred tým, než úrad oficiálne prijme rozhodnutie o žiadosti o zachovanie dôvernosti. Ak žiadateľ nesúhlasí s posúdením úradu, môže vyjadriť svoj názor alebo stiahnuť svoju žiadosť do dvoch týždňov odo dňa, kedy mu bolo oznámené stanovisko úradu;
c)  písomne informuje žiadateľa o svojom zámere uverejniť informácie a o súvisiacich dôvodoch pred tým, než úrad oficiálne prijme rozhodnutie o žiadosti o zachovanie dôvernosti. Ak žiadateľ namieta proti posúdeniu úradu, môže 1) vyjadriť svoj názor, 2) stiahnuť svoju žiadosť alebo 3) požiadať odvolaciu radu úradu o preskúmanie do štyroch týždňov odo dňa, kedy mu bolo oznámené stanovisko úradu. Žiadateľ môže úradu písomne oznámiť, že chce požiadať odvolaciu radu úradu o opätovné preskúmanie stanoviska. V takom prípade žiadateľ poskytne úradu podrobné zdôvodnenie tejto požiadavky do 60 dní po prijatí stanoviska. Odvolacia rada úradu preskúma stanovisko do 60 dní od doručenia dôvodov uvedenej požiadavky;
Pozmeňujúci návrh 94
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 39b – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno d
d)  prijíma odôvodnené rozhodnutie o žiadosti o zachovanie dôvernosti s prihliadnutím na pripomienky žiadateľa do desiatich týždňov odo dňa, kedy mu bola doručená žiadosť o zachovanie dôvernosti, pokiaľ ide o žiadosti o schválenie, a v prípade doplňujúcich údajov a informácií tak koná bez zbytočného odkladu, a svoje rozhodnutie oznamuje žiadateľovi a informuje o ňom Komisiu a prípadne aj členské štáty a
d)  prijíma odôvodnené rozhodnutie o žiadosti o zachovanie dôvernosti s prihliadnutím na pripomienky žiadateľa do ôsmich týždňov odo dňa, kedy mu bola doručená žiadosť o zachovanie dôvernosti, pokiaľ ide o žiadosti o schválenie, a v prípade doplňujúcich údajov a informácií tak koná bez zbytočného odkladu, a svoje rozhodnutie oznamuje žiadateľovi a v každom prípade informuje o ňom Komisiu a členské štáty a
Pozmeňujúci návrh 140
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 39b – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno e
e)  uverejňuje akékoľvek doplňujúce údaje a informácie, v súvislosti s ktorými nebola žiadosť o zachovanie dôvernosti pripustená ako odôvodnená, najskôr dva týždne po oznámení svojho rozhodnutia žiadateľovi podľa písmena d).
e)  uverejňuje údaje a informácie súvisiace so žiadosťou o schválenie, ktoré nie sú dôverné, až vtedy, keď sa podľa tohto článku prijme konečné rozhodnutie v súvislosti so žiadosťou o zachovanie dôvernosti a keď úrad uverejní svoj návrh vedeckého stanoviska v súlade s článkom 38. Ak žiadateľ svoju žiadosť o schválenie v súlade s článkom 39(c) vezme späť, lebo plánované zverejnenie úradom je podľa jeho názoru príliš rozsiahle, úrad, Komisia a členské štáty upustia od zverejňovania akýchkoľvek informácií v žiadosti o schválenie.
Pozmeňujúci návrh 96
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 39b – odsek 1 – pododsek 2
Proti rozhodnutiam úradu podľa tohto článku možno podať žalobu na Súdny dvor Európskej únie v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 263, resp. 278 zmluvy.
Proti rozhodnutiam úradu podľa tohto článku možno podať žalobu na odvolaciu radu úradu, ktorú zriadi Komisia prostredníctvom delegovaných aktov. Uvedené delegované akty sa prijímajú v súlade s článkom 57a tohto nariadenia. Podanie odvolania podľa tohto odseku má odkladný účinok. Žiadateľ môže úradu písomne oznámiť, že chce požiadať odvolaciu radu úradu o opätovné preskúmanie stanoviska. V takom prípade žiadateľ poskytne úradu podrobné zdôvodnenie tejto požiadavky do 60 dní po prijatí stanoviska. Odvolacia rada úradu preskúma stanovisko do 60 dní po doručení dôvodov uvedenej požiadavky. V prípade napadnutia rozhodnutia odvolacej rady úradu možno vec predložiť na Súdny dvor Európskej únie v súlade s podmienkami stanovenými v článku 263 zmluvy.
Pozmeňujúci návrh 97
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 39d – odsek 2
2.  Komisia a členské štáty prijímajú nevyhnutné opatrenia, aby informácie, ktoré získali podľa potravinového práva Únie a v súvislosti s ktorými sa požiadalo o dôverné zaobchádzanie, neboli zverejnené, pokým úrad neprijme rozhodnutie o žiadosti o zachovanie dôvernosti a toto rozhodnutie nenadobudne konečnú platnosť. Komisia a členské štáty prijímajú aj nevyhnutné opatrenia, aby informácie, v prípade ktorých úrad schválil dôverné zaobchádzanie, neboli uverejnené.
2.  Komisia a členské štáty prijímajú nevyhnutné opatrenia, aby informácie, ktoré získali podľa potravinového práva Únie a v súvislosti s ktorými sa požiadalo o dôverné zaobchádzanie, neboli zverejnené, pokým úrad neprijme rozhodnutie o žiadosti o zachovanie dôvernosti a toto rozhodnutie nenadobudne konečnú platnosť, okrem prípadov, keď sa požaduje prístup k informáciám v súlade so smernicou 2003/4/ES alebo s vnútroštátnym právom o prístupe k dokumentom. Komisia a členské štáty prijímajú aj nevyhnutné opatrenia, aby informácie, v prípade ktorých úrad schválil dôverné zaobchádzanie, neboli uverejnené, okrem prípadov, keď sa požaduje prístup k informáciám v súlade so smernicou 2003/4/ES alebo s vnútroštátnym právom o prístupe k dokumentom.
Pozmeňujúci návrh 98
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 39d – odsek 3
3.  Ak žiadateľ v rámci postupu schvaľovania stiahne alebo stiahol žiadosť, úrad, Komisia a členské štáty rešpektujú dôvernosť obchodných a priemyselných informácií, ktorú úrad schválil v súlade s článkami 39 až 39f. Žiadosť sa považuje za stiahnutú od momentu doručenia písomnej žiadosti príslušnému orgánu, ktorému bola doručená pôvodná žiadosť. Ak bola žiadosť stiahnutá pred tým, než úrad rozhodol o príslušnej žiadosti o zachovaní dôvernosti, úrad, Komisia a členské štáty nezverejňujú informácie, v súvislosti s ktorými sa požiadalo o dôverné zaobchádzanie.
3.  Ak žiadateľ v rámci postupu schvaľovania stiahne alebo stiahol žiadosť, úrad, Komisia a členské štáty rešpektujú dôvernosť obchodných a priemyselných informácií, ktorú úrad schválil v súlade s článkami 39 až 39f. Žiadosť sa považuje za stiahnutú od momentu doručenia písomnej žiadosti príslušnému orgánu, ktorému bola doručená pôvodná žiadosť. Úrad nezverejní žiadne informácie, dôverné ani nedôverné, ak sa žiadateľ rozhodne stiahnuť svoju žiadosť.
Pozmeňujúci návrh 99
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 39e – odsek 1 – písmeno c
c)  mená všetkých účastníkov zasadaní vedeckého výboru a vedeckých pracovných skupín a ich pracovných skupín.
c)  mená všetkých účastníkov a pozorovateľov zasadaní vedeckého výboru a vedeckých pracovných skupín, ich pracovných skupín a akýchkoľvek stretnutí iných skupín ad hoc na túto tému.
Pozmeňujúci návrh 101
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 39f – odsek 1
1.  Na účely článku 38 ods. 1 písm. c) a s cieľom zabezpečiť efektívne spracúvanie žiadostí o vedecké výstupy predkladaných úradu sa prijmú štandardné formáty údajov a softvérové balíky, aby bolo možné dokumenty predkladať, vyhľadávať, kopírovať a tlačiť a aby sa zároveň zabezpečil súlad s regulačnými požiadavkami stanovenými v potravinovom práve Únie. Návrhy týchto štandardných formátov údajov a softvérových balíkov nie sú založené na individuálnych normách jednotlivých spoločností a zabezpečujú čo najväčšiu interoperabilitu s existujúcimi postupmi na predkladanie údajov.
1.  Na účely článku 38 ods. 1 písm. c) a s cieľom zabezpečiť efektívne spracúvanie žiadostí o vedecké výstupy predkladaných úradu sa prijmú štandardné formáty údajov a softvérové balíky, aby bolo možné dokumenty predkladať, vyhľadávať, kopírovať a tlačiť a aby sa zároveň zabezpečil súlad s regulačnými požiadavkami stanovenými v potravinovom práve Únie a aby bola zabezpečená uskutočniteľnosť pre malé a stredné podniky. Návrhy týchto štandardných formátov údajov a softvérových balíkov nie sú založené na individuálnych normách jednotlivých spoločností a zabezpečujú čo najväčšiu interoperabilitu s existujúcimi postupmi na predkladanie údajov.
Pozmeňujúci návrh 102
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 39f – odsek 2 a (nový)
2a.  Štandardné formáty údajov a softvérové balíky sa uplatňujú iba na údaje vygenerované po prijatí vykonávacích aktov v súlade s odsekom 2 písm. b).
Pozmeňujúci návrh 103
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 39g – odsek 1
Informačné systémy prevádzkované úradom na účely uchovávania jeho údajov vrátane dôverných a osobných údajov sú navrhnuté tak, aby zabezpečovali vysokú úroveň bezpečnosti zodpovedajúcu príslušným bezpečnostným rizikám s prihliadnutím na články 39 až 39f tohto nariadenia. Prístup je založený prinajmenšom na systéme, ktorý si vyžaduje dvojfázové overenie alebo poskytuje rovnocennú úroveň zabezpečenia. Systém zabezpečuje, aby prístup k nemu bol plne kontrolovateľný.
Informačné systémy prevádzkované úradom na účely uchovávania jeho údajov vrátane dôverných a osobných údajov sú navrhnuté tak, aby bolo zaručené dosiahnutie najvyšších noriem bezpečnosti zodpovedajúcich príslušným bezpečnostným rizikám s prihliadnutím na články 39 až 39f tohto nariadenia. Prístup je založený prinajmenšom na systéme, ktorý si vyžaduje dvojfázové overenie alebo poskytuje rovnocennú úroveň zabezpečenia. Systém zabezpečuje, aby prístup k nemu bol plne kontrolovateľný.
Pozmeňujúci návrh 104
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 9
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 41 – odsek 1
Ak ide o informácie o životnom prostredí, uplatňujú sa aj články 6 a 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/200639.
Úrad zabezpečí široký prístup k dokumentom, ktoré uchováva. Ak ide o informácie o životnom prostredí, uplatňuje sa aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/200639. Články 38 až 39 tohto nariadenia sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie nariadení (ES) č. 1049/2001 a (ES) č. 1367/2006.
__________________
__________________
39 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13).
39 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13).
Pozmeňujúci návrh 106
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – bod 9 b (nový)
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 51 – odsek 1 a (nový)
9b.  V článku 51 sa vkladá tento odsek:
„1a. Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 57a s cieľom zriadiť harmonizovaný systém riadenia spolupráce v oblasti varovaní týkajúcich sa potravín medzi Komisiou a členskými štátmi.“
Pozmeňujúci návrh 107
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 10
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 57a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 písm. c) sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie od [deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 písm. c), článku 32b ods. 4a, článku 39b ods. 1 druhom pododseku a článku 51 ods. 1a sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
Pozmeňujúci návrh 108
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 11
Nariadenie (ES) č. 178/2002
Článok 61
Článok 61
Článok 61
Doložka o preskúmaní
Doložka o preskúmaní
1.  Komisia zabezpečuje pravidelné preskúmavanie uplatňovania tohto nariadenia.
1.  Komisia zabezpečuje pravidelné preskúmavanie uplatňovania tohto nariadenia.
2.  Najneskôr päť rokov odo dňa uvedeného v článku [deň nadobudnutia účinnosti nariadenia, ktorým sa mení všeobecné potravinové právo] a následne každých päť rokov Komisia vyhodnotí výsledky činnosti úradu, pokiaľ ide o jeho ciele, mandát, úlohy, postupy a umiestnenie, v súlade s usmerneniami Komisie. V rámci hodnotenia sa rieši prípadná potreba zmeniť mandát úradu a finančné dôsledky takejto zmeny.
2.  Najneskôr päť rokov odo dňa uvedeného v článku [deň nadobudnutia účinnosti nariadenia, ktorým sa mení všeobecné potravinové právo] a následne každých päť rokov zadá úrad v spolupráci s Komisiou vypracovanie nezávislého externého hodnotenia výsledkov svojej činnosti a dosiahnutých úspechov, pokiaľ ide o jeho ciele, mandáty, úlohy, postupy a umiestnenia. Hodnotenie sa zakladá na pracovnom programe správnej rady po dohode s Komisiou. V rámci hodnotenia sa posudzujú pracovné postupy úradu a jeho vplyv a rieši sa prípadná potreba zmeniť mandát úradu, ako aj finančné dôsledky takejto zmeny. V rámci hodnotenia sa okrem toho rieši prípadná potreba koordinovať a užšie prepojiť činnosti úradu s činnosťami príslušných orgánov v členských štátoch a iných agentúr Únie. V hodnotení sa zohľadnia stanoviská zainteresovaných strán na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni.
2a.  Správna rada preskúmava závery hodnotenia a vydáva Komisii odporúčania, ktoré sa môžu týkať zmien v rámci úradu.
3.  Ak Komisia dospeje k záveru, že vzhľadom na stanovené ciele, mandát a úlohy úradu už jeho ďalšie pôsobenie nie je opodstatnené, môže navrhnúť, aby sa príslušné ustanovenia tohto nariadenia zodpovedajúcim spôsobom zmenili alebo zrušili.
4.  Komisia podáva Európskemu parlamentu, Rade a správnej rade správu o výsledkoch hodnotenia. Zistenia vyplývajúce z hodnotenia sa zverejňujú.
4.  Hodnotenia a odporúčania uvedené v odsekoch 2 a 2a sa zasielajú Komisii, Rade, Európskemu parlamentu a správnej rade. Zistenia vyplývajúce z hodnotenia a odporúčania sa zverejňujú.
Pozmeňujúci návrh 109
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1 – bod 2 a (nový)
Smernica 2001/18/ES
Článok 24 – odsek 2 a (nový)
2a.   V článku 24 sa dopĺňa tento odsek:
„2a. Povinnosťou aktívne šíriť informácie stanovené v odseku 1 tohto článku v súlade s článkom 25 tejto smernice a v súlade s článkami 38 a 39 nariadenia (ES) č. 178/2002 nie je dotknuté právo žiadnej fyzickej alebo právnickej osoby na prístup k dokumentom na základe žiadosti, ako sa stanovuje v nariadeniach (ES) č. 1049/2001 a (ES) č. 1367/2006.“
Pozmeňujúci návrh 110
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – bod 9
Nariadenie (ES) č. 1829/2003
Článok 29 – odsek 1
1.  Úrad uverejňuje žiadosť o povolenie, príslušné podporné informácie a všetky doplňujúce informácie, ktoré predložil žiadateľ, ako aj svoje vedecké stanoviská a stanoviská príslušných orgánov uvedených v článku 4 smernice 2001/18/ES v súlade s článkom 38, článkami 39 až 39f a článkom 40 nariadenia (ES) č. 178/2002 a s prihliadnutím na článok 30 tohto nariadenia.
1.  Úrad uverejňuje žiadosť o povolenie, príslušné podporné informácie a všetky doplňujúce informácie, ktoré predložil žiadateľ, správu o monitorovaní, ako aj svoje vedecké stanoviská a stanoviská príslušných orgánov uvedených v článku 4 smernice 2001/18/ES v súlade s článkom 38, článkami 39 až 39f a článkom 40 nariadenia (ES) č. 178/2002 a s prihliadnutím na článok 30 tohto nariadenia.
Pozmeňujúci návrh 111
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – bod 9
Nariadenie (ES) č. 1829/2003
Článok 29 – odsek 1 a (nový)
1a.   Povinnosťou aktívne šíriť informácie stanovené v odseku 1 tohto článku v súlade s článkom 30 tohto nariadenia a v súlade s článkami 38 a 39 nariadenia (ES) č. 178/2002 nie je dotknuté právo žiadnej fyzickej alebo právnickej osoby na prístup k dokumentom na základe žiadosti, ako sa stanovuje v nariadeniach (ES) č. 1049/2001 a (ES) č. 1367/2006.
Pozmeňujúci návrh 112
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – bod 1 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 1831/2003
Článok 17 – odsek 2 a (nový)
1a.   V článku 17 sa dopĺňa tento odsek:
„2a. Povinnosťou aktívne šíriť informácie stanovené v tomto článku a v súlade s článkami 38 a 39 nariadenia (ES) č. 178/2002 nie je dotknuté právo žiadnej fyzickej alebo právnickej osoby na prístup k dokumentom na základe žiadosti, ako sa stanovuje v nariadeniach (ES) č. 1049/2001 a (ES) č. 1367/2006.“
Pozmeňujúci návrh 113
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – bod 2
Nariadenie (ES) č. 1831/2003
Článok 18 – odsek 3
3.  Okrem ustanovení článku 39 ods. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 a podľa článku 39 ods. 3 uvedeného nariadenia úrad môže schváliť dôverné zaobchádzanie aj v súvislosti s týmito informáciami, v prípade ktorých je možné na základe overiteľného odôvodnenia predpokladať, že ich uverejnením by došlo k významnému poškodeniu príslušných záujmov:
vypúšťa sa
a)  plán štúdií v prípade štúdií, ktorými sa preukazuje efektívnosť kŕmnej doplnkovej látky z hľadiska cieľov jej plánovaného použitia uvedeného v článku 6 ods. 1 tohto nariadenia a prílohe I k nemu a
b)  špecifikácie nečistôt účinnej látky a príslušné metódy analýzy interne vyvinuté žiadateľom okrem nečistôt, ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na zdravie zvierat, zdravie ľudí alebo životné prostredie.
Pozmeňujúci návrh 114
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – bod 2
Nariadenie (ES) č. 1831/2003
Článok 18 – odsek 3 a (nový)
3a.   Úrad pri vybavovaní žiadostí o prístup k dokumentom v držbe úradu uplatňuje zásady nariadenia (ES) č. 1049/2001.
Pozmeňujúci návrh 115
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – bod 2
Nariadenie (ES) č. 1831/2003
Článok 18 – odsek 3 b (nový)
3b.   Členské štáty, Komisia a úrad zachovávajú dôvernosť všetkých informácií označených za dôverné podľa odseku 2 tohto článku okrem prípadov, keď je vhodné, aby takéto informácie boli zverejnené z dôvodu ochrany zdravia ľudí, zdravia zvierat alebo životného prostredia. Členské štáty spracúvajú žiadosti o prístup k dokumentom, ktoré prijali na základe tohto nariadenia, v súlade s článkom 5 nariadenia (ES) č. 1049/2001.
Pozmeňujúci návrh 116
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – bod 2
Nariadenie (ES) č. 2065/2003
Článok 14 – odsek 1 a (nový)
1a.  Povinnosťou aktívne šíriť informácie stanovené v odseku 1 tohto článku a v súlade s článkami 38 a 39 nariadenia (ES) č. 178/2002 nie je dotknuté právo žiadnej fyzickej alebo právnickej osoby na prístup k dokumentom na základe žiadosti, ako sa stanovuje v nariadeniach (ES) č. 1049/2001 a (ES) č. 1367/2006.
Pozmeňujúci návrh 117
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – bod 2 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 1935/2004
Článok 19 – odsek 2 a (nový)
2a.  V článku 19 sa dopĺňa tento odsek:
„2a. Povinnosťou aktívne šíriť informácie stanovené v odseku 1 tohto článku, ako aj v článku 20 tohto nariadenia a v článkoch 38 a 39 nariadenia (ES) č. 178/2002, nie je dotknuté právo žiadnej fyzickej alebo právnickej osoby na prístup k dokumentom na základe žiadosti, ako sa stanovuje v nariadeniach (ES) č. 1049/2001 a (ES) č. 1367/2006.“
Pozmeňujúci návrh 119
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 – bod 3
Nariadenie (ES) č. 1935/2004
Článok 20 – odsek 2 – písmeno b
b)  ochranná známka, pod ktorou sa má príslušná látka predávať, ako aj obchodný názov prípravkov, materiálov alebo predmetov, v ktorých sa má použiť, ak je to uplatniteľné, a
vypúšťa sa
Pozmeňujúce návrhy 120 a 121
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 1 – bod 2
Nariadenie (ES) č. 1331/2008
Článok 11 – odsek 1 a (nový)
1a.  Povinnosťou aktívne šíriť informácie stanovené v odseku 1 tohto článku v súlade s článkom 12 tohto nariadenia a článkami 38 a 39 nariadenia (ES) č. 178/2002 nie je dotknuté právo žiadnej fyzickej alebo právnickej osoby na prístup k dokumentom na základe žiadosti, ako sa stanovuje v nariadeniach (ES) č. 1049/2001 a (ES) č. 1367/2006.
Pozmeňujúci návrh 122
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 1 – bod 3
Nariadenie (ES) č. 1331/2008
Článok 12 – odsek 3 a (nový)
3a.  Ustanovenia o aktívnom šírení informácií uvedené v článkoch 11 a 12 tohto nariadenia a v článkoch 38 a 39 nariadenia (ES) č. 178/2002 sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté právo na prístup k dokumentom na základe žiadosti stanovené v nariadení (ES) č. 1049/2001.
Pozmeňujúci návrh 170
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 1107/2009
Článok 16
Úrad bezodkladne posudzuje každú žiadosť o dôverné zaobchádzanie a sprístupňuje verejnosti informácie predložené žiadateľom podľa článku 15, ako aj akékoľvek ďalšie doplňujúce informácie, ktoré predložil, okrem informácií, v súvislosti s ktorými sa požiadalo o dôverné zaobchádzanie a v prípade ktorých úrad takéto zaobchádzanie schválil v súlade s článkom 38, článkami 39 až 39f a článkom 40 nariadenia (ES) č. 178/2002, ktoré sa uplatňujú mutatis mutandis, a v súlade s článkom 63 tohto nariadenia.
Úrad bezodkladne posudzuje každú žiadosť o dôverné zaobchádzanie a sprístupňuje verejnosti informácie predložené žiadateľom podľa článku 15, ako aj akékoľvek ďalšie doplňujúce informácie, ktoré predložil, okrem informácií, v súvislosti s ktorými sa požiadalo o dôverné zaobchádzanie a v prípade ktorých úrad takéto zaobchádzanie schválil v súlade s článkom 38, článkami 39 až 39f a článkom 40 nariadenia (ES) č. 178/2002, ktoré sa uplatňujú mutatis mutandis, a v súlade s článkom 63 tohto nariadenia, okrem prípadu, že existuje prevažujúci verejný záujem na ich zverejnení.
Pozmeňujúci návrh 123
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1 – bod 4 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 1107/2009
Článok 23 – odsek 1 – posledná veta
4a.  V článku 23 ods. 1 sa posledná veta nahrádza takto:
Na účely tohto nariadenia sa účinná látka, ktorá spĺňa kritériá pre „potraviny“ podľa článku 2 nariadenia (ES) č. 178/2002, považuje za základnú látku.
Na účely tohto nariadenia sa účinná látka, ktorá spĺňa kritériá pre „potraviny“ podľa článku 2 nariadenia (ES) č. 178/2002, považuje za schválenú základnú látku.
Pozmeňujúci návrh 124
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1 – bod 5
Nariadenie (ES) č. 1107/2009
Článok 63 – odsek 1
1.  V súlade s podmienkami a postupmi stanovenými v článku 39 nariadenia (ES) č. 178/2002 a v tomto článku žiadateľ môže požiadať, aby sa zachovávala dôvernosť určitých informácií predložených podľa tohto nariadenia, a k žiadosti pripojí overiteľné odôvodnenie.
1.  V súlade s podmienkami a postupmi stanovenými v článku 39 nariadenia (ES) č. 178/2002 a v tomto článku, s výnimkou informácií, ktoré sa považujú za toxikologicky, ekotoxikologicky alebo environmentálne relevantné, žiadateľ môže požiadať, aby sa zachovávala dôvernosť určitých informácií predložených podľa tohto nariadenia, a k žiadosti pripojí primerané a overiteľné odôvodnenie. Odôvodnenie zahŕňa overiteľný dôkaz, ktorým sa preukáže, že odtajnenie informácií by mohlo ohroziť obchodné záujmy alebo ochranu súkromia a integritu jednotlivca.
Pozmeňujúci návrh 126
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1 – bod 5 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 1107/2009
Článok 63 – odsek 3
5a.   V článku 63 sa odsek 3 nahrádza takto:
3.  Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí.
„3. Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a nariadenia (ES) č. 1049/2001 a (ES) č. 1367/2006.“
Pozmeňujúci návrh 127
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Nariadenie (EÚ) 2015/2283
Článok 10 – odsek 1
1.  Postup povoľovania umiestňovania novej potraviny na trh v rámci Únie a aktualizácie únijného zoznamu stanoveného v článku 9 tohto nariadenia sa začína buď na podnet Komisie, alebo na žiadosť, ktorú žiadateľ predkladá Komisii v súlade so štandardnými formátmi údajov v súlade s článkom 39f nariadenia (ES) č. 178/2002, ak takéto formáty existujú. Komisia bezodkladne sprístupňuje žiadosť členským štátom.
1.  Postup povoľovania umiestňovania novej potraviny na trh v rámci Únie a aktualizácie únijného zoznamu stanoveného v článku 9 tohto nariadenia sa začína buď na podnet Komisie, alebo na žiadosť, ktorú žiadateľ predkladá Komisii v súlade so štandardnými formátmi údajov v súlade s článkom 39f nariadenia (ES) č. 178/2002, ak takéto formáty existujú. Komisia bezodkladne sprístupňuje žiadosť členským štátom a zhrnutie žiadosti verejnosti.
Pozmeňujúci návrh 128
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 1 – bod 4
Nariadenie (EÚ) 2015/2283
Článok 23 – odsek 4 a (nový)
4a.  Ustanovenia o aktívnom šírení informácií uvedené v článku 23 tohto nariadenia a v článkoch 38 a 39 nariadenia (ES) č. 178/2002 sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté právo na prístup k dokumentom na základe žiadosti stanovené v nariadení (ES) č. 1049/2001.
Pozmeňujúci návrh 129
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 1 – bod 4
Nariadenie (EÚ) 2015/2283
Článok 23 – odsek 4 b (nový)
4b.  Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať podrobné pravidlá vykonávania odsekov 1 až 4 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 3.
Pozmeňujúci návrh 130
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 1 – bod 4 a (nový)
Nariadenie (EÚ) 2015/2283
Článok 25 – odsek 1 a (nový)
4a.   V článku 25 sa dopĺňa tento odsek:
„1a. Povinnosťou aktívne šíriť informácie stanovené v tomto nariadení, v súlade s článkami 38 a 39 nariadenia (ES) č. 178/2002 nie je dotknuté právo žiadnej fyzickej alebo právnickej osoby na prístup k dokumentom na základe žiadosti, ako sa stanovuje v nariadeniach (ES) č. 1049/2001 a (ES) č. 1367/2006.“
Pozmeňujúci návrh 131
Návrh nariadenia
Článok 9 a (nový)
Článok 9a
Transparentnosť pri riadení rizika
1.  Komisia a členské štáty vykonávajú činnosti riadenia rizika v rámci legislatívnych aktov uvedených v článkoch 1 až 9 s vysokým stupňom transparentnosti. Bez zbytočného odkladu uverejňujú najmä:
a)  v počiatočnej fáze procesu riadenia rizika návrh zvažovaných opatrení na riadenie rizika;
b)  programy a konania, podrobné súhrnné správy zo zasadnutí, návrhy opatrení, ktoré sa podľa potreby prijmú vo forme delegovaných alebo vykonávacích aktov, ako aj výsledky hlasovania a vysvetlenia hlasovania jednotlivých členských štátov vo výboroch v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/20111a vrátane odvolacích výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri vykonávaní [nariadenia (ES) č. 178/2002, smernice 2001/18/ES, nariadenia (ES) č. 1829/2003, nariadenia (ES) č. 1831/2003, nariadenia (ES) č. 2065/2003, nariadenia (ES) č. 1935/2004, nariadenia (ES) č. 1331/2008, nariadenia (ES) č. 1107/2009 a nariadenia (EÚ) 2015/2283], v rámci ktorých sa konzultujú opatrenia riadenia rizík a hlasuje sa o nich, a
c)  programy a podrobné zápisnice zo zasadnutí pracovných skupín členských štátov, v rámci ktorých sa konzultujú opatrenia riadenia rizík.
2.  Na účely odseku 1 tohto článku Komisia priloží ku každému návrhu opatrenia, ktoré sa má prijať v súlade s článkom 58 [nariadenia o všeobecnom potravinovom práve], článkom 30 smernice 2001/18/ES, článkom 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, článkom 22 nariadenia (ES) č. 1831/2003, článkom 19 nariadenia (ES) č. 2065/2003, článkom 23 nariadenia (ES) č. 1935/2004, článkom 14 nariadenia (ES) č. 1331/2008, článkom 79 nariadenia (ES) č. 1107/2009 a článkami 30 a 32 nariadenia (EÚ) 2015/2283, vysvetlenie, z ktorého budú zrejmé:
a)  dôvody a ciele opatrenia;
b)  odôvodnenie opatrenia na základe úvahy o jeho potrebnosti a proporcionalite;
c)  vplyv opatrenia na zdravie ľudí, zdravie zvierat a životné prostredie, na spoločnosť a na výrobcov potravín, ako sa uvádza v posúdení vplyvu, a
d)  výsledok každej verejnej konzultácie, a to aj podľa článku 9 [nariadenia o všeobecnom potravinovom práve].
_______________
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0417/2018).


Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) ***I
PDF 131kWORD 50k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 337/75 (COM(2016)0532 – C8-0343/2016 – 2016/0257(COD))
P8_TA(2018)0490A8-0273/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0532),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 166 ods. 4, článok 165 ods.4 a článok 149 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0343/2016),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 30. marca 2017(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 9. novembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0273/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. decembra 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa zriaďuje Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 337/75

P8_TC1-COD(2016)0257


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/128.)

(1) Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 49.


Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) ***I
PDF 131kWORD 49k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 2062/94 (COM(2016)0528 – C8-0344/2016 – 2016/0254(COD))
P8_TA(2018)0491A8-0274/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0528),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 153 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0344/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 30. marca 2017(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 9. novembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0274/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. decembra 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 2062/94

P8_TC1-COD(2016)0254


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/126.)

(1) Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 49.


Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) ***I
PDF 131kWORD 49k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1365/75 (COM(2016)0531 – C8-0342/2016 – 2016/0256(COD))
P8_TA(2018)0492A8-0275/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0531),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 153 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0342/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 30. marca 2017(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 9. novembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0275/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. decembra 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o zriadení Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1365/75

P8_TC1-COD(2016)0256


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/127.)

(1) Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 49.


Doplnenie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa typového schvaľovania, pokiaľ ide o vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie ***I
PDF 130kWORD 43k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa dopĺňajú právne predpisy EÚ týkajúce sa typového schvaľovania, pokiaľ ide o vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie (COM(2018)0397 – C8-0250/2018 – 2018/0220(COD))
P8_TA(2018)0493A8-0359/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0397),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0250/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 28. novembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0359/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. decembra 2018 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa dopĺňajú právne predpisy Únie týkajúce sa typového schvaľovania, pokiaľ ide o vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie

P8_TC1-COD(2018)0220


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/26.)

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 95.


Humanitárne víza
PDF 155kWORD 54k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2018 s odporúčaniami pre Komisiu, pokiaľ ide o humanitárne víza (2018/2271(INL))
P8_TA(2018)0494A8-0423/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 4, 18 a 19,

–  so zreteľom na Dohovor o právnom postavení utečencov podpísaný  28. júla 1951 v Ženeve a na príslušný protokol z roku 1967,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex)(1),

–  so zreteľom na globálny pakt Organizácie Spojených národov o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a na globálny pakt Organizácie Spojených národov o utečencoch, ktoré nasledovali po newyorskom vyhlásení pre utečencov a migrantov prijatom Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov jednomyseľne 19. septembra 2016,

–  so zreteľom na posúdenie európskej pridanej hodnoty týkajúcej sa humanitárnych víz, ktoré pripravila výskumná služba Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na články 46 a 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0423/2018),

A.  keďže napriek mnohým oznámeniam a požiadavkám týkajúcim sa bezpečných a zákonných ciest pre osoby žiadajúce o medzinárodnú ochranu, ktoré by im umožnili prístup na európske územie, v súčasnosti na úrovni Únie neexistuje žiadna harmonizácia v oblasti postupov chráneného vstupu ani žiadny právny rámec pre humanitárne víza, t. j. pre víza vydávané na účely príchodu na územie členských štátov v záujme požiadania o medzinárodnú ochranu;

B.  keďže podľa rozsudku Súdneho dvora zo 7. marca 2017 vo veci C-638/16(2), X a X/État belge, členské štáty nie sú podľa práva Únie povinné udeliť humanitárne víza osobám, ktoré zamýšľajú vstúpiť na ich územie s cieľom požiadať o azyl, avšak môžu tak urobiť na základe vnútroštátneho práva; keďže tento rozsudok vykladá existujúce právo Únie, ktoré môže byť zmenené;

C.  keďže niekoľko členských štátov v súčasnosti má alebo v minulosti malo vnútroštátne systémy vydávania humanitárnych víz alebo povolení na pobyt v záujme zabezpečenia postupov chráneného vstupu pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc, na vnútroštátnej úrovni;

D.  keďže počet osôb prijatých na základe vnútroštátnych postupov vstupu na účely humanitárnej ochrany alebo prostredníctvom presídlenia je v porovnaní s globálnymi potrebami stále nízky a medzi členskými štátmi existujú v tejto oblasti značné rozdiely; keďže rozsah vnútroštátnych postupov vstupu na účely humanitárnej ochrany a presídlenia má úzke vymedzenie a v prípade presídlenia úzko súvisí s kritériami zraniteľnosti a registrácie danej osoby ako utečenca na Úrade Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov;

E.  keďže sa odhaduje, že v dôsledku toho sa 90 % osôb, ktorým bola priznaná medzinárodná ochrana, dostalo do Únie nezákonnými prostriedkami, čo vedie k ich stigmatizácii ešte pred príchodom na vonkajšie hranice členských štátov;

F.  keďže slobodné ženy, ktoré cestujú samy alebo s deťmi, ženy, ktoré sú hlavou rodiny, tehotné a dojčiace ženy, osoby so zdravotným postihnutím, dospievajúce dievčatá a staršie ženy patria medzi skupiny, ktoré sú na migračných trasách do Európy obzvlášť zraniteľné a čelia osobitnému väčšiemu riziku rodovo motivovaného násilia – stávajú sa napríklad obeťami znásilnenia a násilia a tiež terčom prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi, aby boli sexuálne a ekonomicky vykorisťované; keďže ženy a dievčatá sú okrem toho na migračných trasách do Únie zvyčajne zraniteľnejšie voči všetkým formám vykorisťovania vrátane pracovného a sexuálneho vykorisťovania a často sú nútené poskytovať sexuálne služby výmenou za pokračovanie v ceste;

G.  keďže uvedené politiky si na hraniciach Únie od roku 2000 vyžiadali odhadom minimálne 30 000 životov; keďže je naliehavo potrebný právny rámec Únie ako jeden z prostriedkov, ako riešiť neprípustný počet úmrtí v Stredozemnom mori a na migračných trasách do Únie, ako skutočne bojovať proti prevádzačstvu, vystaveniu obchodovaniu s ľuďmi, pracovnému vykorisťovaniu a násiliu, ako riadiť organizovaný príchod, dôstojné prijímanie a spravodlivé spracovanie žiadostí o azyl a ako optimalizovať rozpočet členských štátov a Únie na konania o azyle, kontrolu hraníc a pátracie a záchranné činnosti, ako aj spôsob, ako dosiahnuť jednotné postupy v rámci acquis Únie v oblasti azylu;

H.  keďže Európsky parlament sa pokúsil začleniť ustanovenia v tomto duchu do svojich pozmeňujúcich návrhov k nariadeniu (ES) č. 810/2009;

I.  keďže Rada aj Komisia uvedené pozmeňujúce návrhy zamietli okrem iného s odôvodnením, že nariadenie (ES) č. 810/2009 by takéto ustanovenia nemalo obsahovať, pretože jeho rozsah pôsobnosti sa vzťahuje len na krátkodobé víza;

J.  keďže vzhľadom na nekonanie Komisie sa Európsky parlament rozhodol vypracovať toto uznesenie o humanitárnych vízach;

K.  keďže pri vypracúvaní odporúčaní, ktoré sú pripojené k tomuto uzneseniu, sa vykonala rozsiahla práca a využila sa aj pomoc odborníkov;

1.  žiada Komisiu, aby na základe článku 77 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) do 31. marca 2019 predložila návrh nariadenia, ktorým sa zavádza európske humanitárne vízum, v súlade s odporúčaniami uvedenými v prílohe k tomuto uzneseniu;

2.  domnieva sa, že členské štáty by mali mať možnosť vydávať európske humanitárne víza osobám žiadajúcim o medzinárodnú ochranu, aby sa týmto osobám umožnilo vstúpiť na územie členského štátu vydávajúceho vízum výhradne na účely podania žiadosti o medzinárodnú ochranu v danom členskom štáte;

3.  domnieva sa, že európske humanitárne víza by mali dopĺňať, a nie nahrádzať existujúce vnútroštátne postupy vstupu na účely humanitárnej ochrany, postupy presídľovania a spontánne žiadosti podľa medzinárodného utečeneckého práva a že rozhodnutie vydávať európske humanitárne víza by malo zostať výhradnou právomocou členských štátov;

4.  domnieva sa, že žiadna iniciatíva týkajúca sa európskych humanitárnych víz by nemala mať vplyv na iné iniciatívy v oblasti migračnej politiky vrátane tých, ktoré sa zameriavajú na riešenie základných príčin migrácie;

5.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zaistiť bezpečné a legálne spôsoby vstupu do Únie, pričom európske humanitárne vízum by malo byť jedným z nich, čo je osobitne dôležité aj z rodového hľadiska, keďže ženy sú obzvlášť zraniteľné, a teda viac vystavené sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu na trasách a v prijímacích centrách; zdôrazňuje, že v dôsledku ekonomickej závislosti a ďalších druhov závislostí sa ženy a dievčatá v tretích krajinách často dostávajú do situácie, v ktorej je pre ne v porovnaní s mužmi ešte ťažšie v bezpečí požiadať o azyl;

6.  domnieva sa, že časť nákladov súvisiacich s požadovaným návrhom by sa mala uhradiť zo všeobecného rozpočtu Únie, čo by bolo praktickým uplatnením zásady solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi vrátane finančných dôsledkov v súlade s článkom 80 ZFEÚ;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a priložené odporúčania Komisii a Rade, národným parlamentom, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Európskemu podpornému úradu pre azyl, Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva a Agentúre Európskej únie pre základné práva.

PRÍLOHA K UZNESENIU

ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by:

1.  FORMA A NÁZOV NÁSTROJA, KTORÝ SA MÁ PRIJAŤ

–  mal byť samostatným právnym aktom, ktorý sa má prijať v podobe nariadenia s názvom nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zavádza európske humanitárne vízum,

2.  PRÁVNY ZÁKLAD

–  mal mať ako svoj právny základ článok 77 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

3.  ODÔVODNENIE

–  mal byť odôvodnený týmito skutočnosťami:

–  existujúca medzera v práve Únie, keď sa okrem postupov presídľovania uplatniteľných na zraniteľných utečencov nestanovujú žiadne postupy ani v acquis v oblasti víz, ani v acquis v oblasti hraníc a azylu, pre vstup osôb žiadajúcich o ochranu na územie členských štátov, pričom sa odhaduje, že 90 % osôb, ktorým sa následne prizná postavenie utečenca alebo poskytne doplnková ochrana, sa na územie členských štátov dostane nezákonne,(3) často po trasách ohrozujúcich život,

–  riziko fragmentácie, keďže členské štáty čoraz častejšie vytvárajú vlastné programy a postupy prijímania osôb z humanitárnych dôvodov, čo je v rozpore so všeobecným cieľom vymedzeným v článku 78 ods. 1 ZFEÚ vytvoriť spoločnú politiku v oblasti azylu, doplnkovej ochrany a dočasnej ochrany a čo tiež vedie k riziku, že týmito rozdielnymi systémami sa oslabí jednotné uplatňovanie spoločných ustanovení o vstupe štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov, ako sa stanovuje v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009(4) a (EÚ) 2016/399(5),

–  vysoké náklady, a to z ľudského, ale aj sociálneho, hospodárskeho a rozpočtového hľadiska, súvisiace so súčasným stavom, pokiaľ ide o dotknutých štátnych príslušníkov tretích krajín (poplatky prevádzačom, riziko obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania, riziko prenasledovania, úmrtia a zlého zaobchádzania a podobne) a pre členské štáty a Úniu (vyšší rozpočet na pátracie a záchranné činnosti vrátane súkromnej dopravy, ochrana hraníc, spolupráca s tretími krajinami, konania o azyle a prípadný návrat v prípade zamietnutých žiadostí o medzinárodnú ochranu, ako aj boj proti organizovanej trestnej činnosti, obchodovaniu s ľuďmi, prevádzačstvu atď.),

–  pridaná hodnota opatrení na úrovni Únie z hľadiska zaistenia dodržiavania hodnôt Únie vrátane základných práv, vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a dôvery v systém zo strany žiadateľov o azyl, právnej istoty, predvídateľnosti a jednotného uplatňovania a vykonávania pravidiel, dosahovania úspor z rozsahu a zníženia uvedených nákladov v súčasnom stave,

–  mal pripomenúť, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ(6) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013(7) sa uplatňujú len na území členských štátov, zatiaľ čo v súčasnosti neexistujú dostatočné právne spôsoby na to, aby sa žiadatelia o azyl mohli na toto územie dostať,

–  mal pripomenúť, že po predložení žiadosti o azyl v členskom štáte sa uplatňujú ustanovenia spoločného európskeho azylového systému Únie,

–  mal zdôrazniť, že zamietnutie žiadosti o európske humanitárne vízum nemá žiaden vplyv na právo požiadať o azyl na území Únie ani žiadateľovi nebráni vo vstupe do iných dostupných systémov ochrany,

4.  VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

–  mal mať za cieľ stanoviť ustanovenia o postupoch a podmienkach, na základe ktorých môže členský štát vydávať európske humanitárne vízum osobám žiadajúcim o medzinárodnú ochranu s cieľom umožniť vstup týchto osôb na územie členského štátu vydávajúceho vízum výhradne na účely podania žiadosti o medzinárodnú ochranu v danom členskom štáte,

–  mal pokrývať vo svojom rozsahu pôsobnosti štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov musia mať podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001(8) vízum a v prípade ktorých sú tvrdenia o vystavení riziku prenasledovania, ako sa vymedzuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ(9), zjavne podložené, ktorí však ešte nie sú v procese presídľovania, ako je vymedzený vo vnútroštátnych systémoch presídľovania alebo v navrhovanom nariadení, ktorým sa zriaďuje rámec Únie pre presídľovanie a ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014(10) alebo v smernici Rady 2001/55/ES(11),

–  vylúčiť zo svojho rozsahu pôsobnosti rodinných príslušníkov, ktorí by inak mali právo pripojiť sa v členskom štáte včas ku svojej rodine v súlade s inými právnymi aktmi Únie alebo s vnútroštátnym právom,

5.  POSTUPY UDEĽOVANIA HUMANITÁRNYCH VÍZ

–  mal zabezpečiť, aby sa žiadosti o takéto vízum podávali priamo, a to elektronicky alebo písomne, na ktoromkoľvek konzuláte alebo veľvyslanectve členských štátov,

–  mal stanovovať praktické postupy pre takéto žiadosti o vízum vrátane vyplnenia formulára žiadosti, poskytovania informácií o totožnosti žiadateľa vrátane biometrických identifikačných znakov a uvedenia dôvodov, čo najlepšie podložených, pre obavy z prenasledovania alebo vážnej ujmy,

–  mal stanovovať, že žiadateľ o takéto vízum bude pozvaný na pohovor (v prípade potreby s pomocou tlmočníka), ktorý sa môže uskutočniť aj prostriedkami umožňujúcimi prenos zvuku aj obrazu na diaľku, pričom sa zaistí primeraná úroveň istoty, bezpečnosti a dôvernosti,

–  mal stanovovať, aby predložené dokumenty posudzoval, aj z hľadiska ich pravosti, príslušný nezávislý a nestranný orgán s dostatočnými vedomosťami a odbornými znalosťami v otázkach medzinárodnej ochrany,

–  mal zabezpečovať, aby sa žiadosti o takéto vízum posudzovali na základe vyhlásenia žiadateľa a pohovoru s ním a na základe podporných dokumentov, ak sú k dispozícii, a to bez toho, aby sa uskutočnil úplný postup určenia postavenia,

–  mal stanovovať, že každý žiadateľ bude pred vydaním takéhoto víza podrobený bezpečnostnej kontrole využívajúcej relevantné vnútroštátne databázy a databázy Únie, pričom sa v plnej miere dodržia príslušné ustanovenia o ochrane údajov, aby sa zabezpečilo, že žiadateľ nepredstavuje bezpečnostné riziko,

–  mal stanovovať, že o takýchto žiadostiach o vízum sa rozhodne do 15 kalendárnych dní od dátumu predloženia žiadosti,

–  mal stanovovať, že rozhodnutie o žiadosti sa oznámi žiadateľovi, a to individuálne, v písomnej podobe a s odôvodnením,

–  mal stanovovať, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo odmietnuté vydanie takého víza, má možnosť podať odvolanie, ako je to v súčasnosti v prípade zamietnutia udelenia krátkodobého víza alebo odopretia vstupu na hranici,

6.  VYDÁVANIE HUMANITÁRNEHO VÍZA

–  mal stanovovať, aby sa takéto víza vydávali ako jednotná nálepka a zadávali do vízového informačného systému,

–  mal stanovovať, že ak je humanitárne vízum vydané, umožňuje jeho držiteľovi vstúpiť na územie členského štátu, ktorý vízum vydal, výhradne na účely podania žiadosti o medzinárodnú ochranu v danom členskom štáte,

7.  ADMINISTRATÍVNE RIADENIE A ORGANIZÁCIA

–  mal stanovovať, že žiadosti o takéto vízum bude posudzovať riadne vyškolený personál,

–  mal zabezpečovať, aby takýto personál bol buď vyslaný na veľvyslanectvá alebo konzuláty, alebo sa nachádzal v členských štátoch, pričom v takomto prípade by boli žiadosti prenesené elektronicky a pohovory by sa viedli na diaľku,

–  mal stanovovať, že určité aspekty procesu, ktoré sa netýkajú predbežného výberu prípadov, posudzovania ani žiadneho rozhodovania, môžu riadiť externí poskytovatelia služieb vrátane poskytovania informácií, organizácie pohovorov a získavania biometrických identifikačných znakov,

–  mal stanovovať, aby sa zaviedli vhodné opatrenia na zaistenie ochrany údajov, bezpečnosti údajov a dôvernosti komunikácie,

–  mal stanovovať, aby členské štáty spolupracovali navzájom, s agentúrami Únie, medzinárodnými organizáciami, vládnymi a mimovládnymi organizáciami a inými relevantnými zainteresovanými subjektmi s cieľom zaistiť jeho harmonizované uplatňovanie,

–  mal stanovovať, aby informácie o postupoch a podmienkach takéhoto víza, ako aj o podmienkach a postupoch získania medzinárodnej ochrany na území členských štátov boli široko dostupné, a to aj na webových sídlach veľvyslanectiev a konzulátov členských štátov a prostredníctvom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť,

8.  ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

–  mal stanovovať významnú finančnú podporu z Fondu pre integrované riadenie hraníc, ktorá by sa členským štátom sprístupnila na vykonávanie nariadenia,

–  mal stanovovať, aby členský štát, ktorý takéto humanitárne vízum vydá, mal prístup k rovnakej náhrade z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, akú dostáva členský štát, ktorý prijme utečenca prostredníctvom európskeho rámca pre presídľovanie,

9.  ZMENA INÝCH PRÁVNYCH AKTOV

–  mal zabezpečiť zmenu týchto aktov a nástrojov:

–  nariadenia (ES) č. 810/2009 s cieľom objasniť, že na osoby žiadajúce o medzinárodnú ochranu sa vzťahujú ustanovenia nariadenia, ktorým sa zavádza európske humanitárne vízum,

–  nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008(12) s cieľom zabezpečiť, aby sa do vízového informačného systému vkladali žiadosti o európske humanitárne vízum,

–  nariadenia (EÚ) 2016/399 s cieľom upraviť podmienky vstupu osôb, ktoré získali európske humanitárne vízum,

–  Fondu pre integrované riadenie hraníc tak, aby sa pre členské štáty zabezpečilo financovanie na vykonávanie nariadenia, ktorým sa zavádza európske humanitárne vízum,

–  článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov Hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach(13), a smernice Rady 2001/51/ES(14) s cieľom stanoviť pre dopravcov prepravujúcich štátnych príslušníkov tretích krajín výnimku zo zodpovednosti, povinností a sankcií v prípadoch, keď štátni príslušníci tretích krajín deklarujú svoj zámer požiadať na území členských štátov o medzinárodnú alebo humanitárnu ochranu.

(1) Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1.
(2) Rozsudok Súdneho dvora zo 7. marca 2017 vo veci C-638/16, X a X/État belge, ECLI:EU:C:2017:173.
(3) HEIN/DONATO (CIR) 2012: Exploring avenues for protected entry in Europe (Preskúmanie možností chráneného vstupu do Európy), s. 17.
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1).
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1).
(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 31).
(8) Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1).
(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9).
(10) 2016/0225(COD).
(11) Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 z 9. júla 2008 o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi (nariadenie o VIS) (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 60).
(13) Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19.
(14) Smernica Rady 2001/51/ES z 28. júna 2001, ktorou sa dopĺňajú ustanovenia článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (Ú. v. ES L 187, 10.7.2001, s. 45).


