Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/2113(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0033/2019

Predkladané texty :

A8-0033/2019

Rozpravy :

PV 11/02/2019 - 16
CRE 11/02/2019 - 16

Hlasovanie :

PV 12/02/2019 - 9.17

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0078

Prijaté texty
PDF 159kWORD 49k
Utorok, 12. februára 2019 - Štrasburg Finálna verzia
Vykonávanie ustanovení zmluvy týkajúcich sa právomoci Európskeho parlamentu vykonávať politickú kontrolu nad Komisiou
P8_TA(2019)0078A8-0033/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2019 o vykonávaní ustanovení zmluvy týkajúcich sa právomoci Európskeho parlamentu vykonávať politickú kontrolu nad Komisiou (2018/2113(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na ustanovenia zmluvy týkajúce sa politického dohľadu Európskeho parlamentu nad Európskou komisiou, a najmä články 14, 17 a 25 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluvy o EÚ“) a články 121, 159, 161, 175, 190, 225, 226, 230, 233, 234, 249, 290, 291, 319 a 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na článok 17 Zmluvy o EÚ, ktorým sa Komisia poveruje podporovaním všeobecného záujmu Únie a monopolom pri prijímaní iniciatív „na tento účel“,

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva z roku 2016 a Medziinštitucionálnu dohodu o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení z roku 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie(2),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 7. februára 2018 o revízii Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, a najmä na jeho odseky 2 a 8, v ktorých sa potvrdzuje, že postup navrhovania hlavných kandidátov (tzv. Spitzenkandidaten) je úspešnou ústavnou a politickou praxou, ktorá odráža medziinštitucionálnu rovnováhu stanovenú v zmluvách(3),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 16. apríla 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu o podrobných ustanoveniach o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie Euratom, ESUO 95/167/ES(4), a na prebiehajúce medziinštitucionálne rokovania,

–  so zreteľom na správu európskej ombudsmanky o schôdzach a kontrole dokumentov v spojených veciach 488/2018/KR a 514/2018/KR týkajúcich sa vymenovania nového generálneho tajomníka Komisie a na jej odporúčanie v týchto veciach,

–  so zreteľom na svoj rokovací poriadok vrátane jeho článku 52, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 a prílohy 3 k tomuto rozhodnutiu o postupe schvaľovania vypracúvania iniciatívnych správ,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0033/2019),

A.  keďže inštitucionálny rámec Únie, ako je zakotvený v zmluvách, priznáva Európskemu parlamentu ako zákonodarnému orgánu Únie zodpovednosť v oblasti politického dohľadu nad Komisiou;

B.  keďže Európsky parlament má k dispozícii súbor nástrojov na vyvodenie zodpovednosti voči Komisii, ako sú návrh na vyslovenie nedôvery (článok 17 Zmluvy o EÚ a článok 234 ZFEÚ), možnosť požiadať predsedu Komisie o vyslovenie nedôvery voči jednotlivým členom Komisie (článok 118 ods. 10 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu), vyšetrovacie právomoci (článok 226 ZFEÚ), právomoc kontroly nad delegovanými a vykonávacími aktmi (články 290 a 291 ZFEÚ), právo klásť ústne a písomné otázky (článok 230 ods. 2 ZFEÚ) a právo iniciovať súdne konanie voči Komisii vo veci zákonnosti (článok 263 ZFEÚ) alebo v prípade nečinnosti Komisie;

C.  keďže okrem týchto nástrojov má Európsky parlament k dispozícii súbor nástrojov riadiaceho dohľadu, vďaka ktorému môže iniciatívne formovať európsky politický program;

D.  keďže rozpočet je najdôležitejší nástroj Európskej únie na napĺňanie jej cieľov a stratégií, a teda kontrola rozpočtu je nanajvýš dôležitá;

E.  keďže postup navrhovania hlavných kandidátov (tzv. Spitzenkandidaten) odráža medziinštitucionálnu rovnováhu medzi Európskym parlamentom a Komisiou, čím sa zásadne konsolidovalo a posilnilo prepojenie medzi týmito dvomi inštitúciami, čo viedlo k posilneniu politického charakteru Komisie a čo by zároveň malo viesť k posilneniu parlamentnej kontroly nad jej výkonnými funkciami;

F.  keďže podľa článku 17 Zmluvy o EÚ predsedu Komisie volí Európsky parlament na základe návrhu hláv štátov a predsedov vlád EÚ s ohľadom na výsledky volieb do Európskeho parlamentu; keďže v článku 17 Zmluvy o EÚ sa takisto stanovuje, že rovnaký postup by sa mal dodržať v prípade, že Európsky parlament odmietne navrhovaného kandidáta, a to vrátane konzultácie s Európskym parlamentom;

G.  keďže pred uvedením kolégia komisárov do úradu sa všetci dezignovaní komisári podrobujú vypočutiu a keďže na základe svojho mandátu môže Európsky parlament skúmať záväzky a priority vyjadrené dezignovanými komisármi počas ich vypočutí pri vymenovaní, a to vrátane hodnotenia toho, či ich osobná situácia ich kvalifikuje na plnenie požiadaviek kladených na ich úrad;

H.  keďže v zmluvách sa Európskemu parlamentu priznáva právo hlasovať o návrhu na vyslovenie nedôvery Komisii ako celku, ale nie o vyslovení nedôvery jej jednotlivým členom;

I.  keďže napriek kolektívnej zodpovednosti kolégia komisárov by mal Európsky parlament zabezpečovať účinný politický dohľad nad individuálnou činnosťou jednotlivých členov Komisie;

J.  keďže nedávne vymenovanie nového generálneho tajomníka Komisie vyvolalo vážne otázky v súvislosti s úlohou a politickým vplyvom vyšších riadiacich pracovníkov Komisie;

K.  keďže pri vymenovaní nového predsedu Komisie a nových komisárov v roku 2019 by sa mal počas obsadzovania funkcie generálneho tajomníka Komisie použiť nový postup, ktorý bude založený na pravidlách;

L.  keďže Komisia má zo zmlúv vyplývajúce povinnosti pravidelne predkladať Európskemu parlamentu tieto správy: každý rok súhrnnú správu o činnosti Únie (článok 249 ZFEÚ); každé tri roky správu o uplatňovaní ustanovení o nediskriminácii a občianstve v Únii (článok 25 ZFEÚ); správu o výsledkoch mnohostranného dohľadu v oblasti hospodárskej politiky (článok 121 ods. 5 ZFEÚ); každé tri roky správu o pokroku v oblasti sociálnej politiky (články 159 a 161 ZFEÚ); každé tri roky správu o pokroku pri dosahovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (článok 175 ZFEÚ); každý rok správu o výskumnej činnosti v Únii (článok 190 ZFEÚ); každý rok správu o boji proti podvodom (článok 325 ZFEÚ); a vždy pri rokovaní s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami (článok 207 ZFEÚ);

M.  keďže navyše, pokiaľ ide o sekundárnu legislatívu, Komisia má povinnosť skúmať a hodnotiť rôzne smernice a nariadenia a podávať správy o svojich zisteniach;

N.  keďže prijatím Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou Európsky parlament získal ďalší vplyv na formovanie legislatívneho programu, ktorý Komisia každoročne navrhuje vo svojom pracovnom programe;

O.  keďže od prijatia Lisabonskej zmluvy sa Európsky parlament stal skutočným spoluzákonodarcom v oblasti rozpočtu a má zodpovednosť v oblasti udeľovania absolutória Komisii za plnenie rozpočtu Únie;

P.  keďže po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy sa rozšíril vplyv Európskeho parlamentu na kontrolu vonkajších politík EÚ v dôsledku nadobudnutia právomoci odsúhlasovať uzatváranie medzinárodných dohôd, a teda aj práva byť bezodkladne a plne informovaný Komisiou vo všetkých fázach rokovaní o takýchto zmluvách (článok 218 ZFEÚ a článok 50 Zmluvy o EÚ);

Q.  keďže podmienky, za ktorých sa uskutočnili rokovania so Spojeným kráľovstvom o jeho vystúpení z Európskej únie, sú príkladom z hľadiska ich transparentnosti a zapojenia Európskeho parlamentu;

R.  keďže rozsah kontrolnej právomoci Európskeho parlamentu je v prípade delegovaných a vykonávacích aktov veľmi odlišný; keďže Európsky parlament má v prípade delegovaných aktov právo veta alebo právo zrušiť delegovanie, ale v prípade vykonávacích aktov sú jeho možnosti značne obmedzené;

S.  keďže v dôsledku súčasnej inštitucionálnej štruktúry Únie a chýbajúceho presného vymedzenia výkonnej moci v zmluvách je výkonná moc EÚ zložitejšia a rozdelená medzi európsku, vnútroštátnu a regionálnu úroveň;

T.  keďže na riešenie otázky parlamentnej kontroly výkonných funkcií pri vykonávaní európskych právnych predpisov je kľúčová silnejšia spolupráca medzi Európskym parlamentom a národnými a regionálnymi parlamentmi v súlade s ich príslušnými ústavnými právomocami a v súlade s článkom 10 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

U.  keďže transparentnosť a silné zapojenie Európskeho parlamentu do rokovaní so Spojeným kráľovstvom mali pozitívny vplyv na ich výsledok, a to vytvorením atmosféry dôvery a jednoty, a preto by mali slúžiť ako inšpirácia pre budúce praktiky v oblasti medzinárodných rokovaní;

Hlavné závery

1.  pripomína, že kontrola orgánov EÚ je jedným z hlavných poslaní Európskeho parlamentu a povinnosť Komisie zodpovedať sa Európskemu parlamentu je základnou zásadou fungovania EÚ a vnútornej demokratickej kontroly;

2.  domnieva sa, že Európsky parlament plne nevyužíva všetky svoje nástroje politickej kontroly nad výkonnou mocou, a to z rôznych dôvodov, pričom niektoré sú dané inštitucionálnou štruktúrou Únie, kým iné sú napríklad dôsledkom zmien medziinštitucionálnej dynamiky, vplyvom ktorých sa uplatňovanie niektorých nástrojov sťažilo alebo nie je dostatočne účinné;

3.  uznáva potenciál a úspešné vykonávanie postupu navrhovania hlavných kandidátov, na základe ktorého všetci európski občania majú možnosť priamo zasiahnuť do voľby predsedu Komisie hlasovaním za zoznam, na čele ktorého sa nachádza ich preferovaný kandidát; preto dôrazne podporuje pokračovanie tejto praxe pre budúce európske voľby a nabáda všetky politické sily, aby sa zapojili do tohto procesu;

4.  pripomína, že silnejšie politické prepojenie medzi Európskym parlamentom a Komisiou, ktoré vzniklo zavedením postupu navrhovania hlavných kandidátov (tzv. Spitzenkandidaten) politickými skupinami, by nemalo so sebou priniesť menej dôsledný parlamentný dohľad;

5.  pripomína, že zámerom prahovej hodnoty zakotvenej v zmluvách pre návrh na vyslovenie nedôvery je zachovať účinné využívanie tohto nástroja v závažných prípadoch; uznáva, že pokiaľ ide o väčšinu parlamentných demokracií, možnosť vyslovenia nedôvery pôsobí najmä ako odstrašujúci prostriedok; v kontexte budúcej zmeny zmluvy však navrhuje, aby sa preštudovali alebo preskúmali možnosti uváženého zníženia prahu, pričom by sa zachovala inštitucionálna rovnováha, o ktorú sa usilujú zmluvy;

6.  poukazuje na to, že politizácia Komisie je priamym dôsledkom zmien zavedených Lisabonskou zmluvou; konštatuje, že tieto zmeny nezahŕňali prijatie ustanovení, ktoré by umožnili brať jednotlivých komisárov na zodpovednosť;

7.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že podľa slov ombudsmanky Komisia pri vymenovaní generálneho tajomníka „nedodržala buď literu alebo ducha príslušných pravidiel“;

8.  poukazuje na to, že zmluvy neobsahujú jasné vymedzenie výkonnej moci EÚ a že za rôzne politické oblasti sú zodpovedné rôzne inštitúcie podľa toho, či daná oblasť patrí do spoločnej alebo do výlučnej právomoci Únie;

9.  považuje za nevyhnutné vytvoriť skutočný dvojkomorový legislatívny systém zahŕňajúci Radu a Európsky parlament s Komisiou pôsobiacou ako výkonný orgán;

10.  poukazuje na to, že úloha Európskeho parlamentu v oblasti dohľadu nad výkonnou mocou by sa mala doplniť právomocami podobnými právomociam národných parlamentov voči svojej vlastnej výkonnej moci, pokiaľ ide o európske záležitosti; zastáva názor, že takáto zodpovednosť je základom úlohy komôr národných parlamentov v Európskej únii;

11.  domnieva sa, že vykonávanie kontroly Európskym parlamentom nad výkonnou mocou podľa článku 14 Zmluvy o EÚ je v súčasnosti ťažšie, ak niekedy nie aj nemožné, keďže chýba jednoznačný súpis právomocí a politík Únie a právomoci sú rozdelené medzi výkonné orgány na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

12.  pripomína, že v zmluvách sa Európskej rade nepriznávajú žiadne legislatívne funkcie ani práva na legislatívnu iniciatívu; je znepokojený tým, že v posledných rokoch Európska rada napriek duchu a litery zmlúv uskutočnila viaceré dôležité politické rozhodnutia mimo zmluvného rámca, čím tieto rozhodnutia de facto vyňala spod dohľadu Európskeho parlamentu a oslabila tak demokratickú zodpovednosť, ktorá má pre takéto európske politiky zásadný význam;

13.  pripomína, že zmluvou sa Európskemu parlamentu udeľujú dôležité právomoci v oblasti politickej kontroly prostredníctvom každoročného rozpočtového postupu a absolutória za plnenie rozpočtu;

14.  pripomína, že udelenie absolutória je každoročný politický postup, ktorým sa zabezpečuje demokratická kontrola ex post plnenia rozpočtu Európskej únie Komisiou v rámci jej vlastnej zodpovednosti a v spolupráci s členskými štátmi;

15.  poukazuje na to, že postup udelenia absolutória sa ukázal ako účinný nástroj, ktorý má vplyv na pozitívny vývoj rozpočtového systému EÚ, finančné riadenie, formovanie programu a spôsob, akým sa politiky EÚ vymedzujú a vykonávajú, a zároveň prispieva k zvyšovaniu politického vplyvu Európskeho parlamentu;

16.  zdôrazňuje, že článkom 318 ZFEÚ sa pridáva nový nástroj do súboru nástrojov rozpočtového absolutória: hodnotenie financií Únie na základe dosiahnutých výsledkov;

17.  so znepokojením konštatuje, že v prípade, že sa Európsky parlament rozhodne Komisii absolutórium neudeliť, nie sú k dispozícii žiadne skutočné právne sankcie; domnieva sa však, že neudelenie absolutória vysiela silný politický signál, pretože to znamená, že Európsky parlament nemá dostatočnú dôveru v zodpovednosť Komisie, a Komisia by preto mala na takéto rozhodnutie reagovať a v nadväznosti naň prijať konkrétne opatrenia na zlepšenie situácie;

18.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pri absencii riadnej spolupráce Rady nie je možné kontrolovať rozpočet Rady prostredníctvom inštitucionálnej praxe udelenia absolutória Európskym parlamentom a že táto situácia predstavuje závažné porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy, ktorými sa stanovuje, že Európsky parlament bude kontrolovať celý rozpočet Únie;

19.  v záujme rozšírenia právomocí Európskeho parlamentu v oblasti rozpočtovej kontroly na celý rozpočet Únie navrhuje, aby sa začali rokovania medzi Radou, Komisiou a Európskym parlamentom s cieľom zabezpečiť, aby mal Európsky parlament právo na prístup k informáciám o tom, ako Rada plní svoj rozpočet, a to buď priamo alebo prostredníctvom Komisie, a aby Rada odpovedala na písomné otázky Európskeho parlamentu a zúčastňovala sa na vypočutiach a diskusiách o plnení svojho rozpočtu; zastáva názor, že ak by tieto rokovania zlyhali, Európsky parlament by mal udeliť absolutórium iba Komisii a zahrnúť do celkového absolutória samostatné uznesenia týkajúce sa rôznych inštitúcií, orgánov a agentúr Únie, čím by sa zabezpečilo, aby žiadny oddiel rozpočtu EÚ nebol bez riadnej kontroly;

20.  pripomína, že inštitúcie ešte nesplnili svoj záväzok stanoviť kritériá na rozlíšenie využívania delegovaných a vykonávacích aktov, aj keď prijatím Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva sa zvýšila transparentnosť postupu týkajúceho sa delegovaných aktov;

21.  pripomína, že v súlade s článkom 247 nariadenia o rozpočtových pravidlách musí do 31. júla nasledujúceho rozpočtového roka Komisia sprístupniť Európskemu parlamentu integrovaný súbor finančných správ a správ o zodpovednosti, najmä konečnú konsolidovanú účtovnú závierku, výročnú správu o riadení a výkonnosti a hodnotenie financií Únie na základe výsledkov, ako sa uvádza v článku 318 ZFEÚ; trvá na tom, že výročná správa o riadení a výkonnosti by mala zahŕňať posúdenie všetkých preventívnych a nápravných opatrení prijatých v záujme toho, aby sa financovanie nestalo obeťou korupcie alebo konfliktu záujmov;

Odporúčania

22.  navrhuje spojenie nástrojov na vyvodenie zodpovednosti voči Komisii a na vykonávanie riadiaceho dohľadu s cieľom maximalizovať účinnosť oboch týchto nástrojov;

23.  trvá na tom, že legislatívne právomoci a práva Európskeho parlamentu v oblasti dohľadu sa musia zaručiť, konsolidovať a posilniť, a to aj prostredníctvom medziinštitucionálnych dohôd a použitím zodpovedajúceho právneho základu Komisiou;

24.  považuje za nevyhnutné, aby Európsky parlament uskutočnil reformu svojich pracovných postupov s cieľom posilniť vykonávanie svojich funkcií v oblasti politickej kontroly nad Komisiou;

25.  vyzýva Komisiu, aby sa vážnejšie zaoberala legislatívnymi iniciatívami Európskeho parlamentu v zmysle článku 225 ZFEÚ; vyzýva budúceho predsedu Komisie, aby sa zaviazal k tomuto cieľu, a víta príslušné vyhlásenia hlavných kandidátov (tzv. Spitzenkandidaten) v tejto súvislosti; želá si viac iniciatív v oblasti legislatívnych návrhov; pripomína, že v súlade s článkom 10 MID o lepšej tvorbe práva je Komisia povinná urýchlene a podrobne zvážiť žiadosti o návrhy aktov Únie;

26.  chváli Komisiu za pozitívne opatrenia v nadväznosti na odporúčania Európskeho parlamentu vyjadrené v jeho uznesení zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy;

27.   domnieva sa, že hoci Európsky parlament nemá formálne právo na legislatívnu iniciatívu na základe súčasných zmlúv, mala by sa vážne zvážiť možnosť získať právo legislatívnej iniciatívy v súvislosti s budúcou zmenou zmluvy;

28.  podporuje výmenu najlepších postupov medzi národnými parlamentmi v oblasti parlamentnej kontroly, napríklad usporadúvanie pravidelných diskusií medzi príslušnými ministrami a špecializovanými výbormi národných parlamentov pred zasadnutiami Rady a po nich a s komisármi v primeranom kontexte a časovom rámci, ako aj schôdzí Európskeho parlamentu s národnými parlamentmi; nabáda na zavedenie pravidelných výmen názorov úradníkov inštitúcií a zamestnancov politických skupín medzi administratívami Európskeho parlamentu a národných parlamentov, Európskym výborom regiónov a regiónmi členských štátov, ktoré majú legislatívne právomoci;

29.  domnieva sa, že ustanovenie každoročného európskeho týždňa by poslancom Európskeho parlamentu a komisárom, najmä podpredsedom povereným problematikou klastrov, umožnilo predstúpiť pred všetky národné parlamenty s cieľom prediskutovať a vysvetliť európsky program spolu s poslancami a zástupcami občianskej spoločnosti; domnieva sa, že táto iniciatíva by mohla posilniť demokratickú zodpovednosť Komisie, ktorá sa vyžaduje v Lisabonskej zmluve;

30.  vyzýva Európsky parlament, aby posilnil svoje kapacity na kontrolu prípravy a vykonávania delegovaných a vykonávacích aktov;

31.  víta úsilie, ktoré v súčasnosti vyvíjajú tri inštitúcie s cieľom stanoviť jasné kritériá na vymedzenie toho, ako by sa mali využívať delegované a vykonávacie akty; žiada, aby sa tieto kritériá začali čo najskôr uplatňovať;

32.  nabáda národné parlamenty, ako aj regionálne parlamenty, ktorých sa to týka, aby posilnili svoje kapacity v oblasti kontroly príslušných výkonných orgánov pri prijímaní rozhodnutí alebo navrhovaní nariadení zameraných na vykonávanie alebo delegovanie európskych právnych predpisov;

33.  považuje za nevyhnutné pri budúcej zmene zmluvy zlepšiť nástroje na vyvodenie zodpovednosti voči jednotlivým členom Komisie pred Európskym parlamentom počas ich funkčného obdobia, a to na základe ustanovení, ktoré v obmedzenom rozsahu už existujú v Rámcovej dohode o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou;

34.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v súlade so zásadou riadnej spolupráce nadviazali politický dialóg o návrhu nariadenia o vyšetrovacích právomociach, ktorý predložil Európsky parlament, s cieľom zabezpečiť pre Európsky parlament účinné právomoci, ktoré mu umožnia používať tento základný parlamentný nástroj na kontrolu výkonnej moci, ktorý je absolútne nevyhnutný v parlamentných systémoch na celom svete;

35.  je presvedčený, že parlamentné otázky sú ako nástroj dohľadu užitočné; považuje preto za potrebné vykonať dôkladné posúdenie kvality odpovedí Komisie na otázky poslancov, ako aj kvantity a kvality otázok kladených poslancami;

36.  považuje hodinu otázok za dôležitý prvok parlamentnej kontroly výkonnej moci; žiada Konferenciu predsedov, aby opäť zaradila hodinu otázok do programu plenárneho zasadnutia v súlade s článkom 129 rokovacieho poriadku;

37.  opätovne vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoje administratívne postupy pri vymenovaní svojho generálneho tajomníka, generálnych riaditeľov a riaditeľov s cieľom plne zabezpečiť výber najlepších kandidátov v rámci maximálnej transparentnosti a rovnosti príležitostí;

o
o   o

38.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, národným parlamentom členských štátov a Výboru regiónov.

(1) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 215.
(2) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 201.
(3) Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 89.
(4) Ú. v. EÚ C 443, 22.12.2017, s. 39.

Posledná úprava: 27. januára 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia