Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2019 o vykonávaní smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (2018/2108(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti(1),
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä na jej články 114 a 168,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(2),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(3),
– so zreteľom na závery Rady zo 6. júna 2011 o smerovaní k moderným, pružne reagujúcim a udržateľným systémom zdravotnej starostlivosti(4),
– so zreteľom na viacročné programy v oblasti zdravia na roky 2003 – 2008(5), 2008 – 2013(6) a 2014 – 2020(7),
– so zreteľom na správy Komisie zo 4. septembra 2015 a z 21. septembra 2018 o fungovaní smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (COM(2015)0421, COM(2018)0651),
– so zreteľom na oznámenie Komisie o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu, posilňovaní postavenia občanov a budovaní zdravšej spoločnosti z 25. apríla 2018 (COM(2018)0233),
– so zreteľom na správu Komisie z 18. júla 2018 o údajoch z členských štátov o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti o pacientov v roku 2016(8),
– so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2011/890/EÚ z 22. decembra 2011, ktorým sa stanovujú pravidlá pre zriadenie, riadenie a fungovanie siete vnútroštátnych orgánov zodpovedných za elektronické zdravotníctvo(9),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 o stratégii pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),
– so zreteľom na akčný plán elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020, predovšetkým na jeho cezhraničný aspekt (COM(2012)0736),
– so zreteľom na hodnotenie akčného plánu elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020 Komisiou v polovici trvania (COM(2017)0586),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. novembra 2008 o zriedkavých chorobách (COM(2008)0679) a odporúčanie Rady z 8. júna 2009 o činnosti v oblasti zriedkavých chorôb(10),
– so zreteľom na správu Komisie z 5. septembra 2014 o vykonávaní oznámenia Komisie o zriedkavých chorobách (COM(2014)0548),
– so zreteľom na odporúčania Výboru expertov EÚ pre zriedkavé choroby (EUCERD) týkajúce sa európskych referenčných sietí pre zriedkavé choroby z 31. januára 2013 a dodatky k nim z 10. júna 2015,
– so zreteľom na podkladový dokument Dvora audítorov z mája 2018 o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v EÚ(11),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2017 s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ (COM(2017)0534),
– so zreteľom na medziinštitucionálne vyhlásenie európskeho piliera sociálnych práv(12),
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe udelenia súhlasu s vypracovaním iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0046/2019),
A. keďže systémy zdravotnej starostlivosti dostupné pre všetkých v EÚ a v jej členských štátoch majú zásadný význam pre zabezpečenie vysokej úrovne verejného zdravia, sociálnej ochrany, sociálnej súdržnosti a sociálnej spravodlivosti zachovávaním a zaručením všeobecného prístupu a keďže kvalita života pacientov sa považuje za dôležitú súčasť posudzovania nákladovej efektívnosti zdravotnej starostlivosti;
B. keďže smernica 2011/24/EÚ (ďalej len ako „smernica“) v súlade s článkom 168 ods. 7 ZFEÚ rešpektuje slobodu každého členského štátu prijímať primerané rozhodnutia týkajúce sa zdravotnej starostlivosti a nie je v rozpore so základnými etickými voľbami príslušných orgánov členských štátov ani ich nespochybňuje; keďže existujú rozdiely v príslušných službách poskytovaných členskými štátmi, ako aj v spôsobe ich financovania; keďže smernica poskytuje európskym občanom ďalšie možnosti zdravotnej starostlivosti okrem tých, ktoré sú dostupné v ich vlastnej krajine;
C. keďže zdravie možno vnímať ako základné právo podľa článku 2 (o práve na život) a podľa článku 35 (o zdravotnej starostlivosti) Charty základných práv Európskej únie;
D. keďže zdravotné systémy v EÚ čelia výzvam z dôvodu starnúcej populácie, rozpočtových obmedzení, zvyšujúceho sa výskytu chronických a zriedkavých chorôb, ťažkostí pri zabezpečovaní základnej zdravotnej starostlivosti vo vidieckych oblastiach a vysokých cien liekov; keďže členské štáty sú zodpovedné za vypracovávanie, uchovávanie a cezhraničnú výmenu informácií o aktualizovanom katalógu nedostatku liekov s cieľom zaistiť dostupnosť základných liekov;
E. keďže zdravotná starostlivosť, ktorú občania potrebujú, môže byť niekedy najlepšie poskytnutá v inom členskom štáte z dôvodu blízkosti, jednoduchého prístupu, špecifickej povahy liečby alebo z dôvodu nedostatočnej kapacity, napríklad nedostatku základných liekov, v ich vlastnom členskom štáte;
F. keďže výsledky správy o fungovaní smernice ukazujú, že v roku 2015 nie všetky členské štáty vykonávali smernicu úplne a správne;
G. keďže oblasť zdravotníctva predstavuje dôležitú súčasť hospodárstva EÚ, predstavujúc až 10 % jej HDP – podiel, ktorý by v dôsledku sociálno-ekonomickým faktorom mohol do roku 2060 narásť na 12,6 %;
H. keďže podľa článku 20 smernice je Komisia povinná každé tri roky predložiť správu o vykonávaní tejto smernice; keďže Komisia by mala neustále posudzovať a pravidelne predkladať informácie o tokoch pacientov, o administratívnych, sociálnych a finančných rozmeroch mobility pacientov a o fungovaní európskych referenčných sietí (ďalej len „ERS“) a národných kontaktných miest;
I. keďže podľa správy Komisie z 21. septembra 2018 o fungovaní smernice je pre občanov naďalej ťažké zistiť, ako môžu využívať svoje práva v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti; keďže je potrebné zvýšiť jasnosť a transparentnosť podmienok, za ktorých poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vykonávajú svoju činnosť, aby sa zaručila bezpečná mobilita pacientov;
J. keďže v oznámení Komisie z 25. apríla 2018 o elektronickom zdravotníctve sa uvádza, že systémy zdravotnej a inej starostlivosti si vyžadujú reformy a inovatívne riešenia, aby boli odolnejšie, prístupnejšie a účinnejšie; keďže by sa preto malo posilniť používanie nových technológií a digitálnych nástrojov na zvýšenie kvality a udržateľnosti služieb zdravotnej starostlivosti;
K. keďže smernica poskytuje jasný právny základ pre európsku spoluprácu a súčinnosť v oblasti hodnotenia zdravotníckej technológie (HTA), elektronického zdravotníctva, zriedkavých chorôb a bezpečnostných štandardov a noriem kvality zdravotníckych služieb a produktov;
L. keďže občania EÚ majú právo na prístup k špecializovanej starostlivosti v ich vlastnom členskom štáte; keďže počet pacientov, ktorí využívajú svoje právo na cezhraničnú starostlivosť podľa smernice vrátane preventívnych lekárskych testov, skenov a zdravotných prehliadok rastie len veľmi pomaly;
M. keďže smernica sa nevzťahuje na programy očkovania, hoci patria medzi najúčinnejšie politiky EÚ, a s ohľadom na ťažkosti spojené s prístupom k nim, ktoré ľudia v niektorých členských štátoch majú;
N. keďže nie všetky členské štáty boli schopné poskytovať údaje alebo informácie o pacientoch, ktorí cestujú do zahraničia, a keďže zber údajov nie je vždy v jednotlivých členských štátoch porovnateľný;
O. keďže 83 % ľudí, ktorí sa zúčastnili na nedávnej konzultácii Komisie, podporilo zverejňovanie zdravotných údajov na účely uskutočňovania výskumu a zlepšovania zdravotných podmienok pacientov(13); keďže pri každej budúcej integrácii zdravotných systémov sa z digitálneho hľadiska musí zaručiť, aby zdravotné systémy a pacienti boli konečnými správcami a uchovávateľmi dotknutých informácií tak, aby sa zaručila spravodlivosť, udržateľnosť a bezpečnosť pre pacientov;
P. keďže mobilita pacientov v EÚ, ktorá spadá do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, zostáva pomerne nízka a nemá výrazný vplyv na rozpočet a udržateľnosť národných zdravotných systémov;
Q. keďže členské štáty sú zodpovedné za poskytovanie požadovaného prístupu k zdravotnej starostlivosti a zabezpečenie preplatenia všetkých príslušných nákladov; keďže vnútroštátne služby zdravotnej starostlivosti členských štátov sú zodpovedné za určenie podmienok, za ktorých môže občan prijať zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte; keďže v značnom počte členských štátov sú prekážky, s ktorými sa pacienti stretávajú v súvislosti so systémami zdravotnej starostlivosti, naďalej významné; keďže administratívna záťaž by mohla spôsobiť meškanie preplácania nákladov; keďže sa tým len ďalej zvyšuje roztrieštenosť v prístupe k službám, a preto by sa mala zlepšiť prostredníctvom koordinácie medzi členskými štátmi;
R. keďže európsky preukaz zdravotného poistenia (ďalej len „EPZP“) sa riadi nariadením o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a jeho vykonávanie sa v jednotlivých členských štátoch značne líši; keďže jednotné uplatňovanie EPZP a lepšia koordinácia medzi členskými štátmi majú zásadný význam pre zníženie existujúcej administratívnej záťaže a pre zaručenie rýchleho a nediskriminačného preplácania nákladov pacientov a zároveň zaručujú občanom EÚ slobodu pohybu;
S. keďže pacienti sa neustále stretávajú s praktickými a právnymi ťažkosťami pri používaní lekárskych predpisov v iných členských štátoch;
T. keďže úlohou národných kontaktných miest (ďalej len „NKM“) je zabezpečiť, aby pacienti dostávali správne informácie, na základe ktorých môžu robiť informované rozhodnutia;
U. keďže NKM zatiaľ nie sú verejnosti dostatočne známe, čo má vplyv na ich efektívnosť; keďže efektívnosť a dosah NKM závisí od podpory, ktorú dostávajú od EÚ, ako aj od členských štátov, od komunikačných kanálov, výmeny osvedčených postupov a informácií vrátane kontaktných údajov, ako aj usmernení o odporúčaní pacientov;
V. keďže existujú veľké rozdiely medzi jednotlivými NKM, pokiaľ ide o ich fungovanie, prístupnosť, viditeľnosť a rozdeľovanie zdrojov z hľadiska kvality aj kvantity;
W. keďže podľa prieskumu Eurobarometra z mája 2015(14) pacienti nie sú dostatočne informovaní o svojich právach v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, pričom menej ako 20 % občanov sa považuje za dobre informovaných;
X. keďže cezhraničná zdravotná starostlivosť bude efektívna len vtedy, ak o nej budú pacienti, opatrovatelia, zdravotnícki pracovníci a ostatné zainteresované strany dobre informovaní a ak budú pravidlá, ktoré ju upravujú, jednoducho dostupné a všeobecne zrozumiteľné;
Y. keďže pacienti, opatrovatelia a zdravotnícki pracovníci sa ešte stále stretávajú s nedostatkom informácií, pokiaľ ide o práva pacientov vo všeobecnosti, a najmä pokiaľ ide o práva stanovené smernicou;
Z. keďže zdravotnícki pracovníci riešia niektoré veľmi citlivé otázky pacientov, čo si vyžaduje jasnú a zrozumiteľnú komunikáciu; keďže jazyková bariéra by mohla brániť prenosu informácií medzi zdravotníckymi pracovníkmi a ich pacientmi;
AA. keďže existuje značný priestor na zlepšenie a zjednodušenie postupov preplácania nákladov vo viacerých členských štátoch, najmä pokiaľ ide o lieky na lekársky predpis, lieky na zriedkavé choroby, individuálne pripravené lieky a následnú liečbu a postupy;
AB. keďže v šiestich členských štátoch a v Nórsku v súčasnosti nie je zavedený žiadny systém predchádzajúceho povolenia, čo dáva pacientom slobodu výberu a znižuje administratívnu záťaž;
AC. keďže existuje viacero bilaterálnych dohôd medzi susediacimi členskými štátmi a regiónmi, ktoré by mohli slúžiť ako základ pre najlepšie postupy pre ďalší rozvoj celoeurópskej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti;
Vykonávanie
1. víta konanie Komisie, pokiaľ ide o posúdenie správnosti transpozície smernice členskými štátmi;
2. berie na vedomie prínos smernice pri objasňovaní pravidiel cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a pri zabezpečovaní prístupu k bezpečnej a vysoko kvalitnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v Únii, ako aj pri umožňovaní mobility pacientov v súlade s judikatúrou Súdneho dvora; vyjadruje sklamanie nad tým, že značný počet členských štátov účinne nezaviedol požiadavky na zaručenie práv pacientov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby preto zabezpečili jej riadne vykonávanie, čím sa zaručí vysoká úroveň ochrany verejného zdravia, ktorá prispeje k zlepšovaniu zdravia občanov, pričom sa bude rešpektovať zásada voľného pohybu osôb v rámci vnútorného trhu;
3. vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojich trojročných hodnotiacich správach týkajúcich sa uplatňovania smernice a aby ich predkladala Európskemu parlamentu a Rade; zdôrazňuje, že je dôležité zhromažďovať na štatistické účely informácie o pacientoch, ktorí cestujú do zahraničia z dôvodu liečby, a analyzovať dôvody, pre ktoré sa pacienti presúvajú medzi krajinami; vyzýva Komisiu, aby okrem toho podľa možnosti každoročne zverejňovala prehľady poskytnutých služieb a celkových súm preplatených jednotlivými členskými štátmi v rámci poskytovania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti;
4. vyzýva Komisiu, aby zohľadnila faktor kvality života pacienta a výsledkov starostlivosti o pacienta vo svojom hodnotení nákladovej efektívnosti vykonávania tejto smernice;
5. pripomína členským štátom ich povinnosť poskytnúť Komisii pomoc a všetky požadované informácie, ktoré majú k dispozícii, na účely posudzovania a prípravy uvedených správ;
6. vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre vykonávanie, a to najmä v tých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje smernica, ako aj nariadenie o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, a aby v tejto súvislosti zabezpečila lepšiu koordináciu medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami v rámci inštitúcií;
7. zdôrazňuje, že členské štáty by mali správne transponovať smernicu, aby sa zabezpečila vysokokvalitná a prístupná cezhraničná zdravotná starostlivosť pre pacientov plne v súlade s lehotami vykonávania stanovenými v právnych predpisoch; uznáva, že možno dosiahnuť konkrétne zlepšenia, pokiaľ ide o prístup k liekom na lekársky predpis a kontinuitu liečby; vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť rozšírenia rozsahu pôsobnosti smernice tak, aby zahŕňal aj programy očkovania;
8. s uspokojením konštatuje pozitívny vplyv iniciatív, ako je EPZP, ktorý sa vydáva bezplatne a umožňuje každému, kto je poistený alebo na koho sa vzťahuje zákonný systém sociálneho zabezpečenia, aby bol lekársky ošetrený v inom členskom štáte bezplatne alebo za zníženú cenu; zdôrazňuje význam úspešnej spolupráce medzi inštitúciami pri zabraňovaní zneužívania EPZP;
9. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť jasnosť a transparentnosť podmienok pôsobenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje, že je dôležité, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a zdravotnícki pracovníci mali uzavreté poistenie profesijnej zodpovednosti za škodu, ako je stanovené v smernici 2005/36/ES, s cieľom zlepšiť kvalitu zdravotníckych služieb a zvýšiť ochranu pacientov;
Financovanie
10. poukazuje na to, že financovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je záležitosťou členských štátov, ktoré preplácajú náklady v súlade s príslušnými právnymi predpismi; okrem toho poukazuje na to, že Komisia podporuje spoluprácu uvedenú v kapitole IV smernice prostredníctvom programov v oblasti zdravia;
11. vyjadruje v tomto smere vážne znepokojenie nad navrhovaným znížením financovania programu EÚ v oblasti zdravia; opakuje svoju výzvu, aby bol program EÚ v oblasti zdravia v budúcom viacročnom finančnom rámci (ďalej len „VFR“) na roky 2021 – 2027 obnovený ako rozsiahly samostatný program so zvýšeným financovaním s cieľom plniť ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja OSN týkajúce sa verejného zdravia, zdravotných systémov a problémov súvisiacich so životným prostredím a zabezpečiť ambicióznu politiku v oblasti zdravia s dôrazom na cezhraničné výzvy, najmä na výrazné zvýšenie spoločného úsilia EÚ v oblasti boja proti rakovine, prevencie, včasnej diagnostiky a liečby chronických a zriedkavých chorôb vrátane genetických a pandemických chorôb a zriedkavých druhov rakoviny, boja proti antimikrobiálnej rezistencii a uľahčenia prístupu k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti;
12. poukazuje na dôležitosť Európskeho sociálneho fondu, európskeho štrukturálneho a investičného fondu pre oblasť zdravia a Európskeho fondu regionálneho rozvoja vrátane programu Interreg pri zlepšovaní zdravotníckych služieb a znižovaní nerovností v oblasti zdravia medzi regiónmi a sociálnymi skupinami v rôznych členských štátoch; žiada, aby sa na zlepšovanie a uľahčovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti počas nasledujúceho VFR používali aj štrukturálne a kohézne fondy;
Mobilita pacientov
13. poznamenáva, že sú štyri dôvody pre nízku mobilitu pacientov: i) niektoré členské štáty zaviedli smernicu pomerne neskoro; ii) informovanosť občanov o ich všeobecných právach na náhradu výdavkov je mimoriadne nízka, iii) niektoré členské štáty vytvorili prekážky obmedzujúce cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, ako je administratívna záťaž, a iv) informácie o pacientoch, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte na základe smernice, chýbajú alebo sú neúplné;
14. konštatuje, že určité systémy predchádzajúceho povolenia sa zdajú byť nenáležite zaťažujúce a/alebo obmedzujúce, pokiaľ ide o počet dotknutých žiadostí ročne; žiada Komisiu, aby pokračovala v štruktúrovaných dialógoch s členskými štátmi, ktoré by lepšie objasnili požiadavky na prechádzajúce povolenie, ako aj súvisiace podmienky preplácania nákladov;
15. žiada Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre členské štáty s cieľom umožniť ľuďom porovnať liečbu v zahraničí s liečbou dostupnou v ich vlastnom členskom štáte, v prípade udelenia predchádzajúceho povolenia, pričom hlavnou zásadou má byť nákladová efektívnosť pre pacienta;
16. pripomína členským štátom, že akékoľvek obmedzenie uplatnenia smernice, ako sú požiadavky na predchádzajúce povolenie alebo obmedzenia preplácania nákladov, by malo byť zavedené len v nevyhnutnom prípade a v primeranom rozsahu a nemalo by viesť k svojvoľnej ani sociálnej diskriminácii, nesmie vytvárať neodôvodnené prekážky slobodnému pohybu pacientov a služieb ani nadmernú záťaž pre vnútroštátne systémy verejného zdravia; vyzýva členské štáty, aby brali do úvahy ťažkosti pacientov s nízkymi príjmami, ktorí musia vopred zaplatiť cezhraničnú liečbu; konštatuje, že systémy predchádzajúceho povoľovania majú členským štátom umožniť plánovanie a ochranu pacientov pred liečbami, ktoré vyvolávajú vážne a konkrétne obavy týkajúce sa kvality alebo bezpečnosti starostlivosti;
17. s obavami konštatuje, že poisťovne v niektorých členských štátoch svojvoľne diskriminujú alebo vytvárajú neodôvodnené prekážky brániace slobodnému pohybu pacientov a služieb, čo má pre pacientov nepriaznivé finančné následky;
18. naliehavo vyzýva členské štáty, aby Komisii oznámili každé rozhodnutie zaviesť obmedzenia týkajúce sa preplácania nákladov podľa článku 7 ods. 9 smernice, pričom uvedú aj dôvody svojho rozhodnutia;
19. vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty príležitostne priznávajú nižšiu úroveň preplácania nákladov v prípade cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej súkromnými alebo nezmluvnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na svojom území ako v prípade cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej verejnými alebo zmluvnými poskytovateľmi; domnieva sa, že by sa malo zaručiť preplácanie nákladov na súkromnú zdravotnú starostlivosť na rovnakej úrovni ako pri verejnej zdravotnej starostlivosti za predpokladu, že možno zaistiť kvalitu a bezpečnosť starostlivosti;
20. žiada Komisiu a všetky členské štáty, aby spolupracovali na posúdení, zosúladení a zjednodušení postupov preplácania nákladov pre pacientov, ktorým bola poskytnutá cezhraničná zdravotná starostlivosť, vrátane objasnenia preplácania následnej starostlivosti a postupov a aby vytvorili koordinačné miesta jednotného prvého kontaktu v rámci príslušných zdravotných poisťovní;
21. vyjadruje poľutovanie nad tým, že uplatňovanie smernice v oblasti telemedicíny – zdravotnej starostlivosti poskytovanej na diaľku – viedlo k určitej nejasnosti, pokiaľ ide o systémy preplácania nákladov, keďže niektoré členské štáty preplácajú alebo poskytujú konzultácie so všeobecnými lekármi alebo špecializovanými odborníkmi na diaľku, zatiaľ čo iné to nerobia; vyzýva Komisiu, aby podporila prijatie pravidiel preplácania nákladov v súlade s článkom 7 ods. 1 a článkom 4 ods. 1 tak, aby sa v prípade potreby vzťahovali aj na telemedicínu; nabáda členské štáty k tomu, aby zosúladili svoje prístupy v oblasti preplácania nákladov na telemedicínu;
Pohraničné regióny
22. nabáda členské štáty a pohraničné regióny k tomu, aby prehĺbili spoluprácu v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti efektívnym a finančne udržateľným spôsobom vrátane poskytovania prístupných, dostatočných a zrozumiteľných informácií s cieľom zabezpečiť najlepšiu možnú starostlivosť pre pacientov; žiada Komisiu, aby podporovala a podnecovala štruktúrovanú výmenu najlepších postupov medzi pohraničnými regiónmi; nabáda členské štáty, aby tieto najlepšie postupy využili aj na zlepšenie zdravotnej starostlivosti v iných regiónoch;
23. víta návrh Komisie podporiť súdržnosť medzi pohraničnými regiónmi zmiernením niektorých právnych a administratívnych prekážok, ktorým tieto regióny čelia, a to prostredníctvom vytvorenia cezhraničného mechanizmu EÚ;
Informácie pre pacientov
24. pripomína zásadnú úlohu NKM, pokiaľ ide o poskytovanie informácií pacientom a pomoc, aby prijímali informované rozhodnutia o vyhľadaní zdravotnej starostlivosti v inej krajine EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej investovali do rozvoja a podpory ľahko prístupných a jasne viditeľných NKM a platforiem elektronického zdravotníctva pre pacientov, ktoré ponúkajú ľahko použiteľné, digitálne prístupné a bezbariérové informácie pre pacientov a zdravotníckych pracovníkov vo viacerých jazykoch;
25. odporúča, aby Komisia v spolupráci s organizáciami pacientov vypracovala usmernenia o fungovaní NKM, ktoré uľahčia a výrazne zlepšia spôsoby systematickej výmeny informácií a postupov, s cieľom vytvoriť harmonizované, zjednodušené a ľahko použiteľné procesy, formuláre a príručky a zabezpečiť prepojenie medzi NKM a zdrojmi informácií a odborných poznatkov dostupnými v členských štátoch;
26. vyzýva členské štáty, aby poskytli dostatočné financovanie svojim NKM, ktoré im umožní vytvárať ucelené informácie, a žiada Komisiu, aby zintenzívnila spoluprácu medzi NKM v rámci Únie;
27. zdôrazňuje potenciál elektronického zdravotníctva pri zlepšovaní prístupu pacientov k informáciám o možnostiach cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a o ich právach podľa smernice;
28. žiada členské štáty, aby naliehavo vyzvali poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a nemocnice k tomu, aby pacientom vopred poskytovali presný a aktuálny odhad nákladov na liečbu v zahraničí vrátane liekov, odmien, poplatkov za prenocovanie a doplatkov;
29. žiada Komisiu, aby pomocou informačných kampaní objasnila pre vnútroštátnych expertov zložitosť súčasnej právnej situácie vyplývajúcej z interakcie medzi smernicou a nariadením o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia;
30. žiada Komisiu, aby spolu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, NKM, ERS, organizáciami pacientov a sieťami zdravotníckych pracovníkov zorganizovala rozsiahle verejné informačné kampane, a to aj s využitím nových digitálnych príležitostí, ktoré by mali podporovať štrukturálnu informovanosť o právach a povinnostiach pacientov podľa smernice;
31. vyzýva Komisiu, aby podnietila členské štáty k tomu, aby umožnili jednoduchý prístup k informáciám o postupoch podávania sťažností zo strany pacientov v prípadoch, keď ich práva podľa smernice neboli rešpektované alebo keď boli dokonca porušené;
32. odporúča, aby Komisia vypracovala usmernenia týkajúce sa druhu informácií, ktoré by mali NKM poskytovať, najmä pokiaľ ide o zoznam liečebných postupov, ktoré sú alebo ktoré nie sú predmetom predbežného povolenia, uplatňované kritériá a platné postupy;
33. žiada Komisiu a členské štáty, aby posúdili potrebu identifikovať dôvody na priznanie prístupu k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti tak, aby sa zaručila sloboda pohybu, ale tak, aby zdravotná starostlivosť nebola samoúčelná, kým patrí organizácia zdravotných systémov do vnútroštátnych právomocí;
34. nabáda Komisiu, aby podporovala zvýšenú spoluprácu medzi orgánmi členských štátov vo všeobecnosti, a to nielen prostredníctvom NKM, a aby ďalej posúdila prínos existujúcich iniciatív pre spoluprácu, a to najmä v cezhraničných regiónoch, a zaručila tým prístup občanov k bezpečnej, kvalitnej a účinnej zdravotnej starostlivosti;
Zriedkavé choroby, zriedkavé druhy rakoviny a európske referenčné siete (ERS)
35. zdôrazňuje dôležitosť celoeurópskej spolupráce pri zabezpečovaní efektívneho sústreďovania poznatkov, informácií a zdrojov na účinný boj proti zriedkavým a chronickým chorobám vrátane zriedkavých druhov rakoviny v celej EÚ; nabáda Komisiu, aby v tomto smere podporila zriadenie špecializovaných stredísk pre zriedkavé choroby v EÚ, ktoré by boli v plnej miere integrované v ERS;
36. podporuje pokračovanie krokov, ktoré už boli prijaté, na zvýšenie povedomia a informovanosti verejnosti o zriedkavých chorobách a zriedkavých druhoch rakoviny a na zvýšenie financovania výskumu a vývoja; žiada Komisiu, aby aj naďalej zaručovala prístup k informáciám, liekom a liečbe pre pacientov trpiacich zriedkavými chorobami v celej EÚ, aby sa usilovala o zlepšenie prístupu k včasnej a presnej diagnostike; naliehavo vyzýva Komisiu, aby riešila nízku mieru registrácie zriedkavých chorôb a ďalej rozvíjala a podporovala spoločné normy pre výmenu údajov v registroch zriedkavých chorôb;
37. zdôrazňuje naliehavú potrebu zlepšiť modely dodržiavania predpísanej liečby pacientmi, ktoré by mali byť založené na najspoľahlivejších zisteniach metaanalýz a rozsiahlych empirických štúdií a mali by zohľadňovať realitu lekárskej praxe a poskytovať odporúčania, aby pacienti dôslednejšie dodržiavali liečbu, a to najmä pokiaľ ide o zvládanie chronických chorôb, čo je kľúčovým faktorom pri meraní efektívnosti a účinnosti systémov zdravotnej starostlivosti;
38. zdôrazňuje význam a pridanú hodnotu celoeurópskej mobility zdravotníckych pracovníkov počas ich prípravy aj profesionálnej kariéry, a najmä ich osobitnú úlohu pri rozvíjaní poznatkov a odborných skúseností v oblasti zriedkavých chorôb;
39. navrhuje, aby Komisia vyhlásila novú výzvu na predkladanie návrhov na vytvorenie nových ERS a aby pokračovala v podpore vývoja a rozvoja modelu ERS s cieľom prekonať geografické rozdiely a medzery v odborných poznatkoch; zdôrazňuje však, že žiadne rozšírenie ERS nesmie ohroziť činnosť existujúcich ERS počas úvodnej fázy;
40. vyjadruje poľutovanie nad nejasnosťami, ktoré sa týkajú zásad fungovania ERS a ich interakcií s vnútroštátnymi systémami zdravotnej starostlivosti a s inými programami EÚ; preto žiada Komisiu, aby podporila členské štáty a ERS vo vytváraní jasných a transparentných pravidiel pre odporúčania pacientov, a aby dosiahla dohodu o spôsobe, akým majú členské štáty podporovať ERS;
41. naliehavo vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom spoločného európskeho programu v oblasti zriedkavých chorôb uskutočnila akčný plán pre ďalší udržateľný rozvoj a financovanie ERS a sietí pacientov, ktoré ich podporujú; nabáda členské štáty, aby podporovali poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v rámci ERS a začlenili ERS do svojich systémov zdravotnej starostlivosti, aby prispôsobili svoje právne a regulačné rámce a aby do svojich vnútroštátnych plánov pre oblasť zriedkavých chorôb a rakoviny zahrnuli odkazy na ERS;
42. vyjadruje poľutovanie nad ťažkosťami, ktorým čelia pacienti, a to najmä pacienti v pohraničných oblastiach, pri zabezpečení prístupu k liekom a pri ich preplácaní v iných členských štátoch z dôvodu rozdielnej dostupnosti a odlišných administratívnych pravidiel v rámci EÚ; vyzýva členské štáty a ich príslušné zdravotnícke orgány, aby riešili právne a praktické otázky, ktoré bránia vzájomnému uznávaniu lekárskych predpisov v členských štátoch EÚ, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tomto smere prijala podporné opatrenia;
43. vyjadruje poľutovanie nad ťažkosťami, ktorým čelia pacienti pri zabezpečení prístupu k liekom a pri ich preplácaní v iných členských štátoch z dôvodu rozdielnej dostupnosti a odlišných pravidiel v rámci EÚ;
44. vyzýva Komisiu, aby vypracovala akčný plán na systematické riešenie neprimerane vysokých cien liekov a veľkých nerovností medzi nimi v rôznych členských štátoch;
45. vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky na zabezpečenie toho, aby boli lekárske predpisy vydané centrami odborných znalostí prepojenými na ERS akceptované na preplatenie vo všetkých členských štátoch;
46. víta podporu zo strany Nástroja na prepájanie Európy (NPE) ako súčasť snáh o úspešný rozvoj aktuálnych pilotných projektov výmeny elektronických lekárskych predpisov a záznamov pacientov, ktoré by do roku 2020 položili základy pre ostatné členské štáty; trvá na tom, aby táto podpora pokračovala aj v budúcom VFR;
Elektronické zdravotníctvo
47. uznáva, že elektronické zdravotníctvo môže pomôcť zabezpečiť udržateľnosť zdravotných systémov znížením niektorých nákladov a že môže predstavovať dôležitú súčasť riešenia aktuálnych výziev v oblasti zdravotnej starostlivosti zo strany EÚ; zdôrazňuje, že interoperabilita elektronického zdravotníctva by mala byť prioritou s cieľom zlepšiť globálne záznamy pacientov a kontinuitu starostlivosti, pri súčasnom zabezpečení ochrany súkromia pacientov; domnieva sa, že by sa mala venovať osobitná pozornosť poskytovaniu jednoduchého prístupu k zdravotnej starostlivosti všetkým pacientom, a to najmä starším ľuďom a osobám so zdravotným postihnutím; v tejto súvislosti navrhuje, aby členské štáty prijali opatrenia s cieľom investovať do digitálnej gramotnosti občanov a zvýšiť počet nových riešení pre starnúce obyvateľstvo, pričom využijú všetky dostupné prostriedky na to, aby sa zabránilo vylúčeniu prostredníctvom digitalizácie;
48. víta vytvorenie celoeurópskej infraštruktúry digitálnych služieb elektronického zdravotníctva (eHDSI), ktorá podporí cezhraničnú výmenu údajov týkajúcich sa zdravia, predovšetkým elektronických lekárskych predpisov a záznamov pacientov;
49. vyzýva členské štáty, aby prijali rýchle kroky na pripojenie svojich zdravotných systémov do eHDSI cez príslušné NKM pre elektronické zdravotníctvo v súlade s vlastným posúdením rizika, a žiada Komisiu o podporu tohto procesu;
50. vyzýva Komisiu, aby prioritne riešila potreby v oblasti digitálneho zdravia v členských štátoch; víta, že Komisia podporuje využívanie udržateľných finančných zdrojov s cieľom zaistiť silnú národnú stratégiu v oblasti digitálneho zdravia a vytvoriť udržateľný rámec pre spoločné opatrenia na úrovni EÚ tak, aby sa predišlo duplicite činností a zabezpečila sa výmena najlepších postupov v záujme širšieho používania digitálnych technológií v členských štátoch;
51. žiada členské štáty, aby ďalej zintenzívňovali spoluprácu medzi zdravotníckymi orgánmi členských štátov v celej Európe s cieľom spojiť údaje a osobné záznamy z elektronického zdravotníctva s nástrojmi na elektronické predpisovanie liekov, čo by zdravotníckym pracovníkom umožnilo poskytovať pacientom personalizovanú a informovanú starostlivosť a podporovalo spoluprácu lekárov pri plnom rešpektovaní právnych predpisov EÚ o ochrane údajov v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky na uľahčenie takýchto snáh;
52. vyzýva členské štáty, aby urýchlene vykonali všeobecné nariadenie o ochrane údajov (ďalej len „GDPR“) s cieľom chrániť údaje o pacientoch používané v aplikáciách elektronického zdravotníctva a zdôrazňuje význam monitorovania vykonávania nariadenia (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu(15), najmä pokiaľ ide o zdravie; zdôrazňuje, že je potrebné umožniť občanom prístup k vlastným zdravotným údajom a ich používanie v súlade so zásadami stanovenými vo GDPR;
Brexit
53. žiada Komisiu, aby sa so Spojeným kráľovstvom po brexite dohodla na pevnej dohode týkajúcej sa zdravia, s osobitnou pozornosťou venovanou cezhraničným právam pacientov a fungovaniu ERS;
54. víta zámer Európskeho dvora audítorov uskutočniť audit účinnosti vykonávania smernice a preskúmať najmä monitorovanie a dohľad Komisie nad týmto vykonávaním, doteraz dosiahnuté výsledky pri poskytovaní cezhraničného prístupu k zdravotnej starostlivosti a efektívnosť rámca financovania EÚ, pokiaľ ide o financované akcie;
55. vyzýva členské štáty, aby riadne a v plnej spolupráci s Komisiou vykonávali všetky ustanovenia smernice;
o o o
56. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1786/2002/ES z 23. septembra 2002 o akčnom programe Spoločenstva v oblasti verejného zdravia (2003 – 2008) (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 1).
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1350/2007/ES z 23. októbra 2007, ktorým sa ustanovuje druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013) (Ú. v. EÚ L 301, 20.11.2007, s. 3).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 282/2014 z 11. marca 2014 o ustanovení tretieho akčného programu pre Úniu v oblasti zdravia (2014 – 2020), ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1350/2007/ES (Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 1).
Súhrnná správa Komisie o jej konzultácii s názvom „Transformation Health and Care in the Digital Single Market“ (Transformácia zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu), 2018, https://ec.europa.eu/health/sites/health/files/ehealth/docs/2018_consultation_dsm_en.pdf