Vízový kódex ***I
PDF 251kWORD 75k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 11. decembra 2018 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (COM(2018)0252 – C8-0114/2018 – 2018/0061(COD))(1)
P8_TA(2018)0495A8-0434/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1
(1)  Spoločná politika Európskej únie v oblasti krátkodobých víz bola neoddeliteľnou súčasťou vytvárania priestoru bez vnútorných hraníc. Vízová politika by mala zostať kľúčovým nástrojom na uľahčenie cestovného ruchu a podnikania a zároveň by mala pomôcť čeliť bezpečnostným rizikám a riziku neregulárnej migrácie do Únie.
(1)  Spoločná politika Európskej únie v oblasti krátkodobých víz bola neoddeliteľnou súčasťou vytvárania priestoru bez vnútorných hraníc. Vízová politika rešpektujúca ľudské práva a základné slobody by mala uľahčiť cestovanie štátnych príslušníkov tretích krajín do Únie, pričom zaručí slobodu pohybu osôb a zároveň zaistí bezpečnosť osôb na území Únie. Spoločná vízová politika by mala byť v súlade s ostatnými politikami Únie vrátane tých, ktoré sa týkajú slobody pohybu, pobytu a mobility.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)   Pri uplatňovaní tohto nariadenia by členské štáty mali rešpektovať svoje príslušné záväzky podľa medzinárodného práva, najmä Dohovoru Organizácie Spojených národov o právnom postavení utečencov, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Dohovoru Organizácie Spojených národov proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa a ďalších príslušných medzinárodných nástrojov.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  Postup podávania žiadosti o vízum by mal byť pre žiadateľov čo najjednoduchší. Malo by byť jasné, ktorý členský štát je príslušný preskúmať žiadosť o vízum, najmä ak sa plánovaná návšteva týka viacerých členských štátov. Ak je to možné, členské štáty by mali umožňovať elektronické vyplňovanie a podávanie formulárov žiadostí. Pre jednotlivé fázy postupu by sa mali stanoviť lehoty, a to najmä preto, aby sa cestujúcim umožnilo plánovať vopred a vyhnúť sa obdobiam zvýšeného záujmu o víza na konzulátoch.
(4)  Postup podávania žiadosti o vízum by mal byť pre žiadateľov čo najjednoduchší a čo najmenej nákladný. Malo by byť jasné, ktorý členský štát je príslušný preskúmať žiadosť o vízum, najmä ak sa plánovaná návšteva týka viacerých členských štátov. Členské štáty by mali umožňovať elektronické vyplňovanie a podávanie formulárov žiadostí. Pre jednotlivé fázy postupu by sa mali stanoviť lehoty, a to najmä preto, aby sa cestujúcim umožnilo plánovať v dostatočnom predstihu a vyhnúť sa obdobiam zvýšeného záujmu o víza na konzulárnych úradoch. V rámci ďalšieho vývoja acquis smerom ku skutočne spoločnej vízovej politike by sa postupy a podmienky vydávania víz mali ešte viac zharmonizovať a malo by sa posilniť ich jednotné uplatňovanie.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)   Konzulárne úrady skúmajú žiadosti o víza a prijímajú rozhodnutia týkajúce sa týchto žiadostí. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli prítomné alebo zastúpené iným členským štátom v tretích krajinách, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti, a aby konzulárne úrady mali dostatočné vedomosti o miestnej situácii s cieľom zaručiť integritu procesu podania žiadosti o víza.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
(5)   Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov podľa smernice 2004/38/ES18, a najmä jej článku 5 ods. 2, by členské štáty nemali byť povinné zachovať možnosť priameho prístupu na účely podávania žiadostí na konzulárnom úrade na miestach, kde bol zhromažďovaním žiadostí o víza v jeho mene poverený externý poskytovateľ služieb.
vypúšťa sa
_________________
18 Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (Ú. v. EÚ L 229, 29.6.2004, s. 35).
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)  Od žiadateľov by sa pri podávaní žiadosti o udelenie krátkodobého víza nemalo vyžadovať predloženie cestovného zdravotného poistenia. Pre žiadateľov o udelenie víza to predstavuje neprimeranú záťaž a neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by držitelia krátkodobých víz predstavovali z hľadiska výdavkov verejného zdravotníctva v členských štátoch väčšie riziko než štátni príslušníci tretích krajín oslobodení od vízovej povinnosti.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Vízový poplatok by mal zabezpečiť dostatočné finančné zdroje na pokrytie výdavkov na spracovávanie žiadostí o víza vrátane vhodných štruktúr a dostatočného počtu zamestnancov na zabezpečenie kvality a integrity preskúmania žiadostí o víza. Výška vízového poplatku by sa mala revidovať každé dva roky na základe objektívnych kritérií.
(6)  Vízový poplatok by mal zabezpečiť dostatočné finančné zdroje na pokrytie výdavkov na spracovávanie žiadostí o víza vrátane vhodných štruktúr a dostatočného počtu zamestnancov na zabezpečenie kvality, rýchlosti a integrity preskúmania žiadostí o víza. Výška vízového poplatku by sa mala revidovať každé dva roky na základe objektívnych hodnotiacich kritérií.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)   Postupy prijímania žiadateľov by mali náležite rešpektovať ľudskú dôstojnosť a základné práva, ako sa uvádza v Charte základných práv Európskej únie a v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Spracovanie žiadostí o víza by sa malo vykonávať bez diskriminácie, a to profesionálnym spôsobom rešpektujúcim žiadateľov.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  S cieľom zaistiť, aby štátni príslušníci tretích krajín, ktorí podliehajú vízovej povinnosti, mohli podať žiadosť o vízum v krajine svojho bydliska aj vtedy, ak na účely zhromažďovania žiadostí nie je prítomný žiadny členský štát, malo by sa umožniť pôsobenie externých poskytovateľov služieb, ktorí by poskytovali potrebnú službu za poplatok presahujúci všeobecnú maximálnu úroveň.
(7)  S cieľom zaistiť, aby štátni príslušníci tretích krajín, ktorí podliehajú vízovej povinnosti, mohli podať žiadosť o vízum čo najbližšie k miestu svojho bydliska, malo by sa umožniť pôsobenie externých poskytovateľov služieb, ktorí by zbierali žiadosti za poplatok presahujúci všeobecnú maximálnu úroveň.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
(8)  Dohody o zastúpení by sa mali zjednodušiť, pričom je potrebné predchádzať prekážkam, ktoré bránia uzavretiu takýchto dohôd medzi členskými štátmi. Zastupujúci členský štát by mal byť zodpovedný za celý proces spracovania žiadostí o víza bez zapojenia zastupovaného členského štátu.
(8)  Dohody o zastúpení by sa mali zjednodušiť a uľahčiť, pričom je potrebné predchádzať prekážkam, ktoré bránia uzavretiu takýchto dohôd medzi členskými štátmi. Zastupujúci členský štát by mal byť zodpovedný za celý proces spracovania žiadostí o víza bez zapojenia zastupovaného členského štátu.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
(11)  V prípade nedostatočnej spolupráce určitých tretích krajín, pokiaľ ide o readmisiu ich štátnych príslušníkov zadržaných v neregulárnej situácii, a neochoty týchto tretích krajín účinne spolupracovať počas procesu návratu, by sa malo pristúpiť k reštriktívnemu a dočasnému uplatňovaniu určitých ustanovení nariadenia (ES) č. 810/2009 na základe transparentného mechanizmu vychádzajúceho z objektívnych kritérií s cieľom zlepšiť spoluprácu danej tretej krajiny v oblasti readmisie neregulárnych migrantov.
(11)  V prípade uspokojivej alebo nedostatočnej spolupráce určitých tretích krajín, pokiaľ ide o readmisiu ich štátnych príslušníkov zadržaných v neregulárnej situácii, a uspokojivej ochoty alebo neochoty týchto tretích krajín účinne spolupracovať počas procesu návratu by sa malo pristúpiť k reštriktívnemu a dočasnému uplatňovaniu určitých ustanovení nariadenia (ES) č. 810/2009 na základe transparentného mechanizmu vychádzajúceho z objektívnych kritérií s cieľom zlepšiť spoluprácu danej tretej krajiny v oblasti readmisie neregulárnych migrantov alebo nabádať na pokračovanie tejto spolupráce.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Žiadatelia, ktorým bolo udelenie víza zamietnuté, by mali mať právo na odvolanie, ktoré by v určitej fáze konania zaručovalo účinný súdny opravný prostriedok. V oznámení o zamietnutí by mali byť uvedené podrobnejšie informácie o dôvodoch zamietnutia a postupoch pre odvolanie voči zamietavým rozhodnutiam.
(12)  Žiadatelia, ktorým bolo udelenie víza zamietnuté, by mali mať právo na odvolanie, ktoré by zaručovalo účinný a rýchly súdny opravný prostriedok. V oznámení o zamietnutí by mali byť uvedené podrobné informácie o dôvodoch zamietnutia a postupoch pre odvolanie voči zamietavým rozhodnutiam.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)   Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava práva a zásady uznané najmä medzinárodnými zmluvami a Chartou základných práv Európskej únie. Jeho cieľom je zabezpečiť najmä úplné rešpektovanie práva na ochranu osobných údajov podľa článku 16 ZFEÚ, práva na súkromný a rodinný život podľa článku 7, práva na azyl podľa článku 18 a práva dieťaťa podľa článku 24 charty, ako aj ochranu zraniteľnej verejnosti.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16
(16)  Mali by sa stanoviť pružné pravidlá, ktoré by členským štátom umožnili optimalizovať spoločné využívanie zdrojov a rozšíriť konzulárne pokrytie. Spolupráca medzi členskými štátmi („schengenskými vízovými centrami“) by mohla mať akúkoľvek formu, ktorá je vhodná vzhľadom na miestne podmienky s cieľom rozšíriť geografické konzulárne pokrytie, znížiť náklady členských štátov, zviditeľniť Úniu a zlepšiť služby poskytované žiadateľom o vízum.
(16)  Mali by sa stanoviť pružné pravidlá, ktoré by členským štátom umožnili optimalizovať spoločné využívanie zdrojov a rozšíriť konzulárne pokrytie. Spolupráca medzi členskými štátmi („schengenskými vízovými centrami“) by mohla mať akúkoľvek formu, ktorá je vhodná vzhľadom na miestne podmienky s cieľom rozšíriť geografické konzulárne pokrytie, znížiť náklady členských štátov, zviditeľniť Úniu a zlepšiť služby poskytované žiadateľom o vízum. Spoločná vízová politika by mala prispievať k vytváraniu rastu a byť v súlade s ostatnými politikami Únie, a to napríklad v oblastiach, ako sú vonkajšie vzťahy, obchod, vzdelávanie, kultúra a cestovný ruch.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
(17)  Systémy elektronického podávania žiadostí o vízum, ktoré vyvinuli členské štáty, prispievajú k uľahčeniu postupu podávania žiadosti pre žiadateľov i konzuláty. Malo by sa vyvinúť spoločné riešenie, ktoré umožní úplnú digitalizáciu, a to s plným využitím nedávneho pokroku dosiahnutého v právnej a technologickej oblasti.
(17)  Systémy elektronického podávania žiadostí o vízum, ktoré vyvinuli členské štáty, sú nevyhnutné na uľahčenie postupu podávania žiadosti pre žiadateľov i konzulárne úrady. Do roku 2025 by sa malo vyvinúť spoločné riešenie vo forme online platformy a elektronického víza EÚ, ktoré zabezpečí úplnú digitalizáciu, čím sa v plnom rozsahu využije nedávny pokrok dosiahnutý v právnej a technologickej oblasti, aby sa v záujme zohľadnenia potrieb žiadateľov a prilákania väčšieho počtu návštevníkov do schengenského priestoru umožnilo podávanie žiadostí o víza online. Elektronický systém podávania žiadostí o víza by mal byť plne prístupný pre osoby so zdravotným postihnutím. Mali by sa posilniť a jednotne uplatňovať jasné a zjednodušené procesné záruky.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17 a (nové)
(17a)  Pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 810/2009 by členské štáty mali dodržiavať svoje príslušné povinnosti podľa medzinárodného práva, najmä Dohovoru OSN o právnom postavení utečencov, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Dohovoru OSN proti mučeniu alebo inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovoru OSN o právach dieťaťa a iných relevantných medzinárodných nástrojov.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 27 a (nové)
(27a)   Mali by sa prijať opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúce sa technických zmien príloh k tomuto nariadeniu.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 27 b (nové)
(27b)   Mali by sa vypracovať vhodné opatrenia na monitorovanie a hodnotenie tohto nariadenia týkajúce sa harmonizácie spracovania žiadostí o víza. Monitorovanie a hodnotenie by sa malo zamerať aj na kontrolu úplného dodržiavania základných práv zo strany členských štátov pri spracúvaní žiadostí, ako aj uplatňovania zásady nediskriminácie a ochrany osobných údajov.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 1 – odsek 1
1.  Týmto nariadením sa stanovujú podmienky a postupy udeľovania víz na plánované pobyty na území členských štátov, ktorých dĺžka nepresahuje 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia.
1.  Týmto nariadením sa stanovujú podmienky a postupy udeľovania víz na plánované pobyty na území členských štátov, ktorých dĺžka nepresahuje 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, a na plánované pobyty odborníkov v oblasti športu a kultúry až na jeden rok bez toho, aby zostali viac ako 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia v ktoromkoľvek členskom štáte.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 1 – odsek 3 a (nový)
(1a)  V článku 1 sa dopĺňa tento odsek:
„3a. Členské štáty pri uplatňovaní tohto nariadenia konajú v plnom súlade s príslušným právom Únie vrátane Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), príslušným medzinárodným právom vrátane Dohovoru OSN o právnom postavení utečencov (ďalej len „Ženevský dohovor“), so záväzkami súvisiacimi s prístupom k medzinárodnej ochrane, najmä zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia, a základnými právami. V súlade so všeobecnými zásadami práva Únie sa rozhodnutia podľa tohto nariadenia prijímajú na individuálnom základe.“
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 b (nový)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 1 – odsek 3 b (nový)
(1b)  V článku 1 sa dopĺňa tento odsek:
„3b. Komisia do roku 2025 predstaví elektronickú žiadosť o vízum, e-visa.“
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno d
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 2 – bod 12 a (nový)
12a.   Odborníci v oblasti športu a kultúry: štátni príslušníci tretích krajín, ktorí nie sú občanmi Únie v zmysle článku 20 ods. 1 zmluvy a patria do týchto kategórií: výkonní umelci a ich podporní zamestnanci, elitní športovci a ich podporní zamestnanci a v prípade potreby aj rodinní príslušníci týchto kategórií, ktorí boli schopní jasne preukázať administratívne a logistické prekážky pri organizácii turné alebo súťaže vo viacerých členských štátoch v schengenskom priestore trvajúcich viac ako tri mesiace.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno a (nové)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 3 – odsek 5
3.  V článku 3 ods. 5 sa písmená b) a c) nahrádzajú takto:
3.  V článku 3 ods. 5 sa písmená b) a c) nahrádzajú takto:
„b) štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi platného povolenia na pobyt vydaného členským štátom, ktorý sa nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, alebo členským štátom, ktorý ešte v plnej miere neuplatňuje ustanovenia schengenského acquis, alebo štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi jedného z platných povolení na pobyt uvedených v prílohe V, ktoré vydala Andorra, Kanada, Japonsko, San Maríno alebo Spojené štáty americké a ktoré zaručujú ich bezpodmienečnú readmisiu, alebo ktorí sú držiteľmi povolenia na pobyt pre časti Holandského kráľovstva v Karibiku (Aruba, Curaçao, Svätý Martin, Bonaire, Svätý Eustach a Saba);
c)  štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi platného víza do členského štátu, ktorý sa nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, alebo členského štátu, ktorý ešte v plnej miere neuplatňuje ustanovenia schengenského acquis, alebo krajiny, ktorá je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo Kanady, Japonska alebo Spojených štátov amerických alebo držiteľmi platného víza pre časti Holandského kráľovstva v Karibiku (Aruba, Curaçao, Svätý Martin, Bonaire, Svätý Eustach a Saba), pokiaľ cestujú do krajiny, ktorá vízum vydala, alebo akejkoľvek inej tretej krajiny, alebo ktorí sa po použití víza vracajú z krajiny, ktorá vízum vydala;“
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 5 – odsek 1 - písmeno b
b)  ak návšteva zahŕňa viac ako jednu destináciu alebo ak sa má počas obdobia dvoch mesiacov uskutočniť viacero samostatných návštev, ten členský štát, ktorého územie predstavuje hlavnú destináciu návštevy(návštev) vzhľadom na dĺžku pobytu počítanú v dňoch alebo
b)  ak návšteva zahŕňa viac ako jednu destináciu alebo ak sa má počas obdobia dvoch mesiacov uskutočniť viacero samostatných návštev, ten členský štát, v ktorom sa prípadne nachádza hostiteľská organizácia alebo podnik, alebo členský štát, ktorého územie predstavuje hlavnú destináciu návštevy (návštev) vzhľadom na dĺžku pobytu počítanú v dňoch, alebo ak nie je možné stanoviť hlavné miesto určenia, členský štát, cez ktorého vonkajšie hranice má žiadateľ v úmysle vstúpiť na územie členských štátov;
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 5 – odsek 2 a (nový)
(5a)  V článku 5 sa vkladá tento odsek:
„2a. Ak členský štát, ktorý je na to v súlade s odsekom 1 písm. a) alebo b) oprávnený, nie je v tretej krajine, v ktorej žiadateľ podá v súlade s článkom 10 žiadosť, ani prítomný, ani zastúpený, žiadateľ má právo podať žiadosť:
a)  na konzulárnom úrade jedného z členských štátov určenia plánovanej cesty,
b)  na konzulárnom úrade členského štátu prvého vstupu, ak sa neuplatňuje písmeno a),
c)  vo všetkých ostatných prípadoch na konzulárnom úrade ktoréhokoľvek členského štátu, ktorý je v krajine, v ktorej žiadateľ podá žiadosť, prítomný.
Ak sa konzulárny úrad členského štátu, ktorý je na to v súlade s odsekom 1 oprávnený, alebo konzulárny úrad členského štátu uvedeného v prvom pododseku tohto odseku nachádzajú vo vzdialenosti viac ako 500 km od miesta bydliska žiadateľa, alebo ak by si spiatočná cesta prostriedkom verejnej dopravy z miesta bydliska žiadateľa vyžadovala prenocovanie a ak sa bližšie k jeho miestu bydliska nachádza konzulárny úrad iného členského štátu, žiadateľ je oprávnený podať žiadosť na konzulárnom úrade tohto členského štátu.“
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 b (nový)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 5 – odsek 2 b (nový)
(5b)  V článku 5 sa vkladá tento odsek:
„2b. Ak členský štát, ktorý je na to v súlade s odsekom 1 alebo 2 oprávnený, uzatvoril v súlade s článkom 8 dohodu o zastúpení na účely posudzovania žiadostí a udeľovania víz vo svojom mene s iným členským štátom, žiadateľ podáva žiadosť na konzulárnom úrade zastupujúceho členského štátu.“
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 6 – písmeno -a (nové)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 8 – odsek 1
1.  Členský štát môže súhlasiť, že bude zastupovať iný členský štát, ktorý je oprávnený podľa článku 5, na účely skúmania žiadostí a udeľovania víz v mene tohto členského štátu. Členský štát môže tiež v obmedzenej forme zastupovať iný členský štát výhradne na účely zhromažďovania žiadostí a registrácie biometrických identifikátorov.
1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 6, členský štát môže súhlasiť, že bude zastupovať iný členský štát, ktorý je oprávnený podľa článku 5, na účely skúmania žiadostí a udeľovania víz v mene tohto členského štátu. Členský štát môže tiež v obmedzenej forme zastupovať iný členský štát výhradne na účely zhromažďovania žiadostí a registrácie biometrických identifikátorov.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 6 – písmeno b a (nové)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 8 – odsek 6
ba)   V článku 8 sa odsek 6 mení takto:
6.  Aby sa zabezpečilo, že slabá dopravná infraštruktúra alebo dlhé vzdialenosti v určitých regiónoch alebo geografických oblastiach si od žiadateľov nevyžiadajú neprimeranú námahu o získanie prístupu ku konzulárnemu úradu, členské štáty, ktoré nemajú svoj konzulárny úrad v tomto regióne alebo v tejto oblasti, sa usilujú o uzavretie dohôd o zastúpení s inými členskými štátmi, ktorých konzulárny úrad sa v tomto regióne alebo v tejto oblasti nachádza.
6. Aby sa zabezpečilo, že slabá dopravná infraštruktúra alebo dlhé vzdialenosti v určitých regiónoch alebo geografických oblastiach si od žiadateľov nevyžiadajú neprimeranú námahu o získanie prístupu ku konzulárnemu úradu, členské štáty, ktoré nemajú svoj konzulárny úrad v tomto regióne alebo v tejto oblasti, sa usilujú o uzavretie dohôd o zastúpení s inými členskými štátmi, ktorých konzulárny úrad sa v tomto regióne alebo v tejto oblasti nachádza, s cieľom bojovať proti diskriminácii vytvorenej medzi štátnymi príslušníkmi tretích krajín v dôsledku nerovného prístupu ku konzulárnym službám.
Takáto dohoda môže byť uzavretá aj so zastúpením členského štátu EÚ, ktorý sa nachádza v susednej krajine príslušnej tretej krajiny, ak je bližšie k bydlisku žiadateľa.“
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 9 – odsek 1
Žiadosti sa môžu podávať najviac dvanásť mesiacov a v prípade námorníkov pri výkone ich povinností najviac deväť mesiacov pred začiatkom plánovanej návštevy a spravidla najneskôr 15 kalendárnych dní pred týmto začiatkom.
Žiadosti sa môžu podávať najviac deväť mesiacov pred začiatkom plánovanej návštevy a spravidla najneskôr 15 kalendárnych dní pred týmto začiatkom. V jednotlivých odôvodnene naliehavých prípadoch vrátane prípadov, keď je to nevyhnutné z odborných dôvodov, humanitárnych dôvodov, z dôvodov národného záujmu alebo z dôvodu medzinárodných záväzkov, konzulárny úrad môže od tohto časového obmedzenia upustiť.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno a a (nové)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 9 – odsek 3
aa)   V článku 9 sa odsek 3 mení takto:
V odôvodnených a naliehavých prípadoch môže konzulárny úrad žiadateľom umožniť podanie žiadosti buď bez stretnutia alebo sa stretnutie uskutoční bezodkladne.
V odôvodnených a naliehavých prípadoch môže konzulárny úrad žiadateľom umožniť podanie žiadosti buď bez stretnutia alebo sa stretnutie uskutoční bezodkladne.
Pri neodpovedaní v rámci elektronického postupu v mesiaci nasledujúcom po podaní žiadosti sa poskytuje náprava, aby sa skúmaná žiadosť preskúmala v každom prípade.“
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno b
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 9 – odsek 4 – písmeno a a (nové)
aa)  právny zástupca žiadateľa;
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 8 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 10 – odsek 1
Žiadatelia podávajú žiadosť osobne, aby im mohli byť odobraté odtlačky prstov v súlade s článkom 13 ods. 2, 3 a ods. 7 písm. b).
Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 13, 42, 43 a 45, žiadatelia môžu podať svoju žiadosť osobne alebo elektronicky.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 9 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 13 – odsek 2 – pododsek 1 a (nový)
(9a)  V článku 13 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:
„Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, externý poskytovateľ služieb nesmie požadovať, aby sa žiadateľ dostavil osobne vždy, keď podáva žiadosť, aby sa mu zakaždým odobrali biometrické identifikátory. Aby mohli externí poskytovatelia služieb overiť, či boli odobraté biometrické identifikátory, žiadateľovi bude po ich odobratí vydané potvrdenie.“
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 14 – odsek 4 – pododsek 1
4.  Členské štáty môžu od žiadateľov vyžadovať, aby vyplnením formulára vypracovaného každým členským štátom poskytli dôkaz o finančnej podpore a súkromnom ubytovaní alebo o obidvoch. Vo formulári sú predovšetkým uvedené tieto údaje:
4.  Členské štáty môžu od žiadateľov vyžadovať, aby vyplnením formulára vypracovaného Komisiou poskytli dôkaz o finančnej podpore a súkromnom ubytovaní alebo o obidvoch. Vo formulári sú predovšetkým uvedené tieto údaje:
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 10 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 14 – odsek 4 – pododsek 2
Formulár sa okrem úradného jazyka alebo úradných jazykov členského štátu vypracuje aspoň v jednom ďalšom úradnom jazyku inštitúcií Únie. Vzor formulára sa zašle Komisii.
Komisia prijme formulár prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 52 ods. 2. Formulár sa používa na informovanie sponzora/pozývajúcej osoby o spracovaní osobných údajov a o platných pravidlách. Formulár sa okrem úradného jazyka alebo úradných jazykov členského štátu vypracuje aspoň v jednom ďalšom úradnom jazyku inštitúcií Únie.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 11
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 15
(11)  Článok 15 sa mení takto:
Článok 15 sa vypúšťa.
a)  Odsek 1 sa nahrádza takto:
Vypustenie cestovného zdravotného poistenia
„1. Žiadatelia o jednotné vízum na jeden vstup preukážu, že majú primerané a platné cestovné zdravotné poistenie, ktoré pokryje všetky výdavky, ktoré by počas ich plánovaného pobytu na území členských štátov mohli vzniknúť v súvislosti s repatriáciou zo zdravotných dôvodov, z dôvodov naliehavého lekárskeho ošetrenia a naliehavej nemocničnej liečby alebo úmrtia.“
b)  V odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:
„2. Žiadatelia o jednotné vízum na viac vstupov preukážu, že majú primerané a platné cestovné zdravotné poistenie na dobu prvej zamýšľanej návštevy.“
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 12
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 16
Článok 16 sa nahrádza takto:
Článok 16
Článok 16
Vízový poplatok
Vízový poplatok
1.  Žiadatelia zaplatia vízový poplatok vo výške 80 EUR.
1.  Žiadatelia zaplatia vízový poplatok vo výške 80 EUR.
1a.  Žiadatelia, ktorých údaje sú už zaregistrované vo vízovom informačnom systéme a ktorých biometrické identifikátory sa zbierajú v súlade s článkom 13, platia vízový poplatok vo výške 60 EUR.
2.  Deti vo veku od šiestich rokov až do dovŕšenia 12 rokov zaplatia vízový poplatok vo výške 40 EUR.
2.  Deti vo veku od 12 rokov až do dovŕšenia 18 rokov zaplatia vízový poplatok vo výške 40 EUR.
2a.   Žiadatelia, ktorí sú súčasťou skupiny cestujúcej na športové, kultúrne alebo vzdelávacie účely, platia vízový poplatok vo výške 60 EUR.
4.  Od vízového poplatku sú oslobodení žiadatelia, ktorí patria do jednej z nasledujúcich kategórií:
4.  Od vízového poplatku sú oslobodení žiadatelia, ktorí patria do jednej z nasledujúcich kategórií:
a)   deti mladšie ako šesť rokov;
a)   deti vo veku do 12 rokov;
b)   žiaci, študenti, študenti postgraduálneho štúdia a ich sprevádzajúci učitelia, ktorí sa zúčastňujú pobytov na účely štúdia alebo vzdelávacích školení;
b)   žiaci, študenti, študenti postgraduálneho štúdia a ich sprevádzajúci učitelia, ktorí sa zúčastňujú pobytov na účely štúdia alebo vzdelávacích školení;
c)   výskumní pracovníci z tretích krajín, ktorí cestujú na účely uskutočňovania vedeckého výskumu podľa odporúčania Európskeho parlamentu a Rady 2005/761/ES27 z 28. septembra 2005 o uľahčení vydávania jednotných krátkodobých víz členskými štátmi výskumným pracovníkom z tretích krajín, ktorí sa pohybujú v Spoločenstve s cieľom uskutočňovať vedecký výskum (21);
c)   výskumní pracovníci z tretích krajín, ako sú vymedzení v smernici Rady 2005/71/ES27, ktorí cestujú na účely uskutočňovania vedeckého výskumu alebo účasti na vedeckom seminári alebo vedeckej konferencii;
d)   zástupcovia neziskových organizácií do veku 25 rokov vrátane zúčastňujúci sa na seminároch, konferenciách, športových, kultúrnych, alebo vzdelávacích podujatiach, ktoré organizujú neziskové organizácie.
d)   zástupcovia neziskových organizácií do veku 25 rokov vrátane zúčastňujúci sa na seminároch, konferenciách, športových, kultúrnych, alebo vzdelávacích podujatiach, ktoré organizujú neziskové organizácie;
e)  rodinní príslušníci občanov Únie uvedení v článku 5 ods. 2 smernice 2004/38/ES.
5.  Od vízového poplatku môžu byť oslobodení:
5.  Od vízového poplatku môžu byť oslobodení:
a)   deti vo veku od šiestich do dvanástich rokov;
a)   deti vo veku od 12 do 18 rokov;
b)   držitelia diplomatických a služobných pasov;
b)   držitelia diplomatických a služobných pasov;
c)   osoby do veku 25 rokov vrátane zúčastňujúce sa na seminároch, konferenciách, športových, kultúrnych, alebo vzdelávacích podujatiach, ktoré organizujú neziskové organizácie.
c)   osoby do veku 25 rokov vrátane zúčastňujúce sa na seminároch, konferenciách, športových, kultúrnych, alebo vzdelávacích podujatiach, ktoré organizujú neziskové organizácie;
d)  žiadatelia o vízum s obmedzenou územnou platnosťou udelené z humanitárnych dôvodov, z dôvodov národného záujmu alebo z dôvodu plnenia medzinárodných záväzkov, ako aj príjemcovia programu Únie v oblasti presídlenia alebo premiestnenia;
e)  žiadatelia o víza s obmedzenou územnou platnosťou.
6.  V jednotlivých prípadoch sa môže vízový poplatok odpustiť alebo znížiť, ak to slúži na podporu kultúrnych alebo športových záujmov, záujmov v oblasti zahraničnej politiky, politiky rozvoja a ostatných oblastí zásadného verejného záujmu alebo z humanitárnych dôvodov.
6.  V jednotlivých prípadoch sa môže vízový poplatok odpustiť alebo znížiť, ak to slúži na podporu kultúrnych alebo športových záujmov, záujmov v oblasti zahraničnej politiky, politiky rozvoja a ostatných oblastí zásadného verejného záujmu, alebo z humanitárnych dôvodov alebo z dôvodu plnenia medzinárodných záväzkov.
________________
________________
27 Smernica Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu (Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 15).
27 Smernica Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu (Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 15).
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 13
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 17
(13)  Článok 17 sa nahrádza takto:
Článok 17
Poplatok za služby
1.  Externý poskytovateľ služieb uvedený v článku 43 môže vyberať poplatok za služby. Poplatok za služby je primeraný nákladom, ktoré externému poskytovateľovi služieb vznikli pri vykonávaní jednej alebo viacerých úloh uvedených v článku 43 ods. 6.
1.  Externý poskytovateľ služieb uvedený v článku 43 môže vyberať poplatok za služby. Poplatok za služby je primeraný nákladom, ktoré externému poskytovateľovi služieb vznikli pri vykonávaní jednej alebo viacerých úloh uvedených v článku 43 ods. 6.
2.  Poplatok za služby sa stanoví v právnom nástroji uvedenom v článku 43 ods. 2.
2.  Poplatok za služby sa stanoví v právnom nástroji uvedenom v článku 43 ods. 2.
3.  Členské štáty v rámci miestnej schengenskej spolupráce zabezpečia, aby poplatok za služby účtovaný žiadateľovi riadne zohľadňoval služby, ktoré ponúka externý poskytovateľ služieb, a aby bol prispôsobený miestnym podmienkam. Okrem toho bude ich cieľom harmonizácia uplatneného poplatku za služby.
3.  Členské štáty v rámci miestnej schengenskej spolupráce zabezpečia, aby poplatok za služby účtovaný žiadateľovi riadne zohľadňoval služby, ktoré ponúka externý poskytovateľ služieb, a aby bol prispôsobený miestnym podmienkam. Okrem toho bude ich cieľom harmonizácia uplatneného poplatku za služby.
4.  Poplatok za služby nesmie byť vyšší ako polovica vízového poplatku stanoveného v článku 16 ods. 1 bez ohľadu na možné zľavy alebo výnimky z vízového poplatku ustanovené v článku 16 ods. 2, 4, 5 a 6.
4.  Poplatok za služby nesmie byť vyšší ako polovica vízového poplatku stanoveného v článku 16 ods. 1 bez ohľadu na možné zľavy alebo výnimky z vízového poplatku ustanovené v článku 16 ods. 2, 4, 5 a 6. Zahŕňa všetky náklady súvisiace s podaním žiadosti o udelenie víza vrátane odovzdania žiadosti a cestovného dokladu externým poskytovateľom služieb konzulárnemu úradu a vrátenia cestovného dokladu externému poskytovateľovi služieb.
5.  Dotknuté členské štáty zachovajú možnosť, aby všetci žiadatelia mohli podávať žiadosti priamo na ich konzulárnych úradoch.
5.  Dotknuté členské štáty zachovajú možnosť, aby všetci žiadatelia mohli podávať žiadosti priamo na ich konzulárnych úradoch alebo na konzulárnych úradoch členského štátu, s ktorým majú uzatvorenú dohodu o zastúpení, v súlade s článkom 40.
5a.  Žiadateľ dostane potvrdenie o zaplatení poplatku za služby.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 13 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 19 – odsek 3
(13a)  Článok 19 – odsek 3:
Ak oprávnený konzulárny úrad zistí, že sa podmienky uvedené v odseku 1 nesplnili, žiadosť je neprípustná a konzulárny úrad bezodkladne:
Ak oprávnený konzulárny úrad zistí, že sa podmienky uvedené v odseku 1 nesplnili, v prípade potreby informuje o tom žiadateľa, uvedie nedostatky a požiada žiadateľa o ich opravu. Ak sa tieto nedostatky neopravia, žiadosť je neprípustná a konzulárny úrad bezodkladne:
–  vráti formulár žiadosti a všetky dokumenty, ktoré predložil žiadateľ,
–  vráti formulár žiadosti a všetky dokumenty, ktoré predložil žiadateľ,
–  zničí zozbierané biometrické údaje,
–  zničí zozbierané biometrické údaje,
–  vráti vízový poplatok a
–  vráti vízový poplatok a
–  žiadosť nepreskúma.
–  žiadosť nepreskúma.“
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 13 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 19 – odsek 4
(13a)  V článku 19 sa odsek 4 nahrádza takto:
4.  Odchylne od predchádzajúcich ustanovení sa môže žiadosť, ktorá nespĺňa požiadavky uvedené v odseku 1, považovať za prípustnú z humanitárnych dôvodov alebo z dôvodov národného záujmu.
4. Odchylne od predchádzajúcich ustanovení sa môže žiadosť, ktorá nespĺňa požiadavky uvedené v odseku 1, považovať za prípustnú z humanitárnych dôvodov, z dôvodov národného záujmu alebo z dôvodu plnenia medzinárodných záväzkov.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 14 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 21 – odsek 3 – písmeno e
a)  V odseku 3 sa písmeno e) nahrádza takto:
a)  V odseku 3 sa písmeno e) vypúšťa.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 14 – písmeno c
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 21 – odsek 8
8.  Počas skúmania žiadosti môžu konzulárne úrady v odôvodnených prípadoch uskutočniť pohovor so žiadateľom a vyžiadať si dodatočné doklady.
8.  Počas skúmania žiadosti môžu konzulárne úrady v odôvodnených prípadoch uskutočniť pohovor so žiadateľom a vyžiadať si dodatočné doklady. Tieto pohovory sa môžu uskutočniť s využitím moderných digitálnych nástrojov a prostriedkov komunikácie na diaľku, akými sú hovory alebo videohovory cez internet. V rámci tohto procesu musia byť zaručené základné práva žiadateľov.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 15 – písmeno a a (nové)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 22 – odsek 4
aa)  Odsek 4 sa nahrádza takto:
4.  Komisia informuje o takýchto oznámeniach členské štáty.
4. Komisia takéto oznámenia uverejní.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 16 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 23 – odsek 1
O žiadosti prípustnej podľa článku 19 sa rozhodne do 10 kalendárnych dní odo dňa jej podania.
O žiadosti prípustnej podľa článku 19 sa rozhodne do 10 kalendárnych dní odo dňa jej podania alebo do piatich kalendárnych dní pre žiadateľov o víza, ktorých údaje sú už zaregistrované vo vízovom informačnom systéme a ktorých biometrické identifikátory sa zbierajú v súlade s článkom 13.
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 16 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 23 – odsek 1 – pododsek 2
Túto lehotu možno v jednotlivých prípadoch predĺžiť najviac na 45 kalendárnych dní, najmä ak je potrebné ďalšie preskúmanie žiadosti.
Túto lehotu možno v jednotlivých prípadoch predĺžiť najviac na 30 kalendárnych dní, najmä ak je potrebné ďalšie preskúmanie žiadosti.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 16 – písmeno a a (nové)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 23 – odsek 2 a (nový)
aa)  Vkladá sa tento odsek:
„2a. V konkrétnych odôvodnených naliehavých prípadoch, okrem iného ak je to potrebné z profesionálnych dôvodov, z humanitárnych dôvodov, z dôvodov národného záujmu alebo z dôvodu plnenia medzinárodných záväzkov, sa o žiadostiach rozhodne bezodkladne.“
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 17 – písmeno a a (nové)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 24 – odsek 1 a (nový)
1a.  Žiadateľom, ktorí podľa konzulárnych úradov spĺňajú podmienky vstupu a v ktorých prípade neexistujú dôvody na zamietnutie uvedené v článku 32, sa vydá vízum v súlade s týmto článkom.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 17 – písmeno b
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 24 – odsek 2 – písmeno a
a)  na dobu platnosti jeden rok za predpokladu, že žiadateľ počas predchádzajúcich dvoch rokov získal a v súlade s právom využil tri víza;
a)  na dobu platnosti jeden rok za predpokladu, že žiadateľ počas predchádzajúcich dvoch rokov získal a v súlade s právom využil tri víza, a v prípade námorníkov pri výkone ich povinností na dobu platnosti jeden rok za predpokladu, že žiadateľ počas predchádzajúcich dvoch rokov získal a v súlade s právom využil dve víza;
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 17 – písmeno b
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 24 – odsek 2 – písmeno b
b)  na dobu platnosti dva roky za predpokladu, že žiadateľ získal a v súlade s právom využil predchádzajúce vízum na viac vstupov platné jeden rok;
b)  na dobu platnosti dva roky, ak žiadateľ počas predchádzajúcich dvoch rokov získal vízum na viac vstupov platné jeden rok;
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 17 – písmeno b
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 24 – odsek 2 – písmeno c
c)  na dobu platnosti päť rokov za predpokladu, že žiadateľ získal a v súlade s právom využil predchádzajúce vízum na viac vstupov platné dva roky.
c)  na dobu platnosti päť rokov, ak žiadateľ počas predchádzajúcich troch rokov získal predchádzajúce vízum na viac vstupov platné dva roky.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 17 – písmeno c
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 24 – odsek 2c
2c.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, možno vízum na viac vstupov platné maximálne päť rokov udeliť žiadateľom, ktorí preukážu potrebu alebo odôvodnia svoj zámer častého a/alebo pravidelného cestovania, za predpokladu, že preukážu svoju bezúhonnosť a spoľahlivosť, najmä využitie predchádzajúcich víz v súlade s právom, svoju ekonomickú situáciu v krajine pôvodu a skutočný úmysel opustiť územie členských štátov pred skončením platnosti víza, o ktoré žiadali.
2c.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, sa vízum na viac vstupov platné maximálne päť rokov udelí žiadateľom, ktorí preukážu potrebu alebo odôvodnia svoj zámer častého a/alebo pravidelného cestovania, a to najmä v dôsledku svojho pracovného postavenia alebo rodinnej situácie, ak ide napríklad o podnikateľov, štátnych úradníkov, ktorí sú zapojení do pravidelných oficiálnych kontaktov s členskými štátmi a inštitúciami Európskej únie, zástupcov organizácií občianskej spoločnosti, ktorí cestujú na účely vzdelávacích školení, seminárov a konferencií, rodinných príslušníkov občanov Európskej únie, rodinných príslušníkov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území členských štátov, a námorníkov, za predpokladu, že preukážu svoju bezúhonnosť a spoľahlivosť, najmä využitie predchádzajúcich víz v súlade s právom, svoju ekonomickú situáciu v krajine pôvodu a skutočný úmysel opustiť územie členských štátov pred skončením platnosti víza, o ktoré žiadali.
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 18
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 25a
Článok 25a
Článok 25a
Spolupráca v oblasti readmisie
Spolupráca v oblasti readmisie
1.  Článok 14 ods. 6, článok 16 ods. 1, článok 16 ods. 5 písm. b), článok 23 ods. 1 a článok 24 ods. 2 sa nevzťahujú na žiadateľov ani kategórie žiadateľov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, ktorá sa na základe relevantných a objektívnych údajov považuje podľa tohto článku za krajinu nespolupracujúcu dostatočne s členskými štátmi v oblasti readmisie neregulárnych migrantov.
1.  V závislosti od úrovne spolupráce tretích krajín s členskými štátmi v oblasti readmisie neregulárnych migrantov posúdenej na základe relevantných a objektívnych údajov sa uplatňovanie článku 16 ods. 1a a ods. 5 písm. b) a článku 24 ods. 2 môže následne upraviť pre kategórie žiadateľov alebo všetkých žiadateľov so štátnou príslušnosťou tejto tretej krajiny, ako sa uvádza v odseku 4.
Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté právomoci prenesené na Komisiu na základe článku 24 ods. 2d.
Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté právomoci prenesené na Komisiu na základe článku 24 ods. 2d.
2.  Komisia pravidelne posudzuje spoluprácu tretích krajín v oblasti readmisie, pričom berie do úvahy predovšetkým tieto ukazovatele:
2.  Komisia pravidelne, prinajmenšom raz ročne, posudzuje spoluprácu príslušných tretích krajín v oblasti readmisie, pričom berie do úvahy predovšetkým tieto ukazovatele:
a)  počet rozhodnutí o návrate vydaných osobám z danej tretej krajiny, ktoré sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov;
a)   počet štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje správne alebo súdne rozhodnutie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES;
b)  počet skutočných návratov osôb, ktorým boli vydané rozhodnutia o návrate, ako percento z počtu rozhodnutí o návrate vydaných občanom danej tretej krajiny, prípadne vrátane, na základe readmisných dohôd s Úniou alebo dvojstranných readmisných dohôd, počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prechádzali cez jej územie;
c)  počet žiadostí o readmisiu akceptovaných treťou krajinou ako percento z počtu takýchto žiadostí, ktoré jej boli predložené.
b)   počet žiadostí o readmisiu členského štátu akceptovaných treťou krajinou ako percento z počtu takýchto žiadostí, ktoré jej boli predložené;
c)  úroveň praktickej spolupráce v oblasti návratov v rôznych fázach konania o návrate, ako napríklad:
i)  včasná pomoc pri postupoch identifikácie;
ii)  vydanie a prijatie potrebných cestovných dokladov.
Komisia predloží správu o výsledkoch svojho posúdenia Európskemu parlamentu a Rade, ktoré prerokujú túto záležitosť, najmä pokiaľ ide o úroveň spolupráce s príslušnou treťou krajinou pri readmisii neregulárnych migrantov.
Pri posudzovaní spolupráce krajiny v oblasti readmisie sa zohľadňujú najmä tieto prvky:
a)  účasť na pilotných projektoch v oblasti migrácie pracovnej sily, čím prispieva k oslabovaniu stimulov neregulárnej migrácie;
b)  preukázané úsilie o opätovné začlenenie navrátilcov a zabezpečenie udržateľnosti návratov;
c)  preukázané úsilie o boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu a z toho vyplývajúcemu porušovaniu práv dotknutých osôb (účasť na činnostiach týkajúcich sa budovania kapacít a odbornej prípravy vrátane predchádzania zneužívaniu a vykorisťovaniu).
Komisia informuje Parlament o záveroch posúdenia.
3.  Členský štát môže Komisii na základe rovnakých ukazovateľov ako sú tie, ktoré sú uvedené v odseku 2 oznámiť, že čelí podstatným a pretrvávajúcim praktickým problémom pri spolupráci s treťou krajinou v oblasti readmisie neregulárnych migrantov.
3.  Členský štát môže Komisii na základe rovnakých ukazovateľov ako sú tie, ktoré sú uvedené v odseku 2, oznámiť, že zistil podstatné a pretrvávajúce problémy, ako aj že zaznamenal podstatné zlepšenie spolupráce s treťou krajinou v oblasti readmisie neregulárnych migrantov.
4.   Komisia preskúma každé oznámenie podľa odseku 3 v lehote jedného mesiaca.
Komisia preskúma každé oznámenie v lehote 15 dní. Komisia bezodkladne informuje Radu a Európsky parlament o výsledkoch svojho preskúmania.
5.   Ak na základe analýzy uvedenej v odsekoch 2 a 4 Komisia rozhodne, že niektorá krajina spolupracuje nedostatočne a že je preto potrebné prijať opatrenia, môže s prihliadnutím na celkové vzťahy Únie s danou treťou krajinou prijať vykonávací akt v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 52 ods. 2, ktorým sa:
4.  Ak na základe analýzy uvedenej v odsekoch 2 a 3 Komisia, s prihliadnutím na celkové vzťahy Únie s danou treťou krajinou, najmä v oblasti readmisie, a s ohľadom na posúdenie a diskusie uvedené v odseku 2, rozhodne, že niektorá krajina:
a)   dočasne pozastaví uplatňovanie článku 14 ods. 6, článku 16 ods. 5 písm. b), článku 23 ods. 1 alebo článku 24 ods. 2 alebo niektorých či všetkých týchto ustanovení na všetkých štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny alebo na určité kategórie týchto štátnych príslušníkov alebo
a)  v dostatočnej miere spolupracuje, prijme vykonávací akt v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 52 ods. 2a pre určité kategórie štátnych príslušníkov alebo pre všetkých štátnych príslušníkov príslušnej tretej krajiny, ktorí žiadajú o vízum na území danej tretej krajiny, ktorým sa:
i)  znižuje vízový poplatok podľa článku 16 ods. 2a;
ii)  skracuje čas, v ktorom sa prijmú rozhodnutia o žiadosti podľa článku 23 ods. 1a;
iii)  predlžuje obdobie platnosti víz na viac vstupov v súlade s článkom 24 ods. 2 posledným pododsekom, a/alebo
iv)  uľahčuje účasť na projektoch v oblasti migrácie pracovnej sily;
b)  uplatní vízový poplatok stanovený v článku 16 ods. 2a na všetkých štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny alebo na určité kategórie týchto štátnych príslušníkov.
b)   spolupracuje nedostatočne, môže s prihliadnutím na celkové vzťahy Únie s danou treťou krajinou prijať vykonávací akt v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 52 ods. 2a, ktorým sa:
i)   dočasne upraví uplatňovanie článku 14 ods. 6 alebo článku 23 ods. 1 alebo dočasne pozastaví uplatňovanie článku 16 ods. 5b, článku 23 ods. 1 alebo niektorých z ich ustanovení, alebo článku 24 ods. 2.“
6.  Komisia nepretržite na základe ukazovateľov stanovených v odseku 2 posudzuje, či možno konštatovať výrazné zlepšenie spolupráce danej tretej krajiny v oblasti readmisie neregulárnych migrantov, a môže s prihliadnutím na celkové vzťahy Únie s dotknutou treťou krajinou rozhodnúť o zrušení alebo zmene vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 5.
7.  Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku dosiahnutom v prípade spolupráce danej tretej krajiny v oblasti readmisie, a to najneskôr šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 5.
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 22 – písmeno a a (nové)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 32 – odsek 1 – písmeno a – bod vii
aa)   V článku 32 ods. 1 sa vypúšťa bod vii).
vii)  v prípade potreby neposkytne doklad o primeranom a platnom cestovnom zdravotnom poistení;
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 22 – písmeno a b (nové)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 32 – odsek 2
ab)  odsek 2 sa nahrádza takto:
2.  Rozhodnutie o zamietnutí a dôvody, na ktorom sa zakladá, sa žiadateľovi oznámia prostredníctvom štandardného formulára uvedeného v prílohe VI.
2. Rozhodnutie o zamietnutí a dôvody, na ktorom sa zakladá, sa žiadateľovi oznámia prostredníctvom štandardného formulára uvedeného v prílohe VI v jazyku, ktorému rozumie alebo o ktorom možno odôvodnene predpokladať, že mu rozumie.
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 22 – písmeno b
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 32 – odsek 3
3.  Žiadatelia, ktorým bolo udelenie víza zamietnuté, majú právo na odvolanie, ktoré v určitej fáze konania zaručuje účinný súdny opravný prostriedok. Odvolanie sa podáva proti členskému štátu, ktorý prijal konečné rozhodnutie o žiadosti, a v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu. Členské štáty poskytnú žiadateľom podrobné informácie týkajúce sa postupu, ktorý sa má dodržiavať v prípade odvolania, ako sa uvádza v prílohe VI.
3.  Žiadatelia, ktorým bolo udelenie víza zamietnuté, majú právo na odvolanie, ktoré v určitej fáze konania zaručuje účinný súdny opravný prostriedok. Odvolanie sa podáva proti členskému štátu, ktorý prijal konečné rozhodnutie o žiadosti, a v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu. Lehota na podanie odvolania je najmenej 30 kalendárnych dní. Členské štáty poskytnú žiadateľom podrobné informácie týkajúce sa postupu, ktorý sa má dodržiavať v prípade odvolania, ako sa uvádza v prílohe VI, v jazyku, ktorému žiadateľ rozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie.
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 22 – písmeno b
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 32 – odsek 3 a
3a.   Štandardný formulár na oznamovanie dôvodov zamietnutia, zrušenia alebo odvolania víza podľa prílohy VI je k dispozícii minimálne v týchto jazykoch:
a)  v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, o ktorého vízum sa žiada, a
b)  v úradnom jazyku alebo jazykoch hostiteľskej krajiny.
Okrem jazyka alebo jazykov uvedených v písmene a) môže byť formulár k dispozícii aj v akomkoľvek inom úradnom jazyku či úradných jazykoch inštitúcií Európskej únie.
Preklad tohto formulára do úradného jazyka alebo jazykov hostiteľskej krajiny sa vyhotoví v rámci miestnej schengenskej spolupráce stanovenej v článku 48.
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 22 c (nový)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 34 – bod 7
(22c)   V článku 34 sa odsek 7 mení takto:
7.  Držiteľ víza, ktorého vízum bolo zrušené alebo odvolané, má právo na odvolanie, pokiaľ vízum nebolo odvolané na jeho žiadosť podľa odseku 3. Odvolanie sa podáva proti členskému štátu, ktorý prijal rozhodnutie o zrušení alebo odvolaní víza, a v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu. Členské štáty poskytujú žiadateľovi informácie týkajúce sa postupu, ktorý sa má dodržiavať v prípade odvolania, ako sa uvádza v prílohe VI.
7. Držiteľ víza, ktorého vízum bolo zrušené alebo odvolané, má právo na odvolanie, pokiaľ vízum nebolo odvolané na jeho žiadosť podľa odseku 3. Odvolanie sa podáva proti členskému štátu, ktorý prijal rozhodnutie o zrušení alebo odvolaní víza, a v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu. Členské štáty poskytujú žiadateľovi informácie týkajúce sa postupu, ktorý sa má dodržiavať v prípade odvolania, ako sa uvádza v prílohe VI. Ak sa príjemca zrušeného víza už nachádza na území členského štátu, nemôže byť predmetom rozhodnutia o návrate až do uplynutia lehoty na odvolanie, alebo kým nebolo príjemcovi náležite oznámené konečné rozhodnutie vo vzťahu k tomuto odvolaniu.“
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 22 b (nový)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 35 – odsek 2
(22b)  V článku 35 sa vypúšťa odsek 2.
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 24
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 36a – odsek 3
3.  Dotknutý členský štát vytvorí vhodné štruktúry a zabezpečí personál osobitne vyškolený na spracovávanie žiadostí o víza a na vykonávanie všetkých overovaní a hodnotení rizika uvedených v článku 21.
3.  Dotknutý členský štát vytvorí vhodné štruktúry a zabezpečí personál osobitne vyškolený na spracovávanie žiadostí o víza a na vykonávanie všetkých overovaní a hodnotení rizika uvedených v článku 21. Tento personál absolvuje odbornú prípravu o správe digitálnych súborov.
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 24 b (nový)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 37 – bod 2
(24b)   V článku 37 sa odsek 2 mení takto:
2.  Skladovanie vízových nálepiek a zaobchádzanie s nimi podlieha primeraným bezpečnostným opatreniam, aby sa predišlo podvodom alebo stratám. Každý konzulárny úrad vedie záznam o svojej zásobe vízových nálepiek a zaznamenáva účel použitia každej vízovej nálepky.
2. Skladovanie vízových nálepiek a zaobchádzanie s nimi podlieha primeraným bezpečnostným opatreniam, aby sa predišlo podvodom alebo stratám. Každý konzulárny úrad vedie záznam o svojej zásobe vízových nálepiek a zaznamenáva účel použitia každej vízovej nálepky. Akýkoľvek podvod alebo výrazná strata sa musí oznámiť Komisii.“
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 25
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 37 – odsek 3 – pododsek 2
Jednotlivé spisy žiadostí sa uchovávajú najmenej jeden rok odo dňa prijatia rozhodnutia o žiadosti, ako sa uvádza v článku 23 ods. 1 alebo, v prípade odvolania, do ukončenia odvolacieho konania.
Jednotlivé spisy žiadostí sa uchovávajú najmenej dva roky odo dňa prijatia rozhodnutia o žiadosti, ako sa uvádza v článku 23 ods. 1, alebo v prípade odvolania do ukončenia odvolacieho konania.
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 26 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 38 – odsek 4 a (nový)
(26a)  V článku 38 sa vkladá tento odsek:
„4a. Členské štáty zabezpečia, že konzulárne úrady zavedú pre žiadateľov o udelenie víza postup vybavovania sťažností. Konzulárny úrad a v prípade potreby externý poskytovateľ služieb sprístupnia informácie o tomto postupe na svojom webovom sídle. Členské štáty zabezpečia, aby sa uchovávali záznamy o sťažnostiach.“
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 26 b (nový)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 39 – odsek 1
(26b)   V článku 39 sa odsek 1 mení takto:
1.  Konzulárne úrady členských štátov zabezpečia, aby sa so žiadateľmi zaobchádzalo úctivo.
1. Konzulárne úrady členských štátov zabezpečia, aby sa so žiadateľmi zaobchádzalo úctivo. Postupy prijímania žiadateľov a spracovania ich žiadostí by mali náležite rešpektovať základné práva, ako sa uvádzajú v Charte základných práv Európskej únie a v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Spracovanie žiadostí o víza by sa malo vykonávať bez diskriminácie, a to profesionálnym spôsobom rešpektujúcim žiadateľov.“
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 26 c (nový)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 39 – odsek 3
(26c)  V článku 39 sa odsek 3 nahrádza takto:
3.  Pracovníci konzulárnych úradov vykonávajú svoje povinnosti tak, aby nedochádzalo k diskriminácii na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.
3. Pracovníci konzulárnych úradov vykonávajú svoje povinnosti tak, aby nedochádzalo k diskriminácii na základe štátnej príslušnosti, pohlavia, rodu, rodinnej situácie, pôvodu, skutočného alebo predpokladaného náboženstva, viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 29 – písmeno d
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 43 – odsek 9
9.  Členské štáty zodpovedajú za dodržiavanie pravidiel o ochrane osobných údajov a zabezpečia, aby bol externý poskytovateľ služieb monitorovaný zo strany dozorných orgánov pre ochranu údajov podľa článku 51 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679.
9.  Príslušný členský štát alebo príslušné členské štáty aj naďalej zodpovedajú za dodržiavanie pravidiel, a to aj v oblasti dodržiavania základných práv, a najmä zásady nediskriminácie a ochrany osobných údajov, a zabezpečia, aby bol externý poskytovateľ služieb monitorovaný zo strany dozorných orgánov pre ochranu údajov podľa článku 51 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679.
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 33 – písmeno b
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 48 – odsek 1a – písmeno c
c)  zabezpečiť spoločný preklad formulára žiadosti, ak je to relevantné;
c)  zabezpečiť spoločný preklad formulára žiadosti a štandardného formulára na oznámenie a odôvodnenie zamietnutia, zrušenia alebo odvolania víza, ak je to relevantné;
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 33 – písmeno d
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 48 – odsek 3 – písmeno b – bod vi)
vi)  trendoch týkajúcich sa zamietnutí;
vi)  trendoch a motívoch týkajúcich sa zamietnutí;
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 33 – písmeno d
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 48 – odsek 3 – písmeno d
d)  informácie o poisťovniach poskytujúcich vhodné cestovné zdravotné poistenie vrátane overenia druhu poistného krytia a možného prekročenia sumy.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 34 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 49
(34a)   Článok 49 sa mení takto:
Článok 49
Článok 49
Ustanovenia o výnimkách vo vzťahu k olympijským hrám a paralympijským hrám
Ustanovenia o výnimkách vo vzťahu k olympijským a paralympijským hrám a iným medzinárodným športovým súťažiam na vysokej úrovni
Členské štáty, ktoré organizujú olympijské a paralympijské hry, uplatňujú osobitné postupy a podmienky na uľahčenie udeľovania víz ustanovené v prílohe XI.
Členské štáty, ktoré organizujú olympijské a paralympijské hry a iné medzinárodné športové súťaže na vysokej úrovni, uplatňujú osobitné postupy a podmienky na uľahčenie udeľovania víz ustanovené v prílohe XI.
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1 – bod 35
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Článok 50b – odsek 1
1.  Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
1.  Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu zaslanom súčasne a bezodkladne Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1
1.  Tri roky po [dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] predloží Komisia hodnotenie uplatňovania tohto nariadenia. Toto celkové hodnotenie zahŕňa preskúmanie dosiahnutých výsledkov v porovnaní s cieľmi, ako aj preskúmanie vykonávania ustanovení tohto nariadenia.
1.  Dva roky po [dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] predloží Komisia hodnotenie uplatňovania tohto nariadenia. Toto celkové hodnotenie zahŕňa preskúmanie dosiahnutých výsledkov v porovnaní s cieľmi, ako aj preskúmanie vykonávania ustanovení tohto nariadenia.
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2 a (nový)
2a.   Najneskôr jeden rok po [dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu o zrušení vízových nálepiek a o zavedení digitálnych víz umožňujúcich vydávanie schengenských víz vo forme jednoduchej registrácie vo VIS a elektronického oznámenia zaslaného žiadateľovi.
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh nariadenia
Príloha IV a (nová)
Nariadenie (ES) č. 810/2009
Príloha XI
PRÍLOHA XI OSOBITNÉ POSTUPY A PODMIENKY ZJEDNODUŠENÉHO UDEĽOVANIA VÍZ ČLENOM OLYMPIJSKEJ RODINY, KTORÍ SA ZÚČASTŇUJÚ NA OLYMPIJSKÝCH ALEBO PARALYMPIJSKÝCH HRÁCH
PRÍLOHA XI OSOBITNÉ POSTUPY A PODMIENKY ZJEDNODUŠENÉHO UDEĽOVANIA VÍZ ČLENOM OLYMPIJSKEJ A ŠPORTOVEJ RODINY, KTORÍ SA ZÚČASTŇUJÚ NA OLYMPIJSKÝCH HRÁCH, PARALYMPIJSKÝCH HRÁCH A ŠPORTOVÝCH SÚŤAŽIACH NA VYSOKEJ ÚROVNI

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0434/2018).


Spoločný systém dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o dočasné uplatňovanie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodávaním tovaru a poskytovaním služieb presahujúcich určitú hranicu *
PDF 175kWORD 53k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2018 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o dočasné uplatňovanie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodávaním tovaru a poskytovaním služieb presahujúcich určitú hranicu (COM(2016)0811 – C8-0023/2017 – 2016/0406(CNS))
P8_TA(2018)0496A8-0418/2018

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0811),

–  so zreteľom na článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0023/2017),

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0418/2018),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Odôvodnenie 4
(4)  S cieľom obmedziť riziko presúvania podvodov medzi členskými štátmi by sa všetkým členským štátom, ktoré spĺňajú určité kritériá súvisiace s ich úrovňou podvodov, najmä vo vzťahu k tzv. kolotočovým podvodom, a ktoré dokážu preukázať, že iné kontrolné opatrenia nie sú dostatočné na boj s týmito podvodmi, malo povoliť využívať všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti.
(4)  S cieľom obmedziť riziko presúvania podvodov medzi členskými štátmi by sa všetkým členským štátom, ktoré spĺňajú určité kritériá súvisiace s ich úrovňou podvodov, najmä vo vzťahu k tzv. kolotočovým podvodom, a ktoré dokážu preukázať, že iné kontrolné opatrenia nie sú dostatočné na boj proti týmto podvodom, malo povoliť využívať všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti. Okrem toho by mali mať povinnosť preukázať, že odhadované prínosy v oblasti dodržiavania daňových predpisov a výberu daní očakávané v dôsledku zavedenia všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti prevažujú nad očakávaným celkovým dodatočným zaťažením pre podniky a daňové správy a že podnikom a daňovým správam nevzniknú náklady, ktoré sú vyššie než náklady vzniknuté v dôsledku uplatňovania iných kontrolných opatrení.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 5
(5)  Okrem toho aj susedným členským štátom, ktorým bude hroziť vážne riziko presunu podvodov na ich územie z dôvodu povolenia uvedeného mechanizmu v inom členskom štáte, by malo byť povolené využívať všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti v prípadoch, keď by iné kontrolné opatrenia neboli dostatočné na potláčanie tohto rizika podvodov.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 6
(6)  Ak sa členské štáty rozhodnú uplatňovať všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, mali by ho uplatňovať na všetky dodania tovaru a poskytnutia služieb, ktoré presahujú definovanú hranicu na jednu faktúru. Všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti by nemal byť obmedzený na žiaden konkrétny sektor.
(6)  Ak sa členské štáty rozhodnú uplatňovať všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, mali by ho uplatňovať na všetky iné ako cezhraničné dodania tovaru a poskytnutia služieb, ktoré presahujú definovanú limitnú sumu stanovenú na jednu transakciu. Všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti by nemal byť obmedzený na žiaden konkrétny sektor.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)  Na účely posúdenia toho, či zavedenie všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v jednom členskom štáte vedie k presunu podvodov do iných členských štátov, a posúdenia rozsahu možného narušenia fungovania vnútorného trhu, je vhodné ustanoviť osobitnú povinnosť výmeny informácií medzi členskými štátmi, ktoré uplatňujú všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, a ostatnými členskými štátmi. Každá takáto výmena informácií by mala podliehať príslušným ustanoveniam o ochrane osobných údajov a dôvernosti. V uvedených ustanoveniach sa stanovujú výnimky a obmedzenia na účely ochrany záujmov členských štátov a Únie v oblasti zdaňovania.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1
Smernica 2006/112/ES
Článok 199c – odsek 1 – pododsek 1
Do 30. júna 2022 môže členský štát ako všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti stanoviť, že osobou povinnou platiť DPH je zdaniteľná osoba, ktorej boli dodané tovary a poskytnuté služby presahujúce hranicu 10 000 EUR na jednu faktúru, odchylne od článku 193.
Do 30. júna 2022 môže členský štát ako všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti stanoviť, že osobou povinnou platiť DPH je zdaniteľná osoba, ktorej boli dodané tovary a poskytnuté služby presahujúce hranicu 25 000 EUR na jednu faktúru, odchylne od článku 193.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1
Smernica 2006/112/ES
Článok 199c – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno a
a)  jeho výpadok príjmov z DPH vyjadrený ako percentuálna hodnota celkovej daňovej povinnosti v oblasti DPH presahuje najmenej o 5 percentuálnych bodov medián výpadku príjmov z DPH Spoločenstva;
a)  podľa metódy a údajov uvedených v záverečnej správe za rok 2016 z 23. augusta 2016 o výpadkoch príjmov z DPH, ktorú zverejnila Komisia, jeho výpadok príjmov z DPH v roku 2014 vyjadrený ako percentuálny podiel na celkovej daňovej povinnosti v oblasti DPH presiahol najmenej o 15 percentuálnych bodov medián výpadku príjmov z DPH Spoločenstva;
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1
Smernica 2006/112/ES
Článok 199c – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno b
b)  úroveň tzv. kolotočových podvodov v rámci jeho celkového výpadku príjmov z DPH presahuje 25 %;
b)  na základe posúdenia vplyvu pripojeného k legislatívnemu návrhu pre tento článok podiel tzv. kolotočových podvodov v rámci jeho celkového výpadku príjmov z DPH v roku, na ktorý sa vzťahuje správa uvedená v písmene a), presahuje 25 %; ako aj
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1
Smernica 2006/112/ES
Článok 199c – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno c
c)  preukáže, že iné kontrolné opatrenia nie sú dostatočné na boj proti tzv. kolotočovým podvodom na jeho území.
c)  preukáže, že iné kontrolné opatrenia nie sú dostatočné na boj proti tzv. kolotočovým podvodom na jeho území, pričom predovšetkým uvedie uplatnené kontrolné opatrenia a konkrétne dôvody ich nedostatočnej účinnosti, ako aj dôvody, prečo sa administratívna spolupráca v oblasti DPH ukázala byť nedostatočná; ako aj
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1
Smernica 2006/112/ES
Článok 199c – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno c a (nové)
ca)  preukáže, že odhadované prínosy v oblasti dodržiavania daňových predpisov a výberu daní očakávané v dôsledku zavedenia všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti prevažujú nad očakávaným celkovým dodatočným zaťažením podnikov a daňových správ o najmenej 25 %; ako aj
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1
Smernica 2006/112/ES
Článok 199c – odsek 1 – pododsek 2 – písmeno c b (nové)
cb)  preukáže, že podnikom a daňovým správam nevzniknú v dôsledku zavedenia všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti náklady, ktoré sú vyššie než náklady vzniknuté v dôsledku uplatňovania iných kontrolných opatrení.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1
Smernica 2006/112/ES
Článok 199c – odsek 1 – pododsek 3
Členský štát priloží k žiadosti uvedenej v odseku 4 výpočet výpadku príjmov z DPH podľa metódy a údajov dostupných v najnovšej správe o výpadku príjmov z DPH uverejnenej Komisiou.
Členský štát priloží k žiadosti uvedenej v odseku 4 výpočet výpadku príjmov z DPH podľa metódy a údajov dostupných v správe o výpadku príjmov z DPH uverejnenej Komisiou, ako sa uvádza v druhom pododseku písmene a).
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1
Smernica 2006/112/ES
Článok 199c – odsek 2
2.  Do 30. júna 2022 môže členský štát stanoviť, že osobou povinnou platiť DPH je zdaniteľná osoba, ktorej boli dodané tovary a poskytnuté služby presahujúce hranicu 10 000 EUR na jednu faktúru, ak tento členský štát:
vypúšťa sa
a)  má spoločnú hranicu s členským štátom, ktorý je oprávnený uplatňovať všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti;
b)  preukáže, že existuje vážne riziko presunu podvodov na jeho územie z dôvodu povolenia všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti danému členskému štátu;
c)  preukáže, že iné kontrolné opatrenia nie sú dostatočné na boj proti podvodom na jeho území.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1
Smernica 2006/112/ES
Článok 199c – odsek 3
3.  Členské štáty, ktoré uplatňujú všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, stanovia primerané a účinné povinnosti elektronického oznamovania pre všetky zdaniteľné osoby a predovšetkým pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú alebo prijímajú tovar alebo služby, na ktoré sa tento mechanizmus vzťahuje.
3.  Členské štáty, ktoré uplatňujú všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, stanovia primerané a účinné povinnosti elektronického oznamovania pre všetky zdaniteľné osoby a predovšetkým pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú alebo prijímajú tovar alebo poskytujú alebo prijímajú služby, na ktoré sa tento mechanizmus vzťahuje, aby zabezpečili účinné fungovanie a monitorovanie uplatňovania všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1
Smernica 2006/112/ES
Článok 199c – odsek 4 – pododsek 1 – písmeno a
a)  podrobné odôvodnenie toho, že sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 alebo 2;
a)  podrobné odôvodnenie toho, že sú splnené podmienky uvedené v odseku 1, a
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1
Smernica 2006/112/ES
Článok 199c – odsek 4 – pododsek 1 – písmeno b
b)  dátum začatia uplatňovania všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti a obdobie, na ktoré sa má vzťahovať;
b)  dátum začatia uplatňovania všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti a obdobie, na ktoré sa má vzťahovať, a
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1
Smernica 2006/112/ES
Článok 199c – odsek 4 – pododsek 1 – písmeno c
c)  opatrenia, ktoré sa príjmu na informovanie zdaniteľných osôb o začatí uplatňovania všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti;
c)  opatrenia, ktoré sa príjmu na informovanie zdaniteľných osôb o začatí uplatňovania všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, a
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1
Smernica 2006/112/ES
Článok 199c – odsek 4 – pododsek 1 – písmeno d
d)  podrobný opis sprievodných opatrení uvedených v odseku 3.
d)  podrobný opis sprievodných opatrení uvedených v odseku 2.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1
Smernica 2006/112/ES
Článok 199c – odsek 7 – pododsek 1
Členské štáty uplatňujúce všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti predložia Komisii priebežnú správu, a to najneskôr do dvoch rokov od začiatku uplatňovania tohto mechanizmu. V správe sa uvedie podrobné vyhodnotenie účinnosti všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti.
Členské štáty uplatňujúce všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti predložia v elektronickej podobe všetkým členským štátom:
a)   mená osôb, proti ktorým bolo počas dvanástich mesiacov predchádzajúcich dátumu začatia uplatňovania všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti vedené konanie, či už trestné alebo správne, v súvislosti s podvodom v oblasti DPH;
b)   mená osôb, a v prípade právnických osôb aj mená ich riaditeľov, ktorých registrácia na účely DPH v tomto členskom štáte sa skončila zavedením všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti; ako aj
c)   mená osôb, a v prípade právnických osôb aj mená ich riaditeľov, ktoré po zavedení všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti nepredložili daňové priznanie k DPH za dve po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia.
Informácie uvedené v písmenách a) a b) sa predložia najneskôr tri mesiace po zavedení všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti a následne sa každé tri mesiace aktualizujú. Informácie uvedené v písmene c) sa predložia najneskôr deväť mesiacov po zavedení všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti a následne sa každé tri mesiace aktualizujú.
Členské štáty, ktoré uplatňujú všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, predložia Komisii priebežnú správu najneskôr jeden rok po začatí uplatňovania tohto mechanizmu. V správe sa uvedie podrobné vyhodnotenie účinnosti všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1
Smernica 2006/112/ES
Článok 199c – odsek 8 – pododsek 1
Členské štáty, ktoré neuplatňujú tento mechanizmus, najneskôr 30. júna 2019 predložia Komisii priebežnú správu o vplyve uplatňovania všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v iných členských štátoch na ich územie, pokiaľ sa dovtedy tento mechanizmus uplatňoval aspoň jeden rok v jednom členskom štáte.
Členské štáty, ktoré tento mechanizmus neuplatňujú, predložia Komisii priebežnú správu o vplyve uplatňovania všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti inými členskými štátmi na svojom území. Takáto správa sa predloží Komisii do troch mesiacov od uplynutia jedného roka uplatňovania všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v jednom členskom štáte.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1
Smernica 2006/112/ES
Článok 199c – odsek 10 – písmeno a
a)  vývoj výpadku príjmov z DPH;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh smernice
Článok 2 – odsek 2
Uplatňuje sa do 30. septembra 2022.
Uplatňuje sa do 30. júna 2022.

Úplné uplatňovanie ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku
PDF 138kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2018 o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku: zrušenie kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach (2018/2092(INI))
P8_TA(2018)0497A8-0365/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na protokol o integrácii schengenského acquis do rámca Európskej únie (11997D/PRO/02),

–  so zreteľom na článok 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005,

–  so zreteľom na prijatie návrhov rozhodnutí Rady o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharskej republike a v Rumunsku z 29. septembra 2010 (14142/2010) a z 8. júla 2011 (14142/1/2010),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o rámci pre úplné uplatňovanie ustanovení schengenského acquis v Bulharskej republike a v Rumunsku zo 7. decembra 2011 (14302/3/11),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 8. júna 2011 o návrhu rozhodnutia Rady o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharskej republike a Rumunsku(1),

–  so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 9. a 10. júna 2011, 22. a 23. septembra 2011, 25. a 26. októbra 2012, 7. a 9. marca 2013 a 5. a 6. decembra 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2011 o vstupe Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru(2),

–  so zreteľom na ôsmu polročnú správu Komisie o fungovaní schengenského priestoru z 15. decembra 2015 (COM(2015)0675),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o výročnej správe o fungovaní schengenského priestoru(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/1908 z 12. októbra 2017 o nadobudnutí účinnosti niektorých ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa vízového informačného systému v Bulharskej republike a v Rumunsku(4),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady z 18. apríla 2018 o nadobudnutí účinnosti zostávajúcich ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku (15820/1/2017),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 13. júna 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o nadobudnutí účinnosti zostávajúcich ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku(5),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0365/2018),

A.  keďže Bulharsko a Rumunsko prijali schengenské acquis pri vstupe do Európskej únie v roku 2007; keďže Bulharsko vydalo v roku 2008 vyhlásenie o pripravenosti, pokiaľ ide o začatie hodnotení vykonávaných pracovnou skupinou pre schengenské hodnotenie (SCH-EVAL), ktorú tvoria odborníci z členských štátov Schengenu; keďže Rumunsko vydalo v rokoch 2007 a 2008 vyhlásenie o pripravenosti, pokiaľ ide o začatie hodnotení vykonávaných skupinou SCH-EVAL;

B.  keďže odborníci skupiny SCH-EVAL a Rada vo svojich záveroch z 9. a 10. júna 2011 potvrdili ukončenie procesu schengenského hodnotenia Bulharska a Rumunska a stav pripravenosti oboch krajín na vykonávanie všetkých ustanovení schengenského acquis; keďže vo svojom návrhu rozhodnutia z 8. júla 2011 Rada overila, že podmienky potrebné na uplatňovanie schengenského acquis boli splnené vo všetkých oblastiach, konkrétne v oblasti ochrany údajov, vzdušných hraníc, pozemných hraníc, policajnej spolupráce, Schengenského informačného systému, námorných hraníc a víz; keďže dokončenie procesu schengenského hodnotenia znamenalo pre obe krajiny okrem výzvy v podobe riadenia vonkajších hraníc Európskej únie aj zásadnú reštrukturalizáciu ich systémov hraničného dozoru a investovanie do zvyšovania kapacít orgánov presadzovania práva; keďže podľa aktu o pristúpení z roku 2005 je úspešné dokončenie postupov schengenského hodnotenia jediným predpokladom pre úplné uplatňovanie schengenského acquis vrátane zrušenia kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach; keďže pripravenosť Bulharska a Rumunska na plné uplatňovanie schengenského acquis uznali pri viacerých príležitostiach hlavy štátov a predsedovia vlád v Rade, ako aj Komisia a Európsky parlament, naposledy v oznámení Komisie z 27. septembra 2017 a v uznesení Európskeho parlamentu z 30. mája 2018;

C.  keďže vo svojom návrhu rozhodnutia z 29. septembra 2010 Rada navrhla úplné uplatňovanie schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku a zrušenie kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach; keďže vo svojom legislatívnom uznesení z 8. júna 2011 Európsky parlament schválil toto rozhodnutie a požiadal Radu o opätovnú konzultáciu s Európskym parlamentom, ak by ho mala v úmysle podstatne zmeniť;

D.  keďže v septembri 2011 predsedníctvo Rady predložilo návrh na čiastočné vykonávanie ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku, a to zrušenie kontrol len na vnútorných námorných a vzdušných hraniciach, pričom v neskoršom štádiu sa plánuje samostatné rozhodnutie, pokiaľ ide o pozemné hranice;

E.  keďže vo svojich záveroch Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci pri viacerých príležitostiach potvrdila svoj záväzok založiť akékoľvek budúce rozhodnutie o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach pre Bulharsko a Rumunsko na dvojstupňovom prístupe; keďže prijatie tohto rozhodnutia zo strany Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci bolo opakovane odložené;

F.  keďže rozhodnutím Rady z 12. októbra 2017 bol Bulharsku a Rumunsku udelený pasívny prístup k vízovému informačnému systému; keďže Rada vo svojom návrhu rozhodnutia z 18. apríla 2018 navrhla úplné uplatňovanie zostávajúcich ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v oboch členských štátoch;

G.  keďže ani v akte o pristúpení z roku 2005, ani v schengenskom hodnotiacom mechanizme sa nezabezpečuje stanovenie rozdielnych časových rámcov pre zrušenie kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach; keďže všetky predchádzajúce rozšírenia schengenského priestoru boli stanovené jediným právnym aktom;

H.  keďže schengenský priestor je jedinečným riešením a jedným z najväčších úspechov Európskej únie, ktorý umožňuje voľný pohyb osôb cez vnútorné hranice Schengenu; keďže toto bolo umožnené prostredníctvom rôznych kompenzačných opatrení, ako je zriadenie Schengenského informačného systému (na posilnenie výmeny informácií) a vytvorenie hodnotiaceho mechanizmu s cieľom overovať vykonávanie schengenského acquis členskými štátmi a posilňovať vzájomnú dôveru vo fungovanie schengenského priestoru;

I.  keďže zachovanie kontroly na vnútorných hraniciach v Únii a ich opätovné zavedenie v schengenskom priestore má vážny vplyv na život európskych občanov a všetkých osôb, ktoré využívajú zásadu voľného pohybu v rámci EÚ, a vážne podkopáva ich dôveru v európske inštitúcie a integráciu; keďže to má za následok priame prevádzkové a investičné náklady pre cezhraničných pracovníkov, turistov, prepravcov cestnej nákladnej dopravy a verejnú správu, čo značne poškodzuje hospodárstva členských štátov a fungovanie vnútorného trhu EÚ; keďže zachovanie kontrol na vnútorných hraniciach v prípade Bulharska a Rumunska má negatívny vplyv na vývoz z oboch členských štátov a dovoz do nich, ako aj na prepravné operácie z a do niektorých z najväčších juhoeurópskych civilných a nákladných prístavov, čo znamená stratu prínosov a zvýšenie výdavkov; keďže odhady nákladov spojených s obnovením kontrol na hraniciach v Európskej únii sa pohybujú od 0,05 mld. EUR do 20 mld. EUR v jednorazových nákladoch s 2 mld. EUR ročných prevádzkových nákladov(6);

J.  keďže sa zdá, že zachovanie kontrol na vnútorných hraniciach v Únii a ich opätovné zavedenie v schengenskom priestore súvisí skôr s vnímaným ohrozením verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti, než že by bolo založené na spoľahlivých dôkazoch o skutočnej existencii vážnej hrozby; keďže zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach v dôsledku úplného uplatňovania schengenského acquis v členských štátoch, ktoré už pristúpili, neviedlo k vyšším mieram kriminality; keďže rozšírenie Schengenu v roku 2007 je spojené s nižšou mierou majetkovej trestnej činnosti v novo pristupujúcich členských štátoch schengenského priestoru, ako aj v členských štátoch, ktoré už boli jeho súčasťou, a nezvýšilo vnímanie neistoty medzi občanmi EÚ(7);

1.  pripomína, že Bulharsko a Rumunsko splnili všetky potrebné podmienky pre úplné uplatňovanie schengenského acquis v roku 2011;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas uplynulých siedmich rokov Rada neprijala rozhodnutie o úplnom uplatňovaní schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku napriek opakovaným výzvam Komisie a Európskeho parlamentu v tejto súvislosti;

3.  považuje návrh na rozdelenie zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach do dvoch právnych aktov s cieľom stanoviť rozdielne časové rámce pre zrušenie kontrol na pozemných, námorných a vzdušných hraniciach za výrazný odklon od znenia návrhu rozhodnutia Rady z 29. septembra 2010 schváleného Európskym parlamentom;

4.  pripomína, že Rada môže prijať rozhodnutie o uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku len po konzultácii s Európskym parlamentom – táto povinnosť jej vyplýva z článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005; opätovne vyzýva Radu, aby informovala Európsky parlament, ak má v úmysle odchýliť sa od textu schváleného Európskym parlamentom v jeho legislatívnom uznesení z 8. júna 2011;

5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že zavedenie dvojstupňového prístupu by mohlo negatívne ovplyvniť budúce rozširovanie schengenského priestoru; zdôrazňuje, že neschopnosť dosiahnuť konsenzus v Rade vyvoláva pochybnosti o jednotnom uplatňovaní ustanovení zmlúv EÚ a dôveryhodnosti EÚ, čo neustále znižuje verejnú podporu spoločných politík EÚ, pretože sa preukazuje nerovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi a ich občanmi a zavádzajú sa umelé deliace čiary v rámci Únie; vyjadruje obavu, že takéto postupy prispievajú k nárastu populizmu a nacionalizmu na celom kontinente, čo predstavuje zásadný problém pre fungovanie EÚ;

6.  zdôrazňuje skutočnosť, že voľný pohyb osôb cez vnútorné hranice, ktorý vyplýva zo začlenenia schengenského acquis do právneho rámca EÚ, je jedným z hlavných úspechov EÚ; zdôrazňuje, že na fungovanie a rozširovanie schengenského priestoru by nemali mať negatívny vplyv nedostatky v iných politikách EÚ, ako je spoločný európsky azylový systém;

7.  víta prijatie rozhodnutia Rady z 12. októbra 2017, ktorým sa Bulharsku a Rumunsku udeľuje pasívny prístup k vízovému informačnému systému, a návrh Rady na úplné uplatňovanie zostávajúcich ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v oboch členských štátoch; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že prijatie týchto rozhodnutí nenasledovalo bezprostredne po overení úspešného dokončenia procesu schengenského hodnotenia v roku 2011, ale začalo sa ako ad hoc opatrenie na zabezpečenie súladu so základnými podmienkami na zavedenie systému vstup/výstup, ktorý by mal byť v prevádzke do roku 2020; domnieva sa, že tieto právne akty sú krokom k odstráneniu informačných medzier medzi členskými štátmi, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, a členskými štátmi, ktoré ho uplatňujú čiastočne; dôrazne trvá na tom, že prijatie týchto aktov by nemalo slúžiť na ďalšie oddialenie zrušenia kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach; poznamenáva, že v dôsledku prijatia týchto rozhodnutí sa na Bulharsko a Rumunsko budú vzťahovať všetky povinnosti a záväzky, ale nie všetky výhody plnohodnotného členstva v schengenskom priestore;

8.  zdôrazňuje, že schengenské acquis nebolo navrhnuté tak, aby zahŕňalo členské štáty s rôznymi právnymi postaveniami; upozorňuje na skutočnosť, že dlhodobá nečinnosť Rady vyvolala potrebu vytvoriť v právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa informačných systémov a systémov riadenia hraníc jasné rozlíšenie medzi tými členskými štátmi, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, a tými, ktoré ho uplatňujú čiastočne; vyjadruje obavy, že sa tým z právneho hľadiska kodifikuje de facto súbežná existencia schengenského priestoru s voľným pohybom a schengenského priestoru bez voľného pohybu, čím vzniká riziko neúplnej výmeny informácií, nedostatkov v právnych predpisoch a nedostatočného prepojenia medzi systémami v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí;

9.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o úplné uplatňovanie schengenského acquis, nemali by sa zavádzať žiadne ďalšie kritériá popri podmienkach stanovených v akte o pristúpení z roku 2005 ani vytvárať väzby na iné mechanizmy a politiky Únie vrátane mechanizmu spolupráce a overovania a bez toho, aby tým bol tento mechanizmus dotknutý; žiada členské štáty, aby prijali rozhodnutie o rozšírení schengenského priestoru výlučne na základe splnenia príslušných podmienok uplatňovania schengenského acquis po ukončení procesu schengenského hodnotenia;

10.  naliehavo vyzýva Radu, aby čo najskôr predložila nový návrh rozhodnutia o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku na základe svojho návrhu rozhodnutia z 29. septembra 2010 (14142/2010) a prostredníctvom jedného právneho aktu okamžite rozhodla o zrušení kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach;

11.  vyzýva Radu, aby uplatnila rovnaký prístup v prípade Chorvátska a potvrdila úplné pristúpenie krajiny k schengenskému priestoru hneď po tom, ako Chorvátsko úspešne dokončí proces schengenského hodnotenia a splní príslušné kritériá;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 160.
(2) Ú. v. EÚ C 94 E, 3.4.2013, s. 13.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2018)0228.
(4) Ú. v. EÚ L 269, 19.10.2017, s. 39.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0253.
(6) Wouter van Ballegooij, The Cost of Non-Schengen: Civil Liberties, Justice and Home Affairs aspects (Náklady v prípade neexistencie schengenského priestoru: aspekty občianskych slobôd, spravodlivosti a vnútorných veci), správa o nákladoch v prípade nekonania na úrovni EÚ, oddelenie pre európsku pridanú hodnotu, 2016, s. 32.
(7) Tamtiež, s. 28 a 31.


Vojenská mobilita
PDF 154kWORD 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2018 o vojenskej mobilite (2018/2156(INI))
P8_TA(2018)0498A8-0372/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Komisie / vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, 26. júna 2015, 15. decembra 2016, 9. marca 2017, 22. júna 2017, 20. novembra 2017, 14. decembra 2017 a 28. júna 2018,

–  so zreteľom na závery Rady z 13. novembra 2017 a 25. júna 2018 o bezpečnosti a obrane v rámci globálnej stratégie EÚ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2017 s názvom Diskusný dokument o budúcnosti európskej obrany (COM(2017)0315),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a PK/VP z 10. novembra 2017 o zlepšovaní vojenskej mobility v Európskej únii (JOIN(2017)0041),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a PK/VP z 28. marca 2018 o akčnom pláne vojenskej mobility (JOIN(2018)0005),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2315 z 11. decembra 2017 o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce (ďalej len „PESCO“) a stanovení zoznamu zúčastnených členských štátov(1),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady zo 6. marca 2018 o pláne vykonávania PESCO(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/340 zo 6. marca 2018, ktorým sa stanovuje zoznam projektov, ktoré sa majú rozvíjať v rámci PESCO(3),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia predsedov Európskej rady a Európskej komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016 a 10. júla 2018 týkajúce sa spoločných súborov návrhov o vykonávaní spoločných vyhlásení schválených Radou EÚ a Severoatlantickou radou 6. decembra 2016 a 5. decembra 2017 a so zreteľom na správy o pokroku zo 14. júna a 5. decembra 2017 a 6. júna 2018 týkajúce sa ich vykonávania vrátane príslušných záverov Rady,

–  so zreteľom na závery Rady z 5. decembra 2017 a 25. júna 2018 o vykonávaní spoločných vyhlásení,

–  so zreteľom na bruselskú deklaráciu o transatlantickej bezpečnosti a solidarite a na vyhlásenie NATO zo samitu v Bruseli 11. júla 2018,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii(4) a z 13. júna 2018 o vzťahoch medzi EÚ a NATO(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“)(6),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0372/2018),

A.  keďže základné hodnoty, na ktorých je EÚ založená – demokracia, rešpektovanie ľudských práv a právny štát –, ako aj medzinárodný systém založený na pravidlách a európska jednota sú v období geopolitických otrasov a zhoršovania strategického prostredia stále častejšie spochybňované;

B.  keďže spoľahlivé odstrašovanie, ako aj plánovanie reakcií na krízy a obranu kontinentálnej Európy závisia od schopnosti rýchlo a efektívne nasadiť sily vrátane posíl vonkajších spojencov;

C.  keďže tzv. mierová dividenda po roku 1989 viedla k postupnému oslabovaniu obranných potrieb v oblasti infraštruktúry a mobility ozbrojených síl v Európe;

D.  keďže cieľom EÚ je v širokej spolupráci s NATO poskytovať v globálnom rozsahu bezpečnosť, prispievať k mieru a stabilite z vnútorného, ako aj vonkajšieho hľadiska a garantovať bezpečnosť svojich občanov a svojho územia využívaním jedinečného a širokého súboru politík, nástrojov a prostriedkov, ktoré má v tejto súvislosti k dispozícii;

E.  keďže v súlade s cieľmi globálnej stratégie prijíma EÚ väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť a obranu a posilňuje svoju úlohu partnera pri garantovaní medzinárodného mieru a bezpečnosti, najmä vo svojom susedstve, ale aj mimo neho, ako aj strategickú autonómiu, ktorá vyplýva z vykonávania spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

F.  keďže EÚ musí účinnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou rozvíjať vlastnú strategickú autonómiu s cieľom udržiavať mier, predchádzať konfliktom a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť a zároveň zaručiť bezpečnosť vlastných občanov a osôb zapojených do misií SBOP, a tak chrániť svoje záujmy a brániť základné hodnoty a zároveň prispievať k účinnému multilateralizmu;

G.  keďže EÚ musí byť schopná rozhodovať a konať nezávisle od kapacít tretích strán, ak si má vybudovať odolnosť a konsolidovať svoju strategickú autonómiu v oblasti obrany, boja proti terorizmu a kybernetickej bezpečnosti;

H.  keďže normalizácia a interoperabilita na úrovni infraštruktúry a obstarávania sú kľúčovými predpokladmi dosiahnutia strategickej autonómie, obrannej únie a účinnej vojenskej mobility;

I.  keďže účinnú vojenskú mobilitu možno dosiahnuť jedine plným zapojením a angažovanosťou všetkých členských štátov v účinnej spolupráci s NATO a s prihliadnutím na dostupné zdroje, potreby a regionálne špecifiká jednotlivých členských štátov v súlade s príslušnými iniciatívami na úrovni EÚ zameranými na vybudovanie účinnej európskej bezpečnostnej infraštruktúry prostredníctvom ucelených a vzájomne sa doplňujúcich projektov;

J.  keďže vojenská mobilita je strategickým a operačným nástrojom podpory vojenskej činnosti, ktorý posilňuje strategickú autonómiu Únie a pomáha pri nasadzovaní, premiestňovaní a podpore ozbrojených síl členských štátov, aby boli splnené vojenské ambície EÚ;

K.  keďže EÚ čelí hybridným výzvam, ktoré prichádzajú z viacerých smerov, predovšetkým z ďalekého severu, východu, Balkánu a juhu / Stredozemia; keďže rýchlejšie a plynulejšie nasadzovanie prostriedkov a tovaru na týchto osiach (sever – juh, západ – východ) by mohlo mať kľúčový význam pre zabezpečenie dôveryhodnej reakcie;

L.  keďže vedúci predstavitelia spojeneckých štátov súhlasili v roku 2016 na samite NATO vo Varšave s posilnením stratégie Aliancie na odstrašenie a obranu, zvýšili pripravenosť reakčných síl a v záujme splnenia týchto cieľov začali akcie „posilnená predsunutá vojenská prítomnosť“ a „prispôsobená predsunutá vojenská prítomnosť“;

M.  keďže vojenská mobilita je konkrétnym krokom na splnenie špecifických bezpečnostných a obranných potrieb EÚ a je súčasťou SBOP; keďže kolektívna bezpečnosť a obrana členských štátov a ich schopnosť zasiahnuť v krízových situáciách v zahraničí záleží v podstate na schopnosti voľne a rýchlo presúvať vojenské jednotky, personál civilného krízového riadenia, materiál a vybavenie na území a mimo územia EÚ; keďže 22 členských štátov sú tiež spojenci v rámci NATO a majú záväzok voči kolektívnej bezpečnosti, pričom disponujú len jednou zložkou ozbrojených síl a jednou dopravnou infraštruktúrou; keďže plánované investície do dopravnej infraštruktúry musia byť lepšie zosúladené s potrebami bezpečnosti a obrany;

N.  keďže veľký počet fyzických, právnych a regulačných prekážok tieto presuny sťažuje, takže dochádza k výrazným oneskoreniam, a najmä v krízových situáciách hrozí, že nebudú plniť svoj účel; keďže európske vojenské cvičenia, ktoré sa v posledných rokoch uskutočnili v rámci NATO, preukázali, že pre úspech vojenských cieľov má obrovský význam vhodná dopravná infraštruktúra;

O.  keďže EÚ má k dispozícii účinné politiky a prostriedky, aby členským štátom pomohla splniť potreby vojenskej mobility a medzinárodné záväzky;

P.  keďže Komisia a PK/VP zverejnili 28. marca 2018 akčný plán vojenskej mobility, ktorý poskytuje EÚ a jej členským štátom harmonogram krokov, ktoré majú podniknúť; keďže jeho vykonávanie sa začalo identifikáciou spoločných vojenských požiadaviek vojenskej mobility v rámci EÚ a mimo nej a prednesením návrhu na financovanie vojenskej mobility z Nástroja na prepájanie Európy (NEP) v ďalšom viacročnom finančnom rámci, čo umožní financovať projekty týkajúce sa dvojakého (civilného i vojenského) použitia dopravnej infraštruktúry;

Q.  keďže v záveroch Rady z 25. júna 2018 sa členské štáty vyzývajú, aby v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi čo najskôr a najneskôr do roku 2024 prijali na vnútroštátnej úrovni opatrenia na zvýšenie účinnosti vojenskej mobility a zjednodušili príslušné pravidlá a postupy v súlade s akčným plánom a vojenskými požiadavkami pre vojenskú mobilitu v Únii;

R.  keďže v rámci PESCO sa začal projekt vojenskej mobility s cieľom doplniť činnosti Komisie a PK/VP; keďže toto úsilie by mal doplniť ďalší projekt PESCO týkajúci sa siete logistických centier v Európe a podpory operácií; keďže cieľ umožniť dvojaké použitie infraštruktúry je pre tieto logistické potreby mimoriadne dôležitý; keďže členské štáty okrem toho prijali ďalšie záväzky v oblasti vojenskej mobility, ktoré sú súčasťou záväznejších prísľubov požadovaných protokolom PESCO; keďže projekty PESCO by sa mali vykonávať v koordinácii s NATO; keďže treba vypracovať projekt PESCO pre mobilitu, pokiaľ ide o vojenské úlohy stanovené v článku 43 ods. 1 ZEÚ, najmä letecké a námorné prepravné operácie;

S.  keďže Nástroj na prepájanie Európy (ďalej len“NPE“) je spoločný, ústredne riadený program financovania, ktorý má podporovať rozvoj výkonných, udržateľných a vzájomne prepojených transeurópskych sietí (ďalej len „TEN“) v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych služieb, zameriava sa na uľahčenie cezhraničných prepojení a odstraňovanie úzkych miest a prináša jednoznačnú pridanú hodnotu EÚ, pretože uľahčuje nadnárodnú spoluprácu a koordináciu; keďže návrh viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027 v rozpočtovom riadku NPE pre sektor dopravy zahŕňa nové finančné krytie na potreby vojenskej mobility; keďže je mimoriadne žiaduce udržať a ďalej zvyšovať efektívnosť NPE;

T.  keďže Európska obranná agentúra vedie niekoľko projektov v oblasti vojenskej mobility, diplomatických povolení a uzlov multimodálnej dopravy EÚ, ako aj nedávno vytvorené programy ad hoc pre postupy povoľovania cezhraničného pohybu a harmonizáciu vojenských požiadaviek v súvislosti s clami; keďže činnosť Európskej obrannej agentúry a Komisie sa musí jasne a komplexne koordinovať, aby sa členským štátom pomohlo dokončiť niektoré aspekty akčného plánu; keďže počas konzultácií treba vziať do úvahy potreby, priority a vojenské požiadavky členských štátov;

U.  keďže vojenská mobilita bola nedávno označená za prioritnú oblasť spoluprácu medzi EÚ a NATO v rámci spoločného súboru návrhov pre vykonávanie spoločného vyhlásenia a v novom spoločnom vyhlásení a bruselskej deklarácii o transatlantickej bezpečnosti a solidarite bola znovu potvrdená ako priorita; keďže NATO postúpilo EÚ svoje normy v oblasti vojenskej mobility vrátane všeobecných parametrov NATO pre dopravnú infraštruktúru;

V.  keďže NATO sa zameriava aj na zlepšovanie vlastných logistických kapacít podľa podporného plánu pre oblasť zodpovednosti hlavného veliteľa spojeneckých síl v Európe (SACEUR), predovšetkým upravovaním predpisov a postupov, rozširovaním velenia a riadenia, zvyšovaním dopravných schopností a modernizáciou infraštruktúry; berie v tejto súvislosti na vedomie vytvorenie dvoch nových veliteľstiev: veliteľstva spojených síl v Norfolku a spoločného veliteľstva pre podporu a rýchle presuny v Ulme;

W.  keďže od roku 2019 tri zo štyroch rámcových krajín, ktoré nasadili sily v rámci „posilnenej predsunutej vojenskej prítomnosti“ NATO na východnej hranici, nebudú členskými štátmi; keďže pre bezpečnosť Európy je rozhodujúca trvalá prítomnosť síl z USA, Kanady a Spojeného kráľovstva, ako aj presun posíl z týchto krajín;

X.  keďže určité tlaky na mobilitu sa zmiernia väčším využívaním možnosti rozmiestňovať vojenské logistické zásoby vrátane munície a pohonných hmôt v predstihu;

Y.  keďže napriek všetkým týmto inštitucionálnym opatreniam sú to členské štáty, ktoré budú musieť vyvinúť hlavné úsilie o zlepšenie vojenskej mobility a upraviť svoju infraštruktúru a regulačné prostredie; keďže bude treba vyriešiť širokú škálu problémov, čo si vyžiada zapojenie mnohých vládnych rezortov; keďže toto spoločné úsilie sa bude vykonávať pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych procesov rozhodovania a ústavných požiadaviek jednotlivých členských štátov a pri plnom dodržiavaní požiadaviek vojenskej mobility stanovených v rámci spolupráce medzi EÚ a NATO;

Z.  keďže z akčného plánu vojenskej mobility a pilotnej analýzy iniciovanej estónskym predsedníctvom v roku 2017 pre štáty koridoru transeurópskej dopravnej siete Severné more – Pobaltie vyplynulo, že maximálna svetlá výška prejazdu a nosnosť mnohých cestných mostov nepostačujú pre vojenské vozidlá a vzhľadom na nedostatočnú nosnosť nie je možné presúvať nadrozmerné vojenské vybavenie železničnou dopravou;

1.  zdôrazňuje, že vojenská mobilita je kľúčovým strategickým nástrojom, ktorý EÚ umožňuje účinne hájiť svoje bezpečnostné a obranné záujmy v súčinnosti s ďalšími medzinárodnými organizáciami, ako je napr. NATO, a ktorý by sa nemal obmedzovať len na odstraňovanie fyzických a právnych prekážok a nedostatkov v infraštruktúre; zdôrazňuje potrebu zlepšiť vojenskú mobilitu v súvislosti s rýchlym prísunom posíl NATO, čím by sa posilnila naša kolektívna bezpečnosť a prípadne zvýšil prínos EÚ k medzinárodnej bezpečnosti a stabilite; víta to, že vojenskej mobilite venujú všetky významné zainteresované strany v poslednom čase výraznú pozornosť; konštatuje, že to posilňuje pripravenosť a obranu Európy voči potenciálnym nepriateľom a krízovým situáciám a pomáha EÚ plniť ciele v obrannej a bezpečnostnej politike vrátane politickej, operačnej a priemyselnej strategickej autonómie;

2.  zdôrazňuje, že zavedenie akčného plánu vojenskej mobility v Únii je súčasťou hlavného cieľa zlepšiť mobilitu EÚ a zároveň reagovať na výzvy v oblasti logistiky a mobility stanovené v SBOP; preto je nevyhnutné harmonizovať cezhraničné normy a colné predpisy, ako aj administratívne a legislatívne postupy. zdôrazňuje, že spoločné podniky EÚ majú rozhodujúcu úlohu pri harmonizácii administratívnych a legislatívnych postupov, a to v súvislosti s NPE, ako aj akčným plánom vojenskej mobility; vyjadruje nádej, že dvojaká mobilita bude mať pozitívny vplyv na vývoj NPE a pomôže pri rozpočtových otázkach a pri reagovaní na nové a budúce potreby;

3.  zdôrazňuje, že prehlbovanie európskej obrannej únie a rozširovanie strategickej autonómie a sebestačnosti by nemalo viesť k zvyšovaniu napätia vo vzťahoch EÚ so strategicky významnými regionálnymi aktérmi;

4.  zdôrazňuje, že dosiahnutie vojenskej mobility v Európe je cieľom, ktorý vyplýva v prvom rade z jednoznačného záväzku a politickej vôle členských štátov, zatiaľ čo EÚ by mala prispieť tým, že bude tento proces riadiť stanovením rámca požiadaviek, poskytovaním finančných prostriedkov, navrhovaním protokolov na uľahčenie pohybu technického vybavenia a ľudských zdrojov, podporou spolupráce a poskytovaním priestoru na výmenu najlepších postupov, informácií a skúseností s účasťou civilných a vojenských orgánov; zdôrazňuje, že fungujúca vojenská mobilita bude prospešná pre všetky členské štáty tým, že zlepší ich prepojenie vo vojenskej, ako aj civilnej oblasti; zdôrazňuje, že vnútroštátne postupy rozhodovania a ústavné pravidlá každého členského štátu sa musia rešpektovať;

5.  zdôrazňuje, že je dôležité presadzovať medzisektorovú spoluprácu (synergický účinok) medzi členskými štátmi s cieľom rozvíjať účinnú, bezpečnú, multimodálnu, inteligentnú a udržateľnú dvojakú mobilitu, ktorá umožňuje spoluprácu a spĺňa nové požiadavky digitalizácie dopravy (automatizácia a prepojiteľnosť), ako aj požiadavku zodpovedne plniť záväzky a úlohy EÚ v oblasti dvojakej logistiky (civilnej a obrannej) vyplývajúce z jej úlohy globálneho aktéra;

6.  dôrazne podporuje žiadosť Rady, aby členské štáty do konca roka 2019 vytvorili národné plány vojenskej mobility a prioritne sa zamerali na ich vykonanie; víta aj ďalšie opatrenia dohodnuté v záveroch Rady v súvislosti s globálnou stratégiou EÚ z 25. júna 2018 a naliehavo vyzýva členské štáty, aby dodržali stanovené lehoty; zdôrazňuje, že úspešné úsilie vynakladané na podporu vojenskej mobility by členským štátom umožňovalo účinne plánovať vnútroštátnu aj kolektívnu európsku obranu a účinne sa zapájať do spoločných cvičení, tréningu, misií SBOP a operácií;

7.  zdôrazňuje význam mobility v prípade reakcií na krízové situácie, t. j. potrebu rýchleho a účinného nasadzovania prostriedkov na misie a operácie, aby si EÚ zachovala povesť spoľahlivého globálneho poskytovateľa bezpečnosti a mierotvorcu a dokázala účinne reagovať na prírodné katastrofy, humanitárne krízy a vojenské úlohy podľa článku 43 ods. 1 ZEÚ, ako to vyplýva z ilustračných scenárov, a vykonávania doložiek o vzájomnej pomoci a solidarite;

8.  verí, že účinná politika vojenskej mobility posilní misie SBOP EÚ so zreteľom na ich medzinárodný rozmer a cieľ udržiavať mier, a to posilnením synergického účinku medzi potrebami v oblasti obrany, a zvýši kapacitu EÚ odpovedať na núdzové situácie, a vyjadruje presvedčenie, že zvýšená vojenská mobilita by mala byť prínosná aj pre humanitárne misie a reakcie na prírodné katastrofy v EÚ; konštatuje, že najväčší úžitok zo zvýšenej vojenskej mobility v EÚ a mimo nej by mali misie v oblasti kolektívnej obrany, ako aj vnútroštátne a európske misie a operácie v oblasti krízového riadenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pokrok v tejto oblasti pomôže členským štátom, ktoré sú aj členmi NATO, splniť si záväzky podľa článku 5; podčiarkuje osobitnú úlohu, ktorú zohrávajú neutrálne členské štáty; uznáva však, že podľa článku 42 ods. 7 ZEÚ majú členské štáty jednoznačnú povinnosť poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami, ak sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, v súlade so záväzkami NATO;

9.  uznáva, že treba vykonať dôkladnú analýzu toho, ktoré časti EÚ alebo členských štátov potrebujú viac investícií do vojenskej mobility a sú viac vystavené vonkajším bezpečnostným hrozbám;

10.  uznáva, že ide o zložitú úlohu, ktorá okrem iného zahŕňa otázky týkajúce sa výstavby infraštruktúry, spoločných noriem, dopravných predpisov, colných a daňových povolení a povolení pohybu, ako aj všetkých úrovní vlády od miestnych samospráv až po medzinárodné organizácie; žiada v tejto súvislosti prijať rámce na prepojenie vojenských aj civilných aktérov na všetkých úrovniach vrátane NATO a partnerov NATO, aby mohli diskutovať o dôležitých otázkach, čím by sa zaručila pridaná hodnota a účinná koordinácia a vykonávanie, a upozorňuje na to, že optimálny výsledok sa členským štátom podarí dosiahnuť len vtedy, ak budú investovať do spoločnej odbornej prípravy administratívnych a inštitucionálnych zamestnancov; víta to, že Komisia sa do konca roka 2018 zaviazala preskúmať možnosti zjednotenia a zjednodušenia colných postupov; zdôrazňuje, že pre harmonizáciu právnych predpisov v EÚ má kľúčový význam inštitucionálna spolupráca medzi zúčastnenými členskými štátmi, organizáciami a agentúrami; zdôrazňuje, že v prípade dvojakého použitia infraštruktúry na nebezpečný tovar treba zabezpečiť špeciálnu koordináciu a výmenu skúseností s cieľom predchádzať nehodám a zároveň optimalizovať bezpečnosť v rámci celej siete;

11.  berie na vedomie výrazné zníženie množstva dostupných železničných koľajových vozidiel, najmä plošinových vozňov, na rýchlu prepravu ťažkých zariadení a vozidiel;

12.  uznáva, že fungovanie v takomto zložitom prostredí prináša množstvo ťažkostí so zdvojovaním a koordináciou činností, ako aj ťažkosti týkajúce sa výdavkov, ktoré by mohli zásadne ohroziť celý projekt, ak by neboli primerane zvládnuté; uznáva že EÚ už má v odvetví dopravy s dvojakou spoluprácou skúsenosti, napríklad v prípade iniciatívy jednotné nebo; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili účinnejší rámec spolupráce; zdôrazňuje, že projekty vojenskej mobility si vyžadujú väčšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a bude potrebné podporovať spoluprácu medzi civilnou a vojenskou sférou; zdôrazňuje potrebu koordinácie s projektmi vojenskej mobility pripravovanými v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), ako aj s projektmi v rámci Európskeho obranného fondu;

13.  zdôrazňuje preto, že nevyhnutnou podmienkou úspechu je porozumenie spoločnému strategickému cieľu, vypracovanie spoločného plánu a spolupráca medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že účinnú strategickú autonómiu možno dosiahnuť jedine premysleným vojenským plánovaním na základe normalizácie a interoperability vybavenia a výzbroje, ako aj strategickou doktrínou a procesmi velenia a riadenia; v tejto súvislosti víta akčný plán vojenskej mobility, v ktorom sa popisujú konkrétne kroky pre rôznych inštitucionálnych aktérov a členské štáty a ktorý uznáva strategickú úlohu transeurópskej dopravnej siete; víta záväzky, ktoré prijali členské štáty;

14.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v akčnom pláne je uvedený predovšetkým prístup zdola nahor a obsahuje len veľmi limitovanú strategickú víziu konkrétnych cieľov obrany, ktoré chce EÚ dosiahnuť rôznymi činnosťami, ktoré sú v ňom stanovené; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že ešte stále neexistuje biela kniha EÚ o obrane, ktorá by mohla poskytnúť takúto spoločnú víziu; napriek tomu sa domnieva, že súčasný prístup je veľkým prínosom a bude slúžiť záujmom všetkých členských štátov, rovnako neutrálnych, ako aj členských štátov, v ich úlohe spojencov NATO;

15.  zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ, ako aj členské štáty by mali ambiciózny harmonogram akčného plánu dodržať, aby sa súčasné nedostatky v oblasti mobility odstránili ihneď, ako to bude možné, a dosiahli sa ciele stanovené v obrannej a bezpečnostnej politike; víta výzvy akčného plánu na zlepšenie vojenskej mobility s ohľadom na hybridné hrozby, najmä pre dopravu a kritickú infraštruktúru, a na zvýšenie odolnosti dopravnej infraštruktúry voči hybridným hrozbám;

16.  berie na vedomie pokrok vo vývoji vojenských požiadaviek na vojenskú mobilitu v EÚ a mimo nej, najmä pokiaľ ide infraštruktúru s dvojakým použitím, a víta intenzívne zapojenie členských štátov do všetkých fáz procesu, vedúce postavenie Holandska v súvislosti s projektom PESCO, ako aj zapojenie NATO;

17.  víta návrh Komisie týkajúci sa využívania NPE a značných finančných prostriedkov určených na projekty vojenskej mobility s dvojakým použitím s cieľom zabezpečiť prispôsobenie infraštruktúry možnostiam dvojakého použitia; domnieva sa, že dvojaké použitie infraštruktúry je zásadnou podmienkou toho, aby mohla civilná dopravná sieť využívať prínosy akčného plánu a čerpať prostriedky na vojenskú mobilitu; vníma vykonávanie akčného plánu ako príležitosť, vďaka ktorej sa civilnej dopravnej sieti umožní využívať výhody zvýšenej kapacity siete a posilnia sa multimodálne prepojenia; víta výzvy na posúdenie a prispôsobenie transeurópskej dopravnej siete, aby zahŕňala stanovené vojenské požiadavky, ktoré sa budú uplatňovať aj na nové projekty civilnej dopravy, najmä letiská, prístavy, diaľnice a železnice ako intermodálne uzly v kľúčových koridoroch; poukazuje preto na potrebu vytvoriť v spolupráci s členskými štátmi zoznam vnútroštátnych infraštruktúr a koridorov s ohľadom na vojenské špecifiká členských štátov; konštatuje, že projekty dvojakého použitia by sa mali vykonávať udržateľne a v súlade s environmentálnymi normami;

18.  zastáva názor, že v záujme optimalizácie využívania prostriedkov EÚ by mali byť pri všetkých dopravných projektoch spoločného záujmu financovaných z NPE v prípade potreby už vo fáze návrhu zohľadnené požiadavky vojenskej mobility, aby nebolo v neskoršej fáze treba zbytočne vylepšovať infraštruktúru, a teda nehospodárne využívať finančné prostriedky; domnieva sa, že pri vynakladaní akýchkoľvek prostriedkov z NPE na vojenskú mobilitu by sa mali v prípade možnosti uprednostňovať multimodálne projekty, keďže prinášajú najviac príležitostí pre dvojaké použitie, ako aj cezhraničné projekty, keďže prispievajú k riešeniu problému chýbajúcich prepojení a úzkych miest, ktoré sú v súčasnosti hlavnými fyzickými prekážkami rýchlej a súvislej mobility pre civilné osoby a presun vojenských jednotiek a ťažkej vojenskej techniky; zdôrazňuje, že pri identifikácii úsekov siete TEN-T, ktoré sú vhodné na vojenskú prepravu, treba bezpodmienečne čo najviac využívať synergický účinok v civilnej i vojenskej oblasti a dodržiavať zásadu dvojakého použitia; domnieva sa, že ďalšie investície v rámci siete by mohli byť pre vojenskú mobilitu veľmi prínosné a mohli by zároveň prispieť k dokončeniu základnej transeurópskej dopravnej siete (ďalej len „TEN-T“) do roku 2030 a komplexnej siete do roku 2050; zdôrazňuje, že finančné prostriedky z balíka pre vojenskú mobilitu by sa mali dať použiť aj na prispôsobenie dopravnej infraštruktúry v rámci základnej aj komplexnej siete TEN-T;

19.  podporuje rozhodnutie vyčleniť prostriedky na vojenskú mobilitu v rámci centralizovaného hospodárenia programu NPE, a to striktne na mobilitu s dvojakým použitím; berie na vedomie predbežné opatrenia stanovené v akčnom pláne; vyzýva Komisiu, aby do 31. decembra 2019 prijala delegované akty s cieľom bližšie upresniť vojenské požiadavky, uviesť zoznam úsekov TEN-T vhodných na vojenskú prepravu, ako aj prioritných projektov v oblasti infraštruktúry s dvojakým použitím a stanoviť postupy posudzovania týkajúce sa oprávnenosti opatrení spojených s vojenskou mobilitou a kritérií na vyhodnotenie ponúk;

20.  pripomína, že viaceré technológie používané vo vojenskom sektore boli úspešne prenesené do civilnej oblasti; zdôrazňuje, že medzi najnáročnejšie úlohy, pred ktorými stojí sektor civilnej dopravy, patrí zavedenie inteligentných dopravných systémov, napr. Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS) a Výskumu manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR), a uvedenie do prevádzky technológií súvisiacich s programami Galileo/EGNOS/GOVSATCOM; domnieva sa preto, že v rámci budúcich revízií akčného plánu treba v konečnom dôsledku preskúmať, ako by sa v civilnej doprave dali využiť vojenské riešenia týchto výziev, napríklad v oblasti kybernetickej bezpečnosti a bezpečnej komunikácie; vyzýva na prijatie ďalších opatrení na posilnenie spolupráce a dôvery medzi aktérmi v oblasti kybernetickej bezpečnosti a obrany a na posilnenie spolupráce v rámci PESCO; zdôrazňuje potrebu pokračovať vo vývoji spoločnej siete na boj proti hybridným hrozbám s cieľom zabezpečiť odolnosť tých infraštruktúr, ktoré majú vzhľadom na úsilie zvýšiť vojenskú mobilitu v EÚ strategický význam; zdôrazňuje význam pretrvávajúceho úsilia inštitúcií EÚ o aktualizáciu nariadenia o kontrole vývozu položiek s dvojakým použitím;

21.  uznáva význam prípadných návrhov týkajúcich sa regulácie prepravy nebezpečného tovaru na vojenské použitie, aktualizácie Colného kódexu Únie a úpravy pravidiel pre DPH;

22.  víta v tejto súvislosti výmenu informácií a najlepších postupov medzi vojenskými a civilnými aktérmi a zdôrazňuje potrebu spolupracovať na vytvorení spoločného základu pre reguláciu prepravy nebezpečného tovaru na vojenské použitie;

23.  konštatuje, že v akčnom pláne je stanovených množstvo úloh, ktoré sa musia vykonať na úrovni členských štátov, pričom Európska obranná agentúra a Komisia majú poskytovať podporu a usmernenie, aby mohli byť rýchle a efektívne vykonané; pripomína že treba prijať colný a daňový regulačný rámec, najmä pokiaľ ide o DPH; zdôrazňuje najmä, že je dôležité prijať harmonizované pravidlá pre povolenia cezhraničného pohybu, ktoré sú veľkou prekážkou rýchlych presunov; domnieva sa, že členské štáty by mali spolupracovať s cieľom zvyšovať efektívnosť cezhraničnej cestnej dopravy dvojakého použitia a znižovať administratívne náklady; podporuje v tejto súvislosti ambíciu skrátiť do roku 2019 čas potrebný na prekročenie hraníc, vydávať s týmto zámerom diplomatické povolenia na pozemný, námorný a letecký pohyb do piatich dní a skrátiť túto lehotu ešte viac v prípade jednotiek rýchlej reakcie;

24.  podporuje rozhodnutie členských štátov, ktoré sú zapojené do PESCO, začleniť vojenskú mobilitu do počiatočného zoznamu sedemnástich prioritných projektov, ktoré sa majú vypracovať v rámci PESCO; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že projekt PESCO týkajúci sa vojenskej mobility by mohol byť užitočným nástrojom koordinácie úsilia členských štátov, ktoré predpokladá akčný plán, ako aj ďalších činností presahujúcich priame právomoci EÚ; verí, že rozdelenie práce a jej náležitá koordinácia sú nevyhnutné na to, aby projekt PESCO poskytol pridanú hodnotu; víta tiež prísnejšie záväzky týkajúce sa zjednodušenia cezhraničnej vojenskej dopravy uvedené v oznámení o PESCO; vyzýva členské štáty, aby sa aktívne zapojili do projektu vojenskej mobility PESCO;

25.  podčiarkuje význam správneho informovania a zapojenia miestnych spoločenstiev v súvislosti s plánovaním a dosahom veľkej infraštruktúry vojenskej mobility;

26.  zdôrazňuje, že EÚ môže v konečnom dôsledku len dopĺňať úsilie členských štátov; zdôrazňuje, že úspech závisí najmä od toho, či členské štáty akceptujú a uplatnia medzirezortný prístup k riešeniu príslušných problémov; podčiarkuje význam politického záväzku členských štátov dosiahnuť zavedenie účinnej vojenskej mobility v EÚ i mimo nej; zdôrazňuje, že ak má byť vojenská mobilita úspešná, bude potrebná spolupráca a koordinácia so všetkými spojencami NATO;

27.  víta nové spoločné vyhlásenie o spolupráci EÚ a NATO a bruselskú deklaráciu o transatlantickej bezpečnosti a solidarite, ako aj dôraz, ktorý sa v nich kladie na oblasť vojenskej mobility; víta tiež nové iniciatívy NATO, predovšetkým podporný plán pre oblasť zodpovednosti hlavného veliteľa spojeneckých síl v Európe (SACEUR); víta činnosť NATO v oblasti zabezpečovania vojenskej mobility v tomto smere a nalieha na EÚ i NATO, aby sa vyhli zbytočnému zdvojovaniu úsilia; zdôrazňuje význam prístavov ako bodov, ktoré prepájajú EÚ s jej spojencami v NATO a v rámci Európy zabezpečujú námorné dopravné spojenia na krátku vzdialenosť; zdôrazňuje význam transparentnosti a komunikácie o iniciatívach EÚ v oblasti obrany vrátane iniciatívy PESCO so Spojenými štátmi a ďalšími spojencami NATO, aby sa predišlo akýmkoľvek mylným predstavám, a víta iniciatívy EÚ v oblasti obrany s cieľom posilniť európsky pilier v rámci aliancie NATO;

28.  naliehavo preto vyzýva EÚ a NATO, aby v záujme synergického účinku zintenzívnili spoluprácu a koordináciu, a to aj využívaním finančných prostriedkov na spoločné projekty, zvýšením politickej flexibility, formalizáciou vzťahov medzi EÚ a NATO, rozširovaním oblastí spolupráce a širšou výmenou informácií, ak je to v záujme bezpečnosti EÚ; vyjadruje nádej, že sa čo najskôr odstránia prekážky brániace výmene tajných informácií medzi týmito subjektmi, aby bolo možné nadviazať takúto užšiu spoluprácu;

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, agentúram EÚ v oblasti obrany, generálnemu tajomníkovi NATO a vládam a parlamentom členských štátov EÚ aj NATO.

(1) Ú. v. EÚ L 331, 14.12.2017, s. 57.
(2) Ú. v. EÚ C 88, 8.3.2018, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 65, 8.3.2018, s. 24.
(4) Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 18.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0257.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0492.


Nová európska stratégia pre kultúru
PDF 176kWORD 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2018 o novej európskej stratégii pre kultúru (2018/2091(INI))
P8_TA(2018)0499A8-0388/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Sociálny samit pre spravodlivé pracovné miesta a rast, ktorý sa konal 17. novembra 2017 v Göteborgu, na Agendu lídrov týkajúcu sa vzdelávania a kultúry z novembra 2017 a na závery Európskej rady zo 14. decembra 2017 o sociálnom rozmere Únie, vzdelávaní a kultúre,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 k podpore európskych odvetví kultúry a tvorivej činnosti ako zdrojov hospodárskeho rastu a zamestnanosti(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o kultúrnom priemysle v Európe(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2007 o spoločenskom postavení umelcov(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 s názvom Smerom k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pre Európu(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o získavaní vedomostí o EÚ v škole(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2018 o štrukturálnych a finančných prekážkach v prístupe ku kultúre(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. marca 2017 o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES(12),

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý prijala Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) 20. októbra 2005,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy o význame kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (dohovor z Fara) z 27. októbra 2005,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES(13),

–  so zreteľom na uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru(14),

–  so zreteľom na závery Rady z 23. decembra 2014 o pracovnom pláne pre kultúru (2015 – 2018)(15),

–  so zreteľom na pracovný plán EÚ pre kultúru na roky 2015 – 2018,

–  so zreteľom na závery Rady z 27. mája 2015 o presahovaní oblasti kultúry a tvorivej oblasti s cieľom podnecovať inováciu, hospodársku udržateľnosť a sociálnu inklúziu(16),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/PK) z 8. júna 2016 s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (JOIN(2016)0029),

–  so zreteľom na správu Komisie o vykonávaní európskeho programu pre kultúru (COM(2010)0390),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. apríla 2010 s názvom Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (COM(2010)0183),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku kultúrneho dedičstva (2018) (COM(2016)0543),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. septembra 2012 s názvom Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ (COM(2012)0537),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2012 o obsahu na digitálnom jednotnom trhu (COM(2012)0789),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. júla 2014 s názvom Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy (COM(2014)0477),

–  so zreteľom na správu pracovnej skupiny odborníkov z členských štátov EÚ z roku 2012 o prístupe ku kultúre,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. decembra 2010 s názvom Odstránenie cezhraničných daňových prekážok pre občanov EÚ (COM(2010)0769),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. novembra 2011 s názvom Dvojité zdanenie na jednotnom trhu (COM(2011)0712),

–  so zreteľom na správu skupiny odborníkov Komisie v oblasti riešenia daňových problémov, s ktorými sa stretávajú jednotlivci aktívni naprieč hranicami v rámci EÚ, z roku 2015 s názvom Ways to tackle cross-border tax obstacles facing individuals within the EU (Spôsoby riešenia cezhraničných daňových prekážok, ktorým čelia jednotlivci v rámci EÚ),

–  so zreteľom na správu pracovnej skupiny odborníkov členských štátov EÚ z roku 2017 o medzikultúrnom dialógu v rámci otvorenej metódy koordinácie (OMK) s názvom Ako môžu kultúra a umenie podporovať medzikultúrny dialóg v kontexte migračnej a utečeneckej krízy,

–  so zreteľom na Rímsku deklaráciu z 25. marca 2017, v ktorej vedúci predstavitelia 27 členských štátov EÚ a inštitúcií EÚ vyjadrili svoju túžbu po ambicióznej Únii, „v ktorej majú občania nové príležitosti na kultúrny a sociálny rozvoj a hospodársky rast“ a „ktorá chráni naše kultúrne dedičstvo a podporuje kultúrnu rôznorodosť“,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Davosu z 22. januára 2018 o vysokokvalitnej kultúre výstavby pre Európu, v ktorom európski ministri kultúry zdôraznili, že existuje „naliehavá potreba [...] rozvíjať nové prístupy na ochranu a rozvoj kultúrnych hodnôt zastavaného prostredia Európy“ a uplatňovať „holistický, kultúrne orientovaný prístup k zastavanému prostrediu“,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0388/2018),

A.  keďže priority pre Novú európsku stratégiu pre kultúru a odvetvový prístup sú vítané; keďže celému kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu by sa mala poskytnúť rovnaká a prispôsobená podpora a keďže kultúrna rôznorodosť a medzikultúrny dialóg by sa mali zachovať ako prierezové priority; keďže kultúra je verejným statkom a Nová európska stratégia pre kultúru by sa mala zameriavať na zachovanie, rozvoj a šírenie živej a rozmanitej kultúrnej scény, ktorá by zabezpečovala prístup pre všetkých a podporovala účasť;

B.  keďže Nová európska stratégia pre kultúru by mala poskytnúť pružný rámec na zmenu kultúrnych ekosystémov a posilnenie synergií medzi odvetviami;

C.  keďže Európa sa zotavuje z vážnej finančnej krízy, počas ktorej boli vnútroštátne a regionálne rozpočty pre kultúru bohužiaľ často medzi prvými, ktorých sa dotkli finančné škrty;

D.  keďže Európa čelí rastúcim sociálnym nerovnostiam a nezamestnanosti mládeže, rozmáhajúcemu sa populizmu a radikalizácii, ako aj skutočnosti, že jej obyvateľstvo je čoraz rôznorodejšie; keďže kultúra je preto dôležitejšia ako kedykoľvek predtým pri dosahovaní sociálnej súdržnosti a medzikultúrneho dialógu, zaručovaní slobody a rozmanitosti prejavu, komunikácie a tvorby pre občanov a budovaní mostov medzi jednotlivcami;

E.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel Európy má pre EÚ najväčší prínos; keďže predstavuje 4,2 % HDP EÚ, vytvára 8,4 milióna pracovných miest, čo zodpovedá 3,7 % celkovej zamestnanosti v EÚ, a je ekonomicky odolný aj v čase krízy; keďže tento priemysel podporuje tvorivosť, ktorá je prínosom pre všetky odvetvia činnosti, pričom zabezpečuje vyššie percento zamestnanosti mladých ľudí a žien než iné odvetvia;

F.  keďže hudobné odvetvie Európy je veľmi dynamické a predstavuje 1 milión pracovných miest a obrat vo výške 25 miliárd EUR; keďže však zostáva výrazne podfinancované, najmä ak sa vezmú do úvahy nové modely online distribúcie; keďže z celkového rozpočtu 1,46 miliardy EUR pre program Kreatívna Európa bolo k júlu 2018 vyčlenených na hudobné projekty len 51 miliónov EUR, a to najmä na klasickú hudbu; keďže to neodráža rozmanitosť európskeho hudobného odvetvia ani jeho hospodársky, sociálny a kultúrny prínos;

G.  keďže kultúra zohráva dôležitú úlohu v oblasti sociálnej súdržnosti a integrácie, najmä prostredníctvom účasti menšín, znevýhodnených skupín, marginalizovaných komunít, migrantov a utečencov na kultúrnom a spoločenskom živote, a keďže osobitná výzva na integráciu migrantov do programu Kreatívna Európa sa ukázala ako účinná, ale počet záujemcov prekročil možnosti programu a financovanie nebolo dostatočné;

H.  keďže umelci a pracovníci v oblasti kultúry často čelia neistým a nestabilným situáciám so slabým alebo žiadnym sociálnym zabezpečením a nepredvídateľnými príjmami;

I.  keďže kultúrne povedomie a vyjadrovanie sa na úrovni EÚ uznáva v revidovanom odporúčaní o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie; keďže umenie a humanitné vedy by mali byť plne začlenené do vzdelávacích systémov, aby prispeli k formovaniu kolaboratívnej, tvorivej a mobilizovanej Európy s cieľom podporiť udržateľnosť, integráciu a občiansku súdržnosť;

J.  keďže kultúrne siete sú silným nástrojom na vytváranie medziľudských väzieb a dlhotrvajúcich mierových prepojení a dialógu naprieč vnútroštátnymi hranicami, a tým aj na podporu medzinárodných kultúrnych vzťahov, ktoré sú základom globálnej regulácie, a vzniku európskeho kultúrneho priestoru;

Všeobecné poznámky

1.  víta Novú európsku stratégiu pre kultúru a zdôrazňuje, že predstavuje obrovskú príležitosť na prijatie komplexnej a súdržnej politiky pre kultúru na európskej úrovni, ktorú budú uznávať európski občania aj obyvatelia tretích krajín; zdôrazňuje však, že môže byť úspešná len vtedy, ak ju podporí významné zvýšenie rozpočtu pre program Kreatívna Európa a rozvoj synergií a interakcií s inými programami financovanými EÚ s cieľom vytvoriť holistický a prierezový prístup ku kultúre;

2.  opätovne potvrdzuje úlohu kultúrneho a kreatívneho priemyslu ako hnacej sily pri dosahovaní cieľov politiky súdržnosti a sociálneho začlenenia na území Únie a žiada, aby sa to zohľadnilo pri prideľovaní štrukturálnych a kohéznych fondov;

3.  uznáva, že Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018 predstavuje príležitosť na zvýšenie povedomia o jedinečnej sile, rôznorodosti a vnútornej hodnote kultúry a kultúrneho dedičstva EÚ a ich dôležitej úlohe v našich spoločnostiach a hospodárstvach pri vytváraní pocitu spolupatričnosti, podpore aktívneho občianstva a definovaní našej identity a základných hodnôt slobody, rozmanitosti, rovnosti, solidarity a sociálnej spravodlivosti;

4.  víta zámer Komisie predložiť akčný plán pre kultúrne dedičstvo a zdôrazňuje potrebu sústrediť sa na hmotné aj nehmotné aspekty dedičstva Európy a na jeho vzťahy so súčasnými umeleckými a kreatívnymi projektmi a prejavom; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné začať trvalý štruktúrovaný dialóg so zainteresovanými stranami na účel zhromažďovania poznatkov, budovania kapacít a koordinácie presadzovania kultúrneho dedičstva v Európe ako spôsob upevnenia dlhodobého odkazu Európskeho roka kultúrneho dedičstva a pomoci pri vykonávaní akčného plánu; zdôrazňuje, že tento štruktúrovaný dialóg by mal zahŕňať všetky odvetvia kultúry, tvorivej činnosti a kultúrneho dedičstva; okrem toho vyzýva členské štáty, aby vypracovali doplňujúce akčné plány na vnútroštátnej úrovni, a domnieva sa, že akčný plán predstavuje príležitosť riešiť všetky otázky nastolené v rámci 10 európskych iniciatív nad rámec Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018 a predložiť odporúčania vydané počas daného roka;

5.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že potreba reagovať na nové nepredvídateľné okolnosti nebude brániť dosiahnutiu už dohodnutých cieľov v oblasti kultúry; pripomína, že nové iniciatívy by sa mali financovať z nového rozpočtu dotovaného z nových prostriedkov a nie prostredníctvom prerozdelenia existujúcich finančných prostriedkov;

6.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila jednotný portál EÚ venovaný kultúrnemu dedičstvu, ktorý by zhromažďoval informácie zo všetkých programov EÚ financujúcich kultúrne dedičstvo a bol by rozdelený do troch hlavných častí: možnosti financovania kultúrneho dedičstva, databáza s príkladmi najlepších postupov a excelentnosti z oblasti kultúrneho dedičstva s príslušnými referenciami a novinky a odkazy týkajúce sa vývoja politiky, akcií a udalostí v oblasti kultúrneho dedičstva;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli nové prístupy k systematickému zhromažďovaniu údajov pre celý kultúrny a kreatívny priemysel a zabezpečili, aby sa používali účinné štatistické kódy a viac kvalitatívnych ukazovateľov, čím by sa preklenula priepasť medzi verejným sektorom, ktorý má čoraz menej údajov, a digitálnymi operátormi s veľkým množstvom informácií, ktorí tieto informácie používajú na získanie podielu na trhu a na destabilizáciu trhových subjektov;

8.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla hodnotiace tabuľky EÚ na meranie kultúrneho a mediálneho pluralizmu, vypracovala ukazovatele a monitorovala slobodu umeleckého prejavu na európskej úrovni a rôznorodosť pri tvorbe, distribúcii a ponuke tvorivých diel;

9.  víta spustenie projektu Hudba hýbe Európou ako významný prvý krok k podpore tvorivosti, rôznorodosti a inovácií v európskom hudobnom odvetví a odvetvové opatrenia v oblasti hudby v rámci programu Kreatívna Európa; vyzýva Komisiu, aby sa pri vyvíjaní ďalšej činnosti EÚ v oblasti hudby sústredila na mobilitu umelcov a repertoáru v rámci Európy a mimo nej, distribúciu, financovanie malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), transparentnosť a zodpovednosť digitálnych platforiem voči umelcom, rozmanitosť strímingových služieb, dostupnosť informácií online a mapovanie odvetvia;

10.  víta vytvorenie online registra európskych filmov a spustenie prvého filmového týždňa EÚ a nabáda Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s umelcami a kreatívnym priemyslom zviditeľňovali európsku kinematografiu v Európe a v celosvetovom meradle, a to najmä zvýšením dostupnosti európskych filmov a podporou vytvárania európskych platforiem poskytujúcich prístup k licencovaným filmom EÚ, pričom umelci a držitelia práv by boli spravodlivo odmeňovaní a dodržiavala by sa zásada teritoriality; okrem toho zdôrazňuje pozitívnu skúsenosť s cenou LUX pri propagácii európskych filmov a uľahčovaní ich distribúcie;

11.  vyzýva Komisiu, aby uznala význam mestskej agendy EÚ a podporila spoluprácu medzi členskými štátmi a mestami okrem iných zainteresovaných strán s cieľom stimulovať rast, životaschopnosť a inovácie v európskych mestách a identifikovať a úspešne riešiť sociálne výzvy;

12.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla osobitné opatrenie zamerané na mobilitu umeleckých diel, prípadne formou grantu na putovné výstavy, pretože by to predĺžilo životný cyklus mnohých projektov, ktoré sú financované prostredníctvom programu Kreatívna Európa;

Kultúrny a umelecký rozmer

13.  uznáva vnútornú hodnotu slobodného kultúrneho, umeleckého a kreatívneho prejavu a čo najširšieho prístupu verejnosti ku kultúre aj prostredníctvom osobitných opatrení;

14.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila podporu európskych festivalov, pretože sú základným prvkom pri zbližovaní občanov z celej Európy a iných krajín a súčasnom posilňovaní ich vzájomných prepojení; zdôrazňuje, že festivaly sú zjednocujúcou silou, ktorá má vplyv na spoločnosť, občianstvo, hospodárstvo, kultúrne dedičstvo a vonkajší rozvoj;

15.  vyzýva Komisiu, aby zvážila vyhlasovanie európskej kultúrnej osobnosti roka, ktoré by zahŕňalo rad aktivít a projektov v celej Európe vyjadrujúcich poctu životu a práci tejto osobnosti a zdôrazňujúcich jej vplyv na posilnenie európskych hodnôt a identity;

16.  požaduje využitie profesionality umelcov, autorov, pracovníkov v kultúrnom priemysle, textárov a pracovníkov v audiovizuálnej oblasti ako kľúčovej podpory rozvoja európskeho kultúrneho rozmeru, medzikultúrneho dialógu, kultúrnej a umeleckej inovácie, územnej súdržnosti a sociálneho začlenenia;

17.  vyzýva Komisiu, aby uznala kultúru ako „mäkkú moc“, ktorá posilňuje postavenie občanov a umožňuje im byť zodpovednými lídrami spoločnosti, ktorí sa vyznačujú charakternosťou, entuziazmom a empatiou;

18.  vyzýva Komisiu, aby umožnila Európe stať sa miestom zodpovedných občanov, ktorí vytvárajú vzťahy nad rámec svojich vlastných kultúr, stimulujú myslenie, podnecujú inovácie a prispievajú k rozvoju a zapájaniu ostatných;

19.  vyzýva Komisiu, aby podporovala kultúrnu rozmanitosť, integráciu migrantov a kvalitu občianstva;

20.  vyzýva Komisiu, aby podnecovala spoluprácu medzi pracovníkmi v oblasti kultúry, pedagógmi, angažovanými občanmi a podnikateľmi s cieľom stimulovať obnovený verejný záujem o kultúru;

21.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila podporu kultúrnych sietí ako prostriedku kolektívneho poznania, skúseností a pamäte, ktorý poskytuje neformálnu výmenu informácií, stimuluje diskusie a rozvoj kultúry s cieľom zlepšiť možnosti ďalšej mobility a spolupráce a prispieva k vytvoreniu integrovaného európskeho kultúrneho priestoru;

Sociálny rozmer

22.  víta zámer Komisie zaviesť osobitnú činnosť v oblasti mobility v rámci programu Kreatívna Európa, ale zdôrazňuje, že si to vyžaduje primeraný rozpočet a zjednodušené administratívne postupy s cieľom vyhnúť sa prekážkam, ako sú tie, ktoré sú spojené s vízami, a to najmä z tretích krajín; zdôrazňuje, že osobitné opatrenia sú potrebné na riešenie problémov a prekážok, ktoré vedú k nadmernému alebo dvojitému zdaneniu umelcov;

23.  vyzýva Komisiu, aby zriadila centrálny portál obsahujúci informácie o všetkých dostupných pobytových programoch a možnostiach mobility;

24.  vyzýva členské štáty, aby zvážili odstránenie článku 17 Modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní z dvojstranných daňových zmlúv medzi členskými štátmi EÚ; vyzýva Komisiu, aby ako dočasné riešenie vytvorila odvetvový kódex správania týkajúci sa zrážok dane, v ktorom by sa podrobne opísali možnosti znižovania nákladov a zjednodušenia postupov prostredníctvom predstavenia najlepších postupov a dostupných výnimiek;

25.  požaduje záruku práva tvorivých a umeleckých pracovníkov na spravodlivú odmenu, zmluvné dohody a pracovné podmienky; poukazuje na neisté a atypické zamestnávanie pracovníkov v oblasti kultúry v Európe na základe projektov; vyzýva preto členské štáty, aby prijali komplexné opatrenia na zmenšenie šedej zóny prostredníctvom harmonizácie a zlepšenie zmluvných podmienok umelcov a tvorcov v celej EÚ a v európskom rozsahu, pokiaľ ide o kolektívne zastúpenie, sociálne zabezpečenie a priame a nepriame zdaňovanie; žiada, aby systémy zabezpečenia v celej Únii plne zohľadňovali špecifiká neštandardných foriem zamestnávania;

26.  zdôrazňuje, že kultúrne dedičstvo a kultúrne priestory hrajú dôležitú úlohu pri obnove miest a podpore súdržnosti medzi obyvateľmi; nabáda preto Komisiu a jej Spoločné výskumné centrum (JRC), ktorých práca dáva minulosti miest zmysel a smer, aby ďalej rozvíjali Monitor kultúrnych a kreatívnych miest, a vyzýva mestá a obce, aby ho lepšie využívali;

27.  uznáva pridanú hodnotu susedských kultúrnych aktivít pri poskytovaní sociálnych, hospodárskych a zdravotných výhod miestnym komunitám, najmä v oblastiach s nízkymi príjmami a marginalizovaných oblastiach, ako sú okrajové a vidiecke oblasti; vyzýva preto členské štáty, mestá a obce, aby podporovali tieto aktivity prostredníctvom konkrétnych opatrení, ako sú prispôsobené predpisy o územnom členení, iniciatívy v oblasti financovania a opätovné využívanie opustených zariadení;

28.  zdôrazňuje, že kultúra má preukázateľný vplyv na posilňovanie sociálnej súdržnosti a zvyšovanie spokojnosti a blahobytu v živote, a preto zohráva kľúčovú úlohu pri zmierňovaní tlaku, ktorému Európa čelí pri prijímaní kultúrne čoraz rozmanitejšieho obyvateľstva; zdôrazňuje úlohu, ktorú môže kultúra a medzikultúrny dialóg zohrávať pri posilňovaní postavenia migrantov a uľahčení ich integrácie;

29.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa Eurobarometra z roku 2017 sa 36 % Európanov v predchádzajúcom roku nezúčastnilo na žiadnej kultúrnej činnosti; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby posilnili väzby medzi kultúrou, umením, tvorbou, vzdelávaním, inováciami a výskumom v oblasti umenia; okrem toho ich vyzýva, aby investovali do účasti publika, zapojenia komunity a kultúrneho potenciálu a realizovali potrebné opatrenia s cieľom zaručiť prístup ku kultúrnemu životu a účasť na ňom, najmä pokiaľ ide o najviac znevýhodnené skupiny;

30.  nabáda na užšie synergie medzi odvetvím kultúry a vzdelávaním, napríklad podporou mimoškolských aktivít alebo zapojením umelcov do školskej činnosti; v tejto súvislosti pripomína potrebu poskytnúť dostatočnú verejnú finančnú podporu umelcom, manažérom, učiteľom, sprostredkovateľom, sociálnym pracovníkom a iným odborníkom pôsobiacim v tomto kontexte;

31.  zdôrazňuje význam účinných opatrení na podporu intelektuálneho a kultúrneho rozvoja detí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojich príslušných právomocí poskytli primerané finančné prostriedky na podporu projektov kultúrnej produkcie zameraných na deti;

32.  kladie dôraz na pridanú hodnotu umenia, hudby a humanitných vied v učebných osnovách, pretože prispievajú k zvyšovaniu tvorivosti, vzbudzujú záujem o kultúru a podporujú kritické myslenie; zdôrazňuje, že kultúrne a kreatívne zručnosti sú čoraz viac potrebné v digitálnom prostredí, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odstránili prísne rozdelenie jednotlivých disciplín a prešli z prístupu vedy, techniky, inžinierstva a matematiky (ďalej len „STEM“) na STEAM vo formálnom aj neformálnom vzdelávaní a aby prijali prístup celoživotného vzdelávania, pokiaľ ide o pracovníkov v kultúrnej, tvorivej a audiovizuálnej oblasti; uznáva dôležitú úlohu hudby a umenia v učebných osnovách; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili vypracovanie učebnice o európskych kultúrnych dejinách;

33.  zdôrazňuje, že na to, aby kultúra prekvitala, je nevyhnutné zaistiť bezpečné a primerané vzdelávacie prostredie pre študentov a učiteľov; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby výrazne investovali do údržby verejných zariadení, najmä škôl, s cieľom zlepšiť seizmickú bezpečnosť a odstrániť architektonické bariéry;

34.  konštatuje, že tempo technologických zmien nutne vyžaduje prijatie prístupu celoživotného vzdelávania, ktoré bude dostupné pre pracovníkov v oblasti kultúry, a posilnenie synergií medzi kultúrou a vzdelávaním vo formálnej a neformálnej oblasti;

35.  uznáva potenciál kreatívnych centier ako priestorov spolupráce pre pracovníkov v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu; zdôrazňuje však, že toto odvetvie v prvom rade potrebuje budovanie kapacít, pokiaľ ide o digitálne a manažérske zručnosti, namiesto sústredenia sa len na nové digitálne inovácie;

36.  konštatuje, že demokratické zásady a európske hodnoty, ako sú sloboda prejavu, dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu, demokracia a solidarita, sú vystavované čoraz väčším výzvam v dôsledku rastúcej polarizácie v rámci Európy i na celom svete; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby vytvorili strategický prístup na ochranu kultúrnych práv, slobody umeleckého prejavu a plurality médií, ako aj práva na slobodnú účasť na kultúrnom živote, a to i podporou vypracovania ukazovateľov a monitorovacích systémov na európskej úrovni;

37.  súhlasí s tým, že účasť na kultúrnom živote a každodenná tvorivosť výrazne prispievajú k podpore medzikultúrneho dialógu a budovaniu zdravých spoločností; zdôrazňuje však potrebu zaručiť dostatok priestoru v rámci finančných nástrojov EÚ na zohľadnenie vnútornej a jedinečnej hodnoty umeleckej tvorby;

38.  poukazuje na to, že je potrebné podporovať prístup žien ku všetkým umeleckým, kultúrnym a kreatívnym povolaniam, a nabáda členské štáty, aby odstránili prekážky, ktoré bránia ženám v prístupe k riadiacim funkciám v kultúrnych inštitúciách a nadáciách, akadémiách a univerzitách;

Hospodársky rozmer

39.  zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty by mali prispievať k rozvoju kultúrnych organizácií poskytovaním stabilnej, spoľahlivej a trvalej finančnej podpory; vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj napriek európskej pridanej hodnote investícií do kultúry predstavuje program Kreatívna Európa len 0,15 % celkového rozpočtu EÚ, z čoho iba 31 % je vyčlenených na kultúru; berie na vedomie, že dôjde k rozšíreniu oblastí činnosti programu Kreatívna Európa; berie na vedomie návrh nového viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) a víta navrhované zvýšenie finančných prostriedkov ako dobrý prvý krok, ale žiada o zdvojnásobenie rozpočtu vyčleneného na nový program Kreatívna Európa a zabezpečenie jeho väčšej prístupnosti pre menšie organizácie;

40.  zdôrazňuje, že popularita programu Kreatívna Európa v kombinácii s jej nedostatočným financovaním a administratívnou zložitosťou viedla k úspešnosti len na úrovni 16,2 % a k značnej regionálnej a geografickej nevyváženosti podporených projektov; zdôrazňuje, že to spolu s administratívnou zložitosťou pôsobí ako odrádzajúci faktor, ktorý vyvoláva frustráciu v súvislosti s programom a kultúrnou činnosťou EÚ, a bráni mnohým aktérom z kultúrneho a kreatívneho priemyslu v podávaní žiadostí; žiada preto, aby sa prehodnotil výberový proces na základe nedostatkov uvedených v hodnotiacej správe v polovici trvania;

41.  zdôrazňuje, že je dôležité uľahčiť a zjednodušiť prístup malých kultúrnych subjektov a MSP k programu Kreatívna Európa; v tejto súvislosti kladie dôraz na potrebu zaviesť osobitnú oblasť vyhradenú pre tieto subjekty a podniky, najmä tie z oblastí postihnutých prírodnými katastrofami;

42.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhu VFR predloženom Komisiou sa kultúra a umenie nespomínajú vo väčšine oblastí politík, ku ktorým prispievajú, a preto vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s kultúrnym a kreatívnym priemyslom navrhla holistické a koordinované stratégie na začlenenie kultúry a umenia do ostatných oblastí politiky s osobitným zameraním na dostupnosť financovania pre menšie organizácie;

43.  zdôrazňuje presahujúci vplyv kultúry a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podali správu o tom, koľko finančných prostriedkov je na kultúru vyčlenených vo všetkých programoch financovania, a aby zabezpečili, že budú predstavovať minimálne 1 % budúceho VFR; vyzýva regióny EÚ, aby určili kultúru, kultúrne dedičstvo a kultúrny a kreatívny priemysel ako prioritu pre štrukturálne fondy a nabádali členské štáty k začleneniu kultúrneho rozmeru do strategických cieľov ich operačných programov;

44.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila portál fungujúci ako jednotné kontaktné miesto, kde budú všetky existujúce nástroje financovania EÚ uvedené v užívateľsky prijateľnej, komplexnej, inovatívnej a efektívnej podobe s jasnými usmerneniami a pomocou, pokiaľ ide o podávanie žiadostí;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili, že v rámci nástrojov financovania EÚ sa vyčlenia dostatočné prostriedky na základe skutočnej hodnoty umeleckých a kreatívnych projektov;

46.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť kultúrnym oblastiam, ktoré sú ohrozené pre nedostatok finančných prostriedkov alebo pozornosti, pričom jednou z týchto oblastí je poézia;

47.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali individuálny prístup ku každému odvetviu; pripomína, že granty majú mimoriadny význam z hľadiska kultúrneho ekosystému ako celku, pri správnom oceňovaní nehmotného majetku a podporovaní inovatívnych umeleckých a kultúrnych postupov; poukazuje na to, že hoci finančné nástroje ako záruky, úvery a vlastné zdroje sú pre ziskové projekty vhodné, granty by mali zostať hlavným zdrojom financovania, najmä v prípade menších subjektov;

48.  vyzýva Komisiu, aby podala správu o uplatňovaní nástroja finančnej záruky pre kultúrny a kreatívny priemysel; vyjadruje poľutovanie nad jeho obmedzeným geografickým pokrytím a navrhuje, aby sa veľmi malým subjektom poskytovalo mikrofinancovanie, keďže kultúrny a kreatívny priemysel sa prevažne skladá z MSP, z ktorých 95 % tvoria mikropodniky; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby banky lepšie oceňovali autorské práva a nehmotný majetok;

49.  nabáda na ďalší rozvoj iniciatívy Európske hlavné mestá kultúry a udržateľného kultúrneho cestovného ruchu v spolupráci s kultúrnymi odvetviami, komunitami a občanmi, ako aj s organizáciou UNESCO, pokiaľ ide o určovanie miest kultúrneho dedičstva, a v spolupráci s Radou Európy prostredníctvom rozvoja kultúrnych trás; vyzýva na podporu regiónov EÚ ako Európskych vysokokvalitných destinácií (EDEN);

Stratégia Digital4Culture

50.  konštatuje, že digitálna revolúcia radikálne zmenila spôsob, akým sa umenie a kultúra vytvárajú, distribuujú a vnímajú, čo predstavuje príležitosti, ale súčasne predstavuje veľké výzvy pre aj tak náročné pracovné podmienky umelcov a tvorcov a ohrozuje ich ekonomické prežitie; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali spravodlivé odmeňovanie, dôstojné pracovné podmienky a modernizáciu systémov sociálneho zabezpečenia pre kultúrny a kreatívny priemysel, ako aj uznávanie statusu umelcov;

51.  uznáva pozitívny prínos digitálnych technológií pri uľahčovaní a rozširovaní možnosti zachovania kultúrneho, umeleckého, tvorivého a audiovizuálneho obsahu a služieb a prístupu k nim, napríklad prostredníctvom rozšírenej a virtuálnej reality a rozhrania človek-stroj, ale aj prostredníctvom výroby vzdelávacích a naratívnych videohier a vytvorenia cloudu kultúrneho dedičstva; v tejto súvislosti vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby podnecovali synergie v tejto oblasti, najmä s programami Digitálna Európa a Európsky horizont;

52.  domnieva sa, že ochrana autorského práva je jadrom príjmov kultúrneho a kreatívneho priemyslu, a víta nový návrh smernice o autorskom práve a jej opatrenia na ochranu nových vydavateľov, odstránenie rozdielov v hodnote medzi kreatívnym priemyslom a digitálnymi platformami, zvýšenie transparentnosti a rovnováhy v zmluvných vzťahoch autorov a umelcov a ochranu pred prisvojením si duševného vlastníctva; zdôrazňuje, že je nevyhnutné vytvoriť spravodlivý digitálny trh, v ktorom sú tvorcovia spravodlivo odmeňovaní;

53.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že digitálne platformy, ktoré zohrávajú aktívnu úlohu pri distribúcii, propagácii a speňažovaní obsahu chráneného autorským právom, mali jasnú povinnosť získať licencie od držiteľov práv a spravodlivo odmeňovať umelcov, autorov, vydavateľov novín, producentov, novinárov a tvorcov za digitálne využitie ich diel;

54.  zdôrazňuje, že je potrebné zachovať prepojenie medzi európskym programom pre kultúru a digitálnou agendou s cieľom zvýšiť existujúce synergie;

55.  pripomína, že je dôležité podporovať – najmä pokiaľ ide o maloleté osoby – ochranu osobných údajov a digitálnu a mediálnu gramotnosť, ktoré sú najúčinnejším riešením problémov, medzi ktoré patrí online manipulácia a mikrotargeting;

56.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné vybaviť pracovníkov v oblasti kultúry primeranými digitálnymi zručnosťami a kompetenciami s cieľom podporiť propagáciu a využívanie kultúrneho dedičstva;

Vonkajší rozmer

57.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ochrana a podpora kultúry neboli zahrnuté ako cieľ do Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj; zdôrazňuje, že kultúra je hybnou silou udržateľného rozvoja a medzikultúrneho dialógu a že vzhľadom na susedský a medzinárodný rozmer programu Kreatívna Európa by sa mohli využiť synergie;

58.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne podávala Európskemu parlamentu správy o vykonávaní stratégie pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry a aby zvýšila prostriedky pridelené delegáciám EÚ na iniciatívy a projekty na podporu kultúry, a to aj v spolupráci s národnými kultúrnymi inštitútmi Európskej únie (EUNIC);

59.  podporuje iniciatívu Rady na vypracovanie komplexného prístupu k medzinárodným vzťahom v oblasti kultúry a požaduje vytvorenie kultúrnych kontaktných miest vo všetkých delegáciách EÚ, primeranú odbornú prípravu úradníkov a zapojenie miestnych aktérov a aktérov v teréne, občianskej spoločnosti a medzinárodných kultúrnych sietí, a to aj v rámci prípravných činností týkajúcich sa európskych kultúrnych domov; opakuje svoju žiadosť, aby Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť každé dva roky podávali správy o stave realizácie medzinárodných kultúrnych vzťahov;

o
o   o

60.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 142.
(2) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 95.
(3) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 28.
(4) Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 25.
(5) Ú. v. EÚ C 125 E, 22.5.2008, s. 223.
(6) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 135.
(7) Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 88.
(8) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 16.
(9) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 57.
(10) Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 32.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2018)0262.
(12) Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 19.
(13) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221.
(14) Ú. v. EÚ C 287, 29.11.2007, s. 1.
(15) Ú. v. EÚ C 463, 23.12.2014, s. 4.
(16) Ú. v. EÚ C 172, 27.5.2015, s. 13.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia