Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä na jej články 7, 8, 9, 11,12, 39, 42, 101 až 109 a 174,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 35, 37 a 38,

–  so zreteľom na správu Komisie z 18. júna 2018 o politike hospodárskej súťaže za rok 2017 (COM(2018)0482) a na pracovný dokument útvarov Komisie zverejnený toho istého dňa ako sprievodný dokument,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi(2) (nariadenie ES o fúziách),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 9. júla 2014 s názvom Smerom k účinnejšej kontrole koncentrácií v EÚ (COM(2014)0449),

–  so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady z 22. marca 2017 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu (COM(2017)0142) (smernica o ESHS+),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. júla 2016 o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C(2016)2946),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2014 o dohodách EÚ o spolupráci v oblasti presadzovania politiky hospodárskej súťaže – ďalší postup(3),

–  so zreteľom na príslušné pravidlá, usmernenia, rozhodnutia, uznesenia, oznámenia a dokumenty Komisie v oblasti hospodárskej súťaže,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 19. apríla 2018(4) a zo 14. februára 2017(5) o výročných správach o politike hospodárskej súťaže EÚ za rok 2017 a za rok 2016,

–  so zreteľom na svoju štúdiu z júla 2018 s názvom Otázky hospodárskej súťaže v oblasti finančných technológií (FinTech), ktorej vypracovanie zadala pracovná skupina pre hospodársku súťaž Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na odpovede Komisie na otázky na ústne zodpovedanie E-000344-16, E-002666-16 a E-002112-16,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018 k správe Komisie z 18. júna 2018 o politike hospodárskej súťaže za rok 2017,

–  so zreteľom na záverečnú správu Komisie z 10. mája 2017 o odvetvovom prieskume týkajúcom sa elektronického obchodu (COM(2017)0229),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0474/2018),

A.  keďže politika hospodárskej súťaže existuje teraz už viac ako 60 rokov a keďže silná a účinná politika EÚ v oblasti hospodárskej súťaže bola vždy základným kameňom európskeho projektu;

B.  keďže daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam vytvárajú nekalú hospodársku súťaž, ktorá sa dotýka najmä malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“);

C.  keďže pranie špinavých peňazí, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam oslabujú spravodlivé rozdelenie daňových príjmov v členských štátoch, a narúšajú tak hospodársku súťaž na vnútornom trhu;

D.  keďže rozsiahle vyhýbanie sa daňovým povinnostiam zo strany jednotlivcov a spoločností s vysokým čistým imaním nielenže postihuje obyčajných daňovníkov, verejné financie a sociálne výdavky, ale ohrozuje aj dobrú správu vecí verejných, makroekonomickú stabilitu, sociálnu súdržnosť a dôveru verejnosti v inštitúcie Únie a členských štátov;

E.  keďže niektoré vlády a jurisdikcie, a to aj v rámci EÚ, sa špecializujú na vytváranie preferenčných daňových režimov, alebo sa do nich zapájajú, a tieto režimy narúšajú hospodársku súťaž v prospech nadnárodných spoločností a jednotlivcov s vysokým čistým imaním, ktorí v skutočnosti nemajú v týchto jurisdikciách ekonomickú podstatu, ale sú tam len zastúpení schránkovými spoločnosťami;

1.  domnieva sa, že politika hospodárskej súťaže zameraná na zabezpečenie rovnakých podmienok vo všetkých odvetviach je základným kameňom európskeho sociálneho trhového hospodárstva a kľúčovým faktorom pri zaisťovaní riadneho fungovania vnútorného trhu; víta správu Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2017, ako aj jej úsilie a činnosti na zabezpečenie účinného uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže v Únii v prospech všetkých občanov EÚ, najmä tých, ktorí sa ako spotrebitelia nachádzajú v slabšom postavení; okrem toho vyzýva Komisiu, aby naďalej zabezpečovala plné presadzovanie pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže s osobitným zameraním sa na ťažkosti, ktorým čelia malé a stredné podniky, a aby zamedzila ich rozdielnemu uplatňovaniu v členských štátoch;

2.  víta a ďalej podporuje štruktúrovaný dialóg s komisárom pre hospodársku súťaž a úsilie Komisie o zachovanie úzkej spolupráce s poslancami príslušného výboru Európskeho parlamentu a jeho pracovnou skupinou pre politiku hospodárskej súťaže; domnieva sa, že výročná správa Komisie o politike hospodárskej súťaže je nevyhnutná z hľadiska demokratickej kontroly; pripomína, že Európsky parlament bol v posledných rokoch zapojený prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu do vytvárania rámca pre pravidlá hospodárskej súťaže, napríklad v navrhovanej smernici o ESHS +; konštatuje, že Európsky parlament by mal mať spolurozhodovacie právomoci pri vytváraní rámca pre pravidlá hospodárskej súťaže, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že demokratický rozmer tejto oblasti politiky Únie nebol v rámci posledných zmien zmlúv posilnený;

3.  víta a naďalej podporuje ambiciózny program a priority GR Komisie pre hospodársku súťaž, pričom poznamenáva, že naďalej pretrvávajú významné problémy, napríklad v oblasti kontroly fúzií, keď už len samotný počet fúzií predstavuje výzvu; konštatuje, že rozhodnutia Komisie o fúziách, antitrustových pravidlách a štátnej pomoci sú často predmetom politickej diskusie, a zdôrazňuje, že hoci sú niektoré príklady nedávnych rozhodnutí uvedené v tejto správe, celkový obraz je širší a zámerom Parlamentu nie je zaujať pozíciu v jednotlivých prípadoch, keďže rozhodovať o tom, kedy sa právo hospodárskej súťaže nedodržiava, je úlohou Komisie;

4.  žiada Komisiu, aby analyzovala potenciálny škodlivý vplyv navrhovanej fúzie spoločností Siemens/Alstom na konkurencieschopnosť európskeho železničného trhu a jej nepriaznivé účinky na používateľov železničnej dopravy;

5.  konštatuje, že Komisia predložila v roku 2018 legislatívny návrh na vytvorenie celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu (PEPP), ktorý by bol súkromným dôchodkovým fondom;

6.  zdôrazňuje, že hlavným príjemcom účinnej hospodárskej súťaže na európskom jednotnom trhu je spotrebiteľ;

7.  víta vyšetrovanie kartelu v oblasti nákladných vozidiel; s uspokojením berie na vedomie skutočnosť, že Komisia sa nezaoberala len vplyvom kartelu medzi veľkými výrobcami nákladných vozidiel na ceny nákladných vozidiel, ale ich aj sankcionovala za to, že spolupracovali na oddialení zavedenia čistejších nákladných vozidiel;

8.  zdôrazňuje skutočnosť, že pravidlá hospodárskej súťaže sú založené na zmluve a, ako je zakotvené v článku 7 ZFEÚ, mali by sa vnímať s ohľadom na širšie európske hodnoty, z ktorých vychádzajú právne predpisy Únie týkajúce sa sociálnych vecí, sociálne trhového hospodárstva, environmentálnych noriem, politiky v oblasti klímy a ochrany spotrebiteľa; zastáva názor, že uplatňovanie práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže by malo riešiť všetky narušenia trhu, a to aj tie, ktoré boli vytvorené negatívnymi sociálnymi a environmentálnymi externalitami;

9.  domnieva sa, že politika hospodárskej súťaže by mala urýchľovať podporu energetickej transformácie v celej EÚ, stimulovať hospodársku a sociálnu integráciu v Európe, podporovať ekologicky udržateľné poľnohospodárske činnosti a obmedzovať schopnosť veľkých energetických spoločností zvyšovať cenu dodávok energie;

10.  poukazuje na to, že aj keď sa výrobky alebo služby poskytujú bezplatne, ako je tomu najmä v digitálnom hospodárstve, môže sa stále stávať, že spotrebitelia sú vystavení nespravodlivému konaniu, napríklad horšej kvalite, výberu a inováciám alebo vydieraniu; zastáva názor, že pravidlá EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a ich presadzovanie by sa mali vzťahovať taktiež na celý rad aspektov nad rámec prístupov založených na cene a mali by zohľadňovať širšie úvahy, ako je kvalita produktov alebo služieb, a to aj so zreteľom na súkromie občanov;

11.  poukazuje na obrovské zmeny na trhoch vyplývajúce z pokračujúceho technologického vývoja, ktoré prinášajú tak príležitosti, ako aj výzvy; zdôrazňuje v tejto súvislosti kľúčovú úlohu politiky hospodárskej súťaže pri ďalšom rozvoji digitálneho jednotného trhu; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebný rámec, ktorý by pri podpore inovácií v oblasti údajov a nových obchodných modelov účinne riešil výzvy hospodárstva založeného na údajoch a algoritmoch; zdôrazňuje najmä to, že niektoré digitálne platformy, ktoré majú prístup k čoraz väčšiemu toku údajov a tento tok kontrolujú, môžu vytvárať úspory z rozsahu a značné sieťové externality a prostredníctvom nadmernej koncentrácie a dobývania renty a zneužívania trhovej sily môžu viesť k zlyhaniam trhu; v tejto súvislosti víta vymenovanie osobitných poradcov komisára, ktorí sa zameriavajú na budúce výzvy digitalizácie pre politiku hospodárskej súťaže, a so záujmom očakáva ich zistenia a odporúčania na účely prijatia opatrení; zdôrazňuje potrebu spoločného celoeurópskeho prístupu k týmto otázkam;

12.  zdôrazňuje, že používatelia často nevedia o rozsahu, v akom sa ich údaje používajú a prenášajú na tretie strany na marketingové alebo komerčné účely; vyzýva Komisiu, aby v súlade s článkom 5 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií(6) (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) zabezpečila, aby digitálne spoločnosti využívali osobné údaje až potom, keď účastník alebo užívateľ dal na to výslovný súhlas, a že bez tohto súhlasu údaje nemôžu byť prenesené na tretie strany, s ktorými má spoločnosť alebo platforma uzatvorenú dohodu; domnieva sa preto, že digitálne trhy sa musia posudzovať z multidisciplinárneho hľadiska, keďže protisúťažné správanie môže mať za následok porušenie iných oblastí práva, ako je právo v oblasti ochrany údajov a spotrebiteľské právo; zdôrazňuje, že primeraná reakcia orgánov presadzovania práva by vyžadovala spoluprácu rôznych príslušných orgánov, najmä orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, spotrebiteľov a orgánov pre ochranu osobných údajov, ako sa navrhuje v iniciatíve európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov pre klíringový ústav(7);

13.  vyzýva Komisiu, aby zorganizovala vypočutie s technologickými spoločnosťami, na ktoré by pozvala generálnych riaditeľov spoločností Google, Facebook a Apple, aby diskutovali najmä o tom, ako tretie strany zbierajú a využívajú osobné údaje spotrebiteľov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že užívatelia, regulačné orgány a niekedy aj vývojári aplikácií a inzerenti nie sú informovaní o rozsahu toku údajov zo smartfónov smerom k digitálnym reklamným skupinám a ďalším tretím stranám; konštatuje, že údaje, ktoré získali tretie strany prostredníctvom aplikácií pre smartfóny, môžu zahŕňať čokoľvek od informácií o profile, ako je vek a pohlavie, až po údaje o polohe, vrátane údajov o neďalekom stožiari mobilného vysielača alebo wi-fi smerovači, a informácie o každej ďalšej aplikácii v telefóne; domnieva sa, že EÚ by mala posilniť postavenie jednotlivcov, aby porozumeli otázkam monopolu a koncentrácie, ktoré súvisia s týmito sledujúcimi spoločnosťami;

14.  vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby posúdila kontrolu údajov potrebných na vytvorenie a poskytovanie služieb ako náhrady existencie trhovej sily, a to aj v rámci svojho usmernenia k článku 102 ZFEÚ, a aby požadovala interoperabilitu medzi online platformami a poskytovateľmi sociálnych sietí; poukazuje tiež na vývoj algoritmov samoučenia a umelej inteligencie, najmä ak ich spoločnostiam poskytujú tretie strany, a na jeho vplyv na povahu kartelovej činnosti; požaduje, aby Komisia vo svojej ďalšej výročnej správe o politike hospodárskej súťaže poskytla podrobné informácie o týchto otázkach;

15.  domnieva sa, že je dôležité zabezpečiť riadne fungovanie mechanizmov kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu Únie, ktorých cieľom je zabezpečiť primeranú kompenzáciu pre spotrebiteľov postihnutých protisúťažnými praktikami;

16.  domnieva sa, že je potrebné zaručiť právo na cezhraničnú prenosnosť s cieľom zabrániť tomu, aby sa existujúce obmedzenia tohto práva stali oprávnenou trhovou praxou; domnieva sa, že je tiež dôležité ukončiť neoprávnené a neodôvodnené obmedzenia, ktoré boli uložené z geografických dôvodov, ktoré poskytujú nekonzistentné úrovne predpokladanej ochrany práv duševného vlastníctva;

17.  domnieva sa, že jurisdikčné limity, ktorými sa stanovuje východiskový bod pre prieskum fúzií v EÚ, ktoré sú založené na obrate cieľových a nadobúdajúcich subjektov, nie sú vždy vhodné v digitálnom hospodárstve, v ktorom na reklamné účely hodnotu často predstavuje počet návštevníkov webového sídla; navrhuje, aby sa tieto limity revidovali a upravili s tým, aby zahŕňali okrem iného faktory ako je počet spotrebiteľov, na ktorých majú vplyv fúzie, a hodnota súvisiacich transakcií;

18.  zdôrazňuje skutočnosť, že prekážky, ktoré bránia vstupu do niektorých oblastí digitálneho hospodárstva, sú čoraz viac neprekonateľné, pretože čím dochádza k dlhšiemu nespravodlivému konaniu, tým je ťažšie zvrátiť jeho účinky narušenia hospodárskej súťaže; domnieva sa, že predbežné opatrenia môžu byť užitočným nástrojom na zabezpečenie toho, aby v priebehu vyšetrovania nedošlo k narušeniu hospodárskej súťaže; potvrdzuje v tejto súvislosti, že Komisia by mala účinne využívať predbežné opatrenia a zároveň zaisťovať riadny proces a právo na obhajobu podnikov, ktoré sú predmetom vyšetrovania; víta záväzok Komisie vykonať analýzu toho, či existujú prostriedky na zjednodušenie prijímania predbežných opatrení do dvoch rokov od dátumu transpozície smernice o ESHS+; v tejto súvislosti odporúča, aby sa Komisia poučila z najlepších postupov v iných jurisdikciách;

19.  vyzýva Komisiu, aby prijala ambicióznejšie opatrenia na odstránenie nezákonných prekážok brániacich online hospodárskej súťaži s cieľom zabezpečiť bezbariérový online nákup v rámci EÚ, aby monitorovala cenové stropy v odvetviach, ako sú online platformy pre ubytovanie a cestovný ruch, a zabezpečila, aby spotrebitelia mali cezhraničný prístup k širokej škále online tovarov a služieb za konkurenčné ceny; žiada Komisiu, aby uskutočnila odvetvový prieskum reklamného trhu s cieľom lepšie pochopiť dynamiku online reklamy a identifikovala praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, na ktoré je potrebné sa zamerať v rámci presadzovania práva v oblasti hospodárskej súťaže, ako to urobili niektoré vnútroštátne orgány;

20.  zdôrazňuje skutočnosť, že digitalizácia moderného hospodárstva vedie k zmenám v tradičnej hospodárskej logike; zdôrazňuje preto, že každý systém zdaňovania musí brať do úvahy skutočnosť, že digitalizácia je novým bežným prvkom všetkých častí nášho hospodárstva; berie na vedomie návrh Komisie týkajúci sa stanovenia pravidiel zdaňovania digitálneho hospodárstva(8); zdôrazňuje, že zdaňovanie digitálneho hospodárstva sa musí zaoberať asymetriami medzi tradičným hospodárstvom a novými hospodárskymi praktikami založenými na digitalizácii a zamedziť prekážkam digitalizácie a inovácií alebo vytváraniu umelých hraníc v hospodárstve; zdôrazňuje, že je dôležité nájsť medzinárodné riešenia a spoločné prístupy v oblasti zdaňovania v digitálnom hospodárstve; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o nájdenie takejto dohody na medzinárodných fórach, najmä v rámci OECD;

21.  víta návrh Komisie týkajúci sa dane z digitálnych služieb (COM(2018)0148) ako kľúčové opatrenie na zabezpečenie toho, aby digitálne odvetvie platilo svoj spravodlivý podiel daní dovtedy, kým sa neprijme trvalé riešenie, ktoré umožní zdaňovanie ziskov tam, kde sa vytvára hodnota;

22.  opakuje, že hospodárska súťaž v telekomunikačnom odvetví má zásadný význam pri podnecovaní inovácií a investícií do sietí a že by sa mali podporiť prijateľné ceny a výber služieb pre spotrebiteľov; zdôrazňuje, že hovory v rámci EÚ predstavujú pre podniky a spotrebiteľov naďalej veľkú záťaž a že kroky na zrušenie spotrebiteľských poplatkov za roaming v EÚ nie sú dostatočné, ak sa má jednotný trh ďalej prehlbovať; uznáva, že sa musia vytvoriť stimuly, aby hovory v rámci EÚ boli na jednej úrovni s miestnymi hovormi, a to uľahčením investícií do plne európskej alebo spoločne využívanej siete; zastáva názor, že politiky by mali podporovať efektívne investície do nových sietí, zohľadňovať vplyv na spotrebiteľov, a tým taktiež zabrániť novej digitálnej priepasti medzi vysokopríjmovými a nízkopríjmovými domácnosťami; žiada Komisiu, aby podporila zavedenie širokopásmového pripojenia tým, že podporí vysokú úroveň hospodárskej súťaže a zabezpečí vysokú úroveň pripojiteľnosti v EÚ a rýchle zavádzanie 5G siete v celej Únii s cieľom zabezpečiť globálnu konkurencieschopnosť Únie a prilákať investície; domnieva sa, že pri vykonávaní uvedenej úlohy je dôležité, aby politika hospodárskej súťaže zohľadňovala osobitosti zavádzania širokopásmového pripojenia vo vidieckych oblastiach s cieľom slúžiť verejnému záujmu a zvrátiť trend spočívajúci v náraste technologických rozdielov medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, pokiaľ ide o prístup;

23.  zastáva názor, že pri bežných a sporiacich účtoch by nemali vznikať poplatky pre používateľov, pokiaľ nie sú viazané na osobitné služby;

24.  víta antitrustové rozhodnutie Komisie o uložení pokuty spoločnosti Google vo výške 4,34 miliardy EUR za nezákonné praktiky na mobilných zariadeniach využívajúcich systém Android s cieľom posilniť dominantné postavenie vyhľadávača spoločnosti Google; vyzýva Komisiu, aby v roku 2019 uzavrela antitrustový prípad „Google Shopping“, ktorý sa začal v novembri 2010, teda pred ôsmimi rokmi; pripomína Komisii, aby ukončila vyšetrovanie zaobchádzania spoločnosti Google s inými špecializovanými vyhľadávacími službami spoločnosti Google v jej výsledkoch vyhľadávania vrátane otázok súvisiacich s lokálnym vyhľadávaním, ktoré vzniesla vo svojej nedávnej sťažnosti spoločnosť Yelp; odporúča, aby Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž uvažovalo o dĺžke digitálnych antitrustových prípadov a o najvhodnejšom nástroji na ich riešenie; najmä žiada Komisiu, aby zvážila možnosť stanovenia lehôt pre antitrustové prípady, ako to robí v prípadoch fúzií;

25.  opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia zvážila aj úplné štrukturálne oddelenie digitálnych technologických monopolov ako možného riešenia obnovy hospodárskej súťaže a rovnakých podmienok na európskom digitálnom trhu;

26.  zdôrazňuje, že účinnosť presadzovania práva v oblasti hospodárskej súťaže závisí od vhodnej koncepcie a testovania nápravných opatrení; zdôrazňuje, že nápravné opatrenia zamerané na spotrebiteľa sú dôležité pre obnovenie konkurencieschopnosti na trhu, keďže pomáhajú spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia a riešiť odklon od status quo; zastáva názor, že Komisia by pri navrhovaní behaviorálnych nápravných opatrení mala začleniť behaviorálnu ekonomiku ako podpornú disciplínu, ako to v posledných rokoch urobili niektoré vnútroštátne orgány;

27.  konštatuje, že predseda Komisie sa zaviazal predložiť návrhy na posilnenie daňovej spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom povinnosti odpovedať na skupinové žiadosti v daňových záležitostiach tak, aby jeden členský štát mohol poskytnúť všetky informácie potrebné na to, aby ostatné krajiny mohli stíhať cezhraničné subjekty vyhýbajúce sa plateniu daní; konštatuje, že keď konanie členského štátu narúša hospodársku súťaž na vnútornom trhu, Parlament a Rada môžu za určitých okolností a na základe článku 116 ZFEÚ vydávať smernice na odstránenie tohto narušenia;

28.  berie na vedomie záver Komisie, podľa ktorého Luxembursko poskytlo spoločnosti Engie neprimerané daňové výhody vo výške približne 120 miliónov EUR, a že postup vymáhania stále prebieha; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že luxemburská vláda sa rozhodla proti tomuto rozhodnutiu Komisie sa odvolať;

29.  berie na vedomie rozhodnutie komisárky pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovej o vyšetrovaní týkajúcom sa štátnej pomoci spoločnosti McDonald’s, v ktorom sa uvádza, že nezdanenie určitých ziskov spoločnosti McDonald’s v Luxembursku nepredstavuje nezákonnú štátnu pomoc; zastáva názor, že súčasné nariadenie EÚ nie je schopné účinne bojovať proti dvojitému nezdaneniu a zastaviť preteky ku dnu na úrovni dane z príjmu právnických osôb;

30.  poukazuje na to, že v dvoch nedávnych prípadoch napriek záverom Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB), že riešenie krízovej situácie nebolo možné odôvodniť verejným záujmom, Komisia schválila štátnu pomoc na základe toho, že by to zmiernilo narušenie hospodárstva na regionálnej úrovni, čím sa ukázali dva odlišné výklady verejného záujmu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala rozpory medzi pravidlami štátnej pomoci v oblasti pomoci na likvidáciu a režimom riešenia krízových situácií podľa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD), a na základe toho revidovala svoje oznámenie o bankovníctve z roku 2013;

31.  poznamenáva, že niekoľko štúdií(9) preukázalo skryté sociálne náklady a zníženú konkurenciu výrobkov, ktorá zodpovedá vyšším úrovniam horizontálnej koncentrácie vlastníctva; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila revíziu nariadenia o fúziách v tomto zmysle a aby poskytla usmernenia k používaniu článkov 101 a 102 ZFEÚ v takýchto prípadoch;

32.  konštatuje, že dočasná štátna pomoc finančnému sektoru na stabilizáciu celosvetového finančného systému môže byť potrebná v prípade neexistencie nástrojov na riešenie krízových situácií, ale že sa musí teraz preskúmať a odstrániť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že toto preskúmanie je nedostatočné; opakuje preto svoju požiadavku adresovanú Komisii, aby preskúmala, či bankové inštitúcie od vzniku krízy mali prospech z implicitných dotácií a štátnej pomoci prostredníctvom podpory likvidity zo strany centrálnych bánk; pripomína záväzok, ktorý prijala komisárka Vestager v rámci štruktúrovaného dialógu s Výborom Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci v novembri 2017, že sa vyjadrí k možnému narušeniu hospodárskej súťaže, ktoré mohli nastať v rámci programu ECB týkajúceho sa nákupu cenných papierov podnikového sektora, a že o tom bude informovať formou kvalitatívnej odpovede; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pojem selektívnosti v štátnej pomoci je základným kritériom, ktoré treba dôkladne preskúmať, a ďalej poukazuje na článok 4 ods. 3 ZEÚ, ktorý obsahuje takzvanú zásadu lojality;

33.  domnieva sa, že je prioritou zabezpečiť, aby sa pri riešení budúcich bankových kríz pravidlá štátnej pomoci dôsledne a nestranne dodržiavali a aby daňovníci neniesli bremeno záchrany bánk;

34.  víta, že Komisia predstavila anonymný nástroj pre oznamovateľov, ktorý umožňuje oznamovanie kartelov alebo iných druhov nezákonných praktík narúšajúcich hospodársku súťaž, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť ich odhalenia a stíhania; berie na vedomie pozitívne výsledky po prvých mesiacoch používania;

35.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že rastúca koncentrácia vo finančnom sektore môže znížiť mieru hospodárskej súťaže v tomto sektore, a rovnako je znepokojený tým, že neexistuje skutočný vnútorný bankový trh a že pretrváva roztrieštenosť na vnútroštátnych trhoch;

36.  zdôrazňuje, že Európa potrebuje silný harmonizovaný rámec pre podávanie správ a zdaňovanie právnických osôb pre nadnárodné spoločnosti, ktorý by zahŕňal verejné podávanie správ podľa jednotlivých krajín a spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (ďalej len „CCCTB“); pripomína, že okrem zníženia nákladov firiem a daňových správ členských štátov by sa prijatím týchto opatrení vyriešila otázka transferového oceňovania a zabezpečila spravodlivejšia hospodárska súťaž v rámci jednotného trhu;

37.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v hodnotení škodlivých daňových opatrení v členských štátoch v rámci európskeho semestra a aby v plnej miere posúdila narušenie hospodárskej súťaže a účinky presahovania na iné jurisdikcie;

38.  vyzýva Komisiu, aby aj naďalej vyvíjala úsilie a dokonca ho rozšírila, pokiaľ ide o vyšetrovania zneužívania dominantného postavenia na trhu na úkor spotrebiteľov v EÚ; žiada Komisiu, aby zároveň monitorovala existujúce štátne monopoly a zákonnosť ponukových konaní týkajúcich sa koncesií s cieľom zabrániť akémukoľvek neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže;

39.  zdôrazňuje rušivý vplyv, ktorý môže mať štátna pomoc na fungovanie vnútorného trhu; pripomína prísne požiadavky na uplatňovanie článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ; konštatuje, že väčšina rozhodnutí o antitrustových otázkach a štátnej pomoci sa prijíma na vnútroštátnej úrovni; domnieva sa preto, že Komisia by mala vykonávať monitorovanie a prijať opatrenia na účely zabezpečenia jednotnej politiky v rámci vnútorného trhu; vyzýva Komisiu, aby predložila plán pre lepšie cielenú štátnu pomoc; víta neustále úsilie Komisie o objasnenie rôznych aspektov vymedzenia štátnej pomoci, ako preukázala vo svojom oznámení o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 ZFEÚ; berie na vedomie najmä úsilie objasniť pojmy „podnik“ a „hospodárska činnosť“; konštatuje však, že je naďalej ťažké stanoviť hranicu medzi hospodárskymi a nehospodárskymi činnosťami; ďalej poukazuje na to, že je úlohou Súdneho dvora Európskej únie zaistiť riadny výklad zmluvy; vyzýva Komisiu, aby pri uplatňovaní pravidiel EÚ týkajúcich sa štátnej pomoci aj naďalej venovala osobitnú pozornosť poskytovaniu služieb všeobecného hospodárskeho záujmu vrátane energetiky, dopravy a telekomunikácií, najmä v súvislosti so štátnou podporou zameranou na izolované, vzdialené alebo okrajové regióny v Únii; zdôrazňuje, že pri uplatňovaní štátnej pomoci s cieľom podporovať služby všeobecného záujmu by cieľ mal byť skôr v prospech spotrebiteľov a občanov, než posilňovať vlastné záujmy;

40.  zdôrazňuje skutočnosť, že zdaňovanie zostáva v prvom rade v právomoci jednotlivých členských štátov vzhľadom na požiadavku jednomyseľnosti v Rade, a že výber politiky tak závisí od politického názoru a smerovania príslušných národných vlád a parlamentov členských štátov; konštatuje však, že nástroj pre zdanenie sa môže použiť na poskytnutie implicitnej štátnej pomoci spoločnostiam, čo môže vytvoriť nerovnaké podmienky na vnútornom trhu; zdôrazňuje preto, že je potrebné zabezpečiť, aby vnútroštátne daňové politiky nenarúšali spravodlivú hospodársku súťaž, a teda aby sa politiky v oblasti daní a hospodárskej súťaže uplatňovali na vnútornom trhu jednotne; víta skutočnosť, že osobitná skupina pre štátnu pomoc vo forme daňových výhod sa stala stálym subjektom; žiada, aby bola táto osobitná skupina dostatočne vybavená ľudskými zdrojmi a vyšetrovacími nástrojmi; žiada objasnenie súčasného stavu, pokiaľ ide o prešetrovania štátnej pomoci v takýchto záležitostiach vrátane počtu prešetrovaných prípadov; zdôrazňuje, že v rámci vnútorného trhu sú noví účastníci a firmy, a to aj MSP, ktoré nepoužívajú agresívne daňové praktiky, znevýhodnené; víta hĺbkové vyšetrovanie Komisie týkajúce sa praktík narúšajúcich hospodársku súťaž, ako sú selektívne daňové výhody a systémy záväzných stanovísk pri nadmernom zisku; víta najmä usmernenie uvedené v oznámení Komisie o pojme štátna pomoc týkajúce sa záväzných stanovísk; vyzýva členské štáty, aby upustili od praktík nekalej hospodárskej súťaže založených na neodôvodnených daňových stimuloch; žiada Radu, aby prijala návrh na CCCTB; vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa pravidiel štátnej pomoci EÚ sa nezaplatené dane vymožené od príjemcov nezákonnej daňovej pomoci vrátia krajine, ktorá pomoc poskytla; vyzýva Komisiu, aby pracovala na riešení tohto problému; zdôrazňuje, že následné rokovania so Spojeným kráľovstvom by mali zahŕňať rešpektovanie spravodlivej hospodárskej súťaže a záruku, že Spojené kráľovstvo by nemalo mať možnosť poskytovať štátnu pomoc vo forme osobitne výhodných daňových dohôd;

41.  zdôrazňuje ďalekosiahlu koncentráciu potravinového dodávateľského reťazca, kde niekoľko spoločností vytvára oligopol na svetovom trhu osív a pesticídov, a to na úkor spotrebiteľov, poľnohospodárov, životného prostredia a biodiverzity; upozorňuje, že v dôsledku takejto štruktúry sa ešte viac zvýši technologická a hospodárska závislosť poľnohospodárov od niekoľkých svetovo integrovaných platforiem s jedným kontaktným miestom, vznikne obmedzená rozmanitosť osív, trendy v oblasti inovácií sa odklonia od prijatia modelu produkcie, ktorý je šetrný voči životnému prostrediu a biodiverzite, a v dôsledku menšej konkurencie bude napokon vznikať menej inovácií a konečné výrobky nižšej kvality; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na pokles príjmov v odvetví poľnohospodárstva, ktorý sa dotýka najmä malých poľnohospodárov, zamerala svoje úsilie na zabezpečenie slušných príjmov pre poľnohospodárov, najmä z radov malých a stredných podnikov;

42.  považuje za nevyhnutné, aby Komisia podrobnejšie monitorovala využívanie patentov v poľnohospodárstve;

43.  víta iniciatívy, ako je rámec pre inteligentné obce, ktorý stimuluje osady, aby sa stali pružnejšími, lepšie využívali svoje zdroje a aktívnejšie sa zúčastňovali na hospodárskej súťaži jednotného trhu, ako aj zlepšili svoju atraktívnosť a kvalitu života obyvateľov vidieka;

44.  uznáva potenciál technológie blockchainu pre finančné služby; upozorňuje však, že využívanie tejto technológie na získavanie finančných prostriedkov musí byť regulované, aby sa zamedzilo nadmernému dumpingu oproti regulovaným finančným trhom, rizikám pre investorov a rizikám prania špinavých peňazí; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby navrhla regulačný rámec pre prvé ponuky kryptomeny (ICO);

45.  vyjadruje znepokojenie nad nedávnym schválením fúzie spoločností Bayer a Monsanto zo strany Komisie a nad jej uznaním, že vo svojich rozhodnutiach nezohľadnila ciele zakotvené v ZFEÚ, najmä v oblasti bezpečnosti potravín a ochrany spotrebiteľov, životného prostredia a klímy;

46.  domnieva sa, že je dôležité prijať opatrenia voči spoločnostiam, ktoré sú zapojené do odvetvia uvádzania na trh a distribúcie v rámci poľnohospodárskeho výrobného reťazca, ktoré narúšajú poľnohospodársky trh na úkor poľnohospodárskych príjmov a spotrebiteľských cien;

47.  víta prístup Komisie pri posudzovaní horizontálnych fúzií, spočívajúci v stále väčšom zameriavaní sa na inovačnú hospodársku súťaž, najmä v oblasti fúzií zahŕňajúcich trhy s intenzívnym výskumom a vývojom, a konštatuje, že fúzie by sa mali posudzovať z hľadiska celého vnútorného trhu; okrem toho žiada Komisiu, aby predložila prieskum nariadenia ES o fúziách a aby analyzovala, v akom rozsahu by jej mali byť zverené právomoci, ktoré majú v súčasnosti členské štáty, prijímať opatrenia na ochranu verejného poriadku v Európe a práv a zásad ZFEÚ a Charty základných práv EÚ vrátane ochrany životného prostredia;

48.  znova opakuje predbežný záver Komisie, že spoločnosť Google zneužila svoje dominantné postavenie na trhu ako vyhľadávač tým, že svojim produktom poskytovala neoprávnenú výhodu; zdôrazňuje, že na ukončenie tohto zneužívania je potrebné úplné štrukturálne oddelenie všeobecných a špecializovaných vyhľadávacích služieb spoločnosti;

49.  konštatuje, že Súdny dvor pri výklade článku 101 ZFEÚ berie do úvahy rôzne ciele zmlúv; zdôrazňuje však, že úzky výklad článku 101 ZFEÚ prostredníctvom horizontálnych usmernení Komisie sa stále viac považuje za prekážku spolupráce menších účastníkov trhu pri prijímaní vyšších environmentálnych a sociálnych noriem; domnieva sa, že Komisia by mala zaviesť právnu istotu, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých by sa kolektívne zmluvy organizácií výrobcov, vrátane družstiev, ich združení a medziodvetvových organizácií, ktoré sa uzatvárajú v rámci potravinového dodávateľského reťazca na účely udržateľnosti a spravodlivých pracovných noriem, posudzovali podľa práva hospodárskej súťaže, a podporovať takéto iniciatívy v rámci politiky hospodárskej súťaže; zdôrazňuje, že takýto prístup by nemal brániť výrobe tovaru s nižšími cenami, najmä v odvetviach, v ktorých sú spotrebitelia citlivejší na ceny; zdôrazňuje tiež význam zásady proporcionality, čo znamená, že obmedzenie hospodárskej súťaže nemôže ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie všeobecného záujmu;

50.  zdôrazňuje spoločne dohodnuté ciele a ciele energetickej únie a osobitne poukazuje na rozmer bezpečnosti, dekarbonizácie hospodárstva, solidarity a dôvery; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby európske energetické trhy boli postavené na zásade právneho štátu, hospodárskej súťaži, rozmanitosti zdrojov a dodávateľov energie a dodávateľov, predvídateľnosti a transparentnosti a aby sa zabránilo akémukoľvek organizátorovi trhu, ktorý je usadený v Únii alebo v tretej krajine, aby využíval dominantné postavenie na úkor konkurentov a spotrebiteľov; v tejto súvislosti vyzýva na väčšiu kontrolu takýchto organizátorov trhu a prípadne na opatrenia a uloženie povinností voči nim; konštatuje najmä, že je potrebné náležite riešiť stratégiu niektorých energetických spoločností zameranú na rozdelenie trhu s plynom v EÚ a rozšírenie prípadných porušení antitrustových pravidiel EÚ; ďalej uznáva, že právne záväzné záväzky, ktoré prijali členské štáty v rámci Parížskej dohody o zmene klímy, sa nezrealizujú bez konkrétnych štátnych opatrení na podporu a vytvorenie stimulov pre umožnenie výroby a používanie energie z obnoviteľných zdrojov; berie na vedomie nadchádzajúcu revíziu usmernení k štátnej pomoci a energetike, v ktorej už nebudú vylúčené dva zo sektorov, ktoré najviac využívajú štátne dotácie, konkrétne jadrová energia a energia z fosílnych palív, a ktorá zaistí väčšiu flexibilitu v prípade energie z obnoviteľných zdrojov vyrábanej spotrebiteľmi; zdôrazňuje význam dokončenia energetickej únie prostredníctvom integrácie trhov, najmä prostredníctvom investovania do prepojovacích vedení tam, kde je to potrebné, a na základe trhových podmienok a komerčného potenciálu, a zvýšením obchodovateľnej kapacity v existujúcich prepojeniach; zdôrazňuje preto, že každé schválenie štátnej pomoci na kapacitné mechanizmy musí podliehať prísnym testom nevyhnutnosti vrátane preskúmania alternatívnych opatrení, najmä efektívnejšieho využívania existujúcich prepojovacích vedení; zdôrazňuje, že kapacitné mechanizmy často predstavujú značné náklady pre spotrebiteľov a fungujú ako „skrytá dotácia“, ktorá podporuje neziskové a znečisťujúce elektrárne, a preto je potrebné zabezpečiť, aby tieto systémy neboli pri schvaľovaní akejkoľvek štátnej pomoci, ktorá im bola poskytnutá, otvorené pre najviac znečisťujúce zariadenia;

51.  zdôrazňuje potrebu väčšej transparentnosti pri plánovaní verejno-súkromných partnerstiev, aby sa znížila možnosť, že partneri zo súkromného sektora ich budú využívať na zabezpečenie konkurenčných výhod oproti svojim konkurentom;

52.  víta vyšetrovanie Komisie týkajúce sa cenových praktík pri život zachraňujúcich liekoch, najmä v prípade spoločnosti Aspen;

53.  zdôrazňuje, že je dôležité udeľovať rovnaké práva všetkým leteckým dopravcom pri letoch do EÚ alebo z EÚ; s poľutovaním uznáva, že tomu tak vždy nie je v prípade leteckých spoločností EÚ pôsobiacich mimo EÚ, ktoré sú vystavené nekalým praktikám ovplyvňujúcim hospodársku súťaž; vyzýva Komisiu, aby bojovala proti praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž, ktoré podkopávajú aj právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa; opätovne zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi leteckými dopravcami EÚ a leteckými dopravcami z tretích krajín;

54.  zdôrazňuje význam konkurencieschopného odvetvia dopravy; konštatuje, že jednotný trh v oblasti dopravy je stále potrebné doplniť, keďže odvetvie železničnej dopravy je najroztrieštenejšie; víta kroky, ktoré Komisia podnikla na podporu dokončenia a zlepšenia fungovania vnútorného trhu pre cestnú osobnú dopravu;

55.  opätovne potvrdzuje, že nové infraštruktúrne projekty vrátane tých, ktoré prepájajú členský štát s treťou krajinou, musia podliehať právnym predpisom Únie, najmä čo sa týka predpisov o oddelení a tvorbe trhových cien;

56.  zdôrazňuje význam a potrebu primeraných finančných a ľudských zdrojov na Generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre hospodársku súťaž a v príslušných vnútroštátnych orgánoch, ako aj IT a digitálnych odborných znalostí potrebných na riešenie výziev, ktoré predstavuje hospodárstvo založené na údajoch a algoritmoch; podporuje v tejto súvislosti navrhovanú zložku programu pre jednotný trh pre hospodársku súťaž v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie 2021 – 2027;

57.  zdôrazňuje, že Komisia musí, keď bude prijímať rozhodnutia týkajúce sa hospodárskej súťaže, pokladať vnútorný trh za jeden jednotný trh, a nie za množstvo nezávislých miestnych alebo vnútroštátnych trhov;

58.  zdôrazňuje, že pre účinné presadzovanie zásad práva hospodárskej súťaže a predchádzanie nezrovnalostiam v prostriedkoch nápravy a vo výsledkoch opatrení na presadzovanie práva je nevyhnutná medzinárodná spolupráca; v tejto súvislosti sa domnieva, že najlepším spôsobom, ako zlepšiť pravidlá a postupy v oblasti hospodárskej súťaže na celom svete, je viesť spravodlivé a transparentné diskusie; podporuje aktívnu účasť Komisie a vnútroštátnych a prípadne regionálnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v Medzinárodnej sieti pre hospodársku súťaž;

59.  víta smernicu o ESHS+, ktorá významne zlepší účinné a jednotné uplatňovanie právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže v celej Únii tým, že zabezpečí, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali k dispozícii primerané nástroje, zdroje a záruky nezávislosti vrátane transparentného procesu voľby alebo vymenovania ich riadiacich orgánov, čím im umožnia ukladať odrádzajúce pokuty za porušenie hospodárskej súťaže; oceňuje včasnú pomoc, ktorú Komisia poskytla členským štátom v súvislosti s vykonávaním tejto smernice;

60.  vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby všetky budúce obchodné dohody poskytovali rovnaké podmienky, najmä pokiaľ ide o hospodársku súťaž a štátnu pomoc; zdôrazňuje, že štátna pomoc by sa mala umožniť iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch, ktoré sú regulované zákonom, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže na trhu, pričom by sa stanovili výnimky a odôvodnenia týkajúce sa dosahovania cieľov Parížskej dohody o zmene klímy; pripomína, že „tak, ako sa globalizujú spoločnosti, tak sa musia aj orgány presadzovania práva hospodárskej súťaže“, a to v neposlednom rade aj vzhľadom na to, že šírenie informačných a komunikačných technológií (IKT) a vznik digitálneho hospodárstva viedli v niektorých odvetviach k nadmernej koncentrácii podielu na trhu a sily; domnieva sa, že globálne pravidlá hospodárskej súťaže a koordinácia na najvyššej úrovni medzi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže, a to aj pokiaľ ide o výmenu informácií počas konaní vo veciach hospodárskej súťaže, sú základnými podmienkami pre rozvoj spravodlivého svetového obchodu;

61.  pripomína, že medzinárodné obchodné a investičné dohody by mali obsahovať konkrétnu a rozsiahlu kapitolu venovanú hospodárskej súťaži;

62.  vyzýva Komisiu na zvýšenie jej úsilia preukázať ambície v otvorení medzinárodných trhov verejného obstarávania a v zlepšovaní prístupu európskych spoločností k verejno-súkromným partnerstvám v tretích krajinách; považuje za nevyhnutné odstrániť asymetrie medzi Úniou a tretími krajinami v prístupe k verejným zákazkám, konkrétne Spojenými štátmi a Čínou; vyzýva všetkých obchodných partnerov EÚ, aby umožnili nediskriminačný prístup pre európske podniky a pracovníkov na svoje trhy verejného obstarávania; víta obnovenú diskusiu o nástroji medzinárodného obstarávania (IPI – International Procurement Instrument), v ktorom sa stanovuje potrebná reciprocita v prípadoch, keď obchodní partneri obmedzia prístup na svoje trhy verejného obstarávania, a vyzýva Európsku radu, aby ho urýchlene prijala; podporuje úsilie Komisie pri otváraní trhov verejného obstarávania tretích krajín prostredníctvom bilaterálnych obchodných partnerstiev; pripomína, že spoločnosti pôsobiace za netrhových podmienok a riadené geopolitickými úvahami by mohli v európskych verejných súťažiach poraziť prakticky každého konkurenta; vyzýva Komisiu, aby monitorovala súťaže verejného obstarávania a aby zabránila tomu, aby európske podniky a pracovníci boli vystavení nekalej hospodárskej súťaži zo strany spoločností riadených štátom;

63.  upozorňuje, že boj proti nekalým obchodným praktikám, a to aj prostredníctvom politiky hospodárskej súťaže, je potrebný na zabezpečenie rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni, ktoré budú prínosom pre pracujúcich, spotrebiteľov a podniky, a je jednou z priorít obchodnej stratégie EÚ; zdôrazňuje, že v diskusnom dokumente o využívaní globalizácie sa uvádza, že Únia musí prijať opatrenia na obnovenie spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže; víta zahrnutie ustanovení o politikách hospodárskej súťaže do Dohody o hospodárskom partnerstve s Japonskom a v rámci Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody s Kanadou; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že tieto ustanovenia zostávajú v rozsahu obmedzené a neposkytujú účinné presadzovanie práva a urovnávanie sporov; upriamuje pozornosť na dôležitosť začlenenia ambicióznych ustanovení o hospodárskej súťaži do všetkých obchodných dohôd a presadzovania ich vykonávania s cieľom zaručiť spravodlivé pravidlá;

64.  víta návrh na zriadenie európskeho rámca na preverovanie priamych zahraničných investícií; považuje za užitočný nástroj na ochranu strategických európskych podnikov pred nekalými obchodnými praktikami, ktoré môžu poškodiť bezpečnosť a verejný poriadok, a na ochranu rešpektovania zásad spravodlivej hospodárskej súťaže v EÚ;

65.  zdôrazňuje význam protisubvenčného nástroja v boji proti nekalej globálnej hospodárskej súťaži a pri vytváraní rovnakých podmienok s pravidlami EÚ týkajúcimi sa štátnej pomoci; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že v roku 2017 Čínska ľudová republika znovu vytvorila najvyšší počet novovytvorených obchodných prekážok pre európske podniky a pracovníkov a podieľala sa na väčšine európskych antisubvenčných prípadov;

66.  je znepokojený colnou politikou Spojených štátov a jej vplyvom na konkurencieschopnosť európskych podnikov; zdôrazňuje, že úsilie Komisie obnoviť rovnováhu obchodu s USA by malo byť pevné, ale vyvážené, primerané a v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“);

67.  vyzýva Komisiu, aby vystupňovala svoje úsilie pri podpore spravodlivej hospodárskej súťaže vrátane toho, že bude bojovať proti neodôvodnenému využívaniu colných prekážok a dotácií, na globálnom trhu prostredníctvom silnejšej spolupráce s ostatnými krajinami na fórach, ako sú WTO, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Konferencia pre obchod a rozvoj OSN (UNCTAD), skupina G20 a Svetová banka; pripomína prácu v kontexte WTO od roku 1996 do roku 2004 v súvislosti s interakciou obchodnej politiky a politiky hospodárskej súťaže a vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto otázka odvtedy nebola súčasťou pracovného programu WTO; zdôrazňuje, že ustanovenia dohôd WTO, ako je článok IX Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS), sú základom pre ďalšiu spoluprácu medzi členmi WTO v otázkach hospodárskej súťaže; vyzýva preto, aby sa dosiahol nový pokrok na 12. Konferencii ministrov WTO s cieľom zaručiť spravodlivú medzinárodnú hospodársku súťaž;

68.  vyjadruje znepokojenie nad údajnou neschopnosťou WTO vyrovnať sa s netrhovými ekonomikami a riešiť narušenia hospodárskej súťaže vyvolané dotáciami a štátnymi zásahmi, a to aj napriek tomu, že je pevne presvedčený o základnej úlohe WTO; víta v tomto smere tripartitné opatrenia Spojených štátov, Japonska a EÚ s cieľom primerane ho reformovať;

69.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoju podporu MSP v EÚ, aby mohli spoločne chrániť a presadzovať svoje práva v prípade nekalých obchodných praktík, t. j. dumpingu a subvencovania zo strany krajín mimo EÚ; uznáva v tejto súvislosti úsilie, ktoré Komisia vynakladá v rámci boja proti nekalej hospodárskej súťaži vo vysoko sledovaných prípadoch proti známym spoločnostiam, ale zdôrazňuje, že nanajvýš dôležité je aj presadzovanie spravodlivej hospodárskej súťaže v prípade malých a stredných podnikov;

70.  zdôrazňuje, že účinné vykonávanie ustanovení o udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách je dôležité na zlepšenie životných podmienok v partnerských krajinách a ochranu európskych podnikov pred nekalou súťažou; víta zavedenie environmentálnych a sociálnych kritérií do reformy antisubvenčných a antidumpingových opatrení.

71.  poukazuje na to, že politika hospodárskej súťaže EÚ nedosahuje požadované výsledky, lebo hoci sa uplatňuje s cieľom chrániť spravodlivú hospodársku súťaž medzi všetkými aktérmi na vnútornom trhu s osobitným dôrazom na záujmy spotrebiteľov, skutočnosť je taká, že z dôvodu nerovností v rámci potravinového dodávateľského reťazca čelia poľnohospodárski výrobcovia neprijateľnému tlaku; domnieva sa, že záujmy spotrebiteľov aj záujmy poľnohospodárskych výrobcov by mali byť rovnako dôležité;

72.  zastáva názor, že vzhľadom na osobitné charakteristiky poľnohospodárskych činností je pre kolektívne organizácie nevyhnutné posilňovať postavenie prvovýrobcov v potravinovom reťazci a umožňovať dosiahnutie cieľov SPP vymedzených v článku 39 ZFEÚ a že kolektívne činnosti vykonávané organizáciami výrobcov a ich združeniami – vrátane plánovania výroby, rokovaní o predaji a zmluvných dohôd – sa preto musia posúdiť ako zlučiteľné s článkom 101 ZFEÚ; zdôrazňuje, že združovanie poľnohospodárov v organizáciách výrobcov posilňuje ich postavenie v dodávateľskom reťazci;

73.  domnieva sa, že model medziodvetvových organizácií je úspešnou formou odvetvového riadenia, keďže poskytuje štruktúru pre všetkých aktérov v tomto odvetví a organizuje výmeny medzi týmito aktérmi, ktorí sú v rámci jeho štruktúry spravodlivo zastúpení, a to tým, že umožňuje prenášať hospodárske a technické informácie, zvyšovať transparentnosť trhu a lepšie rozdeľovať riziká a prínosy; domnieva sa, že v záujme zjednodušenia vytvárania medziodvetvových organizácií na európskej úrovni by SPP mala podporovať rôzne náležite štruktúrované modely spolupráce, ako je napríklad ten súčasný;

74.  domnieva sa, že v súlade so súčasným trendom je potrebné ďalej posilňovať právomoci organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií, aby sa vyjednávacia sila poľnohospodárov vyrovnala rokovacej sile maloobchodníkov v potravinovom dodávateľskom reťazci; domnieva sa, že by sa malo zvýšiť spolufinancovanie EÚ určené na zriaďovanie a prevádzku týchto organizácií;

75.  vyzýva Komisiu, aby v prípade krízy uľahčila uplatňovanie nástrojov kolektívneho riadenia trhu s použitím nástrojov, ktoré si nevyžadujú verejné finančné prostriedky, ako sú napríklad stiahnutia výrobkov, ktoré sa realizujú prostredníctvom dohôd medzi prevádzkovateľmi potravinového reťazca; poukazuje na to, že takéto opatrenie by mohli uplatňovať samotné medziodvetvové organizácie;

76.  domnieva sa, že vstup výrobkov z tretích krajín, ktoré nespĺňajú rovnaké sociálne, zdravotné a environmentálne normy, na európsky trh vytvára pre európskych výrobcov nekalú hospodársku súťaž; vyzýva preto na ochranu zraniteľných odvetví a na systematické uplatňovanie zásad reciprocity a dodržiavania predpisov, pokiaľ ide o poľnohospodárske výrobky, a to počas budúcich aj prebiehajúcich obchodných rokovaní; vyzýva Komisiu, aby začlenila tento aspekt do rokovaní o brexite;

77.  zdôrazňuje, že prístup na vnútorný trh EÚ by mal závisieť od dodržiavania sanitárnych, fytosanitárnych a environmentálnych noriem; žiada Komisiu, aby v záujme zaručenia spravodlivej hospodárskej súťaže podporovala rovnocennosť opatrení a kontrol medzi tretími krajinami a EÚ v oblasti noriem týkajúcich sa životného prostredia a bezpečnosti potravín; konštatuje, že najvyššie normy v oblasti životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat môžu znamenať vyššie náklady, a preto zníženie noriem môže viesť k protisúťažnému správaniu;

78.  poukazuje na to, že klimatické katastrofy, ktoré postihujú poľnohospodárov, majú vplyv na trh a oslabujú postavenie poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci; pripomína, že podľa antidumpingových pravidiel EÚ(10), ktoré sa uplatňujú okrem iného v poľnohospodárskom odvetví, environmentálny dumping vytvára nekalú hospodársku súťaž; žiada, aby sa bral ohľad na záujmy európskych občanov, ktorí požadujú udržateľnú spoločnosť šetrnú k životnému prostrediu;‑ vyzýva preto Komisiu, aby s ohľadom na fungovanie jednotného trhu a prínosy pre spoločnosť ako celok umožnila výnimky z pravidiel hospodárskej súťaže s cieľom uľahčiť horizontálnu aj vertikálnu spoluprácu v kontexte iniciatív na podporu udržateľnosti;

79.  zdôrazňuje, že „spravodlivá cena“ by sa nemala vnímať ako najnižšia možná cena pre spotrebiteľa, ale že táto cena musí byť primeraná a musí umožňovať spravodlivé odmeňovanie všetkých strán v potravinovom dodávateľskom reťazci; zdôrazňuje, že spotrebitelia majú aj iné záujmy ako len nízke ceny vrátane dobrých životných podmienok zvierat, environmentálnej udržateľnosti, rozvoja vidieka a iniciatív zameraných na zníženie používania antibiotík a zabránenie antimikrobiálnej rezistencii atď.;

80.  víta skutočnosť, že v súhrnnom nariadení(11) sa zavádza postup, podľa ktorého skupina poľnohospodárov môže požiadať Komisiu o nezáväzné stanovisko k zlučiteľnosti kolektívnej akcie so všeobecnou výnimkou z pravidiel hospodárskej súťaže uvedených v článku 209 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007(ďalej len „nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov“); vyzýva Komisiu, aby na základe odporúčania pracovnej skupiny pre poľnohospodárske trhy objasnila rozsah pôsobnosti všeobecnej poľnohospodárskej výnimky a jej prekrývanie sa s výnimkami stanovenými v článkoch 149 a 152, a presnejšie tak vymedzila výnimky, aby sa mohlo uplatňovať a mohlo sa dosiahnuť akékoľvek potrebné pozastavenie uplatňovania článku 101 ZFEÚ;

81.  poukazuje na to, že individuálny strop pomoci de minimis v odvetví poľnohospodárstva sa v roku 2013 zdvojnásobil (zo 7 500 EUR na 15 000 EUR) s cieľom pomôcť odvetviu vyrovnať sa s nárastom klimatických, zdravotných a hospodárskych kríz; zároveň poukazuje na to, že vnútroštátny strop de minimis bol upravený len mierne (z 0,75 % na 1 % hodnoty vnútroštátnej poľnohospodárskej výroby), čo obmedzilo schopnosť štátov pomáhať poľnohospodárskym podnikom v ťažkostiach; podporuje preto návrh Komisie poskytnúť členským štátom a regiónom väčšiu flexibilitu prostredníctvom poľnohospodárskych pravidiel de minimis;

82.  víta vývoj, ktorý prinieslo súhrnné nariadenie s cieľom uľahčiť uplatňovanie ustanovení článku 222 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, ktoré umožňuje dočasnú výnimku z právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže; vyzýva však Komisiu, aby objasnila uplatňovanie článkov 219 a 222 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, pokiaľ ide o prijímanie krokov v prípadoch narušenia trhu a vážnych nerovnováh na trhu, keďže súčasná právna neistota okolo oboch uvedených článkov znamená, že ich nikto neuplatňuje zo strachu z porušenia pravidiel stanovených orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch;

83.  pripomína, že došlo k významnej horizontálnej a vertikálnej reštrukturalizácii, ktorá viedla k ďalšej konsolidácii v už koncentrovaných odvetviach osív, agrochemikálií, hnojív, genetiky zvierat a poľnohospodárskych strojov, ako aj v rámci spracovania a maloobchodu; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti a po akvizícii spoločnosti Monsanto skupinou Bayer, ktoré spoločne kontrolujú približne 24 % svetového trhu s pesticídmi a 29 % svetového trhu s osivami, zabezpečila, aby boli záujmy európskych poľnohospodárov, občanov a životného prostredia chránené;

84.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vnútroštátnym a prípadne regionálnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže členských štátov a národným parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 93, 24.3.2017, s. 71. (4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0187. (5) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 78. (6) Ú. v. EÚ L 201, 31.7.2002, s. 37. (7) „Privacy and competitiveness in the age of big data: The interplay between data protection, competition law and consumer protection in the Digital Economy“, predbežné stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, marec 2014, https://edps.europa.eu/sites/edp/files/publication/14-03-26_competitition_law_big_data_en.pdf (8) COM(2018)0147, COM(2018)0148 a C(2018)1650. (9) Common Ownership by Institutional Investors and its Impact on Competition (Spoločné vlastníctvo inštitucionálnych investorov a jeho vplyv na hospodársku súťaž), OECD, 5. – 6. decembra 2017. (10) COM(2013)0192. (11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a nariadenie (EÚ) č. 652/2014, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu (Ú. v. EÚ L 350, 29.12.2017, s. 15).