Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2017/2089(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0051/2019

Predkladané texty :

A8-0051/2019

Rozpravy :

PV 11/02/2019 - 16
CRE 11/02/2019 - 16

Hlasovanie :

PV 12/02/2019 - 9.18
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0079

Prijaté texty
PDF 174kWORD 53k
Utorok, 12. februára 2019 - Štrasburg Finálna verzia
Vykonávanie Charty základných práv Európskej únie v inštitucionálnom rámci EÚ
P8_TA(2019)0079A8-0051/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2019 o vykonávaní Charty základných práv Európskej únie v inštitucionálnom rámci EÚ (2017/2089(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6, 7, 9, 10, 11, 21, 23 a 49 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a na články 8, 9, 10, 11, 12, 15, 16, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 67 ods.1, 258, 263, 267 a 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“) a na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

–  so zreteľom na Memorandum o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou,

–  so zreteľom na stanoviská a kontrolný zoznam zásad právneho štátu Benátskej komisie,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

–  so zreteľom na dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) a na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2007 o dodržiavaní Charty základných práv v legislatívnych návrhoch Komisie: metodika systematickej a prísnej kontroly(2),

–  so zreteľom na svoje výročné uznesenia o situácii v oblasti základných práv v EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o transparentnosti, zodpovednosti a integrite v inštitúciách EÚ(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(6),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 168/2007 z 15. februára 2007, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre základné práva(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. apríla 2005 s názvom Dodržiavanie Charty základných práv v legislatívnych návrhoch Komisie – Metodika systematickej a prísnej kontroly (COM(2005)0172),

–  so zreteľom na správu Komisie z 29. apríla 2009 o praktickom fungovaní metodiky systematického a dôsledného monitorovania dodržiavania Charty základných práv (COM(2009)0205),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2010 s názvom Stratégia účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou (COM(2010)0573),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 6. mája 2011 s názvom Operačné usmernenie o zohľadňovaní základných práv v posúdeniach vplyvu, ktoré vypracúva Komisia (SEC(2011)0567),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – Smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

–  so zreteľom na strategicky rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu z 25. júna 2012,

–  so zreteľom na usmernenia Rady z 20. januára 2015 o metodických opatreniach, ktoré sa majú prijať s cieľom overiť súlad so základnými právami v prípravných orgánoch Rady,

–  so zreteľom na usmernenia pre prípravné orgány Rady s názvom Zlučiteľnosť základných práv,

–  so zreteľom na správu zo seminára predsedníctva Rady z 13. mája 2016 s názvom Uplatňovanie Charty základných práv Európskej únie vo vnútroštátnych politikách,

–  so zreteľom na usmernenia Komisie z 19. mája 2015 k analýze vplyvov na ľudské práva v rámci posúdení vplyvu týkajúcich sa iniciatív obchodnej politiky,

–  so zreteľom na výročné správy Komisie o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na výročné kolokviá Komisie o základných právach,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20. septembra 2016 v spojených veciach C-8/15 P až C-10/15 P, Ledra Advertising Ltd / Európska komisia a Európska centrálna banka (ECB)(8),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 6. novembra 2018 v spojených veciach C-569/16 a C-570/16, Stadt Wuppertal/Maria Elisabeth Bauer a Volker Willmeroth/Martina Broßonn(9),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora Európskej únie č. 2/13 z 18. decembra 2014 k pristúpeniu Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(10),

–  so zreteľom na stanovisko 4/2018 Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“) z 24. septembra 2018 s názvom Výzvy a príležitosti na vykonávanie Charty základných práv,

–  so zreteľom na správy o základných právach Agentúry Európskej únie pre základné práva,

–  so zreteľom na príručku FRA z októbra 2018 s názvom Uplatňovanie Charty základných práv Európskej únie v oblasti práva a tvorby politiky na vnútroštátnej úrovni – usmernenie,

–  so zreteľom na súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu, najmä nástroj č. 28 „Základné práva a ľudské práva“,

–  so zreteľom na článok 38 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko generálneho tajomníka Rady Európy z 2. decembra 2016 o iniciatíve Európskej únie na vytvorenie európskeho piliera sociálnych práv,

–  so zreteľom na dokument holandskej delegácie konferencie COSAC o transparentnosti EÚ z novembra 2017 s názvom Otváranie zatvorených dverí: vytvorenie transparentnejšej EÚ pre jej občanov a na list delegácií konferencie COSAC inštitúciám EÚ z 20. decembra 2017 o transparentnosti politického rozhodovania v EÚ,

–  so zreteľom na štúdie „Vykonávanie Charty základných práv v inštitucionálnom rámci EÚ“, „Výklad článku 51 Charty základných práv EÚ: dilema medzi striktnejším alebo širším uplatňovaním charty na vnútroštátne opatrenia“ a „Európska sociálna charta v kontexte vykonávania Charty základných práv EÚ“, ktoré uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky 22. novembra 2016, 15. februára 2016 a 12. januára 2016(11),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, pozíciu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť vo forme pozmeňujúcich návrhov a stanovisko Výboru pre petície (A8-0051/2019),

A.  keďže Lisabonská zmluva priznala Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) v právnom rámci EÚ štatút primárneho práva, čím získala rovnakú právnu silu ako zmluvy;

B.  keďže v tejto správe sa neposudzuje každé jednotlivé právo uvedené v charte, ale skôr sa analyzuje vykonávanie charty ako nástroja primárneho práva;

C.  keďže sociálne ustanovenia sú kľúčovou súčasťou charty a právnej štruktúry Európskej únie; keďže je dôležité zabezpečiť dodržiavanie základných práv v celej Únii a zdôrazňovať ich význam;

D.  keďže podľa Súdneho dvora EÚ sú základné práva uznané v charte jadrom právnej štruktúry EÚ a ich dodržiavanie je nevyhnutnou podmienkou zákonnosti každého aktu EÚ;

E.  keďže charta zahŕňa v súlade s požiadavkami medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a svojho článku 51 negatívne (neporušovanie) i pozitívne (aktívne presadzovanie) povinnosti, ktoré by sa mali plniť rovnako, aby sa jej ustanoveniam poskytol plný operačný charakter;

F.  keďže článok 51 charty vymedzuje rozsah pôsobnosti charty, pokiaľ ide o dodržiavanie zásady subsidiarity, pričom sa zohľadňujú právomoci členských štátov a Únie a dodržiavajú obmedzenia právomocí prenesených na Úniu v zmluvách;

G.  keďže z článku 51 ods. 2 charty jasne vyplýva, že chartou sa nerozširuje rozsah pôsobnosti práva Únie nad rámec právomocí Únie, neustanovuje sa žiadna nová právomoc či úloha pre Úniu, ani sa nemenia právomoci a úlohy vymedzené v zmluvách;

H.  keďže inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie sú trvalo viazané chartou, a to aj vtedy, keď konajú mimo právneho rámca EÚ;

I.  keďže na základe článku 51 sa ustanovenia charty vzťahujú na členské štáty iba vtedy, keď vykonávajú právo Únie; keďže však neisté hranice tejto požiadavky spôsobujú, že je ťažké určiť, či a ako sa charta konkrétne uplatňuje;

J.  keďže potenciál sociálnych a hospodárskych práv stanovených v charte nebol doteraz primerane využitý; keďže dodržiavanie sociálnych práv nie je len etickým imperatívom a právnou povinnosťou, ale aj ekonomickou nevyhnutnosťou, ako sa pripomína v stanovisku generálneho tajomníka Rady Európy;

K.  keďže v článku 6 Zmluvy o EÚ sa takisto zdôrazňuje, že základné práva tak, ako sú zaručené EDĽP, musia predstavovať všeobecné zásady práva Únie;

