Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2112(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0038/2019

Predkladané texty :

A8-0038/2019

Rozpravy :

PV 11/02/2019 - 16
CRE 11/02/2019 - 16

Hlasovanie :

PV 12/02/2019 - 9.16
CRE 12/02/2019 - 9.16
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0077

Prijaté texty
PDF 161kWORD 49k
Utorok, 12. februára 2019 - Štrasburg
Vykonávanie ustanovení zmluvy týkajúcich sa posilnenej spolupráce
P8_TA(2019)0077A8-0038/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2019 o vykonávaní ustanovení zmluvy týkajúcich sa posilnenej spolupráce (2018/2112(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na ustanovenia zmluvy týkajúce sa posilnenej spolupráce a najmä na článok 20, článok 42 ods. 6, články 44, 45 a 46 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a na články 82, 83, 86, 87, 187, 188, 326, 327, 328, 329, 330, 331, 332, 333 a 334 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na ustanovenia zmluvy o iných existujúcich formách diferencovanej integrácie a najmä na články 136, 137 a 138 ZFEÚ týkajúce sa osobitných ustanovení pre členské štáty, ktorých menou je euro,

–  so zreteľom na Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (TSCG),

–  so zreteľom na protokol č. 10 o stálej štruktúrovanej spolupráci zriadenej článkom 42 Zmluvy o Európskej únii, na Protokol č. 14 o Euroskupine a na Protokol č. 19 o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o rozpočtovej kapacite pre eurozónu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o ústavných, právnych a inštitucionálnych dôsledkoch spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky: možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2019 o diferencovanej integrácii(5),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 1. marca 2017 (COM(2017)2025) a na päť nasledujúcich diskusných dokumentov (COM(2017)0206), COM(2017)0240, COM(2017)0291, COM(2017)0315, COM(2017)0358),

–  so zreteľom na Rímsku deklaráciu z 25. marca 2017,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0038/2019),

A.  keďže Únia má osobitný záujem vykonávať posilnenú spoluprácu v určitých oblastiach nevýhradných právomocí EÚ s cieľom pokročiť v európskom projekte a uľahčiť život občanov;

B.  keďže podľa článku 20 ods. 2 Zmluvy o EÚ má byť posilnená spolupráca krajným opatrením, keď ciele takejto spolupráce nemôže Únia ako celok dosiahnuť v primeranej lehote;

C.  keďže posilnená spolupráca by sa nemala považovať za nástroj vylúčenia alebo rozdelenia členských štátov, ale za pragmatické riešenie na podporu európskej integrácie;

D.  keďže citlivý charakter niektorých oblastí politiky spôsobuje, že je ťažké dodržiavať riadny legislatívny postup, a to nielen z dôvodu požiadavky jednomyseľnosti, ale aj v dôsledku zaužívanej praxe v Rade spočívajúcej v tom, že sa vždy hľadá konsenzus medzi členskými štátmi, aj keď by na prijatie rozhodnutia postačovala kvalifikovaná väčšina;

E.  keďže s výnimkou dane z finančných transakcií mohli byť všetky iniciatívy posilnenej spolupráce v Rade prijaté kvalifikovanou väčšinou hlasov, ak by bolo uplatnené toto pravidlo namiesto pravidla jednomyseľnosti;

F.  keďže existuje viacero prípadov podskupín členských štátov, ktoré medzi sebou vykonávajú dvojstrannú alebo viacstrannú spoluprácu mimo rámca zmluvy, napríklad v oblastiach, ako je obrana; keďže tlak vyvolaný hospodárskou a menovou krízou na prijímanie rýchlych rozhodnutí a na prekonanie požiadavky jednomyseľnosti v určitých oblastiach viedol k prijatiu medzivládnych nástrojov mimo právneho rámca EÚ, ako je Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) a Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (TSCG alebo „rozpočtová dohoda“);

G.  keďže posilnená spolupráca je postup, pri ktorom je povolené, aby minimálne deväť členských štátov nadviazalo pokročilú spoluprácu v oblasti patriacej do štruktúr EÚ, ale bez účasti ostatných členských štátov; keďže posilnená spolupráca umožňuje zúčastneným členským štátom dosiahnuť spoločný cieľ alebo iniciatívu a prekonať paralýzu v rámci rokovaní alebo ich blokovanie iným členským štátom alebo členskými štátmi v prípade, že sa vyžaduje jednomyseľnosť; keďže podľa článku 20 ods. 4 Zmluvy o EÚ by akty prijaté v rámci posilnenej spolupráce mali zaväzovať len zúčastnené členské štáty; keďže posilnená spolupráca sa obmedzuje na oblasti, v ktorých EÚ nemá výlučné právomoci;

H.  keďže podľa článku 328 ods. 1 ZFEÚ „Komisia a členské štáty zúčastňujúce sa na posilnenej spolupráci zabezpečia, aby podporili účasť čo najväčšieho počtu členských štátov“;

I.  keďže skúsenosti ukazujú, že posilnená spolupráca priniesla uspokojivé výsledky v oblasti práva vo veci rozvodu(6) a ponúka zaujímavé vyhliadky, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa majetkových režimov(7), európsky jednotný patent a Európsku prokuratúru;

J.  keďže počiatočné skúsenosti s posilnenou spoluprácou poukázali na ťažkosti spojené s uplatňovaním tejto koncepcie vzhľadom na obmedzené ustanovenia zmlúv, ktoré sa týkajú jej praktického vykonávania, a na absenciu dostatočných nadväzujúcich krokov vykonaných inštitúciami Únie;

K.  keďže analýza rôznych federálnych modelov využívaných v členských štátoch EÚ a federáciách mimo Únie ukázala, že subfederálne subjekty často používajú flexibilné mechanizmy spolupráce v oblastiach spoločného záujmu;

L.  keďže bez použitia premosťovacích ustanovení na prechod od jednomyseľnosti k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou v Rade a bez dôkladnej revízie zmlúv sa zdá, že v budúcnosti budú musieť členské štáty na riešenie spoločných problémov a dosiahnutie spoločných cieľov využiť ustanovenia o posilnenej spolupráci;

M.  keďže na bezproblémové uplatňovanie posilnenej spolupráce je dôležité, aby sa vypracoval zoznam otázok, ktorými sa treba zaoberať, a stanovil sa plán účinného fungovania posilnenej spolupráce v súlade s literou a duchom zmlúv;

Hlavné pripomienky

1.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že hoci posilnená spolupráca ponúka riešenie spoločného problému tým, že využíva inštitucionálnu štruktúru Únie, a tým sa znižujú administratívne náklady zúčastnených členských štátov, úplne nevylučuje potrebu použiť formy riešení medzivládnych zoskupení mimo rámca zmlúv, čo má negatívny dosah na konzistentnosť uplatňovania právneho rámca Únie a vedie to k nedostatku primeranej demokratickej kontroly;

2.  je presvedčený, že by sa mal zachovať jednotný inštitucionálny rámec EÚ, aby sa dosiahli jej spoločné ciele a zaručila sa zásada rovnosti všetkých občanov; trvá na tom, že by sa mala zachovať metóda Spoločenstva alebo Únie;

3.  zdôrazňuje, že v rozpore s medzivládnymi zmluvami je posilnená spolupráca nástrojom na riešenie problémov, ktorý je nielen zákonný, ale aj vhodný, keďže je založený na ustanoveniach zmluvy a funguje v rámci inštitucionálnej štruktúry Únie;

4.  upozorňuje, že hoci sa posilnená spolupráca, vzhľadom na svoju povahu poslednej možnosti, od svojho zavedenia v Amsterdamskej zmluve vo veľkej miere nevyužívala, zdá sa, že nadobúda čoraz väčší význam a prináša hmatateľné výsledky;

5.  konštatuje, že podľa doterajších skúseností sa posilnená spolupráca najčastejšie nadväzuje v oblastiach, ktoré sa riadia osobitným legislatívnym postupom vyžadujúcim jednomyseľnosť, a prevažne sa využívala v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí;

6.  poukazuje na to, že dosiaľ bol postup prijímania a vykonávania posilnenej spolupráce pomerne zdĺhavý, najmä pre nejasné vymedzenie primeraného času na uistenie sa, že nemožno dosiahnuť potrebný prah hlasovania, a kvôli nedostatku pevnej politickej vôle napredovať rýchlejšie;

7.  konštatuje, že nedostatok jasných operačných usmernení pre zriadenie a správu posilnenej spolupráce, napríklad rozhodné právo pre spoločné inštitúcie alebo postupy na odstúpenie od už existujúcej spolupráce, môže spôsobovať nižšiu pravdepodobnosť uzavretia posilnenej spolupráce;

8.  pripomína, že aj keď posilnená spolupráca profituje z inštitucionálneho a právneho poriadku Únie, jej automatické začlenenie do acquis sa nepredpokladá;

9.  domnieva sa, že hoci sa posilnená spolupráca považuje za druhý najlepší scenár, je stále životaschopným nástrojom na riešenie problémov na úrovni Únie a prostriedkom na prekonanie niektorých inštitucionálnych patových situácií;

10.  zastáva názor, že je potrebné zodpovedať ten istý súbor otázok s cieľom účinne vykonávať a organizovať posilnenú spoluprácu bez ohľadu na politickú oblasť, ktorej sa týka, alebo na jej formu;

Odporúčania

11.  navrhuje preto, aby sa zodpovedali viaceré otázky a postupovalo sa podľa plánu, ako sa uvádza nižšie, s cieľom zabezpečiť hladké a účinné vykonávanie posilnenej spolupráce;

Rozhodovací proces

12.  poukazuje na to, že politický podnet na posilnenú spoluprácu by mal vyjsť od členských štátov, ale diskusie o jej obsahu by mali vychádzať z návrhu Komisie;

13.  pripomína, že v článku 225 ZFEÚ sa Európskemu parlamentu udeľuje právo na kvázi legislatívnu iniciatívu, ktoré by sa malo vykladať ako možnosť Európskeho parlamentu iniciovať posilnenú spoluprácu na základe návrhu Komisie, pri ktorom sa nepodarilo dosiahnuť dohodou riadnym rozhodovacím postupom v rámci mandátu dvoch po sebe nasledujúcich predsedníctiev Rady;

14.  domnieva sa, ak Rada počas obdobia dvoch po sebe nasledujúcich predsedníctiev nedosiahla podstatný pokrok, znamená to, že Únia ako celok nemôže dosiahnuť ciele spolupráce v danom prípade, v súlade s požiadavkou uvedenou v článku 20 Zmluvy o EÚ;

15.  odporúča, aby žiadosti členských štátov o nadviazanie vzájomnej posilnenej spolupráce v zásade vychádzali z cieľov, ktoré sú aspoň také ambiciózne ako ciele predložené Komisiou, predtým, ako sa skonštatovalo, že ciele nie je možné v primeranej lehote dosiahnuť na úrovni Únie ako celku;

16.  dôrazne odporúča, aby sa aktivovala osobitná premosťovacia doložka zakotvená v článku 333 ZFEÚ v záujme prechodu od jednomyseľnosti k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou a od mimoriadneho k riadnemu legislatívnemu postupu, hneď po schválení dohody o začatí posilnenej spolupráce Radou, s cieľom zabrániť novým prekážkam, ak je počet zúčastnených členských štátov vysoký;

17.  považuje za potrebné, aby sa v rozhodnutí, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca, špecifikoval rámec vzťahov s nezúčastnenými členskými štátmi; domnieva sa, že aj členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú na takejto posilnenej spolupráci, by sa mali zúčastniť na rokovaniach o predmete takejto spolupráce;

18.  pripomína, že Komisia aj sekretariáty Rady zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú na posilnenej spolupráci, neboli opomenuté spôsobom, ktorý by sťažil ich účasť v neskoršej fáze;

Administratíva

19.  odporúča, aby Komisia zohrávala aktívnu úlohu vo všetkých fázach posilnenej spolupráce už od návrhu cez rokovania až po vykonávanie posilnenej spolupráce;

20.  zdôrazňuje, že treba zachovať jednotu inštitúcií EÚ a že posilnená spolupráca by nemala viesť k vytvoreniu paralelných inštitucionálnych mechanizmov, ale mohla by podľa potreby umožniť zriadenie osobitných orgánov v právnom rámci EÚ bez toho, aby boli dotknuté právomoci a úloha inštitúcií a orgánov Únie;

Parlamentná kontrola

21.  pripomína, že Európsky parlament je zodpovedný za parlamentnú kontrolu posilnenej spolupráce; požaduje širšie zapojenie národných parlamentov a v členských štátoch, v ktorých je to relevantné, aj regionálnych parlamentov spolu s Európskym parlamentom do demokratickej kontroly posilnenej spolupráce, ak sa týka oblastí spoločných právomocí; zdôrazňuje možnosť vytvorenia medziparlamentného fóra podobného napríklad medziparlamentnej konferencii podľa článku 13 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii a medziparlamentnej konferencii pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku (SBOP), ak je to potrebné a bez toho, aby boli dotknuté právomoci Európskeho parlamentu;

22.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci, zahŕňali aj tie regióny, ktoré majú legislatívne právomoci vo veciach, ktoré sa ich týkajú, aby sa rešpektovalo vnútorné rozdelenie právomocí a posilnila sociálna legitímnosť takejto posilnenej spolupráce;

23.  odporúča, aby Európsky parlament zohrával výraznejšiu úlohu v rozšírenej spolupráci tým, že Komisii navrhne nové formy spolupráce prostredníctvom článku 225 ZFEÚ a monitorovaním návrhov alebo existujúcej spolupráce; vyjadruje presvedčenie, že Európsky parlament by mal byť zapojený do každej fázy postupu, a nemalo by sa od neho len očakávať, že udelí súhlas, a že by mal dostávať pravidelné správy a mal by mať možnosť vyjadriť sa k vykonávaniu posilnenej spolupráce;

24.  vyzýva Radu, aby sa spolu s Európskym parlamentom zapojila do prípadného budúceho postupu posilnenej spolupráce ešte predtým, než ho požiada o súhlas s konečným znením, aby sa zabezpečila čo najširšia spolupráca medzi spoluzákonodarcami Únie;

25.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek konštruktívnemu a rozvážnemu prístupu Európskeho parlamentu k postupu posilnenej spolupráce Rada neprejavila veľký záujem o formálne zapojenie Európskeho parlamentu pred podaním žiadosti o súhlas Európskeho parlamentu s konečným dohodnutým znením;

26.  považuje za potrebné, aby Európsky parlament zlepšil svoju vnútornú organizáciu v súvislosti s posilnenou spoluprácou; v tejto súvislosti sa domnieva, že každý prípad posilnenej spolupráce by mal sledovať príslušný stály výbor, a odporúča, aby rokovací poriadok Európskeho parlamentu umožnil zriadenie ad hoc podvýborov, v ktorých sa v prvom rade umožní riadne členstvo poslancom zvoleným v členských štátoch, ktoré sa zúčastňujú na takejto posilnenej spolupráci;

Rozpočet

27.  zastáva názor, že prevádzkové výdavky spojené s posilnenou spoluprácou by mali znášať zúčastnené členské štáty a ak tieto výdavky znáša rozpočet EÚ, nezúčastneným členským štátom by sa mala poskytnúť kompenzácia, pokiaľ Rada po konzultácii s Európskym parlamentom nerozhodne v súlade s článkom 332 ZFEÚ o tom, že táto spolupráca sa má financovať z rozpočtu EÚ, čím sa tieto výdavky stanú súčasťou rozpočtu EÚ, a bude sa na ne vzťahovať ročný rozpočtový postup;

28.  domnieva sa, že ak činnosť regulovaná posilnenou spoluprácou vytvára príjmy, tieto príjmy by mali byť vyčlenené na pokrytie prevádzkových výdavkov spojených s posilnenou spoluprácou;

Právomoc

29.  domnieva sa, že posilnená spolupráca by mala patriť do priamej právomoci Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) bez toho, aby bola dotknutá možnosť zriadiť arbitrážny postup alebo súd pre urovnávanie sporov prvej inštancie, ktorý by mohol byť potrebný pre fungovanie konkrétneho prípadu posilnenej spolupráce, pokiaľ sa v zmluve nestanovuje inak, čo by sa malo špecifikovať v právnom akte, ktorým sa takáto posilnená spolupráca zakladá;

30.  upozorňuje, že ak sa v prípade posilnenej spolupráce vyžaduje zriadenie špeciálneho arbitrážneho mechanizmu alebo súdu, konečným rozhodcovským orgánom by mal byť vždy SDEÚ;

Úpravy inštitucionálnej štruktúry Únie

31.  navrhuje, aby sa v Komisii pod vedením komisára zodpovedného za medziinštitucionálne vzťahy vytvoril osobitný útvar pre posilnenú spoluprácu, ktorý by koordinoval a zefektívnil inštitucionálne zabezpečenie iniciatív posilnenej spolupráce;

32.  považuje za potrebné dosiahnuť, aby Komisia aj sekretariáty Rady zohrávali v kontexte posilnenej spolupráce aktívnejšiu úlohu, a preto navrhuje, aby v spolupráci s Výborom regiónov a najmä jeho platformou Európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) aktívne hľadali oblasti, v ktorých by posilnená spolupráca mohla byť prínosom z hľadiska napredovania európskeho projektu, alebo oblasti blízke existujúcim formám posilnenej spolupráce, a to s cieľom predchádzať prekrývaniu alebo rozporom;

Odstúpenie alebo vylúčenie členských štátov

33.  poukazuje na to, že zmluvy neobsahujú žiadne ustanovenia, čo sa týka možnosti členských štátov odstúpiť z existujúcich prípadov posilnenej spolupráce, resp. nutnosti ich vylúčenia, a to s výnimkou prípadu stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO);

34.  domnieva sa, že vo všetkých prípadoch posilnenej spolupráce by sa mali stanoviť jasné pravidlá upravujúce vystúpenie členského štátu, ktorý už nemá záujem o účasť, a vylúčenie členského štátu, ktorý už nespĺňa podmienky posilnenej spolupráce; odporúča, aby sa podmienky prípadného odstúpenia alebo vylúčenia členského štátu špecifikovali v akte, ktorým sa zakladá posilnená spolupráca;

Odporúčania pre budúci vývoj posilnenej spolupráce

35.  domnieva sa, že je potrebné navrhnúť postup zrýchleného povolenia posilnenej spolupráce v oblastiach s veľkým politickým významom, ktorá sa má uskutočniť v kratšom časovom rámci než trvanie dvoch po sebe nasledujúcich predsedníctiev Rady;

36.  naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci, aby sa usilovali o začlenenie posilnenej spolupráce do acquis communautaire;

37.  vyzýva Komisiu, aby na základe tretieho pododsedku článku 175 alebo článku 352 ZFEÚ navrhla nariadenie s cieľom zjednodušiť a zjednotiť príslušný právny rámec pre posilnenú spoluprácu (napríklad hlavné zásady týkajúce sa rozhodného práva pre spoločné inštitúcie alebo vystúpenia člena), čím sa uľahčí uzavretie takejto spolupráce;

38.  navrhuje, aby sa pri budúcej revízii zmlúv preskúmala možnosť, aby regióny alebo subjekty na nižšej ako celoštátnej úrovni mohli zohrávať úlohu v posilnenej spolupráci v oblastiach, ktoré patria do výlučnej právomoci na príslušnej úrovni, s náležitým zreteľom na ústavy jednotlivých štátov;

o
o   o

39.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 215.
(2) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 201.
(3) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 235.
(4) Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 125.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2019)0044.
(6) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2010, s. 10).
(7) Nariadenie Rady (EÚ) 2016/1103 z 24. júna 2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov (Ú. v. EÚ L 183, 8.7.2016, s. 1).

Posledná úprava: 27. januára 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia