Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 15. januára 2019 - ŠtrasburgFinálna verzia
Zriadenie nástroja finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc ***I
 Uzavretie Dohody o štatúte medzi EÚ a Albánskom v súvislosti s činnosťami vykonávanými Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž v Albánsku ***
 Protokol k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Kirgizskom (pristúpenie Chorvátska) ***
 Komplexná dohoda medzi EÚ a Kirgizskom
 Autonómne riadenie vozidiel v európskej doprave
 Používanie vozidiel prenajatých bez vodičov na cestnú prepravu tovaru ***I
 Dočasné zrušenie colných preferencií v určitých dohodách uzavretých medzi EÚ a určitými tretími krajinami ***I
 Stanovenie programu „Colníctvo“ pre spoluprácu v colnej oblasti ***I
 Zmena štatútu Európskej investičnej banky *
 Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente
 Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy
 Posúdenie využitia rozpočtu EÚ na reformu verejného sektora
 Usmernenia EÚ a mandát osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ
 Rodová rovnosť a daňové politiky v EÚ

Zriadenie nástroja finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc ***I
PDF 227kWORD 65k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 15. januára 2019 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc zriaďuje nástroj finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly (COM(2018)0474 – C8-0273/2018 – 2018/0258(COD))(1)
P8_TA(2019)0001A8-0460/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1
(1)  Na prevádzku colnej únie je potrebné riadne vybaviť 2 140 colných úradov2, ktoré sa nachádzajú na vonkajších hraniciach Európskej únie. Potreba primeraných a rovnocenných colných kontrol je mimoriadne naliehavá nielen z hľadiska plnenia tradičnej úlohy colníc vyberať clo, ale čoraz viac aj preto, že v záujme ochrany a bezpečnosti je potrebné výrazne posilniť kontrolu tovaru, ktorý prekračuje smerom dnu alebo von vonkajšie hranice Únie. Zároveň by však tieto kontroly pohybu tovaru cez vonkajšie hranice nemali brániť legitímnemu obchodu s tretími krajinami, ale mali by ho skôr zjednodušovať.
(1)  Na efektívnu a účinnú prevádzku colnej únie je potrebné riadne vybaviť 2 140 colných úradov2, ktoré sa nachádzajú na vonkajších hraniciach Európskej únie. Potreba primeraných a rovnocenných colných kontrol je mimoriadne naliehavá nielen z hľadiska plnenia tradičnej úlohy colníc vyberať clo, ale čoraz viac aj preto, že v záujme ochrany a bezpečnosti je potrebné výrazne posilniť kontrolu tovaru, ktorý prekračuje smerom dnu alebo von vonkajšie hranice Únie. Zároveň by však tieto kontroly pohybu tovaru cez vonkajšie hranice nemali brániť legitímnemu obchodu s tretími krajinami, ale mali by ho skôr zjednodušovať, a to pri dodržiavaní ochranných a bezpečnostných podmienok.
__________________
__________________
2 Príloha k výročnej správe o výkonnosti colnej únie 2016 je k dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/info/publications/annual-activity-report-2016-taxation-and-customs-union_en.
2 Príloha k výročnej správe o výkonnosti colnej únie 2016 je k dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/info/publications/annual-activity-report-2016-taxation-and-customs-union_en.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a)  Colná únia je základným kameňom Európskej únie, ktorá je jedným z najväčších obchodných blokov na svete a má zásadný význam pre riadne fungovanie jednotného trhu v prospech podnikov aj občanov. Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. marca 20182a vyjadril osobitné znepokojenie nad colnými podvodmi, ktoré spôsobili významnú stratu príjmov do rozpočtu Únie. Európsky parlament zopakoval, že silnejšiu a ambicióznejšiu Európu možno dosiahnuť len vtedy, ak bude mať k dispozícii viac finančných prostriedkov, a preto vyzval, aby sa existujúcim politikám poskytovala nepretržitá podpora, zvýšili sa zdroje na hlavné programy Únie a na ďalšie povinnosti sa pridelili v náležitej výške dodatočné finančné prostriedky.
__________________
2a P8_TA(2018)0075: Budúci VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
(2)  Vo vykonávaní colných kontrol je dnes medzi členskými štátmi nerovnováha. Túto nerovnováhu spôsobujú zemepisné rozdiely medzi členskými štátmi, ako aj ich kapacity a dostupné prostriedky. Schopnosť členských štátov reagovať na výzvy, ktoré prináša neustály vývoj globálnych obchodných modelov a dodávateľských reťazcov, závisí nielen od ľudského faktora, ale aj od dostupnosti moderného a spoľahlivého vybavenia na colné kontroly. Pri riešení súčasnej nerovnováhy preto zohráva dôležitú úlohu zabezpečenie rovnocenného vybavenia na colné kontroly. Vďaka nemu sa lepšie zjednotí vykonávanie colných kontrol naprieč členskými štátmi a tým sa predíde smerovaniu toku tovarov do najslabších miest.
(2)  Vo vykonávaní colných kontrol je dnes medzi členskými štátmi nerovnováha. Túto nerovnováhu spôsobujú zemepisné rozdiely medzi členskými štátmi, ich kapacity a dostupné prostriedky, ako aj nedostatok štandardizovaných colných kontrol. Schopnosť členských štátov reagovať na výzvy, ktoré prináša neustály vývoj globálnych obchodných modelov a dodávateľských reťazcov, závisí nielen od ľudského faktora, ale aj od dostupnosti a riadneho fungovania moderného a spoľahlivého vybavenia na colné kontroly. Ďalšie výzvy, ako napríklad nárast elektronického obchodu, digitalizácia kontrol a záznamov inšpekcií, odolnosť voči kybernetickým útokom, sabotážam, priemyselnej špionáži a zneužívaniu údajov tiež zvýšia dopyt po lepšie fungujúcich colných postupoch. Pri riešení súčasnej nerovnováhy preto zohráva dôležitú úlohu zabezpečenie rovnocenného vybavenia na colné kontroly. Vďaka nemu sa lepšie zjednotí vykonávanie colných kontrol naprieč členskými štátmi a tým sa predíde smerovaniu toku tovarov do najslabších miest. Všetok tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie, by mal podliehať dôkladnej kontrole, aby sa zabránilo špekulatívnemu výberu prístavu colnými podvodníkmi na základe najvýhodnejších obchodných podmienok. S cieľom zabezpečiť, aby sa zvýšila celková schopnosť, ako aj konvergencia pri vykonávaní colných kontrol členskými štátmi, je potrebná jasná stratégia v súvislosti s najslabšími bodmi.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
(3)  Členské štáty sa opakovane vyjadrili, že potrebujú finančnú podporu, a požiadali o hĺbkovú analýzu potrebného vybavenia. Rada vo svojich záveroch3 o financovaní colných kontrol z 23. marca 2017 vyzvala Komisiu, aby „zvážila a zhodnotila možnosť financovania potrieb technického vybavenia z budúcich programov financovania Komisie a aby zlepšila koordináciu a posilnila spoluprácu medzi colnými orgánmi a inými orgánmi presadzovania práva na účely financovania.“
(3)  Viaceré členské štáty sa opakovane vyjadrili, že potrebujú finančnú podporu, a požiadali o hĺbkovú analýzu potrebného vybavenia. Rada vo svojich záveroch3 o financovaní colných kontrol z 23. marca 2017 vyzvala Komisiu, aby „zvážila a zhodnotila možnosť financovania potrieb technického vybavenia z budúcich programov financovania Komisie a aby zlepšila koordináciu a posilnila spoluprácu medzi colnými orgánmi a inými orgánmi presadzovania práva na účely financovania.“
___________________
___________________
3.https://www.consilium.europa.eu/media/22301/st09581en17-vf.pdf a http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-7586-2017-INIT/en/pdf
3.https://www.consilium.europa.eu/media/22301/st09581en17-vf.pdf a http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-7586-2017-INIT/en/pdf
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Preto je vhodné zriadiť nový nástroj finančnej podpory určený pre vybavenie na colné kontroly.
(6)  Preto je vhodné zriadiť nový nástroj finančnej podpory určený pre vybavenie na colné kontroly, ktorým by sa zabezpečilo odhaľovanie praktík, ako je falšovanie tovaru, a iných nezákonných obchodných praktík. Mali by sa zohľadniť už existujúce formy finančnej podpory.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  Keďže colné orgány členských štátov zodpovedajú za čoraz viac úloh, ktoré často zasahujú do oblasti bezpečnosti a vykonávajú sa na vonkajších hraniciach, rovnocenné vykonávanie hraničných a colných kontrol na vonkajších hraniciach si vyžaduje primeranú finančnú podporu Únie členským štátom. Rovnako dôležité je zlepšiť medziagentúrnu spoluprácu na hraniciach Únie v oblasti kontroly tovaru a osôb, ktorá prebieha v každom členskom štáte medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za hraničné kontroly alebo iné úlohy vykonávané na hraniciach.
(7)  Keďže colné orgány členských štátov zodpovedajú za čoraz viac úloh, ktoré často zasahujú do oblasti bezpečnosti a vykonávajú sa na vonkajších hraniciach, rovnocenné vykonávanie hraničných a colných kontrol na vonkajších hraniciach si vyžaduje primeranú finančnú podporu Únie členským štátom. Rovnako dôležité je zlepšiť medziagentúrnu spoluprácu na hraniciach Únie v oblasti kontroly tovaru a osôb, ktorá prebieha v každom členskom štáte medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za hraničné kontroly alebo iné úlohy vykonávané na hraniciach, pričom sa musí zohľadňovať kybernetická bezpečnosť.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
(11)  Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie nástroja, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení6.
(11)  Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie nástroja, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení6. Podmienky, za ktorých sa budú určovať priority grantov v záujme zabezpečenia rozpočtovej disciplíny, by mali byť jednoznačné, vymedzené a založené na zistených potrebách spojených s úlohami, ktoré vykonávajú miesta colnej kontroly.
________________
________________
6 Medziinštitucionálna dohoda z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1).
6 Medziinštitucionálna dohoda z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)  Vybavenie na colnú kontrolu financované v rámci tohto nástroja by malo spĺňať optimálnu bezpečnosť vrátane kybernetickej bezpečnosti, bezpečnostných, environmentálnych a zdravotných noriem.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 b (nové)
(13b)  K údajom vytvoreným vybavením na colnú kontrolu financovaným v rámci tohto nástroja by mal mať prístup a spracúvať ho len personál orgánov s náležitým oprávnením. Tieto údaje by mali byť náležite chránené pred nepovoleným prístupom alebo poskytnutím. Členské štáty by mali mať úplnú kontrolu nad týmito údajmi.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 c (nové)
(13c)  Vybavenie na colnú kontrolu financované z tohto nástroja by malo prispievať k zabezpečeniu optimálneho riadenia colných rizík.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 13 d (nové)
(13d)  Pri výmene starého vybavenia na colné kontroly v rámci tohto nástroja by mali byť členské štáty zodpovedné za ekologickú likvidáciu starého vybavenia.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  Väčšina vybavenia na colné kontroly môže byť rovnako alebo zhodou okolností spôsobilá na kontrolu súladu s inými právnymi predpismi, napríklad s ustanoveniami o riadení hraníc, vízach alebo policajnej spolupráci. Preto sa Fond pre integrované riadenie hraníc skladá z dvoch vzájomne komplementárnych nástrojov, ktoré majú z hľadiska nákupu vybavenia odlišnú pôsobnosť. Na jednej strane nástroj na riadenie hraníc a víza zriadený nariadením [2018/XXX]10 sa nevzťahuje na vybavenie, ktoré možno použiť na riadenie hraníc aj na colné kontroly. Na druhej strane z nástroja finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly zriadeného týmto nariadením sa bude nielen finančne podporovať vybavenie na colné kontroly, ktoré predstavujú jeho hlavný účel, ale umožní sa jeho používanie aj na ďalšie účely, ako napríklad hraničné kontroly a bezpečnosť. Vďaka rozdeleniu úloh sa zintenzívni medziagentúrna spolupráca ako jedna zo zložiek európskeho integrovaného riadenia hraníc uvedená v článku 4 písm. e) nariadenia (EÚ) 2016/16242611, čím sa colným a pohraničným orgánom umožní spolupráca a spoločné používanie a vzájomná interoperabilita vybavenia na kontroly umožní maximalizovať vplyv rozpočtu Únie.
(15)  Väčšina vybavenia na colné kontroly môže byť rovnako alebo zhodou okolností spôsobilá na kontrolu súladu s inými právnymi predpismi, napríklad s ustanoveniami o riadení hraníc, vízach alebo policajnej spolupráci. Preto sa Fond pre integrované riadenie hraníc skladá z dvoch vzájomne komplementárnych nástrojov, ktoré majú z hľadiska nákupu vybavenia odlišnú pôsobnosť. Na jednej strane nástroj na riadenie hraníc a víza zriadený nariadením [2018/XXX]10 sa nevzťahuje na vybavenie, ktoré možno použiť na riadenie hraníc aj na colné kontroly. Na druhej strane z nástroja finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly zriadeného týmto nariadením sa bude nielen finančne podporovať vybavenie na colné kontroly, ktoré predstavujú jeho hlavný účel, ale umožní sa jeho používanie aj na ďalšie súvisiace účely, ako napríklad hraničné kontroly, ochranu a bezpečnosť. Vďaka rozdeleniu úloh sa zintenzívni medziagentúrna spolupráca ako jedna zo zložiek európskeho integrovaného riadenia hraníc uvedená v článku 4 písm. e) nariadenia (EÚ) 2016/162411, čím sa colným a pohraničným orgánom umožní spolupráca a spoločné používanie a vzájomná interoperabilita vybavenia na kontroly umožní maximalizovať vplyv rozpočtu Únie. Aby sa zabezpečilo, že každý nástroj alebo vybavenie financované fondom bude v stálej úschove určeného colného miesta, ktoré vybavenie vlastní, mal by sa akt spoločného využívania a interoperability medzi colnými a pohraničnými orgánmi vymedziť ako nesystematický a nepravidelný.
__________________
__________________
10 COM(2018)0473.
10 COM(2018)0473.
11 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES (Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 1).
11 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES (Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16
(16)  Odchylne od nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa malo povoliť financovanie akcie z niekoľkých programov alebo nástrojov Únie, aby sa umožnila a v prípade potreby podporila spolupráca a interoperabilita naprieč oblasťami. V takýchto prípadoch však príspevky nesmú pokrývať rovnaké náklady v súlade so zásadou zamedzenia dvojitému financovaniu, ktorá je ustanovená v nariadení o rozpočtových pravidlách.
(16)  Odchylne od nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa malo povoliť financovanie akcie z niekoľkých programov alebo nástrojov Únie, aby sa umožnila a v prípade potreby podporila spolupráca a interoperabilita naprieč oblasťami. V takýchto prípadoch však príspevky nesmú pokrývať rovnaké náklady v súlade so zásadou zamedzenia dvojitému financovaniu, ktorá je ustanovená v nariadení o rozpočtových pravidlách. Ak už členskému štátu boli pridelené alebo prijal príspevky z iného programu Únie alebo podporu z fondu Únie na obstaranie rovnakého vybavenia, tento príspevok alebo podpora by sa mali uviesť v žiadosti.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 16 a (nové)
(16a)   Komisia by mala stimulovať spoločné obstarávanie a skúšanie vybavenia na colné kontroly medzi členskými štátmi.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
(17)  Vzhľadom na rýchly vývoj v oblasti colných priorít, hrozieb a technológií by sa pracovné programy nemali vzťahovať na dlhé obdobia. Potreba zriaďovať ročné pracovné programy zároveň zvyšuje administratívne zaťaženie Komisie aj členských štátov, hoci na implementáciu nástroja nie sú nevyhnutné. Vzhľadom na to by pracovné programy mali v zásade pokrývať viac ako jeden rozpočtový rok.
(17)  Vzhľadom na rýchly vývoj v oblasti colných priorít, hrozieb a technológií by sa pracovné programy nemali vzťahovať na dlhé obdobia. Potreba zriaďovať ročné pracovné programy zároveň zvyšuje administratívne zaťaženie Komisie aj členských štátov, hoci na implementáciu nástroja nie sú nevyhnutné. Vzhľadom na to by pracovné programy mali v zásade pokrývať viac ako jeden rozpočtový rok. Okrem toho s cieľom zabezpečiť zachovanie integrity strategických záujmov Únie sa členské štáty nabádajú, aby pri výberovom konaní na nové vybavenie na colné kontroly starostlivo zohľadnili požiadavky na kybernetickú bezpečnosť a riziká možného vystavenia citlivých údajov za hranicami Únie.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 18
(18)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky implementácie pracovného programu v zmysle tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/201112.
vypúšťa sa
__________________
12 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 19
(19)  Hoci špecifický cieľ zabezpečiť rovnocenné colné kontroly si vyžaduje centrálnu implementáciu, vzhľadom na technický charakter tohto nástroja je potrebná technická príprava. Preto by sa na podporu implementácie malo vykonať posúdenie potrieb, ktoré bude vychádzať z národnej expertízy a skúseností a do ktorého sa zapoja colné správy členských štátov. Takéto posúdenie potrieb by sa malo zakladať na jasnej metodike vrátane minimálneho počtu krokov potrebných na získanie požadovaných informácií.
(19)  Hoci špecifický cieľ zabezpečiť rovnocenné colné kontroly si vyžaduje centrálnu implementáciu, vzhľadom na technický charakter tohto nástroja je potrebná technická príprava. Preto by sa na podporu implementácie malo vykonať individuálne posúdenie potrieb, ktoré bude vychádzať z národnej expertízy a skúseností a do ktorého sa zapoja colné správy členských štátov. Takéto posúdenie potrieb by sa malo zakladať na jasnej metodike vrátane minimálneho počtu krokov potrebných na získanie požadovaných relevantných informácií.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 20
(20)  Na účely pravidelného monitorovania a podávania správ by sa mal zaviesť vhodný rámec monitorovania výsledkov, ktoré sa dosiahli vďaka nástroju a jeho akciám. Takéto monitorovanie a podávanie správ by malo vychádzať z ukazovateľov, ktorými sa meria vplyv akcií nástroja. Podávané správy by mali obsahovať informácie o vybavení na colné kontroly, ktoré prekračuje určité hraničné hodnoty nákladov.
(20)  Na účely pravidelného monitorovania a podávania správ by sa mal zaviesť vhodný rámec monitorovania výsledkov, ktoré sa dosiahli vďaka nástroju a jeho akciám. Takéto monitorovanie a podávanie správ by malo vychádzať z kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov, ktorými sa meria vplyv akcií nástroja. Členské štáty by mali zabezpečiť transparentný a jasný postup verejného obstarávania. Podávané správy by mali obsahovať podrobné informácie o vybavení na colné kontroly a postupe verejného obstarávania nad rámec určitej hraničnej hodnoty nákladov a odôvodnenie nákladov.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 22
(22)  V záujme primeranej odozvy na vývoj priorít politík, hrozieb a technológií by mala byť na Komisiu delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorými možno pre akcie oprávnené na financovanie z tohto nástroja meniť účely colných kontrol a zoznamy ukazovateľov, ktorými sa meria dosiahnutie špecifických cieľov. Je zvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.
(22)  V záujme primeranej odozvy na vývoj priorít politík, hrozieb a technológií by mala byť na Komisiu delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu tohto nariadenia s cieľom stanoviť pracovné programy, zmeny účelov colných kontrol pre akcie oprávnené v rámci tohto nástroja a zoznam ukazovateľov, ktorými sa meria dosiahnutie špecifických cieľov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné a plne transparentné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 24
(24)  Na toto nariadenie sa uplatňujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá, stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách, predovšetkým upravujú postup prípravy a plnenia rozpočtu cez granty, zákazky, ceny, nepriame plnenie a určujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa vzťahujú aj na ochranu rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je nevyhnutnou podmienkou riadneho finančného hospodárenia a účinnosti financovania z prostriedkov EÚ.
(24)  Na toto nariadenie sa uplatňujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá, stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách, predovšetkým upravujú postup prípravy a plnenia rozpočtu cez granty, zákazky, ceny, nepriame plnenie a určujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa vzťahujú aj na ochranu rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je nevyhnutnou podmienkou riadneho finančného hospodárenia a účinnosti financovania z prostriedkov EÚ. Financovanie v rámci tohto nástroja by malo dodržiavať zásady transparentnosti, proporcionality, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 25
(25)  Typy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia sa zvolia na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a riziko konfliktu záujmov. V tejto súvislosti by sa malo zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(25)  Typy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia sa zvolia na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a riziko konfliktu záujmov. V tejto súvislosti by sa malo zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Zlepšenie vykonávania a kvality vynakladania prostriedkov by malo predstavovať hlavné zásady na dosiahnutie cieľov tohto nástroja a zároveň zaručiť optimálne využívanie finančných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1
1.  Všeobecným cieľom tohto nástroja, ktorý je súčasťou Fondu pre integrované riadenie hraníc, je podporovať colnú úniu a colné orgány pri ochrane finančných a hospodárskych záujmov Únie a jej členských štátov, starať sa o istotu a bezpečnosť v Únii, chrániť Úniu pred nekalým a nezákonným obchodovaním, a zároveň zjednodušovať legálnu obchodnú činnosť.
1.  Všeobecným cieľom tohto nástroja, ktorý je súčasťou Fondu pre integrované riadenie hraníc, a so zreteľom na dlhodobý cieľ, aby všetky colné kontroly v Únii boli normalizované, je podporovať colnú úniu a colné orgány pri ochrane finančných a hospodárskych záujmov Únie a jej členských štátov, presadzovať medziagentúrnu spoluprácu na hraniciach Únie, pokiaľ ide o kontrolu tovaru a osôb, starať sa o istotu a bezpečnosť v Únii, chrániť Úniu pred nekalým a nezákonným obchodovaním, a zároveň zjednodušovať legálnu obchodnú činnosť.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2
2.  Nástroj má špecifický cieľ prispievať k primeranosti a rovnocennosti colných kontrol nákupom, údržbou a modernizáciou vhodného, aktuálneho a spoľahlivého vybavenia na colné kontroly.
2.  Nástroj má špecifický cieľ prispievať k primeranosti a rovnocennosti colných kontrol plne transparentným nákupom, údržbou a modernizáciou vhodného, najnovšieho, bezpečného a spoľahlivého vybavenia na colné kontroly, ktoré je odolné voči kybernetickým útokom a šetrné voči životnému prostrediu. Ďalším cieľom je zlepšiť kvalitu colných kontrol vo všetkých členských štátoch a zabrániť tak odklonu tokov tovarov na slabšie miesta v Únii.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2 a (nový)
2a.  Nástroj prispieva k vykonávaniu európskeho integrovaného riadenia hraníc podporou spolupráce medzi agentúrami, spoločného využívania a interoperability nového vybavenia získaného pomocou tohto nástroja.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1
1.  Finančné krytie na vykonávanie tohto nástroja na obdobie 2021 až 2027 sa stanovuje na 1 300 000 000 EUR v bežných cenách.
1.  Finančné krytie na vykonávanie tohto nástroja na roky 2021 až 2027 sa stanovuje na 1 149 175 000 EUR v cenách z roku 2018 (1 300 000 000 EUR v bežných cenách).
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 2
2.  Zo sumy uvedenej v odseku 1 sa môžu takisto uhrádzať výdavky na prípravu, monitorovanie, kontrolu, audit, hodnotenie a iné činnosti súvisiace s riadením nástroja a hodnotením dosahovania jeho cieľov. Okrem toho sa z nej môžu uhrádzať výdavky na štúdie, stretnutia expertov, informačné a komunikačné akcie, pokiaľ sa týkajú cieľov nástroja, ako aj výdavky spojené so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií vrátane nástrojov informačných technológií na úrovni inštitúcií a ostatné výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú v súvislosti s riadením nástroja.
2.  Zo sumy uvedenej v odseku 1 sa môžu takisto uhrádzať oprávnené a overené výdavky na prípravu, monitorovanie, kontrolu, audit, hodnotenie a iné činnosti súvisiace s riadením nástroja a hodnotením jeho výkonnosti a dosahovania jeho cieľov. Okrem toho sa z nej môžu uhrádzať oprávnené a overené výdavky na štúdie, stretnutia expertov, informačné a komunikačné akcie, výmena údajov medzi zúčastnenými členskými štátmi, pokiaľ sa týkajú osobitných cieľov nástroja podporujúcich všeobecný cieľ, ako aj výdavky spojené so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií vrátane nástrojov informačných technológií na úrovni inštitúcií a ostatné výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú v súvislosti s riadením nástroja.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 a (nový)
1a.   Ak sa v rámci podporenej akcie nakupuje alebo modernizuje vybavenie, Komisia stanoví vhodné ochranné opatrenia a opatrenia pre nepredvídané udalosti, aby sa zabezpečilo, že príslušné colné orgány budú vo všetkých relevantných prípadoch používať všetko vybavenie zakúpené s podporou programov a nástrojov Únie.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 3
3.  Ak sa v rámci podporenej akcie nakupuje alebo modernizuje vybavenie, Komisia zavedie mechanizmus koordinácie, ktorým zabezpečí efektivitu a vzájomnú interoperabilitu každého vybavenia zakúpeného s podporou niektorého z programov a nástrojov Únie.
3.  Ak sa v rámci podporenej akcie nakupuje alebo modernizuje vybavenie, Komisia zavedie mechanizmus koordinácie, ktorým zabezpečí efektivitu a vzájomnú interoperabilitu každého vybavenia zakúpeného s podporou niektorého z programov a nástrojov Únie, čím sa umožní konzultácia a účasť príslušných agentúr Únie, najmä Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Koordinačný mechanizmus zahŕňa účasť a konzultácie s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, aby sa maximalizovala pridaná hodnota Únie v oblasti riadenia hraníc.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 3 a (nový)
3a.   Ak sa v rámci podporenej akcie nakupuje alebo modernizuje vybavenie, Komisia stanoví vhodné ochranné opatrenia a opatrenia pre nepredvídané udalosti, aby sa zabezpečilo, že všetko vybavenie zakúpené s podporou programov a nástrojov Únie spĺňa dohodnuté normy týkajúce sa pravidelnej údržby.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 2
2.  Odchylne od odseku 1 sa v riadne odôvodnených prípadoch môžu akcie vzťahovať aj na nákup, údržbu a modernizáciu vybavenia na colné kontroly určeného na odskúšanie nových častí alebo funkcií v prevádzkových podmienkach.
2.  Odchylne od odseku 1 sa v riadne odôvodnených prípadoch môžu akcie vzťahovať aj na plne transparentný nákup, údržbu a modernizáciu vybavenia na colné kontroly určeného na odskúšanie nových častí alebo funkcií v prevádzkových podmienkach.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 3
3.  Komisia je oprávnená prijatím delegovaných aktov v súlade s článkom 14 zmeniť účely colných kontrol uvedené v odseku 1 písm. b), ako aj v prílohe 1, ak sa takáto revízia považuje za potrebnú.
3.  Komisia je oprávnená prijatím delegovaných aktov v súlade s článkom 14 zmeniť účely colných kontrol uvedené v odseku 1 písm. b), ako aj v prílohe 1, ak sa takáto revízia považuje za potrebnú, ako aj s cieľom držať krok s technologickým vývojom, zmenami v praktikách pašovania tovaru a s novými, inteligentnými a inovačnými riešeniami na účely colných kontrol.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 4
4.  Vybavenie na colné kontroly financované z tohto nástroja možno využívať okrem colných kontrol aj na ďalšie účely vrátane kontroly osôb na podporu vnútroštátnych orgánov riadenia hraníc a vyšetrovania.
4.  Vybavenie na colné kontroly financované z tohto nástroja by sa malo v prvom rade používať na colné kontroly, ale okrem colných kontrol ho možno využívať aj na ďalšie účely vrátane kontroly osôb na podporu vnútroštátnych orgánov riadenia hraníc a vyšetrovania s cieľom plniť všeobecné a osobitné ciele nástroja stanovené v článku 3.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 4 a (nový)
4a.   Komisia stimuluje spoločné obstarávanie a skúšanie vybavenia na colné kontroly medzi členskými štátmi.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2 a (nový)
2a.   Financovanie presahujúce tento strop sa môže poskytnúť v prípade spoločného obstarávania a skúšania vybavenia na colné kontroly medzi členskými štátmi.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2 b (nový)
2b.   Výnimočné okolnosti uvedené v odseku 2 môžu zahŕňať nákup nového vybavenia na colnú kontrolu a jeho postúpenie do rezervy technického vybavenia Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Prípustnosť colného kontrolného vybavenia do rezervy technického vybavenia sa zaistí v súlade s článkom 5 ods. 3.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 1 – úvodná časť
Na financovanie z nástroja nie sú oprávnené tieto náklady:
Všetky náklady súvisiace s činnosťami uvedenými v článku 6 sú oprávnené na financovanie z nástroja, s výnimkou:
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 1 – písmeno a a (nové)
aa)  náklady týkajúce sa odbornej prípravy alebo zlepšovania zručností potrebných na používanie vybavenia;
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 1 – písmeno c
c)  náklady spojené s elektronickými systémami s výnimkou softvéru, ktorý je priamo potrebný na používanie vybavenia na colné kontroly;
c)  náklady spojené s elektronickými systémami s výnimkou softvéru a aktualizácie softvéru, ktorý je priamo potrebný na používanie vybavenia na colné kontroly a s výnimkou softvéru a programovania potrebného na prepojenie existujúceho softvéru s vybavením na colné kontroly;
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 1 – písmeno d
d)  náklady na siete, ako sú zabezpečené alebo nezabezpečené komunikačné kanály, alebo na odbery služieb;
d)  náklady na siete, ako sú zabezpečené alebo nezabezpečené komunikačné kanály, alebo na odbery služieb s výnimkou sietí alebo odberov, ktoré sú priamo potrebné na používanie vybavenia na colné kontroly;
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 2
2.  Pracovné programy prijíma Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15.
2.  Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 14, ktorými sa zmení príloha 2a s cieľom stanoviť pracovné programy.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 3 – pododsek 1 – úvodná časť
Na podporu prípravy pracovných programov uvedených v odseku 1 sa vypracujú posúdenia potrieb, ktoré budú obsahovať aspoň tieto informácie:
Na podporu prípravy pracovných programov uvedených v odseku 1 sa vypracujú individuálne posúdenia potrieb, ktoré budú obsahovať tieto informácie:
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 3 – pododsek 1 – písmeno b
b)  vyčerpávajúci zoznam dostupného vybavenia na colné kontroly;
b)  vyčerpávajúci zoznam dostupného a funkčného vybavenia na colné kontroly;
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 3 – pododsek 1 – písmeno c
c)  spoločné vymedzenie minimálnej a optimálnej normy vybavenia na colné kontroly podľa kategórie hraničných priechodov a
c)  spoločné vymedzenie minimálnej technickej normy vybavenia na colné kontroly podľa kategórie hraničných priechodov;
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 3 – pododsek 1 – písmeno c a (nové)
ca)   posúdenie optimálnej úrovne vybavenia na colné kontroly podľa kategórie hraničných priechodov a
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 3 – pododsek 1 – písmeno d
d)  podrobný odhad finančných potrieb.
d)  podrobný odhad finančných potrieb v závislosti od veľkosti colných operácií a relatívneho pracovného zaťaženia.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 1
1.  Ukazovatele, ktoré sa majú uvádzať v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov nástroja stanovených v článku 3, sú uvedené v prílohe 2.
1.  V súlade s požiadavkou podávania správ podľa článku 38 ods. 3 písm. e) bodu i) nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade informácie o výkonnosti programu. Správy o výkonnosti, ktoré podáva Komisia, zahŕňajú informácie o pokroku i nedostatkoch.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 2
2.  Aby mohla Komisia spoľahlivo posúdiť pokrok nástroja v dosahovaní jeho cieľov, je oprávnená v súlade s článkom 14 prijímať delegované akty, ktorými sa v prípade potreby menia alebo dopĺňajú ukazovatele uvedené v prílohe 2 alebo sa nimi toto nariadenie dopĺňa o ustanovenia týkajúce sa zriadenia rámca na monitorovanie a hodnotenie.
2.  Ukazovatele, ktoré sa majú uvádzať v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov nástroja stanovených v článku 3, sú uvedené v prílohe 2. S cieľom zabezpečiť účinné hodnotenie pokroku nástroja pri dosahovaní jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 14 delegované akty, ktorými sa v prípade potreby menia alebo dopĺňajú ukazovatele uvedené v prílohe 2 alebo sa nimi toto nariadenie dopĺňa o ustanovenia týkajúce sa zriadenia rámca na monitorovanie a hodnotenie, s cieľom poskytnúť Európskemu parlamentu a Rade aktuálne kvalitatívne a kvantitatívne informácie o výkonnosti programu.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 3
3.  Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečuje, aby sa údaje potrebné na monitorovanie implementácie nástroja a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky, pokiaľ ide o podávanie správ.
3.  Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečuje, aby údaje potrebné na monitorovanie implementácie nástroja a výsledkov boli porovnateľné a úplné a aby sa zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky, pokiaľ ide o podávanie správ. Komisia poskytne Európskemu parlamentu a Rade spoľahlivé informácie o kvalite používaných údajov o výkonnosti.
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 4 – písmeno c a (nové)
ca)   prítomnosť a stav vybavenia financovaného z rozpočtu Únie päť rokov po uvedení do prevádzky;
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 4 – písmeno c b (nové)
cb)   informácie týkajúce sa údržby vybavenia na colné kontroly;
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 4 – písmeno c c (nové)
cc)   informácie o postupe verejného obstarávania;
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 4 – písmeno c d (nové)
cd)   odôvodnenie výdavkov.
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 1
1.  Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.
1.  Hodnotenia činností financovaných z nástroja a uvedených v článku 6 posudzujú výsledky nástroja, jeho vplyv a účinnosť a vykonávajú sa včas , aby sa zabezpečilo ich účinné využitie v rozhodovacom procese.
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 2
2.  Priebežné hodnotenie nástroja sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii nástroja, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie nástroja.
2.  Priebežné hodnotenie nástroja sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii nástroja, najneskôr však tri roky po začatí implementácie nástroja.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 2 – pododsek 1 a (nový)
V priebežnom hodnotení sa uvedú zistenia potrebné na prijatie rozhodnutia o následných opatreniach k programu po roku 2027 a o jeho cieľoch.
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 3
3.  Na konci implementácie nástroja, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie nástroja.
3.  Na konci implementácie nástroja, najneskôr však tri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie nástroja.
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 4
4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami a získanými poznatkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 4 a (nový)
4a.  Komisia zahrnie ročné čiastočné hodnotenia do svojej správy Ochrana finančných záujmov Európskej únie - Boj proti podvodom.
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 2
2.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 3 a článku 12 ods. 2 do 31. decembra 2028.
2.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 3, článku 11 ods. 2 a článku 12 ods. 2 do 31. decembra 2028.
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 3
3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 3 a článku 12 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 3, článku 11 ods. 2 a článku 12 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 6
6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 3 a článku 12 ods. 2 nadobudne účinnosť, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 3, článku 11 ods. 2 a článku 12 ods. 2 nadobudne účinnosť, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh nariadenia
Článok 15
Článok 15
vypúšťa sa
Postup výboru
1.  Komisii pomáha Výbor pre program Colníctvo uvedený v článku 18 nariadenia (EÚ) [2018/XXX]23.
2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
__________________
23 COM(2018)0442.
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 1
1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.
1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie uvádzajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť týchto prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti, a tým ukazujú pridanú hodnotu Únie a pomáhajú Komisii pri zhromažďovaní údajov s cieľom zvýšiť rozpočtovú transparentnosť.
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 2
2.  Komisia vykonáva v súvislosti s nástrojom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené na nástroj zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.
2.  S cieľom zabezpečiť transparentnosť Komisia pravidelne poskytuje verejnosti informácie o nástroji, jeho činnostiach a výsledkoch, pričom odkazuje okrem iného na pracovné programy uvedené v článku 11.
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh nariadenia
Príloha 1 – stĺpec 3 – riadok 1
kontajnery, nákladné vozidlá, železničné vozne
kontajnery, nákladné vozidlá, železničné vozne a vozidlá
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh nariadenia
Príloha 1 – stĺpec 3 – riadok 3 a (nový)
vozidlá
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh nariadenia
Príloha 1 – stĺpec 2 – riadok 5
portál detektora spätného rozptylu röntgenového žiarenia
portál detektora na báze spätného rozptylu röntgenového žiarenia
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh nariadenia
Príloha 2 – stĺpec 2 – riadok 6 a (nový)
Bezpečnostný skener na báze milimetrových vĺn
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh nariadenia
Príloha 2 – bod 1 a (nový)
1a.  Bezpečnosť a ochrana
a)   stupeň súladu s bezpečnostnými normami pre vybavenie na colné kontroly na všetkých hraničných priechodoch vrátane kybernetickej bezpečnosti
b)   stupeň súladu s bezpečnostnými normami pre vybavenie na colné kontroly na všetkých hraničných priechodoch
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh nariadenia
Príloha 2 – bod 1 b (nový)
1b.  Zdravie a životné prostredie
a)   stupeň súladu so zdravotnými normami pre vybavenie na colné kontroly na všetkých hraničných priechodoch
b)   stupeň súladu s environmentálnymi normami pre vybavenie na colné kontroly na všetkých hraničných priechodoch
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh nariadenia
Príloha 2 a (nová)
Príloha 2a
Pracovné programy
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh nariadenia
Príloha 2 b (nová)
Príloha 2b
Výnimočné okolnosti nadmerného financovania

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0460/2018).


Uzavretie Dohody o štatúte medzi EÚ a Albánskom v súvislosti s činnosťami vykonávanými Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž v Albánsku ***
PDF 118kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o štatúte medzi Európskou úniou a Albánskou republikou v súvislosti s činnosťami vykonávanými Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž v Albánskej republike (10302/2018 – C8-0433/2018 – 2018/0241(NLE))
P8_TA(2019)0002A8-0463/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10302/2018),

–  so zreteľom na návrh Dohody o štatúte medzi Európskou úniou a Albánskou republikou v súvislosti s činnosťami vykonávanými Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž v Albánskej republike (10290/2018),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. b) a d), článkom 79 ods. 2 písm. c) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0433/2018),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0463/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Albánskej republiky.


Protokol k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Kirgizskom (pristúpenie Chorvátska) ***
PDF 120kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí, v mene Únie a členských štátov, Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Kirgizskou republikou na strane druhej, s cieľom zohľadniť pristúpenie Chorvátskej republiky k Európskej únii (12564/2017 – C8-0033/2018 – 2017/0185(NLE))
P8_TA(2019)0003A8-0443/2018

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12564/2017),

–  so zreteľom na návrh Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Kirgizskou republikou na strane druhej, s cieľom zohľadniť pristúpenie Chorvátskej republiky k Európskej únii (12659/2017),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 91, článkom 100 ods. 2, článkami 207 a 209 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0033/2018),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0443/2018),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kirgizskej republiky.


Komplexná dohoda medzi EÚ a Kirgizskom
PDF 167kWORD 51k
Odporúčanie Európskeho parlamentu z 15. januára 2019 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku ku komplexnej dohode medzi EÚ a Kirgizskou republikou (2018/2118(INI))
P8_TA(2019)0004A8-0450/2018

Európsky parlament,

—  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/... z 9. októbra 2017, ktorým sa Európska komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku poverujú začať rokovania a viesť ich v mene Európskej únie o tých ustanoveniach komplexnej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kirgizskou republikou na strane druhej, ktoré patria do právomoci Únie (11436/1/17 REV 1),

—  so zreteľom na rozhodnutie zástupcov vlád členských štátov zo zasadnutia Rady z 9. októbra 2017, ktorým sa Európska komisia poveruje začať rokovania a viesť ich v mene členských štátov o tých ustanoveniach komplexnej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kirgizskou republikou na strane druhej, ktoré patria do právomoci členských štátov (11438/1/17 REV 1),

—  so zreteľom na navrhované právne základy pre novú komplexnú dohodu, ktorými sú článok 37 Zmluvy o Európskej únii a článok 91, článok 100 ods. 2, článok 207 a článok 209 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—  so zreteľom na existujúcu dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Kirgizskou republikou, ktorá nadobudla platnosť v roku 1999,

—  so zreteľom na svoje uznesenia z 15. decembra 2011 o stave vykonávania stratégie EÚ pre Strednú Áziu(1) a z 13. apríla 2016 k vykonávaniu a preskúmaniu stratégie EÚ – Stredná Ázia(2),

—  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kirgizsku, najmä na uznesenia z 15. januára 2015(3), 8. júla 2010(4) a 6. mája 2010(5),

—  so zreteľom na vyhlásenie PK/VP o prezidentských voľbách v Kirgizskej republike zo 16. októbra 2017,

—  so zreteľom na závery o prezidentských voľbách Európskeho parlamentu, medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie (IEOM), Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE/ODIHR),

—  so zreteľom na vyhlásenie, ktoré prijal Parlamentný výbor pre spoluprácu EÚ – Kirgizsko 3. mája 2018,

—  so zreteľom na rozhodnutie Európskej únie z 2. februára 2016 o udelení štatútu VSP+ Kirgizskej republike,

—  so zreteľom na svoju pozíciu z 22. októbra 2013 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí makrofinančnej pomoci Kirgizskej republike(6),

–  so zreteľom na článok 113 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0450/2018),

A.  keďže EÚ a Kirgizsko v decembri 2017 začali rokovania o komplexnej dohode, ktorá by nahradila súčasnú dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Kirgizskom, s cieľom posilniť a prehĺbiť spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu na základe spoločných hodnôt demokracie, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných v rámci nového právneho rámca;

B.  keďže komplexná dohoda si bude vyžadovať súhlas Európskeho parlamentu, aby nadobudla platnosť;

1.  odporúča Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku:

Všeobecné zásady

Politický dialóg a medzinárodná spolupráca

Inštitucionálne ustanovenia

Spoločné obavy a záujmy súvisiace s oblasťami spolupráce, ktorých sa týka dohoda

   a) prerokovať a uzavrieť ambicióznu, komplexnú a vyváženú dohodu medzi EÚ a Kirgizskom, ktorá nahradí dohodu o partnerstve a spolupráci z roku 1999 a poskytne základ pre pevné a trvalé vzťahy a stabilný, bezpečný a udržateľný rozvoj oboch strán;
   b) identifikovať v komplexnej dohode strategické krátkodobé a dlhodobé perspektívy a stanoviť niekoľko dobre identifikovaných a štruktúrovaných cieľov spolupráce s Kirgizskom; vynaložiť ďalšie úsilie a prehĺbiť vzťah, aby sa EÚ stala viditeľnejšou a efektívnejšou v krajine a v regióne;
   c) podporiť trhové hospodárstvo poskytovaním konkrétnych sociálnych a hospodárskych výhod pre občanov oboch strán; dodržiavať pravidlá hospodárskej súťaže a právnu istotu, a to aj prostredníctvom posilnenia nezávislých a transparentných inštitúcií;
   d) zabezpečiť pevnú angažovanosť oboch strán pri rešpektovaní demokratických zásad, ľudských práv a zásad právneho štátu a pri ich presadzovaní, pri úplnom dodržiavaní kritérií požadovaných pre status VSP + poskytnutý Kirgizskej republike vrátane ratifikácie príslušných medzinárodných dohovorov a účinného vykonávania záverov a odporúčaní príslušných monitorovacích orgánov zriadených podľa týchto dohovorov; uľahčovať a viesť pravidelný dialóg o otázkach ľudských práv relevantných pre obe strany so zameraním na výsledky, ktorý by mal zahŕňať príslušné orgány a občiansku spoločnosť, s cieľom posilniť inštitucionálny rámec a verejné politiky; zdôrazniť konštruktívne členstvo Kirgizska v rade OSN pre ľudské práva v období 2016 – 2018 a podporovať jeho ďalšie medzinárodné zapojenie;
   e) prispievať k posilneniu multilateralizmu a medzinárodnej spolupráce a rozvíjať spoločné postupy spolupráce s kirgizskými partnermi s cieľom podporiť medzinárodnú bezpečnosť a účinne riešiť globálne výzvy, ako sú terorizmus, zmena klímy, migrácia a organizovaný zločin, a prispievať k plneniu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a novej národnej stratégie rozvoja na obdobie 2018 – 2040; a všeobecnejšie prispievať k stabilizácii a rastu v Strednej Ázii;
   f) posilniť politický dialóg a odvetvovú spoluprácu; zabezpečiť zmysluplný pravidelný dialóg o všetkých relevantných otázkach, pričom sa bude vychádzať z existujúcich formátov;
   g) zintenzívniť spoluprácu v oblasti krízového riadenia, predchádzania konfliktom, boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, počítačovej kriminality, predchádzania násilnej radikalizácii a cezhraničnej trestnej činnosti, ako aj integrovaného riadenia hraníc, a to pri úplnom rešpektovaní ochrany ľudských práv a základných slobôd a v súlade so zmenami trestného zákonníka; a zabezpečiť, aby bol vnútroštátny zákon č. 150 z roku 2005 o boji proti extrémistickej činnosti plne v súlade s medzinárodnými normami;
   h) posilniť ustanovenia týkajúce sa obchodných a hospodárskych vzťahov s cieľom zlepšiť investičné prostredie a prispieť k diverzifikácii kirgizského hospodárstva, čo bude výhodou pre obe strany a posilnením právnej istoty a regulačnej transparentnosti; podporovať dobrú správu vecí verejných, fungujúce súdnictvo a obmedzenie byrokracie a využívať všetky dostupné opatrenia na podporu udržateľného hospodárskeho rozvoja v záujme upevnenia a rozvoja mnohostranného obchodného systému založeného na pravidlách; prispievať k podpore vytvárania a rozvoja malých a stredných podnikov; ďalej posilňovať hospodárske a obchodné vzťahy medzi EÚ a Kirgizskom, pokiaľ ide o status VSP +, a vyzvať Kirgizsko, aby plnilo medzinárodné záväzky vyplývajúce z tohto statusu s cieľom posilniť hospodársky rozvoj krajiny;
   i) zlepšiť spoluprácu v oblasti boja proti korupcii, prania špinavých peňazí a daňových únikov; zahrnúť osobitné časti uvádzajúce jasné a pevné záväzky a opatrenia v oblasti boja proti všetkým formám korupcie a uplatňovať medzinárodné normy a multilaterálne protikorupčné dohovory; zahrnúť ustanovenia týkajúce sa dobrej správy v daňových záležitostiach a noriem transparentnosti, ktoré opätovne potvrdzujú záväzok strán vykonávať medzinárodné normy v oblasti boja proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a proti daňovým únikom;
   j) prispieť k posilneniu kirgizského členstva v Svetovej obchodnej organizácii prostredníctvom primeraných reforiem týkajúcich sa zahraničných investícií, colných orgánov a prístupu na medzinárodné trhy;
   k) zlepšiť koordináciu medzi pozíciami EÚ a Kirgizska na medzinárodných fórach;
   l) posilniť medziparlamentný dialóg medzi Kirgizskom a Európskym parlamentom;
   m) zabezpečiť, aby sa v rámci dohody dôraz kládol najmä na zmenu klímy, vodné hospodárstvo a predchádzanie katastrofám a pripravenosť na katastrofy v dôsledku vysokého rizika prírodných katastrof vrátane zemetrasení, poskytovať Kirgizsku podporu v jeho úsilí o ochranu životného prostredia a jeho intenzívnom úsilí zameranom na dosiahnutie udržateľného rozvoja;
   n) zabezpečiť zasielanie rokovacích smerníc Európskemu parlamentu, a to v súlade s pravidlami dôvernosti, aby Európsky parlament mohol riadne kontrolovať proces rokovaní a sústavne dodržiavať medziinštitucionálne záväzky vyplývajúce z článku 218 ods. 10 ZFEÚ, podľa ktorého musí byť Európsky parlament ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách postupu;
   o) poskytnúť všetky dokumenty súvisiace s rokovaniami, ako sú zápisnice a návrhy textov, o ktorých sa rokovalo, ako aj pravidelne informovať Európsky parlament;
   p) na všetkých úrovniach zabezpečiť dodržiavanie dlhoročného postupu, podľa ktorého sa nová dohoda predbežne neuplatňuje, kým Európsky parlament neudelí svoj súhlas;
   q) posilniť a rozšíriť existujúcu spoluprácu zakotvenú v súčasnej dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa už zriadili tieto orgány na spoluprácu a dialóg:
   rada pre spoluprácu na ministerskej úrovni,
   výbor pre spoluprácu na úrovni vyšších úradníkov a podvýbory pre obchod a investície a pre rozvojovú spoluprácu;
   parlamentný výbor pre spoluprácu;
   r) posilniť medziparlamentnú kontrolu v rámci posilneného parlamentného výboru pre spoluprácu, ktorá má byť súčasťou novej dohody, najmä v oblastiach demokracie, právneho štátu a boja proti korupcii;
   s) zabezpečiť zapojenie občianskej spoločnosti počas rokovaní aj fázy vykonávania dohody;
   t) zabezpečiť začlenenie podmienok týkajúcich sa prípadného pozastavenia spolupráce v prípade porušenia základných prvkov ktoroukoľvek stranou vrátane konzultácie Európskeho parlamentu v takýchto prípadoch;
   u) prideliť na úrovni EÚ a členských štátov primerané zdroje na vykonávanie komplexnej dohody s cieľom zabezpečiť dosiahnutie všetkých ambicióznych cieľov stanovených v priebehu rokovaní;
   v) zohľadniť úlohu Kirgizska ako jednej z mála vznikajúcich demokratických krajín v regióne, čo si vyžaduje dlhodobú politickú, diplomatickú, finančnú a technickú podporu EÚ;
   w) pokračovať v úsilí o upevnenie fungujúcej parlamentnej demokracie so skutočným systémom viacerých strán a ústavnými kontrolami a rovnováhou, ako aj zabezpečiť parlamentný dohľad nad výkonnou zložkou, keďže ide o jednu z pilotných krajín, na ktoré sa zameriava podpora demokracie EÚ; vyjadriť svoje obavy z ústavných zmien z roku 2016, najmä pokiaľ ide o podstatné posilnenie právomocí predsedu vlády, nadradenosť rozsudkov vnútroštátnych súdov nad medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a stratu nezávislosti ústavnej komory najvyššieho súdu; podporiť účasť MVO na rozvoji a preskúmaní právnych predpisov a politík v krajine, najmä pokiaľ ide o nástroje alebo mechanizmy, ktoré priamo ovplyvňujú činnosť organizácií občianskej spoločnosti;
   x) opakovane potvrdiť význam systematickej práce pri presadzovaní hodnôt demokracie a ľudských práv vrátane slobody prejavu, združovania a zhromažďovania a nezávislosti súdnictva;
   y) podporovať priaznivé prostredie pre novinárov a nezávislé médiá; zabezpečiť, aby Kirgizsko umožnilo zahraničným pracovníkom a novinárom oblasti ľudských práv, na ktorých je uvalený zákaz, aby mohli vstúpiť do krajiny a pokračovať vo svojej práci bez zasahovania;
   z) uznať pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti s pokojným priebehom a zlepšovaním transparentnosti parlamentných a prezidentských volieb, a naliehavo požadovať pokračujúce vykonávanie odporúčaní medzinárodných volebných pozorovateľských misií;
   aa) naliehavo vyzvať Kirgizsko, aby zvrátilo všetky negatívne autoritatívne trendy, ako je politická inštrumentalizácia výkonu spravodlivosti, nespravodlivé súdne tresty, nespravodlivé a netransparentné súdne konania, zasahovanie do slobody médií, beztrestnosť orgánov činných v trestnom konaní a údajné zlé zaobchádzanie s osobami vo väzbe a ich mučenie, vyhosťovanie do krajín, kde sú osoby vystavené riziku mučenia alebo zlého zaobchádzania, ako aj diskriminácia menšín a obmedzovanie slobody zhromažďovania a slobody prejavu, a vyzvať Kirgizsko, aby dôkladne preskúmalo všetky obvinenia z poskytovania falošných dôkazov, vydierania, mučenia a zlého zaobchádzania; vyjadriť obavy, že politickí vodcovia, ako aj potenciálni kandidáti na prezidenta, boli v súvislosti s údajnými obvineniami z korupcie uväznení;
   ab) vyjadriť v tejto súvislosti nespokojnosť so zachovaním doživotného trestu odňatia slobody pre aktivistu v oblasti ľudských práv Azimjona Askarova, ktorý v roku 2010 zdokumentoval násilie medzi etnikami, a požiadať o jeho okamžité prepustenie, zrušiť rozsudok, ktorý bol nad ním vynesený, rehabilitovať ho a poskytnúť mu odškodnenie;
   ac) pripomenúť, že korupcia ohrozuje ľudské práva, rovnosť, obchod a spravodlivú hospodársku súťaž, brzdí zahraničné investície, a tým bráni hospodárskemu rastu a tiež znižuje dôveru občanov v štátne inštitúcie;
   ad) podporiť pevný záväzok k sociálnemu pokroku, dobrej správe vecí verejných, demokracii a dobrým vzťahom medzi etnikami a príslušníkmi rôznych náboženstiev, odbornej príprave a vzdelávaniu, a to aj ako prostriedok na posilnenie základov stability a bezpečnosti; pokračovať v podpore budovania mieru a bezpečnostných opatrení a zvýšiť úsilie o plné začlenenie menšín po etnických stretoch v Kirgizsku v roku 2010 s cieľom zabrániť budúcim konfliktom;
   ae) pomáhať pri prekonávaní sociálno-ekonomických problémov a prekážok, ktoré sú typovo vymedzené v odporúčaní MOP č. 202; v tejto súvislosti venovať osobitnú pozornosť mladým ľuďom prostredníctvom podpory akademických, mládežníckych a kultúrnych výmen; venovať osobitnú pozornosť regionálnemu rozvoju s osobitným dôrazom na rozdiely medzi severom a juhom;
   af) podporiť, presadzovať a uľahčovať ďalšiu regionálnu spoluprácu v Strednej Ázii, ktorá je jedným z najmenej integrovaných regiónov sveta, na základe súčasnej pozitívnej dynamiky, a to okrem iného s cieľom zvýšiť stabilitu a rozvoj Strednej Ázie ako celku; uznať účasť krajiny na programoch EÚ zameraných týmto smerom, ako aj vykonávanie stratégie EÚ pre Strednú Áziu v oblasti energetiky, vodného hospodárstva a environmentálnych výziev, a v rámci pravidelného politického dialógu a dialógu o ľudských právach s EÚ;
   ag) opakovane poskytnúť ubezpečenie, že členstvo Kirgizska v Eurázijskej hospodárskej únii (EAHU) nemá vplyv na posilnenie jeho vzťahov s EÚ, ako vyplýva z nedávno ratifikovanej dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Kazachstanom;
   ah) zohľadniť rozvoj kirgizských vzťahov s Čínou a Ruskom, podporiť Kirgizsko, aby diverzifikovalo svoje hospodárstvo s cieľom znížiť značnú politickú závislosť na týchto dvoch externých aktéroch; zohľadniť rozvoj týchto vzťahov v kontexte vykonávania čínskej stratégie Jedno pásmo, jedna cesta (OBOR); zabezpečiť, aby sa boj proti propagande, ktorú šíria ruské médiá v krajine, podstatne posilnil;
   ai) prispieť k snahe o zmiernenie nedávneho diplomatického a hospodárskeho napätia v regióne, aj medzi Kazachstanom a Kirgizskom;
   aj) podporovať neustále zlepšovanie diplomatických vzťahov s Uzbekistanom, ako aj konštruktívny dialóg o riadení nedostatočných vodných zdrojov v regióne;
   ak) uznať bezpečnostné obavy Kirgizska v súvislosti so zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou v Afganistane a v reakcii na rastúcu radikalizáciu v stredoázijskom regióne; poskytnúť pomoc v súvislosti s návratom zahraničných islamských bojovníkov a ich rodinných príslušníkov zo zahraničia; posilniť regionálnu spoluprácu s krajinami Strednej Ázie v súvislosti s bojom proti džihádistickým hnutiam a nadnárodnej trestnej činnosti opierajúcu sa o právne, inštitucionálne a praktické protiteroristické opatrenia na kontrolu hraníc a preventívne opatrenia proti rastúcej násilnej náboženskej radikalizácii;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a prezidentovi, vláde a parlamentu Kirgizskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 91.
(2) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 119.
(3) Ú. v. EÚ C 300, 18.2.2016, s. 10.
(4) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 92.
(5) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 80.
(6) Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 177.


Autonómne riadenie vozidiel v európskej doprave
PDF 179kWORD 59k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2019 o autonómnom riadení vozidiel v európskej doprave (2018/2089(INI))
P8_TA(2019)0005A8-0425/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. mája 2018 s názvom Na ceste k automatizovanej mobilite: stratégia EÚ pre mobilitu budúcnosti (COM(2018)0283),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2016 s názvom Európska stratégia pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy – míľnik na ceste ku kooperatívnej, prepojenej a automatizovanej mobilite (COM(2016)0766),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o pripojení na internet pre rast, konkurencieschopnosť a súdržnosť: európska gigabitová spoločnosť a 5G(1),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2018 o Európskej stratégii pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy(2),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre právne veci a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0425/2018),

A.  keďže stratégia EÚ týkajúca sa prepojenej a automatizovanej mobility je úzko spojená s politickými prioritami Komisie, predovšetkým s tými, ktoré sú uvedené v jej programoch v oblasti zamestnania, rastu a investícií, výskumu a inovácií, životného prostredia a zmeny klímy, čistej a bezpečnej mobility a dopravy, bezpečnosti a odľahčovania cestnej premávky a jednotného digitálneho trhu;

B.  keďže rýchle tempo vývoja technológií v dopravnom priemysle aj v odvetví robotiky a umelej inteligencie má výrazný vplyv na ekonomiku a spoločnosť; keďže autonómne vozidlá výrazne zmenia náš každodenný život, určia budúcnosť svetovej cestnej dopravy, znížia dopravné náklady, zvýšia bezpečnosť na cestách, zvýšia mobilitu a znížia vplyvy na životné prostredie; keďže sektor cestnej dopravy by mohol otvoriť dvere novým službám a druhom dopravy, čím by uspokojil rastúci dopyt po individuálnej mobilite a nákladnej doprave a mohol by dokonca pomôcť pri zmene spôsobu územného plánovania;

C.  keďže v súlade s cieľmi v rámci tzv. vízie nulovej nehodovosti má Komisia v úmysle do roku 2020 znížiť počet smrteľných nehôd na cestách v EÚ na polovicu v porovnaní s rokom 2010; keďže sa zdá, že pokrok pri znižovaní celkového počtu obetí na životoch a zranených osôb v poslednom čase stagnuje vzhľadom na to, že v roku 2016 prišlo na cestách EÚ o život viac ako 25 000 ľudí a ďalších 135 000 bolo vážne zranených; keďže naše mestá majú vážne problémy v oblasti mobility, ako aj ďalšie problémy súvisiace so znečistením a zmenou klímy;

D.   keďže pokročilé asistenčné systémy pre vodičov, ako je systém výstrahy pred vybočením z jazdného pruhu a systém automatického núdzového brzdenia, už teraz preukázateľne prispievajú k bezpečnosti cestnej premávky a znižujú počet ťažkých nehôd;

E.  keďže prevažná väčšina dopravných nehôd bola spôsobená ľudským pochybením, a preto existuje nevyhnutná potreba znížiť pravdepodobnosť takýchto nehôd tým, že sa bude vyžadovať používanie pokročilých systémov vozidiel, ktoré zvyšujú bezpečnosť, a zároveň zachovať osobnú mobilitu;

F.  keďže stabilný a pozitívny trend v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, ktorý v EÚ prevládal v poslednom desaťročí, sa spomalil; keďže cestná doprava je stále zdrojom väčšiny emisií z dopravy, pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov a látky znečisťujúce ovzdušie;

G.  keďže dopravné potreby, pokiaľ ide o osobnú aj nákladnú dopravu, sa zvyšujú na celom svete v kontexte väčšieho povedomia o obmedzených zdrojoch našej planéty a keďže efektivita dopravy sa teda stane čoraz dôležitejšou otázkou;

H.  keďže EÚ by mala povzbudzovať a ďalej rozvíjať digitálne technológie pre automatizovanú mobilitu s cieľom kompenzovať ľudské pochybenia a znížiť počet dopravných nehôd a smrteľných dopravných nehôd;

I.  keďže automatizáciou a zavádzaním nových technológií sa zvýši bezpečnosť dopravy a dopravných systémov a odstránia sa niektoré súvisiace ľudské faktory; keďže súčasne s automatizáciou by sa mala brať do úvahy rozmanitosť a stav dopravných systémov v rôznych členských štátoch; keďže treba vybudovať nové dopravné systémy, pričom nové aj súčasné dopravné systémy musia byť vybavené náležitými bezpečnostnými prvkami ešte pred tým, ako bude možné zaviesť automatizáciu;

J.  keďže existujú rôzne úrovne automatizácie, pričom na trhu sú už ponúkané úrovne 1 a 2, no očakáva sa, že podmienečná, vysoká a úplná úroveň automatizácie (keď sa vozidlo stáva samojazdiacim) budú k dispozícii až v rozmedzí rokov 2020 až 2030, a keďže asistenčné systémy riadenia sú preto dôležitou podpornou technológiou na ceste k plnej automatizácii;

K.  keďže sú nevyhnutné investície vo fáze výskumu aj v ďalšej fáze vývoja s cieľom zlepšiť dostupné technológie a zaviesť bezpečnú a inteligentnú dopravnú infraštruktúru;

L.  keďže niekoľko krajín sveta (napr. USA, Austrália, Japonsko, Kórea a Čína) rýchlo napreduje smerom k dosiahnutiu prepojenej a automatizovanej mobility dostupnej na trhu; keďže Európa musí oveľa aktívnejšie reagovať na rýchly vývoj v tomto odvetví, podporovať iniciatívy a presadzovať prísne bezpečnostné požiadavky pre všetkých účastníkov cestnej premávky, ktorí využívajú námornú, vodnú, cestnú, leteckú alebo železničnú dopravu a kombinovanú dopravu;

M.  keďže Komisia očakáva, že nový trh s automatizovanými a prepojenými vozidlami bude exponenciálne rásť, pričom odhadované príjmy by mali do roku 2025 presiahnuť 620 miliárd EUR v prípade automobilového priemyslu v EÚ a 180 miliárd EUR v prípade jej odvetvia elektroniky;

N.  keďže Amsterdamská deklarácia (2016) opisuje spoluprácu medzi členskými štátmi, Komisiou a priemyslom v oblasti prepojeného a automatizovaného jazdenia;

O.  keďže autonómna doprava pokrýva všetky formy diaľkovo riadených, automatizovaných a autonómnych dopravných prostriedkov v cestnej, železničnej, leteckej, námornej a vnútrozemskej vodnej doprave;

P.  keďže oznámenie Komisie s názvom Na ceste k automatizovanej mobilite predstavuje dôležitý míľnik v stratégii EÚ pre prepojenú a automatizovanú mobilitu;

Q.  keďže sa musí klásť dôraz na autonómnu mobilitu vzhľadom na to, že plne autonómne vozidlá prinesú znateľné výhody v oblasti bezpečnosti na cestách a budú môcť fungovať bez pripojených funkcií; keďže doplnkové spôsobilosti a služby si ešte môžu vyžadovať digitálnu komunikáciu;

R.  keďže zavedenie autonómnych vozidiel, ktoré sa očakáva už v roku 2020, prinesie značné výhody, ale aj množstvo nových rizík, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť cestnej premávky, občianskoprávnu zodpovednosť a poistenie, kybernetickú bezpečnosť, práva duševného vlastníctva, ochranu údajov a otázky prístupu k údajom, technickú infraštruktúru, normalizáciu a zamestnanosť; keďže nie je možné predvídať celý rozsah dlhodobého vplyvu autonómnej mobility na pracovné miesta a životné prostredie; keďže je rozhodujúce zabezpečiť, aby právny rámec EÚ náležite dokázal reagovať na tieto výzvy a zvýšiť verejnú informovanosť a prijatie autonómnych vozidiel;

S.  keďže etické otázky spojené s používaním týchto technológií si vyžadujú vypracovanie usmernení pre zavedenie umelej inteligencie, ako aj systémy záruk, ktoré zabezpečia koherentné riešenie týchto etických otázok;

Všeobecné zásady

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Na ceste k automatizovanej mobilite, v ktorom sa vymedzuje prístup, pomocou ktorého sa EÚ má stať svetovým lídrom v zavádzaní bezpečných systémov pre automatizovanú mobilitu, čím sa zvýši cestná bezpečnosť a efektivita, bude sa riešiť preťaženie, zníži sa spotreba energie a emisie z dopravy a postupne sa bude upúšťať od používania fosílnych palív;

2.  uznáva prvé kroky Komisie a členských štátov súvisiace s automatizovanou mobilitou budúcnosti a berie na vedomie legislatívne iniciatívy týkajúce sa smernice o inteligentných dopravných systémoch(3) a navrhovaných revízií smernice o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry(4) a nariadenia o všeobecnej bezpečnosti motorových vozidiel(5);

3.  potvrdzuje dôležitú úlohu kooperatívnych inteligentných dopravných systémov (K-IDS) pri poskytovaní pripojenia pre automatizované/autonómne vozidlá úrovní 2, 3 a prípadne 4, vymedzených Spoločnosťou automobilových inžinierov (SAE); nabáda členské štáty a priemysel, aby ďalej zavádzali K-IDS, a vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty a priemysel pri zavádzaní služieb K-IDS, najmä prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy, európskych štrukturálnych a investičných fondov a Fondu InvestEU;

4.  vyzdvihuje inovačný potenciál všetkých autonómnych prostriedkov cestnej, železničnej, vodnej a leteckej dopravy; zdôrazňuje, že je potrebné, aby európski aktéri spojili svoje sily s cieľom dosiahnuť a udržať globálne vedúce postavenie v autonómnej doprave; konštatuje, že napredovanie autonómnej mobility, najmä v cestnej doprave, si vyžaduje súčinnú spoluprácu mnohých odvetví európskeho hospodárstva vrátane odvetvia výroby automobilov a digitálneho odvetvia;

5.  uznáva značný potenciál automatizovanej mobility pre mnohé odvetvia, keďže ponúka nové obchodné príležitosti pre začínajúce podniky, malé a stredné podniky (MSP) a priemysel a podniky ako celok, najmä pokiaľ ide o vytvorenie nových služieb mobility a pracovných príležitostí;

6.  zdôrazňuje potrebu vývoja autonómnych vozidiel, ktoré sú prístupné osobám so zdravotným postihnutím a zníženou pohyblivosťou (PRMS);

7.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby predstavila stratégiu, predovšetkým pre ochranu údajov, prístup k údajom a kybernetickú bezpečnosť, podľa svojho uznesenia z 13. marca 2018 o Európskej stratégii pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy, čím sa zabezpečí technologicky neutrálny prístup pripravený pre uvedenie na trh; berie na vedomie príležitosti, ktoré prinášajú nadchádzajúce odporúčania Komisie o prístupe k údajom a zdrojom vo vozidle;

8.  potvrdzuje, že je potrebné hľadať legislatívne opatrenia, ktoré by zabezpečili spravodlivý, bezpečný a technologicky neutrálny prístup v reálnom čase k údajom vo vozidle pre určité tretie strany; zastáva názor, že takýto prístup by mal umožniť koncovým používateľom a tretím stranám využívať digitalizáciu a presadzovať rovnaké podmienky a bezpečnosť, pokiaľ ide o uchovávanie údajov vo vozidle;

9.  konštatuje, že podobné otázky týkajúce sa práv duševného vlastníctva a príslušných používateľských práv sa vynoria v súvislosti s umelou inteligenciou určenou na autonómnu mobilitu a tiež v iných oblastiach, ako sú vlastnícke a užívateľské práva, pokiaľ ide o kódovanie, údaje a vynálezy vytvorené samotnou umelou inteligenciou; domnieva sa však, že na tieto otázky by sa mali nájsť riešenia, ktoré budú čo možno najvšeobecnejšie;

10.  upozorňuje na potrebu, aby sa pri príprave nového legislatívneho rámca týkajúceho sa regulácie autonómnej mobility zabezpečilo, že bude možné prekonať všetky prekážky brániace ďalšiemu technologickému pokroku, výskumu a inováciám.

11.  poukazuje na to, že oznámeniu Komisie o ceste k automatizovanej mobilite chýba analýza a návrhy pre autonómne vozidlá vo všetkých druhoch dopravy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila analýzy a stratégie pre konkrétne druhy dopravy, a to aj v oblasti intermodálnej dopravy a mobility;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozšírili svoje politiky v oblasti autonómnej jazdy tak, aby zahŕňali aj hromadnú dopravu, a aby svoju víziu rozšírili na všetky druhy dopravy;

13.  víta prácu vykonanú na stretnutiach Rady na vysokej úrovni v súvislosti s autonómnym jazdením a privítal by, ak by sa práca rozšírila na ďalšie typy dopravy, nielen na cestnú dopravu;

14.  zdôrazňuje, že technické normy vozidiel a infraštruktúry (napr. dopravné značky, cestné značenia, systémy signalizácie a K-IDS) by sa mali rozvíjať a zjednotiť sa na medzinárodnej úrovni, na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, vychádzajúc z už uskutočnenej práce a fór, aby sa predišlo duplicite, na základe zásad otvoreného a technologicky neutrálneho prístupu a zvyšovania bezpečnosti na cestách a s cieľom zabezpečovať súvislú cezhraničnú interoperabilitu;

15.  konštatuje, že spoľahlivé údaje vo vozidle a údaje o trase sú základnými stavebnými prvkami na dosiahnutie autonómnej aj pripojenej jazdy v jednotnom európskom dopravnom priestore a konkurencieschopných služieb pre konečných používateľov; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby zabezpečila odstránenie prekážok pri využívaní týchto údajov a do 1. januára 2020 zaviedla pevný regulačný systém zabezpečujúci rovnakú kvalitu údajov a ich dostupnosť vo všetkých členských štátoch;

16.  berie na vedomie naliehavosť poskytnutia právnej istoty používateľom aj zainteresovaným stranám z hľadiska zhody autonómnych vozidiel s kľúčovými existujúcimi právnymi predpismi, najmä pokiaľ ide o právne predpisy o súkromí a elektronických komunikáciách a všeobecné nariadenie o ochrane údajov(6); vyzýva Komisiu, aby špecifikovala, ktoré kategórie informácií vytváraných autonómnymi vozidlami majú byť považované za otvorené údaje a sprístupňované v reálnom čase a ktoré majú byť dôverné;

17.  prízvukuje, že je veľmi dôležité zabezpečiť, aby mali používatelia kontrolu nad osobnými údajmi a údajmi vo vozidle, ktoré produkujú, zhromažďujú a sprostredkúvajú autonómne vozidlá, a prístup k nim; zdôrazňuje, že spotrebiteľom sa musí ponúknuť maximálna úroveň kybernetickej ochrany;

18.  poukazuje na očakávaný výrazný nárast údajov získaných, zhromaždených a vysielaných z autonómnych vozidiel a zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa tieto údaje, najmä neosobné a anonymizované údaje, používali s cieľom podporiť zavádzanie autonómnych vozidiel a ďalej rozvíjať inovácie v rámci nových riešení mobility; zdôrazňuje, že ochrana súkromia a citlivých údajov vytvorených autonómnymi vozidlami musí byť absolútnou prioritou;

19.  zdôrazňuje, že plne autonómne vozidlá alebo vysoko automatizované vozidlá budú na trhu dostupné v nadchádzajúcich rokoch a že je potrebné čo najskôr zaviesť príslušné regulačné rámce, ktorými sa zaistí ich bezpečné fungovanie a poskytne jasný režim upravujúci zodpovednosť, s cieľom riešiť vyplývajúce zmeny vrátane interakcie medzi autonómnymi vozidlami a infraštruktúrou a ostatnými účastníkmi;

20.  poznamenáva, že existujúce pravidlá týkajúce sa zodpovednosti, ako napríklad smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa zodpovednosti za chybné výrobky(7) (smernica o zodpovednosti za výrobky) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti(8) (smernica o poistení motorových vozidiel), neboli vypracované na to, aby riešili výzvy, ktoré so sebou prináša používanie autonómnych vozidiel, a poukazuje na to, že narastá počet dôkazov o tom, že súčasný regulačný rámec, najmä pokiaľ ide o zodpovednosť, poistenie, registráciu a ochranu osobných údajov, už nebude dostatočný alebo primeraný vzhľadom na nové riziká, ktoré vyplývajú z rastúcej automatizácie, prepojenosti a zložitosti vozidiel;

21.  zastáva názor, že vzhľadom na dynamické technologické zmeny v odvetví je potrebné objasniť, kto by mal niesť škodu v prípade nehôd spôsobených plne autonómnymi vozidlami, a v prípade, keď je úroveň autonómnosti taká, že vozidlo môže fungovať buď úplne samostatne alebo ho môže viesť vodič, sa musí bez akejkoľvek pochybnosti dať určiť, kto je zodpovedná strana v každom konkrétnom scenári; zdôrazňuje, že existuje osobitná potreba preskúmať, či by skutočnosť, že doposiaľ bol len veľmi malý podiel všetkých nehôd spôsobený technickými faktormi, mohla byť dôvodom na presun zodpovednosti na výrobcov, ktorý ako rizikový faktor nezávislý od zanedbania zodpovednosti súvisí iba s rizikom vyplývajúcim z uvedenia autonómneho vozidla na trh; zdôrazňuje tiež, že je ďalej potrebné preskúmať, či by špecifické povinnosti vlastníka vozidla týkajúce sa bezpečnosti cestnej premávky a povinnosti podstúpiť výučbu, ktoré sa vzťahujú na vodiča, v každom prípade mohli primerane vyvážiť tento presun zodpovednosti; vyzýva preto Komisiu, aby vykonala dôkladné posúdenie, upravila súčasný právny rámec EÚ a v prípade potreby zaviedla nové pravidlá, na základe ktorých sa bude vymedzovať zodpovednosť; vyzýva tiež Komisiu, aby posúdila a monitorovala možnosť zavedenia ďalších nástrojov EÚ s cieľom držať krok s vývojom umelej inteligencie;

22.  zdôrazňuje význam technológií založených na globálnom navigačnom satelitnom systéme (GNSS) a projektu Galileo pre zlepšenie interakcie a interoperability digitálnych palubných a sieťových systémov; žiada, aby sa čo najskôr dokončili a spustili zostávajúce satelity, aby sa európsky polohový systém Galileo mohol používať ako štandardný systém určovania polohy v automatizovaných vozidlách;

23.  konštatuje, že univerzálny prístup k automatizovaným mobilným technológiám nebude možný bez prístupu k vysokorýchlostnému internetu a sieťam 5G; vyjadruje poľutovanie nad tým, že existujú regióny, v ktorých rozširovanie súčasnej generácie sietí 4G stále zaostáva za očakávaniami, najmä vo vidieckych oblastiach;

Cestná doprava

24.  pripomína nové bezpečnostné pravidlá obsiahnuté v hlavných zásadách pre rozhranie človek – stroj, navrhnutých v záverečnej správe skupiny GEAR 2030;

25.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby právne predpisy týkajúce sa bezpečnosti cestnej premávky na úrovni Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN), EÚ a členských štátov boli čo najskôr spôsobilé podporiť technologické inovácie a autonómne riadenie s cieľom znížiť množstvo ľudských pochybení, počet dopravných nehôd a smrteľných dopravných nehôd;

26.  zdôrazňuje, že je dôležité prijať ambiciózne nové nariadenie o všeobecnej bezpečnosti motorových vozidiel vzhľadom na krátkodobý potenciál povinnej inštalácie nových technológií bezpečnosti vozidiel z hľadiska záchrany životov, ktoré sa v budúcnosti budú využívať aj na zavádzanie prepojených a automatizovaných vozidiel;

27.  pripomína, že vývoj prepojených a automatizovaných vozidiel podnietil najmä technologický tlak; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa preskúmali a uznali ľudské a spoločenské aspekty vývoja prepojených a automatizovaných vozidiel a aby sa zabezpečilo, že ich zavádzanie bude plne rešpektovať spoločenské, ľudské a environmentálne hodnoty a ciele;

28.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzhľadom na význam mobility v EÚ dosiahli spoločné stanovisko a spolupracovali, aby tak EÚ prevzala a zachovala si vedúcu úlohu v oblasti medzinárodnej technickej harmonizácie automatizovaných vozidiel v rámci EHK OSN a Viedenského dohovoru, predovšetkým vo všetkých diskusiách Svetového fóra EHK OSN pre harmonizáciu predpisov o vozidlách (pracovná skupina zriadená podľa článku 29) a pracovnej skupiny pre automatizované/autonómne a prepojené vozidlá (GRVA);

29.  zdôrazňuje, že postupy dohľadu nad trhom v súvislosti s automatizovanými vozidlami počas ich životnosti by mali byť čo najviac štandardizované, transparentné a overiteľné vrátane cezhraničného testovania na otvorených cestách a v skutočných jazdných podmienkach, ako aj pravidelných kontrol technického stavu;

30.  zdôrazňuje potrebu jasných právnych predpisov, ktoré sa budú pravidelne revidovať, v prípade potreby aktualizovať a harmonizovať a ktorými sa zavedie povinnosť zavádzať prístroje na záznam údajov o udalostiach v súlade s revidovaným nariadením o všeobecnej bezpečnosti s cieľom zlepšiť vyšetrovanie dopravných nehôd, ako aj čo najskôr objasniť a vyriešiť otázky týkajúce sa zodpovednosti; konštatuje, že tieto prístroje na záznam údajov o udalostiach sú potrebné na určenie zodpovedností rôznych účastníkov nehody;

31.  zdôrazňuje potrebu začlenenia ochranných systémov už od prechodnej fázy, počas ktorej budú spoločne existovať prepojené a automatizované vozidlá a vozidlá s nulovou pripojiteľnosťou a nulovou automatizáciou; zdôrazňuje dôležitosť asistenčných systémov riadenia ako krok smerom k plne automatizovanému riadeniu s cieľom aj teraz zabrániť dopravným nehodám prostredníctvom aktívnych bezpečnostných systémov alebo zmierniť závažnosť dopravných nehôd prostredníctvom systémov pasívnej bezpečnosti;

32.  vyzýva členské štáty, aby zaistili bezpečnú a kvalitnú cestnú infraštruktúru, ktorá uľahčí používanie automatizovaných a autonómnych vozidiel;

33.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili interoperabilitu všetkých systémov, ktoré obsahujú digitálne oznamované informácie o cestnej premávke;

34.  poukazuje na vznikajúce obavy týkajúce sa nečinnosti používateľa pri používaní vozidiel, ktoré si vyžadujú určitý stupeň zásahu vodiča; požaduje lepšie objasnenie definície a diferenciácie požiadaviek na „vozidlá s pokročilými asistenčnými systémami riadenia“ (úroveň SAE 1 až 3) v porovnaní s „automatizovanými vozidlami“ (SAE úroveň 4 až 5) v právnych predpisoch týkajúcich sa bezpečnosti na cestách a žiada, aby sa vykonali ďalšie štúdie uskutočniteľnosti a štúdie o bezpečnosti automatizovaných vozidiel úrovne 3, najmä pokiaľ ide o otázku signalizácie potreby zásahu vodiča a nebezpečenstiev, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku akéhokoľvek oneskoreného zásahu;

35.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala jasné etické usmernenia pre umelú inteligenciu;

36.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala kritériá zodpovednosti a systémy na ochranu osôb, a tak zaistila koherentný prístup k etickým otázkam vynárajúcim sa v súvislosti s autonómnymi systémami pre automatizované vozidlá;

37.  zdôrazňuje, že zákonodarný orgán musí riešiť etické aspekty autonómnych vozidiel a vyriešiť ich predtým, ako sa tieto vozidlá budú v plnej miere akceptovať a budú sprístupnené v dopravných situáciách; preto zdôrazňuje, že autonómne vozidlá musia byť vopred posúdené z hľadiska riešenia týchto etických aspektov;

38.  poukazuje na očakávané problémy mestskej mobility z hľadiska preťaženia, ktoré vyplynú z rozsiahleho využívania autonómnych vozidiel; domnieva sa, že autonómne vozidlá a riešenia ako je požičiavanie áut a jazdy na vyžiadanie by mali prispieť k riešeniu týchto výziev; vyzýva príslušné orgány, aby vyvinuli politiky, ktoré zabezpečia, že autonómne vozidlá zlepšia možnosti cestovania pre všetkých občanov vrátane verejnej dopravy a iných riešení;

39.  zdôrazňuje, že jazda vozidiel v konvoji má sľubnú budúcnosť, pretože šetrí palivo a energiu a zlepšuje bezpečnosť cestnej premávky, a preto vyzýva členské štáty, Komisiu a priemysel, aby prijali opatrenia uvedené v Amsterdamskej deklarácii; vyzýva Komisiu, aby navrhla regulačný rámec na podporu pripojiteľnosti vozidiel so všetkým (V2X) pre vysokoautomatizované a plne automatizované vozidlá (napr. jazda v konvojoch), najmä v diaľkovej cestnej doprave;

40.  zastáva názor, že pasívne aj aktívne bezpečnostné prvky v autonómnych vozidlách zohrávajú dôležitú úlohu pri znižovaní počtu kolízií, zranení a smrteľných úrazov v dôsledku kolízií, keďže k nim pravdepodobne bude stále dochádzať, najmä v medzištádiu zmiešanej premávky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili bezpečnosť cestnej premávky;

41.  zdôrazňuje riziká týkajúce sa rastúceho trendu zmiešanej premávky tradičných aj autonómnych vozidiel, čo si vyžaduje viac testovania na mieste, aby sa podporil nadčasový výskum a vývoj zo strany verejných a súkromných podnikov a subjektov, ale aj poskytli konkrétne údaje, ktoré pomôžu riadne prispôsobiť pravidlá týkajúce sa občianskoprávnej zodpovednosti;

42.  zdôrazňuje, že eventuálnym riešením existujúcich regulačných medzier a nedostatkov by mohlo byť vytvorenie poistného rámca objektívnej zodpovednosti za škody spôsobené autonómnymi vozidlami;

43.  zdôrazňuje, že v súlade s tým, čo uvádza vo svojom uznesení zo 16. februára 2017 o normách občianskeho práva v oblasti robotiky(9), by nemalo dochádzať k obmedzeniu zodpovednosti v súvislosti s charakterom a rozsahom škody, ktorá sa má nahradiť, aby sa zaručila primeraná ochrana obetí;

Letecká doprava

44.  zdôrazňuje nedávno prijaté nariadenie EASA(10) o aktualizácii pravidiel leteckej bezpečnosti, ktoré zahŕňa okrem iného ustanovenie ponúkajúce pevný právny základ pre úplne prvý súbor komplexných pravidiel EÚ pre všetky druhy civilných bezpilotných vzdušných prostriedkov; pripomína, ako veľmi bolo potrebné prijatie nariadenia EASA, keďže nové technológie, ako napríklad bezpilotné vzdušné prostriedky (UAV), sa tiež objavujú na európskej oblohe a keďže si vyžadovali prispôsobenie súčasného regulačného rámca EÚ a rôznych vnútroštátnych pravidiel;

45.  naliehavo žiada Komisiu, aby tiež bezodkladne predložila podrobné pravidlá pre automatizované letecké dopravné prostriedky, ktoré si vyžadujú osobitné a prispôsobené špecifikácie, keďže jeden spoločný prístup pre UAV a pre operácie nie je vhodný na zaistenie bezpečnej integrácie automatizovaných leteckých dopravných prostriedkov do vzdušného priestoru využívaného spoločne s lietadlami s posádkou; pripomína, že UAV budú potrebovať bezpečné a v prípade potreby certifikované spravodajské systémy a aj špecifické prostredie riadenia vzdušného priestoru; zdôrazňuje, že takéto pravidlá platné pre UAV by mali brať do úvahy charakter a riziko prevádzky alebo činnosti, prevádzkové charakteristiky dotknutých bezpilotných lietadiel a charakteristiky oblasti prevádzky, ako je hustota obyvateľstva, charakteristiky reliéfu a existencia budov a iných citlivých infraštruktúr;

46.  poukazuje na dôležitosť ochrany osobných údajov v prípade používania automatizovaných lietadiel v leteckom odvetví;

47.  pripomína Varšavské vyhlásenie o bezpilotných vzdušných prostriedkoch z roku 2016 slúžiace ako stimul pre pracovné miesta a nove obchodné príležitosti; opakuje význam plánovaných opatrení na rozvoj ekosystému bezpilotných vzdušných prostriedkov v EÚ, ktoré sa zavedú do roku 2019 a budú vychádzať zo zásad vyhlásenia z Rigy;

48.  poukazuje na význam koordinovaného rozvoja technológií a koncepcií prevádzky, ktoré umožnia bezpečnú integráciu lietadiel na účely služieb riadenia letovej prevádzky v súlade s cieľmi U-Space, čo je program spoločného podniku SESAR; berie na vedomie činnosti, ktoré doteraz vykonal spoločný podnik SESAR a ktoré by sa mali naďalej podporovať;

49.  pripomína, že v budúcich rozpočtových obdobiach sa bude musieť zvýšiť financovanie súčasných výskumných a experimentálnych programov týkajúcich sa UAV, ako je U-Space; konštatuje, že tieto experimenty, ktoré umožnili otestovať nasadenie veľkého počtu UAV v reálnych podmienkach pri zaistení maximálnej bezpečnosti riadenia leteckej dopravy a súvisiacich bezpečnostných podmienok, by mohli slúžiť ako príklad pre experimenty s autonómnymi pozemnými vozidlami;

50.  konštatuje, že je potrebné vytvoriť vhodné testovacie priestory pre autonómne lietadlové technológie vrátane dronov s cieľom poskytnúť bezpečné podmienky na simuláciu nových technologických riešení pred ich konečným zavedením;

Námorná a vnútrozemská vodná doprava

51.  zdôrazňuje potenciál a pridanú hodnotu autonómnych lodí, najmä na vnútrozemských vodných cestách a v príbrežnej námornej doprave, čo môže viesť k zníženiu počtu námorných nehôd a nehôd vo vnútrozemských vodách, z ktorých väčšinu zapríčinilo ľudské pochybenie;

52.  zdôrazňuje potenciál automatizácie, pokiaľ ide o čiastočné zamedzenie ľudským pochybeniam a možnosti poskytnúť personálu na mostíku viac času na optické pozorovanie, najmä v úzkych námorných koridoroch a prístavných oblastiach; zdôrazňuje však, že najmä v tesnej blízkosti s inými loďami je výmena informácií a komunikácia nevyhnutná pre bezpečnosť, a preto je potrebné, aby boli mostíky vybavené personálom;

53.  víta prácu pracovnej skupiny PIANC pre inteligentnú námornú dopravu a medzinárodnú sieť pre autonómne lode;

54.  vyzýva Komisiu, aby načrtla a definovala úrovne automatizácie vnútrozemskej i námornej plavby a spoločné normy (aj pre prístavy) s cieľom harmonizovať využívanie autonómnych lodí v interakcii s automatizovanými a neautomatizovanými používateľmi a infraštruktúrou a podnecovať ho;

55.  zdôrazňuje význam rozvoja a rozšírenia digitálnych uzlov a prepojených koridorov transeurópskych dopravných sietí (TEN-T) na základe moderných terminálových zariadení a účinných systémov elektronického riadenia dopravy, ako sú riečne informačné služby a informačný systém rýnskych prístavov (RPIS), s cieľom dosiahnuť plne multimodálny systém autonómnej dopravy;

56.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú stratégiu s cieľom stimulovať ďalšiu automatizáciu vo vnútrozemskej lodnej doprave a jej infraštruktúre, riadenie plavebných dráh a dopravy a rozvoj automatizovaných prístavov, pričom zohľadní postavenie vnútrozemských prístavov ako multimodálnych uzlov pri príprave digitálneho vnútrozemského vodného priestoru (DINA);

57.  požaduje väčšiu podporu a propagáciu cezhraničných testovacích oblastí, ako aj ďalšie projekty typu NOVIMAR a projekt námornej plavby bez posádky prostredníctvom spravodajských informácií v sieťach (Maritime Unmanned Navigation through Intelligence in Networks – MUNIN), spolufinancované EÚ v rámci siedmeho rámcového programu a programu Horizont 2020, na ďalšie rozvíjanie autonómnej námornej dopravy a technológie automatizovanej infraštruktúry v EÚ;

58.  zdôrazňuje, že normy platné pre plavidlá musia byť vypracované a zosúladené s normami Medzinárodnej námornej organizácie s cieľom vytvoriť medzinárodný právny rámec pre bezpečnú prevádzku lodí;

Železničná doprava

59.  vyzýva Komisiu, aby po konzultácii a koordinácii s priemyslom a ďalšími zainteresovanými stranami vytvorila spoločné protokoly a normy umožňujúce autonómne železničné a ľahké železničné systémy;

60.  žiada zlepšenie rámcových podmienok pre autonómne vozidlá v železničnej doprave a urýchlenie prechodu na digitálnu železničnú dopravu; konštatuje, že Európsky systém riadenia vlakov (ETCS) slúži ako základ pre automatizáciu v železničnom odvetví, čo sa dosiahne prepojením systému ETCS s automatickou prevádzkou vlaku (ATO); vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby urýchlili a uprednostnili zavedenie ETCS do existujúcich a budúcich schém financovania EÚ;

61.  zdôrazňuje dôležitosť digitálnych hradiel ako nového dôležitého míľnika na podporu digitalizácie železničnej infraštruktúry a vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby podporili ich zavádzanie;

62.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v programe Shitf2Rail s cieľom zabezpečiť ďalší vývoj smerom k digitálnej železničnej sieti a plne automatizovanému riadeniu železničnej dopravy vrátane vývoja štandardu ATO nad systémom ETCS a kybernetickej bezpečnosti;

63.  zdôrazňuje rastúce problémy mestskej mobility súvisiace s preťažením, ako aj príležitosti, ktoré poskytujú automatizované systémy verejnej dopravy založené na železničnej infraštruktúre, aby ich vyriešili; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pomocou automatizovaných inovácií verejnej dopravy založených na železničnej infraštruktúre presadzovali a podporovali projekty zamerané na riešenie týchto problémov;

Práva spotrebiteľov a podmienky hospodárskej súťaže

64.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila komplexné pravidlá stanovujúce povinnosti a práva výrobcov, vodičov a prevádzkovateľov na všetkých úrovniach automatizácie vo všetkých druhoch dopravy; zdôrazňuje, že tieto povinnosti musia byť vodičom alebo prevádzkovateľom oznámené jasným a zrozumiteľným spôsobom pomocou obchodného označenia alebo inou formou; domnieva sa, že je nevyhnutné zaistiť bezpečnosť vozidiel a ich pravidelnú údržbu počas celého ich životného cyklu, a v tomto smere poukazuje na podpornú úlohu spravodlivého trhového prístupu k údajom a zdrojom vo vozidle pre príslušné zainteresované strany;

65.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky systémy v autonómnych vozidlách budú navrhnuté tak, aby umožňovali vlastníkom alebo používateľom vozidiel slobodne si vybrať medzi konkurenčnými poskytovateľmi služieb bez toho, aby sa museli spoliehať výlučne na služby ponúkané výrobcom vozidla;

66.  zdôrazňuje potrebu zaručiť spravodlivý prístup nezávislým poskytovateľom automobilových služieb na trh v oblasti servisu a opravy autonómnych vozidiel; pripomína, že subjekty tohto druhu, najmä výrobcovia dielov, malé dielne a servisné strediská, sú dôležitým konkurenčným prvkom na automobilovom trhu a majú pozitívny vplyv na dostupnosť a ceny týchto služieb;

67.  konštatuje, že na digitalizovanom trhu s automobilovými službami bude priamy a včasný prístup k údajom a funkciám vo vozidle určovať, či bude trh s automatizovanými a kombinovanými službami mobility podliehať spravodlivej hospodárskej súťaži; pripomína, že nezávislí prevádzkovatelia zohrávajú v celom automobilovom dodávateľskom reťazci veľmi dôležitú úlohu;

68.  predpokladá, že hospodárska súťaž na jednotnom trhu v odvetví servisu autonómnych vozidiel by mohla byť ohrozená, ak výrobcovia sťažia nezávislým opravovniam prístup k systémom inštalovaným v týchto vozidlách; zdôrazňuje, že na tento segment trhu by sa mali vzťahovať ustanovenia nariadenia Komisie (EÚ) č. 461/2010(11);

69.  zdôrazňuje, že spotrebitelia by mali byť vopred informovaní o vozidlách, ktoré kupujú, a o opravárenských službách, ku ktorým majú prístup;

70.  domnieva sa, že prechod na automatizované vozidlá okrem pozitívneho vplyvu na bezpečnosť cestnej premávky, spotrebu paliva, životné prostredie a vytváranie nových pracovných miest v odvetví telekomunikácií a automobilového priemyslu môže tiež viesť k strate pracovných miest v odvetví dopravy a k negatívnym dôsledkom pre odvetvie poisťovníctva, čo je problém, ktorý treba riešiť čo najskôr, aby sa zabezpečil hladký prechod;

Potreby výskumu a vzdelávania

71.  zdôrazňuje potrebu vyvinúť v EÚ kľúčové autonómne technológie (napr. formalizácia a simulácie ľudského mozgu a poznávania počas riadenia, systémy vnímania okolitého prostredia a umelá inteligencia), aby sa udržal krok s globálnou hospodárskou súťažou a aby sa vytvárali nové pracovné miesta;

72.  zdôrazňuje skutočnosť, že automatizované vozidlá budú mať po sprístupnení na trhu výrazný vplyv na distribúciu a spotrebu tovaru; domnieva sa preto, že je naliehavo potrebné posúdiť tento vplyv a zabezpečiť opatrenia na podporu postihnutých odvetví a ľudí;

73.  požaduje iniciatívy zamerané na zmapovanie a riešenie otázok zmien v ponuke pracovných miest a požiadavkách na zamestnanosť vzhľadom na potrebu nových a špecializovaných zručností v oblasti výroby vozidiel a profesionálneho využitia prostredníctvom vzdelávacích rekvalifikácií (napríklad kurzov a školení) s cieľom uľahčiť prechod na nové formy mobility;

74.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi navrhla iniciatívy na podporu zručností, vzdelania a odbornej prípravy potrebných na udržanie EÚ na čele odvetvia autonómnej dopravy; zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty zohľadnili tieto novovznikajúce trendy vo svojich vzdelávacích programoch s cieľom reagovať na potrebu vysokokvalifikovanej a vyškolenej pracovnej sily v rôznych odvetviach dopravy;

75.  pripomína, že v rámci programu Horizont 2020 sa vyčlenilo 300 miliónov EUR na výskumné a inovačné programy pre automatizované vozidlá od roku 2014 do roku 2020, a odporúča, aby tieto programy pokračovali a rozšírili sa v nasledujúcom viacročnom finančnom období 2021 – 2027 (Horizont Európa) na všetky druhy dopravy;

76.  zdôrazňuje dôležitú úlohu spoločného výskumu pri zabezpečovaní rýchleho pokroku v oblasti automatizácie dopravy prostredníctvom zapojenia celého inovačného ekosystému;

77.  vyzýva Komisiu, aby zriadila spoločný podnik v duchu podnikov Shift2Rail pre železničnú dopravu a Čisté nebo pre letecký priemysel, a tak vytvorila priemyselnú strategickú iniciatívu zameranú na autonómnu dopravu, ktorá by mala byť presvedčivá pre európskych občanov, mala by mať významný obchodný zmysel, mala by zmaximalizovať výskumný a inovačný potenciál EÚ na základe širokej spolupráce priemyselnej, verejnej a akademickej sféry a podporovať rozvoj a zavádzanie technológií harmonizovaným a interoperabilným spôsobom s cieľom vytvoriť globálne rozšíriteľný multimodálny dopravný systém pre autonómnu dopravu;

78.  zdôrazňuje potrebu miest na testovanie v reálnych podmienkach v celej EÚ s cieľom dôkladne testovať a vyvíjať nové technológie; naliehavo vyzýva každý členský štát, aby do roku 2020 určil mestské a mimomestské oblasti, v ktorých sa môžu testovať autonómne výskumné vozidlá v skutočných dopravných podmienkach, a zároveň aby sa v týchto oblastiach zaistila na cestách bezpečnosť a aby sa zaručilo vytvorenie cezhraničných a interoperabilných testovacích rámcov EÚ;

79.  poukazuje na to, že niektorí občania EÚ vyjadrili nedôveru k automatizovanej mobilite; zdôrazňuje preto, že zákonodarcovia sa musia venovať etickému rozmeru, aby sa v tejto súvislosti zlepšila akceptácia zo strany verejnosti; žiada investície do rozsiahleho výskumu umelej inteligencie a iných rozmerov automatizovanej mobility;

80.  žiada rozsiahly výskum dlhodobých účinkov autonómnej dopravy na otázky ako prispôsobenie spotrebiteľov, spoločenské prijatie, fyziologické reakcie, fyzické reakcie a sociálna mobilita, zníženie počtu dopravných nehôd a zlepšenie dopravy vo všeobecnosti;

81.  nalieha na všetky zainteresované strany vrátane výrobcov automobilov, dodávateľov súčiastok a softvérové a dizajnové služby, ako aj na členské štáty a zainteresované orgány, aby spolupracovali na podpore inovácií, zabezpečovaní investícií do infraštruktúry vhodnej pre automatizovanú mobilitu na diaľniciach i na mestských cestách a uľahčovaní cezhraničného testovania; zdôrazňuje potrebu zvýšiť investície do úpravy súčasnej infraštruktúry, budovania novej infraštruktúry a zlepšenia prepojiteľnosti európskych ciest; poukazuje na to, že možno pozorovať nedôveru európskych občanov k automatizovanému riadeniu, a preto by sa mali viesť osvetové kampane, ktoré by ich dôveru pomohli zvýšiť; žiada investície do rozsiahleho výskumu umelej inteligencie a etického rozmeru autonómnej a prepojenej dopravy;

o
o   o

82.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 144.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2018)0063.
(3) Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, s. 1.
(4) COM(2018)0274.
(5) COM(2018)0286.
(6) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(7) Ú. v. ES L 210, 7.8.1985, s. 29.
(8) Ú. v. EÚ L 263, 7.10.2009, s. 11.
(9) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 239.
(10) Ú. v. EÚ L 212, 22.8.2018, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ L 129, 28.5.2010, s. 52.


Používanie vozidiel prenajatých bez vodičov na cestnú prepravu tovaru ***I
PDF 179kWORD 55k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2006/1/ES o používaní vozidiel prenajatých bez vodičov na cestnú prepravu tovaru (COM(2017)0282 – C8-0172/2017 – 2017/0113(COD))
P8_TA(2019)0006A8-0193/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0282),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0172/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 6. decembra 2017(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0193/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. januára 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorou sa mení smernica 2006/1/ES o používaní vozidiel prenajatých bez vodičov na cestnú prepravu tovaru

P8_TC1-COD(2017)0113


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/1/ES(5) sa stanovuje minimálna úroveň otvorenia trhu, pokiaľ ide o používanie vozidiel prenajatých bez vodičov na cestnú prepravu tovaru.

(2)  Používaním prenajatých vozidiel sa môžu znížiť náklady pre podniky, ktoré vykonávajú prepravu tovaru na svoj vlastný účet alebo na účet tretej osoby, a zároveň sa tak môže zvýšiť ich operačná flexibilita. Môže sa tým prispieť k zvýšeniu produktivity a konkurencieschopnosti dotknutých podnikov. Keďže prenajaté vozidlá sú väčšinou novšie ako priemer vozového parku, zároveň sú môžu byť často bezpečnejšie a menej znečisťujú znečisťujúce životné prostredie. [PN 1]

(3)  Smernicou 2006/1/ES sa neumožňuje, aby podniky mohli v plnej miere ťažiť z výhod používania prenajatých vozidiel. Uvedenou smernicou sa členským štátom povoľuje, aby svojim podnikom, ktoré sú usadené na ich území, obmedzili používanie prenajatých vozidiel s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vozidla nad šesť ton na prepravu na vlastný účet. Členské štáty okrem toho nie sú povinné povoliť používanie prenajatých vozidiel na svojich územiach, ak bolo vozidlo evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi iného členského štátu, ako je štát usadenia podniku, ktorý si ich prenajíma. [PN 2]

(4)  S cieľom umožniť podnikom vo väčšej miere využívať výhody používania prenajatých vozidiel by sa im malo umožniť používať vozidlá prenajaté v ktoromkoľvek členskom štáte, nielen v tom, v ktorom sú usadené. Jednoduchšie by tak dokázali uspokojiť najmä krátkodobý sezónny dopyt alebo dočasne zvýšený dopyt, alebo nahradiť chybné alebo poškodené vozidlá.

(4a)  Členským štátom by sa nemalo povoliť, aby na svojom území obmedzovali používanie vozidla, ktoré si prenajal podnik riadne usadený na území iného členského štátu, za predpokladu, že toto vozidlo je evidované a spĺňa prevádzkové normy a bezpečnostné požiadavky, alebo je uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi ktoréhokoľvek členského štátu a získalo povolenie na prevádzku zo strany členského štátu, v ktorom je usadený príslušný podnik. [PN 3]

(5)  Úroveň spoplatňovania cestnej dopravy sa v rámci Únie stále výrazne líši. Preto sú určité obmedzenia, ktoré tiež nepriamo ovplyvňujú slobodu poskytovať služby prenájmu vozidiel, naďalej odôvodnené, aby sa zamedzilo na účely zamedzenia fiškálnym narušeniam. V dôsledku toho by členské štáty mali mať v súlade s podmienkami stanovenými v tejto smernici možnosť obmedziť v rámci ich príslušných území dĺžku času, počas ktorej sa v rámci ich príslušných území môžu používať vozidlá prenajaté môže usadený podnik používať prenajaté vozidlo zaevidované alebo uvedené do prevádzky v inom členskom štáte, ako je štát usadenia podniku, ktorý. Mali by tiež mať možnosť obmedziť počet takýchto vozidiel, ktoré si prenajíma podnik usadený na ich prenajíma území. [PN 4]

(5a)  V záujme presadzovania týchto opatrení by informácie o evidenčnom čísle prenajatého vozidla mali byť uvedené vo vnútroštátnych elektronických registroch členských štátov stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009(6). Príslušné orgány členského štátu usadenia, ktoré sú informované o používaní vozidla, ktoré si prevádzkovateľ prenajal a ktoré je evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi v inom členskom štáte, by mali informovať príslušné orgány tohto iného členského štátu. Členské štáty by na tento účel mali používať informačný systém o vnútornom trhu (IMI). [PN 5]

(6)  S cieľom umožniť, aby sa preprava na vlastný účet vykonávala efektívnejšie, by členské štáty už viac nemali mať povolené obmedzovať možnosť používania prenajatých vozidiel na účely takejto prepravy.

(6a)   S cieľom zachovávať prevádzkové normy, spĺňať bezpečnostné požiadavky a zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky pre vodičov je dôležité, aby dopravcovia mali v krajine, v ktorej vykonávajú svoju činnosť, zaručený prístup k aktívam a infraštruktúre priamej podpory. [PN 6]

(7)  Vykonávanie a účinky tejto smernice by Komisia mala sledovať a zdokumentovať ich v správe. Akékoľvek budúce opatrenia najneskôr tri roky po uplynutí lehoty na jej transpozíciu. V tejto správe by sa mal náležite zohľadniť vplyv na bezpečnosť cestnej premávky, na daňové príjmy a na životné prostredie. V správe by sa mali takisto posúdiť všetky prípady porušenia tejto smernice vrátane cezhraničného porušenia. Potreba budúcich opatrení v tejto oblasti by mali byť posúdené sa mala posúdiť vzhľadom na výsledky uvedenej správy. [PN 7]

(8)  Keďže ciele tejto smernice nemožno uspokojivo dosiahnuť iba na úrovni členských štátov, ale vzhľadom na cezhraničnú povahu cestnej dopravy a problémy, ktoré sa majú touto smernicou riešiť, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daných cieľov.

(9)  Smernica 2006/1/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2006/1/ES sa mení takto:

1.  Článok 2 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa mení takto:

i)  úvodná veta sa nahrádza takto:"

„Každý členský štát na svojom území umožní používať vozidlá prenajaté podnikmi usadenými na území iného členského štátu za predpokladu, že:“;

"

ii)  písmeno a) sa nahrádza takto:"

„a) vozidlo je evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi ktoréhokoľvek členského štátu vrátane prevádzkových noriem a bezpečnostných požiadaviek;“; [PN 8]

"

b)  vkladá sa tento odsek 1a:"

„1a. Ak vozidlo nie je evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi členského štátu, v ktorom je podnik prenajímajúci si vozidlo usadený, členské štáty môžu na svojich územiach obmedziť čas používania prenajatých vozidiel. Členské štáty však v takom prípade umožnia ich používanie aspoň štyri mesiace v ktoromkoľvek danom kalendárnom roku.“ [PN 9]

"

2.  Článok 3 sa nahrádza takto:"

„Článok 3

1.  Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že ich podniky usadené na ich území môžu za rovnakých podmienok, aké platia pre vozidlá v ich vlastníctve, používať na cestnú prepravu tovaru prenajaté vozidlá, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v článku 2. [PN 10]

1a.  Ak je vozidlo evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi iného členského štátu, členský štát, v ktorom je podnik usadený, môže:

   a) obmedziť obdobie, počas ktorého sa môže prenajaté vozidlo používať na jeho území, za predpokladu, že povolí používanie prenajatého vozidla počas najmenej štyroch po sebe idúcich mesiacov v ktoromkoľvek danom kalendárnom roku; v takom prípade sa môže vyžadovať, aby zmluva o prenájme netrvala dlhšie ako lehota stanovená členským štátom;
   b) obmedziť počet prenajatých vozidiel, ktoré môže používať ktorýkoľvek podnik, za predpokladu, že povolia používanie aspoň určitého počtu vozidiel zodpovedajúceho 25 % celkového vozového parku nákladných vozidiel vo vlastníctve podniku k 31. decembru roka predchádzajúceho žiadosti o povolenie; v tomto prípade sa podniku, v ktorého celkovom vozovom parku sa nachádza viac než jedno a menej než štyri vozidlá, povolí používať aspoň jedno takéto prenajaté vozidlo. [PN 11]

1b.  Členské štáty môžu z ustanovení odseku 1 vylúčiť prepravu vykonávanú na vlastný účet vozidlami s celkovou prípustnou hmotnosťou prevyšujúcou šesť ton.“ [PN 28 a 34]

"

2a.  Vkladá sa tento článok 3a:"

„Článok 3a

1.  Informácie o evidenčnom čísle prenajatého vozidla sa vkladajú do vnútroštátneho elektronického registra, ako je stanovené v článku 16 nariadenia (ES) č. 1071/2009*.

2.  Príslušné orgány členského štátu usadenia prevádzkovateľa, ktoré sú informované o používaní vozidla, ktoré si tento prevádzkovateľ prenajal a ktoré je evidované alebo uvedené do prevádzky v súlade s právnymi predpismi iného členského štátu, o tom informujú príslušné orgány tohto iného členského štátu.

3.  Administratívna spolupráca stanovená v odseku 2 prebieha prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (IMI), ktorý bol vytvorený nariadením (EÚ) č. 1024/2012**.

______________________

* Odkazuje sa na článok 16 nariadenia (ES) č. 1071/2009 s ohľadom na rozšírenie rozsahu informácií, ktoré sa majú zaznamenávať v zmysle návrhu Komisie.

** Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1.“ [PN 12]

"

3.  Vkladá sa tento článok 5a:"

„Článok 5a

Komisia predloží do ... [OP: vložte prosím dátum 5 rokov 3 roky po uplynutí lehoty na transpozíciu smernice] správu Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní a účinkoch tejto smernice. Správa musí obsahovať informácie o používaní vozidiel prenajatých v inom členskom štáte, ako je členský štát usadenia podniku, ktorý si ich prenajíma. V správe sa musí venovať osobitná pozornosť vplyvu na bezpečnosť cestnej premávky a na daňové príjmy vrátane fiškálnych narušení, ako aj na presadzovanie pravidiel kabotáže v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009*. Na základe tejto správy Komisia posúdi, či je potrebné navrhnúť ďalšie opatrenia.“ [PN 13]

________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 72).

"

Článok 2

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do ... [OP: vložte prosím dátum 18 20 mesiacov po nadobudnutí dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení. [PN 14]

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 71.
(2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 14. júna 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0264).
(3)Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 71.
(4) Pozícia Európskeho parlamentu z 15. januára 2019.
(5)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/1/ES z 18. januára 2006 o používaní vozidiel prenajatých bez vodičov na cestnú prepravu tovaru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 82).
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 51).


Dočasné zrušenie colných preferencií v určitých dohodách uzavretých medzi EÚ a určitými tretími krajinami ***I
PDF 139kWORD 52k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vykonávajú ochranné doložky a ďalšie mechanizmy umožňujúce dočasné zrušenie colných preferencií v určitých dohodách uzavretých medzi Európskou úniou a určitými tretími krajinami (COM(2018)0206 – C8-0158/2018 – 2018/0101(COD))
P8_TA(2019)0007A8-0330/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0206),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0158/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 5. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0330/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu a ktoré bude uverejnené v sérii L Úradného vestníka Európskej únie spolu s konečným znením legislatívneho aktu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. januára 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa vykonávajú dvojstranné ochranné doložky a iné mechanizmy umožňujúce dočasné zrušenie preferencií v určitých obchodných dohodách uzavretých medzi Európskou úniou a tretími krajinami

P8_TC1-COD(2018)0101


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/287.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A KOMISIE

Európsky parlament a Komisia sa zhodujú v otázke dôležitosti úzkej spolupráce pri vykonávaní dohôd uvedených v prílohe k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2019/287 z 13. februára 2019(1), ktorým sa vykonávajú ochranné doložky a ďalšie mechanizmy umožňujúce dočasné zrušenie colných preferencií určitých dohôd uzavretých medzi Európskou úniou a určitými tretími krajinami. Na tento účel sa dohodli, že ak Európsky parlament prijme odporúčanie na začatie vyšetrovania ochranných opatrení, Komisia dôkladne preskúma, či sú splnené podmienky na začatie vyšetrovania z úradnej moci vyplývajúce z nariadenia. Ak Komisia dôjde k záveru, že tieto podmienky nie sú splnené, predloží gestorskému výboru Európskeho parlamentu správu, v ktorej vysvetlí všetky faktory relevantné pre začatie takéhoto vyšetrovania.

(1) Ú. v. EÚ L 53, 22.2.2019, s. 1.


Stanovenie programu „Colníctvo“ pre spoluprácu v colnej oblasti ***I
PDF 226kWORD 74k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 15. januára 2019 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program „Colníctvo“ pre spoluprácu v colnej oblasti (COM(2018)0442 – C8-0261/2018 – 2018/0232(COD))(1)
P8_TA(2019)0008A8-0464/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1
(1)  Program Colníctvo 2020 zriadený podľa nariadenia (EÚ) č. 1294/201318 a programy, ktoré mu predchádzali, významne prispeli k zjednodušeniu a posilneniu colnej spolupráce. Mnohé činnosti v colnej oblasti majú cezhraničnú povahu a vyžadujú si účasť všetkých členských štátov a majú na ne vplyv, a preto ich nemôžu účinne a efektívne vykonávať jednotlivé členské štáty. Program pre colníctvo na úrovni Únie implementovaný Komisiou ponúka členským štátom rámec Únie na rozvoj týchto činností spolupráce, čo je nákladovo efektívnejšie, než keby si každý členský štát vytvoril vlastný rámec spolupráce na dvojstrannej alebo mnohostrannej úrovni. Preto je vhodné, aby sa zabezpečilo pokračovanie financovania činností v oblasti colnej spolupráce zo strany Únie stanovením nového programu v rovnakej oblasti, a to programu Colníctvo.
(1)  Program Colníctvo 2020 zriadený nariadením (EÚ) č. 1294/201318 a programy, ktoré mu predchádzali, významne prispeli k zjednodušeniu a posilneniu colnej spolupráce. Mnohé colné činnosti majú cezhraničnú povahu a vyžadujú si účasť všetkých členských štátov a majú na ne vplyv, a preto ich nemôže účinne a efektívne vykonávať členský štát samostatne. Celoúniový program pre colníctvo implementovaný Komisiou poskytuje členským štátom rámec na úrovni Únie na rozvoj takýchto činností spolupráce, čo je nákladovo efektívnejšie, než keby si každý členský štát vytvoril svoj vlastný rámec spolupráce na dvojstrannej alebo mnohostrannej úrovni. Program pre colníctvo takisto zohráva zásadnú úlohu pri ochrane finančných záujmov Únie a členských štátov tým, že zabezpečuje účinné vyberanie ciel, a tak predstavuje pre Úniu, ako aj vnútroštátne rozpočty dôležitý zdroj príjmov, a aj zameraním sa na budovanie kapacít IT a zvýšenú spoluprácu v colnej oblasti. Okrem toho sú potrebné harmonizované a štandardizované kontroly s cieľom sledovať nezákonné cezhraničné toky tovaru a bojovať proti podvodom. Preto je vhodné, aby sa v záujme efektívnosti zabezpečilo pokračovanie úniového financovania činností v oblasti colnej spolupráce stanovením nového programu v rovnakej oblasti, a to programu Colníctvo (ďalej len „program“).
__________________
__________________
18 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1294/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje akčný program pre colníctvo v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Colníctvo 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 624/2007/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 209).
18 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1294/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje akčný program pre colníctvo v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Colníctvo 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 624/2007/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 209).
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a)  Colná únia vykonávaná vnútroštátnymi colnými orgánmi je už 50 rokov základným kameňom Únie, jedného z najväčších obchodných blokov na svete. Colná únia je výrazným príkladom úspešnej integrácie Únie a má zásadný význam pre riadne fungovanie jednotného trhu v prospech podnikov aj občanov. Európsky parlament vo svojom uznesení prijatom 14. marca 2018 pod názvom Budúci VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020 vyjadril obavy najmä v súvislosti s colnými podvodmi. Únia môže byť silnejšia a ambicióznejšia len vtedy, ak dostane viac finančných prostriedkov, nepretržitú podporu existujúcich politík a viac zdrojov.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 2
(2)  Colná únia sa za posledných päťdesiat rokov značne rozvinula a colné správy v súčasnosti úspešne vykonávajú na hraniciach širokú škálu úloh. Spoločne pracujú na zjednodušovaní obchodu a znižovaní byrokracie, vyberaní príjmov pre rozpočty jednotlivých štátov a Únie a na ochrane verejnosti pred teroristickými, zdravotnými, environmentálnymi a inými hrozbami. Colné orgány zastávajú vedúce postavenie v oblasti boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, a to najmä po zavedení spoločného rámca riadenia rizika v celej EÚ19 a colných kontrol pohybu veľkého množstva peňažných prostriedkov na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Vzhľadom na tento široký mandát sú colné orgány v súčasnosti v podstate zodpovedné za kontrolu tovaru na vonkajších hraniciach Únie. V tejto súvislosti by mal program Colníctvo zahŕňať nielen spoluprácu v colnej oblasti, ale mal by sa rozšíriť tak, aby podporoval úlohu colných orgánov vo všeobecnosti, ako sa uvádza v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, t. j. dohľad nad medzinárodným obchodom Únie, realizácia vonkajších aspektov vnútorného trhu, spoločnej obchodnej politiky a ďalších spoločných politík Únie s vplyvom na obchod, ako aj bezpečnosť dodávateľského reťazca. Právny základ sa preto vzťahuje na colnú spoluprácu (článok 33 ZFEÚ), vnútorný trh (článok 114 ZFEÚ) a obchodnú politiku (článok 207 ZFEÚ).
(2)  Colná únia sa za posledných 50 rokov značne rozvinula a colné správy v súčasnosti úspešne plnia na hraniciach širokú škálu úloh. Spoločne pracujú a usilujú sa podporovať etický a spravodlivý obchod a znižovať byrokraciu, vyberať príjmy pre rozpočty jednotlivých štátov a Únie a chrániť obyvateľstvo pred teroristickými, zdravotnými a environmentálnymi hrozbami, ako aj inými hrozbami. Colné orgány zohrávajú vedúcu úlohu v boji proti terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a nekalej súťaži, a to najmä zavedením spoločného rámca19 riadenia colných rizík na úrovni Únie a kontrolou veľkých peňažných tokov na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Vzhľadom na svoj široký mandát sa colné orgány v súčasnosti stali v podstate hlavnými orgánmi kontroly tovaru na vonkajších hraniciach Únie. V tejto súvislosti by mal program Colníctvo zahŕňať nielen spoluprácu v colnej oblasti, ale mal by tiež podporovať širšiu úlohu colných orgánov, ako sa stanovuje v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, a to najmä dohľad nad medzinárodným obchodom Únie, realizáciu vonkajších aspektov vnútorného trhu, spoločnú obchodnú politiku a ďalšie spoločné politiky Únie s vplyvom na obchod a bezpečnosť dodávateľského reťazca. Právny základ tohto nariadenia by sa preto mal vzťahovať na colnú spoluprácu (článok 33 ZFEÚ), vnútorný trh (článok 114 ZFEÚ) a obchodnú politiku (článok 207 ZFEÚ).
__________________
__________________
19 https://ec.europa.eu/taxation_customs/general-information-customs/customs-risk-management/measures-customs-risk-management-framework-crmf_en
19 https://ec.europa.eu/taxation_customs/general-information-customs/customs-risk-management/measures-customs-risk-management-framework-crmf_en
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
(3)  Poskytnutím rámca pre akcie, ktorých cieľom je podporiť colnú úniu a colné orgány, by mal program pomáhať pri ochrane finančných a hospodárskych záujmov Únie a jej členských štátov; chrániť Úniu pred nečestným a nezákonným obchodovaním pri súčasnej podpore legitímnej obchodnej činnosti; zaisťovať bezpečnosť a ochranu Únie a jej obyvateľov a uľahčiť zákonné obchodovanie, aby podniky a občania mohli využívať plný potenciál vnútorného trhu a svetového obchodu.
(3)  Program by mal v rámci svojho všeobecného cieľa pomôcť členským štátom a Komisii poskytnutím rámca pre akcie zameraného na podporu colnej únie a colných orgánov s dlhodobým cieľom, aby všetky colné správy v Únii spolupracovali čo najužšie; prispievať k ochrane finančných a hospodárskych záujmov Únie a jej členských štátov; chrániť Úniu pred nečestnými a nezákonnými obchodnými praktikami a zároveň podporovať legitímne obchodné činnosti, ktoré zaručujú bezpečnosť a ochranu Únie a jej obyvateľov a tak posilňujú ochranu spotrebiteľa; a uľahčovať zákonné obchodovanie, aby podniky a občania mohli využívať plný potenciál vnútorného trhu a svetového obchodu.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a)  Keďže sa ukázalo, že niektoré systémy uvedené v článku 278 Colného kódexu Únie možno zaviesť k 31. decembru 2020 len čiastočne, čo znamená, že sa budú aj po tomto termíne naďalej používať neelektronické systémy, a keďže neexistujú legislatívne zmeny, ktoré by túto lehotu predĺžili, spoločnosti a colné orgány nebudú schopné plniť svoje povinnosti a právne záväzky, pokiaľ ide o colné operácie, jedným z hlavných špecifických cieľov programu by malo byť pomáhať členským štátom a Komisii pri tvorbe takýchto elektronických systémov.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3 b (nové)
(3b)  Colná správa a kontrola predstavujú dynamickú oblasť politiky, ktorá čelí novým výzvam vyplývajúcim z neustále sa vyvíjajúcich globálnych obchodných modelov a dodávateľských reťazcov, ako aj meniacim sa modelom spotreby a digitalizácii, ako je elektronický obchod vrátane internetu vecí, analýzy dát, umelej inteligencie a technológie blockchainu. Program by mal podporovať colnú správu v takýchto situáciách a umožniť využívanie inovačných riešení. Tieto výzvy ešte viac zdôrazňujú potrebu presadzovania spolupráce medzi colnými orgánmi a potrebu jednotného výkladu a vykonávania colných predpisov. Ak sú verejné financie pod tlakom, objem svetového obchodu sa zvyšuje a rastú obavy z podvodov a pašovania. Program by mal prispievať k riešeniu týchto výziev.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3 c (nové)
(3c)  S cieľom zabezpečiť maximálnu efektívnosť a zabrániť prekrývaniu by Komisia mala koordinovať vykonávanie programu so súvisiacimi programami a fondmi Únie. To sa týka najmä programu Fiscalis, Programu EÚ pre boj proti podvodom a Programu pre jednotný trh, ako aj Fondu pre vnútornú bezpečnosť a Fondu pre integrované riadenie hraníc, Programu na podporu reforiem, programu Digitálna Európa, nástroja na prepájanie Európy a rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie, ako aj vykonávacích predpisov a opatrení.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3 d (nové)
(3d)  Pokiaľ ide o prípadné vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie, finančné krytie tohto programu nezohľadňuje náklady vyplývajúce z podpísania dohody o vystúpení a možný budúci vzťah medzi Spojeným kráľovstvom a Úniou. Podpísanie tejto dohody, vystúpenie Spojeného kráľovstva zo všetkých existujúcich colných systémov a ukončenie spolupráce, ako aj zánik jeho právnych záväzkov v tejto oblasti by mohli viesť k dodatočným nákladom, ktoré v čase zriadenia tohto programu nie je možné presne odhadnúť. Komisia by preto mala zvážiť vyhradenie dostatočného objemu finančných prostriedkov na prípravu na tieto prípadné náklady. Tieto náklady by však nemali byť hradené z finančného krytia tohto programu, keďže rozpočet plánovaný v programe bude postačovať iba na pokrytie nákladov, ktoré sa dali reálne predvídať v čase zriadenia programu.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 5
(5)  S cieľom podporiť proces pristúpenia a pridruženia tretích krajín by sa mal program za predpokladu splnenia určitých podmienok otvoriť pristupujúcim a kandidátskym krajinám, ako aj potenciálnym kandidátom a partnerským krajinám európskej susedskej politiky. Môže sa sprístupniť aj pre iné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitných dohodách medzi Úniou a týmito krajinami, ktoré sa vzťahujú na ich účasť na akomkoľvek programe Únie.
(5)  S cieľom podporiť proces pristúpenia a pridruženia tretích krajín by sa mal program za predpokladu splnenia všetkých podmienok otvoriť pristupujúcim a kandidátskym krajinám, ako aj potenciálnym kandidátom a partnerským krajinám európskej susedskej politiky. Môže sa sprístupniť aj pre iné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitných dohodách medzi Úniou a dotknutými krajinami, ktoré sa vzťahujú na ich účasť na akomkoľvek programe Únie, ak je táto účasť v záujme Únie a ak má pozitívny vplyv na vnútorný trh bez toho, aby to malo vplyv na ochranu spotrebiteľa.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  Na tento program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) [2018/XXX]21 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania a refundácie výdavkov externých expertov.
(6)  Na tento program by sa malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/104621 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). V nariadení o rozpočtových pravidlách sa stanovujú pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania a refundácie výdavkov externých expertov.
__________________
__________________
21 COM(2016)0605
21 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  Akcie uplatňované v rámci programu Colníctvo 2020 sa ukázali ako primerané, a preto by sa mali zachovať. S cieľom zabezpečiť zjednodušenie a väčšiu pružnosť pri vykonávaní programu, a tým lepšie plniť jeho ciele, by sa tieto akcie mali vymedziť iba z hľadiska celkových kategórií, pričom by sa mal uviesť zoznam ilustratívnych príkladov konkrétnych činností. Prostredníctvom spolupráce a budovania kapacít by mal program Colníctvo presadzovať a podporovať aj zavádzanie a využívanie inovácií s cieľom ďalej zlepšovať spôsobilosti na plnenie základných priorít colných orgánov.
(7)  Akcie uplatňované v rámci programu Colníctvo 2020, ktoré sa ukázali ako primerané, by sa preto mali zachovať, kým ostatné, ktoré sa ukázali ako neprimerané, by sa mali ukončiť. S cieľom zabezpečiť výraznejšie zjednodušenie a väčšiu pružnosť pri vykonávaní programu, a tým lepšie plniť jeho ciele, by sa tieto akcie mali vymedziť iba z hľadiska celkových kategórií, pričom by sa mal uviesť zoznam ilustratívnych príkladov konkrétnych činností. Prostredníctvom spolupráce a budovania kapacít by mal program presadzovať a podporovať aj zavádzanie a využívanie inovácií s cieľom ďalej zlepšovať spôsobilosti na plnenie základných priorít colných orgánov.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
(8)  V nariadení [2018/XXX] sa ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc zriaďuje nástroj pre vybavenie na colné kontroly22 (ďalej len „nástroj CCE“, z angl. Customs Control Equipment). S cieľom zachovať súdržnosť a horizontálnu koordináciu všetkých akcií spolupráce, ktoré sa týkajú colníctva a vybavenia na colné kontroly, je vhodné vykonávať ich všetky v rámci jediného právneho aktu a súboru pravidiel, ktorým je toto nariadenie. Nástrojom CCE by sa preto mal podporovať iba nákup, údržba a modernizácia oprávneného vybavenia, zatiaľ čo týmto programom by sa mali podporiť všetky ostatné súvisiace činnosti, ako napríklad akcie spolupráce na posudzovanie potrieb vybavenia alebo prípadne odborná príprava týkajúca sa zakúpeného vybavenia.
(8)  V nariadení [2018/XXX] sa ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc zriaďuje nástroj pre vybavenie na colné kontroly22 (ďalej len „nástroj CCE“, z angl. Customs Control Equipment). S cieľom zachovať súdržnosť a horizontálnu koordináciu všetkých akcií spolupráce, ktoré sa týkajú colníctva a vybavenia na colné kontroly, je vhodné vykonávať ich všetky v rámci jediného právneho aktu a súboru pravidiel, pričom týmto aktom a týmito pravidlami je toto nariadenie. Nástrojom CCE by sa preto mal podporovať iba nákup, údržba a modernizácia oprávneného vybavenia, zatiaľ čo týmto programom by sa mali podporiť všetky ostatné súvisiace činnosti, ako napríklad akcie spolupráce na posudzovanie potrieb vybavenia alebo prípadne odborná príprava týkajúca sa zakúpeného vybavenia.
_________________
_________________
22 Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc zriaďuje nástroj finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly.
22 Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc zriaďuje nástroj finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  Vzhľadom na význam globalizácie by mal program naďalej poskytovať možnosť zapojiť externých expertov v zmysle článku 238 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Títo externí experti by mali byť najmä zástupcovia vládnych orgánov vrátane zástupcov z nepridružených tretích krajín, ako aj zástupcovia medzinárodných organizácií, hospodárskych subjektov alebo občianskej spoločnosti.
(10)  Vzhľadom na význam globalizácie by mal program naďalej poskytovať možnosť zapojiť externých expertov v zmysle článku 238 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Títo externí experti by mali byť najmä zástupcovia vládnych orgánov vrátane zástupcov z nepridružených tretích krajín, ako aj akademici a zástupcovia medzinárodných organizácií, hospodárskych subjektov alebo občianskej spoločnosti.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11
(11)  V súlade so záväzkom Komisie stanoveným v jej oznámení z 19. októbra 2010 s názvom Preskúmanie rozpočtu EÚ23, ktorý sa týka súdržnosti a zjednodušenia programov financovania, by sa zdroje mali využívať spoločne s ďalšími nástrojmi financovania Únie, ak plánované akcie v rámci programu sledujú ciele, ktoré sú spoločné pre rôzne nástroje financovania, avšak pri vylúčení dvojitého financovania. Akciami v rámci programu by sa mala zabezpečiť súdržnosť pri využívaní zdrojov Únie na podporu colnej únie a colných orgánov.
(11)  V súlade so záväzkom Komisie stanoveným v jej oznámení z 19. októbra 2010 s názvom Preskúmanie rozpočtu EÚ23, ktorý sa týka súdržnosti a zjednodušenia programov financovania, by sa zdroje mali využívať spoločne s ďalšími nástrojmi financovania Únie, ak plánované akcie v rámci programu sledujú ciele, ktoré sú spoločné pre rôzne nástroje financovania, pričom sa berie do úvahy, že suma vyčlenená na tento program sa vypočíta bez zohľadnenia možných nepredvídaných výdavkov, avšak pri vylúčení dvojitého financovania. Akciami v rámci programu by sa mala zabezpečiť súdržnosť pri využívaní zdrojov Únie na podporu colnej únie a colných orgánov.
__________________
__________________
23 COM(2010)0700
23 COM(2010)0700
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 11 a (nové)
(11a)   Treba umožniť financovanie nákupu softvéru potrebného na vykonávanie prísnych hraničných kontrol v rámci tohto programu. Okrem toho by sa mal podporovať nákup softvéru, ktorý sa môže používať vo všetkých členských štátoch, aby sa uľahčila výmena údajov.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Najväčšou časťou rozpočtu v rámci programu majú byť akcie na budovanie kapacít v oblasti informačných technológií (IT). V osobitných ustanoveniach by sa mali opísať spoločné a vnútroštátne komponenty európskych elektronických systémov. Okrem toho by sa mal jasne vymedziť rozsah činností a zodpovednosti Komisie a členských štátov.
(12)  Väčšou časťou rozpočtu v rámci programu majú byť akcie na budovanie kapacít v oblasti informačných technológií (IT). V osobitných ustanoveniach by sa mali opísať spoločné a vnútroštátne komponenty európskych elektronických systémov. Okrem toho by sa mal jasne vymedziť rozsah činností a zodpovednosti Komisie a členských štátov. Na zabezpečenie súdržnosti a koordinácie činností v oblasti rozvoja kapacít IT sa v rámci programu predpokladá, že Komisia vypracováva a aktualizuje viacročný strategický plán pre colníctvo (VSP-C) s cieľom vytvoriť elektronické prostredie, ktoré zabezpečí konzistentnosť a interoperabilitu colných systémov v Únii.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14 a (nové)
(14a)  V súlade so zisteniami uvedenými v dvoch osobitných správach, ktoré nedávno prijal Európsky dvor audítorov v colnej oblasti, konkrétne v osobitnej správe č. 19/2017 z 5. decembra 2017 s názvom Dovozné postupy: nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie ovplyvňujú finančné záujmy EÚ a v osobitnej správe č. 26/2018 z 10. októbra 2018 s názvom Sled oneskorení pri vytváraní colných IT systémov: čo ich spôsobilo?, akcie vykonávané v rámci programu „Colníctvo“ pre spoluprácu v colnej oblasti by sa mali zamerať na riešenie nedostatkov, ktoré sú naznačené.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14 b (nové)
(14b)  Európsky parlament prijal 4. októbra 2018 uznesenie o boji proti colným podvodom a ochrane vlastných zdrojov Únie. Závery obsiahnuté v tomto uznesení by sa mali zohľadniť počas akcií vykonávaných v rámci tohto programu.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 20
(20)  Typy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a prinášať výsledky, najmä s prihliadnutím na náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Malo by to zahŕňať posúdenie využitia jednorazových platieb, paušálnych platieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(20)  Typy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a prinášať najlepšie výsledky, najmä s prihliadnutím na náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Malo by to zahŕňať posúdenie využitia jednorazových platieb, paušálnych platieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1
1.  Všeobecným cieľom programu je podporovať colnú úniu a colné orgány, aby chránili finančné a hospodárske záujmy Únie a jej členských štátov, zaistili bezpečnosť a ochranu v rámci Únie a chránili Úniu pred nekalým a nezákonným obchodom a zároveň uľahčovali zákonnú obchodnú činnosť.
1.  S cieľom dosiahnuť dlhodobý cieľ, aby všetky colné správy v Únii navzájom čo najviac spolupracovali a aby sa zaručila ochrana a bezpečnosť členských štátov a chránila Únia pred podvodmi, nekalými a nezákonnými obchodnými praktikami a zároveň podporili legitímne obchodné činnosti a posilnila úroveň ochrany spotrebiteľa, je všeobecným cieľom programu podporovať colnú úniu a colné orgány pri ochrane finančných a hospodárskych záujmov Únie a jej členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2
2.  Špecifickým cieľom programu je podporiť prípravu a jednotné vykonávanie colných právnych predpisov a politiky, ako aj colnej spolupráce a budovania administratívnych kapacít vrátane odbornej spôsobilosti a vývoja a prevádzky európskych elektronických systémov.
2.  Program má tieto špecifické ciele:
1.   podporiť prípravu a jednotné vykonávanie colných právnych predpisov a politiky, ako aj colnej spolupráce;
2.   pomôcť pri budovaní kapacít IT, čo zahŕňa vývoj, údržbu a prevádzku elektronických systémov uvedených v článku 278 Colného kódexu Únie a umožnenie hladkého prechodu na prostredie a obchodovanie bez dokumentov v papierovej podobe v súlade s článkom 12 tohto nariadenia;
3.   financovať spoločné akcie, ktoré spočívajú v mechanizmoch spolupráce umožňujúcich úradníkom vykonávať spoločné operatívne činnosti v rámci ich hlavných povinností, vymieňať si skúsenosti v colnej oblasti a spájať sily v záujme vykonávania colnej politiky;
4.   rozvíjať ľudské schopnosti, podporovať odborné zručnosti colných úradníkov a posilňovať ich v tom, aby plnili svoju úlohu jednotne;
5.   podporovať inovácie v oblasti colnej politiky.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2 a (nový)
2a.  Program musí byť v súlade s inými akčnými programami a fondmi Únie s podobnými cieľmi v príbuzných oblastiach a využívať všetky ich synergie.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2 b (nový)
2b.  Vykonávanie tohto programu musí dodržiavať zásady transparentnosti, proporcionality, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 2 c (nový)
2c.  Program takisto podporuje nepretržité hodnotenie a monitorovanie spolupráce medzi colnými orgánmi s cieľom zistiť slabé stránky a možné zlepšenia.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1
1.  Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 až 2027 je 950 000 000 EUR v bežných cenách.
1.  Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 až 2027 je 842 844 000 EUR v cenách roku 2018 (950 000 000 EUR v terajších cenách).
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 2
2.  Zo sumy uvedenej v odseku 1 sa môžu takisto uhrádzať výdavky na prípravu, monitorovanie, kontrolu, audit, hodnotenie a iné činnosti súvisiace s riadením programu a hodnotením dosahovania jeho cieľov. Okrem toho sa z nej môžu uhrádzať výdavky na štúdie, stretnutia expertov, informačné a komunikačné akcie, pokiaľ sa týkajú cieľov programu, ako aj výdavky spojené so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií vrátane nástrojov informačných technológií na úrovni inštitúcií a ostatné výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú v súvislosti s riadením programu.
2.  Pokiaľ je to nevyhnutné a riadne odôvodnené, zo sumy uvedenej v odseku 1 sa môžu takisto uhrádzať výdavky na prípravu, monitorovanie, kontrolu, audit, hodnotenie a iné činnosti súvisiace s riadením programu a hodnotením jeho výkonnosti a dosahovania jeho cieľov. Okrem toho sa z nej môžu uhrádzať výdavky na štúdie, stretnutia expertov, informačné a komunikačné akcie Komisie určené členským štátom a hospodárskym subjektom, pokiaľ sa týkajú cieľov programu, ako aj výdavky spojené so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií vrátane nástrojov informačných technológií na úrovni inštitúcií a ostatné výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú v súvislosti s riadením programu, pokiaľ sú tieto činnosti potrebné pre dosiahnutie cieľov programu.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 2 a (nový)
2a.  Program sa nesmie použiť na krytie nákladov súvisiacich s prípadným vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie. Na základe vlastného posúdenia Komisia vyhradí zdroje na pokrytie nákladov súvisiacich s odchodom Spojeného kráľovstva zo všetkých colných systémov Únie, ukončením spolupráce a so zánikom jeho právnych záväzkov v tejto oblasti.
Skôr, než Komisia tieto zdroje vyhradí, vypracuje odhad prípadných nákladov a bude informovať Európsky parlament hneď, keď bude mať údaje potrebné pre vypracovanie tohto odhadu.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – písmeno c – úvodná časť
c)  iné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, ak sa touto dohodou:
c)  iné tretie krajiny za podmienok stanovených v osobitnej dohode o účasti príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, ak sa touto dohodou:
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – písmeno c – zarážka 2
–  stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] nariadenia [2018/XXX] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách],
–  určujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách;
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 2
2.  Akcie, ktoré dopĺňajú alebo podporujú akcie na plnenie cieľov uvedených v článku 3 nariadenia (EÚ) [2018/XXX] [nástroj CCE], sú takisto oprávnené na financovanie v rámci tohto programu.
2.  Akcie, ktoré dopĺňajú alebo podporujú akcie na plnenie cieľov uvedených v článku 3 nariadenia (EÚ) [2018/XXX] [nástroj CCE] a/alebo dopĺňajú alebo podporujú akcie na plnenie cieľov uvedených v článku 2 nariadenia (EÚ) [2018/XXX] [Program pre boj proti podvodom], sú takisto oprávnené na financovanie v rámci tohto programu.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 3 – pododsek 1 – písmeno b
b)  štruktúrovanú spoluprácu založenú na projektoch;
b)  štruktúrovanú spoluprácu založenú na projektoch, ako napríklad spoluprácu skupiny členských štátov na spoločnom vývoji IT;
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 3 – pododsek 1 – písmeno d
d)  akcie na budovanie odbornej spôsobilosti a kapacít;
d)  akcie na budovanie odbornej spôsobilosti a kapacít vrátane odbornej prípravy a výmeny najlepších postupov;
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 3 – pododsek 1 – písmeno e – bod 3 a (nový)
3a.   činnosti monitorovania; 
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 4
4.  Akcie spočívajúce vo vývoji a prevádzke úprav alebo rozšírení spoločných komponentov európskych elektronických systémov pre spoluprácu s tretími krajinami, ktoré nie sú pridružené k programu, alebo s medzinárodnými organizáciami, sú oprávnené na financovanie, ak sú v záujme Únie. Komisia zavedie potrebné administratívne opatrenia, ktoré môžu upraviť možnosť finančných príspevkov tretích strán, ktorých sa tieto akcie týkajú.
4.  Akcie spočívajúce vo vývoji, zavádzaní, údržbe a prevádzke úprav alebo rozšírení spoločných komponentov európskych elektronických systémov pre spoluprácu s tretími krajinami, ktoré nie sú pridružené k programu, alebo s medzinárodnými organizáciami, sú oprávnené na financovanie, ak sú v záujme Únie. Komisia zavedie potrebné administratívne opatrenia, ktoré môžu upraviť možnosť finančných príspevkov tretích strán, ktorých sa tieto akcie týkajú.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 1
1.  Vždy, keď to prispieva k realizácií akcií, ktorými sa plnia ciele podľa článku 3, zástupcovia vládnych orgánov vrátane orgánov tretích krajín, ktoré nie sú pridružené k programu podľa článku 5, zástupcovia medzinárodných a iných príslušných organizácií, hospodárskych subjektov a organizácií zastupujúcich hospodárske subjekty a občiansku spoločnosť sa môžu zúčastňovať na akciách organizovaných v rámci programu ako externí experti.
1.  Vždy, keď to prispieva k realizácií akcií, ktorými sa plnia ciele podľa článku 3, zástupcovia vládnych orgánov vrátane orgánov tretích krajín, ktoré nie sú pridružené k programu podľa článku 5, akademici a zástupcovia medzinárodných a iných príslušných organizácií, hospodárskych subjektov a organizácií zastupujúcich hospodárske subjekty a občiansku spoločnosť sa môžu zúčastňovať na akciách organizovaných v rámci programu ako externí experti.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 3
3.  Externých expertov vyberá Komisia na základe ich zručností, skúseností a znalostí, ktoré sú relevantné pre konkrétne akcie, pričom zohľadní akýkoľvek prípadný konflikt záujmov.
3.  Externých expertov vyberá Komisia na základe ich spôsobilosti, skúseností v oblasti vecnej pôsobnosti tohto nariadenia a ich znalostí, ktoré sú relevantné pre konkrétne uskutočňované akcie, pričom zohľadní akýkoľvek prípadný konflikt záujmov. Pri výbere sa musí dosiahnuť rovnováha medzi zástupcami podnikateľskej sféry a inými odborníkmi z občianskej spoločnosti a zohľadní sa zásada rovnosti pohlaví. Zoznam externých odborníkov sa pravidelne aktualizuje a sprístupňuje verejnosti.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 1
1.  Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách.
1.  Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách a najmä v súlade so zásadami správneho finančného riadenia, transparentnosti, proporcionality, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 1
1.  Odchylne od článku 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa z programu môže financovať až 100 % oprávnených nákladov akcie.
1.  Odchylne od článku 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa z programu môže financovať až 100 % oprávnených nákladov akcie podľa relevantnosti akcie a odhadovaného vplyvu.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 1
1.  Komisia a členské štáty spoločne zabezpečia vývoj a prevádzku, a to vrátane koncepcie, špecifikácie, testovania zhody, zavádzania, údržby, vývoja, bezpečnosti, zabezpečenia kvality a kontroly kvality, európskych elektronických systémov, ktoré sú uvedené vo viacročnom strategickom pláne pre colníctvo podľa článku 12.
1.  Komisia a členské štáty spoločne zabezpečujú vývoj a prevádzku európskych elektronických systémov uvedených vo viacročnom strategickom pláne pre colníctvo podľa článku 12, a to vrátane ich koncepcie, špecifikácie, testovania zhody, zavádzania, údržby, vývoja, modernizácie, bezpečnosti, zabezpečenia kvality a kontroly kvality.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 2 – písmeno b
b)  celkovú koordináciu vývoja a prevádzky európskych elektronických systémov s ohľadom na ich funkčnosť, vzájomné prepojenie a neustále zlepšovanie a ich synchronizovanú implementáciu;
b)  celkovú koordináciu vývoja a prevádzky európskych elektronických systémov s ohľadom na ich funkčnosť, kybernetickú odolnosť, vzájomné prepojenie a neustále zlepšovanie a ich synchronizovanú implementáciu;
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 2 – písmeno e a (nové)
ea)   efektívnu a rýchlu komunikáciu s členskými štátmi a medzi nimi s cieľom zefektívniť riadenie úniových elektronických systémov;
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 2 – písmeno e b (nové)
eb)   včasnú a transparentnú komunikáciu so zainteresovanými stranami, ktorých sa týka zavádzanie systémov IT na úrovni Únie a členských štátov, a to najmä o oneskoreniach vykonávania a výdavkov týkajúcich sa komponentov Únie a vnútroštátnych komponentov. 
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Článok 11 – odsek 3 – písmeno d
d)  pravidelné poskytovanie informácií Komisii o opatreniach prijatých s cieľom umožniť ich príslušným orgánom alebo hospodárskym subjektom v plnej miere využívať európske elektronické systémy;
d)  pravidelné poskytovanie informácií Komisii o opatreniach prijatých s cieľom umožniť príslušným orgánom alebo hospodárskym subjektom v plnej miere a účinne využívať európske elektronické systémy;
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 1 – úvodná časť
1.  Komisia vypracuje a priebežne aktualizuje viacročný strategický plán pre colníctvo, v ktorom sa uvádzajú všetky úlohy súvisiace s vývojom a prevádzkou európskych elektronických systémov a v ktorom sa každý systém alebo jeho časť klasifikuje ako:
1.  Komisia vypracuje a aktualizuje viacročný strategický plán pre oblasť colníctva, v ktorom sa uvádzajú všetky úlohy súvisiace s vývojom a prevádzkou európskych elektronických systémov a v ktorom sa každý systém alebo časť systému klasifikuje ako:
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 1 – písmeno a
a)  spoločný komponent: komponent európskych elektronických systémov vyvinutý na úrovni Únie, ktorý je k dispozícii pre všetky členské štáty alebo ktorý Komisia identifikovala ako spoločný, a to z dôvodu efektívnosti, bezpečnosti a racionalizácie;
a)  spoločný komponent: komponent európskych elektronických systémov vyvinutý na úrovni Únie, ktorý je k dispozícii pre všetky členské štáty alebo ktorý Komisia identifikovala ako spoločný, a to z dôvodu efektívnosti, bezpečnosti, racionalizácie a spoľahlivosti;
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 1 – písmeno b
b)  vnútroštátny komponent: komponent európskych elektronických systémov vyvinutý na vnútroštátnej úrovni, ktorý je k dispozícii v členskom štáte, ktorý takýto komponent vytvoril alebo ktorý prispel k jeho spoločnému vytvoreniu;
b)  vnútroštátny komponent: komponent európskych elektronických systémov vyvinutý na vnútroštátnej úrovni, ktorý je k dispozícii v členskom štáte, ktorý takýto komponent vytvoril alebo ktorý prispel k jeho spoločnému vytvoreniu, ako je projekt spolupráce skupiny členských štátov pri vývoji IT;
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 3
3.  Členské štáty oznámia Komisii ukončenie každej úlohy, ktorá im bola pridelená podľa viacročného strategického plánu pre colníctvo uvedeného v odseku 1. Komisii takisto predkladajú pravidelné správy o pokroku dosiahnutom pri plnení svojich úloh.
3.  Členské štáty oznámia Komisii ukončenie každej úlohy, ktorá im bola pridelená podľa viacročného strategického plánu pre colníctvo uvedeného v odseku 1. Komisii takisto predkladajú pravidelné správy o pokroku dosiahnutom pri plnení svojich úloh a v náležitých prípadoch o očakávaných oneskoreniach pri ich vykonávaní.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Článok 12 – odsek 5
5.  Komisia na základe výročných správ uvedených v odseku 4 každý rok najneskôr do 31. októbra vypracuje konsolidovanú správu hodnotiacu pokrok, ktorý členské štáty a Komisia dosiahli pri implementácii plánu uvedeného v odseku 1, a túto správu zverejní.
5.  Komisia na základe výročných správ uvedených v odseku 4 každý rok najneskôr do 31. októbra vypracuje konsolidovanú správu hodnotiacu pokrok, ktorý členské štáty a Komisia dosiahli pri implementácii plánu uvedeného v odseku 1, vrátane informácií o potrebných úpravách alebo oneskoreniach plánu, a túto správu zverejní.
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 1
1.  Program sa implementuje prostredníctvom viacročných pracovných programov uvedených v článku 108 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
1.  Program sa implementuje prostredníctvom viacročných pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Vo viacročných pracovných programoch sa stanovia najmä sledované ciele, očakávané výsledky, spôsob vykonávania a celková výška plánu financovania. Obsahujú aj podrobný opis akcií, ktoré sa majú financovať, orientačné sumy vyčlenené na každú akciu a orientačný harmonogram ich vykonávania. Viacročné pracovné programy sa podľa potreby oznámia Európskemu parlamentu.
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 2
2.  Komisia prijíma viacročné pracovné programy prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 18 ods. 2.
2.  Komisia prijíma viacročné pracovné programy prostredníctvom vykonávacích aktov a oznamuje ich Európskemu parlamentu a Rade. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 18 ods. 2.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 2 a (nový)
2a.   Viacročný pracovný program vychádza zo skúseností získaných z predchádzajúcich programov.
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 1
1.  Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní špecifických cieľov programu stanovených v článku 3, sú uvedené v prílohe 2.
1.  V súlade s požiadavkami na podávanie správ podľa článku 41 ods. 3 písm. h) nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade informácie o výkonnosti programu. Podávanie správ o výkonnosti musí zahŕňať informácie o pokroku i nedostatkoch.
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 2
2.  S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku programu pri dosahovaní jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom zmeniť prílohu 2 na účely preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, a na účely doplnenia tohto nariadenia o ustanovenia týkajúce sa zriadenia rámca pre monitorovanie a hodnotenie.
2.  Ukazovatele pre podávanie správ o výkonnosti programu pri dosahovaní špecifických cieľov stanovených v článku 3 sú uvedené v prílohe 2. S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku programu pri dosahovaní jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom zmeniť prílohu 2 na účely preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, a na účely doplnenia tohto nariadenia o ustanovenia týkajúce sa zriadenia rámca pre monitorovanie a hodnotenie s cieľom poskytnúť Európskemu parlamentu a Rade aktuálne kvalitatívne aj kvantitatívne informácie o výkonnosti programu.
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Článok 14 – odsek 3
3.  Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.
3.  Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby údaje na monitorovanie implementácie a výsledkov programu boli porovnateľné a úplné a aby sa zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané a relevantné požiadavky na podávanie správ. Komisia poskytne Európskemu parlamentu a Rade spoľahlivé informácie o kvalite používaných údajov o výkonnosti.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 2
2.  Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu.
2.  Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však tri roky po začatí implementácie programu.
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 2 a (nový)
2a.   V priebežnom hodnotení sa uvedú zistenia potrebné na prijatie rozhodnutia o následných opatreniach k programu po roku 2027 a o jeho cieľoch.
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 3
3.  Na konci implementácie programu, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.
3.  Na konci implementácie programu, najneskôr však tri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 4
4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
4.  Komisia oznámi a predloží závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami a získanými poznatkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 1
Ak sa tretia krajina zúčastňuje na programe na základe rozhodnutia podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja, táto tretia krajina udelí potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskemu dvoru audítorov na to, aby mohli komplexne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).
Ak sa tretia krajina zúčastňuje na programe na základe rozhodnutia podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja, táto tretia krajina udelí potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), Európskemu dvoru audítorov a Európskej prokuratúre (EPPO) na to, aby mohli komplexne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF a EPPO takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/20131a a v nariadení Rady (EÚ) č. 2017/19391b
__________________
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
1b Nariadenie Rady (EÚ) č. 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (EPPO) (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 1
1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.
1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú maximálnu viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 2
2.  Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.
2.  Komisia vykonáva informačné a komunikačné činnosti týkajúce sa programu, akcií financovaných v rámci programu a výsledkoch, ktoré sa dosiahli vďaka týmto financovaným akciám. Finančné zdroje vyčlenené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sú spojené s cieľmi uvedenými v článku 3.

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na medziinštitucionálne rokovania podľa článku 59 ods. 4 štvrtého pododseku (A8-0464/2018).


Zmena štatútu Európskej investičnej banky *
PDF 119kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2019 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení štatút Európskej investičnej banky (13166/2018 – C8-0464/2018 – 2018/0811(CNS))
P8_TA(2019)0009A8-0476/2018

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Európskej investičnej banky pre Radu, ktorým sa mení štatút Európskej investičnej banky (13166/2018),

–  so zreteľom na článok 308 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0464/2018),

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0476/2018),

1.  schvaľuje návrh;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, Európskej investičnej banke a národným parlamentom.


Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente
PDF 190kWORD 61k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2019 o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente (2018/2162(INI))
P8_TA(2019)0010A8-0429/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), v ktorých sa stanovuje zásada rovnosti medzi ženami a mužmi ako základná hodnota Únie,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä na jej články 8 a 19,

–  so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie, ktorý obsahuje osobitné ustanovenia o horizontálnej zásade rodovej rovnosti, a na článok 6 Zmluvy o EÚ, v ktorom sa uvádza, že charta má rovnakú právnu silu ako zmluvy,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) z 11. mája 2011,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2016 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a o boji proti nemu(1),

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách 15. septembra 1995, na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 (2000), Peking +10 (2005) a Peking +15 (2010) a na záverečný dokument hodnotiacej konferencie Peking +20,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009(2), z 8. marca 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010(3), z 13. marca 2012 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2011(4), z 10. marca 2015 o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013(5) a zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015(6),

–  zo zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2003 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v Európskom parlamente(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2007 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v rámci práce výborov(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2009 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v rámci práce výborov a delegácií(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o uplatňovaní rodového hľadiska vo vonkajších vzťahoch EÚ a pri budovaní mieru/obnove krajín(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o ženách v procese politického rozhodovania(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o novej stratégii pre práva žien a rodovú rovnosť v Európe na obdobie po roku 2015(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2016 o zahrnutí rodového hľadiska do práce Európskeho parlamentu(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2018 o opatreniach na predchádzanie šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, vo verejných priestoroch a v politickom živote v EÚ a boji proti týmto javom(16),

–  so zreteľom na Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie stanovených v nariadení Rady  (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68(17), a najmä na jeho článok 1c a článok 1d,

–  so zreteľom na publikáciu s názvom Ženy v Európskom parlamente z roku 2018,

–  so zreteľom na výročnú správu Európskeho parlamentu o ľudských zdrojoch za rok 2017 uverejnenú v auguste 2018,

–  zo zreteľom na usmernenia pre používanie rodovo neutrálneho jazyka v Európskom parlamente,

–  so zreteľom na správu pre Predsedníctvo Európskeho parlamentu s názvom Rovnosť mužov a žien na generálnom sekretariáte Európskeho parlamentu – súčasná situácia a výhľad na roky 2017 – 2019, ktorú predložil podpredseda Európskeho parlamentu a predseda skupiny na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť Dimitrios Papadimoulis a ktorá bola prijatá na schôdzi Predsedníctva 16. januára 2017,

–  so zreteľom na plán vykonávania (2017 – 2019) správy s názvom Rovnosť mužov a žien na generálnom sekretariáte Európskeho parlamentu – súčasná situácia a výhľad na roky 2017 – 2019,

–  so zreteľom na akčný plán na podporu rodovej rovnosti a rozmanitosti na generálnom sekretariáte Európskeho parlamentu na obdobie 2014 – 2019,

–  so zreteľom na mandát skupiny na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť,

–  so zreteľom na svoje usmernenia o rovnosti členov/náborových pracovníkov výberových komisií,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. júla 2017 s názvom Lepšie pracovisko pre všetkých: od rovnosti príležitostí smerom k rozmanitosti a začleňovaniu (C(2017)5300 final)(18) a na jej Chartu rozmanitosti a začleňovania(19),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278)(20),

–  so zreteľom na stratégiu Rady Európy pre rodovú rovnosť na roky 2018 – 2023(21),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 19. novembra 2013 o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti, pripojené k legislatívnemu uzneseniu Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, ktoré je pripojené k viacročnému finančnému rámcu (VFR)(22),

–  so zreteľom na správu Medziparlamentnej únie s názvom Parlamenty zohľadňujúce rodové hľadisko: všeobecný prehľad osvedčených postupov, ktorá bola zverejnená v roku 2011,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0429/2018),

A.  keďže zásada rodovej rovnosti je základnou hodnotou EÚ a je zakotvená v zmluvách EÚ a Charte základných práv EÚ; keďže v článku 8 ZFEÚ sa uvádza, že Európska únia sa vo všetkých svojich činnostiach zameriava na odstraňovanie nerovností, podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami a na boj proti diskriminácii pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností;

B.  keďže rodová rovnosť všeobecne má zásadný význam z hľadiska ochrany ľudských práv, fungovania demokracie, dodržiavania zásad právneho štátu, hospodárskeho rastu, sociálneho začleňovania a udržateľnosti a začlenenie rodového rozmeru je relevantné pre všetky oblasti politiky patriace do právomoci EÚ;

C.  keďže právo na rovnosť a záruka nediskriminácie sú základnými zásadami, ktoré podporujú uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti; keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti znamená riešenie problematiky práv, perspektív a dobrých životných podmienok žien, dievčat, lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových, intersexuálnych a queer osôb (LGBTIQ) a osôb všetkých rodových identít;

D.  keďže pokrok pri dosahovaní rodovej rovnosti v EÚ nielenže stagnuje v celej Únii, ale v niektorých členských štátoch v tejto oblasti dokonca došlo k značnému regresu;

E.  keďže v Istanbulskom dohovore sa zdôrazňuje význam zmeny mentality a postojov s cieľom prerušiť kontinuitu všetkých foriem rodovo podmieneného násilia; keďže v tejto súvislosti sa vyžaduje vzdelávanie o rovnosti medzi mužmi a ženami, nestereotypných rodových úlohách a rešpektovaní osobnej integrity na všetkých úrovniach a pre osoby všetkých vekových kategórií;

F.  keďže na zabezpečenie skutočného pokroku pri uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v rámci politík, programov, iniciatív a činností Únie sa nevyčleňuje dostatok finančných prostriedkov a ľudských zdrojov;

G.  keďže obyvateľstvo Európskej únie tvoria spolovice ženy a spolovice muži, ale zloženie Európskeho parlamentu odráža závažné nedostatočné zastúpenie žien, keďže iba 36,1 % poslancov Európskeho parlamentu sú ženy; keďže tento rozdiel ešte viac zdôrazňuje zloženie Predsedníctva Európskeho parlamentu, ktoré pozostáva zo 7 žien a 13 mužov; keďže rodovo vyvážené zastúpenie a rozmanitosť v orgánoch Európskeho parlamentu pomáhajú rúcať stereotypy, znižujú diskrimináciu a zvyšujú úroveň demokratického zastúpenia občanov EÚ a legitimitu rozhodnutí Európskeho parlamentu;

H.  keďže na pozície vyššieho manažmentu v Európskom parlamente (generálni riaditelia a riaditelia) bolo v roku 2016 vymenovaných iba 11 % žien a v roku 2017 iba 33 % žien;

I.  keďže cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 5 je „dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat“ do roku 2030 a je prierezovým cieľom spomedzi všetkých 17 cieľov udržateľného rozvoja; keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je nástrojom účinnej, dlhodobej a udržateľne spravodlivej rozvojovej spolupráce s pozitívnym vplyvom, pokiaľ ide o plnenie cieľov v oblasti znižovania chudoby; keďže však v mnohých krajinách na celom svete dochádza k pokroku v oblasti rodovej rovnosti len veľmi pomaly a vidieť len minimálnu zmenu(23), a to aj v Európe; keďže vykonávanie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 5 prinieslo zmiešané výsledky na úrovni jednotlivých členských štátov, resp. na úrovni EÚ, a keďže podiel žien v národných parlamentoch a na rozhodovacích pozíciách má stále ďaleko k tomu, aby bol rovnaký, ako je podiel mužov(24);

J.  keďže posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť sú potrebné na vyhodnotenie a určenie pravdepodobnosti toho, že akéhokoľvek rozhodnutie bude mať negatívny vplyv na rodovú rovnosť; keďže je preto nevyhnutné analyzovať rozpočty z rodového hľadiska s cieľom získať informácie o rôznych účinkoch, ktoré môže mať prideľovanie a rozdeľovanie rozpočtových prostriedkov na rodovú rovnosť, a s cieľom zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť;

K.  keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti sa považuje za účinnú a globálne uznávanú stratégiu zameranú na dosiahnutie rodovej rovnosti a boj proti diskriminácii prostredníctvom reorganizácie, zlepšovania, rozvoja a hodnotenia politických procesov, aby tak aktéri zapojení do tvorby politík začlenili hľadisko rodovej rovnosti do všetkých politík, regulačných opatrení a výdavkových programov, ako aj do všetkých úrovní a všetkých etáp; keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti poskytuje kľúčové nástroje na systematické zohľadňovanie rozdielov medzi podmienkami, situáciami a potrebami žien a mužov vo všetkých politikách a činnostiach, ako aj na umožnenie dosiahnutia pokroku v oblasti rodovej rovnosti a presadzovania rovnakých práv a rodovo vyváženého zastúpenia na rôznych správnych, politických, sociálnych a ekonomických úrovniach a v rozhodovacom procese;

L.  keďže na to, aby bolo možné rodové hľadisko začleniť do všetkých fáz rozpočtu, politík, programov a iniciatív Únie, je potrebná väčšia medziinštitucionálna spolupráca v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, čo by Európskemu parlamentu uľahčilo vlastnú prácu v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

M.  keďže pozmeňujúce návrhy o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti, ktoré prijal Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť a ktoré boli predložené na prijatie v iných výboroch, sú účinným nástrojom na zabezpečenie toho, aby bola rodová rovnosť náležite zohľadnená v správach a uzneseniach Európskeho parlamentu;

N.  keďže rodové rozpočtovanie vo forme plánovania a programovania prispieva k presadzovaniu rodovej rovnosti a dodržiavaniu práv žien a je jedným z kľúčových nástrojov, ktoré tvorcovia politík používajú na presadzovanie rodovej rovnosti, ale napriek tomu ho stále systematicky neuplatňuje žiadna z inštitúcií EÚ;

O.  keďže podľa najnovších dostupných údajov(25) tvoria ženy 59 % zamestnancov Európskeho parlamentu, sú však stále nedostatočne zastúpené vo všetkých úrovniach manažmentu; keďže počet žien na pozíciách vyššieho manažmentu sa od júna 2017 dokonca ešte znížil a počet žien na pozíciách stredného manažmentu sa zvýšil iba mierne;

P.  keďže v správe z roku 2017 o rovnosti mužov a žien, ktorú predložil podpredseda Európskeho parlamentu Dimitrios Papadimoulis, sa stanovili tri ciele v oblasti zastúpenia žien v strednom a vyššom manažmente, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2019: 30 % na úrovni generálnych riaditeľov, 35 % na úrovni riaditeľov a 40 % na úrovni vedúcich oddelení, a keďže v nadväzujúcom pláne sa uvádza, ako tieto ciele dosiahnuť;

Q.  keďže s cieľom podporiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti pri práci výborov a delegácií Európskeho parlamentu sa v každom výbore, ako aj v Konferencii predsedov delegácií vymenuje poslanec zodpovedný za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, ktorý sa delí o skúsenosti a najlepšie postupy v rámci Siete pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;

R.  keďže z hľadiska dôveryhodnosti Európskeho parlamentu a ostatných inštitúcií EÚ je dôležité zabezpečiť súdržnosť medzi ich vnútornými politikami v oblasti ľudských zdrojov a ich vonkajšími opatreniami v oblasti podpory rodovej rovnosti a práv LGBTIQ;

S.  keďže od roku 2014 rokovací poriadok Európskeho parlamentu stanovuje, že rozmanitosť Európskeho parlamentu sa musí zohľadniť v zložení predsedníctva každého parlamentného výboru a že nie je prípustné čisto mužské alebo čisto ženské zloženie predsedníctva;

T.  keďže pozície vyššieho manažmentu v Európskom parlamente prideľuje výlučne Predsedníctvo Európskeho parlamentu;

U.  keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti Európskeho parlamentu musí venovať náležitú pozornosť právam, perspektívam a dobrým životným podmienkam osôb LGBTIQ, ako aj osôb všetkých rodových identít; keďže napriek tomu, že Európsky parlament prikladá problematike LGBTIQ čoraz väčší význam, viditeľnosť a hlas LGBTIQ aktivistov sú relatívne nízke;

V.  keďže je potrebné uznať sociálnu a politickú hodnotu organizácií žien a priestorov pre ženy, ich históriu, ich prácu a ich kľúčovú úlohu pri predchádzaní rodovo podmienenému násiliu a presadzovaní rodovej rovnosti, sebaurčenia žien a medzikultúrneho dialógu; keďže neexistuje vedomé uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti bez miest, ktoré by dokázali podporovať sebaurčenie a autoritu žien a bojovať proti násiliu páchanom na ženách;

W.  keďže legitímnosť žien v politickej sfére je ešte stále niekedy spochybňovaná a keďže ženy sú obeťami stereotypov, ktoré ich odrádzajú od účasti na politike, čo je jav, ktorý je obzvlášť viditeľný všade, kde sú ženy v politike menej zastúpené;

X.  keďže ženy v EÚ majú rovnaké politické a občianske práva ako muži, ale napriek tomu často čelia sociálnej, spoločenskej alebo hospodárskej nerovnosti;

Y.  keďže rodová rovnosť prispieva ku komplexnejšej diskusii a lepšiemu rozhodovaniu, pretože vďaka nej môžu byť zastúpené všetky hľadiská;

Z.  keďže inštitúcie musia byť zodpovedné za to, aby sa zabránilo vertikálnej a horizontálnej rodovej segregácii;

AA.  keďže Európsky parlament sa dlhé roky angažuje v podpore rodovej rovnosti a keďže Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť je zodpovedný za vykonávanie a ďalší rozvoj uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach politiky;

AB.  keďže Európsky parlament musí pokračovať v boji proti sexuálnemu obťažovaniu a vykonávať dohodnuté opatrenia;

AC.  keďže Európsky parlament má niekoľko rôznych orgánov zodpovedných za vypracovanie a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a za presadzovanie rodovej rovnosti a rozmanitosti na politickej aj administratívnej úrovni, ako sú skupina na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť, Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, sieť pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, oddelenie pre rovnosť a rozmanitosť, výbor pre rovnosť príležitostí medzi mužmi a ženami a rozmanitosť (COPEC), združenie égalité pre LGBTI+ zamestnancov inštitúcií EÚ, poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu pri práci a skupina koordinátorov pre rovnosť a rozmanitosť; keďže však medzi týmito orgánmi neexistuje jasná koordinácia alebo súdržnosť;

AD.  keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je proces, ktorý si okrem odhodlania vyžaduje osobitné zručnosti a vedomosti a ako taký je účinný iba vtedy, ak je sprevádzaný činnosťami na zvyšovanie informovanosti a budovanie kapacít inštitúcií a v radoch zamestnancov;

AE.  keďže Európsky parlament sa už v roku 2003 zaviazal, že prijme a uskutoční politický plán pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti s prioritou začleniť rodové hľadisko do práce výborov a delegácií s konkrétnymi nástrojmi na podporu, zvyšovanie informovanosti a vykonávanie zásady rodového hľadiska v ich každodennej práci;

Všeobecné poznámky

1.  opätovne potvrdzuje svoje pevné odhodlanie dosiahnuť rodovú rovnosť tak v obsahu politík, iniciatív a programov EÚ, ako aj naprieč politickými, rozpočtovými, administratívnymi a výkonnými úrovňami Únie;

2.  žiada, aby bol nový VFR, podobne ako posledný VFR, sprevádzaný spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Komisie a Rady, ktoré sa zaviažu zabezpečiť, aby ročné rozpočtové postupy uplatňované na VFR podľa potreby zahŕňali rodové prvky a aby sa v ňom zohľadňovali spôsoby, akými celkový finančný rámec Únie prispieva k cieľu dosiahnutia rovnosti a zabezpečuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;

3.  opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila skutočnú európsku stratégiu rovnosti v podobe oznámenia, ktoré obsahuje jasné a pokiaľ možno kvantifikovateľné ciele, a aby sa toto oznámenie preložilo do všetkých úradných jazykov EÚ s cieľom zabezpečiť lepšie šírenie informácií a porozumenie na strane občanov a sociálnych a hospodárskych aktérov;

4.  domnieva sa, že Európsky parlament by mal vytvoriť a podporovať kultúru rozmanitosti a začleňovania a bezpečné pracovné prostredie pre všetkých a že prierezové opatrenia na zabezpečenie blaha všetkých zamestnancov a poslancov Európskeho parlamentu by mali ísť ruka v ruke s cielenými opatreniami na dosiahnutie rodovo vyváženého zastúpenia tak na administratívnej, ako aj na politickej úrovni;

5.  trvá na tom, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti môže znamenať aj zavedenie osobitných opatrení zameraných na ženy alebo mužov na riešenie pretrvávajúcich nerovností alebo zmenu všeobecných politík s cieľom prispôsobiť rozmanité okolnosti jednotlivcom alebo skupinám;

6.  chváli mužské a ženské vzory rodovej rovnosti, ako aj iniciatívy tak v administratíve, ako aj na politickej úrovni Európskeho parlamentu, ktoré aktívne prispievajú k rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí; ďalej nabáda na presadzovanie rôznych vzorov v záujme prekonania všetkých druhov rodových stereotypov;

7.  zdôrazňuje, že dosiahnutie rodovej rovnosti sa netýka iba žien, ale malo by sa vzťahovať na celú spoločnosť;

8.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v rámci vizuálnej komunikácie Európskeho parlamentu sa niekedy používajú rodové stereotypy, ako aj stereotypy založené na sexuálnej orientácii a rodovej identite; v tejto súvislosti pripomína význam zastúpenia mužov a žien a presadzovania rovnosti medzi nimi v komunikačných materiáloch všetkých politických sektorov;

9.  pripomína, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti zahŕňa politické rozhodnutia, rozhodovací proces, postupy a činnosti, ako aj vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie; preto zdôrazňuje, že na to, aby bolo možné komplexne posúdiť aktuálny stav uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente, treba vziať do úvahy nielen politický obsah, ale aj rodové zastúpenie v administratíve a rozhodovacích procesoch;

10.  vyjadruje obavy, že zastúpenie žien na kľúčových rozhodovacích pozíciách v Európskom parlamente na politickej a administratívnej úrovni je naďalej nízke a že Európsky parlament musí zabezpečiť rovnomerné rozloženie rozhodovacích pozícií medzi oboma pohlaviami;

11.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou súdržnosťou a koordináciou medzi jednotlivými subjektmi pôsobiacimi v oblasti rodovej rovnosti a rozmanitosti v Európskom parlamente; opakuje svoju výzvu na zlepšenie vnútornej koordinácie s cieľom dosiahnuť vyšší stupeň uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, a to aj pri nábore zamestnancov, organizácii práce, pracovných rozhodnutiach a postupoch;

12.  oceňuje rozhodnutie Európskeho parlamentu uctiť si prvú ženskú predsedníčku inštitúcie EÚ a vytrvalú bojovníčku za práva žien, najmä za zákonné umelé prerušenie tehotenstva a reprodukčné práva, Simone Veilovú tým, že po nej pomenujú Cenu za rovnosť a rozmanitosť, ako prostriedok na zdôraznenie a uznanie osvedčených postupov a vzorov v oblasti rovnakých príležitostí v rámci generálneho sekretariátu Európskeho parlamentu; odporúča zvýšiť viditeľnosť tejto dôležitej ceny a zabezpečiť väčšie povedomie o nej;

13.  zdôrazňuje význam dialógu s externými zainteresovanými stranami, ako sú organizácie žien občianskej spoločnosti, skupiny pre základné práva žien a rodovú rovnosť, ženské hnutia, medzinárodné inštitúcie, akademická obec a národné parlamenty, pri tvorbe nástrojov a zhromažďovaní údajov; pripomína, že ich mobilizácia je dôležitá pri zlepšovaní postupov uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti EÚ a pri podpore recipročných výmen na presadzovanie najlepších postupov;

Nástroje uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti

14.  žiada účinné opatrenia na zabezpečenie skutočnej rovnosti medzi mužmi a ženami v Európskom parlamente; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že mimoriadny význam majú predovšetkým opatrenia na boj proti sexuálnemu obťažovaniu; zdôrazňuje predovšetkým potrebu opatrení na zvyšovanie informovanosti a opatrení v oblasti odbornej prípravy;

15.  víta revidované usmernenia pre používanie rodovo neutrálneho jazyka v Európskom parlamente uverejnené v júli 2018, ktoré teraz lepšie odrážajú jazykový a kultúrny rozvoj a poskytujú praktické rady vo všetkých úradných jazykoch EÚ, pokiaľ ide o používanie rodovo spravodlivého a inkluzívneho jazyka; pripomína, že v roku 2008 bol Európsky parlament jednou z prvých medzinárodných organizácií, ktoré prijali viacjazyčné usmernenia pre rodovo neutrálny jazyk; pripomína, že je dôležité zabezpečiť, aby široká verejnosť tieto usmernenia prijala, a vyzýva všetkých poslancov, ako aj úradníkov Európskeho parlamentu, aby vo svojej práci tieto usmernenia dôsledne podporovali a uplatňovali;

16.  uznáva prácu Siete pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, víta začlenenie zástupcov Konferencie predsedov delegácií do Siete pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a vyzýva na ďalší rozvoj tejto siete;

17.  víta skutočnosť, že väčšina parlamentných výborov prijala akčné plány pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti pri svojej práci a mnohé z nich ich už predložili Sieti pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti; preto vyzýva aj niekoľko zvyšných výborov, aby túto prax nasledovali; berie však na vedomie rôznorodosť týchto plánov a ich nedostatočné vykonávanie; vyzýva na prijatie spoločného akčného plánu pre rodovú rovnosť pre Európsky parlament, ktorý by mal obsahovať aspoň ustanovenia týkajúce sa rovnakého rodového zastúpenia vo všetkých parlamentných činnostiach a všetkých orgánoch Európskeho parlamentu, zavedenie rodového hľadiska do všetkých jeho politických činností a do jeho pracovnej organizácie a používanie rodovo neutrálneho jazyka vo všetkých dokumentoch; preto žiada, aby sa zodpovedajúcim spôsobom zmenil rokovací poriadok;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v poslednej reforme rokovacieho poriadku neboli zahrnuté postupy na implementáciu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

19.  víta pokrok dosiahnutý v posledných rokoch pri prijímaní rodových akčných plánov vo väčšine parlamentných výborov;

20.  vyzýva na užšiu spoluprácu medzi výbormi zameranú na zavedenie skutočného rodového rozmeru do ich správ a zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky parlamentné výbory preukázali, že rešpektujú právomoci Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, a to tak, že prijmú pozmeňujúce návrhy týkajúce sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, ktoré predložil výbor, a že budú spolupracovať s cieľom predchádzať sporom o právomoci;

21.  pripomína význam uplatňovania rodového rozpočtovania na všetkých úrovniach rozpočtového procesu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v inštitúciách EÚ chýbajú mechanizmy rodového rozpočtovania, a to aj napriek ich silnému záväzku v tejto záležitosti; naliehavo vyzýva zodpovedné orgány Európskeho parlamentu, aby pri navrhovaní a prijímaní odhadov Európskeho parlamentu a v rámci celého postupu udeľovania absolutória zahŕňali rodové hľadisko a používali rodové ukazovatele;

22.  víta uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2017 o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ; zdôrazňuje, že sexuálne obťažovanie je závažný trestný čin, ktorý vo väčšine prípadov nie je nahlásený, extrémna forma diskriminácie na základe pohlavia a jedna z najväčších prekážok rodovej rovnosti; víta rozhodnutie Predsedníctva z 2. júla 2018 preskúmať fungovanie poradného výboru, ktorý sa zaoberá sťažnosťami na obťažovanie poslancami Európskeho parlamentu, a jeho postupy na riešenie sťažností, pričom dôrazne schvaľuje článok 6, v ktorom sa uvádza, že generálny tajomník vymenuje dvoch odborných poradcov – jedného lekára zo zdravotnej služby a jedného člena právnej služby, ako aj doplnenie článku 34a do vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov Európskeho parlamentu, ktorý sa týka finančných dôsledkov v prípade potvrdeného obťažovania akreditovaného asistenta poslanca;

23.  víta nové opatrenia proti obťažovaniu, na prijatie ktorých vyzval Európsky parlament vo svojom uznesení z 26. októbra 2017 a ktoré nadobudli účinnosť 1. septembra 2018, t. j.:

   a) poskytnúť poradnému výboru špecializovaný a stály sekretariát ako súčasť sekretariátu Predsedníctva a kvestorov, s väčším počtom špecializovaných a pravidelne školených pracovníkov, ktorí budú riešiť výlučne otázky súvisiace s obťažovaním;
   b) umožniť druhému zástupcovi akreditovaného asistenta poslancov účasť na stretnutiach výboru ako riadnemu členovi, aby sa zaoberal otázkami obmedzeného kvóra a pracovným zaťažením zástupcu akreditovaného asistenta poslancov;
   c) zabezpečiť, aby rokovací poriadok Európskeho parlamentu (články 11 a 166) zahŕňal nové sankcie za obťažovanie, ako aj kódex vhodného správania poslancov Európskeho parlamentu pri výkone svojich povinností, aby každý poslanec pri nástupe do funkcie vypracoval a podpísal vyhlásenie a predložil ho predsedovi, aby si každý poslanec prečítal kódex a potvrdil, že bude dodržiavať jeho zásady, a aby sa všetky vyhlásenia (podpísané alebo nepodpísané) zverejňovali na internetovej stránke Európskeho parlamentu;
   d) lepšie informovať akreditovaných asistentov poslancov o tom, že Európsky parlament môže uhradiť všetky ich výdavky na právne služby a podporovať ich počas celého procesu;

24.  napriek tomu vyjadruje hlboké poľutovanie nad pomalým a nedostatočným pokrokom pri vykonávaní ďalších zásadných odporúčaní uvedených v uznesení Európskeho parlamentu; požaduje, aby predseda a administratíva Európskeho parlamentu venovali plnú a bezvýhradnú pozornosť plnému vykonaniu všetkých požadovaných opatrení, a to najmä prostredníctvom plánu na roky 2017 – 2019 týkajúceho sa preventívnych a včasných opatrení na riešenie konfliktov a obťažovania medzi poslancami a akreditovanými asistentmi poslancov, stážistami alebo inými zamestnancami, ktorý by sa mal čo najskôr zrevidovať tak, aby sa doň vhodným spôsobom zahrnuli aspoň nasledujúce požiadavky na riešenie krízových situácií s jasným časovým harmonogramom vykonávania:

   a) zabezpečenie povinného školenia pre poslancov a zamestnancov Európskeho parlamentu;
   b) zriadenie pracovnej skupiny nezávislých externých odborníkov s mandátom na preskúmanie situácie v súvislosti so sexuálnym obťažovaním v Európskom parlamente a fungovania jeho dvoch výborov pre obťažovanie;
   c) posilnenie výborov pre boj proti obťažovaniu ich zlúčením do jedného výboru s rôznym zložením v závislosti od konkrétneho prípadu a tým, že sa stálymi členmi výboru stanú odborníci, ako napríklad právnici a lekári;

25.  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby ďalej monitorovala pravidelné uplatňovanie a vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(26), v ktorej sa stanovuje presun dôkazného bremena v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia;

26.  opakovane vyzýva výskumnú službu Európskeho parlamentu, aby pravidelne vykonávala podrobný kvalitatívny a kvantitatívny výskum týkajúci sa pokroku v uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente a fungovania organizačnej štruktúry, ktorá je na to určená, a aby takisto vypracovala posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť a analýzu rodového hľadiska; žiada o intenzívnejšie, systematické a pravidelné zhromažďovanie údajov a štatistík rozčlenených podľa pohlavia v hodnoteniach vplyvu politík a programov, ako aj v procese tvorby politík s cieľom analyzovať pokrok v oblasti rodovej rovnosti, poskytnúť presnú mapu rodových rozdielov, posúdiť dosiahnuté výsledky či regres a poskytnúť informácie pre prijímanie rozhodnutí založených na dôkazoch;

27.  opätovne vyzýva na zorganizovanie povinného školenia v oblasti rešpektovania a dôstojnosti pre všetkých poslancov a zamestnancov Európskeho parlamentu a v každom prípade na začiatku nového mandátu;

28.  pripomína, že je dôležité budovať kapacity v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rámci všetkých inštitúcií EÚ tým, že sa zabezpečí poskytovanie rodovo citlivej odbornej prípravy a osobitných programov školení o rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach politiky; vyjadruje plnú podporu rozvíjaniu cielenej a pravidelnej odbornej prípravy o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti a programov odbornej prípravy pre ženy s potenciálom získať vedúcu pozíciu; nabáda generálne riaditeľstvo pre personál, aby zabezpečilo odbornú prípravu v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti pre poslancov, asistentov a zamestnancov Európskeho parlamentu, a vyzýva politické skupiny Európskeho parlamentu, aby pre svojich zamestnancov takisto zabezpečili odbornú prípravu v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

29.  víta nástroj pre rodovo citlivé parlamenty, ktorý vyvinul Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) s cieľom pomôcť Európskemu parlamentu, národným a regionálnym parlamentom pri posudzovaní a zlepšovaní ich citlivosti voči rodovej problematike; vyzýva administratívu a politické skupiny Európskeho parlamentu, aby v nadväznosti na zistenia vyplývajúce z posúdenia a hodnotenia zabezpečili primerané opatrenia;

30.  vyzýva inštitút EIGE, aby pravidelne predkladal informácie parlamentným výborom a Komisii s cieľom zdôrazniť rodové hľadisko vo všetkých oblastiach tvorby politík a aby sprístupnil údaje a nástroje, ktoré vytvoril, a to aj v oblasti rodového rozpočtovania, ako je uvedené na platforme o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti, ako súčasť širšieho budovania kapacít, ktoré budú určené aj pre zamestnancov a asistentov poslancov;

Politická úroveň

31.  chváli vymenovanie stáleho spravodajcu pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente v roku 2016 a aktívnu účasť stáleho spravodajcu na činnosti skupiny na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť; odporúča preto, aby si Európsky parlament tento postoj zachoval aj vo volebnom období 2019 – 2024;

32.  domnieva sa, že pevnejšie medziinštitucionálne vzťahy v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti môžu prispieť k rozvoju politík EÚ citlivých z hľadiska rodovej rovnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že s ostatnými inštitucionálnymi partnermi, ako sú Komisia, Rada a inštitút EIGE, zatiaľ nebola nadviazaná žiadna štruktúrovaná spolupráca v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

33.  poukazuje na dôležitosť zvýšeného zastúpenia nedostatočne zastúpeného pohlavia, ktorým sú často ženy, na volebných zoznamoch; dôrazne vyzýva európske politické strany a ich členov, aby zabezpečili rodovo vyvážené zastúpenie kandidátov vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 prostredníctvom tzv. zipsových zoznamov alebo iných metód, ako sú paritné zoznamy; zaväzuje sa dodržiavať rovnováhu medzi mužmi a ženami na všetkých úrovniach;

34.  vyzýva politické skupiny Európskeho parlamentu na volebné obdobie 2019 – 2024, aby zabezpečili rodovo vyvážené zloženie orgánov Európskeho parlamentu, a odporúča, aby so zreteľom na dosiahnutie tohto cieľa predkladali ako kandidátov na pozície predsedu, podpredsedu a členov Predsedníctva, ako aj predsedov výborov a delegácií tak mužských, ako aj ženských kandidátov;

35.  odporúča, aby každá politická skupina Európskeho parlamentu na volebné obdobie 2019 – 2024 vybrala dvoch poslancov, muža a ženu, na pozíciu spolupredsedu skupiny;

36.  nabáda politické skupiny Európskeho parlamentu, aby pre volebné obdobie 2019 – 2024 zohľadnili cieľ dosiahnutia rovnomerného rodového zastúpenia pri nominácii členov do všetkých výborov a delegácií, a najmä aby nominovali rodovo vyrovnaný počet poslancov ako členov a náhradníkov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť s cieľom podporiť zapojenie mužov do politiky rodovej rovnosti;

37.  navrhuje preskúmať spôsoby na vytvorenie siete žien v rámci Európskeho parlamentu, ktorá bude zahŕňať národné siete, keďže formálne alebo neformálne siete nielenže zlepšujú pracovné procesy, ale sú aj kľúčovým prvkom pri poskytovaní informácií, vzájomnej podpory, vedenia, ako aj pri poskytovaní vzorov;

38.  nabáda politické skupiny Európskeho parlamentu, aby prijali stratégiu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti s cieľom zabezpečiť, aby ich návrhy zohľadňovali vplyv na rodovú rovnosť;

39.  vyzýva generálneho tajomníka a Predsedníctvo, aby pri prideľovaní pozícií vyššieho manažmentu uplatňovali rovnakú zásadu ako pri prideľovaní pozícií vedúcich oddelení, t. j. aby stanovili povinnosť zaradiť na užšie zoznamy kandidátov troch vhodných kandidátov s aspoň jedným kandidátom pre každé pohlavie, pričom sa uvedie, že pokiaľ je všetko ostatné rovnaké (napr. kvalifikácia, prax), mal by sa uprednostniť kandidát menej zastúpeného pohlavia; konštatuje, že ak tieto požiadavky nebudú splnené, oznámenie o voľnej pracovnej pozícii by sa malo uverejniť znovu;

40.  čo najdôraznejšie odsudzuje mizogýnny jazyk, ktorý bol pri niekoľkých príležitostiach použitý v pléne; víta sankcie voči poslancovi Európskeho parlamentu za jeho pripomienky počas plenárnej schôdze z 1. marca 2017 znevažujúce dôstojnosť žien, ktoré uložil predseda Európskeho parlamentu a ktoré potvrdilo Predsedníctvo; je znepokojený rozhodnutím Všeobecného súdu Európskej únie z 31. mája 2018 o zrušení rozhodnutia predsedu a Predsedníctva, vychádzajúc pritom z výkladu príslušných ustanovení rokovacieho poriadku a z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s článkom 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach (sloboda prejavu); naliehavo žiada svoj výbor zodpovedný za záležitosti týkajúce sa rokovacieho poriadku, aby zrevidoval platné pravidlá s cieľom zabezpečiť úctu a dôstojnosť v pléne za každých okolností, a najmä aby doplnil doložku, podľa ktorej sa poslanci Európskeho parlamentu v parlamentných rozpravách musia zdržať jazyka, ktorý podnecuje nenávisť alebo diskriminuje na základe pohlavia, rasy, farby pleti, národnosti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických charakteristík, jazyka, náboženstva alebo vierovyznania, politických alebo iných názorov, príslušnosti k národnostnej menšine, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, a aby uložili príkladné sankcie v prípade nedodržania tejto doložky;

41.  víta dostupnosť odborných školení o nevedomej zaujatosti a obťažovaní, zdôrazňuje, že v rámci takýchto školení by sa osobitná pozornosť mala venovať rodovej rovnosti a otázkam LGBTIQ, pričom by tieto školenia mali byť povinné pre riadiacich pracovníkov a členov výberovej komisie a mali by sa dôrazne odporúčať aj všetkým ostatným zamestnancom;

42.  víta stratégiu Komisie pre rozmanitosť a začleňovanie, ktorá bola uverejnená v roku 2017; vyzýva Európsky parlament, aby tento dobrý príklad využil na to, aby plne aplikoval riadenie zamerané na rozmanitosť a aby uznával, oceňoval a začleňoval zamestnancov s odlišnou sexuálnou orientáciou alebo rodovou identitou;

Administratívna úroveň

43.  víta správu Dimitriosa Papadimoulisa s názvom Rovnosť mužov a žien na generálnom sekretariáte Európskeho parlamentu – súčasná situácia a výhľad na roky 2017 – 2019 a plán na vykonávanie tejto správy; vyzdvihuje pokrok dosiahnutý vo vykonávaní konkrétnych opatrení plánu a jeho jasný časový rámec pre konkrétne kroky týkajúce sa riadenia, odbornej prípravy, zvyšovania informovanosti o rodovej rovnosti, opatrení na dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a pravidelného monitorovania rodovej rovnováhy prostredníctvom štatistík; vyzýva na zrýchlenie pokroku s cieľom dosiahnuť ciele v oblasti rodovej rovnosti stanovené na rok 2019;

44.  naliehavo žiada skupinu na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť, aby každé dva roky vypracovala štrukturálne, podrobné posúdenie vykonávania plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na základe prezentácie GR PERS;

45.  vyjadruje znepokojenie, že napriek silným inštitucionálnym a politickým vyhláseniam nie sú ciele rodovej rovnosti výslovne uvedené v rozpočtových dokumentoch Európskeho parlamentu, ani nie sú zohľadnené vo všetkých fázach rozpočtového procesu;

46.  navrhuje, aby GR PERS vypracovalo dotazník, ktorý by dobrovoľne vyplnili ženy, najmä riadiace pracovníčky stredného manažmentu, a ktorý by sa pýtal na ich motiváciu, profesijné prekážky a príležitosti s cieľom lepšie porozumieť prekážkam, ktoré sa vzťahujú na pozície vyššieho manažmentu;

47.  víta výročnú správu o ľudských zdrojoch, ktorú vypracoval Európsky parlament;

48.  pripomína, že pokiaľ ide o využívanie opatrení na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, osobitne treba nabádať na akceptáciu zo strany riadiacich pracovníkov a prípadne na rovnaké zapojenie oboch partnerov; konštatuje, že informovanosť verejnosti o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom v Európskom parlamente by sa mala ďalej zvyšovať prostredníctvom školení, seminárov a publikácií; konštatuje, že poslanci a zamestnanci Európskeho parlamentu musia byť dobre informovaní o tom, že opatrenia na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ako sú materská/otcovská dovolenka, rodičovská dovolenka, dovolenka opatrujúcej osoby a pružný pracovný čas by pomohli dosiahnuť rodovú rovnosť v Európskom parlamente, podporiť lepšie rozdelenie opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi, zlepšiť kvalitu zamestnanosti žien a ich dobré životné podmienky, pričom by mali dlhodobý vplyv na sociálny a hospodársky rozvoj;

49.  odporúča, aby generálne riaditeľstvo EP komunikácie intenzívnejšie a aktívnejšie uplatňovalo hľadisko rodovej rovnosti pri podávaní správ o tvorbe politík Európskeho parlamentu, a najmä pri príprave kampane v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019;

50.  vyzdvihuje pokrok dosiahnutý na generálnom sekretariáte Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o zlepšenie rodovej rovnosti na pozíciách vyššieho a stredného manažmentu, poznamenáva však, že napriek skutočnosti, že väčšina úradníkov Európskeho parlamentu sú ženy, ich zastúpenie na pozíciách vyššieho a stredného manažmentu je stále veľmi nízke: na konci roka 2017 15,4 % generálnych riaditeľov, 30,4 % riaditeľov a 36,2 % vedúcich oddelení na generálnom sekretariáte Európskeho parlamentu boli ženy; pripomína preto, aby sa pri výbere medzi uchádzačmi s rovnakým profilom (prax, kvalifikácia atď.) uprednostnilo menej zastúpené pohlavie;

51.  žiada, aby sa poznatky a skúsenosti v oblasti uplatňovania rodového hľadiska považovali za prínos, pokiaľ ide o prijímanie zamestnancov a výber personálu;

52.  vyzýva sekretariáty parlamentných výborov, aby pomáhali svojim členom pri zabezpečovaní rodovo vyváženého zloženia rečníkov na vypočutiach výboru tým, že navrhnú rodovo vyvážený zoznam expertov;

53.  zdôrazňuje, že na dosiahnutie skutočného pokroku v zlepšovaní rodovej rovnosti na generálnom sekretariáte Európskeho parlamentu a v politických skupinách je potrebný kultúrny posun, aby sa zmenili vzorce myslenia a správania, ako aj ďalší rozvoj kultúry rovnosti na generálnom sekretariáte;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 96.
(2) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 35.
(3) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 65.
(4) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 2.
(6) Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 49.
(7) Ú. v. EÚ C 61 E, 10.3.2004, s. 384.
(8) Ú. v. EÚ C 244 E, 18.10.2007, s. 225.
(9) Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 18.
(10) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 32.
(11) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 11.
(12) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 2.
(13) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 35.
(14) Ú. v. EÚ C 50, 9.2.2018, s. 15.
(15) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 192.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2018)0331.
(17) Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.
(18) https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/communication-equal-opportunities-diversity-inclusion-2017.pdf
(19) https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/diversity-inclusion-charter-2017-07-19-en.pdf
(20) https://ec.europa.eu/anti-trafficking/sites/antitrafficking/files/151203_strategic_engagement_en.pdf
(21) https://rm.coe.int/prems-093618-gbr-gender-equality-strategy-2023-web-a5/16808b47e1
(22) Prijaté texty, P7_TA(2013)0455.
(23) Správa o rodových rozdieloch vo svete za rok 2016, Svetové ekonomické fórum, 2016, http://reports.weforum.org/global-gender-gap-report-2016/.
(24) Trvalo udržateľný rozvoj v Európskej únii – monitorovacia správa o pokroku v dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ, Eurostat, 2018, https://ec.europa.eu/eurostat/documents/3217494/9237449/KS-01-18-656-EN-N.pdf/2b2a096b-3bd6-4939-8ef3-11cfc14b9329.
(25) Správa s názvom Ženy v Európskom parlamente, Európsky parlament, 8. marca 2018, http://www.europarl.europa.eu/RegData/publications/2018/0001/P8_PUB%282018%290001_SK.pdf.
(26) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.


Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy
PDF 135kWORD 45k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2019 o Európskom spoločnom podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy (2018/2222(INI))
P8_TA(2019)0011A8-0393/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Rady, ktorým sa mení rozhodnutie 2007/198/Euratom, ktorým sa zriaďuje Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy a ktorým sa mu udeľujú výhody (COM(2018)0445),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/198/Euratom, ktorým sa zriaďuje Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy a ktorým sa mu udeľujú výhody(1),

–  so zreteľom na správu Európskeho dvora audítorov z 13. novembra 2017 o overení ročnej účtovnej závierky Európskeho spoločného podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy za rozpočtový rok 2016 spolu s odpoveďou spoločného podniku,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. júna 2017 s názvom Príspevok EÚ k vylepšenému projektu ITER (COM(2017)0319),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0393/2018),

A.  keďže jadrová syntéza by mohla v budúcom európskom a svetovom energetickom kontexte zohrávať kľúčovú úlohu ako potenciálne nevyčerpateľný, bezpečný, ku klíme šetrný, environmentálne zodpovedný a hospodársky konkurencieschopný zdroj energie;

B.  keďže jadrová syntéza už prináša konkrétne príležitosti pre priemysel a má pozitívny vplyv na zamestnanosť, hospodársky rast a inovácie s pozitívnym vplyvom nad rámec oblasti jadrovej syntézy a energie,

C.  keďže Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy koordinuje vedecký a technologický výskum a činnosti rozvoja v oblasti jadrovej syntézy;

D.  keďže Európa od začiatku prevzala vedúcu úlohu v projekte ITER, ktorý sa vyvíja v úzkej spolupráci s neeurópskymi signatármi dohody o projekte ITER (USA, Rusko, Japonsko, Čína, Južná Kórea a India) a keďže európsky príspevok poskytovaný prostredníctvom spoločného podniku predstavuje 45 % stavebných nákladov projektu;

E.  keďže cieľom návrhu Komisie na zmenu rozhodnutia Rady 2007/198/Euratom je zabezpečiť financovanie pokračujúcej európskej účasti na projekte ITER počas celého trvania nasledujúceho viacročného finančného rámca s cieľom zaručiť kontinuitu projektu zameraného na kľúčové vedecké objavy v rozvoji jadrovej syntézy a jej využitie v občianskej sfére, čo by v konečnom dôsledku umožnilo vyrábať bezpečnú a nákladovo efektívnu energiu a splniť tak ciele Parížskej dohody;

1.  víta návrh Komisie na rozhodnutie Rady, ktorým sa mení rozhodnutie 2007/198/Euratom, ktorým sa zriaďuje Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy a ktorým sa mu udeľujú výhody, ktorý poskytne základ pre financovanie činností tohto spoločného podniku na obdobie 2021 – 2027 podľa Zmluvy o Euratome;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada o tomto návrhu nekonzultovala s Európskym parlamentom, a víta zámer, ktorý vyjadrila Komisia v dokumente s názvom Stav Únie 2018, zvážiť „možnosti rozšírenia hlasovania kvalifikovanou väčšinou a reformy zmluvy o Euratome“; očakáva, že takáto reforma by nevyhnutne viedla k spoluzákonodarným právomociam Európskeho parlamentu;

3.  pripomína oneskorenie výstavby tohto experimentálneho reaktora, keďže pôvodne bolo dokončenie výstavby reaktora ITER naplánované na rok 2020, ale v roku 2016 Rada pre ITER schválila nový harmonogram, v ktorom sa plánuje dosiahnuť fázu prvej plazmy v decembri 2025, čo je najbližší technicky splniteľný termín dokončenia výstavby reaktora ITER;

4.  zdôrazňuje, že by sa nemali presiahnuť príspevky spoločenstva Euratom spoločnému podniku počas obdobia rokov 2021 – 2027;

5.  zdôrazňuje, že na to, aby sa zabránilo postupnému zvyšovaniu plánovaných nákladov na projekt, oneskoreniam očakávaných dátumov operačných míľnikov a na to, aby sa zabezpečila najvyššia možná úroveň spoľahlivosti harmonogramu, by mala organizácia ITER do každého revidovaného harmonogramu zahrnúť primerané rezervy na nepredvídané udalosti; v tomto ohľade podporuje rezervy na nepredvídané udalosti až do 24 mesiacov z hľadiska harmonogramu a 10 – 20 % z hľadiska rozpočtu navrhnutého Komisiou;

6.  víta nový prístup k riadeniu rizík, ktorý zaujala organizácia ITER, a podporuje Radu pre ITER, aby naďalej obmedzovala počet podvýborov, zjednodušovala ich fungovanie a odstraňovala prekrývajúce sa povinnosti;

7.  vyzýva Radu, aby schválila návrh Komisie s týmito zmenami:

   uviesť príspevok Euratomu pre spoločný podnik tak v stálych, ako aj bežných cenách,
   použiť v celom texte, kvôli prehľadnosti, slovo „Euratom“ namiesto pojmu „Spoločenstvo“,
   zahrnúť jasné ustanovenia týkajúce sa výborov, ktoré pomáhajú správnej rade spoločného podniku, najmä výboru pre správu a riadenie, výboru pre verejné obstarávanie a zákazky a poradného panelu pre technické záležitosti, pokiaľ ide o ich zloženie, trvalý alebo dočasný status, počet zasadnutí a spôsob odmeňovania ich členov,
   vyhodnotiť a odstrániť prekrývajúce sa povinnosti medzi výborom pre správu a riadenie a poradným panelom pre technické záležitosti, pokiaľ ide o projektové plány a pracovné programy,
   zaviesť ustanovenia týkajúce sa príspevkov hostiteľského štátu ITER-u,
   zahrnúť do prílohy III (Rozpočtové pravidlá: všeobecné zásady) požiadavku, aby sa v rozpočtových pravidlách spoločného podniku stanovili pravidlá a postupy vyhodnocovania nefinančných príspevkov,
   zahrnúť do článku 5 a prílohy III ustanovenia umožňujúce spoločnému podniku využívať financovanie vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania vykonávaných v súlade s budúcim Programom InvestEU,
   objasniť úlohu a príspevok Spojeného kráľovstva v súvislosti s jeho postavením v spoločenstve Euratom, predovšetkým pokiaľ ide o potenciálnu účasť na projekte ITER,
   zahrnúť ustanovenia týkajúce sa synergií a spolupráce medzi programom ITER a Výskumným a vzdelávacím programom Euratomu na obdobie 2021 – 2025,
   zvážiť spoluprácu s prevratnými malými a strednými súkromnými subjektmi, ako sú startupy, ktoré experimentujú s novými prístupmi a technológiami, v programe činností výskumu a v sieti určených organizácií v oblasti vedeckého a technologického výskumu v oblasti jadrovej syntézy,
   objasniť ustanovenia týkajúce sa výročných správ a hodnotení vypracovaných spoločným podnikom;
   návrh bude obsahovať odporúčanie skúmať možné ďalšie využívanie materiálov v súčasnosti používaných v rámci projektu ITER,

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 90, 30.3.2007, s. 58.


Posúdenie využitia rozpočtu EÚ na reformu verejného sektora
PDF 135kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2019 o posúdení možností využitia rozpočtu Európskej únie na reformu verejného sektora (2018/2086(INI))
P8_TA(2019)0012A8-0378/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Reforma verejného sektora: ako sa rozpočet EÚ využíva na jej podporu, ktorú generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky uverejnilo v roku 2016(1),

–  so zreteľom na stratégiu Európa 2020,

–  so zreteľom na súčasné obdobie financovania EÚ (2014 – 2020) a na návrh Komisie týkajúci sa nového viacročného finančného rámca (2021 – 2028),

–  so zreteľom na dohodu, ktorú v júli 2018 dosiahli spoluzákonodarcovia s cieľom zvýšiť rozpočet na program na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP),

–  so zreteľom na článok 197 Zmluvy o fungovaní Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0378/2018),

A.  keďže verejná správa v členských štátoch má zásadný význam pre plnenie rozpočtu EÚ, a ak funguje účinne, môže pomôcť pri vytváraní moderných systémov, ktoré zlepšujú prosperitu a blahobyt v EÚ;

B.  keďže návrh nového viacročného finančného rámca (VFR) nezahŕňa v súčasnej podobe osobitný cieľ pre verejnú správu;

1.  poznamenáva, že právomoci verejnej správy sú rozdelené medzi rôzne útvary Komisie a že to komplikuje účinnú koordináciu príslušných útvarov a programov a iniciatív financovaných z prostriedkov EÚ; vyzýva na väčšiu koordináciu všetkých programov technickej pomoci, aby sa predišlo prekrývaniu a nedostatočnej účinnosti opatrení, čím sa marí všetka snaha Komisie o podporu kombinovaného používania fondov v záujme využitia synergií; vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoje systémy výmeny osvedčených postupov s cieľom pomôcť členským štátom vykonávať najlepšie postupy bez ukladania politík zameraných na znehodnocovanie miezd a sociálne neudržateľné reformy;

2.  vyzýva budúceho predsedu Komisie, aby určil jedného komisára zodpovedného za otázky týkajúce sa lepšej verejnej správy a riadenia;

3.  zastáva názor, že účinná reforma verejného sektora je nevyhnutná, aby bolo možné pomôcť členským štátom prispôsobiť sa meniacim sa okolnostiam, zvýšiť odolnosť na zabránenie budúcim krízam, rozšíriť elektronickú verejnú správu a zlepšiť poskytovanie služieb v celej EÚ, najmä v súvislosti s novými technológiami a systémami IT, a že by výrazne pomohla pri znižovaní odpadu a vystavenia sa odpadu, ako aj pri zabránení strate alebo podvodnému využívaniu finančných prostriedkov Únie; preto žiada, aby aj v budúcich programových obdobiach boli vyčlenené finančné prostriedky na opatrenia na zavedenie elektronickej verejnej správy v súlade so zásadami a s prioritami stanovenými v akčnom pláne EÚ pre elektronickú verejnú správu;

4.  poznamenáva, že s prístupom k finančným prostriedkom alebo s ich použitím majú často problémy najmä menej rozvinuté regióny, a to v dôsledku byrokracie, obmedzenej administratívnej kapacity alebo nezrovnalostí; v tejto súvislosti dúfa, že v členské štáty uskutočnia vnútorné reformy, vďaka ktorým sa začne skutočne uplatňovať zásada dobrej správy vecí verejných a zrýchlia sa súdne konania;

5.  poznamenáva, že rozpočet EÚ poskytuje členským štátom EÚ na podporu reformy verejnej správy približne 9 miliárd EUR; nabáda Komisiu, aby tejto finančnej podpore zodpovedala cielená výmena poznatkov, skúseností a najlepších postupov medzi členskými štátmi;

6.  vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu s členskými štátmi s cieľom podporiť menej rozvinuté regióny a posilniť ich kapacitu a administratívne riadenie;

7.  žiada o opatrenia na podporu zavádzania programov, ktoré podporujú rozvoj a vykonávanie stratégií v oblasti ľudských zdrojov, napríklad prostredníctvom výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi, a to aj za účasti vedúcich a iných vysokých predstaviteľov;

8.  zdôrazňuje, že konkrétne operačné programy a iné zdroje financovania EÚ sa často v mnohých hľadiskách prekrývajú, a vyzýva na predkladanie návrhov; verí preto, že dôjde k zlepšeniu pomoci v záujme podpory koordinácie, doplnkovosti a zjednodušenia;

9.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť vykonávanie operačných programov čo najúčinnejším a užívateľsky najprístupnejším spôsobom; považuje za dôležité, aby členské štáty nevytvárali dodatočné pravidlá, ktoré príjemcom komplikujú použitie finančných prostriedkov;

10.  berie na vedomie, že Komisia nemá štandardizovaný ani spoločný rámec posudzovania verejnej správy, ani metódu systematického zberu údajov; so znepokojením konštatuje, že v dôsledku neexistencie týchto nástrojov sú analýzy Komisie týkajúce sa rôznych otázok v členských štátoch neúplné; navrhuje opätovné začlenenie kapitoly venovanej verejnej správe a riadeniu do ročného prieskumu rastu;

11.  vyzýva Komisiu, aby vopred posúdila administratívnu kapacitu štruktúr zodpovedných za vykonávanie rozvojových politík a v prípade projektov osobitného strategického významu propagovala ich vykonávanie národnými štruktúrami a agentúrami schopnými stanoviť a urýchliť vykonávanie programov a jednotlivých opatrení;

12.  domnieva sa, že VFR by sa mal využívať na stimulovanie programov, ktoré zabezpečujú lepšiu verejnú správu a riadenie, najmä s cieľom pomôcť členským štátom v čase hospodárskeho poklesu, keďže v takýchto situáciách môžu reformy v oblasti systémov verejnej správy postihnutým členským štátom pomôcť;

13.  víta skutočnosť, že v rámci budúceho VFR boli predložené návrhy, ktorých cieľom je predísť prekrývaniu programov a podporiť ďalšie zjednodušovanie;

14.  nabáda Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vytvorila osobitný rámec posudzovania, ktorý by zachytával kvantitatívne a kvalitatívne aspekty vysokokvalitnej verejnej správy, a aby vybudovala svoju vlastnú analytickú kapacitu; upozorňuje, že treba zistiť slabé stránky každého členského štátu a pri použití dostupných zdrojov podporovať opatrenia na odstránenie týchto problémov posilnením kritéria ex ante kondicionality a stanovením cieľov;

15.  navrhuje, aby Komisia posilnila politický dialóg s členskými štátmi zabezpečením zriadenia špecializovaného fóra;

16.  navrhuje, aby sa v parlamentnom kalendári vyčlenil čas na štruktúrovaný dialóg s národnými parlamentmi o otázkach súvisiacich so zlepšovaním verejnej správy v celej EÚ; vyzýva EÚ, aby zlepšila monitorovanie a hodnotenie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v rámci tematického cieľa 11, a to začlenením osobitných ukazovateľov na posúdenie pokroku dosiahnutého pri plnení cieľov a priorít EÚ týkajúcich sa reforiem verejnej správy;

17.  víta vypracovanie referenčnej hodnoty na posúdenie kapacity verejnej správy kandidátskych krajín EÚ prevziať záväzky súvisiace s členstvom v EÚ; dúfa, že v členské štáty uskutočnia vnútorné reformy, vďaka ktorým sa bude ešte konkrétnejšie uplatňovať zásada dobrej správy vecí verejných;

18.  berie na vedomie, že Európsku cenu pre verejný sektor (EPSA) spolufinancuje Komisia s niektorými členskými štátmi a táto cena združuje najlepšie, najinovatívnejšie a najefektívnejšie subjekty v európskom verejnom sektore; domnieva sa, že Komisia by mala zabezpečiť lepšiu výmenu poznatkov a informácií a usilovať sa o širší dosah v celej Európe;

19.  domnieva sa, že v rámci verejnej správy treba presadzovať inovačné procesy na podporu lepšej pripojiteľnosti, digitalizácie a kvalitných digitálnych služieb pre občanov, podniky a verejné orgány, pričom treba neustále držať krok s rýchlym vývojom nových technológií v príslušných oblastiach; víta skutočnosť, že nový návrh nariadenia o spoločných ustanoveniach poskytuje budúcim prijímateľom informácie potrebné na to, aby mohli tieto systémy čo najskôr využívať;

20.  uznáva, že zapojenie miestnej správy je predpokladom dosiahnutia cieľov na úrovni EÚ v tejto oblasti; upriamuje pozornosť na návrh vo vyhlásení z Tallinnu o „posilnení spoločných štruktúr riadenia s miestnymi a regionálnymi orgánmi“ na vnútroštátnej úrovni(2);

21.  víta existujúce siete(3), ktoré spájajú zástupcov členských štátov – najmä tých, ktoré dostávajú finančné prostriedky EÚ, – s cieľom zlepšiť verejnú správu výmenou najlepších postupov a vzájomným učením sa;

22.  zastáva názor, že existujúce siete by mohli výrazne zlepšiť svoju výkonnosť stanovením ambicióznejších cieľov a rozvíjaním proaktívnejších prístupov, ako je napríklad referenčné učenie, t. j. kombinácia vlastného hodnotenia členských štátov s rozšíreným systémom partnerského hodnotenia;

23.  vyjadruje presvedčenie, že vysokokvalitná verejná správa je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie cieľov politiky EÚ v rámci VFR a v iných oblastiach; zdôrazňuje dôležitosť dobrej komunikácie a politického povedomia pri budovaní dôvery a stimulovaní pozitívnych reformných opatrení a programov;

24.  domnieva sa, že treba neustále posudzovať, či politiky súdržnosti dodržiavajú zásady doplnkovosti a komplementárnosti vo vzťahu k operáciám financovaným z bežných zdrojov, a to aj s cieľom zabrániť tomu, aby politiky súdržnosti nahrádzali bežné zdroje členských štátov;

25.  poukazuje na to, že napriek kvantitatívnemu zvýšeniu zdrojov EŠIF na regionálny vykonávací plán v poslednom programovom období by sa mohlo zlepšiť monitorovanie s cieľom posúdiť vplyv tohto financovania na regionálny vykonávací plán;

26.  požaduje pokračovanie činnosti pracovných skupín Komisie zodpovedných za pomoc vnútroštátnym orgánom členských štátov v záujme lepšej implementácie fondov politiky súdržnosti v tých členských štátoch, ktoré zaostávajú, pokiaľ ide o čerpanie zdrojov EŠIF;

27.  zdôrazňuje dôležitosť programu podpory reforiem a dúfa, že program sa v nasledujúcom programovom období posilní vysvetlením skôr jeho podpornej úlohy, než len úlohy technickej pomoci, a že sa tiež zvýši jeho účinnosť a efektívnosť, a to bez zníženia rozpočtu v oblasti súdržnosti o sumy, ktoré v súčasnosti navrhuje Komisia vo VFR na roky 2021 – 2027;

28.  berie na vedomie, že napriek tomu, že EÚ nemá priame zákonné právomoci v administratívnom sektore, pozitívne vplýva na verejnú správu členských štátov, pričom zohráva nepriamu úlohu najmä tým, že stanovila administratívne normy v acquis communautaire a zabezpečuje výmenu najlepších postupov v rámci Únie, ako aj prostredníctvom rozpočtových nástrojov zacielených na podporu a presadzovanie reformy verejnej správy posilňovaním administratívnych kapacít, zvyšovaním efektívnosti administratív a podporovaním inovácie vo verejnom sektore;

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Study – ‘Public Sector Reform: How the EU budget is used to encourage it’, European Parliament, Directorate-General for Internal Policies, Policy Department D – Budgetary Affairs, 2016. (Štúdia – Reforma verejného sektora: ako sa rozpočet EÚ využíva na jej podporu, Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia D – rozpočtové veci, 2016).
(2) https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/ministerial-declaration-egovernment-tallinn-declaration.
(3) Európska sieť verejnej správy (EUPAN); Tematická sieť pre verejnú správu a riadenie (PAG) a iné platformy a siete s osobitným zameraním na spravodlivosť, boj proti korupcii, digitalizáciu, verejné obstarávanie atď.


Usmernenia EÚ a mandát osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ
PDF 175kWORD 55k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2019 o usmerneniach EÚ a mandáte osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ (2018/2155(INI))
P8_TA(2019)0013A8-0449/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na medzinárodnú ochranu slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo viery, ktorú zaručuje článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966, Deklarácia o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery z roku 1981, článok 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach a články 10, 21 a 22 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na pripomienku Rady pre ľudské práva č. 22 z 30. júla 1993 k článku 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948 a na jej rezolúciu 16/18 z 12. apríla 2011 o boji proti neznášanlivosti, negatívnym stereotypom, stigmatizácii, diskriminácii, podnecovaniu k násiliu a násiliu voči osobám na základe náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej články 2 a 21,

–  so zreteľom na článok 17 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na závery Rady z 21. februára 2011 o neznášanlivosti, diskriminácii a násilí na základe náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na strategický rámec EÚ a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý prijala Rada 25. júna 2012, a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokracii na roky 2015 – 2019,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ z 24. júna 2013 v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 13. júna 2013 k návrhu usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2011 o situácii kresťanov, pokiaľ ide o slobodu náboženského vyznania(2), zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš(3) a zo 14. decembra 2017 o situácii Rohingov(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o novom prístupe EÚ k ľudským právam a demokracii – hodnotenie činnosti Európskej nadácie na podporu demokracie od jej vytvorenia(5), a najmä na jeho odseky 27 a 28,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015(6), najmä na jeho odsek 14, a na svoje uznesenie z 23. novembra 2017 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2016(7), najmä na jeho odsek 8,

–  so zreteľom na akčný plán z Rabatu, ktorým sa zakazuje propagovať národnostnú, rasovú alebo náboženskú nenávisť, ktorá sama o sebe predstavuje podnecovanie k diskriminácii, nepriateľstvu alebo násiliu, ktorý uverejnil Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) 5. októbra 2012,

–  so zreteľom na mandát osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania mimo EÚ;

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 235/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania pre demokraciu a ľudské práva vo svete(8),

–  so zreteľom na závery Rady z 19. mája 2014 o prístupe k rozvojovej spolupráci založenom na právach a zahŕňajúcom všetky ľudské práva a na pracovný dokument útvarov Komisie z 30. apríla 2014 s názvom Súbor nástrojov pre prístup založený na právach, ktorý zahŕňa všetky ľudské práva v záujme rozvojovej spolupráce EÚ (SWD(2014)0152),

–  so zreteľom na udelenie Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu za slobodu myslenia saudskému blogerovi a aktivistovi Rá'ifovi Badawímu v roku 2015 za jeho pozoruhodné úsilie podporiť otvorenú diskusiu o náboženstve a politike vo svojej krajine; so zreteľom na jeho pretrvávajúce väznenie po tom, ako bol odsúdený na 10 rokov väzenia, tisíc rán bičom a vysokú finančnú pokutu za údajnú „urážku islamu“,

–  so zreteľom na prípad pakistanskej kresťanky Asie Bibiovej, ktorá bola uväznená a odsúdená na smrť za rúhanie, a na jej nedávne zbavenie obvinenia,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0449/2018),

A.  keďže sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, ktorá je v rámci EÚ a v tomto uznesení všeobecne uvádzaná ako právo na slobodu náboženského vyznania a viery, je ľudské právo, ktoré neoddeliteľne prináleží všetkým ľuďom, a základné právo, ktoré platí pre každého jednotlivca rovnako a nemôže podliehať žiadnej forme diskriminácie, ako je to zakotvené v medzinárodných a európskych zakladajúcich textoch vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Európskeho dohovoru o ľudských právach a Charty základných práv Európskej únie; keďže každý má právo na to, aby boli rešpektované všetky jeho ľudské práva zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v Charte základných práv EÚ bez diskriminácie na základe rasy, etnickej príslušnosti, schopnosti, rodu, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo absencie náboženského vyznania; keďže podľa článku 21 Zmluvy o Európskej únii sa opatrenia Únie na medzinárodnej scéne riadia zásadami, ktoré boli rozhodujúce pri jej vytvorení; keďže podľa článku 2 zmluvy je Únia založená na spoločnostiach, v ktorých prevažuje pluralizmus a tolerancia;

B.  keďže zásada odluky cirkvi od štátu je hlavnou ústavnou zásadou na celom svete a v Európe;

C.  keďže Európsky parlament definuje sekularizáciu ako dôsledné oddelenie náboženských a politických orgánov, čo znamená odmietnutie akýchkoľvek náboženských zásahov do fungovania verejných inštitúcií a akýchkoľvek verejných zásahov do náboženských záležitostí s výnimkou zasahovania na účel dodržiavania pravidiel bezpečnosti a verejného poriadku (vrátane rešpektovania slobody iných osôb) a zaručovania rovnakej slobody svedomia pre všetkých, či už veriacich, agnostikov, alebo ateistov;

D.  keďže z práva na slobodu náboženského vyznania a viery vyplýva právo jednotlivca vybrať si, v čo chce veriť alebo neveriť, právo zmeniť alebo zanechať náboženstvo a presvedčenie bez akýchkoľvek obmedzení a právo praktizovať náboženstvo a vieru a zodpovedajúcim spôsobom aj slobodu myslenia a svedomia podľa vlastného výberu a hlásiť sa k nim, či už individuálne, alebo v spoločenstve a rovnako v súkromí, ako aj na verejnosti; keďže náboženské vyznanie a viera môžu byť vyjadrené pri bohoslužbách, obradoch, zachovávaní zvykov a učení a uskutočňované prostredníctvom slobody myslenia a svedomia; keďže sloboda náboženského vyznania a viery zahŕňa právo spoločenstiev veriacich a neveriacich chrániť alebo zanechať svoj etos a konať v súlade s ním a nárok uznať právnu subjektivitu náboženských, sekulárnych a nekonfesionálnych organizácií; keďže ochrana osôb bez ohľadu na to, či sa hlásia k akémukoľvek náboženstvu alebo sú bez vierovyznania, a účinné riešenie porušovania slobody náboženského vyznania a viery, ako sú diskriminácia alebo právne obmedzenia na základe náboženstva alebo viery, sú základnými podmienkami na zabezpečenie toho, aby osoby mohli využívať slobodu náboženského vyznania a viery na rovnakom základe;

E.  keďže teistické, neteistické a ateistické presvedčenie, ako aj právo nevyznávať žiadne náboženstvo alebo vieru je tiež chránené podľa článku 18 ICCPR. keďže vyznávanie či nevyznávanie náboženstva alebo viery je absolútnym právom a nesmie sa za žiadnych okolností obmedzovať;

F.  keďže všetky ľudské práva a základné slobody sú nedeliteľné, vzájomne závislé a prepojené; keďže sloboda náboženského vyznania a viery zahŕňa aspekty mnohých iných ľudských práv a základných slobôd, ako je sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania a združovania, je od nich závislá a spolu zohrávajú dôležitú úlohu v boji proti všetkým formám intolerancie a diskriminácie na základe náboženského vyznania a viery;

G.  keďže sloboda náboženského vyznania musí končiť tam, kde by jej uplatňovanie porušovalo práva a slobody iných, a keďže praktizovanie náboženstva alebo vykonávanie presvedčenia nemôže nikdy pod žiadnou zámienkou odôvodňovať násilný extrémizmus či mrzačenie, ani nesmie dať nikomu voľnú ruku, aby konal takým spôsobom, ktorý by narúšal prirodzenú dôstojnosť jednotlivca;

H.  keďže rešpektovanie slobody náboženského vyznania a viery priamo prispieva k demokracii, rozvoju, právnemu štátu, mieru a stabilite; keďže porušovanie slobody náboženského vyznania a viery je čoraz rozšírenejšie, postihuje ľudí vo všetkých častiach sveta, zasahuje do dôstojnosti ľudského života a spôsobuje alebo prehlbuje neznášanlivosť a často predstavuje počiatočné varovné signály potenciálneho násilia a konfliktov; keďže štáty musia uplatňovať náležitú starostlivosť s cieľom predchádzať, vyšetrovať a trestať násilné činy alebo ich hrozbu voči osobám na základe ich náboženského vyznania alebo viery, ako aj zabezpečiť zodpovednosť v prípade, že k takémuto porušovaniu dôjde;

I.  keďže podľa článku 21 Zmluvy o EÚ Európska únia podporuje a háji univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd a zachovávanie ľudskej dôstojnosti ako súčasť hlavných zásad svojej zahraničnej politiky;

J.  keďže v mnohých krajinách stále pretrvávajú náboženské obmedzenia a neznášanlivosť vychádzajúce zo strany vlád alebo spoločností; keďže niektoré náboženské menšiny čelia výraznejším hrozbám a prenasledovaniu zo strany štátnych a neštátnych aktérov; keďže obhajcovia ľudských práv na celom svete, ktorí bojujú za slobodu náboženského vyznania a viery, sú čoraz viac vystavení hrozbám a útokom;

K.  keďže v snahe o dosiahnutie cieľa posunúť slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania prostredníctvom zahraničnej politiky EÚ prijala Rada v júni 2013 usmernenia EÚ o podpore a ochrane slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania a v máji 2016 Komisia vymenovala prvého osobitného vyslanca pre podporu slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania mimo EÚ na jednoročný mandát, ktorý sa odvtedy obnovil dvakrát na jeden rok;

L.  keďže EÚ podporuje slobodu náboženského vyznania a viery na medzinárodnej úrovni a prostredníctvom multilaterálnych fór najmä tým, že prevzala vedúce postavenie na tematických uzneseniach o slobode náboženského vyznania a viery na Valnom zhromaždení OSN a na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva (RĽP), podporuje mandát osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania a viery a spolupracuje s ním, ale aj prostredníctvom spolupráce s podobne zmýšľajúcimi tretími krajinami;

M.  keďže podpora slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania, a to aj prostredníctvom podpory občianskej spoločnosti na ochranu práv veriacich a neveriacich, a najmä jednotlivcov patriacich k náboženským a vieroučným menšinám, podpora obhajcov ľudských práv a boja proti diskriminácii na základe náboženského vyznania a viery, ako aj podpora medzikultúrneho a medzináboženského dialógu sú prioritou financovania v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (ďalej len „EIDHR“) na roky 2014 – 2020; keďže Európsky rozvojový fond (ERF) a finančné nástroje EÚ, ako napríklad nástroj rozvojovej spolupráce (DCI), nástroj európskeho susedstva (ENI), nástroj na podporu stability a mieru a nástroj predvstupovej pomoci (IPA) taktiež podporili projekty, ktoré prispievajú k zlepšeniu prostredia slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania;

1.  zdôrazňuje, že sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, ktorá sa v rámci EÚ a v tomto uznesení všeobecne uvádza ako sloboda náboženského vyznania a viery, je všeobecným ľudským právom, hodnotou EÚ a dôležitým a nespochybniteľným pilierom dôstojnosti s výrazným vplyvom na všetkých jednotlivcov, ich osobnú identitu a rozvoj a na spoločnosti; zdôrazňuje, že jednotlivcom musí byť poskytnutá sloboda usporiadať si svoj osobný život v súlade s ich vlastným presvedčením; zdôrazňuje, že právo na slobodu náboženského vyznania a viery zahŕňa aj právo neveriť, zastávať teistické, neteistické, agnostické či ateistické presvedčenie a právo odpadlíctva od viery; potvrdzuje, že sloboda náboženského vyznania a viery musí byť všetkými stranami riadne chránená, presadzovaná a zabezpečovaná a tiež posilňovaná prostredníctvom dialógu medzi náboženstvami a kultúrami v súlade s článkom 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a hodnotami Európskej únie stanovenými v Zmluve o EÚ a Charte základných práv EÚ; zdôrazňuje povinnosť štátov zaručiť slobodu náboženského vyznania a viery a zaobchádzať so všetkými jednotlivcami rovnako, bez akejkoľvek diskriminácie na základe náboženského vyznania alebo viery, v záujme zachovania mierových, demokratických a pluralitných spoločností, ktoré rešpektujú rozmanitosť a jednotlivé vierovyznania;

2.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že v posledných rokoch nastal dramatický nárast počtu prípadov porušovania slobody náboženského vyznania a viery na celom svete a prenasledovania veriacich a neveriacich; odsudzuje účelové využívanie náboženských otázok na politické účely a násilie, obťažovanie alebo sociálne tlaky voči jednotlivcovi alebo skupine ľudí na základe myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo viery; odsudzuje prenasledovanie etnických a náboženských skupín, neveriacich, ateistov a akýchkoľvek iných menšín a útoky na tieto osoby, ako aj prenasledovanie žien a dievčat i jednotlivcov na základe ich sexuálnej orientácie; odsudzuje nútené konvertovania a škodlivé praktiky, ako sú mrzačenie ženských pohlavných orgánov, ako aj nútené manželstvá a niektoré ďalšie praktiky, ktoré sú spojené s prejavom náboženského vyznania alebo viery alebo sú považované za takýto prejav, a žiada, aby bola voči páchateľom týchto činov okamžite vyvodená zodpovednosť; zdôrazňuje, že porušovania slobody náboženského vyznania a viery sú často príčinou vojen alebo iných foriem ozbrojených konfliktov, alebo ich čoraz viac vyostrujú, v dôsledku čoho dochádza k porušovaniu humanitárneho práva vrátane masových vrážd alebo genocídy; zdôrazňuje, že porušovanie slobody náboženského vyznania a viery oslabuje demokraciu, bráni rozvoju a negatívne ovplyvňuje využívanie iných základných slobôd a práv; zdôrazňuje, že to zaväzuje medzinárodné spoločenstvo, EÚ a jej členské štáty opätovne potvrdiť svoje odhodlanie a posilniť ich opatrenia na presadzovanie slobody náboženského vyznania a viery pre všetkých;

3.  zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty v súlade s článkom 21 Zmluvy o EÚ sa zaviazali posilniť dodržiavanie ľudských práv ako zásadu, ktorou sa riadi zahraničná politika EÚ; víta skutočnosť, že usmernenia EÚ z roku 2013 začlenili podporu a ochranu slobody náboženského myslenia a viery do zahraničnej politiky a vonkajšej činnosti EÚ, a v tejto súvislosti vyzýva na ďalšie posilnenie činností zameraných na zvyšovanie povedomia a vykonávanie týchto usmernení;

4.  zdôrazňuje, že v súlade s článkom 17 ZFEÚ sa EÚ zaviazala udržiavať otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s cirkvami a filozofickými a nekonfesionálnymi organizáciami; vyzdvihuje účinky tohto dialógu, pokiaľ ide o dodržiavanie ostatných ľudských práv; zdôrazňuje, že takýto dialóg medzi kultúrami a náboženstvami sa často stretáva s väčšou otvorenosťou niektorých medzinárodných partnerov EÚ a vytvára východisko pre pokrok v iných oblastiach;

5.  zdôrazňuje, že je dôležité osloviť neveriacich v krajinách, v ktorých sa nemôžu organizovať a nemôžu uplatňovať slobodu zhromažďovania;

Stratégia EÚ na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania a viery prostredníctvom medzinárodných vzťahov a spolupráce

6.  víta posilnenie podpory slobody náboženského vyznania a viery v zahraničnej politike a vonkajšej činnosti EÚ v posledných rokoch, najmä prostredníctvom globálnej stratégie EÚ pre zahraničnú politiku a bezpečnosť a akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019; víta skutočnosť, že toto zlepšenie sa dosahuje prostredníctvom posilneného záväzku mnohých partnerských krajín dodržiavať príslušné články 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

7.  berie na vedomie, že predseda Komisie v roku 2016 v reakcii na uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. februára 2016 zriadil funkciu osobitného vyslanca na presadzovanie slobody náboženského vyznania a viery mimo EÚ; považuje vymenovanie osobitného vyslanca za dôležitý krok vpred a jednoznačné uznanie slobody náboženského vyznania a viery v rámci programu ľudských práv v oblasti zahraničnej politiky a vonkajšej činnosti EÚ, a to tak na dvojstrannej, ako aj mnohostrannej úrovni, a v rámci rozvojovej spolupráce; povzbudzuje osobitného vyslanca, aby pokračoval vo svojej angažovanosti, spolupráci a vzájomnom dopĺňaní sa činností s osobitným zástupcom EÚ pre ľudské práva v tejto oblasti vrátane podpory usmernení EÚ; pozitívne vníma aktívnu podporu osobitného vyslanca zo strany komisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj a GR DEVCO;

8.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby úsilie o presadzovanie slobody náboženského vyznania či presvedčenia a medzináboženských a vnútronáboženských a medzikultúrnych dialógov a dialógov medzi stúpencami rôznych vierovyznaní, presvedčení a filozofií bolo spojené s predchádzaním extrémizmu na doplňujúcom a vzájomne sa posilňujúcom základe, čo by mal byť spôsob, ako zachovať slobodu náboženského vyznania a presvedčenia vo svete, najmä v susedných a ďalších krajinách, s ktorými ma EÚ osobitné vzťahy; zdôrazňuje, že nekonfesionálne, humanistické a sekulárne organizácie tiež zohrávajú kľúčovú úlohu pri predchádzaní náboženskému extrémizmu;

9.  žiada o intenzívnejšiu spoluprácu v záujme predchádzania prenasledovaniu menšín na základe ich myslenia, svedomia, náboženstva alebo presvedčenia v záujme vytvorenia podmienok pre mierové spolužitie v spoločnostiach, ktoré sa vyznačujú rozmanitosťou a zabezpečenia pokračovania dialógu medzi náboženskými predstaviteľmi a aktérmi, učencami, cirkvami a inými organizáciami založenými na viere, skupinami neveriacich, národnými inštitúciami pre ľudské práva, obhajcami ľudských práv, práv žien a mládežníckych organizácií, zástupcami občianskej spoločnosti a médiami; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a delegácie EÚ, aby spolu so svojimi rôznymi partnermi stanovili súbor spoločných cieľov s cieľom dosahovať pokrok v oblasti slobody náboženského vyznania a viery prostredníctvom dialógu o ľudských právach;

10.  domnieva sa, že náboženská negramotnosť, ako aj nedostatočné vedomosti a uznanie úlohy, ktorú náboženstvá zohrávajú pre veľkú časť ľudstva, predstavujú zaujatosť a stereotypy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu napätia, nedorozumeniam a neúctivému a nespravodlivému zaobchádzaniu, pokiaľ ide o názory a správanie veľkej časti obyvateľstva; zdôrazňuje význam vzdelávania v záujme zachovania a budovania slobody náboženského vyznania a viery na celom svete a boja proti netolerancii; vyzýva tých, ktorí zastávajú zodpovedné funkcie v oblasti mediálnej komunikácie a sociálnych médií, aby pozitívne a úctivo prispievali k verejným diskusiám a vyhýbali sa negatívnej zaujatosti a stereotypom voči náboženstvám a veriacim a aby uplatňovali svoju slobodu prejavu zodpovedným spôsobom, ako sa to vyžaduje v článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach;

11.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré krajiny uplatňujú, presadzujú alebo sa snažia zaviesť trestné zákony, ktoré ukladajú tresty za rúhanie, konvertovanie alebo odpadlíctvo od viery vrátane trestu smrti; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tieto zákony majú vo všeobecnosti za cieľ obmedziť slobodu náboženského vyznania a viery a slobodu prejavu a sú často využívané ako forma utláčania menšín a politického útlaku; taktiež upozorňuje na situáciu v niektorých ďalších krajinách postihnutých alebo ohrozených konfliktom, v ktorých sú náboženské otázky hybnou silou alebo využívaným nástrojom; vyzýva EÚ, aby posilnila svoj politický záväzok zamerať sa v rámci svojej zahraničnej politiky prednostne na zrušenie takýchto diskriminačných právnych predpisov vo všetkých dotknutých krajinách a na ukončenie represií voči obhajcom ľudských práv a zmenšovanie priestoru občianskej spoločnosti na základe náboženských dôvodov; naliehavo vyzýva EÚ, aby do všetkých rokovaní, ktoré sa uskutočnia s cieľom uzavrieť akékoľvek dohody s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, začlenila dialóg o ľudských právach, ktorý bude zahŕňať dodržiavanie slobody náboženského vyznania a viery;

12.  odsudzuje pokračujúce zadržiavanie laureáta Sacharovovej ceny Rá'ifa Badawího v dôsledku nezákonného procesu a naliehavo žiada, aby ho saudské orgány okamžite a bezpodmienečne prepustili;

13.  vyzýva pakistanské orgány, aby zaistili bezpečnosť Asie Bibiovej a jej rodiny;

Osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženského vyznania a viery mimo EÚ

14.  víta skutočnosť, že osobitný vyslanec nadviazal efektívne pracovné väzby v rámci Komisie, ako aj v rámci vzťahov s Radou, Európskym parlamentom a ostatnými zainteresovanými stranami; vyzýva osobitného vyslanca, aby každoročne podával správy o krajinách, ktoré navštívil, a o svojich tematických prioritách;

15.  vyzýva Radu a Komisiu, aby vykonali transparentné a komplexné posúdenie účinnosti a pridanej hodnoty funkcie osobitného vyslanca v rámci postupu obnovy jeho mandátu; vyzýva Radu a Komisiu, aby na základe tohto posúdenia primerane podporili inštitucionálny mandát, kapacitu a povinnosti osobitného vyslanca, a to tým, že sa preskúma možnosť každoročného preskúmania viacročného mandátu a vytvoria sa pracovné siete v rámci všetkých príslušných inštitúcií EÚ;

16.  zdôrazňuje, že povinnosti osobitného vyslanca by sa mali zameriavať na presadzovanie slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, ako aj na právo neveriť, právo odpadlíctva od viery a právo zastávať ateistické názory, pričom by sa mala venovať pozornosť aj situácii neveriacich, ktorí sú ohrození; odporúča, aby úloha osobitného vyslanca zahŕňala právomoci, ako sú: zvyšovanie viditeľnosti, účinnosti, súdržnosti a zodpovednosti politiky EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania a viery mimo EÚ; podávanie výročnej správy o pokroku a komplexnej správy o mandáte osobitného vyslanca na konci jeho trvania Európskemu parlamentu, Rade, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisii; a úzku spoluprácu s pracovnou skupinou Rady pre ľudské práva (COHOM);

17.  oceňuje prácu osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, najmä v oblasti slobody náboženského vyznania a viery; zdôrazňuje, že pri vytváraní inštitucionálnych mandátov je dôležité vyhnúť sa duplicite povinností a právomocí osobitného vyslanca a osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva;

18.  konštatuje, že niekoľko členských štátov nedávno vytvorilo nové pracovné miesta v oblasti zodpovednosti za slobodu náboženského vyznania a viery, ktorých úloha je porovnateľná s úlohou osobitného vyslanca; zdôrazňuje potrebu jednotného prístupu, ktorý bude zahŕňať práva všetkých náboženských spoločenstiev, ako aj neveriacich; podporuje spoluprácu medzi osobitným vyslancom a vnútroštátnymi úradníkmi, ktorí sú zodpovední za slobodu náboženského vyznania a viery mimo ich domovskej krajiny, ako aj spoluprácu s pracovnou skupinou COHOM a Európskym parlamentom; vyzýva na posilnenú spoluprácu a spoločné a vzájomné úsilie medzi delegáciami EÚ a veľvyslanectvami členských štátov s cieľom zabezpečiť dôsledný a jednotný postup pri presadzovaní slobody náboženského vyznania a viery mimo EÚ a podporovať spoločenstvá a jednotlivcov, ktorí sú vystavení porušovaniu slobody náboženského vyznania a viery;

19.  odporúča zvážiť možnosť vytvorenia neformálnej poradnej pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov členských štátov pre slobodu náboženského vyznania a viery a iných príslušných inštitúcií, ako aj zástupcov a odborníkov z Európskeho parlamentu, akademických pracovníkov a zástupcov občianskej spoločnosti vrátane cirkví a iných náboženských organizácií, ako aj nekonfesionálnych organizácií;

20.  odporúča, aby osobitný vyslanec ďalej rozvíjal spoluprácu s partnermi mimo EÚ, najmä prostredníctvom úzkej spolupráce s osobitným zástupcom EÚ pre ľudské práva a rôznymi osobitnými spravodajcami OSN, najmä so spravodajcom pre slobodu náboženského vyznania a viery, a prostredníctvom podpory ich činnosti, a aby preskúmal možnosti predkladania spoločných iniciatív EÚ a OSN v oblasti diskriminácie náboženských skupín a menšín, ako aj neveriacich a osôb, ktoré zmenia náboženské vyznanie alebo kritizujú určité náboženstvo, či sa svojho náboženského vyznania vzdajú, a aby tiež formuloval spoločné návrhy o tom, ako s takouto diskrimináciou skoncovať; berie na vedomie návrh stanoviť oficiálny výročný medzinárodný deň pod vedením OSN na pripomenutie si obetí náboženského prenasledovania a osôb, ktoré takéto prenasledovanie prežili;

Usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery

21.  domnieva sa, že usmernenia EÚ tvoria jasný súbor politických línií, zásad, noriem a tém pre prioritné činnosti, ako aj súbor nástrojov na monitorovanie, posudzovanie podávanie správ a demarše predstaviteľov EÚ v tretích krajinách, ktoré predstavujú stabilný strategický prístup pre EÚ a jej členské štáty, ktorý im umožňuje účinne prispievať k podpore slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania mimo EÚ;

22.  naliehavo vyzýva na účinné vykonávanie všeobecných usmernení EÚ týkajúcich sa slobody náboženského vyznania a viery s cieľom zvýšiť vplyv EÚ pri presadzovaní slobody náboženského vyznania a viery na celom svete; zdôrazňuje, že pochopenie toho, ako môžu myšlienky, náboženské vyznania a iné formy kultúry alebo viery vrátane neviery formovať a ovplyvňovať jednotlivé spoločnosti, je rozhodujúce v záujme lepšieho pochopenia toho, ako presadzovať slobodu náboženského vyznania a viery v zahraničnej politike EÚ a medzinárodnej spolupráci; žiada, aby sa rovnaká pozornosť venovala situácii neveriacich, ateistov a odpadlíkov od viery, ktorí čelia prenasledovaniu, diskriminácii a násiliu;

23.  vyzýva na posilnenie znalostí o slobode náboženského vyznania a viery a v tejto súvislosti víta úsilie, ktoré doteraz vynaložila ESVČ a Komisia, pokiaľ ide o poskytovanie odbornej prípravy v oblasti gramotnosti a histórie náboženského vyznania a viery, ako aj o situácii náboženských menšín a neveriacich pre úradníkov EÚ a diplomatov z členských štátov pri súčasnom dodržiavaní zásad plurality a neutrality; zdôrazňuje však potrebu širších a systematickejších programov odbornej prípravy, ktoré by zvýšili informovanosť úradníkov a diplomatov EÚ a členských štátov o týchto usmerneniach, viedli k ich väčšiemu uplatňovaniu a posilnili spoluprácu s osobitným vyslancom; odporúča, aby sa do tohto procesu odbornej prípravy zapojili akademická obec, cirkvi a náboženské spoločenstvá a združenia v celej svojej rozmanitosti, ako aj nekonfesionálne organizácie, organizácie pre ľudské práva a organizácie občianskej spoločnosti; žiada Komisiu a Radu, aby poskytli primerané prostriedky na takéto vzdelávacie programy;

24.  žiada Komisiu a ESVČ, aby zabezpečili, aby vo výročnej správe EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete, ako aj v správach o pokroku týkajúcich sa uplatňovania usmernení EÚ, ktoré sa majú tlmočiť Európskemu parlamentu a Rade, bola venovaná samostatná kapitola slobode náboženského vyznania a viery; konštatuje, že v usmerneniach EÚ sa stanovuje hodnotenie ich vykonávania po troch rokoch pracovnou skupinou COHOM a že takéto hodnotenie nebolo poskytnuté ani zverejnené; žiada bezodkladné zverejnenie hodnotenia; domnieva sa, že hodnotenie by malo vyzdvihnúť najlepšie postupy, určiť oblasti, kde je potrebné dosiahnuť zlepšenie a poskytnúť konkrétne odporúčania týkajúce sa vykonávania v súlade so stanoveným časovým harmonogramom a medzníkmi, ktoré podliehajú pravidelnému každoročnému hodnoteniu; žiada zahrnutie hodnotenia do výročných správ EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete;

25.  poukazuje na zodpovednú úlohu, ktorú plnia kontaktné miesta pre ľudské práva aj vo vzťahu k slobode náboženského vyznania a viery v rámci všetkých delegácií EÚ a misií SBOP; žiada, aby boli týmto delegáciám a misiám pridelené príslušné zdroje, aby im bolo umožnené uskutočňovať svoju činnosť spočívajúcu v monitorovaní, posudzovaní problematických situácií v oblasti ľudských práv a podávania správ o týchto situáciách vrátane činnosti týkajúcej sa rešpektovania slobody náboženského vyznania a viery;

26.  pripomína význam stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny, ktoré prispôsobujú činnosť EÚ osobitnej situácii a potrebám každej krajiny; žiada, aby sa venovala primeraná pozornosť otázkam súvisiacim so slobodou myslenia, svedomia a náboženského vyznania, pričom sa vypracujú opatrenia EÚ, aby sa tieto otázky mohli riešiť v rámci stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny vždy, keď je ohrozené dodržiavanie slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania; opätovne žiada, aby bol poslancom Európskeho parlamentu sprístupnený obsah stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny;

Postup EÚ v oblasti slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania na multilaterálnych fórach

27.  víta záväzok EÚ podporovať slobodu náboženského vyznania a viery na multilaterálnych fórach, najmä v rámci OSN, Rady Európy a OBSE, ako aj v rámci vzťahov s Organizáciou islamskej spolupráce (OIC); v tejto súvislosti podporuje spoluprácu EÚ s osobitným spravodajcom OSN pre slobodu náboženského vyznania a viery a Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva; odporúča, aby EÚ pokračovala v svojej praxi a aby preberala vedúcu úlohu pri rezolúciách týkajúcich sa slobody náboženského vyznania a viery v rámci Valného zhromaždenia OSN a Rady OSN pre ľudské práva (RĽP) a aby vyvíjala snahy o vybudovanie spojenectiev a obhajobu spoločných pozícií s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami; žiada EÚ a OIC, aby zvážili vypracovanie spoločného uznesenia o slobode náboženského vyznania a viery v rámci OSN;

Finančné nástroje EÚ

28.  vyjadruje spokojnosť s tým, že slobodu náboženského vyznania a viery označuje európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (ďalej len „EIDHR“) za prioritu; berie na vedomie zvýšenie finančných prostriedkov pridelených v rámci EIDHR od prijatia usmernení EÚ na projekty súvisiace s presadzovaním slobody náboženského vyznania a viery; žiada Komisiu a ESVČ, aby zabezpečili vzájomné posilňovanie diplomatickej práce EÚ na podporu ľudských práv vrátane slobody náboženského vyznania a viery a projektov financovaných z nástroja EIDHR a aby pri prideľovaní finančných prostriedkov boli dodržiavané zásada plurality, neutrality a spravodlivosti; zdôrazňuje, že sloboda náboženského vyznania a viery sa môže podporovať aj z iných nástrojov ako z fondov zameraných na ľudské práva, okrem iného z tých nástrojov, ktoré sú určené na predchádzanie konfliktom alebo vzdelávanie a kultúru; žiada Komisiu a Radu, aby v rámci viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 zachovali dostatočné finančné prostriedky na projekty týkajúce sa slobody náboženského vyznania a viery v rámci vonkajších finančných nástrojov EÚ; žiada, aby boli nástroju EIDHR poskytnuté prostriedky na financovanie ochrany alebo exfiltrácie slobodne zmýšľajúcich osôb a aktivistov za ľudské práva, ktorí sú ohrození alebo prenasledovaní v krajine ich pôvodu;

29.  žiada, aby bolo vynaložené úsilie s cieľom zabezpečiť transparentnosť pri prideľovaní finančných prostriedkov a monitorovaní ich využívania náboženskými komunitami a ich činnosťami;

30.  zdôrazňuje, že politiky EÚ v oblasti mieru, bezpečnosti a predchádzania konfliktom a v oblasti rozvoja a spolupráce stoja pred výzvami, ktorých riešenia je možné navrhnúť tak, že budú zapojené okrem iného cirkvi, náboženskí predstavitelia, akademickí pracovníci, náboženské či vieroučné spoločenstvá a združenia, ako aj organizácie založené na viere a nekonfesionálne organizácie, ktoré sú dôležitou súčasťou občianskej spoločnosti; uznáva, že je dôležité zohľadňovať rozmanitosť cirkví, náboženských a vieroučných spoločenstiev a združení a organizácií založených na viere a nekonfesionálnych organizácií, ktoré stoja za skutočným rozvojom a humanitárnou činnosťou pre spoločenstvá a so spoločenstvami; žiada Radu a Komisiu, aby v prípade potreby zahrnuli ciele a činnosti týkajúce sa podpory a ochrany slobody náboženského vyznania a viery do plánovania finančných nástrojov súvisiacich s týmito politikami, ako je Európsky rozvojový fond, nástroj rozvojovej spolupráce, nástroj európskeho susedstva, nástroj na podporu stability a mieru a nástroj predvstupovej pomoci, ako aj do akýchkoľvek iných nástrojov, ktoré môžu byť v príslušných oblastiach zriadené po roku 2020;

o
o   o

31.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ESVČ a vládam a parlamentom členských štátov a Organizácii Spojených národov.

(1) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 174.
(2) Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 53.
(3) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 77.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0500.
(5) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 130.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0502.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2017)0494.
(8) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 85.


Rodová rovnosť a daňové politiky v EÚ
PDF 197kWORD 60k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2019 o rodovej rovnosti a daňovej politike v EÚ (2018/2095(INI))
P8_TA(2019)0014A8-0416/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ"),

–  so zreteľom na články 8, 10, 11, 153 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na články 23 a 33 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu 2015,

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2016 o rodovej rovnosti (00337/2016),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť na obdobie rokov 2011 – 2020 pripojený k záverom Rady zo 7. marca 2011 (07166/2011),

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), najmä na jeho článok 14, ktorý zakazuje diskrimináciu,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a správu OSN z 15. januára 2016 s názvom Záverečná štúdia o nezákonných finančných tokoch, ľudských právach a programe trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 vypracovanú nezávislým expertom, pokiaľ ide o účinky zahraničného dlhu a iné súvisiace medzinárodné finančné záväzky štátov k úplnému uplatňovaniu všetkých ľudských práv, najmä hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (ďalej len „CEDAW“) z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking+5 (2000), Peking+10 (2005), Peking+15 (2010) a Peking+20 (2015),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), a jeho článok 3, v ktorom sa pojem „rod“ označuje ako „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“, a na Medziamerický dohovor o predchádzaní, postihovaní a odstránení násilia na ženách (dohovor z Belem do Pará) z roku 1994,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 70/1 z 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

–  so zreteľom na kľúčové dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o rovnosti žien a mužov, medzi ktoré patrí Dohovor o rovnakom odmeňovaní (č. 100), Dohovor o diskriminácii (v zamestnaní a povolaní) (č. 111), Dohovor o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu (č. 156) a Dohovor o ochrane materstva (č. 183),

–  so zreteľom na správu s názvom Swiss Responsibility for the Extraterritorial Impacts of Tax Abuse on Women’s Rights (Švajčiarska zodpovednosť za extrateritoriálny dosah zneužívania daní na práva žien), v ktorej sa zdôrazňuje neprimerané daňové zaťaženie žien, najmä žien s nízkymi príjmami a žien v rozvojových krajinách, ktoré je dôsledkom strát verejných príjmov spôsobených cezhraničným zneužívaním daní, ktorú výboru CEDAW predložili spoločne Centrum pre hospodárske a sociálne práva (CESR), Alliance Sud, Global Justice Clinic na New York University School of Law, Public Eye a Tax Justice Network,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),

–  so zreteľom na stratégiu Komisie s názvom Európa 2020, ktorá vyzýva na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast,

–  so zreteľom na správy Komisie o jednotlivých krajinách vypracované v rámci európskeho semestra 2018,

–  so zreteľom na správu Komisie z roku 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii,

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Trendy zdaňovania v Európskej únii – údaje za členské štáty EÚ, Island a Nórsko, vydanie 2018,

–  so zreteľom na správu Komisie z 8. mája 2018 o rozvoji zariadení starostlivosti o malé deti na účely zvýšenia účasti žien na trhu práce, zabezpečenia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a zaistenia udržateľného a inkluzívneho rastu v Európe (Barcelonské ciele) (COM(2018)0273),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu,

–  so zreteľom na návrh smernice Rady z 18. januára 2018, ktorou sa má zmeniť smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (COM(2018)0020),

–  so zreteľom na index rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (ďalej len „EIGE“),

–  so zreteľom na správu orgánu OSN pre rodovú rovnosť z roku 2015 s názvom Pokrok svetovej populácie žien (2015 – 2016). Transformácia ekonomík, uskutočňovanie práv,

–  so zreteľom na záverečnú správu skupiny odborníkov Rady Európy pre rodové rozpočtovanie z roku 2005, v ktorej sa rodové rozpočtovanie vymedzuje ako „rodovo podmienené posudzovanie rozpočtov zahŕňajúce rodové hľadisko na všetkých úrovniach rozpočtového procesu a reštrukturalizujúce príjmy a výdavky tak, aby sa presadzovala rodová rovnosť“,

–  so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu z roku 2015 s názvom Zavedenie transparentnosti, koordinácie a konvergencie daňových politík v oblasti dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii – I – Posúdenie rozsahu agresívneho plánovania v oblasti dane z príjmu právnických osôb,

–  so zreteľom na záverečné pripomienky výboru CEDAW k extrateritoriálnym záväzkom v oblasti rodových dôsledkov nezákonných finančných tokov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam právnických osôb v prípade Švajčiarska z roku 2016 a v prípade Luxemburska z roku 2018(1),

–  so zreteľom na politickú správu Inštitútu pre rozvoj z roku 2016 s názvom Prerozdelenie neplatenej starostlivosti – Prečo majú dane vplyv na práva žien,

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie Európskeho parlamentu C z apríla 2017: Práva občanov a ústavné veci s názvom Rodová rovnosť a zdaňovanie v Európskej únii,

–  so zreteľom na správu orgánu OSN Ženy z apríla 2018 s názvom Gender, taxation and equality in developing countries (Rod, dane a rovnosť v rozvojových krajinách),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o úlohe žien v ekologickom hospodárstve(2),

–  so zreteľom na správu OECD o vykonávaní rodového odporúčania OECD (z júna 2017) a na Modely daní a dávok (z roku 2015),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii Európskej únie pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o ženách pracujúcich v domácnosti a opatrovateľkách v EÚ(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o chudobe: rodové hľadisko(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015(6),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov(7),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0416/2018),

A.  keďže články 2 a 3 Zmluvy o EÚ uznávajú nediskrimináciu a rovnosť medzi ženami a mužmi ako dve zo základných hodnôt a cieľov, na ktorých je EÚ založená; keďže články 8 a 10 ZFEÚ zaväzujú Európsku úniu, aby sa pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností zameriavala na odstránenie nerovností, podporu rodovej rovnosti a boj proti diskriminácii; keďže Charta základných práv obsahuje práva a zásady, ktoré odkazujú na zákaz priamej a nepriamej diskriminácie (článok 21 ods. 1) a rovnosť medzi mužmi a ženami (článok 23); keďže práva uvedené v charte sú pre členské štáty pri vykonávaní práva Únie priamo relevantné (článok 51);

B.  keďže v celej Európskej únii sú ženy naďalej nedostatočne zastúpené na trhu práce, pričom celková miera zamestnanosti žien je ešte stále o takmer 12 % nižšia než celková miera zamestnanosti mužov; keďže v EÚ 31,5 % pracujúcich žien pracuje na čiastočný úväzok, pričom v prípade pracujúcich mužov je to 8,2 %;

C.  keďže je maximálne dôležité riešiť rozdiely v zamestnanosti žien a mužov a zmenšiť rozdiely v dôchodkoch žien a mužov, ktoré sú v súčasnosti v EÚ na úrovni takmer 40 % a vyplývajú z akumulovaných nerovností počas celého priebehu života žien a ich období neprítomnosti na trhu práce;

D.  keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je v EÚ na úrovni 16 %, čo znamená, že ženy v EÚ, v celom hospodárstve, zarábajú v priemere na hodinu o 16 % menej než muži;

E.  keďže súhrnný účinok rôznych rozdielov, ktoré sa týkajú žien (rozdiely v odmeňovaní a zamestnanosti žien a mužov, prerušenie kariéry a prestávky na starostlivosť o deti, práca na celý verzus na čiastočný úväzok), významne prispieva k rozdielom v odmeňovaní žien a mužov a rozdielom v dôchodkoch žien a mužov, čo vedie k vyššiemu riziku vystavenia žien chudobe a sociálnemu vylúčeniu, pričom negatívne dôsledky zasahujú aj ich deti a rodiny;

F.  keďže Pekinská akčná platforma zdôrazňuje potrebu analyzovať rôzne politiky a programy z rodového hľadiska, a to vrátane politík a programov súvisiacich so zdaňovaním, a v prípade potreby ich prispôsobiť tak, aby podporovali spravodlivejšie rozdelenie produktívnych aktív, bohatstva, príležitostí, príjmov a služieb;

G.  keďže dohovor CEDAW vyžaduje, aby sa rodiny zakladali na zásade rovnosti, spravodlivosti a individuálneho naplnenia každého člena, s rovnakým zaobchádzaním so ženami aj mužmi aj v oblasti daňových zákonov, a to ako s jednotlivcami, autonómnymi občanmi, a nie ako s osobami závislými od mužov;

H.  keďže členské štáty sa ako signatári Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach zaviazali dodržiavať povinnosť mobilizovať maximum dostupných zdrojov tak, aby mali k dispozícii finančné prostriedky na postupnú realizáciu hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv;

I.  keďže sa reguláciou dane z príjmu fyzických osôb, ktorá implicitne znevýhodňuje ženy v oblasti prístupu k zamestnaniu a jeho podmienok či v oblasti dôchodkov poskytovaných zamestnávateľom, môže porušovať článok 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES(8) z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(9);

J.  keďže pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť (2016 – 2019) určuje kľúčové oblasti rodovej rovnosti vrátane daňových politík, ale chýbajú v ňom záväzné ustanovenia alebo výzva na záväzok uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti na úrovni členských štátov;

K.  keďže daňové politiky môžu byť explicitne alebo implicitne rodovo zaujaté; keďže explicitná zaujatosť znamená, že daňové opatrenie sa priamo zameriava buď na mužov alebo na ženy, zatiaľ čo implicitná zaujatosť znamená, že toto ustanovenie sa vzťahuje rovnako na všetkých, ale v skutočnosti stále dochádza k diskriminácii, pretože politika pracuje so vzorcami správania alebo príjmov, ktoré majú odlišné dôsledky pre ženy a mužov; keďže väčšina členských štátov zrušila daňové predpisy, ktoré robili explicitný rozdiel medzi mužmi a ženami, implicitné daňové rozdiely však v celej EÚ stále prevládajú, keďže daňové predpisy súvisia so sociálno-ekonomickou situáciou;

L.  keďže politické rozhodnutia o zvyšovaní a prerozdeľovaní príjmov môžu neprimerane ovplyvniť príjem a hospodársku bezpečnosť žien a znížiť ich prístup ku kvalitným verejným službám, čím sa oslabí ich schopnosť uplatňovať svoje hospodárske a sociálne práva, ako aj pokrok smerom k dosiahnutiu rodovej rovnosti;

M.  keďže neexistencia rodového hľadiska v rámci daňových politík EÚ a členských štátov posilňuje súčasné rodové rozdiely (zamestnanosť, príjem, neplatená práca, dôchodok, majetok atď.), vytvára demotivačné faktory pre ženy, pokiaľ ide o ich vstup na trh práce a zotrvanie na ňom, a preberá tradičné rodové úlohy a stereotypy;

N.  keďže koncepcia daňových politík je základným prvkom stratégie Európa 2020; keďže hlavný dôraz európskeho semestra spočíva v dodržiavaní Paktu stability a rastu a keďže rodové aspekty sa v prioritách a odporúčaniach zvyčajne neberú do úvahy, najmä pokiaľ sa týkajú zdaňovania;

O.  keďže regresívne zmeny v zdaňovaní práce, podnikov, spotreby a majetku, ktoré je možné pozorovať v posledných desaťročiach v členských štátoch, viedli k oslabeniu prerozdeľovacej moci daňových systémov a prispeli k trendu zvyšovania príjmovej nerovnosti; keďže táto štrukturálna zmena v oblasti daní presunula daňové zaťaženie na skupiny s nízkymi príjmami, a teda najmä na ženy, z dôvodu nerovnakého rozdelenia príjmov medzi ženami a mužmi, nízkeho podielu žien v skupine s vysokými príjmami, nadpriemerného pomeru spotreby žien, pokiaľ ide o základný tovar a služby, a pomerne vysokého podielu príjmov z práce a malého podielu príjmov z kapitálu na celkovom príjme žien(10);

P.  keďže najmä ženy môžu byť obeťami hospodárskych nerovností, a to kvôli nerovnomernému rozdeleniu príjmov medzi ženy a mužov, malému podielu žien v najvyššej príjmovej skupine a pomerne vysokému podielu príjmov z práce a nízkemu podielu príjmov z kapitálu na celkovom príjme žien(11);

Q.  keďže od roku 1980 priemerné sadzby dane z príjmu právnických osôb dramaticky klesli zo 40 % na 21,9 % v roku 2018, zatiaľ čo sadzba spotrebnej dane (ktorej veľkú časť tvorí DPH) sa od roku 2009 zvýšila a v roku 2016 dosiahla 20,6 %(12);

R.  keďže súčasné makroekonomické politiky by mali lepšie zohľadňovať význam neplatenej starostlivosti a práce v domácnosti a keďže z dostupných údajov vyplýva, že 80 % starostlivosti v EÚ poskytujú neplatení neformálni opatrovatelia, z ktorých 75 % tvoria ženy; keďže niektoré daňové politiky, nedostatočné financované verejné služby a prístup k sociálnym službám neprimerane ovplyvňujú skupiny s nízkym príjmom, a najmä ženy, pretože ony často zapĺňajú medzery v poskytovaní starostlivosti o deti, vo vzdelávaní a v iných druhoch rodinnej podpory, zvyčajne bez odmeny, čo vedie k neprimeranej zodpovednosti žien za starostlivosť; keďže práve najchudobnejšie a najzraniteľnejšie ženy v krajinách EÚ čelia dvojitému bremenu neplatenej práce v oblasti starostlivosti a málo platenej neistej práce(13);

S.  keďže takmer všetky členské štáty zdvojili svoje systémy dane z príjmov tým, že uplatňujú vyššiu marginálnu sadzbu dane na príjem druhej zárobkovo činnej osoby v domácnosti, a tým, že zaviedli jednotné daňové sadzby pre väčšinu typov kapitálových príjmov; keďže neúmerne vysoké daňové zaťaženie druhých zárobkovo činných osôb v domácnosti vo väčšine členských štátov v dôsledku systémov progresívnych priamych daní uplatňovaných na príjmy z práce je jedným z hlavných demotivačných faktorov pre účasť žien na trhu práce(14), a to popri ďalších predpisoch o spoločnom zdaňovaní a dávkach a nákladoch na všeobecné služby starostlivosti o deti a ich nedostatku;

T.  keďže úrovne pasce nečinnosti (v súčasnosti 40 %) a pasce nízkych miezd, ktoré sa v neprimeranej miere týkajú žien a odrádzajú ich od plnohodnotného zapojenia do zamestnania, určujú do značnej miery ustanovenia týkajúce sa priamych daní, a to okrem straty dávok;

U.  keďže v niektorých členských štátoch môžu rodiny stále mať daňové úľavy v prípade závislého manžela alebo manželky, dávky pre manželské páry a/alebo zápočty dane pre páry s jedinou zárobkovo činnou osobou, čo upevňuje asymetriu v porovnaní s rodinami s jediným rodičom, zväčša ženou, a nezohľadňuje rôznorodosť rodinných situácií v EÚ; keďže takéto daňové výhody zvyčajne odrádzajú manželky od vstupu na trh práce a priamo alebo nepriamo vyvolávajú prerozdelenie času žien z platenej práce na neplatenú;

V.  keďže vplyv daní na rozdiely medzi ženami a mužmi v oblasti bohatstva právnických osôb, osobného majetku a majetku je nedostatočne rozvinutá oblasť výskumu a je naliehavo potrebné zaistiť to, aby boli v týchto oblastiach k dispozícii údaje rozčlenené podľa rodu;

1.  vyzýva Komisiu, aby podporovala rodovú rovnosť vo všetkých daňových politikách a vydala osobitné usmernenia a odporúčania pre členské štáty s cieľom odstrániť daňové odchýlky, ktoré sa týkajú pohlavia, a zabezpečiť, aby sa neustanovili žiadne nové daňové zákony, programy alebo postupy, ktoré zvyšujú rodové rozdiely na trhu alebo po zdanení;

2.  zdôrazňuje, že v súlade so zásadou subsidiarity vymedzenou v článku 5 ods. 3 Zmluvy o EÚ majú členské štáty slobodnú možnosť stanovovať pravidlá svojich daňových politík, ak dodržiavajú pravidlá EÚ; okrem toho zdôrazňuje, že rozhodnutia EÚ v daňových záležitostiach si vyžadujú jednohlasný súhlas všetkých členských štátov;

3.  vyzýva Komisiu, aby podporovala ratifikáciu dohovoru CEDAW zo strany EÚ, ako to urobila v prípade Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a ako to robí v prípade Istanbulského dohovoru;

4.  nabáda Komisiu, aby posilnila postavenie strategického záväzku pre rodovú rovnosť tým, že ho prijme ako oznámenie(15), a aby začlenila jasné ciele a kľúčové opatrenia na zvýšenie rovnosti medzi ženami a mužmi prostredníctvom odvetvovej analýzy všetkých činností EÚ vrátane daňových aspektov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili riadnu implementáciu právnych predpisov EÚ zameraných proti nepriamej a priamej rodovej diskriminácii a systematické monitorovanie dosiahnutého pokroku, a to s cieľom zaistiť, aby muži a ženy boli rovnocennými aktérmi;

Priame zdaňovanie

Zdaňovanie príjmu fyzických osôb

5.  konštatuje, že daňové politiky majú rôzny vplyv na jednotlivé typy domácností (domácnosti s dvomi zárobkovo činnými osobami, domácnosti s jednou zárobkovo činnou osobou – ženou/mužom atď.); zdôrazňuje negatívne dôsledky chýbajúcich opatrení na podporu zamestnanosti žien a ich hospodárskej nezávislosti a upozorňuje na veľké rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, ktoré vyplývajú zo spoločného zdaňovania; zdôrazňuje, že daňové systémy by už nemali vychádzať z predpokladu, že domácnosti združujú finančné prostriedky a delia sa o ne rovnakým dielom, a že individuálne zdaňovanie je nástrojom na dosiahnutie daňovej spravodlivosti pre ženy; domnieva sa, že je dôležité, aby muži a ženy boli rovnocennými zárobkovo činnými osobami a rovnocennými opatrujúcimi osobami; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby postupne zaviedli individuálne zdaňovanie a zároveň zabezpečili úplné zachovanie všetkých finančných a iných výhod spojených s rodičovstvom v rámci súčasných spoločných daňových systémov; uznáva, že v niektorých členských štátoch môžu byť potrebné prechodné obdobia smerom k takémuto systému individuálnych daní; požaduje, aby sa počas týchto prechodných období odstránili všetky daňové výdavky založené na spoločnom príjme, a berie na vedomie potrebu zabezpečenia toho, aby sa všetky daňové výhody, peňažné dávky a štátne služby nefinančnej povahy poskytovali jednotlivcom s cieľom zaistiť ich finančnú a spoločenskú autonómiu;

6.  berie na vedomie oznámenie Komisie z 20. novembra 2017 s názvom Akčný plán EÚ na roky 2017 – 2019: Riešenie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov (COM(2017)0678), v ktorom sa uznáva osem oblastí činnosti, a vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o účinný boj proti rozdielom v odmeňovaní medzi ženami a mužmi v záujme zlepšenia hospodárskej situácie žien a ochrany ich hospodárskej nezávislosti;

7.  konštatuje, že čistá osobná priemerná daňová sadzba druhej zárobkovo činnej osoby v domácnosti s dvomi deťmi dosahovala v roku 2014 v krajinách EÚ, ktoré sú členmi OECD, v priemere 31 % a vo všetkých krajinách OECD 28 %; vyzýva Komisiu, aby nepretržite monitorovala a posilňovala uplatňovanie zásady rovnakej odmeny žien a mužov za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty v členských štátoch, a to s cieľom zaistiť odstránenie nerovností na trhu práce aj v oblasti zdaňovania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti horizontálnej a vertikálnej segregácii na trhu práce odstránením rodových nerovností a diskriminácie v zamestnaní a nabádaním (najmä prostredníctvom vzdelávania a zvyšovania informovanosti) dievčat a žien k tomu, aby študovali, pracovali a rozvíjali kariéru v odvetviach s inovatívnym rastom vrátane IKT a odborov STEM;

8.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby daňové stimuly týkajúce sa zamestnania a samostatnej zárobkovej činnosti nediskriminovali na základe pohlavia, a aby zvážili daňové stimuly a iné daňové výhody alebo služby pre druhé zárobkovo činné osoby a pre osamelých rodičov; ďalej vyzýva členské štáty, aby preskúmali rôzne spôsoby riešenia záležitosti nedostatočného zastúpenia žien na trhu práce a aby riešili potenciálne faktory odrádzajúce druhú zárobkovo činnú osobu v domácnosti od vstupu na trh práce; poznamenáva, že k rodovej predpojatosti môže dochádzať aj v prípade daňových zrážok a oslobodení od dane súvisiacich s prácou, ako je napríklad priaznivé daňové zaobchádzanie v prípade nadčasov, z čoho majú prospech najmä povolania, ktoré v súčasnosti vykonávajú muži;

9.  vyzýva členské štáty, aby neobmedzovali progresívnu povahu svojich systémov dane z osobného príjmu, napríklad snahou o zjednodušenie týchto systémov;

10.  požaduje, aby sa daň z príjmu fyzických osôb (štruktúra sadzieb, oslobodenie, odpočet, príspevky, úvery atď.) navrhla tak, aby aktívne podporovala rovnaké rozdelenie platených a neplatených pracovných práv, práv na príjem a dôchodok medzi ženami a mužmi a aby odstránila stimuly, ktoré vedú k nerovnomerným rodovým rolám;

11.  domnieva sa, že kvôli nerovnostiam na trhu práce môžu mať niektoré daňové politiky neprimeraný vplyv na ženy; domnieva sa, že vhodným spôsobom na riešenie tohto problému je reforma nástrojov trhu práce, ktorá sa bude zaoberať otázkou hospodárskej nezávislosti žien; vyzýva členské štáty a inštitúcie Únie, aby podporovali štúdie o vplyve rodových rozdielov na dôchodky a finančnú nezávislosť žien so zreteľom na otázky, ako sú starnutie obyvateľstva, rodové rozdiely v oblasti zdravotného stavu a dĺžky života, skutočnosť, že rodinné štruktúry sa zmenili a počet domácností s jedným členom vzrástol, ako aj rozdiely v osobnej situácii žien;

Zdaňovanie právnických osôb

12.  vyzýva členské štáty, ktoré boli zmienené v rámci európskeho semestra v súvislosti s ich ustanoveniami týkajúcimi sa agresívneho daňového plánovania, aby svoje právne predpisy zmenili a tieto ustanovenia čo najskôr zrušili(16); je znepokojený tým, že členské štáty môžu pri práci na koordinácii svojich základov dane z príjmu právnických osôb nájsť nové ustanovenia na uľahčenie agresívneho daňového plánovania zo strany podnikov a ponechať na členských štátoch, aby si našli iné zdroje zdaňovania (vrátane spotrebných daní), ktoré majú neprimeraný účinok na ženy;

13.  vyzýva členské štáty, aby racionalizovali daňové stimuly alebo daňové úľavy, ktoré poskytujú spoločnostiam, s cieľom zabezpečiť, aby tieto stimuly a daňové úľavy boli prospešné predovšetkým pre malé podniky a zvýhodňovali reálnu inováciu, a aby ex ante a a posteriori posúdili potenciálny vplyv týchto stimulov na rodovú rovnosť;

Zdaňovanie kapitálu a majetku

14.  konštatuje, že dane z príjmov právnických osôb a majetku zohrávajú kľúčovú úlohu pri znižovaní nerovnosti prostredníctvom prerozdelenia v rámci daňového systému a pri poskytovaní príjmov na financovanie sociálnych rezerv a sociálnych transferov;

15.  konštatuje, že významnou prekážkou brániacou predovšetkým rovnocennej účasti žien na všetkých aspektoch spoločnosti vrátane zamestnania je zlá dostupnosť infraštruktúry kvalitnej starostlivosti o deti, príliš vysoké náklady na ňu a jej nedostatok; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje daňové politiky s cieľom zlepšiť ponuku a dostupnosť cenovo dostupných a kvalitných služieb starostlivosti o deti prostredníctvom daňových stimulov s cieľom obmedziť prekážky, ktoré ženám bránia v nástupe do plateného zamestnania, a prispieť k rovnocennejšiemu rozdeleniu platenej a neplatenej práce v domácnostiach, a tým minimalizovať rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov; zdôrazňuje, že tieto politiky by mali ženám umožniť začleniť sa do trhu práce, pričom by sa mali zameriavať najmä na rodiny s nízkymi príjmami, rodiny s jedným rodičom a iné znevýhodnené skupiny;

16.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, ktorá okrem iného rieši a zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia pri poskytovaní finančných produktov a služieb v poisťovníctve a v súvisiacich oblastiach; požaduje, aby sa zbierali údaje s cieľom získať presné informácie týkajúce sa možných nedostatkov v procese vykonávania; zdôrazňuje, že na vlastníctvo majetku sa vzťahuje zásada subsidiarity a že v EÚ neexistuje žiadny zákon o vlastníctve majetku, ktorý by diskriminoval ženy alebo mužov, keďže právo vlastniť majetok prináleží vlastníkovi;

17.  vyslovuje poľutovanie nad skutočnosťou, že celkovo zostáva príspevok daní z majetku k celkovým daňovým príjmom pomerne obmedzený, pričom v EÚ-15 dosahuje 5,8 % celkových daňových príjmov a v EÚ-28 dosahuje 4,3 % celkových daňových príjmov(17);

18.  vyjadruje poľutovanie na skutočnosťou, že podiel daní z kapitálu vykazuje od roku 2002 klesajúci trend, okrem iného, v dôsledku všeobecnej tendencie, pozorovateľnej v mnohých členských štátoch, už neuplatňovať na kapitálové príjmy riadny systém dane z príjmu fyzických osôb, ale zdaňovať ich relatívne miernou paušálnou sadzbou(18);

Nepriame zdaňovanie

19.  konštatuje, že podiel spotrebných daní v Únii v rokoch 2009 až 2016 vzrástol; konštatuje, že DPH v členských štátoch zvyčajne dosahuje od dvoch tretín do troch štvrtín spotrebných daní a že DPH dosahuje v EÚ v priemere podiel zhruba jednej pätiny celkových daňových príjmov(19);

20.  konštatuje, že rodové predsudky sa vyskytujú tam, kde dochádza ku kríženiu daňových predpisov s rodovými vzťahmi, normami a hospodárskym správaním; poznamenáva, že DPH vyvoláva rodové predsudky z dôvodu spotrebných modelov žien, ktoré sa líšia od modelov mužov, lebo ženy nakupujú viac tovarov a služieb s cieľom podporiť zdravie, vzdelávanie a výživu(20); vyjadruje znepokojenie nad tým, že v spojení s nižším príjmom žien vzniká pre ženy väčšie zaťaženie spojené s DPH, vyzýva členské štáty, aby zaviedli oslobodenia od DPH, znížené sadzby a nulové sadzby pre výrobky a služby s pozitívnymi sociálnymi, zdravotnými a/alebo environmentálnymi účinkami v súlade s prebiehajúcou revíziou smernice EÚ o DPH;

21.  domnieva sa, že tzv. menštruačná chudoba je v EÚ trvalým problémom, keďže podľa odhadov organizácie Plan International UK si každé desiate dievča nemôže dovoliť hygienické výrobky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hygienické výrobky pre ženy a produkty a služby starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím sa ešte stále vo všetkých členských štátoch nepovažujú za základný tovar; vyzýva všetky členské štáty, aby odstránili tzv. daňovú povinnosť tak, že využijú flexibilitu zavedenú v smernici o DPH a uplatnia oslobodenia od dane alebo nulové sadzby DPH na tento základný tovar; uznáva, že zníženie ceny kvôli výnimke z DPH platnej pre tieto výroby by malo nemerateľný prínos pre mladé ženy; podporuje hnutia zamerané na presadzovanie rozsiahlej dostupnosti hygienických potrieb a nabáda členské štáty, aby poskytovali doplnkové ženské hygienické potreby v niektorých (verejných) priestoroch, ako sú školy, univerzity a ubytovne pre bezdomovcov, ako aj ženám z nízkopríjmového prostredia, a to s cieľom úplne odstrániť menštruačnú chudobu na všetkých verejných toaletách v EÚ;

Vplyv daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam na rodovú rovnosť

22.  konštatuje, že daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam sú hlavnými prispievateľmi k rodovej nerovnosti v Únii a na celom svete, keďže obmedzujú zdroje, ktoré majú vlády k dispozícii na zvyšovanie rovnosti na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni(21);

23.  pripomína svoje odporúčania z 13. decembra 2017 po vyšetrovaní prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov(22) a odporúčania predchádzajúcich osobitných výborov (TAX a TAX2) vypracované s cieľom bojovať proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v EÚ; vyzýva členské štáty, aby čo najskôr prijali verejné správy podľa jednotlivých krajín, spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb v EÚ (CCCTB) a revidovanú smernicu o úrokoch a licenčných poplatkoch;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali reformy zdaňovania žien a mužov na všetkých medzinárodných fórach vrátane OECD a OSN, a aby podporili vytvorenie medzivládneho daňového orgánu OSN s univerzálnym členstvom, rovnakými hlasovacími právami a rovnakou mierou účasti žien a mužov; zdôrazňuje, že tento orgán by mal byť dostatočne dobre vybavený na rozvoj špecifických odborných znalostí v oblasti zdaňovania žien a mužov;

25.  konštatuje, že zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi členskými štátmi a rozvojovými krajinami zvyčajne nepodporujú zdaňovanie zdrojov, čím zvýhodňujú nadnárodné spoločnosti na úkor mobilizácie domácich zdrojov rozvojovými krajinami; konštatuje, že nedostatok mobilizácie domácich zdrojov bráni plne financovať verejné služby, ako je zdravotná starostlivosť alebo vzdelávanie v týchto krajinách, čo neprimerane ovplyvňuje ženy a dievčatá; naliehavo vyzýva členské štáty, aby Komisiu poverili revíziou existujúcich zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia s cieľom preskúmať a riešiť tieto problémy a zabezpečiť, aby budúce zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia obsahovali okrem všeobecných ustanovení proti zneužívaniu aj ustanovenia týkajúce sa rodovej rovnosti;

26.  vyzýva osobitný výbor TAX3, aby vo formulácii svojich odporúčaní zohľadnil rodové hľadisko;

Uplatňovanie rodového hľadiska v daňovej politike

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali pravidelné hodnotenia vplyvu fiškálnych politík z hľadiska rodovej rovnosti z hľadiska rodovej rovnosti a aby sa pritom zamerali na multiplikačný účinok a implicitnú zaujatosť s cieľom zabezpečiť, aby fiškálne politiky EÚ neviedli k priamej ani nepriamej diskriminácii;

28.  vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy v oblasti plánovania svojich trhov práce a daňových systémov s cieľom pomôcť so zmenšovaním rozdielov medzi ženami a mužmi v oblastiach odmeňovania a dôchodkov, čím sa tak môže podporovať väčšia spravodlivosť a rovnosť v daňovom zaobchádzaní s mužmi a ženami;

29.  pripomína Komisii, že odkedy sa Lisabonskou zmluvou Charta základných práv začlenila do primárneho práva, má právne záväznú povinnosť presadzovať vo svojich politikách a činnostiach rodovú rovnosť;

30.  uznáva, že mnohé skupiny obhajcov a z občianskej spoločnosti sa cítia vyčlenené z diskusií o daňovej politike kvôli nedostatku odborných znalostí a že preto v mnohých členských štátoch majú v konzultačných procesoch o rozpočte nadmerné zastúpenie priemysel a finančné skupiny; vyzýva členské štáty, aby túto záležitosť riešili okrem zabezpečenia riadnych konzultácií s občianskou spoločnosťou aj poskytovaním vzdelávania v oblasti rozpočtových procesov;

31.  vyzýva Komisiu, aby splnila svoju právnu povinnosť presadzovať rodovú rovnosť, a to aj pri svojom hodnotení návrhu politiky v oblasti základných daní; zdôrazňuje, že preskúmanie daňových systémov členských štátov v rámci európskeho semestra, ako aj odporúčaní pre jednotlivé krajiny si vyžaduje v tejto súvislosti dôkladné analýzy;

32.  vyzýva Komisiu, aby priority stratégie Európa 2020 využila na riešenie štrukturálnych slabostí európskeho hospodárstva, riešenie rozdielov medzi ženami a mužmi v odmeňovaní a v dôchodkoch, zlepšenie konkurencieschopnosti a produktivity EÚ, a podporu udržateľného sociálneho trhového hospodárstva prospešného pre všetky ženy a všetkých mužov;

33.  pripomína svoje stanovisko k návrhu smernice o verejnom podávaní správ podľa jednotlivých krajín(23), ktorého súčasťou sú ambiciózne opatrenia na zvýšenie daňovej transparentnosti a posilnenie verejnej kontroly nadnárodných spoločností, keďže by to širokej verejnosti umožnilo získať prístup k informáciám o vytvorenom zisku, získaných dotáciách a daniach platených v jurisdikciách, v ktorých pôsobia; odporúča, aby komplexná rodová analýza bola v jadre všetkých existujúcich aj budúcich úrovní výskumu a politík v oblasti daňovej spravodlivosti, a to s cieľom dosiahnuť väčšiu daňovú transparentnosť a zodpovednosť; naliehavo žiada Radu, aby dosiahla spoločnú dohodu na návrhu začať rokovania s ostatnými inštitúciami s cieľom zaviesť verejné podávanie správ podľa jednotlivých krajín, čo je jedno z kľúčových opatrení na dosiahnutie väčšej transparentnosti daňových informácií o spoločnostiach pre všetkých občanov; pripomína, že je potrebné, aby členské štáty uskutočňovali pravidelné analýzy presahu významného vplyvu týchto opatrení na iné členské štáty a rozvojové krajiny vrátane analýz rodovej zaujatosti daňových politík a schopnosti členských štátov získavať domáce príjmy na financovanie práv žien, pričom uznáva, že v tejto súvislosti už bola vykonaná určitá práca v rámci Platformy pre dobrú správu daní;

34.  konštatuje, že rodová rovnosť je nielen základné ľudské právo, ale jej dosiahnutie by prispelo aj k inkluzívnejšiemu a udržateľnejšiemu rastu; zdôrazňuje, že rodová analýza rozpočtu by umožnila lepšie informovanie o distribučnom vplyve verejných investícií na mužov a ženy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby implementovali rodové rozpočtovanie spôsobom, ktorý výslovne sleduje, aký podiel verejných financií je zameraný na ženy, a ktorým sa zabezpečí, aby všetky politiky na mobilizáciu zdrojov a prideľovanie výdavkov podporovali rodovú rovnosť;

35.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala najlepšie postupy v oblasti daňových politík, ktoré zohľadňujú rodový vplyv a presadzujú rodovú rovnosť, najmä pokiaľ ide o zdaňovanie príjmov domácností a DPH; vyzýva Komisiu, aby rodovú analýzu začlenila do svojej výročnej správy o trendoch v oblasti daní v Európskej únii;

36.  pripomína, že napriek spoločnému vyhláseniu o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti, ktoré je prílohou k nariadeniu o VFR na roky 2014 – 2020, sa v tejto oblasti nedosiahol žiadny významný pokrok a že Komisia nezohľadnila jeho vykonávanie v rámci preskúmania VFR v polovici trvania; požaduje, aby ročné rozpočtové postupy hodnotili a začleňovali vplyv politík EÚ na rodovú rovnosť (rodové rozpočtovanie); očakáva, že Európsky parlament, Rada a Komisia obnovia záväzok uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti v budúcom VFR a účinne ho monitorovať, a to aj počas preskúmania VFR v polovici trvania, pričom náležite zohľadnia zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi zakotvenú v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

37.  vyzýva členské štáty, aby splnili svoju právnu povinnosť, vyplývajúcu z Charty základných práv, presadzovať rodovú rovnosť pri vykonávaní práva EÚ a pri vykonávaní vnútroštátnych politík, ktoré sa riadia právom EÚ;

38.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o rodovo diferencované distribučné a alokačné účinky daňového systému, je potrebný ďalší výskum a lepší zber údajov rozčlenených podľa pohlavia; vyzýva predovšetkým členské štáty, aby zhromažďovali daňové údaje individuálne a nie len za celú domácnosť a aby zmenšovali rozdiely medzi ženami a mužmi v oblasti údajov o vzorcoch spotreby a využívaní znížených sadzieb, o rozdelení podnikateľských príjmov a súvisiacich daňových platieb a o rozdelení čistého majetku, kapitálových príjmov a súvisiacich daňových platieb;

39.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina členských štátov nezhromažďuje alebo nevyhodnocuje individualizované daňové údaje o príjmoch a že mnohé členské štáty ešte stále zhromažďujú len údaje na úrovni domácností prostredníctvom ustanovení o spoločnom zdanení;

40.  nabáda členské štáty, aby pripravili primeranú štruktúru daňových stimulov v rôznych politických opatreniach nabádajúcu migrantky k tomu, aby (opäť) absolvovali odbornú prípravu alebo sa zamestnali;

o
o   o

41.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) CEDAW/C/CHE/CO/4-5, odseky 40 – 43 (Švajčiarsko 2016); CEDAW/C/LUX/CO/6-7, odseky 10, 15, 16 (Luxembursko 2018).
(2) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 38.
(3) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 2.
(4) Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 30.
(5) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 93.
(6) Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 49.
(7) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132.
(8) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(9) Tematická sekcia C Európskeho parlamentu – Rodová rovnosť a zdaňovanie v Európskej únii, 2017.
(10) Tematická sekcia C Európskeho parlamentu – Rodová rovnosť a zdaňovanie v Európskej únii, 2017.
(11) Tematická sekcia C Európskeho parlamentu – Rodová rovnosť a zdaňovanie v Európskej únii, 2017.
(12) Európska komisia, GR pre dane a colnú úniu, Trendy zdaňovania v Európskej únii – údaje za členské štáty EÚ, Island a Nórsko, vydanie 2018.
(13) Institute of Development Studies (Inštitút pre rozvojové štúdie), Redistributing Unpaid Care Work – Why Tax Matters for Women’s Rights (Prerozdelenie neplatenej starostlivosti – Prečo majú dane vplyv na práva žien). Politická správa. Vydanie 109. Január 2016.
(14) Tematická sekcia C Európskeho parlamentu – Rodová rovnosť a zdaňovanie v Európskej únii, 2017.
(15) Ako sa vyžaduje v záveroch zasadnutia Rady o rodovej rovnosti zo 16. júna 2016.
(16) Európska komisia, Európsky semester: Správy o jednotlivých krajinách, 7. marec 2018.
(17) Tematická sekcia C Európskeho parlamentu – Rodová rovnosť a zdaňovanie v Európskej únii, 2017.
(18) Tematická sekcia C Európskeho parlamentu – Rodová rovnosť a zdaňovanie v Európskej únii, 2017.
(19) Tematická sekcia C Európskeho parlamentu – Rodová rovnosť a zdaňovanie v Európskej únii, 2017.
(20) La Fiscalidad en España desde una Perspectiva de Género (Španielske daňovníctvo z rodového hľadiska), 2016 – Institut per a l’estudi i la transformació d ela vida quotidiana / Ekona Consultoría.
(21) Záverečná štúdia OSN o nezákonných finančných tokoch, ľudských právach a programe trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 od nezávislého experta na účinky zahraničného dlhu a iných súvisiacich medzinárodných finančných záväzkoch štátov na plné využívanie všetkých ľudských práv, najmä hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, 2016.
(22) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132.
(23) Prijaté texty, P8_TA(2017)0284.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia