(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0337),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0220/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018(1),

–  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 6. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0044/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 353.

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Vodné zdroje Únie sa dostávajú pod čoraz väčší tlak, ktorý vedie k nedostatku vody a zhoršovaniu jej kvality. K problémom s dostupnosťou sladkej vody významne prispieva zmena klímy, nepredvídateľnosť počasia a sucho, ktoré sú dôsledkom rozvoja miest a poľnohospodárstva. [PN 1]

(2)  Schopnosť Únie reagovať na zvýšený tlak zvýšené tlaky na vodné zdroje by bolo možné posilniť širším používaním upravenej odpadovej vody, obmedzením ťažby z vodných útvarov a podzemnej vody, znížením vplyvu vypúšťania upravenej odpadovej vody do vodných útvarov a podporou úspory vody prostredníctvom viacnásobného využitia komunálnych odpadových vôd pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne ochrany životného prostredia. V smernici Európskej únie Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES(4) je opätovné využívanie vody v kombinácii s podporou technológií na efektívne využívanie vody v priemysle a úspornými metódami zavlažovania uvedené ako jedno z dodatočných opatrení, ktoré členské štáty môžu uplatňovať na dosiahnutie cieľov smernice – dobrého kvalitatívneho a kvantitatívneho stavu povrchovej a podzemnej vody. V smernici Rady 91/271/EHS(5) sa vyžaduje, aby sa upravená odpadová voda opätovne využívala vždy, keď je to vhodné. [PN 2]

(2a)  V mnohých oblastiach je osobitným problémom vek a zlý stav infraštruktúry na distribúciu upravenej odpadovej vody, ktorý vedie k obrovskému úbytku upravenej odpadovej vody a s tým spojenému plytvaniu finančnými prostriedkami investovanými do tejto úpravy. Prioritou by preto mala byť modernizácia celej tejto potrubnej infraštruktúry. [PN 3]

(3)  V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy(6) sa poukazuje na potrebu vytvoriť regulačný nástroj upravujúci normy na úrovni Únie na opätovné využívanie vody na účely zavlažovania alebo priemyselné účely ako na alternatívnu možnosť s cieľom odstrániť prekážky brániace rozsiahlemu využívaniu takejto alternatívnej možnosti zásobovania vodou, najmä tej, ktorá si vyžaduje pozornosť Únie môže pomôcť obmedziť nedostatok vody a znížiť zraniteľnosť systémov na zásobovanie vodou. [PN 4]

(4)  V oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Riešenie problému nedostatku vody a súch v Európskej únii(7) sa stanovuje hierarchia opatrení, ktoré by členské štáty mali zohľadniť pri riešení problémov týkajúcich sa nedostatku vody a sucha. Na ten istý účel by bolo vhodné stanoviť v rámci smernice 2000/60/ES záväznú hierarchiu opatrení riadneho hospodárenia s vodou. Uvádza sa v ňom, že v regiónoch, v ktorých boli prijaté všetky preventívne opatrenia podľa systému priorít v oblasti vodohospodárstva a tam, kde dopyt po vode naďalej prekračuje jej dostupnosť, môže dodatočná infraštruktúra na zásobovanie vodou – za určitých okolností a pri zohľadnení nákladov a prínosov – slúžiť ako alternatívny prístup k zmierneniu vplyvu silného sucha. [PN 5]

(4a)  V uznesení Európskeho parlamentu z 9. októbra 2008 o riešení problému nedostatku vody a problému sucha v Európskej únii(8) sa pripomína, že pri hospodárení s vodnými zdrojmi by sa mal uprednostniť prístup zo strany dopytu, a domnieva, že Únia by mala zaujať holistický prístup pri hospodárení s vodnými zdrojmi, kombinovať opatrenia riadenia dopytu, opatrenia na optimalizáciu existujúcich zdrojov v rámci vodného cyklu a opatrenia na vytváranie nových zdrojov, a že prístup musí zahŕňať environmentálne, sociálne a hospodárske aspekty. [PN 6]

(5)  Komisia sa vo svojom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo(9) zaviazala, že prijme rad opatrení na podporu opätovného využívania upravenej odpadovej vody vrátane prípravy legislatívneho návrhu týkajúceho sa minimálnych požiadaviek na opätovného využívania vody. Komisia by mala aktualizovať svoj akčný plán a ponechať vodné zdroje ako prioritnú oblasť, v ktorej by mala zasahovať. [PN 7]

(6)  Usudzuje sa, že opätovné využívanie primerane upravenej odpadovej vody, napríklad z čistiarní komunálnych odpadových vôd alebo priemyselných zariadení, má menší vplyv na životné prostredie než ostatné alternatívne spôsoby zásobovania vodou, ako sú napríklad prevody vody alebo odsoľovanie,. No tento postup toto opätovné využívanie sa v Únii uplatňuje len obmedzene. Zdá sa, že jednou z príčin je sú značné náklady na systém opätovného využívania odpadovej vody a neexistencia spoločných noriem Únie na ochranu životného prostredia alebo a zdravia pri opätovnom využívaní vody, a pokiaľ ide o konkrétne o poľnohospodárske výrobky, možné zdravotné riziká a riziká pre životné prostredie a možné prekážky voľného pohybu takýchto výrobkov zavlažovaných regenerovanou vodou. Zároveň by sa malo mať na pamäti, že v niektorých členských štátoch je zavlažovacia infraštruktúra nedostatočná alebo neexistuje. [PN 8]

(6a)  Opätovné využívanie vody by mohlo prispieť k opätovnému získaniu živín obsiahnutých v upravenej odpadovej vode, a využívanie regenerovanej vody na účely zavlažovania v poľnohospodárstve alebo lesnom hospodárstve by mohlo predstavovať spôsob, ako obnoviť živiny, ako sú dusík, fosfor a draslík v prírodných biogeochemických cykloch. [PN 9]

(6b)  Opätovné využívanie vhodne upravenej regenerovanej vody podľa tohto nariadenia na zavlažovanie by sa malo vykonávať šetrne k životnému prostrediu. Preto by nemalo mať za následok vyššie uvoľňovanie dusíka a fosforu, pretože prebytok týchto živín spôsobuje eutrofizáciu pôdy a povrchových a podzemných vodných útvarov, poškodzuje ekosystémy a prispieva k znižovaniu biodiverzity. [PN 10]

(6c)   Ak sa má zabezpečiť účinné opätovné využívanie komunálnych odpadových vôd, malo by sa uznať, že nie všetky druhy recyklovanej vody sa môžu používať pre všetky plodiny. Poľnohospodári by preto mali byť vyškolení tak, aby optimálne využívali rôzne druhy recyklovanej vody na plodiny, v prípade ktorých kvalita použitej vody nemá vplyv na verejné zdravie. [PN 11]

(7)  Rovnocenné zdravotné normy súvisiace s hygienou potravín, ktoré sa týkajú poľnohospodárskych výrobkov zavlažovaných regenerovanou vodou, je možné dodržať len vtedy, keď sa požiadavky na kvalitu regenerovanej vody určenej na poľnohospodárske zavlažovanie nebudú v jednotlivých členských štátoch podstatne líšiť. Harmonizácia požiadaviek takisto prispeje k efektívnemu fungovaniu vnútorného trhu v súvislosti s takýmito výrobkami. Je preto vhodné uplatniť minimálnu harmonizáciu nastavením stanovením minimálnych požiadaviek na kvalitu vody, frekvenciu monitorovania a monitorovanie hlavných úloh riadenia rizík. Takéto minimálne požiadavky by mali obsahovať minimálne parametre pre regenerovanú vodu a ďalšie prísnejšie alebo dodatočné kvalitatívne požiadavky predpísané podľa potreby príslušnými orgánmi spolu s relevantnými preventívnymi opatreniami. Prevádzkovatelia zariadení Prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody by mali plniť hlavné úlohy mal vypracovať plán riadenia rizík s cieľom týkajúci sa opätovného využívania vody v spolupráci s príslušnými zainteresovanými subjektmi a mal by mať možnosť určiť prísnejšie alebo dodatočné požiadavky na kvalitu regenerovanej vody. Prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody by mal plniť hlavné úlohy riadenia rizík v spolupráci aspoň s prevádzkovateľom distribúcie regenerovanej vody a prevádzkovateľom skladovania regenerovanej vody. Plán riadenia rizík týkajúci sa opätovného využívania vody by sa mal neustále aktualizovať a prepracúvať v súlade s medzinárodne uznávanými štandardizovanými postupmi. Parametre sú založené na technickej správe Spoločného výskumného centra Komisie a vyjadrujú medzinárodné normy pre opätovné využívanie vody. Spoločné výskumné centrum Komisie by malo stanoviť parametre a metódy merania s cieľom určiť prítomnosť mikroplastov a rezíduí liekov v regenerovanej vode. [PN 12]

(7a)  Prítomnosť mikroplastov môže predstavovať riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie. Preto by Komisia mala v rámci hĺbkového preskúmania zdrojov, šírenia, osudu a účinkov mikroplastov v súvislosti s úpravou odpadovej vody vypracovať metodiku na meranie mikroplastov v komunálnych odpadových vodách upravených v súlade so smernicou 91/271/EHS a regenerovaných v súlade s týmto nariadením. [PN 13]

(7b)  Využívanie nedostatočne čistej odpadovej vody na verejné účely, ako je čistenie ulíc alebo zavlažovanie parkov či golfových ihrísk, môže poškodzovať zdravie. Komisia by mala stanoviť ciele kvality pre opätovné využívanie vody na verejné účely s cieľom chrániť zdravie ľudí a zvierat, ako aj kvalitu podzemných a povrchových vôd. [PN 14]

(7c)   Požiadavky na kvalitu vody používanej na zavlažovanie by mali zohľadňovať vedecký pokrok, najmä pokiaľ ide o testy na mikroskopické znečisťujúce látky a nové tzv. vznikajúce látky, s cieľom zaručiť bezpečné využívanie vody a ochranu životného prostredia a verejného zdravia. [PN 15]

(7d)  V požiadavkách na kvalitu vody by sa mali brať do úvahy uskutočnené pokusy, najmä tie v oblasti využívania kalu z čistiarní odpadových vôd a výtokov zo zariadení na bioplyn v poľnohospodárstve. [PN 16]

(8)  Dodržanie minimálnych požiadaviek na opätovné využívanie vody by malo byť v súlade s politikou Únie v oblasti vodného hospodárstva a malo by pomôcť dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja stanovené v programe Agende OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030, a to najmä šiesty cieľ, teda zabezpečiť prístup k vode a hygienickým zariadeniam pre všetkých, ako aj podstatne zvýšiť recykláciu vody a bezpečné opätovné využívanie vody na celosvetovej úrovni s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja č. 12, ktorý sa týka trvalo udržateľnej spotreby a výroby. Cieľom nariadenia je takisto zabezpečiť uplatňovanie článku 37 Charty základných práv Európskej únie o ochrane životného prostredia. [PN 17]

(8a)  Požiadavky na kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../...(10). Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia, aby zabezpečili, že vodné zdroje využívané na účely pitia nie sú kontaminované regenerovanou vodou, aby sa zabránilo zhoršovaniu kvality pitnej vody. [PN 18]

(8b)  V niektorých prípadoch prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody ešte stále prepravujú a skladujú regenerovanú vodu aj za miestom výstupu zo zariadenia na regeneráciu vody pred tým, ako túto vodu doručia ostatným účastníkom reťazca, ako napríklad prevádzkovateľom distribúcie regenerovanej vody, prevádzkovateľom skladovania regenerovanej vody alebo koncovému používateľovi. Je potrebné vymedziť miesto súladu s cieľom objasniť, kde sa končí zodpovednosť prevádzkovateľa zariadenia na regeneráciu vody a kde sa začína zodpovednosť nasledujúceho účastníka reťazca. [PN 19]

(9)  Riadenie rizík by malo zahŕňať proaktívne zisťovanie a riadenie rizík a obsahovať koncepciu získavania výroby, distribúcie, skladovania a využívania regenerovanej vody v kvalite vyžadovanej pre konkrétne použitie. Posúdenie rizika by malo byť založené na hlavných úlohách riadenia rizík a na dôslednom uplatňovaní okrem iného zásady predbežnej opatrnosti a malo by stanoviť dodatočné požiadavky na kvalitu vody, ktoré sú potrebné v záujme zabezpečenia dostatočnej ochrany životného prostredia a zdravia ľudí i zvierat. Riadenie rizík by malo byť spoločnou zodpovednosťou všetkých subjektov zapojených do plánu riadenia rizík týkajúceho sa opätovného využívania vody. Úlohy a povinnosti zainteresovaných subjektov by mali byť jasne uvedené v pláne riadenia rizík týkajúcom sa opätovného využívania vody. Pri udeľovaní povolenia by mal príslušný orgán môcť požadovať vykonanie ďalších opatrení na riadenie rizika príslušnými subjektmi zapojenými do plánu riadenia rizík týkajúceho sa opätovného využívania vody. [PN 20]

(9a)  Spolupráca a interakcia medzi rôznymi stranami zapojenými do procesu regenerácie vody by mali byť predpokladom pre zavedenie postupov úpravy regenerácie v súlade s požiadavkami na osobitné použitia a na to, aby bolo možné plánovať zásobovanie regenerovanou vodou v súlade s dopytom koncových používateľov. [PN 21]

(10)  V záujme účinnej ochrany životného prostredia vrátane kvality pôdy a zdravia ľudí by prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody mali primárne niesť hlavnú zodpovednosť za kvalitu regenerovanej vody v bode zhody. Na účely splnenia minimálnych požiadaviek a prípadných dodatočných podmienok stanovených príslušným orgánom by prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody mali monitorovať kvalitu regenerovanej vody v súlade s minimálnymi požiadavkami a akýmikoľvek dodatočnými podmienkami stanovenými príslušnými orgánmi. Je preto vhodné stanoviť minimálne požiadavky na monitorovanie, v ktorých bude predpísaná frekvencia bežného monitorovania, časový harmonogram a výkonnostné ciele pre validačné monitorovanie. Určité požiadavky na bežné monitorovanie sú špecifikované v súlade so smernicou 91/271/EHS. [PN 22]

(11)  Je potrebné zaručiť bezpečné zásobovanie, skladovanie a používanie regenerovanej vody, a tým povzbudiť opätovné využívanie rozvoj opätovného využívania vody na úrovni Únie, nabádať najmä poľnohospodárov v Únii na prijatie tohto postupu a prehĺbiť dôveru verejnosti k tomuto postupu. Množstvo, povaha, metódy úpravy a charakteristika upravenej odpadovej vody musia byť bez ohľadu na jej použitie také, aby manipulácia s ňou, jej používanie a skladovanie vrátane zavlažovania postrekom alebo kvapkaním, s uskladňovaním alebo bez uskladňovania vody, neohrozovali priamo ani nepriamo zdravie ľudí alebo zvierat, kvalitu pôdy a vodných prostredí z krátkodobého, strednodobého ani dlhodobého hľadiska. Zásobovanie regenerovanou vodou a jej skladovanie na konkrétne použitie by teda malo byť možné len na základe povolenia vydaného príslušnými orgánmi členských štátov. V záujme zabezpečenia harmonizovaného prístupu na úrovni Únie, vysledovateľnosti a transparentnosti by sa vecné pravidlá vydávania takýchto povolení mali stanoviť na úrovni Únie. Podrobnosti postupov udeľovania povolení by však mali určovať členské štáty, ktorých príslušné orgány sú samé zodpovedné za posudzovanie rizík spojených s opätovným využívaním vody. Členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať existujúce postupy udeľovania povolení a prispôsobiť ich tak, aby zohľadňovali požiadavky zavedené týmto nariadením. [PN 23]

(11a)  Zásobovanie regenerovanou vodou a jej skladovanie a používanie koncovými používateľmi tvoria neoddeliteľnú súčasť systému opätovného využívania vody. Počas zásobovania a skladovania môže regenerovaná voda prejsť zmenami, ktoré môžu mať negatívny vplyv na jej chemickú a biologickú kvalitu. Regenerovaná voda by sa mala vhodne používať s ohľadom na triedy kvality regenerovanej vody, kategórie plodín a spôsoby zavlažovania. Hlavné úlohy riadenia rizík by mali zohľadňovať potenciálne nepriaznivé účinky na zložky zdravia a životného prostredia spojené so zásobovaním regenerovanou vodou a jej skladovaním a plánovaným použitím. V tejto súvislosti by mala Komisia vypracovať usmerňovacie dokumenty na pomoc príslušným orgánom pri vykonávaní kontroly a monitorovania zásobovania regenerovanou vodou a jej skladovania a používania. [PN 24]

(11b)  Ak sú potrební prevádzkovateľ distribúcie regenerovanej vody a prevádzkovateľ skladovania regenerovanej vody, mal by každý takýto prevádzkovateľ mať povolenie. Ak sú splnené všetky požiadavky na udelenie povolenia, príslušný orgán členského štátu by mal udeliť povolenie, ktoré by malo obsahovať všetky potrebné podmienky a opatrenia stanovené v posúdení rizika na účely bezpečnej distribúcie a skladovania regenerovanej vody ku koncovému používateľovi. [PN 25]

(12)  Ustanovenia tohto nariadenia dopĺňajú požiadavky ostatných právnych predpisov Únie, najmä pokiaľ ide o možné riziká pre zdravie a životné prostredie. V záujme zabezpečenia celostného prístupu k riešeniu možných rizík v oblasti zdravia ľudí a, zvierat a rastlín, dodatočných k rizikám ako aj v oblasti ochrany životného prostredia, by prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody a príslušné orgány preto mali zohľadniť spĺňať požiadavky stanovené v ďalších relevantných právnych predpisoch Únie, a to najmä v smerniciach Rady 86/278/EHS(11), 91/676/EHS(12) a 98/83/ES(13), smerniciach 91/271/EHS a 2000/60/ES, nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(14), (ES) č. 852/2004(15), (ES) č. 183/2005(16), (ES) č. 396/2005(17) a (ES) č. 1069/2009(18), smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES(19), 2006/118/ES(20), 2008/105/ES(21) a 2011/92/EÚ(22) a nariadeniach Komisie (ES) č. 2073/2005(23), (ES) č. 1881/2006(24) a (EÚ) č. 142/2011(25). [PN 26]

(12a)  Na účely tohto nariadenia by sa malo umožniť, aby sa činnosti úpravy a činnosti regenerácie komunálnych odpadových vôd uskutočňovali na tom istom fyzickom mieste s použitím toho istého zariadenia alebo rôznych oddelených zariadení. Okrem toho by ten istý subjekt mal mať možnosť byť prevádzkovateľom zariadenia na úpravu odpadových vôd aj prevádzkovateľom zariadenia na regeneráciu vody. [PN 27]

(13)  V nariadení (ES) č. 852/2004 sa stanovujú všeobecné pravidlá týkajúce sa prevádzkovateľov potravinárskych podnikov. Vzťahuje sa na výrobu a spracovanie potravín určených na ľudskú spotrebu, ako aj na ich uvádzanie na trh. Dané nariadenie sa týka kvality potravín v kontexte zdravia a jedna z jeho hlavných zásad spočíva v tom, že primárnu zodpovednosť za bezpečnosť potravín nesie prevádzkovateľ potravinárskeho podniku. Na uvedené nariadenie sa vzťahujú aj podrobné usmernenia, z ktorých osobitne významné je oznámenie Komisie o usmernení k riešeniu mikrobiologických rizík týkajúcich sa ovocia a zeleniny v prvovýrobe pomocou správnej hygieny (2017/C 163/01). Výkonnostné ciele týkajúce sa regenerovanej vody stanovené v tomto nariadení nebránia prevádzkovateľom potravinárskych podnikov v tom, aby dosiahli kvalitu vody, ktorá vyhovuje požiadavkám nariadenia (ES) č. 852/2004, pričom v nasledujúcom štádiu môžu využiť niekoľko možností úpravy vody, a to samostatne alebo v kombinácii s ďalšími možnosťami, ktorých podstatou nie je úprava vody.

(13a)  V záujme lepšej podpory činností opätovného využívania vody by uvedenie konkrétnych použití v rámci tohto nariadenia nemalo členským štátom brániť v tom, aby povolili používanie regenerovanej vody na ďalšie účely vrátane opätovného využitia na účely súvisiace s priemyslom, zariadeniami a životným prostredím za predpokladu, že členské štáty zabezpečia splnenie povinnosti zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia. [PN 28]

(14)  V záujme povzbudenia dôvery k opätovnému využívaniu vody by sa mali poskytovať informácie verejnosti. Sprístupnením jasných, komplexných a aktuálnych informácií o opätovnom využívaní vody by sa mala zvýšiť transparentnosť a vysledovateľnosť a o prístup k týmto informáciám by mohli mať osobitný záujem ďalšie príslušné orgány, ktorých sa opätovné využívanie vody týka. V záujme povzbudenia opätovného využívania vody by členské štáty mali zabezpečiť, aby boli vypracované kampane na zvyšovanie informovanosti, ktoré budú špecifické a prispôsobené rôznym dotknutým subjektom, aby sa zabezpečilo, že tieto subjekty si budú vedomé kolobehu komunálnych vôd, potreby opätovného využívania vody a prínosov opätovného využívania vody, čím sa podporí prijatie zo strany zainteresovaných strán a ich zapojenie do postupov opätovného využívania vody. [PN 29]

(14a)  Vzdelávanie a odborná príprava koncových používateľov zapojených do poľnohospodárskeho zavlažovania má zásadný význam ako súčasť vykonávania a udržiavania preventívnych opatrení. Koncoví používatelia, ako obzvlášť zraniteľná skupina, by mali byť úplne informovaní o vhodnom používaní regenerovanej vody. Mal by sa zaviesť celý rad preventívnych opatrení v súvislosti s expozíciou ľudí, ako je používanie osobných ochranných prostriedkov, umývanie rúk a osobná hygiena. Monitorovanie riadneho uplatňovania takýchto opatrení by malo byť súčasťou hlavných úloh riadenia rizík. [PN 30]

(15)  Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES(26) je zaručiť právo na prístup k informáciám o životnom prostredí v členských štátoch v súlade s Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia(27) (Aarhuský dohovor). V smernici 2003/4/ES sú stanovené rozsiahle povinnosti súvisiace s dostupnosťou informácií o životnom prostredí na vyžiadanie a aktívnym šírením takýchto informácií. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES(28) sa týka spoločného využívania priestorových informácií vrátane súborov údajov o rôznych environmentálnych témach. Je dôležité, aby ustanovenia tohto nariadenia súvisiace s prístupom k informáciám a dohodám o spoločnom využívaní údajov netvorili samostatný právny režim, ale dopĺňali uvedené smernice. Preto by ustanoveniami tohto nariadenia o informáciách pre verejnosť a informáciách o monitorovaní vykonávania nemali byť dotknuté smernice 2003/4/ES a 2007/2/ES.

(16)  S cieľom prispôsobiť súčasné minimálne požiadavky a hlavné úlohy riadenia rizík vedeckému a technickému pokroku by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorými by mohla meniť minimálne požiadavky a hlavné úlohy riadenia rizík bez ohrozenia rozsahu opätovného využívania primerane upravenej odpadovej vody. S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí by Komisia okrem toho mala mať právomoc prijímať delegované akty, ktorými sa doplnia technické špecifikácie k hlavným úlohám riadenia rizík. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(29). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 31]

(17)  V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci na účely prijatia podrobných pravidiel týkajúcich sa formátu a predkladania informácií, ktoré majú verejnosti poskytovať členské štáty, ďalej formátu a predkladania informácií o monitorovaní vykonávania tohto nariadenia, ktoré majú poskytnúť členské štáty, ako aj formátu a predkladania informácií týkajúcich sa prehľadu v rámci celej Únie vypracovaného Európskou environmentálnou agentúrou. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(30).

(18)  Príslušné orgány by mali overiť súlad regenerovanej vody s podmienkami stanovenými v povolení. V prípade nesúladu by mali požadovať, aby prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody prijal potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu. Ak nesúlad prekračuje stanovené minimálne hodnoty a následne vedie k významnému riziku pre životné prostredie alebo ľudské zdravie, prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody by mali okamžite pozastaviť všetky dodávky regenerovanej vody. Príslušné orgány by mali úzko spolupracovať s koncovými používateľmi s cieľom uľahčiť opätovné využívanie primerane upravenej odpadovej vody. Príslušné orgány by mali kontrolovať a monitorovať zásobovanie regenerovanou vodou a jej skladovanie a používanie, pričom zohľadnia podstatné riziká pre zdravie a životného prostredie. [PN 32]

(19)  Príslušné orgány by mali spolupracovať s ostatnými relevantnými orgánmi a vymieňať si s nimi informácie s cieľom zabezpečiť súlad s príslušnými požiadavkami Únie a jednotlivých členských štátov.

(20)  Údaje poskytnuté členskými štátmi majú zásadný význam pre Komisiu, ktorej umožňujú monitorovanie a posúdenie výsledkov právnych predpisov v porovnaní s cieľmi, ktoré sa snaží dosiahnuť.

(21)  Podľa odseku 22 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva by Komisia mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. Hodnotenie by malo vychádzať z piatich kritérií – účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnoty EÚ – a malo by poskytnúť základ na posúdenie vplyvu možných ďalších opatrení.

(22)  V súlade s Aarhuským dohovorom by dotknutá verejnosť mala mať prístup k spravodlivosti s cieľom prispieť k ochrane práva na život v prostredí, ktoré je primerané z hľadiska zdravia a dobrých životných podmienok osôb.

(23)  Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných pri porušení ustanovení tohto nariadenia a zabezpečiť ich vykonávanie. Sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(24)  Keďže ciele tohto nariadenia, v prvom rade ochranu životného prostredia a ľudského zdravia, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov uvedeného opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(25)  Je potrebné poskytnúť členským štátom dostatok času na vytvorenie administratívnej infraštruktúry, ktorú si vyžaduje uplatňovanie tohto nariadenia, ako aj prevádzkovateľom v súvislosti s prípravou na uplatňovanie nových pravidiel.

(25a)   V záujme dosiahnutia toho, aby sa opätovné využívanie vhodne upravenej odpadovej vody čo najviac rozvinulo a podporilo, by Únia mala podporovať výskum a vývoj v tejto oblasti prostredníctvom programu Horizont Európa s cieľom dosiahnuť výrazné zlepšenie spoľahlivosti vhodne upravenej odpadovej vody a v rámci uskutočniteľných metód využívania. [PN 33]

(25b)  V záujme účinnej ochrany životného prostredia a zdravia ľudí by členské štáty mali v spolupráci so zainteresovanými stranami zaviesť krátkodobé, strednodobé a dlhodobé kontroly kvality pôdy. [PN 34]

(25c)  Cieľom tohto nariadenia je podporiť udržateľné využívanie vody. S ohľadom na tento cieľ by sa Komisia mala zaviazať, že bude využívať programy Únie vrátane programu LIFE na podporu miestnych iniciatív zahŕňajúcich opätovné využitie vhodne upravených odpadových vôd, [PN 35]

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a účel

1.  V tomto nariadení sa stanovujú minimálne požiadavky na kvalitu regenerovanej vody a jej monitorovanie a povinnosť plniť stanovené hlavné úlohy riadenia rizík v záujme bezpečného opätovného využívania upravenej komunálnej odpadovej vody v rámci integrovaného hospodárenia s vodami, a prispieva sa k dosiahnutiu cieľov smernice 2000/60/ES. [PN 36]

2.  Účelom nariadenia je zaručiť bezpečnosť regenerovanej vody z hľadiska jej plánovaného použitia, a tým zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat i ochrany životného prostredia, koordinovaným spôsobom na úrovni celej Únie a zároveň znížiť nepriaznivé účinky využívania vodných zdrojov a zlepšiť účinnosť, riešiť problém nedostatku vody, otázky zmeny klímy a následného tlaku ciele Únie v oblasti životného prostredia a následný tlak na vodné zdroje ako aj prispievať k efektívnemu fungovaniu koordinovaným spôsobom na úrovni celej Únie, a tým prispieť k zavedeniu riešení udržateľného využívania vody, podporiť prechod k obehovému hospodárstvu, zaručiť dlhodobú konkurencieschopnosť Únie a efektívne fungovanie vnútorného trhu. [PN 37]

2a.  Členské štáty zabezpečia, aby vodné zdroje používané na účely pitnej vody neboli kontaminované regenerovanou vodou. [PN 38]

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa vzťahuje na regenerovanú vodu určenú na použitie uvedené v oddiele 1 prílohy I.

Toto nariadenie sa nevzťahuje na pilotné projekty zamerané na opätovné využívanie vody v zariadeniach na regeneráciu vody. [PN 39]

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „príslušný orgán“ je orgán alebo úrad poverený členským štátom, aby plnil povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia;

2.  „vodohospodársky orgán“ je orgán alebo orgány stanovené v súlade s článkom 3 ods. 2 alebo 3 smernice 2000/60/ES;

3.  „koncový používateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, verejný alebo súkromný subjekt, ktorá alebo ktorý používa regenerovanú vodu na plánovaný účel; [PN 40]

4.  „komunálna odpadová voda“ je komunálna odpadová voda vymedzená v článku 2 ods. 1 smernice 91/271/EHS;

4a.  „upravená odpadová voda“ je komunálna odpadová voda, ktorá bola upravená v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici 91/271/EHS; [PN 41]

5.  „regenerovaná voda“ je komunálna upravená odpadová voda, ktorá bola upravená v súlade požiadavkami stanovenými v smernici 91/271/EHS a ktorá je výsledkom ďalšej úpravy vďaka ďalšej úprave v zariadení na regeneráciu vody dosahuje kvalitu požadovanú na jej plánované použitie; [PN 42]

5a.  „opätovné využívanie vody“ je využívanie regenerovanej vody vymedzenej kvality vhodnej na niektoré z použití uvedených v oddiele 1 prílohy I prostredníctvom distribučného systému, ktorým sa čiastočne alebo úplne nahrádza používanie povrchových vôd alebo podzemných vôd; [PN 43]

6.  „zariadenie na regeneráciu vody“ je zariadenie časť zariadenia na úpravu komunálnej odpadovej vody alebo iné zariadenie, v ktorom sa ďalej upravuje komunálna odpadová voda predtým upravená v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici 91/271/EHS s cieľom získať regenerovanú vodu, ktorá je vhodná na použitie uvedené niektoré z použití uvedených v oddiele 1 prílohy I k tomuto nariadeniu, a zahŕňa akúkoľvek infraštruktúru na skladovanie a akúkoľvek infraštruktúru určenú na dodávku regenerovanej vody do infraštruktúry na distribúciu regenerovanej vody, alebo koncovému používateľovi; [PN 44]

7.  „prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje alebo riadi zariadenie na regeneráciu vody; [PN 45 sa netýka slovenskej verzie]

7a.  „infraštruktúra určená na distribúciu regenerovanej vody“ je systém vyhradených potrubí a čerpadiel alebo iných vyhradených prepravných zariadení určených na dodávanie regenerovanej vody koncovému používateľovi, vrátane akýchkoľvek zariadení na vyrovnávanie, ďalšiu úpravu a skladovanie mimo zariadenia na regeneráciu vody; [PN 46]

7b.  „prevádzkovateľ distribúcie regenerovanej vody“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje alebo riadi infraštruktúru na distribúciu regenerovanej vody; [PN 47]

7c.  „infraštruktúra skladovania regenerovanej vody“ je systém vyhradených skladovacích zariadení určených na skladovanie regenerovanej vody; [PN 48]

7d.  „prevádzkovateľ skladovania regenerovanej vody“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje alebo riadi infraštruktúru na skladovanie regenerovanej vody; [PN 49]

8.  „nebezpečenstvo“ je biologický, chemický, fyzikálny alebo rádiologický faktor, ktorý má potenciál spôsobiť poškodenie ľudí, zvierat, plodín alebo rastlín, inej suchozemskej bioty, vodnej bioty, pôdy alebo všeobecne životného prostredia;

9.  „riziko“ je pravdepodobnosť, že určené nebezpečenstvá spôsobia poškodenie v určitom časovom rámci vrátane závažnosti dôsledkov;

10.  „riadenie rizík“ je systémové riadenie, ktoré nepretržite zaručuje bezpečnosť opätovného využívania vody v konkrétnej situácii;

11.  „preventívne opatrenie“ je vhodné opatrenie alebo činnosť, ktoré možno vykonať s cieľom zabrániť zdravotnému a environmentálnemu riziku, odstrániť ho alebo znížiť na prijateľnú úroveň; [PN 50]

11a.  „bod zhody“ je miesto, na ktorom prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody odovzdáva regenerovanú vodu nasledujúcemu subjektu v reťazci; [PN 51]

11b.  „mikroskopické znečisťujúce látky“ sú nežiaduce látky zistiteľné v životnom prostredí vo veľmi malej koncentrácii v súlade s prílohou VIII k smernici 2000/60/ES. [PN 52]

Článok 4

Povinnosti prevádzkovateľov zariadení na regeneráciu vody týkajúce sa kvality vody [PN 53 sa netýka slovenskej verzie]

1.  Prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody zabezpečia, aby regenerovaná voda určená na použitie uvedené v oddiele 1 prílohy I spĺňala na výstupnom mieste zariadenia na regeneráciu vody (bod v bode zhody) tieto požiadavky:

a)  minimálne požiadavky na kvalitu vody stanovené v oddiele 2 prílohy I;

b)  všetky dodatočné podmienky stanovené príslušným orgánom v príslušnom povolení podľa článku 7 ods. 3 písm. b) a c), pokiaľ ide o kvalitu vody. [PN 54]

2.  V záujme zabezpečenia súladu s požiadavkami a podmienkami uvedenými v odseku 1 prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody monitoruje kvalitu vody v súlade s týmito ustanoveniami:

a)  oddiel 2 prílohy I;

b)  všetky dodatočné podmienky stanovené príslušným orgánom v príslušnom povolení podľa článku 7 ods. 3 písm. b) a c), pokiaľ ide o monitorovanie.

2a.  Prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody takisto zabezpečia, aby sa aspoň opatrenia na riadenie rizík stanovené v pláne riadenia rizík týkajúcom sa opätovného využívania vody uvedenom v článku 5 ods. -1 v plnej miere vykonávali v rámci zariadenia na regeneráciu vody. [PN 55]

2b.  Po bode zhody už za kvalitu vody nie je zodpovedný prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody, ale je za ňu zodpovedný nasledujúci subjekt v reťazci. [PN 56]

3.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa mení toto nariadenie v súlade s článkom 14 s cieľom prispôsobiť minimálne požiadavky stanovené v oddiele 2 prílohy I technickému a vedeckému pokroku. [PN 57]

Článok 4a

Povinnosti prevádzkovateľov distribúcie regenerovanej vody, prevádzkovateľov skladovania regenerovanej vody a koncových používateľov

1.  Prevádzkovateľ distribúcie regenerovanej vody zachováva úroveň kvality regenerovanej vody v distribučnej infraštruktúre regenerovanej vody aspoň na rovnakej úrovni kvality, ako je stanovená v oddiele 2 prílohy I. Prevádzkovateľ distribúcie regenerovanej vody takisto zabezpečí, aby sa aspoň opatrenia na riadenie rizík stanovené v pláne riadenia rizík týkajúcom sa opätovného využívania vody uvedenom v článku 5 ods. -1 v plnej miere vykonávali v distribučnej infraštruktúre regenerovanej vody.

Pri udeľovaní povolenia v súlade s článkom 7 môže príslušný orgán vyžadovať prijatie ďalších opatrení riadenia rizík, pokiaľ ide o úlohy, ktoré má vykonávať prevádzkovateľ distribúcie regenerovanej vody, a stanoviť dodatočné požiadavky a preventívne opatrenia potrebné v súlade s prílohou II písm. b) a c).

2.  Prevádzkovateľ skladovania regenerovanej vody zachováva úroveň kvality regenerovanej vody v infraštruktúre skladovania regenerovanej vody aspoň na rovnakej úrovni kvality, ako je stanovená v oddiele 2 prílohy I. Prevádzkovateľ skladovania regenerovanej vody takisto zabezpečí, aby sa aspoň opatrenia na riadenie rizík stanovené v pláne riadenia rizík týkajúcom sa opätovného využívania vody uvedenom v článku 5 ods. -1 v plnej miere vykonávali v infraštruktúre skladovania regenerovanej vody.

Pri udeľovaní povolenia v súlade s článkom 7 môže príslušný orgán vyžadovať prijatie ďalších opatrení riadenia rizík, pokiaľ ide o úlohy, ktoré má vykonať prevádzkovateľ skladovania regenerovanej vody, a stanoviť dodatočné požiadavky a preventívne opatrenia potrebné v súlade s prílohou II písm. b) a c).

3.  Regenerovaná voda používaná koncovými používateľmi dosahuje aspoň úroveň kvality stanovenú v oddiele 2 prílohy I. Príslušný orgán môže stanoviť ďalšie požiadavky týkajúce sa povinností koncových používateľov okrem tých, ktoré sú stanovené v oddiele 2 prílohy I.

4.  Komisia vypracuje usmerňovacie dokumenty na pomoc príslušným orgánom pri vykonávaní požiadaviek týkajúcich sa kontroly a monitorovania výroby, distribúcie, skladovania a používania regenerovanej vody. [PN 58]

Článok 5

Riadenie rizík

-1.  Prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody v spolupráci s príslušnými subjektmi uvedenými v odseku 1 tohto článku vypracúva plán riadenia rizík týkajúci sa opätovného využívania vody. Plán riadenia rizík týkajúci sa opätovného využívania vody je založený na hlavných úlohách riadenia rizík stanovených v písmene a) prílohy II, stanovuje akékoľvek požiadavky doplňujúce požiadavky vymedzené v prílohe I v súlade s prílohou II písm. b) a určuje nebezpečenstvá, riziká a príslušné preventívne opatrenia v súlade s prílohou II písm. c). [PN 59]

1.  Prevádzkovateľ zariadenia Na regeneráciu vody vykonáva na účely výroby a zásobovania regenerovanou vodou riadenie účely zaistenia bezpečnej výroby, distribúcie, skladovania a využívania regenerovanej vody príslušný orgán dohliada nad riadením rizík a konzultuje pritom tieto subjekty s týmito subjektmi: [PN 60]

a)  prevádzkovateľ zariadenia/zariadení na úpravu komunálnej odpadovej vody, ktorý dodáva upravenú odpadovú vodu do zariadenia na regeneráciu vody v súlade s požiadavkami na kvalitu stanovenými v smernici 91/271/EHS, pokiaľ ide o iného prevádzkovateľa, ako je prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody; [PN 61]

aa)  prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody; [PN 62]

ab)  prevádzkovateľ distribúcie regenerovanej vody; [PN 63]

ac)  prevádzkovateľ skladovania regenerovanej vody; [PN 64]

b)  koncový používateľ (koncoví používatelia);

c)  každá iná strana, ktorú prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody príslušný orgán považuje za relevantnú. [PN 65]

2.  Prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody vypracuje plán riadenia rizík týkajúci sa opätovného využívania, prevádzkovateľ distribúcie regenerovanej vody a prevádzkovateľ skladovania regenerovanej vody založený na hlavných úlohách vykonávajú aspoň úlohy riadenia rizík stanovených v prílohe II. vymedzené v pláne riadenia rizík týkajúcom sa opätovného využívania vody navrhne dodatočné požiadavky okrem požiadaviek stanovených v prílohe I, ktoré sú potrebné na ďalšie zmiernenie rizík a okrem iného v ňom určuje nebezpečenstvá, riziká a príslušné preventívne opatrenia uvedenom v odseku -1. Metódy riadenia rizík, ktoré používa prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody, prevádzkovateľ distribúcie regenerovanej vody a prevádzkovateľ skladovania regenerovanej vody, sa zakladajú na medzinárodne uznávaných metodikách. [PN 66]

2a.  V príslušnom povolení udelenom v súlade s článkom 7 môže príslušný orgán určiť rôzne úlohy a zodpovednosti jednotlivých subjektov zapojených do plánu riadenia rizík týkajúceho sa opätovného využívania vody. [PN 67]

2b.  Ak sa má druh plodiny, ktorá sa má zavlažovať, uvádzať na trh vo viacerých rôznych formách a patrí do niekoľkých rôznych tried kvality regenerovanej vody, prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody má povinnosť poskytovať poľnohospodárom vodu zodpovedajúcu najvyššej príslušnej triedy kvality. [PN 68]

3.  Komisia je v súlade s článkom 14 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa mení toto nariadenie s cieľom prispôsobiť hlavné úlohy riadenia rizík stanovené v prílohe II technickému a vedeckému pokroku. [PN 69]

Komisia je v súlade s článkom 14 takisto splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie s cieľom stanoviť technické špecifikácie hlavných úloh riadenia rizík stanovených v prílohe II. [PN 70]

Komisia do ... [1 rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] prijme delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom doplniť toto nariadenie zavedením metodiky na meranie prítomnosti mikroplastov v regenerovanej vode, na ktorú sa môžu vzťahovať dodatočné požiadavky podľa hodnotenia rizika uvedeného v bode 4 prílohy II. [PN 133]

3a.  Ak má koncový používateľ podozrenie, že uskladnená voda v prípadoch podľa článku 4a. ods. 2 nespĺňa minimálne požiadavky stanovené v tomto nariadení, je povinný:

a)  okamžite informovať príslušný orgán na ochranu zdravia a v prípade potreby mu poskytnúť všetky dostupné informácie;

b)  plne spolupracovať s príslušným orgánom v súvislosti s overením a určením dôvodov podozrenia a prípadnej prítomnosti nepovolených látok alebo hodnôt uvádzaných v tabuľkách 2 a 4 oddielu 2 prílohy I. [PN 71]

Článok 6

Žiadosť o povolenie dodávok výroby, distribúcie a skladovania regenerovanej vody [PN 72]

1.  Na každú dodávku výrobu, distribúciu alebo skladovanie regenerovanej vody určenej na použitie uvedené v oddiele 1 prílohy I je potrebné povolenie. [PN 73]

2.  Prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu predkladá žiadosť o vydanie povolenia uvedeného v odseku 1 alebo o úpravu existujúceho povolenia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je zariadenie na regeneráciu vody prevádzkované alebo v ktorom sa plánuje jeho prevádzkovanie. [PN 74]

3.  Žiadosť musí obsahovať tieto položky:

a)  plán riadenia rizík týkajúci sa opätovného využívania vody v súlade s článkom 5 ods. 2 -1; [PN 75]

aa)  najnovšie dostupné údaje na preukázanie súladu upravenej odpadovej vody v zmysle smernice 91/271/EHS v zariadení na úpravu odpadovej vody, z ktorého pochádza voda určená na regeneráciu; [PN 76]

b)  opis spôsobu, akým bude prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody v bode zhody plniť minimálne požiadavky na kvalitu vody a monitorovanie stanovené v oddiele 2 prílohy I; [PN 77]

c)  opis spôsobu, akým bude prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody v bode zhody plniť dodatočné požiadavky navrhnuté v pláne riadenia rizík týkajúcom sa opätovného využívania vody. [PN 78]

3a.  Prevádzkovateľ distribúcie regenerovanej vody predkladá žiadosť o vydanie povolenia uvedeného v odseku 1 alebo o úpravu existujúceho povolenia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je infraštruktúra na distribúciu regenerovanej vody prevádzkovaná alebo v ktorom sa plánuje jej prevádzkovanie. Žiadosť musí obsahovať opis spôsobu, akým prevádzkovateľ distribúcie regenerovanej vody splní povinnosti stanovené v článku 4a ods. 1. [PN 79]

3b.  Prevádzkovateľ skladovania regenerovanej vody predkladá žiadosť o vydanie povolenia uvedeného v odseku 1 alebo o úpravu existujúceho povolenia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je infraštruktúra na skladovanie regenerovanej vody prevádzkovaná alebo v ktorom sa plánuje jej prevádzkovanie. Žiadosť musí obsahovať opis spôsobu, akým prevádzkovateľ skladovania regenerovanej vody splní povinnosti stanovené v článku 4a ods. 2. [PN 80]

Článok 7

Udelenie povolenia

1.  Pri posudzovaní žiadosti o povolenie príslušný orgán podľa potreby vedie konzultácie a vymieňa si relevantné informácie s týmito orgánmi:

a)  ostatné príslušné orgány toho istého členského štátu, konkrétne vodohospodársky orgán a orgán na ochranu zdravia, pokiaľ je iný ako príslušný orgán; [PN 81]

b)  kontaktné miesta v potenciálne dotknutom členskom štáte (štátoch) určené v súlade s článkom 9 ods. 1.

2.  Príslušný orgán rozhodne posúdi žiadosť za primeranej vedeckej podpory a do troch mesiacov od prijatia úplnej žiadosti, uvedenej v článku 6 ods. 2, 3 písm. a), 3a 3b rozhodne, či udelí alebo zamietne povolenie. Ak príslušný orgán potrebuje viac času na rozhodnutie z dôvodu komplikovanosti žiadosti, bezodkladne informuje o tejto skutočnosti žiadateľa a uvedie predpokladaný dátum udelenia povolenia alebo zamietnutia, ako aj dôvody predĺženia lehoty na rozhodnutie. Príslušný orgán v každom prípade prijme rozhodnutie najneskôr do šiestich mesiacov od prijatia úplnej žiadosti uvedenej v článku 6 ods. 2, 3, 3a 3b. [PN 82]

3.  Ak príslušný orgán rozhodne, že povolenie bude udelené, určí uplatniteľné podmienky, ktoré podľa okolností zahŕňajú:

a)  podmienky týkajúce sa minimálnych požiadaviek na kvalitu vody a monitorovanie stanovené v oddiele 2 prílohy I;

b)  podmienky súvisiace s dodatočnými požiadavkami navrhnutými v pláne riadenia rizík týkajúcom sa opätovného využívania vody;

c)  všetky ostatné podmienky potrebné na ďalšie zmiernenie odstránenie neprípustných rizík pre zdravie ľudí a zvierat alebo životné prostredie. [PN 83]

3a.  Ak podmienky rovnocenné podmienkam uvedeným v odseku 3 písm. a) až c) ešte nie sú zahrnuté do plánu riadenia rizík týkajúceho sa opätovného využívania vody uvedeného v článku 5, príslušný orgán tento plán bezodkladne aktualizuje. [PN 84]

4.  Povolenie sa preskúmava pravidelne, a to aspoň raz za päť rokov, a v prípade potreby sa upraví.

Článok 8

Kontrola súladu

1.  Príslušné orgány overia, či je regenerovaná voda v bode zhody v súlade s podmienkami stanovenými v povolení povoleniach udelených v súlade s článkom 7. Kontrola súladu sa uskutoční s použitím týchto prostriedkov: [PN 85]

a)  kontroly na mieste;

b)  použitie údajov z monitorovania získaných na základe tohto nariadenia a smerníc 91/271/EHS a 2000/60/ES;

c)  všetky ďalšie primerané prostriedky.

2.  V prípade nesúladu príslušný orgán požiada podľa potreby prevádzkovateľa zariadenia na regeneráciu vody, prevádzkovateľa distribúcie regenerovanej vody alebo prevádzkovateľa skladovania regenerovanej vody, aby bez omeškania prijal opatrenia potrebné na urýchlené obnovenie súladu a okamžite informoval dotknutých koncových používateľov. [PN 86]

3.  Ak nesúlad znamená významné riziko pre životné prostredie alebo zdravie ľudí individuálna hodnota ktoréhokoľvek parametra presahuje minimálne požiadavky na kvalitu vody uvedené v písmene a) oddielu 2 prílohy I, prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody ihneď pozastaví všetky ďalšie dodávky regenerovanej vody, a to dovtedy, kým príslušný orgán neskonštatuje, že došlo k obnoveniu súladu. Príslušný orgán môže stanoviť, že súlad bol obnovený až po tom, ako sa zistí, že individuálna hodnota parametra alebo parametrov, ktoré prekračujú príslušné minimálne požiadavky na kvalitu vody, je pod úrovňou maximálnej povolenej hodnoty v aspoň troch po sebe nasledujúcich kontrolách. [PN 87]

4.  Ak dôjde k incidentu, ktorý ovplyvní súlad s podmienkami povolenia, prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody, prípadne prevádzkovateľ distribúcie regenerovanej vody alebo podľa potreby prevádzkovateľ skladovania regenerovanej vody ihneď informuje príslušný orgán a koncového používateľa (používateľov), ktorého sa to môže týkať, a príslušnému orgánu poskytne informácie potrebné na posúdenie vplyvu takéhoto incidentu. [PN 88]

4a.  Po udelení povolenia v súlade s článkom 7 príslušný orgán pravidelne overuje, či prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody, prevádzkovateľ distribúcie regenerovanej vody a prevádzkovateľ skladovania regenerovanej vody dodržiavajú opatrenia stanovené v pláne riadenia rizík týkajúcom sa opätovného využívania vody. [PN 89]

4b.  V prípade, že regenerovaná voda v bode zhody nespĺňa požiadavky a následne dôjde ku kontaminácii pôdy alebo poľnohospodárskych výrobkov prostredníctvom distribúcie a skladovania tejto nevyhovujúcej regenerovanej vody, ktoré má za následok ohrozenie zdravia a životného prostredia, je za to zodpovedný prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody a je povinný nahradiť škodu. [PN 134]

Článok 9

Spolupráca medzi členskými štátmi

1.  Členské štáty určia kontaktné miesto, ktoré bude vhodnou formou spolupracovať s kontaktnými miestami a príslušnými orgánmi ostatných členských štátov. Úlohou kontaktných miest je poskytovať pomoc na požiadanie a koordinovať komunikáciu medzi príslušnými orgánmi. Kontaktné miesta predovšetkým prijímajú a zasielajú žiadosti o pomoc.

2.  Členské štáty odpovedajú na žiadosti o pomoc bez zbytočného omeškania.

Článok 9a

Kampane na zvyšovanie informovanosti

1.  Členské štáty vypracujú informačné a osvetové kampane zamerané na potenciálnych koncových používateľov vrátane občanov, ktoré sa týkajú bezpečnosti opätovného využívania vody a úspory vodných zdrojov vyplývajúcej z opätovného využívania vody.

2.  Členské štáty vypracujú aj informačné kampane pre poľnohospodárov s cieľom zabezpečiť optimálne použitie regenerovanej vody v plodinách tak, aby sa zabránilo akémukoľvek negatívnemu vplyvu jej použitia na zdravie aj na životné prostredie. [PN 91]

Článok 10

Informácie pre verejnosť

1.  Bez toho, aby boli dotknuté smernice 2003/4/ES a 2007/2/ES a článok 9 ods. 4 smernice 2000/60/ES, členské štáty zabezpečujú, aby mala verejnosť prístup k primeraným a aktuálnym a prístupným informáciám o opätovnom využívaní vody online alebo prostredníctvom iných jednoducho použiteľných metód, ktoré sú v súlade s pravidlami ochrany údajov. Tieto informácie zahŕňajú: [PN 92]

a)  množstvo a kvalitu regenerovanej vody dodanej v súlade s týmto nariadením;

aa)  percentuálny podiel využitia regenerovanej vody v pomere k celkovému množstvu sladkej vody využívanej na účely, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie; [PN 93]

b)  percentuálny podiel regenerovanej vody v členskom štáte dodanej v súlade s týmto nariadením v porovnaní s celkovým množstvom upravenej komunálnej odpadovej vody;

ba)  percentuálny podiel regenerovanej vody v členskom štáte dodanej v súlade s týmto nariadením v porovnaní s celkovým množstvom upraviteľnej komunálnej odpadovej vody; [PN 94]

c)  povolenia udelené alebo upravené v súlade s týmto nariadením vrátane podmienok stanovených príslušnými orgánmi v súlade s článkom 7 ods. 3;

d)  výsledok kontroly súladu vykonanej v súlade s článkom 8 ods. 1;

e)  kontaktné miesta určené v súlade s článkom 9 ods. 1.

2.  Informácie uvedené v odseku 1 sa aktualizujú aspoň raz za rok.

2a.   V súlade s nariadením (ES) č. 852/2004, ktorým sa stanovujú všeobecné pravidlá uplatniteľné na prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a ktoré sa vzťahuje na výrobu, spracovanie a distribúciu potravín určených pre ľudskú spotrebu a na ich uvádzanie na trh, musia príslušné orgány informovať používateľov o maximálnom obsahu živín v dodávanej vhodne upravenej odpadovej vode, aby sa používatelia vrátane poľnohospodárov mohli uistiť, že sú dodržané obsahy živín, ktoré stanovujú príslušné predpisy Únie. [PN 95]

3.  Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa formátu a predkladania informácií, ktoré sa majú poskytovať podľa odseku 1. Vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15. [PN 96]

Článok 11

Informácie o monitorovaní vykonávania

1.  Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2003/4/ES a smernica 2007/2/ES, jednotlivé členské štáty s pomocou Európskej environmentálnej agentúry:

a)  do … [tri štyri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] zostavia a uverejnia a následne každých šesť rokov aktualizujú súbor údajov obsahujúci informácie o výsledku kontroly súladu vykonanej v súlade s článkom 8 ods. 1 a ďalšie informácie, ktoré sa majú online sprístupniť verejnosti podľa článku 10; [PN 97]

b)  zostavia, uverejnia a potom každoročne aktualizujú súbor údajov obsahujúci informácie o prípadoch nesúladu s podmienkami stanovenými v povolení, získané podľa článku 8 ods. 1, ako aj informácie o prijatých opatreniach v súlade s článkom 8 ods. 2 a 3.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby Komisia, Európska environmentálna agentúra a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb mali prístup k súborom údajov uvedeným v odseku 1.

3.  Európska environmentálna agentúra na základe údajov uvedených v odseku 1 vypracuje, uverejní a pravidelne alebo na žiadosť Komisie aktualizuje prehľad týkajúci sa celej Únie, ktorý podľa okolností zahŕňa ukazovatele týkajúce sa výstupov, výsledkov a vplyvov tohto nariadenia, mapy a správy členských štátov.

4.  Komisia môže formou vykonávacích aktov stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa formátu a predkladania informácií, ktoré sa majú poskytovať v súlade s odsekom 1, ako aj podrobné pravidlá týkajúce sa formátu a predkladania prehľadu o celej Únii uvedeného v odseku 3. Vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15.

Článok 12

Prístup k spravodlivosti

1.  Členské štáty zabezpečujú, aby fyzické alebo právnické osoby alebo ich združenia, organizácie alebo skupiny mali v súlade s vnútroštátnymi predpismi alebo praxou prístup k opravnému prostriedku pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom stanoveným zákonom s cieľom napadnúť vecnú alebo procesnú zákonnosť rozhodnutí, konaní alebo opomenutí súvisiacich s vykonávaním článkov 4 až 8, pokiaľ je splnená jedna z týchto podmienok:

a)  majú dostatočný záujem;

b)  namietajú porušenie istého práva v prípadoch, keď to právne predpisy členského štátu upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku.

2.  Členské štáty určia, v akom štádiu možno rozhodnutie, konanie alebo opomenutie napadnúť.

3.  O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušenie práva, rozhodnú členské štáty v súlade s cieľom poskytnúť dotknutej verejnosti široký prístup k spravodlivosti.

Záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá sa zaoberá podporou ochrany životného prostredia a spĺňa požiadavky stanovené vo vnútroštátnom práve, sa na účely odseku 1 písm. a) považuje za dostatočný.

Dané organizácie sa takisto považujú za nositeľa práv, ktoré môžu byť porušené v zmysle odseku 1 písm. b).

4.  Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka vyčerpania správnych opravných prostriedkov pred súdnymi opravnými prostriedkami, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.

5.  Každé preskúmanie uvedené v odsekoch 1 a 4 musí byť spravodlivé, nestranné, včasné a nesmie byť neprimerane nákladné.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby mala verejnosť k dispozícii informácie o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu.

Článok 13

Hodnotenie

1.  Komisia vykoná hodnotenie tohto nariadenia do … [6 piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Ako podklad k hodnoteniu sa použijú aspoň tieto zdroje: [PN 98]

a)  skúsenosti získané pri vykonávaní tohto nariadenia;

b)  súbory údajov zostavené členskými štátmi v súlade s článkom 11 ods. 1 a prehľad o celej EÚ zostavený Európskou environmentálnou agentúrou v súlade s článkom 11 ods. 3;

c)  relevantné vedecké, analytické a epidemiologické údaje;

d)  technické a vedecké znalosti;

e)  odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie, ak sú k dispozícii;

ea)   experimenty, ktoré sa uskutočnili, najmä pokiaľ ide o využitie splaškových kalov a výtokov z metanizácie v poľnohospodárstve. [PN 99]

2.  V rámci hodnotenia uvedeného v odseku 1 Komisia venuje osobitnú pozornosť týmto aspektom:

a)  minimálne požiadavky stanovené v prílohe I;

b)  hlavné úlohy riadenia rizík stanovené v prílohe II;

c)  dodatočné požiadavky stanovené príslušnými orgánmi podľa článku 7 ods. 3 písm. b) a c);

d)  vplyv opätovného využívania vody na životné prostredie a zdravie ľudí;

da)   rastúca prítomnosť mikroskopických znečisťujúcich látok a nových tzv. vznikajúcich látok v opätovne využívanej vode. [PN 100]

2a.  V rámci hodnotenia uvedeného v odseku 1 Komisia posúdi realizovateľnosť:

a)  rozšírenia rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na regenerovanú vodu určenú na ďalšie osobitné použitia vrátane opätovného použitia na priemyselné účely;

b)  rozšírenia požiadaviek tohto nariadenia tak, aby sa vzťahovali aj na nepriame používanie upravených odpadových vôd;

c)  stanovenia minimálnych požiadaviek uplatniteľných na kvalitu upravenej odpadovej vody na účely dopĺňania kolektorov podzemnej vody. [PN 101]

2b.  Komisia v prípade potreby priloží k hodnoteniu uvedenému v odseku 1 legislatívny návrh. [PN 102]

Článok 14

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 3 a článku 5 ods. 3 sa Komisii udeľuje na neurčitý čas odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 3 a v článku 5 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 3 a článku 5 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada proti nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 15

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor zriadený podľa smernice 2000/60/ES. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 16

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty do ... [tri štyri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] oznámia Komisii uvedené pravidlá a opatrenia, ako aj každú následnú zmenu, ktorá sa týchto pravidiel týka. [PN 103]

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od ... [jeden rok dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. [PN 104]

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

POUŽÍVANIE A MINIMÁLNE POŽIADAVKY

Oddiel 1. Používanie regenerovanej vody v zmysle článku 2

a)  Poľnohospodárske zavlažovanie

Poľnohospodárske zavlažovanie je zavlažovanie týchto druhov plodín:

–  potravinové plodiny, ktoré sa konzumujú surové, to znamená plodiny, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu a konzumáciu v surovom stave alebo nespracované,

–  spracované potravinové plodiny, teda plodiny, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu, ktoré sa nekonzumujú surové, ale až po spracovaní (t. j. varené, priemyselne spracované),

–  nepotravinové plodiny, teda plodiny, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu (napr. pastvové plodiny, krmoviny, vlákninové plodiny, plodiny na okrasné účely, osivové, energetické a trávnikové plodiny).

Bez toho, aby boli dotknuté príslušné právne predpisy Únie v oblasti životného prostredia a zdravia, môžu členské štáty využívať regenerovanú vodu na ďalšie účely, ako napríklad na opätovné využívanie vody v priemysle, na účely súvisiace so zariadeniami a so životným prostredím. [PN 105]

Oddiel 2. Minimálne požiadavky

2.1.  Minimálne požiadavky uplatniteľné na regenerovanú vodu určenú na použitie pri poľnohospodárskom zavlažovaní poľnohospodárske zavlažovanie [PN 106]

Triedy kvality regenerovanej vody a povolené spôsoby používania a zavlažovania pre jednotlivé triedy sú stanovené v tabuľke 1. Minimálne požiadavky na kvalitu vody sú stanovené v bode a) v tabuľke 2. Minimálne frekvencie a výkonnostné ciele pre monitorovanie regenerovanej vody sú stanovené v bode b) v tabuľke 3 (bežné monitorovanie) a tabuľke 4 (validačné monitorovanie).

Tabuľka 1 Triedy kvality regenerovanej vody a povolené poľnohospodárske použitie a spôsob zavlažovania

(*) Kvapkové zavlažovanie (nazýva sa aj pramienkové zavlažovanie) je systém mikrozavlažovania, ktorý privádza k rastlinám kvapky alebo tenké pramienky vody. V rámci tohto systému privedená voda veľmi pomaly (2 – 20 litrov/hodinu) kvapká na pôdu alebo priamo pod jej povrch zo sústavy plastových trubíc s malým priemerom osadených výpustmi, ktoré sa nazývajú rozprašovače alebo kvapkače.

a)  Minimálne požiadavky na kvalitu vody

Tabuľka 2 Požiadavky na kvalitu regenerovanej vody na poľnohospodárske zavlažovanie

Regenerovaná voda sa bude považovať za vodu, ktorá je v súlade s požiadavkami stanovenými v tabuľke 2, ak merania vyhovejú všetkým týmto kritériám:

–  Uvedené hodnoty E. coli, Legionellaspp. a črevných nematód sa dosiahnu aspoň v 90 % vzoriek. Ani jedna z maximálnych hodnôt vzoriek nesmie prekročiť maximálny limit odchýlky 1 logaritmickej jednotky z indikovanej hodnoty pre E. coli a Legionella a 100 % indikovanej hodnoty pre črevné nematódy. Požiadavka na zaistenie neprítomnosti salmonely sa uplatňuje na 100 % vzoriek. [PN 109]

–  Uvedené hodnoty biochemickej spotreby kyslíka (BSK)5, suspendovaných tuhých látok (TSS) a turbidity (zakalenia) v triede A sú dosiahnuté v aspoň 90 % vzoriek. Ani jedna z maximálnych hodnôt vzoriek nesmie prekročiť maximálny limit odchýlky 100 % indikovanej hodnoty. [PN 110]

b)  Minimálne požiadavky na monitorovanie

Prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody vykonávajú bežné monitorovanie s cieľom overiť, či regenerovaná voda spĺňa minimálne požiadavky na kvalitu vody stanovené v písmene a). Bežné monitorovanie je zahrnuté do postupov overovania systému projektu opätovného využívania vody. [PN 111]

Vzorky, ktoré sa majú použiť na overenie dodržiavania mikrobiologických parametrov v bode zhody, sa odoberajú v súlade s normou EN ISO 19458. [PN 112]

Tabuľka 3 Minimálne frekvencie bežného monitorovania regenerovanej vody na poľnohospodárske zavlažovanie

Validačné monitorovanie sa musí uskutočniť pred uvedením zariadenia na regeneráciu vody do prevádzky, keď sa zariadenie modernizuje a po pridaní nového zariadenia alebo procesov, a zakaždým, keď sa udeľuje nové alebo mení existujúce povolenie. [PN 113]

Validačné monitorovanie sa vykonáva pri najprísnejšej triede kvality regenerovanej vody – triede A – na posúdenie dodržania výkonnostných cieľov [logaritmické zníženie (log10)]. Do validačného monitorovania je zahrnuté monitorovanie indikátorových mikroorganizmov súvisiacich s jednotlivými skupinami patogénov (baktérie, vírusy a prvoky). Vybraté indikátorové mikroorganizmy sú E. coli pre patogénne baktérie, F-špecifické kolifágy, somatické kolifágy alebo kolifágy pre patogénne vírusy a spóry Clostridium perfringens alebo sulfát-redukujúce baktérie vytvárajúce spóry v prípade prvokov. Výkonnostné ciele [logaritmické zníženie (log10)] pre validačné monitorovanie týkajúce sa vybratých indikátorových mikroorganizmov sú stanovené v tabuľke 4 a dosahujú sa v mieste výstupu zo zariadenia na regeneráciu vody (miesto zhody), pričom sa zohľadňujú koncentrácie výtoku neupravenej odpadovej vody vstupujúcej do čistiarne komunálnych odpadových vôd. Aspoň 90 % validačných vzoriek musí dosiahnuť alebo prekročiť výkonnostný cieľ. [PN 114]

Ak v neupravenej odpadovej vode nie je biologický ukazovateľ prítomný v dostatočnom množstve na to, aby sa dosiahlo logaritmické zníženie log10, neprítomnosť takéhoto biologického ukazovateľa vo výtoku znamená splnenie požiadaviek na validáciu. Výkonnosť pri dodržiavaní cieľa možno stanoviť analytickou kontrolou pridaním výkonnosti priradenej jednotlivým krokom v rámci úpravy na základe vedeckých dôkazov zo štandardných zavedených postupov, napríklad uverejnené údaje skúšobných protokolov, prípadové štúdie atď., alebo otestovať v laboratóriách v kontrolovaných podmienkach pre inovačnú úpravu. [PN 115]

Tabuľka 4 Validačné monitorovanie regenerovanej vody na poľnohospodárske zavlažovanie

(*) Referenčné patogény Campylobacter, Rotavirus a Cryptosporidium sa môžu použiť aj na účely validačného monitorovania namiesto navrhovaných indikátorových mikroorganizmov. Mali by sa teda uplatniť tieto výkonnostné ciele týkajúce sa logaritmického zníženia (log10): Campylobacter (≥ 5,0), Rotavirus (≥ 6,0) a Cryptosporidium (≥ 5,0). Vnútroštátny orgán pre ochranu zdravia môže stanoviť ďalšie ukazovatele týkajúce sa konkrétneho prípadu, ak existuje dôkaz o potrebe zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia. [PN 116]

(**) Ako najvhodnejší ukazovateľ z hľadiska vírusov je vybratá celková analýza kolifágov. Ak však celkovú analýzu kolifágov nemožno uskutočniť, musí sa analyzovať aspoň jeden z nich (F-špecifické alebo somatické kolifágy). Ak vo výtoku neupravenej odpadovej vody nie sú kolifágy prítomné v dostatočnom množstve, súlad s výkonnostným cieľom možno stanoviť pridaním výkonnosti priradenej jednotlivým krokom v rámci úpravy na základe vedeckých dôkazov zo štandardných zavedených postupov, ako sú napríklad uverejnené údaje skúšobných protokolov, prípadové štúdie atď., alebo otestovať v laboratóriách v kontrolovaných podmienkach pre inovačnú úpravu. [PN 117]

(***) Ako najvhodnejší ukazovateľ z hľadiska prvokov sú vybraté spóry Clostridium perfringens. Ak však koncentrácia spór Clostridium perfringens neumožňuje validáciu požadovaného logaritmického odstránenia (log10), alternatívou sú sulfát-redukujúce baktérie vytvárajúce spóry. Ak vo výtoku neupravenej odpadovej vody nie sú prítomné spóry Clostridium perfringens v dostatočnom množstve, súlad s výkonnostným cieľom možno stanoviť pridaním výkonnosti priradenej jednotlivým krokom v rámci úpravy na základe vedeckých dôkazov zo štandardných zavedených postupov, ako sú uverejnené údaje skúšobných protokolov, prípadové štúdie atď., alebo otestovať v laboratóriách v kontrolovaných podmienkach pre inovačnú úpravu. [PN 118]

Metódy analýzy pri monitorovaní validuje a dokumentuje prevádzkovateľ v súlade s normou EN ISO/IEC-17025 alebo inými vnútroštátnymi alebo medzinárodnými normami, ktoré zabezpečujú rovnocennú kvalitu. Prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody zabezpečí, aby laboratóriá vybrané na monitorovanie validácie zaviedli postupy riadenia kvality v súlade s normou ISO/IEC 17025. [PN 119]

PRÍLOHA II

a)  Hlavné úlohy riadenia rizík [PN 120]

-1.  Vykonať analýzu uskutočniteľnosti plánovaného zariadenia na regeneráciu vody, v ktorej sa zohľadnia aspoň náklady na výstavbu zariadenia v súvislosti s regionálnym dopytom po regenerovanej vode, potenciálni koncoví používatelia a požiadavky na odpadovú vodu upravenú zariadením, a hodnotí kvalita upravenej odpadovej vody vstupujúcej do zariadenia. [PN 121]

1.  Opísať systém opätovného využívania vody, počnúc vstupom odpadovej vody do čistiarne komunálnych odpadových vôd až po miesto použitia, a to vrátane zdrojov odpadovej vody, krokov v rámci úpravy a technológií v zariadení na regeneráciu vody, infraštruktúry na dodávky a skladovanie, plánovaného použitia, miesta použitia a množstiev regenerovanej vody, ktoré sa majú dodať. Cieľom tejto úlohy je poskytnúť podrobný opis celého systému opätovného využívania vody.

2.  Identifikovať potenciálne nebezpečenstvá, a najmä prítomnosť znečisťujúcich látok a patogénov, ako aj potenciálne nebezpečné udalosti, ako sú napríklad prípady nedostatočnej úpravy, náhodné úniky alebo kontaminácia v rámci opísaného systému opätovného využívania vody.

3.  Identifikovať prostredia, populácie a jednotlivcov, ktorým hrozí riziko priameho alebo nepriameho vystavenia identifikovaným potenciálnym nebezpečenstvám, a zohľadniť pritom osobitné environmentálne faktory, ako sú miestna hydrogeológia, topológia, druh a ekológia pôdy, ako aj faktory súvisiace s druhom plodín a pestovateľskými postupmi. Posúdenie rizík pre zdravie vrátane určenia nebezpečenstva, vzťahu medzi dávkou a odozvou, posúdenia expozície a charakterizácie rizika sa musí zohľadniť vo všetkých stupňoch systému opätovného využívania odpadovej vody. Musia sa takisto zohľadniť možné nezvratné alebo dlhodobé negatívne dôsledky činnosti regenerácie vody, ako jej distribúcia, skladovanie a používanie, pre životné prostredie alebo zdravie vrátane potenciálnych negatívnych dôsledkov na ekologické toky. [PN 122]

4.  Vypracovať posúdenie rizika zahŕňajúce environmentálne riziká a riziká pre zdravie ľudí a zvierat a zohľadniť pri tom povahu identifikovaných potenciálnych nebezpečenstiev, identifikované prostredia, populácie a jednotlivcov, ktorým hrozí riziko vystavenia týmto nebezpečenstvám i závažnosť možných účinkov daných nebezpečenstiev, ako aj všetky relevantné právne predpisy Európskej únie a jednotlivých členských štátov, usmerňovacie dokumenty a minimálne požiadavky súvisiace s potravinami, krmivami a bezpečnosťou pracovníkov a environmentálne ciele. Kvalitatívne štúdie sa môžu použiť na účely posúdenia rizika. Otázku vedeckej neistoty pri charakteristike rizika treba riešiť v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti. [PN 123]

Posúdenie rizika pozostáva z týchto častí:

a)  posúdenie rizík pre životné prostredie, a to vrátane všetkých ďalej uvedených podkladov:

i)  potvrdenia povahy nebezpečenstiev, podľa okolností vrátane predvídanej úrovne bez žiadneho účinku;

ii)  posúdenia potenciálneho rozsahu vystavenia;

iii)  charakteristiky rizika;

b)  posúdenie rizík pre zdravie ľudí, a to vrátane všetkých ďalej uvedených podkladov:

i)  potvrdenia povahy nebezpečenstiev, podľa okolností vrátane vzťahu medzi dávkou a odozvou v spolupráci s orgánmi pre ochranu zdravia; [PN 124];

ii)  posúdenia potenciálneho rozsahu dávok alebo vystavenia;

iii)  charakteristiky rizika.

Pri posudzovaní rizika sa zohľadňujú musia splniť aspoň tieto požiadavky a povinnosti: [PN 125]

c)  požiadavka na zníženie znečistenia vody dusičnanmi a zabránenie tomuto znečisteniu v súlade so smernicou 91/676/EHS;

d)  povinnosť, podľa ktorej chránené oblasti s pitnou vodou musia spĺňať požiadavky stanovené v smernici 98/83/ES;

e)  povinnosť dosiahnuť ciele ochrany životného prostredia stanovené v smernici 2000/60/ES;

f)  požiadavka na zabránenie znečisťovaniu podzemnej vody v súlade so smernicou 2006/118/ES;

g)  požiadavka na splnenie noriem kvality životného prostredia v súvislosti s prioritnými látkami a určitými ďalšími znečisťujúcimi látkami stanovenými v smernici 2008/105/ES;

h)  požiadavka na splnenie noriem kvality životného prostredia v súvislosti so znečisťujúcimi látkami, ktoré predstavujú problém na vnútroštátnej úrovni (t. j. špecifické látky znečisťujúce povodie) stanovené v smernici 2000/60/ES;

i)  požiadavka na splnenie noriem kvality vody na kúpanie stanovených v smernici 2006/7/ES;

j)  požiadavky týkajúce sa ochrany životného prostredia, a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve podľa smernice 86/278/EHS;

k)  požiadavky týkajúce sa hygieny potravín stanovené v nariadení (ES) č. 852/2004 a usmernenie uvedené v oznámení Komisie o usmernení k riešeniu mikrobiologických rizík týkajúcich sa ovocia a zeleniny v prvovýrobe pomocou správnej hygieny;

l)  požiadavky na hygienu krmív stanovené v nariadení (ES) č. 183/2005;

m)  požiadavka na splnenie príslušných mikrobiologických kritérií stanovených v nariadení (ES) č. 2073/2005;

n)  požiadavky týkajúce sa maximálnych úrovní určitých znečisťujúcich látok v potravinách stanovených v nariadení (ES) č. 1881/2006;

o)  požiadavky týkajúce sa maximálnych hladín rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách stanovené v nariadení (ES) č. 396/2005;

p)  požiadavky týkajúce sa zdravia zvierat stanovené v nariadeniach (ES) č. 1069/2009 a (EÚ) č. 142/2011.

b)  Podmienky týkajúce sa dodatočných požiadaviek [PN 126]

5.  Ak je to potrebné a vhodné na zabezpečenie dostatočnej primeranej ochrany životného prostredia a ľudského zdravia, je potrebné uviesť požiadavky na kvalitu vody a jej monitorovanie, ktoré dopĺňajú a/alebo sú prísnejšie ako požiadavky uvedené v prílohe I.

V závislosti od výsledku posúdenia rizika uvedeného v bode 4 sa Tieto dodatočné požiadavky sa môžu konkrétne týkať:

a)  ťažkých kovov;

b)  pesticídov;

c)  vedľajších produktov dezinfekcie;

d)  liekov;

da)  prítomnosti mikroplastov;

e)  iných znečisťujúcich látok vzbudzujúcich obavy identifikovaných ako významné na základe environmentálneho testovania a testovania verejného zdravia vykonaného na miestnej úrovni;

f)  antimikrobiálnej rezistencie. [PN 127]

c)  Preventívne opatrenia [PN 128]

6.  Identifikovať preventívne opatrenia, ktoré sú už prijaté alebo ktoré by sa mali prijať na účely obmedzenia rizík, aby bolo možné primerane riadiť všetky identifikované riziká.

Takéto preventívne opatrenia môžu zahŕňať:

a)  kontrolu prístupu;

b)  opatrenia na dodatočnú dezinfekciu alebo odstránenie znečisťujúcich látok;

c)  špecifickú technológiu zavlažovania, ktorá zmierňuje riziko vytvorenia aerosólu (napr. kvapkové zavlažovanie);

d)  podporné opatrenia na vyhubenie patogénnych organizmov pred zberom plodín;

e)  stanovenie minimálnych bezpečnostných odstupov.

Špecifické preventívne opatrenia, ktoré by mohli byť relevantné, sú uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1: Špecifické preventívne opatrenia

7.  Zabezpečiť, aby sa uplatňovali primerané systémy a postupy kontroly kvality vrátane monitorovania regenerovanej vody z hľadiska príslušných parametrov a aby sa zaviedli primerané programy údržby zariadení.

8.  Zabezpečiť, aby sa uplatňovali systémy monitorovania životného prostredia, ktorými sa zistia prípadné negatívne účinky opätovného využívania vody, a zároveň zabezpečiť spätnú väzbu z monitorovania, ako aj náležitú validáciu a zdokumentovanie všetkých procesov a postupov.

Odporúča sa, aby prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody zaviedol a udržiaval systém riadenia kvality certifikovaný podľa normy ISO 9001 alebo rovnocennej normy.

8a.  Zabezpečiť, aby zariadenie na regeneráciu vody bolo vybavené alternatívnymi prostriedkami na vypúšťanie upravenej odpadovej vody, ktorá sa opätovne nevyužíva. [PN 129]

9.  Zabezpečiť, aby sa uplatňoval náležitý systém riadenia incidentov a núdzových situácií vrátane postupov riadneho informovania všetkých príslušných strán a aby sa pravidelne aktualizoval plán reakcie na núdzové situácie.

9a.  Zabezpečiť, aby distribučná infraštruktúra regenerovanej vody bola oddelená a vybudovaná takým spôsobom, aby sa zabránilo riziku kontaminácie zásobovacej a distribučnej siete pre vodu určenú na ľudskú spotrebu. [PN 130]

9b.  Zabezpečiť, aby bola infraštruktúra regenerovanej vody primerane označená a, ak je vybudovaná s otvorenými odtokmi na dažďovú vodu, aby bola vhodne vybavená dostatočne viditeľným značením, a to aj v prípade, keď sa odpadová voda zmiešava s vodou iného pôvodu. [PN 131]

9c.  Zabezpečiť, aby sa vytvorili koordinačné mechanizmy medzi rôznymi aktérmi na zaručenie bezpečnej výroby a využívania regenerovanej vody. [PN 132]

(1) Ú. v. EÚ C ... (2) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 353. (3) Pozícia Európskeho parlamentu z 12. februára 2019. (4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1). (5) Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40). (6) COM(2012)0673. (7) COM(2007)0414. (8) Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 33. (9) COM(2015)0614. (10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ...). (11) Smernica Rady 86/278/EHS z 12. júna 1986 o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve (Ú. v. ES L 181, 4.7.1986, s. 6). (12) Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1). (13) Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32). (14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1). (15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1). (16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 183/2005 z 12. januára 2005, ktorým sa stanovujú požiadavky na hygienu krmív (Ú. v. EÚ L 35, 8.2.2005, s. 1). (17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1). (18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 1). (19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 37). (20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19). (21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84). (22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1). (23) Nariadenie Komisie (ES) č. 2073/2005 z 15. novembra 2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny (Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2005, s. 1). (24) Nariadenie Komisie (ES) č. 1881/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách (Ú. v. EÚ L 364, 20.12.2006, s. 5). (25) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2011, s. 1). (26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26). (27) Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 4. (28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1). (29) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1. (30) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). (31) Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40).