L.  keďže článok 151 ZFEÚ odkazuje na základné sociálne práva tak, ako sú stanovené v Európskej sociálnej charte;

M.  keďže štúdia o vykonávaní Charty základných práv v inštitucionálnom rámci EÚ(12), vypracovaná 22. novembra 2016, sa okrem iného venuje významu charty z hľadiska činností Komisie vykonávaných podľa Zmluvy o zriadení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (zmluva o EMS) a v kontexte európskeho semestra; keďže pri správe hospodárskych záležitostí Únie sa venuje len málo pozornosti sociálnym právam stanoveným v charte; keďže tieto práva sa musia považovať za skutočné základné práva;

N.  keďže záväzok v Európskom pilieri sociálnych práv, pokiaľ ide o poskytovanie nových a účinnejších práv pre občanov v oblastiach rovnakých príležitostí a prístupu na trh práce, spravodlivých pracovných podmienok, sociálnej ochrany a začleňovania, ďalej posilňuje práva zakotvené v charte;

O.  keďže zásada rodovej rovnosti je základnou hodnotou EÚ a je zakotvená v zmluvách EÚ a charte; keďže článok 8 ZFEÚ stanovuje zásadu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, pretože uvádza, že „vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami“;

P.  keďže transparentnosť legislatívnych a rozhodovacích procesov EÚ je logickým vyústením práva na dobrú správu vecí verejných stanoveného v článku 41 charty a základným predpokladom na to, aby občania mohli posúdiť a riadne monitorovať vykonávanie charty inštitúciami EÚ;

Q.  keďže podpora širokého spektra práv ustanovených v charte – od občianskych a politických až po sociálne a hospodárske práva a práva tretej generácie – zo strany inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie by bola zásadným impulzom pre rozvoj európskej verejnej sféry a konkrétnym vyjadrením koncepcie európskeho občianstva a účastníckeho rozmeru EÚ zakotveného v zmluvách;

R.  keďže FRA vo svojich stanoviskách s názvom Zlepšenie prístupu k prostriedkom nápravy v oblasti podnikania a ľudských práv na úrovni EÚ(13) a Výzvy a príležitosti v súvislosti s Chartou základných práv(14) vypracovala niekoľko odporúčaní týkajúcich sa účinného vykonávania charty;

S.  keďže v článku 24 charty sa stanovujú práva dieťaťa a povinnosť verených orgánov a súkromných inštitúcií v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa;

T.  keďže v článku 14 charty sa zdôrazňuje právo každého dieťaťa na spravodlivé vzdelávanie;

Výraznejšie začleňovanie charty do legislatívnych a rozhodovacích procesov

1.  je pevne presvedčený, že Stratégia účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou (COM(2010)0573), ktorú vypracovala Komisia, predstavovala počiatočné úsilie po nadobudnutí účinnosti charty, no treba ju naliehavo aktualizovať; víta výročné správy o uplatňovaní charty Komisiou a vyzýva na preskúmanie tejto stratégie, ktorá bola vypracovaná v roku 2010, s cieľom aktualizovať ju s ohľadom na nové výzvy a inštitucionálnu realitu, najmä po brexite;

2.  uznáva niekoľko dôležitých krokov, ktoré inštitúcie EÚ podnikli na začlenenie charty do legislatívnych a rozhodovacích procesov EÚ; konštatuje, že hlavnou úlohou charty je zabezpečiť, aby právne predpisy EÚ boli v plnom súlade s právami a zásadami zakotvenými v nej, a uznáva ťažkosti, ktoré sú spojené s ich aktívnou podporou a zabezpečením ich plnenia;

3.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky návrhy právnych predpisov Únie rešpektovali základné práva zakotvené v charte;

4.  pripomína, že postupy, ktoré zaviedli inštitúcie EÚ s cieľom posúdiť zlučiteľnosť legislatívnych návrhov s chartou, sú predovšetkým internej povahy; požaduje možnosť zabezpečiť rozšírené formy konzultácií, posúdenia vplyvu vrátane posúdení vplyvu z rodového hľadiska a právnu kontrolu so zapojením nezávislých odborníkov na základné práva; vyzýva Komisiu, aby podporovala štruktúrovanú a regulovanú spoluprácu s orgánmi pre ľudské práva, ako sú FRA, Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), príslušné orgány Rady Európy a OSN a organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v tejto oblasti, vždy, keď legislatívny spis potenciálne podporuje alebo negatívne ovplyvňuje základné práva;

5.  vyzýva Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby zrevidovali nariadenie (ES) č. 168/2007 s cieľom umožniť agentúre FRA poskytovať nezáväzné stanoviská k návrhom právnych predpisov EÚ z vlastnej iniciatívy a aby podporovali systematické konzultácie s agentúrou;

6.  vyzýva Komisiu, ostatné inštitúcie EÚ a národné vlády a regionálne štátne správy členských štátov, aby sa radili s agentúrou FRA v prípadoch, keď ide o zabezpečenie základných práv;

7.  uznáva rozhodujúcu úlohu agentúry FRA pri posudzovaní súladu s chartou a víta prácu, ktorú agentúra vykonala; nabáda agentúru FRA, aby naďalej poskytovala poradenstvo a podporu inštitúciám EÚ a členským štátom pri zlepšovaní kultúry základných práv v celej Únii; víta nedávno prijatú stratégiu agentúry FRA na roky 2018 – 2022;

8.  berie na vedomie interaktívny online nástroj CLARITY, ktorý vyvinula FRA s cieľom umožniť jednoduchú identifikáciu najvhodnejšieho nesúdneho orgánu s poverením v oblasti ľudských práv pre konkrétne problémy základných práv;

9.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila komplexné posúdenie vplyvu prostredníctvom vyváženého hodnotenia hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkov a preskúmania svojho rozhodnutia zaradiť otázky o základných právach do troch existujúcich kategórií – ekonomických, sociálnych a environmentálnych vplyvov – a aby vytvorila dve špecifické kategórie s názvom Účinky na základné práva a Posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť, aby sa zaručilo, že sa budú posudzovať všetky aspekty základných práv;

10.  vyzýva Komisiu, aby prijímala systematické opatrenia na úrovni Únie s cieľom dodržať a splniť ustanovenia charty a zabezpečiť, aby sa právne predpisy Únie upravili s cieľom zohľadniť vývoj medzinárodného práva v oblasti ľudských práv z hľadiska legislatívy aj judikatúry; v tejto súvislosti ďalej opakuje svoju výzvu Komisii, aby predložila návrh, ktorým sa naplní uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(15), ktorý by umožňoval, aby sa v inštitúciách a orgánoch EÚ a v členských štátoch systematicky sledoval vývoj, ktorý by si vyžadoval prijatie opatrení na ochranu a dodržiavanie práv, slobôd a zásad charty; navrhuje predovšetkým, aby sa podmienky stanovené v kodanských kritériách, ktoré sa týkajú základných práv, nepoužívali len raz ako predbežné podmienky pristúpenia, ale aby sa ich dodržiavanie zo strany členských štátov pravidelne posudzovalo;

11.  konštatuje, že aj ombudsman zohráva dôležitú úlohu pri zaručovaní dodržiavania základných práv v súvislosti s chartou, a to nielen v súvislosti s článkom 41 o práve na dobrú správu vecí verejných ako takú, ale aj prostredníctvom zohľadnenia skutočnosti, že dobrá správa vecí verejných je základným kameňom z hľadiska zabezpečovania ostatných základných práv; pripomína príkladnú prácu ombudsmanky okrem iného v oblasti transparentnosti a slobody informácií, ako aj osobitnú správu o Frontexe(16) vypracovanú počas tohto parlamentného volebného obdobia, ktorá sa venuje najmä právam uchádzačov o azyl a migrantov na podanie sťažnosti;

12.  uvedomuje si, že judikatúra ovplyvní rozsah pôsobnosti charty a že túto skutočnosť treba zohľadniť;

13.  vyzýva zákonodarcov EÚ, aby vzali do úvahy výsledky rozsudku Všeobecného súdu z 22. marca 2018 (vec T-540/15) o prístupe k dokumentom z trialógov(17) a náležite v tomto smere konali; trvá na nevyhnutnosti zvyšovať transparentnosť a uľahčovať prístup k dokumentom medzi inštitúciami EÚ, aby sa dosiahla účinnejšia medziinštitucionálna spolupráca vrátane zodpovednosti vo veciach týkajúcich sa základných práv; naliehavo vyzýva Radu, aby urýchlene reagovala na vyjadrené obavy týkajúce sa transparentnosti jej rozhodovacieho procesu a prístupu k dokumentom v súlade s príslušnými odporúčaniami európskej ombudsmanky;

Zakomponovanie charty do politík EÚ

14.  pripomína, že tvorba politík EÚ sa opiera o zásady a ciele stanovené v článkoch 2, 3, 4, 5 a 6 Zmluvy o EÚ a zároveň plne podporuje a vykonáva požiadavky zakotvené v ustanoveniach, ktoré majú všeobecné uplatnenie v časti 1 hlave II ZFEÚ;

15.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby posilnili uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých činnostiach EÚ s cieľom bojovať proti rodovej diskriminácii a presadzovať rodovú rovnosť;

16.  opätovne potvrdzuje, že všetky právne akty prijaté Úniou musia v plnej miere dodržiavať všetky ustanovenia charty vrátane jej sociálnych ustanovení; zdôrazňuje, že je dôležité uvádzať výslovné odkazy na chartu v právnom rámci regulujúcom hospodársku a menovú politiku EÚ; zdôrazňuje, že využívanie medzivládnych dohôd nezbavuje inštitúcie EÚ ich povinnosti posúdiť zlučiteľnosť týchto nástrojov s právom EÚ vrátane charty;

17.  považuje za kľúčové, aby Únia prijala rozhodné kroky, ktorými zintenzívni vlastnú angažovanosť pri zaisťovaní využívania všetkých práv uvedených v charte vrátane sociálnych práv;

18.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že proces európskeho semestra vrátane odporúčaní pre jednotlivé krajiny a odporúčaní ročného prieskumu rastu bude v súlade s normatívnymi zložkami sociálnych práv charty;

19.  podporuje zavedenie prísnych a konzistentných doložiek o základných právach do operatívnych textov návrhov nariadení, ktorými sa zriaďujú fondy EÚ;

20.  vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali makroekonomické rozhodnutia, ktoré budú náležite zohľadňovať posúdenia ľudských práv, a to na základe plného rozsahu občianskych, politických a sociálnych práv zaručených európskymi a medzinárodnými nástrojmi v oblasti ľudských práv;

21.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, aké kroky sú potrebné na pristúpenie Európskej únie k Európskej sociálnej charte, a aby navrhla časový rámec na dosiahnutie tohto cieľa;

22.  pripomína, že na základe právomocí stanovených v zmluvách je v prvom rade zodpovednosťou členských štátov, aby zaviedli sociálnu politiku do praxe, a teda aj zabezpečili účinnosť a konkretizáciu sociálnych ustanovení zakotvených v charte; opakuje však svoj návrh, aby sa do zmlúv v rámci ich prípadnej revízie začlenil sociálny protokol s cieľom posilniť základné sociálne práva vo vzťahu k hospodárskym slobodám;

23.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad de facto rozhodujúcim, ale neformálnym postavením Euroskupiny v správe hospodárskych záležitostí eurozóny a nad vplyvom, ktorý by jej rozhodnutia mohli mať na ovplyvňovanie tvorby politík bez toho, aby boli vyvážené primeranými mechanizmami demokratickej zodpovednosti a súdnej kontroly; pripomína jej členom ich horizontálne povinnosti vyplývajúce z článkov 2 a 6 Zmluvy o EÚ a z charty;

24.  vyzýva Komisiu a Európsku centrálnu banku, aby v plnej miere dodržiavali chartu pri plnení svojich úloh vyplývajúcich z Európskeho mechanizmu pre stabilitu vrátane postupov poskytovania úverov, a to s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora;

25.  pripomína, že činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa musí riadiť zásadami zakotvenými v článku 21 ods. 1 Zmluvy o EÚ; je presvedčený, že plné dodržiavanie a presadzovanie ustanovení charty v rámci EÚ predstavuje referenčný bod z hľadiska posúdenia legitímnosti a dôveryhodnosti správania sa Únie v jej medzinárodných vzťahoch, a to aj v rámci procesu rozširovania podľa článku 49 Zmluvy o EÚ;

26.  poukazuje na obmedzenú jurisdikciu Súdneho dvora EÚ v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a varuje pred prípadným obmedzením práv na účinný opravný prostriedok, zakotvený v charte;

27.  pripomína inštitúciám EÚ ich povinnosti v oblasti ľudských práv, ktoré im vyplývajú z charty, a to aj v oblasti obchodnej politiky; nabáda Komisiu, aby pred dokončením akýchkoľvek obchodných rokovaní vykonávala osobitné posúdenia vplyvu na ľudské práva, pričom sa bude opierať o hlavné zásady OSN týkajúce sa hodnotení vplyvu obchodných a investičných dohôd na ľudské práva;

28.  pripomína, že v zmluvách aj v charte sa uvádza ochrana národnostných menšín a ochrana pred diskrimináciou z dôvodu jazyka; požaduje konkrétne administratívne kroky v rámci inštitúcií EÚ s cieľom nabádať národné vlády, aby našli trvalé riešenia a podporovali kultúru jazykovej rozmanitosti v jednotlivých členských štátoch nad rámec úradných jazykov EÚ;

29.  pripomína povinnosť pristúpiť k EDĽP, ktorá je stanovená v článku 6 Zmluvy o EÚ; žiada Komisiu, aby prijala potrebné kroky na odstránenie právnych prekážok, ktoré bránia uzavretiu prístupového procesu, a aby predložila nový návrh dohody o pristúpení Únie k EDĽP, ktorý bude obsahovať pozitívne riešenia námietok vznesených Súdnym dvorom Európskej únie v stanovisku 2/13 z 18. decembra 2014; domnieva sa, že jeho dokončením by sa zaviedli ďalšie záruky na ochranu základných práv občanov a obyvateľov Únie a poskytol by sa dodatočný mechanizmus na presadzovanie ľudských práv, konkrétne možnosť podať na Európsky súd pre ľudské práva sťažnosť týkajúcu sa porušovania ľudských práv vyplývajúcich z konania inštitúcie EÚ alebo vykonávania práva EÚ v členskom štáte, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; okrem toho zastáva názor, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva takto zabezpečí ďalšie vstupné informácie súčasným i budúcim opatreniam EÚ zameraným na dodržiavanie a podporu ľudských práv a základných slobôd v oblasti občianskych slobôd, spravodlivosti a vnútorných vecí, ktoré doplnia judikatúru Súdneho dvora v tejto oblasti;

30.  požaduje bezodkladné dokončenie prijímania horizontálnej smernice(18) proti diskriminácii s cieľom poskytnúť ďalšiu záruku dodržiavania základných práv v EÚ prostredníctvom prijatia konkrétnych právnych predpisov EÚ;

Charta a agentúry EÚ

31.  zdôrazňuje potenciál niektorých agentúr EÚ, pokiaľ ide o poskytovanie podpory členským štátom pri plnení ich povinností vyplývajúcich z charty, keďže často fungujú ako operačné prepojenie medzi EÚ a vnútroštátnymi oblasťami; poukazuje na to, že túto úlohu možno účinne vykonávať len prostredníctvom vytvorenia plnohodnotných postupov v oblasti základných práv v rámci agentúr pôsobiacich v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a/alebo agentúr, ktorých činnosti by mohli mať vplyv na práva a zásady vyplývajúce z charty, pričom sa zohľadní vnútorný aj vonkajší rozmer ochrany a presadzovania základných práv;

32.  vyzýva príslušné agentúry EÚ, aby zintenzívnili úsilie o uplatňovanie zásad rodovej rovnosti zakotvených v charte, a to aj tým, že zabezpečia, aby všetky inštitúcie a agentúry EÚ uplatňovali politiku nulovej tolerancie voči všetkým formám sexuálneho násilia a fyzického alebo psychologického obťažovania; vyzýva všetky inštitúcie a agentúry EÚ, aby v plnom rozsahu vykonali uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2017 o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ(19);

33.  berie na vedomie diferencovaný rozsah politík a nástrojov, ktoré vyvinuli jednotlivé agentúry na uplatňovanie svojich záväzkov v oblasti základných ľudských práv, čo má za následok rôzne stupne vykonávania; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať spoluprácu v rámci agentúr EÚ, ako aj štruktúrované dialógy s nezávislými odborníkmi na ľudské práva, a stavať na existujúcich najlepších postupoch s cieľom dosiahnuť spoločný a posilnený rámec ľudských práv;

34.  vyzýva agentúry EÚ pôsobiace v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a/alebo agentúry, ktorých činnosti by mohli mať vplyv na práva a zásady vyplývajúce z charty, na prijatie vnútorných stratégií v oblasti základných práv a na podporu pravidelných školení o základných právach a charte pre svojich zamestnancov na všetkých úrovniach;

35.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v zakladajúcich nariadeniach mnohých agentúr EÚ chýba výslovný odkaz na chartu; vyzýva spoluzákonodarcov, aby podľa potreby vyplnili túto medzeru pri každom návrhu alebo revízii nariadení alebo rozhodnutí o zriadení agentúr a aby so zreteľom na mandát a špecifické vlastnosti každej jednotlivej agentúry poskytli dodatočné operačné mechanizmy na zabezpečenie súladu s chartou;

Podpora členských štátov pri vykonávaní charty na vnútroštátnej úrovni

36.  pripomína, že rozmer charty EÚ a vnútroštátny rozmer sú neoddeliteľne prepojené a navzájom sa dopĺňajú, aby sa zabezpečilo dôsledné uplatňovanie ustanovení charty v celkovom právnom rámci EÚ;

37.  poukazuje na to, že medzi držiteľmi práv, ktorí majú úžitok z ochrany poskytovanej chartou, ako aj právnymi expertmi a odborníkmi na ľudské práva panuje pretrvávajúci nedostatok informovanosti o charte, jej rozsahu a miere uplatňovania, a vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom vnútroštátnych opatrení zameraných na nápravu tohto nedostatku;

38.  vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje činnosti na zvyšovanie informovanosti o charte pri plnom zapojení organizácií občianskej spoločnosti a aby podporovala a financovala moduly odbornej prípravy zamerané na chartu, určené pre vnútroštátnych sudcov, právnikov, ako aj štátnych zamestnancov, zamerané aj na zlepšenie znalostí o politikách Únie a práve Únie, okrem iného aj vrátane hmotného a procesného práva, využívania nástrojov justičnej spolupráce EÚ, relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, právneho jazyka a porovnávacieho práva; okrem toho vyzýva Komisiu, aby poskytla členským štátom praktické usmernenia, ktoré im poskytnú podporu pri vykonávaní charty na vnútroštátnej úrovni; žiada v tejto súvislosti Komisiu, aby naplno zviditeľnila nedávno zverejnenú príručku FRA s názvom Uplatňovanie Charty základných práv Európskej únie v oblasti práva a tvorby politiky na vnútroštátnej úrovni;

39.  vyzýva členské štáty, aby si pravidelne vymieňali informácie a skúsenosti týkajúce sa využívania charty, jej uplatňovania a dohľadu nad ňou a aby zahrnuli príklady najlepších postupov, ktoré sú už zaužívané na vnútroštátnej úrovni; nabáda členské štáty, aby preskúmali svoje procesné pravidlá týkajúce sa právnej kontroly a posúdenia vplyvu účtov z hľadiska charty; konštatuje, že takéto postupy by mali výslovne odkazovať na chartu, rovnako ako na vnútroštátne nástroje v oblasti ľudských práv, aby sa minimalizovalo riziko, že charta bude prehliadaná;

40.  poukazuje na to, že medzery v transpozícii a riadnom vykonávaní práva EÚ v členských štátoch môžu mať skutočný vplyv na uplatňovanie základných práv EÚ; v tejto súvislosti pripomína úlohu Komisie ako strážkyne zmlúv, z ktorej jej vyplýva konečná, ak nie primárna zodpovednosť za ochranu základných práv, v prípade potreby aj prostredníctvom postupov v prípade nesplnenia povinnosti; v tejto súvislosti požaduje rozhodnejšie vedenie pri zabezpečovaní náležitého vykonávania právnych predpisov EÚ;

Smerom k dôslednejšiemu výkladu charty

41.  je presvedčený, že rozličné výklady uplatňovania ustanovení charty zo strany inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie a členských štátov majú negatívny vplyv na pridanú hodnotu, ktorú vytvára charta, konkrétne na to, že predstavuje súbor spoločných minimálnych noriem ochrany, ktoré sa majú uplatňovať horizontálne na všetky inštitucionálne subjekty a politiky a činnosti súvisiace s EÚ;

42.  zdôrazňuje, že zahrnutie charty do primárneho práva EÚ pri súčasnom zachovaní právomocí Únie a dodržiavaní zásady subsidiarity vymedzenej v jej článku 51 je spojené s novými zodpovednosťami pre rozhodovací proces a vykonávacie orgány, ako aj pre členské štáty pri vykonávaní európskych zákonov na vnútroštátnej úrovni, a že ustanovenia charty sa tým stávajú priamo vynútiteľné európskymi aj vnútroštátnymi súdmi;

43.  nabáda inštitúcie EÚ a členské štáty, aby umožnili priamejšie uplatňovanie charty ako celku;

44.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Poľská republika a Spojené kráľovstvo sa doteraz nerozhodli odstúpiť od protokolu č. 30 k zmluvám;

o
o   o

45.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 167.
(2) Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 229.
(3) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 162.
(4) Ú. v. EÚ C 242, 10.7.2018, s. 24.
(5) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 120.
(6) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.
(7) Ú. v. EÚ L 53, 22.2.2007, s. 1.
(8) ECLI:EU:C:2016:701.
(9) ECLI:EU:C:2018:871.
(10) ECLI:EU:C:2014:2454.
(11) Štúdia s názvom Vykonávanie Charty základných práv v inštitucionálnom rámci EÚ, Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia C, 22. novembra 2016; štúdia s názvom Výklad článku 51 Charty základných práv EÚ: dilema medzi striktnejším alebo širším uplatňovaním charty na vnútroštátne opatrenia, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia C, 15. februára 2016, a štúdia s názvom Európska sociálna charta v kontexte vykonávania Charty základných práv EÚ z 12. januára 2016.
(12) Vykonávanie Charty základných práv v inštitucionálnom rámci EÚ, Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia C – práva občanov a ústavné veci, 22. novembra 2016.
(13) Stanovisko FRA 1/2017, 10. apríla 2017.
(14) Stanovisko FRA 4/2018, 24. septembra 2018.
(15) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 162.
(16) Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. decembra 2015 o osobitnej správe európskej ombudsmanky o vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/5/2012/BEH-MHZ v súvislosti s Frontexom, Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 2.
(17) Rozsudok Všeobecného súdu z 22. marca 2018, Emilio de Capitani/Európsky Parlament, T-540/15, ECLI:EÚ:T:2018:167.
(18) Návrh smernice Rady vypracovaný Komisiou z 2. júla 2008, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426).
(19) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 192.

Posledná úprava: 27. januára 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia