Európsky parlament,

–  so zreteľom na otázku Komisii o súčasnom negatívnom postoji k právam žien a rodovej rovnosti zaznamenanom v EÚ (O-000135/2018 – B8-0005/2019),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä na jej články 8 a 153 (o rovnosti medzi mužmi a ženami), články 10 a 19 (o nediskriminácii) a články 6, 9 a 168 (o zdraví),

–  so zreteľom Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej články 2 a 3, v ktorých sa stanovuje zásada rodovej rovnosti a nediskriminácie ako základná hodnota Únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 21 (o nediskriminácii), článok 23 (o rovnosti medzi ženami a mužmi) a článok 35 (o zdravotnej starostlivosti),

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu zo septembra 1995 na Medzinárodnú konferenciu o populácii a rozvoji zo septembra 1994 (káhirská konferencia) a jej akčný program, ako aj na výsledky ich hodnotiacich konferencií,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na závery výročného kolokvia o základných právach z roku 2017 s názvom Práva žien v turbulentných časoch, ktoré organizovala Komisia,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže tento odmietavý postoj možno definovať ako odpor k progresívnej sociálnej zmene, regresiu nadobudnutých práv či zachovávanie nerovnoprávneho status quo a keďže odmietavý postoj k právam žien a rodovej rovnosti je osobitne znepokojivý; keďže takýto odpor sa môže prejavovať bez ohľadu na sociálne pomery alebo vek, môže mať formálny aj neformálny charakter a môže zahŕňať pasívne či aktívne stratégie na boj proti ďalšiemu pokroku prostredníctvom snahy o zmenu zákonov alebo politík, ktorá by v konečnom dôsledku viedla k obmedzeniu nadobudnutých práv občanov; keďže tento odpor sprevádza šírenie falošných správ a škodlivých stereotypných presvedčení;

B.  keďže práva žien sú ľudské práva;

C.  keďže úroveň rodovej rovnosti je často ukazovateľom a prvým varovaním zhoršujúcej sa situácie v oblasti základných práv a hodnôt v danej spoločnosti vrátane dodržiavania zásad demokracie a zásad právneho štátu; keďže úsilie o obmedzenie alebo oslabenie práv žien je často znakom rozsiahlejšieho spoločenského konfliktu;

D.  keďže členské štáty prijali v rámci medzinárodného práva a v zmluvách EÚ záväzok a povinnosť dodržiavať, zaručovať, chrániť a napĺňať základné práva a práva žien;

E.  keďže rovnosť medzi mužmi a ženami je základnou hodnotou EÚ; keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo zakotvené v zmluvách, ktoré by sa malo uplatňovať v právnych predpisoch, praxi, judikatúre a každodennom živote;

F.  keďže v článku 8 ZFEÚ sa uvádza: „Vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.“; keďže prvoradú zodpovednosť za odstránenie týchto nerovností majú členské štáty;

G.  keďže podľa indexu rodovej rovnosti naďalej pretrvávajú nerovnosti a keďže v období rokov 2005 až 2015 došlo len k minimálnej zmene k lepšiemu; keďže na vytvorenie spoločností, v ktorých existuje rodová rovnosť a v ktorých majú ženy a muži rovnaké zastúpenie, rešpekt a bezpečnosť vo všetkých oblastiach osobného a pracovného života, treba toho v členských štátoch stále veľa zlepšiť; keďže z účinkov politík rodovej rovnosti, ktoré majú pozitívny vplyv na celú spoločnosť, má prospech každý; keďže ak v oblasti práv žien prestaneme dosahovať pokrok, začneme upadať;

H.  keďže tvorba politík rovnosti by mala vychádzať z prístupu žien i mužov k rovnakým príležitostiam a súčasne by mala podporovať ženy a mužov v ich úsilí o zosúladenie pracovného a rodinného života;

I.  keďže pokrok v oblasti rodovej rovnosti a pri presadzovaní práv žien nie je automatický ani lineárny; keďže ochrana a presadzovanie rodovej rovnosti si vyžadujú vynakladanie neustáleho úsilia;

J.  keďže diskriminácia žien môže mať mnoho foriem vrátane štrukturálnej diskriminácie, diskriminácie na pracovisku a hospodárskej diskriminácie, ktorá môže byť skrytá a tichá, pretože je do značnej miery všadeprítomná;

K.  keďže toto desaťročie je svedkom zreteľného a organizovaného útoku proti rodovej rovnosti a právam žien na globálnej i európskej úrovni, ktorý sa prejavil aj v EÚ, a najmä v niektorých členských štátoch;

L.  keďže tento odmietavý postoj možno badať aj na úrovni EÚ a keďže Komisia sa na začiatku tohto volebného obdobia Európskeho parlamentu rozhodla nepostupovať podľa stratégie rodovej rovnosti, ktorú vykonávala predtým, čo stále predstavuje poľutovaniahodnú skutočnosť;

M.  keďže sa zdá, že tento odmietavý postoj k právam žien a k rodovej rovnosti sa vo všetkých krajinách zameriava proti rovnakým cieľom, medzi ktoré patria kľúčové oblasti inštitucionálneho a politického rámca rodovej rovnosti a práv žien, ako je uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, sociálna a pracovnoprávna ochrana, vzdelávanie, sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, predchádzanie násiliu páchanému na ženách a rodovo motivovanému násiliu a boj proti nim, práva LGBTI+ osôb, zastúpenie žien na politických riadiacich pozíciách a pracoviskách a primerané financovanie organizácií bojujúcich za práva žien a iné ľudské práva; keďže niektoré osoby a organizácie vedúce kampane proti ľudským právam sa prostredníctvom svojich stratégií snažia zrušiť existujúce právne predpisy v oblasti základných ľudských práv týkajúcich sa: sexuality a reprodukcie vrátane práva na prístup k moderným formám antikoncepcie, k technológiám asistovanej reprodukcie alebo k bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva; rovnosti pre lesby, gejov, bisexuálne, transrodové a intersexuálne (LGBTI+) osoby; prístupu k výskumu kmeňových buniek; a práva na zmenu rodu alebo pohlavia bez strachu z právnych dôsledkov;

N.  keďže ženy sú najviac postihnuté neistou prácou a rôznymi formami atypickej práce; keďže miera nezamestnanosti v období rokov 2008 – 2014 prudko vzrástla v dôsledku hlbokej hospodárskej krízy, ktorá panovala v celej EÚ, a v roku 2014 bola miera nezamestnanosti žien (10,4 %) stále vyššia než nezamestnanosť mužov (10,2 %); keďže hospodárska kríza zasiahla celú Európsku úniu, pričom vidiecke oblasti majú obzvlášť ničivú mieru nezamestnanosti, chudoby a vyľudňovania, a postihuje predovšetkým ženy;

O.  keďže organizácie a skupiny bojujúce za práva žien a obhajcovia práv žien boli v uplynulom desaťročí katalyzátorom a vedúcou silou legislatívneho a politického vývoja smerujúceho k rozvoju a uplatňovaniu práv žien; keďže majú veľký problém získavať finančné prostriedky, a to v dôsledku reštriktívnych kritérií a administratívnej záťaže, ako aj čoraz nepriateľskejšiemu prostrediu, ktoré im už neumožňuje účinne vykonávať ich úlohy, ktoré sú vo verejnom záujme;

P.  keďže mnoho členských štátov ešte neratifikovalo ani netransponovalo Istanbulský dohovor a keďže v krajinách Európskej únie sa uplatňujú limity obmedzujúce prístup k sexuálnym a reprodukčným právam;

Q.  keďže v prvom polroku 2018 sa vo viacerých členských štátoch vyskytol odmietavý postoj k Istanbulskému dohovoru, čím sa otvoril priestor pre nenávistné prejavy smerujúce najmä proti LGBTI+ osobám; keďže tomuto postoju sa na úrovni Rady a na úrovni Európskej rady nikdy neoponovalo;

R.  keďže Rada Európy v roku 2017 upozornila na to, že viaceré jej členské štáty sa snažia obmedziť právne predpisy upravujúce prístup k umelému prerušeniu tehotenstva a antikoncepcii, čo by bolo ohrozením sexuálnych a reprodukčných práv žien; keďže v podobnom duchu vydali Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW) a Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím (CRPD) v auguste 2018 spoločné vyhlásenie, v ktorom zdôraznili, že prístup k bezpečnému a zákonnému umelému prerušeniu tehotenstva a k súvisiacim službám a informáciám sú základnými aspektmi reprodukčného zdravia žien, a zároveň krajiny dôrazne vyzvali, aby ukončili regresívny postoj k sexuálnym a reprodukčným právam žien a dievčat, pretože to ohrozuje ich zdravie a život; keďže Európsky parlament uznal upieranie bezpečného a legálneho prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva za násilie páchané na ženách;

S.  keďže v niektorých členských štátoch majú združenia bojujúce proti sexuálnym a reprodukčným právam žien plnohodnotnú podporu niektorých vlád, ktorá sa čiastočne prejavuje prideľovaním verejných prostriedkov, ktoré im umožňujú koordinovane organizovať svoje aktivity na medzinárodnej a európskej úrovni;

T.  keďže partnerská výchova, sexuálna výchova a výchova o rodovej rovnosti spĺňajúce normy Svetovej zdravotníckej organizácie pre sexuálnu výchovu a jej akčný plán v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia sa neposkytujú vo všetkých členských štátoch a zaostávajú za medzinárodnými usmerneniami; je znepokojený rastúcim odporom určitých politických hnutí voči takémuto vzdelávaniu a stigmatizáciou tých, ktorí ho poskytujú, pričom tento odpor je často vyvolaný dezinformačnými kampaňami o obsahu sexuálnej výchovy vedenými v mnohých členských štátoch, ktoré stoja v ceste poskytovaniu takéhoto informatívneho, dôležitého a inkluzívneho vzdelávania pre všetkých;

U.  keďže stáročné patriarchálne štruktúry na celom svete slúžia na potláčanie žien a práv žien a na predlžovanie existencie nerovnosti medzi rodmi; keďže prekonávanie týchto štruktúr je spojené s vyvolávaním konfliktu s rôznymi mocenskými pozíciami a mechanizmami na celom svete;

V.  keďže presadzovanie rodovej rovnosti a investovanie do žien sa vypláca celej spoločnosti, pretože ženy, ktoré majú hospodárske zdroje a možnosti v oblasti líderstva, investujú do zdravia, výživy, vzdelania a dobrých životných podmienok svojich detí a rodín;

1.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ostali naďalej pevne zaviazané k presadzovaniu rodovej rovnosti, práv žien a práv LGBTI+ osôb vrátane práv najzraniteľnejších menšín a zabezpečenie tejto rovnosti a práv považovali za prioritu; pripomína všetkým členským štátom ich povinnosť presadzovať práva žien a rodovú rovnosť; vyzýva na rozsiahle odsúdenie prejavov a opatrení, ktoré oslabujú práva, nezávislosť a emancipáciu žien v každej oblasti; konštatuje, že dôležitý spôsob, ako bojovať proti odmietavému postoju k právam žien, je proaktívne presadzovanie rodovej rovnosti založenej na právach a celkové uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;

2.  poznamenáva, že povaha, intenzita a dôsledky odmietavého postoja k právam žien sa medzi jednotlivými členskými štátmi a regiónmi líšia, pričom v niektorých prípadoch zostali na úrovni vyjadrení, kým v iných sa premietli do konkrétnych opatrení a iniciatív; keďže je však badateľný takmer vo všetkých členských štátoch; zastáva názor, že tento postoj formujú aj diskusie a politické možnosti;

3.  konštatuje, že v záujme nezávislosti žien prostredníctvom sociálnej a hospodárskej emancipácie je potrebné vykonávať politiky zamerané na pracovisko, ktoré pomôžu bojovať proti najväčším nerovnostiam a diskriminácii na pracovisku a zaistia lepšie mzdy a väčšiu reguláciu práce a pracovného času a ktoré budú sprevádzané opatreniami na potláčanie a zákaz všetkých foriem neistej práce a na obranu práva na kolektívne vyjednávanie;

4.  konštatuje, že voči tomuto odmietavému postoju sú najzraniteľnejšie ženy z menšinových skupín vrátane rodových a sexuálnych a etnických a náboženských menšín;

5.  zdôrazňuje, že rodovú rovnosť nemožno dosiahnuť, ak rovnaké práva nedosiahnu všetky ženy vrátane žien z náboženských a etnických menšinových skupín, ktoré čelia prierezovým nerovnostiam;

6.  odsudzuje zmenu výkladu a zamerania politiky rodovej rovnosti smerom k rodinnej politike a politike v oblasti materstva, ku ktorej dochádza v niektorých členských štátoch; konštatuje, že tieto politiky sa vzťahujú len na niektoré skupiny a nepredstavujú inkluzívny prístup; okrem toho konštatuje, že cieľom týchto politík nie je udržateľná štrukturálna zmena, ktorá by viedla k udržateľnému zlepšeniu v oblasti práv žien a rodovej rovnosti;

7.  vyzýva členské štáty, aby zaistili, aby sa práva žien a práva LGBTI+ osôb chránili a uznávali ako zásady rovnosti v rámci zásad demokracie a právneho štátu; domnieva sa však, že na dosiahnutie rodovej rovnosti nestačí zakotviť práva žien do právnych predpisov a že ju nemožno dosiahnuť, pokiaľ členské štáty netransponujú, neprijmú a nebudú presadzovať príslušné právne predpisy s cieľom v plnej miere chrániť práva žien; vyjadruje poľutovanie nad tým, že práva žien sa neriešia celostne a nepredstavujú určujúcu zásadu pre všetky národné a európske verejné politiky, ktorá by bola podporená príslušným rozpočtom; domnieva sa, že v prvom rade treba investovať do predchádzania odmietavému postoju prostredníctvom vzdelávania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili informovanosť verejnosti o význame a prínosoch zaručenia práv žien a rodovej rovnosti a odstránenia rodových stereotypov pre spoločnosť a aby naďalej podporovali rozvoj a šírenie výskumu a informácií založených na dôkazoch v oblasti práv žien;

8.  vyzýva členské štáty, aby prijali príslušné medzinárodné zmluvy a dohovory, ako aj zásady zakotvené v ich základných právnych predpisoch a riadili sa nimi, a to ako prostriedok na zaručenie rešpektovania a presadzovania práv menšín a práv žien vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a rodovej rovnosti vo všeobecnosti;

9.  zdôrazňuje, že predchádzanie všetkým formám násilia páchaného na ženách vrátane tradičných škodlivých praktík a rodovo motivovaného násilia a boj proti nim stoja naďalej pred viacerými výzvami; je znepokojený rôznymi formami násilia, ktoré sa zintenzívnili, ako sú sexistické a LGBTI-fóbne nenávistné prejavy, mizogýnie a online násilie vrátane obťažovania a prenasledovania, ako aj násilie páchané na ženách na pracovisku alebo v kontexte obchodovania s ľuďmi a prostitúcie; pripomína, že treba zaviesť preventívne a ochranné opatrenia pre ženy a dievčatá, ktoré čelia rodovo motivovanému násiliu, a stavať páchateľov pred súd a zároveň zabezpečiť, aby útulky pre ženy mali dostatočné finančné prostriedky, počet zamestnancov a podporu; pripomína kľúčový význam vykonávania smernice o právach obetí, smernice o európskom ochrannom príkaze a smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi; zdôrazňuje, že treba riešiť nedostatok porovnateľných údajov s cieľom riadne informovať tvorcov politík o tomto novom vývoji; žiada, aby sa na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov naďalej organizovali kampane na zvyšovanie povedomia verejnosti o boji proti rodovo motivovanému a domácemu násiliu;

10.  vyzýva poslancov, aby za žiadnych okolností netolerovali sexistické nenávistné prejavy počas plenárnych zasadnutí, a to zmenou rokovacieho poriadku a zaradením zákazu takýchto prejavov do tohto predpisu;

11.  opakuje výzvu, aby sa v rámci Európskeho parlamentu zaviedli najlepšie možné opatrenia na účinný boj proti sexuálnemu obťažovaniu v záujme dosiahnutia skutočnej rovnosti medzi mužmi a ženami; požaduje, aby sa zaviedol externý audit, ktorý by poskytol údaje o najlepších možných pravidlách fungovania s cieľom zaviesť povinné školenie týkajúce sa prejavovania rešpektu a dôstojnosti na pracovisku pre všetkých zamestnancov Európskeho parlamentu vrátane poslancov, a aby sa pretvorili oba výbory zodpovedné za riešenie prípadov obťažovania, tak aby ich tvorili nezávislí odborníci a bola v nich zaručená rodová rovnosť;

12.  považuje spoluprácu s mužmi za dôležitú súčasť presadzovania rovnosti medzi mužmi a ženami a odstraňovania násilia páchaného na ženách;

13.  odsudzuje kampaň proti Istanbulskému dohovoru, ktorý je zameraný proti násiliu páchanému na ženách, a jeho nesprávny výklad; je znepokojený odmietavým postojom k prijatiu nulovej tolerancie násilia páchaného na ženách a rodovo motivovaného násilia, ktorá je výsledkom rozhodnej dohody prijatej na medzinárodnej úrovni; poukazuje na to, že tu je spochybňovaná kľúčová podstata zásad ľudských práv, rovnosti, nezávislosti a dôstojnosti; vyzýva Radu, aby dokončila ratifikáciu Istanbulského dohovoru krajinami EÚ a zabezpečila jeho úplné vykonávanie a aby sa zasadzovala o jeho ratifikáciu všetkými členskými štátmi;

14.  konštatuje, že domáce násilie sa v niektorých členských štátoch považuje za najrozšírenejšiu formu násilia, a vyjadruje znepokojenie nad čoraz vyšším počtom žien, ktoré zažíva domáce násilie;

15.  vyjadruje zdesenie nad nárastom násilia páchanému na ženách, čo sa brutálnym spôsobom prejavilo v alarmujúcom počte vrážd;

16.  konštatuje, že obete rodovo motivovaného násilia vrátane domáceho násilia majú často obmedzený prístup ku spravodlivosti a náležitej ochrane, a to napriek právnym predpisom venovaným boju proti všetkým formám násilia, a že právne predpisy sa vykonávajú a presadzujú nedostatočne; vyzýva členské štáty, aby zaistili, aby sa všetkým obetiam rodovo motivovaného a domáceho násilia dostalo rodovo citlivej právnej pomoci, aby nedochádzalo k opakovanej viktimizácii a beztrestnosti a aby sa zlepšilo oznamovanie takýchto trestných činov;

17.  poukazuje na znepokojujúcu tendenciu zmenšovania priestoru pre občiansku spoločnosť vo svete i v Európe a nárastu kriminalizácie, byrokratizácie a obmedzovaniu prostriedkov pre organizácie, ktoré bojujú za základné práva, vrátane organizácií a aktivistov zasadzujúcich sa za práva žien;

18.  vyjadruje dôraznú podporu a solidaritu rozšíreným iniciatívam vrátane iniciatív na miestnej úrovni, ktoré žiadajú rodovú rovnosť presadzovanú ženskými organizáciami a hnutiami; zdôrazňuje potrebu ich neustálej finančnej podpory, aby sa zabezpečilo, že môžu pokračovať vo svojej práci; preto požaduje zvýšenie objemu financovania poskytovaného členskými štátmi a Európskou úniou na finančné nástroje, ktoré sú týmto organizáciám k dispozícii; trvá na tom, že prístup k týmto finančným prostriedkom musí byť menej byrokratický a nemal by byť diskriminačný na základe cieľov a aktivít organizácií;

19.  je preto znepokojený správami o znižovaní objemu zdrojov, ktoré sú k dispozícii pre organizácie zasadzujúce sa za práva žien a ženské útulky v mnohých členských štátoch;

20.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali dostatok finančných zdrojov na implementáciu nástrojov na boj proti všetkým formám násilia, a najmä proti násiliu páchanému na ženách;

21.  poukazuje na tendenciu, ktorú možno pozorovať v niektorých členských štátoch, vytvárať paralelný priestor MVO tvorený provládnymi jednotlivcami a organizáciami; zdôrazňuje význam kritického, rôznorodého priestoru MVO pre práva žien a rodovú rovnosť a pre rozvoj spoločnosti ako celku;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali svoje mechanizmy distribúcie, monitorovania a hodnotenia poskytovaných finančných prostriedkov a zabezpečili, že budú zohľadňovať rodové hľadisko a budú prispôsobené problémom, ktorým konkrétne organizácie a hnutia, najmä tie malé a stredne veľké, čelia v súvislosti s odmietavým postojom k právam žien, a aby vo všetkých náležitých prípadoch uplatňovali nástroje ako posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť a rodovo citlivé rozpočtovanie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v EÚ i vo svete zvýšili financovanie ochrany a presadzovania práv žien a rodovej rovnosti vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

23.  vyzýva Komisiu, aby poskytla priamu a významnú finančnú podporu organizáciám žien v tých krajinách, v ktorých sú organizácie občianskej spoločnosti systematicky pripravované o financovanie a vystavované útokom, s cieľom zabezpečiť kontinuitu prerušených služieb na ochranu a podporu žien a ich práv, a aby vypracovala prehľad o financovaní s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty vynakladali finančné prostriedky EÚ na podporu organizácií, ktorých činnosti a služby sú nediskriminačné, inkluzívne a orientované na preživších a ktoré neudržiavajú rodové stereotypy, tradičné rodové úlohy alebo neznášanlivosť;

24.  považuje prostitúciu za závažnú formu násilia a vykorisťovania;

25.  žiada Komisiu, aby nabádala na uskutočňovanie posudzovania súčasnej situácie v oblasti prostitúcie v EÚ, ktorej prevádzačské siete využívajú jednotný trh, a aby pridelila finančné prostriedky na programy umožňujúce obetiam obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania únik z prostitúcie;

26.  vyzýva Komisiu, aby presadzovanie a zlepšovanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv zaradila do ďalšej stratégie pre oblasť verejného zdravia;

27.  vyzýva členské štáty, aby ukončili a zvrátili rozpočtové škrty, ktoré sa vzťahujú na programy v oblasti rodovej rovnosti, verejné služby a najmä na poskytovanie zdravotnej starostlivosti o sexuálne a reprodukčné zdravie;

28.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých členských štátoch určuje dĺžku materskej dovolenky hospodárska sféra, a to bez zohľadňovania sociálnych a zdravotných faktorov, ktoré sa týkajú žien aj detí; pripomína, že ochrana materských, otcovských a rodičovských práv ide ruka v ruke s ochranou pracovných práv a istoty zamestnania;

29.  pripomína, že zaisťovanie rodovej rovnosti a riešenie rozdielov medzi ženami a mužmi v oblasti odmeňovania a dôchodkov sú veci, ktoré majú významné sociálne a hospodárske prínosy pre rodiny a spoločnosti;

30.  požaduje cielené iniciatívy za posilnenie hospodárskeho postavenia žien a na riešenie rodovej segregácie a prístupu žien na trhy práce, najmä v oblastiach podnikania žien, digitalizácie a STEM, a to v záujme boja proti rodovej digitálnej priepasti;

31.  zdôrazňuje, že treba posilniť postavenie žien a umožniť im podieľať sa na rozhodovaní a líderstve, aby sa nabúrali negatívne stereotypy;

32.  vyzýva, aby sa podnikli skutočné kroky zamerané na prekonanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, ktoré majú negatívny vplyv na sociálne a hospodárske postavenie žien; zdôrazňuje, že ochrana a aktívne uplatňovanie kolektívneho vyjednávania, podpora miezd, zákaz všetkých foriem neistej práce a regulácia pracovných práv sú kľúčovými krokmi pri odstraňovaní rozdielov v odmeňovaní žien a mužov;

33.  zdôrazňuje, že je nutné ešte viac zlepšiť zber údajov rozčlenených podľa pohlavia v oblastiach ako neformálne zamestnávanie, podnikanie a prístup k financovaniu, prístup ku zdravotníckym službám, násilie páchané na ženách a neplatená práca; zdôrazňuje, že na zaistenie informovanej tvorby politiky založenej na dôkazoch treba zbierať a využívať kvalitné údaje;

34.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rodovo citlivé rozpočtovanie sa v nariadení o viacročnom finančnom rámci na obdobie 2021 – 2027 neuznáva za horizontálnu zásadu, a vyzýva Radu, aby v tomto smere nariadenie urýchlene pozmenila a opätovne tak potvrdila svoje odhodlanie presadzovať dosahovanie rodovej rovnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali rodovo citlivé prístupy k tvorbe rozpočtu tak, aby sa pri tom výslovne sledovalo, aká časť verejných prostriedkov je určená pre ženy, a aby bojovali proti odmietavému postoju k právam žien zabezpečením toho, že všetky politiky zamerané na mobilizáciu zdrojov a rozdeľovanie výdavkov budú podporovať rodovú rovnosť;

35.  konštatuje, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je súčasťou celkovej stratégie v oblasti rodovej rovnosti, a preto zdôrazňuje, že záväzky inštitúcií EÚ prijaté v tejto oblasti sú zásadne dôležité; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že nebola prijatá žiadna stratégia EÚ pre oblasť rodovej rovnosti na roky 2016 – 2020, pričom trieda dokumentu Strategic Engagement for Gender Equality (Strategický záväzok k rodovej rovnosti) bola znížená na pracovný dokument útvarov Komisie; opakuje svoju výzvu určenú Európskej komisii, aby prijala stratégiu EÚ pre práva žien a rodovú rovnosť;

36.  naliehavo žiada Radu, aby odblokovala smernicu o rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze (takzvaná smernica o ženách v dozorných radách) v záujme riešenia významnej nevyváženej účasti žien a mužov na hospodárskom rozhodovaní na najvyššej úrovni;

37.  naliehavo žiada Radu, aby odblokovala smernicu o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania mimo trhu práce bez ohľadu na vek, zdravotné postihnutie, sexuálnu orientáciu alebo náboženské vyznanie, ktorej cieľom je rozšíriť ochranu pred diskrimináciou horizontálnym prístupom;

38.  opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii, aby zrevidovala prepracované znenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(1), a naliehavo požaduje vykonanie primeraných následných legislatívnych krokov založených na odporúčaní Komisie z roku 2014 o transparentnosti odmeňovania, a to s cieľom odstrániť pretrvávajúce rozdiely v odmeňovaní žien a mužov;

39.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že práca na smernici o materskej dovolenke bola pozastavená;

40.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila jednotný a komplexný plán dosahovania rodovej rovnosti a ochrany rovnakých práv žien vrátane odstránenia všetkých foriem násilia páchaného na ženách;

41.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala presadzovanie a postavenie rodovej rovnosti v najviac zasiahnutých členských štátoch, s osobitným zreteľom na inštitucionálny, politický a legislatívny rámec;

42.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že oponenti reprodukčných práv a nezávislosti žien majú značný vplyv na tvorbu vnútroštátnych právnych predpisov a politík, najmä v niektorých členských štátoch, a snažia sa obmedziť práva žien v oblasti zdravia a ich reprodukčné práva, najmä pokiaľ ide o prístup k plánovaniu rodiny a antikoncepcii, ako aj o pokusy obmedziť alebo zrušiť právo na dobrovoľné ukončenie tehotenstva; opakuje, že treba zaviesť politiky zamerané na ochranu materstva a otcovstva, ktoré zaručujú odolnú podporu na pracovisku a v sociálnej oblasti, spolu s politikami zabezpečujúcimi infraštruktúry na podporu rodiny, predškolské zariadenia a domácu starostlivosť o chorých a starších ľudí;

43.  kritizuje zneužívanie feminizmu a boja za práva žien na podnecovanie rasizmu;

44.  odporúča členským štátom, aby zabezpečili poskytovanie sexuálnej a partnerskej výchovy pre všetkých mladých ľudí; domnieva sa, že rozsiahlejšie vzdelávacie stratégie sú kľúčovým nástrojom na predchádzanie všetkým formám násilia, najmä rodovo motivovaného násilia, a to najmä počas dospievania;

45.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.

(1) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.